Prvý deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
22. októbra 1996
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky.
Prosím pánov poslancov a pani poslankyne,
aby sa pre-
zentovali.
Prosím, prezentujme sa.
Konštatujem, že po otvorení
schôdze sa prezentovalo
119
poslankýň a poslancov. Zisťujem,
že schôdza je schopná
uznášať
sa.
Na dnešnej schôdzi sa písomne
ospravedlnili títo páni
poslanci:
pán poslanec Slobodník, pani poslankyňa Belohor-
ská,
pani poslankyňa Garajová a pán poslanec Ftáčnik.
Na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ove-
rovateľmi
budú poslanci Terézia Chlebová, Anton
Juriš a ná-
hradníkmi
budú pani poslankyňa Melánia
Kolláriková a posla-
nec
Zsolt Komlósy.
Po
dohode s podpredsedami
Národnej rady v politickom
grémiu
navrhujem program 20. schôdze, ako vám bol
rozdaný
a
máte ho pred sebou na laviciach.
Na program schôdze sú pod bodmi 4,
12 až 18 zaradené
návrhy
zákonov, o ktorých dám hlasovať s návrhom, aby sme
podľa
§ 75 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-
skej
republiky vyslovili súhlas s ich prerokovaním v skráte-
nom
čase. O tomto návrhu prosím hlasovať bez rozpravy.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada vyjadrila súhlas s prero-
kovaním
návrhov zákonov pred uplynutím 60-dňovej lehoty, ako
som
ich prečítal.
Teraz
pristúpime k schvaľovaniu
programu 20. schôdze
Národnej
rady.
Prosím, najskôr sa hlási pán poslanec
Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán predseda,
podávam
návrh, aby sme tlač číslo 425 -
návrh skupiny
poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky na
vydanie zá-
kona,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o pod-
mienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v
znení neskor-
ších
predpisov - prerokovali ako bod 5 programu.
Pán predseda, odvolávam sa na obsah dohody z konca po-
slednej
schôdze Národnej rady, keď sme spoločne
zvážili, že
pre
osud tohto citlivého návrhu zákona bude lepšie, ak o ňom
budeme
rokovať na októbrovej schôdzi Národnej rady, pričom
sme
výslovne konštatovali, že tento bod bude zaradený na za-
čiatok
schôdze.
Vážený pán predseda, ide už o tretiu
schôdzu, na ktorej
máme
rokovať o tomto návrhu zákona, pričom vždy bol zaradený
na
koniec schôdze, ako je to aj teraz. Odsúvaním prijatia
zákona o skoršom
splatení dlhopisov pre
starších občanov
a
využívaní dlhopisov pri prevode bytov do osobného vlast-
níctva
iba zvyšujeme nedôveru v dlhopisovú
formu privatizá-
cie
a schopnosť Fondu národného majetku
realizovať vyplate-
nie
dlhopisov v zákonom stanovenej lehote. Prosím vás preto,
aby
sme tento problém ako rest z predchádzajúcich schôdzí
vyriešili
hneď na začiatku. Pozmeňujúce návrhy
boli podané,
preto
by prerokovanie tohto bodu nemalo trvať dlhý čas.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážení páni poslanci,
mojím pozmeňujúcim návrhom k rokovaniu o programe vás
chcem
požiadať o presun jedného z bodov navrhovaného progra-
mu
na druhý týždeň.
Listom pani predsedníčky Akademického
senátu Univerzity
Pavla
Jozefa Šafárika v Košiciach predsedovi
Národnej rady,
ako aj poslaneckým klubom a ministerstvu
školstva už 16.
septembra
1996 bola oslovená Národná rada.
Akademický senát
Univerzity
P. J. Šafárika žiadal Národnú radu odložiť roz-
hodnutie
o zmenách na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika. Žia-
dali
riešiť problém v spolupráci s akademickou obcou univer-
zity a jej
volenými zástupcami. Vyjadrili
stanovisko, že
urýchľovanie riešenia
by spôsobilo nezanedbateľné škody
a
neviedlo by k realizácii cieľov, ktoré
má vysokoškolské
vzdelávanie
v Slovenskej republike.
Dňa 26.
9. 1996 bola listom predsedovi
Národnej rady
vyslovená
nespokojnosť akademického senátu univerzity s pri-
jatím zákona o
rozdelení Univerzity Pavla
Jozefa Šafárika
v
Košiciach, pretože väčšina akademickej obce sa nemala mož-
nosť
k problému vyjadriť. Za demokratický
postup zodpoveda-
júci samosprávnym princípom
organizácie vysokých škôl by
pokladali
vyjadrenie akademickej obce.
Akademický senát Univerzity Pavla Jozefa Šafárika dňa
23.
9. 1996 dostal stanovisko prešovských
fakúlt Univerzity
Pavla
Jozefa Šafárika z 19. 9. 1996, ktoré bolo určené aj
poslancom Národnej
rady, ako aj verejnosti. Predsedníčka
akademického
senátu univerzity pani Dr. Vykročová k uvedené-
mu
stanovisku prešovských fakúlt podala vyjadrenie: Poslanci
Národnej
rady, ministerstvo školstva a verejnosť boli vedome
zavádzaní
obsahom stanoviska vedení prešovských
fakúlt Uni-
verzity
Pavla Jozefa Šafárika.
Dňa 13. 9. 1996 zasadalo predsedníctvo
akademického...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyňa, akceptujem váš
návrh, ale to budete
čítať
potom, keď budete... Veď sme pochopili.
Poslankyňa M. Sabolová:
Zdôvodním prečo. Vydržte chvíľočku,
pán predseda.
Zdôvodním,
prečo žiadam presun termínu.
13. 9. 1996 zasadalo predsedníctvo akademického senátu
rozšírené
o zástupcov jednotlivých fakúlt Univerzity Pavla
Jozefa
Šafárika, členov akademického senátu univerzity z Ko-
šíc a z
Prešova s výnimkou
pedagogickej fakulty, ktorého
pozvaný
zástupca sa nedostavil. Jediným bodom rokovania bolo
posúdenie
informácie o tom, že poslanec Tarčák predložil vý-
boru
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport návrh o zmene síd-
la
univerzity z Košíc do Prešova. Podľa štatútu Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika a rokovacieho poriadku
akademického
senátu
univerzity je akademický senát najvyšším samosprávnym
orgánom univerzity pozostávajúci výlučne zo
zvolených zá-
stupcov
jednotlivých fakúlt.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, skutočne si myslím, že
keď budeme pre-
rokúvať
tento bod, tak to budete čítať.
Poslankyňa M. Sabolová:
Chvíľočku, už len chvíľočku.
V stanovisku nie je uvedené, či akademické senáty pre-
šovských
fakúlt zaujali rovnaké stanovisko ako dekani, resp.
prodekani
týchto fakúlt. Z tohto dôvodu nepovažujeme inicia-
tívu
podpísaných dekanov, resp.
prodekanov prešovských fa-
kúlt za názor
akademickej obce filozofickej,
pedagogickej
a
bohosloveckej fakulty. Opätovne
požiadali Národnú radu
o
odloženie rozhodnutia vo veci
Univerzity Pavla Jozefa Ša-
fárika v Košiciach
a ďalšie kroky urobiť až v spolupráci
s
akademickou obcou a jej volenými zástupcami. (Šum v sále.)
Už
len chvíľočka. Keďže
akademickú obec zvoláva len
akademický
senát, a nie rektor či dekani jednotlivých fa-
kúlt, chcem vás,
vážení páni poslanci, požiadať, aby ste
podporili
môj pozmeňujúci návrh k rokovaniu o bode 7 tejto
schôdze,
t. j. o zákone o vysokých školách a zákone o rozde-
lení
univerzity a presunuli tento bod na 5. 11. 1996 ako pr-
vý
bod. Dôvodom je, že 24. 10., t. j.
tento štvrtok, zasadá
akademický
senát univerzity a on jediný môže zvolať akade-
mickú
obec univerzity. Ako ma informovala
predsedníčka aka-
demického
senátu pani Dr. Vykročová, akademický senát hlaso-
vaním
rozhodne o zvolaní zasadnutia
akademickej obce v týž-
dni
po 28. 10., ktorá sa k veci
vyjadrí. A ak budú známe
tieto
dve stanoviská akademického senátu a akademickej obce,
budeme môcť zodpovedne rozhodnúť o rozdelení či
zachovaní
Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Áno, až
na to, že sa to rozhodne v
parlamente, a nie
v
akademickom senáte, pani poslankyňa.
Pán poslanec Kanis.
Poslanec P. Kanis:
Vážený pán predseda,
tu
v našom parlamente bol už
viackrát citovaný článok
92
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tento článok znie:
"Národná
rada zriaďuje z poslancov výbory ako
svoje inicia-
tívne
a kontrolné orgány." V súvislosti s problematikou čin-
nosti
súčasných osobitných kontrolných orgánov
dovoľujem si
dať
návrh na zaradenie do programu bod - návrh na vytvorenie
výboru na
kontrolu spravodajských
služieb. Domnievam sa,
pán
predseda, že nemusíme čakať až na
účinnosť nového roko-
vacieho
poriadku. Tento bod navrhujem ako bod 23. V priebehu
schôdze
sa môže zísť výbor pre obranu a bezpečnosť a pripra-
viť
návrh na zriadenie nového výboru.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, ako bod číslo 23 je návrh
skupiny poslan-
cov
Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o ochrane nefajčiarov. Ja
som
síce zarytý nefajčiar, v celom svojom
živote som vyfaj-
čil
len ako chlapec pol "džunky",
ale ten zákon je taký zlý
a
tak zle pripravený, že navrhujem, aby sme ho stiahli z ro-
kovania
a dali prepracovať na trošku kultúrnejšiu úroveň.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, boli ste na politickom
grémiu, hovorili
sme o tom.
Je zaradený do programu, pretože o to žiadalo
svojím
podpisom 64 poslancov. Nechcem sa
vyjadrovať k tomu,
čo
ste povedali, takže rozhodneme tu v parlamente.
Poslanec F. Mikloško:
Staviam sa v tejto chvíli proti 64
poslancom. Navrhu-
jem,
aby sme ho stiahli z rokovania, prepracovali a zatiaľ
si
môžu rozmyslieť, či to znovu podpíšu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže žiadate, aby sme ho stiahli z
rokovania.
Pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán predseda,
kolegovia, kolegyne,
26. septembra 1996 sme prijali zákon o
vysokých ško-
lách,
tak ako to pred chvíľkou spomenula pani poslankyňa Sa-
bolová.
Tento zákon vrátil pán prezident a jeho
treťou pri-
pomienkou
bolo, že zákon obsahuje ďalší zákon, a preto tento
zákon
navrhuje prerokovať osobitne riadnym spôsobom.
Na základe akceptácie tejto pripomienky navrhujem, aby
hneď
po prerokovaní novely vysokoškolského
zákona, teda zá-
kona
vráteného pánom prezidentom, sme prerokovali
návrh zá-
kona
o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Koši-
ciach.
Tento návrh zákona podpísala skupina poslancov, je to
teda
poslanecký návrh, dostal riadne
pridelené číslo a som
presvedčený,
že aj keď ho ešte poslanci - ako vidím - nemáme
v
lavici, o niekoľko minút by sme ho mali dostať na stôl.
Okrem
ustanovení, ktoré obsahoval
doterajší zákon
o
rozdelení univerzity, je tam aj
paragraf, ktorý rieši ná-
stupnícke
práva v nových univerzitách.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda, mám tri návrhy
na doplnenie pro-
gramu.
Prvý návrh - navrhujem zaradiť nový bod číslo 6. Je to
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky
Viliama
Vaškoviča
na vydanie zákona Národnej rady
Slovenskej repub-
liky,
ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu
majetku štátu na iné osoby v znení
neskorších pred-
pisov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, návrhy, ktoré čítate, už
majú aj tlač.
Nemáte
to pri sebe?
Poslankyňa E. Rusnáková:
Ospravedlňujem sa, pán predseda, ale neviem číslo tla-
če.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ktorý je tento zákon? Ešte raz mi
povedzte.
Poslankyňa E. Rusnáková:
To
je návrh, ktorým sa mení zákon
číslo 92/1991 Zb.
o
podmienkach prevodu majetku štátu na
iné osoby v znení
neskorších
predpisov.
Druhý návrh na doplnenie programu sa týka správy o pl-
není
štátneho rozpočtu. Národná rada prijala uznesenie číslo
400
z 11. septembra 1996, v ktorom sme sa
dohodli, že vláda
má predložiť
buď na sedemnástu, alebo na ďalšiu riadnu
schôdzu Národnej
rady správu o
plnení štátneho rozpočtu
troch
kapitol, kde sme sa dohodli, že toto
rokovanie má byť
neverejné. Čiže navrhujem, pán predseda, ako nový bod čís-
lo
20 - správu o plnení štátneho rozpočtu
Slovenskej repub-
liky
za I. polrok 1996 za kapitoly
Ministerstva obrany Slo-
venskej
republiky, Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky
a
Slovenskej informačnej služby. Súčasne navrhujem, aby táto
časť
rokovania schôdze Národnej rady bola neverejná.
Tretí návrh - navrhujem zaradiť nový bod 23. V prípade
zriadenia
výboru na kontrolu činnosti spravodajských služieb
bude
tento bod neaktuálny. V prípade, že k
zriadeniu výboru
nedôjde, navrhujem bod - návrh na voľbu člena Osobitného
kontrolného
orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informač-
nej
služby.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Juriš.
Poslanec A. Juriš:
Chcem
reagovať na vystúpenie pána poslanca Mikloška.
To,
že zákon...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, netreba na to
reagovať. Teraz nediskutu-
jeme
o tom, či áno, nie a prečo. To by bola už otvorená dis-
kusia
k tomu bodu programu. Budeme akceptovať, alebo neak-
ceptovať
návrh pána poslanca. Povedal som, že to predkladá
64
poslancov. Museli by všetci povedať, že
tento návrh sťa-
hujú.
Takže nie je o čom diskutovať.
Poslanec A. Juriš:
Je
celkom prepracovaný podľa
pripomienok, tak je to
iné.
On asi čítal pôvodný návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja som to oznámil na grémiu.
Prosím, pán predseda Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
chcel
by som vás požiadať, aby sme
zaradili ako bod
číslo
3 na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
návrh
na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, kde
by
sme podľa § 5 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej re-
publiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade
Slovenskej
republiky požiadali Najvyšší kontrolný
úrad Slo-
venskej republiky
predložiť stanovisko k návrhu Štátneho
rozpočtu
Slovenskej republiky na rok 1997. Je to
formálna
záležitosť,
ale myslím si, že nám ide o objektívne stanovis-
ko
Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu rozpočtu za rok
1997.
Moja požiadavka sa opiera o skutočnosť, aby Najvyšší
kontrolný
úrad bol zaviazaný čo najskôr predložiť stanovisko.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja tomu
rozumiem, len je to medzi tými
zákonmi, ktoré
sme
chceli prerokúvať po jednom, ktoré vrátil prezident.
Myslím si, že je jedno, pán
poslanec, kedy uznesenie
schválime,
len ho musíme prijať.
Poslanec M. Maxon:
Ospravedlňujem sa. Potom by som prosil, keby to mohol
byť
ako bod číslo 2, pretože skutočne to bude snemovni trvať
len
niekoľko minút.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcem s uspokojením konštatovať, že pán poslanec Urban
sa
usiluje riešiť problém univerzity v
Prešove legislatívne
korektným
spôsobom, ale chcel by som sa naňho obrátiť...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, nebudeme teraz diskutovať.
Pán poslanec
Juriš
pochopil, že nebudeme teraz rokovať.
Budeme o tom ho-
voriť,
keď bude tento bod programu.
Poslanec I. Šimko:
Pán predseda, vy ste dnes neuveriteľne nervózny, stále
skáčete
poslancom do reči. Neviem, prečo by sme
nemohli po-
vedať...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, som tu nato, aby som
vás upozornil, či
hovoríte
o tom, o čom treba hovoriť, alebo nie.
Poslanec I. Šimko:
Ale vy
ešte netušíte, čo chcem povedať.
Budeme predsa
hlasovať o programe
a chcem sa obrátiť na kolegu Urbana,
ktorý,
myslím si, že dal legislatívne veľmi
korektný návrh,
len
ho chcem požiadať, aby sme neznásilňovali lehoty, preto-
že
sme hlasovali na začiatku o skrátení lehôt len tých návr-
hov,
ktoré boli navrhnuté. A navyše zákon o vysokých školách
požaduje
vyjadrenie Akreditačnej komisie,
ktoré nemáme. To
súvisí
s hlasovaním o programe, pán predseda.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nesúvisí, pretože to sa mohlo povedať, keď o tej veci
budeme
rokovať.
Pán poslanec Straňák.
Poslanec J. Straňák:
Vážený pán predseda, dovolím si vás
požiadať zaradiť do
programu rokovania tlač 494 - návrh zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo
600/1992
Zb. o cenných papieroch v znení
neskorších predpi-
sov,
a o zmene a doplnení zákona číslo
513/1991 Zb. v znení
neskorších
predpisov, a to na prvý deň po prerušení schôdze,
t.
j. na 5. novembra 1996 ako bod číslo 1.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne.
Pani poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že sa už
nikto
nehlási. Prikročíme k hlasovaniu o
jednotlivých návr-
hoch,
ktoré pani poslankyne a páni poslanci predložili na
doplnenie
alebo zmenu programu 20. schôdze Národnej rady.
Prvý návrh predniesol pán poslanec
Fico, ktorý žiada,
aby
tlač číslo 425, kde ide o novelu zákona číslo 92/1991
Zb., ktorú
sme vlastne už
rozdiskutovali na predošlých
schôdzach,
zaradili ako bod číslo 5 programu tejto schôdze.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hlasovali.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh pána poslanca Fica sme prijali.
Ďalej vystúpila pani poslankyňa Sabolová so žiadosťou,
aby
sme bod číslo 7 nášho rokovania, ktorý sa týka zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení
Univerzity
Pavla
Jozefa Šafárika v Košiciach,
zaradili na 5. novembra
1996
ako prvý bod.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Ďalej vystúpil s pozmeňujúcim, resp. doplňujúcim návr-
hom
pán poslanec Kanis a navrhuje, aby sme do programu zara-
dili návrh na
vytvorenie výboru na kontrolu
spravodajskej
služby
a zaradili ho ako bod 23 programu tejto schôdze.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh pána poslanca Kanisa neprešiel.
Je tu
teraz návrh pána poslanca
Mikloška. Počuli ste
ho,
týka sa zákona o ochrane nefajčiarov.
Pán poslanec Mik-
loško
navrhuje, aby sme tento zákon stiahli a prerokovali ho
až
po prepracovaní. Pán poslanec
Juriš hovorí, že zákon je
prepracovaný.
(Ruch v sále.) Ešte raz prepracovaný.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je
za návrh pána
poslanca?
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Pán poslanec Mikloško, keď budeme prerokúvať zákon a
a
hlasovať, urobíme päťminútovú fajčiarsku prestávku.
Pán
poslanec Urban navrhuje,
aby sme po prerokovaní
vráteného
zákona prezidentom republiky, tlač 518,
ktorý ho-
vorí
o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa
Šafárika, zaradili
do
programu návrh zákona, ktorý nemáme, ale pán poslanec ho-
vorí,
že je rozdaný v laviciach. Je to návrh, o ktorom dávam
hlasovať s tým,
že tento nový návrh o rozdelení
- ak by
prešla
pripomienka pána prezidenta - by bol zaradený na 5.
tohto
mesiaca ako bod číslo 1. Dobre som to
povedal? (Odpo-
veď
zo sály, že nie.) Nie? Tak bol to pán
poslanec Straňák.
Pomýlil
som si to.
Prosím, pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Navrhoval som, pán predseda, aby bol
zaradený ako na-
sledujúci
bod po prerokovaní zákona 172 o vysokých školách.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh sme prijali.
Pani
poslankyňa Rusnáková navrhuje,
aby sme ako nový
bod
číslo 6 zaradili novelu zákona 92/1990 Zb., tlač 502. Je
to
návrh pána poslanca Vaškoviča.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme túto zmenu.
Druhý návrh pani poslankyne znie - prijali sme uznese-
nie
na rokovaní Národnej rady, keď sme prerokúvali plnenie
štátneho
rozpočtu, aby štátny rozpočet bol
doplnený o údaje
ministerstva
obrany, ministerstva vnútra a Slovenskej infor-
mačnej
služby. V uznesení bolo napísané, že ho prerokujeme
na
nasledujúcej schôdzi. A toto zasadnutie malo byť vtedy na
návrh poslancov
vyhlásené ako neverejné.
Čiže hlasujeme
o
tom, aby sme na túto schôdzu zaradili bod programu plnenie
uznesenia
s tým, že toto rokovanie bude neverejné.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Zatiaľ
som rozhodnu-
tie
vlády nedostal.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento návrh prešiel.
Tretí pozmeňujúci návrh pani poslankyne je, že ak ne-
prejde návrh pána
poslanca Kanisa, aby sme
zaradili bod
programu
- voľba člena kontrolného orgánu
Slovenskej infor-
mačnej
služby.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh neprešiel.
Ďalej vystúpil pán poslanec Maxon so
žiadosťou, aby sme
ako
bod číslo 3 zaradili uznesenie, ktoré
má prijať Národná
rada
s obsahom, aby Najvyšší kontrolný úrad zaujal stanovis-
ko
k návrhu štátneho rozpočtu. Vyplýva to
zo zákona, že Ná-
rodná
rada musí o to požiadať.
Prosím, hlasujeme o uznesení, ktorým žiadame Najvyšší
kontrolný
úrad o vyjadrenie sa k štátnemu rozpočtu. Má to
byť
zaradené ako bod číslo 3.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 131 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme prijali.
Pán poslanec Straňák žiada, aby tlač 494
- to je novela
zákona
číslo 600/1992 Zb. a nasledovných o cenných papieroch
-
bola zaradená na 5. novembra tohto roku ako bod číslo 1.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Tento návrh sme prijali.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
schválili, resp.
neschválili sme
všetky návrhy na
zmenu programu tejto
schôdze.
Mojou povinnosťou je dať hlasovať o programe ako
celku
aj s návrhmi, ktoré sme prijali.
Prosím,
aby sme sa prezentovali a hlasovali
o celom
programe
schôdze.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili
program rokovania 20.
schôdze
Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
môžeme
pristúpiť k p r v é m u
bodu nášho programu,
ktorým
je
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republi-
ky
ministerke školstva pani Eve Slavkovskej.
Návrh
skupiny poslancov ste
dostali ako tlač číslo
501.
Návrh bol podaný podľa článku 88 ods. 1
Ústavy Sloven-
skej
republiky skupinou 40 poslancov Národnej rady. V zmysle
tohto
ustanovenia návrh na vyslovenie nedôvery vlády Sloven-
skej
republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slo-
venskej
republiky vtedy, keď o to požiada pätina jej poslan-
cov.
Prosil by som člena skupiny poslancov, aby uviedol ná-
vrh
a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli
skupinu
poslancov k podaniu tohto návrhu.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
panie poslankyne, páni poslanci,
milí hostia,
dovoľte mi, aby som uviedol správu
odôvodňujúcu návrh
na odvolanie ministerky školstva Slovenskej republiky Evy
Slavkovskej,
ktorý už podľa spomínaného článku 88 ods. 1 Ús-
tavy Slovenskej republiky predložila skupina 40 poslancov
Národnej
rady.
V odôvodnení sa zameriam na tieto
podstatné oblasti ne-
dostatočnej
práce ministerky školstva:
a) oblasť koncepčnej práce,
b) riešenie ekonomických problémov
vzdelávania,
c) učiteľ a jeho postavenie,
d) oblasť legislatívy,
e) veda a výskum,
f) mládež a šport,
g) medzinárodná spolupráca.
Pokúsim sa byť stručný a vecný.
Dámy a páni, odôvodnenie som nestaval tak, aby vyznelo
ako
konfrontácia opozičného názoru s názorom, ktorý presa-
dzuje,
povedzme, koaličná vláda, ale aby
vyznelo ako porov-
nanie toho, čo
si samotná koaličná vláda dala do
svojho
programového
vyhlásenia, čo tvrdí a tvrdila v
predchádzajú-
com
období pani ministerka, a ako sa vlastne tieto úlohy pl-
nia.
Oblasť koncepčnej práce. Dovoľte mi v duchu, ktorý som
naznačil, začať
citátom z programového vyhlásenia vlády
-
kapitola 43 Školstvo, vzdelávanie,
veda, šport a mládež,
strana
64 - citujem: "Vláda si uvedomuje skutočnosť, že roz-
hodujúcim predpokladom duchovného rozvoja a hospodárskej
prosperity nášho
štátu je účinný program", podčiarkujem,
"program
pokračovania obnovy
výchovno-vzdelávacej sústavy."
Odhliadnime
od skutočnosti, že vzdelávací program mala mať
aspoň
rozhodujúca koaličná strana, teda HZDS,
ale samozrej-
me,
predovšetkým a najmä strana, ktorá má
na starosti mini-
sterstvo
školstva, vypracovaný už pred vstupom do vlády.
Prenesme sa s prižmúrenými očami cez
skutočnosť, že bez
pár
dní má súčasná vláda, a teda aj
ministerka školstva, za
sebou
polovicu funkčného obdobia.
Existuje teda program obnovy výchovno-vzdelávacej sús-
tavy?
Ako vyzerá? Aký má obsah? Kto ho
tvoril? Kde je tento
program,
ak existuje? Je utajený?
Možno, že ministerstvo školstva za takýto
"program" po-
važuje
Koncepciu rozvoja školstva vo všetkých zložkách s dl-
hodobým výhľadom. Tento materiál bol vypracovaný
v apríli
1996
a v období prázdnin prerokovaný vo vláde Slovenskej re-
publiky a
ako jeden z
mála materiálov ministerstva bol
schválený.
Materiál však ani zďaleka nemá
charakter strate-
gického
programového dokumentu. To nie je názor opozície, to
je
názor napríklad iných rezortov z pripomienkového konania.
Nebudem sa teraz zaoberať problematickou analyticko-
konštatačnou
časťou materiálu. Pozornosť obrátim na
opatre-
nia,
ktorých obsah a termínovanie dávajú za pravdu pripo-
mienkam
rezortov, že nejde o výhľadový, ale
málo operatívny
materiál.
Mnohé z opatrení majú po dátume platnosti alebo sú
tesne
pred ním.
Pozrime
sa, ako vyzerajú, citujem
napríklad opatrenie
číslo
7: "Vydať finančné normatívy pre učebné a študijné od-
bory. Termín:
jún 1996. Zodpovedná:
ministerka školstva
a
ďalší, atď, atď." Kde sú tieto normatívy? Ako vyzerá doku-
ment,
v ktorom sú tieto normatívy definované?
Opatrenie číslo 10: "Zhodnotiť účinnosť systému finan-
covania
stredných odborných učilíšť a stredísk praktického
vyučovania
cez kapitoly rozpočtu ústredných
orgánov štátnej
správy."
Tieto dve úlohy mali napríklad na seba organicky
nadväzovať,
úloha číslo 10 mala predchádzať úlohe číslo 7,
úloha
číslo 7 už mala byť v júni, úloha číslo 10 by mala byť
teraz
v decembri. Medzitým sa, pochopiteľne,
zmenila regio-
nálna
lokálna štátna správa. Bolo potrebné vydať legislatív-
ne
opatrenia na transformáciu majetku a
iný spôsob financo-
vania.
Opatrenie číslo 19 - mimoriadne dôležité:
"Vypracovať
návrh
koncepcie štátnej politiky na zabezpečenie
odbornosti
a
kvalifikovanosti pedagogických
pracovníkov na základných
a
stredných školách a v školských
zariadeniach." Úloha je
termínovaná na september 1996, zodpovedá
ministerka škol-
stva.
Takýto materiál nie je školskej verejnosti známy.
Opatrenie číslo 31 -
mimoriadne dôležité opatrenie
vyskytujúce
sa v mnohých ďalších, nielen v
programových do-
kumentoch
ministerstva, ale vo vyjadreniach vlády, záznamoch
z
rokovania vlády s predstaviteľmi napríklad akademických
obcí.
Ide o vypracovanie návrhu zásad zákona o financovaní
školstva. Posledné vyjadrenia štátneho tajomníka minister-
stva
školstva vo výbore vyzneli asi takto:
To už my nemáme
na
starosti, to je vec ministerstva financií.
V júni 1996 ministerstvo školstva vypracovalo materiál
Koncepcia
základnej deväťročnej školy, pokúšajúci
sa riešiť
prechod z
osemročnej na deväťročnú
základnú školu. Ide
o
koncepčne nie veľmi ujasnený materiál,
o čom svedčia na-
príklad aj
vyjadrenia predsedu vlády, ktorý sa vyjadril
vlastne otázkou:
Prečo nie desaťročná
povinná školská
dochádzka?
Slabé odôvodnenie pedagogických hľadísk
a absen-
cia
nadväznosti na štandardy, materiál nadhodnocuje ekonomi-
ku
prechodu na deväťročnú základnú školu a zanedbáva pod-
statnú
otázku, a tou je obsah vzdelávania na základnej škole
a
jeho potrebná racionalizácia. Citujem:
"A. Pedagogické hľadisko:
1. Absolvent základnej školy by mal v deväťročnej
základnej
škole dosiahnuť hlbšie, trvalejšie, rozsiahlejšie
vedomosti
a návyky, ktoré dokáže využívať a aplikovať."
Vážení, to nepovažujem za zdôvodnenie. Neviem, či nie-
kto
z vás áno.
"2. Diferenciácia žiakov základných škôl je taká,
že
nebrzdí rozvoj žiakovej osobnosti, ale
ani predčasne ne-
určuje
jeho smerovanie."
A tretie pedagogické odôvodnenie alebo
hľadisko: "Obsah
základnej deväťročnej školy odstráni negatívne
skúsenosti
z
prestavby v roku 1976 a bude postavený
na odskúšaných pe-
gagogicko-psychologických
teóriách."
"B. Spoločenské hľadisko:
1. Základná deväťročná škola odstráni
negatívny jav
ukončovania stredoškolského vzdelávania pred dovŕšením 18
roku
absolventa."
To nie je pravda. Základná deväťročná
škola dvojročné
študijné
odbory pri ukončení sa rovná 17 rokov.
"2. Povinné školské vzdelávanie bude možné ukončiť
na
základnej škole." To je ako argument.
"3. So spôsobom zavedenia
a koncepciou základnej
školy
ako deväťročnej bude verejnosť dôkladne informovaná."
K argumentu 2 - povinné školské
vzdelávanie vo vyspe-
lých
krajinách sa posúva na stredné školy, až na ukončenie
stredných
škôl.
"Ekonomické hľadisko:
1. Projekt transformácie základnej školy
bude obsahovať
základnú
ekonomickú kalkuláciu so zohľadnením všetkých kvan-
tifikovateľných
výdavkov spojených s transformáciou."
Nie ja
ako opozičný politik, ak sa mám takto vyjadriť,
ale stanovisko napríklad ministerstva hospodárstva, minis-
terstva
financií k materiálu hovorí o tom, že
finančná kal-
kulácia
nie je dobre urobená.
"2. Priestorové vybavenie základných škôl umožňuje za-
vedenie
povinnej deväťročnej základnej školy a nebude sa re-
alizovať
na úkor kvality vzdelávania."
Za
osobitne nešťastné považujem
také rozhodnutie
prechodu
v tejto transformácii, ktoré sa bude realizovať po-
čas
troch rokov. Opakujem, prevládlo tu výlučne ekonomické
hľadisko.
Bude existovať niekoľko paralelných
učebných plá-
nov,
to je vážna vec, a po druhé problémy, ktoré sprevádzajú
tento
prechod, budeme mať v spoločnosti Slovenskej republiky
3
roky a ešte budú možno doznievať 1 rok.
V júni 1996 boli ministerstvom školstva vypracované aj
materiály
- Koncepcia stredných škôl a Koncepcia
vysokých
škôl.
Žiaľ, ani v jednom z nich niet
jasnejšej formulácie
alebo
aspoň rámcového opisu inovačných
programov. Dokumenty
sú
plné fráz a všeobecných konštatovaní. V dokumente o vyso-
kých
školách sa napríklad na strane 2 hovorí, citujem: "Jed-
ným
z hlavných zámerov v oblasti vysokých škôl je výrazné
zvýšenie
úrovne vysokoškolskej vedy a
vzdelávania, začlene-
nie
vysokých škôl do kontextu európskeho
školstva a v časo-
vom
horizonte do roku 2015 dosiahnu 30-percentný podiel štu-
dentov
prijímaných na vysoké školy."
Je zaujímavé, že toto
je
aj opatrením číslo 10 z dokumentu o stredných školách.
Logická
prirodzená väzba.
Dámy
a páni, veľmi jednoduchá kalkulácia. Dnes máme
17-percentnú
zaškolenosť, od roku 1997 do roku 2015 je, ak
sa
nemýlim, 13 rokov. Keď 13 vydelíte
príslušným percentom,
ktoré
chceme, dostaneme medziročný nárast
0,76 %. Tento me-
dziročný
nárast nezodpovedá ani potrebám
spoločnosti v Slo-
venskej
republike a už vonkoncom nie záujmom občanov o vyso-
koškolské
vzdelávanie.
Pokračujem v citáte, podčiarkujem:
"Pri dostatočnom fi-
nancovaní
vysokého školstva a pri zohľadnení populačnej vlny
je
možné tento cieľ dosiahnuť aj bez zásadného rozšírenia
vysokoškolskej
siete." Toto je veľmi vážne tvrdenie, možno
správne, ktorému
mala predchádzať dôkladná analýza tejto
siete.
Ale o sedem riadkov ďalej na tej istej strane sa kon-
štatuje,
citujem: "Za účelom ďalšieho
rozvoja a dobudovania
vysokého
školstva v regióne stredného Slovenska sa pripravu-
je
návrh na zriadenie akadémie
výtvarných umení a akadémie
múzických
umení, teda ďalších dvoch umeleckých škôl. A uzne-
senie
navrhované v tomto materiáli v
časti B ukladá mini-
sterke
školstva, citujem: "B1 - Pripraviť na rokovanie vlády
projekt
na zriadenie vysokej školy v
Prešove" (históriu no-
vely,
ktorú sme prerokúvali, sme
videli). "B 2 - Pripraviť
na rokovanie
vlády projekt na
zriadenie vysokej školy
v
Trenčíne." Čiže ďalšie dve, teda dohromady 4 vysoké školy.
Materiál o vysokých školách má - musím to
povedať pria-
mo
- mimoriadne nízku úroveň. Jedným z množstva dôkazov pod-
porujúcich toto
prísne, ale zodpovedajúce hodnotenie, je
časť
dotýkajúca sa vysokoškolskej vedy, citujem: "Z hľadiska
postavenia vysokoškolskej vedy a techniky
je potrebné ich
vecné
(obsahové) zameranie sústrediť na riešenie
- problémov globálneho charakteru dôležitých pre stra-
tegické
rozhodovanie,
- perspektívnych vedných smerov a
odborov, pokiaľ pred-
stavujú
celospoločenský záujem,
- závažných problémov jednotlivých rezortov (hospodár-
stva,
pôdohospodárstva atď.), ktoré sa musia
opierať o teo-
retické
vedecké východiská,
-
občianskych, národných, národnostných a etnických
problémov,
ktoré sú špecifické pre Slovenskú
republiku a zo
zahraničia
neimportovateľné." Tomu som celkom nerozumel.
Toto je
formulácia koncepcie v oblasti
alebo v časti
Vysokoškolská
veda. A v takomto nič nehovoriacom tóne je na-
písaných
všetkých desať, podčiarkujem, všetkých
desať strán
koncepcie.
Môže byť
argument, že to bol akože
pracovný materiál.
Ale
ten pracovný materiál, ktorý máme, nám bol oficiálne do-
ručený
a bol oficiálne odovzdaný na rokovanie vlády.
Priam
zarážajúco pôsobí návrh
uznesenia v časti B3,
ktorá
predsedovi Úradu pre stratégiu rozvoja, vedu a techni-
ku
Slovenskej republiky ukladá vypracovať dlhodobú stratégiu
rozvoja
školstva a vedy ako súčasť stratégie rozvoja spoloč-
nosti
v nových ekonomických podmienkach. Stratégia rozvoja
školstva
je predsa bázová úloha ministerstva školstva. Na-
opak,
pani ministerka školstva by mala byť urazená, že by
niekto
iný a nie ministerstvo školstva mal robiť vzdelávacie
stratégie.
Ekonomika vzdelávania: Dovoľte mi pre
zmenu začať tento
odsek
nie hneď citáciou z programu vlády, ale rád by som ci-
toval
ministerku školstva, jej správu o stave
rezortu pred-
nesenú v decembri
minulého roku, ku ktorej bola - ako si
dobre
pamätáte - hlasovaním zakázaná rozprava. Citujem: "Re-
zort školstva v
čase môjho nástupu do funkcie ministerky
stál
pred veľkou ekonomickou dilemou a čakali ho úlohy do-
siaľ
neriešené. Predovšetkým som pokladala za nevyhnutné ko-
nečne
začať uplatňovať nové prístupy v otázkach finančného
manažmentu.
Pretože neexistovali žiadne rozpracované prístu-
py
ani v makro ani v mikroekonomickej sfére rezortu škol-
stva,
bolo nevyhnutné okamžite eliminovať
vplyv predchádza-
júcich
negatívnych postupov."
Dovoľte mi k tomu len krátku poznámku. Keď
sme na po-
slednom
zasadnutí výboru pre školstvo položili
otázku štát-
nemu tajomníkovi
v súvislosti s financovaním súkromných,
cirkevných
a štátnych škôl, ako sa vyvíja vôbec model finan-
covania,
aké kritériá, aké normatívy sú použité, ak sú neja-
ké,
ja som sa pýtal, prečo je taký veľký rozdiel vo financo-
vaní,
tak mi povedal: No veď my pokračujeme v
tom, na čo sa
pýtate,
čo ste vy v roku 1994 definovali. Aha, kde sú tie
nové
postupy?
"Východisková ekonomická základňa na
začiatku roku 1995
nebola priaznivá
na ouvertúru transformačných metamorfóz
procesov
ekonomiky rezortu školstva. Napriek tomu nové vede-
nie
ministerstva" - stále citujem - "bolo rozhodnuté dôsled-
ne presadzovať kroky, ktoré na rozdiel od minulosti budú
viesť k efektívnemu nakladaniu s finančnými
prostriedkami
vyčlenenými
pre kapitolu školstva zo štátneho
rozpočtu. Zá-
kladná konštrukcia rozpočtu kapitoly školstva na rok 1995
vychádzala
ešte zo zámerov predchádzajúceho vedenia minis-
terstva.
Po dôslednej analýze sme zistili, že pôvodne navrh-
nutý rozpočet kapitoly je nevyhovujúci, pretože
by mohol
ochromiť
vývoj celého rezortu. Ihneď sme
prehodnotili návrh
rozpočtu
tak, aby sme zabezpečili prevádzkové
potreby a za-
komponovali prvky na
stimuláciu hmotnej zainteresovanosti,
aby
sme umožnili konštituovanie nových študijných odborov,
vytvorili
predpoklady na rozvoj vedy a techniky a dosiahli
ciele
určené v oblasti telesnej výchovy a športu."
Výsledky
tejto ouvertúry transformačnej metamorfózy
v
oblasti vzdelávania si dovolím ukázať
aspoň na dvoch ta-
buľkách.
Nie je problém zo štatistík vypočítať ďalšie tabuľ-
ky.
Toto aspoň naznačím, prosím,
pretože i z diaľky vidieť
na priestorovom grafe, ako klesajú
variabilné náklady, to
znamená
prevádzkové náklady. Tak potom čo je v tom konšta-
tovaní?
Zvykneme si tu na to, že nás bude niekto zavádzať,
že
nás budú klamať? Pokles variabilných
nákladov pre vysoké
školy
z roku 1994 na rok 1995 je z 21 % na 11 % - najvyšší
v
histórii, 10-percentný pokles výdavkov. V roku 1996, t. j.
tento
rok, z tých 11 to ešte zišlo na 7,6 %. To sú, prosím
pekne,
vysoké školy.
Aby
to nebolo jednostranné,
dovolím si takto ukázať,
ale
skôr odcitovať porovnanie výdavkov na vedu a techniku za
roky
vedenia rezortu pani ministerkou. Ministerstvo školstva
malo plánovaný taký nárast vo vede a technike, že by bol
tvoril
mínus 10 %. Ako jediný z rezortov by
bol išiel dole.
Až
úpravou tu sme to dotiahli na "slávnych" plus 0,5 %.
Niekoľko poznámok koncepčného charakteru
k problematike
financovania
školstva. Pardon, ešte by som mal predsa len
spomenúť
otázku reálnych miezd, mzdového nárastu. Tá je veľ-
mi
vážna. V tejto súvislosti to treba spomenúť. Rezort škol-
stva
je opäť na chvoste s priemernou mzdou.
Toto nie je in-
formácia
opäť z opozičných zdrojov.
Dámy a
páni, existuje materiál, budem o
ňom hovoriť,
harmonogram riešenia mzdovej situácie v rezorte
školstva,
kde
samotný priestorový graf, ktorý je urobený predkladateľ-
mi
tohto materiálu, hovorí o klesajúcej,
výrazne klesajúcej
reálnej
mzde, i napriek pozitívnemu pokusu (to treba oceniť)
zdvihnúť nominálnu mzdu. Ako vidíme, "vďaka
inflácii" to
jednoducho
nestačilo.
Niekoľko poznámok koncepčného charakteru
k problematike
financovania
školstva.
Zákon o financovaní školstva. Vypracovanie zásad tohto
zákona
je úlohou z už spomínaného materiálu.
Zásady neexis-
tujú.
Existuje návrh modelu transformácie financovania škol-
stva, existuje však aj uznesenie Národnej
rady Slovenskej
republiky
z 13. 12. 1995 k zákonu o štátnom
rozpočte, citu-
jem
písmeno B bod 8: "zaradiť do
legislatívneho plánu vlády
na
rok 1996 návrh zákona o financovaní školstva".
Preštudoval som si plán legislatívnych úloh vlády, ta-
kýto
zákon tam zaradený nie je. Toto uznesenie nie je splne-
né.
Toto isté uznesenie v bode 5 písmeno b) žiadalo, citujem
písmeno
b) bod 5: "prijať také legislatívne opatrenia, aby
príjmy
ministerstva školstva plynúce z
poplatkov rodičov za
predškolské
zariadenia, kluby detí a mládeže, študentské do-
movy, administratívne úkony zostali v
rezorte v prospech
subjektov,
ktoré ich vytvárajú alebo, ak chcete, získavajú.
Ani toto
uznesenie nie je splnené. Nie sú
vypracované
už
spomínané normatívy, takže aj toto sú dôvody, že rozpis
kapitoly
školstva na rok 1996 vykazoval značnú nevyváženosť.
Dve verzie, ktoré sme na základe
uznesenia Národnej rady
-
toho istého - dostali k dispozícii do výboru, vykazovali
značné
odlišnosti napríklad vo výške a použití rezervy mi-
nisterky
školstva. Táto činí v oblasti základných a stred-
ných škôl
55 412 tisíc korún a v oblasti
vysokých škôl
77
338 tisíc korún - to sú údaje z
tabuliek, ktoré preberám
-
resp. v oblasti vysokých škôl 57 338 tisíc korún podľa
inej
tabuľky. V tom prípade 21 miliónov
bola rezerva z os-
tatných
rozpočtových organizácií.
Nedodržiavanie zákona číslo 172
o vysokých školách,
ktorý ukladá
ministerstvu konzultovať rozdeľovanie pro-
striedkov s Radou
vysokých škôl, má za následok finančné
operácie
hraničiace, resp. majúce charakter štátnej korup-
cie.
Príkladom je 7 miliónov korún, ktoré pani ministerka
bez
konzultácie s finančnou komisiou Rady vysokých škôl, ve-
dením
univerzity a vedením lekárskej
fakulty, o čom svedčí
aj
list dekana tejto fakulty, pridelila I. stomatologickej
klinike
Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. V zásade sa
s
rezervou nakladá ako s prostriedkami určenými na havarijné
situácie.
To potvrdila aj pani ministerka napríklad v Press-
klube.
Vedenie Lekárskej fakulty
Univerzity Komenského ne-
prerokovalo
a nepredložilo vedeniu Univerzity Komenského tú-
to
situáciu ako havarijnú. Kto ju ako
takúto posúdil? Exis-
tuje
písomný záznam z posúdenia tejto havarijnej situácie?
Ak bola pani
ministerka presvedčená, že ide,
resp. išlo
o
haváriu, prečo potom stiahla tých 7
miliónov Sk späť, keď
sa
vedenie univerzity ohradilo voči postupu? Písomná doku-
mentácia
tohto prípadu, pokiaľ by ste mali,
kolegyne, kole-
govia, záujem, je
k dispozícii, vrátane
všetkých listov,
ktoré
boli vymenené. V už spomínanej správe o
stave rezortu
pani
ministerka však konštatuje (strana 28), citujem: "V sú-
lade
s vládou prijatým programom Čisté ruky, ktorého hlavným
cieľom je očistiť
štátnu správu od nekalých praktík, som
tiež
vydala pokyn na vypracovanie súhrnnej správy o stave
nehnuteľného
majetku v rezorte školstva."
V
spore s týmito slovami je konanie
pani ministerky
nielen
v predchádzajúcom prípade, ale aj v niekoľkých ďal-
ších.
Napríklad v súvislosti s prenájmom
budovy na Levickej
ulici,
ktorá pôvodne patrila, bola spravovaná Domom zahra-
ničných
stykov, bola teda majetkom štátu,
majetkom rezortu,
bola
s nákladom takmer 20 miliónov Sk
prebudovaná na ubyto-
vacie a rokovacie
zariadenie s reprezentačnými
rokovacími
priestormi. Budova bola sprostredkovane prenajatá
prostred-
níctvom
súkromnej firmy poisťovni. Rovnako
takéto konštato-
vanie
možno vysloviť o zariadení, ktoré je v Petržalke. Pre-
čo
nebola ponúknutá napríklad budova na Levickej niektorej
škole,
napríklad strednej hotelovej škole ako
výcvikové vý-
učbové
zariadenie tejto školy a podobne?
V súvislosti s financovaním vzdelávania
sa objavil ďal-
ší
závažný problém - poskytovanie
vysokoškolského vzdeláva-
nia
za úhradu. Kolegyne a kolegovia, počujeme dobre. Je to
poskytovanie
vysokoškolského vzdelávania za úhradu.
Dovoľte
mi,
aby som rovno uviedol tento problém listom, ktorý je ad-
resovaný
dekanovi Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského
v
Bratislave:
"Vážený pán dekan, Vaša fakulta sa obrátila na Minis-
terstvo
školstva Slovenskej republiky listom, v
ktorom žia-
date
informáciu k problematike úhrady za
vysokoškolské štú-
dium
študujúcim. Ministerstvo školstva
Slovenskej republiky
zastáva názor, a
to aj s prihliadnutím na ústavu a zákon
číslo
172/1990 Zb. o vysokých školách, že vysokoškolské štú-
dium, ktorým nadobudne absolvent vysokoškolské
vzdelanie,
pre
občanov Slovenskej republiky v
akejkoľvek forme je bez-
platné."
Pokračuje odsek: "Avšak za
podmienky, že uchádzač
o
štúdium úspešne vykoná prijímacie
skúšky, ale nie je pri-
jatý
na vysokú školu, dobrovoľne si bude hradiť úplné nákla-
dy
štúdia (respektíve právnická osoba vysielajúca ho na toto
štúdium)
a fakulta odvedie finančné prostriedky
na príjmový
účet
fakulty, s tým možno súhlasiť."
List
podpísal riaditeľ sekcie
vysokých škôl doc. Ing.
Marián
Tolnay, CSc. Je zo 4. septembra
1996 so svojím jas-
ným
evidenčným číslom.
Ide o mimoriadne vážne rozhodnutie
riaditeľa sekcie vy-
sokých
škôl. Otázkou je, či s vedomím, alebo bez vedomia pani
ministerky,
ale v každom prípade s jej zodpovednosťou. Je
pravda,
že vláda vo svojom programovom vyhlásení predpokladá
platenie poplatkov
občanmi za vysokoškolské štúdium. Pre
úplnosť
to odcitujem: "Prístup k vysokoškolskému vzdelaniu
pre
všetky spoločenské a sociálne vrstvy
zabezpečíme systé-
mom pôžičiek, nadväzne na postupné zavedenie
úhrady časti
nákladov za vysokoškolské štúdium a poplatkov za
sociálne
služby
študentom." List riaditeľa sekcie vysokých škôl sved-
čí
o tom, že sa tak už skutočne deje. Je
však neprijateľné,
aby
takéto mimoriadne vážne rozhodnutie bolo prijaté bez se-
rióznej
koncepčnej a právnej prípravy, bez dôkladného infor-
movania
a dialógu s občanmi. Takto svojvoľne a nesystémovo
zavedené
poplatky povedú k diskriminácii sociálne slabších
rodín,
hoci ich deti splnia predpoklady štúdia na vysokej
škole.
A mohol by som rozoberať túto otázku z pohľadu rovno-
cennosti
prístupu na vysokoškolské štúdium atď.
Učiteľ a
jeho postavenie, personálna
politika. Priamo
ministerke
školstva adresne bolo uložené uznesením
Národnej
rady
Slovenskej republiky predložiť už spomínaný harmonogram
riešenia mzdových
problémov v školstve.
Pani ministerka
školstva doteraz
nepresadila jeho prerokovanie vo vláde.
Okrem
toho, ak by tento materiál bol aj schválený vládou,
jednoducho
nie je riešením. Principiálne nerieši tento prob-
lém,
pretože predpokladá 10-percentný nárast
ročne v rokoch
1997-1998,
v roku 1996 menší. To znamená, že pri
predpokla-
danej
inflácii by išlo možno o jedno- až
dvojpercentný teo-
retický
nárast.
Ako ďalšiu hrubú koncepčnú chybu v práci
pani minister-
ky
hodnotím preto skutočnosť, že odskočila od predloženia už
hotového
zákona o štátnej, resp. verejnej službe
pedagogic-
kých
pracovníkov, ktorý bol vypracovaný na
základe viacroč-
ných
analýz a návrhov v roku 1994 počas
Moravčíkovej vlády.
Tento
zákon komplexne riešil ekonomickú
situáciu pedagógov,
jeho
finančná náročnosť je takmer zhodná s predkladaným har-
monogramom,
ale okrem toho vytváral legislatívne podmienky
spoločenského uznania učiteľskej profesie. Inými slovami,
lapidárne, jednou ranou zabíjal niekoľko múch
- finančné
ohodnotenie
a zo zákona definovaný status učiteľa, platový
automatizmus
na jednej strane, povinnosti vyplývajúce zo zá-
kona
pre tohto učiteľa na druhej strane. A
ukladal prísluš-
ným orgánom vytvoriť na trhu vzdelávania
pretlak, ponuku
vzdelávacích
aktivít tak, aby tento zákon bolo možné v praxi
napĺňať.
Pritom v legislatívnom pláne vlády sú
analogické zákony
napríklad
pre zamestnancov Colnej správy, vojakov - profe-
sionálov, policajtov a príslušníkov Slovenskej informačnej
služby.
V žiadnom prípade, ani vážne, ani ironicky nechcem
zrovnávať
pedagogických pracovníkov s uvedenými
profesiami,
každá
má svoje špecifiká. Ale rovnako ako
tieto i učiteľská
služba
je typom, povedzme, štátnej služby. Ak
nie, možno ju
určite ponímať ako
najrozsiahlejší typ verejnej
služby na
Slovensku.
Tvrdenie, že zákon o verejnej službe
pripravuje mini-
sterstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny, je
podľa mňa pra-
obyčajnou
výhovorkou, ktorá je len ďalším dôkazom nedosta-
točného
prístupu a nepochopenia úloh rezortu vzdelávania je-
ho
ministerstvom.
Vo
vzťahu k pedagogickým
pracovníkom je najvážnejším
prejavom
neschopnosti a neznalosti
problematiky - ináč som
to
nemohol nazvať - vyhláška číslo 41
o odbornej a pedago-
gickej spôsobilosti pedagogických
pracovníkov. Kolegyne
a
kolegovia, nechcem vás unavovať
logickými lapsusmi tejto
vyhlášky, ale z
overenia v praxi, z diskusie s učiteľmi,
s
odborníkmi, právnikmi ona skutočne diskriminuje jednu časť
učiteľov.
Tvrdiť, že časom sa všetci môžu dostať
do vyššej,
to
znamená do desiatej platovej triedy, je
jednoducho nese-
riózne.
Táto vyhláška zakladá legislatívny,
zákonný predpo-
klad
nato, aby časť učiteľov - magistri,
mali pocit, že sú
znevýhodnení
v porovnaní napríklad s absolventmi inžinier-
skeho
štúdia, ktorí majú doplnkové pedagogické štúdium.
Uvedomme si, prosím, že profesionál učiteľ - magister,
päť
rokov študujúci pedagogické vzdelanie,
musí robiť ates-
tačnú kvalifikačnú skúšku, zatiaľ čo napríklad inžinier,
ktorý
vyštudoval technickú školu a robil si doplňujúce peda-
gogické
štúdium, čiže hlavný smer profesie je iný, automa-
ticky
postupuje do vyššej triedy, ak sú splnené nejaké po-
žiadavky
na prax a podobne. Rovnako sú postavení
proti sebe
aj učiteľ, povedzme, s klasickou pedagogikou
a učiteľ so
špeciálnou
pedagogikou. Pokiaľ by si učiteľ s
klasickou pe-
dagogikou
urobil rozširujúce štúdium, aby mohol vôbec učiť
na špeciálnej škole, ten druhý, čo si urobil rozširujúce
štúdium,
je zvýhodnený oproti
"profíkovi", ktorý sa profe-
sionálne
pripravoval na kariéru v špeciálnej pedagogike.
Namiesto precíznej koncepcie realizovanej zákonom
o
štátnej, resp. verejnej službe,
zasadením sa za učiteľov
tak, aby automaticky postúpili do desiatej,
resp. vyššej
platovej
triedy, uzrela svetlo sveta vyhláška, ktorá diskri-
minuje
značnú časť a na školách rozdeľuje kolektívy. Moje
osobné skúsenosti sú také, že pedagogické
kolektívy 36-40
učiteľov
dostávajú napríklad dve miesta ročne, aby mohli ísť
urobiť
tzv. kvalifikačnú skúšku. Navyše, kvalifikačná skúška
sa
robí na metodických centrách. Osobne
nemám nič proti me-
todickým centrám.
Naopak, metodické centrá
sú v sústave
školských zariadení
veľmi dôležité. Zmení
sa vyučovanie
niektorých
partií matematiky, metodické centrá promptne pre-
vedú
prípravu učiteľov. Ale tu predsa ide o
čosi, čo je ná-
rokom
na vyššie ohodnotenie toho
učiteľa. A to je potrebné
realizovať
minimálne na tom stupni vzdelávacej sústavy,
as-
poň
záverečnú skúšku (aj keď príprava a predpríprava môže
byť
na metodickom centre), ale záverečnú skúšku realizovať
na
fakulte.
Podľa názorov právnych odborníkov jej realizácia - mám
na mysli
vyhlášku 41 -
okrem dehonestácie celoživotného
vzdelávania
je na hranici zákonnosti.
Prejavom neúcty k učiteľskému povolaniu,
či nerešpekto-
vanie
autonómie vysokých škôl je aj
zadržiavanie návrhov na
vymenovanie
profesorov vysokých škôl. Nie je
zriedkavosťou,
že
návrhy ležia na ministerstve aj 16 až
17 mesiacov. Na-
miesto
dodržiavania platného zákona pani ministerka nemiest-
ne
protestovala proti jeho
dodržiavaniu a naplneniu prezi-
dentom
Slovenskej republiky, keď prezident
konečne profeso-
rov
vymenoval, pričom sa na tomto akte nezúčastnila.
V priamom rozpore s programovým
vyhlásením vlády, citu-
jem:
"Vláda si kladie za úlohu prispieť k zabezpečeniu po-
kojného
pracovného ovzdušia na školách podporou
personálnej
politiky, ktorej
jediným kritériom sa
stane odbornosť
a
mravná bezúhonnosť", pani
ministerka realizuje personálnu
politiku v rezorte.
Začala čistkami na úrovni riaditeľov
školských správ. Na
ten účel prostredníctvom poslaneckej
lobby
iniciovala novelu zákona číslo 542 o štátnej správe
a
samospráve v školstve. Výsledkom bola plošná výmena obrov-
ského
množstva riaditeľov bývalých školských správ - bez pár
jednotlivcov takmer všetci. Ministerka pritom vedela
(alebo
nevedela?)
o pripravovanom zákone upravujúcom
územnosprávne
členenie, vznik a
integráciu nových krajských a
okresných
orgánov
štátnej správy. Tento znovu vedie k zmenám na pos-
toch
riadiacich pracovníkov regionálnych školských orgánov.
Prosím vás, čo je to za minister, ktorý nielenže dovo-
lí,
ale dokonca iniciuje v takom krátkom
časovom slede neu-
stále
a rozsiahle zmeny v regionálnych
riadiacich orgánoch?
Toto
prispieva k pokojnému pracovnému ovzdušiu na školách?
Vážnym negatívnym aspektom personálnej práce v rezorte
je absencia
inštitútu nazývaného konkurz
ako základného
nástroja
používaného v demokratických spoločnostiach na zis-
ťovanie
napríklad odbornosti. Pozri aj programové vyhláse-
nie. Naopak, z
poslaneckých prieskumov viem, že
odbornosť
a
mravná bezúhonnosť, tak ako je to povedané v programovom
vyhlásení,
boli nahradené politickou
príslušnosťou a úrad-
níckou
servilnosťou. Bolo by zaujímavé
vedieť, či pani mi-
nisterka vie, koľko
tieto plošné výmeny stáli finančných
prostriedkov.
Do rovnakej kategórie patria aj výmeny na poste riadi-
teľa
Ústredného inšpekčného centra a Akadémie Istropolitana.
Jedným z najfrekventovanejších odborných termínov v škol-
ských
politikách vyspelých krajín je systém
hodnotenia kva-
lity.
Základným stavebným kameňom tohto systému
je nezávis-
lá, podľa transparentných pravidiel
objektívne pracujúca
školská inšpekcia. Personálne zmeny v
inšpekcii, absencia
koncepcie
a likvidácia jej nezávislosti sa taktiež podpisujú
na
upadaní nášho školstva.
Systém
hodnotenia kvality však
nenašiel uplatnenie
v
materiáloch ministerstva, napríklad v tých, ktoré som spo-
mínal.
Považujem to za veľmi vážny nedostatok v práci samot-
nej
pani ministerky. Naopak, nakladanie s
inšpekciou, vecná
stránka novely zákona číslo 542, ale najmä novely zákona
o
vysokých školách sú dôkazom, že
objektívny, transparentný
a
motivujúci systém hodnotenia
kvality je nahrádzaný
centralisticko-byrokratickými
zásahmi do činnosti škôl.
Odbúravanie v predchádzajúcom období sa rodiaceho sys-
tému
hodnotenia kvality začalo nekorektným rokovaním pani
ministerky
s bývalou Akreditačnou komisiou,
čistkami, ktoré
som
spomínal, a poslanecké prieskumy ukazujú,
že sa presúva
na
odvolávanie riaditeľov škôl, školských
zariadení a usta-
novovanie nových, opäť na báze politických
kritérií. Ako
najčerstvejší prípad
z mojich nedávnych poslaneckých dní
môžem uviesť okres Vranov nad Topľou, Lučenec a ďalšie.
Čistky
na samotnom ministerstve sa prejavili najmä v tom, že
vláda, až na
drobné výnimky, vracia materiály
predkladané
ministerkou
na prepracovanie. Mnohé z nich sa už
viac ani
neobjavia.
Oblasť legislatívy. Okrem už spomínanej vyhlášky číslo
41 sa nekompetentnosť pani ministerky prejavila v
procese
prípravy a prerokúvania novely zákona o vysokých
školách.
Pani
ministerka najskôr nedokázala vo vláde
obhájiť filozo-
fiu tej novely,
ktorá bola dosiahnutá
správnym konsenzom
s
predstaviteľmi akademickej obce. Počas prerokúvania novely
v
parlamente nedokázala ani
len vyjadriť zreteľné, jasné
stanovisko
k návrhom, ktoré boli v spore jednak so
samotným
zákonom číslo
172, ale najmä
s predstavami ministerstva
-
keďže koncepcia neexistuje - napríklad o vzniku univerzity
v
Prešove.
Tu treba objektívne povedať, že projekt vzniku univer-
zity v Prešove
na ministerstve školstva
existuje, myslím,
dva
mesiace. Tým skôr bolo treba proti návrhom, ktoré tu od-
zneli,
vystúpiť rezolútne. Alibisticky sa
skrývala za slová
"poslanci
majú právo". Iste, ale minister má povinnosť obha-
jovať,
keď už nie koncepciu štátnej politiky,
tak aspoň zá-
sady
vzniku nových vysokých škôl.
Nebudem sa vyčerpávajúco venovať tomuto
zákonu, pretože
o
ňom sme diskutovali a ešte budeme, ale
dovolím si obrátiť
vašu
pozornosť na toto: Mimoriadne vážnym
aspektom je odbú-
ranie
možnosti oslobodenia vysokých škôl od
colných a iných
poplatkov
z darov a najmä od daní z príjmov
získaných z mi-
morozpočtových
zdrojov. Skutočnosť je taká, že pani minis-
terka
školstva, jej ekonomická sekcia a
legislatívno-právny
odbor
aj vďaka už spomínaným čistkám vôbec nepostrehli, že
novela
má, obrazne povedané, "retroaktívny" účinok na finan-
cie
vysokých škôl a že tieto by dodatočne
ako podnikateľské
subjekty
museli odviesť daň z príjmu právnických osôb za rok
1996,
s čím nemohli dopredu počítať.
Oblasť vedy a výskumu. O tom, že
pani ministerka bez
mihnutia
oka vlastne akceptovala zníženie
rozpočtu na vyso-
koškolskú
vedu o 10 %, som už hovoril. Rovnako vážny problém
je súčasný
stav v koordinovaní činnosti v oblasti vedy
a
výskumu. Dodnes nie je jednoznačne vyriešená otázka kompe-
tencií
medzi ministerstvom a Úradom pre stratégiu rozvoja,
vedu
a techniku. Pôvodne delimitovaní pracovníci z minister-
stva
na úrad sa zasa vracajú späť, presúvajú sa teda stolič-
ky
a podstatné problémy, ako sú sprehľadnenie a diferencova-
nie
financovania základného a
aplikovaného výskumu, výraz-
nejšie presadenie grantového financovania, vytvorenie pod-
mienok, aby časť
získaných finančných
prostriedkov za vý-
sledky
vedy a výskumu zostala na riešiteľských pracoviskách,
sa
neriešia. Nejde o úlohy alebo témy, ktoré by si vymyslela
opozícia.
Ide o úlohy z programového vyhlásenia
vlády - ka-
pitola
43, strana 67. Minimálne spoluzodpovednosť pani mi-
nisterky
školstva vyplývajúca z dôležitosti
vysokoškolského
výskumu
je evidentná.
Konečne je tu otázka, prečo neboli tieto
úlohy naplnené
aspoň
v rezorte školstva. Kde je teda príslušná legislatíva?
Zákony
predsa boli dávnejšie pripravené, rovnako ako základ-
ný
rámec štátnej vednej a technickej
politiky už v predchá-
dzajúcom
období. Súčasný stav mi pripomína
situáciu, keď sa
dvaja jednookí tvária, že spolu vidia
rovnako dobre ako
dvojokí.
A to, ako vieme, vôbec nie je pravda.
Považujem za
nevyhnutné,
aby sa situáciou v tejto oblasti začal veľmi se-
riózne
zaoberať aj parlament.
Rovnako treba hodnotiť aj stav v
ďalších dvoch oblas-
tiach, ktorými
sú mládež a
telesná kultúra. Zdĺhavosť
v
tvorbe legislatívnych noriem, najmä v oblasti ochrany mlá-
deže,
nedostatočná koordinácia tvorby štátnej politiky v ob-
lasti
mládeže medzi ministerstvom a
Fondom detí a mládeže,
netransparentné nakladanie
s majetkom, ako
fond nakladá
s
majetkom po bývalom SZM, sú
okrem iných najvýraznejšími
nedostatkami
práce ministerstva, a teda aj pani ministerky
v
tejto oblasti.
Oblasť medzinárodnej spolupráce - už len stručne. Stav
je
taký, že Slovensko nemá doteraz podpísané dôležité proto-
koly
o spolupráci v oblasti vzdelávania
predovšetkým s kra-
jinami Európskej únie, ako Francúzsko, Nemecko a
Rakúsko.
Význam
práve týchto krajín, ale aj ďalších pre našu medziná-
rodnú
školskú a vedeckú spoluprácu netreba zdôrazňovať.
Absencia koncepcie v oblasti medzinárodnej spolupráce,
nekorektné
útoky na nevládne organizácie, ako napríklad na
Slovenskú
akademickú informačnú agentúru, ktorá ako nevládna
organizácia
na dobrej úrovni zabezpečovala viaceré bilate-
rálne
a multilaterálne programy, spôsobili útlm, miestami aj
kritický
stav v spolupráci v rámci programu CEPUS, v akcii
Rakúsko
- Slovensko, spolupráca v oblasti
vzdelávania a vý-
skumu,
aj keď tá ešte aspoň na budúci rok bude bežať.
Pani ministerka školstva absolvovala
viacero pracovných
ciest
do zahraničia. Dobrým zvykom býva, že verejnosť je in-
formovaná
o tom, aký efekt pre slovenské školstvo
priniesli
tieto
pracovné cesty. Tieto informácie i
napriek interpelá-
ciám
v parlamente nemáme k dispozícii, nie sú k dispozícii.
Vážené kolegyne a
kolegovia, fráz o význame a dôleži-
tosti
vzdelávania bolo a je vždy dostatok. Rovnako tak často
počuť
chválu i samochválu na úroveň nášho vzdelávacieho sys-
tému.
Žiaľ, realita je celkom iná. Naše školstvo upadá. Naše
školstvo
nemá víziu. Atmosféra vo vzdelávacích
inštitúciách
nie
je taká, aká by mala byť, alebo akú si
ju želáme, alebo
akú
si ju predstavujeme. Chýba v nej fluidum motivácie, sti-
mulovanie
tvorivosti, pokoj, istota, serióznosť a
stabilita
aspoň
základných pravidiel ovplyvňujúcich život a prácu uči-
teľa
i žiaka, školu i rodinu.
Školstvo ako systém, vzdelávanie ako
proces sa rozhodu-
júcim
dielom podieľa na formovaní hierarchie hodnôt dieťaťa,
žiaka,
študenta, ale i učiteľa, občana, rodiny
a spoločnos-
ti.
Školstvo, školský systém je oblasť spoločnosti s najväč-
šou
zotrvačnosťou. Výborne, ak ide o pozitívne veci, ale be-
da,
ak ide o zavlečené chyby a
nedostatky. Preto sa musíme
veľmi
zodpovedne venovať manažmentu
vzdelávania, manažmentu
vzdelávacieho
sektora, sledovať a hodnotiť odborné,
morálne
predpoklady
a manažérske schopnosti. Prirodzená autorita, ak
už
aj nie je veľmi vysoká, nesmie byť nahradzovaná centrali-
začnou
až agresívnou legislatívou ako náhrady za neschopnosť
viesť
kultúrny dialóg, počúvať a tolerovať,
tolerantne reš-
pektovať
iné názory. Práve naopak, dobrý
manažment iniciuje
dialóg.
Prierez dvojročnej činnosti pani
ministerky, preukázané
výsledky
a schopnosti jednoznačne ukazujú, že
pani Slavkov-
ská
nemá predpoklady vykonávať funkciu
ministerky školstva.
O
to viac, že školstvo nepotrebuje politika. Naše školstvo
potrebuje
školského politika, a to je rozdiel.
Mal
som ešte a
mám v poznámkach pripravenú otázku
stredných
odborných učilíšť. Tu sa, dámy a páni,
zopakovala
situácia,
ktorú som spomínal s riaditeľmi školských správ.
Roky pripravovaná koncepcia (i predchádzajúcimi
Mečiarovými
vládami)
na istý čas koordinovať i stredné odborné učilištia
z
úrovne ministerstva školstva bola práve v tomto období na-
rušená.
Tú som rešpektoval ja i moji
predchodcovia. Mysleli
sme
si, že je dobrá. Bola narušená. Možno vecne by to
aj
mohlo
byť dobré. Ale čo sa udialo? Na krátky
čas sa učiliš-
tia
vrátili do rezortov, aby sa vzápätí posunuli pod krajské
úrady.
Na čo? Kde tu je zdravý rozum, ktorý v
takom krátkom
čase
robí takéto úkony, pokiaľ tie úkony boli legislatívne
právne
a administratívne dobre urobené? Naopak, bolo to tre-
ba
nechať pod rezortom školstva a sústrediť sa na legislatí-
vu,
na vykonávacie predpisy,
transformujúce správu učilíšť
pod
krajské úrady.
Dámy a páni, úmyselne som nepredkladal koncepčné názo-
ry,
ktoré by ste mohli označiť ako názory opozičného poli-
tika. Dovolil
som si však predložiť konfrontáciu stavu
s
úlohami, ktoré sú v rôznych dokumentoch, ktoré buď prijala
vláda,
alebo ich predkladala samotná pani ministerka.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
počuli ste pred-
kladateľa.
Otváram k tomuto bodu rozpravu. Do rozpravy som
dostal
zatiaľ 7 prihlášok. Ako prvý sa prihlásil predseda
výboru
pán Kamil Haťapka. S faktickou
poznámkou sa medzitým
hlási
pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem len vysoko oceniť rétorické
schopnosti predklada-
teľa.
Myslím si, že v starom Ríme by bol mal ohromný úspech,
ale
myslím si, že by bol urobil lepšie, keby bol urobil jas-
né
resumé svojho vystúpenia. A dovolím si ho upozorniť na
takú
maličkosť, že nie je dôležité povinné ukončenie nejakej
školy, ale
úroveň všeobecného vzdelania,
ktoré povinnou
školskou dochádzkou
absolvent dosiahne. Dovolím
si pána
predkladateľa ubezpečiť,
že podľa mojich
vedomostí aj
z
priamej konfrontácie úroveň našich
základných škôl, resp.
absolventov
našich základných škôl minimálne vo všeobecnom
vzdelaní je kedykoľvek porovnateľná s úrovňou
všeobecného
vzdelania
absolventov stredných škôl nielen západnej Európy,
ale
aj iných demokratických krajín smerom na západ od nás.
Preto si myslím, že bazírovať na tom, či
budeme mať po-
vinnú strednú dochádzku, alebo len
základnú, nie je také
dôležité,
ako skôr to, aby sme trvali na zvýšení úrovne vše-
obecného
vzdelania absolventov základného
povinného vzdela-
nia,
ktoré u nás je. Akákoľvek snaha znížiť toto všeobecné
vzdelanie znamená snahu ľahšie ovládať
obyvateľstvo, lebo
veľmi
dobre vieme, že čím nižšie je všeobecné vzdelanie, tým
ľahšie
sa človek ovláda. Jasne hovorím o
všeobecnom vzdela-
ní,
pretože človek s nízkym všeobecným vzdelaním, hoci s vy-
sokou
špecializáciou, je tiež takisto ľahko ovládateľný.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán Haťapka.
Poslanec K. Haťapka:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
dnešné rokovanie parlamentu má na programe, ktorý sme
pred
chvíľou schválili, odvolanie
ministerky školstva Slo-
venskej
republiky pani Evy Slavkovskej.
Ako
iste viete, je to už v
krátkom čase tretí pokus
o
znehodnotenie výsledkov práce vlády a v
konečnej miere aj
práce koalície.
Deje sa to
tak podľa známeho
scenára
spochybnenia
práce jednotlivých ministrov.
Na predchádzajúcom zasadaní to bol
minister Baco, teraz
zase
ministerka školstva Slavkovská. Iste
nejde všetko tak,
ako
by sme si želali, a nech by robila na svojom poste čo-
koľvek,
iniciatívna opozícia nájde kameň jej
úrazu aj v se-
balepšom
zámere.
Môžem azda vysloviť názor, že mnohé,
čo sa jej vytýka
zo
strany opozičných kolegov, a toto je
potom pertraktované
v
tlači ako vážna záležitosť, po
ktorej temer každé médium
siahne,
je vysvetlenie pre súdneho čitateľa nezaujímavé.
Podobne je to s vysvetľovaním, samozrejme
svojským, so
školstvom
na národnostne zmiešanom území, ktoré
je neustále
predkladané
ako nedostatočné, upierajúce práva na
svoju ma-
terčinu,
ale protagonisti takéhoto názoru si neuvedomujú, že
počas
celého obdobia masírovania svojich spoluobčanov dúcha-
jú
do pahreby neprimeraných nacionalistických nálad.
Pritom situácia je úplne iná a práve
rezort školstva
vynakladá
nemalú snahu, aby naši spoluobčania, či
sú maďar-
skej,
rusínskej, nemeckej alebo rómskej
príslušnosti, našli
plné
uplatnenie vo svojom živote, aby neboli trvale odkázaní
iba
na pôsobenie na teritóriu, ktoré im
umožňuje len použí-
vanie
svojho rodného jazyka. Veď nemôže byť
pre človeka nič
strašnejšie,
ako keď sa ocitne v prostredí, ktorého jazyk
neovláda,
a to prostredie sa dokonca nachádza v jeho vlasti.
Preto
vytýkanie, a nie prvé, že ministerka so
svojím rezor-
tom
sa venuje tejto problematike iba okrajovo, je zavádzajú-
ce.
Dokonca také zavádzajúce, že mnohí
poslanci, ale aj po-
slankyne
práve z tohto dôvodu sa rozhodli
podporiť návrh na
jej
odvolanie.
Aby
som ich však presvedčil, čo sa
v tejto oblasti
v
školstve urobilo, dovoľte mi, vážení kolegovia a kolegyne,
aby
som vám predložil niekoľko skutočností.
Vzdelávanie detí občanov Slovenskej
republiky s inou
národnosťou
ako slovenskou sa deje plne v súlade s Ústavou
Slovenskej
republiky, a teda aj s Listinou základných práv
a
slobôd, ako aj ďalšími medzinárodne prijatými dohodami
a
konvenciami.
Na
národnostne zmiešanom území
Slovenskej republiky
existujú
rôzne spôsoby vzdelávania v školách
podľa vyučova-
cieho
jazyka danej školy. Existujú školy s
vyučovacím jazy-
kom
slovenským, ktoré navštevujú žiaci aj s iným ako sloven-
ským materinským
jazykom. Máme tiež
školy pod spoločnou
správou,
kde pod jedným riaditeľstvom sú dve oddelenia, teda
triedy
s vyučovacím jazykom slovenským a triedy s vyučovacím
jazykom
národností. V sieti škôl pôsobia i také školy, kde
je
vyučovacím jazykom jazyk
národností a predmet slovenský
jazyk
a literatúra sa vyučuje ako
komunikatívny cieľový ja-
zyk
na princípe metodiky cudzieho jazyka. V tomto prípade
ide
o školy napospol s vyučovacím jazykom maďarským.
Sú školy
s vyučovacím jazykom národností,
kde sa nie-
ktoré predmety vyučujú v materinskom jazyku
národností na
prvom stupni základných škôl - hudobná
výchova, výtvarná
výchova,
prvouka a vlastiveda. Na týchto školách na druhom
stupni základných škôl v materinskom jazyku
národností sa
vyučuje hudobná
výchova, výtvarná výchova,
dvojjazyčne
občianska
výchova, etická výchova, dejepis a zemepis. Ďalšie
predmety okrem
materinského jazyka národností sa vyučujú
v
slovenskom jazyku. Ide napríklad o
školy s vyučovacím ja-
zykom
ukrajinským. Sú napokon v našom školskom systéme školy
s
výučbou jazyka národností, kde sa materinský jazyk a lite-
ratúra
vyučuje v ich jazyku a ďalšie predmety
v jazyku slo-
venskom.
V tomto prípade ide o školy s vyučovaním ukrajin-
ského
jazyka a školy s vyučovaním nemeckého
jazyka. Možnosť
výberu
je teda skutočne nadmieru pestrá.
Výchova
a vzdelanie detí
príslušníkov národnostných
menšín
sa uskutočňuje dôsledne na základe slobodného rozhod-
nutia
ich rodičov, resp. zákonitých zástupcov. Tieto školy
sú
rovnocennou súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Sloven-
skej
republiky a sú financované zo štátneho rozpočtu.
Okrem štátnych škôl je na základe legislatívnych pred-
pisov
možné zriadiť súkromnú alebo cirkevnú školu. Z toho
jednoznačne
vyplýva, že občan Slovenskej republiky
patriaci
k
národnostným menšinám má možnosť v oblasti výchovy a vzde-
lávania
využiť, počnúc od predškolského
zariadenia, vzdelá-
vanie v materinskom jazyku. Rovnocennosť
obsahu a rozsahu
vedomostí žiakov škôl
s vyučovacím jazykom
národností so
žiakmi
škôl s jazykom slovenským je zabezpečená základnými
pedagogickými
dokumentmi (učebné osnovy a učebnice), ktoré
okrem špecifických predmetov sú v
podstate rovnaké ako
v
školách s vyučovacím jazykom slovenským.
Z toho
vyplýva, že každá zmena v obsahu
vyučovania na
školách
s vyučovacím jazykom slovenským sa nevyhnutne musí
premietnuť
do obsahu vyučovania na školách s
vyučovacím ja-
zykom
národností. Učebné osnovy sú totožné,
prirodzene, ok-
rem
predmetu materinský jazyk a literatúra tej-ktorej národ-
nosti,
vrátane učebníc. Vo všetkých typoch a
stupňoch škôl
s
vyučovacím jazykom národností sa
majú používať učebnice,
ktoré sú prekladom platných učebníc
schválených Minister-
stvom
školstva Slovenskej republiky, alebo doplnkových učeb-
ných
textov, ktoré sú v zozname odporúčanom ministerstvom.
V
špecifických predmetoch - materinský
jazyk a literatúra,
prvouka,
hudobná výchova, výtvarná výchova, dejepis, zemepis
deti
príslušníkov národností dostávajú
vedomosti z národnej
i
regionálnej histórie kultúry ľudovej
tvorivosti a sloves-
nosti.
V tomto
kontexte mi dovoľte uviesť
niekoľko výrečných
údajov.
Náklady na nákup učebníc pre školy s
vyučovacím ja-
zykom
maďarským v tomto roku predstavujú 13,4 milióna Sk.
Pre
školy s vyučovacím jazykom ukrajinským ide v tomto zmys-
le
o 1 700 tisíc Sk. A Kapitoly z rómskych dejín si vyžiada-
li
0,8 milióna Sk.
Ako
som už zdôraznil, v Slovenskej
republike striktne
uplatňujeme
a dodržiavame demokratické právo rodiča na voľbu
vyučovacieho
jazyka, školy, prípadne triedy pre jeho
dieťa,
ale
zároveň povinnosťou štátu vymedzenou
zákonom je utvárať
v
školskom systéme také podmienky, aby
si každý občan Slo-
venskej republiky mohol bez problémov osvojiť
a používať
štátny
jazyk slovom a písmom. Túto povinnosť deklaruje zákon
Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
270/1995 Z. z.
o
štátnom jazyku Slovenskej republiky, a
to v druhom para-
grafe.
Túto skutočnosť mal na pamäti aj zrušený zákon Slo-
venskej
národnej rady číslo 428/1990 Zb. vo svojom štvrtom
paragrafe. Týmito skutočnosťami v žiadnom
prípade nie je
dotknuté
právo na vzdelanie v materinskom jazyku alebo výuč-
ba
materinského jazyka národnosti.
Spomínané povinnosti štátu boli základným
argumentom na
vypracovanie dokumentu
Zhodnotenie úrovne osvojovania si
slovenského
jazyka v školách na národnostne zmiešanom území.
Prvý
raz v histórii Slovenskej republiky
bolo možné dospieť
k
dôsledne empirickým pozorovaniam a záverom. V podstate
takto
zmapovali predmetnú situáciu od roku 1990 do súčasnos-
ti.
Zistilo sa okrem iného, že úroveň vedomostí
a zručností
žiakov
závisí od osobných, pedagogických a
odborných kvalít
učiteľa,
ale zároveň je úroveň ovládania
slovenského jazyka
ovplyvňovaná
jazykovým prostredím a sociálnou
skladbou žia-
kov.
Žiaci maďarskej národnosti sa v
podstate stretávajú so
slovenským jazykom
na hodinách predmetu
slovenský jazyk
a
literatúra a žijú v obciach s prevažnou
väčšinou obyvate-
ľov
maďarskej národnosti.
Pretrvávajúcim problémom časti občanov
maďarskej národ-
nosti
žijúcich na území Slovenskej republiky sa ukázala sku-
točnosť,
že slovenský jazyk považujú za cudzí jazyk. Napokon
inšpekcie
v školách s vyučovacím jazykom maďarským dokázali,
že
žiaci neovládajú slovenský jazyk v
súlade so schválenými
učebnými
osnovami. Takýto stav vo svojich dôsledkoch ohrozu-
je
ich ďalšiu životnú existenciu, ak sa chcú
plnohodnotne
uplatniť vo všetkých
spoločenských štruktúrach
Slovenskej
republiky.
Hľadalo sa riešenie a možnosť nápravy tohto
do istej
miery
zanedbaného stavu nášho školstva predchádzajúcimi kom-
petentnými orgánmi
štátnej správy. Odpoveď
sa našla aj
v
Rámcovom dohovore Rady Európy o ochrane národnostných men-
šín,
ktorý Slovenská republika ratifikovala.
Najskôr sa uskutočnil prieskum záujmu rodičov o spôsob
vzdelávania
svojich detí na národnostne zmiešanom území a na
základe
jeho výsledkov sa schválila koncepcia alternatívneho
vzdelávania
v školách na národnostne zmiešanom území, ktorej
realizácia
sa paradoxne stretla v praxi s pochopením, ale
u
časti politických predstaviteľov príslušníkov národnost-
ných
menšín s istou nevôľou a zámerným zavádzajúcim spoliti-
zovaním.
Neraz sa tieto kroky vysvetľovali, ale i
v tejto chvíli
považujem
za potrebné zdôrazniť ich základné princípy.
Pod-
statou
celej koncepcie je zriadenie školy,
prípadne triedy,
kde
sa niektoré spoločenskovedné alebo prírodovedné predmety
vyučujú
v slovenskom jazyku. Môže sa tak stať
len vtedy, ak
je
dostatočný záujem rodičov. Touto
koncepciou sa rozširuje
ich
prirodzené právo na voľbu školy podľa vyučovacieho jazy-
ka,
ako aj spôsobu vzdelávania. Zdôrazňujem, že pri uplatňo-
vaní alternatívneho vzdelávania sa zachováva kompaktnosť
škôl
s vyučovacím jazykom maďarským, pričom
význam materin-
ského
jazyka zostáva nedotknutý.
Už prvé poznatky z 29 materských škôl,
jednej základnej
školy
a troch odborných škôl, kde sa v
uplynulom školskom
roku
rozhodli rodičia a pedagógovia prijať ponuku alterna-
tívneho
vzdelávania, svedčia o tom, že táto koncepcia bola
zvolená
správne. Dni otvorených dverí na uvedených školách
potvrdili,
že deti sa stávajú komunikatívnejšími, pretože si
hravou
formou osvojujú štátny jazyk. A ich rodičia vyjadrili
spokojnosť
a záujem, aby deti z materských škôl
pokračovali
v
podobnej forme vzdelávania i na
základných školách. Ich
názor
bude Ministerstvo školstva Slovenskej
republiky v bu-
dúcom
období rešpektovať.
Pripravila sa tiež koncepcia vzdelávania
detí občanov
rusínskej
národnosti akceptujúca spomínané základné princípy
alternatívneho
vzdelávania na základe spoločenskej požiadav-
ky občanov
Slovenskej republiky rusínskej
národnosti na
vzdelávanie
v materinskom jazyku.
Na dôvažok sa začiatkom roka 1996 vykonal prostredníc-
tvom
bývalých školských správ podrobný prieskum záujmu rodi-
čov
na východnom Slovensku v miestach, kde je podľa sčítania
ľudu,
domov a bytov z roku 1991 najväčšia koncentrácia ru-
sínskeho
obyvateľstva.
Už v
tomto školskom roku sa zavádza
podľa požiadaviek
rodičov
v niektorých základných školách na východnom Sloven-
sku predmet rusínsky jazyk a literatúra.
Nadviazalo sa na
koncepciu,
podľa ktorej už v školskom roku 1993/1994 boli
otvorené
triedy s vyučovacím jazykom
nemeckým, resp. s vy-
učovaním nemeckého jazyka v Nitrianskom Pravne,
Kežmarku,
Gelnici,
Medzeve a v školskom roku 1994/1995 aj
v Bratisla-
ve.
Na týchto školách sa v súčasnosti uskutočňuje na základe
požiadaviek
rodičov alternatívne vyučovanie predmetov. Záro-
veň
na školách pôsobia lektori z Nemecka, ktorí v nemeckom
jazyku
vyučujú aj predmety výtvarná výchova, hudobná výchova
a
telesná výchova.
Vzhľadom na skutočnosť, že vláda
Slovenskej republiky
už
svojím uznesením zo dňa 9. 4. 1991 uznala Rómov za národ-
nostnú menšinu, dôsledne sa na podmienky rezortu
školstva
rozpracovali
stanovené zásady vládnej politiky.
Zistilo sa,
že
táto oblasť nebola v minulosti dostatočne riešená, čo do-
kázal
vysoký počet detí rómskej národnosti,
ktoré sa javili
ako
neúspešné po svojom nástupe do
základnej školy. Príčina
tohto
stavu sa zistila v nízkej znalosti slovenského jazyka,
ktorá
vznikla aj z dôvodu len zriedkavého zaraďovania týchto
detí
do predškolskej výchovy.
Nepriaznivé boli aj ďalšie faktory, ktoré sa Minister-
stvo
školstva Slovenskej republiky rozhodlo
odstrániť. Išlo
v
mnohom o nerešpektovanú svojbytnosť
rómskej kultúry, jej
odlišnosti v hodnotovom systéme, ako aj
špecifickosti so-
ciálnych
podmienok, ktoré nie každý učiteľ dokonale pozná.
Na
základe týchto poznatkov sa radikálne zmenila filozofia
vo výchove
a vzdelávaní detí
občanov rómskej národnosti
v
uplatnení práva na získanie vzdelania v rómskom jazyku.
Preto sa na
trinástich základných školách
zaviedla výučba
v
rómskom jazyku.
Pokračovalo sa už aj v predchádzajúcom konštituovaní
experimentálnych
prípravných tried pre deti z jazykovo
zne-
výhodneného a sociálne
zanedbaného prostredia. Zároveň
sa
domnievam,
že treba i naďalej uskutočňovať dôsledné overova-
nie
ich opodstatnenosti na základných
školách a zvážiť, či
by
nebolo vhodnejšie v tomto zmysle posilniť činnosť pred-
školských
zariadení. Aby sa umožnilo aj deťom našich róm-
skych
spoluobčanov zdokonaliť sa v slovenskom jazyku, zabez-
pečilo
ministerstvo školstva dvojjazyčné
vydanie šlabikára,
čítanky
a našej abecedy.
Vypracoval sa aj alternatívny program
vyučovania róm-
skych
žiakov s dôrazom na skvalitnenie vyučovania slovenské-
ho
jazyka na základných školách. Cieľom tohto programu je
prispôsobenie
obsahu vzdelávania na základnej škole
indivi-
duálnym
schopnostiam tých žiakov, ktorí napriek
všetkým ná-
ležitým opatreniam školy nemajú predpoklady
postupovať vo
vyučovaní
s ostatnými žiakmi v plnení učebných osnov základ-
nej školy.
Tento program sa
už overuje v školskom roku
1996/1997
na vybraných základných školách v okresoch Koši-
ce
I a Prešov.
Dôležitým stimulom vzdelávania je
motivácia kreovaná aj
poznaním pozitívnych
hodnôt vlastnej histórie a kultúry.
Preto
sa v tomto školskom roku zabezpečilo
vydanie doplnko-
vých
učebných textov k vyučovaniu dejepisu v 5. až 8. roční-
ku
základných škôl. Ako každoročne i v
tomto roku Minister-
stvo
školstva Slovenskej republiky po obsahovej a organizač-
nej
stránke participovalo na úspešnom konaní celoslovenských
súťaží
pre žiakov základných a stredných škôl s vyučovacím
jazykom
národností.
Aj z
uvedených skutočností nesúhlasím
s odvolaním mi-
nisterky
školstva pani Slavkovskej.
Ďakujem za porozumenie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu predsedovi Haťapkovi. Ďalej
je do rozpravy
prihlásený ešte pán
poslanec Langoš, medzitým s
faktickou
poznámkou
pán poslanec Szigeti.
Poslanec L. Szigeti:
Ďakujem za slovo.
Vážený predseda výboru pán Haťapka,
neviem síce, ako súvisí váš prejav s
vyslovením nedôve-
ry
pani ministerke Slavkovskej, ale myslím si, že to, čo ste
tu
povedali, by prijali niekde na juhu Afriky ľudia, ktorí
nepoznajú
situáciu a nemajú informácie o tom, ako vyzerá ná-
rodnostné
školstvo na Slovensku.
Väčšinu
vašej argumentácie jednoducho
nemôžem prijať,
pretože
sledujem túto oblasť nášho školstva a, bohužiaľ, si-
tuácia
je celkom iná. K tomu, čo ste spomínali, že koncepcia
alternatívneho
vyučovania je vlastne úspešná, úspešne pokra-
čuje
a je o to záujem, nemyslím si, že by to bol veľký zá-
ujem,
keď len 0,3 % základných škôl s vyučovacím jazykom ma-
ďarským má o
to záujem a necelých 10 %
materských škôl
s
výchovným jazykom maďarským. Myslím si, že sa nemôžeme ču-
dovať nad tým,
že mládež, žiaci, ktorí navštevujú školy
s
vyučovacím jazykom maďarským, považujú
slovenský jazyk za
cudzí
jazyk. Totiž, ja mám na to taký názor,
že každý jazyk
okrem
materinského jazyka je pre mňa cudzím jazykom. A pred-
pokladám,
že aj mnohí prítomní majú na to podobný názor.
Domnievam sa, že tie
problémy, ktoré sa vyskytujú
v
oblasti vyučovania slovenského jazyka
na školách s vyučo-
vacím
jazykom maďarským, by bolo treba riešiť iným spôsobom,
zavedením
nových progresívnych metód vyučovania
slovenského
jazyka.
Veď už na ministerstve majú veľmi dobré informácie
o
tom, že existujú, používajú sa
nové metódy. Dokonca pani
riaditeľka
odboru školstva na národnostne zmiešanom území sa
zúčastňovala
na takých otvorených hodinách a dokonca to hod-
notila
kladne. Takže som presvedčený, že nie tento spôsob
vyrieši
a pozdvihne úroveň vyučovania
slovenského jazyka na
školách
s vyučovacím jazykom maďarským, ale
práve nové pro-
gresívne
metódy, o ktorých, bohužiaľ, nie je ochota s nami
diskutovať
zo strany ministerstva.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Langoš a pripraví sa pani
poslankyňa Ďuri-
šinová.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
ctení hostia,
vláda krok za krokom likviduje
inštitúty samosprávnej
demokracie
na Slovensku. Vláda a jej členovia hrubo zasahujú
do
samosprávy verejných vecí, ktorú
získali občania po páde
komunistickej
diktatúry na Slovensku.
Je to
hanba pre Slovensko, keď musím
zopakovať aj tu
v
parlamente, čo povedala nedávno ministerka školstva verej-
ne
v Slovenskej televízii. Citujem:
"To, že mi prijatie no-
vely,
ktorej ja som skutočne rada, prinieslo
vyslovenie ne-
dôvery,
je skôr taká úsmevná história, povedala by som, pre-
tože
vysloviť názor, že ten zákon urazil elitu národa, ja by
som si nikdy
netrúfla. Koniec koncov,
neuznávam elitárske
teórie,
nepovažujem sa za elitu národa. Dokonca by som pove-
dala,
že som veľmi rada, že ma vlastne
vyslovením tohto ná-
zoru
odčlenili od tej elity národa, ktorá je teda urazená
prijatím
tejto novely."
Od bývalej šíriteľky marxisticko-leninských rovnostár-
skych
bludov sa to dalo čakať. Ale povedala to ministerka
vlády,
ktorá sa údajne snaží o členstvo Slovenska v Európ-
skej
únii v rodine európskych demokracií. Ministerka škol-
stva
Eva Slavkovská už dva roky dokazuje, že
programové vy-
hlásenie
vlády je iba popísaný papier.
Po prvé - nevytvára podmienky
na rovnoprávnu existen-
ciu
štátnych, cirkevných a súkromných škôl.
Po druhé - oznámila, že je pripravený
materiál o systé-
me
starostlivosti o nadané a talentované deti, ale nijaký
návrh
verejnosti nepredložila. Veď ako aj mohla, keď má taký
postoj,
ako to dosvedčila v citovanom televíznom vystúpení.
Po tretie - nepredložila program na
podporu rozvoja uč-
ňovského školstva
podľa perspektívnej potreby trhu práce
a
regiónov.
Po
ďalšie - pripravila plán zavedenia alternatívneho
školstva
na jazykovo zmiešaných územiach, ktorý
svojou kon-
frontačnou
povahou narazil na takmer úplné
odmietnutie žia-
kov
a rodičov, skončil sa fiaskom a z hľadiska výučby slo-
venčiny
na zmiešaných územiach celkom protirečivo.
Ministerka nevytvorila mzdové a
ekonomické podmienky na
primerané finančné ohodnotenie práce učiteľov a vedeckých
pracovníkov,
ktoré sa pohybuje hlboko pod
celoštátnym prie-
merom.
Za I. polrok tohto roka bol priemerný plat v školstve
6
653 Sk, takmer 1 000 Sk pod priemerným
platom v hospodár-
stve,
ktorý bol v tom istom období 7 520 Sk.
Ministerka sa bez slova obhajoby vzdala
priameho riade-
nia
tzv. malého školstva, teda predškolských
zariadení, zá-
kladných
a stredných škôl. Financovanie tohto
školstva pre-
šlo
tento rok pod ministerstvo vnútra.
Ministerka niekoľkokrát v súvislosti s novelou vysoko-
školského
zákona povedala, že kto dáva peniaze,
má rozhodo-
vať.
Treba stále opakovať, že vláda nemá vlastnú ani korunu.
Všetky
peniaze, ktoré míňa vláda a ministerka školstva, sú
z
daní občanov, v tomto prípade sú to
rodičia žiakov a štu-
dentov.
Ministerka neplní plán legislatívnych úloh vlády. Ne-
predložila
zákon o ďalšom vzdelávaní, zákon o
telesnej kul-
túre, zákon o
fonde vedy a kultúry, zákon o
vede, zákon
o
Slovenskej akadémii vied. Veď ako aj mohla, keď hneď po
svojom
nástupe do funkcie urobila rozsiahle
čistky na mini-
sterstve,
predovšetkým v najdôležitejších
odboroch - v eko-
nomickom
a legislatívnom. V malom školstve urobila rozsiahle
politické
čistky na celom Slovensku. Odborne spôsobilých ľu-
dí
postupne nahradila nespôsobilými, ale politicky oddanými.
Politickým
terorom si vynútila mlčanie učiteľov a
pracovní-
kov
školských správ.
Za mnohé
listy a osobné svedectvá uvediem
jeden prí-
klad.
Učitelia základnej školy v obvode
rožňavskej školskej
správy
dali takéto svedectvo. Riaditeľ školskej správy pri
odvolávaní
riaditeľa školy povedal, citujem: "Škola je dobre
vedená,
žiaci dosahujú dobré výsledky, riaditeľ spĺňa odbor-
né
i morálne kritériá, ale pretože nie je
lojálny voči vlá-
de,
rozhodol som sa ho odvolať." Dekrét neuvádza ani jeden
dôvod.
Pýtam sa ministerky školstva, čo je
podľa nej v ta-
komto
prípade lojalita voči vláde.
Tieto
čistky umožnila ministerke
jej novela zákona
o
štátnej správe v školstve, ktorá likviduje právomoci škol-
ských
samospráv a ktorú ste jej schválili
vlani. Ministerka
podporila
návrh zákona o Matici slovenskej, ktorým sa Matica
nadraďuje
vysokým školám, Slovenskej akadémii
vied, kultúr-
nej
a školskej štátnej správe a samospráve a niektoré ústavy
Slovenskej
akadémie vied majú byť podľa jej názoru Matici
slovenskej
podriadené, čo odporuje zásade rovnosti
pred zá-
konom
ako jedného zo základných princípov a pilierov právne-
ho
štátu.
Ministerka školstva a vedy,
vysoká ústavná činiteľka
Slovenskej republiky,
podporila svojou priamou
verejnou
účasťou
verejné prejavy namierené proti
historickému zmyslu
Slovenského
národného povstania a odporujúce štátnej doktrí-
ne
a štátnym záujmom Slovenskej republiky.
Ministerka pripravila a vo vláde a v parlamente presa-
dila
návrh novely vysokoškolského zákona,
ktorý hrubo zasa-
huje
do akademických slobôd a obmedzuje autonómiu vysokých
škôl.
Tento zákon je zároveň v priamom
rozpore s deklarova-
ným záujmom vládnej koalície o vstup do NATO a Európskej
únie.
Dámy a páni, viem, že vládni poslanci odmietnu náš ná-
vrh
na vyslovenie nedôvery ministerke
školstva Eve Slavkov-
skej.
Viem rovnako, že ministerka plní úlohy skrytej politi-
ky vlády, ktorá je krátkodobo mocensky
účinná, ale vecne
a
odborne chaotická a ktorá spôsobuje Slovensku a občanom
škody.
Ale slovenský národ a národnosti, ktoré žijú v spo-
ločnej
domovine, sú predurčené na slobodu. Dni tyranie štátu
sú po páde
komunistickej diktatúry aj
u nás na Slovensku
spočítané.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Do rozpravy je ďalej prihlásená pani
poslankyňa Ďuriši-
nová.
S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Cu-
per.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
v starom Ríme bolo zvykom nosiť všeličo do parlamentu,
alebo
vodiť. Caligula tam raz dokonca priviedol koňa. Som
len
zvedavý, kedy pánu elitnému poslancovi z Demokratickej
strany
jeho "kunčafti" z
bývalej VPN pribalia naozajstného
živého
somára.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu docentovi.
Nech sa
páči, pani poslankyňa
Ďurišinová. Pripraví sa
pán
poslanec Mikloško, potom pán poslanec Paška.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Vážené kolegyne, kolegovia,
vážená pani ministerka,
dôvody na odvolanie ministerky školstva
pani Slavkov-
skej
sa dajú charakterizovať jednou
vetou. Presne tak, ako
ministri pôdohospodárstva a hospodárstva svojou
činnosťou
spôsobili
ohrozenie potravinovej bezpečnosti
republiky, mi-
nisterka
školstva svojou činnosťou alebo nečinnosťou a ne-
kompetentnosťou
ohrozila možnosť získania vzdelania a kvali-
fikácie
na výkon povolania a tým následne možnosť uplatnenia
sa
mladej generácie na trhu práce. Niektoré dôvody sa uvá-
dzali
často, sú chronicky známe, niektoré uverejnili aj vče-
rajšie
noviny, denník Sme, takže ich nebudem dopodrobna roz-
vádzať,
len ich trošku pripomeniem.
Po prvé - je to neschopnosť pripraviť zákon o vysokých
školách tak,
aby riešil skutočné
problémy vysokých škôl
a
prístupnosti štúdia na nich pre
všetky sociálne vrstvy
obyvateľov Slovenska.
Novela vôbec nerieši potrebu štátu
vyplývajúcu
z definovaných strategických
zámerov o výchove
a
vzdelávaní, tak ako sa to uvádza v
dôvodovej správe tejto
novely
vysokoškolského zákona. Je to
samozrejmé. Na rozdiel
od
predchádzajúceho vedenia rezortu
strategické záujmy mi-
nisterstvo
nebolo schopné doteraz sformulovať.
Po druhé - neschopnosť obhájiť záujmy
malých škôl v zá-
kone
o nadáciách. Všetci, ktorí sme boli v
parlamente pri
schvaľovaní
tohto zákona, vieme, o čo ide.
Po tretie - neschopnosť využiť mimovládne i vládne in-
štitúcie
na vytvorenie možnosti pre občanov Slovenskej re-
publiky
študovať v zahraničí a na iniciovanie a financovanie
pilotných
projektov, v ktorých by sa vyskúšali
nové vzdelá-
vacie
technológie.
Po štvrté - keď pri tvorbe učebníc prvýkrát v histórii
slovenskí
autori využívajú nové poznatky z technológie vzde-
lávania o
prenose informácií cez
prvotný vizuálny vnem
sprostredkovaný
obrazom a až následne textom, tak ako sme to
obdivovali
v mnohých publikáciách a učebniciach v zahrani-
čí,
dostane sa im odsúdenia. Pritom ide o
prvý a dosiaľ je-
diný
krok k znižovaniu preťaženosti
žiakov, ktorá je v sú-
časnosti
naozaj enormná.
Po piate - neriešenie situácie v odmeňovaní pedagogic-
kých
pracovníkov. Nebola urobená ani komplexná analýza si-
tuácie. Vie pani
ministerka, že tzv. 7-percentné
zvýšenie
platov
stojí niektoré mladé učiteľské rodiny znížením rodin-
ných
prídavkov 600 Sk a že sa dalo uplatniť na rozdiel od
iných
rezortov, tým že boli v júli a auguste prázdniny, až
od
septembra?
Po šieste - pani ministerka striktne dodržiavala poli-
tický
príkaz a na základe rozhodnutia
koaličných pätiek vy-
menila riaditeľov školských správ na
princípe - riaditeľ
jednej školskej
správy musí mať
ďalších dvoch zástupcov
z
iných koaličných strán.
Po siedme - v odpovedi na interpeláciu Milana Ftáčnika
sa
pani ministerka priznala, že od vymenovania do funkcie
viac
ako pol roka sa nestretla na porade s
riaditeľmi škol-
ských
správ. Teda neriadila ich ako najvyšší riadiaci pra-
covník
rezortu, čakala na čas, keď riaditelia budú vymenení.
Po ôsme
- už to tu bolo spomínané -
necitlivo, ba až
vrchnostensky presadzovala tú časť programového vyhlásenia
vlády,
ktorá sa týka alternatívneho školstva. Príkazmi a od-
volávaním
neposlušných (jedným z nich je aj náš kolega pán
poslanec Szigeti)
a bez následnej vysvetľovacej
kampane
chcela
rodičom nanútiť niečo, o čom sama
vyhlasovala, že to
musí
byť na základe dobrovoľnosti atď. Samozrejme, že minis-
ter
má právo, ale aj povinnosť presadzovať vládny program.
To
nám nevadí. Vadí nám však spôsob, aký ministerka zvolila,
a
priniesol prakticky neplnenie vládneho vyhlásenia, a to
nielen
v tomto prípade.
Po deviate - o ministerke školstva
hovoria aj samotní
ministerskí
úradníci ministerstva školstva, že je slabou mi-
nisterkou nielen dovnútra rezortu, ale nedokáže
obhájiť zá-
ujmy
tohto rezortu voči ostatným ministrom,
a už vôbec nie
voči
ministrovi financií.
Po desiate - o neschopnosti riešiť ekonomické problémy
rezortu
svedčí i skutočnosť, že pod vedením
pani ministerky
ministerstvo
vyložene nevýhodne prenajalo
priestory na Le-
vickej
ulici za cenu, ktorá v tom čase
bola určite jednou
z
najnižších v Bratislave -
približne za 300 až 400 korún
za
m2. V zmluve o prenájme ministerstvo
súhlasilo s prenáj-
mom týchto priestorov ďalšiemu podnájomníkovi.
Tak sa aj
stalo.
Dnes v priestoroch, ktoré mohli prinášať ekonomický
efekt
ministerstvu, sídli poisťovňa, ktorá
ich prenajala za
niekoľkonásobne
vyššiu cenu od malej spoločnosti s ručením
obmedzeným.
Podľa mojich informácií je to až 7
000 korún
za
m2. Čistý zisk asi plynie do vreciek
straníckych partne-
rov
pani ministerky.
Po jedenáste - pani ministerka Slavkovská
len v mini-
málnej
miere chodí na svoj garančný výbor pre vzdelanie, ve-
du,
kultúru a šport a dá sa povedať, že
priam úzkostlivo sa
mu
vyhýba. I návštevy v tomto výbore počas tohto volebného
obdobia
by sme mohli spočítať na prstoch jednej ruky.
Podrobne by som sa chcela vyjadriť k
niektorým ďalším
problémom,
ktoré tu už tiež boli čiastočne spomínané.
Je to úplné deštruovanie riadiacich štruktúr v rezorte
a
tým znemožnenie na dlhý čas vykonávať nevyhnutné činnosti.
Iróniou
je, že personálne čistky neboli vo
väčšine vykonané
z
politických dôvodov, ale čisto z
protekčných. Väčšina od-
volaných
sa uplatnila, a to dokonca v riadiacich funkciách
iných,
a nie
nedôležitých rezortoch:
ministerstva obrany,
zahraničných
vecí, vnútra a podobne.
Dôsledkom bola najmä neschopnosť
pripraviť rozpočet,
obhájiť
z neho vyplývajúce záujmy rezortu a bezkonkurenčná
neschopnosť
pripraviť potrebné právne normy na
úrovni záko-
nov
a vyhlášok. Ako typickú ukážku potemkinovskej činnosti
rezortu spomeniem novelu vyhlášky o strednej
škole, ktorá
nenovelizuje
skoro nič, mení len prílohu, kde prináša pre-
vratnú novinku -
baníčky na príslušnej
strednej odbornej
škole
už môžu byť aj dievčatá.
Bez povšimnutia nie je ani fakt, že takmer každý mate-
riál
zrodený na tomto ministerstve bol z vlády vrátený znova
na
prepracovanie. Takmer polovica legislatívnych úloh na rok
1995
nebola splnená a bola presunutá na ďalší rok, ako to už
spomínal
pán kolega Harach. Držanie neschopných
ľudí na mi-
nisterstve
školstva len na základe straníckej príslušnosti
v
Slovenskej národnej strane je ďalšou charakteristickou čr-
tou
pani Slavkovskej. Spomeniem napríklad vedúceho úradu pá-
na
Chamulu, nám všetkým dobre známeho
kolegu z minulého vo-
lebného
obdobia, riaditeľku sekcie
financovania, riaditeľku
Školskej
správy Bratislava I., ktorí len pod
tlakom silnej-
šieho
koaličného partnera museli toto ministerstvo opustiť.
Ako ďalší veľmi vážny dôsledok už
povedaného bolo le-
gislatívne
nezvládnutie prechodu kompetencií v oblasti škol-
stva na krajské
a okresné úrady v zákone číslo 222/1996
Z.
z. o organizácii miestnej
štátnej správy a doplnenie
niektorých
zákonov.
V záujme rozvoja školstva a občanov
Slovenskej republi-
ky
bolo nevyhnutné ešte pred týmto zákonom prijať - Strana
demokratickej
ľavice už niekoľkokrát o to žiadala a
upozor-
nila aj ministerstvo zaslaním materiálu z
celoslovenského
stretnutia učiteľov Strany demokratickej ľavice z
21. 10.
1995
- tieto normy:
1. zákon o financovaní
školstva, ktorý by garantoval
oprávnené
požiadavky na financovanie škôl a školských zaria-
dení,
2. zákon o postavení učiteľa, v ktorom by
boli dorieše-
né
nielen pracovnoprávne vzťahy, ale jeho ďalšie vzdelávanie
a
zabezpečenie nevyhnutných ďalších servisných služieb v ob-
lasti
metodiky a prípravy základných
pedagogických dokumen-
tov,
3. zákon
o hospodárení so školským
majetkom, ktorý by
zabránil jeho
predajom a prenájmom
na úkor zabezpečenia
výchovno-vzdelávacieho
procesu či sociálnych služieb študen-
tom.
Za
úplne absurdné považujem
to, že pani ministerka
a
jej pracovníci nevedeli, že v oblasti
učilíšť nestačí no-
velizovať
zákon o štátnej správe v školstve a školskej sa-
mospráve, ale treba
novelizovať aj školský
zákon, kde sú
okrem zriaďovateľských funkcií stredných odborných učilíšť
zákonom
stanovené aj toky financií a povinnosti zúčastnených
inštitúcií. Všetci vieme, že praktická časť výučby
žiakov
stredných odborných
učilíšť sa uskutočňuje v strediskách
praktického
vyučovania (SPV). Na ne sa v novele úplne zabud-
lo.
Je
oprávnený predpoklad, že
mnoho problémov so sebou
prinesie
prechod na deväťročnú školskú dochádzku
a problémy
to
spôsobí najmä pri prijímaní na stredné školy.
Ako veľmi dôležitý fakt vidím aj
neriešenie problemati-
ky
škôl, ktoré sa nachádzajú v reštituovaných budovách. Je
až nepochopiteľné - čaká sa pravdepodobne na zázrak -, že
napriek
upozorneniam z vlastného rezortu, z nášho garančného
výboru
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport neprejavila pani
ministerka
ani najmenšiu aktivitu.
Za všetky ohrozené školy len jeden
príklad. Za štátne
peniaze, doslova z
hromady trosiek
znovupostavená budova
Vysokej
školy múzických umení na Ventúrskej
ulici. Kultúrna
pamiatka
Academia Istropolitana pripadne približne o dva ro-
ky
súkromnej osobe. Keď už odhliadneme od skutočnosti, že
dve fakulty Vysokej školy múzických umení
nebudú mať kde
učiť, uvedomme si, aký je vlastne vzťah pani ministerky
k
duchovným i materiálnym hodnotám vytvoreným generáciami
obyvateľov
Slovenska. Iróniou je, že sú to
mienkotvorné fa-
kulty, v ktorých
väčšina študijných zameraní
sa zaviedla
v
súvislosti so vznikom samostatnej Slovenskej republiky.
Inak
by bolo potrebné doteraz študovať tieto odbory v zahra-
ničí.
Nepochopiteľné je len to,
prečo sa vládna koalícia
vlastne
čuduje, aké stanovisko donútila zaujať ich pracovní-
kov
v rozhodujúcich situáciách pre Slovensko. My sa čudujeme
zas tomu, ako
pri vytvorených podmienkach
dokázali tieto
školy
priniesť toľko významných ocenení z rôznych festiva-
lov,
koncertov a iných podujatí doma alebo v zahraničí.
Ako posledný z veľmi závažných dôvodov na
odvolanie pa-
ni
ministerky uvediem nezapojenie sa do prác na medzinárodne
uznávaných
vzdelávacích štandardoch a najmä
štandardoch po-
volaní, ktoré bude
bude mať za následok značný dosah na
uplatnenie
sa absolventov našich škôl na trhu práce.
Uvedomme si, že všetci končíme svoju
prípravu v škole
prípravou
na výkon povolania, niekto na úrovni výučného lis-
tu,
niekto maturitou a niekto, ak sa
mu podarí, aj vysoko-
školským diplomom. So vstupom zahraničného kapitálu
sa už
teraz,
a v budúcnosti to bude ešte viac, uplatňujú požiadav-
ky
na doklad o rovnakom vzdelaní, aké
je v krajine, odkiaľ
kapitál
prichádza. Absolventi našich škôl budú
môcť vykoná-
vať
len výkonné funkcie, v rozhodujúcich
funkciách sa pred-
nostne
uplatnia len absolventi zahraničných
škôl. Dostaneme
sa asi do
podobného prípadu, ako je
momentálne situácia
v
Írsku, kde rozhodujúce funkcie zastávajú Angličania.
Je
oprávnený predpoklad, že na rodiacom sa európskom
trhu
práce sa ochranárske opatrenia ešte posilnia a ten, kto
nebude
spĺňať medzinárodné štandardy,
nebude mať prakticky
šancu.
Za skutočnosť, že pani ministerka takto
zhoršuje so-
ciálnu
situáciu na Slovensku a dáva základ budúcej nezamest-
nanosti,
je osobne obzvlášť zodpovedná.
Až do konca roku 1994 práce v tejto
oblasti postupovali
úspešne
a meškali len veľmi málo napríklad za
Rakúskom - to
mimochodom
ponúklo aj významnú pomoc pri
spolupráci v tejto
oblasti,
ktorú pani ministerka napríklad cez spoluprácu uni-
verzít
v rámci programu CEPUS mohla využiť.
Dalo by
sa hovoriť ešte o mnohých a
mnohých otázkach,
ako
sú koncepčné predstavy ministerstva,
vzťah k Fondu detí
a
mládeže, vyjasniť vzťah k právnej subjektivite škôl a mno-
hé
iné. O viacerých hovorili, alebo ešte
budú hovoriť moji
kolegovia
poslanci. Niekedy menej je viac.
A už
aj z toho, čo sa tu dnes
povedalo, je jasné, že
pani
ministerka by mala okamžite odstúpiť.
Ak zostane aj po
dnešku
vo funkcii, mali by sme byť ako opoziční poslanci ra-
di
a tešiť sa, že v kresle ministra je
človek, ktorý syste-
maticky
odoberá koalícii body. Ale netešíme sa
z toho, lebo
na
prvé miesto kladieme kvalitu
vzdelávania, naše deti, ich
učiteľov
a školských pracovníkov, teda budúcnosť
našej Slo-
venskej
republiky.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Mikloško.
Po
ňom pán poslanec Paška.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
jedným z prvých zákonov, ktoré prijalo Federálne zhro-
maždenie
po novembri 1989, bol zákon, ktorý dal vysokým ško-
lám
to, čo im v celom civilizovanom svete patrí a čo im vždy
patrilo
- akademickú slobodu. Akademická sloboda bola vždy
tým,
čo robilo z univerzít zásobáreň a
zároveň ochrancu no-
vých myšlienok a
nových myšlienkových smerov.
Takže dnes
historici
- a vy, pani ministerka ako historička to viete -,
vďaka
tejto myšlienkovej slobode v knihách o histórii ne-
píšu
len o vojnách, o diktátoroch a vzburách, ale tiež - a
to
je vlastne tou najhlbšou a najkrajšou stránkou dejín - sa
píše
o monumentoch slobodnej duchovnej tvorby.
Disidenti, voči ktorým mnohí často nenachádzajú jediné
dobré
slovo, toto vedeli. Vedeli, samozrejme, i to, že vyso-
ké
školy sú v čase novembra a tesne po novembri mnohokrát
obsadené pedagogickými kádrami z komunistickej éry, ktorí
svoje
docentské a profesorské tituly
často získali viac za
politickú
angažovanosť ako za vedecké a pedagogické bádania.
Napriek
tomu prvá vec, ktorá im ležala na
srdci, ak sa čes-
ko-slovenská
spoločnosť mala odraziť od komunistickej tmy,
bola,
aby vysoké školy mali znova svoju autonómiu.
Od novembra 1989 uplynie čochvíľu už sedem rokov. Vše-
ličo
sme za tento čas na vysokoškolskom poli
videli. V lete
1992
hneď po voľbách minister kultúry a tiež školstva osobne
vŕtal
zámku na Trnavskej univerzite. Na viac vtedy nemal,
lebo
zákon dával tejto vysokej škole dostatočnú autonómiu.
Celá
vláda Vladimíra Mečiara vtedy tvrdila, že vymenovanie
rektora
Trnavskej univerzity Antona Hajduka prezidentom Vác-
lavom
Havlom je neplatné a rektor Hajduk musí odísť. V tejto
rétorike
potom pokračoval aj ďalší minister
školstva, ktorý
sa
dnes venuje pre istotu diplomacii.
Práve v týchto dňoch ste vy, pani ministerka školstva,
poslali
oficiálny list rektorovi Trnavskej
univerzity Anto-
novi
Hajdukovi, že jeho vymenovanie
prezidentom Havlom bolo
platné,
a preto rektor Hajduk je vo
funkcii už dve volebné
obdobia
a nemôže už znovu kandidovať za
rektora. Vtedy pre-
to,
že bol nepohodlný a bolo ho treba
odstaviť, to bolo po-
dľa
Mečiarovej vlády neplatné vymenovanie.
Dnes, keď treba,
tak
Mečiarova vláda pokojne povie, že to bolo platné vymeno-
vanie.
A nikto sa pritom ani nezačervenia a ani sa pánu Haj-
dukovi
a akademickej obci Trnavskej univerzity
neospravedl-
ní.
Však, pán exminister kultúry a školstva, ktorý tu momen-
tálne
nie je?
Ale toto bol len malý exkurz do nedávnej
minulosti, ako
hnutie, ktoré je
podľa názvu "za
demokratické Slovensko",
rozumelo
ešte nedávno akademickej slobode,
ako si ju ctilo
a
ako vlastne hneď po víťazných voľbách ju začínalo napĺňať.
Výsledkom
vyvŕtanej zámky na Trnavskej univerzite
je dnešný
vysokoškolský
zákon. Tí istí rektori a tie isté
vysoké ško-
ly, ktoré bránili vtedy nezávislosť
Trnavskej univerzity,
bránia
aj dnes akademickú slobodu a takisto odvážne vystupu-
jú
proti tomuto komunistickému zákonu. A tí
istí, resp. to
isté
hnutie, ktoré vtedy fyzicky prejavilo
svoju nedemokra-
tickosť,
dnes ju prejavuje už elegantnejšie,
tým, že už ne-
bude
potrebovať na vstup do akademických priestorov vrták,
ale
jednoducho zákon.
Som pyšný, že patrím do hnutia, ktoré
vtedy aj dnes vie
presne,
aký má mať postoj, ako sa má zachovať.
Možno sa ma,
pani ministerka, opýtate, prečo toto všetko hovorím práve
vám.
Veď vy ste boli vtedy radovou členkou SNS, pracovali
ste
v historickom ústave a možno aj váš postoj
voči vtedaj-
šiemu
predsedovi vlády nebol až taký lojálny ako dnes. Hovo-
rím
vám to jednak preto, aby som vám ukázal, ako rastie, aký
má
vývoj každý nedemokratický krok. To preto, aby ste sa raz
nemohli
vyhovárať, že vy ste to nemysleli s týmto vysoko-
školským
zákonom tak zle, ako prípadne dopadne,
a ktorá ste
teda
inak boli predkladateľkou.
Ale ešte viac. Za predloženie tohto
vysokoškolského zá-
kona
do slovenského parlamentu nesiete politickú i morálnu
zodpovednosť
vy. Vy, pani ministerka, ste historička a viete
dobre,
že týmto zákonom už vstupujete do ponovembrovej re-
trokomunistickej
slovenskej histórie. Vy dobre viete, že
vo
vedomí
slovenskej akademickej obce s týmto zákonom nie je
spojené ani meno
terajšieho ministra životného
prostredia
Zlochu,
ani meno terajšieho ministra financií Kozlíka, ale
vaše
osobné meno. Ako sa chcete raz
vrátiť naspäť do tejto
akademickej
obce, ako sa chcete pohybovať na
konferenciách?
Veď
každý bude na vás, hoci potichu, ukazovať
prstom, že to
je
tá ministerka školstva, ktorá je zodpovedná za zrušenie
akademických
slobôd po novembri 1989 na Slovensku.
Zákon, ktorý ste predložili do parlamentu a ktorý títo
ctení a
tzv. demokratickí poslanci
vládnej koalície bez
akýchkoľvek
problémov odhlasovali - vrátane pána podpredsedu
Húsku,
ktorý tu na mňa niečo pokrikuje -, je súčasťou teraj-
šieho
úbohého frontálneho útoku vlády Vladimíra Mečiara voči
inteligencii
a tiež voči katolíckej cirkvi.
Vážení páni, udreli ste do prešovského a košického di-
vadla.
To vám ešte prešlo. Nech znovu slúži na
česť hnutia,
kam patrím, že
sme sa týchto ľudí hneď zastali. Dnes ste
udreli do Slovenského národného divadla, a
to vám už tak
ľahko
neprechádza. Premiér Mečiar si v týchto týždňoch pomý-
lil
katolícku Biskupskú konferenciu s
niektorou inou inšti-
túciou, asi
s nejakým spolkom
záhradkárov alebo možno
s
niektorým okresným centrom HZDS a odkazuje jej cez mítingy
a
cez svoje rozhlasové desaťminútovky, čo
má a čo nemá ro-
biť. Aj minister
kultúry sa správa ako za
čias komunizmu
a
tiež odkazuje biskupom, čo majú robiť.
A tretí útok, pani ministerka, vediete vy proti akade-
mickej
obci Slovenska. Toto všetko hovorím preto, aby som
vám ako ministerke školstva a zároveň
historičke povedal,
aby
ste sa vzdali svojej funkcie ministerky školstva. Toto
gesto
vás vráti medzi slušných ľudí na Slovensku. Vzdajte sa
na
protest proti politike tejto vlády, na
protest, že nesú-
hlasíte
s týmto komunistickým vysokoškolským zákonom. Keď sa
nevzdáte,
musíme hlasovať o vyslovení nedôvery vašej osobe
ako
ministerke školstva. Ja sám v takom prípade budem hlaso-
vať
a nebudem mať problém s týmto hlasovaním.
Možno, že vás dnes vládna koalície podrží a budete ďa-
lej
na ministerskom poste. Keď sa však vzdáte, uchováte si
česť,
česť akademickej obce. Keď sa nevzdáte, uchováte si
v
tejto vláde niekoľko týždňov,
možno mesiacov politického
života.
Návrh
na vyslovenie nedôvery ministerke školstva Eve
Slavkovskej pre hnutie
KDH bol absolútne jasný a naplnil
rozhodnutie
o tomto vyslovení nedôvery vo chvíli, keď retro-
komunistický
zákon o vysokých školách predložila do
sloven-
ského
parlamentu. Tým som aj povedal, ako
ja i naše hnutie
budeme
pri odvolávaní hlasovať. (Hlas v sále.)
Ja si
na rozdiel od teba, pán
poslanec, píšem prejavy
sám.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Paška a potom pán poslanec
Szigeti.
Poslanec J. Paška:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
milé kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
proces
transformácie vzdelávacej
sústavy je procesom
kontinuálnym, dlhodobým, ktorý prebieha už od roku 1990.
Každá
vláda má právo, ba povinnosť podľa svojich možností
ho
posunúť čo najviac dopredu. Musí pritom vychádzať z po-
drobných
analýz dôsledkov zmien vykonaných v predchádzajúcom
období a
korigovať tie opatrenia
z minulosti, ktoré sa
z
rozličných príčin minuli svojho cieľa
a pôsobia skôr re-
tardujúco
ako stimulujúco.
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pod vedením
ministerky
školstva pani Evy Slavkovskej v plnej
miere pre-
vzalo
na seba zodpovednosť za ďalšiu etapu
realizácie tohto
procesu,
a preto by som vám chcel vo svojom vystúpení pri-
blížiť
činnosť tohto rezortu na poli transformácie štátnej
správy
a zviditeľniť prácu ministerstva, o
ktorej možno pre
svoju
veľkú pracovnú zaneprázdnenosť ani neviete.
Mediálny šum sprostredkovaný verejnosti
totiž prácu re-
zortu
školstva predstavil bez zohľadnenia
širších aspektov.
Veď
tento širokoplošný rezort musel
absolvovať najmä v čase
prázdnin
s minimálnym počtom ľudí, keď väčšina pracovníkov
bývalých
školských správ zaslúžene
dovolenkovala, rozsiahle
organizačné
zmeny tak, aby školstvo bez väčších otrasov moh-
lo
začať pracovať 2. septembra, keď
sa začínal školský rok
na
základných a stredných školách, a to
bez náznaku problé-
mov
pre žiakov a študentov, k ich plnej spokojnosti.
Podľa
môjho názoru sa to napriek niektorým problémom
podarilo.
Preto si myslím, že akékoľvek pripisovanie nezáuj-
mu
o problémy s tým spojené rezortu či priamo pani minister-
ke
Slavkovskej, vedúce dokonca k návrhu na vyslovenie jej
nedôvery,
je účelové. Je to jeden zo spôsobov zavádzania ve-
rejnosti,
ktorá uverí všeličomu z toho, čo sa jej predkladá.
Dovoľte mi teraz v stručnosti predostrieť problematiku
reformy
verejnej správy v oblasti školstva, tak ako ju vidím
ja, z pohľadu môjho poslaneckého kresla.
Pevne verím, že
tieto
poznatky presvedčia aj tých
poslancov, ktorí v duchu
ešte
nie sú celkom presvedčení, že pre Slovensko je jedine
prospešná
pokojná a tvorivá atmosféra s možnosťou celého vy-
užitia
volebného obdobia. V tomto kontexte a v týchto inten-
ciách
ministerstvo školstva plnilo úlohy programového vyhlá-
senia
vlády, ktoré vyplývali z príslušných uznesení vlády.
Po
predchádzajúcich rozsiahlych analýzach personálnej,
priestorovej
a finančnej náročnosti bývalých školských správ
a
ich modelovania ako orgánov nového usporiadania miestnej
štátnej
správy s požiadavkami na stanovený počet pracovníkov
a
na štátny rozpočet sa ministerstvo školstva orientovalo
na
vykonanie pragmatických riešení.
V apríli 1996 prehodnotilo pôsobnosť
Ministerstva škol-
stva Slovenskej republiky a vypracovalo návrhy na prenos
vybraných
pôsobností z ministerstva na nové krajské a okres-
né úrady s
predpokladanou integráciou
školských správ do
týchto
úradov. V nadväznosti na túto úlohu vypracovalo doku-
ment "Projekty budovania orgánov
miestnej štátnej správy
v
odvetvovej pôsobnosti odborov školstva, mládeže a telesnej
kultúry,
zabezpečujúce vybavenosť nových
krajských a okres-
ných úradov". Projekty definovali vecné riešenie, časovú
postupnosť
legislatívnych, organizačných, finančných, majet-
kových,
priestorových, materiálnych a iných úloh.
Osobitnou súčasťou týchto projektov
bolo vypracovanie
alternatívnych vzorových štruktúr nových odborov školstva,
mládeže a telesnej
kultúry, krajských a
okresných úradov
v
nových územnosprávnych celkoch. V
auguste 1996 minister-
stvo
školstva vypracovalo návrh na vymedzenie rozsahu kompe-
tencií vyšších územnosprávnych celkov v
oblasti školstva,
ktorý
ešte v priebehu uvedeného mesiaca
predložilo na roko-
vanie Rady vlády
Slovenskej republiky pre verejnú
správu.
Výsledné
projekty budovania samosprávy vyšších územných cel-
kov
v oblasti školstva dostalo k dispozícii
aj Ministerstvo
vnútra
Slovenskej republiky do 15. septembra tohto roku.
Ministerstvo školstva Slovenskej
republiky pripravuje
návrh
na vymedzenie rozsahu kompetencií,
ktoré sa majú pre-
niesť
z orgánov miestnej štátnej správy na obce, vrátane ur-
čenia
podmienok a časovej postupnosti. V nastávajúcom čase
sa
Ministerstvo školstva Slovenskej
republiky bude oriento-
vať
aj na prípravu návrhu projektov samotného prenosu kompe-
tencií
z orgánov miestnej štátnej správy na obce s predpo-
kladaným
dokončením materiálu v marci 1997.
K otázkam odovzdávania kompetencií
samosprávnym orgánom
sa
ministerstvo školstva neraz vyjadrilo,
osobitne v infor-
matívnom
dokumente "Možné presuny kompetencií na samosprávne
orgány
pri základných a stredných školách a
koncepcia škol-
skej
inšpekcie". Na základe posúdenia všetkých aspektov pro-
blémov,
ktoré signifikantne určujú presun kompetencií na sa-
mosprávne orgány, vedenie Ministerstva školstva Slovenskej
republiky prijalo
záverečný názor, že
až po zabezpečení
potrebných
podmienok, to znamená finančných, legislatívnych,
organizačných,
ale v rovnakej miere dôležitosti aj personál-
nych,
informačných a majetkovoprávnych, bude
možné striktne
definovať
a zreálniť rozhodnutia o odovzdávaní kompetencií
na
samosprávne orgány v oblasti
hospodárskeho riadenia škôl
a
školských zariadení tak,
aby sa navrhované kompetencie
mohli
kvalifikovane vykonávať.
V
pôsobnosti samosprávnych orgánov
vyššieho územného
celku sa
tak vytvoria podmienky
na výkon kompetencií
v
oblasti hospodárskeho riadenia zameraného na regionálny
rozvoj
štátnych stredných škôl, špeciálnych
škôl a špeciál-
nych
výchovných zariadení, ako aj škôl v
prírode. Som pres-
vedčený,
že podobné adekvátne podmienky by sa vytvorili aj
v
pôsobnosti samosprávnych obcí, a to
v oblasti hospodár-
skeho
riadenia štátnych základných škôl,
základných umelec-
kých
škôl a predškolských zariadení, teda materských škôl.
Z hľadiska celkovej komplexnosti pohľadu
na spomínanú
tematiku považujem za dôležité upozorniť, že
Ministerstvo
školstva
Slovenskej republiky bude mať i naďalej
ingerenciu
v
obsahu výchovy a vzdelávania.
Milé dámy, vážení páni, sme v polovici volebného obdo-
bia
a avizované zmeny v organizácii školstva
sa iba rozbeh-
li.
Meniť ministra, ktorý tieto zmeny pripravil, považujem
v
tejto etape za nevhodné, ba priam za nezodpovedné. Preto
návrh
na odvolanie pani ministerky nemôžem podporiť.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej je
prihlásený pán poslanec Szigeti,
po ňom pán
poslanec
Baránik.
Poslanec L. Szigeti:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
stáva sa
už pomaly tradíciou, že sa
v poslednom čase
plenárne
zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky neza-
obíde
bez toho, aby sme nemali na programe
vyslovenie nedô-
very ministrovi vlády Slovenskej republiky. Po
ministroch
Hudekovi,
Hudecovi a Bacovi ich osud zastihol aj
ministerku
školstva
Slovenskej republiky pani Evu Slavkovskú.
Možno
mnohí koaliční poslanci si myslia, že opozícia
siaha
po poslednej zbrani svojho
arzenálu a týmto spôsobom
chce
diskreditovať vládu, prípadne prácu niektorých jej čle-
nov.
Ide však o oveľa viac, o oveľa závažnejšie veci - ide
predovšetkým o
osud ľudu tejto
krajiny. Kritický pohľad
a
pocit vysokej miery zodpovednosti voči občanom tohto štátu
nás
vedie k tomu, aby v odôvodnených a pre spoločnosť nebez-
pečných
chvíľach použili aj tento prostriedok
opozičnej po-
litiky.
Približne pred rokom sa už hovorilo v kuloároch parla-
mentu
o možnosti podania návrhu na vyslovenie nedôvery mi-
nisterke
školstva Slovenskej republiky. Vtedy sme však mnohí
z
opozície predpokladali, že k činnosti
rezortu pod vedením
pani
ministerky Slavkovskej sa bude kriticky vyjadrovať aj
vláda,
samotný pán premiér, a k odvolaniu
z funkcie dôjde
z
ich iniciatívy. Žiaľ, nestalo sa tak
napriek tomu, že pri
septembrovej
kozmetickej úprave vlády často bolo možné počuť
a
čítať meno pani ministerky Slavkovskej. Domnievam sa však,
že
v tom, na čo sa neodhodlala vláda a pán premiér, musíme
uplatniť
svoju právomoc my a vysloviť pani
ministerke nedô-
veru.
S ľútosťou musím konštatovať,
že pani ministerka ne-
zvládla
jej zverenú funkciu na čele takého dôležitého rezor-
tu,
akým je ministerstvo školstva. Žiaľ, nevedela sa odosob-
niť
od svojej politickej príslušnosti
a táto skutočnosť sa
odrazila
v jej vlastnej práci, ako aj v práci
celého rezor-
tu.
Neuvedomila si, že vo funkcii ministerky školstva nemôže
stáť
len v službách jednej politickej štruktúry.
Plnenie
politického programu strany,
ktorá nezískala
ani
6-percentnú priazeň občanov Slovenskej
republiky v par-
lamentných
voľbách, je priam samovražedným pokusom. Pani mi-
nisterka
by si mala uvedomiť, že nie je
ministerkou úzkej
skupiny občanov, ale aspoň momentálne je ešte
ministerkou
školstva
všetkých občanov Slovenskej
republiky, bez ohľadu
na
farbu pleti, národnostnú a politickú príslušnosť.
Ale nielen z politického aspektu
nezvládla pani mini-
sterka
svoju funkciu. Nezvládla ju ani odborne. Každý minis-
ter
nesie plnú zodpovednosť za činnosť
svojho rezortu. Zod-
povedá
za činnosť svojich podriadených, sleduje a kontroluje
prácu
na nižších úrovniach štátnej správy.
Previazanosť me-
dzi
ministerstvom školstva a bývalými školskými správami bo-
la veľmi zlá,
kontrolná činnosť takmer úplne
absentovala,
vládlo autoritatívne riadenie školských správ a v mnohých
prípadoch
svojvoľné vysvetľovanie a chápanie zákonov, vyhlá-
šok, nariadení a
pokynov. Často dochádzalo k prekročeniu
právomoci
štátnych úradníkov. Bohužiaľ, trvá to
dodnes. Sa-
mozrejme,
nie na
školských správach, ale na
krajských a
okresných
odboroch školstva.
Dlho by
sa dalo rozprávať o nedostatkoch
činnosti mi-
nisterstva školstva,
ale za najzávažnejšiu
problematiku
môžeme označiť nekoncepčnosť riadenia a
práce rezortu. Do
dnešného
dňa nepoznáme dlhodobú koncepciu vzdelávania typu
napríklad Konštantín, nie sú známe východiská
a priority
činnosti
a riadenia ministerstva školstva. Namiesto decen-
tralizácie
v oblasti školstva sme svedkami silnej
centrali-
zácie
a koncentrácie moci a transformačné
procesy sa nedajú
nazvať
ani dekoncentráciou riadenia. Dávno očakávaný princíp
samosprávnosti
v oblasti školstva ostáva naďalej
hudbou bu-
dúcnosti. Komunikácia
medzi participujúcimi je na nízkej
úrovni,
takmer nulová. Názory a požiadavky
odborov sú neak-
ceptované.
Nerešpektované sú ani stanoviská pedagógov, rodi-
čov,
študentov, odborných zoskupení. Teda
pluralita názorov
jednoducho nemá šancu odzrkadliť sa na práci
ministerstva
školstva. O
to viac sa
odzrkadľujú napríklad programy
a
predstavy extrémnych národniarov na čele s Maticou sloven-
skou
a Slovenskou národnou stranou.
Do dnešného dňa nie je vyriešená
jedna z kardinálnych
otázok v oblasti
rezortu, a to je financovanie školstva,
napriek
tomu, že predchádzajúci minister vám
zanechal v zá-
suvke
zásady tohto zákona. Bez
transparentnosti a bez zave-
denia
normatívneho systému v oblasti financovania školstva
sa nedostaneme ani o krok ďalej. V oblasti transformácie
a
racionalizácie riadenia školstva neverím, že
prechod zo
43
školských správ na osem krajských a 79
okresných odborov
školstva
by bol krokom vpred.
Situácia v oblasti učňovského školstva, ktorá si vyža-
duje
systémové zmeny, sa zatiaľ neriešila. Naďalej
vychová-
vame
nezamestnaných za ťažké peniaze štátu.
Naopak, riešili
ste
otázku postavenia a právomoci školských rád v zmysle va-
mi a vládou
tak často deklarovaných
princípov demokracie,
humanizmu a
tolerancie novelizáciou zákona
542/1990 Zb.
o
štátnej správe v školstve a o školských samosprávach, kto-
rou
ste ich postavenie a zásadné právomoci degradovali na
nulu.
V podobnom duchu ste vydali vyhlášku o
odbornej a peda-
gogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov a vyhlášku
o
ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov. Podľa prvej
z
týchto dvoch vyhlášok učiteľ
neovládajúci vyučovací jazyk
národnostnej
školy na nej pokojne môže pôsobiť, ba dokonca
môže
byť aj jej riaditeľom. Podľa druhej vyhlášky inžinier
s
krátkou pedagogickou praxou môže byť
zaradený do 10. pla-
tového
stupňa, kým jeho kolega s niekoľko desaťročnou pra-
xou, s desiatkami víťazstiev predmetových
olympiád, autor
známych
publikácii, bez absolvovania kvalifikačnej skúšky do
dôchodku ostáva v
deviatom stupni. To je teda demokracia
a
humanizmus na ministerstve školstva.
Samozrejme, vyvrcholením vašej činnosti, t. j. špičkou
ľadovca,
je parlamentom prijatá, vami predložená novelizácia
vysokoškolského zákona. Ešteže to pán prezident republiky
vrátil.
Vážená Národná rada,
myslím si, že uvedené všeobecné
dôvody by jednoznačne
stačili
na vyslovenie nedôvery pani ministerke školstva Slo-
venskej
republiky. Ale okrem všeobecných
dôvodov dovoľte mi
zmieniť
sa aj o špecifických, a tým je vzťah pani ministerky
k
národnostnému školstvu, predovšetkým ku
školám s vyučova-
cím
jazykom maďarským. Taký macošský
prístup, takú nenávisť
voči
školám s vyučovacím jazykom
maďarským nemal ani jeden
ponovembrový
minister, ako máte vy, pani ministerka Slavkov-
ská.
Za dva roky sa vám podarilo zlikvidovať temer všetko,
čo robí školy
s vyučovacím jazykom
maďarským maďarskými.
Som
presvedčený, že rožňavská aféra riaditeľky odboru pani
Benčovej v marci
1995 nebola náhodná.
Následné odvolanie
riaditeľa
školy s vyučovacím jazykom maďarským v Rožňave pá-
na
Tótha - však vy to sama dobre viete - bolo protizákonné a
protiprávne.
So zaradením a presadzovaním tzv.
koncepcie alternatív-
neho
vyučovania ste mali veľké problémy. Aby sa uľahčila si-
tuácia, rýchlo
ste novelizovali zákon
o štátnej správe
v
školstve a o školských samosprávach a vzápätí ste odvolali
jedinú riaditeľku školskej správy s
maďarskou národnosťou
v
okrese Dunajská Streda a riaditeľov príslušných
školských
správ,
4 riaditeľov gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským,
signatárov petície proti zavedeniu alternatívneho vyučova-
nia.
Masové demonštrácie a napätá situácia
na školách s vy-
učovacím
jazykom maďarským vlani v júni a problémy so za-
čiatkom
školského roka sa dajú pripísať tiež na vaše konto.
Postupne ste odbúrali rad takých práv v oblasti národ-
nostného
školstva, ktoré tu žijúce národnosti dlhé roky mali
zabezpečené.
Sú to predovšetkým opatrenia v oblasti prijíma-
cích
skúšok, vo vedení pedagogickej dokumentácie, vo vydáva-
ní vysvedčení, v používaní učebníc a v
neposlednom rade
v
riadení národnostného školstva,
keď v dôsledku zániku
školských správ väčšina odborníkov pre školy s
vyučovacím
jazykom
maďarským sa ocitla v radoch nezamestnaných.
V
dôsledku neodborného prístupu
k vyhláške 41/1996
o
odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracov-
níkov niektoré okresné odbory školstva neoprávnene nútia
učiteľky materských škôl s výchovným jazykom
maďarským na
vykonanie
štátnej skúšky z jazyka slovenského.
Váš celkový negatívny vzťah k školám s
vyučovacím jazy-
kom maďarským sa dá jednoznačne
charakterizovať na kauze
súkromnej obchodnej akadémie v Dolných Obdokovciach.
Vaša
nevôľa,
vaša neochota zabránila zaradeniu tejto školy s vyu-
čovacím
jazykom maďarským do siete stredných škôl.
Popri nedemokratickom charaktere
vysokoškolského zákona
niektoré jeho paragrafy vedú k úplnému zničeniu
pôsobenia
mestských
univerzít s vyučovacím jazykom maďarským na Slo-
vensku.
Zastavme a napravme tento ničivý proces v
oblasti škol-
stva,
v oblasti národnostného školstva, ak
nechceme, aby sa
tým deň čo
deň argumentovalo na
rokovaniach o vstupe do
európskych
štruktúr. Predpokladám, že všetci viete, ako.
Na záver mi dovoľte zhrnúť svoje argumenty na vyslove-
nie nedôvery ministerke školstva Slovenskej republiky Eve
Slavkovskej.
V časoch, keď sa vzdelávanie a veda
stávajú strategicky
dôležitou
oblasťou rozvoja spoločnosti, pre prácu
minister-
stva školstva pod vedením pani ministerky
Slavkovskej je
charakteristická neodbornosť, nekoncepčnosť a časté
hrubé
porušenie
demokratických zásad fungovania takého
dôležitého
rezortu,
nekompetentné a neadekvátne zásahy pani
ministerky
do
oblasti procesov vzdelávania, ako
napríklad odďaľovanie
vymenovania
univerzitných profesorov, neoprávnené
odvolanie
členov Akreditačnej komisie, zastavenie vydávania učebníc
dejepisu
a preferovanie jednostranných názorov v
opravených
verziách týchto učebníc, účasť pani ministerky na
výstave
Altötting, glorifikácia vodcu slovenského štátu z
obdobia
rokov
1939-1945, svojvoľné a neodôvodnené
odvolanie niekto-
rých
riaditeľov školských správ a riaditeľov
škôl, používa-
nie
nátlakových akcií pri zavedení tzv.
alternatívneho vyu-
čovania
v školách s vyučovacím jazykom maďarským, nekoncepč-
nosť prístupu ministerstva školstva k
problémom v oblasti
učňovského
školstva, naďalej pretrvávajúci a dodnes nerieše-
ný
kritický stav v oblasti financovania pedagogických pra-
covníkov,
deštrukčné pôsobenie v oblasti národnostného škol-
stva,
degradácia právomocí školských rád, diskriminujúci do-
sah
vyhlášok 41 a 42 z roku 1996 pre
väčšinu pedagógov, an-
tidemokratická
novelizácia vysokoškolského zákona.
Na základe uvedených argumentov poslanci
Maďarskej koa-
lície
budú hlasovať za vyslovenie nedôvery
ministerke škol-
stva
Slovenskej republiky Eve Slavkovskej a
vyzývam každého
demokraticky
zmýšľajúceho poslanca Národnej rady, aby učinil
podobne.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Baránik. Pripraví sa pani poslankyňa Edit
Bauerová.
S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán
predseda.
Chcel by
som povedať pánu kolegovi, ktorý
predo mnou
teraz
vystúpil, že to, čo povedal, považujem za vyložené ta-
ľafatky
a cigánstva. Naopak, ja by som chcel obviniť pani
ministerku
z toho, že priveľmi umožnila rozrásť sa maďarské-
mu školstvu, úplne neadekvátne, z daní
všetkých obyvateľov
tohto
štátu. A naopak, treba aspoň polovicu škôl s maďarským
vyučovacím
jazykom na Slovensku zrušiť. Napriek tomu budem
hlasovať
proti jej odvolaniu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Szigeti.
Poslanec L. Szigeti:
Ďakujem za slovo.
Ľutujem, že taký človek sedí v Národnej
rade Slovenskej
republiky.
Človek, ktorý reprezentuje istú časť
tohto náro-
da,
má taký názor a dokáže prezentovať svoj
názor na verej-
nosti,
na pôde parlamentu s tým, že treba likvidovať školy
s
vyučovacím jazykom maďarským. Myslím si, že občania maďar-
skej národnosti sú takými istými občanmi,
ako sú ostatní,
takisto
platia dane, takisto plnia a dodržiavajú zákony.
Čo ste spomínali na úvod, že je cigánstvo to, čo hovo-
rím, neviem, aký
ste vy, pán kolega, odborník v
oblasti
školstva,
ale domnievam sa, že ste technik, a v
tom prípade
si
myslím, že vôbec nemáte prehľad o situácii v postavení
národnostného
školstva na Slovensku.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo.
Chcel
by som povedať, že som nehovoril o likvidácii
školstva.
Hovoril som o zrušení škôl s vyučovacím jazykom
maďarským, pretože sa
domnievam, že ich je
veľa. (Hlasy
v
sále.) Tak je to. Nehovoril som o likvidácii.
A dovoľte mi, aby som aj ja mohol takto
prejaviť svoj
názor,
keď ho prejavujete vy. To je len názor proti názoru.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pani Bauerová, nech sa
páči.
Poslankyňa E. Bauerová:
Pán predseda, prosím vás, aby ste sa
spýtali pána po-
slanca
Morica, či zložil poslanecký sľub na dodržanie slo-
venskej
ústavy s výnimkou článkov 33 a 34.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Do rozpravy je prihlásený pán poslanec
Baránik. Nech sa
páči.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som sa vyjadril k
zdôvodneniu návrhu na
vyslovenie nedôvery pani ministerke Slavkovskej
poslancom
kolegom
Harachom. Pán poslanec uviedol 9 alebo 10 dôvodov,
pre
ktoré zdôvodňuje a podáva návrh na vyslovenie nedôvery
pani ministerke. Pozorne som sledoval jeho argumenty, ale
musím,
chvalabohu pre mňa, konštatovať,
že som nepočul ani
jeden
vecne zdôvodnený argument, ktorým
by sa dalo vysvet-
liť,
že má oprávnenie podať návrh na odvolanie
alebo vyslo-
venie nedôvery. Problémy, ktoré tu
uvádzal - áno, sú to
problémy,
ja s nimi absolútne súhlasím, ale nie sú to dnešné
ani včerajšie problémy, pretrvávajú celý čas a treba ich
riešiť.
Som za to, aby sa tieto problémy riešili. Ale nemož-
no
hovoriť, že je za to vinná pani ministerka Slavkovská. To
v
žiadnom prípade nie. Ani jeden takýto
argument z jeho úst
som
nepočul.
Môžem
sa aspoň k niektorým vyjadriť. Koncepčná práca
vysokých škôl alebo
koncepčná práca školstva. Domáhame
sa
toho,
poznám to x rokov, ale zatiaľ sa
skutočne ani jednému
ministrovi školstva takýto materiál nepodarilo
pripraviť.
Nedivím
sa, že v tejto hektickej dobe sa to
nepodarilo pri-
praviť
ani pani ministerke. Ale to neznamená, že minister-
stvo
by na tomto probléme nemalo ďalej
pracovať a pripraviť
na najbližšie
obdobie, aby skutočne existovala koncepcia
školskej politiky a
predovšetkým koncepcia
vysokoškolskej
politiky
alebo koncepcia fungovania
vysokých škôl, aby sme
pripravili
mladú generáciu na nasledujúce tisícročie.
Existuje program výchovno-vzdelávacej
práce? Ten zatiaľ
taktiež
neexistuje. Domnievam sa, že tento
problém je mimo-
riadne aktuálny, a skutočne by sa mal
spolu s koncepciou
školskej
politiky dopracovať, aby sa dal funkčne uplatniť.
Ďalšie
pripomienky, ktoré mal pán kolega Harach, na-
príklad
odporúčal vytvoriť normatívy atď. Chcem povedať jed-
no,
že poznám tento problém dôverne a viem, že sa uplatňoval
v
minulosti, uplatňuje sa niekde aj v
súčasnosti, ale nikde
sa dôsledne nijaké normatívy nedali
uplatniť, pretože je
toľko
špeciálnych problémov, že normatív musí vyjadrovať ne-
jaké všeobecné podmienky, vyjadriť čosi všeobecné, aby sa
mohol
uplatniť. A skutočne môžem zodpovedne
vyhlásiť, že sa
veľmi
ťažko dajú normatívy všeobecne uplatniť, ak by aj boli
akokoľvek
vedecky zdôvodnené, pretože na každej škole by ma-
li
voči tomu námietky alebo na každom inom type škôl by mali
voči
normatívom výhrady.
Reálne mzdy nemožno posudzovať len pre
školskú sústavu.
Reálne mzdy
sú všeobecnou kategóriou
v celej ekonomike
a
podľa štatistiky, ktorá vykázala
výsledky za posledné dva
roky,
všade reálne mzdy vzrástli.
Predpokladám, že vzrástli
aj
na školách, pretože nominálne mzdy rástli rýchlejšie, ako
rástla
inflácia, takže sa dá predpokladať, že vzrástli aj
reálne
mzdy. Presnú informáciu o tom nemám,
lebo štatistika
osobitne
údaj o reálnych mzdách v školstve
neuvádza. Vyjad-
ruje
ho vo všeobecnej podobe za celé národné hospodárstvo.
Mravná bezúhonnosť vymenovaných profesorov je osobitný
problém.
Vážený pán kolega poslanec Harach, máte v tom prav-
du.
Mravná bezúhonnosť mnohých vysokoškolských profesorov je
na relatívne nízkej úrovni. To môžem povedať, pretože si
pamätám,
že tí, ktorí sa ohromne angažovali v sedemdesiatych
rokoch,
sa v deväťdesiatych rokoch stali, hanba
tomu, vyso-
koškolskými
profesormi, a tu môžem potvrdiť, že mravná bezú-
honnosť
pri menovaní nebola braná do úvahy. V tom s vami ab-
solútne
súhlasím. Nie je to masový jav, ale takéto prípady
sa
vyskytli.
Školstvo
nepotrebuje politika, ale
odborníka. Vážené
dámy
a páni, od roku 1989 tu pôsobil pán profesor Kováč, pán
profesor Pišút, Dušan Slobodník, pán profesor
Kučera, pán
docent
Paška, pán docent Harach, pani Slavkovská. To boli
všetci.
Pán poslanec Harach, jedine vás z tejto
kaskády mi-
nistrov
považujem za pragmatika a očakával som, že vy ako
minister prijmete
nejaké racionálnejšie opatrenia.
Ale,
žiaľ,
nezrealizovalo sa nič. A vytýkate to
teraz pani mini-
sterke.
Viem, že to nebolo plné funkčné
obdobie, že to bolo
len
osem mesiacov, ale napriek tomu neboli prijaté prakticky
žiadne
koncepčné opatrenia.
To, že
sa likvidujú stredné odborné učilištia,
nie je
pravda.
Len niektoré zo stredných odborných učilíšť, ktoré
spadali
pod ministerstvo školstva, došlo k zmene
a sú teraz
v
kompetencii krajských úradov, pri ostatných zostali zakla-
dateľmi
pôvodné zakladateľské ministerstvá alebo iní pôvodní
zakladatelia.
Čiže tam nedošlo k nijakej výraznejšej zmene
a
myslím si, že ani nedôjde.
Problémy, ktoré jestvujú, sú vždy, keď
dochádza k reor-
ganizácii,
hlavne keď dochádza k presunu kompetencií a hlav-
ne
pri prideľovaní peňazí. To sú problémy zrodu alebo prero-
du.
K ostatným poznámkam by som sa nechcel vyjadrovať, ale
skutočne
som nepočul od vás, pán kolega, nijaký
vecný vyar-
gumentovaný
dôvod, kvôli ktorému by sme mali
vyjadriť nedô-
veru
pani ministerke.
K tomu, čo hovoril pán kolega Langoš, škoda, že tu nie
je.
Vláda vraj podľa neho likviduje
samosprávne inštitúcie.
Mohol by ich
menovať? Aspoň jednu samosprávnu
inštitúciu,
ktorú
táto vláda zlikvidovala. O tom neviem.
K tomu, že ne-
vytvára rovnoprávne postavenie štátnych, cirkevných a sú-
kromných
škôl, vážené dámy a páni, to tiež nie je pravda.
Pravdou je,
že sú tam problémy, pretože cirkevné školy
a
súkromné školy vznikajú ako nové
systémy a nie je jedno-
duché, aby sa
zabehli. Ale podarilo sa to tam,
kde mali
schopný manažment, tam cirkevné, štátne aj
súkromné školy
fungujú
perfektne. Nie je medzi nimi nijaký rozdiel. Rozdiel
je
len v úrovni kvality. Vy máte
skúsenosti, aj ja mám skú-
senosti. Nehovorte, že nemám pravdu. Mám pravdu,
pretože
poznám
celý rad cirkevných a štátnych škôl, ktoré dokonale
fungujú.
K tomu, že sa nevytvorili podmienky na rovnaké ohodno-
tenie
učiteľov škôl a ostatných pracovníkov v
národnom hos-
podárstve.
Vážené dámy a páni, s týmto problémom sa veľmi
často
operuje. Trhová ekonomika
nevytvára absolútne nijaké
predpoklady
na to, aby sme mali rovnaké ohodnotenie práce,
s
tým sa musíme rozlúčiť, pretože na každom pracovisku má
práca
iný charakter, myslím podľa
odvetví atď. To znamená,
že
v budúcnosti bude vylúčené, aby sme porovnávali ohodnote-
nie
na školách, v bankovníctve, v priemysle
alebo v niekto-
rých
iných odvetviach. Vždy budú rozdiely. A vzhľadom na to,
že
sme prešli na systém, keď štát
zodpovedá síce za mzdovú
politiku,
ale ju priamo neurčuje, závisí od toho, ako si or-
ganizácie
vytvoria zdroje na odmeňovanie, ingerencia vlády
je tu minimálna. Platí to jedine pre
štátne organizácie
a
verejnoprospešné organizácie, ktoré
sú financované zo
štátneho
rozpočtu alebo dostávajú príspevky zo štátneho roz-
počtu.
Ináč tento problém nie je možné riešiť.
K tomu, že vláda nemá mandát od voličov, aby nakladala
s
prostriedkami tak, ako nakladá.
Vážený pán poslanec Lan-
goš,
vláda dostala mandát, voliči jej dali mandát
a nakladá
legálne
s peniazmi, ktoré sú od daňových
poplatníkov, v sú-
lade
s našou demokratickou ústavou a s našimi demokratickými
zákonmi.
To, čo hovoríte, je vyložená lož a osočovanie vlády
a
nezodpovednosť vás ako poslanca.
Za to, že sa urobili čistky na ekonomickom úseku mini-
sterstva
školstva, ďakujem pani ministerke
školstva, ak ich
urobila,
lebo je faktom, že ekonomický úsek na
ministerstve
školstva
fungoval na veľmi mizernej úrovni.
Podľa poslanca Langoša sa vraj porušujú
akademické slo-
body.
Nepovedal však ani jeden prípad, v čom sa porušujú.
Ja
ako vysokoškolský pedagóg viem, že sa v ničom v súčas-
nosti
neporušujú akademické slobody, alebo
aspoň nie sú ni-
jaké rozdiely, ktoré platili v rokoch 1990, 1991, 1992,
1993,
1994, 1995 aj v tomto roku. Stále sú
rovnaké podmien-
ky,
v ničom sa akademické slobody neporušujú.
Chcel by som ešte pánu poslancovi
Langošovi povedať, že
jeho
vláda, v ktorej bol, prijala toľko neracionálnych opat-
rení,
že možno bude trvať 10 rokov,
pokiaľ sa nám dôsledky
negatívneho
pôsobenia týchto opatrení podarí odstrániť.
Pánu Szigetimu by som chcel povedať: Pán poslanec Szi-
geti,
na Slovensku neexistujú nijaké maďarské školy. Existu-
jú
len školy s maďarským vyučovacím jazykom.
Spomínali ste,
pán poslanec
Szigeti, masovú demonštráciu, ale neuviedli
ste,
kde boli masové demonštrácie. Ja o tom
nič neviem. Po-
znám
situáciu v našej republike, ale žeby niekde boli masové
demonštrácie,
o tom som sa nikdy nedozvedel.
Ďalej by som vám chcel pripomenúť, pán poslanec Szige-
ti,
zrejme ste odsudzovali to, že pani ministerka odvolala
Akreditačnú komisiu. Zrejme neviete, nepoznáte
fungovanie
Akreditačnej
komisie. Ja s tým súhlasím a bolo správne, že
pani
ministerka odvolala predchádzajúcu Akreditačnú komisiu,
ktorá
pracovala nefunkčne a v tom zmysle aj nezodpovedne,
stanovila nezodpovedné kritériá na vymenovanie profesorov
a
docentov atď., ktoré dodnes sťažujú vymenovanie profesorov
a
docentov. Som veľmi rád a ďakujem pani ministerke, že to
urobila.
Vážené dámy a páni, keďže som
nenašiel ani jeden váž-
nejší
argument, ktorým by sa zdôvodňovalo vyslovenie nesú-
hlasu
alebo nedôvery pani ministerke, budem hlasovať proti
tomuto
návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Bauerová, ale
najskôr s fak-
tickou
poznámkou sa hlási pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem, pán predseda. Dovolil by som
si reagovať na
niektoré
poznámky, ktoré predložil kolega poslanec Baránik.
Reálne
mzdy: Pán poslanec, ak sa nenahneváte, ukážem
vám tzv.
prílohu číslo 2 dokumentu "Harmonogram riešenia
mzdových
otázok v školstve, vývoj reálnej mzdy v
Slovenskej
republike",
kde uvidíte jasne čierne na bielom v trojrozmer-
nom grafe
podnikateľskú,
nepodnikateľskú sféru a z toho
školstvo. Materiál pripravený ministerstvom školstva jed-
noznačne
svedčí o poklese reálnej mzdy. Tak potom neviem,
odkiaľ
pani ministerka alebo jej
pracovníci, tá tzv. dobrá
ekonomická
sekcia, podľa vás, prišla na tieto dáta. Vôbec
som
nehovoril o rovnakom mzdovom
ohodnotení. Odkiaľ ste to
zobrali,
prosím vás pekne?
Ale
vy by ste mohli vedieť, pán
poslanec, že keď si
urobíte
rebríček zhruba 13 rezortov, napríklad podľa vnútor-
nej
vzdelanosti, kvalifikovanosti a podľa mzdového ohodnote-
nia,
ak sa budeme aspoň trošku blížiť k rovnakým údajom, tak
vám
vyjde, že školstvo je na druhom mieste z hľadiska kvali-
fikovanosti
a na predposlednom mieste z trinástich z hľadis-
ka
mzdového ohodnotenia, dnes možno na poslednom. Toto pova-
žujete
za normálne?
Vôbec som, pán kolega, nehovoril o
mravnej bezúhonnosti
profesorov.
Vymenovanie profesorov som s touto otázkou ne-
spájal.
Je to obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády v sú-
vislosti
s personálnou politikou napríklad na bývalých škol-
ských
správach, dúfam, že teraz na školských úradoch.
Už nebudem hovoriť, za čo môže pani
Slavkovská. Vymeno-
val
som to, ak ste počúvali, tak by
ste si to mohli z toho
odvodiť.
Odvolanie Akreditačnej komisie - nedá mi, aby som sa
k
tomu nevyjadril. Ak si gratulujete, že bola odvolaná býva-
lá
Akreditačná komisia, pán kolega, ona
mala možno 6, možno
7
mesiacov do skončenia svojej činnosti a
skončenia jedného
cyklu
akreditácie. Toto v každej slušnej krajine Akreditačná
komisia
ako poradný orgán vlády zrejme urobí. Ale prosím.
Pán
kolega, nepamätám sa, že by Akreditačná komisia stanovo-
vala
kritériá na vymenovanie profesorov a docentov. Robila
napríklad
to, že raz ročne alebo raz trojročne, alebo na po-
žiadanie ministerstva vyhodnotila niektorú fakultu a dala
odporúčanie
ministerstvu, dala poznatky, či vymenovania pro-
fesorov zodpovedali, alebo nezodpovedali istým štandardom.
To
je všetko.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán profesor Baránik, pani ministerka, ako možno otvá-
rať
4 nové vysoké školy v Slovenskej
republike, keď nejest-
vuje
vôbec žiadna koncepcia rozvoja vysokých škôl, ako to
pán profesor tvrdíš ty? Ďalej si povedal,
že neexistuje
žiadny rozvojový program pre základné a stredné
školstvo.
Bol
tu program Konštantín, na ktorom sa
pracovalo - nechcem
to
odhadnúť nesprávne - najmenej tri roky. Nemáme potuchy
o
tom, čo sa s týmto programom stalo a
prečo sa nepokračuje
v
jeho náplni. Ja to osobne neviem.
A Akreditačná komisia, na to už vari odpovedal pán do-
cent
Harach, ale ja by som ešte chcel podotknúť, že pani mi-
nisterka spravila tento krok v snahe upraviť príslušnosť
niektorých
členov Akreditačnej komisie k tomuto orgánu, kto-
rí
boli vtedy rektormi vysokých škôl. Mohlo sa to spraviť
úplne inak, nebolo potrebné rušiť vládnym
nariadením túto
komisiu
7 mesiacov pred skončením jej funkcie, keď boli sku-
točne
rozbehnuté základné akreditácie a keď
to bolo pre vy-
soké
školy nesmierne potrebné. Tam sa stratili minimálne tri
mesiace a navyše
v tejto komisii pracuje 6 členov, ktorí
neprešli pripomienkovým konaním Rady vysokých škôl. Takže
táto
Akreditačná komisia bola vymenovaná v
rozpore so záko-
nom
172/1990 o vysokých školách.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem tiež reagovať na pána profesora
Baránika, pretože
nesúhlasím
s jeho niektorými argumentáciami.
Celkové vyjad-
renie
o tom, že iní ministri nič neurobili, ma ani neprekva-
puje,
pretože pán profesor sa pravdepodobne na vysokej škole
najlepšie
cítil pred rokom 1989.
Ale
k tým veciam, s ktorými nesúhlasím. Financovanie
neštátnych
škôl má niekoľko nedostatkov. Stačí si zájsť, pán
profesor, do hociktorej školy alebo na
hociktorú okresnú
školskú
správu, teraz už oddelenie okresného úradu, a tam
zistíte,
o koľko menej financií dostávajú neštátne školy.
Poviem
vám len niekoľko
argumentov alebo oblastí,
v
ktorých neštátne školy dostávajú menej. Napríklad im nebo-
li
poskytnuté financie na odvod financií
do fondov. V tomto
parlamente
sme tento problém pred niekoľkými rokmi
riešili.
Nebola
a ani nie je možnosť zvýšenia platu na
základe smer-
nice, pretože jednoducho na to nedostali prídel
financií.
Nemajú
pokryté zvýšenie cien energií, ku ktorým došlo v lete
tohto
roku. A takto by som mohol
vymenúvať ešte mnoho ďal-
ších
oblastí. Inými slovami na záver, nemáte
dobré informá-
cie
o tom, že by boli rovnako financované neštátne školy ako
štátne,
alebo ste zámerne zavádzali tento parlament.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán profesor Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Pán kolega Harach,
nechcel by som sa vyjadrovať k
priemerným či reálnym
mzdám, pretože to
je pomerne komplikovaný problém.
Zrejme
ten
materiál, ktorý spracovalo ministerstvo
školstva, nepo-
znám
a nemôžem sa k nemu vyjadriť. Ale veľmi
dobre rozumiem
ekonomike
a viem, ako sa vyjadrujú reálne ekonomické vzťahy.
Ak
mi ukážete ten materiál, môžeme o tom diskutovať. Nerád
by
som diskutoval tu.
Chcem vás však upozorniť na to, že
Akreditačná komisia,
ktorá
pôsobila v rokoch 1990, 1991, 1992
atď., skutočne vy-
pracovala kritériá
na habilitácie docentov a vymenovanie
profesorov.
Teraz sa už presne nepamätám, ako sa
volal vte-
dajší
predseda Akreditačnej komisie - myslím,
že pán profe-
sor
Snítil z prírodovedeckej fakulty,
potom prevzal po ňom
funkciu
pán profesor Urban. Aj sám som bol
členom vedeckých
rád,
viem, že sme odsudzovali, celá vedecká rada odsúdila
a
viacero vedeckých rád odsúdilo
kritériá, ktoré spracovala
Akreditačná
komisia, pretože ohromne pribrzdila
vymenovanie
profesorov
a docentov. Ak máte prehľad, tak viete,
že v ro-
koch
1991, 1992, 1993 aj 1994 bolo vymenovaných veľmi málo
profesorov
a docentov.
Pán kolega Lauko, ja som v rokoch 1970 až 1989 nemohol
pôsobiť
na škole. Je tu prítomný pán profesor
Košnár, ktorý
ma
15. decembra roku 1989 na vyzvanie študentov a na základe
konkurzu
vymenoval za vedúceho katedry. Na vysokej škole som
nepôsobil
20 rokov.
A to,
že sú rozdiely vo finančnom
zabezpečení cirkev-
ných,
súkromných a štátnych škôl - existujú určité rozdiely,
to
je samozrejmé, ale nemožno povedať, že by boli tieto ško-
ly
diskreditované. (Hlasy v sále.) Prosím?
Rozdiely exis-
tujú.
Objektívne existujú, ale školy nie sú diskreditované.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Pán poslanec Szigeti, nech sa
páči.
Poslanec L. Szigeti:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcel by som reagovať na pripomienky pána poslanca Ba-
ránika.
Predovšetkým mi vytýkate, že som spomínal maďarské
školy
a správne to majú byť školy s vyučovacím jazykom ma-
ďarským.
To, čo ste spomínali, je vlastne oficiálny názov,
terminus
technicus, ale donedávna, a dá sa povedať, že 45
rokov
tie školy boli jednoznačne nazývané
maďarskými škola-
mi.
A vysvetlím vám, prečo ich doteraz nazývame maďarskými
školami.
Vy ako
pedagóg zrejme viete, že každá
škola má svojho
ducha. Teda hovorí
sa o tom, aký je dôležitý duch školy.
A
chýba nám práve to, že za posledné dva
roky vymizol z ma-
ďarských
škôl alebo zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským
ten
duch. Stalo sa to preto, lebo boli
prijaté také opatre-
nia,
ktoré zabránili, aby sa vytvoril duch školy na týchto
maďarských
školách. Viete si predstaviť školu s vyučovacím
jazykom maďarským,
kde riaditeľ školy
nevie komunikovať
s
rodičmi, pretože neovláda vyučovací jazyk školy?
Ďalšia vaša pripomienka - masové
demonštrácie. Keby ste
si
boli prečítali vlani koncom júna alebo
začiatkom septem-
bra slovenské noviny, tak by ste o tom mali
informácie.
Predpokladám,
že čítate len Slovenskú republiku a za to môže
váš
pán kolega poslanec vedľa vás, pán poslanec Smolec. Vte-
dy
som napísal článok na troch stranách,
osobne som ho odo-
vzdal
kolegovi poslancovi Smolcovi, aby to zverejnil, pri-
sľúbil
mi, že samozrejme. Bola to odpoveď na otvorený list
riaditeľa
školskej správy VII pána Piusa. Tento článok ne-
bol,
bohužiaľ, zverejnený do dnešného dňa. Tak preto, pán
profesor Baránik, nemáte asi informácie o týchto
masových
demonštráciách.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Kolesárová.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Chcela by som ešte zareagovať na pána
poslanca Szigeti-
ho
a chcela by som mu povedať, že je iste
vec názoru, čo sú
to
veľké demonštrácie, resp. nepokoje
a čo menšie, nebudem
sa
k tomu vyjadrovať.
Ale chcela by som sa vrátiť k tomu,
ako zaprotestoval
proti
alternatívnemu vyučovaniu a posudzuje
to ako nedosta-
tok
pani ministerky. Chcela by som povedať,
že ak sa poroz-
právate
s ľuďmi maďarskej národnosti, ktorým
záleží na rov-
nocennom
uplatnení sa v spoločnosti aj na trhu
práce, tak
zistíte
napríklad aj tieto skutočnosti: Zistíte napríklad,
že stredoškolák, ktorý je vynikajúci žiak, nepokračuje na
vysokej
škole práve preto, že nemá dostatočné
znalosti slo-
venského
jazyka alebo - to sa môžete opýtať
trebárs niekto-
rých
starostov, aj maďarskej národnosti, aby vám porozpráva-
li
o tom, ako sa hanbia na odvodoch, keď
branec nerozumie
ani
takým slovám, čo znamená
"vyzleč si nohavice", nehovo-
riac o tom,
ako tento branec trpí, keď narukuje na sever
Slovenska.
Myslím si, že sa sami pričiňujete o takýto stav, a ne-
možno
akceptovať práve v záujme rozvoja
spoluobčanov maďar-
skej
národnosti, aby to tak bolo aj naďalej.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pani poslankyňa. Pripraví
sa pán poslanec
Nagy.
Poslankyňa E. Bauerová:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážená Národná rada,
nielen dnes, ale aj počas uplynulých
dvoch rokov sme
priebežne upozorňovali na porušovanie zákonov
v rezorte
školstva.
Žiadali sme vysvetlenie na diskriminačné postupy
pracovníkov ministerstva a štátnej správy v oblasti
škol-
stva,
interpelovali sme ministerku školstva. Márne. Do vlády
ministerka
školstva predložila návrhy, ktoré sú
jednoznačne
diskriminačné.
Napríklad v obciach, kde nie je škola,
navr-
hovalo
ministerstvo zriaďovať školy,
samozrejme, slovenské,
samozrejme,
bez ohľadu na to, akej národnosti je obyvateľ-
stvo
obce. A koho by už zaujímala po šiestich rokoch budova-
nia
demokracie v rezorte školstva mienka rodičov?
Keďže
ministerskí úradníci vedia
všetko lepšie ako
laickí
rodičia, v súčasnosti sa pripravuje
rozhodovanie na-
miesto
nich. Keď po tzv. alternatívnom
vzdelávaní nebol do-
pyt,
ba skôr naopak, bol protest, a
masívny, chcela by som
tu
na viaceré otázky pripomenúť iba to, že
proti zavádzaniu
alternatívneho vyučovania
poslalo petíciu 45 000 občanov
Slovenskej
republiky a demonštrovalo proti zavádzaniu alter-
natívnych
škôl vyše 5 000 občanov vlani v apríli
v Komárne.
Teda
nebol dopyt po alternatívnom vzdelávaní. Ale v príprave
nového
školského zákona sa už nepočíta s opýtaním rodiča, už
nejde o tzv.
ďalšie alternatívy, ale o zákonom nariadenú
zmenu
vyučovacieho jazyka. Keď sa raz
demokratické princípy
porušia, nezastaví sa tento proces za
prahom menšinových
škôl.
Včera to boli tieto školy, dnes proces zasiahol vysoké
školstvo.
Demokracia sa končí tam, kde sa vysloví sentencia, ci-
tujem,
"nie je možné diskutovať donekonečna" predtým, než sa
skutočná
a vecná diskusia začína. Rad nezmyselných a s práv-
nym
systémom nekompatibilných vyhlášok a ešte horších výkla-
dov
svedčí o nekompetentnosti práce ministerstva.
Z mnohých by som tu chcela
pripomenúť niektoré súvis-
losti
vyhlášky 41/1996 o odbornej a pedagogickej spôsobilos-
ti
učiteľov a jej výklad. Samotná vyhláška strpčuje beztak
neľahký
život pedagógov. Namiesto sústavného
ďalšieho vzde-
lávania
na základe zásady, že len múdri môžu vychovávať múd-
rych,
a tí, čo stratili záujem o vývoj poznania, môžu iba
ohlupovať
národ, ministerstvo predpisuje skúšky, aby pedagó-
govia,
ktorí náhodou sú vyučení profesionálni pedagógovia,
mohli platovo postúpiť, ako to ustanovuje ďalšia
vyhláška
42.
Logické by bolo, keby sa pedagóg mohol
slobodne rozhod-
núť
o svojom ďalšom vzdelávaní, vybrať si
vhodnú formu ďal-
šieho vzdelávania, na základe stanovených
kritérií zložiť
skúšky
a na základe ich úspešného vykonania postúpiť do vyš-
šej
platovej triedy. Výklad ministerstva však sleduje celkom
inú
logiku. Na skúšky pedagóga môže prihlásiť len jeho za-
mestnávateľ,
ako keby bol nesvojprávny. Nadriadený vyberá,
(ako
hovorí výklad), určuje tých, ktorí môžu
vykonávať kva-
lifikačné
skúšky. Počet je, samozrejme, obmedzený podľa jed-
notlivých
škôl. Pedagóg je v tomto procese úplne
bezbranný.
Trpí
nielen tým, že jeho celková príjmová
úroveň je hanebne
nízka,
ako sa tu už o tom hovorilo, ale kvôli jej zvýšeniu
musí
podstúpiť procedúru, ktorá je korumpujúca
a dehonestu-
júca.
Ešte horšie sú na tom učiteľky materských škôl, zvlášť
tie,
ktoré skončili strednú školu s vyučovacím jazykom ma-
ďarským a
ktoré zhodou okolností
vyučujú i v triedach
s
výchovným jazykom slovenským. Samotná
vyhláška je svojím
§
5 diskriminujúca, chráni len školy
s vyučovacím jazykom
slovenským napriek
tomu, čo sme tu počuli, že aj
školstvo
s
vyučovacím jazykom maďarským je
rovnocennou súčasťou slo-
venského
školstva.
Ďalší text paragrafu sa vzťahuje na
učiteľky materských
škôl,
ktorým v tomto prípade predpisuje skúšky zo slovenské-
ho jazyka. Výklad ďalej zužuje kruh
len na stredné školy
s
vyučovacím jazykom slovenským bez
ohľadu na to, že maďar-
ské
školy alebo školy s vyučovacím jazykom maďarským
sú po-
važované
vraj za rovnocennú súčasť. Pritom tieto
o žiadnych
skúškach
nevedia.
Najzávažnejším problémom je však samotná diskriminácia
škôl.
Nekompetentnosť riadiacej úlohy
ministerstva školstva
spôsobila,
že školy, ktoré prešli pod krajské a okresné úra-
dy,
sú nielen podfinancované, ale sú v takej situácii, že ak
napríklad
chcú splniť zákonom uložené
povinnosti, ako sme
im minule uložili napríklad zakúpenie
štátnych znakov do
každej
triedy, môžu to urobiť vari nanajvýš z platu riadi-
teľa.
Nejasná finančná situácia škôl pri reorganizácii štát-
nej správy spôsobila, že 1. septembra na mnohých školách
nezvonili,
pretože nemal kto zaplatiť faktúru za
elektrickú
energiu
a netiekla voda tiež z dôvodu nezaplatenia faktúry.
Okrem uvedených za najzávažnejšie nedostatky, za ktoré
ministerka
školstva nesie politickú zodpovednosť,
považujem
tieto:
1. Demontáž samosprávneho princípu v
riadení školstva
zlikvidovaním
niektorých kompetencií školských rád.
Uviedla
som
to ako príklad.
2. Nedodržanie ústavy a platných zákonov.
Niektoré evi-
dentné
príklady porušenia zákonov tu už boli spomenuté.
3. Produkovanie nezamestnaných v dôsledku
nedostatočnej
spolupráce
s ďalšími rezortmi a v dôsledku
absencie koncep-
cie,
ktorá by vychádzala z programu vlády na integráciu Slo-
venskej
republiky do európskych štruktúr.
4. Nedostatočná starostlivosť o financovanie školstva,
vedy
a výskumu.
5. Spochybnenie smerovania Slovenskej republiky takými
aktivitami,
ako bola účasť na otváraní výstavy
Altötting,
glorifikujúcej
osobu Dr. Jozefa Tisu v rozpore s programom
vlády
a so záujmom Slovenskej republiky.
6. Nedostatočná pripravenosť rezortu na odpoveď na vý-
zvy
vyplývajúce z podstatných zmien technológií,
z moderni-
zácie,
ktoré sa odzrkadľujú v nedostatočnej starostlivosti
o
rast vzdelanosti obyvateľstva (chcela
by som tu zopakovať
alarmujúco nízky podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľ-
stva v
porovnaní s vyspelými
priemyselnými krajinami)
a
o rozvíjanie vedy a výskumu, čo môže byť osudové pre zaos-
távanie
Slovenska.
Na záver predkladám procedurálny návrh, aby hlasovanie
o
vyslovení nedôvery bolo tajné.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej vystúpi pán poslanec Nagy a
pripraví sa pán po-
slanec
Švec.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán predseda,
pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vďaka aktivite študentov a pedagógov počas revolučných
premien spoločnosti
na začiatku deväťdesiatych rokov zo
všetkých sfér spoločnosti najrýchlejšie a najdynamickejšie
demokratizačné
zmeny nastali v oblasti vzdelávania, v oblas-
ti
školstva.
V celej krajine sa rýchlo vytvorili rôzne
odborné zdru-
ženia,
spolky, ktoré svojou iniciatívnou a
odbornou činnos-
ťou
prispeli k vytvoreniu demokratických zákonov vzdelávania
a
vytvorili nové perspektívy rozvoja
vzdelanosti. Vďaka zá-
konu
171/1990 Zb. sa vytvorili možnosti zakladania cirkev-
ných
a súkromných škôl. Za dva roky vzniklo na Slovensku asi
100
cirkevných a asi 20 súkromných škôl. Následne prijatý
zákon
172/1990 Zb. zabezpečil značné autonómie pre doteraz
centralisticky riadené
vysoké školy. V
zmysle zákona
542/1990
Zb. boli vytvorené školské správy a školské rady
a
tým sa
vytvorila možnosť demokratickej účasti rodičov
a
obyvateľov na správe a riadení školy.
Nádejný rozvoj a rozmach demokratického
vzdelávania bol
rýchlo
spomalený až zastavený vďaka nastupujúcim hospodár-
skym
a politickým problémom rezortu. O aké problémy ide?
Po prvé - od roku 1992 dochádza k
sústavnému znižovaniu
rozpočtu
rezortu školstva. Kým v roku 1990 rezort zo štátne-
ho
rozpočtu dostal 13,9 mld Kčs, v roku 1992 to bolo už 19,7
mld
korún, v roku 1995 to však kleslo na 17,8 mld Sk, čo pri
zohľadnení
tempa inflácie reálne predstavuje iba 6,7 mld Sk,
čiže
o 40 % menej finančných prostriedkov ako v roku 1990.
Druhým všeobecným problémom je rapídne
zníženie prestí-
že
rezortu vzdelávania. K tomu sa pridružuje politická kríza
rezortu
súvisiaca aj s častou výmenou ministrov rezortu, ako
aj neustálymi politickými čistkami na
ministerstve aj na
nižších
zložkách štátnej administratívy školstva.
Počas permanentných vládnych zmien sa
ukázalo, že pres-
tíž
rezortu školstva sa neustále
znižuje v porovnaní s os-
tatnými
rezortmi. Súvisí to aj s poznaním, že tento rezort
nie je lukratívnym z hľadiska privatizácie
a návratnosti
možných
finančných prostriedkov a investícií.
Tretím
problémom je
nekompetentnosť niektorých mini-
strov.
Vďaka spomínaným dvom skutočnostiam v posledných dvoch
Mečiarových
vládach ministrami školstva sa stali vždy také
osoby, ktoré neboli schopné sa postaviť proti
Vladimírovi
Mečiarovi a za
záujmy svojho rezortu a nikdy tak nemohli
účinne
bojovať za finančné záujmy svojho
rezortu. Svoju po-
litickú,
odbornú neschopnosť a vlastné ponižujúce postavenie
vo
vláde kompenzovali čistkami a prepúšťaniami vo svojom re-
zorte.
Tieto čistky obyčajne protirečili tak
zdravému rozu-
mu,
ako aj racionalite, no najmä platným zákonom.
Vďaka spomínaným príčinám vo vzdelávaní
dochádza k stá-
lemu
narastaniu problémov. Dochádza k rozpadu siete odbor-
ných
stredných vzdelávacích ustanovizní,
lebo štát a pred-
tým
štátne podniky nedokážu vyfinancovať
odborné školy. Ďa-
lej
vďaka štátnej nedbalosti sú školské
budovy a zariadenia
miestami
v katastrofálnom technickom stave. Rapídne zníženie
životnej
úrovne a príjmov učiteľov znižuje ich odborný výkon
a
oddanosť veci vzdelávania.
Na nazhromaždené problémy a na ozývajúcu sa nespokoj-
nosť
inkompetentný rezort odpovedal v roku
1995 ďalšou cen-
tralizáciou
a novelou zákona 542/1990. Vďaka tomu
minister-
stvo nadobudlo právo na bezprostredné odvolanie
neposluš-
ných,
aktívnych a nepohodlných
riaditeľov. Miestne školské
rady
naopak stratili právo
bezprostredne ovplyvniť záleži-
tosti
miestnych škôl. Týždeň po tejto novele bolo odvolaných
20 riaditeľov škôl. Spôsob odvolania
riaditeľa školy bez
uvedenia
dôvodu zodpovedá dnešnému móresu na Slovensku. To
všetko,
pravda, sa už dialo počas účinkovania ministerky pa-
ni
Evy Slavkovskej, tentokrát vo farbách Slovenskej národnej
strany.
Ministerstvo školstva v národnostných školách vytýčilo
zavedenie
alternatívneho vyučovania. Podstatou
plánu je za-
medzenie
vyučovania v materinskom jazyku a jeho nahradenie
vyučovaním
v jazyku slovenskom. Odpor a protest
rodičov za-
bránil zavedeniu tohto spôsobu vyučovania. Ich
protest sa
opieral
o ústavné právo vzdelávania sa v materinskom jazyku.
Rodičia zabránili zavedeniu alternatívneho vyučovania, ale
národnostné
školstvo muselo za to draho zaplatiť. Riadite-
ľov,
ktorí iniciovali protest, ministerstvo okamžite odvola-
lo
z funkcie a odvolalo aj všetkých
riaditeľov a odborníkov
maďarskej
národnosti zo školskej správy.
Zavedenie alternatívneho vyučovania však
hrozí naďalej.
Svedčia
o tom pokusy zavedenia
homogénnych, t. j. jednoja-
zyčných, rozumej
slovenských, materských škôl, napríklad
v
okrese Komárno.
Pripravuje sa nový školský zákon. Jeden
jeho pracovný
variant
v § 5 uvádza, citujem: "Vyučovanie slovenského jazy-
ka
a literatúry, dejepisu, zemepisu a telesnej výchovy sa
uskutočňuje
v štátnom jazyku." Iba poznamenávam, že je to
v
ostrom protiklade s odsekom 2 článku 14 Rámcového dohovoru
Rady
Európy a s § 34 Kodanského
dohovoru, ale aj s článkom
11
Ústavy Slovenskej republiky.
Bolestivou oblasťou sú dopady jazykového zákona číslo
270/1995
Z. z. na oblasť národnostného školstva.
Vďaka nemu
sú
od roku 1996 zrušené dvojjazyčné vysvedčenia. V zmysle
zákona a v
zmysle pedagogicko-organizačných
pokynov Mini-
sterstva školstva
Slovenskej republiky sú odteraz všetky
tlačivá
pre národnostné školy jednojazyčné. Aj triedna kniha
sa
vedie iba v slovenskom jazyku. Aj
učebné osnovy, ako aj
príprava
na vyučovanie sa vedú iba v slovenskom
jazyku. Po-
dotýkam,
že dvojjazyčnosť v tejto oblasti bola povolená aj
počas
komunistického režimu. V niektorých okresoch
boli za-
kázané dvojjazyčné pečiatky na školách, napríklad v okrese
Nové
Zámky.
Krátko pred prijímacím konaním na stredné
školy v tomto
roku odporučilo ministerstvo školstva riaditeľom stredných
škôl,
aby absolventom základných škôl s vyučovacím jazykom
maďarským
neumožnili robiť prijímaciu skúšku z profilových
predmetov
v maďarskom jazyku, hoci vyhláška to umožňuje.
V niektorých okresoch boli zrušené odborné súťaže žia-
kov
v maďarskom jazyku. Bolo to tak minulý
rok v okrese Ri-
mavská
Sobota. Ministerstvo školstva odmieta finančne podpo-
riť
jediný pedagogický časopis v maďarskom jazyku. Ide o ča-
sopis
Katedra, pričom je známe, že ministerstvo školstva fi-
nančne
podporuje vydávanie ďalších 25 odborných a pedagogic-
kých
časopisov v slovenskom jazyku. Finančnú
podporu nedos-
táva ani celoštátny Spevácky zbor maďarských
učiteľov na
Slovensku.
Ministerstvo nepovolilo
otvorenie Materskej školy
s
výchovným jazykom maďarským v
Nových Zámkoch a Obchodnej
akadémie v
Dolných Obdokovciach, hoci obidve ustanovizne
spĺňajú
zákonom predpísané podmienky. Ministerstvo nepovoľu-
je
zavedenie a povolenie pokrokových vyučovacích metód, kto-
ré
pochádzajú z Maďarska, a zavedenie novej vyučovacej metó-
dy
slovenského jazyka autoriek Skabelovej
a Bónovej, zabez-
pečujúce
efektívnejšie osvojenie slovenského
jazyka na zá-
kladných
školách.
Ministerstvo školstva zrušilo aj svoje národnostné od-
delenie,
v dôsledku čoho dnes neexistuje odborný dozor pre
maďarské
školy. S tým súvisia aj odvolania
riaditeľov škol-
ských
správ v Dunajskej Strede, vedúcich metodických stre-
dísk
tiež v Dunajskej Strede a v Komárne.
Naďalej
pretrváva kritická situácia
v zabezpečovaní
prípravy
pedagógov pre maďarské školy na Vysokej škole peda-
gogickej
v Nitre, kde sa pripravuje viac ako 600 študentov
maďarskej národnosti. A pretrváva to aj
napriek tomu, že
o
zabezpečení zodpovedajúcej prípravy maďarských pedagógov
na
tejto škole existuje uznesenie Slovenskej
národnej rady.
Po
prijatí nového vysokoškolského zákona
sa stáva kritickou
príprava
pedagógov na mestských univerzitách v Komárne, Krá-
ľovskom
Chlmci a v Košiciach, na ktorých sa pripravuje v sú-
časnosti
na budúce povolanie viac ako 350 študentov maďar-
skej
národnosti.
Vážené dámy, vážení páni, príčinou
problémov národnost-
ného
školstva je vláda, pozostávajúca zo
zoskupenia extrém-
nych
politických strán a inkompetentná
ministerka školstva.
Pani
ministerka je realizátorkou asimilačnej politiky Slo-
venskej
národnej strany v oblasti
školstva, navyše nás vy-
užívala
ako prostriedok proti slovenskej
demokratickej opo-
zícii.
Centralizáciu rezortu a odvolávanie riaditeľov, nízke
mzdy,
padajúcu omietku na budovách škôl je najľahšie
zakryť
protimaďarskou
propagandou. My však dobre vieme, že
odborný
pohľad
na koreň problémov prezrádza odbornú
inkompetentnosť
pani
ministerky. Preto navrhujem vysloviť jej nedôveru.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
pôvodne som už nechcel vystúpiť k tomuto
bodu programu,
pretože
si myslím, že povedané bolo veľmi veľa, ale musím sa
priznať,
že k tomuto vystúpeniu ma vyprovokovalo
vyhlásenie
pána
profesora Baránika, ktorý povedal, že vo vystúpení pána
docenta
Haracha neboli žiadne konkrétne údaje.
Myslím si, že ich bolo veľmi veľa a mohol
by som ich tu
zopakovať,
ale myslím si, že by bolo lepšie, keby
tieto zá-
ležitosti
zopakovala pani ministerka. A ja by som jej z toh-
to
miesta chcel preto položiť tieto otázky:
Pani
ministerka, je pravdou, že ste osobným účelovým
opatrením
pridelili istému pracovisku Lekárskej fakulty Uni-
verzity
Komenského 7 miliónov Sk vzápätí po tom, ako ste to-
to
pracovisko navštevovali viac ako 3 mesiace a
využívali
jeho
služby?
Pani ministerka, je pravdou, že ste svoje rozhodnutie
prijali
bez stanoviska lekárskej fakulty a univerzity?
Pani
ministerka, je pravdou,
že nemáte informáciu
o
technickom stave ostatných
pracovísk lekárskej fakulty
a
ďalších súčastí univerzity?
Je pravdou, pani ministerka, že
Ministerstvo školstva
a
vedy Slovenskej republiky pridelilo tomuto inkriminovanému
pracovisku účelovým opatrením v novembri roku
1995, teda
v
čase, keď ste už boli vo funkcii, ďalšiu účelovú dotáciu
vo
výške 800 tisíc Sk?
Je pravdou, pani ministerka, že toto citované
pracovis-
ko
dostalo v rokoch 1992-1995 okrem týchto
7 miliónov a 800
tisíc
korún ďalších 2,8 milióna Sk formou mimorozpočtových
účelových
dotácií?
Pani ministerka, je pravdou, že budovy v správe mini-
sterstva
školstva ste prenajali inému subjektu
mimo rezortu
školstva
v čase platnosti vášho nariadenia o zákazoch pre-
nájmov
priestorov vysokých škôl iným subjektom?
Pani ministerka, je pravdou, že súčasná
Akreditačná ko-
misia
Slovenskej republiky je zložená z členov,
k nominácii
ktorých
sa nevyjadrila Rada vysokých škôl, čím došlo k poru-
šeniu
zákona 172/1990 Zb. o vysokých školách?
Je pravdou, pani ministerka, že v rozpore
s § 15 ods. 2
zákona
o vysokých školách predkladáte návrhy
na vymenovanie
profesorov
nie prezidentovi Slovenskej republiky, tak ako to
určuje
zákon, ale Akreditačnej komisii
Slovenskej republiky
a
jej subkomisiám, ďalej vláde Slovenskej republiky a svojej
gremiálnej porade, čím
spomaľujete vymenovanie
profesorov
o
6 až 17 mesiacov?
Pani ministerka, je pravdou, že držíte na ministerstve
školstva
návrhy na vymenovanie za profesorov docenta Tondru,
docenta
Sterna a ďalšie, a to napriek opakovanej urgencii
vysokých
škôl?
Pani ministerka, je pravdou, že účelovými opatreniami
priamo
financujete zahraničné cesty a osobitné
projekty vy-
sokých
škôl bez vyjadrenia vedenia fakúlt a vysokých škôl?
Pani ministerka, v odpovedi na moju
interpeláciu vo ve-
ci
návrhu novely zákona o vysokých školách zo 14. decembra
1995
uvádzate, citujem: "Vláda
Slovenskej republiky už pri
prerokúvaní
prvej redakcie návrhu novely zákona o vysokých
školách 18. 7. 1995 jednoznačne vyslovila požiadavku zrov-
noprávniť
postavenie Slovenskej akadémie vied vo výchove no-
vých
vedeckých pracovníkov uskutočňovanej
formou doktorand-
ského
štúdia s vysokými školami, a to v celom jeho priebehu,
t.
j. od prijímacieho pohovoru až po udeľovanie vedeckých
hodností
PhD." A ďalej uvádzate: "Za tejto situácie bolo ne-
vyhnutné akceptovať požiadavku vlády Slovenskej republiky
a
prepracovať znenie § 22 v tretej redakcii návrhu zákona
tak,
aby sa postavenie Slovenskej akadémie
vied zrovnopráv-
nilo s vysokými
školami aj v oblasti udeľovania vedeckej
hodnosti
PhD."
Pani ministerka, kedy ste toto svoje rigorózne stano-
visko
zmenili? A na základe čoho, keď v
navrhovanej novele,
ktorú sme schválili v Národnej rade
Slovenskej republiky,
toto
zrovnoprávnenie už chýba?
A na záver, pani ministerka, odpustite mi túto otázku.
Je
vaše konanie v rozpore s vládnym programom Čisté ruky?
A
môže byť charakterizované ako zneužitie práva verejného
činiteľa?
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej
je do rozpravy prihlásený podpredseda Národnej
rady
pán Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
niet týždňa, niet dňa, v ktorom by
niektorí, podčiarku-
jem,
niektorí predstavitelia dnešnej opozície nespochybňova-
li
rozvoj, resp. stav demokracie na Slovensku. Zoberme si,
prosím,
a analyzujme vystúpenia napríklad pánov Weissa, Vol-
fa,
Kňažka, Dzurindu, Langoša, Šebeja, ako
i predstaviteľov
Maďarskej koalície či
už na pôde tohto parlamentu, alebo
v
rôznych médiách a zistíme, koľko zla a
nenávisti je v ich
slovách.
Koľko námahy a snahy vynaložili na destabilizáciu
slovenskej
politickej scény a tým i celej našej spoločnosti.
Viete si predstaviť, kde by sme boli dnes, keď Sloven-
sko
v ekonomicko-hospodárskej oblasti je tak vysoko hodnote-
né,
pri vzájomnej spolupráci predstaviteľov
opozície a koa-
lície
v tých základných veciach prospešných pre náš štát?
Každý
jeden politický subjekt, ktorý je v
tomto parlamente,
predsa
išiel do volieb s tým, že práve jeho
program je naj-
lepší
pre občanov Slovenskej republiky.
Namiesto toho, aby sa však hľadalo to, čo
nás programo-
vo
spája - a vás je dosť, čo ste študovali
programové ciele
jednotlivých
politických strán a hnutí, ktoré sú v parlamen-
te,
viete, že nás toho veľa spája - volí sa
metóda spochyb-
ňovania
a metóda konfrontácie. Keď sa nedá
spochybniť jedna
dôležitá
časť - hospodárske výsledky, tak sa hovorí o útlaku
občana, autoritatívnom vládnutí, utláčaní národností, pre-
nasledovaní
opozície, neslobode tlače atď. atď. Že to
škodí
menu
Slovenska? Čo na tom? Bude to predsa škodiť tiež Mečia-
rovi
a koaličnej vláde.
A predstavitelia rôznych európskych inštitúcií a kra-
jín,
ktorí na rozdiel od niektorých našich
opozičných poli-
tikov
sú seriózni, budú mať na základe
skreslených informá-
cií
a klamstiev výhradu voči vstupu
Slovenskej republiky do
ich
organizácií.
Veď povedzme si, za aký čas sa dá
napríklad dokázať to-
mu
množstvu nielen európskych, ale i svetových organizácií
a
inštitúcií, že maďarské národnostné
školstvo v Slovenskej
republike má nadštandardné postavenie? Preto
nespokojnosť
maďarských
kolegov poslancov so súčasným stavom národnostné-
ho
školstva u nás je otvoreným klamstvom s cieľom zdiskredi-
tovať
nielen ministerstvo školstva a
ministerku Slavkovskú.
(Nezrozumiteľný
hlas zo sály.)
Pán kolega, ja som v slovenskom parlamente ako ty. Keď
máš
ty svoj názor, keď rozprávaš, zvlášť o veciach, s ktorý-
mi
nesúhlasím, som taký slušný, že
neskáčem do reči. Ty mi
takisto
neskáč do reči, buď taký dobrý. Toto je
tá vaša po-
litika.
Toto je vaša slušnosť, to ste vy. (Potlesk.)
Ako
som povedal, je to otvorená snaha zdiskreditovať
nielen
ministerstvo a ministerku Slavkovskú, ale, tak ako aj
v
iných oblastiach, zdiskreditovať Slovensko všeobecne, izo-
lovať
ho obsahovo od Európy s cieľom dosiahnuť dominantné
postavenie
Maďarska v tomto regióne.
Priatelia, nie je to
môj výmysel. Dôkazom toho je
i
vyhlásenie z konferencie Maďarsko-maďarské vzťahy, resp.
Maďari Maďarom, ktorú organizoval Svetový
kongres Maďarov
spoločne
s maďarskou vládou. A dnešné vystúpenia pánov po-
slancov
z Maďarskej koalície, dámy a páni, sú
toho dôkazom.
Je
to vlastne realizácia týchto záverov.
Prosím, nesmejte sa, ale skúste sa poniektorí členovia
aj z opozície
zamyslieť, pripomeňte si
roky 1937 až 1938
a
prirovnajte to k Sudetám. Ja to robím otvorene a zodpoved-
ne
v tomto parlamente.
Bohužiaľ, toto všetko sa deje s hlasnou aj tichou pod-
porou niektorých vysokých predstaviteľov slovenskej opozí-
cie.
Ako som povedal, skúsme sa, priatelia, nad tým zamys-
lieť.
A bodaj by som nemal pravdu a bodaj by to skutočne vy-
zeralo
ako nejaký sen, ktorý sa sníval
Andelovi a potom ho
v
parlamente vyrozprával. Lebo i voliči
(a pomerne často
chodím
do terénu, ako i vy, priatelia, z opozície), i vaši
voliči,
resp. vaši sympatizanti sú úprimne a oprávnene na-
hnevaní,
keď sa kritizuje napríklad stav národnostného škol-
stva
v Slovenskej republike.
Nevyberavé útoky a, žiaľ, i
osočovanie sa vedú proti
celému
ministerstvu, ale osobitne proti
ministerke Slavkov-
skej.
Zabúdame však, že v čase ponovembrovej
eufórie sa po-
darilo
školstvo dostať do problému a spolu s
inými oblasťa-
mi, napríklad pôdohospodárstvom, zdravotníctvom, zbrojár-
stvom,
sociálnymi istotami začať s jeho premenami rovnajúci-
mi
sa likvidácii bez toho, aby sme využili všetky pozitíva
a
postavili ho ešte na vyššiu úroveň, aká bola predtým.
I
za socializmu, priatelia,
napriek heslu "Sovietske
školstvo
je náš vzor" sa vychádzalo z
odkazu Jana Ámosa Ko-
menského
a dokázala sa zachovať tradične vysoká úroveň škol-
stva,
ktorého základy sa položili v roku
1918. Áno, v roku
1918.
Napriek tomu, že ľudia, ktorí chceli tieto tradície
zachovať,
boli často prenasledovaní, aj tak sa
úroveň nášho
školstva
podarilo zachovať.
A hoci sa nám, ako som už hovoril, po
novembri 1989 po-
núkala
obrovská šanca pokračovať v rozvoji školstva a zacho-
vať
jeho špičkovú svetovú úroveň,
okrem negatív, ktoré som
spomínal,
zvolila sa tiež cesta výmeny ministrov tak, aby
ani
jeden z nich bez ohľadu na to, z ktorého bol politického
subjektu,
nemohol dokonať to, čo si zaumienil, to, čo malo
byť
prospešné v rámci celého rezortu.
Veď si uvedomme, pán Harach, a už to tu
vlastne povedal
pán poslanec Baránik, že od roku 1990 do roku
1994 bolo
vlastne
v tejto funkcii 7 ministrov školstva: pán Kilár, pán
Ladislav Kováč, pán
Pišút, pán Kučera, pán
Roman Kováč,
resp.
pán Slobodník, pán Paška a vy, pán Harach - pán kolega
tu
nie je, škoda. V priemere, ako už bolo naznačené, každý
minister
viedol tento rezort približne 8 mesiacov, priate-
lia.
Teda žiaden z nich nemal čas
vypracovať, a nieto ešte
možnosť
realizovať dáku serióznu koncepciu rozvoja školstva.
Na
ministerstve dochádzalo k
pravidelným personálnym
zmenám vo všetkých
sekciách, odboroch i
oddeleniach. Áno,
máte
pravdu, školstvo nie je v najlepšom stave, ale, prosím,
uvedomme
si, že
5 rokov vládla v tomto rezorte anarchia
a
chaos, 5 rokov bolo ministerstvo školstva nefunkčné, 5 ro-
kov
vlastne celé naše školstvo stagnovalo. Poslanci, ktorí
sú
dlhšie členmi výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport
a
tejto problematike rozumejú, a myslím,
že poniektorí tak-
isto rozumní predstavitelia opozície veľmi dobre rozumejú
školstvu,
klobúk dolu.
Pán Harach, vážim si vaše vedomosti,
skutočne, naozaj
klobúk
dolu. Preto apelujem na vás, zamyslime
sa i nad tým
stavom,
ktorý tu skutočne bol. Jednoducho a reálne bol, nedá
sa
vygumovať. Nedá sa to nebrať na vedomie. Viete veľmi dob-
re,
priatelia, že vlastne naše školstvo bolo na pokraji sko-
labovania.
Ak sa to tak nestalo, priatelia, myslím, že všet-
ci
musíme poďakovať tisíckam pedagógov na jednotlivých stup-
ňoch školstva,
ktorí vďaka svojej vysokej profesionálnej
úrovni,
ale aj stavovskej cti tomu zabránili.
Pán kolega, máte pravdu, že vlastne
školstvo je v mzdo-
vej
oblasti na chvoste. Áno, bohužiaľ, je
to tak, ale toto
nie
je skutočnosť, ktorá sa realizovala za činnosti a fungo-
vania ministerky Slavkovskej. Toto bolo
skutočnosťou i za
vás,
i za predošlých ministrov. Čiže
nevyčítajme niečo nie-
komu,
za čo on nemôže. Prečo to
neriešilo 7 ministrov pred
ňou?
Prečo ona dnes má byť zodpovedná
za všetko, za všetky
nedostatky,
ktoré, bohužiaľ, možno aj z
objektívneho vývoja
tejto
spoločnosti tu jednoducho existujú? Ale finančné prob-
lémy,
ktoré sú, myslím si, že mala každá
vláda, aj bude mať
každá
vláda bez ohľadu na to, aké bude jej
personálne obsa-
denie.
Myslím
si (a nie myslím, som presvedčený), že práve
umŕtvenie
činnosti ministerstva školstva je pravou a skutoč-
nou
príčinou stavu nášho školstva.
Ale teraz, keď sa nám konečne podarilo
personálne tento
post
stabilizovať takmer dva roky ministerkou Slavkovskou,
keď
môže vo svojej funkcii uplatňovať
poznatky a skúsenosti
z
riadenia tohto rezortu, keď môže plne rozvinúť svoje pred-
stavy
a realizovať koncepcie na základe analýz dovtedajšieho
vývoja,
keď máme možnosť tento inštitút vzdelanosti pozdvih-
núť
tam, kam historicky i významovo patrí, musí sa zase nie-
čo
urobiť, aby sa zastavil rozvoj rezortu, aby nedajboh koa-
ličná vláda i
v tomto smere nemala nejaký úspech. Ale to
opäť
dopadá na všetkých občanov tejto spoločnosti.
Pán kolega Harach veľmi správne konštatoval, že sú ne-
dostatky
v legislatívnej oblasti, že je tu
absencia potreb-
ných
právnych noriem, že sme nerealizovali veľmi podstatné
a
dôležité medzinárodné zmluvy atď. atď.
Ale uvedomme si,
priatelia, že toto
nie je len kritika pani
Slavkovskej.
Siedmy
rok sme v inom politickom systéme.
Bolo tu pred ňou
7
ministrov, čiže je to kritika i vaša, pán kolega, ale kri-
tika
aj tých predošlých ministrov. Prečo nám absentujú práv-
ne
normy? Prečo medzinárodné zmluvy atď.? Dnes to po roku
1990,
po siedmich rokoch vyčítame
Slavkovskej, že to neuro-
bila. Niečo robí.
Iste, správne ste
naznačili, že nie je
všetko
najlepšie aj v oblasti koncepčnej práce, vytvárania
koncepcií.
Do čerta (prepáčte za ten výraz), ale čudujeme sa? Ču-
dujeme
sa, keď sedem rokov sme tu
stagnovali, že niečo bez
nejakých
podstatnejších skúseností vypracujeme a
v praxi sa
nám
neuplatní? Však všetko je zdĺhavý proces, aj človek sa
rodí
deväť mesiacov a nenarodí sa zo
dňa na deň. Majme to,
prosím
vás, na mysli.
Preto
som presvedčený, že ak nezávislý a
objektívne
uvažujúci
človek, ktorý rozumie tejto problematike, majúc na
mysli
najmä doterajší vývoj, musí súhlasiť, že v školstve sa
za
dva roky urobilo veľa nápravy a
dosiahlo sa viac, ako sa
predpokladalo.
Takisto
i pani kolegyňa Ďurišinová tu
rozprávala
o
problematike novelizácie
vysokoškolského zákona. Ale tá
takisto
meškala 7 rokov. Tu s pánom profesorom Švecom, keď
som bol ešte
predsedom výboru pre
vzdelanie, sme chodili
a
nevedeli sme, ale bola snaha a dotiahlo sa to až teraz. No
iste,
ale to opäť nemôže byť chybou iba tej jednej minister-
ky.
Je to chybou i predchádzajúcich
ministrov, ale povedzme
si
otvorene, i tohto parlamentu, že sme sa
nevedeli zjedno-
tiť
a že sme nedokázali ísť, alebo keď sme išli, tak sme
išli
individuálne s nejakou novelou vysokoškolského zákona
bez
širšieho konsenzu.
Pán Szigeti hovoril o odvolávaní riaditeľov maďarských
škôl,
demonštráciách atď. Samozrejme, čítam aj počúvam médiá
na
Slovensku a veľmi dobre si pamätám.
Prepáčte, použil som
veľmi
tvrdý výraz, ale skutočne činnosť týchto riaditeľov,
štvanie
a hnanie ľudí do demonštrácií mi pripomína problema-
tiku
Sudet. Hnevajte sa na mňa, alebo nie. Mám právo svoj
názor
povedať, tak ako ho máte právo
povedať aj vy. Tak ho
tu
hovorím. Nemusíte s ním, samozrejme, súhlasiť.
K pánu
Langošovi sa nebudem vyjadrovať,
pretože je to
vlastne
rétorika plná - čo ja viem - zlosti a nenávisti. Po-
viem
vám pravdu, pripomína mi to päťdesiate roky, keď tí, čo
združstevňovali,
mali plné ústa triednych nepriateľov, ale
je
člen parlamentu a má právo povedať si,
čo chce. Takže ja
na
to reagovať nebudem.
Vychádzajúc z toho, čo som povedal, si
myslím, páni
poslanci,
že žijeme si - a nie zle - z peňazí našich daňo-
vých
poplatníkov a títo určite budú zvedaví,
ako obhajujeme
ich
záujmy, či budeme pokračovať ďalej v deštrukcii
tým, že
na
každej schôdzi Národnej rady Slovenskej
republiky budeme
odvolávať
jedného, dvoch, štyroch ministrov, že
budeme neu-
stále
pokračovať v tejto
"salámovej" metóde, že budeme
de-
stabilizovať
vývoj spoločnosti na Slovensku.
Myslím si, že väčšie umenie je to, čo som
povedal. Iste
všade
sú dobrí, všade sú zlí ľudia, všade sú hlúpi i rozumní
ľudia.
Platí to i o politických subjektoch,
ktoré sú v par-
lamente,
bez ohľadu na to, či sú opozičné alebo koaličné.
Práve
preto si myslím, že v prospech
Slovenska by sme mali
dokázať
v tých základných veciach, ktoré vychádzajú z našich
programových
cieľov, ťahať za jeden povraz. Samozrejme, tre-
ba
na to toleranciu a vlastne trošku taký nadstranícky ná-
hľad.
Dámy a páni, to je všetko, čo som si
považoval za po-
vinnosť
povedať o tejto problematike. Možno sa nad niektorý-
mi
myšlienkami zamyslíte, možno sa nad niektorými zasmejete,
ale
každý má právo hodnotiť svojho kolegu
podľa svojho sve-
domia
a vedomia.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda. S faktickou
poznámkou sa hlá-
si
pán poslanec Szigeti.
Poslanec L. Szigeti:
Pán podpredseda Národnej rady, vyprosím
si v mene všet-
kých
troch rečníkov za Maďarskú koalíciu a v mene svojom va-
še
obvinenia, že v našich prejavoch, v našich vystúpeniach
boli
prezentované isté snahy dominantného postavenia Maďarov
v
tomto regióne.
Ak ste pozorne sledovali vystúpenia za Maďarskú koalí-
ciu,
tak všetky tri vystúpenia obsahovali konkrétne argumen-
tácie,
aká je situácia všeobecne v slovenskom školstve.
V mojom
vystúpení dve tretiny obsahu
boli zamerané na
všeobecnú
problematiku a zhruba jedna tretina na problemati-
ku
v oblasti národnostného školstva. Vy ste podpredsedom Ná-
rodnej
rady, máte isté právomoci. Bol by som veľmi zvedavý
na
jednu porovnávajúcu analýzu alebo na
jednu porovnávajúcu
štúdiu z oblasti
národnostného školstva, keby
sa urobila
práca,
keby sa porovnala situácia postavenia národnostného
školstva
s osobitným zreteľom na školy s
vyučovacím jazykom
maďarským
do roku 1994 s terajším stavom. Ak nám nechcete
uveriť fakty, ktoré opisujú reálnu situáciu,
reálny stav,
možno
by ste uverili tým odborníkom, ktorí by skutočne do-
kreslili,
aký je stav v oblasti národnostného školstva.
Spomínate, pán podpredseda, že
sme hnali ľudí demon-
štrovať
do ulíc. Zrejme ste mali na mysli aj mňa, pretože ja
som
jeden z tých odvolaných riaditeľov.
Nikto nikoho nehnal
do
ulíc, bolo to spontánne, bolo to z
vôle ľudí, bolo to
z
vôle rodičov, pedagógov, pretože cítili útok zo strany mi-
nisterstva, cítili,
že maďarské národnostné
školstvo je
v
nebezpečenstve.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Švec - faktická
poznámka.
Poslanec J. Švec:
Pán podpredseda, mne sa vaše
vystúpenie páči, pretože
je
vždy málo konfrontačné, a myslím si,
že aj ja mám túto
vlastnosť,
že nerád útočím, nerád vystupujem v konfrontačnom
tóne. Trošku ma
udivilo vaše stanovisko, že sme 5
rokov
v
rozvoji školstva stagnovali. Nehnevajte sa, ale nemôžem
s
vami súhlasiť.
Neopovažujem sa hovoriť do oblasti základných a stred-
ných
škôl, pretože je to oblasť, ktorej nie až tak veľmi ro-
zumiem,
ale vy možno viete, že na
Slovensko prišla komisia
OECD,
ktorá analyzovala slovenské vysoké školstvo a vysoko
vyzdvihla jeho diverzifikovanosť v oblasti vysokoškolského
vzdelávania
a dala nám šesť odporúčaní, ktoré sme sa snažili
v
priebehu ďalších rokov napĺňať. V
tomto programe sme do-
speli
tak ďaleko, že naše vystúpenie v OECD v roku 1994 bolo
hodnotené
ako najkvalitnejšie a vysoké školstvo ako najprog-
resívnejšie
v strednej Európe.
Prví sme mali v tomto regióne zákon o
vysokých školách,
na
ktorý sme dodnes hrdí, veď sme o tom už
toľko tu hovori-
li,
že každý vie, o čom to je.
Počet študentov stúpol na
slovenských
vysokých školách z 53 000 v roku 1990 na nece-
lých
80 000 v roku 1996. To je taký
dramatický vzostup, aký
si nedovolili ostatné stredoeurópske krajiny. A je
to len
vďaka
tomu, že naozaj vysoké školy pristupovali k programu
zvyšovania
vzdelanosti racionálne a v podmienkach, ktoré bo-
li
pomerne zložité tým, že nám klesal rozpočet. Viete ako.
Dnes
sme na 30 % reálneho rozpočtu a pritom
máme toľko štu-
dentov.
Myslím si, že minimálne vysoké školy
by si zaslúžili
maximálnu
pochvalu od vlády i od parlamentu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán profesor, samozrejme, súhlasím s
vami, ale musíte
sám
uznať, že ak ministerstvo nie je
funkčné 5 rokov, má to
vo
všeobecnosti veľmi negatívny dosah na rozvoj školstva ako
takého.
Vysoké školstvo tiež nie je do seba
uzavretý mecha-
nizmus, tiež na
niečo nadväzuje. Iste,
výsledky tu boli,
klobúk
dolu, ale to je to, čom som povedal - vďaka patrí ti-
síckam
pedagógov, ktorí v rámci svojej profesionality a sta-
vovskej
cti dokázali toto zabezpečiť. Vravíte, že ak by boli
lepšie
finančné podmienky, mohli ste byť ešte ďalej, iste.
Pán
kolega Szigeti, nebudeme si tu vymieňať
názory.
Pamätám
si situáciu a demonštráciu, ktorá bola v Galante,
a
tá ma nepresvedčí o tom, že išlo o spontánnosť. Môžete mať
ďalšiu
faktickú poznámku, mňa jednoducho nepresvedčíte. Viem
a
veľmi dobre poznám túto skutočnosť i
niektoré ďalšie veci
v
oblasti Komárna - štátna hymna, maďarská zástava atď. atď.
Prosím,
len aby ste vedeli, že nie ste ubíjaná menšina a má-
te
také práva ako každý občan tejto republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte sa hlási pán poslanec
Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcel by
som uviesť krátko pár faktov,
ktorými musím
odmietnuť
dikciu viacerých vystúpení kolegov z opozície. To-
tiž
návrh rozpočtu vlády pána Moravčíka na rok 1995 predpok-
ladal
reálne zníženie výdavkov na školstvo pri mzdovej stag-
nácii. Školský rozpočet koalície na rok 1995 bol výrazne
vyšší
než návrh vlády pána Moravčíka, aj v
investíciách, aj
v
neinvestičných výdavkoch. A počas roka
bol ešte zvýšený
o
vyše 900 mil. aj zásluhou ministerstva školstva.
Ďalšie
takéto rukolapné fakty: v roku 1995 nominálne
mzdy
vzrástli v školstve o 16,7 %, u pedagogických pracovní-
kov
o vyše 17 %, u vysokoškolských pedagogických pracovníkov
o
28,2 %.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Predseda výboru pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Rozpravu som počúval veľmi pozorne. Aj
ja mám nejaké
pripomienky
a výhrady voči pani ministerke, a
niektoré dosť
závažné,
predovšetkým v tom smere, že zatiaľ sa nenaplnilo
rozhodnutie, aby v
každej slovenskej obci bola slovenská
škola a aby
slovenské deti nemuseli
chodiť do slovenskej
školy
vyučujúcej po slovensky, v slovenskom jazyku, do iných
obcí alebo cestovať hromadnou dopravou. Toto
je, myslím,
slovenský
unikát, ktorý sa ešte dá napraviť, pretože vláda
má
za sebou polovicu funkčného obdobia a
polovicu funkčného
obdobia
má pred sebou. A tento bod, myslím, že budeme pozor-
ne
sledovať.
K ostatným vystúpeniam opozičných poslancov
- kolego-
via,
utvrdili ste ma iba v jedinom, že k vysloveniu nedôvery
pani
ministerke sa nepridám, lebo ten chorál
jednoznačnosti
v
podstate iba potvrdil, že svoju prácu robí dobre.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Pán poslanec Glinský, veľmi rád vám dám
dokument, ktorý
pripravilo ministerstvo práce a sociálnych vecí o
mzdovom
vývoji
v rozpočtových a príspevkových organizáciách. Percen-
to
je skutočne mimoriadne dobrá
matematická formulácia. Raz
som
počul z rádia Tirana, že ich obchodné loďstvo vzrástlo
o
300 %, predtým mali 3 rybárske bárky. To je percento.
Ale držme sa čísel, ktoré sú v
tomto materiáli. Potom
vám ho poskytnem, aby ste si ho mohli pozrieť. Priemerná
mzda
v školstve v I. štvrťroku 1996 je 6 274 Sk. Zo všetkých
odvetví,
ktoré uvádza slovenská štatistika, je na tom horšie
iba spracovanie kože a výroba kožených
výrobkov, textilná
a
odevná výroba. Tí majú menej. Ale budem
čítať tých, ktorí
majú
viac, aby sme zistili, ako je to vlastne s tými mzdový-
mi
prostriedkami.
Tak napríklad výroba koksu, rafinéria
ropných produktov
-
mesačný príjem 14 400 Sk, v školstve 6
274 Sk. Výroba ko-
vov 10 000 Sk,
v školstve 6 274 Sk. Výroba
celulózy a pa-
piera 8 300 Sk, školstvo 6 274 Sk. Prejdite si tú
tabuľku
a
skutočne zistíte, že
percentá sú nesmierne
klamlivé,
a
skutočne zistíte, že školstvo je na tom veľmi biedne a ani
pani
ministerka nepopiera, že sú na tom skutočne mzdovo zle.
A
vlastne každý rok pri rozpočte bojujeme o to, aby došlo
k
mzdovému nárastu.
A
ešte by som vás upozornil na jeden drobný detail.
Rozpočtová
a príspevková sféra okrem 7-percentného
zvýšenia
v
tomto roku mala zvýšenie koncom
roku 1994, resp. 1995,
a
to úpravou platovej tabuľky, ktorú prijala vláda Jozefa
Moravčíka
a schválil vtedy parlament. V tomto mzdovom vývoji
nájdete tiež to,
odkedy vlastne došlo k
zvýšeniu platov
v
školstve. A odvtedy sa prakticky až do júna tohto roku ne-
pohlo.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem pekne.
Myslím si, že pán poslanec Kováč
vôbec nereagoval na
moje
údaje, vôbec nespochybnil žiaden z údajov, z
faktov,
ktoré
som vyslovil.
Na druhej strane ma mrzí, že veľmi
často, je to skôr
pravidlo či zákon,
sa manipuluje s údajmi. Manipuluje sa
s
údajmi a bolo by hádzaním hrachu na
stenu žiadať mnohých
novinárov
a politikov, aby k údajom pristupovali seriózne.
Naozaj
za týmito globálnymi číslami je štruktúra, ktorá je
veľmi rôzna
a pri podrobnom skúmaní by mnoho vyjavila.
V
každom prípade ma veľmi mrzí, že
pedagógovia, aj vysoko-
školskí pedagógovia, operujú sumou, ktorá je veľmi
nízka,
ktorá
zavádza a skrýva v seba mzdy tisícov pracovníkov v ob-
lasti
školstva, ktorí majú, povedzme,
polovičnú mzdu v po-
rovnaní
s pedagogickými pracovníkmi. Predsa by
som si dovo-
lil ich osloviť
- aj keď neverím, že by
to malo účinok
-
a požiadať, aby dôvodili seriózne.
Osobne som naozaj pre-
svedčený
o tom, že fungovanie školstva, kvalita pedagogic-
kých
pracovníkov je v záujme doslova každého občana republi-
ky.
Držím im palce.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte s faktickou poznámkou sa
hlási pán posla-
nec
Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Pán poslanec Glinský, ja nezavádzam. V
tom prípade by
musela zavádzať pani ministerka práce a
sociálnych vecí,
pretože
to je jej oficiálny materiál, ktorý dostal náš výbor
a
volá sa to "Správa o mzdovom
vývoji v rozpočtových a prí-
spevkových
organizáciách". Obviňujete pedagógov, že skresľu-
jú
údaje. Prosím, budem čítať z tejto správy. V roku 1995
pedagogickí
pracovníci na vysokých školách - priemerná ta-
rifná
mzda 6 378 Sk. To je oficiálny údaj ministerstva práce
a
sociálnych vecí. Ak si myslíte, že to je dostatočná tarif-
ná
mzda, prosím. Ja si myslím, že to je málo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nikto sa
nehlási do rozpravy. Pýtam sa
preto pani mi-
nisterky,
či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka školstva SR
E. Slavkovská:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
veľmi
pozorne som si vypočula úvodné vystúpenie pána
poslanca
Haracha a priznám sa, že som do určitej
miery žas-
la.
Celý jeho prejav totiž vyznel tak, ako keby školstvo pri
mojom
nástupe do funkcie začínalo na zelenej
lúke, ako keby
neexistovalo.
Pán poslanec sedel na tej ministerskej stolič-
ke
predo mnou, čiže tam niečo muselo byť. A ak teraz pán
poslanec tvrdí, že
tam nič nie je, nie sú tam koncepcie,
všetko
upadá, tak sa pýtam, čo tam bolo. Ak som nastúpila na
zelenú lúku, musela som začať robiť ako na zelenej lúke.
A
dúfam, ani on nechce pripustiť, že by tam nič nebolo.
Už viackrát som vystupovala na pôde
parlamentu, dokonca
aj na interpelácie pána poslanca Haracha,
a neustále som
presadzovala
a stále aj presadzujem jednu a tú istú myšlien-
ku.
Na poste ministerstva školstva sa skutočne vystriedalo
7
ministrov. Ja som v poradí ôsma. Nemám
takú predstavu, že
by
každý minister mal chystať svoju vlastnú koncepciu. To by
sme sa so
školstvom nikam nedostali.
Som presvedčená, že
každý
minister, ktorý na tom poste bol, chcel pre školstvo
niečo urobiť. Ani
jedného z nich nechcem obviniť, že tam
chcel
robiť deštrukčnú činnosť. A keď chcel pre ministerstvo
niečo
urobiť, tak sa určite zaoberal aj
koncepciou. A každý
minister,
ktorý prišiel následne, v tej koncepcie mal pokra-
čovať.
Základná koncepcia predsa musí zostať.
Podľa progra-
mového vyhlásenia vlády sa môže čiastočne
upravovať, ale
základ
musí zostať zachovaný. Musí zostať zachovaný preto,
že
naše školstvo je dobré. To predsa nikto nespochybňuje.
Nikto
to nespochybnil ani tu, v tejto stále, nikto to ne-
spochybňuje
dokonca ani v zahraničí. Čiže, keď máme dobré
školstvo, tak
musíme len v
tých tendenciách pokračovať,
s
tým, samozrejme, že robíme určité úpravy, aby sme sa zjed-
notili
s príslušnými normami v rámci Európy.
To je, myslím,
prijateľné
pre každého.
Trošku ma zamrzelo, keď pán poslanec
Harach vo svojom
úvodnom
vystúpení zdôrazňoval to, že naše školstvo upadá, že
má
nízku úroveň. Totiž pod nízkou úrovňou školstva vidím po-
tom aj nízku
úroveň pedagógov. A to si, myslím, nedovolí
tvrdiť
nikto. Naši pedagógovia sú dobrí, tak ako je dobré
školstvo.
Ak začnem tvrdiť, že naše školstvo má nízku úro-
veň,
tak je to kritika aj na moju vlastnú
hlavu, ak som pe-
dagóg.
Pán poslanec Harach, vy ste tiež pedagóg, tak si mys-
lím,
že potom je to kritika nielen na moju
hlavu, ale aj na
vašu
hlavu. (Potlesk.)
Hneď
na začiatku svojej úvodnej správy pán
poslanec
prízvukoval,
že nevystupuje a nechce vystupovať ako opozičný
poslanec.
Beriem tieto slová a chcem im veriť, ale je tu je-
den
háčik. Pán poslanec ma totiž veľmi vehementne obvinil,
že
som na pôde parlamentu na minulom pléne
nepovedala jasne
svoj názor na
zriaďovanie univerzity v Prešove,
čo tiež
označil ako prejav
mojej nekompetentnosti. Svoj
názor som
v
tomto smere povedala v tejto miestnosti celkom jasne. Veľ-
mi
dobre si pamätám, že pán poslanec
Harach tu vtedy sedel
a
počúval. Dokonca jeho stranícky kolega
(škoda, že tu nie
je)
pán poslanec Černák sa v rozprave k
tomuto bodu dovolá-
val,
aby môj názor bol vzatý do úvahy. Potom neviem, o čom
tu
pán poslanec Harach hovoril. Tento jediný dôkaz hovorí
o
tom, že pán poslanec tu nevystupoval
ako odborník, ale
vystupoval
tu ako opozičný politik, ktorému je dobré skriti-
zovať
všetko, čo sa len skritizovať dá.
Čiže aj to, čo som
vlastne
neurobila.
Ďalej ma
vo viacerých vystúpeniach
zaujala otázka po-
stupu
učiteľov z deviatej do desiatej platovej triedy. Pán
poslanec
Harach uviedol, prečo by profesionálny učiteľ musel
robiť
doplňujúce skúšky, ak má postúpiť do desiatej platovej
triedy.
Vyjadril sa (hovorím to jeho slovami), že "profík"
musí
robiť skúšku, ale inžinier ju nemusí robiť. Domnievam
sa,
že pod pojmom "profík"
nerozumiem toho, kto skončil vy-
sokú
školu, ale toho, kto sa neustále vzdeláva. Predsa nikto
z
nás, ktorí sme ukončili vysokú školu, nemôžeme žiť iba
z
tých vedomostí, ktoré nám dala vysoká škola.
Koniec koncov, pán poslanec, vy sa stále domáhate kon-
cepcií
na ministerstve školstva. My sme
vypracovali aj kon-
cepciu celoživotného vzdelávania. Takáto koncepcia, samo-
zrejme,
pod inými podobami, je vypracovaná
v celej Európe,
všade
sa podľa nej držia a chceme sa držať tejto koncepcie
aj
my. Ak by som sa na to pozerala tak, že
"profík" je ten,
kto
vyjde z vysokej školy a nemusí sa
už ďalej vzdelávať,
koncepcia
celoživotného vzdelávania je celkom zbytočná.
Návrh
zásad zákona o novom modeli financovania škol-
stva,
samozrejme, že ste ho nemohli nájsť v legislatívnych
úlohách
vlády. V legislatívnych úlohách vlády skutočne nie
je,
pretože ministerstvo ho predkladá ako iniciatívny návrh.
To
sa predsa bežne robí a som presvedčená, že sa to bežne
robilo
aj za vlády pána Moravčíka, že rezorty predkladali aj
iniciatívne
návrhy, a nevidím v tom nič zlé.
Neustále opakované čistky na ministerstve školstva, na
školských
správach - už ten pojem "čistky", myslím si, je
pojem,
ktorý by sme mali prestať používať. Áno, odvolala som
riaditeľa
alebo riaditeľku Academie
Istropolitana. Odvolala
som riaditeľa Ústredného inšpekčného centra. Prečo som to
urobila,
už som hovorila aj v interpeláciách, už sa to aj
medializovalo,
nebudem to opakovať.
Ale chcela by som v tejto súvislosti
povedať niečo iné.
Pri prerokúvaní novely vysokoškolského zákona sa
poslanci
neustále
oháňali tým, že sa uberá kompetencia
rektorom, de-
kanom,
senátom atď. atď. Vymenovanie a
odvolanie riaditeľov
priamo
riadených organizácií ministerstva školstva je v kom-
petencii
ministerstva školstva, resp. ministra. Tak ak sa na
jednej
strane domáhame neodoberania
kompetencií trebárs de-
kanom, prečo
na druhej strane
spochybňujeme kompetencie
priamo
ministrovi?
Plán legislatívnych úloh vlády, o ktorom hovorila pani
poslankyňa Ďurišinová - môže si vybrať materiál, ktorý sa
štvrťročne
predkladá na rokovanie vlády.
Ministerstvo škol-
stva
za prvý polrok splnilo plán legislatívnych úloh vlády
na sto percent. Nemáme ani jednu jedinú nesplnenú úlohu
a
nemáme ani jednu jedinú úlohu splnenú po termíne.
K pánu
poslancovi Langošovi: Je mi
ľúto, že sa znovu
vrátil
k tej elite národa, ale keď sa vrátil on, vrátim sa
aj
ja. Áno, pán poslanec Langoš, som rada, že nepatrím k tej
elite
národa, ktorú reprezentujete vy. Dokonca by ma veľmi
mrzelo
(potlesk), keby si čo len jeden človek
v tomto štáte
myslel,
že patrím do vašej elitnej skupiny. Koniec koncov,
ja
sama, a myslím, že mnoho našich obyvateľov si veľmi dobre
pamätá
vaše elitné riešenie problémov nášho
väzenstva. (Po-
tlesk.)
Pán poslanec Langoš, vyslovili ste jednu veľmi krás-
nu
myšlienku, že slovenský národ je predurčený na slobodu.
S
tým musím, samozrejme, plne súhlasiť,
lenže slovenský ná-
rod
tú slobodu už má a, žiaľ, vy ste za tú slobodu nebojova-
li.
(Potlesk.)
Pani poslankyňa Ďurišinová ešte uviedla,
že som ohrozi-
la
možnosť vzdelania mladej generácie,
pretože ministerstvo
školstva je
neschopné pripraviť alebo sprístupniť vysoké
školy všetkým
sociálnym vrstvám obyvateľstva, aby mohli
všetky
sociálne vrstvy obyvateľstva,
ktoré, samozrejme, na
to
majú, študovať. Veľmi rada by som uviedla iba pár faktov.
Ministerstvo školstva už v
roku 1995 považovalo za
prioritné
zaoberať sa sociálnymi aspektmi postavenia študen-
tov. Preto sme
urgentne prijali opatrenia na
vypracovanie
návrhu
vyhlášky o poskytovaní štipendií študentom vysokých
škôl, resp. na
novelizáciu pôvodnej vyhlášky
ministerstva
školstva,
ktorá bola úplne zastaraná a nerešpektovala status
quo.
Nová vyhláška nadobudla platnosť 1. septembra tohto ro-
ku.
Sústredili sme sa v nej na možnosti poskytovania sociál-
nych
štipendií. Preto sme náležite spresnili
okruh spoločne
posudzovaných
osôb na výpočet výšky príjmu a zvýšili sme su-
my
sociálneho štipendia podľa výšky príjmu v domácnostiach
študentov.
Výsledkom nášho snaženia je
skutočnosť, ktorú môžem
oznámiť
aj tu, že prvýkrát po roku 1990 môžu dekani vysokých
škôl
priznať v tomto školskom roku 1996/1997 zvýšené sociál-
ne
štipendiá. Samozrejme, aj vďaka vášmu rozhodnutiu, myslím
rozhodnutiu
poslancov, ktorí pomohli podporiť uvoľnenie sumy
500
miliónov korún, a to po 100 miliónoch v ročnom intervale
v
priebehu piatich rokov aj na
pôžičky pre študentov vyso-
kých
škôl.
Na základe tohto faktu sme ihneď
vypracovali aj výnos
Ministerstva
školstva Slovenskej republiky o hmotnom
zabez-
pečení
študentov vysokých škôl aj formou pôžičiek. Ak boli
o
tom isté pochybnosti, pretože boli,
veľmi dobre sa na to
pamätám,
či bude výška spomínanej sumy dostatočná, upozorňu-
jem,
že zo sumy 100 miliónov Sk určených na
prvý rok využí-
vania
nebolo vyčerpaných takmer 9 miliónov
Sk. Čiže náš od-
had
sa ukázal správny. Udeľovanie pôžičiek
študentom, ktoré
sme
spoločne dosiahli po prvýkrát v histórii
vysokého škol-
stva
Slovenskej republiky, a to i v historickom kontexte bý-
valej
federácie, sa stretáva s vysoko
pozitívnym hodnotením
nielen
doma, ale aj v zahraničí.
A to nie
je posledné slovo, ktoré v tomto
smere ideme
robiť,
pretože v najbližšom čase bude na
rokovanie Legisla-
tívnej
rady vlády Slovenskej republiky
predložený návrh zá-
kona,
ktorý je už vypracovaný, o študentskom pôžičkovom fon-
de, ktorý je
konštituovaný ako neštátny fond. Iba toľko
o
tom, že ministerstvo školstva skutočne nezanedbáva ani so-
ciálnu
otázku alebo sociálnu problematiku
možnosti študova-
nia
na vysokých školách.
Držanie neschopných ľudí na ministerstve
zo SNS - a bo-
la tu uvedená
sekcia financovania. Pani
riaditeľka sekcie
financovania
vôbec nebola zo SNS, nebola dokonca ani z HZDS,
bola nestranná. A musela odísť preto,
že bola neschopná,
a
nikto ju tam nedržal kvôli straníckej príslušnosti.
Čo sa týka zákona číslo 222 o štátnej
správe a že sme
k
tomu zabudli novelizovať školský zákon - nie, nezabudli
sme
ho novelizovať. Už sa to tiež na tejto pôde spomenulo,
aj
niektorí páni poslanci dnes s tým
vystupovali. Tí, čo sa
zaoberajú
školskou problematikou, vedia, že sa chystá nový
školský
zákon, ktorý ide do vlády v decembri roku 1996. Tak-
že
ak sa chystá nový zákon, netreba v takom krátkom čase no-
velu.
Nie som si vedomá toho, že zhoršujem sociálnu situáciu
na
Slovensku a zvyšujem nezamestnanosť.
Myslím si, že to je
niečo
celkom vedľa.
Čo sa
týka zahraničných ciest, o
ktorých sa hovorilo,
že
sa nedokumentovalo, čo zahraničné cesty priniesli - doku-
mentovalo
sa, bolo to v masmédiách, ale pre
istotu to zopa-
kujem.
Počas zahraničných ciest sme uzavreli zmluvné doku-
menty
pre školstvo s Veľkou Britániou, Belgickom, Španiel-
skom,
Holandskom, Gréckom, Švédskom a Fínskom. Do konca toh-
to
kalendárneho roka ešte budú
podpísané dohody s Francúz-
skom, Talianskom a Čínou. Ďalšie dohody
sú rozpracované,
a
to s Egyptskou arabskou
republikou, Nórskym kráľovstvom,
Iránskou
islamskou republikou, Sýrskou arabskou
republikou,
Indickou
republikou, Tureckom, Mexikom a
Argentínou. Myslím
si,
že zahraničné cesty skutočne nie sú
zbytočné. Neviem si
predstaviť, keď na
jednej strane voláme po medzinárodnej
spolupráci
aj v oblasti školstva, ako by sa asi tá
medziná-
rodná spolupráca mala začať, keby sa
neuzatvárali nejaké
zmluvy.
K
pánu poslancovi Mikloškovi
- on tu proste hovoril
o
akademických slobodách. O tom sa
vyjadrovali ešte aj iní
páni
poslanci. Nechcela by som o novele
vysokoškolského zá-
kona
hovoriť teraz, pretože je to samostatný bod, myslím,
siedmy
bod programu. Určite sa o tom bude hovoriť, takže po-
tom
si znovu tieto otázky môžeme rozobrať.
K pánu poslancovi Szigetimu: Vyčítali ste
mi, že sa ne-
viem
odosobniť od svojej politickej
príslušnosti. Už to po-
vedal
aj pán podpredseda, že každý minister zastupoval neja-
kú
politickú stranu alebo politické hnutie - aj zastupuje.
Neviem,
prečo by som sa mala hanbiť za svoju
politickú prí-
slušnosť.
A to, čo ste povedali, že si akosi vsugerúvam ale-
bo
si neuvedomujem, že nie som ministerkou
iba hŕstky obča-
nov,
rozhodne nie je pravda. Veľmi dobre si uvedomujem, že
nie
som ministerkou iba hŕstky občanov.
Nedá sa totiž pove-
dať,
že štátotvorný národ je hŕstkou občanov, a ja na svojom
poste
tomuto národu slúžim. (Potlesk.)
Koncepcia vzdelávania typu Konštantín - o tom sa tu už
tiež
viackrát hovorilo. Sama som tu viackrát prízvukovala,
že
sme predsa túto koncepciu nezahodili. Aj všetky naše kon-
cepcie,
ktoré sa dávajú, vychádzajú z tejto koncepcie. Už mi
je
trápne to neustále dookola opakovať - tá koncepcia predsa
v
niečom bola dobrá. Prečo by som sa
tu mala tváriť, že ju
treba
kdesi zahodiť len zato, že ju proste
vypracoval pred-
chádzajúci
minister? Na to predsa nemám dôvod.
Čo sa týka toho - ešte stále k pánu
poslancovi Szigeti-
mu
-, že nerešpektujem, alebo neakceptujem
stanoviská rodi-
čov, pedagógov a
študentov. Ale áno,
akceptujem ich, ale
každému
sa vyhovieť nedá. Neviem, o akých skupinách on hovo-
rí,
ale so skupinami pedagógov,
študentov a rodičov, ktoré
chodia
za mnou, ktoré so mnou komunikujú, rozhodne vediem
dialóg, a ak
sa dá, samozrejme ich názory aj akceptujem.
Ibaže
nedá sa komunikovať s takými skupinami,
ktoré komuni-
káciu
vidia jedine v tom, že buď sa prijme
ich názor, alebo
sa
neprijme žiaden názor. Tu potom nejde o dohodu, ale o ne-
dohodu,
a tam dialóg neexistuje.
Veľmi bol zaujímavý váš názor, pán poslanec
Szigeti, že
učiteľ neovládajúci jazyk, ktorý sa
používa v škole, tam
môže
učiť a môže byť aj riaditeľom. Máte pravdu. Prečo by
nemohol?
Nevidím dôvod, prečo by učiteľ nemohol
učiť v ško-
le,
ktorej jazyk neovláda. Vy máte taký
názor, že máme ta-
kých učiteľov, ktorí neovládajú jazyk v
škole, na ktorej
učia?
Škola
v Horných Obdokovciach,
ktorá sa mi zo strany
poslancov
Maďarskej koalície toľko vytýka -
viete, zavďačiť
sa
poslancom opozície je veľmi ťažké. Ak priznám kritiku pa-
ni
poslankyne Ďurišinovej, že vďaka
školstvu sa tu zvyšuje
nezamestnanosť,
tak akosi ťažko môžem zaradiť do siete
škôl
školu
v Horných Obdokovciach. Ide totiž o
obchodnú akadémiu
a
necelých 30 kilometrov, možno ešte menej, je Obchodná aka-
démia
v Nitre. Ak na takomto malom priestore vytvorím dve
obchodné akadémie, tak rozhodne nezamestnanosť absolventmi
obchodných
akadémií zvýšim.
Akreditačná komisia - tá sa tu tiež častokrát opakova-
la.
Chcela by som znovu zdôrazniť, hoci
to sa už tiež veľa
medializovalo,
že Akreditačná komisia je poradný orgán
vlá-
dy,
teda je aj poradný orgán ministerstva. Členov Akreditač-
nej
komisie predsa neschvaľuje Rada vysokých škôl, ona sa
k
nim iba vyjadruje. Keďže je to poradný
orgán, môže sa vy-
jadriť,
ale vláda si predsa členov svojho poradného orgánu
vyberie
sama. To je tiež jej právo a to sú tiež jej kompe-
tencie.
A mimochodom, Akreditačná komisia,
ktorá existovala
pred
mojím nastúpením, dalo by sa povedať, že všetky opatre-
nia,
ktoré vydávala, sú v rozpore so
zákonom. Ona ich totiž
podpisovala,
ale podpisovať ich mali ministri, pretože Akre-
ditačná komisia je
iba poradný orgán, ktorá má odporúčať
tomu-ktorému
ministrovi, čo má urobiť. A je na zvážení mi-
nistra,
či si tento návrh Akreditačnej komisie osvojí, alebo
neosvojí.
Predchádzajúca Akreditačná komisia jednoducho roz-
hodovala.
Ešte sa
vraciam k niektorým poslancom,
pretože sa vy-
jadrovali aj technickými poznámkami. Pán poslanec
Szigeti
ďalej
hovoril, doslova citujem:
"Viete si predstaviť školu
s
vyučovacím jazykom maďarským, kde riaditeľ nevie po maďar-
sky,
a tak nedokáže komunikovať s rodičmi?" Pán poslanec,
pýtam
sa vás: Mysleli ste to vážne?
Po prvé,
tým by sa porušovali ľudské
práva, keby som
stanovila,
že v škole s vyučovacím jazykom maďarským
môže
učiť
len učiteľ, ktorý ovláda jazyk
maďarský. To je porušo-
vanie
ľudských práv.
Po druhé, predsa neustále tvrdíte, že
občania maďarskej
národnosti
ovládajú slovenský jazyk. Tak potom ten
riaditeľ
maďarskej
školy alebo školy s vyučovacím jazykom
maďarským,
keď
komunikuje s rodičmi po slovensky, tak mu hádam rozumejú.
Pani poslankyňa Bauerová - ministerstvo školstva navr-
hovalo
zriaďovať školy v obciach, kde školy
nie sú - samo-
zrejme,
školy slovenské. Hádam mi nechcete tvrdiť, že v rám-
ci
Slovenska nemôžem zriaďovať slovenské školy?
Pani poslankyňa Bauerová hovorila tiež o
akejsi diskri-
minácii
učiteľov, ktorí nemôžu automaticky postúpiť z devia-
tej do desiatej
platovej triedy. Myslím si, že to nie je
žiadna
diskriminácia. Pani poslankyňa, vy sa
určite nečudu-
jete,
že lekári musia robiť atestácie. Nikto sa tomu nečudu-
je.
A ja sama, ak by som bola chorá,
rozhodne by som radšej
navštívila
lekára odborníka, čiže lekára, ktorý nejaké ates-
tácie
má, ako nejakého začiatočníka. Aj ten sa
musí učiť,
ale
dala by som prednosť odborníkovi. Prečo práve učitelia
by
si nemohli dopĺňať svoje vzdelanie? Tým
sa nijako nedis-
kriminujú.
Pán poslanec Nagy, Rámcový dohovor
Rady Európy hovorí
o
primeranom používaní jazyka národností
vo vyučovacom pro-
cese.
Podčiarkujem slovo
"primerané". Čiže to, čo
sa deje
u
nás, je v súlade s Rámcovým dohovorom Rady Európy. Ďalej
ste hovorili, pán poslanec Nagy, že
ministerstvo školstva
zrušilo
oddelenie pre národnostné školstvo. Nehnevajte sa na
mňa,
ale to sa urobilo za predchádzajúceho ministra. Keď som
prišla na ministerstvo, tak tam oddelenie pre
národnostné
školstvo neexistovalo, pretože riaditeľka oddelenia národ-
nostného
školstva bola prepustená. To oddelenie
som zriaďo-
vala
nanovo a prijímala som nanovo pani riaditeľku. Označili
ste
ma za realizátorku asimilačnej
politiky, samozrejme, vo
vzťahu
k občanom maďarskej národnosti. No to je skutočne pre
mňa
novinka, pretože ak u nás existuje taká
asimilácia, pý-
tam
sa vás, ako je možné, že občanov maďarskej národnosti
u
nás pribúda, ich počet neklesá,
ale pribúda. Čiže o akej
asimilácii
tu vlastne hovoríte?
K otázkam pána poslanca Šveca - účelové
opatrenie 7 mi-
liónov.
Pán poslanec, neviem, aké pomery vládnu na Univerzi-
te
Komenského. Možno tam vládne strach
alebo niečo iné, ho-
vorila
som to už aj v Pressclube. Ale mám tu dokument, ktorý
je
podpísaný aj pánom dekanom lekárskej fakulty, kde odporú-
ča,
aby sa zaradilo toto pracovisko medzi rizikové pracovis-
ká
a aby mu bola daná dotácia 7 miliónov. Ten dokument je
tu.
Takže je mi ľúto. Potom sa treba
zamyslieť nad morálkou
akademických
funkcionárov - nemyslím tým vás -, že
raz tvr-
dia
to a raz tvrdia ono.
Takže to je aj vaša druhá otázka. Áno,
7 miliónov som
pridelila,
pretože mám celú správu o tom, v
akom stave sa
nachádza
vaše pracovisko. Je to žiadosť o finančnú pomoc pri
prestavbe
zubného laboratória na I.
stomatologickej klinike
Lekárskej
fakulty Univerzity Komenského v
Bratislave, troj-
stránková,
podpísaná aj pánom dekanom. A že som ho prijala
bez
stanoviska lekárskej fakulty, na to som vám už odpoveda-
la,
pretože pán dekan to podpísal. Pýtali ste sa, či nemám
informáciu o ostatných
pracoviskách, v akom sú
havarijnom
stave.
Máte pravdu, nemám. Skutočne nemám
správu o všetkých
pracoviskách
a som presvedčená, že tých pracovísk je viac,
to
vám nechcem popierať. Žiaľbohu, na všetky nemáme peniaze.
Čo sa týka dotácie, pýtali ste sa, čo je
pravda na tom,
že
ministerstvo školstva dalo dotáciu vo výške 800 tisíc ko-
rún
v novembri 1995. Vtedy som ministerkou nebola, pán po-
slanec, máte tam
kolegu, neviem, kto tú dotáciu dal, ale
v
novembri som ju nemohla dať ja. To
isté sa týka dotácie,
nezaznamenala
som si presne sumu, bolo to vyše milióna korún
v
rokoch 1992 až 1995. Neviem o tom, nebola som vtedy minis-
terkou,
spýtajte sa iných kolegov.
Čo sa týka toho, že som podpísala nejaké
prenájmy v ča-
se
zákazu alebo v čase uznesenia vlády o zákaze, to tiež nie
je
pravda. Podpísala som jeden prenájom, už to tu bolo tiež,
interpeloval ma pán
poslanec Harach ešte v novembri roku
1995,
že som prenajala Levickú, on si na to určite pamätá,
takže
to je proste ďaleko od tohto uznesenia
vlády. A čo sa
týka
Romanovej, jedna časť bola prenajatá v novembri 1995
a
druhá v januári, čiže ďaleko od uznesenia vlády.
K otázke, ktorú ste mi dali ohľadne Akreditačnej komi-
sie,
som sa už vyjadrila. Návrhy na vymenovanie profesorov
vláde
dávam iba na vedomie, nie na odsúhlasenie. A takéto
veci
sa dávajú vláde na vedomie.
Čo sa týka zdržania vymenovania profesorov pána Tondru
a
pána Šterna, viem len o návrhu pána
Šterna, o návrhu pána
Tondru
nie som informovaná, či tam taký je.
Pán Štern podľa
správ,
ktoré som dostala, nespĺňal náležité kritériá, preto-
že
mal iba jednu monografiu, a všetci ste
tu veľmi apelova-
li,
aby sa nedajbože neznížila úroveň vysokých škôl, ak sa
prijmú
nejaké presné kritériá na udeľovanie habilitácií ale-
bo
vymenovanie profesorov. Nechcem sa k
tomu znížiť. Tak si
overujeme,
či to je naozaj pravda, že tam ide iba o jednu
monografiu.
Tiež ste hovorili o novele
vysokoškolského zákona. Bude
to
samostatný bod, takže o tom nebudem hovoriť.
Pán poslanec Švec, v závere ste
povedali, že bola na
Slovensku
komisia OECD, ktorá vysoko vyzdvihla úroveň našich
vysokých
škôl. Tiež o tom viem a som veľmi rada, že sa to
udialo.
Myslím si, že patrí za to vďaka všetkým pedagógom,
ktorí na vysokých
školách učia a učia za veľmi sťažených
podmienok. Ale
prečo sa tu
potom stále hovorí o úpadku
a
o znižovaní kvalifikácie nášho
školstva, keď dokonca za-
hraničná
komisia nás posudzuje veľmi dobre?
Na záver
by som sa vás opýtala, samozrejme, bez nároku
na
odpoveď, pán poslanec Švec, čo je na
tom pravdy, že aka-
demický
senát lekárskej fakulty sa 14.
mája zaoberal vaším
protiprávnym
rozhodnutím o prijatí 18 študentov na
lekársku
fakultu,
ktorí nesplnili kritériá požadované na
prijímacích
pohovoroch,
a to 9 do prvého ročníka a 9 do nultého ročníka.
A druhá
otázka: Je pravda, že akademický
senát lekár-
skej fakulty
proti tomuto vášmu
rozhodnutiu protestoval
a
prijal 14. mája rozhodnutie o nových
prijímacích skúškach
pre
týchto poslucháčov? Pýtam sa vás to preto, lebo nielen
vy, ale i
viacerí opoziční poslanci
mi vždy dávate také
otázky "jedna baba povedala". Aj ja
som dostala toto na
stôl,
že takéto niečo existuje. Aby ste si uvedomili, ako sa
ťažko
na takéto veci odpovedá, keď vás ktosi osočí bez toho,
aby
mal v rukách nejaké dôkazy.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani ministerke.
Skončili sme rozpravu k tomuto bodu
rokovania. Musíme
dať
najskôr hlasovať o návrhu pani poslankyne Bauerovej. Pa-
ni
poslankyňa dala návrh, aby sme vyslovenie dôvery alebo
nedôvery
pani ministerke vyjadrili v tajnom hlasovaní.
Prosím, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať o ná-
vrhu
pani poslankyne Bauerovej. (Hlasy
v sále.) Je po roz-
prave. Keď skončila pani ministerka, povedal
som, že sme
skončili rozpravu.
Pokoj, páni poslanci. Budeme hlasovať
o
návrhu pani poslankyne Bauerovej.
Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, budeme sa pre-
zentovať
a hneď hlasovať o návrhu pani poslankyne Edit Baue-
rovej.
Pani poslankyňa navrhla, aby sme hlasovali tajne.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Budeme hlasovať verejne, nakoľko návrh pani poslankyne
Bauerovej
neprešiel.
Pán poslanec Švec, je po rozprave, prosím vás, aby ste
stiahli
svoj návrh. (Hlasy zo sály.) Obrátil
som sa na pána
poslanca
Šveca a poprosil som ho, aby stiahol
žiadosť, pre-
tože
je po rozprave. (Ruch v sále.) Prosím, páni poslanci,
pokoj.
Budeme hlasovať o tom, kto je za návrh,
aby Národná ra-
da
Slovenskej republiky vyslovila nedôveru členke vlády Slo-
venskej
republiky ministerke školstva Eve
Slavkovskej. Pro-
sím,
prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 141 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že podľa článku 88 ods. 2
Ústavy Sloven-
skej
republiky Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila
nedôveru
Eve Slavkovskej, členke vlády Slovenskej republiky,
poverenej
riadením Ministerstva školstva Slovenskej republi-
ky.
(Potlesk.)
Pani poslankyne, páni poslanci,
d r u h ý m bodom programu je
návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv.
Návrh
vlády ste dostali ako tlač 476
vrátane návrhu
uznesenia
Národnej rady a spoločnú správu výborov ako tlač
476a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh uvedie mi-
nister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán
Hamžík.
Prosím,
pán minister.
Minister zahraničných
vecí SR P. Hamžík:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu
Národnej rady
s ukončením platnosti dvoch medzinárodných
zmlúv,
a to Programovej dohody medzi
Československou socia-
listickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou
o
základných smeroch rozvoja dlhodobej hospodárskej a vedec-
kotechnickej
spolupráce a dlhodobého programu rozvoja hospo-
dárskej
a vedeckotechnickej spolupráce medzi Československou
socialistickou
republikou a Rumunskou socialistickou
repub-
likou
do roku 2000. Ide o štandardný materiál, jeden z tých,
aké
vláda Slovenskej republiky predkladá Národnej rade v sú-
vislosti
s revíziou zmluvnej základne Slovenskej republiky.
Slovenská republika sukcedovala pri
svojom vzniku do
asi
1 900 medzinárodných dvojstranných zmlúv
bývalej Česko-
slovenskej federatívnej republiky. Ide o zmluvy, ktoré
boli
uzatvárané
od roku 1918 postupne až do konca roka 1992. Vlá-
da Slovenskej republiky má záujem,
aby zmluvno-právna zá-
kladňa
Slovenskej republiky bola jasná, prehľadná, aby obsa-
hovala
iba tie zmluvné dokumenty, ktoré sú v
súlade s jej
záujmami
a potrebami. V súčasnosti preto prebieha proces re-
vízie
dvojstrannej zmluvnej základne s jednotlivými štátmi
sveta.
Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky je po-
trebné,
aby s ukončením platnosti vládnych zmlúv vyslovila
súhlas vláda Slovenskej republiky a s ukončením
platnosti
prezidentských zmlúv
Národná rada Slovenskej republiky a
prezident
Slovenskej republiky.
Vo vzťahu k Rumunsku experti posudzovali
spolu 39 dvoj-
stranných
zmlúv a dokumentov a strany sa
zhodli na tom, že
navrhujú
aj naďalej zachovať v platnosti 24 z
nich, 5 zmlúv
sa
zrušuje, 2 zo zrušovaných zmlúv sú prezidentskými zmluva-
mi.
Vláda Slovenskej republiky 4. júna 1996 vyslovila súhlas
s
týmito závermi a odporučila, aby Národná rada Slovenskej
republiky
a následne prezident Slovenskej republiky vyslovi-
li
súhlas s ukončením platnosti spomínaných prezidentských
zmlúv.
Obidva
zmluvné dokumenty, ktorých
ukončenie platnosti
sa
navrhuje, nezodpovedajú zmeneným spoločenským a ekonomic-
kým
podmienkam, ich ustanovenia sa nevykonávajú.
Na základe uvedeného navrhujem, aby
Národná rada slo-
venskej republiky
vyslovila súhlas s ukončením platnosti
Programovej
dohody medzi Československou socialistickou
re-
publikou
a Rumunskou socialistickou republikou o
základných
smeroch rozvoja dlhodobej hospodárskej a vedeckotechnickej
spolupráce
a Dlhodobého programu rozvoja
hospodárskej a ve-
deckotechnickej spolupráce medzi Československou socialis-
tickou
republikou a Rumunskou
socialistickou republikou do
roku
2000.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi.
Ako spoločná spravodajkyňa bola určená pani poslankyňa
Alica
Bieliková.
Poslankyňa A. Bieliková:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené dámy a páni,
návrh na
vyslovenie súhlasu Národnej rady
s ukončením
platnosti medzinárodných zmlúv pridelil predseda Národnej
rady svojím rozhodnutím číslo 1 155 zo dňa 11. septembra
1996
na prerokovanie do 17. októbra 1996 Ústavnoprávnemu vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výbo-
ru
Národnej rady Slovenskej republiky.
Zároveň určil Zahra-
ničný
výbor Národnej rady ako príslušný podať
Národnej rade
Slovenskej
republiky správu o výsledku prerokovania uvedené-
ho návrhu v
príslušných výboroch Národnej
rady Slovenskej
republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
a Zahraničný výbor
Národnej
rady prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním
súhlas
a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vy-
sloviť
súhlas s týmto návrhom.
Preto
vás prosím, vážené
kolegyne, vážení kolegovia,
aby
ste tiež vyslovili súhlas a aby ste podporili toto uzne-
senie,
ktorého návrh vám prečítam.
Národná
rada Slovenskej republiky
vyslovuje súhlas
s
ukončením platnosti Programovej dohody medzi Česko-sloven-
skou socialistickou republikou a Rumunskou
socialistickou
republikou
o základných smeroch rozvoja dlhodobej
hospodár-
skej a vedecko-technickej spolupráce a Dlhodobého programu
rozvoja hospodárskej a vedecko-technickej
spolupráce medzi
Československou socialistickou republikou a Rumunskou
so-
cialistickou
republikou do roku 2000.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pani spoločnej
spravodajkyni. Konštatu-
jem,
že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku.
Pýtam
sa, či sa niekto hlási do rozpravy.
(Nikto.)
Konštatujem, že sa do rozpravy nikto nehlási, preto ju
vyhlasujem
za skončenú. Zrejme sa pán minister nebude vyjad-
rovať,
niet sa k čomu, a ani spoločná spravodajkyňa.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia,
ktorým Národná rada
Slovenskej
republiky vyslovuje súhlas s ukončením
platnosti
medzinárodných
zmlúv, ako sú uvedené v tlači číslo 476.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. Hlasujeme
o
vyslovení súhlasu.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 112 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie
schválili.
Ďakujem, pani poslankyňa.
Páni poslanci, tretí bod programu je
ten, ktorý sme si
dodatočne
zaradili.
T r e t í bod programu, ktorý sme si odsúhlasili, je
návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
Národná rada Slovenskej republiky žiada Najvyšší kon-
trolný
úrad Slovenskej republiky vypracovať stanovisko k ná-
vrhu
Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997.
Prosím pána predsedu Maxona, aby
prečítal tento návrh
na
uznesenie.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
ide o
procedurálnu otázku, takže mi
dovoľte, aby som
predniesol
návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej re-
publiky
k stanovisku k návrhu Štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky
na rok 1997.
Národná rada Slovenskej republiky
podľa § 5 ods. 2 zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 39/1993 Z. z.
o
Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky žiada Naj-
vyšší
kontrolný úrad Slovenskej
republiky predložiť stano-
visko
k návrhu Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok
1997
v termíne do 20. novembra 1996.
To je,
vážené dámy a páni, návrh na
uznesenie, ktorý,
samozrejme,
odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste návrh na uznesenie, ako nám ho prečítal pán
predseda
výboru Maxon.
Prosím,
aby sme sa prezentovali a hneď
aj hlasovali
o
tomto uznesení.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 112 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Uznesenie sme prijali.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
podľa programu
ako
bod 4 mal byť návrh na vyslovenie
súhlasu Národnej rady
Slovenskej
republiky s uzavretím Európskeho
dohovoru o cez-
hraničnej
televízii. Z organizačného odboru mi
povedali, že
tu
nie je pán minister kultúry.
Pán predseda výboru Haťapka chce mať
procedurálny ná-
vrh.
Poslanec K. Haťapka:
Mám len technickú poznámku, kým sme tu
všetci, že zaj-
tra
ráno o 8.30 hodine zasadá náš výbor. Žiadam všetkých,
aby
sa dostavili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán predseda, v priebehu
programu, prosím vás,
takéto
oznamy pre výbory nerobte.
Chcem vám navrhnúť, páni poslanci, aby sme pokračovali
piatym
bodom, to je vládny návrh zákona Národnej rady Slo-
venskej
republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesio-
nárskyh
poplatkoch. (Hlasy v sále.)
Teraz mi hovoria, že minister kultúry už
ide.
Páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú
prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, uplynulo
10 minút, pro-
sím,
aby ste sa vrátili do rokovacej
miestnosti, budeme po-
kračovať
v rokovaní. (Gong.)
Š t v r t ý m bodom programu je
návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
s uzavretím Európskeho dohovoru o cezhraničnej te-
levízii.
Návrh ste dostali, pani poslankyne a páni
poslanci, ako
tlač
506 a spoločnú správu výborov ako tlač 506a.
Vláda Slovenskej republiky poverila pána
ministra Ivana
Hudeca,
aby tento návrh uviedol. Prosím, pán minister.
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som sa vám na úvod najprv ospravedlnil
za
to, že ste museli na mňa čakať. Prebieha ešte rokovanie
vlády
a tam som mal tiež predkladať jeden materiál. Osprave-
dlňujem
sa, asi pred hodinou som telefonoval a
povedali mi,
že
to ešte nie je aktuálne. Vidím, že ste sa poponáhľali.
Takže
ešte raz sa ospravedlňujem.
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
Európsky dohovor o cezhraničnej televízii ratifikovalo
už
14 európskych štátov, ďalších 12 krajín vrátane Sloven-
skej
republiky ho podpísalo.
Naša stála predstaviteľka pri Európskej
únii tak urobi-
la
11. septembra na základe uznesenia vlády Slovenskej re-
publiky
zo dňa 16. apríla 1996 a následného prezidentského
splnomocnenia
veľvyslankyne pri Európskej únii na podpísanie
dohovoru
podľa jeho článku číslo 29.
Slovenská republika ako členský
štát Rady Európy tak
opätovne
potvrdila dodržiavanie základných princípov slobody
prejavu
a informácií obsiahnutých v článku 10 Európskej kon-
vencie
o ľudských právach.
Cieľom
členských štátov Rady
Európy pri vypracúvaní
tohto
dohovoru bolo posilniť voľnú výmenu
informácií a ideí
podporou cezhraničnej výmeny televíznych programových slu-
žieb
na základe spoločne prijatých
základných noriem. Tieto
normy
majú prispieť k tomu, aby cezhraničná
výmena televíz-
nych programových služieb podporovala určité spoločné zá-
kladné hodnoty
členských štátov, najmä
pluralizmus ideí
a
názorov, a neobmedzovala slobodnú výmenu informácií na ná-
rodnej
úrovni v rámci jednotlivých členských krajín.
Hlavným
zámerom dohovoru bolo teda vytvoriť spoločné
základné normy
predovšetkým pre niektoré kľúčové aspekty
cezhraničného televízneho vysielania,
napríklad ochranu
niektorých
individuálnych práv, zodpovednosť
prevádzkovate-
ľov
vysielania za dodržiavanie určitých programových noriem,
reklamu
a sponzorovanie. Vzhľadom na to, že sa cezhraničné
televízne
vysielanie v Európe v dôsledku rýchleho vývoja ko-
munikačnej
technológie takisto môže rýchlo meniť, autori do-
hovoru
vypracovali ustanovenia, ktoré sú primerane flexibil-
né
a umožňujú ľahkú novelizáciu.
Európsky dohovor o cezhraničnej televízii korešponduje
so
smernicou Európskeho spoločenstva číslo
552 z roku 1989
Televízia
bez hraníc, ktorá síce platí len pre členské štáty
Európskej
únie, jej zásady však môžu rešpektovať aj tretie
krajiny. Nuž a
západoeurópski experti, ktorí sa
zaoberajú
pomáhaním
Slovenskej republike s aproximáciou jej legislatí-
vy
s legislatívou Európskej únie v audiovizuálnej oblasti,
striktne
vyzývajú každú asociovanú krajinu, aby svoje právne
normy
zladila s ustanoveniami oboch spomínaných významných
dokumentov. Mimochodom,
neustále pokračuje aj zlaďovanie
smernice
a dohovoru navzájom, a to v Stálom
výbore Rady Eu-
rópy
pre cezhraničnú televíziu, kde má Slovenská republika
takisto
svoje zastúpenie.
Dovoľte mi, aby som na záver zdôraznil,
že Európsky do-
hovor o cezhraničnej televízii vytvára
základný rámec na
cezhraničné vysielanie
televíznych programových služieb,
podporuje voľnú výmenu informácií, stanovuje
spoločné zá-
kladné
normy pre kľúčové aspekty cezhraničného televízneho
vysielania
a na základe kooperácie európskych
krajín, ktoré
sa
zaviazali plniť jeho ustanovenia,
umožňuje naplno využí-
vať
potenciál telekomunikačnej techniky
a starať sa o jej
rozvoj.
Uzavretím tohto dôležitého
dokumentu Slovenská re-
publika
vyjadruje svoju podporu spoločnému úsiliu európskych
krajín
zúčastňovať sa na pozitívnom ovplyvňovaní súčasného
a
budúceho rozvoja televízneho vysielania.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby
ste
uvedený návrh prijali a vyslovili súhlas Národnej rady
Slovenskej
republiky s uzavretím Európskeho
dohovoru o cez-
hraničnej
televízii.
Ďakujem vám za slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán minister.
Ako
spoločná spravodajkyňa výborov
bola určená pani
poslankyňa Ďurišinová, ktorá nám predloží spoločnú
správu
z
prerokovania vo výboroch.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Vážené kolegyne, kolegovia,
vážení pán minister,
dovoľte,
aby som predniesla spoločnú správu Ústavno-
právneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, priva-
tizáciu
a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku pre-
rokovania
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Sloven-
skej
republiky s uzavretím Európskeho
dohovoru o cezhranič-
nej
televízii.
Návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
s uzavretím Európskeho dohovoru o cezhraničnej te-
levízii
pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky
svojím rozhodnutím číslo 1 204 zo dňa 11.
októbra 1996 na
prerokovanie
do 22. októbra 1996 Ústavnoprávnemu
výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnika-
nie
a Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre vzdela-
nie,
vedu, kultúru a šport. Zároveň určil Výbor Národnej ra-
dy
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport
ako príslušný podať
Národnej
rade Slovenskej republiky správu o
výsledku prero-
kovania
uvedeného návrhu v príslušných výboroch.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republiky,
Výbor
Národnej rady pre hospodárstvo,
privatizáciu a podni-
kanie a Výbor
Národnej rady pre
vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport prerokovali návrhy v lehote,
vyslovili s ním súhlas
a
odporúčajú Národnej rade
Slovenskej republiky vysloviť
súhlas
s vládnym návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady
Slovenskej
republiky s uzavretím Európskeho
dohovoru o cez-
hraničnej
televízii.
Dovoľte, aby som predniesla zároveň aj
uznesenie.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu
na vyslovenie
súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky
s
uzavretím Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.
Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm.
e)
Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje
súhlas s uzavretím
Európskeho
dohovoru o cezhraničnej televízii s výhradou uve-
denou
v článku 32 ods. 1 písm. a) dohovoru.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pani poslankyni aj
ja. Prosím, aby zaujala
miesto
pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k štvrtému bodu nášho programu s kon-
štatovaním,
že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do roz-
pravy.
Pán poslanec Prokeš, hlásite sa do rozpravy, alebo len
s
faktickou poznámkou? Potom bude len
faktická poznámka 3
minúty.
Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Mám len veľmi krátku otázku na pána ministra. Chcem sa
ho
spýtať, čo pozitívne prinesie táto
dohoda Slovenskej re-
publike
práve teraz a prečo sa s tým
musíme tak ponáhľať.
Myslím
si, že je veľa všelijakých dohovorov, ktoré sa západ-
ná
Európa vôbec neponáhľa ratifikovať. Preto sa pýtam, prečo
je
také dôležité, aby sme sa s tým ponáhľali.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pán poslanec Kukan,
takisto s faktickou
poznámkou?
Poslanec E. Kukan:
Ďakujem, pán predseda. Mám naozaj len faktickú poznám-
ku.
Chcel by
som upozorniť pána ministra,
pretože som vi-
del,
že svoj prejav čítal z vopred
pripraveného vystúpenia,
že
dvakrát urobil faktickú chybu, keď si Európsku úniu po-
plietol
s Radou Európy. Chcem len, aby sme ovládali abecedu.
Naša
veľvyslankyňa v Štrasburgu je pri Rade Európy, a nie
pri
Európskej únii.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Predseda výboru pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán minister,
v našom výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie
tento materiál bol prijatý kladne a bez
rozporov, ale
jedna
vec tam ostala taká nedovysvetlená, a to je vzťah ale-
bo
postavenie šírenia a propagácie drog prostredníctvom cez-
hraničnej
televízie, pretože alkohol a
cigarety sú z tohto
v
texte jednoznačne vylúčené, ale drogová
záležitosť nie.
Keby
ste boli taký láskavý a dotkli sa tejto veci.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do
rozpravy?
(Nikto.)
Ak
nie, končím rozpravu k tomuto bodu programu.
Pýtam sa
pána ministra, či chce odpovedať
na otázky,
ktoré
mu boli položené. Áno, pán minister bude odpovedať.
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
poslankyne, poslanci,
ak dovolíte, odpoviem na prvú otázku pána
poslanca Pro-
keša,
čo nám dohovor prinesie. Ja si myslím, že všetkým kra-
jinám,
ktoré podpíšu tento dohovor, prinesie
napríklad vzá-
jomnú
záruku toho, že sa rešpektujú isté
smernice napríklad
pri reklame, sponzorovaní a ďalších
náležitostiach. To si
myslím,
že je dobré, pretože toto vzájomné rešpektovanie is-
tých
pravidiel zaručuje, aby sa
nerobili také kroky vo vy-
sielaní,
ktoré by mohli navzájom poškodzovať záujmy strán.
Ďakujem veľmi pekne za opravenie pánu poslancovi Kuka-
novi.
Pán poslanec Hofbauer, dovolil som si vo
svojom zdôvod-
není
povedať, že tento dohovor sa nepokladá za definitívny
a
za nemenný. Práve preto je formulovaný
tak, ako je formu-
lovaný,
aby mohol byť novelizovaný, a neustále sa pracuje na
týchto
materiáloch. Tak si myslím, že je otázkou krátkeho
času,
kedy sa prikročí aj k novelizácii v tomto smere.
Ďakujem, to je všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme
hlasovať o návr-
hu
uznesenia, tak ako nám ho prečítala pani poslankyňa Ďuri-
šinová.
Prosím,
aby sme sa
prezentovali a hneď hlasovali.
Pani
spoločná spravodajkyňa navrhuje, aby sme uznesenie pri-
jali.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie
schválili.
Pani poslankyne, páni poslanci,
pokračujeme p i a t y m bodom programu, ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 212/1995 Z. z. o
koncesionárskych poplatkoch
a
o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o
prevádzkovaní rozhla-
sového
a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov
a
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky číslo 225/1996
Z.
z.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 513 a
spoločnú správu
výborov
ako tlač 513a.
Z poverenia vládny Slovenskej republiky aj tento návrh
prednesie
pán minister Ivan Hudec. Nech sa páči, pán mini-
ster.
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladaným návrhom zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky
dochádza k zmene a doplneniu zákona
Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych
poplatkoch
a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o
prevádzko-
vaní
rozhlasového a televízneho
vysielania v znení neskor-
ších
predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky
číslo
225/1996 Z. z.
Zámerom navrhovanej zmeny a doplnenia citovaných záko-
nov
je zrovnoprávniť všetky kategórie dôchodcov poberajúcich
dávky z
dôchodkového zabezpečenia podľa
zákona číslo
100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení jeho neskorších
predpisov a odstrániť
hranicu podmienenú minimálnou
mzdou
zamestnanca
odmeňovaného mesačnou mzdou podľa zákona o mini-
málnej
mzde pri poberaní dôchodku.
Predkladateľ návrhu zákona pri
všeobecnom oslobodení
občanov
dôchodcov od platenia poplatkov za používanie roz-
hlasového prijímača alebo televízneho prijímača prihliadal
aj
na sociálne aspekty tejto kategórie občanov a ich dôstoj-
ného
postavenia v spoločnosti. Súčasná
právna úprava v ob-
lasti
oslobodenia od poplatkov nedostatočne
prihliada a zo-
hľadňuje
aktuálnu situáciu, najmä pokiaľ ide o kategórie ob-
čanov
poberajúcich dôchodky a tvrdosť zákona dolieha práve
v
značnej miere na týchto občanov.
Vo
všeobecnosti navrhovaná zmena
spresňuje aj platné
ustanovenie
§ 6 platného zákona, jeho písmeno e) v tom zmys-
le,
že pod pojmom "pravidelný
príjem" nemožno zahrnovať aj
poberateľa
dôchodku a doplňuje odkaz v poznámke pod čiarou
zákona
v tom zmysle, že oslobodenie od poplatku sa rozširuje
aj
na poberateľov dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu.
Vzhľadom na uvedené prosím pani poslankyne a pánov po-
slancov
o schválenie tejto novely zákona.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán minister.
Prosím teraz pani poslankyňu Muškovú,
ktorá bola určená
ako
spoločná spravodajkyňa výborov, aby nám
predniesla spo-
ločnú
správu týchto výborov.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
uvedený návrh zákona pridelil predseda
Národnej rady na
prerokovanie
do 22. októbra 1996 týmto výborom
Národnej ra-
dy: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo a so-
ciálne
veci a výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Súčasne
predseda Národnej rady určil na
skoordinovanie sta-
novísk
výborov výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport
s
tým, aby sa skoordinované stanoviská
premietli do spoloč-
nej
správy výborov Národnej rady.
Uvedené výbory Národnej rady vládny návrh
zákona prero-
kovali
v určenej lehote, vyslovili s ním súhlas a odporučili
ho
schváliť bez pripomienok.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pani spoločnej
spravodajkyni.
Otváram k tomuto bodu programu rozpravu.
Aj tu konštatujem, že som nedostal žiadnu prihlášku do
rozpravy.
Nikto sa nehlási ani s faktickou poznámkou, končím
preto
rozpravu k tomuto bodu.
Pán
minister sa zrejme nebude
vyjadrovať - niet sa
k
čomu. Pani poslankyňa Mušková tiež nie.
Prosím, pristúpime k hlasovaniu. V súlade
s ustanovením
§
26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán
predseda, touto novelou
vraciame oslobodenie od
koncesionárskych poplatkov
dôchodcom, túto možnosť
sme
vlastne
v pôvodnom zákone mali. Odporúčam návrh schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 106 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a
dopĺňa
zákon Národnej
rady Slovenskej republiky
číslo 212/1995
Z.
z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo
468/1991
Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a
televízneho vy-
sielania
v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 225/1996 Z. z.
Ďakujem, pán minister. Budeme radi, keď nám takéto zá-
kony
budete predkladať častejšie.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, aj keď sa blíži
19.
hodina, je tu návrh, aby sme pokračovali ďalej
š i e s-
t
y m bodom programu, ktorý sme prerušili pri rozprave na
predošlej
schôdzi Národnej rady.
Ide o návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky
na vydanie zákona Národnej rady
Slovenskej repub-
liky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o pod-
mienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v
znení neskor-
ších
predpisov. Je to tlač 425.
Rozpravu sme prerušili na 16. schôdzi
Národnej rady uz-
nesením zo 4.
júla 1996 číslo 399. K tomuto
návrhu vám
v
priebehu dňa bola opäť rozdaná spoločná správa výborov ako
tlač
425a a pozmeňujúce návrhy, ktoré spracúval pán poslanec
Fico
a ktoré dosiaľ odzneli v rozprave.
Chcem ešte pripomenúť, že za túto skupinu poslancov ná-
vrh zákona na
16. schôdzi odôvodňoval pán poslanec Fico
a
spoločným spravodajcom výborov bol pán poslanec Cingel.
Prosil by som teraz spoločného spravodajcu pána Tomáša
Cingela,
aby zaujal miesto pre spravodajcov, a budeme pokra-
čovať
v rozprave k tomuto bodu.
Ako
prvý sa písomne prihlásil pán poslanec Vaškovič.
Pardon,
pán poslanec Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
návrh zákona, ktorý prerokúvame,
rieši uprednostnenie
určitých
skupín majiteľov dlhopisov Fondu národného majetku,
ktorým
bude hodnota dlhopisu vyplatená prednostne. Ide o ob-
čanov
starších ako 60 rokov, voľnejšie povedané dôchodcov,
a
o majiteľov bytových domov, čo sprostredkovane uprednostní
nájomníkov,
ktorí majú záujem o kúpu svojho bytu do vlast-
níctva.
Chcem to najskôr vyjadriť návrhom na
posun uvedenej ve-
kovej hranice oproti pôvodnému návrhu zo
60 rokov na 65,
prípadne
70 rokov. Vek 60 rokov znamená s istým
zjednoduše-
ním
pre väčšinu občanov odchod do dôchodku. To je spojené so
značným
znížením príjmov, a teda i životnej
úrovne občanov.
Preto
je v tejto súvislosti pochopiteľná snaha prejaviť istú
solidaritu a umožniť
skoršie vyplatenie menovitej
hodnoty
dlhopisu
Fondu národného majetku oproti iným občanom. Hrani-
ca
65 alebo 70 rokov však nie je z hľadiska príjmovej úrovne
nijako
významná a jediným dôvodom tohto posunu
môže byť len
neochota
predkladateľov skutočne riešiť ťaživú
sociálnu si-
tuáciu občanov. Alebo sa vari koalícia
obáva o likviditu
Fondu
národného majetku, hoci doteraz nás vždy presviedčala,
že
dlhopisy sú cenným papierom? Ak je to
tak, vyzývam tých,
čo
tento vekový posun presadzujú, nech to povedia občanom
priamo.
Klub KDH takéto opatrenie nepodporí,
pretože to nie
je
princíp solidarity, ale zavádzanie voličov.
Vrátim sa však k pôvodnému návrhu zákona,
ako je uvede-
ný
v tlači 425. Zvýhodnenie oboch skupín občanov starších
ako
60 rokov a majiteľov bytových domov má svoje dôvody a aj
náš
klub chápe význam uvedeného návrhu pre
spokojnosť obča-
nov.
Zároveň si však musíme byť vedomí,
že ak sa z veľkého
množstva
občanov, ktorí sa nechtiac stali
majiteľmi dlhopi-
sov (čo mimochodom predstavuje takmer celú dospelú populá-
ciu Slovenskej republiky), ak sa
teda uprednostní nejaká
skupina,
tak to znamená tiež znevýhodnenie
zvyšku majiteľov
dlhopisov.
Vážim si našich starších spoluobčanov a som pripravený
obhajovať
ich zvýhodnenie kvôli ich ťažkej životnej situácii
pri
stále sa zhoršujúcej úrovni ich
reálnych príjmov. Chcem
však
upozorniť, že okrem dôchodcov existuje na Slovensku eš-
te
jedna počtom vari menšia, ale sociálne oveľa ohrozenejšia
skupina
občanov, ktorá by sa právom cítila poškodená. Ide
o
mladých ľudí, osobitne mladé rodiny, ktoré ešte nemajú
svoj
byt. Na začiatku svojej pracovnej kariéry ich príjmy na
člena
domácnosti, ak vezmeme do úvahy malé
deti a manželky,
ktoré
sa o ne starajú, sú často nižšie než príjmy dôchodcov.
Všetci
vieme, že jedným z najväčších problémov mladých rodín
je
nemožnosť získať vlastný byt a mnohé
iné opatrenia vlády
na
podporu bytovej výstavby sú málo účinné. Možnosť kúpy by-
tu
za dlhopisy pre nich tiež neprichádza do úvahy práve pre-
to,
že na byt len čakajú.
Dovoľte mi preto navrhnúť nasledujúci
pozmeňujúci ná-
vrh:
1. V článku I v bode 3 návrhu doplniť - v § 24 v novo-
označenom
odseku 8 sa vkladá nové písmeno c), ktoré znie:
"c)
vklad na účet stavebného sporenia podľa osobitného záko-
na"
- s odkazom na poznámku pod čiarou a písmená d) až f) sa
označia
ako e) až g). Poznámka pod čiarou bude zákon Sloven-
skej
národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.
A
ďalej bude v tomto bode nasledovať písmeno f) podľa pôvod-
ného
návrhu zákona.
2. V článku I doplniť nový bod 5 - v § 24
v novooznače-
nom
ods. 9 sa vkladá nové písmeno e), ktoré znie: "e) sta-
vebné
sporiteľne podľa osobitného zákona" - opäť s tým istým
odkazom
na poznámku pod čiarou. Ďalšie body návrhu sa pre-
číslujú.
Týmto návrhom sledujem výraznejší nárast fondu staveb-
ného
sporenia. Stavebné sporiteľne vykazujú v súčasnosti mi-
moriadne
zisky, pretože ich fondy sa prevažne
len akumulujú
a
stavebné úvery sa poskytujú len minimálne. Týmto problémom
sa
nedávno zaoberala aj vláda Slovenskej
republiky. Predpo-
kladám,
že v krátkom čase príde k úprave zákona
o stavebnom
sporení,
kde sa sprísnia podmienky tak, aby sa prostriedky
fondu
stavebného sporenia používali prednostne na novú byto-
vú
výstavbu. Tento môj návrh by k tomuto
účelu mohol pri-
spieť.
Predpokladám tiež, že pre
stavebné sporiteľne práve
vzhľadom na ich
výbornú finančnú situáciu
nebude problém
prefinancovať
obdobie od poskytovania stavebných úverov ale-
bo
medziúverov v rokoch 1997 až 2000 dovtedy, kým získajú
z
Fondu národného majetku hodnotu dlhopisov.
Koniec koncov,
dnes
uzatvárané zmluvy o stavebnom sporení majú splatnosť až
v
roku 2002, teda po splatnosti dlhopisov.
Vážené poslankyne a poslanci, verím, že
rovnako ako nám
všetkým
záleží na zlepšení sociálnej situácie našich star-
ších
spoluobčanov dôchodcov, takisto
podporíte aj tento ná-
vrh
na pomoc mladšej generácii, od ktorej najmä bude závi-
sieť
aj životná úroveň dôchodcov v budúcnosti.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Palackovi. Ďalej je prihlásený
pán
poslanec Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
na úvod chcem povedať, že predložená
novela bola tu mi-
nule zdôvodnená a všeobecne zrejme všetci
chápeme význam
tejto
novely. Treba však na druhej strane povedať, že nerie-
ši
problémy s dlhopismi, ktoré tu nastali.
Ďalší
návrh, ktorý predniesol
pán Palacka, takisto
zlepšuje atraktívnosť týchto dlhopisov, ale nerieši tento
problém
komplexne, vcelku. Základným problémom
je, že dopyt
po
dlhopisoch je veľmi nízky a je obrovská nerovnováha na
trhu.
Dovolím
si predniesť pozmeňujúce
návrhy, ktoré podľa
môjho
názoru podstatne zatraktívnia
obchodovanie s dlhopis-
mi.
Vzhľadom na to, že ich mám sedem, nebudem nejako obšírne
ďalej
rozvádzať túto problematiku a
budem sa venovať týmto
pozmeňujúcim
návrhom.
Prvý pozmeňujúci návrh - v § 24 ods. 4 druhá až štvrtá
veta
znejú: "Výnos tohto dlhopisu predstavujú výnosy za jed-
notlivé
roky počas obdobia od 1. 1. 1996 do 31. 12. 2000.
Ročný
výnos dlhopisu sa určuje vo výške váženého priemeru
diskontnej
sadzby vyhlasovanej Národnou bankou
Slovenska za
obdobie
bežného roka v jeho menovitej hodnote a
z výnosu za
predchádzajúce
roky. Na tieto dlhopisy sa nevzťahuje osobit-
ný
zákon pod písmenom 7d)."
Navrhované ustanovenie
odstraňuje doterajšie nejasné
určenie výnosu dlhopisu a presne definuje výpočet
ročného
a
celkového výnosu až do splatnosti
dlhopisu. Ako som uvie-
dol
už vyššie, doterajšia interpretácia
zjavne poškodzovala
záujmy
majiteľov dlhopisov.
Pre
názornosť by som chcel uviesť jednoduchý príklad
veľkosti
výnosu dlhopisu. Pri doterajšej interpretácii vý-
počtu výšky výnosu bude vyplatené majiteľovi
dlhopisu ku
koncu
roku 2001 pri predpoklade stabilnej
diskontnej sadzby
vo
výške 8,8 % výnos 4 400 korún, čiže spolu s menovitou
hodnotou
dlhopisu 14 400 Sk, a pri výpočte výšky
výnosu po-
dľa
predkladaného pozmeňujúceho návrhu a podľa vyššie uvede-
nej
podmienky bude majiteľovi dlhopisu
v januári roku 2001
vyplatený
výnos 5 246 Sk. Uvedené má pochopiteľný dosah na
cenu
dlhopisu na kapitálovom trhu. Pokiaľ neuvažujeme o mož-
nosti výhodnejšie
uložiť nominálnu hodnotu
dlhopisu ako
s
úrokom diskontnej sadzby 8,8 %, potom hodnota
dlhopisu
podľa
finančnej matematiky pri
stabilnej diskontnej miere
8,8
% je v období emisie dlhopisov v prvom
prípade 8 681 Sk
a
v druhom prípade je hodnota 10 000 Sk. Adekvátne určenie
výnosu
dlhopisu umožní nielen jeho výnosnejší
odpredaj, ale
taktiež
zrejme zabráni, aby celková výplata
nominálnej hod-
noty
spolu s výnosom bola v roku 2001 menšia, ako predpokla-
daný
priemerný mesačný plat v Slovenskej republike.
Druhý pozmeňujúci návrh - v § 24 ods. 7 písm. d) znie:
"predaj
na verejnom trhu cenných papierov osobám podľa odse-
ku
8". Ide o formálnu zmenu vzhľadom na nadväzujúcu zmenu
v
odseku 8.
Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 24 odsek 8
znie: "Dlhopis
podľa
odseku 4 môžu pred dobou jeho
splatnosti podľa odseku
6
nadobudnúť fyzické osoby s trvalým bydliskom na území Slo-
venskej
republiky a právnické osoby so sídlom
na území Slo-
venskej
republiky vrátane fondu."
Tento pozmeňujúci návrh na rozdiel od
doterajšieho sta-
vu,
keď dlhopisy Fondu národného majetku mohli nadobúdať len
vybrané, zákonom
definované osoby, rozširuje
okruh osôb
oprávnených
nadobúdať dlhopisy, čím sa zvýši likvidita dlho-
pisov
na kapitálovom trhu a taktiež sa
zreálni trhová cena.
Cena dlhopisu
sa priblíži k
vnútornej hodnote dlhopisu.
Opodstatnenosť
navrhovanej zmeny je znásobená aj neodôvodne-
nosťou
doterajšieho obmedzenia pri nadobúdaní dlhopisov.
Ďalší
pozmeňujúci návrh je k § 24 ods.
9, ktorý znie:
"Právnické
a fyzické osoby môžu na splatenie
svojich záväz-
kov voči fondu
súvisiacich s nadobudnutím privatizovaného
majetku
použiť dlhopisy nadobudnuté na verejnom trhu cenných
papierov."
Navrhuje
sa tu ponechať doterajšiu
možnosť platenia
záväzkov
"privatizérov" nadobudnutými dlhopismi.
Ďalší pozmeňujúci návrh v § 24 ods. 10 znie: "Menovitú
hodnotu
dlhopisu podľa odseku 4 vrátane jeho
výnosu je fond
povinný
vyplatiť majiteľom dlhopisov k 31. 12. 2000 najne-
skôr
do 30 dní odo dňa splatnosti dlhopisu podľa odseku 6."
Navrhujem tu skrátiť neadekvátne dlhé
obdobie na reali-
záciu
výplaty menovitej hodnoty a výnosu dlhopisu z 12 me-
siacov
na 1 mesiac. Takéto dlhé obdobie z hľadiska časovej
hodnoty
peňazí by značne znehodnotilo reálnu hodnotu dlhopi-
su.
Z hľadiska technickej pripravenosti a realizácie výplaty
je
30-dňová lehota postačujúca.
Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 24 odsek 11 znie: "Dlho-
pisy
podľa odseku 4 nemožno použiť na
zabezpečenie záväzkov
ich
majiteľov podľa odseku 3."
Z dôvodu
prehľadného prečíslovania sa text v odseku 13
presúva
do odseku 11, čiže ide iba o formálnu zmenu.
Siedmy pozmeňujúci návrh je: § 24 odsek 12 a odsek 13
sa vypúšťajú. Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré vzhľadom na
predchádzajúce
zmeny stratili odôvodnenie.
Ďalší pozmeňujúci návrh je k článku II.
Článok II znie:
Šiesta časť sa dopĺňa novým § 47c, ktorý
znie: "Zmluvné
vzťahy
vykonané do účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa
doterajších
právnych predpisov."
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Vaškovičovi.
Ďalej je prihláse-
ný
do rozpravy pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
budem
veľmi stručný. V
pôvodnom návrhu textu, tlač
425,
v prvej vete bodu 1, kde sa hovorí:
"(7) Dlhopis podľa
odseku
4, ktorého majiteľ dosiahol v deň
nadobudnutia účin-
nosti
tohto zákona vek 60 rokov" navrhujem doplniť slovami
"a
viac", aby to bolo jasné. To
je len
legislatívno-tech-
nické
opatrenie, na veci to nič nemení. To je ten pôvodný
návrh.
A kvôli tomu, aby sa vytvoril širší priestor - priznám
sa vám, že
dosť mi záleží na tom, aby
sme tieto návrhy
schválili
a našli cestu, aby sme sa zhodli v tom,
čo je ro-
zumné
- na podporu ďalších alternatív preto, lebo
tu je na-
vrhnutých
60 rokov, potom je tu snaha 70 rokov, je tu kaská-
dový
postup, to sú tri záležitosti, dávam ešte alternatívu
na
zváženie 65 rokov a viac. Znenie by potom bolo takéto,
vážený pán spravodajca: Nahradiť bod 1
návrhu, tlač 425,
textom
- § 24 sa dopĺňa novým odsekom 7, ktorý znie:
"(7) Dlhopis podľa odseku 4, ktorého majiteľ dosiahol
v
deň nadobudnutia účinnosti
tohto zákona vek
65 rokov
a
viac, je vrátane jeho výnosu splatný 31. 12. 1997."
Pre
tých, ktorí by chceli vedieť, uvediem, že k 31.
12.
1995 bolo na Slovensku 877 494
občanov starších ako 65
rokov,
a ak by sa prihlásili naraz všetci, tak by išlo cirka
o
6 miliárd Sk.
Toľko k tomuto návrhu, čiže je to
alternatíva 65 rokov.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem,
pán poslanec. S faktickou poznámkou vystúpi
pán
predseda Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
navrhujem, aby
sme
o tomto bode hlasovali až po zajtrajšom rokovaní, keď
vystúpi
pán prezident, aby sme teda o tomto bode programu
hlasovali
potom vo štvrtok.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, chcem ako predkladateľ
tohto návrhu záko-
na
požiadať pána predsedu Združenia robotníkov Slovenska, či
by
nebolo riešením urobiť si teraz
10-minútovú prestávku na
poradu
klubov, pretože opäť dôjde k situácii,
že pán prezi-
dent
bude svoje zákony predkladať možno tri
dni, potom bude
týždeň
prestávka a môžu nastať okolnosti, že tento návrh zá-
kona
nebude opäť prerokovaný.
Ja vás
prosím, dokončime tento zákon
dnes, urobme si
10-minútovú
prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán podpredseda Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Tento zákon bude prerokovaný, neobávajte
sa, pán posla-
nec,
ale skutočne navrhujem, návrh som dal
a chcem, aby sa
o
tom hlasovalo. To je procedurálny
návrh hlasovať o tomto
zákone
až po pánu prezidentovi, ktorý uvedie zákony.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Chcem ešte zareagovať, pán predseda.
Tento návrh zákona
je
v parlamente už tri mesiace. Tri mesiace sa vedú rôzne
politické rokovania
na rôznych úrovniach, nevidím dôvod,
prečo
by sme malo opäť odkladať hlasovanie o tomto zákone.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Chcem povedať, že schválenie tejto
novelizácie zákona
nebude
také jednoduché. Nehnal by som to. Pozrite sa, tam sú
rôzne
problémy (zvýšenie ponuky, či bude dosť peňazí atď.,
rôzne
komplikácie), a preto by som sa nestotožňoval s tým,
že
urobiť prestávku a hneď pokračovať ďalej. To je vec, kto-
rú si treba
premyslieť a nenaháňať to, lebo skutočne ide
o
komplikované súvislosti. Čiže navrhujem odložiť rokovanie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Ešte pán poslanec
Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem pekne, pán predseda.
To je vec názoru. Ale keď je niečo tri
mesiace v parla-
mente, je to spočítané a máme možnosť
alternatívneho rieše-
nia,
neviem, prečo by nebolo schodné, aby sme si urobili
prestávku.
Máme tu 4 varianty a z tých si možno jeden vy-
brať.
Ja by som bol rád, aby sme to neodďaľovali, lebo to
nehovorí
v náš prospech.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Komlósy.
Poslanec Zs. Komlósy:
Ďakujem pekne. Požiadal by som pána podpredsedu Ľuptá-
ka,
aby precizoval svoj návrh, lebo takto
mi nie je jasné,
na
kedy odkladáme hlasovanie o tomto zákone.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Najskôr ešte pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, chcem iba dodať, že som
pripravený po-
skytnúť
všetky informácie o počtoch obyvateľov, ktorých by
sa
to týkalo, o počtoch bytov, ktoré by
pripadali do úvahy,
takže
v rámci záverečného vystúpenia môžeme
všetky informá-
cie
položiť na stôl, môžeme rozhodovať so znalosťou veci.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budem presný - po zákonoch,
ktoré vrátil pán
prezident,
aby sa hlasovalo o tomto zákone.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, počuli ste návrh pána podpredsedu Ľuptáka. Bol
to
prvý procedurálny návrh. Dávam o ňom hlasovať.
Samozrejme, že tým končím rozpravu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom,
že o predlože-
nom
návrhu zákona budeme pokračovať v
rokovaní, a to hlaso-
vaním,
až po prerokovaní vrátených zákonov pánom preziden-
tom.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme tento návrh.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, kým preruším
schôdzu,
chcem vás upozorniť, že zajtra začíname
o 9.00 ho-
dine
vystúpením pána prezidenta tak,
ako je to v programe.
Prosím,
aby sme došli včas.
Prajem vám dobrú noc.
Druhý deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
23. októbra 1996
___________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 20. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
na rokovaní dnešnej
schôdze
Národnej rady Slovenskej republiky vítam pána prezi-
denta.
(Potlesk.)
Budeme
rokovať o s i e d m o m bode, tak ako
sme
včera
schválili program. Siedmym bodom je
zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 18. septem-
bra
1996 o prokuratúre vrátený prezidentom Slovenskej repub-
liky
na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej re-
publiky.
Materiál ste dostali ako tlač číslo 507. Jeho súčasťou
je
rozhodnutie prezidenta Slovenskej
republiky z 2. októbra
1996
o vrátení zákona, ako aj schválený
zákon z 18. septem-
bra
1996.
Spoločnú správu ste dostali ako tlač
507a.
Prosím
teraz pána prezidenta,
aby vrátenie zákona
zdôvodnil.
Prezident Slovenskej
republiky M. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
na 17. schôdzi Národnej rady ste
schválili vládny návrh
zákona o prokuratúre. Pri jeho prerokúvaní boli
navrhnuté
viaceré
zmeny, časť z nich ste aj hlasovaním
podporili. Na-
priek
tomu, že tieto pozmeňujúce návrhy odstránili rad ne-
dostatkov,
ktoré vládny návrh zákona obsahoval, nepodarilo
sa
a v úplnosti sa ani nemohlo podariť, aby ste nimi zmenili
charakter
zákona, ktorý vychádza z chybnej
koncepcie. Preto
som
vám v rozhodnutí o vrátení zákona na opätovné prerokova-
nie
neodporúčal čiastkové zmeny, ale
navrhol som vám zákon
ako celok neschváliť. V čom vidím
nedostatky zákona, som
podrobne
uviedol vo svojom rozhodnutí. Preto sa obmedzím len
na
tie, ktoré považujem za východiskové.
Schválený zákon o prokuratúre priznáva prokuratúre po-
stavenie, ktoré
podľa Ústavy Slovenskej
republiky nemá.
Ústava jednoznačne
upravuje len moc zákonodarnú, výkonnú
a
súdnu. Prokuratúru ako samostatnú moc v štáte nepozná.
V
náleze Ústavného súdu z 10. septembra 1996 číslo PL/Ústav-
ný
súd/43/95 je uvedené, že, citujem:
"generálny prokurátor
patrí
do sústavy výkonnej moci...", čo jednoznačne potvrdzu-
je
systémové zaradenie prokuratúry v rámci deľby moci v štá-
te.
Preto zákon môže priznať prokuratúre len také postave-
nie
a oprávnenia, ktoré zodpovedajú rámcu a duchu ústavy.
Východiská, na ktorých je vybudovaná
koncepcia zákona
a
ktoré uvádza dôvodová správa, si však
odporujú aj vzájom-
ne.
Na jednom mieste sa hovorí o tom, že
prokuratúra, citu-
jem: "má miesto na rozhraní moci
výkonnej a súdnej", ale
o
niekoľko riadkov nižšie čítame
tvrdenie, že prokuratúra
je
"samostatným druhom štátnej činnosti, nepatriacej do moci
zákonodarnej,
výkonnej alebo súdnej". Ak si
jednoznačne od-
porujú
myšlienkové princípy, z ktorých zákon vychádza, neču-
dujme sa, že
si odporujú aj konkrétne ustanovenia zákona
navzájom,
aj inštitúty tohto zákona s inými zákonmi.
Rovnako
charakterizovanie prokuratúry
ako nezávislého
štátneho
orgánu v § 2 posudzovaného zákona odporuje postave-
niu
prokuratúry uvedenému v článku 149 a
151 ústavy. Ústava
neumožňuje, aby
zákon menil zásadným spôsobom postavenie
a
právomoci tohto orgánu štátu. Zákon
môže upraviť len "po-
drobnosti". Posudzovaný
zákon však priznáva
prokuratúre
a
osobitne generálnemu prokurátorovi také
oprávnenia, ktoré
znamenajú
nadradené postavenie v sústave štátnych orgánov.
Ich oprávnenia
im poskytujú možnosť
vykonávať dozor nad
všetkými zložkami moci v štáte, pričom zákon
nerešpektuje
výklad
Ústavného súdu z 2. júna 1993 číslo 1/Ústavný súd/39/
93, podľa ktorého "...právomoci subjektov
štátnej moci sa
navzájom
odlišujú. Subjekty zákonodarnej,
výkonnej a súdnej
moci
i prokuratúry majú ústavou priznané
základné právomoci
potrebné
na zabezpečenie riadneho plnenia
svojich originál-
nych
úloh, nezastupiteľných iným orgánom štátnej moci. Tieto
majú subjekty štátnej moci nato, aby
nedošlo k narušeniu
rovnováhy
moci v štáte..."
Pri rokovaní o návrhu zákona bolo zo
zákona vypustené
ustanovenie,
ktoré výslovne vyjadrovalo monokratický
systém
riadenia
orgánov prokuratúry. Avšak ani touto úpravou sa ne-
zabezpečilo nezávislé a
nestranné postavenie
prokuratúry.
Takéto
postavenie má len generálny prokurátor.
Jemu sú pod-
riadení
všetci prokurátori a je v jeho právomoci odňať vec
prokurátorovi
a prikázať ju na vybavenie inému
prokurátoro-
vi,
prípadne rozhodnúť, že vec vybaví sám.
Nezávislosť generálneho prokurátora siaha až tak ďale-
ko,
že podľa § 18 je generálny prokurátor pred uplynutím do-
by,
na ktorú bol vymenovaný, prakticky
neodvolateľný, s vý-
nimkou prípadov uvedených v ods. 5, teda
zo zdravotných
dôvodov.
Dôvody na odvolanie podľa ods. 4 nemôžu
ani teore-
ticky
nastať, lebo splnené podmienky potrebné na vymenovanie
do
funkcie generálneho prokurátora nemôžu
plynutím času za-
niknúť. Takáto prakticky absolútna neodvolateľnosť
nie je
priznaná žiadnej
funkcii v štáte.
A keď ju posudzujeme
v
spojitosti s centrálne riadenou a organizovanou sústavou
prokuratúry,
kde jednotliví prokurátori sú vo vzťahu podria-
denosti
ku generálnemu prokurátorovi, a v
spojitosti s jeho
oprávnením
vydávať stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých
prokurátorov,
a vydávať príkazy a pokyny záväzné pri
rozho-
dovaní
a postupe v konkrétnej veci, musíme dôjsť k záveru,
že
generálny prokurátor dostal takmer absolútnu moc.
Je správne, aby generálnemu prokurátorovi
bola daná ta-
ká
právomoc, ktorú potrebuje na plnenie úloh vyplývajúcich
z
ústavy, t. j. aby chránil práva a
zákonom chránené záujmy
fyzických
a právnických osôb a štátu. Ale súčasne je potreb-
né
zabezpečiť legislatívnou úpravou, aby k
zneužitiu opráv-
nenia
nemohlo dôjsť, resp. aby riziko zneužitia bolo minima-
lizované. Taktiež je
nevyhnutné v zákone upraviť postup,
ktorý umožní príslušným orgánom vykonať také
kroky, ktoré
v
prípade zneužitia funkcie generálneho prokurátora umožnia,
aby
bol reálne vzatý na zodpovednosť.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
skúste pri posudzovaní dôvodov môjho rozhodnutia odlo-
žiť
stranícke okuliare. Namodelujte si situáciu, v ktorej by
generálny
prokurátor bol naklonený, resp. spojený s politic-
kou
opozíciou. Zamyslite sa, či by ste považovali za správne
a
trojdeleniu moci v štáte zodpovedajúce, ak by generálny
prokurátor
pracoval v jej záujme, a aké prostriedky poskytu-
je
zákon na to, aby sa zneužitiu moci dalo zabrániť.
Pri svojej fikcii nezostaňte len v
politickej rovine.
Namodelujte
si tiež situáciu, keď by sa generálny prokurátor
dopustil
konania, ktoré spĺňa znaky trestného činu. Pri ana-
lýze
zákona musíte dôjsť k záveru, že ani v tomto prípade
nedáva
zákon možnosť odvolať generálneho
prokurátora, resp.
znemožňuje jeho trestné stíhanie. Je to dané
konštrukciou
zákona,
ktorý umožňuje prokurátorovi zrušiť
každé rozhodnu-
tie
vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania a umožňuje ge-
nerálnemu prokurátorovi dať na taký postup záväzný
pokyn,
prípadne rozhodnúť sám. Rovnako môže generálny
prokurátor
vziať
späť obžalobu, ktorá by prípadne bola proti nemu poda-
ná.
Všetky námietky, ktoré sa pokúšali vyvrátiť túto argu-
mentáciu,
sú chybné. Nie je možné odvolávať sa na
ustanove-
nie
o vylúčení prokurátora, ktorý je vo veci
zaujatý, keď
podľa
§ 15 o tom, či je prokurátor vylúčený, rozhodne vedúci
prokurátor, to jest
v tomto prípade generálny
prokurátor.
Nemožno
sa odvolávať na ustanovenie, ktoré ukladá prokuráto-
rovi,
aby nesplnil pokyn, ak by tým spáchal trestný čin, le-
bo
generálny prokurátor môže namiesto podriadeného
prokurá-
tora
rozhodnúť sám.
Pri prerokúvaní môjho rozhodnutia v
príslušnom výbore
tvrdil
štátny tajomník ministerstva
spravodlivosti aj gene-
rálny
prokurátor, že proti uvedeným spôsobom
vyvolanému uz-
neseniu,
ktorým sa zastavilo trestné stíhanie, by minister
spravodlivosti podal
sťažnosť pre porušenie
zákona. Aj
v
tomto prípade bolo ich tvrdenie v zjavnom rozpore so záko-
nom.
Podľa poslednej vety § 266 ods. 1
Trestného poriadku
sťažnosť
pre porušenie zákona proti rozhodnutiu vyšetrovate-
ľa alebo prokurátora môže podať len generálny
prokurátor,
a
nie minister spravodlivosti.
Moje námietky sú teda plne
opodstatnené. Takýto zákon
nemôžem
považovať za zodpovedajúci ústave, zásadám uznávaným
v
demokratických štátoch a princípom právneho štátu zakotve-
ným
v Ústave Slovenskej republiky, preto ho
ako celok pova-
žujem
za neprijateľný.
Okrem výhrad v oblasti postavenia mocí v
štáte, organi-
zácie
prokuratúry, postavenia prokurátorov a
osobitne gene-
rálneho
prokurátora zákon poskytuje prokuratúre
neprimerane
široké kompetencie v tzv. mimotrestnej
oblasti. Ide najmä
o
výkon "dozoru".
Pojem "dozor" obsahuje prvok
nadradenosti, avšak takéto
postavenie ústava prokuratúre nedáva. Vykonávanie "dozoru"
nad
činnosťou orgánov štátnej správy je
nežiaduce, ale voči
orgánom
územnej samosprávy považujem jeho výkon
za oprávne-
nie nad
rámec ústavnej kompetencie
prokuratúry. Orgánom
územnej
samosprávy možno povinnosti a obmedzenia ukladať len
zákonom.
Ústava rozlišuje povinnosti ukladané na základe zá-
kona
a povinnosti ukladané priamo zákonom.
Schválené znenie
napr.
§ 4 ods. 1 písm. e), § 10 až 12 a 30 však článku 67
ústavy
nezodpovedá.
Oprávnenie prokurátora uvedené v § 26 -
požadovať
vlastne
od všetkých subjektov, tak
právnických, ako aj fy-
zických
osôb, spisy, doklady a vysvetlenia aj
mimo trestné-
ho
konania a bez akéhokoľvek obmedzenia - je v právnom štáte
neprijateľné.
Rovnako neprijateľné je aj bez obmedzení
ulo-
žená
povinnosť "každého" dostaviť sa na výzvu k prokurátoro-
vi
pod hrozbou predvedenia.
Poukazujem tiež na rozpornosť
oprávnenia podľa § 30
preskúmavať
rozhodnutia súdu. § 35 ods. 2 písm. f)
a § 241a
Občianskeho
súdneho poriadku v platnom znení nie sú podľa
nálezu
Ústavného súdu číslo PL.ÚS 43/95 v súlade s Ústavou
Slovenskej
republiky, stali sa neúčinnými a bez
nich nie je
možné
§ 30 posudzovaného zákona opätovne uzákoniť.
Vážená Národná rada,
len v stručnosti som uviedol
najzávažnejšie nedostatky,
ktoré
boli dôvodom na vrátenie schváleného zákona o prokura-
túre
na opätovné prerokovanie.
Čiastkovými zmenami by bolo
možné odstrániť niektoré
chybné ustanovenia, ale nie podstatu nesprávností, ktoré
vyplývajú
z chybných východísk a z chybnej
koncepcie. Preto
vám
odporúčam, aby ste takýto zákon neschválili.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu prezidentovi.
Teraz
poprosím spoločného spravodajcu
pána poslanca
Kunca...
Je tu pán poslanec?
Uznesením výboru bol určený za
spravodajcu pán poslanec
Kunc,
aj pri predkladaní a schvaľovaní na
predošlej schôdzi
on
bol spravodajcom. Neviem, čo sa stalo.
Ráno tu bol, bol
aj
vo výbore. Páni poslanci z klubu SNS sa pozrú, kde je.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zatiaľ sme pána
poslanca
Kunca nenašli. Uznesením výboru bol ako spravodajca
určený
pán poslanec Kunc. To znamená, že
by sme museli po-
žiadať
výbor, aby uznesením rozhodol o novom
spravodajcovi.
Aby
sme to nemuseli robiť, pýtam sa vás, bez hlasovania a vo
všeobecnom
záujme, či súhlasíte s tým, aby predseda ústav-
noprávneho
výboru vystúpil ako spravodajca, alebo chcete dať
o
tom hlasovať.
(Všeobecný súhlas.)
Ďakujem.
Takže prosím predsedu
ústavnoprávneho výboru
pána
poslanca Brňáka, aby predniesol
spoločnú správu z pre-
rokovania
vo výboroch.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 18. septem-
bra
1996 o prokuratúre, vrátený prezidentom Slovenskej re-
publiky
na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej
republiky,
pridelil predseda Národnej rady Slovenskej repub-
liky
rozhodnutím číslo 1191 zo 7. 10. 1996 na prerokovanie
v
lehote do 17. októbra 1996
ústavnoprávnemu výboru, výboru
pre
verejnú správu, územnú samosprávu a
národnosti a výboru
pre
obranu a bezpečnosť s tým, že ostatné výbory Národnej
rady
Slovenskej republiky môžu uvedený
vrátený zákon prero-
kovať
podľa vlastného uváženia.
Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnu-
tím
určený ako príslušný Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 18. septem-
bra
1996 o prokuratúre, vrátený prezidentom Slovenskej re-
publiky
na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej
republiky,
prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.
Ústavnoprávny výbor Národnej
rady Slovenskej republiky
ho
prerokoval 15. 10. 1996, výbor pre verejnú správu, územnú
samosprávu a národnosti 17. 10. 1996 a výbor pre
obranu
a
bezpečnosť v dňoch 17. až
22. októbra 1996. Z vlastnej
iniciatívy
uvedený vrátený zákon prerokoval 15.
10. 1996 aj
výbor
pre životné prostredie a ochranu prírody.
Ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu, územnú
samosprávu
a národnosti a výbor pre obranu a
bezpečnosť ne-
prijali
uznesenie k zákonu Národnej rady Slovenskej republi-
ky
z 18. septembra 1996 o prokuratúre, vrátený prezidentom
Slovenskej
republiky, tlač 507, lebo podľa § 48 ods. 1 záko-
na
číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-
venskej
republiky v znení neskorších predpisov nevyslovila
s
ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov príslušné-
ho
výboru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre životné
prostredie
a ochranu prírody neodporučil Národnej
rade Slo-
venskej republiky opätovne schváliť zákon z 18.
septembra
1996
o prokuratúre, tlač 507.
Toľko spoločná správa k tomuto zákonu,
pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu predsedovi.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu
k
tomuto bodu programu s tým, že som dostal doteraz 3 písom-
né
prihlášky.
Chcem pripomenúť, že podstatou vrátenia
uvedeného záko-
na
je žiadosť pána prezidenta Slovenskej
republiky, aby Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zá-
kon z 18.
septembra 1996 o
prokuratúre v tomto znení ne-
schválila. Pri príprave nového zákona, ktorý
odporúča pán
prezident,
vychádzať z tých pripomienok, ktoré uviedol.
Ako prvý
sa do rozpravy prihlásil pán
poslanec Šimko,
po
ňom pán poslanec Moravčík.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda Národnej rady,
dámy a páni,
pán generálny prokurátor mi vo svojom
vystúpení pri pr-
vom
prerokovaní návrhu zákona o prokuratúre
vyčítal, že som
bol
odtrhnutý od reality, pretože som sa vo svojom diskusnom
príspevku usiloval poukazovať na to,
že navrhovaný zákon
vychádza z
koncepčných koreňov založených na sovietskych
vzoroch odskúšaných
aj v bývalom komunistickom Českoslo-
vensku
a že to, čo úlohu štátneho žalobcu plní v demokratic-
kom
svete, či sa to už nazýva štátne zastupiteľstvo, alebo
hoci
aj prokuratúra, je vo svojej podstate v
ústavnom zara-
dení
a hlavne vo svojich právomociach čosi kvalitatívne iné.
Tak
si teda pripomeňme, ako
prokuratúra prenikla do našich
končín.
Ústavným zákonom číslo 64 z roku 1952 a
ďalšími zákonmi
bola presne podľa sovietskeho vzoru
vytvorená prokuratúra
ako samostatný, od miestnych orgánov
nezávislý, jednotný,
centralizovaný
a monokraticky riadený orgán dozoru nad pres-
ným vykonávaním
a zachovávaním zákonov
a iných právnych
predpisov.
Prokuratúra sa stala samostatnou súčasťou systému
štátnych
orgánov. Na jej čele stál generálny prokurátor.
Činnosť prokuratúry bola opätovne
upravená zákonom čís-
lo
65/1956 o prokuratúre, v ktorom bola opäť vyjadrená úloha
prokuratúry
ako najvyššieho strážcu socialistickej zákonnos-
ti.
Zákon stanovil tiež prostriedky
prokurátorského dozoru,
právo
generálneho prokurátora zúčastňovať sa na zasadnutiach
vlády s hlasom
poradným. Taktiež sa
zakotvilo oprávnenie
prokurátorov zúčastňovať
sa na zasadnutiach miestnych,
okresných a krajských
orgánov. Všetky orgány,
organizácie
i
občania boli povinní urýchlene vyhovieť požiadavkám, ktoré
im
uložili prokurátori. Zodpovednosť generálneho prokurátora
parlamentu zakotvila spolu s vedúcou úlohou
komunistickej
strany až Ústava
Československej socialistickej
republiky
v
roku 1960.
V čom je teda kvalitatívny rozdiel medzi právnou úpra-
vou
prokuratúry v minulosti a medzi tým, čo sa utvára tu?
Iste,
nájdeme tu drobné odlišnosti, ale v
podstate a v cha-
raktere
sa tu nadväzuje na staré vzory. Navyše treba znovu
zdôrazniť,
že tu chýba koncepcia toho, čomu by
predovšetkým
prokuratúra
mala slúžiť. Chýba tu jasná predstava budúceho
trestného
práva hmotného i procesného. To, čo tu
máme za-
tiaľ,
to je hybrid. Na rekodifikácii sa
údajne pracuje, ale
ja viem svoje.
Tak, alebo onak, ustanovuje sa tu najskôr
bič,
aby sa až potom neskôr určili
pravidlá, za ktorých sa
bude
používať.
Nečudujte sa, dámy a páni, ak tu pri
prijímaní takého
zákona
vládne isté znepokojenie. Veď v takomto
právnom pro-
stredí vyrástli v
minulosti osobnosti, akou bol
napríklad
známy
prokurátor doktor Josef Urválek. To bol pred
vojnou
slušný
a "sporiadaný" sudca Okresného súdu v Českých Budějo-
viciach.
Po vzniku prokuratúry sa však v ňom ozvala šelma.
Proces
so Slánským je iba jedným z mnohých jeho krvavých či-
nov.
A nešlo o omyl ani o fanatizmus človeka bojujúceho za
svoju
vieru. Dobre vedel, že jeho obete sa v súkolí drvivého
donucovania
učia svoje scenáre naspamäť. Myslím si, že on
a
mnohí ďalší to robili pre
iné. Odrazu im spadla do rúk
obrovská
moc bez reálnej zodpovednosti. Zrazu sa stali pánmi
nad
životmi svojich blížnych. Nemuseli sa
obmedzovať zisťo-
vaním
pravdy, mohli si ju vytvoriť. Šlo o
diabolské pokuše-
nie.
Právna úprava, ktorá to umožnila, bola obludná.
Opakujem však svoju otázku: V čom je
vlastne táto, čo
máme
na stole, iná?
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Moravčík,
po
ňom pán poslanec Benčík.
Poslanec J. Moravčík:
Vážený pán prezident,
pán predseda Národnej rady,
dámy a páni,
stotožňujem sa s dôvodmi, ktorými prezident Slovenskej
republiky
odôvodnil vrátenie zákona o prokuratúre. Nebudem
ich
preto opakovať, uvediem iba niekoľko
doplňujúcich argu-
mentov.
Zákon je v rozpore s článkom 16 ústavy,
citujem ods. 1:
"Nedotknuteľnosť
osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená
môže byť len
v prípadoch ustanovených zákonom." V tomto
ustanovení je jasne
vyjadrené ústavné právo na súkromie.
Súkromie
každého jednotlivca je posvätné a štát mu nesmie do
neho
zasahovať. V tomto práve je vyjadrená tiež zvrchovanosť
každého
jednotlivca. Právo štátu sa iba odvodzuje od tejto
zvrchovanosti.
Občania prepúšťajú niektoré svoje práva
štá-
tu,
a nie naopak. Na tom ja založená občianska spoločnosť.
Takéto
usporiadanie spoločnosti, v ktorej občan je suverénom
a
štát a štátne orgány sú v služobnom
pomere voči občanovi,
chránia
ho a pomáhajú mu, veď za to ich platí vo forme daní,
je vykúpené krvou mnoho miliónov ľudí.
Krvou tých, ktorí
padli
v boji proti absolutizmu, ktorí boli
popravení, ktorí
sa
vzopreli Stalinovi, Hitlerovi, Pinochetovi či Pol Potovi.
Alebo
sa ani nevzopreli, ale iba prekážali týmto a im podob-
ným
diktátorom.
Občianska spoločnosť je výsledkom ťažkého zápasu v de-
jinách
ľudstva a my na Slovensku na samom konci 20. storočia
prichádzame
s § 29 zákona o prokuratúre, podľa ktorého každý
je
povinný sa na výzvu dostaviť k prokurátorovi, ak mu v tom
nebráni
zákonný dôvod podať vysvetlenie. Prokurátor môže te-
da
bez udania dôvodu kohokoľvek a kedykoľvek pod hrozbou po-
kuty
predvolať. To, čo má byť podľa ústavy výnimočným, stáva
sa
v tomto zákone bezbrehým.
Vážené dámy, vážení páni, kde sa
nachádzame? Určite nie
v
občianskej spoločnosti. Takýto prístup
sa prejavuje v ce-
lom
zákone. Prokuratúra sa môže pliesť do
záležitostí cirk-
ví, politických
strán alebo občianskych
združení. Zákon
o
prokuratúre teda fakticky nerozlišuje, čo je súkromné a čo
je
verejné, aj keď sa navonok tak
tvári. Slovom, to nie je
zákon
občianskej spoločnosti, ale zákon totalitnej spoloč-
nosti.
Zákon o prokuratúre neobsahuje jeden
veľmi dôležitý in-
štitút,
a to je možnosť preskúmania niektorých rozhodnutí
prokurátora
súdom. Takáto možnosť môže byť veľmi užitočná aj
u
nás, aj napríklad vtedy, keď je prokuratúra nečinná. Ako
príklad môžem
uviesť blamáž, ktorú slovenská prokuratúra
pred
svetom, ale predovšetkým pred vlastným národom urobila,
a
to marením vyšetrovania únosu prezidentovho syna do zahra-
ničia.
Prokuratúra položila ochrannú ruku nad
štátnym tero-
rizmom.
Býva pravidlom, že v podobných prípadoch sa poškode-
ná
osoba môže po vyčerpaní opravných prostriedkov v rámci
prokuratúry
obrátiť na súd. Súd môže preskúmať rozhodnutie
prokuratúry.
Slovenský zákon o prokuratúre však zakotvuje
možno
svetový unikát. Prokuratúra preskúmava rozhodnutia sú-
dov.
Nie súdy, ale prokuratúra má byť na
Slovensku garantom
práva.
(Hlas predsedu Národnej rady: Ale to
nie je pravda.)
Vláda sa postarala o to, aby Charles Montesquieu stál na
Slovensku
na hlave.
Vážená
pani Katarína Tóthová,
podpredsedníčka vlády,
tento
žalostný stav spadá pod vašu zodpovednosť, zodpoved-
nosť
pred právnou históriou tohto štátu.
Vážený pán prezident,
dovoľte mi vyjadriť uznanie spojené s
obdivom za úsi-
lie,
ktoré vynakladáte pri odstraňovaní
takých právnych ne-
zmyselností,
akým je zákon o prokuratúre. Viem, s
akými ma-
teriálnymi problémami
musíte zápasiť v dôsledku
ignorant-
skej
rozpočtovej politiky terajšej vlády, aby ste zabezpeči-
li
riadny chod vašej kancelárie.
Slovensko raz určite plne
ocení
vaše úsilie o vytvorenie inštitúcií právneho štátu.
Ďakujem.
(Potlesk.)
(Hlas predsedu Národnej rady: Také
klamstvá.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Benčík, ale najskôr s faktickou poznámkou
sa
hlási pán poslanec Smolec.
Poslanec J. Smolec:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Moravčík, prečo
ste vy na
konci
tohto storočia zakladali Leninskú iskričku? Viete veľ-
mi
dobre, že Lenin bol najväčší totalitár v tomto storočí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
pre poslancov poslaneckého klubu Spoločná
voľba je jed-
noduché
zaujať stanovisko k vrátenému zákonu o
prokuratúre.
Pán prezident
mal dostatočné legislatívne a najmä vecné
dôvody
zákon nepodpísať a vrátiť ho na opätovné prerokova-
nie.
Už pri pôvodnom prerokúvaní návrhu zákona
o prokuratúre
sme upozorňovali na to, že
tento zákon mal byť zladený
s
koncepciou organizácie a postavenia
súdnictva a nadväzne
na to aj
na rekodifikáciu základných
justičných kódexov.
Žiaľ,
u nás sa nepostupuje ani v legislatívnej
oblasti kon-
cepčne,
a ja v tomto vidím príčinu toho, že zákon o prokura-
túre
nemá také parametre, aké by mal mať. My sme sa pokúšali
doplňujúcimi
a pozmeňujúcimi návrhmi pôvodný
návrh zlepšiť
najmä
v smere zmiernenia monokratickosti prokuratúry, posta-
venia
generálneho prokurátora, právomoci
prokuratúry a zvý-
šenia
samostatnosti prokurátorov a v
rešpektovaní ich práv-
neho
názoru.
Viaceré
naše návrhy boli
akceptované, ale ostali tam
niektoré
základné nedostatky, a preto sme za text návrhu zá-
kona nemohli hlasovať. V jednotlivých bodoch
výhrady pána
prezidenta
majú svoju opodstatnenosť. Viem
si predstaviť,
aby
podľa jednotlivých bodov bol návrh dopracovaný do prija-
teľného
stavu.
Konkrétne sa to týka
postavenia prokuratúry v ústave
vymedzenom rámci,
kde zastávame názor,
že môže byť len
v
rámci platnej ústavy. Môžeme si
predstavovať iné, ale
platná
ústava by nás nemala pustiť. A nie je dobré, ak gene-
rálny
prokurátor podľa toho, čo je tam
napísané, v podstate
ostáva
neodvolateľný. Nie je bez pochybností právomoc proku-
rátora,
najmä voči občanom, ale podľa môjho
názoru by nemal
mať kompetenciu aj voči samosprávnym
orgánom. My v samo-
správnej
oblasti preferujeme namiesto prokurátorského dozoru
súdnu
kontrolu, ktorá má väčšiu nezávislosť.
Ale sú aj iné časti zákona, ktoré je potrebné, a podľa
môjho
názoru, ak by bola politická vôľa,
bolo by možné po-
zmeniť
a doplniť. Z tohto hľadiska je
škoda, že pán prezi-
dent pri vrátení
zákona nevolil cestu konkrétnych
výhrad,
hoci
legislatívne sú precizované, ale
vrátil zákon ako ce-
lok,
pričom svoje zásadné výhrady oprel o dôvodovú správu.
V tomto
prípade z vyššie uvedených
dôvodov návrh pána
prezidenta
poslanecký klub Spoločná voľba podporí a za zákon
hlasovať
nebudeme.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Benčíkovi.
Pani poslankyne, páni poslanci, bola to posledná pri-
hláška
do rozpravy. Ešte sa hlási plán
poslanec Rózsa. Nech
sa
páči, pán poslanec.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
milí hostia,
pri
pôvodnom prerokúvaní návrhu
zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky som v mene Maďarskej koalície
vyjadril
naše
stanovisko, ani dnes nemám iný názor, a vtedy sme navr-
hovali
zákon v celosti neprijať. Pripomínam,
že som rozobe-
ral
otázku nesúladu zákona s ústavou, vyjadrili sme niektoré
organizačné
otázky a procesné vzťahy, ktoré
vylučujú objek-
tívnosť
konania, charakterizovali sme
tento zákon ako pro-
striedok
neobmedzenej moci a predložili sme
niekoľko pozme-
ňujúcich
návrhov, ktoré však neboli akceptované. Preto nemá-
me
dôvod ani teraz zmeniť svoje stanovisko.
Akceptujeme ná-
vrhy
pána prezidenta a opätovne budeme hlasovať, aby tento
návrh
zákona nebol prijatý, nebol odsúhlasený.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi ako životom
skúsenému
človekovi vyjadriť svoj vlastný názor. Skúsim to
povedať
veľmi stručne, a je to preklad z môjho
materinského
jazyka.
Ten, kto hlasuje za tento návrh z
akýchkoľvek dôvo-
dov,
či už bez dôkladného zváženia možných
okolností a mož-
ných
následkov, alebo z dôvodov pohodlnosti, alebo z dôvodov
politickej
príslušnosti, alebo z dôvodov bezpodmienečnej
poslušnosti
svojmu náčelníkovi, ten hlasuje, priatelia, za
svoj
rozsudok smrti.
Podľa § 27 ods. 3 rokovacieho poriadku
podávam procesný
návrh,
aby sa výnimočne o tomto návrhu hlasovalo tajne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
je to posledné
vystúpenie
v rámci rozpravy, takže končím rozpravu
k tomuto
bodu
programu.
Pán poslanec Rózsa navrhol tajné
hlasovanie, čo je síce
veľmi
neobvyklé v prípade zákonov, aby sa hlasovalo tajne,
ale
ako procedurálny návrh ho rešpektujem a dám o tom hlaso-
vať.
Najskôr sa pýtam pána prezidenta, či sa
chce k rozprave
vyjadriť.
(Odpoveď prezidenta: Nie.)
Pán prezident sa nechce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči, pán predseda.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
pani poslankyne a páni poslanci,
dovolím si len pár poznámok k
vystúpeniam pána prezi-
denta a
rečníkov v rámci
rozpravy. V prvom rade chcem
uviesť,
že ani v problematike inštitúcie prokuratúry a mode-
lu prokuratúry v našich a v iných podmienkach jednoduché
riešenia
neexistujú.
Chcem
uviesť, že tak názory pána prezidenta, ako aj
rečníkov
v rozprave podľa môjho názoru boli skôr
názormi de
lege
ferenda alebo mali isté politické
súvislosti, ktoré sa
viazali
na komunistickú minulosť prokuratúry, resp. ktoré sa
viazali
k samotnej osobe generálneho prokurátora. Vlastne aj
vystúpenie
pána prezidenta, keď hovoril o
modelových situá-
ciách,
že napríklad predstavme si, že
generálna prokuratúra
by
bola na strane politickej opozície, alebo vystúpenie pána
poslanca
Šimka, ktorý dal exkurz o komunistickom
vývoji in-
štitúcie
prokuratúry, alebo pána poslanca Moravčíka, ktorý
tiež
hovoril skôr z politickej roviny,
hovoril napríklad
o
štátnom terorizme a
podobne, všetky tieto
vystúpenia
v
tejto časti, v tej politickej, svedčia
o tom, že skutočný
problém dnešného rokovania o návrhu zákona o prokuratúre
nespočíva
vo vecnej, ale skôr v ideologickej a politickej
rovine.
A tam je každá produktívna polemika problematická.
Domnievam sa, že tiež jeden zo spôsobov
polemiky je ta-
ký,
že preženiem napríklad tvrdenie predkladateľov zákonov
do
nezmyselnosti a potom s takýmto názorom polemizujem. Mys-
lím
si, že takýmto spôsobom usadíte každého,
že nie je mož-
né
ani brániť sa voči takému spôsobu argumentácie. V tejto
súvislosti
si dovolím predovšetkým kolegom
poslancom dať do
pozornosti zborník
pod názvom Postavenie prokuratúry pri
ochrane
ľudských práv, ktorý bol vydaný v roku
1995 a je aj
v
našej parlamentnej knižnici, v rámci ktorého existujú vec-
né,
nie politické rozbory, argumentácie
expertov z Rady Eu-
rópy
a kompetentných medzinárodných
organizácií a inštitú-
cií.
Dovolím si z tohto zborníka uviesť len jeden krátky ci-
tát
pána Dr. Pavla Rychetského, ktorý v rozhodujúcom čase
bol
podpredsedom federálnej vlády
zodpovedným za oblasť le-
gislatívy
a ktorý sa veľkou hrivnou svojej účasti
zúčastnil
práve
aj na legislatívnom zoslabení
postavenia bývalej pro-
kuratúry,
najmä na začiatku deväťdesiatych rokov.
Dovolím
si jeden jeho
citát, ktorý bol publikovaný
v
jednom z denníkov, citujem:
"Úprimne povedané, teraz ako
advokát
objavujem celý rad medzier v oblasti právnej ochrany
občana. Považujem
za kardinálnu chybu,
že som súhlasil
a
vlastne predkladal bývalému Federálnemu zhromaždeniu návrh
novely
Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa zrušilo právo
prokuratúry
podávať sťažnosť pre porušenie zákona v
občian-
skoprávnych veciach. Stretol som sa s niekoľkými
prípadmi
nezákonných
rozsudkov v citlivých veciach, u
ktorých právny
poriadok
už vôbec neumožňuje nápravu práve v dôsledku od-
stránenia tohto inštitútu. To, že dnešná legislatíva
išla
v
tomto búraní ochrany občana ešte ďalej,
že zrušila i vše-
obecný
dozor prokuratúry a že v rade prípadov sa občan spra-
vodlivosti
proste nedovolá, je len smutné pokračovanie celé-
ho
procesu a ja to hovorím s hlbokou dávkou sebakritiky."
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Už len procedurálne pripomienky, pán poslanec. Prosím,
aby
sme to rešpektovali. (Hlas v sále.) Nie, pán poslanec,
ďakujem
pekne. Pristúpime k hlasovaniu.
Keďže
tu bol procedurálny návrh pána poslanca Rózsu,
vážené pani
poslankyne, páni poslanci,
budeme hlasovať
o
tom, aby sme záverečné hlasovanie
k tomuto zákonu robili
formou
tajného hlasovania.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Tento procedurálny návrh sme neprijali.
Teraz budeme hlasovať v súlade s článkom 87 ods. 3 Ús-
tavy
Slovenskej republiky o tom, či Národná rada uvedený zá-
kon
po opätovnom prerokovaní schvaľuje v znení, ako bol pri-
jatý
z 18. septembra 1996. Teda hlasujeme, či sme za to, aby
tento
zákon zostal pôvodný, tak ako sme ho schválili.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky po
opätovnom
prerokovaní schválila zákon Národnej
rady Sloven-
skej
republiky z 18. septembra 1996.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k ô s m e m u bodu
programu, ktorým je
zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 26. septem-
bra
1996, ktorým sa menia a dopĺňajú zákon Slovenskej národ-
nej
rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení
neskorších
predpisov, zákon Slovenskej
národnej rady číslo
255/1991
Zb. o Slovenskom rozhlase v znení
neskorších pred-
pisov a
zákon Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
166/1993
Z. z. o opatreniach v oblasti
rozhlasového a tele-
vízneho
vysielania, vrátený prezidentom Slovenskej republiky
na
opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republi-
ky.
Materiál ste dostali ako tlač 519. Jeho súčasťou je aj
rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z
11. októbra
1996 o vrátení
tohto zákona a takisto aj schválený zákon
z
26. septembra 1996.
Spoločnú správu máme ako tlač číslo 519a.
Teraz prosím pána prezidenta Michala
Kováča, aby vráte-
nie
zákona zdôvodnil.
Prezident Slovenskej
republiky M. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pred sebou máte ďalší zo zákonov,
pri podpise ktorého
som
využil právo dané mi ústavou a vrátil som ho Národnej
rade
Slovenskej republiky na opätovné
prerokovanie. Dôvody,
ktoré
ma k tomu viedli, možno zhrnúť do dvoch okruhov pro-
blémov.
Prvým je, že na základe schválenej novely
od 1. januára
1997
prestane vysielať Slovenská
televízia svoj program
STV
2, čím občania Slovenskej republiky
budú dlhodobo ochu-
dobnení o jeden
program. K tomuto
konštatovaniu ma vedie
znenie vami schválenej novely, pretože na
jej základe má
prenosové
cesty a sieť vysielačov doterajšieho
vysielacieho
okruhu
STV 2 využívať prevádzkovateľ, ktorému bude udelená
licencia.
Slovenská televízia má svoj
verejnoprávny program
STV
2 šíriť prostredníctvom satelitu.
Zo
stanovísk Rady Slovenskej
republiky pre rozhlasové
a
televízne vysielanie a
Odborov audiovizuálnych tvorcov
vyplýva,
že je nereálne, aby obidva subjekty -
tak prevádz-
kovateľ na
základe licencie, ako
aj Slovenská televízia
prostredníctvom družice
- začali vysielanie
1. januára
1997.
A to preto, že za necelé dva a pol mesiaca začatie vy-
sielania
nie je možné z dôvodov právnych,
technických a fi-
nančných.
V prípade licenčného prevádzkovateľa
preto, že licencia
nebola
dosiaľ udelená a podľa mojich vedomostí sa ani li-
cenčné konanie
nezačalo. Podľa platného
zákona číslo
468/1991
Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a
televízneho vy-
sielania
v platnom znení licenčné konanie si
vyžaduje okrem
výberu
subjektu radou aj schválenie Národnou radou Sloven-
skej
republiky, čo si vyžaduje istý časový priestor. Po ude-
lení
licencie musí mať prevádzkovateľ
určenú lehotu na za-
čatie
vysielania. Ako vyplýva z citovaného zákona (z jeho
§
15), rada môže odňať licenciu, ak prevádzkovateľ nezačal
vysielanie
v určenej, resp. v ročnej lehote od
udelenia li-
cencie.
To znamená, že zákon sám predpokladá,
že na začatie
vysielania
je potrebný pomerne dlhý čas. V prípade Sloven-
skej
televízie je začatie vysielania od 1.
januára 1997 ne-
reálne
preto, že Slovenská televízia nie je držiteľom opráv-
nenia
na vysielanie prostredníctvom družice,
ako aj to, že
takýto
druh vysielania je finančne a technicky
veľmi nároč-
ný.
Podľa dostupných vyjadrení rady nemá Slovenská televízia
prostriedky
na zavedenie družicového
vysielania. Nikto vám
nepredložil
riadne vyčíslenie predpokladaných
nákladov spo-
jených
s prijatím zákona. Ani ja nedisponujem
presnými čís-
lami.
Ale údaje, ktoré mi boli poskytnuté, aspoň približne
dokumentujú
značnú finančnú náročnosť zmeny spôsobu vysiela-
nia.
Náklady na zmenu značne prevýšia
doterajšie náklady za
užívanie
terestriálnej siete a navyše dôjde k výraznému zní-
ženiu
príjmov z reklamy, lebo počet divákov STV 2 klesne asi
o
60 %. Veľmi podstatne stúpnu aj platby za šírenie autor-
ských
diel, pretože programy sa budú šíriť na územie celej
Európy.
V prípade, že by tieto problémy -
technické, programové
a
finančné - nevznikli, navrhnuté riešenie nemôžem považovať
za
dobré najmä z toho dôvodu, že družicové vysielanie bude
prístupné
asi len 40 percentám domácností v Slovenskej re-
publike, ktoré vlastnia satelit alebo prijímajú
televízny
signál prostredníctvom káblových rozvodov.
Avšak finančné
prostriedky potrebné na
jeho zavedenie a vysielanie budú
vzhľadom
na to, že Slovenská televízia je
verejnoprávna in-
štitúcia,
hradené z prostriedkov všetkých koncesionárov a zo
štátneho
rozpočtu, teda z prostriedkov všetkých
daňovníkov.
Namieste
je aj otázka, prečo má daňový poplatník zaplatiť
zvýšenie
nákladov súvisiacich s prenechaním prenosových sie-
tí
a sietí vysielačov súkromnému prevádzkovateľovi, keď tie-
to
siete a vysielače boli vybudované z prostriedkov daňových
poplatníkov
a koncesionárov.
Druhým nemenej dôležitým dôvodom môjho
rozhodnutia je
skutočnosť, že znenie
schváleného zákona o zmene
využitia
prenosových ciest a
siete vysielačov teraz
využívaných na
šírenie
programu STV 2 nerešpektuje
Aktualizáciu plánu vyu-
žitia
kmitočtového spektra Slovenskej republiky, vypracovanú
Radou
Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysie-
lanie a
schválenú Výborom pre
vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport Národnej rady Slovenskej
republiky uznesením číslo
278
z 19. júna tohto roku.
Rada
Slovenskej republiky pre
rozhlasové a televízne
vysielanie je
orgánom, ktorý bol
zriadený zákonom číslo
294/1992
Zb. na podporu záujmov verejnosti na
uskutočňovaní
slobody prejavu a
práva na informácie. Do jej pôsobnosti
patrí
aj súčinnosť pri vypracúvaní plánov využitia kmitočtov
pre
vysielanie, ako aj vypracúvanie
stanovísk a návrhov na
utváranie zásad
štátnej politiky Slovenskej republiky vo
vzťahu
k vysielaniu a určovanie koncepcie jeho rozvoja. Pre-
to
považujem za nevyhnutné, aby k návrhu takej zásadnej zme-
ny
vo vysielaní druhého televízneho
programu verejnoprávnej
televízie
bolo vyžiadané stanovisko Rady Slovenskej republi-
ky
pre rozhlasové a televízne vysielanie,
aj aby pri prijí-
maní
zákona bolo jej stanovisko zohľadnené.
V tomto prípade
sa
tak nestalo.
Dôvodová správa k citovanému návrhu
zákona uvádza, že
rada podporuje privatizáciu druhého terestriálneho okruhu
Slovenskej televízie, a navrhuje, aby sa výberové
konanie
vyhlásilo
v roku 1997 tak, aby držiteľ licencie
mohol začať
vysielanie
1. januára 1998. Znenie zákona však nerešpektuje
toto
stanovisko a zavádza taký
legislatívny stav, ktorý de
facto
spôsobí, že od 1. januára 1997 nebude
terajší program
STV
2 vysielať.
Vážená Národná rada, som presvedčený, že pri prijímaní
zákona
nebolo vaším zámerom, aby občania Slovenskej republi-
ky
od 1. januára budúceho roka mali možnosť sledovať o jeden
program
Slovenskej televízie menej, ani
zmenšenie priestoru
na
šírenie informácií verejnoprávnou
inštitúciou Slovenskou
televíziou.
Pri zmenšení rozsahu vysielania nebude môcť Slo-
venská televízia
reálne a kvalitne zabezpečiť vysielanie
tých
programov, ktoré jej ukladá zákon. Preto vás žiadam,
aby
ste zohľadnili dôvody uvedené v mojom rozhodnutí a zá-
kon,
ktorým sa menia a dopĺňajú zákon číslo 254/1992 Zb.,
zákon
číslo 255/1991 Zb. a zákon číslo 166/1993 Z. z. schvá-
lili
s vypustením článku III, teda bez novely zákona číslo
166/1993
Z. z. o opatreniach v oblasti
rozhlasového a tele-
vízneho
vysielania i s vypustením príslušnej časti názvu zá-
kona.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu prezidentovi.
Ako
spoločná spravodajkyňa výborov
bola určená pani
poslankyňa Ida
Rapaičová. Prosím ju,
aby nás oboznámila
s
výsledkami prerokovania návrhu vo výboroch.
Poslankyňa I. Rapaičová:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
vážení kolegovia, kolegyne,
spoločná
správa Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady
Slovenskej republiky
a Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o
výsledku
prerokovania zákona
Národnej rady Slovenskej
republiky
z
26. septembra 1996, ktorým sa
menia a dopĺňajú zákon
Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej
televízii v
znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej
národnej rady
číslo 255/1991 Zb.
o Slovenskom rozhlase
v
znení neskorších predpisov
a zákon Národnej
rady
Slovenskej republiky
číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach
v
oblasti rozhlasového a
televízneho vysielania, vrátený
prezidentom Slovenskej republiky na opätovné
prerokovanie
v
Národnej rade Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
zo
14. októbra 1996 pridelil zákon
Národnej rady Slovenskej
republiky
z 26. septembra 1996, ktorým sa menia a dopĺňajú
zákon Slovenskej národnej rady číslo
254/1991 Zb.
o
Slovenskej televízii v znení
neskorších predpisov, zákon
Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom
rozhlase
v znení neskorších predpisov a zákon
Národnej rady
Slovenskej republiky
číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach
v
oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, vrátený
prezidentom Slovenskej republiky na opätovné
prerokovanie
v
Národnej rade Slovenskej republiky, Ústavnoprávnemu výboru
Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na
prerokovanie
do 22. októbra 1996 s tým, že
ostatné výbory
Národnej rady
Slovenskej republiky môžu
uvedený vrátený
zákon
prerokovať podľa vlastného uváženia.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky súčasne ur-
čil
na skoordinovanie stanovísk
výborov Národnej rady Slo-
venskej
republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, že skoordinované
stanoviská výborov
Národnej rady Slovenskej republiky sa
premietnu
do spoločnej správy výborov Národnej
rady Sloven-
skej
republiky.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky
vrátený zákon
prerokovali
v určenej lehote a zaujali k nemu toto stanovis-
ko:
Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky k vrá-
tenému
zákonu Národnej rady Slovenskej republiky neprijali
uznesenie,
pretože zaň nehlasovala nadpolovičná
väčšina ich
členov.
Toľko spoločná správa.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni. Prosím,
aby ste
zaujali
miesto určené pre spravodajcov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem roz-
pravu
k tomuto bodu programu s konštatovaním, že do rozpravy
som
dostal dve písomné prihlášky.
Ako prvý je prihlásený pán poslanec
Kňažko a po ňom pán
poslanec
Mikloško.
Poslanec M. Kňažko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne a poslanci,
rád by
som sa vyjadril k novele zákona
číslo 166/1993
Z.
z. o opatreniach v prevádzkovaní
rozhlasového a televíz-
neho
vysielania, ktorá predpokladá
prechod vysielania pro-
gramu verejnoprávnej televízie STV 2 na
satelitný okruh
s
následnou privatizáciou frekvencie STV 2 v licenčnom kona-
ní.
K
navrhovanému zákonu, ktorý
bol vrátený prezidentom
republiky na
opätovné prerokovanie, mám po konzultáciách
s
viacerými odborníkmi v oblasti masmédií nasledujúce pripo-
mienky.
1. Vzhľadom na to, že satelitné vysielanie je dostupné
iba
40 percentám obyvateľov, je článok III spomínanej novely
v
rozpore s článkom 26 Ústavy
Slovenskej republiky, ktorý
hovorí
o práve na informácie.
2. Je nemožné podmieniť sledovanie
verejnoprávnej tele-
vízie
nákladmi na zaobstaranie si káblového rozvodu či sate-
litného
prijímača.
3. Okolo 60 % koncesionárov bude platiť rovnaký konce-
sionársky
poplatok napriek tomu, že im nebude
umožnené sle-
dovať
programy STV 2, za ktoré v zmysle
zákona koncesionár-
sky
poplatok hradí, čím dochádza k znevýhodneniu a porušeniu
práv
týchto koncesionárov.
4. Slovenská televízia nedisponuje
dostatočnými finanč-
nými
zdrojmi na financovanie satelitného vysielania, čo bude
potrebné
riešiť buď značným zvýšením
koncesionárskeho po-
platku,
alebo výraznou dotáciou zo štátneho rozpočtu.
5. Značne sa zmení vysielacia štruktúra jediného celo-
plošne
dostupného verejnoprávneho vysielania,
čím budú vy-
tesnené
najmä detské a umelecké programy pôvodnej národnej
kultúry a Slovenská
televízia nebude môcť spĺňať
verejno-
právnu
funkciu.
6. Privatizácia STV 2 vnesie do duálneho
systému roz-
dielne podmienky
pre prevádzkovateľov licencií. Ako isto
viete,
VTV vysiela prostredníctvom satelitu, Markíza pokrýva
približne
68 % územia Slovenska, pričom má povinnosť dobudo-
vať
ďalšiu časť a sieť vysielačov na vlastné náklady, a nový
subjekt
dostane frekvenciu s celoplošným krytím
územia Slo-
venska
a s najmodernejším technologickým vybavením vybudova-
ným
z peňazí koncesionárov, pričom STV 1 zostane okruh so
starším
a technologicky opotrebovaným zariadením.
7. Slovenská televízia nedisponuje
autorskými právami
na
satelitné vysielanie, a preto vzniká otázka, čo bude na
tejto
frekvencii vysielať.
8. Reálne existujúci reklamný trh na
Slovensku nie je
schopný finančne
pokryť činnosť verejnoprávnej a ďalších
súkromných televízií, čo môže znamenať ohrozenie
duálneho
systému
na Slovensku.
A
na záver je zaujímavé, že uvedená
koncepcia neprešla
medzirezortným konaním a
nie je v súlade s aktualizáciou
plánu
využitia kmitočtového spektra, ktorú
vypracovala Rada
Slovenskej
televízie pre rozhlasové a televízne vysielanie
a
ktorú prijal výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport
pod
číslom uznesenia 278. Materiály Európskej únie, aj na
tejto
schôdzi prijatá konvencia Rady Európy - Dohovor o cez-
hraničnej televízii, zdôrazňujú záväzky štátov podporovať
a
vytvárať priaznivé podmienky na verejnoprávne vysielanie
ako garantov objektívnych informácií, zachovania pôvodnej
národnej
kultúry, ktoré nie sú divákovi schopné sprostredkú-
vať
komerčné televízie. Na to však Slovenská televízia po-
trebuje
dve celoplošné frekvencie. Privatizácia STV 2 je te-
da
v rozpore s obdobným konaním v krajinách Európskej únie.
Uvedené skutočnosti naznačujú, že predložený návrh zá-
kona
je v rozpore so základnými princípmi demokracie a Ústa-
vou
Slovenskej republiky. Do celkom iného
svetla sa dostáva
aj
cielená deštrukcia Slovenskej
televízie, ktorú dôsledne
realizuje ústredný
riaditeľ Darmo. A
zároveň si kladiem
otázku, kto z
vládnej koalície, konkrétne
z ministerstva
kultúry, má záujem o súkromné vysielanie na verejnoprávnej
frekvencii. Prečo si
kolegovia poslanci Mušková a
Haťapka
osvojili
vládny návrh zákona, ktorý neprešiel medzirezortným
konaním,
a predložili ho na schválenie Národnej rade Sloven-
skej
republiky? Prečo Slovenská televízia a
jej vedenie ne-
protestuje proti takému okliešteniu vysielacích
možností?
Kto
vysvetlí koncesionárovi, že od 1. januára 1997 bude pla-
tiť
koncesionársky poplatok za
program, ktorý nemá možnosť
za
normálnych okolností sledovať, a prečo
sa na frekvencii
STV
2 bude minimálne jeden rok iba zrniť?
Vážené
poslankyne a poslanci,
prosím, zvážte tieto
otázky
ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu o tomto ná-
vrhu,
a vyzývam vás, aby ste nechali zvíťaziť zdravý rozum.
Ďakujem vám.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej je do rozpravy prihlásený pán
poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Moja prvá otázka znie, či toto, čo
dostal pán prezi-
dent,
je aj pre obyčajných poslancov.
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
vysielacie frekvencie označované ako STV 1 a STV 2 sú
národným
bohatstvom patriacim občanom Slovenskej republiky
na
napĺňanie ich ústavného práva na
objektívne informovanie
a
napĺňanie ďalších úloh verejnoprávnej inštitúcie definova-
nej
zákonom o Slovenskej televízii. Len
nedeliteľnosť frek-
vencií
STV 1 a STV 2 s takmer celoplošným
pokrytím územia
Slovenskej
republiky umožňuje slúžiť
koncesionárom v celom
spektre
spravodajských, publicistických, umeleckých, športo-
vých
i vzdelávacích a ďalších programov. Navrhovaná privati-
zácia
súčasného terestriálneho okruhu STV 2 a prechod uvede-
ného
programu STV 2 na satelitný okruh by znamenala, keďže
satelitné
vysielanie je dostupné len cca 40 percentám obyva-
teľov,
takéto škody:
Boli by
tým dotknuté práva na
informácie, ktoré podľa
článku 26 Ústavy
Slovenskej republiky platia ako
základné
právo
pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Nepovažuje-
me za možné
podmieniť sledovanie verejnoprávnej
televízie
nákladmi
na zaobstarávanie si káblového rozvodu
či satelit-
ného
prijímača.
Ďalej okolo 60 % koncesionárov bude
platiť rovnaký kon-
cesionársky poplatok
ako majitelia satelitov a káblových
rozvodov,
ale bude im znemožnené sledovať programy STV 2, za
ktoré
si v zmysle zákona koncesionársky
poplatok uhrádzajú,
čím preukázateľne dochádza k znevýhodneniu a porušovaniu
práv
týchto koncesionárov.
Na súčasnom terestriálnom okruhu STV 2 sa prestane po-
dľa
tohto zákona od 1. januára 1997 vysielať až do ukončenia
licenčného
konania a začatia vysielania novým
subjektom, čo
môže
znamenať začatie vysielania v časovom
limite približne
6
až 18 mesiacov po privatizácii. Už
počas nevyužívania te-
restriálnej
frekvencie bude však musieť Slovenská
televízia
platiť
za satelitnú frekvenciu, pričom STV 2 bude mať prázd-
ny
obraz. Slovenská televízia nie je
schopná začať vysiela-
nie
prostredníctvom satelitu od 1. 1. 1997, čo prinesie zní-
ženie
objemu vysielania o viac než tisíc
hodín ročne v ne-
prospech
koncesionárov. Slovenská televízia
nedisponuje do-
statočnými finančnými zdrojmi na financovanie
satelitného
vysielania,
čo bude potrebné riešiť buď zvýšením koncesio-
nárskeho
poplatku približne o 100 %, a pripomínam, že za me-
nej
programu, alebo výraznou dotáciou zo
štátneho rozpočtu.
Divácke
záujmy na jedinom celoplošne dostupnom programe budú
de facto
znamenať vytesnávanie najmä
detských programov
a
umeleckých programov pôvodnej národnej
kultúry, čím Slo-
venská
televízia stratí charakter verejnoprávnej inštitúcie.
Privatizácia okruhu STV 2 vnáša do duálneho
systému
v
Slovenskej republike rozdielne
podmienky pre prevádzkova-
teľov licencií. Už tu bolo povedané, že VTV vysiela pro-
stredníctvom
satelitu, Markíza pokrýva približne 68 % územia
Slovenskej
republiky, pričom má povinnosť dobudovať ďalšiu
sieť
vysielačov na vlastné náklady.
Nový subjekt by získal
frekvenciu
celoplošným pokrytím územia Slovenskej
republiky
s
najmodernejším technologickým vybavením, vybudovaným z pe-
ňazí
koncesionárov, to treba podčiarknuť, a daňových poplat-
níkov, pričom verejnoprávnej televízii zostane okruh STV 1
i
so starším a technologicky
opotrebovaným zariadením.
STV nedisponuje autorskými právami na
vysielanie pro-
gramov
prostredníctvom satelitu, a tak je otázka, čo bude na
tejto
frekvencii vysielať. Uvedená skutočnosť bude mať vplyv
najmä
na zvýšenie ekonomických nákladov za šírenie programu.
Tvrdenie,
že uvedený zákon podporuje duálny systém, nie je
pravdivé,
práve naopak. Reálne existujúci
mediálny reklamný
trh nie je
schopný finančne pokryť činnosť
verejnoprávnej
a
dvoch súkromných televízií,
čo môže znamenať ohrozenie
a
zrútenie duálneho systému.
Mnohé indície nasvedčujú tomu, že o
privatizáciu uvede-
nej frekvencie
má záujem určitá
politická skupina ľudí,
k
čomu má slúžiť aj súčasná
deštrukcia prebiehajúca v Slo-
venskej
televízii, čo môže znamenať výrazný posun v demokra-
tizačnom
procese v Slovenskej republike.
Uvedená koncepcia zosobnená
v zákone neprešla medzire-
zortným
konaním a nie je v súlade s
aktualizáciou plánu vy-
užitia
kmitočtového spektra Slovenskej
republiky, ktorý vy-
pracovala
Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a tele-
vízne
vysielanie a ktorý prijal Výbor
Národnej rady Sloven-
skej republiky
pre vzdelanie, vedu,
kultúru a šport dňa
19.
6. 1996 pod číslom uznesenia 278 a uložil Rade Sloven-
skej
republiky pre rozhlasové a televízne
vysielanie postu-
povať
vo svojej činnosti podľa tohto aktualizovaného plánu
využitia
kmitočtového spektra Slovenskej republiky.
Materiály Európskej únie a
Európskeho spoločenstva
-
pozri Európska direktíva 552/1989 -
televízia bez hraníc,
Konvencia Rady
Európy, Dohovor o cezhraničnej televízii,
zdôrazňujú záväzky štátov podporovať a vytvárať
priaznivé
podmienky
pre verejnoprávne televízie ako garantov objektív-
nych
informácií zachovávania pôvodnej
národnej kultúry, ší-
riteľov
porozumenia a znášanlivosti, ako aj
nositeľov etic-
kých hodnôt, ktoré nie sú divákovi schopné
sprostredkovať
komerčné
televízie. Na to však STV nevyhnutne okrem iného
potrebuje
dve celoplošné terestriálne frekvencie, tak ako je
to
takmer vo všetkých krajinách Európy.
Tendencia privatizácie
frekvencie STV 2
je preto
v
priamom protiklade s obdobným
konaním v krajinách Európ-
skej
únie a Európskeho spoločenstva.
K predmetnému návrhu zákona neboli
spracované odborné
expertízy zamerané
na dosah uvedeného zákona. Odporúčame
preto
oboznámiť sa s pripomienkami Rady Slovenskej republiky
pre
rozhlasové a televízne vysielanie z medzirezortného pri-
pomienkového
konania z augusta 1996 k návrhu zákona Minis-
terstva
kultúry Slovenskej republiky vypracovaného na zákla-
de
uznesenia vedenia Ministerstva kultúry
Slovenskej repub-
liky
číslo 24/V/377, ktorý predložil
pán Sečík z Minister-
stva
kultúry Slovenskej republiky v júli 1996.
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
nie sme proti vzniku súkromných televíznych spoločnos-
tí,
nemôžeme však akceptovať, že na šírenie
komerčného pro-
gramu
má slúžiť frekvencia verejnoprávnej
televízie na úkor
práv koncesionára i demokratických princípov
spoločnosti.
Nič by nemalo
brániť súkromným spoločnostiam
uchádzať sa
o
vysielaciu licenciu, požiadať o jej pridelenie na prípadné
satelitné
vysielanie na základe rovnosti s ďalšími subjektmi
pôsobiacimi
v tejto oblasti. Z tohto dôvodu vás žiadame, aby
Národná rada Slovenskej republiky akceptovala
pripomienky
pána
prezidenta a zákon v tomto zmysle zamietla.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec. Pani poslankyne, páni po-
slanci,
nemám už žiadnu prihlášku do rozpravy. S faktickou
poznámkou
sa ešte hlási pán poslanec Líška.
Poslanec S. Líška:
Ďakujem, pán predseda.
Rád by som veľmi krátko reagoval na
vystúpenie pána ko-
legu
Mikloška, ktorý sa vo svojom prednese
dotkol práva ob-
čanov
Slovenskej republiky na informáciu.
Ja si myslím, že
nikto
z tu prítomných poslancov nemá pochybnosti o tom, že
občania
našej republiky majú právo na
informácie. O tom ne-
pochybujem.
Ale toto právo podoprel tvrdeniami o
akejsi de-
liteľnosti
a nedeliteľnosti frekvencií Slovenskej
televí-
zie
1 a Slovenskej televízie 2. Chcel
by som sa ho spýtať,
čo
pod tým myslel a koľko je frekvencií na STV 1 a STV 2, či
má
túto vedomosť. Pri čítaní,
prednese z "lajstrov", ktoré
mal
pred sebou, sa dopustil niekoľkých ďalších technických
lapsusov, ktoré
jednoducho treba uviesť
na pravú mieru.
Ubezpečujem pána kolegu
Mikloška, že z čiste technických
príčin
neexistuje jediná terestriálna frekvencia či už prog-
ramového
okruhu STV 1, alebo STV 2.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec. Takže, vážené pani poslan-
kyne,
páni poslanci, ak sa už nikto nehlási, končím rozpravu
k
tomuto bodu programu.
Mal by som sa spýtať pán prezidenta, či chce mať záve-
rečné
slovo. Pán prezident odišiel, pretože
má prijatie za-
hraničnej
delegácie. Takže pýtam sa pani spoločnej spravo-
dajkyne,
či chce mať záverečné slovo.
Poslankyňa I. Rapaičová:
Nie, ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani spoločná spravodajkyňa nechce mať
záverečné slovo.
Pristúpime
k hlasovaniu. Budeme musieť najprv hlasovať o ná-
vrhu
pána prezidenta.
Budeme
hlasovať najskôr o
pripomienke, ktorú uviedol
pán
prezident, kde žiada, aby sa článok
III vypustil a sú-
časne
článok IV bol označený ako článok III. To je návrh pá-
na
prezidenta.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pani
spoločná
spravodajkyňa odporúča návrh
prijať, alebo nepri-
jať?
Poslankyňa I. Rapaičová:
Neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani spravodajkyňa návrh neodporúča
prijať.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh
pána prezidenta.
Pani
poslankyňa, podľa mňa
nemusíme teraz hlasovať
o
zákone ako celku, ale podľa skúseností z našej snemovne
dajme
o tom hlasovať.
Prosím, pani poslankyne a páni poslanci, budeme hlaso-
vať
o zákone vrátenom pánom prezidentom ako celku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Poslankyňa I. Rapaičová:
Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o zákone, tak ako bol predložený.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme potvrdili pôvodné
znenie zákona.
Ďakujem pekne pani spoločnej
spravodajkyni.
Pani poslankyne, páni poslanci, deviatym
bodom programu
mal
byť opäť jeden z vrátených zákonov pána
prezidenta. Pán
prezident sa
ospravedlňoval tým, že
prijíma zahraničnú
návštevu.
Aby sme neprerušili chod schôdze, dovoľujem si na-
vrhnúť, keďže je
tu prítomný pán minister
spravodlivosti,
aby
sme zatiaľ prerokovali štrnásty bod
programu, ktorým je
návrh
na vyslovenie súhlasu Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou repub-
likou
o doplnení a uľahčení vykonávania
Európskeho dohovoru
o
vydávaní z 13. decembra 1957.
Dám hlasovať o tom, či súhlasíme s touto zmenou
progra-
mu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o súhlase
so
zmenou programu.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 107 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme so zmenou vyjadrili
súhlas.
Budeme pokračovať š t r n á s t y m bodom, ktorým je
návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou
republikou
o doplnení a uľahčení vykonávania
Európskeho do-
hovoru
o vydávaní z 13. decembra 1957.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 479,
vrátane návrhu
uznesenia
Národnej rady, a spoločnú správu
výborov ako tlač
479a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
tento zákon uve-
die
minister spravodlivosti pán Jozef
Liščák. Nech sa páči,
pán
minister.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
páni poslanci,
pristúpenie Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru
o
vydávaní z 13. decembra 1957
podnietilo novú etapu v do-
jednávaní
dvojstranných zmlúv o právnej pomoci v trestných
veciach
a o vydávaní osôb na trestné stíhanie a výkon trestu
medzi Slovenskou republikou a ostatnými
štátmi, ktoré sú
zmluvnými
stranami predmetného dohovoru Rady Európy. Článkom
28
ods. 1 citovaného dohovoru sa nahrádzajú vo vzájomných
vzťahoch medzi
zmluvnými stranami existujúce dvojstranné
zmluvy.
Dohovor však na druhej strane umožňuje
dojednávanie
dvojstranných
zmlúv na uľahčenie vykonávania a doplnenia us-
tanovení
dohovoru v rozsahu princípov prijatých
v tomto do-
hovore.
Z týchto dôvodov začalo ministerstvo
spravodlivosti dl-
hodobý proces dojednávania dodatkových dvojstranných zmlúv
k
Európskemu dohovoru o vydávaní s tými štátmi, s ktorými
malo bývalé
Československo dojednané dvojstranné
zmluvy
o
právnej pomoci o vydávaní a s ktorými
je právny styk jus-
tičných
orgánov Slovenskej republiky najrozšírenejší. Po Ra-
kúskej
republike, s ktorou bola dodatková zmluva podpísaná
v
roku 1994 a nadobudla účinnosť 1. februára 1996, reagovala
na
návrh Slovenskej republiky
dojednať dodatkovú zmluvu aj
Poľská
republika, nakoľko Európsky dohovor o vydávaní nahra-
dil
aj ustanovenia Zmluvy medzi Československou republikou
a
Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave práv-
nych
vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trest-
ných
veciach.
Predkladaný návrh Zmluvy medzi
Slovenskou republikou
a
Poľskou republikou o doplnení a uľahčení vykonávania Eu-
rópskeho
dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957
je výsled-
kom
intenzívnych dvojstranných slovensko-poľských expertných
rokovaní.
Dojednanie navrhovanej dvojstrannej zmluvy je žia-
duce
a aktuálne s ohľadom na súčasné potreby súdnej praxe
a
praxe orgánov činných v trestnom
konaní, a to v dôsledku
vysokej
intenzity stykov justičných orgánov oboch strán, ako
aj
z dôvodu, že citovaný dohovor má
charakter rámcový a ne-
upravuje niektoré
špecifické otázky, ktoré boli upravené
v
uvedenej dvojstrannej česko-slovensko-poľskej zmluve.
Dojednaný návrh zmluvy má charakter
prezidentskej me-
dzinárodnej zmluvy v
súlade s článkom 86 písm. e) Ústavy
Slovenskej
republiky, preto so zmluvou musí
vysloviť súhlas
Národná
rada Slovenskej republiky a následne
musí byť rati-
fikovaná
prezidentom Slovenskej republiky
podľa článku 102
písm.
a) ústavy.
Vláda Slovenskej republiky na
svojom zasadnutí dňa
28.
mája 1996 uznesením číslo 377 vyslovila súhlas s uzatvo-
rením
predmetnej zmluvy a odporučila prezidentovi Slovenskej
republiky, aby zmluvu
po vyslovení súhlasu Národnou
radou
Slovenskej
republiky ratifikoval. Súčasne
odporučila prezi-
dentovi
Slovenskej republiky, aby na podpis zmluvy splnomoc-
nil
ministra spravodlivosti. Minister
spravodlivosti zmluvu
na základe
plnomocenstva prezidenta Slovenskej republiky
podpísal
dňa 23. augusta 1996 v Tatranskej Javorine.
Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej
republiky vyslo-
vila
s predkladanou zmluvou súhlas tak, ako
je to vyjadrené
v
navrhovanom uznesení.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu ministrovi.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, ako spoločný
spravodajca
bol výborom určený predseda
ústavnoprávneho vý-
boru
pán Brňák. Prosím ho, aby predniesol
závery z preroko-
vania
materiálu vo výboroch.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
pani poslankyne, páni poslanci,
návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou
republikou
o doplnení a uľahčení vykonávania
Európskeho do-
hovoru
o vydávaní z 13. decembra 1957 pridelil
predseda Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky svojím
rozhodnutím číslo
1151
zo dňa 18. 9. 1996 na prerokovanie do
17. 10. 1996 ús-
tavnoprávnemu
výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a za-
hraničnému výboru.
Zároveň určil ústavnoprávny výbor ako
príslušný
pripraviť správu o výsledku prerokovania materiálu
vo
výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a návrh na
uznesenie
Národnej rady Slovenskej republiky.
Všetky uvedené výbory Národnej rady
Slovenskej republi-
ky
prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a rov-
nako
odporúčajú Národnej rade Slovenskej
republiky vysloviť
súhlas
so Zmluvou medzi Slovenskou republikou
a Poľskou re-
publikou
o doplnení a uľahčení vykonávania
Európskeho doho-
voru
o vydávaní z 13. decembra 1957.
Toľko spoločná správa, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpra-
vu
k tomuto bodu s konštatovaním, že do
rozpravy som nedos-
tal
žiadne prihlášky. Preto sa pýtam, či sa
niekto hlási do
rozpravy.
(Nikto.)
Konštatujem, že sa do
rozpravy nehlási nikto, ani
s
faktickou poznámkou. Uzatváram
rozpravu. Pán minister sa
nemá
k čomu vyjadrovať, takisto ani pán spoločný spravodajca
Brňák.
Preto hneď pristúpime k hlasovaniu.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia,
ktorým Národná rada
Slovenskej
republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Sloven-
skej
republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou
medzi Slovenskou
republikou
a Poľskou republikou o doplnení a
uľahčení vyko-
návania
Európskeho dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie
schválili.
Môžeme pristúpiť k pätnástemu bodu programu, ktorým je
vládny
návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, kto-
rým
sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov
a o zmene a do-
plnení
niektorých zákonov. (Hlasy zo sály, že je
potrebné
o
tom hlasovať.) Áno, uvedomujem si to,
že sme nehlasovali.
Takže
najskôr budeme hlasovať, či o tomto
návrhu zákona bu-
deme
rokovať teraz.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Myslím si, že týmto zákonom doplníme
doobedňajší pro-
gram
a potom budeme pokračovať vráteným zákonom pánom prezi-
dentom.
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže môžeme pokračovať.
Ešte raz opakujem, budeme rokovať o p ä t n á s t o m
bode
programu, ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa ustanovujú nové sídla a obvody
súdov a o zmene a
doplnení
niektorých zákonov.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 496 a
spoločnú správu
z
výborov ako tlač 496a.
Z poverenia vlády aj tento zákon uvedie minister spra-
vodlivosti
pán Liščák. Prosím vás, pán minister, aby ste zá-
kon
uviedli.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
zákonom
Slovenskej národnej rady
číslo 80/1992 Zb.
o
štátnej správe súdov boli územné
obvody okresných súdov
vymedzené v zhode
s územnými obvodmi okresov,
vymedzenými
zákonom
Slovenskej národnej rady číslo 517/1990
Zb. o územ-
nom
a správnom členení Slovenskej republiky. Územné obvody
troch
krajských súdov a Mestského súdu v Bratislave boli vy-
medzené súčtom
územných obvodov okresov,
resp. obvodov
v
Bratislave a Košiciach, taxatívne
uvedených v tomto záko-
ne.
Dňom nadobudnutia účinnosti zákona Národnej rady Sloven-
skej republiky číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom
usporiadaní Slovenskej republiky bolo zriadených 8 krajov
a
79 okresov. Uvedeným zákonom bol
zrušený zákon Slovenskej
národnej
rady číslo 517/1990 Zb., ktorý som spomínal, čím
došlo
k situácii, že niektoré okresné súdy nemajú zákonnou
formou
vymedzené svoje územné obvody a nové
okresy a nemajú
zákonnou formou vymedzené vecné a miestne príslušné
súdy.
Vychádzajúc
z článku 143 Ústavy Slovenskej republiky je pre-
to
potrebné prijať zákon, ktorým sa nielen
zriadia nové sú-
dy,
ale ktorým sa aj vymedzia ich územné
obvody, najmä tých
okresných súdov, ktorých územné obvody budú tvoriť
územia
dvoch
alebo troch okresov.
Článok I predkladaného návrhu zákona v
súlade s uznese-
ním vlády
Slovenskej republiky číslo
523 z 13. 8. 1996
s
účinnosťou od 1. januára 1997 určuje sídla a územné obvody
8
krajských súdov a 55 okresných súdov.
Predpokladá zriade-
nie
5 nových krajských súdov - v
Nitre, Prešove, Trenčíne,
Trnave
a Žiline a 13 nových okresných súdov - v Bánovciach
nad
Bebravou, Brezne, Kežmarku, Malackách,
Námestove, Novom
meste
nad Váhom, Partizánskom, Pezinku, Piešťanoch, Revúcej,
Ružomberku,
Skalici a v Šali. So zreteľom na
náročnosť nie-
ktorých
súdnych agend a reálne možnosti ich vybavovania oso-
bitným
spôsobom sa upravuje príslušnosť súdov v oblasti kon-
kurzného
a vyrovnávacieho konania, ktorá sa zveruje len trom
doteraz
existujúcim krajským súdom.
Príslušnosť na vedenie
obchodných registrov sa zveruje okresným súdom
v sídlach
kraja.
Článok II tohto zákona,
ktorý by mal nadobudnúť účin-
nosť
dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,
predpokladá
zánik Okresného súdu Bratislava-vidiek, ktorý by
sa
mal zlúčiť s Okresným súdom Bratislava III, zánik Kraj-
ského
súdu v Bratislave zlúčením s Mestským súdom v Brati-
slave
a súčasne premenovanie Mestského súdu v
Bratislave na
Krajský
súd v Bratislave v súlade s jeho územnou pôsobnosťou
pre Bratislavský kraj. Ďalej premenovanie
obvodných súdov
v
Bratislave a Košiciach na okresné súdy
a premenovanie Ok-
resného súdu
Košice-vidiek na Okresný súd Košice-okolie,
vymedzenie
územnej pôsobnosti pre doterajšie krajské a ok-
resné
súdy tak, aby nedochádzalo k zbytočnému presunu súd-
nych
spisov, určenie príslušnosti niektorých okresných súdov
na vedenie obchodných registrov pre obvod
krajských súdov
a
z dôvodu zabezpečenia personálneho obsadenia novozriade-
ných
súdov hmotnú stimuláciu sudcov, ktorí budú pridelení na
novozriadené
súdy.
Navrhuje sa, aby súdne konania, ktoré
sa začali pred
nadobudnutím
účinnosti článku I a článku II tohto zákona,
dokončili
súdy vecne a miestne príslušné na konanie podľa
právnych predpisov platných v čase začatia konania.
Novo-
zriadené
súdy, ktoré nebudú pri svojom vzniku personálne za-
bezpečené
tak ako doterajšie súdy, budú príslušné
až na ko-
nania,
ktoré začnú po prvom januári roku 1997.
Premenovanie obvodných súdov v Bratislave a Košiciach
a
Mestského súdu v Bratislave si
vyžiadalo tiež novelizáciu
zákona
Slovenskej národnej rady číslo 80/1992
Zb. o štátnej
správe
súdov.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi na záver ešte niekoľko poznámok k súčasnému
i
budúcemu usporiadaniu súdov Slovenskej republiky.
Cieľom predkladaného návrhu je:
1. legalizovať súčasný právne nevyhovujúci stav do ča-
su, kým nevstúpi do života nová organizácia súdov podľa
úpravy
článku I vládneho návrhu.
2. upraviť systém súdov po 1. 1. 1997
podľa navrhovanej
úpravy,
ktorou sa územie Slovenskej republiky
rozdelí na 55
okresných
a 8 krajských súdov.
Nakoľko územné a správne usporiadanie
štátu pozostáva
zo 79 správnych okresov, musí zákon
upraviť súdne okresy
tak,
že taxatívne vymenované okresné súdy
budú svoju právo-
moc
vykonávať na území viacerých
administratívnych okresov,
a
to až do času, kým sa nevytvoria
podmienky na to, aby sa
zákonom
mohli zriadiť prvostupňové súdy aj v ďalších alebo
ostatných
okresoch.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister aj ja vám.
Ako spoločný spravodajca výborov k tomuto
bodu programu
bol
určený pán poslanec Cuper. Prosím ho,
aby nás oboznámil
s
výsledkami prerokovania návrhu zákona vo výboroch.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu Ústav-
noprávneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verej-
nú
správu, územnú samosprávu a národnosti
a Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre obranu a
bezpečnosť o výsled-
koch
prerokovania vládneho návrhu zákona
Národnej rady Slo-
venskej
republiky, ktorým sa ustanovujú nové
sídla a obvody
súdov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dostali ste
ju
ako tlač 496a.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 1160 z 18. septembra pridelil na prerokovanie
najneskôr
do 17. októbra tohto roku Ústavnoprávnemu výboru
Národnej rady
Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-
nú
samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre obranu a bezpečnosť vládny návrh zákona Národ-
nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa
ustanovujú nové
sídla
a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých záko-
nov. Na skoordinovanie stanovísk bol určený
Ústavnoprávny
výbor
Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť súhlasí s predmetným návrhom
zákona a odporúča
Národnej
rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
ustanovujú nové
sídla
a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých záko-
nov,
schváliť. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej re-
publiky
taktiež súhlasia s návrhom zákona a odporúčajú Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky schváliť ho po zohľadnení
ich
pripomienok.
Prednesiem vám jednotlivé pripomienky s
tým, že k tomu,
ktoré budem odporúčať na hlasovanie kladne
alebo záporne,
budem
hovoriť pri uvádzaní jednotlivých pripomienok, pretože
ich
je značný počet a budeme ich
musieť ešte raz vo výbore
prejsť
a zhodnúť sa na nich.
Výbor pre verejnú správu, územnú
samosprávu a národnos-
ti
navrhuje doplniť v článku I ods. 1 nové písmeno h), ktoré
by
znelo: "Okresného súdu Senec". V článku I ods. 5 ten istý
výbor navrhuje doplniť písmeno h), ktoré znie:
"Okresného
súdu
Bytča". Ten istý výbor, teda výbor
pre verejnú správu,
územnú samosprávu
a národnosti navrhuje v
článku I § 2
ods.
3 vypustiť slová "a okresu Senec". Výbor pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti tiež navrhuje v člán-
ku
I § 2 za znenie doterajšieho odseku 4 vložiť
nový od-
sek
8, ktorý by znel: "Sídlom
Okresného súdu Senec je mesto
Senec,
jeho obvod tvorí územný obvod okresu Senec." Znenie
ďalších
odsekov prečíslovať. Ten istý výbor v
článku I § 2
ods.
26 navrhuje vypustiť slová "okresu Bytča".
Výbor pre verejnú správu, územnú
samosprávu a národnos-
ti
ďalej navrhuje za odsek 26 vložiť nový odsek 27, ktorý by
znel:
"Sídlom Okresného súdu Bytča je
mesto Bytča. Jeho ob-
vod
tvorí územný obvod okresu Bytča." Znenie ďalších odsekov
prečíslovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca, myslím si, že
toto máme všet-
ci
na stole v spoločnej správe. Toto netreba čítať.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem,
pán predseda. Ak
ste to teda všetci iste
dostali,
obmedzím sa...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, radšej sa neobmedzujte, ale...
Poslanec J. Cuper:
...na to, že budem potom pri
uvádzaní hlasovania ho-
voriť,
ktorý odporučím a ktorý nie.
Ak
nie sú ďalší prihlásení
do rozpravy, vážený pán
predseda,
žiadal by som o vystúpenie v rozprave.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi.
Do rozpra-
vy
som nedostal žiadnu písomnú
prihlášku. Hlási sa pán po-
slanec
Šimko, ale najskôr vystúpi v rozprave pán spoločný
spravodajca.
Zaznamenávam vašu prihlášku, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som predniesol vo svojom
vystúpení nie-
koľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré si
vyžaduje spresnenie
zákona.
K
článku II bod 1 v §
1 slová "ustanoviť
pôsobnosť
niektorých obvodných súdov v Bratislave" by
sa nahradili
slovami "ustanoviť pôsobnosť niektorých okresných
súdov
v
Bratislave a Košiciach". Doterajšie body 1 až 11 by sa po-
tom
označili ako 2 až 12. Ide o legislatívno-technickú úpra-
vu
v súlade s navrhovaným článkom II zákona.
Ďalej by som navrhoval v článku III v bode 2 nové zne-
nie
v § 33, kde by sa vypustili odsek 3 až 4, z doterajšieho
odseku
5 by sa vypustila druhá veta a odsek 5
by sa označil
ako
odsek 3. Ide tiež o legislatívno-technickú úpravu, ktorá
súvisí
s vypustením odsekov 3 až 4 v § 33 zákona číslo 335
z
roku 1991 Zb.
Ďalšia navrhovaná zmena by sa dotkla článku IV bodu 1,
ktorý
by mal znieť: "Súdne konanie
začaté pred nadobudnutím
účinnosti článku I
a článku II tohto zákona dokončí súd,
ktorý
bol príslušný na konanie v čase začatia konania, s vý-
nimkou"
- a tu by sa vsunuli a), b) a c), teda "a) súdnych
konaní vo veciach
obchodného registra, ktoré s
účinnosťou
od
1. januára 1997 dokončí súd príslušný na konanie podľa
územnej
pôsobnosti vymedzenej článkom I tohto
zákona". Pís-
meno
b) by znelo: "súdnych konaní
začatých na Krajskom súde
v
Bratislave, pobočka v Nitre, ktoré s
účinnosťou od 1. ja-
nuára
1997 dokončí Krajský súd v Nitre".
Ustanovenie písme-
na
c) by potom znelo: "súdnych konaní začatých na zaniknu-
tých
súdoch, ktoré dokončí súd, na ktorý
prešiel výkon súd-
nictva
v zmysle článku IV bodu 2 písm. a) a b)".
K navrhovanému zneniu písmena a): Z
hľadiska funkčnosti
obchodných
registrov jednotlivých obvodných
krajských súdov
je
nevyhnutné, aby začaté konanie vo
veciach obchodného re-
gistra
dokončili nové registrové súdy, ktoré
okrem rozhodo-
vania
o registrácii nových právnických osôb by mali rozhodo-
vať aj o
zmenách zápisov týkajúcich sa týchto subjektov
a
o ich výmaze z obchodného registra.
Takouto právnou úpra-
vou
sa zabezpečí funkčnosť a prehľadnosť
obchodných regist-
rov,
ktoré budú viesť okresné súdy v sídlach krajských súdov.
K
navrhovanému zneniu písmena
b): Podľa tohto návrhu
zákona
od 1. januára 1997 by mal byť
zriadený Krajský súd
v
Nitre. Nie je účelné, aby konania, ktoré do jeho zriadenia
patrili
do pôsobnosti Krajského súdu v Bratislave, pobočka
v
Nitre, dokončil Krajský súd v Bratislave.
K
navrhovanému zneniu písmena
c): Ide o legislatívnu
úpravu,
ktorá odstráni prípadné
interpretačné problémy pri
výklade
ustanovení článku IV bodu 2 návrhu zákona.
Ďalej navrhujem, aby v článku IV bod 3 znel: "Sudcovi
zvolenému
bez časového obmedzenia, ktorý je pridelený na no-
vozriadený
súd, a sudcovi preloženému na novozriadený súd,
ktorého
sídlo nie je miestom trvalého pobytu,
alebo miestom
jeho
doterajšieho výkonu funkcie sudcu,
patrí od prvého dňa
pridelenia
alebo preloženia po dobu troch rokov, najneskôr
však do
piatich rokov od
nadobudnutia účinnosti článku
I
tohto zákona" - a tu by sa pokračovalo - "osobitný mesačný
príplatok
podľa vzdialenosti tohto súdu od jeho doterajšieho
miesta
výkonu funkcie sudcu." Ďalej by
bolo to isté, čo je
v
pôvodnom navrhovanom znení zákona.
Ďalej by nasledovalo:
"Za
pridelenie alebo preloženie na novozriadený súd sa na
účely
tohto zákona považuje aj pridelenie alebo preloženie
sudcu
na vybavovanie vecí obchodného registra
na registrový
súd
v Nitre, Prešove, Trenčíne, Trnave a Žiline. Osobitný
mesačný
príplatok nepatrí sudcovi za dobu, počas ktorej nemá
nárok
na plat, a za dobu, keď nevykonáva sudcovskú funkciu
pre chorobu." Odôvodňujem túto navrhovanú
zmenu tak, že
právna
úprava prispeje k zabezpečeniu personálneho obsadenia
a
funkčnosti novozriadených registrových
súdov. Aj do nado-
budnutia účinnosti tohto zákona patrili do
sústavy súdov
Slovenskej
republiky okresné súdy v Nitre,
Prešove, Trenčí-
ne,
Trnave a Žiline, ale tieto súdy neboli
príslušné na vy-
bavovanie
vecí obchodného registra.
V článku IV v bode 4 navrhujem tiež nové znenie: "Prí-
sediaci
okresných súdov a krajských súdov zostávajú aj po
nadobudnutí účinnosti
článku I tohto zákona prísediacimi
tých
súdov, pre ktoré boli zvolení, s výnimkou prísediacich,
ktorí
majú bydlisko v obvode novozriadených súdov. Títo prí-
sediaci
sa stávajú prísediacimi novozriadených súdov." Dote-
rajšie
znenie článku IV bod 4 sa vypúšťa bez náhrady.
Odôvodňujem to tým, že znenie ustanovenia
článku IV bo-
du
4 vzbudzuje pochybnosti o ústavnosti navrhovaného ustano-
venia,
podľa ktorého sudcovia Krajského súdu v Bratislave,
pobočka
v Nitre by sa mali stať bez svojho
predchádzajúceho
súhlasu
sudcami novozriadeného Krajského súdu v
Nitre. Nové
navrhované
znenie bodu 4 odstráni pochybnosti o legitimite
prísediacich
zvolených za jednotlivé okresné a krajské súdy.
V článku IV bod 7 sa doterajší text označí ako písmeno
a)
a doplní sa novými písmenami b) a c), ktoré budú znieť:
"b)
vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republi-
ky číslo 250/1991 Zb. o zriadení pobočky Krajského súdu
v
Bratislave, Nitre v znení vyhlášky Ministerstva spravodli-
vosti
Slovenskej republiky číslo 621/1991 Zb." Písmeno c) by
potom znelo: "vyhláška Ministerstva spravodlivosti Sloven-
skej
republiky číslo 86/1995 Z. z., ktorou sa zriaďuje v Ná-
mestove
pobočka Okresného súdu v Dolnom Kubíne".
Odôvodnenie: s účinnosťou od 1. 1. 1997 vzniká Krajský
súd
v Nitre a Okresný súd v Námestove.
To sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré som chcel pred-
niesť.
Prosím, aby potom boli hlasovaním podporené.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja vám, pán poslanec.
Ďalej sa do rozpravy
prihlásil
pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Dámy a páni,
najskôr
niekoľko slov k
spôsobu, ako rokujeme. Pán
predseda,
myslím si, že schválený program rokovania má svoju
logiku,
myslím si, že sme ho schvaľovali z toho
dôvodu, aby
sme
vedeli, ktorý bod bude nasledovať, po ktorom bode, aby
sme
sa mohli pripraviť, aby sme tu napríklad mali aj text
zákona.
Ja tu napríklad nemám text zákona,
ktorý prerokúva-
me,
a je to dôležitý zákon. Nazdávam sa, že by sme nemali
rokovať
takým spôsobom, aby sme mali čím skôr
program z kr-
ku,
ale mali by sme rokovať tak, aby sme
prijímali kvalitné
zákony.
Ale pristúpim k návrhu zákona, o ktorom rokujeme.
Myslím
si, že návrh zákona je najlepším vysvedčením
o
nekoncepčnosti vládnej legislatívy. Vznikol v podstate ako
dôsledok
prijatého zákona o územnom a správnom usporiadaní
Slovenskej
republiky. Už vtedy sme vyčítali tomu
zákonu, že
vyvolá
množstvo dôsledkov, na ktoré sa nemyslelo v čase, keď
bol
ten zákon prijímaný. Už v tom zákone
bolo možné upraviť
niektoré
nevyhnutné veci, ktoré sa dotýkajú
územnej organi-
zácie
súdov, nemuseli by sme sa teraz príliš ponáhľať s pri-
jímaním
tohto zákona a mohli by sme i tento zákon oveľa lep-
šie
pripraviť.
Zákon o
územnom a správnom usporiadaní
Slovenskej re-
publiky
bol odôvodnený predovšetkým tým, že jeho cieľom bolo
priblížiť
administratívu, teda výkon štátnej
správy občano-
vi.
Tento cieľ je absolútne legitímny a nazdávam sa, že pri-
náleží
výkonu štátnej správy. Otázka je, či tento cieľ má
sledovať
aj organizácia súdov. Ja sa nazdávam,
že nie. Mys-
lím
si, že nie je dôvodom približovať súdy
občanom, pretože
nevieme
vlastne, komu sa približujú. Približujú sa obžalova-
nému
alebo odporcovi? Jednoducho si myslím,
že územná orga-
nizácia
súdov má vychádzať z iného kritéria, z
kritéria to-
ho,
aby bola čo najlepšie zabezpečená
ochrana práv a opráv-
nených
záujmov občanov a právnických osôb,
prípadne aj štá-
tu.
Nie je
nutné, aby územná organizácia
súdov kopírovala
územné
a správne usporiadanie štátu, a ani to tak v podstate
doteraz nebolo. V roku 1990, pokiaľ ide o územné a správne
usporiadanie
Slovenska, boli zrušené kraje, ale
vieme veľmi
dobre,
že súdna sústava v tomto zostala stabilná, krajské
súdy
fungovali ďalej podľa krajov, ktoré boli určené iným
zákonom.
A fungovalo to dobre.
Základný problém tohto návrhu je, že koncepčná nepri-
pravenosť, ktorá
bola už v
čase, keď sa prijímal zákon
o
územnom a správnom členení Slovenska,
sa takýmto spôsobom
dostáva
ďalej, dostáva sa aj do územnej organizácie súdov.
Zriaďuje
sa nie 79 okresných súdov, ale iba 55.
To znamená,
že
zasa tu máme len jednu etapu namiesto toho, aby sme sa
dobre
pripravili a prijali perspektívne
koncepčné riešenie.
Je
to prvok nestability, a nazdávam sa, k
tomu sa ešte vrá-
tim,
že takýto prvok práve súdnictvu mimoriadne škodí.
Podľa môjho názoru bolo potrebné
urobiť si dostatočnú
analýzu,
možno že pán minister si nechal takúto analýzu uro-
biť,
ale nie je nám známa, ako napríklad fungovali také malé
súdy
v minulosti, keď u nás boli. Pokiaľ mám možnosť konzul-
tovať
so staršími sudcami, tí práve hovoria, že malé súdy
boli
skôr nepraktické, že bolo oveľa lepšie, keď sa potom
súdy koncentrovali do väčších okresov. Z
toho dôvodu, že
práve
v malých mestách, v ktorých boli súdy obsadené vlastne
len niekoľkými sudcami - teraz to bude minimum 5
sudcov
-
dochádzalo k podstatne viacerým námietkam namietajúcim
zaujatosť sudcov. Okrem toho, keďže náš
Trestný poriadok
ukladá sudcom niektoré povinnosti, ktoré od nich
žiadajú,
aby
boli v 24-hodinovej pohotovosti, potom vlastne na malých
súdoch
budú sudcovia v permanentnej pohotovosti. Čiže prine-
sie
to množstvo problémov, o ktorých treba, aby sme boli in-
formovaní,
a o ktorých treba, aby sme sa zamysleli a podľa
toho
prijali rozhodnutie.
Ďalším problémom je rozdelenie agendy.
Ako sa ustanovu-
je
v tomto návrhu zákona, agenda alebo spisy, ktoré vybavujú
dnešné
doterajšie veľké okresné súdy, sa nerozdelia a zosta-
nú
v sídle budúcich okresov, ale v
prípade, že sa okres na-
príklad
rozdelí na tri nové okresy a budú tam
dva nové súdy
a
jeden zostane, všetka agenda zostane v sídle pôvodného ok-
resu,
ostatné dva začnú od nuly, lenže na pôvodnom okrese
bude
menej sudcov, čiže agenda sa bude vybavovať dlhšie, ako
by
sa vybavovala teraz.
Chcem len pripomenúť, že problém
rozdeľovania okresných
súdov sme mali
ako také laboratórium v Bratislave v roku
1978.
Od 1. júla sa rozdelil vtedajší Mestský súd Bratislava
na vtedy štyri
obvodné súdy s postavením okresných súdov
a
Krajský súd kraja Bratislava sa rozdelil na Krajský súd
pre
kraj a Mestský súd pre Bratislavu s postavením krajského
súdu.
Vtedy sa agenda rozdelila proporcionálne, teda podľa
kritérií na
určenie príslušnosti na
obvodné súdy, takže
vlastne
zaťaženie bolo proporcionálne, ale aj tak to vyvola-
lo
množstvo problémov a sudcovia z celého
Slovenska chodili
vypomáhať, aby sa
podľa možnosti tento
problém len v tom
jednom
prípade - Bratislavy - vyriešil.
Ďalším praktickým problémom je dvojitá účinnosť. Zákon
nadobúda
účinnosť dňom vyhlásenia, jedna jeho časť, tá časť,
ktorá
rieši bezprostredne problémy vyvolané
zákonom o územ-
nom
a správnom členení, pritom ešte kraje zostávajú v pod-
state
v tom rozsahu, ako boli doteraz, a
vlastne pre 55 ok-
resných
súdov a 8 krajov je stanovená účinnosť, teda pre to-
to
riešenie, až od 1.januára 1997. To znamená, že ak prvá
časť
nadobudne účinnosť - povedzme - niekedy
v polovici no-
vembra, alebo kedy
sa vydá Zbierka zákonov v prípade, že
dnes
bude tento zákon schválený, tak tu bude podľa môjho ná-
zoru
zbytočné jeden a pol mesačné obdobie, ktoré zase vyvolá
celý
rad praktických problémov, s ktorými
sme sa proste ne-
zaoberali
- praktických problémov, ako sú
hlavičkové papie-
re,
pečiatky a všetko možné. To všetko
stojí peniaze, stojí
to
peniaze daňových poplatníkov. Myslím
si, že týmto sme sa
mali
zaoberať.
Súdnictvo je pilierom v našej
rozkolísanej politickej
situácii
a nazdávam sa, že práve zákon o súdoch a sudcoch,
ktorý
bol prijatý v roku 1991, zabezpečil mechanizmus stabi-
lity tejto jednej z troch mocí v štáte, a
myslím si, že
môžeme
byť vcelku všetci hrdí na to, že
stabilita v tejto
oblasti
štátnej moci jestvuje. Práve preto, ak sa má v tomto
stabilnom
prvku čosi meniť, tak by tu malo platiť
slovenské
príslovie:
"Dvakrát meraj a raz
strihaj". Mám pocit, že sa
to
robí presne opačne.
Oceňujem, že po dlhých diskusiách sa
ustúpilo od úsilia
siahnuť
na nepreložiteľnosť sudcov. Toto
považujem za pozi-
tívum
tohto zákona, aj keď, pokiaľ som
rozumel návrhom pána
poslanca Cupera, spoločného spravodajcu, tak pán
poslanec
vlastne
tento inštitút opäť rozkolísava. Prosil
by som, keď
budeme
hlasovať o pripomienkach, aby sme ich najskôr dostali
písomne,
aby sme si ich mohli dobre preštudovať. A dovolím
si tiež
vyjadriť isté rozpaky
nad spravodajskou správou
a
nad účinkovaním spoločného spravodajcu, lebo sa nepamätám,
že
by tieto návrhy predložil ústavnoprávnemu výboru, ktorého
je
členom.
Nezávislosť sudcov je inštitút
mimoriadne citlivý
a
rôzne závislosti, aké poznáme z
minulosti, sa mnohokrát
vytvárajú
veľmi nenápadne. Jednou z takých nenápadných me-
tód,
ako možno ovplyvňovať a dostávať sudcov do istej závis-
losti,
tlačiť na nich aspoň hrozbou, aby boli prípadne po-
slušnými, je permanentná reorganizácia, permanentná zmena,
kde
sa môžu títo sudcovia dostávať do situácie, že sa môžu
cítiť
čímsi vo svojom postavení ohrození. To
sa dotýka sud-
cov,
to sa dotýka organizácie súdov a
to sa dotýka aj súd-
nych
funkcionárov, predovšetkým predsedov súdov.
Počul som v kuloári vášho
ministerstva, pán minister,
takú tézu, že
sa údajne hľadajú politicky
prispôsobivejší
predsedovia
súdov. Bol by som veľmi nerád, keby to tak bolo.
Predsedovia
súdov pretrvali vlastne všetkých ministrov spra-
vodlivosti
odkedy platí zákon o súdoch a sudcoch.
Považujem
to
za veľmi dobré, že táto stabilita v súdnej moci jestvuje.
Budeme
veľmi citlivo a pozorne sledovať, ako sa bude vyvíjať
personálna
politika v tejto oblasti. Nazdávam sa,
že je po-
trebné,
aby sme zabezpečili pokračovanie tej
stability súd-
nej
moci, aká existuje doteraz.
Dámy a páni, na záver chcem povedať len
toľko, že tento
zákon,
podľa môjho názoru, nie je dostatočne
koncepčne pri-
pravený.
Z toho dôvodu sa zdržím hlasovania. Som
si vedomý,
že
niektoré zásahy, ktoré vyvolal zákon o územnom a správnom
usporiadaní,
sú potrebné, ale tie zásahy sa dajú vyriešiť aj
oveľa
jednoduchším spôsobom.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Pán poslanec, súhlasím s vašou poznámkou, ale rozhodli
ste
o tom vy. Možno by bolo dobré, keby sme si prijali v Ná-
rodnej
rade uznesenie o tom, aby sme v
priebehu schôdze ne-
mohli
meniť program. Ja som za.
S faktickou poznámkou sa hlási spoločný
spravodajca pán
Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
ďakujem pánu poslancovi Šimkovi, že ma
ešte raz obozná-
mil
s tým, s čím ma oboznámil v televíznej
relácii Markízy.
(Hlasy
v sále.) To je v poriadku.
Ďalej chcem pánu Šimkovi odpovedať, že asi zrejme celé
súdnictvo fungovalo len za ten čas, čo bol on
ministrom
spravodlivosti, všetko ostatné je veľmi nápadne
podozrivé
len
preto, že tento rezort ministerstva spravodlivosti ne-
riadi
KDH, zrejme asi.
Ďalej chcem povedať pánu poslancovi Šimkovi, že ja som
spravodajskú
správu nepripravoval, ako vie, vždy ju
pripra-
vuje
garančný výbor, resp. jeho
tajomník. A vyprosujem si,
moje pozmeňujúce
návrhy si môžem predniesť buď vo
výbore,
alebo
v pléne. Pán poslanec Šimko sa tiež so mnou nechodí
radiť, či svoje
pozmeňujúce návrhy prednesie vo výbore,
alebo
až v pléne. Pokiaľ ja v tomto
parlamente sedím, veľmi
dobre
si pamätám, že práve naopak, poslanci opozície zásadne
svoje zásadné
pozmeňujúce návrhy prednášajú
až v pléne,
a
nie vo výboroch. Ja som to robil doteraz opačne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Do
rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Benčík.
Predtým
s faktickou poznámkou pán Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predseda.
Vážení koaliční kolegovia,
pán
minister vo svojom
úvodnom slove okrem
iného
povedal, že
schválením tohto návrhu
zákona je potrebné
legalizovať
súčasný právny stav. Vyplývajú z toho
minimálne
tieto
poznatky:
1. Keďže podľa slov pána ministra máme legalizovať sú-
časný právny stav, z toho vyplýva, že doteraz v dôsledku
prijatia
zákona o územnom a správnom usporiadaní
Slovenskej
republiky, resp.
uverejnením nariadenia vlády, ktorým sa
zverejňuje
zoznam obcí tvoriacich jednotlivé okresy, vznikol
nelegálny
stav.
2.
Keďže až teraz bol predložený návrh tohto zákona,
vláda
nerozhoduje zodpovedne a zrejme ľavá ruka nevie, čo
robí
pravá, resp. hlava vlády
nekoordinuje alebo aspoň ne-
rešpektuje
ostatných členov vlády. Ak to tak nie je, potom
minister
spravodlivosti nezvládol svoju úlohu.
3. Ako obyčajne, aj teraz sa ukázalo, dá
sa povedať, že
to
priam potvrdila vláda, že opozícia mala
opäť pravdu, keď
nesúhlasila
s takým povrchným a tým aj
nezodpovedným rieše-
ním
tentokrát reformy verejnej správy, a že
vládna koalícia
nevie
rozhodovať zodpovedne o tejto krajine.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán kolega Cuper, rešpektoval by som tvoju pripomienku
k
tomu, že koalícia dáva väčšinu pozmeňujúcich návrhov až
v
pléne, a nie vo výboroch. Ale rešpektoval by som ju vtedy,
keby
by si ty bol dal tieto pozmeňujúce návrhy, s ktorými si
teraz
vyšiel, vo výbore, a že by
prípadne neboli vo výbore
odsúhlasené
a prijaté. Lenže ty si vyšiel s
niečím novým.
Myslím
si, a som o tom presvedčený, že to nie sú tvoje po-
zmeňujúce
návrhy, že sú to pozmeňujúce návrhy ministerstva
alebo
konkrétne už pána ministra. A tu
sa ukazuje, ako ne-
koncepčne,
neodborne a neprofesionálne ministerstvo,
aj sám
pán
minister pristupoval pri tvorbe a predložení tohto návr-
hu
do pléna Národnej rady. Je to tak, pán
minister, pretože
tieto
návrhy, ktoré sa tu objavili, pán poslanec Cuper vo
výbore
nespomenul.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne. Mám dve poznámky k
vystúpeniu pána do-
centa
Cupera, môjho priateľa.
Najskôr k oceneniu doterajšej stability
súdnictva. Mys-
lím
si, že zďaleka som nehovoril o sebe. Pokiaľ
ide o mini-
strov spravodlivosti, ktorí boli na
čele toho rezortu po
prijatí
zákona o súdoch a sudcoch, bol ich celý
rad. Bol to
minister
Posluch, potom som bol veľmi krátko ja, potom to
bola
Katarína Tóthová, potom to bol minister
Hanzel a teraz
je
to minister Liščák. Ak doteraz táto moc v štáte fungovala
ako veľmi
solídna moc, tým
myslím justíciu, tak je to
i
s ocenením všetkých týchto
ministrov, aspoň teda ako to
vidím
ja. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka - nazdávam sa, že pre právnika je mimo-
riadne
dôležitá jedna vlastnosť, a to je
schopnosť rozlišo-
vať.
Je iné, ak sa poslanec rozhodne svoje pripomienky pred-
ložiť
výboru a potom prípadne aj plénu, alebo
ak sa rozhod-
ne,
že ich predloží až plénu, a iné je, ak
dostane poslanec
dôveru
výboru, je spravodajcom výboru a ako spravodajca toho
výboru
okrem svojej spravodajskej správy predloží v podstate
nový
zákon. To je veľký rozdiel. Aspoň ja v
tom rozdiel vi-
dím,
pán kolega.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán
poslanec Šimko, nejde o
nijaký nový zákon, ide
o
pozmeňujúce návrhy, ktoré majú
zákon legislatívne spres-
niť,
až na jednu výnimku v článku IV
ods. 3, kde sa naozaj
neprijalo
nijaké obmedzenie, a keďže ide o dočasný inštitút,
je
celkom logické ho obmedziť na dobu
troch, najneskôr pia-
tich
rokov, čo vyplýva zo zákona. Samozrejme, iné pozmeňujú-
ce
návrhy sú len
legislatívno-technického charakteru.
Teda
nejde
v nijakom prípade, ako vy tvrdíte,
alebo ako ty tvr-
díš, môj
priateľ kolega Šimko,
o nejaké zásadné zmeny,
o
ktorých som mal povinnosť ako spoločný
spravodajca infor-
movať
vás vo výbore.
Samozrejme, ide o to, že i ja sa môžem rozhodnúť, kedy
tie pripomienky akceptujem, neakceptujem, alebo či sú to,
pán Miklušičák, moje pripomienky, alebo
pripomienky mini-
sterstva.
Keď ich prednesie poslanec na tomto pléne, sú to
jeho
pripomienky. Takže to je z mojej strany všetko.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec. Nech sa
páči, pán poslanec
Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
základný
problém vznikol, keď
s účinnosťou zákona
o
územnej organizácii štátu nebol novelizovaný zákon o orga-
nizácii
súdov. Všetci dobre vieme, a ja
som z tohto miesta
na
to upozorňoval už skôr, že vzniklo právne vákuum a dnešný
stav
je taký, že v niektorých prípadoch občan
nemá svojho
sudcu. To sme
zapríčinili my. Ten, kto legislatívu takto
riadi,
by sa mal za to veľmi-veľmi červenať,
a konečne je
načase,
aby sme uplatnili aj politickú zodpovednosť.
Pán minister, a to treba pripísať k
jeho dobru (lenže
legislatívu
riadi v tomto štáte niekto iný), sa
pokúšal vec
urýchlene
riešiť. Žiaľ, neuspel. Pripravil malú
novelu a na
túto
malú novelu sa postupne navrstvili
ďalšie veci bez ná-
ležitej
legislatívnej prípravy. A korunu tomu dnes nasadil
môj
ctený kolega Cuper. Pokiaľ sa pamätám, tento materiál
sme
v ústavnoprávnom výbore prerokúvali na dvakrát, teda bo-
lo
dosť časového priestoru. Diskusia bola
vecná, rozsiahla,
hľadali
sme východiská. Ale kolega Cuper sa na nej nezúčast-
nil,
a ak áno, tak len okrajovo. To je jeho právo, ako aj
to,
že dnes prednesie súbor návrhov. Ale profesionálne sa to
nerobí.
Neviem, či takýto komplex pozmeňujúcich
návrhov bez ná-
ležitého
posúdenia aj v ústavnoprávnom výbore je kompatibil-
ný
s pôvodným návrhom a zámyslom
predkladateľa. V poslanec-
kom
klube Spoločná voľba preto musíme
zvážiť pôvodne kladný
postoj
k tomuto návrhu a prehodnotiť ho.
Myslím si však, že
ak
sa návrh s pozmeňujúcimi návrhmi kolegu Cupera schváli,
svedčí
to o tom, čo už dávno hovorím, že tento parlament ne-
kontroluje
vládu, ale vláda určuje parlamentu, ako má postu-
povať.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslanci, do rozpravy už nemám
žiadnu prihlášku.
Nikto sa ani
nehlási. Je tu nejaký postup, pán poslanec,
hlásite
sa s faktickou pripomienkou, alebo do rozpravy? Nech
sa
páči, pán poslanec Fogaš sa hlási do rozpravy.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
je tu iste nejaký postup, ale myslím si, že ten postup
by
mal rešpektovať určité reguly, ktoré sú
buď dané nejakým
rokovacím
poriadkom, alebo sú dané zvyklosťami, ktoré sme si
tu
osvojili, a obávam sa, že ich nie celkom dodržiavame.
Chcem povedať len niekoľko stručných
poznámok.
K téme organizácie súdov a súdnictva, o
jej problémoch,
ktoré
môžu byť spojené práve s realizáciou
následných zmien
súvisiacich
s územnosprávnym členením, som
diskutoval práve
pri
tomto zákone. Ak som sa pokúsil upozorniť jednak na eko-
nomické,
ale aj organizačno-právne či politicko-právne as-
pekty,
ktoré prinesie táto zmena v súvislosti s organizáciou
súdnictva, tak som
to robil v dobrej viere, že si všetci
uvedomujeme
čas, v ktorom sa pohybujeme. Ak by sme boli moh-
li realizovať
veci v časovej následnosti do 1. januára
a
následne v prvom polroku budúceho
roku, myslím si, že aj
minister
spravodlivosti by mal lepší priestor na
to, aby sa
pripravil
lepší návrh zákona než ten, ktorý je pripravený.
Navyše
"znalec" kolega Rea mi vtedy odpovedal, že môj ekono-
mický
odhad i problémy s konštituovaním súdov, nových súdov,
sú
iba vízie niektorých úradníkov z
Ministerstva spravodli-
vosti
Slovenskej republiky. Nebola to pravda
a život ukazu-
je,
že tie problémy sú naozaj reálne, sú na stole a treba
ich
nejakým spôsobom vyriešiť. Nepočúvali ste vtedy, keď sme
hovorili
o tom, že vzniknú problémy pri realizácii jedného
zo
základných práv, t. j. práva na
súdnu ochranu. Tie pro-
blémy
dnes reálne existujú a pán minister o
nich dobre vie.
Poviem
len dve perličky.
Západoslovenský kraj neexistuje, ale
západoslovenský súd
áno.
Bratislava-vidiek neexistuje, ale
súd existuje objek-
tívne.
Zatiaľ to nebolo zrušené. Z toho vznikli problémy pri
uplatňovaní nárokov, pretože tam, kde nie je možné najmä
v
civilno-právnych veciach určiť podmienky príslušnosti, mu-
sí
rozhodovať Najvyšší súd a môže vzniknúť veľa sporov, kto-
ré
sa budú jednoducho naťahovať a
ekonomicky zdražovať. Do-
mnievam
sa preto, že by si úprava žiadala serióznejšie posú-
denie.
Aj preto si myslím, vážený pán kolega
Cuper, bez to-
ho, aby niekto
spochybňoval právo poslanca
predniesť nové
návrhy,
že je potrebné, aby sme si tieto návrhy mohli pozor-
ne
preštudovať, zvážiť ich a hlasovať až potom, keď sa kluby
poradia,
keď sa poradí, podľa mojej mienky, aj ústavnoprávny
výbor, čo chcem
súčasne navrhnúť. Chcem
navrhnúť, aby ho
predseda ústavnoprávneho výboru zvolal a
aby ste posúdili
predložené
návrhy ako garančný výbor tak, aby sa nestalo, že
schválime
niečo, čo prinesie určitú disfunkčnosť.
Aj ja sa domnievam, že návrh, ktorý tu bol prednesený,
istým
spôsobom spochybňuje snahu ministerstva nezasiahnuť do
zásady
nepreložiteľnosti a tým i nezávislosti súdov. Najmä
pozmeňujúci návrh článku IV ods. 3 podľa mojej mienky je
formulovaný tak, že
môže zvádzať i k obvineniu vo vzťahu
k
nám, že sme vlastne narušili tento princíp, a aj keď si
myslím, že
finančné zvýhodnenie je
predsa istým tlakom,
predsa
je to len cesta, cez ktorú sa dal prekonať celý rad
problémov.
Preto navrhujem tento bod zvážiť a skôr sa pri-
kláňam
k tomu, a odporúčam to i ctenému
poslaneckému zboru,
aby
sa priklonil k návrhu, ktorý bol predložený v ústavno-
právnom
výbore, totiž k návrhu, ktorý iba rozširoval okruh
osôb,
ktorým má byť daný príplatok, aj o tie, ktoré sú tam
iba dočasne.
Uvedený návrh ústavnoprávny výbor schválil,
a
teda rieši problém, ktorý je uvedený v návrhu, ktorý pred-
niesol
pán poslanec Cuper.
Nechcem spochybňovať lehoty, o ktorých sa tam hovorí,
aby
to nevyzeralo, že je to natrvalo, ale,
vážené kolegyne,
kolegovia,
ako mám informácie i z rozhovorov s
pánom minis-
trom,
ide o riešenie, ktoré je dočasné, to všetci dobre vie-
me,
a je dočasné, kým sa nevypracuje komplexný nový návrh
zákona, ktorý by
definitívne stabilizoval počet
okresných
súdov,
ktorý by definitívne dotvoril
podmienky i na fungo-
vanie
súdnictva v celej šírke. Preto si
myslím, že ten ná-
vrh, ktorý bol
predložený, i s lehotami, je podľa
mojej
mienky
pochybný a treba ho zvážiť.
Jedným
zo základných princípov
fungovania civilného
súdnictva,
a nielen jeho, je i princíp, ktorý nazývame od-
borne
perpetuatio fori, to znamená
pretrvávanie príslušnos-
ti toho súdu,
na ktorom sa konanie začalo. Tento princíp
znamená,
že ak súd konanie začal, má ho dokončiť, i keď sa
podmienky
pre príslušnosť zmenili, a to je zásada, prosím,
ktorá
platí od rímskeho práva. Táto zásada je
porušená cel-
kom
vo výnimočných prípadoch, úplne výnimočných, a doteraz
to
bolo len tam, kde sa to týkalo maloletých detí. Myslím
si,
že návrh, ktorý predložil pán kolega Cuper, najmä v čas-
ti
4, kde sa mení bod 1, kde sa stanovujú
výnimky pre kona-
nie v registrovaných veciach, je narušením
tohto princípu
a
odporúčam ústavnoprávnemu výboru, aby ste
veľmi pozorne
zvážili,
či je táto cesta vhodná.
Domnievam sa, že proces prenosu
jednotlivých vecí z do-
teraz existujúcich registrovaných súdov na nové je
proces
veľmi
zložitý, ktorý súvisí i s manipuláciou
so spismi, sú-
visí
s právami a povinnosťami, ktoré sa
uplatňujú vo vzťahu
k
tretím osobám zo strany právnických osôb, a môže súvisieť,
samozrejme, i
s existenčnými záležitosťami jednotlivých
právnických
osôb tam, kde ide o zmeny. Preto
odporúčam, aby
sme
tento návrh pozorne zvážili. Na prvé čítanie, tak ako ho
ja
vidím, si myslím, že je v rozpore so zásadou, ktorú som
citoval.
Myslím, že by nebolo dobré, aby sme ho schválili.
Treba
vytvoriť na všetko primeraný čas. Všetko sa urobiť dá,
ak
je to v súlade s ústavou, so zákonom, ale treba na to
vytvárať
dobré podmienky, aby sa ani so spismi,
ani s ľuďmi
nemanipulovalo
bez toho, aby sme zvážili konkrétne dopady.
Chcem
teda odporučiť, aby sa schválil pôvodný návrh,
ktorý bol
predložený ústavnoprávnym výborom, týkajúci sa
rozšírenia
príplatkov i na tých, ktorí budú
dočasne pôsobiť
na
iných súdoch, než bol ich. Súčasne navrhujem,
aby sa zi-
šiel ústavnoprávny výbor a posúdil
tieto pripomienky, aby
sme
hlasovali o zákone až po posúdení v ústavnoprávnom výbo-
re.
Súčasne vás chcem poprosiť, aby ste pozorne zvážili tú
pripomienku
uvedenú v bode IV bod 1 i v súvislosti s mojou
námietkou
týkajúcou sa princípu perpetuatio fori.
Na
záver chcem povedať toľko: rozhodujeme o citlivej
veci,
rozhodujeme o súčasti moci, ktorá ako-tak doteraz fun-
govala.
Pri všetkých kritických výhradách voči
sudcom a sú-
dom
si myslím, že je to jedna zložka, ktorá
je stabilizova-
ná.
Prosím, rozhodujme tak, aby sme ju v budúcnosti nedesta-
bilizovali,
a nenúťme svojimi rozhodnutiami, často
politic-
kými,
ministra spravodlivosti hľadať cesty na riešenia, kto-
ré
sú absurdné alebo sú natoľko dočasné, že môžu znemožniť
fungovanie
súdnictva.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa
páči, pán poslanec Cuper, ak
chcete faktickú
poznámku.
(Hlas zo sály.) Nech sa
páči, pán poslanec Hru-
šovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán predseda, chcel by som vás len
poprosiť, aby v prí-
pade,
ak bude prerušené prerokúvanie tohto
bodu, aj napriek
tomu,
že už nie je nikto prihlásený do
rozpravy, ste neuza-
tvorili rozpravu k
tomuto bodu, aby sme si nechali
ešte
priestor
na prípadné ďalšie podávanie
pozmeňujúcich návrhov
po
vyjasnení si stanovísk k predneseným pozmeňujúcim návr-
hom,
ktoré predniesol pán spoločný spravodajca, lebo na roz-
diel od
neho sa nenazdávam,
že majú iba legislatívno-
-technický
charakter. Sú závažnejšie, ako si on myslí.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, či uzavriem
rozpravu, bude závisieť od
toho,
čo navrhne spravodajca v tomto prípade. Pán spoločný
spravodajca,
nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
chcem ubezpečiť pána docenta Fogaša,
môjho kolegu z fa-
kulty,
že naozaj nejde o porušenie tejto
zásady, pretože je
celkom
logické, že spisy, ktoré sú na pobočke Krajského súdu
v
Nitre, budú vybavovať tí sudcovia, ktorí sú tam. Práve na-
opak,
ich premiestnením do Bratislavy by došlo k porušeniu
tejto
zásady. Takže zostanú tým sudcom, ktorí ich dovybavia.
Pánu
Benčíkovi chcem povedať - áno, bol
jeho návrh,
ktorý
predniesol, že tento príplatok majú dostávať aj sudco-
via,
ktorí budú dočasne preložení.
Ministerstvo a ja osobne
som
tiež presvedčený, a myslím si, že každý rozumný človek
to
pochopí, že je celkom logické, že ak dáme aj týmto sudcom
taký
istý príplatok, ako dáme sudcom, ktorí
tam budú prelo-
žení
natrvalo. Je celkom logické, že sa tento inštitút do-
časného
pridelenia na iný súd minie svojho účinku. Samozrej-
me,
že preto je návrh len pre tých sudcov, ktorí budú trvale
preložení.
Je celkom logické, že nejaké obmedzenie musí byť,
tento
príplatok sudca nemôže dostávať večne
na tom súde, na
ktorý pôjde dobrovoľne. Je celkom prirodzené,
že si musí
svoje
sociálne problémy vyriešiť, to znamená bytové otázky
a
ďalšie, že mu musí vyjsť v ústrety
mesto. Takže zábezpeka
troch
alebo piatich rokov, myslím si, je postačujúca nato,
aby
si do toho času sudca vyriešil svoj štatút na novom pra-
covisku.
Nie je to nijaké sociálne obmedzenie
sudcov. Včera
som
sa o tom rozprával aj na Najvyššom
súde, sudcovia v tom
nevidia
nijaký problém. Myslím si, že opozícia namieta len
z
čisto politických dôvodov.
K registrovým súdom - je celkom
prirodzené, že z hľa-
diska
operatívnosti bude oveľa účinnejšie, ak
to budú vyba-
vovať
okresné súdy, ktoré budú v sídlach krajských súdov.
Z
hľadiska podnikateľskej sféry to
bude naozaj oveľa účin-
nejšie,
pretože budú mať k tomu bližšie a budú mať o tom
prehľad.
Takže nepolitizujme to, čo nie je politické.
Ostatné moje pripomienky sú len
legislatívno-technické-
ho
charakteru a práve naopak, odstraňujú nezrovnalosti, kto-
ré
sú v zákone. Ak sa už toľko kričí, že
to sú zásadné pri-
pomienky,
veľmi dobre si pamätám, keď sme
schvaľovali zákon
o
územnoorganizačnom členení štátu, že pán poslanec Kováč tu
predniesol
vyše 70 pozmeňujúcich návrhov, zásadných návrhov,
pretože
zásadným spôsobom menili vládnu koncepciu, a nikto
z
opozície nežiadal, aby sme k nim
zvolali výbor a preroko-
vali tieto pripomienky. A mohol by som sa vrátiť späť do
histórie
a citovať ďalšie návrhy zákonov, ku
ktorým tu boli
zásadné
pripomienky, a nezvolávali sa
výbory. Ale ak by na
tom
veľmi záležalo, že sa má zvolať
ústavnoprávny výbor, to
je vec predsedu ústavnoprávneho výboru,
aby výbor zvolal,
sedí
tu, môže sa k tomu vyjadriť, ja si myslím, že nie to je
potrebné.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem.
V krátkosti by som sa chcel vyjadriť k
pobočke Krajské-
ho
súdu v Nitre. Niekoľkokrát to tu bolo spomínané. Táto po-
bočka krajského súdu bola zriadená vyhláškou
ministerstva
spravodlivosti v
roku 1991. Sudcovia,
ktorí na pobočke
v
Nitre pracujú a vykonávajú svoju sudcovskú funkciu, sú
sudcami Krajského súdu Bratislava, nie sú
sudcami pobočky
Nitra.
Preto sme riešili v ústavnoprávnom
výbore vypustenie
článku
IV ods. 4, kde sme vlastne
zabránili tomu, aby títo
sudcovia
boli znevýhodnení oproti iným tým, že by boli pria-
mo
zo zákona preradení, aj keď zostanú na pôvodnom mieste
výkonu
svojej práce, teda v Nitre, kde sa zriaďuje krajský
súd,
aby boli preložení. Toto sa rešpektovalo a zrazu pán
poslanec
Cuper vyšiel s novým pozmeňujúcim návrhom, v ktorom
sa
zatiaľ ešte neviem zorientovať, či nenabúra práve tento
princíp
nepreložiteľnosti sudcu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo.
Pán spoločný spravodajca, myslím si, že to, čo ste ar-
gumentovali,
sa vzťahuje len na písmeno b), a aj
to je ne-
správna
argumentácia, pretože tu nejde o osoby, ale o súd.
Ten
súd bude iný a nový. Vaša argumentácia sa však nevzťahu-
je
na body a) a c). Pokiaľ ide o súdne konanie začaté na za-
niknutých
súdoch, ktoré dokončí súd, na ktorý
prešiel výkon
súdnictva,
tak Malacky, Šaľa, Partizánske,
Piešťany, Námes-
tovo
a ďalšie neexistovali. Čiže nepôjde ani o tie isté oso-
by,
ani o ten istý súd, teda princíp
perpetuatio fori tu je
narušený.
Nechcem ho absolutizovať, pretože som
povedal, že
jedna
výnimka v civilných veciach existovala, ale toto je
rozsiahly zásah. Neobstojí ani argumentácia, ktorá
hovorí
o
tom, že v písmene c) ide len o
interpretačné ustanovenie.
Jednoducho
nejde, pretože tam vznikajú nové súdy, na ktoré
sa
prenáša pôsobnosť. To znamená, že konanie z doterajších
súdov
treba preniesť na iné súdy.
Konečne, aj pokiaľ ide o obchodný register, zdá sa lo-
gická
argumentácia v tom, že konanie sa
kdesi začalo a ná-
sledne
budú zmeny realizované inde. Preto je potrebný nový
súd.
Ale to je logické len naoko. Ak sa
konanie kdesi zača-
lo,
má sa dokončiť a potom treba rozhodnúť o ďalších organi-
začných
veciach. O tom sa diskutuje dosť dlho. Čo so spismi?
Ako
sa prenesú spisy? To nie sú len spisy
obchodného regis-
tra, to budú
aj trestnoprávne záležitosti,
ktoré určitým
spôsobom
bude treba presunúť kdesi inde nie z toho dôvodu,
aby
sa pokračovalo v konaní, lebo to
sa konkrétne vo vašom
návrhu nerieši, ale z iných dôvodov
súvisiacich napríklad
s
rozhodnutiami Najvyššieho súdu a
podobne. Tých problémov
je
veľa, mohol by som ich menovať, ale
myslím si, že to je
na diskusiu v
komisiách, ktoré majú túto zásadnú reformu
pripraviť.
Domnievam sa, že princíp perpetuatio fori porušený je,
a
myslím si, že pôvodné ustanovenie, ktoré predpokladalo, že
veci,
ktoré sú začaté, konkrétne bod 1, súdne konanie začaté
pred
nadobudnutím účinnosti v článku I a článku II tohto zá-
kona
dokončí súd, ktorý bol príslušný na
konanie v čase za-
čatia
konania...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, máte 10 sekúnd.
Poslanec Ľ. Fogaš:
...je obvyklým ustanovením, ktoré sme
mohli akceptovať.
Preto
si myslím, že je potrebné, aby sa
ústavnoprávny výbor
zišiel.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec
Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predseda.
Vážená Národná rada,
mám
procedurálny návrh. Nakoľko
pozmeňujúce návrhy,
ktoré
predniesol pán poslanec Cuper, vytvárajú novú situá-
ciu,
navrhujem, aby sme pred hlasovaním jeho
návrhy dostali
písomne
a aby sme k hlasovaniu pristúpili až poobede, lebo
kluby
musia tieto nové návrhy prerokovať. Je
to nová situá-
cia,
preto navrhujem, aby sme tieto návrhy dostali písomne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ak nie sú žiadne
pripomienky, uzatváram roz-
pravu
k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána
ministra, či sa
chce
vyjadriť. Áno. Nech sa páči, pán minister.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budem sa snažiť veľmi stručne odpovedať
na pripomienky,
ktoré
tu boli vznesené, ale nemôžem sa
zaobísť bez spomenu-
tia
akejsi genézy, ako vôbec došlo k tomu, že súdy idú kopí-
rovať
štátnu správu.
My sme sa o tom, že bude navrhovaný a nakoniec prijatý
zákon
221, dozvedeli už dávno-dávno predtým,
než sa samotný
zákon
prijal. Už v roku 1995, začiatkom roka 1995, sme na
ministerstve spravodlivosti uvažovali o tom,
či sa vôbec
pripojíme
k novému územnosprávnemu usporiadaniu nášho štátu.
V
kolégiu ministra vo
februári 1995 na
základe analýzy
a
skúseností zo šesťdesiatych rokov
bolo rozhodnuté, že sa
k
novej sústave pripojíme, a to
hlavne preto, aby sme sku-
točne
priblížili justíciu k občanom, aby sme
zlepšili orga-
nizáciu
práce na menších súdoch a aby sme
trochu vytiahli
z
anonymity sudcov, najmä tých, ktorí
pristupujú k svojim
povinnostiam
laxne.
Rozprával som sa s mnohými, dnes už aj nebohými sudca-
mi,
ako to vtedy bolo, či toto riešenie bolo lepšie, alebo
horšie.
Prevažná, drvivá väčšina mi odpovedala
tak, že men-
šie
súdy si plnili svoje povinnosti lepšie.
Lepšie sa orga-
nizovala
práca, sudcovia neboli v
takej anonymite, ako sú
napríklad
na okresných súdoch, kde je 30 alebo
40 sudcov,
a
že sa takto justícia priblíži k nášmu občanovi.
Môžem vám povedať, že už mám prvú skúsenosť. Vláda to-
tiž
pôvodne rozhodla uznesením, že
budeme spúšťať nové ok-
resné
a krajské súdy až v júni, prípadne koncom roka 1997,
ale
práve preto, že štátna správa začala fungovať, sa tu ob-
javujú množstvá sťažností od občanov, ktorí
žiadajú, aby
v
nových sídlach okresov boli
budované okresné súdy. Preto
mi
bolo novým uznesením uložené, aby som
skrátil tento ter-
mín
k 1. 1. 1997.
Keď som spomínal rok 1995, začiatok roka, členmi kolé-
gia
ministra spravodlivosti nie sú len zástupcovia Združenia
sudcov, našich sudcov, našich kolegov, ale
je tam predsa
členom
aj pán predseda ústavnoprávneho výboru, predsedovia
komôr,
prezidenti komôr. Čiže všetci o tejto skutočnosti ve-
deli
už s ročným predstihom. Preto neobstojí
vôbec informá-
cia
o tom, že naši chudáci sudcovia o týchto krokoch v bu-
dúcnosti
nevedeli. Nie je to pravda, je to zavádzajúce. Sku-
točne,
naši sudcovia vedeli o týchto krokoch.
Nakoniec, ako
viete,
stretávam sa osobne so všetkými sudcami na Slovensku.
Pred
mesiacom som sa stretol s 280 sudcami na východnom Slo-
vensku.
Plánujem ďalšie stretnutia, ako to
robím každý rok.
Aj
tam sa naši sudcovia dozvedajú, čo zamýšľa ministerstvo
spravodlivosti.
Bez ich súhlasu by som si skutočne nedovolil
ísť
do takýchto neoverených krokov.
Pán poslanec tu namietal, že ministerstvo
spravodlivos-
ti
koná nekoncepčne. Prosím vás, pýtam sa, ukážte mi rezort,
ktorý
je taký zaťažený legislatívne, ale má takú produkciu
alebo také výsledky. Napríklad novelizovali
sme Občiansky
súdny
zákonník, novelizovali sme
Občiansky súdny poriadok,
ktorý
pomohol spriechodniť súdnictvo u
nás tak, že konečne
začíname
odbúravať aj veci, ktoré dodnes ležali na súdoch.
Prijali sme
zákon o exekútoroch, ktorý sa tak očakával
a
ktorý prešiel jednomyseľne aj vaším parlamentom. Je to zá-
kon,
ktorý je známy po celej Európe, nechcem sa chváliť. Náš
exekučný poriadok je
posudzovaný ako jeden z najlepších.
Prijali
sme zákon o rozhodcoch, aby sme uľavili obchodnému
súdnictvu.
Prijali sme zákon o sudcovských radách. Ktorý môj
predchodca urobil prvý
krok k samospráve súdnictva,
ktorý
som urobil ja,
že som predložil vám, páni poslanci, pani
poslankyne,
návrh zákona o zriadení sudcovských rád
ako pr-
vom
krôčiku v sudcovskej samospráve?
A napokon, na ktorom ministerstve sú mamutie kolektívy
60
ľudí v každej komisii, ktoré sa trápia na rekodifikácii
nášho
trestného a civilného zákona? Tak je tu nekoncepčnosť,
alebo
je tu aspoň trošku koncepčnosti?
Keď som hovoril, že chceme justíciu priblížiť občanom,
jedným
dychom musím povedať aj príklad. Prosím
vás, ako sme
mohli
nereagovať na novovytvorený stav v štátnej správe? Ako
príklad si zoberme
Okresný súd v Banskej Bystrici. Okres
Banská
Bystrica je vyše 100 km dlhý. Keď občan z Telgártu
išiel na pojednávanie, musel si objednať
hotel v Banskej
Bystrici,
aby sa dostal na druhý deň na pojednávanie. Teda
aspoň
niektoré okresy v prvej etape bolo
nevyhnutné prispô-
sobiť
kopírovaniu štátnej správy.
Rozdelenie agendy na agendu pred 1. 1. a po 1. 1. Roz-
hodne
sme museli prijať I a II, aby sme
spriehľadnili stav,
ktorý
je zachytený v terajšom zákone číslo
80, aby sme ne-
vytvárali možno nejaké nedorozumenia v prípadoch
námietok
vznášaných čo do
vecnej a miestnej príslušnosti.
Dozvedel
som
sa, že je kopa spisov na Najvyššom
súde, o ktorých musí
Najvyšší
súd, chudák, rozhodnúť, ale zistil som, že tam boli
asi dve veci,
pokiaľ ide o miestnu a vecnú
príslušnosť.
Okamžite
sme reagovali tak, že sme zvolali kolégium mini-
stra,
poučili sme súdnych funkcionárov, že zákon číslo 80
z
roku 1991 je platný. Ten určoval
a určuje sídla súdov
a
nikto ho nezmenil. Až teraz ho chceme zmeniť. Čiže pochyb-
nosti,
ktoré boli vyvolané niektorými sudcami a niektorými
súdmi,
som na jednej strane uznal, pretože zákon má byť jas-
ný,
zrozumiteľný, ale na druhej strane bola
predsa táto si-
tuácia
riešiteľná právnym stavom, ktorý je doteraz.
Sudcovské rady, ktoré boli konštituované
na základe zá-
kona
číslo 335, hovoria jasnou rečou o tom,
že majú byť po-
radnými
orgánmi a majú rozhodovať aj o personálnych otáz-
kach.
Celé budovanie 13 nových okresných a 5 krajských súdov
sme
si rozdelili do určitých etáp. Na
ministerstve spravod-
livosti
sa bežne pracuje cez soboty a nedele, len preto, aby
sme
jednoducho predišli tomu, aby
došlo k nejakým ujmám na
právach
občana.
Jednotlivé kroky majú takúto
postupnosť: Najprv sme
získali
budovy, potom sme riešili personálne otázky. Viac-
krát
som sa stretol s predsedami okresných a krajských sú-
dov.
Preto to hovorím, že pokiaľ ide o personálne otázky,
neriadili
sme sa politickou prispôsobilosťou
našich sudcov.
Vonkoncom
nie. Stále tvrdím, že predseda okresného a kraj-
ského
súdu nemá byť politicky zdatný, ale
má byť dobrý od-
borník
a má byť prirodzenou autoritou medzi sudcami, lebo
inak
ho sami jednoducho zlikvidujú.
Preto som urobil anketu medzi
existujúcimi predsedami
okresných
a krajských súdov. Riešili sme otázky v kolégiu
ministra. Navrhovali nám občania. Navrhovali nám,
priznám
sa,
aj politické subjekty. Jednoducho
ministerstvo spravod-
livosti
z toho vybralo tých, ktorých považuje za odborné au-
tority
na konkrétnych súdoch, a tí boli menovaní za splno-
mocnencov,
ktorí zabezpečujú ďalšie kroky budovania 13 no-
vých
okresných súdov a 5 krajských súdov.
Otázka preložiteľnosti či
nepreložiteľnosti sudcov nik-
dy
nebola na ministerstve takou otázkou, že budeme prekladať
sudcov
bez ich súhlasu. Nikdy. Na rokovaní kolégia na za-
čiatku
tohto roka bol prítomný predseda
ústavnoprávneho vý-
boru
i pán poslanec Kunc, tí mi potvrdia,
alebo nepotvrdia,
či
to bolo tak. Hľadali sme cesty a možnosti, ako vyriešiť
túto
situáciu, aby sme to robili v súlade s medzinárodnou
úpravou. Dospeli sme
k záveru, že keď priplatíme sudcom,
ktorí
budú ochotní prejsť na iné súdy, budeme stabilizovať
týchto
sudcov sociálne, budeme ich motivovať
týmto príplat-
kom
a súčasne vyriešime hlavný
problém, a síce prekladanie
sudcu
bez jeho súhlasu. Teda nikdy sme neuvažovali na minis-
terstve
o tom, a nakoniec sa tieto veci vyriešili.
Mohol by
som rozprávať k týmto veciam
ešte viac, ale
nechcem
vás zdržovať. Verte mi, že ministerstvo spravodli-
vosti
urobí všetko pre to, aby v čase, keď budú konštituova-
né, teda keď
budú spúšťané nové súdy 2. 1. 1997, nedošlo
k
ujmám na právach našich občanov.
Verím, že to zvládneme,
lebo
máme vynikajúci kolektív a ten pomôže.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia,
mal
by ešte vystúpiť, ak prejaví vôľu, pán spoločný
spravodajca,
a je tu návrh pána Duku-Zólyomiho.
Poviem svoj
návrh.
Ak potom pán Duka-Zólyomi zoberie svoj návrh späť,
budem
rád, ak nie, dám o ňom hlasovať. Navrhujem, aby sme
v
tomto momente skončili rokovanie o
tomto bode, čiže aj
spravodajca
by vystúpil potom, keď budeme hlasovať, s tým,
že
hlasovali by sme podľa programu, ako bol
tento bod zara-
dený,
čiže nie dnes, ako navrhol pán Duka-Zólyomi, ale ako
o
bode 15 tak, ako sme pôvodne mali
o ňom rokovať. Najskôr
sa
pýtam pána Duku-Zólyomiho, či súhlasí,
aby bol môj návrh
prijatý.
(Odpoveď poslanca Zólyomiho z pléna.) Ďakujem.
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcel by som ešte zopakovať svoj návrh alebo svoju po-
žiadavku,
aby sme návrhy kolegu Cupera dostali písomne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, to platí, to rešpektujem.
Páni poslanci, pani poslankyne,
ústavnoprávny výbor bu-
de
mať zasadnutie o 13.00 hodine, zvoláva ho pán predseda.
My
sa stretneme o 14.00 hodine a budeme pokračovať v rokova-
ní
s pánom prezidentom o ním vrátených zákonoch.
Ďakujem. Dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní 20. schôdze
Národnej rady,
tak
ako sme si to schválili v programe.
D e v i a t y m bodom programu je
zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 26. septem-
bra
1996, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon číslo 172/1990 Zb.
o
vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 41/1994 Z. z. o zmenách názvov niektorých
vysokých
škôl a vydáva zákon Národnej rady Slovenskej repub-
liky
o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Koši-
ciach,
vrátený prezidentom Slovenskej
republiky na opätovné
prerokovanie
Národnou radou Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač číslo 518. Jeho súčasťou
je
aj rozhodnutie prezidenta Slovenskej
republiky z 11. ok-
tóbra
1996 o vrátení, ako aj schválený zákon z 26. septembra
1996.
Spoločnú správu výborov máte ako tlač 518a.
Teraz poprosím pána prezidenta, aby nám
vrátený zákon
zdôvodnil.
Nech sa páči, pán prezident.
Prezident Slovenskej
republiky M. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pri prerokúvaní novely zákona o vysokých
školách pre-
biehala
široká diskusia a boli v nej vyslovené viaceré proti
sebe
stojace názory a argumenty. O mnohých
z nich je možné
viesť polemiku a
diskutovať ďalej. Vami
zvolené riešenie
niektorých
okruhov otázok ma však viedlo k využitiu práva na
uplatnenie
pripomienok k schválenému zákonu a k
jeho vráte-
niu
na opätovné prerokovanie v Národnej rade. Zmeny navrhnu-
té
v mojom rozhodnutí sa dotýkajú troch problémov.
Prvým je rozhodovanie vo veciach habilitačného konania
docentov
a konanie o vymenovaní profesorov, ktoré novela zá-
kona podriadila režimu správneho konania. Viem,
že znenie
sporného
§ 34 predložené vládou malo iné, prísnejšie znenie.
Ale
ani jeho úpravou na rokovaní Národnej rady sa nenapravi-
la
chybná a zákonu o správnom konaní odporujúca koncepcia.
Podrobnú právnu analýzu citovaného
ustanovenia vo väzbe
na
zákon o správnom konaní uvedenú v mojom
rozhodnutí nebu-
dem
opakovať. Ale považujem za potrebné zdôrazniť, že orgány
vysokých škôl rozhodujúce o udelení
vedecko-pedagogického
titulu
docent, ako aj v konaní o vymenovaní profesora nespĺ-
ňajú
základné podmienky na použitie zákona číslo 71/1967 Zb.
o
správnom konaní. Citovaný zákon možno
použiť len na kona-
nie,
ktoré vykonáva orgán štátnej správy
alebo síce iný or-
gán
štátnej organizácie, ktorému
takéto rozhodovanie zákon
zveruje, ale len
za súčasného splnenia
ďalšej podmienky,
a
to, že ide o výkon štátnej správy.
Že rozhodovanie o do-
siahnutí potrebnej vedeckej úrovne kandidáta na
docentskú
alebo
profesorskú hodnosť nie je výkonom štátnej správy, po-
važujem za nepochybné. Chýbajú mu základné
znaky štátnej
správy,
a to výkonný a nariaďovací charakter tejto činnosti,
ktorá
sa uskutočňuje v mene štátu a ktorá uplatňuje aj štát-
nu
donucovaciu moc.
Aj v uznesení Ústavného súdu, ktoré som
citoval vo svo-
jom
rozhodnutí, je vyslovené, že na to, aby
orgán bol štát-
nym orgánom, je
rozhodujúci štátnomocenský
charakter jeho
činnosti a
oprávnenie zabezpečiť výkon
svojej právomoci
štátnym
donútením. Vedecká rada vysokej školy, resp. fakulty
nespĺňa
definičné znaky štátneho orgánu. Podľa
zákona o vy-
sokých školách je
akademickým orgánom. Pretože
podľa § 1
a
2 zákona číslo 71/1967 Zb.
nie sú splnené podmienky na
použitie
zákona o správnom konaní, nie je ani možné, aby ve-
decké rady postupovali podľa tohto zákona pri
rozhodovaní
o
vedecko-pedagogických tituloch. Uvedený rozpor je ešte vi-
diteľnejší
pri rozhodovaní vedeckých rád neštátnych vysokých
škôl.
Postup vedeckých orgánov týchto neštátnych subjektov
podľa
zákona o správnom konaní, t. j.
konanie v mene štátu
s
použitím štátneho donútenia, považujem za úplne vylúčené.
Druhým ustanovením, s ktorým nemôžem vysloviť súhlas,
je
nové znenie § 6, na základe ktorého
príjmy vysokých škôl
získané
z iných ako štátnych zdrojov nebudú oslobodené od
dane.
Viem, že aj v iných zákonoch sú riešené daňové úľavy
a
že z hľadiska legislatívneho je
žiaduce, aby problematika
daní,
ako aj daňových úľav bola riešená v jednom daňovom zá-
kone.
Ale s riešením, ktoré zaviedla novela zákona o vyso-
kých
školách, súhlasiť nemôžem. Takouto úpravou sa dosiahne,
že
príjmy, ktoré vysoké školy získali v
priebehu roka 1996,
budú
predmetom ich daňového priznania
za tento rok, pričom
vysoké
školy z dôvodu dosiaľ platného daňového oslobodenia
nerátali s potrebou
finančného krytia na zaplatenie
dane.
Prostriedky
z hospodárskej, v novej terminológii z
podnika-
teľskej
činnosti získavali za právnej
úpravy, ktorá im po-
skytovala oslobodenie od dane, a preto v prevažnej miere
tieto
príjmy minuli.
Vzhľadom na to, že do dnešného dňa -
podľa mojich vedo-
mostí - nebol
ešte predložený návrh
zákona alebo zákonov
komplexne upravujúcich daňovú problematiku Národnej rade
Slovenskej
republiky, nemám istotu, resp. mám
vážne pochyb-
nosti
o tom, že do 31. decembra 1996 bude
takýto zákon pri-
jatý
a vyhlásený. Preto som vám navrhol
ponechať doterajšie
daňové
oslobodenie v posudzovanom zákone a poslednú vetu § 6
vypustiť
až novým daňovým zákonom.
Pri prerokúvaní môjho rozhodnutia vo výboroch Národnej
rady
sa však táto problematika ukázala ešte v inom svetle.
Dozvedel
som sa, že od vysokých škôl sa žiada,
aby príjmy
získané
inak než zo štátnych zdrojov zdaňovali. Niektoré vy-
soké
školy vyvinutému tlaku podľahli a príjmy zdaňujú, iné
nie.
Nepoznám bližšie okolnosti, ale pýtam
sa, kto a na zá-
klade
čoho si dovoľuje povyšovať výkladovú
smernicu nad zá-
kon?
Kto a na základe čoho môže v právnom
štáte nerešpekto-
vať
jasné znenie poslednej vety platného §
6 ods. 2 zákona
o
vysokých školách, ktoré hovorí, citujem: "Tieto prostried-
ky"
(t. j. prostriedky získané z iných zdrojov než od štátu)
"sú
oslobodené od dane." Koniec
citátu. Od úrovne vysokých
škôl,
ktorá je podmienená aj stupňom jej finančného zabezpe-
čenia,
závisí naša budúcnosť, budúcnosť
Slovenskej republi-
ky.
Preto vás vyzývam, vážené pani
poslankyne, páni poslan-
ci,
aby ste túto budúcnosť nezdaňovali.
Tretí okruh mojich pripomienok tvorí
prijatý článok VI.
Jeho
zaradenie do zákona považujem
nielen za nevhodné, ale
z
legislatívnych dôvodov za úplne
neprijateľné. Skutočnosť,
že v jednom
zákone boli prijaté vlastne dva zákony, nemá
podľa
môjho vedomia obdobu v legislatívnej činnosti. Dôkazy,
že
je to tak, sú uvedené v mojom rozhodnutí, preto ich nebu-
dem
detailne rozoberať. Považujem však za
potrebné poukázať
na
to, že takýmto postupom prijatia zákona došlo k porušeniu
celého
radu ustanovení zákona o rokovacom
poriadku Národnej
rady
Slovenskej republiky. Postup, pri
ktorom parlament ne-
dodrží
zákon, ktorý si sám dal, nie je v
súlade s princípmi
právneho
štátu a v širšom kontexte nevrhá dobré svetlo na
príslušné
orgány Slovenskej republiky.
Nemám výhrady proti vzniku Prešovskej univerzity, a to
ani prípadným rozdelením Univerzity Pavla Jozefa Šafárika
v
Košiciach, ale je potrebné urobiť to
spôsobom, ktorý zod-
povedá
zákonom tohto štátu. Pri dodržaní uvedeného postupu
sa
zistí aj stanovisko tých, ktorých sa takéto rozhodnutie
dotýka.
Predovšetkým učiteľov vysokej školy a jej študentov,
najmä
z prešovských fakúlt. Oboznámenie sa
poslancov Národ-
nej
rady s ich stanoviskom a najmä so
stanoviskom odborného
orgánu
- Akreditačnej komisie, ktorej
stanovisko zákon vý-
slovne
vyžaduje, považujem za potrebné pre zodpovedné rozho-
dovanie
o veci, napriek tomu, že aj po zoznámení sa s nimi
budete
rozhodovať podľa svojho svedomia.
Okrem uvedených nedostatkov postupu pri
prijímaní záko-
na
musím konštatovať, že ani po obsahovej
stránke zákon ne-
rieši
také otázky, ktoré sú nevyhnutné pri vzniku právneho
subjektu
rozdelením. Ide o úpravu
pracovnoprávnych vzťahov,
majetkových
a iných práv zanikajúceho právneho
subjektu, čo
v
zákone nenájdeme napriek tomu, že § 249 Zákonníka práce
takýto
príkaz dáva.
Z uvedených dôvodov som navrhol
vypustenie článku VI,
čím
by sa vytvoril priestor na riešenie
problematiky vzniku
Prešovskej
univerzity samostatným zákonom. To by zodpovedalo
všetkým
požiadavkám uvedeným v právnom poriadku Slovenskej
republiky a nepochybne by sa tak dosiahol stav, ktorý by
privítala aj akademická obec a študenti dotknutej
vysokej
školy.
Vážená Národná rada,
dôvody uvedené v mojom rozhodnutí o
vrátení zákona na
opätovné prerokovanie svedčia o tom,
že zákon v prijatom
znení
má veľmi vážne nedostatky, je v rozpore
s inými práv-
nymi
predpismi. Vo vytýkanom smere nie je dobrým zákonom.
Som
presvedčený, že je naším spoločným
záujmom, aby zákono-
darný
orgán Slovenskej republiky prijímal len také zákony,
ktoré
zodpovedajú princípom právneho štátu a
stanú sa inte-
grálnou súčasťou
právneho poriadku Slovenskej republiky.
Preto
vás žiadam, vážené pani poslankyne, vážení páni po-
slanci,
aby ste pri svojom opätovnom rozhodovaní o znení no-
vely
zákona o vysokých školách zobrali do
úvahy moje pripo-
mienky,
využili túto možnosť danú vám ústavou a schválili
zákon
so zmenami, ktoré som navrhol vo svojom rozhodnutí.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán prezident.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
ako
spoločný spravodajca výborov
pre tento zákon bol
určený pán poslanec Tarčák. Prosím pána
poslanca Tarčáka,
aby
nás oboznámil s prerokovaním tohto zákona vo výboroch.
Ako
sa tak dívam, pána spoločného spravodajcu nevidím.
Pán poslanec Zahatlan.
Poslanec K. Zahatlan:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Telefonicky som hovoril s pánom kolegom
Tarčákom. Neja-
ké
technické problémy ho chvíľu zdržali, ale v každom okami-
hu
sa tu objaví. (Hlasy v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, vedeli
ste, že začíname
o
druhej, preto prosím predsedu klubu poslancov HZDS, aby
zabezpečil
spoločného spravodajcu. Považujem to za pohŕdanie
celým
parlamentom, ak spravodajca vie, kedy
začíname, a ne-
príde.
(Potlesk.) Platí to pre všetky kluby. A
prosím všet-
kých
predsedov klubov, aby v budúcnosti,
lebo sa nám to ne-
stalo
prvýkrát, zabezpečili svojich
poslancov, ktorí sú ur-
čení,
aj s príslušnými predsedami výborov, aby boli včas pri
prerokúvaní
zákonov.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán prezident,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som vám podal spoločnú
správu Ústavnopráv-
neho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre verejnú
správu, územnú
samosprávu
a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Vý-
boru
Národnej rady pre životné prostredie a
ochranu prírody
o
výsledku prerokovania zákona Národnej
rady Slovenskej re-
publiky
z 26. novembra 1996, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon
číslo
172/1990 Zb. o vysokých školách v znení
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky číslo 41/1994
Z. z. o zmenách
názvov
niektorých vysokých škôl a vydáva zákon Národnej rady
Slovenskej
republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Ša-
fárika
v Košiciach, vrátený prezidentom Slovenskej republiky
na
opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republi-
ky.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
zo
14. októbra 1996 číslo 1205 pridelil
zákon Národnej rady
Slovenskej
republiky z 26. septembra 1996, ktorým sa mení
a
dopĺňa zákon číslo 172/1990
Zb. a zákon číslo 41/1994
Z.
z., na prerokovanie spomínaným výborom.
Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky a Vý-
bor
Národnej rady pre životné
prostredie a ochranu prírody
prerokovali
vrátený zákon v určenej lehote. Uvedené výbory
Národnej
rady Slovenskej republiky zaujali k vrátenému záko-
nu
Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko:
Z výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým
bol
vrátený zákon pridelený na
prerokovanie, Výbor Národnej
rady
pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre vzde-
lanie, vedu, kultúru a šport neprijali k nemu uznesenie,
pretože
zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina ich členov.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
neodporučil
prijať podmienky prezidenta Slovenskej republiky
a
odporučil zákon schváliť po opätovnom
prerokovaní v znení
ako
bol schválený 26. septembra 1996.
Výbor
Národnej rady pre verejnú správu, územnú samo-
správu
a národnosti súhlasil len s pripomienkou prezidenta
Slovenskej
republiky uvedenou v bode 8, t. j.
v § 6 ods. 2
na
konci pripojiť vetu "Tieto
prostriedky sú oslobodené od
dane." V ostatnom
odporúča po prerokovaní
schváliť zákon
v
znení, v akom bol schválený 26. septembra 1996.
Výbor
Národnej rady pre životné prostredie a ochranu
prírody
odporučil schváliť zákon po jeho
opätovnom preroko-
vaní
s týmito pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky:
1. Z názvu zákona vypustiť slová "a
vydáva zákon Národ-
nej
rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla
Jozefa
Šafárika v Košiciach".
2. V
bode 8 v § 6 ods. 2 na konci vety pripojiť túto
vetu:
"Tieto prostriedky sú oslobodené od dane."
3. V bode 51 v § 34 vypustiť odseky
2, 3 a 4, ako aj
označenie
odseku 1.
4. Z prílohy zákona - bod 59 -
vypustiť slová v jede-
nástom
riadku "Prešovská univerzita v Prešove."
5. Článok VI vypustiť a doterajšie
články VII a VIII
označiť
ako články VI a VII.
6. Z doterajšieho článku VIII vypustiť slová "s výnim-
kou
článku VI".
Okrem toho odporučil nad rámec týchto
pripomienok v § 9
ods.
6 nahradiť novým znením takto: "Študenti
tvoria v aka-
demickom
senáte vysokej školy, prípadne fakulty jednu treti-
nu
členov senátu."
To je všetko, k čomu dospeli výbory počas prerokúvania
tohto vráteného zákona s tým, že bod 1 odporučím
prijať
a
v nadväznosti na to aj bod 5.
Ostatné body odporučím ne-
prijať
s tým, že v záverečnom hlasovaní budem odporúčať pri-
jať
tento predložený zákon.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu k tomuto bodu programu s
tým, že dote-
raz
som dostal štyri písomné prihlášky. Ako
prvý sa prihlá-
sil
pán poslanec Švec. Pripraví sa pán poslanec Lauko.
Poslanec J. Švec:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené dámy a páni,
kolegyne a kolegovia,
nebudem
zneužívať trpezlivosť tejto
siene a nebudem
opakovať
svoje argumenty, ktoré som tejto
komunite múdrych,
vzdelaných,
inteligentných ľudí predložil. Chcel by
som len
zdôrazniť,
že zákon v tejto podobe akademická obec
vyhlási-
la
za neprijateľný. Vyhlásila ho za neprijateľný kvôli trom-
-štyrom
paragrafom. Pán prezident vo svojom vystúpení, za
ktoré
mu úprimne ďakujem, i za to, že tento zákon vrátil na-
šej snemovni, aby sme ho mohli ešte raz posúdiť, uviedol
dostatočné
množstvo argumentov pre to, aby sme sa
zamysleli
nad
tým, predovšetkým nad tým, či zákon o správnom konaní je
aplikovateľný
na rozhodovanie akademických rád a akademic-
kých
orgánov vysokých škôl, alebo nie.
Chcel by
som doplniť to, čo som už tu
z tohto miesta
povedal,
že v prípade, že zákon bude prijatý v tejto podobe,
bude nevyhnutné ho odstúpiť Ústavnému súdu
a Ústavný súd
nemôže
prijať § 34 a § 15 v tomto znení,
pretože už raz vy-
niesol
súd o tom, že odborné orgány, ktoré
skúmajú spôsobi-
losť
Policajného zboru na výkon funkcie, nie sú štátnymi or-
gánmi.
Teda tento nález jednoducho
Ústavný súd nebude môcť
poprieť
ani v prípade vedeckých rád vysokých
škôl a ich fa-
kúlt.
Dovoľte mi, aby som namiesto argumentov predniesol vý-
pis
z uznesenia predsedníctva Rady vysokých škôl, ktorá, ako
vieme,
je vrcholným orgánom vysokých škôl
Slovenskej repub-
liky,
daný zákonom o vysokých školách, zo
dňa 17. 10. 1996
v
Košiciach. Citujem:
"Predsedníctvo Rady vysokých škôl Slovenskej republiky
nesúhlasí
s postupom Národnej rady Slovenskej
republiky pri
schvaľovaní
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky z 26.
septembra 1996,
ktorým sa mení
a dopĺňa zákon
číslo
172/1990
Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 41/1994 Z. z. o zmenách názvov
niektorých
vysokých škôl a vydáva zákon Národnej rady o roz-
delení
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v
Košiciach z dôvo-
du,
že nebol v súlade so zákonom, a to:
1. K zriadeniu Prešovskej univerzity v
Prešove sa nevy-
jadrila Akreditačná komisia a Rada
vysokých škôl. Fakulta
prírodných
a humanitných vied Prešovskej univerzity v Prešo-
ve bola zriadená v rozpore so zákonom číslo 172/1990 Zb.
o
vysokých školách. K vzniku tejto fakulty sa nevyjadrila
Akreditačná
komisia. Preto žiadame vypustiť článok VI zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení
Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach z textu
novely zákona
o
vysokých školách.
2. Predsedníctvo Rady vysokých škôl
Slovenskej republi-
ky konštatuje, že Rada vysokých škôl
Slovenskej republiky
nemala
možnosť splniť si svoju zákonnú povinnosť vyjadriť sa
k
závažným otázkam života vysokých škôl, ktoré odzneli medzi
pozmeňujúcimi
návrhmi pri prerokúvaní novely zákona v
pléne
Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení
Univerzity
Pavla
Jozefa Šafárika v Košiciach. Preto
žiadame, aby zákon
bol
opätovne prerokovaný v Národnej rade Slovenskej republi-
ky po tom,
až bude Rade vysokých škôl umožnené splniť si
svoju
zákonnú povinnosť.
3. Predsedníctvo Rady vysokých škôl
Slovenskej republi-
ky
súhlasí s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky
k
schválenému zákonu Národnej
rady Slovenskej republiky
z
26. septembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo
172
Zb. o vysokých školách v znení nasledujúcich zákonov.
Schválená novela zákona nie je v súlade s duchom plat-
ného
zákona o vysokých školách a stanoviskami orgánov Akade-
mickej
obce Slovenska. Preto žiadame Národnú radu Slovenskej
republiky,
aby pri opätovnom prerokúvaní zákona
akceptovala
požiadavky
prezidenta Slovenskej republiky."
Na záver
by som chcel povedať, že
klub Demokratickej
únie
Slovenska podporí stanovisko pána prezidenta prednesené
dnes
v Národnej rade Slovenskej republiky k tomuto zákonu
a
bude žiadať prijatie jeho pripomienok.
Chcel by som ešte oznámiť, že medzi
hosťami v sieni Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky je prítomná
delegácia štu-
dentov všetkých
fakúlt Univerzity Pavla
Jozefa Šafárika
v
Košiciach i detašovaných fakúlt v Prešove. Dovoľte mi, aby
som
našich kolegov študentov za vás všetkých čo najsrdečnej-
šie
privítal. (Potlesk.)
Dámy a
páni, chcem veriť, že - ako sa
hovorí v tejto
miestnosti
- raz sa nám podarí odložiť naše politické tričká
a
podarí sa nám prijať zákon, ktorý bude
v prospech rozvoja
našich
vysokých škôl.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej
je prihlásený do
rozpravy pán poslanec Lauko
a
pripraví sa pani poslankyňa Gbúrová.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
pán prezident vrátil parlamentu ďalší zo
série zákonov,
ktoré
na Slovensku chcú zosilniť alebo zaviesť štátny dik-
tát,
v tomto prípade deformáciou akademických slobôd, zvýše-
ním
vplyvu štátnych orgánov na vysoké školy a vytvorením zá-
kona
v zákone o zmene sídla jednej vysokej školy.
Chcem sa vyjadriť najmä k dôvodom, prečo
je tento zákon
bez zásadných zmien pre poslanecký klub KDH
neprijateľný.
Pri
rokovaní o tomto zákone sme vyjadrili názor, že predkla-
datelia
tohto zákona vyznávajú filozofiu koncentrácie moci
spoločnosti
a prenikania štátu do čo najviac spoločenských
vzťahov.
Po páde komunistickej totality bol v roku 1990 pri-
jatý
vysokoškolský zákon, ktorý vytvoril nezávislé akademic-
ké
štruktúry na vysokých školách. Touto
novelou sa vraciame
späť
k filozofii obmedzovania právomoci akademických orgá-
nov,
k možnosti zasahovania ministerstva do
ich doterajších
právomocí,
k systému kto platí, ten má právo kontrolovať.
Nevadí,
že peniaze sú z daní občanov. Vyslovili sme názor,
že
takúto koncepciu fungovania vysokých škôl a takýto návrat
k
diktátu štátu nemôže poslanecký klub KDH podporiť. Ako
mnohokrát
predtým, naše pripomienky neboli akceptované.
Dovoľte mi vysloviť názor na dva
problémy, ktoré namie-
ta
tiež pán prezident. K tretiemu problému, k problému ko-
šickej
a prešovskej vysokej školy, sa vyjadríme pri nasledu-
júcom
prerokúvaní zákona.
Ide o
právny problém § 34 ods. 2 až
4, podľa ktorého
zákon
zavádza do rozhodovania orgánov vysokých škôl vo ve-
ciach
habilitačného konania docentov a
konania na vymenova-
nie
profesorov problematický spôsob podľa
zákona o správnom
konaní. V druhom
prípade ide o problém
daňového konania
z
darov alebo podnikateľskej činnosti
vysokých škôl. Podľa
zákona o správnom
konaní rozhodujú o ňom
orgány štátnej
správy alebo orgány štátnych organizácií.
Zavedenie tohto
postupu
je právne problematické, lebo vedecké
rady sú samo-
správne
orgány. Postup podľa správneho poriadku možno zveriť
orgánom,
ktoré sú svojou povahou aspoň trochu blízke orgánom
štátnej
správy. V oblasti vysokých škôl sú to
dekani a rek-
tori,
ale nie vedecké rady. Keďže
rozhodovanie o dosiahnutí
docentskej
alebo profesorskej hodnosti nie je
výkonom štát-
nej
správy, nemal by sa tento zákon o správnom konaní v tom-
to
prípade použiť a návrh kolegov poslancov z koalície je
právne
problematický.
V tomto zákone je tiež už spomínaný rozpor
medzi § 15
ods.
1 písm. j) a § 34 ods. 3, 4, lebo v jednom sa hovorí
o
mimoodvolacom a v druhom o odvolacom
konaní. Preto podpo-
rujeme
návrh číslo 3 z rozhodnutia pána prezidenta, aby sa
v
bode 51 v § 34 vypustili odseky 2, 3,
4, ako aj označenie
odseku
1.
V schválenom zákone bol prijatý § 6 ods.
2, kde sa rie-
ši
problém získania financií, čo sa týka
darov alebo podni-
kateľskej
činnosti. Pripájame sa k tým, ktorí
argumentovali
pri rokovaní o
novele zákona, že
problematiku daní treba
riešiť komplexne.
Súhlasíme s návrhom,
ktorý sa uvádza
v
rozhodnutí pána prezidenta pod bodom 2,
aby sa v § 6 ods.
2
na konci pripojila veta: "Tieto
prostriedky sú oslobodené
od
dane." Nepochopil som vás,
pán spoločný spravodajca, vy
ste
vo svojom hodnotení najprv povedali, že tento návrh pána
prezidenta
akceptujete, ale keď ste čítali body, ktoré bude-
te
odporúčať, tento bod ste neprečítali. Keby ste nám to po-
tom
pred hlasovaním vysvetlili a spresnili.
Na
záver mi dovoľte povedať vám, kolegovia poslanci
z
vládnej koalície: Nevadí vám, že
len vďaka vašim hlasom,
ktoré
tak oddane odovzdávate pri hlasovaní,
sa vyrábajú ta-
kéto
nekvalitné zákony, ktoré musí korigovať
prezident, Ús-
tavný súd?
Zamyslite sa nad
tým a nepodporujte návrat
k
štátnemu dirigizmu na Slovensku. Sme
ochotní podporiť ro-
zumené veci a
dobré zákony, ale zákon o vysokých školách
k
takýmto nepatrí. Preto poslanecký klub KDH tento zákon od-
mieta
podporiť. Naša vysokoškolská obec si zaslúži zo strany
štátnych
predstaviteľov lepšie konanie a lepší zákon.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Gbúrová a pripraví sa
pani
poslankyňa
Edit Bauerová.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážený pán prezident,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
keď
som na minulej schôdzi Národnej rady diskutovala
o
problematike Univerzity Pavla Jozefa Šafárika so sídlom
v
Košiciach, upozornila som na fakt,
že moje vystúpenie je
motivované univerzitnou výzvou, ktorú podpísali
dekani,
resp.
prodekani prešovských fakúlt
Univerzity Pavla Jozefa
Šafárika. Univerzitná
výzva obsahovala síce presun sídla
rektorátu
z Košíc do Prešova, ale všetci sme
vedeli, že ide
o
požiadavku, ktorá sa stretne s nesúhlasom na strane fa-
kúlt,
ktoré sídlia v Košiciach. Hovorila som o tom, že mi to
pripomína
známu pomlčkovú vojnu, ktorá je dopredu odsúdená
na
neúspech, s čím podľa mňa počítali aj tí, ktorí tento ná-
vrh
dali. Nebolo to najšťastnejšie
riešenie a výsledok po-
známe.
Univerzitná výzva obsahovala požiadavku
zachovania jed-
noty
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a s touto myšlienkou
sa
stotožnili všetky akademické senáty
Univerzity Pavla Jo-
zefa Šafárika. Práve preto považovali za
potrebné riešiť
tento
problém citlivo a za účasti tých,
ktorých sa to týka,
teda
celej akademickej obce. Aj tretí, aj štvrtý bod univer-
zitnej
výzvy konštatoval, že nie je možné riešiť presun síd-
la bez súhlasu
väčšiny akademickej obce. Citujem:
"Žiadne
zmeny nerealizovať bez súhlasu väčšiny
akademickej obce."
Žiaľ,
práve body 3 a 4 univerzitnej výzvy sa
nerealizovali.
Ak
univerzitnú výzvu podpísali
vedenia prešovských fakúlt,
mali
to byť práve ony, ktoré akademickú obec prešovských fa-
kúlt zvolajú. Bolo totiž potrebné práve
akademickej obci
vysvetliť
dôvod na presun sídla. Možno by sa nebola celá vec
posunula
do polohy, v akej ju riešime dnes. Nestalo sa to
však napriek tomu, že sa realizovali
stretnutia katedier
s
prodekanom filozofickej fakulty, z
ktorých šli na vedenie
požiadavky o zvolanie
akademickej obce. Zo všetkých
kate-
dier, najmä filozofickej fakulty, šla požiadavka
zachovať
jednotu
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.
Myslím, že práve rovnaký postoj k jednote
mal byť pri
riešení
problému Univerzity Pavla Jozefa Šafárika aj pre nás
dominantný.
Preto som na pôde Národnej rady Slovenskej re-
publiky
vyzvala poslancov, aby sa tento problém neriešil zá-
konom,
ale aby sa počkalo na stanovisko celej akademickej
obce,
resp. jej reprezentatívneho orgánu, a tým je Akademic-
ký
senát Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.
V úplnom rozpore
s
univerzitnou výzvou bol v
parlamente predložený návrh na
rozdelenie
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Ide o
rozdele-
nie
mechanické. To, čo sídli v Košiciach, ostáva súčasťou
Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika, to, čo sídli v Prešove, sa
stáva
súčasťou novej Prešovskej univerzity. Navyše v rozpore
so
zákonom číslo 172/1990 Zb. zriadila sa na Prešovskej uni-
verzite
fakulta prírodných a humanitných vied, ktorej pro-
jekt
nikto nepozná a ku ktorej sa nevyjadrila ani Akreditač-
ná
komisia, ani Rada vysokých škôl, ani ministerstvo škol-
stva.
Navyše
Rada vysokých škôl
Slovenskej republiky, jej
predsedníctvo,
ktoré sa zišlo 17. 10. v Košiciach a na
kto-
rom
som sa zúčastnila, konštatovalo, že si nemohli splniť
svoju
zákonnú povinnosť a vyjadriť sa k závažným otázkam ži-
vota
vysokých škôl, ktoré odzneli i ako pozmeňujúce návrhy
pri
prerokúvaní novely zákona v pléne
Národnej rady Sloven-
skej
republiky. V dňoch 15. a 16. 10. 1996 sa zišli akade-
mické
obce Pedagogickej fakulty a
Filozofickej fakulty Uni-
verzity
Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, na ktorých som sa
zúčastnila
a kde sa diskutovalo o novele zákona o vysokých
školách,
najmä o rozdelení Univerzity Pavla
Jozefa Šafárika
ako
o novom probléme, ktorý vznikol a ktorý bol v rozpore
s
univerzitnou výzvou. Stretnutie vyvolali študenti svojou
petičnou
akciou "Za jednotu Univerzity
Pavla Jozefa Šafári-
ka"
vyslovene, a to podotýkam, v súlade s univerzitnou vý-
zvou
dekanov, resp. prodekanov prešovských fakúlt Univerzity
Pavla
Jozefa Šafárika. Preto je
nepochopiteľné, že časť ve-
dení
označila tento krok študentov za zmanipulovaný politic-
kými
silami.
I keď
písomné stanoviská akademických obcí
nie sú za-
tiaľ
známe, ich účastníci boli za jednotu Univerzity Pavla
Jozefa
Šafárika. I keď treba objektívne konštatovať, že po
rozdelení
univerzity, tak ako to bolo navrhnuté v Národnej
rade,
je časť učiteľov, ktorá tento krok na
prešovských fa-
kultách
víta. Hovorím to len preto, aby sa vytvoril objek-
tívny
pohľad na tento problém.
Myslím, že problém presunu sídla bol tým "trójskym ko-
ňom",
ktorý jednotu Univerzity Pavla Jozefa
Šafárika nahlo-
dal.
Možnosť vzniku univerzity v Prešove sa
neriešila vzni-
kom
univerzity novej, ale rozdelením tej pôvodnej, s čím dr-
vivá
väčšina akademickej obce
nesúhlasí. Prešov univerzitu
má,
je ňou Univerzita Pavla Jozefa
Šafárika. Veď sídlo rek-
torátu
predsa nikde vo svete nie je
dominantné. I na západe
existuje
množstvo univerzít, ktoré sídlia na ploche viace-
rých
miest a ktoré sú hrdé predovšetkým
na značku tej uni-
verzity,
ku ktorej patria a ku ktorej sa hlásia.
Navyše ide
o
klasický typ takej univerzity, akou
je aj Univerzita Ko-
menského. A keďže
ide iba o dve univerzity na Slovensku
s
tradíciou, nositeľkou histórie a
kultúry, mali by sme sa
o
jej jednotu usilovať.
Pán predseda Národnej rady, keď dávala pani poslankyňa
Sabolová
návrh o tom, aby sme počkali na vyjadrenie akade-
mickej
obce, ktoré sa bude realizovať v priebehu budúceho,
resp. ešte toho
ďalšieho týždňa, povedal,
že nie petícia
študentov
je dôležitá, pod ktorou sú podpísaní,
mimochodom,
i
učitelia prešovských fakúlt
a nielen študenti, ale je
dôležité rozhodnutie Národnej rady. Osobne si myslím, že
znakom demokracie a demokratickej strany je
aj to, že sa
snaží aspoň vypočuť si, ak už nie
realizovať, hlasy tých,
ktorých
sa zákon týka. A stanoviská sú za jednotu Univerzity
Pavla
Jozefa Šafárika. Akademická obec celej Univerzity Pav-
la Jozefa
Šafárika tento svoj
postoj pravdepodobne bude
tlmočiť
aj na stretnutí akademickej obce v prvý novembrový
týždeň,
resp. budúci týždeň.
Vážená Národná rada, prosím vás o úplne
obyčajný ľud-
ský, ale
demokratický postoj nás poslancov, demokraticky
zvolených,
aby sme o takej závažnej veci, ako je
rozdelenie
Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika, rozhodovali až
vtedy, keď
bude
známe stanovisko práve akademickej obce celej univerzi-
ty.
Odovzdávam z tohto miesta pánu predsedovi Ivanovi Gaš-
parovičovi
petíciu študentov i učiteľov, na ktorej je takmer
3
tisíc podpisov, a odovzdávam ju v origináli. Chcem povedať
iba
jednu poznámku. I to sú naši voliči, vážená Národná rada.
Ak teraz dovolíte, mala by som jeden návrh. Prv než ho
vyslovím,
chcem povedať, že podporujem stanovisko
pána pre-
zidenta
k tomu bodu, ktorý hovorí o vypustení
článku VI zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky o
rozdelení Univer-
zity
Pavla Jozefa Šafárika z textu novely
zákona o vysokých
školách.
Dávam teda procedurálny návrh,
keďže viem a vieme
všetci,
že na programe Národnej rady Slovenskej republiky je
aj
poslanecký návrh o rozdelení Univerzity
Pavla Jozefa Ša-
fárika
pod číslom 526. Prosím pána predsedu Národnej rady
Slovenskej
republiky, aby dal o ňom hlasovať:
Navrhujem odložiť tento bod programu na
prvý novembrový
týždeň,
keď bude známe stanovisko akademickej obce Univerzi-
ty
Pavla Jozefa Šafárika. Prosím, aby sa
o tomto bode dalo
hlasovať.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Chcem len pani poslankyni povedať, že keď parafrázuje,
aj
to sa dá, ale treba povedať význam. Pani poslankyňa pove-
dala,
že kým Rada vysokých škôl rozhodne, a
ja som povedal,
že
rozhodovať bude Národná rada, takže ja
som nepovedal to,
čo
ste povedali vy, že nechcem vnímať názory druhých. To len
preto,
aby to bolo správne pochopené.
Ďalej je do rozpravy prihlásená pani
poslankyňa Bauero-
vá.
Poslankyňa E. Bauerová:
Vážený pán predseda,
ja
osobne vám prepáčim
opakované lapsus linguae, ale
zákon hovorí, že
každý občan má právo na úradné
uznanie
svojho
mena a priezviska, a ja vás z
tohto miesta prosím,
aby
ste rešpektovali zákon.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, pani poslankyňa, zákon hovorí, že si môžete písať
meno
vo svojom jazyku, ale ja som Slovák, hovorím po sloven-
sky a po
slovensky je -ová.
Rešpektujem to, že si píšete
Edit,
a Bauerová som povedal ako Slovák. Nech
sa páči, pani
poslankyňa.
Poslankyňa E. Bauerová:
Chcem vás upozorniť, pán predseda, že
zákon hovorí nie-
čo
iné. Prosím vás, aby ste rešpektovali zákon.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, zákon hovorí o písaní, pani
poslankyňa.
Poslankyňa E. Bauerová:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
dosah zákona o vysokých školách je
ďalekosiahlejší, ako
by
sa na základe povrchného pohľadu mohlo zdať. Povaha tohto
zákona
rozhodne z veľkej časti i o možnostiach a šanciach
Slovenskej republiky vyrovnať sa s výzvami 21. storočia,
s
výzvou zásadných zmien, ktoré vyplývajú
z nevyhnutnej mo-
dernizácie
spoločnosti na jednej strane a
zastaranosti ľud-
ského
kapitálu na strane druhej, ako o tom
hovorí analýza
Európskej
únie.
Pripomienky pána prezidenta obsahujú návrhy, ktoré ob-
rusujú
najostrejšie hrany, odstraňujú
najpregnantnejšie ne-
dostatky
prijatej novely, nerobia však zo zákona dobrú le-
gislatívnu
normu. Odstraňujú praktickú
retroaktivitu v prí-
pade
§ 6 ods. 2, legislatívnu inkompatibilitu v § 34 a 15
a
rušia precedens, že jedným zákonom sa vydávajú dva zákony.
Postupom
pri prijímaní zákona o rozdelení Univerzity
Pavla
Jozefa Šafárika totiž navyše boli porušené ustanove-
nia
zákona o rokovacom poriadku i platného zákona o vysokých
školách.
Ak by Národná rada akceptovala všetky pripomienky
pána
prezidenta, v zákone by naďalej zostal celý rad ana-
chronizmov,
nedemokratických prvkov a medzier, ktoré umožňu-
jú
mocenské zásahy do tejto sféry
spoločenského života. As-
poň
na ilustráciu mi dovoľte uviesť toto:
1.
Namiesto vytvárania skutočných
reálnych možností
rozšíriť
šance získania vysokoškolského
vzdelania v situá-
cii,
keď Slovenská republika radovo a možno
osudovo zaostá-
va, pokiaľ ide
o vzdelanostnú úroveň
obyvateľstva, novela
vytvára neprimerané
administratívne prekážky a stanovuje
sankcie
ako keby prevádzkovanie neštátnej vysokej školy bolo
jedným
z najťažších zločinov.
2. § 34
umožňuje odvolať sa každému,
len tomu nie,
o
koho vlastne v zákone ide -
vysokoškolskému študentovi
(okrem
vecí štipendijných).
3.
Zákon i po prijatí pripomienok prezidenta necháva
viacero
možností orgánom štátnej správy vykladať a aplikovať
zákon
podľa vlastného uváženia, napríklad v §
34. Ale podľa
vlastného uváženia môže sankcionovať akúkoľvek vzdelávaciu
ustanovizeň,
pokiaľ bude definovať túto ustanovizeň ako "po-
dobnú
vzdelávaciu ustanovizeň", čo zákon nedefinuje a nechá-
va
na voľný výklad. Namiesto súdu prenecháva i toto absurdné
sankcionovanie
orgánu štátnej správy - ministerstvu.
Popri tom, že podporujem pripomienky
pána prezidenta,
apelujem
na vašu zodpovednosť a žiadam vás, aby
ste neodsú-
hlasili
zákon v takej podobe, ktorá sama osebe zmenšuje šan-
cu
Slovenskej republiky byť modernou
európskou krajinou, je
neobyčajne
konfliktogénna a nebude slúžiť ku cti tohto záko-
nodarného
zboru.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pani poslankyňa. Ďalej je
prihlásená pa-
ni
poslankyňa Sabolová a pripraví sa pán poslanec Cuper.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda parlamentu,
vážení kolegovia,
milí hostia,
môj príspevok sa týka len jedného bodu, a to, aby som
navrhla procedurálne, ako by sme mohli
hlasovať o tretej
časti
pripomienky pána prezidenta.
Rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa
Šafárika v Košiciach
sa
uskutočnilo na septembrovej schôdzi
Národnej rady spôso-
bom,
ktorý porušuje všetky postupy v legislatívnom
procese.
Myslím
si, že o tom hovorili aj moji
predrečníci. S námiet-
kami
pána prezidenta v tejto veci
musíme alebo mali by sme
len súhlasiť, a
preto žiadam, aby sme spoločne hlasovali
o
pripomienkach pána prezidenta v
bodoch 1, 4, 5 a 6. Pán
poslanec
hovoril, že máme hlasovať len o
bodoch 1 a 5, ale
body
4 a bod 6 majú nadväznosť vlastne na
vypustenie článku
VI.
Nebudem to zdôvodňovať, vidím, že pán poslanec Tarčák
s
tým súhlasí. A chcela by som požiadať, aby sme o bodoch
2
a 3 hlasovali samostatne. Čo sa týka
novely alebo zákona,
ktorý
bol predložený a budeme o ňom rokovať v desiatom bode,
vyjadrím
sa k nemu potom samostatne.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážený pán prezident,
milé poslankyne,
vážení poslanci,
pôvodne som nechcel vystúpiť, ale
keďže inkriminovaný
§
34 som pomáhal formulovať aj ja, pokladal som si za povin-
nosť
povedať pár slov k novele vysokoškolského zákona. Tak
ako
pán poslanec Švec iste vie, obaja sme sa zúčastňovali od
začiatku
úsilia vysokých škôl o novelizáciu
pôvodného záko-
na.
Iste mi dá za pravdu, že ani v samotnej komisii sa nena-
chádzala
jednota v mnohých zásadných
otázkach, a to nielen
vo
vzťahu vysokých škôl a akademickej obce, alebo štátu, ale
aj
v usporiadaní vnútrokorporatívnej demokracie. Časť akade-
mickej obce presadzovala značné právomoci samotnej vysokej
školy
a znižovala právomoci fakúlt. Druhá časť naopak, chce-
la
posunúť právomoci fakúlt a oslabiť právomoci univerzit-
ných
orgánov. To bol len jeden problém.
Druhý problém, ktorý vystupoval značne do
popredia, bo-
la
otázka samosprávnych orgánov. Iste, pán
rektor presadzo-
val
konferenciu rektorov. Áno, nie je v
zákone, ale na dru-
hej strane je
tam Študentská rada vysokých
škôl ako samo-
správny
orgán študentov. Samozrejme, ja som si predstavoval,
že
by to bol jeden orgán, ktorý by mal byť korporatívnym or-
gánom,
ktorý by zastupoval celú túto záujmovú skupinu.
Môžem povedať, že som si pozrel dejiny
univerzít alebo
zakladania univerzít od 11. storočia až po súčasnosť.
Nemô-
žem
súhlasiť so základnou tézou, že vysoké školy boli nieke-
dy
absolútne nezávislé od štátnej alebo cirkevnej moci. Vždy
dostávali
práva a oprávnenia buď od cisárskej moci, alebo od
kráľovskej
moci, alebo od pápeža. Samozrejme, to
sa zistilo
vtedy, keď
Bolonskú univerzitu spravovali
študenti ešte
v
11. storočí a zistilo sa, že ju spravovať nevedia. Samo-
zrejme,
už vtedy bol problém, že mesto malo
svoje predstavy
o
tom, ako má univerzita fungovať, ale aj
študenti a učite-
lia.
A odvtedy sa tento spor ťahá dejinami.
Ja by som ho tu
na
tejto pôde takýmto spôsobom nedramatizoval. Áno, sú tu
dve
koncepcie. Jednu koncepciu predstavuje
opozičná koncep-
cia,
druhú koncepciu predstavuje naša. Naozaj môžem povedať,
že
zásadne sa až tak nelíšia, aby sme
mohli tvrdiť, že toto
je
absolútne nesprávne, ba dokonca, že nejakým drakonickým
spôsobom
obmedzuje samosprávne funkcie vysokých škôl.
Treba si uvedomiť, že vysoké školy u nás
sú zatiaľ stá-
le
iba štátne. Samozrejme, do akej hĺbky
sú ich orgány sa-
mosprávnymi
a do akej hĺbky vykonávajú prenesené kompetencie
štátu,
to je otázka naozaj v diskusnej polohe.
Preto by som
aj
samotné pripomienky pána prezidenta
zhrnul do dvoch sku-
pín.
Samozrejme, nebudem diskutovať o tom, či dať, alebo ne-
dať
vysokým školám daňové úľavy. Som za to,
aby sa im dali,
ale
nie v tomto zákone. Naozaj by to bola nepriama novela.
Nech
sa im to dá zákonom o daniach. Je na to priestor vydis-
kutovať
si to.
Samozrejme, nie som proti tomu, ale nemôžem súhlasiť
s
námietkami k § 34, že
by ten zasahoval do akademických
slobôd vysokých
škôl. Treba si pozorne prečítať odsek 3
§
34. Tam naozaj proti rozhodnutiu
fakulty nie je odvolanie
na
ministerstvo. Tam sa akceptuje vnútrokorporatívna demo-
kracia
vysokej školy. O odvolaní proti
vedeckej rade rozho-
duje
vedecká rada univerzity, lebo ide o
docentskú hodnosť,
do
ktorej vymenúva rektor vysokej školy. Ale iná situácia
nastáva,
ak ide o profesorskú hodnosť. Tu toto konanie má
dve
fázy - jedno sa odvedie na vysokej
škole a druhé pokra-
čuje
v prezidentskej kancelárii a na ministerstve. Tvrdiť,
že
toto konanie nie je správnym konaním,
nepokladám za cel-
kom
presné alebo správne, alebo
prinajlepšom je v diskuta-
bilnej
polohe. Bol som si ho overovať na
Najvyššom súde, na
ministerstve spravodlivosti. Naozaj väčšina ľudí povedala,
že
nie je správny názor, že by sa tam nedali použiť normy
správneho
práva.
Takže ja si myslím, že v takejto podobe je § 34 zákona
prijateľný,
v nijakom prípade neobmedzuje akademické práva
a
slobody vysokých škôl. Ak to
niekto naformuluje lepšie,
nech
sa páči, nech prednesie pozmeňujúci návrh, ja ho podpo-
rím,
keďže je otvorený prezidentom, môžeme o ňom diskutovať.
Iná je situácia, samozrejme, v otázke
zriadenia univer-
zity
v Prešove. Áno, nebýva zvykom a ja by som
tiež nebol
celkom
súhlasil s tým, aby bol jeden zákon v
druhom zákone.
Bohužiaľ,
nebol som tu. Preto si myslím, že treba prijať no-
vý
zákon. To, či dať Prešovu vysokú školu, alebo nedať vyso-
kú
školu - ja naozaj nemôžem tvrdiť, že by som Prešovu vyso-
kú
školu nedoprial. Samozrejme, že je
oveľa ľahšie rozdeliť
existujúcu
univerzitu, najmä preto, že časť tej univerzity
je
v Prešove a časť v Košiciach, ako dislokovať časť univer-
zity
z Prešova do Košíc, alebo zriadiť v
Prešove jednu uni-
verzitu,
pri ktorej budú existovať fakulty
košickej univer-
zity
v Prešove. Racionalita hovorí, že
naozaj treba tam dať
len
jednu fakultu. Spory, ktoré sú tu,
tie boli a budú, na
Slovensku
už je to tak, že naozaj si všetko musí veľmi ťažko
vybojovať
cestu. Viem, aké problémy boli, keď sa
zriaďovala
právnická
fakulta v Košiciach. Koľko bolo neprajníkov a koľ-
ko
závistlivých hlasov, že nikdy fungovať
nebude. Dnes fun-
guje,
má svojich ľudí, je to plnohodnotná fakulta. To isté
bolo
s bystrickou fakultou a možno by sme
našli ešte ďalšie
príklady,
ako je Trnavská univerzita. A nakoniec
život uka-
zuje,
že vysoké školy alebo fakulty sa osvedčia a fungujú.
Ak
sa neosvedčia, samozrejme, život to sám ukáže a nie je
dôvod
lamentovať až tak veľmi nad tým, že by
sa nedali zru-
šiť.
Ďakujem za pozornosť, to je z mojej
strany všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Ďalej sa do rozpravy prihlásila
pani
poslankyňa Bartošíková, ale najskôr s faktickou poznám-
kou
pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán predseda. Škoda, že mám tri
minúty, preto-
že
by som vedel odpovedať veľmi dlho. Ale teraz stručne.
Pán poslanec Cuper, vysoko oceňujem vašu snahu upraviť
§
34 v našich predchádzajúcich pokusoch, ale na konci celého
nášho
snaženia zostáva zákon o správnom konaní, ktorý tam
nepatrí. Vy
ste docent práv
a musíte priznať, že nález
Ústavného
súdu je záväzný. To sme už hovorili.
Ale pýtam sa
vás
na niečo iné. Ak teda uplatňujete zákon o správnom kona-
ní
na rozhodovanie vedeckých rád a
odborných komisií, ktoré
posudzujú spôsobilosť
na získanie vedeckého titulu PhD.,
prečo
neuplatňujete tento zákon trebárs na rigorózne konania
alebo
na štátne záverečné skúšky? Študenti pregraduálu nema-
jú
tie isté práva ako študenti PgŠ? To je jedna poznámka.
Otázka daní - veď tento problém tu objasnil pán prezi-
dent
vo svojej námietke. Prečo ju nemôžeme prijať? Nech teda
následný
zákon o daniach vyrieši túto záležitosť. My máme
zákon
o vysokých školách z roku 1990,
ktorý nám toto právo
dáva,
prečo nám ho neponecháte až do prijatia nového daňové-
ho
zákona?
Docentúry a profesúry a zákon o
správnom konaní. Akým
spôsobom vstupuje ministerstvo do inaugurácie profesorov?
Predsa
podľa § 15 ods. 2 minister predkladá
návrh na profe-
súru
prezidentovi. My sme s pani ministerkou mali včera na
túto
tému rozhovor. Samozrejme, že ministerstvo si môže ove-
rovať,
či tie návrhy sú kvalitné, dokonca
by to mala robiť
aj Akreditačná komisia, pretože tá
udeľuje právo vysokým
školám
priznávať docentúry a inaugurovať na
profesorské ko-
nanie.
Ale ministerstvo nie je odvolacím
stupňom v správnom
konaní,
pretože nerozhoduje. Rozhoduje prezident. Tak sa pý-
tam:
Je možné prijať takú verziu, že by zákon o správnom ko-
naní
zahrnoval prezidenta ako účastníka tohto konania? Ne-
štátne
vysoké školy - ako sa tam bude uplatňovať odvolacie
pokračovanie
u profesúr? Predsa tam bude pán
prezident rov-
nako
vymenúvať profesorov ako v štátnych vysokých školách.
To
je nedotiahnuté. Ak by sme prijali vašu verziu, ktorú ste
nám navrhli v
§ 34 s tým, že sa
vypustí posledný odsek
o
správnom konaní a zavedie sa tam znenie, ktoré som navrho-
val,
aby výsledným odvolacím orgánom bol súd a súd rozhodol,
či
bol porušený zákon, alebo nie, tak si myslím, že by to
bolo
podstatne jednoduchšie a nediskriminovalo by to nikoho.
Ďakujem vám pekne a odpustite, že som
hovoril dlhšie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hovorili ste presne 2 minúty 59 sekúnd.
Ešte pán posla-
nec
Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Švec, vaše argumenty
väčšinou boli nako-
niec
v môj prospech. Prečo sa správne konanie nedotýka iných
konaní?
Možno aj tam by bolo veľmi
diskutabilné, ak univer-
zita udeľuje
napríklad doktorské diplomy.
Neudeľuje ich
v
mene svojom, udeľuje ich v mene tohto štátu. Samozrejme,
preto
je tam naformulované, aby sa zachovala
vnútrokorpora-
tívna
sloboda, že rozhodnutie vedeckej
rady fakulty nie je
dotknuté
ministerstvom, pretože to je nižší
orgán v hierar-
chii vysokej školy. Ale profesorské rozhodnutie - tam je
prenesená
kompetencia štátu na vedeckú radu, lebo sú tam za-
pojené
dva orgány - ministerstvo a ešte aj
hlava štátu. Sa-
mozrejme,
že by sme mohli diskutovať o tom, ktorý
je z nich
konštitutívny,
ktorý z nich je deklaratórny. Ináč na túto
tému
už Ústavný súd rozprával a riešil tento
problém v inej
kauze.
Ale možno sa obrátiť na Ústavný súd.
Samozrejme, rozhodnutie o správnom konaní nikdy nie je
v
merite veci, preto je to len konanie
formou dovolania, to
znamená
mimoriadny opravný prostriedok. Dotýka
sa len toho,
či
vedecká rada neporušila zákon.
Samozrejme, podľa Občian-
skeho súdneho
poriadku nie je
dotknuté právo účastníkov
obrátiť
sa na súd. To tam nemusí byť napísané, to je napísa-
né
v iných zákonoch. Samozrejme, súdne preskúmanie rozhodnu-
tia,
čo sa týka zákonnosti
ministerstva, možno napadnúť na
súde
bez akýchkoľvek problémov. Práve preto si myslím, že
toto
ustanovenie je dobré.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán predseda.
Nebudem zneužívať vašu trpezlivosť, ale chcem povedať,
že
toto ustanovenie nie je dobré a je účelové preto, že do
tohto
konania môže v súlade
s § 12 oddielu VI zákona
o
správnom konaní vstúpiť každý účastník
konania. To zname-
ná, že iniciátorom správneho konania môže
byť ktokoľvek,
ktorýkoľvek
účastník, preto je tento paragraf
účelový. A za
tým
si stojím.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pani poslankyňa
Bartošíková, nech sa pá-
či.
Potom som ešte dodatočne dostal
prihlášky pána poslanca
Urbana
a pána poslanca Fogaša.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
budem reagovať na pripomienku pána
prezidenta uvedenú
pod
bodom 8. Týka sa vypustenia doterajšej poslednej vety
§
6 ods. 2, to znamená zvýhodnenia vysokých škôl v zdaňovaní
ich
podnikateľskej činnosti.
Obchodný zákonník v prvej časti v § 2 vymedzuje pojem
podnikanie.
Zákon o dani z príjmov číslo 286 z roku 1992 Zb.
vymedzuje
tiež niektoré pojmy. Z toho jeden pojem je pojem
platiteľ
dane alebo daňovník a druhý pojem je
predmet dane.
Platiteľom
dane podľa zákona o dani z príjmov nie je škol-
stvo,
pretože jeho poslanie je vyvíjať činnosť, ktorá nie je
zameraná
na dosiahnutie zisku. Podnikateľská činnosť na roz-
diel od toho
je činnosťou, ktorá je charakterizovaná ako
činnosť
smerujúca k dosiahnutiu zisku a podľa
zákona o dani
z
príjmov je predmetom dane.
V doterajšom zákone o vysokých školách sa prejavil od-
vetvový
prístup neprípustný v právnom systéme každého štátu.
Zasahovanie
jedného odvetvia do zákonodarstva právne nále-
žiacemu
inému odvetviu by mohlo spôsobiť v právnom systéme
chaos.
Preto nie je dosť dobre prípustné, aby rezort škol-
stva
mohol obsahovať zásahy do daňového systému. Daňový sys-
tém patrí pod
rezort financií štátu.
Podobne by sa mohli
zachovať
iné rezorty - zdravotníctvo, verejná správa alebo
samospráva prostredníctvom ministerstva vnútra, a
podobné
tlaky
tu už boli.
Navyše zákonom o vysokých školách došlo k
diskriminova-
niu
ostatného školstva, lebo iba vysoké školy boli oslobode-
né
od dane z príjmu z prípadnej svojej podnikateľskej čin-
nosti.
Chcem pripomenúť váženým pánom kolegom a pani kolegy-
niam,
že nový daňový systém sme prebrali z Európskej únie
a
každá daň je riadená určitou smernicou
Rady Európy. Smer-
nica
príslušná k dani z príjmu, podobne ako aj pri iných da-
niach,
nepripúšťa zvýhodňovanie a znevýhodňovanie subjektov,
ktoré
podliehajú dani. Ďalší argument je, že nič nevyriešime
tým,
že si budeme či už fondovým, alebo takýmto rezortným
prístupom
napomáhať ušklbnutiu určitej
čiastky zo štátneho
rozpočtu,
pretože by sa nám nakoniec mohlo stať, že v koneč-
nom
dôsledku množstvo ušklbnutí znamená menší zvyšok príjmov
štátneho
rozpočtu na rozdeľovanie. V konečnom
efekte aj po-
diel
na spoločnom príjme pre každý rezort, ktorý sa takto
zvýhodnil,
by bol menší.
Na záver chcem konštatovať, že spôsob, akým sa zvýhod-
nenie a oslobodenie od dane dostalo zo zákona, kam
toto
oslobodenie
neprináleží, nemôžeme akceptovať. Skutočne čistý
právny stav je,
pokiaľ štát chce a môže zvýhodniť určité
činnosti,
musí tak urobiť v daňovom zákone a jediným záko-
nom,
ktorý takto môže urobiť, je zákon o
dani z príjmu. Ani
vysvetlenie
a odôvodnenie, že doterajší právny stav nám to
umožňoval, to
neospravedlňuje. Skutočne to nebol správny
prístup. Je to
môj názor a myslím si, že
je v súlade so
smernicami Rady Európy
týkajúcimi sa zdaňovania
činností,
ktoré
sú organizované s cieľom dosahovania zisku.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Urban.
Predtým má faktic-
kú
poznámku pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Samozrejme, toto nie je oblasť, o ktorej
by som mohol
diskutovať,
ale nedá mi, aby som nedal malú pripomienku ku
kolegyni,
k Majke, ktorá teraz vystúpila. Kde bola s týmto
odporúčaním
Rady Európy pri tých zákonoch, kde sme
privati-
zérom
odpúšťali práve dane plynúce do
štátneho rozpočtu? To
je
jedna poznámka.
Druhá poznámka: Je veľmi smutné, keď sa
pri minimálnych
príjmoch,
ktoré vysoké školy môžu mať, odvolávame na plnenie
štátneho
rozpočtu. Myslím si, že sú tu na to iné subjekty.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Rád by
som pani kolegyni povedal, že
všetky európske
zákony
o vysokých školách dovoľujú vysokým školám podnika-
teľskú
činnosť v rámci misie, ktorú vysoká škola v spoloč-
nosti
vykonáva, a to je služba verejnému
sektoru. Tieto ak-
tivity
sú predovšetkým vedeckého charakteru a
sú vykonávané
na
základe objednávky verejného sektora. Zisky z týchto čin-
ností,
vedeckých činností, sa označujú v
nemeckých zákonoch
ako
Drittmittel a v anglosaských zákonoch ako overhaed. Tie-
to
prostriedky sa nezdaňujú a používajú sa
výlučne na peda-
gogickú
alebo vedeckú činnosť vysokej školy. Ak chceme apro-
ximovať zákony
Slovenskej republiky so zákonmi Európskej
únie,
musíme akceptovať aj takúto záležitosť.
Pani kolegyňa, vy viete, že v európskych systémoch vy-
soké školy získavajú len asi tak 80 % svojich skutočných
potrieb
zo štátneho rozpočtu. Na ostatok si musia zarobiť
vedeckou
činnosťou. Prečo by naše vysoké školy nemohli tieto
servisné
služby vykonávať v prospech nášho
verejného sekto-
ra,
našich inštitúcií? A prečo by vysoké školy nemohli po-
užiť
takto nadobudnuté zisky na pedagogický proces?
Poviem vám príklad Komenského univerzity,
ktorú poznám.
Komenského univerzita v minulom roku investovala
z týchto
prostriedkov,
ktoré získala vedeckou činnosťou, 118 miliónov
korún
do pedagogickej činnosti. Inak by sme pedagogickú čin-
nosť
v tej kvalite vôbec nemohli vykonávať.
Pýtam sa, čo je
na
tomto zlého?
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pani poslankyňa Bartošíková.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Ospravedlňujem sa, ale dovolím si svojim cteným pánom
kolegom
oponovať.
V prvom rade vždy sa tak musí stať na základe platného
právneho
stavu v daňovom zákone. Až na základe neho možno
potom
v ďalších zákonoch týkajúcich sa
rezortov oslobodenie
uplatňovať.
Čiže, vážený pán kolega Bajan, stalo
sa tak prostred-
níctvom daňového zákona, nie iného, a vážený
pán kolega
Švec,
áno, v zákone o dani z príjmov môžeme
hovoriť o tejto
otázke.
Pokiaľ štát môže a chce - a
my môžeme túto snahu
podporiť -
oslobodiť niektoré činnosti,
musí tak urobiť
v
ustanovení zákona o dani z príjmu, v prvom rade v tomto
ustanovení,
a tam musí byť povedané, ktoré činnosti sú oslo-
bodené
a čím je oslobodenie viazané.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážená pani kolegyňa Bartošíková,
posudzujme vec z dvoch hľadísk. Po prvé je obsah a po
druhé
forma. Ak budeme hovoriť o obsahu, mne sa zdá logické,
že
vysoké školy sú oslobodené od daní, tým
skôr, že vy sama
ste
definovali, čo je to podnikateľská činnosť. Ak sa po-
zrieme,
ako sme oslobodzovali veľkých privatizérov za to, že
budú
investovať, a investovali do vlastného
súkromného pod-
niku,
vysoké školy idú investovať do kapitálu
tejto spoloč-
nosti,
do rozvoja vzdelanosti.
Druhá otázka - vy hovoríte o forme. To
znamená, že to
musí
byť daňovým zákonom. Máte pravdu, že do tejto chvíle
platí
právna úprava, ktorá nie je cez daňový zákon. Pýtam
sa,
kedy bude nový zákon o dani z príjmu? Koľko mesiacov bu-
dú
zdaňované príjmy vysokých škôl?
Viete to v tejto chvíli
povedať,
pani poslankyňa? Ak to neviete povedať,
že to bude
o
tri mesiace, o pol roka, o rok, tak si
myslím, že by bolo
od
nás seriózne, keby sme vysokým školám
nechali aj v tomto
zákone
priestor na nezdanené príjmy, a prosím,
keď bude da-
ňový
zákon, môžeme tento paragraf zo zákona vypustiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Bartošíková.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Áno, ďakujem pekne.
Páni kolegovia, ja som nespochybnila, že
niektoré ob-
lasti
potrebujú masívnejšiu podporu.
Nespochybnila som ani
možnosť,
že daňový zákon túto možnosť zaradí medzi činnosti.
Musíme
však o tom hovoriť v daňovom zákone. Všetko to, čo
spomínate, prebehlo cez zákon o dani z príjmov. Hovoríte
o
dvoch častiach, o obsahovej a formálnej, ale veď my sme tu
na to, aby
sme obhajovali aj tú formálnu stránku, právny
štát,
musí sa dodržiavať určitý postup. Nič
viac, nič menej
som
nehovorila. Prosím, pochopme sa.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Bauerová.
Poslankyňa E. Bauerová:
Ďakujem.
Vo svojom príspevku som sa snažila
poukázať na to, že
vypustenie
tohto ustanovenia by znamenalo fakticky
retroak-
tívne
pôsobenie tohto zákona, lebo vysoké
školy hospodárili
v
tomto roku na základe platného zákona.
Koniec účtovného
obdobia by znamenal, že v marci by museli zaplatiť dane,
pričom
zrejme, keď s tým nepočítali, tie prostriedky sú jed-
noducho
minuté. Myslím si, že je pravda, že sa
s týmito zá-
ležitosťami treba zaoberať v daňovom zákone,
určite, ale
v
tom prípade nevznikne legislatívna medzera, že zákon nebu-
de pôsobiť retroaktívne. Myslím si,
že to je aspoň taký
dôležitý princíp legislatívnej práce ako
čistota daňových
zákonov.
Navyše rozpočtové pravidlá hovoria, že počas roka
by
sa nemali prijímať také opatrenia, ktoré zasahujú do roz-
počtu.
Myslím si, že to je ďalší princíp, ktorý je prinaj-
menšom
taký závažný, ako spomínala pani Bartošíková.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážení páni poslanci,
dovolím si upozorniť, že platenie
daní alebo vôbec da-
ne
sú veľmi vážna vec. Ústava ich neumožňuje zrušiť alebo
obmedziť ani referendom. Myslím si, že zákon len napráva
stav,
ktorý tu bol, lebo zákon o vysokých školách vznikol
ešte
za účinnosti hospodárskeho zákonníka. Samozrejme, podľa
novej
dikcie nám nič nebráni, keď budeme prerokúvať o dva
mesiace
alebo o mesiac štátny rozpočet, aby sme to tam dali.
Osobne
ako vysokoškolský učiteľ sa tomu nebránim a bol by
som
sám proti sebe, ak by som to
nepodporoval. Ale nehovor-
me,
že tá dikcia v samotnom zákone je zlá.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem,
pán poslanec Cuper.
Ešte posledný v rámci
prestrelky
- dúfam - pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Dúfam, že posledný, ale nedá mi,
nechcel som hovoriť,
ale
musím.
Skutočne, pôsobenie daní, daňovej sústavy musí byť vy-
soko
objektívne. Uznávam, že akákoľvek zmena, ktorá sa navr-
huje
v rámci pôsobenia daní, daňovej
sústavy, celého systé-
mu,
môže ísť len cez príslušné daňové
zákony. Súhlasím, ale
veľmi
pekne prosím kolegyňu Bartošíkovú, aby zobrala do úva-
hy,
že u nás sa porušuje objektivita
pôsobenia daňových zá-
konov.
A porušuje sa nielen na platforme
ústavných zákonov,
že
sa vytvárajú nerovnaké podmienky pre
rôzne podnikateľské
subjekty,
ale porušuje sa aj na úrovni nižšej
platformy zá-
konov.
No ak nie je pravdou v tomto parlamente,
čo ste nedávno
schválili,
tak odídem z tohto parlamentu, že ste schválili
zákon pri predaji
vopred určenému vlastníkovi s
možnosťou
znížiť
daňový základ o sumy, ktoré použije na investície.
Veď
tým sme úplne deformovali konkurenčné
prostredie podni-
kateľských
subjektov a to sme urobili cez
novelizáciu daňo-
vých zákonov, cez novelizáciu daňového
zákona sme defor-
movali konkurenčné
prostredie. A ak chceme školám
pomôcť,
tak
im pomôžme. Samozrejme, nemôže to byť v
rámci tohto vy-
sokoškolského
zákona. Len vás prosím, nenarábajte s termínmi
čistoty,
objektivity daňových zákonov v týchto
podmienkach,
keď
ste ich x-krát porušili. To apelujem na vaše svedomie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz pani poslankyňa Bartošíková.
Poslankyňa M. Bartošíková:
Ospravedlňujem sa, ale ešte raz. Veľmi ma
mrzí, že rie-
šenie
nenavrhol pán prezident v prechodných ustanoveniach.
Dávať
ustanovenie, ktoré nepatrí do
zákona o vysokých ško-
lách,
keď vieme o tom, že tam nepatrí,
považujem za chybné.
Je
to môj názor, prosím, rešpektujte ho.
Keďže nemôžeme te-
raz
vstúpiť do iných pripomienok, než aké dal pán prezident,
môžeme
sa baviť o tom, či budú poslanci iniciovať nejakú no-
velu,
kde v prechodných ustanoveniach potvrdia zotrvanie sú-
časného
právneho stavu do konca tohto roku, aby
sme rešpek-
tovali
aj rozpočtové pravidlá. Do zákona o
vysokých školách
nepatrí
ustanovenie, ktorým sa rieši zdaňovanie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Tento problém nie je v rozpore so
súčasným stavom le-
gislatívy,
pretože úľavy na daniach sú súčasťou platného zá-
kona
číslo 172 o vysokých školách. Vysoké školy sú oslobode-
né
od daní z podnikateľskej činnosti. Šesť rokov ten zákon
platí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže už nie sú žiadne faktické poznámky. Pán poslanec
Urban
vystúpi v rámci rozpravy.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
dovolím
si najprv reagovať na záver diskusie citátom
§
36 zákona číslo 303/1995 Z. z. o
rozpočtových pravidlách,
aby
nebol spor o tom, že chceme niečo, čo je protizákonné.
§
36 hovorí - presné znenie:
"Podnikateľská činnosť rozpoč-
tovej
organizácie. Odsek 1 Rozpočtová organizácia nemôže vy-
konávať
podnikateľskú činnosť, ak osobitný zákon neustanovu-
je
inak." Odkaz je na bod 25, a to je práve zákon o vysokých
školách.
"Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi
z
nej. Rozdiel medzi výnosmi a
nákladmi po zdanení zostáva
v
plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja..."
atď.
atď. Čiže tento zákon, pán rektor, bráni tomu, čo navr-
hujete
vy. Ale vrátim sa k tomu, čo som
hovoril a s čím som
vlastne
chcel vystúpiť.
Dovolím si na začiatku citovať slová alebo časť z roz-
hodnutia
pána prezidenta, kde v článku VI navrhovaného záko-
na hovorí: "Nemám vecné námietky proti vzniku Prešovskej
univerzity
v Prešove. Nevylučujem ani formu jej vytvorenia
rozdelením
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Ta-
kéto
riešenie si však vyžaduje prinajmenšom..." - a sú tu
uvedené niektoré
procesné,
formálno-technické a niektoré
vecné,
nie však podstatné návrhy k tomuto zákonu.
Dovolil som si uviesť tento citát
práve z dôvodu, aby
som vysvetlil, aká bola vlastne chronológia
návrhu vzniku
sídla
vysokej školy v Prešove, v poslednom prípade vlastne
zriadenie
vysokej školy v Prešove rozdelením Univerzity Pav-
la
Jozefa Šafárika. Na 19. schôdzi Národnej rady som navr-
hol,
samozrejme, po prekonzultovaní s
viacerými z vás, ná-
vrh,
ktorého cieľom bolo zmeniť sídlo Univerzity Pavla Joze-
fa
Šafárika z Košíc do Prešova. Prečítam
presné znenie, ako
som
to vtedy odôvodnil. Napriek tomu, že som to tak prečí-
tal,
bol veľmi silný negatívny ohlas najmä v
časti opozície
a
ten sa potom preniesol alebo odtiaľ vyšiel, ako chcete,
pretože
tam sa spája vo vedení Univerzity Pavla Jozefa Ša-
fárika politikum s
odbornou prácou, tak sa
to prenieslo
a
vlastne vznikla silná averzia voči vzniku Univerzity Pavla
Jozefa
Šafárika buď zmenou sídla alebo
zriadením novej. Bu-
dem
citovať sám seba z 19. zasadnutia schôdze k tomuto bodu:
"Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
bola založená z dvoch
fakúlt
iných vysokých škôl v roku 1959. Išlo o prirodzený
čin,
pretože v tom čase východné Slovensko
patrilo k najza-
ostalejším
častiam Československa. Od svojho
vzniku a najmä
po
postupnom rozrastaní sa o nové fakulty
významne prispela
a
stále prispieva k podstatnému skvalitňovaniu kvalifikačnej
štruktúry
obyvateľstva kraja a tým svojím spôsobom k rozvoju
kraja
vo všeobecnosti. K piatim tradičným fakultám univerzi-
ty
po novembri 1989 pribudli dve, ktoré ako fakulty bohoslo-
vecké
majú prirodzené sídlo v Prešove. V
súčasnosti má uni-
verzita celkove sedem fakúlt, z
ktorých štyri majú sídlo
v
Prešove a tri v Košiciach.
Nové územnosprávne usporiadanie a s ním spojená priro-
dzená potreba
novej formulácie rozhodujúcich rozvojových
programov
Prešovského kraja jednoznačne poukázala okrem iné-
ho
na potrebu vyššej dynamiky nárastu a
skvalitňovania kva-
lifikačnej
štruktúry a vzdelanostnej úrovne jeho obyvateľov.
Ako
samozrejmú preto možno pokladať snahu predstaviteľov or-
gánov
štátnej správy kraja a okresov Prešovského kraja, zod-
povedných
predstaviteľov mesta a prešovských
fakúlt zabez-
pečiť
v kraji sídlo vysokej školy.
Na
tomto mieste pripomínam, že
tieto snahy majú už
starší
dátum a zaoberal sa nimi už skôr
napríklad Výbor Ná-
rodnej
rady pre vzdelanie, vedu kultúru a šport na svojom
výjazdovom
zasadnutí v Prešove. Odvtedy akademickí
funkcio-
nári
prešovských fakúlt postúpili v
predstave riešenia uvá-
dzaného
záujmu a návrh i vo forme univerzitnej
výzvy signo-
vanej
zodpovednými funkcionármi prešovských
fakúlt bol pre-
rokovaný aj v
univerzitnom senáte Univerzity
Pavla Jozefa
Šafárika.
Som presvedčený, že všetkým nám je zrejmé, že jedným
z
rozhodujúcich cieľov, ktoré sledovala vláda a Národná rada
pri
zmene územnosprávneho usporiadania,
bolo odovzdať orgá-
nom
krajov a okresov kompetencie a
pôsobnosti na zabezpeče-
nie
ich maximálnej spôsobilosti na formulovanie štátnej pod-
pory rozvoja
daného územia pri
samozrejmom rešpektovaní
iných
zákonov, v tomto prípade aj zákona o vysokých školách.
Zmenu sídla vysokej školy podľa tohto zákona rieši us-
tanovenie
§ 3, citujem: "Vysoké školy sa
zriaďujú, zlučujú,
rozdeľujú
a zrušujú v Slovenskej republike zákonom Sloven-
skej národnej rady. Rovnakým spôsobom sa
ustanovuje názov
a
sídlo vysokých škôl." Bez
zjednodušenia môžem preto kon-
štatovať, že týmito
pozmeňujúcimi návrhmi sa
napĺňa vôľa
predstaviteľov štátnych
orgánov kraja, mesta
Prešova aj
všetkých prešovských fakúlt zmeniť sídlo Univerzity
Pavla
Jozefa
Šafárika z Košíc do Prešova. Z diskusií
o týchto ná-
vrhoch s
uvádzanými predstaviteľmi vyplynuli okrem iného
uvádzaného
zásadného zdôvodnenia nasledujúce ďalšie dôvody:
1. Podmienkou ďalšieho rozvoja vysokého školstva
v Pre-
šovskom
kraji a Prešovského kraja vôbec je
existencia sídla
vysokej školy. V
súčasnosti v Prešovskom
kraji, ktorý je
počtom
občanov a veľkosťou územia najväčším krajom v Sloven-
skej
republike, Prešov tretím najväčším
mestom v Slovenskej
republike,
nie je sídlo žiadnej vysokej školy.
2. Prešovský kraj má v rámci Slovenskej
republiky jednu
z
najnižších vzdelanostných úrovní.
Kritická situácia je
najmä
v profesiách univerzitného vzdelávania.
3. Kraj je špecifický aj z hľadiska etnického a národ-
nostného
zloženia. Toto špecifikum sa očakáva zvýrazniť aj
novým
obohatením terciárnej sféry.
4. Fakulty v súčasnosti tvoriace
Univerzitu Pavla Joze-
fa Šafárika po
zmene sídla a následnej
transformácii sú
schopné
prispievať k vytvoreniu univerzity
Pavla Jozefa Ša-
fárika
v Prešove, ktorá by v plnej miere spĺňala predpoklady
na zabezpečenie rozvoja severovýchodného regiónu Slovenska
v
maximálnom zábere a šírke problematiky
rozvoja tohto úze-
mia.
5. V Košiciach majú sídlo štyri vysoké
školy. V Prešov-
skom
kraji nie je sídlo žiadnej vysokej školy.
6. V Prešove je v súčasnosti vyšší počet
fakúlt univer-
zity
(štyri oproti trom v Košiciach) a vyšší počet študen-
tov
(4 475 oproti 3 605 v Košiciach). Počet fakúlt i študen-
tov v
Prešove sa ďalej
zvýši zriaďovaním nových fakúlt
a
transformáciou univerzity.
7. Pavol
Jozef Šafárik bol kňazom
evanjelickej cirkvi
augsburského vyznania,
ktorého biskupstvo východného di-
štriktu
je v Prešove, v čom je snaha nadväzovať aj na túto
tradíciu. Tu v
tomto bode ma medzitým opravili kolegovia
z
Kresťanskodemokratického hnutia, že nie
on, ale jeho otec
bol
kňazom.
8.
Hlavným nositeľom odkazu
Pavla Jozefa Šafárika je
filozofická
fakulta, ktorá sa zaoberá vedeckým výskumom jeho
činnosti,
vydávaním spisov, organizuje
konferencie a podob-
ne.
9. Variant premiestnenia sídla Univerzity Pavla Jozefa
Šafárika
z Košíc do Prešova je v snahe
zabezpečiť sídlo vy-
sokej
školy v Prešove finančne úspornejším variantom.
10. Uvádzaný návrh je jedinou
alternatívou, ktorou Pre-
šovský
kraj získava vysokú školu a nedochádza
pritom k roz-
bitiu
iných vysokých škôl, ani vlastnej univerzity.
11. Zmenou sídla Univerzity Pavla Jozefa
Šafárika v Ko-
šiciach
do Prešova sa rešpektuje vôľa orgánov štyroch fakúlt
Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika pôsobiacich v Prešove.
V
závere svojho vystúpenia
považujem za potrebné
uviesť,
že zabezpečením sídla vysokej školy v
Prešove, zme-
nou sídla z
Košíc sa okrem uvádzaných dôvodov rešpektuje
významný
a rozhodujúci záujem nenarušiť integritu Univerzity
Pavla
Jozefa Šafárika v Košiciach."
Toto
bolo moje vystúpenie na obhajobu návrhu zmeniť
sídlo
vysokej školy. Po tomto všetci, čo sme
tu, myslím si,
aj
naši hostia a verejnosť, boli svedkami
hystérie najmä zo
strany
časti opozície, aby som bol presný,
a zo strany ko-
šických
fakúlt, ich vedení a aj študentstva.
Ešte na
tej istej schôdzi Národnej rady
som preto po
prerokovaní
s viacerými poslancami podal
pozmeňujúci návrh,
ak
neprejde môj prvý návrh, aby bola univerzita rozdelená na
dve
univerzity a základom univerzity v Prešove by boli štyri
fakulty
súčasnej univerzity presne tak, ako to
vo viacerých
vystúpeniach
navrhovali práve niektorí poslanci z
opozície,
čiže
akceptoval som tento ich návrh. Beriem
aj to, dnes som
zobral alebo skupina poslancov podpísaných pod návrhom zá-
kona
v tlači 526 uznala dôvody pána
prezidenta, pripomienky
a
námietky. Výrazom teda tejto akceptácie bolo aj zapracova-
nie
niektorých jeho významných
technicko-legislatívnych ná-
mietok,
ale taktiež procedurálnych, a tak sa objavil na sto-
le
návrh zákona o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika
v
Košiciach.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcem len pripome-
núť,
že tak ako dnes naši hostia, študenti
univerzity Pavla
Jozefa Šafárika,
vyjadrujú svoj názor, takisto vyjadrujú
svoje
názory aj ďalší zástupcovia. Nie sú to len zástupcovia
dnešnej
akademickej obce, ale sú to aj zástupcovia alebo bu-
dúci
zástupcovia akademickej obce
univerzity, teda študenti
stredných
škôl Prešovského kraja, ktorí podporujú vznik uni-
verzity,
ale zároveň - mám ho tu náhodou pri sebe - je tu aj
stanovisko
viac ako 15 základných škôl, kde sú vlastne ab-
solventi
tejto univerzity a podporujú vznik univerzity. Teda
chcem
tým povedať jednu vec... (hlasy z
pléna, či aj mater-
ské
školy) ...materské nabudúce.
Chcem povedať jednu vec. Zriadenie univerzity skutočne
nie
je vecou len akademickej obce. Povedal
by som, že uni-
verzita
nie je majetkom akademickej obce,
univerzita je ve-
cou,
ak by sme to dali do národného bohatstva, tak je bohat-
stvom
Slovenskej republiky. Preto
rozhodujúce slovo nemôže
mať pritom akademická obec, študentská časť
či učiteľská
časť,
ale rozhodujúce slovo, samozrejme, tak
ako to predpo-
kladá
zákon, má Národná rada Slovenskej
republiky. Preto aj
ja
navrhujem, aby sa akceptoval návrh spravodajcu k tomuto
zákonu, aby sme
vypustili, teda akceptovali
námietku pána
prezidenta
v bode 3 a schválili tento zákon
osobitným záko-
nom.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. S tým, že zatiaľ sme ešte neak-
ceptovali
návrh pána prezidenta, len navrhujeme, aby bol ak-
ceptovaný.
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo.
Nedá mi
nezareagovať na toto vystúpenie
pána poslanca
Urbana,
a to v troch veciach.
Jednak vystúpenie pána poslanca na 19. schôdzi sme si
vypočuli
a myslím si, že opakovanie vystúpenia a zdôvodňova-
nia
nepatrilo k prerokúvaniu zákona o vysokých školách, ak
hovoril,
že akceptuje alebo chce akceptovať
pripomienky pá-
na
prezidenta v treťom bode.
Druhá vec, hovoril, že tu bola
nejaká manipulácia. Ja
hovorím,
že manipuláciou bol skôr záver jeho vystúpenia, keď
hovorí,
že základné školy, stredné školy
podpisujú petíciu,
či
sa má, alebo nemá rozdeliť univerzita.
A tretia
vec, zrejme rozhodujúce slovo má
mať Národná
rada,
lebo hlasujeme o zákone, ale ja si myslím, že rozhodu-
júce
slovo chce mať tu asi HZDS.
A ešte jedna poznámka. Pán poslanec tu
operoval od uni-
verzitnej
výzvy až po súčasný stav rôznymi argumentmi. Po-
viem len toľko.
Univerzitná výzva nehovorila
o rozdelení
univerzity,
ale práve hovorila o tom, že chcú
zachovať jed-
notu univerzity, nepripustiť také zmeny,
ktoré by viedli
k
negatívnym dôsledkom v kvalite doterajšej práce univerzity
a
jej fakúlt; nerealizovať zmeny, ktoré by sa dotkli študen-
tov
v tom zmysle, aby sa z večera na ráno stali študentmi
inej
univerzity, pokiaľ to nie je ich
slobodným individuál-
nym
rozhodnutím; a akékoľvek nové zmeny realizovať len so
súhlasom
väčšiny akademickej obce, a to na
úrovni univerzi-
ty,
ako aj fakúlt. Ak argumentujeme tým,
že celá táto ini-
ciatíva vychádza z
univerzitnej výzvy prešovských
fakúlt,
potom je to
zavádzajúce, lebo univerzitná
výzva hovorila
o
jednote univerzity.
A ďalšia záležitosť, a nedá mi to tiež nepodotknúť, čo
som
hovorila pri hlasovaní o zmene programu, že k celému zá-
konu,
k tomuto pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Urbana, sa
nevyjadrila
akademická obec ani akademický senát, ale bolo
to
len predsedníctvo akademického senátu rozšírené o zástup-
cov
jednotlivých fakúlt. Čiže opätovne sa ukazuje, že vyjad-
renia
tých, ktorí by sa mali kompetentne vyjadriť, pre pánov
poslancov,
ktorí navrhujú túto zmenu alebo túto novelu záko-
na,
ani nie sú potrebné.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne pán predseda. Ja chcem
vystúpiť v rozpra-
ve.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže pán poslanec Urban -
faktická poznámka.
Poslanec I. Urban:
Pani
poslankyňa, nebudem hovoriť
k tomu všetkému, čo
ste
vraveli, lebo hovoríte stále len
polovicu a druhú polo-
vicu
si nechávate kdesi inde. Príkladom môže
byť aj to, že
hovoríte
o jednote univerzity, ale zabúdate stále doplniť,
že
druhou požiadavkou bolo zmena
sídla. Ale poviem k tomu,
čo
hovoríte alebo čo nazývate a označujete
manipuláciou ne-
viem koho, kým,
vtedy, keď označujete vyjadrenia
učiteľov
prešovských základných škôl a stredných škôl a študentov
dnešných
stredných škôl za manipuláciu. Pani
poslankyňa, ja
som
neoznačil za manipuláciu vodenie študentov po parlamente
za
konkrétnymi poslancami, ktorých treba ovplyvňovať, a pre-
to
vás prosím, aby ste neoznačovali
vyjadrenú vôľu učiteľov
prešovských základných škôl, prednostov krajov, prednostov
okresov
za manipuláciu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pani po-
slankyňa
Gbúrová.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vážená Národná rada,
chcela by som upozorniť iba na jeden
veľmi dôležitý mo-
ment,
ktorý sa tu stále opakuje, ale myslím,
že veľmi ťažko
sa
rešpektuje. Hovorí sa stále o tom, že
je tu vôľa prešov-
ských
fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Ale my predsa
potrebujeme ako
poslanci Národnej rady stanovisko nielen
prešovských fakúlt
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ale
stanovisko
všetkých fakúlt Univerzity Pavla Jozefa
Šafárika
ako
celku, to znamená aj košických fakúlt. Je prirodzené,
aby sme počkali
na stanovisko akademickej obce
Univerzity
Pavla
Jozefa Šafárika.
Práve z tohto dôvodu odznel návrh pani
poslankyne Sabo-
lovej
i môj návrh, ktorý som dala ako procedurálny. Myslím
si,
že to treba rešpektovať. Dnes sa nám
veľmi ťažko rozho-
duje
práve preto, že nemáme stanovisko
akademickej obce. Ak
by
sme ho mali, nemusela byť Národná rada vo vzťahu k tomuto
problému
taká rozpoltená, ako je. To znamená, že
stačí reš-
pektovať
vôľu tých, o ktorých ide. A myslím si, že ak sa oni
vyjadria
a ich postoj bude o týždeň, o dva
známy, i pre nás
všetkých
bude rozhodnutie oveľa
jednoduchšie. Bude to roz-
hodnutie
Národnej rady s rešpektovaním vôle akademickej
ob-
ce,
teda tých, ktorých sa toto rozhodnutie bude týkať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte
s odpoveďou vo faktickej poznámke sa
hlási pán
poslanec
Urban.
Poslanec I. Urban:
Pani poslankyňa Gbúrová, ak bola
navrhnutá zmena sídla,
tak
ste sa pýtali pani ministerky školstva, aký je na to ná-
zor
ministerstva. Ak vám pani ministerka povedala, že minis-
terstvo
to nepodporuje, tak vám to vyhovovalo. Ak je zmena
navrhovaná
rozdelením univerzity a ministerstvo školstva ho-
vorí,
že takýto projekt má, takýto projekt sa pripravuje,
resp.
týmto spôsobom sa vlastne realizuje
projekt minister-
stva
školstva pri vzniku univerzity v Prešove, tak chcete
pomoc
akademickej obce. Ako poslankyňa
Národnej rady by ste
mali
dbať najmä o zákon a v zákone nemáte
požiadavku akade-
mickej
obce, aj keď, samozrejme,
nevylučujem, a je to jed-
noznačne
demokratický prvok, poznať názor aj tejto časti ve-
rejnosti.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
S faktickou poznámkou vystúpi pán
podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
chcel by som upozorniť, že by sme sa
mali na to dívať
aj vo svetle
nového územného usporiadania,
práve pomocou
ktorého
sme pristúpili k tzv. dislokovanému
rozloženiu kom-
petencií
dovnútra priestoru a aj pre jednotlivé kraje uvažu-
jeme s budovaním
univerzít v regionálnych
centrách práve
z
tých dôvodov, aby došlo k väčšej rovnomernosti generovania
našej
budúcej inteligenčnej generácie. Toto je hlavný dôvod.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pani poslankyňa Gbúrová.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Musím sa
veľmi zdržiavať, aby som
odpovedala pokojne,
pretože
vo vystúpení pána poslanca Urbana bolo viacero ne-
presností.
Vyjadrím sa iba k jednej nepresnosti, ale pod-
statnej.
Ja som sa na pôde Národnej rady nepýtala pani mi-
nisterky,
a je tu prítomná, čiže mi dá za pravdu,
či presu-
núť sídlo rektorátu, alebo nie. Ja som dala návrh, ktorý
smeroval
k zachovaniu jednoty univerzity v tom zmysle, že
som
sa pokúsila už do názvu tejto univerzity zakomponovať
i
Košice, i Prešov. Bolo mi povedané, že z legislatívneho
hľadiska
to nie je čistý návrh, pretože sídlo univerzity mu-
sí
byť jasne špecifikované iba do jedného miesta.
A ak
si dobre spomínate všetci, ktorí
ste tu sedeli,
bola
to práve pani ministerka školstva,
ktorá podporila ná-
vrh
podpredsedu Národnej rady Slovenskej
republiky pána Ma-
riána
Andela, ktorý povedal, že je potrebné tento problém
citlivo
riešiť a počkať na rozhodnutie tých
orgánov, ktorým
to
vyplýva zo zákona: Rade vysokých škôl, Akreditačnej komi-
sii
a riešiť ho k 1. septembru 1997.
Pamätáte sa veľmi dob-
re, že takto
bolo štylizované uznesenie,
ktoré, bohužiaľ,
neprešlo.
Ospravedlňujem sa, že kričím.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Myslím, že už diskutujeme o bode
programu, ktorý bude
nasledovať
po tomto, ale keďže to vyvolal tento
vrátený zá-
kon,
nemožno povedať, že nehovoríme k téme. Myslím, že tu
nejde
o to, či má, alebo nemá byť univerzita v Prešove. Mys-
lím,
že nikto to neodmieta. Jediné, čo tu je problematické
-
túto otázku som položil pánu poslancovi Urbanovi na zasad-
nutí ústavnoprávneho výboru a nedal
mi na ňu v podstate
žiadnu
uspokojivú odpoveď alebo žiadnu logickú
odpoveď - je
to,
že čo nás tak núti, aby bol ten zákon
prijatý už teraz,
aby
sme si jednoducho nevypočuli i tých, ktorých sa to týka,
to
znamená akademickú obec. Je jasné, že
Národná rada nesie
zodpovednosť
za rozhodnutie, ale nevypočuť si tých,
ktorých
sa
to týka, je podľa môjho názoru arogancia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Páni poslanci, pani poslankyne, myslím, že by
sme
mohli skončiť s faktickými poznámkami. Takže končím fak-
tické
poznámky. Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec
Fogaš
a po ňom pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
myslím si, že si nie celkom dobre uvedomujeme, že roz-
hodujeme
možno o budúcnosti vedy, o tom, aké podmienky vy-
tvoríme
jednotlivým pracoviskám, pretože inak by tá debata
na
tému vráteného zákona a aj predtým pri prerokúvaní zákona
nemohla
prebiehať v tom tóne, ako prebieha. Som
presvedčený
o
tom, že aj pri hodnotení
potrieb jednotlivých krajov,
miest
i záujmov jednotlivých skupín, či už sociálnych, alebo
regionálnych,
je potrebné dbať o to, aby sa zachoval vedecký
potenciál
tejto krajiny ako jedno z najväčších bohatstiev.
Obávam
sa, že rozhodnutia tohto
parlamentu v minulosti ani
teraz nepomáhajú koncentrácii vedeckej kapacity, ale skôr
pomáhajú
atomizácii síl.
Nezapojil som sa do diskusie na tému
novela zákona,
pretože
môj kolega z univerzity úradujúci
rektor pán posla-
nec
Švec povedal vlastne všetko, s čím sa
dalo v plnom roz-
sahu
súhlasiť. Ale nedá mi, aby som teraz aspoň v základných
veciach
nepovedal svoj názor. Krátko sa vrátim
k tej debate
o
zákone, o dani z príjmov v zákone o vysokých školách a kde
má
byť poskytnutá výhoda vysokým školám v
súvislosti s pod-
nikaním.
Hovorím to veľmi jednoducho a laicky.
Pochopil som pani poslankyňu Bartošíkovú v tom zmysle,
že
navrhuje čisté riešenie, teda
novelizovať iný zákon, ne-
ponechať
to v tomto zákone. Tisíckrát hovorím
áno, ale, vá-
žené
kolegyne, vážení kolegovia, koľkokrát ste zdvíhali ruky
za
nepriame novely zákonov bez rozmyslu, či to tam patrí,
alebo
nepatrí. Novelizovali sme... (hlas
podpredsedu Národ-
nej
rady z pléna) - nie vrátane mňa, pán
podpredseda, a buď
taký
láskavý, keď chceš hovoriť, tak sa
prihlás. Myslím si,
že
tento spôsob sa tu dosť zažil. Ale
problém nie je v tom,
či
budeme teraz priamo alebo nepriamo
novelizovať tento zá-
kon,
ale v tom, čo prečítal pán poslanec Urban. On totiž po-
vedal,
že rozpočtová organizácia nemôže podnikať, ak osobit-
ný
zákon neustanovuje inak. A bol tam odkaz na zákon o vyso-
kých
školách. Čiže jedine zákon o vysokých
školách to usta-
novoval
doteraz inak.
A ak nemáme iné riešenie, tak toto je riešením, dokedy
sa
neurobí komplexná úprava. Je to čiastočná novela, je to
nepriama
novelizácia a myslím, že nič by nebránilo tomu, aby
táto
úprava bola obsiahnutá v zákone, tak ako bola obsiahnu-
tá
doteraz, a pri novele zákona o dani z príjmov by sme moh-
li
túto časť zákona zrušiť. Bolo by to čisté, nemusia tu byť
diskusie
o tom, a myslím si, že by to nebolo ani proti zvyk-
lostiam,
ktoré sme tu už zažili.
Myslím si, že je jedno, od koho dostávali vysoké školy
a
aké dostávali kompetencie, či to boli pápeži, králi alebo
ktokoľvek.
Je isté, že dnes kompetencia vysokých škôl a kom-
petencie
ministerstiev si konkurujú. A dnes vieme i to, že
sú
tu určité objektívne faktory dané vývojom, ktoré treba
rešpektovať.
Realitou je, že kompetencie ministerstva sú ob-
medzené
kompetenciami univerzít, ktoré im
prislúchajú podľa
ústavy
a zákonov ako inštitúciám, ktoré môžu slobodne praco-
vať
vedecky, slobodne hlásať výsledky svojej práce. To je
podstata
a filozofia prístupu k zákonu. To nie
je koncepcia
HZDS,
SDĽ, KDH či kohokoľvek. To je proste princíp, ktorý vo
svete
funguje a je.
Aj preto možno povedať základné charakteristiky kompe-
tencie vysokých škôl, tak ako sú dnes vo väčšine
krajín
upravené. Možno
ich deliť do
troch skupín. Predovšetkým
pôjde o kompetencie, kde právomoc nemôže
vykonávať nikto
iný,
podčiarkujem, nikto iný, než
vysoká škola, pretože sa
táto
právomoc alebo v rámci tejto právomoci má posudzovať
vysokoškolská
alebo vedecká kvalifikácia, a to nemôže
na-
ozaj
robiť nikto iný. Existuje veľká štúdia o tom, odkiaľ
pochádzajú
nositelia Nobelových cien. Musím vás ubezpečiť,
že
väčšina z nich, drvivá väčšina, teda
90 %, je z univer-
zít.
(Potlesk.) A to nie preto, že to bol štát, ktorý kon-
troloval,
či majú byť profesormi, alebo nemajú byť profesor-
mi,
ale práve preto, že sa tam umožnil určitý slobodný pohyb
v
súvislosti s bádaním a prejavovaním svojej mienky vrátane
rozhodovania
o tom, kto má byť ako graduovaný.
Teda, keď hovorím, že ide o právomoc, ktorú nemôže vy-
konávať
nikto iný, mám na mysli predovšetkým tieto činnosti:
konanie a udelenie
titulu a vedeckej hodnosti, kde vplyv
štátu
sa podľa mojej mienky obmedzuje v
demokratických kra-
jinách
len na vydanie právneho predpisu a právny dozor pri
jeho
dodržiavaní. Nič viac. Rovnako, ak ide o
habilitácie
a
posudzovanie návrhov na vymenovanie profesorov a docentov,
kde
štátny vplyv je obsiahnutý v zákone a v
štátnom dozore,
my
tam predsa máme akreditačné komisie, my
tam máme nástro-
je,
kde chceme povedať kritériá, za akých to má byť.
Vo
voľbách akademických funkcionárov spočíva štátny
vplyv
v normotvorbe, v právnom dozore a pri
vydávaní potvr-
dzovacieho
aktu. Mám na mysli skutočnosť, a treba
si ju po-
vedať
otvorene, že štát tu plní len
celebračnú funkciu, bez
ohľadu
na to, či je to prezident, ktorý má
vymenovať rekto-
ra,
alebo vláda, alebo ktokoľvek iný poverený ústavou, ktorú
máme.
Len celebračnú funkciu, to je výsledok voľby, výsledok
samosprávneho
konania na vysokej škole, a štátny
funkcionár
je povinný,
keď sú splnené všetky podmienky,
vymenovať.
(Hlas
v sále.)
Kričím? Prepáčte mi to.
To je jeden balík, v ktorom sú vysoké školy nezastupi-
teľné.
Druhý balík, kde ide o kompetenciu
ministerstva a aj
vysokej
školy, je kompetencia, ktorá súvisí s pedagogickou
činnosťou
vysokých škôl, kde pri zabezpečovaní slobody vy-
učovania
bude štát iste mať vplyv na tento
proces z rôznych
hľadísk, napríklad v
určitých študijných odboroch,
kde sa
bude usilovať ich podporovať v záujme
potreby, povedzme,
existencie
rovnakých študijných odborov na viacerých vyso-
kých školách.
Myslím si, že
intenzita štátneho dozoru
a
ovplyvňovania v tejto
oblasti bude síce silnejšia ako
v
oblasti vedy, ale mala by byť cielená
tak, aby bola moti-
vačná, aby nešlo
o priame zásahy. Myslím si, že tu platí
predovšetkým celý rad
podporných aktivít, ktoré štát
môže
robiť
v podobe štipendií, v podobe snáh o vytvorenie lepších
podmienok
pre absolventov z určitých odborov, ale aj v podo-
be,
kedy by sa regionálne, tak ako sa
to tu už povedalo,
vytvárali
podstatne lepšie podmienky na
sebarealizáciu tým,
že
tam existuje už aplikovaný vedecký
výskum, kde by sme
mohli
základný výskum alebo základné vzdelanie, ktoré štu-
dent
získal, ďalej rozvíjať.
Po tretie je to oblasť pracovnoprávnych vzťahov učite-
ľov
vysokých škôl, kde pôjde - a tak je to
vo všetkých kra-
jinách,
ktoré už prešli nejakým vývojom, tak sa
poučme - zo
strany
štátu o činnosť normotvornú, financovanie a kontrolu.
Nič
iné. V oblasti právnych vzťahov
študentov môže štát nad
to
ovplyvňovať ešte počty prijímaných
študentov, už som na-
značil
ako, vrátane štipendií či iných aktivít, ktoré by mo-
hol
v tomto smere urobiť.
Konečne, to je štvrtá oblasť, a dá sa to tak zosumari-
zovať
- do veľmi serióznych poznatkov v
oblasti organizácie
vysokých škôl a
fakúlt bude uplatňovaný a je uplatňovaný
vplyv
štátu silno. A to je aj u nás, a myslím, že proti tomu
nikto neprotestuje. Ide o zriaďovanie a
rušenie vysokých
škôl
a fakúlt, o ich hospodárske a finančné zabezpečenie,
zásady
ich vnútorného členenia, ako aj
vnútorné a vonkajšie
vzťahy.
Toto všetko štát môže regulovať veľmi
silno a ja ho
vyzývam, aby to
robil. Ale sú kompetencie, ktoré nik iný
nemôže
robiť, len vysoká škola, a preto si
myslím, že by do
nich
štát zasahovať nemal.
Len takto naznačený prehľad a základné charakteristiky
pôsobnosti
vysokých škôl naznačuje, že niektoré veci musia
vykonávať
vysoké školy samotné, pričom im ich nemožno vziať.
(Hlasy
z pléna.) Prosím?
Prosil by som pána predsedu so
spravodajcom, aby oni
okoštovali,
či tá voda je čerstvá, ale ja som si ju tu otvo-
ril
a myslím, že je čistá.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čistá, umývali s ňou okná.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Jednoducho, kde vysoké školy musia konať samostatne,
relatívne samostatne
a z vlastnej iniciatívy môžu
konať
v
oblastiach, ktoré im stanoví zákon. Žiadny iný orgán nemô-
že
výraznejšie zasahovať do tejto pôsobnosti a ani minister-
stvo,
ani iný štátny orgán nemôže nikomu udeliť titul dokto-
ra
v odbore alebo uskutočniť habilitáciu, ako vysoká škola
na
základe úspešného konania vo vedeckej rade. A tu, prosím,
nezmiešavajme
samosprávne orgány so štátnou správou.
Myslím
si,
že stanovisko prezidenta republiky
obsiahnuté v rozhod-
nutí
o vrátení zákona na nové prerokovanie
je v tomto smere
správne.
Tu nie je možné bez toho, aby sme účelovo preniesli
časť výkonu
štátnej správy na
samosprávu, zmiešať len
v
akomsi pofidérnom opravnom konaní obidve pôsobnosti.
Myslím si teda, že tam, kde má vysoká
škola pôsobiť sa-
mostatne,
je to preto, lebo o vyššej kvalifikácii
uchádzača
nemôže zodpovedne rozhodnúť nikto iný,
len skutočne úzka
skupina
špičkových vedeckých pracovníkov z odboru. A ani ru-
šiť
ich rozhodnutia, podľa mojej mienky,
nie je také jedno-
duché
a možné. Oproti tomu sú kompetencie,
kde štátny vplyv
má
byť intenzívnejší - a podľa mojej mienky intenzívnejší
u
nás je - a ten vplyv treba zachovať, dokedy sú štátne ško-
ly. Ale zákon
nerozlišuje konanie, pokiaľ
ide o súkromné
školy.
Ak sú teda - to je záver - obavy z porušovania zákona
pri
habilitáciách a rôznych konaniach,
kde sa pokúšame cez
§
34 ods. 2 a 4 zaviesť určitý režim
kontroly zo strany mi-
nisterstva,
tak si myslím, že treba voliť iný spôsob. Prosil
by
som, aby sme sa všetci zamysleli nad
tým, čo niekedy ro-
bíme.
Tam, kde sú obavy z toho, že ľudia
zneužívajú existu-
júci
stav, nemeňme zákon, ale tam, kde zlyhali ľudia, zmeňme
týchto
ľudí.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Harach, ale najskôr sa s
faktickou poznám-
kou
hlási pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
som rád, že Ľubko Fogaš tak pekne
prikresal tú "nožičku
zvanú
vysoká škola", aby sa
nestihla dať do zákona. Lepšie
by
bolo ušiť väčšiu topánku. Práve tento zákon šije väčšiu
topánku,
to znamená, práve naopak, dáva viac právomocí vyso-
kým
školám, ako mali.
Problém
rozdielu medzi podnikateľskou a výrobno-hospo-
dárskou
činnosťou je naozaj zjavný. V tomto
smere si zrejme
asi
nerozumieme. Už som povedal, že vysokým školám treba dať
výhodu daňových úľav, ale že sa to musí urobiť
v súlade
s
teraz platnou právnou úpravou. A
doterajšia, keď vysoké
školy
mohli vykonávať výrobno-hospodársku
činnosť, je niečo
iné
ako podnikateľská činnosť. Dnes by sa
naozaj mohla táto
činnosť
niektorými inými subjektmi aj zneužívať na obchádza-
nie
zákona o daniach. Treba to domyslieť. Ale hovorím, nie
som
zásadne proti tomu.
Čo sa
týka zásahov štátu alebo
nezásahov štátu, ja si
myslím,
v každom prípade, že táto novela
nezasahuje do roz-
hodovacej
činnosti vysokých škôl. To, či niekto
má právo sa
odvolať,
aby bolo posúdené to, či náhodou
funkcionári vyso-
kej
školy neporušili zákon, je podľa mňa
veľmi demokratický
inštitút.
Ani členovia vedeckej rady nie sú neomylní. Tam
ide
o dovolanie, v ktorom sa skúma len to,
či náhodou nebol
porušený
zákon. Dovolanie sa nemôže dotýkať merita rozhodnu-
tia,
to znamená odbornosti samotného rozhodnutia, či vedecká
rada
posúdila odborné znalosti
uchádzača dobre, alebo zle.
Takže
dovolanie sa naozaj dotýka toho, čo si
práve povedal.
To
znamená toho, čo zákon alebo vyhláška, alebo iné právne
predpisy
stanovujú. A v tomto smere si myslím,
že to nie je
zasahovanie
do akademických slobôd vysokej školy. Načo toľko
rečí
o tom, že novela chce obmedziť vysoké školy? Ja si mys-
lím
opak, že im práve tie topánky šije
väčšie, aby sa "noha
zmestila
do topánky".
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Páni poslanci, len chcem povedať, že už
sa
skutočne argumentačne opakujeme - tak jedna, ako aj druhá
strana.
Prosím, zvážte, ako plynie čas.
S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán
poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Budem naozaj stručný, nechcem sa
opakovať, ani opakovať
to, čo tu
už odznelo. "Odvolací
orgán" - citujem § 34 od-
sek
4 - "napadnuté rozhodnutie zruší, ak bolo
vydané v roz-
pore
so zákonom alebo iným všeobecne záväzným
právnym pred-
pisom,
a vráti orgánu, ktorý ho vydal, s odôvodnením. Inak
odvolanie
zamietne a rozhodnutie potvrdí." Tak či tak sa mu-
sí zaoberať podstatou toho konania, keď
chce posúdiť, či
bol,
alebo nebol porušený zákon. A podľa mojej mienky do sa-
mosprávnych
rozhodnutí takto nenápadne vstupuje štátna sprá-
va.
Je to tak, či sa pritom budete mračiť,
alebo nie. To je
to
zmiešanie, ktoré nejde dohromady práve v súvislosti s ko-
naním, ktoré upravuje § 34 zákona. A domnievam sa, že sú
zbytočné
obavy, sú to len snahy jednoducho zasiahnuť do toho
procesu
možno na základe nejakých skúseností v
jednom alebo
dvoch prípadoch. Ak samé vysoké školy,
ktoré naozaj majú
dostatok kvalifikovaných ľudí, nevyriešia tieto problémy,
nik
iný ich za nich nevyrieši. To je všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
kolegyne a kolegovia,
milí hostia,
pôvodne som ani nechcel vystúpiť, ale
diskusia, ktorá
tu
bola, mi nedala, aby som sa nevyjadril. Oceňujem perfekt-
né vystúpenie
pána kolegu poslanca
Ľuba Fogaša, ktorý
z
právneho hľadiska veľmi elegantne a
jasne zdôvodnil veľké
slabiny
tohto zákona. Mne dovoľte na to urobiť ešte trošičku
poslanecký,
trošku občiansky pohľad. Počas tejto diskusie,
ale
už aj dávnejšie predtým som si kládol niekoľko otázok.
Dovoľte
mi teda zostať pri tých otázkach, vymenovať ich, ve-
riac,
že sa zamyslíte nad nimi ešte počas hlasovania o záko-
ne
vrátenom pánom prezidentom a budete
rozhodovať aj na zá-
klade
týchto otázok.
Aj keď je to zákon o vysokých školách, my
sme tu na to,
aby
sme sa pozreli, čo tento zákon
prináša občanovi a jeho
rodine.
Koniec koncov, tento zákon je určený aj pre nich. Čo
teda
prináša záujemcom? Občan a rodina predstavuje pre mňa
potenciálnu skupinu
záujemcov o činnosť
vysokej školy,
ktorou je štúdium týchto potenciálnych záujemcov
na vyso-
kej
škole. Vytvára novela pre potenciálnych
záujemcov, teda
pre občana a
pre rodinu, lepšie podmienky? Zaujímala sa
vôbec
táto novela o to, aby štruktúrovala
všetky zmeny tak,
aby
sa vytvorili podmienky na to, čo
unisono asi všetci po-
ciťujeme
ako problém najvážnejší v oblasti vysokoškolského
vzdelávania,
a to je otvorenie sa vysokých škôl pre
občana?
Udialo
sa tak? Podľa mňa nie. Ale nech si každý nájde na to-
to
odpoveď. Zlepšia sa podmienky štúdia?
Môžete povedať, no
veď
tento zákon to predsa nebude riešiť.
Nie, on na to musí
vytvárať
podmienky.
Zlepšia sa podmienky výskumu na vysokých
školách? Kole-
ga
Fogaš to priamo a explicitne povedal. Ja si odpovedám, že
nie.
Tak ako je zákon formulovaný, nevytvára lepšie podmien-
ky
pre vysokoškolský výskum. Prečo? Odôvodnenie si dovolím
ponúknuť. Okrem iného
tým budem reagovať aj na diskusiu,
ktorá
tu bola. Zamerali ste sa v nej aj na § 34.
Ešte vrátim vašu pozornosť, kolegyne a
kolegovia, aj na
§
15, myslím, je to odsek 2 písm. ch).
Aby som bol konkrét-
ny,
aby sme mali kompletný obraz, dovoľte
mi ho odcitovať,
nie
je taký dlhý: "V oblasti udeľovania vedecko-akademických
hodností
a umelecko-akademických hodností koordinuje činnosť
orgánov
vysokých škôl" - myslí sa ministerstvo - "(fakúlt)
oprávnených
rozhodovať o udelení vedecko-akademickej hodnos-
ti
a umelecko-akademickej hodnosti." Keby som zostal len pri
tomto,
musím pri prvom pohľade a pri
vysvetlení si praktic-
kých
krokov sledujúcich potom vykonávanie
písmena ch) pove-
dať,
čo to znamená. Znamená to v praktickom výkone, že to
umožní riaditeľovi
napríklad sekcie vysokých škôl priamo
koordinovať
činnosť vedeckých rád. To sú tie orgány, ktoré
sú
tu menované. Ale predsa vysoké školy sú reprezentované
rektormi, akademickými funkcionármi, akademickými senátmi.
To
je prvá vec.
Môžeme
povedať, že predsa
to nejaký iný vykonávací
predpis
bude presnejšie spresňovať a k tomu
smeruje vlastne
tento
môj vstup k tomuto písmenu, že by som rád vedel ako to
bude, pretože, pokračujúc v citovaní, "a
schvaľuje kritériá
na jednotné
posudzovanie vedeckej úrovne alebo umeleckej
úrovne uchádzačov o vedecko-akademické hodnosti alebo ume-
lecko-akademické
hodnosti v príslušnom vednom odbore alebo
umeleckom odbore", musím zopakovať pre nás všetkých: Máme
predstavu, koľko je
odborov? Tých je okolo 172, všetkých
špecializácií
približne 400.
Kolegyne
a kolegovia, viete
si predstaviť dokument,
ktorý
bude len opisovať kritériá na udelenie docenta v ob-
lasti
- ja neviem - astronómie, docenta v oblasti iného ved-
ného
či študijného odboru? Moja otázka, doteraz nezodpoveda-
ná, smerovaná na predkladateľa tohto zákona,
bola: Uveďte
nám
konečne príklady kritérií a praktické kroky, napríklad
ako
bude vyzerať možno užšia legislatívna
norma, ktorá bude
spredmetnením
písmena ch), t. j. schvaľovania kritérií. Ak
to
tak nebude, čo to znamená? Prepáčte mi,
ja to preženiem.
Otvorí niekto na
ministerstve okno a
zakričí, schvaľujem
kritériá
na vymenovanie docentov v oblasti pôdohospodárstva?
To vari nie.
Chcem konečne počuť odpoveď na túto otázku.
Vybral
som z toho jedno písmeno.
Na strane 40 § 34 je teda ten problematický paragraf
svojráznym
spôsobom aplikujúci zákon o správnom konaní na-
príklad
na základe dokumentov nižšej
legislatívnej sily vy-
pracovaných podľa
písmena ch). Predstavte
si, že XY je
uchádzač o profesúru
na príslušnej vysokej škole.
Vedecká
rada
povie nie. Podľa tohto sa on odvolá na ministerstvo.
Ministerstvo
povie áno, bolo to dobré. Čo sa bude
diať? Mi-
nisterstvo
tým, že zruší rozhodnutie (a to môže), vlastne
povie
áno. To je dvojhodnotová logika. Tam
neexistuje niečo
také,
že áno, keby, alebo nie, ak by. Vráti sa to vedeckej
rade?
Ako si ďalej predstavujeme tento výkon? Čo urobí ve-
decká
rada? Zmení svoje rozhodnutie? Viete si to vôbec pred-
staviť?
Skúsme si predstaviť, že sme vedecká rada. Potom bu-
dem
hlasovať ináč ako člen vedeckej rady, ak som mal predtým
iný
názor, alebo akým spôsobom sa to potom udeje?
Hoci to kolega Cuper obhajoval,
že to problém nie je,
pretože
odvolanie sa voči rozhodnutiu senátu fakulty zostáva
údajne
v prostredí vysokej školy, ale nakladáme také pravid-
lo, že ak
vedecká rada vysokej školy povie, že to nebolo
dobré,
vedecká rada fakulty musí zmeniť svoje rozhodnutie.
Dokonca,
keď prižmúrim oči, tu by som si to ešte aj vedel
predstaviť,
pretože vedecké rady musia a vedia medzi sebou
komunikovať.
Sú to dve odborné sféry. V druhom prípade je to
sféra
štátneho rozhodnutia štátneho
úradníka - nemyslím to
tentokrát pejoratívne
- a odborného akademického orgánu.
Prosil
by som nejaké vysvetlenie, nakoniec, bude potrebné.
Čo
sa vlastne potom udeje, ako sa to myslí?
Financovanie vysokých škôl. Kolegyne a kolegovia, mys-
lím
si, že po dvojročnom pôsobení vlády je
skutočne čas ne-
hovoriť,
ako stále vyčítate - a niekedy
právom, že vy máte
na
to len iný opozičný názor a my to robíme takto, je to boj
alebo
stret názorov. Keby to tak bolo,
je to pravda. Citu-
jem: "V oblasti vedy a techniky
vláda novými systémovými
opatreniami zabráni rozpadu výskumno-vývojovej základne na
Slovensku
a zabezpečí jej novú funkčnosť a stabilizáciu.
V
tejto súvislosti bude vláda riešiť štátnu podporu vedy
a
techniky tak, aby došlo k sprehľadneniu a diferencovaniu
financovania
základného a aplikovaného výskumu. Bude
presa-
dzovať
financovanie vedy a techniky formou grantového systé-
mu,
štátnych objednávok a daňových nástrojov."
Posledná veta, a tú vám dávam do pozornosti: "Vytvoriť
podmienky,
aby časť získaných finančných prostriedkov ostala
na
riešiteľských pracoviskách." Dokument sa volá "Programové
vyhlásenie vlády", bod 4.3 Školstvo,
vzdelávanie, veda,
šport
a mládež, strana 67. Ak sme tu včera hovorili o tom,
že
tu absentuje koncepcia v čomsi - v školstve -, dnes musím
povedať,
že vo vede výrazne absentuje. Ak sa tento zákon po-
sudzoval
na ministerstve školstva, nenašiel sa tam, preboha,
nikto
- a vo vláde - kto by si povedal, vážení, ale veď zba-
vujeme
vysoké školy možnosti, ktoré im dával
pôvodný zákon,
a
nerobíme nič pre to, aby sa naplnilo naše programové vy-
hlásenie,
ktoré som teraz prečítal?
A čo stačilo urobiť? Dámy a páni, stačilo
urobiť takýto
zákon.
Dovoľte, aby som vám ho ukázal - jeden list papiera
formátu
A4. Takýto zákon ste prijali vtedy, keď ste schvaľo-
vali
oslobodenie veľkoprivatizérov od
daní, možno správne,
možno
nie, teraz to nehodnotím, ale toto je
ten zákon. To
bol
problém, aby sa paralelne s novelou dal
na schvaľovanie
naraz
aj zákon oslobodzujúci od daní vysoké školy, keď trvá-
te
na legislatívnej čistote? Problém to nebol. Kde je teda
ten
problém? Zrejme v tom, že koncepcia skutočne neexistuje.
Keby
existovala, môžeme očakávať aspoň aký-taký reálny výkon
jej
napĺňania. Totiž toto je len vyhlásenie, keby niekto po-
vedal,
že to je koncepcia. Asi málokto z nás,
nech je v ho-
ciktorom
politickom tričku, ale to sem teraz nepatrí, by mo-
hol
povedať, že toto je koncepcia. To
je vyhlásenie, to sa
do
tej koncepcie malo stelesniť. To sa nestalo.
Navyše, vysoké školy budú podnikať
prioritne v hlavných
oblastiach
svojej činnosti. Nemyslím si, že zrazu, povedzme,
elektrotechnická
fakulta otvorí hotdogáreň v Mlynskej doline
alebo
niekde v Košiciach, a bude podnikať, i
keď z hľadiska
princípov
trhu možno ani toto nie je vylúčené. Podľa môjho
názoru, podľa historických skúseností, podľa
pozorovania,
ako
je to inde vo svete v s nami porovnateľných krajinách,
fakulty
budú podnikať v transfere technológií. Na čo dnes
kríva
slovenská ekonomika? Na čo krívame, a
to hneď na obi-
dve
nohy? Na transfer technológií. Dekan si povie, no, váže-
ní,
môžeme v tejto oblasti urobiť pre tieto
a tieto podniky
transfer technológie. Z toho by sme mohli mať asi takéto
a
takéto výhody. Pôjdu do toho, keď budú vidieť, čo ich čaká
podľa
novely? No asi nie. Chcete kontrolovať a chceme všetci
kontrolovať
peniaze, ktoré takto vzniknú? To sú účtovné ope-
rácie
veľmi prísne kontrolované. Tak nech sa páči. Možno ich
kontrolovať.
Navyše je tu jeden politický aspekt
a ten treba pove-
dať.
Predseda vlády Vladimír Mečiar na stretnutí akademickej
obce,
myslím, že to bolo vo Zvolene, povedal, že sa zabezpe-
čia
daňové prázdniny pre vysoké školy.
Moja tretia alebo ďalšia poznámka je, že
by som prosil,
keby ešte v
rozprave pán spravodajca
spresnil stanovisko,
ktoré
nebolo celkom jasné. To by som prosil.
Kolegyne
a kolegovia, mám dva návrhy. Prvý je návrh
procedurálny.
I napriek tomu, že podporujem návrhy pána pre-
zidenta,
predsa len si myslím, že by bolo žiaduce prerušiť
rokovanie
k tomuto bodu, požiadať vládu, ministerstvo
škol-
stva a ministerstvo financií, aby pripravili
tento jedno-
stranový
zákon k ekonomike vysokých škôl, a
potom, keď bude
pripravený
tento zákon, by sme sa k obidvom znovu vrátili,
vrátane
prerušeného zákona. To je prvý návrh.
Druhý návrh, ak by tento neprešiel, čo neverím, že ne-
prejde
tento procedurálny návrh, tak by som si
vás dovolil,
kolegyne
a kolegovia, požiadať o súhlas s
uznesením, ktorým
by Národná rada Slovenskej republiky
požiadala vládu, aby
predložila
novelu zákona o dani z príjmu,
oslobodzujúcu vy-
soké
školy od platenia tejto dane.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Pán predseda, ospravedlňujem sa, mám ešte niekoľko po-
známok
k tej veľmi vážnej téme, o ktorej sa tu
diskutovalo,
nadväzuje
to na ďalší zákon. Môžem poprosiť o slovo? Ďakujem.
Okolo Prešova sa tu nahovorilo už veľmi
veľa. Kolegyne
a
kolegovia, pozná niekto z vás, keď už nie písomný, tak as-
poň verbálny iný dokument, ktorý by
explicitne analyzoval
potreby
východoslovenského regiónu, pretože
vtedy Prešovský
kraj
dajme tomu ešte neexistoval -
prešovského regiónu? Po-
zná
niekto z vás tento dokument? Poznáte ho
aj vy? Poznáme.
Takýto
dokument, ktorý analyzuje tieto
potreby, vypracovaný
máme.
Poznáme dokument, ktorý by analyzoval
možnosti zabezpe-
čenia
týchto potrieb? Takýto dokument takisto existuje. Jeho
výsledkom
a jedným z riešení, jednou z alternatív je návrh
vysokej
odbornej školy, samostatnej, novej, ktorá by obsaho-
vala
technické, prírodovedné, humanitné aj
ekonomické odbo-
ry,
na ktorých by sa vzdelávalo a robil by sa tzv. aplikova-
ný
výskum, nie univerzitný - základný výskum, ako na poly-
technikách,
proste ako na vysokých odborných školách. Bolo
to
v súlade s diverzifikáciou
vysokoškolského systému, žia-
ducou, a som
presvedčený, že nevyhnutnou
pre náš školský
systém.
My máme samé univerzity. Už to je
trošičku také, že
odborník,
ktorý na to pozrie zboku, lepšie otvorí
oči a po-
vie
si: Skutočne je to všetko v poriadku,
že máme samé uni-
verzity?
Takýto
typ škôl je bežný v krajinách
porovnateľných
s
nami, nehovorím o krajinách, s
ktorými sa asi porovnávať
nemôžeme.
Z akého dôvodu došlo k úvahám iného typu, že by
takáto
vysoká odborná škola tam nemohla byť
zriadená? Včera
pani
ministerka školstva povedala, že predsa oni kontinuálne
pokračujú
v istých koncepciách, ktoré boli
predložené, pri-
pravené.
Toto nie je pravda, naopak.
Druhá poznámka. Zmena sídla. Dámy a páni,
aké sú dôvody
zmeny
sídla? Ktoré sú vnútorné dôvody? Prešovské fakulty ma-
jú
možno oprávnený, to nedokážem takto posúdiť, ale podľa
vyjadrení
zrejme oprávnený dôvod, že nie sú vždy
rovnocenne
chápané
ako košické, pričom dôvodom je to, povedzme to na
rovinu, že rektorát
je v Košiciach. Dôvody vonkajšie, že
niektoré mesto sa
stalo krajským sídlom, pre mňa nie
je
dôvod
na zriaďovanie univerzity. Dámy a páni,
to je pseudo-
dôvod.
Buď univerzita v niektorom meste má
byť, či to bude,
alebo
nebude krajské sídlo. A regionálny záujem - miestami
sa
povedalo na adresu regionálneho
záujmu a miestami sa aj
prezentoval skutočne
príliš lokálpatriotickým prístupom
a
podobne. Iste, univerzita je kultúrne
a iné centrum, re-
gionálny
záujem napríklad sa prejavuje aj v tomto.
Predstavme si teraz reálnu situáciu, že
tento parlament
by
rozhodol o zmene sídla, zajtra ráno o ôsmej technickým
zázrakom
je rektorát v Prešove. Aké efekty to prinesie? Zme-
ní
sa kvalita vyučovania, zmení sa kvalita
vedeckého výsku-
mu?
Nebudú potom iné fakulty v takej pozícii, že si povedia:
a
teraz my sme tie, ktoré dostávame
menej, pretože sídlo
rektorátu
je zasa v inom meste, nie v tom našom.
V čom teda
vidíte pozitívum alebo bolo možné vôbec
vidieť pozitívum
tohto
podľa mňa precedentného rozhodnutia? Nehnevajte sa, ja
pozitívum
v takomto riešení nevidím.
Čo sa týka rozdelenia Univerzity Pavla
Jozefa Šafárika,
k
tomu sa budeme ešte vyjadrovať, ale
nemôžem nereagovať na
slová
pána podpredsedu Húsku, ktorý
povedal, že je v istej
koncepcii, zrejme v
koncepcii vlády a podobne,
v súlade
s
územnosprávnym členením vytvárať
regionálne univerzity.
Potiaľ
súhlasím. Ale ak chceme vytvoriť dve
regionálne uni-
verzity,
regionálna univerzita - to je rozdiel
ako celoslo-
venské
či dokonca medzinárodne prestížne pôsobenie Univerzi-
ty
Pavla Jozefa Šafárika. Chceme urobiť
dve regionálne uni-
verzity
z jednej vynikajúcej univerzity? Ak
toto je koncep-
cia,
nemôžem ináč, len konštatovať, že to je koncepcia pomý-
lená.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Faktická poznámka - pán poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán prezident,
vážený predseda,
pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
dávam návrh podľa § 26 ods. 1 rokovacieho
poriadku, aby
sa
o jednotlivých návrhoch z tlače 518a,
o bodoch 1, 2, 3,
4,
5 a 6 hlasovalo oddelene.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcel by som reagovať na vystúpenie pána
poslanca Hara-
cha.
Keď sme prerokúvali tento zákon, upozorňoval som na to,
že
v zákone chýba zmienka o vedeckovýskumnej činnosti. Práve
pán
poslanec Harach ma upozornil, že je dobré, že to v tomto
zákone
nie je, pretože to je v pôvodnom
zákone, a to je len
novela
zákona, a že tam je tento problém precízne formulova-
ný.
Druhý problém - zdaňovanie podnikateľskej
činnosti. Vá-
žené
dámy a páni, treba si skutočne uvedomiť, že musíme roz-
lišovať
doterajšiu vedľajšiu hospodársku činnosť, ktorá bola
na
vysokých školách, a podnikateľská
činnosť. Podnikateľská
činnosť
má celkom iný charakter a musí
byť inak upravená.
Preto
súhlasím s tým, keďže ministerstvo financií má pripra-
vený
nový zákon o dani z príjmov, aby v tomto zákone bol
tento
problém riešený. Minister financií aj predseda vlády
sľúbili,
že takto sa to bude tento problém riešiť a nemám
dôvod
o tom pochybovať.
Pravdou je, čo hovorí pán poslanec
Harach, o tom sme
včera
tiež hovorili, že neexistuje koncepcia
školskej poli-
tiky.
Je to pravda. Ale nemáme koncepciu ani
v iných oblas-
tiach.
Na to, aby sme tento handicap prekonali, sa zriadil
úrad
pre stratégiu, ktorý by túto činnosť spracovania kon-
cepcie
mal koordinovať. Pán poslanec Harach,
ale vy ste ne-
hlasovali
za to, aby existoval takýto orgán. Tak potom sa
nedivte,
že skutočne nemáme orgán, ktorý by bol pripravil
koncepcie jednotlivých zložiek hospodárskej politiky alebo
jednotlivých
činností.
Dúfajme, že tento orgán, ktorý existuje,
bude sa môcť
v
najbližšom období dopracovať k
tomu, aby nakoniec takéto
koncepcie boli
spracované, aby boli pripravené stratégie
rozhodujúcich
činností v našej spoločnosti a hospodárska po-
litika
sa mohla podľa nich riadiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Sečánsky.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán predseda, myslím, že predmetom
opakovaného prerokú-
vania tohto zákona je šesť konkrétnych
pripomienok, ktoré
dal prezident republiky. Treba usmerniť diskusiu na tieto
pripomienky a nie
na koncepciu celého zákona. To nie
je
predmetom
opakovaného prerokúvania, tu ide len o
tieto kon-
krétne
pripomienky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
S dovolením, tiež chcem trocha reagovať
na pána poslan-
ca
Haracha. Uznávam, že dáva skvostné odpovede na otázky,
ktoré
si sám položí. Chcem však k tomu zároveň povedať, že
tak
položená otázka, či rozdelenie jednej
univerzity na dve
zlepší kvalitu
práce, je predsa prinajmenšom nezmyselná.
V
danom prípade by sme mali ostať pravdepodobne len pri uni-
verzite,
ktorá bola vytvorená v stredoveku v Itálii, a nemá-
me
čo ďalej členiť.
Podstata
je totiž taká, že práve z
tých dôvodov, že
potrebujeme
rovnomerne v priestore vygenerovať
dôležité in-
teligenčné
centrá, sa budujú aj rozdeľujú. A to je dokonca
jedna
z najvyšších foriem evolúcie - členením, delením sa
vlastne
dosahujú všetky dokonalé systémy. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Do rozpravy sa
prihlásila pani ministerka
školstva.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka školstva SR
E. Slavkovská:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcela by som sa vyjadriť iba k jednému
problému, ktorý
sa
tu dnes v súvislosti s novelou
zákona číslo 172 najviac
pertraktoval.
Ide o rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa Šafá-
rika.
Určite sa pamätáte, že na predchádzajúcom
pléne som sa-
ma
vystúpila s tým, že ministerstvo
školstva pripravuje ná-
vrh
na vytvorenie vysokej školy v Prešove
a že sme ochotní
ten
návrh ďalej dopracovať. K tejto otázke sa
na pôde mini-
sterstva
školstva konali už aj určité porady s
akademickými
predstaviteľmi
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Môj návrh
nebol
prijatý, prešiel poslanecký návrh rozdelenia univerzi-
ty,
ale demokracia je aj to, že treba podporiť rozhodnutie
väčšiny
hlasov nášho poslaneckého zboru. Okrem toho situácia
sa
medzitým časovo už posunula kdesi celkom ináč.
Aké argumenty tu vlastne dnes na tejto pôde zaznievali
na
podporu zachovania Univerzity Pavla Jozefa Šafárika? Prvý
z
argumentov bol ten, že ak sa rozdelí, tak sa zníži kvalita
výchovno-vzdelávacieho procesu, načo, samozrejme, doplatia
študenti. Môj názor ja taký, že kvalita výchovno-vzdeláva-
cieho procesu nezávisí od sídla školy, ani od jej názvu,
prípadne
od počtu fakúlt, ale závisí v prvom rade od pedago-
gického
zboru, akú má vedeckú odbornú úroveň, a závisí aj od
samotných
študentov, ako sú schopní a hlavne
ochotní absor-
bovať
vedomosti, ktoré im odovzdávajú
prednášajúci. Vynika-
júci
vedec, pedagóg môže vzísť aj z tej najmenšej a najmenej
známej
univerzity. A naopak, ani Univerzita Komenského nie
je
garantom toho, že z nej vychádzajú iba
nositelia Nobelo-
vých
cien. Takže hovoriť o tom, že toto riešenie negatívne
dopadá
na študentov, nie je ničím vyargumentované, a preto
je
aj zavádzajúce.
Uznám, že každý študent
by mal byť hrdý na školu,
v
ktorej získal vysokoškolský diplom, aj ja som hrdá na Uni-
verzitu
Komenského, pretože som diplom získala
tam. Ale ako
je
to vlastne v praxi? Kto sa vás v praxi opýta, na ktorej
univerzite
ste získali diplom? V praxi každého zaujíma to,
či
viete robiť, ako viete robiť, aké máte vedomosti, a nezá-
leží
na tom, na ktorej univerzite ste vzdelanie získali.
Druhý argument, ktorý tu zaznieval, najlepšie zhutnila
pani
poslankyňa Gbúrová. Doslova citujem:
"Treba si vypočuť
hlasy
tých, ktorých sa to týka, a hlasy celej akademickej
obce univerzity sú za zachovanie
jednoty." S tým nemôžem
celkom
súhlasiť. Ťažko hovoriť o jednote ako takej. Určite
v
tom dávam za pravdu každému
poslancovi, sú hlasy aj za
zachovanie jednoty
tejto univerzity, aj proti zachovaniu
jednoty tejto univerzity. Kto z nás spočíta, ktoré hlasy
prevažujú?
Ja mám väčšinu hlasov, ktoré sú už za to, aby tá-
to
univerzita bola rozdelená.
V deň, keď zasadalo predchádzajúce plénum, som dostala
priamo
od rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika zápisnice
z
mimoriadnych zasadnutí predsedníctiev akademických senátov
košických fakúlt, kde
tvrdia, že nie sú proti rozdeleniu
univerzity.
Koniec koncov, na druhý deň po zasadaní pléna
ste
si to mohli od pána rektora vypočuť priamo v Televíznych
novinách.
No a
ako sa k tomu stavia
prešovská akademická obec?
Vypočujte
si, prosím vás pekne, slová prodekana Filozofickej
fakulty
v Prešove, aby sme teda netvrdili, že vlastne všetci
sú
proti, celá akademická obec je proti.
Pán prodekan hovo-
rí:
"Slovensko je odsúdené na
spolitizovanie všetkého. Jas-
ným
príkladom je aj kauza Univerzity Pavla
Jozefa Šafárika,
ktorá
sa ponúka našej verejnosti už takmer
rok a pol. Uni-
verzitná
výzva, ktorú podpísali vedenia a
akademické senáty
všetkých
prešovských fakúlt v januári, vyvolala obrovské po-
horšenie
na strane košických fakúlt. Čo je v nej také pohor-
šujúce?"
- pýta sa pán prodekan. Tu už boli citované jednot-
livé
body, ktoré tam sú, dovolím si ich tiež citovať, aby ma
z
nich niekto neobvinil, že chcem
manipulovať s poslancami.
Po
prvé - udržať jednotu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.
Po
druhé - nedovoliť také zmeny, ktoré by
viedli k negatív-
nym
dôsledkom v kvalite doterajšej práce. Po tretie - nerea-
lizovať zmeny,
ktoré by sa
dotkli študentov. Po štvrté
-
akékoľvek nové zmeny realizovať len so súhlasom väčšiny
akademickej
obce.
Lenže
výzva pokračuje aj ďalej. "Ak sa
majú dodržať
tieto
maximy, vzniká ešte priestor na nejaké
nové možnosti.
Jednou
z nich, nie však jedinou, je možnosť realizovať zmenu
sídla
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. A teraz pán prodekan
pokračuje.
Táto veta znamenala spustenie takmer
nekontrolo-
vateľnej
reakcie rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.
Napriek všetkým
známym akademickým normám a zvyklostiam,
ktoré
vypovedajú o slobode vyjadrovania názorov i predpokla-
daným
akademickým reakciám na nastolený problém, rektor Uni-
verzity
Pavla Jozefa Šafárika vytiahol trestnoprávny slovník
prokurátora.
Je to pokus ukradnúť Košiciam univerzitu. Vy-
jadrené
inak, prešovské fakulty sa svojím návrhom pokúšajú
ukradnúť
majetok Košíc.
Panická šoková reakcia najvyššieho funkcionára Univer-
zity
Pavla Jozefa Šafárika v tomto hodnotení
nebola len ná-
hodným
ľudským zlyhaním, aké nás v živote môže
občas stret-
núť."
Ako uvidíme ďalej, pokračovanie bolo
ešte radikálnej-
šie,
než si súdny človek, vážiaci si akademické princípy,
vôbec
dokáže predstaviť. Záver tejto výzvy totiž bol takýto.
Znovu
citujem: "Preto žiadame vedenie Univerzity Pavla Joze-
fa
Šafárika, akademické obce jednotlivých fakúlt, ich vrcho-
lové
orgány, aby sa vyjadrili k tejto univerzitnej výzve."
Čiže
táto žiadosť tu bola. Aká bola košická odpoveď? Znovu
citujem:
"Takmer nepríčetná reakcia
rektora o krádeži uni-
verzity.
Vedenie košických fakúlt a akademických senátov re-
aguje
akademickejšie, t. j. bez trestnoprávnej terminológie.
Tú
si však osvojuje aj predseda Rady vysokých škôl pán Rácz,
ale
rovnako tvrdo. Pán Rácz hovorí: Vaše
prešovské problémy
nás
nezaujímajú. To sú vaše problémy. Univerzita je naša, ak
sa
vám nepáči, urobte si svoju."
Nepochybne unikátne stano-
viská.
Doteraz sídla všetkých vysokých škôl na východnom Slo-
vensku
v počte 4 sú len a len v Košiciach.
Takže ten, čo má
všetko,
nie je ochotný ani sa len triezvo zamyslieť nad tým,
či sa
naozaj sídelná koncentrácia vysokých škôl nestane
dôvodom
na rozdelenie jej najstaršej univerzity. "Kauza Uni-
verzity
Pavla Jozefa Šafárika je jedinečným
príkladom našej
vnútornej
rozhádanosti," stále citujem akademického funk-
cionára, "a vnímania skutočnosti cez vlastníctvo, absencie
dodržiavania
základných demokratických princípov a akademic-
kých
zvyklostí, osobitne najvyššími akademickými funkcionár-
mi. Akademická
verejnosť žiada dialóg s vládou,
ale sama
nevie viesť medzi
sebou kultivovaný dialóg na
akademickej
pôde.
A príkladov je veru dosť. Okrem kauzy Univerzity Pavla
Jozefa
Šafárika to bolo evidentné aj na stretnutí najvyšších
akademických funkcionárov Slovenska v Bratislave na pôde
Univerzity
Komenského, kde sme sa vyjadrili k
pripravovanej
novele
vysokoškolského zákona. O dôležitosti
tohto stretnu-
tia
neboli najmenšie pochybnosti, ale keď sa v jeho programe
neráta
potom s diskusiou a ani sa neponúkne na
ňu priestor,
potom
je niečo príliš nezdravé v akademickom uvažovaní orga-
nizátorov
takéhoto vážneho akademického podujatia.
Rektor
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika po schválení
rozdelenia
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v
Národnej rade
demagogicky
tvrdí, že to bolo rozhodnutie o nás bez nás. Pán
rektor
mal 8 mesiacov času, aby mohol kultivovaným akademic-
kým
spôsobom reprezentatívne zistiť
skutočnú mienku akade-
mickej
obce Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Neurobil to.
Naopak,
robil všetko pre to, aby sa od začiatku problém dos-
tal do politickej podoby - list
primátorovi mesta Košíc,
hrubá
neakademická klasifikácia problému ako
krádeže. Vyvr-
cholilo to až
osobnou urážkou dekanov
prešovských fakúlt,
ktorých
obvinil, že organizujú podrazy voči Univerzite Pavla
Jozefa
Šafárika, že sa stávajú vazalmi, otrokmi parlamentu
a
že ich konaním prestala byť vysoká
škola nezávislou, pre-
stala
byť univerzitou. Ak by mala platiť táto
logika, potom
Univerzita
Pavla Jozefa Šafárika, hlavne pán rektor, je ešte
stále
vazalom a otrokom bývalého režimu. Prešov Univerzitu
Pavla
Jozefa Šafárika nekradol a už ani
neukradne. Rozdele-
nie
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika je Pyrrhovým víťazstvom
jej
rektora a košického vedenia, je dôsledkom prenášania po-
litikárčenia
na akademickú pôdu."
To všetko je citát, ktorý bol aj uverejnený. Nie sú to
moje
vlastné slová. Myslím si, že k tomu
niet čo dodať, ale
to
veľmi reprezentuje, aká je naša akademická obec, keď to
sami funkcionári medzi sebou tvrdia. A
stavať proti sebe
akademických
funkcionárov jednej časti, jednej fakulty, pro-
ti
druhej, alebo stavať dokonca proti sebe študentov na jed-
nej
strane a akademických funkcionárov na
druhej strane, to
môže
priniesť len to, čo prinieslo.
Prešovské fakulty sa predsa dohodnúť chceli, ale kvôli
urážlivým
spôsobom, tým že boli osočovaní, že boli označova-
ní za vazalov
parlamentu, dospeli k
názoru, že nemôžu už
existovať
v spoločnej univerzite.
Vážení páni poslanci, ja si myslím,
že aj poslanecký
zbor by sa
mal zamyslieť nad tým, či takýmto spôsobom sa
môže
ďalej komunikovať.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Veľmi stručne by som si dovolil povedať
ešte niektoré
faktické
poznámky.
Pán kolega Baránik, ja som nepodporoval
zákon alebo uz-
nesenie,
ktorým sa zriaďoval Úrad pre stratégiu rozvoja vedy
a
techniky. Mám na to iný názor.
Nebudem sa tu už venovať rozdeleniu
univerzity, i keď
to,
čo sme počuli, by si predsa len
zaslúžilo komentár, ale
poviem
vec, ktorá možno bude podaná viac citom. Prosím, ber-
te
to tak. Nechcem obhajovať rektora ako rektora univerzity.
Ale,
pani ministerka, vy si viete predstaviť, že príde do
parlamentu
rektor a povie: "Prišiel som vám
predložiť návrh
na
zrušenie tejto inštitúcie a jej rozdelenie." To si asi
ťažko
dokážete predstaviť. Vy možno áno, ale
ja, ako poznám
a
predstavujem si prácu akademických funkcionárov, tak nie.
Vyhlásili ste, že to, na ktorej
univerzite ste končili,
nie
je zaujímavé. Pani ministerka, vy to nepoznáte. Nieže sa
pýtajú
na univerzitu, na ktorej kto končil, ale dokonca kto-
rý
profesor vás učil v príslušnom predmete. A verte mi, pani
ministerka,
že to príde aj k nám. Keď bude majiteľ prosperu-
júcej veľkej firmy chcieť zamestnať
špecialistov na čosi,
tak
sa ich presne na toto bude pýtať.
A posledné, k čomu by som sa chcel
vyjadriť - viete, to
mňa
strašne zarazilo, pani ministerka, že vy v
parlamente
ste
prečítali článok z dennej tlače, a to spôsobom žalovania
v
parlamente na vlastnú, priamo riadenú organizáciu. Ak ten-
to
problém je, pani ministerka, tak si to riešte kultivovane
najskôr
na ministerstve. Keby ste tu rázne povedali, vážení,
u
nás to musíme vyriešiť a prídeme sem
s čímsi, tak to be-
riem,
ale takto nie. Navyše, rektor a vedenie univerzity ob-
hajovalo
postup, pani ministerka, dohodnutý u vás, u štátne-
ho
tajomníka. Veď ten projekt mám so
sebou, ktorý bol u vás
dohodnutý.
Tak potom o čo tu ide? Ja mám taký
dojem, že re-
zort
školstva nie je ponímaný srdcom. Ale to by mi u vás ne-
vadilo, pani ministerka. Že ho neponímate ani
entuziazmom
mysle,
aj cez to sa viem preniesť, ale, prosím vás, pozeraj-
te
sa na problémy rezortu aspoň racionálne.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pani poslankyňa Gbúrová.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Mám jednu poznámku. Vo svojom
vystúpení som povedala,
že
musím objektívne a čestne priznať, že
na pôde filozofic-
kej
i pedagogickej fakulty sú učitelia, ktorí rozdelenie ví-
tajú.
To znamená, že tento postoj som nezamlčala, ale na-
opak,
tu na pôde Národnej rady som o ňom
veľmi otvorene ho-
vorila.
A druhá
moja poznámka je, že si
osobne myslím, že je
vyslovene
nevhodné a nesprávne, ak sa kauza
Univerzity Pav-
la
Jozefa Šafárika posúva do polohy
nejakých vzájomných ne-
dorozumení a potýčok
medzi funkcionárskym aktívom.
Je to
presne
tá pozícia, do akej sa tento
problém posunúť nemal,
pretože
to potom vyzerá ako truc politika a vieme dopredu,
ako
sa to končí. Zámerne som konštatovala, že je potrebné,
aby
aj vedenia jednotlivých fakúlt, aj samotný rektor reš-
pektovali
stanovisko svojich akademických
senátov a stano-
visko
akademickej obce.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Rád by som povedal
pánu kolegovi Harachovi, že by ma
veľmi
bolelo, keby na Slovensku začalo platiť, že je oveľa
dôležitejšie,
na ktorú univerzitu som chodil a ktorý
učiteľ
ma
učil, než to, čo viem a moje schopnosti. Keď sa upred-
nostňuje
škola pred vedomosťami, to sa všade na svete nazýva
snobstvo.
A toto je skutočne problém západnej Európy, ale
nielen
jej. Preto západná Európa nie je schopná konkurovať
ázijským
tigrom. To je problém, ktorého by sme sa mali vyva-
rovať.
A máme šancu, pretože táto snobská spoločnosť k nám
ešte
neprišla. Začínam mať dojem, že pán poslanec Harach bo-
juje
proti zriadeniu univerzity v Prešove
preto, že tam nie
je
primátor z Demokratickej únie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem pekne.
Predsa si neodpustím aspoň kratučko zareagovať. Myslím
si,
že pani ministerka až po dlhom čase a veľmi jemne musela
zareagovať na, žiaľ,
v súčasnosti centrálny problém
tejto
kauzy rozdelenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Myslím
si,
že je všeobecne pociťovaný ako centrálny problém aj štu-
dentmi,
ktorí sú tu prítomní. Všetci si vlastne uvedomujú,
že
najväčšou prekážkou optimálneho riešenia situácie je opa-
kované mediálne napádanie, až brutálne
a totálne urážanie
prešovskej
časti akademickej obce najmä rektorom
Univerzity
Pavla
Jozefa Šafárika. Žiaľ, musíme to tak
pomenovať, je to
tak.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím
rozpravu
k tomuto bodu programu.
Pýtam
sa pána prezidenta, či sa chce
k rozprave vy-
jadriť.
Pán prezident sa k rozprave nechce vyjadriť.
Pýtam sa
spoločného spravodajcu, či sa
chce vyjadriť.
Nech
sa páči, pán spoločný spravodajca sa vyjadrí.
Poslanec J. Tarčák:
Milé dámy,
vážení páni,
vzácni hostia,
keďže
som chytil druhý dych, dovoľte mi,
aby som sa
ospravedlnil
za niekoľkominútové meškanie. Je to spôsobené
tým,
že tak ako som už verejne raz vyhlásil, chcem to vyhlá-
siť
znova. Som za to, aby vysoké školy,
ktoré vyvíjajú čin-
nosti v
podnikateľskej sfére, boli
oslobodené od daní
a
všetky príjmy zostali na vysokých
školách. V tomto duchu
som
ešte i túto obedňajšiu prestávku využil na konzultácie
s
pracovníkmi ministerstva financií, aby
som nejakým spôso-
bom
presvedčil sám seba a zároveň potom
vás, či je to možné
a
ako by to bolo možné v tomto zákone. Po pôvodne plánovanej
polhodine,
ktorá prešla cez hodinu, som sa presvedčil o tom,
čo
zdôraznila i pani poslankyňa
Bartošíková a v nadväznosti
pán
poslanec Filkus, že v tomto zákone to nie je možné.
Chcem ubezpečiť všetkých, že i naďalej sa
budem snažiť,
aby
som v tomto smere pokračoval a pri prerokúvaní rozpočtu,
kde
dôjde k priamym či nepriamym novelám,
ďalekosiahle šir-
šie
k právnej úprave daňových, ako aj
rozpočtových zákonov,
sa
budem zasadzovať za to, aby sme to, čo
povedal pán pred-
seda
Mečiar, že sa budeme snažiť o oslobodenie vysokých škôl
od
platenia daní, urobili. Ale to nie je možné v tomto záko-
ne.
To je prvá skutočnosť.
Ďalej diskusia jasne ukázala, že tak ako pred mesiacom
i
teraz sa odvíja od vzájomného presvedčenia veľmi podobného
charakteru, až po
niektorých kolegoch, ktorí
síce nechcú
vystúpiť, ale potom
predsa a obyčajne hovoria mimo a tak
trochu
o ničom. Tu je predloha zákona,
ktorá vzišla z nie-
koľkoročnej
diskusie na rôznych úrovniach akademickej obce
i
v spoločenskom živote, po
niekoľkohodinovej debate v par-
lamente, kde bolo
prijatých vyše 40 pozmeňujúcich návrhov,
a
že sme dospeli po dlhom procese k slušnej právnej norme,
dôkazom
je i tá skutočnosť, že pán prezident v tom našiel
iba
tri nezrovnalosti, ktoré tu jasne pomenoval. Ja som sa
na
začiatku - a to by som chcel spresniť - stotožnil, že
súhlasím
s tým, aby vypadol ten spor o Prešovskú univerzitu.
Keďže tu bol
daný návrh od pána Rózsu, aby sme hlasovali
o
všetkých bodoch osobitne, chcel by som len spresniť, že
body
1, 4, 5 a 6 budem odporúčať prijať. Keďže tu bol proce-
durálny
návrh na osobitné hlasovanie, zrejme budeme hlasovať
o
všetkých návrhoch osobitne.
Ak
by sme mali povedať,
pán prezident vrátil zákon
z
dvoch hľadísk. V dvoch prípadoch išlo o právne úpravy ale-
bo
o legislatívny problém, to je ten Prešov a § 34, o ktorom
sa
toľko diskutuje. A potom obsahový
problém, to sú tie da-
ne.
Ale to sme si už vysvetlili, že to bude
možné riešiť
v
inom zákone.
Pokiaľ ide o ďalšie dve skutočnosti, pri všetkej úcte,
ktorú
mám k erudovanému právnikovi pánu Fogašovi, jednoducho
nemožno
súhlasiť, že štátne inštitúcie v procese vymenúvania
by
sa mali obmedziť iba na akési - neviem ako to nazval -
formálne vykonanie,
celebračný akt, pretože je všeobecne
známe,
že štátne orgány môžu konať len a len v
medziach zá-
kona,
a tam, kde im to ukladá zákon, musia
dbať, aby sa zá-
kon
dodržoval. Z toho hľadiska zrejme i
Prezidentská kance-
lária
svojho času nevymenovala na post rektora v Košiciach
pána
Sinaja a na post rektora v Banskej Bystrici pána Medve-
ďa.
To je prvá skutočnosť.
Obraciam sa na študentov z Košíc i
z Prešova, aby sa
nedali
vtiahnuť do manipulácie niektorých politických strán,
aby
sa nedávali zavádzať tým, že sa im podsúva, že keď sa
rozdelia
vysoké školy, budú menej hodnotní tí,
čo budú kon-
čiť
v Prešove alebo naopak, pretože to nie je pravda.
Problém vzniku Prešovskej univerzity nevznikol tým, že
pán
poslanec Urban ho pred mesiacom predniesol v pléne Ná-
rodnej
rady. Tento problém sa otvoril, milé dámy a vážení
páni,
v máji 1995, keď sme boli 24. a 25. na
dobre zorgani-
zovanom,
milo privítanom výjazdovom zasadnutí výboru pre ve-
du,
vzdelanie, kultúru a šport v Prešove,
kde nás presvied-
čali a
úspešne presvedčili o
tom, čo sa odzrkadlilo aj
v
hlasovaní 8. júna 1995, že budeme všemožne podporovať, aby
na
pôde Prešova vznikla vysoká škola.
Chcem vás poprosiť o jedno, aby ste sa nedali vtiahnuť
do
vzájomného súboja, pretože to, aby o
tom mohla rozhodnúť
akademická
obec, nemá racionálne jadro
ani po formálnej,
ani
obsahovej stránke. Po stránke
formálnej preto, lebo ak
hovoríme
o akademickej pôde, musíme si byť vedomí toho, že
hovoríme
o tisíckach ľudí, možno v tomto
prípade, keď hovo-
ríme
o celej vysokej škole, že je to desaťtisíc ľudí, ak ho-
voríme o
fakultách, tak sú
to stovky, ba tisícky ľudí,
a
preto si z technického hľadiska neviem
predstaviť, ako by
ste
to chceli vykonať. Zrejme áno,
futbalové štadióny v Ko-
šiciach
i v Prešove majú takú kapacitu, ale
neviem si pred-
staviť
samotný akt, ako by sa mohla vyjadriť celá akademická
obec.
Ak by ste to chceli urobiť po častiach, to je po obsa-
hovej
stránke absolútne neprijateľné, pretože dostanete pro-
ti
sebe ľudí, ktorí v konečnem dôsledku
aj tak nemôžu roz-
hodnúť,
lebo rozhodnutie bude v tomto parlamente. A je ne-
zmysel,
aby sme dali nejaký náznak toho, aby došlo k nejaké-
mu
štiepeniu.
Chcem uistiť všetkých študentov, čo
ste tu, i v Koši-
ciach,
že som presvedčený o tom, že nedôjde k
žiadnemu, nie
zásadnému
pohybu, ale k žiadnemu, čo sa týka vás, vašich pá-
nov
profesorov, docentov, ako i pracovníkov, že všetko pôjde
v
starých koľajách, a som
presvedčený, že tak Prešovčania,
ako
i Košičania z prirodzených hľadísk sú odsúdení na úzku
spoluprácu.
A to, že vznikne ďalšia vysoká škola, môže byť
len
a len prínosom, pretože chcem kolegyňu
uistiť, že s po-
dobnou
obsahovou náplňou, ako je Univerzita Pavla Jozefa Ša-
fárika v Košiciach
a Univerzita Komenského v Bratislave,
vznikli
a úspešne sa rozvíjajú ďalšie univerzity, a to Mate-
ja
Bela v Banskej Bystrici a Filozofa Konštantína v Nitre.
Vítam
ideu a budem ju podporovať všetkými desiatimi, aby po-
dobná
vznikla v Prešove, a som presvedčený o tom, že študen-
ti
aj pracovníci sa zatiahnu do tvrdej
práce a budú dokazo-
vať
navzájom, ktorá škola je kvalitatívne
na vyššej úrovni.
A
predsa proti tomu nikto nemôže byť. Preto, samozrejme, bu-
dem odporúčať v
ďalšom bode, aby sme tento zákon prijali
hneď
teraz, pretože problematika sa rieši už
cez rok, a ak
to
predĺžime o ďalší rok, spôsobíme iba to, že vznikne veľké
napätie
medzi Prešovčanmi a Košičanmi na úkor skvalitnenia
výchovno-vzdelávacieho
procesu.
To by bolo z mojej strany všetko s tým,
že teraz by sme
pristúpili
k hlasovaniu. Keďže pán poslanec Rózsa
si žiada,
aby
sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch
hlasovali osobit-
ne,
budeme hlasovať osobitne. Predtým som pochopil, že tu
bol procedurálny návrh, ktorý predložila pani poslankyňa
Gbúrová,
aby sme prerušili rozpravu a posunuli hlasovanie až
na prvý
týždeň novembra. Najskôr
by sme teda hlasovali
o
tomto návrhu. Ak by to neprešlo, potom by sme pristúpili
k
hlasovaniu. Prosil by som pána
Haracha, aby mi dal svoje
návrhy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať
najskôr
o tých návrhoch, ktoré poslanci dali ako procedurál-
ne
návrhy. Prvý návrh dala pani poslankyňa Gbúrová, ktorá
navrhuje,
aby sme prerušili rokovanie o tomto bode, odložili
hlasovanie. Pani
poslankyňa Gbúrová, ako ste štylizovali
svoj
návrh?
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vo
svojom vystúpení som
konštatovala, že vzhľadom na
to,
že sa bude na pôde Národnej rady prerokúvať aj poslanec-
ký
návrh o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, navr-
hujem
odložiť práve tento bod 10 a rokovať
o ňom až v prvý
novembrový
týždeň.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takto to
nemôžete štylizovať. Potom
musíme odložiť aj
rozhodnutie
o tomto. Čo keď potvrdíme zákon tak, ako je? Po-
tom
nemáme o čom hovoriť. To je potom
zmätený návrh a nedám
o
ňom hlasovať.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Akože zmätený? Prečo by mal byť zmätený?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže, pán poslanec, takto dala návrh pani poslankyňa,
ako
ste počuli. Zaujmite k tomu stanovisko.
Poslanec J. Tarčák:
Odporúčam tento návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
No nie,
či vôbec treba o ňom
hlasovať. To je zmätený
návrh,
pani poslankyňa. (Hlasy v sále.) Pán poslanec Benčík,
to
je návrh pani poslankyne Gbúrovej a
je po rozprave. Ona
presne
citovala to, čo povedala. Takže bez komentára. Podob-
né
návrhy dali ďalší páni poslanci. Pán
poslanec Harach dal
návrh,
aby sme prerušili toto konanie a odporúča návrh záko-
na
dať ministerstvu školstva na prepracovanie. Prosím, zopa-
kujte
svoj návrh.
Poslanec Ľ. Harach:
Navrhoval som prerušiť rokovanie k tomuto
bodu s tým,
že
Národná rada požiada vládu, aby pripravila
novelu zákona
o
daniach z príjmov.
Stačí takto?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, stačí. Hlasujeme o tomto návrhu.
Poslanec Ľ. Harach:
...ktorý bude oslobodzovať vysoké školy
od platenia da-
ne
z príjmov.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Áno, rozumiem. (Hlasy v sále.) Ale ten
návrh pani po-
slankyne
Gbúrovej, páni poslanci... Dobre, dajme
o ňom hla-
sovať,
ale je zmätený. Prosím, budeme hlasovať
o návrhu pa-
ni
poslankyne Gbúrovej.
Poslanec J. Tarčák:
S tým, že ho odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Šum v
sále.)
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Budeme hlasovať o ďalších pozmeňujúcich procesných ná-
vrhoch,
ktoré vyplynuli z rozpravy.
Poslanec J. Tarčák:
Potom vystúpil pán poslanec Harach, ale
jeho návrhy idú
mimo, lebo máme
predložený návrh na opätovné
prerokovanie
a
vyslovujeme sa k šiestim bodom, pripomienkam, ktoré dal
pán
prezident. Ale ak by to muselo ísť nad
rámec tohto, sa-
mozrejme,
odporúčam jeden i druhý neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, správne ste podotkli, že sú
tu koncipova-
né
dôvody pánom prezidentom, ale toto sú
procedurálne návr-
hy,
takže dajme o nich hlasovať. Prosím,
hlasujeme o návrhu
pána
poslanca Haracha...
Poslanec J. Tarčák:
Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
...tak ako ho predniesol pred chvíľkou.
Pán spravodajca
ho
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Neprijali sme tento pozmeňujúci
procedurálny návrh.
Poslanec J. Tarčák:
Takže pristúpime k hlasovaniu o bodoch,
ktoré predložil
pán
prezident vo svojom zdôvodnení s tým, že pán Rózsa navr-
hol hlasovať o
každom bode osobitne. Odporúčam, aby sme
hlasovali
o bode 1 spoločnej správy, ktorý odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
hlasujeme o prvom bode spoločnej správy. Pán
spoločný
spravodajca ho navrhuje prijať.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 130 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Vyhoveli sme tomuto návrhu.
Poslanec J. Tarčák:
Druhú pripomienku, ktorú vzniesol pán prezident, odpo-
rúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 2 v pripomienkach pána prezidenta
s
odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec J. Tarčák:
Tretiu
pripomienku, ktorá sa
dotýka § 34, odporúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o tretej pripomienke. Pán
spoločný spravodaj-
ca
ju odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Neprešiel ani tento návrh na zmenu.
Poslanec J. Tarčák:
Štvrtú pripomienku, ktorá má priamu väzbu na prvý bod,
to
znamená Prešovskú univerzitu, odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme o štvrtej pripomienke na zmenu. Pán
spoločný spravodajca
ju odporúča prijať,
pretože súvisí
s
bodom 1.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 124 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme prijali tento bod.
Poslanec J. Tarčák:
Piatu pripomienku, ktorá taktiež má väzbu na prvý bod,
odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o piatom dôvode vrátenia
zákona. Pán spoločný
spravodajca
ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 130 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme túto pripomienku.
Poslanec J. Tarčák:
Šiestu pripomienku, ktorá tiež nadväzuje na prvý bod,
odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o šiestom dôvode na zmenu s tým, že spoločný
spravodajca
ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 130 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme aj tento bod 6 z pripomienok.
Poslanec J. Tarčák:
Nad rámec pripomienok pána prezidenta
výbor pre životné
prostredie
a ochranu prírody ešte prijal jednu zmenu, ale to
zrejme nemôže. Tým
sme hlasovali o všetkých
pripomienkach
pána
prezidenta. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať
o
zákone ako celku s tým, že ho odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, ďakujem. Budeme hlasovať, či Národná rada Sloven-
skej
republiky v súlade s článkom 87
ods. 3 Ústavy Sloven-
skej
republiky po opätovnom prerokovaní
uvedený zákon z 26.
septembra
1996 v znení schválených pripomienok prijme.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hneď hlasovali. Pán
spoločný
spravodajca zákon navrhuje prijať.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky po
opätovnom
prerokovaní schválila zákon Národnej
rady Sloven-
skej republiky,
ktorým sa mení
a dopĺňa zákon
číslo
172/1990
Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky
číslo 41/1994 Z. z. o zmenách
názvov
niektorých
vysokých škôl a vydáva zákon Národnej rady Slo-
venskej
republiky o rozdelení Univerzity Pavla
Jozefa Šafá-
rika
v Košiciach z 26. septembra 1996.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Tarčák:
Ďakujem za spoluprácu a teším sa na
Prešov.
Pardon, ešte uznesenie navrhol pán Harach. Keby bol ta-
ký
dobrý a formuloval ho.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca, neviem, odkedy
vy udeľujete
slovo
poslancom. Zatiaľ som na to ešte stále ja. A čo má
predniesť
pán poslanec Harach? Máte návrh uznesenia? Prosím,
prečítajte
ho, pán spravodajca, ak ho máte. Uznesenie nie
je,
odovzdáva sa písomne.
Takže z rozpravy vyplynul návrh na
uznesenie, ktoré po-
dáva
pán poslanec Harach.
Pán spravodajca, prosím, aby ste
prečítali jeho znenie.
Poslanec J. Tarčák:
Pán poslanec Harach navrhol uznesenie, ktoré znie: Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej re-
publiky,
aby predložila zákon, ktorým sa dopĺňa
zákon číslo
286/1992
Zb. o daniach z príjmov v znení
neskorších predpi-
sov
a ktorý bude oslobodzovať vysoké školy
od platenia dane
z
príjmu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste znenie návrhu na uznesenie. Prosím, prezen-
tujme
sa a hlasujme.
Poslanec J. Tarčák:
Keďže očakávam, že to bude súčasť
rozpočtu, odporúčam
návrh
neprijať.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Tento návrh sme neprijali.
Ďakujem, pán poslanec.
Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne.
Chcela by som predniesť dva procedurálne návrhy. Prvý,
v
ktorom žiadam z rokovania stiahnuť alebo, lepšie povedané,
presunúť
bod 10, ktorý hovorí o návrhu skupiny
poslancov na
vydanie
zákona o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika,
na
najbližšie rokovanie Národnej rady, na december 1996.
V prípade, že tento procedurálny návrh neprejde, navr-
hujem
druhý procedurálny návrh, aby sa o bode
10, tlač 526,
rokovalo
5. novembra 1996 ako o prvom bode, po
stanoviskách
akademického senátu
a akademickej obce univerzity. Jedno
odôvodnenie
bolo prednesené už pri programe. Vtedy
som žia-
dala,
aby sa hlasovalo o bode o vysokých školách. Čiže dávam
iný
návrh, aby to bolo o bode 10, o návrhu
poslancov o roz-
delení
univerzity. Žiadam tieto dve hlasovania
pred začatím
rokovania
o bode 10.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Počuli ste návrhy pani poslankyne.
Návrhy sa netýkajú
tohto
bodu, ktorý sme prerokovali a schválili, týkajú sa bo-
du
10 - návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky
na vydanie zákona Národnej rady
Slovenskej repub-
liky o zriadení
Univerzity Pavla Jozefa
Šafárika v Koši-
ciach.
Dám o tom hlasovať, ale pán spravodajca
môže tam zostať
a
tam aj hlasovať. Čiže budeme hlasovať o prvom návrhu, kto-
rý
dala pani poslankyňa. Počuli ste ho.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Neschválili sme tento návrh na zmenu
programu.
Druhý návrh pani poslankyne je zmeniť na
iný termín eš-
te
v rámci tejto schôdze - 5. novembra.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento procesný návrh.
Takže budeme rokovať o desiatom bode
programu.
Pán poslanec Benčík sa hlási s
procedurálnou otázkou.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem,
pán predseda. Týmito dvoma hlasovaniami ste
odstránili
chybu, keď ste nedali hlasovať o návrhu pani Gbú-
rovej a
neviem prečo ste
tento jej návrh považovali za
zmätočný.
Niekedy je lepšie počúvať a dať ľuďom vysloviť sa.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ale neviem o čom hovoríme,
lebo dodatočne
som
dal o ňom hlasovať.
Poslanec M. Benčík:
Dali ste, a práve to oceňujem, že
ste teraz napravili
svoju
chybu, ale o návrhu pani Gbúrovej ste nedali hlasovať,
považovali
ste ho za zmätočný.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie,
hlasovali sme aj o
ňom, pán poslanec, netreba
v
sále driemať.
Pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Pán predseda, mal by som tiež jeden
procedurálny návrh.
Chcel
by som navrhnúť, aby tento bod 10, ktorý by sme mali
teraz
prerokúvať, sme preložili a teraz
prerokovali zákony,
ktoré
sú vrátené pánom prezidentom, pretože predpokladám, že
aj
o tomto návrhu o zriadení Univerzity Pavla Jozefa Šafári-
ka
môže byť veľká rozprava, teda, aby sme dnes prerokovali
vrátené
návrhy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre, dávam o tomto návrhu hlasovať. Pán
poslanec Hru-
šovský
navrhuje, aby sme pokračovali v
rokovaní o vrátených
zákonoch pána
prezidenta. Prosím, dávam hlasovať. (Hlasy
v
sále.) To sme si odhlasovali pri schvaľovaní programu, pán
poslanec.
Teraz týmto návrhom pána poslanca Hrušovského zme-
níme
schválený program, preto som dal
hlasovať, ináč by som
nedal
a pokračovali by sme ďalej.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Ešte pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, ak budeme pokračovať
bodom 10 programu,
porušujeme
vlastné uznesenie, ktoré sme prijali včera. Včera
na
základe uznesenia, ktoré bolo prijaté na návrh pána po-
slanca
Ľuptáka, sme povedali, že ak prerokujeme balík prezi-
dentom
vrátených návrhov zákonov, budeme
prerokúvať dlhopi-
sy.
Opäť sa uprednostňuje nejaký narýchlo spichnutý zákon,
ktorý
bol predložený do parlamentu. Trvám na tom, aby sme
pokračovali
podľa programu, ako bol schválený včera večer,
čiže
pokračovať vráteným prezidentovým návrhom a potom podľa
schváleného
uznesenia, podľa pána poslanca Ľuptáka
hlasovať
o
novelizácii zákona o veľkej privatizácii.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, dávam vám za pravdu v tom, že sme odhla-
sovali,
že po prerokovaní a schválení návrhov
vrátených pá-
nom
prezidentom pôjde ten zákon, ktorý ste povedali. Lenže
ešte
sme zákony vrátené pánom prezidentom neprerokovali, eš-
te
nám ostávajú tri. A toto sme tak, ako je teraz, schválili
v
programe, pán poslanec, takže neotvárajme zase diskusiu
o
niečom inom.
Prosím, pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán
predseda, pripomínam vám
rozhodnutie politického
grémia,
prosím, aby ste ho rešpektovali. Vy sám
ste poveda-
li,
a bolo to akceptované, že najprv preberieme všetky záko-
ny,
ktoré vrátil pán prezident. Pán poslanec Urban nech si
zatiaľ
niekde posedí, nech si podumká o svojej novej univer-
zite, my mu
to radi podporíme, ale je tu
pán prezident
a
buďte taký láskavý a majte trochu dôstojnosti, aby nemusel
na
tento bod odchádzať a potom sa znovu vracať. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, ja by som bol rád,
aby ste mali toľko
dôstojnosti,
aby ste sledovali rokovanie v tejto sále, keď
už
tu sedíte, ste volený aj zaplatený, že
sme si v programe
schválili presne tento postup. Dajte si
vytiahnuť postup,
ako
sme ho odhlasovali tu v tejto sále.
Poslanec F. Mikloško:
To ste si vy odhlasovali, vládna
koalícia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Väčšina hlasovala, tak prosím, nediskutujme o tom, pán
poslanec.
Poslanec F. Mikloško:
Ja som
nemyslel na vás osobne, myslel
som na všetkých
tých,
ktorí porušili tento úzus a porušili dohodu politické-
ho
grémia. A opakujem, považujem za nedôstojné, keď tu je
pán
prezident, teraz prerušovať tento
bod programu a potom
ho
zase volať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, podľa schváleného programu sme napríklad
mali
rokovať o návrhu novelizácie zákona o veľkej privatizá-
cii
ako o bode 6. Ale chcem sa bez akýchkoľvek emócií vrátiť
k
tomu, aký je ďalší postup. Včera bol
pozmeňujúci návrh zo
strany
pána poslanca Ľuptáka, aby sme zmenili program. Ten
návrh znel takto:
všetky zákony, ktoré vrátil prezident,
prerokujeme
v jednom balíku a potom, ako tieto zákony budú
prerokované,
sa bude hlasovať o novelizácii zákona o
veľkej
privatizácii.
Nehovorilo sa o žiadnych iných zákonoch, vôbec
sa
nehovorilo o tom, že zákon, ktorý
predložil pán poslanec
Urban
a ďalší jeho kolegovia, má byť predradený. Môžeme si
pokojne
vytiahnuť stenografický záznam.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, prosím, aby sme ukončili
túto diskusiu.
Ak
máte záujem, vytiahnite si záznam. Bolo
presne schválené
v
programe, že po prerokovaní tohto
zákona o rozdelení uni-
verzity
budeme rokovať o novom zákone, ktorý
vtedy signali-
zoval
a žiadal o schválenie do programu pán
poslanec Urban.
Hneď
po ňom. Prosím, pán poslanec, aby sme sa my dvaja nehá-
dali,
ale požiadali organizačný odbor, nech
vytiahne záznam
a
bude to čierne na bielom. To je jedna vec.
Druhá vec je, že vy ste žiadali, resp. pán podpredseda
Ľupták,
aby zákon o dlhopisoch bol prerokovaný potom, ako sa
schvália návrhy
pánom prezidentom vrátených zákonov. Nič
iné.
Ešte sme ich neschválili a prerokujeme podľa schválené-
ho
programu bod číslo 10. Prosím, aby ste si vytiahli záznam
a
uvidíte, že mám pravdu.
Páni poslanci, pani poslankyne, ak nemá nikto iný pro-
cedurálny
návrh...
Pán poslanec Mikloško má ešte
procedurálny návrh.
Poslanec F. Mikloško:
Pán
predseda, máme preberať tri vrátené zákony pána
prezidenta. Predpokladám, že zákon o
rokovacom poriadku
a
Trestný zákon bude trvať dlhšie.
Navrhujem preto, povedal
by
som, politický aj ľudský kompromis. Navrhujem, aby sme
teraz prerokovali veľmi krátky zákon, zákon pána
poslanca
Bajana,
pán prezident môže odísť, a potom
môžeme prerokovať
návrh
pána poslanca Urbana a zajtra ráno sa môžeme vrátiť
k
prerokovaniu zákonov, ku ktorým tak
či tak bude rozprava
dlhšia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, počuli ste návrh, aby sme
teraz, tak ako
sme
schválili v programe, neprerokovali bod číslo 10, ktorým
je
návrh na novozriadenú univerzitu, ale aby sme prerokovali
prezidentom
vrátený zákon týkajúci sa televízie, po preroko-
vaní
tohto sa vrátili k prerokovaniu bodu
číslo 10, zákona,
ktorý
predkladá pán Urban.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme neprijali tento procedurálny
návrh.
Budeme
rokovať o d e s i a t o m bode programu, kto-
rým
je
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 526 a
spoločnú správu
výborov
ako tlač 526a.
Za
skupinu poslancov návrh má odôvodniť pán poslanec
Urban.
Predtým
klub KDH a
klub Maďarskej koalície žiadajú
15-minútovú
prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať rokovaním o desiatom bode programu,
ktorým
je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky
na vydanie zákona Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Koši-
ciach.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 526 a
spoločnú správu
ako
tlač 526a.
Za
skupinu poslancov návrh
zákona odôvodní poslanec
Igor
Urban. Prosím, pán poslanec.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády tu nie sú,
takže kolegyne, kolegovia,
na základe rozhodnutia Národnej rady
o zaradení tohto
bodu
do programu predkladám Národnej rade
návrh skupiny po-
slancov
Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení
Univerzity
Pavla
Jozefa Šafárika.
Chcem pripomenúť to, čo je nám vlastne
notoricky jasné,
že diskusia
o tomto zákone
vlastne prebehla už na 19.
schôdzi
a na prvej časti terajšej 20. schôdze
Národnej rady
Slovenskej
republiky a myslím si, že aj všetky
argumenty za
zriadenie tejto
univerzity v Prešove spôsobom rozdelenia
Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach rovnako odzneli
najmä pri predchádzajúcom bode -
pri novele zákona číslo
172
o vysokých školách.
Nebudem preto v dôvodovej časti svojho vystúpenia obo-
hacovať
dôvody, poviem len jednoducho, že podľa názoru pred-
kladateľov
dozreli všetky objektívne a subjektívne podmienky
na
to, aby v Prešove vznikla univerzita. A ak to nebolo mož-
né
urobiť prenesením sídla, čo rovnako títo predkladatelia
pokladali
za ekonomickejšie a prijateľnejšie riešenie, navr-
hujú,
aby to bolo rozdelením Univerzity Pavla Jozefa Šafári-
ka.
Tento návrh zákona obsahuje na
rozdiel od prezidentom
vráteného
zákona číslo 172 o vysokých školách aj ustanovenie
§
2, ktoré rieši nástupnícke povinnosti a práva týchto orga-
nizácií, ako aj
nové majetkové rozdelenie
pre vznikajúce
univerzity.
Tento zákon bol prerokovaný v obidvoch prikázaných vý-
boroch. Bol obohatený o niektoré pripomienky technicko-le-
gislatívneho
charakteru, ako aj o vecné pripomienky, za čo
chcem
poďakovať členom obidvoch výborov. V mene predkladate-
ľov
súhlasím, aby v tomto znení bol zákon schválený.
Vážené
pani poslankyne, vážení
páni poslanci, prosím
vás
o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. So spoločnou
správou výborov
vystúpi
pán poslanec Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán predseda,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesol
spoločnú správu Ústav-
noprávneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výbo-
ru
Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu,
kultúru
a šport o výsledku prerokovania návrhu skupiny po-
slancov
Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o rozdelení
Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorú
ste dostali ako
tlač
526.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
z
22. októbra 1996 číslo 1223 pridelil návrh skupiny poslan-
cov
Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pav-
la
Jozefa Šafárika v Košiciach Ústavnoprávnemu výboru Národ-
nej
rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport na prerokovanie s termínom ihneď. Súčasne predseda
Národnej
rady určil na skoordinovanie stanovísk
výborov Vý-
bor Národnej
rady pre vzdelanie,
vedu, kultúru a šport
s
tým, aby sa skoordinované stanoviská
výborov premietli do
spoločnej
správy, ktorú predkladám.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor
Národnej rady
pre
vzdelanie, vedu, kultúru a šport
vyslovil s návrhom zá-
kona
súhlas a odporúčal ho prijať s touto úpravou:
V §
2 nahradiť text "sa upravia
dohodou, v ktorej sa
vymedzí
najmä druh a rozsah prebraného majetku a záväzkov"
textom, ktorý bude
znieť: "upraví orgán,
ktorý plní voči
uvedeným
vysokým školám funkciu
zriaďovateľa1) svojím roz-
hodnutím,
v ktorom určí termín, vecné a finančné
vymedzenie
majetku
vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechá-
dzajú na nástupnícke organizácie2)". Ďalší
text paragrafu
2
sa primerane jazykovo upraví.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 2
znejú:
1) § 21 ods. 6 zákona Národnej rady
Slovenskej republi-
ky
číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.
2) § 23 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republi-
ky
číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.
Budem odporúčať tento pozmeňujúci návrh
prijať a tak-
tiež
budem odporúčať Národnej rade, aby sme predložený návrh
zákona
schválili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne, na
začiatku som asi mal
dať
hlasovať o skrátenom čase prerokovania
zákona, ale tým,
že
sme to schválili v programe, tak
to platí. Napriek tomu
prosím,
aby sme sa zaprezentovali a hlasovali o skrátení le-
hoty
prerokovania zákona.
Prosím, hlasujeme.
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme si odhlasovali skrátenie
lehoty.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu
k
tomuto bodu programu. Prvý sa do rozpravy hlási pán posla-
nec
Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Pán predseda, mám procedurálny návrh,
dovolil by som si
ho
predniesť.
Kolegyne a kolegovia, ide o vážny návrh zákona. Myslím
si,
že je žiaduce, aby sa k takémuto zákonu
vyjadrila vláda
Slovenskej
republiky, tým skôr, že ide o zmenu
v školskej
sústave, vzniká, dá sa povedať, jedna nová vysoká škola.
Z
toho dôvodu si dovolím dať do vašej
pozornosti a požiadať
vás
o láskavý súhlas s procedurálnym návrhom tohto znenia:
Navrhujem prerušiť rokovanie k tlači 526, požiadať vládu
Slovenskej
republiky o stanovisko k návrhu skupiny poslancov
na
vydanie predmetného zákona.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Inak vláde som zákon poslal.
Poslanec Ľ. Harach:
Prosím, keby sa mohlo hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte najskôr pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcel som iba pánu poslancovi povedať, že to je v pod-
state
prezidentom vrátený návrh zákona, takže pán premiér sa
s
ním oboznámil, aj pán prezident sa s
ním oboznámil. Takže
môžeme
ho pokojne prerokovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pani poslankyňa Gbúrová -
procedurálna poznámka.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Nie.
Mám na navrhovateľa tohto zákona jednu otázku,
ktorú
treba zdôvodniť. Pán poslanec Igor Urban hovoril, že
vyjadruje stanovisko viacerých. Chcem sa
teda opýtať, kto
pokladá za správnejší postup rozdeliť
univerzitu, keď ako
všetci
dobre vieme, je to v rozpore s postojom
akademických
senátov
a predovšetkým Rady vysokých škôl. Toto
stanovisko,
ak
si spomínate, čítal pán profesor Juraj Švec, ja by som ho
v
tejto súvislosti len pripomenula. Rada
vysokých škôl kon-
štatuje,
že nebol zachovaný legislatívny postup
na prijíma-
nie
zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky a vlastne
nebola
daná možnosť vyjadriť sa k rozdeleniu univerzity prá-
ve
Rade vysokých škôl.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Urban sa ešte hlási s
faktickou poznámkou.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
tento zákon, tak ako už povedal pán poslanec Cuper, je
vlastne
zákonom, ktorý sme na základe
pripomienky pána pre-
zidenta
vyňali zo zákona 172 o vysokých školách, o ktorom
sme
rokovali v predchádzajúcom bode.
Nedostatkom v predchá-
dzajúcom
zákone bolo, že neobsahoval ustanovenia o nástup-
níctve
novovznikajúcich fakúlt. Touto úpravou
vlastne obsa-
huje
všetky náležitosti zákona, ktoré
majú byť prijaté, ak
má
dôjsť k rozdeleniu. A došlo aj k tomu, že sa uplatnili
ďalšie
pripomienky pána prezidenta najmä
tým, že sa v inej
časti upravil obsah a rešpektovali sa všetky
procedurálne
návrhy
pána prezidenta. Myslím si, že je
to čisté a môžeme
tento
zákon podporiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Benčík, nech sa páči.
Poslanec M. Benčík:
Môžem reagovať na pána Urbana?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Je rozprava, takže môžete robiť, čo
chcete.
Poslanec M. Benčík:
Ja sa už pýtam, aby som neurobil nejakú
chybu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Je to dobré, pán poslanec.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem pekne.
Ja nemám optimizmus pána predkladateľa,
že je to právne
riešené. Hovorili sme o tom aj v
ústavnoprávnom výbore.
Pravdou
je, že majetkové práva a záväzky medzi
jednotlivými
organizáciami
sa vybavia. Ale prečítajte si pozorne, čo je
tam
navrhnuté. Tam o zamestnancoch budú rozhodovať tieto no-
vovznikajúce
subjekty. A podľa Zákonníka práce, ak sa trochu
ešte na to
pamätám, je pracovnoprávny
subjekt zamestnanec
a
on má tiež svoje práva. Ťažko
si viem predstaviť, aby
o
niekom, kto teraz pracuje v Košiciach a býva v Prešove,
rozhodli
organizácie bez toho, aby sa ho
neopýtali a on ne-
prejavil
záujem. Podľa tohto zákona je to takto naformulova-
né.
Teda bol by som opatrný v tom, že je to riešené. Ale
tento
návrh sa robí tak rýchlo, že človek
nemá čas porovnať
si
to so Zákonníkom práce.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Ďakujem za slovo.
Keď je tak málo času, tak ja to porovnám
aj so Zákonní-
kom
práce. V § 2 sa hovorí, doslova citujem: "V súvislosti
s
rozdelením doterajšej Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika
v
Košiciach prechádzajú na novovzniknuté
vysoké školy práva
a
povinnosti vyplývajúce z
pracovnoprávnych a iných vzťahov
na novovzniknutú Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Koši-
ciach
a na novovzniknutú Prešovskú univerzitu v Prešove." Je
to
veľmi jasne povedané. Zároveň vám, pán poslanec, prečítam
aj
§ 249 článok II tretej hlavy Zákonníka práce, ktorý hovo-
rí:
"Ak zanikne organizácia rozdelením, prechádzajú jej prá-
va a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov na organizácie
novovzniknuté.
Orgán, ktorý rozhodol o rozdelení organizá-
cie,
takisto určí, ktorá z novovzniknutých
organizácií pre-
berá
od doterajšej organizácie práva a
povinnosti z pracov-
noprávnych
vzťahov, ktoré do dňa jej rozdelenia zanikli." Je
to veľmi jednoznačné konštatovanie aj
Zákonníka práce, aj
návrhu
tohto zákona.
Ďakujem za slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Rosival.
Poslanec I. Rosival:
Ďakujem pekne.
Je pravda, že návrh, ktorý
prerokúvame, vyšiel sčasti
v
ústrety názorom pána prezidenta, ale
aj tak by som chcel
poukázať
na to, čo nebolo právne celkom doriešené.
V
tomto novom návrhu
chýba vyčíslenie hospodárskeho
a
finančného dosahu zákona, čo malo
byť urobené podľa § 67
zákona
číslo 333/1995 Z. z. Ďalej chýba prerokovanie rozpoč-
tových
dôsledkov s ministerstvom financií, čo tiež bolo tre-
ba
urobiť podľa § 51 zákona číslo 303. Ďalej chýba stanovis-
ko
vlády, čo bolo potrebné urobiť podľa § 63. Ďalej zo záko-
na
172 o vysokých školách vyplýva povinnosť prerokovať tento
návrh
v Rade vysokých škôl, o čom hovorí § 16 bod 2 písm. c)
zákona
172. A rovnako nebol dodržaný § 17
rovnakého zákona,
bod
2 písm. b), podľa ktorého je
povinnosťou prerokovať ta-
kýto
návrh zákona v Akreditačnej komisii.
Takže nedá sa po-
vedať,
že by toto bolo celkom čisté.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Páni
poslanci, pani poslankyne,
vrátili by sme sa
k
procedurálnemu návrhu pána poslanca Haracha, ktorý navrhu-
je, aby sme
nepokračovali ďalej v
rokovaní o tomto bode
programu
a pokračovali až potom, keď nám vláda
doručí svoje
vyjadrenie
k tomuto zákonu.
Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať
o tomto návrhu
pána
poslanca.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasovali 1 poslanci.
Takže sme tento procedurálny návrh
neprijali.
Budeme
pokračovať. Je otvorená
rozprava. Do rozpravy
som
nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa pán poslanec
Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Predpokladal som, že by tento procedurálny návrh mohol
prejsť, pretože predsa len považujem stanovisko
vlády za
dôležité
a predpokladám, že vláda, kým by
formulovala svoje
stanovisko,
by požiadala o stanovisko svoj
poradný orgán,
t.
j. Akreditačnú komisiu, Radu vysokých škôl, prípadne ďal-
šie.
Keďže sa toto nestalo, dovolím si
predložiť ďalší pro-
cedurálny
návrh a prosím o váš láskavý súhlas s týmto proce-
durálnym
návrhom. Ide o dôslednosť, ktorú by sme ako poslan-
ci
mali dodržiavať. Porušujeme zákon číslo 172, pán poslanec
Rosival
to pred chvíľočkou povedal.
Návrh
znie: Navrhujem prerušiť
rokovanie k tlači 526
a
požiadať vládu, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
o
predloženie informácie o prerokovaní a
stanoviskách Akre-
ditačnej komisie vlády a Rady vysokých škôl podľa zákona
číslo
172 o vysokých školách.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Nie, ja sa hlásim do rozpravy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Do rozpravy? A pani poslankyňa Sabolová?
Do rozpravy?
Takže predtým budeme hlasovať o návrhu
pána poslanca.
Žiada,
aby sme prerušili rokovanie k tomuto bodu programu,
požiadali
ministerstvo školstva alebo vládu, aby nám oznámi-
li,
či sa k tomuto návrhu vyjadrila Akreditačná komisia ale-
bo
Rada vysokých škôl.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Takže sme neprijali ani tento pozmeňujúci
návrh.
Pán poslanec Kováč sa hlásil do rozpravy. Ešte predtým
pán
poslanec Harach s faktickou poznámkou.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Kolegyne a kolegovia, mne je veľmi
ľúto, ale v súlade
s
mojím názorom a s tým, ako ponímam parlamentnú demokraciu,
som
pobúrený tým, že otvorene hlasujete za porušovanie záko-
na
číslo 172. Prosil by som pani
ministerku, aby bola taká
dobrá
a považuje to za vhodné, zaujala k tomu stanovisko,
pretože
je porušovaný zákon, ktorý je zákonom
priamo riade-
ných
organizácií v gescii ministerstva školstva.
Keďže
ani toto neprešlo, pokúsim sa o
najslabší va-
riant,
aký by sme mali ctiť, aspoň taký by sme mali ctiť
v
tomto parlamente a spýtať sa na názor obce, ktorej sa ten-
to
zákon bytostne dotýka. Dovolím si predložiť
tretí proce-
durálny
návrh. Navrhujem, kolegyne a kolegovia, prerušiť ro-
kovanie
k tlači 526 a uložiť výboru, čiže nášmu
orgánu, pre
školstvo,
vedu, kultúru a šport predložiť
informáciu o sta-
novisku
akademickej obce Univerzity Pavla Jozefa Šafárika,
Akreditačnej
komisie a Rady vysokých škôl k navrhovanému zá-
konu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dám hlasovať bez rozpravy. Prosím,
páni poslanci, po-
slankyne,
prezentujte sa a hlasujte o návrhu,
ktorý ste po-
čuli,
ako ho predniesol pán poslanec Harach.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Nech sa páči, pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
som veľmi rád, že v predchádzajúcej diskusii pán pred-
seda
parlamentu hovoril, že si musíme dávať
veľmi dobrý po-
zor
na to, čo kto hovorí, a držať sa
toho, čo je zapísané.
Pri
predchádzajúcom prerokúvaní návrhu
tohto zákona som sa
obrátil
na pána predsedu - budem citovať zo
stenografického
záznamu,
každý ho môžete mať k dispozícii - a požiadal som
pána
predsedu, budem teraz citovať: "§ 68 rokovacieho po-
riadku
hovorí" - poviem to len od polovičky
- "o príprave
výborov
na rokovanie o návrhu zákona Slovenskej národnej ra-
dy,
hovorí o rozoslaní návrhu poslancom
Slovenskej národnej
rady
a vláde Slovenskej republiky a o
oznamovaní ich stano-
viska,
ako aj o prerokúvaní návrhov zákonov vo výboroch, kde
platia
obdobné ustanovenia tohto zákona, ktoré upravujú pre-
rokovanie
zásad." Sú to § 61 až 65. Ak si prečítate § 63,
ten
znie: "Ak navrhovateľmi zásad zákona" - a podľa § 68 sa
to
vzťahuje aj na zákon - "sú poslanci Slovenskej národnej
rady
alebo výbory Slovenskej národnej rady, predseda Sloven-
skej
národnej rady zašle zásady zákona aj vláde Slovenskej
republiky
na zaujatie stanoviska." Nerobím žiadnu obštruk-
ciu,
len trvám na dodržaní zákona, ktorým sa
riadi táto Ná-
rodná
rada, to znamená zákona o rokovacom poriadku.
Citujem ďalej stenografický záznam: "Predseda Národnej
rady
pán Gašparovič: Pán poslanec, až na
to, že sú to nor-
málne
pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Poslanec Kováč: To je
nový
zákon. Predseda Gašparovič: Nie,
predniesol to ako po-
zmeňujúci
a doplňujúci návrh. Poslanec Kováč: Predniesol no-
vý
zákon, pán predseda, však ho čítal -
znenie zákona, jed-
notlivé
paragrafy, to nie je pozmeňujúci návrh
zákona o vy-
sokých
školách. Predseda Národnej rady: Pán
poslanec, nebu-
deme
o tom diskutovať, predniesol to v rámci
rozpravy, ja
som
si to tu poznamenal. Ako sa k tomu
postavíme, to je iná
vec,
ale mne ako predsedovi Národnej rady podľa týchto usta-
novení,
ktoré ste citovali, neprislúcha urobiť to, čo ste mi
kázali,
respektíve kde ste ma odkázali na rokovací poriadok,
nie
je to v tomto tak. Ale budeme pokračovať ďalej. Kováč:
Pán
predseda, ak dovolíte, vysvetlil by som
svoje stanovis-
ko.
Predseda Národnej rady: Pán poslanec,
načo sa tu budeme
o
tom dohadovať, on to predniesol tak. Poslanec Kováč: Pred-
niesol
návrh zákona, ja som tomu rozumel tak.
Ak ma pán po-
slanec
Urban opraví, že to nie je nový zákon, budem to ak-
ceptovať.
Hlas pána poslanca Urbana zo sály nebol zaznamena-
ný,
nečitateľný. Predniesli ste to ako návrh zákona."
Citoval som túto stenografickú správu
najmä preto, že
vtedy
som považoval návrh pána poslanca Urbana za samostatný
zákon,
ktorý bol vsunutý do článku VI ako
samostatný zákon.
Pán
predseda Gašparovič presvedčil celé
toto plénum, že to
nie
je samostatný zákon, ale je to obyčajný
pozmeňujúci ná-
vrh.
Ja som si potom s veľkým záujmom prečítal, ako vyzerá
návrh tohto zákona v písomnej forme, teda
novely zákona
o
vysokých školách, a zistil som, že článok VI obsahuje nad-
pis
"Zákon o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika". To
bolo
pre mňa obrovské prekvapenie,
pretože podľa slov pána
predsedu
to bol normálny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Ďalej ma
prekvapilo, že aj sám
predkladateľ to chápal
ako
samostatný zákon, pretože sám v dôvodovej správe cituje:
"Pri
rokovaní Národnej rady na 19. schôdzi dňa 26. septembra
1996
Národná rada schválila návrh, podľa
ktorého článkom VI
zákona
bol prijatý zákon o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa
Šafárika
v Košiciach." Teda vtedy aj pán poslanec Urban, ale
najmä
pán predseda zavádzal parlament v tom, že nešlo o nový
návrh
zákona, pretože ten by musel spĺňať všetky kritériá,
ktoré
sa od zákona požadujú, a išlo len o obyčajný doplňujú-
ci a pozmeňujúci návrh. Už kolegovia upozornili, že pri
dnešnom rokovaní postupujeme rovnakým spôsobom. Ja by som
bol
rád, keby ste si, vážené kolegyne a kolegovia, pozreli
najmä §
63, to znamená, ak navrhovateľmi zásad zákona
-
a platí to aj pre zákon - sú poslanci
Slovenskej národnej
rady,
predseda Slovenskej národnej rady zašle
zásady zákona
aj vláde Slovenskej republiky na zaujatie
stanoviska. Som
rád,
že pán predseda nám dnes oznámil, že zaslal vláde návrh
zákona. Predpokladám, že vláda k tomuto zákonu
stanovisko
prijme
bez ohľadu na to, či ten zákon bude
schválený, alebo
nebude
schválený. Ja si myslím, že slovenská verejnosť má
právo
vedieť, aký názor má na tento zákon vláda Slovenskej
republiky.
Ale je tu druhá otázka a tu je už
evidentné porušenie
zákona
predkladateľom. § 67 totiž hovorí:
"Návrh zákona ob-
sahuje jeho
presné znenie s
dôvodovou správou. Dôvodová
správa
obsahuje zhodnotenie platného stavu
najmä po stránke
politickej,
ekonomickej a právnej s uvedením dôvodov novej
zákonnej úpravy,
spôsobu jej vykonávania, hospodárskeho
a
finančného dosahu, nárokov na pracovné
sily a na adminis-
tratívu.
Obsahuje tiež rozbor ďalších otázok nevyhnutných na
všestranné
posúdenie návrhu zákona..." Atď.
Vážené kolegyne, kolegovia, akokoľvek som
čítal dôvodo-
vú
správu - a prosím, buďte takí láskaví,
presvedčte ma, že
sa
mýlim - ja som sa v tejto dôvodovej
správe nič nedočítal
o
zhodnotení ekonomickej a právnej
stránky veci, nedočítal
som
sa nič o spôsobe jej vykonávania, hospodárskom a finanč-
nom
dosahu, nedozvedel som sa nič o nároku
na pracovné sily
a
na administratívu. To
znamená, nedozvedel som
sa nič
z
otázok, ktoré ukladá poslancovi zákon, ktorým sa riadi.
Zatiaľ
platí tento rokovací poriadok. To znamená, že sa zno-
vu
chystáme na porušenie zákona, tak ako sme to urobili, te-
da
chystáte sa na porušenie zákona, tak
ako ste to urobili
pri
predchádzajúcom schvaľovaní novely. Ja
sa preto domnie-
vam,
že sú oprávnené návrhy, ktoré tu boli predložené, aby
bol
uvedený návrh daný do súladu so zákonom.
Vážený pán poslanec Urban, nič sa
nestane, keď tento
návrh
nebude schválený dnes večer, ale keď bude schválený
zajtra
alebo pozajtra. Prosím, predložte nám dôvodovú správu
v
takom znení, ako ho vyžaduje rokovací
poriadok. Domnievam
sa, že aj
vláda by mohla do toho času zaujať stanovisko,
pretože
ona vie, ktoré orgány zo zákona sa
musia k takémuto
návrhu
vysloviť, a vláda musí plniť zákon, tak
ako ho musia
plniť poslanci. Netvrdím, že oni
sú rozhodujúci, my sme
rozhodujúci
- Národná rada, ale ich stanovisko musí
byť po-
dľa
zákona súčasťou tohto návrhu. A myslím si, že tak ako
máte
dnes silu 83 poslancov, aby tento návrh
schválila, bu-
dete
tu mať túto silu aj o dva alebo o tri
dni a nič sa ne-
stane,
iba sa stane to, že Národná rada konečne raz po dlhom
čase
dodrží zákon, ktorý riadi jej činnosť.
Pán poslanec Urban, síce ste veľmi elegantným spôsobom
prečítali paragraf zo
Zákonníka práce, ale hneď prvé tri
slová
sú proti tomu, čo hovoríte. Zákonník práce totiž hovo-
rí
o zániku organizácie rozdelením. Ale tu
nezaniká Univer-
zita
Pavla Jozefa Šafárika, ale naopak,
vznikajú dve inšti-
túcie,
a to nie je zánik organizácie. Hlboko
ľutujem, treba
dodržiavať právo.
Je skutočne pravdou, že pracovnoprávne
vzťahy
nemáte v tomto návrhu zákona dokonale riešené.
Na záver
vás, kolegyne a kolegovia,
prosím a v tejto
chvíli žiadam
predkladateľa návrhu, aby doplnil dôvodovú
správu o tie
veci, ktoré zákon vyžaduje, aby tento zákon
predložil
Národnej rade vtedy, keď bude doplnený o príslušné
údaje,
a doplnil aj tie údaje, ktoré sú potrebné zo zákona
číslo
172, ktorý stále platí, pretože nový zákon ešte nie je
účinný,
tak, aby Národná rada nepristúpila
hlasovaním k si-
tuácii,
kde jednoznačne bude porušovať dva zákony - zákon
o
rokovacom poriadku a zákon číslo
172 o vysokých školách.
Pán
poslanec, ak to neurobíte, ak nestiahnete tento zákon,
stávate
sa porušovateľom zákona a porušujete
sľub poslanca,
ktorý
vám ukladá ctiť si zákon a uvádzať ho do života. Hovo-
rím
vám to otvorene, pretože takýto postup poslanca, najmä
ak
vie o tom, že porušuje zákon, je
vedomým porušovaním zá-
kona
a je nezlučiteľný s vaším poslaneckým sľubom. Teda ape-
lujem
na vás, opakujem, nič sa nestane,
schválite si to tak
či
tak, ale aspoň dodržte zákon.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Pán
poslanec, pokiaľ ste
citovali výpis z minulej
schôdze,
súhlasím s tým, ako ste ho citovali, ale naďalej
tvrdím,
že to bolo podané v rámci pozmeňujúcich návrhov. Bo-
lo
to podané v rámci pozmeňujúcich návrhov a to som citoval.
Pokiaľ
ide o zásady, pán poslanec, viete, že zásady
môžu
byť odpustené. A pokiaľ ide o vyjadrenie vlády, oznámil
som,
že som konkrétne tento zákon, o ktorom
teraz hovoríme,
vláde
zaslal. Nedostal som zatiaľ vyjadrenie.
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Pán predseda, stlačil som tlačidlo len z
obavy, že tak-
mer
nekonečná fantázia pána poslanca Haracha vyprodukuje no-
vý
obštrukčný procedurálny návrh, ale pán
poslanec Kováč ma
vyprovokoval k tomu,
že mu musím odpovedať. Neviem, načo
toľko
výhražných slov. Pán Urban vie, čo robí
ako poslanec,
neviem, prečo toľko
úsilia, veď tu fakticky
neprerokúvame
návrh
zákona, my prerokúvame vrátený zákon, pán Kováč. (Ruch
v
sále.) My sme vám vyšli v ústrety len v tom, že sme ho vy-
ňali
z toho pôvodného, aby ste boli
spokojní. Ale platí, že
podaj
prst a chytíte celú ruku. Takže doprajte tým Prešovča-
nom
tú univerzitu.
Ďakujem.
A podotýkam, že stlačím znovu, aby
náhodou pán Harach
nestlačil
zase.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Pán predseda, ja by som s vami
súhlasil, že to podal
ako
doplňujúci návrh, nebyť práve tejto slovnej väzby. Ja ju
znovu
prečítam. Ja som tvrdil, je to v zápise: To je nový
zákon.
Vaša odpoveď bola nie, predniesol to
ako pozmeňujúci
a
doplňujúci návrh. Vy ste sám povedali,
že to nie je nový
zákon,
a v tlači tohto zákona sa to objavilo
ako samostatný
zákon pod článkom
VI. Takže hlboko ľutujem, ale v
tejto
chvíli
nemáte pravdu.
Pán poslanec Cuper, neviem, ako vy viete
čítať, ale ja
mám
pred sebou tlač 526, ktorá sa volá návrh skupiny poslan-
cov
na vydanie zákona Národnej rady. Na
tejto tlači nie je
napísané,
že ide o zákon vrátený prezidentom, je to nový ná-
vrh,
ktorý predkladá skupina poslancov.
Vtedy ho predkladal
pán
Igor Urban, dnes je to skupina 8 poslancov. Takže ako-
koľvek
je vám to smiešne, fakt je taký, že je to nový návrh,
ktorý
prerokúvame, a preto máme právo k tomuto návrhu ho-
voriť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč, musím vám
odpovedať jednou vetou.
V
tom momente to nebol nový zákon, bolo to v rámci doplnenia
pozmeňujúcich
návrhov. Ak by bol tento zákon vyšiel tak, ako
sme
ho teraz neschválili, chvalabohu, tak
by bol vyšiel pod
jedným
číslom čiastky a pod jedným číslom
zákona. Bol by to
jeden
zákon. Nebol by to nový zákon. Teraz to
bude nový zá-
kon.
Bolo by len jedno číslo zákona, museli by byť dve čísla
zákona,
potom by to bol nový zákon, ale tak bol len jeden
zákon.
Ešte raz pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Kováč, ja viem čítať, ale povedal som, že
fakticky,
nie formálne. Samozrejme, že toto bol náš ústreto-
vý
krok, ale vy ste ten ústretový krok pochopili
tak, že tu
teraz
budete sústavne obštruovať. Je to vaše
právo, ale ne-
tvárte
sa pritom ako demokrati a nehrajte sa na nich.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Chcel
by som sa spýtať pána poslanca Cupera, či je
pravda,
že pán minister Hudec chce cez fond Pro Slovakia vy-
dať
knižku vašich faktických poznámok.
(Smiech v sále a po-
tlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, nechajme už humornú stránku nášho kona-
nia.
Pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Nemám rád faktické poznámky takého druhu, aké volí ko-
lega
Cuper, ale, pán kolega, ak je pre vás snaha o dodržanie
zákona
obštrukciou, je mi vás veľmi ľúto.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Chcela by som sa spýtať poslancov, ktorí sú členmi vý-
boru
pre privatizáciu, prečo majú
dvojaké meradlo. Pán Cu-
per,
myslím si, že vy nepotrebujete mať v
tejto chvíli sta-
novisko vlády,
ale ja vám pripomeniem, čo znamená vaša
ústretovosť.
Keď prerokúvali vo výbore pre
privatizáciu ná-
vrhy
zákonov pána poslanca Vaškoviča,
tak ste hovorili, že
treba
počkať na stanovisko vlády, a výbor to
aj odsúhlasil.
Keď
podá návrh zákona váš poslanec, samozrejme, že na stano-
visko
vlády už nie je potrebné čakať.
Takže o čom hovoríte
teraz,
pán Cuper?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Chcem sa posunúť do vecnej polohy. Pán predseda, pove-
dali
ste, že bolo hlasovanie o tom, že sme prepáčili, že nie
sú
predložené zásady zákona. Pred chvíľou ste to povedali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie,
ja som povedal, že môže, odpovedal som, žiadne
hlasovanie
som nespomínal.
Poslanec P. Lauko:
Práve vás chcem upozorniť, aby tu
nedošlo k omylu. Na
začiatku
schôdze sme rokovali alebo ste dali
návrh, ku kto-
rým
zákonom jednoducho neboli prijaté zásady, skrátenie času
na
prerokovanie, procedurálne, a potom
boli doplňujúce ná-
vrhy
do programu. A o tomto zákone a jeho zásadách žiadne
hlasovanie
nebolo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Neskoro
ste prišli na rokovanie, pán poslanec. Takže
bolo.
Pán poslanec Cuper ešte raz.
Poslanec J. Cuper:
Chcem iba povedať pánu poslancovi Mikloškovi, že možno
prehovorím
pána ministra, že jeho faktické poznámky budú ako
doslov
k tej knihe. Určite mu to sľubujem.
Neviem, pani poslankyňa Rusnáková, prečo... lepšie po-
vedané,
viem, prečo sa hráte na demokratov, ale už je tribú-
na
hore prázdna. Samozrejme, že vy sa hráte
na demokratov
tým,
že žiadate, aby sme dodržali formálne pravidlá, ktoré
sú
v zákone, ale pritom ste nedemokratickí v tom, že upiera-
te
Prešovčanom univerzitu. Čo je väčšia
nedemokracia? Upie-
rať
Prešovčanom univerzitu, alebo trvať na
prísnom dodržia-
vaní
procedurálnych pravidiel, ktoré nie sú v každom prípade
taxatívne?
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, myslím si, že už môžeme
skončiť preká-
račky,
poďme vecne rokovať. Prosím, ešte pán poslanec Prokeš
a
potom pán poslanec Harach. Prosím vás,
poďme už k riadnej
rozprave.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vypočul som si veľmi pozorne diskusiu, ktorá sa tu za-
čala odvíjať od
samého začiatku, keď sme
začali rokovať
o
vrátenom zákone. Myslím si, že pointou celého rozhovoru,
ktorý
tu bol, celého prekárania, všetkého vystupovania kole-
gov
z opozície je za každú cenu znemožniť, aby bola v Prešo-
ve
vytvorená univerzita. Ja sa musím opýtať pánov kolegov
z
opozície, čo im na Prešove tak strašne prekáža, prečo sú
tak
strašne proti tomu, aby toto mesto malo
tiež svoju uni-
verzitu. Osobne som
presvedčený, že to môže len prispieť
k
povzneseniu úrovne vzdelania na
Slovensku, pretože, ak by
som
si dovolil obrátiť sa na vyjadrenia
kolegov z opozície,
veď
predsa sa vytvára priestor na
súťaživosť univerzít. Pá-
ni,
prečo ste tak strašne proti tomu mestu?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo.
Je mi
úprimne ľúto ako pracovníkovi
rezortu školstva,
akým
spôsobom sa vlastne vedie diskusia o vzniku univerzity.
Pán
Prokeš, počuli ste niekedy niekoho
povedať, že je proti
tomu,
aby bola v Prešove univerzita? Ja
nikoho, a musím po-
vedať,
že som to nepočul ani z radov opozície, ani z radov
koalície. Ale chceme,
aby sa dodržalo toto: Nech zasadne
akademická
obec univerzity, ktorú chcete zákonom rozdeliť.
Keď
hlasovaním či iným procedurálnym aktom
dostaneme stano-
visko
akademickej obce, ktoré len prevahou jedného hlasu po-
vie,
že áno, sme za rozdelenie, myslím si, že každý z nás
môže
so spokojným svedomím hlasovať. O toto tu ide. Rozumie-
te
konečne?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Netreba vyjadriť slovne, že niekto proti
nejakému mestu
je,
stačí, keď bráni, aby tam vznikla univerzita. Myslím si,
že
vznikli nové kraje, vznikli nové
krajské mestá a od toho
sa odvíja mnoho zmien, ktoré sú v našom živote, a jednou
z
nich je aj vytvorenie univerzity v Prešove.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predseda.
Pán
kolega Prokeš, čo to máte za
logiku? Predsa ak
niekto
je proti krádeži časti vysokej školy a proti tomu,
aby
sa táto časť dala do iného mesta, tak nie je proti zria-
deniu
vysokej školy v Prešove. Pán Prokeš, prosím vás pekne,
vysvetlite,
čo to máte za logiku. Ukradnúť časť vysokej ško-
ly, dať ju
niekde, a keď niekto bráni tejto krádeži, tak
tvrdíte
o ňom, že nechce vysokú školu v Prešove.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Prokeš. Ale prosím vás,
aby sme skon-
čili.
Poslanec J. Prokeš:
Pán predseda, nesmierne vám ďakujem, že
ste mi umožnili
odpovedať.
Ja sa musím opýtať pána kolegu, či
vôbec vie, čo
je
to krádež. A po druhé, komu by sa táto časť univerzity
vlastne
ukradla. Ja mám stále dojem, že je
štátna a zostane
štátna.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, končíme. Do rozpravy je prihlásená pani
poslankyňa
Sabolová. Ešte pán poslanec Miklušičák má faktic-
kú
poznámku, kým pani poslankyňa príde k mikrofónu.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predseda.
Konštatujem, že budú ukradnuté
4 fakulty univerzite
Pavla
Jozefa Šafárika v Košiciach, pán Prokeš.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, tie fakulty sídlia v
Prešove, majú tam aj
budovy,
aj študentov, takže ani ich nepreniesli.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážení páni poslanci,
vážený pán predseda,
pani ministerka tu asi nie je. Nevadí.
Chcela by som
dvoma
krátkymi poznámkami zareagovať na
vystúpenie pána po-
slanca
Cupera. Jeho správanie sa v Národnej rade, myslím, že
už
niekoľkokrát, aj dnes nasvedčuje
tomu, že je asi spolo-
čensky
unavený. Už to, že hovorí, že už tu nemáte hostí. Ne-
viem,
nikto si tu hostí nepozýval, ale myslím
si, že to, čo
tu
dnes on predstavuje, sa nesluší pred hosťami, ktorí sedia
na
balkóne.
Druhá poznámka k pánu poslancovi Prokešovi. Pán posla-
nec,
už to tu odznelo, ale skutočne nikto sa
v tomto parla-
mente
nevyjadril, že nechce v Prešove univerzitu. Ale chceme
univerzitu,
ktorá bude mať istý zmysel, ktorá neznehodnotí
jednu,
a na úkor jednej nie dobrej sa vlastne vytvorí druhá.
A teraz k samotnému môjmu vystúpeniu.
V prvom
rade chcem požiadať pána
predsedajúceho, dnes
pána
predsedu, aby sme nezabúdali na dodržiavanie rokovacie-
ho
poriadku a aby sme pred hlasovaním
alebo pred prerokúva-
ním
nejakého bodu dali hlasovať vždy v zmysle rokovacieho
poriadku,
aj o skrátení 60-dňovej lehoty.
Druhá
poznámka je k tomu, že podľa
§ 59 sa obvykle
-
píše sa v tomto paragrafe - spravidla prerokúvajú jeho zá-
sady.
Aj toto tu už odznelo, že sa stáva
pravidlom, že pri-
jímame
alebo rokujeme o zákonoch bez zásad,
čiže nie je vy-
tvorený
dostatočný priestor na to, aby sa mohli
kompetentné
orgány
k takémuto zákonu vyjadriť. Predložený návrh zákona
skupiny
poslancov o rozdelení univerzity nemá základné nále-
žitosti
rokovacieho poriadku. V písomnej forme sme ho dosta-
li
až po hlasovaní o bode programu.
Čiže o čom sme vlastne
hlasovali,
páni poslanci, keď sme na stole ani tento návrh
nemali?
Prijali sme nejaký bod rokovania a všetci z koalície
ste
zaň hlasovali, pričom sme vlastne ani nevedeli, o aký
návrh
zákona ide.
Druhá vec, v dôvodovej správe tohto zákona, pretože je
pripravený
v chvate, bez dostatočnej prípravy, chýbajú zá-
kladné
odôvodnenia podľa § 67 zákona 44/1989 Zb. o rokovacom
poriadku. Chýba ekonomické zhodnotenie, právne náležitosti
a
spôsoby vykonávania novej právnej úpravy na novej i pôvod-
nej
univerzite, pracovnoprávne vzťahy,
záväzky, nástupnícke
práva,
požiadavky na administratívu či nové pracovné sily,
či
dostatok vedeckých pracovníkov. Dôležitá vec je, že chýba
požiadavka
na štátny rozpočet, chýba stanovisko ministerstva
školstva,
ministerstva financií, vlády Slovenskej
republiky
k
predloženému návrhu. Už
pani poslankyňa Rusnáková túto
poznámku
povedala, že keď predkladajú poslanecké
návrhy po-
slanci
z opozície, vtedy zamietate rokovať,
keď nie je sta-
novisko
vlády. Ak to predložíte vy, všetky náležitosti roko-
vacieho
poriadku padajú. Až by prešlo všetko týmito procedú-
rami,
čiže až po takomto prerokovaní zákona
bude možné zis-
tiť stanovisko tých, ktorých sa rozdelenie
dotýka, t. j.
učiteľov,
študentov všetkých fakúlt univerzity, Akreditačnej
komisie,
ministerstva školstva, Rady
vysokých škôl i vlády
a
hlavne akademického senátu a akademickej obce univerzity.
Tu by som chcela len v skratke
povedať dva body, ktoré
sa
týkajú uznesenia predsedníctva Rady vysokých škôl. Nebolo
vyžiadané stanovisko
k zriadeniu Prešovskej
univerzity
v
Prešove, nevyjarila sa Akreditačná
komisia, Rada vysokých
škôl.
Fakulta prírodných a humanitných vied
Prešovskej uni-
verzity
v Prešove bola zriadená v rozpore so zákonom číslo
172/1990
Zb. o vysokých školách. K vzniku tento fakulty sa
nevyjadrila
Akreditačná komisia.
Druhá moja poznámka. Práve preto, že
chýbajú tieto sta-
noviská,
neviem, páni poslanci, prečo ste nehlasovali o pre-
sune
rokovania o tomto bode. Nič by sme tým
neboli stratili
ani
získali, ak by sme rokovali po vyjadrení akademickej ob-
ce
a akademického senátu univerzity.
A tak iba po uvedenej
riadnej príprave a
riadnom prerokovaní návrhu
zákona bude
možné
odstrániť viaceré nedostatky. Jedným z
nedostatkov je
aj
formulácia zákona, že ak
univerzitu rozdeľujeme, nie je
vhodné
hovoriť o novovzniknutej univerzite v Košiciach, pre-
tože
zjavne je nesprávne hovoriť o
novovzniknutej univerzi-
te,
ktorá už jestvovala doposiaľ, a túto charakteristiku pre
Prešovskú
univerzitu nepoužiť. Rovnako niet dôvodu hovoriť
o
tom, že sa fakulty zriadia, keď jestvujú, teda pôsobia.
Neviem,
aký obsah má mať fakulta humanitných a prírodných
vied
v časti označenej
"humanitných", keď na tej univerzite
už
existuje filozofická a pedagogická fakulta.
Ďalšia moja poznámka sa týka samotného
predloženého zá-
kona.
Aj keď ústavnoprávny výbor a výbor pre
vzdelanie, ve-
du,
kultúru a šport už dal isté
pripomienky, chcela by som
sa
spýtať predkladateľov - citujem:
"podrobnosti o prechode
týchto práv a
povinností sa upravia
dohodou". Medzi kým,
s
kým, kedy, ako? Bolo by veľmi dôležité na to odpovedať,
lebo
dohody môžu byť rôzne. Nerešpektuje sa,
ako už povedal
predrečník
pán poslanec Kováč, Zákonník práce. Je tu doplne-
ná
citácia v spoločnej správe, že sa dostáva pod čiaru niečo
k
rozpočtom, ale samotné pracovnoprávne vzťahy tu nie
sú
riešené.
Chcem sa opýtať predkladateľov, či si myslia, že
bude
dostatok akademických funkcionárov pre prešovskú aj ko-
šickú
univerzitu tak, aby mohli tieto dve
univerzity pokra-
čovať
skutočne ako dve solídne univerzity.
Ešte potom predložím jeden malý
pozmeňujúci návrh, aj
keď
si myslím, že vec nerieši a s celým
zákonom nesúhlasím,
ale
jeden pozmeňujúci návrh k účinnosti
zákona by som pred-
ložila.
Na záver len niekoľko myšlienok.
Univerzita v Košiciach
si počas
svojho pôsobenia získala
dobré meno v domácom
i
zahraničnom povedomí. Vo svojej
činnosti nadväzuje na ce-
losvetový
vývoj vedy a kultúry, na všeľudské a
národné, hu-
manitné
a demokratické tradície. A na ňu ako
takú v jej ce-
listvosti
a jednote i s jej históriou by sme mali
byť hrdí.
Pýtam
sa, sme na to hrdí? Prijatie
zákona o rozdelení uni-
verzity neprinesie zvýšenie kvality vzdelávania, vedeckej
činnosti
a ani zlepšenie podmienok štúdia, ale naopak, na-
stane
na dlhú dobu stagnácia, ak nie zhoršenie. V mnohých
veciach
sa bude musieť začínať od začiatku. Myslím si, že
vzdelávacie nároky regiónu môže plne saturovať
existujúca
univerzita v Košiciach
s fakultami sídliacimi v Prešove,
a
o to lepšie, ak by vznikli dve okyptené univerzity, dve
okyptené
torzá.
A ešte môj pozmeňujúci návrh. Prosila by som pána spo-
ločného
spravodajcu: v § 4 účinnosť zákona je stanovená na
1.
1. 1997. Dávam pozmeňujúci návrh, aj
keď hovorím, že nič
to
v zákone nezlepší, ale je logické, aby
sa univerzita ne-
rozdeľovala
uprostred roka. K keď si myslíte, že je dobré ju
rozdeliť,
aby sa nerozdeľovala uprostred roka. Ak sa má roz-
deliť,
alebo ak to chcete, páni poslanci z vládnej koalície,
navrhujem,
aby sme hlasovali o dátume 1. 9. 1997, teda za-
čiatkom
budúceho školského roku.
Azda ešte toľko - myslím si, že ani
tento pozmeňujúci
návrh
nevyrieši požiadavky alebo názory študentov, ktorí za-
čali
navštevovať Univerzitu Pavla Jozefa
Šafárika a študujú
na
nej. Bolo by najlepšie, ak ste sa
rozhodli prijať takýto
zákon,
aby aspoň títo študenti mohli skončiť školu, na ktorú
sa
prihlásili. Ak chcete, aby bola zriadená, alebo sa zriadi
Prešovská
univerzita takýmto spôsobom, že
rozdelíte univer-
zitu,
bolo by skutočne dobré sa zamyslieť, či
nie na budúci
rok.
Ak sa budú hlásiť študenti na túto
možno raz vychýrenú
Prešovskú
univerzitu, aby sa prihlásili na ňu, a nie aby ste
uprostred
roka, ani nie pri ukončení semestra, rozdeľovali
univerzitu.
Preto vás prosím, aby ste ešte raz
zvážili pre-
rokovanie
akéhokoľvek zákona na zriadenie
univerzity v Pre-
šove,
aby sme tento návrh zákona neprijali a aby sme skutoč-
ne
po vyjadrení akademickej obce a vôbec
po vyjadrení všet-
kých kompetentných orgánov rokovali o
novom zákone, ktorý
pripraví
ministerstvo a ktorý určite zabezpečí, aby Prešov
mal
jednu dobrú, elegantnú univerzitu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyni musím odpovedať, pokiaľ
ide o zásady.
Pani
poslankyňa, už viac ako rok sa zásady
nevyžadujú a nie
sú
už v novom rokovacom poriadku. Už rok a pol sa zásady ne-
vyžadujú. Takže je
to pravidlo, ktoré sa dodržuje aj pri
vládnych,
aj pri poslaneckých zákonoch.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pani poslankyňa Sabolová, som povznesený
nad všetky va-
še
upätosti (ak použijem veľmi mierny termín), ktoré tu pro-
dukujete. Nemyslite
si, že to sú samé
rečnícke perly,
v
žiadnom prípade. To je po prvé.
Po druhé, žiadam vás, aby ste sa mi
ospravedlnili, pre-
tože
toto môžem chápať aj ako urážku. A ešte k tomu, nebol
som
tu prítomný. Takže, pán predseda, žiadam, aby sa mi pani
poslankyňa Sabolová ospravedlnila za to,
aké nepravdy tu
o
mne uvádzala.. A na tom trvám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Ďakujem za slovo.
Moja
poznámka bude smerovať
jednak k pánu poslancovi
Kováčovi,
ale tiež k pani poslankyni Sabolovej. Chcem vyhlá-
siť,
že navrhovatelia zákona
nepredpokladajú, že po prijatí
tohto
zákona budú existovať tri univerzity, ale len dve uni-
verzity,
čiže naozaj jedna zanikne. A moja citácia zo Zákon-
níka
práce je namieste. To hovorím aj pani
poslankyni Sabo-
lovej
preto, že hovorí o tom, že v zákone nemajú byť uvedené
"novovzniknuté univerzity". Novovzniknuté sú,
samozrejme,
pretože
vznikajú. Aj tá košická je
novovzniknutá. To nie je
alebo
nebude Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
v dnešnej po-
dobe,
preto musí byť novovzniknutá.
Pokiaľ
ide o všetky otázky pracovnoprávnych vzťahov,
ktoré
spomenula pani poslankyňa, tie sú riešené veľmi kva-
litne.
Odporúčam preto, aby si tieto otázky
prekonzultovala
s
legislatívnym odborom Národnej rady,
rovnako aj tie pred-
chádzajúce,
týkajúce sa formulácie univerzít vo vzťahu k tým
prívlastkom
novovzniknuté.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
chápem
rôznosť politických postojov
a obhajovania,
spôsob
i taktiku toho riešenia, ale sú určité veci, pri kto-
rých
by sme mali brať ohľad na jednu
skutočnosť. Tie návyky
nazývať
niečo kradnutím, keď sa rozdelí čosi,
čo je aj tak
kapacitne
umiestnené v rozdielnych
regiónoch, je neférové,
to
je predsa postup, ktorý nám pripomína,
ako keď bol zápas
o
rozdelenie federácie. Tiež nám hovorili, že nevznikne nová
kvalita,
všetko sa zrúti, nastane stagnácia,
nastane nepri-
pravenosť
na riešenie peňažnej zabezpečenosti štátu - všetky
možné
argumenty len preto, aby sme zabránili stavu, ktorý je
celkom prirodzený, že nechávame vznikať po
určitom období
spoločného
riešenia samostatné, rozdelené jednotky podľa re-
giónov.
Opakujem, práve takým je zámer vybudovať vo všetkých
krajských regiónoch regionálne pôsobiace univerzity. Táto
cesta
je celkom logická, prirodzená a
nemôžeme v nej vidieť
nijaké
degradačné priebehy. Naopak, sú to vždy priebehy ras-
tové.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Sabolová chce zrejme
reagovať na pána
poslanca
Cupera.
Poslankyňa M. Sabolová:
Moja prvá prihláška na faktickú poznámku je reakcia na
vás,
pán predseda. Chcem sa vyjadriť k
zásadám zákonov. Za-
tiaľ
platí rokovací poriadok, neviem, že by sme ho boli zru-
šili,
alebo nejakú časť paragrafu, ktorá
hovorí o zásadách.
Myslím
si, že za posledný rok a pol sme prerokúvali zásady
vo
výbore, a preto si nemyslím, že
sme mohli od toho upus-
tiť,
pretože nový rokovací poriadok to
neuvádza. Ja len ci-
tujem,
že vy môžete, lebo nemáme dnes predsedníctvo, čiže
predseda
Národnej rady "môže na žiadosť navrhovateľa výni-
močne upustiť od
prerokovania zásad zákona, najmä ak sa
pripravuje jednoduchá zákonná úprava alebo ak to
vyžaduje
jej
naliehavosť". Myslím si, že to zatiaľ platí.
Bolo by dobré, keby ste na začiatku pred
rokovaním, tak
ako
sa vyžaduje 60-dňová lehota, povedali
aj to, že navrho-
vateľ
ma požiadal, a preto som využil svoje zákonné právo.
Bola
by som rada, keby sme si to hovorili tak, ako to je.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, ďakujem, že ste mi odpovedali, že ste
mi
to právo nechali, že zásady nemusím vyžadovať, a ja to
tak
robím.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ale bude
dobré, aby ste nereagovali potom
na moje vy-
stúpenie
nepravdivo.
Druhá poznámka je k pánu poslancovi
Cuperovi. Necítim
potrebu
sa mu ospravedlniť, pretože nie je moja chyba, že tu
nesedí
v parlamente, a som rada, že sa sem prišiel posadiť
po
takejto poznámke. Jeho spôsob, akým si robí - povedala by
som (nebudem sa
radšej vyjadrovať), cirkus
z parlamentu,
niekedy
nie je v poriadku.
Pán poslanec Urban, chcem počuť od vás, kde sú riešené
otázky pracovnoprávnych vzťahov. Myslím si,
že budete mať
záverečné
slovo, bola by som rada, keby ste mi to
vysvetli-
li,
aby som nemusela chodiť po legislatívnom odbore Národnej
rady.
A ešte
jedna poznámka. Ak budeme
operovať len tým, že
sme
prijali územnosprávne členenie a budeme
chcieť v každom
kraji,
v každom regióne zriaďovať univerzity,
potom si mys-
lím,
že na tom malom Slovensku sme teda dopadli.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Bajan.
Ale, pani poslankyňa, musím vám zase
zopakovať, že to
je
moje právo a ja ho využívam a budem ho využívať ďalej.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán predseda.
V zmysle
platného uznesenia Národnej rady
vás prosím,
aby
ste dali hlasovať o tom, že pokračujeme po 19.00 hodine.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže
je tu procedurálny návrh pána poslanca Bajana
a
budeme o ňom hlasovať bez rozpravy. Kto
je za to, tak ako
sme
si prijali uznesením, že schôdza sa prerušuje o 19.00
hodine, aby sme
prerušili aj túto do zajtra rána? (Hlasy
v
sále.) Nie, on dal návrh,
aby sme rokovanie prerušili.
Ideme hlasovať o
tom, aby sme dnes
prerušili rokovanie.
(Ruch
v sále.)
Páni poslanci, ja nebudem kričať, kým vy neprestanete.
Máme
rozpracovaný zákon, vždy sme zákon
dokončili a dohodli
sme
sa. Keď sme povedali, že ho nebudeme dokončovať, tak sme
prerušili
schôdzu. A pán poslanec Bajan dal návrh na to, aby
sme
ďalej nepokračovali. (Hlasy v sále.)
Nie? Tak potom po-
kračujeme
ďalej.
Dobre, ja som pána poslanca Bajana nepočul. Pán posla-
nec
dal návrh, aby som dal hlasovať o tom, že pokračujeme
ďalej
v schôdzi. Prosím, máte tu návrh pána poslanca, hla-
sujte
o tom, či pokračujeme ďalej, alebo prerušíme rokovanie
do
9.00 hodiny zajtra rána.
Prosím, kto je za to, aby sme pokračovali
v rokovaní?
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Nedá sa
nič robiť, páni poslanci,
odhlasovali ste si
pokračovanie
v rokovaní.
Takže prosím, budeme pokračovať. S faktickou poznámkou
sa
prihlásil pán poslanec Danko.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predseda,
vážená ctená opozícia,
som
absolvent Univerzity Pavla
Jozefa Šafárika. Som
východniar a cítim
sa byť volený za tento kraj. Skutočne
fandím
tomu, aby v Prešove bola univerzita a
chápem aj vaše
námietky.
A skutočne sa vás chcem spýtať, ako chcete založiť
univerzitu
bez toho, aby tam boli docenti, profesori? O koľ-
ko?
O 20 či o 30 rokov? Však to sa nám priamo núka, aby sa
to
rozdelilo. Poviete mi, aká to bude
univerzita, keď tam
budú
štyri fakulty a v Košiciach tri fakulty. Viete čo? Kla-
sická
univerzita už zanikla. To proste konštatujme. Keď dnes
konštatujeme,
že existuje Technická univerzita, čo je histo-
ricky
anomálne, tak prečo by nemohla byť univerzita so štyr-
mi
fakultami v Prešove a s troma fakultami v Košiciach, kto-
ré
sa budú ďalej rozvíjať ako dve? A tie majú šancu zajtra
vzniknúť.
Tak konečne buďme realisti, lebo je to tak. (Po-
tlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Chcem zareagovať na slová pána kolegu
Cupera.
Pán
kolega Cuper, keď
som niečo ostrejšie povedal
v
tejto snemovni, tak z vášho klubu sa
ozvalo, keď to náho-
dou
bola dáma, aby som bol slušný k dámam
alebo aby som bol
tolerantný
k dámam. Tak ja vás žiadam, aby ste
boli takisto
tolerantný
k dámam. To po prvé.
Po druhé, môj kolega Mikloško tu už dnes
povedal, že by
mohla
byť vydaná kniha vašich faktických poznámok. To sú tie
perly,
ktoré zaznievajú v tomto parlamente.
Takže keď hovo-
ríte
o nejakých perlách, tak v prvom rade si vstúpte do sve-
domia,
v prvom rade o sebe porozmýšľajte, ako vystupujete.
A
asi ste najlepší v tom, či má žena jazdiť v ľavom alebo
v
pravom prúde. (Potlesk a hlasy v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pokoj. Prečo sa vadíte v laviciach? Cez
mikrofón.
Pán Miklušičák, nech sa páči.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predseda.
Áno,
pán podpredseda Húska, keď
sa to robí takýmto
spôsobom,
je to krádež. A tí kolegovia z koalície, čo podpo-
rujú
takúto cestu k vysokej škole v Prešove, sa správajú ako
zlodeji,
pán podpredseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cuper, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Dáma s rozhľadom nikdy neuráža pánov, takisto ako páni
s
rozhľadom neurážajú dámy. Ja som v tomto parlamente neura-
zil
nijakú dámu. Ani vás, pán Lauko. (Smiech v sále.)
Tiež sa nedá povedať, že by ste tu
hovorili samé perly,
ako
o vašej kolegyni. Keď si vy, opozícia, robíte v tomto
parlamente
- s prepáčením za výraz - "srandu" pri mnohých
zákonoch,
ktoré už tu odzneli, a to naozaj bola úmyselne ro-
bená
obštrukcia, ako to bolo napríklad pri
zákone o územnom
a
organizačnom členení štátu, keď sme
rokovali o tom, že
zriaďujeme
nové okresy, a pán Kováč tam včleňoval nové okre-
sy, to bolo
úplne o niečom inom. Samozrejme, nechali sme
vás,
aby ste sa jednoducho zariadili tak,
ako ste sa zaria-
dili.
Ale v každom prípade niekedy nič iné neostáva, pretože
vaše
správanie je naozaj neprístojné. Vy sa
tu len hráte na
demokratov,
ale v skutočnosti nemáte s demokraciou vôbec nič
spoločné.
Naozaj by bolo najlepšie skončiť dnešné
rokovanie
a
ísť domov, lebo už od rána je značne veľká animozita.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Pán predseda, pán poslanec Bajan dal
procedurálny ná-
vrh,
aby sme rozhodli o tom, či budeme, alebo nebudeme po-
kračovať
v rokovaní po devätnástej hodine. Ja dávam procedu-
rálny návrh
o tom, či budeme, alebo
nebudeme rokovať
o
19.15 hodine o tomto zákone, pretože zdá sa mi nedôstojné,
aby
sme v takomto už aj unavenom prostredí rokovali o takej-
to
vážnej veci.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, dajte hneď návrh, aby sme rokovanie pre-
rušili.
Poslanec P. Hrušovský:
Berme to
akokoľvek, ale dávam návrh, aby
sme skončili
dnešné
rokovanie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
hlasujme o návrhu pána poslanca Hrušovského,
aby
sme prerušili schôdzu.
Prosím, hlasujte.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, zajtra ráno o 9.00 ho-
dine
dovidenia.
Tretí deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
24. októbra 1996
___________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím, prezentujme sa, aj keď by to nebolo potrebné,
lebo
budeme pokračovať v rozprave.
Na
prianie pani poslankyne
Ďurišinovej oznamujem, že
hlasujem
s náhradnou kartou číslo 1.
Prezentovalo sa 69 poslancov, ale medzitým prišlo viac
pánov
poslancov a poslankýň, takže môžeme pokračovať v roko-
vaní
20. schôdze Národnej rady.
Našu schôdzu sme prerušili v rozprave o návrhu skupiny
poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky na
vydanie zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky o
rozdelení Univer-
zity
Pavla Jozefa Šafárika. Do rozpravy sa dnes prihlásil
ešte
pán poslanec Sopko. Prosím pána poslanca Sopka.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia,
svoj názor na rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa Šafá-
rika
som vyjadril v diskusii pri schvaľovaní
zákona o vyso-
kých školách v
septembri 1996, to znamená minulý mesiac.
Nezmenil
som svoj názor.
Ak dnes
opätovne neschválime návrh na
rozdelenie uni-
verzity,
budeme stáť pred rovnakým vecným problémom o nie-
koľko
týždňov, či o niekoľko mesiacov.
Odďaľovanie problému
nikomu
neprospeje a súčasný stav veľkého
vnútorného napätia
bude
pretrvávať aj narastať. Vo vnútri
Univerzity Pavla Jo-
zefa
Šafárika nedošlo k dohodám ani k
zmieru. Naopak, došlo
k
urážlivým vyhláseniam z obidvoch strán, k narušeniu až
k
vyhroteniu osobných vzťahov.
Osobne som navštívil dekanov pedagogickej
aj filozofic-
kej
fakulty a konzultoval som s nimi súvisiace problémy. Ich
stanoviská
sú jednoznačné. Prešovské fakulty sú pripravené
a
schopné existovať, pracovať a
rozvíjať sa aj samostatne.
Účelovo
organizovaná petícia študentov celú záležitosť len
komplikuje
a zamotáva. Hlavným dôvodom petície
študentov je
názor,
že ak študenti začali štúdium na Univerzite Pavla Jo-
zefa
Šafárika, túto univerzitu chcú aj
ukončiť. Podobná si-
tuácia
však existuje aj na univerzitách v
Žiline a v Nitre.
Vždy budú existovať ročníky, ktoré budú
musieť pokračovať
v
štúdiu na vysokej škole alebo na univerzite s iným názvom.
Nie
je to nič mimoriadne.
Áno, pri delení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika treba
postupovať
veľmi citlivo a uvážene, ale na otvorenú a racio-
nálnu
diskusiu bolo od januára tohto roku až podnes dostatok
času.
Nebolo však dobrej vôle práve z košickej časti Univer-
zity Pavla Jozefa Šafárika. Rozdelením
univerzity zákonom
nezaniká jej kultúrna hodnota a neznižuje sa ani úroveň
existujúcich fakúlt.
Nechajme preto uštipačné
poznámky
o
vychýrenej Prešovskej univerzite. Urážok bolo
už naozaj
dosť.
Problém delenia Univerzity Pavla Jozefa
Šafárika je ve-
rejná
záležitosť, to znamená, že nie je to
len záležitosť
akademickej
obce, pedagogických pracovníkov a študentov. Ná-
zor
na rozdelenie, ako poznám verejnú mienku v Prešovskom
kraji,
jednoznačne prevyšuje. A pokiaľ ide o tradíciu, tá je
v
oblasti humánneho vzdelávania
jednoznačne viazaná na Pre-
šov, na slávne
Prešovské kolégium európskych
rozmerov. Ak
chcete, môžem povedať na vychýrené Prešovské
kolégium. Na
tieto
tradície sme v Prešove hrdí.
Viem, že pán poslanec Harach vo svojom návrhu výstavby
prešovskej vysokej školy na báze fakulty odborných
štúdií
opiera svoju predstavu o názory akademických
funkcionárov
fakulty odborných štúdií. Ja to však
nepokladám za dobré
riešenie.
Prešovská univerzita musí byť stavaná na najsta-
bilnejších
prešovských fakultách a fakulta
odborných štúdií
svojou
krátkou existenciou takou k dnešnému dňu nie je. Pre-
to
vás prosím, veci pomôžeme najviac, keď tento návrh dnes
schválime.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Bol som
oslovený pánom poslancom Sopkom,
ktorý sa vy-
jadril
o tom, aký mám názor. Chcel by som ho poopraviť.
Pán kolega, názor alebo návrh vybudovať samostatnú od-
bornú
vysokú školu v Prešove som staval na analýze potrieb
celého
východoslovenského regiónu, teda aj
Prešovského kra-
ja,
napríklad v oblasti turistiky a cestovného ruchu. Táto
požiadavka
sa zosilnila tým, že do Prešovského kraja patrí
jedna z najkrajších častí Slovenska, naše
najkrajšie hor-
stvo.
To je po prvé.
Po druhé - je to oblasť telekomunikácií,
infraštruktúra
informačných
systémov, ktorú Prešovský kraj potrebuje, ko-
niec
koncov každý kraj, ale tam je svojím spôsobom jasne vi-
diteľná,
oblasť textilného priemyslu a textilného strojár-
stva
až po prípravu manažérov v oblasti
textilného priemys-
lu,
príprava pracovníkov v oblasti
sociálnej sféry. Čiže to
nie
sú len technické disciplíny, ale aj disciplíny iného ty-
pu.
Pokiaľ by sa rozhodla akademická obec Univerzity Pavla
Jozefa
Šafárika, že do zväzku takejto vysokej odbornej školy
alebo,
ak chcete, univerzity vstúpia i prešovské fakulty, ja
ako
poslanec by som toto ich rozhodnutie rešpektoval.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pánu
poslancovi Sopkovi by som tiež chcel
adresovať
svoju
poznámku. Myslím si, pán poslanec, ak
ste hovorili aj
s
niektorými študentmi, že vaša interpretácia nebola úplne
správna.
A chcel by som upozorniť a upriamiť pozornosť všetkých
koaličných
poslancov - univerzita je niečo, čo sa buduje de-
saťročia,
stáročia. To je značka odbornosti,
značka vysokej
kvalifikácie. Karlova univerzita má niekoľko detašovaných
pracovísk
po Českej republike, napríklad v Plzni atď., a ni-
komu
to nevadí. A ľudia končia štúdium s diplomom Karlovej
univerzity,
pretože to je niečo, čo otvára dvere, prosím vás
pekne.
Dnes tu bojujete a chcete si robiť pomník
novej univer-
zity,
ktorá sa bude dlhé roky snažiť o umiestnenie vo svete.
Študenti
hovoria, že chcú skončiť s diplomom Univerzity Pav-
la
Jozefa Šafárika, lebo tá už má
vybudovanú dlhú tradíciu.
Prečo to chcete politickým rozhodnutím
zmeniť? Prečo tomu
nenecháte
prirodzený vývoj? Skutočne sa zamyslite na tým, čo
robíte.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Včera ste zrejme
neboli prítomný
na
rozprave. Všetky tieto aspekty tu boli
prediskutované aj
z
jednej, aj z druhej strany.
Pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcel by
som jednak podporiť, čo povedal
pán poslanec
Sopko,
ale zároveň aj reagovať na to, čo povedali páni po-
slanci
Harach a pán poslanec Šagát.
Pán poslanec Harach, bol by som veľmi
rád, ak by mi bo-
lo
umožnené, aby som získal od vás tú analýzu potrieb Pre-
šovského
kraja v oblasti rozvoja vysokého školstva najmä pre
oblasť
technického vysokoškolského vzdelávania, o ktorej ste
pred
chvíľou hovorili, že ste si takú analýzu urobili. Potom
som
prekvapený, že ste sám nevyšli s návrhom zákona naprí-
klad na zriadenie Technickej univerzity v
Prešove. Myslím
si,
že je to vaše obvyklé vyhlasovanie
niečoho, za čím nič
nie
je.
Pán poslanec Šagát, hovoríte, že značka
je rozhodujúca.
Myslím
si, že značka nie je nič, ak ju nevyrobia, ak prak-
ticky túto značku
nevytvoria ľudia svojou
prácou, svojou
činnosťou.
Chcem povedať, že na tejto škole
zostávajú ľudia
na
štyroch fakultách, zatiaľ nikto neohlásil, že by chcel
odísť
pri vzniku Prešovskej univerzity a
myslím si, že títo
ľudia budú robiť
rovnako dobre pod prešovskou
univerzitou
ako
pod košickou univerzitou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Páni poslanci, chcem len poprosiť, aby sme sa
zasa
navzájom nevybíjali len vo faktických poznámkach.
Pán poslanec Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Chcel by som reagovať na to tým spôsobom,
že existujúce
fakulty,
ktoré sú v Prešove, vytvárajú ideálne podmienky na-
to,
aby sa skutočne na ich základe mohla vybudovať nová uni-
verzita.
Pánu poslancovi Šagátovi by som chcel
povedať, že po-
dobným
spôsobom sa v minulosti
argumentovalo vždy z Prahy,
keď
sa malo čokoľvek nové zriadiť na Slovensku. Vždy sa ope-
rovalo
tradíciou, že nemáme tradíciu. Ako klasický príklad
vám
môžem uviesť, keď sa mal budovať závod
Chemlon v Humen-
nom.
Pražskí urbanisti napísali, že by nový závod v Humennom
skazil
urbanistický vzhľad mesta Humenné. To boli takéto ja-
lové
argumentácie. A dnes sa pri zriadení novej univerzity
argumentuje
podobným neadekvátnym štýlom.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Pokorný.
Poslanec J. Pokorný:
Ďakujem za slovo.
Vo svojej faktickej pripomienke chcem
predniesť jeden
návrh,
a preto budem veľmi stručný.
V predloženom návrhu zákona sa konštatuje, že vznikajú
nové
univerzity dňom 1. 1. 1997. Tento
zákon na rozdiel od
zákona,
ktorý sme vrátili, pamätá aj na ustanovenie o ná-
stupníckych právach a
záväzkoch, ale z pohľadu
pracovného
práva.
Mojím návrhom je, aby si novovzniknutá
Univerzita Pavla
Jozefa
Šafárika v Košiciach zachovala svoju
historickú kon-
tinuitu
z roku 1959, aby táto nová univerzita, ktorá vlastne
vznikne
1. 1. 1997, nestratila tú tradíciu, ktorú má od roku
1959.
Preto odporúčam nový § 3, ktorý znie: "Univerzita Pav-
la
Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá vzniká
týmto zákonom,
si
zachováva historickú kontinuitu
Univerzity Pavla Jozefa
Šafárika
v Košiciach z roku 1959."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ale to ste mali predniesť v rozprave pri
pulte,
nie faktickou poznámkou.
Poslanec J. Pokorný:
Odovzdám to písomne. Tým som skončil.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže to dávate ako doplňujúci návrh?
Poslanec J. Pokorný:
Doplňujúci návrh - nový § 3,
ktorý som predniesol,
s
tým, že ďalšie paragrafy sa príslušne posunú.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, páni poslanci, v budúcnosti všetky pozmeňujúce
a
doplňujúce návrhy treba prednášať od rečníckeho pultu.
Pán poslanec Harach - faktická poznámka.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Urban, chcel by som sa veľmi
dôrazne ohra-
diť
voči vašim invektívam typu, že rozprávam niečo, čo nie
je podložené. To sa skôr vzťahuje na vás. Nemám vo zvyku
takto
rozprávať. (Šum v sále.) Pán kolega, v
roku 1992 bola
vykonaná analýza vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej
republike
ako medzinárodný projekt pod záštitou
Organizácie
pre
ekonomický rozvoj a spoluprácu OECD. V
rámci tejto ana-
lýzy
sa okrem iného konštatovala potreba
diverzifikácie vy-
sokoškolského
systému v Slovenskej republike napríklad zave-
dením
vysokých škôl odborných, resp. vysokých škôl profesij-
ného
typu. Prosím, nestotožňovať to len s technickým smerom.
To
je po prvé.
Po druhé, v rokoch 1990 až 1993 boli
urobené vo všet-
kých
vtedajších štyroch krajoch vrátane Bratislavy analýzy
rozvoja
potrieb a rozvoja vysokoškolského vzdelávania v kra-
joch. Pán kolega,
keby ste počúvali, tak by ste sa teraz
možno
nedozvedeli prvýkrát, že to bolo urobené aj vo vtedaj-
šom
Východoslovenskom kraji vrátane rozvoja Prešova ako uni-
verzitného
mesta. A tieto podklady boli
zapracované do kon-
cepcie
rozvoja vysokoškolského vzdelávania v roku 1994.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
S faktickou poznámkou je prihlásený
ešte pán poslanec
Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda, ďakujem pekne za
slovo.
Mám
jednu otázku. Opozícia sa niekoľkokrát neúspešne
pokúšala
presadiť, aby bol priamy prenos zo zasadnutí parla-
mentu.
Moja otázka je, čomu vďačíme, že
dnes sa tu zjavili
kamery
a pravdepodobne ide v priamom prenose zasadnutie par-
lamentu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, budete sa musieť opýtať
televízie, preto-
že
nezasahujem do toho, či príde, alebo
nie. Ale možno, pán
poslanec,
vedeli, že sa budete na to pýtať, tak došli.
Pán poslanec Šagát, nech sa páči.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Dovoľte, aby som vás ubezpečil, že som
tu včera bol,
a
ak dnes dávam faktickú poznámku, tak
je to len z toho
dôvodu,
že sa tu opakujú niektoré argumenty, ktoré tu boli
včera
povedané, a stále nie je niekomu jasné, ako to je.
Ale je mi veľmi ľúto, keď pán poslanec Urban predkladá
zákon
a nepozná základné potreby a základné analýzy, ktoré
sa
týkajú problému. Viete, to je ako v
rozprávke s tým jed-
nookým
kráľom. Prosím vás pekne, je to možné?
A keď
reaguje kolega Harach, tak vy,
pán poslanec Ur-
ban,
nemáte v sebe ani toľko slušnosti, aby
ste si vypočuli
svojho
opozičného kolegu v argumentácii.
Povedal by som, že
je
to trošku pomýlený spôsob spolupráce.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne.
Ešte mám
dve poznámky k týmto faktickým
pripomienkam,
ale
začala by som vystúpením pána poslanca Sopka. Je veľmi
zlé,
ak každý prejav nejakej aktivity sa
charakterizuje ako
účelová
organizovanosť. A preto, pán poslanec, je skutočne
smutné,
ak si práve vy myslíte, že petícia študentov, ako
ste
to vyjadrili, je účelovo organizovaná.
A k pánu poslancovi Urbanovi na jeho
pripomienku k pánu
poslancovi
Šagátovi, prečo ste doteraz nedali poslanecký ná-
vrh.
Myslím si, že aj na poslednej
schôdzi v septembri sme
počuli
vyjadrenie pani ministerky školstva, že
ministerstvo
pripravuje návrh na
zriadenie univerzity. A myslím
si, že
tento návrh
bude určite kvalitnejší, ako takto narýchlo
"zbúchaný"
poslanecký návrh, ktorý skutočne neobsahuje všet-
ky
náležitosti a nezvažuje všetky dôsledky založenia univer-
zity.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Pán predseda, mám skôr procedurálnu otázku. Vy ste nás
včera
informovali o tom, že ste zaslali návrh tohto zákona
vláde Slovenskej
republiky. Opakujem, považujem za veľmi
dôležité,
aby sa vláda Slovenskej republiky
vyjadrila k to-
muto
zásahu, k takejto zmene vysokoškolskej
sústavy Sloven-
skej republiky. Považujem to za
veľmi dôležité. Pýtam sa
preto,
či ste už od vlády Slovenskej republiky dostali odpo-
veď.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, samozrejme, že som ju
nemohol dostať. Veď
sme
to len včera poslali. Vláda by musela
zvolať mimoriadne
zasadnutie,
a to nie je v právomoci predsedu parlamentu, ani
parlamentu,
aby prikázal vláde, že má urobiť
mimoriadne za-
sadnutie.
Takže to sú otázky len pre otázky, pán poslanec.
Splnil
som svoju povinnosť, chápem aj vás, vy ste mali dobrý
úmysel,
dali ste tento návrh, hlasovali sme o ňom.
Ešte raz pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcel
by som využiť prítomnosť pani
podpredsedníčky
vlády
a poprosiť ju, či by sa mohla vyjadriť
k návrhu tohto
zákona.
Navyše zodpovedá za legislatívu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani podpredsedníčka vlády chce
odpovedať.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vzhľadom na to, že som bola vyzvaná,
predstúpila som
pred pult a
vyjadrím sa k pocitom, ktoré tu mám, pretože
nemám
vo zvyku na výzvy odpovedať nečinnosťou alebo mlčaním.
Nemôžem hovoriť za vládu, ktorá tento návrh nepreroko-
vala.
Môžem však povedať, že tento parlament viackrát prero-
koval poslanecké návrhy bez stanoviska vlády,
keďže vláda
ho
nedala alebo nestihla do určitého termínu, a navyše to
boli
prevažne stručné návrhy obdobné tomuto návrhu.
Ak môžem
vyjadriť svoj názor nielen ako
členka vlády,
ale aj ako
vysokoškolská učiteľka, mám
z týchto diskusií
veľmi
zmiešané pocity. Veľmi dobre si napríklad pamätám, keď
sme
zakladali Právnickú fakultu v
Košiciach, ktorá bola do-
vtedy
detašovaným pracoviskom Univerzity
Komenského v Bra-
tislave,
aké rôzne protesty, protiargumenty boli vznášané.
A
musím povedať, že prevažná časť
argumentov, ktoré som si
v
parlamente vypočula, je
vystrihnutá z argumentov ešte
z
obdobia bývalého režimu. A dnes sme
všetci hrdí na to, že
v
Košiciach máme ďalšiu univerzitu, ďalšiu vysokú
školu,
ktorá
vychováva vysokoškolských učiteľov.
Taktiež boli pro-
testy
diaľkových poslucháčov, ktorí
argumentovali, že chcú
byť
absolventmi Právnickej fakulty v Bratislave, a nie neja-
kej
novovzniknutej periférnej vysokej školy v Košiciach. Ke-
by
sme boli počúvali tieto hlasy, nemáme
také rozvinuté vy-
soké
školstvo ako dnes.
Každá
vysoká škola vo svete musí začínať s určitými
problémami.
Ak sa porovnáme s krajinami okolo nás (s Poľskom
a
ďalšími), aj čo do počtu majú percentuálne na obyvateľstvo
viac
vysokých škôl. A myslím si, že
diverzifikácia, po kto-
rej
volá pán poslanec Harach, môže sa
diať aj týmto spôso-
bom,
a nie zavádzaním tzv.
"Fachhochschule", ktoré ku skva-
litneniu
vysokoškolského štúdia zatiaľ, prevažne podľa názo-
rov
vysokoškolských učiteľov, neprispejú.
Preto si myslím,
že
by sa malo začať rokovať vecne, hlavne
by sa malo hlaso-
vať,
a nie robiť z toho politickú diskusiu.
Ďakujem vám za pozornosť, vyjadrila som
sa, keďže som
bola
na to vyzvaná.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani podpredsedníčke.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne.
Dámy a
páni, nech Boh chráni našu
vlasť pred vládou,
ktorá
sa riadi pocitmi. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Dovolím si len dve faktické poznámky k vystúpeniu pani
podpredsedníčky
vlády.
Prvá je taká, že
"Fachhochschule" sú dominantnou súčas-
ťou vysokoškolského systému napríklad v
Nemecku. Mám také
informácie
z komparatívnych štúdií a z hodnotení, že je to
dobrý
školský systém. Ich analógia - polytechniky - dominujú
vo
vysokoškolskej sústave Holandska.
Takisto sú to uznávané
vysoké
školy. To po prvé.
Po druhé, škoda, že sa pani
podpredsedníčka nevyjadrila
k
tej veci, ku ktorej sa mala vyjadriť. Podľa zatiaľ plat-
ného
zákona, ale aj podľa novely vysokoškolského zákona čís-
lo
172 a jeho § 17 (keď vstúpi do platnosti), sa akreditačné
komisie
vyjadrujú k návrhom na zriadenie,
zlúčenie a zruše-
nie
vysokých škôl a fakúlt. Tu de iure musí dôjsť k zrušeniu
Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika a de iure k
vytvoreniu no-
vých
dvoch univerzít. Podľa tohto zákona Akreditačná komi-
sia,
ktorý je vaším poradným orgánom, poradným orgánom vašej
vlády,
sa má k tomuto vyjadriť.
Ďalej podľa § 16 toho istého zákona sa k takémuto váž-
nemu
návrhu podľa odseku 3 písm. c) má vyjadriť
aj Rada vy-
sokých škôl. Ten
znie: "Rada vysokých škôl sa vyjadruje
k
podstatným návrhom a opatreniam, ktoré
sa týkajú vysokých
škôl." A podľa
môjho ľudského, občianskeho a
poslaneckého
chápania tohto návrhu by sa k tomu, samozrejme, mala vy-
jadriť
akademická obec Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, tak
jej
prešovská, ako aj košická časť. Myslíte si niečo iné?
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážená pani podpredsedníčka vlády,
vo vašom vystúpení som skôr očakával
odpoveď na otázku,
ktorú
tu položili viacerí poslanci.
Tento návrh je návrhom, ktorý je podaný v
rozpore s le-
gislatívnymi
pravidlami. Vy ste podpredsedníčka vlády, ktorá
má
na starosti práve legislatívu. Skôr sme od vás chceli po-
čuť,
ako sa vyrovnať s tým, že neboli splnené náležitosti,
ktoré
vyžaduje zákon, či už je to zákon o vysokých školách
(súčasne
platný, ale aj budúci), či je to zákon
o rokovacom
poriadku.
To sme skôr od vás čakali. Nikto z nás
nebude mať
námietky proti vzniku univerzity v Prešove. Ale
opakovane
sme
zdôraznili, že založenie univerzity by malo byť v súlade
so
zákonom. A dnes budeme rušiť a zakladať univerzity v roz-
pore
so zákonom platným v tomto štáte.
A preto vás prosím,
aby
ste sa vyslovili ešte raz k otázke nedodržania zákonného
postupu
pri zrušení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Koši-
ciach
a vzniku dvoch nových univerzít.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte
s faktickou poznámkou sa hlási pani
poslankyňa
Gbúrová.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Tiež mám len veľmi stručnú poznámku na podpredsedníčku
vlády
pani Katarínu Tóthovú. Myslím, že treba spresniť to,
čo povedala, pretože právnická fakulta, ktorá
sa utvárala
v
Košiciach, sa stávala súčasťou už existujúcej Univerzity
Pavla
Jozefa Šafárika, ktorej základy
položili lekárska fa-
kulta
a filozofická fakulta. A nepresúvali sa, tak ako pove-
dala,
študenti z Bratislavy do Košíc, ale boli prijímaní no-
ví
študenti. Z Bratislavy do Košíc
prichádzali učitelia ako
odborníci
vyučovať študentov na tejto novovzniknutej fakulte
ako
súčasti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nemám nikoho prihláseného do rozpravy.
Nikto sa nehlási
ani
s faktickými poznámkami. Končím
rozpravu k tomuto bodu
programu.
Pýtam sa predkladateľa zákona pána poslanca Urbana, či
sa
chce vyjadriť k rozprave. Konštatujem, že áno.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
milí hostia,
s potešením konštatujem, že tento
parlament sa zaoberal
zákonom,
ktorý sa v súlade s prezidentovou námietkou stal
samostatným
zákonom, a vyhovelo sa teda formálnej pripomien-
ke
pána prezidenta neschvaľovať tento
zákon ako zákon v zá-
kone
o vysokých školách, ale osobitne.
Tento zákon má aj ďalšie atribúty.
Vyhovelo sa ďalším
pripomienkam
pána prezidenta, ktoré neboli len
technického,
prípadne
legislatívno-technického charakteru, ale aj vecného
charakteru. Navyše
tento zákon oproti
zákonu, ktorý bol
schválený
predtým na 19. schôdzi - zákon o
vysokých školách
-
obsahuje aj ustanovenie § 2, ktoré
rieši všetky podstatné
náležitosti pracovnoprávnych vzťahov a majetkových vzťahov
nových
vznikajúcich univerzít.
Treba povedať, že tento zákon obsahuje aj ustanovenia,
a
teda absorbuje do
seba obsah, ktorý vlastne vychádzal
z
úst mnohých opozičných poslancov, keď sa malo vyhovieť
žiadosti nepremiestňovať sídlo Univerzity Pavla Jozefa Ša-
fárika
z Košíc do Prešova, ale zriadiť
univerzitu v Prešove
ako
samostatnú zo súčasných štyroch fakúlt tejto univerzity,
ktoré
sa nachádzajú v Prešove. Teší ma preto, že tento návrh
zákona
získal podporu aj mnohých opozičných poslancov. Preto
prosím
aj ostatných poslancov, aby v súlade s týmto hodnote-
ním
podporili tento návrh zákona.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa
chce
vyjadriť. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán predseda,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
chcem sa dotknúť len dvoch okruhov.
Legislatíva. Keby sme išli striktne a
chytali sa sloví-
čok,
tak by sme mohli spochybniť aj samotnú podstatu exis-
tencie
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, nakoľko
tak
doteraz platná právna norma, ako aj novela hovorí jed-
noznačne,
že vysoká škola vzniká zákonom. Táto
vysoká škola
v
roku 1959 vznikla nariadením vlády. Samozrejme, že sa táto
právna
norma fixovala a prišla až k dnešnému stavu, ktorý
istým
spôsobom zlaďuje existenciu alebo
reálny stav s práv-
nym
stavom. To je jedna skutočnosť.
Ďalej si
myslím, že nie je dobré,
keby sme do zákona
fixovali
historické tradície, pretože je úplne samozrejmé,
že
v povedomí ľudí i v povedomí nás všetkých, keďže i značka
-
ako ste to nazvali - ostala tá istá, na
tom istom mieste,
som presvedčený o tom, že i široká verejnosť bude vnímať
stále
vysokú školu, ktorá má svoju kontinuitu, tak ako dote-
raz.
Myslím si, že rozdielny prístup koalície a opozície je
v
tom, že nesúhlasím, zásadne nesúhlasím s tým, čo prezento-
vala
kolegyňa Sabolová, keď povedala, že nie z jednej dobrej
vysokej školy vzniknú dve zlé. Nesúhlasím. Tvrdím a som
o
tom presvedčený, že v Košiciach je jedna dobrá a vzniknú
dve
kvalitatívne ešte lepšie školy. Je otázkou času, a či sa
niekomu
páči, či nie, konkurencia, ktorá
nastane medzi ško-
lami, nastala a
už prebieha, jednoznačne
posunie kvalitu
výchovno-vzdelávacieho
procesu ďalej.
Čo sa týka otázky, prečo teraz, no
jednoducho preto, že
ste
tu položili otázky, čo sa týka nákladovosti. A je ideál-
ne,
ak chceme podporiť vznik vysokej školy v Prešove, aby
sme
to urobili teraz, aby sme potom v rozpočte, ktorý budeme
prijímať
v decembri, už fixovali tento reálny stav a preroz-
delili
finančné prostriedky tak, aby bola financovaná
jedna
i
druhá vysoká škola. Dôležité je
prijať to teraz, aby sme
ju
od 1. 1. mohli zakomponovať aj do nového rozpočtu.
To je z
mojej strany všetko. Myslím si,
že tu už bolo
povedané
všetko, čo povedané mohlo byť, a som presvedčený,
že
svojím rozhodnutím urobíme zadosť všetkým a podporíme
dobrú
vec, som stále presvedčený, že pre Košičanov i Prešov-
čanov.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. (Hlasy z pléna.) Je
po
rozprave. Procedurálna otázka - pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán predseda, za poslanecký klub KDH žiadam pred záve-
rečným
hlasovaním 15-minútovú prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich
a doplňu-
júcich
návrhoch.
Poslanec J. Tarčák:
V spoločnej správe bol jeden
pozmeňujúci návrh, ktorý
je
v odseku, kde sa hovorí, že v § 2
nahradiť text. Ten som
odporučil
v súlade s ústavnoprávnym výborom i výborom pre
vedu,
kultúru a vzdelanie prijať.
Takže budeme hlasovať o bode spoločnej správy - je len
jeden,
nemá ani označenie. Neviem, či to mám prečítať. Ide
o
text: V § 2 nahradiť text "sa upravia dohodou, v ktorej sa
vymedzí
najmä druh a rozsah prebraného majetku a záväzkov"
textom "upraví orgán... atď." - je tam pod čiarou odkaz
1
a 2. To je jeden návrh. Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme o takto prednesenom
návrhu zo spoloč-
nej
správy. Spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 117 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Tento bod spoločnej správy sme prijali.
Poslanec J. Tarčák:
V rozprave bol vecne predložený
jeden pozmeňujúci ná-
vrh,
ktorý predložil pán poslanec Pokorný. (Hlasy z pléna.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyňa, ak si pamätáte, upozorňoval som, že
treba
predložiť písomne. Ale je to pravda, pani poslankyňa
dala pozmeňujúci návrh s tým, aby účinnosť bola od 1. 9.
1997.
Dobre si pamätám?
Poslanec J. Tarčák:
Áno. Odporúčam tento návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Hlasujeme o pozmeňu-
júcom
návrhu pani poslankyne Sabolovej. Spravodajca ho odpo-
rúča
neprijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprešiel tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec J. Tarčák:
Druhý pozmeňujúci návrh podal pán kolega
Pokorný, ktorý
navrhuje
nový § 3, ktorý by mal znieť: "Univerzita Pavla Jo-
zefa
Šafárika v Košiciach, ktorá vzniká týmto zákonom, si
zachováva
svoju historickú tradíciu Univerzity
Pavla Jozefa
Šafárika v Košiciach
z roku 1959." Keďže som presvedčený
o
tom, ako som zdôraznil, že toto
je fixované, odporúčam
tento
návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Pokorného. Spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.
Neprijali sme ani tento doplňujúci,
resp. pozmeňujúci
návrh.
Poslanec J. Tarčák:
To je
všetko, čo sa týka pozmeňujúcich
návrhov. Keďže
tu
bola žiadosť o prestávku...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, mali by sme hlasovať o zákone ako celku s tým, že
dva kluby požiadali o prestávku. Prosím,
je 10.00 hodín.
O
10.15 hodine budeme pokračovať.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím,
aby ste zaujali
svoje
miesta v rokovacej miestnosti.
Mali by sme pristúpiť
k
hlasovaniu.
Prosím, aby sme sa najskôr prezentovali.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Tarčák:
Budeme hlasovať o zákone ako celku s tým,
že ho odporú-
čam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
Národnej rady Slovenskej republiky budeme
hlasovať
o
návrhu ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím,
prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
nám odporúča, aby sme hlasovali pozitívne.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla
Jozefa
Šafárika v Košiciach. (Potlesk.)
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj
vám, pani poslan-
kyne,
páni poslanci.
Poslanec J. Tarčák:
Ďakujem za spoluprácu a gratulujem Prešovčanom i Koši-
čanom,
že sme im vytvorili väčší priestor na skvalitnenie
ich
práce. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
J e d e n á s t y m bodom programu je
zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 25. septem-
bra
1996, ktorým sa dopĺňa zákon číslo
468/1991 Zb. o pre-
vádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení
neskorších
predpisov.
Tento zákon je vrátený prezidentom
Slovenskej republiky
na
opätovné prerokovanie Národnou radou.
Materiál, páni poslanci, panie poslankyne, ste dostali
ako
tlač 512. Jej súčasťou je aj rozhodnutie pána prezidenta
zo
7. októbra 1996 o vrátení tohto zákona, uznesenie vlády
Slovenskej
republiky, ako aj schválený zákon z 25. septembra
1996.
Spoločnú správu máte ako tlač 512a.
Prezident Slovenskej republiky uvedený
zákon vrátil
podľa
článku 87 ods. 3 a 4 Ústavy
Slovenskej republiky na
požiadanie
vlády Slovenskej republiky s pripomienkou vlády
uvedenou
v jej stanovisku, aby Národná rada
tento zákon ne-
schválila.
Podľa rozhodnutia prezidenta Slovenskej
republiky v sú-
lade
s uznesením vlády Slovenskej republiky
vrátenie zákona
odôvodní
podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pani Ka-
tarína Tóthová. Prosím, pani podpredsedníčka, aby
ste sa
ujali
slova.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v krátkosti bližšie
ozrejmila dôvo-
dy,
ktoré viedli vládu k tomu, aby požiadala pána prezidenta
o
vrátenie zákona Národnej rady
Slovenskej republiky z 25.
septembra
1996, ktorým sa dopĺňa zákon o
prevádzkovaní roz-
hlasového
a televízneho vysielania.
Podľa tohto zákona sa držiteľom licencie na prevádzko-
vanie
rozhlasového a televízneho vysielania
môže stať každá
právnická a
fyzická osoba, ak
splní podmienky taxatívne
určené
zákonom. Rovnaké právne postavenie držiteľov licencie
je
dané tým, že sa tak pre právnické, ako aj pre fyzické
osoby
vyžaduje podmienka zápisu v Obchodnom
registri. Práv-
nická
osoba sa môže stať držiteľom licencie len vtedy, ak je
zapísaná
v Obchodnom registri, a fyzická osoba sa po udelení
licencie
musí zapísať do Obchodného registra. Ak
by tak ne-
urobila,
licencia, ktorá jej bola udelená, stratí platnosť.
Ak by
sa obec mohla stať držiteľom
licencie za iných
podmienok,
prizná sa jej výnimočné, resp. odlišné postave-
nie,
čím nastane nerovnaké postavenie vo vzťahu k iným práv-
nickým
a zároveň i fyzickým osobám, ktoré sa môžu stať drži-
teľmi
licencie. Dôsledok je zrejmý. Poruší sa
zásada alebo,
ak
chcete, princíp rovnosti v právach a povinnostiach sub-
jektov
uchádzajúcich sa o určité právo. Tu ide
o úpravu zá-
kona, ktorý upravuje vydávanie licencií, a
pri aplikácii
tohto
zákona musia mať všetci uchádzači rovnaké postavenie
a
práva aj povinnosti.
Navyše, vychádzajúc z článku 67 ústavy, v
zmysle ktoré-
ho
povinnosti a obmedzenia možno obci ukladať len zákonom,
ak
vyjdeme z tohto článku ústavy a aplikujeme ho v praxi,
potom
si musíme postaviť otázku, že ak bude držiteľom licen-
cie
obec, či budú pre ňu záväzné
licenčné podmienky, t. j.
povinnosti
a obmedzenia dané licenciou,
pretože sa tu vždy
možno
dovolať, že povinnosti a obmedzenia obci možno dať je-
dine
zákonom. To ustanovuje naša ústava a ctenie
si tohto
môže
viesť k tomu, že obce by mohli odmietnuť plnenie li-
cenčných
podmienok, resp. by boli úplne
nevymožiteľné poku-
ty,
ktoré by sa ukladali za nedodržanie licenčných podmie-
nok,
pretože takéto povinnosti obci možno
uložiť jedine zá-
konom.
Tiež sa musíme zamyslieť nad významom
Obchodného regis-
tra,
čo je sekundárna otázka v tejto problematike. Zápisy
v
ňom sú povinné alebo dobrovoľné.
Povinne sa zapisujú ob-
chodné
spoločnosti, družstvá a iné
právnické osoby, o kto-
rých
to ustanoví zákon. Voči fyzickým osobám
sa povinný zá-
pis
uplatňuje iba podľa zákona o
prevádzkovaní rozhlasového
a
televízneho vysielania a nebojím sa povedať, že sa tu pre-
lamuje tá zásada
práve vzhľadom na požiadavku, aby boli
zachované rovnaké
podmienky všetkých subjektov, ktoré sa
uchádzajú
o licenciu.
Vychádzajúc z významu Obchodného registra, bola zakot-
vená do zákona
o prevádzkovaní rozhlasového a
televízneho
vysielania
základná podmienka pre držiteľov licencie, a to
povinný
zápis v Obchodnom registri podľa § 3 zákona. Toto je
umocnené
aj v § 11 spomínaného zákona, kde sú
vymedzené ná-
ležitosti žiadosti,
na základe ktorej
sa začína konanie
o
udelenie licencie. Za významné považujem ustanovenie najmä
§
11 písm. a) a b) zákona, v ktorých sa ustanovuje, že práv-
nická
osoba okrem iného uvádza v žiadosti právnu formu práv-
nickej
osoby a doklady o výške základného imania a vkladov
jednotlivých
účastníkov. Z dikcie týchto ustanovení vyplýva,
že
držiteľom licencie môže byť taká právnická osoba, ktorá
je
podnikateľom, resp. ktorá zápisom do
Obchodného registra
dostáva
postavenie podnikateľa.
Na otázku, čo rozumieme pod pojmom podnikanie a podni-
kateľ,
nám dáva jednoznačnú odpoveď § 2 ods. 1 a 2 Obchodné-
ho
zákonníka, ktorý je codex specialis upravujúci postavenie
podnikateľov, obchodnozáväzkové vzťahy, ako aj
iné vzťahy
súvisiace
s podnikaním.
Ako vyplýva z toho, čo som uviedla, je zrejmé, že pro-
blematika
prevádzkovania rozhlasového a televízneho vysiela-
nia
obcami je komplikovaná, a zastávam názor, že iba novelou
ustanovenia § 3
ods. 2 sa problematika nerieši v podaní,
ktoré
bolo schválené, a preto zastávam názor, že treba po-
nechať
súčasnú, dosiaľ platnú právnu úpravu.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
na základe dosiaľ uvedeného odporúčam,
aby ste vyslovi-
li
nesúhlas s novelou § 3 ods. 2 zákona o
rozhlasovom a te-
levíznom
vysielaní.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pani podpredsedníčke vlády.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, ako spoločný
spravodajca
bol uznesením výboru určený pán poslanec Mikloš-
ko.
Pán poslanec Mikloško sa včera u mňa ospravedlnil. Po-
žiadal,
aby spoločným spravodajcom bol pán
poslanec Tarčák,
preto
musím dať o tejto zmene hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme, kto je
za.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prosím
spoločného spravodajcu pána
Tarčáka, aby nás
oboznámil
s prerokovaním tejto novely vo výboroch Národnej
rady
Slovenskej republiky.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán predseda,
pani podpredsedníčka vlády,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu ústavno-
právneho
výboru, výboru pre verejnú správu, územnú samosprá-
vu
a národnosti, ako i výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky z 25. septembra 1996, ktorým
sa dopĺňa zákon
číslo
468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízne-
ho
vysielania v znení neskorších predpisov, vráteného prezi-
dentom
Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.
Zákon pridelil predseda Národnej rady
Slovenskej repub-
liky ústavnoprávnemu výboru, výboru pre
verejnú správu,
územnú
samosprávu a národnosti, výboru pre
vzdelanie, vedu,
kultúru
a šport na prerokovanie do 17.
októbra 1996 s tým,
že ostatné výbory Národnej rady Slovenskej
republiky môžu
uvedený
vrátený zákon prerokovať podľa vlastného uváženia.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky
súčasne ur-
čil
na skoordinovanie stanovísk výborov
Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a šport
s
tým, že skoordinované stanoviská
výborov Národnej rady sa
premietnu
do spoločnej správy, ktorú vám predkladám.
Výbory vrátený zákon prerokovali a vyjadrili k nemu to-
to
stanovisko: Ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú sprá-
vu,
územnú samosprávu a národnosti neprijali k tomuto vráte-
nému
zákonu uznesenie, pretože zaň
nehlasovala nadpolovičná
väčšina
ich členov.
Výbor
Národnej rady pre
vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport nesúhlasil so stanoviskom vlády Slovenskej republiky
k
zákonu Národnej rady Slovenskej
republiky z 25. septembra
1996,
ktorým sa dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzko-
vaní
rozhlasového a televízneho
vysielania v znení neskor-
ších
predpisov, aby ho Národná rada
Slovenskej republiky po
opätovnom
prerokovaní neschválila a
odporučila ho schváliť
v
pôvodnom znení.
Napriek tomu ako spoločný spravodajca
budem odporúčať
túto
právnu normu neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram k tomuto bodu programu
rozpravu s konštatova-
ním,
že do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásil pán poslanec
Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predseda,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
kolegyne, kolegovia,
mám
pomerne zložitú úlohu
presvedčiť alebo opakovať
niečo,
čo už som povedal pred nejakým časom, presne 25. sep-
tembra,
a to zdôvodniť návrh, ktorým sa snažím preklenúť (aj
keď
pani podpredsedníčka povedala, že v tom
nevidí problém)
minimálne
nesúlad dvoch právnych noriem, a to zákona o obec-
nom
zriadení a zákona o prevádzkovaní rozhlasového a tele-
vízneho
vysielania v znení neskorších predpisov.
Na úvod mi dovoľte povedať toto: Nikto na Slovensku
zrejme nepochybuje o tom, že pokiaľ má obec plniť
svoje
funkcie,
musí mať kontakt so svojimi obyvateľmi. Napokon nie
inak
to bolo aj v ďalekej alebo v blízkej minulosti. Nepo-
chybne
z toho vychádzal i zákonodarca pri tvorbe ustanovenia
§
19 ods. 4 zákona číslo 468/1991 Zb. o
rozhlasovom a tele-
víznom vysielaní
v znení neskorších
predpisov, podľa
ktorého,
citujem: "Prevádzkovateľ káblového
rozvodu je po-
vinný bezodkladne poskytnúť jeden kanál
na vysielanie pre
potreby
miestnej obmedzenej oblasti pokrytej káblovým rozvo-
dom.
Tento kanál sa nesmie bez súhlasu prevádzkovateľa ob-
chodne
využívať."
Asi len ťažko bude možné aplikovať toto
ustanovenie zá-
kona
na prevádzkovateľa vysielania, ktorým
bude hoci aj ob-
cou
založená obchodná spoločnosť, ako to
naznačuje vláda vo
svojom
stanovisku. Preto som nevidel problém
prevádzkovania
rozhlasového alebo televízneho vysielania obcou v tom,
či
obec je, alebo
nie je subjekt podnikateľského
charakteru.
Obec
podľa mňa musí byť takým subjektom, ktorý po splnení
podmienok
ustanovených zákonom musí mať oprávnenie na pre-
vádzkovanie
takéhoto rozhlasového alebo televízneho vysiela-
nia.
Problém vyjadrený v stanovisku vlády
preto považujem za
umelo
vytvorený a podávam takéto stanovisko.
V
treťom odseku "pokiaľ základná filozofia zákona
o
prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania (ďalej
len zákon) spočíva v tom, že sa držiteľom licencie mohla
stať
len právnická osoba, ktorá je subjektom podnikateľského
charakteru
podliehajúcim daňovej povinnosti",
tu citujem zo
stanoviska
vlády, ktoré máte v materiáloch,
"ktorá je zapí-
saná
v Obchodnom registri, čiže subjekt podnikateľského cha-
rakteru
podliehajúci daňovej povinnosti, potom novelou záko-
na
nedošlo k žiadnemu zásahu do filozofie tohto zákona".
A. Obec je subjektom podnikateľského
charakteru. Svedčí
o
tom predovšetkým ustanovenie článku 65
ods. 1 Ústavy Slo-
venskej
republiky (ďalej len ústava), podľa ktorého, citu-
jem:
"Obec je právnická osoba, ktorá za
podmienok ustanove-
ných
zákonom samostatne hospodári s
vlastným majetkom a so
svojimi
finančnými prostriedkami." Týmto ustanovením základ-
ný
zákon štátu určuje filozofiu
fungovania obce pri plnení
jej
základného poslania ako jednotky územnej samosprávy.
Ustanovenie ústavy je čo do slovného vyjadrenia skrom-
né,
a preto by si ho bolo možné vysvetľovať rôzne, napríklad
aj
tak, ako sa to snaží interpretovať,
samozrejme, výsostne
účelovo,
aj stanovisko vlády v tejto veci. Našťastie v ústave
naznačenú filozofiu
dopĺňa zákon 369
o obecnom zriadení
v
znení neskorších predpisov. Napríklad
v § 4 okrem iného
konkretizuje,
čo obec môže a musí, ak sa už raz rozhodne pri
výkone
samosprávnej funkcie robiť. Podľa § 4 ods. 3 písm. i)
zákona
o obecnom zriadení, citujem: "Obec
pri výkone samo-
správnych
funkcií najmä vykonáva vlastnú
investičnú činnosť
a
podnikateľskú činnosť v záujme
zabezpečenia potrieb obce
a
rozvoja obce." Zákon teda
jednoznačne ustanovuje, že obec
je ako
jednotka územnej samosprávy
ekonomicky nezávislá
právnická osoba,
teda je plnohodnotným právnym subjektom
spôsobilým plniť od nikoho nezávisle funkciu samosprávneho
subjektu.
Samozrejme, od toho "nikoho"
neznamená, že nie od
zákona,
nezávisle od zákona.
Ekonomická samostatnosť obce je významnou zásadou pri
presadzovaní suverenity obecnej samosprávy v praxi. Keďže
nemožno vylúčiť
ani účelovú interpretáciu tu citovaného
ustanovenia § 4 ods. 3
písm. i) zákona o obecnom
zriadení
v
zmysle, že pod pojmom "vykonávať vlastnú podnikateľskú
činnosť" zákon myslí
vykonávať prostredníctvom právnických
osôb
podnikateľského charakteru, ktoré si na tento účel obec
založí.
Citujem tu aj ďalšie ustanovenia zákona o obecnom
zriadení,
a to § 4 ods. 3 písm. j): "obec pri výkone samo-
správnych
funkcií najmä zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontro-
luje
svoje rozpočtové a príspevkové
organizácie a iné práv-
nické
osoby podľa osobitných predpisov".
Ak by teda "podni-
kateľskú
činnosť" mala obec vykonávať
prostredníctvom práv-
nických osôb
naznačených v § 4 ods.
3 písm. j) zákona
o
obecnom zriadení, potom by nebol dôvod na rozdelenie usta-
novenia
pod písm. i) a j), ale tento zámer by
musel byť zá-
konodarcom
presne formálne aj gramaticky vyjadrený.
B. Obec je subjektom podliehajúcim daňovej povinnosti.
Ustanovuje
to zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov
v
znení neskorších predpisov, kde v § 18
ods. 4, citujem:
"U
daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo
zriadení na pod-
nikanie,
sú predmetom dane príjmy z činností,
ktorými dosa-
hujú
zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane
príjmov
z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských
príspevkov
s výnimkou príspevkov oslobodených od
daní podľa
§
19 písm. a) a príjmov, z ktorých
sa daň vyberá osobitnou
sadzbou
podľa § 36." Prípadná námietka, že ustanovenie sa na
obce
nevzťahuje, je bezpredmetná a vyvracia
ju hneď aj ods.
5
§ 18 označeného zákona, kde, citujem: "Za daňovníkov podľa
ods.
4 sa okrem iného považujú aj obce."
Pritom, samozrejme, treba mať na pamäti aj zákon číslo
71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpi-
sov,
ktorý v § 4 ods. 2 písm. b) ustanovuje, citujem: "od
poplatkov
sú oslobodené obce v konaní vo veciach verejného
a
spoločensky prospešného záujmu".
Prax súdov v nadväznosti
na
túto poplatkovú povinnosť obcí pozná komerčnú činnosť ob-
cí,
ktorú podriaďuje v prípade konania na súde pod poplatko-
vú
povinnosť.
Vyslovím
názor, že obce
by mali byť oslobodené od
akýchkoľvek
súdnych poplatkov, lebo všetko, čo obce robia,
robia na získanie
finančných prostriedkov, ktoré
následne
použijú
v prospech obyvateľov tej obce alebo
jednoznačne na
verejnoprospešné
účely. Ale to je už, samozrejme, o inom.
Na
konštatovaní, že obec
je subjekt podnikateľského
charakteru,
nič nemení skutočnosť, že obec bola zriadená zá-
konom
ako jednotka územnej samosprávy, t. j. nie na podnika-
nie,
ale na výkon samosprávy. K tomu som
už povedal svoju
argumentáciu.
C. Zákonu nezodpovedá ani tvrdenie, že zákon taxatívne
určuje za držiteľa
licencie len právnickú
osobu zapísanú
v
Obchodnom registri. Tu si dovolím upozorniť, že stanovisko
vlády
v tomto smere je nepresné, pretože podľa
§ 3 odseku 3
zákona
držiteľom licencie sa môže stať aj fyzická osoba.
D. Chybným je tvrdenie, že podnikateľským subjektom je
len
právnická osoba, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri.
Slovenský právny poriadok pozná prípady právnických
osôb,
ktoré
sa chápu ako podnikatelia, a napriek tomu nie sú zapí-
sané
v Obchodnom registri. Typickým príkladom môže byť Ná-
rodná
banka Slovenska.
Štvrtý odsek stanoviska vlády. Podľa
stanoviska vlády
obec
nemôže priamo vykonávať
podnikateľské aktivity, preto
nemôže
zakladať ani obecné podniky a preto sa
nezapisuje do
Obchodného
registra. O tom, že nemôže podnikať, som už hovo-
ril.
Jednoducho je to argumentácia, ktorá nemá jednoznačnú
oporu
v zákone. Konštrukcia stanoviska je
metodologicky ne-
správna,
ak nechceme tvrdiť, že zavádzajúca. Obec skutočne
nemôže
založiť obecný podnik, ale nie preto, že nemôže vyko-
návať
podnikateľské aktivity, ale preto, že slovenský právny
poriadok
už nepozná právnu formu obecný podnik,
iba ak ešte
obecný
podnik v likvidácii. Právna forma obecný podnik ako
podnikateľský
subjekt bola de facto zrušená novelou zákona
číslo
567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách v znení neskor-
ších
predpisov.
Napokon si protirečí samotné stanovisko vlády. Na jed-
nej
strane argumentuje, že obec nemôže priamo vykonávať pod-
nikateľské aktivity a
argumentom to potvrdzujúcim
má byť
zrejme tvrdenie, že nemôže zakladať obecné
podniky, a na
druhej
strane konštatuje, že to obci nebráni zakladať ob-
chodné
spoločnosti podľa Obchodného zákonníka. Ale z vecného
hľadiska
je rozhodujúce práve len to, že obec
môže zakladať
právnické
osoby na podnikanie. Akú formu majú mať tieto pod-
niky,
to predsa určuje zákon. A obec si môže vybrať len takú
právnu
formu podniku obchodnej spoločnosti
alebo firmy, ako
dovoľuje zákon,
žiadnu inú. Samozrejme, autor stanoviska
veľmi dobre vie,
že slovenský právny
poriadok už nepozná
právnu formu obecný podnik, napriek tomu sa
to objavuje
v
argumentácii. K odstráneniu právnej formy obecného podniku
zrejme došlo
nie preto, aby
obce nemohli podnikať, ale
v
dôsledku zmeny hospodárskeho života v
Slovenskej republi-
ke.
Podľa stále platného právneho poriadku u nás, § 11 odsek
3
písm. i) zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo,
a
tým vlastne obec môže zakladať takéto podniky.
Piaty odsek stanoviska vlády. Právnu úpravu prevádzko-
vania
rozhlasového a televízneho vysielania
nemožno považo-
vať
za nekomplexnú z dôvodov uvedených vo
vládnom stanovis-
ku.
Doterajšia prax v používaní týchto licencií v obciach
nesignalizuje,
že by obciam nemala vyhovovať všeobecná úpra-
va
prevádzkovania rozhlasového a televízneho vysielania a že
by
sa vyžadovala nejaká osobitná komplexná
úprava podmienok
a
povinností pre obce.
Čo ma absolútne prekvapilo, je zmienka o tom, že ukla-
danie
povinností v licenciách môže vo vzťahu
k obciam vyvo-
lávať
diskusie vo vzťahu k ústave už v spomínanom stanovisku
pani
podpredsedníčky vlády, kde sa hovorí, že povinnosti ob-
ce
možno ukladať len zákonom. Samozrejme,
som prvý zástanca
toho,
že by to malo tak byť. Som dojatý starostlivosťou vlá-
dy
v tejto oblasti. Preto sa pýtam, ako je možné, že vláda
prijala nariadenie vlády, ktorým sa určujú platové
pomery
v
obciach práve normou, ako je nariadenie vlády, a nie záko-
nom.
To je len malý príklad toho, keď dvaja hovoria to isté,
a
nie vždy je to to isté.
Dovoľte mi zareagovať na 4 okruhy otázok, ktoré spome-
nula pani
podpredsedníčka vlády. Došlo
tu, samozrejme,
k
spomínaniu, čo všetko má právnická
osoba splniť, aby do-
stala
licenciu. Podotýkam, že je to výsostne
zlá filozofia,
pretože
licencie, ktorých sa obce dožadujú, nie sú podľa § 5
zákona
o televíznom vysielaní - licencie zo zákona, teda li-
cencie,
ktoré sa udeľovali povedzme VTV alebo Markíze, ale
licencie
na základe licenčných podmienok. Celá
teória o za-
ložení
firmy, o kapitáli, o ďalších krokoch, ktoré sme mohli
vo výbore
sledovať, keď predkladali obchodné spoločnosti
svoje
žiadosti o licencie, sa netýkajú tohto
spôsobu udeľo-
vania
licencií.
Pýtam sa teda, akým spôsobom chce vláda -
aj vy, pani
podpredsedníčka vlády, lebo
ste zodpovedná za legislatívu
-
dosiahnuť zladenie, keď nehovorím
rozpor, zladenie týchto
dvoch
právnych noriem, keď nie takouto jednoduchou techni-
kou,
za ktorú to považujem. Táto technika si
nevyžaduje ná-
klady
na štátny rozpočet, je to otázka
filozofie. Vráťme sa
k
filozofii. Pýtam sa, prečo by si obce zo svojich skromných
prostriedkov,
pretože neschválením alebo prípadným
neschvá-
lením
tejto normy, je to už dvanásta právna norma počas toh-
to
volebného obdobia, ktorá ide proti záujmom obcí - a neve-
rím, že
bude posledná pri
takomto spôsobe prerokúvania
-
prečo nemôžeme obciam pomôcť
splniť si zákonnú povinnosť
informovať
svojho občana priamo, a nie prostredníctvom ob-
chodných
spoločností.
Nie je to problém vo veľkých mestách.
Založenie obchod-
nej spoločnosti nie je problém vo
väčších mestách, je to
problém
práve v menších dedinkách a obciach,
ktorých rozpo-
čet
nedovoľuje zbytočne vynakladať prostriedky
na niečo, čo
môžeme
elegantne vyriešiť iným spôsobom. Je to zámer, aby
obce
priamo nenakladali s touto licenciou? Alebo je v tom
len
nepochopenie?
Veľa sa povedalo už minule. Osobne som
presvedčený, po-
dobne
ako nám vo výbore odôvodnila
legislatíva ministerstva
kultúry,
že vlastne po vecnej stránke ani vláda nemôže mať
výhrady (ak si
kolegovia pamätajú, vo
výbore pre verejnú
správu
to bolo takto povedané), ide len o formu, že nie je
komplexná.
Pýtam sa: Naozaj tomuto zákonu vadí len to, že
predkladateľom
nie je poslanec vládnej koalície?
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi.
Pani poslankyne, páni poslanci, nemám nikoho prihláse-
ného
do rozpravy.
Chce
sa vyjadriť pani
podpredsedníčka vlády? Nech sa
páči,
pani podpredsedníčka.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vzala som si viacero zákonov, ale nebojte
sa, nebude to
dlho
trvať, z každého odcitujem veľmi stručne.
Pán
poslanec Bajan sa odvolával
na zákon o obecnom
zriadení,
konkrétne § 4 písm. i), podľa ktorého obce popri
svojej
samosprávnej funkcii podľa odseku 3
písm. i) vykoná-
vajú vlastnú
investičnú činnosť a
podnikateľskú činnosť
v
záujme zabezpečenia potrieb atď.
Pán poslanec citoval aj novelu, teda
nepriamu novelizá-
ciu
podľa zákona 172/1994 Z. z., ale
neprečítal ju dôsledne
-
podľa môjho názoru. Podľa tejto novely
v zákone o obecnom
zriadení,
kde sa hovorí o podnikateľskej činnosti, sa dovte-
dy zrušili, ako aj on sám povedal, obecné podniky, a to
z
toho dôvodu, že tieto obecné podniky nemali charakter pod-
nikateľských subjektov
zapísaných v Obchodnom zákonníku,
a
táto novela v odseku 2 hovorí, že obec do 31. decembra
1994
zmení obecný podnik podľa charakteru predmetu jeho čin-
nosti na podnikateľský subjekt podľa osobitného
predpisu.
A
v poznámke dolu je, že osobitný predpis je Občiansky zá-
konník.
Ergo, bude vykonávať každú svoju
podnikateľskú čin-
nosť prostredníctvom podnikateľských subjektov
zapísaných
v
Obchodnom registri. To znamená, že nie obec ako samospráv-
ny
orgán, ale popri samospráve podnikateľské činnosti bude
vykonávať
podnikateľskými subjektmi zapísanými v
podnikovom
registri.
Tomuto korešponduje aj súčasný platný právny stav. Nie
celkom
súhlasím s tým, aby obce nemohli mať kontakt podľa
platného
práva so svojimi občanmi. Plne zastávam stanovisko,
že obec musí
mať takýto kontakt. Obec preto aj
má nárok
v
zmysle príslušných licenčných
predpisov, aby jej
bol
z
káblového rozvodu bezplatne ponúknutý,
teda aby sa mohol
etablovať
na jednom kábli.
Ale pozrime sa, aká je situácia dnes. Veď obce, kde je
to
možné, tam postupne zavádzajú kontakt cez káblovú televí-
ziu
so svojimi občanmi. Pozrime si napríklad Martin, Brezno,
ktoré vytvorili takéto subjekty, kde obec
alebo mesto má
stopercentnú
účasť svojho kapitálu. Ďalšie obce, mestá alebo
časti
miest - napríklad starosta Nového mesta v Bratislave
takto
už komunikuje s občanmi cez spoločnosť s ručením ob-
medzeným
OMEGA PLUS, ďalej Košice taktiež komunikujú s ob-
čanmi,
Hlohovec má tiež svoj kanál a je zapísaný v Obchodnom
registri.
Čiže aj táto forma sa plne rozvíja. Teda nevidím
dôvod,
prečo by súčasný právny stav mal
byť zmenený a tak,
aby
vznikla nerovnosť subjektov, ktoré sa uchádzajú o licen-
ciu,
a navyše, ktoré potom aj vykonávajú túto činnosť.
Preto znovu opakujem, prelomila sa aj
zásada u fyzic-
kých
osôb, že vysielať môže, len čo je
zapísaný v Obchodnom
registri.
Vôbec si nemyslím, že by sme s týmto chceli sťažiť ži-
vot
obcí. Vôbec si nemyslím, že ich ukracujeme o kapitál,
pretože
obce, ktoré nemajú dostatočné finančné
prostriedky,
vždy
majú nejakú nehnuteľnosť, ktorá má hodnotu a ktorá môže
byť
predmetom nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti.
Nepoznám
samosprávu, ktorá by nemala zariadenie alebo nejakú
nehnuteľnosť,
ktorú vloží. Keď už nechce ako podielnik, je
malá
obec a nemá s kým zriadiť takúto spoločnosť, vloží svo-
ju
nehnuteľnosť a zapíše sa do Obchodného
registra, vysiela
a
má kontakt, t. j. realizuje sa to, čo
je, myslím, naším
spoločným
záujmom, jednak pána poslanca ako starostu v Petr-
žalke,
ktorý chce mať kontakt s ľuďmi, a
je to aj náš záu-
jem,
aby tieto obce mali takýto kontakt. Len
treba zachovať
určité pravidlá. Aj smernice Európskej únie
nás zaväzujú
k
tomu, aby pri licencii všetci uchádzači
o udelenie licen-
cie
mali rovnaké právne podmienky.
Preto sa
opätovne obraciam na pani
poslankyne a pánov
poslancov
s prosbou, aby predloženú novelu neschválili. To
znamená,
aby zostal dosiaľ platný právny stav.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani podpredsedníčke. S faktickou poznámkou sa
hlási
pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne.
Len veľmi krátko, aby nedošlo k omylu. Hlohovec nie je
zapísaný
v Obchodnom registri. Práve to bol
problém, kde sa
to
celé spustilo. Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie
udelila
21 obciam licenciu priamo, nie cez
obchodné spoloč-
nosti,
a keď sa práve mesto Hlohovec
chcelo zapísať do Ob-
chodného registra,
tak prokurátor napadol
tento zápis
v
zmysle zákona o obecnom zriadení.
Vtedy sa došlo vlastne
na
to, čo je predmetom sporu. Takže nie je zapísaný a určite
nebude
zapísaný, bude si musieť založiť spoločnosť s ručením
obmedzeným
alebo inú obchodnú spoločnosť.
Práve toto je ten problém. Prečo by si mali obce vkla-
dať
časť majetku do nejakého problému,
ktorý vieme vyriešiť
ináč,
a obce by mohli s týmto majetkom
nakladať iným spôso-
bom?
V tom je spor. Čiže nemyslím si, že by sme im museli
ukladať
takúto povinnosť pri tejto činnosti. To je vec filo-
zofie,
je to vec na zváženie poslancov, ako sa rozhodnú.
Ale
súhlasím s vami,
normy Európskej únie hovoria
o
tom, že pri udeľovaní licencií by mali byť
rovnaké pod-
mienky.
Ale podotýkam, že v tom prípade ide o licenciu podľa
§
5 - o celoplošné licencie, o ktoré sa
uchádzajú, a nielen
domáce, ale aj
zahraničné subjekty, nie lokálne
licencie,
ktoré
sú udeľované na základe licenčných podmienok. Myslím
si,
že viac k tomu už asi nepoviem, len naozaj je tu spor
o
filozofiu, či nútiť obce nakladať
s majetkom aj v situá-
ciách,
keď to vieme riešiť ináč. To je všetko.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi.
Pani poslankyne, poslanci, končím
rozpravu k tomuto bo-
du
programu.
Pýtam sa
ešte pani podpredsedníčky, či sa
chce vyjad-
riť.
Už nie. Pán spoločný spravodajca sa
tiež nechce vyjad-
rovať.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán predseda, keďže v rozprave nebol podaný žia-
den
pozmeňujúci návrh, odporúčam, aby sme
hlasovali o pred-
loženom
zákone ako celku s tým, že ho odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme
hlasovať v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy
Slovenskej
republiky.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
vrátený zákon odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky po
opätovnom
prerokovaní neschválila zákon
Národnej rady Slo-
venskej republiky,
ktorým sa mení
a dopĺňa zákon číslo
468/1991
Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a
televízneho vy-
sielania
v znení neskorších predpisov z 25. septembra 1996.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
mali by sme prejsť k dvanástemu bodu
programu, ktorý by
mal
uviesť pán prezident republiky. Je
to zákon, ktorý je
spoločne
vrátený pánom prezidentom aj vládou. Ide o rokovací
poriadok.
Keďže pán prezident požiadal, aby mohol prísť až
na
popoludňajšie rokovanie Národnej rady, máme dve možnosti.
Máme
rozpracované dva zákony, jedným je
zákon, o ktorom sme
povedali, že
budeme rokovať hneď,
je to zákon o súdoch
a
druhý zákon, ktorý predkladal pán
poslanec Fico. Sú to už
len
hlasovania. Chcem navrhnúť, aby sme
tieto zákony prero-
kovali
ešte doobeda formou hlasovania a poobede by sme po-
kračovali
vrátenými zákonmi.
Mám dať
o tom hlasovať, alebo s vaším
súhlasom budeme
hlasovať
o súdoch? (Hlasy zo sály.) Pán poslanec
Hrušovský,
pardon,
pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán
predseda, chcem sa iba spýtať, či
bola ukončená
rozprava
v prípade návrhu zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno.
Poslanec R. Fico:
Čiže budeme iba hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Len hlasovať o závere. Pán poslanec
Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Chcel by som poprosiť, pán predseda, či by
sa pán mi-
nister
mohol vyjadriť k predneseným pozmeňujúcim návrhom pá-
na
poslanca Cupera.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale to by potom otvoril rozpravu.
Poslanec P. Hrušovský:
Som si toho vedomý, ale
ja sa vzdávam, neprihlásim sa
už
po ňom do rozpravy. Bolo by asi vhodné, keby pán minister
vystúpil.
(Ruch v miestnosti.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán minister nechce vystúpiť v rámci
tejto požiadavky.
Prosím, páni poslanci, pani poslankyne,
budeme rokovať.
Skončili
sme rozpravou s tým, že som vtedy nedal možnosť vy-
jadriť
sa spoločnému spravodajcovi výborov.
Prosím, pán spoločný spravodajca, vyjadrite
sa, ak sa
chcete
vyjadriť, ak nie, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda parlamentu a zároveň
predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
chcem vás poprosiť, aby ste dali hlasovať o pozmeňujú-
cich
návrhoch a potom o konečnom znení návrhu zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne,
doplňujúce a pozmeňujú-
ce
návrhy ste dostali ešte ako tlač
469b. (Hlasy zo sály.)
Tak
to mám zle napísané.
Poslanec J. Cuper:
Je to tlač 496b.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, ja mám 469b. Je to 496b. Môžeme pristúpiť k hlaso-
vaniu
o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.
Poslanec J. Cuper:
Najprv, pán predseda, o spoločnej správe.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O spoločnej správe, samozrejme. Nech sa
páči, pán po-
slanec.
Poslanec J. Cuper:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
v spoločnej správe je uvedených 17 pozmeňujúcich návr-
hov.
Ak dovolíte, odporúčam, aby sa o bodoch
1, 2, 3, 4, 5,
6,
7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 a 17
hlasovalo en bloc a od-
porúčam
ich prijať, pardon, pán Hrušovský
našepkáva, odpo-
rúčam
ich neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste návrh spoločného spravodajcu, o ktorých bo-
doch
hlasujeme teraz en bloc. Pán spoločný spravodajca ich
navrhuje
neprijať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Tieto body spoločnej správy sme
neprijali.
Poslanec J. Cuper:
O bodoch
15 a 16 spoločnej správy
navrhujem hlasovať
tiež
spoločne a odporúčam ich schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Teraz pán poslanec Hrušovský nešepkal. Hlasujeme o bo-
doch
15 a 16 spoločnej správy s odporúčaním prijať ich.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 117 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme tieto dva body spoločnej
správy.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, z tlače
496b
odporúčam na spoločné hlasovanie
bod 1 článku I, par-
don,
článok II bod 1, článok III bod 2,
ďalej článok IV bod
7,
pretože majú iba legislatívno-technický
charakter. A od-
porúčam
ich schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste návrh spoločného spravodajcu. Navrhuje pri-
jať
tieto pozmeňujúce návrhy, tak ako ich prečítal.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 121 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Tieto návrhy prešli.
Poslanec J. Cuper:
O pozmeňujúcich návrhoch k článku IV bod
1, ďalej člán-
ku
IV body 3 a 4 navrhujem hlasovať osobitne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, budeme hlasovať.
Poslanec J. Cuper:
Pozmeňujúci návrh k článku IV bod 1
odporúčam schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme o článku IV bod 1 s návrhom
schváliť
ho.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Prijali sme tento návrh.
Poslanec J. Cuper:
Ďalší pozmeňujúci návrh je k článku IV
bod 3, ktorý má-
te
na tretej strane tlače 496b. Odporúčam ho schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Aj
tento pozmeňujúci návrh
odporúča pán spravodajca
schváliť.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Prijali sme aj tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec J. Cuper:
Posledný
pozmeňujúci návrh je k článku IV
bod 4 na
strane
4 tlače 496b. Aj tento odporúčam schváliť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlasujeme. Aj tento pozmeňujúci návrh je odporúčaný na
prijatie.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme ho.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda, vyčerpali sme
všetky pozmeňujúce
aj
doplňujúce návrhy. Prosím, aby ste dali hlasovať o zákone
ako
celku. Odporúčam ho schváliť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, hlasujeme podľa
ustanovenia
§ 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o zákone
ako
celku aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme prijali. Pán
spoločný
spravodajca návrh odporúča prijať.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili tento
zákon.
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
aj ja
ďakujem všetkým paniam poslankyniam
a pánom po-
slancom.
Dúfam, že naše súdy budú pracovať k
spokojnosti aj
naďalej
a budeme s nimi mať len samé radosti.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V
ďalšom bode môžeme
pokračovať rokovaním o návrhu
skupiny
poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky na vy-
danie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení
a dopĺňa zákon 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majet-
ku štátu na
iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač
425.
Rozprava k tomuto bodu bola
skončená. Pýtam sa preto
pána
poslanca Fica, či sa chce k rozprave vyjadriť.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy,
vážení páni,
novelizácia zákona o veľkej privatizácii,
ktorú predlo-
žila
Strana demokratickej ľavice, sleduje
určitú spravodli-
vosť.
Sú to predovšetkým starší ľudia, ktorí výraznou mierou
prispeli
k tvorbe majetku, ktorý sa dnes
rozdeľuje v priva-
tizácii.
Okrem toho podľa platného zákona je
Fond národného
majetku povinný vyplatiť dlhopisy až do konca roku 2001,
t.
j. o šesť rokov. Takéto dlhé obdobie môže priniesť u ľudí
staršieho
veku rôzne životné situácie.
Novelizácia, ktorú sme predložili, má
rovnako motivovať
aj
terajších majiteľov bytov, teda stavebné bytové družstvá,
mestá
a obce, prijímať dlhopisy, čo by mohlo viesť k značné-
mu
oživeniu trhu s bytmi. Aj občania by mohli využiť dlhopis
pred
dobou splatnosti a nemuseli by sa obávať, či s výnimkou
starších
občanov, kde navrhujeme skoršiu splatnosť dlhopi-
sov,
bude Fond národného majetku na konci roku 2001 spôsobi-
lý
splniť zákonné podmienky. Podnetný je v tomto
smere aj
návrh,
aby dlhopisy boli využiteľné v stavebnom sporení.
Vážené dámy, vážení páni, myšlienka
návrhu zákona má vo
verejnosti
veľkú podporu. Na druhej strane sa
návrhu zákona
vyčíta veľký
dosah na rozpočet
Fondu národného majetku
a
hľadajú sa riešenia, ktoré by tento dosah zmiernili. Aj
preto
bol návrh, aby nárok na kratšiu splatnosť dlhopisov
mali
až občania s vekom 70 rokov a viac a
aby terajší maji-
telia
bytov nemohli požadovať skoršie preplatenie dlhopisov,
ak
ich prijmú ako formu platby pri prevode bytov. Veľmi čas-
to
sa opakovala argumentácia, že ak by sme
skôr vyplatili
občanov
vo veku 60 rokov a viac, fond by to ekonomicky ne-
uniesol.
Ide približne o skupinu 800 000
ľudí. Teoreticky,
ak
by každý z nich požiadal o skoršie vyplatenie dlhopisu,
fond by na
konci júna 1998 musel vyplatiť sumu približne
8
a pol miliardy korún. Zdôrazňujem
teoreticky, pretože nie
všetci
títo občania budú chcieť preplatiť svoj
dlhopis. Ok-
rem
toho je dlhopis cenný papier, ktorý má
aj inú využiteľ-
nosť,
môže byť predmetom dedenia a podobne.
Musím sa preto spýtať, a túto otázku kladiem neustále:
Ak
Fond národného majetku nemá na konci
roku 1998 8 miliárd
korún,
kde zoberie na konci roku 2001 35 až 40 miliárd ko-
rún,
ktoré bude musieť vyplatiť podľa teraz platného zákona?
Z
tohto pohľadu sa zdá byť kompromisom návrh na zvýšenie ve-
kovej
hranice zvýhodnených starších občanov na 65 rokov.
Je škoda, že bol návrh vypustiť z
nášho návrhu zákona
aj
ustanovenie o skoršej splatnosti
dlhopisov v prípade od-
predaja
bytov. Ak by mestá, obce a bytové
družstvá mali zá-
konom zaručené, že dlhopisy prijaté ako
forma platby pri
prevode
bytov do vlastníctva občanov budú vyplatené skôr ako
na
konci roku 2001, určite by ich prijímali, hoci nemusia.
Mestá a obce
totiž potrebujú peniaze,
aby mohli vytvoriť
fondy
na rozvoj bývania. Ak by mali čakať s
prijatými dlho-
pismi
až do konca roku 2001, veľmi by si neporadili, lebo
nie
každý je pripravený použiť dlhopis na trhu s cennými pa-
piermi.
Prijímanie dlhopisov by určite motivovalo aj občanov
kupovať
byty. Ak sme prijali zákon na odpredaj bytov, bolo
by
dobré, keby sme dali tomuto odpredaju aj takýto ekonomic-
ký
impulz.
Odpredaj bytov nie je ani zďaleka taký
veľký, ako by
sme
očakávali. Neobstojí preto argumentácia, že v tomto prí-
pade
by išlo o veľký dosah na fond. Dnes máme na Slovensku
približne
700 000 komunálnych, družstevných a štátnych by-
tov.
Časť z nich sú byty vyhradené ako tzv. byty sociálne,
ktoré sa predávať nebudú. No a pri ostatných, ak
poviem, že
o
ich kúpu prejavilo záujem 15-20 % občanov, tak som pri od-
hade
veľkorysý. Akého obrovského dosahu na rozpočet fondu sa
teda
obávame? Opakujem, návrh zákona,
ak by bol prijatý aj
v
tejto podobe, by mohol dať odpredaju bytov veľmi zaujímavý
ekonomický
impulz.
Skoršie vyplatenie dlhopisov, či už v prípade starších
občanov,
alebo v prípade bytov, by mohlo mať
pozitívny úči-
nok
aj na pokladňu fondu. Rozložila by sa ťarcha výdavkov,
ktorú
bude musieť Fond národného majetku na
konci roku 2001
znášať, na viacero
časových úsekov. Skoršie
vyplácanie by
mohlo
rovnako tlačiť Fond národného majetku dôslednejšie vy-
máhať
milióny nesplatených dlhov od nových majiteľov spriva-
tizovaného
majetku.
Vážené
dámy a páni, prosím vás, aby
ste zvážili pri
hlasovaní
výhody a nevýhody tohto návrhu zákona, ktorý má
naozaj
vo verejnosti veľkú podporu.
Rovnako by som sa, pán predseda, rád
vyjadril k spoloč-
nej
správe. V spoločnej správe je obsiahnutých šesť bodov.
Upozorňujem
na bod 5 spoločnej správy, kde je vecná chyba.
Odporúčal
by som, aby sme o tomto bode vôbec nehlasovali,
pretože
je tam "v § 24 v novooznačenom odseku 6 sa za písme-
no e)", má to byť novooznačený
odsek 8, alebo to teraz
označme
správne, lebo toto je vecná chyba v
znení spoločnej
správy.
Rovnako
prosím, aby sme osobitne hlasovali o
bode 4
spoločnej
správy, pretože práve tu ide o zvýšenie vekovej
hranice,
aby sme o tom nehlasovali v balíku všetkých
pozná-
mok.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budete to uvádzať pri hlasovaní.
Poslanec R. Fico:
Ja nebudem uvádzať hlasovanie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím
spoločného spravodajcu pána
poslanca Cingela,
aby sme pristúpili k hlasovaniu - aj s poznámkami, ktoré
uviedol
teraz pán poslanec Fico.
Ak chce pán spoločný spravodajca záverečné slovo, nech
sa
páči.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
v mojom záverečnom slove chcem len krátko
hovoriť o ná-
vrhu
poslancov ako takom.
Predložený návrh zákona vlastne istým
spôsobom, tak ako
bol
predložený, diskriminuje občanov tohto
štátu v tom, že
v
bode 1 sa navrhovalo, aby v zmysle
tohto zákona boli zvý-
hodnení
občania pri dosiahnutí veku 60 rokov a viac, ktorí
sa
istým spôsobom narodili v deň účinnosti
tohto zákona. To
znamená,
že by sa to bolo dotýkalo len niekoľko desiatok ob-
čanov.
Preto koalícia posúdila možnosti Fondu
národného majet-
ku
aj vzhľadom na to, že pri dlhopisovej metóde sa predo-
všetkým
uvažovalo, že tieto prostriedky použijú občania na
investovanie
a nie na spotreby. Pri možnostiach Fondu národ-
ného
majetku sme dohodli, že približne 2,8
mld Sk, ktoré by
si
táto novela vyžiadala pri prijatí bodu
1, že občania vo
veku 70 rokov
a viac dostanú splatný dlhopis v roku 1996
a
bude splatný k 31. decembru 1997, že
toto je ešte únosná
miera, na ktorú
táto spoločnosť v
súčasnosti má. Takýmto
spôsobom
sme chceli odstrániť z bodu 1 istú
diskrimináciu
občanov,
a preto sa koalícia spoločne dohodla, že podporí
túto
zmenu tak, aby sa to dotýkalo občanov
vo veku 70 rokov
a
viac. To by bolo všetko.
Budem uvádzať jednotlivé hlasovania v takej postupnos-
ti,
ako boli uvedené v spoločnej správe. V
spoločnej správe
bol
dotknutý bod 4. Tento vyberiem na osobitné hlasovanie
a
o ostatných bodoch spoločnej správy dám hlasovať spoločne.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Môžeme pristúpiť, pán spoločný spravodajca, k hlasova-
niu.
Nech sa páči, hlási sa o slovo pán
poslanec Fico. Za-
pnite
mikrofón pánu poslancovi.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, chcem ešte raz
pripomenúť, že v bode 5
namiesto
odseku 6 má byť odsek 8. Berme to ako pisársku chy-
bu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Myslím si, že to môžeme zobrať ako chybu v písaní. Za-
znamenáme
to a opraví sa to. Berieme to, čo predniesol pán
poslanec
Fico.
Nech sa páči, môžete uvádzať hlasovanie.
Poslanec T. Cingel:
Spoločnú
správu máte všetci pred sebou. Zo spoločnej
správy
body 1, 2, 3, 5 a 6 vyberám na spoločné hlasovanie
a
odporúčam tieto body neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli
sme spoločného spravodajcu. Budeme hlasovať
o
bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 5
a 6 s odporúčaním ne-
prijať
ich.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tieto body sme neprijali.
Poslanec T. Cingel:
Bod 4 spoločnej správy odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 4 spoločnej správy. Pán
spoločný spra-
vodajca
ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Poslanec T. Cingel:
Tým
sme vyčerpali body
spoločnej správy. V rozprave
vystúpili
poslanci v tomto poradí: pán poslanec
Fico, druhý
v
poradí som vystúpil ja, potom vystúpil pán poslanec Palac-
ka,
pán poslanec Vaškovič a pán poslanec Benčík.
Dám hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch tak, ako odzneli
v
rozprave.
Pretože sme prijali bod spoločnej správy
4, je bezpred-
metné
hlasovať o bode 1 návrhu pána poslanca Fica, tento bod
automaticky
vypadol. Máte jeho návrhy písomne, nebudem ich
čítať.
Hlasujeme teraz o bode 2, kde v § 24 sa
dopĺňa nový od-
sek
8. Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Máme hlasovať o bode 1.
Poslanec T. Cingel:
Pán predsedajúci, tým, že sme prijali bod 4 spoločnej
správy,
je o bode 1 bezpredmetné hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fico chce niečo upraviť
zrejme podľa svoj-
ho
pôvodného návrhu. Toto hlasovanie nebude platiť.
Poslanec R. Fico:
Chcel som len povedať, že nie je možné
vytrhnúť bod 1
z
ostatných bodov, pretože je to jeden komplexný návrh. Pre-
to
prosím, aby sme hlasovali ako o
celku o všetkých týchto
bodoch.
Vtedy to má význam. Nemôžeme to
vytrhávať. Nemôžeme
vyčleniť bod 1,
že o tom sme už hlasovali, ale hlasujme
o
všetkých mojich pozmeňujúcich návrhoch ako o celku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fico chce, aby sme naraz hlasovali o jeho
bodoch
1, 2 a 3.
Poslanec T. Cingel:
Pán predsedajúci, to nie je možné,
pretože sme schváli-
li
bod, ktorý znie, že dlhopis podľa odseku 4, ktorého maji-
teľ dosiahol ku
dňu účinnosti tohto zákona vek 70
rokov
a
viac, je vrátane výnosu splatný 31. 12.
1997. Toto znenie
sme
prijali zo spoločnej správy v bode 4. Čiže, ak budem od-
porúčať
toto zamietnuť, zároveň by sme zamietli
to isté, čo
sme
predtým schválili. Preto hovorím, že o bode 1 návrhu pá-
na
poslanca Fica sme už hlasovali, preto o ňom nemôžeme hla-
sovať
teraz. (Ruch v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím pokoj. Ešte pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, je to netypický postup,
čo navrhuje pán
spravodajca.
Pokiaľ ide o bod 1, súhlasím s ním, že
ten bod
sme
už schválili, len predpokladám, že
pokiaľ ide o ostatné
body,
nebudete odporúčať ich prijatie. Môžem
tomu tak rozu-
mieť?
Alebo ich budete odporúčať?
Poslanec T. Cingel:
Pán poslanec, to nechajte na mňa. Budem
postupovať tak,
ako
máte predložené návrhy, ako ste ich postupne predkladali.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, v poriadku, môžeme
hlasovať o ostatných
bodoch, ale prosím,
aby sme o týchto bodoch hlasovali en
bloc.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prijali
sme návrh zo spoločnej
správy o 70 rokoch.
V
bode 1 je určitá kaskáda, ktorú by sme mali prijať. Budeme
hlasovať
tak, ako to povedal pán poslanec Cingel, čiže o bo-
de
1 už hlasovať nebudeme, pretože sme o ňom už hlasovali.
Ďalej
pokračujeme tak, ako nám naznačil.
Poslanec T. Cingel:
Súhlasím
s tým, že nebudeme hlasovať o
bode 1, ale
o
ostatných pozmeňujúcich návrhoch pána
poslanca Fica - on
súhlasí
s tým, aby sme hlasovali en bloc.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, budeme hlasovať en bloc. Pán
poslanec Fico chce
ešte
upraviť svoje rozhodnutie.
Poslanec R. Fico:
Chcem
sa len spýtať pána spravodajcu, aby neboli
zmätky, podľa
ktorého návrhu postupuje. Lebo legislatíva
včera
rozdala pozmeňujúce návrhy - je to doklad asi na troch
alebo
štyroch stranách, ale predtým bol rozdaný jeden taký
papier.
Takže postupujete podľa tohto. Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Je to tlač 425, kde je napísané Robert
Fico.
Poslanec R. Fico:
Vy
máte, pán predseda, niečo úplne iné,
ako má pán
spravodajca.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tak potom mám niečo iné.
Poslanec R. Fico:
Preto navrhujem pánu spoločnému spravodajcovi, aby dal
hlasovať
o všetkých ostatných bodoch, okrem bodu 1, en bloc.
To
bude najrozumnejší postup.
Poslanec T. Cingel:
Súhlasím s tým, čo hovorí pán poslanec
Fico. Dávam hla-
sovať
o všetkých jeho pozmeňujúcich návrhoch
en bloc, okrem
bodu
1, ktorý sme už schválili v spoločnej správe. Odporúčam
ich
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Pozmeňujúce návrhy pána poslanca Fica sme
neprijali.
Poslanec T. Cingel:
Ďalej
som v rozprave vystúpil ja s
návrhom vypustiť
z
návrhu zákona body 2, 3, 4, 5, 6, 7 a
8. Odporúčam svoj
návrh
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa, hlasujeme o
bodoch tak, ako ich
prečítal
pán spoločný spravodajca. Navrhuje návrh prijať.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec T. Cingel:
Ďalej v
rozprave vystúpil pán poslanec
Palacka, ktorý
dal pozmeňujúci návrh, ktorý má 2 body. Keďže tieto body
vzájomne
súvisia a v prípade, ak by sme neprijali bod 1, ne-
má
význam ani druhý, dávam hlasovať o
oboch naraz. Súhlasí-
te,
pán poslanec? Pán poslanec súhlasí. Dávam hlasovať o bo-
doch
1 a 2 pána poslanca Palacku a odporúčam ich neprijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána
poslanca Palac-
ku
v bodoch 1 a 2 s odporúčaním neprijať ich.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tieto návrhy.
Poslanec T. Cingel:
Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Vaškovič, ktorý
vlastne
do tejto novely implantoval svoj návrh
vlastnej no-
vely,
ktorý má 8 bodov. Pretože všetky navrhnem zamietnuť,
pýtam
sa pána Vaškoviča, či súhlasí s
tým, aby som o všet-
kých
bodoch dal hlasovať en bloc. Nesúhlasí, budeme postupo-
vať
podľa jednotlivých bodov. Dávam hlasovať o bode 1 návrhu
a
odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca
Vaškoviča
s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Neprijali sme tento bod.
Poslanec T. Cingel:
Dávam hlasovať o bode 2 návrhu s
odporúčam neprijať ho.
(Hlas
zo sály.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čo máte, pán poslanec?
Poslanec T. Cingel:
Hovoril som, že to je návrh zákona,
ktorý predkladal
pán
Vaškovič ako vlastný zákon, ktorým sa mení zákon číslo
92
o podmienkach prevodu majetku štátu na
iné osoby v znení
neskorších
predpisov. Ale ak je potrebné, môžem to čítať.
Návrh
v bode 2 je k § 24 ods. 7, kde písmeno
d) znie: "pre-
daj
na verejnom trhu cenných papierov osobám podľa odseku
8".
Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme s odporúčaním spra-
vodajcu
neprijať tento návrh.
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec T. Cingel:
Budeme hlasovať o bode 3 návrhu, kde
§ 24 ods. 8 by
znel:
"Dlhopis podľa odseku 4 môžu pred dobou jeho splatnos-
ti
podľa odseku 6 nadobudnúť fyzické osoby s trvalým bydlis-
kom
na území Slovenskej republiky a
právnické osoby so síd-
lom
na území Slovenskej republiky, vrátane fondu." Odporúčam
ho
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujeme sa a hlasujeme o ďalšom
pozmeňujúcom návr-
hu
pána poslanca s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec T. Cingel:
Budeme
hlasovať o bode 4 návrhu, kde
v § 24 ods. 9
znie:
"Právnické a fyzické osoby
môžu na splatenie svojich
záväzkov
voči fondu súvisiacich s nadobudnutím
privatizova-
ného majetku použiť dlhopisy nadobudnuté na
verejnom trhu
cenných
papierov." Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujeme sa a hlasujeme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Neprijali sme ani tento doplňujúci návrh.
Poslanec T. Cingel:
Budeme hlasovať o bode 5 návrhu, kde
v § 24 ods. 10
znie:
"Menovitú hodnotu dlhopisu podľa odseku 4 vrátane jeho
výnosu
je fond povinný vyplatiť majiteľom dlhopisov k 31.
12. 2000 najneskôr do 30 dní odo dňa splatnosti dlhopisu
podľa
odseku 6." Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o ďalšom návrhu, tak ako ste ho
počuli, s od-
porúčaním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento návrh.
Poslanec T. Cingel:
Budeme hlasovať o bode 6 návrhu, kde
v § 24 ods. 11
znie:
"Dlhopisy podľa odseku 4 nemožno
použiť na zabezpeče-
nie záväzkov ich majiteľov podľa odseku
3." Odporúčam ho
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme hlasovať. Spravodajca odporúča
neprijať ani ten-
to
pozmeňujúci návrh, tak ako ho prečítal.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec T. Cingel:
Budeme hlasovať o bode 7, kde sa v § 24 ods. 12 a ods.
13
vypúšťajú. Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 7
návrhov pána poslanca Vaškoviča
s
odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Neprijali sme ani tento pozmeňujúci
návrh.
Poslanec T. Cingel:
Vzhľadom na to, že pán poslanec
Vaškovič sťahuje bod
číslo
8, vyčerpali sme všetky jeho pozmeňujúce návrhy.
Ďalej
v rozprave vystúpil pán poslanec Benčík, ktorý
prišiel s
dvoma návrhmi. Tým,
že sme prijali "70 rokov
a
viac", v jednom návrhu dopĺňal pôvodný návrh zákona, a sí-
ce
v tom, že za slovo "60"
navrhoval doplniť "a viac",
čím
by
sa bolo dostalo do zákona to, že nejde len o osoby, ktoré
sa
narodili v deň nadobudnutia účinnosti zákona, to znamená,
že
by to bol býval rozšíril aj na celý okruh týchto osôb.
Ale
tým, že sme to prijali, je bezpredmetné
o tom hlasovať.
A
domnievam sa, aj tým, že sme prijali
klauzulu, že v bode
1
je "70 rokov a viac", odpadá
hlasovanie aj o ďalšom jeho
návrhu
- "65 rokov a viac". Ale ak to tak nie je, pán posla-
nec
Benčík... (Hlas predsedu Gašparoviča: Je to tak.)
Tým sme, pán predsedajúci, vyčerpali
všetky pozmeňujúce
návrhy
a prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku
s
tým, že odporúčam návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme hlasovať v súlade s ustanovením §
26 o zákone
ako
celku v znení schválených zmien a doplnkov. (Hlasy zo
sály.)
Je konečné hlasovanie, páni poslanci.
Chcete prestávku?
Žiadna
prestávka, budeme hlasovať. (Nesúhlas v sále.)
Páni poslanci, prečo toto robíte?
Poslanec T. Cingel:
Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu
zákona ako celku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Do 12.00 hodiny máte prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, uplynul čas, ktorý sme
si
dali na prestávku. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím, aby
sme
sa všetci vrátili do rokovacej miestnosti.
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
Národnej rady Slovenskej republiky
budeme hlasovať
o
zákone ako celku aj so schválenými zmenami a doplnkami.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hlasovali.
Poslanec T. Cingel:
Odporúčam návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca odporúča tento
zákon prijať.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 104 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Môžem konštatovať, že sme schválili návrh skupiny po-
slancov
Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby
v znení neskorších predpisov.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
bude prestávka do
14.00
hodiny. O 14.00 hodine budeme pokračovať zákonmi, kto-
ré
bude predkladať pán prezident.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k d v a n á s t e m
u bodu programu, kto-
rým
je
zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septem-
bra
1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej re-
publiky
vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné
prerokovanie
v Národnej rade Slovenskej republiky.
Materiál máte pred sebou ako tlač 520.
Jeho súčasťou je
aj rozhodnutie
prezidenta Slovenskej republiky o vrátení
z
11. októbra 1996 aj s pripomienkami.
Ďalej je tam uznese-
nie vlády Slovenskej republiky s
pripomienkami, ktoré sú
uvedené
v stanovisku v prílohe uznesenia. Súčasťou materiálu
je
aj schválený zákon z 27. septembra
tohto roku. Uznesenie
ústavnoprávneho
výboru máte ako tlač 520a.
Prezident Slovenskej republiky uvedený
zákon vrátil
podľa
článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky so svoji-
mi
pripomienkami. Podľa článku 87 ods. 4 ústavy ho vrátil na
požiadanie
vlády Slovenskej republiky s jej pripomienkami.
Pán prezident, prosím vás teraz, aby ste
zákon v časti,
ktorá
obsahuje vaše pripomienky, odôvodnili.
Prezident Slovenskej
republiky M. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
27. septembra ste schválili nový rokovací poriadok Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky. Ide o zákon,
ktorý má na-
hradiť
pravidlá rokovania zákonodarného
zboru prijaté ešte
v
období pred novembrom 1989. O potrebe
prijatia nového zá-
kona niet žiadnych pochýb. Privítal som, že
navrhovateľmi
zákona
boli poslanci z koalície i z opozície. Napriek tomu
sa
však nepodarilo, aby za jeho upravené znenie hlasovali aj
koaliční,
aj opoziční poslanci. Stalo sa tak preto, že pri
prerokúvaní
sa do zákona dostali také zmeny, ktoré sú pre
jednotlivé
skupiny poslancov neprijateľné.
Z ústavy
vyplývajúce právo vrátiť zákon
Národnej rade
na opätovné prerokovanie s pripomienkami som nevyužil len
ja,
ale urobila tak aj vláda Slovenskej republiky, keď ma
svojím
uznesením zaviazala vetovať zákon o rokovacom poriad-
ku.
Preto aj moje rozhodnutie o vrátení zákona má dve časti.
V
jednej sú pripomienky prezidenta republiky a druhá časť
obsahuje
pripomienky vlády Slovenskej republiky. Zameriam sa
na
prvú časť svojho rozhodnutia.
Schválenou zmenou § 20 ods. 1
posudzovaného zákona sa
toto
ustanovenie dostalo do rozporu s článkom 102 písm. p)
ústavy,
podľa ktorého má prezident republiky
právo byť prí-
tomný na schôdzach Národnej rady. Ústava
neobmedzuje toto
právo
prezidenta len na verejné schôdze, preto je potrebné
upraviť v tomto
zmysle citovaný paragraf.
Takisto nevidím
dôvod,
aby na neverejnej schôdzi Národnej rady nemohli byť
prítomní
členovia vlády, predseda Ústavného súdu, predseda
Najvyššieho
súdu, prípadne ďalší ústavní činitelia.
Článok
34 ods. 2 ústavy garantuje občanom patriacim
k
národnostným alebo etnickým skupinám za
podmienok ustano-
vených
zákonom právo používať ich jazyk v úradnom styku. Ne-
vidím dôvod, aby
sa doterajšie právo poslancov
patriacich
k
národnostným menšinám upravené v platnom § 18 zákona o ro-
kovacom
poriadku v novom zákone zrušilo. Poznamenávam, že po
tejto
úprave ustanovenie článku 6 ods. 2 a článku 34 ods.
2
písm. b) ústavy - používanie menšinových jazykov v úradnom
styku
- už vôbec nebude zákonom vykonané.
Osobitne
závažné porušenie ústavy
obsahuje schválené
znenie
§ 92 ods. 1. Citované ustanovenie
dáva prezidento-
vi
republiky štyri dni na rozhodovanie o tom, či uplatní
ústavou
dané právo nepodpísať zákon schválený Národnou radou
a
vráti ho zákonodarnému orgánu na
opätovné prerokovanie.
Nechcem diskutovať o tom, že konštrukcia uplatnenia prá-
va
- odo dňa schválenia, a nie odo
dňa doručenia - je vo
svete
nezvyčajná. Chcem poukázať na to, že 15-dňová lehota
je
lehota pre prezidenta republiky, nie je lehotou pre pred-
sedu
parlamentu, ani pre predsedu vlády. A pri schválenom
novom
spôsobe prerokúvania zákonov po treťom
čítaní potreba
času na
vyhotovenie tzv. čistopisu
zákona je minimálna.
V
prípade, že vláda chce postupovať
podľa článku 87 ods. 4
ústavy,
t. j. požiada prezidenta republiky o
vrátenie záko-
na,
ustanovenie o vymedzení lehoty pre
prezidenta republiky
podľa
ods. 2 citovaného ustanovenia neplatí.
Berúc
do úvahy potrebu času na technické spracovanie
schváleného znenia
zákona, nemám výhrady
ku skráteniu
15-dňovej lehoty uvedenej v ústave, t. j. nemám námietky
proti
takému výkladu citovaného ustanovenia,
ktoré si žiada
reálna
situácia, ale požadujem, aby zákon
zabezpečil prezi-
dentovi republiky
aspoň podstatnú časť
ústavnej lehoty,
t.
j. minimálne osem dní. Na tejto
požiadavke musím zotrvať
práve
tak ako na dôslednom a bezvýnimočnom dodržiavaní urče-
ných
lehôt. Prijal som ubezpečenie, že nový
rokovací poria-
dok
problematiku vyrieši a vylúči, aby mi
zákony boli doru-
čované
neskoro, ba dokonca po uplynutí celej lehoty, čo sa
dosiaľ
stalo 17-krát, ale prijaté znenie § 92 smeruje celkom
inde.
Ustanovenie § 107 ods. 1 schváleného
zákona nepovažujem
za
také, ktoré by zodpovedalo zmyslu
ustanovenia článku 113
ústavy.
Je to tak preto, lebo umožňuje predsedovi Národnej
rady rozhodnúť o
povinnosti vlády predstúpiť pred
Národnú
radu
skôr ako 30 dní po svojom vymenovaní. Pretože vláda na-
vrhla
iné znenie, ako vám navrhujem vo svojom rozhodnutí,
treba
obidva návrhy považovať za
alternatívne. Som však tej
mienky,
že ústavným vzťahom parlamentu a vlády skôr zodpove-
dá
skrátenie lehoty na návrh ako po dohode.
Vážená Národná rada,
toto boli v stručnosti moje pripomienky,
ktorých legis-
latívne
znenie je vyjadrené v časti III môjho rozhodnutia.
V
úvode spomínané pripomienky vlády
sú obsiahnuté v druhej
časti
môjho rozhodnutia, čím som splnil ústavou predpísanú
povinnosť.
To však neznamená, že k problematike
nemôžem mať
vlastný
názor. Preto skôr ako poverený člen vlády odôvodní
jej
stanovisko, dovoľte mi jednu všeobecnú poznámku, dotýka-
júcu
sa pripomienky vlády k riešeniu
skráteného legislatív-
neho
konania upraveného v § 89.
Myslím, že nielen ja som privítal práve
tie ustanovenia
posudzovaného
zákona, ktoré zabezpečujú, aby proces prijíma-
nia
zákonov bol tak upravený, aby poslancom Národnej rady
vytvoril dostatočný
priestor na kvalifikované posúdenie
a
prerokovanie jednotlivých návrhov zákonov. Viem, že nie je
možné,
aby lehoty a postupy v zákone určené
boli vždy dodr-
žané.
Preto koncepcia, že zákon presne
vymedzí situácie, za
ktorých
sa tak stane, je podľa môjho názoru správna. Návrh
vlády,
aby sa tento stav zmenil doplnením v zákone presne
vymedzených
okolností o ďalšie, neurčité, skryté za slovom
"najmä",
za ktorých nastane stav legislatívnej núdze, spôso-
bí,
že ich určenie bude bez významu.
Uvedomte si, že dosiaľ platné ustanovenia
o dvojfázovom
rokovaní,
najprv o zásadách, potom o zákone, aj dosiaľ plat-
ná
60-dňová lehota, ktorá mala uplynúť od predloženia návrhu
zákona
do jeho prerokovania, sa v dôsledku pripustenia nevy-
medzených
výnimiek stali takmer neúčinnými.
Výnimky sa zme-
nili
na pravidlo a pravidlá sa dodržiavali skôr výnimočne.
Z
uvedených dôvodov nepovažujem vládou
navrhnutú zmenu § 89
za
žiaducu, ba naopak, ide o takú zmenu,
ktorá oddiali čas,
keď
sa príprave a schvaľovaniu zákonov bude venovať zodpove-
dajúca
pozornosť.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
zmeny, ktoré som vám navrhol vo svojom
rozhodnutí, sú
predovšetkým
také, ktoré podľa môjho názoru odstránia rozpo-
ry
posudzovaného zákona s Ústavou
Slovenskej republiky. Som
presvedčený,
že po ich schválení nový zákon o
rokovacom po-
riadku
Národnej rady podporí aj tá časť
poslancov, ktorá za
pôvodné
znenie nehlasovala. Snaha zastupovať občanov, hľadať
spoločné
riešenia v otázkach dotýkajúcich sa
spoločného ro-
kovania
bude iste pozitívnym signálom. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu prezidentovi.
Podľa rozhodnutia prezidenta Slovenskej
republiky v sú-
lade
s uznesením vlády Slovenskej republiky
vrátenie zákona
v
časti, ktoré vyjadruje stanovisko vlády
Slovenskej repub-
liky,
uvedie pani podpredsedníčka vlády Tóthová.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
rokovací poriadok je významný právny predpis pre život
každého
parlamentu. Nie dobrý právny predpis,
ktorý má cha-
rakter
rokovacieho poriadku, môže vyvolať v parlamente si-
tuácie, pri
ktorých nejednotný výklad nenáležitej úpravy
môže
viesť nie k zosúlaďovaniu, ale naopak, k vyostrovaniu
jednotlivých politických
názorov, čo nikdy
neprispieva
k
získaniu zhody alebo konsenzu,
čo je často pri tvorbe
právnych
predpisov nevyhnutné.
V minulosti sme viackrát boli
svedkami, že práve ne-
presná
alebo neúplná úprava bola toho častou príčinou. Z ta-
kéhoto
zorného uhla hodnotila vláda Slovenskej
republiky na
svojom
zasadnutí predložený návrh zákona a vypracovala svoje
pripomienky, ktoré
jednoznačne majú za
cieľ prispieť
k
spresneniu a vycizelovaniu predloženého návrhu tak, aby
sa
i za cenu podrobnejšej úpravy prijali také ustanovenia,
ktorých
interpretácia bude jednoznačná. Preto
vláda Sloven-
skej
republiky predložila viaceré pripomienky aj drobnejšie-
ho
charakteru.
Podrobnejšie sa však chcem
zmieniť o ustanoveniach,
ktoré
sú významné z hľadiska vzťahu
parlamentu a vlády. Ide
najmä
o ustanovenie § 20, kde vláda nevidí
dôvod na vylúče-
nie
jej predsedu a ostatných členov vlády, ale ani ostatných
ústavných
činiteľov z neverejných schôdzí Národnej rady Slo-
venskej
republiky, resp. nevidí dôvod obmedziť ich účasť len
na
verejné schôdze parlamentu. Preto vláda zastáva stanovis-
ko,
že sa neporušia žiadne princípy činnosti zákonodarného
zboru
demokratického právneho štátu, ak sa
ústavným činite-
ľom vymenovaným
v texte § 20 umožní
účasť na všetkých
schôdzach, pretože z
nich môžu vyplynúť úlohy aj pre ich
činnosť.
Ďalej by som sa rada zmienila o ustanovení § 69, ktoré
predpokladá vydanie
legislatívnych pravidiel, ktoré budú
záväzné
pre navrhovateľa zákona. Proti zneniu,
ktoré je za-
kotvené vo vrátenom
návrhu, nemožno nič namietať.
Problém
však
spočíva v tom, že podľa § 69 ods. 1
tieto legislatívne
pravidlá
majú upraviť nielen spôsob tvorby zákonov, ale aj
podrobnosti
o postupe pri ich príprave, predkladaní a prero-
kúvaní.
Pokiaľ pôjde o prípravu poslaneckých
návrhov zákonov,
nemožno
s takýmto zámerom nesúhlasiť. V praxi sa však pod-
statná
časť návrhov zákonov pripravuje v orgánoch výkonnej
moci,
predovšetkým na ministerstvách a
ostatných ústredných
orgánoch
štátnej správy. Postup týchto
orgánov má v každom
prípade upraviť
vláda ako najvyšší
orgán výkonnej moci,
pochopiteľne,
pri plnom rešpektovaní povinností, ktoré pre
vládu ako
predkladateľa vládnych návrhov zákonov vyplynú
z
legislatívnych pravidiel
schválených Národnou radou Slo-
venskej
republiky. Vydanie legislatívnych
pravidiel je ne-
vyhnutným
predpokladom na úpravu postupu legislatívneho pro-
cesu
v orgánoch výkonnej moci s osobitným zreteľom na to, že
legislatívne
pravidlá Národnej rady zrejme nebudú môcť upra-
vovať
vykonávaciu normotvorbu.
Keď však
pozrieme konštrukciu § 69,
vidíme, že druhá
časť
je vlastne formulovaná tak, že je pre
vládu Slovenskej
republiky neprijateľná. Zo systémovej súvislosti
odseku
1
a odseku 2 vyplýva, že ak sú
legislatívne pravidlá, ktoré
schváli
Národná rada Slovenskej republiky uznesením, pre na-
vrhovateľov
zákonov záväzné, znamená to vlastne - keďže vlá-
da
je jedným z významných subjektov, t. j. navrhovateľom zá-
konov
- vyplýva z toho, že uznesenie Národnej rady Sloven-
skej
republiky je pre vládu záväzné. S týmto
nemožno súhla-
siť
z nasledujúceho dôvodu:
V súčasnosti ústava vychádza z trojdelenia štátnej mo-
ci,
ktorú tvoria tri samostatné piliere a naša ústava už nie
je
budovaná na konštrukcii jednotnej moci
v štáte. Je prav-
dou,
že ústavné odlíšenie vyjadrenia je
veľmi nuansové, ale
táto nuansa má
podstatný význam. Dosiaľ v
ústave, ktorá
vychádzala
z konštrukcie jednotnej moci v štáte, o
vláde sa
uvádzalo, že je
najvyšším výkonným orgánom
štátnej moci.
Platná
ústava už neobsahuje takéto označenie, ale hovorí, že
vláda
je najvyšším orgánom výkonnej moci, teda nie najvyšším
výkonným
orgánom štátnej moci, ale najvyšším
orgánom výkon-
nej
moci. Tento malý, pre niekoho len štylistický rozdiel má
podľa
názoru vlády veľký a hlboký význam,
pretože vyjadruje
principiálnu
zmenu chápania ústavy, t. j. ústavy na princípe
trojdelenia
moci.
Vláda
oceňuje, že rokovací
poriadok v ustanoveniach
desiatej
časti, t. j. § 67 až 97 podrobne upravuje rokovanie
o
návrhoch zákonov. Zastáva však názor,
že obmedzenie skrá-
teného
legislatívneho konania podľa § 89 len na mimoriadne
okolnosti, keď môže
dôjsť k ohrozeniu základných
ľudských
práv
a slobôd alebo bezpečnosti, alebo keď budú hroziť štátu
značné
hospodárske škody, výrazne spomalí
legislatívny pro-
ces v
súčasnom období, keď
si transformácia ekonomickej
i
sociálnej sféry, ale najmä aproximácia nášho práva k právu
Európskej
únie vyžaduje prijímanie značného počtu nových zá-
konov,
prípadne i noviel vo veľmi krátkom
čase. Preto vláda
navrhuje
rozšíriť prípady, v ktorých sa budú môcť uskutočniť
skrátené
legislatívne konania.
Vláda v súvislosti s rokovaním Národnej rady o progra-
movom
vyhlásení vlády odporúča, obdobne ako prezident repub-
liky,
spresniť ustanovenie § 107 ods. 1 tak, aby z neho jed-
noznačne
vyplývalo, že schôdzu na prerokovanie
programového
vyhlásenia
vlády zvolá predseda Národnej rady Slovenskej re-
publiky v lehote
kratšej ako 30 dní, ale po dohode alebo
kontakte
s predsedom vlády.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
nebudem
sa zmieňovať o
ďalších pripomienkach, ktoré
vláda vo svojom
stanovisku a žiadosti o
vrátenie zákona
uviedla.
Chcem sa poďakovať, že viaceré z nich boli pochope-
né
a aj v ústavnoprávnom výbore podporené. Verím, že spoloč-
ným
úsilím sa nám podarí prijať rokovací poriadok, ktorý bu-
de
dobrým podkladom na rokovanie v
Národnej rade Slovenskej
republiky.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani podpredsedníčke.
Prosím
teraz povereného člena
ústavnoprávneho výboru
pána poslanca Hrušovského, aby podal
správu o výsledkoch
prerokovania
návrhu vo výboroch.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
kolegyne, kolegovia,
tak prezident republiky, ako aj vláda
Slovenskej repub-
liky
využili svoje ústavné právo a vrátili
Národnej rade na
opätovné
prerokovanie zákon o rokovacom poriadku so zmenami,
ktoré
boli uvedené v prílohe ich návrhu na opätovné preroko-
vanie.
Predseda Národnej rady rozhodnutím zo dňa 15. októbra
1996
pridelil ústavnoprávnemu výboru
vrátený zákon na opä-
tovné
prerokovanie s tým, že ostatným výborom dal možnosť
podľa
vlastného uváženia prerokovať tento
vrátený návrh zá-
kona.
Ani jeden z ostatných výborov ako ten, ktorému bol zá-
kon
prikázaný na prerokovanie, toto právo nevyužili.
Ústavnoprávny výbor sa zaoberal
vráteným zákonom dňa
21.
októbra a prijal uznesenie, ktorým odporúča prijať zmeny
uvedené
v rozhodnutí pána prezidenta a v stanovisku vlády,
tak
ako sú uvedené v prílohe uznesenia ústavnoprávneho výbo-
ru
číslo 333 z 21. októbra.
Ústavnoprávny výbor navrhuje z piatich
pripomienok pre-
zidenta
republiky akceptovať a odporučiť plénu Národnej rady
na
schválenie dve pripomienky. Z
pripomienok vlády ústavno-
právny
výbor navrhuje plénu Národnej rady
schváliť a akcep-
tovať
sedem pripomienok.
Ostatné
pripomienky tak prezidenta
republiky, ako aj
vlády
ústavnoprávny výbor neodporúča Národnej rade prijať.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pánu spoločnému
spravodajcovi.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatova-
ním,
že som dostal tri písomné prihlášky.
Ako prvý je pri-
hlásený
pán poslanec Köteles, po ňom pán poslanec Kvarda.
Poslanec L. Köteles:
Vážený pán prezident,
vážená pani ministerka,
vážená Národná rada,
vážení poslanci,
vážené poslankyne,
dovoľte mi, aby som v súvislosti s
návrhom prezidenta
Slovenskej
republiky v bode 2 o práve používania jazykov ná-
rodnostných menšín
v Národnej rade
Slovenskej republiky
uviedol
stručný historický prehľad o tejto otázke na našom
území
v najvyšších zákonodarných orgánoch.
Prvý návrh a písomne sformulované očakávanie od členov
najvyššieho
zákonodarného orgánu zastupujúcich
národné spo-
ločenstvá
vyslovili práve predstavitelia slovenského národa.
Dňa
10. mája 1848 na Slovenskej národnej schôdzi v Liptov-
skom
Svätom Mikuláši na návrh napríklad Ľudovíta Štúra, Hur-
bana
a ostatných národovcov boli koncipované Žiadosti slo-
venského
národa. Dovoľte mi, aby som citoval z týchto histo-
rických
a slávnych žiadostí bod II. Citujem: "Žiadame, aby
sa
zriadil na základe rovnosti uhorských
národov jeden vše-
obecný
snem bratských národov pod korunou
Uhorska žijúcich,
na
ktorom bude každý národ ako národ
zastúpený a každý zá-
stupca národný zaviazaný svojou národnou rečou
národ svoj
zastupovať."
Do pozornosti predkladateľov a poslancov
Národnej rady,
ktorí
sa tak vehementne hlásia k skutkom a
odkazom slávnych
predkov,
by som odporúčal aj fakt, že aj najlepšie dcéry a
synovia slovenského národa na celonárodnom
zhromaždení 6.
júna
roku 1860 v Turčianskom Svätom Martine
v Memorande ná-
roda
slovenského vyslovili tie isté očakávania. Teda sloven-
ské národné
spoločenstvo, ktoré tvorilo približne 10- až
12-percentnú
menšinu v Uhorsku, právom očakávalo, ba aj žia-
dalo
od svojich poslancov, aby v Národnom
sneme prehovorili
rodnou
materinskou rečou. Tomuto očakávaniu
vyhoveli naprí-
klad
poslanci biskup Štefan Moyzes alebo
poslanec a národo-
vec Ferdinand Juriga. Je pravdou, že slovenské
vystúpenie
hlavne
Ferdiša Jurigu už aj svojou tematikou
vyvolalo veľké
pobúrenie
a hlúpe výkriky, ale ani v Uhorskom sneme nikomu
nenapadlo,
aby zákonnou cestou zakázal alebo - čo ja považu-
jem
za cynický vrchol intolerancie - zákonom zaviazal po-
slancov,
aby zaplatili za to, že používajú svoj materinský
jazyk.
Vychádzajúc z týchto historických
skúseností od roku
1918,
teda od založenia Československej
republiky, v každej
štátnej
alebo spoločenskej forme na území Slovenska bolo ús-
tavou
alebo zákonmi zaručené právo poslancom
používať mate-
rinský jazyk. Napríklad Jednací řád Národního
shromáždění
-
zákon číslo 325 z roku 1920, § 49 ods. 2: "Poslanci národ-
nosti
německé, ruské, maďarské nebo polské mohou projevy či-
niti
v jazyku své národnosti."
Tie isté práva boli uzákonené aj v Slovenskej republi-
ke,
v tzv. Slovenskom štáte.
Zákon číslo 84 z roku 1939,
§
48 ods. 2: "Poslanci rokujú po slovensky. Poslanci prihlá-
sení
k inej domácej národnej skupine môžu rokovať rečou svo-
jej
národnosti. Prísaha sa prečíta v reči poslancov." Histo-
rická
kontinuita sa prejavila v zachovaní tohto práva aj ďa-
lej.
Zákon číslo 107 z roku 1960 - zákon o rokovacom poriad-
ku Národného zhromaždenia, § 10
ods. 3: "Každý rečník má
právo
hovoriť vo svojej materinskej
reči." Zákon číslo 204
z
roku 1968 o rokovacom práve založenej
Slovenskej národnej
rady,
§ 14 ods. 7: "Rečníci môžu hovoriť
aj v jazyku národ-
nosti. Reč
sa súčasne pretlmočí
do jazyka slovenského."
A
dnes platný zákon Slovenskej národnej rady z
roku 1989
-
zákon číslo 44, § 18: "Poslanec má
právo hovoriť v jazyku
svojej
národnosti."
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení predstavitelia národa slovenského,
nechcem vám radiť, ako máte hlasovať o
tomto bode návr-
hu
pána prezidenta, veď každý z nás je
schopný utvoriť si
samostatný
úsudok a tak aj hlasovať podľa svojho svedomia
a
vedomia. Dovoľte mi, aby som vyslovil, že práve v tomto
bode
hlasujeme aj o Žiadostiach slovenského národa z Liptov-
ského Svätého
Mikuláša a o
Memorande národa slovenského
z
Turčianskeho Svätého Martina.
Dovoľte mi ešte, aby som mimo bodov,
kvôli ktorým nám
bol
vrátený zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-
skej republiky, využívajúc fakt,
že na to minimálne raz
existoval precedens,
podal jeden doplňujúci návrh. Návrh
takisto vychádza z historickej kontinuity na našom území a
potvrdzuje
také právo, ktoré bolo od roku 1918 vždy v zákone
zaručené aj
v rôznych érach,
napríklad profesora Tomáša
Garriqua Masaryka, Dr. Eduarda Beneša, v
Slovenskom štáte
atď.
V § 4 ods. 2 po slovách
"predsedovi Národnej rady" na-
vrhujem
doplniť ďalšiu vetu: "Príslušníci národnostných men-
šín
môžu skladať sľub v jazyku svojej národnosti."
Dovoľte mi, aby som podal návrh na
uznesenie, vychádza-
júc
z tých udalostí, ktoré sa diali včera a dnes.
"Národná rada Slovenskej republiky
na základe získaných
skúseností
sa uzniesla na tomto: Národná rada Slovenskej re-
publiky
schválený program rokovania môže zmeniť
počas roko-
vania
len na základe širokého konsenzu, teda len trojpätino-
vou
väčšinou všetkých poslancov."
A dovoľte mi, aby som predložil ešte
jedno uznesenie:
"Národná rada Slovenskej republiky,
vychádzajúc z odka-
zu
svojich slávnych predkov, ktorí
ako prví v Európe odsú-
hlasili zásady demokratického parlamentu, pri príležitosti
uzákonenia
rokovacieho poriadku prvého demokraticky zvolené-
ho parlamentu v samostatnej Slovenskej
republike sa sláv-
nostne rozhodla, že v rokovacej sieni
parlamentu natrvalo
umiestňuje
časť textu zo Žiadostí slovenského národa sformu-
lovaného
Ľudovítom Štúrom a slovenskými národovcami, odsú-
hlasených účastníkmi
Národného zhromaždenia dňa 10. mája
1848
v Liptovskom Svätom Mikuláši. Citujem:
Žiadame, aby sa
zriadil
na základe rovnosti národov jeden
všeobecný bratský
snem,
na ktorom bude každý národ ako národ zastúpený a každý
zástupca
národný zaviazaný svojou národnou rečou
národ svoj
zastupovať,
reči národov na sneme zákonne znať."
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Ďalej
bude vystupovať v
rozprave pán József Kvarda
a
medzitým s faktickou pripomienkou pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som zareagovala na vystúpenie pána po-
slanca
Kötelesa, týkajúce sa § 31 - Rokovací jazyk.
Pravdepodobne došlo k hlbokému nedorozumeniu, pán po-
slanec,
pretože keď sme prerokúvali tento návrh
zákona, tak
vám
nikto nezakázal, ani dikcia zákona nie
je v tomto para-
grafe,
ani v celom zákone taká, že vám niekto zakazuje hovo-
riť
svojím jazykom.
Bohužiaľ, objavilo sa to už aj v zahraničných médiách,
že
sme zakázali niekomu hovoriť a používať jeho materinský
jazyk.
Nič také sa predsa nestalo.
Druhú vetu, ktorú som si presne
zapísala a ktorú ste
povedali,
že sme od vás žiadali zaplatiť za používanie mate-
rinského
jazyka. Tu takisto ide o hlboké nedorozumenie, pre-
tože návrh
pána poslanca Brňáka, ktorý nenašiel podporu,
znel,
ak by ste vystupovali v materinskom jazyku, aby bol
hradený
tlmočník, čiže aby ostatní poslanci rozumeli tomu,
čo
hovoríte. Nikto od vás nežiadal platiť
za používanie ma-
terinského
jazyka. Prosím, tieto spresnenia sú dôležité, na-
koľko
sa skutočne objavujú nepravdivé informácie aj v zahra-
ničnej
tlači.
Ďakujem vám.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej sa s faktickou poznámkou ešte hlási pán
poslanec
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Köteles, to, čo ste uvádzali, bola znôška
údajov,
ktoré boli veľmi nesúvislé, pretože vy ste si mýlili
dve
zásadné záležitosti - národnosť a národ. Nemôžete porov-
návať
situáciu pred rokom 1918 a postavenie
slovenského ná-
roda,
ktorý v tom čase svoj vlastný štát nemal. Pred rokom
1918 bol jednotný uhorský národ a mojich
rodičov, ktorí
v
tom čase chodili do školy, pokiaľ hovorili po slovensky,
tak
ich katechéta alebo učiteľ
zmlátili palicou. Taká bola
reálna
prax uplatňovania slobody pred
rokom 1918 na národ-
nostnej
úrovni. Po roku 1918 to je čosi iné. Rozpadom monar-
chie,
rozpadom mnohonárodného impéria vznikli
národné štáty
a
Maďarsko malo a má svoj národný štát. Aj Slováci majú svoj
národný
štát. Takže vy tu nepleťte pomery národa a národného
štátu
po roku 1918 s národom, ktorý svoj vlastný štát pred
rokom
1918 nemal.
A čo
sa týka rešpektovania ústavy,
dávam do láskavej
pozornosti
články 6 ods. 1, 2 ústavy, článok 33, článok 34
ods.
1, 2, 3, 4. Zákon o rokovacom poriadku ani jediný tento
článok
ústavy nedotýka. Takže, aby ste ani v tomto smere ne-
zavádzali
verejnosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem,
pán poslanec. Ešte s faktickou poznámkou sa
hlási
pani poslankyňa Zelenayová.
Poslankyňa E.
Zelenayová:
Ďakujem pekne.
Pán kolega, prakticky by som mohla iba
zopakovať to, čo
povedal pán Hofbauer. Ale iba toľko, že
vaše porovnanie
s
rokom 1848 a našou súčasnou situáciou
je nenáležité. Mys-
lím
si, že by ste si to mohli uvedomiť a nespájať nespoji-
teľné,
pretože vtedy Slovákom išlo o to, aby mohli na vlast-
nom
území používať svoj vlastný jazyk. Ja si myslím, že dnes
Maďari
v Maďarsku môžu používať maďarský jazyk.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Köteles - faktická poznámka.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Odpovedal by som pani Aibekovej. Žiadal som, a pravde-
podobne každý tolerantne rozmýšľajúci človek to
žiada so
mnou,
aby bolo v zákone zaručené právo používať materinský
jazyk,
čo bolo uzákonené, ako som povedal, vo
všetkých for-
mách
spoločenského života na území
Slovenska od roku 1918.
Zaručili to aj v Slovenskom štáte, aj v
Československej so-
cialistickej republike,
aj v Česko-Slovenskej republike.
Nechceme
nič iné, len dodržať určitú kontinuitu. A keď budem
platiť
za tlmočníka preto, že používam svoj materinský ja-
zyk, prepáčte,
ja to považujem za
diskrimináciu. (Hlasy
v
sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pokoj, páni poslanci.
Poslanec L. Köteles:
A ešte niečo historicky. V Uhorskom sneme
boli zastúpe-
ní
aj Rumuni, aj Nemci, ktorí mali takisto materský štát.
Napriek
tomu Slováci tie isté práva žiadali aj pre nich.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Rád
by som len upozornil pána poslanca Kötelesa, ak
spomína
pomerné zastúpenie Slovákov v Uhorsku, že je to úpl-
ne
v inom vzťahu, než je pomerné
zastúpenie po maďarsky ho-
voriacej
menšiny na Slovensku, pretože v tom
čase po maďar-
sky
hovoriaceho obyvateľstva nebolo ani 50 %, čiže netvorilo
väčšinu.
To po prvé.
Po druhé - druhá vec je právo občana
hovoriť svojím ma-
terinským
jazykom a iná vec je rokovací jazyk inštitúcie.
Myslím
si, že by sme si tu nemali pliesť Dalmáciu s decimál-
kou,
či pojmy s dojmami, pretože sa nám veľmi rýchlo môže
stať,
že na ktorejkoľvek štátnej inštitúcii, na ktoromkoľvek
ministerstve
úradník napíše inojazyčne svojmu ministrovi ne-
jaký
prípis, alebo bude postupovať podobne. Myslím si, že by
sme
skutočne mali vedieť, čo je to rokovací jazyk a čo je to
právo
vystupovať ako občan. Pokiaľ tu bude ktorýkoľvek po-
slanec
vystupovať ako občan, tak sa na neho budú vzťahovať
občianske
práva, ale pokiaľ bude vystupovať ako člen tejto
inštitúcie,
tak by mal rešpektovať štátny jazyk tohto štátu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz predseda výboru pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem.
Pán Köteles, keď sa odvolávate na kontinuitu, tak kon-
tinuity
existujú aj v inom. Napríklad osem bodov komárňan-
ských sme už
v podstate tu na tomto teritóriu raz mali
uplatňované
a obsahovo boli úplne identické, ešte
aj počtom
boli
zhodné. Takže tieto kontinuity nám tu
veľmi nepríjemne
evokujú.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážení páni poslanci, skončili sa
faktické poznámky. Do
rozpravy
je prihlásený pán poslanec Kvarda.
(Hlas zo sály.)
Ešte
zapnite mikrofón pani poslankyni Bauerovej.
Poslankyňa E. Bauerová:
Ďakujem pekne.
Chcela by som upozorniť pána
poslanca Hofbauera, pána
Prokeša, že je
veľmi kuriózne ponímanie Ústavy
Slovenskej
republiky,
ak by jej platnosť bola obmedzená na
celú repub-
liku
okrem budovy Slovenskej národnej rady, resp. Národnej
rady
Slovenskej republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Kvarda:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
dámy a páni,
vďaka tomu, že pán prezident vrátil parlamentu na opä-
tovné
prerokovanie zákon o rokovacom poriadku
Národnej rady
Slovenskej republiky, máme ho tu ešte raz. Pán prezident
tento
zákon preskúmal s prezieravosťou štátnika, veď niekto-
ré
ustanovenia tohto zákona skutočne majú slúžiť opäť len
tomu, aby
sa zabezpečila priechodnosť vládnych návrhov
v
parlamente, aby ešte viac boli oslabené
pozície opozície,
čo
však nie je v súlade s demokratickými
princípmi fungova-
nia
parlamentu v právnom štáte, a to
ani preto, lebo takto
sa
narúša aj princíp kontrolných bŕzd a protiváh. O týchto
problémoch
som naposledy už hovoril podrobnejšie.
Keďže aj
v tomto zákone je zakódovaný
špecifický pro-
blém,
o ktorom som už tiež hovoril, nemôžem a ani nechcem ho
nechať bokom. Ide
o právo poslanca používať v parlamente
svoj
materinský jazyk. V tejto súvislosti osobitne ďakujem
pánu
prezidentovi za to, že v tomto prípade nezabudol zaobe-
rať
sa aj touto otázkou.
Ako viete, doterajší rokovací poriadok
problematiku ro-
kovacieho
jazyka riešil tak, že poslanec mal právo hovoriť
v
jazyku svojej národnosti. Ak nehovoril
v slovenskom alebo
českom
jazyku, jeho reč mala byť preložená do slovenského
jazyka.
Podotýkam, že toto právo ani poslanci Slovenskej ná-
rodnej
rady, ani poslanci Národnej rady Slovenskej republiky
nikdy
nevyužívali alebo nikdy nezneužívali.
Tento zákon na-
priek
tomu používanie jazyka národností a etnických skupín
úplne
vylučuje s poukazom na to, že táto
úprava je v súlade
s
prijatým zákonom o štátnom jazyku. Táto
argumentácia však
pre
mňa nie je prijateľná, a to preto, lebo
zákon o štátnom
jazyku
nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
K tomuto konštatovaniu by som chcel opäť citovať z ná-
vrhu
na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej re-
publiky
v tejto veci. V podaní sa okrem iného poukazuje aj
na
nesúlad § 1 ods. 2 zákona o štátnom
jazyku, podľa ktoré-
ho,
citujem: "štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazyk-
mi
používanými na území Slovenskej
republiky" s článkom 11
a
12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa
článku 11 Ústavy Slovenskej
republiky, citujem:
"Medzinárodné
zmluvy o ľudských právach a základných
slobo-
dách,
ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhláse-
né
spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi,
ak zabezpečujú
väčší rozsah základných
práv a slobôd."
V
tejto súvislosti sa uvádzajú viaceré články Medzinárodného
paktu
o občianskych a politických právach.
Slovenská repub-
lika
do tohto paktu sukcedovala od 1.
januára 1993, a preto
je
pre ňu záväzný.
Podľa článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ci-
tujem:
"Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach.
Základné
slobody sú neodňateľné, nescudziteľné a
nepremlča-
teľné."
Podľa ods. 2 citovaného článku, znovu
citujem: "Zá-
kladné
práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej re-
publiky
všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti,
jazyk,
vieru a náboženstvo, politické či iné
zmýšľanie, ná-
rodný
alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo
etnickej
skupine, majetok, rod alebo iné
postavenie. Nikoho
nemožno
z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo zne-
výhodňovať."
Pritom sa argumentuje takto, citujem:
"V zmysle citova-
ných
ustanovení ústavy ide o zakotvenie
práva všetkých ľud-
ských
bytostí na to, aby sa narodili a žili slobodní, s rov-
nakými
právami a slobodami a dôstojnosťou, a to bez akejkoľ-
vek
diskriminácie. Ak je pravdivé konštatovanie obsiahnuté
v
uvádzacej vete o tom, že slovenský
jazyk je najdôležitej-
ším
znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hod-
notou
jeho kultúrneho dedičstva, o čom nie je
možné vôbec
pochybovať, potom však to isté musí nevyhnutne platiť aj
o
všetkých ostatných jazykoch, ako aj o
tých občanoch, kto-
rých materinský jazyk je iný ako slovenský. Z uvedeného
dôvodu
si myslíme, že ak sa prizná jednému z mnohých jazykov
takéto postavenie, že má prednosť pred
ostatnými jazykmi,
vytvára
sa stav, keď ostatné jazyky sa nevyhnutne dostanú do
postavenia druhoradých, menejcenných jazykov, pričom obča-
nia,
ktorí hovoria iným jazykom, do
postavenia druhoradých,
menejcenných,
diskriminovaných občanov. Jedni sú teda zvý-
hodňovaní,
druhí zas znevýhodňovaní."
Podanie
napokon poukazuje aj na nesúlad zrušovacieho
ustanovenia,
teda § 12 zákona o štátnom jazyku, ktorým sa
ruší
doterajší zákon o úradnom jazyku a spolu s tým aj právo
na
používanie iných jazykov v úradnom styku, s článkom 11,
12
ods. 1 a s článkom 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
čo
sa zdôvodňuje takto, citujem: "Odňatím už predtým prizna-
ných
základných ľudských práv bez toho, že by boli nahradené
právami
aspoň v pôvodnom rozsahu, vzniká protiústavný stav."
Uvádzam to hlavne preto, lebo aj v prípade rokovacieho
poriadku
a rokovacieho jazyka ide o to isté,
teda o odňatie
predtým už priznaných práv. V tejto súvislosti sa žiada
uviesť,
že koncepcia ochrany získaných práv vo
všeobecnosti
je
prijímaná v oblasti práva, ale nie je cudzia ani medziná-
rodno-právnej praxi.
O tomto tvrdení svedčí spomínaný
Me-
dzinárodný
pakt o občianskych a politických právach. Podľa
článku
5 ods. 2 tohto paktu, citujem:
"Žiadne základné ľud-
ské
práva uznávané v ktoromkoľvek štáte, ktorý je účastníkom
tohto
paktu, na základe zákona, dohovorov, predpisov alebo
zvyklostí
nebudú obmedzené alebo zrušené pod zámienkou, že
pakt
takéto práva neuznáva alebo ich uznáva
v menšom rozsa-
hu."
Aj keby teda išlo len o zvyklosťou získané právo, v sú-
lade
s týmto paktom, ktorým - opakujem - Slovenská republika
je
viazaná, nebolo by možné toto ani obmedziť, ani zrušiť.
V
danom prípade však ide o
viac, o právo raz už zákonom
priznané.
Navyše v zmysle článku 27 tohto paktu,
citujem: "V štá-
toch,
kde existujú etnické, náboženské alebo jazykové menši-
ny,
nebude sa ich príslušníkom upierať právo, aby spolu
s
ostatnými príslušníkmi menšiny užívali
svoju vlastnú kul-
túru,
vyznávali a prejavovali svoje vlastné náboženstvo ale-
bo
používali svoj jazyk."
Samozrejme, aj tento pakt má také ustanovenie, obdobne
ako Ústava Slovenskej republiky, ktoré zakazuje
akúkoľvek
diskrimináciu.
Možno mnohí v tomto štáte sa nazdávajú, že
hovoríme stále o
nejakej diskriminácii, o
ktorej vlastne
nikto
presne nevie, čo to je, v čom spočíva a vlastne ani my
to
nevieme precizovať. Som hlboko presvedčený o tom, že kaž-
dý
príslušník maďarského národného spoločenstva v tomto štá-
te
to vie až veľmi dobre, cíti to na svojej koži každý deň.
Vám by som však odporúčal do pozornosti ďalší medziná-
rodný
pakt, ktorým je Slovenská republika
tiež viazaná. Ide
o
Medzinárodný dohovor o odstránení
všetkých foriem rasovej
diskriminácie.
V článku I ods. 1 tohto paktu sa uvádza toto, citujem:
"Výraz
rasová diskriminácia v tomto dohovore znamená akékoľ-
vek
rozlišovanie, vylučovanie, obmedzovanie
alebo zvýhodňo-
vanie
založené na rase, farbe pleti, rodovom alebo národ-
nostnom,
alebo etnickom pôvode, ktorého cieľom alebo násled-
kom
je znemožnenie alebo obmedzenie uznania používania alebo
uskutočňovania
ľudských práv na základe rovnosti v
politic-
kej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej alebo ktorejkoľvek
inej
oblasti verejného života."
Dámy a páni, verím že aj poslanci vládnej
koalície sku-
točne
chcú, aby medzinárodné posúdenie
Slovenskej republiky
bolo
kladné, hlavne v období, keď sa
rozhoduje o jej vstupe
do
euroatlantických štruktúr, a preto
navrhujem, aby ste si
osvojili
túto argumentáciu a hlasovali za prijatie návrhov
pána
prezidenta aj v bodoch 2, 3 a 4.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán
poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Už som sa vyjadril, že si tu niekto
pletie dojmy s poj-
mami,
a už sa obávam, že si
začína pliesť "nočný rýchlik"
s
"rýchlym nočníkom". Je mi
veľmi ľúto, že sa musím takto
vyjadriť,
pretože ústava v článku 6 ods. 1 hovorí jasne: "Na
území
Slovenskej republiky je štátnym jazykom
slovenský ja-
zyk."
Teda týmto jazykom sú minimálne viazané rokovať štátne
inštitúcie. A je
veľmi zavádzajúce, ak
niekto tu zamieňa
základné
ľudské práva, ktoré sa viažu na občana, s povinnos-
ťou
príslušníka štátnej inštitúcie vystupovať určitým spôso-
bom.
Pretože nie je právom slovenských poslancov v sloven-
skom
parlamente hovoriť svojím
materinským jazykom, ale je
povinnosťou
všetkých poslancov bez rozdielu národnosti vy-
stupovať tu v
slovenskom jazyku, pokiaľ budeme
vystupovať
ako
poslanci. Pokiaľ tu bude ktokoľvek vystupovať ako občan,
tak
sa naňho vzťahujú jeho základné ľudské práva so všetkými
dôsledkami.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pani poslankyňa Garajová.
Poslankyňa E. Garajová:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
vystúpenie mojich predrečníkov maďarskej
národnosti pá-
na Kötelesa a
pána Kvardu je dôkazom toho, že vyhlásenie
o
medzietnických vzťahoch, ktoré vo
Švajčiarsku dňa 8. sep-
tembra podpísali
traja predsedovia maďarských koaličných
strán,
sa dnes stáva bezcenným papierom.
Vaše vystúpenie, páni poslanci, totiž
nesvedčí o lojál-
nom pomere k
Slovenskej republike, ktorej ste
poslancami.
Chcete
na zákonodarnej pôde nášho štátu
hovoriť pre nás cu-
dzím
jazykom, hoci ovládate jazyk slovenský, nie ste prí-
slušníkmi cudzieho štátu, ktorí, pochopiteľne, ako
hostia
právo na prejav
v cudzom jazyku majú. Okrem toho
žiadna
smernica
Európskej únie ani žiadny
medzinárodný dokument,
ktorý
sme ratifikovali, nehovorí o používaní jazyka národ-
nostných
menšín v parlamente.
Ak
by sme prijali námietku, vážený
pán prezident,
o
práve príslušníkov národnostných menšín hovoriť na schôdzi
Národnej rady v
jazyku národnostných menšín, bolo by to
v
rozpore nielen so spomínaným vyhlásením lojality, ale aj
v
rozpore so zákonom o štátnom jazyku,
podľa ktorého sa ro-
kovania
štátnych orgánov, verejnoprávnych orgánov, a teda aj
Národnej
rady Slovenskej republiky uskutočňujú v
slovenskom
štátnom
jazyku.
Na záver si ešte neodpustím, pán Köteles
aj pán Kvarda,
nehovorte,
prosím vás, o tolerancii a o jazykových právach
tu
- nám. Hovorte o tom, prosím vás,
svojim spoluobčanom na
južnom Slovensku, všade tam, kde sa na ulici, v obchode,
v
úrade, v škole, na rokovaniach obecných či mestských za-
stupiteľstiev
my po slovensky nedohovoríme napriek
tomu, že
tam
žijeme tiež a tiež by sme, dovoľte,
mali mať nejaké zá-
kladné
ľudské, jazykové práva.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec František Švec.
Poslanec F. Švec:
Nedá mi nezareagovať na kolegov z
Maďarskej koalície.
Vážení kolegovia,
keď som bol prednostom Okresného úradu v Nitre, aj no-
vinárom som
hovoril, že som
mal len pozitívne poznatky
v
spolupráci aj s maďarskými starostami. Skutočne, nikde som
sa
nestretol ani s jedným starostom, ktorý by mal vaše názo-
ry, ktoré prezentujete v parlamente. Človeka
považujem za
tvora,
ktorý má konať zmysluplne. Myslím si,
že aj poslanec
by
mal tak konať.
Prosím vás, keď ma presvedčíte, aký
zmysel, aký účel má
to,
aby poslanec vystupoval v parlamente v maďarskom jazyku,
tak
za to budem aj hlasovať. Hovoríte všetci perfektne po
slovensky, skutočne tak, že vám všetci
rozumieme. Takže,
prosím
vás, komu chcete tu rozprávať po
maďarsky? Medzi se-
bou
v poslaneckom klube môžete hovoriť,
nikto vám v tom ne-
bráni.
Čo sa týka porušovania práv, ktoré tu predvádzal pred-
chádzajúci
rečník - prosím vás, od materskej školy cez zá-
kladné,
vysoké školy až po domy dôchodcov, šport, kultúru,
všade
je to normálne, že sa stretnú občania
slovenskej, ma-
ďarskej
národnosti a hovoria svojou rečou, spievajú svojou
rečou. Ja som
s nimi odspieval nejaké maďarské
pesničky
v
maďarských "hajlokoch". Prosím vás, čo to tu zavádzate?
Ľúto mi je, že pán prezident má takéto
stanovisko. Mys-
lím si, že
je to hľadanie sympatií na nesprávnej strane,
trošku populistické. Nájdime si tu
zmysel tohto poslania,
účel,
prečo sa tu má vystupovať v maďarskom jazyku, a ja som
ochotný
sa k tomu pripojiť. Chcel by som na to odpoveď.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Vážení
páni poslanci z vládnej koalície, hlavne tí,
ktorí
ste podpísali tzv. Švajčiarsky
dokument, to, že nepo-
znáte
medzinárodné dokumenty, ktoré sa týkajú ľudských práv,
je
smutné, ale že sami porušujete práve závery tohto doku-
mentu,
o tom svedčia od tých čias prijaté zákony a, samo-
zrejme
aj atmosféra, ktorá sa vytvára nielen tu, ale aj mimo
parlamentu.
Stačí, keď si prečítate z tohto dokumentu bod,
ktorý
hovorí o tom, že budeme pomáhať aj
vzájomnému - pove-
dal
by som - porozumeniu medzi občanmi Slovenskej republiky.
Práve
touto atmosférou toto porozumenie ničíte.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Ďakujem.
Vážené kolegyne, kolegovia,
chcel by som len upozorniť na taký drobný
rozdiel, kto-
rý
sa vyskytuje v našej diskusii. Osobne som presvedčený, že
je
rozdiel chcieť niečo urobiť a chcieť mať právo to urobiť.
Keby
naši kolegovia maďarskí poslanci naozaj
chceli hovoriť
v
tomto sneme po maďarsky, vo svojom materinskom jazyku, tak
by
hovorili za tie roky, ktoré tu s nami
trávia, pretože na
to
majú právo vyplývajúce z ústavy, ako aj podľa starého ro-
kovacieho
poriadku. Ale pretože chcú hovoriť v parlamente po
slovensky,
tak doteraz všetci hovorili po slovensky. A som
presvedčený,
že ide len o to, aby toto právo nebolo spochyb-
nené.
Osobne si myslím, že ani v budúcnosti sa nevyskytne
prípad,
aby niekto naozaj v tejto snemovni hovoril po maďar-
sky,
pretože si asi uvedomuje, že možno je dobre, keď použí-
vame
jeden jazyk kvôli vzájomnému porozumeniu.
Ale to po-
rozumenie
je potrebné z oboch strán.
Takže predsa by som len odporúčal, aby ste
sa nad tým
zamysleli,
neupierali im toto právo, a naďalej som
presved-
čený,
že po takomto kroku naši poslanci maďarskej národnosti
budú
naďalej v parlamente hovoriť tak, ako hovorili doteraz.
Neviem,
či tento spor nie je zbytočný a či sa
nevytvára me-
dzi
nami zbytočná bariéra.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vyčítali ste nám, že nie sme lojálni
voči
Slovenskej republike. Práve vy ste
podpísali dokument,
z
ktorého by som citoval: "Lojalita
je súhrn práv a povin-
ností."
Toto právo používať materinský jazyk
právom patrí
do
tohto súhrnu. My máme na to právo, ako ho máte aj vy.
Chcel
by som povedať, že dosiaľ všetci
prezidenti Českoslo-
venska
alebo Slovenskej republiky nám toto
právo uznali, aj
Tomáš
Garrique Masaryk aj doktor Eduard Beneš, aj doktor Jo-
zef
Tiso, aj Gottwald, aj Zápotocký, aj Novotný, aj Husák.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Bauerová.
Poslankyňa E. Bauerová:
Ďakujem.
Chcela by som upozorniť na
nebezpečenstvo a scestnosť
spájania
lojality so základnými ľudskými právami. Základné
ľudské
práva aj na základe Ústavy Slovenskej republiky sú
nescudziteľné
a nie je možné sa ich ani zriecť. Spájať zá-
kladné
ľudské právo s lojalitou je hrozne nebezpečná záleži-
tosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Ásványi.
Poslanec L. Ásványi:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec Švec,
je mi
veľmi ľúto, že ste ešte
neprecítili, čo vlastne
sledujeme touto našou
oprávnenou požiadavkou. Prosím
vás,
chceme
zachovať v našom rokovacom poriadku
aspoň zdanie de-
mokracie.
Pretože tak, ako povedal pán poslanec
Kňažko, do-
teraz
sme mohli, aj dnes by som mohol hovoriť po maďarsky
a
zavolať tlmočníka, či platiť alebo
neplatiť za tlmočníka,
lebo mám také
právo. A ani v budúcnosti, aj keď to bude
v
rokovacom poriadku, pokiaľ sa sem nedostane taký poslanec,
ktorý nebude vedieť po slovensky - lebo
môže byť aj taký
poslanec
-, po maďarsky hovoriť nebudeme. Ani
pán prezident
republiky
nie preto dáva vo svojom návrhu túto
možnosť, aby
tu počúval po
maďarsky hovoriacich poslancov.
Ale správne
precítil,
že pred Európou môžeme deklarovať náš rokovací po-
riadok
iba vtedy, ak sa tam zachovajú základné práva.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, musím vzniesť
protest, ak máte námietky
k
demokratickosti nového rokovacieho poriadku, pretože tým
ako
by ste povedali, že ani nemecký, ani britský, ani an-
glický
rokovací poriadok nie sú demokratické, lebo neobsahu-
jú
takéto požiadavky.
Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Myslím si, že najlepšie bude vrátiť
sa k zneniu § 31
-
Rokovací jazyk. "Rokovacím jazykom
na schôdzach Národnej
rady
a jej orgánov je štátny jazyk. Ak vystúpi na schôdzi
cudzinec,
kancelária zabezpečí tlmočníka."
Prosím, nikde tu
nie
je napísané, že poslanec, príslušník národnostnej menši-
ny
alebo inojazyčnej skupiny, nemôže hovoriť svojím jazykom.
Je
jeho vecou, ako si zabezpečí, aby to
bolo transformované
do rokovacieho jazyka Národnej rady Slovenskej
republiky.
Veď hovorme
jasne. Toto je
štátna inštitúcia. Tu nejde
o
základné ľudské práva, tu ide o povinnosť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcela
by som na slová
pána poslanca Ásványiho po-
dotknúť
niekoľko drobností.
Keď
si spomínam na zabrzdenie celého procesu, ktorý
u
nás nastal v roku 1968, tak mi
zíde na um množstvo ľudí,
ktorí
z nesúhlasu s vtedajším režimom boli nútení opustiť
túto republiku a
emigrovať. Keď emigrovali do
zahraničia,
tam,
kde sa snažíme dnes vstúpiť ako rovnocenný partner, te-
da do
demokratických krajín, všetci
naši občania boli
umiestnení
v lágroch. Z lágrov dostali právo na prácu až po-
tom,
keď mali zloženú jazykovú skúšku. Tú
ešte u nás nikto
od
nikoho nežiadal. Ale nikto vtedy
nenamietal, že Slováci,
ktorí
boli napríklad v lágroch pri Viedni alebo v Nemecku,
sú
nedemokraticky držaní a nemôžu uplatniť jazyk svojej men-
šiny.
Chcem vám to len pripomenúť v inej súvislosti. Rizikom
pre
budúce tisícročie v Európe nie sú veci,
na ktoré pouka-
zujete vy, ale
je to práve otázka menšín a
správania sa
týchto
menšín. A to si treba uvedomiť. V súvislosti s tým,
čo
povedal pán Ásványi, že pán prezident
chce obhajovať de-
mokraciu
obhajovaním vašich práv, prichádza mi na myseľ jeho
vystúpenie,
ktoré mal minulý týždeň pred Radou NATO v Bruse-
li.
Áno, tam práve povedal, že na Slovensku
nie je demokra-
cia,
pretože parlament parlamentnou
väčšinou koalície zne-
možňuje
a sťažuje vystúpenie maďarských
poslancov. Hovorilo
sa
to v súvislosti s prijatím Slovenska do štruktúr NATO.
Čiže
chcem vás len upozorniť, že ak náhodou ten proces, kto-
rý
tu dnes máme, bude nejakými silami zastavený, vážení, aby
ste
potom neboli nútení použiť inú reč. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte s faktickou poznámkou sa
hlási pani po-
slankyňa
Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Dovoľte mi reagovať na vystúpenia viacerých maďarských
poslancov,
ktorí zdôraznili skutočnosť, že doteraz toto prá-
vo v parlamente mali. Je to pravda, majú ho
a mali. Ale
pravda
je aj tá, že predtým poslanci Maďarskej
koalície ne-
vyvíjali
také aktivity, ktoré vyvíjajú dnes.
Predtým sa ne-
uskutočňovali
žiadne zhromaždenia v Komárne, nebola podpísa-
ná
Komárňanská výzva, nebol maďarsko-maďarský summit, ktoré-
ho
cieľom je vytvoriť samostatné
autonómne oblasti na Slo-
vensku,
zaviesť dvojjazyčnosť v krajinách
susediacich s Ma-
ďarskom,
samozrejme, s perspektívou združiť nakoniec oblasti
susediace s Maďarskom, kde žije určitá časť obyvateľstva
hlásiaca
sa k maďarskej menšine, v jedno veľké Maďarsko. Ne-
bola
tu iredenta, veľmi zjavná a
proklamovaná iredenta. Ne-
pochovával sa v
Maďarsku Horthy, ktorý bol
predstaviteľom
a
hlásateľom tejto iredenty a dnes
ho Maďari pochovávajú
s
najväčšou slávou, hoci to bol
predstaviteľ fašizmu a fa-
šistického
Maďarska.
Čiže
dnešný prístup poslancov
Maďarskej koalície je
k
Slovenskej republike celkom iný, ako
bol prístup doteraj-
ší.
V predchádzajúcich obdobiach boli poslanci naozaj lojál-
ni.
Boli lojálni aj za predchádzajúceho režimu. Ale čo si
môžeme myslieť o
lojalite poslancov maďarskej
národnosti,
zdôrazňujem, poslancov, nie všetkých obyvateľov Slovenskej
republiky
maďarskej národnosti, keď nerešpektujú zákony tej-
to
republiky? Keď nepovažujú ani za
potrebné, aby si vyžia-
dali
stavebné povolenie, ak chcú niečo
stavať, napríklad ak
chcú stavať pomníky, nehovoriac o tom, že
tieto pomníky
oslavujú
genocídu slovenského národa.
Čo
si máme myslieť o lojalite našich poslancov Maďar-
skej
koalície, ktorí odmietajú právo
príslušníkov maďarskej
národnosti
na Slovensku lepšie si osvojiť štátny
jazyk? Keď
broja
ešte aj proti tomu, aby sa jeden alebo dva predmety
vyučovali
na maďarských školách v
slovenčine, čo je v pod-
state
unikát v celej Európe, lebo v iných krajinách národ-
nosti
bojujú o to, aby aspoň jeden alebo dva
predmety vôbec
mohli
byť vyučované v ich jazyku.
Takže,
keď ste dokonca v rámci dokumentu, ktorý ste
podpisovali
vo Švajčiarsku, odmietli podpísať tie najsamo-
zrejmejšie
požiadavky slovenskej strany, o ktorých hovoril
už
pán poslanec Prokeš v televízii, žiaľ, je to prejav nelo-
jality
k tomuto štátu. Samozrejme, že každý tlak vyvoláva
protitlak.
Ale tlak je tu v prvom rade z vašej strany, je
mimoriadne
veľký, a doteraz tu nebol.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Skutočne ľutujem, že sa znovu
musím ozvať. Nehnevajte
sa,
pani poslankyňa Belohorská, v mene všetkých občanov Slo-
venskej
republiky maďarskej národnosti
musím odmietnuť to,
čo
ste tu povedali. Neporovnávajte nás,
prosím vás, s emi-
grantmi. Keď ide
o naše práva, nehovorte o právach tých,
ktorí
kedysi žili v lágroch. To si vyprosíme. Nehnevajte sa,
ale
ak niekto zastaví proces prijatia Slovenskej republiky
do
NATO, tak to je vládna koalícia.
To si uvedomte. Stačí,
keď
si prečítate určité kroky alebo určité
vyhlásenia práve
tých,
o ktorých priazeň sa vlastne snažíme.
A to bude vaša
vina,
vina 3. a 4. novembra, vina procesov, ktoré zastavuje-
te.
A
pani poslankyňa alebo
pani predsedníčka Lazarová,
nehnevajte
sa, starajte sa o privatizáciu členov vašej rodi-
ny,
tomu aspoň rozumiete.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bugár, chcem povedať len na
slová pani Be-
lohorskej,
ako som im rozumel, nebolo to tak. Sú rokovacie
poriadky
alebo štáty, kde sa môže hovoriť v
parlamente iným
jazykom,
a to v tom prípade, ak ten, ktorý je
členom parla-
mentu
a neovláda štátny jazyk a štát mu nezabezpečil možnosť
učiť
sa tento jazyk. Čiže je podmienka -
môžeš hovoriť svo-
jím jazykom, ak
ti štát nedal príležitosť a neumožnil sa
učiť.
Tak som pochopil slová pani poslankyne Belohorskej.
Pani poslankyňa Ďurišinová.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem veľmi pekne.
Predbehol ma už kolega Bugár. Myslím si,
že som správne
pochopila,
čo povedala pani Belohorská. Ale myslím si, že
pani poslankyňa Belohorská zvolila veľmi nešťastný spôsob
porovnania.
Naši maďarskí kolegovia v
parlamente sa tu, na
Slovensku
narodili - aspoň drvivá väčšina - žijú
tu, platia
dane,
dodržiavajú všetky zákony a
ústavu. Myslím si, že to
porovnanie
bolo veľmi nešťastné.
Chcela by som však upozorniť na to, že asi pred mesia-
com
sme mali výjazdové zasadnutie, náš výbor bol na návšteve
vo
Švajčiarskej republike. Myslím si, že
všetci do jedného,
ako
sme tam boli, sme boli veľmi milo prekvapení spôsobom
rokovania, či
už sme boli na pôde
parlamentu, alebo
v
rôznych kantónoch. Mňa veľmi milo,
a myslím si, že všet-
kých
kolegov, ktorí tam boli, veľmi milo prekvapil názor,
a
dokonca až hrdosť, s akou rozprávali (napríklad tá najväč-
šia
nemecká skupina, ktorá žije vo
Švajčiarsku), ako si vá-
žia
a doslova si pestujú Rétorománov, aby si udržali svoj
jazyk.
Chcem vás len všetkých poprosiť, aby sme naozaj zacho-
vali
aspoň zdanie demokracie v tomto parlamente.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Zahatlan.
Poslanec K. Zahatlan:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcel by som povedať
len
pár odpovedí.
Vážený pán Vojtech Béla Bugár, vaše
sľuby aj v súvis-
losti
s vaším menom už poznáme.
Vážení
páni poslanci Maďarskej
koalície, chcete, aby
sme
si dávali slúchadlá? Slovensko už jednu takú hanbu zaži-
lo.
A pánu
Kňažkovi len toľko: Vážený pán
Kňažko, váš sú-
pútnik
z Maďarskej koalície pán Ásványi práve spochybnil in-
formáciu,
ktorú ste podali.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne, myslím
si, že by sme sa
mali
vrátiť k vecnému prerokúvaniu
zákona, ktorý máme pred
sebou.
Prosím, obmedzme už faktické poznámky.
Ešte faktická poznámka - pán poslanec
Ásványi.
Poslanec L. Ásványi:
Ďakujem za slovo.
Pán predseda, veľmi by som vás chcel poprosiť, aby ste
neporovnávali náš
terajší alebo budúci rokovací poriadok
s
rokovacím poriadkom v inom štáte. My ho
porovnávame s te-
rajším
rokovacím poriadkom. Prečo chceme o jeden stupeň zni-
žovať
naše práva alebo demokratickosť v našej republike?
A k pani poslankyni Lazarovej - prosím vás, ak sa roz-
hliadnete,
prečítate si mená a porovnáte ich, tak
skoro po-
lovica
alebo možno aj viac ako polovica
terajších poslancov
maďarskej
národnosti bola aj v
predchádzajúcom, aj v prvom
slovenskom
parlamente, teda tí lojálni
poslanci sú tu. Ale
teraz
sa nenahnevajte, musím vám to povedať, takú poslankyňu
s
toľkou nenávisťou v sebe, ako máte vy,
ani predchádzajúci
a
ani prvý slovenský parlament nemal. A čudujem sa, že sa do
jednej
ženy, do nežného pohlavia zmestí toľko nenávisti.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, myslím si, že ste sa
v tomto prípade
nechali
uniesť. Ale napriek tomu vám musím odpovedať, pokiaľ
ste
povedali, že nemám porovnávať. Bolo by
to zlé. Robíme
totiž
prestavbu celého právneho poriadku a musíme porovnávať
normy,
ktoré prijímame, a preto som porovnal aj túto našu,
a
myslím, že je to dobre.
Pani poslankyňa Lazarová. Ale opäť vás všetkých prosím,
páni
poslanci a poslankyne, aby sme sa vrátili k vecnému ro-
kovaniu
a nechali mimo tejto miestnosti
diskusné príspevky,
o
ktorých si myslím, že sem niekedy nepatria.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec,
hovorili ste, že tí istí poslanci boli v parlamente aj
pred
4 rokmi. Áno, ale tí istí poslanci
vtedy ešte nerobili
komárňanské
zhromaždenia. Tí istí poslanci vtedy
ešte nero-
bili
maďarsko-maďarský summit. Tí istí poslanci nerobili tie
akcie,
ktoré robia dnes. Práve na to som poukázala v pred-
chádzajúcom
vystúpení. Vtedy bola iná
situácia, ako je te-
raz.
Toto je iba reakcia na tlak, a čím väčší je tlak, tým
je,
samozrejme, väčší aj protitlak. A ten tlak nebol vyvíja-
ný
zo slovenskej strany, ale začal sa zo strany maďarských
poslancov.
To je po prvé.
Po druhé - som prekvapená vaším
vystúpením o nenávisti.
Ja
si dovoľujem v parlamente hovoriť pravdu. Prosím vás pek-
ne,
zoberte si moje vystúpenia v parlamente od začiatku do
konca
a ukážte mi tam jednu nepravdivú vetu. Čo je na tom
nenávistné?
Konštatovať pravdu, to nie je
nenávistné. To je
len
odvaha povedať, aká je reálna skutočnosť.
A po
tretie, k pánu poslancovi Bugárovi
- neviem, čo
mala
spoločné s rokovacím poriadkom jeho
posledná poznámka.
Je
veľmi zvláštne reagovať takýmto spôsobom. Prosím vás pek-
ne,
pán poslanec Bugár, nepleťte si dojmy s
pojmami. Ja som
neprivatizovala,
do privatizácie sa nerozumiem a neviem,
čo
je
to privatizácia. A čo sa týka kúpy, ešte raz zdôrazňujem,
kúpy,
ak dovolíte, tak dúfam, že moje široké ďaleké príbu-
zenstvo
si snáď môže za svoje vlastné poctivo zarobené pe-
niaze
kúpiť topánky, môže si kúpiť auto,
môže si kúpiť dom
od
toho, kto predáva, a za takú cenu, za akú to predáva.
Privatizácia
a kúpa je veľký rozdiel a naviac, vôbec sa to
netýka
mojej osoby.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Dovoľte mi, aby som zareagoval na vašu výzvu vrátiť sa
k
vecnej rovine rokovania. Mám skúsenosti len z jedného par-
lamentného
zhromaždenia, ktoré je dvojjazyčné. Je
to Parla-
mentné
zhromaždenie Rady Európy, kde sa oficiálne
používajú
dva
jazyky - angličtina a francúzština. Z vlastnej skúsenos-
ti
môžem povedať, že na každom jednom
zasadnutí práve vďaka
tejto dvojjazyčnosti vznikajú zmätky, napriek tomu, že to
robia
profesionálni tlmočníci. Ale
súčasne chcem upozorniť
na
to, že všetky ostatné jazyky, ktoré sú
tam používané, sú
používané neoficiálne
a príslušné delegácie
sa starajú
o
tlmočenie. Teda nie je to povinnosťou Rady Európy.
Na Slovensku je štátnym jazykom slovenský jazyk. Preto
ak
sa bude používať akýkoľvek iný jazyk,
je povinnosťou to-
ho,
kto ho chce v tejto inštitúcii používať, aby si zabezpe-
čil
preklad do štátneho jazyka. A jeho
výstupom nie je jeho
vyjadrenie
vo vlastnej reči, ale až transformovaný výstup do
štátneho jazyka, pretože takto sa to tu zachytáva. To je
právny
dokument. Až to je právny dokument,
čo je v sloven-
skom
jazyku. A musíme si uvedomiť, koľko zmätkov vznikne po-
tom,
keď niekto začne tvrdiť, že povedal niečo iné, že to
bol
nesprávny preklad.
Takže, dámy a páni,
pokiaľ ide o občianske práva ho-
voriť
pred úradom alebo vystupovať pred úradom vo svojom ma-
terinskom
jazyku, tak hlasujem vždy za. A preto som povedal,
že
pokiaľ tu niekto bude vystupovať ako občan Slovenskej re-
publiky,
ako občan, tak má právo hovoriť svojím jazykom. Ale
ak
tu bude vystupovať ako poslanec, to znamená ako ústavný
činiteľ
tohto štátu v tejto inštitúcii, tak je
na jeho ple-
ciach,
aby bol jeho výstup v štátnom jazyku.
Pán predseda, dovoľte mi, aby som ešte
zareagoval veľmi
kratučkou
poznámkou na inú časť vystúpenia pána prezidenta
a
nebudem musieť vystúpiť potom v
rozprave. Ide o prvú časť
v
článku III v ustanovení § 20 ods. 1 vypustiť slovo "verej-
ných".
Ide o právo účasti prezidenta a vládnych činiteľov na
rokovaniach
Národnej rady.
Ako
správne poznamenala pani
podpredsedníčka vlády,
vláda
je najvyšší výkonný orgán, Národná rada je najvyšší
zákonodarný
orgán a ešte tu máme nezávislé súdnictvo. Myslím
si, že vzťah
by mal byť vždy symetrický. Môžeme hovoriť
o
práve účasti na všetkých schôdzach
Národnej rady vládnych
činiteľov či súdnych
predstaviteľov za predpokladu,
že to
isté
bude platiť vo vzťahu práva poslancov zúčastniť sa na
rokovaniach
týchto inštitúcií.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Máte 30 sekúnd, pán poslanec.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Ešte raz sa s faktickou poznámkou hlási
predseda
výboru pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ospravedlňujem sa, že už tretí raz, pán predseda. Ale
zaráža
ma, akým spôsobom sa tu miešajú fakty, dojmy a názory
a
ako sa porovnávajú neporovnateľné veci.
Tak ako
som uviedol u pána poslanca
Kötelesa, takisto
u
pána poslanca Bugára. Prosím vás, spomeňme si, že každá
národnostná
menšina prišla v podstate na iné územie
v istom
čase.
Slováci prišli do Ameriky na prelome tohto storočia
pre ohromný útlak v Uhorsku. Po roku 1968 pre
politický
útlak.
Je to tak. Maďari sa ocitli na južnom Slovensku po
porážke Turkami pri
Moháči, keď maďarskí veľmoži
odmietli
podporovať
svojho vlastného panovníka. Takže každý odniekiaľ
niekam
prišiel, niekde sa usadil.
Čo sa týka pani Ďurišinovej, veľmi som sa
začudoval, že
z
tohto parlamentu bola parlamentná
návšteva v Švajčiarskej
republike.
Taký štát totiž neexistuje. Existuje
Švajčiarska
konfederácia,
ktorá je voľným združením 22 kantónov a
každý
kantón
je absolútne zvrchovaný a svojprávny. A
čo si spraví
na svojom
teritóriu, to je
jeho vec. Švajčiarsky štát
-
Švajčiarska konfederácia nemá
dokonca ani ministerstvo
zahraničných vecí. Tam sa o občianstve nerozhoduje na
mini-
sterstve, lebo také
ministerstvo neexistuje.
Rozhoduje sa
tam
na úrovni Gemeinde - obce. Toto je zase príklad, ktorý
je úplne
netransponovateľný,
neprenosný a neporovnateľný
s
nikým a s ničím.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Bárdos.
Páni poslanci, skúsme prestať s faktickými poznámkami.
Nech
sa páči, pán poslanec.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem za slovo, pán predseda. Budem
hovoriť len veľmi
krátko,
lebo to nemá význam.
K pánu poslancovi Prokešovi mám jednu kratučkú poznám-
ku.
Iba občan Slovenskej republiky môže byť poslancom Národ-
nej
rady Slovenskej republiky. A je
hlúposť, čo tu hovoril,
k
tomu netreba žiaden komentár.
Pán kolega Ásványi povedal, že chceme, aby zostalo iba
právo,
ktoré tu je, aby úroveň nebola znížená.
Pán predseda Gašparovič, bol by som veľmi rád, aby ste
ako
predseda parlamentu takým vehementným
spôsobom porovná-
vali
súčasnú situáciu a náš stav v parlamente, teda v Národ-
nej
rade, aj v iných súvislostiach, napríklad, keď ide o ob-
sadenie
funkcií poslancami vo výboroch atď. Tiež by som veľ-
mi
bral porovnávanie toho takým
vehementným spôsobom. A ako
by
obstálo Slovensko v tomto porovnaní?
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Myslím si, že nie zle. A moja
vehemencia bola presne
taká, ako otázka,
ktorú kládol pán poslanec. A ako jeden
z
predkladateľov rokovacieho poriadku, ak
hovoril o ňom ako
nie
demokratickom, bolo mojou povinnosťou, aby som ako jeden
z
predkladateľov rokovacieho poriadku
takto vystúpil. A ako
viete,
porovnávame všetky právne normy a skutočne
sú porov-
nateľné.
V rozprave vystúpi pani poslankyňa
Kolesárová a pripra-
ví
sa pán poslanec Sečánsky.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
vážená pani podpredsedníčka,
pani poslankyne, páni poslanci,
vážení prítomní,
jednou
z podmienok akceptácie
zákona o rokovacom po-
riadku
pána prezidenta je, aby právo príslušníkov národnost-
ných
menšín hovoriť na schôdzi Národnej rady v jazyku menši-
ny nebolo
zrušené. Pán prezident nevidí dôvody, citujem:
"aby
§ 31 zrušil doterajšie právo poslancov patriacich k ná-
rodnostným
menšinám, ktoré majú podľa
platného § 18, t. j.
právo
hovoriť v jazyku svojej národnosti. Citované ustanove-
nie
dosiaľ nespôsobovalo problémy a nebolo zneužívané.
Zod-
povedá historickému vývoju na našom
území, aj ustanoveniu
článku
34 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky".
Nesúhlasím s takýmto zdôvodnením, a to najmä preto, že
doterajší
historický vývoj v našom štáte treba dať do kon-
textu
so vznikom samostatnej a suverénnej
Slovenskej repub-
liky,
s prijatím ústavy, ktorá v článku 6 hovorí, že na úze-
mí
Slovenskej republiky je štátnym jazykom
slovenský jazyk,
ako
aj s prijatím zákona o štátnom
jazyku v Slovenskej re-
publike.
V našej vlasti má každý
občan národnostnej menšiny,
ktorý
má o to záujem, možnosť v rámci školského systému dob-
re
zvládnuť slovenský jazyk. Aj preto je
celkom prirodzené,
že
poslanci maďarskej národnosti vedia komunikovať v sloven-
čine.
Veď sa od nich očakáva, že budú vo výboroch a na pléne
predkladateľmi
či spravodajcami zákonov, že budú živo reago-
vať
na vystúpenia svojich kolegov, a čo je
v prospech ich
voličov osobitne
významné, musia byť v styku - pokiaľ im
chcú
pri riešení problémov pomáhať - s orgánmi štátnej sprá-
vy
a rozličných inštitúcií. Dobrá znalosť slovenského jazyka
je
prirodzenou nevyhnutnou podmienkou ich
poslaneckej práce
a
jeho kvalita u súčasných poslancov maďarskej národnosti je
toho
jasným dôkazom.
Dámy, páni, v parlamente nepôsobíme ako
súkromné osoby,
ale
sme v pozícii ústavných činiteľov, a štátny jazyk ako
rokovací jazyk musí
byť preto pre nás záväzný. Treba mať
tiež
na pamäti, že Národná rada ako ústavodarná a zákonodar-
ná
inštitúcia potrebuje z hľadiska
flexibility riešenia na-
stoľovaných otázok,
pri posudzovaní jednotlivých zákonov
i
ďalších parlamentných aktivít jeden jazyk, ktorý bude môcť
jednoznačne
vyjadriť predkladané výroky, názory či stanovis-
ká.
Aj možnosti prekladu, dobrého prekladu,
sú totiž predsa
len
istým spôsobom obmedzené, pretože môže
dôjsť k významo-
vému
posunu či skresleniu.
Vážené dámy, vážení páni, poukazovanie pánov poslancov
maďarskej
národnosti na minulej schôdzi na
situáciu v tejto
oblasti
v Maďarskej republike bolo dosť zavádzajúce, pretože
najslabším ohnivkom národnostnej politiky je
už dlhé roky
nevyriešený problém absencie zastúpenia menšín v
Národnom
zhromaždení.
Na doplnenie uvádzam, že národnostných menšín
je
13 a reprezentujú spolu 10 až 11 %
obyvateľstva. Pretože
chýba
politická vôľa, nenašiel sa ani
formálny spôsob, a to
napriek
tomu, že ústava menšinám zabezpečuje reprezentáciu
na
najvyššom stupni. Potom možnosť, ktorou
stanovuje maďar-
ský
národnostný zákon číslo 77/1993 v § 52,
že poslanec Ná-
rodného zhromaždenia môže v Národnom zhromaždení
používať
svoj
rodný jazyk, bola čírym a prázdnym
gestom. Z uvedených
dôvodov
pokladám ustanovenie § 31 zákona o rokovacom poriad-
ku
Národnej rady Slovenskej republiky za
správne a zodpove-
dajúce
potrebám plnenia všetkých funkcií nášho parlamentu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej vystúpi pán poslanec Sečánsky a
po ňom pani po-
slankyňa
Rusnáková.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán predseda,
pán prezident,
pani podpredsedníčka vlády,
dámy a páni,
ako jeden z predkladateľov zákona o rokovacom poriadku
sa
chcem vyjadriť k pripomienkam prezidenta republiky, pre
ktoré
v súlade s článkom 87 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej re-
publiky
vrátil zákon do Národnej rady na
opakované prerokú-
vanie.
Prezident republiky má k zákonu 5
vlastných pripomienok
a
16 ďalších, ktoré mu dala vláda. Sú predmetom dnešného ro-
kovania. Niektoré z nich, a tých je väčšina,
podľa mojej
mienky skvalitňujú, resp. precizujú text zákona a
nevidím
príčinu,
pre ktorú by ich Národná rada nemala schváliť. To
sa
týka pripomienok prezidenta pod číslom 1, to je pripo-
mienka
k § 20 odsek 1, pripomienka pána
prezidenta pod čís-
lom
5, ktorá sa týka § 107 odseku 1, ďalej
pripomienky vlá-
dy, ktoré sa
týkajú paragrafov 18, 43, 47, 109, 126, 128
a
129. S
týmito sa stotožňujem
a budem hlasovať za ich
schválenie z
dôvodov, ktoré som
uviedol. Pripomínam, že
to
sú pripomienky, ktoré máte uvedené v
správe ústavnopráv-
neho
výboru a ktoré sú odporučené na prijatie.
Pripomienky vlády k § 107 a k § 20 odsek 1 sú obsahovo
totožné s
pripomienkami prezidenta v
bodoch 1 a 5. Ich
schválením
sa vyhovuje aj pripomienkam vlády.
Nestotožňujem sa však s pripomienkami pána prezidenta
pod
číslom 3 a 4 a s pripomienkami vlády, ktoré sa týkajú
§
69 a § 129.
Pokiaľ
ide o používanie jazyka
národnostných menšín
v
Národnej rade, to je pripomienka
prezidenta republiky pod
bodom 2. K
tejto otázke sa vyslovilo už dosť pripomienok
a
námietok, rozhodnete sa v súlade so
svojím svedomím a ur-
čite
budete hlasovať podľa svojho.
Prezident republiky k pripomienke číslo 3 navrhuje vy-
pustiť
z rokovacieho poriadku § 82 odsek 2.
Tento odsek ho-
vorí,
že na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov
k
zákonu na schôdzi Národnej rady je potrebný súhlas aspoň
15
poslancov. Rozpor vidí v tom, že je nelogické, aby v rám-
ci
zákonodarnej iniciatívy mohol celý text
zákona predložiť
jeden
poslanec a pozmeňujúci návrh k nemu môže
dať iba za
súhlasu
15 poslancov. Kladie otázku, či to
zodpovedá zmyslu
ustanovenia
článku 87 odseku 1 ústavy, a preto
navrhuje od-
sek
2 § 82 zo zákona o rokovacom poriadku vypustiť.
Rokovací
poriadok, resp. o ňom schválený zákon podľa
mojej
mienky vôbec nebráni uplatňovaniu zákonodarnej inicia-
tívy
a tým aj výkonu ústavného práva každého
poslanca. Nao-
pak,
som presvedčený, že na to vytvára vhodné podmienky. Ra-
cio
napadnutého odseku je v tom, aby poslanci predkladali
doplňujúce a pozmeňujúce návrhy k zákonom
predovšetkým na
schôdzach
výborov, kde je na to dostatok
priestoru a dosta-
tok
času. Ak vezmeme do úvahy súčasný,
poviem to veľmi jem-
ne,
neblahý stav v legislatívnom procese,
keď sú na schôdzi
Národnej
rady podávané k návrhom zákonov desiatky a stovky
pripomienok
na jednej strane a na druhej strane prísne leho-
ty
pre predkladateľa, tri čítania návrhov
zákonov, nové po-
stavenie
gestorského výboru a mnohé ďalšie inštitúty v roko-
vacom
poriadku, dôjdeme k objektívnemu záveru, že toto všet-
ko naozaj
znamená skvalitnenie legislatívneho procesu.
A
o to nám predsa ide. Z toho dôvodu nepokladám za správne
schváliť
túto pripomienku pána prezidenta, to znamená vypus-
tiť
tento odsek z rokovacieho poriadku.
Námietka proti § 92 odseku 1 je sčasti odôvodnená, ale
myslím
si, aj kontradiktórna. Je pravdou, že ústava v článku
102
pod písmenom n) dáva prezidentovi republiky možnosť vrá-
tiť
Národnej rade ústavné zákony a zákony s pripomienkami.
Je
tam aj určená lehota 15 dní, teda do 15 dní po ich schvá-
lení. Pripúšťam, že tu sme sa v ústave dopustili určitej
nepresnosti.
Bolo by vari správnejšie povedať do 15 dní po
doručení.
Ale ústava je takáto, musíme s ňou v tomto čase
pracovať,
a preto tu treba nájsť nejaký kompromis, ako prak-
ticky
uspokojiť všetky tri strany.
Vieme, že schválený zákon treba prepísať
na čisto, musí
ho
prekontrolovať a podpísať predseda Národnej rady, predse-
da
vlády, až potom odchádza do Kancelárie
prezidenta repub-
liky
ako oficiálny dokument. Ale vieme aj to, že okrem tohto
oficiálneho
dokumentu je tu aj iná cesta, že čistopisy sa
okamžite
po prekontrolovaní v Národnej rade doručujú tak pá-
nu
prezidentovi, ako aj pánu predsedovi vlády. Teda už tu je
určitá
príprava na rozhodnutie, či vráti zákon, alebo nevrá-
ti. A kontradiktórnosť je v tom, že sa navrhuje
skrátiť
15-dňovú lehotu prakticky na osem dní. Chápem to, je
to
z
praktického dôvodu, ale
iná možnosť, ako to doriešiť,
prakticky
nie je. Preto sa mi zdá, že pôvodný
text, pôvodné
normovanie,
pokiaľ ide o vrátenie zákona
prezidentom repub-
liky
a podpísanie zákona, je lepšie.
K pripomienke, pokiaľ ide o
§ 69, ktorú vzniesla pani
podpredsedníčka
vlády, a ktorá je nakoniec aj predmetom pri-
pomienky
pána prezidenta:
Dámy a páni, uvedomujem si, že máme
trojdelenie štátnej
moci
- moc zákonodarná, moc výkonná, moc
súdna - a uvedomu-
jem si, aké
je nesmierne náročné a ťažké nájsť, normovať
vzájomné
vzťahy medzi nimi tak, aby ani jeden z týchto člán-
kov
štátnej moci sa svojím spôsobom nemohol vyvyšovať nad
ostatné dva články.
Hovoríme, že tu hľadáme určité brzdy
a
protiváhy. Tým, že ukladáme Národnej
rade prijať legisla-
tívne
pravidlá, bez ktorých je zákonodarný proces nemožný,
nediktujeme niečo
vláde. Upravujeme tento
proces. Ak si
preštudujete
legislatívne pravidlá, je to okolo 15
paragra-
fov
(myslím si, že presne pätnásť), tam sa
prakticky hovorí
o
základnej systematike zákona, delení, členení, ďalej čo má
obsahovať
dôvodová správa, čo má obsahovať zlučovacia dolož-
ka,
ktorú navrhujeme prijať, a podobne. Uvážte, či by sa od-
sek
2 z § 69, teda záväznosť legislatívnych pravidiel, mal
vypustiť.
Pripomínam, že ide o zákony Národnej rady, a preto
si
myslím, že Národná rada má právo prijať pravidlá, podľa
ktorých
budú usporiadané tieto zákony.
K §
129 budem veľmi stručný. Tento
paragraf prakticky
hovorí
o tom, čo je to interpelácia, že je to
kvalifikovaná
otázka,
ktorá sa týka - budem to parafrázovať - pôsobnosti
ministra, pokiaľ ide
o plnenie zákonov, ďalej pokiaľ ide
o
plnenie programového vyhlásenia vlády a pokiaľ ide o plne-
nie
uznesení Národnej rady. Je námietka,
aby slovo "uznese-
ní"
bolo nahradené slovom "odporúčaní".
Ak by som chcel po-
užiť jazyk pána
Klausa, tak by som mohol povedať, že ide
o
hlboké nedorozumenie a pravdepodobne o
toto nedorozumenie
tu ide, pretože nevidím príčinu, prečo
by poslanec alebo
skupina
poslancov na základe uznesenia výboru nemohli urobiť
poslanecký prieskum aj
na plnenie uznesení Národnej
rady,
ktorými
Národná rada odporúčala vláde určité plnenia. Teda
aj
odporúčanie prijímame uznesením. Nie
je to možné prijať
inak.
Dalo by sa hovoriť aj o ostatných pripomienkach. Prak-
ticky
sa stotožňujem s tým, čo je uvedené v
správe ústavno-
právneho výboru.
Aj rozprava, ktorú
tu zažívame včera
i
dnes, signalizuje, že je vrcholný čas, aby sme prijali no-
vý
rokovací poriadok.
Nechcem
opakovať, že jednou
z príčin alebo jednou
z
úloh nového rokovacieho poriadku, ktorú
si dal predklada-
teľ,
je aj chrániť čas poslanca a umožniť,
aby sa tento čas
v
parlamente efektívne využíval. Zatiaľ to
tak naozaj nie
je.
Preto vám odporúčam, aby sme nový rokovací poriadok aj
s
pripomienkami ústavnoprávneho výboru schválili.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Pani poslankyňa
Rusnáková. Me-
dzitým
sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
chcel by som pánu poslancovi položiť
otázku. Chápem, že
ustanovenie
o 15 poslancoch, ktorí majú predložiť pozmeňujú-
ci návrh,
bolo volené v
dobrej vôli, aby sa spružnilo
a
zefektívnilo rokovanie Národnej rady.
Ale vzniká tu jedna
pozoruhodná
situácia, ktorej sme svedkami už dnes. Napríklad
Demokratická
únia nemôže prostredníctvom ústavnoprávneho vý-
boru a výboru
pre štátnu správu,
samosprávu a národnosti
predložiť
žiadny pozmeňujúci návrh, napriek
tomu, že má 15
poslancov.
Na
druhej strane tento zákon dovoľuje, aby najmenší
poslanecký
klub mohol mať 8 poslancov. Je samozrejmé, že 8
poslancov
nemôže sedieť naraz v desiatich
výboroch. To zna-
mená,
že budú výbory, kde tento poslanecký klub - aj keby
bolo proporcionálne rozdelenie vo výboroch
- takýto malý
poslanecký
klub nebude mať nikde svojho zástupcu.
A to zna-
mená,
že v takom prípade by poslanecký klub - v podstate, aj
keby
sa všetci podpísali pod pozmeňujúci návrh, ktorý chce
istá politická
strana prostredníctvom poslaneckého klubu
predložiť
- nemá šancu takýto návrh predložiť. Preto si mys-
lím,
že námietka pána prezidenta je v tomto prípade správna.
Ale
ak by sme chceli dať príležitosť poslaneckým klubom, tak
minimálne
to číslo treba upraviť tak, aby aj najmenší posla-
necký
klub mohol predložiť svoj pozmeňujúci návrh.
Ak
tento rokovací poriadok
skutočne bude platiť
-
a predpokladám, že áno -, v tom prípade vopred treba ozná-
miť,
že poslanecký klub Demokratickej únie
vo výboroch, te-
da
v týchto dvoch výboroch, nemá možnosť
podať pozmeňujúci
návrh.
Myslím si, že by sme mali rešpektovať pripomienku pá-
na
prezidenta. Navyše zákon neznemožňuje
poslancovi stať sa
nezávislým,
a vtedy už nemá okolo seba žiaden klub a už ťaž-
ko
by mal možnosť predložiť návrh, pretože
nemôže byť jeden
poslanec
vo viacerých výboroch.
Pokiaľ ide o pripomienku, že by sa takýto poslanec mo-
hol zúčastniť na schôdzi iného výboru,
aj to je riešené
v
rokovacom poriadku, ale podľa
tohto návrhu predkladá len
svoje
stanovisko, a nie návrhy a doplnky. Takže bolo by sku-
točne
treba zabezpečiť, aby mal každý poslanec možnosť pred-
ložiť
návrh.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Dovolím
si podporiť svojho kolegu pána
Romana Kováča
s
jeho názorom na číslo alebo na nutný počet poslancov, kto-
rí
môžu predkladať pozmeňujúci návrh. Otázka
znie, či vôbec
podľa
určitých zvyklostí rokovania
parlamentu môžeme teraz
zasiahnuť
do pánom prezidentom dotknutého paragrafu a navrh-
núť,
aby tam namiesto čísla 15 bolo číslo 5, alebo v tom
prípade
sa prihováram - z toho dôvodu, ktorý povedal pán Ro-
man
Kováč - za akceptovanie pripomienky
pána prezidenta. Je
mi
ľúto, pretože skutočne nemôžeme obmedziť právo poslanca
vystúpiť
pred plénom Národnej rady.
Na druhej strane si dovolím opýtať sa
pána poslanca Se-
čánskeho,
ako treba chápať v § 92 odsek 2, ktorý
hovorí, že
ustanovenie v odseku
1 neplatí, ak vláda postupuje podľa
článku
84 ods. 4 ústavy. To znamená, že tam už potom neplatí
4-dňová
lehota na rozhodnutie? Mám taký dojem, že sa tam do-
stávame
do tvrdej kontradikcie zmyslu. Buď platí, že zákon
musí
byť vrátený do 15 dní, to znamená vrátane rozhodnutia
vlády,
alebo to neplatí, ale potom je porušená ústava.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Sečánsky.
Poslanec M. Sečánsky:
Pánu poslancovi Kováčovi - rokovací poriadok vôbec ne-
bráni
(prepáčte, začnem trošku zoširoka)
poslancovi predlo-
žiť
návrh zákona. Nie. To zostalo. Rokovací poriadok vôbec
nebráni,
naopak, zdôrazňuje vystúpenie poslanca vo výboroch.
Ak
má pripomienky, nech ich predloží predovšetkým vo výbore.
Rokovací
poriadok len bráni tomu, aby nevznikala situácia,
ktorá
vzniká veľmi často aj teraz, že
pripomienky k zákonom
sa
dávajú na pléne Národnej rady.
Vychádzame z úzu, ktorý sme si kedysi schválili
(bolo
to
ešte v minulom volebnom období), že sa
pri vrátených zá-
konoch
budeme pridržiavať len pripomienok,
ktoré sú predme-
tom
opakovaného prerokúvania. Ak by bol pán prezident namie-
tal,
že 15 hlasov je veľa, a bol by povedal, že navrhuje 8
hlasov,
bol by som odporúčal prijať 8 alebo 10
hlasov. Pri-
pomínam,
že v parlamente prvej republiky bol úzus 10. Bol
potrebný súhlas desiatich poslancov. Bohužiaľ,
môžeme len
rokovať,
či prijmeme námietku pána prezidenta, alebo neprij-
meme.
Nejaká iná formulácia už nie je možná.
A
ďalej len pripomínam, že pán prezident nenamietal
oprávnenie
v treťom čítaní, ak poslanec chce podať návrh,
tam
je 30 hlasov poslancov. K tomuto nebola vznesená námiet-
ka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Predseda ústavnoprávneho výboru pán
Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Chcel by som tiež reagovať jednou
poznámkou na vystúpe-
nie
pána poslanca Kováča. A navyše k tomu, čo uviedol pán
poslanec
Sečánsky, chcem uviesť, že základné ústavné právo
zákonodarnej
iniciatívy či už poslanca, alebo vlády
spočíva
v
tom, aby parlament v konečnom dôsledku prerokoval jeho ná-
vrh
zákona a s konečnou platnosťou o jeho návrhu zákona roz-
hodol.
To znamená, že ak teraz rozprávame o
istých zmenách,
ku
ktorým by mohlo dôjsť v priebehu rokovania o tomto návrhu
zákona,
je to už záležitosť sekundárna, a nie primárna aj
z
hľadiska základných práv a slobôd poslanca v oblasti záko-
nodarnej
iniciatívy.
Inými
slovami, vnášanie nových
návrhov, pozmeňujúcich
návrhov
v priebehu rokovania, povedzme, o poslaneckom návrhu
zákona,
je istým spôsobom parazitizmus na inej
právnej nor-
me,
ale mám to na mysli v dobrom zmysle
slova. Parazitizmus
v
tom, že niekto si musí zažiť celú tortúru od času spísania
návrhu zákona,
jeho riadneho doručenia
do parlamentu,
zdôvodňovania tohto zákona vo výboroch, prípadne vo
vláde
atď.,
a niekto vystúpi napríklad v druhom čítaní a dá tam
celý
rad pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré abso-
lútne
nie sú v súlade s tým, čo chcela, povedzme, vláda ale-
bo
ten-ktorý poslanec v tejto legislatívnej práci obsiahnuť.
To
znamená, že v žiadnom prípade tu nie je dotknuté právo
ani
skupiny, ani jedného poslanca v tom, ak
má nejaký iný
zásadný názor na
riešenie tejto problematiky, aby
nezažil
celý
proces, ktorý musel zažiť iný.
Čiže, iným spôsobom, aj preto sme tam
dávali ten limit,
povedzme,
pätnástich poslancov. Pán poslanec Bugár navrhoval
viac,
a to na poslanecké kluby a nie na nejaký výpočet. Obá-
vam
sa skutočne, že už s týmto počtom nie je možné teraz hý-
bať.
Ale nejaký cenzus tam podľa môjho názoru musí byť, lebo
nikde
nie je napísané, že ani vo veľkom poslaneckom klube,
napríklad
HZDS, kde je vyše 60 poslancov, ak nejaký poslanec
bude chcieť pri
druhom čítaní predložiť
pozmeňujúci alebo
doplňujúci
návrh, bude automaticky úspešný. On musí proste
lobbovať.
Musí lobbovať u svojich partnerov, musí lobbovať
u
iných, ktorí sa zaoberajú tou problematikou, ktorá sa rie-
ši,
a hľadať záujem. Čiže v tomto smere, myslím si, že poli-
tická
príslušnosť nie je až taká dôležitá ako istý záujem,
ako
istý lobbizmus, a myslím si, že to aj tak má byť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Ešte raz pán poslanec
Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Myslím si, že vychádzame z nesprávnej
skúsenosti, ktorú
máme dodnes
z obrovského množstva
pripomienok, ktoré sa
predkladajú
na pléne, pretože toto množstvo vyplýva
z časo-
vého stresu, pod
ktorým poslanci pracujú.
Preto väčšinou
dostávajú
názory, kvalifikované názory k zákonom
až vlastne
pri
rokovaní na pléne. Nemajú čas sa pripraviť, resp. nemajú
čas
získať kvalifikované názory na predložené návrhy zákonov
počas
rokovania alebo do rokovania výborov. Myslím si, že
meníme
systém, a preto budeme mať na to
trošičku viacej ča-
su.
Napriek tomu si však myslím, že by sme sa nemali vyberať
cestou
lobbizmu. Myslím si, že každý poslanec má právo vy-
sloviť
svoj názor a každý poslanec má vlastne právo
takýmto
spôsobom
vstupovať do legislatívneho procesu.
Možno uvediem
opačný
extrém. Páni poslanci, ako to bude vyzerať, keď nebu-
de
môcť každý poslanec alebo menšia
skupina, alebo daný po-
slanecký
klub - ten najmenší, predložiť
pozmeňujúce návrhy?
No
tak urobí to, čo mu bude dovoľovať
tento rokovací poria-
dok,
a pripraví 8 novelizácií toho zákona,
ktorý bol prero-
kovaný, a budeme
sa musieť tým zaoberať v celom procese.
Myslíte
si, že to zrýchli naše rokovanie? Ja si nemyslím.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, to vôbec nie je tak.
Rokovací poriadok má
tri
čítania a stane sa, že možno jeden zákon budeme prerokú-
vať
aj pol roka, ale nie z toho dôvodu, o ktorom ste hovori-
li.
To sa môže stať pri prvom čítaní a prvé čítanie mu to
zamietne.
Takže to vôbec nie je tak, ako ste povedali.
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Chcem
reagovať na poznámku pána poslanca Brňáka. Pán
poslanec,
nechápem zákonodarnú iniciatívu len v
tom zmysle,
že
podávam návrh zákona alebo novely zákona, ale podľa mňa
zákonodarná
iniciatíva poslanca je aj to, že navrhne zmenu
niektorého
navrhovaného ustanovenia. Aj to je tvorba zákona.
V
tomto zmysle nemôžete hovoriť o parazitizme.
Po druhé, nemôžete hovoriť o parazitizme
preto, že na
jednej
strane ho máte v rokovacom poriadku zavedený, to zna-
mená,
že keď to poslanec spraví vo výbore, tak to nie je pa-
razitizmus, keď to
spraví na plenárnej
schôdzi, už je to
podľa
vás parazitizmus. To je nelogické. Ide
o jeden a ten
istý
akt, ide o predloženie doplňujúceho alebo pozmeňujúceho
návrhu.
Teraz dovoľte, skúsme si modelovať
situáciu poslanca,
nezávislého
poslanca, ktorý je tu sólový, alebo malého po-
slaneckého
klubu. Pri prvom čítaní nemožno predkladať návrhy
na
zmeny a doplnky. Vo výbore tento klub
nemá zástupcu. Tam
nemôže podať pozmeňujúci návrh, pretože podľa
rokovacieho
poriadku
môže dať len stanovisko gestorskému
výboru. To nie
je
návrh a doplnok. To je stanovisko. Pri druhom čítaní ho
nemôže
tento poslanecký klub predložiť, pretože nemá 15 čle-
nov,
ale napriek tomu by chcel prejaviť svoju zákonodarnú
iniciatívu. A pri
treťom čítaní ho čaká
ďalšia prekážka
-
30 poslancov. Tak alebo sme mali prijať pravidlo, že po-
slanecký klub musí
mať 15 ľudí, a potom tomu prispôsobiť
čísla, alebo sme
mali prijať pravidlo, že najmenší počet
poslancov,
ktorý môže odovzdať pozmeňujúci návrh,
je 8 čle-
nov,
alebo, a myslím si, že je to najlepšie,
akceptovať ná-
zor
pána prezidenta, pretože rešpektujeme
aj postavenie ne-
závislého
poslanca a jeho právo na zákonodarnú iniciatívu,
rešpektujeme
aj právo malého poslaneckého klubu a
rešpektu-
jeme
aj právo veľkého poslaneckého klubu. Skutočne sa do-
mnievam, že je
oveľa lepšie prerokovať
pozmeňujúci návrh
v
pléne, ako lobbovať v kuloároch a hľadať spojencov na pod-
poru
pozmeňujúceho návrhu. Myslím si,
že to je oveľa efek-
tívnejšia
parlamentná práca.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán predseda Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Nechcem
polemizovať s vaším
názorom. Isteže, pravda
môže byť aj
niekde inde. Chcel som len zdôvodniť, z akej
myšlienky sme vychádzali pri tejto konštrukcii,
ktorú som
naznačil.
V žiadnom prípade, pokiaľ ste spomínali slovný vý-
raz
parazitizmus, ja som parazitizmus
nechápal ako dehones-
tujúci
stav alebo v negatívnom zmysle slova. Chápal som ho
ako
faktický stav. A myslím si, že ako faktický stav ten pr-
vok
v zákonodarnej iniciatíve iného je
celkom vhodný výraz.
Nevnímam
to tak, ako ste to vnímali vy.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem pánu poslancovi Kováčovi povedať,
že pán Brňák má
pravdu. Právom zákonodarnej iniciatívy a zákonom sa vždy
myslel
súhrn právnych noriem alebo právnych ustanovení, teda
konkrétny
právny predpis. To znamená, že právom zákonodarnej
iniciatívy
sa myslí iniciovať zákon. Preto sa
aj od naj-
starších čias zákony
nielen číslovali, tak ako sa u nás
v
zmysle zákona o Zbierke zákonov číslo 1 z roku 1993 číslu-
jú,
ale trebárs v Spojených štátoch
amerických alebo kedysi
v
Ríme sa zákony uvádzali menom toho, kto
ich navrhol. Tak-
že,
samozrejme, je tam právo iniciatívy.
Toto je už len do-
pĺňanie konkrétneho návrhu zákona, a to nie je v nijakom
prípade
zákonodarná iniciatíva.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Predovšetkým oceňujem, že sme sa vecne vrátili v našom
rokovaní
k otázkam, ktoré sú podstatou vráteného rokovacieho
poriadku.
V plnom rozsahu podporujem názory,
ktoré prednie-
sol
pán Sečánsky. Predovšetkým si nemyslím, že je obmedzenie
zákonodarnej
iniciatívy to, keď v procese pri druhom čítaní,
pri
treťom čítaní racionálne upravíme, aby sa do
toho ne-
vstupovalo nepripravene. Včera sme tu
mali veľmi klasický
prípad,
ktorý ukázal, že to nie je vhodné.
Čo
je problémom? Od začiatku som bol
pri diskusiách
o
tomto, a problémom je počet hlasov, či je to 15 alebo iný.
Je
tu určitý rozpor logiky. Poslanecký klub má mať podľa no-
vého
rokovacieho poriadku 8 poslancov, ale tento klub v tej-
to
veci je dosť obmedzený. Viacerí sme to navrhovali, ne-
uspeli
sme. A tu pán Sečánsky hovoril, že nemôžeme do toho
vstupovať týmto číslom, zmeniť číslo 15 na 8, lebo je tu
úzus.
Ja ten úzus, vlastne precedens rešpektujem, ale pán
prezident
spochybnil túto záležitosť. Tvrdíme, že určitý po-
čet
tam treba. Chcem poprosiť, či by sme sa
kvôli racionál-
nosti
nedohodli, aby sme toto číslo zladili s
počtom, ktorý
bude
mať poslanecký klub v budúcnosti.
Stručne povedané, či
by
sme sa nezhodli na tom, že v tomto
ustanovení síce nevy-
hovujeme
názoru pána prezidenta, že je obmedzená zákonodarná
iniciatíva
poslanca, ale počet z 15 znížime, aby to zodpove-
dalo
poslaneckému klubu, t. j. na počet 8. Viem, že je to
svojím
spôsobom určitý kompromis, ale vidím racionálnosť to-
ho,
aby sme skutočne nemuseli potom o pol
roka konštatovať,
že
treba v tejto časti novelizovať rokovací poriadok.
Ďakujem, že ste ma vypočuli.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, len jednu vetu. Súhlasím
so všetkým, čo
ste
povedali, aj to, že sme sa dohodli, že je tu úzus, ktorý
by
sme nemali narušiť, ale ten počet
nebol na počet členov
v
klube alebo na počet členov vo výbore.
Ten počet je už na
počet
poslancov, aby tu došlo k zhode tak opozičných, ako
koaličných
poslancov. Vychádzali sme z toho, aby návrh, nový
pozmeňujúci
návrh, bol taký racionálny, že ho
prijímajú po-
slanci,
a nie jedno politické združenie alebo druhé.
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda, ešte sa vrátim k
zdôvodneniu, kto-
ré
hovorili pán poslanec Sečánsky, aj pán poslanec Benčík.
Prosím vás, máme aj zákon o
poslancoch a tento zákon
v
§ 12 písm. d) hovorí, že poslanci sú
oprávnení predkladať
Slovenskej národnej
rade a jej orgánom návrhy, podnety
a
pripomienky k predloženým návrhom
zákonov. Potom sa tento
zákon
dostane do rozporu so zákonom o rokovacom poriadku,
pretože
ak to nemôže urobiť každý poslanec, môže to urobiť
len 15 poslancov. A vysvetlil som vám mechanizmus malého
poslaneckého
klubu, takže vzniká rozpor týchto dvoch záko-
nov.
Ktorý z nich bude platiť?
Pán
prezident upozornil na
pozbavenie poslanca jeho
práva. A to
právo je vyjadrené práve v zákone
číslo 45
o
poslancoch v § 12, teraz som čítal písmeno d). To znamená,
že
vlastne zákonom o rokovacom poriadku rušíme platnosť § 12
písmena
d) zákona o poslancoch. Myslím si
preto, že by sme
mali
v tejto chvíli akceptovať názor pána prezidenta a po-
kračovať.
Nevieme, čo nám to trojité čítanie
prinesie, uvi-
díme,
koľko bude návrhov, a potom to môžeme
prípadne zmeniť
a
upraviť, ale v tejto chvíli nerušme jedným zákonom ustano-
venie
iného zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Aj keď súhlasím s názorom pána poslanca Kováča, predsa
v
záujme toho, aby sme sa pohli dopredu,
dovoľte mi obrátiť
sa
s prosbou na pána prezidenta, aby rozšíril svoje pripo-
mienky
k uvedenému textu o možnosť zmeniť toto
číslo. Navr-
hujem
počet poslancov 5. Nepoznám žiadne
ustanovenie, ktoré
by znemožňovalo pánu prezidentovi vzniesť tu
pri rokovaní
novú
pripomienku.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Sečánsky.
Poslanec M. Sečánsky:
K
pánu poslancovi Kováčovi:
Vôbec sa nedostávajú do
rozporu
dva zákony, ktoré menoval. Rokovací poriadok alebo
len
tie podmienky, o ktorých hovorí zákon o poslancoch. Pri-
pomienky
treba dávať predovšetkým vo výboroch.
Aj to je Ná-
rodná
rada.
Dámy a
páni, dovoľte mi ešte jednu
poznámku k tomuto
kvóru.
Pamätáte sa, asi pred trištvrte rokom
sme boli z ús-
tavnoprávneho
výboru v Rakúskej národnej rade, kde sme sa
pýtali
práve na tieto otázky, ako je to s
predkladaním pri-
pomienok
k návrhom zákonov priamo na rokovaní Národnej rady.
Pán
predseda právneho výboru sa na nás najprv pozrel s nepo-
chopením,
a potom povedal: Ak by tam padla len
jedna jediná
pripomienka,
tak by to považovali za pracovný úraz parlamen-
tu.
Pýtali sme sa v Nemecku v Bundestagu,
ako je to s pred-
kladaním
týchto čiastkových návrhov pri rokovaní Bundestagu.
Až keď sme
opakovali otázku druhý
alebo tretíkrát, potom
pochopili,
o čo ide. Niečo také tam neexistuje.
Obhajuje sa
to,
čo v rámci jednotlivých frakcií vzniklo, alebo aký bol
predložený
návrh, a na čom sa dohodli výbory. To
sa obhaju-
je.
Tým však nechcem negovať, aby poslanci za splnenia urči-
tého
limitu nemohli predkladať návrhy aj v Národnej rade.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz pán poslanec Roman Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Pán poslanec Sečánsky, nechcem sa s vami
nejakým spôso-
bom
dostať do rozporu, ale prosím vás, vysvetlite mi, ako
môže
poslanec, resp. poslanecký klub, predložiť návrh vo vý-
bore,
v ktorom nie je.
Opakujem znovu, už dnes máme situáciu,
kde náš posla-
necký klub, ak
bude zákon pridelený len dvom výborom, to
znamená
ústavnoprávnemu výboru a výboru pre štátnu správu,
nemôže
predložiť pozmeňujúci návrh, pretože § 50, myslím, že
to je odsek
2, hovorí, že členovia výborov, ktorým nebol
pridelený
návrh na prerokovanie, môžu písomne
oznámiť svoje
stanovisko,
ale nie návrh. Tak tam malo byť, že môžu predlo-
žiť
svoje návrhy, pripomienky a sú prizvaní na rokovanie.
Navyše poslanec je zbavený práva hlasovať o svojom návrhu,
pretože
tam nemá žiadneho člena svojho klubu,
ktorý by pod-
poril
alebo hlasoval za jeho návrh, a sám tam hlasovať nemô-
že.
V tom vidím rozpor. A preto vás prosím, aby ste pochopi-
li
situáciu, opakujem znovu, malého poslaneckého klubu, kto-
rý
bude mať osem členov. Tento poslanecký klub nebude mať
členov minimálne v
dvoch výboroch. To
jednoducho fyzicky
nejde.
Ako tento poslanecký klub v takejto situácii predloží
pozmeňujúci
návrh? Poprosil by som o toto vysvetlenie, aká
bude
technika.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Pán kolega, navrhli ste alebo
ste sa skôr opýtali, či
existuje ustanovenie, ktoré by bránilo pánu prezidentovi
rozšíriť
rozsah jeho pripomienok. Existuje také ustanovenie.
Je
to ustanovenie v ústave, ktoré hovorí o tom, že prezident
do
15 dní môže vrátiť zákon s
pripomienkami. Potom už nemô-
že,
samozrejme, pripomienky rozširovať,
ani meniť. Ale na-
zdávam
sa, že tá cesta vedie inakadiaľ. Máme tu úzus, že ro-
kujeme len o
pripomienkach, ktoré pán
prezident, prípadne
vláda
má k zákonu. Ale vytvoril sa taktiež
akýsi "podúzus",
že
v rámci ustanovení, ktorých sa v pripomienkach dotkne pán
prezident
alebo vláda, sme prijali niekedy aj odlišné rieše-
nie.
Len na oživenie pripomínam zákon, v ktorom sme menili
účinnosť
inak, ako navrhol pán prezident na
minulej schôdzi
Národnej
rady. To znamená, podľa môjho názoru, aj v tomto
prípade
je možné dať návrh na iný počet, pretože ide vlastne
o
spochybnenie tohto ustanovenia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V tom
máte pravdu, pán poslanec, že
účinnosť, pretože
keď
sme prijímali zákon, už by bola dávno platila účinnosť
a
zákon ešte nebol vonku, tak vtedy sa
to menilo. Ale bolo
to
technické riešenie.
Poslanec I. Šimko:
Bol na to dôvod, ale vždy jestvuje nejaký dôvod.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlási sa pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Hrušovský:
Ak dovolíte, aj ja by som sa v krátkosti
vyjadril k to-
muto
problému.
Pán
poslanec Prokeš aj pán poslanec Kováč majú isté
obavy
o to, že poslanecké kluby, ktoré budú mať menej ako
15
členov, nebudú môcť podávať pozmeňujúce návrhy pri prero-
kúvaní
návrhu zákona v parlamente pri druhom čítaní. Áno, je
to
pravda, ale nezamieňajme si tu právomoci alebo iniciatív-
nu právomoc
poslaneckého klubu s iniciatívnou právomocou
poslanca.
Tu vlastne, keď sme dotvárali už
definitívne zne-
nie návrhu zákona, vychádzali sme z
nedobrých skúseností,
ktorých sme boli
a aj teraz sme svedkami pri prerokúvaní
niektorých
návrhov zákonov tu v pléne.
Včera - iste sa neurazí na mňa pán poslanec Cuper - tu
jeden poslanec predniesol 15 pozmeňujúcich návrhov, o čom
nikto
iný okrem neho v tejto rokovacej sále nevedel. Tomu sa
chceme
vyhnúť, a nie zabrániť poslaneckým klubom dávať po-
zmeňujúce
návrhy, ale skvalitniť legislatívny
proces prijí-
mania
zákonov v pléne tým, že ten, kto chce podať pozmeňujú-
ci
návrh, si dopredu obíde, osloví a presvedčí iných poslan-
cov
o dôvodnosti podania takéhoto pozmeňujúceho návrhu.
Pripúšťam, že sme neboli celkom dôslední pri zvážení
počtu
poslancov, ktorí môžu podať pri druhom čítaní pozmeňu-
júci
návrh. O tom, či je možné ešte teraz v rámci prerokúva-
nia zmeniť tento stav, kde pán
prezident hovorí, aby sme
dali
priestor aj jednému poslancovi,
prípadne iným počtom
poslancov,
azda budeme môcť rozhodnúť hlasovaním. Ale moje
stanovisko je také,
že nejde o poslanecké kluby, ale ide
o
individuálneho poslanca, pri jeho
iniciatíve podať pozme-
ňujúci
návrh a získať na svoju stranu väčšiu skupinu poslan-
cov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Sečánsky. Pardon, pán
poslanec Cuper bol
predtým.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Hrušovský, iba názorne som predviedol, čo
opozícia
praktizuje ako pravidlo, že sa to tak nemá robiť.
Samozrejme
(pokoj, ja som tebe nehovoril nič, keď si rozprá-
val),
že je to logické, súhlasím s pánom
Sečánskym, bol som
tiež
v rakúskom parlamente a počul som to, že zákon sa má
naozaj
tvoriť vo výboroch, a nie na pléne. Iste sú situácie,
keď
sa to takto zrealizovať nedá, ale teraz vidíme, že sa to
bude
musieť robiť podľa nového rokovacieho poriadku a som za
to,
aby sa to realizovalo vo výboroch.
Samozrejme, ak vláda
alebo
jednotliví ministri budú chcieť zlepšiť
zákon ešte na
poslednú
chvíľu, budú musieť dať novelu. Trochu
to zasa le-
gislatívny
proces skomplikuje.
Ďalej som chcel povedať, že naozaj, pán poslanec Šimko
má
pravdu. Pripomienky sa dodatočne nedajú zakomponovať do
vráteného
zákona. Vždy sme rozhodovali iba o návrhoch, ale
prezidentom
vrátený zákon nie je návrh zákona, ale zákon.
A pánu
Kováčovi chcem povedať, že
samotná dikcia § 12
neodporuje tomu, že
by poslanci nemohli - hovorí sa nie
o
poslancovi, ale hovorí sa zrejme
asi zámerne o poslan-
coch
-, lebo inak by sa nedala tvoriť kolektívna vôľa ani vo
výboroch
alebo v komisiách výborov. To znamená,
aby som bol
pochopený,
naozaj nie som proti tomu, aby nebolo menej ako
15,
ale musel by byť ešte mechanizmus na to, ako otvoriť sa-
motné
pripomienky prezidenta, aby sa dal zmeniť ten počet.
Ale
nebude to rozhodne v rozpore so zákonom o poslancoch.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Sečánsky.
Poslanec M. Sečánsky:
Prepáčte, že znova vystupujem, ale chcem len odpovedať
na
otázku pána poslanca Kováča. Čo chápe pod pojmom stano-
visko?
Svoje stanovisko, návrh vyjadrím aj tým, že dám odpo-
rúčací
alebo doplňujúci návrh alebo
pripomienku. To je moje
stanovisko
k tomu. A tomu rokovací poriadok vôbec nebráni,
naopak, v §
75 ods. 2 hovorí, že poslanci, ktorí nie sú
členmi
výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, môžu svo-
je
stanovisko oznámiť gestorskému
výboru atď., atď. To je
jedna
pripomienka.
Druhá pripomienka - spomínam si, ako sme dospeli k po-
čtu
15. Prakticky k tomuto počtu sa dospelo, keď sme tvorili
druhý
návrh, a vychádzalo sa zo zásady, že
poslanecké kluby
nemajú
zákonodarnú iniciatívu. Túto iniciatívu
majú poslan-
ci, výbory a
vláda, nikto iný. Preto ten počet, koľko má
klub
členov, s týmto akosi nie je
kompatibilný a nedá sa na
tomto
stanovisku stavať.
Ďalej - pokiaľ pôjde o názory poslancov, ktorých výbor
neprijme,
tak v § 52 ods. 5 máme určitú brzdu, kde hovoríme,
že
ak najmenej tretina prítomných členov
výboru nevyslovila
s
uznesením súhlas, potom sa v uznesení uvedie ich stanovis-
ko,
ak o to požiada ktorýkoľvek z
prítomných členov výboru.
Ak
sa v gestorskom výbore skumuluje viac takýchto názorov
z
viacerých výborov, gestorský výbor s tým bude musieť niečo
robiť, bude sa
musieť s tým zaoberať, bude musieť hľadať
cestu,
ako prakticky zladiť stanoviská tak, aby to bolo kom-
patibilné,
aby sa to mohlo predložiť Národnej rade.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Prosím, aby sme mohli skončiť s
faktickými
poznámkami.
Hlasovaním vyjadríme svoj názor. Ešte pán posla-
nec
Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Pán
predseda, ospravedlňujem sa,
že sa znovu ozývam,
ale
po tom, čo teraz povedal pán poslanec
Sečánsky, sa pri-
znám,
že buď nerozumiem Ústave Slovenskej republiky, alebo
nerozumiem
tomu, čo vlastne chceme v rámci tohto rokovacieho
poriadku.
Ak je nositeľom ústavodarnej moci, ak je nositeľom
ústavodarnej a zákonodarnej iniciatívy poslanec, tak
akým
právom
potom chceme rokovacím poriadkom jeho
právo obmedziť
na
skupinu alebo dať ju skupine?
Pán poslanec, hovorili ste o tom, že klub
nemá právo na
túto
iniciatívu. Pýtam sa, akým právom ho potom dávame neja-
kej
inej skupine a nútime poslanca vystupovať v skupine. Do-
volím
si vás upozorniť na článok 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky:
"Poslanci sú zástupcovia občanov.
Mandát vykoná-
vajú osobne podľa svojho svedomia a
presvedčenia. Nie sú
viazaní
príkazmi." To znamená, že je to viazané na jednot-
livca.
Takže návrh obmedziť to na skupinu
považujem za roz-
por
s ústavou.
Naviac,
pán poslanec Šimko hovoril, že pán prezident
nemôže
rozširovať svoje pripomienky.
Nesúhlasím s pánom ko-
legom,
aj keď verím, že to hovoril v dobrej viere, pretože
na
základe analógie s rozhodnutím Ústavného súdu v inom prí-
pade
vo vzťahu k právam a povinnostiam pána prezidenta, keď-
že
tam nie sú slová "nesmie rozšíriť tieto pripomienky", ne-
vidím
dôvod, prečo by ich nemohol.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda, dovoľte, aby som
predložil dva ná-
vrhy.
Prvý návrh je, aby Národná rada v zmysle ústavy, člán-
ku 73 ods.
2, tak ako ho spomínal pán poslanec Prokeš,
z
pohľadu osobného vykonávania mandátu akceptovala návrh pá-
na
prezidenta.
Ak
tento návrh neprejde, dávam
ďalší návrh, aby sa
v
§ 82, ktorého dikcie sa pán prezident dotkol svojou pripo-
mienkou,
číslovka "15" zmenila na
číslovku "8", čo je mini-
málny
počet poslancov v jednom poslaneckom klube. Tak je po-
tom
možné zabezpečiť, aby členovia klubu, ktorýkoľvek člen
klubu, ktorý osobne vykonáva svoj mandát,
prostredníctvom
presvedčenia
svojho poslaneckého klubu mohol predložiť po-
zmeňujúci
návrh, aj keď tento návrh nemohol predložiť vo vý-
bore.
Upozorňujem ešte pána poslanca
Sečánskeho, že stanovis-
ko
môžem dať výboru, ale nemôžem, nemám
právo o ňom hlaso-
vať,
a to je spochybnenie výkonu mandátu,
pretože vo výbore
nemôžem
hlasovať, keď nie som jeho členom.
Dovoľte tieto dva návrhy. Viem, že
narušujem istý úzus,
ale
myslím si, že toto je vážna vec, na
ktorú upozornil pán
prezident,
a treba ju podľa môjho názoru vyriešiť, aby sme
sa
nedostali do krkolomných situácií,
o ktorých tu hovoril
pán
poslanec Brňák, že budeme podávať novelu novely novely.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem
odpovedať pánu poslancovi
Prokešovi, že ide
o
dosť krkolomné spojenie dvoch ústavných práv - práva záko-
nodarnej
iniciatívy poslanca a mandátu. Mandát, teda povere-
nie poslanca, ktorý získava vo voľbách
od občanov, to je
vzťah
poslanca a občanov. A právo zákonodarnej iniciatívy je
oprávnenie
poslanca podávať návrhy. Takže ja by som tak jed-
noducho
nespájal tieto dve ústavné ustanovenia.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán predseda Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Tiež by som chcel len krátkymi poznámkami
zareagovať na
túto
diskusiu.
V
prvom rade nie je celkom zrejmé, ak sa na jednej
strane
vyčíta uvedenému ustanoveniu
skutočnosť, teda proti-
ústavnosť,
že ide o rozpor so zákonodarnou iniciatívou, čo
jednoznačne
popieram, pretože to je o niečom inom. A na dru-
hej strane žiadate aj pri tomto názore, aby bolo znížené
kvórum.
Čiže tomu nie celkom rozumiem. Buď som
zásadne toho
názoru,
že je to protiústavné, a v takom prípade nie je mož-
né
znižovať kvórum z 15 napríklad na 8,
ale zásadne na jed-
ného
poslanca.
Po
ďalšie, pokiaľ mám
vedomosť, tento návrh dokonca
viackrát
odznel počas rozpravy k tomuto bodu ešte predtým,
ako
pán prezident tento návrh zákona
vrátil. Predniesol ho,
myslím,
pán poslanec Kvarda a ešte niekto. O
tomto návrhu,
konkrétne
aj o tomto čísle, číslovke 8, sa už
riadne hlaso-
valo
a tieto návrhy riadnym spôsobom neprešli.
A tretia poznámka - ak by sa to malo
dotýkať výslovne
len
problematiky zmeny číslovky 15 na 8, vytvára sa nerovno-
vážny
stav v rámci celého rokovacieho
poriadku, pretože le-
hota
nie je výnimočná ani samostatná, ale je
jednou z celej
symetrie
lehôt, a tá symetria je postavená tak,
že ak tu je
15,
pri treťom čítaní 30 a vôbec, tá hra je
oveľa kompliko-
vanejšia.
To znamená, že aj tu by sa mohol vytvoriť značne
nevyvážený
stav, ak by sme jednu lehotu alebo jeden stanove-
ný
počet znížili a iné by sme zachovali.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková, nech
sa páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán prezident,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
poslanecký klub Demokratickej únie
nepodporil pri
schvaľovaní
návrhu zákona o rokovacom poriadku tento návrh
z
viacerých dôvodov. Jedným z nich bolo aj poukázanie na to,
že istým spôsobom sú obmedzované možnosti
prípadne práva
poslancov
Národnej rady.
Aj rozprava k bodu, ktorý predniesol
môj kolega Roman
Kováč,
bola v podstate veľmi krátka a náš poslanecký klub
podporil
zníženie čísla 15 poslancov na
podávanie pripomie-
nok počas schôdze Národnej rady už na spomínané číslo 8.
Možno keby bola rozprava širšia, práve tak ako
dnes, viace-
rí
by boli pochopili, prečo je to dôležité spraviť.
Vláda, bohužiaľ, sa viackrát k viacerým
návrhom zákonov
nevyjadrila.
Vyjadrila sa k návrhu rokovacieho poriadku, sa-
mozrejme,
na čo má právo, a je potrebné z našej
strany kon-
štatovať, že
z pripomienok, ktoré
predložila, podporíme
približne len polovicu. K zostávajúcej časti sa
zachováme
negatívne.
K pripomienkam pána prezidenta mi dovoľte,
aby som sa
vyjadrila trošku
obšírnejšie. Skutočne sú
len dva body,
v
ktorých sa stretli pripomienky prezidenta republiky a vlá-
dy.
Musím dokonca povedať, že pri § 107 je návrh pána prezi-
denta
lepší ako návrh vlády, pretože nespôsobí aj isté možné
nedorozumenie, ktoré by
mohlo pri výklade tohto
paragrafu
nastať.
Pán prezident navrhuje v § 20, aby
spomínaní ústavní
činitelia
mali právo zúčastniť sa na všetkých
schôdzach Ná-
rodnej rady, teda
nielen na verejných, čo náš poslanecký
klub podporuje. Takisto si myslíme, že používanie
jazykov
predstaviteľov
národnostných menšín, ktorí sú poslancami Ná-
rodnej
rady, by malo byť naďalej umožnené, pretože to zodpo-
vedá
istým historickým právam menšín na
našom území, a mys-
lím
si, že by nebolo vhodné, aby práve tento parlament si
pod
demokraciou predstavoval nie
rozširovanie práv, ale zu-
žovanie
práv alebo zrušenie doterajšieho práva.
K
ostatným pripomienkam pána
prezidenta máme takisto
kladné stanovisko. Najmä by som sa chcela
pristaviť pri
dvoch
bodoch. Je pravda, že pri rokovaniach o
rokovacom po-
riadku,
na ktorých boli prítomní aj predstavitelia opozič-
ných parlamentných poslaneckých klubov, bol
istý dohovor,
ktorý
vyjadroval to, že možno štyri dni pre
pána prezidenta
a
pre predsedu vlády by mali byť
dostatočné. Samozrejme, že
je
možné sa nad touto pripomienkou zamyslieť aj z ďalšieho
zorného
uhla, že vláda má k dispozícii
niekoľkonásobne viac
legislatívcov
a Národná rada má k dispozícii nesporne viac
legislatívcov,
ako má k dispozícii kancelária pána preziden-
ta. Čiže aj
z tohto hľadiska, prosím, aby ste jeho návrh
podporili.
Pri
spomínanom § 107 vláda
navrhuje, aby za slovom
"zvolá"
boli doplnené slová "po
dohode s predsedom vlády".
Ak by sme
však túto dikciu zobrali doslovne, mohlo by sa
stať,
že predseda Národnej rady zvolá po
dohode s predsedom
vlády
do 30 dní po vymenovaní vlády schôdzu Národnej rady.
Do
30 dní znamená vrátane tridsiateho dňa.
Ale keďže je tam
napísané
"po dohode s predsedom
vlády", položme si otázku:
A
čo vtedy, keď aj tridsiaty deň, kedy
vlastne tá povinnosť
plynie,
by predseda vlády povedal
"nie"?
Uvedomujem si, že neexistuje, a dúfam,
ani nebude exis-
tovať
taká vláda, ktorá by povedala, že
nechce ani v trid-
siaty deň predniesť programové vyhlásenie
vlády, ale táto
dikcia
to istým spôsobom teoreticky pripúšťa.
Omnoho lepšie
§
107 v prospech vlády rieši
dikcia, ktorú predložil pán
prezident,
pretože rieši 29 dní istým spôsobom a,
samozrej-
me,
rieši aj tridsiaty deň. Takže odporúčam, keď sa budete
pri
§ 107 rozhodovať medzi dikciou vlády a dikciou pána pre-
zidenta,
aby ste podporili návrh prezidenta Slovenskej re-
publiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, nemám žiadne
prihlášky
do rozpravy, končím... Rozpravu končím.
Pani pod-
predsedníčka
vlády sa vyjadrí k rozprave.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte
mi, aby som sa veľmi stručne vrátila k § 69
s
úmyslom navrhnúť jeho modifikáciu, a to len jedným slovom.
Toto
jedno slovo navrhujem po rozhovore s pánom doktorom Se-
čánskym,
ktorý ma inšpiroval počas môjho sedenia k tejto ma-
lej
úprave. Vláda navrhla upraviť § 69...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Už nemôžete dávať úpravu, pani
podpredsedníčka.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Jedným slovom môžem doložiť, pretože sa
spomínalo, že
možno
modifikácia ustanovenia, ktoré...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Neprijali sme ani modifikáciu pána
poslanca Kováča, tak
nemôžeme
prijímať ani vašu. Potom by sme museli prijať všet-
ky
modifikácie, aj vašu.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Ako? Veď vystupujem v rozprave. (Hlasy v
sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale pani ministerka ju otvorila tým, že
vystúpila.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Ja vystupujem v rozprave. Skutočne
vystupujem v rozpra-
ve
a tu sa spomínal úzus, že sa nemožno
dotknúť iných usta-
novení,
ale tie, ktoré sú predmetom stanoviska
alebo pripo-
mienok,
a to je predmetom pripomienky vlády k §
69, v rámci
tejto
pripomienky sme navrhli text, tak do
toho textu chcem
navrhnúť
jedno slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani podpredsedníčka, lenže vy nemáte možnosť legisla-
tívnych
úprav, nie ste poslankyňa.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
V
poriadku, musím sa
podriadiť stanovisku, ktoré tu
zaznelo.
Potom vás chcem ešte raz požiadať, aby
ste zvážili
text § 69,
ktorý vláda navrhuje,
pretože skutočne sa tam
rieši
situácia návrhov, ktoré dávajú poslanci, návrhov, kto-
ré
dáva vláda, s tým, že tam nie je vyjadrená neprijateľná
väzba, že uznesenie sa stáva pre vládu
záväzným. Opätovne
chcem apelovať na
to, že aj v zmysle ústavy štátny orgán
možno zaviazať jedine zákonom, teda záväzné
povinnosti mu
môžu
vyplývať jedine zo zákona, vrátane skutočnosti, že vlá-
da
je vrcholný prvok samostatnej sústavy štátnej moci.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Ale ešte raz, pani podpredsedníčka, mu-
sím povedať, že
váš názor by si musel niekto z poslancov
osvojiť,
aby ho predložil. A po druhé, predsa sme nerozhodli
o
tom, že budeme porušovať uznesenie,
ktoré sme prijali, že
budeme
rozhodovať aj o iných dôvodoch, ako o
tých, ktoré sú
predložené
v zmysle Ústavy Slovenskej republiky -
aj u pána
prezidenta.
To je v poriadku. (Hlasy v sále.)
Nie, pán poslanec, pani podpredsedníčka teraz hovorila
o
niečom inom. Ale chápem aj vás, čo chcete povedať.
Páni poslanci, pani poslankyne, rozprava
bola skončená.
(Hlasy zo sály.)
Áno, však ju končím, teraz som skončil.
Oznámil
som, že som skončil rozpravu. Nikto sa nehlási. Kon-
čím
rozpravu k tomuto bodu programu.
Pýtam sa
najskôr pána prezidenta, či sa
chce vyjadriť
k
rozprave. Pán prezident sa nechce vyjadriť.
Teraz sa
pýtam pani podpredsedníčky vlády,
či sa chce
vyjadriť
k rozprave. Pani podpredsedníčka sa nechce vyjadriť
k
rozprave.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu.
Nech sa páči.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Dovoľte mi, vážený pán predseda, aby som
sa v krátkosti
vyjadril k najvážnejším pripomienkam alebo k
najvážnejším
vyjadreniam
z rozpravy, ktoré odzneli, osobitne k
navrhova-
nej
zmene, ktorá nebola ústavnoprávnym výborom odporúčaná na
prijatie,
a to k používaniu jazyka národnostných menšín. Bo-
lo tu
spomenuté množstvo medzinárodných zmlúv, lojalita
a
práva a povinnosti vyplývajúce z Charty občianskych ľud-
ských práv,
ako aj ďalšie súvislosti s týmito právami.
S
mnohými vyjadreniami by som mohol
súhlasiť, ale s mnohými
by
som aj nemohol súhlasiť, nebudem sa nimi konkrétnejšie
zaoberať.
Chcel by som poprosiť tento parlament, že
v tejto chví-
li by sme
azda mohli vyjadriť istú politickú veľkorysosť
tým,
že by sme akceptovali návrh pána prezidenta, pretože
skutočne
ide o právo, ktoré už bolo priznané, a ide o právo,
ktoré
sa odníma. Ale na druhej strane ide aj o vec, ktorá tu
bola spomenutá, konkrétne si myslím,
že pani poslankyňou
Aibekovou,
že aj takto schválený rokovací
poriadok, ako bol
prijatý, neberie poslancom národnostných menšín
právo ho-
voriť
v ich rodnom jazyku. Zdá sa mi, že teraz je tu z našej
strany
len akýsi kapric. Preto ak sa chceme tomuto nedorozu-
meniu
vyhnúť, prosím vás, aby ste pri
schvaľovaní jednotli-
vých
pozmeňujúcich návrhov podporili tento návrh pána prezi-
denta.
To je jeden okruh problémov.
Druhý
okruh problémov, o ktorom sa diskutovalo, bol
ohľadne
počtu poslancov, ktorí môžu podávať
pozmeňujúce ná-
vrhy
pri druhom čítaní. Domnievam sa, že sme
trošku premár-
nili
čas, keď sme pri prerokúvaní tohto
zákona v pléne dos-
tatočne nezvážili túto skutočnosť. Vyvstal teraz
problém,
ktorý
je v tom, či môžeme a či Národná rada
môže aj nad rá-
mec
toho, čo navrhol pán prezident, prijať iné znenie, ako
sa
vlastne navrhuje.
Niekoľkokrát, keď sme prerokúvali vrátený zákon, či už
vládou,
alebo prezidentom republiky, skutočne sme postupova-
li
tak, že ak sa zmena týkala toho istého paragrafu, tak sme
hlasovali
o pozmeňujúcich návrhoch (zmena mena, priezviska).
Prvýkrát o tom,
či možno ísť alebo nemožno ísť nad rámec
pripomienok, ktoré sú
uvedené ako dôvody vrátenia
zákona,
sme
hovorili v septembri roku 1993 na
22. schôdzi, keď pán
prezident
prvýkrát využil toto právo a vrátil do
parlamentu
zákon
o platových pomeroch poslancov.
Argumentujem len sta-
noviskom, ktoré vtedy
vyjadril pán poslanec Sečánsky,
kde
bola
do istej miery ústavnoprávna teoretická
polemika medzi
pánom
poslancom Fogašom a Sečánskym, a tie stanoviská boli
na
jednej strane také, na druhej strane také, ale pán posla-
nec Sečánsky vtedy hovoril o tom, že je to možné, pokiaľ
nejdeme nad rámec
paragrafov, ktoré pán prezident
vlastne
napáda
vo svojom vrátení tohto zákona.
Odporúčam, aby sme aj v tomto prípade hlasovali, pokiaľ
to
nebude odporovať tomuto úzu. A ak sa pripomienky na zmenu
týkajú
paragrafov, ktoré napadol aj pán prezident, odporú-
čam,
aby sme o nich hlasovali.
Pani podpredsedníčke vlády - o neakceptovaní alebo is-
tom
nedorozumení, či sú, alebo nie sú uznesenia Národnej ra-
dy
pre vládu záväzné, tiež je zbytočné tu polemizovať. Ak sa
mám
konkrétne vyjadriť k problému
legislatívnych pravidiel,
myslím
si, že aj napriek takto prijatému zneniu
tohto usta-
novenia
vláde nikto a nič nebráni a nestojí jej v ceste, aby
si mohla vydať
vlastné pravidlá, ktoré
bude používať pri
tvorbe
alebo pri návrhu zákonov predkladaných Národnej rade.
Toľko, pán predseda, k môjmu vyjadreniu.
Odporúčam, aby
sme
hlasovali o jednotlivých
pozmeňujúcich návrhoch, ktoré
sú
obsiahnuté v spoločnej správe ústavnoprávneho výboru.
Odporúčam, aby sme o návrhoch, ktoré boli ústavnopráv-
nym
výborom odporučené na prijatie,
hlasovali spoločne, ako
aj o návrhoch
pána prezidenta, tak aj o návrhoch
vlády.
A
ďalej odporúčam, aby sme o neprijatých alebo neodporúča-
ných
pozmeňujúcich návrhoch pána prezidenta, ktoré sú celko-
ve
tri, hlasovali osobitne, teda oddelene o každom jednotli-
vom.
A pokiaľ ide o neprijaté pozmeňujúce
návrhy vlády, od-
porúčam,
aby sme o nich hlasovali spoločne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Vidím
tam mená dvoch
predsedov
klubov, zrejme si žiadajú prestávku.
Poslanec T. Cabaj:
Pán
predseda, chcem poprosiť o 30-minútovú prestávku
a
myslím, že to vyhovuje aj viacerým
klubom, lebo sme sa už
o
tom medzitým rozprávali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vyhlasujem 30-minútovú prestávku, to znamená do 17.30
hodiny.
Vlastne prestávka bude 24 minút.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme pokračovať v prerušenej schôdzi.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlaso-
vanie podľa
pripomienok, ako ich
uviedol pán prezident
v
tretej časti.
Poslanec P. Hrušovský:
Tak ako som uviedol, prosil by som vás, aby ste si pre
prehľadnosť
pri hlasovaní zobrali uznesenie
ústavnoprávneho
výboru
333 z 21. októbra, prílohu číslo 1, kde sú uvedené
pozmeňujúce
návrhy alebo námietky prezidenta republiky, kto-
ré
ústavnoprávny výbor akceptoval, a ktoré odporúča Národnej
rade
schváliť, tak ako boli predložené.
Pán predseda, tak ako som povedal na začiatku, o dvoch
prijatých návrhoch budeme hlasovať spoločne a
o ďalších,
neprijatých
návrhoch pána prezidenta žiadam hlasovať osobit-
ne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prečítajte to, ktoré, aby nedošlo k
omylu.
Poslanec P. Hrušovský:
Príloha číslo 1: body 1 a 2. Bod 1 sa týka § 20 ods. 1
a
bod 2 § 107 ods. 2. Odporúčam ich prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca od-
porúča,
aby sme tieto dôvody pána prezidenta prijali.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 122 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Tieto dva návrhy boli prijaté.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán
predseda, odporúčam, aby
sme hlasovali najskôr
o
zmenách, ktoré navrhol pán prezident, a
potom by sme hla-
sovali o
zmenách, ktoré navrhla
vláda. Budeme hlasovať
o
zmenách, ktoré neboli odporučené ústavnoprávnym výborom na
prijatie,
ktoré sú uvedené v prílohe číslo 3. Pod bodom 1 je
problém,
o ktorom sa najviac diskutuje, problém používania
jazyka
národnostných menšín. Nebudem už
opakovať to, čo som
hovoril
vo svojom záverečnom vystúpení. Odporúčam návrh pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o § 31 prezidentovho návrhu. Pán poslanec ho
navrhol
prijať. Ide o možnosť, aby poslanec
inej národnosti
mohol
uplatniť pri vystúpení v parlamente svoj jazyk.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento bod sme neprijali.
Poslanec P. Hrušovský:
V bode 2 týkajúcom sa § 82 ods. 2 je tiež
ten predisku-
továvaný problém o
počte poslancov potrebných
na podanie
pozmeňujúceho
návrhu pri druhom čítaní. Vzhľadom na disku-
siu,
ktorá v pléne okolo tohto problému
vznikla, a vzhľadom
na
to, že boli alternatívne pozmeňujúce
návrhy, nechávam na
plénum
Národnej rady, aby sa slobodne rozhodlo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujte sa a hlasujte. Hlasujeme o bode 2,
ktorý
sa týka § 82 ods. 2. Spoločný
spravodajca navrhuje,
aby
ste hlasovali podľa vlastného uváženia.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.
Neprijali sme ani tento návrh na zmenu.
Môžeme pokračovať, pán poslanec.
Poslanec P. Hrušovský:
Pod bodom 3 uznesenia k § 92 ods. 1 je
problém týkajúci
sa
skrátenia 15-dňovej lehoty na vrátenie zákona prezidentom
republiky,
prípadne vládou.
Chcel
by som upozorniť, vážení kolegovia, aj keď sa
o
tomto probléme až tak veľa
nediskutovalo, na jeho závaž-
nosť.
Skutočne sa ukazuje, že pri množstve zákonov, ktoré sa
v
Národnej rade prijímajú, či už
vinou alebo nevinou tohto
parlamentu
dochádza často k schváleniu zákona,
ktorý je buď
v
rozpore s ústavou, alebo ktorý je
nedobrý, a v takom prí-
pade
treba využiť a dať právo prezidentovi republiky, aby
využil
právo vyplývajúce pre neho z ústavy. Ale pri množstve
týchto
zákonov azda štvordňová lehota, ktorá je daná, tak
ako
bola schválená v rokovacom poriadku, mne sa zdá skutočne
krátka.
Pani poslankyňa Rusnáková spomenula problém legisla-
tívy
vlády, problém legislatívy Národnej rady.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spravodajca, k tomu ste sa
vyjadrovali, keď som po-
vedal...
Poslanec P. Hrušovský:
V poriadku, pán predseda. Odporúčam
prijať tento návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže ste proti tomu, čo navrhol
ústavnoprávny výbor.
Poslanec P. Hrušovský:
Áno, som proti tomu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Chcem povedať len toľko, že pokiaľ sa
hovorí, že Národ-
ná
rada má veľmi veľa legislatívcov, práve Národná rada musí
všetko
spracovať.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán predseda, viem, akí sú vyťažení
legislatívci, ale
ide
tu o jednu ďalšiu skutočnosť, že v prípade, ak vznikne
množstvo
pozmeňujúcich návrhov, tie má legislatíva
Národnej
rady okamžite k
dispozícii, kým prezident
republiky často
nemá
tieto návrhy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Už nemusíme spolu hovoriť, pán poslanec.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec P. Hrušovský:
Pristúpime k hlasovaniu o zmenách, ktoré navrhla vláda
Slovenskej
republiky, v prvom rade o tých, ktoré ústavno-
právny výbor odporučil na prijatie, ktoré sú
uvedené na
strane
1 prílohy 2 pod bodmi 1 až
7. Tak ako som v úvode
uviedol,
odporúčam hlasovať spoločne o všetkých bodoch a od-
porúčam
ich prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o návrhoch vlády pod
bodmi
1 až 7. Pán spravodajca navrhuje, aby
sme ich en bloc
prijali.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tieto návrhy sme prijali.
Poslanec P. Hrušovský:
V úvode hlasovania som tiež odporučil
hlasovať spoločne
o
tých návrhoch a zmenách, ktoré navrhla vláda a ktoré ús-
tavnoprávny
výbor neodporučil na prijatie. Preto o zmenách
uvedených
v prílohe číslo 4 pod bodmi 1 až 8
navrhujem hla-
sovať
spoločne a neprijať ich.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o zostávajúcich
bodoch,
ktoré navrhla vláda. Spravodajca ich odporúča nepri-
jať.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.
Tieto návrhy vlády sme neprijali.
Poslanec P. Hrušovský:
V rozprave vystúpilo celkove 5 poslancov, ale z týchto
piatich
iba dvaja predniesli pozmeňujúce návrhy, a to pán
poslanec
Köteles a pán poslanec Roman Kováč.
Pán
predseda ma pred hlasovaním upozornil na to, že
v
prípade prerokúvania vráteného návrhu
zákona a jeho opä-
tovného
prerokúvania v pléne Národnej rady existuje už uzne-
senie,
ktorým sme takýto postup možného podávania pozmeňujú-
cich návrhov
nad rámec pripomienok prezidenta republiky,
prípadne
vlády zamietli. Ak je to pravda, (smiech v sále)
tak
je potrebné...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca, nielen kvôli
tomu, ale už sme
schválili
to, čo nemôžeme teraz prejudikovať
novým schvále-
ním.
Poslanec P. Hrušovský:
Tak by som odporúčal, ak máme hlasovať o týchto pozme-
ňujúcich
návrhoch, musíme zmeniť naše uznesenie, ktoré sme
prijali,
a pán poslanec Roman Kováč by musel
podať návrh na
hlasovanie
o tom, že navrhuje uznesenie o tom, aby sme mohli
hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, pán spoločný spravodajca. Dovoľte mi, aby som po-
vedal,
že aj keby sme hneď chceli hlasovať o návrhu pána po-
slanca Kováča, už
by sme prejudikovali
návrhy, ktoré sme
schválili
teraz. Normálne by sme zmenili pôvodné rozhodnu-
tie,
ktoré sme teraz prijali.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán poslanec Roman Kováč navrhol vo
svojom pozmeňujúcom
návrhu
- len v tom prípade, že nebude
schválená pripomienka
pána
prezidenta, tak len vtedy odporúča
hlasovať o jeho po-
zmeňujúcom
návrhu. Keďže pripomienka pána
prezidenta schvá-
lená
nebola, rozumiem tomu tak, že žiada hlasovať o svojom
pozmeňujúcom
návrhu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, konštatujem, že
sme
schválili alebo neschválili niektoré
pripomienky, ktoré
boli
dané v dôvodoch vrátenia týchto
zákonov, a preto navr-
hujem,
aby sme hlasovali o zákone ako celku.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Pán poslanec Kováč má procedurálny návrh.
Poslanec R. Kováč:
Pán predseda, domnievam sa, že netreba
zmenu uznesenia,
pretože
ak sa pamätáte, tento problém bol otvorený vtedy,
keď
pán Rea navrhoval zmenu v tom, čo navrhoval pán prezi-
dent.
Vtedy som jasne položil otázku, či je to možné, a vte-
dy Národná rada povedala, že áno, je možné ísť nad rámec
pripomienok
pána prezidenta. A myslím si, že teraz
je preto
možné
hlasovať aj o tomto návrhu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ospravedlňujem sa, že nebudem presne
citovať toto uzne-
senie,
ale táto situácia sa udiala na minulej schôdzi Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, keď bola
dosť búrlivá disku-
sia,
neviem už, v akej súvislosti. (Hlas zo sály: územno-
správne
členenie.) Vtedy zasadal ústavnoprávny
výbor, ktorý
prijal
návrh uznesenia, ktoré následne prešlo hlasovaním Ná-
rodnej rady.
V rámci tohto
uznesenia bolo konštatované
-
uvedomujem si, že je to
odporúčajúci charakter, ale bolo
tam
uvedené - odporúča sa, aby Národná rada Slovenskej re-
publiky dodržiavala taký postup, aby v
prípade vrátených
pripomienok
pánom prezidentom alebo vládou Slovenskej repub-
liky nešla nad
rámec ním vrátených pripomienok a zmien.
(Hlasy
v sále.) Parlament takéto uznesenie prijal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prijali sme to tu, hlasovaním.
Pán poslanec Kováč má procedurálny
návrh. Zapnite mi-
krofón
pánu poslancovi Kováčovi.
Vlastne najskôr pán poslanec Cuper, pardon.
Poslanec J. Cuper:
Chcel som povedať, že aj keby také
uznesenie nebolo,
jednoducho
tu sa neprerokúva návrh zákona, tu je
hotový zá-
kon.
To znamená, že poslanec nemôže dvakrát
o tom istom zá-
kone
rokovať s tým, že by mohol do
neho vstupovať. Ak sa
vtedy
vstúpilo, tak sa vstúpilo len do
derogačnej klauzuly,
to
znamená do časovej účinnosti a ešte aj to len v tom zmys-
le,
že samotný dátum účinnosti umožňoval istú lehotu, v kto-
rej
pán prezident umožnil sa pohybovať, ale nie vstupovať do
obsahu zákona. Veď
nemôžeme zákon neschváliť,
môžeme len
schváliť
alebo neschváliť pripomienky prezidenta
alebo vlá-
dy.
Neschvaľujeme zákon.
Ďakujem.
Poslanec P. Hrušovský:
Nazdávam sa, pán predseda, že do
čohokoľvek vstúpime,
či
už len
do derogačnej klauzuly, aj tak ideme nad rámec
prezidentových
pripomienok. To je jedno, čo meníme,
ale me-
níme.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, súhlasím. Čiže nejdeme to meniť.
Hlási sa pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Pán predseda, v tom prípade dávam
procedurálny návrh,
aby Národná
rada Slovenskej republiky uznesením umožnila
hlasovať
o mojom pozmeňujúcom návrhu.
(Hlasy v sále o tom,
že
to nie je možné.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, aby sme zbytočne nepreťahovali čas. Poďme hla-
sovať
o procedurálnom návrhu, ktorý dal pán poslanec Kováč.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Poslanec P. Hrušovský:
Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Neprijali sme procedurálny návrh pána
poslanca Kováča.
Prosím,
pán spoločný spravodajca, aby sme hlasovali
o
návrhu zákona ako celku.
Poslanec P. Hrušovský:
Návrh zákona ako celok odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme hlasovať o návrhu ako celku podľa
článku 87 ods.
3
Ústavy Slovenskej republiky v znení schválených
doplňujú-
cich
návrhov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
zákon odporúča prijať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že sme nový zákon o rokovacom
poriadku
prijali.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán
predseda, ešte chcem
upozorniť na jednu vec, že
v
rozprave pán poslanec Köteles
navrhol prijať dve uznese-
nia,
o ktorých musíme hlasovať.
Ak dovolíte, prečítam prvý návrh
uznesenia.
"Národná rada Slovenskej republiky
vychádzajúc z odkazu
svojich
slávnych predkov, ktorí ako prví v Európe odsúhlasi-
li
zásady demokratického parlamentu, pri príležitosti uzáko-
nenia rokovacieho
poriadku prvého demokraticky zvoleného
parlamentu
v samostatnej Slovenskej republike sa
slávnostne
rozhodla,
že v rokovacej sieni parlamentu natrvalo umiestňu-
je
časť textu zo Žiadostí slovenského
národa sformulovaného
Ľudovítom Štúrom
a slovenskými národovcami odsúhlasených
účastníkmi
Národného zhromaždenia dňa 10.
mája 1848 v Lip-
tovskom
sv. Mikuláši."
To je prvý návrh na uznesenie.
Ak
dovolíte, prečítam aj
druhý návrh na uznesenie.
(Hlasy
zo sály.)
Pardon, rozumel som tomu tak, že sú to
dve uznesenia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To je jedno uznesenie s textom.
Poslanec P. Hrušovský:
Žiadosti slovenského národa z 10. mája
1848.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nemusíte
to čítať, dáme
o uznesení hlasovať. (Ruch
v
rokovacej sále.) To azda nie je pravda.
Poslanec P. Hrušovský:
"Žiadame, aby sa zriadil na základe rovnosti národov
jeden
všeobecný bratský snem, na ktorom bude každý národ ako
národ zastúpený a
každý zástupca národný zaviazaný
svojou
národnou
rečou národ svoj zastupovať a reči národov na smene
zákonne
znať."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To je všetko alebo ešte ďalej?
Poslanec P. Hrušovský:
To je všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ideme o tom hlasovať. Prosím, prezentujte
sa a hlasujte.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Vážený pán spoločný spravodajca, ďakujem vám za spolu-
prácu,
aj vám pani poslankyne, páni poslanci.
Môžem ešte raz konštatovať, že Národná rada po opätov-
nom
prerokovaní schválila zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-
liky
z 27. septembra 1996. (Potlesk.)
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
nasleduje
zákon
Národnej rady Slovenskej
republiky z 26. marca
1996,
ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon,
vrátený prezi-
dentom
Slovenskej republiky na opätovné
prerokovanie Národ-
nou
radou Slovenskej republiky.
Máte ho pred sebou ako tlač 395.
Predtým vám chcem povedať, že tu mám
uznesenie číslo
337
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republi-
ky
z 23. októbra 1996. Je to uznesenie, ktoré hovorí k záko-
nu
Národnej rady Slovenskej republiky z 26. marca 1996, kto-
rým
sa mení a dopĺňa Trestný zákon, vrátený prezidentom Slo-
venskej republiky na opätovné prerokovanie
Národnou radou
Slovenskej
republiky (tlač 395). A tu je
odporúčanie Ústav-
noprávneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky predse-
dovi
Národnej rady Slovenskej republiky
vypustiť z programu
20.
schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky zákon Národ-
nej
rady Slovenskej republiky z 26. marca 1996, ktorým sa
mení
a dopĺňa Trestný zákon, vrátený
prezidentom Slovenskej
republiky
na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej
republiky.
Ukladá predsedovi výboru informovať o výsledku rokova-
nia
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republi-
ky
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Prečítal som vám uznesenie. Prosím o
slovo pána predse-
du
ústavnoprávneho výboru.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem, pán predseda.
Uvedený návrh uznesenia, ktorý teraz citoval pán pred-
seda
Národnej rady Slovenskej republiky, som inicioval v ús-
tavnoprávnom
výbore na základe zhodnej vôle predstaviteľov
vládnej
koalície. Zmysel tohto kroku je podmienený výlučne
slobodnou
vôľou predstaviteľov vládnej koalície a
je vedený
snahou
legislatívne skvalitniť tento právny predpis.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlaso-
vať
o tomto návrhu uznesenia.
Nech sa páči, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Mám návrh na doplnenie tohto uznesenia,
teda doplňujúci
návrh
k nemu. Stručne ho odôvodním.
Ústavnoprávny výbor navrhol, aby sme vypustili z pro-
gramu
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky návrh
novely
Trestného zákona. Jeho návrh plne podporujem, pretože
ide
o zákon, ktorý je nebezpečný pre
občanov tejto krajiny,
ale
je i škodlivý pre Slovensko ako celok. Riešenie, ktoré
ústavnoprávny
výbor navrhol, však nie je zásadným
riešením.
Ponecháva
návrh v polohe akéhosi legislatívneho strašiaka.
Navrhujem preto doplniť uznesenie
Národnej rady Sloven-
skej republiky o
vypustení bodu číslo 13 z programu
20.
schôdze
takto:
"Národná rada Slovenskej republiky
sa uzniesla, že
o
návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 26.
marca
1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, vrátený
prezidentom Slovenskej republiky na opätovné
prerokovanie
(tlač
číslo 395), nebude rokovať do konca I. volebného obdo-
bia
Národnej rady Slovenskej republiky." (Hlasy v sále.)
Toľko návrh. Schválením uznesenia v tomto znení by sme
dali
jasný signál o úprimnosti našej vôle odstrániť tento
kontroverzný
zákon. Som presvedčený, že práve toto bude zau-
jímať
i poslancov Európskeho parlamentu,
ktorí nás prídu na
budúci
týždeň navštíviť. Predovšetkým som však
presvedčený,
že
práve toto, teda či to myslí táto
snemovňa so stiahnutím
zákona
naozaj, zaujíma občanov Slovenskej republiky.
Prosím vás teda o podporu môjho návrhu.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Najskôr pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Chcel by
som k návrhu pána poslanca Šimka uviesť len
toľko:
Myslím si, že jeho návrh je skôr akousi proklamáciou,
pretože
sám osebe nič nerieši, iba hovorí, že sa nebudeme
zaoberať istým právnym predpisom, istou normou,
pod istou
parlamentnou
tlačou. Čiže v tomto smere, myslím, že
je skôr
z
pozície akejsi proklamácie, a myslím,
že z tohto pohľadu
nie
je pre nás neprijateľný, ale na druhej strane je zbytoč-
ný.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán kolega Šimko, voľakedy sa v tomto
štáte oháňalo so-
vietskymi skúsenosťami, teraz sa oháňa zase skúsenosťami
z
Európy. Preboha, však si uvedomte, čo
ste povedali. Hádam
mi
nechcete zakázať, aby som v tomto
parlamente nepredložil
novelu
zákona alebo zákon, alebo nejakú inú vec, ktorú mi
umožňuje ústava, preto, že sa tento
parlament uznesie na
tom,
že nemôžem predložiť novelu nejakého zákona? Však to je
protiústavné,
veď je to smiešne, preboha živého.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric, môžete, a hneď
takú istú, ako je
toto,
s iným obsahom.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Šimko, včera tu opozícia predvádzala, ako
sa "demokratickými
prostriedkami" dá brániť demokratickej
požiadavke
šarišského regiónu a Prešova túžbe po univerzite.
To
ste nám predvádzali celé poobedie a
ešte dnes ráno. Dnes
chceš
zdanlivo demokraticky obmedziť práva tohto parlamentu.
Neviem,
o čom nás chceš ešte presviedčať, že sú naozaj tvoje
snahy
úprimné.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Pán kolega Cuper, z vášho vystúpenia
bolo presvedčivé
iba
to, že neviete. Ale dal som doplňujúci návrh. O procedu-
rálnych návrhoch sa
hlasuje bez rozpravy. Myslím si, že
obidva návrhy sú vlastne procedurálne,
takže treba o tom
hlasovať.
Teší ma, že pán predseda Brňák povedal, že tento
návrh
nie je neprijateľný.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, sú stále faktické
poznámky, takže preto
som
nedal hlasovať, ale môžem dať hlasovať bez rozpravy.
Hlasujeme o tomto návrhu bez
rozpravy. (Hlasy a ruch
v
sále.)
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
návrhu, ktorý pred-
niesol
pán poslanec Šimko. Kto je za?
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Doplňujúci návrh pána poslanca sme
neprijali.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, keďže takéto
uznesenie
navrhol ústavnoprávny výbor do parlamentu s tým,
aby
som dal o ňom hlasovať, budeme sa prezentovať a budeme
hlasovať.
Pán poslanec Čarnogurský sa hlási s
procedurálnym návr-
hom.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda,
myslím si, že nemôžeme hlasovať o
takom uznesení, ako
navrhol
pán poslanec Brňák, z toho dôvodu, že pred chvíľou
pri
rokovacom poriadku ste sám
povedali, že zákony vrátené
prezidentom nemožno legislatívne zlepšovať, ako to nazval
pán
poslanec Brňák, len hovoriť k výhradám vysloveným prezi-
dentom.
Teraz nemôžeme novelu Trestného zákokona legislatív-
ne
zlepšovať, ako to nazval pán poslanec Brňák.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno,
celkom s vami súhlasím. Tento návrh
zákona len
sťahujeme
z rokovania tejto schôdze, to môžeme.
Takto sa to
aj
píše. Obsah uznesenia nehovorí nič
iné len to, že nebu-
deme tento
zákon vrátený prezidentom prerokúvať na tejto
schôdzi.
Nič iné uznesenie nehovorí.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme
len o tom,
že zákon vrátený prezidentom sťahujeme z
rokovania tejto
schôdze,
nič iné uznesenie neobsahuje.
Hlasujeme, prosím. (Ruch v miestnosti.)
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
tento bod sťahu-
jeme
z rokovania 20. schôdze Národnej rady Slovenskej repub-
liky.
Pán poslanec Prokeš, prosím.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem
len upozorniť, že
procedurálnym návrhom nie je
podávanie návrhu na
uznesenie. Procedurálnym návrhom
môže
byť
to, čo predložil predseda ústavnoprávneho výboru, že bod
sťahujeme,
môže byť návrh na spôsob hlasovania, ale nemôže
byť procedurálnym návrhom návrh na
uznesenie. Toto sa už
stalo
niekoľkokrát a, pán predseda, dôrazne
žiadam, aby ne-
bol
takýmto spôsobom porušovaný rokovací poriadok.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nemáte celkom pravdu, pán poslanec Prokeš, pretože keď
sa
takýmto návrhom dá návrh na formu rokovania, prerokovania
alebo
skončenia, tak je to procedurálny návrh. Nie je roz-
prava,
pán poslanec Prokeš.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
š e s t n á s t y m bodom
programu je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
vinohradníctve, vinárstve a o
zmene zákona číslo 61/1964
Zb. o
rozvoji rastlinnej výroby
v znení zákona
číslo
132/1989
Zb.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
480 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 480a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
zákon uvedie mi-
nister
pôdohospodárstva pán Peter Baco. Prosím pána minis-
tra,
aby sa ujal slova.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej
rady Slovenskej
republiky.
Vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som z poverenia vlády
Slovenskej repub-
liky
predložil na vaše dnešné rokovanie
vládny návrh zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky o vinohradníctve.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni
poslanci, prosím, pokoj.
Pán poslanec Straňák,
prednáša
pán minister.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Pán poslanec Straňák vie, že je po skončení pripravená
degustácia
v Parlamentke. (Smiech v sále.)
Vypracovanie tohto návrhu bolo predovšetkým motivované
stavom,
v akom sa slovenské vinohradníctvo a vinárstvo v sú-
časnosti nachádza.
Na ilustráciu tohto
stavu mi dovoľte
uviesť
niekoľko faktov.
Útlm
vinohradníctva a vinárstva
sa začal prejavovať
nástupom transformácie po roku 1990 a vyvrcholil v roku
1995.
V roku 1995 s výnimkou veľmi nepriaznivého roku 1985
bolo vyprodukované najmenšie množstvo hrozna v povojnovom
období.
Príčinou nebol iba silný tlak hubovitých chorôb, ale
aj
vyvrcholenie úpadku vinohradníctva v dôsledku zlej ekono-
mickej pozície tohto odvetvia. Zatiaľ čo
v roku 1985 sa
hrozno
pestovalo na 26 tisíc ha, v roku 1995
to bolo len na
22
900 ha. Tento pokles výmery v obrábaní vinohradov sa pre-
javil
i v radikálnom poklese produkcie hrozna, keď táto pro-
dukcia
zo 140 279 ton v roku 1990
poklesla na 58 480 ton
v
minulom roku.
Je iba
pochopiteľné, že toto malo
negatívny dosah na
bilanciu
zahraničného obchodu s vínom, kde aktívny prebytok,
ktorý
napríklad v roku 1993 predstavoval ešte 135 tisíc hek-
tolitrov, sa zmenil
na pasívny schodok vo výške 93 tisíc
hektolitrov
v minulom roku.
Tento negatívny vývoj si vyžaduje
skĺbenie ekonomických
i
právnych stimulov rozvoja nášho vinohradníctva a vinár-
stva.
Na vašu informáciu si dovolím uviesť, že nástroje eko-
nomickej
podpory rozvoja vinohradníctva sa
podarilo aktivi-
zovať
už v tomto roku, keď sme na jeho rozvoj účelovo vyčle-
nili
takmer štvrť miliardy Sk, z ktorých dotujeme zakladanie
a
obnovu vinohradov, a to sumou 250 tisíc
Sk na hektár, ďa-
lej poskytujeme
tiež 250 tisíc
Sk na jeden hektár tzv.
mäkkých
úverov z podporného fondu.
Bolo
by veľmi účelné
prijať dnes predkladaný návrh
a
takto doplniť ekonomické nástroje, ktorými sa rozvoj a tr-
valá
prosperita vinárstva a vinohradníctva sleduje.
Potreba vypracovať osobitnú právnu
úpravu vinárstva sa
ukázala
aj v súvislosti s pripravovaným návrhom zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o potravinách, keď sme kon-
štatovali, že problematiku výroby vína, pestovania
hrozna
a
uvádzania vína do obehu v zásade možno regulovať štandard-
nými normami potravinového práva, ale
zároveň je potrebné
disponovať právnou úpravou zohľadňujúcou osobitosti
tohto
výrobného
procesu. Takýto systém, takýto prístup
k riešeniu
tohto
problému je totožný so systémom právnej úpravy vino-
hradníctva
a vinárstva v Európskej únii.
Práve potreba aproximovať právnu úpravu vinohradníctva
a
vinárstva s právom Európskej únie,
ktorá vyplýva tak
z
Bielej knihy, ako aj z uznesenia vlády Slovenskej republi-
ky
číslo 184 z marca 1995, ktorým bol schválený zoznam prio-
rít
ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky
v
procese zbližovania práva Slovenskej republiky s právom
Európskej
únie, je dôvodom, pre ktorý obsah predloženého ná-
vrhu
nie je úplne totožný so zásadami zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky o vinohradníctve a vinárstve, ktorý bol
prerokovaný
vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky
v
roku 1994.
Predkladaný návrh nadväzuje už
na začaté ekonomické
opatrenia, v rámci
ktorých sa s využitím dotácie a
pro-
striedkov
Štátneho podporného fondu
poľnohospodárstva a po-
travinárstva
začalo s obnovou vinohradov. Z tohto hľadiska
za
osobitne významné považujeme ustanovenie § 1 predkladané-
ho
návrhu, ktorý zaväzuje štát k všestrannej podpore vino-
hradníctva
v budúcnosti tak, aby dosahovalo európsky štan-
dard,
a tým sa vytvorili podmienky na umiestnenie našich vi-
nárskych
výrobkov aj na trhoch Európskej únie.
Predložený návrh právnej úpravy v časti
vinárstvo v zá-
sade vytvára predpoklady na reguláciu výroby vína a jeho
uvádzanie do obehu
na úrovni európskeho štandardu.
Takéto
stanovisko k
predloženému návrhu poskytol i Medzinárodný
úrad
pre vinič a víno so sídlom v Paríži,
ktorému sme návrh
tohto zákona zaslali na pripomienkovanie a
ktorého pripo-
mienky
boli doň v plnej miere zapracované.
V
časti vinohradníctvo je
potrebné predložený návrh
vnímať v súbehu
s nedávno prijatým zákonom Národnej rady
Slovenskej
republiky o odrodách a osivách, ktorý
sa v plnom
rozsahu
vzťahuje i na odrody viniča. V
tejto časti za oso-
bitne
významné považujeme vymedzenie
vinohradníckych oblas-
tí,
a to najmä z hľadiska medzinárodných dosahov, medziná-
rodnoprávnych
dosahov na označovanie vína a následnú ochranu
s
tým spätých názvov.
Dovoľte, vážené dámy a páni, vzhľadom na
to, že proble-
matika
vinohradníctva a vinárstva patrí k najcitlivejším bo-
dom
spoločnej poľnohospodárskej politiky
Európskej únie, čo
sa zákonite premieta i do podmienok nášho pridruženia do
tohto
spoločenstva, ako aj vzhľadom na to, že rozvoj sloven-
ského vinohradníctva a vinárstva si vyžaduje
jasnú právnu
úpravu,
ktorá stabilizuje pomery pri pestovaní
hrozna a pri
výrobe
vína, aby som vás poprosil o podporenie
vládou pred-
kladaného
návrhu.
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne aj ja pánu ministrovi.
Ako spoločný spravodajca bol určený
pán Anton Poliak.
Prosím
ho, aby nás oboznámil s prerokovaním uvedeného zákona
vo
výboroch.
Poslanec A. Poliak:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám spoločnú správu
Ústavnoprávneho výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre financie, rozpočet a
menu, Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, privati-
záciu
a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republi-
ky
pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti
a
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre zdravotníc-
tvo
a sociálne veci k vládnemu návrhu zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky o vinohradníctve,
vinárstve a o zmene
a
doplnení zákona číslo 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej vý-
roby
v znení zákona číslo 132/1989 Zb.,
ktorú máte ako tlač
480.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
vinohradníctve, vinárstve a o zmene a doplnení zákona čís-
lo
61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona
číslo
132/1989 Zb., tlač 480, pridelil predseda Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky svojím rozhodnutím
číslo 1142
z
5. 9. 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej
republiky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-
nancie,
rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie, Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
verejnú správu,
územnú
samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne
veci na pre-
rokovanie
do 17. 10. 1996 s tým, že na skoordinovanie stano-
vísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky
určil ako
príslušný
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdo-
hospodárstvo
a súčasne určil, aby sa skoordinované stanovis-
ká
výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietli do
spoločnej
správy.
Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky pre-
rokovali
uvedený vládny návrh zákona v určenej lehote.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre pôdohospo-
dárstvo
rokoval o predloženom vládnom návrhu
17. 10. 1996 a
22.
10. 1996, keď posúdil pripomienky ostatných výborov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu neprijal uznesenie o výsledku prerokovania
vládneho
návrhu zákona, lebo podľa § 48 ods.
1 zákona Slo-
venskej
národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku
Slovenskej
národnej rady v znení neskorších
predpisov nevy-
slovila s ním
súhlas nadpolovičná väčšina
všetkých členov
výboru.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republiky,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky
pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo
a
sociálne veci vyjadrili s návrhom
zákona súhlas a odporu-
čili
ho schváliť so zmenami a doplnkami.
Budem
odporúčať, aby sme spoločne hlasovali o pripo-
mienkach
zo spoločnej správy pod bodmi 1, 2 a 3.
V trojke
prosím,
aby ste si urobili opravu, pretože tam je gramatický
preklep.
Ide o náhradu slova "obrábajú" slovom
"dorábajú".
Je
to gramatická zmena v bode 3. Ďalej body 6, 7, 8, 10,
11,
12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20,
21, 22 a 23 s tým,
že
ich budem odporúčať na spoločné
hlasovanie s odporúčaním
prijať.
S odporúčaním neprijať na spoločné hlasovanie tiež bu-
dem
navrhovať body spoločnej správy 4, 5 a 9.
Prosil
by som pani poslankyne a pánov
poslancov, ak
vystúpia v rozprave
k návrhu zákona, aby
mi pozmeňujúce
a
doplňujúce návrhy dali v písomnej podobe.
To je všetko zo spoločnej správy k návrhu zákona o vi-
nohradníctve
a vinárstve. Po otvorení rozpravy, pán
predse-
da,
prosím, aby som mohol vystúpiť ako prvý.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Pani poslankyne, otváram rozpravu k
tomuto bodu progra-
mu.
Hneď na začiatku mám tri písomné
prihlášky. Ako prvý sa
prihlásil
pán poslanec Boros, ale pán spravodajca
chcel vy-
stúpiť
ako prvý.
Nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec
Boros.
Poslanec A. Poliak:
Chcem byť veľmi racionálny. Nebudem tu opakovať slová,
ktoré
povedal v úvodnom prednesení
návrhu zákona pán mini-
ster,
preto sa hneď sústredím len
na pozmeňujúci návrh
k
§ 21 ods. 5. Môj pozmeňujúci návrh je
na konci odseku vy-
pustiť
písmeno "c", pretože pri stolovom a akostnom víne sa
štátna
kontrolná známka nevyžaduje. To je všetko.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
aj ja. Nech sa páči,
pán poslanec Boros.
Pripraví
sa pán poslanec Miklušičák.
Poslanec Z. Boros:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
nemám
pochybnosti o tom,
že zákon o vinohradníctve
a
vinárstve je potrebný. Súhlasím s názorom odborníkov, že
ide
o svojskú špecifickú problematiku v rámci agropotravi-
nárskej výroby i
konzumu, čo vyžaduje existenciu
skutočne
precíznej
právnej normy, takej, ktorá je súčasná,
to zname-
ná,
že zodpovedá dnešným
vedecko-technologickým, biochemic-
kým
i zdravotníckym poznatkom. Ďalším nútiacim momentom je
podľa
mňa želané členstvo v Medzinárodnom úrade pre vinič
a
víno a
vyžadovaná kompatibilita oblasti vinohradníctva
a
vinárstva s platnými predpismi štátov Európskej únie.
Domnievam sa, že vôbec nie je hanbou pre Slovenskú re-
publiku
v oblasti vinárstva nadviazať na vyše
štyristoročnú
uhorskú,
resp. maďarskú právnu reguláciu. Ba
naopak, pokra-
čovanie v
dobrých a osvedčených
tradíciách výroby tohto
ušľachtilého nápoja je
žiaduce. Vravím to akosi opatrne,
pretože
si uvedomujem, že nedávno prijatým zákonom o reklame
sme
udelili určité výsostné privilegované postavenie iba pi-
vám.
Nič proti nim, ale výroba ušľachtilých vín, ak už z ni-
čoho
iného, tak minimálne zo zdravotného
hľadiska si zaslu-
huje
našu hlbokú a všestrannú pozornosť,
pretože senzorické
hodnoty, ako
i následné blahodarné biochemické pôsobenie
niektorých
značkových vín je neoddiskutovateľné.
Vážená Národná rada, teraz už naozaj
úplne sucho a váž-
ne.
Pestovanie hrozna a výroba vín má byť riešená
aj legis-
latívnym rámcom vysokej úrovne. Predložený návrh
sa o to
snaží,
pričom sa však prejavuje až príliš úzkostlivo a ob-
medzujúco, keď
sa snaží neodôvodnene rigorózne stanoviť
rôzne
podmienky pestovania výroby, evidencie či predaja. Tý-
ka sa to
očividne najviac malých
pestovateľov, ako je to
napríklad
v § 5 ods. 4, kde sa veľmi neobratne
dotýka ústa-
vou
garantovaných vlastníckych práv, alebo
§ 25 ods. 1, kde
je
určená registračná povinnosť so všetkými ďalšími pestova-
teľskými
a administratívnymi okovami aj pre skutočných malo-
pestovateľov.
Považujem to za zbytočný malicherný zásah zo
strany štátu
voči malým, často
vynikajúcim pestovateľom
-
netvrdím, že vždy - a zároveň verným a
labužníckym konzu-
mentom
vlastného výrobku.
V tejto
súvislosti je nespravodlivo
premrštené vysoké
sankcionovanie aj malého
doslova "hobby-pestovateľa"
(od-
pusťte za
neslovenský výraz) za
prehrešok nepožiadania
o
registráciu vinohradu, ak má napríklad akurát 301 krov. Je
to
necitlivo nízky limit, veď ako vravel pán pestovateľ, is-
tý
Ivan Novák zo Šenkvíc: "Víno je
ako dieťa, ktoré od ma-
lička
sledujete ako rastie a tešíte sa s ním."
Vážená Národná rada, chcem sa dotknúť aj stránky pred-
loženého
návrhu, ktorá sa týka zdravotných aspektov. Považu-
jem
za nesprávne a zdraviu dokázateľne škodlivé, že návrh
povoľuje
docukrovanie muštov obyčajným repným
cukrom. Tu by
sme
si mali vziať príklad od štátov, kde docukrovanie je po-
volené iba
vo forme glukózy,
resp. niektorej identickej
izozlúčeniny,
prípadne formou pridávania čistého etylalkoho-
lu,
resp. vínneho destilátu. Myslím si, že
z hľadiska zdra-
vej
výživy nie je táto otázka vôbec marginálna.
Pokladám za nepremyslený a
direktívny zásah aj ustano-
venie
§ 4 ods. 2, ktorým sa v tokajskej vinohradníckej ob-
lasti
zakazuje pestovanie všetkých ďalších odrôd okrem troch
povolených.
Veď odrody burgundské biele, tramín červený ale-
bo rizling vlašský sa tam tradične a úspešne pestujú, sú
charakteristické
pre túto oblasť aj pre ďalšie slovenské vi-
nohradnícke
oblasti. Neslúžia predsa na riedenie
výberových
tokajských
vín, ale na vlastnú konzumáciu.
Nezdá sa mi - a nielen mne, ale ani vinárskym odborní-
kom - výrok
§ 21 v ods. 1, podľa
ktorého označenie vín
v
spotrebiteľskom balení má byť v štátnom
jazyku. Neviem si
dosť
dobre predstaviť, ako by mali byť označené odrodové ví-
na
ako napríklad Müller Thurgau, Sauvignon, Semillon, Kadar-
ka,
Oporto a ďalšie.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som teraz
podal
tieto pozmeňujúce návrhy.
1. V § 3 ods. 3 na konci vety za slovo "vinič" doplniť
text
"a sadenica vypestovaná i z rezku jednoročného dreva
ušľachtilého
viniča (pravokorenná sadenica)".
2. § 4 ods. 2 doplniť bod d) v znení:
"netokajské odro-
dy,
burgundské biele, tramín červený, rizling vlašský, spolu
do
5 %".
3. §
5 ods. 2 bod b), resp. ak
sa prijme v spoločnej
správe
bod číslo 7, je to už bod c), doplniť o
neninský vi-
nohradnícky
rajón. Myslím, že je to rázovitý vinohradnícky
rajón,
ktorý má svoje špecifiká a zaslúži si, aby mal štatút
vinohradníckeho
samostatného rajónu.
4. V § 8 ods. 1 písm. a) za slovo "cukrom" vložiť text
"vo
forme glukózy, resp. inej, chemicky
zodpovedajúcej izo-
zlúčeniny".
5. V § 10 ods. 2 za slová "prídavok cukru"
vložiť ten
istý
text, čo som spomínal v predošlom.
6. V § 10 ods. 5 za slová "a
obsah" vložiť text "celkom
dosiahnuteľného alkoholu". Myslím si, že
to je spresnenie
z
chemického hľadiska.
7.
V § 21 ods. 1 vynechať
slová "v štátnom jazyku".
Odôvodnil
som prečo.
8. V § 25 ods. 1 číslicu "300" nahradiť číslicou "500"
a
druhú číslicu "500 m2"
nahradiť "1000 m2", to
znamená 10
árov.
9. V § 28 ods. 4 na konci vety doplniť "ako aj na eko-
nomické možnosti vinára". Ide o
sankcionovanie, ktoré je
privysoké,
a mal by sa brať ohľad aj na veľkosť pestovanej
plochy
a na ďalšie ekonomické možnosti dotyčného.
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej je do rozpravy prihlásený pán
poslanec Miklušičák
a
po ňom pán poslanec Ásványi.
Poslanec J. Miklušičák:
Vážený pán predseda,
páni ministri,
pani poslankyne,
páni poslanci,
článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ustanovu-
je,
citujem: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlast-
níckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom
záujme,
a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Pre-
rokovaný návrh
zákona vo svojich
paragrafoch, konkrétne
v
§ 4 ods. 2 až 4 a v § 5 ods. 3 a 4,
ukladá povinnosti ob-
medzenia
vlastníkom nehnuteľností, konkrétne
viníc v urče-
ných
lokalitách, a to tým, že im ukladá povinnosť užívať ich
len
ako vinice a používať na nich len
určené odrody viniča.
Zákon
však v žiadnom svojom ustanovení
nehovorí, tak ako to
predpokladá
Ústava Slovenskej republiky, o náhradách za ulo-
žené
im vecné bremeno.
V súvislosti s tým navrhujem doplniť § 5
o nový odsek
6
tohto znenia: "Podrobnosti o
poskytovaní náhrad pri obme-
dzení
vlastníckych práv vlastníkov viníc v tokajskej vino-
hradníckej
oblasti (§ 5 ods. 2 písm. e) podľa § 4
ods. 2 až
4
a § 5 ods. 3 a 4 upraví vláda svojím nariadením."
Okrem toho navrhujem z § 5 vypustiť odsek 5. Je nadby-
točný.
Ukladá totiž vlastníkovi viníc v
prípade uzatvárania
zámennej
zmluvy alebo kúpnej zmluvy povinnosť
zriadiť ňou
vecné
bremeno spočívajúce v povinnosti nadobúdateľa vlast-
níctva
vinohradníckeho honu, používať ho len ako vinicu, ho-
ci
túto povinnosť mu ukladá priamo zákon
odsekom 3 toho is-
tého
paragrafu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej je prihlásený pán poslanec Hrušovský. Pán posla-
nec
Hrušovský je pripravený a ide pán
poslanec Ásványi. Pán
poslanec
Hrušovský, viem, že sa ponáhľate. Nech sa páči, pán
poslanec.
Poslanec L. Ásványi:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
dámy a páni,
vládny
návrh zákona o
vinohradníctve, vinárstve
a
o podmienkach obehu produktov z viniča hroznorodého smeru-
je
k vytvoreniu pozícií úspešnej konkurencie pri obchodovaní
s
vínom akostným a vínom výberovým
na vnútornom a medziná-
rodnom
trhu.
Prvý
paragraf dokumentuje záujem
štátu o šľachtenie
odrôd,
zakladanie vinohradov a o výrobu
výberového vína. To
je
správny smer záujmu a tento zákon je nanajvýš potrebný.
Nie som si
však istý primeranosťou
úspechu. Mám starosti
s
výkladom a aplikovateľnosťou zákona. V
§ 2 sa za predmet
zákona
vymedzuje pestovanie viniča vo vymedzených, následným
právnym
predpisom zo strany ministerstva
určených a ohrani-
čených
tradičných oblastiach. Z toho
podľa mňa vyplýva, že
mimo
týchto určených oblastí a aj v intraviláne obcí zostáva
terajší
neusmerňovaný stav.
Zákon
stanovuje aj podmienky
výroby hroznového vína
a
jeho uvádzania do obehu, t. j.
obchodnej sféry. Pýtam sa,
či
tieto podmienky výroby a obehu sa
vzťahujú len na hrozno
dopestované
vo vymedzených oblastiach a na víno z neho vyro-
bené.
V ods. 2 § 2 zákon ustanovuje povinnosti
pre pestovate-
ľa
vo vinohrade, ďalej pre osoby, ktoré
vyrábajú víno alebo
ho
uvádzajú do obehu. Podotýkam, že nemusia to
byť tie isté
osoby.
Teda pestovateľa mimo vinohradu - a ja
pridávam a aj
mimo
určenej oblasti - neupravuje tento
zákon. Alebo sa zá-
kon
týka fyzických osôb a právnických osôb, ktoré vyrábajú
vína
z hrozna pestovaného i mimo vinohradov
a mimo vymedze-
ných
oblastí, a tých, ktoré takéto víno uvádzajú do obehu?
Nie
som si istý, či sa stanovené pravidlá pre štátny odborný
dozor
vzťahujú aj na pestovateľa mimo
vinohradov a mimo ob-
lastí,
teda majiteľa prídomovej záhrady s viničom a výroby
vína
z tohto hrozna na vlastnú potrebu bez uvádzania do obe-
hu.
V
§ 8 zákona sa zakazuje používať vodu ako prídavnú
látku,
ďalej vyrobiť a označiť ako víno nápoj vyrobený z vý-
luhu
výliskov. Ale zákon číslo 309/1993 Z. z. o spotrebnej
dani
z vína povoľuje výrobu
"vodnára", ale ho započítava do
množstva
vína a zdaní ho, ak sú naplnené množstevné podmien-
ky
zdaňovania. Na výrobu "vodnára" je však potrebná voda ako
prídavná látka. Nápoj vyrobený z viniča
odrôd amerických
hybridov je
víno, aj tzv. "talian", ale
je to zlé víno
a
zdraviu škodlivé. Ale podľa zákona 309/1993 Z. z. i takéto
víno
je zdaňované, teda povolené. Znovu som na pochybnos-
tiach. Platia
uvedené zákazy na
výrobu vína spomínaným
spôsobom
len vo vymedzených oblastiach a výslovne vo vino-
hradoch?
Teda neplatia pre drobného pestovateľa,
pokiaľ ta-
kéto
víno neuvádza do obehu a sám ho spotrebuje? Plne súhla-
sím
s tým, že takéto tzv. "vína"
sa nesmú dostať do obehu,
lebo
nezodpovedajú hygienickým a zdravotným
podmienkam sta-
noveným
potravinárskym kódexom.
Vážený pán minister Baco, očakávam, že
mi dáte jedno-
značnejšiu
odpoveď na moje pochybnosti, presvedčivejšie, ako
som
dostal pri prerokovaní zákona vo výbore.
A možno ma aj
podporíte
v spresnení znenia zákona. Nie je
dobrý ten zá-
kon,
ktorý sa dá vykladať rôznym spôsobom alebo nepresvedči-
vým spôsobom. Nemáme dobré skúsenosti
napríklad z výkladu
aplikovania
zákona o dani z nehnuteľností, prípadne prenaja-
tých
pozemkov poľnohospodárskym družstvám.
Odsek 1 § 25 ukladá vinohradníkovi povinnosť registro-
vať
vinohrad s počtom nad 300 krov
viniča alebo s rozlohou
nad
500 štvorcových metrov, čo je 5 árov. Rozumiem tomu tak,
že
sa to netýka prídomových záhrad a viničov mimo vymedze-
ných
oblastí. Kontrolný ústav pridelí
vinohradu registračné
číslo
a vinohradník vedie predpísanú evidenciu. Bola dobre
zvážená veľkosť
vinohradu na registrovanie? Zákon číslo
180/1995 Z. z.
o opatreniach na
usporiadanie vlastníctva
k
pozemkom nedovoľuje drobenie poľnohospodárskej pôdy pod
5
000 m2, t. j. pod 20 árov.
Nevytvárajme rôzne normy veľ-
kosti
v príbuzných reláciách. Odporúčam v § 25 ods. 1 vypus-
tiť
slová "s počtom najmenej 500 krov viniča alebo výmerou
väčšou
ako 500 m2" a nahradiť slovami "výmerou väčšou ako
2
000 m2".
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Hru-
šovský
a po ňom pán poslanec Komlósy.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
nechcem sa dotknúť vecnej stránky tohto návrhu zákona,
ale
ústavnoprávnej. Budem stručný.
V § 5 ods. 4 sa hovorí o záujme zachovať prírodné kul-
túrne
a historické dedičstvo a v nadväznosti
na to aj istú
ochranu
a záujem štátu o zachovanie
malokarpatskej a tokaj-
skej vinohradníckej oblasti a
v nadväznosti na to nútiť
týchto
ľudí, ktorí tam dnes obhospodarujú
vinohrady, užívať
tieto
hony len ako vinice.
V odseku 4 návrhu zákona v § 5 sa hovorí, že ak vlast-
ník
vinohradníckeho honu uvedeného v prílohe alebo jeho čas-
ti
nechce svoj hon užívať ako vinicu, je povinný ho zameniť,
prenajať
alebo tento hon alebo jeho časť odpredať. Myslím
si,
že to nie je celkom v súlade s článkom 20 ústavy ods. 4,
kde sa
hovorí, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo ve-
rejnom
záujme, a to na základe zákona a za
primeranú náhra-
du. Teda prvú
časť tohto ústavného rámca by tento
zákon
spĺňal,
že ide o obmedzenie vlastníctva vo verejnom záujme
z
hľadiska zachovania prírodného,
kultúrneho a historického
dedičstva,
ale tento návrh zákona nespĺňa druhú
ústavnú po-
vinnosť
- za primeranú náhradu. Preto odporúčam ponechať iba
odsek 3, ktorý
si myslím, že dostatočným spôsobom rieši
problém
zachovania dedičstva vinohradov a tokajských a malo-
karpatských
oblastí a navrhujem odsek 4 a
odsek 5 z návrhu
zákona
vypustiť.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Komlósy a pripraví
sa
pán poslanec Juriš.
Poslanec Zs. Komlósy:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení páni ministri,
milí hostia,
budem
veľmi stručný, obmedzím sa len na
prednesenie
dvoch pozmeňujúcich návrhov so stručným
odôvodnením, lebo
súhlasím
so svojimi predrečníkmi, že tento zákon je dobrý,
je
potrebný a vcelku budem podporovať
prijatie takéhoto zá-
kona.
Ale môj návrh smeruje práve k tomu, aby sa tento zákon
skvalitnil.
Môj prvý
pozmeňujúci návrh smeruje k
tomu, aby sa od-
stránilo
určité protirečenie v zákone, menovite
medzi § 20
a
§ 21 odsek 5. Totiž, aby som odôvodnil svoj návrh, dovoľte
mi
uviesť: v § 20 ods. 1 a ods. 2 sa určujú obaly, v ktorých
môže
byť víno uvádzané do obehu. V § 20 ods.
1 je všeobecne
stanovené,
aby tieto obaly vyhovovali hygienickým a zdravot-
ným
požiadavkám. Je tam odkaz na zákon číslo 152, ktorému
musia vyhovovať obaly, v ktorých sa bude víno uvádzať do
obehu.
A v odseku 2 je splnomocnené
ministerstvo, aby vyda-
lo
presný zoznam a oblasť použitia týchto obalov. Pri odseku
2,
kde sa ministerstvo splnomocňuje, je legislatívna skratka
"spotrebiteľské
balenie". Teda podľa § 20 víno, hocijaké ví-
no,
môže byť uvádzané do obehu, len keď
vyhovuje týmto dvom
odsekom,
a teda len v spotrebiteľskom balení.
V § 21
ods. 5 sa však uvádza "ak
je do obehu uvádzané
stolové
a akostné víno v inom ako spotrebiteľskom balení".
Teda
povoľujeme v tom istom zákone hneď v nasledujúcom pa-
ragrafe výnimku práve z tej prísnej
klauzuly, že víno sa
môže
uvádzať do obehu len také, ktoré vyhovuje zdravotným
a
hygienickým požiadavkám a ktoré vydá
ministerstvo nejakým
zoznamom,
všeobecne záväzným právnym predpisom.
Svoj návrh som konzultoval aj s
pracovníkmi minister-
stva,
resp. s pánom Geisbacherom, a dospeli sme k záveru, že
je
vyhovujúce alebo prijateľné také znenie v §
21 ods. 5,
ktoré
teraz chcem navrhnúť ako pozmeňujúci
návrh. Totiž ži-
vot
prináša aj také situácie, keď si zákazník žiada do neja-
kého vlastného obalu načapovať víno -
povedzme - zo suda
alebo
z nejakého kontajnera, je to všeobecne
zavedené alebo
praktizuje
sa to, a treba to riešiť, aby takéto uvádzanie do
obehu
nebolo nezákonné.
Uznávam potrebu riešiť aj takéto situácie, a preto na-
vrhujem
v § 21 ods. 5 toto znenie: "Stolové víno a akostné
víno
môže byť na žiadosť konečného
spotrebiteľa uvádzané do
obehu
aj v inom ako spotrebiteľskom balení
pri dodržaní us-
tanovenia
§ 20 ods. 1, aby vyhovovalo zdravotným a hygienic-
kým
predpisom. V takomto prípade musia byť obaly označené
najmenej
údajmi uvedenými v odseku 1 písm. a), b), dátumom
plnenia
a číslom výrobnej dávky."
V súvislosti s týmto návrhom chcem
požiadať pána spo-
ločného
spravodajcu, aby bod číslo 21 spoločnej správy vyňal
zo spoločného hlasovania, lebo sa
dotýka práve odseku 5,
a
súčasne aby stiahol aj svoj
vlastný návrh, ktorý sa týka
práve
tohto odseku 5, v ktorom žiada vypustiť písmeno c). Vo
svojom
návrhu som zohľadnil aj túto požiadavku, preto uvá-
dzam,
že sú tam písmená a) a b) a doslovne
to, čo je v spo-
ločnej
správe, aby tam namiesto písmena e) bol uvedený dátum
plnenia
a číslo výrobnej dávky, je tiež zohľadnené. Toľko
k
môjmu prvému pozmeňujúcemu návrhu.
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 22,
ktorý podľa môjho
názoru
je v tomto zákone trošku nadbytočný. Tento zákon sa
zaoberá výrobou a
uvádzaním vín do obehu, akostných vín,
stolových
vín a vín s prívlastkom, čiže úlohou
tohto zákona
by
malo byť, aby bolo skvalitnené víno,
ktoré je predávané,
ktoré
je uvádzané do obehu. V § 22 sa však
hovorí už trošku
o
inom, hovorí sa o tom, ako sa má
stolovať víno, ako sa
nesmie
miešať alebo podvádzať, aby sa
nestolovalo iné víno,
ako
požaduje zákazník. Myslím si, že je
to riešené v iných
zákonoch a dotýka
sa to určite kultúry stolovania týchto
vín,
preto si myslím, že do tohto zákona
takéto ustanovenie
nepatrí,
a dávam návrh, aby bol § 22 vypustený.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi. Slovo v rozprave má pán
poslanec Juriš
a pripraví sa
pán poslanec Fekete. Ešte
s
faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán podpredseda.
Mám len
procedurálny návrh k spoločnej
správe. Žiadam
spoločného
spravodajcu, aby o bode 18 spoločnej správy dal
hlasovať
samostatne. Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Máte slovo, pán poslanec.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
vážim
si váš čas a preto
nebudem dlho rečniť, i keď
o
víne by sa dalo strašne mnoho
povedať. (Hlasy z pléna:
A
ešte viacej vypiť.) S tým vypitím len do určitej miery,
veľa
- to nie je dobré. Ale víno sa pestuje
už od staroveku
a
myslím, že sa zas bude ešte dlho-dlho pestovať. Už v sta-
roveku
sa víno falšovalo, vieme o tom, a tento
zákon by mal
byť
taký, aby sa to falšovanie nerobilo. Preto vítam predlo-
ženie
takéhoto zákona, ktorý komplexne
posudzuje pestovanie
a
výrobu vína, pestovanie hrozna a
výrobu vína so všetkým,
čo
s tým súvisí. Takýto zákon sa pýta a
potrebujeme ho, aby
sme
dosiahli určitú úroveň, určitú kvalitu, aby sme naše ví-
no
mohli vyvážať do krajín, kde oň určite bude záujem.
Vinohradníctvo a vinárstvo malo v
minulosti u nás oveľa
väčší
význam ako teraz. Pred 100 rokmi bolo viac vinohradov,
ako
máme teraz, a ľudí bolo menej.
Viete si to predstaviť?
Teraz
za posledné roky nastal pomerne veľký útlm vo vino-
hradníctve
a vinárstve a myslím, že je načase zase vrátiť
vinohradníctvu
a vinárstvu to miesto, čo mu patrí.
Pri príprave tohto zákona sa však stali niektoré drob-
nosti,
ktoré sú odborného rázu. Upozornil som na ne vo výbo-
re,
mnohé boli prijaté, niektoré neboli prijaté, ale tie, čo
boli
prijaté, sú v spoločnej správe, pán spoločný spravodaj-
ca
ich navrhuje neprijať. Chcel by som
vás na ne upozorniť
a
hľadať u vás podporu, aby boli prijaté.
Ide o bod spoloč-
nej
správy číslo 4. Chcem vám to vysvetliť.
V bode
4 je kompletne napísané (§ 3
ods. 2) - "Vinič
hroznorodý
(ďalej len vinič) sú odrody rastliny rodu vitis."
Odborne
je to nesprávne, pretože Vinič
hroznorodý podľa bi-
nomickej nomenklatúry či vedeckého odborného
názvoslovia,
alebo
tzv. latinského názvu je Vitis vinifera. Na tom nič
nezmeníme.
Keď tam chceme dať vinič, aby boli zahrnuté aj
tzv.
samorodáky, potom tam nemôžeme dať "hroznorodý". Musí
tam
byť len "vinič" a
"hroznorodý (ďalej len vinič)" vypus-
tiť
- "sú odrody rastliny rodu Vitis". To by sedelo. Ale keď
tam
dáme "hroznorodý", tak tam musí byť aj "Vitis vinifera",
nemôže
to byť rodu "Vitis", lebo nie
všetky hrozná rodu Vi-
tis
by sme chceli jesť. Niektoré sú úplne
nejedlé. Takže to
nemôže
byť pravda. Preto som tam navrhol a vo výbore to bolo
prijaté
pod bodom 4 spoločnej správy, a preto by som sa pri-
hováral,
aby sme bod 4 vyňali na samostatné hlasovanie a aby
sme
ho prijali.
Ďalej bod 5 spoločnej správy. V druhom
riadku za slovom
"výrobu"
vložiť slová "šťavy a
muštu". Prečítam vám, čo sa
tu
píše. V § 3 ods. 13: "Hrozno sú plody odrôd viniča určené
na
priamu spotrebu (stolové hrozno) alebo
na výrobu hrozno-
vého
vína (muštové hrozno)." Ale
hroznom je predsa aj mušt,
ktorý
pijeme, a je to dobré, aj sa hroznový mušt predáva.
Prečo
by to malo byť len na výrobu vína? Môžeme vyrábať aj
mušt.
A v zátvorke je tam dokonca aj muštové hrozno, lebo
tak
sa to odborne volá. Preto by som odporúčal, aby sme pri-
jali
aj bod 5 spoločnej správy.
Bod 9 spoločnej správy hovorí k § 5 ods.
3. Tento pa-
ragraf
vítam, na rozdiel od niektorých iných mojich predreč-
níkov,
pretože skutočne vo vinohradníckych obciach Bratisla-
va
Vinohrady a v tokajských vinohradníckych oblastiach treba
maximálne
zachovať výmeru viníc a pestovať hrozno
na výrobu
vysokokvalitného
vína. Ale má to aj historickú a kultúrnu
hodnotu.
Bratislava vždy bola mesto pod viničným vrchom, tak
by
aj mala tá silueta zostať, a nie aby sa to predalo ako
nejaké
pozemky na výstavbu rodinných víl. Ale
je tam z od-
borného
hľadiska malá nepresnosť, keď sa
hovorí, že: "V zá-
ujme
zachovania prírodného, kultúrneho a historického dedič-
stva
je možné vinohradnícke hony uvedené v prílohe tohto zá-
kona
(to je doplnok), nachádzajúce sa vo vinohradníckych ob-
ciach
malokarpatskej a tokajskej vinohradníckej oblasti uží-
vať
len ako vinice."
Vieme, že človek nie je nesmrteľný, aj
vinica má určitý
vek,
po ktorý sa oplatí pestovať, potom je už prestarnutá,
treba ju obnoviť,
a nemôžeme zlikvidovať
vinicu na jeseň
1996
a na jar 1997 tam znovu vinicu zakladať. Ale podľa dik-
cie
tohto zákona by sme tam stále
museli mať vinicu. Preto
som
tam dal doplnok, že "počas nevyhnutnej rekultivácie na
výsadbu
novej vinice". Niekedy to
môžu byť 3 roky, niekedy
5
rokov, preto tento doplnok by tam bol veľmi potrebný. To
je
bod 9 spoločnej správy.
Bod 11 spoločnej správy by som tiež chcel
vyňať na oso-
bitné
hlasovanie. Je to § 11 ods. 2
písm. a). Tam je totiž
návrh
za slovo "odrody" vložiť slová "domáceho pôvodu". Text
by
bol asi taký: "odrodové víno vyrobené z hrozna domáceho
pôvodu,
jednej odrody domáceho pôvodu s
prímesou inej odro-
dy".
Je to dosť nelogické. Chcel by som vedieť, ktoré sú od-
rody
domáceho pôvodu. Z našej listiny
povolených odrôd pes-
tovania
viniča domáceho pôvodu odrody slovenského pôvodu ne-
poznám.
Keď to niekto pozná z listiny
povolených odrôd, tak
s
tým súhlasím. Ale predsa sú tu odrody, ktoré sa pestujú aj
50
a 100 rokov, ale nie sú nášho pôvodu. Čiže to dvakrát
"domáceho pôvodu" je úplne zbytočné. Tu
je podstatné, že
hrozno
je dopestované u nás. To je
dôležité. Ale to, že je
to
Burgundské biele, ktoré pochádza z
Francúzska, alebo Ru-
landské
šedé, to je niečo iné. Tu je
podstatné, že je to
hrozno,
mušt a víno od nás, že je domáceho pôvodu. Preto ne-
vidím
opodstatnenie bodu číslo 11 spoločnej správy a neodpo-
rúčal
by som prijať tento bod.
Myslím, že som vás už dosť zdržal.
Ďakujem za pozornosť
a
dúfam, že ma podporíte. Je to len na zlepšenie zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec Juriš. Posledná
písomná prihláška
do
rozpravy od pána poslanca Feketeho.
Poslanec J. Fekete:
Vážený pán predseda,
milé kolegyne,
milí kolegovia,
pochádzam tiež z vinohradníckeho kraja, z kraja, ktorý
sa
dokonca donedávna volal a zatiaľ sa ešte volá modrokamen-
ská
vinohradnícka oblasť, takže mi nezostáva nič iné, iba sa
prihovoriť
za istú vec. Mám pozmeňujúci návrh,
ktorý sa do-
týka
§ 5 ods. 2. V tomto paragrafe a v tomto
odseku navrhu-
jem
takéto úpravy:
1. Za písmenom b) slovo "južnoslovenská" nahradiť
slo-
vom
"podunajská".
2. Za
číslo 8 v tomto odseku dať
písmeno c) s textom
"modrokamenská vinohradnícka oblasť, ktorá sa
člení na:".
Dvojbodkami
sa tento text končí.
3. Čísla 9 až 15 pod novým písmenom c) potom prečíslo-
vať
na 1 až 7, pričom za novým číslom 4 namiesto slova "mod-
rokamenský"
bude slovo "hradčiansky".
4. Za
písmenom d) sa slovo
"východoslovenská" nahradí
slovom
"zemplínska".
5. Písmená c), d), e) sa nahradia
písmenami d), e), f).
Stručné odôvodnenie môjho pozmeňujúceho
návrhu. Doteraz
bolo na Slovensku podľa dostupných
literárnych prameňov 8
vinohradníckych
oblastí. Najvýznamnejšie z nich boli 3 - ma-
lokarpatská,
modrokamenská a tokajská. Tu v tomto
predlože-
nom návrhu
máme nové oblasti
pomenované podľa územia
-
východné, južné, stredné Slovensko,
podľa pohoria - malo-
karpatská,
a dokonca aj podľa obce - tokajská. Tým, čo navr-
hujem,
by sa do istej miery systém pomenúvania zjednotil,
pretože
by tam vypadlo územné pomenovanie,
ktoré v podstate
nemusí
nič hovoriť.
Prečo hradčianska? Pretože Modrý Kameň má aj druhé po-
menovanie
Hrad, a dokonca aj významný vinársky
podnik Movi-
no,
čo je skratka modrokamenského vína, má vo svojej etikete
práve stredoveký Modrokamenský hrad. Neninčania, ktorí sa
preslávili
na strednom Slovensku produkciou vynikajúceho ví-
na,
ho vyvážali do zahraničia, viem, že napríklad aj do Špa-
nielska,
používali skratku slova región Modrý Kameň. Zdá sa,
že
táto historická oblasť by po tomto návrhu vypadla, hoci
zostáva
modrokamenský región.
Dúfam, že ma podporíte, a ja sa
vám potom budem môcť
odmeniť
práve produktom z tejto novej alebo staronovej vi-
nohradníckej
oblasti.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Toľko vína, čo sa tu ponúka, to nie je
ani pravda.
Faktická poznámka - pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcel by
som z miesta podať pozmeňujúci
návrh. V § 5
ods.
2 písm. b) pod číslom 15 navrhujem
nahradiť text "tor-
naľský vinohradnícky rajón" textom "šafárikovský vinohrad-
nícky
rajón".
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem,
pán poslanec, ale
pozmeňujúce návrhy dávame
vždy
od pultu. Stále to zdôrazňujem. Pán poslanec Juriš.
Poslanec A. Juriš:
Chcel by som dať len maličký doplnok.
Prepáčte mi to, ale pri prvom vystúpení som zabudol na
variant,
že keď nebude prijatý pozmeňujúci bod
číslo 4 spo-
ločnej
správy, tak navrhujem v § 3 ods. 2 v prvom riadku vy-
pustiť
text "hroznorodý" a "(ďalej
len vinič)". Aby to bolo
odborne
správne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Nehlási
sa nikto do rozpravy, preto končím rozpravu
k
tomuto bodu. Pýtam sa pána poslanca
Poliaka, či potrebuje
čas
na spracovanie. Pýtam sa preto, že je
19 hodín aj 9 mi-
nút
a mali sme skončiť. Ak chcete rokovať ďalej, musím to
dať
odhlasovať.
Prosím, prezentujte sa a hlasujte o tom, či budeme ro-
kovať
aj po 19.00 hodine.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Páni poslanci, pani poslankyne, zajtra ráno o 9.00 ho-
dine
budeme pokračovať hlasovaním o tomto zákone.
Pán minister Baco ešte raz v mene
vinárov, za to, že
ste
nemali zlé pripomienky k zákonu, vás
pozýva na degustá-
ciu
do Parlamentky.
Štvrtý deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
25. októbra 1996
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím,
prezentujme sa.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Dovoľte,
aby som otvoril
rokovanie prerušenej 20.
schôdze
Národnej rady Slovenskej republiky.
Budeme pokračo-
vať
v rokovaní o vládnom návrhu zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky o vinohradníctve a vinárstve a o zmene zákona
číslo
61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona
číslo
132/1989 Zb. Ako si pamätáte, včera sme rozpravu k to-
muto
bodu ukončili.
Pýtam sa pána ministra Baca, či sa chce
vyjadriť k roz-
prave.
Nech sa páči, pán minister. A v sále
prosím o pokoj,
páni
poslanci.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
verím,
že po včerajšku nikoho nebolí hlava, pretože
základný
parameter dobrého vína je, že z neho
hlava nebolí.
Dúfam,
že vám chutilo.
Ďakujem pekne za rozpravu, ktorá sa
rozvinula k predlo-
ženému
návrhu zákona. Dovoľte mi, aby som k myšlienkam, kto-
ré tu prezentovali jednotliví páni poslanci,
zaujal veľmi
stručné
stanovisko.
Chcem vás ubezpečiť, že pri prerokúvaní
zákona, tak ako
sa
štyri roky rodil, všetky myšlienky,
ktoré tu boli v roz-
prave,
boli veľakrát na stole a veľakrát sa
zvažovali. Nie-
ktoré
myšlienky, ktoré ste tu predniesli, sú práve tie, kto-
ré
v procese rokovaní o podobe tohto
zákona vypadli a, sa-
mozrejme,
chápem to ako normálnu vec, že tí, ktorí v tejto
diskusii vypadli,
sa snažia cez
poslancov svoje záujmy
a
svoje názory - poctivé, nikoho nepodozrievam z ničoho - tu
naniesť
a ešte touto formou tieto záujmy presadiť.
Skutočne nemôžem akceptovať, nemôžem odporučiť ani je-
den
z týchto návrhov, s výnimkou myšlienky
o náhrade. O tom
sme
hovorili a pán spoločný spravodajca to pri hlasovaní bu-
de
odporúčať, teda aby sa v § 5 doplnil
odsek 6 podľa návr-
hu.
Ostatné pripomienky napriek tomu, že nie sú
zlé a ani
jedna
z nich nie je priamo odmietnuteľná, sú
na diskusiu,
ale
hovorím, že diskusia už prebehla a táto podoba, ktorá je
pred
vami, je výsledkom týchto nových diskusií opakovaných
za
štyri roky.
Chcel by
som povedať, že kto naozaj
mal záujem niečo
z
tých myšlienok presadiť, uplatnil tieto myšlienky vo výbo-
roch
a z výborov vzišla spoločná správa, ktorá takisto už
je,
povedal by som, finálnym produktom
diskusií. Myslím si,
že
správa spoločného spravodajcu je dobrá
a obsahuje dohodu
ešte
o tých posledných otvorených otázkach.
Takže veľmi pekne vám ďakujem za aktívny
prístup a pro-
sil
by som, aby ste hlasovali podľa odporúčania spoločného
spravodajcu.
Ďakujem vám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán minister. Pýtam sa
pána spoločného
spravodajcu,
či sa chce vyjadriť k rozprave.
Pán spoločný spravodajca sa k rozprave nebude vyjadro-
vať,
preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o
jednotlivých po-
zmeňujúcich
a doplňujúcich návrhoch.
Prosím,
pán spoločný spravodajca,
aby ste hlasovanie
uvádzali
v zmysle spoločnej správy a výsledkov, ktoré vzišli
z
priebehu rozpravy.
Poslanec A. Poliak:
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
kolegyne, kolegovia,
pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona o vinohradníc-
tve
a vinárstve s tým, že najprv budeme hlasovať o spoločnej
správe
výborov, kde som pôvodne navrhoval, aby sme spoločným
hlasovaním
hlasovali o bodoch 1, 2, 3, 6, 7, 8,
10, 11, 12,
13,
14, 15, 16, 17, 19, 20, 21, 22 a 23. Keďže v rozprave
boli
návrhy, aby sme na osobitné hlasovanie
vyňali na návrh
pána poslanca Miklušičáka bod 18,
na návrh pána poslanca
Komlósyho
bod 21, na návrh pána poslanca Juriša
bod 11, tak
ich
zo spoločného hlasovania vyberám a
budeme o nich hlaso-
vať
osobitne. O ostatných bodoch navrhujem hlasovať spoločne
so
stanoviskom prijať ich. Ešte raz ich zopakujem. Sú to bo-
dy
1, 2, 3, 6, 7, 8, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 20,
22,
a 23.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pani poslankyne, páni
poslanci, počuli ste
spoločného
spravodajcu. Hlasujeme o bodoch
spoločnej správy
číslo 1, 2, 3, 6, 7, 8, 10, 12, 13, 14, 15, 16,
17, 19, 20,
22
a 23 s odporúčaním prijať ich.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 104 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme tieto body spoločnej správy.
Poslanec A. Poliak:
Budeme ďalej hlasovať o bode 11, ktorý
som na návrh pá-
na
poslanca Juriša vyňal na osobitné
hlasovanie. V pôvodnom
návrhu
som odporúčal hlasovať za. Po
konzultácii s predkla-
dateľom
je tam skutočne duplicita, preto
navrhujem, aby sme
bod
11 spoločnej správy neprijali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 11 spoločnej správy s odporúčaním
spravodajcu
neprijať ho.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 5 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 87 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Tento bod spoločnej správy sme neprijali.
Poslanec A. Poliak:
Ďalším bodom spoločnej správy, ktorý je vyňatý na oso-
bitné
hlasovanie, je bod číslo 18. Tento navrhujem prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 18 spoločnej správy s odporúča-
ním
spravodajcu prijať ho.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Prijali sme tento bod spoločnej správy.
Poslanec A. Poliak:
Ďalším bodom spoločnej správy je bod
21, ktorý sme na
návrh
pána poslanca Komlósyho vyňali na osobitné hlasovanie.
Tento
bod spoločnej správy odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 21
spoločnej správy s odporúčaním
spravodajcu
prijať ho.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Prijali sme aj tento bod spoločnej správy.
Poslanec A. Poliak:
Tým sme vyčerpali body spoločnej správy, ktoré som na-
vrhoval
pôvodne prijať. Prejdeme k bodom spoločnej správy,
ktoré
som navrhoval neprijať. Sú to body 4, 5
a 9 s tým, že
pán
poslanec Juriš žiadal o týchto bodoch hlasovať osobitne.
Bod číslo 4 spoločnej správy odporúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 4 spoločnej správy
s odporúčaním
neprijať
ho.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Neprijali sme bod 4 spoločnej správy.
Poslanec A. Poliak:
Ďalším bodom zo spoločnej správy je bod číslo 5, ktorý
taktiež
odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 5 spoločnej správy
takisto s odporúča-
ním
spoločného spravodajcu hlasovať proti.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Neprijali sme tento bod spoločnej správy.
Poslanec A. Poliak:
Ďalším z
bodov spoločnej správy je bod
číslo 9, ktorý
odporúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme hlasovať o bode číslo 9 spoločnej
správy takisto
s
odporúčaním hlasovať negatívne.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Neprijali sme ani tento bod spoločnej
správy.
Poslanec A. Poliak:
Tým sme vyčerpali všetky body spoločnej správy a prej-
deme
k hlasovaniu o doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch,
ktoré vyplynuli z
rozpravy. V rozprave
vystúpilo 9 pánov
poslancov.
Ako prvý som vystúpil ja s tým,
že som v § 21
ods.
5 navrhol na konci odseku vypustiť písmeno "c". Tento
návrh
odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch
vyplývajúcich z roz-
pravy.
Prvý pozmeňujúci návrh dal pán spoločný spravodajca
a
hlasujeme o ňom s návrhom prijať ho.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Takže
sme prijali prvý
pozmeňujúci návrh vyplývajúci
z
rozpravy.
Poslanec A. Poliak:
Ďalší
v rozprave vystúpil pán poslanec Boros, ktorý
predniesol 9
pozmeňujúcich návrhov. Keďže po konzultácii
s
predkladateľom tohto návrhu zákona
sme dospeli k záveru,
že
nebudem odporúčať prijať ani jeden z navrhnutých bodov,
pán
poslanec Boros, pýtam sa ťa, či môžeme
hlasovať o návr-
hoch
spoločne.
Poslanec Z. Boros:
Myslím si, že budeme musieť hlasovať osobitne, pretože
návrhy
sa dotýkajú rôznych oblastí zákona.
Chápem odporúča-
nie,
ale predsa prosím hlasovať osobitne.
Ďakujem.
Poslanec A. Poliak:
Áno, budem to rešpektovať. Prvý pozmeňujúci návrh pána
poslanca
Borosa je v § 3 ods. 3 na konci vety doplniť text
"sadenica
vypestovaná i z rezku jednoročného
dreva, ušľach-
tilého viniča,
tzv. pravokorenná sadenica". Odporúčam ho
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bo-
rosa
s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec A. Poliak:
Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Borosa je k § 4
ods.
2. Po konzultácii s predkladateľom ho
neodporúčam pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom
návrhu pána poslanca
Borosa
s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec A. Poliak:
Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Borosa je v § 5
ods.
2 bod b) doplniť o "neninský
vinohradnícky rajón". Od-
porúčam
ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o ďalšom pozmeňujúcom návrhu poslanca Borosa
s
odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento pozmeňujúci
návrh.
Poslanec A. Poliak:
Štvrtý pozmeňujúci návrh pán poslanca Borosa je k § 8
ods.
1 bod a). Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu poslanca Boro-
sa.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ho.
Poslanec A. Poliak:
Piaty pozmeňujúci návrh pán poslanec
Boros sťahuje.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec sťahuje svoj piaty
pozmeňujúci návrh, tak-
že
budeme hlasovať o šiestom.
Poslanec A. Poliak:
Šiesty pozmeňujúci návrh pána poslanca
Borosa je v § 10
ods.
5 za slová "a obsah" doložiť
text "celkom dosiahnuteľ-
ného
alkoholu". Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o ďalšom pozmeňujúcom
návrhu pána poslanca
s
odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec A. Poliak:
Siedmy pozmeňujúci návrh pána poslanca
Borosa je k § 21
ods. 1. Vzhľadom
na to, že sme prijali bod
19 spoločnej
správy,
myslím, že o tomto bode je bezpredmetné hlasovať.
Pán
poslanec, súhlasíš s tým? Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Boros stiahol tento
pozmeňujúci návrh.
Poslanec A. Poliak:
Ôsmy pozmeňujúci návrh pána poslanca Borosa je v § 25
ods.
1 číslicu "300" nahradiť číslicou "500" a číslo "500
m2"
nahradiť "1000 m2". Na
základe konzultácie s predklada-
teľom
tento návrh tiež neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca Borosa
s
odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec A. Poliak:
Posledný
pozmeňujúci návrh pána
poslanca Borosa je
v
§ 28 ods. 4 na konci vety doplniť "ako aj na ekonomické
možnosti
vinára". Myslím, že to je nie kritérium, podľa kto-
rého
by sa toto malo zakotviť do zákona. Neodporúčam ho pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o poslednom pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca
Borosa
s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 16 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec A. Poliak:
Ako ďalší v rozprave vystúpil pán
poslanec Miklušičák
s
dvoma pozmeňujúcimi návrhmi. Prvý - doplniť § 5 o nový od-
sek
tohto znenia: "Podrobnosti o
poskytovaní náhrad pri ob-
medzení
vlastníckych práv vlastníkov viníc v tokajskej vi-
nohradníckej
oblasti (§ 5 ods. 2 písm. e) podľa § 4 ods. 2 a
4
a § 5 ods. 3 a 4 upraví vláda svojím nariadením." Na zá-
klade
konzultácie s predkladateľom ho odporúčam prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme. Tento pozmeňujúci návrh pán
spravodajca
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 114 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec A. Poliak:
Druhým
pozmeňujúcim návrhom pána
poslanca Miklušičáka
je
v § 5 vypustiť odsek 5. Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom
návrhu s odporúčaním
neprijať
ho.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec A. Poliak:
Ďalší v
rozprave vystúpil pán poslanec
Ásványi, ktorý
podal
jeden pozmeňujúci návrh, a to v § 25 ods. 1 vypustiť
slová "s
počtom najmenej 300
krov viniča alebo výmerou
väčšou
ako 500 m2" a nahradiť slovami "výmerou väčšou ako
2000
m2". Pýtam sa, pán poslanec, keďže neprešiel návrh pána
poslanca
Borosa, kde sa navrhovalo 1000 m2, či tento návrh
nesťahujete.
Poslanec L. Ásványi:
Nesťahujem svoj návrh, dajme si
tú námahu, aby sme
o
ňom hlasovali.
Poslanec A. Poliak:
Rešpektujem to, pán poslanec. Pán
predseda, odporúčam
tento
návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o tomto návrhu s odporúčaním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec A. Poliak:
Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Hrušovský, kto-
rého
jeden pozmeňujúci návrh v § 5 ods. 4 a ods. 5 vypustiť,
korešponduje
s návrhom pána poslanca Miklušičáka. Myslím, že
je
bezpredmetné o tomto návrhu hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, pán poslanec Hrušovský ho navrhuje
vypustiť z hla-
sovania.
Poslanec A. Poliak:
Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec
Komlósy, ktorého
návrh
v § 21 ods. 5 tiež korešponduje už s
prijatým mojím
pozmeňujúcim
návrhom. Pýtam sa ho, či chce, aby sme
o tomto
návrhu
hlasovali.
Poslanec Zs. Komlósy:
Vzhľadom na to, že môj návrh je nové
znenie odseku 5,
ktorý
obsahuje aj návrh, ktorý bol prijatý v spoločnej sprá-
ve pod bodom
21, aj váš návrh, pán spoločný spravodajca,
apelujem
na zdravý rozum poslankýň a poslancov, že ak si po-
zorne
prečítajú § 20 a ods. 5 § 21, je tam určité protireče-
nie, pokiaľ ide
o stolové a akostné vína. Je potom úplne
zbytočné
ustanovenie § 20. Toto nové znenie, ktoré som navr-
hol,
by toto riešilo. Trvám na tom, aby sme
hlasovali o mo-
jom
návrhu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, pán
poslanec, sme radi, že jedine vy
máte zdravý
rozum,
takže budeme hlasovať.
Poslanec A. Poliak:
Na základe konzultácie s predkladateľom
tento návrh pá-
na
Komlósyho neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste návrh. Spoločný spravodajca
návrh neodporúča
prijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec A. Poliak:
Ďalší v
rozprave vystúpil pán poslanec
Juriš, ktorého
požiadavka
na osobitné hlasovanie bola akceptovaná, ale keď-
že
v bode 4 spoločnej správy nebol vyriešený jeho návrh, na-
vrhuje,
aby v § 3 ods. 2 sa vypustil text "hroznorodý (ďa-
lej
len vinič)". Ostatok v tom návrhu zostáva. Tiež na zá-
klade
konzultácie s predkladateľom
návrhu zákona tento po-
zmeňujúci
návrh odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu pána poslanca
Juriša s odporúčaním
spoločného
spravodajcu prijať ho.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 113 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňujúci návrh pána poslanca
Juriša sme prija-
li.
Poslanec A. Poliak:
Ďalší
v rozprave vystúpil pán poslanec Fekete, ktorý
podal
5 pozmeňujúcich návrhov. Vzhľadom na to, že body 6
a
7 spoločnej správy k tomuto návrhu zákona boli prijaté,
myslím,
že tieto návrhy, pán poslanec Fekete, sú už bezpred-
metné.
Pýtam sa, či chcete, aby som o
vašich návrhoch dal
hlasovať?
Poslanec J. Fekete:
Chcem, aby sa hlasovalo spoločne o
všetkých.
Poslanec A. Poliak:
Ďakujem. Na základe dohovoru s pánom poslancom Feketem
dávam
hlasovať o jeho návrhoch. Odporúčam
jeho päť pozmeňu-
júcich
návrhov pri spoločnom hlasovaní neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Feke-
teho
s odporúčaním en bloc ich neprijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 11 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 68 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tieto návrhy.
Poslanec A. Poliak:
Posledný v rozprave vystúpil pán poslanec Paška, ktorý
v
§ 5 ods. 2 písm. b) pod číslom 15 navrhuje nahradiť text
"tornaľský vinohradnícky rajón" textom "šafárikovský vino-
hradnícky
rajón". Po konzultácii s predkladateľom ho taktiež
odporúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca Pašku
s
tým, že spravodajca ho navrhuje neprijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec A. Poliak:
Keďže
sme vyčerpali všetky
pozmeňujúce návrhy, ktoré
vyplynuli z
rozpravy, odporúčam, pán
predseda, hlasovať
o
zákone ako celku s odporúčaním
prijať ho, samozrejme,
v
znení prijatých doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. V
súlade s ustanove-
ním
§ 26 ods. 1 zákona o rokovacom
poriadku Národnej rady
Slovenskej republiky budeme hlasovať o vládnom návrhu
ako
celku v znení
doplňujúcich a pozmeňujúcich
návrhov, ktoré
sme schválili. Pán spoločný spravodajca
navrhuje, aby sme
zákon
podporili, teda schválili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o vinohradníctve, vinárstve
a
o zmene zákona číslo 61/1964 Zb. o
rozvoji rastlinnej vý-
roby
v znení zákona číslo 132/1989 Zb. (Potlesk.)
Ďakujem, páni poslanci, a na zdravie.
Poslanec A. Poliak:
Ďakujem aj ja, kolegyne a kolegovia, za
spoluprácu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán Komlósy má procedurálnu otázku.
Poslanec Zs. Komlósy:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Protestujem proti tomu, pán predseda,
že zakaždým vy-
stúpenie niektorého
z opozičných poslancov
komentujete,
a
vyprosujem si, aby ste takýmto spôsobom urážali aj mňa.
K
tej poznámke: ja som povedal, že
apelujem na zdravý rozum
pani
poslankýň a pánov poslancov. Kto sa cíti byť urazený za
takéto
vyhlásenie, pravdepodobne je to zato,
že nemám na čo
apelovať.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Práve preto som tú poznámku utrúsil, pán
poslanec. (Šum
v
sále.) A vždy takúto poznámku utrúsim, ak bude smerovať
k
takýmto invektívam.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
nasleduje s e d e m n á s t y bod
programu, ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo
410/1991 Zb.
o služobnom pomere príslušníkov Policajného
zboru
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
487 a spoločnú
správu
ako tlač číslo 487a.
Z
poverenia vlády tento
zákon uvedie pán minister
Zlocha,
pretože príslušní rezortní
kolegovia pána ministra
sú
mimo Bratislavy. Prosím o pokoj, pani poslankyne, páni
poslanci.
Minister životného
prostredia SR J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
hneď na
začiatku by som chcel zdôrazniť,
že na minis-
terstve vnútra nedošlo k žiadnym zmenám. Pán minister má
akurát
pracovné rokovanie s ministrom vnútra Českej republi-
ka,
preto sa na tomto rokovaní nemohol zúčastniť. Bol som
poverený,
aby som úvodné slovo k tomuto zákonu predniesol
ja.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
odôvodnenie potreby prijatia vládneho
návrhu zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a
dopĺňa
zákon
Slovenskej národnej rady číslo 410/1991
Zb. o služob-
nom
pomere príslušníkov Policajného zboru
Slovenskej repub-
liky v znení
neskorších predpisov, je podrobne
zdôvodnené
v
dôvodovej správe. Preto mi dovoľte pred prerokovaním pred-
metného
návrhu povedať len niekoľko poznámok.
Platové
pomery príslušníkov Policajného
zboru a prí-
slušníkov
Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej re-
publiky,
aj keď sú upravené osobitným zákonom, sú založené
na
rovnakých princípoch a inštitútoch ako platové pomery za-
mestnancov
štátnej správy upravené v zákone číslo 143/1992
Zb.
o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových
a
niektorých ďalších organizáciách a
orgánoch. Preto prija-
tie
zákona číslo 260/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zá-
kon
číslo 143/1992 Zb. a ktorým sa upravili minimálne plato-
vé
tarify a zakotvil nový inštitút platového zvýhodnenia, si
vyžiadalo
nevyhnutnú potrebu novelizovať v tom
smere aj zá-
kon
Slovenskej národnej rady číslo 410/1991 Zb. Chcel by som
taktiež
opätovne zdôrazniť, že prerokúvaný
návrh zákona ne-
upravuje
žiadne nárokové náležitosti a jeho účinnosťou ne-
dôjde
k žiadnej zmene vo výške náležitostí príslušníkov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver mi do-
voľte
vysloviť presvedčenie, že Národná rada
Slovenskej re-
publiky
predložený vládny návrh zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky schváli.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi. Ako spoločný
spravodajca bol
určený
pán poslanec Polka. Prosím ho, aby nás oboznámil so
správou
o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.
Poslanec L. Polka:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dámy a páni,
po tom, čo pán minister vyvrátil istú domnienku, že sa
tu
znovu oživilo ministerstvo vnútra a životného prostredia,
dovoľte
mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou, par-
lamentná tlač 487a,
ktorú máte pred sebou, a preto z nej
uvediem
len niekoľko stručných poznámok.
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo
410/1991 Zb.
o služobnom pomere príslušníkov Policajného
zboru Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov,
pridelil
predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím
rozhodnutím
číslo 1177 zo dňa 30. 9. 1996 na prerokovanie do
18. 10. 1996
Ústavnoprávnemu výboru Národnej
rady, Výboru
Národnej
rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej
rady
pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej ra-
dy
pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej ra-
dy
pre obranu a bezpečnosť ako príslušný na koordináciu sta-
novísk
jednotlivých výborov.
Všetky výbory Národnej rady v určenej
lehote návrh pre-
rokovali,
vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej
rade
na schválenie.
V spoločnej správe máte uvedené dve
alternatívne pripo-
mienky.
Dovoľte, aby som vás informoval, že na vaše schvále-
nie
budem odporúčať pripomienku v bode 2,
teda účinnosť zá-
kona
stanoviť na deň vyhlásenia.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu spoločnému
spravodajcovi.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nedostal som do
tejto
chvíle žiadnu písomnú prihlášku. Do
rozpravy sa hlási
pán
poslanec Kanis. Otváram týmto rozpravu.
Poslanec P. Kanis:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
profesiu
príslušníka Policajného zboru
a príslušníka
Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky po-
važujeme
za špecifickú službu v rámci ostatnej štátnej sprá-
vy. Preto
navrhujem, aby mohol
byť zvýhodnený hociktorý
príslušník,
ak si to zaslúži. Zdá sa mi, že vo vládnom návr-
hu
nie je špecifikované, o aké vybrané
činnosti a kategórie
ide,
ktorých sa týka novela tohto zákona. Ak
chcem, aby bol
zvýhodnený hociktorý príslušník, ak si
to zaslúži, je to
preto,
že vzhľadom na náročnosť a riziko ich
práce - zrejme
o
tom by nemal nikto pochybovať - táto
novela by sa nemala
týkať
iba toho, čo je tu vyjadrené vo
vybraných činnostiach
a
kategóriách. Ak by sa platové zvýhodnenie malo dotknúť len
vybraných
funkcií a činností bez toho, že by boli
označené,
išlo
by v rámci zborov o neopodstatnené elitárstvo.
Preto
si dovolím navrhnúť v bode 4
vládneho návrhu,
v
§ 59da v odseku 1 vypustiť slová "vo vybraných činnostiach
a
kategóriách". V nadväznosti na
tento pozmeňujúci návrh je
potrebné
ďalej v bode 5 v navrhovanom ustanovení
písmena d)
vypustiť
slová "okruh vybraných
činností a kategórií poli-
cajtov".
A ďalej v bode 6 v navrhovanom ustanovení písmena
d) vypustiť
slová "okruh vybraných
činností a kategórií
príslušníkov
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky".
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Ešte raz, pani poslankyne, páni
poslanci,
hlási sa niekto do rozpravy? Nie sú ani faktické
poznámky?
Končím rozpravu k tomuto bodu s
tým, že sa pýtam
pána
ministra, či sa chce vyjadriť. Pán minister sa nechce
vyjadriť.
Pán spravodajca sa tiež nechce vyjadriť, to zname-
ná,
že by sme mali pristúpiť hneď k hlasovaniu.
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať, pro-
sím,
aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.
Prosím, páni poslanci, pani poslankyne,
aby sme sa pre-
zentovali.
Ospravedlňujem sa, najskôr pristúpime
k hlasovaniu
o
bodoch zo spoločnej správy.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby
som zo spoloč-
nej
správy bod číslo 1 neodporučil schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 1 spoločnej správy s tým, že pán spo-
ločný
spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 9 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Neprijali sme tento bod zo spoločnej
správy.
Poslanec L. Polka:
Pokiaľ ide o bod 2 spoločnej správy, naopak, tento bod
odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 2 spoločnej správy s tým, že pán spo-
ločný
spravodajca odporúča prijať tento bod.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 5 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme tento bod spoločnej správy.
Poslanec L. Polka:
V rozprave odznela jedna pripomienka pána poslanca Ka-
nisa.
K tejto pripomienke mi dovoľte dve poznámky. Pripo-
mienka
pána Kanisa mi je srdcu veľmi blízka, pretože ako bý-
valý
príslušník - možno aj budúci - a keďže som sa angažoval
v
odboroch, plne chápem opodstatnenosť jeho návrhu. Tento
zákon
je však iba spúšťacím mechanizmom na realizáciu sekun-
dárnej normotvorby v podobe vládneho
nariadenia číslo 512
a
nasledujúcich vykonávacích
predpisov a rozhodnutí mini-
sterstva
vnútra. Minister vnútra je týmto
zákonom splnomoc-
nený vybrať príslušníkov Policajného zboru a vybrať isté
činnosti,
ktoré budú týmto zákonom pokryté, a žiaľ, neboli
pokryté
predchádzajúcou normotvorbou. Je
to v podstate iba
na
prechodný čas do prijatia nového zákona
o štátnej službe
príslušníkov
Policajného zboru, i keď som si vedomý rizika
prechodných
dôb v podmienkach Slovenskej republiky.
Môžem vás ubezpečiť, že sú pripravené
normy, nariadenie
ministra, takisto
novelizácia vládneho nariadenia
číslo
512,
ktorým sa určia skupiny príslušníkov,
to znamená tých,
ktorých
mal na mysli pán poslanec Kanis - isté
funkcie, ale
zároveň aj
vybrané činnosti príslušníkov, ktorí pracujú
v
podmienkach ohrozenia života, ohrozenia zdravia, nebudem
to
konkretizovať na tomto fóre, ale je to
skutočne zabezpe-
čené, že týmto
zákonom sa spustí mechanizmus
odmeňovania.
Ide
v podstate o poskytnutie
trinásteho a štrnásteho platu
pre
príslušníkov Policajného zboru.
Druhý dôvod, pre ktorý nemôžeme túto
pripomienku v tej-
to
podobe prijať, je to, že pripomienka nie je kvantifikova-
ná
a nie je možné v týchto podmienkach určiť dosah na štátny
rozpočet,
ak by sa takáto pripomienka realizovala. Preto tú-
to
pripomienku, s ťažkým srdcom, neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Počuli sme pána spoločného spravodajcu. Tento pozmeňu-
júci
návrh, o ktorom hlasujeme teraz, neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec L. Polka:
Pán predseda, môžeme hlasovať o návrhu zákona ako cel-
ku.
Návrh odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej republiky bu-
deme
hlasovať o zákone ako celku aj so schválenými zmenami.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
odporúča, aby sme tento návrh zákona schválili.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili
vládny návrh zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon Slovenskej národnej rady číslo 410/1991 Zb.
o služob-
nom
pomere príslušníkov Policajného zboru
Slovenskej repub-
liky
v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám
pani, poslan-
kyne
a páni poslanci.
O s e m n á s t y m bodom programu je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
poplatkoch za uloženie odpadov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
508 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 508a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní
minister životného prostredia pán Ján
Zlocha. Pro-
sím,
pán minister, aby ste sa ujali slova.
Minister životného prostredia
SR J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovolil by som si hneď na začiatok
malú opravu. Ešte
stále
som Jozef, Ján hral futbal.
Predmetom vášho rokovania, vážený pán predseda, vážené
pani
poslankyne a páni poslanci, je vládny
návrh zákona Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky o poplatkoch za
uloženie
odpadov.
Účelom navrhovaného zákona Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
je vytvoriť taký základ systému právnej úpravy v ob-
lasti
poplatkovej povinnosti na úseku odpadového hospodár-
stva,
ktorý by rovnakou mierou postihoval
všetkých pôvodcov
odpadov, ktorí
ho zneškodňujú, či
už jeho ukladaním na
skládku,
alebo na odkalisko.
Spoplatnenie ukladania odpadov na skládky
bolo zavedené
zákonom
Slovenskej národnej rady číslo 309/1992 Zb. o po-
platkoch za uloženie
odpadov, ktorým sa vyriešil princíp
-
znečisťovateľ platí. Súčasne tento
zákon výrazným zvýhod-
nením
poplatkov za ukladanie odpadov na skládky,
ktoré svo-
jím technickým riešením vyhovujú platnému právnemu stavu,
bol nástrojom, ktorým sa usmerňovalo ukladanie
odpadov na
takéto
skládky.
Možnosť ukladať odpady i na skládky, ktoré sú prevádz-
kované
na základe osobitných podmienok, a tieto sú výrazne
zaťažené poplatkom, bola zákonom Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 255/1993 Z. z. predĺžená pôvodne z roku
1996
do roku 2000. V súvislosti s týmto predĺžením sa ukáza-
la
potreba predĺžiť a upraviť možnosť požiadania o odklad
a
prípadne i následné odpustenie poplatku, ak sa ušetrené
prostriedky
použijú na realizáciu technických opatrení, kto-
rými
sa zabezpečí požadované technické vybavenie skládky.
Pokiaľ ide o spoplatnenie ukladania
odpadov na odkalis-
ká,
táto zmena doterajšieho zákona vzišla z
požiadaviek ob-
cí,
na území ktorých sa nachádzajú
odkaliská, aby ukladanie
na
odkaliská bolo spoplatnené tak, ako je
spoplatnené ukla-
danie
odpadov na skládky, pretože odkalisko
je tiež miestom
na
ukladanie odpadov. Tento problém sa vo vládnom návrhu zá-
kona Národnej rady Slovenskej republiky
rieši tak, že sa
spoplatňuje
ukladanie odpadov na odkaliská s
výnimkou tých,
ktoré
vznikli banskou činnosťou. Zavedenie takéhoto spoplat-
nenia
je v súlade aj s § 10 zákona číslo
238/1991 Zb. o od-
padoch,
v ktorom sa ukladá platenie poplatkov za uloženie
odpadov.
Spoplatnenie sa zavádza takým spôsobom,
že 50 % poplat-
ku za uloženie
odpadu na odkalisko bude príjmom obce, na
území ktorej sa
odkalisko nachádza, a 50 % poplatku bude
príjmom
Štátneho fondu životného prostredia.
Pre informáciu
uvádzam,
že v porovnaní s doterajším zákonom sa mení charak-
ter
poplatku tak, že namiesto základného poplatku a prirážky
sa
použije poplatok v sadzbe A za uloženie
odpadu na sklád-
ku, ktorá spĺňa
technické podmienky na prevádzku skládok
alebo
odkalísk, a poplatok v sadzbe B za
uloženie odpadu na
skládku, ktorá
nespĺňa technické podmienky
na prevádzku
skládok.
Vážené dámy,
vážení páni,
predložený vládny návrh zákona ste
prerokovali vo výbo-
roch.
K úpravám, ktoré sú uvedené v spoločnej
správe ústav-
noprávneho výboru,
výboru pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie, výboru pre verejnú
správu, územnú samosprávu
a
národnosti, výboru pre financie,
rozpočet a menu, výboru
pre pôdohospodárstvo, výboru pre zdravotníctvo a sociálne
veci
a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody nemám
výhrady,
nakoľko ide len o zlepšenie a spresnenie návrhu.
Verím,
že rovnako ako na rokovaniach vo výboroch Národnej
rady Slovenskej
republiky vyslovíte tomuto návrhu zákona
podporu. Budem
to pokladať aj
za prejav ocenenia snahy
a
výsledkov práce rezortu životného prostredia, ktorý ve-
diem.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán minister. Ako
spoločný spravodajca
výborov
bol určený pán poslanec Černák. Prosím ho, aby nás
oboznámil
s výsledkami prerokovania zákona vo výboroch.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
poplatkoch za uloženie odpadov,
tlač číslo 508, pridelil
predseda
Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-
tím
číslo 1190 zo 4. októbra 1996 výborom, ktoré v závere
svojho
vystúpenia prečítal pán minister. Ako gestorský výbor
na
skoordinovanie stanovísk bol
určený Výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky pre životné prostredie a ochranu príro-
dy
a tieto stanoviská sú premietnuté do spoločnej správy.
Ako spoločný spravodajca mám to isté stanovisko, ktoré
tlmočil
pán minister, že v spoločnej správe všetky štyri bo-
dy
sú také, ktoré legislatívne zákon
vyčisťujú alebo spres-
ňujú,
a po rozprave budem navrhovať, aby
všetky štyri body
boli
en bloc prijaté.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy som dostal
dve
písomné prihlášky. Ako prvá sa prihlásila pani poslanky-
ňa
Sabolová a po nej pán poslanec
Gaľa. Nech sa páči, pani
poslankyňa.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážení kolegovia, kolegyne,
chcem
jednak vyjadriť podporu
tomuto návrhu zákona
a
zároveň podať dva pozmeňujúce návrhy.
Zákon o poplatkoch za uloženie odpadov,
tlač 508, ktorý
sme mali vlastne doteraz v platnosti,
riešil poplatky za
uloženie
odpadov na skládky veľmi zjednodušene. Boli dife-
rencované len podľa
kritérií, či bol odpad uskladnený na
technicky
vyhovujúce skládky (ako sme jej hovorili doteraz
-
na regulované skládky), alebo na skládky technicky nevyho-
vujúce,
ktoré mohli prevádzkovatelia využívať a prevádzkovať
na základe osobitných predpisov, ktoré vydal
okresný úrad
životného
prostredia. Tento nový návrh zákona rieši aj dote-
raz nespoplatňované uskladňovanie odpadov na
odkaliskách,
čím
sa zaviedol súlad s § 10 zákona číslo 238/1991 Zb. o od-
padoch
a rešpektuje požiadavku obcí, ako
hovoril aj pán mi-
nister,
aby bolo uskladnenie kalov na odkaliskách spoplatňo-
vané
ako iný odpad. Pri poslaneckých prieskumoch sme sa nie-
koľkokrát stretli
práve s problémami
na odkaliskách
a
s problémami obcí, ako túto záležitosť riešiť.
Zákon je dobrý a myslím, že je v
prospech aj pôvodcov
odpadov,
rieši zníženie daňového zaťaženia, rieši diferenco-
vané
spoplatňovanie rôznych druhov odpadov,
umožňuje odklad
odvodu
poplatku aj odpustenie časti poplatku diferencovane
v
prípade, že budú vykonané všetky opatrenia na zníženie
množstva
či nebezpečnosti produkovaného odpadu.
Preto navr-
hovaný
zákon je dobrou právnou normou, ktorá by mala pozi-
tívne
zasiahnuť do zlepšenia životného prostredia.
Napriek tomu, že som vo výbore nepredniesla pozmeňujúce
návrhy,
boli mi dodatočne dané od odborníkov zo životného
prostredia, navrhujem jeden pozmeňujúci návrh, ktorý
bude
pôsobiť motivujúco
pre pôvodcu odpadu
znižovať množstvo
i
mieru nebezpečnosti odpadu nielen na skládkach typu B, ale
i
na skládkach typu A. Čiže v § 6 ods. 1
navrhujem vypustiť
slová
"v sadzbe B" a ďalšie slová "a to najviac vo výške po-
dielu
z poplatku vypočítaného podľa
prílohy číslo 4". Odô-
vodním
to.
V predkladanej vládnej úprave zákona vypúšťajúcej mož-
nosť
odkladu platenia poplatku v sadzbe A pôvodcovi odpadu
z
dôvodu negatívneho dosahu na rozpočet obcí sa pozabudlo na
celú šírku motivačného momentu tohto odkladu a
následného
odpustenia
poplatku. Pôvodca odpadu skladujúci svoj odpad na
skládke
vyhovujúcej technickým podmienkam
(nariadenie vlády
číslo
606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi) v prípade schvále-
nia
vládneho návrhu zákona nebude mať dôvod, istú finančnú
motiváciu,
znižovať množstvo alebo mieru nebezpečnosti ním
produkovaných odpadov.
Navrhovaná zmena umožňuje
odklad
a
následne odpustenie časti celého
poplatku, jednak sadzby
A
aj sadzby B, bude motiváciou hlavne pre pôvodcov nebezpeč-
ných
odpadov. Aj pri tvorbe tohto zákona by mala byť priori-
tou
ochrana a zlepšovanie životného
prostredia obcí, a nie
len
napĺňanie rozpočtu z poplatkov za uskladnenie odpadov na
skládkach.
Tu mám jednu drobnú poznámku. Bude prednesený aj návrh
na
istú zmenu pomeru odvodu poplatku pre obce a štátny fond.
Povedala
by som, že tým by sa dosah
na obce, tak ako ich
predniesli
zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska, mo-
hol
vyrovnať, ak by sme prijali túto zmenu
v paragrafe, aby
sa
vlastne odklad platenia poplatkov vzťahoval aj na poplat-
ky
na skládkach v sadzbe A aj v sadzbe B.
Môj druhý pozmeňujúci návrh je skôr technického rázu a
týka
sa príloh číslo 1, 3 a 4, kde by som chcela v položke 1
vo
všetkých prílohách dať návrh
na zmenu názvu položky,
pretože
dnes už v nariadení, vyhláške ministerstva životného
prostredia
číslo 19 z roku 1996, nefiguruje
zemina, ale ne-
môžeme
vylúčiť, že na skládku sa zemina nedostane. Chcela by
som,
aby v položke 1 bol názov položky "hlušina, stavebná
suť
a ostatný stavebný odpad, prípadne
zemina", pretože ze-
mina
by sa správne na skládky odpadu nemala ukladať, čiže
prenesie sa to
do všetkých príloh. V položke 3,
tiež vo
všetkých
prílohách, by komunálny odpad bol
rozšírený o pod-
skupinu,
kde by bola v zátvorke podskupina 911 a
913. Navr-
hujem
- to je tá podstatná zmena v týchto
tabuľkách - dopl-
niť
položku 5 a potom položku 5
následne prečíslovať na 6,
aby
nebezpečný odpad, ktorý vzniká jednak v
spaľovniach od-
padu
a vlastne všetok ostatný nebezpečný
odpad bol rozdele-
ný,
aby v položke 5 bol názov položky
"škvára, troska a po-
pol
zo spaľovne odpadu (odpad číslo
31308)". Je tiež nebez-
pečný,
ale je iný ako ostatný nebezpečný odpad, ktorý nie je
žiadnym
spôsobom riedený, čiže položka 6 by mala potom názov
"Nebezpečný
odpad okrem odpadu v položke 5". Toto by sa pre-
mietlo
do všetkých položiek v prílohe.
Tým, že
som doplnila novú položku 5 "škvára, troska
a
popol zo spaľovne odpadu",
navrhujem v prílohe číslo 1,
aby
poplatok za uloženie odpadov na skládku regulovanú, čiže
v
sadzbe A, bol 60 Sk na tonu a v sadzbe
B 780 Sk na tonu,
aby
v prílohe číslo 3 položka 5, nová položka, bol podiel
príjmu
do rozpočtu 50 % a v prílohe číslo 4 podiel príjmu do
rozpočtu Štátneho
fondu životného prostredia
tiež 50 %.
V
súvislosti s touto predloženou zmenou
aj v prílohe číslo
4,
to je to hlásenie o množstve uloženia
odpadu, treba, aby
tlačivo,
ktoré máme uvedené v návrhu zákona,
bolo rozšírené
o
položku 5 "škvára, troska a popol
zo spaľovne odpadu (od-
pad
31308)" a nadväzne potom upraviť položky 1, 3 a 6 v tej-
to tabuľke podľa toho, čo som
predniesla, aby položky 1,
3
a 6 mali túto drobnú slovnú úpravu.
Toto sú
moje pozmeňujúce návrhy.
Ešte na záver by som chcela dať jednu
otázku pánu mi-
nistrovi,
pretože v dôvodovej správe aj vo výbore bolo pred-
nesené,
že je potrebné zvýšenie počtu
pracovníkov na fonde,
pretože
máme nový zákon, možno viac komplikovaný. Chcem sa
ho
opýtať, ako chce reálne zabezpečovať
toto zvýšenie počtu
pracovníkov
na fonde bez nároku na štátny rozpočet,
kde bu-
deme
čerpať na tieto potreby ministerstva životného prostre-
dia.
Už aj dnes sa vlastne stretávam s tým,
keď navštívim
vedúcich
odborov životného prostredia, že na mnohých mies-
tach
došlo aj k zníženiu počtu pracovníkov. Myslím si, že to
je
nielen z dôvodu práce, ale aj z finančných dôvodov - nie-
kde
tej práce je dosť - a rezort životného prostredia tých
finančných
prostriedkov asi nemá navyše. Chcela by som, keby
mohol
odpovedať na tú otázku, ako chceme zvýšiť počet pra-
covníkov
bez nároku na finančné prostriedky. Ináč skutočne
možno
len vysloviť podporu takémuto zákonu a pevne verím, že
bude
motivačný tak pre pôvodcov, ako aj pre prevádzkovateľov
skládok
odpadu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Druhým prihláseným do rozpravy je pán
poslanec Gaľa.
Poslanec M. Gaľa:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi podať pozmeňujúce návrhy k
tlači 508, k pre-
rokúvanému
vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej
republiky o poplatkoch za uloženie odpadov.
Zmena, ktorú
chcem
navrhnúť, sa bude dotýkať § 5 návrhu, ktorý rieši pla-
tenie
a odvod poplatku za uloženie odpadu, konkrétne ods. 3,
ktorý rieši
príjem do rozpočtu obce, a odsek 5, ktorý sa
zaoberá
príjmom Štátneho fondu životného
prostredia Sloven-
skej
republiky. V uvedených paragrafoch by
som chcel navrh-
núť
tieto konkrétne zmeny.
§ 5 ods. 3 písm. b) hovorí: "príjmom rozpočtu obce, na
ktorej
území sa skládka alebo odkalisko
nachádza, je podiel
z
poplatku za uloženie odpadu na skládku,
ktorá sa prevádz-
kuje
na základe osobitného predpisu, vypočítaný podľa prílo-
hy číslo
3". V prílohe
číslo 3 navrhujem prerozdelenie
v
uvedených percentách v
jednotlivých položkách odpadu
v
prospech obce takto:
V položkách odpadu v jednotke zeminy a
hlušiny namiesto
33
% 66 %, v dvojke - ostatný odpad okrem
odpadu v položke
1
- namiesto 10 % 20 %, v trojke - komunálny odpad - namies-
to
pôvodných 7 % 14 %, v štvorke -
zvláštny odpad okrem od-
padu
v položke 3 - namiesto 8 % 16 % a
pri nebezpečnom od-
pade
v položke 5 namiesto 7 % 14 %.
V § 5 ods. 3 písm. c) navrhujem zmenu v
percente odvodu
v
prospech obce takto: "60 %
poplatku za uloženie odpadu na
odkalisko
vypočítaného podľa prílohy číslo 2".
V súlade s navrhovanými zmenami v uvedených percentách
sa
zmení odsek 5 § 5 takto: "Príjmom Štátneho fondu životné-
ho
prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "fond") je
a)
podiel z poplatku za uloženie odpadu na skládku,
ktorá
sa prevádzkuje na základe osobitných podmienok ustano-
vených
v rozhodnutí vydanom podľa osobitného predpisu, vypo-
čítaný
podľa prílohy číslo 4."
V prílohe číslo 4 sa teda budú
meniť percentá takto:
1
- zeminy a hlušiny 34 %, 2 - ostatný odpad okrem odpadu
v
položke 1 80 %, 3 - komunálny odpad namiesto 93 % 86 %,
4
- zvláštny odpad okrem odpadu v položke
3, namiesto 92 %
84
% a nebezpečný odpad namiesto 93 % 86 %.
"b) 30 % poplatku za uloženie odpadu
na odkalisko vypo-
čítaného
podľa prílohy číslo 2."
Dovoľte
mi krátke zdôvodnenie
predkladaných návrhov.
V
prvom rade chcem povedať, že nie som pri podávaní týchto
návrhov
vedený opozičným postojom.
Predložený návrh zákona
považujem
za dobrý, za taký, ktorý predloženú problematiku
rieši
kvalitne. Moje návrhy prerozdeľujú tok peňazí z po-
platkov
za uloženie odpadu v prospech obcí, na území ktorých
sa
skládky nachádzajú a ktorých životné
prostredie existen-
ciou
skládky trpí. Keďže použitie príjmov z poplatku je úče-
lovo
viazané na tvorbu a ochranu životného prostredia do-
tknutej
aglomerácie, som toho názoru, že navrhnuté prerozde-
lenie
pomôže obciam a mestám úspešnejšie prekonávať ekolo-
gické
dosahy plynúce z ukladania odpadov na ich území.
V prípade podpory mojich návrhov vám
vopred ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy sa hlási pán posla-
nec
Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Vážený pán minister,
vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som vopred povedal,
že súhlasím s ná-
vrhmi
pána poslanca Gaľu, ale vzhľadom na
to, že boli dosť
rozsiahle,
odporúčam, aby sme ich dostali písomne. Ďakujem.
Vážená Národná rada, v krajine tisícich čiernych sklá-
dok,
ktoré priamo ohrozujú životné prostredie, zdravie ľudí,
občas
aj tam zablúdených detí, môžeme len vítať každú ini-
ciatívu
na riešenie tohto neutešeného stavu.
Som presvedče-
ný,
že tento problém sa dá vyriešiť len komplexne znížením
množstva
odpadov, najmä nebezpečných, v celoslovenskom me-
radle
zaviesť separovaný zber odpadov a paralelne so separo-
vaným zberom zabezpečiť odkúpenie a recykláciu
druhotných
surovín.
A keď už ideálnejšie riešenie neexistuje, tak vybu-
dovať
a prevádzkovať dostatočný počet skládok
odpadov, pri-
rodzene,
vyhovujúco ich rozmiestniť na území Slovenska.
Predložený návrh zákona ministerstva
životného prostre-
dia
vychádza z toho poznania, že aj legislatívne je potrebné
urýchliť
riešenie týchto v civilizovanom svete už akútnych
problémov.
Práve v tomto roku musíme konštatovať,
že sa ne-
naplnili
optimistické očakávania, že už v roku 1996 v Slo-
venskej republike
budeme mať dostatočný
počet riadených
skládok
odpadov. Aj z toho dôvodu je cieľom predloženého ná-
vrhu
racionálne využívať získané prostriedky
a naprávať ur-
čité
existujúce nedostatky, napríklad spoplatnením ukladania
odpadov
aj na odkaliská.
Napriek tomu, že predložený návrh
vysoko hodnotili aj
odborníci,
s ktorými som tieto veci konzultoval,
ktorí oce-
nili
hlavne snahu koncepčne riešiť výstavbu alebo prevádzko-
vanie
riadených skládok odpadov, podľa mňa návrh obsahuje aj
niekoľko
nejednoznačne sformulovaných bodov. Napríklad návrh
zákona
podľa § 3 dáva za povinnosť pôvodcovi
odpadu zaradiť
odpad
na účely spoplatnenia do
príslušnej položky alebo do
príslušnej
kategórie. Ak pôvodca pre výpočet poplatku uvedie
nesprávne
údaje o množstve alebo o kategórii
ukladaného od-
padu,
príslušný okresný úrad alebo Slovenská inšpekcia ži-
votného
prostredia môže mu uložiť pokutu vo
výške od 5 000
až do
50 000 Sk. Vo svetle afér
s nebezpečnými odpadmi
z
blízkej minulosti nepovažujem to za dostatočne odstrašujú-
cu
sumu, konkrétne tých 50 000 korún. Veď také skládky pria-
mo
alebo nepriamo môžu ohroziť zdravie ľudí alebo pôsobiť
u
nás ako časované ekologické bomby.
Nepovažujem za dostatočnú ani dikciu návrhu zákona, že
len
v prípade odkalísk pokutuje nezákonné
umiestnenie odpa-
dov
a vynecháva z tohto okruhu skládky odpadov. V prípadoch,
keď
pôvodca a prevádzkovateľ je totožný,
vynára sa podozre-
nie,
že je umožnené manipulovať s údajmi, teda s výškou uve-
dených
poplatkov. Bol by som rád, keby sa k tomu vyjadril aj
pán
minister, ako by sa to dalo vyriešiť.
Podľa
návrhu zákona na základe množstva nebezpečných
odpadov umiestnených na skládkach a na
odkaliskách obciam
prislúcha
poplatok. Viac-menej by som tento poplatok považo-
val
ako odškodné za nepríjemnosti, ktoré
nevyhnutne prináša
so
sebou prevádzka skládky, a čo by som
považoval za naj-
tvrdší
oriešok - psychickú záťaž žiť vo vedomí hroziaceho
nebezpečenstva,
čo prináša so sebou vôbec existencia alebo
zemepisná
blízkosť každej skládky, hlavne skládky a odkalis-
ka nebezpečného odpadu. Veď napríklad zemepisná blízkosť
skládky
odpadov priamo ovplyvňuje aj hodnotu
nehnuteľnosti.
Predstavme
si, akú hodnotu bude mať pozemok po vybudovaní
skládky rádioaktívneho odpadu v bezprostrednej blízkosti.
Takisto
by som odporúčal vytvoriť osobitnú kategóriu pre rá-
dioaktívne
odpady vzhľadom na ich pomerne malú hmotnosť, ale
na
ich veľmi vysoké nebezpečenstvo.
Ako
to všetci vieme, problémy s odpadmi
sa nekončia
uložením
odpadov na skládku. Aj po naplnení skládky alebo po
ukončení
životnosti je potrebná čím lepšia rekultivácia, te-
da
pozemok, na ktorom je vybudovaná skládka, vrátiť do po-
zemkového
fondu alebo minimálne natrvalo zneškodniť. Z dôvo-
du,
že na tieto účely špeciálne oddelené finančné prostried-
ky
neexistujú, prevádzkovatelia zvyčajne
chcú na to získať
prostriedky
z Fondu životného prostredia. Je na zváženie, či
by nebolo
účelné priamo z
poplatkov oddeliť prostriedky
a
vytvoriť špeciálny fond na
rekultiváciu skládky odpadov.
To
by som len odporúčal, nesformuloval som to do paragrafu.
Z uvedených dôvodov mi dovoľte, aby som predložil ďal-
šie
doplňujúce návrhy:
V § 9 ods. 4 v treťom riadku po slovách "na odkalisko"
doplniť
slovami "alebo na skládku odpadov".
V § 9
odsek 4 v treťom riadku sumu
"50 000" korún na-
hradiť
sumou "500 000" korún.
V
prílohe číslo 1 - poplatky za
uloženie odpadu na
skládku
doplniť novým odsekom číslo 6 - poplatok v sadzbe
A
5 000 korún za rádioaktívny odpad.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
nemám už do rozpravy
žiadnu prihlášku. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vy-
jadriť
teraz, alebo až po rozprave.
Minister životného
prostredia SR J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
nerád
by som spochybňoval vaše pozmeňujúce návrhy,
predpokladám,
že každý je vedený v dobrom úmysle, aby
zlep-
šil
tento návrh zákona, ale viaceré návrhy, ktoré tu boli
prednesené,
sú v rozpore s legislatívou, prípadne s prijatým
katalógom.
Ako prvú
by som chcel vysvetliť
pripomienku pani po-
slankyne
Sabolovej k zvyšovaniu počtu pracovníkov štátneho
fondu,
ona síce povedala, že ich nebudeme
zvyšovať. V pred-
kladacej
správe je uvedené, že bude potrebné zvýšiť počet
pracovníkov,
ale je tam uvedené aj to, že bez požiadaviek na
štátny
rozpočet, na navýšenie štátneho rozpočtu budú tieto
zvýšené počty pracovníkov hradené z kapitoly
ministerstva
životného
prostredia.
Pokiaľ ide o ďalšie pripomienky,
viac-menej sa prelína-
li,
takže nerád by som odpovedal na ne
menovite. Ak sme ur-
čili
rôzne poplatky za rôzne druhy odpadov, tak sme vychá-
dzali
určite aj z ich stupňa nebezpečnosti
alebo možnej ne-
bezpečnosti. Hneď
prvá pripomienka - rádioaktívne
odpady,
ich
prevádzkovanie a ukladanie na skládky - patrí do iného
rezortu,
do rezortu hospodárstva, a týkajú sa ich osobitné
špeciálne
predpisy, nie tieto. Nízkoaktívne rádioaktívne od-
pady
sa ukladajú na špeciálne úložiská, ktoré sú v bezpro-
strednej
blízkosti alebo v areáli atómových
elektrární. Nie
je
možné zaviesť osobitnú podskupinu alebo
položku odpadov,
kde
by sme osobitne hodnotili rádioaktívny odpad. Tieto, sa-
mozrejme,
sú ukladané za osobitných podmienok a musia byť
dôkladne
zabezpečené.
To isté sa týka aj škváry. Škvára,
popolček je zaradený
v
schválenom katalógu do nebezpečného
odpadu a nie je možné
ho
meniť a dať do inej kategórie, pretože je skutočne v kata-
lógu
odpadov. My tu máme týmto zákonom riešenú motiváciu pre
producentov odpadov,
ale aj pre tých, ktorí prevádzkujú
skládky.
Producenti odpadov môžu požiadať o
odklad platenia
poplatku,
ak rôznymi opatreniami znížia nebezpečenstvo odpa-
dov,
alebo množstvo odpadov. Myslím, že to je dostatočne mo-
tivujúce,
a producenti odpadov tieto skutočnosti aj využíva-
jú.
Ak by sme zohľadnili pripomienku pani Sabolovej, ktorá
sa
dotýka § 6, znevýhodnili by sme obce, a to nechceme. Pre-
vádzkovatelia
skládok odpadov majú takisto možnosť
požiadať
o
odklad platenia poplatku, ale,
samozrejme, že sa to týka
len
sadzby B, teda len ukladania odpadov na skládky, ktoré
sú prevádzkované za osobitných podmienok. Tieto finančné
prostriedky možno
určiť zasa len
na zlepšenie prevádzky
skládky,
nie je možné ich použiť ináč. To sú teda dostatočné
motivácie
pre obec, pre producentov odpadov, ale aj pre pre-
vádzkovateľov
skládok odpadov.
Treba
povedať, že v
predchádzajúcom zákone sme mali
základný
poplatok za uloženie odpadov a tzv. prirážku. Teraz
je
jednoznačne určené, čo bude patriť
obci, čo prevádzkova-
teľovi
skládok a čo pôjde do štátneho fondu. Ak by sme to
prerozdelili
ináč, v prospech obce sadzbu B,
tak by sa nám
veľmi
ľahko stalo, že obce, na území ktorých
sa prevádzkujú
skládky
s nevyhovujúcimi alebo s osobitne
určenými podmien-
kami, sa
budú snažiť maximálne predlžovať prevádzkovanie
skládok.
Odklad možno dať najviac na 24 mesiacov, ale obce
by
sa určite snažili odložiť to aspoň
na dva roky, pretože
tým
by sme automaticky zvýšili ich príjem. Pokiaľ sa táto
vyššia
sadzba, ktorá je určená pre štátny
fond, zhromažďuje
v
štátnom fonde, chcem vás
ubezpečiť, že tieto prostriedky
sú
evidované na osobitnom účte pre skupinu odpadov a znova
sa
vracajú do toho istého regiónu. Teda budeme môcť riešiť
situáciu,
ak je tam prevádzkovaná skládka za osobitných pod-
mienok,
môžeme podporiť výstavbu skládky, ktorá plne vyhovu-
je,
a presne tak to aj robíme.
Je dosť ťažké odpovedať na všetky
pripomienky. Chcel by
som
zdôrazniť, že návrh zákona, ako je
predložený, vychádza
z
praktických skúseností. Bol
konzultovaný s odborníkmi,
preto mi dovoľte
nesúhlasiť s predloženými
ďalšími pripo-
mienkami
a chcel by som zdôrazniť, že súhlasíme s prijatím
tých
pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené
v predkladacej
správe.
S ostatnými navrhujem vysloviť nesúhlas.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
S faktickou poznámkou sa hlási najskôr pani poslankyňa
Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne. Mám dve alebo tri
poznámky.
Pán minister, hovorila som, že dôjde k
zvýšeniu počtu
pracovníkov, teda, že
uvádzate, že rezort nepožaduje
pro-
striedky
zo štátneho rozpočtu. Zdá sa mi to trošku nereálne.
Čiže
hovoríte, že je reálne nežiadať ani zvýšenie finančných
prostriedkov
na mzdy pre ďalší počet pracovníkov na fonde.
To
je potešujúce.
Druhá záležitosť - je jasné to, čo ste zdôvodnili, je
to
aj požiadavka Združenia miest a obcí
Slovenska, ten § 6
odsek
1, že by touto zmenou relatívne
mohlo dôjsť k znevý-
hodneniu obce v
prípade, že sa tam dovolí odklad aj na
skládkach,
ktoré sú už v sadzbe. Ale tu sa jasne
premietne,
ak
by sme prijali pozmeňujúci návrh pána
poslanca Gaľu, kde
obce
dostanú isté väčšie percento podielu na
týchto poplat-
koch,
a myslím si, že toto je ten podstatný
príjem, nie to,
či
im odložíme, odpustíme, ale to, čo im
jasne vyplýva zo
zákona,
to percento.
A ešte čo sa týka katalógu odpadov, to
som si odkonzul-
tovala
aj s pracovníkmi z ministerstva, z vašej legislatívy.
Hlavne
v položke 1 katalóg odpadov nehovorí už o zemine, ale
hovorí
o hlušine, stavebnej suti a ostatnom
stavebnom odpa-
de.
Navrhujem nechať tam aj
"respektíve zemina", pretože tá
sa
nedá úplne vylúčiť.
A ešte jedna poznámka k tomu katalógu a k novej polož-
ke.
Je jasné, a to som zvýraznila aj vo svojom príspevku, že
odpad,
škvára, troska a popol zo spaľovne odpadu je nebez-
pečný
odpad, v katalógu je uvedený ako 31308,
ale navrhujem
len
preto rozčleniť bývalú položku 5 na položku 5 a 6, že je
to
iné zloženie odpadu. A hovoríme o
poplatkoch, tu nehovo-
ríme
o tom, že to nekategorizujeme ako nebezpečný odpad, ale
navrhovala som, aby
sadzba bola 60 korún
na regulovanej
skládke a
ostatný nebezpečný odpad
mimo škváry 250 Sk
a
v sadzbe B aby to bolo 780 korún a
ostatný nebezpečný od-
pad,
ktorý nie je nijako triedený...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, ešte máte tridsať
sekúnd.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem, už končím.
Chcem len povedať, že v mojich
pozmeňujúcich návrhoch
je skutočne dodržané to, čo je uvedené v katalógu, čo je
v
novovydanej vyhláške Ministerstva životného prostredia
Slovenskej
republiky číslo 19/1996 Z. z.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Do rozpravy sa už
nikto nehlási, takže
končím
rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána minis-
tra,
či sa chce ešte vyjadriť k rozprave. Pán minister sa
ešte
chce vyjadriť.
Minister životného
prostredia SR J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
ak by
sme súhlasili s týmto
pozmeňujúcim návrhom pani
poslankyne,
tak by sme neúmerne zvýhodnili
spaľovanie alebo
likvidáciu
odpadov v spaľovniach. Skutočne si
treba pozrieť
katalóg
odpadov a je tam uvedené, že škvára,
troska a popol
zo
spaľovní odpadu môžu byť zvláštnym
alebo nebezpečným od-
padom.
Nebezpečnosť odpadu je charakterizovaná podľa štrnás-
tich
kritérií. Ak by sme automaticky zaradili škváru a po-
polček
mimo nebezpečného odpadu, potom by sa
prevádzkovate-
lia
a producenti odpadov snažili maximálne všetko spaľovať
napriek
tomu, že popolček a troska môžu byť vysoko nebezpeč-
né
a môžu byť až toxické, pretože sa spaľujú odpadové oleje,
plasty
a rôzne iné chemické látky. Z
tohto dôvodu je podľa
môjho
názoru veľmi dobre uvedený tento návrh,
kde ukladanie
nebezpečných
odpadov je jasne odlíšené aj vysokými sumami.
Poplatok v sadzbe B vo výške až 3 500
korún jednoznačne
motivuje
producentov nebezpečných odpadov, aby
robili opat-
renia na zníženie
jeho množstva. Toto je
najdôležitejšie.
Okrem
toho môžu rôznymi úpravami znížiť nebezpečenstvo odpa-
du.
Samozrejme, tam sa potom môže
prekategorizovať a popla-
tok
je už trošku iný.
Z
tohto dôvodu si myslím, že návrhy,
ako sú uvedené
v
príslušných tabuľkách, sú dobré, sú
motivujúce pre produ-
centov
odpadov, pre obce aj pre
prevádzkovateľov skládok a,
samozrejme,
aj pre ministerstvo životného
prostredia, ktoré
spravuje Štátny fond
životného prostredia, aby tieto
pro-
striedky
potom usmerňoval tak, aby sa dostali na riešenie
problémov
do regiónov.
Ešte sa vrátim k jednej pripomienke, ktorú hovoril pán
poslanec
Köteles, keď hovoril o určitom poplatku
za strach,
že
sú tam skládky odpadov. Je to určite
vec dôvery. Ľudstvo
odpady
produkuje, musí sa s nimi aj nejakým
spôsobom vyrov-
nať,
teda niekde ich uložiť. Tým, že v
určitom regióne sa
odpady
ukladajú, či nebezpečné, alebo nie nebezpečné, obec
má
určitý príjem. Ak by sme chceli
hodnotiť možnosti likvi-
dovania
odpadov, treba skutočne vychádzať z
toho, že žijeme
na
konci 20. storočia a už dnes sú také
technické možnosti,
ktoré
riziko a mieru nebezpečnosti výrazne
znižujú. Netreba
ľudí
strašiť a netreba sa tejto problematiky
báť. V mnohých
štátoch
majú spaľovne komunálneho odpadu v mestách, to si
môžete
pozrieť vo Viedni, môžete si to pozrieť
v Paríži, je
to vec technológie a je to vec
príslušného zachytávania
škodlivín.
Neviem, či by sme sa my rozhodli vybudovať spa-
ľovne
nebezpečných odpadov tak blízko, ako je to napríklad
vo
Viedni. Spaľovňa, ktorá ročne robí neviem či nie stoticíc
ton
odpadov, je neďaleko Viedne. Majú tam však 4 stupne čis-
tenia,
4 stupne zachytávania škodlivín, a v určitej vzdiale-
nosti
od tohto objektu alebo týchto objektov si to ani nikto
nevšimne.
Takže vrátim sa k tomu, čo som povedal na záver prvého
vystúpenia.
Odporúčam, aby ste súhlasili so zmenami, ktoré
sú
v spoločnej správe výborov. S ďalšími
zmenami nesúhlasí-
me, pretože by
podľa nášho názoru
neprispeli k zlepšeniu
tohto
zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. (Hlas zo sály.)
Minister životného
prostredia SR J. Zlocha:
Áno, počet pracovníkov sa bude musieť zvýšiť, ale, sa-
mozrejme,
z rozpočtu ministerstva, z kapitoly
ministerstva.
Podľa
môjho názoru to nie je potrebné meniť, tie položky,
tak
ako sú tam uvedené, sú dostatočne charakterizujúce pre
položky
odpadov tak, ako sú.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán minister. Pýtam sa
pána spoločného
spravodajcu,
či sa chce vyjadriť k rozprave.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne a kolegovia,
v rozprave vystúpili traja poslanci,
ktorí predložili
sériu
pozmeňujúcich návrhov. Pani poslankyňa
Sabolová pred-
ložila
návrhy, ktorými by chcela svojím spôsobom zvýhodniť
obce.
Podobný návrh dal aj pán poslanec Gaľa
a bližšie špe-
cifikoval jednotlivé položky. Prvý pozmeňujúci návrh pani
poslankyne
Sabolovej je trošku kontradiktívny k
návrhu pána
Gaľu, ktorý sa
snaží príjem obce zdvihnúť, tento vlastne
umožňuje
odpúšťať aj tú časť, ktorá by mala byť
príjmom ob-
ce.
Je to malá položka a okrem toho je účelovo viazaná, tak-
že
prvý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Sabolovej
nebudem
odporúčať
prijať.
Ďalšie pozmeňujúce návrhy - osobne si myslím, že jasné
zmluvy
robia dobrých priateľov, takže jej
pozmeňujúce návr-
hy,
ktorými by spresňovala konkrétne položky, pretože aj ka-
talóg
nie je nemenný a časom ho treba upravovať a zlepšovať,
dva
pozmeňujúce návrhy, ktorými v prílohách
špecifikuje, že
ide
o hlušinu, stavebnú suť, ostatný stavebný odpad a zeminu
a
v položke 3 doplniť podskupinu 911
a 913, považujem za
spresňujúce
a budem ich odporúčať prijať.
Súhlasím s pánom ministrom, že
návrh, ktorý dala ako
posledný, by zvýhodňoval tých, ktorí spaľujú
odpad. Okrem
toho
tie položky neboli vybrané náhodne,
určite aj predchá-
dzajúci
federálny zákon a zákon, ktorý doteraz
platil, špe-
cifikoval
to v týchto položkách. Je to v
nadväznosti na eu-
rópske
zvyklosti a jej tretí návrh nebudem odporúčať prijať.
Pán
poslanec Gaľa v dobrom úmysle navrhoval posilniť
príjem
obcí, ale úprimne si myslím, že by to
mohlo byť kon-
traproduktívne,
lebo položky medzi časťou sadzba A a
sadzba
B
nie sú určené náhodne. Pán poslanec Köteles žiadal jeho
pozmeňujúce
návrhy písomne. Myslím, že nie je potrebné ich
dať písomne,
lebo jednoducho všade
zdvojnásobuje položky,
ktoré
by mali byť príjmom obce. Ale ak si všimnete rozdiel
vo
výške sadzieb, tak je vypočítaný tak, že pokiaľ je sklád-
ka
technicky nevyhovujúca, napríklad
za komunálny odpad sa
platí
300 korún, no len čo bude
vyhovovať, tak sa platí 20
korún,
čo je približne 7 %, a preto obec bude mať stále svoj
rovnaký
príjem, a keby sme jej zdvihli príjem, ak je skládka
technicky
nevyhovujúca, vlastne by dostala viac,
kým má zlú
skládku,
a keby skládka bola dobrá, bude dostávať menej. Mám
pocit,
že to by asi nesplnilo predstavy pána Gaľu, pretože
obec
bude mať stále rovnaký príjem, pokiaľ
je skládka nevy-
hovujúca, bude pôvodca platiť oveľa väčšie
poplatky, teda
prevádzkovateľ,
a bude mať možnosti, ako ich investovať do
zlepšenia
skládky. Takže nebudem odporúčať prijať ani prvý
pozmeňujúci
návrh pána poslanca Gaľu.
Druhý
pozmeňujúci návrh, kde pri odkaliskách zvyšuje
podiel
obce na 60 %, nechám na uváženie
poslancov. Myslím
si,
že to je príjem obce, ktorý by mal byť
vyšší ako podiel
fondu
životného prostredia. Takže podporujem ho.
Čo
sa týka pozmeňujúcich
návrhov pána Kötelesa, tiež
nechám
na uváženie pánov poslancov. Tam, kde zdvíha pokutu
z
50 000 na 500 000 Sk, vidím odôvodnenie takéhoto postihu
a
budem odporúčať prijať tento pozmeňujúci návrh. Ostatné
jeho
pozmeňujúce návrhy už zdôvodnil
pán minister a nechám
na voľnú úvahu poslancov, aby sa rozhodli
podľa vlastného
uváženia.
Takže, pán predseda, môžeme pristúpiť k
hlasovaniu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu s tým, že
budeme hlasovať
o
bodoch spoločnej správy.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,
najskôr bude-
me hlasovať o
štyroch bodoch spoločnej
správy. Vo svojom
úvodnom
slove som hovoril, že budem navrhovať všetky štyri
en bloc
prijať. Keďže v
rozprave nebol tento môj návrh
spochybnený,
hlasujeme o bodoch číslo 1, 2, 3, a 4 spoločnej
správy,
ktoré odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu.
Hlasujeme
en bloc o bodoch spoločnej správy a
navrhuje nám,
aby
sme hlasovali kladne, teda prijať ich.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Takže sme tieto body spoločnej správy prijali tak, ako
ich
predniesol pán poslanec.
Poslanec Ľ. Černák:
Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch
kolegyne Sabo-
lovej. Prvý
pozmeňujúci návrh kolegyne
Sabolovej, kde
v
§ 6 ods. 1 navrhovala vypustiť slová
"v sadzbe B" a ďalej
slová
"a to najviac vo výške podielu z poplatku vypočítaného
podľa
prílohy číslo 4", neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o prvom návrhu pani poslankyne
Sabolovej. Pán
spoločný
spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec Ľ. Černák:
Druhý a
tretí pozmeňujúci návrh kolegyne
Sabolovej by
som
si dovolil spojiť. Sú to návrhy, ktoré hovoria o tom,
aby
vo všetkých prílohách zákona, ktoré pomenúvajú jednot-
livé
triedy odpadov, položka 1 mala znenie "hlušina, staveb-
ná
suť, ostatný stavebný odpad a zemina" a aby sa v polož-
ke
3 doplnili k textu slová
"podskupina 911 a
podskupina
913".
Chápem to ako dva pozmeňujúce návrhy. O obidvoch by
som
dal hlasovať en bloc. Považujem ich za spresňujúce a od-
porúčam
ich prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Takže počuli ste pána spoločného spravodajcu. O druhom
a
treťom pozmeňujúcom návrhu pani
poslankyne Sabolovej hla-
sujeme
spoločne. Pán spoločný spravodajca ich
odporúča pri-
jať.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Takže sme neprijali tieto dva
pozmeňujúce návrhy pani
poslankyne.
Môžeme pokračovať, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec Ľ. Černák:
O ďalších dvoch pozmeňujúcich návrhoch
kolegyne Sabolo-
vej
musíme hlasovať spolu, pretože logicky
súvisia. V prvom
rade
rozdeľujú položku 5 na novú položku "5 škvára, troska
a
popol zo spaľovní odpadu", položku
5 posúvajú ako položku
6
a v ďalšej časti k nim určujú aj príslušné sadzby. Tieto
dva
pozmeňujúce návrhy spájam na spoločné hlasovanie a neod-
porúčam
ich prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o ďalších pozmeňujúcich
návrhoch pani poslan-
kyne,
spoločne o dvoch, s odporúčaním pána
spoločného spra-
vodajcu
neprijať ich.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tieto návrhy.
Poslanec Ľ. Černák:
Prešli
by sme k ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktoré
predniesol
pán kolega Gaľa. Sú dva. V prvom
navrhol upraviť
príslušné
čísla v dvoch prílohách zákona tak, aby bol zdvoj-
násobený
príjem obce z dôvodov, ktoré povedal pán minister
a
ktoré akceptujem. Jeho prvý pozmeňujúci
návrh neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca Gaľu
s
odporúčaním pána spoločného spravodajcu neprijať ho.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Neprijali sme tieto návrhy.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďalší pozmeňujúci návrh pána kolegu Gaľu bol, aby sme
v
§ 5 ods. 3 písm. c) číslicu
"50" nahradili číslicou "60".
Nechám
to na zváženie poslancov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o ďalšom pozmeňujúcom
návrhu pána poslanca
Gaľu,
týkajúcom sa § 5 ods. 3 písm. c). Pán spoločný spravo-
dajca
necháva na vašu vlastnú úvahu, ako hlasovať.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento návrh.
Poslanec Ľ. Černák:
Prešli by sme k pozmeňujúcim
návrhom, ktoré predložil
pán poslanec Köteles. Vo svojom prvom
pozmeňujúcom návrhu
navrhoval,
aby sme v § 9 ods. 4 v treťom riadku po slovách
"na odkalisko" doplnili slová "alebo na skládku odpadov".
Odporúčam
ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca
Kötelesa.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec Ľ. Černák:
Druhý
pozmeňujúci návrh pána
poslanca Kötelesa znie:
v
§ 9 ods. 4 v treťom riadku sumu "50 000 Sk" nahradiť sumou
"500
000 Sk". Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom
návrhu pána poslanca
Kötelesa.
Pán spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec Ľ. Černák:
Posledný návrh pána poslanca Kötelesa a
posledný návrh,
ktorý
odznel v diskusii o tomto zákone, znie:
(Poslanec Köteles návrh stiahol.) Pán poslanec Köteles
ho
sťahuje. Ďakujem.
Pán predseda, môžeme pristúpiť k
záverečnému hlasova-
niu.
Odporúčam návrh zákona tak, ako bol predložený, prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže v súlade s ustanovením §
26 ods. 1 záko-
na
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky
budeme
hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hneď aj hlasovali.
Pán
spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 105 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili
vládny návrh zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky o poplatkoch
za uloženie
odpadov.
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca,
aj vám, páni
poslanci
a pani poslankyne. (Potlesk.)
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
d e v ä t n á s t y m bodom programu je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo
111/1990 Zb. o štátnom
podniku
v znení neskorších predpisov.
Vládny návrhu zákona ste dostali ako tlač
514 a spoloč-
nú
správu ako tlač 514a.
Pán poslanec Moric má procedurálny
návrh. Prosím, za-
pnite
mikrofón pánu poslancovi.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán
predseda.
Chcel by
som vás najprv poprosiť, aby
ste ma nechali
dohovoriť
to, čo poviem. Na konci dám návrh.
Všetci sme sa dozvedeli v novinách o
tom, že bývalému
poslancovi
Národnej rady Slovenskej republiky Igorovi Chamu-
lovi
bol podpálený jeho rodinný dom. Podľa poslancov Sloven-
skej národnej
strany a všetkých
poslancov koalície ide
o
dôkaz rasovej, politickej
a národnostnej intolerancie.
Preto
dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky po-
žiadala
pána poslanca Pittnera o zriadenie
vyšetrovacej ko-
misie
k tomuto prípadu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže počuli ste, budeme rokovať ďalej.
Páni poslanci, nie je rozprava, prosím
vás. Ja dám slo-
vo
pánu poslancovi Pittnerovi. Chcete
slovo? Nech sa páči.
Keď
som dal slovo pánu poslancovi Moricovi,
dám ho aj vám.
Len
upozorňujem, že to nerobme takouto formou, keď nie je
rozprava.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem za slovo.
To,
čo sme si tu vypočuli, je veľmi vážne obvinenie
a
nenachádzam slov, pán poslanec, že takú vážnu vec dokážete
bez
toho, aby ste uviedli, čo len
najmenší dôkaz, hodiť do
pléna.
Veď to sú veci, ktoré tu môžu rozpútať niečo, o čom
nemáte
ani potuchu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo.
Pán kolega Pittner, ja na rozdiel od vás mám dôkaz. Ja
som
sa na ten dom bol včera pozrieť. Takže
ten dôkaz je. Je
vyhorený.
Niekto to násilne spravil. A všetci
vieme, že po-
slanec
Chamula veľmi obhajoval záujmy
Slovenskej republiky,
keď
vy ste hlasovali proti vytvoreniu
Slovenskej republiky.
Pre
mňa to stačí ako dôkaz intolerancie. A
tak, ako som po-
vedal,
by som chcel, aby ste zriadili občiansku vyšetrovaciu
komisiu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, nie je rozprava. Budeme
pokračovať v tom
bode
programu, ktorý sme začali.
Prečítal som devätnásty bod, o ktorom
budeme rokovať.
Vládou
Slovenskej republiky bol poverený predložiť tento ná-
vrh
zákona pán minister Peter Bisák.
Minister
pre správu a privatizáciu
národného
majetku SR P. Bisák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
podľa plánu legislatívnych úloh vlády
Slovenskej repub-
liky
predkladám návrh zákona Národnej rady Slovenskej repub-
liky, ktorým
sa mení a
dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb.
o
štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
Základnými skutočnosťami, ktorými sme sa
pri tvorbe ná-
vrhu
zákona riadili, boli zistenia, že v našom právnom po-
riadku
je vákuum v oblasti úpravy priebehu a organizácie ve-
rejných dražieb.
Niektoré okolnosti likvidácie
podnikov
upravoval
už zrušený Hospodársky zákonník, a preto v právnej
praxi
chýbajú.
Je tiež potrebné upraviť časový horizont priebehu lik-
vidácie. Čas
trvania likvidácie sa
návrh zákona usiluje
skrátiť tým, že
povinnosťou zakladateľa, ktorý
likvidáciu
podniku
nariadil, je určiť likvidátorovi
objektívnu lehotu,
v
ktorej musí likvidáciu ukončiť. Odmenu likvidátora určí
zakladateľ,
pričom sa prihliada na dodržanie lehoty likvidá-
cie
a na rozpočet likvidovaného objektu.
Zavádza
sa možnosť pre zakladateľa, aby pri vymáhaní
pohľadávok alebo plnení záväzkov malého rozsahu bolo možné
zlúčiť viaceré
podniky v likvidácii
do jedného podniku
v
likvidácii. Upravujú sa povinnosti
likvidátora vo vzťahu
k
veriteľom, financujúcej banke, štátnemu rozpočtu, daňovému
úradu
zamestnancov, príslušným poisťovniam,
Fondu zamestna-
nosti,
vo vzťahu k zakladateľovi a k ministerstvu pre správu
a
privatizáciu národného majetku.
Za osobitne dôležité považujem ustanovenie
zákona, kto-
ré
upravuje tok informácií o organizovaní
verejných dražieb
z
toho dôvodu, aby zakladateľ a naše
ministerstvo mali mož-
nosť
kontrolovať priebeh a dodržiavanie zákonnosti pri orga-
nizovaní
verejných dražieb podľa dražobného
poriadku, ktorý
bude
záväzný pre likvidátorov a je prílohou
zákona, je teda
právnou
normou, ktorá doteraz chýbala.
Termín
konania verejnej dražby je
likvidátor povinný
oznámiť
zakladateľovi a ministerstvu pre správu a privatizá-
ciu
národného majetku v lehote 14 dní vopred, čím je možnosť
zabezpečiť
kontrolu priebehu dražby.
Tým, že zákonom sa zavádza povinnosť
podať návrh na zá-
pis
vydražených nehnuteľností až po zaplatení kúpnej ceny,
odstránia sa mnohé
nedorozumenia a zbytočné
súdne spory,
ktoré vznikli po
tom, čo zápis do katastra bol povolený
i
napriek tomu, že držiteľ kúpnu cenu nezaplatil.
Skrátenie doby likvidácie, a
teda aj úsporu nákladov
jej priebehu, rieši ustanovenie, ktorým sa zakladateľovi
umožňuje zriadiť osobitný účet štátneho rozpočtu,
ktorého
príjmom
budú splátky kúpnej ceny za byty, ktoré
podnik pre-
dal
nájomcom. Zakladateľ je povinný z
dikcie zabezpečiť vy-
máhanie
splátok a vyúčtovanie úrokov z
omeškania z nezapla-
tených
dlžných čiastok z kúpy bytov.
Návrh
zákona obsahuje tiež
ustanovenie o kontrolnej
činnosti
podniku v likvidácii zo strany Úradu
vlády Sloven-
skej
republiky a ministerstva pre správu a
privatizáciu ná-
rodného
majetku. Túto povinnosť má z dikcie návrhu zákona
štatutárny
orgán podniku v likvidácii. Tejto povinnosti sa
nemôže
zbaviť ani vtedy, ak sa funkcie vzdá
alebo bol odvo-
laný
z tejto funkcie.
V návrhu zákona sa upravujú tie legislatívno-technické
ustanovenia,
ktoré po vzniku samostatnej Slovenskej republi-
ky
stratili v zákone svoje opodstatnenie.
S
prihliadnutím na prijaté
viaceré novely odporúčam
vyhlásiť
úplné znenie zákona číslo 111/1990 Zb. o štátnom
podniku.
Som presvedčený, že návrhom zákona sme
ako predkladate-
lia
splnili cieľ, ku ktorému sme boli zaviazaní. Odporúčam
preto
Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schvá-
liť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
Ako
spravodajca výborov bol určený pán poslanec
Ján
Ducký.
Prosím ho, aby predniesol správu z prerokovania pred-
metného
zákona vo výboroch.
Poslanec J. Ducký:
Vážený pán predseda,
pani poslankyne, páni poslanci,
predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
1202 z 10. 10. 1996 pridelil
vládny návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a
dopĺňa
zákon
číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskor-
ších
predpisov, na prerokovanie do 22. 10. 1996 Ústavnopráv-
nemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, privati-
záciu
a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republi-
ky
pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu
a
národnosti.
Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk
výborov Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky bol rozhodnutím
predsedu
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1202 z
10. 10.
1996 určený Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie s tým, že skoordino-
vané
stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky
sa
premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Predmetný vládny návrh zákona
(tlač 514) prerokovali
v
určenej lehote všetky výbory Národnej
rady Slovenskej re-
publiky, ktorým bol
pridelený, okrem Výboru Národnej
rady
Slovenskej
republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu
a
národnosti, ktorý ho prerokoval 22. 10. 1996.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre pôdohospo-
dárstvo
neprijal uznesenie o výsledku
prerokovania vládneho
návrhu
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku
v
znení neskorších predpisov, lebo podľa
§ 48 ods. 1 zákona
Slovenskej
národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom po-
riadku
Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov
nevyslovila
s ním súhlas nadpolovičná väčšina
všetkých čle-
nov
výboru. Počet členov výboru 10, prítomných 6, za návrh
hlasovali 5, proti
nehlasoval nikto, hlasovania sa
zdržal
1
poslanec.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti tiež neprijal uznese-
nie
o výsledku prerokovania vládneho návrhu
zákona Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon
číslo
111/1990 o štátnom podniku v znení
neskorších predpi-
sov,
lebo podľa § 48 ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady
číslo
44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej
rady
v znení neskorších predpisov
nevyslovila s ním súhlas
nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet
členov
výboru 15, prítomných 9, za návrh hlasovalo 6 poslancov,
proti
1 poslanec a 2 poslanci sa zdržali hlasovania.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republiky,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre
financie, roz-
počet
a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre
hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyslovili súhlas
s
vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo
111/1990 Zb. o štátnom
podniku
v znení neskorších predpisov, a odporúčajú ho Národ-
nej rade
Slovenskej republiky schváliť
s týmito zmenami
a
doplnkami:
1. V článku I bod 3 v § 7 vypustiť slovo
"priamym". Do-
plnenie
odporučil Ústavnoprávny Výbor Národnej
rady Sloven-
skej
republiky.
2. K článku I bod 7 v § 15a ods. 1 za slová "zrušeného
podniku"
vložiť bodku. Súčasne text odseku 1
doplniť takto:
"Pri
vysporiadaní záväzkov sa
predovšetkým uspokoja pohľa-
dávky
zamestnancov podniku, potom
pohľadávky štátu a nako-
niec
pohľadávky ostatných veriteľov."
Takisto navrhuje Ús-
tavnoprávny
výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
3. K článku I bod 7 v § 15a ods. 4
slová "pre skonče-
nie"
nahradiť slovami "na skončenie".
Takisto Ústavnoprávny
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky.
4. K článku I bod 7 v § 15b ods. 2 vo
štvrtom riadku za
slová
"po splnení" vsunúť
slová "pohľadávok
zamestnancov".
Ústavnoprávny
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
5. K článku I bod 7 v § 15c odsek 4 znie: "Ak likvidá-
tor zistí, že
podnik v likvidácii je predlžený, podá bez
zbytočného
odkladu návrh na vyhlásenie
konkurzu." Výbor Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
financie, rozpočet
a
menu a takisto Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
6. K článku I bod 8 v § 16 ods. 4 druhá
veta znie: "Tú-
to
povinnosť má štatutárny orgán a nemôže
sa jej zbaviť ani
vtedy,
ak sa aj svojej funkcie vzdá, alebo je
z nej odvola-
ný."
Ústavnoprávny Výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre
financie, roz-
počet
a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie.
V Bratislave 22. 10. 1996.
Podpísaní príslušní predsedovia
jednotlivých výborov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja vám, pán poslanec.
Otváram k tomuto bodu rozpravu. Do rozpravy som dostal
písomnú prihlášku od pána poslanca Pacolu,
takže prosím,
môže
vystúpiť.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené pani kolegyne,
vážení páni kolegovia,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som predniesol návrh na
zmenu a doplne-
nie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa me-
ní a
dopĺňa zákon číslo
111/1990 Zb. o štátnom podniku
v
znení neskorších predpisov.
V bode 7 § 15c sa vkladá ods. 7, ktorý znie: "Likvidá-
ciu
štátneho podniku nie je možné prerušiť
iným konaním po-
dľa
osobitných predpisov." Poznámka
pod čiarou k odkazu 10
znie: "Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky
číslo
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej čin-
nosti
(exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších záko-
nov, zákon
Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
180/1996
Z. z., colný zákon, zákon Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo
511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov
a
o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších
predpisov". Odkazy pod čiarou 10 a 14 sa označujú
ako
odkazy 11 až 15.
Odôvodnenie: S prihliadnutím na
účel likvidácie ako
i
na ustanovenia § 15c ods. 2 písm. a) návrhu zákona vstupom
podniku
nepovažujem za účelné, aby likvidácia bola prerušená
napríklad
exekučným konaním alebo konaním daňového úradu,
resp.
na základe iných právnych aktov.
Povinnosťou likvidá-
tora
je uspokojiť pohľadávky veriteľov v poradí, ktoré urču-
je
návrh zákona, a pokiaľ si ich uplatnili
veritelia na zá-
klade
zverejnenia v Obchodnom vestníku, a to v lehote 90 dní
od
vstupu podniku do likvidácie, inak tieto práva zanikajú.
V bode
7 navrhujem v § 15d ods. 3
takéto znenie: "Po
udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby
vydraženej
nehnuteľnosti.
Lehota na zaplatenie ceny za vydražený nehnu-
teľný
majetok je 30 dní odo dňa konania
verejnej dražby. Po
zaplatení za
vydraženú nehnuteľnosť stáva
sa vydražiteľ
vlastníkom
nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.
Návrh na
zápis
vyhradeného nehnuteľného majetku do katastra nehnuteľ-
ností podá likvidátor v lehote do 30 dní po zaplatení za
vydraženú
nehnuteľnosť."
Odôvodnenie: Navrhujem upraviť
čiastočné ustanovenie,
pretože
v období od vykonania dražby do zaplatenia za vydra-
ženú
nehnuteľnosť prechádzajú navrhovaným znením na vydraži-
teľa závady a
úžitky nehnuteľností, ako aj
nebezpečenstvo
náhodnej
skazy a náhodného zhoršenia nehnuteľností. Vlast-
nícke právo
prejde na nadobúdateľa príklepom licitátora
s
podmienkou zaplatenia ceny v lehote
do 30 dní od konania
dražby.
Návrh na zápis do katastra nehnuteľností podá likvi-
dátor
v lehote do 30 dní po zaplatení za vydraženú nehnuteľ-
nosť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, nemám
viac prihlášok do
rozpravy.
Nikto sa nehlási. Končím rozpravu k tomuto bodu
programu
s tým, že sa pýtam, či sa chce vyjadriť pán mini-
ster.
Pán minister sa nechce vyjadriť. Pán
spoločný spravo-
dajca
tiež nie. Prosím pána spoločného
spravodajcu, aby sme
pristúpili
k hlasovaniu.
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať, pro-
sím,
aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.
Poslanec J. Ducký:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
pani poslankyne, páni poslanci,
vážení hostia,
vzhľadom na to, že v spoločnej správe
boli zohľadnené
všetky
stanoviská príslušných výborov, ktoré sa podľa zákona
mali
vyjadriť k tomuto zákonu, navrhujem
hlasovať o prijatí
zmien,
ktoré sú v podstate formálne alebo zlepšujú dikciu
tohto
zákona, en bloc.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže rozumel som, že o všetkých bodoch
spoločnej správy
ideme
hlasovať en bloc.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Počuli ste ná-
vrh
pána spoločného spravodajcu. Hlasujeme
en bloc o všet-
kých
bodoch spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca navr-
huje,
aby sme hlasovali za, teda kladne.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Body spoločnej správy sme schválili.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone
ako celku. Alebo
tam
ešte niečo bolo, pán poslanec?
Poslanec J. Ducký:
Doplňujúce návrhy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Doplňujúce návrhy, ktoré predniesol pán
poslanec Pacola.
Poslanec J. Ducký:
Doplňujúci návrh 1, ktorý predniesol pán Pacola, odpo-
rúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o obidvoch en bloc, alebo
len o jednom? Ja
som
si to nestačil poznamenať.
Poslanec J. Ducký:
Môžeme hlasovať aj en bloc.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Podľa toho, čo chcete navrhnúť.
Poslanec J. Ducký:
Hlasovať o obidvoch en bloc.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
A obidva navrhujete prijať?
Poslanec J. Ducký:
Obidva odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
hlasujeme o dvoch
doplňujúcich návrhoch pána
poslanca
Pacolu s tým, že pán spoločný spravodajca navrhuje,
aby
sme hlasovali za obidva, čiže odporúča ich prijať.
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Takže sme prijali tieto pozmeňujúce
návrhy.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 26
ods.
1 zákona o rokovacom poriadku Národnej
rady Slovenskej
republiky
budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku aj so
schválenými
doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi z rozpravy.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hneď hlasovali. Pán
spoločný
spravodajca odporúča...
Poslanec J. Ducký:
Odporúčam zákon prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
...zákon prijať.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Môžem konštatovať, že sme schválili
vládny návrh zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon
číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskor-
ších
predpisov.
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, aj vám, kole-
gyne
a kolegovia.
Poslanec J. Ducký:
Ďakujem aj ja. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci,
môžeme pristúpiť k d v a d s i a t e m u bodu progra-
mu,
ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 477 a
spoločnú správu
ako
tlač 477a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
zákon odôvodní
ministerka
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej repub-
liky
pani Oľga Keltošová. Prosím, pani ministerka.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladaný návrh zákona je pre mňa predpisom, ktorým
sa začína
napĺňať Biela kniha
v oblasti starostlivosti
o
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
Návrh zákona pre-
berá
príslušné ustanovenia medzinárodných dokumentov,...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím o pokoj v sále.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
...ako sú Dohovor Medzinárodnej
organizácie práce číslo
155
o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom pro-
stredí,
ďalej Dohovor Medzinárodnej organizácie
práce číslo
161
o závodných zdravotných službách, ako
aj smernica číslo
89/391 o
vykonávaní opatrení na
zvýšenie bezpečnosti
a
ochrany zdravia zamestnancov pri práci.
Zákonom
sa zavádza v súlade s koncepciou bezpečnosti
a
ochrany zdravia pri práci, ktorý
prijala vláda Slovenskej
republiky
vo februári 1994, nový systém organizovania bez-
pečnosti
a ochrany zdravia pri práci u zamestnávateľa.
Návrh
zákona zodpovedá skúsenostiam a praxi štátov
s
vyspelou trhovou ekonomikou.
Predovšetkým zdôrazňuje zod-
povednosť
zamestnávateľa za bezpečnosť a zdravie
zamestnan-
cov.
Zamestnávateľ je okrem iného povinný zisťovať ohroze-
nia,
ako aj prijímať opatrenia na ich
odstránenie alebo ob-
medzenie,
vychádzajúc pritom zo stavu techniky a
nových po-
znatkov
vedy a techniky.
Zákon zavádza u zamestnávateľa aj nové
inštitúty, ako
sú zástupca
zamestnancov, komisia bezpečnosti
a ochrany
zdravia
pri práci, bezpečnostno-technická
služba a závodná
zdravotná
služba.
Prijatie zásad uvedených v tomto zákone je nevyhnutným
predpokladom
na vytvorenie systému ochrany zdravia a bezpeč-
nosti pri práci
v súlade so systémom, ktorý už
existuje
v
Európskej únii.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. 1.
1997 s výnimkou
ustanovenia § 13,
ktorého účinnosť sa
navrhuje od 1. 1.
1998,
pre rozpočtové organizácie od 1. 1. 1999. Dôvodom na
takýto
postup je realizácia viacerých
opatrení, ktoré súvi-
sia
so zavedením závodnej zdravotnej
služby, napríklad per-
sonálne
a organizačné zabezpečenie, vyškolenie lekárov a po-
dobne.
Ďakujem
za slovo, pán predseda. Dúfam, že
podporíte
tento
návrh zákona. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pani ministerka.
Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán posla-
nec František
Švec, takže ho
prosím, aby nás oboznámil
s
výsledkami prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej
rady.
Poslanec F. Švec:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
pridelil predseda
Národnej
rady Slovenskej republiky svojím
rozhodnutím číslo
1154
zo dňa 10. 9. 1996 na prerokovanie do
17. 10. 1996 Ús-
tavnoprávnemu
výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre
financie,
rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospo-
dárstvo,
privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre
pôdohospodárstvo,
Výboru Národnej rady pre verejnú správu,
územnú samosprávu a národnosti, Výboru
Národnej rady pre
zdravotníctvo
a sociálne veci a Výboru Národnej rady pre ži-
votné
prostredie a ochranu prírody.
Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
zdravotníctvo a sociálne veci ako príslušný skoordinovať
stanoviská
výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Všetky určené výbory Národnej rady
Slovenskej republiky
prerokovali
návrh v lehote s týmto výsledkom:
Výbor
Národnej rady pre
hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Vý-
bor Národnej
rady pre verejnú
správu, územnú samosprávu
a
národnosti vyslovili s návrhom súhlas a
odporúčajú Národ-
nej
rade Slovenskej republiky jeho
schválenie bez pripomie-
nok.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody neprijal uznesenie o výsledku
prerokovania
návrhu, pretože podľa § 48 ods. 1
zákona číslo
44/1989 Zb. o
rokovacom poriadku Slovenskej
národnej rady
v
znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpo-
lovičná
väčšina všetkých členov výboru.
Ostatné
výbory Národnej rady
Slovenskej republiky po
prerokovaní
vyslovili s návrhom súhlas a odporúčajú Národnej
rade Slovenskej republiky jeho schválenie s týmito pripo-
mienkami:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
má
v bode 1 pripomienku k § 10 ods. 1 v tomto znení: "V § 10
ods.
1 v prvej vete slová "viac
zástupcov zamestnancov" na-
hradiť
slovami "viac zamestnancov zástupcov zamestnancov".
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
zdravotníctvo a sociálne veci v bode 2
má pozmeňujúci
návrh
k § 16 písm. c), ktorý znie: v §
16 písm. c) slová
"pracovno-lekárskej služby" nahradiť slovami: "závodnej
zdravotnej
služby". Aj v spoločnej správe je jazyková chyba.
Je
tam napísané "závodno-zdravotnej služby". Prosím vás, aby
ste
si opravili v bode 2 pozmeňujúci návrh
spoločnej správy
"závodnej
zdravotnej služby". Je to otázka jazyka.
To
sú všetky pozmeňujúce
návrhy v zmysle spoločnej
správy.
Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram k tomuto bodu rozpravu.
Pani poslankyne, páni
poslanci,
nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Z miesta sa
hlási
do rozpravy pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predseda Národnej rady,
pani ministerka,
vážení kolegovia,
zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je po-
trebný, užitočný
z viacerých dôvodov.
Našli ste ich aj
v
dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona. Je potrebný
a
užitočný najmä z dôvodu, že stále
rastie počet pracovných
úrazov.
V porovnaní s rokom 1993 sme v roku 1995 zaznamenali
nárast
počtu smrteľných úrazov o viac ako 20
%, počtu havá-
rií
o viac ako 30 %. Je namieste venovať zvýšenú pozornosť
otázkam
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Tento
návrh síce obsahuje
ustanovenia vyplývajúce
z
medzinárodných zmlúv a dohovorov
prijatých Slovenskou re-
publikou, napríklad
z Dohovoru číslo
55 o bezpečnosti
a
zdraví zamestnancov a o pracovnom prostredí, ale nerieši
pretrvávajúci legislatívny stav, že otázka
bezpečnosti
a
ochrany zdravia pri práci bude i
naďalej obsahom nie jed-
ného právneho predpisu, ale viacerých. V
Zákonníku práce
zostávajú naďalej ustanovenia, ktoré upravujú problematiku
bezpečnosti
a ochranu zdravia pri práci v
nezmenenej, všeo-
becne
zmocňovacej podobe.
Vlastný návrh je dobrý, stotožňuje sa s
ním aj sociálny
partner -
Konfederácia odborových zväzov. Nakoniec, Úrad
bezpečnosti práce Slovenskej republiky na ňom pracoval
už
dlhšie,
vychádza z vládou schválenej
koncepcie ešte z roku
1994.
Chcem však povedať niečo iné v súvislosti s týmto pre-
rokúvaním
návrhu zákona. Chcem hovoriť v širších súvislos-
tiach zdravia,
práce, konkurencie, ekonomiky
a životnej
úrovne.
Dámy a
páni, vyššia bezpečnosť a
ochrana zdravia pri
práci znamená zvýšené výdavky na ochranné
prostriedky, na
bezpečné
pracovné prostredie, výdavky na kontrolu, výdavky
na prevenciu.
Znamená to iste
i väčšiu bezpečnosť, ale
i
drahšiu prácu, vyššie ceny a
problémy s presadením sa na
trhu
nielen medzinárodnom, ale i domácom.
Stávame sa súčas-
ťou
svetových trhov, stojíme pred aktuálnym problémom globa-
lizácie.
Moje úvahy týmto smerom vyplývajú napríklad okrem
iného
i z veľmi nepriaznivého stavu obchodnej
bilancie Slo-
venskej
republiky v tomto roku. Prepad obchodnej bilancie je
už
vyše 30 miliárd korún. Ale moje úvahy vyplývajú aj z níz-
kej schopnosti našich výrobcov konkurovať na
zahraničných
trhoch.
Dámy a
páni, máme už dnes relatívne
dobrý a zabehaný
systém kontroly bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci,
ktorý
funguje v symbióze štátnych orgánov a odborových orgá-
nov.
Odbory na Slovensku už roky vcelku účinne pôsobia pri
obhajobe základného
práva zamestnancov na ochranu života
a
zdravia pri práci. Ale problém u nás je v tom, že sa na
Slovensku
skôr a ľahšie predávajú kórejské autá ako autá vy-
robené
u nás. Hoci máme neporovnateľne nižšie
mzdy, celkove
i
sociálne náklady práce, ako vo
vyspelých západných kraji-
nách
a mohli by sme byť atraktívnou krajinou pre zahraničné-
ho
investora, túto komparatívnu výhodu sme využili minimálne
a
postupne ju strácame. Príčina je
všeobecne známa. Vláda
vydáva
do zahraničia signály, ktoré odháňajú investorov, od-
háňajú
kapitál a prichádzame o pracovné príležitosti.
Pani kolegyňa, poviem, ako to súvisí s predloženým ná-
vrhom. Vydržte.
Dôsledkom politiky vlády
je okrem iného
i
to, že vyháňame nielen kapitál, ale
vyháňame aj vlastných
ľudí
do zahraničia za prácou. Posúďte sami.
Za jeden a pol
roka
na Slovensku vzrástol počet slovenských
občanov dochá-
dzajúcich
za prácou do Čiech o viac ako 30 tisíc.
To sú tí,
ktorí si riešia
svoju nepriaznivú sociálnu
situáciu sami.
Čiže
nie oživenie slovenskej ekonomiky, ale
oživenie českej
ekonomiky
vplýva na rast zamestnanosti na
Slovensku. Myslím
si,
že tento jav, dámy a páni, mal by byť
dôvodom na spyto-
vanie
svedomia vlády.
Dámy
a páni, všetko so všetkým súvisí. V súvislosti
s
bezpečnosťou a ochranou zdravia pri
práci sme svedkami
zvláštneho
javu v slovenskej spoločnosti. Jedna
oblasť spo-
ločenského
života u nás, v tomto prípade bezpečnosť a ochra-
na
zdravia pri práci, drží krok s európskymi trendmi, ale
ostatné
sú ďaleko vzadu. Je to akoby nám jedna ruka rástla
a
tá druhá nie. Myslím, že by nám to nemalo byť ľahostajné.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Do rozpravy sa
hlási pán po-
slanec
Hanker.
Poslanec J. Hanker:
Vážená pani ministerka,
vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
dovoľte
mi, aby som
na začiatku svojho
príspevku
k
predkladanému vládnemu návrhu
zákona o bezpečnosti
a
ochrane zdravia pri práci v
stručnosti analyzoval vývoj
pracovnej úrazovosti na Slovensku po roku
1989, najmä za
posledné
roky, a tak vyzdvihol opodstatnenosť tohto návrhu.
Vývoj pracovnej úrazovosti po roku 1989 mal u nás kle-
sajúcu tendenciu,
samozrejme, vplyvom klesajúcej výroby.
V
roku 1990 bolo zaznamenaných 372 ťažkých pracovných úrazov
a
222 smrteľných úrazov. Tento stav sa do roku 1994 postupne
znižoval
a v roku 1995 sa zaznamenal zásadný
obrat, keď do-
šlo prvýkrát k
medziročnému nárastu tak
absolútneho počtu
pracovných
úrazov, ako aj relatívnej početnosti výskytu pra-
covných
úrazov v prepočte na 100 pracovníkov. Tento nárast
je
predovšetkým následkom alebo bol predovšetkým následkom
zvyšujúcej sa
pracovnej úrazovosti v
súkromnom sektore
a
u zárobkovo činných osôb a trvale vysokej pracovnej úrazo-
vosti
v družstevnom sektore, najmä v odvetví
poľnohospodár-
stva.
Tento stav pretrvával aj v I.
polroku 1996. Priemerný
počet pracovníkov súkromného sektora sa
v uvedenom období
zvýšil
o 10,12 % a práve v tomto sektore sa
zvýšil počet
pracovných
úrazov o 28 %. Mimoriadne vysoký počet smrteľných
pracovných úrazov v
tomto súkromnom sektore je
alarmujúci
-
zvýšenie až o 181,8 %. Početnosť
pracovných úrazov na 100
pracovníkov
súkromného sektora bola 1,11, u členov družstiev
1,42,
pričom táto početnosť u pracovníkov štátneho sektora
bola
len 0,64. Aké sú príčiny tohto javu? Príčiny tohto javu
možno
vysvetliť i nižšou úrovňou starostlivosti o bezpečnosť
a
ochranu zdravia pri práci v súkromnom sektore a v druž-
stvách. Vplyvom
nedodržiavania
technologickej disciplíny
a
zásad bezpečnosti práce došlo, ako sa iste už
pamätáte,
k
veľkej havárii vo Východoslovenských železiarňach Košice
v
roku 1995, keď pri tejto udalosti bolo
11 osôb usmrtených
a
ďalších 37 osôb bolo v dôsledku zdravotných ťažkostí dlho-
dobejšie
či krátkodobejšie práceneschopných.
Z analýzy príčin vzniku najzávažnejších
pracovných úra-
zov
v roku 1995 v porovnaní s rokom 1994 vyplýva, že došlo
k
nárastu úrazových udalostí spôsobených jednak nedostatkami
v
organizácii práce zo strany
zamestnávateľských subjektov,
spojených
často s nedostatočným zabezpečením strojov, pries-
torov, objektov
i pracovníkov z
hľadiska bezpečnosti
a
ochrany zdravia pri práci. Narástol aj
počet prípadov za-
príčinených
chybným alebo nepriaznivým stavom zdrojov úra-
zov.
I napriek miernemu poklesu oproti roku 1994 je stále
vysoký
podiel smrteľných a ťažkých pracovných
úrazov, ktoré
si
zapríčinili samotní postihnutí pracovníci svojím nebezpe-
čným
konaním v rozpore so zásadami a predpismi na zabezpeče-
nie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Štatistika pracovnej
úrazovosti za I. polrok 1996 nám
v
porovnaní s rovnakým obdobím
predchádzajúceho roku doku-
mentuje
pretrvávanie zvyšovania pracovnej úrazovosti a najmä
výskytu najzávažnejších pracovných úrazov. Z praktických
poznatkov
orgánov štátneho odborného dozoru Úradu bezpečnos-
ti
práce Slovenskej republiky sa potvrdzuje nízke právne ve-
domie
zamestnávateľov i zamestnancov, týkajúce sa povinnosti
a
požadovanej úrovne zabezpečenia pracovísk a
pracovníkov
v
oblasti bezpečnosti práce, ako aj nízka úroveň osvojenia
si
ich zásad a s tým spojená nízka disciplína aj samotných
pracovníkov, zamestnancov. Toto je dôsledok rozpadu alebo
zníženie
fungovania systémov bezpečnosti a ochrany pracovní-
kov
v pracovnom procese, ktoré nastalo v súvislosti s rozpa-
dom
veľkých štátnych podnikov na množstvo nových hospodár-
skych
subjektov s odlišným charakterom vlastníckych vzťahov.
Uvedené nepriaznivé javy z hľadiska bezpečnosti
práce sú
charakteristické
u novovznikajúcich hospodárskych subjektov,
a
to predovšetkým v súkromnom sektore,
ako som spomínal, je
tendencia
podceňovať oblasť bezpečnosti práce a
chápať túto
sféru
ako zbytočnú réžiu.
Predložený návrh zákona je novou komplexnou a systémo-
vou
úpravou v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri prá-
ci,
reaguje na doterajšiu situáciu v legislatíve a akceptuje
medzinárodné
právne normy a dohovory v predmetnej oblasti.
Realizácia
tohto návrhu zákona v praxi celkom určite prispe-
je
k zvýšeniu bezpečnosti práce, ale aj k celkovému
zlepše-
niu
pracovných podmienok a pracovného prostredia.
Dovoľujem si poznamenať, že
tento návrh zákona veľmi
úzko
súvisí so zmenami týkajúcimi sa bezpečnosti a ochrany
zdravia
pri práci zakotvenými doteraz v príslušných paragra-
foch
Zákonníka práce, s tým, že tam budú ponechané ustanove-
nia
pracovnoprávneho charakteru a vykonávacie nariadenia bu-
dú
zakotvené priamo v zákone. Tým sa docieli, že problemati-
ka
bezpečnosti práce bude právne zakotvená
formou - ako som
spomínal
- samostatného a komplexného zákona v
súlade s le-
gislatívnou
praxou vyspelých štátov.
Ako som už spomínal, návrh zákona predstavuje základný
dokument,
ktorý sa dotýka všetkých odvetví a oblastí, a pre-
to
sa predpokladá, pochopiteľne, jeho
rozpracovanie na kon-
krétne
podmienky v daných oblastiach. Zákon má
výrazne pre-
ventívny charakter
smerujúci k vytvoreniu nových vzťahov
medzi
zamestnávateľom a zamestnancami v tejto
oblasti, pri-
čom,
pochopiteľne, nezabúda ani na samozamestnávateľov.
Komplexnosť a systémovosť tohto zákona vidím v tom, že
jednak
vymedzuje zásady politiky štátu vrátane
spôsobu nut-
nej
koordinácie ústredných orgánov vykonávajúcich túto poli-
tiku, vymedzuje potreby spolupráce orgánov
štátnej správy
a
samosprávy, vymedzuje potrebu
spoločenskej kontroly zo
strany
odborových orgánov, vymedzuje aj potrebu skvalitnenia
systému
vzdelávania v tejto oblasti. Osobitne treba vyzdvih-
núť, že sa
dôsledne prihliada na nové skutočnosti, ktoré
vystúpili
do popredia v procese transformácie spoločnosti.
V
súlade so skúsenosťami v zahraničí
sa po novom zakotvujú
povinnosti
zamestnancov i zamestnávateľov. Zavádzajú sa nové
inštitúty zástupcov
zamestnancov pre otázky
bezpečnosti
a
ochrany zdravia pri práci a novým
inštitútom je i potreba
zriadenia
bezpečnostno-technickej služby v
prípade, že ide
o
podnik, v ktorom je viac ako 100 zamestnancov.
Nakoľko
tento návrh zákona je v súlade
s koncepciou
bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci v
Slovenskej repub-
like,
ktorý prijala vláda, som skutočne za prijatie tohto
zákona
aj ja.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, ak sa nikto nehlási do
rozpravy,
končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa
pani
ministerky Keltošovej, či sa chce
vyjadriť k rozprave.
Pani
ministerka sa nechce vyjadriť. Pán spoločný spravodajca
sa
tiež nechce vyjadriť, takže môžeme pristúpiť k hlasova-
niu.
Najskôr
by sme mali hlasovať
o bodoch zo spoločnej
správy
a potom o návrhoch z rozpravy.
Poslanec F. Švec:
Vzhľadom na to, že z rozpravy nevyplynuli
žiadne pozme-
ňujúce
návrhy, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návr-
hoch
zo spoločnej správy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, pán
poslanec, ale sa mi zdá, že
nebudeme uznáša-
niaschopní.
Skúsime sa najskôr prezentovať. Pani poslanky-
ne,
páni poslanci, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej
miestnosti,
budeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa.
Prítomných je nás 77, sme
uznášaniaschopní. Prosím, pán
spoločný
spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Poslanec F. Švec:
V spoločnej správe sú dva pozmeňujúce
návrhy. S ich
obsahom
súhlasím, len sú tam jazykové chyby. V prvom bode
"viac
zamestnancov za zástupcov zamestnancov". Je to myslené
tak,
aby zástupcovia zamestnancov boli z radov zamestnancov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre, to berieme tak, akože sa to
jazykovo opraví. Ne-
budeme
o tom hlasovať.
Poslanec F. Švec:
Áno, to je jazyková úprava. Takže
odporúčam obidva body
spoločnej
správy prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bodoch zo
spoločnej správy. Pán spoločný
spravodajca
navrhuje, aby sme ich prijali.
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Prijali sme tieto body spoločnej správy.
Poslanec F. Švec:
Vzhľadom na to, že z rozpravy nevyplynuli
žiadne ďalšie
pozmeňujúce návrhy, odporúčam, pán predseda, aby ste
dali
hlasovať
o zákone ako celku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Budeme hlasovať podľa § 26 ods.
1 zákona o ro-
kovacom
poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o zákone
ako
celku v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, kto-
ré
sme schválili. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme
tento
zákon ako celok prijali.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Môžem konštatovať, že sme schválili
vládny návrh zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky o bezpečnosti a ochrane
zdravia
pri práci. (Potlesk.)
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Poslanec F. Švec:
Ďakujem aj ja.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, je čas obeda,
12.00
hodín. Dovoľte mi, aby som vás informoval, že niektorí
máte
- alebo všetci, to neviem - pozvánky na
rakúske veľvy-
slanectvo.
To je jedna vec. Druhá vec je, že pani ministerka
Keltošová má
poobede prijatie zástupcov
Európskej únie.
A
tretia vec - máme už len jej zákon o cestovných náhradách.
Ak
by sme tento zákon prerokovali teraz, prerušili by sme
rokovanie
a pokračovali by sme až na ďalší týždeň. Pán mi-
nister
Česnek sa písomne ospravedlnil, že dnes
nemôže prísť
na
rokovanie. Chcem od vás súhlas, či budeme rokovať o tomto
bode
programu, alebo či chcete prestávku.
Dávam
teda návrh, že
budeme pokračovať. Hlasujeme
o
tom, či chceme pokračovať v rokovaní. Kto je za?
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nasleduje d v a d s i a t y p r v
ý bod
programu,
ktorým
je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo
119/1992 Zb. o cestov-
ných
náhradách v znení zákona Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 53/1996 Z. z.
Vládny návrh zákona sme dostali ako tlač
515 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 515a.
Z poverenia vlády tento návrh zákona predloží pani mi-
nisterka
Keltošová. Prosím, pani ministerka.
Páni poslanci, neodchádzajte, lebo budeme
musieť hlaso-
vať.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predpokladám, že tento vládny návrh zákona vám nezabe-
rie
veľa času, pretože prechádzal výbormi prakticky bez pri-
pomienok.
Takže len veľmi stručne moje úvodné slovo.
Vláda na svojom zasadnutí 8. októbra tohto roku schvá-
lila
tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo
119/1992
Zb. o cestovných náhradách, v znení zákona číslo
53/1996.
Vládny návrh zákona o cestovných
náhradách sa predkladá
na
základe plánu legislatívnych úloh a táto úloha nám vyplý-
va
aj z koncepcie transformácie sociálnej sféry.
Účelom predkladaného vládneho návrhu
zákona je spresniť
znenie
niektorých doterajších ustanovení, napríklad spresňu-
je sa definícia pracovnej cesty, spresňujú sa
ustanovenia
o
náhradách pri preložení a pri
vzniku pracovného pomeru.
Účelom
navrhovaných zmien niektorých
ustanovení je posilniť
právomoc zamestnávateľa pri poskytnutí cestovných
náhrad.
Vládny
návrh zákona zavádza novú nárokovú dávku, a to náhra-
du výdavkov za
poistenie liečebných nákladov v
zahraničí,
a
mení fakultatívny charakter náhrady
za cesty na návštevu
rodiny za nárokový. Navrhuje sa presnejší
spôsob výpočtu
náhrady
výdavkov za pohonné látky v súvislosti s použitím
cestného
motorového vozidla pri pracovnej ceste.
Ďakujem za pozornosť a prosím vás o
podporu tohto návr-
hu
zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pani ministerke.
Teraz prosím pani poslankyňu Aibekovú, ktorá je určená
ako
spoločná spravodajkyňa, aby nás oboznámila
s prerokova-
ním
zákona vo výboroch.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov
Národnej
rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania
vládneho
návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo
119/1992 Zb. o cestov-
ných
náhradách v znení zákona Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 53/1996 Z. z.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
1201 z 10. októbra 1996 pridelil na
prerokovanie uve-
dený
vládny návrh zákona štyrom výborom Národnej rady Slo-
venskej
republiky, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre
financie,
rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privati-
záciu
a podnikanie a výboru pre zdravotníctvo a sociálne ve-
ci
v termíne do 17. októbra 1996. Na skoordinovanie stano-
vísk
výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol určený
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo
a
sociálne veci.
Všetky určené výbory Národnej rady
Slovenskej republiky
návrh
prerokovali, vyslovili s ním súhlas a uplatnili k nemu
pozmeňujúce
a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe
pod
bodmi 1 až 3.
Keďže máte túto spoločnú správu všetci pred sebou, ne-
budem
čítať tieto návrhy, iba by som vás prosila o doplnenie
pozmeňujúceho
návrhu pod číslom 1. Pri prepise uznesenia Vý-
boru Národnej rady Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a
sociálne veci vypadlo slovo
"pracovnej". Keďže to má pod-
statný
význam, prosila by som vás, keby ste si
znenie tohto
bodu
doplnili "pri zahraničnej
pracovnej ceste". Všetky tri
návrhy
budem odporúčať prijať en bloc s touto jednou zmenou.
Ďakujem vám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne aj ja, pani poslankyňa.
Hlási sa niekto do rozpravy?
Pán poslanec Prokeš sa hlási do rozpravy.
Poslanec J. Prokeš:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte,
aby som predniesol pozmeňujúci návrh k bodu
18,
týkajúci sa § 13 Vreckové. Vzhľadom na to, že predpokla-
dám,
že tento zákon sa bude používať aj pri
pracovných ces-
tách
ústavných činiteľov, navrhujem, aby tento bod bol dopl-
nený
o odsek 2, to znamená, že doterajší odsek, ktorý je tam
napísaný,
bude označený ako odsek 1 a odsek 2
znie: "Ústav-
ným činiteľom pri zahraničnej pracovnej
ceste patrí popri
náhrade
preukázaných potrebných vedľajších
príspevkov (§ 4
písm.
d) vreckové v cudzej mene vo výške 100 % stravného ur-
čeného
podľa § 12 ods. 1 alebo ods. 2. Vreckové poskytne vy-
sielajúca
organizácia."
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nikto ďalší sa nehlási. Končím rozpravu
k tomuto bodu
programu.
Pani ministerka sa chce vyjadriť.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
nebudem
sa vyjadrovať k tomuto pozmeňujúcemu návrhu,
lebo
v podstate nesúvisí s predkladaným
návrhom zákona, po-
kiaľ
ide o jeho vecnú stránku, vecnú časť. Je to na vás, ako
sa
rozhodnete a najmä ako si to obhájite pri návrhu štátneho
rozpočtu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže ste proti. Súhlasím s vami.
Dobre. Chce sa vy-
jadriť
aj pani spravodajkyňa, alebo pristúpime k hlasovaniu?
Poslankyňa M. Aibeková:
Nie, ďakujem, nebudem sa vyjadrovať.
Môžeme pristúpiť
k
hlasovaniu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokova-
cej
miestnosti, prosím, aby ste prišli do
sály, budeme hla-
sovať.
Nech sa páči, pani spoločná
spravodajkyňa.
Poslankyňa M. Aibeková:
Odporúčam všetky návrhy uvedené v spoločnej správe en
bloc
prijať, iba so zmenou, ktorú som už
spomínala v úvode.
Text
v bode 1 bude znieť "pri zahraničnej pracovnej ceste".
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej
správy en
bloc s návrhom pani spoločnej
spravodajkyne
a
s úpravou, ako ste počuli. Návrhy odporúča prijať.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Body spoločnej správy sme prijali.
Môžete pokračovať, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Aibeková:
V rozprave odznel iba jeden pozmeňujúci návrh. Pred-
niesol
ho pán poslanec Prokeš, nedal mi ho písomne. Ak si ho
prajete
znovu počuť, prosím, aby ho prečítal z miesta. Ak je
všetkým
jasný, potom ho netreba čítať, pretože bol prednese-
ný
pri mikrofóne. Keďže tento návrh
prekvapil aj mňa a ne-
viem,
ako by sa zachovali, ako by reagovali
zástupcovia mi-
nisterstva financií,
koľko by to
stálo štátny rozpočet,
nechám
pánov poslancov a pani poslankyne rozhodnúť samých,
ako
o tomto návrhu budú hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu pána poslanca Prokeša. Pani poslan-
kyňa
to necháva na vaše voľné rozhodnutie.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh sme neprijali.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážení prítomní,
tým sme vyčerpali všetky návrhy zo
spoločnej správy, aj
návrh,
ktorý odznel v rozprave. Môžeme hlasovať o zákone ako
celku.
Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej republiky bu-
deme
hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku aj so schvá-
lenými
dodatkami.
Prosím, prezentujme sa a hneď
hlasujme. Pani spoločná
spravodajkyňa
navrhuje, aby sme hlasovali pozitívne, aby sme
tento
zákon prijali.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Môžem konštatovať, že sme schválili
vládny návrh zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon
číslo 119/1992 Zb. o cestovných
náhradách v znení zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 53/1996 Z. z.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vzhľadom na to, že zasadnutie Spoločného výboru Európ-
skej únie
a Slovenskej republiky
na budúci týždeň bude
v
tejto miestnosti, prosím vás, aby ste si zo svojich stolov
zobrali
všetky materiály, ktoré potrebujete, pretože ostatné
budú
skartované. Ešte raz prosím, upracte si
svoje pracovné
stoly.
Ďalej vám chcem povedať, že schôdza Národnej rady Slo-
venskej
republiky bude 5. novembra 1996 o 14.00 hodine podľa
schváleného
programu.
Pokiaľ ide o lietadlo, v utorok 5. novembra bude odlet
z
Košíc o 7.30 hodine a z Popradu 8.10 hodine. Dnes lietadlo
odletí
o 14.00 hodine, to znamená, že autobus
odíde o 13.30
hodine.
Ďakujem. Prajem vám príjemný týždeň.
Piaty deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
5. novembra 1996
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 20. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Pani
poslankyne a páni poslanci, prosím, aby
ste sa
prezentovali
stlačením hlasovacieho tlačidla.
Prezentovalo sa 109 poslancov. Konštatujem, že Národná
rada
Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.
Pani poslankyne, páni poslanci,
podľa
schváleného programu pokračujeme
v prerušenej
20.
schôdzi Národnej rady Slovenskej
republiky d v a d -
s
i a t y m š i e s t y m bodom programu, a to je
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky Joze-
fa
Straňáka na vydanie zákona
Národnej rady Slovenskej re-
publiky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo
600/1992 Zb.
o
cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene
a
doplnení Obchodného zákonníka.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 494 a spoločnú
správu
výborov ako tlač číslo 494a.
Pán poslanec Dzurinda - faktická
poznámka.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán predsedajúci,
podávam návrh na
rozšírenie programu súčasnej
20.
schôdze
Národnej rady Slovenskej republiky.
V pondelok 21. októbra 1996 vykonala skupina poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky poslanecký
prieskum vo
Fonde
národného majetku. Počas tohto prieskumu som zistil,
že
Fond národného majetku začal v júni tohto roku predávať
svoje
služobné byty zamestnancom Fondu národného majetku, ba
aj
ministrom, členom vlády. Na tieto byty
poskytol Fond ná-
rodného
majetku kupujúcim, teda aj členom vlády, bezúročnú
pôžičku
splatnú počas 15 rokov. Zistil som, že Fond národné-
ho
majetku v týchto prípadoch hrubo porušil zákon. Zároveň
som
zistil, že zo 40 jestvujúcich bytov
dosiaľ takto predal
25
až 30.
Z toho
dôvodu navrhujem, aby sme doplnili
program 20.
schôdze Národnej
rady Slovenskej republiky
o nový bod
-
správa o predaji bytov Fondu národného majetku. Predklada-
teľom
správy nech je viceprezident Fondu národného majetku
a
predseda výkonného výboru Fondu
národného majetku pán Mi-
lan
Rehák, do ktorého kompetencie a v ktorého réžii sa tieto
predaje
uskutočnili. Tento bod navrhujem
zaradiť medzi body
30
a 31 tejto 20. schôdze Národnej rady
Slovenskej republi-
ky.
Rokovanie o tejto správe by nám malo poskytnúť kompletný
prehľad o
tomto probléme, zabrániť protiprávnemu predaju
zostávajúcich
10 až 15 bytov Fondu národného majetku
a pri-
jať
opatrenia na nápravu uvedeného stavu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Gaulieder - faktická
poznámka.
Poslanec F. Gaulieder:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi predniesť krátku faktickú a
tiež procedurál-
nu
poznámku.
V poslednom čase pri budovaní mladého
zvrchovaného Slo-
venska, keď sa
vlastne začínajú prejavovať
prvé významné
charakteristiky
postavenia Slovenska z pohľadu medzinárodné-
ho
začlenenia, dochádza k javom, ktoré
občana tejto krajiny
musia
priviesť k otázke, čo vlastne na Slovensku dosiahnuť
chceme. Áno, sú
tu pochybnosti medzi
slovami a skutkami,
medzi
volebným programom, sľubmi a činmi,
medzi programovým
vyhlásením
vlády a jeho plnením. Samozrejme, česť
výnimkám,
pretože
niektoré oblasti sa skutočne plnia. Sú
tu však sku-
točnosti,
ktoré jednoducho nemajú nič spoločné s budovaním
demokratickej
spoločnosti.
Hnutie
za demokratické Slovensko
ako víťazné hnutie,
najsilnejší
politický subjekt v koalícii, si musí vstúpiť do
politického
svedomia a začať robiť inventúru nad
otáznikmi,
prečo nedokážeme obraz Slovenska dotvoriť podľa
volebného
programu.
Prečo jednoducho a hlavne jednoznačne
neodpovieme
na otázky, prečo transparentná privatizácia
je netranspa-
rentná?
Prečo a komu za smiešnu cenu predávame akcie strate-
gických podnikov? Prečo neumožníme aspoň
dôchodcom užívať
výhody
dlhopisov, ktoré sa pre niektorých
zmenia asi na ďa-
lekopisy? Prečo nedokážeme vyšetriť závažné trestné
činy,
prečo
zostávajú niektoré kauzy záhadami?
Prečo urážame nie-
ktorých zahraničných diplomatov? Prečo prijímame zákony,
ktoré
sú protiústavné? Prečo hľadáme vnútorných nepriateľov,
nepriateľov
v zahraničí, nepriateľov v cirkvi, v akademic-
kých
obciach a podobne? Ak proces v kultúre
nazývame trans-
formáciou,
nevynímajúc počínanie si ministra
kultúry, ktorý
uráža majstrov kultúry a umenia, tak potom ja to nazývam
škandalóznou
kultúrnou revolúciou.
V skratke, je veľa skutočností, ktoré
nemajú nič spo-
ločné
s volebným programom Hnutia za demokratické Slovensko,
a
preto som sa rozhodol ako zakladateľ Hnutia za demokratic-
ké
Slovensko a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
plniť
len to, čo pomôže občanom Slovenskej
republiky k lep-
šej
budúcnosti. Z uvedených dôvodov a z vlastného presvedče-
nia som sa
rozhodol dnešným dňom
vystúpiť z poslaneckého
klubu
Hnutia za demokratické Slovensko.
Zároveň vás žiadam, pán podpredseda, aby
ste v súvis-
losti s
mojím rozhodnutím vykonali
všetky organizačno-
technické
náležitosti.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Poliak, predseda
výboru.
Poslanec A. Poliak:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Dávam návrh na rozšírenie programu 20.
schôdze Národnej
rady
Slovenskej republiky o bod - správa
Mandátového a imu-
nitného
výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku
prerokovania
žiadosti vyšetrovateľa o súhlas Národnej rady
Slovenskej
republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej
rady
Slovenskej republiky Ladislava
Pittnera. Dávam návrh,
aby
tento bod bol prerokovaný ako bod číslo
1 zajtra 6. 11.
1996.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Langoš - faktická
poznámka.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som odovzdal jeden odkaz. Vo vestibule
čakajú
zástupcovia demonštrujúcich
zamestnancov Slovenských
palív, Bratislava
a Selektu, Bučany
a radi by hovorili
s
podpredsedom Národnej rady pánom Jánom Ľuptákom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Už o tom počuli, nemusíte ďalej pokračovať
v
odovzdávaní odkazov. (Potlesk.)
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
chcel som iba poprosiť pána poslanca
Dzurindu, aby kon-
kretizoval protizákonnosť predaja bytov z
Fondu národného
majetku,
lebo pokiaľ ja viem, predaj a kúpa sú legalizované,
nie
je to ako za komunizmu, takže keby ma poučil, budem veľ-
mi
rád, lebo takto hodené do pľacu to vyzerá ako protizákon-
nosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Benčík - faktická
poznámka.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Mám procedurálnu otázku. Keďže bolo navrhnuté doplnenie
programu,
prosil by som v mene klubu Spoločná
voľba, aby sa
pred hlasovaním o doplnení programu dala klubom
5 alebo
10-minútová
prestávka.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno. Pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Poslanecký klub KDH sa pripája k žiadosti
klubu Spoloč-
nej
voľby o 10-minútovú prestávku pred hlasovaním o zaradení
ďalších
bodov programu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Rád by som uspokojil pána kolegu Cupera,
aj keď si mys-
lím, že na
to bude najlepší priestor pri prerokúvaní tej
správy.
Ale aspoň veľmi stručne, pán Cuper.
Prvý zákon, ktorý bol hrubo porušený,
je zákon číslo
92/1991
Zb., ktorý hovorí o tom, ako možno nakladať s majet-
kom
Fondu národného majetku. V § 28 ods. 3
sa hovorí v pís-
menách
a) až m), ako možno s majetkom nakladať. Najbližšie
tomu,
čo sa udialo okolo bytov, podľa mňa zodpovedá písm.
d),
ktoré hovorí, že možno použiť majetok fondu v rozsahu
určenom
rozpočtom fondu na náklady spojené s
činnosťou fon-
du.
Ale nie s činnosťou vlády, pán Cuper. Hrubo bol porušený
zákon
číslo 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii v znení ne-
skorších predpisov. A druhý zákon - dnes som vám
to ako
predsedovi
výboru pre nezlučiteľnosť funkcií dal do podateľ-
ne,
pán Cuper - je ústavný zákon číslo 119 z roku 1995.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím
vás, to si vysvetlite mimo tejto
miestnosti,
obidvaja
poslanci. Teraz je prerokúvanie pripomienok.
Poslanec M. Dzurinda:
Keď ste vyhoveli požiadavke predsedu výboru, ja by som
teda
dokončil, že druhý zákon, ktorý bol porušený, je ústav-
ný zákon 119/1996 Z. z., článok II, ktorý hovorí, že keď
vyšší
štátny funkcionár, medzi ktorého nepochybne minister
patrí,
a tu ide minimálne o troch či štyroch členov vlády,
prijme dar alebo
iné plnenie presahujúce výšku
minimálnej
mzdy,
do 15 dní toto plnenie musí ohlásiť práve vám, predse-
dovi
výboru pre konflikt záujmov. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Mňa prekvapila otázka, ktorú položil
práve pán Cuper,
pretože
štátny funkcionár môže nadobúdať majetok Fondu ná-
rodného
majetku jedine verejnou súťažou. Keďže verejná súťaž
nebola,
je to zjavne v rozpore so zákonom o
konflikte záuj-
mov.
Pán predseda Cuper, škoda, že nepočúvate.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Haťapka, predseda výboru.
Poslanec K. Haťapka:
Prosím
členov výboru pre
vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport, aby sa počas prestávky
klubov dostavili do našej
výborovej
miestnosti.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem pekne.
Chcel som len pánu poslancovi Dzurindovi vysvetliť, že
kúpa
nie je dar.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, vysvetlite si to vonku.
(Potlesk.)
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, robíte nejakú nad-
prácu.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predsedajúci, možno robím nadprácu,
ale čiste v zá-
ujme
tých ľudí, ktorí čakajú na pána
Ľuptáka vonku, by som
chcel
povedať, že aj mňa požiadali, aby som odovzdal odkaz
pánu
Ľuptákovi. Sú to robotníci a chceli by
sa s ním poroz-
právať
5 minút. Prosil by som ho, keby počas prestávky za-
šiel
dolu do priestorov budovy a porozprával
sa s robotník-
mi.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, čosi vieme o tom, čo je to mobing, vzá-
jomné
násilie a pokus o psychický tlak.
Jednoducho, pokúsme
sa
to hlavne v duchu kresťanskom trochu ináč robiť. Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia je tu návrh
pána Dzurindu
na
doplnenie programu. (Hlasy v sále.)
V poriadku, vyhlasujem 10-minútovú prestávku na požia-
danie
dvoch klubov.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia,
prosím, zaujmite svoje
miesta,
budeme pokračovať v našom rokovaní.
Boli tu
prednesené v podstate dva návrhy
na doplnenie
programu,
a to návrh pána Dzurindu, ktorý navrhuje program
doplniť
o ním definovaný bod a zaradiť ho medzi tridsiaty
a
tridsiaty prvý bod programu. Prosím, budeme o tomto návrhu
na
doplnenie programu hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že zaradenie tohto bodu
nebolo schválené.
Budeme hlasovať o návrhu, ktorý predložil predseda vý-
boru
pán Poliak.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.
Konštatujem, že tento bod programu bol
zaradený.
Vážené kolegyne a kolegovia,
budeme
teda pokračovať v načatom programe dvadsiatym
šiestym
bodom. Ako som uviedol a znovu opakujem, návrh záko-
na
ste dostali ako tlač 494 a spoločnú správu výborov ako
tlač
494a.
Návrh
zákona odôvodní poslanec
Jozef Straňák. Prosím
pána
poslanca, aby sa ujal slova. Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Straňák:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
hostia,
dovoľujem si pred vás predstúpiť s rozsahom síce krát-
kym,
ale v súčasnosti o to dôležitejším návrhom zákona. Uve-
domujem
si, že táto problematika je pomerne zložitá, vyžadu-
je
si komplexné riešenie vrátane osobitnej
úpravy napríklad
verejných
akciových spoločností, ktoré náš právny poriadok
v
súčasnosti nepozná, ale v situácii, keď ešte nie je schvá-
lená
koncepcia rozvoja kapitálového trhu,
novela reaguje na
potreby
praxe, ktoré sa ukázali v období od poslednej novely
číslo
171. Nenárokuje si riešiť všetky problémy, ktoré teraz
táto
problematika vyžaduje, ale chce urýchlene odstrániť tie
zlé
prvky, ktoré, žiaľ, priniesla už uvádzaná novela.
Predkladaná novela vznikla v spolupráci s
tímom právni-
kov,
brookerov, pracovníkov zaoberajúcich sa kapitálovým tr-
hom
vo finančných inštitúciách, na verejnom
trhu a podnika-
teľov.
V
čom spočíva hlavný zmysel tejto novely? Doterajšia
právna
úprava povinnej zaknihovateľnosti
najmä akcií a do-
časných listov sa
neosvedčila. Súčasný stav
spôsobuje na-
príklad
popretie akcií na doručiteľa, nakoľko pri zaknihova-
ných
cenných papieroch sa vždy eviduje aj meno ich majiteľa.
Pritom
Obchodný zákonník stanovuje, že
akcie môžu znieť na
meno
alebo na doručiteľa, pričom každá z týchto foriem akcií
má
rozdielne základné náležitosti a
rozdielny je aj spôsob
ich
prevodu.
Súčasná právna úprava vedie k zníženému
záujmu o zakla-
danie
akciových spoločnosti, a to najmä v
prípadoch, ak ich
zakladanie
nesúvisí s privatizáciou pri malom počte zaklada-
teľov,
ktorí majú záujem minimalizovať náklady spojené s vy-
dávaním
a následnými prevodmi akcií. V týchto prípadoch je
pochopiteľná aj snaha
zakladateľov o primeranú
anonymitu.
Proti
povinnej zaknihovateľnosti v súčasnej podobe svedčí aj
skutočnosť,
že na evidenciu dematerializovaných
cenných pa-
pierov
má monopol Stredisko cenných papierov,
ktoré je pod-
nikateľským
subjektom a ako jediné má výhradné
právo zo zá-
kona
túto evidenciu viesť. Emitenti a
majitelia cenných pa-
pierov
sú tak vo vzťahu k Stredisku cenných papierov v nevý-
hodnom postavení a
sú nútení akceptovať postupy
Strediska
cenných
papierov vrátane cien za služby. Na tom principiálne
nič
nemení ani fakt, že cenník Strediska cenných papierov
schvaľuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Na-
opak,
svedčí to o paternalizme v tejto oblasti, ktorý, ak je
neprimerane rozsiahly, je skôr na prekážku ako na rozvoj
podnikania.
Súčasný zákonný monopol Strediska cenných papierov ako
podnikateľského subjektu nie je, žiaľ, známkou
skutočného
trhu,
o ktorý sa usilujeme. Tento stav
odrádza aj zahranič-
ných investorov, pre ktorých nie vždy je
súčasná právna
úprava
pochopiteľná a najmä akceptovateľná.
Vlastníctvo ak-
cií
je rovnakým súkromným vlastníctvom ako súkromné vlast-
níctvo
hocičoho iného. Ak je ústavou
garantovaná jeho nedo-
tknuteľnosť,
niet osobitného dôvodu, pre ktorý by vlastník
akcií
pri splnení všetkých požiadaviek zákona nemohol zostať
anonymný.
Je potrebné poznamenať, že aj súčasná právna úpra-
va ukladá Stredisku cenných papierov
povinnosť údaje ním
evidované
utajovať a Stredisko cenných papierov ich môže vy-
dať
len osobám v zákone uvedeným - štátne
orgány, špeciálne
kontrolné
orgány, súdy a podobne.
Aj
po eventuálnom prijatí
novely budú mať oprávnené
štátne orgány dostatok zákonných prostriedkov na
to, aby
mohli
odhaliť a postihnúť každú
nekalosť. Obava, že novela
umožní
nezákonné praktiky, nie je opodstatnená. Považujem za
prirodzenú
požiadavku, aby sa na verejných trhoch obchodova-
lo s verejne
obchodovateľnými cennými
papiermi. Zavedenie
povinnej
verejnej obchodovateľnosti aj pre
neverejne obcho-
dovateľné
cenné papiere vlastne podporuje význam organizáto-
rov
verejných trhov, ktorí mali organizovať obchodovanie len
s
tými cennými papiermi, ktoré spĺňali pomerne prísne zákon-
né
požiadavky. Zastávam názor, že naznačené dôvody svedčia
o
opodstatnenosti predkladaného
návrhu, ktorý na prechodný
čas
pomôže žiadanému uvoľneniu v uvedených smeroch.
Vážené
kolegyne, vážení kolegovia,
veľmi pozorne som
sledoval
všetky polemiky okolo predloženého návrhu zákona.
Ako hlavné neuralgické body v tomto návrhu sa javia body
číslo
3 a 9, ktoré hovoria o tom, že emitent môže rozhodnúť,
že akcie,
ktoré boli vydané
ako verejne obchodovateľné,
prestanú
byť verejne obchodovateľné. Po diskusii s koaličný-
mi,
ako i opozičnými poslancami súhlasím s názorom, ktorý je
obsiahnutý
v stanovisku vlády Slovenskej republiky, v ktorom
sa
okrem iného hovorí o vypustení bodov
číslo 3 a 9 z návr-
hu,
v ktorých je uvedená možnosť zmeny.
Vážené
kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za pozor-
nosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Straňákovi.
Prosím
spoločnú spravodajkyňu výborov
pani poslankyňu
Ivetu
Novákovú, aby podala správu o
výsledkoch prerokovania
návrhu
zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slo-
venskej republiky o
výsledku prerokovania návrhu
poslanca
Národnej
rady Slovenskej republiky Jozefa
Straňáka na vyda-
nie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa me-
ní a dopĺňa
zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch
v
znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení Obchodného
zákonníka.
Predseda
Národnej rady Slovenskej
republiky pridelil
návrh poslanca
Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa
Straňáka
na prerokovanie v termíne ihneď Ústavnoprávneho vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbo-
ru
Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, pri-
vatizáciu
a podnikanie, Výboru Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej
rady Sloven-
skej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.
Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk
výborov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky bol uznesením
predsedu Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky určený Výbor
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že
skoordinované stanoviská výborov sa premietnu v spoločnej
správe
výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
pôdohospodárstvo neprijali uznesenie o výsledku preroko-
vania
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jo-
zefa
Straňáka, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých členov výboru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci prerokoval predmetný návrh zákona Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky, vyslovil
s ním súhlas
a
odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť
v
predloženom znení.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
a
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie prerokovali návrh poslanca
Národ-
nej rady
Slovenskej republiky Jozefa Straňáka, vyslovili
s
ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej repub-
liky
schváliť so zmenami a doplnkami pod bodmi 1 až 7, ktoré
odporúčam
spoločne prijať.
Vážené
pani poslankyne, vážení
poslanci, doplňujúce
a
pozmeňujúce návrhy si prosím predložiť písomne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne pani poslankyni
Novákovej a prosím ju,
aby
zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o dvadsiatom šiestom
bode programu. Do
rozpravy mám tri
písomné prihlášky. Ako prvý vystúpi pán
poslanec Filkus z
DÚ. Pripraví sa pán
poslanec Vaškovič
z
DÚ. Nech sa páči.
Poslanec R. Filkus:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
začnem trochu netradične. Som
rád, že náš výbor nepri-
jal
uznesenie, nie preto, že nás bolo málo, ale preto, že
sme
si vecne problematiku tak rozdiskutovali, že nebolo mož-
né prijať uznesenie k tomuto návrhu.
Nebudem do detailov
opakovať,
čo je predmetom, ale chcem povedať hlavné vecné
pripomienky,
ktoré viedli k tomuto rezultátu.
Východisko, ktoré znovu spomenul kolega Straňák, a po-
máha
si tým, že nie je dokončená koncepcia
kapitálového tr-
hu alebo že vôbec nie je - povedzme symbolicky - koncepcia
kapitálového trhu, takže
treba prísť s touto novelizáciou
zákona,
aby sme zlepšili existujúcu situáciu na kapitálovom
trhu.
V tejto súvislosti mi dovoľte povedať - ja som to spo-
mínal
aj vo výbore -, že počas môjho krátkeho
ministrovania
ako
ministra financií sme prišli s dvoma úplnými koncepciami
kapitálového
trhu a s jednou treťou - nedokončenou. Gestorom
vtedy
bol terajší štátny tajomník pán Magula. Nakoniec sa
štátnemu
tajomníkovi Magulovi podarilo v
júli roku 1995 už
ako
štátnemu tajomníkovi prísť s určitou
koncepciou kapitá-
lového
trhu, ktorá bola východiskom aj pre zákon o cenných
papieroch,
o ktorom sme diskutovali, kde sme sa zhodli najmä
na
tých východiskách, či je správne monopolné postavenie to-
ho,
kto riadi kapitálový trh a najmä v
určitej etape trans-
formačného
procesu, či je správne rozvíjať, formovať kapitá-
lový
trh za existencie určitého
monopolu. Vtedy sme všetci
-
opozícia i koalícia - unisono povedali
áno, treba ten mo-
nopol
najmä kvôli kontrole pohybu cenných papierov.
Teraz jedným z hlavných argumentov
kolegu Straňáka je
(dozvedel
som sa to počas diskusií), že to pozitívne teraz
je,
že odstraňujeme monopol alebo chceme odstrániť monopol
Strediska
cenných papierov, RM-systému na tomto
kapitálovom
trhu
a že to nám teda pomôže. Úplné salto. Salto, ktoré nemá
žiadne
pozitívum. V transformačnom procese sa
podstatne nič
nezmenilo, kapitálový trh sa nedoformoval. Na
kapitálovom
trhu nie sú
tie vzťahy, o ktorých sme mysleli, že pomôžu
napríklad aj reštrukturalizácii. A naraz
sa tu prichádza
s
argumentom, že monopol toho, kto na kapitálovom trhu pred-
stavuje
tento monopol, je vlastne brzdou.
Ďalej jedným z argumentov bolo, že
mnohé subjekty na
kapitálovom
trhu nemajú možnosť zapojiť sa do kapitálového
trhu. No ale
to, čo navrhujete, alebo to, čo sa objavuje
v
návrhu kolegu Straňáka, je práve to, čo
bude brániť najmä
malým
a stredným podnikateľom dostať sa na kapitálový trh,
pretože
ak emitent rozhodne o tom, že akcie budú verejne ne-
obchodovateľné,
a dohodne sa s tým, kto je majiteľom väčšie-
ho
množstva akcií, nie je nič ľahšie ako po tom, čo zverejní
verejnú
neobchodovateľnosť, tieto akcie predať
a hoci aj do
zahraničia.
To je ten prípad, čo som spomínal. Samozrejme,
nahrávame
loptu tomu veľkému, kto akcie vlastní a kto môže
s
týmto emitentom veľmi ľahko urobiť
obchod a akcie predať.
A
potom príde k tomu, že kapitál alebo akcie sa dostanú veľ-
mi
ľahko aj do zahraničia. Veď to je proti
tej červenej ni-
ti,
myšlienke toho, čo chceme prostredníctvom kapitálového
trhu
získať.
To znamená, že nielen drobný čitateľ, ale ani vzdelaný
čitateľ,
ani ekonóm nevie, čo je v tomto návrhu pozitívne.
Čakali
sme, čo je teda pozitívne, čo odstráni doterajšie ne-
dostatky.
Ani jedno, ani druhé sme sa nedozvedeli. Samozrej-
me,
teraz úmyselne nechcem na tomto mieste politizovať a vy-
užiť
to politicky, ale je celkom možné,
že špekuluje - tak
teraz to
mám a tento nahromadený kapitál ľahko predám,
s
emitentom sa dohovorím a získam na tom. To teda znamená,
že
nepríde ani k zlepšeniu formovania sa
kapitálového trhu,
nie
je nedostatkom, že je monopol, však máme krajiny, kde vo
vyspelom
trhovom hospodárstve existuje x-rokov monopol kapi-
tálového
trhu, dozor - a funguje to. A čo teraz
tu? Na jed-
nej
strane hovoríme, že sme mladý štát, mladá ekonomika, ro-
bíme
prvé kroky, reštrukturalizáciu
máme pred sebou. Nemám
na mysli len
reštrukturalizáciu podnikateľskej
sféry, ale
mám
na mysli aj bankovú sféru, a tam by nám kapitálový trh
mal
pomôcť. Ale takto nám nepomôže. To teda
znamená, že náš
kapitálový
trh vlastne v tomto poňatí vôbec
neuchráni a ne-
ubráni
malých a stredných podnikateľov. Naopak, vytvorí im
veľké
bariéry.
Vychádzajúc z týchto argumentov a mnohých
iných, ktorý-
mi
sa nechcem zaoberať, ale ktoré
považujem za nosné, podľa
mňa
všetky návrhy, ktoré boli dodatočne
zverejnené po doho-
vore
s návrhmi vlády, sú takého charakteru, že podstatu tej-
to novelizácie zákona nezlepšujú. Tu nemôžem
súhlasiť so
žiadnym
"zlepšovákom". V zásade
nemôžem prijať túto noveli-
záciu
zákona.
Ešte jedna poznámka, síce vo výbore si sa
nám to snažil
vysvetliť,
ale ten argument nebol bohvieaký silný,
preto to
zopakujem.
My sme od začiatku hovorili, že pri formovaní ka-
pitálového
trhu musí byť rozhodujúce ministerstvo
financií,
ono
sa musí vyjadriť aj k tomu, ako sa má
najmä na začiatku
existencie
kapitálový trh ďalej formovať a čo na ňom treba
zlepšiť.
Ministerstvo financií v zastúpení štátneho tajomní-
ka
Magulu minulý rok prišlo s určitými návrhmi, ktoré sme
prijali.
Teraz, keď som sa pýtal, či ministerstvo financií
súhlasí
so všetkými tými krokmi, odpovedal si mi, že tým, že
vláda
súhlasila a dala svoje návrhy, je v tom
už inkluzívne
aj
ministerstvo financií. Napríklad veľmi
ma prekvapuje, že
tu
minister financií nie je, ani štátny tajomník minister-
stva
financií, ktorý by k tomu mal zaujať stanovisko.
Opakujem záver: túto novelizáciu zákona z
tých dôvodov,
ktoré
som povedal, nie je možné prijať.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Vaškovič z DÚ, pripraví
sa
pani poslankyňa Schmögnerová z SDĽ.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vážení hostia,
keď som
si prvýkrát pozrel predloženú
novelu, tak ma
zamrazilo.
Veľmi mi odľahlo, že dnes vlastne ani legislatív-
na
rada, ani ministerstvo financií,
ani vláda a ani výbory
body
3 a 8 neprijali. Prečo mi odľahlo?
Myslím si, že prob-
lém
verejnej obchodovateľnosti tu nie je
vyriešený a jedno-
značne
v budúcnosti ho bude treba riešiť. Tomuto problému sa
nevyhneme.
Autor sa ho pokúsil riešiť, ale riešil ho polovi-
čato
a nedotiahol tento problém. Je to len tento dôvod, pre-
čo
sme nemohli prijať body 3 a 8, ale v
budúcnosti otázka
verejnej
obchodovateľnosti bude sa musieť jednoznačne rie-
šiť.
Nie je
normálny stav, keď na
kapitálovom trhu operujú
stovky
spoločností, ktoré jednoducho podľa prísnych kritérií
na
kapitálový trh by nemali patriť. Je to
problém, že u nás
vznikol
kapitálový trh netradične. Takisto netradične budeme
musieť
legislatívne tento problém vyriešiť.
Žiaľbohu, mini-
sterstvo
financií od roku 1993 tieto problémy rieši veľmi
nekoncepčným
spôsobom a popri určitých čiastkových zlepše-
niach
v jednotlivých novelách zároveň došlo
aj k deštrukcii
niektorých
procesov na kapitálovom trhu.
Toto je náš základný problém budúcnosti,
ako riešiť ve-
rejnú
obchodovateľnosť, a pritom, vzhľadom na to, že v tých-
to
spoločnostiach sú milióny malých
akcionárov z prvej vlny
kupónovej
privatizácie, je nutné vyriešiť problém ich ochra-
ny.
Čiže na jednej strane treba podporiť koncentráciu majet-
ku,
ale za serióznych pravidiel. Proti
koncentrácii majetku
nikto
nie je, to je prirodzený proces, ktorý
by tu mal pre-
biehať,
ale nie je možné, aby sa
uskutočňoval na úkor oby-
čajných
malých akcionárov. Čiže v tom je základný problém.
Po tom, čo vlastne tieto dva body
vypadli, problém dema-
terializácie
sa mi zdá z hľadiska problémov, ktoré sú na ka-
pitálovom trhu, podružný, aj keď netvrdím, že
neexistuje.
Zrejme
tu vystupuje teraz do popredia fakt, že do konca roka
sa
vlastne musia dematerializovať všetky cenné papiere, a si-
tuácia
je taká, že Stredisko cenných papierov tento proces
nezvládlo
a vlastne tento návrh sa pokúša
suplovať neschop-
nosť
tejto monopolnej inštitúcie
zvládnuť tento proces. Je
to
veľmi smutné a skutočne v tomto
ohľade mám na minister-
stvo
financií ťažké srdce.
Čiže v konečnom dôsledku sa tu autor
pokúša riešiť spo-
ločnosti
mimo privatizácie, to znamená - povedzme - súkromné
akciové
spoločnosti, ktoré nemusia byť dematerializované, to
je
vo svete bežné. Čiže nie je to nijaké terno, ale opäť ho-
vorím,
je to taký krok, že vlastne nevieme, k
čomu smeruje-
me.
Na jednej strane sa povie trend
jednoznačnej demateria-
lizácie,
na druhej strane teraz v dôsledku toho,
že vznikli
takéto
problémy, ale podľa môjho názoru, hrá tam úlohu aj
určitý fakt, že
možno niektoré akciové
spoločnosti nechcú
byť
transparentné, tak sa to bude riešiť takýmto spôsobom.
Bežné
vo svete však je, že aj keď je listinná podoba cenných
papierov, v
elektronickej forme sú takisto zaznamenávané
a
existuje o nich centrálna evidencia.
Čiže transparentnosť
je
v zahraničí zabezpečená. Takže z tohto hľadiska tento ná-
vrh,
pokiaľ by vyriešil aj tú druhú stránku, nič zlého by
som
v ňom nevidel a myslím si, že v budúcnosti bude potrebné
takýto systém
subregistrov prijať, aby
trh bol skutočne
transparentný.
Čiže ešte raz opakujem, po
vypustení tohto bodu táto
novela
vlastne rieši len jeden čiastkový
problém. Žiaľbohu,
na
kapitálovom trhu - chcem pripomenúť -
sú oveľa závažnej-
šie
problémy ako neriešenie problému
repoobchodov, praktic-
ky
veľmi chabé právne riešenie problémov
termínových a opč-
ných
obchodov, čiže obchody s derivátmi a hatchingové operá-
cie prakticky
u nás nie je možné vykonávať. Z odbornej
stránky
sa dá ešte tomuto zákonu o cenných papieroch vyčítať
množstvo
ďalších problémov. Myslím si, že bude najlepšie, ak
ministerstvo financií čo
najskôr predloží komplexný návrh
o
cenných papieroch, ale
nielen o cenných papieroch, aj
v
kolektívnom investovaní a takisto novelu Obchodného zákon-
níka,
a dúfam, že tieto problémy sa čoskoro vyriešia.
Za najpodstatnejšie však považujem ochranu minoritných
vlastníkov.
Ja som predložil tri novely, ktoré sa
sústreďo-
vali
hlavne na tento problém. Riešil som tam aj iné
zlepšu-
júce paragrafy. Myslím si, že v tomto ohľade som spravil
chybu,
že som sa nevenoval len ochrane
minoritných vlastní-
kov,
pretože tým som možno nejako odviedol
pozornosť legis-
latívnej
rady aj vlády od centrálneho
problému. A ešte sa
zamyslím nad tým, akým spôsobom naložím s týmito tromi zá-
konmi,
ale v každom prípade sa budem
ďalej snažiť pripra-
viť
buď jednu, alebo zredukovať tieto normy len na ochranu
minoritných
vlastníkov, pretože náš kapitálový trh v podobe,
ako
je teraz, je absolútne
neatraktívny pre korektného in-
vestora, aj domáceho, aj zahraničného. Ak nebude doriešená
ochrana
malých vlastníkov, prakticky kapitálový
trh na Slo-
vensku
nemá šancu na prežitie. Čiže toto je
úloha číslo je-
den.
Ako som povedal, v Demokratickej únii považujeme tento
problém
za podstatný a tento návrh nepodporíme, aj keď ho
nepovažujeme
za - povedal by som - zvlášť škodlivý.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi
Vaškovičovi. Slovo má pa-
ni
poslankyňa Schmögnerová a pripraví sa pán poslanec Líška.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi urobiť určitú komparáciu navrhovanej novely
zákona
o cenných papieroch, tlač 494, z roku
1996, so záko-
nom
číslo 171/1995 Z. z., ktorý, ako si ešte mnohí pamätáte,
bol
zatiaľ poslednou veľkou novelou zákona
o cenných papie-
roch
a diskutovali sme o ňom ako o tlači číslo 172 z roku
1995.
Bod číslo 1 navrhovaného zákona
upravuje zaknihovanie
cenných
papierov. V tlači číslo 172 z roku 1995 sa týmto za-
oberal
bod číslo 2. V roku 1995 sa požadovalo rozšíriť po-
vinnosť
zaknihovania cenných papierov aj na akcie, dočasné
listy, podielové listy a dlhopisy. V
dôvodovej správe sa
zdôvodňovalo,
že sa - citujem: "silne presadzuje ich demate-
rializácia
ako všeobecná tendencia" a že sa
tým - teraz je
to
už voľná citácia - zabezpečuje bezpečnosť, transparent-
nosť, znížená nákladovosť a rýchlosť
obchodov. V rozprave
som
vtedy upozornila, že preferencia zaknihovaných, čiže de-
materializovaných
cenných papierov v takomto širokom meradle
je
nežiaduca. Uvádzala som dôvody, že v záujme nedostatočnej
ochrany v
Stredisku cenných papierov
je listinná podoba
niektorých cenných
papierov vhodnejšia. Ako
príklad som
uviedla
zamestnanecké dlhopisy, ktoré v
zaknihovanej podobe
zbytočne
zdražujú ich emisiu. Pozmeňujúci návrh, ktorý kori-
goval
povinnosť rozšírenia zaknihovanej
podoby cenných pa-
pierov,
ste však vtedy neprijali.
V
tlači, ktorú máme dnes pred sebou
pod číslom 494
z
dielne poslanca vládnej koalície, sa zdôvodňuje obmedzenie
povinnosti zaknihovania tiež čo najnižšími nákladmi,
čiže
dosť
analogicky. Bolo by možné namietať, že prax ukázala ne-
životnosť
§ 1 ods. 4 zákona číslo 171/1995 Z. z., a preto je
potrebné
§ 1 ods. 4 korigovať. Túto zmenu treba však posu-
dzovať v
súvislosti s ďalšími
bodmi predloženého návrhu
-
s bodom číslo 3, i keď, ako ste mali
možnosť počuť, vláda
navrhuje
tento bod vypustiť, a s bodom
číslo 4 návrhu. Bod
číslo
3 rieši ukončenie verejnej obchodovateľnosti cenných
papierov, bod
číslo 4 zrušenie
povinnosti obchodovania
s
cennými papiermi len na verejnom trhu.
K bodu
číslo 3, t. j. k otázke verejnej
obchodovateľ-
nosti.
Návrh vlády tento bod vypustiť je tu
preto, že tento
bod
až príliš bije do očí. Napriek tomu, že si ho treba aj
povšimnúť.
Novelizácia v roku 1995
odoberala emitentovi možnosť
rozhodnúť
o ukončení verejnej obchodovateľnosti
cenných pa-
pierov.
V dôvodovej správe sa to zdôvodňovalo
takto: "Týmto
ustanovením
sa dáva predpoklad" - bohužiaľ, slovenčina je tu
skutočne
veľmi zlá -, "aby sa kapitálový
trh stal moderným
elektronickým
trhom v Európe a zároveň sa ochraňujú drobní
vlastníci
cenných papierov. V predkladacej správe sa uvá-
dzalo,
že sa tým rešpektujú predpisy Európskej únie a oso-
bitne
smernica číslo 89/298 a direktíva Európskeho spoločen-
stva
90/416 o ochrane menšinových akcionárov, ktorá sa stáva
normou
v európskych zákonoch o podniku.
V tlači
číslo 494 z roku 1996 sa naopak možnosť, aby
emitent
rozhodol o ukončení verejnej
obchodovateľnosti cen-
ných papierov,
znovu navrhuje uzákoniť.
V zdôvodnení sa
uvádza,
že ide o vnútornú vec akciovej spoločnosti, najmä ak
to
bola aj vôľa akcionárov prezentovaná na valnom zhromažde-
ní.
Vypustením bodu číslo 3 sa možnosť, aby
emitent mohol
rozhodnúť
o zastavení verejnej ochodovateľnosti, necháva, no
realizáciou
§ 1 ods. 4 sa vytvára možnosť, aby sa
emitovali
akcie
nezaknihované a verejne
neobchodovateľné. Znamená to,
že
napríklad inštitút verejnej ponuky, ktorý platí pre ve-
rejne obchodovateľné cenné papiere a
chráni menšinových
vlastníkov,
sa nebude musieť uplatňovať. Aj po vypustení bo-
du
číslo 3 sa menšinový akcionár dostáva do polohy, v ktorej
je
jednoznačne diskriminovaný.
Bod číslo 4 rieši povinnosť obchodovania s cennými pa-
piermi
len na verejnom trhu. Toto riešil bod
číslo 8 v tla-
či,
s ktorou robím príslušné
porovnanie. V tlači číslo 172
z
roku 1995 sa povinnosť obchodovania
len na verejnom trhu
-
a musím podotknúť, že to bol pozitívny krok - uzákonila.
V
tlači číslo 494, ktorú máme pred sebou,
sa naopak, ruší.
V
roku 1995 sa povinnosť
zdôvodňovala takto: "Cieľom tohto
ustanovenia
je v čo najväčšej miere obmedziť priame
prevody
cenných
papieroch v Stredisku cenných papierov
a tým sprie-
hľadniť
operácie na kapitálovom trhu."
V
roku 1996 sa usudzuje,
že je, citujem: "potrebné
upustiť
od povinných prevodov cenných papierov len na verej-
nom
trhu, a to v súvislosti s tým, že je nedostatočná pri-
pravenosť
organizátorov verejných trhov
zabezpečiť obchodo-
vanie s listinnými cennými papiermi",
čo napokon pravdou
môže byť. Obchodovanie na organizovanom trhu
malo konečne
vniesť
do obchodovania s cennými papiermi poriadok. Malo za-
medziť manipulácii s cenou akcií a
neprehľadným obchodom
s
nimi. Týmto návrhom, ktorý zostáva,
lebo tento bod vláda
nenavrhuje
vypustiť, sa robí preto výrazný krok vzad pred
rok
1995.
Zrekapitulujem teda, čo je obsahom
predkladanej novely.
Okrem
možností listinnej podoby akcií je to
zrušenie povin-
nosti verejnej
obchodovateľnosti s návrhom na vypustenie
povinného
predaja na verejnom trhu. Ešte by som chcela do-
dať,
že v článku II sa okrem toho novelizuje aj Obchodný zá-
konník
tým, že sa navrhuje, aby sa menil
charakter predsta-
venstva
spoločnosti, kde sa mu upiera možnosť exekutívneho
orgánu.
Tlač číslo 494 z roku 1996 inými slovami
ruší ustanove-
nia, ktoré
novelou z minulého
roku zabezpečovali určitú
ochranu
minoritného akcionára, zabezpečovali väčšiu informo-
vanosť
o pohybe vlastníctva spoločnosti a tým väčšiu pre-
hľadnosť
o veľkosti vlastníckeho podielu jednotlivých vlast-
níkov.
Chcem len podotknúť, že oznamovacia
povinnosť o zme-
nách
vo vlastníctve, ktoré presiahli 5 % akcií
a viac, sa
reálne
mohla uskutočňovať pri povinnej
dematerializácii ak-
cií
cez Stredisko cenných papierov.
Teraz, i keď sám tento
bod
napádaný nie je, reálne si vieme predstaviť, že sa usku-
točňovať
nebude.
Novela
číslo 171 z roku 1995 zabezpečovala podstatne
väčšiu
prehľadnosť o obchodovaní s cennými
papiermi, zabra-
ňovala manipulovaniu s cenou akcií, sťažovala
obchádzanie
daňových
povinností pri prevode akcií atď.
Položme si otázku, prečo je tu teda predložená novela,
v
akom záujme sa táto novela predkladá.
Je zrejmé, že je to
v
záujme jedinom - zabezpečiť nekontrolovateľnosť majoritné-
ho vlastníka.
Majoritný vlastník, i
keď nebude môcť po
schválení
návrhu vlády zrušiť verejnú obchodovateľnosť, bude
môcť
predávať a kupovať akcie mimo verejného trhu a nebude
fakticky musieť poskytovať dostatočné informácie o
svojej
akciovej
spoločnosti. Jeho spoločnosť sa stane
neprehľadnou
a
postavenie väčšinového vlastníka v akciovej spoločnosti sa
stane
nekontrolovateľné.
Dovoľte mi odcitovať z knihy Roberta
Ozakiho Ľudský ka-
pitalizmus,
ktorá vyšla v roku 1991, zo strany 15.
"Za feu-
dalizmu
kráľ, pretože bol kráľom, mohol robiť skoro všetko
s
pôdou a s poddanými. Takéto pravidlo sa
modernému človeku
zdá
absurdné. Ale nie je rovnako absurdné
vybaviť pár kapi-
talistov
najvyššou mocou pôsobiť na životy tisícov jednot-
livcov?"
Autor kritizuje, podotýkam, že ide o
amerického autora,
že
dnes je ešte legálne pre úzku skupinu
kapitalistov mani-
pulovať
s akciovými vlastníckymi právami, aby sa rozpustila,
zlúčila alebo
prevzala veľká korporácia,
ktorá privedie
k
masovému prepúšťaniu zamestnancov, hoci
hodnota pôvodných
investícií kapitalistu
predstavovala iba zlomok súčasnej
hodnoty celkových aktív v spoločnosti. Ak novela
v roku
1995
čiastočne takémuto feudálnemu správaniu
sa majoritných
vlastníkov
zabraňovala, touto novelou sa im znovu pootvárajú
dvere.
Vďaka tejto novele budú môcť nekontrolovateľne predá-
vať
podniky, ako sme to počuli, možno
i do zahraničia, ob-
chádzať
daňové zákony atď.
Z
hľadiska kapitálového trhu
v Slovenskej republike
možno hodnotiť novelu ako ďalší krok späť. Zníži sa
ňou
transparentnosť
obchodovania s cennými papiermi,
informova-
nosť
atď.
Predložená novela zákona o cenných
papieroch predstavu-
je
ďalšiu zo série účelových
novelizácií, ktorým sa presa-
dzujú
záujmy úzkej skupiny nových vlastníkov.
Pripomeňme si
rad
takýchto účelových noviel, ktorý
postupne narastá. Bola
to
novelizácia zákona o veľkej
privatizácii, o dani z príj-
mov,
o konkurze a vyrovnaní, o investičných spoločnostiach
a
fondoch a teraz o cenných papieroch.
Fakt, že vláda návrh
zákona
o cenných papieroch, i keď s pozmeňujúcimi návrhmi,
podporila,
ma ubezpečuje ďalej, že zostáva iba pri
deklaro-
vaní
snahy o vstupe Slovenskej republiky do
Európskej únie.
Touto
novelizáciou, ktorou dochádza k
porušeniu príslušných
smerníc
Európskej únie, sa znovu od Európskej únie vzďaľuje-
me.
Zo všetkých uvedených dôvodov žiadam
vládnych poslan-
cov,
aby tento návrh nepodporili. Poslanecký
klub Spoločnej
voľby
zaň, prirodzene, nemôže hlasovať a ani
hlasovať nebu-
de.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pani poslankyni Schmögnerovej. Slovo má pán
poslanec Líška z
HZDS, pripraví sa pán
poslanec Palacka
z
KDH.
Poslanec S. Líška:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení
predniesol nie-
koľko
pozmeňujúcich návrhov k predloženej poslaneckej novele
zákona
číslo 600 z roku 1992 Zb. o cenných papieroch.
Na
začiatok si predovšetkým
dovolím trošku poopraviť
pána kolegu Vaškoviča, ktorý sa dopustil istej
technickej
nepresnosti
vo svojom vystúpení, keď uvádzal svoje výhrady
voči
predloženej poslaneckej novele predmetného zákona. Vlá-
da a nakoniec
aj pán predkladateľ sa vo svojom vystúpení
stotožnil
s tým, že je potrebné vypustiť bod 9, a nie bod
8,
tak ako to niekoľkokrát zopakoval. Je
to potrebné uviesť
na
pravú mieru, aby nedošlo k nedorozumeniu pri formovaní
konečného
stanoviska poslancov pri hlasovaní o predloženej
novele.
Toľko na úvod.
K samotným pozmeňujúcim návrhom. Navrhujem, aby do bo-
du
1 predloženej novely, ktorá pojednáva o § 1 ods. 4, v pr-
vej
vete: "Cenné papiere uvedené v odseku 1 písm. c), d) a
m),"
bolo doplnené "podielové
listy uzavretých podielových
fondov". Ďalej
veta pokračuje tak,
ako je to uvedené
v
predlohe "a pokladničné poukážky
môžu mať podobu..." atď.
To
je k prvému pozmeňujúcemu návrhu.
Ďalší
pozmeňujúci návrh je k
bodu 6, ktorý sa týka
§
11 ods. 4. Navrhujem ho vypustiť a namiesto odseku 4 pred-
kladám
novú dikciu: "S cenným papierom,
ktorého podoba bola
premenená
podľa odsekov 1 a 2, nemožno verejne obchodovať,
pokiaľ
emitent ministerstvu nedoručí vzorový výtlačok z lis-
tinného
cenného papiera spolu s označením tlačiarne, ktorá
cenný
papier vytlačí, alebo tak urobí, ale ministerstvo roz-
hodne, že
emitentom doručený vzorový výtlačok listinného
cenného papiera
nezodpovedá požiadavkám, ktoré naň treba
klásť
v zmysle § 76 ods. 2."
Ďalej navrhujem doplniť ďalší odsek 5 a odsek 6 do bo-
du
6, to znamená do § 11. Odsek 5 znie: "Ak emitent nedosta-
ne
do 30 dní od doručenia vzorového
výtlačku podľa odseku 4
rozhodnutie
ministerstva, platí, že vzorový výtlačok listin-
ného
cenného papiera zodpovedá požiadavkám,
ktoré naň treba
klásť
v zmysle § 76 ods. 2." A odsek 6 znie: "Ak emitent do-
ručí
vzorový výtlačok podľa odseku 4 v lehote
kratšej ako
30
dní pred dňom premeny podoby cenného
papiera podľa odse-
ku
2, účinky podľa odseku 5 nenastanú skôr ako 30 dní po
tomto
dni."
Posledný
pozmeňujúci návrh je skutočne len technický
a
týka sa sprehľadnenia dikcie bodu 8,
ktorý sa dotýka § 71
ods.
1 prvá veta. Navrhujem vypustiť slovo
"taký". Čiže od-
sek
1 potom znie: "Verejne
obchodovateľný je cenný papier,
s
ktorým možno obchodovať na verejnom trhu."
Pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa aj ja
vyjadril k predkladanej
novele
zákona o cenných papieroch a aby som vyjadril nesú-
hlas s touto
novelou zákona o cenných papieroch. Nechcem
opakovať
mnohé argumenty, ktoré tu zazneli v podaní mojich
kolegov
predrečníkov. Chcel by som len upriamiť
vašu pozor-
nosť
na to, že táto novela zákona je ďalším príkladom volun-
taristického
prístupu k tvorbe zákonov, a ako bolo povedané,
je
účelovo predložená na ochranu záujmov
nejakej úzkej sku-
piny
ľudí alebo osôb.
Máme všetci v pamäti veľkú legislatívnu ofenzívu mini-
sterstva
financií v minulom roku, ktorá sa
týkala kapitálo-
vého
trhu. Boli to rozsiahle novely zákonov o investičných
fondoch,
investičných spoločnostiach a o cenných
papieroch.
Vláda,
resp. ministerstvo financií vtedy prišlo najmä s mno-
hými opatreniami, ktoré mali chrániť drobných akcionárov
a
stransparentniť obchodovanie s cennými papiermi na kapitá-
lovom
trhu. Nie som si istý, či aj ten účel bol vtedy presne
taký, alebo či
to nemalo skryté ďalšie účely na
ochranu
iných
záujmov. A koniec koncov, výsledok tejto legislatívnej
ofenzívy
vlády sa prejavil v tom, že kapitálový trh opustili
mnohé investičné spoločnosti, mnohé investičné spoločnosti
museli ohlásiť svoj zánik, likvidáciu alebo
minimálne vo
veľkej
miere obmedziť svoju aktivitu. Celková dôvera v kapi-
tálový
trh, myslím si, bola tým otrasená a dodnes sa neobno-
vila.
Novely zákona o cenných papieroch v
minulom roku, v ro-
ku 1995, najmä
sprísnili podmienky obchodovania
s akciami
a
zaviedli naozaj presné a prísne pravidlá, ako možno s nimi
obchodovať.
Zrazu po necelom roku prichádza
poslanec koalí-
cie
s návrhom, ktorý mnohé tieto obmedzenia ruší a vracia
ich
do pôvodnej polohy alebo dokonca ešte viac späť. Nemô-
žem
za tým vidieť iné ako splnenie účelu tých noviel z minu-
lého
roku, keď sa podarilo zlikvidovať investičné spoločnos-
ti
nepohodlné súčasnej vláde, a po tom, čo sa toto dosiahlo,
vrátiť
zase všetko späť do temných vôd obchodovania mimo ve-
rejného
trhu, do obchodovania s cennými
papiermi v kancelá-
riách
z ruky do ruky. A je to vlastne opäť len ochrana záuj-
mov tých,
ktorí sa k
akciám dostali nie celkom
riadnym
spôsobom.
(Potlesk.)
Myslím si, že na kapitálovom trhu majú miesto aj neza-
knihované akcie, má
miesto aj obchodovanie mimo
verejného
trhu.
Nesúhlasím však s tým, aby toto
zasiahlo akcie, ktoré
vznikli
alebo súvisia s procesom privatizácie.
V privatizá-
cii
sa privatizuje majetok štátu, resp. občanov tejto repub-
liky
a akékoľvek obchodovanie s týmto majetkom neskôr, aj po
privatizácii,
by malo byť transparentné a malo by sa diať na
verejnom
trhu s cennými papiermi.
Som rád, že v pripomienkach vlády sa
vyskytli dva návr-
hy
vypustiť dve ustanovenia z novely
zákona, ktoré do urči-
tej
miery zabraňujú tomu, aby sa akcie, ktoré doteraz boli
verejne
obchodovateľné, nestali opäť neverejne obchodovateľ-
nými.
Napriek tomu to však nerieši
požiadavku, ktorú mám na
mysli,
aby všetky akcie, ktoré vznikli v
procese privatizá-
cie,
boli len verejne obchodovateľné.
Neriešiť to najmä do-
predu, pretože nie
je vylúčené, že z majetku, ktorý ešte
dnes
nebol zaradený do privatizácie, resp. neboli ešte zalo-
žené
akciové spoločnosti, aby sa tieto zakladali ako nie ve-
rejne
obchodovateľné.
Preto
poslanecký klub
Kresťanskodemokratického hnutia
nebude
túto novelu podporovať. Súhlasím s predrečníkom, že
kapitálový
trh má mnoho iných problémov, ktoré by bolo treba
riešiť zásadnou
novelizáciou zákona o cenných papieroch,
a
takýto návrh, ktorý rieši len veľmi
okrajovú problematiku
a
najmä zahmlieva obchodovanie s cennými
papiermi, nemôžeme
podporiť.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?
Pán
poslanec Benčík, nech sa páči.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia, kolegyne,
zrejme zbytočne nabádam k tomu, aby sme
boli obozret-
nejší
pri legislatívnej a zákonodarnej činnosti. Včera som
v
ústavnoprávnom výbore k
tomu podrobnejšie hovoril. Mám
pochopenie
pre kolegu Straňáka, sám veľmi čestne povedal, že
pracovali
na tom profesionáli a tí, ktorí mali záujem, aby
sa
to takto zmenilo. Preto mám pre neho pochopenie. To je
výsledok
určitého lobbizmu. Čo ma však prekvapuje a znepoko-
juje,
je to, že táto vláda nemá legislatívnu koncepciu.
V roku 1995 zákonom číslo 171 na návrh
vlády sme schvá-
lili
koncepciu regulovať kapitálový trh. Hovorím to stručne,
lebo
ekonómovia to tu rozviedli. Sporili sme sa o tom. Tento
zákon
bol schválený. Potom sme tento zákon
ešte dvakrát no-
velizovali.
Teraz z ničoho nič vláda podporí zmenu koncep-
cie,
ktorú pred rokom sama predložila, bez hlbšej analýzy,
jedine
z dôvodov, že sa to neosvedčuje. Nielen preto, že som
zásadne proti takýmto nepripraveným a bez
hlbšej analýzy
predloženým návrhom zákonov, ale v tomto návrhu sa úplne
inak
riešia koncepčné otázky, ako v tom, ktorý vláda predlo-
žila.
Táto zmena mi prekáža, táto rýchla zmena bez náležité-
ho
odôvodnenia. A čo ma zaráža, je neúcta
ku kódexom. Viac-
krát
som sa pokúšal presvedčiť vás, kolegovia, že je rozdiel
medzi
obyčajným zákonom a Obchodným zákonom,
Občianskym zá-
konníkom, Trestným zákonom, že tie by nemali byť v
neúcte
v
takej miere, keď niečo potrebujeme zmeniť, i keď je to ma-
ličká
zmena. Kde je právna istota, kde
je tu poznanie prá-
va,
kde je tu aplikácia práva? Z tohto
dôvodu, či ju schvá-
lite,
alebo nie, za náš klub nemôžeme za to hlasovať, ale
predkladám
pozmeňujúci návrh, aby sa vypustil z
návrhu člá-
nok
II. Veľmi pokorne vás prosím, aby sme to už nemenili.
Pamätáte
sa, vlani pán Moric predložil návrh,
lebo potrebo-
val
zmeniť Obchodný zákonník z
určitých dôvodov, vtedy ste
to
schválili. Za tento návrh, hoci ide o maličkosti, pokorne
vás
prosím, nezdvihnite ruku a vypustite článok II.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem
rozpravu o dvad-
siatom
šiestom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave
vyjadriť
pán poslanec Straňák? Nech sa páči, ako
predklada-
teľ
máte slovo.
Poslanec J. Straňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážení prítomní,
veľmi pozorne som si vypočul všetky vystúpenia kolegov
poslancov
a prekvapilo ma, že vo svojich vystúpeniach použí-
vali
množstvo výrazov ako zmena, náhla
zmena, neúcta, zrazu
poslanec
prichádza s návrhom. Ja sa takisto pýtam, vážení
kolegovia,
predovšetkým pani Schmögnerová,
zrazu vidím, že
je
pre vás dobrým argumentom obhajoba zákona číslo 171 z ro-
ku
1995, proti ktorej ste vtedy hlasovali.
Veľmi stručne sa vyjadrím k niektorým
pripomienkam jed-
notlivých
poslancov. Pán Palacka má obavu, že Fond národného
majetku
naďalej nebude predávať verejne obchodovateľné ak-
cie.
Pán kolega, iste vám je známe, že fond môže nakladať
len s akciami,
ktoré sú určené na privatizáciu spôsobom,
ktorý mu určuje
zákon o veľkej privatizácii z roku 1991.
V
skutočnosti vlastne ani dnes neexistuje žiadny zákon, kto-
rý
by stanovil, že akcie Fondu národného
majetku sú verejne
obchodovateľné.
Takže ťažko o tom hovoriť, že táto novela by
mohla
túto možnosť pripustiť.
Kolega Filkus hovoril o tom, že unisono sa dohodli ne-
viem s kým,
že v súčasnej dobe transformácie je monopol
Strediska
cenných papierov potrebný. Ja si
myslím, že mono-
pol Strediska
cenných papierov -
zase je to môj názor
a
zrejme aj názor tých, ktorí mi pomáhali s touto novelou
-
je nepotrebný. A to, že je nepotrebný, dokazuje aj skutoč-
nosť,
že jednoducho Stredisko cenných papierov nestíha abso-
lútne
nič. To bolo povedané aj vo výbore, že
nám odchádzajú
zahraniční
investori práve preto, že Stredisko cenných pa-
pierov
nie je
schopné zaknihovať akcie v nejakom časovom
úseku.
Ďalej si
hovoril, že návrh vytvorí veľké
bariéry voči
minoritným
vlastníkom. Takisto som nepočul z tvojich úst ne-
jaký argument, aké sú tie veľké bariéry. Môžem súhlasiť
s
tým, čo hovoril kolega Vaškovič a čoho si sa ty dotkol, že
určite
bude potrebné pripraviť nejaký zákon, ktorý by ochra-
ňoval minoritných vlastníkov. Chcem však
povedať, že táto
novela
v žiadnom prípade nijako nepoškodí minoritných vlast-
níkov,
nevravím, že nejako špeciálne pomôže, ale rozhodne im
neuškodí.
Takisto opätovne si istým spôsobom obhajoval zákon
171,
proti ktorému si vtedy hlasoval.
Pani Schmögnerová povedala, že i keď
vypustíme bod čís-
lo
3 z môjho návrhu, akcionár sa dostáva
do veľmi diskrimi-
novanej
polohy. Nemôžem prijať tieto argumenty.
Pochopiteľ-
ne,
už som sa vyjadril prečo.
K článku II bod 3, kde sa hovorí
o tom, že v § 191
ods.
1 sa v prvej vete vypúšťajú slová "a výkonným" - toto
je
vec, ktorá sa už viackrát menila hore-dole. Súčasné po-
znatky
ukazujú, že nie je celkom dobre, ak výkonný manažment
je
zároveň členom predstavenstva. Prečo by
sme nenechali na
podnikateľoch,
aby boli členmi predstavenstva a mali tam vý-
konný
manažment, ktorý je zároveň aj členom
predstavenstva?
Myslím
si, že túto možnosť je potrebné umožniť nielen priva-
tizérom,
ale i ďalším podnikateľom.
Ďalej pani poslankyňa Schmögnerová namieta, že vlastne
akcie
sa môžu predávať aj mimo verejného trhu. Myslím si, že
to
je v poriadku. A nie je to len môj názor, dnes aj pán ko-
lega
Vaškovič vo výbore povedal, že je to
úplne v poriadku.
Je
to vec vášho názoru a vašej koncepcie.
My sa domnievame,
že
je úplne v poriadku, že sa predávajú aj mimo verejného
trhu.
Nie pokútne, ako povedal pán kolega
Palacka, ale pre-
dávajú
sa, je to úplne bežné.
Na záver by som chcel poďakovať kolegovi
Vaškovičovi za
veľmi
triezvy, reálny názor. Opakujem, stotožňujem sa s jeho
názorom, že
treba vytvoriť zákon
na ochranu minoritných
vlastníkov,
a podobný triezvy názor sa pokúsim
pertraktovať
ja,
keď budem vystupovať k jeho návrhom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pani
spoločná spravo-
dajkyňa
výborov?
Poslankyňa I. Nováková:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Teda pristúpime k hlasovaniu. Pán podpredseda Národnej
rady
má slovo.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Náš poslanecký klub žiada 15-minútovú
prestávku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pridáva sa ešte ďalší klub. V poriadku.
Vážené
kolegyne, kolegovia, vyhlasujem
15-minútovú
prestávku
na poradu klubov.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pozývam
vážených kolegov a
kolegyne do rokovacej
miestnosti.
Budeme pokračovať v zasadaní.
S procedurálnym návrhom sa hlási
podpredseda Národnej
rady
pán Ľupták. Nech sa páči.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dávam procedu-
rálny návrh, aby
sme o tomto zákone hlasovali zajtra po
obedňajšej
prestávke.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, ide o
procedurálny návrh
odročenia
hlasovania na zajtra popoludní.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že na základe tohto odhlasovaného postupu
presúvame
záverečné hlasovanie o 26. bode na
zajtrajšie od-
poludnie.
Vážené kolegyne a kolegovia,
pokračujeme d v a d s i a t y m d r
u h ý m bodom
programu,
ktorým je
správa o stave a rozvoji malého a stredného podnikania
a
jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1995.
Správu ste dostali ako tlač číslo 484 a
spoločnú správu
výborov ako tlač
číslo 484a, ktorej súčasťou je aj návrh
uznesenia
Národnej rady.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky správu uvedie
minister
hospodárstva Slovenskej republiky pán
Karol Čes-
nek.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
úloha predložiť túto správu na rokovanie Národnej rady
Slovenskej
republiky vyplýva pre vládu Slovenskej
republiky
zo
zákona Národnej rady číslo 100/1995 Z. z. o podpore malé-
ho
a stredného podnikania. Táto
predkladaná správa je v po-
radí
už treťou a hodnotia sa v nej dosiahnuté výsledky v ro-
ku
1995.
Správa
obsahuje stručné zhodnotenie
makroekonomických
rámcov
rozvoja malého a stredného podnikania,
analýzu stavu
a
rozvoja malého a
stredného podnikania v časovom rade,
zhodnotenie regulárneho prostredia, návrh strategických
opatrení,
ako i návrh programov podpory na
rok 1997 v jed-
notlivých
oblastiach podpory malého a stredného podnikania.
Možno konštatovať, že v niektorých parametroch, ako je
počet
malých a stredných podnikov, podiel na
zamestnanosti,
boli
dosiahnuté výsledky, ktoré sa blížia stavu, ktorý je
v
štátoch Európskej únie. Z celkového
počtu súkromne podni-
kajúcich
osôb 275 100 bolo registrovaných 248 204 živnostní-
kov
a bol zaznamenaný mierne zostupný trend.
Z hľadiska sektorového zamerania nastal
mierny pokles
živností, napríklad
v priemyselnej výrobe
ide o pokles
o
0,8 %, v stavebníctve je to menej o
2,1 % a nárasty boli
zaznamenané v
sektore obchodu, kde
ide o nárast 2,4 %,
v
cestovnom ruchu je
to 0,4 %
a výrazný, skoro
200-percentný
nárast sa prejavuje v kategórii tzv. slobod-
ných
povolaní ako dôsledok privatizácie v zdravotníctve.
V
oblasti podnikania právnických
osôb v rámci malého
a
stredného podnikania išlo o dynamický
nárast počtu podni-
kov zameraných
na tvorbu zisku, na 41 126, čo je nárast
v
porovnaní s rokom 1994 o 17,6 %.
Podstatný nárast bol za-
znamenaný
hlavne v Bratislave, Košiciach, Banskej
Bystrici,
Žiline
a iných väčších mestách. Vzrástol
taktiež počet spo-
ločností
s ručením obmedzeným o 23,8 %, pri akciových spo-
ločnostiach
je to o 25 % viac, živnostníkov zapísaných v Ob-
chodnom registri
s celkovým počtom
126, čo činí 3,2 %.
V
tomto období poklesol počet
štátnych podnikov o 18,7 %,
k
31. 12. 1995 to bolo 760 štátnych podnikov, pričom 273 bo-
lo
v likvidácii.
Podiel malých a stredných podnikateľov
vrátane živnost-
níkov
na celkovej produkcii rozhodujúcich
odvetví vzrastal.
Najväčší
nárast bol zaznamenaný v priemyselnej výrobe, kde
ide
o nárast 29,1 %, v obchode je to 92,1 % a v dopravných
službách
je to 91,7 %. Pri malých podnikoch ide o rast v ob-
lasti
obchodu, priemyselnej výroby, nehnuteľností, v obchod-
ných
službách a v stavebníctve. Pri
stredných podnikoch ide
o
nárast v priemysle, stavebníctve, cestnej nákladnej dopra-
ve,
obchode a vo vybraných trhových službách.
Dôležitou časťou správy je kapitola o štátnej podpore
malého
a stredného podnikania. Štátna podpora
bola realizo-
vaná
prostredníctvom rezortu ministerstva hospodárstva pl-
nením
komplexnej podpory, vypracovaním zákona o štátnej pod-
pore a
realizovaním štátnych rozvojových
programov. Ide
o
program rozvoja cestovného ruchu,
program podpory priemy-
selnej
výroby na báze domácich surovín, ďalej o program pod-
pory
ekonomických aktivít, ktoré vedú k úspore energií a do-
vážaných
surovín. Ďalej rezortov, ako je ministerstvo práce,
sociálnych
vecí a rodiny, ministerstvo dopravy, pôšt a tele-
komunikácií,
ministerstvo pôdohospodárstva, ako i
zaintere-
sovaných
inštitúcií, to jest Slovenskej záručnej
banky, Ná-
rodnej
agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania.
Finančné podporné programy, ako podporný úverový prog-
ram a
malá pôžičková schéma, realizované prostredníctvom
agentúry,
sú podnikateľmi v hojnom počte využívané a budú
pokračovať aj v
ďalšom období. V návrhu rozpočtu na
rok
1997
sa bude uplatňovať požiadavka na finančné prostriedky
na
financovanie takýchto programov.
Okrem
už prebiehajúcich programov
podpory malého
a
stredného podnikania sa v predkladanej správe navrhuje päť
nových
programov. Ide o program mikropôžičková
schéma, pro-
gram
bánk, kooperačný systém, program rozvoja informačných
služieb pre malé
a stredné podnikanie a štátne odvetvové
programy
podpory.
Na základe uznesenia vlády číslo 507
rezort minister-
stva hospodárstva predložil na rokovanie
vlády materiál
s
názvom "Návrh rozpracovania,
realizácie a finančného za-
bezpečenia programov malého a stredného podnikania na
rok
1997".
Bolo konštatované a dohodnuté, že o schválení a vy-
hlásení
týchto programov bude rozhodnuté definitívne po pri-
jatí
zákona Národnej rady o štátnom rozpočte na rok 1997.
V správe sa ďalej konštatuje, že i napriek zlepšujúcej
sa
situácii v úverovej oblasti vzhľadom na všeobecne uvedené
skutočnosti sa
ukazuje naďalej potreba tvorby finančných
podporných programov
s cieľom uľahčovať
prístup malým
a
stredným podnikateľom k finančným zdrojom. Ide najmä o fi-
nančné prostriedky dlhodobého charakteru. Tieto zdroje sú
potrebné ďalej na
zakladanie nových rozvojových
programov
a
uplatňovanie existujúcich rozbehnutých programov.
V správe je uvedené, že program
komplexnej podpory roz-
voja
malého a stredného podnikania je už prekonaný a v danom
čase
splnil svoju úlohu. Navrhuje sa teda prijatie nového
dokumentu pod názvom
"Štátna strednodobá
politika rozvoja
malého
a stredného podnikania".
Dokument stanovuje zamera-
nie, ciele
aktivít príjemcov podpory,
vymedzuje oblasti
opatrení
pre malé a stredné podnikanie a definuje nástroje
podpory.
Taktiež definuje vzťah strednodobej politiky malého
a
stredného podnikania k hospodárskej,
priemyselnej, regio-
nálnej
politike. Ide ďalej o využitie
multilaterálnej a bi-
laterálnej
podpory spolu s kvantifikáciou zdrojov na ich re-
alizáciu.
Na rokovaní 23. 7. vláda prijala k tomuto návrhu uzne-
senie
číslo 507, na základe ktorého je
potrebné do 31. de-
cembra
1996 predložiť tento návrh štátnej politiky podpory
malého
a stredného podnikania.
Predkladaný materiál prešiel pripomienkovým konaním
ústrednými
orgánmi štátnej správy a pripomienky
boli po vy-
hodnotení
zapracované. Správa bola taktiež v
termíne od 15.
októbra do 17.
októbra prerokovaná v príslušných
výboroch
Národnej
rady, a to vo výbore pre financie, rozpočet a menu,
pre
hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie, pre pôdohospo-
dárstvo,
pre verejnú správu, územnú samosprávu a
národnosti
a
vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne
veci, pričom musím
konštatovať,
v prevažnej miere s pozitívnymi výsledkami.
Vyslovujem týmto zároveň poďakovanie všetkým poslancom
Národnej
rady za to, že venujú tejto širokej problematike
veľkú pozornosť,
a zároveň očakávam
všetky pripomienky
a
konštruktívne návrhy, ktoré
môžu byť pre ďalší rozvoj
a
podporu tohto rôznorodého sektora pre budúcnosť veľmi cen-
né.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi Česnekovi.
Prosím spoloč-
ného
spravodajcu výborov pána poslanca Víťazoslava Morica,
aby
podal správu o výsledkoch prerokovania
predloženého ma-
teriálu
vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vám predložil
spoločnú správu Výbo-
ru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-
dárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej Výboru
Národnej
rady
Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo, Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre verejnú
správu, územnú
samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky
pre zdravotníctvo a sociálne veci o
výsledku pre-
rokovania
správy o stave a rozvoji malého a stredného podni-
kania
a jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1995 tak,
ako
to je v tlači 484.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pokoj, pán poslanec. Prosím vás, nedajte
sa rozptyľovať.
Poslanec V. Moric:
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím číslo 1163
z 23. septembra 1996 pridelil správu
o
stave a rozvoji malého a stredného
podnikania a jeho pod-
pore
v Slovenskej republike v roku 1955 výborom Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky, a to výboru pre
financie, rozpočet
a
menu, výboru pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie,
výboru pre
pôdohospodárstvo, výboru pre
verejnú správu,
územnú samosprávu a národnosti a výboru pre
zdravotníctvo
a
sociálne veci na prerokovanie do 17. októbra 1996.
Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako príslušný
výbor,
ktorý pripraví spoločnú správu o
výsledku prerokova-
nia
uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky.
Výbory prerokovali predloženú správu v
súlade s rozhod-
nutím
predsedu Národnej rady Slovenskej
republiky v určenom
termíne
s týmito výsledkami:
1. Správu vzali na vedomie 4 výbory, a to
výbor pre fi-
nancie,
rozpočet a menu, výbor pre
hospodárstvo, privatizá-
ciu
a podnikanie, výbor pre verejnú správu, územnú samosprá-
vu
a národnosti a výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci.
Uznesenie
k predmetnej správe neprijal Výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky pre pôdohospodárstvo,
lebo podľa § 48
ods.
1 zákona Slovenskej národnej
rady číslo 44/1989 Zb.
o
rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení ne-
skorších predpisov
nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná
väčšina všetkých
členov výboru. Počet
členov výboru 10,
v
čase hlasovania bolo 7 prítomných, za
hlasovali 4 a 3 sa
zdržali
hlasovania.
2. Všetky výbory Národnej rady, ktoré správu
prerokova-
li
a vzali na vedomie, odporučili tiež Národnej rade Sloven-
skej
republiky, aby predmetnú správu vzala na vedomie.
3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-
dárstvo,
privatizáciu a podnikanie uplatnil vo svojom prija-
tom
uznesení požiadavky, aby minister hospodárstva Sloven-
skej
republiky zohľadnil pripomienky
poslancov z rozpravy,
a
to pri návrhu opatrení a
inštitucionálneho zabezpečenia
podporných
funkcií štátu zaviesť spôsob ich
realizácie, ďa-
lej zvýšiť
informovanosť verejnosti v
regiónoch, ďalej
upriamiť
pozornosť podnikateľov na aktivity, ktoré sú predi-
menzované
a ktoré je potrebné rozvíjať v regiónoch, potom
žiadať v štátnom
rozpočte vyčlenenie väčšieho
objemu pro-
striedkov
na rozvoj a podporu malého a stredného podnikania,
tiež
usilovať sa o výraznejšie skvalitnenie
podnikateľského
prostredia,
vyvíjať aktivity smerom k bankám na účinnejšiu
úverovú
politiku a umožniť podnikateľskej sfére
prístupnosť
k
úverovým zdrojom a naposledy aplikovať zahraničné poznatky
v
tejto oblasti.
Vážený
pán predsedajúci, to
je prednesená spoločná
správa
výborov k predmetnej veci.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Moricovi a
prosím ho, aby
zaujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o dvadsiatom druhom bode programu. Do
rozpravy mám jednu
písomnú prihlášku, je to pán poslanec
Černák
z DÚ. Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne a kolegovia,
je november 1996 a prerokúvame správu o
stave a rozvoji
malého
a stredného podnikania v Slovenskej
republike za rok
1995. Už vlani
som navrhoval, ak si spomínate, aby táto
správa
prišla skôr. Vtedy pán minister, ktorý
už sedí medzi
nami,
neodporučil prijať tento návrh. Bolo to dobre mienené,
pretože
ak si zoberiete správu, sú tam
napríklad navrhované
úlohy,
ktoré je potrebné splniť v rokoch 1996 a 1997, ale
rok
1996 je už prakticky za nami, takže veľa sa už z opatre-
ní
na rok 1996 nedá realizovať. Správa ako obyčajne je spra-
covaná
profesijne na úrovni, ale má ten
istý charakter ako
mali
správy vlani a tiež predvlani. Má teda skôr konštatačný
charakter,
v ktorom sa viac času venuje analýze a
vymenúva-
niu
ako konkrétnym návrhom na ďalšie pokračovanie.
Makroekonomické rámce rozvoja malého a
stredného podni-
kania, ktorým
je venovaná samostatná
kapitola, hovoria
o
tom, že naši podnikatelia, a
predovšetkým teda malí
a
strední podnikatelia, podnikajú v makroekonomicky stálom
prostredí.
Ja som nikdy nespochybňoval
makroekonomické uka-
zovatele
a vždy som hovoril, že všetka česť, že
inštitúcie,
ktoré zodpovedajú
za ekonomický vývoj, dokážu usmerňovať
ekonomiku v takom
smere, že sme dosiahli výsledky, ktoré
mnohých
prekvapili. Ale na druhej strane si
myslím, že slo-
venský
parlament je pôda, na ktorej by sme
mali takpovediac
vedieť
pozrieť sa sami sebe do očí.
Uvediem len dva príklady. Jeden príklad
je nízka inflá-
cia,
nazvime to skrytou infláciou. Chodíte,
kolegyne, kole-
govia,
či už z vládnej koalície, alebo z opozície, medzi ľu-
dí.
Diskutujete s nimi. Sami viete, koľké peniaze idú bokom,
aká
je napríklad skutočná cena bytu a koľko
ide ako odstup-
né,
koľko sa napíše, keď sa predáva nejaká nehnuteľnosť, aby
boli
nízke dane, a koľko sa v
skutočnosti vyplatí. A to mi
naháňa
strach, to množstvo, ktoré ide bokom, pretože to je
skutočná
cena, to je skutočná inflácia. A mám
pocit, zatiaľ
by
som to nechal na úrovni pocitu, že tieto praktiky sa pre-
hlbujú,
že čísla, ktoré vykazujeme, sú síce veľmi pekné, ale
nie
celkom charakterizujú súčasný stav.
Druhá
otázka makroekonomického
prostredia a stability
je
otázka konkurenčného prostredia. Znovu
sa obrátim na vás
všetkých,
chodíte po Slovensku, ja tu v Bratislave idem do
parlamentu
a predbieham nákladiaky, ktoré tu robia
na stav-
bách,
značky Galanta, Liptovský Mikuláš, Košice. Idem do Ko-
šíc
a tam stavajú Bratislavčania, idem do Žiliny, tam stava-
jú
Komárňančania. Vysvetlite mi, ako je
možné za normálnych
konkurenčných
podmienok, že podnikateľ, ktorý presúva
svoju
techniku
a ľudí z Bratislavy do Košíc, dokáže dať lepšiu ce-
nu
ako miestni podnikatelia. Viem, že tie
výnimky budú vša-
de,
možno sa robí väčšia akcia, silnejší holding, lepšie fi-
nančné
krytie, ale v princípe to napovedá
presne to, čo si
myslíte,
že zatiaľ sa berú do úvahy aj iné kritériá v konku-
renčnom
prostredí malého a stredného podnikania, ako sú eko-
nomické
kritériá. Je preto úlohou nás všetkých, ale predo-
všetkým
tých, ktorých je v parlamente viac a majú tým väčšiu
zodpovednosť,
aby sme sa pozreli pravde do očí a spoločne
podporovali také návrhy
zákonov a také novelizácie,
ktoré
budú
tieto neduhy postupne odstraňovať.
V časti
2.2 správy sa hovorí o finančnom
zaťažení. Ak
ste
si ju prečítali, finančné
zaťaženie malého a stredného
podnikateľa
na Slovensku je druhé najvyššie v Európe, je nad
50
%, a krajiny s rozvinutou ekonomikou
sa pohybujú v pod-
state
nižšie. Už vlani som sa pokúsil navrhnúť, aby vláda
predložila nejaký program postupného finančného znižovania
finančného zaťaženia.
Žiaľ, nebolo to
vtedy odsúhlasené
a
musím konštatovať, že ten stav v tomto
roku je taký istý
ako
vlani.
Dovoľte mi, aby som kvitoval to, že sa v
správe objavi-
la
časť 2.2.3, o ktorej sme tu vlani spolu hovorili. Je to
chápanie
postavenia podnikateľa. Stotožňujem sa s tou časťou
správy,
ktorá konštatuje, že podnikateľ na Slovensku je stá-
le chápaný ako
podvodník a aj celá legislatíva, aj celá
tvorba
zákonov sa ho snaží nachytať na
hruškách, a nie ako
človek,
ktorému by sme mali pomôcť realizovať jeho zámery.
Ja
som to veľmi zjednodušil, ale stotožňujem sa s tou časťou
správy,
ktorá hovorí, že všetci spoločne a
predovšetkým mi-
nisterstvo hospodárstva a zodpovedné inštitúcie, by mali
spustiť
nejaký projekt, ktorý by poukázal na
to, že poctivý
podnikateľ,
ktorý derie viac ako 8 hodín denne a chce čosi
vytvoriť,
je pre slovenskú ekonomiku prínosom.
Teraz mi dovoľte, aby som položil pár konkrétnych otá-
zok
pánu ministrovi, ktoré ma zaujali a na
ktoré by som bol
rád,
keby mohol odpovedať.
V správe na strane 17, kde hovorí o
tom, aké projekty
podporuje ministerstvo hospodárstva, sa hovorí
o tom, že
podporí program
cestovného ruchu v Slovenskej republike.
Žiaľ,
mám pocit, že tá podpora nie je
dostatočná, 18 milió-
nov
korún na podporu slovenského cestovného
ruchu je príliš
málo, aby sme
túto oblasť mohli označiť za oblasť, ktorú
podporujeme. Je zaujímavé a mnohí z vás, najmä tí, ktorí
pochádzajú
z regiónov, si všimli, ako je nerovnomerne regio-
nálne rozložená pomoc z rôznych podnikateľských
projektov
a
sfér. Na strane 31 sa konštatuje, že tam, kde neboli pred-
ložené konkrétne
projekty z niektorej
oblasti, boli tie
prostriedky
presunuté do inej oblasti. Je to správne, pro-
striedky
by nemali ležať na účte, ale chýba tu rozmer toho
regionálneho
rozvoja. Ak v Starej Ľubovni alebo v nejakom
inom
okrese, v Snine, sú slabí podnikatelia, nebudem to rie-
šiť
tak, že tie prostriedky použijem v Humennom alebo v Pre-
šove,
ale budem sa snažiť podnecovať rozvoj
tak, aby v tých
oblastiach,
ktoré nie sú pokryté, som zobral do úvahy aj re-
gionálne hľadisko
a nejako tam
podporil tvorbu malých
a
stredných podnikateľov a tým aj tvorbu nových pracovných
príležitostí.
Ďalšia moja otázka, pán minister, je
ku konštatovaniu
na
strane 45, kde hovoríte o tom, že ministerstvo dopravy,
pôšt
a telekomunikácií sa rozhodlo, že spustí program podpo-
ry
rozvoja kombinovanej dopravy, ktorý sa
však nezačal rea-
lizovať.
Tlačí sa mi logicky na jazyk otázka prečo. V správe
malo
byť povedané, prečo sa nezačal
realizovať, nielen kon-
štatované.
Takisto na strane 47, kde medzi podpornými fondmi je
uvedený
fond na podporu mladých rodín, sa veľmi pekne hovorí
o
tom, že mladých ľudí je potrebné podporovať, aby mladé ro-
diny
neboli závislé od rodičov, aby mohli začať podnikať,
aby
sa v nich vybudoval pocit istoty. Hovorí sa o tom, veľmi
sa
tam zvýrazňuje, že za prispenia predsedu vlády, ktorý dal
zo
svojej rezervy nadáciu 3 milióny, sa riešilo 21 projektov
mladých
rodín s maximálnou pôžičkou do 200 000.
Sami viete,
že
na Slovensku nie je len 21 odkázaných mladých rodín, a ja
sa
pýtam, ako sa bude v tomto pokračovať. Nebolo to len úče-
lové?
Skutočne, tá myšlienka je pekná, bolo by ju potrebné
rozvíjať, ale v
tom prípade 3 milióny z rezervy predsedu
vlády
sú strašne málo.
Za najlepšiu časť správy považujem časť
6.2, v ktorej
je
návrh opatrení na roky 1996-1997. Z dôvodov, ktoré som
povedal
na začiatku, sa to už viac-menej týka roku 1997, ale
v
tejto časti zrejme po diskusiách s podnikateľskými sub-
jektmi
a s organizáciami, ktoré sa ich
pokúšajú zastupovať,
sú
uvedené konkrétne zákony a aké požiadavky sú na ich nove-
lizáciu.
Mnohí z vás si určite spomenú, že som navrhoval is-
té
novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty, o daniach
z
príjmov a pán vicepremiér Kozlík ma vtedy, presne pred ro-
kom,
odbil, že do marca bude v parlamente
predložený zákon,
ktorý
to bude všetko komplexne riešiť. Máme
november, marec
je
už dávno za nami, a žiadny zákon ešte
nie je predložený.
Viem,
že je v pripomienkovom konaní, ale ten
termín zďaleka
nebol
dodržaný. Budem v závere navrhovať uznesenie, aby sa
tieto
dobre mienené myšlienky, ktoré sú v
časti VI.2.1, ne-
jakým
spôsobom premietli do legislatívneho plánu vlády.
Preto mi dovoľte, aby som ešte podporil
myšlienku, kto-
rá
dominuje v úvode a ktorá je aj v závere správy. Podpora
malého
a stredného podnikania, ktorej forma bola prakticky
určená
pred 5 rokmi, sa už javí ako prežitá a
bolo by vhod-
né,
keby sa na Slovensku vypracovala nejaká
strednodobá po-
litika,
oficiálna, štátna politika podpory malého a stredné-
ho podnikania. Je to v správe
načrtnuté, ale je to tiež
v
rovine konštatačnej, preto sa to pokúsim svojím návrhom na
uznesenie
spresniť.
V spoločnej správe zrejme po búrlivej
diskusii vo výbo-
re pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
sú správne
závery,
ale, žiaľ, sú v rovine, ktorá nič
nehovorí. Dokonca
ani nie v
uznesení, ktoré by
odporúčalo alebo zaväzovalo
vládu čosi realizovať. Preto odporúčam do
pozornosti pána
ministra
tieto konkrétne návrhy poslancov, aby ich vo svojej
činnosti predovšetkým ministerstvo
hospodárstva vzalo do
úvahy.
Kolegyne a kolegovia, navrhujem, aby Národná rada pri-
jala
nasledujúce uznesenie, resp. môžete to chápať ako dopl-
nenie
uznesenia, ktoré je v spoločnej správe navrhnuté. Tiež
podporujem,
aby sme zobrali túto správu na vedomie,
ale aby
to
nezostalo len v rovine, že berieme správu na vedomie, od-
porúčam
to rozšíriť o dve odrážky
- Národná rada Slovenskej republiky žiada
vládu Sloven-
skej
republiky, aby do plánu legislatívnych úloh vlády na
rok 1997
zapracovala aj legislatívne opatrenia uvedené
v
časti 6.2.1 správy o stave a rozvoji malého a stredného
podnikania a jeho
podpore v Slovenskej republike v roku
1995.
Keďže predpokladám, že legislatívny
plán úloh na rok
1997
sa spraví do konca roka 1996, navrhujem termín do konca
roku
1996, ale som pripravený akceptovať aj iný termín.
-
Národná rada Slovenskej
republiky odporúča vláde
Slovenskej
republiky, aby vypracovala návrh štátnej stredno-
dobej
politiky voči malému a strednému
podnikaniu a predlo-
žila
ju na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republi-
ky.
Volím termín do 30. 6. 1997, ale som pripravený akcepto-
vať
aj iný termín, ktorý by prípadne pán minister navrhol.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Černákovi. Slovo má pán posla-
nec
Baránik z HZDS a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnero-
vá
z SDĽ.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
dovoľte
mi, aby som zaujal stanovisko k
hodnotiacej
správe,
ktorú pripravilo ministerstvo
hospodárstva, o čin-
nosti
malého a stredného podnikania. Budem sa
trošku širšie
týmto problémom zapodievať, pretože si
uvedomujem, že tak
politicky,
ako aj ekonomicky význam malého a stredného
pod-
nikania,
aj keď o ňom veľmi často hovoríme, sa
predsa len
nedoceňuje
v takom rozsahu, ako si zaslúži.
Som toho názoru, že malé a stredné
podnikanie plní nie-
koľko veľmi významných funkcií v rozvoji
ekonomiky a ob-
zvlášť
v tomto období, keď naša ekonomika
prebieha procesom
transformácie.
Dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko alebo
bližšie
vysvetlil niektoré aspekty a funkcie malého a stred-
ného
podnikania.
K tým
funkciám, ktoré plní malé a
stredné podnikanie,
patrí spoločenská funkcia. Spočíva v
tom, že reprezentuje
formálne
právo slobodného podnikania, čím sa stáva fundamen-
tálnou
súčasťou každej slobodnej spoločnosti. Zvyšuje zodpo-
vednosť
za formovanie vlastného života a práce, zvýrazňuje
samostatnosť
a slobodu na základe možnosti založiť vlastnú
existenciu
na zdroji z vlastného majetku a práce. So samo-
statnosťou je
spojená snaha po
výkonnosti, kreativite
a
ochote podstúpiť riziko. Samostatní
individuálni podnika-
telia,
ktorí budujú vlastnú nezávislú existenciu, prispieva-
jú
v rozhodujúcej miere k vytváraniu a zachovaniu slobodného
myslenia a života
v každej spoločnosti. Svojou
aktivitou,
životnou
filozofiou dynamizujú a zároveň stabilizujú demo-
kratický
a trhový spoločenský poriadok a tým aj
kvalitu ži-
vota
jednotlivcov.
Hospodárska funkcia spočíva v
pomoci formovať trhové
prostredie
na súkromnom vlastníctve,
spotrebiteľskej slobo-
de súkromných rozpočtov, produkčnej slobode
podnikateľských
subjektov
pri voľnej cenotvorbe a konkurencii na trhu. Veľký
počet
malých a stredných podnikov vytvára prostredie na de-
centralizáciu
rozhodovania a následne rôznorodosť a diferen-
ciáciu
ponuky tovaru a služieb pri čo
najvýhodnejších ceno-
vých
reláciách, ponukách pracovných miest a
investovaní ka-
pitálu.
Ponuková funkcia spočíva v produkcii finálnych výrob-
kov,
služieb, polotovarov a
investičných statkov. Významnú
úlohu
malé a stredné podniky hrajú pri
dotváraní diferenco-
vaného
trhu, či už na báze technologicky špecializovanej po-
nuky, alebo individuálnej spotreby. Rýchlejšie reagujú na
individuálne požiadavky zákazníkov preferujúcich výkonnosť
a
kvalitu. V dôsledku toho dokážu
vyhľadať medzery na trhu,
vybudovať
si v určitom trhovom segmente silnú pozíciu. Ich
rozvojové
šance sú tým vyššie, čím vyšší je blahobyt spoloč-
nosti,
pretože tu nachádza svoje vyjadrenie v
stále indivi-
duálnejších
potrebách spoločnosti.
Malé a stredné podniky sú dôležitým faktorom regionál-
nej
a priestorovej hospodárskej politiky.
Zabezpečujú záso-
bovanie riedko
osídlených regiónov, malých obcí, okrajov
veľkých
miest. Vytváraním pracovných
príležitostí priamo na
mieste
znižujú napríklad dopravné náklady.
Umožňujú uspoko-
jovanie
menej mobilných vrstiev obyvateľstva,
prípadne zvý-
šenie sezónnej
alebo spontánnej potreby všetkých vrstiev
obyvateľstva.
Potreba flexibility a reštrukturálnej
adaptá-
cie
na rýchlo sa meniace ekonomické podmienky a nevyhnutnosť
zohľadňovať pružné podniky, ešte rýchlejšie využívať
nové
technológie
na výrobu konkurencieschopných tovarov,
citeľne
zvýšili hospodársko-politickú pozíciu
malých a stredných
podnikov.
Exportná
funkcia. Vo vyspelých
ekonomikách sa malé
a
stredné podniky významnou
mierou podieľajú na exporte.
Napríklad
v najväčšom exportnom odvetví nemeckého
priemyslu
-
v strojárstve - dominujúcim dodávateľom
sú malé a stredné
podniky.
Veľmi významný je nepriamy príspevok
exportnej vý-
konnosti
v ekonomike formou subdodávok pre
finálny produkt.
Vo
vysoko technologicky náročných
exportných odvetviach ja-
ponskej
ekonomiky je podiel dodávok malých a
stredných pod-
nikov
približne 50 %.
Malé a stredné podniky plnia vo vyspelých
trhových eko-
nomikách
dvojakú funkciu.
Po prvé - buď vytvárajú subdodávateľskú sieť pre veľké
firmy,
pričom často ide o dokončenie a
realizáciu inovácií,
ktoré
sú pre veľké firmy nezaujímavé, alebo ide o variant,
keď
veľká firma dodá súčiastky vyrábané
vysokou kvalitou na
automatizovaných linkách a
malé podniky uskutočnia montáž
konečnej
úpravy a ambaláž v malosériovej podobe pre konkrét-
neho
zákazníka.
Po druhé - vyplňujú biele miesta v
oblasti spotrebiteľ-
ského
dopytu. Sú schopné plniť zákazky na tovary a služby
v
malých sériách, reagovať na zmeny dopytu, individualizovať
výrobu
a regionálne sa približovať k zákazníkovi.
Globálna výhoda malých podnikov sa
vzhľadom na skúse-
nosti
z jednotlivých odvetví dá zhrnúť do
niekoľkých oblas-
tí.
Malé a stredné podniky zvyšujú pružnosť a prispôsobivosť
i
veľkým podnikom. Zvyšujú rozvoj špecializácie a odstraňujú
malosériovú výrobu vo
veľkých podnikoch. Výrazne
dovoľujú
rozvinúť
orientáciu na konkrétneho zákazníka a
lepšie uspo-
kojujú
rozptýlený a veľmi diferencovaný dopyt.
Sú podstatne
dynamickejšie v
prenikaní do moderných výrobných odvetví
a
odvetví služieb.
Z tohto pohľadu je naša sústava malých a
stredných pod-
nikov
handicapovaná z dvoch dôvodov. Nemá
vytvorené predpo-
klady
na efektívne pôsobenie na zahraničnom
trhu ako vývoz-
ca.
Účinne pôsobia ako dovozcovia.
Hlavnou príčinou je to,
že
malé a stredné podniky nemajú potrebné finančné zdroje na
financovanie vlastných
expozitúr, poskytovanie servisu
a
nemôžu si dovoliť uplatniť prax, ktorá je v zahraničí bež-
ná
- splátku faktúr na 90 dní.
Druhý dôvod je, že malé a stredné podniky
sa prezentujú
v
zahraničí ako subdodávatelia. Nemáme spracovanú koncepciu,
aby
veľkí výrobcovia na seba viazali rozvoj drobných dodáva-
teľov
súčastí, uzlov alebo polotovarov cez
finálny produkt,
podieľali
sa na vývoze.
Vysoký podiel malého a stredného
podnikania Japonska na
zahraničnom
obchode je ovplyvnený tým, že Japonsko v rozpore
s
bežnou praxou vyspelých ekonomík má
zákon na podporu kar-
telov
v malom a strednom podnikaní. Kartel
realizuje zahra-
ničnoobchodné
vzťahy. V podstate ide o koncentráciu
kapitá-
lu,
keď jednotlivci nie sú takí silní, aby jednotlivo prera-
zili
na zahraničnom trhu.
Uvedené problémy by bolo možné prekonať, keby sme dis-
ponovali ucelenou
dlhodobou koncepciou podpory
malého
a
stredného podnikania. Organizácie reprezentujúce malé
a
stredné podnikanie poukazujú u nás na potrebu zdokonaliť
podnikateľské prostredie.
Legislatívne sa žiada
upraviť
pôsobenie
zárodkového a rizikového kapitálu, bez
čoho v sú-
časných náročných podmienkach je veľmi
komplikovaný ďalší
rozvoj
progresívnych zložiek malého a
stredného podnikania,
hlavne
tých, ktoré by mohli byť založené na využívaní naj-
novších
a moderných technológií.
Ďalej je potreba legislatívne upraviť aplikáciu metódy
spin
off. Problém spočíva v tom, že pri diverzifikácii štát-
nych
podnikov na menšie celky sa prenášajú všetky záväzky
bývalého
štátneho podniku na novovznikajúce
subjekty, ktoré
nemajú
na začiatku zdroje, aby uhradili všetky záväzky hlav-
ne
z pracovnoprávnych vzťahov, zdravotnej
a Sociálnej pois-
ťovni,
ako i daňovým úradom. Nie je tiež
legislatívne upra-
vená
činnosť spoločnosti rizikového a v tom aj zárodkového
kapitálu.
Spoločnosti rizikového kapitálu patria
v trhových
ekonomikách
k významných faktorom stimulujúcim rozvoj ekono-
miky,
lebo financujú spoločnosť s vysokým rastovým potenciá-
lom.
Správa uvádza výhrady k legislatívnym úpravám podnika-
teľského
prostredia a k novelizovaným normám v roku 1995,
konštatujúc, že realizované zmeny neprispeli podľa
názoru
podnikateľov k
výraznejšiemu skvalitneniu
podnikateľského
prostredia.
To sú veľmi časté výhrady, ale neobsahujú nič
konkrétneho,
neviem, ako máme ako legislatívny orgán na tie-
to
návrhy a požiadavky pozitívne reagovať. Návrhy, aby výška
základného
poistenia bola rovnaká pre všetkých občanov, je
v
súčasnej etape rozvoja našej spoločnosti neakceptovateľná.
Pripomienky
k zákonu o dani z pridanej hodnoty, ako aj o ce-
nách
sú malicherné a vyplývajú z nepochopenia filozofie uve-
dených zákonov. K
pripomienkam o finančnom zaťažení
treba
uviesť, že naše
finančné zaťaženie sa blíži k európskemu
priemeru.
Podľa v správe uvedeného hodnotenia podarilo sa v pod-
state
stabilizovať počet podnikateľských subjektov. Čiže ka-
tastrofické vízie, že
po uplatnení zákona o
registračných
pokladniciach
a o zákone o cenách dôjde k prudkému poklesu
podnikateľských
subjektov, sa nekonali. Oba zákony pôsobia
pozitívne,
prispeli k tomu, že podiel ziskových subjektov sa
zvýšil
oproti 31. 12. 1995 o 10 %
oproti predchádzajúcemu
roku.
Napriek tomu, že správu hodnotím
pozitívne, domnievam
sa,
že v správe chýba riešenie nasledujúcich problémov: Chý-
ba
návrh na spracovanie dlhodobej ucelenej koncepcie rozvoja
malého a stredného
podnikania. Ja sa tu trošku líšim od
predrečníka
pána poslanca Černáka, domnievam sa, že
by mala
existovať
alebo je žiaduce vypracovať koncepciu minimálne do
roku
2010. Ďalej tam chýba projekt
nástrojov, ktorých apli-
kácia
vytvorí predpoklady na ekonomickejšiu spoluprácu vlaj-
kových
lodí našej ekonomiky s podnikmi z kategórie malých
a
stredných podnikov. Toto je zložitý
problém, ktorý sa nám
zatiaľ
nedarí riešiť, ale ktorý je vysoko rozvinutý vo všet-
kých
vyspelých trhových ekonomikách. Mali by sme skúsenosti,
ktoré
tieto ekonomiky získali, využiť aj v našich podmien-
kach.
Ďalej chýba návrh koncepcie, ako
vytvoriť predpoklady
pre
malé a stredné podnikanie
na aktívnejšie pôsobenie na
svetovom trhu, hlavne vo vývoze. Ďalej
hodnotenie úrovne
aplikácie
vedeckých poznatkov v riadení malého a stredného
podnikania.
Škoda, že v súčasnom období podceňujeme aspekt
aplikácie
vedeckých metód v riadení. Ďalej
hodnotenie účin-
nosti vzdelávania a poskytovania poradenských
služieb pre
malé
a stredné podniky. Na tieto činnosti sa vydávajú pomer-
ne rozsiahle prostriedky, ale efekt
využitia týchto pro-
striedkov nie
je v správe vyhodnotený.
Úroveň aplikácie
technického rozvoja malého a stredného podnikania
a jeho
vplyv
na štrukturálne zmeny našej ekonomiky.
Rozširujem návrhy, ktoré tu povedal pán poslanec Čer-
nák,
a žiadam, aby bolo prijaté takéto uznesenie. Starostli-
vosť
o živnostenské podnikanie, ktoré predstavuje samostatnú
zložku,
ale je najväčším objektom malého a
stredného podni-
kania,
ktoré je dodnes riadené - a treba úprimne povedať ne-
koncepčne
- ministerstvom vnútra, bola ako vnútorná zložka
malého
a stredného podnikania podriadená ministerstvu hospo-
dárstva
s tým, aby celý komplex malého a
stredného podnika-
nia
bol riadený jedným orgánom. Myslím si, že tak, ako to je
vo
svete, aj u nás by sme mali využiť túto prax, aby mini-
sterstvo
hospodárstva mohlo odborne riadiť aj živnostenské
podnikanie.
Správu akceptujem, považujem ju za dobrú a odporúčam,
aby
sme ju prijali.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Baránikovi.
Slovo má pani
poslankyňa
Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
využívam vašu prítomnosť, aby som vás
upozornila na dve
okolnosti,
ktoré pokladám za veľmi dôležité. Prvej z nich sa
správa
dotýka, druhej iba veľmi okrajovo.
Myslím, že znovu môžeme konštatovať, že
správa je dobre
pripravená,
ale z hľadiska kritického prístupu k súčasnému
stavu
malého a stredného podnikania je nedostatočná. Napriek
tomu poukazuje na hlavné nedostatky pri
podnikaní malých
a
stredných podnikateľov. Len zopakujem:
je to daňové zaťa-
ženie
v širšom slova zmysle, t. j. aj odvodové zaťaženie ma-
lých
a stredných podnikateľov, a po druhé cenová nedostup-
nosť
najmä stredno- a dlhodobých úverov.
Tohto druhého bodu
sa
chcem stručne dotknúť.
Situácia pre malé a stredné podnikanie
je trvalo zlá
a
posledný rok ukazuje, že sa ešte zhoršuje. Zaznamenávame
boom
veľkých úverov, ktoré získava možno poldruha desiatky
veľkých
podnikov. Tieto podniky odčerpávajú väčšiu časť úve-
rových
zdrojov. Tým sa celková ponuka úverových zdrojov na
trhu
ochudobňuje a malé a stredné podniky pri získavaní úve-
rov
sa dostávajú takmer do rovnakých ťažkostí ako v rokoch
predchádzajúcich.
Samozrejme, že aj cena úverov v dôsledku
tohto stúpa.
Ak
by sme sa pozreli na cenu úverov, ukazuje sa, že priemer-
ná
úroková sadzba, ktorá za roky 1994 až
po polrok 1996 po-
klesla,
zostáva vysoká. V roku 1994 dosiahla
19,7 %, v roku
1995
16,8 %, v polovici roku 1996 15,6 %. Uvedomme si, asi
akú
výnosovosť by podniky museli mať, aby si
boli schopné
požičiavať
a hradiť svoje záväzky. V II. polroku
1996 znovu
dochádza
k postupnému narastaniu
priemerných úrokových sa-
dzieb.
Okrem toho komerčné banky požadujú vysoké záruky. Vie-
me,
že často záruka presahuje 200 % požadovaného úveru. Prá-
ve
preto, aby sa čiastočne uľahčilo malému
a strednému pod-
nikaniu, vznikla
v roku 1991 Slovenská záručná
banka.
A
chcem sa dotknúť činnosti Slovenskej záručnej banky, ktorá
je
štátnym peňažným ústavom.
Banka - slovo banka asi nie je veľmi
vhodné, ale, žiaľ-
bohu,
iné zatiaľ naporúdzi nemáme - má zabezpečovať dva dru-
hy programov. Sú to po prvé záručné programy a
po druhé
príspevkové
programy. Záručné programy znamenajú, že Sloven-
ská záručná banka poskytuje záruky na úvery
diferencovane
podľa
jednotlivých druhov programov, ktorých je v súčasnosti
asi
10. Najviac poskytuje záruky do výšky asi 80-85 % úveru.
Samozrejme, keď
sa pozrieme na
požadovanú výšku záruky
200
%, tak je to podstatne menej, ale
predsa len určitá po-
moc
malému a strednému podnikaniu by tu mohla byť.
V
prípade príspevkových programov
Slovenská záručná
banka
má poskytovať príspevky, ktoré sú určitou bonifikáciou
úrokov,
čiže hradí časť úrokov k úveru malého alebo stredné-
ho
podnikateľa.
Pozrime sa na bilanciu Slovenskej
záručnej banky, aby
sme
si odpovedali na otázku, či skutočne očakávania a pro-
striedky,
ktoré sa vložili do Slovenskej záručnej
banky, sa
splnili.
Za 5 rokov existencie Slovenská záručná banka po-
skytla
na podporu malého a stredného podnikania spolu 229
záruk
vo výške 3 miliárd Sk. Priemerná výška poskytnutej zá-
ruky
na jeden podnikateľský projekt bola 2,65 milióna ročne.
Ročne
podľa toho poskytla záruky na 45 projektov.
Položme si otázku, či je to naozaj dosť. Keď sme o tom
diskutovali vo výbore,
predstavitelia Slovenskej
záručnej
banky
sa ako obvykle vyhovárali, že nie je
dostatok projek-
tov. Skôr by
som im odpovedala protiotázkou, či je z ich
strany
dostatočná ponuka, či dostatočne informujú podnika-
teľskú
sféru, a keď podnikatelia za nimi prídu, či sú ochot-
ní
kvalifikovane a s dostatočnou zodpovednosťou posúdiť pro-
jekty,
s ktorými sa na nich podnikatelia obracajú.
Druhá poznámka dotýkajúca sa činnosti
Slovenskej záruč-
nej
banky. Pôvodný zámer pri vzniku tejto banky bol poskyto-
vať
záruky a príspevky pre malé a stredné podnikanie. Po-
stupne
sa však Slovenská záručná banka začala viac a viac
orientovať
na veľké podniky a na privatizáciu. A tak za roky
1991 až 1995
poskytla 54 záruk na program veľké podniky
a
privatizácia s priemernou
výškou 20,8 mil. Sk, pričom
v
roku 1996 za prvý polrok poskytla
záruky na 4 projekty
s
priemernou výškou 37 miliónov Sk. Boli
to záruky na úvery
na
privatizáciu. Skutočne toto bol zámer
vytvorenia Sloven-
skej
záručnej banky?
Príspevkový program za roky 1991 až 1995 má takúto bi-
lanciu:
poskytla 339 príspevkov v priemernej výške 1,048 mi-
lióna
Sk. Ročne vychádza zhruba 65 príspevkov. Za 5 rokov
činnosti
poskytla menej ako 400 príspevkov.
Keď
sa však pozrieme na výsledky hospodárenia tejto
banky, ktorá bankou nie je, je štátnym peňažným ústavom,
nemôžem
sa vyhnúť označeniu, že je to
najkomerčnejšia banka
na slovenskom
peňažnom trhu. Základný kapitál Slovenskej
záručnej
banky zložilo Ministerstvo financií
Slovenskej re-
publiky a postupne
sa navýšil až na 500 miliónov Sk. Zo
štátneho rozpočtu sa
do Slovenskej záručnej banky
presúva
v
priemere okolo 400 miliónov korún
ročne, za rok 1996 táto
poslanecká snemovňa schválila 450 miliónov Sk. K
dnešnému
dňu
má Slovenská záručná banka aktíva vo výške 3,052 mld ko-
rún.
Sú to prevažne prostriedky
štátneho rozpočtu a určité
výnosy
Slovenskej záručnej banky.
Keď
sa pozrieme na štruktúru týchto výnosov, rýchlo
zistíme,
že viac ako 87 % z výnosov Slovenskej záručnej ban-
ky
sú úrokové výnosy z termínovaných vkladov aktív, ktoré
ukladá Slovenská záručná banka do iných
komerčných bánk.
Mohli
by sme to teda zjednodušene, ale
nie veľmi ďaleko od
pravdy povedať, že
Slovenská záručná banka
prevažne žije
z
toho, že ukladá zdroje zo štátneho rozpočtu na termínované
účty
bánk. My, Národná rada Slovenskej republiky, ktorá je
zodpovedná
za nakladanie s prostriedkami štátneho
rozpočtu,
by
mala zbystriť pozornosť a požadovať, aby Slovenská záruč-
ná banka pravidelne predkladala bilanciu
svojej činnosti,
majetkovú
bilanciu a výsledovku, ak už nie parlamentu ako
celku,
tak minimálne výboru pre rozpočet, financie a menu.
Nechcela by som obviňovať z
nedostatkov len Slovenskú
záručnú
banku, ale predovšetkým zakladateľa,
ktorý má vyko-
návať
zo zákona aj štátny dozor, t. j. ministerstvo finan-
cií.
Ministerstvo financií nepripravilo a dodnes nemá krité-
riá
hodnotenia Slovenskej záručnej banky, neupravilo podrob-
ne
činnosť Slovenskej záručnej banky, napríklad nakladanie
s
aktívami atď. Aby sme mali predstavu o
tom, keď som hovo-
rila, že je
to najkomerčnejšia banka,
uvediem ešte jeden
a
posledný údaj. K 31. 12. 1995 Slovenská záručná banka mala
zisk
432 miliónov korún pred zdanením pri
aktívach, ktorých
úroveň som už
uviedla. Ak porovnávame
tento zisk s dvoma
najúspešnejšími bankami na
slovenskom peňažnom trhu, a to
s
Tatrabankou a ING bankou, je to zisk zhruba asi šesťnásob-
ne
väčší. Myslím, že to komentár už nepotrebuje.
Druhá poznámka, ktorú vám chcem
adresovať, pán minis-
ter,
je veľmi krátka a týka sa
pripravovaného zákona o Živ-
nostenskej
komore. Nedávno sme vo výboroch mali
možnosť po-
sudzovať
zásady zákona o Živnostenskej komore. Zhodli sme sa
s
predkladateľom, že je veľmi potrebné,
aby členstvo v Živ-
nostenskej
komore bolo zo zákona povinným členstvom. Zdôvod-
ňovali
sme to tým, že Živnostenská komora, ak má plniť svoje
funkcie, predovšetkým na začiatku bude potrebovať značné
zdroje, ktoré nezíska zo štátneho rozpočtu.
Aj keď došlo
k
istému poklesu živnostníkov - nechcem
analyzovať dôvody
tohto poklesu, za
minulý rok predstavoval
priemerny počet
živnostníkov
na Slovensku 248 tisíc. Ak by každý z
nich za-
platil
len 100 korún ročne, je to suma, ktorá skutočne stačí
pokryť
náklady Živnostenskej komory v rozbehu tak, že sa vy-
baví
a pripraví sa na efektívnu činnosť na nasledujúce roky.
Chcela by som požiadať svojich vážených
kolegov a kole-
gyne
z vládnej koalície: Keď budeme tento
zákon prerokúvať,
vráťte sa v
pamäti k dnešnému dňu, keď rokujeme o správe
o
stave malého a stredného podnikania, a podporte
návrh,
ktorí ste,
žiaľ, nepodporili vo
výboroch, aby členstvo
v
Živnostenskej komore bolo povinné. A to i napriek tomu, že
nie
tak dávno ste schválili nepovinné
členstvo v Slovenskej
obchodnej a
priemyselnej komore. Keďže
mi ide skutočne
o
podporu živnostenského stavu, nebudem
prudérna a nebudem
požadovať, aby tu
boli rovnaké podmienky pre
Živnostenskú
komoru
a Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, nemám ďalšiu prihlášku do
rozpravy.
Hlási sa ešte priamo pán poslanec
Langoš. Nech sa
páči.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy a páni,
pred rokom som vyjadril istú skepsu
voči záujmu vlády
skutočne podporovať rozvoj malého a stredného
podnikania.
Prešiel
rok a opäť v novembri vláda predložila parlamentu,
tak
ako vlani, správu o stave a
rozvoji malého a stredného
podnikania
za rok 1995, teda za minulý rok, po jedenástich
mesiacoch
roku 1996. Toto je jeden z dôkazov, že pohľad vlá-
dy
je upnutý úplne inde, že vláda
nemá záujem v tejto dobe
a
v tejto situácii malé a
stredné podnikanie podporovať.
Ani
jedno z opatrení, ktoré vláda oznámila parlamentu vlani,
v
novembri 1995, vláda nesplnila.
Za
posledný rok boli schválené týmto parlamentom tri
zákony,
ktoré sa nejakým spôsobom týkajú malého
a stredného
podnikania.
Bol to nekonkrétny zákon o štátnej podpore malé-
ho
a stredného podnikania, ktorý utvára možnosť podporovať
ktorýkoľvek
z podnikov do 500 zamestnancov a výhradné právo-
moci
zveruje ministerstvu hospodárstva. Takéto podniky, pod-
niky
s 500 zamestnancami, už presahujú rámec vrstvy živnost-
níkov a
malých a stredných
podnikov, ktoré tvoria tzv.
stredný stav. A
prosperujúci stredný stav
vytvára základ
každej
prosperujúcej trhovej ekonomiky. Práve
daňová záťaž,
vysoké
povinné odvody, ktoré majú charakter dodatočnej dane,
a
napríklad i vysoké colné záruky bránia tejto širokej vrst-
ve
v rozvoji, ktorý je vlastne základom rozvoja zamestnanos-
ti,
kvality a rýchlosti služieb a cien tovarov na spotrebnom
trhu
a nakoniec i vysokých príjmov štátneho rozpočtu.
Dvakrát bola zmenená sadzba dane z
pridanej hodnoty, čo
jediné
málo uľahčilo strednému stavu. O zákone o cenách pri-
jatom
týmto parlamentom je už hanba vôbec sa znova zmieňo-
vať.
Tento
zákon je protiústavný nie v
zmysle právnom, ale
je
v rozpore s ústavou deklarovanou
trhovou ekonomikou Slo-
venskej
republiky. Je to zákon protitrhový, jeden zo zákonov
tretej
utopickej cesty štátom riadenej ekonomiky. Ďalej sa
vláda
zaviazala do konca tohto roka navrhnúť zmenu zákona
o
sociálnom poistení, ktorý
by mal znížiť výšku odvodov
a
zmeniť samotný systém dodatočnej
dane. Ale to je dnes
všetko,
čo vieme o tomto zámere.
Vláda pripravuje návrh zákona o Živnostenskej komore,
ktorý
nielenže uberá komore živnostníkov akúkoľvek autoritu,
lebo
neupravuje prevod aspoň niektorých
právomocí zo živno-
stenských
úradov na komoru, ale neviaže členstvo ani na sym-
bolický členský
príspevok, ako napríklad navrhovala Únia
živnostníkov,
podnikateľov a roľníkov symbolicky 100 korún
ročne.
Vydáva teda komoru existenčnej závislosti od štátnych
dotácií,
a to nie je dobré.
A nakoniec v mojom krátkom vystúpení to
podstatné: Vlá-
da
uvádza ako formu podpory možnosť odpustenia dlhov alebo
možnosť
odkladu ich splatenia. Podľa odborníkov
Demokratic-
kej strany
a tiež podľa Únie živnostníkov,
podnikateľov
a
roľníkov tieto výnimky spravidla
dostávajú veľké podniky.
Aby
mala vláda možnosť dokázať opak,
navrhujem, aby Národná
rada
prijala nasledujúce uznesenie:
"Národná rada Slovenskej
republiky žiada vládu, aby do
začiatku
nasledujúcej schôdze Národnej rady predložila alebo
poskytla konkrétnu informáciu o tom,
ktorým podnikom boli
odpustené
dlhy a ktorým podnikom bola odložená splatnosť dl-
hov,
spolu s vecným odôvodnením prínosu pre ekonomiku Slo-
venskej
republiky v každom prípade udelenej výnimky."
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do
rozpravy?
(Nikto.)
Vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom druhom bode programu
za
skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Nie, ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pýtam sa spoločného spravodajcu
výborov pána
poslanca
Morica, či si žiada záverečné slovo. Nech sa páči.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som sa vyjadriť k poslednému príspevku, ktorý
mal
môj kolega pán poslanec Langoš, kde povedal, že vláda
Slovenskej
republiky dala málo na rozvoj malého a
stredného
podnikania. Povedať
málo alebo veľa
je vždy relatívne,
a
preto sa treba pozrieť, aký je podiel malého a stredného
podnikania
na tvorbe hrubého domáceho
produktu, aký je po-
diel subjektov malého a stredného podnikania
na celkovom
hrubom
obrate hospodárstva Slovenskej republiky. A tu musíme
konštatovať, že je
to približne 64 %. Ak usudzujeme, ako
krátko
trvá Slovenská republika a že za taký krátky čas sa
dosiahlo,
že subjekty malého a stredného podnikania tvoria
64
% hrubého obratu hospodárstva Slovenskej republiky, tak
ja
si myslím, na rozdiel od pána poslanca
Langoša, že je to
dosť.
Také výsledky by sa nedosiahli bez podpory štátu. Pre-
tože,
ako povedal charge dřaffaires Holandského kráľovstva
v
Slovenskej republike pán Schetlana, ani Rím nepostavili za
jeden
deň. A takisto sa nedá predpokladať,
že by sa trans-
formácia nášho hospodárstva zmenila tak rýchlo.
Takže si
myslím,
že sa nezakladá celkom na pravde to, čo
povedal pán
kolega
Langoš.
Tiež by
som sa chcel vyjadriť k
tomu, čo povedal pán
kolega Černák. Mne
až drása srdce, keď on hovorí, ako sa
zastáva
malého a stredného podnikateľa a čo všetko by sa ma-
lo
robiť pre malého a stredného podnikateľa
a žiada mini-
sterstvo
hospodárstva o veľkú podporu.
Pán kolega, čo si
spravil
ty, keď si bol ministrom hospodárstva? Keď som ťa
prosil,
aby si prijal malých a stredných podnikateľov, ktorí
sa
na mňa obracali zo Slovenskej národnej strany, obvinil si
ma,
že ich tam vozím a vodím preto, že od každého beriem de-
saťtisíckorunový
úplatok. A ty teraz vykladáš o tom, ako sa
treba
malých a stredných podnikateľov zastať. No hanba! Člo-
vek
by si o tebe myslel, že si neviem čo pre nich spravil.
A
za tvojho ministrovania si nespravil nič, ale zhola nič.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené
kolegyne a kolegyne,
pristúpime k hlasovaniu.
Prosím spoločného
spravodajcu pána poslanca
Morica, aby
uvádzal
hlasovanie. Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Moric:
Prvé
pozmeňujúce návrhy dal
pán poslanec Černák na
uznesenie
a doslova povedal, že môžu to byť dva návrhy, kto-
ré
sú pozmeňujúce alebo môžu byť doplnením pôvodného uznese-
nia
Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán kolega, ako si
želáte,
aby to bolo doplnenie, alebo aby to boli pozmeňujúce
návrhy?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nech sa páči, pán poslanec Černák, máte
slovo.
Poslanec Ľ. Černák:
Jasne som definoval, že je to
súčasť, resp. návrh na
doplnenie
uznesenia, ktoré je v správe navrhnuté.
To zname-
ná,
že ostane tam časť berie na
vedomie správu a potom som
odporúčal
doplniť ďalšie dve časti.
To, pán kolega, aké ste zaujali
stanovisko v záverečnom
slove,
nebudem komentovať. Bolo by to pod moju úroveň, pán
predsedajúci.
Poslanec V. Moric:
Keby si nejakú úroveň mal.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, pán poslanec, sme pri hlasovaní, už nekomentu-
jeme.
Čo navrhujete, pán spoločný spravodajca?
Poslanec V. Moric:
Navrhujem, aby sa hlasovalo o každom doplnení návrhu
pôvodného
uznesenia osobitne, pretože
nesúvisia s pôvodným
uznesením.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
A vaše stanovisko k návrhu?
Poslanec V. Moric:
Pokiaľ ide o návrh uznesení, ktoré
predložil pán posla-
nec
Černák, neodporúčam to prijať, pretože
všetko, čo pove-
dal, je v
pláne ministerstva hospodárstva,
pokiaľ som to
konzultoval
s pánom ministrom, a nie je dôvod dávať takéto
úlohy
vláde.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o
návrhu doplnenia uznesenia, ktoré
predložil pán poslanec
Černák.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec V. Moric:
Ďalší návrh na doplnenie uznesenia
predložil pán posla-
nec Baránik.
Po vzájomnom dohovore
sme trošku upravili
pôvodné
znenie, ktoré predložil, a znie takto:
"Žiada vládu
Slovenskej republiky, aby v pripravovanej novele o
živno-
stenskom
podnikaní starostlivosť o živnostenské
podnikanie,
ktoré
je súčasťou malého a stredného podnika, bola vyňatá
z
kompetencie Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky
a
začlenená ako samostatná zložka malého
a stredného podni-
kania
a bola podriadená Ministerstvu hospodárstva Slovenskej
republiky."
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, toto je zmenená dikcia, ktorá
neprešla cez
rozpravu. Myslím si,
že v takejto podobe je veľmi
ťažké
o
tom hlasovať. Navrhujem, pán poslanec, radšej stiahnuť
tento
návrh a riešiť to v iných oblastiach.
Poslanec V. Moric:
Pán poslanec, navrhujem, aby sa tento váš
návrh stiahol.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Slovo má pán poslanec Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Ďakujem pekne. Navrhujem to stiahnuť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec V. Moric:
Pokiaľ ide o návrh na uznesenie,
samostatné uznesenie
predložil pán poslanec Langoš, kde žiada vládu
Slovenskej
republiky,
aby do začiatku nasledujúcej schôdze Národnej ra-
dy
predložila - poskytla konkrétnu
informáciu o tom, ktorým
podnikom
boli odpustené dlhy a ktorým podnikom bola odložená
splatnosť
dlhov spolu s vecným odôvodneným
prínosu pre eko-
nomiku
Slovenskej republiky v každom prípade udelenej výnim-
ky.
Vzhľadom na to, že podľa môjho názoru vláda Slovenskej
republiky
nemôže vedieť o každom dlhu, ktorý má
podnik, na-
vrhujem,
aby takéto znenie nebolo prijaté.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravodajca
ho
neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
uznesenia nebol
prijatý.
Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán predsedajúci, oznamujem vám,
že ďalšie návr-
hy
na zmenu uznesenia nie sú.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Budeme teda hlasovať o návrhu uznesenia ako celku. Aké
je
vaše stanovisko k tomuto návrhu, pán
spoločný spravodaj-
ca?
Poslanec V. Moric:
Odporúčam prijať takéto uznesenie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujeme sa a vzápätí hlasujme o celkovom
návrhu
uznesenia. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča pri-
jať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky
schválila
návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky
k
správe o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a
jeho
podpore v Slovenskej republike v roku 1995.
Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca, ďakujem aj vám,
pán
minister.
Vážené kolegyne a kolegovia, vzhľadom na
to, že teraz
nasleduje neverejná
časť schôdze, vyhlasujem 10-minútovú
prestávku
na zabezpečenie miestnosti.
(Nasledovalo neverejné rokovanie k
správe o plnení
štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky za I.
polrok 1996 za
kapitoly
Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Minister-
stva vnútra Slovenskej republiky a Slovenskej
informačnej
služby.)
Šiesty deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
6. novembra 1996
___________________________________________________________
(Po skončení neverejnej časti
schôdze.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Teraz nasleduje
správa
Mandátového a imunitného
výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky o výsledku prerokovania
žiadosti o sú-
hlas
Národnej rady Slovenskej republiky na
trestné stíhanie
poslanca
Národnej rady Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač číslo 536.
Správu
Mandátového a imunitného
výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky uvedie predseda výboru pán poslanec An-
ton
Poliak. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Poslanec A. Poliak:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám vám správu Mandátového a
imunitného výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania
žiadosti
vyšetrovateľa o súhlas Národnej rady Slovenskej re-
publiky
na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Sloven-
skej
republiky Ladislava Pittnera.
Vyšetrovateľ Úradu vyšetrovania Policajného zboru Slo-
venskej
republiky Bratislava I listom zo 7. 6.
1996 predlo-
žil
Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
žiadosť o súhlas Národnej rady Slovenskej republi-
ky na trestné
stíhanie poslanca Ladislava
Pittnera podľa
čísla
IVP 234/10-04-01/1996 KK na tom
skutkovom základe, že
dňa
25. marca 1996 v Bratislave (ak vás ruším, tak povedzte,
môžete
potom vy tu hovoriť) v Športovej hale na Pasienkoch
na politickom mítingu Kresťanskodemokratického hnutia
mal
uviesť
nepravdivé výroky o spáchaní trestnej
činnosti vrch-
ného
riaditeľa Sekcie vyšetrovania a
kriminalisticko-exper-
tíznych
činností Policajného zboru Ministerstva
vnútra Slo-
venskej republiky podplukovníka Dr. Jána
Kosťova, čím mal
značnou
mierou ohroziť jeho vážnosť na verejnosti, ako aj
u
pracovníkov, ktorých riadi.
Trestné stíhanie sa začína uznesením vyšetrovateľa, ak
zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný
čin
podľa § 160 Trestného poriadku.
Vyšetrovateľ v žiadosti
o
udelenie súhlasu na trestné stíhanie
uvádza, že ide o po-
dozrenie
zo spáchania trestného činu ohovárania
podľa § 206
ods.
1 a ods. 2 Trestného zákona.
Podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky po-
slanca Národnej rady Slovenskej republiky
nemožno trestne
stíhať bez súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky. Ak
Národná
rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, stíhanie
je
navždy vylúčené.
Podľa §
40 ods. 1 písm. d) zákona
Slovenskej národnej
rady
číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej ná-
rodnej
rady v znení neskorších predpisov Mandátový a imunit-
ný výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky zisťuje, či
v
imunitných veciach sú dané
podmienky na trestné stíhanie
poslanca
Národnej rady, vykoná urýchlene nevyhnutné zisťova-
nie
a poslancovi umožní, aby sa vyjadril.
Správu o výsledku
svojich
zistení predkladá Národnej rade
Slovenskej republi-
ky.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
vykonal vo veci nevyhnutné zisťovanie a oboznámil sa
s
obsahom vyšetrovacieho spisu. Na
schôdzi 23. októbra 1996
sa
výbor oboznámil so žiadosťou vyšetrovateľa o súhlas na
trestné
stíhanie poslanca Ladislava Pittnera.
Výbor umožnil
poslancovi
Ladislavovi Pittnerovi, aby sa k veci vyjadril,
a
to jeho pozvaním na schôdzu výboru dňa 23. októbra 1996.
K
žiadosti vyšetrovateľa pán poslanec
uviedol, že sa necíti
byť
vinný zo spáchania trestného činu.
Na základe vykonaného zisťovania Mandátový
a imunitný
výbor
Národnej rady Slovenskej republiky
zistil, že na mí-
tingu Kresťanskodemokratického hnutia dňa 25.
3. 1996 pán
poslanec
Pittner uviedol: V súvislosti s pplk. K. bola komi-
sia
oboznámená s nasledujúcimi skutočnosťami: Niekedy na jar
1995 poskytol riaditeľ Slovenskej informačnej
služby Ivan
Lexa
inšpekcii ministra vnútra Slovenskej republiky informá-
ciu
o tom, že na strednom Slovensku
legalizujú kradnuté mo-
torové
vozidlá príslušník alebo príslušníci Policajného zbo-
ru
Slovenskej republiky.
Na
prešetrenie informácie boli
určení kpt. Štefan T.
a
npor. JUDr. Iveta Č. Títo po krátkom čase zistili, že vo
viacerých
prípadoch doklady na motorové vozidlá osobne vyba-
voval
na dopravnom oddelení Okresného
vyšetrovania Policaj-
ného
zboru v Žiari nad Hronom pplk. K.,
vtedajší funkcionár
okresného
úradu vyšetrovania. Ďalším operatívnym
vyšetrova-
ním
zistili, že pplk. K. mal prijať úplatok
v sume 220 tis.
korún
za vybavovanie istých záležitostí pre páchateľa trest-
ného
činu. Vzhľadom na zistené skutočnosti
bol dňa 22. mája
1995
písomne požiadaný sudca Krajského
súdu v Banskej Bys-
trici
Dr. Jozef R. o súhlas nasadenia informačno-technických
prostriedkov,
ľudovo odposluchu. Dňa 25. mája 1995 sudca Dr.
Jozef
R. súhlas poskytol.
Odposluchom boli zistené závažné
skutočnosti k trestnej
činnosti
menovaného. Napriek týmto
skutočnostiam bol pplk.
K.
vymenovaný do vysokej funkcie v Bratislave. Až po vymeno-
vaní
bol odposluch zastavený a spis museli pracovníci in-
špekcie ministra vnútra odovzdať zástupcovi
riaditeľa in-
špekcie
ministra vnútra mjr. D. v Bratislave. Dňa 22. feb-
ruára tohto roku
bol spis pplk. K. z inšpekcie
ministra
vnútra
postúpený na Krajský úrad vyšetrovania v Banskej Bys-
trici.
Ako to však vyplýva z uznesenia
prokurátora Krajskej
prokuratúry
v Banskej Bystrici z 23. mája 1996 pod číslom
1
KN 2066/96, ktoré je súčasťou vyšetrovacieho spisu, nebolo
zistené
voči Dr. J. Kosťovi podozrenie z trestného činu.
V tejto súvislosti treba povedať, že
Mandátovému a imu-
nitnému
výboru Národnej rady neprislúcha hodnotiť sám sku-
tok ani mieru zavinenia. Týmito skutkovými
otázkami sa zao-
berajú
a posudzujú ich orgány činné v trestnom konaní a roz-
hodovať
o nich môže iba súd.
Na základe žiadosti vyšetrovateľa,
zistených skutočnos-
tí
a po vykonanom nevyhnutnom zisťovaní Mandátový a imunitný
výbor
Národnej rady Slovenskej republiky
vyjadril vo svojom
platnom
uznesení číslo 27 z 23. októbra 1996, že neodporúča,
aby
Národná rada Slovenskej republiky dala súhlas na trestné
stíhanie
poslanca. Je v záujme udržania patričnej politickej
kultúry
vo vzťahoch politických strán a hnutí,
aby sa okrem
prípadov
ťažkých zločinov vždy individuálne posudzoval účel,
ktorý
by začatie trestného konania malo. Považujeme za do-
statočné
doterajšie konanie vo veci bez toho,
aby sa začalo
trestné
stíhanie.
V súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republi-
ky,
podľa § 4 písm. n) zákona Slovenskej národnej rady číslo
44/1989 Zb. o
rokovacom poriadku Slovenskej
národnej rady
v
znení neskorších predpisov súhlas na
trestné stíhanie po-
slanca dáva
Národná rada Slovenskej republiky. Navrhujem
preto, aby Národná
rada Slovenskej republiky
prijala toto
uznesenie:
Uznesenie k správe Mandátového a imunitného výboru Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky o výsledku prerokovania
žiadosti
vyšetrovateľa o súhlas Národnej rady Slovenskej re-
publiky
na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Sloven-
skej
republiky pod tlačou 536
Národná rada Slovenskej republiky v
súlade s článkom 78
ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 4
písm. n) záko-
na
Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom
poriadku
Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpi-
sov odopiera súhlas na trestné stíhanie
poslanca Národnej
rady
Slovenskej republiky Ladislava Pittnera.
V
závere, vážené pani
poslankyne, páni poslanci, vám
ďakujem
za porozumenie. Ďakujem za podporu navrhnutého uzne-
senia
a taktiež ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán predseda. Nech sa páči, zoberte si miesto
určené
pre spoločného spravodajcu výborov.
Dámy a
páni, otváram rozpravu o tomto
bode programu.
Nakoľko
som nedostal žiadnu písomnú požiadavku, pýtam sa, či
chce
niekto vystúpiť k tomuto bodu.
(Nikto.)
Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
To znamená, že
ani
pán predseda sa nemusí k ničomu vyjadrovať. Ďakujem veľ-
mi
pekne, pán predseda.
Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu
uznesenia, ako ho
predniesol
predseda mandátového a imunitného výboru poslanec
Poliak,
s tým, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade
s
článkom 71 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a podľa
§
4 písm. n) zákona o rokovacom poriadku
odopiera súhlas na
trestné
stíhanie poslanca Ladislava Pittnera.
Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali. Hlasujeme
za
to, že Národná rada Slovenskej republiky odopiera súhlas.
Hlasujeme
teda pozitívne.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 108 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej
republiky podľa
článku
78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odoprela súhlas
na
trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pána Ladislava Pittnera.
Podľa
schváleného programu pristúpime
k dvadsiatemu
štvrtému
bodu nášho rokovania.
Pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
samozrejme, že s uznaním
kvitujem vaše rozhodnutie
a
osobne chcem len povedať, že ako pred mandátovým a imunit-
ným výborom
i tu pred vami sa
osvedčujem, že necítim sa
v
tejto záležitosti vinný a naďalej si budem plniť všetky
zákonné
funkcie, ktoré som slávnostne sľúbil pri svojom sľu-
be
poslanca.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán poslanec.
Ako som
povedal, pristúpime k d v a d s i a t e m u
š
t v r t é m u bodu programu, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu ma-
jetku
v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 301 a spoločnú
správu
výborov ako tlač číslo 301a.
Za
skupinu poslancov návrh
zákona odôvodní poslanec
Ernö
Rózsa. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som v zastúpení skupiny
poslancov pove-
dal
úvodné slovo k návrhu na vydanie zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo
221/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku
v znení neskorších predpisov,
v
úplnom znení zverejnenom pod číslom
11/1994 Z. z. Dovoľte
mi,
aby som najprv uviedol zmysel a účel, ktorý sleduje sku-
pina
poslancov pri predkladaní návrhu na vydanie zákona.
Ako všetci vieme, zákon o pôde v pôvodnom znení mal na
mysli
napraviť čiastočne krivdy, ktoré nastali v uplynulom
období
voči vlastníkom poľnohospodárskeho majetku, ďalej mal
na
mysli upraviť a zladiť so zákonom vlastnícke vzťahy a na-
pokon, aby sme
podľa tohto zákona dali na správne miesto
práva
vlastníka nad právami užívateľov pozemkov.
Doterajšie zmeny zákona o pôde neriešili
problémy, kto-
ré
sa na území Slovenskej republiky dotýkajú mnohých obča-
nov,
nedal možnosť určenia povinnej osoby, nedal možnosť ur-
čenia
oprávnených osôb a taktiež spôsob odstránenia krívd,
ku
ktorým došlo. O čo vlastne ide?
Medzi bývalou československou vládou a
bývalou vládou
Maďarskej
ľudovej republiky došlo k dohode, ktorá je známa
ako
Tatranská dohoda, a k tejto dohode bol
pripojený aj do-
datkový
protokol, známy Štrbský protokol. Podľa tejto dohody
vlastníci,
ktorí mali pozemky na území bývalej Maďarskej ľu-
dovej republiky
alebo Československa v rozsahu 15 km od
štátnych
hraníc, mali možnosť tieto pozemky obrábať ako svo-
je
vlastné, úžitky z týchto pozemkov speňažiť a mali voľný
prechod
na obrábanie týchto pozemkov. K zmenám
došlo na zá-
klade
Štrbského protokolu, a to v tom zmysle, že bývalé vlá-
dy týchto štátov sa dohodli, že
majetok ležiaci na území
jedného
štátu sa stane vlastníkom toho štátu, kde majetok
leží,
a občania, ktorí sú vlastníkmi týchto pozemkov, ne-
dostali žiadne odškodné, žiadnym spôsobom nebol
zmiernený
tento
protiprávny akt vlád.
Chcel by
som preto povedať, že v
tomto návrhu sme sa
snažili
vyplniť medzeru, ktorá by pri dobrej vôli, pri poli-
tickej
vôli mohla zabezpečiť, že občanom Slovenskej republi-
ky
sa poskytne primeraná náhrada na zmiernenie následkov tak
ako
ostatným občanom nášho štátu.
Ešte predtým, než by som obsahovo vysvetlil jednotlivé
články,
prosím, aby ste prepáčili niektoré
prepisové chyby.
Ide
o zákon 229/1991 a pokiaľ ide o
"Štrbský protokol", ide
o
článok 16, nie o článok 14.
Pokiaľ
ide o jednotlivé zmeny, navrhuje sa upraviť
§
5 pôvodného zákona, ktorý sa týka určenia okruhu povinných
osôb.
V tomto prípade sme to formulovali ako povinná osoba
a
cudzí štát. I keď vláda republiky má námietky k tejto for-
mulácii,
z ďalšieho článku a ďalších častí tohto
zákona vy-
plýva, že ide
konkrétne o Maďarskú republiku, lebo túto
zmluvu
uzavreli iba Československá republika a
Maďarská ľu-
dová republika v
minulosti. Tým by sme dali možnosť, že
oprávnené
osoby sa môžu obrátiť na skutočnú povinnú osobu.
Pokiaľ ide o § 6 písm. y), ide o formuláciu právneho
titulu. V pôvodnom
zákone v § 6 sú uvedené
všetky možné
právne
tituly, ktoré dávajú možnosť oprávneným osobám uplat-
niť
si svoj nárok, ale nemožno pod tieto
právne tituly sub-
sumovať
tento prípad, lebo tu ide v podstate o "Štrbský pro-
tokol",
ktorý ako právny akt bol podnetom a príčinou odobra-
tia
majetku občanom Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o § 9a, prosím o pochopenie,
že ide o mož-
nosť -
zdôrazňujem možnosť - uplatnenia nároku zo strany
oprávnených
osôb voči pozemkovému fondu, a to preto,
lebo
majetok,
ktorý mali občania bývalej Maďarskej ľudovej repub-
liky
na území Slovenskej republiky,
prevzal československý
štát
a teraz je majetkom slovenského štátu,
čiže je možnosť
z
tohto majetku uspokojiť tieto nároky.
Pokiaľ
ide o § 11 písm. a),
prosím o pochopenie, že
vecná
reštitúcia nie je možná, vecné a naturálne uspokojenie
týchto
požiadaviek nie je možné preto, lebo
pôvodné pozemky
ležia
na území iného štátu. V tomto prípade sme chceli dopl-
niť
a dopĺňame § 11, že ide o náhradné pozemky in natura,
ak
by sme tento zákon schválili.
Pokiaľ ide o § 13 ods. 2, vzhľadom na to, že tento ná-
vrh
bol podaný ešte v novembri 1995, tam sme stanovili leho-
tu
na možnosť podávania návrhu a uplatnenie nárokov do 31.
12. 1996, teraz
je to už iluzórne, preto navrhujeme, aby
termín
bol stanovený do 31. 12. 1997.
Nechcem využívať vašu trpezlivosť, ale ešte by som ci-
toval
tri vety z dodatkového protokolu, najmä z toho dôvodu,
že
po podpísaní tejto dohody bola vytvorená zmiešaná komi-
sia,
ktorá 27. a 29. augusta 1950 v Bratislave doriešila tú-
to
otázku tak, že sa stanovilo, že vlastnícke právo k nehnu-
teľnostiam,
ktoré ležia na území vyznačenom v článku I tohto
protokolu, prechádza
na štát, v
ktorom sa nehnuteľnosti
nachádzajú,
kde ležia. Teda tento majetok je teraz vo vlast-
níctve slovenského
štátu. Z dôvodu prechodu vlastníckeho
práva
nie je ani jeden štát povinný druhému štátu poskytovať
náhradu.
Čítam to preto, ak by boli obavy, že ak Slovenská
republika
zmierni následky spáchaných krívd, mohla by aj Ma-
ďarská
republika uplatňovať nejaké recipročné nároky. Nie je
to
tak, lebo v zmluve bolo dohodnuté inak.
Ďalej,
vlastníci nehnuteľností, ktorí
sú príslušníkmi
druhého
štátu, nemôžu z dôvodov prechodu vlastníckych práv
vzniesť žiadne nároky z akéhokoľvek právneho
titulu voči
štátu,
na území ktorého nehnuteľnosť leží.
Teda, ak by nie-
kto
mal predstavu, že občania terajšej Maďarskej republiky
by
uplatňovali nejaký nárok voči slovenskému štátu, nepri-
chádza to do úvahy, lebo podľa elementárnej zásady
"pacta
sunt
servanda" nemožno túto zásadu porušiť.
Toľko
na vysvetlenie jednotlivých ustanovení zmien.
A
na záver by som prosil všetkých poslancov bez ohľadu na
politickú
príslušnosť o podporu, pretože tu ide v podstate
o
pomoc občanom Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem
pánu poslancovi Rózsovi.
Prosím spoločného
spravodajcu
výborov poslanca Zoltána Borosa, aby podal sprá-
vu
o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej
rady
Slovenskej republiky.
Poslanec Z. Boros:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám predložil
spoločnú správu výbo-
rov
Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokova-
nia
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 221/1991 Zb. o úprave
vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu ma-
jetku
v znení neskorších predpisov. Je to tlač 301.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 221/1991 Zb. o úprave
vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu ma-
jetku
v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národ-
nej rady
Slovenskej republiky rozhodnutím
číslo 685 zo
4.
decembra 1995 na prerokovanie
Ústavnoprávnemu výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej
rady Slo-
venskej
republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu
a
národnosti a Zahraničnému výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky
na prerokovanie po získaní stanoviska vlády Slo-
venskej
republiky.
Súčasne určil ako príslušný Výbor
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre pôdohospodárstvo na skoordinovanie stano-
vísk
výborov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že sa
skoordinované
stanoviská výborov premietnu v spoločnej sprá-
ve
výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Všetky určené výbory Národnej rady
Slovenskej republiky
prerokovali
návrh zákona a neprijali k nemu
uznesenie, lebo
podľa § 48
ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo
44/1989 Zb. o
rokovacom poriadku Slovenskej
národnej rady
v
znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpo-
lovičná
väčšina všetkých členov príslušných výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky. Okrem toho ani v jednom výbore
Národnej
rady, ktoré prerokovali predmetný návrh, nebol pri-
jatý
žiadny pozmeňujúci návrh. Tie môžu byť podané v rámci
rozpravy.
Hneď vás chcem úctivo požiadať, aby ste svoje prí-
padné
pozmeňujúce návrhy podávali písomne.
Predložený návrh ako spoločný
spravodajca odporúčam
prijať.
Prosím vás, pán predsedajúci, o otvorenie rozpravy, do
ktorej
sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem.
Dámy a páni, otváram rozpravu o
dvadsiatom štvrtom bode
nášho
programu. Nedostal som žiadne písomné prihlášky. Teraz
sa
o slovo prihlásil pán spoločný spravodajca. Nech sa páči,
pán
kolega, máte slovo.
Poslanec Z. Boros:
Ďakujem pekne.
Vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som sa pokúsil
vysvetliť takú stránku
predloženého
poslaneckého návrhu, ktorá je možno
menej per-
traktovaná,
resp. skrýva v sebe možnosti rôzneho vysvetľova-
nia.
Prerokúvaný poslanecký návrh celkom
logicky a odôvodne-
ne
vychádza zo zásady umožniť všetkým občanom bez rozdielu
odškodnenie za spôsobené krivdy v období od 25. februára
1948
do roku 1989. Je to v plnom a prirodzenom súlade s kom-
plexom
reštitučných zákonov prijímaných postupne bývalým Fe-
derálnym
zhromaždením ČSFR, zároveň
národnými radami a ná-
sledne
potom aj Národnou radou Slovenskej republiky.
K prebiehajúcej demokratickej
transformácii celého spo-
ločenského a politického života určite organicky
patrí aj
odškodňovanie
krívd spôsobených totalitným režimom. Predmet-
ná
krivda spadá do rozhodujúceho obdobia,
na ktoré sa vzťa-
hujú príslušné
právne predpisy o
zmiernení majetkových
krívd.
Z tohto titulu, myslím si, je prvým a
neoddiskutova-
teľným
aspektom oprávnenosť nároku
postihnutých občanov na
aspoň
čiastočné zmiernenie majetkovej ujmy,
ku ktorej došlo
dohodou
dvoch štátov v neprospech tretej strany. A tú po-
stihnutú
tretiu stranu predstavovali a
predstavujú súkromní
vlastníci,
občania Slovenskej republiky. Takéto
konanie po-
rušujúce zásady medzinárodného práva si
mohli dovoliť iba
štáty
s totalitným zriadením. Toto označenie sa, samozrejme,
vzťahuje
v rovnakej miere na vtedajšie
Československo aj na
Maďarskú
ľudovú republiku. V tomto sa určite nerozchádzame.
Domnievam sa, že z uvedených príčin je
úplne zrejmý
a
logický nárok na odškodnenie aj tejto nepočetnej skupiny
postihnutých,
o ktorej poslanecký návrh hovorí.
Vážené kolegyne a kolegovia, vláda
Slovenskej republiky
vo svojom stanovisku vyslovuje nesúhlas s
návrhom. Pritom
argumentuje, že, citujem, "nejde teda o prípady, kde by
k
majetkovej krivde došlo v dôsledku
platnosti alebo použi-
tia
niektorých právnych predpisov". A
práve v tomto bode si
dovoľujem
polemizovať s výrokom vlády. Podľa mňa
je tu mož-
nosť
kladného posúdenia a uznania
oprávnenosti odškodnenia,
a
to nielen z hľadiska politického,
ale aj právneho. Prečo
si to myslím?
Pretože v článku XVI Dôverného dodatkového
protokolu
išlo o také rámcové znenie ustanovenia, ktoré bolo
vykonávané
vnútroštátne, podčiarkujem vnútroštátne. Jednodu-
cho
povedané, zrušenie vlastníctva
fyzických a právnických
osôb
k dotyčným nehnuteľnostiam nebolo teda spôsobené samot-
nou medzinárodnou zmluvou, ale vnútroštátnymi opatreniami
oboch štátov. Ergo, ich zákonnosť treba
posudzovať podľa
právneho
poriadku dotyčného štátu. V našom prípade to zname-
ná
možnosť právneho riešenia
parlamentom resp. vládou Slo-
venskej republiky
ako nástupcu československého štátu so
všetkými
jeho záväzkami.
K takémuto riešeniu nabáda aj ďalší moment, a síce, že
dotyčné
ustanovenie Dôverného dodatkového
protokolu, ako aj
jeho
ostatné ustanovenia k Štrbskému
protokolu, boli už vy-
konané,
a tak medzinárodná zmluva, ktorú Štrbský protokol
a
Dôverný dodatkový protokol k nemu predstavujú, vlastne za-
nikli
splnením.
Vážená Národná rada,
vážené kolegyne a kolegovia,
myslím si, že táto skutočnosť otvára
dvere reštitúcii
aj
bez nutnosti revízie samotnej medzinárodnej dohody. Do-
mnievam
sa, že sú to hľadiská hodné na
zváženie zo strany
ctenej Národnej rady, ako aj neprítomnej vlády
Slovenskej
republiky.
Na záver by som ešte rád zdôraznil,
predtým, než by sme
náhodou skĺzli do
sem nepatriacej polemiky, myslím
národ-
nostnej,
že ide o výsostne občiansky, nie národný problém,
ide
o nápravu krivdy, keď dva štáty
uzavreli dohodu na úkor
súkromných
vlastníkov. Ide o reštitúciu diskriminovaných fy-
zických
osôb vo veľmi obmedzenom rozsahu a nevytvára to žia-
den
precedens, iba chce doplniť medzeru v sieti reštitučných
zákonov.
Vážené
kolegyne, kolegovia, som
presvedčený, že
s
trochou politickej vôle sú dané všetky legislatívne mož-
nosti
tento problém k spokojnosti doriešiť. Bolo by to záro-
veň
aj jasným signálom dôsledne transformujúcej sa spoloč-
nosti
s konzekventným parlamentom i vládou.
Ďakujem za vaše pochopenie.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pýtam sa, či sa ešte niekto
hlási do rozpravy.
S
faktickou poznámkou pani Rusnáková. Nech sa páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, chcem len poprosiť, aby
pred závereč-
ným
hlasovaním bola 15-minútová prestávka.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predsedajúci, pripájame sa za klub
KDH.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia,
vážené kolegyne,
dovoľte
mi, aby som doplnil argumentáciu ctených po-
slancov
pána Rózsu a pána Borosa. Chcel by som dodať, že na-
vrhovaná
novelizácia zákona číslo 229/1991 Zb. zmierňuje iba
niektoré
krivdy, pretože si uvedomujeme, že všeobecná rešti-
túcia
v týchto prípadoch je nemožná, ba aj
nereálna. Pritom
naša
snaha doposiaľ vychádzala z
presvedčenia, že takú zlo-
žitú otázku s
medzinárodnými aspektmi dokážu
vyriešiť len
vlády.
Viackrát sme interpelovali vlády, najprv Českej a Slo-
venskej
Federatívnej Republiky, potom
vládu Slovenskej re-
publiky,
aby vo svojej kompetencii riešili odškodnenie obča-
nov
Slovenskej republiky, ktorým na základe tzv. Štrbského
protokolu
boli vyvlastnené nehnuteľnosti v Maďarsku. Ale ako
uviedol
minister pôdohospodárstva Slovenskej
republiky Ing.
Peter
Baco vo svojej odpovedi na moju interpeláciu zo dňa
31.
3. 1995, samostatná zmluva neriešila otázku vyrovnania
vlastníctva
občanov. Právna úprava na riešenie
tejto otázky
v
Československej republike prijatá
nebola a nebola zahrnu-
tá
ani do reštitučných procesov prijatých
neskôr. Podľa do-
terajších
právnych predpisov reštitučné nároky v týchto prí-
padoch
sa nepriznávajú, lebo nie sú uvedené v zákone číslo
229.
Ak by táto otázka mala byť riešená v
Slovenskej repub-
like,
potom by sa musel novým zákonom alebo novelou zákona
číslo
229/1991 Zb. rozšíriť titul o reštitučné nároky.
Páni kolegovia, práve toto sa stalo. Ako
predkladatelia
návrhu
zákona sme sa stotožnili so stanoviskom pána ministra
pôdohospodárstva
Slovenskej republiky a nami predkladaný ná-
vrh
novelizuje dotyčný zákon s cieľom
rozšíriť titul o reš-
titučné
nároky.
Na základe nášho zistenia odškodnenie by
sa týkalo pri-
bližne
1 500 oprávnených osôb, ktorí by si
mohli uplatniť
nárok
na finančné odškodnenie vo výške približne 15 mil. Sk,
alebo
3 200 ha poľnohospodárskej pôdy - na východnom Sloven-
sku
2 100, na strednom Slovensku 668 a na západnom Slovensku
približne
397 ha.
Chcel
by som pritom poukázať na fakt,
že na základe
tzv.
Štrbského protokolu aj náš štát získal pozemky maďar-
ských
občanov, ktoré sa nachádzajú na našom území prevažne
v
pôsobnosti Slovenského pozemkového
fondu. V súvislosti
s
inými štátmi podobná kuriózna situácia
sa vytvorila aj na
slovensko-poľských
hraniciach. Pričlenením oravských a spiš-
ských
pôvodne slovenských obcí do Poľska aj
mnohé poľnohos-
podárske a lesné
pozemky vo vlastníctve
našich, resp. už
poľských
občanov sa v rámci vytvárania nových
štátnych hra-
níc
ocitli v roku 1920 na území iného štátu. Ako som to zis-
til počas
poslaneckého prieskumu na
severnom Spiši, tu
vlastnícke
vzťahy neboli umelo prerušené a vlastníci tie po-
zemky
dodnes môžu slobodne užívať a voľne nimi disponovať.
Je
im umožnený bezproblémový priechod cez štátne hranice pri
obrábaní
týchto pozemkov i pri zvážaní úrody.
V Legislatívnej rade vlády počas
prerokúvania tohto ná-
vrhu
zákona podpredsedníčka vlády Slovenskej
republiky pani
Katarína
Tóthová ma ako predkladateľa
upozornila, že nemáme
presný
a oficiálny prehľad o vyvlastnených
nehnuteľnostiach
v
Maďarskej republike. Ako som analyzoval
súčasnú situáciu,
dospel
som k tomu záveru, že len vlády
Slovenskej republiky
a
Maďarskej republiky majú
k dispozícii potrebné údaje.
Z
toho dôvodu mi dovoľte, aby som predložil návrh na uznese-
nie
Národnej rady.
"Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slo-
venskej
republiky, aby spoločne s vládou Maďarskej republiky
vypracovali
inventár nehnuteľností, ktoré na
základe článku
XVI
Dôverného dodatkového protokolu k protokolu uzavretému
medzi
Československou republikou a
Maďarskou republikou na
Štrbskom
Plese dňa 25. júla 1949 o konečnej úprave niekto-
rých
nerozriešených finančných a hospodárskych otázok boli
slovenským
občanom vyvlastnené v Maďarskej republike."
Vážená Národná rada, ako to vyplýva zo
stanoviska Le-
gislatívnej
rady vlády Slovenskej republiky, danou problema-
tikou
sa už zaoberali aj vlády
Československej socialistic-
kej republiky a
Maďarskej ľudovej republiky.
Problematika
možného ukončenia
protokolu medzi vládami Československa
a
Maďarska o úprave niektorých
majetkovoprávnych otázok tý-
kajúcich
sa nehnuteľného majetku, teda aj
vyvlastnených po-
zemkov, bola aktuálna už v druhej polovici
sedemdesiatych
rokov.
Neskoršie, v rokoch 1985 až 1987,
prebehlo rozsiahle
zisťovanie
o právnom a skutkovom stave
nehnuteľností maďar-
ských občanov v
Československej
socialistickej republike
a
československých občanov v Maďarskej
ľudovej republike.
Vláda Slovenskej
socialistickej republiky dňa 27. apríla
1988 prijala uznesenie číslo 113, ktorým
vyslovila súhlas
s
dojednaním Dohody medzi vládou Československej socialis-
tickej republiky a
Maďarskej ľudovej republiky o
ukončení
vykonávania
protokolu a o úprave niektorých majetkových otá-
zok
týkajúcich sa nehnuteľného majetku. Vývoj udalostí zrej-
me
začatý postup prác prerušil na oboch zmluvných stranách.
V prípade, keď Národná rada neodobrí náš
návrh, odporú-
čal
by som, aby Národná rada Slovenskej republiky vyzvala
vládu
Slovenskej republiky, aby s cieľom odškodniť dotknu-
tých
občanov Slovenskej republiky
pokračovala už v začatom
rokovaní.
Navrhujem text uznesenia:
"Národná rada Slovenskej republiky
vychádzajúc zo snahy
odškodniť občanov Slovenskej republiky, ktorým na
základe
článku
XVI Dôverného dodatkového protokolu, protokolu uza-
vretého
medzi Československou republikou a
Maďarskou repub-
likou
na Štrbskom Plese dňa 25. júla 1949 o
konečnej úprave
niektorých
nerozriešených finančných a
hospodárskych otázok
boli
vyvlastnené nehnuteľnosti v Maďarskej
republike, odpo-
rúča
vláde Slovenskej republiky, aby
pokračovala v už zača-
tom rokovaní
o Dohode medzi
vládou Slovenskej republiky
a
Maďarskej republiky o
ukončení vykonávania protokolu
o
úprave niektorých
majetkovoprávnych otázok týkajúcich sa
nehnuteľného
majetku."
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
aj
Ministerstvo pôdohospodárstva
Slovenskej republiky
vo
svojej odpovedi zo dňa 14. 1. 1994 na žiadosť jedného bý-
valého
majiteľa Pavla Vraštiaka z Moldavy nad Bodvou považu-
je
za opodstatnené a odporúča, citujem z
listu: "Vážený pán
Vraštiak, prijmite v
závere odporúčanie, aby ste problém
náhradného
pozemku riešili návrhom alebo žiadosťou novelizo-
vať
zákon číslo 229/1991 Zb. Doplnenie zákona o pôde je mož-
né
dosiahnuť s poslancami vášho regiónu,
ktorým problém vy-
svetlíte
a požiadate ich o pomoc. Predpokladáme, že vaša ob-
jektívna
požiadavka bude spravodlivo vyriešená."
Vážené kolegyne, kolegovia, návrh sme podali, a či po-
žiadavka
pána Vraštiaka bude spravodlivo vyriešená, závisí
len
od nás.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do
rozpravy?
(Nikto.)
Ak nie,
vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom
štvrtom bode
nášho
programu za skončenú. Pán poslanec, chcete sa vyjadriť
k
rozprave?
Poslanec E. Rózsa:
Nie.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem veľmi pekne. Keďže si spoločný spravodajca ne-
želá
záverečné slovo, ani pán Rózsa, mali by sme pristúpiť
k
hlasovaniu, ale tak, ako sme sa dohodli, pred hlasovaním
bude
15-minútová prestávka. (Hlasy v sále,
že až pred záve-
rečným
hlasovaním.) Bolo povedané pred
hlasovaním, nie pred
záverečným hlasovaním.
Priatelia, túto schôdzu vediem ja
a
bol by som rád, keby ste boli ticho. Ak niečo máte, môžete
sa
prihlásiť.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Stretneme sa o 10.25
hodine.
Pán kolega Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, chcem sa spýtať, či by ste túto pre-
stávku nemohli
využiť na stretnutie
s predsedami klubov
ohľadne
voľby televíznej rady a rozhlasovej rady.
Podpredseda NR SR M. Andel:
V poriadku, stretneme sa v miestnosti
Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky pre vzdelanie,
vedu, kultúru
a
šport. Prosil by som predsedov poslaneckých klubov, aby sa
počas
tejto prestávky dostavili do rokovacej
miestnosti vý-
boru
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Ďakujem.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, budeme pokračovať v
rokovaní.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlaso-
vanie
v zmysle spoločnej správy, ako i výsledkov rozpravy.
Prosím
tichšie, dámy a páni, ďakujem vám.
Poslanec Z. Boros:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia,
k predloženému poslaneckému návrhu zákona, vlastne no-
velizácii zákona číslo 229/1991 Zb., v rozprave vystúpili
dvaja poslanci. Pozmeňujúci návrh neodznel ani jeden, ale
boli
podané dva návrhy uznesenia, o ktorých by sme mali hla-
sovať
po hlasovaní o návrhu ako celku. Keďže neodznela žiad-
na
vecná konkrétna pripomienka, môžeme
pristúpiť k hlasova-
niu
o návrhu zákona ako celku. Ako spoločný
spravodajca od-
porúčam
návrh prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a
budeme hlasovať o
zákone ako celku
v intenciách vystúpenia
pána spoločného
spravodajcu.
Prosím, prezentujme sa a zároveň
hlasujme.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 23 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Konštatujem, že sme neschválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
číslo
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov
k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
pred-
pisov.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec Z. Boros:
V rozprave vystúpil pán poslanec
Köteles a podal dva
návrhy
na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, kto-
ré
si dovolím prečítať. Prvý návrh na uznesenie
znie takto:
"Národná
rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej
republiky,
aby spoločne s vládou Maďarskej
republiky vypra-
covali
inventár nehnuteľností, ktoré na základe článku XVI
Dôverného
dodatkového protokolu k Protokolu uzavretému medzi
Československou
republikou a Maďarskou republikou na Štrb-
skom
Plese dňa 25. júla 1949 o konečnej úprave niektorých
nerozriešených
finančných a hospodárskych otázok boli slo-
venským
občanom vyvlastnené v Maďarskej republike." Tak znel
prvý
návrh na uznesenie.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o prvom
návrhu
uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Köteles.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme prvý návrh na
uznesenie pána po-
slanca
Kötelesa neprijali.
Nech sa páči, pán kolega.
Poslanec Z. Boros:
Dovoľte mi, aby som predniesol druhý
návrh na uznesenie
pána
poslanca Kötelesa, ktorý znie: "Národná rada Slovenskej
republiky,
vychádzajúc zo snahy odškodniť občanov Slovenskej
republiky,
ktorým na základe článku XVI Dôverného dodatkové-
ho protokolu k
Protokolu uzavretého medzi
Československou
republikou a Maďarskou
republikou na Štrbskom Plese dňa
25. júla 1949
o konečnej úprave niektorých
nerozriešených
finančných
a hospodárskych otázok boli vyvlastnené nehnuteľ-
nosti
v Maďarskej republike, odporúča vláde Slovenskej re-
publiky,
aby pokračovala v už začatom rokovaní o
Dohode me-
dzi vládou
Slovenskej republiky a
Maďarskej republiky
o
ukončení vykonávania protokolu o úprave
niektorých majet-
kovoprávnych otázok
týkajúcich sa nehnuteľného majetku."
Takto
znel druhý návrh na uznesenie pána poslanca Kötelesa.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme o druhom
návrhu
na uznesenie pána poslanca Kötelesa.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Konštatujem, že ani tento návrh na uznesenie, ktorý
predložil
pán poslanec Köteles, sme neprijali.
Dámy a
páni, skôr ako prejdeme k
dvadsiatemu piatemu
bodu
nášho rokovania, pred prestávkou som ohlásil stretnutie
predsedov jednotlivých poslaneckých klubov k
problematike
doplnenia
mediálnych rád. Keďže z rôznych dôvodov sa nemohli
všetci predsedovia
klubov na tomto
stretnutí zúčastniť,
vlastne
sme nerokovali, preto by som vás chcel
všetkých po-
žiadať,
aby sme sa stretli o 14.00 hodine opäť v rokovacej
miestnosti
výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Pro-
sím
vás, buďte takí dobrí, stretnime sa tam, keďže to žiada-
jú
viaceré kluby, aby sme prišli k nejakým záverom, alebo
neprišli
k nijakým záverom, ale aby sme si
povedali svoje
názory
na túto problematiku.
Ďakujem za pochopenie.
Ď a l š í m bodom rokovania je
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
ochrane nefajčiarov.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 249 a spoločnú správu
výborov
ako tlač číslo 249a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní poslanec An-
ton
Juriš. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
návrh zákona na ochranu nefajčiarov je
podaný v septem-
bri
1995, čiže jeho prerokúvanie mešká jeden rok. Momentálne
prerokúvame
tlače okolo čísla 500, toto je číslo 249, čiže
to
je presná polovička.
Prečo
takéto oneskorenie prerokúvania
návrhu? Príčin
môže
byť viacero, ale najskôr je to príčina, ktorá bola nie-
koľkokrát
publikovaná, že návrh zákona
nezohľadňuje pripra-
vovaný
návrh zákona o reklame. No a vieme, že dopredu nevie-
me
odhadnúť, čo bude v zákone o
reklame, z toho dôvodu sme
ani
nemohli tie pripomienky brať do úvahy.
Upozorňujem, že návrh nie je namierený
proti fajčiarom,
ktorí sú ohľaduplní, rešpektujú práva iných,
aby nemuseli
dýchať
vzduch znečistený tabakovým dymom proti
svojej vôli.
Inak
je to zabezpečené v šiestom oddieli ústavy, článok 44
ods.
1, ktorý hovorí, že každý má právo na priaznivé životné
prostredie.
Návrh je v súlade s Národným programom
pre pod-
poru
zdravia i opatreniami zameranými na
zlepšenie zdravot-
ného
stavu obyvateľstva. Preberali sme to nedávno pod číslom
tlače
463 a schválili sme ho.
Návrh,
ktorý sme pripravili,
samozrejme, nemohol byť
úplne
bez chýb - myslím, že také návrhy zákonov sme tu ani
príliš
nemali - okrem nejakých medzinárodných zmlúv, kde sme
odsúhlasili,
áno, s tým, že niektoré chyby, ktoré
tam boli,
sa upravili
a niektoré sú
diskutabilné, pretože nie sú
legislatívno-právne,
ale sú vecné.
Tento návrh má vo svojom obsahu zákaz
reklamy tabako-
vých
výrobkov presne tak, ako bol vládny návrh zákona o rek-
lame.
Preberal sa v júli a poslanecká snemovňa zmenila tento
článok, že
je zakázaná reklama
tabakových výrobkov len
v
rozhlase a televízii, v periodickej
tlači a na veľkoploš-
ných
reklamách.
Prečo sme navrhovali nepovoliť reklamu na tabakové vý-
robky?
Tabak a jeho konzumácia je veľmi závažným verejno-
právnym
zdravotným problémom, pretože patrí medzi rizikové
správanie
v životnom štýle obyvateľstva. Vplyv fajčenia na
zdravie
je rozsiahly a škody na zdraví
obyvateľstva sú jed-
noznačne
vysoko preukázateľné. Škodliviny z konzumácie taba-
kových
výrobkov pôsobia chronicky a
nepriaznivé následky na
organizmus
sa prejavujú často až po mnohých rokoch v prieme-
re
až po 20 až 25 rokoch. Škody, ktoré spôsobuje fajčenie,
sa
odrážajú v zlom zdravotnom stave
obyvateľstva, ale aj vo
výrazných
materiálnych a morálnych stratách.
Slovensko patrí medzi štyri krajiny Európy s najnižším
priemerným
vekom obyvateľstva. Podľa údajov Svetovej banky
je
ľudstvo ukrátené pri súčasnej spotrebe a cene tabaku asi
o
200 miliárd dolárov. Na porovnanie - rozpočet Slovenska je
asi
5 miliárd dolárov. Svetová banka
vychádza z analýzy, že
každých
1000 ton predaného tabaku prinesie síce zisk 2,6 mi-
lióna
dolárov, ale zároveň stratu 29,8 milióna dolárov. Koe-
ficient
ekonomických strát spôsobených fajčením je približne
12,
čo znamená, že z jedného dolára či
libry, marky, franku
či
koruny za zisk z predaja cigariet je
pre krajinu 12-krát
väčšia strata.
Naši zdravotnícki pracovníci vyrátali, že
napríklad
v roku 1990 zomrelo na Slovensku
predčasne na ná-
sledky
fajčenia vo veku 35 až 69 rokov 21 600
mužov a 2 700
žien,
čo predstavuje 20 % z celkovej úmrtnosti obyvateľov
všetkých
kategórií. Straty zapríčinené
ochorením, liečenie,
hospitalizácia,
práceneschopnosť, predčasné úmrtia v produk-
tívnom
veku priniesli stratu 32,5 miliardy korún ročne. Pri-
pomeňme
si, že spotrebná daň z predaja tabakových výrobkov
za
rok 1994 bola 2,62 miliardy, za rok 1995 2,68 miliardy
korún.
Sú to približne 10-krát väčšie výdavky ako zisk v po-
dobe
spotrebnej dane.
Škody z fajčenia sú aj sociálneho charakteru. V súčas-
nosti mnoho rodín
finančne sotva vychádza. Pri
priemernej
cene
25 korún za 20 cigariet pripadá na priemerného fajčiara
750
korún mesačne, čo predstavuje sumu, ktorú by každá rodi-
na
mohla použiť aj na iné účely -
kvalitnejšiu stravu pre
deti,
vzdelanie, kultúru, šport. A keď fajčia obaja rodičia,
je
to vážny postih každého rodinného rozpočtu.
Fajčiari
tiež spôsobujú svojou
nedbalosťou každoročne
množstvo požiarov s
obrovskými škodami. Za roky
1985 až
1994
zapríčinili 3 136 požiarov, čo
predstavuje 9,2 % všet-
kých požiarov. Škody materiálnej povahy boli
vyčíslené na
49
miliónov korún, ale v súvislosti s tým prišlo o život 120
ľudí.
Len si spomeňme na nedávny prípad
vojakov v Záľubici.
Niektorí
zomreli a ostatní sú trvale poznačení za egoizmus
a
nezodpovednosť fajčiara.
Myslím, že najväčšími bojovníkmi za
povolenie reklamy
na tabakové
výrobky boli pracovníci tabakového priemyslu
a
reklamných agentúr. Pokúsim sa vyjadriť
názor na niektoré
mýty
tabakového priemyslu. Účelom cigaretovej reklamy je in-
formovať zákazníkov, a nie zvyšovať počet fajčiarov. Toto
tvrdenie
je nepravdivé od základu, pretože
hlavným poslaním
reklamy
výrobkov je zvyšovať predaj a v prípade
opakovaných
predajov
- každodenná potreba - je rozhodujúca kvalita a ce-
na
a určitá zotrvačnosť konzumácie návykovej látky. Informo-
vanosť
sa môže robiť na obaloch cigariet a
vlastne je najú-
činnejšia,
pretože ich má v rukách fajčiar. Účelom reklamy
je
povzbudzovať nefajčiarov, aby
začali fajčiť, nahlodávať
predsavzatia
fajčiarov, aby prestali fajčiť, podnecovať faj-
čiarov,
aby fajčili viac alebo aby zmenili
značku cigariet.
Za
zomrelých fajčiarov potrebujú získať
nových a ešte čosi
navyše.
Ročne minimálne 10 tisíc ľudí potrebujú nahradiť no-
vými
fajčiarmi.
Reklama je súčasťou voľného trhu. A ak sú cigarety le-
gálne
predávaným tovarom, ich reklama nesmie byť zakázaná.
Celkom
to neobstojí, pretože fajčenie je osobitný druh toxi-
kománie.
Je všeobecne rozšírený jav a vieme, že prohibícia
v
tomto smere by bola komplikovaná. Spoločnosť napriek ob-
rovskej
škodlivosti ešte určitý čas s veľkou nevôľou musí
tento
zlozvyk tolerovať, ale nie
podporovať alebo robiť mu
reklamu. Veď je
hlboko nemorálne podporovať
poškodzovanie
zdravia
kohokoľvek. Zákaz reklamy nie je ešte prohibícia, čo
sa
účelovo zamieňa. Zákaz reklamy vraj nič nevyrieši. Ba vy-
rieši
a mnoho. Výsledky z vyspelých krajín sú jednoznačné.
Kto
navštívil Spojené štáty americké, ale i mnohé iné vyspe-
lé
krajiny, môže to porovnať.
Veľký vzostup spotreby cigariet v rokoch
1915 až 1945
viedol
k dramatickému rastu úmrtnosti na rakovinu pľúc mužov
až
v rokoch 1945 až 1980, pričom
spotreba cigariet po roku
1945
sa veľmi nezvyšovala. Fajčenie žien sa
rozšírilo počas
II.
svetovej vojny a prejavilo sa to až 10-násobným zvýšením
úmrtnosti
na rakovinu pľúc v deväťdesiatych
rokoch. Dnes je
rakovina
pľúc hlavnou príčinou smrti na zhubné nádory žien
v
Spojených štátoch amerických. Čiže
tabakový priemysel by
mohol
konštatovať, že čím sa viac brojí proti
tabaku, taba-
kovej
reklame, tým je väčšia úmrtnosť.
Vyložene sa ignoruje
časový posun účinku fajčenia na ľudský organizmus.
Celé
štatistiky vyrábané
tabakovým priemyslom sú
zavádzajúce
a
jednostranne účelovo produkované. Veď
im ide o kšeft. Či
nie?
Výsledkom cieľavedomej výchovy obyvateľov
je, že v Spo-
jených štátoch amerických je fajčenie na ústupe
(zníženie
asi
o 15 %) a nefajčenie sa stáva
moderným štýlom života.
Moderné
je nefajčiť. A tabakové monopoly sa
snažia presúvať
svoju
činnosť do rozvojových krajín, do
krajín bývalého so-
cialistického
tábora. Tabakové monopoly odkryli svoju takti-
ku
na sympóziu roku 1990 vo Viedni, kde
označili tieto kra-
jiny
za svoje odbytištia náhradou za zníženie trhov vo vy-
spelých
krajinách. V Českej republike je to Phillips Moris
-
77 % tabakového priemyslu, na Slovensku
100 % nemecký ma-
jiteľ
Reemstma.
Tabakový a reklamný priemysel je
ochotný prijať nezá-
väzný
etický kódex výmenou za liberálny zákon
o reklame. To
sme
spravili. Tabakový priemysel so svojimi
bohatými skúse-
nosťami
a prekrúcaním faktov, dezinformáciami svetovej ve-
rejnosti
a vymýšľaním mýtov a najrozličnejších riešení prob-
lémov,
ktoré sám spôsobuje, prišiel s novým nápadom, že tre-
ba
prijať benevolentný zákon a v jeho rámci sa sám priemysel
a
reklamné agentúry prostredníctvom
nezáväzných, tzv. etic-
kých
kódexov zaviažu k etickému správaniu. Je samozrejmé, že
jeho
dodržiavanie by bolo závislé len od
dobrej vôle samot-
ného
priemyslu. A tomu, samozrejme, v rámci voľného trhového
systému
ide len a len o zisk, nie o zdravie
ľudí. Kde tu má
miesto
nejaká etika? Bolo by od nás naivné myslieť si, že
tabakové
firmy a reklamné agentúry si postavia nejaký prísny
etický
kódex a budú sa ním riadiť. V poslednom čase sme toho
svedkami.
Môžete si všimnúť billboardy: "Mama hrá bingo, ma-
ma nehrá
bingo". Je to
pomerná zvrhlosť, pretože dieťa
v
dojčenskom veku nemôže vedieť, čo je
bingo a či mama hrá,
alebo
nehrá. A to je vraj etický kódex reklamných agentúr.
Najlepším dôkazom je to, že v nedávnom čase platné zá-
kony
zakazujúce tabakovú reklamu boli neustále porušované,
a
dokonca tabakový priemysel vyčlenil na to v rozpočte fondy
aj
na pokuty. Takže reklama, aj keď
bola zakázaná, bola na
každom
kroku. Čiže vedome porušovali zákony, a nie nejaký
samoregulovateľný
etický kódex.
Zákaz reklamy tabaku tvrdo
postihuje slovenský šport.
Tu
sa skrýva niekoľko paradoxov. Športovaním máme utužovať
zdravie.
Samotný šport má viesť k zdravému
životnému štýlu,
pokiaľ
to nie je šport, len hry pre ľud a
veľký biznis. Vý-
sledky
prieskumov v Austrálii, v Nórsku, vo
Veľkej Británii
a
v iných krajinách preukázali, že najmä reklama prostred-
níctvom
športu pôsobí mimoriadne účinne na deti, lebo evoku-
je
u detí obdiv rýchlosti, šikovnosti,
napätia, súťaživosti
a
rizika. Deti nielen ako televízni diváci, ale aj ako pria-
mi
účastníci športových podujatí si veľmi
dobre zapamätajú,
ktoré
značky cigariet sponzoruje ten-ktorý
druh športu. De-
saťročné
deti a mládež vnímajú negatívne dôsledky fajčenia
menej
výrazne ako dospelí. Mladí ľudia si menej uvedomujú
cenu
zdravia a zvlášť ich reklama stimuluje k fajčeniu pri
prejavoch
fyzickej sily vo všeobecnosti. Ďalej sa zistilo,
že
reklamu cigariet a fajčenia vnímajú mimoriadne intenzívne
tie
deti, ktoré už skúsili fajčenie. Fajčiť
u nás deti skú-
šajú
od 9 do 13 rokov a fajčiarmi sa stávajú od 13 do 16 ro-
kov
- väčšina budúcich fajčiarov. Čiže vyložene reklama býva
väčšinou
zameraná na získavanie nedospelej mládeže.
V roku 1995 Slovenský tabakový priemysel mal
hrubé trž-
by
3,90 miliardy korún za predaj tabakových výrobkov a hrubý
zisk
263,8 milióna korún, čistý zisk 122,7 milióna. Z toho
za
rok dal na sponzorovanie približne 19 miliónov. A to bolo
na
šport, na kultúru a dokonca i na
zdravotníctvo. Pamätáme
sa
na schvaľovanie štátneho rozpočtu na konci roku 1995, keď
sme
schvaľovali rozpočet na tento rok. Veď nebol problém dať
do
športu o tých 10 až 15 miliónov viac a
samotní športovci
sami
by si prerozdelili finančné
prostriedky a nemuseli by
čakať
na milodary a byť hlboko vďační a
závislí od tých, čo
poškodzujú
zdravie.
Tabakový
priemysel svojimi daňami
významnou mierou
prispieva na zdravotníctvo. Je to pravda, ale
zdravotníci
vypočítali,
že ich významná miera je len jedna desatina až
dvanástina
toho, čo tabakový priemysel narobí škôd, nehľa-
diac
na to, že všetky sa ani nedajú vyčísliť.
Napríklad keď
predčasne
zomrie matka, otec a zostanú neúplné
rodiny, utr-
pia
citové vzťahy a osoby ľudí. A to sa nedá finančne vy-
jadriť.
Mýtus sa dá jednoznačne posúdiť len čiastočne. Na-
príklad
spotrebná daň z tabaku - čísla som nedávno spomínal.
Dane z tabakového priemyslu nemôžu nahradiť
škody, ktoré
svojou
činnosťou spôsobuje.
Z hľadiska poľnohospodárstva tabakový
priemysel hovorí,
že
dáva prácu pre poľnohospodárov. Ale veď
pre tabak potre-
bujeme najkvalitnejšie pôdy. Pracovne je
to také náročné
ako
pestovanie papriky alebo rajčín. A prečo by
sme tieto
produkty
nemohli my pestovať a nemuseli ich dovážať? Takže
poľnohospodári by mali
takú istú prácu a možno aj vyššie
zisky.
Samozrejme, aj celá krajina.
Ďalší mýtus tabakového priemyslu je, že
nie je dokázaná
priama
súvislosť medzi fajčením a výskytom
rakoviny a iných
ochorení.
Toto tvrdenie je vari najväčším ignorantstvom
ne-
spočetných
lekárskych výskumov, ale i tzv. sedliackeho rozu-
mu.
Veď namiesto čistého vzduchu ťahať do pľúc dym nemôže
byť
zdraviu prospešné. Robí to len jeden živočíšny druh tej-
to planéty, vraj "človek rozumný",
človek, ktorý vymýšľa
najstrašnejšie
zbrane na ničenie svojich súkmeňovcov,
vedie
vojny na likvidáciu iných ľudí a ich pracovnej činnosti.
V
súčasnosti na svete je 36 ozbrojených
konfliktov. Človek,
ak
by sa nerobila tvrdá reštrikcia, by
prepadol drogám, kde
deštrukcia
osobnosti je rýchla, viditeľná.
Vo vyspelých krajinách nie je tabaková
reklama zakázaná
-
takisto to nie je pravda, pretože
jednoznačné konštatova-
nie
popiera sám Slovak Internacional Tabak
vo svojom propa-
gačnom
materiáli, o ktorom sme diskutovali
všetci prostred-
níctvom
výborov.
Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1990 schválila
rezolúciu, ktorá
vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali
komplexnú
politiku boja proti fajčeniu, rezolúciou nalieha
na
členské štáty, aby zvažovali legislatívne i ďalšie účinné
opatrenia v boji
proti konzumácii tabaku,
okrem iného na
elimináciu
akejkoľvek priamej alebo nepriamej propagácie ta-
baku.
Na Slovensku sme prijali Národný program podpory zdra-
via, v ktorom
medzi prioritami na podporu
a upevňovanie
zdravia
máme podporu nefajčenia. Celkove bolo vytypovaných
šesť priorít a
medzi nimi na druhom mieste je nefajčenie
obyvateľstva.
Jej cieľom je obmedziť alebo znížiť množstvo
fajčiarov
u mladých, pretože starí občania sa len
zriedkavo
dajú
na fajčenie alebo skôr prestanú fajčiť. Preto je rekla-
ma
jednoznačne zameraná na získavanie mladých nových fajčia-
rov.
Tu je hlavná príčina, prečo tento zákon bol odsúvaný.
Zákon o reklame máme prijatý. Citoval som
už § 6 písme-
no
a), kde je zakázaná reklama len v
určitých masmediálnych
prostriedkoch. Vieme, že
tento zákon nebol dokonalý, ale
vzápätí
po podaní sme návrh upravili a už
do Legislatívnej
rady
vlády išiel s pripomienkami, ktoré sme pripravili a za-
pracovali
do návrhu zákona. Rozpor bol vecný, že sme navrho-
vali,
aby jedno percento zo spotrebnej dane
išlo pre Štátny
zdravotný
ústav na osvetu proti fajčeniu. Je veľa jedno per-
cento
zo spotrebnej dane, alebo málo, keď to prináša štátu
ako
celku také vysoké škody? Vieme, že zdravotný stav obyva-
teľstva
nie je dobrý a že financie v rozpočte na zdravotníc-
tvo
tiež nemáme v takej výške, ako by sme potrebovali.
Keď
odpočítam tzv.
legislatívno-technické, gramatické
úpravy,
je 22 vecných doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov
z
Legislatívnej rady vlády, vlády a z výborov Národnej rady.
Tiež
sa pýtam, či je to veľa, alebo málo,
veď sme mali nie-
ktoré
zákony, kde bola aj stovka pozmeňujúcich a doplňujú-
cich
návrhov. A pritom je to návrh zákona, ktorý má veľmi
široký
záber. Nie je to malá novela.
Samozrejme, že v návrhu budeme musieť
zmeniť niektoré
dátumy
od účinnosti cez prijatie nejakých reštrikčných opat-
rení,
aby sa tabakový priemysel a predajcovia tabakových vý-
robkov
mohli na to pripraviť. Nechceme, aby boli hospodársky
postihnutí.
Tento návrh zákona nemá byť namierený
proti tým
fajčiarom,
ktorí sú ohľaduplní, má len zlepšiť pozíciu ne-
fajčiara,
aby sa mohol domáhať svojho zákonného práva. Tento
návrh
zákona by nemal byť posudzovaný v rámci poslaneckých
klubov
či straníckych tričiek, ale mal by to byť zákon celé-
ho
parlamentu pre občanov tejto
republiky. Preto dúfam, že
návrh
zákona podporíte.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu
výborov poslanca
Romana
Kováča, aby podal informáciu o
výsledkoch prerokova-
nia
tohto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení hostia,
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky na vydanie
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o
ochrane nefajčiarov, tlač 249, pridelil
predseda Národnej
rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 543 zo
dňa
25. septembra 1995 všetkým výborom
Národnej rady Slo-
venskej
republiky okrem Mandátového a
imunitného výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre nezlučiteľnosť funkcií
štátnych funk-
cionárov
na prerokovanie do 27. októbra 1995 s tým, že na
skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej
republiky
určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre zdravotníctvo a sociálne veci.
Súčasne určil,
aby
sa skoordinované stanoviská
výborov Národnej rady Slo-
venskej
republiky premietli do spoločnej správy.
Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky pre-
rokovali
návrh skupiny poslancov.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
prerokoval predmetný
návrh na svojej
30. a 38. schôdzi
s
tým, že s ním nesúhlasí a neodporúča ho Národnej rade Slo-
venskej
republiky schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet a menu
prerušil rokovanie o návrhu do doručenia
stanoviska
vlády Slovenskej republiky k
predmetnému návrhu.
Odporúčal
predkladateľom návrhu zákona zaoberať sa stanovis-
kom
legislatívneho odboru Kancelárie
Národnej rady Sloven-
skej republiky číslo 1614 zo dňa 17. októbra 1995 zvážiť
najmä
legislatívno-technické, ako i vecné dopracovanie tohto
návrhu
v súčinnosti s legislatívnym odborom Kancelárie Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky. Ďalej zohľadniť pri dopra-
covaní
návrhu tohto zákona i stanovisko vlády Slovenskej re-
publiky.
Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republi-
ky
návrh skupiny poslancov nezaradiť do programu 11. schôdze
Národnej
rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre pôdohospo-
dárstvo
navrhol Národnej rade Slovenskej
republiky v záujme
komplexného posúdenia
ochrany nefajčiarov a
vzhľadom na
pripravovaný vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky
o reklame prerokovať návrh skupiny poslancov až po
predložení
vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o reklame.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport konštatoval, že
predkladaný návrh zá-
kona
by mal byť kompatibilný s vládnym návrhom zákona Národ-
nej rady Slovenskej republiky o regulácii
reklamy, ktorý
podľa bodu B
uznesenia Národnej rady
Slovenskej republiky
číslo
153 z 26. júna 1995 vláda toho času pripravuje, a že
návrh zákona nie
je v súlade s legislatívnymi pravidlami
a
zaužívanou legislatívnou
technikou. Výbor pre vzdelanie,
vedu, kultúru a
šport odporučil predkladateľom
predložený
návrh
zákona vziať späť a prepracovať v zmysle pripomienok
uznesenia výboru a
opakovane ho predložiť na
legislatívne
pokračovanie.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť prerušil svoje rokovanie
pred hlasovaním o uz-
nesení,
nakoľko návrh zákona neprerokovala
vláda Slovenskej
republiky.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody neprijal uznesenie o výsledku
prerokovania návrhu
skupiny poslancov, lebo
podľa § 48
ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady
číslo 44/1989 Zb.
o
rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení ne-
skorších predpisov
nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých členov výboru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre verejnú správu,
územnú samosprávu a ná-
rodnosti,
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republi-
ky
a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci, ktorý prerokoval
predmetný návrh na
svojich 18., 19.
a 20. schôdzach výboru,
vyjadrili súhlas
s
návrhom skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky na vydanie
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o
ochrane nefajčiarov a odporučili ho
Národnej rade Sloven-
skej
republiky prerokovať a schváliť so zmenami a doplnkami.
Ďalej
je v správe uvedených 50 návrhov, zmien a doplnkov.
Toľko spoločná správa, vážený pán predsedajúci. K jed-
notlivým
návrhom sa vyslovím pri ich schvaľovaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spo-
ločného
spravodajcu výborov.
Dámy a páni, otváram rozpravu o dvadsiatom piatom bode
nášho
programu. Keďže som nedostal ani v tomto prípade žiad-
nu
písomnú požiadavku, pýtam sa, kto chce
z pánov poslancov
vystúpiť.
Pán poslanec Pokorný, nech sa páči.
Poslanec J. Pokorný:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte i mne, aby som sa veľmi
stručne prihovoril za
podporu
tohto zákona, pod ktorý sa podpísalo viac ako 60 ko-
legov
poslancov.
Fajčenie je na celom svete, tak ako
vieme, najviac roz-
šírená
toxikománia, resp. zlozvyk.
Prináša fajčiarom pocit
uspokojenia,
úľavy a pohody. U časti fajčiarov táto návyková
intoxikácia
prechádza v náruživosť, stav chronickej
otravy,
charakterizované
duševnou a telesnou závislosťou od
účinkov
jedu.
Zarážajúca pre nás je skutočnosť, že na
vzostupe faj-
čenia
sa veľkou mierou zúčastňuje aj mládež a v ostatnom ob-
dobí
najmä dievčatá. Takmer v každom reštauračnom zariadení,
ktoré
mladí ľudia s obľubou vyhľadávajú, sa fajčí. Dymová
clona
sadá na dýchacie orgány
vyvíjajúcich sa mladých ľudí
a
aj pasívni fajčiari sú tu vystavení
riziku vzniku mnohých
chorôb.
Slovenské kluby, bary, reštaurácie, kaviarne a všet-
ky
typy pohostinstiev vytvárajú predpoklady na vznik ochore-
ní.
Naše pohostinstvá sú zväčša bez
adekvátnej klimatizácie
a
kumulácia cigaretového dymu, najmä vo
večerných hodinách,
je
katastrofálna.
Čím viac
človek fajčí, tým je väčšia
pravdepodobnosť,
že
aj v budúcnosti bude viac vystavený
radu ďalších chorôb.
Nechcem
opakovať to, čo si každý fajčiar
už len na základe
vlastných pocitov musí dennodenne uvedomovať, že
fajčenie
poškodzuje
jeho zdravie. Je dokázané, že fajčenie
je jedným
z
mála definovaných a hlavných faktorov
spôsobujúcich 20 až
40
% všetkých úmrtí vo vyspelých štátoch
sveta. Fajčenie je
zodpovedné
za 90 % zhubných nádorov pľúc, za tretinu všet-
kých
nádorov, za 90 % chronických ochorení dýchacích orgá-
nov,
je príčinou 30 až 40 % ochorení srdca a
ciev. Podielom
úmrtí so vzťahom
k fajčeniu sme sa, žiaľ, aj my zaradili
medzi
vysoko vyspelé štáty na svete.
Prevažná väčšina fajčiarov u nás, podobne ako v iných
krajinách sveta,
pravdepodobne pozná zdravotné
riziká,
o
ktorých som hovoril, spojené s
fajčením. Napriek tomu im
zrejme chýba predstava o celkovej globálnejšej
závažnosti
tohto
problému. Obyvatelia vyspelých krajín
zásadne nechápu
výnimočný a rozhodujúci vplyv fajčenia na
zdravotný stav
i
skutočnosť, že fajčenie vysoko a podstatne presahuje všet-
ky
iné zdravotné riziká, ktorým je súčasne
ľudstvo vystave-
né.
Jednou
z hlavných príčin
nepochopenia zdravotných
dôsledkov fajčenia tabaku je pomerne dlhý časový
interval
medzi príčinou
a následkom. Veľkosť
rizika ochorenia na
zhubný
nádor pľúc úzko súvisí s dĺžkou fajčenia. Spomedzi
pravidelných
fajčiarov v strednom alebo staršom veku
jedin-
ci,
ktorí začali fajčiť už v mladosti, sú vystavení podstat-
ne
vyššiemu riziku ako osoby, ktoré si
fajčenie osvojili až
neskôr, v dospelom
veku. Znamená to, že
náhle rozsiahle
a
pritom pretrvávajúce stúpanie fajčenia cigariet u mladist-
vých
a najmä menej dospelého obyvateľstva sa plne prejaví až
o
niekoľko desaťročí, až táto trvale
exponovaná generácia
dosiahne
stredný vek. Je však takisto možné, že
účinok faj-
čenia
na mortalitu sa plnou mierou prejaví až
v staršom ve-
ku.
Možno preto konštatovať, že súčasné hodnoty mortality na
zhubné
nádory pľúc úzko súvisia nielen s celkovým rozsahom
fajčenia
pred 25 rokmi, ale tiež s rozsahom tohto zlozvyku
u
mládeže a najmladších skupín dospelej populácie. Snahou
predkladateľov,
o ktorých som hovoril, že ich je pomerne ve-
ľa,
nie je zakázať fajčiť, ale je
ochrániť tých, ktorí ne-
fajčia.
Dovoľte mi, aby som predložil niektoré pozmeňujúce ná-
vrhy
k prerokúvanej tlači číslo 249, a to technického cha-
rakteru,
ktoré vyplynuli z toho, že od
predloženia predkla-
dateľmi
uplynul pomerne dlhý časový úsek a
niektoré dátumy,
ktoré
sú uvedené v predloženom návrhu zákona, sú neaktuálne.
Po prvé
- v § 6 ods. 1 písmeno a) zmena dátumu od
1.
januára 1998. V odseku 2 opäť zmena
dátumu od 1. januára
1998.
Odsek 3 - na konci vety zmeniť dátum
po 1. januári
1998.
V § 16 na konci vety zmeniť dátum do 30. júna 1997.
Po druhé - v § 17 ods. 1 vypustiť text a
ostatné odseky
prečíslovať.
Po tretie - v § 18 zmeniť dátum účinnosti zákona, a to
na
nový dátum 1. január 1997.
Po štvrté - v § 13 písm. b) doterajší
text nahradiť no-
vým
textom, a to "okresné úrady (§ 3,
§ 7, odsek 3)". Ide
o
zmenu vzhľadom na prijatie zákona o novom územnosprávnom
členení
a organizácii miestnej štátnej správy.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pýtam
sa, dámy a páni, či chce
ešte niekto vystúpiť
v
rozprave. Pán poslanec Sečánsky, nech sa páči.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán predseda,
dámy a páni,
na úvod
pripomínam, že som nefajčiar a z
tohto stano-
viska
pristupujem aj k tejto problematike. Myslím si, že bo-
lo by chybou
zatvoriť oči pred fajčením ako spoločenským
zlom
a individuálnym nebezpečenstvom,
ktoré z neho vyplýva
pre
každého, kto fajčí. Ale na druhej
strane bolo by naivné
domnievať
sa, že predložený zákon o ochrane nefajčiarov túto
problematiku
vyrieši. Vieme, že v praxi veľmi často zákaz
prináša
práve opačné účinky. História to potvrdzuje.
Treba mať v úcte, že tento zákon alebo návrh tohto zá-
kona
podpísalo 64 poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky,
a preto nie je možné ho len tak odmietnuť. Ak by sme
však
o zákone hlasovali v tejto podobe, budem hlasovať proti
tomuto
zákonu, nie pre jeho filozofiu, tá je správna, nefaj-
čiarov
treba chrániť, ale zákon musí byť precizovaný, pre-
pracovaný
podľa legislatívnych pravidiel a podľa mňa treba
zohľadniť
všetky pripomienky, ktoré výbory dali k tomuto ná-
vrhu
zákona a ktoré dala aj vláda.
Zákon má, pokiaľ sa pamätám, celkove 18
paragrafov, bo-
lo
k nemu daných 50 pripomienok zo
strany výborov a asi 11
zo
strany vlády. Podľa mňa niektoré sú principálneho charak-
teru,
pre ktoré nie je možné hlasovať za tento zákon kladne.
Preto navrhujem, aby Národná rada vrátila zákon znova
gestorskému
výboru, aby spolu s predkladateľmi gestorský vý-
bor
dopracoval znenie tohto návrhu, pričom zohľadní pripo-
mienky,
ktoré boli dané zo strany výborov a zo
strany vlády
tak,
aby bol do Národnej rady predložený dobrý zákon. Toto
nie
je precedens, takéto riešenie sme
prijali už pri prero-
kúvaní rokovacieho
poriadku Národnej rady,
kde podobnou
problematikou
bol poverený ústavnoprávny výbor.
Opakujem, mám návrh vrátiť tento zákon gestorskému vý-
boru,
aby po zladení všetkých pripomienok a
po prepracovaní
bol
znova predložený do Národnej rady.
Nerád by
som bol, keby sme tú zdravú
myšlienku, ktorú
tento
zákon prináša, zabili tým, že ak budeme hlasovať o zá-
kone
v súčasnej podobe, budeme hlasovať proti.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán kolega. Hlási sa ešte niekto
do rozpravy?
(Nikto.)
Ak nie,
dámy a páni, uzatváram rozpravu
o tomto bode
nášho
rokovania.
Je to procedurálny návrh, pán Juriš? Tiež
sa chcem spý-
tať
pána Ľuba Romana, či má procedurálny návrh.
Poslanec A. Juriš:
V tom čase, keď ste sa pýtali, či sa ešte niekto hlási
do
rozpravy, pána Kováča zaujali iným a neprihlásil sa. On
má
pripravené doplňujúce návrhy, ktoré by mali byť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Je
to smola, bohužiaľ, ale ja som
sa pozeral, či sa
niekto
hlási. Videli ste, že tam bola pomerne dlhá pauza, až
potom
sa hlásil pán poslanec Roman. Takže
ma to mrzí. Sku-
točne,
nie je možnosť vrátiť sa späť.
Pán kolega, prosím, aby ste uvádzali jednotlivé návrhy,
ktoré
vzišli z rozpravy.
Skôr
ako budeme hlasovať o návrhoch, ktoré vyplynuli
z
rozpravy, resp. zo spoločnej
správy, bol tu procedurálny
návrh,
ktorý predniesol pán poslanec Sečánsky.
Dámy a páni, dám o tomto návrhu hlasovať.
Pred hlasova-
ním
by som prosil, pán kolega, keby ste návrh zopakovali.
Vlastne netreba ho
zopakovať. Pán poslanec navrhuje
tento
zákon
vrátiť späť na prerokovanie do gestorského výboru.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Poslanec R. Kováč:
Ja by som to spresnil, pretože tu nešlo len o vrátenie
na
prerokovanie, ale vrátenie na dopracovanie do gestorského
výboru.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán kolega, presne tak.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Čiže prešiel návrh pána poslanca
Sečánskeho.
S procedurálnou pripomienkou sa hlási pán
poslanec Pro-
keš.
Poslanec J. Prokeš:
Pán predsedajúci, rád by som vedel, podľa ktorého pa-
ragrafu rokovacieho poriadku má Národná
rada právo vrátiť
zákon, ktorý je
dokonca daný skupinou poslancov, niekomu
inému
na dopracovanie.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Juriš.
Poslanec A. Juriš:
Mne
ste nedali záverečné
slovo ako predkladateľovi.
Chcel
som ešte vystúpiť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Nehlásili ste sa, pán kolega.
Poslanec A. Juriš:
Ale hlásil som sa.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Hlásili ste sa, dal som vám slovo a vy ste mali proce-
durálny
návrh. Ale nepovedali ste, že chcete aj vystúpiť.
Prepáčte,
uznajte to sám.
Poslanec A. Juriš:
Nie, zase som sa hlásil a nedostal som slovo.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ale to
nie je pravda, pán kolega.
Dostali ste slovo,
povedali
ste procedurálny návrh a to bolo
všetko. V poriad-
ku,
nebudeme sa hádať. Verím, že tento zákon bude skutočne
prijatý.
Je v záujme nás všetkých, aby tento
zákon bol kva-
litne
spracovaný a aby bol opäť predložený na rokovanie. Ve-
rím,
že bez problémov prejde. Ďakujem za pochopenie.
Priatelia, keďže ďalším bodom nášho rokovania majú byť
voľby
do mediálnych rád, nakoľko sme sa dohodli, že pred tý-
mito
voľbami sa stretnú ešte predsedovia jednotlivých posla-
neckých klubov, v
tomto momente vyhlasujem
prestávku a
a
stretneme sa o 14.00 hodine. Prosil by
som predsedov klu-
bov,
keby sme sa mohli stretnúť o 13.50
hodine, teda 10 mi-
nút
pred začatím rokovania pléna Národnej rady.
Pán poslanec Juriš, nech sa páči.
Poslanec A. Juriš:
To,
čo navrhol pán
Sečánsky, sme vopred pripravili
a
každý poslanec má na lavici tzv. informáciu, kde sú zapra-
cované
všetky pozmeňujúce návrhy z
legislatívnej rady vlády
a
z vlády. Máme to...
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán kolega, poslanec dal návrh a my sme
ho schválili.
Poslanec A. Juriš:
...v tlači 249 ako pracovný materiál. Tam
je úplné zne-
nie,
tak ako bolo požadované. Preto sme to pripravili, aby
sa
to nemuselo odkladať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci ozná-
mil,
že o 14.00 hodine budeme pokračovať hlasovaním o ra-
dách.
Nie, podľa programu bude
hlasovanie o cenných papie-
roch,
tak treba prísť včas.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, budeme pokračovať v našom
rokovaní. Prosil
by
som všetkých poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnos-
ti,
aby prišli na rokovanie parlamentu.
Takisto by som pro-
sil
výbory, ktoré zasadajú, aby prerušili svoje rokovanie,
nakoľko
sme sa dohodli, že rokovania výborov budú do 14.15
hodiny.
Normu sme naplnili, teda žiadam
všetkých poslancov,
takisto aj výbory,
ktoré rokujú, aby prerušili rokovania
a
poslanci sa dostavili do parlamentu na
rokovanie o ďalšom
bode
programu.
Dámy a páni, budeme pokračovať v našom
prerušenom roko-
vaní.
Bol by som veľmi rád, keby sa všetci poslanci, ktorí
sú
mimo rokovacej miestnosti, dostavili do
rokovacej miest-
nosti
na hlasovanie. Samozrejme, to platí aj
poslancovi Mo-
ricovi
a tiež ho žiadam, aby sa dostavil na hlasovanie.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
rokovanie o návrhu poslanca
Národnej rady Slovenskej
republiky Jozefa Straňáka na vydanie zákona
Národnej rady
Slovenskej
republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo
600/1992
Zb. o cenných papieroch v znení
neskorších predpi-
sov,
a o zmene a doplnení Obchodného zákonníka (tlač číslo
494),
sme včera prerušili pred hlasovaním.
Teraz pristúpime
k
hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich ná-
vrhoch
k uvedenému návrhu zákona.
Prosím
spoločnú spravodajkyňu výborov
poslankyňu pani
Novákovú,
aby hlasovanie uvádzala v zmysle
spoločnej správy
a
výsledkov rozpravy. Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slo-
vo.
Poslankyňa I. Nováková:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich
návrhoch,
ktoré vyplynuli zo spoločnej správy pod bodmi 1 až
7,
ktoré odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a
páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pani
spoločná
spravodajkyňa odporúča tieto návrhy prijať.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tieto návrhy sme prijali.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch,
ktoré pred-
niesol pán poslanec Líška. Sú to tri pozmeňujúce návrhy,
o
ktorých odporúčam hlasovať spoločne. Prečítam ich.
V §
1 ods. 4 vložiť slová
"podielové listy uzavretých
podielových
fondov". Takže ods. 4 bude znieť: "Cenné papiere
uvedené
v ods. 1 písm. c), d) a m) podielové listy uzavre-
tých podielových
fondov a pokladničné
poukážky..." atď.
-
veta pokračuje.
Druhý
pozmeňujúci návrh pána
poslanca Líšku znie:
v
§ 11 vložiť odseky 4, 5 a 6:
"(4) S cenným papierom, ktorého podoba bola premenená
podľa
odsekov 1 a 2, nemožno verejne obchodovať, pokiaľ emi-
tent
ministerstvu nedoručí vzorový výtlačok
listinného cen-
ného
papiera spolu s označením tlačiarne, ktorá cenný papier
vytlačí,
alebo tak urobí, ale ministerstvo rozhodne, že emi-
tentom
doručený vzorový výtlačok listinného
cenného papiera
nezodpovedá
požiadavkám, ktoré naň treba klásť v zmysle § 76
ods.
2.
(5) Ak emitent nedostane do 30 dní od doručenia vzoro-
vého
výtlačku podľa odseku 4 rozhodnutie
ministerstva, pla-
tí,
že vzorový výtlačok listinného cenného papiera zodpovedá
požiadavkám,
ktoré naň treba klásť v zmysle § 76 ods. 2.
(6) Ak emitent doručí vzorový výtlačok podľa odseku 4
v
lehote kratšej ako 30 dní pred dňom premeny podoby cenného
papiera
podľa odseku 2, účinky podľa odseku 5 nenastanú skôr
ako
30 dní po tomto dni."
Tretí
pozmeňujúci návrh pána
poslanca Líšku je
viac-menej
technického charakteru - vynechať slovo "taký".
Takže
§ 71 ods. 1 znie: "(1) verejne obchodovateľný je cenný
papier,
s ktorým možno obchodovať na verejnom trhu."
Všetky tri pozmeňujúce návrhy pána
poslanca Líšku odpo-
rúčam
prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Zrejme pán kolega Líška má
poznámku. Nech sa
páči.
Poslanec S. Líška:
Ďakujem, pán predsedajúci, len to
spresním. Pani spo-
ločná
spravodajkyňa, pôvodný návrh poslanca Straňáka obsahu-
je odsek 4.
Ja navrhujem nahradiť ten odsek 4
odsekom 4
a
doplniť 4, 5.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predsedajúci, my sme tento
odsek 4 vlastne
už
zo spoločnej správy zrušili. Toto sú nové odseky 4, 5 a 6.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Áno. Ďakujem veľmi pekne.
Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Budeme
hlasovať
en bloc o návrhoch, ktoré predložil pán poslanec
Líška.
Poslankyňa I. Nováková:
Odporúčam ich prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pani poslankyňa ich odporúča prijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme návrhy pána poslanca
Líšku schváli-
li.
Poslankyňa I. Nováková:
Pán poslanec Benčík predniesol jeden pozmeňujúci návrh
vypustiť
článok II. Tento návrh odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme o návrhu
pána
poslanca Benčíka. Pani spoločná spravodajkyňa neodporú-
ča
tento návrh prijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh pána poslanca Benčíka sme
neschválili.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať
o
návrhu zákona ako celku, ktorý odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o
návrhu zákona ako
celku
v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa zároveň hlasujme. Pani spoločná
spravodajkyňa
odporúča tento návrh zákona prijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh
poslanca Národnej
rady
Slovenskej republiky Jozefa Straňáka na
vydanie zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon
číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskor-
ších
predpisov a o zmene a doplnení Obchodného zákonníka.
(Hlasy v sále.)
Priatelia, prosím pokoj. Pán kolega, sme v parlamente.
Priatelia,
ak niečo chceme, zachovajme dekórum
tohto parla-
mentu.
Pán kolega Brocka, ste bývalý minister,
správajte sa
slušne,
zachovávajte politickú kultúru. Nech sa páči, zajtra
je
všeobecná rozprava, môžete k tomu vystúpiť, nie teraz.
Dámy a páni,
ď a l š í m bodom programu je
návrh na voľbu členov Rady Slovenskej
televízie.
Návrh na
voľbu členov rady, ktorú
pripravil Výbor Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultú-
ru
a šport, ste dostali ako tlač číslo 511.
Prosím
poslankyňu Ľudmilu Muškovú,
aby návrh výboru
odôvodnila.
(Hlasy v sále.)
Priatelia, máte právo si povedať, čo si
myslíte, ale
zajtra,
keď bude všeobecná rozprava. Načo rušíme rokovanie
parlamentu
takýmto nedôstojným spôsobom? Iste, máte právo si
povedať
svoj názor, ale nie teraz. Ďakujem, priatelia.
Pani kolegyňa, nech sa páči.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
Národná rada Slovenskej republiky
uznesením číslo 18 zo
4.
novembra 1994 zvolila členov Rady Slovenskej televízie.
Podľa §
8 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady číslo
254/1991
Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších pred-
pisov
sa 4. novembrom 1996 skončilo dvojročné
funkčné obdo-
bie
trom členom Rady Slovenskej televízie Viere Urbanovej,
Emilovi
Spišákovi a Miroslavovi Čurmovi.
Predseda Rady Slovenskej televízie listom
z 30. septem-
bra
1996 číslo 105/1996 oznámil Výboru Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a šport, že po-
dľa
článku IV ods. 2 písm. d) štatútu Rady
Slovenskej tele-
vízie
sa dňom 26. septembra 1996 úmrtím člena
rady Dr. Jána
Števčeka
skončilo jeho členstvo v Rade Slovenskej televízie.
Podľa § 8 ods. 1 a ods. 4 uvedeného
zákona Rada Sloven-
skej
televízie má 9 členov, ktorých na návrh príslušného vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky volí
a odvoláva Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky. Na
uprázdnené miesta uply-
nutím
funkčného obdobia je teda potrebné voľbou na obdobie
šesť rokov
doplniť troch nových
členov rady a do konca
funkčného
obdobia za zomretého Dr. Jána
Števčeka doplniť
jedného
člena rady.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport 4. októbra 1996 dostal tieto návrhy
kandidátov
na doplnenie členov rady: sú to pani Dr. Darina
Jelínková
za klub poslancov SNS, pán Mgr. Štefan Nižňanský
za
klub poslancov Spoločnej voľby, pán Dr. Ján
Baránek za
klub
poslancov KDH, pán Miroslav Vido Horňák za klub poslan-
cov
DÚ, pán Géza Galán za klub poslancov Maďarského kresťan-
skodemokratického
hnutia a Maďarskú koalíciu, páni Igor
Ko-
vačovič,
Mgr. Stanislav Muntag, Jozef Steiner a Dr. prof.
Ján
Podolák - všetci za Maticu slovenskú.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu, kultúru a
šport posúdil návrhy z hľadiska splnenia
kritérií
podľa § 8 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady
číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v
znení neskor-
ších
predpisov a odporúča Národnej rade
Slovenskej republi-
ky,
aby
1. konštatovala, že
a) podľa § 8 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady
číslo
254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších
predpisov
sa 4. novembrom 1996 končí dvojročné funkčné obdo-
bie
trom členom rady,
b) podľa článku IV ods. 2 písm. d)
Štatútu Rady Slo-
venskej
televízie sa úmrtím člena rady
Dr. Jána Števčeka
26.
septembrom skončilo jeho členstvo v
Rade Slovenskej te-
levízie;
2. zvolila podľa § 8 ods. 1 a ods. 4 zákona Slovenskej
národnej rady
číslo 254/1991 Zb.
o Slovenskej televízii
v
znení neskorších predpisov troch členov Rady Slovenskej
televízie
na obdobie šesť rokov a jedného člena rady do kon-
ca
funkčného obdobia za zomretého člena rady z kandidátov
navrhovaných
v prílohe správy, ktorú máte všetci pred sebou;
3. aby voľba členov rady bola uskutočnená
tajným hlaso-
vaním.
Pán predsedajúci, chcela by som využiť
právo spravodaj-
cu
a hlásim sa prvá do rozpravy.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Áno, ďakujem.
Dámy a
páni, otváram rozpravu o tomto
bode programu.
Ako
prvá vystúpi pani poslankyňa
Mušková a pripraví sa pán
poslanec
Benčík.
Chcem informovať, že ďalšie požiadavky alebo prihlášky
som
nedostal.
Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovolím si predložiť návrh na doplnenie zoznamu o ďal-
ších
dvoch kandidátov, ktorých navrhli
dodatočne dve inšti-
túcie
a spĺňajú kritériá požadované spomínaným zákonom.
Vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzde-
lanie,
vedu, kultúru a šport títo kandidáti
neboli zaradení
do
tohto zoznamu, pretože nebolo prijaté platné uznesenie.
Sú
to kandidáti pán Boris Macko za
Slovenský syndikát novi-
nárov
a druhým je pán Dr. Jozef Mižák za Zväz slovenských
vedecko-technických spoločností. Dúfam, že už
všetci máte
návrhy
týchto dvoch pánov kandidátov, ich nacionálie a všet-
ko,
čo k tomu treba. V zozname nie sú. Mali byť predložené
na
osobitnom liste.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prosím
pracovníkov organizačného odboru,
keby mohli
prísť
ku mne, doriešime tento problém.
Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec
Benčík. Nech sa
páči,
máte slovo, pán kolega.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predsedajúci,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
všetci vieme, že voľba členov mediálnych
rád je veľmi
citlivým politickým bodom nášho rokovania. Jeho
význam je
o
to väčší, že dva roky opozícia z politickej vôle vládnej
koalície
nemá priestor, aký opozícii prináleží v pluralitnom
parlamentnom
systéme. Opozícia jednotlivo, ale aj
ako celok
opakovane
iniciovala riešenie tohto problému,
lebo zloženie
rád
nám zbytočne kazí obraz doma a v
zahraničí. Vládna koa-
lícia
na iniciatívne kroky opozície seriózne
nikdy nereago-
vala,
dokonca vo svojich vyhláseniach uisťovala najmä zahra-
ničie, že veci
sa budú riešiť, lebo prebiehajú rokovania
medzi
vládnou koalíciou a opozíciou. Všetci vieme, že to bo-
lo
zavádzanie, lebo takéto rokovania doteraz neboli.
Minulý
týždeň v zmysle stanoviska politického grémia
pán
podpredseda Andel zvolal predsedov poslaneckých klubov
vládnej
koalície a opozície s cieľom obsadenia uvoľnených
miest
v mediálnych radách. Pre nepripravenosť a neústreto-
vosť zástupcov
vládnej koalície bola
to porada o ničom
a
dnes sme si to zopakovali. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že
vládna
koalícia neprišla ani v tomto prípade s vlastnou ini-
ciatívou
riešiť zastúpenie opozície v mediálnych
radách. Je
to
pre ňu len z núdze cnosť, lebo uvoľnené miesta v týchto
radách
vznikli ukončením funkčného
obdobia niektorých čle-
nov,
resp. sa miesto uvoľnilo úmrtím člena. Ak vládna koalí-
cia
chce postupovať skutočne korektne a na úrovni politickej
kultúry,
tak prispeje k tomu, a je to
príležitosť, aby na
uvoľnené
miesta rady Slovenskej televízie a Rady Slovenského
rozhlasu
boli zvolení zástupcovia opozície.
Opozičným predsedom poslaneckých klubov
však bolo ozná-
mené,
že v Rade Slovenskej televízie nám dávajú, alebo ne-
viem,
či milosrdne ponúkajú, dve miesta a v Rozhlasovej rade
len
jedno a odporučili, aby sa opozícia dohodla. A k tomu
ešte,
ak navrhneme aj pre vládnu koalíciu
vhodných kandidá-
tov,
tak náš návrh podporia. Neviem a nevieme, z akého ti-
tulu
a na akom základe sa má opozícia
dohodnúť a dohadovať,
keď
v Rade pre Slovenskú televíziu treba obsadiť 4 miesta
a
v Rade rozhlasu 3 miesta. Aj matematicky vychádza, že ten-
to
počet patrí a prináleží opozícii.
Každý z klubov opozičných strán predložil
včas a zrejme
aj
kvalifikované návrhy na kandidatúru na
členstvo v radách
televízie
a rozhlasu. Podľa nášho názoru nič nebráni tomu,
aby
vládna koalícia, ak má úprimný záujem o
zaujatie miesta
opozície
v mediálnych radách a ak to nemá byť opätovne len
hra
na demokraciu, sa pričinila o to, že na tieto miesta bu-
dú
zvolení navrhovaní kandidáti opozície. Inak, prečo si ne-
povieme,
rozhodne vládna koalícia, kto tam bude a ako to bu-
de.
V tomto prípade akékoľvek odchýlky
alebo zavádzanie, že
to
môže byť s hlasmi opozície tak alebo onak, sú zbytočné.
V tomto zmysle budú poslanci klubu Spoločná voľba hla-
sovať
a podporia návrhy opozičných poslaneckých klubov, to
znamená konkrétne budeme hlasovať okrem našich
návrhov za
kandidátov
Demokratickej únie, Kresťanskodemokratického hnu-
tia
a Maďarskej koalície nezávisle od toho, ako budú jednot-
livé
kluby o návrhoch hlasovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem.
Pýtam sa, či sa ešte niekto
ďalší hlási do
rozpravy.
(Nikto.)
Ďakujem, uzatváram rozpravu o tomto bode
rokovania.
Pán Cabaj, nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, chcem poprosiť
pred hlasovaním
o
20-minútovú prestávku.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán Mikloško. Je to procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Teraz sa výnimočne k návrhu HZDS
nepripájam.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pripája
sa ešte niekto k žiadosti o
prestávku? Pani
Kolláriková.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Ja
sa takisto pripájam
za klub Slovenskej národnej
strany
a žiadam 20-minútovú prestávku.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem.
Po vystúpení pána
Mikloška bude prestávka.
Stretneme
sa 15.05 hodine.
Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vzhľadom na to, že teraz bude
pokračovať prestávka za
prestávkou
a budú voľby, dovoľte mi, aby som vám
predniesol
uznesenie Výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport zo 6. 11. 1996.
To je pro-
cedurálny
návrh, týkajúci sa toho, pretože
jednoducho nebu-
deme
uznášaniaschopní.
Ako viete, Rada Slovenskej televízie dala návrh na od-
volanie
ústredného riaditeľa Slovenskej televízie pána Joze-
fa
Darma. Náš výbor k tomu neprijal žiadne uznesenie, ale
poveril mňa, poslanca Františka Miklošku, aby
uviedol na
schôdzi
Národnej rady Slovenskej republiky návrh Rady Slo-
venskej televízie
na odvolanie Jozefa
Darma z funkcie
ústredného riaditeľa
Slovenskej televízie a
informoval
o
výsledku prerokovania návrhu vo výbore.
Z tohto dôvodu z poverenia výboru navrhujem, aby o od-
volaní
pána Jozefa Darma z postu ústredného riaditeľa sa ro-
kovalo
zajtra o 16.00 hodine, teda vo chvíli,
keď sa končia
interpelácie. Prosím, aby
sa o tomto dalo hlasovať podľa
uváženia
pána predsedajúceho, ale tak, aby sme
boli uznáša-
niaschopní,
aby táto sála bola plná. To znamená, že
navrhu-
jem,
aby zajtra o 16.00 hodine, keď sa
končia interpelácie,
sme
hlasovali o návrhu Rady Slovenskej
televízie o odvolaní
ústredného
riaditeľa pána Darma. A dávam návrh hlasovať po
prestávke,
keď tu budeme.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Dámy a páni... Procedurálna
otázka - pani Rus-
náková.
Ale ešte pred prestávkou musíme hlasovať.
Pred prestáv-
kou
budeme hlasovať o tom, či sa proces hlasovania uskutoční
tajným
hlasovaním, tak ako to výbor navrhol. Alebo chcete
hlasovať
po prestávke? (Hlasy v sále.) V poriadku, po pre-
stávke.
Nech sa páči, pani kolegyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, ja sa chcem
iba spýtať, či tie dve
mená,
ktoré sú na doplnku tlače 511, boli
výborom pre vzde-
lanie, vedu, kultúru a šport takisto
odsúhlasené ako tie
predchádzajúce.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pani spoločná spravodajkyňa odpovie.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ak
môžem odpovedať, Evka,
nedávala si pozor, my sme
prebrali
týchto dvoch kandidátov, spĺňajú kritériá podľa zá-
kona,
ale nebolo prijaté platné uznesenie. Preto sa navrhujú
tieto
mená teraz na pléne.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Tak potom ste to neodsúhlasili.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Mali by
sme hlasovať, či chceme zaradiť
týchto dvoch
kandidátov
do tohto zoznamu, alebo nie. To bol môj návrh.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, ale...
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Páni kolegovia, prosím pokoj. Každý
poslanec má právo
podľa
rokovacieho poriadku takto postupovať. Samozrejme, bu-
deme
o tom hlasovať, či ich zaradíme, alebo nezaradíme.
Pán kolega Mikloško, nech sa páči, ale ešte pani kole-
gyňa.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Syndikát novinárov a Zväz slovenských vedecko-technic-
kých
spoločností...
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Majú to na stole, pani kolegyňa, všetky materiály majú
na
stole.
Nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Vo
chvíli, keď som
navrhoval, aby to
bolo zajtra
o
16.00 hodine, tak som si neuvedomil, že
o 17.00 hodine je
míting
HZDS, na ktorom sa chcem zúčastniť. Z toho dôvodu dá-
vam
iný návrh, aby sme hlasovali o odvolaní
pána ústredného
riaditeľa dnes po
voľbe do Rady rozhlasu. Dnes bude dosť
prestávok
na to, aby sme si jasne povedali svoj politický
názor
v kluboch. Navrhujem, aby to bol bod programu po skon-
čení
voľby do Rady Slovenského rozhlasu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán kolega, budeme hlasovať o vašom návrhu po prestáv-
ke.
Dámy a páni, vyhlasujem prestávku, dva
poslanecké kluby
požiadali
o 20-minútovú prestávku, bude 15-minútová prestáv-
ka,
to znamená, že budeme pokračovať o 15.05 hodine.
Ďakujem.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prosím, dostavte sa do
rokovacej miestnos-
ti,
budeme pokračovať v našom rokovaní.
Dámy a páni, budeme pokračovať v našom rokovaní. Keďže
rozprava
bola uzatvorená, chcel by som pristúpiť
k hlasova-
niu.
Dámy a
páni, Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
pre
vzdelanie, vedu, kultúru a šport
predložil žiadosť, aby
sa
voľba členov Rady Slovenskej televízie uskutočnila tajným
hlasovaním.
Podľa § 27 ods. 3 zákona o
rokovacom poriadku
Národnej
rady Slovenskej republiky Národná rada
najskôr bez
rozpravy
rozhodne, či o návrhoch na voľbu členov Rady Slo-
venskej
televízie budeme hlasovať tajne.
Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a
zároveň hlasujme,
či
sme za tajné hlasovanie.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky sa
uzniesla
na tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady
Slovenskej
televízie.
Ďalej by
som dal hlasovať o návrhu,
ktorý predložila
pani
kolegyňa Mušková, aby sme zaradili na
hlasovací lístok
i
ďalších dvoch kandidátov - pána Borisa
Macka, ktorého na-
vrhol
Slovenský syndikát novinárov z Košíc, a pána Jozefa
Mižáka,
ktorého navrhol Zväz slovenských vedecko-technických
spoločností,
územné koordinačné centrum Košice.
Dámy a
páni, skôr ako budeme hlasovať,
slovo má pani
kolegyňa
Rusnáková. Prosím, zapnite jej mikrofón.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vzhľadom na to, že výbor neodsúhlasil
týchto dvoch kan-
didátov,
aby mohli byť volení do Rady Slovenskej
televízie,
nie
je možné o nich hlasovať. Podľa zákona
by to bolo možné
len vtedy, ak
by príslušný výbor znovu zasadol a
prijal
platné uznesenie, že odporúča aj týchto dvoch
kandidátov,
teda
závisí to od výboru. My v tejto chvíli o týchto dvoch
kandidátoch
- o pánu Mackovi a Mižákovi - nemôžeme hlasovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem. Pani Mušková, nech sa páči.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ako som
už hovorila, výbor sa touto
otázkou zaoberal,
nemôže
rokovať dvakrát o tom istom. Títo
kandidáti boli na-
vrhnutí
organizáciami a spĺňajú zákonné
podmienky. Dovolila
som
si ich navrhnúť, aby tieto organizácie
a dokonca aj sa-
motní
kandidáti, ktorí sa ničím neprevinili, len tým, že tam
nebol
dostatok poslancov, sa necítili nejakým
spôsobom dis-
kriminovaní.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem pekne. To už nebol procedurálny
návrh, to je
vlastne
rozprava. Keďže rozprava je uzatvorená,
dovoľte mi,
keďže vediem schôdzu, aby som konštatoval,
že podľa § 12
ods.
a) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej repub-
liky podávať návrhy vo všetkých veciach,
ktoré patria do
pôsobnosti
Národnej rady Slovenskej
republiky, je poslanec
vždy
oprávnený.
Ďalej by som chcel upozorniť, že rozhodnutie pléna Ná-
rodnej
rady je vždy na vyššom stupni ako
rozhodnutie výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky.
Dámy a páni, takže budeme v tomto
pokračovať. Dávam ná-
vrh
a hlasujme, či zaradíme pána Macka a pána Mižáka na túto
kandidátsku
listinu. Už nie sú procedurálne otázky, to už je
diskusia. Pán kolega,
túto schôdzu vediem ja a mám právo
rozhodnúť,
čo urobím.
Nech sa páči, pani kolegyňa.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci,
Národná rada musí konať v zmysle
zákona, nijako inak.
V
zmysle zákona je napísané, že Národná rada volí a odvoláva
členov
Rady Slovenskej televízie na návrh
príslušného výbo-
ru.
Ak títo kandidáti neboli schválení výborom, nie je možné
ich
voliť. Ak sa nemýlim, je to § 7 odsek 2.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Áno, máte pravdu, presne je to ten paragraf a ten od-
sek, ktorý ste
konštatovali, pani kolegyňa.
Bohužiaľ, ja
nemôžem
za to, že v našich právnych normách sú
takéto nuan-
sy.
Opakujem ešte raz, odvolávam sa na § 12 odsek a) rokova-
cieho
poriadku. Tam je to jasne zdôvodnené. Takisto opakujem
ešte
raz, že rozhodnutie Národnej rady je na vyššom stupni
ako
rozhodnutie výboru. Odvolávam sa na túto právnu normu.
Dámy a páni, to, o čom sme tu hovorili,
nie je procedu-
rálne,
jednoducho je to výmena názorov. Pani poslankyňa, pán
kolega,
prosím vás, nerušte nás. Zachovajme politickú kultú-
ru.
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o týchto
dvoch
návrhoch. Pán kolega, nie je rozprava. Prosím, prezen-
tujme
sa a hlasujme, či týchto dvoch pánov
zaradíme na hla-
sovací lístok, tak
ako to navrhla pani kolegyňa.
(Hlasy
v
sále.)
Pán kolega, nie je to pravda. Viete veľmi dobre, že ja
som
ten, ktorý si nevymýšľa. Prosím, nevykrikujte, nie sme
na mítingu. Nie je rozprava. Prosím
vás, nekričte. (Ruch
v
sále.)
Ďakujem. To znamená, že sme sa
neprezentovali. (Hlasy
v
sále.) Pán predseda povedal, že ja mám
pravdu. Pani Sabo-
lová,
zle ste to počuli, ale nevadí,
opakujem to ešte raz.
Dohodneme
sa, nebudeme sa hádať, predsa vždy sme našli neja-
ký
spôsob riešenia.
Prosím, slovo má pán Gašparovič.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Sabolová počula, ako som
povedal, že má
pravdu,
len nevedela, komu som to povedal. Ja som skutočne
povedal,
že má pravdu predsedajúci pán Andel, pretože Národ-
ná
rada bude hlasovať za tých dvoch alebo
bude proti nim,
a
keď odhlasuje, že týchto dvoch chce, tak zasadne výbor, je
to
v rámci zákona. Prosím, aby sa právnici vyjadrili k tomu,
čo
som povedal - a podľa zákona výbor určí, že áno. Pán pod-
predseda
nič neporušil.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pokoj, prosím vás, priatelia. (Ruch v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Môže to urobiť aj bez toho, aby Národná
rada hlasovala,
ale
keďže je tu návrh, tak ako ho
prečítal, budeme o ňom
hlasovať a potom
zasadne výbor a rozhodne, či áno, alebo
nie.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán kolega, dám vám slovo, ale pochopte,
že nie je roz-
prava.
Mali by ste dať nejaký procedurálny návrh. Viem, že
ho
nedáte. Nech sa páči, zapnite pána Miklušičáka.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Som veľmi rád, pán predseda, že ste vlastne potvrdili,
že
o tom, aby sme o nich hlasovali a volili ich, musí roz-
hodnúť
Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre vzdela-
nie,
vedu, kultúru a šport. Ďakujem veľmi
pekne, že ste to
potvrdili,
pán predseda. (Hlasy v sále.)
Nemusíme to určiť. Pán predseda to dal
dokonca do takej
polohy...
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Priatelia, ukončíme rozpravu. Žiadam
členov výboru...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Netreba, musíš dať o tom hlasovať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dal som, ale nie sme uznášaniaschopní. (Hlasy v sále.)
Aj
pani Aibekovú okrikujem, lenže vy stále kričíte, a pani
Aibeková
raz do mesiaca, to je rozdiel. Béla, pokoj, ja to
vidím.
V poriadku, budem dávať slovo, a ak to
nebude proce-
durálna
otázka, budem žiadať, aby tých pánov vypínali.
Nech sa páči, pán kolega Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Pán predsedajúci, veľmi pekne vám ďakujem, že ste mi
udelili
slovo.
Chcem potvrdiť, že máte skutočne pravdu,
že vy vykladá-
te
zákony aj rokovací poriadok. Na to
máte právo. Chcel by
som
však upozorniť, že pri výklade zákonov platia určité zá-
sady.
Rokovací poriadok, ako je známe, bol prijatý dávnej-
šie.
Vtedy ešte o rade rozhlasu a televízie nikto ani nesní-
val.
Zákon o Rade Slovenskej televízie je nový
a ten presne
určuje,
že Národná rada môže o návrhoch
hlasovať vtedy, keď
ich predloží výbor. Niet preto o čom diskutovať, v danom
prípade
má prednosť právna norma - keď je
rozporná -, ktorá
bola
prijatá neskôr.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán
kolega, ďakujem. Máte
pravdu. Opakujem ešte raz,
priatelia,
zoberte si § 12 odsek a). Zakladáme precedens, že
poslanec
nemôže naplno vystúpiť so svojím názorom. Pán kole-
ga
Miklušičák, to nie je na smiech, to je
veľmi vážna otáz-
ka.
Teraz vám niečo vyhovuje, ale inak, v opačnom prípade,
by
ste si to vykladali tak ako ja, lebo skutočne tak to je.
Prosím, pán kolega Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Veľmi vážnou otázkou je, aby sme
prijímali naše rozhod-
nutia
v súlade so zákonom. Ak vznikne
pochybnosť o tom, či
postupujeme
v súlade so zákonom, tak to nie je rozprava,
to
sú
všetko procedurálne pripomienky a
návrhy. A je to veľmi
dôležité
aj preto, lebo tak ako povedal pred chvíľočkou aj
pán
predseda, že ak zákon stanovuje, že niečo musí byť na
návrh
- povedzme - výboru, tak sa tento postup musí dodržať.
V
prípade, že ho nedodržíme,
potom je možné, že vznikne
v
budúcnosti pochybnosť, ktorú bude
riešiť aj obyčajný súd
a
jednoducho naše rozhodnutie sa zruší.
Z toho dôvodu toto
nie
je normálna vecná rozprava, ale je to
procedurálna roz-
prava
o tom, aby sme postupovali podľa zákona.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán kolega, aj z toho dôvodu som vám dal slovo. Súhla-
sím
s vami. Pán Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste už nepokračovali
vo
vykladaní rokovacieho poriadku
svojím spôsobom. Niekoľ-
kokrát
už tu bol taký precedens. Návrh pani
poslankyne Muš-
kovej
je potrebné chápať tak, ako ho povedal pán predseda
Gašparovič
- buď predsedajúci preruší rokovanie, zíde sa vý-
bor a osvojí,
alebo neosvojí si tie návrhy, alebo ona dá
procedurálny
návrh na prerušenie rokovania, počas
rokovania
sa
stretne výbor. To je zákon a ten
nemôžete vykladať podľa
toho
rokovacieho poriadku, ktorý máte v ruke.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán kolega, mrzí ma, ale aj rokovací
poriadok je zákon,
a
rozhodnutie pléna je vyššia forma ako
rozhodnutie výboru.
Napriek
tomu končím, nedám už nikomu slovo, ak sa neurazíte.
Žiadam,
aby k tejto problematike... (Hlasy v sále.) Dobre,
ale
prosím, aby ste boli veľmi struční.
Nech sa páči, pán Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, som členom výboru pre
vzdelanie, vedu
kultúru
a šport. Obidvaja kandidáti spĺňajú všetky náleži-
tosti,
to znamená, že výbor by ich len formálne mal schváliť
a
nemá dôvody neschváliť to. Ale problém je v tom, že všetky
možné
prihlášky už boli dávno uzavreté a po
tom odrazu pri-
šli
ešte dva návrhy. Popri počte asi 32 z
Matice slovenskej
došli
ešte dvaja kandidáti zo syndikátu novinárov. Z toho
dôvodu
výbor nemal vôľu dávno po skončení termínu prijať eš-
te
dvoch ďalších kandidátov. To je celý problém. A obávam
sa,
že ak dnes koalícia nemá dostatočný
počet hlasov vo vý-
bore,
znova to neprejde, je to znovu zbytočné. Neviem, prečo
tak
záleží na dvoch kandidátoch, keď tam je sedem alebo koľ-
ko
kandidátov.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán kolega, ale musíme pokračovať podľa určitých práv-
nych
noriem. Je tu jedna právna norma - to je zákon, a druhá
právna
norma, ktorým je rokovací poriadok. Ale prosím vás
pekne,
končíme. Ja sa zúčastním na tomto
výbore, ale pokiaľ
viem, pán kolega
Mikloško, tam bol termín do 4.
októbra
a
tieto dva návrhy do toho termínu prišli do výboru. Nevadí,
nebudeme
o tom diskutovať, zvoláme rokovanie
výboru. Prosím
vás
pekne, priatelia, prosil som vás, načo
sa budeme vyjad-
rovať?
Zvolajme výbor.
Nech sa páči, pani Ďurišinová.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem pánu poslancovi Mikloškovi, ja
som v podstate
chcela
povedať to isté, ale je tam malá odchýlka.
Vtedy,
keď podpredseda výboru pán Hornáček vo výbore
predniesol tento pozmeňujúci návrh, myslím, že vtedy
išlo
iba
o pána Žufu, nie o toho prvého navrhovaného z tejto dvo-
jice,
pani Mušková nemá pravdu, výbor bol
uznášaniaschopný,
len
neprijal uznesenie. Pán podpredseda Hornáček potom vybe-
hol,
zohnal ešte dvoch členov vládnej
koalície a dal o tom
istom
návrhu ešte raz hlasovať. Na to som ja protestovala,
kolegovia
z výboru mi dosvedčia, že o tej istej veci nemôže-
me
dvakrát hlasovať. Tak nevidím zmysel, aby sme potom znova
zvolávali
výbor a rozhodovali o tej istej veci, o ktorej sme
rozhodli.
My sme už o tomto rokovali a rozhodli
sme, že ne-
zaraďujeme
týchto členov, tak nemá zmysel zvolávať
ešte raz
výbor.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Majka,
sama ste teraz
konštatovali, že sa neprijalo
platné
uznesenie. (Hlasy v sále.)
V poriadku, dámy a páni, pani Rusnáková
chce, aby výbor
zasadol
a rozhodol o tom, pani Ďurišinová
nechce, aby výbor
zasadol
a o tom rozhodol. Jednoducho, nebudem už dávať žiad-
ne
slovo.
Žiadam výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby
sa
zišiel na svojom rokovaní. Priatelia,
konštatujeme veci,
ktoré sú o
ničom. Čas je drahý, buďme hospodárni. (Hlasy
v
sále.)
V poriadku, pán Šimko, pán Hrušovský,
prosím vás pekne,
buďme
skutočne racionálni.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Mám jednu otázku a tá je naozaj procedurálna. Ak teraz
zasadne
výbor, ako má predložiť ďalších kandidátov, keď roz-
prava
o tomto bode v pléne už bola ukončená? Budete musieť
požiadať
niektorého ministra, ktorý zase otvorí rozpravu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán kolega, dobre, súhlasím. Máte pravdu, ale podporu-
jete
mňa, že som mal dať v pléne hlasovať. Je to presne tak.
Pán
Hrušovský. Priatelia, prosím
vás, aby ste boli
struční.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán predsedajúci, myslím si, že procedurálne to nie je
v
poriadku, pretože tu boli navrhnutí kandidáti bez toho,
aby
sa bol dodržal postup, že by to bolo predtým, ako sa na-
vrhnú,
prerokované vo výbore. Ak by sme brali výklad pána
predsedu,
to znamená, že výbor Národnej rady by
rušil uzne-
senie pléna Národnej rady, ak by sme postupovali takýmto
spôsobom.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dobre, je to váš názor. Pani Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, ja som vám povedala počas prestávky,
že
zasadnutie výboru je možné
riešenie. Mne osobne v tejto
chvíli
nezáleží na tom, či výbor zasadne, alebo nezasadne.
Je
to vec výboru, či chce znovu o tom
istom rokovať. Ale to
by
bolo jediné čisté riešenie na to, aby
ďalší dvaja kandi-
dáti
mohli byť na tejto listine. To je všetko. Upozorňujem
vás
na procedúru, ako je to možné vyriešiť, ale nedávala som
návrh,
aby výbor zasadol.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pani Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ak môžem
povedať, skutočne tu ide o dvoch
ľudí, ktorí
majú
právo kandidovať do tejto rady, pretože ich navrhli in-
štitúcie a spĺňajú
kritériá. Jeden je dokonca z opozične
orientovaného
syndikátu. Je mi veľmi trápne, že sa
skutočne
z
nejakého trucu nedostali návrhy
organizácií do kandidatú-
ry,
a my sa teraz o nich takýmto spôsobom bavíme.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán Cuper, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Chcel som iba pani poslankyni
Ďurišinovej povedať, že
nie
celkom presne informovala pána Hornáčka. Rokovať sa smie
aj
desaťkrát o tom istom, nesmie sa o tom istom dvakrát pri-
jať
uznesenie. Takže, samozrejme, hlasovať
sa smie, pretože
sa
musí prijať rozhodnutie. Samozrejme,
vtedy zasadanie vý-
boru
bolo platné a malo sa skončiť jeho
platným hlasovaním.
Takže,
pani kolegyňa Ďurišinová, absolútne
nepresne ste in-
formovali
pána podpredsedu výboru. Čiže výbor môže o tom ro-
kovať
znovu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán Gašparovič, nech sa páči.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Chcem len repliku na pána poslanca
Hrušovského, keď po-
vedal,
že nesúhlasí s mojím výkladom. Som presvedčený, že
mám
pravdu aj z hľadiska právneho výkladu. Situácia bola ta-
ká,
že sa oznámilo, že treba nahlásiť kandidátov do týchto
orgánov.
Výbor si stanovil dátum dokedy. O tých, ktoré do-
vtedy prišli, výbor rokoval a uznesením
dal návrh. Zákon
nikde
nehovorí o dátume. To je termín, ktorý si určil sám
výbor.
Medzitým prišli nové návrhy po dátume, ktorý zákon
-
opäť hovorím - nikde nedáva. Teraz v
snemovni sme rozhod-
li,
že by nemalo stačiť, keďže títo sa
prihlásili, a dal sa
návrh,
aby sme hlasovali aj o týchto, ktorí prišli po termí-
ne,
aby ich výbor prerokoval a dal nám návrh do snemovne. To
je
odpoveď na pána poslanca Hrušovského.
Samozrejme, že vý-
bor,
tak ako som povedal predtým, ale teraz, keď poslanci
dali návrh, my
tento návrh odhlasujeme a výbor si
sadne
a
povie nám - takýto návrh alebo onaký návrh.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán predseda Gašparovič a pani kolegyňa Mušková, samo-
zrejme, že
nikto nespochybňuje právo syndikátu novinárov
predložiť
návrh. Ale aj pani Ďurišinová aj ďalší
tvrdia, že
tento
návrh bol prerokúvaný, pán predseda, ale nebolo k nemu
prijaté
platné uznesenie, čiže nie je dôvod
vracať sa k ne-
mu.
Je o tom rozhodnuté, niet o čom filozofovať. A výbor ich
neodporúčal.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán kolega, práve že je o čom filozofovať, preto o tom
rozprávame.
Pán kolega Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Myslím si, že na túto výčitku, ktorú
teraz adresoval
pán
poslanec Miklušičák, by mal reagovať
ten, kto ten výbor
viedol,
ale pokiaľ mám informácie, tak nebolo meritórne roz-
hodnuté
o tejto veci, to znamená, že výbor
meritórne neroz-
hodol
o tom, že neodporúča týchto kandidátov
na schválenie,
akurát nebol
dostatok poslancov a
výbor neprijal platné
uznesenie.
To je procedurálna záležitosť, to nie je meritór-
na
otázka.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Presne tak, je to pravda, že plénum môže hocikedy zru-
šiť
rozhodnutie výboru. Je to pravda, alebo
to nie je prav-
da?
Čiže opäť sa dostávame tam, kde sme boli na začiatku.
Pán
kolega, ja vidím, len sa snažím filozofovať, tak ako ste
povedali
vy.
Pán Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, len chcem povedať pánu
poslancovi Br-
ňákovi,
ale teraz sa rozpráva s ľavicou, že výbor hlasoval
o
uznesení, ktorým to mal odporučiť, a
neprijal ho, to zna-
mená,
že ho zamietol. Tak bolo stanovené uznesenie.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo.
Aby bolo
jasné, prečítam to: počet členov
výboru 14,
prítomných
11. Je to dostatok, pán Brňák? Je.
Prítomných 11
poslancov,
za návrh uznesenia hlasovalo 7, proti
nehlasoval
nikto,
4 poslanci sa zdržali hlasovania.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem.
Z predchádzajúceho vystúpenia pána kolegu Mikloška vy-
plynulo,
že naozaj nebol dôvod neodporúčať navrhovaných kan-
didátov.
Z toho pre mňa vyplýva, a azda nie iba pre mňa,
otázka,
prečo to bolo tak. Bolo to nedorozumenie, alebo to
bola
vôľa nedohodnúť sa, alebo to bola vôľa paralyzovať naše
zasadnutie?
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, dámy a páni. Ešte raz dám hlasovať o tom, keď
nechcete,
aby rokoval výbor, aby pán Macko a pán
Mižák boli
zaradení
na hlasovací lístok na voľbu členov Rady Slovenskej
televízie.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 64 poslancov.
Konštatujem, že nie sme uznášaniaschopní,
nemôžeme sa
uznášať.
Prerušujem rokovanie dnešnej schôdze a budeme pokračo-
vať
zajtra o 9.00 hodine.
Ďakujem veľmi pekne.
Siedmy deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
7. novembra 1996
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 20. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste sa
prezentovali
stlačením tlačidla.
Ďakujem.
Prítomných je 85
poslancov, sme uznášania-
schopní.
Podľa schváleného programu pristúpime k
bodu
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na
interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
prednesené,
resp. podané na 17. schôdzi Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Písomné odpovede členov vlády na
interpelácie podané na
17.
schôdzi ste dostali ako tlač 522.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pýtam sa, či súhlasíte s odpoveďami
členov vlády Slo-
venskej
republiky na vaše interpelácie. Z dôvodu prehľadnos-
ti
prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod
ktorým
sa nachádza odpoveď člena vlády.
Nech sa páči, pán Gaulieder.
Poslanec F. Gaulieder:
Vážený pán predsedajúci,
chcel by
som vás upozorniť na skutočnosť, že mojím od-
chodom z klubu
poslancov Hnutia za demokratické
Slovensko
treba
zobrať do úvahy zároveň aj § 6
ods. 2 zákona číslo
46/1993
Z. z. o Slovenskej informačnej službe, ktorý hovorí,
že
ak vystúpi poslanec člen kontrolného
orgánu z klubu po-
slancov,
stráca členstvo v tomto orgáne. Za takéhoto člena
navrhne
klub poslancov nového člena. Prosím, aby ste zobrali
túto
skutočnosť do úvahy.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem sa
vyjadriť a nesúhlasiť s
odpoveďou, ktorú mi
poslal
pán minister Hamžík na interpeláciu vo veci veľvy-
slanca
Slovenskej republiky vo Vatikáne pána Neuwirtha. Je
to
pod číslom 9.
Pán minister zahraničných vecí mi v
odpovedi píše, že
správy, ktoré vypracúval pán veľvyslanec, na
ministerstve
zahraničných vecí
boli potrebné na
vytváranie zmluvných
vzťahov
Slovenska a Vatikánu. Nesúhlasím s takouto odpoveďou
pána ministra zahraničných vecí, pretože sám pán minister
ako
kariérny diplomat vie, že takéto veci,
vzťahy a zmluvné
vzťahy nevytvárajú, ani na nich nepracujú veľvyslanci ako
základní pracovníci, ale robia to pracovníci
ministerstva
zahraničných
vecí. A druhá vec, pre ktorú nesúhlasím - druhý
argument
je, že tieto analytické správy a všetko okolo toho,
čo
treba, môže pán veľvyslanec spokojne robiť v mieste svoj-
ho
sídla vo Vatikáne.
Nežiadam, aby sa o tom hlasovalo, lebo viem, ako by sa
to hlasovanie skončilo, len vás
žiadam, pán predsedajúci,
aby
ste zariadili, že môj nesúhlas dostane pán minister na
stôl
v písomnej forme, pretože tu nie je.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno. Čiže mu ho znovu odovzdáte cez
kanceláriu?
Poslanec P. Lauko:
Len toto moje stanovisko.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený
pán predsedajúci, chcem vám oznámiť, že budem
hlasovať
náhradnou kartou číslo 1.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Pán poslanec Javorský, nech sa páči.
Poslanec F. Javorský:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
kolegovia, kolegyne,
interpeloval som pána ministra vnútra
ohľadom viacerých
záležitostí neuzatvorených vyšetrovateľmi z minulých obdo-
bí.
Išlo o podnety, ktoré boli adresované
ministrovi vnútra
v
roku 1992 a predsedovi vlády a predsedovi HZDS pánu Mečia-
rovi.
Pána
ministra som žiadal, aby mi vysvetlil, po prvé
z
akého titulu si osoboval právo požiadať o prešetrenie per-
sonálnych
spisov okresného veliteľa polície v Spišskej Novej
Vsi.
On tento podnet dal ako predseda
Okresného predstaven-
stva HZDS
v Spišskej Novej Vsi, a nie ako
predseda rady
obrany okresu v
Spišskej Novej Vsi, ako mi vysvetľuje vo
svojom
stanovisku. V liste, ktorý tu mám
a ktorý je na mi-
nisterstve
vnútra evidovaný v kancelárii ministra pod číslom
269/1992
20. 7. 1992 a na inšpekcii ministerstva
vnútra pod
číslom
551/1992 z 20. júla 1992, je autenticky uvedené, že
ide
len o záležitosť, ktorú on reprezentuje
v tomto podnete
za
Hnutie za demokratické Slovensko.
Dokonca sa odvoláva na
rozhodnutie politického grémia HZDS, v intenciách
ktorého
konal.
Neprijímam zavádzajúce vysvetlenia
od pána ministra,
ktorý
v odpovedi uviedol, že túto žiadosť písal ako predseda
rady
obrany okresu. To je jedna vec.
V druhej časti, ktorú som žiadal
vysvetliť, či by nebo-
lo
správne a potrebné - lebo aj on, aj pani Belušová v tých-
to
listoch uvádzali, že majú dôkazy, že krádež na mojom pra-
covisku
som si zinscenoval sám -, aby tieto
veci dovyšetro-
val.
Ďalej som ho požiadal, aby dal dovyšetrovať aj podozre-
nie
z toho, že som zobral úplatok.
Samozrejme, že na to mi
ani
slovkom neodpovedá. Preto musím
konštatovať, že nemôžem
byť
spokojný s takouto odpoveďou. Naopak, mám zásadné výhra-
dy
voči nepravdivému tvrdeniu, že
tento podnet, teda tento
list
pán minister, vtedy ako predseda
okresného predstaven-
stva
HZDS, adresoval pánu ministrovi ako predseda rady obra-
ny
okresu, a nie ako stranícky funkcionár.
Z dôvodu, že nie
som
spokojný s jeho odpoveďou, trvám na
tom, aby pán minis-
ter dokončil svoju odpoveď na moju
pôvodnú interpeláciu,
pretože
sa dotkol len jedného bodu, a tým to
pokladal podľa
všetkého
za vyriešené.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Žiadate ešte doplniť odpoveď.
Ďakujem.
Pani Bauerová, nech sa páči.
Poslankyňa E. Bauerová:
Ďakujem.
Na
poslednej schôdzi Národnej
rady som interpelovala
premiéra.
Po opakovaných interpeláciách
adresovaných minis-
trovi
kultúry som nenašla iné východisko, ako
obrátiť sa na
premiéra vlády vo
veci porušenia ústavy ministrom
kultúry
Slovenskej
republiky.
Po
mnohých prekvapeniach, z ktorých jednou z posledných
bola
skúsenosť marenia poslaneckého prieskumu ministrom kul-
túry,
som sa dočkala ďalšieho prekvapenia. Namiesto premiéra
mi
totiž odpovedal sám minister kultúry. Chcem vysloviť váž-
ne
výhrady voči takémuto postupu a žiadam vás, pán predseda-
júci,
aby ste tlmočili predsedovi parlamentu vážne výhrady
voči postupu,
ktorý uplatňujú členovia
vlády v narábaní
s
interpeláciami. Význam interpelácií je
fakticky absolútne
nulový,
lebo sa nemôžeme dočkať meritórnych
odpovedí. Odpo-
vede sú väčšinou
nič nehovoriace, formálne a vážení páni
ministri, ktorí takýmto spôsobom odpovedajú, by
si mohli
ušetriť
papier. Česť výnimkám, ale ja som
dostala zatiaľ na
svoje
interpelácie väčšinou takéto odpovede.
O obsahu nebudem hovoriť, pretože je evidentné, že mi-
nister kultúry odpovedal tak, ako odpovedal
aj na všetky
predchádzajúce, tak ako
odpovedal na listy, ktoré sme mu
postúpili.
Ale mám vážne výhrady voči tomu postupu, ktorý je
bezprecedentný,
aby na interpeláciu adresovanú jednému mi-
nistrovi
alebo premiérovi odpovedal niekto iný. Takýto po-
stup
považujem jednoducho za dehonestujúci.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Žiadate novú odpoveď alebo dáme o tom hlaso-
vať,
pani poslankyňa?
Poslankyňa E. Bauerová:
Jednoducho mám vážne výhrady voči tomuto
postupu, ne-
prijímam
takúto odpoveď.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Interpeloval som vládu Slovenskej
republiky - je to
tlač
522, číslo 11. Na moju interpeláciu
odpovedal minister
vnútra Slovenskej
republiky. Bohužiaľ, nemôžem
súhlasiť
s
odpoveďou, lebo nemám s čím.
Pán minister hovorí o niečom inom a
neodpovedá na otáz-
ky,
ani teraz nepočúva. Upozorňoval som, v
troch bodoch som
interpeloval
pána ministra alebo vládu Slovenskej republiky.
V
prvom bode som upozorňoval na to,
že ministerstvo
a
ani vláda sa nejakým spôsobom nestará o
to, aby uznesenia
Národnej
rady boli aj splnené. Išlo o uznesenia číslo 123
a
338, kde ide o osobitné vykazovanie
trestných činov zara-
dených do kategórie organizovaného zločinu a
informovanie
o
prijatých opatreniach polročne výbor. Za
jedenapolročné
obdobie
sa to nestalo ani raz, ale pán minister
píše, že sa
táto otázka riešila v súhrnnej informácii o
bezpečnostnej
situácii
v roku 1995. Ani v roku 1994, ani za rok 1995 nebo-
lo
toto predmetom súhrnnej informácie, takže pán minister si
to asi neprečítal. Pán minister dokonca
považuje všetkých
poslancov
snemovne za nevzdelancov, lebo píše, že
v prípade
uznesenia
Národnej rady číslo 338 - a teraz budem citovať:
"V
bode 3 sa ukladá obdobná úloha v termínoch jej splnenia
do
júla 1996." Nechcem vám prečítať všetky uznesenia, ale
v
uznesení číslo 338 táto snemovňa
žiadala vládu Slovenskej
republiky
konečne už splniť uznesenie číslo 123,
ktoré bolo
prijaté
v roku 1994. Ani toto sa nestalo. Len v
jednom bode
má
pán minister pravdu, keď hovorí, že
táto úloha bola spl-
nená.
Bola, ale neskoršie, a zabudol dodať, že až dva mesia-
ce
po uplynutí splatnosti termínu.
K mojej
druhej otázke - teraz citujem z
odpovede pána
ministra
vnútra: "K vašej otázke, aká je, ak existuje kon-
cepcia
reorganizácie Prezídia Policajného zboru, Vám oznamu-
jem,
že táto problematika je riešená v súlade s Vami citova-
ným uznesením
Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
69/1995".
Aby aj poslancom bolo jasné, čo to je uznesenie
číslo
69/1995, toto je uznesenie, ktoré bolo prijaté k vlád-
nemu
programu. V tomto uznesení body 12, 13, 14 a 15 sa zao-
berajú
práve rezortom ministerstva vnútra. A
teraz prečítam
tieto
body, lebo pán minister sa odvoláva, že v súlade s tý-
mito
bodmi sa vlastne rieši alebo sa bude reorganizácia rie-
šiť.
Bod 12
hovorí: Vykonať také kroky a
opatrenia, ktoré
povedú
k zníženiu dynamiky kriminality a k
zníženiu podielu
neobjasnenosti
páchateľov trestných činov v porovnaní
s ro-
kom
1994.
Bod 13: Spracovať konkrétny program
rekodifikácie hmot-
noprávnych
a procesných predpisov trestného práva.
Bod 14:
Centralizovať riadenie boja
s organizovaným
zločinom
a vylúčiť zbytočné medzičlánky.
Bod 15: Predložiť Národnej
rade Slovenskej republiky
konkrétne
kroky zamerané na boj s organizovaným zločinom.
Pán minister, pýtam sa, v súlade s ktorým bodom, cito-
vaným
bodom, budete riešiť alebo riešite reorganizáciu. Ja
hovorím
o voze a vy o koze. Nehnevajte sa, to som bol nútený
povedať.
A čo sa týka tretej otázky, pýtal som sa,
ako bude vlá-
da zabezpečovať uznesenie Národnej rady, v ktorom Národná
rada
pýta od vlády konkrétne kroky, ktoré
zabezpečia apoli-
tickosť
Policajného zboru hlavne vtedy, keď vrchným riadite-
ľom personalistiky ministerstva vnútra je
človek, ktorý
-
ako som uviedol - je vysoký funkcionár HZDS. Odpovedali
ste,
že tento človek, nakoľko nie je policajt, nespadá pod
tento
zákon a žiadny iný zákon mu nepredpisuje, aby vystúpil
z
politického hnutia. Ale, pán minister, ja som sa na to ne-
pýtal.
Pýtal som sa na to, že tento človek, ktorý je funk-
cionárom
HZDS, bude prijímať policajtov, prijímať zamestnan-
cov
do Prezídia Policajného zboru. A aké máte garancie a aké
garancie
má občan, nakoľko tento človek je funkcionárom Hnu-
tia
za demokratické Slovensko, že pri prijímaní budúcich za-
mestnancov
Prezídia Policajného zboru alebo
policajtov bude
apolitický?
To som sa pýtal. Ani na toto ste mi
neodpoveda-
li.
Musím povedať, že z troch otázok som ani na jednu ne-
dostal
odpoveď, preto nemôžem súhlasiť s vašou odpoveďou.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Žiadate hlasovať o odpovediach na vaše
interpelácie?
Poslanec B. Bugár:
Samozrejme.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Černák, nech sa
páči.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
vážená členka a členovia slovenskej
vlády,
na poslednej schôdzi som dal tri
interpelácie, na ktoré
som
dostal odpovede pod číslami 17, 18 a 19 v tlači 522.
Moja prvá interpelácia sa
týkala cestovného ruchu. Pý-
tal som
sa pána ministra
Česneka, aké prostriedky boli
v
tomto roku použité v Agentúre pre
cestovný ruch a ako to
vyzerá na budúci
rok. Dostal som vcelku korektnú odpoveď
-
37 miliónov je, žiaľ, veľmi
málo na podporu cestovného
ruchu.
Tak trošku nostalgicky si spomínam na to, keď som pá-
nu podpredsedovi Ľuptákovi pripomínal, že 60 miliónov na
presťahovanie Patentového úradu sa radšej mohlo využiť na
podporu
Agentúry pre cestovný ruch v Banskej
Bystrici. Bola
by
lepšie vybudovaná, nezápasila by s finančnými problémami.
Pán
minister mi odpovedal, že tento rok bude nárokovať 81
miliónov
Sk. Myslím si, že je to trochu málo. Podľa všeobec-
ne platných pravidiel v európskych krajinách sa dáva do
štátnej
propagácie 1 % z obratu, ktorý sa získa z cestovného
ruchu.
Malo by to byť okolo 200 miliónov. Touto cestou vy-
slovujem
spokojnosť s touto odpoveďou, ale zároveň odporúčam
pánu
ministrovi Česnekovi, aby bol tvrdý na pána Kozlíka,
aby
pre cestovný ruch vybojoval to, čo cestovnému ruchu pat-
rí.
Pod číslom 18 som dostal korektnú
odpoveď od pána mi-
nistra
Zlochu. Ďakujem mu za túto odpoveď.
No a
ako perličku vám uvediem odpoveď
pod číslom 19,
ktorú
som dostal od pána ministra Česneka. Viete, ako bývalý
minister
hospodárstva sa snažím pozerať vecne na činnosť no-
vého
pána ministra. Tak ako nazbieral kladné body niektorými
svojimi
vystúpeniami, tak ako som mu pripísal
kladný bod za
prvú
interpeláciu, na ktorú mi odpovedal
ohľadne cestovného
ruchu,
musel som mu, žiaľ, predvčerom pripísať čierny bod,
keď
na moje konkrétne otázky o správe stavu
malého a stred-
ného
podnikania na Slovensku neodpovedal ani
na jednu otáz-
ku,
nemohol som využiť svoje právo poslanca pýtať sa, preto-
že
jednoducho ignoroval moje otázky. Interpeloval som pána
premiéra, ako chce
štát presadzovať záujem v strategicky
dôležitých
podnikoch po náleze Ústavného súdu.
Odpoveď pri-
delil pánu
ministrovi Česnekovi. Vynechám z interpelácie
zdvorilostnú
strednú časť a prečítam vám, akú som dostal od-
poveď.
"Vážený pán poslanec,
pýtali ste sa, aké opatrenia budeme realizovať na pre-
sadzovanie
záujmov Slovenskej republiky v
strategicky dôle-
žitých
podnikoch...", a na záver mi píše: "...dovolím si Vás
ubezpečiť,
že vláda bude pri zabezpečovaní strategických zá-
ujmov štátu realizovať také opatrenia, ktorými
aj v plne
privatizovaných
organizáciách presadzuje a v budúcnosti
do-
káže
presadiť celoštátne záujmy."
Postrehli ste. Pýtal som sa, aké opatrenia, a bolo mi
odpovedané,
také opatrenia, aby sa dal presadiť
záujem štá-
tu.
Je to odpoveď, za ktorú pánu ministrovi pripisujem čier-
ny
bod a vyslovujem nesúhlas s odpoveďou
na túto interpelá-
ciu.
Mnohí ste si asi všimli, že sa nám v
laviciach zjavil
návrh na novelizáciu zákona o presadzovaní
záujmov štátu
v
strategicky dôležitých podnikoch. V texte
sa uvádza, že
8.
novembra, t. j. dnes, aj tak príslušný paragraf na zákla-
de
Ústavy Slovenskej republiky stráca
svoju účinnosť. Takže
namiesto
vlády to vyriešil za nás čas. A pokiaľ budem dostá-
vať
také odpovede na konkrétne otázky, akú
som dostal v po-
slednej
interpelácii, pravdepodobne ešte mnoho vecí bude ta-
kých,
že namiesto vlády ich bude musieť riešiť čas.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Žiadate odpoveď? S poslednou odpoveďou nesú-
hlasíte.
Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.
Poslankyňa M. Sabolová:
S niektorými odpoveďami chcem vyjadriť
aj spokojnosť,
aj
nespokojnosť. Mala som tri interpelácie.
S interpeláciou číslo 16 - to je odpoveď pána ministra
vnútra
- vyslovujem spokojnosť, pretože
konečne po 4 mesia-
coch
účinnosti zákona (účinnosť zákona je 1. júna)
vydalo
ministerstvo
vnútra výnos ministerstva vnútra, v
ktorom vy-
dáva
zoznam skutočností tvoriacich
predmet štátneho tajom-
stva
a zoznam skutočností tvoriacich predmet
služobného ta-
jomstva
číslo 39/1996 platný k 1. 11. 1996. Ďalšie skutoč-
nosti
vyplývajúce z platnosti tohto výnosu budem požadovať
vo
svojej interpelácii v ďalšom bode.
S
odpoveďou na interpeláciu
číslo 15 vyjadrujem len
čiastočnú
spokojnosť. Je to odpoveď pána ministra
životného
prostredia.
V prvej časti, kde som ho interpelovala
vo veci
dotácií
zo Štátneho fondu životného prostredia, nastáva kla-
sická obštrukcia ministerstva či Štátneho
fondu životného
prostredia. Vyjadrujem
nespokojnosť - neposkytujú
včas,
v
termíne pri požiadavkách zoznamy
dotácií a dokonca aj pán
minister
v odpovedi píše, že prikladá zoznam, a
ani ten tam
nie
je. Až po niekoľkonásobnom telefonovaní ho včera doruči-
li
do parlamentu.
Druhá
časť interpelácie na
pána ministra životného
prostredia
bola vo veci firmy Surmex. Pýtala som sa ho, čo
urobil
Štátny fond životného prostredia a ministerstvo ži-
votného
prostredia vo veci neoprávneného využitia finančných
prostriedkov
fondu. Vaša odpoveď, pán minister, je, že Štát-
ny
fond životného prostredia 5. 9. 1996 vyzval pána Surmánka
na
predloženie dokladov s upozornením, že
fond bude vymáhať
vrátenie
poskytnutých prostriedkov súdnou
cestou. Pán mini-
ster,
prečo žiadate až v septembri 1996 doklady od firmy,
keď
Najvyšší kontrolný úrad zistil neoprávnené
použitie do-
tácie
ešte na jar roku 1996 vo svojej správe k záverečnému
účtu?
Prečo ste nevymáhali peniaze Štátneho
fondu životného
prostredia
na súde, keď uznesenie Okresného úradu vyšetrova-
nia
Policajného zboru vo Svidníku bolo vydané už 28. augusta
1996
a Najvyšší kontrolný úrad na túto
skutočnosť upozorňo-
val
začiatkom roka? Hovoríte, že v tomto mesiaci dáte podnet
na
súdne vymáhanie, teda v októbri. Pýtam
sa, pán minister,
či
bol už odoslaný podnet, keďže odpoveď
na interpeláciu je
ešte
z októbra, aj keď som ju dostala až na začiatku tejto
schôdze, tento týždeň. A ešte, čo znamená konštatovanie,
pretože
v odpovedi na interpelácie nie je vhodné takéto kon-
štatovanie
- "hoci podľa informácií o firme
Surmex," to, že
bude
súdne vymáhanie, "ktorá má na východe Slovenska veľa
veriteľov,
bude získavanie prostriedkov dlhodobé". Chcem po-
dotknúť, že čím
neskôr začneme konať, tým sa vzďaľuje aj
vrátenie
financií. Za 3,6 mil. korún mohla
ktorákoľvek obec
na
Slovensku vybudovať, urobiť kus dobrej
roboty a pre oby-
vateľov
vybudovať základnú infraštruktúru.
Je
zarážajúce, že previerku
čerpania štátneho fondu
fond
nevykonal, tak ako uvádzate v liste, nakoľko polícia
pri
začatí vyšetrovania fond ubezpečila, že
prípad podrobne
vyšetrí.
Myslím si, že fond a polícia sú dve
samostatné in-
štitúcie
a mali by vykonávať nezávislú kontrolu.
Druhá firma pána Surmánka - Hogex -
doklady predložila,
ako
konštatujete, sú vraj v poriadku. Ale pýtam sa, prečo
nie
je vyúčtovanie skončené ani po jeden a
polroku od po-
skytnutia
dotácie. Totiž dotácie pre tieto dve firmy boli
poskytnuté
v I. polroku 1995. A akú nadväznosť majú tieto
dve
firmy, veď ste im poskytli dotácie ako
dvom samostatným
firmám,
a preto neobstojí vaša odpoveď, že vyúčtovanie je
možné
až potom, ak sa vyrovnajú podlžnosti
firmy Surmex. Ak
majiteľ
firmy Surmex porušil zákon a
neoprávnene použil do-
táciu,
prečo ste dodnes neuskutočnili kontrolu
vo firme Ho-
gex? A v
odpovedi píšete, že bude urobená do
konca roku
1996. Opätovne hovorím, prostriedky boli
poskytnuté v I.
polroku
1995.
Takýto postup Fondu životného prostredia
aj rezortu mi-
nisterstva životného prostredia je nezodpovedný voči tým,
ktorí
by mohli prospešnejšie využívať prostriedky zo štátne-
ho
rozpočtu. Čiže s touto druhou časťou odpovede pána minis-
tra
vyslovujem nespokojnosť.
A ešte
jedna odpoveď na interpeláciu
číslo 14. Týkala
sa
likvidácie Košického magnezitu, š. p. Pán minister tu sí-
ce
nie je, ale poviem svoje výhrady.
Keďže nie je prítomný
a
nemôže odpovedať na moje otázky, ktoré mu vo výhradách
chcem
položiť, budem ho musieť
interpelovať v druhom bode.
Ale
zdôvodním, prečo som len čiastočne spokojná s odpoveďou.
Likvidácia
Košického magnezitu, š. p., bola vyhlásená aj na-
priek
tomu, že pán minister Ducký v odpovedi
na moju inter-
peláciu
odpovedal ešte vo februári, že začiatok likvidácie
štátneho
podniku bude závisieť od vyhodnotenia obchodnej ve-
rejnej
súťaže, ktorú vypísala VÚB. Aj keď VÚB
definitívne
nerozhodla,
ministerstvo hospodárstva rozhodlo o likvidácii.
Týmto
rozhodnutím sa spustila jedna
nepripravená akcia lik-
vidácie
štátneho podniku a hlavne dosah na
pracovníkov pod-
niku,
aj keď prísľub bol na plynulý prechod pracovníkov na
Bočiari.
Pýtam sa pána ministra, prečo vláda,
resp. ministerstvo
hospodárstva
nerozhodlo skôr o prevode časti majetku
Košic-
kého magnezitu,
š. p., v likvidácii na nejakého nového
vlastníka, ale až
17. septembra 1996, keď už bol
podnik
a
hlavne ľudia na kolenách. Akým spôsobom
chce vláda prevod
uskutočniť?
V liste síce pán minister hovorí, že prevod sa
uskutoční za symbolickú cenu podľa § 47 písm. b)
zákona
92/1991
Zb. Pýtam sa, aká je tá symbolická cena a na základe
čoho
bola táto symbolická cena stanovená.
Ďalej hovorí, že prevod majetku sa uskutoční k termínu
1.
11. Pýtam sa, ako sa naplnil tento termín. Ak mohla vláda
odsúhlasiť
17. septembra 1996 prevod majetku na firmu Komag,
a.
s., Košice, ako mohla vláda 17. septembra uskutočniť ten-
to
prevod, keď firma bola založená a v obchodnom registri
zapísaná až 7.
októbra 1996, 20 dní po rozhodnutí vlády?
Akým
spôsobom je zabezpečené dokončenie závodu Bočiar akcio-
vou
spoločnosťou Komag? Existujú zmluvné vzťahy medzi vládou
a
akciovou spoločnosťou, alebo len ústne prísľuby, ako sa to
dialo
vlastne po celý polrok, a nielen dokončenie závodu,
ale
ako je to vlastne s presunom pracovníkov?
Bola mi
zaslaná aj odpoveď pani
ministerky sociálnych
vecí o riešení
zamestnanosti uvoľnených pracovníkov. Mám
len
jednu drobnú poznámku - hlavičkový papier mi ešte nemusí
byť zasielaný v
angličtine, ale bolo by dobré, keby
bol
v
slovenčine. Po slovensky
zatiaľ rozumiem. List nedáva
východisko
pre najťažšie umiestniteľných
pracovníkov, ktorí
sú
odborníkmi na túto banskú
prevádzku, a vlastne len kon-
štatuje,
koľko pracovníkov bolo prepustených. Konkrétne úda-
je
a otázky prednesiem v interpelácii. Tu
chcem len konšta-
tovať,
že zo 600 zamestnancov, ktorí pracovali
k 14. októb-
ru,
bolo 449 pracovníkov uvoľnených, ako píše pani minister-
ka,
z toho len 44 malo nárok na nejaký druh dôchodku. Z nich
si uplatnilo nárok na trhu práce 144 a nejakých 53 našlo
prácu
prostredníctvom úradu práce. Dnes
ešte cca 200 ľudí,
a
práve odborníkov na banskú prevádzku, nemá zamestnanie.
Pýtam
sa, či je vlastne vyriešená aj táto
záležitosť, čo sa
týka
zamestnanosti pracovníkov Košického magnezitu.
Odpovede na moju interpeláciu len
naznačili všeobecné
skutočnosti.
Chcela som požiadať pána ministra, ak by mi bol
odpovedal
hneď na tvári miesta, nebola by som ho
interpelo-
vala,
ale keďže tu nie je a ani pani
ministerka práce a so-
ciálnych
vecí tu nie je, budem ich
interpelovať a dávať im
otázky
v druhej časti. Vyjadrujem čiastočnú spokojnosť s od-
poveďami.
Žiadam hlasovať o druhej časti odpovede pána mi-
nistra
životného prostredia, kde vyjadrujem nespokojnosť.
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko bez
toho, aby som
žiadal
snemovňu hlasovať o interpelácii, ktorá
má číslo 21,
na
pána ministra zdravotníctva MUDr. Javorského.
Interpeloval som ho vo veci privatizácie majetku v re-
zorte
zdravotníctva a s odpoveďou, samozrejme, nemôžem byť
spokojný.
Proti dôvodom, ktoré uvádza, že
materiál o priva-
tizácii
je verejne známy, môžem veľmi ostro protestovať. Sú-
časne
som žiadal, aby sa stretli zástupcovia niektorých veľ-
kých
miest, aby s ním rokovali o privatizácii niektorých po-
likliník.
Žiaľbohu, k tomu nedošlo. Budem písať znovu inter-
peláciu
a budem žiadať znovu, aby sa k tejto otázke vyjadril
predovšetkým preto, že
privatizačný vlak si veselo uháňa
vedľa
ministerstva zdravotníctva, ministerstvo zdravotníctva
nemá
jednu legislatívnu páku, aby mohlo ovplyvniť privatizá-
ciu
tak, ako sa to naposledy stalo v Bardejovských kúpeľoch,
ktoré
boli sprivatizované, a pokiaľ mám
informácie - tie sú
pravdepodobne dobré -, nadobúdateľ vôbec nie je
zaviazaný
zachovať
doterajší charakter zdravotníckeho zariadenia.
Som veľmi nespokojný s tým, ako
prebieha privatizácia
v
zdravotníctve. Nemôžem s tým súhlasiť a budem opakovane
žiadať a
žiadam verejnú diskusiu v
médiách, v televízii,
aby
vysvetlili občanom aj zdravotníckym
pracovníkom, ako to
bude
vyzerať. Žiaľbohu, do vlády je pripravený materiál, ako
sa
budú odštátňovať a privatizovať napríklad sanatóriá pre
choré
deti. A pýtam sa, ako to budeme mať
zabezpečené a kto
ich
bude liečiť. Je plno otázok, na
ktoré nie sú odpovede,
nemôžem
s tým byť spokojný a znovu budem písať.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu poslancovi Šagátovi.
Nech sa páči, pán
poslanec
Kanis.
Poslanec P. Kanis:
Pán podpredseda,
na 17. schôdzi Národnej rady som interpeloval pána mi-
nistra
Ivana Hudeca vo veci straty právnej
subjektivity Mú-
zea
Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Vte-
dy
som upozornil na to, že postup
ministerstva kultúry kon-
com
júna bol v rozpore so zákonom
číslo 222, ktorý sme ne-
dávno
novelizovali a v ktorom príslušná časť, kde sa hovorí,
že
iba ministerstvo kultúry je kompetentné
zrušiť štyri in-
štitúcie
- Slovenskú národnú galériu, Slovenské
národné mú-
zeum, Technické múzeum a Múzeum Slovenského
národného po-
vstania, ostala nezmenená. Upozornil som na tento rozpor
rozhodnutia ministerstva kultúry a príslušného
zákona,
o
ktorom hovorím. Dostal som vlastne
dve odpovede, jednu
osobnú
a jednu oficiálnu. Žiaľ, musím
konštatovať, že odpo-
veď
pána ministra ma vôbec neuspokojuje, lebo ide mimo prob-
lému,
ktorý som otvoril. Chcel by som upozorniť na to, že
budem
v tejto veci rokovať ďalej s kompetentnými inštitúcia-
mi
a nepochybne aj zo strany ministerstva kultúry by som rád
zaregistroval
iný postup, postup v rámci a v súlade so záko-
nom.
Čiže budem ďalej rokovať a prípadne interpelovať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Keďže už nemáme nikoho
prihláseného, podľa
§
89 zákona o rokovacom poriadku k
písomným odpovediam čle-
nov
vlády Slovenskej republiky na interpelácie zaujme Národ-
ná
rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.
Najskôr
budeme hlasovať o všetkých písomných odpove-
diach členov vlády Slovenskej republiky
uvedených v tlači
522,
s ktorými poslanci vyjadrili súhlas.
Prosím pánov poslancov, aby sa
dostavili do rokovacej
sály,
budeme hlasovať. Ďakujem.
Budeme
hlasovať o písomných
odpovediach členov vlády
Slovenskej
republiky uvedených v tlači 522, s ktorými po-
slanci
vyjadrili súhlas.
Prezentujme sa a budeme hlasovať.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tieto odpovede sme prijali.
Teraz budeme hlasovať o tých odpovediach členov vlády,
s
ktorými poslanci nesúhlasili. Pán Lauko
nežiada hlasovať.
Ďakujem.
Pán Javorský, žiadate hlasovať?
Poslanec F. Javorský:
Áno, chcem, aby sa samostatne hlasovalo,
lebo chcem do-
plniť
odpoveď.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno. Budeme hlasovať, či poslanci súhlasia s odpoveďou
pána
ministra Krajčiho pánu poslancovi Javorskému.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj odpoveď pána ministra Krajčiho
pánu poslancovi Ja-
vorskému
sme prijali.
Ďalej budeme hlasovať o odpovedi ministra kultúry pána
Hudeca
pani poslankyni Bauerovej pod číslom
22. Nech sa pá-
či,
prezentujme sa. Budeme hlasovať, či Národná rada súhlasí
s
odpoveďou pána ministra, alebo nie.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Aj odpoveď pána ministra Hudeca sme
prijali.
Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána
ministra Krajčiho
na
interpeláciu pána poslanca Bugára pod
číslom 12. Nech sa
páči,
prezentujme sa.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj túto odpoveď sme prijali.
Pán poslanec Černák nesúhlasí s odpoveďou
na interpelá-
ciu
pod číslom 19. Budeme hlasovať o odpovedi pánu poslanco-
vi
Černákovi pod číslom 19, či Národná
rada súhlasí, alebo
nesúhlasí.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Aj túto odpoveď sme prijali.
Ďalej pani poslankyňa Sabolová nesúhlasí s druhou čas-
ťou
odpovede v bode číslo 15. Budeme hlasovať, či Národná
rada súhlasí s
druhou časťou odpovede pod číslom 15 pani
poslankyni
Sabolovej.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Aj túto odpoveď sme prijali.
Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána
ministra Javor-
ského
pánu poslancovi Šagátovi. Nech sa páči, prezentujme sa
a
hlasujme, či súhlasíme s odpoveďou pána ministra Javorské-
ho
pánu poslancovi Šagátovi.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 33 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Ešte nám
ostáva odpoveď pána ministra
Hudeca pánu po-
slancovi
Kanisovi. Nech sa páči, prezentujme sa, budeme hla-
sovať,
či Národná rada súhlasí s odpoveďou pána ministra Hu-
deca.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj túto odpoveď Národná rada prijala.
Podľa
výsledkov hlasovania bude
vypracované uznesenie
a
odpovede na interpelácie, s ktorými sme
hlasovaním vyjad-
rili
súhlas, budú zaradené pod bodom súhlasí.
Odpovede, s ktorými Národná rada Slovenskej
republiky vy-
jadrila
hlasovaním nesúhlas, budú zaradené pod bodom nesú-
hlasí.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
ď a l š í m bodom programu sú
interpelácie a otázky poslancov.
Do interpelácií máme prihlásených 8
poslancov. Ako prvý
vystúpi
pán Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Dovoľte
mi predložiť procedurálny návrh. Najskôr ho
uvediem.
Minulý týždeň, ako viete, sa uskutočnilo 3. zasadnutie
Spoločného
výboru Európskej únie a Slovenskej republiky. To-
to
zasadnutie poctil svojou
prítomnosťou aj predseda vlády
pán
Vladimír Mečiar a mali sme možnosť položiť mu viaceré
otázky.
Vznikla však námietka, že poslanci Národnej rady ma-
jú
dostatok príležitostí klásť predsedovi vlády otázky počas
normálneho rokovania Národnej rady. Musím konštatovať,
že
nemáme
túto možnosť, pretože pán predseda vlády nechodí na
zasadnutia
Národnej rady, predovšetkým vtedy, keď
sa dávajú
otázky,
to znamená počas interpelácií.
Preto navrhujem, aby sme podľa § 15
rokovacieho poriad-
ku
požiadali pána predsedu vlády, aby sa
zúčastnil na roko-
vaní
o interpeláciách.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Žiadate o tom hlasovať? Je to
procedurálny návrh? (Hlas
poslanca
Šimka: Iste.) Budeme hlasovať o návrhu pána poslan-
ca
Šimka, ktorý navrhuje, aby pán predseda
vlády prišiel na
rokovanie Národnej rady teraz pri interpeláciách.
Nech sa
páči,
hlasujeme.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh sme neprijali.
Nech
sa páči, pán poslanec Pittner. Pripraví sa pán
Csáky.
Malý moment, pán poslanec, ešte sa hlási pani poslan-
kyňa
Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Tak sa
zdá, že Národná rada sa úplne
zbytočne uznesie
na
tom, v ktorý konkrétny deň sú interpelácie, pretože nie
všetci
členovia vlády si dajú tú námahu, aby sem prišli. Mo-
mentálne
je tu 7 členov vlády a veľmi rada by som položila
otázku,
pán predsedajúci, či ste informovaný o tom, prečo tu
nie
sú prítomní ďalší členovia vlády, či sa vám ospravedlni-
li,
a keby ste nás o tom mohli informovať.
Znovu sa opakuje
to,
čo aj na minulej schôdzi, že počas
interpelácií, keď by
sme
boli radi, aby nás páni ministri počúvali, práve vtedy
hromadne
začnú za nimi chodiť poslanci a
vybavovať si svoje
poslanecké
povinnosti v tom najnevhodnejšom čase.
Chcela by
som
poprosiť kolegov, aby pánov ministrov
nevyrušovali, aby
sa
mohli plne sústrediť na náš vzájomný
dialóg, ktorý by tu
dnes
mal prebiehať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ospravedlnený je pán minister Liščák, ktorý je chorý,
a
ospravedlnil sa pán minister
pôdohospodárstva. Inak práve
dnes
o 11.00 hodine má zasadať Rada
obrany štátu, lebo pán
premiér
ide zajtra preč. Toľko k tomu. (Ruch v sále.)
Vážení
poslanci, nekričte. Oznámil
som to, čo viem,
a
prosím vás, buďte pokojní.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Chcel by som sa spýtať, akým spôsobom
zasadá Rada obra-
ny
štátu, keď pán minister obrany je tu. To je prvá vec.
A
druhá vec, nemám televízor, preto by som sa vás chcel spý-
tať,
kde môžem vidieť živého pána premiéra, lebo sem nechodí
a
televíziu nemám. (Hlasy v miestnosti.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážení predstavitelia vlády,
dovoľte
mi, aby som vo svojom vystúpení položil rad
otázok
pánu generálnemu prokurátorovi.
1. Po 25. septembri 1995 - jednoročné výročie bolo ne-
dávno
-, keď boli zadržané tri osoby v
trestnej veci zavle-
čenia poškodeného Michala Kováča do
Rakúska, vo všetkých
hromadných
oznamovacích prostriedkoch boli
zverejnené obvi-
nenia
proti príslušníkom Krajského úradu vyšetrovania v Bra-
tislave
a iným policajtom vykonávajúcim uvedený
úkon. Obvi-
nenia spočívali v
tom, že toto predvedenie nemalo obdobu
v
zákone, nebolo vykonané v súlade so zákonom.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Páni poslanci, pokoj, prosím vás.
Poslanec L. Pittner:
Išlo údajne o vykopávanie dverí,
nezákonnú prítomnosť
policajtov
v bytoch predvádzaných osôb, rušenie
nočného po-
koja atď. Spôsob
predvádzania bol riaditeľom
pánom Ivanom
Lexom
a vtedy aj poslancom Národnej rady verejne označený
za
- citujem "banditizmus". Ako
je verejne známe, výsledok
preverovania policajnými orgánmi inšpekcie Ministerstva
vnútra
Slovenskej republiky bol jednoznačný. K
žiadnemu po-
rušeniu
zákona nedošlo a príslušníci polície sa
nedopustili
žiadneho trestného činu. Masmediálny útok pána
Ivana Lexu
ako
riaditeľa aj ako poslanca, ktorý
prezentoval dokonca aj
cez tlačovú agentúru TASR, bol teda nehoráznym
ohováraním
policajtov,
mal za cieľ ich zdiskreditovať pred
verejnosťou
a
vytvoriť voči nim nepriaznivé hodnotenie verejnosťou aj
ich
nadriadenými. O zastrašovaní
policajtov, aby ďalej ne-
pokračovali v danom
smere preverovania, už ani
nehovorím.
Keďže
ide zo strany pána Ivana Lexu o
podozrenie, že svojím
konaním
zinscenoval celú sťažnosť, je tu
podozrenie, že na-
hovoril
manželky predvedených osôb, aby napísali sťažnosti
na
policajtov, pretože prakticky všetky
svojím obsahom boli
rovnaké,
že vedome zverejnil nepravdivé údaje o policajtoch,
ktoré
boli spôsobilé spôsobiť im škody v zamestnaní, v ro-
dinnom
a občianskom živote, je podozrenie, že sa dopustil
trestného
činu ohovárania alebo dokonca útoku na
štátny or-
gán.
Zo žiadnych zdrojov - z polície, z
prokuratúry - som
nepočul,
že by táto "obrátená strana
sťažnosti" bola preve-
rovaná
orgánmi činnými v trestnom konaní. Pán generálny pro-
kurátor,
aké bude alebo je vaše stanovisko k tejto kauze?
2. V
apríli 1996 v spravodajstve STV
1 Dnes redaktori
oznámili, že
vyšetrovateľ prípadu zavlečenia poškodeného
Michala
Kováča do cudziny major Vačok je
dôvodne podozrivý,
že
účelovo menil výpovede svedkov tak, aby podozrenie pouka-
zovalo na
účasť štátneho orgánu
na spáchaní predmetného
trestného
činu. Výsledok preverovania jednoznačne
preukazu-
je,
že k žiadnemu naznačenému konaniu
majora Vačoka nedošlo
a
žiadneho protizákonného konania sa v
rámci preverovania
veci
nedopustil. Kto len trochu pozná postup pri preverovaní
podľa
§ 158 Trestného poriadku, musel ihneď
po oznámení ve-
dieť,
že ide o účelovo vykonštruovaný útok na
vyšetrovateľa
s
cieľom zdiskreditovať ho, ako aj
spochybniť výsledky pre-
verovania
a zákonom ním zadovážených dôkazov.
Dávam si otázku: Je možné len tak voči niekomu na ve-
rejnosti
cez TASR, televíziu, noviny, viesť útok voči jeho
dôstojnosti, odbornosti,
charakteru, pričom je evidentná
nespôsobilosť
"dôkazov" už pri ich zverejňovaní? Logická od-
poveď
znie - nie. Preto si myslím, že ihneď
pri zistení vý-
sledku preverovania, že major Vačok sa ničoho
nedopustil,
mali
orgány činné v trestnom konaní začať preverovanie pre
podozrenie
z trestného činu ohovárania alebo útoku na verej-
ného
činiteľa podľa § 156 ods. 2 Trestného
zákona. Zo žiad-
nych
zdrojov - z polície, z prokuratúry - som nepočul, že by
bola
táto "obrátená strana oznámenia" preverovaná v trestnom
konaní.
Pán generálny prokurátor, aké bude
alebo je vaše
stanovisko
k tejto kauze?
3. Od novembra 1995 až do polovice júna
1996 bývalý mi-
nister
vnútra Slovenskej republiky pán Hudek
neodpovedal na
žiadosť
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o zbave-
nie
povinnosti mlčanlivosti príslušníkov Krajského úradu vy-
šetrovania
Policajného zboru v Bratislave vo veci podaného
oznámenia riaditeľom
Slovenskej informačnej služby pánom
Ivanom
Lexom dňa 27. septembra 1995, ktorým obvinil viace-
rých
vysokých policajných dôstojníkov z pokusov o vyzvedanie
štátneho
tajomstva, nahováranie príslušníkov
Slovenskej in-
formačnej
služby na krivé výpovede a ich
podplácanie. Týmto
polročným
neplnením si svojej povinnosti - mal obratom vydať
rozhodnutie
o pozbavení, resp. nevyhovení žiadosti
- sa do-
pustil
marenia preverovania, čím sa znížili možnosti rýchle-
ho
a objektívneho preverenia závažného
podozrenia vyrieknu-
tého voči policajným dôstojníkom. Pán
exminister je takto
dôvodne
podozrivý, že si nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo
zastávanej
funkcie verejného činiteľa - pozri § 158 ods. 1
písm.
b) Trestného zákona.
4. Dňa 11. 4. 1996 bol zverejnený telefonický rozhovor
medzi
dvoma osobami, z ktorého jednoznačne
vyplýva podozre-
nie,
že existovala organizovaná skupina
ľudí, ktorí sa sna-
žili
mariť priebeh a výsledky vyšetrovania zavlečenia poško-
deného
Michala Kováča do Rakúska. Tieto osoby sú dôvodne po-
dozrivé,
že sa dopustili trestnej činnosti, ktorú je možné
právne
kvalifikovať najmenej ako nadržiavanie,
resp. pokiaľ
by zastávali funkcie verejných činiteľov ako
trestný čin
zneužitia
právomoci verejného činiteľa.
5. Z obsahu telefonického rozhovoru - ako
uvádzam v bo-
de
4 - vyplýva, že boli vydané
organizovanou skupinou podo-
zrivých
páchateľov pokyny smerujúce k protizákonnému šika-
novaniu
a "odrovnávaniu" - nechcem použiť vulgarizmy z tohto
rozhovoru
- viacerých osôb, majora Vačoka, podplukovníka Šá-
teka.
Pokiaľ je verejnosti známe, tieto osoby odišli zo svo-
jich
funkcií. Je pravdepodobné, že pokyny
boli splnené, po-
vedzme, pánom Kurilom, Kosťovom a Debnárom
a tieto osoby
"museli
zo svojich funkcií odísť". Taktiež je podozrenie, že
týmto
boli naplnené znaky skutkovej podstaty
trestného činu
zneužitia právomoci verejného činiteľa, keďže postup voči
nim,
"ak mali byť odrovnaní", v
žiadnom prípade nemohol byť
zákonný.
6. Dňa
28. septembra 1995 Human i
Helsinské občianske
združenie
podali trestné oznámenia na riaditeľa Slovenskej
informačnej
služby Ivana Lexu, že zasahoval do procesu vy-
šetrovania
a nesplnil si svoju povinnosť, čím maril rýchle
a
objektívne preverovanie.
Vyšetrovateľ Úradu vyšetrovania
Policajného
zboru Bratislava III požiadal riaditeľa sekcie
vyšetrovania
pána Kosťova, aby mu dodal z trestnej
veci za-
vlečenia
Michala Kováča do Rakúska určité podklady nevyhnut-
né
na účely trestného konania. Tento mu ich na opakované po-
kusy
odmietol vydať s tým, že sú prísne tajné. Na základe
tohto protizákonného postoja pána Kosťova vec nemohla byť
riadne
vyšetrená a bola odložená.
9. Dňa
7. októbra 1995 v denníku
Slovenská republika
bola zverejnená správa o tzv. konte prezidenta
Slovenskej
republiky
Michala Kováča v Reifeissenbank v Rakúsku vo výške
23
miliónov šilingov. Nakoniec daná
informácia bola po pre-
verení vyvrátená.
Kto bol za
túto bezprecedentnú správu
a
útok voči hlave štátu aspoň
predvolaný? Nedošlo náhodou
k
spáchaniu trestného činu hanobenia prezidenta republiky?
Vážený
pán generálny prokurátor,
ku všetkým bodom by
som
sa chcel spýtať, aký je váš postoj alebo bude váš postoj
v
týchto prípadoch.
A na záver mi dovoľte dať niekoľko
otázok, pán generál-
ny
prokurátor, ktoré sa dotýkajú inej problematiky.
Na Okresnej prokuratúre v Trnave bol
pridelený prípad
tzv.
privatizácie Piešťanských kúpeľov
jednému z prokuráto-
rov doktorovi Palkovičovi. Keď tento
prokurátor spracoval
zameranie
svojho preverovania, bol mu prípad jeho
nadriade-
ným okresným
prokurátorom v Trnave
na druhý deň odňatý
s
tým, že - div sa svete - policajný orgán finančnej polície
v
Trnave prípad uznesením odložil. Celý spisový materiál bol
potom ihneď
odstúpený na Krajskú prokuratúru Bratislava,
resp.
Generálnu prokuratúru. Odvtedy sa po tomto zľahla zem.
Aký
je váš postoj, pán generálny prokurátor, k tomuto prípa-
du?
Ďalej - niekto pár dní pred nákupom akcií Nafty Gbely
založil
spoločnosť s ručením obmedzeným a
nakúpil akcie pod
ich
reálnu burzovú hodnotu. Na
tejto transakcii zarobil
najmenej
2,9 mld Sk, pričom bol porušený zákon zakotvujúci
povinnosť predať
akcie Fondu národného
majetku najmenej
za
hodnotu akcií v deň predaja na burze. Jednoznačne došlo
k
trestnému činu či podvodu, sprenevery, porušenia pri sprá-
ve
cudzieho majetku atď. -
to sa spresní alebo je možné
spresniť
až podľa výsledkov vyšetrovania. Došlo k zníženiu
majetku
štátu a na druhej strane k
neoprávnenému obohateniu
sa inými osobami. Je možné reálne predpokladať, že išlo
o
organizovanú skupinu osôb,
ktorá celú akciu pripravila
a
vykonala, takže sa na ich konanie vzťahuje i tzv. zákon
proti organizovanej kriminalite. Zo žiadnych
zdrojov
-
z prokuratúry, z polície - som nepočul
ani zmienku o tom,
že
by v súčasnosti prebiehalo preverovanie celej záležitosti
v
rámci trestného konania. Pán generálny
prokurátor, bol by
som
veľmi rád, ak by ste mi na tieto veci odpovedali.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Csáky
a pripraví sa
pán
Lauko.
Poslanec P. Csáky:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Mám dve otázky a jednu interpeláciu. Prvú otázku adre-
sujem
ministrovi kultúry pánu Ivanovi Hudecovi.
Vážený pán minister, pri vyhodnotení
rozdelenia podpory
zo strany
Štátneho fondu kultúry
Pro Slovakia za roky
1995-1996 sa
objavila medzi zvýhodnenými subjektmi týmto
fondom
zo sumy 58 miliónov Sk určených na podporu menšino-
vých kultúr aj
nadácia Zmierenie. Na tlačovej
konferencii
Maďarského
ľudového hnutia dňa 16. októbra 1996
odznela in-
formácia,
podľa ktorej, citujem: "Pri Maďarskom ľudovom hnu-
tí
vyvíja činnosť nadácia Zmierenie, ktorá organizuje národ-
nostné
kultúrne podujatia. Do konca roka 1996 nadácia pri-
praví
ešte 20 kultúrno-spoločenských akcií, medzi
nimi Fes-
tival
mladých talentov 19. októbra v Tornali, vernisáž obra-
zov v Šamoríne
26. októbra a výstavu 8 maliarov
skupiny
Zmierenie,
ktorú otvoria 28. novembra v Dome
techniky v Ko-
šiciach
a ďalšie."
Moja
otázka: Vážený pán minister,
ako je možné, že
Štátny
fond kultúry Pro Slovakia zo sumy
zákonom určenej na
podporu menšinových
kultúr podporuje nadáciu
politickej
strany?
Druhú otázku adresujem pánu ministrovi
Rezešovi.
Vážený pán minister, v auguste 1996
som sa obrátil na
vás
listom so žiadosťou, aby ste prijali mňa a starostu obce
Mlynky
z Maďarskej republiky ohľadne
možného zabezpečenia
signálu
Slovenskej televízie pre slovenské obce v pohorí Pi-
lis
na území Maďarskej republiky.
Domnievam sa, že rokovaním
medzi vaším ministerstvom
a
partnerským ministerstvom Maďarskej republiky,
obojstran-
nou
dohodou aj na základe dikcie slovensko-maďarskej základ-
nej
zmluvy by mohol byť s malými nákladmi riešiteľný aj ten-
to
problém. Z dôvodu vašich zdravotných problémov k osobnému
stretnutiu
zatiaľ nedošlo, ale ja aj s pánom starostom Ha-
velkom
sme pripravení vám podať aj podrobnejšie informácie
o
tejto problematike.
Vážený pán minister, prosím vás o pomoc v tejto otázke
a
o prehodnotenie možnosti rokovania o
tejto otázke s part-
nerským
ministerstvom Maďarskej republiky.
Interpeláciu adresujem na ministra vnútra pána Gustáva
Krajčiho.
Vážený pán minister, interpelujem vás vo
veci prešetre-
nia
možnosti vytvorenia útvaru Policajného
zboru v obci Ša-
lov
okres Levice. Uvedená obec má síce len 417 obyvateľov,
no
sociálna situácia je v obci veľmi kritická. Miera neza-
mestnanosti v obci
v roku 1993 bola 69-percentná, v roku
1994
až 85-percentná a v roku 1995 68-percentná. Starosta
obce pán Július
Star sa obrátil otvoreným listom v marci
tohto
roku na vtedajšieho ministra vnútra
pána Ľudovíta Hu-
deka,
ako aj na všetky poslanecké kluby, bohužiaľ, zatiaľ
bez
výsledku.
V súvislosti s vysokou nezamestnanosťou
je trestná čin-
nosť
v obci a v jej okolí veľmi vysoká. V
obci naďalej ras-
tie
hrubosť a bezohľadnosť páchateľov. Ich útokom sú vo zvý-
šenej
miere vystavení osamelo žijúci
obyvatelia obce, ktorí
sú
prepadávaní vo vlastných bytoch. Nespokojnosť
občanov sa
prejavuje
na jednej strane zvýšeným pocitom strachu a bez-
mocnosti, na druhej
strane snahou vziať
spravodlivosť do
vlastných
rúk. Situácia v obci je už dlhší čas značne napätá
a
na tento stav boli upozornené,
samozrejme, aj okresné or-
gány.
K zlepšeniu situácie zatiaľ, bohužiaľ,
nedošlo. Preto
som
nútený obrátiť sa na vás, vážený pán minister, z povere-
nia
samosprávy v obci Šalov a požiadať vás o pomoc v oblasti
prevencie,
ako aj vo veci prehodnotenia možnosti
vytvorenia
policajnej
stanice v obci.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu poslancovi. Pán
poslanec Lauko, nech sa
páči.
Pripraví sa pán poslanec Kraus.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
kolegyne, kolegovia poslanci,
moja interpelácia sa týka výchovy našich
detí, teda ob-
lasti,
ktorá je v každom národe a štáte
prvoradá a považujú
ju
všetci za veľmi dôležitú. Svoju interpeláciu chcem orien-
tovať na
základnú otázku, ako
spĺňajú niektoré učebnice
schválené
ministerstvom školstva kritériá
základných morál-
nych
princípov výchovy našich detí.
Chcem sa venovať trom učebniciam. Dve tu
mám, je to ce-
lá
séria. Dovolím si, pani ministerka,
prečítať vám ukážku,
aby
ste mohli kontrolovať. Príkladom je
stredoškolská učeb-
nica
na náuku o spoločnosti, občiansku náuku, teda na povin-
ný
predmet, a volá sa Základy rodinnej a
sexuálnej výchovy.
Bola
schválená a vydaná ministerstvom školstva. Tu sa na-
príklad
na strane 34 v kapitole Sexuálne vzťahy a plánovanie
rodičovstva
a v časti Postoje k predmanželskej sexualite od-
porúča,
citujem: "Najvhodnejšou formou získavania sexuálnych
skúseností
v predmanželskej oblasti je tzv. peting, (vzájom-
né
láskanie sa bez súlože), a to z niekoľkých dôvodov:
1. umožňuje prehlbovanie emocionálneho
vzťahu,
4. rozvíja fantáziu a tvorivosť,
5. vylučuje riziko nechceného
tehotenstva, ako aj - a
to
je veľmi dôležité - riziko prenosu pohlavných ochorení."
Ďalej učebnica v časti O predsudkoch a poverách hovorí
o
nesprávnosti názorov na škodlivosť masturbácie. Uvádza,
citujem:
"Výskumy dokazujú, že masturbuje v istom období ži-
vota
92 % mužov a 62 % žien,
najčastejšie v puberte a ado-
lescencii,
ale aj neskôr, keď nie je možné
realizovať sexu-
álny
styk." Podľa takejto formulácie je
to vysoko nepravde-
podobné
a priamo to študentov navádza, aby to
skúsili. Plá-
nované
rodičovstvo si vraj, citujem: "nevieme predstaviť bez
regulácie
počatia dostupnou antikoncepciou. Zdá
sa, že naši
mladí
ľudia stále podceňujú možnosti antikoncepcie". V rámci
prevencie
AIDS udávajú hlavné zásady bezpečného
sexu ne-
striedať
partnerov, vyhýbať sa porušeniu sliznice a drobnému
krvácaniu, používať prezervatív a síce
dodávajú, že úplne
najvhodnejšou
formou ochrany je trvalý vzťah dvojice,
ktorá
si
je absolútne verná, ale nezdôrazňuje sa
vzájomná nutnosť
len
jedného partnera a jediného partnera za
život. Dodávam,
že
Svetová zdravotnícka organizácia takúto vernosť a zdržan-
livosť
má v prvej téze boja proti AIDS a až v
druhej hovorí
o
kondómoch.
V časti
Sexuálne odchýlky učebnica udáva
o skupinovom
sexe
(pluralizme), že deviáciou, citujem "sa stáva vtedy, ak
tvorí
výlučný spôsob sexuálnej aktivity". Ak nie je výlučný,
tak
to nie je úchylka, čiže je to normálne? O prirodzených
metódach
regulovania pôrodnosti je len jedna
krátka zmienka
v
tabuľke, navyše nepresná, v celej
kapitole je oveľa viac
napísané
o antikoncepcii, čo, samozrejme, nie je objektívne.
To, že ministerstvo preferuje pri
spolupráci Spoločnosť
pre
plánované rodičovstvo a výchovu k
rodičovstvu, dokazuje
okrem
týchto argumentov aj fakt, že komisia
na vypracovanie
osnov
sexuálnej výchovy pri Ministerstve školstva Slovenskej
republiky,
v ktorej sú aj zástupcovia rodičov, sa dlho ne-
stretla
a túto učebnicu nedostala na
vyjadrenie, inými slo-
vami,
vydala sa poza ich chrbát, hoci sú tam kvôli tomu.
Iným príkladom z tejto edičnej rady je učebnica na ten
istý predmet,
schválená tiež ministerstvom školstva pre
stredné
školy. Ide o učebnicu Základy etiky, ktorú vydalo
Slovenské
pedagogické vydavateľstvo v roku 1995.
V kapitole Niektoré etické témy
súčasnosti sa v čas-
tiach
Interrupcie, Antikoncepcia, AIDS,
Eutanázia podávajú
našim
deťom, študentom strednej školy, jednostranné, zavá-
dzajúce
argumenty, s ktorými autori navyše účelovo manipulo-
vali.
Poviem niekoľko príkladov.
1. Na strane 86 sa v časti o
interrupcii tvrdí, citu-
jem:
"Hnutie Pro Life (Pre život) - zástancovia tohto názoru
sú
presvedčení, že ľudský život vzniká už v okamihu spojenia
vajíčka a
spermie. Svetonázorovo sa
tento postoj opiera
o
základné náboženské východiská. Hnutie pre voľbu na druhej
strane
zdôrazňuje právo ženy rozhodnúť sa, ale aj právo kaž-
dého
dieťaťa narodiť sa ako chcené a milované dieťa. Život
plodu
začína až mozgovou činnosťou." To boli citáty.
Na
otázku, kde je pravda, učebnica hovorí, citujem:
"Rozhodnutie
zostáva na postoji a zodpovednosti oboch mož-
ných
rodičov, najmä však budúcej matky."
Podľa akých právnych noriem a podľa akých práv - to sa
tam
už, bohužiaľ, študenti nedočítajú. V príklade muža leká-
ra
sú na strane 88 uvedené štatistické
údaje, ktoré sú ne-
vierohodné
a zavádzajúce, a chýba údaj, odkiaľ sú čerpané.
Ďalej citujem:
"Právo na interrupciu
môžeme odôvodniť
a
pochopiť ako voľbu menšieho zla."
Prečo sú tieto informá-
cie
len jednostranné a zavádzajúce? Naša mládež sa má vycho-
vávať
v tejto oblasti na základe vyjadrenia len gynekológov,
tak
ako je to v tejto kapitole? Veď to nie je objektívne.
A
navyše, samotní gynekológovia predsa potvrdzujú rastúci
počet
potratov, najviac v kategórii pod 14 rokov, to znamená
v
roku 1995 zo 44 na 66 oproti
predchádzajúcim rokom. Alar-
mujúci
je tiež viac ako polovičný počet mladých žien a diev-
čat,
ktoré ešte nerodili a už idú na potrat. V snahe pred-
kladať dva odlišné
názory, jeden hnutia Za život a druhý
Hnutia pre voľbu, sa manipulačne priaznivo podávajú názory
Hnutia
pre voľbu, čo nie je objektívne.
2. V
kapitole o antikoncepcii sa iné
názory podávajú
zavádzajúco,
tendenčne a navyše ako príklad sa
uvádzajú ex-
trémne
príklady. Citujem "(Typickým
príkladom sú prípady 5
aj
viac ťažko poškodených detí v geneticky
zaťažených rodi-
nách a podobne.)" Konštatuje sa tu
heslo "Od interrupcie
k
antikoncepcii". Uvádzajú sa tu manipulujúce príklady inze-
rátov.
Napríklad, citujem: "Manžel je invalid a ja som neza-
mestnaná.
Mám 4 dcéry vo veku 16, 13, 12 a 4 roky. Prosíme
dobrých
ľudí o darovanie zimného šatstva a
topánok číslo 6,
5
1/2 a 18 1/2. Poštovné uhradím. Značka
súrne." A znova sú
tu
argumenty o raste svetovej populácie geometrickým radom
a
preľudnení planéty. Ale chýba tu
napríklad údaj o tom, že
Slovensko
postupne vymiera, lebo index plodnosti je 1,52, čo
je
hlboko pod normálny index 2.
3. V kapitole o eutanázii sa uvádzajú
problematické ar-
gumenty
o snahe pomôcť trpiacemu človeku, ak už
vraj zlyhá-
vajú všetky iné
nádeje. Dokonca je citovaný
doktor Smrť
z
Ameriky a jeho názor, že je to ten najhumánnejší spôsob,
ako
nevyliečiteľne chorých zbaviť utrpenia.
Zdá sa vám, pani ministerka, správne, že naše deti do-
stávajú
takéto jednostranné informácie v oficiálnych učebni-
ciach,
ktoré schválilo ministerstvo
školstva? Veď demogra-
fické údaje o
postupnom vymieraní Slovenska sú
alarmujúce
a
ministerstvo by malo podporovať vo výchove skôr rodiny,
ktoré
chcú vychovávať viac detí. Navyše v inej učebnici sa
už
žiakom 7. triedy - je to učebnica
prírodopisu základných
škôl
- predkladá okrem iných
medicínskych nepresností aj
text:
"Ak ešte nie je narodenie dieťaťa žiaduce, treba vo-
pred
uvažovať o rôznych antikoncepčných
prostriedkoch." Me-
novite
sa udávajú prezervatívy a použitie antikoncepcie je
teda
dôležité.
Ako ďalší príklad prinajmenšom ľahostajnosti zo strany
ministerstva školstva
možno uviesť rozširovanie letákov
o
nebezpečenstve AIDS pod názvom Stop AIDS, ktoré sa obja-
vili
v minulom školskom roku na stredných školách, na nás-
tenkách. Vydala
ich Spoločnosť pre plánované rodičovstvo
a
propagoval ich Červený kríž. Pod hlavičkou boja proti AIDS
sa na obrázkoch dokonca s detskými
postavami predstavujú
všetky
spôsoby sexuálneho styku, dokonca aj orálno-análny.
Učitelia
na stredných školách ho rozdávajú,
nechávajú vi-
sieť
na nástenkách a nemajú pritom pocit, že
sa tu pod rúš-
kom
boja proti AIDS necitlivo zraňujú prváci, len 14-15-roč-
né
deti, ktorým doma rodičia isto neodovzdávajú takúto pred-
stavu
o sexuálnom styku. Keďže sa blíži opäť termín akcií
boja proti AIDS,
žiadam vás, pani ministerka, aby
ste do-
hliadli
nad úrovňou tzv. boja proti AIDS
opísanou nevhodnou
formou.
Každý z nás podporí osvetu, ale nie nekultúrnu a ne-
morálne
obrázky, ktoré od minulého roku visia v stredných
školách.
Na
záver mi dovoľte, pani ministerka, vysloviť svoje
otázky.
Aký má ministerstvo školstva a vy osobne
názor na
tieto
učebnice, ktoré sa používajú v našich školách? Sú to
správne
formulované a objektívne názory a postoje k
týmto
citlivým
otázkam, ktoré sa nachádzajú v týchto učebniciach?
Spoločnosť pre plánované rodičovstvo má pobočky na ce-
lom
svete a je aj u nás. Prečo sa v týchto
učebniciach pro-
pagujú
názory tejto spoločnosti na úkor iných názorov, a nie
objektívne vedecké a
etické názory na túto problematiku?
Myslíte si,
že takéto účelové
formulácie budú správne
výchovne
pôsobiť na naše deti? Myslíte, že je správne ho-
voriť
o preľudnení a nebrať do úvahy situáciu na Slovensku
a
v Európe? Podporia takéto učebnice správny populačný vývoj
na Slovensku pri alarmujúcich štatistických
údajoch o po-
stupnom
vymieraní Slovenska (index plodnosti 1,
52) a stúp-
nutí počtu interrupcií u dievčat pod 14 rokov a
dievčat
a
žien do 24 rokov, ktoré nerodili?
Navrhujem vám, pani ministerka,
aby ste dali uvedené
tri
učebnice posúdiť aj komisii pre učebné
osnovy sexuálnej
výchovy
na školách, ktorá je zriadená pri ministerstvo škol-
stva.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Laukovi. Nech sa páči, pán po-
slanec
Kraus. Pripraví sa pán Koncoš.
Poslanec H. Kraus:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
vo
svojom vystúpení by som sa chcel
venovať otázkam
privatizácie
výskumných a vývojových ústavov a
upozorniť na
niektoré
negatívne javy v tejto oblasti. Svoje
otázky budem
smerovať
k ministrovi hospodárstva a k prezídiu Fondu národ-
ného
majetku. Konkrétne sa chcem zaoberať
privatizáciou Vý-
skumného
ústavu papiera a celulózy v Bratislave.
Tak ako iné podniky a organizácie aj
výskumné a vývojo-
vé pracoviská
hlavne v oblasti
tzv. rezortného výskumu
prechádzajú
procesom privatizácie. Vzhľadom na špecifiká ich
činnosti
nebolo a nie je ani v súčasnosti ľahké nájsť vhodný
model,
resp. metódu privatizácie pracovísk výskumu a vývoja.
Ako
najoptimálnejší sa ukázal postup, ktorý pri privatizácii
výskumných a vývojových ústavov presadzovalo
ministerstvo
hospodárstva,
a to, aby privatizácia bola vykonaná
subjekt-
mi,
kam smerujú prevažne výsledky ich činnosti, za spoluú-
časti
manažmentu a zamestnancov ústavov. Len
takýmto postu-
pom
sa dá zabezpečiť, že výskumné pracoviská si zachovajú
svoju
identitu a akcieschopnosť a nebudú privatizované len
kvôli
budovám, pozemkom, resp. výhodnej polohe.
Takto
sa podarilo v minulosti sprivatizovať celý rad
výskumných
ústavov, hlavne v oblasti chemického priemyslu.
Bohužiaľ,
nestalo sa tak v prípade
celulózovo-papierenského
priemyslu,
a to konkrétne v prípade Výskumného ústavu papie-
ra
a celulózy. V roku 1989 bol tento ústav prevedený do for-
my štátneho
podniku. V rámci
privatizácie vznikla dňa
1.
10. 1994 akciová spoločnosť VÚPC s 97-percentným vlast-
níctvom akcií vo
Fonde národného majetku.
Základné imanie
predstavuje
77 466 000 Sk.
Výskumný ústav papiera a celulózy je významné výskumné
pracovisko,
ktoré už 45 rokov zabezpečuje kvalitné
riešenie
vedecko-technických
projektov a transfer moderných technoló-
gií
pre podniky celulózovo-papierenského priemyslu. Je známe
svojou
vedeckovýskumnou činnosťou v Európe
i vo svete a je
aj
členom nevládnych organizácií. V súčasnosti zabezpečuje
riešenie štátnych vedecko-technických projektov v celkovom
objeme
54 mil. korún. Fond národného majetku
Slovenskej re-
publiky
v rámci prípravy výberového konania na
predaj akcií
vyzval
začiatkom decembra 1995 záujemcov
o kúpu akcií VÚPC
na
predloženie potrebných dokumentov
v termíne do 21. 12.
1995.
V
decembri 1995 podali
podnet na kúpu
akcií VÚPC
manažérsko-zamestnanecká akciová
spoločnosť CELKON a tri
podniky
celulózovo-papierenského priemyslu, a
to Severoslo-
venské
celulózky a papierne, a. s.,
Ružomberok, Juhosloven-
ské celulózky
a papierne, Štúrovo a
Harmanecké papierne,
a.
s., Harmanec. V januári 1996 doplnili Severoslovenské ce-
lulózky
a papierne, a. s., a Juhoslovenské
celulózky podnet
na
kúpu akcií cez akciovú spoločnosť
CELKON Bratislava. Po-
núknutá
cena bola 50 mil. Sk. Takýto spôsob plne korešpondo-
val
aj so stanoviskom Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky
k privatizačnému projektu štátneho podniku rozhod-
nutím
Ministerstva pre správu a privatizáciu národného ma-
jetku
Slovenskej republiky číslo 37 zo dňa
10. 3. 1994, ako
aj stanoviskami ďalších podnikov
celulózovo-papierenského
priemyslu
Slovenskej republiky, ktoré už podali
na Fond ná-
rodného
majetku podnety na kúpu akcií VÚPC Bratislava.
Dňa 26. 2. 1996 bol na Fond národného majetku odoslaný
list
vtedajšieho ministra hospodárstva
pána Duckého, ktorý
bol
napísaný na základe diskusií s pánom
premiérom Mečiarom
na
výjazdovom zasadnutí vlády Slovenskej
republiky v Ružom-
berku
dňa 23. 2. 1996. Na tomto zasadnutí bolo konštatované,
že
proces privatizácie tohto
výskumného ústavu je potrebné
ukončiť
takým spôsobom, aby sa rozhodujúcimi vlastníkmi sta-
li
podniky celulózovo-papierenského priemyslu Slovenskej re-
publiky.
Navrhovaný spôsob privatizácie mal
zabezpečiť pre-
pojenie vlastníckych vzťahov medzi výrobnými organizáciami
slovenského
celulózovo-papierenského priemyslu a jeho vedec-
kovýskumnou
základňou reprezentovanou VÚPC, a. s., Bratisla-
va
a zabezpečiť tak dlhodobý rozvoj najdynamickejšie sa roz-
víjajúceho
odvetvia slovenského priemyslu.
Denná tlač - Hospodárske noviny 3. 10. 1996 - však in-
formovala, že prezídium Fondu národného majetku
na svojom
zasadnutí
dňa 2. 10. 1996 prerokovalo a schválilo návrh na
vydanie
rozhodnutia o privatizácii Výskumného ústavu papiera
a
celulózy, a. s., Bratislava kupujúcemu Poltár, a. s., Bra-
tislava.
Je poľutovaniahodné, že pri rozhodovaní
o privati-
zácii
tejto akciovej spoločnosti sa nebralo
do úvahy stano-
visko
ministerstva hospodárstva zo dňa 10. 3. 1994
a tiež
písomné
stanovisko vtedajšieho ministra pána
Duckého o pri-
vatizácii VÚPC podnikmi celulózovo-papierenského priemyslu
akciovou
spoločnosťou CELKON.
Kupujúci
Poltár, akciová spoločnosť,
je obchodno-fi-
nančná
spoločnosť, ktorá nemá nič spoločné s výskumnou a vý-
robnou činnosťou
vôbec a v
oblasti papiera a celulózy
zvlášť.
Okrem toho táto akciová spoločnosť vznikla až 30.
4.
1996, to znamená vyše 4 mesiace po termíne predloženia
ponúk
a dokumentov na kúpu akcií VÚPC na Fonde národného ma-
jetku.
V objektoch VÚPC sa nachádzajú skúšobne, poloprevádz-
kové
strojno-technologické zariadenia a
prístrojové vybave-
nia
pre oblasť výroby a skúšobníctva celulózovo-papierenské-
ho
priemyslu, ktoré nie je možné využiť na iné účely, ako
boli
vopred určené.
Pokiaľ sa privatizácia Výskumného ústavu papiera a ce-
lulózy
uskutoční podľa súčasného stavu, môže
dôjsť k zániku
renomovanej
výskumnej základne lukratívneho
odvetvia národ-
ného
hospodárstva s ďalšími sociálnymi dosahmi.
Na záver
mi dovoľte formulovať svoje
otázky na minis-
terstvo
hospodárstva, konkrétne na ministra hospodárstva pá-
na
Česneka.
Ako mieni ministerstvo hospodárstva v
budúcnosti zabez-
pečovať
výskum a vývoj jedného z
najperspektívnejších prie-
myselných
odvetví, a to celulózovo-papierenského
priemyslu,
ak
rozhodnutie o privatizácii ostane v súčasnej podobe?
Otázka na prezídium Fondu národného majetku: Čo viedlo
prezídium Fondu
národného majetku k
takému rozhodnutiu
v
prospech firmy Poltár napriek tomu,
že aj pán exminister
Ducký
a predseda vlády boli naklonení, aby
VÚPC sprivatizo-
vala
firma CELKON, ktoré sa v súčasnosti javilo ako najopti-
málnejší
model privatizácie?
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu poslancovi. Pán
Koncoš, nech sa páči.
Pripraví
sa pán Palacka.
Poslanec P. Koncoš:
Pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
je
všeobecne známe, že
začiatkom júla veterná smršť
hlavne
na strednom Slovensku, zničila približne 1 500 ha le-
sa
so zásobou dreva 1,9 mil. m3, čo predstavuje takmer 40 %
z
priemerného ťažbového ročného etátu
Slovenskej republiky.
Situáciu
v tejto oblasti komplikuje najmä to, že takmer celá
kalamita je sústredená v ťažkej horskej
oblasti Osrblia.
Očakáva sa, že
kalamitné drevo z týchto polomov sa
bude
spracúvať
2 až 3 roky. Oveľa zložitejšie bude
paralelne za-
bezpečiť
komplexné ochranné opatrenia proti
šíreniu podpor-
ného
hmyzu, ktorý je potenciálne schopný v
budúcnosti ničiť
rovnaké
množstvo okolitého, v súčasnosti ešte zdravého lesa,
ale
problematické bude aj zalesnenie kalamitných lomín.
Oceňujem, že vláda na likvidáciu kalamity vyčlenila 50
mil.
Sk. Popri požiadavkách na priamu finančnú pomoc postih-
nutým
oblastiam je však potrebné
otvorene hovoriť aj o ne-
priamej
podpore takými prostriedkami, ktoré
výrazne zlepšia
odbytové
možnosti kalamitného dreva,
ekonomickú a sociálnu
stabilitu v týchto
regiónoch Slovenska. Obchodná
politika
lesného
hospodárstva musí byť taká, aby umožňovala čo naj-
lepšie
a najefektívnejšie zužitkovanie drevnej suroviny.
Podpredseda vlády pán Kozlík a ministri,
vtedy ešte pán
Ducký
a Peter Baco, 5. júna tohto roku na Lesníckych dňoch
vo
Zvolene prisľúbili riešenie licenčnej
politiky zavedením
automatických
licencií a ich nahradením inými metódami regu-
lácie
vývozu, napríklad tak ako v Európskej
únii, a to vý-
voznými
poplatkami či daňami.
Zelená správa za lesné hospodárstvo
obsahuje návrh, aby
sa
rozhodovacie kompetencie vo vývoze
surového dreva presu-
nuli
na ministerstvo pôdohospodárstva.
V tejto situácii je
priam paradoxné rozhodnutie Ministerstva hospodárstva Slo-
venskej
republiky, ktoré dňa 6. 11. 1996 v televíznych novi-
nách
Markíza potvrdil pracovník tohto
ministerstva pán Ing.
Šulek. Informoval, že ministerstvo hospodárstva
zastavilo
export
surového dreva aj na tie objemy, na ktoré boli vydané
exportné
licencie. Toto rozhodnutie je pre lesníctvo mimo-
riadne
negatívne už zo spomínaného dôvodu, že
sa treba sku-
točne
zamýšľať, ako nielen vyťažiť kalamitné
drevo, ale ako
ho
aj výhodne speňažiť, aby sa tak pomohlo podnikom, ktoré
obhospodarujú
lesy a lesnú pôdu.
Slovenský drevársky priemysel nie je
schopný túto drev-
nú
hmotu efektívne spracovať. Na Slovensku
je dostatok dre-
va,
čo sa týka množstva, pravda, je nedostatok niektorých
vybraných
druhov drevín a sortimentov. Všeobecne
je nadpro-
dukcia listnatých
drevín najcennejších sortimentov kvôli
vyššej
cene a vlákninových sortimentov kvôli vysokému podie-
lu
náhodných ťažieb, a to až 50-60 % z celkového objemu, a
nedostatočným
drevospracujúcim kapacitám.
Popri zastavení vývozu dreva na druhej strane je tu
voľný dovoz, teda
automatické licencie na
dovoz dreva na
Slovensko.
Domnievam sa, že takáto situácia má za cieľ vy-
tvoriť
na domácom trhu nadbytok dreva a
aj s tým súvisiaci
pokles
jeho cien. Situácia je podobná ako v poľnohospodár-
stve,
kde nekompetentnými zásahmi príslušných
ministerstiev
sú prvotní producenti surovín trochu
obmedzovaní, a najmä
v
drevárskom priemysle sa podporuje spracovateľská lobby no-
vých
privátnych vlastníkov drevárskych podnikov.
Pýtam sa, ako chce vláda skutočne
podporiť lesníctvo,
keď
síce na likvidáciu kalamity vyčlenila 50 miliónov Sk,
ale
obmedzeniami v obchode poškodí toto
odvetvie o niekoľko
100
miliónov Sk. Administratívny zákrok - zastavenie exportu
dreva -
nerieši problémy z národohospodárskeho hľadiska.
Vláda by
mala predložiť program
komplexného spracovania
a
využívania všestranne cennej domácej suroviny s rozvojovým
podporným
systémom tohto rezortu.
Obraciam sa na ministra hospodárstva a
žiadam prehodno-
tiť
rozhodnutie o zastavení exportu
surového dreva. Navrhu-
jem,
aby sa v súlade so závermi Zelenej správy kompetencie
týkajúce
sa obchodnej politiky s drevom presunuli na mini-
sterstvo
pôdohospodárstva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Palacka.
Pripraví sa pán Ás-
ványi.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
vo svojej interpelácii sa obraciam na pána podpredsedu
vlády
a ministra financií v súvislosti so Slovenským rozhla-
som.
Do pôsobnosti ministra financií patrí okrem iného kon-
trola
hospodárenia s prostriedkami štátneho
rozpočtu. Svoju
samostatnú
kapitolu v štátnom rozpočte má i Slovenský roz-
hlas.
Dostali sa mi do rúk informácie o
svojráznom prístupe
k
hospodáreniu v tejto verejnoprávnej
inštitúcii. Ide v pr-
vom rade o
niektoré okolnosti pri
odmeňovaní pracovníkov.
Podľa
mojich informácií boli v roku 1995 vyplatené pracovní-
kom mimoriadne odmeny, teda čiastky mimo normálneho platu,
s
veľkými disproporciami. Kým suma odmien
za celý rok 1995
pre
všetkých výkonných redaktorov bola v priemere na jedného
5
270 Sk, z toho ich odmena v mesiaci
decembri bola v prie-
mere
1 210 Sk, boli tieto odmeny pre okruh
20 vybraných ve-
dúcich
a administratívnych pracovníkov za
celý rok 1995
v
priemere takmer 80 000 Sk, z toho
len za mesiac december
takmer
23 000 Sk. Do skupiny týchto bohato odmeňovaných pra-
covníkov patria okrem šéfredaktorov jednotlivých programo-
vých
okruhov Slovenského rozhlasu aj rôzni vedúci odborov,
poradcovia,
sekretárky či tajomníci riaditeľov.
Spomeniem len jednu konkrétnu funkciu -
napríklad odme-
na
tajomníka ústredného riaditeľa za
rok 1995 bola 143 500
Sk,
a z toho len za december 40 500 Sk. V tom istom čase,
v
decembri 1995 museli však mnohé
matky redaktorky žiadať
v
odborovej organizácii Slovenského
rozhlasu o pôžičky, aby
mohli
svojim deťom kúpiť vianočné darčeky.
Takéto disproporcie v odmeňovaní pokračujú aj v tomto
roku.
Za I. polrok 1996 bola opäť priemerná
odmena redakto-
rov
len tesne nad 2 000 Sk a odmeny uvedených vedúcich a ad-
ministratívnych
pracovníkov viac než desaťnásobné, viac
než
20
000 Sk.
Som si
vedomý, že odmeňovanie pracovníkov
je v kompe-
tencii
vedúceho príslušnej organizácie. V prípade Slovenské-
ho
rozhlasu ide však o špecifickú organizáciu. Jej príjmy sú
tvorené jednak z
prostriedkov štátneho rozpočtu
a jednak
z
koncesionárskych poplatkov, čo sú všetko
peniaze našich
občanov.
Myslím si, že občania majú právo
vedieť, ako s tý-
mito
peniazmi Slovenský rozhlas narába. Okrem toho, že pova-
žujem
uvedený spôsob odmeňovania pri stále klesajúcej úrovni
rozhlasového
programu a vysielania a pri trvalom nariekaní
rozhlasového
manažmentu o nedostatku finančných zdrojov za
nemorálny,
interpelujem vás, vážený pán minister financií,
s
požiadavkou preverenia účelného
vynakladania prostriedkov
štátneho
rozpočtu v Slovenskom rozhlase.
Zároveň chcem túto interpeláciu využiť
ako podnet pre
predsedu
Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky
na
vykonanie kontroly v Slovenskom
rozhlase. Odporúčam, aby
sa
Najvyšší kontrolný úrad zameral okrem odmeňovania pracov-
níkov
tiež na zmluvné vzťahy Slovenského rozhlasu s Prvou
slovenskou
mediálnou agentúrou, ktorá má podľa mojich infor-
mácií
exkluzívne právo na sprostredkovanie reklamy vo vysie-
laní
Slovenského rozhlasu.
Reklama
tvorí aj vo verejnoprávnom rozhlase významnú
položku
príjmov a jej efektívne využívanie pri dominantnom
postavení Slovenského rozhlasu na mediálnom trhu by mohlo
výrazne
odbremeniť nároky na štátny rozpočet, resp. vytvoriť
priestor
na skvalitnenie vysielania či
lepšie odmeňovanie
tvorivých pracovníkov. Keď je však možný zisk
Slovenského
rozhlasu
prelievaný cez súkromnú agentúru, údajne personálne
spätú
s manažmentom Slovenského rozhlasu, na odľahčenie roz-
počtu
budeme asi dlho čakať a s nami budú čakať daňoví po-
platníci
i rozhlasoví koncesionári.
Žiadam vás, pán minister financií a
pán predseda Naj-
vyššieho
kontrolného úradu, aby ste mňa i Národnú radu in-
formovali
o vašich zisteniach v tejto veci.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Ásványi. Pripraví sa
pán
poslanec Weiss.
Poslanec L. Ásványi:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
dámy a páni,
interpeláciu adresujem predsedovi vlády
pánu Vladimíro-
vi
Mečiarovi. Dotknem sa málo
frekventovanej a nie všetkými
poznanej
veci - odmeňovania duchovných registrovaných cir-
kví
a náboženských spoločností. Priamo
sa to týka viac ako
2
000 duchovných a nepriamo všetkých veriacich.
Základ
celkového hospodárskeho
zabezpečenia cirkví je
daný zákonom
číslo 218 z
roku 1949, keď po znárodnení
a
skonfiškovaní majetku cirkví štát
bol nútený postarať sa
aspoň
sčasti o potreby cirkvi. V zákone sú zabezpečené osob-
né
požitky duchovných, prislúchajúce sociálne dávky, náhrada
cestovných
výdavkov, vecné náklady spojené s vykonávaním ná-
boženských
obradov, prípadne po osobitnom zvážení aj mimo-
riadne
vecné náklady. Na tieto náklady má
Ministerstvo kul-
túry
Slovenskej republiky každoročne k dispozícii prostried-
ky
zo štátneho rozpočtu. Čiastočné
vrátenie majetku cirkvám
podľa
zákona číslo 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých ma-
jetkových
krívd spôsobených cirkvám a náboženských spoloč-
nostiam spôsobilo
pokles tejto ročnej čiastky zo
400 mil.
Sk
na 190 mil. Sk v roku 1994.
Zákon číslo 218 z roku 1949 je i dnes platný s tým, že
v
roku 1990 vládnym nariadením číslo 578 boli nanovo uprave-
né
osobné potreby duchovných. Ich základný
plat je stanovo-
vaný
podľa 11 tarifných stupňov od 1 800
Kčs, teraz už slo-
venských
korún, s praxou v duchovej činnosti kratšou ako 3
roky
až po 3 500 Sk v najvyššej stupnici s praxou nad 30 ro-
kov.
Tieto základné platy môžu byť podľa rozhodnutia prí-
slušnej
cirkvi, samozrejme, v rámci pridelených prostried-
kov,
zvýšené až o 20 % za ocenenie kvality výkonu, t. j.
o
akési výkonnostné. Za vykonávanú
cirkevnú hodnosť - tieto
sú
menovite zaradené do štyroch stupníc -
môže byť priznaný
hodnostný prídavok v
prvom stupni do 800 Sk, v najvyššom
stupni
až 2 800 Sk mesačne. Využitím týchto
daných možností
môže
mať kaplán, teda duchovný začínajúci po skončení štúdia
teológie,
2 600 Sk mesačnú celkovú mzdu, biskup
po tridsať-
ročnom
výkone duchovnej služby 7 000 Sk.
V
roku 1994 priemerný mesačný zárobok duchovného na
Slovensku
predstavoval 3 830 Sk. V Českej republike v tom
istom
čase bol tento priemer 7 000 Kč.
Uvedomme si, že 98 %
týchto duchovných je vysokoškolsky vzdelaných.
Programové
vyhlásenie
terajšej vlády už na rok 1995 počítalo s riešením
tejto
zaiste len pozabudnutej, inak nehoráznej situácie.
Ministerstvo kultúry Slovenskej
republiky vypracovalo
ešte
v novembri 1995 návrh nariadenia vlády na
pozmenenie a
doplnenie nariadenia vlády Českej a Slovenskej
Federatívnej
Republiky
z roku 1990 o úprave osobných potrieb duchovných
registrovaných
cirkví a náboženských spoločností. Podľa toh-
to návrhu sa
mal zvýšiť priemerný zárobok duchovného na
7
688 korún, čo by znamenalo dosah
na štátny rozpočet vo
výške
94 mil. Sk za rok. Tento návrh prešiel
medzirezortným
konaním,
pripomienky boli zapracované do definitívneho návr-
hu. Ministerstvo financií Slovenskej republiky potvrdilo
krytie
zvýšenia potrieb cez štátny
rozpočet už v návrhu na
rok
1996. Ako mi je známe, vláda Slovenskej republiky sú-
hlasne prerokovala
návrh novely nariadenia a predznačila
účinnosť
od 1. 1. 1996.
Uplynul celý rok od schválenia dobre vypracovaného ná-
vrhu zmeny vládneho nariadenia. V rozpočte
uvažované pro-
striedky
vo výške 94 mil. Sk sa minuli na iný účel. Nesplnil
sa
bod programu vlády. Zostala nenaplnená oprávnená požia-
davka
cirkví, naďalej sa nemôžu bez hanby
porovnávať osobné
požitky
duchovných s platmi zamestnancov
porovnateľného za-
ťaženia
v rozpočtovej a príspevkovej sfére. Pýtam sa, kde
zaviazlo sľubne sa vyvíjajúce dobrodenie
vlády Slovenskej
republiky a kedy
bude zverejnená novela
nariadenia vlády
o
úprave osobných potrieb duchovných registrovaných cirkví
a
náboženských spoločností.
Neprijmem odpoveď "zaplať Pán
Boh".
Platenie, teda zvýšenie prostriedkov zo
štátneho roz-
počtu,
prisľúbil pán minister financií.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Weiss. Pripraví sa pán Čar-
nogurský.
Poslanec P. Weiss:
Ctení členovia vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
nedávno som počas svojho pobytu v Rožňave
navštívil Dom
humanity Slovenského Červeného kríža. Vznikol 1. 2. 1992
z
podnetu rodičov postihnutých detí a
sekretariátu územného
spolku
Slovenského Červeného kríža v Rožňave, Okresného úra-
du
a Mestského úradu v Rožňave, v tom čase ako prvé a jediné
zariadenie
tohto druhu v okrese. Jeho potreba bola nevyhnut-
ná,
veď už v prvý deň otvorenia bola naplnená kapacita za-
riadenia,
18 detí našlo svoj domov v priestoroch, ktoré boli
rekonštrukciou
z príspevku Slovenského Červeného kríža upra-
vené
na bezbariérové. Súčasná kapacita
Domu humanity je 20
detí.
Zariadenie navštevuje 17 detí. Ide o deti
s detskou
mozgovou
obrnou, z tohto počtu sú mobilní traja a 14 detí je
imobilných
s mentálnou retardáciou druhého a
tretieho stup-
ňa.
Pre deti
s detskou mozgovou obrnou je
veľmi dôležitá
rehabilitácia.
Na tieto účely bolo zriadené v Dome
humanity
rehabilitačné
centrum, ale všetky veci, ktoré pre toto reha-
bilitačné
centrum boli potrebné, sú zriadené iba vďaka spon-
zorom.
Nakoľko zo strany rodičov bol záujem nielen o denný
pobyt
detí, ale aj o týždenný pobyt, v máji roku 1995 sa
zriadila
kombinovaná prevádzka v tomto Dome humanity
s den-
ným
a týždenným pobytom. Najväčším problémom zriadenia ústa-
vu
s týždenným pobytom bolo zabezpečenie stravovania. Inves-
tičné
prostriedky zo strany Slovenského Červeného kríža boli
dosiaľ
2 130 000 Sk. Vďaka tejto pomoci
bude Dom humanity
môcť
tvoriť ucelený komplex.
I napriek niektorým úspechom sa
dosiaľ nepodarilo vy-
riešiť
problém personálneho obsadenia. V zariadení pracuje
15
zamestnancov, ktorí sú prijatí na dobu určitú cez úrad
práce
v rámci VPP. V súčasnosti končia pracovníkom zmluvy
a
ďalšie obsadenie pracovníkov cez úrad
práce nie je možné.
Stojí
teda pred týmto zariadením otázka, akým spôsobom a od-
kiaľ
zobrať finančné prostriedky na krytie finančných nákla-
dov.
Rozpočet, ktorý Dom humanity dostal na rok 1996 vo výš-
ke
650 000 Sk, nepokrýva ani prevádzkové náklady.
Na vybudovanie Domu humanity bola
vynaložená obrovská
ľudská
práca. Podľa prepočtov na rok 1996 chýba na krytie
ďalšieho
chodu asi 350 000 Sk. Rozpočet na rok 1997 za pred-
pokladu
financovania miezd personálu je 1 863
000 Sk. Preto
si
dovoľujem interpelovať pani ministerku, aby tomuto zaria-
deniu,
ale aj ostatným neštátnym zariadeniam podobného druhu
pomohla
doriešiť situáciu zamestnanosti i financovania tohto
i
ostatných sociálnych zariadení. Ide predovšetkým o to, aby
sa
vyriešili problémy financovania personálu a otázky stabi-
lizácie
tohto personálu.
Ďalej by som si dovolil položiť otázky
dvom členom vlá-
dy.
Predvčerom boli pred budovou Národnej
rady Slovenskej
republiky
pracovníci akciových spoločností Palivá Bratislava
a
Selekt VŠU Bučany. Prišli vyjadriť
nespokojnosť s tým, že
zamestnanecké
akciové spoločnosti neuspeli so svojimi priva-
tizačnými
projektmi, a to napriek tomu, že privatizácia tým-
to
spôsobom je nielen politickým programom
dvoch vládnucich
strán, že
predstavitelia Združenia robotníkov
Slovenska
v
Bučanoch osobne sľúbili presadiť takýto
spôsob privatizá-
cie
a že ponuka týchto spoločností bola lepšia ako ponuka
tých,
ktorí napokon podniky dostali priklepnuté.
Preto sa
pýtam ministra pre správu a
privatizáciu Ná-
rodného
majetku pána Bisáka, prečo zmenila
vláda svoju kon-
cepciu privatizácie, ktorá bola v programovom vyhlásení,
prečo
sa stalo pravidlom, že v privatizácii
vyhrávajú úplne
neznáme
spoločnosti s ručením obmedzeným
alebo neznáme ak-
ciovky,
ktoré prichádzajú s veľmi slabými ponukami. Najkrik-
ľavejším
prípadom takýchto privatizačných
manierov je osud
akciovej
spoločnosti Nafta Gbely, strategického podniku. Ve-
rím,
že dostanem od pána ministra odpoveď.
Ďalej sa chcem opýtať pána ministra zahraničných vecí,
prečo
má s prezidentom republiky, ktorý ide na budúci týždeň
na
dlhodobo pripravovanú oficiálnu
návštevu do Holandského
kráľovstva, ísť ako
sprievod za ministerstvo
zahraničných
vecí
iba riaditeľ sekcie pán Kuchár. Holandsko bude predsed-
níckou
krajinou Európskej únie v I. polroku budúceho roku,
keď bude
vrcholiť medzivládna konferencia Európskej únie
a
budú sa pripravovať stanoviská Európskej komisie k odpove-
diam
asociovaných krajín na dotazník
Európskej komisie. Ide
teda o návštevu
mimoriadne dôležitú. Jednoducho
nechápem,
prečo
na túto cestu nejde s prezidentom pán
minister zahra-
ničných
vecí osobne. Pýtam sa preto pána ministra, či takýto
postup
je v súlade so svetovými protokolárnymi
zvyklosťami,
či sa tak
postupovalo zo strany
ministerstva zahraničných
vecí
aj v Nemecku, v krajine, kde
pôsobil ako veľvyslanec,
keď
pán Herzog išiel na oficiálne návštevy do inej krajiny.
A tomuto plénu dávam otázku, dokedy budú štátne záujmy
tejto
krajiny ustupovať iracionálnej nenávisti skupiny vlád-
nucej
politickej elity voči hlave štátu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Čarnogurský a pri-
praví
sa pani poslankyňa Bauerová.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán
predsedajúci, budem mať tri interpelácie a jednu
otázku.
Prvá
interpelácia je na
podpredsedu vlády a ministra
financií
Sergeja Kozlíka.
Zákon číslo 239/1994 Z. z. o
obmedzení výdavkov poli-
tických
strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej
rady
ukladá vykladateľom periodickej tlače, prevádzkovateľom
rozhlasového a
televízneho vysielania a prevádzkovateľom
reklám umiestnených na verejných priestranstvách písomne
oznámiť ministerstvu financií výšku prostriedkov vynalože-
ných
jednotlivými politickými stranami
na propagáciu podľa
uvedeného zákona.
Tieto organizácie boli povinné oznámiť
výšku
prostriedkov do 30 dní od konania
volieb do Národnej
radu,
čiže do 31. októbra 1994. Podľa § 92 rokovacieho po-
riadku
Národnej rady a § 12 písm. h)
zákona číslo 45/1989
Zb. o poslancoch je minister povinný
predložiť poslancovi
Národnej
rady doklady, ktoré poslanec požaduje v
súvislosti
s
plnením svojich poslaneckých povinností.
V priebehu júla a augusta tohto roku
som sa opakovane
a
neúspešne pokúšal spojiť
s ministrom financií Sergejom
Kozlíkom
telefonicky alebo osobne prostredníctvom sekreta-
riátu,
aby som dohovoril podmienky, za ktorých
sa na minis-
terstve financií oboznámim s hláseniami organizácií
podľa
zákona
číslo 239/1994 Z. z. Keď sa mi to
nepodarilo telefo-
nicky,
pretože sekretariát neustále tvrdil, že
pán minister
nie
je na ministerstve, doručil som ministrovi list zo dňa
16.
augusta tohto roku, ktorým som požiadal ministra Kozlíka
o
povolenie na oboznámenie sa s
hláseniami. Ani na moju pí-
somnú
požiadavku ste mi, pán minister, neumožnili
priamo sa
oboznámiť s hláseniami, ale vaše ministerstvo
mi zaslalo
listom
zo dňa 26. augusta 1996 prehľad o hláseniach jedno-
tlivých
médií a prevádzkovateľov reklám
umiestnených na ve-
rejných
priestranstvách o nákladoch v prospech
jednotlivých
politických
strán. Poznamenávam, že prehľad podľa
uvedeného
listu
vášho ministerstva je neúplný a nespĺňa moju požiadav-
ku
na oboznámenie sa s originálmi hlásení.
Hneď ako som dostal uvedený list, opätovne som sa sna-
žil
s vami telefonicky alebo osobne skontaktovať prostred-
níctvom
vášho sekretariátu, ale opäť
márne. Podarilo sa mi
telefonicky
sa rozprávať so štátnym tajomníkom Jozefom Magu-
lom.
Menovaný ústne vyjadril súhlas s tým,
aby som sa obo-
známil
s originálmi hlásení, a odkázal ma na
Ing. Petra Hr-
neka,
riaditeľa rozpočtovej správy ministerstva financií. Po
ďalších
dňoch sa mi podarilo telefonicky spojiť s Ing. Hrne-
kom,
ale menovaný mi odmietol umožniť nahliadnutie do hláse-
ní
s tým, že nemá od vás, pán minister financií, pokyn. Opäť
som
sa opakovane pokúšal telefonicky sa s vami
spojiť cez
váš
sekretariát, ale konštatujem, že asi
vôbec nechodíte do
práce
na ministerstvo financií, ani na svoj sekretariát pod-
predsedu
vlády, pretože oba uvedené sekretariáty pri množ-
stve
telefonátov vždy tvrdili, že tam nie ste.
Nato som vám opäť doručil list dňa 9.
októbra tohto ro-
ku,
v ktorom opäť žiadam, aby ste mi umožnili oboznámiť sa
s
originálmi hlásení. Na tento list som doteraz nedostal od-
poveď.
Pán podpredseda vlády, mám na vás jedinú otázku, kto-
rá
znie: Kedy mi umožníte oboznámiť sa s
originálmi hlásení
o
výške nákladov vynaložených politickými stranami na propa-
gáciu
pred voľbami v roku 1994? Chcem sa
oboznámiť s origi-
nálmi
hlásení z dôvodu, že som sa s nimi oboznámil na sekre-
tariáte
Slovenskej volebnej komisie, kam sú organizácie tak-
tiež povinné
podľa uvedeného zákona
zasielať hlásenia.
Z
hlásení doručených sekretariátu
Slovenskej volebnej komi-
sie
vyplýva, že sú nezrovnalosti v hláseniach o volebných
nákladoch
HZDS na propagáciu pred poslednými parlamentnými
voľbami.
Taktiež z listu vášho ministerstva zo dňa 26. au-
gusta
1996, ktorý spomínam vyššie,
vyplýva, akoby KDH, De-
mokratická
únia a Spoločná voľba vynaložili väčšie náklady
na
propagáciu pred voľbami - každá jednotlivo - ako HZDS,
hoci
každý sa mohol presvedčiť, že HZDS malo pred voľbami
v
roku 1994 oveľa väčšie množstvo
veľkoplošnej reklamy
a
inej reklamy než tieto tri menované volebné subjekty.
Pán podpredseda vlády, žiadam vás, aby
ste splnili svo-
ju
povinnosť podľa zákona a umožnili mi nahliadnutie do ori-
ginálov
hlásení.
Druhú interpeláciu mám na ministra privatizácie Petra
Bisáka.
Programové vyhlásenie súčasnej vlády
hovorí v časti
o
privatizácii, že vláda bude presadzovať kvôli zvýšeniu so-
ciálnej
priechodnosti procesu privatizácie a v záujme vytvá-
rania
participačnej ekonomiky účasť zamestnancov na privati-
zácii
podnikov, v ktorých pracujú. Ustanovenie § 10 zákona
číslo
92/1991 Zb. v znení zákona číslo 190/1995 Z. z. dokon-
ca
ukladá, aby v procese privatizácie
jednotlivých podnikov
mali
zamestnanci privatizovaného podniku
právne zabezpečenú
účasť
v privatizácii tohto podniku.
V procese privatizácie hospodárstva dochádza k obrov-
ským
presunom vlastníckych práv k pôvodne
štátnym podnikom.
Je
v záujme štátu a celej spoločnosti, aby proces privatizá-
cie
prebiehal spravodlivo, v súlade s právnym vedomím spo-
ločnosti.
Spravodlivý priebeh privatizácie
znamená čo naj-
väčší prínos pre
Fond národného majetku pri
privatizovaní
podniku,
ďalej znamená vytvorenie čo najväčšieho
počtu pra-
covných
miest a znamená aj poskytnutie účasti
na privatizá-
cii
pracovníkom podniku.
V uplynulých týždňoch vyšli na verejnosť
viaceré prípa-
dy
jednak popretia práva zamestnancov
podniku na privatizá-
cii
ich vlastného podniku, ďalej prípady otvorenej
korupcie
v
súvislosti s privatizáciou a konečne
márnych pokusov vlá-
dy
o zbavenie sa zodpovednosti za proces privatizácie. Pri
týchto
prípadoch, ktoré vyšli na povrch, sa ukázalo, že vlá-
da
nedodržiava vlastné programové
vyhlásenie a porušuje ci-
tovaný
zákon. Slovenská republika
prechádza ťažkým obdobím
transformácie
spoločnosti aj hospodárstva a všetci
potrebu-
jeme
sociálny zmier. Dôležitou súčasťou sociálneho zmieru by
mal byť aj
spravodlivý priebeh
privatizácie. Privatizácia
však
prebieha presne naopak. Fond národného
majetku, v kto-
rom
zasadajú zástupcovia vládnych strán, pri svojom rozhodo-
vaní
popiera všetky elementárne zásady spravodlivosti.
Predvčerom prišli pred parlament prejaviť svoju opráv-
nenú
nespokojnosť pracovníci z dvoch
podnikov - Selekta Bu-
čany
a Palivá Bratislava. Kolektívy pracovníkov oboch podni-
kov
v súlade so zákonom vytvorili právnické osoby a uchádza-
li
sa o privatizáciu svojich
podnikov. Ponúkli vyššiu cenu
a
lepšie podmienky ako iní uchádzači o privatizáciu týchto
podnikov.
Napriek tomu Fond národného majetku, reprezentujú-
ci
Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenskú národnú stra-
nu
a Združenie robotníkov Slovenska,
rozhodol proti pracov-
níkom
týchto podnikov a ich podniky za oveľa nižšiu cenu od-
predá
neznámym subjektom. Zverejnené
prípady obídenia pra-
covníkov podniku
pri jeho privatizácii vyvolávajú širšiu
otázku
- koľko zamestnaneckých akciových spoločností alebo
spoločností
s ručením obmedzením bolo vôbec úspešných v pro-
cese
privatizácie.
Vážený
pán minister, prosím, aby ste ma informovali,
koľko
zamestnaneckých akciových spoločností alebo spoločnos-
tí
s ručením obmedzením uzavrelo
zmluvy s Fondom národného
majetku
o účasti na privatizácii podnikov, v ktorých tieto
spoločnosti
pôsobia. Prosím, aby ste mi oznámili celkový po-
čet
týchto spoločností, ak aj ich názvy.
Tretiu interpeláciu mám na predsedu vlády
Vladimíra Me-
čiara. Armáda
Slovenskej republiky je významným pilierom
vonkajšej
bezpečnosti Slovenska. Vojaci a dôstojníci sloven-
skej
armády preukázali veľké občianske vlastenectvo a odbor-
nú
pripravenosť pri náhlom delení bývalej federálnej armády,
ako
aj pri udržiavaní bojaschopnosti armády v súčasných pod-
mienkach
nedostatočnej investičnej vybavenosti
armády a ne-
dostatku
finančných prostriedkov. Tým viac je potrebné vy-
tvárať
aspoň tie podmienky fungovania armády, ktoré si nevy-
žadujú
zvyšovanie rozpočtu, materiálne presuny a podobne.
V záujme vysokej akcieschopnosti armády
interné armádne
predpisy predpokladajú na výkon viacerých funkcií
hodnosť
generála.
V súčasnosti však viac než polovica
funkcií vyža-
dujúcich
generálsku hodnosť je obsadená
veliteľmi s nižšími
hodnosťami.
Na jednej strane je potešiteľné, že títo velite-
lia,
aj keď majú nižšie hodnosti, úspešne vykonávajú svoje
funkcie.
Na druhej strane však ponechávaním týchto veliteľov
na
nižších hodnostiach sa týmto sťažuje výkon funkcie. Vyme-
novanie
do funkcie generálov uskutočňuje prezident republiky
na
návrh vlády. Vymenovanie generálov slovenskej armády sa
naposledy
uskutočnilo v auguste 1994. Minister obrany odvte-
dy dvakrát
predložil vláde návrh
na povýšenie ďalších
dôstojníkov
do hodnosti generála, ale vy, pán
predseda vlá-
dy,
ste doteraz ani jeden z týchto
materiálov nezaradili na
rokovanie
vlády. V dôsledku toho vláda nepodala prezidentovi
republiky
návrhy a prezident nemohol vymenovať
nových gene-
rálov.
Tento stav poškodzuje slovenskú armádu
a sťažuje pl-
nenie
jej funkcií.
Pán
predseda vlády, žiadam vás, aby ste
mi oznámili
dôvody,
pre ktoré ste doteraz nezaradili na
rokovanie vlády
návrh
ministra obrany na vymenovanie
generálov, a tiež aby
ste
mi oznámili, kedy vláda prerokuje návrh
ministra obrany
na
vymenovanie generálov a postúpi ho
prezidentovi republi-
ky.
Poslednú otázku mám podľa § 92 rokovacieho poriadku na
vás, pán predseda Národnej rady Gašparovič,
a aj na pána
podpredsedu
Augustína Mariána Húsku. Verím, že pán
podpred-
seda Húska má
zapnutý vnútorný televízny
okruh vo svojej
kancelárii
a sleduje toto zasadnutie.
Pán
predseda Gašparovič, prenikli
správy, že vy, pán
podpredseda Húska a
ďalší človek, ktorý nie je poslancom
parlamentu,
máte majetkovú účasť na privatizácii
Nafta Gbe-
ly.
Proste prenikli, dostali sa ku mne takéto informácie.
Áno, práve preto, že si to chcem preveriť a verejnosť má
právo, aby sa
o tom seriózne dozvedela, či to je pravda,
alebo
nie, pán predseda Gašparovič,
podľa § 92 rokovacieho
poriadku
kladiem vám otázku, či máte vy, vaša manželka alebo
vaše
deti majetkovú účasť v spoločnosti, ktorá privatizovala
Naftu
Gbely, a to prípadne vo forme tichého spoločníctva. Tú
istú
otázku, samozrejme, bez manželky, kladiem aj podpredse-
dovi
parlamentu pánu Augustínovi Mariánovi Húskovi.
Pán predseda parlamentu, budem veľmi rád,
ak mi na moju
otázku
odpoviete jedným slovom
"áno" alebo "nie".
A keďže
ide
o takú jednoduchú odpoveď, verím, že docent právnickej
fakulty a univerzitný profesor v prípade pána
podpredsedu
Húsku dokážu na túto otázku odpovedať ihneď na
tomto zasad-
nutí.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prosím, zapnite mikrofón pánu predsedovi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Čarnogurský, ak ste pred
mesiacom sledova-
li
televíziu, keď vznikli tieto fámy, v televízii som osobne
povedal,
že ani ja, ani moje deti. Takže vám to odpovedám aj
teraz
- nie, ani manželka. A nemuselo to byť
s takými ušti-
pačnými
poznámkami ako "docent
práva", "profesor" atď.
Keď
oslovujem
ja vás, nikdy voči vám takto
nevystupujem. Bol by
som
rád, keby ste sa takouto formou nikdy neobracali. Nie je
to,
myslím si, vo vzťahu kolegov poslancov potrebné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prosím, dajte slovo pánu Čarnogurskému.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda,
myslím si, že moje isté nástojenie na
tom, aby som dos-
tal
odpoveď ihneď, je odôvodnené tým, že viacerí kolegovia
poslanci
v priebehu dnešného zasadnutia, týchto interpelá-
cií,
položili viacero jednoduchých otázok, napríklad na pána
generálneho prokurátora, na pani ministerku školstva
a na
ďalších
a jednoducho nedostávajú na ne odpovede hneď. Pouka-
zujete
na to, že do 30 dní písomne. Vzhľadom
na to, že išlo
skutočne
o jednoduchú otázku a odpoveď, dovolil som si po-
užiť
tento nástojčivý tón.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dajte slovo pánu predsedovi
Gašparovičovi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, odpovedal som hneď, ako ste to povedali.
Upozornil som na
niečo iné. Prečo takéto
oslovenie? Ste
profesor,
ste docent, tak odpovedzte. Som
poslanec Gašparo-
vič,
pýtam sa vás. Nie - áno. Odpovedal som vám. Takže na-
mietal
som len proti vášmu spôsobu. Myslím si, že sa nepatrí
takto
sa pýtať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďalej
vystúpi pani poslankyňa
Bauerová a pripraví sa
pán
poslanec Bugár.
Poslankyňa E. Bauerová:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
členovia vlády,
dámy a páni,
budem formulovať jednu interpeláciu a dve
otázky.
V zmysle
§ 89 rokovacieho poriadku sa
obraciam svojou
interpeláciou na ministra
kultúry. V tomto prípade žiadam
ani
nie tak odpoveď vo veci výrazného podfinancovania komár-
ňanského
Jókaiho divadla, ale predovšetkým o riešenie krízo-
vej
situácie.
Podľa rozboru ministerstva kultúry
príspevok na činnosť
divadiel
v celoslovenskom priemere je 77 % z
rozpočtu mini-
sterstva kultúry, v prípade Jókaiho divadla len necelých
55
%. Pritom nie je možné tvrdiť, že
samotné divadlo nerobí
dosť
na krytie svojich prevádzkových nákladov. V porovnaní
s
celoslovenským priemerom vlastné tržby kryjú 21,1 % nákla-
dov,
v Jókaiho divadle je tento podiel vyšší
o celú pätinu.
Po
niekoľkoročnom podfinancovaní sa
divadlo dostalo do kri-
tickej
situácie. Je zadlžené a hrozí, že mu bude zablokovaný
účet,
preruší sa dodávka tepla a nebudú vyplatené ani mzdy
do
konca roku.
Listom ministerstva kultúry číslo MK 2133/96-1 zo dňa
15.
7. 1996 ministerstvo kultúry podmienilo dofinancovanie
výsledkami
kontroly financovania. Vykonané kontroly nezisti-
li
neoprávnené čerpanie finančných
prostriedkov ani iné po-
rušenie
finančnej disciplíny. Nebohý riaditeľ Jókaiho divad-
la
sa nedožil meritórnej odpovede na svoju žiadosť, pričom
táto
žiadosť zrejme patrila k jedným z jeho posledných poči-
nov.
Pri osobných rokovaniach vyšlo najavo, že riešenie fi-
nančnej
situácie divadla ministerstvo ďalej
podmieňuje uve-
dením slovenských divadelných hier. Nechcem sa vyjadrovať
k
tejto záležitosti, k takémuto
bezprostrednému nátlakovému
zásahu do
programovej politiky divadla,
pretože dokonca
i
túto podmienku v núdzovej situácii
divadlo splnilo a pri-
jalo.
Do dnešného dňa sa však nedočkali odpovede od minis-
tra.
Predpokladám, že pán minister má vopred
pripravenú od-
poveď,
že nedostatok financií postihuje celú oblasť kultúry.
Táto
argumentácia sa však nezakladá na pravde a neobstojí.
Je
totiž evidentné, že na iné činnosti ministerstvo takmer
neobmedzene
a plným priehrštím utráca prostriedky daňových
poplatníkov.
Napríklad na výrobu a rozširovanie plagátov pod
názvom
"Prečo"? Tento plagát je
svojím obsahom nielen anti-
humánny,
brutálny a cynický, keď tzv. reslovakizáciu pred-
kladá
občanovi ako akt akéhosi spravodlivého vyváženia alebo
nápravy násilnej
maďarizácie, pričom v
skutočnosti išlo
o
to, že Maďari v Československu mohli získať späť štátne
občianstvo
po dvoch rokoch zbavenosti občianskych práv, kon-
fiškácie majetku a
deportácie pod podmienkou,
že sa budú
hlásiť
za Slovákov.
To,
pod čo sa na záver textu
podpísalo ministerstvo
kultúry,
je jednoducho poburujúce, a to všetko navyše finan-
cované
z fondu Pro Slovakia, z prostriedkov pre menšinové
kultúry.
Tento počin, táto tzv. osvetová činnosť minister-
stva
kultúry, jednoznačne smeruje k
podnecovaniu národnost-
nej
neznášanlivosti, a preto žiadam ministra kultúry o okam-
žité
stiahnutie tohto plagátu z verejných priestranstiev.
Po
druhé - zároveň žiadam generálneho
prokurátora
o
preskúmanie, či tým nedošlo k
závažnému porušeniu zákazu
rozširovania národnostnej neznášanlivosti,
zakotveného
v
právnom systéme Slovenskej republiky, a
tým i k spáchaniu
trestného
činu. Či nedošlo k porušeniu záväzkov Slovenskej
republiky vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov, najmä
článku
7 Všeobecnej deklarácie ľudských
práv, článku 4 de-
klarácie
OSN o právach osôb patriacich k
národnostným alebo
etnickým,
náboženským a jazykovým menšinám, článkov 2 a
6
Rámcového
dohovoru Rady Európy, článku 36 Kodanského doku-
mentu
KBSE, článkov 2 a 27 Medzinárodného paktu o občian-
skych
a politických právach, článku 15 slovensko-maďarskej
zmluvy
o dobrom susedstve a článku 2 Medzinárodného paktu
o
hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.
Po tretie - obraciam sa napokon na
premiéra vlády so
žiadosťou
o preskúmanie, kto z vládnych činiteľov
má záujem
o
zhoršenie vzťahov Slovenskej republiky
a Európskej únie
rozšírením nepravdivých informácií o podmienkach čerpania
prostriedkov
programu PHARE, voči ktorým sa včera
veľvysla-
nec
Európskej únie pán Zavvos verejne ohradil. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Bugár, pripraví sa
pán
poslanec Köteles.
Poslanec B. Bugár:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
interpelujem ministra vnútra Slovenskej
republiky
z
tých dôvodov, že na moju interpeláciu podanú na 17. zasad-
nutí
Národnej rady Slovenskej republiky neodpovedal, resp.
odpovedal
nejasno a odpovedal na niečo iné, než na čo som sa
pýtal.
Ale vy, vážení poslanci vládnej koalície, ste napriek
tomu
boli spokojní s touto odpoveďou.
Pán
minister vnútra v odpovedi
na moju interpeláciu
prednesenú
na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
píše,
citujem: "Reorganizácia Prezídia
Policajného zboru je
súčasťou projektu
reštrukturalizácie
Policajného zboru
v
podmienkach nového územnosprávneho usporiadania Slovenskej
republiky,
ktorý je pripravovaný v úzkej spolupráci minis-
terstva
vnútra s Výborom Národnej rady
Slovenskej republiky
pre
obranu a bezpečnosť a bude predmetom rokovania tohto vý-
boru
na jednom z jeho najbližších zasadnutí."
Nakoľko
túto citovanú vetu pán minister napísal 18.
10.
1996, zároveň mi potvrdil moju skoršiu informáciu, že
žiadna koncepcia reorganizácie Prezídia Policajného zboru
a
vôbec Policajného zboru zatiaľ neexistuje. Koniec koncov
to
dokazuje aj rastúci pocit neistoty medzi príslušníkmi Po-
licajného
zboru a aj počet skúsených policajtov, ktorí opúš-
ťajú
Prezídium Policajného zboru. Kým v roku 1995 na vlastnú
žiadosť
odišlo z Prezídia Policajného zboru 65 policajtov,
za
9 mesiacov tohto roku je to už 61, a pritom do 20. októb-
ra
podalo ďalších 11 policajtov
žiadosť o uvoľnenie zo za-
mestnania.
Pán minister, neuspokojila ma ani vaša
odpoveď v Pravde
zo
dňa 5. novembra, v ktorej hovoríte, citujem: "Okrem toho,
že
policajti odchádzajú, súčasne do zboru prichádzajú noví."
Verím,
že aj pre vás je jasné, že skúseného policajta nemôže
hneď
nahradiť novozačínajúci, hlavne vtedy, keď ide o odchod
odborníkov s viacročnou praxou. Nemyslíte si,
že rozklad
Prezídia Policajného zboru je zapríčinený
nekoncepčnosťou
a
neexistujúcou reorganizáciou prezídia?
Ako by ste nazvali
skutočnosť,
že jeden týždeň je zamestnancom Prezídia Poli-
cajného zboru oznámené, že dňom 1. novembra 1996 končia,
a
na druhý týždeň ich upokojujú, že do
konca roku 1996 majú
predĺženú
svoju existenciu na prezídiu, a to bez toho, že by
im
niekto načrtol perspektívne riešenie?
Iste
uznáte, že na príslušníkov polície s viacročnou
praxou nepôsobí stabilizujúco ani možno
umelo rozširovaná
správa,
že tzv. odchodné bude zdanené 40-percentnou daňou.
Je
to, samozrejme, jeden z dôvodov ich predčasného odchodu
z
radov polície. Pýtam sa vás, pán
minister, či sa skutočne
uvažuje
s týmto krokom, a ak áno, tak odkedy. Verím, pán mi-
nister,
že aj pre vás je prvoradou úlohou
zabezpečiť stabi-
litu
Policajného zboru, jeho funkčnosť, akcieschopnosť a zá-
roveň
odstrániť pocit neistoty policajtov.
Napriek tomu, že
ešte neexistuje jasná koncepcia reorganizácie
Policajného
zboru, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky musí mať
o
nej určitú predstavu aspoň v
hrubých rysoch. To koniec
koncov
dokazuje aj vaše vyjadrenie už v spomínanom článku
Chaos
v polícií nemôže vzniknúť, citujem:
"Celá reorganizá-
cia,
ktorá sa má uskutočniť do konca
budúceho roku, je roz-
fázovaná na nadväzujúce kroky." Žiadam vás,
pán minister,
o
predloženie postupnosti tých
krokov, ktoré v konečnom
dôsledku
zabezpečia reorganizáciu Policajného
zboru Sloven-
skej
republiky.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán kolega. Slovo má teraz pán poslanec Köte-
les
a pripraví sa pán poslanec Ferkó.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
vážení členovia vlády,
dovoľte
mi, aby som v mene
nájomcov bytov Krasbio,
a.
s., v Rožňave interpeloval ministra pôdohospodárstva Slo-
venskej
republiky a v zmysle § 91 a 92 zákona číslo 44 o ro-
kovacom poriadku
si dovoľujem položiť otázku generálnemu
prokurátorovi
Slovenskej republiky a pritom ho
upozorniť na
možné
porušenie zákonov v prípade predaja bytov nájomníkom.
Vážení členovia vlády,
vážený pán generálny prokurátor,
dňa 14.
10. 1996 boli nájomcom bytov
Krasbio, a. s.,
bývalý
Štátny majetok, š. p., Rožňava, doručené kúpno-pre-
dajné
zmluvy. Podľa nájomníkov pri tomto akte výkonný riadi-
teľ podniku zneužíva svoje monopolné
postavenie a funkciu
a
za byty vyžaduje horibilné sumy od 250 000 až do 1 200 000
Sk
s krkolomnou podmienkou, že tieto
nereálne sumy majú byť
vyplatené
do 30. novembra 1996. V prípade nevyplatenia tieto
byty
by predali iným záujemcom. Na spresnenie by som chcel
dodať,
že kolaudácia týchto bytov bola vykonaná ešte v ro-
koch
1970 až 1976, ale niektoré byty
odkúpené pre pracovní-
kov
bývalého štátneho majetku boli postavené ešte skôr.
Predaj týchto bytov sa ťahá
od roku 1990. Prvé kúpno-
predajné
zmluvy boli podpísané ešte v roku 1990
- a uvádzam
konkrétny
prípad - na 110 000 ešte Kčs. Na
základe podpísa-
ných
zmlúv nájomníci od roku 1990 investovali nemalé finanč-
né prostriedky
do týchto bytov,
napríklad na obnovenie
strechy,
plynového kúrenia, na prerábanie hygienických za-
riadení, do elektriny, dlažby, vždy so súhlasom
výkonného
riaditeľa
Ing. Szakála. Pritom do opravy a údržby
bytov ani
Štátny
majetok, š. p., Rožňava, ani Krasbio neinvestovali už
roky
ani halier.
V roku 1991 podpísali nové kúpno-predajné
zmluvy, v na-
šom
konkrétnom prípade už na 160 000 Sk.
Ministerstvo pôdo-
hospodárstva
Slovenskej republiky v roku 1993 v zmysle usta-
novenia zákona číslo 182 z roku 1993 o vlastníctve bytov
a
nebytových priestorov vydalo
príkaz na odpredaj bytov.
Väčšina
nájomníkov prejavila o ne záujem, ale Štátny maje-
tok,
š. p., Rožňava v roku 1994 bol privatizovaný a podľa
mojich informácií privatizujúca akciová spoločnosť Krasbio
tieto
byty získala veľmi výhodne, ba aj podozrivo lacno.
Ako som spomínal, až 14. októbra 1996
boli nájomcom by-
tov
Krasbio, a. s., v Rožňave doručené kúpno-predajné zmluvy
odpredaja
bytov, ale už v tretej verzii. V našom
konkrétnom
prípade
to znelo na horibilnú sumu 285 000
Sk bez pozemku,
teda
o 430 % viac ako v roku 1990, s
podmienkou, že požado-
vanú
sumu majú vyplatiť do 30. novembra 1996.
To sa deje v okrese zasiahnutom druhou najväčšou neza-
mestnanosťou
v Slovenskej republike voči osobám, z ktorých
väčšina
po odpracovaní 20, 30, ba aj 40 rokov na štátnom ma-
jetku
za minimálne finančné ohodnotenie žije
v súčasnosti
v
dôchodku alebo hlboko pod všeobecnou životnou úrovňou. Ako
dotknutí
nájomníci, aj ja považujem postup
akciovej spoloč-
nosti
Krasbio v tomto prípade za nezákonný a terorizujúci.
Z
tohto dôvodu interpelujem
ministra pôdohospodárstva
Slovenskej republiky a
žiadam od neho odpoveď na otázku,
z
akého dôvodu neboli predané byty nájomníkom Štátneho ma-
jetku
v Rožňave napriek podpísaným
kúpno-predajným zmluvám
alebo
na základe zákona číslo 182 z roku 1993. Za akých pod-
mienok
boli privatizované byty v roku 1994?
Žiadam generálneho prokurátora
Slovenskej republiky,
aby
s príslušnými orgánmi prokuratúry
prekontrolovali a za-
bezpečili
zákonnosť tohto postupu. Prosím o odpoveď na otáz-
ku,
či Štátny majetok, š. p., v Rožňave a Krasbio, a. s.,
pri
predaji bytov nájomníkom dodržali všetky zákonné formy.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
počas prerokúvania Zelenej správy
Ministerstva pôdohos-
podárstva
Slovenskej republiky za rok 1995 a 1996 v súvis-
losti
s vodným dielom Gabčíkovo som upozornil vážených po-
slancov
Národnej rady a členov vlády Slovenskej republiky,
že
dosiaľ nebola vypracovaná ani jedna
nezaujatá ekonomická
analýza
o vodnom diele. Pritom v tlači boli uverejnené aj
také
články, že výroba 1 kW/h elektrickej
energie na vodnom
diele
je vypočítaná na 12 Sk. Pravdepodobne aj z tohto dôvo-
du
mi venoval pred dvoma týždňami štyri strany môj menovec
v
bohato sponzorovanom vládnom denníku Slovenská republika.
Dovoľte
mi, aby som citoval
z tohto článku menovca
-
muža roka, s neskrývanými ambíciami na
prezidentský post.
Slovenská
republika, 23. októbra, príloha k štvrtému výročiu
prehradenia
Dunaja. Citujem: "K napísaniu tohto príspevku ma
inšpiroval
poslanec NR SR, keď pripomienkoval
Zelenú správu
Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
Pán po-
slanec
László Köteles chcel okrem iného
vedieť, aká je eko-
nómia
vodného diela Gabčíkovo - Čuňovo. Vraj čítal v novi-
nách,
že výroba 1 kWh stojí 20 Sk." Vraj som to čítal. To je
v
Hospodárskych novinách a povedal som
vtedy 12 Sk, nie 20.
Len
toľko k tomu, ako narábajú s
faktami niektorí naši po-
prední
ekonómovia. Citujem ďalej:
"Neviem, či mu niekto od-
povedal,
či sa prítomní zamysleli nad tým, čo pán poslanec
vyslovil.
Pravda, na pôde parlamentu môže povedať beztrestne
hocičo,
či je to múdre, alebo menej múdre, až
po absurditu.
Otázka
pána poslanca patrí do kategórie
absurdít. Najhoršie
na
tom je, že si to on sám asi
neuvedomuje. Boh chráň Slo-
vensko
pred takýmito poslancami." (Hlasy v sále.) Máme tu aj
viac
takých poslancov. Ako sa to u nás hovorí, trafený me-
novec
zagágal, ale veľmi škaredo.
Vážení
kolegovia, ako technik uznávam, ba aj obdivujem
technické
parametre vodného diela, až na také
malé výnimky,
ako
bolo totálne zlyhanie vodných vrát v Gabčíkove. Veľakrát
mi
bolo vyčítané, že ani ako energetik, ale ani ako ochranca
prírody
som si neosvojil čierno-biele videnie. Aj kvôli tomu
som
položil citovanú rečnícku otázku, na ktorú som ani neča-
kal
odpoveď, ale dostal som ju a musím
povedať, že ani per-
fektný a presvedčivý štýl môjho menovca
ma nepresvedčil.
Z tohto dôvodu v zmysle zákona číslo 44/1989 Zb. o ro-
kovacom poriadku interpelujem vládu Slovenskej republiky,
aby
zabezpečila vypracovanie nezávislej
ekonomickej analýzy
vodného diela Gabčíkovo - Čuňovo, a dovoľujem
si položiť
nasledujúce
otázky: Ako sú odškodnení občania obce v pásme
Gabčíkovo
- Čuňovo za psychickú záťaž a materiálne nevýhody,
napríklad
pokles ceny pozemkov, ktoré pre nich
priniesol 10
až 15 metrový
vodný stĺp v bezprostrednej blízkosti? Aké
štátom
dotované objekty boli vybudované na ochranu životného
prostredia
v tomto pásme od roku 1992? Vraj o tom existuje
aj
zoznam.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na margo tohto in-
kriminovaného
článku z 23. októbra v Slovenskej republike:
22.
októbra si vyžiadala nehoda remorkéra Ďumbier pri vodnom
diele
Freudenau 8 ľudských obetí. Z tohto dôvodu považujem
za
vrcholne nešťastný článok v Slovenskej republike o deň
neskôr
s názvom "Freudenau - šťastnejší sused Gabčíkova".
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán kolega, neviem, či druhá
časť vášho vystú-
penia
smerovala správne, pretože pán
Binder nie je štátnym
orgánom,
proste nie je ministrom.
Priatelia, urobíme si obedňajšiu prestávku. Pokračovať
budeme
o 14.00 hodine s tým, že ako prvý v
rozprave vystúpi
poslanec
Ferkó, po ňom pani Sabolová. K
tomuto bodu na in-
terpelácie
a otázky mám prihlásených ešte 8 poslancov. Pán
Ferkó,
pani Sabolová a pán Gaľa, pán Juriš, pán Javorský,
pán
Dzurinda, pán Vaškovič a pán Langoš.
Ďakujem. Želám vám dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Páni poslanci, pani poslankyne,
budeme pokračovať v rokovaní. Do interpelácií je pri-
hlásený
pán poslanec Bárdos, nech sa páči.
Pripraví sa pani
poslankyňa
Sabolová.
Poslanec Gy. Bárdos:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
svoju
interpeláciu adresujem
ministerke školstva Slo-
venskej
republiky pani Eve Slavkovskej a obsahom mojej in-
terpelácie
je vyhláška Ministerstva školstva
Slovenskej re-
publiky
o prijímaní na štúdium na stredných školách.
Nie je
to tak dávno, keď sa na pôde nášho parlamentu
počas
rozpravy pri vyslovení nedôvery pani
ministerke Slav-
kovskej poukázalo na stále sa zhoršujúci stav aj
národnost-
ného
školstva. Pani ministerka a niektorí
koaliční poslanci
sa
snažili vyvrátiť túto argumentáciu a ubezpečili nás všet-
kých,
že v spomínanej oblasti je všetko v
poriadku. Žiaľ,
nie
je to tak, opak je pravdou.
Mohol by som uviesť niekoľko problémov z
oblasti národ-
nostného
školstva, ale vzhľadom na závažnosť vyhlášky Minis-
terstva
školstva Slovenskej republiky o prijímaní na štúdium
na
stredných školách číslo 145/1996
Z. z. sústredím sa len
na
ňu. Táto vyhláška totiž úplne ignoruje školy s vyučovacím
jazykom iným ako
slovenským. Ako keby u nás neexistovali
stredné
školy s vyučovacím jazykom maďarským a
ukrajinským,
ako
keby tu nežili iné národnosti.
Doteraz platná vyhláška číslo 79/1991 v znení vyhlášky
číslo
116/1993 Z. z. bola demokratická, neponižovala školy
s
vyučovacím jazykom maďarským alebo
ukrajinským a nedegra-
dovala
ich postavenie. Nikto s ňou nemal žiadne problémy.
Novelizovaná
vyhláška však v § 5 v bode
1 ustanovuje, že,
citujem:
"Prijímacia skúška sa skladá z overenia vedomostí
profilového
predmetu slovenský jazyk a
literatúra a z ďal-
ších
profilových predmetov." O
prijímacích skúškach na ná-
rodnostných
školách tam niet ani slova. V § 3 v
bode 1 sa
hovorí, citujem: "Profilové predmety na
prijímacie skúšky
určí
ministerstvo školstva s prihliadnutím
na návrhy riadi-
teľov
stredných škôl."
Pani neprítomná ministerka, v prvom rade by som sa vás
chcel
opýtať, resp. vás požiadať o informáciu, akým spôso-
bom,
kedy a kde ste získali návrhy riaditeľov a do akej mie-
ry
ste ich rešpektovali. Ako ste premietli návrhy riaditeľov
stredných
škôl do zoznamu profilových predmetov
na prijíma-
cie
skúšky na stredné školy v školskom roku 1996/1997, ktoré
schválilo
Ministerstvo školstva Slovenskej
republiky? Totiž
na
moje veľké počudovanie na školách s vyučovacím jazykom
národností
nefiguruje vyučovací jazyk ako prvý
povinný pro-
filový
predmet. Vyučovací jazyk sa môže zaradiť len ako dru-
hý
alebo tretí profilový predmet na základe rozhodnutia ria-
diteľa
školy. S takýmto postupom nemôžem a
nemôžeme v žiad-
nom
prípade súhlasiť.
Žiadam vás, pani ministerka, a vaše
ministerstvo o opä-
tovné
zaradenie vyučovacieho jazyka medzi profilové predmety
na prijímacie skúšky na stredných školách,
a to na prvé
miesto. Jedine takou nápravou sa dá zabezpečiť
uplatnenie
ústavou
deklarovaných práv občanov inej ako slovenskej ná-
rodnosti
v oblasti prijímacích skúšok na stredné školy a,
samozrejme,
aj v oblasti vzdelávania.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa
Sabolová, a pri-
praví
sa pán poslanec Gaľa.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni poslanci,
vidím,
že vytrvalo a stále na interpeláciách pobudne
len
pán minister Zlocha, za to mu patrí moja poklona, preto-
že
páni ministri, dá sa povedať, asi
všetci už odišli, majú
iné
povinnosti, aj keď vedeli, že interpelácie sú do 16.00
hodiny.
Moja
prvá interpelácia je na pána ministra financií.
Žiadam
vás, pán minister financií, o predloženie písomného
materiálu
o stave a čerpaní prostriedkov štátneho rozpočtu
za
I. polrok roku 1996 pre kapitoly ministerstva obrany, mi-
nisterstva vnútra, Slovenskej informačnej služby a
Správy
štátnych
hmotných rezerv v zmysle výnosu ministerstva vnútra
číslo
39/1996, ktorý je platný od 1. 11.
1996. Každý posla-
nec
má na základné údaje aj týchto rezortov nárok, hlavne ak
mu
ich rezorty doteraz poskytovali. Tieto údaje sme nedosta-
li
len preto, že si rezorty zanedbali
povinnosť vyplývajúcu
zo
zákona číslo 100/1996 Z. z. stanoviť skutočnosti tvoriace
predmet
štátneho i služobného tajomstva.
Druhá
interpelácia je na
ministerstvo hospodárstva.
V
predloženej odpovedi na
moju interpeláciu v septembri
1996
ste, pán minister, uviedli len veľmi rámcové informácie
o
likvidácii Košického magnezitu, štátny podnik. Je po 1.
novembri
1996, keď mal byť uskutočnený prevod
majetku štát-
neho
podniku Košický magnezit na akciovú spoločnosť Komag.
V
liste uvádzate, že prevod sa uskutoční
za symbolickú cenu
v
zmysle § 47 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. Pýtam sa,
pán
minister, aká je táto symbolická cena a
na základe čoho
bola
stanovená. Uskutočnil sa prevod majetku na firmu Komag?
A
ktorého majetku? Žiadam vysvetlenie,
ako mohla vláda 17.
9.
1996 odsúhlasiť prevod majetku Košického magnezitu, š. p.
v
likvidácii, na nového vlastníka Komag,
a. s., Košice, keď
deň
vzniku spoločnosti Komag je 7. októbra 1996, keď bola
zaregistrovaná
v obchodnom registri, teda 20 dní po
rozhod-
nutí
vlády. Akým spôsobom je zabezpečené dokončenie závodu
Bočiar spoločnosťou Komag? Existujú zmluvné vzťahy medzi
vládou
Slovenskej republiky a akciovou
spoločnosťou vo veci
dokončenia
závodu, ako aj zamestnanosti pracovníkov Košické-
ho
magnezitu, š. p. v likvidácii? Bude banský závod Bankov
v
prevádzke aj počas dostavby Bočiara a bude teda zabezpeče-
ná
zamestnanosť v tomto závode?
Tretia interpelácia je na ministerstvo práce, sociál-
nych
vecí a rodiny, na pani ministerku Keltošovú. Pani mi-
nisterka,
vo svojej odpovedi na moju septembrovú
interpelá-
ciu
nedávate riešenie, len
konštatujete skutočnosť o stave
uvoľnených
pracovníkov v Košickom magnezite, š. p.
v likvi-
dácii.
Neuvádzate žiadne východisko pre
najťažšie umiestni-
teľných
pracovníkov, napríklad baníkov,
laborantov, chemic-
kých
pracovníkov atď. Riešenie nie je v
uskutočňovaných po-
radenských
rozhovoroch či v kontakte s príslušnými oddele-
niami sociálnej starostlivosti. Z celkového
počtu cca 600
zamestnancov
bolo k 14. októbru 1996 prepustených 449 pra-
covníkov,
ale aj keď odpočítam všetky údaje,
ktoré uvádzate
v
odpovedi, ostáva dnes
skoro 200 nezamestnaných, mnohí
v
produktívnom veku a s odbornosťou na
túto banskú prevádz-
ku,
a dnes možno už aj 117 pracovníkov
banského závodu Ban-
kov.
Vážená pani ministerka, aké garancie dáva
vláda Sloven-
skej
republiky týmto odborníkom na
zamestnanie do budúcnos-
ti?
Ako bude vláda Slovenskej
republiky, ktorá zobrala ga-
rancie na riešenie
likvidácie Košického magnezitu,
š. p.,
postupovať
aj v oblasti zamestnanosti, nielen pri dokončova-
ní
prevádzky na Bočiari?
Štvrtá interpelácia je na ministra
zdravotníctva. Chcem
vás
požiadať, pán minister, o prešetrenie
stavu, prečo majú
neštátne agentúry domácej ošetrovateľskej služby
problémy
pri
uzatváraní zmlúv o úhrade výkonov so Všeobecnou zdravot-
nou
poisťovňou. Tieto neštátne
agentúry vznikli na základe
koncepcie
transformácie zdravotníctva vypracovanej Minister-
stvom
zdravotníctva Slovenskej republiky, ale
dodnes nie je
vyriešené
ich financovanie. Podľa zástupcov Sekcie neštát-
nych
agentúr domácej ošetrovateľskej služby
Všeobecná zdra-
votná
poisťovňa neuzatvorila ani s jednou zo
7 existujúcich
neštátnych
agentúr zmluvu, pričom štátnym agentúram výkony
uhrádza
bez problémov.
Cieľom
ošetrovateľských agentúr je
snaha vytvoriť čo
najpriaznivejšie
podmienky na doliečenie pacienta v
domácom
prostredí,
čím sa znižujú náklady na nemocničnú starostli-
vosť. Z tohto
dôvodu vás chcem zároveň požiadať, aby ste
pozvali na pracovné
rokovanie zástupcov Sekcie
neštátnych
agentúr
domácej ošetrovateľskej služby, aby sa tento problém
doriešil
a aby mali rovnoprávne postavenie štátne aj neštát-
ne
agentúry.
Pán minister, v druhej časti interpelácie
vás chcem po-
žiadať,
aby ste zverejnili kritériá, podľa ktorých sa priva-
tizujú,
resp. budú privatizovať jednotlivé
polikliniky, aby
sa
nestal z tejto privatizácie biznis pre niekoľkých jednot-
livcov
lojálnych s vládnou koalíciou. Pán minister, je ko-
niec
roka 1996 a v odpovedi pánu poslancovi Šagátovi píšete,
že
materiál Koncepcia transformácie majetku rezortu zdravot-
níctva
na roky 1996 a 1997 bol predložený na
pripomienkova-
nie.
Ako teda prebieha transformácia v roku 1996, keď kon-
cepcia
nie je schválená? Kto a podľa akých kritérií rozhodu-
je?
A
ešte jedna krátka
interpelácia na pani ministerku
školstva. Vážená
pani ministerka, Národná rada hlasovala
24. októbra o
rozdelení Univerzity Pavla
Jozefa Šafárika
a
svojím hlasovaním rozhodla o rozdelení univerzity a vytvo-
rení
novej univerzity v Prešove. Pri rokovaní o rozdelení
univerzity
neboli splnené podmienky zákona o vysokých ško-
lách
číslo 172 (§ 16 a 17) a ministerstvo
školstva ani Ná-
rodná
rada nemali doručené stanovisko
Akreditačnej komisie.
Žiadam
vás preto, pani ministerka, aby ste požiadali Akredi-
tačnú
komisiu, ktorá je aj vaším poradným
orgánom, o stano-
visko
v zmysle zákona o vysokých školách. Zároveň by som vás
chcela,
pani ministerka, požiadať, aby ste
napĺňali náleži-
tosti
zákonov aj bez upozornenia. Od septembra tohto roku,
keď
bol predložený zákon do Národnej rady, bolo dosť času
nato,
ak by ste boli mali záujem vec riešiť v zmysle zákona,
aby
Akreditačná komisia i Rada vysokých
škôl zaslala Národ-
nej
rade alebo aspoň ministerstvu školstva svoje stanoviská.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán Gaľa, pripraví sa pán
Juriš.
Poslanec M. Gaľa:
Vážený pán predsedajúci,
pani ministerka, pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovolím si interpelovať ministra dopravy, pôšt a tele-
komunikácií
pána Alexandra Rezeša. Presne o polnoci z
31.
októbra
na 1. novembra zastavil odštepný závod
Rádiokomuni-
kácie
štátneho podniku Slovenské
telekomunikácie vysielanie
súkromnej
rozhlasovej stanice Rádio Hit. Zastavenie vysiela-
nia
bolo držiteľovi licencie na rozhlasové
vysielanie v ob-
lasti
Trenčína Romanovi Záhradníkovi oznámené
listom zo dňa
24.
októbra. Odštepný závod
Rádiokomunikácie v ňom uviedol,
že
k tomuto kroku pristupujú na základe
pohľadávok voči Rá-
diu
Hit za rok 1995. Po prijatí
oznámenia sa vedenie Rádia
Hit
snažilo skontaktovať s riaditeľom Rádiokomunikácií a tl-
močiť
mu svoje prekvapenie nad takýmto postupom, vzhľadom na
fakt,
že na stretnutí s riaditeľom marketingu Rádiokomuniká-
cií
dňa 11. 10. bol dohodnutý iný postup.
V
súvislosti s tým poslalo vedenie odštepného závodu
Rádiokomunikácie
žiadosť o odloženie prerušenia prevádzky.
Pohľadávky
voči Rádiu Hit sa totiž týkajú II. polroka roku
1995
a ich výška je predmetom sporu medzi rozhlasovou stani-
cou
a odštepným závodom Rádiokomunikácie. Zo šiestich mesia-
cov
roku 1995, počas ktorých mali Rádiokomunikácie poskytnúť
stanici
na základe platnej zmluvy vysielač s výkonom 2 kilo-
wattov,
takmer 4 ďalšie mesiace vysielalo Rádio Hit z dovte-
dy
inštalovaného nedostatočného 0,05-kilowattového vysielača
s
vyžiareným výkonom 0,087 kilowattu.
Na
základe zmluvy so Slovenskými
telekomunikáciami nie
je
pohľadávka zo strany Slovenských
telekomunikácií v poža-
dovanej
výške oprávnená. Napriek snahe sa
vedeniu Rádia Hit
nepodarilo,
potom ako dostali list s oznámením
termínu pre-
rušenia
vysielania, zastihnúť riaditeľa o. z. Rádiokomuniká-
cie,
ktorý bol jediný oprávnený rozhodnutie odvolať.
Zastavenie vysielania Rádia Hit neprišlo samo od seba.
Slovenskými
médiami už dva mesiace prechádzajú správy, ktoré
informujú
o vyostrení vzťahov medzi súkromnými
rozhlasovými
stanicami
a Slovenskými telekomunikáciami. V
sobotu 12. 10.
1996
sa objavili v denníkoch Národná obroda a Práca informá-
cie
o tom, že Slovenské
telekomunikácie budú musieť na zá-
klade
dlhov vypnúť niektoré súkromné rozhlasové stanice. In-
formácie
poskytol tlači riaditeľ odštepného
závodu Rádioko-
munikácie Ing. Gabriel Szántó, k
čomu ho viedol výsledok
stretnutia
s rozhlasovými stanicami deň predtým, na ktorom
navrhol
spôsob riešenia vzniknutej situácie a
ten držitelia
licencií
odmietli. Rokovanie v piatok však nemohlo ani pri
najlepšej vôli obidvoch strán dopadnúť inak.
Bolo už len
vrcholom
ľadovca nahromadených problémov.
Situácia je totiž
patová.
Nikto z rokujúcich strán nemá prostriedky ani kompe-
tencie
problém vyriešiť. Ten však reálne existuje a zaoberať
by
sa ním malo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií.
Prvým
krokom by malo byť definovanie súčasného stavu a vy-
stopovanie
krokov, ktoré viedli k vzniku tohto konfliktu.
Vo
Finančnom spravodaji číslo
12/1995 bol pod číslom
84
uverejnený výmer Ministerstva financií
Slovenskej repub-
liky
číslo 010/95 z 1. decembra 1995, ktorým sa mení a dopĺňa
zoznam
tovaru s regulovanými cenami. V jeho
časti Maximálne
ceny
určené Ministerstvom financií
Slovenskej republiky je
definovaná
položka 9c - rádiokomunikačná prevádzka vnútro-
štátna.
Prílohu číslo 2 výmeru tvorí konkretizovaný cenník
vnútroštátnych výkonov
rádiokomunikácií. Výmer nadobudol
platnosť
1. 1. 1996. Z toho vyplýva, že od toho termínu sú
na
Slovensku definované v oblasti rádiokomunikačnej techniky
maximálne ceny. Slovenské telekomunikácie začali od
1. 1.
1996
uplatňovať tieto maximálne ceny voči držiteľom licen-
cií.
Okrem rečníckej otázky, prečo hneď
uplatňovať voči súk-
romným
rozhlasovým staniciam maximálne
ceny, vyvstala však
právna
otázka. Držitelia licencií majú totiž
so Slovenskými
telekomunikáciami
podpísané zmluvy, v ktorých je
definovaná
výška
poplatkov za služby, ktoré sú poskytované staniciam.
Tieto ceny vychádzali zo starého cenníka, sú,
prirodzene,
nižšie
ako maximálne ceny garantované výmerom ministerstva
financií.
Z toho okrem iného vyplýva, že nie sú s novým cen-
níkom
v rozpore, ak neexistuje iný problém s
platnosťou in-
dividuálnych
zmlúv a Slovenské telekomunikácie
nemali právo
začať
voči staniciam uplatňovať nové
ceny. Napriek tomu od
1.
1. 1996 posielajú staniciam faktúry v
rozpore so zmluvou
vo
výške nových cien. Rozhlasové stanice
posielajú celý rok
neuhradené
faktúry späť so žiadosťou o vystavenie platných
faktúr.
V roku 1996 boli štyri stretnutia medzi vedením Rádio-
komunikácií a
Asociáciou nezávislých rozhlasových staníc
Slovenska,
ktorá reprezentuje držiteľov
rozhlasových licen-
cií.
Na všetkých zazneli upozornenia, že Slovenské telekomu-
nikácie
porušujú zmluvy vystavovaním faktúr na nové maximál-
ne
ceny a žiadosti o zaslanie správnych faktúr. Dlhy sa hro-
madili.
Nepomáhali písomné upozornenia. Na stretnutí 10. jú-
la
napokon vedenie Rádiokomunikácií
prisľúbilo správne fak-
túry.
Dodnes sa ich však stanice nedočkali. Posledné faktúry
na
nové maximálne ceny vystavili Slovenské telekomunikácie
9.
októbra napriek tomu, že 11. októbra zorganizovali stret-
nutie,
kde sa chceli dohodnúť na postupe, ktorý obsahoval
staré
ceny na tento rok a o 70 % vyššie na budúci rok.
Rozhlasové stanice, ktoré majú platné zmluvy, nezapla-
tili
do dnešného dňa Slovenským telekomunikáciám za služby
v
roku 1996 ani korunu. Obviňovať z tohto stavu držiteľov
licencií nebude však asi celkom v poriadku. Dlhy sa rádiám
napriek
žiadostiam o nové faktúry hromadili, a
to, čo mohli
stanice
hradiť postupne, budú teraz musieť zaplatiť naraz.
Poplatky Slovenským telekomunikáciám tvoria absolútne naj-
vyššiu
položku v kóde rozhlasovej stanice, takže zdôrazňo-
vať,
že to bude pre ne problém, asi nie je potrebné.
Ako je možné, že k takému obrovskému právnemu omylu zo
strany
Slovenských telekomunikácií vôbec
došlo? Nový cenník
nadobudol
účinnosť 1. 1. 1996 a k tomuto
termínu sa začal
v
štátnom podniku Slovenské telekomunikácie uplatňovať. Pod-
nik
naplánoval výnosy na tento rok podľa platného cenníka.
Takýto
postup bol uplatnený i voči odštepnému
závodu Rádio-
komunikácie, ktoré sú
súčasťou štátneho podniku
Slovenské
telekomunikácie.
Nikto si však neuvedomil, že zmluvy s
roz-
hlasovými
stanicami sú stále platné a nie je možné očakávať,
že
Rádiokomunikácie v tejto oblasti môžu uplatniť nové ceno-
vé
maximum.
Ešte 25. júna 1996 poslali
Rádiokomunikácie rozhlasovým
staniciam
list, ktorého znenie dokazuje, že si
vôbec neuve-
domujú
existujúci právny vzťah. Citujem: "Zmena cien Vám bo-
la
oznámená v predstihu. Do dnešného dňa
sme neobdržali po-
žadované
platby od Vášho rádia. Pôvodná
fakturácia bola vy-
konaná v
zmysle platného sadzobníka
za rádiokomunikačné
služby,
ktorý bol uverejnený vo Finančnom spravodaji číslo
12/95
a platí s účinnosťou od 1. 1. 1996."
S cieľom vyjasniť si kumulujúci sa problém
zorganizova-
la Asociácia nezávislých rozhlasových staníc okrúhly stôl
s
názvom Duálny rozhlasový systém a technické možnosti vy-
sielania
držiteľov licencií. Cieľom asociácie
bolo poukázať
na
problémy, s ktorými sa rozhlasové stanice v tejto oblasti
stretávajú,
predovšetkým na právny nesúlad zmlúv
medzi sta-
nicami
a Slovenskými telekomunikáciami na
jednej strane a
uplatňovaním nových maximálnych cien na faktúrach Sloven-
ských
telekomunikácií posielaných od
januára tohto roku na
druhej
strane. Okrúhly stôl sa odohral 26. 9. v hoteli Danu-
be
za prítomnosti novinárov. Okrem iných
zaň zasadli repre-
zentanti
rezortu ministerstva dopravy, pôšt a
telekomuniká-
cií
- pán Peter Valent, generálny riaditeľ Slovenských tele-
komunikácí,
a pán Gabriel Szántó, riaditeľ odštepného závodu
Rádiokomunikácie.
Výzva na dialóg zostala nevypočutá.
Naopak, Slovenské telekomunikácie
reagovali predložením
ultimáta. Pozvali všetky rozhlasové stanice spolupracujúce
so
Slovenskými telekomunikáciami na
stretnutie, ktoré vede-
nie odštepného
závodu Rádiokomunikácie pripravilo na 11.
10.
1996. Rádiám Lokal FM, Nitra N, Rebeka, Hit, FUN, DCA
a
Twist - rádio DCA sa na rokovaní nezúčastnilo - predložil
riaditeľ
Rádiokomunikácií tento návrh - účastníci
boli obo-
známení s návrhom
Slovenských telekomunikácií, š.
p., od-
štepný
závod Rádiokomunikácie Bratislava:
1. Do 15. novembra 1996 vyrovnajú všetky pohľadávky na
vysielanie
a trasy roku 1995 a predchádzajúce roky.
2. Do 15. novembra 1996 podpíšu zmluvy na
rok 1997. Ná-
rast
ceny bude o 70 % z pôvodnej ceny, to znamená v zmysle
výmeru Ministerstva financií Slovenskej republiky
číslo
O1/93
70 % z hodnoty.
3. Odštepný závod Rádiokomunikácie do 30. 10. 1996 li-
cenčníkom
predloží návrhy zmlúv. Do 20. decembra 1996 vyrov-
najú
čiastky fakturované v starých cenách, pôvodná cena.
4. V prípade nesplnenia bodov 1, 2, 3
dôjde k ukončeniu
činnosti
príslušného rádia.
5. Do 20. februára 1997 spresnia
požiadavky na zariade-
nia,
ktoré by sa mali obnovovať, prípadne
dosiahnuť pred-
metné
technické parametre, a bude dohodnutý časový sled ďal-
šieho
postupu s tým, že komplexná obnova bude ukončená do
31.
12. 1998.
O jednotlivých bodoch návrhu nemali možnosť jednotlivé
rozhlasové
stanice hovoriť. Bol predložený systémom - buď ho
podpíšete,
alebo choďte. Výsledok sa dal predpokladať. Piati
držitelia
licencií pripojili k svojmu podpisu
slovo "nesú-
hlasím",
dve stanice neboli zastúpené štatutárnymi zástupca-
mi,
a tak prítomní pripísali, že nie sú kompetentní takúto
dohodu
podpísať.
Aké
sú argumenty držiteľov
licencií podporujúce ich
postoj
k návrhu?
K bodu 1. Dlhy za iné roky
ako rok 1996 sa týkajú Rá-
dií Nitra a
N. Obe majú so Slovenskými telekomunikáciami
podpísaný splátkový kalendár, ktorý je
dodatkom k zmluve
a
ktorý dodržiavajú. Právne nemá
táto požiadavka zo strany
Slovenských
telekomunikácií teda opodstatnenie.
Ďalšie dlhy
majú
stanice Lokál FM a Rádio Hit. Tie však
vyplývajú z ne-
splnenia
zmluvných vzťahov technických parametrov služieb zo
strany
Slovenských telekomunikácií.
K bodu 2. Niektoré z dotknutých staníc
majú nevypoveda-
teľné
zmluvy. Tak ich navrhli pred dvoma rokmi Slovenské te-
lekomunikácie.
Tieto rádiá nemusia podpisovať nové zmluvy.
K bodu 3. Nové zmluvy nemusia podpisovať
všetky rozhla-
sové stanice.
Zúčastnené stanice boli ochotné akceptovať
termín
splatenia dlhov v oprávnených starých cenách. O tomto
bode
samostatne však riaditeľ odmietol diskutovať.
K bodu 4. Vypnutie rozhlasových staníc v
prípade nespl-
nenia
bodov 1 až 3 je v rozpore s platným
právom Slovenskej
republiky.
K
bodu 5. Slovenské
telekomunikácie v ňom garantujú
väčšine
rádií, že ku koncu splatnosti ich licencie budú zo
strany
Slovenských telekomunikácií dostávať
také služby, za
aké
už dva roky a viac platia a za aké mali od 1. 1. 1996
platiť
o 130 % viac. K tomuto bodu treba
uviesť, že väčšina
staníc
vysiela z nevyhovujúcich technických zariadení, ktoré
sú
zastarané. Aký je výsledok? Sú rádiá,
ktorým napriek vý-
povediam
zo strany Slovenských telekomunikácií zmluvy platia
-
Twist, Rebeka, Rádio N. Ďalej sú rádiá, ktorým zmluva "vy-
pršala",
bola vypovedateľná, a Slovenské telekomunikácie tú-
to
možnosť ku koncu roka 1996 využili, alebo dostali novú
frekvenciu
a budú musieť podpisovať nové zmluvy -
FUN, Nit-
ra,
DCA, Rectime, Local, FM Hit. Tie budú
vydané Slovenským
telekomunikáciám
na milosť a nemilosť.
Na základe doterajších skúseností je
možné, keďže rá-
diá,
ktoré sú v práve, na dohodu nepristúpili, že sa vedenie
Slovenských
telekomunikácií zatne a novým zmluvným partnerom
vystaví
nové zmluvy na ceny o celých 130 % vyššie.
Veľa
sa nevyrieši, ani keď im dajú
kompromisnú cenu
zvýšenú
len o 70 %. Budú tak existovať
rozhlasové stanice
s
tromi rôznymi druhmi podmienok. Rada
Slovenskej republiky
pre
rozhlasové a televízne vysielanie nebude mať žiadnu šan-
cu zabezpečiť pre všetkých rovnakú schopnosť
konkurencie.
A
posledným krokom je už spomínané vypnutie jednej z rozhla-
sových
staníc.
Vážený pán minister, mohli by ste
verejnosť informovať,
koľko
percent z rozpočtu štátneho podniku
Slovenské teleko-
munikácie
tvoria držitelia rozhlasových licencií a či sú te-
rajšie
ceny služieb, poskytované regionálnym rádiám, pre váš
rezort
skutočne likvidujúce. Pretože podľa
regionálnych rá-
dií
sú nové ceny, naopak, likvidačné pre ne.
Zároveň by som vás chcel požiadať o
preverenie právnych
krokov
Slovenských telekomunikácií voči
držiteľom licencií,
hlavne
otázku uplatňovania nových cien v roku
1996, pretože
na
základe získaných informácií nebol
ani jeden z krokov
posledného
obdobia, vrátane takého závažného, ako
je vypnu-
tie
rozhlasovej stanice, právne v poriadku.
V prípade vyriešenia právnych nezrovnalostí by som vás
chcel
požiadať o zabezpečenie nezneužívania
monopolného po-
stavenia
Slovenských telekomunikácií, ktoré sa v
doterajšom
priebehu
sporu prejavovalo rokovaním z pozície moci, o čom
svedčia
i citované dokumenty. Rovnako by ma zaujímalo, či
majú
Slovenské telekomunikácie finančné
rezervy na prípadne
prehraté
súdne spory, ktoré by vznikli na základe právne ne-
podloženého
konania.
A na záver by som vás chcel požiadať o informáciu, ako
budú Slovenské
telekomunikácie postupovať v tejto otázke
v
roku 1997. Pripravuje sa koncepcia mediálnej politiky štá-
tu,
ktorá by definovala zásady existencie vyváženého duálne-
ho
systému na Slovensku vo všetkých jej
oblastiach, vrátane
telekomunikačnej oblasti? Ak
koncepcia mediálnej politiky
počíta
s existenciou regionálnych rozhlasových
staníc, bude
potrebné
cenovú politiku v tejto oblasti prehodnotiť.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči,
pán poslanec Ju-
riš,
a pripraví sa pán poslanec Javorský.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia...
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ak dovolíte, pán poslanec, ešte chcem oznámiť informá-
ciu
o leteckej preprave poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky
po skončení 20. schôdze.
Letecká preprava pre poslancov Národnej
rady Slovenskej
republiky
môže byť zabezpečená len na dnešný deň. V prípade,
ak
sa skončí schôdza zajtra, špeciál neletí, pretože jedno
lietadlo
je v oprave a druhé má pán premiér na let do Nemec-
ka.
Takže môžeme rokovať celú noc. (Hlasy zo sály.) Vojen-
ské?
To dáme potom pre pána Brocku.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec A. Juriš:
Mám
len dve otázky na ministra pôdohospodárstva pána
Baca
k problematike ohľadom víchrice, ktorá sa prehnala Slo-
venskom 8. júla
1996 a postihla najmä stredné Slovensko.
Podrobnejšie
o tom hovoril pán poslanec Koncoš, nebudem to
bližšie
uvádzať.
Konkrétne otázky: Bola by škoda, aby drevo, ktoré nám
príroda
nasilu dala na spracovanie, bolo znehodnotené a kaž-
dým
dňom sa stráca jeho kvalita. Nehovorím, že sa plánuje
dvaapolročné
spracovanie tejto kalamity. Pýtam sa, ako po-
kračujú
práce na zužitkovaní tohto dreva z
porastov postih-
nutých kalamitou a
či je dobre zabezpečené približovanie
a
najmä doprava dreva do spracovateľských podnikov či už au-
tomobilmi,
alebo železnicou. Ide najmä o
železnicu, lebo sú
známe
prípady, že je trvalý nedostatok vagónov, najmä dl-
hých,
a drevo sa nemôže prepravovať v krátkych vagónoch, keď
má
byť vysoko kvalitné.
Ďalej
prosím o informáciu, ako sa operatívne znížila
ťažba
plánovaná podľa lesných hospodárskych
plánov v poras-
toch
nepoškodených víchricou, aby sa prednostne spracovalo
drevo,
ktoré je z poškodených kalamitných porastov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči,
pán poslanec Ja-
vorský,
pripraví sa pán poslanec Dzurinda.
Poslanec F. Javorský:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
vážení členovia vlády,
znova chcem interpelovať ministra
vnútra pána Gustáva
Krajčiho
vo veciach, na ktoré som nedostal uspokojivú
alebo
takmer
žiadnu odpoveď. Bol by som rád, keby
moje vystúpenie
nebolo
chápané ako azda nejaký osobný zlý vzťah voči nemu,
ale
bol by som na druhej strane veľmi
rád, keby si pán mi-
nister
uvedomil, že poslancovi na interpeláciu
má odpovedať
vyčerpávajúco
a tak, aby bol spokojný.
Dňa 16. 7. 1992 ste, pán minister, vtedajšiemu mini-
strovi
vnútra pánu Jozefovi Tuchyňovi podali
písomný podnet
vo vlastnom mene i v mene Okresného predstavenstva HZDS
v
Spišskej Novej Vsi
na prešetrenie spisov personálnych
zmien
v Policajnom zbore v Spišskej Novej Vsi. Nakoľko ste
vo
svojej odpovedi na moju predošlú interpeláciu zareagovali
neprimerane, ba mohol
by som povedať, že ste nehovorili
pravdu,
a to tým, že ste tvrdili, že tento podnet ste podali
ako
predseda Rady obrany okresu Spišská Nová Ves, som nútený
vám
pripomenúť tento list tým, že ho budem doslova citovať.
Skôr ako ho budem citovať, odcitujem vašu
odpoveď k tej
časti interpelácie, kde kladiete otázku: "Na
základe čoho
a
akého zákona som si ako funkcionár HZDS
a predseda okres-
ného
úradu osoboval právo žiadať vtedajšieho ministra vnútra
Slovenskej
republiky pána Jozefa Tuchyňu o prešetrenie od-
bornej
spôsobilosti bývalého veliteľa
Okresného veliteľstva
Policajného zboru v
Spišskej Novej Vsi, si vám dovoľujem
oznámiť,
že v čase podania podnetu som bol okrem Vami uvá-
dzaných
funkcií zároveň i predsedom Rady obrany okresu Spiš-
ská
Nová Ves, kde členom tohto orgánu
bol i bývalý veliteľ
okresného
veliteľstva Policajného zboru."
Naozaj, nemal by som výhrady, keby list
svojou formou
i
obsahom bol v súlade s tým, čo pán minister povedal. Lenže
skutočnosť
je takáto: List má hlavičku Hnutie za demokratic-
ké Slovensko, Odborárska 15, Spišská
Nová Ves, adresovaný
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, do rúk
ministra
pána
Jozefa Tuchyňu. Spišská Nová Ves, dňa
16. 7. 1992. Ci-
tujem:
"Vec: Podnet na prešetrenie osoby náčelníka Okresného
Policajného
zboru Spišská Nová Ves. Okresné predstavenstvo
HZDS
v Spišskej Novej Vsi na základe
rozhodnutia Republiko-
vého
predstavenstva a Politického grémia
HZDS Vám predkladá
podnet
na prešetrenie odbornej spôsobilosti náčelníka Okres-
ného
policajného zboru v Spišskej Novej Vsi Dr. majora Petra
Štelbáckeho.
Počas jeho funkčného pôsobenia došlo k
pochyb-
ným
personálnym zmenám v Policajnom zbore
za účinnej spolu-
práce
pána Javorského, bývalého predsedu
Branno-bezpečnost-
ného
výboru Slovenskej národnej rady, preto žiadam prešetriť
spisy
personálnych zmien a dôvody ich vykonania. S pozdra-
vom"
- pečiatka HZDS 05201 Spišská Nová Ves,
podpísaný Mgr.
Gustáv Krajči,
predseda Okresného predstavenstva HZDS
v
Spišskej Novej Vsi. Teda nie
predseda Rady obrany okresu
Spišská
Nová Ves.
Ako z listu vidieť, pán minister,
nepísali ste ho, opa-
kujem,
ako predseda rady obrany okresu, ale ako funkcionár
HZDS.
Teda nemôžem v tomto prípade hodnotiť
vaše vyjadrenie
ináč
ako konštatovaním, že ste mi v tejto odpovedi klamali.
Len v stručnosti vám chcem pripomenúť, že ste mi neod-
povedali
ani na ďalšie otázky, ktoré som vám dal v predošlej
interpelácii.
Ide o moju žiadosť o vyšetrenie údajov
z prí-
pravy krádeže
na pracovisku Archeologického ústavu SAV
v
Spišskej Novej Vsi a o podozrení z
mojej účasti na braní
úplatkov
pri privatizácii určitého podniku v
Spišskej Novej
Vsi.
Pán minister, bol by som rád a rád by som dúfal, že na
túto moju
interpeláciu budete odpovedať
vyčerpávajúco a
pravdivo,
aby som nemusel znova vystúpiť k tomuto problému.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Dzurinda,
pripraví sa pán
Vaškovič.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predsedajúci,
pani poslankyne, páni poslanci,
moja interpelácia je určená predsedovi
vlády Slovenskej
republiky.
Vážený pán predseda vlády, dňa 21.
októbra 1996 vykona-
la
skupina poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky po-
slanecký prieskum vo
Fonde národného majetku. Počas
tohto
prieskumu
som zistil, že Fond národného majetku začal v júni
tohto
roku predávať svoje služobné byty zamestnancom Fondu
národného majetku, ba
aj ministrom, členom vlády,
štátnym
tajomníkom
a ďalším vysokým štátnym funkcionárom. Na tieto
byty poskytol
Fond národného majetku
kupujúcim, teda aj
štátnym
funkcionárom, bezúročnú pôžičku
splatnú do 15. ro-
kov.
Medzi štátnych funkcionárov, ktorí takto získali byt do
súkromného
vlastníctva, by mali patriť napríklad podpredseda
vlády
pán Jozef Kalman, ministri, členovia
vlády Ján Sitek,
Ľubomír
Javorský, Jozef Liščák, Ján Mráz, ale
aj štátny ta-
jomník
ministerstva pôdohospodárstva pán Marián Lipka a ďal-
ší.
Je evidentné, že títo členovia vlády a vládni funkcio-
nári
prijali výhody, ktoré nemôže na
obstaranie bytu získať
žiaden
iný občan Slovenskej republiky. Uvedení funkcionári
spravidla
vlastnia alebo užívajú v
mieste svojho trvalého
bydliska
ďalší byt alebo rodinný dom. Funkciu člena vlády
využili
na neuveriteľne lacné obstaranie si ďalšieho bytu do
osobného
vlastníctva.
Okrem tohto morálneho aspektu má kupovanie bytov Fondu
národného
majetku ministrami aj právny problém.
Fond národ-
ného
majetku pri predaji bytov členom vlády porušil zákon
číslo
92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý stano-
vuje,
ako sa môže nakladať s majetkom Fondu národného majet-
ku.
Obstarávať byty pre členov vlády z
majetku Fondu národ-
ného
majetku tento zákon nedovoľuje. Tu Fond národného ma-
jetku
porušil zákon. Členovia vlády porušili ústavný zákon
číslo 119/1995 Z. z., ktorý stanovuje, že vysokí
štátni
funkcionári
môžu nadobúdať majetok Fondu národného majetku
len na základe
verejnej súťaže. Pri
predaji bytov členom
vlády
žiadna súťaž uskutočnená nebola.
Podľa článku 2 ústavného zákona číslo
119/1995 Z. z. je
vyšší
štátny funkcionár do 15 dní povinný
ohlásiť dar alebo
iné
bezodplatné plnenie, ak presahuje výšku minimálnej mzdy.
Členovia vlády prijali bezúročnú pôžičku v
priemere okolo
jedného
milióna korún. Najnižšie úroky na
pôžičku preberanú
na obstaranie
bytu poskytuje Slovenská
sporiteľňa. Pri
splatnosti
15 rokov stanovuje na to sadzbu 11,5 %. Teda ak
si minister vezme úver 1 milión korún, na úrokoch by mal
zaplatiť
približne ďalší 1 milión korún. Členovia vlády teda
prijali
bezodplatné plnenie 1 milión korún, ale
ohlasovaciu
povinnosť
si nesplnili.
Vážený pán predseda vlády, žiadam vás ako
predsedu vlá-
dy,
aby ste zaujali stanovisko k spôsobu,
akým si obstarali
byty
vaši ministri, vaši členovia vlády, a
aby ste uviedli,
aké závery z
predmetného počínania si
príslušných členov
vlády
ste vyvodili, resp. hodláte vyvodiť.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Vaškovič, a pripraví sa pán
poslanec
Langoš.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení hostia,
mám dve interpelácie. Prvá je na ministra
financií pána
Sergeja
Kozlíka.
Vážený pán minister, na 14. schôdzi Národnej rady Slo-
venskej republiky som podal na základe
informácií, ktoré
poskytuje Stredisko
cenných papierov, podnet na
vykonanie
kontroly
vo veci majetkového prepojenia medzi Harvardskými
fondmi, HBS
Investičným fondom Paríž,
spoločnosťou NIFE
a
NMK, a. s. Plastika Nitra, ako aj v ďalších akciových spo-
ločnostiach.
V
odpovedi na moju
interpeláciu ste ma informovali
o
tom, že Ministerstvo financií
Slovenskej republiky požia-
dalo
Úrad štátneho dozoru nad kapitálovým
trhom o vykonanie
kontroly.
Žiaľ, do dnešného dňa som nedostal odpoveď o vý-
sledku.
Zároveň vás žiadam o informáciu, koľko porušení § 79a
ods.
2 zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení
neskorších
predpisov bolo doteraz zistených kontrolami Úradu
štátneho
dozoru nad kapitálovým trhom. V odpovedi na moju
predošlú interpeláciu totiž uvádzate, že
sa kontroluje
väčšie
množstvo subjektov, ktoré
nedodržiavajú uvedenú po-
vinnosť.
Ďalej uvádzate, aké je to technicky náročné, a že
sa
na ministerstve zriaďuje on line
prepojenie medzi Úradom
štátneho
dozoru nad kapitálovým trhom a Strediskom cenných
papierov,
ktoré malo začať fungovať najneskôr v auguste 1996.
V mojej predošlej interpelácii som tiež nedostal odpo-
veď
na otázku, aké kritériá a kto rozhoduje o výbere nútené-
ho správcu v
jednotlivých fondoch. Pridelenie
správy nad
fondmi Prvej slovenskej investičnej spoločnosti a
PSIT Ban-
ská
Bystrica práve konkurenčnej Harvardskej investičnej spo-
ločnosti
sa mi nezdá korektné a nasvedčuje skôr o úzkom per-
sonálnom
prepojení medzi predstaviteľmi
Ministerstva finan-
cií
Slovenskej republiky a uvedenou spoločnosťou.
Tiež vás žiadam o informáciu, či bola uskutočnená kon-
trola
vo fondoch, ktoré spravuje Harvardská
investičná spo-
ločnosť
- a ak áno, s akými výsledkami. Podľa
mojich infor-
mácií
totiž vo fondoch Harvardskej investičnej spoločnosti
založených
pre II. vlnu kupónovej
privatizácie došlo k po-
dobným
priestupkom ako v spomínaných dvoch subjektoch.
Stav v
oblasti daňových a colných
nedoplatkov je kri-
tický.
Na túto skutočnosť som už v Národnej
rade Slovenskej
republiky
viackrát poukazoval. Ministerstvo financií Sloven-
skej
republiky nesie plnú zodpovednosť
za stav v tejto ob-
lasti.
Základnou úlohou štátu je chrániť dodržiavanie ekono-
mických
pravidiel a vytvárať také trhové prostredie, ktoré
otvára
priestor pre kreatívnych podnikateľov, a nie pre špe-
kulantov
a podvodníkov.
Myslím
si, že je najvyšší čas vypracovať premyslený
systém
nekompromisného postupu voči
neplatičom. Správa Naj-
vyššieho
kontrolného úradu totiž odhalila
neuveriteľné prí-
pady, ktoré sa
ťahajú niekoľko rokov a výška nedoplatkov
niekedy
siaha až k jednej miliarde. Vysvetlite, vážený pán
minister,
ako je možné, že Ministerstvo financií
Slovenskej
republiky
necháva prežívať takéto subjekty na
trhu. Láskavo
vás
žiadam o informáciu, aké konkrétne kroky podniklo Minis-
terstvo
financií Slovenskej republiky a daňové
úrady na od-
stránenie tohto
neutešeného stavu. Ako
mieni postupovať
v
budúcnosti? Akú výšku daňových úľav a odkladov umožnilo
ministerstvo
financií za tri štvrťroky tohto roku?
Moja ďalšia interpelácia je na
ministra dopravy, pôšt
a
telekomunikácií Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, nakoľko sú
signály o spochybnení
schváleného
transformačného procesu v oblasti
civilného le-
tectva,
resp. reštrukturalizácie Správy letísk
v Slovenskej
republike, dovoľujem si vás požiadať o odpoveď
na tieto
otázky:
1. Reštrukturalizácia Správy letísk bola
schválená vlá-
dou Slovenskej
republiky, jej uznesením číslo 1110/1994.
Rešpektuje sa
toto uznesenie vlády
Slovenskej republiky
a
bude reštrukturalizácia dôsledne vykonaná v súlade s týmto
uznesením?
2. Aký je názor Ministerstva dopravy, pôšt a telekomu-
nikácií
Slovenskej republiky na snahy letiska
Wienna Inter-
national
Aeroport kapitálovo vstúpiť do bratislavského le-
tiska
tak, že rakúska strana by mala podiel
na akciovom ka-
pitáli
50 %. Podporuje ministerstvo takéto riešenie? Vyrieši
sa
tým potreba presmerovať cca 200 tisíc cestujúcich zo Slo-
venska,
ktorí lietajú z Viedne a čiastočne z Budapešti, na
bratislavské
letisko? Zavádzanie nových leteckých
liniek je
totiž viazané
na bilaterálne zmluvy Slovenskej republiky
s
príslušným štátom, a preto
kapitálovým vstupom do brati-
slavského letiska sa ešte nemôže zabezpečiť presmerovanie
liniek
do Slovenskej republiky, s čím konečne nemusia súhla-
siť
ani letecké spoločnosti, ktoré lietajú do Viedne.
4. Aké kroky Ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomuniká-
cií Slovenskej republiky vykonalo, aby bol určený národný
letecký
dopravca? Problematika je otvorená už viac ako 3 ro-
ky,
čo neprispieva k rozvoju civilného letectva v Slovenskej
republike,
ani vlastných letísk.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Nech sa páči, pán
Langoš, pripraví sa pán
Nagy.
Poslanec J. Langoš:
Pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
členovia vlády,
ako
prvú budem interpelovať
ministerku školstva pani
Evu Slavkovskú. Odporúčam pánu predsedajúcemu, predsedovi
Združenia
robotníkov Slovenska, vypočuť si, čo pani minis-
terka
vyvádza v učňovskom školstve.
Dámy a páni, vlády Vladimíra Mečiara vo
svojich progra-
mových
vyhláseniach z roku 1993 aj z roku 1995
sa zaviazali
vykonať
transformáciu učňovského školstva a podporiť zapája-
nie
sa zamestnávateľov do učňovskej prípravy. Napriek tomu
ministerka
školstva doteraz neuskutočnila žiadny krok vyplý-
vajúci
zo záväzku vlády, ale naopak, vedome
porušuje platné
zákony
a bráni záujmu zamestnávateľov
zabezpečovať prípravu
učňov
pre svoje potreby vo vlastných
učňovkách. Netreba ani
zdôrazniť,
že tým bráni i zvyšovaniu zamestnanosti mládeže.
V tejto chvíli sa sústredím na dve veľmi vážne poruše-
nia
zákonov z posledných čias. Ministerka školstva podpísala
12.
septembra vyhlášku číslo 279, ktorá
vyšla v Zbierke zá-
konov,
o strediskách odbornej praxe, ktorá
je v rozpore
s
dvoma zákonmi Národnej rady
Slovenskej republiky, jedným
nariadením
vlády a jednou vyhláškou vlastného
ministerstva.
Totiž
vyhláška považuje učiteľov a majstrov odbornej výchovy
stredísk
odbornej praxe za pedagógov, a tak stanovuje aj
mieru
ich vyučovacej povinnosti. Túto vec postupujem gene-
rálnemu
prokurátorovi.
Ďalej ministerka nepripravila a nevydala
vyhlášku, kto-
rá
má ustanoviť spôsob financovania neštátnych stredných od-
borných učilíšť a
stredísk praktického vyučovania.
Ukladá
jej
to novela školského zákona účinná od 1.
septembra 1994,
teda
už viac ako dva roky. To ministerke vlani nezabránilo
svojvoľne
a protizákonne rozhodnúť, že neštátne
stredné od-
borné
učilištia a strediská praktického
vyučovania riadené
podnikmi bude
ministerstvo financovať ako
súkromné školy.
Má
to veľmi zlé dôsledky. Päť významných
slovenských podni-
kov,
medzi ktorými sú i Slovnaft, Hydrostav,
Matador Púchov
a
ďalšie, ktoré majú záujem o vlastné učňovské vzdelávanie
a
majú v ňom aj tradíciu, zriadilo od 1.
septembra minulého
roka
neštátne stredné odborné učilištia. Podobne aj niekoľko
podnikov
zriadilo a chce zriadiť neštátne strediská praktic-
kého
vyučovania.
V tom čase tieto podniky zriaďovali neštátne učilištia
v
nádeji, že ich financovanie bude
doriešené v súlade
s
platnými zákonmi a že nebudú diskriminované voči štátnym
učilištiam, že to bude
motivovať aj ďalšie podniky, menšie
podniky,
zriaďovať a financovať svoje učňovské
vzdelávanie.
Nevydaním
potrebnej vyhlášky sa nielen nenaplnil zámer záko-
nodarcu, ale
zriaďovatelia vlastných stredných odborných
učilíšť
sú poškodzovaní a diskriminovaní. Bola
im totiž po-
skytnutá
dotácia iba vo výške 37 % finančnej dotácie štát-
nych učilíšť. A
tieto neštátne stredné
odborné učilištia
v
I. ročníku suplujú posledný rok povinnej školskej dochádz-
ky.
Jej financovanie je povinnosťou štátu. Do roku 1995 boli
takéto stredné
odborné učilištia financované rovnako ako
štátne.
Tieto zlé príklady odrádzajú ďalšie podniky od úmys-
lu
zriadiť si tiež vlastné odborné učilištia.
Pýtam
sa preto ministerky
školstva pani Evy Slavkov-
skej,
aké dôvody ju viedli k hrubému
porušeniu platných zá-
konov a
k sabotáži záväzku
vlády transformovať učňovské
školstvo.
A hoci generálny prokurátor odišiel, tu
na pôde snemov-
ne postúpim túto vec jemu. V liste
uvádzam: "Ministerka
školstva
Slovenskej republiky Eva
Slavkovská podpísala 12.
septembra
1996 vyhlášku o strediskách odbornej
praxe, ktorá
vyšla
v Zbierke zákonov pod číslom 279. Domnievam sa, že tá-
to
vyhláška nie je v súlade so zákonom
číslo 279/1993 Z. z.
o
školských zariadeniach, so školským
zákonom číslo 29/1984
Zb.
v znení neskorších predpisov, s
vyhláškou číslo 41/1996
Z.
z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických
pracovníkov
a s nariadením vlády Slovenskej republiky
číslo
229/1994
Z. z. o miere vyučovacej povinnosti
učiteľov a po-
vinnosti výchovnej práce ostatných pedagogických pracovní-
kov.
Preto vám, generálny prokurátor, postupujem túto vec,
aby ste využili
svoje oprávnenie, ktoré
vyplýva z článku
130
ods. 1 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky."
Ďalšia interpelácia je na predsedu vlády,
ministra kul-
túry,
ktorý je súčasne predsedom Rady vlády pre masmédiá,
a
ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií.
V poslednom období urobila slovenská
spoločnosť niekoľ-
ko
závažných rozhodnutí týkajúcich sa ďalšieho vývoja me-
diálneho
systému. Tieto rozhodnutia boli zásadné a neodvrat-
né. Budú ovplyvňovať život nás všetkých
niekoľko desiatok
rokov.
Slovensko deklaruje ústami svojich politických repre-
zentantov
príslušnosť ku krajinám s duálnym mediálnym systé-
mom.
Takýto systém môže fungovať len pri existencii veľmi
starostlivo spracovanej koncepcie celého súboru opatrení,
ktoré
zabezpečia rovnováhu medzi verejnoprávnymi inštitúcia-
mi
a súkromnými médiami.
Slovensko má však svoje obvyklé špecifiká
i v tejto ob-
lasti.
Budujeme duálny systém nesystémovo, od
buka do buka.
Posledným
príkladom tohto hrdého jánošíkovského postoja bolo
rozhodnutie
o privatizácii STV 2. Predkladatelia tohto návr-
hu argumentovali rozvojom duálneho systému. Zatiaľ sa im
pravdepodobne podaril husársky kúsok - zlikvidovať
jedným
rozhodnutím
obidve strany televízneho duálneho
systému. Na-
miesto
riešenia dezolátneho stavu
Slovenskej televízie sme
jej
definitívne zobrali možnosť ďalšieho
rozvoja. Akosi po-
čítame
s tým, že naša slovenská verejnoprávna televízia bude
už
navždy impotentná. Zachovali sme sa k nej macošsky.
Na druhej strane vytvorením tretej komerčnej televízie
na
5-miliónovom mediálnom trhu úspešne zlikvidujeme tie dve,
ktorým
sme dali licencie doteraz. Je naivné predpokladať, že
trh
to vyrieši, že prežije najkvalitnejšia. Nás všetkých bu-
de
tento špás stáť toľko peňazí, že
možno už nezostane ani
na
tú poslednú televíziu. A to nehovorím o
tom, že sme prvú
televíznu
licenciu udelili až po usadení sa televízie NOVA
na
našom mediálnom trhu.
Obraciam sa preto na predsedu Rady
vlády pre masmédiá
so
žiadosťou o analýzu kapacity mediálneho trhu na Slovensku
v
oblasti elektronických médií, ďalej o analýzu ďalšieho vý-
voja
Slovenskej televízie s variantom bez
STV 2 a s STV 2.
A
napokon žiadam o predloženie kalkulácie
toľko proklamova-
ného
satelitného vysielania STV, vrátane
napríklad informá-
cie,
či vlastníme satelitné práva na
dostatočný počet prog-
ramov.
Keď budú na papieri pravdivé čísla, možno
by sa nad ni-
mi
mohol konečne niekto aj zamyslieť,
stačilo by len s kal-
kulačkou
v ruke. Keď si odmyslíme všetky kultúrne a politic-
ké
kontexty, možno by sme potom mohli aj
zastaviť katastro-
fu,
do ktorej sa v tomto smere rútime. Zdôrazňovať, že ob-
lasť
médií je strategickou oblasťou, nie je potrebné.
Obraciam
sa na predsedu vlády s otázkou,
podľa akej
koncepcie
postupuje vláda a jej členovia v tejto oblasti.
Existuje
za titulom duálny systém konkrétny obsah? Uvažuje
vláda
vo svojej legislatívnej oblasti
s dotvorením pravi-
diel,
ktoré budú viesť k dobudovaniu duálneho systému? Kto
sa
zaoberá problémom prerozdeľovania
zdrojov v tejto oblas-
ti?
Uvažujeme o ďalšom obmedzení percenta
reklamy vo verej-
noprávnych inštitúciách? Zvažuje vláda pri výkone svojej
funkcie
v oblastiach, ktoré existenciu dvoch druhov elektro-
nických
médií ovplyvňujú, svoje rozhodnutia z hľadiska prio-
rity
vytvorenia potrebnej rovnováhy?
Podľa doterajších skúseností to tak nie je. Naša kon-
cepcia
skončila pri zdedení toho, čo na Slovensku ostalo eš-
te
z federálnych koncepcií. Jediné, čím sme sa
zaoberali,
bolo,
kto bude sedieť v Rade Slovenskej republiky pre roz-
hlasové
a televízne vysielanie a ako ovplyvniť to, komu dajú
licenciu.
To bol podstatný problém na Slovensku. A keď začnú
prípadne členovia rady na základe skúseností
myslieť kon-
cepčne
a predložia návrhy, ktorých
vypracovaním boli parla-
mentom
poverení, bez problémov ich prácu zhodíme zo stola
a
nahradíme ju politickým rozhodnutím.
A to musím pozname-
nať,
že v rade nemá väčšinu opozícia.
Príkladov dokazujúcich absolútnu nekoncepčnosť v tejto
oblasti
je množstvo. Zákonom o reklame sme dokonca výdatne
podporili
český mediálny trh.
Posledným bonbónikom v tejto oblasti je
spor súkromných
rozhlasových
staníc a Slovenských telekomunikácií.
Chcel by
som
týmto požiadať ministra dopravy, pôšt a
telekomunikácií
o
zaujatie stanoviska k postupu tohto
štátneho podniku voči
držiteľom
licencií.
Je pravda, že dlhy súkromných rádií za
rok 1996 vznikli
na
základe porušovania zmlúv zo strany Slovenských telekomu-
nikácií?
Zaoberal sa niekto vo vašom rezorte analýzou dosahu
nových
maximálnych cien na regionálne rádiá? Koľko percent
z
rozpočtu telekomunikácií tvoria malí vysielatelia? Je rie-
šením
správať sa voči týmto reprezentantom
duálneho systému
z
pozície sily, nota bene bez právneho dôvodu a napríklad
vypnúť
rozhlasovú stanicu? Navyše stanicu,
voči ktorej majú
Slovenské telekomunikácie čierne svedomie, lebo
neboli
schopní
splniť ani to, čo si sami sebe do zmluvy uložili. Čo
získajú
Slovenské telekomunikácie z toho, že dotyčná rozhla-
sová
stanica si postaví vlastný vysielač?
Vážený
pán minister, chcem vás touto cestou požiadať
o
analýzu cien za služby, ktoré v súčasnosti platia súkromné
rozhlasové
stanice, a zároveň o analýzu nových
cien. Podľa
informácií reprezentantov Slovenských
telekomunikácií sú
všetky
súkromné rozhlasové stanice spolu, vrátane dlhov za
rok
1996, ktoré si vynútili svojím postojom
Slovenské tele-
komunikácie,
dlžné desatinu z toho, čo dlžia verejnoprávne
inštitúcie.
Inštitúcie, ktoré dostávajú koncesionárske po-
platky,
dotácie zo štátneho rozpočtu a ktoré vysielajú ce-
loštátne
reklamu. Oproti tomu Slovenské
telekomunikácie vy-
pínajú rozhlasové stanice, ktoré vysielajú len regionálne
a
živia sa len reklamou. Žiadam vás o
informáciu, aký dosah
na rozpočet štátneho podniku Slovenské
telekomunikácie by
malo
zachovanie doterajších zmluvných cien pre súkromné roz-
hlasové
stanice. Zároveň ma zaujíma, ako mienia postupovať
Slovenské
telekomunikácie od 1. januára 1997 voči
rozhlaso-
vým
staniciam, ktorým vypovedali k tomuto termínu zmluvy.
Na záver chcem požiadať všetkých oslovených - predsedu
vlády,
ministra kultúry a ministra dopravy, pôšt a telekomu-
nikácií,
aby sa aj mimo odpovedí na túto interpeláciu začali
zaoberať
tvorbou koncepcie mediálnej politiky Slovenska. Dl-
ho
už totiž politici, ale hlavne samotné médiá, neprežijú
len
s proklamáciou duálneho systému.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu poslancovi. Chcem mu len odpovedať, aby
učilištia
nechal tak, na starosti ich máme
my. (Ruch v sá-
le.)
Dobre, ďakujem. A som rád, že ste potvrdili ten trh, že
trh všetko nevyrieši. Pamätáte sa, pán
Mikloško, keď som
vystupoval
po roku 1990? Dobre, ďakujem.
Vystúpiť chce pán podpredseda vlády. Nech sa páči, pán
podpredseda.
Podpredseda vlády SR J.
Kalman:
Vážení pán podpredseda,
vážení členovia parlamentu,
pán poslanec Dzurinda sa
vo svojej interpelácii na
predsedu
vlády zaoberal otázkou predaja alebo
odkúpenia by-
tov
z Fondu národného majetku a medzi
členmi vlády, o kto-
rých
sa hovorilo, som bol aj ja. Vzhľadom na to, že sa za
posledné
tri alebo štyri dni táto kauza
pretriasa aj v na-
šich
masmédiách, dovoľte mi - a považujem to
za potrebné -,
aby
som objasnil skutkový stav v súvislosti s bytom, ktorý
som
odkúpil, a dôvody, ktoré ma k tomu
viedli. Aby ste boli
s
tým oboznámení. Verím, že tak ako vám
to úprimne hovorím,
bude
to úprimne brané aj z vašej strany.
Celý problém, ak ho tak možno
nazvať, má dva momenty
alebo
dve roviny. Prvá rovina je otázka,
prečo som požiadal
o
byt, keď bývam v Bratislave a keď jeden byt vlastním.
Vážení páni poslanci a pani
poslankyne, áno, mám byt
v
Bratislave, v ktorom bývam so
svojou rodinou a s dvoma
dospelými dcérami, ale ktorý v žiadnom prípade
nevyhovuje
práci
podpredsedu vlády, činnosti, ktorú mimo svojho pracov-
ného
miesta zabezpečujem. Hľadal som možnosti, akým spôsobom
si
tieto pracovné podmienky zlepšiť. A jedna z možností bola
prenajať
si byt z Fondu národného majetku. Požiadal som Fond
národného
majetku a bolo mi vyhovené. Dodnes ten
byt nie je
obývaný,
je z neho urobená vyložene pracovňa, to znamená, je
zariadená
jedna izba, kde sa pripravujem na rokovania vlády,
na rokovania rady a na iné činnosti, ktoré zabezpečujem.
Chcem
povedať, že tých činností je až vyše
hlavy a tak ako
ostatní
členovia vlády mám toho dosť aj ja tým
viac, že mám
minimálny
aparát, a úloh, keď som nastúpil
do funkcie pod-
predsedu
vlády, mi neúmerne pribudlo.
Patrím, predpokladám, že tak ako aj vy, k tým, ktorí,
keď
sa rozhodujú o dôslednom rozhodovaní k závažným dokumen-
tom,
ktoré idú na rokovania vlády, často konzultujú tieto
veci s odborníkmi, s pracovníkmi z
praxe a podobne. Iste
uznáte,
že byt, ktorý obývam s mojou
rodinou, nie je na to
celkom
najvhodnejší. Vzhľadom na to, že mi táto možnosť bola
umožnená,
tento byt som si platil z vlastných
prostriedkov,
to
znamená, že to nešlo na úkor štátneho
rozpočtu, nešlo to
na
úkor nikoho. To je prvá rovina
samotného problému. Kedy-
koľvek,
ktokoľvek sa môže na tento byt ísť
pozrieť a uvidí,
či
je obývaný, resp. či je prenajímaný. To, čo som vám pove-
dal,
je skutočne pravda.
Druhá rovina je otázka odkúpenia. Je
pravda, že som byt
odkúpil.
Bol som jeden z posledných, ktorý ho odkúpil. Je
pravda
i to, že mi Fond národného majetku
tento byt ponúkol
na
odkúpenie. Ale pravda je aj to, že keď som podpísal zmlu-
vu
a komunikoval som, či je to možné a koľko to stojí, a keď
som
sa pre to rozhodol, o tom, že som porušil nejaký pred-
pis,
resp. že som okrátil o percentá úrokov, o ktorých hovo-
ril
pán poslanec Dzurinda, som sa dozvedel
až v tlači, keď
sa
tento problém objavil. Hneď som požiadal predstaviteľov
Fondu národného majetku a pravdepodobne zajtra
sa s nimi
stretnem,
budem si tieto veci konzultovať.
Chcem vás ubezpečiť, že budem postupovať
v zmysle sú-
časných
právnych noriem. A tak ako dosiaľ som nikdy od niko-
ho
nezobral ani korunu, ani na úkor štátu,
ani na úkor spo-
ločnosti,
ani na úkor akéhokoľvek jednotlivca, ubezpečujem
vás,
že to bude aj v prípade riešenia tohto
bytu, ktorý bol
predmetom
interpelácie pána Dzurindu.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Nagy, pripraví sa pani Rus-
náková.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážená ministerka školstva pani Eva
Slavkovská,
v
Nitre na 24. októbra
1996 vedúca odboru školstva
Krajského úradu
pani Smatanová zvolala poradu riaditeľov
stredných
škôl Nitrianskeho kraja. Na porade z úst riaditeľ-
ky
odznela informácia, že na školský rok
1997/1998 tak pre
štátne,
ako aj pre súkromné školy budú
stanovené počty pri-
jímaných žiakov. Okrem toho budú stanovené možné
študijné
odbory
obdobne, nie iba pre štátne školy, ale aj pre súkrom-
né
školy. Tak počty prijímaných žiakov,
ako aj študijné od-
bory
bude stanovovať ministerstvo školstva.
Pýtam sa vás, pani ministerka, či je
uvedená informácia
pravdivá, alebo nie.
Ak je pravdivá, na základe čoho sa
pristupuje k stanoveniu počtu aj na
súkromných stredných
školách?
Je to totiž v protiklade s príslušnými
zákonnými
normami,
najmä so zákonom číslo 171/1990 Zb. o súkromných
školách,
ale aj so zdravým rozumom. Veď súkromné školy pred-
stavujú
alternatívu vo vzťahu k štátnym školám.
A podľa ci-
tovanej informácie
práve štátny sektor
bude rozhodovať
o
osude súkromných škôl. Pani ministerka,
pýtam sa vás, či
je
to zámer iba ministerstva školstva,
alebo je to aj zámer
vlády
Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková, pri-
praví
sa pán poslanec Černák.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení členovia vlády,
moja interpelácia sa bude týkať oblasti kultúry a dú-
fam,
že pán minister kultúry nebude znovu písať list predse-
dovi
Národnej rady, či sa má zaoberať
otázkami poslanca vý-
boru
pre životné prostredie, ak sa jeho otázky netýkajú prá-
ve
životného prostredia, ale kultúry.
Chcela
by som hovoriť o kauze Slovenského filmového
zväzu,
ktorý sa pred pár dňami ocitol prakticky na ulici.
Slovenský filmový
zväz je profesijná
organizácia, ktorá
združuje
okolo 200 profesionálnych filmových tvorcov, kriti-
kov,
teoretikov, pedagógov, študentov
filmových škôl a tvo-
rivých
pracovníkov pôsobiacich vo sférach jednotlivých fo-
riem
projektívnej kultúry.
Prvoradým cieľom Slovenského filmového zväzu je podpo-
rovať
rozvoj slovenského filmu a presadzovať
profesionálne,
občianske, sociálne a
autorské práva a záujmy
pracovníkov
v
oblasti filmu. 31. októbra 1996 dostal Slovenský filmový
zväz
od riaditeľa Slovenského filmového ústavu Národného ki-
nematografického
centra Eduarda Klenovského výpoveď z prena-
jatých
priestorov na Grösslingovej ulici
číslo 32 v Brati-
slave.
Budova na Grösslingovej ulici je vo vlastníctve štátu
a
Slovenský filmový ústav je správcom
tejto budovy. Výpoveď
teda
dal Slovenský filmový ústav, ale vraj na základe roz-
hodnutia
ministra kultúry Ivana Hudeca.
Pán Klenovský nebol ochotný predstaviteľom Slovenského
filmového
zväzu ukázať rozhodnutie ministra
kultúry, na zá-
klade ktorého
vydal túto pozoruhodnú výpoveď pracovníkom
v
oblasti kultúry, ktorí
robia dobré meno
Slovensku aj
v
zahraničí. Na ulici sa tak ocitol nielen Slovenský filmový
zväz,
ale aj redakcia časopisu Filmová revue, ktorá potrebu-
je
na náklady na vydávanie časopisu 134 tisíc korún, ale,
bohužiaľ,
aj keď je už koniec roka, od fondu Pro
Slovakia
z
prisľúbenej 400 tisíc korunovej dotácie do dnešného dňa
nedostali ani korunu. Predpokladám, že dôvodom je aj
to, že
predstavitelia
Slovenského filmového zväzu sa postavili, ako
im
to bolo vyčítané, na obranu prezidenta
Slovenskej repub-
liky,
ale aj proti spôsobu privatizácie Koliby a proti metó-
dam
práce ministra kultúry.
V decembri roku 1995 sa filmoví tvorcovia
podpísali pod
petíciu
adresovanú ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi, kto-
rou ho žiadali,
spolu s mnohými ďalšími, aby sa
zasadil
o
spriehľadnenie privatizačného konania
Slovenskej filmovej
tvorby
Bratislava-Koliba a zabránil tomu, aby Slovenská fil-
mová
tvorba bola sprivatizovaná úzkou skupinou ľudí, ktorí
nereprezentujú
podstatnú časť filmárskej obce.
Tento
čin Slovenského filmového
zväzu bol motivovaný
poznatkami,
o ktorých mali informácie, o pozadí privatizá-
cie,
ktorá sa koniec koncov prejavila v celej svojej nahote,
a
dnes vieme, kto a za akých okolností Kolibu sprivatizoval.
Minister v tejto veci na žiadosť
filmárskej obce a ďal-
ších
pracovníkov kultúry neurobil to, na čo ešte
mal čas.
Nie
je preto nezaujímavé, že práve spomínaný poverený riadi-
teľ Slovenského filmového ústavu pán
Klenovský je zároveň
členom
dozornej rady štúdia Koliba, a. s., ktorá sprivatizo-
vala
Slovenskú filmovú tvorbu Koliba a ktorá bola vraj mi-
nistrom
kultúry poverená namiesto Slovenského
filmového ús-
tavu
uskladňovať, odborne ošetrovať archívne
materiály slo-
venských
filmov a spravovať copyrighty k
slovenským filmom.
Teda ustanovizeň, ktorá má isté povinnosti
vyplývajúce zo
zákona, je týchto
kompetencií zbavená a
pravdepodobne je
prenášaná
na akciovú spoločnosť, na ktorú sú napojení jed-
notliví
predstavitelia štátnych inštitúcií.
Otáznikov okolo akciovej
spoločnosti Koliba je veľa.
Preto pravdepodobne treba vyrobiť aj otázniky
okolo tých,
ktorí
sa bránili neodborným praktikám v
oblasti slovenského
filmu.
Nedávno zaznela v éteri ďalšia
"perla ducha" koalič-
ného
predstaviteľa, že umelci sa majú zaoberať umením, a nie
podmienkami
tvorby umenia. Ale jedno bez druhého
predsa ne-
môže
existovať a musí to zaujímať aj pracovníkov kultúry.
Umelci
sú tiež občania, ktorí majú právo vedieť, kde idú pe-
niaze určené na
kultúru a aké podmienky sa vytvárajú pre
profesionálnych
tvorivých pracovníkov kultúry.
Svet
má úctu k významným predstaviteľom kultúry. Na-
príklad predsedu
Slovenského filmového zväzu
pozvali na
prehliadku
aj jeho filmu na filmový festival do Paríža. Na
Slovensku
však ten istý človek musí spolu s
kolegami vláčiť
agendu
svojej organizácie po uliciach hlavného mesta, lebo
Slovenský
filmový zväz bol jednoducho z prenajatých priesto-
rov
štátnej budovy vyhodený von. Je to hanba a myslím si, že
minister
kultúry nikdy nemal dovoliť, aby sa niečo také sta-
lo.
Preto žiadam pána ministra, aby mi
odpovedal na tieto
tri
otázky:
1. Či je pravdivé tvrdenie riaditeľa
Slovenského filmo-
vého
ústavu NKC, že zrušenie nájomných zmlúv s právnickými
osobami,
ktoré mali k Slovenskému filmovému ústavu nájomný
vzťah, sa uskutočňuje na základe rozhodnutia
ministerstva
kultúry
o uvoľnení budovy na Grösslingovej ulici číslo 32
a
následne jej poskytnutia na iné účely.
2. Či
je pravda, že rozhodnutím
ministra kultúry Slo-
venskej
republiky bolo Slovenskému filmovému ústavu odobraté
poverenie uskladňovať a odborne ošetrovať
archívne filmové
materiály
slovenských filmov, ako aj právo spravovať copy-
righty
k slovenským filmom.
3. Či je pravda, že týmito činnosťami bolo zmluvne po-
verené
štúdio Koliba, a. s., a ak áno, či sa tak stalo v sú-
lade
so zákonom o verejnom obstarávaní prác a služieb. Záro-
veň,
akú sumu Ministerstvo kultúry
Slovenskej republiky po-
skytlo alebo mieni poskytnúť na účely premiestnenia
archívu
slovenských filmov
z priestorov štátnej
organizácie do
priestorov
súkromnej spoločnosti.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Černák,
pripraví sa pán Hof-
bauer.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
pán minister, pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
mám dve interpelácie - prvú interpeláciu
podávam na pá-
na
ministra financií a podpredsedu vlády.
V zmysle § 90 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom po-
riadku
vám kladiem, pán podpredseda vlády, otázku: Aké sú
skúsenosti
so zavedením registračných pokladníc, aký je stav
v
plnení daňových povinností dotknutých
subjektov k 30. 6.
1996
a aký je podľa vás prínos zavedenia registračných po-
kladníc?
S úctou, Ľudovít Černák.
Moja druhá interpelácia je na dvoch
členov vlády - na
pána
podpredsedu Kozlíka a na ministra vnútra.
V zmysle § 90 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom po-
riadku vám kladiem
nasledujúce otázky: Aké sú doterajšie
skutočné
náklady vynaložené na reorganizáciu
štátnej správy
v
zmysle nového územného a správneho členenia Slovenskej re-
publiky,
aký je asi odhad celkových nákladov do konca roku
1996 a aké
náklady predpokladáte v
roku 1997? Aký podiel
z
nákladov tvoria mzdové náklady a
aké boli mzdové náklady
na
výkon štátnej správy v roku 1995?
Za odpovede ďakujem. Ľudovít Černák.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
moje podanie sa týka rezortu dopravy, pôšt a telekomu-
nikácií
o problematike Poštovej banky, a. s., a o jej súčas-
nom
postavení vo vzťahu k strategickým
podnikom slovenských
pôšt
- Slovenskej pošty a Slovenských
telekomunikácií a ich
vykĺznutia
do sféry privátnych akciových
spoločností a spo-
ločností
s ručením obmedzeným.
To je všetko, ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte sa hlási pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
dovoľte mi, aby som sa v rámci bodu
programu interpelá-
cie a otázky
poslancov Národnej rady vyjadril k jednému
problému.
Asi pred dvoma týždňami som mal
poslanecký deň v okrese
Levice,
kde sa mnohí občania - pestovatelia hrozna - obráti-
li
na mňa s prosbou o pomoc. Ide o nasledujúcu záležitosť.
Tak ako v
mnohých iných krajoch, aj v rámci tohto okresu
mnohí tí, ktorí
dopestúvajú hrozno, časť
produkcie, ktorú
sami
nespracúvajú, odovzdávajú do
Vinárskych závodov alebo
iných vinárskych subjektov, ktoré potom
hrozno spracúvajú
ďalej,
ktoré vykupujú od nich úrodu.
V rámci tohtoročnej vinárskej kampane
takisto mnohí ta-
kíto
drobnopestovatelia hrozna odovzdali do Vinárskych závo-
dov
Levice svoju tohtoročnú produkciu. Žiaľ, sú však sklama-
ní,
pretože do dnešného dňa im noví majitelia firmy, firma
LEVIN,
nevyplatila náhradu za hrozno, ktoré jej odovzdali.
To by
podľa mňa nebolo
ešte všetko, pokiaľ neboli isté
dôvodné podozrenia týchto ľudí, že na privatizácii
Vinár-
skych
závodov Levice sa podieľajú aj niektorí poslanci Ná-
rodnej
rady.
Dal som si toľko námahy, že som išiel do
obchodného re-
gistra
a vyžiadal som si výpis z tohto registra. Z výpisu
obchodného
registra, ktorý mám k dispozícii, je zrejmé, že
ako
jeden zo spoločníkov firmy LEVIN, ktorá
sa podieľala na
výkupe
hrozna v levickej oblasti, je zapísaný aj Roman Chle-
bo,
bytom Levice, Dopravná 11. Keďže adresa tohto pána je
identická
s adresou našej pani kolegyne
Chlebovej, pýtam sa
jej,
či ide o rodinného príslušníka pani
poslankyne Chlebo-
vej.
A ak áno, tak sa pýtam, kedy si
spoločníci tejto firmy
splnia
povinnosti voči drobným pestovateľom,
pre ktorých je
často
produkcia hrozna jediným zdrojom príjmu, a či je taká-
to
politika v súlade s politikou robotníckej strany.
Ešte idem ďalej v tejto kauze. Včera sme
prerušili pre-
rokúvanie
návrhu bodu programu - voľba členov Rady Sloven-
skej
televízie. Medzi navrhovanými členmi sa objavuje aj pán
Jozef
Steiner, ktorého navrhuje Matica slovenská. Chcem vás,
vážení
kolegovia, upozorniť ešte na ďalšiu
súvislosť s fir-
mou LEVIN Levice, kde tento pán Jozef Steiner je takisto
spoločníkom
firmy LEVIN, ktorá sprivatizovala Vinárske závo-
dy
Levice. Je to nehoráznosť, aby Matica
slovenská a takýto
štatutárny
zástupca Matice slovenskej, ktorý je zároveň aj
riaditeľom Domu
Matice slovenskej v Šuranoch, nadraďoval
svoje
osobné subjektívne záujmy nad záujmy
národné, tak ako
to
oni často zdôrazňujú.
Preto
chcem už dopredu upozorniť,
že práve z tohto
dôvodu
klub Kresťanskodemokratického hnutia
nebude podporo-
vať
kandidatúru pána Jozefa Steinera
za člena Rady Sloven-
skej
televízie.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Rád by som v tejto súvislosti položil
otázku pani kole-
gyni
Garajovej, ktorá tu vždy tak tvrdo
vystupuje za záujmy
Matice
slovenskej, či by nám mohla povedať niečo viac o pánu
Steinerovi, ktorý
je riaditeľom Domu
Matice slovenskej,
o
čo mu ide. Či mu ide, tak ako
štúrovcom, nezištne o lásku
k
vlasti, alebo či mu ide o privatizáciu
firmy LEVIN v Le-
viciach.
Mohla by nám k tomu niečo povedať. Ja by som
sa
tiež
rád poučil z tejto národovedy.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Chcem len odpovedať pánu poslancovi, že výbor
návrh
prerokoval a odporučil ho, tak nie je o čom debatovať.
Budeme hlasovať, či zvolíme, alebo nezvolíme.
To je naša
vec,
vec poslancov.
Chcem reagovať aj na pána poslanca, keď
sa "obul" do
Združenia
robotníkov. Chcem sa spýtať, kto vyplatí 500 ro-
botníkom
mzdu, kde člen vašej strany
sprivatizoval Mäsokom-
binát
Prešov. Aké nehorázne škody tam narobil. Kto to zapla-
tí
tým ľuďom, pýtam sa ja, keď vy do všetkého "picháte".
Nech sa páči.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán
podpredseda, nechcem s vami polemizovať, len vám
chcem
povedať jedno. Ak máte na mysli Vizop
Prešov, ubezpe-
čujem
vás, a niekoľkokrát som vám to už povedal, že Kresťan-
skodemokratické
hnutie s privatizáciou Vizop Prešov, Mäso-
kombinátu
Prešov nemá nič spoločné. (Hlas podpredsedu Ľuptá-
ka.)
Nechajte ma dohovoriť. Privatizácia tohto mäsokombinátu
alebo
mäsopriemyslu bola uskutočnená,
privatizérom bol pán
Ing.
Kuzma, ktorý nikdy nebol, nie je a
upozorňujem vás, že
ani
nebude členom Kresťanskodemokratického
hnutia. Dajte už
tomu
pokoj a zbytočne neotvárajte problém,
ktorý nie je na-
ším
problémom. Vyjadrujte sa k tomu, o
čom som hovoril ja.
Vyjadrujte
sa k LEVINU Levice, či vaša členka poslaneckého
klubu,
či členka vašej strany a jej syn
je spolumajiteľom
firmy,
ktorá si neplní podmienky voči tým, od
ktorých úrodu
zobrali
a nedali im to, čo im sľúbili. Toto ma zaujíma.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. To je iná vec.
Poslanec P. Hrušovský:
Nie je to iná vec. To je vec, ktorá možno
všetkých zau-
jíma
viac, ako si myslíte.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Tak ani
Tvrdošín? Tiež mi chcete
povedať, že ani pán
Taraj,
ktorý má Mäsokombinát Tvrdošín, nebol váš poslanec.
Ďakujem. (Hlasy zo sály.) Aj starú mater ešte mám, ale
už
pod zemou.
Nech sa páči, pán Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
pred chvíľou ste informovali kolegov
poslancov, že špe-
ciál
môže byť dnes pre tých, čo cestujú lietadlom na východ,
že
zajtra už nebude. Navrhol som, že existuje ešte aj vojen-
ský
špeciál, a ten ste ponúkli mne. Práve v súvislosti s vo-
jenským
špeciálom chcem interpelovať
predsedu vlády, mini-
stra
obrany a informovať aj vás, pán podpredseda Ľupták.
Tento týždeň sa uskutočnila návšteva
náčelníka Generál-
neho
štábu Armády Slovenskej republiky pána generála Tuchyňu
vo
Viedni. Pán generál letel
vojenským špeciálom z Piešťan
do Viedne. Špeciál ho zaviezol najprv
do Viedne, keď sa
skončila návšteva, špeciál znovu poňho prišiel do
Viedne.
Tento
špás stál daňových poplatníkov, odhadujem, okolo mi-
lióna
korún.
Tento týždeň sa uskutočnilo aj ďalšie zaujímavé stret-
nutie
- stretnutie premiérov Rakúska,
Maďarska a Slovenskej
republiky
zhodou okolností tiež v Piešťanoch. Kancelár Ra-
kúskej republiky Vranitzky na toto
stretnutie prišiel do
Piešťan
z Viedne autom.
Rakúsko je v Európskej únii jedným z najbohatších štá-
tov,
dámy a páni, z hľadiska podielu hrubého domáceho pro-
duktu
na jedného obyvateľa je na treťom mieste v Európskej
únii.
Preto sa chcem spýtať aj predsedu vlády, aj ministra
obrany, dokedy
budú vyšší štátni
úradníci takto plytvať
prostriedkami
štátneho rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi.
Pýtam sa, či chce ešte niekto podať
interpeláciu.
(Nikto.)
Pýtam sa
členov vlády, či chcú niektorí
odpovedať na
interpelácie.
(Nie.)
Chcem upozorniť
všetkých predstaviteľov vlády, ktorí
boli
interpelovaní, aby svoju odpoveď dali pánom poslancom
aj
v písomnej forme. Tak ako som uviedol, prosím členov vlá-
dy,
aj tých, ktorí predniesli svoje
odpovede na dnešnej
schôdzi
ústne - pán podpredseda Kalman -, aby podľa zákona
o
rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie
a
otázky v stanovej lehote do 30 dní.
Vyhlasujem tento bod programu za
skončený.
(Hlasy v sále.) Bože, žena, vy máte stále pripomienky.
S
vami by som žiť nechcel.
Nech sa páči, pán Straňák.
Poslanec J. Straňák:
Vážený pán predsedajúci, chcem vám iba oznámiť, že bu-
dem
hlasovať náhradou kartou číslo 3.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán Miklušičák, nech sa páči.
Poslanec J. Miklušičák:
Vážený pán podpredseda,
chcem
vám len povedať, že Mäsokombinát Tvrdošín bol
privatizovaný
v kupónovej privatizácii počas vlády pána pre-
miéra Mečiara, keď nebol na čele Fondu národného majetku
zástupca
KDH, tak ako je to v tomto prípade, keď Združenie
robotníkov Slovenska
má v rukách Fond národného
majetku
a
privatizujú rodinní príslušnici zo Združenia robotníkov
Slovenska.
Ďakujem, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní o bode návrh
na voľbu čle-
nov Rady Slovenskej televízie, ktorý sme
včera prerušili
pred
hlasovaním.
Chcem pripomenúť, že na návrh výboru pre
vzdelanie, ve-
du,
kultúru a šport sa Národná rada
uzniesla na tajnom hla-
sovaní
o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.
Najskôr budeme voliť troch členov rady na obdobie šesť
rokov
na miesta členov rady uprázdnených po
uplynutí funkč-
ného
obdobia. Po ich zvolení budeme osobitne voliť jedného
člena,
ktorého miesto sa uprázdnilo po úmrtí.
Nakoľko výbor neprijal návrh do Rady
Slovenskej televí-
zie
na pána Macka a pána Mižáka, myslím si, že by sme ich
znovu
volili na budúcej schôdzi. Takže by sme volili len os-
tatných
troch do Rady Slovenskej televízie. (Hlasy v sále.)
Najskôr budeme voliť troch členov rady
zo štyroch na
obdobie
6 rokov. (Hlasy v sále.) Dobre, volíme štyroch. Nech
sa
páči.
Pristúpime k voľbe. Dovoľte, aby som pripomenul zásady
tajných
volieb.
Na hlasovacom lístku sú uvedení kandidáti
na členov ra-
dy
podľa jednotlivých navrhovateľov.
Hlasovací lístok upra-
víte
tak, že na ňom ponecháte mená troch
alebo štyroch kan-
didátov,
za ktorých hlasujete. Mená ostatných kandidátov vo-
dorovne prečiarknete. Zvolení budú traja
kandidáti alebo
štyria,
ktorí získajú najviac hlasov, najmenej však nadpolo-
vičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.
Platný je ten
hlasovací
lístok, na ktorom budú ponechané mená najviac šty-
roch
kandidátov.
Hlasovať budeme obvyklým spôsobom.
Hlasovať budú najprv
overovatelia,
ktorých prosím, aby rozdali hlasovacie lístky,
dozerali
na priebeh tajného hlasovania,
spočítali odovzdané
hlasy
a oznámili výsledok tajného hlasovania. Prosím o zača-
tie
tajného hlasovania.
(Akt tajného hlasovania.)
Chcem ešte upozorniť pánov poslancov, že najprv volíme
troch
poslancov z tých štyroch na 6 rokov,
troch členov te-
levíznej
rady volíme na 6 rokov. A druhý lístok
je na druhú
voľbu,
hneď za tým volíme na 2 roky,
lebo tam je rozdiel
2
a 6 rokov. Čiže prví traja, ktorí budú
volení teraz, bude
prvé
kolo na 6 rokov a v druhom kole budeme voliť jedného na
2
roky. Čiže musíme voliť troch, tak ako som povedal.
Nech sa páči, môžeme ísť hlasovať.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či má
ešte
niekto z vás vykonať akt tajného hlasovania.
Prosím overovateľov, aby sčítali hlasy.
Končím hlasovanie a vyhlasujem
20-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, nech sa páči,
zaujmite
svoje miesta.
Prosím povereného overovateľa, aby
oznámil Národnej ra-
de
výsledky volieb.
Poslanec K. Zahatlan:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte,
aby som vám oznámil výsledky volieb tajného
hlasovania
na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.
Voľba členov Rady Slovenskej televízie sa
konala tajným
hlasovaním dňa 7.
novembra 1996. Poslancom
Národnej rady
Slovenskej
republiky bolo vydaných 122 hlasovacích
lístkov.
Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zisti-
li,
že v tajnom hlasovaní na voľbu členov Rady Slovenskej
televízie
bolo odovzdaných 118 platných hlasovacích lístkov,
4
hlasovacie lístky boli neplatné a všetci poslanci odovzda-
li
hlasovacie lístky.
Overovatelia zistili, že za kandidátku
Darinu Jelínkovú
hlasovalo 64
poslancov, za kandidáta Štefana Nižňanského
hlasovalo
23 poslancov, za kandidáta Jána Baránka
hlasovalo
52
poslancov, za kandidáta Vida Horňáka hlasovalo 51 poslan-
cov,
za kandidáta Gézu Galána
hlasovalo 40 poslancov, za
kandidáta
Igora Kovačoviča hlasovalo 59 poslancov, za kandi-
dáta Stanislava Muntága hlasoval 1 poslanec, za
kandidáta
Jozefa Steinera hlasovalo 42 poslancov, za
kandidáta Jána
Podoláka
hlasovalo 7 poslancov.
Na zvolenie za členov Rady Slovenskej televízie je po-
trebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že Národná rada
Slovenskej re-
publiky zvolila za
členku Rady Slovenskej televízie Darinu
Jelínkovú.
Vážený
pán predsedajúci, vážené
kolegyne, kolegovia,
chcem
oznámiť, že sa bude musieť konať druhé kolo volieb,
aby
sme televíznu radu doplnili ešte o dvoch členov.
Ďakujem za pozornosť.
(Hlasy z pléna.)
Zvažujeme to, ale je to na pléne,
aby sme to spojili
s
Rozhlasovou radou.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško,
nech sa páči - faktic-
ká
poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci,
prebehli
dve rokovania medzi
koalíciou a opozíciou
o
tom, že aj opozícia bude zastúpená v
tejto rade. Koalícia
ukázala,
akú má vôľu, aby tam bol čo len jeden človek. Nikto
nebol
zvolený. Z tohto dôvodu za náš
klub hovorím, že nemá
význam
ďalej pokračovať vo voľbách. V tejto chvíli navrhuje-
me
rokovanie prerušiť. Ak vy nemáte vôľu niekoho tam dať,
potom
vôbec nemá význam, aby sme ďalej hlasovali. Čiže navr-
hujeme,
aby sme prerušili schôdzu, alebo prerušili tento bod
programu,
a pokračovali na decembrovej schôdzi. Koalícia ne-
má
vôľu mať tam čo len jedného
človeka z opozície. Prosím,
aby
sme hlasovali o tom, že prerušíme tento
bod a preložíme
ho
na decembrovú schôdzu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Csáky, nech sa páči.
Poslanec P. Csáky:
Pán predsedajúci, oba kluby Maďarskej
koalície podporu-
jú
tento návrh.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pani Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, chcem sa pripojiť k
názoru, ktorý po-
vedal
pán poslanec Mikloško. Celkom zbytočne sme požiadali
koalíciu,
aby bolo konečne zastúpenie v mediálnych radách aj
zo
strany opozície. Nie ste schopní robiť ústretové kroky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Musím dať hlasovať o návrhu, či
budeme ešte
teraz
hlasovať o ďalších navrhovaných kandidátoch, alebo na-
budúce,
v decembri.
Vážené
pani poslankyne, vážení
páni poslanci, budeme
hlasovať
o tom, či budeme ešte dnes voliť
kandidátov do te-
levíznej
rady. (Hlasy zo sály.) Aha - o
prerušení a aby sme
ich
znovu volili na decembrovej schôdzi. Nech sa páči, bude-
me
hlasovať.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Čiže sme neprijali tento pozmeňujúci návrh. Budeme ďa-
lej
rokovať.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvo-
lila
v prvom kole pani Jelínkovú za členku Rady Slovenskej
televízie
na obdobie 6 rokov.
Nech sa páči, pán poslanec Tibor Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, skôr ako pristúpime k druhému
kolu
volieb, chcem požiadať o 15-minútovú prestávku na pora-
du
klubu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pani Kolláriková, nech sa páči.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Pripájam sa za klub SNS a žiadam o
15-minútovú prestáv-
ku.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pani Rusnáková? Dobre, ďakujem, aj pani
Rusnáková žiada
prestávku.
Bude 15-minútová prestávka. Čiže zídeme sa o 16.15 ho-
dine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme
pokračovať v ro-
kovaní.
Nech sa páči, zaujmite svoje miesta.
Keďže
sme v prvom kole nezvolili do televíznej rady
troch
kandidátov, len jedného, bude druhá voľba, v ktorej
máme zvoliť dvoch kandidátov na 6
rokov. To znamená, že
z
tých, ktorí sú uvedení na
kandidátke, musia zostať len
dvaja
členovia televíznej rady na 6 rokov.
Inak, keď ostanú
traja,
hlasovací lístok nie je platný. Len dvaja nesmú byť
vodorovne
prečiarknutí - takýto hlasovací lístok je platný.
Treba povedať, že program nekončíme. Ak dnes rokovanie
neskončíme,
pokračujeme zajtra o 9.00 hodine, keď nie zaj-
tra,
tak v utorok. Program nie je vyčerpaný.
(Hlasy v sále.)
Platný je len ten hlasovací lístok,
na ktorom ostanú
dvaja
kandidáti do televíznej rady. Na lístku
nesmú byť po-
nechaní
traja.
Prosím, pán Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Mám ešte otázku. V prípade, že ani v
druhom kole nebude
zvolený
dostatočný počet, čo bude nasledovať?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Bude nasledovať tretie kolo. Potom dal
návrh pán Mik-
loško,
aby sa hlasovalo o pánu riaditeľovi Darmovi.
(Akt tajného hlasovania.)
Teraz bude 10-minútová prestávka na sčítanie
hlasov.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Páni
poslanci, nech sa páči do rokovacej sály, budú
vyhlásené
výsledky volieb.
Prosím povereného overovateľa, aby
oznámil Národnej ra-
de
výsledky volieb.
Poslanec K. Zahatlan:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som vás oboznámil s
výsledkom tajného hla-
sovania
na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.
Voľba členov Rady Slovenskej televízie sa
konala tajným
hlasovaním
7. novembra 1996. Poslancom Národnej rady Sloven-
skej
republiky bolo vydaných 78 hlasovacích lístkov.
Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zisti-
li,
že v tajnom hlasovaní na voľbu členov Rady Slovenskej
televízie
bolo odovzdaných 76 platných
hlasovacích lístkov,
2
neplatné a poslanci odovzdali všetky hlasovacie lístky.
Overovatelia zistili, že za kandidáta Štefana Nižňan-
ského
hlasovalo 14 poslancov, za kandidáta Jána Baránka hla-
soval 1 poslanec, za kandidáta Vida
Horňáka hlasovalo 10
poslancov, za kandidáta Gézu Galána nehlasoval
ani jeden
poslanec,
za kandidáta Igora Kovačoviča hlasovalo 63 poslan-
cov,
za kandidáta Stanislava Muntága hlasoval 1 poslanec, za
kandidáta
Jozefa Steinera hlasovalo 49 poslancov,
za kandi-
dáta
Jána Podoláka hlasovalo 5 poslancov.
Na zvolenie členov Rady Slovenskej
televízie je potreb-
ná
nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že Národná rada
Slovenskej re-
publiky zvolila za
členov Rady Slovenskej televízie
Igora
Kovačoviča
a Jozefa Steinera, čiže dvoch členov Rady Sloven-
skej
televízie. Toto hlasovanie bolo v druhom kole.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvo-
lila
v druhom kole pána Kovačoviča a pána Steinera za členov
Rady
Slovenskej televízie na obdobie 6 rokov.
Nech sa páči, pán Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
dávam procedurálny návrh, aby sme teraz
otvorili, resp.
uviedli
bod voľba členov Rozhlasovej rady, a po
rozprave,
keď
budeme hlasovať, by sme mohli naraz hlasovať o jednom
členovi do Rady
Slovenskej televízie na 2 roky a o troch
členoch
do Rozhlasovej rady na 6 rokov.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, dám o tom hlasovať.
Ak sa
bude hlasovať spoločne, samozrejme,
že budú dve
kandidátky
- do Rozhlasovej rady a do Rady
Slovenskej tele-
vízie.
Je to procedurálny návrh, budeme o ňom
hlasovať.
Prezentovalo sa 73 poslancov, nie sme
uznášaniaschopní.
Prerušujem schôdzu. Dovidenia v decembri.
Konštatujem, že som skončil 20. schôdzu
Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Rokovanie sa skončilo o 18.15 hodine.