Stenografická správa o 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze


 

                    Prvý deň rokovania

      20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     22. októbra 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 20.  schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Prosím pánov  poslancov a pani poslankyne,  aby sa pre-

zentovali. Prosím, prezentujme sa.

 

     Konštatujem,  že  po  otvorení  schôdze sa prezentovalo

119 poslankýň  a poslancov. Zisťujem, že  schôdza je schopná

uznášať sa.

 

     Na dnešnej  schôdzi sa písomne  ospravedlnili títo páni

poslanci: pán  poslanec Slobodník, pani  poslankyňa Belohor-

ská, pani poslankyňa Garajová a pán poslanec Ftáčnik.

 

     Na 20. schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky ove-

rovateľmi budú poslanci Terézia  Chlebová, Anton Juriš a ná-

hradníkmi budú pani poslankyňa  Melánia Kolláriková a posla-

nec Zsolt Komlósy.

 

     Po  dohode s  podpredsedami Národnej  rady v politickom

grémiu navrhujem  program 20. schôdze,  ako vám bol  rozdaný

a máte ho pred sebou na laviciach.

 

     Na program  schôdze sú pod  bodmi 4, 12  až 18 zaradené

návrhy zákonov,  o ktorých dám  hlasovať s návrhom,  aby sme

podľa § 75 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky vyslovili súhlas s ich prerokovaním v skráte-

nom čase. O tomto návrhu prosím hlasovať bez rozpravy.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada  vyjadrila súhlas s prero-

kovaním návrhov zákonov pred uplynutím 60-dňovej lehoty, ako

som ich prečítal.

 

     Teraz  pristúpime k  schvaľovaniu programu  20. schôdze

Národnej rady.

 

     Prosím, najskôr sa hlási pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán predseda,

 

     podávam  návrh,  aby sme tlač číslo 425 - návrh skupiny

poslancov Národnej rady Slovenskej  republiky na vydanie zá-

kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o pod-

mienkach prevodu majetku štátu na  iné osoby v znení neskor-

ších predpisov - prerokovali ako bod 5 programu.

 

     Pán predseda, odvolávam sa na  obsah dohody z konca po-

slednej schôdze Národnej rady,  keď sme spoločne zvážili, že

pre osud tohto citlivého návrhu zákona bude lepšie, ak o ňom

budeme rokovať  na októbrovej schôdzi  Národnej rady, pričom

sme výslovne konštatovali, že tento bod bude zaradený na za-

čiatok schôdze.

 

     Vážený pán predseda, ide už o tretiu schôdzu, na ktorej

máme rokovať o tomto návrhu zákona, pričom vždy bol zaradený

na koniec  schôdze, ako je  to aj teraz.  Odsúvaním prijatia

zákona  o skoršom  splatení dlhopisov  pre starších  občanov

a využívaní  dlhopisov pri prevode  bytov do osobného vlast-

níctva iba zvyšujeme  nedôveru v dlhopisovú formu privatizá-

cie a schopnosť Fondu  národného majetku realizovať vyplate-

nie dlhopisov v zákonom stanovenej lehote. Prosím vás preto,

aby sme  tento problém ako  rest z predchádzajúcich  schôdzí

vyriešili hneď na začiatku.  Pozmeňujúce návrhy boli podané,

preto by prerokovanie tohto bodu nemalo trvať dlhý čas.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni poslanci,

 

     mojím pozmeňujúcim  návrhom k rokovaniu  o programe vás

chcem požiadať o presun jedného z bodov navrhovaného progra-

mu na druhý týždeň.

 

     Listom pani predsedníčky Akademického senátu Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika v  Košiciach predsedovi Národnej rady,

ako  aj poslaneckým  klubom a  ministerstvu školstva  už 16.

septembra 1996 bola oslovená  Národná rada. Akademický senát

Univerzity P. J. Šafárika žiadal  Národnú  radu odložiť roz-

hodnutie o zmenách na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika. Žia-

dali riešiť problém v spolupráci s akademickou obcou univer-

zity  a jej  volenými zástupcami.  Vyjadrili stanovisko,  že

urýchľovanie  riešenia  by  spôsobilo  nezanedbateľné  škody

a neviedlo  by k  realizácii cieľov,  ktoré má vysokoškolské

vzdelávanie v Slovenskej republike.

 

     Dňa 26.  9. 1996 bola  listom predsedovi Národnej  rady

vyslovená nespokojnosť akademického senátu univerzity s pri-

jatím  zákona o  rozdelení Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika

v Košiciach, pretože väčšina akademickej obce sa nemala mož-

nosť k problému vyjadriť.  Za demokratický postup zodpoveda-

júci  samosprávnym  princípom  organizácie  vysokých škôl by

pokladali vyjadrenie akademickej obce.

 

     Akademický senát  Univerzity Pavla Jozefa  Šafárika dňa

23. 9. 1996 dostal  stanovisko prešovských fakúlt Univerzity

Pavla Jozefa  Šafárika z 19.  9. 1996, ktoré  bolo určené aj

poslancom  Národnej  rady,  ako  aj verejnosti. Predsedníčka

akademického senátu univerzity pani Dr. Vykročová k uvedené-

mu stanovisku prešovských fakúlt podala vyjadrenie: Poslanci

Národnej rady, ministerstvo školstva a verejnosť boli vedome

zavádzaní obsahom stanoviska vedení  prešovských fakúlt Uni-

verzity Pavla Jozefa Šafárika.

 

     Dňa 13. 9. 1996 zasadalo predsedníctvo akademického...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyňa, akceptujem  váš návrh,  ale to budete

čítať potom, keď budete... Veď sme pochopili.

 

 

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Zdôvodním  prečo.  Vydržte   chvíľočku,  pán  predseda.

Zdôvodním, prečo žiadam presun termínu.

 

     13. 9. 1996  zasadalo predsedníctvo akademického senátu

rozšírené o  zástupcov jednotlivých fakúlt  Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika, členov akademického senátu univerzity z Ko-

šíc  a z  Prešova s  výnimkou pedagogickej  fakulty, ktorého

pozvaný zástupca sa nedostavil. Jediným bodom rokovania bolo

posúdenie informácie o tom, že poslanec Tarčák predložil vý-

boru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport návrh o zmene síd-

la univerzity  z Košíc do Prešova.  Podľa štatútu Univerzity

Pavla  Jozefa Šafárika  a rokovacieho  poriadku akademického

senátu univerzity je akademický senát najvyšším samosprávnym

orgánom  univerzity pozostávajúci  výlučne zo  zvolených zá-

stupcov jednotlivých fakúlt.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, skutočne si myslím, že keď budeme pre-

rokúvať tento bod, tak to budete čítať.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Chvíľočku, už len chvíľočku.

 

     V stanovisku nie je  uvedené, či akademické senáty pre-

šovských fakúlt zaujali rovnaké stanovisko ako dekani, resp.

prodekani týchto fakúlt. Z tohto dôvodu nepovažujeme inicia-

tívu podpísaných  dekanov, resp. prodekanov  prešovských fa-

kúlt  za názor  akademickej obce  filozofickej, pedagogickej

a bohosloveckej  fakulty.  Opätovne  požiadali  Národnú radu

o odloženie rozhodnutia vo veci  Univerzity Pavla Jozefa Ša-

fárika  v Košiciach  a ďalšie  kroky urobiť  až v spolupráci

s akademickou obcou a jej volenými zástupcami. (Šum v sále.)

 

       len chvíľočka.  Keďže akademickú  obec zvoláva  len

akademický senát,  a nie rektor  či dekani jednotlivých  fa-

kúlt,  chcem vás,  vážení páni  poslanci, požiadať,  aby ste

podporili môj  pozmeňujúci návrh k rokovaniu  o bode 7 tejto

schôdze, t. j. o zákone o vysokých školách a zákone o rozde-

lení univerzity a presunuli tento bod na 5. 11. 1996 ako pr-

vý bod. Dôvodom  je, že 24. 10., t. j. tento štvrtok, zasadá

akademický senát  univerzity a on jediný  môže zvolať akade-

mickú obec univerzity. Ako  ma informovala predsedníčka aka-

demického senátu pani Dr. Vykročová, akademický senát hlaso-

vaním rozhodne o zvolaní  zasadnutia akademickej obce v týž-

dni po  28. 10., ktorá  sa k veci  vyjadrí. A ak  budú známe

tieto dve stanoviská akademického senátu a akademickej obce,

budeme  môcť zodpovedne  rozhodnúť o  rozdelení či zachovaní

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, až  na to, že sa  to rozhodne v parlamente,  a nie

v akademickom senáte, pani poslankyňa.

 

     Pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predseda,

 

     tu  v našom parlamente  bol už viackrát citovaný článok

92 ods. 1  Ústavy Slovenskej  republiky. Tento článok  znie:

"Národná rada zriaďuje z  poslancov výbory ako svoje inicia-

tívne a kontrolné orgány." V súvislosti s problematikou čin-

nosti súčasných osobitných kontrolných orgánov  dovoľujem si

dať návrh na zaradenie do programu bod - návrh na vytvorenie

výboru  na  kontrolu  spravodajských služieb.  Domnievam sa,

pán predseda, že nemusíme čakať  až na účinnosť nového roko-

vacieho poriadku. Tento bod navrhujem ako bod 23. V priebehu

schôdze sa môže zísť výbor pre obranu a bezpečnosť a pripra-

viť návrh na zriadenie nového výboru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, ako bod číslo 23 je návrh skupiny poslan-

cov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky o  ochrane nefajčiarov. Ja

som síce zarytý nefajčiar, v  celom svojom živote som vyfaj-

čil len ako chlapec pol "džunky",  ale ten zákon je taký zlý

a tak zle pripravený, že navrhujem, aby sme ho stiahli z ro-

kovania a dali prepracovať na trošku kultúrnejšiu úroveň.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  boli ste na  politickom grémiu, hovorili

sme  o tom.  Je zaradený  do programu,  pretože o to žiadalo

svojím podpisom 64 poslancov.  Nechcem sa vyjadrovať k tomu,

čo ste povedali, takže rozhodneme tu v parlamente.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Staviam sa  v tejto  chvíli proti 64 poslancom. Navrhu-

jem, aby  sme ho stiahli z  rokovania, prepracovali a zatiaľ

si môžu rozmyslieť, či to znovu podpíšu.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže žiadate, aby sme ho stiahli z rokovania.

 

     Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegovia, kolegyne,

 

     26. septembra  1996 sme prijali  zákon o vysokých  ško-

lách, tak ako to pred chvíľkou spomenula pani poslankyňa Sa-

bolová. Tento zákon vrátil pán  prezident a jeho treťou pri-

pomienkou bolo, že zákon obsahuje ďalší zákon, a preto tento

zákon navrhuje prerokovať osobitne riadnym spôsobom.

 

     Na základe akceptácie  tejto pripomienky navrhujem, aby

hneď po prerokovaní novely  vysokoškolského zákona, teda zá-

kona vráteného pánom prezidentom,  sme prerokovali návrh zá-

kona o  rozdelení Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika v  Koši-

ciach. Tento návrh zákona podpísala skupina poslancov, je to

teda poslanecký  návrh, dostal riadne pridelené  číslo a som

presvedčený, že aj keď ho ešte poslanci - ako vidím - nemáme

v lavici, o niekoľko minút by sme ho mali dostať na stôl.

 

     Okrem  ustanovení,  ktoré   obsahoval  doterajší  zákon

o rozdelení univerzity, je tam  aj paragraf, ktorý rieši ná-

stupnícke práva v nových univerzitách.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán  predseda, mám tri návrhy  na doplnenie pro-

gramu.

 

     Prvý návrh - navrhujem zaradiť  nový bod číslo 6. Je to

návrh  poslanca Národnej  rady Slovenskej  republiky Viliama

Vaškoviča na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým  sa mení zákon číslo  92/1991 Zb. o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné  osoby v znení neskorších pred-

pisov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, návrhy, ktoré čítate, už majú aj tlač.

Nemáte to pri sebe?

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Ospravedlňujem sa, pán predseda,  ale neviem číslo tla-

če.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ktorý je tento zákon? Ešte raz mi povedzte.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     To  je návrh,  ktorým sa  mení zákon  číslo 92/1991 Zb.

o podmienkach  prevodu majetku  štátu na  iné osoby  v znení

neskorších predpisov.

 

     Druhý návrh na doplnenie programu  sa týka správy o pl-

není štátneho rozpočtu. Národná rada prijala uznesenie číslo

400 z 11. septembra 1996, v  ktorom sme sa dohodli, že vláda

  predložiť  buď  na  sedemnástu, alebo  na  ďalšiu riadnu

schôdzu  Národnej  rady  správu  o  plnení štátneho rozpočtu

troch kapitol, kde sme sa  dohodli, že toto rokovanie má byť

neverejné.  Čiže navrhujem, pán  predseda, ako nový bod čís-

lo 20 - správu o  plnení štátneho rozpočtu Slovenskej repub-

liky za I. polrok 1996  za kapitoly Ministerstva obrany Slo-

venskej republiky, Ministerstva  vnútra Slovenskej republiky

a Slovenskej informačnej služby. Súčasne navrhujem, aby táto

časť rokovania schôdze Národnej rady bola neverejná.

 

     Tretí návrh - navrhujem zaradiť  nový bod 23. V prípade

zriadenia výboru na kontrolu činnosti spravodajských služieb

bude tento bod neaktuálny. V  prípade, že k zriadeniu výboru

nedôjde,  navrhujem bod  - návrh  na voľbu  člena Osobitného

kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informač-

nej služby.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Juriš.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Chcem  reagovať na  vystúpenie pána  poslanca Mikloška.

To, že zákon...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, netreba na to reagovať.  Teraz nediskutu-

jeme o tom, či áno, nie a prečo. To by bola už otvorená dis-

kusia k  tomu bodu programu. Budeme  akceptovať, alebo neak-

ceptovať návrh  pána poslanca. Povedal som,  že to predkladá

64 poslancov. Museli by všetci  povedať, že tento návrh sťa-

hujú. Takže nie je o čom diskutovať.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Je  celkom prepracovaný  podľa pripomienok,  tak je  to

iné. On asi čítal pôvodný návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja som to oznámil na grémiu.

 

     Prosím, pán predseda Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcel  by som  vás požiadať,  aby sme  zaradili ako bod

číslo 3  na 20. schôdzi  Národnej rady Slovenskej  republiky

návrh na uznesenie  Národnej rady  Slovenskej republiky, kde

by sme podľa § 5 ods.  2 zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky  číslo 39/1993  Z. z.  o Najvyššom  kontrolnom úrade

Slovenskej republiky požiadali  Najvyšší kontrolný úrad Slo-

venskej  republiky  predložiť  stanovisko  k návrhu Štátneho

rozpočtu Slovenskej  republiky na rok  1997. Je to  formálna

záležitosť, ale myslím si, že nám ide o objektívne stanovis-

ko Najvyššieho  kontrolného úradu k  návrhu rozpočtu za  rok

1997. Moja  požiadavka sa opiera o  skutočnosť, aby Najvyšší

kontrolný úrad bol zaviazaný čo najskôr predložiť stanovisko.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja tomu  rozumiem, len je to  medzi tými zákonmi, ktoré

sme chceli prerokúvať po jednom, ktoré vrátil prezident.

 

     Myslím si,  že je jedno,  pán poslanec, kedy  uznesenie

schválime, len ho musíme prijať.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ospravedlňujem sa.  Potom by som prosil,  keby to mohol

byť ako bod číslo 2, pretože skutočne to bude snemovni trvať

len niekoľko minút.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcem s uspokojením konštatovať,  že pán poslanec Urban

sa usiluje riešiť problém  univerzity v Prešove legislatívne

korektným spôsobom, ale chcel by som sa naňho obrátiť...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  nebudeme teraz diskutovať.  Pán poslanec

Juriš pochopil, že nebudeme teraz  rokovať. Budeme o tom ho-

voriť, keď bude tento bod programu.

 

 

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán predseda, vy ste dnes neuveriteľne  nervózny, stále

skáčete poslancom do reči. Neviem,  prečo by sme nemohli po-

vedať...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  som tu nato,  aby som vás  upozornil, či

hovoríte o tom, o čom treba hovoriť, alebo nie.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ale vy  ešte netušíte, čo chcem  povedať. Budeme predsa

hlasovať  o programe  a chcem  sa obrátiť  na kolegu Urbana,

ktorý, myslím si, že  dal legislatívne veľmi korektný návrh,

len ho chcem požiadať, aby sme neznásilňovali lehoty, preto-

že sme hlasovali na začiatku o skrátení lehôt len tých návr-

hov, ktoré boli navrhnuté. A navyše zákon o vysokých školách

požaduje vyjadrenie  Akreditačnej komisie, ktoré  nemáme. To

súvisí s hlasovaním o programe, pán predseda.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nesúvisí, pretože  to sa mohlo povedať,  keď o tej veci

budeme rokovať.

 

     Pán poslanec Straňák.

 

Poslanec J. Straňák:

 

     Vážený pán predseda, dovolím si vás požiadať zaradiť do

programu  rokovania tlač  494 -  návrh zákona  Národnej rady

Slovenskej republiky,  ktorým sa mení  a dopĺňa zákon  číslo

600/1992 Zb. o cenných  papieroch v znení neskorších predpi-

sov, a o zmene a doplnení zákona číslo  513/1991 Zb. v znení

neskorších predpisov, a to na prvý deň po prerušení schôdze,

t. j. na 5. novembra 1996 ako bod číslo 1.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, konštatujem,  že sa už

nikto nehlási. Prikročíme k  hlasovaniu o jednotlivých návr-

hoch, ktoré  pani poslankyne a  páni poslanci predložili  na

doplnenie alebo zmenu programu 20. schôdze Národnej rady.

 

     Prvý návrh  predniesol pán poslanec  Fico, ktorý žiada,

aby tlač  číslo 425, kde  ide o novelu  zákona číslo 92/1991

Zb.,  ktorú  sme  vlastne    rozdiskutovali  na predošlých

schôdzach, zaradili ako bod číslo 5 programu tejto schôdze.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Návrh pána poslanca Fica sme prijali.

 

     Ďalej vystúpila pani  poslankyňa Sabolová so žiadosťou,

aby sme  bod číslo 7  nášho rokovania, ktorý  sa týka zákona

Národnej  rady Slovenskej  republiky o  rozdelení Univerzity

Pavla Jozefa  Šafárika v Košiciach, zaradili  na 5. novembra

1996 ako prvý bod.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Ďalej vystúpil s  pozmeňujúcim, resp. doplňujúcim návr-

hom pán poslanec Kanis a navrhuje, aby sme do programu zara-

dili  návrh na  vytvorenie výboru  na kontrolu spravodajskej

služby a zaradili ho ako bod 23 programu tejto schôdze.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Návrh pána poslanca Kanisa neprešiel.

 

     Je tu  teraz návrh pána  poslanca Mikloška. Počuli  ste

ho, týka sa zákona o  ochrane nefajčiarov. Pán poslanec Mik-

loško navrhuje, aby sme tento zákon stiahli a prerokovali ho

až po  prepracovaní. Pán poslanec Juriš  hovorí, že zákon je

prepracovaný. (Ruch v sále.) Ešte raz prepracovaný.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je za návrh pána

poslanca?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Pán poslanec  Mikloško,  keď budeme  prerokúvať zákon a

a hlasovať, urobíme päťminútovú fajčiarsku prestávku.

 

     Pán  poslanec Urban  navrhuje, aby  sme po  prerokovaní

vráteného zákona prezidentom republiky,  tlač 518, ktorý ho-

vorí o rozdelení Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika, zaradili

do programu návrh zákona, ktorý nemáme, ale pán poslanec ho-

vorí, že je rozdaný v laviciach. Je to návrh, o ktorom dávam

hlasovať  s tým,  že tento  nový návrh  o rozdelení  - ak by

prešla pripomienka  pána prezidenta - by  bol zaradený na 5.

tohto mesiaca ako bod číslo  1. Dobre som to povedal? (Odpo-

veď zo sály, že nie.) Nie?  Tak bol to pán poslanec Straňák.

Pomýlil som si to.

 

     Prosím, pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Navrhoval som,  pán predseda, aby bol  zaradený ako na-

sledujúci bod po prerokovaní zákona 172 o vysokých školách.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Pani  poslankyňa Rusnáková  navrhuje, aby  sme ako nový

bod číslo 6 zaradili novelu zákona 92/1990 Zb., tlač 502. Je

to návrh pána poslanca Vaškoviča.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme túto zmenu.

 

     Druhý návrh pani poslankyne  znie - prijali sme uznese-

nie na  rokovaní Národnej rady, keď  sme prerokúvali plnenie

štátneho rozpočtu, aby štátny  rozpočet bol doplnený o údaje

ministerstva obrany, ministerstva vnútra a Slovenskej infor-

mačnej služby.  V uznesení bolo napísané,  že ho prerokujeme

na nasledujúcej schôdzi. A toto zasadnutie malo byť vtedy na

návrh  poslancov  vyhlásené  ako  neverejné.  Čiže hlasujeme

o tom, aby sme na túto schôdzu zaradili bod programu plnenie

uznesenia s tým, že toto rokovanie bude neverejné.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Zatiaľ som rozhodnu-

tie vlády nedostal.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento návrh prešiel.

 

     Tretí pozmeňujúci  návrh pani poslankyne je,  že ak ne-

prejde  návrh pána  poslanca  Kanisa,  aby sme  zaradili bod

programu - voľba člena  kontrolného orgánu Slovenskej infor-

mačnej služby.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

 

 

     Ďalej vystúpil pán poslanec Maxon so žiadosťou, aby sme

ako bod číslo 3 zaradili  uznesenie, ktoré má prijať Národná

rada s obsahom, aby Najvyšší kontrolný úrad zaujal stanovis-

ko k návrhu štátneho rozpočtu.  Vyplýva to zo zákona, že Ná-

rodná rada musí o to požiadať.

 

     Prosím, hlasujeme  o uznesení, ktorým  žiadame Najvyšší

kontrolný úrad  o vyjadrenie sa  k štátnemu rozpočtu.  Má to

byť zaradené ako bod číslo  3.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 131 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Pán poslanec Straňák žiada, aby tlač 494 - to je novela

zákona číslo 600/1992 Zb. a nasledovných o cenných papieroch

- bola zaradená na 5. novembra tohto roku ako bod číslo 1.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, schválili, resp.

neschválili  sme  všetky  návrhy  na  zmenu  programu  tejto

schôdze. Mojou  povinnosťou je dať  hlasovať o programe  ako

celku aj s návrhmi, ktoré sme prijali.

 

     Prosím,  aby sme  sa prezentovali  a hlasovali  o celom

programe schôdze.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  program rokovania 20.

schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     môžeme  pristúpiť  k  p r v é m u  bodu nášho programu,

ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republi-

ky ministerke školstva pani Eve Slavkovskej.

 

     Návrh  skupiny  poslancov  ste  dostali  ako tlač číslo

501. Návrh bol podaný podľa článku 88 ods. 1  Ústavy Sloven-

skej republiky skupinou 40 poslancov Národnej rady. V zmysle

tohto ustanovenia návrh na vyslovenie nedôvery vlády Sloven-

skej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slo-

venskej republiky vtedy, keď o to požiada pätina jej poslan-

cov.

 

     Prosil by som člena  skupiny poslancov, aby uviedol ná-

vrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli

skupinu poslancov k podaniu tohto návrhu.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     panie poslankyne, páni poslanci,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som uviedol  správu odôvodňujúcu návrh

na  odvolanie ministerky  školstva Slovenskej  republiky Evy

Slavkovskej, ktorý už podľa spomínaného článku 88 ods. 1 Ús-

tavy  Slovenskej republiky  predložila skupina  40 poslancov

Národnej rady.

 

     V odôvodnení sa zameriam na tieto podstatné oblasti ne-

dostatočnej práce ministerky školstva:

 

     a) oblasť koncepčnej práce,

     b) riešenie ekonomických problémov vzdelávania,

     c) učiteľ a jeho postavenie,

     d) oblasť legislatívy,

     e) veda a výskum,

     f) mládež a šport,

     g) medzinárodná spolupráca.

 

     Pokúsim sa byť stručný a vecný.

 

     Dámy a páni, odôvodnenie  som nestaval tak, aby vyznelo

ako konfrontácia  opozičného názoru s  názorom, ktorý presa-

dzuje, povedzme, koaličná vláda,  ale aby vyznelo ako porov-

nanie  toho, čo  si samotná  koaličná vláda  dala do  svojho

programového vyhlásenia, čo tvrdí  a tvrdila v predchádzajú-

com období pani ministerka, a ako sa vlastne tieto úlohy pl-

nia.

 

     Oblasť koncepčnej práce. Dovoľte  mi v duchu, ktorý som

naznačil,  začať  citátom  z  programového  vyhlásenia vlády

- kapitola 43  Školstvo, vzdelávanie, veda,  šport a mládež,

strana 64 - citujem: "Vláda si uvedomuje skutočnosť, že roz-

hodujúcim  predpokladom  duchovného  rozvoja  a hospodárskej

prosperity  nášho  štátu  je účinný  program", podčiarkujem,

"program pokračovania obnovy  výchovno-vzdelávacej sústavy."

Odhliadnime od  skutočnosti, že vzdelávací  program mala mať

aspoň rozhodujúca koaličná strana,  teda HZDS, ale samozrej-

me, predovšetkým a najmä strana,  ktorá má na starosti mini-

sterstvo školstva, vypracovaný už pred vstupom do vlády.

 

     Prenesme sa s prižmúrenými očami cez skutočnosť, že bez

pár dní má súčasná vláda,  a teda aj ministerka školstva, za

sebou polovicu funkčného obdobia.

 

     Existuje teda program  obnovy výchovno-vzdelávacej sús-

tavy? Ako vyzerá? Aký má obsah?  Kto ho tvoril? Kde je tento

program, ak existuje? Je utajený?

 

     Možno, že ministerstvo školstva za takýto "program" po-

važuje Koncepciu rozvoja školstva vo všetkých zložkách s dl-

hodobým  výhľadom. Tento  materiál bol  vypracovaný v apríli

1996 a v období prázdnin prerokovaný vo vláde Slovenskej re-

publiky  a  ako  jeden  z  mála  materiálov ministerstva bol

schválený. Materiál však ani  zďaleka nemá charakter strate-

gického programového dokumentu. To nie je názor opozície, to

je názor napríklad iných rezortov z pripomienkového konania.

 

     Nebudem  sa teraz  zaoberať problematickou  analyticko-

konštatačnou časťou materiálu.  Pozornosť obrátim na opatre-

nia, ktorých  obsah a termínovanie  dávajú za pravdu  pripo-

mienkam rezortov, že nejde  o výhľadový, ale málo operatívny

materiál. Mnohé z opatrení majú po dátume platnosti alebo sú

tesne pred ním.

 

     Pozrime  sa, ako vyzerajú, citujem  napríklad opatrenie

číslo 7: "Vydať finančné normatívy pre učebné a študijné od-

bory.  Termín:  jún  1996.  Zodpovedná:  ministerka školstva

a ďalší, atď, atď." Kde sú tieto normatívy? Ako vyzerá doku-

ment, v ktorom sú tieto normatívy definované?

 

     Opatrenie číslo 10:  "Zhodnotiť účinnosť systému finan-

covania stredných  odborných učilíšť a  stredísk praktického

vyučovania cez kapitoly  rozpočtu ústredných orgánov štátnej

správy." Tieto dve  úlohy mali  napríklad na  seba organicky

nadväzovať, úloha  číslo 10 mala predchádzať  úlohe číslo 7,

úloha číslo 7 už mala byť v júni, úloha číslo 10 by mala byť

teraz v decembri. Medzitým  sa, pochopiteľne, zmenila regio-

nálna lokálna štátna správa. Bolo potrebné vydať legislatív-

ne opatrenia na transformáciu  majetku a iný spôsob financo-

vania.

 

     Opatrenie číslo  19 - mimoriadne  dôležité: "Vypracovať

návrh koncepcie štátnej  politiky na zabezpečenie odbornosti

a kvalifikovanosti  pedagogických pracovníkov  na základných

a stredných  školách a  v školských  zariadeniach." Úloha je

termínovaná  na september  1996, zodpovedá  ministerka škol-

stva. Takýto materiál nie je školskej verejnosti známy.

 

     Opatrenie  číslo  31  -  mimoriadne  dôležité opatrenie

vyskytujúce sa v mnohých  ďalších, nielen v programových do-

kumentoch ministerstva, ale vo vyjadreniach vlády, záznamoch

z rokovania  vlády s  predstaviteľmi napríklad  akademických

obcí. Ide  o vypracovanie návrhu zásad  zákona o financovaní

školstva.  Posledné vyjadrenia  štátneho tajomníka minister-

stva školstva vo  výbore vyzneli asi takto: To  už my nemáme

na starosti, to je vec ministerstva financií.

 

     V júni 1996  ministerstvo školstva vypracovalo materiál

Koncepcia základnej deväťročnej  školy, pokúšajúci sa riešiť

prechod  z  osemročnej  na  deväťročnú  základnú  školu. Ide

o koncepčne nie  veľmi ujasnený materiál, o  čom svedčia na-

príklad  aj  vyjadrenia  predsedu  vlády,  ktorý sa vyjadril

vlastne  otázkou:  Prečo   nie  desaťročná  povinná  školská

dochádzka? Slabé odôvodnenie  pedagogických hľadísk a absen-

cia nadväznosti na štandardy, materiál nadhodnocuje ekonomi-

ku prechodu  na deväťročnú základnú  školu a zanedbáva  pod-

statnú otázku, a tou je obsah vzdelávania na základnej škole

a jeho potrebná racionalizácia. Citujem:

 

     "A. Pedagogické hľadisko:

 

          1. Absolvent základnej školy  by mal v deväťročnej

základnej škole dosiahnuť  hlbšie, trvalejšie, rozsiahlejšie

vedomosti a návyky, ktoré dokáže využívať a aplikovať."

 

     Vážení, to nepovažujem za  zdôvodnenie. Neviem, či nie-

kto z vás áno.

 

          "2. Diferenciácia žiakov  základných škôl je taká,

že nebrzdí rozvoj žiakovej  osobnosti, ale ani predčasne ne-

určuje jeho smerovanie."

 

     A tretie pedagogické odôvodnenie alebo hľadisko: "Obsah

základnej  deväťročnej školy  odstráni negatívne  skúsenosti

z prestavby v roku 1976 a  bude postavený na odskúšaných pe-

gagogicko-psychologických teóriách."

 

     "B. Spoločenské hľadisko:

 

         1. Základná deväťročná škola odstráni negatívny jav

ukončovania  stredoškolského vzdelávania  pred dovŕšením  18

roku absolventa."

 

     To nie je pravda. Základná deväťročná škola dvojročné

študijné odbory pri ukončení sa rovná 17 rokov.

 

         "2. Povinné školské  vzdelávanie bude možné ukončiť

na základnej škole." To je ako argument.

 

         "3.  So spôsobom  zavedenia a  koncepciou základnej

školy ako deväťročnej bude verejnosť dôkladne informovaná."

 

     K argumentu  2 - povinné školské  vzdelávanie vo vyspe-

lých krajinách  sa posúva na stredné  školy, až na ukončenie

stredných škôl.

 

     "Ekonomické  hľadisko:

 

     1. Projekt transformácie základnej školy bude obsahovať

základnú ekonomickú kalkuláciu so zohľadnením všetkých kvan-

tifikovateľných výdavkov spojených s transformáciou."

 

     Nie ja  ako opozičný politik, ak sa mám takto vyjadriť,

ale  stanovisko napríklad  ministerstva hospodárstva, minis-

terstva financií k materiálu hovorí  o tom, že finančná kal-

kulácia nie je dobre urobená.

 

     "2. Priestorové vybavenie  základných škôl umožňuje za-

vedenie povinnej deväťročnej základnej školy a nebude sa re-

alizovať na úkor kvality vzdelávania."

 

     Za   osobitne  nešťastné   považujem  také  rozhodnutie

prechodu v tejto transformácii, ktoré sa bude realizovať po-

čas troch  rokov. Opakujem, prevládlo  tu výlučne ekonomické

hľadisko. Bude existovať  niekoľko paralelných učebných plá-

nov, to je vážna vec, a po druhé problémy, ktoré sprevádzajú

tento prechod, budeme mať v spoločnosti Slovenskej republiky

3 roky a ešte budú možno doznievať 1 rok.

 

     V júni 1996 boli  ministerstvom školstva vypracované aj

materiály - Koncepcia  stredných škôl  a Koncepcia  vysokých

škôl. Žiaľ,  ani v jednom  z nich niet  jasnejšej formulácie

alebo aspoň rámcového  opisu inovačných programov. Dokumenty

sú plné fráz a všeobecných konštatovaní. V dokumente o vyso-

kých školách sa napríklad na strane 2 hovorí, citujem: "Jed-

ným z  hlavných zámerov v  oblasti vysokých škôl  je výrazné

zvýšenie úrovne vysokoškolskej  vedy a vzdelávania, začlene-

nie vysokých škôl do kontextu  európskeho školstva a v časo-

vom horizonte do roku 2015 dosiahnu 30-percentný podiel štu-

dentov prijímaných  na vysoké školy." Je  zaujímavé, že toto

je aj  opatrením číslo 10  z dokumentu o  stredných školách.

Logická prirodzená väzba.

 

     Dámy  a páni,  veľmi jednoduchá  kalkulácia. Dnes  máme

17-percentnú zaškolenosť,  od roku 1997 do  roku 2015 je, ak

sa nemýlim, 13 rokov.  Keď 13 vydelíte príslušným percentom,

ktoré chceme,  dostaneme medziročný nárast 0,76 %. Tento me-

dziročný nárast nezodpovedá ani  potrebám spoločnosti v Slo-

venskej republike a už vonkoncom nie záujmom občanov o vyso-

koškolské vzdelávanie.

 

     Pokračujem v citáte, podčiarkujem: "Pri dostatočnom fi-

nancovaní vysokého školstva a pri zohľadnení populačnej vlny

je možné  tento cieľ dosiahnuť  aj bez zásadného  rozšírenia

vysokoškolskej siete." Toto je  veľmi  vážne tvrdenie, možno

správne,  ktorému  mala  predchádzať  dôkladná analýza tejto

siete. Ale o sedem riadkov ďalej na tej istej strane sa kon-

štatuje, citujem: "Za účelom  ďalšieho rozvoja a dobudovania

vysokého školstva v regióne stredného Slovenska sa pripravu-

je návrh  na zriadenie akadémie výtvarných  umení a akadémie

múzických umení, teda ďalších dvoch umeleckých škôl. A uzne-

senie navrhované  v tomto  materiáli v  časti B ukladá mini-

sterke školstva, citujem: "B1 - Pripraviť na rokovanie vlády

projekt na zriadenie vysokej  školy v Prešove" (históriu no-

vely, ktorú  sme prerokúvali, sme videli).  "B 2 - Pripraviť

na  rokovanie  vlády  projekt  na  zriadenie  vysokej  školy

v Trenčíne." Čiže ďalšie dve, teda dohromady 4 vysoké školy.

 

     Materiál o vysokých školách má - musím to povedať pria-

mo - mimoriadne nízku úroveň. Jedným z množstva dôkazov pod-

porujúcich  toto  prísne,  ale  zodpovedajúce hodnotenie, je

časť dotýkajúca sa vysokoškolskej vedy, citujem: "Z hľadiska

postavenia  vysokoškolskej vedy  a techniky  je potrebné ich

vecné (obsahové) zameranie sústrediť na riešenie

 

     - problémov globálneho  charakteru dôležitých pre stra-

tegické rozhodovanie,

 

     - perspektívnych vedných smerov a odborov, pokiaľ pred-

stavujú celospoločenský záujem,

 

     - závažných problémov  jednotlivých rezortov (hospodár-

stva, pôdohospodárstva atď.), ktoré  sa musia opierať o teo-

retické vedecké východiská,

 

     -  občianskych,  národných,  národnostných  a etnických

problémov, ktoré sú špecifické  pre Slovenskú republiku a zo

zahraničia neimportovateľné." Tomu som celkom nerozumel.

 

     Toto je  formulácia koncepcie v  oblasti alebo v  časti

Vysokoškolská veda. A v takomto nič nehovoriacom tóne je na-

písaných všetkých desať,  podčiarkujem, všetkých desať strán

koncepcie.

 

     Môže byť  argument, že to bol  akože pracovný materiál.

Ale ten pracovný materiál, ktorý máme, nám bol oficiálne do-

ručený a bol oficiálne odovzdaný na rokovanie vlády.

 

     Priam  zarážajúco pôsobí  návrh uznesenia  v časti  B3,

ktorá predsedovi Úradu pre stratégiu rozvoja, vedu a techni-

ku Slovenskej republiky ukladá vypracovať dlhodobú stratégiu

rozvoja školstva a vedy ako súčasť stratégie rozvoja spoloč-

nosti v  nových ekonomických podmienkach.  Stratégia rozvoja

školstva je  predsa bázová úloha  ministerstva školstva. Na-

opak, pani  ministerka školstva by  mala byť urazená,  že by

niekto iný a nie ministerstvo školstva mal robiť vzdelávacie

stratégie.

 

     Ekonomika vzdelávania: Dovoľte mi pre zmenu začať tento

odsek nie hneď citáciou z programu vlády, ale rád by som ci-

toval ministerku školstva, jej  správu o stave rezortu pred-

nesenú  v decembri  minulého roku,  ku ktorej  bola - ako si

dobre pamätáte - hlasovaním zakázaná rozprava. Citujem: "Re-

zort  školstva v  čase môjho  nástupu do  funkcie ministerky

stál pred  veľkou ekonomickou dilemou a  čakali ho úlohy do-

siaľ neriešené. Predovšetkým som pokladala za nevyhnutné ko-

nečne začať  uplatňovať nové prístupy  v otázkach finančného

manažmentu. Pretože neexistovali žiadne rozpracované prístu-

py ani  v makro ani  v mikroekonomickej sfére  rezortu škol-

stva, bolo nevyhnutné  okamžite eliminovať vplyv predchádza-

júcich negatívnych postupov."

 

     Dovoľte mi k  tomu len krátku poznámku. Keď  sme na po-

slednom zasadnutí výboru pre  školstvo položili otázku štát-

nemu  tajomníkovi  v  súvislosti  s financovaním súkromných,

cirkevných a štátnych škôl, ako sa vyvíja vôbec model finan-

covania, aké kritériá, aké normatívy sú použité, ak sú neja-

ké, ja som sa pýtal, prečo je taký veľký rozdiel vo financo-

vaní, tak mi povedal: No veď  my pokračujeme v tom, na čo sa

pýtate, čo  ste vy v roku  1994 definovali. Aha, kde  sú tie

nové postupy?

 

     "Východisková ekonomická základňa na začiatku roku 1995

nebola  priaznivá  na  ouvertúru  transformačných metamorfóz

procesov ekonomiky rezortu školstva. Napriek tomu nové vede-

nie ministerstva" - stále citujem - "bolo rozhodnuté dôsled-

ne  presadzovať kroky,  ktoré na  rozdiel od  minulosti budú

viesť  k efektívnemu  nakladaniu s  finančnými prostriedkami

vyčlenenými pre kapitolu školstva  zo štátneho rozpočtu. Zá-

kladná  konštrukcia rozpočtu  kapitoly školstva  na rok 1995

vychádzala ešte  zo zámerov predchádzajúceho  vedenia minis-

terstva. Po dôslednej analýze sme zistili, že pôvodne navrh-

nutý  rozpočet kapitoly  je nevyhovujúci,  pretože by  mohol

ochromiť vývoj celého rezortu.  Ihneď sme prehodnotili návrh

rozpočtu tak, aby sme  zabezpečili prevádzkové potreby a za-

komponovali  prvky na  stimuláciu hmotnej zainteresovanosti,

aby sme  umožnili konštituovanie nových  študijných odborov,

vytvorili predpoklady  na rozvoj vedy a  techniky a dosiahli

ciele určené v oblasti telesnej výchovy a športu."

 

     Výsledky  tejto  ouvertúry  transformačnej  metamorfózy

v oblasti vzdelávania  si dovolím ukázať aspoň  na dvoch ta-

buľkách. Nie je problém zo štatistík vypočítať ďalšie tabuľ-

ky. Toto  aspoň naznačím, prosím, pretože  i z diaľky vidieť

na  priestorovom grafe,  ako klesajú  variabilné náklady, to

znamená prevádzkové náklady. Tak  potom  čo je v tom konšta-

tovaní? Zvykneme si  tu na to, že nás  bude niekto zavádzať,

že nás budú klamať?  Pokles variabilných nákladov pre vysoké

školy z roku 1994  na rok 1995 je z 21 %  na 11 % - najvyšší

v histórii, 10-percentný pokles výdavkov. V roku 1996, t. j.

tento rok, z  tých 11 to ešte zišlo na  7,6 %. To sú, prosím

pekne, vysoké školy.

 

     Aby  to nebolo  jednostranné, dovolím  si takto ukázať,

ale skôr odcitovať porovnanie výdavkov na vedu a techniku za

roky vedenia rezortu pani ministerkou. Ministerstvo školstva

malo  plánovaný taký  nárast vo  vede a  technike, že by bol

tvoril mínus 10 %. Ako jediný  z rezortov by bol išiel dole.

Až úpravou tu sme to dotiahli na "slávnych" plus 0,5 %.

 

     Niekoľko poznámok koncepčného charakteru k problematike

financovania školstva.  Pardon, ešte by  som mal predsa  len

spomenúť otázku reálnych miezd, mzdového nárastu. Tá je veľ-

mi vážna. V tejto súvislosti to treba spomenúť. Rezort škol-

stva je opäť na chvoste s  priemernou mzdou. Toto nie je in-

formácia opäť z opozičných zdrojov.

 

     Dámy a  páni, existuje materiál,  budem o ňom  hovoriť,

harmonogram  riešenia mzdovej  situácie v  rezorte školstva,

kde samotný priestorový graf, ktorý je urobený predkladateľ-

mi tohto materiálu, hovorí  o klesajúcej, výrazne klesajúcej

reálnej mzde, i napriek pozitívnemu pokusu (to treba oceniť)

zdvihnúť  nominálnu mzdu.  Ako vidíme,  "vďaka inflácii"  to

jednoducho nestačilo.

 

     Niekoľko poznámok koncepčného charakteru k problematike

financovania školstva.

 

     Zákon o financovaní  školstva. Vypracovanie zásad tohto

zákona je úlohou z  už spomínaného materiálu. Zásady neexis-

tujú. Existuje návrh modelu transformácie financovania škol-

stva,  existuje však  aj uznesenie  Národnej rady Slovenskej

republiky z 13. 12. 1995  k zákonu o štátnom rozpočte, citu-

jem písmeno B bod 8:  "zaradiť do legislatívneho plánu vlády

na rok 1996 návrh zákona o financovaní školstva".

 

     Preštudoval som si plán  legislatívnych úloh vlády, ta-

kýto zákon tam zaradený nie je. Toto uznesenie nie je splne-

né. Toto isté uznesenie v bode 5 písmeno b) žiadalo, citujem

písmeno b)  bod 5: "prijať také  legislatívne opatrenia, aby

príjmy ministerstva školstva  plynúce z poplatkov rodičov za

predškolské zariadenia, kluby detí a mládeže, študentské do-

movy,  administratívne úkony  zostali v  rezorte v  prospech

subjektov, ktoré ich vytvárajú alebo, ak chcete, získavajú.

 

     Ani toto  uznesenie nie je splnené.  Nie sú vypracované

už spomínané  normatívy, takže aj toto  sú dôvody, že rozpis

kapitoly školstva na rok 1996 vykazoval značnú nevyváženosť.

Dve  verzie, ktoré  sme na  základe uznesenia  Národnej rady

- toho istého  - dostali k dispozícii  do výboru, vykazovali

značné odlišnosti  napríklad vo výške a  použití rezervy mi-

nisterky školstva.  Táto činí v oblasti  základných a stred-

ných  škôl  55 412 tisíc  korún  a v oblasti  vysokých  škôl

77 338 tisíc korún - to  sú údaje z tabuliek, ktoré preberám

- resp.  v oblasti  vysokých škôl  57 338  tisíc korún podľa

inej tabuľky. V tom prípade 21  miliónov bola  rezerva z os-

tatných rozpočtových organizácií.

 

     Nedodržiavanie  zákona  číslo  172  o vysokých školách,

ktorý  ukladá  ministerstvu  konzultovať  rozdeľovanie  pro-

striedkov  s Radou  vysokých škôl,  má za  následok finančné

operácie hraničiace,  resp. majúce charakter  štátnej korup-

cie. Príkladom  je 7 miliónov  korún, ktoré pani  ministerka

bez konzultácie s finančnou komisiou Rady vysokých škôl, ve-

dením univerzity  a vedením lekárskej fakulty,  o čom svedčí

aj list  dekana tejto fakulty,  pridelila I. stomatologickej

klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. V zásade sa

s rezervou nakladá ako s prostriedkami určenými na havarijné

situácie. To potvrdila aj pani ministerka napríklad v Press-

klube. Vedenie  Lekárskej fakulty Univerzity  Komenského ne-

prerokovalo a nepredložilo vedeniu Univerzity Komenského tú-

to situáciu ako havarijnú. Kto  ju ako takúto posúdil? Exis-

tuje písomný  záznam z posúdenia  tejto havarijnej situácie?

Ak  bola pani  ministerka  presvedčená,  že ide,  resp. išlo

o haváriu, prečo potom stiahla tých  7 miliónov Sk späť, keď

sa vedenie  univerzity ohradilo voči  postupu? Písomná doku-

mentácia tohto prípadu, pokiaľ  by ste mali, kolegyne, kole-

govia,  záujem, je  k dispozícii,  vrátane všetkých  listov,

ktoré boli vymenené. V už  spomínanej správe o stave rezortu

pani ministerka však konštatuje (strana 28), citujem: "V sú-

lade s vládou prijatým programom Čisté ruky, ktorého hlavným

cieľom  je očistiť  štátnu správu  od nekalých  praktík, som

tiež vydala  pokyn na vypracovanie  súhrnnej správy o  stave

nehnuteľného majetku v rezorte školstva."

 

     V  spore s  týmito slovami  je konanie  pani ministerky

nielen v  predchádzajúcom prípade, ale aj  v niekoľkých ďal-

ších. Napríklad v súvislosti  s prenájmom budovy na Levickej

ulici, ktorá  pôvodne patrila, bola  spravovaná Domom zahra-

ničných stykov, bola teda  majetkom štátu, majetkom rezortu,

bola s nákladom takmer 20  miliónov Sk prebudovaná na ubyto-

vacie  a rokovacie  zariadenie s  reprezentačnými rokovacími

priestormi.  Budova bola sprostredkovane prenajatá prostred-

níctvom súkromnej firmy  poisťovni. Rovnako takéto konštato-

vanie možno vysloviť o zariadení, ktoré je v Petržalke. Pre-

čo nebola  ponúknutá napríklad budova  na Levickej niektorej

škole, napríklad strednej hotelovej  škole ako výcvikové vý-

učbové zariadenie tejto školy a podobne?

 

     V súvislosti s financovaním vzdelávania sa objavil ďal-

ší závažný problém - poskytovanie  vysokoškolského vzdeláva-

nia za  úhradu. Kolegyne a kolegovia,  počujeme dobre. Je to

poskytovanie vysokoškolského vzdelávania  za úhradu. Dovoľte

mi, aby som rovno uviedol tento problém listom, ktorý je ad-

resovaný dekanovi Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského

v Bratislave:

 

     "Vážený pán  dekan, Vaša fakulta sa  obrátila na Minis-

terstvo školstva Slovenskej republiky  listom, v ktorom žia-

date informáciu k problematike  úhrady za vysokoškolské štú-

dium študujúcim. Ministerstvo  školstva Slovenskej republiky

zastáva  názor, a  to aj  s prihliadnutím  na ústavu a zákon

číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách, že vysokoškolské štú-

dium,  ktorým nadobudne  absolvent vysokoškolské  vzdelanie,

pre občanov Slovenskej republiky  v akejkoľvek forme je bez-

platné."

 

     Pokračuje  odsek:  "Avšak  za  podmienky,  že  uchádzač

o štúdium úspešne vykoná prijímacie  skúšky, ale nie je pri-

jatý na vysokú školu, dobrovoľne si bude hradiť úplné nákla-

dy štúdia (respektíve právnická osoba vysielajúca ho na toto

štúdium) a fakulta odvedie  finančné prostriedky na príjmový

účet fakulty, s tým možno súhlasiť."

 

     List  podpísal riaditeľ  sekcie vysokých škôl doc. Ing.

Marián Tolnay, CSc. Je zo  4. septembra 1996  so svojím jas-

ným evidenčným číslom.

 

     Ide o mimoriadne vážne rozhodnutie riaditeľa sekcie vy-

sokých škôl. Otázkou je, či s vedomím, alebo bez vedomia pani

ministerky, ale  v každom prípade  s jej zodpovednosťou.  Je

pravda, že vláda vo svojom programovom vyhlásení predpokladá

platenie  poplatkov  občanmi  za  vysokoškolské štúdium. Pre

úplnosť to  odcitujem: "Prístup k  vysokoškolskému vzdelaniu

pre všetky spoločenské a  sociálne vrstvy zabezpečíme systé-

mom  pôžičiek, nadväzne  na postupné  zavedenie úhrady časti

nákladov  za vysokoškolské  štúdium a  poplatkov za sociálne

služby študentom." List riaditeľa sekcie vysokých škôl sved-

čí o tom, že sa tak  už skutočne deje. Je však neprijateľné,

aby takéto mimoriadne vážne rozhodnutie bolo prijaté bez se-

rióznej koncepčnej a právnej prípravy, bez dôkladného infor-

movania a  dialógu s občanmi. Takto  svojvoľne a nesystémovo

zavedené poplatky  povedú k diskriminácii  sociálne slabších

rodín, hoci  ich deti splnia  predpoklady štúdia na  vysokej

škole. A mohol by som rozoberať túto otázku z pohľadu rovno-

cennosti prístupu na vysokoškolské štúdium atď.

 

     Učiteľ a  jeho postavenie, personálna  politika. Priamo

ministerke školstva adresne  bolo uložené uznesením Národnej

rady Slovenskej republiky predložiť už spomínaný harmonogram

riešenia  mzdových  problémov  v  školstve.  Pani ministerka

školstva  doteraz  nepresadila  jeho  prerokovanie vo vláde.

Okrem toho,  ak by tento  materiál bol aj  schválený vládou,

jednoducho nie je riešením. Principiálne nerieši tento prob-

lém, pretože predpokladá 10-percentný  nárast ročne v rokoch

1997-1998, v roku 1996 menší.  To znamená, že pri predpokla-

danej inflácii by išlo možno  o jedno- až dvojpercentný teo-

retický nárast.

 

     Ako ďalšiu hrubú koncepčnú chybu v práci pani minister-

ky hodnotím preto skutočnosť, že odskočila od predloženia už

hotového zákona o štátnej,  resp. verejnej službe pedagogic-

kých pracovníkov, ktorý bol  vypracovaný na základe viacroč-

ných analýz a návrhov v  roku 1994 počas Moravčíkovej vlády.

Tento zákon komplexne  riešil ekonomickú situáciu pedagógov,

jeho finančná náročnosť je takmer zhodná s predkladaným har-

monogramom, ale  okrem toho vytváral  legislatívne podmienky

spoločenského  uznania učiteľskej  profesie. Inými  slovami,

lapidárne,  jednou ranou  zabíjal niekoľko  múch -  finančné

ohodnotenie a  zo zákona definovaný  status učiteľa, platový

automatizmus na jednej strane, povinnosti vyplývajúce zo zá-

kona pre tohto učiteľa na  druhej strane. A ukladal prísluš-

ným  orgánom vytvoriť  na trhu  vzdelávania pretlak,  ponuku

vzdelávacích aktivít tak, aby tento zákon bolo možné v praxi

napĺňať.

 

     Pritom v legislatívnom pláne vlády sú analogické zákony

napríklad pre  zamestnancov Colnej správy,  vojakov - profe-

sionálov,  policajtov a  príslušníkov Slovenskej informačnej

služby. V  žiadnom prípade, ani vážne,  ani ironicky nechcem

zrovnávať pedagogických pracovníkov  s uvedenými profesiami,

každá má svoje špecifiká. Ale  rovnako ako tieto i učiteľská

služba je typom, povedzme, štátnej  služby. Ak nie, možno ju

určite  ponímať ako  najrozsiahlejší typ  verejnej služby na

Slovensku.

 

     Tvrdenie, že  zákon o verejnej  službe pripravuje mini-

sterstvo práce, sociálnych vecí a  rodiny, je podľa mňa pra-

obyčajnou výhovorkou,  ktorá je len  ďalším dôkazom nedosta-

točného prístupu a nepochopenia úloh rezortu vzdelávania je-

ho ministerstvom.

 

     Vo  vzťahu k  pedagogickým pracovníkom  je najvážnejším

prejavom neschopnosti  a neznalosti problematiky  - ináč som

to nemohol nazvať  - vyhláška číslo 41 o  odbornej a pedago-

gickej  spôsobilosti   pedagogických  pracovníkov.  Kolegyne

a kolegovia, nechcem  vás unavovať logickými  lapsusmi tejto

vyhlášky,  ale z  overenia v  praxi, z  diskusie s učiteľmi,

s odborníkmi, právnikmi ona skutočne diskriminuje jednu časť

učiteľov. Tvrdiť, že časom sa  všetci môžu dostať do vyššej,

to znamená do desiatej  platovej triedy, je jednoducho nese-

riózne. Táto vyhláška  zakladá legislatívny, zákonný predpo-

klad nato, aby  časť učiteľov - magistri, mali  pocit, že sú

znevýhodnení v  porovnaní napríklad s  absolventmi inžinier-

skeho štúdia, ktorí majú doplnkové pedagogické štúdium.

 

     Uvedomme si, prosím, že  profesionál učiteľ - magister,

päť rokov študujúci pedagogické  vzdelanie, musí robiť ates-

tačnú  kvalifikačnú  skúšku,  zatiaľ  čo napríklad inžinier,

ktorý vyštudoval technickú školu a robil si doplňujúce peda-

gogické štúdium,  čiže hlavný smer profesie  je iný, automa-

ticky postupuje  do vyššej triedy, ak  sú splnené nejaké po-

žiadavky na prax a podobne.  Rovnako sú postavení proti sebe

aj  učiteľ, povedzme,  s klasickou  pedagogikou a  učiteľ so

špeciálnou pedagogikou. Pokiaľ by  si učiteľ s klasickou pe-

dagogikou urobil  rozširujúce štúdium, aby  mohol vôbec učiť

na  špeciálnej škole,  ten druhý,  čo si  urobil rozširujúce

štúdium, je  zvýhodnený oproti "profíkovi",  ktorý sa profe-

sionálne pripravoval na kariéru v špeciálnej pedagogike.

 

     Namiesto   precíznej  koncepcie   realizovanej  zákonom

o štátnej, resp.  verejnej službe, zasadením  sa za učiteľov

tak,  aby automaticky  postúpili do  desiatej, resp.  vyššej

platovej triedy, uzrela svetlo sveta vyhláška, ktorá diskri-

minuje značnú  časť a na  školách rozdeľuje kolektívy.  Moje

osobné  skúsenosti sú  také, že  pedagogické kolektívy 36-40

učiteľov dostávajú napríklad dve miesta ročne, aby mohli ísť

urobiť tzv. kvalifikačnú skúšku. Navyše, kvalifikačná skúška

sa robí na metodických centrách.  Osobne nemám nič proti me-

todickým  centrám.  Naopak,  metodické  centrá  sú v sústave

školských  zariadení  veľmi  dôležité.  Zmení  sa vyučovanie

niektorých partií matematiky, metodické centrá promptne pre-

vedú prípravu učiteľov. Ale tu predsa  ide o čosi, čo je ná-

rokom na  vyššie ohodnotenie toho učiteľa.  A to je potrebné

realizovať minimálne na tom  stupni vzdelávacej sústavy, as-

poň záverečnú  skúšku (aj keď  príprava a predpríprava  môže

byť na  metodickom centre), ale  záverečnú skúšku realizovať

na fakulte.

 

     Podľa názorov právnych odborníkov  jej realizácia - mám

na  mysli  vyhlášku  41  -  okrem dehonestácie celoživotného

vzdelávania je na hranici zákonnosti.

 

     Prejavom neúcty k učiteľskému povolaniu, či nerešpekto-

vanie autonómie vysokých škôl  je aj zadržiavanie návrhov na

vymenovanie profesorov vysokých  škôl. Nie je zriedkavosťou,

že návrhy  ležia na ministerstve  aj 16 až  17 mesiacov. Na-

miesto dodržiavania platného zákona pani ministerka nemiest-

ne protestovala  proti jeho dodržiavaniu  a naplneniu prezi-

dentom Slovenskej republiky,  keď prezident konečne profeso-

rov vymenoval, pričom sa na tomto akte nezúčastnila.

 

     V priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády, citu-

jem: "Vláda  si kladie za úlohu  prispieť k zabezpečeniu po-

kojného pracovného ovzdušia  na školách podporou personálnej

politiky,  ktorej  jediným   kritériom  sa  stane  odbornosť

a mravná bezúhonnosť", pani  ministerka realizuje personálnu

politiku  v rezorte.  Začala čistkami  na úrovni  riaditeľov

školských  správ. Na  ten účel  prostredníctvom  poslaneckej

lobby iniciovala  novelu zákona číslo  542 o štátnej  správe

a samospráve v školstve. Výsledkom bola plošná výmena obrov-

ského množstva riaditeľov bývalých školských správ - bez pár

jednotlivcov  takmer všetci. Ministerka pritom vedela (alebo

nevedela?) o pripravovanom  zákone upravujúcom územnosprávne

členenie,  vznik a  integráciu nových  krajských a okresných

orgánov štátnej  správy. Tento znovu vedie  k zmenám na pos-

toch riadiacich pracovníkov regionálnych školských orgánov.

 

     Prosím vás, čo je to  za minister, ktorý nielenže dovo-

lí, ale dokonca iniciuje v  takom krátkom časovom slede neu-

stále a rozsiahle zmeny  v regionálnych riadiacich orgánoch?

Toto prispieva k pokojnému pracovnému ovzdušiu na školách?

 

     Vážnym negatívnym aspektom  personálnej práce v rezorte

je  absencia  inštitútu  nazývaného  konkurz  ako základného

nástroja používaného v demokratických spoločnostiach na zis-

ťovanie napríklad  odbornosti. Pozri aj  programové vyhláse-

nie.  Naopak, z  poslaneckých prieskumov  viem, že odbornosť

a mravná bezúhonnosť,  tak ako je to  povedané v programovom

vyhlásení, boli  nahradené politickou príslušnosťou  a úrad-

níckou servilnosťou.  Bolo by zaujímavé vedieť,  či pani mi-

nisterka  vie, koľko  tieto plošné  výmeny stáli  finančných

prostriedkov.

 

     Do rovnakej kategórie patria  aj výmeny na poste riadi-

teľa Ústredného inšpekčného centra a Akadémie Istropolitana.

Jedným  z najfrekventovanejších  odborných termínov  v škol-

ských politikách vyspelých krajín  je systém hodnotenia kva-

lity. Základným stavebným kameňom  tohto systému je nezávis-

lá,  podľa transparentných  pravidiel  objektívne  pracujúca

školská  inšpekcia. Personálne  zmeny v  inšpekcii, absencia

koncepcie a likvidácia jej nezávislosti sa taktiež podpisujú

na upadaní nášho školstva.

 

     Systém  hodnotenia  kvality  však  nenašiel  uplatnenie

v materiáloch ministerstva, napríklad v tých, ktoré som spo-

mínal. Považujem to za veľmi vážny nedostatok v práci samot-

nej pani ministerky. Naopak, nakladanie  s inšpekciou, vecná

stránka  novely zákona  číslo 542,  ale najmä  novely zákona

o vysokých školách sú  dôkazom, že objektívny, transparentný

a motivujúci   systém  hodnotenia   kvality  je   nahrádzaný

centralisticko-byrokratickými zásahmi do činnosti škôl.

 

     Odbúravanie v predchádzajúcom  období sa rodiaceho sys-

tému hodnotenia  kvality  začalo nekorektným  rokovaním pani

ministerky s  bývalou Akreditačnou komisiou, čistkami, ktoré

som spomínal, a poslanecké prieskumy ukazujú,  že sa presúva

na odvolávanie riaditeľov škôl,  školských zariadení a usta-

novovanie  nových, opäť  na báze  politických kritérií.  Ako

najčerstvejší  prípad  z  mojich  nedávnych poslaneckých dní

môžem  uviesť okres  Vranov  nad  Topľou, Lučenec  a ďalšie.

Čistky na samotnom ministerstve sa prejavili najmä v tom, že

vláda,  až na  drobné výnimky,  vracia materiály predkladané

ministerkou na  prepracovanie. Mnohé z  nich sa už  viac ani

neobjavia.

 

     Oblasť legislatívy. Okrem  už spomínanej vyhlášky číslo

41  sa nekompetentnosť pani ministerky  prejavila v  procese

prípravy  a prerokúvania  novely zákona  o vysokých školách.

Pani ministerka najskôr nedokázala  vo vláde obhájiť filozo-

fiu  tej novely,  ktorá bola  dosiahnutá správnym  konsenzom

s predstaviteľmi akademickej obce. Počas prerokúvania novely

v parlamente  nedokázala  ani  len  vyjadriť zreteľné, jasné

stanovisko k návrhom, ktoré boli  v spore jednak so samotným

zákonom  číslo  172,  ale  najmä  s predstavami ministerstva

- keďže koncepcia neexistuje - napríklad o vzniku univerzity

v Prešove.

 

     Tu treba objektívne povedať,  že projekt vzniku univer-

zity  v Prešove  na ministerstve  školstva existuje, myslím,

dva mesiace. Tým skôr bolo treba proti návrhom, ktoré tu od-

zneli, vystúpiť rezolútne. Alibisticky  sa skrývala za slová

"poslanci majú právo". Iste, ale minister má povinnosť obha-

jovať, keď už nie koncepciu  štátnej politiky, tak aspoň zá-

sady vzniku nových vysokých škôl.

 

 

     Nebudem sa vyčerpávajúco venovať tomuto zákonu, pretože

o ňom sme diskutovali a ešte  budeme, ale dovolím si obrátiť

vašu pozornosť na toto:  Mimoriadne vážnym aspektom je odbú-

ranie možnosti oslobodenia vysokých  škôl od colných a iných

poplatkov z darov a najmä od  daní z príjmov získaných z mi-

morozpočtových zdrojov.  Skutočnosť je taká,  že pani minis-

terka školstva, jej  ekonomická sekcia a legislatívno-právny

odbor aj  vďaka už spomínaným čistkám  vôbec nepostrehli, že

novela má, obrazne povedané, "retroaktívny" účinok na finan-

cie vysokých škôl a že tieto by dodatočne  ako podnikateľské

subjekty museli odviesť daň z príjmu právnických osôb za rok

1996, s čím nemohli dopredu počítať.

 

     Oblasť vedy  a výskumu. O  tom, že pani  ministerka bez

mihnutia oka vlastne akceptovala  zníženie rozpočtu na vyso-

koškolskú vedu o 10 %, som už hovoril. Rovnako vážny problém

je  súčasný  stav  v  koordinovaní  činnosti  v oblasti vedy

a výskumu. Dodnes nie je jednoznačne vyriešená otázka kompe-

tencií medzi  ministerstvom a Úradom  pre stratégiu rozvoja,

vedu a techniku. Pôvodne delimitovaní pracovníci z minister-

stva na úrad sa zasa vracajú späť, presúvajú sa teda stolič-

ky a podstatné problémy, ako sú sprehľadnenie a diferencova-

nie financovania  základného a aplikovaného  výskumu, výraz-

nejšie  presadenie grantového  financovania, vytvorenie pod-

mienok,  aby časť  získaných finančných  prostriedkov za vý-

sledky vedy a výskumu zostala na riešiteľských pracoviskách,

sa neriešia. Nejde o úlohy alebo témy, ktoré by si vymyslela

opozícia. Ide o úlohy z  programového vyhlásenia vlády - ka-

pitola 43,  strana 67. Minimálne  spoluzodpovednosť pani mi-

nisterky školstva vyplývajúca  z dôležitosti vysokoškolského

výskumu je evidentná.

 

     Konečne je tu otázka, prečo neboli tieto úlohy naplnené

aspoň v rezorte školstva. Kde je teda príslušná legislatíva?

Zákony predsa boli dávnejšie pripravené, rovnako ako základ-

ný rámec štátnej vednej a  technickej politiky už v predchá-

dzajúcom období. Súčasný stav  mi pripomína situáciu, keď sa

dvaja  jednookí tvária,  že spolu  vidia rovnako  dobre  ako

dvojokí. A to, ako vieme, vôbec nie je  pravda. Považujem za

nevyhnutné, aby sa situáciou v tejto oblasti začal veľmi se-

riózne zaoberať aj parlament.

 

     Rovnako treba  hodnotiť aj stav v  ďalších dvoch oblas-

tiach,  ktorými    mládež  a  telesná  kultúra.  Zdĺhavosť

v tvorbe legislatívnych noriem, najmä v oblasti ochrany mlá-

deže, nedostatočná koordinácia tvorby štátnej politiky v ob-

lasti mládeže  medzi ministerstvom a Fondom  detí a mládeže,

netransparentné  nakladanie  s  majetkom,  ako  fond nakladá

s majetkom  po bývalom  SZM, sú  okrem iných najvýraznejšími

nedostatkami práce  ministerstva, a teda  aj pani ministerky

v tejto oblasti.

 

     Oblasť medzinárodnej spolupráce -  už len stručne. Stav

je taký, že Slovensko nemá doteraz podpísané dôležité proto-

koly o spolupráci v oblasti vzdelávania  predovšetkým s kra-

jinami  Európskej únie, ako Francúzsko,  Nemecko a  Rakúsko.

Význam práve týchto krajín, ale aj ďalších pre našu medziná-

rodnú školskú a vedeckú spoluprácu netreba zdôrazňovať.

 

     Absencia koncepcie v  oblasti medzinárodnej spolupráce,

nekorektné útoky  na nevládne organizácie,  ako napríklad na

Slovenskú akademickú informačnú agentúru, ktorá ako nevládna

organizácia na  dobrej úrovni zabezpečovala  viaceré bilate-

rálne a multilaterálne programy, spôsobili útlm, miestami aj

kritický stav  v spolupráci v rámci  programu CEPUS, v akcii

Rakúsko - Slovensko, spolupráca  v oblasti vzdelávania a vý-

skumu, aj keď tá ešte aspoň na budúci rok bude bežať.

 

     Pani ministerka školstva absolvovala viacero pracovných

ciest do zahraničia. Dobrým zvykom býva, že verejnosť je in-

formovaná o tom, aký  efekt pre slovenské školstvo priniesli

tieto pracovné cesty. Tieto  informácie i napriek interpelá-

ciám v parlamente nemáme k dispozícii, nie sú k dispozícii.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, fráz o  význame a dôleži-

tosti vzdelávania bolo a je vždy dostatok. Rovnako tak často

počuť chválu i samochválu na úroveň nášho vzdelávacieho sys-

tému. Žiaľ, realita je celkom iná. Naše školstvo upadá. Naše

školstvo nemá víziu.  Atmosféra vo vzdelávacích inštitúciách

nie je  taká, aká by mala byť, alebo akú si ju želáme, alebo

akú si ju predstavujeme. Chýba v nej fluidum motivácie, sti-

mulovanie tvorivosti, pokoj,  istota, serióznosť a stabilita

aspoň základných pravidiel ovplyvňujúcich život a prácu uči-

teľa i žiaka, školu i rodinu.

 

     Školstvo ako systém, vzdelávanie ako proces sa rozhodu-

júcim dielom podieľa na formovaní hierarchie hodnôt dieťaťa,

žiaka, študenta, ale i  učiteľa, občana, rodiny a spoločnos-

ti. Školstvo, školský systém je oblasť spoločnosti s najväč-

šou zotrvačnosťou. Výborne, ak ide o pozitívne veci, ale be-

da, ak ide  o zavlečené chyby a nedostatky.  Preto sa musíme

veľmi zodpovedne venovať  manažmentu vzdelávania, manažmentu

vzdelávacieho sektora, sledovať  a hodnotiť odborné, morálne

predpoklady a manažérske schopnosti. Prirodzená autorita, ak

už aj nie je veľmi vysoká, nesmie byť nahradzovaná centrali-

začnou až agresívnou legislatívou ako náhrady za neschopnosť

viesť kultúrny dialóg, počúvať  a tolerovať, tolerantne reš-

pektovať iné názory. Práve  naopak, dobrý manažment iniciuje

dialóg.

 

     Prierez dvojročnej činnosti pani ministerky, preukázané

výsledky a schopnosti jednoznačne  ukazujú, že pani Slavkov-

ská nemá predpoklady  vykonávať funkciu ministerky školstva.

O to viac,  že školstvo nepotrebuje  politika. Naše školstvo

potrebuje školského politika, a to je rozdiel.

 

 

     Mal  som  ešte  a  mám  v  poznámkach pripravenú otázku

stredných odborných učilíšť. Tu  sa, dámy a páni, zopakovala

situácia, ktorú  som spomínal s  riaditeľmi školských správ.

Roky  pripravovaná koncepcia (i predchádzajúcimi Mečiarovými

vládami) na istý čas koordinovať i stredné odborné učilištia

z úrovne ministerstva školstva bola práve v tomto období na-

rušená. Tú som rešpektoval  ja i moji predchodcovia. Mysleli

sme si,  že je dobrá.  Bola narušená. Možno  vecne by to  aj

mohlo byť dobré. Ale čo sa  udialo? Na krátky čas sa učiliš-

tia vrátili do rezortov, aby sa vzápätí posunuli pod krajské

úrady. Na čo? Kde tu je  zdravý rozum, ktorý v takom krátkom

čase robí  takéto úkony, pokiaľ tie  úkony boli legislatívne

právne a administratívne dobre urobené? Naopak, bolo to tre-

ba nechať pod rezortom školstva a sústrediť sa na legislatí-

vu, na  vykonávacie predpisy, transformujúce  správu učilíšť

pod krajské úrady.

 

     Dámy a páni, úmyselne  som nepredkladal koncepčné názo-

ry, ktoré by ste mohli  označiť  ako názory opozičného poli-

tika.  Dovolil  som  si  však  predložiť  konfrontáciu stavu

s úlohami, ktoré sú v rôznych dokumentoch, ktoré buď prijala

vláda, alebo ich predkladala samotná pani ministerka.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste pred-

kladateľa. Otváram  k tomuto bodu rozpravu.  Do rozpravy som

dostal zatiaľ  7 prihlášok. Ako  prvý sa prihlásil  predseda

výboru pán Kamil Haťapka.  S faktickou poznámkou sa medzitým

hlási pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem len vysoko oceniť rétorické schopnosti predklada-

teľa. Myslím si, že v starom Ríme by bol mal ohromný úspech,

ale myslím si, že by bol urobil lepšie, keby bol urobil jas-

né resumé  svojho vystúpenia. A  dovolím si ho  upozorniť na

takú maličkosť, že nie je dôležité povinné ukončenie nejakej

školy,  ale  úroveň  všeobecného  vzdelania,  ktoré povinnou

školskou  dochádzkou  absolvent  dosiahne.  Dovolím  si pána

predkladateľa  ubezpečiť,  že   podľa  mojich  vedomostí  aj

z priamej konfrontácie úroveň  našich základných škôl, resp.

absolventov našich  základných škôl minimálne  vo všeobecnom

vzdelaní  je kedykoľvek  porovnateľná s  úrovňou všeobecného

vzdelania absolventov stredných škôl nielen západnej Európy,

ale aj iných demokratických krajín smerom na západ od nás.

 

     Preto si myslím, že bazírovať na tom, či budeme mať po-

vinnú  strednú dochádzku, alebo  len  základnú, nie  je také

dôležité, ako skôr to, aby sme trvali na zvýšení úrovne vše-

obecného vzdelania absolventov  základného povinného vzdela-

nia, ktoré  u nás je. Akákoľvek  snaha znížiť toto všeobecné

vzdelanie  znamená snahu  ľahšie ovládať  obyvateľstvo, lebo

veľmi dobre vieme, že čím nižšie je všeobecné vzdelanie, tým

ľahšie sa človek ovláda.  Jasne hovorím o všeobecnom vzdela-

ní, pretože človek s nízkym všeobecným vzdelaním, hoci s vy-

sokou špecializáciou, je tiež takisto ľahko ovládateľný.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán Haťapka.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dnešné rokovanie  parlamentu má na  programe, ktorý sme

pred chvíľou  schválili, odvolanie ministerky  školstva Slo-

venskej republiky pani Evy Slavkovskej.

 

     Ako  iste viete,  je to  už v  krátkom čase tretí pokus

o znehodnotenie výsledkov práce vlády  a v konečnej miere aj

práce  koalície.  Deje  sa  to  tak  podľa  známeho  scenára

spochybnenia práce jednotlivých ministrov.

 

     Na predchádzajúcom zasadaní to bol minister Baco, teraz

zase ministerka školstva Slavkovská.  Iste nejde všetko tak,

ako by sme  si želali, a nech by robila  na svojom poste čo-

koľvek, iniciatívna opozícia nájde kameň  jej úrazu aj v se-

balepšom zámere.

 

     Môžem azda  vysloviť názor, že mnohé,  čo sa jej vytýka

zo strany opozičných kolegov,  a toto je potom pertraktované

v tlači ako  vážna záležitosť, po ktorej  temer každé médium

siahne, je vysvetlenie pre súdneho čitateľa nezaujímavé.

 

     Podobne je to s vysvetľovaním, samozrejme svojským,  so

školstvom na národnostne zmiešanom  území, ktoré je neustále

predkladané ako  nedostatočné, upierajúce práva na svoju ma-

terčinu, ale protagonisti takéhoto názoru si neuvedomujú, že

počas celého obdobia masírovania svojich spoluobčanov dúcha-

jú do pahreby neprimeraných nacionalistických nálad.

 

     Pritom situácia  je úplne iná  a práve rezort  školstva

vynakladá nemalú snahu, aby  naši spoluobčania, či sú maďar-

skej, rusínskej, nemeckej  alebo rómskej príslušnosti, našli

plné uplatnenie vo svojom živote, aby neboli trvale odkázaní

iba na pôsobenie na teritóriu,  ktoré im umožňuje len použí-

vanie svojho rodného jazyka. Veď  nemôže byť pre človeka nič

strašnejšie, ako  keď sa ocitne  v prostredí, ktorého  jazyk

neovláda, a to prostredie sa dokonca nachádza v jeho vlasti.

Preto vytýkanie, a nie prvé,  že ministerka so svojím rezor-

tom sa venuje tejto problematike iba okrajovo, je zavádzajú-

ce. Dokonca také zavádzajúce, že  mnohí poslanci, ale aj po-

slankyne práve z tohto dôvodu  sa rozhodli podporiť návrh na

jej odvolanie.

 

     Aby  som ich  však presvedčil,  čo sa  v tejto  oblasti

v školstve urobilo, dovoľte mi, vážení kolegovia a kolegyne,

aby som vám predložil niekoľko skutočností.

 

     Vzdelávanie  detí občanov  Slovenskej republiky  s inou

národnosťou ako  slovenskou sa deje plne  v súlade s Ústavou

Slovenskej republiky,  a teda aj s  Listinou základných práv

a slobôd,  ako  aj  ďalšími  medzinárodne prijatými dohodami

a konvenciami.

 

     Na  národnostne  zmiešanom  území  Slovenskej republiky

existujú rôzne spôsoby vzdelávania  v školách podľa vyučova-

cieho jazyka danej školy.  Existujú školy s vyučovacím jazy-

kom slovenským, ktoré navštevujú žiaci aj s iným ako sloven-

ským  materinským  jazykom.  Máme  tiež  školy pod spoločnou

správou, kde pod jedným riaditeľstvom sú dve oddelenia, teda

triedy s vyučovacím jazykom slovenským a triedy s vyučovacím

jazykom národností.  V sieti škôl pôsobia  i také školy, kde

je vyučovacím  jazykom jazyk národností  a predmet slovenský

jazyk a literatúra sa  vyučuje ako komunikatívny cieľový ja-

zyk na  princípe metodiky cudzieho  jazyka. V tomto  prípade

ide o školy napospol s vyučovacím jazykom maďarským.

 

 

     Sú školy  s vyučovacím jazykom národností,  kde sa nie-

ktoré  predmety vyučujú  v materinskom  jazyku národností na

prvom  stupni základných  škôl -  hudobná výchova,  výtvarná

výchova, prvouka  a vlastiveda. Na týchto  školách na druhom

stupni  základných škôl  v materinskom  jazyku národností sa

vyučuje  hudobná  výchova,   výtvarná  výchova,  dvojjazyčne

občianska výchova, etická výchova, dejepis a zemepis. Ďalšie

predmety  okrem  materinského  jazyka  národností sa vyučujú

v slovenskom jazyku. Ide napríklad  o školy s vyučovacím ja-

zykom ukrajinským. Sú napokon v našom školskom systéme školy

s výučbou jazyka národností, kde sa materinský jazyk a lite-

ratúra vyučuje v ich jazyku  a ďalšie predmety v jazyku slo-

venskom. V  tomto prípade ide o  školy s vyučovaním ukrajin-

ského jazyka a školy  s vyučovaním nemeckého jazyka. Možnosť

výberu je teda skutočne nadmieru pestrá.

 

     Výchova  a  vzdelanie  detí  príslušníkov národnostných

menšín sa uskutočňuje dôsledne na základe slobodného rozhod-

nutia ich  rodičov, resp. zákonitých  zástupcov. Tieto školy

sú rovnocennou súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Sloven-

skej republiky a sú financované zo štátneho rozpočtu.

 

     Okrem štátnych škôl je  na základe legislatívnych pred-

pisov možné  zriadiť súkromnú alebo  cirkevnú školu. Z  toho

jednoznačne vyplýva, že  občan Slovenskej republiky patriaci

k národnostným menšinám má možnosť v oblasti výchovy a vzde-

lávania využiť, počnúc  od predškolského zariadenia, vzdelá-

vanie  v materinskom  jazyku. Rovnocennosť  obsahu a rozsahu

vedomostí  žiakov škôl  s vyučovacím  jazykom národností  so

žiakmi škôl  s jazykom slovenským  je zabezpečená základnými

pedagogickými dokumentmi  (učebné osnovy a  učebnice), ktoré

okrem  špecifických  predmetov    v  podstate  rovnaké ako

v školách s vyučovacím jazykom slovenským.

 

     Z toho  vyplýva, že každá zmena  v obsahu vyučovania na

školách s  vyučovacím jazykom slovenským  sa nevyhnutne musí

premietnuť do obsahu vyučovania  na školách s vyučovacím ja-

zykom národností. Učebné osnovy  sú totožné, prirodzene, ok-

rem predmetu materinský jazyk a literatúra tej-ktorej národ-

nosti, vrátane  učebníc. Vo všetkých typoch a stupňoch  škôl

s vyučovacím jazykom  národností sa majú  používať učebnice,

ktoré  sú prekladom  platných učebníc  schválených Minister-

stvom školstva Slovenskej republiky, alebo doplnkových učeb-

ných textov,  ktoré sú v  zozname odporúčanom ministerstvom.

V špecifických  predmetoch - materinský jazyk  a literatúra,

prvouka, hudobná výchova, výtvarná výchova, dejepis, zemepis

deti príslušníkov národností  dostávajú vedomosti z národnej

i regionálnej histórie kultúry  ľudovej tvorivosti a sloves-

nosti.

 

     V tomto  kontexte mi dovoľte  uviesť niekoľko výrečných

údajov. Náklady na nákup  učebníc pre školy s vyučovacím ja-

zykom maďarským  v tomto roku  predstavujú 13,4 milióna  Sk.

Pre školy s vyučovacím jazykom ukrajinským ide v tomto zmys-

le o 1 700 tisíc Sk. A Kapitoly z rómskych dejín si vyžiada-

li 0,8 milióna Sk.

 

     Ako  som už  zdôraznil, v Slovenskej republike striktne

uplatňujeme a dodržiavame demokratické právo rodiča na voľbu

vyučovacieho jazyka, školy, prípadne triedy  pre jeho dieťa,

ale zároveň povinnosťou štátu  vymedzenou zákonom je utvárať

v školskom systéme  také podmienky, aby si  každý občan Slo-

venskej  republiky mohol  bez problémov  osvojiť a  používať

štátny jazyk slovom a písmom. Túto povinnosť deklaruje zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  270/1995 Z. z.

o štátnom jazyku  Slovenskej republiky, a to  v druhom para-

grafe. Túto  skutočnosť mal na pamäti  aj zrušený zákon Slo-

venskej národnej  rady číslo 428/1990 Zb.  vo svojom štvrtom

paragrafe.  Týmito skutočnosťami  v žiadnom  prípade nie  je

dotknuté právo na vzdelanie v materinskom jazyku alebo výuč-

ba materinského jazyka národnosti.

 

     Spomínané povinnosti štátu boli základným argumentom na

vypracovanie  dokumentu  Zhodnotenie  úrovne  osvojovania si

slovenského jazyka v školách na národnostne zmiešanom území.

Prvý raz v histórii  Slovenskej republiky bolo možné dospieť

k dôsledne  empirickým  pozorovaniam  a  záverom. V podstate

takto zmapovali predmetnú situáciu od roku 1990 do súčasnos-

ti. Zistilo sa okrem iného,  že úroveň vedomostí a zručností

žiakov závisí  od osobných, pedagogických a odborných kvalít

učiteľa, ale zároveň je  úroveň ovládania slovenského jazyka

ovplyvňovaná jazykovým prostredím  a sociálnou skladbou žia-

kov. Žiaci maďarskej národnosti  sa v podstate stretávajú so

slovenským  jazykom  na  hodinách  predmetu  slovenský jazyk

a literatúra a žijú v  obciach s prevažnou väčšinou obyvate-

ľov maďarskej národnosti.

 

     Pretrvávajúcim problémom časti občanov maďarskej národ-

nosti žijúcich na území Slovenskej republiky sa ukázala sku-

točnosť, že slovenský jazyk považujú za cudzí jazyk. Napokon

inšpekcie v školách s vyučovacím jazykom maďarským dokázali,

že žiaci neovládajú slovenský  jazyk v súlade so schválenými

učebnými osnovami. Takýto stav vo svojich dôsledkoch ohrozu-

je ich  ďalšiu životnú existenciu,  ak sa chcú  plnohodnotne

uplatniť  vo všetkých  spoločenských štruktúrach  Slovenskej

republiky.

 

     Hľadalo sa  riešenie a možnosť nápravy tohto  do  istej

miery zanedbaného stavu nášho školstva predchádzajúcimi kom-

petentnými  orgánmi  štátnej  správy.  Odpoveď  sa  našla aj

v Rámcovom dohovore Rady Európy o ochrane národnostných men-

šín, ktorý Slovenská republika ratifikovala.

 

     Najskôr sa uskutočnil prieskum  záujmu rodičov o spôsob

vzdelávania svojich detí na národnostne zmiešanom území a na

základe jeho výsledkov sa schválila koncepcia alternatívneho

vzdelávania v školách na národnostne zmiešanom území, ktorej

realizácia sa  paradoxne stretla v  praxi s pochopením,  ale

u časti  politických predstaviteľov  príslušníkov národnost-

ných menšín s istou nevôľou a zámerným zavádzajúcim spoliti-

zovaním.

 

     Neraz sa tieto kroky vysvetľovali, ale i v tejto chvíli

považujem za potrebné zdôrazniť  ich základné princípy. Pod-

statou celej  koncepcie je zriadenie školy, prípadne triedy,

kde sa niektoré spoločenskovedné alebo prírodovedné predmety

vyučujú v slovenskom jazyku. Môže  sa tak stať len vtedy, ak

je dostatočný záujem rodičov.  Touto koncepciou sa rozširuje

ich prirodzené právo na voľbu školy podľa vyučovacieho jazy-

ka, ako aj spôsobu vzdelávania. Zdôrazňujem, že pri uplatňo-

vaní  alternatívneho  vzdelávania  sa  zachováva kompaktnosť

škôl s vyučovacím jazykom  maďarským, pričom význam materin-

ského jazyka zostáva nedotknutý.

 

     Už prvé poznatky z 29 materských škôl, jednej základnej

školy a  troch odborných škôl,  kde sa v  uplynulom školskom

roku rozhodli  rodičia a pedagógovia  prijať ponuku alterna-

tívneho vzdelávania,  svedčia o tom, že  táto koncepcia bola

zvolená správne.  Dni otvorených dverí  na uvedených školách

potvrdili, že deti sa stávajú komunikatívnejšími, pretože si

hravou formou osvojujú štátny jazyk. A ich rodičia vyjadrili

spokojnosť a záujem, aby  deti z materských škôl pokračovali

v podobnej  forme vzdelávania  i na  základných školách. Ich

názor bude Ministerstvo školstva  Slovenskej republiky v bu-

dúcom období rešpektovať.

 

     Pripravila sa  tiež koncepcia vzdelávania  detí občanov

rusínskej národnosti akceptujúca spomínané základné princípy

alternatívneho vzdelávania na základe spoločenskej požiadav-

ky  občanov  Slovenskej  republiky  rusínskej  národnosti na

vzdelávanie v materinskom jazyku.

 

     Na dôvažok sa začiatkom  roka 1996 vykonal prostredníc-

tvom bývalých školských správ podrobný prieskum záujmu rodi-

čov na východnom Slovensku v miestach, kde je podľa sčítania

ľudu, domov  a bytov z roku  1991 najväčšia koncentrácia ru-

sínskeho obyvateľstva.

 

     Už v  tomto školskom roku sa  zavádza podľa požiadaviek

rodičov v niektorých základných školách na východnom Sloven-

sku  predmet rusínsky  jazyk a  literatúra. Nadviazalo sa na

koncepciu, podľa  ktorej už v  školskom roku  1993/1994 boli

otvorené triedy  s vyučovacím jazykom nemeckým,  resp. s vy-

učovaním  nemeckého jazyka  v Nitrianskom  Pravne, Kežmarku,

Gelnici, Medzeve a v školskom  roku 1994/1995 aj v Bratisla-

ve. Na týchto školách sa v súčasnosti uskutočňuje na základe

požiadaviek rodičov alternatívne vyučovanie predmetov. Záro-

veň na  školách pôsobia lektori z  Nemecka, ktorí v nemeckom

jazyku vyučujú aj predmety výtvarná výchova, hudobná výchova

a telesná výchova.

 

     Vzhľadom na  skutočnosť, že vláda  Slovenskej republiky

už svojím uznesením zo dňa 9. 4. 1991 uznala Rómov za národ-

nostnú  menšinu, dôsledne  sa na  podmienky rezortu školstva

rozpracovali stanovené zásady  vládnej politiky. Zistilo sa,

že táto oblasť nebola v minulosti dostatočne riešená, čo do-

kázal vysoký počet detí  rómskej národnosti, ktoré sa javili

ako neúspešné po svojom  nástupe do základnej školy. Príčina

tohto stavu sa zistila v nízkej znalosti slovenského jazyka,

ktorá vznikla aj z dôvodu len zriedkavého zaraďovania týchto

detí do predškolskej výchovy.

 

     Nepriaznivé  boli aj ďalšie faktory, ktoré sa Minister-

stvo školstva Slovenskej  republiky rozhodlo odstrániť. Išlo

v mnohom o  nerešpektovanú svojbytnosť rómskej  kultúry, jej

odlišnosti  v hodnotovom  systéme, ako  aj špecifickosti so-

ciálnych podmienok,  ktoré nie každý  učiteľ dokonale pozná.

Na základe  týchto poznatkov sa  radikálne zmenila filozofia

vo  výchove  a  vzdelávaní  detí  občanov rómskej národnosti

v uplatnení  práva na  získanie vzdelania  v rómskom jazyku.

Preto  sa na  trinástich základných  školách zaviedla výučba

v rómskom jazyku.

 

     Pokračovalo  sa už  aj v  predchádzajúcom konštituovaní

experimentálnych prípravných tried pre  deti z jazykovo zne-

výhodneného  a sociálne  zanedbaného prostredia.  Zároveň sa

domnievam, že treba i naďalej uskutočňovať dôsledné overova-

nie ich  opodstatnenosti na základných školách  a zvážiť, či

by nebolo  vhodnejšie v tomto zmysle  posilniť činnosť pred-

školských zariadení.  Aby sa umožnilo  aj deťom našich  róm-

skych spoluobčanov zdokonaliť sa v slovenskom jazyku, zabez-

pečilo ministerstvo školstva  dvojjazyčné vydanie šlabikára,

čítanky a našej abecedy.

 

     Vypracoval sa  aj alternatívny program  vyučovania róm-

skych žiakov s dôrazom na skvalitnenie vyučovania slovenské-

ho jazyka  na základných školách.  Cieľom tohto programu  je

prispôsobenie obsahu vzdelávania  na základnej škole indivi-

duálnym schopnostiam tých žiakov,  ktorí napriek všetkým ná-

ležitým  opatreniam školy  nemajú predpoklady  postupovať vo

vyučovaní s ostatnými žiakmi v plnení učebných osnov základ-

nej  školy.  Tento  program  sa    overuje v školskom roku

1996/1997 na vybraných  základných  školách v okresoch Koši-

ce I a Prešov.

 

     Dôležitým stimulom vzdelávania je motivácia kreovaná aj

poznaním  pozitívnych  hodnôt  vlastnej  histórie a kultúry.

Preto sa v tomto  školskom roku zabezpečilo vydanie doplnko-

vých učebných textov k vyučovaniu dejepisu v 5. až 8. roční-

ku základných škôl. Ako každoročne  i v tomto roku Minister-

stvo školstva Slovenskej republiky po obsahovej a organizač-

nej stránke participovalo na úspešnom konaní celoslovenských

súťaží pre  žiakov základných a stredných  škôl s vyučovacím

jazykom národností.

 

 

     Aj z  uvedených skutočností nesúhlasím  s odvolaním mi-

nisterky školstva pani Slavkovskej.

 

     Ďakujem za porozumenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu predsedovi Haťapkovi. Ďalej je do rozpravy

prihlásený  ešte pán  poslanec Langoš,  medzitým s faktickou

poznámkou pán poslanec Szigeti.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený predseda výboru pán Haťapka,

 

     neviem síce, ako súvisí váš prejav s vyslovením nedôve-

ry pani ministerke Slavkovskej, ale myslím si, že to, čo ste

tu povedali,  by prijali niekde na  juhu Afriky ľudia, ktorí

nepoznajú situáciu a nemajú informácie o tom, ako vyzerá ná-

rodnostné školstvo na Slovensku.

 

     Väčšinu  vašej argumentácie  jednoducho nemôžem prijať,

pretože sledujem túto oblasť nášho školstva a, bohužiaľ, si-

tuácia je celkom iná. K tomu, čo ste spomínali, že koncepcia

alternatívneho vyučovania je vlastne úspešná, úspešne pokra-

čuje a je  o to záujem, nemyslím si, že  by to bol veľký zá-

ujem, keď len 0,3 % základných škôl s vyučovacím jazykom ma-

ďarským  má o  to záujem   a necelých  10 %  materských škôl

s výchovným jazykom maďarským. Myslím si, že sa nemôžeme ču-

dovať  nad tým,  že  mládež,  žiaci, ktorí  navštevujú školy

s vyučovacím jazykom maďarským,  považujú slovenský jazyk za

cudzí jazyk. Totiž, ja mám na  to taký názor, že každý jazyk

okrem materinského jazyka je pre mňa cudzím jazykom. A pred-

pokladám, že aj mnohí prítomní majú na to podobný názor.

 

     Domnievam  sa,  že  tie  problémy,  ktoré  sa vyskytujú

v oblasti vyučovania slovenského jazyka  na školách s vyučo-

vacím jazykom maďarským, by bolo treba riešiť iným spôsobom,

zavedením nových progresívnych  metód vyučovania slovenského

jazyka. Veď  už na ministerstve majú  veľmi dobré informácie

o tom, že  existujú, používajú sa nové  metódy. Dokonca pani

riaditeľka odboru školstva na národnostne zmiešanom území sa

zúčastňovala na takých otvorených hodinách a dokonca to hod-

notila kladne.  Takže som presvedčený,  že nie tento  spôsob

vyrieši a pozdvihne úroveň  vyučovania slovenského jazyka na

školách s vyučovacím jazykom  maďarským, ale práve nové pro-

gresívne metódy,  o ktorých, bohužiaľ, nie  je ochota s nami

diskutovať zo strany ministerstva.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Langoš a pripraví sa pani poslankyňa Ďuri-

šinová.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     ctení hostia,

 

     vláda krok  za krokom likviduje  inštitúty samosprávnej

demokracie na Slovensku. Vláda a jej členovia hrubo zasahujú

do samosprávy verejných vecí,  ktorú získali občania po páde

komunistickej diktatúry na Slovensku.

 

 

     Je to  hanba pre Slovensko,  keď musím zopakovať  aj tu

v parlamente, čo povedala nedávno ministerka školstva verej-

ne v Slovenskej televízii. Citujem:  "To, že mi prijatie no-

vely, ktorej ja som  skutočne rada, prinieslo vyslovenie ne-

dôvery, je skôr taká úsmevná história, povedala by som, pre-

tože vysloviť názor, že ten zákon urazil elitu národa, ja by

som  si nikdy  netrúfla. Koniec koncov,  neuznávam elitárske

teórie, nepovažujem sa za elitu národa. Dokonca by som pove-

dala, že som veľmi rada,  že ma vlastne vyslovením tohto ná-

zoru odčlenili  od tej elity  národa, ktorá je  teda urazená

prijatím tejto novely."

 

     Od bývalej  šíriteľky marxisticko-leninských rovnostár-

skych bludov  sa to dalo  čakať. Ale povedala  to ministerka

vlády, ktorá  sa údajne snaží o  členstvo Slovenska v Európ-

skej únii  v rodine európskych  demokracií. Ministerka škol-

stva Eva Slavkovská už dva  roky dokazuje, že programové vy-

hlásenie vlády je iba popísaný papier.

 

     Po prvé - nevytvára  podmienky  na rovnoprávnu existen-

ciu štátnych, cirkevných a súkromných škôl.

 

     Po druhé - oznámila, že je pripravený materiál o systé-

me starostlivosti  o nadané a  talentované deti, ale  nijaký

návrh verejnosti nepredložila. Veď ako aj mohla, keď má taký

postoj, ako to dosvedčila v citovanom televíznom vystúpení.

 

     Po tretie - nepredložila program na podporu rozvoja uč-

ňovského  školstva  podľa  perspektívnej  potreby trhu práce

a regiónov.

 

     Po  ďalšie - pripravila  plán  zavedenia alternatívneho

školstva na jazykovo zmiešaných  územiach, ktorý svojou kon-

frontačnou povahou narazil na  takmer úplné odmietnutie žia-

kov a rodičov,  skončil sa fiaskom a z  hľadiska výučby slo-

venčiny na zmiešaných územiach celkom protirečivo.

 

     Ministerka nevytvorila mzdové a ekonomické podmienky na

primerané  finančné ohodnotenie  práce učiteľov  a vedeckých

pracovníkov, ktoré sa pohybuje  hlboko pod celoštátnym prie-

merom. Za I. polrok tohto roka bol priemerný plat v školstve

6 653 Sk, takmer 1 000 Sk pod priemerným  platom v hospodár-

stve, ktorý bol v tom istom období 7 520 Sk.

 

     Ministerka sa bez slova obhajoby vzdala priameho riade-

nia tzv. malého školstva,  teda predškolských zariadení, zá-

kladných a stredných škôl.  Financovanie tohto školstva pre-

šlo tento rok pod ministerstvo vnútra.

 

     Ministerka niekoľkokrát v  súvislosti s novelou vysoko-

školského zákona povedala, že  kto dáva peniaze, má rozhodo-

vať. Treba stále opakovať, že vláda nemá vlastnú ani korunu.

Všetky peniaze,  ktoré míňa vláda a  ministerka školstva, sú

z daní občanov, v tomto prípade  sú to rodičia žiakov a štu-

dentov.

 

     Ministerka neplní  plán legislatívnych úloh  vlády. Ne-

predložila zákon o ďalšom  vzdelávaní, zákon o telesnej kul-

túre,  zákon o  fonde vedy  a kultúry,  zákon o  vede, zákon

o Slovenskej akadémii  vied. Veď ako  aj mohla, keď  hneď po

svojom nástupe do funkcie  urobila rozsiahle čistky na mini-

sterstve, predovšetkým v najdôležitejších  odboroch - v eko-

nomickom a legislatívnom. V malom školstve urobila rozsiahle

politické čistky na celom Slovensku. Odborne spôsobilých ľu-

dí postupne nahradila nespôsobilými, ale politicky oddanými.

Politickým terorom si vynútila  mlčanie učiteľov a pracovní-

kov školských správ.

 

     Za mnohé  listy a osobné  svedectvá uvediem jeden  prí-

klad. Učitelia základnej školy  v obvode rožňavskej školskej

správy dali  takéto svedectvo. Riaditeľ  školskej správy pri

odvolávaní riaditeľa školy povedal, citujem: "Škola je dobre

vedená, žiaci dosahujú dobré výsledky, riaditeľ spĺňa odbor-

né i morálne kritériá, ale  pretože nie je lojálny voči vlá-

de, rozhodol  som sa ho odvolať."  Dekrét neuvádza ani jeden

dôvod. Pýtam sa  ministerky školstva, čo je podľa  nej v ta-

komto prípade lojalita voči vláde.

 

     Tieto  čistky  umožnila  ministerke  jej  novela zákona

o štátnej správe v školstve, ktorá likviduje právomoci škol-

ských samospráv a ktorú  ste jej schválili vlani. Ministerka

podporila návrh zákona o Matici slovenskej, ktorým sa Matica

nadraďuje vysokým školám,  Slovenskej akadémii vied, kultúr-

nej a školskej štátnej správe a samospráve a niektoré ústavy

Slovenskej akadémie  vied majú byť  podľa jej názoru  Matici

slovenskej podriadené, čo odporuje  zásade rovnosti pred zá-

konom ako jedného zo základných princípov a pilierov právne-

ho štátu.

 

     Ministerka  školstva a  vedy, vysoká  ústavná činiteľka

Slovenskej  republiky,  podporila  svojou  priamou  verejnou

účasťou verejné prejavy  namierené proti historickému zmyslu

Slovenského národného povstania a odporujúce štátnej doktrí-

ne a štátnym záujmom Slovenskej republiky.

 

     Ministerka pripravila a vo  vláde a v parlamente presa-

dila návrh novely vysokoškolského  zákona, ktorý hrubo zasa-

huje do  akademických slobôd a  obmedzuje autonómiu vysokých

škôl. Tento zákon je zároveň  v priamom rozpore s deklarova-

ným  záujmom vládnej  koalície o  vstup do  NATO a Európskej

únie.

 

     Dámy a páni, viem, že  vládni poslanci odmietnu náš ná-

vrh na vyslovenie nedôvery  ministerke školstva Eve Slavkov-

skej. Viem rovnako, že ministerka plní úlohy skrytej politi-

ky  vlády, ktorá  je krátkodobo  mocensky účinná,  ale vecne

a odborne  chaotická a  ktorá spôsobuje  Slovensku a občanom

škody. Ale  slovenský národ a národnosti,  ktoré žijú v spo-

ločnej domovine, sú predurčené na slobodu. Dni tyranie štátu

  po páde  komunistickej diktatúry  aj u  nás na Slovensku

spočítané.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Do rozpravy je ďalej prihlásená pani poslankyňa Ďuriši-

nová. S  faktickou poznámkou sa ešte  hlási pán poslanec Cu-

per.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v starom Ríme bolo  zvykom nosiť všeličo do parlamentu,

alebo vodiť.  Caligula tam raz  dokonca priviedol koňa.  Som

len zvedavý,  kedy pánu elitnému  poslancovi z Demokratickej

strany jeho  "kunčafti" z bývalej  VPN pribalia naozajstného

živého somára.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu docentovi.

 

     Nech sa  páči, pani poslankyňa  Ďurišinová. Pripraví sa

pán poslanec Mikloško, potom pán poslanec Paška.

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

     vážená pani ministerka,

 

     dôvody na  odvolanie ministerky školstva  pani Slavkov-

skej sa  dajú charakterizovať jednou vetou.  Presne tak, ako

ministri  pôdohospodárstva a  hospodárstva svojou  činnosťou

spôsobili ohrozenie potravinovej  bezpečnosti republiky, mi-

nisterka školstva  svojou činnosťou alebo  nečinnosťou a ne-

kompetentnosťou ohrozila možnosť získania vzdelania a kvali-

fikácie na výkon povolania a tým následne možnosť uplatnenia

sa mladej  generácie na trhu práce.  Niektoré dôvody sa uvá-

dzali často, sú chronicky známe, niektoré uverejnili aj vče-

rajšie noviny, denník Sme, takže ich nebudem dopodrobna roz-

vádzať, len ich trošku pripomeniem.

 

     Po prvé - je to  neschopnosť pripraviť zákon o vysokých

školách  tak,  aby  riešil  skutočné  problémy vysokých škôl

a prístupnosti  štúdia na  nich pre  všetky sociálne  vrstvy

obyvateľov  Slovenska.  Novela  vôbec  nerieši potrebu štátu

vyplývajúcu z  definovaných strategických zámerov  o výchove

a vzdelávaní, tak ako sa to  uvádza v dôvodovej správe tejto

novely vysokoškolského  zákona. Je to samozrejmé. Na rozdiel

od predchádzajúceho vedenia  rezortu strategické záujmy mi-

nisterstvo nebolo schopné doteraz sformulovať.

 

     Po druhé - neschopnosť obhájiť záujmy malých škôl v zá-

kone o  nadáciách. Všetci, ktorí  sme boli v  parlamente pri

schvaľovaní tohto zákona, vieme, o čo ide.

 

     Po tretie - neschopnosť  využiť mimovládne i vládne in-

štitúcie na  vytvorenie možnosti pre  občanov Slovenskej re-

publiky študovať v zahraničí a na iniciovanie a financovanie

pilotných projektov, v ktorých  by sa vyskúšali nové vzdelá-

vacie technológie.

 

     Po štvrté - keď pri  tvorbe učebníc prvýkrát v histórii

slovenskí autori využívajú nové poznatky z technológie vzde-

lávania  o  prenose  informácií  cez  prvotný  vizuálny vnem

sprostredkovaný obrazom a až následne textom, tak ako sme to

obdivovali v mnohých  publikáciách  a učebniciach v zahrani-

čí, dostane sa im odsúdenia. Pritom  ide o prvý a dosiaľ je-

diný krok  k znižovaniu preťaženosti žiakov,  ktorá je v sú-

časnosti naozaj enormná.

 

     Po piate - neriešenie  situácie v odmeňovaní pedagogic-

kých pracovníkov.  Nebola urobená ani  komplexná analýza si-

tuácie.  Vie pani  ministerka, že  tzv. 7-percentné zvýšenie

platov stojí niektoré mladé učiteľské rodiny znížením rodin-

ných prídavkov  600 Sk a že  sa dalo uplatniť na  rozdiel od

iných rezortov, tým  že boli v júli a  auguste prázdniny, až

od septembra?

 

     Po šieste - pani ministerka striktne  dodržiavala poli-

tický príkaz a na  základe rozhodnutia koaličných pätiek vy-

menila  riaditeľov školských  správ na  princípe -  riaditeľ

jednej  školskej  správy  musí  mať  ďalších dvoch zástupcov

z iných koaličných strán.

 

     Po siedme - v  odpovedi na interpeláciu Milana Ftáčnika

sa pani  ministerka priznala, že  od vymenovania do  funkcie

viac ako pol roka sa  nestretla na porade s riaditeľmi škol-

ských správ.  Teda neriadila ich ako  najvyšší riadiaci pra-

covník rezortu, čakala na čas, keď riaditelia budú vymenení.

 

     Po ôsme  - už to  tu bolo spomínané - necitlivo,  ba až

vrchnostensky  presadzovala tú  časť programového vyhlásenia

vlády, ktorá sa týka alternatívneho školstva. Príkazmi a od-

volávaním neposlušných  (jedným z nich je  aj náš kolega pán

poslanec  Szigeti)  a  bez  následnej  vysvetľovacej kampane

chcela rodičom nanútiť niečo, o  čom sama vyhlasovala, že to

musí byť na základe dobrovoľnosti atď. Samozrejme, že minis-

ter má  právo, ale aj povinnosť  presadzovať vládny program.

To nám nevadí. Vadí nám však spôsob, aký ministerka zvolila,

a priniesol  prakticky neplnenie  vládneho vyhlásenia,  a to

nielen v tomto prípade.

 

     Po deviate - o ministerke  školstva  hovoria aj samotní

ministerskí úradníci ministerstva školstva, že je slabou mi-

nisterkou  nielen dovnútra rezortu, ale nedokáže obhájiť zá-

ujmy tohto rezortu voči ostatným  ministrom, a už  vôbec nie

voči ministrovi financií.

 

     Po desiate - o neschopnosti riešiť  ekonomické problémy

rezortu svedčí i skutočnosť,  že pod vedením pani ministerky

ministerstvo vyložene  nevýhodne prenajalo priestory  na Le-

vickej ulici  za cenu, ktorá  v tom čase  bola určite jednou

z najnižších  v Bratislave - približne  za 300 až 400  korún

za m2. V zmluve o  prenájme ministerstvo súhlasilo s prenáj-

mom  týchto priestorov  ďalšiemu podnájomníkovi.  Tak sa  aj

stalo. Dnes  v priestoroch, ktoré  mohli prinášať ekonomický

efekt ministerstvu, sídli poisťovňa,  ktorá ich prenajala za

niekoľkonásobne vyššiu  cenu od malej  spoločnosti s ručením

obmedzeným. Podľa  mojich  informácií je  to až 7 000  korún

za m2. Čistý zisk asi  plynie do vreciek straníckych partne-

rov pani ministerky.

 

     Po jedenáste - pani ministerka  Slavkovská  len v mini-

málnej miere chodí na svoj garančný výbor pre vzdelanie, ve-

du, kultúru a šport a dá  sa povedať, že priam úzkostlivo sa

mu vyhýba.  I návštevy v tomto  výbore počas tohto volebného

obdobia by sme mohli spočítať na prstoch jednej ruky.

 

     Podrobne by  som sa chcela vyjadriť  k niektorým ďalším

problémom, ktoré tu už tiež boli čiastočne spomínané.

 

 

     Je to úplné deštruovanie  riadiacich štruktúr v rezorte

a tým znemožnenie na dlhý čas vykonávať nevyhnutné činnosti.

Iróniou je, že personálne  čistky neboli vo väčšine vykonané

z politických dôvodov, ale čisto  z protekčných. Väčšina od-

volaných sa  uplatnila, a to dokonca  v riadiacich funkciách

iných, a  nie  nedôležitých  rezortoch: ministerstva obrany,

zahraničných vecí, vnútra a podobne.

 

     Dôsledkom  bola najmä  neschopnosť pripraviť  rozpočet,

obhájiť z  neho vyplývajúce záujmy  rezortu a bezkonkurenčná

neschopnosť pripraviť potrebné právne  normy na úrovni záko-

nov a  vyhlášok. Ako typickú  ukážku potemkinovskej činnosti

rezortu  spomeniem novelu  vyhlášky o  strednej škole, ktorá

nenovelizuje skoro  nič, mení len prílohu,  kde prináša pre-

vratnú  novinku -  baníčky na  príslušnej strednej  odbornej

škole už môžu byť aj dievčatá.

 

     Bez povšimnutia nie je ani  fakt, že takmer každý mate-

riál zrodený na tomto ministerstve bol z vlády vrátený znova

na prepracovanie. Takmer polovica legislatívnych úloh na rok

1995 nebola splnená a bola presunutá na ďalší rok, ako to už

spomínal pán kolega Harach.  Držanie neschopných ľudí na mi-

nisterstve školstva  len na základe  straníckej príslušnosti

v Slovenskej národnej strane je ďalšou charakteristickou čr-

tou pani Slavkovskej. Spomeniem napríklad vedúceho úradu pá-

na Chamulu,  nám všetkým dobre známeho kolegu z minulého vo-

lebného obdobia, riaditeľku  sekcie financovania, riaditeľku

Školskej správy Bratislava I.,  ktorí len pod tlakom silnej-

šieho koaličného partnera museli toto ministerstvo opustiť.

 

     Ako ďalší  veľmi vážny dôsledok už  povedaného bolo le-

gislatívne nezvládnutie prechodu kompetencií v oblasti škol-

stva  na krajské  a okresné  úrady v  zákone číslo  222/1996

Z. z. o  organizácii  miestnej  štátnej  správy  a doplnenie

niektorých zákonov.

 

     V záujme rozvoja školstva a občanov Slovenskej republi-

ky bolo  nevyhnutné ešte pred týmto  zákonom prijať - Strana

demokratickej ľavice už niekoľkokrát  o to žiadala a upozor-

nila  aj ministerstvo  zaslaním  materiálu z celoslovenského

stretnutia  učiteľov Strany  demokratickej ľavice  z 21. 10.

1995 - tieto normy:

 

     1. zákon o  financovaní  školstva,  ktorý by garantoval

oprávnené požiadavky na financovanie škôl a školských zaria-

dení,

 

     2. zákon o postavení učiteľa, v ktorom by boli dorieše-

né nielen pracovnoprávne vzťahy, ale jeho ďalšie vzdelávanie

a zabezpečenie nevyhnutných ďalších servisných služieb v ob-

lasti metodiky a  prípravy základných pedagogických dokumen-

tov,

 

     3. zákon  o hospodárení so školským  majetkom, ktorý by

zabránil  jeho  predajom  a  prenájmom  na úkor zabezpečenia

výchovno-vzdelávacieho procesu či sociálnych služieb študen-

tom.

 

     Za  úplne  absurdné  považujem  to,  že pani ministerka

a jej pracovníci nevedeli, že  v oblasti učilíšť nestačí no-

velizovať zákon  o štátnej správe v  školstve a školskej sa-

mospráve,  ale treba  novelizovať aj  školský zákon,  kde sú

okrem  zriaďovateľských funkcií  stredných odborných učilíšť

zákonom stanovené aj toky financií a povinnosti zúčastnených

inštitúcií.  Všetci vieme,  že praktická  časť výučby žiakov

stredných  odborných  učilíšť  sa  uskutočňuje v strediskách

praktického vyučovania (SPV). Na ne sa v novele úplne zabud-

lo.

 

     Je  oprávnený predpoklad,  že mnoho  problémov so sebou

prinesie prechod na deväťročnú  školskú dochádzku a problémy

to spôsobí najmä pri prijímaní na stredné školy.

 

     Ako veľmi dôležitý fakt vidím aj neriešenie problemati-

ky škôl,  ktoré sa nachádzajú v  reštituovaných budovách. Je

  nepochopiteľné - čaká sa  pravdepodobne na  zázrak -, že

napriek upozorneniam z vlastného rezortu, z nášho garančného

výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport neprejavila pani

ministerka ani najmenšiu aktivitu.

 

     Za všetky  ohrozené školy len jeden  príklad. Za štátne

peniaze,  doslova z  hromady trosiek  znovupostavená  budova

Vysokej školy múzických umení  na Ventúrskej ulici. Kultúrna

pamiatka Academia Istropolitana pripadne približne o dva ro-

ky súkromnej  osobe. Keď už  odhliadneme od skutočnosti,  že

dve  fakulty Vysokej  školy múzických  umení nebudú  mať kde

učiť,  uvedomme si,  aký  je  vlastne vzťah  pani ministerky

k duchovným  i materiálnym  hodnotám vytvoreným  generáciami

obyvateľov Slovenska. Iróniou je,  že sú to mienkotvorné fa-

kulty,  v ktorých  väčšina študijných  zameraní sa  zaviedla

v súvislosti  so vznikom  samostatnej Slovenskej  republiky.

Inak by bolo potrebné doteraz študovať tieto odbory v zahra-

ničí.

 

     Nepochopiteľné  je  len  to,  prečo  sa vládna koalícia

vlastne čuduje, aké stanovisko donútila zaujať ich pracovní-

kov v rozhodujúcich situáciách pre Slovensko. My sa čudujeme

zas  tomu, ako  pri vytvorených  podmienkach dokázali  tieto

školy priniesť  toľko významných ocenení  z rôznych festiva-

lov, koncertov a iných podujatí doma alebo v zahraničí.

 

     Ako posledný z veľmi závažných dôvodov na odvolanie pa-

ni ministerky uvediem nezapojenie sa do prác na medzinárodne

uznávaných vzdelávacích štandardoch  a najmä štandardoch po-

volaní,  ktoré bude  bude mať  za následok  značný dosah  na

uplatnenie sa absolventov našich škôl na trhu práce.

 

 

     Uvedomme si,  že všetci končíme svoju  prípravu v škole

prípravou na výkon povolania, niekto na úrovni výučného lis-

tu, niekto maturitou  a niekto, ak sa mu  podarí, aj vysoko-

školským  diplomom. So  vstupom zahraničného  kapitálu sa už

teraz, a v budúcnosti to bude ešte viac, uplatňujú požiadav-

ky na doklad  o rovnakom vzdelaní, aké je  v krajine, odkiaľ

kapitál prichádza. Absolventi našich  škôl budú môcť vykoná-

vať len výkonné funkcie,  v rozhodujúcich funkciách sa pred-

nostne uplatnia len  absolventi zahraničných škôl. Dostaneme

sa  asi do  podobného  prípadu,  ako je  momentálne situácia

v Írsku, kde rozhodujúce funkcie zastávajú Angličania.

 

     Je  oprávnený predpoklad,  že na  rodiacom sa európskom

trhu práce sa ochranárske opatrenia ešte posilnia a ten, kto

nebude spĺňať  medzinárodné štandardy, nebude  mať prakticky

šancu. Za skutočnosť, že  pani ministerka takto zhoršuje so-

ciálnu situáciu na Slovensku a dáva základ budúcej nezamest-

nanosti, je osobne obzvlášť zodpovedná.

 

     Až do konca roku 1994 práce v tejto oblasti postupovali

úspešne a meškali len veľmi  málo napríklad za Rakúskom - to

mimochodom ponúklo aj významnú  pomoc pri spolupráci v tejto

oblasti, ktorú pani ministerka napríklad cez spoluprácu uni-

verzít v rámci programu CEPUS mohla využiť.

 

     Dalo by  sa hovoriť ešte o  mnohých a mnohých otázkach,

ako sú koncepčné predstavy  ministerstva, vzťah k Fondu detí

a mládeže, vyjasniť vzťah k právnej subjektivite škôl a mno-

hé iné.  O viacerých hovorili, alebo ešte budú  hovoriť moji

kolegovia poslanci. Niekedy  menej je viac.

 

     A už  aj z toho, čo  sa tu dnes povedalo,  je jasné, že

pani ministerka by mala okamžite  odstúpiť. Ak zostane aj po

dnešku vo funkcii, mali by sme byť ako opoziční poslanci ra-

di a tešiť sa, že v  kresle ministra je človek, ktorý syste-

maticky odoberá koalícii body. Ale  netešíme sa z toho, lebo

na prvé miesto kladieme  kvalitu vzdelávania, naše deti, ich

učiteľov a školských pracovníkov,  teda budúcnosť našej Slo-

venskej republiky.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je do rozpravy  prihlásený pán poslanec Mikloško.

Po ňom pán poslanec Paška.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     jedným z prvých zákonov,  ktoré prijalo Federálne zhro-

maždenie po novembri 1989, bol zákon, ktorý dal vysokým ško-

lám to, čo im v celom civilizovanom svete patrí a čo im vždy

patrilo - akademickú slobodu.  Akademická  sloboda bola vždy

tým, čo robilo z univerzít  zásobáreň a zároveň ochrancu no-

vých  myšlienok a  nových myšlienkových  smerov. Takže  dnes

historici - a vy, pani ministerka ako historička to viete -,

vďaka tejto  myšlienkovej  slobode v knihách o histórii  ne-

píšu len  o vojnách, o diktátoroch  a vzburách, ale tiež - a

to je vlastne tou najhlbšou a najkrajšou stránkou dejín - sa

píše o monumentoch slobodnej duchovnej tvorby.

 

     Disidenti, voči ktorým  mnohí často nenachádzajú jediné

dobré slovo, toto vedeli. Vedeli, samozrejme, i to, že vyso-

ké školy  sú v čase  novembra a tesne  po novembri mnohokrát

obsadené  pedagogickými kádrami  z komunistickej  éry, ktorí

svoje docentské  a profesorské tituly často  získali viac za

politickú angažovanosť ako za vedecké a pedagogické bádania.

Napriek tomu prvá vec, ktorá im  ležala na srdci, ak sa čes-

ko-slovenská spoločnosť mala  odraziť od  komunistickej tmy,

bola, aby vysoké školy mali znova svoju autonómiu.

 

     Od novembra 1989 uplynie  čochvíľu už sedem rokov. Vše-

ličo sme za tento čas  na vysokoškolskom poli videli. V lete

1992 hneď po voľbách minister kultúry a tiež školstva osobne

vŕtal zámku  na Trnavskej univerzite.  Na viac vtedy  nemal,

lebo zákon  dával tejto vysokej  škole dostatočnú autonómiu.

Celá vláda  Vladimíra Mečiara vtedy  tvrdila, že vymenovanie

rektora Trnavskej univerzity Antona Hajduka prezidentom Vác-

lavom Havlom je neplatné a rektor Hajduk musí odísť. V tejto

rétorike potom pokračoval aj  ďalší minister školstva, ktorý

sa dnes venuje pre istotu diplomacii.

 

     Práve v týchto dňoch  ste vy, pani ministerka školstva,

poslali oficiálny list  rektorovi Trnavskej univerzity Anto-

novi Hajdukovi, že jeho  vymenovanie prezidentom Havlom bolo

platné, a preto  rektor Hajduk je vo funkcii  už dve volebné

obdobia a nemôže už znovu  kandidovať za rektora. Vtedy pre-

to, že bol nepohodlný a bolo  ho treba odstaviť, to bolo po-

dľa Mečiarovej vlády neplatné  vymenovanie. Dnes, keď treba,

tak Mečiarova vláda pokojne povie, že to bolo platné vymeno-

vanie. A nikto sa pritom ani nezačervenia a ani sa pánu Haj-

dukovi a akademickej  obci Trnavskej univerzity neospravedl-

ní. Však, pán exminister kultúry a školstva, ktorý tu momen-

tálne nie je?

 

     Ale toto bol len malý exkurz do nedávnej minulosti, ako

hnutie,  ktoré je  podľa názvu  "za demokratické Slovensko",

rozumelo ešte  nedávno akademickej slobode, ako  si ju ctilo

a ako vlastne hneď po víťazných voľbách ju začínalo napĺňať.

Výsledkom vyvŕtanej zámky na  Trnavskej univerzite je dnešný

vysokoškolský zákon. Tí istí rektori  a tie isté vysoké ško-

ly,  ktoré bránili  vtedy nezávislosť  Trnavskej univerzity,

bránia aj dnes akademickú slobodu a takisto odvážne vystupu-

jú proti  tomuto komunistickému zákonu. A tí istí,  resp. to

isté hnutie, ktoré vtedy  fyzicky prejavilo svoju nedemokra-

tickosť, dnes ju prejavuje už  elegantnejšie, tým, že už ne-

bude potrebovať  na vstup do  akademických priestorov vrták,

ale jednoducho zákon.

 

     Som pyšný, že patrím do hnutia, ktoré vtedy aj dnes vie

presne, aký má mať postoj, ako sa má  zachovať. Možno sa ma,

pani  ministerka, opýtate, prečo toto  všetko hovorím  práve

vám. Veď  vy ste boli  vtedy radovou členkou  SNS, pracovali

ste v historickom ústave a  možno aj váš postoj voči vtedaj-

šiemu predsedovi vlády nebol až taký lojálny ako dnes. Hovo-

rím vám to jednak preto, aby som vám ukázal, ako rastie, aký

má vývoj každý nedemokratický krok. To preto, aby ste sa raz

nemohli vyhovárať,  že vy ste  to nemysleli s  týmto vysoko-

školským zákonom  tak zle, ako prípadne dopadne, a ktorá ste

teda inak boli predkladateľkou.

 

     Ale ešte viac. Za predloženie tohto vysokoškolského zá-

kona do  slovenského parlamentu nesiete  politickú i morálnu

zodpovednosť vy. Vy, pani ministerka, ste historička a viete

dobre, že  týmto zákonom už vstupujete  do ponovembrovej re-

trokomunistickej slovenskej histórie. Vy  dobre viete, že vo

vedomí slovenskej  akademickej obce s  týmto zákonom nie  je

spojené  ani meno  terajšieho ministra  životného prostredia

Zlochu, ani  meno terajšieho ministra  financií Kozlíka, ale

vaše osobné meno.  Ako sa chcete raz vrátiť  naspäť do tejto

akademickej obce, ako sa  chcete pohybovať na konferenciách?

Veď každý bude na vás,  hoci potichu, ukazovať prstom, že to

je tá  ministerka školstva, ktorá je  zodpovedná za zrušenie

akademických slobôd po novembri 1989 na Slovensku.

 

     Zákon, ktorý ste predložili  do parlamentu a ktorý títo

ctení  a  tzv.  demokratickí  poslanci  vládnej koalície bez

akýchkoľvek problémov odhlasovali - vrátane pána podpredsedu

Húsku, ktorý tu na mňa niečo pokrikuje -, je súčasťou teraj-

šieho úbohého frontálneho útoku vlády Vladimíra Mečiara voči

inteligencii a tiež voči katolíckej cirkvi.

 

     Vážení páni, udreli ste  do prešovského a košického di-

vadla. To vám ešte prešlo.  Nech znovu slúži na česť hnutia,

kam  patrím, že  sme sa  týchto ľudí  hneď zastali. Dnes ste

udreli  do Slovenského  národného divadla,  a to  vám už tak

ľahko neprechádza. Premiér Mečiar si v týchto týždňoch pomý-

lil katolícku Biskupskú konferenciu  s niektorou inou inšti-

túciou,  asi  s  nejakým  spolkom  záhradkárov  alebo  možno

s niektorým okresným centrom HZDS a odkazuje jej cez mítingy

a cez svoje  rozhlasové desaťminútovky, čo má  a čo nemá ro-

biť.  Aj minister  kultúry sa správa ako  za čias  komunizmu

a tiež odkazuje biskupom, čo majú robiť.

 

     A tretí útok, pani  ministerka, vediete vy proti akade-

mickej obci  Slovenska. Toto všetko  hovorím preto, aby  som

vám  ako ministerke  školstva a  zároveň historičke povedal,

aby ste  sa vzdali svojej funkcie  ministerky školstva. Toto

gesto vás vráti medzi slušných ľudí na Slovensku. Vzdajte sa

na protest proti politike tejto  vlády, na protest, že nesú-

hlasíte s týmto komunistickým vysokoškolským zákonom. Keď sa

nevzdáte, musíme  hlasovať o vyslovení  nedôvery vašej osobe

ako ministerke školstva. Ja sám v takom prípade budem hlaso-

vať a nebudem mať problém s týmto hlasovaním.

 

     Možno, že vás dnes vládna  koalície podrží a budete ďa-

lej na  ministerskom poste. Keď  sa však vzdáte, uchováte si

česť, česť  akademickej obce. Keď  sa nevzdáte, uchováte  si

v tejto vláde  niekoľko týždňov, možno  mesiacov politického

života.

 

     Návrh  na vyslovenie  nedôvery ministerke  školstva Eve

Slavkovskej  pre hnutie  KDH bol  absolútne jasný  a naplnil

rozhodnutie o tomto vyslovení nedôvery vo chvíli, keď retro-

komunistický zákon o vysokých  školách predložila do sloven-

ského parlamentu. Tým  som aj povedal, ako ja  i naše hnutie

budeme pri odvolávaní hlasovať. (Hlas v sále.)

 

     Ja si  na rozdiel od teba,  pán poslanec, píšem prejavy

sám. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Paška a potom pán poslanec Szigeti.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     milé kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

 

     proces  transformácie vzdelávacej  sústavy je  procesom

kontinuálnym,  dlhodobým, ktorý  prebieha už  od roku  1990.

Každá vláda  má právo, ba povinnosť  podľa svojich možností

ho posunúť  čo najviac dopredu. Musí  pritom vychádzať z po-

drobných analýz dôsledkov zmien vykonaných v predchádzajúcom

období  a  korigovať  tie  opatrenia  z  minulosti, ktoré sa

z rozličných príčin  minuli svojho cieľa a  pôsobia skôr re-

tardujúco ako stimulujúco.

 

     Ministerstvo školstva Slovenskej  republiky pod vedením

ministerky školstva pani Evy  Slavkovskej v plnej miere pre-

vzalo na seba zodpovednosť  za ďalšiu etapu realizácie tohto

procesu, a preto  by som vám chcel vo  svojom vystúpení pri-

blížiť činnosť  tohto rezortu na  poli transformácie štátnej

správy a zviditeľniť prácu  ministerstva, o ktorej možno pre

svoju veľkú pracovnú zaneprázdnenosť ani neviete.

 

     Mediálny šum sprostredkovaný verejnosti totiž prácu re-

zortu školstva predstavil  bez zohľadnenia širších aspektov.

Veď tento širokoplošný rezort  musel absolvovať najmä v čase

prázdnin s  minimálnym počtom ľudí,  keď väčšina pracovníkov

bývalých školských správ  zaslúžene dovolenkovala, rozsiahle

organizačné zmeny tak, aby školstvo bez väčších otrasov moh-

lo začať pracovať  2. septembra, keď sa  začínal školský rok

na základných a stredných školách,  a to bez náznaku problé-

mov pre žiakov a študentov, k ich plnej spokojnosti.

 

     Podľa  môjho názoru  sa to  napriek niektorým problémom

podarilo. Preto si myslím, že akékoľvek pripisovanie nezáuj-

mu o problémy s tým spojené rezortu či priamo pani minister-

ke Slavkovskej,  vedúce dokonca k  návrhu na vyslovenie  jej

nedôvery, je účelové. Je to jeden zo spôsobov zavádzania ve-

rejnosti, ktorá uverí všeličomu z toho, čo sa jej predkladá.

 

     Dovoľte mi teraz  v stručnosti predostrieť problematiku

reformy verejnej správy v oblasti školstva, tak ako ju vidím

ja,  z pohľadu môjho poslaneckého  kresla.  Pevne  verím, že

tieto poznatky  presvedčia aj tých poslancov,  ktorí v duchu

ešte nie  sú celkom presvedčení, že  pre Slovensko je jedine

prospešná pokojná a tvorivá atmosféra s možnosťou celého vy-

užitia volebného obdobia. V tomto kontexte a v týchto inten-

ciách ministerstvo školstva plnilo úlohy programového vyhlá-

senia vlády, ktoré vyplývali z príslušných uznesení vlády.

 

     Po  predchádzajúcich rozsiahlych analýzach personálnej,

priestorovej a finančnej náročnosti bývalých školských správ

a ich modelovania  ako orgánov nového  usporiadania miestnej

štátnej správy s požiadavkami na stanovený počet pracovníkov

a na štátny  rozpočet  sa ministerstvo  školstva orientovalo

na vykonanie pragmatických riešení.

 

     V apríli 1996 prehodnotilo pôsobnosť Ministerstva škol-

stva  Slovenskej republiky  a vypracovalo  návrhy na  prenos

vybraných pôsobností z ministerstva na nové krajské a okres-

  úrady s  predpokladanou integráciou  školských správ  do

týchto úradov. V nadväznosti na túto úlohu vypracovalo doku-

ment  "Projekty budovania  orgánov  miestnej  štátnej správy

v odvetvovej pôsobnosti odborov školstva, mládeže a telesnej

kultúry, zabezpečujúce vybavenosť  nových krajských a okres-

ných  úradov".  Projekty  definovali  vecné riešenie, časovú

postupnosť legislatívnych, organizačných, finančných, majet-

kových, priestorových, materiálnych a iných úloh.

 

     Osobitnou  súčasťou týchto  projektov bolo vypracovanie

alternatívnych  vzorových štruktúr  nových odborov školstva,

mládeže  a telesnej  kultúry, krajských  a okresných  úradov

v nových územnosprávnych  celkoch. V auguste  1996 minister-

stvo školstva vypracovalo návrh na vymedzenie rozsahu kompe-

tencií  vyšších územnosprávnych  celkov v  oblasti školstva,

ktorý ešte v priebehu  uvedeného mesiaca predložilo na roko-

vanie  Rady vlády  Slovenskej republiky  pre verejnú správu.

Výsledné projekty budovania samosprávy vyšších územných cel-

kov v oblasti školstva  dostalo k dispozícii aj Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky do 15. septembra tohto roku.

 

     Ministerstvo  školstva Slovenskej  republiky pripravuje

návrh na vymedzenie rozsahu  kompetencií, ktoré sa majú pre-

niesť z orgánov miestnej štátnej správy na obce, vrátane ur-

čenia podmienok  a časovej postupnosti.  V nastávajúcom čase

sa Ministerstvo školstva  Slovenskej republiky bude oriento-

vať aj na prípravu návrhu projektov samotného prenosu kompe-

tencií z  orgánov miestnej štátnej správy  na obce s predpo-

kladaným dokončením materiálu v marci 1997.

 

     K otázkam odovzdávania kompetencií samosprávnym orgánom

sa ministerstvo školstva neraz  vyjadrilo, osobitne v infor-

matívnom dokumente "Možné presuny kompetencií na samosprávne

orgány pri základných a  stredných školách a koncepcia škol-

skej inšpekcie". Na základe posúdenia všetkých aspektov pro-

blémov, ktoré signifikantne určujú presun kompetencií na sa-

mosprávne  orgány, vedenie  Ministerstva školstva Slovenskej

republiky  prijalo  záverečný  názor,  že  až po zabezpečení

potrebných podmienok, to znamená finančných, legislatívnych,

organizačných, ale v rovnakej miere dôležitosti aj personál-

nych, informačných a  majetkovoprávnych, bude možné striktne

definovať a  zreálniť rozhodnutia o  odovzdávaní kompetencií

na samosprávne orgány v  oblasti hospodárskeho riadenia škôl

a školských  zariadení  tak,  aby  sa navrhované kompetencie

mohli kvalifikovane vykonávať.

 

     V  pôsobnosti samosprávnych  orgánov vyššieho  územného

celku  sa  tak  vytvoria   podmienky  na  výkon  kompetencií

v oblasti  hospodárskeho riadenia  zameraného na  regionálny

rozvoj štátnych stredných škôl,  špeciálnych škôl a špeciál-

nych výchovných zariadení, ako aj  škôl v prírode. Som pres-

vedčený, že  podobné adekvátne podmienky by  sa vytvorili aj

v pôsobnosti  samosprávnych  obcí, a to  v oblasti hospodár-

skeho riadenia štátnych  základných škôl, základných umelec-

kých škôl a predškolských zariadení, teda materských škôl.

 

     Z hľadiska  celkovej komplexnosti pohľadu  na spomínanú

tematiku  považujem za  dôležité upozorniť,  že Ministerstvo

školstva Slovenskej republiky bude  mať i naďalej ingerenciu

v obsahu výchovy a vzdelávania.

 

     Milé dámy, vážení páni,  sme v polovici volebného obdo-

bia a avizované zmeny v  organizácii školstva sa iba rozbeh-

li. Meniť  ministra, ktorý tieto  zmeny pripravil, považujem

v tejto etape  za nevhodné, ba priam  za nezodpovedné. Preto

návrh na odvolanie pani ministerky nemôžem podporiť.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej je  prihlásený pán poslanec  Szigeti, po ňom  pán

poslanec Baránik.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

 

     stáva sa  už pomaly tradíciou,  že sa v  poslednom čase

plenárne zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky neza-

obíde bez toho, aby sme  nemali na programe vyslovenie nedô-

very  ministrovi vlády  Slovenskej republiky.  Po ministroch

Hudekovi, Hudecovi a Bacovi  ich osud zastihol aj ministerku

školstva Slovenskej republiky pani Evu Slavkovskú.

 

     Možno  mnohí koaliční  poslanci si  myslia, že opozícia

siaha po  poslednej zbrani svojho arzenálu  a týmto spôsobom

chce diskreditovať vládu, prípadne prácu niektorých jej čle-

nov. Ide však  o oveľa viac, o oveľa  závažnejšie veci - ide

predovšetkým  o  osud  ľudu  tejto  krajiny. Kritický pohľad

a pocit vysokej miery zodpovednosti voči občanom tohto štátu

nás vedie k tomu, aby v odôvodnených a pre spoločnosť nebez-

pečných chvíľach použili aj  tento prostriedok opozičnej po-

litiky.

 

     Približne pred rokom sa  už hovorilo v kuloároch parla-

mentu o  možnosti podania návrhu na  vyslovenie nedôvery mi-

nisterke školstva Slovenskej republiky. Vtedy sme však mnohí

z opozície predpokladali, že k  činnosti rezortu pod vedením

pani ministerky  Slavkovskej sa bude  kriticky vyjadrovať aj

vláda, samotný pán  premiér, a  k odvolaniu  z funkcie dôjde

z ich iniciatívy. Žiaľ, nestalo sa tak  napriek tomu, že pri

septembrovej kozmetickej úprave vlády často bolo možné počuť

a čítať meno pani ministerky Slavkovskej. Domnievam sa však,

že v tom,  na čo sa neodhodlala vláda  a pán premiér, musíme

uplatniť svoju právomoc my  a vysloviť pani ministerke nedô-

veru.

 

     S ľútosťou  musím  konštatovať, že  pani ministerka ne-

zvládla jej zverenú funkciu na čele takého dôležitého rezor-

tu, akým je ministerstvo školstva. Žiaľ, nevedela sa odosob-

niť od  svojej politickej príslušnosti a  táto skutočnosť sa

odrazila v jej vlastnej práci,  ako aj v práci celého rezor-

tu. Neuvedomila si, že vo funkcii ministerky školstva nemôže

stáť len v službách jednej politickej štruktúry.

 

     Plnenie  politického programu  strany, ktorá  nezískala

ani 6-percentnú priazeň občanov  Slovenskej republiky v par-

lamentných voľbách, je priam samovražedným pokusom. Pani mi-

nisterka by  si mala uvedomiť,  že nie je  ministerkou úzkej

skupiny  občanov, ale  aspoň momentálne  je ešte ministerkou

školstva všetkých  občanov Slovenskej republiky,  bez ohľadu

na farbu pleti, národnostnú a politickú príslušnosť.

 

     Ale nielen  z politického aspektu  nezvládla pani mini-

sterka svoju funkciu. Nezvládla ju ani odborne. Každý minis-

ter nesie plnú  zodpovednosť za činnosť svojho rezortu. Zod-

povedá za činnosť svojich podriadených, sleduje a kontroluje

prácu na nižších úrovniach  štátnej správy. Previazanosť me-

dzi ministerstvom školstva a bývalými školskými správami bo-

la  veľmi zlá,  kontrolná činnosť  takmer úplne absentovala,

vládlo  autoritatívne riadenie  školských správ  a v mnohých

prípadoch svojvoľné vysvetľovanie a chápanie zákonov, vyhlá-

šok,  nariadení a  pokynov. Často  dochádzalo k  prekročeniu

právomoci štátnych úradníkov. Bohužiaľ,  trvá to dodnes. Sa-

mozrejme, nie  na  školských  správach, ale  na  krajských a

okresných odboroch školstva.

 

 

     Dlho by  sa dalo rozprávať o  nedostatkoch činnosti mi-

nisterstva  školstva,  ale  za  najzávažnejšiu  problematiku

môžeme  označiť nekoncepčnosť  riadenia a  práce rezortu. Do

dnešného dňa  nepoznáme dlhodobú koncepciu  vzdelávania typu

napríklad  Konštantín, nie  sú známe  východiská a  priority

činnosti a  riadenia ministerstva školstva.  Namiesto decen-

tralizácie v oblasti školstva  sme svedkami silnej centrali-

zácie a koncentrácie moci  a transformačné procesy sa nedajú

nazvať ani dekoncentráciou riadenia. Dávno očakávaný princíp

samosprávnosti v oblasti školstva  ostáva naďalej hudbou bu-

dúcnosti.  Komunikácia  medzi  participujúcimi  je na nízkej

úrovni, takmer nulová. Názory  a požiadavky odborov sú neak-

ceptované. Nerešpektované sú ani stanoviská pedagógov, rodi-

čov, študentov, odborných  zoskupení. Teda pluralita názorov

jednoducho  nemá šancu odzrkadliť sa  na práci  ministerstva

školstva.  O  to  viac  sa  odzrkadľujú  napríklad  programy

a predstavy extrémnych národniarov na čele s Maticou sloven-

skou a Slovenskou národnou stranou.

 

     Do dnešného  dňa nie je vyriešená  jedna z kardinálnych

otázok  v oblasti  rezortu, a  to je  financovanie školstva,

napriek tomu, že predchádzajúci  minister vám zanechal v zá-

suvke zásady tohto zákona.  Bez transparentnosti a bez zave-

denia normatívneho  systému v oblasti  financovania školstva

sa  nedostaneme ani  o krok  ďalej. V  oblasti transformácie

a racionalizácie  riadenia školstva  neverím, že  prechod zo

43 školských správ na osem  krajských a 79 okresných odborov

školstva by bol krokom vpred.

 

     Situácia v oblasti učňovského  školstva, ktorá si vyža-

duje systémové zmeny, sa  zatiaľ neriešila. Naďalej vychová-

vame nezamestnaných za ťažké peniaze  štátu. Naopak, riešili

ste otázku postavenia a právomoci školských rád v zmysle va-

mi  a vládou  tak často  deklarovaných princípov demokracie,

humanizmu  a  tolerancie  novelizáciou  zákona  542/1990 Zb.

o štátnej správe v školstve a o školských samosprávach, kto-

rou ste  ich postavenie a  zásadné právomoci degradovali  na

nulu.

 

     V podobnom duchu ste vydali vyhlášku o odbornej a peda-

gogickej  spôsobilosti pedagogických  pracovníkov a vyhlášku

o ďalšom  vzdelávaní pedagogických  pracovníkov. Podľa prvej

z týchto dvoch vyhlášok  učiteľ neovládajúci vyučovací jazyk

národnostnej školy  na nej pokojne môže  pôsobiť, ba dokonca

môže byť  aj jej riaditeľom. Podľa  druhej vyhlášky inžinier

s krátkou pedagogickou praxou môže  byť zaradený do 10. pla-

tového stupňa,  kým jeho kolega s  niekoľko desaťročnou pra-

xou,  s desiatkami  víťazstiev predmetových  olympiád, autor

známych publikácii, bez absolvovania kvalifikačnej skúšky do

dôchodku  ostáva v  deviatom stupni.  To je  teda demokracia

a humanizmus na ministerstve školstva.

 

     Samozrejme, vyvrcholením  vašej činnosti, t. j. špičkou

ľadovca, je parlamentom prijatá, vami predložená novelizácia

vysokoškolského  zákona. Ešteže  to pán  prezident republiky

vrátil.

 

     Vážená Národná rada,

 

     myslím si,  že uvedené všeobecné  dôvody by jednoznačne

stačili na vyslovenie nedôvery pani ministerke školstva Slo-

venskej republiky. Ale okrem  všeobecných dôvodov dovoľte mi

zmieniť sa aj o špecifických, a tým je vzťah pani ministerky

k národnostnému školstvu, predovšetkým  ku školám s vyučova-

cím jazykom maďarským. Taký  macošský prístup, takú nenávisť

voči školám  s vyučovacím jazykom maďarským  nemal ani jeden

ponovembrový minister, ako máte vy, pani ministerka Slavkov-

ská. Za  dva roky sa vám  podarilo zlikvidovať temer všetko,

čo  robí školy  s vyučovacím  jazykom maďarským  maďarskými.

Som presvedčený,  že rožňavská aféra  riaditeľky odboru pani

Benčovej  v marci  1995 nebola  náhodná. Následné  odvolanie

riaditeľa školy s vyučovacím jazykom maďarským v Rožňave pá-

na Tótha - však vy to sama dobre viete - bolo protizákonné a

protiprávne.

 

     So zaradením a presadzovaním tzv. koncepcie alternatív-

neho vyučovania ste mali veľké problémy. Aby sa uľahčila si-

tuácia,  rýchlo  ste  novelizovali  zákon  o  štátnej správe

v školstve a o školských samosprávach a vzápätí ste odvolali

jedinú  riaditeľku školskej  správy s  maďarskou národnosťou

v okrese Dunajská Streda  a riaditeľov príslušných školských

správ, 4 riaditeľov gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským,

signatárov  petície proti  zavedeniu alternatívneho vyučova-

nia. Masové demonštrácie a napätá  situácia na školách s vy-

učovacím jazykom  maďarským vlani v  júni a problémy  so za-

čiatkom školského roka sa dajú pripísať tiež na vaše konto.

 

     Postupne ste odbúrali rad  takých práv v oblasti národ-

nostného školstva, ktoré tu žijúce národnosti dlhé roky mali

zabezpečené. Sú to predovšetkým opatrenia v oblasti prijíma-

cích skúšok, vo vedení pedagogickej dokumentácie, vo vydáva-

  vysvedčení, v  používaní  učebníc  a v  neposlednom rade

v riadení  národnostného  školstva,  keď  v  dôsledku zániku

školských  správ väčšina  odborníkov pre  školy s vyučovacím

jazykom maďarským sa ocitla v radoch nezamestnaných.

 

     V  dôsledku  neodborného  prístupu  k  vyhláške 41/1996

o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracov-

níkov  niektoré okresné  odbory  školstva  neoprávnene nútia

učiteľky  materských škôl  s výchovným  jazykom maďarským na

vykonanie štátnej skúšky z jazyka slovenského.

 

     Váš celkový negatívny vzťah k školám s vyučovacím jazy-

kom  maďarským sa  dá jednoznačne  charakterizovať na  kauze

súkromnej  obchodnej akadémie  v Dolných  Obdokovciach. Vaša

nevôľa, vaša neochota zabránila zaradeniu tejto školy s vyu-

čovacím jazykom maďarským do siete stredných škôl.

 

 

     Popri nedemokratickom charaktere vysokoškolského zákona

niektoré  jeho paragrafy  vedú k  úplnému zničeniu pôsobenia

mestských univerzít  s vyučovacím jazykom  maďarským na Slo-

vensku.

 

     Zastavme a napravme tento ničivý proces v oblasti škol-

stva, v oblasti národnostného  školstva, ak nechceme, aby sa

tým  deň čo  deň argumentovalo  na rokovaniach  o vstupe  do

európskych štruktúr. Predpokladám, že všetci viete, ako.

 

     Na záver mi dovoľte  zhrnúť svoje argumenty na vyslove-

nie  nedôvery ministerke  školstva Slovenskej  republiky Eve

Slavkovskej.

 

     V časoch, keď sa vzdelávanie a veda stávajú strategicky

dôležitou oblasťou rozvoja  spoločnosti, pre prácu minister-

stva  školstva pod  vedením pani  ministerky Slavkovskej  je

charakteristická  neodbornosť, nekoncepčnosť  a časté  hrubé

porušenie demokratických zásad  fungovania takého dôležitého

rezortu, nekompetentné a  neadekvátne zásahy pani ministerky

do oblasti procesov vzdelávania, ako  napríklad  odďaľovanie

vymenovania univerzitných profesorov,  neoprávnené odvolanie

členov  Akreditačnej komisie,  zastavenie vydávania  učebníc

dejepisu a preferovanie  jednostranných názorov v opravených

verziách  týchto učebníc,  účasť pani  ministerky na výstave

Altötting,  glorifikácia vodcu  slovenského štátu  z obdobia

rokov 1939-1945, svojvoľné  a neodôvodnené odvolanie niekto-

rých riaditeľov školských správ  a riaditeľov škôl, používa-

nie nátlakových akcií pri  zavedení tzv. alternatívneho vyu-

čovania v školách s vyučovacím jazykom maďarským, nekoncepč-

nosť  prístupu ministerstva  školstva k  problémom v oblasti

učňovského školstva, naďalej pretrvávajúci a dodnes nerieše-

ný kritický  stav v oblasti  financovania pedagogických pra-

covníkov, deštrukčné pôsobenie v oblasti národnostného škol-

stva, degradácia právomocí školských rád, diskriminujúci do-

sah vyhlášok 41 a 42 z  roku 1996 pre väčšinu pedagógov, an-

tidemokratická novelizácia vysokoškolského zákona.

 

     Na základe uvedených argumentov poslanci Maďarskej koa-

lície budú hlasovať za  vyslovenie nedôvery ministerke škol-

stva Slovenskej republiky Eve  Slavkovskej a vyzývam každého

demokraticky zmýšľajúceho poslanca Národnej rady, aby učinil

podobne.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Baránik. Pripraví  sa pani poslankyňa Edit

Bauerová. S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

 

     Chcel by  som povedať pánu  kolegovi, ktorý predo  mnou

teraz vystúpil, že to, čo povedal, považujem za vyložené ta-

ľafatky a  cigánstva. Naopak, ja  by som chcel  obviniť pani

ministerku z toho, že priveľmi umožnila rozrásť sa maďarské-

mu  školstvu, úplne neadekvátne, z daní všetkých  obyvateľov

tohto štátu. A naopak, treba aspoň polovicu škôl s maďarským

vyučovacím jazykom  na Slovensku zrušiť.  Napriek tomu budem

hlasovať proti jej odvolaniu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Szigeti.

 

 

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Ľutujem, že taký človek sedí v Národnej rade Slovenskej

republiky. Človek, ktorý reprezentuje  istú časť tohto náro-

da, má taký názor a  dokáže prezentovať svoj názor na verej-

nosti, na  pôde parlamentu s tým,  že treba likvidovať školy

s vyučovacím jazykom maďarským. Myslím si, že občania maďar-

skej  národnosti sú  takými istými  občanmi, ako sú ostatní,

takisto platia dane, takisto plnia a dodržiavajú zákony.

 

     Čo ste spomínali na úvod,  že je cigánstvo to, čo hovo-

rím,  neviem, aký  ste vy,  pán kolega,  odborník v  oblasti

školstva, ale domnievam sa, že  ste technik, a v tom prípade

si myslím,  že vôbec nemáte  prehľad o situácii  v postavení

národnostného školstva na Slovensku.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcel  by som  povedať, že  som nehovoril  o likvidácii

školstva. Hovoril  som o zrušení  škôl s vyučovacím  jazykom

maďarským,  pretože sa  domnievam,  že  ich je  veľa. (Hlasy

v sále.) Tak je to. Nehovoril som o likvidácii.

 

     A dovoľte mi,  aby som aj ja mohol  takto prejaviť svoj

názor, keď ho prejavujete vy. To je len názor proti názoru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pani Bauerová, nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Pán predseda,  prosím vás, aby ste  sa spýtali pána po-

slanca Morica,  či zložil poslanecký sľub  na dodržanie slo-

venskej ústavy s výnimkou článkov 33 a 34.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Baránik. Nech sa

páči.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som sa vyjadril k zdôvodneniu návrhu na

vyslovenie  nedôvery pani  ministerke Slavkovskej  poslancom

kolegom Harachom.  Pán poslanec uviedol 9  alebo 10 dôvodov,

pre ktoré  zdôvodňuje a podáva návrh  na vyslovenie nedôvery

pani  ministerke. Pozorne  som sledoval  jeho argumenty, ale

musím, chvalabohu  pre mňa, konštatovať, že  som nepočul ani

jeden vecne  zdôvodnený argument, ktorým by  sa dalo vysvet-

liť, že má oprávnenie podať  návrh na odvolanie alebo vyslo-

venie  nedôvery. Problémy,  ktoré tu  uvádzal -  áno, sú  to

problémy, ja s nimi absolútne súhlasím, ale nie sú to dnešné

ani  včerajšie problémy,  pretrvávajú celý  čas a  treba ich

riešiť. Som za to, aby sa tieto problémy riešili. Ale nemož-

no hovoriť, že je za to vinná pani ministerka Slavkovská. To

v žiadnom prípade nie. Ani jeden  takýto argument z jeho úst

som nepočul.

 

     Môžem  sa aspoň  k niektorým  vyjadriť. Koncepčná práca

vysokých  škôl alebo  koncepčná práca  školstva. Domáhame sa

toho, poznám to x rokov,  ale zatiaľ sa skutočne ani jednému

ministrovi  školstva takýto  materiál nepodarilo  pripraviť.

Nedivím sa, že v tejto  hektickej dobe sa to nepodarilo pri-

praviť ani  pani ministerke. Ale to  neznamená, že minister-

stvo by na tomto probléme  nemalo ďalej pracovať a pripraviť

na  najbližšie  obdobie,  aby  skutočne existovala koncepcia

školskej  politiky a  predovšetkým koncepcia  vysokoškolskej

politiky alebo  koncepcia fungovania vysokých  škôl, aby sme

pripravili mladú generáciu na nasledujúce tisícročie.

 

     Existuje program výchovno-vzdelávacej práce? Ten zatiaľ

taktiež neexistuje. Domnievam sa,  že tento problém je mimo-

riadne  aktuálny, a skutočne by  sa mal  spolu s  koncepciou

školskej politiky dopracovať, aby sa dal funkčne uplatniť.

 

     Ďalšie  pripomienky, ktoré  mal pán  kolega Harach, na-

príklad odporúčal vytvoriť normatívy atď. Chcem povedať jed-

no, že poznám tento problém dôverne a viem, že sa uplatňoval

v minulosti, uplatňuje sa niekde  aj v súčasnosti, ale nikde

sa  dôsledne nijaké  normatívy nedali  uplatniť, pretože  je

toľko špeciálnych problémov, že normatív musí vyjadrovať ne-

jaké  všeobecné podmienky,  vyjadriť čosi  všeobecné, aby sa

mohol uplatniť. A skutočne  môžem zodpovedne vyhlásiť, že sa

veľmi ťažko dajú normatívy všeobecne uplatniť, ak by aj boli

akokoľvek vedecky zdôvodnené, pretože na každej škole by ma-

li voči tomu námietky alebo na každom inom type škôl by mali

voči normatívom výhrady.

 

     Reálne mzdy nemožno posudzovať len pre školskú sústavu.

Reálne  mzdy    všeobecnou  kategóriou  v  celej ekonomike

a podľa štatistiky, ktorá vykázala  výsledky za posledné dva

roky, všade reálne mzdy  vzrástli. Predpokladám, že vzrástli

aj na školách, pretože nominálne mzdy rástli rýchlejšie, ako

rástla inflácia,  takže sa dá  predpokladať, že vzrástli  aj

reálne mzdy. Presnú informáciu  o tom nemám, lebo štatistika

osobitne údaj o reálnych  mzdách v školstve neuvádza. Vyjad-

ruje ho vo všeobecnej podobe za celé národné hospodárstvo.

 

     Mravná bezúhonnosť vymenovaných  profesorov je osobitný

problém. Vážený pán kolega poslanec Harach, máte v tom prav-

du. Mravná bezúhonnosť mnohých vysokoškolských profesorov je

na  relatívne nízkej  úrovni. To  môžem povedať,  pretože si

pamätám, že tí, ktorí sa ohromne angažovali v sedemdesiatych

rokoch, sa v deväťdesiatych  rokoch stali, hanba tomu, vyso-

koškolskými profesormi, a tu môžem potvrdiť, že mravná bezú-

honnosť pri menovaní nebola braná do úvahy. V tom s vami ab-

solútne súhlasím.  Nie je to masový  jav, ale takéto prípady

sa vyskytli.

 

     Školstvo  nepotrebuje politika,  ale odborníka.  Vážené

dámy a páni, od roku 1989 tu pôsobil pán profesor Kováč, pán

profesor  Pišút, Dušan  Slobodník, pán  profesor Kučera, pán

docent Paška,  pán docent Harach,  pani Slavkovská. To  boli

všetci. Pán poslanec Harach, jedine  vás z tejto kaskády mi-

nistrov považujem  za pragmatika a  očakával som, že  vy ako

minister  prijmete  nejaké  racionálnejšie  opatrenia.  Ale,

žiaľ, nezrealizovalo sa nič. A  vytýkate to teraz pani mini-

sterke. Viem, že to nebolo  plné funkčné obdobie, že to bolo

len osem mesiacov, ale napriek tomu neboli prijaté prakticky

žiadne koncepčné opatrenia.

 

     To, že  sa likvidujú stredné odborné  učilištia, nie je

pravda. Len  niektoré zo stredných  odborných učilíšť, ktoré

spadali pod ministerstvo školstva, došlo k zmene  a sú teraz

v kompetencii krajských úradov, pri ostatných zostali zakla-

dateľmi pôvodné zakladateľské ministerstvá alebo iní pôvodní

zakladatelia. Čiže  tam nedošlo k  nijakej výraznejšej zmene

a myslím si, že ani nedôjde.

 

     Problémy, ktoré jestvujú, sú vždy, keď dochádza k reor-

ganizácii, hlavne keď dochádza k presunu kompetencií a hlav-

ne pri prideľovaní peňazí. To sú problémy zrodu alebo prero-

du.

 

     K ostatným poznámkam by  som sa nechcel vyjadrovať, ale

skutočne som nepočul od vás,  pán kolega, nijaký vecný vyar-

gumentovaný dôvod, kvôli ktorému  by sme mali vyjadriť nedô-

veru pani ministerke.

 

     K tomu, čo hovoril pán  kolega Langoš, škoda, že tu nie

je. Vláda vraj podľa  neho likviduje samosprávne inštitúcie.

Mohol  by ich  menovať? Aspoň  jednu samosprávnu inštitúciu,

ktorú táto vláda zlikvidovala. O  tom neviem. K tomu, že ne-

vytvára  rovnoprávne postavenie  štátnych, cirkevných  a sú-

kromných škôl,  vážené dámy a  páni, to tiež  nie je pravda.

Pravdou  je,  že    tam  problémy,  pretože cirkevné školy

a súkromné školy  vznikajú ako nové systémy  a nie je jedno-

duché,  aby sa  zabehli. Ale  podarilo  sa to tam,  kde mali

schopný  manažment, tam  cirkevné, štátne  aj súkromné školy

fungujú perfektne. Nie je medzi nimi nijaký rozdiel. Rozdiel

je len v úrovni kvality. Vy  máte skúsenosti, aj ja mám skú-

senosti.  Nehovorte, že  nemám pravdu.  Mám pravdu,  pretože

poznám celý  rad cirkevných a štátnych  škôl, ktoré dokonale

fungujú.

 

     K tomu, že sa  nevytvorili podmienky na rovnaké ohodno-

tenie učiteľov škôl a  ostatných pracovníkov v národnom hos-

podárstve. Vážené  dámy a páni,  s týmto problémom  sa veľmi

často operuje.  Trhová ekonomika nevytvára  absolútne nijaké

predpoklady na  to, aby sme mali  rovnaké ohodnotenie práce,

s tým sa  musíme rozlúčiť, pretože  na každom pracovisku 

práca iný  charakter, myslím podľa odvetví  atď. To znamená,

že v budúcnosti bude vylúčené, aby sme porovnávali ohodnote-

nie na školách, v bankovníctve,  v priemysle alebo v niekto-

rých iných odvetviach. Vždy budú rozdiely. A vzhľadom na to,

že sme prešli  na systém, keď štát zodpovedá  síce za mzdovú

politiku, ale ju priamo neurčuje, závisí od toho, ako si or-

ganizácie vytvoria  zdroje na odmeňovanie,  ingerencia vlády

je  tu minimálna.  Platí  to  jedine pre  štátne organizácie

a verejnoprospešné  organizácie,  ktoré    financované  zo

štátneho rozpočtu alebo dostávajú príspevky zo štátneho roz-

počtu. Ináč tento problém nie je možné riešiť.

 

     K tomu, že vláda nemá  mandát od voličov, aby nakladala

s prostriedkami tak,  ako nakladá. Vážený  pán poslanec Lan-

goš, vláda dostala mandát, voliči  jej dali mandát a nakladá

legálne s peniazmi, ktoré sú  od daňových poplatníkov, v sú-

lade s našou demokratickou ústavou a s našimi demokratickými

zákonmi. To, čo hovoríte, je vyložená lož a osočovanie vlády

a nezodpovednosť vás ako poslanca.

 

     Za to, že sa urobili  čistky na ekonomickom úseku mini-

sterstva školstva, ďakujem pani  ministerke školstva, ak ich

urobila, lebo je faktom,  že ekonomický úsek na ministerstve

školstva fungoval na veľmi mizernej úrovni.

 

     Podľa poslanca Langoša sa vraj porušujú akademické slo-

body. Nepovedal  však ani jeden  prípad, v čom  sa porušujú.

Ja ako  vysokoškolský  pedagóg viem, že sa v  ničom v súčas-

nosti neporušujú akademické slobody,  alebo aspoň nie sú ni-

jaké  rozdiely, ktoré  platili  v  rokoch 1990,  1991, 1992,

1993, 1994, 1995 aj v  tomto roku. Stále sú rovnaké podmien-

ky, v ničom sa akademické slobody neporušujú.

 

     Chcel by som ešte pánu poslancovi Langošovi povedať, že

jeho vláda, v ktorej bol, prijala toľko neracionálnych opat-

rení, že možno  bude trvať 10 rokov, pokiaľ  sa nám dôsledky

negatívneho pôsobenia týchto opatrení podarí odstrániť.

 

     Pánu Szigetimu by som  chcel povedať: Pán poslanec Szi-

geti, na Slovensku neexistujú nijaké maďarské školy. Existu-

jú len školy s  maďarským vyučovacím jazykom. Spomínali ste,

pán  poslanec  Szigeti,  masovú  demonštráciu, ale neuviedli

ste, kde boli masové demonštrácie.  Ja o tom nič neviem. Po-

znám situáciu v našej republike, ale žeby niekde boli masové

demonštrácie, o tom som sa nikdy nedozvedel.

 

     Ďalej by som vám  chcel pripomenúť, pán poslanec Szige-

ti, zrejme  ste odsudzovali to, že  pani ministerka odvolala

Akreditačnú  komisiu. Zrejme  neviete, nepoznáte  fungovanie

Akreditačnej komisie.  Ja s tým súhlasím  a bolo správne, že

pani ministerka odvolala predchádzajúcu Akreditačnú komisiu,

ktorá pracovala  nefunkčne a v  tom zmysle aj  nezodpovedne,

stanovila  nezodpovedné kritériá  na vymenovanie  profesorov

a docentov atď., ktoré dodnes sťažujú vymenovanie profesorov

a docentov. Som  veľmi rád a ďakujem  pani ministerke, že to

urobila.

 

     Vážené dámy  a páni, keďže som  nenašiel ani jeden váž-

nejší argument,  ktorým by sa  zdôvodňovalo vyslovenie nesú-

hlasu alebo  nedôvery pani ministerke,  budem hlasovať proti

tomuto návrhu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani  poslankyňa Bauerová, ale  najskôr s fak-

tickou poznámkou sa hlási pán poslanec Harach.

 

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem, pán  predseda. Dovolil by  som si reagovať  na

niektoré poznámky, ktoré predložil kolega poslanec Baránik.

 

     Reálne  mzdy: Pán  poslanec, ak  sa nenahneváte, ukážem

vám  tzv.  prílohu  číslo  2 dokumentu "Harmonogram riešenia

mzdových otázok v školstve,  vývoj reálnej mzdy v Slovenskej

republike", kde uvidíte jasne čierne na bielom v trojrozmer-

nom  grafe  podnikateľskú,  nepodnikateľskú  sféru  a z toho

školstvo.  Materiál pripravený  ministerstvom  školstva jed-

noznačne svedčí  o poklese reálnej  mzdy. Tak potom  neviem,

odkiaľ pani ministerka alebo jej  pracovníci,  tá tzv. dobrá

ekonomická sekcia,  podľa vás, prišla  na tieto dáta.  Vôbec

som nehovoril  o rovnakom mzdovom ohodnotení.  Odkiaľ ste to

zobrali, prosím vás pekne?

 

     Ale  vy by  ste mohli  vedieť, pán  poslanec, že keď si

urobíte rebríček zhruba 13 rezortov, napríklad podľa vnútor-

nej vzdelanosti, kvalifikovanosti a podľa mzdového ohodnote-

nia, ak sa budeme aspoň trošku blížiť k rovnakým údajom, tak

vám vyjde, že školstvo je na druhom mieste z hľadiska kvali-

fikovanosti a na predposlednom mieste z trinástich z hľadis-

ka mzdového ohodnotenia, dnes možno na poslednom. Toto pova-

žujete za normálne?

 

     Vôbec som, pán kolega, nehovoril o mravnej bezúhonnosti

profesorov. Vymenovanie  profesorov som s  touto otázkou ne-

spájal. Je to obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády v sú-

vislosti s personálnou politikou napríklad na bývalých škol-

ských správach, dúfam, že teraz na školských úradoch.

 

     Už nebudem hovoriť, za čo môže pani Slavkovská. Vymeno-

val som to,  ak ste počúvali, tak by ste  si to mohli z toho

odvodiť.

 

     Odvolanie Akreditačnej  komisie - nedá  mi, aby som  sa

k tomu nevyjadril. Ak si gratulujete, že bola odvolaná býva-

lá Akreditačná komisia, pán kolega,  ona mala možno 6, možno

7 mesiacov do skončenia svojej  činnosti a skončenia jedného

cyklu akreditácie. Toto v každej slušnej krajine Akreditačná

komisia ako  poradný orgán vlády  zrejme urobí. Ale  prosím.

Pán kolega, nepamätám sa, že by Akreditačná komisia stanovo-

vala kritériá  na vymenovanie profesorov  a docentov. Robila

napríklad to, že raz ročne alebo raz trojročne, alebo na po-

žiadanie  ministerstva vyhodnotila  niektorú fakultu  a dala

odporúčanie ministerstvu, dala poznatky, či vymenovania pro-

fesorov  zodpovedali, alebo  nezodpovedali istým štandardom.

To je všetko.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán profesor Baránik, pani  ministerka, ako možno otvá-

rať 4 nové vysoké školy  v Slovenskej republike, keď nejest-

vuje vôbec  žiadna koncepcia rozvoja  vysokých škôl, ako  to

pán  profesor tvrdíš  ty?  Ďalej  si povedal,  že neexistuje

žiadny  rozvojový program  pre základné  a stredné školstvo.

Bol tu  program Konštantín, na ktorom sa pracovalo - nechcem

to odhadnúť  nesprávne - najmenej  tri roky. Nemáme  potuchy

o tom, čo sa s týmto  programom stalo a prečo sa nepokračuje

v jeho náplni. Ja to osobne neviem.

 

     A Akreditačná komisia, na to  už vari odpovedal pán do-

cent Harach, ale ja by som ešte chcel podotknúť, že pani mi-

nisterka  spravila tento  krok v  snahe upraviť  príslušnosť

niektorých členov Akreditačnej komisie k tomuto orgánu, kto-

rí boli  vtedy rektormi vysokých  škôl. Mohlo sa  to spraviť

úplne  inak, nebolo  potrebné rušiť  vládnym nariadením túto

komisiu 7 mesiacov pred skončením jej funkcie, keď boli sku-

točne rozbehnuté základné akreditácie a  keď to bolo pre vy-

soké školy nesmierne potrebné. Tam sa stratili minimálne tri

mesiace  a navyše  v tejto  komisii pracuje  6 členov, ktorí

neprešli  pripomienkovým konaním  Rady vysokých  škôl. Takže

táto Akreditačná komisia bola  vymenovaná v rozpore so záko-

nom 172/1990 o vysokých školách.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcem tiež reagovať na pána profesora Baránika, pretože

nesúhlasím s jeho  niektorými argumentáciami. Celkové vyjad-

renie o tom, že iní ministri nič neurobili, ma ani neprekva-

puje, pretože pán profesor sa pravdepodobne na vysokej škole

najlepšie cítil pred rokom 1989.

 

     Ale  k tým  veciam, s  ktorými nesúhlasím. Financovanie

neštátnych škôl má niekoľko nedostatkov. Stačí si zájsť, pán

profesor,  do hociktorej  školy alebo  na hociktorú  okresnú

školskú správu,  teraz už oddelenie  okresného úradu, a  tam

zistíte, o koľko menej financií dostávajú neštátne školy.

 

     Poviem  vám  len  niekoľko  argumentov  alebo  oblastí,

v ktorých neštátne školy dostávajú menej. Napríklad im nebo-

li poskytnuté financie na odvod  financií do fondov. V tomto

parlamente sme tento problém  pred niekoľkými rokmi riešili.

Nebola a ani nie je  možnosť zvýšenia platu na základe smer-

nice,  pretože jednoducho  na to  nedostali prídel financií.

Nemajú pokryté zvýšenie cien energií, ku ktorým došlo v lete

tohto roku. A  takto by som mohol vymenúvať  ešte mnoho ďal-

ších oblastí. Inými slovami  na záver, nemáte dobré informá-

cie o tom, že by boli rovnako financované neštátne školy ako

štátne, alebo ste zámerne zavádzali tento parlament.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán profesor Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Pán kolega Harach,

 

     nechcel by  som sa vyjadrovať  k priemerným či  reálnym

mzdám,  pretože to  je pomerne  komplikovaný problém. Zrejme

ten materiál, ktorý  spracovalo ministerstvo školstva, nepo-

znám a nemôžem sa k  nemu vyjadriť. Ale veľmi dobre rozumiem

ekonomike a viem, ako sa vyjadrujú reálne ekonomické vzťahy.

Ak mi  ukážete ten materiál, môžeme  o tom diskutovať. Nerád

by som diskutoval tu.

 

     Chcem vás však upozorniť na to, že Akreditačná komisia,

ktorá pôsobila v rokoch 1990,  1991, 1992 atď., skutočne vy-

pracovala  kritériá  na  habilitácie  docentov a vymenovanie

profesorov. Teraz sa už presne  nepamätám, ako sa volal vte-

dajší predseda Akreditačnej komisie  - myslím, že pán profe-

sor Snítil  z prírodovedeckej fakulty, potom  prevzal po ňom

funkciu pán profesor Urban. Aj  sám som bol členom vedeckých

rád, viem,  že sme odsudzovali,  celá vedecká rada  odsúdila

a viacero vedeckých rád  odsúdilo kritériá, ktoré spracovala

Akreditačná komisia, pretože  ohromne pribrzdila vymenovanie

profesorov a docentov. Ak máte  prehľad, tak viete, že v ro-

koch 1991,  1992, 1993 aj 1994  bolo vymenovaných veľmi málo

profesorov a docentov.

 

     Pán kolega Lauko, ja som  v rokoch 1970 až 1989 nemohol

pôsobiť na škole. Je tu  prítomný pán profesor Košnár, ktorý

ma 15. decembra roku 1989 na vyzvanie študentov a na základe

konkurzu vymenoval za vedúceho katedry. Na vysokej škole som

nepôsobil 20 rokov.

 

     A to,  že sú rozdiely vo  finančnom zabezpečení cirkev-

ných, súkromných a štátnych škôl - existujú určité rozdiely,

to je samozrejmé, ale nemožno povedať, že by boli tieto ško-

ly diskreditované. (Hlasy v  sále.) Prosím? Rozdiely exis-

tujú. Objektívne existujú, ale školy nie sú diskreditované.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Pán poslanec Szigeti, nech sa páči.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcel by som reagovať  na pripomienky pána poslanca Ba-

ránika. Predovšetkým  mi vytýkate, že  som spomínal maďarské

školy a správne  to majú byť školy s  vyučovacím jazykom ma-

ďarským. To,  čo ste spomínali, je  vlastne oficiálny názov,

terminus technicus,  ale donedávna, a  dá sa povedať,  že 45

rokov tie školy boli  jednoznačne nazývané maďarskými škola-

mi. A  vysvetlím vám, prečo ich doteraz  nazývame maďarskými

školami.

 

     Vy ako  pedagóg zrejme viete, že  každá škola má svojho

ducha.  Teda hovorí  sa o  tom, aký  je dôležitý duch školy.

A chýba nám práve to, že za  posledné dva roky vymizol z ma-

ďarských škôl  alebo zo škôl s  vyučovacím jazykom maďarským

ten duch. Stalo sa to  preto, lebo boli prijaté také opatre-

nia, ktoré  zabránili, aby sa vytvoril  duch školy na týchto

maďarských školách.  Viete si predstaviť  školu s vyučovacím

jazykom  maďarským,  kde  riaditeľ  školy  nevie komunikovať

s rodičmi, pretože neovláda vyučovací jazyk školy?

 

     Ďalšia vaša pripomienka - masové demonštrácie. Keby ste

si boli prečítali vlani  koncom júna alebo začiatkom septem-

bra  slovenské noviny,  tak by  ste o  tom mali  informácie.

Predpokladám, že čítate len Slovenskú republiku a za to môže

váš pán kolega poslanec vedľa vás, pán poslanec Smolec. Vte-

dy som napísal článok na  troch stranách, osobne som ho odo-

vzdal kolegovi  poslancovi Smolcovi, aby  to zverejnil, pri-

sľúbil mi,  že samozrejme. Bola to  odpoveď na otvorený list

riaditeľa školskej  správy VII pána Piusa.  Tento článok ne-

bol, bohužiaľ,  zverejnený do dnešného  dňa. Tak preto,  pán

profesor  Baránik, nemáte  asi informácie  o týchto masových

demonštráciách.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Kolesárová.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo.

 

     Chcela by som ešte zareagovať na pána poslanca Szigeti-

ho a chcela by som mu povedať,  že je iste vec názoru, čo sú

to veľké  demonštrácie, resp. nepokoje a  čo menšie, nebudem

sa k tomu vyjadrovať.

 

 

     Ale chcela  by som sa vrátiť  k tomu, ako zaprotestoval

proti alternatívnemu vyučovaniu a  posudzuje to ako nedosta-

tok pani ministerky. Chcela by  som povedať, že ak sa poroz-

právate s ľuďmi maďarskej  národnosti, ktorým záleží na rov-

nocennom uplatnení  sa v spoločnosti  aj na trhu  práce, tak

zistíte napríklad  aj tieto skutočnosti:  Zistíte napríklad,

že  stredoškolák, ktorý  je vynikajúci  žiak, nepokračuje na

vysokej škole práve preto,  že nemá dostatočné znalosti slo-

venského jazyka alebo - to  sa môžete opýtať trebárs niekto-

rých starostov, aj maďarskej národnosti, aby vám porozpráva-

li o  tom, ako sa  hanbia na odvodoch,  keď branec nerozumie

ani takým  slovám, čo znamená "vyzleč  si nohavice", nehovo-

riac  o tom,  ako tento  branec trpí,  keď narukuje na sever

Slovenska.

 

     Myslím si, že sa sami  pričiňujete o takýto stav, a ne-

možno akceptovať práve v  záujme rozvoja spoluobčanov maďar-

skej národnosti, aby to tak bolo aj naďalej.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa. Pripraví sa pán poslanec

Nagy.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážená Národná rada,

 

     nielen dnes,  ale aj počas  uplynulých dvoch rokov  sme

priebežne  upozorňovali  na  porušovanie  zákonov  v rezorte

školstva. Žiadali  sme vysvetlenie na  diskriminačné postupy

pracovníkov  ministerstva a  štátnej správy  v oblasti škol-

stva, interpelovali sme ministerku školstva. Márne. Do vlády

ministerka školstva predložila  návrhy, ktoré sú jednoznačne

diskriminačné. Napríklad v obciach,  kde nie je škola, navr-

hovalo ministerstvo zriaďovať  školy, samozrejme, slovenské,

samozrejme, bez  ohľadu na to, akej  národnosti je obyvateľ-

stvo obce. A koho by už zaujímala po šiestich rokoch budova-

nia demokracie v rezorte školstva mienka rodičov?

 

     Keďže  ministerskí  úradníci  vedia  všetko  lepšie ako

laickí rodičia, v súčasnosti  sa pripravuje rozhodovanie na-

miesto nich. Keď po  tzv. alternatívnom vzdelávaní nebol do-

pyt, ba skôr  naopak, bol protest, a masívny,  chcela by som

tu na viaceré otázky pripomenúť  iba to, že proti zavádzaniu

alternatívneho  vyučovania  poslalo  petíciu  45 000 občanov

Slovenskej republiky a demonštrovalo proti zavádzaniu alter-

natívnych škôl vyše 5 000  občanov vlani v apríli v Komárne.

Teda nebol dopyt po alternatívnom vzdelávaní. Ale v príprave

nového školského zákona sa už nepočíta s opýtaním rodiča, už

nejde  o tzv.  ďalšie alternatívy,  ale o  zákonom nariadenú

zmenu vyučovacieho jazyka. Keď  sa raz demokratické princípy

porušia,  nezastaví sa  tento proces  za prahom  menšinových

škôl. Včera to boli tieto školy, dnes proces zasiahol vysoké

školstvo.

 

     Demokracia sa končí tam,  kde sa vysloví sentencia, ci-

tujem, "nie je možné diskutovať donekonečna" predtým, než sa

skutočná a vecná diskusia začína. Rad nezmyselných a s práv-

nym systémom nekompatibilných vyhlášok a ešte horších výkla-

dov svedčí o nekompetentnosti práce ministerstva.

 

     Z mnohých  by som tu chcela  pripomenúť niektoré súvis-

losti vyhlášky 41/1996 o odbornej a pedagogickej spôsobilos-

ti učiteľov  a jej výklad. Samotná  vyhláška strpčuje beztak

neľahký život pedagógov.  Namiesto sústavného ďalšieho vzde-

lávania na základe zásady, že len múdri môžu vychovávať múd-

rych, a  tí, čo stratili  záujem o vývoj  poznania, môžu iba

ohlupovať národ, ministerstvo predpisuje skúšky, aby pedagó-

govia, ktorí  náhodou sú vyučení  profesionálni pedagógovia,

mohli  platovo postúpiť,  ako to  ustanovuje ďalšia vyhláška

42.

 

     Logické by bolo, keby sa pedagóg mohol slobodne rozhod-

núť o svojom ďalšom vzdelávaní,  vybrať si vhodnú formu ďal-

šieho  vzdelávania, na  základe stanovených  kritérií zložiť

skúšky a na základe ich úspešného vykonania postúpiť do vyš-

šej platovej triedy. Výklad ministerstva však sleduje celkom

inú logiku.  Na skúšky pedagóga môže  prihlásiť len jeho za-

mestnávateľ, ako  keby bol nesvojprávny.  Nadriadený vyberá,

(ako hovorí výklad), určuje  tých, ktorí môžu vykonávať kva-

lifikačné skúšky. Počet je, samozrejme, obmedzený podľa jed-

notlivých škôl. Pedagóg je  v tomto procese úplne bezbranný.

Trpí nielen tým, že jeho  celková príjmová úroveň je hanebne

nízka, ako sa  tu už o tom hovorilo,  ale kvôli jej zvýšeniu

musí podstúpiť procedúru, ktorá  je korumpujúca a dehonestu-

júca.

 

     Ešte horšie sú na  tom učiteľky materských škôl, zvlášť

tie, ktoré  skončili strednú školu s  vyučovacím jazykom ma-

ďarským  a  ktoré  zhodou  okolností  vyučujú  i  v triedach

s výchovným jazykom  slovenským. Samotná vyhláška  je svojím

§ 5  diskriminujúca, chráni  len školy  s vyučovacím jazykom

slovenským  napriek  tomu, čo sme tu  počuli, že aj školstvo

s vyučovacím jazykom maďarským  je rovnocennou súčasťou slo-

venského školstva.

 

     Ďalší text paragrafu sa vzťahuje na učiteľky materských

škôl, ktorým v tomto prípade predpisuje skúšky zo slovenské-

ho  jazyka. Výklad  ďalej zužuje  kruh len  na stredné školy

s vyučovacím jazykom slovenským  bez ohľadu na to, že maďar-

ské školy alebo školy s  vyučovacím jazykom maďarským sú po-

važované vraj za rovnocennú  súčasť. Pritom tieto o žiadnych

skúškach nevedia.

 

     Najzávažnejším problémom  je však samotná diskriminácia

škôl. Nekompetentnosť  riadiacej úlohy ministerstva školstva

spôsobila, že školy, ktoré prešli pod krajské a okresné úra-

dy, sú nielen podfinancované, ale sú v takej situácii, že ak

napríklad chcú  splniť zákonom  uložené  povinnosti, ako sme

im  minule uložili  napríklad zakúpenie  štátnych znakov  do

každej triedy, môžu to  urobiť vari  nanajvýš z platu riadi-

teľa. Nejasná finančná situácia škôl pri reorganizácii štát-

nej  správy spôsobila,  že 1.  septembra na  mnohých školách

nezvonili, pretože nemal kto  zaplatiť faktúru za elektrickú

energiu a netiekla voda tiež z dôvodu nezaplatenia faktúry.

 

     Okrem uvedených za  najzávažnejšie nedostatky, za ktoré

ministerka školstva nesie  politickú zodpovednosť, považujem

tieto:

 

     1. Demontáž  samosprávneho princípu v  riadení školstva

zlikvidovaním niektorých kompetencií školských rád.  Uviedla

som to ako príklad.

 

     2. Nedodržanie ústavy a platných zákonov. Niektoré evi-

dentné príklady porušenia zákonov tu už boli spomenuté.

 

     3. Produkovanie nezamestnaných v dôsledku nedostatočnej

spolupráce s ďalšími rezortmi  a v dôsledku absencie koncep-

cie, ktorá by vychádzala z programu vlády na integráciu Slo-

venskej republiky do európskych štruktúr.

 

     4. Nedostatočná starostlivosť  o financovanie školstva,

vedy a výskumu.

 

     5. Spochybnenie smerovania  Slovenskej republiky takými

aktivitami,  ako bola  účasť na  otváraní výstavy Altötting,

glorifikujúcej osobu  Dr. Jozefa Tisu v  rozpore s programom

vlády a so záujmom Slovenskej republiky.

 

     6. Nedostatočná pripravenosť rezortu  na odpoveď na vý-

zvy vyplývajúce z podstatných  zmien technológií, z moderni-

zácie, ktoré  sa odzrkadľujú v  nedostatočnej starostlivosti

o rast vzdelanosti obyvateľstva (chcela  by som tu zopakovať

alarmujúco  nízky podiel  vysokoškolsky vzdelaného obyvateľ-

stva  v  porovnaní   s  vyspelými  priemyselnými  krajinami)

a o rozvíjanie vedy a výskumu, čo môže byť osudové pre zaos-

távanie Slovenska.

 

     Na záver predkladám  procedurálny návrh, aby hlasovanie

o vyslovení nedôvery bolo tajné.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej vystúpi  pán poslanec Nagy a  pripraví sa pán po-

slanec Švec.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predseda,

     pani ministerka,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     vďaka aktivite študentov  a pedagógov počas revolučných

premien  spoločnosti  na  začiatku  deväťdesiatych  rokov zo

všetkých  sfér spoločnosti  najrýchlejšie a najdynamickejšie

demokratizačné zmeny nastali v oblasti vzdelávania, v oblas-

ti školstva.

 

     V celej krajine sa rýchlo vytvorili rôzne odborné zdru-

ženia, spolky, ktoré svojou  iniciatívnou a odbornou činnos-

ťou prispeli k vytvoreniu demokratických zákonov vzdelávania

a vytvorili nové perspektívy  rozvoja vzdelanosti. Vďaka zá-

konu 171/1990  Zb. sa vytvorili  možnosti zakladania cirkev-

ných a súkromných škôl. Za dva roky vzniklo na Slovensku asi

100 cirkevných  a asi 20  súkromných škôl. Následne  prijatý

zákon 172/1990  Zb. zabezpečil značné  autonómie pre doteraz

centralisticky  riadené   vysoké  školy.  V   zmysle  zákona

542/1990 Zb.  boli vytvorené školské  správy a školské  rady

a tým  sa  vytvorila  možnosť  demokratickej  účasti rodičov

a obyvateľov na správe a riadení školy.

 

     Nádejný rozvoj a rozmach demokratického vzdelávania bol

rýchlo spomalený    zastavený vďaka nastupujúcim hospodár-

skym a politickým problémom rezortu. O aké problémy ide?

 

     Po prvé - od roku 1992 dochádza k sústavnému znižovaniu

rozpočtu rezortu školstva. Kým v roku 1990 rezort zo štátne-

ho rozpočtu dostal 13,9 mld Kčs, v roku 1992 to bolo už 19,7

mld korún, v roku 1995 to však kleslo na 17,8 mld Sk, čo pri

zohľadnení tempa inflácie reálne predstavuje iba 6,7 mld Sk,

čiže o 40 % menej finančných prostriedkov ako v roku 1990.

 

     Druhým všeobecným problémom je rapídne zníženie prestí-

že rezortu vzdelávania. K tomu sa pridružuje politická kríza

rezortu súvisiaca aj s častou výmenou ministrov rezortu, ako

aj  neustálymi politickými  čistkami na  ministerstve aj  na

nižších zložkách štátnej administratívy školstva.

 

     Počas permanentných vládnych zmien sa ukázalo, že pres-

tíž rezortu  školstva sa neustále znižuje  v porovnaní s os-

tatnými rezortmi.  Súvisí to aj s  poznaním, že tento rezort

nie  je lukratívnym  z hľadiska  privatizácie a  návratnosti

možných finančných prostriedkov a investícií.

 

     Tretím  problémom je  nekompetentnosť  niektorých mini-

strov. Vďaka spomínaným dvom skutočnostiam v posledných dvoch

Mečiarových vládach  ministrami školstva sa  stali vždy také

osoby,  ktoré neboli  schopné sa  postaviť proti Vladimírovi

Mečiarovi  a za  záujmy svojho  rezortu a  nikdy tak nemohli

účinne bojovať za finančné  záujmy svojho rezortu. Svoju po-

litickú, odbornú neschopnosť a vlastné ponižujúce postavenie

vo vláde kompenzovali čistkami a prepúšťaniami vo svojom re-

zorte. Tieto čistky obyčajne  protirečili tak zdravému rozu-

mu, ako aj racionalite, no najmä platným zákonom.

 

     Vďaka spomínaným príčinám vo vzdelávaní dochádza k stá-

lemu narastaniu  problémov. Dochádza k  rozpadu siete odbor-

ných stredných vzdelávacích  ustanovizní, lebo štát  a pred-

tým štátne podniky nedokážu  vyfinancovať odborné školy. Ďa-

lej vďaka štátnej nedbalosti  sú školské budovy a zariadenia

miestami v katastrofálnom technickom stave. Rapídne zníženie

životnej úrovne a príjmov učiteľov znižuje ich odborný výkon

a oddanosť veci vzdelávania.

 

     Na nazhromaždené  problémy a na  ozývajúcu sa nespokoj-

nosť inkompetentný rezort odpovedal  v roku 1995 ďalšou cen-

tralizáciou a novelou zákona  542/1990. Vďaka tomu minister-

stvo  nadobudlo právo  na bezprostredné  odvolanie neposluš-

ných, aktívnych  a nepohodlných riaditeľov.  Miestne školské

rady naopak  stratili právo bezprostredne  ovplyvniť záleži-

tosti miestnych škôl. Týždeň po tejto novele bolo odvolaných

20  riaditeľov škôl.  Spôsob odvolania  riaditeľa školy  bez

uvedenia dôvodu  zodpovedá dnešnému móresu  na Slovensku. To

všetko, pravda, sa už dialo počas účinkovania ministerky pa-

ni Evy Slavkovskej, tentokrát vo farbách Slovenskej národnej

strany.

 

     Ministerstvo školstva v  národnostných školách vytýčilo

zavedenie alternatívneho vyučovania.  Podstatou plánu je za-

medzenie vyučovania  v materinskom jazyku  a jeho nahradenie

vyučovaním v jazyku slovenskom.  Odpor a protest rodičov za-

bránil  zavedeniu tohto  spôsobu vyučovania.  Ich protest sa

opieral o ústavné právo vzdelávania sa v materinskom jazyku.

Rodičia  zabránili zavedeniu  alternatívneho vyučovania, ale

národnostné školstvo  muselo za to draho  zaplatiť. Riadite-

ľov, ktorí iniciovali protest, ministerstvo okamžite odvola-

lo z funkcie a odvolalo  aj všetkých riaditeľov a odborníkov

maďarskej národnosti zo školskej správy.

 

     Zavedenie alternatívneho vyučovania však hrozí naďalej.

Svedčia o  tom pokusy zavedenia homogénnych,  t. j. jednoja-

zyčných,  rozumej  slovenských,  materských  škôl, napríklad

v okrese Komárno.

 

     Pripravuje sa  nový školský zákon.  Jeden jeho pracovný

variant v § 5 uvádza, citujem: "Vyučovanie slovenského jazy-

ka a  literatúry, dejepisu, zemepisu  a telesnej výchovy  sa

uskutočňuje v  štátnom jazyku." Iba  poznamenávam, že je  to

v ostrom protiklade s odsekom 2 článku 14 Rámcového dohovoru

Rady Európy a  s § 34 Kodanského dohovoru,  ale aj s článkom

11 Ústavy Slovenskej republiky.

 

     Bolestivou oblasťou  sú dopady jazykového  zákona číslo

270/1995 Z. z. na  oblasť národnostného školstva. Vďaka nemu

sú od roku  1996 zrušené  dvojjazyčné vysvedčenia. V  zmysle

zákona  a v  zmysle pedagogicko-organizačných  pokynov Mini-

sterstva  školstva  Slovenskej  republiky  sú odteraz všetky

tlačivá pre národnostné školy jednojazyčné. Aj triedna kniha

sa vedie  iba v slovenskom jazyku. Aj učebné  osnovy, ako aj

príprava na vyučovanie sa vedú  iba v slovenskom jazyku. Po-

dotýkam, že  dvojjazyčnosť v tejto oblasti  bola povolená aj

počas komunistického režimu. V  niektorých okresoch boli za-

kázané  dvojjazyčné pečiatky  na školách, napríklad v okrese

Nové Zámky.

 

     Krátko pred prijímacím konaním na stredné školy v tomto

roku  odporučilo ministerstvo  školstva riaditeľom stredných

škôl, aby  absolventom základných škôl  s vyučovacím jazykom

maďarským neumožnili robiť  prijímaciu  skúšku z profilových

predmetov v maďarskom jazyku, hoci vyhláška to umožňuje.

 

     V niektorých okresoch boli  zrušené odborné súťaže žia-

kov v maďarskom jazyku. Bolo to  tak minulý rok v okrese Ri-

mavská Sobota. Ministerstvo školstva odmieta finančne podpo-

riť jediný pedagogický časopis v maďarskom jazyku. Ide o ča-

sopis Katedra, pričom je známe, že ministerstvo školstva fi-

nančne podporuje vydávanie ďalších 25 odborných a pedagogic-

kých časopisov v slovenskom  jazyku. Finančnú podporu nedos-

táva  ani celoštátny  Spevácky zbor  maďarských učiteľov  na

Slovensku.

 

     Ministerstvo   nepovolilo  otvorenie   Materskej  školy

s výchovným jazykom  maďarským v Nových  Zámkoch a Obchodnej

akadémie  v  Dolných  Obdokovciach,  hoci obidve ustanovizne

spĺňajú zákonom predpísané podmienky. Ministerstvo nepovoľu-

je zavedenie a povolenie pokrokových vyučovacích metód, kto-

ré pochádzajú z Maďarska, a zavedenie novej vyučovacej metó-

dy slovenského jazyka autoriek  Skabelovej a Bónovej, zabez-

pečujúce efektívnejšie  osvojenie slovenského jazyka  na zá-

kladných školách.

 

     Ministerstvo školstva zrušilo  aj svoje národnostné od-

delenie, v  dôsledku čoho dnes neexistuje  odborný dozor pre

maďarské školy. S tým  súvisia aj odvolania riaditeľov škol-

ských správ  v Dunajskej Strede,  vedúcich metodických stre-

dísk tiež v Dunajskej Strede a v Komárne.

 

     Naďalej  pretrváva  kritická  situácia  v zabezpečovaní

prípravy pedagógov pre maďarské školy na Vysokej škole peda-

gogickej v  Nitre, kde sa pripravuje  viac ako 600 študentov

maďarskej  národnosti. A  pretrváva to  aj napriek  tomu, že

o zabezpečení  zodpovedajúcej  prípravy maďarských pedagógov

na tejto škole existuje  uznesenie Slovenskej národnej rady.

Po prijatí nového vysokoškolského  zákona sa stáva kritickou

príprava pedagógov na mestských univerzitách v Komárne, Krá-

ľovskom Chlmci a v Košiciach, na ktorých sa pripravuje v sú-

časnosti na  budúce povolanie viac ako  350 študentov maďar-

skej národnosti.

 

     Vážené dámy, vážení páni, príčinou problémov národnost-

ného školstva je vláda,  pozostávajúca zo zoskupenia extrém-

nych politických strán  a inkompetentná ministerka školstva.

Pani ministerka  je realizátorkou asimilačnej  politiky Slo-

venskej národnej  strany v oblasti školstva,  navyše nás vy-

užívala ako prostriedok  proti slovenskej demokratickej opo-

zícii. Centralizáciu rezortu a odvolávanie riaditeľov, nízke

mzdy, padajúcu omietku na  budovách škôl je najľahšie zakryť

protimaďarskou propagandou. My však  dobre vieme, že odborný

pohľad na koreň  problémov prezrádza odbornú inkompetentnosť

pani ministerky. Preto navrhujem vysloviť jej nedôveru.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pôvodne som už nechcel vystúpiť k tomuto bodu programu,

pretože si myslím, že povedané bolo veľmi veľa, ale musím sa

priznať, že k tomuto  vystúpeniu ma vyprovokovalo vyhlásenie

pána profesora Baránika, ktorý povedal, že vo vystúpení pána

docenta Haracha neboli žiadne konkrétne údaje.

 

     Myslím si, že ich bolo veľmi veľa a mohol by som ich tu

zopakovať, ale myslím si, že  by bolo lepšie, keby tieto zá-

ležitosti zopakovala pani ministerka. A ja by som jej z toh-

to miesta chcel preto položiť tieto otázky:

 

     Pani  ministerka, je  pravdou, že  ste osobným účelovým

opatrením pridelili istému pracovisku Lekárskej fakulty Uni-

verzity Komenského 7 miliónov Sk vzápätí po tom, ako ste to-

to pracovisko  navštevovali viac ako  3 mesiace a  využívali

jeho služby?

 

     Pani ministerka,  je pravdou, že  ste svoje rozhodnutie

prijali bez stanoviska lekárskej fakulty a univerzity?

 

     Pani  ministerka,  je  pravdou,  že  nemáte  informáciu

o technickom  stave  ostatných  pracovísk  lekárskej fakulty

a ďalších súčastí univerzity?

 

     Je pravdou,  pani ministerka, že  Ministerstvo školstva

a vedy Slovenskej republiky pridelilo tomuto inkriminovanému

pracovisku  účelovým opatrením  v novembri  roku 1995,  teda

v čase, keď  ste už boli vo  funkcii, ďalšiu účelovú dotáciu

vo výške 800 tisíc Sk?

 

     Je pravdou, pani ministerka, že toto citované pracovis-

ko dostalo v rokoch 1992-1995  okrem týchto 7 miliónov a 800

tisíc korún ďalších  2,8 milióna  Sk formou mimorozpočtových

účelových dotácií?

 

     Pani ministerka,  je pravdou, že budovy  v správe mini-

sterstva školstva ste prenajali  inému subjektu mimo rezortu

školstva v  čase platnosti vášho nariadenia  o zákazoch pre-

nájmov priestorov vysokých škôl iným subjektom?

 

 

 

     Pani ministerka, je pravdou, že súčasná Akreditačná ko-

misia Slovenskej republiky je  zložená z členov, k nominácii

ktorých sa nevyjadrila Rada vysokých škôl, čím došlo k poru-

šeniu zákona 172/1990 Zb. o vysokých školách?

 

     Je pravdou, pani ministerka, že v rozpore s § 15 ods. 2

zákona o vysokých školách  predkladáte návrhy na vymenovanie

profesorov nie prezidentovi Slovenskej republiky, tak ako to

určuje zákon, ale  Akreditačnej komisii Slovenskej republiky

a jej subkomisiám, ďalej vláde Slovenskej republiky a svojej

gremiálnej  porade, čím  spomaľujete vymenovanie  profesorov

o 6 až 17 mesiacov?

 

     Pani ministerka, je pravdou,  že držíte na ministerstve

školstva návrhy na vymenovanie za profesorov docenta Tondru,

docenta Sterna  a ďalšie, a  to napriek opakovanej  urgencii

vysokých škôl?

 

     Pani ministerka,  je pravdou, že  účelovými opatreniami

priamo financujete zahraničné cesty  a osobitné projekty vy-

sokých škôl bez vyjadrenia vedenia fakúlt a vysokých škôl?

 

     Pani ministerka, v odpovedi na moju interpeláciu vo ve-

ci návrhu  novely zákona o vysokých  školách zo 14. decembra

1995 uvádzate,  citujem: "Vláda Slovenskej  republiky už pri

prerokúvaní prvej  redakcie návrhu novely  zákona o vysokých

školách  18. 7. 1995 jednoznačne  vyslovila požiadavku zrov-

noprávniť postavenie Slovenskej akadémie vied vo výchove no-

vých vedeckých pracovníkov uskutočňovanej  formou doktorand-

ského štúdia s vysokými školami, a to v celom jeho priebehu,

t. j.  od prijímacieho pohovoru  až po udeľovanie  vedeckých

hodností PhD." A ďalej uvádzate: "Za tejto situácie bolo ne-

vyhnutné  akceptovať požiadavku  vlády Slovenskej  republiky

a prepracovať znenie  § 22 v  tretej redakcii návrhu  zákona

tak, aby sa postavenie  Slovenskej akadémie vied zrovnopráv-

nilo  s vysokými  školami aj  v oblasti  udeľovania vedeckej

hodnosti PhD."

 

     Pani ministerka,  kedy ste toto  svoje rigorózne stano-

visko zmenili? A na základe  čoho, keď v navrhovanej novele,

ktorú  sme schválili  v Národnej  rade Slovenskej republiky,

toto zrovnoprávnenie už chýba?

 

     A na záver, pani  ministerka, odpustite mi túto otázku.

Je vaše  konanie v rozpore  s vládnym programom  Čisté ruky?

A môže  byť charakterizované  ako zneužitie  práva verejného

činiteľa?

 

     Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej  je do  rozpravy prihlásený  podpredseda Národnej

rady pán Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     niet týždňa, niet dňa, v ktorom by niektorí, podčiarku-

jem, niektorí predstavitelia dnešnej opozície nespochybňova-

li rozvoj,  resp. stav demokracie na  Slovensku. Zoberme si,

prosím, a analyzujme vystúpenia napríklad pánov Weissa, Vol-

fa, Kňažka, Dzurindu, Langoša,  Šebeja, ako i predstaviteľov

Maďarskej  koalície či  už na  pôde tohto  parlamentu, alebo

v rôznych médiách a zistíme, koľko  zla a nenávisti je v ich

slovách. Koľko  námahy a snahy  vynaložili na destabilizáciu

slovenskej politickej scény a tým i celej našej spoločnosti.

 

     Viete si predstaviť, kde by  sme boli dnes, keď Sloven-

sko v ekonomicko-hospodárskej oblasti je tak vysoko hodnote-

né, pri vzájomnej spolupráci  predstaviteľov opozície a koa-

lície v  tých základných veciach  prospešných pre náš  štát?

Každý jeden politický subjekt,  ktorý je v tomto parlamente,

predsa išiel do volieb s tým,  že práve jeho program je naj-

lepší pre občanov Slovenskej republiky.

 

     Namiesto toho, aby sa však hľadalo to, čo nás programo-

vo spája - a vás je dosť, čo  ste študovali programové ciele

jednotlivých politických strán a hnutí, ktoré sú v parlamen-

te, viete, že nás toho veľa  spája - volí sa metóda spochyb-

ňovania a metóda konfrontácie.  Keď sa nedá spochybniť jedna

dôležitá časť - hospodárske výsledky, tak sa hovorí o útlaku

občana,  autoritatívnom vládnutí,  utláčaní národností, pre-

nasledovaní opozície, neslobode tlače atď. atď. Že to  škodí

menu Slovenska? Čo na tom? Bude to predsa škodiť tiež Mečia-

rovi a koaličnej vláde.

 

     A predstavitelia  rôznych európskych inštitúcií  a kra-

jín, ktorí na rozdiel  od niektorých našich opozičných poli-

tikov sú seriózni, budú  mať na základe skreslených informá-

cií a klamstiev výhradu  voči vstupu Slovenskej republiky do

ich organizácií.

 

     Veď povedzme si, za aký čas sa dá napríklad dokázať to-

mu množstvu  nielen európskych, ale  i svetových organizácií

a inštitúcií, že maďarské  národnostné školstvo v Slovenskej

republike  má nadštandardné  postavenie? Preto  nespokojnosť

maďarských kolegov poslancov so súčasným stavom národnostné-

ho školstva u nás je otvoreným klamstvom s cieľom zdiskredi-

tovať nielen ministerstvo  školstva a ministerku Slavkovskú.

(Nezrozumiteľný hlas zo sály.)

 

 

 

     Pán kolega, ja som v  slovenskom parlamente ako ty. Keď

máš ty svoj názor, keď rozprávaš, zvlášť o veciach, s ktorý-

mi nesúhlasím, som  taký slušný, že neskáčem do  reči. Ty mi

takisto neskáč do reči, buď taký  dobrý. Toto je tá vaša po-

litika. Toto je vaša slušnosť, to ste vy. (Potlesk.)

 

     Ako  som povedal,  je to  otvorená snaha zdiskreditovať

nielen ministerstvo a ministerku Slavkovskú, ale, tak ako aj

v iných oblastiach, zdiskreditovať Slovensko všeobecne, izo-

lovať ho  obsahovo od Európy  s cieľom dosiahnuť  dominantné

postavenie Maďarska v tomto regióne.

 

     Priatelia,  nie  je  to  môj  výmysel.  Dôkazom toho je

i vyhlásenie  z konferencie  Maďarsko-maďarské vzťahy, resp.

Maďari  Maďarom, ktorú  organizoval Svetový  kongres Maďarov

spoločne s  maďarskou vládou. A dnešné  vystúpenia pánov po-

slancov z Maďarskej koalície, dámy  a páni, sú toho dôkazom.

Je to vlastne realizácia týchto záverov.

 

     Prosím, nesmejte sa, ale  skúste sa poniektorí členovia

aj  z opozície  zamyslieť, pripomeňte  si roky  1937 až 1938

a prirovnajte to k Sudetám. Ja to robím otvorene a zodpoved-

ne v tomto parlamente.

 

     Bohužiaľ, toto všetko sa deje  s hlasnou aj tichou pod-

porou  niektorých vysokých  predstaviteľov slovenskej opozí-

cie. Ako  som povedal, skúsme sa,  priatelia, nad tým zamys-

lieť. A bodaj by som nemal pravdu a bodaj by to skutočne vy-

zeralo ako nejaký  sen, ktorý sa sníval Andelovi  a potom ho

v parlamente  vyrozprával. Lebo  i voliči  (a pomerne  často

chodím do terénu,  ako i vy, priatelia, z  opozície), i vaši

voliči, resp.  vaši sympatizanti sú úprimne  a oprávnene na-

hnevaní, keď sa kritizuje napríklad stav národnostného škol-

stva v Slovenskej republike.

 

 

     Nevyberavé útoky  a, žiaľ, i  osočovanie sa vedú  proti

celému ministerstvu, ale  osobitne proti ministerke Slavkov-

skej. Zabúdame však, že v  čase ponovembrovej eufórie sa po-

darilo školstvo dostať do problému  a spolu s inými oblasťa-

mi,  napríklad pôdohospodárstvom,  zdravotníctvom,  zbrojár-

stvom, sociálnymi istotami začať s jeho premenami rovnajúci-

mi sa  likvidácii bez toho, aby  sme využili všetky pozitíva

a postavili ho ešte na vyššiu úroveň, aká bola predtým.

 

     I  za socializmu,  priatelia, napriek  heslu "Sovietske

školstvo je náš vzor" sa  vychádzalo z odkazu Jana Ámosa Ko-

menského a dokázala sa zachovať tradične vysoká úroveň škol-

stva, ktorého  základy sa položili v roku 1918.  Áno, v roku

1918. Napriek  tomu, že ľudia,  ktorí chceli tieto  tradície

zachovať, boli často prenasledovaní,  aj tak sa úroveň nášho

školstva podarilo zachovať.

 

     A hoci sa nám, ako som už hovoril, po novembri 1989 po-

núkala obrovská šanca pokračovať v rozvoji školstva a zacho-

vať jeho  špičkovú svetovú úroveň, okrem  negatív, ktoré som

spomínal, zvolila  sa tiež cesta  výmeny ministrov tak,  aby

ani jeden z nich bez ohľadu na to, z ktorého bol politického

subjektu, nemohol  dokonať to, čo  si zaumienil, to, čo malo

byť prospešné v rámci celého rezortu.

 

     Veď si uvedomme, pán Harach, a už to tu vlastne povedal

pán  poslanec Baránik,  že od  roku 1990  do roku  1994 bolo

vlastne v tejto funkcii 7 ministrov školstva: pán Kilár, pán

Ladislav  Kováč, pán  Pišút,  pán  Kučera, pán  Roman Kováč,

resp. pán Slobodník, pán Paška a vy, pán Harach - pán kolega

tu nie  je, škoda. V priemere, ako už  bolo naznačené, každý

minister viedol  tento rezort približne  8 mesiacov, priate-

lia. Teda žiaden  z nich nemal čas vypracovať,  a nieto ešte

možnosť realizovať dáku serióznu koncepciu rozvoja školstva.

 

 

     Na  ministerstve dochádzalo  k pravidelným  personálnym

zmenám  vo všetkých  sekciách, odboroch  i oddeleniach. Áno,

máte pravdu, školstvo nie je v najlepšom stave, ale, prosím,

uvedomme  si, že  5 rokov  vládla v  tomto rezorte  anarchia

a chaos, 5 rokov bolo ministerstvo školstva nefunkčné, 5 ro-

kov vlastne  celé naše školstvo  stagnovalo. Poslanci, ktorí

sú dlhšie členmi výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport

a tejto problematike rozumejú, a  myslím, že poniektorí tak-

isto  rozumní predstavitelia  opozície veľmi  dobre rozumejú

školstvu, klobúk dolu.

 

     Pán Harach,  vážim si vaše  vedomosti, skutočne, naozaj

klobúk dolu. Preto  apelujem na vás, zamyslime sa  i nad tým

stavom, ktorý tu skutočne bol. Jednoducho a reálne bol, nedá

sa vygumovať. Nedá sa to nebrať na vedomie. Viete veľmi dob-

re, priatelia, že vlastne naše školstvo bolo na pokraji sko-

labovania. Ak sa to tak nestalo, priatelia, myslím, že všet-

ci musíme poďakovať tisíckam pedagógov na jednotlivých stup-

ňoch  školstva,  ktorí  vďaka  svojej vysokej profesionálnej

úrovni, ale aj stavovskej cti tomu zabránili.

 

     Pán kolega, máte pravdu, že vlastne školstvo je v mzdo-

vej oblasti na  chvoste. Áno, bohužiaľ, je to  tak, ale toto

nie je skutočnosť, ktorá sa realizovala za činnosti a fungo-

vania  ministerky Slavkovskej.  Toto bolo  skutočnosťou i za

vás, i za predošlých  ministrov. Čiže nevyčítajme niečo nie-

komu, za čo  on nemôže. Prečo to neriešilo  7 ministrov pred

ňou? Prečo ona  dnes má byť zodpovedná za  všetko, za všetky

nedostatky, ktoré, bohužiaľ, možno  aj z objektívneho vývoja

tejto spoločnosti tu jednoducho existujú? Ale finančné prob-

lémy, ktoré sú, myslím si, že  mala každá vláda, aj bude mať

každá vláda bez ohľadu na  to, aké bude jej personálne obsa-

denie.

 

 

 

     Myslím  si (a  nie myslím,  som presvedčený),  že práve

umŕtvenie činnosti ministerstva školstva je pravou a skutoč-

nou príčinou stavu nášho školstva.

 

     Ale teraz, keď sa nám konečne podarilo personálne tento

post stabilizovať  takmer dva roky  ministerkou Slavkovskou,

keď môže vo svojej  funkcii uplatňovať poznatky a skúsenosti

z riadenia tohto rezortu, keď môže plne rozvinúť svoje pred-

stavy a realizovať koncepcie na základe analýz dovtedajšieho

vývoja, keď máme možnosť tento inštitút vzdelanosti pozdvih-

núť tam, kam historicky i významovo patrí, musí sa zase nie-

čo urobiť, aby sa zastavil rozvoj rezortu, aby nedajboh koa-

ličná  vláda i  v tomto  smere nemala  nejaký úspech. Ale to

opäť dopadá na všetkých občanov tejto spoločnosti.

 

     Pán kolega Harach veľmi  správne konštatoval, že sú ne-

dostatky v legislatívnej oblasti,  že je tu absencia potreb-

ných právnych  noriem, že sme  nerealizovali veľmi podstatné

a dôležité  medzinárodné zmluvy  atď. atď.  Ale uvedomme si,

priatelia,  že toto  nie  je  len kritika  pani Slavkovskej.

Siedmy rok sme  v inom politickom systéme. Bolo  tu pred ňou

7 ministrov, čiže je to kritika i vaša, pán kolega, ale kri-

tika aj tých predošlých ministrov. Prečo nám absentujú práv-

ne normy?  Prečo medzinárodné zmluvy  atď.? Dnes to  po roku

1990, po siedmich rokoch  vyčítame Slavkovskej, že to neuro-

bila.  Niečo robí.  Iste, správne  ste naznačili,  že nie je

všetko najlepšie  aj v oblasti  koncepčnej práce, vytvárania

koncepcií.

 

     Do čerta (prepáčte za ten  výraz), ale čudujeme sa? Ču-

dujeme sa, keď  sedem rokov sme tu stagnovali,  že niečo bez

nejakých podstatnejších skúseností vypracujeme  a v praxi sa

nám neuplatní?  Však všetko je zdĺhavý  proces, aj človek sa

rodí deväť mesiacov  a nenarodí sa zo dňa  na deň. Majme to,

prosím vás, na mysli.

 

 

     Preto  som presvedčený,  že ak  nezávislý a  objektívne

uvažujúci človek, ktorý rozumie tejto problematike, majúc na

mysli najmä doterajší vývoj, musí súhlasiť, že v školstve sa

za dva roky urobilo veľa nápravy  a dosiahlo sa viac, ako sa

predpokladalo.

 

     Takisto  i  pani   kolegyňa  Ďurišinová  tu  rozprávala

o problematike  novelizácie vysokoškolského  zákona. Ale 

takisto meškala  7 rokov. Tu s  pánom profesorom Švecom, keď

som  bol ešte  predsedom výboru  pre vzdelanie,  sme chodili

a nevedeli sme, ale bola snaha a dotiahlo sa to až teraz. No

iste, ale to opäť nemôže byť chybou iba tej jednej minister-

ky. Je to chybou  i predchádzajúcich ministrov, ale povedzme

si otvorene, i tohto parlamentu,  že sme sa nevedeli zjedno-

tiť a  že sme nedokázali  ísť, alebo keď  sme išli, tak  sme

išli individuálne  s nejakou novelou  vysokoškolského zákona

bez širšieho konsenzu.

 

     Pán Szigeti hovoril  o odvolávaní riaditeľov maďarských

škôl, demonštráciách atď. Samozrejme, čítam aj počúvam médiá

na Slovensku a veľmi dobre  si pamätám. Prepáčte, použil som

veľmi tvrdý  výraz, ale skutočne  činnosť týchto riaditeľov,

štvanie a hnanie ľudí do demonštrácií mi pripomína problema-

tiku Sudet.  Hnevajte sa na  mňa, alebo nie.  Mám právo svoj

názor povedať, tak  ako ho máte právo povedať  aj vy. Tak ho

tu hovorím. Nemusíte s ním, samozrejme, súhlasiť.

 

     K pánu  Langošovi sa nebudem vyjadrovať,  pretože je to

vlastne rétorika plná - čo ja viem - zlosti a nenávisti. Po-

viem vám pravdu, pripomína mi to päťdesiate roky, keď tí, čo

združstevňovali, mali  plné ústa triednych  nepriateľov, ale

je člen parlamentu a má právo  povedať si, čo chce. Takže ja

na to reagovať nebudem.

 

 

     Vychádzajúc  z toho,  čo som  povedal, si  myslím, páni

poslanci, že žijeme  si - a nie zle -  z peňazí našich daňo-

vých poplatníkov a títo  určite budú zvedaví, ako obhajujeme

ich záujmy, či budeme pokračovať  ďalej v deštrukcii tým, že

na každej schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky budeme

odvolávať jedného, dvoch, štyroch  ministrov, že budeme neu-

stále pokračovať  v tejto "salámovej" metóde,  že budeme de-

stabilizovať vývoj spoločnosti na Slovensku.

 

     Myslím si, že väčšie umenie je to, čo som povedal. Iste

všade sú dobrí, všade sú zlí ľudia, všade sú hlúpi i rozumní

ľudia. Platí to i o  politických subjektoch, ktoré sú v par-

lamente, bez  ohľadu na to,  či sú opozičné  alebo koaličné.

Práve preto si  myslím, že v prospech Slovenska  by sme mali

dokázať v tých základných veciach, ktoré vychádzajú z našich

programových cieľov, ťahať za jeden povraz. Samozrejme, tre-

ba na  to toleranciu a vlastne  trošku taký nadstranícky ná-

hľad.

 

     Dámy a páni,  to je všetko, čo som  si považoval za po-

vinnosť povedať o tejto problematike. Možno sa nad niektorý-

mi myšlienkami zamyslíte, možno sa nad niektorými zasmejete,

ale každý má právo hodnotiť  svojho kolegu podľa svojho sve-

domia a vedomia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. S faktickou poznámkou sa hlá-

si pán poslanec Szigeti.

 

 

 

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Pán podpredseda Národnej rady, vyprosím si v mene všet-

kých troch rečníkov za Maďarskú koalíciu a v mene svojom va-

še obvinenia,  že v našich prejavoch,  v našich vystúpeniach

boli prezentované isté snahy dominantného postavenia Maďarov

v tomto regióne.

 

     Ak ste pozorne sledovali  vystúpenia za Maďarskú koalí-

ciu, tak všetky tri vystúpenia obsahovali konkrétne argumen-

tácie, aká je situácia všeobecne v slovenskom školstve.

 

     V mojom  vystúpení dve tretiny obsahu  boli zamerané na

všeobecnú problematiku a zhruba jedna tretina na problemati-

ku v oblasti národnostného školstva. Vy ste podpredsedom Ná-

rodnej rady,  máte isté právomoci. Bol  by som veľmi zvedavý

na jednu porovnávajúcu analýzu  alebo na jednu porovnávajúcu

štúdiu  z oblasti  národnostného školstva,  keby sa  urobila

práca, keby  sa porovnala situácia  postavenia národnostného

školstva s osobitným zreteľom  na školy s vyučovacím jazykom

maďarským do  roku 1994 s  terajším stavom. Ak  nám nechcete

uveriť  fakty, ktoré  opisujú reálnu  situáciu, reálny stav,

možno by  ste uverili tým odborníkom,  ktorí by skutočne do-

kreslili, aký je stav v oblasti národnostného školstva.

 

     Spomínate,  pán podpredseda,  že sme  hnali ľudí demon-

štrovať do ulíc. Zrejme ste mali na mysli aj mňa, pretože ja

som jeden z tých  odvolaných riaditeľov. Nikto nikoho nehnal

do ulíc,  bolo to spontánne,  bolo to z  vôle ľudí, bolo  to

z vôle rodičov, pedagógov, pretože cítili útok zo strany mi-

nisterstva,  cítili,  že  maďarské  národnostné  školstvo je

v nebezpečenstve.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Švec - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Pán podpredseda,  mne sa vaše  vystúpenie páči, pretože

je vždy  málo konfrontačné, a myslím si, že  aj ja mám  túto

vlastnosť, že nerád útočím, nerád vystupujem v konfrontačnom

tóne.  Trošku ma  udivilo vaše  stanovisko, že  sme 5  rokov

v rozvoji  školstva stagnovali.  Nehnevajte sa,  ale nemôžem

s vami súhlasiť.

 

     Neopovažujem sa hovoriť do  oblasti základných a stred-

ných škôl, pretože je to oblasť, ktorej nie až tak veľmi ro-

zumiem, ale  vy možno viete, že na Slovensko  prišla komisia

OECD, ktorá  analyzovala slovenské vysoké  školstvo a vysoko

vyzdvihla  jeho diverzifikovanosť  v oblasti vysokoškolského

vzdelávania a dala nám šesť odporúčaní, ktoré sme sa snažili

v priebehu ďalších  rokov napĺňať. V tomto  programe sme do-

speli tak ďaleko, že naše vystúpenie v OECD v roku 1994 bolo

hodnotené ako najkvalitnejšie a vysoké školstvo ako najprog-

resívnejšie v strednej Európe.

 

     Prví sme mali v tomto regióne zákon o vysokých školách,

na ktorý sme dodnes hrdí, veď  sme o tom už toľko tu hovori-

li, že  každý vie, o  čom to je.  Počet študentov stúpol  na

slovenských vysokých školách  z 53 000 v roku  1990 na nece-

lých 80 000 v roku 1996.  To je taký dramatický vzostup, aký

si  nedovolili ostatné  stredoeurópske krajiny. A je  to len

vďaka tomu,  že naozaj vysoké školy  pristupovali k programu

zvyšovania vzdelanosti racionálne a v podmienkach, ktoré bo-

li pomerne  zložité tým, že nám  klesal rozpočet. Viete ako.

Dnes sme na 30 % reálneho  rozpočtu a pritom máme toľko štu-

dentov.

 

     Myslím si,  že minimálne vysoké  školy by si  zaslúžili

maximálnu pochvalu od vlády i od parlamentu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán profesor,  samozrejme, súhlasím s  vami, ale musíte

sám uznať, že ak ministerstvo nie  je funkčné 5 rokov, má to

vo všeobecnosti veľmi negatívny dosah na rozvoj školstva ako

takého. Vysoké školstvo tiež nie  je do seba uzavretý mecha-

nizmus,  tiež na  niečo nadväzuje.  Iste, výsledky  tu boli,

klobúk dolu, ale to je to, čom som povedal - vďaka patrí ti-

síckam pedagógov, ktorí v rámci svojej profesionality a sta-

vovskej cti dokázali toto zabezpečiť. Vravíte, že ak by boli

lepšie finančné podmienky, mohli ste byť ešte ďalej, iste.

 

     Pán  kolega Szigeti,  nebudeme si  tu vymieňať  názory.

Pamätám si  situáciu a demonštráciu,  ktorá bola v  Galante,

a tá ma nepresvedčí o tom, že išlo o spontánnosť. Môžete mať

ďalšiu faktickú poznámku, mňa jednoducho nepresvedčíte. Viem

a veľmi dobre poznám túto  skutočnosť i niektoré ďalšie veci

v oblasti Komárna - štátna hymna, maďarská zástava atď. atď.

Prosím, len aby ste vedeli, že nie ste ubíjaná menšina a má-

te také práva ako každý občan tejto republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte sa hlási pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     chcel by  som uviesť krátko  pár faktov, ktorými  musím

odmietnuť dikciu viacerých vystúpení kolegov z opozície. To-

tiž návrh rozpočtu vlády pána Moravčíka na rok 1995 predpok-

ladal reálne zníženie výdavkov na školstvo pri mzdovej stag-

nácii.  Školský rozpočet  koalície na  rok 1995  bol výrazne

vyšší než návrh vlády pána  Moravčíka, aj v investíciách, aj

v neinvestičných  výdavkoch. A  počas roka  bol ešte zvýšený

o vyše 900 mil. aj zásluhou ministerstva školstva.

 

     Ďalšie  takéto rukolapné  fakty: v  roku 1995 nominálne

mzdy vzrástli v školstve o 16,7 %, u pedagogických pracovní-

kov o vyše 17 %, u vysokoškolských pedagogických pracovníkov

o 28,2 %.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Rozpravu som  počúval veľmi pozorne.  Aj ja mám  nejaké

pripomienky a výhrady voči  pani ministerke, a niektoré dosť

závažné, predovšetkým  v tom smere, že  zatiaľ sa nenaplnilo

rozhodnutie,  aby v  každej slovenskej  obci bola  slovenská

škola  a aby  slovenské deti  nemuseli chodiť  do slovenskej

školy vyučujúcej po slovensky, v slovenskom jazyku, do iných

obcí   alebo cestovať  hromadnou dopravou.  Toto je, myslím,

slovenský unikát,  ktorý sa ešte dá  napraviť, pretože vláda

má za sebou polovicu  funkčného obdobia a polovicu funkčného

obdobia má pred sebou. A tento bod, myslím, že budeme pozor-

ne sledovať.

 

     K ostatným  vystúpeniam opozičných poslancov  - kolego-

via, utvrdili ste ma iba v jedinom, že k vysloveniu nedôvery

pani ministerke sa nepridám,  lebo ten chorál jednoznačnosti

v podstate iba potvrdil, že svoju prácu robí dobre.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán poslanec Glinský, veľmi rád vám dám dokument, ktorý

pripravilo  ministerstvo práce  a sociálnych  vecí o mzdovom

vývoji v rozpočtových a príspevkových organizáciách. Percen-

to je skutočne mimoriadne  dobrá matematická formulácia. Raz

som počul  z rádia Tirana, že  ich obchodné loďstvo vzrástlo

o 300 %, predtým mali 3 rybárske bárky. To je percento.

 

     Ale držme  sa čísel, ktoré sú  v tomto materiáli. Potom

vám  ho poskytnem,  aby ste  si ho  mohli pozrieť. Priemerná

mzda v školstve v I. štvrťroku 1996 je 6 274 Sk. Zo všetkých

odvetví, ktoré uvádza slovenská štatistika, je na tom horšie

iba  spracovanie kože  a výroba  kožených výrobkov, textilná

a odevná výroba. Tí majú menej.  Ale budem čítať tých, ktorí

majú viac, aby sme zistili, ako je to vlastne s tými mzdový-

mi prostriedkami.

 

     Tak napríklad výroba koksu, rafinéria ropných produktov

- mesačný príjem 14 400 Sk, v  školstve 6 274 Sk. Výroba ko-

vov  10 000 Sk,  v školstve  6 274 Sk. Výroba celulózy a pa-

piera  8 300 Sk, školstvo  6 274 Sk. Prejdite  si tú tabuľku

a skutočne  zistíte,  že  percentá    nesmierne  klamlivé,

a skutočne zistíte, že školstvo je na tom veľmi biedne a ani

pani ministerka nepopiera, že sú na tom skutočne mzdovo zle.

A vlastne každý  rok pri rozpočte  bojujeme o to,  aby došlo

k mzdovému nárastu.

 

     A  ešte by  som vás  upozornil na  jeden drobný detail.

Rozpočtová a príspevková  sféra okrem 7-percentného zvýšenia

v tomto roku  mala zvýšenie  koncom  roku 1994, resp.  1995,

a to  úpravou platovej  tabuľky, ktorú  prijala vláda Jozefa

Moravčíka a schválil vtedy parlament. V tomto mzdovom vývoji

nájdete  tiež to,  odkedy  vlastne  došlo k  zvýšeniu platov

v školstve. A odvtedy sa prakticky až do júna tohto roku ne-

pohlo.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Myslím si,  že pán poslanec  Kováč vôbec nereagoval  na

moje údaje,  vôbec nespochybnil žiaden  z údajov, z  faktov,

ktoré som vyslovil.

 

     Na druhej  strane ma mrzí,  že veľmi často,  je to skôr

pravidlo  či zákon,  sa manipuluje  s údajmi.  Manipuluje sa

s údajmi a bolo by hádzaním  hrachu na stenu  žiadať mnohých

novinárov a  politikov, aby k  údajom pristupovali seriózne.

Naozaj za  týmito globálnymi číslami je  štruktúra, ktorá je

veľmi  rôzna  a  pri  podrobnom  skúmaní  by mnoho vyjavila.

V každom prípade  ma veľmi mrzí, že pedagógovia, aj  vysoko-

školskí  pedagógovia, operujú sumou, ktorá  je veľmi  nízka,

ktorá zavádza a skrýva v seba mzdy tisícov pracovníkov v ob-

lasti školstva,  ktorí majú, povedzme, polovičnú  mzdu v po-

rovnaní s pedagogickými pracovníkmi.  Predsa by som si dovo-

lil  ich osloviť  - aj  keď neverím,  že by  to malo  účinok

- a požiadať, aby dôvodili  seriózne. Osobne som naozaj pre-

svedčený o  tom, že fungovanie  školstva, kvalita pedagogic-

kých pracovníkov je v záujme doslova každého občana republi-

ky. Držím im palce.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán posla-

nec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán poslanec  Glinský, ja nezavádzam. V  tom prípade by

musela  zavádzať pani  ministerka práce  a sociálnych  vecí,

pretože to je jej oficiálny materiál, ktorý dostal náš výbor

a volá sa to "Správa o  mzdovom vývoji v rozpočtových a prí-

spevkových organizáciách". Obviňujete pedagógov, že skresľu-

jú údaje.  Prosím, budem čítať  z tejto správy.  V roku 1995

pedagogickí pracovníci  na vysokých školách  - priemerná ta-

rifná mzda 6 378 Sk. To je oficiálny údaj ministerstva práce

a sociálnych vecí. Ak si myslíte, že to je dostatočná tarif-

ná mzda, prosím. Ja si myslím, že to je málo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nikto sa  nehlási do rozpravy. Pýtam  sa preto pani mi-

nisterky, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pani ministerka.

 

 

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     veľmi  pozorne som  si vypočula  úvodné vystúpenie pána

poslanca Haracha a priznám sa,  že som do určitej miery žas-

la. Celý jeho prejav totiž vyznel tak, ako keby školstvo pri

mojom nástupe do funkcie začínalo  na zelenej lúke, ako keby

neexistovalo. Pán poslanec sedel na tej ministerskej stolič-

ke predo  mnou, čiže tam  niečo muselo byť.  A ak teraz  pán

poslanec  tvrdí, že  tam nič  nie je,  nie sú tam koncepcie,

všetko upadá, tak sa pýtam, čo tam bolo. Ak som nastúpila na

zelenú  lúku, musela  som začať  robiť ako  na zelenej lúke.

A dúfam, ani on nechce pripustiť, že by tam nič nebolo.

 

     Už viackrát som vystupovala na pôde parlamentu, dokonca

aj  na interpelácie  pána poslanca  Haracha, a  neustále som

presadzovala a stále aj presadzujem jednu a tú istú myšlien-

ku. Na  poste ministerstva školstva  sa skutočne vystriedalo

7 ministrov. Ja som v poradí  ôsma. Nemám takú predstavu, že

by každý minister mal chystať svoju vlastnú koncepciu. To by

sme  sa so  školstvom nikam  nedostali. Som  presvedčená, že

každý minister,  ktorý na tom poste  bol, chcel pre školstvo

niečo  urobiť. Ani  jedného z  nich nechcem  obviniť, že tam

chcel robiť deštrukčnú činnosť. A keď chcel pre ministerstvo

niečo urobiť, tak sa určite  zaoberal aj koncepciou. A každý

minister, ktorý prišiel následne, v tej koncepcie mal pokra-

čovať. Základná koncepcia predsa  musí zostať. Podľa progra-

mového  vyhlásenia vlády  sa môže  čiastočne upravovať,  ale

základ musí  zostať zachovaný. Musí  zostať zachovaný preto,

že naše  školstvo je dobré.  To predsa nikto  nespochybňuje.

Nikto to  nespochybnil ani tu,  v tejto stále,  nikto to ne-

spochybňuje dokonca  ani v zahraničí.  Čiže, keď máme  dobré

školstvo,  tak  musíme  len  v  tých tendenciách pokračovať,

s tým, samozrejme, že robíme určité úpravy, aby sme sa zjed-

notili s príslušnými normami v  rámci Európy. To je, myslím,

prijateľné pre každého.

 

     Trošku ma  zamrzelo, keď pán poslanec  Harach vo svojom

úvodnom vystúpení zdôrazňoval to, že naše školstvo upadá, že

má nízku úroveň. Totiž pod nízkou úrovňou školstva vidím po-

tom  aj nízku  úroveň pedagógov.  A to  si, myslím, nedovolí

tvrdiť nikto.  Naši pedagógovia sú  dobrí, tak ako  je dobré

školstvo. Ak  začnem tvrdiť, že naše  školstvo má nízku úro-

veň, tak je to kritika aj  na moju vlastnú hlavu, ak som pe-

dagóg. Pán poslanec Harach, vy ste tiež pedagóg, tak si mys-

lím, že potom je to kritika  nielen na moju hlavu, ale aj na

vašu hlavu. (Potlesk.)

 

     Hneď  na začiatku  svojej úvodnej  správy pán  poslanec

prízvukoval, že nevystupuje a nechce vystupovať ako opozičný

poslanec. Beriem tieto slová a chcem im veriť, ale je tu je-

den háčik.  Pán poslanec ma totiž  veľmi vehementne obvinil,

že som na pôde parlamentu  na minulom pléne nepovedala jasne

svoj  názor na  zriaďovanie  univerzity  v Prešove,  čo tiež

označil  ako prejav  mojej nekompetentnosti.  Svoj názor som

v tomto smere povedala v tejto miestnosti celkom jasne. Veľ-

mi dobre si  pamätám, že pán poslanec Harach  tu vtedy sedel

a počúval. Dokonca  jeho stranícky kolega (škoda,  že tu nie

je) pán poslanec Černák sa  v rozprave k tomuto bodu dovolá-

val, aby môj  názor bol vzatý do úvahy.  Potom neviem, o čom

tu pán  poslanec Harach hovoril.  Tento jediný dôkaz  hovorí

o tom,  že pán  poslanec tu  nevystupoval ako  odborník, ale

vystupoval tu ako opozičný politik, ktorému je dobré skriti-

zovať všetko, čo  sa len skritizovať dá. Čiže  aj to, čo som

vlastne neurobila.

 

     Ďalej ma  vo viacerých vystúpeniach  zaujala otázka po-

stupu učiteľov  z deviatej do desiatej  platovej triedy. Pán

poslanec Harach uviedol, prečo by profesionálny učiteľ musel

robiť doplňujúce skúšky, ak má postúpiť do desiatej platovej

triedy. Vyjadril  sa (hovorím to jeho  slovami), že "profík"

musí robiť  skúšku, ale inžinier ju  nemusí robiť. Domnievam

sa, že pod pojmom "profík"  nerozumiem toho, kto skončil vy-

sokú školu, ale toho, kto sa neustále vzdeláva. Predsa nikto

z nás,  ktorí sme  ukončili vysokú  školu, nemôžeme  žiť iba

z tých vedomostí, ktoré nám dala vysoká škola.

 

     Koniec koncov, pán poslanec, vy  sa stále domáhate kon-

cepcií na ministerstve školstva.  My sme vypracovali aj kon-

cepciu  celoživotného vzdelávania.  Takáto koncepcia,  samo-

zrejme, pod inými  podobami, je vypracovaná v  celej Európe,

všade sa podľa  nej držia a chceme sa  držať tejto koncepcie

aj my. Ak by som sa na  to pozerala tak, že "profík" je ten,

kto vyjde  z vysokej školy  a nemusí sa  už ďalej vzdelávať,

koncepcia celoživotného vzdelávania je celkom zbytočná.

 

     Návrh  zásad zákona  o novom  modeli financovania škol-

stva, samozrejme,  že ste ho nemohli  nájsť v legislatívnych

úlohách vlády.  V legislatívnych úlohách  vlády skutočne nie

je, pretože ministerstvo ho predkladá ako iniciatívny návrh.

To sa  predsa bežne robí a  som presvedčená, že sa  to bežne

robilo aj za vlády pána Moravčíka, že rezorty predkladali aj

iniciatívne návrhy, a nevidím v tom nič zlé.

 

     Neustále opakované čistky  na ministerstve školstva, na

školských správach  - už ten  pojem "čistky", myslím  si, je

pojem, ktorý by sme mali prestať používať. Áno, odvolala som

riaditeľa alebo riaditeľku  Academie Istropolitana. Odvolala

som  riaditeľa Ústredného  inšpekčného centra.  Prečo som to

urobila, už  som hovorila aj  v interpeláciách, už  sa to aj

medializovalo, nebudem to opakovať.

 

     Ale chcela by som v tejto súvislosti povedať niečo iné.

Pri  prerokúvaní novely  vysokoškolského zákona  sa poslanci

neustále oháňali tým, že  sa uberá kompetencia rektorom, de-

kanom, senátom atď. atď.  Vymenovanie a odvolanie riaditeľov

priamo riadených organizácií ministerstva školstva je v kom-

petencii ministerstva školstva, resp. ministra. Tak ak sa na

jednej strane domáhame  neodoberania kompetencií trebárs de-

kanom,  prečo  na  druhej  strane  spochybňujeme kompetencie

priamo ministrovi?

 

     Plán legislatívnych úloh vlády,  o ktorom hovorila pani

poslankyňa  Ďurišinová - môže si vybrať  materiál, ktorý  sa

štvrťročne predkladá na  rokovanie vlády. Ministerstvo škol-

stva za  prvý polrok splnilo plán  legislatívnych úloh vlády

na  sto percent.  Nemáme  ani  jednu jedinú  nesplnenú úlohu

a nemáme ani jednu jedinú úlohu splnenú po termíne.

 

     K pánu  poslancovi Langošovi: Je  mi ľúto, že  sa znovu

vrátil k tej  elite národa, ale keď sa  vrátil on, vrátim sa

aj ja. Áno, pán poslanec Langoš, som rada, že nepatrím k tej

elite národa,  ktorú reprezentujete vy. Dokonca  by ma veľmi

mrzelo (potlesk), keby si čo  len jeden človek v tomto štáte

myslel, že  patrím do vašej elitnej  skupiny. Koniec koncov,

ja sama, a myslím, že mnoho našich obyvateľov si veľmi dobre

pamätá vaše elitné riešenie  problémov nášho väzenstva. (Po-

tlesk.) Pán poslanec Langoš, vyslovili ste jednu veľmi krás-

nu myšlienku,  že slovenský národ je  predurčený na slobodu.

S tým musím, samozrejme, plne  súhlasiť, lenže slovenský ná-

rod tú slobodu už má a, žiaľ, vy ste za tú slobodu nebojova-

li. (Potlesk.)

 

     Pani poslankyňa Ďurišinová ešte uviedla, že som ohrozi-

la možnosť vzdelania  mladej generácie, pretože ministerstvo

školstva  je  neschopné  pripraviť  alebo sprístupniť vysoké

školy  všetkým  sociálnym  vrstvám  obyvateľstva,  aby mohli

všetky sociálne  vrstvy obyvateľstva, ktoré,  samozrejme, na

to majú, študovať. Veľmi rada by som uviedla iba pár faktov.

 

 

     Ministerstvo  školstva    v  roku  1995 považovalo za

prioritné zaoberať sa sociálnymi aspektmi postavenia študen-

tov.  Preto sme  urgentne prijali  opatrenia na vypracovanie

návrhu vyhlášky  o poskytovaní štipendií  študentom vysokých

škôl,  resp. na  novelizáciu pôvodnej  vyhlášky ministerstva

školstva, ktorá bola úplne zastaraná a nerešpektovala status

quo. Nová vyhláška nadobudla platnosť 1. septembra tohto ro-

ku. Sústredili sme sa v nej na možnosti poskytovania sociál-

nych štipendií. Preto sme  náležite spresnili okruh spoločne

posudzovaných osôb na výpočet výšky príjmu a zvýšili sme su-

my sociálneho  štipendia podľa výšky  príjmu v domácnostiach

študentov.

 

     Výsledkom  nášho  snaženia  je  skutočnosť, ktorú môžem

oznámiť aj tu, že prvýkrát po roku 1990 môžu dekani vysokých

škôl priznať v tomto školskom roku 1996/1997 zvýšené sociál-

ne štipendiá. Samozrejme, aj vďaka vášmu rozhodnutiu, myslím

rozhodnutiu poslancov, ktorí pomohli podporiť uvoľnenie sumy

500 miliónov korún, a to po 100 miliónoch v ročnom intervale

v priebehu piatich  rokov aj na pôžičky  pre študentov vyso-

kých škôl.

 

     Na základe  tohto faktu sme ihneď  vypracovali aj výnos

Ministerstva školstva Slovenskej  republiky o hmotnom zabez-

pečení študentov  vysokých škôl aj formou  pôžičiek. Ak boli

o tom isté  pochybnosti, pretože boli, veľmi  dobre sa na to

pamätám, či bude výška spomínanej sumy dostatočná, upozorňu-

jem, že zo sumy 100 miliónov  Sk určených na prvý rok využí-

vania nebolo vyčerpaných takmer 9  miliónov Sk. Čiže náš od-

had sa ukázal správny.  Udeľovanie pôžičiek študentom, ktoré

sme spoločne dosiahli po  prvýkrát v histórii vysokého škol-

stva Slovenskej republiky, a to i v historickom kontexte bý-

valej federácie, sa stretáva s  vysoko pozitívnym hodnotením

nielen doma, ale aj v zahraničí.

 

 

     A to nie  je posledné slovo, ktoré v  tomto smere ideme

robiť, pretože v najbližšom  čase bude na rokovanie Legisla-

tívnej rady vlády Slovenskej  republiky predložený návrh zá-

kona, ktorý je už vypracovaný, o študentskom pôžičkovom fon-

de,  ktorý je  konštituovaný  ako  neštátny fond.  Iba toľko

o tom, že ministerstvo školstva skutočne nezanedbáva ani so-

ciálnu otázku alebo  sociálnu problematiku možnosti študova-

nia na vysokých školách.

 

     Držanie neschopných ľudí na ministerstve zo SNS - a bo-

la  tu uvedená  sekcia financovania.  Pani riaditeľka sekcie

financovania vôbec nebola zo SNS, nebola dokonca ani z HZDS,

bola  nestranná. A  musela odísť  preto, že  bola neschopná,

a nikto ju tam nedržal kvôli straníckej príslušnosti.

 

     Čo sa týka  zákona číslo 222 o štátnej  správe a že sme

k tomu  zabudli novelizovať  školský zákon  - nie, nezabudli

sme ho novelizovať.  Už sa to tiež na  tejto pôde spomenulo,

aj niektorí páni poslanci dnes  s tým vystupovali. Tí, čo sa

zaoberajú školskou  problematikou, vedia, že  sa chystá nový

školský zákon, ktorý ide do vlády v decembri roku 1996. Tak-

že ak sa chystá nový zákon, netreba v takom krátkom čase no-

velu.

 

     Nie som si vedomá  toho, že zhoršujem sociálnu situáciu

na Slovensku a zvyšujem nezamestnanosť.  Myslím si, že to je

niečo celkom vedľa.

 

     Čo sa  týka zahraničných ciest, o  ktorých sa hovorilo,

že sa nedokumentovalo, čo zahraničné cesty priniesli - doku-

mentovalo sa, bolo to v  masmédiách, ale pre istotu to zopa-

kujem. Počas  zahraničných ciest sme  uzavreli zmluvné doku-

menty pre  školstvo s Veľkou  Britániou, Belgickom, Španiel-

skom, Holandskom, Gréckom, Švédskom a Fínskom. Do konca toh-

to kalendárneho  roka ešte budú podpísané  dohody s Francúz-

skom,  Talianskom a  Čínou. Ďalšie  dohody sú  rozpracované,

a to s  Egyptskou arabskou republikou,  Nórskym kráľovstvom,

Iránskou islamskou republikou,  Sýrskou arabskou republikou,

Indickou republikou, Tureckom,  Mexikom a Argentínou. Myslím

si, že zahraničné cesty skutočne  nie sú zbytočné. Neviem si

predstaviť,  keď na  jednej strane  voláme po  medzinárodnej

spolupráci aj v oblasti školstva,  ako by sa asi tá medziná-

rodná  spolupráca mala  začať, keby  sa neuzatvárali  nejaké

zmluvy.

 

     K  pánu poslancovi  Mikloškovi -  on tu  proste hovoril

o akademických slobodách.  O tom sa vyjadrovali  ešte aj iní

páni poslanci. Nechcela by  som o novele vysokoškolského zá-

kona hovoriť  teraz, pretože je  to samostatný bod,  myslím,

siedmy bod programu. Určite sa o tom bude hovoriť, takže po-

tom si znovu tieto otázky môžeme rozobrať.

 

     K pánu poslancovi Szigetimu: Vyčítali ste mi, že sa ne-

viem odosobniť od svojej  politickej príslušnosti. Už to po-

vedal aj pán podpredseda, že každý minister zastupoval neja-

kú politickú  stranu  alebo politické hnutie - aj zastupuje.

Neviem, prečo by som sa  mala hanbiť za svoju politickú prí-

slušnosť. A to, čo ste povedali, že si akosi vsugerúvam ale-

bo si neuvedomujem, že nie  som ministerkou iba hŕstky obča-

nov, rozhodne  nie je pravda. Veľmi  dobre si uvedomujem, že

nie som ministerkou iba hŕstky  občanov. Nedá sa totiž pove-

dať, že štátotvorný národ je hŕstkou občanov, a ja na svojom

poste tomuto národu slúžim. (Potlesk.)

 

     Koncepcia vzdelávania  typu Konštantín - o tom sa tu už

tiež viackrát  hovorilo. Sama som  tu viackrát prízvukovala,

že sme predsa túto koncepciu nezahodili. Aj všetky naše kon-

cepcie, ktoré sa dávajú, vychádzajú z tejto koncepcie. Už mi

je trápne to neustále dookola opakovať - tá koncepcia predsa

v niečom bola dobrá.  Prečo by som sa tu  mala tváriť, že ju

treba kdesi zahodiť len zato,  že ju proste vypracoval pred-

chádzajúci minister? Na to predsa nemám dôvod.

 

     Čo sa týka toho - ešte stále k pánu poslancovi Szigeti-

mu -,  že nerešpektujem, alebo neakceptujem stanoviská rodi-

čov,  pedagógov a  študentov. Ale  áno, akceptujem  ich, ale

každému sa vyhovieť nedá. Neviem, o akých skupinách on hovo-

rí, ale  so skupinami pedagógov, študentov  a rodičov, ktoré

chodia za  mnou, ktoré so  mnou komunikujú, rozhodne  vediem

dialóg,  a ak  sa dá,  samozrejme ich  názory aj akceptujem.

Ibaže nedá sa komunikovať  s takými skupinami, ktoré komuni-

káciu vidia jedine v tom, že  buď sa prijme ich názor, alebo

sa neprijme žiaden názor. Tu potom nejde o dohodu, ale o ne-

dohodu, a tam dialóg neexistuje.

 

     Veľmi bol zaujímavý váš názor, pán poslanec Szigeti, že

učiteľ  neovládajúci jazyk,  ktorý sa  používa v  škole, tam

môže učiť  a môže byť  aj riaditeľom. Máte  pravdu. Prečo by

nemohol? Nevidím dôvod, prečo by  učiteľ nemohol učiť v ško-

le, ktorej jazyk  neovláda. Vy máte taký názor,  že máme ta-

kých  učiteľov, ktorí  neovládajú jazyk  v škole,  na ktorej

učia?

 

     Škola  v Horných  Obdokovciach, ktorá  sa mi  zo strany

poslancov Maďarskej  koalície toľko vytýka - viete, zavďačiť

sa poslancom opozície je veľmi ťažké. Ak priznám kritiku pa-

ni poslankyne  Ďurišinovej, že vďaka školstvu  sa tu zvyšuje

nezamestnanosť, tak akosi ťažko  môžem zaradiť do siete škôl

školu v Horných Obdokovciach.  Ide totiž o obchodnú akadémiu

a necelých 30 kilometrov, možno ešte menej, je Obchodná aka-

démia v  Nitre. Ak na  takomto malom priestore  vytvorím dve

obchodné  akadémie, tak  rozhodne nezamestnanosť absolventmi

obchodných akadémií zvýšim.

 

     Akreditačná komisia - tá  sa tu tiež častokrát opakova-

la. Chcela by  som znovu zdôrazniť, hoci to  sa už tiež veľa

medializovalo, že Akreditačná komisia  je poradný orgán vlá-

dy, teda je aj poradný orgán ministerstva. Členov Akreditač-

nej komisie  predsa neschvaľuje Rada  vysokých škôl, ona  sa

k nim iba vyjadruje. Keďže je  to poradný orgán, môže sa vy-

jadriť, ale  vláda si predsa členov  svojho poradného orgánu

vyberie sama. To  je tiež jej právo a to  sú tiež jej kompe-

tencie. A mimochodom,  Akreditačná komisia, ktorá existovala

pred mojím nastúpením, dalo by sa povedať, že všetky opatre-

nia, ktoré vydávala, sú v rozpore  so zákonom. Ona ich totiž

podpisovala, ale podpisovať ich mali ministri, pretože Akre-

ditačná  komisia je  iba poradný  orgán, ktorá  má odporúčať

tomu-ktorému ministrovi,  čo má urobiť. A  je na zvážení mi-

nistra, či si tento návrh Akreditačnej komisie osvojí, alebo

neosvojí. Predchádzajúca Akreditačná komisia jednoducho roz-

hodovala.

 

     Ešte sa  vraciam k niektorým poslancom,  pretože sa vy-

jadrovali  aj technickými  poznámkami. Pán  poslanec Szigeti

ďalej hovoril,  doslova citujem: "Viete  si predstaviť školu

s vyučovacím jazykom maďarským, kde riaditeľ nevie po maďar-

sky, a  tak nedokáže komunikovať  s rodičmi?" Pán  poslanec,

pýtam sa vás: Mysleli ste to vážne?

 

     Po prvé,  tým by sa  porušovali ľudské práva,  keby som

stanovila, že  v škole s  vyučovacím jazykom maďarským  môže

učiť len učiteľ, ktorý ovláda  jazyk maďarský. To je porušo-

vanie ľudských práv.

 

     Po druhé, predsa neustále tvrdíte, že občania maďarskej

národnosti ovládajú slovenský jazyk.  Tak potom ten riaditeľ

maďarskej školy alebo školy  s vyučovacím jazykom maďarským,

keď komunikuje s rodičmi po slovensky, tak mu hádam rozumejú.

 

     Pani poslankyňa Bauerová  - ministerstvo školstva navr-

hovalo zriaďovať školy  v obciach, kde školy nie  sú - samo-

zrejme, školy slovenské. Hádam mi nechcete tvrdiť, že v rám-

ci Slovenska nemôžem zriaďovať slovenské školy?

 

     Pani poslankyňa Bauerová hovorila tiež o akejsi diskri-

minácii učiteľov, ktorí nemôžu automaticky postúpiť z devia-

tej  do desiatej  platovej triedy.  Myslím si,  že to nie je

žiadna diskriminácia. Pani poslankyňa,  vy sa určite nečudu-

jete, že lekári musia robiť atestácie. Nikto sa tomu nečudu-

je. A ja sama, ak by  som bola chorá, rozhodne by som radšej

navštívila lekára odborníka, čiže lekára, ktorý nejaké ates-

tácie má,  ako nejakého začiatočníka.  Aj ten sa  musí učiť,

ale dala  by som prednosť odborníkovi.  Prečo práve učitelia

by si nemohli dopĺňať svoje  vzdelanie? Tým sa nijako nedis-

kriminujú.

 

     Pán poslanec  Nagy, Rámcový dohovor  Rady Európy hovorí

o primeranom používaní jazyka  národností vo vyučovacom pro-

cese. Podčiarkujem  slovo "primerané". Čiže  to, čo sa  deje

u nás, je  v súlade s Rámcovým  dohovorom Rady Európy. Ďalej

ste  hovorili, pán  poslanec Nagy,  že ministerstvo školstva

zrušilo oddelenie pre národnostné školstvo. Nehnevajte sa na

mňa, ale to sa urobilo za predchádzajúceho ministra. Keď som

prišla  na ministerstvo,  tak tam  oddelenie pre národnostné

školstvo  neexistovalo, pretože  riaditeľka oddelenia národ-

nostného školstva bola prepustená.  To oddelenie som zriaďo-

vala nanovo a prijímala som nanovo pani riaditeľku. Označili

ste ma  za realizátorku asimilačnej politiky, samozrejme, vo

vzťahu k občanom maďarskej národnosti. No to je skutočne pre

mňa novinka, pretože ak u  nás existuje taká asimilácia, pý-

tam sa  vás, ako je  možné, že občanov  maďarskej národnosti

u nás pribúda,  ich počet neklesá, ale  pribúda. Čiže o akej

asimilácii tu vlastne hovoríte?

 

     K otázkam pána poslanca Šveca - účelové opatrenie 7 mi-

liónov. Pán poslanec, neviem, aké pomery vládnu na Univerzi-

te Komenského. Možno tam vládne  strach alebo niečo iné, ho-

vorila som to už aj v Pressclube. Ale mám tu dokument, ktorý

je podpísaný aj pánom dekanom lekárskej fakulty, kde odporú-

ča, aby sa zaradilo toto pracovisko medzi rizikové pracovis-

ká a  aby mu bola daná  dotácia 7 miliónov. Ten  dokument je

tu. Takže je mi ľúto.  Potom sa treba zamyslieť nad morálkou

akademických funkcionárov - nemyslím tým  vás -, že raz tvr-

dia to a raz tvrdia ono.

 

     Takže to je  aj vaša druhá otázka. Áno,  7 miliónov som

pridelila, pretože  mám celú správu  o tom, v  akom stave sa

nachádza vaše pracovisko. Je to žiadosť o finančnú pomoc pri

prestavbe zubného laboratória  na I. stomatologickej klinike

Lekárskej fakulty Univerzity  Komenského v Bratislave, troj-

stránková, podpísaná  aj pánom dekanom. A  že som ho prijala

bez stanoviska lekárskej fakulty, na to som vám už odpoveda-

la, pretože pán  dekan to podpísal. Pýtali ste  sa, či nemám

informáciu  o ostatných  pracoviskách, v  akom sú havarijnom

stave. Máte pravdu, nemám.  Skutočne nemám správu o všetkých

pracoviskách a  som presvedčená, že tých  pracovísk je viac,

to vám nechcem popierať. Žiaľbohu, na všetky nemáme peniaze.

 

     Čo sa týka dotácie, pýtali ste sa, čo je pravda na tom,

že ministerstvo školstva dalo dotáciu vo výške 800 tisíc ko-

rún v  novembri 1995. Vtedy som  ministerkou nebola, pán po-

slanec,  máte tam  kolegu, neviem,  kto tú  dotáciu dal, ale

v novembri som ju  nemohla dať ja. To isté  sa týka dotácie,

nezaznamenala som si presne sumu, bolo to vyše milióna korún

v rokoch 1992 až 1995. Neviem o tom, nebola som vtedy minis-

terkou, spýtajte sa iných kolegov.

 

     Čo sa týka toho, že som podpísala nejaké prenájmy v ča-

se zákazu alebo v čase uznesenia vlády o zákaze, to tiež nie

je pravda. Podpísala som jeden prenájom, už to tu bolo tiež,

interpeloval  ma pán  poslanec Harach  ešte v  novembri roku

1995, že som  prenajala Levickú, on si na  to určite pamätá,

takže to je proste ďaleko od  tohto uznesenia vlády. A čo sa

týka Romanovej,  jedna časť bola  prenajatá v novembri  1995

a druhá v januári, čiže ďaleko od uznesenia vlády.

 

     K otázke, ktorú ste  mi dali ohľadne Akreditačnej komi-

sie, som  sa už vyjadrila. Návrhy  na vymenovanie profesorov

vláde dávam  iba na vedomie,  nie na odsúhlasenie.  A takéto

veci sa dávajú vláde na vedomie.

 

     Čo sa týka zdržania  vymenovania profesorov pána Tondru

a pána Šterna, viem len o  návrhu pána Šterna, o návrhu pána

Tondru nie som informovaná, či  tam taký je. Pán Štern podľa

správ, ktoré som dostala, nespĺňal náležité kritériá, preto-

že mal iba jednu monografiu,  a všetci ste tu veľmi apelova-

li, aby  sa nedajbože neznížila úroveň  vysokých škôl, ak sa

prijmú nejaké presné kritériá na udeľovanie habilitácií ale-

bo vymenovanie profesorov. Nechcem sa  k tomu znížiť. Tak si

overujeme, či  to je naozaj pravda,  že tam ide iba  o jednu

monografiu.

 

     Tiež ste hovorili o novele vysokoškolského zákona. Bude

to samostatný bod, takže o tom nebudem hovoriť.

 

     Pán poslanec  Švec, v závere  ste povedali, že  bola na

Slovensku komisia OECD, ktorá vysoko vyzdvihla úroveň našich

vysokých škôl.  Tiež o tom viem  a som veľmi rada,  že sa to

udialo. Myslím si, že  patrí za  to vďaka všetkým pedagógom,

ktorí  na vysokých  školách učia  a učia  za veľmi sťažených

podmienok.  Ale  prečo  sa  tu  potom  stále hovorí o úpadku

a o znižovaní  kvalifikácie nášho školstva,  keď dokonca za-

hraničná komisia nás posudzuje veľmi dobre?

 

     Na záver  by som sa vás opýtala, samozrejme, bez nároku

na odpoveď, pán poslanec Švec, čo  je na tom pravdy, že aka-

demický senát  lekárskej fakulty sa 14. mája  zaoberal vaším

protiprávnym rozhodnutím o prijatí  18 študentov na lekársku

fakultu, ktorí nesplnili  kritériá požadované na prijímacích

pohovoroch, a to 9 do prvého ročníka a 9 do nultého ročníka.

 

 

     A druhá  otázka: Je pravda, že  akademický senát lekár-

skej  fakulty  proti  tomuto  vášmu  rozhodnutiu protestoval

a prijal 14. mája rozhodnutie  o nových prijímacích skúškach

pre týchto  poslucháčov? Pýtam sa vás  to preto, lebo nielen

vy,  ale i  viacerí opoziční  poslanci mi  vždy dávate  také

otázky  "jedna baba  povedala". Aj  ja som  dostala toto  na

stôl, že takéto niečo existuje. Aby ste si uvedomili, ako sa

ťažko na takéto veci odpovedá, keď vás ktosi osočí bez toho,

aby mal v rukách nejaké dôkazy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Skončili sme  rozpravu k tomuto  bodu rokovania. Musíme

dať najskôr hlasovať o návrhu pani poslankyne Bauerovej. Pa-

ni poslankyňa  dala návrh, aby  sme vyslovenie dôvery  alebo

nedôvery pani ministerke vyjadrili v tajnom hlasovaní.

 

     Prosím, aby sme sa  prezentovali, budeme hlasovať o ná-

vrhu pani  poslankyne Bauerovej. (Hlasy v  sále.) Je po roz-

prave.  Keď skončila  pani ministerka,  povedal som,  že sme

skončili  rozpravu.  Pokoj,  páni  poslanci. Budeme hlasovať

o návrhu pani poslankyne Bauerovej.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni  poslanci, budeme sa pre-

zentovať a hneď hlasovať o návrhu pani poslankyne Edit Baue-

rovej. Pani poslankyňa navrhla, aby sme hlasovali tajne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Budeme hlasovať verejne,  nakoľko návrh pani poslankyne

Bauerovej neprešiel.

 

     Pán poslanec Švec, je po  rozprave, prosím vás, aby ste

stiahli svoj návrh. (Hlasy zo  sály.) Obrátil som sa na pána

poslanca Šveca a poprosil som ho, aby  stiahol žiadosť, pre-

tože je  po rozprave. (Ruch v  sále.) Prosím, páni poslanci,

pokoj.

 

     Budeme hlasovať o tom, kto je za návrh, aby Národná ra-

da Slovenskej republiky vyslovila nedôveru členke vlády Slo-

venskej republiky ministerke  školstva Eve Slavkovskej. Pro-

sím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  podľa článku 88 ods.  2 Ústavy Sloven-

skej republiky Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila

nedôveru Eve Slavkovskej, členke vlády Slovenskej republiky,

poverenej riadením Ministerstva školstva Slovenskej republi-

ky. (Potlesk.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     d r u h ý m   bodom programu je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv.

 

     Návrh  vlády ste  dostali ako  tlač 476  vrátane návrhu

uznesenia Národnej  rady a spoločnú správu  výborov ako tlač

476a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-

nister  zahraničných vecí  Slovenskej republiky  pán Hamžík.

Prosím, pán minister.

 

Minister zahraničných vecí SR P. Hamžík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vláda Slovenskej  republiky predkladá na  rokovanie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu

Národnej  rady  s  ukončením  platnosti dvoch medzinárodných

zmlúv, a to Programovej dohody medzi  Československou socia-

listickou  republikou a  Rumunskou socialistickou republikou

o základných smeroch rozvoja dlhodobej hospodárskej a vedec-

kotechnickej spolupráce a dlhodobého programu rozvoja hospo-

dárskej a vedeckotechnickej spolupráce medzi Československou

socialistickou republikou a  Rumunskou socialistickou repub-

likou do roku 2000. Ide o štandardný materiál, jeden z tých,

aké vláda Slovenskej republiky predkladá Národnej rade v sú-

vislosti s revíziou zmluvnej základne Slovenskej republiky.

 

     Slovenská  republika sukcedovala  pri svojom  vzniku do

asi 1 900 medzinárodných dvojstranných zmlúv  bývalej Česko-

slovenskej  federatívnej republiky. Ide o zmluvy, ktoré boli

uzatvárané od roku 1918 postupne až do konca roka 1992. Vlá-

da  Slovenskej republiky  má záujem,  aby zmluvno-právna zá-

kladňa Slovenskej republiky bola jasná, prehľadná, aby obsa-

hovala iba  tie zmluvné dokumenty,  ktoré sú v  súlade s jej

záujmami a potrebami. V súčasnosti preto prebieha proces re-

vízie dvojstrannej  zmluvnej základne s  jednotlivými štátmi

sveta. Podľa  právneho poriadku Slovenskej  republiky je po-

trebné, aby  s ukončením platnosti  vládnych zmlúv vyslovila

súhlas  vláda Slovenskej  republiky a  s ukončením platnosti

prezidentských  zmlúv  Národná rada  Slovenskej  republiky a

prezident Slovenskej republiky.

 

     Vo vzťahu k Rumunsku experti posudzovali spolu 39 dvoj-

stranných zmlúv a  dokumentov a strany sa zhodli  na tom, že

navrhujú aj naďalej zachovať v  platnosti 24 z nich, 5 zmlúv

sa zrušuje, 2 zo zrušovaných zmlúv sú prezidentskými zmluva-

mi. Vláda Slovenskej republiky 4. júna 1996 vyslovila súhlas

s týmito závermi  a odporučila, aby  Národná rada Slovenskej

republiky a následne prezident Slovenskej republiky vyslovi-

li súhlas  s ukončením platnosti  spomínaných prezidentských

zmlúv.

 

     Obidva  zmluvné dokumenty,  ktorých ukončenie platnosti

sa navrhuje, nezodpovedajú zmeneným spoločenským a ekonomic-

kým podmienkam, ich ustanovenia sa nevykonávajú.

 

     Na základe  uvedeného navrhujem, aby  Národná rada slo-

venskej  republiky  vyslovila  súhlas  s ukončením platnosti

Programovej dohody medzi  Československou socialistickou re-

publikou a Rumunskou  socialistickou republikou o základných

smeroch  rozvoja dlhodobej  hospodárskej a vedeckotechnickej

spolupráce a Dlhodobého programu  rozvoja hospodárskej a ve-

deckotechnickej  spolupráce medzi  Československou socialis-

tickou republikou  a Rumunskou socialistickou  republikou do

roku 2000.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Ako spoločná spravodajkyňa  bola určená pani poslankyňa

Alica Bieliková.

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     návrh na  vyslovenie súhlasu Národnej  rady s ukončením

platnosti  medzinárodných zmlúv  pridelil predseda  Národnej

rady  svojím rozhodnutím  číslo 1 155  zo dňa  11. septembra

1996 na prerokovanie do 17. októbra 1996 Ústavnoprávnemu vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výbo-

ru Národnej rady Slovenskej  republiky. Zároveň určil Zahra-

ničný výbor Národnej rady  ako príslušný podať Národnej rade

Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedené-

ho  návrhu v  príslušných výboroch  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Ústavnoprávny  výbor Národnej  rady a  Zahraničný výbor

Národnej rady  prerokovali návrh v  lehote, vyslovili s  ním

súhlas a  odporúčajú Národnej rade  Slovenskej republiky vy-

sloviť súhlas s týmto návrhom.

 

     Preto  vás prosím,  vážené kolegyne,  vážení kolegovia,

aby ste tiež vyslovili súhlas a aby ste podporili toto uzne-

senie, ktorého návrh vám prečítam.

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  vyslovuje  súhlas

s ukončením platnosti Programovej dohody medzi Česko-sloven-

skou  socialistickou republikou  a Rumunskou  socialistickou

republikou o základných  smeroch rozvoja dlhodobej hospodár-

skej  a vedecko-technickej spolupráce a  Dlhodobého programu

rozvoja  hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce  medzi

Československou  socialistickou  republikou  a Rumunskou so-

cialistickou republikou do roku 2000.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja pani spoločnej  spravodajkyni. Konštatu-

jem, že  som do rozpravy nedostal  žiadnu písomnú prihlášku.

Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Konštatujem, že sa do  rozpravy nikto nehlási, preto ju

vyhlasujem za skončenú. Zrejme sa pán minister nebude vyjad-

rovať, niet sa k čomu, a ani spoločná spravodajkyňa.

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada

Slovenskej republiky vyslovuje  súhlas s ukončením platnosti

medzinárodných zmlúv, ako sú uvedené v tlači číslo 476.

 

     Prosím, aby sme sa  prezentovali a hlasovali. Hlasujeme

o vyslovení súhlasu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Páni poslanci,  tretí bod programu je  ten, ktorý sme si

dodatočne zaradili.

 

     T r e t í  bod programu, ktorý sme si odsúhlasili, je

 

     návrh na uznesenie  Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada Najvyšší kon-

trolný úrad Slovenskej republiky vypracovať stanovisko k ná-

vrhu Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997.

 

     Prosím pána  predsedu Maxona, aby  prečítal tento návrh

na uznesenie.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ide o  procedurálnu otázku, takže  mi dovoľte, aby  som

predniesol návrh  na uznesenie Národnej  rady Slovenskej re-

publiky k  stanovisku k návrhu  Štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky na rok 1997.

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa  § 5 ods. 2 zá-

kona Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 39/1993 Z. z.

o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky žiada Naj-

vyšší kontrolný  úrad Slovenskej republiky  predložiť stano-

visko k návrhu Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok

1997 v termíne do 20. novembra 1996.

 

 

     To je,  vážené dámy a páni,  návrh na uznesenie, ktorý,

samozrejme, odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh na uznesenie,  ako nám ho prečítal pán

predseda výboru Maxon.

 

     Prosím,  aby sme  sa prezentovali  a hneď  aj hlasovali

o tomto uznesení.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Uznesenie sme prijali.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  podľa programu

ako bod 4 mal byť  návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady

Slovenskej republiky s uzavretím  Európskeho dohovoru o cez-

hraničnej televízii. Z organizačného  odboru mi povedali, že

tu nie je pán minister kultúry.

 

     Pán predseda  výboru Haťapka chce  mať procedurálny ná-

vrh.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

      Mám len technickú poznámku, kým sme tu všetci, že zaj-

tra ráno  o 8.30 hodine  zasadá náš výbor.  Žiadam všetkých,

aby sa dostavili.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán predseda, v priebehu programu, prosím vás,

takéto oznamy pre výbory nerobte.

 

     Chcem vám navrhnúť, páni  poslanci, aby sme pokračovali

piatym bodom,  to je vládny návrh  zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky,  ktorým sa mení  a dopĺňa zákon  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 212/1995 Z. z. o koncesio-

nárskyh poplatkoch. (Hlasy v sále.)

 

     Teraz mi hovoria, že minister kultúry už ide.

 

     Páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, uplynulo 10 minút, pro-

sím, aby ste sa vrátili  do rokovacej miestnosti, budeme po-

kračovať v rokovaní. (Gong.)

 

     Š t v r t ý m  bodom  programu je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s uzavretím Európskeho dohovoru o cezhraničnej te-

levízii.

 

     Návrh ste dostali, pani poslankyne a páni poslanci, ako

tlač 506 a spoločnú správu výborov ako tlač 506a.

 

     Vláda Slovenskej republiky poverila pána ministra Ivana

Hudeca, aby tento návrh uviedol. Prosím, pán minister.

 

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som sa  vám na úvod najprv ospravedlnil

za to, že  ste museli na mňa čakať.  Prebieha ešte rokovanie

vlády a tam som mal tiež predkladať jeden materiál. Osprave-

dlňujem sa, asi pred hodinou  som telefonoval a povedali mi,

že to  ešte nie je  aktuálne. Vidím, že  ste sa poponáhľali.

Takže ešte raz sa ospravedlňujem.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Európsky dohovor o  cezhraničnej televízii ratifikovalo

už 14  európskych štátov, ďalších 12  krajín vrátane Sloven-

skej republiky ho podpísalo.

 

     Naša stála predstaviteľka pri Európskej únii tak urobi-

la 11.  septembra na základe uznesenia  vlády Slovenskej re-

publiky zo  dňa 16. apríla 1996  a následného prezidentského

splnomocnenia veľvyslankyne pri Európskej únii na podpísanie

dohovoru podľa jeho článku číslo 29.

 

     Slovenská  republika ako  členský štát  Rady Európy tak

opätovne potvrdila dodržiavanie základných princípov slobody

prejavu a informácií obsiahnutých v článku 10 Európskej kon-

vencie o ľudských právach.

 

     Cieľom  členských  štátov  Rady  Európy pri vypracúvaní

tohto dohovoru bolo posilniť  voľnú výmenu informácií a ideí

podporou  cezhraničnej výmeny  televíznych programových slu-

žieb na základe spoločne  prijatých základných noriem. Tieto

normy majú prispieť k  tomu, aby cezhraničná výmena televíz-

nych  programových služieb  podporovala určité  spoločné zá-

kladné  hodnoty  členských  štátov,  najmä  pluralizmus ideí

a názorov, a neobmedzovala slobodnú výmenu informácií na ná-

rodnej úrovni v rámci jednotlivých členských krajín.

 

     Hlavným  zámerom dohovoru  bolo teda  vytvoriť spoločné

základné  normy  predovšetkým  pre  niektoré kľúčové aspekty

cezhraničného  televízneho   vysielania,  napríklad  ochranu

niektorých individuálnych  práv, zodpovednosť prevádzkovate-

ľov vysielania za dodržiavanie určitých programových noriem,

reklamu a  sponzorovanie. Vzhľadom na to,  že sa cezhraničné

televízne vysielanie v Európe v dôsledku rýchleho vývoja ko-

munikačnej technológie takisto môže rýchlo meniť, autori do-

hovoru vypracovali ustanovenia, ktoré sú primerane flexibil-

né a umožňujú ľahkú novelizáciu.

 

     Európsky dohovor o  cezhraničnej televízii korešponduje

so smernicou  Európskeho spoločenstva číslo 552  z roku 1989

Televízia bez hraníc, ktorá síce platí len pre členské štáty

Európskej únie,  jej zásady však môžu  rešpektovať aj tretie

krajiny.  Nuž a  západoeurópski experti,  ktorí sa zaoberajú

pomáhaním Slovenskej republike s aproximáciou jej legislatí-

vy s  legislatívou Európskej únie  v audiovizuálnej oblasti,

striktne vyzývajú každú asociovanú krajinu, aby svoje právne

normy zladila  s ustanoveniami oboch  spomínaných významných

dokumentov.  Mimochodom,  neustále  pokračuje  aj zlaďovanie

smernice a dohovoru navzájom, a  to v Stálom výbore Rady Eu-

rópy pre  cezhraničnú televíziu, kde  má Slovenská republika

takisto svoje zastúpenie.

 

     Dovoľte mi, aby som na záver zdôraznil, že Európsky do-

hovor  o cezhraničnej  televízii vytvára  základný rámec  na

cezhraničné  vysielanie  televíznych  programových  služieb,

podporuje  voľnú výmenu  informácií, stanovuje  spoločné zá-

kladné normy  pre kľúčové aspekty  cezhraničného televízneho

vysielania a na základe  kooperácie európskych krajín, ktoré

sa zaviazali plniť jeho  ustanovenia, umožňuje naplno využí-

vať potenciál  telekomunikačnej techniky a  starať sa o  jej

rozvoj. Uzavretím  tohto dôležitého dokumentu  Slovenská re-

publika vyjadruje svoju podporu spoločnému úsiliu európskych

krajín zúčastňovať  sa na pozitívnom  ovplyvňovaní súčasného

a budúceho rozvoja televízneho vysielania.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, prosím vás, aby

ste uvedený  návrh prijali a vyslovili  súhlas Národnej rady

Slovenskej republiky s uzavretím  Európskeho dohovoru o cez-

hraničnej televízii.

 

     Ďakujem vám za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Ako  spoločná  spravodajkyňa  výborov  bola určená pani

poslankyňa  Ďurišinová, ktorá  nám predloží  spoločnú správu

z prerokovania vo výboroch.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení pán minister,

 

     dovoľte,  aby som  predniesla spoločnú  správu Ústavno-

právneho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a  podnikanie a Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku pre-

rokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Sloven-

skej republiky s uzavretím  Európskeho dohovoru o cezhranič-

nej televízii.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s uzavretím Európskeho dohovoru o cezhraničnej te-

levízii pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky

svojím  rozhodnutím číslo 1 204 zo  dňa 11.  októbra 1996 na

prerokovanie do 22. októbra  1996 Ústavnoprávnemu výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre vzdela-

nie, vedu, kultúru a šport. Zároveň určil Výbor Národnej ra-

dy pre vzdelanie, vedu, kultúru  a šport ako príslušný podať

Národnej rade Slovenskej republiky  správu o výsledku prero-

kovania uvedeného návrhu v príslušných výboroch.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej rady pre  hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie  a Výbor  Národnej rady  pre vzdelanie,  vedu, kultúru

a šport prerokovali návrhy v lehote,  vyslovili s ním súhlas

a odporúčajú  Národnej  rade  Slovenskej  republiky vysloviť

súhlas s vládnym návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady

Slovenskej republiky s uzavretím  Európskeho dohovoru o cez-

hraničnej televízii.

 

     Dovoľte, aby som predniesla zároveň aj uznesenie.

 

     Uznesenie Národnej  rady Slovenskej republiky  k návrhu

na  vyslovenie  súhlasu  Národnej  rady Slovenskej republiky

s uzavretím Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm.

e) Ústavy Slovenskej republiky  vyslovuje súhlas s uzavretím

Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii s výhradou uve-

denou v článku 32 ods. 1 písm. a) dohovoru.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pani  poslankyni  aj  ja.  Prosím, aby zaujala

miesto pre spravodajcov.

 

     Otváram rozpravu k štvrtému  bodu nášho programu s kon-

štatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do roz-

pravy.

 

     Pán poslanec Prokeš, hlásite  sa do rozpravy, alebo len

s faktickou  poznámkou? Potom  bude len  faktická poznámka 3

minúty. Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Mám len veľmi krátku otázku  na pána ministra. Chcem sa

ho spýtať, čo pozitívne  prinesie táto dohoda Slovenskej re-

publike práve  teraz a prečo  sa s tým  musíme tak ponáhľať.

Myslím si, že je veľa všelijakých dohovorov, ktoré sa západ-

ná Európa vôbec neponáhľa ratifikovať. Preto sa pýtam, prečo

je také dôležité, aby sme sa s tým ponáhľali.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Pán  poslanec   Kukan,  takisto  s  faktickou

poznámkou?

 

Poslanec E. Kukan:

 

     Ďakujem, pán predseda. Mám  naozaj len faktickú poznám-

ku.

 

     Chcel by  som upozorniť pána ministra,  pretože som vi-

del, že svoj prejav  čítal z vopred pripraveného vystúpenia,

že dvakrát  urobil faktickú chybu, keď  si Európsku úniu po-

plietol s Radou Európy. Chcem len, aby sme ovládali abecedu.

Naša veľvyslankyňa  v Štrasburgu je  pri Rade Európy,  a nie

pri Európskej únii.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán minister,

 

     v našom výbore pre  hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie tento materiál bol prijatý  kladne a bez rozporov, ale

jedna vec tam ostala taká nedovysvetlená, a to je vzťah ale-

bo postavenie šírenia a propagácie drog prostredníctvom cez-

hraničnej televízie,  pretože alkohol a cigarety  sú z tohto

v texte  jednoznačne vylúčené,  ale drogová  záležitosť nie.

Keby ste boli taký láskavý a dotkli sa tejto veci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu programu.

 

 

     Pýtam sa  pána ministra, či  chce odpovedať na  otázky,

ktoré mu boli položené. Áno, pán minister bude odpovedať.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

     poslankyne, poslanci,

 

     ak dovolíte, odpoviem na prvú otázku pána poslanca Pro-

keša, čo nám dohovor prinesie. Ja si myslím, že všetkým kra-

jinám, ktoré podpíšu tento  dohovor, prinesie napríklad vzá-

jomnú záruku toho, že  sa rešpektujú isté smernice napríklad

pri  reklame, sponzorovaní  a ďalších  náležitostiach. To si

myslím, že je dobré, pretože toto vzájomné rešpektovanie is-

tých pravidiel  zaručuje, aby sa nerobili  také kroky vo vy-

sielaní, ktoré by mohli navzájom poškodzovať záujmy strán.

 

     Ďakujem veľmi pekne za  opravenie pánu poslancovi Kuka-

novi.

 

     Pán poslanec Hofbauer, dovolil som si vo svojom zdôvod-

není povedať,  že tento dohovor sa  nepokladá za definitívny

a za nemenný. Práve preto je  formulovaný tak, ako je formu-

lovaný, aby mohol byť novelizovaný, a neustále sa pracuje na

týchto materiáloch.  Tak si myslím,  že je otázkou  krátkeho

času, kedy sa prikročí aj k novelizácii v tomto smere.

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návr-

hu uznesenia, tak ako nám ho prečítala pani poslankyňa Ďuri-

šinová.

 

     Prosím,  aby  sme  sa  prezentovali  a  hneď hlasovali.

Pani spoločná spravodajkyňa navrhuje, aby sme uznesenie pri-

jali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pokračujeme  p i a t y m  bodom  programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo  212/1995 Z. z. o koncesionárskych  poplatkoch

a o zmene zákona číslo  468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhla-

sového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov

a zákona Národnej  rady Slovenskej republiky  číslo 225/1996

Z. z.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 513 a spoločnú správu

výborov ako tlač 513a.

 

     Z poverenia vládny Slovenskej  republiky aj tento návrh

prednesie pán  minister Ivan Hudec. Nech  sa páči, pán mini-

ster.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladaným  návrhom zákona  Národnej rady  Slovenskej

republiky dochádza k zmene  a doplneniu zákona Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych

poplatkoch a o zmene zákona  číslo 468/1991 Zb. o prevádzko-

vaní rozhlasového  a televízneho vysielania  v znení neskor-

ších predpisov  a zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 225/1996 Z. z.

 

     Zámerom navrhovanej zmeny  a doplnenia citovaných záko-

nov je zrovnoprávniť všetky kategórie dôchodcov poberajúcich

dávky  z   dôchodkového  zabezpečenia  podľa   zákona  číslo

100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení jeho neskorších

predpisov  a odstrániť  hranicu podmienenú  minimálnou mzdou

zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou podľa zákona o mini-

málnej mzde pri poberaní dôchodku.

 

     Predkladateľ  návrhu zákona  pri všeobecnom  oslobodení

občanov dôchodcov  od platenia poplatkov  za používanie roz-

hlasového  prijímača alebo  televízneho prijímača prihliadal

aj na sociálne aspekty tejto kategórie občanov a ich dôstoj-

ného postavenia  v spoločnosti. Súčasná právna  úprava v ob-

lasti oslobodenia od poplatkov  nedostatočne prihliada a zo-

hľadňuje aktuálnu situáciu, najmä pokiaľ ide o kategórie ob-

čanov poberajúcich  dôchodky a tvrdosť  zákona dolieha práve

v značnej miere na týchto občanov.

 

     Vo  všeobecnosti navrhovaná  zmena spresňuje  aj platné

ustanovenie § 6 platného zákona, jeho písmeno e) v tom zmys-

le, že  pod pojmom "pravidelný príjem"  nemožno zahrnovať aj

poberateľa dôchodku  a doplňuje odkaz v  poznámke pod čiarou

zákona v tom zmysle, že oslobodenie od poplatku sa rozširuje

aj na poberateľov dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu.

 

     Vzhľadom na uvedené prosím  pani poslankyne a pánov po-

slancov o schválenie tejto novely zákona.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Prosím teraz pani poslankyňu Muškovú, ktorá bola určená

ako spoločná spravodajkyňa výborov,  aby nám predniesla spo-

ločnú správu týchto výborov.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     uvedený návrh zákona pridelil predseda Národnej rady na

prerokovanie do 22. októbra  1996 týmto výborom Národnej ra-

dy:  ústavnoprávnemu výboru, výboru pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci  a výboru pre vzdelanie,  vedu, kultúru a šport.

Súčasne predseda Národnej rady  určil na skoordinovanie sta-

novísk výborov  výbor pre vzdelanie,  vedu, kultúru a  šport

s tým, aby sa skoordinované  stanoviská premietli do spoloč-

nej správy výborov Národnej rady.

 

     Uvedené výbory Národnej rady vládny návrh zákona prero-

kovali v určenej lehote, vyslovili s ním súhlas a odporučili

ho schváliť bez pripomienok.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pani spoločnej spravodajkyni.

 

     Otváram k tomuto bodu programu rozpravu.

 

     Aj tu konštatujem, že  som nedostal žiadnu prihlášku do

rozpravy. Nikto sa nehlási ani s faktickou poznámkou, končím

preto rozpravu k tomuto bodu.

 

     Pán  minister sa  zrejme  nebude  vyjadrovať -  niet sa

k čomu. Pani poslankyňa Mušková tiež nie.

 

     Prosím, pristúpime k hlasovaniu. V súlade s ustanovením

§ 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pán  predseda,  touto  novelou  vraciame oslobodenie od

koncesionárskych  poplatkov  dôchodcom,   túto  možnosť  sme

vlastne v pôvodnom zákone mali. Odporúčam návrh schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

 

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 212/1995

Z. z.  o koncesionárskych poplatkoch a  o zmene zákona číslo

468/1991 Zb. o prevádzkovaní  rozhlasového a televízneho vy-

sielania v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 225/1996 Z. z.

 

     Ďakujem, pán minister. Budeme  radi, keď nám takéto zá-

kony budete predkladať častejšie.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, aj keď sa blíži

19. hodina, je tu návrh, aby sme pokračovali ďalej  š i e s-

t y m  bodom programu, ktorý  sme prerušili pri  rozprave na

predošlej schôdzi Národnej rady.

 

     Ide o návrh skupiny  poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o pod-

mienkach prevodu majetku štátu na  iné osoby v znení neskor-

ších predpisov. Je to tlač 425.

 

     Rozpravu sme prerušili na 16. schôdzi Národnej rady uz-

nesením  zo 4.  júla 1996   číslo 399.  K tomuto  návrhu vám

v priebehu dňa bola opäť rozdaná spoločná správa výborov ako

tlač 425a a pozmeňujúce návrhy, ktoré spracúval pán poslanec

Fico a ktoré dosiaľ odzneli v rozprave.

 

     Chcem ešte pripomenúť, že za túto skupinu poslancov ná-

vrh  zákona na  16.  schôdzi  odôvodňoval pán  poslanec Fico

a spoločným spravodajcom výborov bol pán poslanec Cingel.

 

     Prosil by som teraz  spoločného spravodajcu pána Tomáša

Cingela, aby zaujal miesto pre spravodajcov, a budeme pokra-

čovať v rozprave k tomuto bodu.

 

     Ako  prvý sa  písomne prihlásil  pán poslanec Vaškovič.

Pardon, pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     návrh  zákona, ktorý  prerokúvame, rieši uprednostnenie

určitých skupín majiteľov dlhopisov Fondu národného majetku,

ktorým bude hodnota dlhopisu vyplatená prednostne. Ide o ob-

čanov starších  ako 60 rokov, voľnejšie  povedané dôchodcov,

a o majiteľov bytových domov, čo sprostredkovane uprednostní

nájomníkov, ktorí  majú záujem o kúpu  svojho bytu do vlast-

níctva.

 

     Chcem to najskôr vyjadriť návrhom na posun uvedenej ve-

kovej  hranice oproti  pôvodnému návrhu  zo 60  rokov na 65,

prípadne 70 rokov. Vek 60  rokov znamená s istým zjednoduše-

ním pre väčšinu občanov odchod do dôchodku. To je spojené so

značným znížením príjmov, a  teda i životnej úrovne občanov.

Preto je v tejto súvislosti pochopiteľná snaha prejaviť istú

solidaritu  a umožniť  skoršie vyplatenie  menovitej hodnoty

dlhopisu Fondu národného majetku oproti iným občanom. Hrani-

ca 65 alebo 70 rokov však nie je z hľadiska príjmovej úrovne

nijako významná a jediným dôvodom  tohto posunu môže byť len

neochota predkladateľov skutočne  riešiť ťaživú sociálnu si-

tuáciu  občanov. Alebo  sa vari  koalícia obáva  o likviditu

Fondu národného majetku, hoci doteraz nás vždy presviedčala,

že dlhopisy sú cenným papierom?  Ak je to tak, vyzývam tých,

čo tento  vekový posun presadzujú,  nech to povedia  občanom

priamo. Klub KDH takéto  opatrenie nepodporí, pretože to nie

je princíp solidarity, ale zavádzanie voličov.

 

     Vrátim sa však k pôvodnému návrhu zákona, ako je uvede-

ný v  tlači 425. Zvýhodnenie  oboch skupín občanov  starších

ako 60 rokov a majiteľov bytových domov má svoje dôvody a aj

náš klub chápe význam  uvedeného návrhu pre spokojnosť obča-

nov. Zároveň si  však musíme byť vedomí, že  ak sa z veľkého

množstva občanov, ktorí sa  nechtiac stali majiteľmi dlhopi-

sov  (čo mimochodom  predstavuje takmer celú dospelú populá-

ciu  Slovenskej republiky),  ak sa  teda uprednostní  nejaká

skupina, tak to znamená  tiež znevýhodnenie zvyšku majiteľov

dlhopisov.

 

     Vážim si našich starších  spoluobčanov a som pripravený

obhajovať ich zvýhodnenie kvôli ich ťažkej životnej situácii

pri stále sa zhoršujúcej  úrovni ich reálnych príjmov. Chcem

však upozorniť, že okrem dôchodcov existuje na Slovensku eš-

te jedna počtom vari menšia, ale sociálne oveľa ohrozenejšia

skupina občanov,  ktorá by sa  právom cítila poškodená.  Ide

o mladých  ľudí, osobitne  mladé rodiny,  ktoré ešte  nemajú

svoj byt. Na začiatku svojej pracovnej kariéry ich príjmy na

člena domácnosti, ak vezmeme do  úvahy malé deti a manželky,

ktoré sa o ne starajú, sú často nižšie než príjmy dôchodcov.

Všetci vieme, že jedným z najväčších problémov mladých rodín

je nemožnosť získať vlastný byt  a mnohé iné opatrenia vlády

na podporu bytovej výstavby sú málo účinné. Možnosť kúpy by-

tu za dlhopisy pre nich tiež neprichádza do úvahy práve pre-

to, že na byt len čakajú.

 

     Dovoľte mi  preto navrhnúť nasledujúci  pozmeňujúci ná-

vrh:

 

     1. V článku I v bode 3  návrhu doplniť - v § 24 v novo-

označenom odseku  8 sa vkladá  nové písmeno c),  ktoré znie:

"c) vklad na účet stavebného sporenia podľa osobitného záko-

na" - s odkazom na poznámku pod čiarou a písmená d) až f) sa

označia ako e) až g). Poznámka pod čiarou bude zákon Sloven-

skej národnej  rady číslo 310/1992 Zb.  o stavebnom sporení.

A ďalej bude v tomto bode nasledovať písmeno f) podľa pôvod-

ného návrhu zákona.

 

     2. V článku I doplniť nový bod 5 - v § 24 v novooznače-

nom ods. 9  sa vkladá nové písmeno e),  ktoré znie: "e) sta-

vebné sporiteľne podľa osobitného zákona" - opäť s tým istým

odkazom na  poznámku pod čiarou. Ďalšie  body návrhu sa pre-

číslujú.

 

     Týmto návrhom sledujem  výraznejší nárast fondu staveb-

ného sporenia. Stavebné sporiteľne vykazujú v súčasnosti mi-

moriadne zisky, pretože ich  fondy sa prevažne len akumulujú

a stavebné úvery sa poskytujú len minimálne. Týmto problémom

sa nedávno zaoberala aj  vláda Slovenskej republiky. Predpo-

kladám, že v krátkom čase  príde k úprave zákona o stavebnom

sporení, kde  sa sprísnia podmienky tak,  aby sa prostriedky

fondu stavebného sporenia používali prednostne na novú byto-

vú výstavbu.  Tento môj návrh  by k tomuto  účelu mohol pri-

spieť.

 

     Predpokladám  tiež,  že  pre  stavebné sporiteľne práve

vzhľadom  na ich  výbornú finančnú  situáciu nebude  problém

prefinancovať obdobie od poskytovania stavebných úverov ale-

bo medziúverov  v rokoch 1997  až 2000 dovtedy,  kým získajú

z Fondu národného majetku hodnotu dlhopisov.  Koniec koncov,

dnes uzatvárané zmluvy o stavebnom sporení majú splatnosť až

v roku 2002, teda po splatnosti dlhopisov.

 

     Vážené poslankyne a poslanci, verím, že rovnako ako nám

všetkým záleží  na zlepšení sociálnej  situácie našich star-

ších spoluobčanov dôchodcov, takisto  podporíte aj tento ná-

vrh na  pomoc mladšej generácii, od  ktorej najmä bude závi-

sieť aj životná úroveň dôchodcov v budúcnosti.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Palackovi. Ďalej je prihlásený

pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     na úvod chcem povedať, že predložená novela bola tu mi-

nule  zdôvodnená a  všeobecne zrejme  všetci chápeme  význam

tejto novely. Treba však na druhej strane povedať, že nerie-

ši problémy s dlhopismi, ktoré tu nastali.

 

     Ďalší  návrh,  ktorý  predniesol  pán  Palacka, takisto

zlepšuje  atraktívnosť týchto  dlhopisov, ale  nerieši tento

problém komplexne,  vcelku. Základným problémom je, že dopyt

po dlhopisoch  je veľmi nízky  a je obrovská  nerovnováha na

trhu.

 

     Dovolím  si predniesť  pozmeňujúce návrhy,  ktoré podľa

môjho názoru podstatne  zatraktívnia obchodovanie s dlhopis-

mi. Vzhľadom na to, že ich mám sedem, nebudem nejako obšírne

ďalej rozvádzať  túto problematiku a budem  sa venovať týmto

pozmeňujúcim návrhom.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh - v §  24 ods. 4 druhá až štvrtá

veta znejú: "Výnos tohto dlhopisu predstavujú výnosy za jed-

notlivé roky  počas obdobia  od 1. 1. 1996  do 31. 12. 2000.

Ročný výnos  dlhopisu sa určuje  vo výške váženého  priemeru

diskontnej sadzby vyhlasovanej  Národnou bankou Slovenska za

obdobie bežného roka v jeho  menovitej hodnote a z výnosu za

predchádzajúce roky. Na tieto dlhopisy sa nevzťahuje osobit-

ný zákon pod písmenom 7d)."

     Navrhované  ustanovenie  odstraňuje  doterajšie nejasné

určenie  výnosu dlhopisu  a presne  definuje výpočet ročného

a celkového výnosu až do  splatnosti dlhopisu. Ako som uvie-

dol už vyššie,  doterajšia interpretácia zjavne poškodzovala

záujmy majiteľov dlhopisov.

 

     Pre  názornosť by  som chcel  uviesť jednoduchý príklad

veľkosti výnosu  dlhopisu. Pri doterajšej  interpretácii vý-

počtu  výšky výnosu  bude vyplatené  majiteľovi dlhopisu  ku

koncu roku 2001 pri  predpoklade stabilnej diskontnej sadzby

vo výške  8,8 % výnos  4 400 korún,  čiže spolu s  menovitou

hodnotou dlhopisu 14 400 Sk,  a pri výpočte výšky výnosu po-

dľa predkladaného pozmeňujúceho návrhu a podľa vyššie uvede-

nej podmienky  bude majiteľovi dlhopisu v  januári roku 2001

vyplatený výnos  5 246 Sk. Uvedené  má pochopiteľný dosah na

cenu dlhopisu na kapitálovom trhu. Pokiaľ neuvažujeme o mož-

nosti  výhodnejšie  uložiť  nominálnu  hodnotu  dlhopisu ako

s úrokom  diskontnej  sadzby 8,8 %, potom  hodnota  dlhopisu

podľa finančnej  matematiky  pri  stabilnej diskontnej miere

8,8 % je v období emisie  dlhopisov v prvom prípade 8 681 Sk

a v druhom  prípade je hodnota 10  000 Sk. Adekvátne určenie

výnosu dlhopisu umožní nielen  jeho výnosnejší odpredaj, ale

taktiež zrejme zabráni, aby  celková výplata nominálnej hod-

noty spolu s výnosom bola v roku 2001 menšia, ako predpokla-

daný priemerný mesačný plat v Slovenskej republike.

 

     Druhý pozmeňujúci návrh - v §  24 ods. 7 písm. d) znie:

"predaj na verejnom trhu cenných papierov osobám podľa odse-

ku 8".  Ide o formálnu  zmenu vzhľadom na  nadväzujúcu zmenu

v odseku 8.

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 24 odsek 8 znie: "Dlhopis

podľa odseku 4 môžu pred  dobou jeho splatnosti podľa odseku

6 nadobudnúť fyzické osoby s trvalým bydliskom na území Slo-

venskej republiky a právnické osoby  so sídlom na území Slo-

venskej republiky vrátane fondu."

 

     Tento pozmeňujúci návrh na rozdiel od doterajšieho sta-

vu, keď dlhopisy Fondu národného majetku mohli nadobúdať len

vybrané,  zákonom  definované  osoby,  rozširuje  okruh osôb

oprávnených nadobúdať dlhopisy, čím sa zvýši likvidita dlho-

pisov na kapitálovom trhu a  taktiež sa zreálni trhová cena.

Cena  dlhopisu  sa  priblíži  k  vnútornej hodnote dlhopisu.

Opodstatnenosť navrhovanej zmeny je znásobená aj neodôvodne-

nosťou doterajšieho obmedzenia pri nadobúdaní dlhopisov.

 

     Ďalší  pozmeňujúci návrh je k  § 24 ods. 9, ktorý znie:

"Právnické a fyzické osoby  môžu na splatenie svojich záväz-

kov  voči fondu  súvisiacich s  nadobudnutím privatizovaného

majetku použiť dlhopisy nadobudnuté na verejnom trhu cenných

papierov."

 

     Navrhuje  sa  tu  ponechať  doterajšiu možnosť platenia

záväzkov "privatizérov" nadobudnutými dlhopismi.

 

     Ďalší pozmeňujúci  návrh v § 24 ods. 10 znie: "Menovitú

hodnotu dlhopisu podľa odseku 4  vrátane jeho výnosu je fond

povinný vyplatiť  majiteľom  dlhopisov k 31. 12. 2000 najne-

skôr do 30 dní odo dňa splatnosti dlhopisu podľa odseku 6."

 

     Navrhujem tu skrátiť neadekvátne dlhé obdobie na reali-

záciu výplaty  menovitej hodnoty a výnosu  dlhopisu z 12 me-

siacov na  1 mesiac. Takéto dlhé  obdobie z hľadiska časovej

hodnoty peňazí by značne znehodnotilo reálnu hodnotu dlhopi-

su. Z hľadiska technickej pripravenosti a realizácie výplaty

je 30-dňová lehota postačujúca.

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh - v  § 24 odsek 11 znie: "Dlho-

pisy podľa odseku 4  nemožno použiť na zabezpečenie záväzkov

ich majiteľov podľa odseku 3."

 

 

     Z dôvodu  prehľadného prečíslovania sa text v odseku 13

presúva do odseku 11, čiže ide iba o formálnu zmenu.

 

     Siedmy pozmeňujúci návrh  je: § 24 odsek 12  a odsek 13

sa  vypúšťajú. Vypúšťajú  sa ustanovenia,  ktoré vzhľadom na

predchádzajúce zmeny stratili odôvodnenie.

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh je k článku II. Článok II znie:

 

     Šiesta časť sa dopĺňa novým § 47c, ktorý znie: "Zmluvné

vzťahy vykonané do účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa

doterajších právnych predpisov."

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Vaškovičovi. Ďalej je prihláse-

ný do rozpravy pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

 

     budem  veľmi  stručný.  V  pôvodnom  návrhu textu, tlač

425, v prvej vete bodu 1,  kde sa hovorí: "(7) Dlhopis podľa

odseku 4, ktorého majiteľ  dosiahol v deň nadobudnutia účin-

nosti tohto  zákona vek 60 rokov"  navrhujem doplniť slovami

"a viac", aby  to bolo jasné. To je  len  legislatívno-tech-

nické opatrenie,  na veci to  nič nemení. To  je ten pôvodný

návrh.

 

     A kvôli tomu, aby sa  vytvoril širší priestor - priznám

sa  vám, že  dosť mi  záleží na  tom, aby  sme tieto  návrhy

schválili a našli cestu, aby sme  sa zhodli v tom, čo je ro-

zumné - na podporu ďalších alternatív  preto, lebo tu je na-

vrhnutých 60 rokov, potom je tu snaha 70 rokov, je tu kaská-

dový postup,  to sú tri záležitosti,  dávam ešte alternatívu

na zváženie  65 rokov a  viac. Znenie by  potom bolo takéto,

vážený  pán spravodajca:  Nahradiť bod  1 návrhu,  tlač 425,

textom - § 24 sa dopĺňa novým odsekom 7, ktorý znie:

 

     "(7) Dlhopis  podľa odseku 4,  ktorého majiteľ dosiahol

v deň  nadobudnutia  účinnosti  tohto  zákona  vek  65 rokov

a viac, je vrátane jeho výnosu splatný 31. 12. 1997."

 

     Pre  tých, ktorí  by chceli  vedieť, uvediem,  že k 31.

12. 1995 bolo  na Slovensku 877 494 občanov  starších ako 65

rokov, a ak by sa prihlásili naraz všetci, tak by išlo cirka

o 6 miliárd Sk.

 

     Toľko k tomuto návrhu, čiže je to alternatíva 65 rokov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  S faktickou  poznámkou vystúpi

pán predseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  navrhujem, aby

sme o  tomto bode hlasovali  až po zajtrajšom  rokovaní, keď

vystúpi pán  prezident, aby sme  teda o tomto  bode programu

hlasovali potom vo štvrtok.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda, chcem ako predkladateľ tohto návrhu záko-

na požiadať pána predsedu Združenia robotníkov Slovenska, či

by nebolo riešením urobiť  si teraz 10-minútovú prestávku na

poradu klubov, pretože opäť dôjde  k situácii, že pán prezi-

dent bude svoje zákony predkladať  možno tri dni, potom bude

týždeň prestávka a môžu nastať okolnosti, že tento návrh zá-

kona nebude opäť prerokovaný.

 

     Ja vás  prosím, dokončime tento  zákon dnes, urobme  si

10-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tento zákon bude prerokovaný, neobávajte sa, pán posla-

nec, ale skutočne  navrhujem, návrh som dal a  chcem, aby sa

o tom hlasovalo.  To je procedurálny návrh  hlasovať o tomto

zákone až po pánu prezidentovi, ktorý uvedie zákony.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Chcem ešte zareagovať, pán predseda. Tento návrh zákona

je v  parlamente už tri  mesiace. Tri mesiace  sa vedú rôzne

politické  rokovania  na  rôznych  úrovniach, nevidím dôvod,

prečo by sme malo opäť odkladať hlasovanie o tomto zákone.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Chcem povedať,  že schválenie tejto  novelizácie zákona

nebude také jednoduché. Nehnal by som to. Pozrite sa, tam sú

rôzne problémy  (zvýšenie ponuky, či bude  dosť peňazí atď.,

rôzne komplikácie),  a preto by som  sa nestotožňoval s tým,

že urobiť prestávku a hneď pokračovať ďalej. To je vec, kto-

  si treba  premyslieť a  nenaháňať to,  lebo skutočne ide

o komplikované súvislosti. Čiže navrhujem odložiť rokovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ešte pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     To je vec názoru. Ale keď je niečo tri mesiace v parla-

mente,  je to spočítané a máme možnosť alternatívneho rieše-

nia, neviem, prečo  by nebolo  schodné, aby  sme si  urobili

prestávku. Máme  tu 4 varianty a  z tých si možno  jeden vy-

brať. Ja  by som bol rád,  aby sme to neodďaľovali,  lebo to

nehovorí v náš prospech.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Komlósy.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne. Požiadal by  som pána podpredsedu Ľuptá-

ka, aby precizoval  svoj návrh, lebo takto mi  nie je jasné,

na kedy odkladáme hlasovanie o tomto zákone.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Najskôr ešte pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda,  chcem iba dodať,  že som pripravený  po-

skytnúť všetky  informácie o počtoch  obyvateľov, ktorých by

sa to týkalo, o počtoch  bytov, ktoré by pripadali do úvahy,

takže v rámci záverečného  vystúpenia môžeme všetky informá-

cie položiť na stôl, môžeme rozhodovať so znalosťou veci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budem  presný - po zákonoch,  ktoré vrátil pán

prezident, aby sa hlasovalo o tomto zákone.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli ste návrh  pána podpredsedu Ľuptáka. Bol

to prvý procedurálny návrh. Dávam o ňom hlasovať.

 

     Samozrejme, že tým končím rozpravu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že o predlože-

nom návrhu zákona budeme pokračovať  v rokovaní, a to hlaso-

vaním, až  po prerokovaní vrátených  zákonov pánom preziden-

tom. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, kým preruším

schôdzu, chcem vás upozorniť, že  zajtra začíname o 9.00 ho-

dine vystúpením  pána prezidenta tak, ako  je to v programe.

Prosím, aby sme došli včas.

 

     Prajem vám dobrú noc.

 

                       Druhý deň rokovania

         20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                        23. októbra 1996

___________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  20. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  na rokovaní dnešnej

schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vítam pána prezi-

denta. (Potlesk.)

 

     Budeme  rokovať  o  s i e d m o m  bode,  tak  ako  sme

včera schválili program. Siedmym bodom je

 

     zákon Národnej rady  Slovenskej republiky z 18. septem-

bra 1996 o prokuratúre vrátený prezidentom Slovenskej repub-

liky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej re-

publiky.

 

     Materiál ste dostali ako  tlač číslo 507. Jeho súčasťou

je rozhodnutie prezidenta Slovenskej  republiky z 2. októbra

1996 o vrátení zákona, ako  aj schválený zákon z 18. septem-

bra 1996.

 

     Spoločnú správu ste dostali ako tlač 507a.

 

     Prosím  teraz  pána  prezidenta,  aby  vrátenie  zákona

zdôvodnil.

 

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na 17. schôdzi Národnej rady ste schválili vládny návrh

zákona  o prokuratúre.  Pri jeho  prerokúvaní boli navrhnuté

viaceré zmeny, časť z nich  ste aj hlasovaním podporili. Na-

priek tomu,  že tieto pozmeňujúce návrhy  odstránili rad ne-

dostatkov, ktoré  vládny návrh zákona  obsahoval, nepodarilo

sa a v úplnosti sa ani nemohlo podariť, aby ste nimi zmenili

charakter zákona, ktorý vychádza  z chybnej koncepcie. Preto

som vám v rozhodnutí o vrátení zákona na opätovné prerokova-

nie neodporúčal  čiastkové zmeny, ale navrhol  som vám zákon

ako  celok neschváliť.  V čom  vidím nedostatky  zákona, som

podrobne uviedol vo svojom rozhodnutí. Preto sa obmedzím len

na tie, ktoré považujem za východiskové.

 

     Schválený zákon o  prokuratúre priznáva prokuratúre po-

stavenie,  ktoré  podľa  Ústavy  Slovenskej  republiky nemá.

Ústava  jednoznačne  upravuje  len  moc zákonodarnú, výkonnú

a súdnu.  Prokuratúru ako  samostatnú moc  v štáte  nepozná.

V náleze Ústavného súdu z 10. septembra 1996 číslo PL/Ústav-

ný súd/43/95 je uvedené,  že, citujem: "generálny prokurátor

patrí do sústavy výkonnej moci...", čo jednoznačne potvrdzu-

je systémové zaradenie prokuratúry v rámci deľby moci v štá-

te. Preto zákon  môže  priznať prokuratúre len také postave-

nie a oprávnenia, ktoré zodpovedajú rámcu a duchu ústavy.

 

     Východiská, na  ktorých je vybudovaná  koncepcia zákona

a ktoré uvádza dôvodová správa,  si však odporujú aj vzájom-

ne. Na jednom mieste sa  hovorí o tom, že prokuratúra, citu-

jem:  "má miesto  na rozhraní  moci výkonnej  a súdnej", ale

o niekoľko riadkov  nižšie čítame tvrdenie,  že  prokuratúra

je "samostatným druhom štátnej činnosti, nepatriacej do moci

zákonodarnej, výkonnej alebo súdnej".  Ak si jednoznačne od-

porujú myšlienkové princípy, z ktorých zákon vychádza, neču-

dujme  sa, že  si odporujú  aj konkrétne  ustanovenia zákona

navzájom, aj inštitúty tohto zákona s inými zákonmi.

 

     Rovnako  charakterizovanie prokuratúry  ako nezávislého

štátneho orgánu v § 2 posudzovaného zákona odporuje postave-

niu prokuratúry uvedenému v článku  149 a 151 ústavy. Ústava

neumožňuje,  aby  zákon  menil  zásadným spôsobom postavenie

a právomoci tohto  orgánu štátu. Zákon môže upraviť len "po-

drobnosti".  Posudzovaný  zákon  však  priznáva  prokuratúre

a osobitne generálnemu prokurátorovi  také oprávnenia, ktoré

znamenajú nadradené  postavenie v sústave  štátnych orgánov.

Ich  oprávnenia  im  poskytujú  možnosť  vykonávať dozor nad

všetkými  zložkami moci  v štáte,  pričom zákon nerešpektuje

výklad Ústavného súdu z 2. júna 1993 číslo 1/Ústavný súd/39/

93,  podľa ktorého  "...právomoci subjektov  štátnej moci sa

navzájom odlišujú. Subjekty  zákonodarnej, výkonnej a súdnej

moci i prokuratúry majú  ústavou priznané základné právomoci

potrebné na zabezpečenie  riadneho plnenia svojich originál-

nych úloh, nezastupiteľných iným orgánom štátnej moci. Tieto

majú  subjekty štátnej  moci nato,  aby nedošlo  k narušeniu

rovnováhy moci v štáte..."

 

     Pri rokovaní  o návrhu zákona bolo  zo zákona vypustené

ustanovenie, ktoré výslovne  vyjadrovalo monokratický systém

riadenia orgánov prokuratúry. Avšak ani touto úpravou sa ne-

zabezpečilo  nezávislé a  nestranné postavenie  prokuratúry.

Takéto postavenie má len  generálny prokurátor. Jemu sú pod-

riadení všetci  prokurátori a je v  jeho právomoci odňať vec

prokurátorovi a prikázať ju  na vybavenie inému prokurátoro-

vi, prípadne rozhodnúť, že vec vybaví sám.

 

     Nezávislosť generálneho prokurátora  siaha až tak ďale-

ko, že podľa § 18 je generálny prokurátor pred uplynutím do-

by, na ktorú bol  vymenovaný, prakticky neodvolateľný, s vý-

nimkou  prípadov uvedených  v  ods.  5, teda  zo zdravotných

dôvodov. Dôvody na odvolanie podľa  ods. 4 nemôžu ani teore-

ticky nastať, lebo splnené podmienky potrebné na vymenovanie

do funkcie generálneho prokurátora  nemôžu plynutím času za-

niknúť.  Takáto prakticky  absolútna neodvolateľnosť  nie je

priznaná  žiadnej  funkcii  v  štáte.  A  keď ju posudzujeme

v spojitosti s  centrálne riadenou a  organizovanou sústavou

prokuratúry, kde jednotliví prokurátori sú vo vzťahu podria-

denosti ku generálnemu prokurátorovi,  a v spojitosti s jeho

oprávnením vydávať stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých

prokurátorov, a vydávať príkazy  a pokyny záväzné pri rozho-

dovaní a  postupe v konkrétnej veci,  musíme dôjsť k záveru,

že generálny prokurátor dostal takmer absolútnu moc.

 

     Je správne, aby generálnemu prokurátorovi bola daná ta-

ká právomoc,  ktorú potrebuje na  plnenie úloh vyplývajúcich

z ústavy, t. j. aby chránil  práva a zákonom chránené záujmy

fyzických a právnických osôb a štátu. Ale súčasne je potreb-

né zabezpečiť legislatívnou úpravou,  aby k zneužitiu opráv-

nenia nemohlo dôjsť, resp. aby riziko zneužitia bolo minima-

lizované.  Taktiež je  nevyhnutné v  zákone upraviť  postup,

ktorý  umožní príslušným  orgánom vykonať  také kroky, ktoré

v prípade zneužitia funkcie generálneho prokurátora umožnia,

aby bol reálne vzatý na zodpovednosť.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     skúste pri posudzovaní  dôvodov môjho rozhodnutia odlo-

žiť stranícke okuliare. Namodelujte si situáciu, v ktorej by

generálny prokurátor bol naklonený, resp. spojený s politic-

kou opozíciou. Zamyslite sa, či by ste považovali za správne

a trojdeleniu  moci v  štáte zodpovedajúce,  ak by generálny

prokurátor pracoval v jej záujme, a aké prostriedky poskytu-

je zákon na to, aby sa zneužitiu moci dalo zabrániť.

 

 

     Pri svojej  fikcii nezostaňte len  v politickej rovine.

Namodelujte si tiež situáciu, keď by sa generálny prokurátor

dopustil konania, ktoré spĺňa znaky trestného činu. Pri ana-

lýze zákona  musíte dôjsť k  záveru, že ani  v tomto prípade

nedáva zákon možnosť  odvolať generálneho prokurátora, resp.

znemožňuje  jeho trestné  stíhanie. Je  to dané konštrukciou

zákona, ktorý umožňuje  prokurátorovi zrušiť každé rozhodnu-

tie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania a umožňuje ge-

nerálnemu  prokurátorovi dať  na taký  postup záväzný pokyn,

prípadne  rozhodnúť sám.  Rovnako môže  generálny prokurátor

vziať späť obžalobu, ktorá by prípadne bola proti nemu poda-

ná.

 

     Všetky námietky, ktoré sa  pokúšali vyvrátiť túto argu-

mentáciu, sú chybné. Nie je  možné odvolávať sa na ustanove-

nie o  vylúčení prokurátora, ktorý  je vo veci  zaujatý, keď

podľa § 15 o tom, či je prokurátor vylúčený, rozhodne vedúci

prokurátor,  to jest  v tomto  prípade generálny prokurátor.

Nemožno sa odvolávať na ustanovenie, ktoré ukladá prokuráto-

rovi, aby nesplnil pokyn, ak by tým spáchal trestný čin, le-

bo generálny prokurátor  môže namiesto podriadeného prokurá-

tora rozhodnúť sám.

 

     Pri prerokúvaní  môjho rozhodnutia  v príslušnom výbore

tvrdil štátny tajomník  ministerstva spravodlivosti aj gene-

rálny prokurátor, že proti  uvedeným spôsobom vyvolanému uz-

neseniu, ktorým  sa zastavilo trestné  stíhanie, by minister

spravodlivosti  podal  sťažnosť  pre  porušenie  zákona.  Aj

v tomto prípade bolo ich tvrdenie v zjavnom rozpore so záko-

nom. Podľa  poslednej vety §  266 ods. 1  Trestného poriadku

sťažnosť pre porušenie zákona proti rozhodnutiu vyšetrovate-

ľa  alebo prokurátora  môže podať  len generálny prokurátor,

a nie minister spravodlivosti.

 

     Moje námietky  sú teda plne  opodstatnené. Takýto zákon

nemôžem považovať za zodpovedajúci ústave, zásadám uznávaným

v demokratických štátoch a princípom právneho štátu zakotve-

ným v Ústave Slovenskej republiky,  preto ho ako celok pova-

žujem za neprijateľný.

 

     Okrem výhrad v oblasti postavenia mocí v štáte, organi-

zácie prokuratúry, postavenia  prokurátorov a osobitne gene-

rálneho prokurátora zákon  poskytuje prokuratúre neprimerane

široké  kompetencie v  tzv. mimotrestnej  oblasti. Ide najmä

o výkon "dozoru".

 

     Pojem "dozor" obsahuje prvok nadradenosti, avšak takéto

postavenie  ústava prokuratúre  nedáva. Vykonávanie "dozoru"

nad činnosťou orgánov štátnej  správy je nežiaduce, ale voči

orgánom územnej samosprávy považujem  jeho výkon za oprávne-

nie  nad  rámec  ústavnej  kompetencie  prokuratúry. Orgánom

územnej samosprávy možno povinnosti a obmedzenia ukladať len

zákonom. Ústava rozlišuje povinnosti ukladané na základe zá-

kona a povinnosti ukladané  priamo zákonom. Schválené znenie

napr. § 4  ods. 1 písm. e), §  10 až 12 a 30  však článku 67

ústavy nezodpovedá.

 

     Oprávnenie  prokurátora  uvedené  v  §  26  - požadovať

vlastne od  všetkých subjektov, tak právnických,  ako aj fy-

zických osôb, spisy, doklady a vysvetlenia  aj mimo trestné-

ho konania a bez akéhokoľvek obmedzenia - je v právnom štáte

neprijateľné. Rovnako neprijateľné je aj bez  obmedzení ulo-

žená povinnosť "každého" dostaviť sa na výzvu k prokurátoro-

vi pod hrozbou predvedenia.

 

     Poukazujem  tiež na  rozpornosť oprávnenia  podľa §  30

preskúmavať rozhodnutia súdu. § 35 ods.  2 písm. f) a § 241a

Občianskeho súdneho  poriadku v platnom  znení nie sú  podľa

nálezu Ústavného  súdu číslo PL.ÚS 43/95  v súlade s Ústavou

Slovenskej republiky, stali sa neúčinnými  a bez nich nie je

možné § 30 posudzovaného zákona opätovne uzákoniť.

 

     Vážená Národná rada,

 

     len v stručnosti som uviedol najzávažnejšie nedostatky,

ktoré boli dôvodom na vrátenie schváleného zákona o prokura-

túre na opätovné prerokovanie.

 

     Čiastkovými  zmenami by  bolo možné  odstrániť niektoré

chybné  ustanovenia,  ale  nie  podstatu nesprávností, ktoré

vyplývajú z chybných východísk  a z chybnej koncepcie. Preto

vám odporúčam, aby ste takýto zákon neschválili.

 

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu prezidentovi.

 

     Teraz  poprosím  spoločného  spravodajcu  pána poslanca

Kunca... Je tu pán poslanec?

 

     Uznesením výboru bol určený za spravodajcu pán poslanec

Kunc, aj pri predkladaní  a schvaľovaní na predošlej schôdzi

on bol spravodajcom.  Neviem, čo sa stalo. Ráno  tu bol, bol

aj vo výbore. Páni poslanci z klubu SNS sa pozrú, kde je.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, zatiaľ sme pána

poslanca Kunca nenašli. Uznesením výboru bol ako spravodajca

určený pán poslanec  Kunc. To znamená, že by  sme museli po-

žiadať výbor, aby uznesením  rozhodol o novom spravodajcovi.

Aby sme to nemuseli robiť, pýtam sa vás, bez hlasovania a vo

všeobecnom záujme,  či súhlasíte s tým,  aby predseda ústav-

noprávneho výboru vystúpil ako spravodajca, alebo chcete dať

o tom hlasovať.

 

     (Všeobecný súhlas.)

 

     Ďakujem.  Takže prosím  predsedu ústavnoprávneho výboru

pána poslanca Brňáka, aby  predniesol spoločnú správu z pre-

rokovania vo výboroch.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     zákon Národnej rady Slovenskej  republiky z 18. septem-

bra 1996  o prokuratúre, vrátený  prezidentom Slovenskej re-

publiky na  opätovné prerokovanie Národnou  radou Slovenskej

republiky, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej repub-

liky rozhodnutím  číslo 1191 zo 7.  10. 1996 na prerokovanie

v lehote do 17. októbra  1996 ústavnoprávnemu výboru, výboru

pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti a výboru

pre obranu  a bezpečnosť s  tým, že ostatné  výbory Národnej

rady Slovenskej republiky môžu  uvedený vrátený zákon prero-

kovať podľa vlastného uváženia.

 

     Koordináciou stanovísk výborov  bol citovaným rozhodnu-

tím určený  ako príslušný Ústavnoprávny  výbor Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Zákon Národnej rady Slovenskej  republiky z 18. septem-

bra 1996  o prokuratúre, vrátený  prezidentom Slovenskej re-

publiky na  opätovné prerokovanie Národnou  radou Slovenskej

republiky, prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

ho prerokoval 15. 10. 1996, výbor pre verejnú správu, územnú

samosprávu  a národnosti  17. 10.  1996 a  výbor pre  obranu

a bezpečnosť  v dňoch  17. až  22. októbra  1996. Z vlastnej

iniciatívy uvedený vrátený zákon  prerokoval 15. 10. 1996 aj

výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

 

     Ústavnoprávny výbor,  výbor pre verejnú  správu, územnú

samosprávu a národnosti a výbor  pre obranu a bezpečnosť ne-

prijali uznesenie k zákonu Národnej rady Slovenskej republi-

ky z  18. septembra 1996 o  prokuratúre, vrátený prezidentom

Slovenskej republiky, tlač 507, lebo podľa § 48 ods. 1 záko-

na číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky  v znení neskorších  predpisov nevyslovila

s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov príslušné-

ho výboru.

 

      Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody  neodporučil Národnej rade Slo-

venskej  republiky opätovne  schváliť zákon  z 18. septembra

1996 o prokuratúre, tlač 507.

 

     Toľko spoločná správa k tomuto zákonu, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu predsedovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu s tým, že som dostal doteraz 3 písom-

né prihlášky.

 

     Chcem pripomenúť, že podstatou vrátenia uvedeného záko-

na je žiadosť pána  prezidenta Slovenskej republiky, aby Ná-

rodná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zá-

kon  z 18.  septembra 1996  o prokuratúre  v tomto znení ne-

schválila.  Pri príprave  nového zákona,  ktorý odporúča pán

prezident, vychádzať z tých pripomienok, ktoré uviedol.

 

 

     Ako prvý  sa do rozpravy prihlásil  pán poslanec Šimko,

po ňom pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     dámy a páni,

 

     pán generálny prokurátor mi vo svojom vystúpení pri pr-

vom prerokovaní návrhu zákona  o prokuratúre vyčítal, že som

bol odtrhnutý od reality, pretože som sa vo svojom diskusnom

príspevku  usiloval poukazovať  na to,  že navrhovaný  zákon

vychádza  z  koncepčných  koreňov  založených na sovietskych

vzoroch  odskúšaných  aj v bývalom  komunistickom  Českoslo-

vensku a že to, čo úlohu štátneho žalobcu plní v demokratic-

kom svete,  či sa to už  nazýva štátne zastupiteľstvo, alebo

hoci aj prokuratúra, je vo  svojej podstate v ústavnom zara-

dení a hlavne vo svojich právomociach čosi kvalitatívne iné.

Tak si  teda pripomeňme, ako prokuratúra  prenikla do našich

končín.

 

     Ústavným zákonom číslo 64 z roku 1952 a ďalšími zákonmi

bola  presne podľa  sovietskeho vzoru  vytvorená prokuratúra

ako  samostatný, od  miestnych orgánov  nezávislý, jednotný,

centralizovaný a monokraticky riadený orgán dozoru nad pres-

ným  vykonávaním  a  zachovávaním  zákonov  a iných právnych

predpisov. Prokuratúra sa stala samostatnou súčasťou systému

štátnych orgánov. Na jej čele stál generálny prokurátor.

 

     Činnosť prokuratúry bola opätovne upravená zákonom čís-

lo 65/1956 o prokuratúre, v ktorom bola opäť vyjadrená úloha

prokuratúry ako najvyššieho strážcu socialistickej zákonnos-

ti. Zákon stanovil  tiež prostriedky prokurátorského dozoru,

právo generálneho prokurátora zúčastňovať sa na zasadnutiach

vlády  s hlasom  poradným. Taktiež  sa zakotvilo  oprávnenie

prokurátorov  zúčastňovať  sa   na  zasadnutiach  miestnych,

okresných  a krajských  orgánov. Všetky  orgány, organizácie

i občania boli povinní urýchlene vyhovieť požiadavkám, ktoré

im uložili prokurátori. Zodpovednosť generálneho prokurátora

parlamentu  zakotvila spolu  s vedúcou  úlohou komunistickej

strany  až Ústava  Československej socialistickej  republiky

v roku 1960.

 

     V čom je teda  kvalitatívny rozdiel medzi právnou úpra-

vou prokuratúry  v minulosti a  medzi tým, čo  sa utvára tu?

Iste, nájdeme tu drobné odlišnosti,  ale v podstate a v cha-

raktere sa  tu nadväzuje na staré  vzory. Navyše treba znovu

zdôrazniť, že tu chýba  koncepcia toho, čomu by predovšetkým

prokuratúra mala  slúžiť. Chýba tu  jasná predstava budúceho

trestného práva  hmotného i procesného.  To, čo tu  máme za-

tiaľ, to je hybrid. Na  rekodifikácii sa údajne pracuje, ale

ja  viem svoje.  Tak, alebo  onak, ustanovuje  sa tu najskôr

bič, aby sa  až potom neskôr určili pravidlá,  za ktorých sa

bude používať.

 

     Nečudujte sa,  dámy a páni, ak  tu pri prijímaní takého

zákona vládne isté znepokojenie.  Veď v takomto právnom pro-

stredí  vyrástli v  minulosti osobnosti,  akou bol napríklad

známy prokurátor  doktor Josef Urválek.  To bol pred  vojnou

slušný a "sporiadaný" sudca Okresného súdu v Českých Budějo-

viciach. Po  vzniku prokuratúry sa však  v ňom ozvala šelma.

Proces so Slánským je iba jedným z mnohých jeho krvavých či-

nov. A nešlo  o omyl ani o fanatizmus  človeka bojujúceho za

svoju vieru. Dobre vedel, že jeho obete sa v súkolí drvivého

donucovania učia  svoje scenáre naspamäť.  Myslím si, že  on

a mnohí  ďalší to  robili pre  iné. Odrazu  im spadla do rúk

obrovská moc bez reálnej zodpovednosti. Zrazu sa stali pánmi

nad životmi svojich blížnych.  Nemuseli sa obmedzovať zisťo-

vaním pravdy, mohli si ju  vytvoriť. Šlo o diabolské pokuše-

nie. Právna úprava, ktorá to umožnila, bola obludná.

 

     Opakujem však  svoju otázku: V čom  je vlastne táto, čo

máme na stole, iná?

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je do rozpravy  prihlásený pán poslanec Moravčík,

po ňom pán poslanec Benčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán prezident,

     pán predseda Národnej rady,

     dámy a páni,

 

     stotožňujem sa s  dôvodmi, ktorými prezident Slovenskej

republiky odôvodnil  vrátenie zákona o  prokuratúre. Nebudem

ich preto opakovať, uvediem  iba niekoľko doplňujúcich argu-

mentov.

 

     Zákon je v rozpore s článkom 16 ústavy, citujem ods. 1:

"Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená

môže  byť len  v  prípadoch  ustanovených zákonom."  V tomto

ustanovení  je jasne  vyjadrené ústavné  právo na  súkromie.

Súkromie každého jednotlivca je posvätné a štát mu nesmie do

neho zasahovať. V tomto práve je vyjadrená tiež zvrchovanosť

každého jednotlivca.  Právo štátu sa iba  odvodzuje od tejto

zvrchovanosti. Občania prepúšťajú  niektoré svoje práva štá-

tu, a  nie naopak. Na tom  ja založená občianska spoločnosť.

Takéto usporiadanie spoločnosti, v ktorej občan je suverénom

a štát a štátne orgány sú  v služobnom pomere voči občanovi,

chránia ho a pomáhajú mu, veď za to ich platí vo forme daní,

je  vykúpené krvou  mnoho miliónov  ľudí. Krvou  tých, ktorí

padli v boji proti  absolutizmu, ktorí boli popravení, ktorí

sa vzopreli Stalinovi, Hitlerovi, Pinochetovi či Pol Potovi.

Alebo sa ani nevzopreli, ale iba prekážali týmto a im podob-

ným diktátorom.

 

     Občianska spoločnosť je výsledkom  ťažkého zápasu v de-

jinách ľudstva a my na Slovensku na samom konci 20. storočia

prichádzame s § 29 zákona o prokuratúre, podľa ktorého každý

je povinný sa na výzvu dostaviť k prokurátorovi, ak mu v tom

nebráni zákonný dôvod podať vysvetlenie. Prokurátor môže te-

da bez udania dôvodu kohokoľvek a kedykoľvek pod hrozbou po-

kuty predvolať. To, čo má byť podľa ústavy výnimočným, stáva

sa v tomto zákone bezbrehým.

 

     Vážené dámy, vážení páni, kde sa nachádzame? Určite nie

v občianskej spoločnosti. Takýto prístup  sa prejavuje v ce-

lom zákone. Prokuratúra sa  môže pliesť do záležitostí cirk-

ví,  politických  strán  alebo  občianskych  združení. Zákon

o prokuratúre teda fakticky nerozlišuje, čo je súkromné a čo

je verejné, aj  keď sa navonok tak tvári.  Slovom, to nie je

zákon občianskej  spoločnosti, ale zákon  totalitnej spoloč-

nosti.

 

     Zákon o prokuratúre neobsahuje jeden veľmi dôležitý in-

štitút, a to  je možnosť  preskúmania niektorých  rozhodnutí

prokurátora súdom. Takáto možnosť môže byť veľmi užitočná aj

u nás, aj  napríklad vtedy, keď je  prokuratúra nečinná. Ako

príklad  môžem  uviesť  blamáž,  ktorú slovenská prokuratúra

pred svetom, ale predovšetkým pred vlastným národom urobila,

a to marením vyšetrovania únosu prezidentovho syna do zahra-

ničia. Prokuratúra položila ochrannú  ruku nad štátnym tero-

rizmom. Býva pravidlom, že v podobných prípadoch sa poškode-

ná osoba  môže po vyčerpaní  opravných prostriedkov v  rámci

prokuratúry obrátiť  na súd. Súd  môže preskúmať rozhodnutie

prokuratúry.  Slovenský zákon  o prokuratúre  však zakotvuje

možno svetový unikát. Prokuratúra preskúmava rozhodnutia sú-

dov. Nie súdy, ale prokuratúra  má byť na Slovensku garantom

práva. (Hlas predsedu Národnej rady:  Ale to nie je pravda.)

Vláda  sa postarala  o to,  aby Charles  Montesquieu stál na

Slovensku na hlave.

 

     Vážená  pani Katarína  Tóthová, podpredsedníčka  vlády,

tento žalostný  stav spadá pod  vašu zodpovednosť, zodpoved-

nosť pred právnou históriou tohto štátu.

 

     Vážený pán prezident,

 

     dovoľte mi  vyjadriť uznanie spojené s  obdivom za úsi-

lie, ktoré vynakladáte pri  odstraňovaní takých právnych ne-

zmyselností, akým je zákon o  prokuratúre. Viem, s akými ma-

teriálnymi  problémami  musíte zápasiť v  dôsledku ignorant-

skej rozpočtovej politiky terajšej vlády, aby ste zabezpeči-

li riadny  chod vašej kancelárie. Slovensko  raz určite plne

ocení vaše úsilie o vytvorenie inštitúcií právneho štátu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

     (Hlas predsedu Národnej rady: Také klamstvá.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Benčík, ale  najskôr s faktickou poznámkou

sa hlási pán poslanec Smolec.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Ďakujem pekne.  Pán poslanec Moravčík, prečo  ste vy na

konci tohto storočia zakladali Leninskú iskričku? Viete veľ-

mi dobre, že Lenin bol najväčší totalitár v tomto storočí.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     pre poslancov poslaneckého klubu Spoločná voľba je jed-

noduché zaujať stanovisko k  vrátenému zákonu o prokuratúre.

Pán  prezident  mal  dostatočné  legislatívne  a najmä vecné

dôvody zákon  nepodpísať a vrátiť ho  na opätovné prerokova-

nie.

 

     Už pri pôvodnom prerokúvaní návrhu zákona o prokuratúre

sme  upozorňovali  na  to,  že  tento  zákon mal byť zladený

s koncepciou organizácie  a postavenia súdnictva  a nadväzne

na  to aj  na rekodifikáciu  základných justičných  kódexov.

Žiaľ, u nás sa nepostupuje  ani v legislatívnej oblasti kon-

cepčne, a ja v tomto vidím príčinu toho, že zákon o prokura-

túre nemá také parametre, aké by mal mať. My sme sa pokúšali

doplňujúcimi a pozmeňujúcimi  návrhmi pôvodný návrh  zlepšiť

najmä v smere zmiernenia monokratickosti prokuratúry, posta-

venia generálneho prokurátora,  právomoci prokuratúry a zvý-

šenia samostatnosti prokurátorov a  v rešpektovaní ich práv-

neho názoru.

 

     Viaceré  naše návrhy  boli akceptované,  ale ostali tam

niektoré základné nedostatky, a preto sme za text návrhu zá-

kona  nemohli hlasovať.  V jednotlivých  bodoch výhrady pána

prezidenta majú  svoju opodstatnenosť.  Viem  si predstaviť,

aby podľa jednotlivých bodov bol návrh dopracovaný do prija-

teľného stavu.

 

     Konkrétne  sa to  týka postavenia  prokuratúry v ústave

vymedzenom  rámci,  kde  zastávame  názor,  že  môže byť len

v rámci  platnej  ústavy.  Môžeme  si  predstavovať iné, ale

platná ústava by nás nemala pustiť. A nie je dobré, ak gene-

rálny prokurátor podľa toho, čo  je tam napísané, v podstate

ostáva neodvolateľný. Nie je bez pochybností právomoc proku-

rátora, najmä voči občanom, ale  podľa môjho názoru by nemal

mať  kompetenciu aj  voči samosprávnym  orgánom. My  v samo-

správnej oblasti preferujeme namiesto prokurátorského dozoru

súdnu kontrolu, ktorá má väčšiu nezávislosť.

 

     Ale sú aj iné časti  zákona, ktoré je potrebné, a podľa

môjho názoru, ak  by bola politická vôľa, bolo  by možné po-

zmeniť a doplniť.  Z tohto hľadiska je škoda,  že pán prezi-

dent  pri vrátení  zákona nevolil  cestu konkrétnych výhrad,

hoci legislatívne  sú precizované, ale vrátil  zákon ako ce-

lok, pričom svoje zásadné výhrady oprel o dôvodovú správu.

 

     V tomto  prípade z vyššie uvedených  dôvodov návrh pána

prezidenta poslanecký klub Spoločná voľba podporí a za zákon

hlasovať nebudeme.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Benčíkovi.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, bola  to posledná pri-

hláška do rozpravy. Ešte sa  hlási plán poslanec Rózsa. Nech

sa páči, pán poslanec.

 

 

 

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     milí hostia,

 

     pri  pôvodnom prerokúvaní  návrhu zákona  Národnej rady

Slovenskej republiky som v  mene Maďarskej koalície vyjadril

naše stanovisko, ani dnes nemám iný názor, a vtedy sme navr-

hovali zákon v celosti  neprijať. Pripomínam, že som rozobe-

ral otázku nesúladu zákona s ústavou, vyjadrili sme niektoré

organizačné otázky a procesné  vzťahy, ktoré vylučujú objek-

tívnosť konania,  charakterizovali sme tento  zákon ako pro-

striedok neobmedzenej moci a  predložili sme niekoľko pozme-

ňujúcich návrhov, ktoré však neboli akceptované. Preto nemá-

me dôvod ani teraz  zmeniť svoje stanovisko. Akceptujeme ná-

vrhy pána  prezidenta a opätovne budeme  hlasovať, aby tento

návrh zákona nebol prijatý, nebol odsúhlasený.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, dovoľte  mi ako  životom

skúsenému človekovi  vyjadriť svoj vlastný  názor. Skúsim to

povedať veľmi stručne, a je  to preklad z môjho materinského

jazyka. Ten, kto hlasuje za  tento návrh z akýchkoľvek dôvo-

dov, či už bez dôkladného  zváženia možných okolností a mož-

ných následkov, alebo z dôvodov pohodlnosti, alebo z dôvodov

politickej  príslušnosti,  alebo  z  dôvodov bezpodmienečnej

poslušnosti svojmu  náčelníkovi, ten hlasuje,  priatelia, za

svoj rozsudok smrti.

 

     Podľa § 27 ods. 3 rokovacieho poriadku podávam procesný

návrh, aby sa výnimočne o tomto návrhu hlasovalo tajne.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  je to posledné

vystúpenie v rámci rozpravy,  takže končím rozpravu k tomuto

bodu programu.

 

     Pán poslanec Rózsa navrhol tajné hlasovanie, čo je síce

veľmi neobvyklé  v prípade zákonov, aby  sa hlasovalo tajne,

ale ako procedurálny návrh ho rešpektujem a dám o tom hlaso-

vať.

 

     Najskôr sa pýtam pána prezidenta, či sa chce k rozprave

vyjadriť. (Odpoveď prezidenta: Nie.)

 

     Pán prezident sa nechce vyjadriť k rozprave.

 

     Nech sa páči, pán predseda.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     pani poslankyne a páni poslanci,

 

     dovolím si  len pár poznámok k  vystúpeniam pána prezi-

denta  a  rečníkov  v  rámci  rozpravy.  V  prvom rade chcem

uviesť, že ani v problematike inštitúcie prokuratúry a mode-

lu  prokuratúry v  našich a  v iných  podmienkach jednoduché

riešenia neexistujú.

 

     Chcem  uviesť, že  tak názory  pána prezidenta,  ako aj

rečníkov v rozprave podľa môjho názoru boli  skôr názormi de

lege ferenda alebo mali  isté politické súvislosti, ktoré sa

viazali na komunistickú minulosť prokuratúry, resp. ktoré sa

viazali k samotnej osobe generálneho prokurátora. Vlastne aj

vystúpenie pána prezidenta, keď  hovoril o modelových situá-

ciách, že napríklad predstavme  si, že generálna prokuratúra

by bola na strane politickej opozície, alebo vystúpenie pána

poslanca Šimka, ktorý dal  exkurz o komunistickom vývoji in-

štitúcie prokuratúry,  alebo pána poslanca  Moravčíka, ktorý

tiež hovoril  skôr z politickej  roviny,  hovoril  napríklad

o štátnom  terorizme  a  podobne,  všetky  tieto  vystúpenia

v tejto časti, v tej politickej,  svedčia o tom, že skutočný

problém  dnešného rokovania  o návrhu  zákona o  prokuratúre

nespočíva vo  vecnej, ale skôr  v ideologickej a  politickej

rovine. A tam je každá produktívna polemika problematická.

 

     Domnievam sa, že tiež jeden zo spôsobov polemiky je ta-

ký, že  preženiem napríklad tvrdenie  predkladateľov zákonov

do nezmyselnosti a potom s takýmto názorom polemizujem. Mys-

lím si, že takýmto spôsobom usadíte každého,  že nie je mož-

né ani  brániť sa voči takému  spôsobu argumentácie. V tejto

súvislosti si dovolím predovšetkým  kolegom poslancom dať do

pozornosti  zborník  pod  názvom  Postavenie prokuratúry pri

ochrane ľudských práv, ktorý bol vydaný  v roku 1995 a je aj

v našej parlamentnej knižnici, v rámci ktorého existujú vec-

né, nie politické rozbory,  argumentácie expertov z Rady Eu-

rópy a  kompetentných medzinárodných organizácií  a inštitú-

cií. Dovolím si z tohto zborníka uviesť len jeden krátky ci-

tát pána  Dr. Pavla Rychetského,  ktorý v rozhodujúcom  čase

bol podpredsedom federálnej vlády  zodpovedným za oblasť le-

gislatívy a ktorý sa  veľkou hrivnou svojej účasti zúčastnil

práve aj na legislatívnom  zoslabení postavenia bývalej pro-

kuratúry, najmä na začiatku deväťdesiatych rokov.

 

     Dovolím  si  jeden  jeho  citát,  ktorý bol publikovaný

v jednom z  denníkov, citujem: "Úprimne  povedané, teraz ako

advokát objavujem celý rad medzier v oblasti právnej ochrany

občana.  Považujem  za  kardinálnu  chybu,  že  som súhlasil

a vlastne predkladal bývalému Federálnemu zhromaždeniu návrh

novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa zrušilo právo

prokuratúry podávať sťažnosť pre  porušenie zákona v občian-

skoprávnych  veciach. Stretol  som sa  s niekoľkými prípadmi

nezákonných rozsudkov v citlivých  veciach, u ktorých právny

poriadok už  vôbec neumožňuje nápravu  práve v dôsledku  od-

stránenia  tohto inštitútu.  To, že  dnešná legislatíva išla

v tomto búraní ochrany občana ešte  ďalej, že zrušila i vše-

obecný dozor prokuratúry a že v rade prípadov sa občan spra-

vodlivosti proste nedovolá, je len smutné pokračovanie celé-

ho procesu  a ja to  hovorím s hlbokou  dávkou sebakritiky."

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Už len procedurálne  pripomienky, pán poslanec. Prosím,

aby sme  to rešpektovali. (Hlas v  sále.) Nie, pán poslanec,

ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu.

 

     Keďže  tu bol  procedurálny návrh  pána poslanca Rózsu,

vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  budeme  hlasovať

o tom, aby  sme záverečné hlasovanie k  tomuto zákonu robili

formou tajného hlasovania.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Tento procedurálny návrh sme neprijali.

 

 

     Teraz budeme hlasovať v súlade  s článkom 87 ods. 3 Ús-

tavy Slovenskej republiky o tom, či Národná rada uvedený zá-

kon po opätovnom prerokovaní schvaľuje v znení, ako bol pri-

jatý z 18. septembra 1996. Teda hlasujeme, či sme za to, aby

tento zákon zostal pôvodný, tak ako sme ho schválili.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky po

opätovnom prerokovaní  schválila zákon Národnej rady Sloven-

skej republiky z 18. septembra 1996.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime k  ô s m e m u  bodu programu, ktorým je

 

     zákon Národnej rady Slovenskej  republiky z 26. septem-

bra 1996, ktorým sa menia a dopĺňajú zákon Slovenskej národ-

nej rady  číslo 254/1991 Zb. o  Slovenskej televízii v znení

neskorších predpisov,  zákon Slovenskej národnej  rady číslo

255/1991 Zb. o Slovenskom  rozhlase v znení neskorších pred-

pisov  a  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

166/1993 Z. z. o opatreniach  v oblasti rozhlasového a tele-

vízneho vysielania, vrátený prezidentom Slovenskej republiky

na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republi-

ky.

 

 

     Materiál ste dostali ako tlač  519. Jeho súčasťou je aj

rozhodnutie  prezidenta Slovenskej  republiky z  11. októbra

1996  o vrátení  tohto zákona  a takisto  aj schválený zákon

z 26. septembra 1996.

 

     Spoločnú správu máme ako tlač číslo 519a.

 

     Teraz prosím pána prezidenta Michala Kováča, aby vráte-

nie zákona zdôvodnil.

 

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pred sebou  máte ďalší zo zákonov,  pri podpise ktorého

som využil  právo dané mi  ústavou a vrátil  som ho Národnej

rade Slovenskej republiky  na opätovné prerokovanie. Dôvody,

ktoré ma k  tomu viedli, možno zhrnúť do  dvoch okruhov pro-

blémov.

 

     Prvým je, že na základe schválenej novely od 1. januára

1997 prestane  vysielať  Slovenská  televízia  svoj  program

STV 2, čím občania  Slovenskej republiky budú dlhodobo ochu-

dobnení  o jeden  program. K  tomuto konštatovaniu  ma vedie

znenie  vami schválenej  novely, pretože  na jej  základe má

prenosové cesty a  sieť vysielačov doterajšieho vysielacieho

okruhu STV 2 využívať  prevádzkovateľ,  ktorému bude udelená

licencia. Slovenská televízia  má svoj verejnoprávny program

STV 2 šíriť prostredníctvom satelitu.

 

     Zo  stanovísk Rady  Slovenskej republiky  pre rozhlasové

a televízne  vysielanie  a  Odborov  audiovizuálnych tvorcov

vyplýva, že je nereálne, aby  obidva subjekty - tak prevádz-

kovateľ  na  základe  licencie,  ako  aj Slovenská televízia

prostredníctvom  družice  -  začali  vysielanie  1.  januára

1997. A to preto, že za necelé dva a pol mesiaca začatie vy-

sielania nie je možné z  dôvodov právnych, technických a fi-

nančných.

 

     V prípade licenčného prevádzkovateľa preto, že licencia

nebola dosiaľ  udelená a podľa  mojich vedomostí sa  ani li-

cenčné  konanie   nezačalo.  Podľa  platného   zákona  číslo

468/1991 Zb. o prevádzkovaní  rozhlasového a televízneho vy-

sielania v platnom znení  licenčné konanie si vyžaduje okrem

výberu subjektu  radou aj schválenie  Národnou radou Sloven-

skej republiky, čo si vyžaduje istý časový priestor. Po ude-

lení licencie musí mať  prevádzkovateľ určenú  lehotu na za-

čatie vysielania.  Ako vyplýva z  citovaného zákona (z  jeho

§ 15), rada  môže odňať licenciu,  ak prevádzkovateľ nezačal

vysielanie v určenej, resp. v  ročnej lehote od udelenia li-

cencie. To znamená, že zákon  sám predpokladá, že na začatie

vysielania je  potrebný pomerne dlhý čas.  V prípade Sloven-

skej televízie je začatie vysielania  od 1. januára 1997 ne-

reálne preto, že Slovenská televízia nie je držiteľom opráv-

nenia na  vysielanie prostredníctvom družice, ako  aj to, že

takýto druh vysielania je  finančne a technicky veľmi nároč-

ný. Podľa dostupných vyjadrení rady nemá Slovenská televízia

prostriedky na  zavedenie družicového vysielania.  Nikto vám

nepredložil riadne vyčíslenie  predpokladaných nákladov spo-

jených s prijatím zákona.  Ani ja nedisponujem presnými čís-

lami. Ale  údaje, ktoré mi boli  poskytnuté, aspoň približne

dokumentujú značnú finančnú náročnosť zmeny spôsobu vysiela-

nia. Náklady na zmenu  značne prevýšia doterajšie náklady za

užívanie terestriálnej siete a navyše dôjde k výraznému zní-

ženiu príjmov z reklamy, lebo počet divákov STV 2 klesne asi

o 60 %.  Veľmi podstatne stúpnu aj  platby za šírenie autor-

ských diel,  pretože programy sa budú  šíriť na územie celej

Európy.

 

 

     V prípade, že by tieto problémy - technické, programové

a finančné - nevznikli, navrhnuté riešenie nemôžem považovať

za dobré  najmä z toho dôvodu,  že družicové vysielanie bude

prístupné asi  len 40 percentám domácností  v Slovenskej re-

publike,  ktoré vlastnia  satelit alebo  prijímajú televízny

signál  prostredníctvom káblových  rozvodov.  Avšak finančné

prostriedky  potrebné na  jeho zavedenie  a vysielanie  budú

vzhľadom na to, že  Slovenská televízia je verejnoprávna in-

štitúcia, hradené z prostriedkov všetkých koncesionárov a zo

štátneho rozpočtu, teda  z prostriedkov všetkých daňovníkov.

Namieste je  aj otázka, prečo  má daňový poplatník  zaplatiť

zvýšenie nákladov súvisiacich s prenechaním prenosových sie-

tí a sietí vysielačov súkromnému prevádzkovateľovi, keď tie-

to siete a vysielače boli vybudované z prostriedkov daňových

poplatníkov a koncesionárov.

 

     Druhým nemenej  dôležitým dôvodom môjho  rozhodnutia je

skutočnosť,  že znenie  schváleného zákona  o zmene využitia

prenosových  ciest a  siete vysielačov  teraz využívaných na

šírenie programu STV 2  nerešpektuje Aktualizáciu plánu vyu-

žitia kmitočtového spektra Slovenskej republiky, vypracovanú

Radou Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysie-

lanie  a  schválenú  Výborom  pre  vzdelanie,  vedu, kultúru

a šport Národnej  rady Slovenskej republiky  uznesením číslo

278 z 19. júna tohto roku.

 

     Rada  Slovenskej republiky  pre rozhlasové  a televízne

vysielanie  je  orgánom,  ktorý  bol  zriadený zákonom číslo

294/1992 Zb.  na podporu záujmov verejnosti na uskutočňovaní

slobody  prejavu a  práva na  informácie. Do  jej pôsobnosti

patrí aj súčinnosť pri vypracúvaní plánov využitia kmitočtov

pre vysielanie,  ako aj vypracúvanie stanovísk  a návrhov na

utváranie  zásad  štátnej  politiky  Slovenskej republiky vo

vzťahu k vysielaniu a určovanie koncepcie jeho rozvoja. Pre-

to považujem za nevyhnutné, aby k návrhu takej zásadnej zme-

ny vo vysielaní  druhého televízneho programu verejnoprávnej

televízie bolo vyžiadané stanovisko Rady Slovenskej republi-

ky pre rozhlasové a televízne  vysielanie, aj aby pri prijí-

maní zákona bolo jej  stanovisko zohľadnené. V tomto prípade

sa tak nestalo.

 

     Dôvodová správa  k citovanému návrhu  zákona uvádza, že

rada  podporuje privatizáciu  druhého terestriálneho  okruhu

Slovenskej  televízie, a navrhuje, aby  sa výberové  konanie

vyhlásilo v roku 1997 tak,  aby držiteľ licencie mohol začať

vysielanie 1. januára 1998.  Znenie zákona však nerešpektuje

toto stanovisko  a zavádza taký legislatívny  stav, ktorý de

facto spôsobí, že od 1.  januára 1997 nebude terajší program

STV 2 vysielať.

 

     Vážená Národná rada, som  presvedčený, že pri prijímaní

zákona nebolo vaším zámerom, aby občania Slovenskej republi-

ky od 1. januára budúceho roka mali možnosť sledovať o jeden

program Slovenskej televízie  menej, ani zmenšenie priestoru

na šírenie informácií  verejnoprávnou inštitúciou Slovenskou

televíziou. Pri zmenšení rozsahu vysielania nebude môcť Slo-

venská  televízia  reálne  a  kvalitne zabezpečiť vysielanie

tých programov,  ktoré jej ukladá  zákon. Preto vás  žiadam,

aby ste  zohľadnili dôvody uvedené v  mojom rozhodnutí a zá-

kon, ktorým  sa menia a  dopĺňajú zákon číslo  254/1992 Zb.,

zákon číslo 255/1991 Zb. a zákon číslo 166/1993 Z. z. schvá-

lili s  vypustením článku III, teda  bez novely zákona číslo

166/1993 Z. z. o opatreniach  v oblasti rozhlasového a tele-

vízneho vysielania i s vypustením príslušnej časti názvu zá-

kona.

 

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu prezidentovi.

 

     Ako  spoločná  spravodajkyňa  výborov  bola určená pani

poslankyňa  Ida  Rapaičová.  Prosím  ju,  aby nás oboznámila

s výsledkami prerokovania návrhu vo výboroch.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     vážení kolegovia, kolegyne,

 

     spoločná  správa Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady

Slovenskej  republiky  a  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej

republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru  a šport o  výsledku

prerokovania  zákona  Národnej   rady  Slovenskej  republiky

z 26.  septembra  1996,  ktorým  sa  menia  a dopĺňajú zákon

Slovenskej  národnej rady  číslo 254/1991  Zb. o  Slovenskej

televízii  v  znení  neskorších  predpisov, zákon Slovenskej

národnej  rady  číslo  255/1991  Zb.  o  Slovenskom rozhlase

v znení   neskorších   predpisov   a   zákon  Národnej  rady

Slovenskej  republiky  číslo   166/1993  Z. z. o opatreniach

v oblasti  rozhlasového  a  televízneho  vysielania, vrátený

prezidentom  Slovenskej republiky  na opätovné  prerokovanie

v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

zo 14. októbra 1996  pridelil zákon Národnej rady Slovenskej

republiky z  26. septembra 1996, ktorým  sa menia a dopĺňajú

zákon   Slovenskej   národnej   rady   číslo   254/1991  Zb.

o Slovenskej televízii  v znení neskorších  predpisov, zákon

Slovenskej  národnej rady  číslo 255/1991  Zb. o  Slovenskom

rozhlase v znení neskorších  predpisov a zákon Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo   166/1993  Z. z. o opatreniach

v oblasti  rozhlasového  a televízneho  vysielania,  vrátený

prezidentom  Slovenskej republiky  na opätovné  prerokovanie

v Národnej rade Slovenskej republiky, Ústavnoprávnemu výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky a  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na

prerokovanie do  22. októbra 1996  s tým, že  ostatné výbory

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  môžu  uvedený vrátený

zákon prerokovať podľa vlastného uváženia.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky súčasne ur-

čil na  skoordinovanie stanovísk výborov  Národnej rady Slo-

venskej republiky  Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky

pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, že skoordinované

stanoviská  výborov  Národnej  rady  Slovenskej republiky sa

premietnu do spoločnej správy  výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vrátený zákon

prerokovali v určenej lehote a zaujali k nemu toto stanovis-

ko: Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky k vrá-

tenému zákonu  Národnej rady Slovenskej  republiky neprijali

uznesenie, pretože zaň  nehlasovala nadpolovičná väčšina ich

členov.

 

     Toľko spoločná správa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani  spoločnej spravodajkyni. Prosím,  aby ste

zaujali miesto určené pre spravodajcov.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, vyhlasujem roz-

pravu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že do rozpravy

som dostal dve písomné prihlášky.

 

     Ako prvý je prihlásený pán poslanec Kňažko a po ňom pán

poslanec Mikloško.

 

 

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne a poslanci,

 

     rád by  som sa vyjadril k  novele zákona číslo 166/1993

Z. z. o opatreniach  v prevádzkovaní rozhlasového a televíz-

neho vysielania,  ktorá predpokladá prechod  vysielania pro-

gramu  verejnoprávnej  televízie  STV  2  na satelitný okruh

s následnou privatizáciou frekvencie STV 2 v licenčnom kona-

ní.

 

     K  navrhovanému zákonu,  ktorý bol  vrátený prezidentom

republiky  na  opätovné  prerokovanie,  mám po konzultáciách

s viacerými odborníkmi v oblasti masmédií nasledujúce pripo-

mienky.

 

     1. Vzhľadom na to,  že satelitné vysielanie je dostupné

iba 40 percentám obyvateľov, je článok III spomínanej novely

v rozpore  s článkom  26 Ústavy  Slovenskej republiky, ktorý

hovorí o práve na informácie.

 

     2. Je nemožné podmieniť sledovanie verejnoprávnej tele-

vízie nákladmi na zaobstaranie si káblového rozvodu či sate-

litného prijímača.

 

     3. Okolo 60 %  koncesionárov bude platiť rovnaký konce-

sionársky poplatok napriek tomu,  že im nebude umožnené sle-

dovať programy STV 2, za  ktoré v zmysle zákona koncesionár-

sky poplatok hradí, čím dochádza k znevýhodneniu a porušeniu

práv týchto koncesionárov.

 

     4. Slovenská televízia nedisponuje dostatočnými finanč-

nými zdrojmi na financovanie satelitného vysielania, čo bude

potrebné  riešiť buď  značným zvýšením  koncesionárskeho po-

platku, alebo výraznou dotáciou zo štátneho rozpočtu.

 

     5. Značne sa zmení  vysielacia štruktúra jediného celo-

plošne dostupného  verejnoprávneho vysielania, čím  budú vy-

tesnené najmä  detské a umelecké  programy pôvodnej národnej

kultúry  a Slovenská  televízia nebude  môcť spĺňať verejno-

právnu funkciu.

 

     6. Privatizácia  STV 2 vnesie do  duálneho systému roz-

dielne  podmienky  pre  prevádzkovateľov  licencií. Ako isto

viete, VTV vysiela prostredníctvom satelitu, Markíza pokrýva

približne 68 % územia Slovenska, pričom má povinnosť dobudo-

vať ďalšiu časť a sieť vysielačov na vlastné náklady, a nový

subjekt dostane frekvenciu s  celoplošným krytím územia Slo-

venska a s najmodernejším technologickým vybavením vybudova-

ným z  peňazí koncesionárov, pričom  STV 1 zostane  okruh so

starším a technologicky opotrebovaným zariadením.

 

     7. Slovenská  televízia  nedisponuje autorskými právami

na satelitné  vysielanie, a preto vzniká  otázka, čo bude na

tejto frekvencii vysielať.

 

     8. Reálne  existujúci reklamný trh na  Slovensku nie je

schopný  finančne  pokryť  činnosť  verejnoprávnej a ďalších

súkromných  televízií, čo  môže znamenať  ohrozenie duálneho

systému na Slovensku.

 

     A na záver je  zaujímavé, že uvedená koncepcia neprešla

medzirezortným  konaním a  nie je  v súlade  s aktualizáciou

plánu využitia kmitočtového  spektra, ktorú vypracovala Rada

Slovenskej televízie  pre rozhlasové a  televízne vysielanie

a ktorú prijal  výbor pre vzdelanie,  vedu, kultúru a  šport

pod číslom  uznesenia 278. Materiály  Európskej únie, aj  na

tejto schôdzi prijatá konvencia Rady Európy - Dohovor o cez-

hraničnej  televízii, zdôrazňujú  záväzky štátov  podporovať

a vytvárať  priaznivé podmienky  na verejnoprávne vysielanie

ako  garantov objektívnych  informácií, zachovania  pôvodnej

národnej kultúry, ktoré nie sú divákovi schopné sprostredkú-

vať komerčné  televízie. Na to však  Slovenská televízia po-

trebuje dve celoplošné frekvencie. Privatizácia STV 2 je te-

da v rozpore s obdobným konaním v krajinách Európskej únie.

 

     Uvedené skutočnosti naznačujú,  že predložený návrh zá-

kona je v rozpore so základnými princípmi demokracie a Ústa-

vou Slovenskej republiky. Do  celkom iného svetla sa dostáva

aj cielená  deštrukcia Slovenskej televízie,  ktorú dôsledne

realizuje  ústredný  riaditeľ  Darmo.  A  zároveň si kladiem

otázku,  kto z  vládnej koalície,  konkrétne z  ministerstva

kultúry,  má záujem o súkromné  vysielanie na verejnoprávnej

frekvencii.  Prečo si  kolegovia poslanci  Mušková a Haťapka

osvojili vládny návrh zákona, ktorý neprešiel medzirezortným

konaním, a predložili ho na schválenie Národnej rade Sloven-

skej republiky? Prečo Slovenská  televízia a jej vedenie ne-

protestuje  proti takému  okliešteniu vysielacích  možností?

Kto vysvetlí koncesionárovi, že od 1. januára 1997 bude pla-

tiť koncesionársky  poplatok za program,  ktorý nemá možnosť

za normálnych  okolností sledovať, a prečo sa na  frekvencii

STV 2 bude minimálne jeden rok iba zrniť?

 

     Vážené  poslankyne  a  poslanci,  prosím,  zvážte tieto

otázky ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu o tomto ná-

vrhu, a vyzývam vás, aby ste nechali zvíťaziť zdravý rozum.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Mikloško.

 

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Moja prvá  otázka znie, či  toto, čo dostal  pán prezi-

dent, je aj pre obyčajných poslancov.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     vysielacie frekvencie  označované ako STV 1  a STV 2 sú

národným bohatstvom  patriacim  občanom Slovenskej republiky

na napĺňanie ich ústavného  práva na objektívne informovanie

a napĺňanie ďalších úloh verejnoprávnej inštitúcie definova-

nej zákonom o Slovenskej  televízii. Len nedeliteľnosť frek-

vencií STV 1 a STV 2 s  takmer  celoplošným  pokrytím územia

Slovenskej republiky  umožňuje slúžiť koncesionárom  v celom

spektre spravodajských, publicistických, umeleckých, športo-

vých i vzdelávacích a ďalších programov. Navrhovaná privati-

zácia súčasného terestriálneho okruhu STV 2 a prechod uvede-

ného programu  STV 2 na satelitný  okruh by znamenala, keďže

satelitné vysielanie je dostupné len cca 40 percentám obyva-

teľov, takéto škody:

 

     Boli by  tým dotknuté práva na  informácie, ktoré podľa

článku  26 Ústavy  Slovenskej republiky  platia ako základné

právo pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Nepovažuje-

me  za možné  podmieniť sledovanie  verejnoprávnej televízie

nákladmi na zaobstarávanie si  káblového rozvodu či satelit-

ného prijímača.

 

     Ďalej okolo 60 % koncesionárov bude platiť rovnaký kon-

cesionársky  poplatok  ako  majitelia  satelitov a káblových

rozvodov, ale bude im znemožnené sledovať programy STV 2, za

ktoré si v zmysle  zákona koncesionársky poplatok uhrádzajú,

čím  preukázateľne  dochádza  k  znevýhodneniu a porušovaniu

práv týchto koncesionárov.

 

     Na súčasnom terestriálnom okruhu  STV 2 sa prestane po-

dľa tohto zákona od 1. januára 1997 vysielať až do ukončenia

licenčného konania a začatia  vysielania novým subjektom, čo

môže znamenať začatie vysielania  v časovom limite približne

6 až 18 mesiacov po  privatizácii. Už počas nevyužívania te-

restriálnej frekvencie bude  však musieť Slovenská televízia

platiť za satelitnú frekvenciu, pričom STV 2 bude mať prázd-

ny obraz. Slovenská televízia  nie je schopná začať vysiela-

nie prostredníctvom satelitu od 1. 1. 1997, čo prinesie zní-

ženie objemu vysielania  o viac než tisíc hodín  ročne v ne-

prospech koncesionárov. Slovenská  televízia nedisponuje do-

statočnými  finančnými zdrojmi  na financovanie  satelitného

vysielania, čo  bude potrebné riešiť  buď zvýšením koncesio-

nárskeho poplatku približne o 100 %, a pripomínam, že za me-

nej programu, alebo výraznou  dotáciou zo štátneho rozpočtu.

Divácke záujmy na jedinom celoplošne dostupnom programe budú

de  facto  znamenať  vytesnávanie  najmä  detských programov

a umeleckých programov  pôvodnej národnej kultúry,  čím Slo-

venská televízia stratí charakter verejnoprávnej inštitúcie.

 

     Privatizácia  okruhu STV 2  vnáša  do duálneho  systému

v Slovenskej republike rozdielne  podmienky pre prevádzkova-

teľov  licencií. Už  tu bolo  povedané, že  VTV vysiela pro-

stredníctvom satelitu, Markíza pokrýva približne 68 % územia

Slovenskej republiky,  pričom má povinnosť  dobudovať ďalšiu

sieť vysielačov  na vlastné náklady. Nový  subjekt by získal

frekvenciu celoplošným pokrytím  územia Slovenskej republiky

s najmodernejším technologickým vybavením, vybudovaným z pe-

ňazí koncesionárov, to treba podčiarknuť, a daňových poplat-

níkov,  pričom verejnoprávnej  televízii zostane okruh STV 1

i so starším  a technologicky opotrebovaným  zariadením.

 

     STV nedisponuje  autorskými právami na  vysielanie pro-

gramov prostredníctvom satelitu, a tak je otázka, čo bude na

tejto frekvencii vysielať. Uvedená skutočnosť bude mať vplyv

najmä na zvýšenie ekonomických nákladov za šírenie programu.

Tvrdenie, že  uvedený zákon podporuje duálny  systém, nie je

pravdivé, práve naopak.  Reálne existujúci mediálny reklamný

trh  nie je  schopný finančne  pokryť činnosť verejnoprávnej

a dvoch  súkromných  televízií,  čo  môže znamenať ohrozenie

a zrútenie duálneho systému.

 

     Mnohé indície nasvedčujú tomu, že o privatizáciu uvede-

nej  frekvencie    záujem  určitá  politická skupina ľudí,

k čomu má  slúžiť aj súčasná deštrukcia  prebiehajúca v Slo-

venskej televízii, čo môže znamenať výrazný posun v demokra-

tizačnom procese v Slovenskej republike.

 

     Uvedená koncepcia zosobnená  v zákone neprešla medzire-

zortným konaním a nie je  v súlade s aktualizáciou plánu vy-

užitia kmitočtového spektra  Slovenskej republiky, ktorý vy-

pracovala Rada  Slovenskej republiky pre  rozhlasové a tele-

vízne vysielanie a ktorý  prijal Výbor Národnej rady Sloven-

skej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru a šport dňa

19. 6. 1996 pod  číslom  uznesenia 278 a uložil Rade Sloven-

skej republiky pre rozhlasové  a televízne vysielanie postu-

povať vo  svojej činnosti podľa  tohto aktualizovaného plánu

využitia kmitočtového spektra Slovenskej republiky.

 

     Materiály  Európskej  únie  a  Európskeho  spoločenstva

- pozri Európska  direktíva 552/1989 - televízia bez hraníc,

Konvencia  Rady  Európy,  Dohovor  o cezhraničnej televízii,

zdôrazňujú  záväzky štátov  podporovať a  vytvárať priaznivé

podmienky pre verejnoprávne televízie ako garantov objektív-

nych informácií zachovávania  pôvodnej národnej kultúry, ší-

riteľov porozumenia a znášanlivosti,  ako aj nositeľov etic-

kých  hodnôt, ktoré  nie sú  divákovi schopné sprostredkovať

komerčné televízie.  Na to však  STV nevyhnutne okrem  iného

potrebuje dve celoplošné terestriálne frekvencie, tak ako je

to takmer vo všetkých krajinách Európy.

 

 

     Tendencia  privatizácie  frekvencie   STV  2  je  preto

v priamom protiklade  s obdobným konaním  v krajinách Európ-

skej únie a Európskeho spoločenstva.

 

     K predmetnému  návrhu zákona neboli  spracované odborné

expertízy  zamerané  na  dosah  uvedeného zákona. Odporúčame

preto oboznámiť sa s pripomienkami Rady Slovenskej republiky

pre rozhlasové a televízne vysielanie z medzirezortného pri-

pomienkového konania  z augusta 1996 k  návrhu zákona Minis-

terstva kultúry Slovenskej republiky vypracovaného na zákla-

de uznesenia vedenia  Ministerstva kultúry Slovenskej repub-

liky číslo  24/V/377, ktorý predložil pán  Sečík z Minister-

stva kultúry Slovenskej republiky v júli 1996.

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     nie sme proti  vzniku súkromných televíznych spoločnos-

tí, nemôžeme však akceptovať,  že na šírenie komerčného pro-

gramu má slúžiť frekvencia  verejnoprávnej televízie na úkor

práv  koncesionára i  demokratických princípov  spoločnosti.

Nič  by nemalo  brániť súkromným  spoločnostiam uchádzať  sa

o vysielaciu licenciu, požiadať o jej pridelenie na prípadné

satelitné vysielanie na základe rovnosti s ďalšími subjektmi

pôsobiacimi v tejto oblasti. Z tohto dôvodu vás žiadame, aby

Národná  rada Slovenskej  republiky akceptovala  pripomienky

pána prezidenta a zákon v tomto zmysle zamietla.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán  poslanec. Pani poslankyne, páni po-

slanci, nemám  už žiadnu prihlášku do  rozpravy. S faktickou

poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Líška.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Rád by som veľmi krátko reagoval na vystúpenie pána ko-

legu Mikloška, ktorý sa vo  svojom prednese dotkol práva ob-

čanov Slovenskej  republiky na informáciu. Ja  si myslím, že

nikto z  tu prítomných poslancov nemá  pochybnosti o tom, že

občania našej republiky majú právo  na informácie. O tom ne-

pochybujem. Ale toto právo  podoprel tvrdeniami o akejsi de-

liteľnosti a nedeliteľnosti  frekvencií  Slovenskej  televí-

zie 1 a  Slovenskej televízie 2. Chcel by  som sa ho spýtať,

čo pod tým myslel a koľko je frekvencií na STV 1 a STV 2, či

má túto  vedomosť. Pri čítaní, prednese  z "lajstrov", ktoré

mal pred  sebou, sa dopustil  niekoľkých ďalších technických

lapsusov,  ktoré  jednoducho  treba  uviesť  na pravú mieru.

Ubezpečujem  pána kolegu  Mikloška, že  z čiste  technických

príčin neexistuje jediná terestriálna frekvencia či už prog-

ramového okruhu STV 1, alebo STV 2.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec. Takže, vážené pani poslan-

kyne, páni poslanci, ak sa už nikto nehlási, končím rozpravu

k tomuto bodu programu.

 

     Mal by som sa spýtať  pán prezidenta, či chce mať záve-

rečné slovo. Pán prezident  odišiel, pretože má prijatie za-

hraničnej delegácie.  Takže pýtam sa  pani spoločnej spravo-

dajkyne, či chce mať záverečné slovo.

 

 

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Nie, ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani spoločná spravodajkyňa nechce mať záverečné slovo.

Pristúpime k hlasovaniu. Budeme musieť najprv hlasovať o ná-

vrhu pána prezidenta.

 

     Budeme  hlasovať najskôr  o pripomienke,  ktorú uviedol

pán prezident, kde  žiada, aby sa článok III  vypustil a sú-

časne článok IV bol označený ako článok III. To je návrh pá-

na prezidenta.

 

     Prosím, aby sme sa  prezentovali a hneď hlasovali. Pani

spoločná spravodajkyňa  odporúča návrh prijať,  alebo nepri-

jať?

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani spravodajkyňa návrh neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh pána prezidenta.

 

     Pani  poslankyňa,  podľa  mňa  nemusíme  teraz hlasovať

o zákone ako  celku, ale podľa  skúseností z našej  snemovne

dajme o tom hlasovať.

 

     Prosím, pani poslankyne a  páni poslanci, budeme hlaso-

vať o zákone vrátenom pánom prezidentom ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o zákone, tak ako bol predložený.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme potvrdili pôvodné znenie zákona.

 

     Ďakujem pekne pani spoločnej spravodajkyni.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, deviatym bodom programu

mal byť opäť jeden z  vrátených zákonov pána prezidenta. Pán

prezident  sa  ospravedlňoval  tým,  že  prijíma  zahraničnú

návštevu. Aby sme neprerušili chod schôdze, dovoľujem si na-

vrhnúť,  keďže je  tu prítomný  pán minister spravodlivosti,

aby sme zatiaľ prerokovali  štrnásty bod programu, ktorým je

návrh na vyslovenie súhlasu  Národnej rady Slovenskej repub-

liky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou repub-

likou o doplnení a  uľahčení vykonávania Európskeho dohovoru

o vydávaní z 13. decembra 1957.

 

     Dám hlasovať o tom, či súhlasíme s touto zmenou progra-

mu.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Hlasujeme o súhlase

so zmenou programu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme so zmenou vyjadrili súhlas.

 

     Budeme pokračovať  š t r n á s t y m  bodom, ktorým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so  Zmluvou medzi Slovenskou  republikou a Poľskou

republikou o doplnení a  uľahčení vykonávania Európskeho do-

hovoru o vydávaní z 13. decembra 1957.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač 479, vrátane  návrhu

uznesenia Národnej rady, a spoločnú správu  výborov ako tlač

479a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento zákon uve-

die minister spravodlivosti  pán Jozef Liščák. Nech sa páči,

pán minister.

 

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     páni poslanci,

 

     pristúpenie Slovenskej republiky  k Európskemu dohovoru

o vydávaní z  13. decembra 1957 podnietilo  novú etapu v do-

jednávaní dvojstranných  zmlúv o právnej  pomoci v trestných

veciach a o vydávaní osôb na trestné stíhanie a výkon trestu

medzi  Slovenskou republikou  a ostatnými  štátmi, ktoré 

zmluvnými stranami predmetného dohovoru Rady Európy. Článkom

28 ods.  1 citovaného dohovoru  sa nahrádzajú vo  vzájomných

vzťahoch  medzi  zmluvnými  stranami  existujúce dvojstranné

zmluvy. Dohovor však na  druhej strane umožňuje dojednávanie

dvojstranných zmlúv na uľahčenie vykonávania a doplnenia us-

tanovení dohovoru v rozsahu  princípov prijatých v tomto do-

hovore.

 

     Z týchto dôvodov začalo ministerstvo spravodlivosti dl-

hodobý  proces dojednávania  dodatkových dvojstranných zmlúv

k Európskemu dohovoru  o vydávaní s  tými štátmi, s  ktorými

malo  bývalé  Československo  dojednané  dvojstranné  zmluvy

o právnej pomoci o vydávaní a  s ktorými je právny styk jus-

tičných orgánov Slovenskej republiky najrozšírenejší. Po Ra-

kúskej republike,  s ktorou bola  dodatková zmluva podpísaná

v roku 1994 a nadobudla účinnosť 1. februára 1996, reagovala

na návrh  Slovenskej republiky dojednať  dodatkovú zmluvu aj

Poľská republika, nakoľko Európsky dohovor o vydávaní nahra-

dil aj  ustanovenia Zmluvy medzi  Československou republikou

a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave práv-

nych vzťahov  v občianskych, rodinných,  pracovných a trest-

ných veciach.

 

     Predkladaný  návrh Zmluvy  medzi Slovenskou  republikou

a Poľskou republikou  o doplnení a  uľahčení vykonávania Eu-

rópskeho dohovoru o vydávaní z  13. decembra 1957 je výsled-

kom intenzívnych dvojstranných slovensko-poľských expertných

rokovaní. Dojednanie navrhovanej dvojstrannej zmluvy je žia-

duce a  aktuálne s ohľadom  na súčasné potreby  súdnej praxe

a praxe orgánov  činných v trestnom konaní,  a to v dôsledku

vysokej intenzity stykov justičných orgánov oboch strán, ako

aj z dôvodu, že citovaný  dohovor má charakter rámcový a ne-

upravuje  niektoré  špecifické  otázky,  ktoré boli upravené

v uvedenej dvojstrannej česko-slovensko-poľskej zmluve.

 

     Dojednaný návrh  zmluvy má charakter  prezidentskej me-

dzinárodnej  zmluvy v  súlade s  článkom 86  písm. e) Ústavy

Slovenskej republiky, preto so  zmluvou musí vysloviť súhlas

Národná rada Slovenskej republiky  a následne musí byť rati-

fikovaná prezidentom  Slovenskej republiky podľa  článku 102

písm. a) ústavy.

 

     Vláda  Slovenskej  republiky  na  svojom  zasadnutí dňa

28. mája 1996 uznesením číslo 377 vyslovila súhlas s uzatvo-

rením predmetnej zmluvy a odporučila prezidentovi Slovenskej

republiky,  aby zmluvu  po vyslovení  súhlasu Národnou radou

Slovenskej republiky ratifikoval.  Súčasne odporučila prezi-

dentovi Slovenskej republiky, aby na podpis zmluvy splnomoc-

nil ministra spravodlivosti.  Minister spravodlivosti zmluvu

na  základe  plnomocenstva  prezidenta  Slovenskej republiky

podpísal dňa 23. augusta 1996 v Tatranskej Javorine.

 

     Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslo-

vila s predkladanou zmluvou súhlas  tak, ako je to vyjadrené

v navrhovanom uznesení.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, ako spoločný

spravodajca bol výborom  určený predseda ústavnoprávneho vý-

boru pán Brňák. Prosím ho,  aby predniesol závery z preroko-

vania materiálu vo výboroch.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so  Zmluvou medzi Slovenskou  republikou a Poľskou

republikou o doplnení a  uľahčení vykonávania Európskeho do-

hovoru o vydávaní z 13.  decembra 1957 pridelil predseda Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky svojím  rozhodnutím číslo

1151 zo dňa 18. 9. 1996  na prerokovanie do 17. 10. 1996 ús-

tavnoprávnemu výboru,  výboru pre obranu a  bezpečnosť a za-

hraničnému  výboru.  Zároveň  určil  ústavnoprávny výbor ako

príslušný pripraviť správu o výsledku prerokovania materiálu

vo výboroch  Národnej rady Slovenskej  republiky a návrh  na

uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republi-

ky prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a rov-

nako odporúčajú Národnej  rade Slovenskej republiky vysloviť

súhlas so Zmluvou medzi  Slovenskou republikou a Poľskou re-

publikou o doplnení a  uľahčení vykonávania Európskeho doho-

voru o vydávaní z 13. decembra 1957.

 

     Toľko spoločná správa, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci, otváram rozpra-

vu k tomuto bodu s  konštatovaním, že do rozpravy som nedos-

tal žiadne prihlášky. Preto sa  pýtam, či sa niekto hlási do

rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Konštatujem,  že  sa  do  rozpravy  nehlási  nikto, ani

s faktickou poznámkou.  Uzatváram rozpravu. Pán  minister sa

nemá k čomu vyjadrovať, takisto ani pán spoločný spravodajca

Brňák. Preto hneď pristúpime k hlasovaniu.

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada

Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Sloven-

skej republiky vyslovuje súhlas  so Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a Poľskou republikou  o doplnení a uľahčení vyko-

návania Európskeho dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Môžeme pristúpiť k pätnástemu  bodu programu, ktorým je

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, kto-

rým sa ustanovujú nové sídla a  obvody súdov a o zmene a do-

plnení niektorých  zákonov. (Hlasy zo  sály, že je  potrebné

o tom hlasovať.) Áno, uvedomujem  si to, že sme nehlasovali.

Takže najskôr budeme hlasovať, či  o tomto návrhu zákona bu-

deme rokovať teraz.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Myslím si,  že týmto zákonom  doplníme doobedňajší pro-

gram a potom budeme pokračovať vráteným zákonom pánom prezi-

dentom.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže môžeme pokračovať.

 

     Ešte raz opakujem, budeme rokovať o   p ä t n á s t o m

bode programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa ustanovujú  nové sídla a obvody súdov  a o zmene a

doplnení niektorých zákonov.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 496 a spoločnú správu

z výborov ako tlač 496a.

 

     Z poverenia vlády aj  tento zákon uvedie minister spra-

vodlivosti pán Liščák. Prosím vás, pán minister, aby ste zá-

kon uviedli.

 

 

 

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zákonom  Slovenskej  národnej  rady  číslo  80/1992 Zb.

o štátnej  správe súdov  boli územné  obvody okresných súdov

vymedzené  v zhode  s územnými  obvodmi okresov, vymedzenými

zákonom Slovenskej národnej rady  číslo 517/1990 Zb. o územ-

nom a  správnom členení Slovenskej  republiky. Územné obvody

troch krajských súdov a Mestského súdu v Bratislave boli vy-

medzené  súčtom  územných  obvodov  okresov,  resp.  obvodov

v Bratislave a Košiciach, taxatívne  uvedených v tomto záko-

ne. Dňom nadobudnutia účinnosti zákona Národnej rady Sloven-

skej  republiky číslo  221/1996 Z.  z. o  územnom a správnom

usporiadaní  Slovenskej republiky  bolo zriadených  8 krajov

a 79 okresov. Uvedeným zákonom  bol zrušený zákon Slovenskej

národnej rady  číslo 517/1990 Zb.,  ktorý som spomínal,  čím

došlo k  situácii, že niektoré okresné  súdy nemajú zákonnou

formou vymedzené svoje územné obvody  a nové okresy a nemajú

zákonnou  formou vymedzené  vecné a  miestne príslušné súdy.

Vychádzajúc z článku 143 Ústavy Slovenskej republiky je pre-

to potrebné prijať zákon, ktorým  sa nielen zriadia nové sú-

dy, ale ktorým sa aj  vymedzia ich územné obvody, najmä tých

okresných  súdov, ktorých  územné obvody  budú tvoriť územia

dvoch alebo troch okresov.

 

     Článok I predkladaného návrhu zákona v súlade s uznese-

ním  vlády  Slovenskej  republiky  číslo  523  z 13. 8. 1996

s účinnosťou od 1. januára 1997 určuje sídla a územné obvody

8 krajských súdov a 55  okresných súdov. Predpokladá zriade-

nie 5  nových krajských súdov - v Nitre,  Prešove, Trenčíne,

Trnave a Žiline  a 13 nových okresných  súdov - v Bánovciach

nad Bebravou, Brezne,  Kežmarku, Malackách, Námestove, Novom

meste nad Váhom, Partizánskom, Pezinku, Piešťanoch, Revúcej,

Ružomberku, Skalici a v Šali.  So zreteľom na náročnosť nie-

ktorých súdnych agend a reálne možnosti ich vybavovania oso-

bitným spôsobom sa upravuje príslušnosť súdov v oblasti kon-

kurzného a vyrovnávacieho konania, ktorá sa zveruje len trom

doteraz existujúcim  krajským súdom. Príslušnosť  na vedenie

obchodných  registrov sa  zveruje okresným  súdom v  sídlach

kraja.

 

     Článok II  tohto zákona, ktorý by  mal nadobudnúť účin-

nosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

predpokladá zánik Okresného súdu Bratislava-vidiek, ktorý by

sa mal  zlúčiť s Okresným súdom  Bratislava III, zánik Kraj-

ského súdu  v Bratislave zlúčením s  Mestským súdom v Brati-

slave a súčasne premenovanie  Mestského súdu v Bratislave na

Krajský súd v Bratislave v súlade s jeho územnou pôsobnosťou

pre  Bratislavský kraj.  Ďalej premenovanie  obvodných súdov

v Bratislave a Košiciach na  okresné súdy a premenovanie Ok-

resného  súdu  Košice-vidiek  na  Okresný súd Košice-okolie,

vymedzenie územnej  pôsobnosti pre doterajšie  krajské a ok-

resné súdy  tak, aby nedochádzalo k  zbytočnému presunu súd-

nych spisov, určenie príslušnosti niektorých okresných súdov

na  vedenie obchodných  registrov pre  obvod krajských súdov

a z  dôvodu zabezpečenia  personálneho obsadenia novozriade-

ných súdov hmotnú stimuláciu sudcov, ktorí budú pridelení na

novozriadené súdy.

 

     Navrhuje sa,  aby súdne konania,  ktoré sa začali  pred

nadobudnutím účinnosti  článku I a  článku II tohto  zákona,

dokončili súdy  vecne a miestne  príslušné na konanie  podľa

právnych  predpisov platných  v čase  začatia konania. Novo-

zriadené súdy, ktoré nebudú pri svojom vzniku personálne za-

bezpečené tak  ako doterajšie súdy, budú príslušné až na ko-

nania, ktoré začnú po prvom januári roku 1997.

 

     Premenovanie obvodných  súdov v Bratislave  a Košiciach

a Mestského súdu v Bratislave  si vyžiadalo tiež novelizáciu

zákona Slovenskej národnej rady  číslo 80/1992 Zb. o štátnej

správe súdov.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi na záver  ešte niekoľko poznámok k súčasnému

i budúcemu usporiadaniu súdov Slovenskej republiky.

 

     Cieľom predkladaného návrhu je:

 

     1. legalizovať súčasný právne  nevyhovujúci stav do ča-

su,  kým nevstúpi  do  života  nová organizácia  súdov podľa

úpravy článku I vládneho návrhu.

 

     2. upraviť systém súdov po 1. 1. 1997 podľa navrhovanej

úpravy, ktorou sa územie  Slovenskej republiky rozdelí na 55

okresných a 8 krajských súdov.

 

     Nakoľko územné  a správne usporiadanie  štátu pozostáva

zo  79 správnych  okresov, musí  zákon upraviť  súdne okresy

tak, že taxatívne vymenované  okresné súdy budú svoju právo-

moc vykonávať na  území viacerých administratívnych okresov,

a to až do  času, kým sa nevytvoria podmienky  na to, aby sa

zákonom mohli  zriadiť prvostupňové súdy aj  v ďalších alebo

ostatných okresoch.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister aj ja vám.

 

     Ako spoločný spravodajca výborov k tomuto bodu programu

bol určený pán poslanec Cuper.  Prosím ho, aby nás oboznámil

s výsledkami prerokovania návrhu zákona vo výboroch.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte, aby som vám  predniesol spoločnú správu Ústav-

noprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verej-

nú správu, územnú samosprávu  a národnosti a Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre  obranu a bezpečnosť o výsled-

koch prerokovania vládneho návrhu  zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky, ktorým sa  ustanovujú nové sídla a obvody

súdov a  o zmene a doplnení  niektorých zákonov. Dostali ste

ju ako tlač 496a.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1160 z 18. septembra pridelil na prerokovanie

najneskôr do  17. októbra tohto  roku Ústavnoprávnemu výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet  a menu, Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-

nú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť vládny návrh zákona Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky, ktorým  sa ustanovujú  nové

sídla a obvody  súdov a o zmene a  doplnení niektorých záko-

nov.  Na skoordinovanie  stanovísk bol  určený Ústavnoprávny

výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť súhlasí s predmetným  návrhom zákona a odporúča

Národnej rade  Slovenskej republiky vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa ustanovujú nové

sídla a obvody  súdov a o zmene a  doplnení niektorých záko-

nov, schváliť.  Ostatné výbory Národnej  rady Slovenskej re-

publiky taktiež  súhlasia s návrhom zákona  a odporúčajú Ná-

rodnej rade  Slovenskej republiky schváliť  ho po zohľadnení

ich pripomienok.

 

     Prednesiem vám jednotlivé pripomienky s tým, že k tomu,

ktoré  budem odporúčať  na hlasovanie  kladne alebo záporne,

budem hovoriť pri uvádzaní jednotlivých pripomienok, pretože

ich je značný  počet a budeme ich musieť  ešte raz vo výbore

prejsť a zhodnúť sa na nich.

 

     Výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnos-

ti navrhuje doplniť v článku I ods. 1 nové písmeno h), ktoré

by znelo: "Okresného súdu Senec". V článku I ods. 5 ten istý

výbor  navrhuje doplniť  písmeno h),  ktoré znie: "Okresného

súdu Bytča". Ten istý výbor,  teda výbor pre verejnú správu,

územnú  samosprávu  a národnosti  navrhuje  v  článku I  § 2

ods. 3  vypustiť slová "a  okresu Senec". Výbor  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti tiež navrhuje v člán-

ku I §  2 za znenie  doterajšieho odseku  4 vložiť  nový od-

sek 8, ktorý by znel:  "Sídlom Okresného súdu Senec je mesto

Senec, jeho  obvod tvorí územný obvod  okresu Senec." Znenie

ďalších odsekov prečíslovať.  Ten istý výbor v článku  I § 2

ods. 26 navrhuje vypustiť slová "okresu Bytča".

 

     Výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnos-

ti ďalej navrhuje za odsek 26 vložiť nový odsek 27, ktorý by

znel: "Sídlom Okresného súdu Bytča  je mesto Bytča. Jeho ob-

vod tvorí územný obvod okresu Bytča." Znenie ďalších odsekov

prečíslovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca, myslím si, že toto máme všet-

ci na stole v spoločnej správe. Toto netreba čítať.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďakujem,  pán  predseda.  Ak  ste  to  teda všetci iste

dostali, obmedzím sa...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, radšej sa neobmedzujte, ale...

 

Poslanec J. Cuper:

 

     ...na to,  že budem potom  pri uvádzaní hlasovania  ho-

voriť, ktorý odporučím a ktorý nie.

 

     Ak  nie sú  ďalší  prihlásení  do rozpravy,  vážený pán

predseda, žiadal by som o vystúpenie v rozprave.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. Do rozpra-

vy som  nedostal žiadnu písomnú prihlášku.  Hlási sa pán po-

slanec Šimko,  ale najskôr vystúpi  v rozprave pán  spoločný

spravodajca. Zaznamenávam vašu prihlášku, pán poslanec.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som predniesol vo svojom vystúpení nie-

koľko  pozmeňujúcich návrhov,  ktoré si  vyžaduje spresnenie

zákona.

 

     K  článku II  bod 1  v §  1 slová  "ustanoviť pôsobnosť

niektorých  obvodných súdov  v Bratislave"  by sa  nahradili

slovami  "ustanoviť  pôsobnosť  niektorých  okresných  súdov

v Bratislave a Košiciach". Doterajšie body 1 až 11 by sa po-

tom označili ako 2 až 12. Ide o legislatívno-technickú úpra-

vu v súlade s navrhovaným článkom II zákona.

 

     Ďalej by som navrhoval v článku  III v bode 2 nové zne-

nie v § 33, kde by sa vypustili odsek 3 až 4, z doterajšieho

odseku 5 by sa vypustila druhá  veta a odsek 5 by sa označil

ako odsek 3. Ide tiež o legislatívno-technickú úpravu, ktorá

súvisí s vypustením  odsekov 3 až 4  v § 33 zákona číslo 335

z roku 1991 Zb.

 

     Ďalšia navrhovaná zmena by sa  dotkla článku IV bodu 1,

ktorý by mal znieť:  "Súdne konanie začaté pred nadobudnutím

účinnosti  článku I  a článku  II tohto  zákona dokončí súd,

ktorý bol príslušný na konanie v čase začatia konania, s vý-

nimkou" - a  tu by sa vsunuli a), b)  a c), teda "a) súdnych

konaní  vo veciach  obchodného registra,  ktoré s účinnosťou

od 1.  januára 1997 dokončí  súd príslušný na  konanie podľa

územnej pôsobnosti vymedzenej článkom  I tohto zákona". Pís-

meno b) by znelo: "súdnych  konaní začatých na Krajskom súde

v Bratislave, pobočka v Nitre, ktoré  s účinnosťou od 1. ja-

nuára 1997 dokončí  Krajský súd v Nitre". Ustanovenie písme-

na c)  by potom znelo: "súdnych  konaní začatých na zaniknu-

tých súdoch, ktoré dokončí súd,  na ktorý prešiel výkon súd-

nictva v zmysle článku IV bodu 2 písm. a) a b)".

 

     K navrhovanému zneniu písmena a): Z hľadiska funkčnosti

obchodných registrov jednotlivých  obvodných krajských súdov

je nevyhnutné, aby začaté  konanie vo veciach obchodného re-

gistra dokončili nové registrové  súdy, ktoré okrem rozhodo-

vania o registrácii nových právnických osôb by mali rozhodo-

vať  aj o  zmenách  zápisov  týkajúcich sa  týchto subjektov

a o ich výmaze z  obchodného registra. Takouto právnou úpra-

vou sa zabezpečí funkčnosť  a prehľadnosť obchodných regist-

rov, ktoré budú viesť okresné súdy v sídlach krajských súdov.

 

     K  navrhovanému zneniu  písmena b):  Podľa tohto návrhu

zákona od  1. januára 1997  by mal byť  zriadený Krajský súd

v Nitre. Nie je účelné, aby konania, ktoré do jeho zriadenia

patrili do  pôsobnosti Krajského súdu  v Bratislave, pobočka

v Nitre, dokončil Krajský súd v Bratislave.

 

     K  navrhovanému zneniu  písmena c):  Ide o legislatívnu

úpravu, ktorá  odstráni prípadné interpretačné  problémy pri

výklade ustanovení článku IV bodu 2 návrhu zákona.

 

     Ďalej navrhujem,  aby v článku IV  bod 3 znel: "Sudcovi

zvolenému bez časového obmedzenia, ktorý je pridelený na no-

vozriadený súd,  a sudcovi preloženému  na novozriadený súd,

ktorého sídlo nie je  miestom trvalého pobytu, alebo miestom

jeho doterajšieho výkonu funkcie  sudcu, patrí od prvého dňa

pridelenia alebo  preloženia po dobu  troch rokov, najneskôr

však  do  piatich  rokov  od  nadobudnutia  účinnosti článku

I tohto zákona" - a tu by sa pokračovalo - "osobitný mesačný

príplatok podľa vzdialenosti tohto súdu od jeho doterajšieho

miesta výkonu funkcie  sudcu." Ďalej by bolo to  isté, čo je

v pôvodnom navrhovanom  znení zákona. Ďalej  by nasledovalo:

"Za pridelenie  alebo preloženie na  novozriadený súd sa  na

účely tohto  zákona považuje aj  pridelenie alebo preloženie

sudcu na vybavovanie vecí  obchodného registra na registrový

súd v  Nitre, Prešove, Trenčíne,  Trnave a Žiline.  Osobitný

mesačný príplatok nepatrí sudcovi za dobu, počas ktorej nemá

nárok na  plat, a za dobu,  keď nevykonáva sudcovskú funkciu

pre  chorobu."  Odôvodňujem  túto  navrhovanú  zmenu tak, že

právna úprava prispeje k zabezpečeniu personálneho obsadenia

a funkčnosti novozriadených registrových  súdov. Aj do nado-

budnutia  účinnosti tohto  zákona patrili  do sústavy  súdov

Slovenskej republiky okresné súdy  v Nitre, Prešove, Trenčí-

ne, Trnave a Žiline, ale  tieto súdy neboli príslušné na vy-

bavovanie vecí obchodného registra.

 

     V článku IV v bode  4 navrhujem tiež nové znenie: "Prí-

sediaci okresných  súdov a krajských  súdov zostávajú aj  po

nadobudnutí  účinnosti  článku  I  tohto zákona prísediacimi

tých súdov, pre ktoré boli zvolení, s výnimkou prísediacich,

ktorí majú bydlisko v obvode novozriadených súdov. Títo prí-

sediaci sa stávajú prísediacimi novozriadených súdov." Dote-

rajšie znenie článku IV bod 4 sa vypúšťa bez náhrady.

 

     Odôvodňujem to tým, že znenie ustanovenia článku IV bo-

du 4 vzbudzuje pochybnosti o ústavnosti navrhovaného ustano-

venia, podľa  ktorého sudcovia Krajského  súdu v Bratislave,

pobočka v Nitre by sa  mali stať bez svojho predchádzajúceho

súhlasu sudcami novozriadeného Krajského  súdu v Nitre. Nové

navrhované znenie  bodu 4 odstráni  pochybnosti o legitimite

prísediacich zvolených za jednotlivé okresné a krajské súdy.

 

     V článku IV bod 7  sa doterajší text označí ako písmeno

a) a doplní  sa novými písmenami b) a  c), ktoré budú znieť:

"b) vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republi-

ky  číslo 250/1991  Zb.  o  zriadení pobočky  Krajského súdu

v Bratislave, Nitre v znení vyhlášky Ministerstva spravodli-

vosti Slovenskej republiky číslo 621/1991 Zb." Písmeno c) by

potom  znelo: "vyhláška  Ministerstva spravodlivosti Sloven-

skej republiky číslo 86/1995 Z. z., ktorou sa zriaďuje v Ná-

mestove pobočka Okresného súdu v Dolnom Kubíne".

 

     Odôvodnenie: s účinnosťou od  1. 1. 1997 vzniká Krajský

súd v Nitre a Okresný súd v Námestove.

 

     To sú všetky pozmeňujúce  návrhy, ktoré som chcel pred-

niesť. Prosím, aby potom boli hlasovaním podporené.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja vám, pán poslanec.  Ďalej sa do rozpravy

prihlásil pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dámy a páni,

 

     najskôr  niekoľko  slov  k  spôsobu,  ako rokujeme. Pán

predseda, myslím si, že schválený program rokovania má svoju

logiku, myslím si, že sme  ho schvaľovali z toho dôvodu, aby

sme vedeli,  ktorý bod bude nasledovať,  po ktorom bode, aby

sme sa  mohli pripraviť, aby  sme tu napríklad  mali aj text

zákona. Ja tu napríklad  nemám text zákona, ktorý prerokúva-

me, a  je to dôležitý zákon.  Nazdávam sa, že by  sme nemali

rokovať takým spôsobom, aby sme  mali čím skôr program z kr-

ku, ale mali by sme  rokovať tak, aby sme prijímali kvalitné

zákony. Ale pristúpim k návrhu zákona, o ktorom rokujeme.

 

     Myslím  si, že  návrh zákona  je najlepším  vysvedčením

o nekoncepčnosti vládnej legislatívy. Vznikol v podstate ako

dôsledok prijatého  zákona o územnom  a správnom usporiadaní

Slovenskej republiky. Už vtedy  sme vyčítali tomu zákonu, že

vyvolá množstvo dôsledkov, na ktoré sa nemyslelo v čase, keď

bol ten zákon prijímaný. Už  v tom zákone bolo možné upraviť

niektoré nevyhnutné veci, ktoré  sa dotýkajú územnej organi-

zácie súdov, nemuseli by sme sa teraz príliš ponáhľať s pri-

jímaním tohto zákona a mohli by sme i tento zákon oveľa lep-

šie pripraviť.

 

     Zákon o  územnom a správnom  usporiadaní Slovenskej re-

publiky bol odôvodnený predovšetkým tým, že jeho cieľom bolo

priblížiť administratívu, teda  výkon štátnej správy občano-

vi. Tento cieľ je absolútne legitímny a nazdávam sa, že pri-

náleží výkonu  štátnej správy. Otázka  je, či tento  cieľ má

sledovať aj organizácia súdov. Ja  sa nazdávam, že nie. Mys-

lím si, že nie je  dôvodom približovať súdy občanom, pretože

nevieme vlastne, komu sa približujú. Približujú sa obžalova-

nému alebo odporcovi? Jednoducho  si myslím, že územná orga-

nizácia súdov má vychádzať z  iného kritéria, z kritéria to-

ho, aby bola čo najlepšie  zabezpečená ochrana práv a opráv-

nených záujmov občanov a  právnických osôb, prípadne aj štá-

tu.

 

     Nie je  nutné, aby územná  organizácia súdov kopírovala

územné a správne usporiadanie štátu, a ani to tak v podstate

doteraz  nebolo. V roku 1990, pokiaľ ide  o územné a správne

usporiadanie Slovenska, boli zrušené  kraje, ale vieme veľmi

dobre, že  súdna sústava v  tomto zostala stabilná,  krajské

súdy fungovali  ďalej podľa krajov,  ktoré boli určené  iným

zákonom. A fungovalo to dobre.

 

     Základný problém  tohto návrhu je,  že koncepčná nepri-

pravenosť,  ktorá  bola    v  čase,  keď sa prijímal zákon

o územnom a správnom členení  Slovenska, sa takýmto spôsobom

dostáva ďalej,  dostáva sa aj do  územnej organizácie súdov.

Zriaďuje sa nie 79 okresných  súdov, ale iba 55. To znamená,

že zasa  tu máme len jednu  etapu namiesto toho, aby  sme sa

dobre pripravili a  prijali perspektívne koncepčné riešenie.

Je to prvok nestability, a nazdávam  sa, k tomu sa ešte vrá-

tim, že takýto prvok práve súdnictvu mimoriadne škodí.

 

     Podľa môjho  názoru bolo potrebné  urobiť si dostatočnú

analýzu, možno že pán minister si nechal takúto analýzu uro-

biť, ale nie je nám známa, ako napríklad fungovali také malé

súdy v minulosti, keď u nás boli. Pokiaľ mám možnosť konzul-

tovať so  staršími sudcami, tí  práve hovoria, že  malé súdy

boli skôr  nepraktické, že bolo  oveľa lepšie, keď  sa potom

súdy  koncentrovali do  väčších okresov.  Z toho  dôvodu, že

práve v malých mestách, v ktorých boli súdy obsadené vlastne

len  niekoľkými sudcami  - teraz  to bude  minimum 5  sudcov

- dochádzalo  k  podstatne  viacerým  námietkam namietajúcim

zaujatosť  sudcov. Okrem  toho, keďže  náš Trestný  poriadok

ukladá  sudcom niektoré  povinnosti, ktoré  od nich žiadajú,

aby boli v 24-hodinovej pohotovosti, potom vlastne na malých

súdoch budú sudcovia v permanentnej pohotovosti. Čiže prine-

sie to množstvo problémov, o ktorých treba, aby sme boli in-

formovaní, a o  ktorých treba, aby sme sa  zamysleli a podľa

toho prijali rozhodnutie.

 

     Ďalším problémom je rozdelenie agendy. Ako sa ustanovu-

je v tomto návrhu zákona, agenda alebo spisy, ktoré vybavujú

dnešné doterajšie veľké okresné súdy, sa nerozdelia a zosta-

nú v sídle budúcich okresov, ale  v prípade, že sa okres na-

príklad rozdelí na tri nové okresy  a budú tam dva nové súdy

a jeden zostane, všetka agenda zostane v sídle pôvodného ok-

resu, ostatné  dva začnú od  nuly, lenže na  pôvodnom okrese

bude menej sudcov, čiže agenda sa bude vybavovať dlhšie, ako

by sa vybavovala teraz.

 

     Chcem len pripomenúť, že problém rozdeľovania okresných

súdov  sme mali  ako také  laboratórium v  Bratislave v roku

1978. Od 1. júla sa rozdelil vtedajší Mestský súd Bratislava

na  vtedy štyri  obvodné súdy  s postavením  okresných súdov

a Krajský súd  kraja Bratislava sa  rozdelil na Krajský  súd

pre kraj a Mestský súd pre Bratislavu s postavením krajského

súdu. Vtedy  sa agenda rozdelila  proporcionálne, teda podľa

kritérií  na  určenie  príslušnosti  na  obvodné súdy, takže

vlastne zaťaženie bolo proporcionálne, ale aj tak to vyvola-

lo množstvo problémov a  sudcovia z celého Slovenska chodili

vypomáhať,  aby sa  podľa možnosti  tento problém  len v tom

jednom prípade - Bratislavy - vyriešil.

 

     Ďalším praktickým problémom  je dvojitá účinnosť. Zákon

nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, jedna jeho časť, tá časť,

ktorá rieši bezprostredne problémy  vyvolané zákonom o územ-

nom a  správnom členení, pritom ešte  kraje zostávajú v pod-

state v tom rozsahu, ako boli  doteraz, a vlastne pre 55 ok-

resných súdov a 8 krajov je stanovená účinnosť, teda pre to-

to riešenie,  až od 1.januára  1997. To znamená,  že ak prvá

časť nadobudne účinnosť - povedzme  - niekedy v polovici no-

vembra,  alebo kedy  sa vydá  Zbierka zákonov  v prípade, že

dnes bude tento zákon schválený, tak tu bude podľa môjho ná-

zoru zbytočné jeden a pol mesačné obdobie, ktoré zase vyvolá

celý rad praktických problémov, s  ktorými sme sa proste ne-

zaoberali - praktických problémov,  ako sú hlavičkové papie-

re, pečiatky a všetko možné.  To všetko stojí peniaze, stojí

to peniaze daňových poplatníkov. Myslím  si, že týmto sme sa

mali zaoberať.

 

     Súdnictvo je  pilierom v našej  rozkolísanej politickej

situácii a nazdávam  sa, že práve zákon o  súdoch a sudcoch,

ktorý bol prijatý v roku 1991, zabezpečil mechanizmus stabi-

lity  tejto jednej  z troch  mocí v  štáte, a  myslím si, že

môžeme byť  vcelku všetci hrdí  na to, že  stabilita v tejto

oblasti štátnej moci jestvuje. Práve preto, ak sa má v tomto

stabilnom prvku čosi meniť, tak  by tu malo platiť slovenské

príslovie: "Dvakrát  meraj a raz strihaj".  Mám pocit, že sa

to robí presne opačne.

 

     Oceňujem, že po dlhých diskusiách sa ustúpilo od úsilia

siahnuť na nepreložiteľnosť sudcov.  Toto považujem za pozi-

tívum tohto  zákona, aj keď, pokiaľ som rozumel návrhom pána

poslanca  Cupera, spoločného  spravodajcu, tak  pán poslanec

vlastne tento inštitút opäť  rozkolísava. Prosil by som, keď

budeme hlasovať o pripomienkach, aby sme ich najskôr dostali

písomne, aby  sme si ich mohli  dobre preštudovať. A dovolím

si  tiež  vyjadriť  isté  rozpaky  nad spravodajskou správou

a nad účinkovaním spoločného spravodajcu, lebo sa nepamätám,

že by tieto návrhy predložil ústavnoprávnemu výboru, ktorého

je členom.

 

     Nezávislosť  sudcov  je   inštitút  mimoriadne  citlivý

a rôzne  závislosti, aké  poznáme z  minulosti, sa mnohokrát

vytvárajú veľmi  nenápadne. Jednou z  takých nenápadných me-

tód, ako možno ovplyvňovať a dostávať sudcov do istej závis-

losti, tlačiť  na nich aspoň hrozbou,  aby boli prípadne po-

slušnými,  je permanentná  reorganizácia, permanentná zmena,

kde sa môžu  títo sudcovia dostávať do situácie,  že sa môžu

cítiť čímsi vo svojom postavení  ohrození. To sa dotýka sud-

cov, to sa  dotýka organizácie súdov a to  sa dotýka aj súd-

nych funkcionárov, predovšetkým predsedov súdov.

 

     Počul som  v kuloári vášho  ministerstva, pán minister,

takú  tézu, že  sa údajne  hľadajú politicky prispôsobivejší

predsedovia súdov. Bol by som veľmi nerád, keby to tak bolo.

Predsedovia súdov pretrvali vlastne všetkých ministrov spra-

vodlivosti odkedy platí zákon  o súdoch a sudcoch. Považujem

to za veľmi dobré, že táto stabilita v súdnej moci jestvuje.

Budeme veľmi citlivo a pozorne sledovať, ako sa bude vyvíjať

personálna politika v tejto oblasti.  Nazdávam sa, že je po-

trebné, aby sme zabezpečili  pokračovanie tej stability súd-

nej moci, aká existuje doteraz.

 

     Dámy a páni, na záver chcem povedať len toľko, že tento

zákon, podľa môjho názoru,  nie je dostatočne koncepčne pri-

pravený. Z toho dôvodu sa  zdržím hlasovania. Som si vedomý,

že niektoré zásahy, ktoré vyvolal zákon o územnom a správnom

usporiadaní, sú potrebné, ale tie zásahy sa dajú vyriešiť aj

oveľa jednoduchším spôsobom.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pán poslanec, súhlasím s  vašou poznámkou, ale rozhodli

ste o tom vy. Možno by bolo dobré, keby sme si prijali v Ná-

rodnej rade uznesenie o tom,  aby sme v priebehu schôdze ne-

mohli meniť program. Ja som za.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási spoločný spravodajca pán

Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ďakujem pánu poslancovi Šimkovi, že ma ešte raz obozná-

mil s tým, s čím  ma oboznámil v televíznej relácii Markízy.

(Hlasy v sále.) To je v poriadku.

 

     Ďalej chcem pánu Šimkovi  odpovedať, že asi zrejme celé

súdnictvo  fungovalo len  za ten  čas, čo  bol on  ministrom

spravodlivosti,  všetko ostatné  je veľmi  nápadne podozrivé

len preto,  že tento rezort  ministerstva spravodlivosti ne-

riadi KDH, zrejme asi.

 

     Ďalej chcem povedať pánu  poslancovi Šimkovi, že ja som

spravodajskú správu nepripravoval, ako  vie, vždy ju pripra-

vuje garančný  výbor, resp. jeho tajomník.  A vyprosujem si,

moje  pozmeňujúce  návrhy si môžem  predniesť buď vo výbore,

alebo v  pléne. Pán poslanec  Šimko sa tiež  so mnou nechodí

radiť,  či svoje  pozmeňujúce  návrhy  prednesie vo  výbore,

alebo až v pléne. Pokiaľ  ja v tomto parlamente sedím, veľmi

dobre si pamätám, že práve naopak, poslanci opozície zásadne

svoje  zásadné  pozmeňujúce  návrhy  prednášajú  až v pléne,

a nie vo výboroch. Ja som to robil doteraz opačne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Do  rozpravy sa  ďalej prihlásil  pán poslanec  Benčík.

Predtým s faktickou poznámkou pán Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážení koaliční kolegovia,

 

     pán  minister  vo  svojom  úvodnom  slove  okrem  iného

povedal,  že  schválením  tohto  návrhu  zákona  je potrebné

legalizovať súčasný právny stav.  Vyplývajú z toho minimálne

tieto poznatky:

 

     1. Keďže podľa slov  pána ministra máme legalizovať sú-

časný  právny stav,  z toho  vyplýva, že  doteraz v dôsledku

prijatia zákona o územnom  a správnom usporiadaní Slovenskej

republiky,  resp.  uverejnením  nariadenia  vlády, ktorým sa

zverejňuje zoznam obcí tvoriacich jednotlivé okresy, vznikol

nelegálny stav.

 

     2. Keďže  až teraz bol  predložený návrh tohto  zákona,

vláda nerozhoduje  zodpovedne a zrejme  ľavá ruka nevie,  čo

robí pravá,  resp. hlava vlády nekoordinuje  alebo aspoň ne-

rešpektuje ostatných  členov vlády. Ak to  tak nie je, potom

minister spravodlivosti nezvládol svoju úlohu.

 

     3. Ako obyčajne, aj teraz sa ukázalo, dá sa povedať, že

to priam potvrdila vláda, že  opozícia mala opäť pravdu, keď

nesúhlasila s takým povrchným  a tým aj nezodpovedným rieše-

ním tentokrát  reformy verejnej správy, a že vládna koalícia

nevie rozhodovať zodpovedne o tejto krajine.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán kolega Cuper, rešpektoval  by som tvoju pripomienku

k tomu,  že koalícia  dáva väčšinu  pozmeňujúcich návrhov až

v pléne, a nie vo výboroch. Ale rešpektoval by som ju vtedy,

keby by si ty bol dal tieto pozmeňujúce návrhy, s ktorými si

teraz vyšiel, vo  výbore, a že by prípadne  neboli vo výbore

odsúhlasené a  prijaté. Lenže ty  si vyšiel s  niečím novým.

Myslím si, a  som o tom presvedčený, že to  nie sú tvoje po-

zmeňujúce návrhy,  že sú to  pozmeňujúce návrhy ministerstva

alebo konkrétne už  pána ministra. A tu sa  ukazuje, ako ne-

koncepčne, neodborne a  neprofesionálne ministerstvo, aj sám

pán minister pristupoval pri tvorbe a predložení tohto návr-

hu do pléna Národnej rady.  Je to tak, pán minister, pretože

tieto návrhy,  ktoré sa tu  objavili, pán poslanec  Cuper vo

výbore nespomenul.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne.  Mám dve poznámky k  vystúpeniu pána do-

centa Cupera, môjho priateľa.

 

     Najskôr k oceneniu doterajšej stability súdnictva. Mys-

lím si, že zďaleka som nehovoril o sebe.  Pokiaľ ide o mini-

strov  spravodlivosti, ktorí  boli na  čele toho  rezortu po

prijatí zákona o súdoch a sudcoch,  bol ich celý rad. Bol to

minister Posluch,  potom som bol  veľmi krátko ja,  potom to

bola Katarína Tóthová, potom to  bol minister Hanzel a teraz

je to minister Liščák. Ak doteraz táto moc v štáte fungovala

ako  veľmi  solídna  moc,  tým  myslím  justíciu,  tak je to

i s ocenením  všetkých týchto ministrov,  aspoň teda ako  to

vidím ja. To je jedna poznámka.

 

     Druhá poznámka - nazdávam sa,  že pre právnika je mimo-

riadne dôležitá jedna vlastnosť,  a to je schopnosť rozlišo-

vať. Je iné, ak sa poslanec rozhodne svoje pripomienky pred-

ložiť výboru a potom prípadne  aj plénu, alebo ak sa rozhod-

ne, že ich predloží až plénu,  a iné je, ak dostane poslanec

dôveru výboru, je spravodajcom výboru a ako spravodajca toho

výboru okrem svojej spravodajskej správy predloží v podstate

nový zákon. To je veľký rozdiel.  Aspoň ja v tom rozdiel vi-

dím, pán kolega.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán  poslanec Šimko,  nejde  o  nijaký nový  zákon, ide

o pozmeňujúce návrhy,  ktoré majú zákon  legislatívne spres-

niť, až na  jednu výnimku v článku IV ods.  3, kde sa naozaj

neprijalo nijaké obmedzenie, a keďže ide o dočasný inštitút,

je celkom logické ho obmedziť  na dobu troch, najneskôr pia-

tich rokov, čo vyplýva zo zákona. Samozrejme, iné pozmeňujú-

ce návrhy  sú len legislatívno-technického  charakteru. Teda

nejde v nijakom  prípade, ako vy tvrdíte, alebo  ako ty tvr-

díš,  môj  priateľ  kolega  Šimko,  o  nejaké zásadné zmeny,

o ktorých som mal povinnosť  ako spoločný spravodajca infor-

movať vás vo výbore.

 

     Samozrejme, ide o to, že  i ja sa môžem rozhodnúť, kedy

tie  pripomienky akceptujem,  neakceptujem, alebo  či sú to,

pán  Miklušičák, moje  pripomienky, alebo  pripomienky mini-

sterstva. Keď  ich prednesie poslanec na  tomto pléne, sú to

jeho pripomienky. Takže to je z mojej strany všetko.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec

Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     základný  problém  vznikol,  keď  s  účinnosťou  zákona

o územnej organizácii štátu nebol novelizovaný zákon o orga-

nizácii súdov. Všetci  dobre vieme, a ja som  z tohto miesta

na to upozorňoval už skôr, že vzniklo právne vákuum a dnešný

stav je  taký, že v  niektorých prípadoch občan  nemá svojho

sudcu.  To sme  zapríčinili my.  Ten, kto  legislatívu takto

riadi, by  sa mal za  to veľmi-veľmi červenať,  a konečne je

načase, aby sme uplatnili aj politickú zodpovednosť.

 

     Pán minister,  a to treba pripísať  k jeho dobru (lenže

legislatívu riadi v tomto štáte  niekto iný), sa pokúšal vec

urýchlene riešiť. Žiaľ, neuspel.  Pripravil malú novelu a na

túto malú novelu sa postupne  navrstvili ďalšie veci bez ná-

ležitej legislatívnej  prípravy. A korunu  tomu dnes nasadil

môj ctený  kolega Cuper. Pokiaľ  sa pamätám, tento  materiál

sme v ústavnoprávnom výbore prerokúvali na dvakrát, teda bo-

lo dosť časového priestoru.  Diskusia bola vecná, rozsiahla,

hľadali sme východiská. Ale kolega Cuper sa na nej nezúčast-

nil, a  ak áno, tak len  okrajovo. To je jeho  právo, ako aj

to, že dnes prednesie súbor návrhov. Ale profesionálne sa to

nerobí.

 

     Neviem, či takýto komplex pozmeňujúcich návrhov bez ná-

ležitého posúdenia aj v ústavnoprávnom výbore je kompatibil-

ný s pôvodným návrhom  a zámyslom predkladateľa. V poslanec-

kom klube Spoločná voľba  preto musíme zvážiť pôvodne kladný

postoj k tomuto návrhu a  prehodnotiť ho. Myslím si však, že

ak sa  návrh s pozmeňujúcimi návrhmi  kolegu Cupera schváli,

svedčí to o tom, čo už dávno hovorím, že tento parlament ne-

kontroluje vládu, ale vláda určuje parlamentu, ako má postu-

povať.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslanci,  do rozpravy už  nemám žiadnu prihlášku.

Nikto  sa ani  nehlási. Je  tu nejaký  postup, pán poslanec,

hlásite sa s faktickou pripomienkou, alebo do rozpravy? Nech

sa páči, pán poslanec Fogaš sa hlási do rozpravy.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     je tu iste nejaký postup,  ale myslím si, že ten postup

by mal rešpektovať určité reguly,  ktoré sú buď dané nejakým

rokovacím poriadkom, alebo sú dané zvyklosťami, ktoré sme si

tu osvojili, a obávam sa, že ich nie celkom dodržiavame.

 

     Chcem povedať len niekoľko stručných poznámok.

 

     K téme organizácie súdov a súdnictva, o jej problémoch,

ktoré môžu byť spojené  práve s realizáciou následných zmien

súvisiacich s územnosprávnym členením,  som diskutoval práve

pri tomto zákone. Ak som sa pokúsil upozorniť jednak na eko-

nomické, ale  aj organizačno-právne či  politicko-právne as-

pekty, ktoré prinesie táto zmena v súvislosti s organizáciou

súdnictva,  tak som  to robil  v dobrej  viere, že si všetci

uvedomujeme čas, v ktorom sa pohybujeme. Ak by sme boli moh-

li  realizovať  veci  v  časovej  následnosti  do 1. januára

a následne v  prvom polroku budúceho roku,  myslím si, že aj

minister spravodlivosti by mal lepší  priestor na to, aby sa

pripravil lepší  návrh zákona než ten,  ktorý je pripravený.

Navyše "znalec" kolega Rea mi vtedy odpovedal, že môj ekono-

mický odhad i problémy s konštituovaním súdov, nových súdov,

sú iba vízie niektorých  úradníkov z Ministerstva spravodli-

vosti Slovenskej republiky. Nebola  to pravda a život ukazu-

je, že  tie problémy sú naozaj  reálne, sú na stole  a treba

ich nejakým spôsobom vyriešiť. Nepočúvali ste vtedy, keď sme

hovorili o  tom, že vzniknú problémy  pri realizácii jedného

zo základných práv,  t. j. práva na súdnu  ochranu. Tie pro-

blémy dnes reálne existujú a  pán minister o nich dobre vie.

Poviem len dve perličky.

 

     Západoslovenský kraj neexistuje, ale západoslovenský súd

áno. Bratislava-vidiek  neexistuje, ale súd  existuje objek-

tívne. Zatiaľ to nebolo zrušené. Z toho vznikli problémy pri

uplatňovaní  nárokov, pretože  tam, kde  nie je  možné najmä

v civilno-právnych veciach určiť podmienky príslušnosti, mu-

sí rozhodovať Najvyšší súd a môže vzniknúť veľa sporov, kto-

ré sa budú jednoducho  naťahovať a ekonomicky zdražovať. Do-

mnievam sa preto, že by si úprava žiadala serióznejšie posú-

denie. Aj preto si myslím,  vážený pán kolega Cuper, bez to-

ho,  aby niekto  spochybňoval právo  poslanca predniesť nové

návrhy, že je potrebné, aby sme si tieto návrhy mohli pozor-

ne preštudovať, zvážiť ich a hlasovať až potom, keď sa kluby

poradia, keď sa poradí, podľa mojej mienky, aj ústavnoprávny

výbor,  čo chcem  súčasne navrhnúť.  Chcem navrhnúť,  aby ho

predseda  ústavnoprávneho výboru  zvolal a  aby ste posúdili

predložené návrhy ako garančný výbor tak, aby sa nestalo, že

schválime niečo, čo prinesie určitú disfunkčnosť.

 

     Aj ja sa domnievam, že  návrh, ktorý tu bol prednesený,

istým spôsobom spochybňuje snahu ministerstva nezasiahnuť do

zásady nepreložiteľnosti  a tým i  nezávislosti súdov. Najmä

pozmeňujúci  návrh článku  IV ods.  3 podľa  mojej mienky je

formulovaný  tak, že  môže zvádzať  i k  obvineniu vo vzťahu

k nám, že  sme vlastne narušili  tento princíp, a  aj keď si

myslím,  že  finančné  zvýhodnenie  je  predsa istým tlakom,

predsa je to  len cesta, cez ktorú sa  dal prekonať celý rad

problémov. Preto  navrhujem tento bod zvážiť  a skôr sa pri-

kláňam k tomu, a odporúčam  to i ctenému poslaneckému zboru,

aby sa  priklonil k návrhu, ktorý  bol predložený v ústavno-

právnom výbore,  totiž k návrhu, ktorý  iba rozširoval okruh

osôb, ktorým má  byť daný príplatok, aj o  tie, ktoré sú tam

iba  dočasne.  Uvedený  návrh  ústavnoprávny výbor schválil,

a teda rieši problém, ktorý je uvedený v návrhu, ktorý pred-

niesol pán poslanec Cuper.

 

 

     Nechcem spochybňovať  lehoty, o ktorých  sa tam hovorí,

aby to nevyzeralo, že je to  natrvalo, ale, vážené kolegyne,

kolegovia, ako mám informácie i  z rozhovorov s pánom minis-

trom, ide o riešenie, ktoré je dočasné, to všetci dobre vie-

me, a  je dočasné, kým  sa nevypracuje komplexný  nový návrh

zákona,  ktorý by  definitívne stabilizoval  počet okresných

súdov, ktorý by definitívne  dotvoril podmienky  i na fungo-

vanie súdnictva v  celej šírke. Preto si myslím,  že ten ná-

vrh,  ktorý bol  predložený, i  s lehotami,  je podľa  mojej

mienky pochybný a treba ho zvážiť.

 

     Jedným  zo  základných  princípov  fungovania civilného

súdnictva, a  nielen jeho, je i  princíp, ktorý nazývame od-

borne perpetuatio fori, to znamená  pretrvávanie príslušnos-

ti  toho súdu,  na ktorom  sa konanie  začalo. Tento princíp

znamená, že ak  súd konanie začal, má ho  dokončiť, i keď sa

podmienky pre  príslušnosť zmenili, a to  je zásada, prosím,

ktorá platí od rímskeho práva.  Táto zásada je porušená cel-

kom vo  výnimočných prípadoch, úplne  výnimočných, a doteraz

to bolo  len tam, kde  sa to týkalo  maloletých detí. Myslím

si, že návrh, ktorý predložil pán kolega Cuper, najmä v čas-

ti 4, kde sa mení bod  1, kde sa stanovujú výnimky pre kona-

nie  v registrovaných  veciach, je  narušením tohto princípu

a odporúčam  ústavnoprávnemu výboru,  aby ste  veľmi pozorne

zvážili, či je táto cesta vhodná.

 

     Domnievam sa, že proces prenosu jednotlivých vecí z do-

teraz  existujúcich registrovaných súdov na  nové je  proces

veľmi zložitý, ktorý súvisí i  s manipuláciou so spismi, sú-

visí s právami a povinnosťami,  ktoré sa uplatňujú vo vzťahu

k tretím osobám zo strany právnických osôb, a môže súvisieť,

samozrejme,  i  s  existenčnými  záležitosťami  jednotlivých

právnických osôb tam, kde ide  o zmeny. Preto odporúčam, aby

sme tento návrh pozorne zvážili. Na prvé čítanie, tak ako ho

ja vidím, si  myslím, že je v rozpore  so zásadou, ktorú som

citoval. Myslím,  že by nebolo dobré,  aby sme ho schválili.

Treba vytvoriť na všetko primeraný čas. Všetko sa urobiť dá,

ak je  to v súlade  s ústavou, so  zákonom, ale treba  na to

vytvárať dobré podmienky, aby sa  ani so spismi, ani s ľuďmi

nemanipulovalo bez toho, aby sme zvážili konkrétne dopady.

 

     Chcem  teda odporučiť,  aby sa  schválil pôvodný návrh,

ktorý  bol  predložený  ústavnoprávnym  výborom, týkajúci sa

rozšírenia príplatkov i na  tých, ktorí budú dočasne pôsobiť

na iných súdoch, než bol  ich. Súčasne navrhujem, aby sa zi-

šiel  ústavnoprávny výbor  a posúdil  tieto pripomienky, aby

sme hlasovali o zákone až po posúdení v ústavnoprávnom výbo-

re. Súčasne  vás chcem poprosiť, aby  ste pozorne zvážili tú

pripomienku uvedenú v  bode IV bod 1 i  v súvislosti s mojou

námietkou týkajúcou sa princípu perpetuatio fori.

 

     Na  záver chcem  povedať toľko:  rozhodujeme o citlivej

veci, rozhodujeme o súčasti moci, ktorá ako-tak doteraz fun-

govala. Pri všetkých kritických  výhradách voči sudcom a sú-

dom si myslím, že je  to jedna zložka, ktorá je stabilizova-

ná. Prosím, rozhodujme tak, aby sme ju v budúcnosti nedesta-

bilizovali, a nenúťme  svojimi rozhodnutiami, často politic-

kými, ministra spravodlivosti hľadať cesty na riešenia, kto-

ré sú  absurdné alebo sú natoľko  dočasné, že môžu znemožniť

fungovanie súdnictva.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa  páči, pán poslanec  Cuper, ak chcete  faktickú

poznámku. (Hlas  zo sály.)  Nech sa  páči, pán poslanec Hru-

šovský.

 

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda, chcel by som vás len poprosiť, aby v prí-

pade, ak  bude prerušené prerokúvanie tohto bodu, aj napriek

tomu, že už nie je  nikto prihlásený do rozpravy, ste neuza-

tvorili  rozpravu k  tomuto bodu,  aby sme  si nechali  ešte

priestor na prípadné  ďalšie podávanie pozmeňujúcich návrhov

po vyjasnení  si stanovísk k  predneseným pozmeňujúcim návr-

hom, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca, lebo na roz-

diel  od  neho  sa  nenazdávam,  že  majú  iba legislatívno-

-technický charakter. Sú závažnejšie, ako si on myslí.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, či  uzavriem rozpravu,  bude závisieť od

toho, čo  navrhne spravodajca v tomto  prípade. Pán spoločný

spravodajca, nech sa páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     chcem ubezpečiť pána docenta Fogaša, môjho kolegu z fa-

kulty, že naozaj nejde o  porušenie tejto zásady, pretože je

celkom logické, že spisy, ktoré sú na pobočke Krajského súdu

v Nitre, budú vybavovať tí sudcovia, ktorí sú tam. Práve na-

opak, ich  premiestnením do Bratislavy by  došlo k porušeniu

tejto zásady. Takže zostanú tým sudcom, ktorí ich dovybavia.

 

     Pánu  Benčíkovi chcem  povedať -  áno, bol  jeho návrh,

ktorý predniesol, že tento príplatok majú dostávať aj sudco-

via, ktorí budú dočasne  preložení. Ministerstvo a ja osobne

som tiež  presvedčený, a myslím si,  že každý rozumný človek

to pochopí, že je celkom logické, že ak dáme aj týmto sudcom

taký istý príplatok, ako dáme  sudcom, ktorí tam budú prelo-

žení natrvalo.  Je celkom logické, že  sa tento inštitút do-

časného pridelenia na iný súd minie svojho účinku. Samozrej-

me, že preto je návrh len pre tých sudcov, ktorí budú trvale

preložení. Je celkom logické, že nejaké obmedzenie musí byť,

tento príplatok sudca nemôže dostávať  večne na tom súde, na

ktorý  pôjde dobrovoľne.  Je celkom  prirodzené, že  si musí

svoje sociálne  problémy vyriešiť, to  znamená bytové otázky

a ďalšie, že mu musí vyjsť  v ústrety mesto. Takže zábezpeka

troch alebo  piatich rokov, myslím si,  je postačujúca nato,

aby si do toho času sudca vyriešil svoj štatút na novom pra-

covisku. Nie je to  nijaké sociálne obmedzenie sudcov. Včera

som sa o tom rozprával aj  na Najvyššom súde, sudcovia v tom

nevidia nijaký  problém. Myslím si, že  opozícia namieta len

z čisto politických dôvodov.

 

     K registrovým  súdom - je celkom  prirodzené, že z hľa-

diska operatívnosti bude oveľa  účinnejšie, ak to budú vyba-

vovať okresné  súdy, ktoré budú  v sídlach krajských  súdov.

Z hľadiska podnikateľskej  sféry to bude  naozaj oveľa účin-

nejšie, pretože  budú mať k  tomu bližšie a  budú mať o  tom

prehľad. Takže nepolitizujme to, čo nie je politické.

 

     Ostatné moje pripomienky sú len legislatívno-technické-

ho charakteru a práve naopak, odstraňujú nezrovnalosti, kto-

ré sú v zákone. Ak sa už  toľko kričí, že to sú zásadné pri-

pomienky, veľmi dobre si  pamätám, keď sme schvaľovali zákon

o územnoorganizačnom členení štátu, že pán poslanec Kováč tu

predniesol vyše 70 pozmeňujúcich návrhov, zásadných návrhov,

pretože zásadným  spôsobom menili vládnu  koncepciu, a nikto

z opozície nežiadal, aby sme k  nim zvolali výbor a preroko-

vali  tieto pripomienky.  A mohol  by som  sa vrátiť späť do

histórie a citovať ďalšie návrhy  zákonov, ku ktorým tu boli

zásadné pripomienky,  a nezvolávali sa výbory.  Ale ak by na

tom veľmi záležalo, že sa  má zvolať ústavnoprávny výbor, to

je  vec predsedu  ústavnoprávneho výboru,  aby výbor zvolal,

sedí tu, môže sa k tomu vyjadriť, ja si myslím, že nie to je

potrebné.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem.

 

     V krátkosti by som sa chcel vyjadriť k pobočke Krajské-

ho súdu v Nitre. Niekoľkokrát to tu bolo spomínané. Táto po-

bočka  krajského súdu  bola zriadená  vyhláškou ministerstva

spravodlivosti  v  roku  1991.  Sudcovia,  ktorí  na pobočke

v Nitre  pracujú a  vykonávajú svoju  sudcovskú funkciu, 

sudcami  Krajského súdu  Bratislava, nie  sú sudcami pobočky

Nitra. Preto sme riešili  v ústavnoprávnom výbore vypustenie

článku IV ods.  4, kde sme vlastne zabránili  tomu, aby títo

sudcovia boli znevýhodnení oproti iným tým, že by boli pria-

mo zo  zákona preradení, aj  keď zostanú na  pôvodnom mieste

výkonu svojej  práce, teda v Nitre,  kde sa zriaďuje krajský

súd, aby  boli preložení. Toto  sa rešpektovalo a  zrazu pán

poslanec Cuper vyšiel s novým pozmeňujúcim návrhom, v ktorom

sa zatiaľ  ešte neviem zorientovať, či  nenabúra práve tento

princíp nepreložiteľnosti sudcu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán spoločný spravodajca, myslím si,  že to, čo ste ar-

gumentovali, sa  vzťahuje len na písmeno b), a aj to  je ne-

správna argumentácia,  pretože tu nejde o  osoby, ale o súd.

Ten súd bude iný a nový. Vaša argumentácia sa však nevzťahu-

je na body a) a c). Pokiaľ ide o súdne konanie začaté na za-

niknutých súdoch, ktoré dokončí  súd, na ktorý prešiel výkon

súdnictva, tak Malacky,  Šaľa, Partizánske, Piešťany, Námes-

tovo a ďalšie neexistovali. Čiže nepôjde ani o tie isté oso-

by, ani o ten istý súd,  teda princíp perpetuatio fori tu je

narušený. Nechcem ho absolutizovať,  pretože som povedal, že

jedna výnimka  v civilných veciach  existovala, ale toto  je

rozsiahly  zásah. Neobstojí  ani argumentácia,  ktorá hovorí

o tom, že v písmene c)  ide len o interpretačné ustanovenie.

Jednoducho nejde,  pretože tam vznikajú nové  súdy, na ktoré

sa prenáša  pôsobnosť. To znamená, že  konanie z doterajších

súdov treba preniesť na iné súdy.

 

     Konečne, aj pokiaľ ide o  obchodný register, zdá sa lo-

gická argumentácia v  tom, že konanie sa kdesi  začalo a ná-

sledne budú  zmeny realizované inde. Preto  je potrebný nový

súd. Ale to je logické len  naoko. Ak sa konanie kdesi zača-

lo, má sa dokončiť a potom treba rozhodnúť o ďalších organi-

začných veciach. O tom sa diskutuje dosť dlho. Čo so spismi?

Ako sa prenesú spisy? To  nie sú len spisy obchodného regis-

tra,  to budú  aj trestnoprávne  záležitosti, ktoré  určitým

spôsobom bude  treba presunúť kdesi inde  nie z toho dôvodu,

aby sa pokračovalo  v konaní, lebo to sa  konkrétne vo vašom

návrhu  nerieši, ale  z iných  dôvodov súvisiacich napríklad

s rozhodnutiami Najvyššieho  súdu a podobne.  Tých problémov

je veľa, mohol  by som ich menovať, ale myslím  si, že to je

na  diskusiu v  komisiách, ktoré  majú túto  zásadnú reformu

pripraviť.

 

     Domnievam sa, že princíp  perpetuatio fori porušený je,

a myslím si, že pôvodné ustanovenie, ktoré predpokladalo, že

veci, ktoré sú začaté, konkrétne bod 1, súdne konanie začaté

pred nadobudnutím účinnosti v článku I a článku II tohto zá-

kona dokončí súd, ktorý bol  príslušný na konanie v čase za-

čatia konania...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte 10 sekúnd.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     ...je obvyklým ustanovením, ktoré sme mohli akceptovať.

Preto si myslím, že je  potrebné, aby sa ústavnoprávny výbor

zišiel.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážená Národná rada,

 

     mám  procedurálny  návrh.  Nakoľko  pozmeňujúce návrhy,

ktoré predniesol  pán poslanec Cuper,  vytvárajú novú situá-

ciu, navrhujem, aby sme pred hlasovaním  jeho návrhy dostali

písomne a  aby sme k hlasovaniu  pristúpili až poobede, lebo

kluby musia tieto nové návrhy  prerokovať. Je to nová situá-

cia, preto navrhujem, aby sme tieto návrhy dostali písomne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ak  nie sú žiadne  pripomienky, uzatváram roz-

pravu k tomuto bodu programu.  Pýtam sa pána ministra, či sa

chce vyjadriť. Áno. Nech sa páči, pán minister.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budem sa snažiť veľmi stručne odpovedať na pripomienky,

ktoré tu boli vznesené, ale  nemôžem sa zaobísť bez spomenu-

tia akejsi genézy, ako vôbec došlo k tomu, že súdy idú kopí-

rovať štátnu správu.

 

     My sme sa o tom,  že bude navrhovaný a nakoniec prijatý

zákon 221, dozvedeli už  dávno-dávno predtým, než sa samotný

zákon prijal.  Už v roku  1995, začiatkom roka  1995, sme na

ministerstve  spravodlivosti uvažovali  o tom,  či sa  vôbec

pripojíme k novému územnosprávnemu usporiadaniu nášho štátu.

V kolégiu  ministra  vo  februári  1995  na  základe analýzy

a skúseností zo  šesťdesiatych rokov bolo  rozhodnuté, že sa

k novej sústave  pripojíme, a to hlavne  preto, aby sme sku-

točne priblížili justíciu k  občanom, aby sme zlepšili orga-

nizáciu práce  na menších súdoch  a aby sme  trochu vytiahli

z anonymity  sudcov, najmä  tých, ktorí  pristupujú k svojim

povinnostiam laxne.

 

     Rozprával som sa s mnohými,  dnes už aj nebohými sudca-

mi, ako  to vtedy bolo,  či toto riešenie bolo lepšie, alebo

horšie. Prevažná, drvivá väčšina  mi odpovedala tak, že men-

šie súdy si plnili svoje  povinnosti lepšie. Lepšie sa orga-

nizovala  práca, sudcovia  neboli v  takej anonymite, ako sú

napríklad na  okresných súdoch, kde  je 30 alebo  40 sudcov,

a že sa takto justícia priblíži k nášmu občanovi.

 

     Môžem vám povedať, že už  mám prvú skúsenosť. Vláda to-

tiž pôvodne  rozhodla uznesením, že budeme  spúšťať nové ok-

resné a krajské  súdy až v júni, prípadne  koncom roka 1997,

ale práve preto, že štátna správa začala fungovať, sa tu ob-

javujú  množstvá sťažností  od občanov,  ktorí žiadajú,  aby

v nových sídlach  okresov boli budované  okresné súdy. Preto

mi bolo novým uznesením uložené,  aby som skrátil tento ter-

mín k 1. 1. 1997.

 

     Keď som spomínal rok  1995, začiatok roka, členmi kolé-

gia ministra spravodlivosti nie sú len zástupcovia Združenia

sudcov,  našich sudcov,  našich kolegov,  ale je  tam predsa

členom aj  pán predseda ústavnoprávneho  výboru, predsedovia

komôr, prezidenti komôr. Čiže všetci o tejto skutočnosti ve-

deli už s ročným  predstihom. Preto neobstojí vôbec informá-

cia o tom,  že naši chudáci sudcovia o  týchto krokoch v bu-

dúcnosti nevedeli. Nie je to pravda, je to zavádzajúce. Sku-

točne, naši sudcovia vedeli o týchto  krokoch. Nakoniec, ako

viete, stretávam sa osobne so všetkými sudcami na Slovensku.

Pred mesiacom som sa stretol s 280 sudcami na východnom Slo-

vensku. Plánujem ďalšie stretnutia,  ako to robím každý rok.

Aj tam  sa naši sudcovia dozvedajú,  čo zamýšľa ministerstvo

spravodlivosti. Bez ich súhlasu by som si skutočne nedovolil

ísť do takýchto neoverených krokov.

 

     Pán poslanec tu namietal, že ministerstvo spravodlivos-

ti koná nekoncepčne. Prosím vás, pýtam sa, ukážte mi rezort,

ktorý je  taký zaťažený legislatívne, ale  má takú produkciu

alebo  také výsledky.  Napríklad novelizovali  sme Občiansky

súdny zákonník,  novelizovali sme Občiansky  súdny poriadok,

ktorý pomohol  spriechodniť súdnictvo u nás  tak, že konečne

začíname odbúravať  aj veci, ktoré dodnes  ležali na súdoch.

Prijali  sme  zákon  o  exekútoroch,  ktorý  sa tak očakával

a ktorý prešiel jednomyseľne aj vaším parlamentom. Je to zá-

kon, ktorý je známy po celej Európe, nechcem sa chváliť. Náš

exekučný  poriadok je  posudzovaný ako  jeden z  najlepších.

Prijali sme  zákon o rozhodcoch, aby  sme uľavili obchodnému

súdnictvu. Prijali sme zákon o sudcovských radách. Ktorý môj

predchodca  urobil prvý  krok k  samospráve súdnictva, ktorý

som  urobil ja,  že som  predložil vám,  páni poslanci, pani

poslankyne, návrh zákona o  zriadení sudcovských rád ako pr-

vom krôčiku v sudcovskej samospráve?

 

     A napokon, na ktorom  ministerstve sú mamutie kolektívy

60 ľudí  v každej komisii, ktoré  sa trápia na rekodifikácii

nášho trestného a civilného zákona? Tak je tu nekoncepčnosť,

alebo je tu aspoň trošku koncepčnosti?

 

     Keď som hovoril, že  chceme justíciu priblížiť občanom,

jedným dychom musím povedať aj  príklad. Prosím vás, ako sme

mohli nereagovať na novovytvorený stav v štátnej správe? Ako

príklad  si zoberme  Okresný súd  v Banskej  Bystrici. Okres

Banská Bystrica  je vyše 100  km dlhý. Keď  občan z Telgártu

išiel  na pojednávanie,  musel si  objednať hotel  v Banskej

Bystrici, aby  sa dostal na druhý  deň na pojednávanie. Teda

aspoň niektoré okresy v  prvej etape bolo nevyhnutné prispô-

sobiť kopírovaniu štátnej správy.

 

     Rozdelenie agendy na agendu  pred 1. 1. a po 1. 1. Roz-

hodne sme museli prijať I  a II, aby sme spriehľadnili stav,

ktorý je zachytený  v terajšom zákone číslo 80,  aby sme ne-

vytvárali  možno nejaké  nedorozumenia v  prípadoch námietok

vznášaných  čo do  vecnej a  miestnej príslušnosti. Dozvedel

som sa, že je kopa spisov  na Najvyššom súde, o ktorých musí

Najvyšší súd, chudák, rozhodnúť, ale zistil som, že tam boli

asi  dve veci,  pokiaľ ide  o miestnu  a vecnú  príslušnosť.

Okamžite sme  reagovali tak, že  sme zvolali kolégium  mini-

stra, poučili  sme súdnych funkcionárov,  že zákon číslo  80

z roku  1991 je  platný. Ten  určoval a  určuje sídla  súdov

a nikto ho nezmenil. Až teraz ho chceme zmeniť. Čiže pochyb-

nosti, ktoré  boli vyvolané niektorými  sudcami a niektorými

súdmi, som na jednej strane uznal, pretože zákon má byť jas-

ný, zrozumiteľný, ale na druhej  strane bola predsa táto si-

tuácia riešiteľná právnym stavom, ktorý je doteraz.

 

     Sudcovské rady, ktoré boli konštituované na základe zá-

kona číslo 335, hovoria jasnou rečou  o tom, že majú byť po-

radnými orgánmi  a majú rozhodovať  aj o personálnych  otáz-

kach. Celé budovanie 13 nových okresných a 5 krajských súdov

sme si rozdelili do  určitých etáp. Na ministerstve spravod-

livosti sa bežne pracuje cez soboty a nedele, len preto, aby

sme jednoducho  predišli tomu, aby došlo  k nejakým ujmám na

právach občana.

 

     Jednotlivé  kroky  majú  takúto  postupnosť: Najprv sme

získali budovy,  potom sme riešili  personálne otázky. Viac-

krát som  sa stretol s predsedami  okresných a krajských sú-

dov. Preto  to hovorím, že  pokiaľ ide o  personálne otázky,

neriadili sme sa  politickou prispôsobilosťou našich sudcov.

Vonkoncom nie.  Stále tvrdím, že predseda  okresného a kraj-

ského súdu nemá  byť politicky zdatný, ale má  byť dobrý od-

borník a  má byť prirodzenou  autoritou medzi sudcami,  lebo

inak ho sami jednoducho zlikvidujú.

 

     Preto som  urobil anketu medzi  existujúcimi predsedami

okresných a  krajských súdov. Riešili  sme otázky v  kolégiu

ministra.  Navrhovali nám  občania. Navrhovali  nám, priznám

sa, aj politické  subjekty. Jednoducho ministerstvo spravod-

livosti z toho vybralo tých, ktorých považuje za odborné au-

tority na  konkrétnych súdoch, a tí  boli menovaní za splno-

mocnencov, ktorí  zabezpečujú ďalšie kroky  budovania 13 no-

vých okresných súdov a 5 krajských súdov.

 

 

 

     Otázka preložiteľnosti či nepreložiteľnosti sudcov nik-

dy nebola na ministerstve takou otázkou, že budeme prekladať

sudcov bez  ich súhlasu. Nikdy.  Na rokovaní kolégia  na za-

čiatku tohto roka bol  prítomný predseda ústavnoprávneho vý-

boru i pán poslanec Kunc,  tí mi potvrdia, alebo nepotvrdia,

či to bolo  tak. Hľadali sme cesty a  možnosti, ako vyriešiť

túto situáciu,  aby sme to  robili v súlade  s medzinárodnou

úpravou.  Dospeli sme  k záveru,  že keď  priplatíme sudcom,

ktorí budú  ochotní prejsť na iné  súdy, budeme stabilizovať

týchto sudcov sociálne, budeme  ich motivovať týmto príplat-

kom a  súčasne vyriešime hlavný problém,  a síce prekladanie

sudcu bez jeho súhlasu. Teda nikdy sme neuvažovali na minis-

terstve o tom, a nakoniec sa tieto veci vyriešili.

 

     Mohol by  som rozprávať k  týmto veciam ešte  viac, ale

nechcem vás  zdržovať. Verte mi,  že ministerstvo spravodli-

vosti urobí všetko pre to, aby v čase, keď budú konštituova-

né,  teda keď  budú spúšťané  nové súdy  2. 1. 1997, nedošlo

k ujmám na  právach našich občanov. Verím,  že to zvládneme,

lebo máme vynikajúci kolektív a ten pomôže.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Vážené pani kolegyne, páni kolegovia,

 

     mal  by ešte  vystúpiť, ak  prejaví vôľu,  pán spoločný

spravodajca, a je tu  návrh pána Duku-Zólyomiho. Poviem svoj

návrh. Ak  potom pán Duka-Zólyomi  zoberie svoj návrh  späť,

budem rád,  ak nie, dám  o ňom hlasovať.  Navrhujem, aby sme

v tomto  momente skončili  rokovanie o  tomto bode,  čiže aj

spravodajca by  vystúpil potom, keď budeme  hlasovať, s tým,

že hlasovali by sme podľa  programu, ako bol tento bod zara-

dený, čiže  nie dnes, ako navrhol  pán Duka-Zólyomi, ale ako

o bode 15 tak,  ako sme pôvodne mali o  ňom rokovať. Najskôr

sa pýtam pána Duku-Zólyomiho, či  súhlasí, aby bol môj návrh

prijatý. (Odpoveď poslanca Zólyomiho z pléna.) Ďakujem.

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel by som ešte zopakovať  svoj návrh alebo svoju po-

žiadavku, aby sme návrhy kolegu Cupera dostali písomne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, to platí, to rešpektujem.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, ústavnoprávny výbor bu-

de mať  zasadnutie o 13.00 hodine,  zvoláva ho pán predseda.

My sa stretneme o 14.00 hodine a budeme pokračovať v rokova-

ní s pánom prezidentom o ním vrátených zákonoch.

 

     Ďakujem. Dobrú chuť.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v rokovaní 20. schôdze Národnej rady,

tak ako sme si to schválili v programe.

 

 

     D e v i a t y m  bodom programu je

 

     zákon Národnej rady  Slovenskej republiky z 26. septem-

bra 1996, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon  číslo 172/1990 Zb.

o vysokých školách  v znení zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo  41/1994 Z. z.  o zmenách názvov  niektorých

vysokých škôl a vydáva zákon Národnej rady Slovenskej repub-

liky o  rozdelení Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika v  Koši-

ciach, vrátený prezidentom  Slovenskej republiky na opätovné

prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

 

     Materiál ste dostali ako  tlač číslo 518. Jeho súčasťou

je aj rozhodnutie prezidenta  Slovenskej republiky z 11. ok-

tóbra 1996 o vrátení, ako aj schválený zákon z 26. septembra

1996. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 518a.

 

     Teraz poprosím  pána prezidenta, aby  nám vrátený zákon

zdôvodnil. Nech sa páči, pán prezident.

 

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pri prerokúvaní  novely zákona o  vysokých školách pre-

biehala široká diskusia a boli v nej vyslovené viaceré proti

sebe stojace názory  a argumenty. O mnohých z  nich je možné

viesť  polemiku a  diskutovať ďalej.  Vami zvolené  riešenie

niektorých okruhov otázok ma však viedlo k využitiu práva na

uplatnenie pripomienok k schválenému  zákonu a k jeho vráte-

niu na opätovné prerokovanie v Národnej rade. Zmeny navrhnu-

té v mojom rozhodnutí sa dotýkajú troch problémov.

 

     Prvým je rozhodovanie  vo veciach habilitačného konania

docentov a konanie o vymenovaní profesorov, ktoré novela zá-

kona  podriadila režimu  správneho konania.  Viem, že znenie

sporného § 34 predložené vládou malo iné, prísnejšie znenie.

Ale ani jeho úpravou na rokovaní Národnej rady sa nenapravi-

la chybná a zákonu o správnom konaní odporujúca koncepcia.

 

     Podrobnú právnu analýzu citovaného ustanovenia vo väzbe

na zákon o správnom konaní  uvedenú v mojom rozhodnutí nebu-

dem opakovať. Ale považujem za potrebné zdôrazniť, že orgány

vysokých  škôl rozhodujúce  o udelení  vedecko-pedagogického

titulu docent, ako aj v konaní o vymenovaní profesora nespĺ-

ňajú základné podmienky na použitie zákona číslo 71/1967 Zb.

o správnom konaní. Citovaný zákon  možno použiť len na kona-

nie, ktoré vykonáva orgán štátnej správy  alebo síce iný or-

gán štátnej  organizácie, ktorému takéto  rozhodovanie zákon

zveruje,  ale len  za súčasného  splnenia ďalšej  podmienky,

a to, že ide  o výkon štátnej správy. Že  rozhodovanie o do-

siahnutí  potrebnej vedeckej  úrovne kandidáta  na docentskú

alebo profesorskú hodnosť nie je výkonom štátnej správy, po-

važujem  za nepochybné.  Chýbajú mu  základné znaky  štátnej

správy, a to výkonný a nariaďovací charakter tejto činnosti,

ktorá sa uskutočňuje v mene štátu a ktorá uplatňuje aj štát-

nu donucovaciu moc.

 

     Aj v uznesení Ústavného súdu, ktoré som citoval vo svo-

jom rozhodnutí, je vyslovené, že  na to, aby orgán bol štát-

nym  orgánom, je  rozhodujúci štátnomocenský  charakter jeho

činnosti  a  oprávnenie  zabezpečiť  výkon  svojej právomoci

štátnym donútením. Vedecká rada vysokej školy, resp. fakulty

nespĺňa definičné znaky štátneho  orgánu. Podľa zákona o vy-

sokých  školách je  akademickým orgánom.  Pretože podľa  § 1

a 2  zákona číslo  71/1967 Zb.  nie sú  splnené podmienky na

použitie zákona o správnom konaní, nie je ani možné, aby ve-

decké  rady postupovali  podľa tohto  zákona pri rozhodovaní

o vedecko-pedagogických tituloch. Uvedený rozpor je ešte vi-

diteľnejší pri rozhodovaní vedeckých rád neštátnych vysokých

škôl. Postup  vedeckých orgánov týchto  neštátnych subjektov

podľa zákona o  správnom konaní, t. j. konanie  v mene štátu

s použitím štátneho donútenia, považujem za úplne vylúčené.

 

     Druhým ustanovením,  s ktorým nemôžem  vysloviť súhlas,

je nové znenie § 6,  na základe ktorého príjmy vysokých škôl

získané z  iných ako štátnych  zdrojov nebudú oslobodené  od

dane. Viem, že  aj v iných zákonoch sú  riešené daňové úľavy

a že z hľadiska legislatívneho  je žiaduce, aby problematika

daní, ako aj daňových úľav bola riešená v jednom daňovom zá-

kone. Ale  s riešením, ktoré zaviedla  novela zákona o vyso-

kých školách, súhlasiť nemôžem. Takouto úpravou sa dosiahne,

že príjmy, ktoré vysoké školy  získali v priebehu roka 1996,

budú predmetom  ich daňového priznania za  tento rok, pričom

vysoké školy  z dôvodu dosiaľ  platného daňového oslobodenia

nerátali  s potrebou  finančného krytia  na zaplatenie dane.

Prostriedky z hospodárskej, v  novej terminológii z podnika-

teľskej činnosti  získavali za právnej úpravy,  ktorá im po-

skytovala  oslobodenie od  dane, a  preto v  prevažnej miere

tieto príjmy minuli.

 

     Vzhľadom na to, že do dnešného dňa - podľa mojich vedo-

mostí  - nebol  ešte predložený  návrh zákona  alebo zákonov

komplexne  upravujúcich  daňovú  problematiku  Národnej rade

Slovenskej republiky, nemám istotu,  resp. mám vážne pochyb-

nosti o tom, že do 31.  decembra 1996 bude takýto zákon pri-

jatý a vyhlásený. Preto  som vám navrhol ponechať doterajšie

daňové oslobodenie v posudzovanom zákone a poslednú vetu § 6

vypustiť až novým daňovým zákonom.

 

     Pri prerokúvaní môjho  rozhodnutia vo výboroch Národnej

rady sa  však táto problematika ukázala  ešte v inom svetle.

Dozvedel som  sa, že od  vysokých škôl sa  žiada, aby príjmy

získané inak než zo štátnych zdrojov zdaňovali. Niektoré vy-

soké školy  vyvinutému tlaku podľahli a  príjmy zdaňujú, iné

nie. Nepoznám bližšie okolnosti, ale  pýtam sa, kto a na zá-

klade čoho si dovoľuje  povyšovať výkladovú smernicu nad zá-

kon? Kto a na základe  čoho môže v právnom štáte nerešpekto-

vať jasné znenie  poslednej vety platného § 6  ods. 2 zákona

o vysokých školách, ktoré hovorí, citujem: "Tieto prostried-

ky" (t. j. prostriedky získané z iných zdrojov než od štátu)

"sú oslobodené od dane." Koniec  citátu. Od úrovne  vysokých

škôl, ktorá je podmienená aj stupňom jej finančného zabezpe-

čenia, závisí naša  budúcnosť, budúcnosť Slovenskej republi-

ky. Preto vás vyzývam,  vážené pani poslankyne, páni poslan-

ci, aby ste túto budúcnosť nezdaňovali.

 

     Tretí okruh mojich pripomienok tvorí prijatý článok VI.

Jeho zaradenie  do zákona považujem nielen  za nevhodné, ale

z legislatívnych dôvodov za  úplne neprijateľné. Skutočnosť,

že  v jednom  zákone boli  prijaté vlastne  dva zákony, nemá

podľa môjho vedomia obdobu v legislatívnej činnosti. Dôkazy,

že je to tak, sú uvedené v mojom rozhodnutí, preto ich nebu-

dem detailne rozoberať. Považujem  však za potrebné poukázať

na to, že takýmto postupom prijatia zákona došlo k porušeniu

celého radu ustanovení zákona  o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky. Postup,  pri ktorom parlament ne-

dodrží zákon, ktorý si sám dal,  nie je v súlade s princípmi

právneho štátu  a v širšom  kontexte nevrhá dobré  svetlo na

príslušné orgány Slovenskej republiky.

 

     Nemám výhrady proti vzniku  Prešovskej univerzity, a to

ani  prípadným rozdelením  Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika

v Košiciach, ale je potrebné  urobiť to spôsobom, ktorý zod-

povedá zákonom  tohto štátu. Pri  dodržaní uvedeného postupu

sa zistí  aj stanovisko tých, ktorých  sa takéto rozhodnutie

dotýka. Predovšetkým učiteľov vysokej školy a jej študentov,

najmä z prešovských fakúlt.  Oboznámenie sa poslancov Národ-

nej rady s ich stanoviskom  a najmä so stanoviskom odborného

orgánu - Akreditačnej  komisie, ktorej stanovisko  zákon vý-

slovne vyžaduje, považujem za potrebné pre zodpovedné rozho-

dovanie o veci,  napriek tomu, že aj po  zoznámení sa s nimi

budete rozhodovať podľa svojho svedomia.

 

     Okrem uvedených nedostatkov postupu pri prijímaní záko-

na musím konštatovať, že ani  po obsahovej stránke zákon ne-

rieši také  otázky, ktoré sú nevyhnutné  pri vzniku právneho

subjektu rozdelením. Ide  o úpravu pracovnoprávnych vzťahov,

majetkových a iných práv  zanikajúceho právneho subjektu, čo

v zákone nenájdeme  napriek tomu, že  § 249 Zákonníka  práce

takýto príkaz dáva.

 

     Z uvedených dôvodov  som navrhol  vypustenie článku VI,

čím by sa vytvoril  priestor na riešenie problematiky vzniku

Prešovskej univerzity samostatným zákonom. To by zodpovedalo

všetkým požiadavkám  uvedeným v právnom  poriadku Slovenskej

republiky  a nepochybne  by sa  tak dosiahol  stav, ktorý by

privítala  aj akademická  obec a  študenti dotknutej vysokej

školy.

 

     Vážená Národná rada,

 

     dôvody uvedené  v mojom rozhodnutí o  vrátení zákona na

opätovné  prerokovanie svedčia  o tom,  že zákon  v prijatom

znení má veľmi vážne  nedostatky, je v rozpore s inými práv-

nymi predpismi.  Vo vytýkanom smere  nie je dobrým  zákonom.

Som presvedčený, že je  naším spoločným záujmom, aby zákono-

darný orgán  Slovenskej republiky prijímal  len také zákony,

ktoré zodpovedajú princípom právneho  štátu a stanú sa inte-

grálnou  súčasťou  právneho  poriadku  Slovenskej republiky.

Preto vás  žiadam, vážené pani  poslankyne, vážení páni  po-

slanci, aby ste pri svojom opätovnom rozhodovaní o znení no-

vely zákona o vysokých školách  zobrali do úvahy moje pripo-

mienky, využili  túto možnosť danú  vám ústavou a  schválili

zákon so  zmenami, ktoré som  navrhol vo svojom  rozhodnutí.

(Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán prezident.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ako  spoločný spravodajca  výborov pre  tento zákon bol

určený  pán poslanec  Tarčák. Prosím  pána poslanca Tarčáka,

aby nás  oboznámil s prerokovaním tohto  zákona vo výboroch.

Ako sa tak dívam, pána spoločného spravodajcu nevidím.

 

     Pán poslanec Zahatlan.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Telefonicky som hovoril s pánom kolegom Tarčákom. Neja-

ké technické problémy ho chvíľu zdržali, ale v každom okami-

hu sa tu objaví. (Hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, vedeli ste, že začíname

o druhej,  preto prosím  predsedu klubu  poslancov HZDS, aby

zabezpečil spoločného spravodajcu. Považujem to za pohŕdanie

celým parlamentom, ak spravodajca  vie, kedy začíname, a ne-

príde. (Potlesk.) Platí to pre  všetky kluby. A prosím všet-

kých predsedov klubov, aby v  budúcnosti, lebo sa nám to ne-

stalo prvýkrát, zabezpečili svojich  poslancov, ktorí sú ur-

čení, aj s príslušnými predsedami výborov, aby boli včas pri

prerokúvaní zákonov.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán prezident,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby som vám podal spoločnú správu Ústavnopráv-

neho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu, územnú

samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  obranu a bezpečnosť, Výboru  Národnej rady Slo-

venskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Vý-

boru Národnej rady pre  životné prostredie a ochranu prírody

o výsledku prerokovania zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky z 26.  novembra 1996, ktorým sa mení  a dopĺňa zákon

číslo 172/1990 Zb. o vysokých  školách v znení zákona Národ-

nej rady  Slovenskej republiky číslo 41/1994 Z. z. o zmenách

názvov niektorých vysokých škôl a vydáva zákon Národnej rady

Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Ša-

fárika v Košiciach, vrátený prezidentom Slovenskej republiky

na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republi-

ky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

zo 14. októbra 1996 číslo  1205 pridelil zákon Národnej rady

Slovenskej republiky  z 26. septembra  1996, ktorým sa  mení

a dopĺňa  zákon číslo  172/1990  Zb.  a zákon  číslo 41/1994

Z. z., na prerokovanie spomínaným výborom.

 

     Určené výbory Národnej rady  Slovenskej republiky a Vý-

bor Národnej  rady pre životné prostredie  a ochranu prírody

prerokovali vrátený  zákon v určenej  lehote. Uvedené výbory

Národnej rady Slovenskej republiky zaujali k vrátenému záko-

nu Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko:

 

     Z  výborov Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorým

bol vrátený zákon pridelený  na prerokovanie, Výbor Národnej

rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre vzde-

lanie,  vedu, kultúru  a šport  neprijali k  nemu uznesenie,

pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina ich členov.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

neodporučil prijať podmienky prezidenta Slovenskej republiky

a odporučil zákon schváliť po  opätovnom prerokovaní v znení

ako bol schválený 26. septembra 1996.

 

     Výbor  Národnej rady  pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a  národnosti súhlasil len  s pripomienkou prezidenta

Slovenskej republiky uvedenou  v bode 8, t. j. v  § 6 ods. 2

na konci  pripojiť vetu "Tieto prostriedky  sú oslobodené od

dane."  V ostatnom  odporúča po  prerokovaní schváliť  zákon

v znení, v akom bol schválený 26. septembra 1996.

 

     Výbor  Národnej rady  pre životné  prostredie a ochranu

prírody odporučil schváliť zákon  po jeho opätovnom preroko-

vaní s týmito pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky:

 

     1. Z názvu zákona vypustiť slová "a vydáva zákon Národ-

nej rady  Slovenskej republiky o  rozdelení Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika v Košiciach".

 

     2. V  bode 8 v §  6 ods. 2 na  konci vety pripojiť túto

vetu: "Tieto prostriedky sú oslobodené od dane."

 

     3. V bode  51 v § 34 vypustiť  odseky 2, 3 a 4,  ako aj

označenie odseku 1.

 

     4. Z prílohy  zákona - bod 59 -  vypustiť slová v jede-

nástom riadku "Prešovská univerzita v Prešove."

 

     5. Článok  VI vypustiť a  doterajšie články VII  a VIII

označiť ako články VI a VII.

 

     6. Z doterajšieho článku  VIII vypustiť slová "s výnim-

kou článku VI".

 

     Okrem toho odporučil nad rámec týchto pripomienok v § 9

ods. 6 nahradiť novým znením  takto: "Študenti tvoria v aka-

demickom senáte vysokej školy, prípadne fakulty jednu treti-

nu členov senátu."

 

     To je všetko, k  čomu dospeli výbory počas prerokúvania

tohto  vráteného zákona  s tým,  že bod  1 odporučím  prijať

a v nadväznosti na  to aj bod 5. Ostatné  body odporučím ne-

prijať s tým, že v záverečnom hlasovaní budem odporúčať pri-

jať tento predložený zákon.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že dote-

raz som dostal štyri písomné  prihlášky. Ako prvý sa prihlá-

sil pán poslanec Švec. Pripraví sa pán poslanec Lauko.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy a páni,

     kolegyne a kolegovia,

 

     nebudem  zneužívať  trpezlivosť  tejto  siene a nebudem

opakovať svoje argumenty, ktoré  som tejto komunite múdrych,

vzdelaných, inteligentných ľudí predložil.  Chcel by som len

zdôrazniť, že zákon v tejto podobe akademická obec  vyhlási-

la za neprijateľný. Vyhlásila ho za neprijateľný kvôli trom-

-štyrom paragrafom. Pán  prezident vo  svojom vystúpení,  za

ktoré mu úprimne ďakujem, i za to, že tento zákon vrátil na-

šej  snemovni, aby  sme ho  mohli ešte  raz posúdiť, uviedol

dostatočné množstvo argumentov pre  to, aby sme sa zamysleli

nad tým, predovšetkým nad tým, či zákon o správnom konaní je

aplikovateľný na  rozhodovanie akademických rád  a akademic-

kých orgánov vysokých škôl, alebo nie.

 

     Chcel by  som doplniť to, čo  som už tu z  tohto miesta

povedal, že v prípade, že zákon bude prijatý v tejto podobe,

bude  nevyhnutné ho  odstúpiť Ústavnému  súdu a  Ústavný súd

nemôže prijať § 34 a § 15  v tomto znení, pretože už raz vy-

niesol súd o tom, že  odborné orgány, ktoré skúmajú spôsobi-

losť Policajného zboru na výkon funkcie, nie sú štátnymi or-

gánmi. Teda  tento nález jednoducho Ústavný  súd nebude môcť

poprieť ani v prípade vedeckých  rád vysokých škôl a ich fa-

kúlt.

 

     Dovoľte mi, aby som  namiesto argumentov predniesol vý-

pis z uznesenia predsedníctva Rady vysokých škôl, ktorá, ako

vieme, je vrcholným orgánom  vysokých škôl Slovenskej repub-

liky, daný zákonom o vysokých  školách, zo dňa  17. 10. 1996

v Košiciach. Citujem:

 

     "Predsedníctvo Rady vysokých  škôl Slovenskej republiky

nesúhlasí s postupom Národnej  rady Slovenskej republiky pri

schvaľovaní zákona Národnej rady  Slovenskej republiky z 26.

septembra  1996,  ktorým  sa   mení  a  dopĺňa  zákon  číslo

172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 41/1994 Z.  z. o zmenách  názvov

niektorých vysokých škôl a vydáva zákon Národnej rady o roz-

delení Univerzity Pavla Jozefa  Šafárika v Košiciach z dôvo-

du, že nebol v súlade so zákonom, a to:

 

     1. K zriadeniu Prešovskej univerzity v Prešove sa nevy-

jadrila  Akreditačná komisia  a Rada  vysokých škôl. Fakulta

prírodných a humanitných vied Prešovskej univerzity v Prešo-

ve  bola zriadená  v rozpore  so zákonom  číslo 172/1990 Zb.

o vysokých  školách. K  vzniku tejto  fakulty sa nevyjadrila

Akreditačná komisia. Preto žiadame vypustiť článok VI zákona

Národnej  rady Slovenskej  republiky o  rozdelení Univerzity

Pavla  Jozefa Šafárika  v  Košiciach  z textu  novely zákona

o vysokých školách.

 

     2. Predsedníctvo Rady vysokých škôl Slovenskej republi-

ky  konštatuje, že  Rada vysokých  škôl Slovenskej republiky

nemala možnosť splniť si svoju zákonnú povinnosť vyjadriť sa

k závažným otázkam života vysokých škôl, ktoré odzneli medzi

pozmeňujúcimi návrhmi pri prerokúvaní  novely zákona v pléne

Národnej  rady Slovenskej  republiky o  rozdelení Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika v  Košiciach. Preto žiadame, aby zákon

bol opätovne prerokovaný v Národnej rade Slovenskej republi-

ky  po tom,  až bude  Rade vysokých  škôl umožnené splniť si

svoju zákonnú povinnosť.

 

     3. Predsedníctvo Rady vysokých škôl Slovenskej republi-

ky súhlasí  s pripomienkami prezidenta  Slovenskej republiky

k schválenému  zákonu  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

z 26. septembra  1996, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo

172 Zb. o vysokých školách v znení nasledujúcich zákonov.

 

     Schválená novela zákona nie je  v súlade s duchom plat-

ného zákona o vysokých školách a stanoviskami orgánov Akade-

mickej obce Slovenska. Preto žiadame Národnú radu Slovenskej

republiky, aby pri  opätovnom prerokúvaní zákona akceptovala

požiadavky prezidenta Slovenskej republiky."

 

     Na záver  by som chcel  povedať, že klub  Demokratickej

únie Slovenska podporí stanovisko pána prezidenta prednesené

dnes v  Národnej rade Slovenskej  republiky k tomuto  zákonu

a bude žiadať prijatie jeho pripomienok.

 

     Chcel by som ešte oznámiť, že medzi hosťami v sieni Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  je prítomná delegácia štu-

dentov  všetkých  fakúlt  Univerzity  Pavla  Jozefa Šafárika

v Košiciach i detašovaných fakúlt v Prešove. Dovoľte mi, aby

som našich kolegov študentov za vás všetkých čo najsrdečnej-

šie privítal. (Potlesk.)

 

     Dámy a  páni, chcem veriť, že  - ako sa hovorí  v tejto

miestnosti - raz sa nám podarí odložiť naše politické tričká

a podarí sa nám prijať zákon,  ktorý bude v prospech rozvoja

našich vysokých škôl.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej  je  prihlásený  do  rozpravy  pán poslanec Lauko

a pripraví sa pani poslankyňa Gbúrová.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     pán prezident vrátil parlamentu ďalší zo série zákonov,

ktoré na  Slovensku chcú zosilniť alebo  zaviesť štátny dik-

tát, v tomto prípade deformáciou akademických slobôd, zvýše-

ním vplyvu štátnych orgánov na vysoké školy a vytvorením zá-

kona v zákone o zmene sídla jednej vysokej školy.

 

     Chcem sa vyjadriť najmä k dôvodom, prečo je tento zákon

bez  zásadných zmien  pre poslanecký  klub KDH neprijateľný.

Pri rokovaní o tomto zákone sme vyjadrili názor, že predkla-

datelia tohto  zákona vyznávajú filozofiu  koncentrácie moci

spoločnosti a  prenikania štátu do  čo najviac spoločenských

vzťahov. Po páde komunistickej totality bol v roku 1990 pri-

jatý vysokoškolský zákon, ktorý vytvoril nezávislé akademic-

ké štruktúry na vysokých  školách. Touto novelou sa vraciame

späť k  filozofii obmedzovania právomoci  akademických orgá-

nov, k možnosti zasahovania  ministerstva do ich doterajších

právomocí, k  systému kto platí,  ten má právo  kontrolovať.

Nevadí, že  peniaze sú z daní  občanov. Vyslovili sme názor,

že takúto koncepciu fungovania vysokých škôl a takýto návrat

k diktátu  štátu nemôže  poslanecký klub  KDH podporiť.  Ako

mnohokrát predtým, naše pripomienky neboli akceptované.

 

     Dovoľte mi vysloviť názor na dva problémy, ktoré namie-

ta tiež  pán prezident. K tretiemu  problému, k problému ko-

šickej a prešovskej vysokej školy, sa vyjadríme pri nasledu-

júcom prerokúvaní zákona.

 

     Ide o  právny problém § 34  ods. 2 až 4,  podľa ktorého

zákon zavádza  do rozhodovania orgánov vysokých  škôl vo ve-

ciach habilitačného konania docentov  a konania na vymenova-

nie profesorov problematický spôsob  podľa zákona o správnom

konaní.  V druhom  prípade  ide  o problém  daňového konania

z darov alebo  podnikateľskej činnosti vysokých  škôl. Podľa

zákona  o správnom  konaní  rozhodujú  o ňom  orgány štátnej

správy  alebo orgány  štátnych organizácií.  Zavedenie tohto

postupu je právne problematické,  lebo vedecké rady sú samo-

správne orgány. Postup podľa správneho poriadku možno zveriť

orgánom, ktoré sú svojou povahou aspoň trochu blízke orgánom

štátnej správy. V oblasti vysokých  škôl sú to dekani a rek-

tori, ale nie vedecké  rady. Keďže rozhodovanie o dosiahnutí

docentskej alebo profesorskej hodnosti  nie je výkonom štát-

nej správy, nemal by sa tento zákon o správnom konaní v tom-

to prípade  použiť a návrh  kolegov poslancov z  koalície je

právne problematický.

 

     V tomto zákone  je tiež už spomínaný rozpor  medzi § 15

ods. 1 písm.  j) a § 34 ods.  3, 4, lebo v jednom  sa hovorí

o mimoodvolacom a v druhom  o odvolacom konaní. Preto podpo-

rujeme návrh  číslo 3 z rozhodnutia  pána prezidenta, aby sa

v bode 51 v § 34 vypustili  odseky 2, 3, 4, ako aj označenie

odseku 1.

 

     V schválenom zákone bol prijatý § 6 ods. 2, kde sa rie-

ši problém získania financií, čo  sa týka darov alebo podni-

kateľskej činnosti. Pripájame sa  k tým, ktorí argumentovali

pri  rokovaní o  novele zákona,  že problematiku  daní treba

riešiť  komplexne.  Súhlasíme  s  návrhom,  ktorý  sa uvádza

v rozhodnutí pána prezidenta pod bodom 2,  aby sa v § 6 ods.

2 na konci pripojila veta: "Tieto  prostriedky sú oslobodené

od dane."  Nepochopil som vás, pán  spoločný spravodajca, vy

ste vo svojom hodnotení najprv povedali, že tento návrh pána

prezidenta akceptujete, ale keď ste čítali body, ktoré bude-

te odporúčať, tento bod ste neprečítali. Keby ste nám to po-

tom pred hlasovaním vysvetlili a spresnili.

 

     Na  záver mi  dovoľte povedať  vám, kolegovia  poslanci

z vládnej koalície:  Nevadí vám, že len  vďaka vašim hlasom,

ktoré tak oddane odovzdávate  pri hlasovaní, sa vyrábajú ta-

kéto nekvalitné zákony, ktoré  musí korigovať prezident, Ús-

tavný  súd?  Zamyslite  sa  nad  tým  a  nepodporujte návrat

k štátnemu dirigizmu na Slovensku.  Sme ochotní podporiť ro-

zumené  veci a  dobré zákony,  ale zákon  o vysokých školách

k takýmto nepatrí. Preto poslanecký klub KDH tento zákon od-

mieta podporiť. Naša vysokoškolská obec si zaslúži zo strany

štátnych predstaviteľov lepšie konanie a lepší zákon.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Pani poslankyňa  Gbúrová a  pripraví sa  pani

poslankyňa Edit Bauerová.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážený pán prezident,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     keď  som na  minulej schôdzi  Národnej rady diskutovala

o problematike  Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika  so sídlom

v Košiciach, upozornila  som na fakt, že  moje vystúpenie je

motivované  univerzitnou  výzvou,  ktorú  podpísali  dekani,

resp. prodekani  prešovských fakúlt Univerzity  Pavla Jozefa

Šafárika.  Univerzitná  výzva  obsahovala  síce presun sídla

rektorátu z Košíc do Prešova,  ale všetci sme vedeli, že ide

o požiadavku, ktorá  sa stretne s  nesúhlasom na strane  fa-

kúlt, ktoré sídlia v Košiciach. Hovorila som o tom, že mi to

pripomína známu  pomlčkovú vojnu, ktorá  je dopredu odsúdená

na neúspech, s čím podľa mňa počítali aj tí, ktorí tento ná-

vrh dali.  Nebolo to najšťastnejšie riešenie  a výsledok po-

známe.

 

     Univerzitná výzva obsahovala požiadavku zachovania jed-

noty Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika a  s touto myšlienkou

sa stotožnili všetky akademické  senáty Univerzity Pavla Jo-

zefa  Šafárika. Práve  preto považovali  za potrebné  riešiť

tento problém citlivo a za  účasti tých, ktorých sa to týka,

teda celej akademickej obce. Aj tretí, aj štvrtý bod univer-

zitnej výzvy konštatoval, že nie je možné riešiť presun síd-

la  bez súhlasu  väčšiny akademickej  obce. Citujem: "Žiadne

zmeny  nerealizovať bez  súhlasu väčšiny  akademickej obce."

Žiaľ, práve body 3 a  4 univerzitnej výzvy sa nerealizovali.

Ak univerzitnú  výzvu podpísali vedenia  prešovských fakúlt,

mali to byť práve ony, ktoré akademickú obec prešovských fa-

kúlt  zvolajú. Bolo  totiž potrebné  práve akademickej  obci

vysvetliť dôvod na presun sídla. Možno by sa nebola celá vec

posunula do  polohy, v akej  ju riešime dnes.  Nestalo sa to

však  napriek tomu,  že sa  realizovali stretnutia  katedier

s prodekanom filozofickej fakulty, z  ktorých šli na vedenie

požiadavky  o zvolanie  akademickej obce.  Zo všetkých kate-

dier,  najmä filozofickej  fakulty, šla  požiadavka zachovať

jednotu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

 

     Myslím, že  práve rovnaký postoj k  jednote mal byť pri

riešení problému Univerzity Pavla Jozefa Šafárika aj pre nás

dominantný. Preto  som na pôde Národnej  rady Slovenskej re-

publiky vyzvala poslancov, aby sa tento problém neriešil zá-

konom, ale  aby sa počkalo  na stanovisko celej  akademickej

obce, resp. jej reprezentatívneho orgánu, a tým je Akademic-

ký senát Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika. V úplnom rozpore

s univerzitnou výzvou  bol v parlamente  predložený návrh na

rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa  Šafárika. Ide o rozdele-

nie mechanické.  To, čo sídli  v Košiciach, ostáva  súčasťou

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, to, čo sídli v Prešove, sa

stáva súčasťou novej Prešovskej univerzity. Navyše v rozpore

so zákonom číslo 172/1990 Zb. zriadila sa na Prešovskej uni-

verzite fakulta  prírodných a humanitných  vied, ktorej pro-

jekt nikto nepozná a ku ktorej sa nevyjadrila ani Akreditač-

ná komisia,  ani Rada vysokých škôl,  ani ministerstvo škol-

stva.

 

     Navyše  Rada  vysokých  škôl  Slovenskej republiky, jej

predsedníctvo, ktoré sa zišlo 17.  10. v Košiciach a na kto-

rom som  sa zúčastnila, konštatovalo,  že si nemohli  splniť

svoju zákonnú povinnosť a vyjadriť sa k závažným otázkam ži-

vota vysokých  škôl, ktoré odzneli i  ako pozmeňujúce návrhy

pri prerokúvaní novely zákona  v pléne Národnej rady Sloven-

skej republiky. V  dňoch 15. a 16. 10.  1996 sa zišli akade-

mické obce Pedagogickej fakulty  a Filozofickej fakulty Uni-

verzity Pavla  Jozefa Šafárika v Prešove,  na ktorých som sa

zúčastnila a  kde sa diskutovalo o  novele zákona o vysokých

školách, najmä o rozdelení  Univerzity Pavla Jozefa Šafárika

ako o  novom probléme, ktorý  vznikol a ktorý  bol v rozpore

s univerzitnou  výzvou. Stretnutie  vyvolali študenti svojou

petičnou akciou "Za jednotu  Univerzity Pavla Jozefa Šafári-

ka" vyslovene,  a to podotýkam, v  súlade s univerzitnou vý-

zvou dekanov, resp. prodekanov prešovských fakúlt Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika. Preto  je nepochopiteľné, že časť ve-

dení označila tento krok študentov za zmanipulovaný politic-

kými silami.

 

     I keď  písomné stanoviská akademických obcí  nie sú za-

tiaľ známe,  ich účastníci boli za  jednotu Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika.  I keď treba objektívne  konštatovať, že po

rozdelení univerzity,  tak ako to bolo  navrhnuté v Národnej

rade, je časť učiteľov, ktorá  tento krok na prešovských fa-

kultách víta.  Hovorím to len preto,  aby sa vytvoril objek-

tívny pohľad na tento problém.

 

     Myslím, že problém presunu  sídla bol tým "trójskym ko-

ňom", ktorý jednotu Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika nahlo-

dal. Možnosť vzniku univerzity  v Prešove sa neriešila vzni-

kom univerzity novej, ale rozdelením tej pôvodnej, s čím dr-

vivá väčšina  akademickej obce nesúhlasí.  Prešov univerzitu

má, je ňou Univerzita Pavla  Jozefa Šafárika. Veď sídlo rek-

torátu predsa nikde vo svete  nie je dominantné. I na západe

existuje množstvo  univerzít, ktoré sídlia  na ploche viace-

rých miest a  ktoré sú hrdé predovšetkým na  značku tej uni-

verzity, ku ktorej patria a  ku ktorej sa hlásia. Navyše ide

o klasický typ  takej univerzity, akou je  aj Univerzita Ko-

menského.  A keďže  ide iba  o dve  univerzity na  Slovensku

s tradíciou, nositeľkou  histórie a kultúry, mali  by sme sa

o jej jednotu usilovať.

 

     Pán predseda Národnej rady,  keď dávala pani poslankyňa

Sabolová návrh  o tom, aby sme  počkali na vyjadrenie akade-

mickej obce,  ktoré sa bude realizovať  v priebehu budúceho,

resp.  ešte toho  ďalšieho týždňa,  povedal, že  nie petícia

študentov je dôležitá, pod  ktorou sú podpísaní, mimochodom,

i učitelia  prešovských  fakúlt  a  nielen  študenti, ale je

dôležité  rozhodnutie Národnej  rady. Osobne  si myslím,  že

znakom  demokracie a  demokratickej strany  je aj  to, že sa

snaží  aspoň vypočuť si, ak  už nie  realizovať, hlasy tých,

ktorých sa zákon týka. A stanoviská sú za jednotu Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika. Akademická obec celej Univerzity Pav-

la  Jozefa  Šafárika  tento  svoj  postoj pravdepodobne bude

tlmočiť aj  na stretnutí akademickej obce  v prvý novembrový

týždeň, resp. budúci týždeň.

 

     Vážená Národná  rada, prosím vás o  úplne obyčajný ľud-

ský,  ale  demokratický  postoj  nás poslancov, demokraticky

zvolených, aby sme o takej  závažnej veci, ako je rozdelenie

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika,  rozhodovali až vtedy, keď

bude známe stanovisko práve akademickej obce celej univerzi-

ty.

 

     Odovzdávam z tohto miesta  pánu predsedovi Ivanovi Gaš-

parovičovi petíciu študentov i učiteľov, na ktorej je takmer

3 tisíc podpisov, a odovzdávam ju v origináli. Chcem povedať

iba jednu poznámku. I to sú naši voliči, vážená Národná rada.

 

     Ak teraz dovolíte, mala by  som jeden návrh. Prv než ho

vyslovím, chcem povedať, že  podporujem stanovisko pána pre-

zidenta k tomu bodu, ktorý  hovorí o vypustení článku VI zá-

kona Národnej rady Slovenskej  republiky o rozdelení Univer-

zity Pavla Jozefa Šafárika z  textu novely zákona o vysokých

školách. Dávam  teda procedurálny návrh, keďže  viem a vieme

všetci, že na programe Národnej rady Slovenskej republiky je

aj poslanecký návrh o  rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Ša-

fárika pod  číslom 526. Prosím  pána predsedu Národnej  rady

Slovenskej republiky, aby dal o ňom hlasovať:

 

     Navrhujem odložiť tento bod programu na prvý novembrový

týždeň, keď bude známe stanovisko akademickej obce Univerzi-

ty Pavla Jozefa  Šafárika. Prosím, aby sa o  tomto bode dalo

hlasovať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Chcem len pani poslankyni  povedať, že keď parafrázuje,

aj to sa dá, ale treba povedať význam. Pani poslankyňa pove-

dala, že kým Rada vysokých  škôl rozhodne, a ja som povedal,

že rozhodovať bude Národná rada,  takže ja som nepovedal to,

čo ste povedali vy, že nechcem vnímať názory druhých. To len

preto, aby to bolo správne pochopené.

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Bauero-

vá.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predseda,

 

     ja  osobne vám  prepáčim opakované  lapsus linguae, ale

zákon  hovorí, že  každý občan  má právo  na úradné  uznanie

svojho mena  a priezviska, a  ja vás z  tohto miesta prosím,

aby ste rešpektovali zákon.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pani poslankyňa, zákon  hovorí, že si môžete písať

meno vo svojom jazyku, ale ja som Slovák, hovorím po sloven-

sky  a po  slovensky je  -ová. Rešpektujem  to, že si píšete

Edit, a Bauerová som povedal  ako Slovák. Nech sa páči, pani

poslankyňa.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Chcem vás upozorniť, pán predseda, že zákon hovorí nie-

čo iné. Prosím vás, aby ste rešpektovali zákon.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, zákon hovorí o písaní, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     dosah zákona o vysokých školách je ďalekosiahlejší, ako

by sa na základe povrchného pohľadu mohlo zdať. Povaha tohto

zákona rozhodne  z veľkej časti  i o možnostiach  a šanciach

Slovenskej  republiky vyrovnať  sa s  výzvami 21.  storočia,

s výzvou zásadných zmien, ktoré  vyplývajú z nevyhnutnej mo-

dernizácie spoločnosti na jednej  strane a zastaranosti ľud-

ského kapitálu  na strane druhej,  ako o tom  hovorí analýza

Európskej únie.

 

     Pripomienky pána prezidenta  obsahujú návrhy, ktoré ob-

rusujú najostrejšie hrany,  odstraňujú najpregnantnejšie ne-

dostatky prijatej  novely, nerobia však zo  zákona dobrú le-

gislatívnu normu. Odstraňujú praktickú  retroaktivitu v prí-

pade §  6 ods. 2, legislatívnu  inkompatibilitu v § 34  a 15

a rušia precedens, že jedným zákonom sa vydávajú dva zákony.

 

     Postupom  pri prijímaní  zákona o  rozdelení Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika totiž  navyše boli  porušené ustanove-

nia zákona o rokovacom poriadku i platného zákona o vysokých

školách. Ak  by Národná rada  akceptovala všetky pripomienky

pána prezidenta,  v zákone by  naďalej zostal celý  rad ana-

chronizmov, nedemokratických prvkov a medzier, ktoré umožňu-

jú mocenské zásahy do  tejto sféry spoločenského života. As-

poň na ilustráciu mi dovoľte uviesť toto:

 

     1.  Namiesto  vytvárania  skutočných  reálnych možností

rozšíriť šance  získania vysokoškolského vzdelania  v situá-

cii, keď Slovenská republika  radovo a možno osudovo zaostá-

va,  pokiaľ ide  o vzdelanostnú  úroveň obyvateľstva, novela

vytvára  neprimerané  administratívne  prekážky  a stanovuje

sankcie ako keby prevádzkovanie neštátnej vysokej školy bolo

jedným z najťažších zločinov.

 

     2. § 34  umožňuje  odvolať  sa každému,  len tomu  nie,

o koho  vlastne  v  zákone ide - vysokoškolskému  študentovi

(okrem vecí štipendijných).

 

     3.  Zákon i  po prijatí  pripomienok prezidenta necháva

viacero možností orgánom štátnej správy vykladať a aplikovať

zákon podľa vlastného uváženia, napríklad  v § 34. Ale podľa

vlastného  uváženia môže  sankcionovať akúkoľvek vzdelávaciu

ustanovizeň, pokiaľ bude definovať túto ustanovizeň ako "po-

dobnú vzdelávaciu ustanovizeň", čo zákon nedefinuje a nechá-

va na voľný výklad. Namiesto súdu prenecháva i toto absurdné

sankcionovanie orgánu štátnej správy - ministerstvu.

 

 

 

     Popri tom,  že podporujem pripomienky  pána prezidenta,

apelujem na vašu zodpovednosť a  žiadam vás, aby ste neodsú-

hlasili zákon v takej podobe, ktorá sama osebe zmenšuje šan-

cu Slovenskej republiky byť  modernou európskou krajinou, je

neobyčajne konfliktogénna a nebude slúžiť ku cti tohto záko-

nodarného zboru.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pani poslankyňa. Ďalej je prihlásená pa-

ni poslankyňa Sabolová a pripraví sa pán poslanec Cuper.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda parlamentu,

     vážení kolegovia,

     milí hostia,

 

     môj príspevok sa  týka len jedného bodu, a  to, aby som

navrhla  procedurálne, ako  by sme  mohli hlasovať  o tretej

časti pripomienky pána prezidenta.

 

     Rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

sa uskutočnilo na septembrovej  schôdzi Národnej rady spôso-

bom, ktorý porušuje všetky  postupy v legislatívnom procese.

Myslím si, že o tom  hovorili aj moji predrečníci. S námiet-

kami pána prezidenta v tejto  veci musíme  alebo mali by sme

len  súhlasiť, a  preto žiadam,  aby sme  spoločne hlasovali

o pripomienkach pána  prezidenta v bodoch  1, 4, 5  a 6. Pán

poslanec hovoril, že  máme hlasovať len o bodoch  1 a 5, ale

body 4 a  bod 6 majú nadväznosť vlastne na vypustenie článku

VI. Nebudem  to zdôvodňovať, vidím,  že pán poslanec  Tarčák

s tým súhlasí.  A chcela by  som požiadať, aby  sme o bodoch

2 a 3 hlasovali samostatne. Čo  sa týka novely alebo zákona,

ktorý bol predložený a budeme o ňom rokovať v desiatom bode,

vyjadrím sa k nemu potom samostatne.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážený pán prezident,

     milé poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     pôvodne som  nechcel vystúpiť, ale  keďže inkriminovaný

§ 34 som pomáhal formulovať aj ja, pokladal som si za povin-

nosť povedať  pár slov k novele  vysokoškolského zákona. Tak

ako pán poslanec Švec iste vie, obaja sme sa zúčastňovali od

začiatku úsilia vysokých škôl  o novelizáciu pôvodného záko-

na. Iste mi dá za pravdu, že ani v samotnej komisii sa nena-

chádzala jednota  v mnohých zásadných otázkach,  a to nielen

vo vzťahu vysokých škôl a akademickej obce, alebo štátu, ale

aj v usporiadaní vnútrokorporatívnej demokracie. Časť akade-

mickej  obce presadzovala  značné právomoci samotnej vysokej

školy a znižovala právomoci fakúlt. Druhá časť naopak, chce-

la posunúť  právomoci fakúlt a  oslabiť právomoci univerzit-

ných orgánov. To bol len jeden problém.

 

     Druhý problém, ktorý vystupoval značne do popredia, bo-

la otázka samosprávnych orgánov.  Iste, pán rektor presadzo-

val konferenciu rektorov. Áno, nie  je v zákone, ale na dru-

hej  strane je  tam Študentská rada vysokých  škôl ako samo-

správny orgán študentov. Samozrejme, ja som si predstavoval,

že by to bol jeden orgán, ktorý by mal byť korporatívnym or-

gánom, ktorý by zastupoval celú túto záujmovú skupinu.

 

     Môžem povedať, že som si pozrel dejiny univerzít  alebo

zakladania  univerzít od 11. storočia až po súčasnosť. Nemô-

žem súhlasiť so základnou tézou, že vysoké školy boli nieke-

dy absolútne nezávislé od štátnej alebo cirkevnej moci. Vždy

dostávali práva a oprávnenia buď od cisárskej moci, alebo od

kráľovskej moci, alebo od  pápeža. Samozrejme, to sa zistilo

vtedy,  keď  Bolonskú  univerzitu  spravovali  študenti ešte

v 11. storočí  a zistilo sa, že  ju spravovať nevedia. Samo-

zrejme, už vtedy bol problém,  že mesto malo svoje predstavy

o tom, ako má univerzita fungovať,  ale aj študenti a učite-

lia. A odvtedy sa tento spor  ťahá dejinami. Ja by som ho tu

na tejto  pôde takýmto spôsobom  nedramatizoval. Áno, sú  tu

dve koncepcie. Jednu  koncepciu predstavuje opozičná koncep-

cia, druhú koncepciu predstavuje naša. Naozaj môžem povedať,

že zásadne sa až tak nelíšia,  aby sme mohli tvrdiť, že toto

je absolútne  nesprávne, ba dokonca,  že nejakým drakonickým

spôsobom obmedzuje samosprávne funkcie vysokých škôl.

 

     Treba si uvedomiť, že vysoké školy u nás sú zatiaľ stá-

le iba štátne.  Samozrejme, do akej hĺbky sú  ich orgány sa-

mosprávnymi a do akej hĺbky vykonávajú prenesené kompetencie

štátu, to je otázka naozaj  v diskusnej polohe. Preto by som

aj samotné pripomienky pána  prezidenta zhrnul do dvoch sku-

pín. Samozrejme, nebudem diskutovať o tom, či dať, alebo ne-

dať vysokým školám daňové úľavy. Som  za to, aby sa im dali,

ale nie v  tomto zákone. Naozaj by to  bola nepriama novela.

Nech sa im to dá zákonom o daniach. Je na to priestor vydis-

kutovať si to.

 

     Samozrejme,  nie som  proti tomu,  ale nemôžem súhlasiť

s námietkami  k §  34, že  by ten  zasahoval do akademických

slobôd  vysokých  škôl. Treba si  pozorne  prečítať odsek  3

§ 34. Tam naozaj proti  rozhodnutiu fakulty nie je odvolanie

na ministerstvo.  Tam sa akceptuje  vnútrokorporatívna demo-

kracia vysokej školy. O  odvolaní proti vedeckej rade rozho-

duje vedecká rada univerzity,  lebo ide o docentskú hodnosť,

do ktorej  vymenúva rektor vysokej  školy. Ale iná  situácia

nastáva, ak  ide o profesorskú  hodnosť. Tu toto  konanie má

dve fázy - jedno sa odvedie  na vysokej škole a druhé pokra-

čuje v  prezidentskej kancelárii a  na ministerstve. Tvrdiť,

že toto konanie nie je  správnym konaním, nepokladám za cel-

kom presné  alebo správne, alebo prinajlepšom  je v diskuta-

bilnej polohe. Bol som si  ho overovať na Najvyššom súde, na

ministerstve  spravodlivosti. Naozaj  väčšina ľudí povedala,

že nie  je správny názor, že  by sa tam nedali  použiť normy

správneho práva.

 

     Takže ja si myslím, že v  takejto podobe je § 34 zákona

prijateľný, v  nijakom prípade neobmedzuje  akademické práva

a slobody  vysokých škôl.  Ak to  niekto naformuluje lepšie,

nech sa páči, nech prednesie pozmeňujúci návrh, ja ho podpo-

rím, keďže je otvorený prezidentom, môžeme o ňom diskutovať.

 

     Iná je situácia, samozrejme, v otázke zriadenia univer-

zity v  Prešove. Áno, nebýva zvykom  a ja by som  tiež nebol

celkom súhlasil s tým, aby  bol jeden zákon v druhom zákone.

Bohužiaľ, nebol som tu. Preto si myslím, že treba prijať no-

vý zákon. To, či dať Prešovu vysokú školu, alebo nedať vyso-

kú školu - ja naozaj nemôžem tvrdiť, že by som Prešovu vyso-

kú školu nedoprial. Samozrejme,  že je oveľa ľahšie rozdeliť

existujúcu univerzitu,  najmä preto, že  časť tej univerzity

je v Prešove a časť v Košiciach, ako dislokovať časť univer-

zity z Prešova do Košíc,  alebo zriadiť v Prešove jednu uni-

verzitu, pri ktorej budú  existovať fakulty košickej univer-

zity v Prešove. Racionalita hovorí,  že naozaj treba tam dať

len jednu fakultu.  Spory, ktoré sú tu, tie  boli a budú, na

Slovensku už je to tak, že naozaj si všetko musí veľmi ťažko

vybojovať cestu. Viem, aké  problémy boli, keď sa zriaďovala

právnická fakulta v Košiciach. Koľko bolo neprajníkov a koľ-

ko závistlivých hlasov, že  nikdy fungovať nebude. Dnes fun-

guje, má  svojich ľudí, je to  plnohodnotná fakulta. To isté

bolo s bystrickou fakultou a  možno by sme našli ešte ďalšie

príklady, ako je Trnavská  univerzita. A nakoniec život uka-

zuje, že  vysoké školy alebo fakulty  sa osvedčia a fungujú.

Ak sa  neosvedčia, samozrejme, život  to sám ukáže  a nie je

dôvod lamentovať až tak veľmi nad  tým, že by sa nedali zru-

šiť.

 

     Ďakujem za pozornosť, to je z mojej strany všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej  sa do rozpravy prihlásila

pani poslankyňa Bartošíková, ale najskôr s faktickou poznám-

kou pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predseda. Škoda, že mám tri minúty, preto-

že by som vedel odpovedať veľmi dlho. Ale teraz stručne.

 

     Pán poslanec Cuper, vysoko  oceňujem vašu snahu upraviť

§ 34 v našich predchádzajúcich pokusoch, ale na konci celého

nášho snaženia  zostáva zákon o  správnom konaní, ktorý  tam

nepatrí.  Vy  ste  docent  práv  a  musíte priznať, že nález

Ústavného súdu je záväzný. To  sme už hovorili. Ale pýtam sa

vás na niečo iné. Ak teda uplatňujete zákon o správnom kona-

ní na rozhodovanie vedeckých  rád a odborných komisií, ktoré

posudzujú  spôsobilosť  na  získanie  vedeckého titulu PhD.,

prečo neuplatňujete tento zákon trebárs na rigorózne konania

alebo na štátne záverečné skúšky? Študenti pregraduálu nema-

jú tie isté práva ako študenti PgŠ? To je jedna poznámka.

 

 

     Otázka daní - veď tento  problém tu objasnil pán prezi-

dent vo svojej námietke. Prečo ju nemôžeme prijať? Nech teda

následný zákon  o daniach vyrieši  túto záležitosť. My  máme

zákon o vysokých  školách z roku 1990, ktorý  nám toto právo

dáva, prečo nám ho neponecháte až do prijatia nového daňové-

ho zákona?

 

     Docentúry a  profesúry a zákon o  správnom konaní. Akým

spôsobom  vstupuje ministerstvo  do inaugurácie  profesorov?

Predsa podľa § 15 ods.  2 minister predkladá návrh na profe-

súru prezidentovi.  My sme s pani  ministerkou mali včera na

túto tému rozhovor. Samozrejme, že ministerstvo si môže ove-

rovať, či tie  návrhy sú kvalitné, dokonca by  to mala robiť

aj  Akreditačná komisia,  pretože tá  udeľuje právo  vysokým

školám priznávať docentúry a  inaugurovať na profesorské ko-

nanie. Ale ministerstvo nie  je odvolacím stupňom v správnom

konaní, pretože nerozhoduje. Rozhoduje prezident. Tak sa pý-

tam: Je možné prijať takú verziu, že by zákon o správnom ko-

naní zahrnoval  prezidenta ako účastníka  tohto konania? Ne-

štátne vysoké  školy - ako sa  tam bude uplatňovať odvolacie

pokračovanie u profesúr? Predsa  tam bude pán prezident rov-

nako vymenúvať  profesorov ako v  štátnych vysokých školách.

To je nedotiahnuté. Ak by sme prijali vašu verziu, ktorú ste

nám  navrhli v  § 34  s tým,  že sa  vypustí posledný  odsek

o správnom konaní a zavedie sa tam znenie, ktoré som navrho-

val, aby výsledným odvolacím orgánom bol súd a súd rozhodol,

či bol  porušený zákon, alebo nie,  tak si myslím, že  by to

bolo podstatne jednoduchšie a nediskriminovalo by to nikoho.

 

     Ďakujem vám pekne a odpustite, že som hovoril dlhšie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hovorili ste presne 2 minúty 59 sekúnd. Ešte pán posla-

nec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán poslanec  Švec, vaše argumenty  väčšinou boli nako-

niec v môj prospech. Prečo sa správne konanie nedotýka iných

konaní? Možno aj tam by  bolo veľmi diskutabilné, ak univer-

zita  udeľuje  napríklad  doktorské  diplomy.  Neudeľuje ich

v mene svojom,  udeľuje ich v mene  tohto štátu. Samozrejme,

preto je tam naformulované,  aby sa zachovala vnútrokorpora-

tívna sloboda,  že rozhodnutie vedeckej rady  fakulty nie je

dotknuté ministerstvom, pretože to  je nižší orgán v hierar-

chii  vysokej školy.  Ale  profesorské  rozhodnutie - tam je

prenesená kompetencia štátu na vedeckú radu, lebo sú tam za-

pojené dva orgány - ministerstvo  a ešte aj hlava štátu. Sa-

mozrejme, že by sme mohli diskutovať  o tom, ktorý je z nich

konštitutívny, ktorý  z nich je  deklaratórny. Ináč na  túto

tému už Ústavný súd rozprával  a riešil tento problém v inej

kauze. Ale možno sa obrátiť na Ústavný súd.

 

     Samozrejme, rozhodnutie o správnom  konaní nikdy nie je

v merite veci, preto je to  len konanie formou dovolania, to

znamená mimoriadny opravný prostriedok.  Dotýka sa len toho,

či vedecká rada neporušila  zákon. Samozrejme, podľa Občian-

skeho  súdneho  poriadku  nie  je  dotknuté právo účastníkov

obrátiť sa na súd. To tam nemusí byť napísané, to je napísa-

né v iných zákonoch. Samozrejme, súdne preskúmanie rozhodnu-

tia, čo  sa týka zákonnosti ministerstva,  možno napadnúť na

súde bez  akýchkoľvek problémov. Práve  preto si myslím,  že

toto ustanovenie je dobré.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pán poslanec Švec.

 

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Nebudem zneužívať vašu  trpezlivosť, ale chcem povedať,

že toto ustanovenie  nie je dobré a je  účelové preto, že do

tohto  konania  môže  v  súlade  s  §  12  oddielu VI zákona

o správnom konaní vstúpiť každý  účastník konania. To zname-

ná,  že iniciátorom  správneho konania  môže byť  ktokoľvek,

ktorýkoľvek účastník, preto je  tento paragraf účelový. A za

tým si stojím.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pani poslankyňa Bartošíková, nech sa pá-

či. Potom som ešte  dodatočne dostal prihlášky pána poslanca

Urbana a pána poslanca Fogaša.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     budem reagovať  na pripomienku pána  prezidenta uvedenú

pod bodom  8. Týka sa  vypustenia doterajšej poslednej  vety

§ 6 ods. 2, to znamená zvýhodnenia vysokých škôl v zdaňovaní

ich podnikateľskej činnosti.

 

     Obchodný zákonník  v prvej časti v  § 2 vymedzuje pojem

podnikanie. Zákon o dani z príjmov číslo 286 z roku 1992 Zb.

vymedzuje tiež  niektoré pojmy. Z toho  jeden pojem je pojem

platiteľ dane alebo daňovník a  druhý pojem je predmet dane.

Platiteľom dane podľa  zákona o dani z príjmov  nie je škol-

stvo, pretože jeho poslanie je vyvíjať činnosť, ktorá nie je

zameraná na dosiahnutie zisku. Podnikateľská činnosť na roz-

diel  od toho  je činnosťou,  ktorá je  charakterizovaná ako

činnosť smerujúca k dosiahnutiu zisku  a podľa zákona o dani

z príjmov je predmetom dane.

 

     V doterajšom zákone o  vysokých školách sa prejavil od-

vetvový prístup neprípustný v právnom systéme každého štátu.

Zasahovanie jedného  odvetvia do zákonodarstva  právne nále-

žiacemu inému  odvetviu by mohlo spôsobiť  v právnom systéme

chaos. Preto  nie je dosť dobre  prípustné, aby rezort škol-

stva mohol obsahovať zásahy do daňového systému. Daňový sys-

tém  patrí pod  rezort financií  štátu. Podobne  by sa mohli

zachovať iné  rezorty - zdravotníctvo,  verejná správa alebo

samospráva  prostredníctvom ministerstva  vnútra, a  podobné

tlaky tu už boli.

 

     Navyše zákonom o vysokých školách došlo k diskriminova-

niu ostatného školstva, lebo iba vysoké školy boli oslobode-

né od  dane z príjmu z  prípadnej svojej podnikateľskej čin-

nosti.

 

     Chcem pripomenúť  váženým pánom kolegom  a pani kolegy-

niam, že  nový daňový systém  sme prebrali z  Európskej únie

a každá daň je riadená  určitou smernicou Rady Európy. Smer-

nica príslušná k dani z príjmu, podobne ako aj pri iných da-

niach, nepripúšťa zvýhodňovanie a znevýhodňovanie subjektov,

ktoré podliehajú dani. Ďalší argument je, že nič nevyriešime

tým, že  si budeme či  už fondovým, alebo  takýmto rezortným

prístupom napomáhať  ušklbnutiu určitej čiastky  zo štátneho

rozpočtu, pretože by sa nám nakoniec mohlo stať, že v koneč-

nom dôsledku množstvo ušklbnutí znamená menší zvyšok príjmov

štátneho rozpočtu na rozdeľovanie.  V konečnom efekte aj po-

diel na  spoločnom príjme pre  každý rezort, ktorý  sa takto

zvýhodnil, by bol menší.

 

     Na záver chcem konštatovať,  že spôsob, akým sa zvýhod-

nenie  a oslobodenie  od dane  dostalo zo  zákona, kam  toto

oslobodenie neprináleží, nemôžeme akceptovať. Skutočne čistý

právny  stav je,  pokiaľ štát  chce a  môže zvýhodniť určité

činnosti, musí  tak urobiť v daňovom  zákone a jediným záko-

nom, ktorý takto môže urobiť, je  zákon o dani z príjmu. Ani

vysvetlenie a  odôvodnenie, že doterajší právny  stav nám to

umožňoval,  to  neospravedlňuje.  Skutočne  to nebol správny

prístup.  Je to  môj názor  a myslím  si, že  je v súlade so

smernicami  Rady Európy  týkajúcimi sa  zdaňovania činností,

ktoré sú organizované s cieľom dosahovania zisku.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím, pán poslanec Urban. Predtým má faktic-

kú poznámku pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Samozrejme, toto nie je oblasť,  o ktorej  by som mohol

diskutovať, ale  nedá mi, aby som  nedal malú pripomienku ku

kolegyni, k  Majke, ktorá teraz vystúpila.  Kde bola s týmto

odporúčaním Rady Európy pri  tých zákonoch, kde sme privati-

zérom odpúšťali práve dane  plynúce do štátneho rozpočtu? To

je jedna poznámka.

 

     Druhá poznámka: Je veľmi smutné, keď sa pri minimálnych

príjmoch, ktoré vysoké školy môžu mať, odvolávame na plnenie

štátneho rozpočtu. Myslím si, že sú tu na to iné subjekty.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Rád by  som pani kolegyni  povedal, že všetky  európske

zákony o  vysokých školách dovoľujú  vysokým školám podnika-

teľskú činnosť  v rámci misie, ktorú  vysoká škola v spoloč-

nosti vykonáva, a to je  služba verejnému sektoru. Tieto ak-

tivity sú predovšetkým vedeckého  charakteru a sú vykonávané

na základe objednávky verejného sektora. Zisky z týchto čin-

ností, vedeckých činností, sa  označujú v nemeckých zákonoch

ako Drittmittel a v anglosaských zákonoch ako overhaed. Tie-

to prostriedky sa nezdaňujú a  používajú sa výlučne na peda-

gogickú alebo vedeckú činnosť vysokej školy. Ak chceme apro-

ximovať  zákony  Slovenskej  republiky  so zákonmi Európskej

únie, musíme akceptovať aj takúto záležitosť.

 

     Pani kolegyňa, vy viete,  že v európskych systémoch vy-

soké  školy získavajú  len asi  tak 80 %  svojich skutočných

potrieb zo  štátneho rozpočtu. Na  ostatok si musia  zarobiť

vedeckou činnosťou. Prečo by naše vysoké školy nemohli tieto

servisné služby vykonávať v  prospech nášho verejného sekto-

ra, našich  inštitúcií? A prečo by  vysoké školy nemohli po-

užiť takto nadobudnuté zisky na pedagogický proces?

 

     Poviem vám príklad Komenského univerzity, ktorú poznám.

Komenského  univerzita v  minulom roku  investovala z týchto

prostriedkov, ktoré získala vedeckou činnosťou, 118 miliónov

korún do pedagogickej činnosti. Inak by sme pedagogickú čin-

nosť v tej kvalite vôbec  nemohli vykonávať. Pýtam sa, čo je

na tomto zlého?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pani poslankyňa Bartošíková.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ospravedlňujem sa,  ale dovolím si  svojim cteným pánom

kolegom oponovať.

 

     V prvom rade vždy sa  tak musí stať na základe platného

právneho stavu  v daňovom zákone.  Až na základe  neho možno

potom v ďalších zákonoch  týkajúcich sa rezortov oslobodenie

uplatňovať.

 

     Čiže, vážený  pán kolega Bajan, stalo  sa tak prostred-

níctvom  daňového zákona,  nie  iného,  a vážený  pán kolega

Švec, áno, v zákone o dani  z príjmov môžeme hovoriť o tejto

otázke. Pokiaľ  štát môže a  chce - a  my môžeme túto  snahu

podporiť  -  oslobodiť  niektoré  činnosti,  musí tak urobiť

v ustanovení zákona  o dani z  príjmu, v prvom  rade v tomto

ustanovení, a tam musí byť povedané, ktoré činnosti sú oslo-

bodené a čím je oslobodenie viazané.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážená pani kolegyňa Bartošíková,

 

     posudzujme vec z  dvoch hľadísk. Po prvé je  obsah a po

druhé forma. Ak budeme hovoriť o obsahu, mne sa zdá logické,

že vysoké školy sú oslobodené od  daní, tým skôr, že vy sama

ste definovali,  čo je to  podnikateľská činnosť. Ak  sa po-

zrieme, ako sme oslobodzovali veľkých privatizérov za to, že

budú investovať, a investovali  do vlastného súkromného pod-

niku, vysoké školy idú  investovať do kapitálu tejto spoloč-

nosti, do rozvoja vzdelanosti.

 

     Druhá otázka -  vy hovoríte o forme. To  znamená, že to

musí byť  daňovým zákonom. Máte  pravdu, že do  tejto chvíle

platí právna  úprava, ktorá nie  je cez daňový  zákon. Pýtam

sa, kedy bude nový zákon o dani z príjmu? Koľko mesiacov bu-

dú zdaňované  príjmy vysokých škôl? Viete  to v tejto chvíli

povedať, pani poslankyňa? Ak to  neviete povedať, že to bude

o tri mesiace, o pol roka, o  rok, tak si myslím, že by bolo

od nás seriózne, keby sme  vysokým školám nechali aj v tomto

zákone priestor na nezdanené príjmy,  a prosím, keď bude da-

ňový zákon, môžeme tento paragraf zo zákona vypustiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Bartošíková.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Áno, ďakujem pekne.

 

     Páni kolegovia,  ja som nespochybnila,  že niektoré ob-

lasti potrebujú  masívnejšiu podporu. Nespochybnila  som ani

možnosť, že daňový zákon túto možnosť zaradí medzi činnosti.

Musíme však  o tom hovoriť  v daňovom zákone.  Všetko to, čo

spomínate,  prebehlo cez  zákon o  dani z  príjmov. Hovoríte

o dvoch častiach, o obsahovej a formálnej, ale veď my sme tu

na  to, aby  sme obhajovali  aj tú  formálnu stránku, právny

štát, musí sa dodržiavať určitý  postup. Nič viac, nič menej

som nehovorila. Prosím, pochopme sa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Ďakujem.

 

     Vo svojom  príspevku som sa snažila  poukázať na to, že

vypustenie tohto ustanovenia  by znamenalo fakticky retroak-

tívne pôsobenie tohto zákona,  lebo vysoké školy hospodárili

v tomto  roku na  základe platného  zákona. Koniec účtovného

obdobia  by znamenal,  že v  marci by  museli zaplatiť dane,

pričom zrejme, keď s tým nepočítali, tie prostriedky sú jed-

noducho minuté. Myslím si, že je  pravda, že sa s týmito zá-

ležitosťami  treba zaoberať  v daňovom  zákone, určite,  ale

v tom prípade nevznikne legislatívna medzera, že zákon nebu-

de  pôsobiť retroaktívne.  Myslím si,  že to  je aspoň  taký

dôležitý  princíp legislatívnej  práce ako  čistota daňových

zákonov. Navyše  rozpočtové pravidlá hovoria,  že počas roka

by sa nemali prijímať také opatrenia, ktoré zasahujú do roz-

počtu. Myslím si,  že to je ďalší princíp,  ktorý je prinaj-

menšom taký závažný, ako spomínala pani Bartošíková.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážení páni poslanci,

 

     dovolím si upozorniť, že platenie daní  alebo vôbec da-

ne sú  veľmi vážna vec.  Ústava ich neumožňuje  zrušiť alebo

obmedziť  ani referendom.  Myslím si,  že zákon  len napráva

stav, ktorý  tu bol, lebo  zákon o vysokých  školách vznikol

ešte za účinnosti hospodárskeho zákonníka. Samozrejme, podľa

novej dikcie  nám nič nebráni,  keď budeme prerokúvať  o dva

mesiace alebo o mesiac štátny rozpočet, aby sme to tam dali.

Osobne ako  vysokoškolský učiteľ sa  tomu nebránim a  bol by

som sám proti sebe, ak  by som to nepodporoval. Ale nehovor-

me, že tá dikcia v samotnom zákone je zlá.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán  poslanec  Cuper.  Ešte  posledný v rámci

prestrelky - dúfam - pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Dúfam, že  posledný, ale nedá mi,  nechcel som hovoriť,

ale musím.

 

     Skutočne, pôsobenie daní, daňovej  sústavy musí byť vy-

soko objektívne. Uznávam, že akákoľvek zmena, ktorá sa navr-

huje v rámci pôsobenia  daní, daňovej sústavy, celého systé-

mu, môže ísť len cez  príslušné daňové zákony. Súhlasím, ale

veľmi pekne prosím kolegyňu Bartošíkovú, aby zobrala do úva-

hy, že u nás sa  porušuje objektivita pôsobenia daňových zá-

konov. A porušuje sa  nielen na platforme ústavných zákonov,

že sa vytvárajú nerovnaké  podmienky pre rôzne podnikateľské

subjekty, ale porušuje sa aj  na úrovni nižšej platformy zá-

konov.

 

     No ak nie je pravdou v tomto parlamente, čo ste nedávno

schválili, tak  odídem z tohto parlamentu,  že ste schválili

zákon  pri predaji  vopred určenému  vlastníkovi s možnosťou

znížiť daňový  základ o sumy,  ktoré použije na  investície.

Veď tým sme úplne  deformovali konkurenčné prostredie podni-

kateľských subjektov a to  sme urobili cez novelizáciu daňo-

vých  zákonov, cez  novelizáciu daňového  zákona  sme defor-

movali  konkurenčné  prostredie. A ak  chceme školám pomôcť,

tak im pomôžme. Samozrejme, nemôže  to byť v rámci tohto vy-

sokoškolského zákona. Len vás prosím, nenarábajte s termínmi

čistoty, objektivity daňových  zákonov v týchto podmienkach,

keď ste ich x-krát porušili. To apelujem na vaše svedomie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pani poslankyňa Bartošíková.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ospravedlňujem sa, ale ešte raz. Veľmi ma mrzí, že rie-

šenie nenavrhol  pán prezident v  prechodných ustanoveniach.

Dávať ustanovenie,  ktoré nepatrí do zákona  o vysokých ško-

lách, keď vieme o tom,  že tam nepatrí, považujem za chybné.

Je to môj názor, prosím,  rešpektujte ho. Keďže nemôžeme te-

raz vstúpiť do iných pripomienok, než aké dal pán prezident,

môžeme sa baviť o tom, či budú poslanci iniciovať nejakú no-

velu, kde v prechodných ustanoveniach potvrdia zotrvanie sú-

časného právneho stavu do konca  tohto roku, aby sme rešpek-

tovali aj rozpočtové pravidlá.  Do zákona o vysokých školách

nepatrí ustanovenie, ktorým sa rieši zdaňovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Tento problém  nie je v rozpore  so súčasným stavom le-

gislatívy, pretože úľavy na daniach sú súčasťou platného zá-

kona číslo 172 o vysokých školách. Vysoké školy sú oslobode-

né od  daní z podnikateľskej činnosti.  Šesť rokov ten zákon

platí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže už nie sú  žiadne faktické poznámky. Pán poslanec

Urban vystúpi v rámci rozpravy.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovolím  si najprv  reagovať na  záver diskusie citátom

§ 36 zákona číslo 303/1995  Z. z. o rozpočtových pravidlách,

aby nebol spor  o tom, že chceme niečo,  čo je protizákonné.

§ 36 hovorí - presné  znenie: "Podnikateľská činnosť rozpoč-

tovej organizácie. Odsek 1 Rozpočtová organizácia nemôže vy-

konávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný zákon neustanovu-

je inak." Odkaz je na bod 25, a to je práve zákon o vysokých

školách. "Náklady  na túto činnosť  musia byť kryté  výnosmi

z nej. Rozdiel  medzi výnosmi a nákladmi  po zdanení zostáva

v plnom  rozsahu  ako  doplnkový  zdroj ďalšieho rozvoja..."

atď. atď. Čiže tento zákon, pán rektor, bráni tomu, čo navr-

hujete vy. Ale vrátim sa k tomu,  čo som hovoril a s čím som

vlastne chcel vystúpiť.

 

     Dovolím si na začiatku citovať slová  alebo časť z roz-

hodnutia pána prezidenta, kde v článku VI navrhovaného záko-

na  hovorí: "Nemám  vecné námietky  proti vzniku  Prešovskej

univerzity v  Prešove. Nevylučujem ani  formu jej vytvorenia

rozdelením Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Ta-

kéto riešenie  si však vyžaduje  prinajmenšom..." - a  sú tu

uvedené  niektoré  procesné,  formálno-technické  a niektoré

vecné, nie však podstatné návrhy k tomuto zákonu.

 

 

     Dovolil som  si uviesť tento citát  práve z dôvodu, aby

som  vysvetlil, aká  bola vlastne  chronológia návrhu vzniku

sídla vysokej  školy v Prešove, v  poslednom prípade vlastne

zriadenie vysokej školy v Prešove rozdelením Univerzity Pav-

la Jozefa  Šafárika. Na 19. schôdzi  Národnej rady som navr-

hol, samozrejme,  po prekonzultovaní s viacerými  z vás, ná-

vrh, ktorého cieľom bolo zmeniť sídlo Univerzity Pavla Joze-

fa Šafárika z Košíc do  Prešova. Prečítam presné znenie, ako

som to vtedy  odôvodnil. Napriek  tomu, že som to tak prečí-

tal, bol veľmi silný negatívny  ohlas najmä v časti opozície

a ten sa  potom preniesol  alebo odtiaľ  vyšiel, ako chcete,

pretože tam sa spája  vo  vedení Univerzity Pavla Jozefa Ša-

fárika  politikum s  odbornou  prácou,  tak sa  to prenieslo

a vlastne vznikla silná averzia voči vzniku Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika buď zmenou  sídla alebo zriadením novej. Bu-

dem citovať sám seba z 19. zasadnutia schôdze k tomuto bodu:

 

     "Univerzita Pavla Jozefa Šafárika bola založená z dvoch

fakúlt iných  vysokých škôl v  roku 1959. Išlo  o prirodzený

čin, pretože v tom čase  východné Slovensko patrilo k najza-

ostalejším častiam  Československa. Od svojho vzniku a najmä

po postupnom rozrastaní sa  o nové fakulty významne prispela

a stále prispieva k podstatnému skvalitňovaniu kvalifikačnej

štruktúry obyvateľstva kraja a tým svojím spôsobom k rozvoju

kraja vo všeobecnosti. K piatim tradičným fakultám univerzi-

ty po novembri 1989 pribudli dve, ktoré ako fakulty bohoslo-

vecké majú prirodzené sídlo v  Prešove. V súčasnosti má uni-

verzita  celkove sedem fakúlt,  z  ktorých štyri  majú sídlo

v Prešove a tri v Košiciach.

 

     Nové územnosprávne usporiadanie a  s ním spojená priro-

dzená  potreba  novej  formulácie  rozhodujúcich rozvojových

programov Prešovského kraja jednoznačne poukázala okrem iné-

ho na potrebu vyššej  dynamiky nárastu a skvalitňovania kva-

lifikačnej štruktúry a vzdelanostnej úrovne jeho obyvateľov.

Ako samozrejmú preto možno pokladať snahu predstaviteľov or-

gánov štátnej správy kraja a okresov Prešovského kraja, zod-

povedných predstaviteľov mesta  a prešovských fakúlt  zabez-

pečiť v kraji sídlo vysokej školy.

 

     Na  tomto mieste  pripomínam,  že  tieto snahy  majú už

starší dátum a zaoberal sa  nimi už skôr napríklad Výbor Ná-

rodnej rady  pre vzdelanie, vedu  kultúru a šport  na svojom

výjazdovom zasadnutí v  Prešove. Odvtedy akademickí funkcio-

nári prešovských fakúlt postúpili  v predstave riešenia uvá-

dzaného záujmu a návrh i  vo forme univerzitnej výzvy signo-

vanej zodpovednými funkcionármi  prešovských fakúlt bol pre-

rokovaný  aj v  univerzitnom senáte  Univerzity Pavla Jozefa

Šafárika.

 

     Som presvedčený,  že všetkým nám  je zrejmé, že  jedným

z rozhodujúcich cieľov, ktoré sledovala vláda a Národná rada

pri zmene územnosprávneho  usporiadania, bolo odovzdať orgá-

nom krajov a okresov  kompetencie a pôsobnosti na zabezpeče-

nie ich maximálnej spôsobilosti na formulovanie štátnej pod-

pory  rozvoja  daného  územia  pri  samozrejmom rešpektovaní

iných zákonov, v tomto prípade aj zákona o vysokých školách.

 

     Zmenu sídla vysokej školy  podľa tohto zákona rieši us-

tanovenie § 3, citujem:  "Vysoké školy sa zriaďujú, zlučujú,

rozdeľujú a  zrušujú v Slovenskej  republike zákonom Sloven-

skej  národnej rady.  Rovnakým spôsobom  sa ustanovuje názov

a sídlo vysokých  škôl." Bez zjednodušenia  môžem preto kon-

štatovať,  že týmito  pozmeňujúcimi návrhmi  sa napĺňa  vôľa

predstaviteľov  štátnych  orgánov  kraja,  mesta  Prešova aj

všetkých  prešovských fakúlt  zmeniť sídlo  Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika z Košíc do  Prešova. Z diskusií o týchto ná-

vrhoch  s  uvádzanými  predstaviteľmi  vyplynuli okrem iného

uvádzaného zásadného zdôvodnenia nasledujúce ďalšie dôvody:

 

     1. Podmienkou ďalšieho rozvoja vysokého školstva v Pre-

šovskom kraji a Prešovského  kraja vôbec je existencia sídla

vysokej  školy. V  súčasnosti v  Prešovskom kraji,  ktorý je

počtom občanov a veľkosťou územia najväčším krajom v Sloven-

skej republike, Prešov tretím  najväčším mestom v Slovenskej

republike, nie je sídlo žiadnej vysokej školy.

 

     2. Prešovský kraj má v rámci Slovenskej republiky jednu

z najnižších  vzdelanostných  úrovní.  Kritická  situácia je

najmä v profesiách univerzitného vzdelávania.

 

     3. Kraj je špecifický aj  z hľadiska etnického a národ-

nostného zloženia.  Toto špecifikum sa  očakáva zvýrazniť aj

novým obohatením terciárnej sféry.

 

     4. Fakulty v súčasnosti tvoriace Univerzitu Pavla Joze-

fa  Šafárika po  zmene  sídla  a následnej  transformácii sú

schopné prispievať k vytvoreniu  univerzity Pavla Jozefa Ša-

fárika v Prešove, ktorá by v plnej miere spĺňala predpoklady

na  zabezpečenie rozvoja  severovýchodného regiónu Slovenska

v maximálnom zábere a šírke  problematiky rozvoja tohto úze-

mia.

 

     5. V Košiciach majú sídlo štyri vysoké školy. V Prešov-

skom kraji nie je sídlo žiadnej vysokej školy.

 

     6. V Prešove je v súčasnosti vyšší počet fakúlt univer-

zity (štyri  oproti trom v Košiciach)  a vyšší počet študen-

tov (4 475 oproti 3 605 v Košiciach). Počet fakúlt i študen-

tov  v  Prešove  sa  ďalej  zvýši  zriaďovaním nových fakúlt

a transformáciou univerzity.

 

     7. Pavol  Jozef Šafárik bol  kňazom evanjelickej cirkvi

augsburského  vyznania,  ktorého  biskupstvo  východného di-

štriktu je v  Prešove, v čom je snaha  nadväzovať aj na túto

tradíciu.  Tu v  tomto bode  ma medzitým  opravili kolegovia

z Kresťanskodemokratického hnutia, že nie  on, ale jeho otec

bol kňazom.

 

     8.  Hlavným nositeľom  odkazu Pavla  Jozefa Šafárika je

filozofická fakulta, ktorá sa zaoberá vedeckým výskumom jeho

činnosti, vydávaním spisov,  organizuje konferencie a podob-

ne.

 

     9. Variant premiestnenia  sídla Univerzity Pavla Jozefa

Šafárika z Košíc do Prešova  je v snahe zabezpečiť sídlo vy-

sokej školy v Prešove finančne úspornejším variantom.

 

     10. Uvádzaný návrh je jedinou alternatívou, ktorou Pre-

šovský kraj získava vysokú školu  a nedochádza pritom k roz-

bitiu iných vysokých škôl, ani vlastnej univerzity.

 

     11. Zmenou sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Ko-

šiciach do Prešova sa rešpektuje vôľa orgánov štyroch fakúlt

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika pôsobiacich v Prešove.

 

     V  závere  svojho   vystúpenia  považujem  za  potrebné

uviesť, že zabezpečením sídla  vysokej školy v Prešove, zme-

nou  sídla z  Košíc sa  okrem uvádzaných  dôvodov rešpektuje

významný a rozhodujúci záujem nenarušiť integritu Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach."

 

     Toto  bolo moje  vystúpenie na  obhajobu návrhu  zmeniť

sídlo vysokej školy. Po tomto  všetci, čo sme tu, myslím si,

aj naši hostia a verejnosť,  boli svedkami hystérie najmä zo

strany časti opozície,  aby som bol presný, a  zo strany ko-

šických fakúlt, ich vedení a aj študentstva.

 

     Ešte na  tej istej schôdzi  Národnej rady som  preto po

prerokovaní s viacerými  poslancami podal pozmeňujúci návrh,

ak neprejde môj prvý návrh, aby bola univerzita rozdelená na

dve univerzity a základom univerzity v Prešove by boli štyri

fakulty súčasnej univerzity presne  tak, ako to vo viacerých

vystúpeniach navrhovali práve  niektorí poslanci z opozície,

čiže akceptoval som tento ich  návrh. Beriem aj to, dnes som

zobral  alebo skupina poslancov  podpísaných pod návrhom zá-

kona v tlači 526  uznala dôvody pána prezidenta, pripomienky

a námietky. Výrazom teda tejto akceptácie bolo aj zapracova-

nie niektorých jeho  významných technicko-legislatívnych ná-

mietok, ale taktiež procedurálnych, a tak sa objavil na sto-

le návrh zákona o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika

v Košiciach.

 

     Vážení kolegovia,  vážené kolegyne, chcem  len pripome-

núť, že tak ako dnes  naši hostia, študenti univerzity Pavla

Jozefa  Šafárika,  vyjadrujú  svoj  názor, takisto vyjadrujú

svoje názory aj ďalší zástupcovia. Nie sú to len zástupcovia

dnešnej akademickej obce, ale sú to aj zástupcovia alebo bu-

dúci zástupcovia akademickej  obce univerzity, teda študenti

stredných škôl Prešovského kraja, ktorí podporujú vznik uni-

verzity, ale zároveň - mám ho tu náhodou pri sebe - je tu aj

stanovisko viac  ako 15 základných škôl,  kde sú vlastne ab-

solventi tejto univerzity a podporujú vznik univerzity. Teda

chcem tým povedať jednu vec...  (hlasy z pléna, či aj mater-

ské školy) ...materské nabudúce.

 

     Chcem povedať jednu  vec. Zriadenie univerzity skutočne

nie je vecou  len akademickej obce. Povedal by  som, že uni-

verzita nie je majetkom  akademickej obce, univerzita je ve-

cou, ak by sme to dali do národného bohatstva, tak je bohat-

stvom Slovenskej  republiky. Preto rozhodujúce  slovo nemôže

mať  pritom akademická  obec, študentská  časť či  učiteľská

časť, ale rozhodujúce slovo,  samozrejme, tak ako to predpo-

kladá zákon, má Národná  rada Slovenskej republiky. Preto aj

ja navrhujem,  aby sa akceptoval návrh  spravodajcu k tomuto

zákonu,  aby sme  vypustili, teda  akceptovali námietku pána

prezidenta v bode 3 a  schválili tento zákon osobitným záko-

nom.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. S tým,  že zatiaľ sme ešte neak-

ceptovali návrh pána prezidenta, len navrhujeme, aby bol ak-

ceptovaný.

 

     Pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Nedá mi  nezareagovať na toto  vystúpenie pána poslanca

Urbana, a to v troch veciach.

 

     Jednak vystúpenie  pána poslanca na 19.  schôdzi sme si

vypočuli a myslím si, že opakovanie vystúpenia a zdôvodňova-

nia nepatrilo  k prerokúvaniu zákona o  vysokých školách, ak

hovoril, že akceptuje  alebo chce akceptovať pripomienky pá-

na prezidenta v treťom bode.

 

     Druhá vec,  hovoril, že tu bola  nejaká manipulácia. Ja

hovorím, že manipuláciou bol skôr záver jeho vystúpenia, keď

hovorí, že základné školy,  stredné školy podpisujú petíciu,

či sa má, alebo nemá rozdeliť univerzita.

 

     A tretia  vec, zrejme rozhodujúce slovo  má mať Národná

rada, lebo hlasujeme o zákone, ale ja si myslím, že rozhodu-

júce slovo chce mať tu asi HZDS.

 

     A ešte jedna poznámka. Pán poslanec tu operoval od uni-

verzitnej výzvy  až po súčasný stav  rôznymi argumentmi. Po-

viem  len toľko.  Univerzitná výzva  nehovorila o  rozdelení

univerzity, ale práve hovorila o  tom, že chcú zachovať jed-

notu  univerzity, nepripustiť  také zmeny,  ktoré by  viedli

k negatívnym dôsledkom v kvalite doterajšej práce univerzity

a jej fakúlt; nerealizovať zmeny, ktoré by sa dotkli študen-

tov v  tom zmysle, aby sa  z večera na ráno  stali študentmi

inej univerzity, pokiaľ to  nie je ich slobodným individuál-

nym rozhodnutím;  a akékoľvek nové  zmeny realizovať len  so

súhlasom väčšiny akademickej obce,  a to na úrovni univerzi-

ty, ako aj  fakúlt. Ak argumentujeme tým, že  celá táto ini-

ciatíva  vychádza z  univerzitnej výzvy  prešovských fakúlt,

potom  je to  zavádzajúce, lebo  univerzitná výzva  hovorila

o jednote univerzity.

 

     A ďalšia záležitosť, a nedá  mi to tiež nepodotknúť, čo

som hovorila pri hlasovaní o zmene programu, že k celému zá-

konu, k tomuto pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Urbana, sa

nevyjadrila akademická  obec ani akademický  senát, ale bolo

to len predsedníctvo akademického senátu rozšírené o zástup-

cov jednotlivých fakúlt. Čiže opätovne sa ukazuje, že vyjad-

renia tých, ktorí by sa mali kompetentne vyjadriť, pre pánov

poslancov, ktorí navrhujú túto zmenu alebo túto novelu záko-

na, ani nie sú potrebné.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne pán predseda. Ja chcem vystúpiť v rozpra-

ve.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže pán poslanec Urban - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Pani  poslankyňa, nebudem  hovoriť k  tomu všetkému, čo

ste vraveli, lebo hovoríte stále  len polovicu a druhú polo-

vicu si nechávate  kdesi inde. Príkladom môže byť  aj to, že

hovoríte o  jednote univerzity, ale  zabúdate stále doplniť,

že druhou  požiadavkou bolo zmena sídla.  Ale poviem k tomu,

čo hovoríte  alebo čo nazývate a označujete manipuláciou ne-

viem  koho, kým,  vtedy, keď  označujete vyjadrenia učiteľov

prešovských  základných škôl  a stredných  škôl a  študentov

dnešných stredných škôl za  manipuláciu. Pani poslankyňa, ja

som neoznačil za manipuláciu vodenie študentov po parlamente

za konkrétnymi poslancami, ktorých treba ovplyvňovať, a pre-

to vás prosím, aby  ste neoznačovali vyjadrenú vôľu učiteľov

prešovských  základných škôl,  prednostov krajov, prednostov

okresov za manipuláciu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Ešte s  faktickou poznámkou  vystúpi pani po-

slankyňa Gbúrová.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážená Národná rada,

 

     chcela by som upozorniť iba na jeden veľmi dôležitý mo-

ment, ktorý sa tu stále  opakuje, ale myslím, že veľmi ťažko

sa rešpektuje. Hovorí sa stále o  tom, že je tu vôľa prešov-

ských fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Ale my predsa

potrebujeme  ako  poslanci  Národnej  rady stanovisko nielen

prešovských  fakúlt  Univerzity  Pavla  Jozefa Šafárika, ale

stanovisko všetkých fakúlt  Univerzity Pavla Jozefa Šafárika

ako celku,  to znamená aj  košických fakúlt. Je  prirodzené,

aby  sme počkali  na stanovisko  akademickej obce Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika.

 

     Práve z tohto dôvodu odznel návrh pani poslankyne Sabo-

lovej i  môj návrh, ktorý som  dala ako procedurálny. Myslím

si, že to treba rešpektovať.  Dnes sa nám veľmi ťažko rozho-

duje práve preto, že  nemáme stanovisko akademickej obce. Ak

by sme ho mali, nemusela byť Národná rada vo vzťahu k tomuto

problému taká rozpoltená, ako je.  To znamená, že stačí reš-

pektovať vôľu tých, o ktorých ide. A myslím si, že ak sa oni

vyjadria a ich postoj bude o  týždeň, o dva známy, i pre nás

všetkých bude  rozhodnutie oveľa jednoduchšie.  Bude to roz-

hodnutie Národnej rady s  rešpektovaním vôle akademickej ob-

ce, teda tých, ktorých sa toto rozhodnutie bude týkať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte  s odpoveďou  vo faktickej  poznámke sa  hlási pán

poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Pani poslankyňa Gbúrová, ak bola navrhnutá zmena sídla,

tak ste sa pýtali pani ministerky školstva, aký je na to ná-

zor ministerstva. Ak vám pani ministerka povedala, že minis-

terstvo to  nepodporuje, tak vám to  vyhovovalo. Ak je zmena

navrhovaná rozdelením univerzity a ministerstvo školstva ho-

vorí, že  takýto projekt má,  takýto projekt sa  pripravuje,

resp. týmto spôsobom sa  vlastne realizuje projekt minister-

stva školstva  pri vzniku univerzity  v Prešove, tak  chcete

pomoc akademickej obce. Ako  poslankyňa Národnej rady by ste

mali dbať najmä o zákon  a v zákone nemáte požiadavku akade-

mickej obce,  aj keď, samozrejme, nevylučujem,  a je to jed-

noznačne demokratický prvok, poznať názor aj tejto časti ve-

rejnosti.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou vystúpi pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     chcel by som  upozorniť, že by sme sa  mali na to dívať

aj  vo svetle  nového územného  usporiadania, práve  pomocou

ktorého sme pristúpili k  tzv. dislokovanému rozloženiu kom-

petencií dovnútra priestoru a aj pre jednotlivé kraje uvažu-

jeme  s budovaním  univerzít v  regionálnych centrách  práve

z tých dôvodov, aby došlo k väčšej rovnomernosti generovania

našej budúcej inteligenčnej generácie. Toto je hlavný dôvod.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pani poslankyňa Gbúrová.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Musím sa  veľmi zdržiavať, aby  som odpovedala pokojne,

pretože vo  vystúpení pána poslanca Urbana  bolo viacero ne-

presností. Vyjadrím  sa iba k  jednej nepresnosti, ale  pod-

statnej. Ja som  sa na pôde Národnej rady  nepýtala pani mi-

nisterky, a je tu prítomná, čiže  mi dá za pravdu, či presu-

núť  sídlo rektorátu,  alebo nie.  Ja som  dala návrh, ktorý

smeroval k  zachovaniu jednoty univerzity  v tom zmysle,  že

som sa  pokúsila už do  názvu tejto univerzity  zakomponovať

i Košice, i  Prešov. Bolo mi  povedané, že z  legislatívneho

hľadiska to nie je čistý návrh, pretože sídlo univerzity mu-

sí byť jasne špecifikované iba do jedného miesta.

 

     A ak  si dobre spomínate  všetci, ktorí ste  tu sedeli,

bola to práve pani  ministerka školstva, ktorá podporila ná-

vrh podpredsedu Národnej rady  Slovenskej republiky pána Ma-

riána Andela,  ktorý povedal, že  je potrebné tento  problém

citlivo riešiť a počkať  na rozhodnutie tých orgánov, ktorým

to vyplýva zo zákona: Rade vysokých škôl, Akreditačnej komi-

sii a riešiť ho k 1.  septembru 1997. Pamätáte sa veľmi dob-

re,  že takto  bolo štylizované  uznesenie, ktoré, bohužiaľ,

neprešlo.

 

     Ospravedlňujem sa, že kričím.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Myslím, že  už diskutujeme o bode  programu, ktorý bude

nasledovať po tomto, ale keďže  to vyvolal tento vrátený zá-

kon, nemožno  povedať, že nehovoríme  k téme. Myslím,  že tu

nejde o to, či má, alebo nemá byť univerzita v Prešove. Mys-

lím, že  nikto to neodmieta. Jediné,  čo tu je problematické

- túto otázku som položil pánu poslancovi Urbanovi na zasad-

nutí  ústavnoprávneho výboru  a nedal  mi na  ňu v  podstate

žiadnu uspokojivú odpoveď alebo  žiadnu logickú odpoveď - je

to, že čo nás tak núti,  aby bol ten zákon prijatý už teraz,

aby sme si jednoducho nevypočuli i tých, ktorých sa to týka,

to znamená akademickú obec. Je  jasné, že Národná rada nesie

zodpovednosť za rozhodnutie, ale  nevypočuť si tých, ktorých

sa to týka, je podľa môjho názoru arogancia.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Páni poslanci, pani poslankyne, myslím, že by

sme mohli skončiť s faktickými poznámkami. Takže končím fak-

tické poznámky. Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec

Fogaš a po ňom pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     pani ministerka,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     myslím si, že si nie  celkom dobre uvedomujeme, že roz-

hodujeme možno  o budúcnosti vedy, o  tom, aké podmienky vy-

tvoríme jednotlivým  pracoviskám, pretože inak  by tá debata

na tému vráteného zákona a aj predtým pri prerokúvaní zákona

nemohla prebiehať v tom  tóne, ako prebieha. Som presvedčený

o tom,  že  aj  pri  hodnotení  potrieb jednotlivých krajov,

miest i záujmov jednotlivých skupín, či už sociálnych, alebo

regionálnych, je potrebné dbať o to, aby sa zachoval vedecký

potenciál tejto  krajiny ako jedno  z najväčších bohatstiev.

Obávam sa,  že rozhodnutia tohto parlamentu  v minulosti ani

teraz  nepomáhajú koncentrácii  vedeckej kapacity,  ale skôr

pomáhajú atomizácii síl.

 

     Nezapojil  som sa  do diskusie  na tému  novela zákona,

pretože môj kolega z univerzity  úradujúci rektor pán posla-

nec Švec povedal vlastne všetko, s  čím sa dalo v plnom roz-

sahu súhlasiť. Ale nedá mi, aby som teraz aspoň v základných

veciach nepovedal svoj názor. Krátko  sa vrátim k tej debate

o zákone, o dani z príjmov v zákone o vysokých školách a kde

má byť poskytnutá výhoda vysokým  školám v súvislosti s pod-

nikaním. Hovorím to veľmi jednoducho a laicky.

 

     Pochopil som pani poslankyňu  Bartošíkovú v tom zmysle,

že navrhuje čisté riešenie,  teda novelizovať iný zákon, ne-

ponechať to v tomto zákone.  Tisíckrát hovorím áno, ale, vá-

žené kolegyne, vážení kolegovia, koľkokrát ste zdvíhali ruky

za nepriame  novely zákonov bez  rozmyslu, či to  tam patrí,

alebo nepatrí. Novelizovali  sme... (hlas podpredsedu Národ-

nej rady z pléna) - nie  vrátane mňa, pán podpredseda, a buď

taký láskavý, keď chceš hovoriť,  tak sa prihlás. Myslím si,

že tento spôsob sa tu dosť  zažil. Ale problém nie je v tom,

či budeme teraz priamo  alebo nepriamo novelizovať tento zá-

kon, ale v tom, čo prečítal pán poslanec Urban. On totiž po-

vedal, že rozpočtová organizácia nemôže podnikať, ak osobit-

ný zákon neustanovuje inak. A bol tam odkaz na zákon o vyso-

kých školách. Čiže jedine zákon  o vysokých školách to usta-

novoval doteraz inak.

 

     A ak nemáme iné riešenie,  tak toto je riešením, dokedy

sa neurobí  komplexná úprava. Je to  čiastočná novela, je to

nepriama novelizácia a myslím, že nič by nebránilo tomu, aby

táto úprava bola obsiahnutá v zákone, tak ako bola obsiahnu-

tá doteraz, a pri novele zákona o dani z príjmov by sme moh-

li túto časť zákona zrušiť. Bolo by to čisté, nemusia tu byť

diskusie o tom, a myslím si, že by to nebolo ani proti zvyk-

lostiam, ktoré sme tu už zažili.

 

     Myslím si, že je jedno, od  koho dostávali vysoké školy

a aké dostávali kompetencie, či to boli pápeži, králi  alebo

ktokoľvek. Je isté, že dnes kompetencia vysokých škôl a kom-

petencie ministerstiev  si konkurujú. A dnes  vieme i to, že

sú tu  určité objektívne faktory  dané vývojom, ktoré  treba

rešpektovať. Realitou je, že kompetencie ministerstva sú ob-

medzené kompetenciami univerzít,  ktoré im prislúchajú podľa

ústavy a zákonov ako inštitúciám, ktoré môžu slobodne praco-

vať vedecky,  slobodne hlásať výsledky  svojej práce. To  je

podstata a filozofia prístupu k  zákonu. To nie je koncepcia

HZDS, SDĽ, KDH či kohokoľvek. To je proste princíp, ktorý vo

svete funguje a je.

 

     Aj preto možno  povedať základné charakteristiky kompe-

tencie  vysokých škôl,  tak ako  sú dnes  vo väčšine  krajín

upravené.  Možno  ich  deliť  do  troch skupín. Predovšetkým

pôjde  o kompetencie,  kde právomoc  nemôže vykonávať  nikto

iný, podčiarkujem,  nikto iný, než vysoká  škola, pretože sa

táto právomoc  alebo v rámci  tejto právomoci má  posudzovať

vysokoškolská alebo  vedecká  kvalifikácia, a  to nemôže na-

ozaj robiť  nikto iný. Existuje  veľká štúdia o  tom, odkiaľ

pochádzajú nositelia  Nobelových cien. Musím  vás ubezpečiť,

že väčšina z  nich, drvivá väčšina, teda 90  %, je z univer-

zít. (Potlesk.) A  to nie preto, že to  bol štát, ktorý kon-

troloval, či majú byť profesormi, alebo nemajú byť profesor-

mi, ale práve preto, že sa tam umožnil určitý slobodný pohyb

v súvislosti s bádaním a prejavovaním svojej mienky  vrátane

rozhodovania o tom, kto má byť ako graduovaný.

 

     Teda, keď hovorím, že ide  o právomoc, ktorú nemôže vy-

konávať nikto iný, mám na mysli predovšetkým tieto činnosti:

konanie  a udelenie  titulu a  vedeckej hodnosti,  kde vplyv

štátu sa podľa mojej  mienky obmedzuje v demokratických kra-

jinách len  na vydanie právneho predpisu  a právny dozor pri

jeho dodržiavaní.  Nič viac. Rovnako,  ak ide o  habilitácie

a posudzovanie návrhov na vymenovanie profesorov a docentov,

kde štátny vplyv je obsiahnutý v zákone  a v štátnom dozore,

my tam predsa máme akreditačné  komisie, my tam máme nástro-

je, kde chceme povedať kritériá, za akých to má byť.

 

     Vo  voľbách  akademických  funkcionárov  spočíva štátny

vplyv v normotvorbe, v právnom  dozore a pri vydávaní potvr-

dzovacieho aktu. Mám na mysli  skutočnosť, a treba si ju po-

vedať otvorene, že štát tu  plní len celebračnú funkciu, bez

ohľadu na to, či je  to prezident, ktorý má vymenovať rekto-

ra, alebo vláda, alebo ktokoľvek iný poverený ústavou, ktorú

máme. Len celebračnú funkciu, to je výsledok voľby, výsledok

samosprávneho konania na vysokej  škole, a štátny funkcionár

je  povinný,  keď    splnené  všetky podmienky, vymenovať.

(Hlas v sále.)

 

     Kričím? Prepáčte mi to.

 

     To je jeden balík, v  ktorom sú vysoké školy nezastupi-

teľné.

 

     Druhý balík,  kde ide o  kompetenciu ministerstva a  aj

vysokej školy,  je kompetencia, ktorá  súvisí s pedagogickou

činnosťou vysokých  škôl, kde pri  zabezpečovaní slobody vy-

učovania bude štát iste mať  vplyv na tento proces z rôznych

hľadísk,  napríklad v  určitých študijných  odboroch, kde sa

bude  usilovať ich  podporovať v  záujme potreby,  povedzme,

existencie rovnakých  študijných odborov na  viacerých vyso-

kých  školách.  Myslím  si,  že  intenzita  štátneho  dozoru

a ovplyvňovania  v  tejto  oblasti  bude  síce silnejšia ako

v oblasti vedy, ale mala by  byť cielená tak, aby bola moti-

vačná,  aby nešlo  o priame  zásahy. Myslím  si, že tu platí

predovšetkým  celý rad  podporných aktivít,  ktoré štát môže

robiť v podobe štipendií, v podobe snáh o vytvorenie lepších

podmienok pre absolventov z určitých odborov, ale aj v podo-

be, kedy  by sa regionálne,  tak ako sa  to tu už  povedalo,

vytvárali podstatne lepšie  podmienky na sebarealizáciu tým,

že tam  existuje už aplikovaný  vedecký  výskum, kde  by sme

mohli základný  výskum alebo základné  vzdelanie, ktoré štu-

dent získal, ďalej rozvíjať.

 

     Po tretie je to  oblasť pracovnoprávnych vzťahov učite-

ľov vysokých škôl, kde pôjde -  a tak je to vo všetkých kra-

jinách, ktoré už prešli nejakým  vývojom, tak sa poučme - zo

strany štátu o činnosť normotvornú, financovanie a kontrolu.

Nič iné. V oblasti právnych  vzťahov študentov môže štát nad

to ovplyvňovať ešte počty  prijímaných študentov, už som na-

značil ako, vrátane štipendií či iných aktivít, ktoré by mo-

hol v tomto smere urobiť.

 

     Konečne, to je štvrtá oblasť,  a dá sa to tak zosumari-

zovať - do veľmi  serióznych poznatkov v oblasti organizácie

vysokých  škôl a  fakúlt bude  uplatňovaný a  je uplatňovaný

vplyv štátu silno. A to je aj u nás, a myslím, že proti tomu

nikto  neprotestuje. Ide  o zriaďovanie  a rušenie  vysokých

škôl a  fakúlt, o ich  hospodárske a finančné  zabezpečenie,

zásady ich vnútorného členenia,  ako aj vnútorné a vonkajšie

vzťahy. Toto všetko štát môže  regulovať veľmi silno a ja ho

vyzývam,  aby to  robil. Ale  sú kompetencie,  ktoré nik iný

nemôže robiť, len vysoká škola, a  preto si myslím, že by do

nich štát zasahovať nemal.

 

     Len takto naznačený  prehľad a základné charakteristiky

pôsobnosti vysokých  škôl naznačuje, že  niektoré veci musia

vykonávať vysoké školy samotné, pričom im ich nemožno vziať.

(Hlasy z pléna.) Prosím?

 

     Prosil by  som pána predsedu  so spravodajcom, aby  oni

okoštovali, či tá voda je čerstvá, ale ja som si ju tu otvo-

ril a myslím, že je čistá.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čistá, umývali s ňou okná.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Jednoducho,  kde vysoké  školy musia  konať samostatne,

relatívne  samostatne  a  z  vlastnej  iniciatívy môžu konať

v oblastiach, ktoré im stanoví zákon. Žiadny iný orgán nemô-

že výraznejšie zasahovať do tejto pôsobnosti a ani minister-

stvo, ani iný štátny orgán nemôže nikomu udeliť titul dokto-

ra v odbore  alebo  uskutočniť habilitáciu, ako vysoká škola

na základe úspešného konania vo vedeckej rade. A tu, prosím,

nezmiešavajme samosprávne orgány  so štátnou správou. Myslím

si, že stanovisko prezidenta  republiky obsiahnuté v rozhod-

nutí o vrátení  zákona na nové prerokovanie je v tomto smere

správne. Tu nie je možné bez toho, aby sme účelovo preniesli

časť  výkonu  štátnej  správy  na  samosprávu,  zmiešať  len

v akomsi pofidérnom opravnom konaní obidve pôsobnosti.

 

     Myslím si teda, že tam, kde má vysoká škola pôsobiť sa-

mostatne, je to preto,  lebo o vyššej kvalifikácii uchádzača

nemôže  zodpovedne rozhodnúť  nikto iný,  len skutočne  úzka

skupina špičkových vedeckých pracovníkov z odboru. A ani ru-

šiť ich rozhodnutia, podľa mojej  mienky, nie je také jedno-

duché a možné. Oproti tomu  sú kompetencie, kde štátny vplyv

má byť  intenzívnejší - a  podľa mojej mienky  intenzívnejší

u nás je - a ten vplyv treba zachovať, dokedy sú štátne ško-

ly.  Ale zákon  nerozlišuje konanie,  pokiaľ ide  o súkromné

školy.

 

     Ak sú teda - to je záver - obavy  z porušovania  zákona

pri habilitáciách  a rôznych konaniach, kde  sa pokúšame cez

§ 34 ods. 2 a 4 zaviesť  určitý režim kontroly zo strany mi-

nisterstva, tak si myslím, že treba voliť iný spôsob. Prosil

by som, aby sme sa všetci  zamysleli nad tým, čo niekedy ro-

bíme. Tam, kde sú obavy  z toho, že ľudia zneužívajú existu-

júci stav, nemeňme zákon, ale tam, kde zlyhali ľudia, zmeňme

týchto ľudí.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Harach, ale najskôr sa s faktickou poznám-

kou hlási pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     som rád, že Ľubko Fogaš tak pekne prikresal tú "nožičku

zvanú vysoká  škola", aby sa nestihla  dať do zákona. Lepšie

by bolo  ušiť väčšiu topánku. Práve  tento zákon šije väčšiu

topánku, to znamená, práve naopak, dáva viac právomocí vyso-

kým školám, ako mali.

 

     Problém  rozdielu medzi podnikateľskou a výrobno-hospo-

dárskou činnosťou je naozaj zjavný.  V tomto smere si zrejme

asi nerozumieme. Už som povedal, že vysokým školám treba dať

výhodu  daňových úľav,  ale že  sa to  musí urobiť  v súlade

s teraz  platnou právnou  úpravou. A  doterajšia, keď vysoké

školy mohli  vykonávať výrobno-hospodársku činnosť, je niečo

iné ako podnikateľská činnosť. Dnes  by sa naozaj mohla táto

činnosť niektorými inými subjektmi aj zneužívať na obchádza-

nie zákona  o daniach. Treba to  domyslieť. Ale hovorím, nie

som zásadne proti tomu.

 

     Čo sa  týka zásahov štátu alebo  nezásahov štátu, ja si

myslím, v každom prípade, že  táto novela nezasahuje do roz-

hodovacej činnosti vysokých škôl. To,  či niekto má právo sa

odvolať, aby bolo posúdené  to, či náhodou funkcionári vyso-

kej školy neporušili zákon,  je podľa mňa veľmi demokratický

inštitút. Ani  členovia vedeckej rady  nie sú neomylní.  Tam

ide o dovolanie, v ktorom sa  skúma len to, či náhodou nebol

porušený zákon. Dovolanie sa nemôže dotýkať merita rozhodnu-

tia, to znamená odbornosti samotného rozhodnutia, či vedecká

rada posúdila  odborné znalosti uchádzača  dobre, alebo zle.

Takže dovolanie sa naozaj dotýka  toho, čo si práve povedal.

To znamená  toho, čo zákon alebo  vyhláška, alebo iné právne

predpisy stanovujú. A v tomto smere  si myslím, že to nie je

zasahovanie do akademických slobôd vysokej školy. Načo toľko

rečí o tom, že novela chce obmedziť vysoké školy? Ja si mys-

lím opak, že im práve tie topánky šije  väčšie, aby sa "noha

zmestila do topánky".

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Páni poslanci,  len chcem povedať, že už

sa skutočne argumentačne opakujeme - tak jedna, ako aj druhá

strana. Prosím, zvážte, ako plynie čas.

 

     S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Budem naozaj stručný, nechcem sa opakovať, ani opakovať

to,  čo tu  už odznelo. "Odvolací  orgán" - citujem § 34 od-

sek 4 - "napadnuté rozhodnutie zruší, ak bolo  vydané v roz-

pore so zákonom alebo  iným všeobecne záväzným právnym pred-

pisom, a  vráti orgánu, ktorý ho  vydal, s odôvodnením. Inak

odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí." Tak či tak sa mu-

  zaoberať podstatou  toho konania,  keď chce  posúdiť, či

bol, alebo nebol porušený zákon. A podľa mojej mienky do sa-

mosprávnych rozhodnutí takto nenápadne vstupuje štátna sprá-

va. Je to tak, či sa  pritom budete mračiť, alebo nie. To je

to zmiešanie, ktoré nejde dohromady práve v súvislosti s ko-

naním,  ktoré upravuje  § 34  zákona. A  domnievam sa, že sú

zbytočné obavy, sú to len snahy jednoducho zasiahnuť do toho

procesu možno na základe  nejakých skúseností v jednom alebo

dvoch  prípadoch. Ak  samé vysoké  školy, ktoré  naozaj majú

dostatok  kvalifikovaných ľudí,  nevyriešia tieto  problémy,

nik iný ich za nich nevyrieši. To je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Harach.

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne a kolegovia,

     milí hostia,

 

     pôvodne som  ani nechcel vystúpiť,  ale diskusia, ktorá

tu bola, mi nedala, aby som sa nevyjadril. Oceňujem perfekt-

  vystúpenie  pána  kolegu  poslanca  Ľuba  Fogaša,  ktorý

z právneho hľadiska veľmi elegantne  a jasne zdôvodnil veľké

slabiny tohto zákona. Mne dovoľte na to urobiť ešte trošičku

poslanecký, trošku  občiansky pohľad. Počas  tejto diskusie,

ale už  aj dávnejšie predtým som  si kládol niekoľko otázok.

Dovoľte mi teda zostať pri tých otázkach, vymenovať ich, ve-

riac, že sa zamyslíte nad nimi ešte počas hlasovania o záko-

ne vrátenom pánom prezidentom a  budete rozhodovať aj na zá-

klade týchto otázok.

 

     Aj keď je to zákon o vysokých školách, my sme tu na to,

aby sme sa  pozreli, čo tento zákon prináša  občanovi a jeho

rodine. Koniec koncov, tento zákon je určený aj pre nich. Čo

teda prináša  záujemcom? Občan a rodina  predstavuje pre mňa

potenciálnu  skupinu  záujemcov  o  činnosť  vysokej  školy,

ktorou  je štúdium týchto  potenciálnych  záujemcov na vyso-

kej škole. Vytvára novela  pre potenciálnych záujemcov, teda

pre  občana a  pre  rodinu,  lepšie podmienky?  Zaujímala sa

vôbec táto novela o to,  aby štruktúrovala všetky zmeny tak,

aby sa vytvorili podmienky na  to, čo unisono asi všetci po-

ciťujeme ako  problém najvážnejší v  oblasti vysokoškolského

vzdelávania, a to je otvorenie  sa vysokých škôl pre občana?

Udialo sa tak? Podľa mňa nie. Ale nech si každý nájde na to-

to odpoveď. Zlepšia sa  podmienky štúdia? Môžete povedať, no

veď tento zákon to predsa nebude  riešiť. Nie, on na to musí

vytvárať podmienky.

 

     Zlepšia sa podmienky výskumu na vysokých školách? Kole-

ga Fogaš to priamo a explicitne povedal. Ja si odpovedám, že

nie. Tak ako je zákon formulovaný, nevytvára lepšie podmien-

ky pre  vysokoškolský výskum. Prečo?  Odôvodnenie si dovolím

ponúknuť.  Okrem iného  tým budem  reagovať aj  na diskusiu,

ktorá tu bola. Zamerali ste sa v nej aj na § 34.

 

     Ešte vrátim vašu pozornosť, kolegyne a kolegovia, aj na

§ 15, myslím, je to odsek 2  písm. ch). Aby som bol konkrét-

ny, aby  sme mali kompletný obraz, dovoľte mi  ho odcitovať,

nie je taký dlhý: "V oblasti udeľovania vedecko-akademických

hodností a umelecko-akademických hodností koordinuje činnosť

orgánov vysokých  škôl" - myslí sa  ministerstvo - "(fakúlt)

oprávnených rozhodovať o udelení vedecko-akademickej hodnos-

ti a umelecko-akademickej hodnosti." Keby som zostal len pri

tomto, musím pri prvom pohľade  a pri vysvetlení si praktic-

kých krokov sledujúcich potom  vykonávanie písmena ch) pove-

dať, čo  to znamená. Znamená  to v praktickom  výkone, že to

umožní  riaditeľovi  napríklad  sekcie  vysokých škôl priamo

koordinovať činnosť  vedeckých rád. To sú  tie orgány, ktoré

sú tu  menované. Ale predsa  vysoké školy sú  reprezentované

rektormi,  akademickými funkcionármi,  akademickými senátmi.

To je prvá vec.

 

     Môžeme  povedať,  že  predsa  to  nejaký iný vykonávací

predpis bude presnejšie spresňovať  a k tomu smeruje vlastne

tento môj vstup k tomuto písmenu, že by som rád vedel ako to

bude,  pretože, pokračujúc v citovaní, "a schvaľuje kritériá

na  jednotné  posudzovanie  vedeckej  úrovne alebo umeleckej

úrovne  uchádzačov o vedecko-akademické  hodnosti alebo ume-

lecko-akademické hodnosti  v príslušnom vednom  odbore alebo

umeleckom  odbore", musím  zopakovať pre  nás všetkých: Máme

predstavu,  koľko je  odborov? Tých  je okolo  172, všetkých

špecializácií približne 400.

 

     Kolegyne  a  kolegovia,  viete  si predstaviť dokument,

ktorý bude  len opisovať kritériá na  udelenie docenta v ob-

lasti - ja neviem - astronómie, docenta v oblasti iného ved-

ného či študijného odboru? Moja otázka, doteraz nezodpoveda-

ná,  smerovaná na  predkladateľa tohto  zákona, bola: Uveďte

nám konečne  príklady kritérií a  praktické kroky, napríklad

ako bude vyzerať možno  užšia legislatívna norma, ktorá bude

spredmetnením písmena  ch), t. j.  schvaľovania kritérií. Ak

to tak nebude, čo to  znamená? Prepáčte mi, ja to preženiem.

Otvorí  niekto na  ministerstve okno  a zakričí,  schvaľujem

kritériá na vymenovanie docentov v oblasti pôdohospodárstva?

To  vari nie.  Chcem konečne  počuť odpoveď  na túto otázku.

Vybral som z toho jedno písmeno.

 

     Na strane  40 § 34  je teda ten  problematický paragraf

svojráznym spôsobom  aplikujúci zákon o  správnom konaní na-

príklad na základe dokumentov  nižšej legislatívnej sily vy-

pracovaných  podľa  písmena  ch).  Predstavte  si,  že XY je

uchádzač  o profesúru  na príslušnej  vysokej škole. Vedecká

rada povie  nie. Podľa tohto  sa on odvolá  na ministerstvo.

Ministerstvo povie áno, bolo to  dobré. Čo sa bude diať? Mi-

nisterstvo tým,  že zruší rozhodnutie  (a to môže),  vlastne

povie áno. To je  dvojhodnotová logika. Tam neexistuje niečo

také, že áno,  keby, alebo nie, ak by.  Vráti sa to vedeckej

rade? Ako  si ďalej predstavujeme tento  výkon? Čo urobí ve-

decká rada? Zmení svoje rozhodnutie? Viete si to vôbec pred-

staviť? Skúsme si predstaviť, že sme vedecká rada. Potom bu-

dem hlasovať ináč ako člen vedeckej rady, ak som mal predtým

iný názor, alebo akým spôsobom sa to potom udeje?

 

     Hoci to kolega Cuper  obhajoval,  že to problém nie je,

pretože odvolanie sa voči rozhodnutiu senátu fakulty zostáva

údajne v prostredí vysokej školy, ale nakladáme také pravid-

lo,  že ak  vedecká rada  vysokej školy  povie, že to nebolo

dobré, vedecká  rada fakulty musí  zmeniť svoje rozhodnutie.

Dokonca, keď  prižmúrim oči, tu by  som si to ešte  aj vedel

predstaviť, pretože  vedecké rady musia a  vedia medzi sebou

komunikovať. Sú to dve odborné sféry. V druhom prípade je to

sféra štátneho  rozhodnutia štátneho úradníka  - nemyslím to

tentokrát  pejoratívne  -  a  odborného akademického orgánu.

Prosil by  som nejaké vysvetlenie,  nakoniec, bude potrebné.

Čo sa vlastne potom udeje, ako sa to myslí?

 

     Financovanie vysokých škôl.  Kolegyne a kolegovia, mys-

lím si, že po dvojročnom  pôsobení vlády je skutočne čas ne-

hovoriť, ako stále  vyčítate - a niekedy právom,  že vy máte

na to len iný opozičný názor a my to robíme takto, je to boj

alebo stret názorov.  Keby to tak bolo, je  to pravda. Citu-

jem:  "V oblasti  vedy a  techniky vláda  novými systémovými

opatreniami  zabráni rozpadu  výskumno-vývojovej základne na

Slovensku  a zabezpečí  jej novú  funkčnosť a  stabilizáciu.

V tejto  súvislosti bude  vláda riešiť  štátnu podporu  vedy

a techniky tak,  aby došlo k  sprehľadneniu a diferencovaniu

financovania základného a  aplikovaného výskumu. Bude presa-

dzovať financovanie vedy a techniky formou grantového systé-

mu, štátnych objednávok a daňových nástrojov."

 

     Posledná veta, a tú  vám dávam do pozornosti: "Vytvoriť

podmienky, aby časť získaných finančných prostriedkov ostala

na riešiteľských pracoviskách." Dokument sa volá "Programové

vyhlásenie  vlády",  bod  4.3  Školstvo,  vzdelávanie, veda,

šport a mládež,  strana 67. Ak sme tu  včera hovorili o tom,

že tu absentuje koncepcia v čomsi - v školstve -, dnes musím

povedať, že vo vede výrazne absentuje. Ak sa tento zákon po-

sudzoval na ministerstve školstva, nenašiel sa tam, preboha,

nikto - a vo vláde - kto by si povedal, vážení, ale veď zba-

vujeme vysoké školy možnosti,  ktoré im dával pôvodný zákon,

a nerobíme nič  pre to, aby sa  naplnilo naše programové vy-

hlásenie, ktoré som teraz prečítal?

 

 

 

     A čo stačilo urobiť? Dámy a páni, stačilo urobiť takýto

zákon. Dovoľte,  aby som vám  ho ukázal - jeden list papiera

formátu A4. Takýto zákon ste prijali vtedy, keď ste schvaľo-

vali oslobodenie  veľkoprivatizérov od daní,  možno správne,

možno nie,  teraz to nehodnotím,  ale toto je  ten zákon. To

bol problém, aby sa paralelne  s novelou dal na schvaľovanie

naraz aj zákon oslobodzujúci od daní vysoké školy, keď trvá-

te na  legislatívnej čistote? Problém to  nebol. Kde je teda

ten problém? Zrejme v tom, že koncepcia skutočne neexistuje.

Keby existovala, môžeme očakávať aspoň aký-taký reálny výkon

jej napĺňania. Totiž toto je len vyhlásenie, keby niekto po-

vedal, že to je koncepcia. Asi  málokto z nás, nech je v ho-

ciktorom politickom tričku, ale to sem teraz nepatrí, by mo-

hol povedať, že  toto je koncepcia. To je  vyhlásenie, to sa

do tej koncepcie malo stelesniť. To sa nestalo.

 

     Navyše, vysoké školy budú podnikať prioritne v hlavných

oblastiach svojej činnosti. Nemyslím si, že zrazu, povedzme,

elektrotechnická fakulta otvorí hotdogáreň v Mlynskej doline

alebo niekde v Košiciach, a  bude podnikať, i keď z hľadiska

princípov trhu  možno ani toto nie  je vylúčené. Podľa môjho

názoru,  podľa historických  skúseností, podľa  pozorovania,

ako je to  inde vo svete v s  nami porovnateľných krajinách,

fakulty budú  podnikať v transfere  technológií. Na čo  dnes

kríva slovenská ekonomika? Na čo  krívame, a to hneď na obi-

dve nohy? Na transfer technológií. Dekan si povie, no, váže-

ní, môžeme v tejto oblasti  urobiť pre tieto a tieto podniky

transfer  technológie. Z  toho by  sme mohli  mať asi takéto

a takéto výhody. Pôjdu do toho, keď budú vidieť, čo ich čaká

podľa novely? No asi nie. Chcete kontrolovať a chceme všetci

kontrolovať peniaze, ktoré takto vzniknú? To sú účtovné ope-

rácie veľmi prísne kontrolované. Tak nech sa páči. Možno ich

kontrolovať.

 

     Navyše je  tu jeden politický aspekt  a ten treba pove-

dať. Predseda vlády Vladimír Mečiar na stretnutí akademickej

obce, myslím, že to bolo vo Zvolene, povedal, že sa zabezpe-

čia daňové prázdniny pre vysoké školy.

 

     Moja tretia alebo ďalšia poznámka je, že by som prosil,

keby  ešte v  rozprave pán  spravodajca spresnil stanovisko,

ktoré nebolo celkom jasné. To by som prosil.

 

     Kolegyne  a kolegovia,  mám dva  návrhy. Prvý  je návrh

procedurálny. I napriek tomu, že podporujem návrhy pána pre-

zidenta, predsa  len si myslím, že  by bolo žiaduce prerušiť

rokovanie k tomuto bodu,  požiadať vládu, ministerstvo škol-

stva  a ministerstvo  financií, aby  pripravili tento jedno-

stranový zákon k ekonomike vysokých  škôl, a potom, keď bude

pripravený tento  zákon, by sme sa  k obidvom znovu vrátili,

vrátane prerušeného zákona. To je prvý návrh.

 

     Druhý návrh, ak by tento  neprešiel, čo neverím, že ne-

prejde tento procedurálny návrh, tak  by som si vás dovolil,

kolegyne a kolegovia, požiadať  o súhlas s uznesením, ktorým

by  Národná rada  Slovenskej republiky  požiadala vládu, aby

predložila novelu zákona o  dani z príjmu, oslobodzujúcu vy-

soké školy od platenia tejto dane.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

     Pán predseda, ospravedlňujem sa,  mám ešte niekoľko po-

známok k tej veľmi vážnej  téme, o ktorej sa tu diskutovalo,

nadväzuje to na ďalší zákon. Môžem poprosiť o slovo? Ďakujem.

 

     Okolo Prešova sa tu nahovorilo už veľmi veľa.  Kolegyne

a kolegovia, pozná niekto z vás, keď už nie písomný, tak as-

poň  verbálny iný  dokument, ktorý  by explicitne analyzoval

potreby východoslovenského regiónu,  pretože vtedy Prešovský

kraj dajme tomu ešte  neexistoval - prešovského regiónu? Po-

zná niekto z vás tento  dokument? Poznáte ho aj vy? Poznáme.

Takýto dokument, ktorý  analyzuje tieto potreby, vypracovaný

máme.

 

     Poznáme dokument, ktorý by analyzoval možnosti zabezpe-

čenia týchto potrieb? Takýto dokument takisto existuje. Jeho

výsledkom a  jedným z riešení, jednou  z alternatív je návrh

vysokej odbornej školy, samostatnej, novej, ktorá by obsaho-

vala technické, prírodovedné,  humanitné aj ekonomické odbo-

ry, na ktorých by sa vzdelávalo a robil by sa tzv. aplikova-

ný výskum,  nie univerzitný - základný  výskum, ako na poly-

technikách, proste  ako na vysokých  odborných školách. Bolo

to v súlade s  diverzifikáciou vysokoškolského systému, žia-

ducou,  a som  presvedčený, že  nevyhnutnou pre  náš školský

systém. My máme samé univerzity.  Už to je trošičku také, že

odborník, ktorý na to pozrie  zboku, lepšie otvorí oči a po-

vie si: Skutočne je to všetko  v poriadku, že máme samé uni-

verzity?

 

     Takýto  typ škôl  je bežný  v krajinách  porovnateľných

s nami, nehovorím  o krajinách, s ktorými  sa asi porovnávať

nemôžeme. Z  akého dôvodu došlo  k úvahám iného  typu, že by

takáto vysoká odborná škola  tam nemohla byť zriadená? Včera

pani ministerka školstva povedala, že predsa oni kontinuálne

pokračujú v istých koncepciách,  ktoré boli predložené, pri-

pravené. Toto nie je pravda, naopak.

 

     Druhá poznámka. Zmena sídla. Dámy a páni, aké sú dôvody

zmeny sídla? Ktoré sú vnútorné dôvody? Prešovské fakulty ma-

jú možno  oprávnený, to nedokážem  takto posúdiť, ale  podľa

vyjadrení zrejme oprávnený dôvod,  že nie sú vždy rovnocenne

chápané ako  košické, pričom dôvodom  je to, povedzme  to na

rovinu,  že rektorát  je v  Košiciach. Dôvody  vonkajšie, že

niektoré  mesto sa  stalo krajským  sídlom, pre  mňa nie  je

dôvod na zriaďovanie univerzity. Dámy  a páni, to je pseudo-

dôvod. Buď univerzita v niektorom  meste má byť, či to bude,

alebo nebude  krajské sídlo. A regionálny  záujem - miestami

sa povedalo  na adresu regionálneho záujmu  a miestami sa aj

prezentoval  skutočne   príliš  lokálpatriotickým  prístupom

a podobne. Iste,  univerzita je kultúrne a  iné centrum, re-

gionálny záujem napríklad sa prejavuje aj v tomto.

 

     Predstavme si teraz reálnu situáciu, že tento parlament

by rozhodol  o zmene sídla,  zajtra ráno o  ôsmej technickým

zázrakom je rektorát v Prešove. Aké efekty to prinesie? Zme-

ní sa kvalita vyučovania,  zmení sa kvalita vedeckého výsku-

mu? Nebudú potom iné fakulty v takej pozícii, že si povedia:

a teraz  my sme  tie, ktoré  dostávame menej,  pretože sídlo

rektorátu je zasa v inom meste,  nie v tom našom. V čom teda

vidíte  pozitívum alebo  bolo možné  vôbec vidieť  pozitívum

tohto podľa mňa precedentného rozhodnutia? Nehnevajte sa, ja

pozitívum v takomto riešení nevidím.

 

     Čo sa týka rozdelenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika,

k tomu sa budeme ešte  vyjadrovať, ale nemôžem nereagovať na

slová pána  podpredsedu Húsku, ktorý povedal,  že je v istej

koncepcii,  zrejme v  koncepcii  vlády  a podobne,  v súlade

s územnosprávnym  členením  vytvárať  regionálne univerzity.

Potiaľ súhlasím. Ale ak  chceme vytvoriť dve regionálne uni-

verzity, regionálna univerzita - to je rozdiel  ako celoslo-

venské či dokonca medzinárodne prestížne pôsobenie Univerzi-

ty Pavla Jozefa Šafárika.  Chceme urobiť dve regionálne uni-

verzity z jednej vynikajúcej  univerzity? Ak toto je koncep-

cia, nemôžem ináč, len konštatovať, že to je koncepcia pomý-

lená.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán prezident,

     vážený predseda,

     pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dávam návrh podľa § 26 ods. 1 rokovacieho poriadku, aby

sa o jednotlivých  návrhoch z tlače 518a, o  bodoch 1, 2, 3,

4, 5 a 6 hlasovalo oddelene.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Hara-

cha. Keď sme prerokúvali tento zákon, upozorňoval som na to,

že v zákone chýba zmienka o vedeckovýskumnej činnosti. Práve

pán poslanec Harach ma upozornil, že je dobré, že to v tomto

zákone nie je, pretože to je  v pôvodnom zákone, a to je len

novela zákona, a že tam je tento problém precízne formulova-

ný.

 

     Druhý problém - zdaňovanie podnikateľskej činnosti. Vá-

žené dámy a páni, treba si skutočne uvedomiť, že musíme roz-

lišovať doterajšiu vedľajšiu hospodársku činnosť, ktorá bola

na vysokých školách,  a podnikateľská činnosť. Podnikateľská

činnosť má celkom  iný charakter  a musí  byť inak upravená.

Preto súhlasím s tým, keďže ministerstvo financií má pripra-

vený nový  zákon o dani  z príjmov, aby  v tomto zákone  bol

tento problém  riešený. Minister financií  aj predseda vlády

sľúbili, že  takto sa to  bude tento problém  riešiť a nemám

dôvod o tom pochybovať.

 

     Pravdou je,  čo hovorí pán  poslanec Harach, o  tom sme

včera tiež hovorili, že  neexistuje koncepcia školskej poli-

tiky. Je to pravda. Ale  nemáme koncepciu ani v iných oblas-

tiach. Na  to, aby sme tento  handicap prekonali, sa zriadil

úrad pre  stratégiu, ktorý by túto  činnosť spracovania kon-

cepcie mal koordinovať. Pán poslanec  Harach, ale vy ste ne-

hlasovali za  to, aby existoval  takýto orgán. Tak  potom sa

nedivte, že  skutočne nemáme orgán,  ktorý by bol  pripravil

koncepcie  jednotlivých zložiek  hospodárskej politiky alebo

jednotlivých činností.

 

     Dúfajme, že  tento orgán, ktorý existuje,  bude sa môcť

v najbližšom období  dopracovať k tomu,  aby nakoniec takéto

koncepcie  boli  spracované,  aby  boli pripravené stratégie

rozhodujúcich činností v našej spoločnosti a hospodárska po-

litika sa mohla podľa nich riadiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán predseda, myslím, že predmetom opakovaného prerokú-

vania  tohto zákona  je šesť  konkrétnych pripomienok, ktoré

dal  prezident republiky.  Treba usmerniť  diskusiu na tieto

pripomienky  a nie  na koncepciu  celého zákona.  To nie  je

predmetom opakovaného prerokúvania, tu  ide len o tieto kon-

krétne pripomienky.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     S dovolením, tiež chcem trocha reagovať na pána poslan-

ca Haracha.  Uznávam, že dáva  skvostné odpovede na  otázky,

ktoré si  sám položí. Chcem však k tomu  zároveň povedať, že

tak položená otázka, či  rozdelenie jednej univerzity na dve

zlepší  kvalitu  práce,  je  predsa prinajmenšom nezmyselná.

V danom prípade by sme mali ostať pravdepodobne len pri uni-

verzite, ktorá bola vytvorená v stredoveku v Itálii, a nemá-

me čo ďalej členiť.

 

     Podstata  je totiž  taká, že  práve z  tých dôvodov, že

potrebujeme rovnomerne v  priestore vygenerovať dôležité in-

teligenčné centrá,  sa budujú aj rozdeľujú.  A to je dokonca

jedna z  najvyšších foriem evolúcie  - členením, delením  sa

vlastne dosahujú všetky dokonalé systémy. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Do  rozpravy  sa  prihlásila  pani ministerka

školstva. Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     chcela by som sa vyjadriť iba k jednému problému, ktorý

sa tu dnes  v súvislosti s novelou zákona  číslo 172 najviac

pertraktoval. Ide o rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa Šafá-

rika.

 

     Určite sa pamätáte, že na predchádzajúcom pléne som sa-

ma vystúpila s tým,  že ministerstvo školstva pripravuje ná-

vrh na vytvorenie  vysokej školy v Prešove a  že sme ochotní

ten návrh ďalej dopracovať. K tejto otázke sa  na pôde mini-

sterstva školstva konali už aj určité  porady s akademickými

predstaviteľmi Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika.  Môj návrh

nebol prijatý, prešiel poslanecký návrh rozdelenia univerzi-

ty, ale  demokracia je aj to,  že treba podporiť rozhodnutie

väčšiny hlasov nášho poslaneckého zboru. Okrem toho situácia

sa medzitým časovo už posunula kdesi celkom ináč.

 

     Aké argumenty tu vlastne  dnes na tejto pôde zaznievali

na podporu zachovania Univerzity Pavla Jozefa Šafárika? Prvý

z argumentov bol ten, že ak sa rozdelí, tak sa zníži kvalita

výchovno-vzdelávacieho  procesu, načo,  samozrejme, doplatia

študenti.  Môj názor ja  taký, že kvalita výchovno-vzdeláva-

cieho  procesu nezávisí  od sídla  školy, ani  od jej názvu,

prípadne od počtu fakúlt, ale závisí v prvom rade od pedago-

gického zboru, akú má vedeckú odbornú úroveň, a závisí aj od

samotných študentov, ako sú  schopní a hlavne ochotní absor-

bovať vedomosti, ktoré  im odovzdávajú prednášajúci. Vynika-

júci vedec, pedagóg môže vzísť aj z tej najmenšej a najmenej

známej univerzity.  A naopak, ani  Univerzita Komenského nie

je garantom toho, že z  nej vychádzajú iba nositelia Nobelo-

vých cien.  Takže hovoriť o tom,  že toto riešenie negatívne

dopadá na  študentov, nie je ničím  vyargumentované, a preto

je aj zavádzajúce.

 

     Uznám,  že  každý  študent  by  mal  byť hrdý na školu,

v ktorej získal vysokoškolský diplom, aj ja som hrdá na Uni-

verzitu Komenského, pretože som  diplom získala tam. Ale ako

je to vlastne  v praxi? Kto sa vás v  praxi opýta, na ktorej

univerzite ste  získali diplom? V praxi  každého zaujíma to,

či viete robiť, ako viete robiť, aké máte vedomosti, a nezá-

leží na tom, na ktorej univerzite ste vzdelanie získali.

 

     Druhý argument, ktorý  tu zaznieval, najlepšie zhutnila

pani poslankyňa Gbúrová. Doslova  citujem: "Treba si vypočuť

hlasy tých,  ktorých sa to  týka, a hlasy  celej akademickej

obce  univerzity sú  za zachovanie  jednoty." S  tým nemôžem

celkom súhlasiť.  Ťažko hovoriť o jednote  ako takej. Určite

v tom  dávam za  pravdu každému  poslancovi, sú  hlasy aj za

zachovanie  jednoty  tejto  univerzity,  aj proti zachovaniu

jednoty  tejto univerzity.  Kto z  nás spočíta,  ktoré hlasy

prevažujú? Ja mám väčšinu hlasov, ktoré sú už za to, aby tá-

to univerzita bola rozdelená.

 

     V deň, keď zasadalo  predchádzajúce plénum, som dostala

priamo od rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika zápisnice

z mimoriadnych zasadnutí predsedníctiev akademických senátov

košických  fakúlt, kde  tvrdia, že  nie sú  proti rozdeleniu

univerzity. Koniec  koncov, na druhý  deň po zasadaní  pléna

ste si to mohli od pána rektora vypočuť priamo v Televíznych

novinách.

 

     No a  ako sa k  tomu stavia prešovská  akademická obec?

Vypočujte si, prosím vás pekne, slová prodekana Filozofickej

fakulty v Prešove, aby sme teda netvrdili, že vlastne všetci

sú proti, celá akademická obec  je proti. Pán prodekan hovo-

rí: "Slovensko je odsúdené  na spolitizovanie všetkého. Jas-

ným príkladom je aj  kauza Univerzity Pavla Jozefa Šafárika,

ktorá sa ponúka  našej verejnosti už takmer rok  a pol. Uni-

verzitná výzva, ktorú podpísali  vedenia a akademické senáty

všetkých prešovských fakúlt v januári, vyvolala obrovské po-

horšenie na strane košických fakúlt. Čo je v nej také pohor-

šujúce?" - pýta sa pán prodekan. Tu už boli citované jednot-

livé body, ktoré tam sú, dovolím si ich tiež citovať, aby ma

z nich niekto neobvinil, že chcem  manipulovať s poslancami.

Po prvé - udržať jednotu  Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika.

Po druhé - nedovoliť také  zmeny, ktoré by viedli k negatív-

nym dôsledkom v kvalite doterajšej práce. Po tretie - nerea-

lizovať  zmeny,  ktoré  by  sa  dotkli  študentov. Po štvrté

- akékoľvek  nové zmeny  realizovať len  so súhlasom väčšiny

akademickej obce.

 

     Lenže  výzva pokračuje  aj ďalej.  "Ak sa  majú dodržať

tieto maximy, vzniká ešte  priestor na nejaké nové možnosti.

Jednou z nich, nie však jedinou, je možnosť realizovať zmenu

sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. A teraz pán prodekan

pokračuje. Táto veta  znamenala spustenie takmer nekontrolo-

vateľnej reakcie  rektora Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika.

Napriek  všetkým  známym  akademickým  normám a zvyklostiam,

ktoré vypovedajú o slobode vyjadrovania názorov i predpokla-

daným akademickým reakciám na nastolený problém, rektor Uni-

verzity Pavla Jozefa Šafárika vytiahol trestnoprávny slovník

prokurátora. Je  to pokus ukradnúť  Košiciam univerzitu. Vy-

jadrené inak,  prešovské fakulty sa  svojím návrhom pokúšajú

ukradnúť majetok Košíc.

 

     Panická šoková reakcia  najvyššieho funkcionára Univer-

zity Pavla Jozefa Šafárika v  tomto hodnotení nebola len ná-

hodným ľudským zlyhaním, aké nás  v živote môže občas stret-

núť." Ako uvidíme ďalej, pokračovanie  bolo ešte radikálnej-

šie, než  si súdny človek,  vážiaci si akademické  princípy,

vôbec dokáže predstaviť. Záver tejto výzvy totiž bol takýto.

Znovu citujem: "Preto žiadame vedenie Univerzity Pavla Joze-

fa Šafárika, akademické obce jednotlivých fakúlt, ich vrcho-

lové orgány,  aby sa vyjadrili k  tejto univerzitnej výzve."

Čiže táto  žiadosť tu bola. Aká  bola košická odpoveď? Znovu

citujem: "Takmer  nepríčetná reakcia rektora  o krádeži uni-

verzity. Vedenie košických fakúlt a akademických senátov re-

aguje akademickejšie, t. j. bez trestnoprávnej terminológie.

Tú si však osvojuje aj predseda Rady vysokých škôl pán Rácz,

ale rovnako tvrdo. Pán Rácz hovorí: Vaše  prešovské problémy

nás nezaujímajú. To sú vaše problémy. Univerzita je naša, ak

sa vám nepáči, urobte  si svoju." Nepochybne unikátne stano-

viská.

 

     Doteraz sídla všetkých vysokých  škôl na východnom Slo-

vensku v počte 4 sú len a  len v Košiciach. Takže ten, čo má

všetko, nie je ochotný ani sa len triezvo zamyslieť nad tým,

či  sa  naozaj  sídelná  koncentrácia  vysokých škôl nestane

dôvodom na rozdelenie jej najstaršej univerzity. "Kauza Uni-

verzity Pavla Jozefa Šafárika  je jedinečným príkladom našej

vnútornej rozhádanosti,"   stále citujem  akademického funk-

cionára,  "a vnímania  skutočnosti cez vlastníctvo, absencie

dodržiavania základných demokratických princípov a akademic-

kých zvyklostí, osobitne najvyššími akademickými funkcionár-

mi.  Akademická  verejnosť žiada dialóg  s vládou, ale  sama

nevie  viesť medzi  sebou kultivovaný  dialóg na akademickej

pôde. A príkladov je veru dosť. Okrem kauzy Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika to bolo evidentné aj na stretnutí najvyšších

akademických  funkcionárov  Slovenska  v  Bratislave na pôde

Univerzity Komenského, kde sme  sa vyjadrili k pripravovanej

novele vysokoškolského zákona.  O dôležitosti tohto stretnu-

tia neboli najmenšie pochybnosti, ale keď sa v jeho programe

neráta potom s diskusiou a  ani sa neponúkne na ňu priestor,

potom je niečo príliš nezdravé v akademickom uvažovaní orga-

nizátorov takéhoto vážneho akademického podujatia.

 

     Rektor  Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika  po schválení

rozdelenia Univerzity Pavla Jozefa  Šafárika v Národnej rade

demagogicky tvrdí, že to bolo rozhodnutie o nás bez nás. Pán

rektor mal 8 mesiacov času, aby mohol kultivovaným akademic-

kým spôsobom  reprezentatívne zistiť skutočnú  mienku akade-

mickej obce  Univerzity Pavla Jozefa  Šafárika. Neurobil to.

Naopak, robil všetko pre to, aby sa od začiatku problém dos-

tal  do politickej  podoby -  list primátorovi  mesta Košíc,

hrubá neakademická klasifikácia  problému ako krádeže. Vyvr-

cholilo  to až  osobnou urážkou  dekanov prešovských fakúlt,

ktorých obvinil, že organizujú podrazy voči Univerzite Pavla

Jozefa Šafárika,  že sa stávajú  vazalmi, otrokmi parlamentu

a že ich konaním prestala  byť vysoká škola nezávislou, pre-

stala byť univerzitou. Ak by  mala platiť táto logika, potom

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, hlavne pán rektor, je ešte

stále vazalom  a otrokom bývalého  režimu. Prešov Univerzitu

Pavla Jozefa Šafárika nekradol  a už ani neukradne. Rozdele-

nie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika je Pyrrhovým víťazstvom

jej rektora a košického vedenia, je dôsledkom prenášania po-

litikárčenia na akademickú pôdu."

 

     To všetko je citát, ktorý  bol aj uverejnený. Nie sú to

moje vlastné slová. Myslím si, že  k tomu niet čo dodať, ale

to veľmi  reprezentuje, aká je naša  akademická obec, keď to

sami  funkcionári medzi  sebou tvrdia.  A stavať  proti sebe

akademických funkcionárov jednej časti, jednej fakulty, pro-

ti druhej, alebo stavať dokonca proti sebe študentov na jed-

nej strane a akademických  funkcionárov na druhej strane, to

môže priniesť len to, čo prinieslo.

 

     Prešovské fakulty sa predsa  dohodnúť chceli, ale kvôli

urážlivým spôsobom, tým že boli osočovaní, že boli označova-

  za vazalov  parlamentu, dospeli  k názoru,  že nemôžu už

existovať v spoločnej univerzite.

 

     Vážení páni  poslanci, ja si  myslím, že aj  poslanecký

zbor  by sa  mal zamyslieť  nad tým,  či takýmto spôsobom sa

môže ďalej komunikovať.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Harach.

 

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Veľmi stručne  by som si dovolil  povedať ešte niektoré

faktické poznámky.

 

     Pán kolega Baránik, ja som nepodporoval zákon alebo uz-

nesenie, ktorým sa zriaďoval Úrad pre stratégiu rozvoja vedy

a techniky. Mám na to iný názor.

 

     Nebudem sa  tu už venovať rozdeleniu  univerzity, i keď

to, čo sme počuli, by  si predsa len zaslúžilo komentár, ale

poviem vec, ktorá možno bude podaná viac citom. Prosím, ber-

te to tak. Nechcem obhajovať rektora ako rektora univerzity.

Ale, pani ministerka,  vy si  viete predstaviť,  že príde do

parlamentu rektor a povie:  "Prišiel som vám predložiť návrh

na zrušenie  tejto inštitúcie a  jej rozdelenie." To  si asi

ťažko dokážete predstaviť. Vy možno  áno, ale ja, ako poznám

a predstavujem si prácu akademických funkcionárov, tak nie.

 

     Vyhlásili ste, že to, na ktorej univerzite ste končili,

nie je zaujímavé. Pani ministerka, vy to nepoznáte. Nieže sa

pýtajú na univerzitu, na ktorej kto končil, ale dokonca kto-

rý profesor vás učil v príslušnom predmete. A verte mi, pani

ministerka, že to príde aj k nám. Keď bude majiteľ prosperu-

júcej  veľkej firmy  chcieť zamestnať  špecialistov na čosi,

tak sa ich presne na toto bude pýtať.

 

     A posledné, k čomu by som sa chcel vyjadriť - viete, to

mňa strašne  zarazilo, pani ministerka,  že vy v  parlamente

ste prečítali článok z dennej tlače, a to spôsobom žalovania

v parlamente na vlastnú, priamo riadenú organizáciu. Ak ten-

to problém je, pani ministerka, tak si to riešte kultivovane

najskôr na ministerstve. Keby ste tu rázne povedali, vážení,

u nás to musíme  vyriešiť a prídeme sem s  čímsi, tak to be-

riem, ale takto nie. Navyše, rektor a vedenie univerzity ob-

hajovalo postup, pani ministerka, dohodnutý u vás, u štátne-

ho tajomníka. Veď ten projekt mám  so sebou, ktorý bol u vás

dohodnutý. Tak potom o čo tu  ide? Ja mám taký dojem, že re-

zort školstva nie je ponímaný srdcom. Ale to by mi u vás ne-

vadilo,  pani ministerka.  Že ho  neponímate ani entuziazmom

mysle, aj cez to sa viem preniesť, ale, prosím vás, pozeraj-

te sa na problémy rezortu aspoň racionálne.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pani poslankyňa Gbúrová.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Mám jednu  poznámku. Vo svojom  vystúpení som povedala,

že musím objektívne a čestne  priznať, že na pôde filozofic-

kej i pedagogickej fakulty sú učitelia, ktorí rozdelenie ví-

tajú. To  znamená, že tento  postoj som nezamlčala,  ale na-

opak, tu na pôde Národnej rady  som o ňom veľmi otvorene ho-

vorila.

 

     A druhá  moja poznámka je,  že si osobne  myslím, že je

vyslovene nevhodné a nesprávne, ak sa kauza  Univerzity Pav-

la Jozefa Šafárika posúva  do polohy nejakých vzájomných ne-

dorozumení  a potýčok  medzi funkcionárskym  aktívom. Je  to

presne tá pozícia,  do akej sa tento problém  posunúť nemal,

pretože to  potom vyzerá ako truc  politika a vieme dopredu,

ako sa  to končí. Zámerne som  konštatovala, že je potrebné,

aby aj  vedenia jednotlivých fakúlt, aj  samotný rektor reš-

pektovali stanovisko  svojich akademických senátov  a stano-

visko akademickej obce.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Rád by  som povedal pánu  kolegovi Harachovi, že  by ma

veľmi bolelo,  keby na Slovensku začalo  platiť, že je oveľa

dôležitejšie, na ktorú univerzitu  som chodil a ktorý učiteľ

ma učil,  než to, čo viem  a moje schopnosti. Keď  sa upred-

nostňuje škola pred vedomosťami, to sa všade na svete nazýva

snobstvo. A  toto je skutočne  problém západnej Európy,  ale

nielen jej.  Preto západná Európa nie  je schopná konkurovať

ázijským tigrom. To je problém, ktorého by sme sa mali vyva-

rovať. A  máme šancu, pretože táto  snobská spoločnosť k nám

ešte neprišla. Začínam mať dojem, že pán poslanec Harach bo-

juje proti zriadeniu univerzity v  Prešove preto, že tam nie

je primátor z Demokratickej únie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Predsa si neodpustím  aspoň kratučko zareagovať. Myslím

si, že pani ministerka až po dlhom čase a veľmi jemne musela

zareagovať  na, žiaľ,  v súčasnosti  centrálny problém tejto

kauzy  rozdelenia Univerzity  Pavla Jozefa  Šafárika. Myslím

si, že je všeobecne pociťovaný ako centrálny problém aj štu-

dentmi, ktorí  sú tu prítomní. Všetci  si vlastne uvedomujú,

že najväčšou prekážkou optimálneho riešenia situácie je opa-

kované  mediálne napádanie,  až brutálne  a totálne urážanie

prešovskej časti akademickej obce  najmä rektorom Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika. Žiaľ, musíme  to tak pomenovať, je to

tak.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Vážené pani  poslankyne, páni poslanci, končím

rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam  sa pána  prezidenta, či  sa chce  k rozprave vy-

jadriť. Pán prezident sa k rozprave nechce vyjadriť.

 

     Pýtam sa  spoločného spravodajcu, či  sa chce vyjadriť.

Nech sa páči, pán spoločný spravodajca sa vyjadrí.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Milé dámy,

     vážení páni,

     vzácni hostia,

 

     keďže  som chytil  druhý dych,  dovoľte mi,  aby som sa

ospravedlnil za  niekoľkominútové meškanie. Je  to spôsobené

tým, že tak ako som už verejne raz vyhlásil, chcem to vyhlá-

siť znova. Som za to,  aby vysoké školy, ktoré vyvíjajú čin-

nosti  v  podnikateľskej  sfére,  boli  oslobodené  od  daní

a všetky príjmy  zostali na vysokých školách.  V tomto duchu

som ešte  i túto obedňajšiu prestávku  využil na konzultácie

s pracovníkmi ministerstva financií,  aby som nejakým spôso-

bom presvedčil sám seba a zároveň  potom vás, či je to možné

a ako by to bolo možné v tomto zákone. Po pôvodne plánovanej

polhodine, ktorá prešla cez hodinu, som sa presvedčil o tom,

čo zdôraznila i pani  poslankyňa Bartošíková a v nadväznosti

pán poslanec Filkus, že v tomto zákone to nie je možné.

 

     Chcem ubezpečiť všetkých, že i naďalej sa budem snažiť,

aby som v tomto smere pokračoval a pri prerokúvaní rozpočtu,

kde dôjde k priamym  či nepriamym novelám, ďalekosiahle šir-

šie k právnej úprave  daňových, ako aj rozpočtových zákonov,

sa budem zasadzovať za to, aby  sme to, čo povedal pán pred-

seda Mečiar, že sa budeme snažiť o oslobodenie vysokých škôl

od platenia daní, urobili. Ale to nie je možné v tomto záko-

ne. To je prvá skutočnosť.

 

     Ďalej diskusia jasne ukázala,  že tak ako pred mesiacom

i teraz sa odvíja od vzájomného presvedčenia veľmi podobného

charakteru,  až po  niektorých kolegoch,  ktorí síce  nechcú

vystúpiť,  ale potom  predsa a  obyčajne hovoria  mimo a tak

trochu o ničom.  Tu je predloha zákona, ktorá  vzišla z nie-

koľkoročnej diskusie  na rôznych úrovniach  akademickej obce

i v spoločenskom živote, po  niekoľkohodinovej debate v par-

lamente,  kde bolo  prijatých vyše 40 pozmeňujúcich návrhov,

a že sme  dospeli po dlhom procese  k slušnej právnej norme,

dôkazom je  i tá skutočnosť,  že pán prezident  v tom našiel

iba tri  nezrovnalosti, ktoré tu jasne  pomenoval. Ja som sa

na začiatku -  a to by  som chcel spresniť  - stotožnil,  že

súhlasím s tým, aby vypadol ten spor o Prešovskú univerzitu.

Keďže  tu bol  daný návrh  od pána  Rózsu, aby sme hlasovali

o všetkých bodoch  osobitne, chcel by  som len spresniť,  že

body 1, 4, 5 a 6 budem odporúčať prijať. Keďže tu bol proce-

durálny návrh na osobitné hlasovanie, zrejme budeme hlasovať

o všetkých návrhoch osobitne.

 

     Ak  by sme  mali  povedať,  pán prezident  vrátil zákon

z dvoch hľadísk. V dvoch prípadoch išlo o právne úpravy ale-

bo o legislatívny problém, to je ten Prešov a § 34, o ktorom

sa toľko diskutuje. A potom  obsahový problém, to sú tie da-

ne. Ale  to sme si  už vysvetlili, že  to bude možné  riešiť

v inom zákone.

 

     Pokiaľ ide o ďalšie  dve skutočnosti, pri všetkej úcte,

ktorú mám k erudovanému právnikovi pánu Fogašovi, jednoducho

nemožno súhlasiť, že štátne inštitúcie v procese vymenúvania

by sa mali  obmedziť iba  na akési - neviem ako to  nazval -

formálne  vykonanie,  celebračný  akt,  pretože je všeobecne

známe, že štátne orgány môžu konať  len a len v medziach zá-

kona, a tam, kde im to  ukladá zákon, musia dbať, aby sa zá-

kon dodržoval. Z toho  hľadiska zrejme i Prezidentská kance-

lária svojho  času nevymenovala na post  rektora v Košiciach

pána Sinaja a na post rektora v Banskej Bystrici pána Medve-

ďa. To je prvá skutočnosť.

 

     Obraciam sa  na študentov z  Košíc i z  Prešova, aby sa

nedali vtiahnuť do manipulácie niektorých politických strán,

aby sa  nedávali zavádzať tým, že  sa im podsúva, že  keď sa

rozdelia vysoké školy, budú menej  hodnotní tí, čo budú kon-

čiť v Prešove alebo naopak, pretože to nie je pravda.

 

     Problém vzniku Prešovskej  univerzity nevznikol tým, že

pán poslanec  Urban ho pred mesiacom  predniesol v pléne Ná-

rodnej rady.  Tento problém sa  otvoril, milé dámy  a vážení

páni, v máji 1995, keď sme  boli 24. a 25. na dobre zorgani-

zovanom, milo privítanom výjazdovom zasadnutí výboru pre ve-

du, vzdelanie, kultúru a šport  v Prešove, kde nás presvied-

čali  a  úspešne  presvedčili  o  tom,  čo sa odzrkadlilo aj

v hlasovaní 8. júna 1995, že budeme všemožne podporovať, aby

na pôde Prešova vznikla vysoká škola.

 

     Chcem vás poprosiť o jedno,  aby ste sa nedali vtiahnuť

do vzájomného súboja, pretože to,  aby o tom mohla rozhodnúť

akademická obec,  nemá racionálne  jadro  ani  po formálnej,

ani obsahovej  stránke. Po stránke formálnej  preto, lebo ak

hovoríme o  akademickej pôde, musíme si  byť vedomí toho, že

hovoríme o tisíckach ľudí, možno  v tomto prípade, keď hovo-

ríme o celej vysokej škole, že je to desaťtisíc ľudí, ak ho-

voríme  o  fakultách,  tak    to  stovky, ba tisícky ľudí,

a preto si z technického  hľadiska neviem predstaviť, ako by

ste to chceli vykonať. Zrejme  áno, futbalové štadióny v Ko-

šiciach i v Prešove majú  takú kapacitu, ale neviem si pred-

staviť samotný akt, ako by sa mohla vyjadriť celá akademická

obec. Ak by ste to chceli urobiť po častiach, to je po obsa-

hovej stránke absolútne neprijateľné, pretože dostanete pro-

ti sebe ľudí,  ktorí v konečnem dôsledku aj  tak nemôžu roz-

hodnúť, lebo  rozhodnutie bude v tomto  parlamente. A je ne-

zmysel, aby sme dali nejaký náznak toho, aby došlo k nejaké-

mu štiepeniu.

 

     Chcem uistiť  všetkých študentov, čo  ste tu, i v Koši-

ciach, že som  presvedčený o tom, že nedôjde k žiadnemu, nie

zásadnému pohybu, ale k žiadnemu, čo sa týka vás, vašich pá-

nov profesorov, docentov, ako i pracovníkov, že všetko pôjde

v starých koľajách,  a som presvedčený,  že tak Prešovčania,

ako i  Košičania z prirodzených hľadísk  sú odsúdení na úzku

spoluprácu. A  to, že vznikne ďalšia  vysoká škola, môže byť

len a len prínosom, pretože  chcem kolegyňu uistiť, že s po-

dobnou obsahovou náplňou, ako je Univerzita Pavla Jozefa Ša-

fárika  v Košiciach  a Univerzita  Komenského v  Bratislave,

vznikli a úspešne sa rozvíjajú ďalšie univerzity, a to Mate-

ja Bela  v Banskej Bystrici a  Filozofa Konštantína v Nitre.

Vítam ideu a budem ju podporovať všetkými desiatimi, aby po-

dobná vznikla v Prešove, a som presvedčený o tom, že študen-

ti aj pracovníci sa zatiahnu  do tvrdej práce a budú dokazo-

vať navzájom, ktorá škola  je kvalitatívne na vyššej úrovni.

A predsa proti tomu nikto nemôže byť. Preto, samozrejme, bu-

dem  odporúčať v  ďalšom bode,  aby sme  tento zákon prijali

hneď teraz, pretože  problematika sa rieši už cez  rok, a ak

to predĺžime o ďalší rok, spôsobíme iba to, že vznikne veľké

napätie medzi  Prešovčanmi a Košičanmi  na úkor skvalitnenia

výchovno-vzdelávacieho procesu.

 

     To by bolo z mojej strany všetko s tým, že teraz by sme

pristúpili k hlasovaniu. Keďže  pán poslanec Rózsa si žiada,

aby sme o všetkých  pozmeňujúcich návrhoch hlasovali osobit-

ne, budeme  hlasovať osobitne. Predtým  som pochopil, že  tu

bol  procedurálny  návrh,  ktorý  predložila pani poslankyňa

Gbúrová, aby sme prerušili rozpravu a posunuli hlasovanie až

na  prvý  týždeň  novembra.  Najskôr  by  sme teda hlasovali

o tomto návrhu.  Ak by to neprešlo,  potom by sme pristúpili

k hlasovaniu. Prosil  by som pána Haracha,  aby mi dal svoje

návrhy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

najskôr o tých návrhoch, ktoré poslanci dali ako procedurál-

ne návrhy.  Prvý návrh dala  pani poslankyňa Gbúrová,  ktorá

navrhuje, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode, odložili

hlasovanie.  Pani  poslankyňa  Gbúrová,  ako ste štylizovali

svoj návrh?

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vo  svojom vystúpení  som konštatovala,  že vzhľadom na

to, že sa bude na pôde Národnej rady prerokúvať aj poslanec-

ký návrh o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, navr-

hujem odložiť práve  tento bod 10 a rokovať o  ňom až v prvý

novembrový týždeň.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takto to  nemôžete štylizovať. Potom  musíme odložiť aj

rozhodnutie o tomto. Čo keď potvrdíme zákon tak, ako je? Po-

tom nemáme o čom hovoriť. To  je potom zmätený návrh a nedám

o ňom hlasovať.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Akože zmätený? Prečo by mal byť zmätený?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, pán poslanec, takto  dala návrh pani poslankyňa,

ako ste počuli. Zaujmite k tomu stanovisko.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Odporúčam tento návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     No nie,  či vôbec treba  o ňom hlasovať.  To je zmätený

návrh, pani poslankyňa. (Hlasy v sále.) Pán poslanec Benčík,

to je návrh  pani poslankyne Gbúrovej a je  po rozprave. Ona

presne citovala to, čo povedala. Takže bez komentára. Podob-

né návrhy dali ďalší páni  poslanci. Pán poslanec Harach dal

návrh, aby sme prerušili toto konanie a odporúča návrh záko-

na dať ministerstvu školstva na prepracovanie. Prosím, zopa-

kujte svoj návrh.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Navrhoval som  prerušiť rokovanie k tomuto  bodu s tým,

že Národná rada požiada  vládu, aby pripravila novelu zákona

o daniach z príjmov.

 

     Stačí takto?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, stačí. Hlasujeme o tomto návrhu.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     ...ktorý bude oslobodzovať vysoké školy od platenia da-

ne z príjmov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, rozumiem.  (Hlasy v sále.) Ale  ten návrh pani po-

slankyne Gbúrovej, páni poslanci...  Dobre, dajme o ňom hla-

sovať, ale je zmätený.  Prosím, budeme hlasovať o návrhu pa-

ni poslankyne Gbúrovej.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     S tým, že ho odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Šum v sále.)

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Budeme hlasovať o  ďalších pozmeňujúcich procesných ná-

vrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Potom vystúpil pán poslanec Harach, ale jeho návrhy idú

mimo,  lebo máme  predložený návrh  na opätovné prerokovanie

a vyslovujeme  sa k  šiestim bodom,  pripomienkam, ktoré dal

pán prezident. Ale ak by to  muselo ísť nad rámec tohto, sa-

mozrejme, odporúčam jeden i druhý neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, správne ste podotkli, že sú tu koncipova-

né dôvody pánom prezidentom,  ale toto sú procedurálne návr-

hy, takže dajme o nich  hlasovať. Prosím, hlasujeme o návrhu

pána poslanca Haracha...

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     ...tak ako ho predniesol pred chvíľkou. Pán spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci procedurálny návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Takže pristúpime k hlasovaniu o bodoch, ktoré predložil

pán prezident vo svojom zdôvodnení s tým, že pán Rózsa navr-

hol  hlasovať o  každom  bode  osobitne. Odporúčam,  aby sme

hlasovali o bode 1 spoločnej správy, ktorý odporúčam prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  hlasujeme o  prvom bode  spoločnej správy. Pán

spoločný spravodajca ho navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 130 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Vyhoveli sme tomuto návrhu.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Druhú pripomienku, ktorú  vzniesol pán prezident, odpo-

rúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  bode  2  v  pripomienkach pána prezidenta

s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Tretiu  pripomienku, ktorá  sa dotýka  § 34,  odporúčam

neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o tretej pripomienke. Pán spoločný spravodaj-

ca ju odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Neprešiel ani tento návrh na zmenu.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Štvrtú pripomienku, ktorá má  priamu väzbu na prvý bod,

to znamená Prešovskú univerzitu, odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme  o štvrtej pripomienke  na zmenu. Pán

spoločný  spravodajca  ju  odporúča  prijať,  pretože súvisí

s bodom 1.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme prijali tento bod.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Piatu pripomienku, ktorá taktiež  má väzbu na prvý bod,

odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o piatom dôvode vrátenia zákona. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 130 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme túto pripomienku.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Šiestu pripomienku,  ktorá tiež nadväzuje  na prvý bod,

odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o šiestom dôvode na  zmenu s tým, že spoločný

spravodajca ho odporúča prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 130 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme aj tento bod 6 z pripomienok.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Nad rámec pripomienok pána prezidenta výbor pre životné

prostredie a ochranu prírody ešte prijal jednu zmenu, ale to

zrejme  nemôže. Tým  sme hlasovali  o všetkých pripomienkach

pána prezidenta. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať

o zákone ako celku s tým, že ho odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ďakujem. Budeme hlasovať,  či Národná rada Sloven-

skej republiky v  súlade s článkom 87 ods.  3 Ústavy Sloven-

skej republiky po opätovnom  prerokovaní uvedený zákon z 26.

septembra 1996 v znení schválených pripomienok prijme.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali a  hneď hlasovali. Pán

spoločný spravodajca zákon navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

 

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky po

opätovnom prerokovaní schválila  zákon Národnej rady Sloven-

skej  republiky,  ktorým  sa   mení  a  dopĺňa  zákon  číslo

172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo 41/1994 Z. z. o zmenách  názvov

niektorých vysokých  škôl a vydáva zákon  Národnej rady Slo-

venskej republiky o rozdelení  Univerzity Pavla Jozefa Šafá-

rika v Košiciach z 26. septembra 1996.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Ďakujem za spoluprácu a teším sa na Prešov.

 

     Pardon, ešte uznesenie navrhol pán Harach. Keby bol ta-

ký dobrý a formuloval ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný  spravodajca, neviem, odkedy  vy udeľujete

slovo poslancom.  Zatiaľ som na  to ešte stále  ja. A čo 

predniesť pán poslanec Harach? Máte návrh uznesenia? Prosím,

prečítajte ho,  pán spravodajca, ak  ho máte. Uznesenie  nie

je, odovzdáva sa písomne.

 

     Takže z rozpravy vyplynul návrh na uznesenie, ktoré po-

dáva pán poslanec Harach.

 

     Pán spravodajca, prosím, aby ste prečítali jeho znenie.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Pán poslanec Harach navrhol  uznesenie, ktoré znie: Ná-

rodná rada  Slovenskej republiky žiada  vládu Slovenskej re-

publiky, aby predložila zákon,  ktorým sa dopĺňa zákon číslo

286/1992 Zb. o daniach z  príjmov v znení neskorších predpi-

sov a ktorý bude oslobodzovať  vysoké školy od platenia dane

z príjmu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste znenie návrhu  na uznesenie. Prosím, prezen-

tujme sa a hlasujme.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Keďže očakávam,  že to bude  súčasť rozpočtu, odporúčam

návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

 

 

 

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcela by som predniesť  dva procedurálne návrhy. Prvý,

v ktorom žiadam z rokovania stiahnuť alebo, lepšie povedané,

presunúť bod 10, ktorý hovorí  o návrhu skupiny poslancov na

vydanie zákona o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika,

na najbližšie rokovanie Národnej rady, na december 1996.

 

     V prípade, že tento  procedurálny návrh neprejde, navr-

hujem druhý procedurálny návrh, aby  sa o bode 10, tlač 526,

rokovalo 5. novembra 1996 ako  o prvom bode, po stanoviskách

akademického  senátu  a  akademickej  obce univerzity. Jedno

odôvodnenie bolo prednesené už  pri programe. Vtedy som žia-

dala, aby sa hlasovalo o bode o vysokých školách. Čiže dávam

iný návrh, aby to bolo o  bode 10, o návrhu poslancov o roz-

delení univerzity. Žiadam tieto  dve hlasovania pred začatím

rokovania o bode 10.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste  návrhy pani poslankyne.  Návrhy sa netýkajú

tohto bodu, ktorý sme prerokovali a schválili, týkajú sa bo-

du 10  - návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej

republiky na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  o zriadení  Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika  v Koši-

ciach.

 

     Dám o tom hlasovať, ale pán spravodajca môže tam zostať

a tam aj hlasovať. Čiže budeme hlasovať o prvom návrhu, kto-

rý dala pani poslankyňa. Počuli ste ho.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Neschválili sme tento návrh na zmenu programu.

 

     Druhý návrh pani poslankyne je zmeniť na iný termín eš-

te v rámci tejto schôdze - 5. novembra.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento procesný návrh.

 

     Takže budeme rokovať o desiatom bode programu.

 

     Pán poslanec Benčík sa hlási s procedurálnou otázkou.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem,  pán predseda.  Týmito dvoma  hlasovaniami ste

odstránili chybu, keď ste nedali hlasovať o návrhu pani Gbú-

rovej  a  neviem  prečo  ste  tento  jej návrh považovali za

zmätočný. Niekedy je lepšie počúvať a dať ľuďom vysloviť sa.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ale neviem o čom hovoríme, lebo dodatočne

som dal o ňom hlasovať.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Dali ste,  a práve to oceňujem,  že ste teraz napravili

svoju chybu, ale o návrhu pani Gbúrovej ste nedali hlasovať,

považovali ste ho za zmätočný.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie,  hlasovali sme  aj  o  ňom, pán  poslanec, netreba

v sále driemať.

 

     Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predseda, mal by som tiež jeden procedurálny návrh.

Chcel by som  navrhnúť, aby tento bod 10,  ktorý by sme mali

teraz prerokúvať, sme preložili  a teraz prerokovali zákony,

ktoré sú vrátené pánom prezidentom, pretože predpokladám, že

aj o tomto návrhu o zriadení Univerzity Pavla Jozefa Šafári-

ka môže  byť veľká rozprava, teda,  aby sme dnes prerokovali

vrátené návrhy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, dávam o tomto návrhu hlasovať. Pán poslanec Hru-

šovský navrhuje, aby sme  pokračovali v rokovaní o vrátených

zákonoch  pána  prezidenta.  Prosím,  dávam hlasovať. (Hlasy

v sále.) To sme si odhlasovali pri schvaľovaní programu, pán

poslanec. Teraz týmto návrhom pána poslanca Hrušovského zme-

níme schválený program, preto som  dal hlasovať, ináč by som

nedal a pokračovali by sme ďalej.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Ešte pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda,  ak budeme pokračovať  bodom 10 programu,

porušujeme vlastné uznesenie, ktoré sme prijali včera. Včera

na základe  uznesenia, ktoré bolo prijaté  na návrh pána po-

slanca Ľuptáka, sme povedali, že ak prerokujeme balík prezi-

dentom vrátených návrhov  zákonov, budeme prerokúvať dlhopi-

sy. Opäť  sa uprednostňuje nejaký  narýchlo spichnutý zákon,

ktorý bol  predložený do parlamentu.  Trvám na tom,  aby sme

pokračovali podľa  programu, ako bol  schválený včera večer,

čiže pokračovať vráteným prezidentovým návrhom a potom podľa

schváleného uznesenia, podľa  pána poslanca Ľuptáka hlasovať

o novelizácii zákona o veľkej privatizácii.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, dávam vám za  pravdu v tom, že sme odhla-

sovali, že po prerokovaní  a schválení návrhov vrátených pá-

nom prezidentom  pôjde ten zákon, ktorý  ste povedali. Lenže

ešte sme zákony vrátené pánom prezidentom neprerokovali, eš-

te nám ostávajú tri. A toto sme tak, ako je teraz, schválili

v programe,  pán poslanec,  takže neotvárajme  zase diskusiu

o niečom inom.

 

     Prosím, pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  predseda, pripomínam  vám rozhodnutie  politického

grémia, prosím, aby ste ho  rešpektovali. Vy sám ste poveda-

li, a bolo to akceptované, že najprv preberieme všetky záko-

ny, ktoré  vrátil pán prezident. Pán  poslanec Urban nech si

zatiaľ niekde posedí, nech si podumká o svojej novej univer-

zite,  my mu  to radi   podporíme, ale  je tu  pán prezident

a buďte taký láskavý a majte trochu dôstojnosti, aby nemusel

na tento bod odchádzať a potom sa znovu vracať. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, ja  by som  bol rád,  aby ste mali toľko

dôstojnosti, aby  ste sledovali rokovanie v  tejto sále, keď

už tu sedíte, ste volený aj  zaplatený, že sme si v programe

schválili  presne tento  postup. Dajte  si vytiahnuť postup,

ako sme ho odhlasovali tu v tejto sále.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     To ste si vy odhlasovali, vládna koalícia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Väčšina hlasovala, tak prosím,  nediskutujme o tom, pán

poslanec.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ja som  nemyslel na vás osobne,  myslel som na všetkých

tých, ktorí porušili tento úzus a porušili dohodu politické-

ho grémia.  A opakujem, považujem  za nedôstojné, keď  tu je

pán prezident,  teraz prerušovať tento bod  programu a potom

ho zase volať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda, podľa  schváleného programu sme napríklad

mali rokovať o návrhu novelizácie zákona o veľkej privatizá-

cii ako o bode 6. Ale chcem sa bez akýchkoľvek emócií vrátiť

k tomu, aký je ďalší postup.  Včera bol pozmeňujúci návrh zo

strany pána  poslanca Ľuptáka, aby sme  zmenili program. Ten

návrh  znel takto:  všetky zákony,  ktoré vrátil  prezident,

prerokujeme v  jednom balíku a potom,  ako tieto zákony budú

prerokované, sa bude hlasovať  o novelizácii zákona o veľkej

privatizácii. Nehovorilo sa o žiadnych iných zákonoch, vôbec

sa nehovorilo o tom, že  zákon, ktorý predložil pán poslanec

Urban a  ďalší jeho kolegovia, má  byť predradený. Môžeme si

pokojne vytiahnuť stenografický záznam.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  prosím, aby sme  ukončili túto diskusiu.

Ak máte záujem, vytiahnite  si záznam. Bolo presne schválené

v programe, že po prerokovaní  tohto zákona o rozdelení uni-

verzity budeme rokovať o  novom zákone, ktorý vtedy signali-

zoval a žiadal o schválenie  do programu pán poslanec Urban.

Hneď po ňom. Prosím, pán poslanec, aby sme sa my dvaja nehá-

dali, ale  požiadali organizačný odbor, nech vytiahne záznam

a bude to čierne na bielom. To je jedna vec.

 

     Druhá vec je, že vy  ste žiadali, resp. pán podpredseda

Ľupták, aby zákon o dlhopisoch bol prerokovaný potom, ako sa

schvália  návrhy  pánom  prezidentom  vrátených zákonov. Nič

iné. Ešte sme ich neschválili a prerokujeme podľa schválené-

ho programu bod číslo 10. Prosím, aby ste si vytiahli záznam

a uvidíte, že mám pravdu.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  ak nemá nikto iný pro-

cedurálny návrh...

 

     Pán poslanec Mikloško má ešte procedurálny návrh.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  predseda, máme  preberať tri  vrátené zákony  pána

prezidenta.  Predpokladám,  že  zákon  o  rokovacom poriadku

a Trestný zákon bude trvať  dlhšie. Navrhujem preto, povedal

by som,  politický aj ľudský  kompromis. Navrhujem, aby  sme

teraz  prerokovali veľmi  krátky zákon,  zákon pána poslanca

Bajana, pán prezident môže  odísť, a potom môžeme prerokovať

návrh pána  poslanca Urbana a  zajtra ráno sa  môžeme vrátiť

k prerokovaniu zákonov,  ku ktorým tak či  tak bude rozprava

dlhšia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, počuli ste návrh, aby sme teraz, tak ako

sme schválili v programe, neprerokovali bod číslo 10, ktorým

je návrh na novozriadenú univerzitu, ale aby sme prerokovali

prezidentom vrátený zákon týkajúci sa televízie, po preroko-

vaní tohto sa vrátili k  prerokovaniu bodu číslo 10, zákona,

ktorý predkladá pán Urban.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento procedurálny návrh.

 

     Budeme  rokovať o  d e s i a t o m  bode programu, kto-

rým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na vydanie  zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky

o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 526 a spoločnú správu

výborov ako tlač 526a.

 

     Za  skupinu poslancov  návrh má  odôvodniť pán poslanec

Urban.

 

     Predtým  klub  KDH  a  klub  Maďarskej koalície žiadajú

15-minútovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať  rokovaním o desiatom  bode programu,

ktorým je  návrh skupiny poslancov  Národnej rady Slovenskej

republiky na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky o  rozdelení Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika v  Koši-

ciach.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 526 a spoločnú správu

ako tlač 526a.

 

     Za  skupinu  poslancov  návrh  zákona odôvodní poslanec

Igor Urban. Prosím, pán poslanec.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády tu nie sú,

     takže kolegyne, kolegovia,

 

     na základe  rozhodnutia Národnej rady  o zaradení tohto

bodu do programu predkladám  Národnej rade návrh skupiny po-

slancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona

Národnej  rady Slovenskej  republiky o  rozdelení Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika.

 

     Chcem pripomenúť to, čo je nám vlastne notoricky jasné,

že  diskusia  o  tomto  zákone  vlastne  prebehla  už na 19.

schôdzi a na prvej časti  terajšej 20. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky a myslím si,  že aj všetky argumenty za

zriadenie  tejto  univerzity  v  Prešove spôsobom rozdelenia

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach rovnako odzneli

najmä  pri predchádzajúcom  bode -  pri novele  zákona číslo

172 o vysokých školách.

 

     Nebudem preto v dôvodovej  časti svojho vystúpenia obo-

hacovať dôvody, poviem len jednoducho, že podľa názoru pred-

kladateľov dozreli všetky objektívne a subjektívne podmienky

na to, aby v Prešove vznikla univerzita. A ak to nebolo mož-

né urobiť  prenesením sídla, čo  rovnako títo predkladatelia

pokladali za ekonomickejšie a prijateľnejšie riešenie, navr-

hujú, aby to bolo rozdelením Univerzity Pavla Jozefa Šafári-

ka.

 

     Tento návrh  zákona obsahuje na  rozdiel od prezidentom

vráteného zákona číslo 172 o vysokých školách aj ustanovenie

§ 2, ktoré rieši nástupnícke povinnosti a práva týchto orga-

nizácií,  ako aj  nové majetkové  rozdelenie pre  vznikajúce

univerzity.

 

     Tento zákon bol prerokovaný  v obidvoch prikázaných vý-

boroch.  Bol obohatený  o niektoré pripomienky technicko-le-

gislatívneho charakteru,  ako aj o vecné  pripomienky, za čo

chcem poďakovať členom obidvoch výborov. V mene predkladate-

ľov súhlasím, aby v tomto znení bol zákon schválený.

 

     Vážené  pani poslankyne,  vážení páni  poslanci, prosím

vás o podporu tohto návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi. So spoločnou  správou výborov

vystúpi pán poslanec Tarčák.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som predniesol  spoločnú správu Ústav-

noprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výbo-

ru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre vzdelanie, vedu,

kultúru a  šport o výsledku prerokovania  návrhu skupiny po-

slancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona

Národnej  rady Slovenskej  republiky o  rozdelení Univerzity

Pavla  Jozefa Šafárika  v Košiciach,  ktorú ste  dostali ako

tlač 526.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 22. októbra 1996 číslo 1223 pridelil návrh skupiny poslan-

cov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rozdelení Univerzity Pav-

la Jozefa Šafárika v Košiciach Ústavnoprávnemu výboru Národ-

nej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru

a šport na  prerokovanie s termínom  ihneď. Súčasne predseda

Národnej rady určil na  skoordinovanie stanovísk výborov Vý-

bor  Národnej  rady  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru a šport

s tým, aby sa skoordinované  stanoviská výborov premietli do

spoločnej správy, ktorú predkladám.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady

pre vzdelanie, vedu, kultúru a  šport vyslovil s návrhom zá-

kona súhlas a odporúčal ho prijať s touto úpravou:

 

     V §  2 nahradiť text  "sa upravia dohodou,  v ktorej sa

vymedzí najmä  druh a rozsah prebraného  majetku a záväzkov"

textom,  ktorý bude  znieť: "upraví  orgán, ktorý  plní voči

uvedeným vysokým  školám funkciu zriaďovateľa1)  svojím roz-

hodnutím, v ktorom určí termín, vecné  a finančné vymedzenie

majetku vrátane  súvisiacich práv a  záväzkov, ktoré prechá-

dzajú  na nástupnícke  organizácie2)". Ďalší  text paragrafu

2 sa primerane jazykovo upraví.

 

     Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 2 znejú:

 

     1) § 21 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.

 

     2) § 23 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.

 

     Budem odporúčať  tento pozmeňujúci návrh  prijať a tak-

tiež budem odporúčať Národnej rade, aby sme predložený návrh

zákona schválili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, na začiatku som asi mal

dať hlasovať o skrátenom  čase prerokovania zákona, ale tým,

že sme to  schválili v programe, tak to  platí. Napriek tomu

prosím, aby sme sa zaprezentovali a hlasovali o skrátení le-

hoty prerokovania zákona.

 

     Prosím, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme si odhlasovali skrátenie lehoty.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu. Prvý sa do rozpravy hlási pán posla-

nec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predseda, mám procedurálny návrh, dovolil by som si

ho predniesť.

 

     Kolegyne a kolegovia, ide  o vážny návrh zákona. Myslím

si, že je žiaduce, aby  sa k takémuto zákonu vyjadrila vláda

Slovenskej republiky,  tým skôr, že  ide o zmenu  v školskej

sústave,  vzniká, dá sa  povedať,  jedna nová  vysoká škola.

Z toho dôvodu si dovolím dať  do vašej pozornosti a požiadať

vás o  láskavý súhlas s procedurálnym  návrhom tohto znenia:

Navrhujem  prerušiť rokovanie  k tlači  526, požiadať  vládu

Slovenskej republiky o stanovisko k návrhu skupiny poslancov

na vydanie predmetného zákona.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Inak vláde som zákon poslal.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Prosím, keby sa mohlo hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte najskôr pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcel som iba pánu poslancovi  povedať, že to je v pod-

state prezidentom vrátený návrh zákona, takže pán premiér sa

s ním oboznámil, aj pán prezident  sa s ním oboznámil. Takže

môžeme ho pokojne prerokovať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pani poslankyňa Gbúrová - procedurálna poznámka.

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Nie.  Mám na  navrhovateľa tohto  zákona jednu  otázku,

ktorú treba  zdôvodniť. Pán poslanec Igor  Urban hovoril, že

vyjadruje  stanovisko viacerých.  Chcem sa  teda opýtať, kto

pokladá  za správnejší  postup rozdeliť  univerzitu, keď ako

všetci dobre vieme, je to  v rozpore s postojom akademických

senátov a predovšetkým Rady  vysokých škôl. Toto stanovisko,

ak si spomínate, čítal pán profesor Juraj Švec, ja by som ho

v tejto súvislosti len pripomenula.  Rada vysokých škôl kon-

štatuje, že nebol zachovaný  legislatívny postup na prijíma-

nie zákonov  v Národnej rade Slovenskej  republiky a vlastne

nebola daná možnosť vyjadriť sa k rozdeleniu univerzity prá-

ve Rade vysokých škôl.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Urban sa ešte hlási s faktickou poznámkou.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     tento zákon, tak ako už  povedal pán poslanec Cuper, je

vlastne zákonom, ktorý sme  na základe pripomienky pána pre-

zidenta vyňali  zo zákona 172  o vysokých školách,  o ktorom

sme rokovali v predchádzajúcom  bode. Nedostatkom v predchá-

dzajúcom zákone  bolo, že neobsahoval  ustanovenia o nástup-

níctve novovznikajúcich fakúlt.  Touto úpravou vlastne obsa-

huje všetky  náležitosti zákona, ktoré majú  byť prijaté, ak

má dôjsť  k rozdeleniu. A došlo  aj k tomu, že  sa uplatnili

ďalšie pripomienky  pána prezidenta najmä tým,  že sa v inej

časti  upravil obsah  a rešpektovali  sa všetky procedurálne

návrhy pána prezidenta.  Myslím si, že je to  čisté a môžeme

tento zákon podporiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Benčík, nech sa páči.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Môžem reagovať na pána Urbana?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je rozprava, takže môžete robiť, čo chcete.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ja sa už pýtam, aby som neurobil nejakú chybu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je to dobré, pán poslanec.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ja nemám optimizmus pána predkladateľa, že je to právne

riešené.  Hovorili sme  o  tom  aj v  ústavnoprávnom výbore.

Pravdou je, že majetkové  práva a záväzky medzi jednotlivými

organizáciami sa  vybavia. Ale prečítajte si  pozorne, čo je

tam navrhnuté. Tam o zamestnancoch budú rozhodovať tieto no-

vovznikajúce subjekty. A podľa Zákonníka práce, ak sa trochu

ešte  na to  pamätám, je  pracovnoprávny subjekt zamestnanec

a on  má tiež  svoje práva.  Ťažko si  viem predstaviť,  aby

o niekom, kto  teraz pracuje v  Košiciach a býva  v Prešove,

rozhodli organizácie bez toho, aby  sa ho neopýtali a on ne-

prejavil záujem. Podľa tohto zákona je to takto naformulova-

né. Teda  bol by som  opatrný v tom,  že je to  riešené. Ale

tento návrh sa robí tak  rýchlo, že človek nemá čas porovnať

si to so Zákonníkom práce.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Keď je tak málo času, tak ja to porovnám aj so Zákonní-

kom práce. V  § 2 sa hovorí, doslova  citujem: "V súvislosti

s rozdelením  doterajšej  Univerzity  Pavla  Jozefa Šafárika

v Košiciach prechádzajú na  novovzniknuté vysoké školy práva

a povinnosti vyplývajúce z  pracovnoprávnych a iných vzťahov

na  novovzniknutú Univerzitu  Pavla Jozefa  Šafárika v Koši-

ciach a na novovzniknutú Prešovskú univerzitu v Prešove." Je

to veľmi jasne povedané. Zároveň vám, pán poslanec, prečítam

aj § 249 článok II tretej hlavy Zákonníka práce, ktorý hovo-

rí: "Ak zanikne organizácia rozdelením, prechádzajú jej prá-

va  a povinnosti  z pracovnoprávnych  vzťahov na organizácie

novovzniknuté. Orgán,  ktorý rozhodol o  rozdelení organizá-

cie, takisto určí, ktorá  z novovzniknutých organizácií pre-

berá od doterajšej organizácie  práva a povinnosti z pracov-

noprávnych vzťahov, ktoré do dňa jej rozdelenia zanikli." Je

to  veľmi jednoznačné  konštatovanie aj  Zákonníka práce, aj

návrhu tohto zákona.

 

     Ďakujem za slovo.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Je pravda,  že návrh, ktorý  prerokúvame, vyšiel sčasti

v ústrety názorom  pána prezidenta, ale aj  tak by som chcel

poukázať na to, čo nebolo právne celkom doriešené.

 

     V  tomto  novom  návrhu  chýba vyčíslenie hospodárskeho

a finančného dosahu  zákona, čo malo byť  urobené podľa § 67

zákona číslo 333/1995 Z. z. Ďalej chýba prerokovanie rozpoč-

tových dôsledkov s ministerstvom financií, čo tiež bolo tre-

ba urobiť podľa § 51 zákona číslo 303. Ďalej chýba stanovis-

ko vlády, čo bolo potrebné urobiť podľa § 63. Ďalej zo záko-

na 172 o vysokých školách vyplýva povinnosť prerokovať tento

návrh v Rade vysokých škôl, o čom hovorí § 16 bod 2 písm. c)

zákona 172. A rovnako nebol  dodržaný § 17 rovnakého zákona,

bod 2 písm. b), podľa  ktorého je povinnosťou prerokovať ta-

kýto návrh zákona v Akreditačnej  komisii. Takže nedá sa po-

vedať, že by toto bolo celkom čisté.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni  poslanci,  pani  poslankyne,  vrátili  by  sme sa

k procedurálnemu návrhu pána poslanca Haracha, ktorý navrhu-

je,  aby sme  nepokračovali ďalej  v rokovaní  o tomto  bode

programu a pokračovali až potom,  keď nám vláda doručí svoje

vyjadrenie k tomuto zákonu.

 

     Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o tomto návrhu

pána poslanca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 1 poslanci.

 

     Takže sme tento procedurálny návrh neprijali.

 

     Budeme  pokračovať. Je  otvorená rozprava.  Do rozpravy

som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa pán poslanec

Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Predpokladal som, že by  tento procedurálny návrh mohol

prejsť,  pretože predsa  len považujem  stanovisko vlády  za

dôležité a predpokladám, že  vláda, kým by formulovala svoje

stanovisko, by  požiadala o stanovisko  svoj  poradný orgán,

t. j. Akreditačnú komisiu, Radu vysokých škôl, prípadne ďal-

šie. Keďže sa toto nestalo,  dovolím si predložiť ďalší pro-

cedurálny návrh a prosím o váš láskavý súhlas s týmto proce-

durálnym návrhom. Ide o dôslednosť, ktorú by sme ako poslan-

ci mali dodržiavať. Porušujeme zákon číslo 172, pán poslanec

Rosival to pred chvíľočkou povedal.

 

     Návrh  znie: Navrhujem  prerušiť rokovanie  k tlači 526

a požiadať vládu, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

o predloženie informácie o  prerokovaní a stanoviskách Akre-

ditačnej  komisie vlády  a Rady  vysokých škôl  podľa zákona

číslo 172 o vysokých školách.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Nie, ja sa hlásim do rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Do rozpravy? A pani poslankyňa Sabolová? Do rozpravy?

 

     Takže predtým  budeme hlasovať o  návrhu pána poslanca.

Žiada, aby  sme prerušili rokovanie k  tomuto bodu programu,

požiadali ministerstvo školstva alebo vládu, aby nám oznámi-

li, či sa k tomuto návrhu vyjadrila Akreditačná komisia ale-

bo Rada vysokých škôl.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

 

     Takže sme neprijali ani tento pozmeňujúci návrh.

 

     Pán poslanec Kováč sa  hlásil do rozpravy. Ešte predtým

pán poslanec Harach s faktickou poznámkou.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Kolegyne a  kolegovia, mne je veľmi  ľúto, ale v súlade

s mojím názorom a s tým, ako ponímam parlamentnú demokraciu,

som pobúrený tým, že otvorene hlasujete za porušovanie záko-

na číslo 172.  Prosil by som pani ministerku,  aby bola taká

dobrá a  považuje to za  vhodné, zaujala k  tomu stanovisko,

pretože je porušovaný zákon,  ktorý je zákonom priamo riade-

ných organizácií v gescii ministerstva školstva.

 

     Keďže  ani toto  neprešlo, pokúsim  sa o  najslabší va-

riant, aký  by sme mali  ctiť, aspoň taký  by sme mali  ctiť

v tomto parlamente a spýtať sa na názor obce, ktorej sa ten-

to zákon bytostne dotýka.  Dovolím si predložiť tretí proce-

durálny návrh. Navrhujem, kolegyne a kolegovia, prerušiť ro-

kovanie k tlači 526 a  uložiť výboru, čiže nášmu orgánu, pre

školstvo, vedu, kultúru a  šport predložiť informáciu o sta-

novisku akademickej  obce Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika,

Akreditačnej komisie a Rady vysokých škôl k navrhovanému zá-

konu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dám hlasovať  bez rozpravy. Prosím,  páni poslanci, po-

slankyne, prezentujte sa a hlasujte  o návrhu, ktorý ste po-

čuli, ako ho predniesol pán poslanec Harach.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     som veľmi rád, že  v predchádzajúcej diskusii pán pred-

seda parlamentu hovoril, že si  musíme dávať veľmi dobrý po-

zor na  to, čo kto hovorí, a držať sa toho,  čo je zapísané.

Pri predchádzajúcom  prerokúvaní návrhu tohto  zákona som sa

obrátil na pána predsedu - budem citovať  zo stenografického

záznamu, každý ho  môžete mať  k dispozícii - a požiadal som

pána predsedu,  budem teraz citovať:  "§ 68 rokovacieho  po-

riadku hovorí" - poviem to  len od  polovičky  - "o príprave

výborov na rokovanie o návrhu zákona Slovenskej národnej ra-

dy, hovorí o rozoslaní  návrhu poslancom Slovenskej národnej

rady a vláde Slovenskej republiky  a o oznamovaní ich stano-

viska, ako aj o prerokúvaní návrhov zákonov vo výboroch, kde

platia obdobné ustanovenia tohto zákona, ktoré upravujú pre-

rokovanie zásad."  Sú to § 61  až 65. Ak si  prečítate § 63,

ten znie: "Ak navrhovateľmi zásad zákona"  - a podľa § 68 sa

to vzťahuje  aj na zákon -  "sú poslanci Slovenskej národnej

rady alebo výbory Slovenskej národnej rady, predseda Sloven-

skej národnej  rady zašle zásady zákona  aj vláde Slovenskej

republiky na  zaujatie stanoviska." Nerobím  žiadnu obštruk-

ciu, len trvám na dodržaní  zákona, ktorým sa riadi táto Ná-

rodná rada, to znamená zákona o rokovacom poriadku.

 

 

     Citujem ďalej stenografický  záznam: "Predseda Národnej

rady pán Gašparovič:  Pán poslanec, až na to,  že sú to nor-

málne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Poslanec Kováč: To je

nový zákon. Predseda Gašparovič:  Nie, predniesol to ako po-

zmeňujúci a doplňujúci návrh. Poslanec Kováč: Predniesol no-

vý zákon, pán predseda, však  ho čítal - znenie zákona, jed-

notlivé paragrafy, to nie je  pozmeňujúci návrh zákona o vy-

sokých školách. Predseda Národnej  rady: Pán poslanec, nebu-

deme o  tom diskutovať, predniesol  to v rámci  rozpravy, ja

som si to tu poznamenal. Ako  sa k tomu postavíme, to je iná

vec, ale mne ako predsedovi Národnej rady podľa týchto usta-

novení, ktoré ste citovali, neprislúcha urobiť to, čo ste mi

kázali, respektíve kde ste ma odkázali na rokovací poriadok,

nie je to  v tomto tak. Ale budeme  pokračovať ďalej. Kováč:

Pán predseda, ak dovolíte,  vysvetlil by som svoje stanovis-

ko. Predseda Národnej rady: Pán  poslanec, načo sa tu budeme

o tom dohadovať, on to predniesol tak. Poslanec Kováč: Pred-

niesol návrh zákona, ja som tomu  rozumel tak. Ak ma pán po-

slanec Urban opraví,  že to nie je nový  zákon, budem to ak-

ceptovať. Hlas pána poslanca Urbana zo sály nebol zaznamena-

ný, nečitateľný. Predniesli ste to ako návrh zákona."

 

     Citoval som  túto stenografickú správu  najmä preto, že

vtedy som považoval návrh pána poslanca Urbana za samostatný

zákon, ktorý bol vsunutý do  článku VI ako samostatný zákon.

Pán predseda  Gašparovič presvedčil celé toto  plénum, že to

nie je samostatný zákon, ale  je to obyčajný pozmeňujúci ná-

vrh. Ja  som si potom  s veľkým záujmom prečítal, ako vyzerá

návrh  tohto zákona  v  písomnej  forme, teda  novely zákona

o vysokých školách, a zistil som, že článok VI obsahuje nad-

pis "Zákon o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika". To

bolo pre  mňa obrovské prekvapenie, pretože  podľa slov pána

predsedu to bol normálny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

 

     Ďalej ma  prekvapilo, že aj sám  predkladateľ to chápal

ako samostatný zákon, pretože sám v dôvodovej správe cituje:

"Pri rokovaní Národnej rady na 19. schôdzi dňa 26. septembra

1996 Národná rada schválila  návrh, podľa ktorého článkom VI

zákona bol prijatý zákon o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa

Šafárika v Košiciach." Teda vtedy aj pán poslanec Urban, ale

najmä pán predseda zavádzal parlament v tom, že nešlo o nový

návrh zákona,  pretože ten by musel  spĺňať všetky kritériá,

ktoré sa od zákona požadujú, a išlo len o obyčajný doplňujú-

ci  a pozmeňujúci  návrh.    kolegovia upozornili,  že pri

dnešnom  rokovaní postupujeme  rovnakým spôsobom.  Ja by som

bol rád,  keby ste si, vážené  kolegyne a kolegovia, pozreli

najmä  §  63,  to  znamená,  ak  navrhovateľmi  zásad zákona

- a platí to aj pre  zákon - sú poslanci Slovenskej národnej

rady, predseda Slovenskej národnej  rady zašle zásady zákona

aj  vláde Slovenskej  republiky na  zaujatie stanoviska. Som

rád, že pán predseda nám dnes oznámil, že zaslal vláde návrh

zákona.  Predpokladám, že  vláda k  tomuto zákonu stanovisko

prijme bez ohľadu na to,  či ten zákon bude schválený, alebo

nebude schválený.  Ja si myslím,  že slovenská verejnosť 

právo vedieť,  aký názor má na  tento zákon vláda Slovenskej

republiky.

 

     Ale je tu  druhá otázka a tu je  už evidentné porušenie

zákona predkladateľom. § 67  totiž hovorí: "Návrh zákona ob-

sahuje  jeho  presné  znenie  s  dôvodovou správou. Dôvodová

správa obsahuje zhodnotenie platného  stavu najmä po stránke

politickej, ekonomickej  a právnej s  uvedením dôvodov novej

zákonnej  úpravy,  spôsobu  jej  vykonávania,  hospodárskeho

a finančného dosahu, nárokov na  pracovné sily a na adminis-

tratívu. Obsahuje tiež rozbor ďalších otázok nevyhnutných na

všestranné posúdenie návrhu zákona..." Atď.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, akokoľvek som čítal dôvodo-

vú správu - a prosím,  buďte takí láskaví, presvedčte ma, že

sa mýlim - ja som sa  v tejto dôvodovej správe nič nedočítal

o zhodnotení ekonomickej  a právnej stránky  veci, nedočítal

som sa nič o spôsobe jej vykonávania, hospodárskom a finanč-

nom dosahu, nedozvedel som sa  nič o nároku na pracovné sily

a na  administratívu.  To  znamená,  nedozvedel  som  sa nič

z otázok,  ktoré ukladá  poslancovi zákon,  ktorým sa riadi.

Zatiaľ platí tento rokovací poriadok. To znamená, že sa zno-

vu chystáme na porušenie zákona, tak ako sme to urobili, te-

da chystáte sa  na porušenie zákona, tak ako  ste to urobili

pri predchádzajúcom schvaľovaní novely.  Ja sa preto domnie-

vam, že  sú oprávnené návrhy, ktoré  tu boli predložené, aby

bol uvedený návrh daný do súladu so zákonom.

 

     Vážený pán  poslanec Urban, nič  sa nestane, keď  tento

návrh nebude  schválený dnes večer,  ale keď bude  schválený

zajtra alebo pozajtra. Prosím, predložte nám dôvodovú správu

v takom znení, ako ho vyžaduje  rokovací poriadok. Domnievam

sa,  že aj  vláda by  mohla do  toho času zaujať stanovisko,

pretože ona vie, ktoré orgány  zo zákona sa musia k takémuto

návrhu vysloviť, a vláda musí  plniť zákon, tak ako ho musia

plniť  poslanci. Netvrdím,  že oni    rozhodujúci,  my sme

rozhodujúci - Národná rada, ale  ich stanovisko musí byť po-

dľa zákona  súčasťou tohto návrhu.  A myslím si,  že tak ako

máte dnes silu 83 poslancov,  aby tento návrh schválila, bu-

dete tu mať túto silu aj o dva  alebo o tri dni a nič sa ne-

stane, iba sa stane to, že Národná rada konečne raz po dlhom

čase dodrží zákon, ktorý riadi jej činnosť.

 

     Pán poslanec Urban, síce  ste veľmi elegantným spôsobom

prečítali  paragraf zo  Zákonníka práce,  ale hneď  prvé tri

slová sú proti tomu, čo hovoríte. Zákonník práce totiž hovo-

rí o zániku organizácie  rozdelením. Ale tu nezaniká Univer-

zita Pavla Jozefa Šafárika,  ale naopak, vznikajú dve inšti-

túcie, a to nie je  zánik organizácie. Hlboko ľutujem, treba

dodržiavať  právo.  Je  skutočne  pravdou, že pracovnoprávne

vzťahy nemáte v tomto návrhu zákona dokonale riešené.

 

     Na záver  vás, kolegyne a  kolegovia, prosím a  v tejto

chvíli  žiadam  predkladateľa  návrhu,  aby doplnil dôvodovú

správu  o tie  veci, ktoré  zákon vyžaduje,  aby tento zákon

predložil Národnej rade vtedy, keď bude doplnený o príslušné

údaje, a doplnil aj tie  údaje, ktoré sú  potrebné zo zákona

číslo 172, ktorý stále platí, pretože nový zákon ešte nie je

účinný, tak, aby Národná  rada nepristúpila hlasovaním k si-

tuácii, kde  jednoznačne bude porušovať  dva zákony -  zákon

o rokovacom poriadku  a zákon číslo 172  o vysokých školách.

Pán poslanec,  ak to neurobíte, ak  nestiahnete tento zákon,

stávate sa porušovateľom zákona  a porušujete sľub poslanca,

ktorý vám ukladá ctiť si zákon a uvádzať ho do života. Hovo-

rím vám  to otvorene, pretože takýto  postup poslanca, najmä

ak vie o tom, že  porušuje zákon, je vedomým porušovaním zá-

kona a je nezlučiteľný s vaším poslaneckým sľubom. Teda ape-

lujem na vás, opakujem, nič  sa nestane, schválite si to tak

či tak, ale aspoň dodržte zákon.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pán  poslanec,  pokiaľ  ste  citovali  výpis  z minulej

schôdze, súhlasím  s tým, ako  ste ho citovali,  ale naďalej

tvrdím, že to bolo podané v rámci pozmeňujúcich návrhov. Bo-

lo to podané v rámci pozmeňujúcich návrhov a to som citoval.

 

     Pokiaľ  ide o  zásady, pán  poslanec, viete,  že zásady

môžu byť odpustené. A pokiaľ ide o vyjadrenie vlády, oznámil

som, že som konkrétne tento  zákon, o ktorom teraz hovoríme,

vláde zaslal. Nedostal som zatiaľ vyjadrenie.

 

     Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán predseda, stlačil som tlačidlo len z obavy, že tak-

mer nekonečná fantázia pána poslanca Haracha vyprodukuje no-

vý obštrukčný procedurálny návrh,  ale pán poslanec Kováč ma

vyprovokoval  k tomu,  že mu  musím odpovedať.  Neviem, načo

toľko výhražných slov. Pán Urban  vie, čo robí ako poslanec,

neviem,  prečo toľko  úsilia, veď  tu fakticky neprerokúvame

návrh zákona, my prerokúvame vrátený zákon, pán Kováč. (Ruch

v sále.) My sme vám vyšli v ústrety len v tom, že sme ho vy-

ňali z toho pôvodného, aby  ste boli spokojní. Ale platí, že

podaj prst a chytíte celú ruku. Takže doprajte tým Prešovča-

nom tú univerzitu.

 

     Ďakujem.

 

     A podotýkam,  že stlačím znovu, aby  náhodou pán Harach

nestlačil zase.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predseda,  ja by som  s vami súhlasil,  že to podal

ako doplňujúci návrh, nebyť práve tejto slovnej väzby. Ja ju

znovu prečítam.  Ja som tvrdil, je  to v zápise: To  je nový

zákon. Vaša odpoveď bola  nie, predniesol to ako pozmeňujúci

a doplňujúci návrh. Vy  ste sám povedali, že to  nie je nový

zákon, a v tlači tohto  zákona sa to objavilo ako samostatný

zákon  pod článkom  VI. Takže  hlboko ľutujem,  ale v  tejto

chvíli nemáte pravdu.

 

     Pán poslanec Cuper, neviem, ako vy viete čítať,  ale ja

mám pred sebou tlač 526, ktorá sa volá návrh skupiny poslan-

cov na vydanie  zákona Národnej rady. Na tejto  tlači nie je

napísané, že ide o zákon vrátený prezidentom, je to nový ná-

vrh, ktorý predkladá skupina  poslancov. Vtedy ho predkladal

pán Igor Urban,  dnes je to skupina 8  poslancov. Takže ako-

koľvek je vám to smiešne, fakt je taký, že je to nový návrh,

ktorý prerokúvame,  a preto máme  právo k tomuto  návrhu ho-

voriť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Kováč, musím vám  odpovedať jednou vetou.

V tom momente to nebol nový zákon, bolo to v rámci doplnenia

pozmeňujúcich návrhov. Ak by bol tento zákon vyšiel tak, ako

sme ho  teraz neschválili, chvalabohu, tak by bol vyšiel pod

jedným číslom čiastky  a pod jedným číslom zákona. Bol by to

jeden zákon. Nebol by to nový  zákon. Teraz to bude nový zá-

kon. Bolo by len jedno číslo zákona, museli by byť dve čísla

zákona, potom  by to bol nový  zákon, ale tak bol  len jeden

zákon.

 

     Ešte raz pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán poslanec Kováč, ja viem  čítať, ale povedal som, že

fakticky, nie formálne. Samozrejme, že toto bol náš ústreto-

vý krok, ale vy ste ten ústretový  krok pochopili tak, že tu

teraz budete sústavne obštruovať. Je  to vaše právo, ale ne-

tvárte sa pritom ako demokrati a nehrajte sa na nich.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcel  by som  sa spýtať  pána poslanca  Cupera, či  je

pravda, že pán minister Hudec chce cez fond Pro Slovakia vy-

dať knižku vašich faktických poznámok.  (Smiech v sále a po-

tlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, nechajme už  humornú stránku nášho kona-

nia.

 

     Pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Nemám rád faktické poznámky  takého druhu, aké volí ko-

lega Cuper, ale, pán kolega, ak je pre vás snaha o dodržanie

zákona obštrukciou, je mi vás veľmi ľúto.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Chcela by som sa spýtať  poslancov, ktorí sú členmi vý-

boru pre  privatizáciu, prečo majú dvojaké  meradlo. Pán Cu-

per, myslím si, že vy  nepotrebujete mať v tejto chvíli sta-

novisko  vlády,  ale  ja  vám  pripomeniem,  čo znamená vaša

ústretovosť. Keď prerokúvali vo  výbore pre privatizáciu ná-

vrhy zákonov  pána poslanca Vaškoviča, tak  ste hovorili, že

treba počkať na stanovisko vlády,  a výbor to aj odsúhlasil.

Keď podá návrh zákona váš poslanec, samozrejme, že na stano-

visko vlády už  nie je potrebné čakať. Takže  o čom hovoríte

teraz, pán Cuper?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Chcem sa posunúť do  vecnej polohy. Pán predseda, pove-

dali ste, že bolo hlasovanie o tom, že sme prepáčili, že nie

sú predložené zásady zákona. Pred chvíľou ste to povedali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie,  ja som  povedal, že  môže, odpovedal  som, žiadne

hlasovanie som nespomínal.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Práve vás  chcem upozorniť, aby tu  nedošlo k omylu. Na

začiatku schôdze sme rokovali  alebo ste dali návrh, ku kto-

rým zákonom jednoducho neboli prijaté zásady, skrátenie času

na prerokovanie, procedurálne, a  potom boli doplňujúce  ná-

vrhy do  programu. A o  tomto zákone a  jeho zásadách žiadne

hlasovanie nebolo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Neskoro  ste prišli  na rokovanie,  pán poslanec. Takže

bolo.

 

     Pán poslanec Cuper ešte raz.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem iba povedať pánu  poslancovi Mikloškovi, že možno

prehovorím pána ministra, že jeho faktické poznámky budú ako

doslov k tej knihe. Určite mu to sľubujem.

 

     Neviem, pani poslankyňa  Rusnáková, prečo... lepšie po-

vedané, viem, prečo sa hráte na demokratov, ale už je tribú-

na hore  prázdna. Samozrejme, že  vy sa hráte  na demokratov

tým, že  žiadate, aby sme dodržali  formálne pravidlá, ktoré

sú v zákone, ale pritom ste nedemokratickí v tom, že upiera-

te Prešovčanom univerzitu. Čo  je väčšia nedemokracia? Upie-

rať Prešovčanom univerzitu, alebo  trvať na prísnom dodržia-

vaní procedurálnych pravidiel, ktoré nie sú v každom prípade

taxatívne?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  myslím si, že už  môžeme skončiť preká-

račky, poďme vecne rokovať. Prosím, ešte pán poslanec Prokeš

a potom pán poslanec Harach. Prosím  vás, poďme už k riadnej

rozprave.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

 

     vypočul som si veľmi pozorne  diskusiu, ktorá sa tu za-

čala  odvíjať od  samého  začiatku,  keď sme  začali rokovať

o vrátenom zákone.  Myslím si, že  pointou celého rozhovoru,

ktorý tu bol, celého prekárania, všetkého vystupovania kole-

gov z opozície je za každú cenu znemožniť, aby bola v Prešo-

ve vytvorená  univerzita. Ja sa  musím opýtať pánov  kolegov

z opozície, čo  im na Prešove tak  strašne prekáža, prečo sú

tak strašne proti tomu, aby  toto mesto malo tiež svoju uni-

verzitu.  Osobne som  presvedčený, že  to môže  len prispieť

k povzneseniu úrovne vzdelania na  Slovensku, pretože, ak by

som si dovolil obrátiť sa  na vyjadrenia kolegov z opozície,

veď predsa sa vytvára  priestor na súťaživosť univerzít. Pá-

ni, prečo ste tak strašne proti tomu mestu?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Je mi  úprimne ľúto ako  pracovníkovi rezortu školstva,

akým spôsobom sa vlastne vedie diskusia o vzniku univerzity.

Pán Prokeš, počuli ste niekedy  niekoho povedať, že je proti

tomu, aby bola v Prešove  univerzita? Ja nikoho, a musím po-

vedať, že som  to nepočul ani z radov  opozície, ani z radov

koalície.  Ale chceme,  aby sa  dodržalo toto:  Nech zasadne

akademická obec  univerzity, ktorú chcete  zákonom rozdeliť.

Keď hlasovaním či iným  procedurálnym aktom dostaneme stano-

visko akademickej obce, ktoré len prevahou jedného hlasu po-

vie, že  áno, sme za rozdelenie,  myslím si, že každý  z nás

môže so spokojným svedomím hlasovať. O toto tu ide. Rozumie-

te konečne?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Netreba vyjadriť slovne, že niekto proti nejakému mestu

je, stačí, keď bráni, aby tam vznikla univerzita. Myslím si,

že vznikli nové kraje, vznikli  nové krajské mestá a od toho

sa  odvíja mnoho  zmien, ktoré  sú v  našom živote, a jednou

z nich je aj vytvorenie univerzity v Prešove.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán  kolega Prokeš,  čo to  máte za  logiku? Predsa  ak

niekto je  proti krádeži časti  vysokej školy a  proti tomu,

aby sa táto časť dala do iného mesta, tak nie je proti zria-

deniu vysokej školy v Prešove. Pán Prokeš, prosím vás pekne,

vysvetlite, čo to máte za logiku. Ukradnúť časť vysokej ško-

ly,  dať ju  niekde, a  keď niekto  bráni tejto krádeži, tak

tvrdíte o ňom, že nechce vysokú školu v Prešove.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Prokeš. Ale prosím vás, aby sme skon-

čili.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Pán predseda, nesmierne vám ďakujem, že ste mi umožnili

odpovedať. Ja sa musím opýtať  pána kolegu, či vôbec vie, čo

je to  krádež. A po druhé,  komu by sa táto  časť univerzity

vlastne ukradla. Ja mám stále  dojem, že je štátna a zostane

štátna.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, končíme. Do  rozpravy je prihlásená pani

poslankyňa Sabolová. Ešte pán poslanec Miklušičák má faktic-

kú poznámku, kým pani poslankyňa príde k mikrofónu.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Konštatujem,  že  budú  ukradnuté  4 fakulty univerzite

Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, pán Prokeš.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, tie fakulty sídlia v Prešove, majú tam aj

budovy, aj študentov, takže ani ich nepreniesli.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážení páni poslanci,

     vážený pán predseda,

 

     pani ministerka  tu asi nie  je. Nevadí. Chcela  by som

dvoma krátkymi poznámkami zareagovať  na vystúpenie pána po-

slanca Cupera. Jeho správanie sa v Národnej rade, myslím, že

už niekoľkokrát,  aj dnes nasvedčuje tomu,  že je asi spolo-

čensky unavený. Už to, že hovorí, že už tu nemáte hostí. Ne-

viem, nikto si tu hostí nepozýval,  ale myslím si, že to, čo

tu dnes on predstavuje, sa nesluší pred hosťami, ktorí sedia

na balkóne.

 

     Druhá poznámka k pánu  poslancovi Prokešovi. Pán posla-

nec, už to tu odznelo, ale  skutočne nikto sa v tomto parla-

mente nevyjadril, že nechce v Prešove univerzitu. Ale chceme

univerzitu, ktorá  bude mať istý  zmysel, ktorá neznehodnotí

jednu, a na úkor jednej nie dobrej sa vlastne vytvorí druhá.

 

     A teraz k samotnému môjmu vystúpeniu.

 

     V prvom  rade chcem požiadať  pána predsedajúceho, dnes

pána predsedu, aby sme nezabúdali na dodržiavanie rokovacie-

ho poriadku a aby sme  pred hlasovaním alebo pred prerokúva-

ním nejakého  bodu dali hlasovať  vždy v zmysle  rokovacieho

poriadku, aj o skrátení 60-dňovej lehoty.

 

     Druhá  poznámka je  k tomu,  že podľa  § 59  sa obvykle

- píše sa v tomto paragrafe - spravidla prerokúvajú jeho zá-

sady. Aj toto tu už odznelo,  že sa stáva pravidlom, že pri-

jímame alebo rokujeme o zákonoch  bez zásad, čiže nie je vy-

tvorený dostatočný priestor na  to, aby sa mohli kompetentné

orgány k  takémuto zákonu vyjadriť.  Predložený návrh zákona

skupiny poslancov o rozdelení univerzity nemá základné nále-

žitosti rokovacieho poriadku. V písomnej forme sme ho dosta-

li až po  hlasovaní o bode programu. Čiže  o čom sme vlastne

hlasovali, páni  poslanci, keď sme na  stole ani tento návrh

nemali? Prijali sme nejaký bod rokovania a všetci z koalície

ste zaň  hlasovali, pričom sme  vlastne ani nevedeli,  o aký

návrh zákona ide.

 

     Druhá vec, v dôvodovej  správe tohto zákona, pretože je

pripravený v  chvate, bez dostatočnej  prípravy, chýbajú zá-

kladné odôvodnenia podľa § 67 zákona 44/1989 Zb. o rokovacom

poriadku.  Chýba ekonomické  zhodnotenie, právne náležitosti

a spôsoby vykonávania novej právnej úpravy na novej i pôvod-

nej univerzite,  pracovnoprávne vzťahy, záväzky, nástupnícke

práva, požiadavky  na administratívu či  nové pracovné sily,

či dostatok vedeckých pracovníkov. Dôležitá vec je, že chýba

požiadavka na štátny rozpočet, chýba stanovisko ministerstva

školstva, ministerstva financií,  vlády Slovenskej republiky

k predloženému  návrhu.    pani  poslankyňa Rusnáková túto

poznámku povedala, že keď  predkladajú poslanecké návrhy po-

slanci z opozície, vtedy zamietate  rokovať, keď nie je sta-

novisko vlády. Ak to predložíte vy, všetky náležitosti roko-

vacieho poriadku padajú. Až by prešlo všetko týmito procedú-

rami, čiže až po takomto  prerokovaní zákona bude možné zis-

tiť  stanovisko tých,  ktorých sa  rozdelenie dotýka,  t. j.

učiteľov, študentov všetkých fakúlt univerzity, Akreditačnej

komisie, ministerstva  školstva, Rady vysokých  škôl i vlády

a hlavne akademického senátu a akademickej obce univerzity.

 

     Tu by som chcela len v skratke povedať  dva body, ktoré

sa týkajú uznesenia predsedníctva Rady vysokých škôl. Nebolo

vyžiadané  stanovisko  k   zriadeniu  Prešovskej  univerzity

v Prešove, nevyjarila sa  Akreditačná komisia, Rada vysokých

škôl. Fakulta prírodných a  humanitných vied Prešovskej uni-

verzity v  Prešove bola zriadená v  rozpore so zákonom číslo

172/1990 Zb.  o vysokých školách. K  vzniku tento fakulty sa

nevyjadrila Akreditačná komisia.

 

     Druhá moja poznámka. Práve preto, že chýbajú tieto sta-

noviská, neviem, páni poslanci, prečo ste nehlasovali o pre-

sune rokovania o tomto bode.  Nič by sme tým neboli stratili

ani získali, ak by sme rokovali po vyjadrení akademickej ob-

ce a  akademického senátu univerzity. A  tak iba po uvedenej

riadnej  príprave a  riadnom prerokovaní  návrhu zákona bude

možné odstrániť viaceré nedostatky.  Jedným z nedostatkov je

aj formulácia  zákona, že ak univerzitu  rozdeľujeme, nie je

vhodné hovoriť o novovzniknutej univerzite v Košiciach, pre-

tože zjavne je nesprávne  hovoriť o novovzniknutej univerzi-

te, ktorá už jestvovala doposiaľ, a túto charakteristiku pre

Prešovskú univerzitu  nepoužiť. Rovnako niet  dôvodu hovoriť

o tom, že  sa fakulty zriadia,  keď jestvujú, teda  pôsobia.

Neviem, aký  obsah má mať  fakulta humanitných a  prírodných

vied v časti označenej  "humanitných", keď na tej univerzite

už existuje filozofická a pedagogická fakulta.

 

     Ďalšia moja poznámka sa týka samotného predloženého zá-

kona. Aj keď ústavnoprávny výbor  a výbor pre vzdelanie, ve-

du, kultúru a  šport už dal isté pripomienky,  chcela by som

sa spýtať predkladateľov -  citujem: "podrobnosti o prechode

týchto  práv a  povinností sa  upravia dohodou".  Medzi kým,

s kým, kedy,  ako? Bolo by  veľmi dôležité na  to odpovedať,

lebo dohody môžu byť rôzne.  Nerešpektuje sa, ako už povedal

predrečník pán poslanec Kováč, Zákonník práce. Je tu doplne-

ná citácia v spoločnej správe, že sa dostáva pod čiaru niečo

k rozpočtom,  ale samotné  pracovnoprávne vzťahy  tu nie 

riešené. Chcem  sa opýtať predkladateľov,  či si myslia,  že

bude dostatok akademických funkcionárov pre prešovskú aj ko-

šickú univerzitu tak, aby  mohli tieto dve univerzity pokra-

čovať skutočne ako dve solídne univerzity.

 

     Ešte potom  predložím jeden malý  pozmeňujúci návrh, aj

keď si myslím, že vec  nerieši a s celým zákonom nesúhlasím,

ale jeden pozmeňujúci návrh k  účinnosti zákona by som pred-

ložila.

 

     Na záver len niekoľko myšlienok. Univerzita v Košiciach

si  počas  svojho  pôsobenia  získala  dobré  meno v domácom

i zahraničnom povedomí. Vo svojej  činnosti nadväzuje na ce-

losvetový vývoj vedy a kultúry,  na všeľudské a národné, hu-

manitné a demokratické tradície. A na  ňu ako takú v jej ce-

listvosti a jednote i s jej  históriou by sme mali byť hrdí.

Pýtam sa, sme  na to hrdí? Prijatie zákona  o rozdelení uni-

verzity  neprinesie zvýšenie  kvality vzdelávania,  vedeckej

činnosti a  ani zlepšenie podmienok štúdia,  ale naopak, na-

stane na  dlhú dobu stagnácia,  ak nie zhoršenie.  V mnohých

veciach sa  bude musieť začínať  od začiatku. Myslím  si, že

vzdelávacie  nároky regiónu  môže plne  saturovať existujúca

univerzita  v Košiciach  s fakultami  sídliacimi v  Prešove,

a o to  lepšie, ak by  vznikli dve okyptené  univerzity, dve

okyptené torzá.

 

     A ešte môj pozmeňujúci návrh.  Prosila by som pána spo-

ločného spravodajcu:  v § 4 účinnosť  zákona je stanovená na

1. 1. 1997. Dávam pozmeňujúci  návrh, aj keď hovorím, že nič

to v zákone nezlepší,  ale je logické, aby sa univerzita ne-

rozdeľovala uprostred roka. K keď si myslíte, že je dobré ju

rozdeliť, aby sa nerozdeľovala uprostred roka. Ak sa má roz-

deliť, alebo ak to chcete, páni poslanci z vládnej koalície,

navrhujem, aby sme  hlasovali  o dátume 1. 9. 1997, teda za-

čiatkom budúceho školského roku.

 

     Azda ešte  toľko - myslím si,  že ani tento pozmeňujúci

návrh nevyrieši požiadavky alebo názory študentov, ktorí za-

čali navštevovať Univerzitu Pavla  Jozefa Šafárika a študujú

na nej. Bolo by najlepšie,  ak ste sa rozhodli prijať takýto

zákon, aby aspoň títo študenti mohli skončiť školu, na ktorú

sa prihlásili. Ak chcete, aby bola zriadená, alebo sa zriadi

Prešovská univerzita takýmto  spôsobom, že rozdelíte univer-

zitu, bolo by skutočne dobré  sa zamyslieť, či nie na budúci

rok. Ak sa budú hlásiť  študenti na túto možno raz vychýrenú

Prešovskú univerzitu, aby sa prihlásili na ňu, a nie aby ste

uprostred roka,  ani nie pri  ukončení semestra, rozdeľovali

univerzitu. Preto vás prosím, aby  ste ešte raz zvážili pre-

rokovanie akéhokoľvek zákona na  zriadenie univerzity v Pre-

šove, aby sme tento návrh zákona neprijali a aby sme skutoč-

ne po vyjadrení akademickej obce  a vôbec po vyjadrení všet-

kých  kompetentných orgánov  rokovali o  novom zákone, ktorý

pripraví ministerstvo  a ktorý určite  zabezpečí, aby Prešov

mal jednu dobrú, elegantnú univerzitu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyni  musím odpovedať, pokiaľ  ide o zásady.

Pani poslankyňa, už viac ako  rok sa zásady nevyžadujú a nie

sú už v novom rokovacom poriadku. Už rok a pol sa zásady ne-

vyžadujú.  Takže je  to pravidlo,  ktoré sa  dodržuje aj pri

vládnych, aj pri poslaneckých zákonoch.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pani poslankyňa Sabolová, som povznesený nad všetky va-

še upätosti (ak použijem veľmi mierny termín), ktoré tu pro-

dukujete.  Nemyslite  si,  že  to    samé  rečnícke perly,

v žiadnom prípade. To je po prvé.

 

     Po druhé, žiadam vás, aby ste sa mi ospravedlnili, pre-

tože toto môžem  chápať aj ako urážku. A  ešte k tomu, nebol

som tu prítomný. Takže, pán predseda, žiadam, aby sa mi pani

poslankyňa  Sabolová ospravedlnila  za to,  aké nepravdy  tu

o mne uvádzala.. A na tom trvám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Moja  poznámka bude  smerovať jednak  k pánu poslancovi

Kováčovi, ale tiež k pani poslankyni Sabolovej. Chcem vyhlá-

siť, že navrhovatelia zákona  nepredpokladajú, že po prijatí

tohto zákona budú existovať tri univerzity, ale len dve uni-

verzity, čiže naozaj jedna zanikne. A moja citácia zo Zákon-

níka práce je namieste. To  hovorím aj pani poslankyni Sabo-

lovej preto, že hovorí o tom, že v zákone nemajú byť uvedené

"novovzniknuté  univerzity".  Novovzniknuté  sú, samozrejme,

pretože vznikajú.  Aj tá košická je novovzniknutá. To nie je

alebo nebude Univerzita Pavla  Jozefa Šafárika v dnešnej po-

dobe, preto musí byť novovzniknutá.

 

     Pokiaľ  ide o  všetky otázky  pracovnoprávnych vzťahov,

ktoré spomenula  pani poslankyňa, tie sú  riešené veľmi kva-

litne. Odporúčam preto, aby  si tieto otázky prekonzultovala

s legislatívnym odborom Národnej rady,  rovnako aj tie pred-

chádzajúce, týkajúce sa formulácie univerzít vo vzťahu k tým

prívlastkom novovzniknuté.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     chápem  rôznosť  politických  postojov  a  obhajovania,

spôsob i taktiku toho riešenia, ale sú určité veci, pri kto-

rých by sme mali brať  ohľad na jednu skutočnosť. Tie návyky

nazývať niečo kradnutím,  keď sa rozdelí čosi, čo  je aj tak

kapacitne umiestnené  v rozdielnych regiónoch,  je neférové,

to je predsa postup, ktorý  nám pripomína, ako keď bol zápas

o rozdelenie federácie. Tiež nám hovorili, že nevznikne nová

kvalita, všetko sa zrúti,  nastane stagnácia, nastane nepri-

pravenosť na riešenie peňažnej zabezpečenosti štátu - všetky

možné argumenty len preto, aby sme zabránili stavu, ktorý je

celkom  prirodzený, že  nechávame vznikať  po určitom období

spoločného riešenia samostatné, rozdelené jednotky podľa re-

giónov. Opakujem, práve takým je zámer vybudovať vo všetkých

krajských  regiónoch regionálne  pôsobiace univerzity.  Táto

cesta je celkom logická, prirodzená  a nemôžeme v nej vidieť

nijaké degradačné priebehy. Naopak, sú to vždy priebehy ras-

tové.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa  Sabolová chce zrejme  reagovať na pána

poslanca Cupera.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Moja prvá prihláška na  faktickú poznámku je reakcia na

vás, pán predseda. Chcem sa  vyjadriť k zásadám zákonov. Za-

tiaľ platí rokovací poriadok, neviem, že by sme ho boli zru-

šili, alebo nejakú časť  paragrafu, ktorá hovorí o zásadách.

Myslím si, že  za posledný rok a pol  sme prerokúvali zásady

vo výbore, a  preto si nemyslím, že sme  mohli od toho upus-

tiť, pretože nový rokovací poriadok  to neuvádza. Ja len ci-

tujem, že  vy môžete, lebo  nemáme dnes predsedníctvo,  čiže

predseda Národnej  rady "môže na  žiadosť navrhovateľa výni-

močne  upustiť od  prerokovania  zásad  zákona, najmä  ak sa

pripravuje  jednoduchá zákonná  úprava alebo  ak to vyžaduje

jej naliehavosť". Myslím si, že to zatiaľ platí.

 

     Bolo by dobré, keby ste na začiatku pred rokovaním, tak

ako sa vyžaduje 60-dňová lehota,  povedali aj to, že navrho-

vateľ ma  požiadal, a preto som  využil svoje zákonné právo.

Bola by som rada, keby sme si to hovorili tak, ako to je.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, ďakujem, že ste mi  odpovedali, že ste

mi to  právo nechali, že  zásady nemusím vyžadovať,  a ja to

tak robím.

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ale bude  dobré, aby ste nereagovali  potom na moje vy-

stúpenie nepravdivo.

 

     Druhá poznámka  je k pánu  poslancovi Cuperovi. Necítim

potrebu sa mu ospravedlniť, pretože nie je moja chyba, že tu

nesedí v parlamente,  a som rada, že sa  sem prišiel posadiť

po takejto poznámke. Jeho spôsob, akým si robí - povedala by

som  (nebudem sa  radšej vyjadrovať),  cirkus z  parlamentu,

niekedy nie je v poriadku.

 

     Pán poslanec Urban, chcem počuť  od vás, kde sú riešené

otázky  pracovnoprávnych vzťahov.  Myslím si,  že budete mať

záverečné slovo, bola by som  rada, keby ste mi to vysvetli-

li, aby som nemusela chodiť po legislatívnom odbore Národnej

rady.

 

     A ešte  jedna poznámka. Ak budeme  operovať len tým, že

sme prijali územnosprávne členenie  a budeme chcieť v každom

kraji, v každom regióne  zriaďovať univerzity, potom si mys-

lím, že na tom malom Slovensku sme teda dopadli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bajan.

 

     Ale, pani  poslankyňa, musím vám zase  zopakovať, že to

je moje právo a ja ho využívam a budem ho využívať ďalej.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     V zmysle  platného uznesenia Národnej  rady vás prosím,

aby ste dali hlasovať o tom, že pokračujeme po 19.00 hodine.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  je tu  procedurálny návrh  pána poslanca  Bajana

a budeme o ňom hlasovať bez rozpravy.  Kto je za to, tak ako

sme si  prijali uznesením, že  schôdza sa prerušuje  o 19.00

hodine,  aby sme  prerušili aj  túto do  zajtra rána? (Hlasy

v sále.)  Nie, on  dal návrh,  aby sme  rokovanie prerušili.

Ideme  hlasovať o  tom,  aby  sme dnes  prerušili rokovanie.

(Ruch v sále.)

 

     Páni poslanci, ja nebudem  kričať, kým vy neprestanete.

Máme rozpracovaný zákon, vždy  sme zákon dokončili a dohodli

sme sa. Keď sme povedali, že ho nebudeme dokončovať, tak sme

prerušili schôdzu. A pán poslanec Bajan dal návrh na to, aby

sme ďalej nepokračovali. (Hlasy v  sále.) Nie? Tak potom po-

kračujeme ďalej.

 

     Dobre, ja som pána  poslanca Bajana nepočul. Pán posla-

nec dal  návrh, aby som  dal hlasovať o  tom, že pokračujeme

ďalej v  schôdzi. Prosím, máte tu  návrh pána poslanca, hla-

sujte o tom, či pokračujeme ďalej, alebo prerušíme rokovanie

do 9.00 hodiny zajtra rána.

 

     Prosím, kto je za to, aby sme pokračovali v rokovaní?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Nedá sa  nič robiť, páni  poslanci, odhlasovali ste  si

pokračovanie v rokovaní.

 

     Takže prosím, budeme  pokračovať. S faktickou poznámkou

sa prihlásil pán poslanec Danko.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená ctená opozícia,

 

     som  absolvent  Univerzity  Pavla  Jozefa Šafárika. Som

východniar  a cítim  sa byť  volený za  tento kraj. Skutočne

fandím tomu, aby v Prešove  bola univerzita a chápem aj vaše

námietky. A skutočne sa vás chcem spýtať, ako chcete založiť

univerzitu bez toho, aby tam boli docenti, profesori? O koľ-

ko? O 20 či  o 30 rokov? Však to sa nám  priamo núka, aby sa

to rozdelilo.  Poviete mi, aká to  bude  univerzita, keď tam

budú štyri fakulty a v Košiciach tri fakulty. Viete čo? Kla-

sická univerzita už zanikla. To proste konštatujme. Keď dnes

konštatujeme, že existuje Technická univerzita, čo je histo-

ricky anomálne, tak prečo by nemohla byť univerzita so štyr-

mi fakultami v Prešove a s troma fakultami v Košiciach, kto-

ré sa budú  ďalej rozvíjať ako dve? A  tie majú šancu zajtra

vzniknúť. Tak  konečne buďme realisti, lebo  je to tak. (Po-

tlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Chcem zareagovať na slová pána kolegu Cupera.

 

     Pán  kolega  Cuper,  keď  som  niečo  ostrejšie povedal

v tejto snemovni, tak z vášho  klubu sa ozvalo, keď to náho-

dou bola dáma, aby som bol slušný k dámam  alebo aby som bol

tolerantný k dámam. Tak ja  vás žiadam, aby ste boli takisto

tolerantný k dámam. To po prvé.

 

     Po druhé, môj kolega Mikloško tu už dnes povedal, že by

mohla byť vydaná kniha vašich faktických poznámok. To sú tie

perly, ktoré zaznievajú v  tomto parlamente. Takže keď hovo-

ríte o nejakých perlách, tak v prvom rade si vstúpte do sve-

domia, v  prvom rade o sebe  porozmýšľajte, ako vystupujete.

A asi ste  najlepší v tom, či  má žena jazdiť v  ľavom alebo

v pravom prúde. (Potlesk a hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pokoj. Prečo  sa vadíte v laviciach? Cez

mikrofón.

 

     Pán Miklušičák, nech sa páči.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Áno,  pán podpredseda  Húska,  keď  sa to  robí takýmto

spôsobom, je to krádež. A tí kolegovia z koalície, čo podpo-

rujú takúto cestu k vysokej škole v Prešove, sa správajú ako

zlodeji, pán podpredseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Dáma s rozhľadom nikdy  neuráža pánov, takisto ako páni

s rozhľadom neurážajú dámy. Ja som v tomto parlamente neura-

zil nijakú dámu. Ani vás, pán Lauko. (Smiech v sále.)

 

     Tiež sa nedá povedať, že by ste tu hovorili samé perly,

ako o  vašej kolegyni. Keď  si vy, opozícia,  robíte v tomto

parlamente -  s prepáčením za  výraz - "srandu"  pri mnohých

zákonoch, ktoré už tu odzneli, a to naozaj bola úmyselne ro-

bená obštrukcia, ako to bolo  napríklad pri zákone o územnom

a organizačnom  členení štátu,  keď sme  rokovali o  tom, že

zriaďujeme nové okresy, a pán Kováč tam včleňoval nové okre-

sy,  to bolo  úplne o  niečom inom.  Samozrejme, nechali sme

vás, aby ste sa jednoducho  zariadili tak, ako ste sa zaria-

dili. Ale v každom prípade niekedy nič iné neostáva, pretože

vaše správanie je naozaj neprístojné.  Vy sa tu len hráte na

demokratov, ale v skutočnosti nemáte s demokraciou vôbec nič

spoločné. Naozaj by bolo  najlepšie skončiť dnešné rokovanie

a ísť domov, lebo už od rána je značne veľká animozita.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predseda,  pán poslanec Bajan  dal procedurálny ná-

vrh, aby sme  rozhodli o tom, či budeme,  alebo nebudeme po-

kračovať v rokovaní po devätnástej hodine. Ja dávam procedu-

rálny  návrh  o  tom,  či  budeme,  alebo  nebudeme  rokovať

o 19.15 hodine o tomto zákone, pretože zdá sa mi nedôstojné,

aby sme v takomto už aj unavenom prostredí rokovali o takej-

to vážnej veci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, dajte hneď  návrh, aby sme rokovanie pre-

rušili.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Berme to  akokoľvek, ale dávam návrh,  aby sme skončili

dnešné rokovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  hlasujme o  návrhu pána  poslanca Hrušovského,

aby sme prerušili schôdzu.

 

     Prosím, hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  zajtra ráno o 9.00 ho-

dine dovidenia.

 

                    Tretí deň rokovania

      20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     24. októbra 1996

___________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prosím, prezentujme  sa, aj keď by  to nebolo potrebné,

lebo budeme pokračovať v rozprave.

 

     Na  prianie pani  poslankyne Ďurišinovej  oznamujem, že

hlasujem s náhradnou kartou číslo 1.

 

     Prezentovalo sa 69 poslancov,  ale medzitým prišlo viac

pánov poslancov a poslankýň, takže môžeme pokračovať v roko-

vaní 20. schôdze Národnej rady.

 

     Našu schôdzu sme prerušili  v rozprave o návrhu skupiny

poslancov Národnej rady Slovenskej  republiky na vydanie zá-

kona Národnej rady Slovenskej  republiky o rozdelení Univer-

zity Pavla  Jozefa Šafárika. Do  rozpravy sa dnes  prihlásil

ešte pán poslanec Sopko. Prosím pána poslanca Sopka.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená pani ministerka,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     svoj názor na rozdelenie  Univerzity Pavla Jozefa Šafá-

rika som vyjadril v diskusii  pri schvaľovaní zákona o vyso-

kých  školách v  septembri 1996,  to znamená  minulý mesiac.

Nezmenil som svoj názor.

 

     Ak dnes  opätovne neschválime návrh  na rozdelenie uni-

verzity, budeme  stáť pred rovnakým vecným  problémom o nie-

koľko týždňov, či o niekoľko mesiacov.  Odďaľovanie problému

nikomu neprospeje a súčasný  stav veľkého vnútorného napätia

bude pretrvávať aj narastať.  Vo vnútri Univerzity Pavla Jo-

zefa Šafárika nedošlo k dohodám  ani k zmieru. Naopak, došlo

k urážlivým  vyhláseniam z  obidvoch strán,  k narušeniu 

k vyhroteniu osobných vzťahov.

 

     Osobne som navštívil dekanov pedagogickej aj filozofic-

kej fakulty a konzultoval som s nimi súvisiace problémy. Ich

stanoviská sú  jednoznačné. Prešovské fakulty  sú pripravené

a schopné existovať,  pracovať a rozvíjať  sa aj samostatne.

Účelovo organizovaná  petícia študentov  celú záležitosť len

komplikuje a zamotáva. Hlavným  dôvodom petície študentov je

názor, že ak študenti začali štúdium na Univerzite Pavla Jo-

zefa Šafárika, túto univerzitu  chcú aj ukončiť. Podobná si-

tuácia však  existuje aj na univerzitách v Žiline a v Nitre.

Vždy  budú existovať  ročníky, ktoré  budú musieť pokračovať

v štúdiu na vysokej škole alebo na univerzite s iným názvom.

Nie je to nič mimoriadne.

 

     Áno, pri delení Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika treba

postupovať veľmi citlivo a uvážene, ale na otvorenú a racio-

nálnu diskusiu bolo od januára tohto roku až podnes dostatok

času. Nebolo však dobrej vôle práve z košickej časti Univer-

zity  Pavla Jozefa  Šafárika. Rozdelením  univerzity zákonom

nezaniká  jej kultúrna  hodnota  a  neznižuje sa  ani úroveň

existujúcich  fakúlt.  Nechajme   preto  uštipačné  poznámky

o vychýrenej  Prešovskej univerzite.  Urážok bolo  už naozaj

dosť.

 

 

     Problém delenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika je ve-

rejná záležitosť,  to znamená, že  nie je to  len záležitosť

akademickej obce, pedagogických pracovníkov a študentov. Ná-

zor na  rozdelenie, ako poznám  verejnú mienku v  Prešovskom

kraji, jednoznačne prevyšuje. A pokiaľ ide o tradíciu, tá je

v oblasti humánneho vzdelávania  jednoznačne viazaná na Pre-

šov,  na slávne  Prešovské kolégium  európskych rozmerov. Ak

chcete,  môžem povedať  na vychýrené  Prešovské kolégium. Na

tieto tradície sme v Prešove hrdí.

 

     Viem, že pán poslanec  Harach vo svojom návrhu výstavby

prešovskej  vysokej školy  na báze  fakulty odborných štúdií

opiera  svoju predstavu  o názory  akademických funkcionárov

fakulty  odborných štúdií.  Ja to  však nepokladám  za dobré

riešenie. Prešovská  univerzita musí byť  stavaná na najsta-

bilnejších prešovských fakultách  a fakulta odborných štúdií

svojou krátkou existenciou takou k dnešnému dňu nie je. Pre-

to vás  prosím, veci pomôžeme najviac,  keď tento návrh dnes

schválime.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Bol som  oslovený pánom poslancom Sopkom,  ktorý sa vy-

jadril o tom, aký mám názor. Chcel by som ho poopraviť.

 

     Pán kolega, názor alebo  návrh vybudovať samostatnú od-

bornú vysokú  školu v Prešove som  staval na analýze potrieb

celého východoslovenského regiónu,  teda aj Prešovského kra-

ja, napríklad  v oblasti turistiky a  cestovného ruchu. Táto

požiadavka sa  zosilnila tým, že do  Prešovského kraja patrí

jedna  z najkrajších  častí Slovenska,  naše najkrajšie hor-

stvo. To je po prvé.

 

     Po druhé - je to oblasť telekomunikácií, infraštruktúra

informačných systémov,  ktorú Prešovský kraj  potrebuje, ko-

niec koncov každý kraj, ale tam je svojím spôsobom jasne vi-

diteľná, oblasť  textilného priemyslu a  textilného strojár-

stva až po prípravu  manažérov v oblasti textilného priemys-

lu, príprava pracovníkov v  oblasti sociálnej sféry. Čiže to

nie sú len technické disciplíny, ale aj disciplíny iného ty-

pu. Pokiaľ  by sa rozhodla akademická  obec Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika, že do zväzku takejto vysokej odbornej školy

alebo, ak chcete, univerzity vstúpia i prešovské fakulty, ja

ako poslanec by som toto ich rozhodnutie rešpektoval.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Pánu  poslancovi Sopkovi  by som  tiež chcel  adresovať

svoju poznámku. Myslím si, pán  poslanec, ak ste hovorili aj

s niektorými  študentmi, že  vaša interpretácia nebola úplne

správna.

 

     A chcel by som  upozorniť a upriamiť pozornosť všetkých

koaličných poslancov - univerzita je niečo, čo sa buduje de-

saťročia, stáročia. To je  značka odbornosti, značka vysokej

kvalifikácie.  Karlova univerzita  má niekoľko  detašovaných

pracovísk po Českej republike, napríklad v Plzni atď., a ni-

komu to  nevadí. A ľudia končia  štúdium s diplomom Karlovej

univerzity, pretože to je niečo, čo otvára dvere, prosím vás

pekne.

 

     Dnes tu bojujete a chcete si robiť pomník novej univer-

zity, ktorá sa bude dlhé roky snažiť o umiestnenie vo svete.

Študenti hovoria, že chcú skončiť s diplomom Univerzity Pav-

la Jozefa Šafárika, lebo tá  už má vybudovanú dlhú tradíciu.

Prečo  to chcete  politickým rozhodnutím  zmeniť? Prečo tomu

nenecháte prirodzený vývoj? Skutočne sa zamyslite na tým, čo

robíte.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Včera ste zrejme neboli prítomný

na rozprave. Všetky tieto  aspekty tu boli prediskutované aj

z jednej, aj z druhej strany.

 

     Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcel by  som jednak podporiť, čo  povedal pán poslanec

Sopko, ale zároveň  aj reagovať na to, čo  povedali páni po-

slanci Harach a pán poslanec Šagát.

 

     Pán poslanec Harach, bol by som veľmi rád, ak by mi bo-

lo umožnené, aby  som získal od vás tú  analýzu potrieb Pre-

šovského kraja v oblasti rozvoja vysokého školstva najmä pre

oblasť technického vysokoškolského vzdelávania, o ktorej ste

pred chvíľou hovorili, že ste si takú analýzu urobili. Potom

som prekvapený,  že ste sám nevyšli  s návrhom zákona naprí-

klad  na zriadenie  Technickej univerzity  v Prešove. Myslím

si, že je  to vaše obvyklé vyhlasovanie niečoho,  za čím nič

nie je.

 

     Pán poslanec Šagát, hovoríte, že značka je rozhodujúca.

Myslím si, že  značka nie je nič, ak  ju nevyrobia, ak prak-

ticky  túto značku  nevytvoria ľudia  svojou prácou,  svojou

činnosťou. Chcem povedať, že  na tejto škole zostávajú ľudia

na štyroch  fakultách, zatiaľ nikto  neohlásil, že by  chcel

odísť pri vzniku Prešovskej univerzity  a myslím si, že títo

ľudia  budú robiť  rovnako dobre  pod prešovskou univerzitou

ako pod košickou univerzitou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Páni poslanci, chcem  len poprosiť, aby sme sa

zasa navzájom nevybíjali len vo faktických poznámkach.

 

     Pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Chcel by som reagovať na to tým spôsobom, že existujúce

fakulty, ktoré sú v Prešove, vytvárajú ideálne podmienky na-

to, aby sa skutočne na ich základe mohla vybudovať nová uni-

verzita.

 

     Pánu poslancovi  Šagátovi by som chcel  povedať, že po-

dobným spôsobom  sa v minulosti argumentovalo  vždy z Prahy,

keď sa malo čokoľvek nové zriadiť na Slovensku. Vždy sa ope-

rovalo tradíciou,  že nemáme tradíciu.  Ako klasický príklad

vám môžem uviesť, keď sa  mal budovať závod Chemlon v Humen-

nom. Pražskí urbanisti napísali, že by nový závod v Humennom

skazil urbanistický vzhľad mesta Humenné. To boli takéto ja-

lové argumentácie.  A dnes sa pri  zriadení novej univerzity

argumentuje podobným neadekvátnym štýlom.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Pokorný.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vo svojej  faktickej pripomienke chcem  predniesť jeden

návrh, a preto budem veľmi stručný.

 

     V predloženom návrhu zákona  sa konštatuje, že vznikajú

nové univerzity dňom  1. 1. 1997. Tento zákon  na rozdiel od

zákona, ktorý  sme vrátili, pamätá  aj na ustanovenie  o ná-

stupníckych  právach a  záväzkoch, ale  z pohľadu pracovného

práva.

 

     Mojím návrhom je, aby si novovzniknutá Univerzita Pavla

Jozefa Šafárika v Košiciach  zachovala svoju historickú kon-

tinuitu z roku 1959, aby táto nová univerzita, ktorá vlastne

vznikne 1. 1. 1997, nestratila tú tradíciu, ktorú má od roku

1959. Preto odporúčam nový § 3, ktorý znie: "Univerzita Pav-

la Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá vzniká  týmto zákonom,

si zachováva  historickú kontinuitu Univerzity  Pavla Jozefa

Šafárika v Košiciach z roku 1959."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ale to ste  mali predniesť v rozprave pri

pulte, nie faktickou poznámkou.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Odovzdám to písomne. Tým som skončil.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže to dávate ako doplňujúci návrh?

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Doplňujúci  návrh -  nový  §  3, ktorý  som predniesol,

s tým, že ďalšie paragrafy sa príslušne posunú.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, páni poslanci,  v budúcnosti všetky pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy treba prednášať od rečníckeho pultu.

 

     Pán poslanec Harach - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán poslanec Urban, chcel by som sa veľmi dôrazne ohra-

diť voči  vašim invektívam typu, že  rozprávam niečo, čo nie

je  podložené. To  sa skôr  vzťahuje na  vás. Nemám vo zvyku

takto rozprávať. (Šum v sále.)  Pán kolega, v roku 1992 bola

vykonaná  analýza vysokoškolského  vzdelávania v  Slovenskej

republike ako medzinárodný  projekt pod záštitou Organizácie

pre ekonomický rozvoj a spoluprácu  OECD. V rámci tejto ana-

lýzy sa okrem iného  konštatovala potreba diverzifikácie vy-

sokoškolského systému v Slovenskej republike napríklad zave-

dením vysokých škôl odborných, resp. vysokých škôl profesij-

ného typu. Prosím, nestotožňovať to len s technickým smerom.

To je po prvé.

 

     Po druhé, v  rokoch 1990 až 1993 boli  urobené vo všet-

kých vtedajších  štyroch krajoch vrátane  Bratislavy analýzy

rozvoja potrieb a rozvoja vysokoškolského vzdelávania v kra-

joch.  Pán kolega,  keby ste  počúvali, tak  by ste sa teraz

možno nedozvedeli prvýkrát, že to bolo urobené aj vo vtedaj-

šom Východoslovenskom kraji vrátane rozvoja Prešova ako uni-

verzitného mesta. A tieto  podklady boli zapracované do kon-

cepcie rozvoja vysokoškolského vzdelávania v roku 1994.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou  poznámkou je prihlásený  ešte pán poslanec

Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

 

     Mám  jednu otázku.  Opozícia sa  niekoľkokrát neúspešne

pokúšala presadiť, aby bol priamy prenos zo zasadnutí parla-

mentu. Moja otázka  je, čomu vďačíme, že dnes  sa tu zjavili

kamery a pravdepodobne ide v priamom prenose zasadnutie par-

lamentu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, budete sa musieť opýtať televízie, preto-

že nezasahujem do toho, či  príde, alebo nie. Ale možno, pán

poslanec, vedeli, že sa budete na to pýtať, tak došli.

 

 

 

     Pán poslanec Šagát, nech sa páči.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Dovoľte, aby  som vás ubezpečil,  že som tu  včera bol,

a ak  dnes dávam  faktickú poznámku,  tak je  to len  z toho

dôvodu, že  sa tu opakujú niektoré  argumenty, ktoré tu boli

včera povedané, a stále nie je niekomu jasné, ako to je.

 

     Ale je mi veľmi ľúto,  keď pán poslanec Urban predkladá

zákon a  nepozná základné potreby a  základné analýzy, ktoré

sa týkajú problému. Viete, to je  ako v rozprávke s tým jed-

nookým kráľom. Prosím vás pekne, je to možné?

 

     A keď  reaguje kolega Harach, tak  vy, pán poslanec Ur-

ban, nemáte v sebe ani  toľko slušnosti, aby ste si vypočuli

svojho opozičného kolegu v  argumentácii. Povedal by som, že

je to trošku pomýlený spôsob spolupráce.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ešte mám  dve poznámky k  týmto faktickým pripomienkam,

ale začala  by som vystúpením pána  poslanca Sopka. Je veľmi

zlé, ak každý prejav  nejakej aktivity sa charakterizuje ako

účelová organizovanosť.  A preto, pán  poslanec, je skutočne

smutné, ak  si práve vy  myslíte, že petícia  študentov, ako

ste to vyjadrili, je účelovo organizovaná.

 

     A k pánu poslancovi Urbanovi na jeho pripomienku k pánu

poslancovi Šagátovi, prečo ste doteraz nedali poslanecký ná-

vrh. Myslím si,  že aj na poslednej schôdzi  v septembri sme

počuli vyjadrenie pani  ministerky školstva, že ministerstvo

pripravuje  návrh na  zriadenie univerzity. A myslím  si, že

tento  návrh  bude  určite  kvalitnejší,  ako takto narýchlo

"zbúchaný" poslanecký návrh, ktorý skutočne neobsahuje všet-

ky náležitosti a nezvažuje všetky dôsledky založenia univer-

zity.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predseda, mám skôr  procedurálnu otázku. Vy ste nás

včera informovali  o tom, že ste  zaslali návrh tohto zákona

vláde  Slovenskej  republiky.  Opakujem,  považujem za veľmi

dôležité, aby sa vláda  Slovenskej republiky vyjadrila k to-

muto zásahu, k takejto  zmene vysokoškolskej sústavy Sloven-

skej  republiky. Považujem  to za  veľmi dôležité.  Pýtam sa

preto, či ste už od vlády Slovenskej republiky dostali odpo-

veď.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, samozrejme, že som ju nemohol dostať. Veď

sme to len včera poslali.  Vláda by musela zvolať mimoriadne

zasadnutie, a to nie je v právomoci predsedu parlamentu, ani

parlamentu, aby prikázal vláde,  že má urobiť mimoriadne za-

sadnutie. Takže  to sú otázky len  pre otázky, pán poslanec.

Splnil som svoju povinnosť, chápem aj vás, vy ste mali dobrý

úmysel, dali ste tento návrh, hlasovali sme o ňom.

 

     Ešte raz pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel  by  som  využiť  prítomnosť pani podpredsedníčky

vlády a poprosiť ju, či by  sa mohla vyjadriť k návrhu tohto

zákona. Navyše zodpovedá za legislatívu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani podpredsedníčka vlády chce odpovedať.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vzhľadom na  to, že som  bola vyzvaná, predstúpila  som

pred  pult a  vyjadrím sa  k pocitom,  ktoré tu mám, pretože

nemám vo zvyku na výzvy odpovedať nečinnosťou alebo mlčaním.

 

     Nemôžem hovoriť za vládu,  ktorá tento návrh nepreroko-

vala. Môžem však povedať, že tento parlament viackrát prero-

koval  poslanecké návrhy  bez stanoviska  vlády, keďže vláda

ho nedala  alebo nestihla do  určitého termínu, a  navyše to

boli prevažne stručné návrhy obdobné tomuto návrhu.

 

     Ak môžem  vyjadriť svoj názor nielen  ako členka vlády,

ale  aj ako  vysokoškolská učiteľka,  mám z  týchto diskusií

veľmi zmiešané pocity. Veľmi dobre si napríklad pamätám, keď

sme zakladali Právnickú fakultu  v Košiciach, ktorá bola do-

vtedy detašovaným  pracoviskom Univerzity Komenského  v Bra-

tislave, aké  rôzne protesty, protiargumenty  boli vznášané.

A musím povedať,  že prevažná časť argumentov,  ktoré som si

v parlamente  vypočula,  je  vystrihnutá  z  argumentov ešte

z obdobia bývalého režimu. A dnes  sme všetci hrdí na to, že

v Košiciach  máme  ďalšiu  univerzitu,  ďalšiu vysokú školu,

ktorá vychováva vysokoškolských  učiteľov. Taktiež boli pro-

testy diaľkových  poslucháčov, ktorí argumentovali,  že chcú

byť absolventmi Právnickej fakulty v Bratislave, a nie neja-

kej novovzniknutej periférnej vysokej školy v Košiciach. Ke-

by sme boli počúvali tieto  hlasy, nemáme také rozvinuté vy-

soké školstvo ako dnes.

 

     Každá  vysoká škola  vo svete  musí začínať  s určitými

problémami. Ak sa porovnáme s krajinami okolo nás (s Poľskom

a ďalšími), aj čo do počtu majú percentuálne na obyvateľstvo

viac vysokých škôl. A myslím  si, že diverzifikácia, po kto-

rej volá pán  poslanec Harach, môže sa diať  aj týmto spôso-

bom, a nie zavádzaním  tzv. "Fachhochschule", ktoré ku skva-

litneniu vysokoškolského štúdia zatiaľ, prevažne podľa názo-

rov vysokoškolských  učiteľov, neprispejú. Preto  si myslím,

že by sa malo začať rokovať  vecne, hlavne by sa malo hlaso-

vať, a nie robiť z toho politickú diskusiu.

 

     Ďakujem vám  za pozornosť, vyjadrila som  sa, keďže som

bola na to vyzvaná.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani podpredsedníčke.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Dámy a  páni, nech Boh  chráni našu vlasť  pred vládou,

ktorá sa riadi pocitmi. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Dovolím si len dve  faktické poznámky k vystúpeniu pani

podpredsedníčky vlády.

 

     Prvá je taká, že "Fachhochschule" sú dominantnou súčas-

ťou  vysokoškolského systému  napríklad v  Nemecku. Mám také

informácie z  komparatívnych štúdií a z  hodnotení, že je to

dobrý školský systém. Ich analógia - polytechniky - dominujú

vo vysokoškolskej sústave Holandska.  Takisto sú to uznávané

vysoké školy. To po prvé.

 

     Po druhé, škoda, že sa pani podpredsedníčka nevyjadrila

k tej veci, ku ktorej  sa mala  vyjadriť. Podľa zatiaľ plat-

ného zákona, ale aj podľa novely vysokoškolského zákona čís-

lo 172 a jeho § 17 (keď vstúpi do platnosti), sa akreditačné

komisie vyjadrujú k návrhom  na zriadenie, zlúčenie a zruše-

nie vysokých škôl a fakúlt. Tu de iure musí dôjsť k zrušeniu

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a  de iure k vytvoreniu no-

vých dvoch  univerzít. Podľa tohto  zákona Akreditačná komi-

sia, ktorý je vaším poradným orgánom, poradným orgánom vašej

vlády, sa má k tomuto vyjadriť.

 

     Ďalej podľa § 16 toho  istého zákona sa k takémuto váž-

nemu návrhu podľa odseku 3 písm.  c) má vyjadriť aj Rada vy-

sokých  škôl. Ten  znie:  "Rada  vysokých škôl  sa vyjadruje

k podstatným návrhom a opatreniam,  ktoré sa týkajú vysokých

škôl."  A podľa  môjho ľudského,  občianskeho a poslaneckého

chápania  tohto návrhu  by sa  k tomu,  samozrejme, mala vy-

jadriť akademická obec Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, tak

jej prešovská, ako aj košická časť. Myslíte si niečo iné?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážená pani podpredsedníčka vlády,

 

     vo vašom vystúpení som skôr očakával odpoveď na otázku,

ktorú tu položili viacerí poslanci.

 

     Tento návrh je návrhom, ktorý je podaný v rozpore s le-

gislatívnymi pravidlami. Vy ste podpredsedníčka vlády, ktorá

má na starosti práve legislatívu. Skôr sme od vás chceli po-

čuť, ako  sa vyrovnať s tým,  že neboli splnené náležitosti,

ktoré vyžaduje zákon,  či už je to zákon  o vysokých školách

(súčasne platný, ale  aj budúci), či je to zákon o rokovacom

poriadku. To sme skôr od vás  čakali. Nikto z nás nebude mať

námietky  proti vzniku  univerzity v  Prešove. Ale opakovane

sme zdôraznili, že založenie univerzity by malo byť v súlade

so zákonom. A dnes budeme rušiť a zakladať univerzity v roz-

pore so zákonom  platným v tomto štáte. A  preto vás prosím,

aby ste sa vyslovili ešte raz k otázke nedodržania zákonného

postupu pri zrušení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Koši-

ciach a vzniku dvoch nových univerzít.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte  s faktickou  poznámkou sa  hlási pani  poslankyňa

Gbúrová.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Tiež mám len veľmi  stručnú poznámku na podpredsedníčku

vlády pani  Katarínu Tóthovú. Myslím, že  treba spresniť to,

čo  povedala, pretože  právnická fakulta,  ktorá sa utvárala

v Košiciach, sa  stávala súčasťou už  existujúcej Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika, ktorej  základy položili lekárska fa-

kulta a filozofická fakulta. A nepresúvali sa, tak ako pove-

dala, študenti z Bratislavy do Košíc, ale boli prijímaní no-

ví študenti. Z Bratislavy  do Košíc prichádzali učitelia ako

odborníci vyučovať študentov na tejto novovzniknutej fakulte

ako súčasti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nemám nikoho prihláseného do rozpravy. Nikto sa nehlási

ani s  faktickými poznámkami. Končím rozpravu  k tomuto bodu

programu.

 

     Pýtam sa predkladateľa zákona  pána poslanca Urbana, či

sa chce vyjadriť k rozprave. Konštatujem, že áno.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     milí hostia,

 

     s potešením konštatujem, že tento parlament sa zaoberal

zákonom, ktorý  sa v súlade  s prezidentovou námietkou  stal

samostatným zákonom, a vyhovelo sa teda formálnej pripomien-

ke pána prezidenta neschvaľovať tento  zákon ako zákon v zá-

kone o vysokých školách, ale osobitne.

 

     Tento zákon  má aj ďalšie atribúty.  Vyhovelo sa ďalším

pripomienkam pána prezidenta,  ktoré neboli len technického,

prípadne legislatívno-technického charakteru, ale aj vecného

charakteru.  Navyše  tento  zákon  oproti  zákonu, ktorý bol

schválený predtým na 19. schôdzi  - zákon o vysokých školách

- obsahuje aj ustanovenie §  2, ktoré rieši všetky podstatné

náležitosti  pracovnoprávnych vzťahov  a majetkových vzťahov

nových vznikajúcich univerzít.

 

     Treba povedať, že tento  zákon obsahuje aj ustanovenia,

a teda  absorbuje  do  seba  obsah,  ktorý vlastne vychádzal

z úst  mnohých opozičných  poslancov, keď  sa malo  vyhovieť

žiadosti  nepremiestňovať sídlo  Univerzity Pavla Jozefa Ša-

fárika z Košíc do Prešova,  ale zriadiť univerzitu v Prešove

ako samostatnú zo súčasných štyroch fakúlt tejto univerzity,

ktoré sa nachádzajú v Prešove. Teší ma preto, že tento návrh

zákona získal podporu aj mnohých opozičných poslancov. Preto

prosím aj ostatných poslancov, aby v súlade s týmto hodnote-

ním podporili tento návrh zákona.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Pýtam sa  pána spoločného  spravodajcu, či sa

chce vyjadriť. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcem sa dotknúť len dvoch okruhov.

 

     Legislatíva. Keby sme išli striktne a chytali sa sloví-

čok, tak  by sme mohli spochybniť  aj samotnú podstatu exis-

tencie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, nakoľko

tak doteraz  platná právna norma, ako  aj novela hovorí jed-

noznačne, že vysoká škola  vzniká zákonom. Táto vysoká škola

v roku 1959 vznikla nariadením vlády. Samozrejme, že sa táto

právna norma  fixovala a prišla  až k dnešnému  stavu, ktorý

istým spôsobom zlaďuje existenciu  alebo reálny stav s práv-

nym stavom. To je jedna skutočnosť.

 

     Ďalej si  myslím, že nie  je dobré, keby  sme do zákona

fixovali historické  tradície, pretože je  úplne samozrejmé,

že v povedomí ľudí i v povedomí nás všetkých, keďže i značka

- ako ste to nazvali - ostala  tá istá, na tom istom mieste,

som  presvedčený o  tom, že  i široká  verejnosť bude vnímať

stále vysokú školu, ktorá má svoju kontinuitu, tak ako dote-

raz.

 

     Myslím si, že rozdielny  prístup koalície a opozície je

v tom, že nesúhlasím, zásadne nesúhlasím s tým, čo prezento-

vala kolegyňa Sabolová, keď povedala, že nie z jednej dobrej

vysokej  školy vzniknú  dve  zlé.  Nesúhlasím. Tvrdím  a som

o tom presvedčený,  že v Košiciach je  jedna dobrá a vzniknú

dve kvalitatívne ešte lepšie školy. Je otázkou času, a či sa

niekomu páči, či nie,  konkurencia, ktorá nastane medzi ško-

lami,  nastala a  už prebieha,  jednoznačne posunie  kvalitu

výchovno-vzdelávacieho procesu ďalej.

 

     Čo sa týka otázky, prečo teraz, no jednoducho preto, že

ste tu položili otázky, čo sa týka nákladovosti. A je ideál-

ne, ak  chceme podporiť vznik  vysokej školy v  Prešove, aby

sme to urobili teraz, aby sme potom v rozpočte, ktorý budeme

prijímať v decembri, už fixovali tento reálny stav a preroz-

delili finančné prostriedky tak,  aby bola financovaná jedna

i druhá vysoká  škola. Dôležité je prijať  to teraz, aby sme

ju od 1. 1. mohli zakomponovať aj do nového rozpočtu.

 

     To je z  mojej strany všetko. Myslím si,  že tu už bolo

povedané všetko,  čo povedané mohlo byť,  a som presvedčený,

že  svojím rozhodnutím  urobíme zadosť  všetkým a  podporíme

dobrú vec, som stále presvedčený, že pre Košičanov i Prešov-

čanov.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pristúpime  k hlasovaniu. (Hlasy  z pléna.) Je

po rozprave. Procedurálna otázka - pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda, za poslanecký  klub KDH žiadam pred záve-

rečným hlasovaním 15-minútovú prestávku.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňu-

júcich návrhoch.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     V spoločnej  správe bol jeden  pozmeňujúci návrh, ktorý

je v odseku, kde sa hovorí, že  v § 2 nahradiť text. Ten som

odporučil v  súlade s ústavnoprávnym  výborom i výborom  pre

vedu, kultúru a vzdelanie prijať.

 

     Takže budeme hlasovať o bode  spoločnej správy - je len

jeden, nemá  ani označenie. Neviem, či  to mám prečítať. Ide

o text: V § 2 nahradiť text "sa upravia dohodou, v ktorej sa

vymedzí najmä  druh a rozsah prebraného  majetku a záväzkov"

textom  "upraví orgán...  atď." -  je tam  pod čiarou  odkaz

1 a 2. To je jeden návrh. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o takto prednesenom návrhu zo spoloč-

nej správy. Spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Tento bod spoločnej správy sme prijali.

 

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     V rozprave  bol vecne predložený  jeden pozmeňujúci ná-

vrh, ktorý predložil pán poslanec Pokorný. (Hlasy z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyňa, ak  si pamätáte,  upozorňoval som, že

treba predložiť  písomne. Ale je to  pravda, pani poslankyňa

dala  pozmeňujúci návrh  s tým,  aby účinnosť  bola od 1. 9.

1997. Dobre si pamätám?

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Áno. Odporúčam tento návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o pozmeňu-

júcom návrhu pani poslankyne Sabolovej. Spravodajca ho odpo-

rúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprešiel tento pozmeňujúci návrh.

 

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Druhý pozmeňujúci návrh podal pán kolega Pokorný, ktorý

navrhuje nový § 3, ktorý by mal znieť: "Univerzita Pavla Jo-

zefa Šafárika  v Košiciach, ktorá  vzniká týmto zákonom,  si

zachováva svoju historickú tradíciu Univerzity  Pavla Jozefa

Šafárika  v Košiciach  z roku  1959." Keďže  som presvedčený

o tom,  ako som  zdôraznil, že  toto je  fixované, odporúčam

tento návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Pokorného. Spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

 

     Neprijali sme  ani tento doplňujúci,  resp. pozmeňujúci

návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     To je  všetko, čo sa týka  pozmeňujúcich návrhov. Keďže

tu bola žiadosť o prestávku...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, mali by sme hlasovať o  zákone ako celku s tým, že

dva  kluby požiadali  o prestávku.  Prosím, je  10.00 hodín.

O 10.15 hodine budeme pokračovať.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali

svoje miesta  v rokovacej miestnosti. Mali  by sme pristúpiť

k hlasovaniu.

 

     Prosím, aby sme sa najskôr prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Budeme hlasovať o zákone ako celku s tým, že ho odporú-

čam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky budeme hlasovať

o návrhu ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hneď  hlasujme. Pán spoločný

spravodajca nám odporúča, aby sme hlasovali pozitívne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady  Slovenskej republiky o  rozdelení Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika v Košiciach. (Potlesk.)

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, pani poslan-

kyne, páni poslanci.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Ďakujem za spoluprácu a  gratulujem Prešovčanom i Koši-

čanom, že  sme im vytvorili  väčší priestor na  skvalitnenie

ich práce. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     J e d e n á s t y m  bodom programu je

 

     zákon Národnej rady Slovenskej  republiky z 25. septem-

bra 1996, ktorým  sa dopĺňa zákon číslo 468/1991  Zb. o pre-

vádzkovaní  rozhlasového  a  televízneho  vysielania v znení

neskorších predpisov.

 

     Tento zákon je vrátený prezidentom Slovenskej republiky

na opätovné prerokovanie Národnou radou.

 

     Materiál, páni poslanci,  panie poslankyne, ste dostali

ako tlač 512. Jej súčasťou je aj rozhodnutie pána prezidenta

zo 7.  októbra 1996 o vrátení  tohto zákona, uznesenie vlády

Slovenskej republiky, ako aj schválený zákon z 25. septembra

1996. Spoločnú správu máte ako tlač 512a.

 

     Prezident  Slovenskej  republiky  uvedený  zákon vrátil

podľa článku  87 ods. 3  a 4 Ústavy  Slovenskej republiky na

požiadanie vlády Slovenskej  republiky  s pripomienkou vlády

uvedenou v jej stanovisku, aby  Národná rada tento zákon ne-

schválila.

 

     Podľa rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v sú-

lade s uznesením vlády  Slovenskej republiky vrátenie zákona

odôvodní podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pani Ka-

tarína  Tóthová. Prosím,  pani podpredsedníčka,  aby ste  sa

ujali slova.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som v krátkosti bližšie ozrejmila dôvo-

dy, ktoré viedli vládu k tomu, aby požiadala pána prezidenta

o vrátenie zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky z 25.

septembra 1996, ktorým sa  dopĺňa zákon o prevádzkovaní roz-

hlasového a televízneho vysielania.

 

     Podľa tohto zákona sa  držiteľom licencie na prevádzko-

vanie rozhlasového a televízneho  vysielania môže stať každá

právnická  a  fyzická  osoba,  ak  splní podmienky taxatívne

určené zákonom. Rovnaké právne postavenie držiteľov licencie

je dané  tým, že sa  tak pre právnické,  ako aj pre  fyzické

osoby vyžaduje podmienka zápisu  v Obchodnom registri. Práv-

nická osoba sa môže stať držiteľom licencie len vtedy, ak je

zapísaná v Obchodnom registri, a fyzická osoba sa po udelení

licencie musí zapísať do Obchodného  registra. Ak by tak ne-

urobila, licencia, ktorá jej bola udelená, stratí platnosť.

 

     Ak by  sa obec mohla  stať držiteľom licencie  za iných

podmienok, prizná  sa jej výnimočné,  resp. odlišné postave-

nie, čím nastane nerovnaké postavenie vo vzťahu k iným práv-

nickým a zároveň i fyzickým osobám, ktoré sa môžu stať drži-

teľmi licencie. Dôsledok je  zrejmý. Poruší sa zásada alebo,

ak chcete,  princíp rovnosti v právach  a povinnostiach sub-

jektov uchádzajúcich sa o určité  právo. Tu ide o úpravu zá-

kona,  ktorý upravuje  vydávanie licencií,  a pri  aplikácii

tohto zákona  musia mať všetci  uchádzači rovnaké postavenie

a práva aj povinnosti.

 

     Navyše, vychádzajúc z článku 67 ústavy, v zmysle ktoré-

ho povinnosti  a obmedzenia možno obci  ukladať len zákonom,

ak vyjdeme  z tohto článku  ústavy a aplikujeme  ho v praxi,

potom si musíme postaviť otázku, že ak bude držiteľom licen-

cie obec, či  budú pre ňu záväzné licenčné  podmienky, t. j.

povinnosti a  obmedzenia dané licenciou, pretože  sa tu vždy

možno dovolať, že povinnosti a obmedzenia obci možno dať je-

dine zákonom.  To ustanovuje naša ústava  a ctenie  si tohto

môže viesť  k tomu, že  obce by mohli  odmietnuť plnenie li-

cenčných podmienok, resp. by  boli úplne nevymožiteľné poku-

ty, ktoré  by sa ukladali za  nedodržanie licenčných podmie-

nok, pretože takéto povinnosti  obci možno uložiť jedine zá-

konom.

 

     Tiež sa musíme zamyslieť nad významom Obchodného regis-

tra, čo  je sekundárna otázka  v tejto problematike.  Zápisy

v ňom sú  povinné alebo dobrovoľné. Povinne  sa zapisujú ob-

chodné spoločnosti,  družstvá a iné právnické  osoby, o kto-

rých to ustanoví zákon. Voči  fyzickým osobám sa povinný zá-

pis uplatňuje iba podľa  zákona o prevádzkovaní rozhlasového

a televízneho vysielania a nebojím sa povedať, že sa tu pre-

lamuje  tá zásada  práve  vzhľadom  na požiadavku,  aby boli

zachované  rovnaké  podmienky  všetkých  subjektov, ktoré sa

uchádzajú o licenciu.

 

     Vychádzajúc z významu  Obchodného registra, bola zakot-

vená  do zákona  o prevádzkovaní  rozhlasového a televízneho

vysielania základná  podmienka pre držiteľov  licencie, a to

povinný zápis v Obchodnom registri podľa § 3 zákona. Toto je

umocnené aj v § 11  spomínaného zákona, kde sú vymedzené ná-

ležitosti  žiadosti,  na  základe  ktorej  sa začína konanie

o udelenie licencie. Za významné považujem ustanovenie najmä

§ 11 písm. a) a b) zákona, v ktorých sa ustanovuje, že práv-

nická osoba okrem iného uvádza v žiadosti právnu formu práv-

nickej osoby  a doklady o výške  základného imania a vkladov

jednotlivých účastníkov. Z dikcie týchto ustanovení vyplýva,

že držiteľom  licencie môže byť taká  právnická osoba, ktorá

je podnikateľom, resp. ktorá  zápisom do Obchodného registra

dostáva postavenie podnikateľa.

 

     Na otázku, čo rozumieme  pod pojmom podnikanie a podni-

kateľ, nám dáva jednoznačnú odpoveď § 2 ods. 1 a 2 Obchodné-

ho zákonníka, ktorý je codex specialis upravujúci postavenie

podnikateľov,  obchodnozáväzkové vzťahy,  ako aj  iné vzťahy

súvisiace s podnikaním.

 

     Ako vyplýva z toho, čo  som uviedla, je zrejmé, že pro-

blematika prevádzkovania rozhlasového a televízneho vysiela-

nia obcami je komplikovaná, a zastávam názor, že iba novelou

ustanovenia  § 3  ods. 2  sa problematika  nerieši v podaní,

ktoré bolo  schválené, a preto zastávam  názor, že treba po-

nechať súčasnú, dosiaľ platnú právnu úpravu.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na základe dosiaľ uvedeného odporúčam, aby ste vyslovi-

li nesúhlas s novelou § 3  ods. 2 zákona o rozhlasovom a te-

levíznom vysielaní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pani podpredsedníčke vlády.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, ako spoločný

spravodajca bol uznesením výboru určený pán poslanec Mikloš-

ko. Pán  poslanec Mikloško sa včera  u mňa ospravedlnil. Po-

žiadal, aby spoločným spravodajcom  bol pán poslanec Tarčák,

preto musím dať o tejto zmene hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme, kto je za.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prosím  spoločného  spravodajcu  pána  Tarčáka, aby nás

oboznámil s  prerokovaním tejto novely  vo výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predseda,

     pani podpredsedníčka vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  predložil spoločnú správu ústavno-

právneho výboru, výboru pre verejnú správu, územnú samosprá-

vu a  národnosti, ako i výboru  pre vzdelanie, vedu, kultúru

a šport o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky z 25. septembra  1996, ktorým sa dopĺňa zákon

číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízne-

ho vysielania v znení neskorších predpisov, vráteného prezi-

dentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.

 

     Zákon pridelil predseda Národnej rady Slovenskej repub-

liky  ústavnoprávnemu  výboru,  výboru  pre  verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti,  výboru pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport  na prerokovanie do 17. októbra  1996 s tým,

že  ostatné výbory  Národnej rady  Slovenskej republiky môžu

uvedený vrátený zákon prerokovať podľa vlastného uváženia.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky súčasne ur-

čil na skoordinovanie stanovísk  výborov Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a šport

s tým, že skoordinované stanoviská  výborov Národnej rady sa

premietnu do spoločnej správy, ktorú vám predkladám.

 

     Výbory vrátený zákon prerokovali a vyjadrili k nemu to-

to stanovisko: Ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú sprá-

vu, územnú samosprávu a národnosti neprijali k tomuto vráte-

nému zákonu uznesenie,  pretože zaň nehlasovala nadpolovičná

väčšina ich členov.

 

     Výbor  Národnej  rady   pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport nesúhlasil so stanoviskom vlády Slovenskej republiky

k zákonu Národnej rady Slovenskej  republiky z 25. septembra

1996, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzko-

vaní rozhlasového  a televízneho vysielania  v znení neskor-

ších predpisov, aby ho  Národná rada Slovenskej republiky po

opätovnom prerokovaní  neschválila a odporučila  ho schváliť

v pôvodnom znení.

 

     Napriek tomu  ako spoločný spravodajca  budem odporúčať

túto právnu normu neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

 

     Otváram k  tomuto bodu programu  rozpravu s konštatova-

ním, že do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásil pán poslanec

Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     mám  pomerne  zložitú  úlohu  presvedčiť alebo opakovať

niečo, čo už som povedal pred nejakým časom, presne 25. sep-

tembra, a to zdôvodniť návrh, ktorým sa snažím preklenúť (aj

keď pani podpredsedníčka povedala,  že v tom nevidí problém)

minimálne nesúlad dvoch právnych noriem, a to zákona o obec-

nom zriadení  a zákona o prevádzkovaní  rozhlasového a tele-

vízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

 

     Na  úvod mi  dovoľte povedať  toto: Nikto  na Slovensku

zrejme  nepochybuje o  tom, že  pokiaľ má  obec plniť  svoje

funkcie, musí mať kontakt so svojimi obyvateľmi. Napokon nie

inak to bolo  aj v ďalekej alebo v  blízkej minulosti. Nepo-

chybne z toho vychádzal i zákonodarca pri tvorbe ustanovenia

§ 19 ods. 4 zákona číslo  468/1991 Zb. o rozhlasovom a tele-

víznom  vysielaní   v  znení  neskorších   predpisov,  podľa

ktorého, citujem:  "Prevádzkovateľ káblového rozvodu  je po-

vinný  bezodkladne poskytnúť  jeden kanál  na vysielanie pre

potreby miestnej obmedzenej oblasti pokrytej káblovým rozvo-

dom. Tento  kanál sa nesmie bez  súhlasu prevádzkovateľa ob-

chodne využívať."

 

     Asi len ťažko bude možné aplikovať toto ustanovenie zá-

kona na prevádzkovateľa vysielania,  ktorým bude hoci aj ob-

cou založená obchodná spoločnosť,  ako to naznačuje vláda vo

svojom stanovisku. Preto  som nevidel problém prevádzkovania

rozhlasového  alebo televízneho  vysielania obcou  v tom, či

obec  je, alebo  nie je  subjekt podnikateľského charakteru.

Obec podľa  mňa musí byť  takým subjektom, ktorý  po splnení

podmienok ustanovených  zákonom musí mať  oprávnenie na pre-

vádzkovanie takéhoto rozhlasového alebo televízneho vysiela-

nia.

 

     Problém vyjadrený v stanovisku vlády preto považujem za

umelo vytvorený a podávam takéto stanovisko.

 

     V  treťom  odseku  "pokiaľ  základná  filozofia  zákona

o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania (ďalej

len  zákon) spočíva  v tom,  že sa  držiteľom licencie mohla

stať len právnická osoba, ktorá je subjektom podnikateľského

charakteru podliehajúcim daňovej  povinnosti", tu citujem zo

stanoviska vlády, ktoré máte  v materiáloch, "ktorá je zapí-

saná v Obchodnom registri, čiže subjekt podnikateľského cha-

rakteru podliehajúci daňovej povinnosti, potom novelou záko-

na nedošlo k žiadnemu zásahu do filozofie tohto zákona".

 

     A. Obec je subjektom podnikateľského charakteru. Svedčí

o tom predovšetkým ustanovenie článku  65 ods. 1 Ústavy Slo-

venskej republiky  (ďalej len ústava),  podľa ktorého, citu-

jem: "Obec je právnická  osoba, ktorá za podmienok ustanove-

ných zákonom  samostatne hospodári s vlastným  majetkom a so

svojimi finančnými prostriedkami." Týmto ustanovením základ-

ný zákon  štátu určuje filozofiu fungovania  obce pri plnení

jej základného poslania ako jednotky územnej samosprávy.

 

     Ustanovenie ústavy je čo  do slovného vyjadrenia skrom-

né, a preto by si ho bolo možné vysvetľovať rôzne, napríklad

aj tak,  ako sa to snaží interpretovať, samozrejme, výsostne

účelovo, aj stanovisko vlády v tejto veci. Našťastie v ústave

naznačenú  filozofiu  dopĺňa  zákon  369  o obecnom zriadení

v znení neskorších  predpisov. Napríklad v  § 4 okrem  iného

konkretizuje, čo obec môže a musí, ak sa už raz rozhodne pri

výkone samosprávnej funkcie robiť. Podľa § 4 ods. 3 písm. i)

zákona o  obecnom zriadení, citujem: "Obec pri výkone  samo-

správnych funkcií najmä  vykonáva vlastnú investičnú činnosť

a podnikateľskú činnosť  v záujme zabezpečenia  potrieb obce

a rozvoja obce."  Zákon teda jednoznačne ustanovuje, že obec

je  ako  jednotka  územnej  samosprávy  ekonomicky nezávislá

právnická  osoba,  teda  je  plnohodnotným právnym subjektom

spôsobilým  plniť od nikoho nezávisle  funkciu samosprávneho

subjektu. Samozrejme, od toho  "nikoho" neznamená, že nie od

zákona, nezávisle od zákona.

 

     Ekonomická samostatnosť  obce je významnou  zásadou pri

presadzovaní  suverenity obecnej  samosprávy v  praxi. Keďže

nemožno  vylúčiť  ani  účelovú  interpretáciu  tu citovaného

ustanovenia  § 4 ods. 3  písm. i) zákona  o obecnom zriadení

v zmysle,  že  pod  pojmom  "vykonávať vlastnú podnikateľskú

činnosť"  zákon myslí  vykonávať prostredníctvom právnických

osôb podnikateľského charakteru, ktoré si na tento účel obec

založí. Citujem  tu aj ďalšie  ustanovenia zákona o  obecnom

zriadení, a to  § 4 ods. 3 písm. j):  "obec pri výkone samo-

správnych funkcií najmä zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontro-

luje svoje rozpočtové a  príspevkové organizácie a iné práv-

nické osoby podľa osobitných  predpisov". Ak by teda "podni-

kateľskú činnosť" mala  obec vykonávať prostredníctvom práv-

nických  osôb  naznačených  v  §  4  ods.  3 písm. j) zákona

o obecnom zriadení, potom by nebol dôvod na rozdelenie usta-

novenia pod písm. i) a j),  ale tento zámer by musel byť zá-

konodarcom presne formálne aj gramaticky vyjadrený.

 

     B. Obec je  subjektom podliehajúcim daňovej povinnosti.

Ustanovuje to  zákon číslo 286/1992 Zb.  o daniach z príjmov

v znení  neskorších predpisov,  kde v § 18  ods. 4, citujem:

"U daňovníkov, ktorí nie sú  založení alebo zriadení na pod-

nikanie, sú predmetom dane  príjmy z činností, ktorými dosa-

hujú zisk  alebo ktorými sa  dá zisk dosiahnuť, a to vrátane

príjmov z  nájomného, príjmov z reklám,  príjmov z členských

príspevkov s výnimkou príspevkov  oslobodených od daní podľa

§ 19 písm. a)  a príjmov, z ktorých sa  daň vyberá osobitnou

sadzbou podľa § 36." Prípadná námietka, že ustanovenie sa na

obce nevzťahuje, je bezpredmetná a  vyvracia ju hneď aj ods.

5 § 18 označeného zákona, kde, citujem: "Za daňovníkov podľa

ods. 4 sa okrem iného považujú aj obce."

 

     Pritom, samozrejme, treba mať na  pamäti aj zákon číslo

71/1992 Zb. o súdnych  poplatkoch v znení neskorších predpi-

sov, ktorý  v § 4  ods. 2 písm. b) ustanovuje, citujem:  "od

poplatkov sú  oslobodené obce v konaní  vo veciach verejného

a spoločensky prospešného záujmu".  Prax súdov v nadväznosti

na túto poplatkovú povinnosť obcí pozná komerčnú činnosť ob-

cí, ktorú podriaďuje v prípade konania na súde pod poplatko-

vú povinnosť.

 

     Vyslovím  názor,  že  obce  by  mali  byť oslobodené od

akýchkoľvek súdnych  poplatkov, lebo všetko,  čo obce robia,

robia  na získanie  finančných prostriedkov,  ktoré následne

použijú v prospech obyvateľov  tej obce alebo jednoznačne na

verejnoprospešné účely. Ale to je už, samozrejme, o inom.

 

     Na  konštatovaní,  že  obec  je subjekt podnikateľského

charakteru, nič nemení skutočnosť, že obec bola zriadená zá-

konom ako jednotka územnej samosprávy, t. j. nie na podnika-

nie, ale  na výkon samosprávy.  K tomu som  už povedal svoju

argumentáciu.

 

     C. Zákonu nezodpovedá ani  tvrdenie, že zákon taxatívne

určuje  za držiteľa  licencie len  právnickú osobu  zapísanú

v Obchodnom registri. Tu si dovolím upozorniť, že stanovisko

vlády v tomto smere je nepresné, pretože podľa  § 3 odseku 3

zákona držiteľom licencie sa môže stať aj fyzická osoba.

 

     D. Chybným je tvrdenie,  že podnikateľským subjektom je

len právnická osoba, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri.

Slovenský  právny poriadok  pozná prípady  právnických osôb,

ktoré sa chápu ako podnikatelia, a napriek tomu nie sú zapí-

sané v  Obchodnom registri. Typickým príkladom  môže byť Ná-

rodná banka Slovenska.

 

     Štvrtý odsek  stanoviska vlády. Podľa  stanoviska vlády

obec nemôže  priamo vykonávať podnikateľské  aktivity, preto

nemôže zakladať ani obecné podniky  a preto sa nezapisuje do

Obchodného registra. O tom, že nemôže podnikať, som už hovo-

ril. Jednoducho  je to argumentácia,  ktorá nemá jednoznačnú

oporu v zákone. Konštrukcia  stanoviska je metodologicky ne-

správna, ak  nechceme tvrdiť, že  zavádzajúca. Obec skutočne

nemôže založiť obecný podnik, ale nie preto, že nemôže vyko-

návať podnikateľské aktivity, ale preto, že slovenský právny

poriadok už nepozná právnu formu  obecný podnik, iba ak ešte

obecný podnik  v likvidácii. Právna forma  obecný podnik ako

podnikateľský subjekt  bola de facto  zrušená novelou zákona

číslo 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách v znení neskor-

ších predpisov.

 

     Napokon si protirečí samotné  stanovisko vlády. Na jed-

nej strane argumentuje, že obec nemôže priamo vykonávať pod-

nikateľské  aktivity a  argumentom to  potvrdzujúcim má  byť

zrejme  tvrdenie, že  nemôže zakladať  obecné podniky,  a na

druhej strane  konštatuje, že to  obci nebráni zakladať  ob-

chodné spoločnosti podľa Obchodného zákonníka. Ale z vecného

hľadiska je rozhodujúce práve len  to, že obec môže zakladať

právnické osoby na podnikanie. Akú formu majú mať tieto pod-

niky, to predsa určuje zákon. A obec si môže vybrať len takú

právnu formu podniku obchodnej  spoločnosti alebo firmy, ako

dovoľuje  zákon,  žiadnu  inú.  Samozrejme, autor stanoviska

veľmi  dobre vie,  že slovenský  právny poriadok  už nepozná

právnu  formu obecný  podnik,  napriek  tomu sa  to objavuje

v argumentácii. K odstráneniu právnej formy obecného podniku

zrejme  došlo  nie  preto,  aby  obce  nemohli podnikať, ale

v dôsledku zmeny hospodárskeho  života v Slovenskej republi-

ke. Podľa stále platného právneho poriadku u nás, § 11 odsek

3 písm. i) zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo,

a tým vlastne obec môže zakladať takéto podniky.

 

     Piaty odsek stanoviska  vlády. Právnu úpravu prevádzko-

vania rozhlasového a  televízneho vysielania nemožno považo-

vať za nekomplexnú z  dôvodov uvedených vo vládnom stanovis-

ku. Doterajšia  prax v používaní  týchto licencií v  obciach

nesignalizuje, že by obciam nemala vyhovovať všeobecná úpra-

va prevádzkovania rozhlasového a televízneho vysielania a že

by sa vyžadovala nejaká  osobitná komplexná úprava podmienok

a povinností pre obce.

 

     Čo ma absolútne prekvapilo, je  zmienka o tom, že ukla-

danie povinností v licenciách môže  vo vzťahu k obciam vyvo-

lávať diskusie vo vzťahu k ústave už v spomínanom stanovisku

pani podpredsedníčky vlády, kde sa hovorí, že povinnosti ob-

ce možno ukladať len  zákonom. Samozrejme, som prvý zástanca

toho, že by to malo tak byť. Som dojatý starostlivosťou vlá-

dy v  tejto oblasti. Preto sa  pýtam, ako je možné, že vláda

prijala  nariadenie vlády,  ktorým sa  určujú platové pomery

v obciach práve normou, ako je nariadenie vlády, a nie záko-

nom. To je len malý príklad toho, keď dvaja hovoria to isté,

a nie vždy je to to isté.

 

     Dovoľte mi zareagovať na  4 okruhy otázok, ktoré spome-

nula  pani  podpredsedníčka  vlády.  Došlo  tu,  samozrejme,

k spomínaniu, čo všetko má  právnická osoba splniť,  aby do-

stala licenciu. Podotýkam, že je to  výsostne zlá filozofia,

pretože licencie, ktorých sa obce dožadujú, nie sú podľa § 5

zákona o televíznom vysielaní - licencie zo zákona, teda li-

cencie, ktoré  sa udeľovali povedzme VTV  alebo Markíze, ale

licencie na základe licenčných  podmienok. Celá teória o za-

ložení firmy, o kapitáli, o ďalších krokoch, ktoré sme mohli

vo  výbore  sledovať,  keď  predkladali obchodné spoločnosti

svoje žiadosti o licencie,  sa netýkajú tohto spôsobu udeľo-

vania licencií.

 

     Pýtam sa teda,  akým spôsobom chce vláda -  aj vy, pani

podpredsedníčka  vlády, lebo  ste zodpovedná  za legislatívu

- dosiahnuť zladenie, keď  nehovorím rozpor, zladenie týchto

dvoch právnych  noriem, keď nie  takouto jednoduchou techni-

kou, za ktorú to považujem.  Táto technika si nevyžaduje ná-

klady na štátny rozpočet, je  to otázka filozofie. Vráťme sa

k filozofii. Pýtam sa, prečo by si obce zo svojich skromných

prostriedkov, pretože neschválením  alebo prípadným neschvá-

lením tejto normy, je to už dvanásta právna norma počas toh-

to volebného obdobia, ktorá ide proti záujmom obcí - a neve-

rím,  že  bude  posledná  pri  takomto  spôsobe prerokúvania

- prečo nemôžeme  obciam pomôcť splniť  si zákonnú povinnosť

informovať svojho  občana priamo, a  nie prostredníctvom ob-

chodných spoločností.

 

     Nie je to problém vo veľkých mestách. Založenie obchod-

nej  spoločnosti nie  je problém  vo väčších  mestách, je to

problém práve v menších  dedinkách a obciach, ktorých rozpo-

čet nedovoľuje zbytočne vynakladať  prostriedky na niečo, čo

môžeme elegantne  vyriešiť iným spôsobom.  Je to zámer,  aby

obce priamo  nenakladali s touto  licenciou? Alebo je  v tom

len nepochopenie?

 

     Veľa sa povedalo už minule. Osobne som presvedčený, po-

dobne ako nám vo  výbore odôvodnila legislatíva ministerstva

kultúry, že  vlastne po vecnej stránke  ani vláda nemôže mať

výhrady  (ak si  kolegovia pamätajú,  vo výbore  pre verejnú

správu to bolo  takto povedané), ide len o  formu, že nie je

komplexná. Pýtam  sa: Naozaj tomuto  zákonu vadí len  to, že

predkladateľom nie je poslanec vládnej koalície?

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, nemám nikoho prihláse-

ného do rozpravy.

 

     Chce  sa vyjadriť  pani podpredsedníčka  vlády? Nech sa

páči, pani podpredsedníčka.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vzala som si viacero zákonov, ale nebojte sa, nebude to

dlho trvať, z každého odcitujem veľmi stručne.

 

     Pán  poslanec Bajan  sa  odvolával  na zákon  o obecnom

zriadení, konkrétne  § 4 písm. i),  podľa ktorého obce popri

svojej samosprávnej funkcii podľa  odseku 3 písm. i) vykoná-

vajú  vlastnú  investičnú  činnosť  a  podnikateľskú činnosť

v záujme zabezpečenia potrieb atď.

 

     Pán poslanec citoval aj novelu, teda nepriamu novelizá-

ciu podľa zákona 172/1994 Z.  z., ale neprečítal ju dôsledne

- podľa môjho názoru. Podľa tejto  novely v zákone o obecnom

zriadení, kde sa hovorí o podnikateľskej činnosti, sa dovte-

dy  zrušili, ako  aj on  sám povedal,  obecné podniky,  a to

z toho dôvodu, že tieto obecné podniky nemali charakter pod-

nikateľských  subjektov  zapísaných  v  Obchodnom zákonníku,

a táto  novela v  odseku 2  hovorí, že  obec do 31. decembra

1994 zmení obecný podnik podľa charakteru predmetu jeho čin-

nosti  na podnikateľský  subjekt podľa  osobitného predpisu.

A v poznámke  dolu je, že osobitný  predpis je Občiansky zá-

konník. Ergo, bude vykonávať  každú svoju podnikateľskú čin-

nosť  prostredníctvom  podnikateľských  subjektov zapísaných

v Obchodnom registri. To znamená, že nie obec ako samospráv-

ny orgán,  ale popri samospráve  podnikateľské činnosti bude

vykonávať podnikateľskými subjektmi  zapísanými v podnikovom

registri.

 

     Tomuto korešponduje aj súčasný  platný právny stav. Nie

celkom súhlasím  s tým, aby  obce nemohli mať  kontakt podľa

platného práva so svojimi občanmi. Plne zastávam stanovisko,

že  obec musí  mať takýto  kontakt. Obec  preto aj  má nárok

v zmysle  príslušných  licenčných  predpisov,  aby  jej  bol

z káblového rozvodu  bezplatne ponúknutý, teda  aby sa mohol

etablovať na jednom kábli.

 

     Ale pozrime sa, aká je  situácia dnes. Veď obce, kde je

to možné, tam postupne zavádzajú kontakt cez káblovú televí-

ziu so svojimi občanmi. Pozrime si napríklad Martin, Brezno,

ktoré  vytvorili takéto  subjekty, kde  obec alebo  mesto má

stopercentnú účasť svojho kapitálu. Ďalšie obce, mestá alebo

časti miest - napríklad  starosta Nového  mesta v Bratislave

takto už  komunikuje s občanmi cez  spoločnosť s ručením ob-

medzeným OMEGA  PLUS, ďalej Košice taktiež  komunikujú s ob-

čanmi, Hlohovec má tiež svoj kanál a je zapísaný v Obchodnom

registri. Čiže  aj táto forma sa  plne rozvíja. Teda nevidím

dôvod, prečo by  súčasný právny stav mal byť  zmenený a tak,

aby vznikla nerovnosť subjektov, ktoré sa uchádzajú o licen-

ciu, a navyše, ktoré potom aj vykonávajú túto činnosť.

 

     Preto znovu  opakujem, prelomila sa aj  zásada u fyzic-

kých osôb, že vysielať môže,  len čo je zapísaný v Obchodnom

registri.

 

     Vôbec si nemyslím, že by  sme s týmto chceli sťažiť ži-

vot obcí.  Vôbec si nemyslím,  že ich ukracujeme  o kapitál,

pretože obce, ktoré  nemajú dostatočné finančné prostriedky,

vždy majú nejakú nehnuteľnosť, ktorá má hodnotu a ktorá môže

byť predmetom  nepeňažného vkladu do  obchodnej spoločnosti.

Nepoznám samosprávu, ktorá by nemala zariadenie alebo nejakú

nehnuteľnosť, ktorú  vloží. Keď už nechce  ako podielnik, je

malá obec a nemá s kým zriadiť takúto spoločnosť, vloží svo-

ju nehnuteľnosť a zapíše  sa do Obchodného registra, vysiela

a má kontakt,  t. j. realizuje  sa to, čo  je, myslím, naším

spoločným záujmom, jednak pána poslanca ako starostu v Petr-

žalke, ktorý chce  mať kontakt s ľuďmi, a je  to aj náš záu-

jem, aby tieto obce mali  takýto kontakt. Len treba zachovať

určité  pravidlá. Aj  smernice Európskej  únie nás  zaväzujú

k tomu, aby pri licencii  všetci uchádzači o udelenie licen-

cie mali rovnaké právne podmienky.

 

     Preto sa  opätovne obraciam na pani  poslankyne a pánov

poslancov s  prosbou, aby predloženú  novelu neschválili. To

znamená, aby zostal dosiaľ platný právny stav.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani podpredsedníčke.  S faktickou poznámkou sa

hlási pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Len veľmi krátko, aby nedošlo  k omylu. Hlohovec nie je

zapísaný v Obchodnom registri. Práve  to bol problém, kde sa

to celé spustilo. Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie

udelila 21 obciam licenciu  priamo, nie cez obchodné spoloč-

nosti, a keď  sa práve mesto Hlohovec chcelo  zapísať do Ob-

chodného  registra,  tak   prokurátor  napadol  tento  zápis

v zmysle zákona  o obecnom zriadení. Vtedy  sa došlo vlastne

na to, čo je predmetom sporu. Takže nie je zapísaný a určite

nebude zapísaný, bude si musieť založiť spoločnosť s ručením

obmedzeným alebo inú obchodnú spoločnosť.

 

     Práve toto je ten problém.  Prečo by si mali obce vkla-

dať časť majetku do  nejakého problému, ktorý vieme vyriešiť

ináč, a obce by mohli s týmto majetkom  nakladať iným spôso-

bom? V  tom je spor. Čiže  nemyslím si, že by  sme im museli

ukladať takúto povinnosť pri tejto činnosti. To je vec filo-

zofie, je to vec na zváženie poslancov, ako sa rozhodnú.

 

     Ale  súhlasím  s  vami,  normy  Európskej  únie hovoria

o tom, že  pri udeľovaní licencií  by mali byť  rovnaké pod-

mienky. Ale podotýkam, že v tom prípade ide o licenciu podľa

§ 5 - o celoplošné licencie,  o ktoré sa uchádzajú, a nielen

domáce,  ale aj  zahraničné subjekty,  nie lokálne licencie,

ktoré sú  udeľované na základe  licenčných podmienok. Myslím

si, že  viac k tomu už  asi nepoviem, len naozaj  je tu spor

o filozofiu, či  nútiť obce nakladať s  majetkom aj v situá-

ciách, keď to vieme riešiť ináč. To je všetko.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi.

 

     Pani poslankyne, poslanci, končím rozpravu k tomuto bo-

du programu.

 

     Pýtam sa  ešte pani podpredsedníčky, či  sa chce vyjad-

riť. Už nie. Pán spoločný  spravodajca sa tiež nechce vyjad-

rovať. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predseda, keďže v rozprave nebol podaný žia-

den pozmeňujúci návrh, odporúčam,  aby sme hlasovali o pred-

loženom zákone ako celku s tým, že ho odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  hlasovať v  súlade s  článkom 87  ods. 3 Ústavy

Slovenskej republiky.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca vrátený zákon odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky po

opätovnom prerokovaní  neschválila zákon Národnej  rady Slo-

venskej  republiky,  ktorým  sa  mení  a  dopĺňa zákon číslo

468/1991 Zb. o prevádzkovaní  rozhlasového a televízneho vy-

sielania v znení neskorších predpisov z 25. septembra 1996.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     mali by sme prejsť k dvanástemu bodu programu, ktorý by

mal uviesť  pán  prezident  republiky. Je to zákon, ktorý je

spoločne vrátený pánom prezidentom aj vládou. Ide o rokovací

poriadok. Keďže  pán prezident požiadal, aby  mohol prísť až

na popoludňajšie rokovanie Národnej rady, máme dve možnosti.

Máme rozpracované dva zákony, jedným  je zákon, o ktorom sme

povedali,  že  budeme  rokovať  hneď,  je  to zákon o súdoch

a druhý zákon, ktorý predkladal pán  poslanec Fico. Sú to už

len hlasovania. Chcem navrhnúť,  aby sme tieto zákony prero-

kovali ešte  doobeda formou hlasovania a  poobede by sme po-

kračovali vrátenými zákonmi.

 

     Mám dať  o tom hlasovať, alebo s vaším  súhlasom budeme

hlasovať o súdoch? (Hlasy  zo sály.) Pán poslanec Hrušovský,

pardon, pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán  predseda, chcem  sa iba  spýtať, či  bola ukončená

rozprava v prípade návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Čiže budeme iba hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Len hlasovať o závere. Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Chcel by som  poprosiť, pán predseda, či by  sa pán mi-

nister mohol vyjadriť k predneseným pozmeňujúcim návrhom pá-

na poslanca Cupera.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale to by potom otvoril rozpravu.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Som si  toho vedomý, ale ja  sa vzdávam, neprihlásim sa

už po ňom do rozpravy. Bolo by asi vhodné, keby pán minister

vystúpil. (Ruch v miestnosti.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán minister nechce vystúpiť v rámci tejto požiadavky.

 

     Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, budeme rokovať.

Skončili sme rozpravou s tým, že som vtedy nedal možnosť vy-

jadriť sa spoločnému spravodajcovi výborov.

 

     Prosím, pán  spoločný spravodajca, vyjadrite  sa, ak sa

chcete vyjadriť, ak nie, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda parlamentu a zároveň predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     chcem vás poprosiť, aby  ste dali hlasovať o pozmeňujú-

cich návrhoch a potom o konečnom znení návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, doplňujúce a pozmeňujú-

ce návrhy ste  dostali ešte ako tlač 469b.  (Hlasy zo sály.)

Tak to mám zle napísané.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Je to tlač 496b.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ja mám 469b. Je to 496b. Môžeme pristúpiť k hlaso-

vaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Najprv, pán predseda, o spoločnej správe.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O spoločnej  správe, samozrejme. Nech sa  páči, pán po-

slanec.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v spoločnej správe je  uvedených 17 pozmeňujúcich návr-

hov. Ak dovolíte, odporúčam, aby sa  o bodoch 1, 2, 3, 4, 5,

6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13,  14 a 17 hlasovalo en bloc a od-

porúčam ich prijať, pardon,  pán Hrušovský našepkáva,  odpo-

rúčam ich neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh spoločného  spravodajcu, o ktorých bo-

doch hlasujeme  teraz en bloc. Pán  spoločný spravodajca ich

navrhuje neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Tieto body spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     O bodoch  15 a 16  spoločnej správy navrhujem  hlasovať

tiež spoločne a odporúčam ich schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Teraz pán poslanec Hrušovský  nešepkal. Hlasujeme o bo-

doch 15 a 16 spoločnej správy s odporúčaním prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tieto dva body spoločnej správy.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda, vážené  dámy, vážení páni, z tlače

496b odporúčam  na spoločné hlasovanie bod  1 článku I, par-

don, článok II bod 1, článok  III bod 2, ďalej článok IV bod

7, pretože majú iba  legislatívno-technický charakter. A od-

porúčam ich schváliť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh  spoločného spravodajcu. Navrhuje pri-

jať tieto pozmeňujúce návrhy, tak ako ich prečítal.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 121 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Tieto návrhy prešli.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     O pozmeňujúcich návrhoch k článku IV bod 1, ďalej člán-

ku IV body 3 a 4 navrhujem hlasovať osobitne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme hlasovať.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pozmeňujúci návrh k článku IV bod 1 odporúčam schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a  hlasujme o článku IV bod  1 s návrhom

schváliť ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh je k článku IV bod 3, ktorý má-

te na tretej strane tlače 496b. Odporúčam ho schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj  tento  pozmeňujúci  návrh  odporúča pán spravodajca

schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme aj tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Posledný  pozmeňujúci návrh  je k  článku IV  bod 4  na

strane 4 tlače 496b. Aj tento odporúčam schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme. Aj tento pozmeňujúci  návrh je odporúčaný na

prijatie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme ho.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán  predseda, vyčerpali sme  všetky pozmeňujúce

aj doplňujúce návrhy. Prosím, aby ste dali hlasovať o zákone

ako celku. Odporúčam ho schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážení páni poslanci,  pani poslankyne, hlasujeme podľa

ustanovenia § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o zákone

ako celku aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme prijali. Pán

spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili tento zákon.

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

 

     aj ja  ďakujem všetkým paniam poslankyniam  a pánom po-

slancom. Dúfam, že naše súdy  budú pracovať k spokojnosti aj

naďalej a budeme s nimi mať len samé radosti.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V  ďalšom bode  môžeme pokračovať   rokovaním  o návrhu

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majet-

ku  štátu na  iné osoby  v znení  neskorších predpisov, tlač

425.

 

     Rozprava k  tomuto bodu bola  skončená. Pýtam sa  preto

pána poslanca Fica, či sa chce k rozprave vyjadriť.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     novelizácia zákona o veľkej privatizácii, ktorú predlo-

žila Strana demokratickej  ľavice, sleduje určitú spravodli-

vosť. Sú to predovšetkým starší ľudia, ktorí výraznou mierou

prispeli k tvorbe majetku, ktorý  sa dnes rozdeľuje v priva-

tizácii. Okrem toho podľa  platného zákona je Fond národného

majetku  povinný vyplatiť  dlhopisy až  do konca  roku 2001,

t. j. o šesť rokov. Takéto dlhé obdobie môže priniesť u ľudí

staršieho veku rôzne životné situácie.

 

     Novelizácia, ktorú sme predložili, má rovnako motivovať

aj terajších majiteľov bytov, teda stavebné bytové družstvá,

mestá a obce, prijímať dlhopisy, čo by mohlo viesť k značné-

mu oživeniu trhu s bytmi. Aj občania by mohli využiť dlhopis

pred dobou splatnosti a nemuseli by sa obávať, či s výnimkou

starších občanov,  kde navrhujeme skoršiu  splatnosť dlhopi-

sov, bude Fond národného majetku na konci roku 2001 spôsobi-

lý splniť  zákonné podmienky. Podnetný  je v tomto  smere aj

návrh, aby dlhopisy boli využiteľné v stavebnom sporení.

 

     Vážené dámy, vážení páni, myšlienka návrhu zákona má vo

verejnosti veľkú podporu. Na  druhej strane sa návrhu zákona

vyčíta  veľký  dosah  na  rozpočet  Fondu  národného majetku

a hľadajú sa  riešenia, ktoré by  tento dosah zmiernili.  Aj

preto bol  návrh, aby nárok  na kratšiu splatnosť  dlhopisov

mali až občania s vekom 70 rokov a viac  a aby terajší maji-

telia bytov nemohli požadovať skoršie preplatenie dlhopisov,

ak ich prijmú ako formu platby pri prevode bytov. Veľmi čas-

to sa  opakovala argumentácia, že  ak by sme  skôr vyplatili

občanov vo veku  60 rokov a viac, fond  by to ekonomicky ne-

uniesol. Ide  približne o skupinu 800 000 ľudí.  Teoreticky,

ak by  každý z nich požiadal  o skoršie vyplatenie dlhopisu,

fond  by na  konci júna  1998 musel  vyplatiť sumu približne

8 a pol miliardy korún.  Zdôrazňujem teoreticky, pretože nie

všetci títo občania budú  chcieť preplatiť svoj dlhopis. Ok-

rem toho je dlhopis cenný  papier, ktorý má aj inú využiteľ-

nosť, môže byť predmetom dedenia a podobne.

 

     Musím sa preto spýtať, a túto  otázku kladiem neustále:

Ak Fond národného majetku nemá  na konci roku 1998 8 miliárd

korún, kde zoberie  na konci roku 2001  35 až 40 miliárd ko-

rún, ktoré bude musieť vyplatiť podľa teraz platného zákona?

Z tohto pohľadu sa zdá byť kompromisom návrh na zvýšenie ve-

kovej hranice zvýhodnených starších občanov na 65 rokov.

 

     Je škoda,  že bol návrh vypustiť  z nášho návrhu zákona

aj ustanovenie o skoršej  splatnosti dlhopisov v prípade od-

predaja bytov. Ak by mestá,  obce a bytové družstvá mali zá-

konom  zaručené, že  dlhopisy prijaté  ako forma  platby pri

prevode bytov do vlastníctva občanov budú vyplatené skôr ako

na konci  roku 2001, určite by  ich prijímali, hoci nemusia.

Mestá  a obce  totiž potrebujú  peniaze, aby  mohli vytvoriť

fondy na rozvoj bývania. Ak  by mali čakať s prijatými dlho-

pismi až  do konca roku  2001, veľmi by  si neporadili, lebo

nie každý je pripravený použiť dlhopis na trhu s cennými pa-

piermi. Prijímanie dlhopisov by určite motivovalo aj občanov

kupovať byty.  Ak sme prijali zákon  na odpredaj bytov, bolo

by dobré, keby sme dali tomuto odpredaju aj takýto ekonomic-

ký impulz.

 

     Odpredaj bytov  nie je ani  zďaleka taký veľký,  ako by

sme očakávali. Neobstojí preto argumentácia, že v tomto prí-

pade by išlo  o veľký dosah na fond.  Dnes máme na Slovensku

približne 700 000  komunálnych, družstevných  a štátnych by-

tov. Časť z  nich sú byty vyhradené ako  tzv. byty sociálne,

ktoré  sa predávať nebudú. No a pri ostatných, ak poviem, že

o ich kúpu prejavilo záujem 15-20 % občanov, tak som pri od-

hade veľkorysý. Akého obrovského dosahu na rozpočet fondu sa

teda obávame?  Opakujem, návrh zákona, ak  by bol prijatý aj

v tejto podobe, by mohol dať odpredaju bytov veľmi zaujímavý

ekonomický impulz.

 

     Skoršie vyplatenie dlhopisov, či  už v prípade starších

občanov, alebo v prípade bytov,  by mohlo mať pozitívny úči-

nok aj  na pokladňu fondu. Rozložila  by sa ťarcha výdavkov,

ktorú bude musieť Fond národného  majetku na konci roku 2001

znášať,  na viacero  časových úsekov.  Skoršie vyplácanie by

mohlo rovnako tlačiť Fond národného majetku dôslednejšie vy-

máhať milióny nesplatených dlhov od nových majiteľov spriva-

tizovaného majetku.

 

     Vážené  dámy a  páni, prosím  vás, aby  ste zvážili pri

hlasovaní výhody  a nevýhody tohto  návrhu zákona, ktorý 

naozaj vo verejnosti veľkú podporu.

 

     Rovnako by som sa, pán predseda, rád vyjadril k spoloč-

nej správe.  V spoločnej správe je  obsiahnutých šesť bodov.

Upozorňujem na  bod 5 spoločnej správy,  kde je vecná chyba.

Odporúčal by  som, aby sme  o tomto bode  vôbec nehlasovali,

pretože je tam "v § 24 v novooznačenom odseku 6 sa za písme-

no  e)", má  to byť   novooznačený odsek  8, alebo  to teraz

označme správne, lebo toto je  vecná chyba v znení spoločnej

správy.

 

     Rovnako  prosím, aby  sme osobitne  hlasovali o  bode 4

spoločnej správy,  pretože práve tu  ide o zvýšenie  vekovej

hranice, aby sme o tom  nehlasovali v balíku všetkých pozná-

mok.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budete to uvádzať pri hlasovaní.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ja nebudem uvádzať hlasovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím  spoločného spravodajcu  pána poslanca  Cingela,

aby  sme pristúpili  k hlasovaniu  - aj  s poznámkami, ktoré

uviedol teraz pán poslanec Fico.

 

     Ak chce pán spoločný  spravodajca záverečné slovo, nech

sa páči.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     v mojom záverečnom slove chcem len krátko hovoriť o ná-

vrhu poslancov ako takom.

 

     Predložený návrh zákona vlastne istým spôsobom, tak ako

bol predložený,  diskriminuje občanov tohto štátu  v tom, že

v bode 1 sa navrhovalo, aby  v zmysle tohto zákona boli zvý-

hodnení občania  pri dosiahnutí veku 60  rokov a viac, ktorí

sa istým spôsobom narodili v  deň účinnosti tohto zákona. To

znamená, že by sa to bolo dotýkalo len niekoľko desiatok ob-

čanov.

 

     Preto koalícia posúdila možnosti Fondu národného majet-

ku aj  vzhľadom na to,  že pri dlhopisovej  metóde sa predo-

všetkým uvažovalo,  že tieto prostriedky  použijú občania na

investovanie a nie na spotreby. Pri možnostiach Fondu národ-

ného majetku sme dohodli, že  približne 2,8 mld Sk, ktoré by

si táto novela  vyžiadala pri prijatí bodu 1,  že občania vo

veku  70 rokov  a viac  dostanú splatný  dlhopis v roku 1996

a bude splatný k  31. decembru 1997, že toto  je ešte únosná

miera,  na ktorú  táto spoločnosť  v súčasnosti  má. Takýmto

spôsobom sme  chceli odstrániť z  bodu 1 istú  diskrimináciu

občanov, a  preto sa koalícia  spoločne dohodla, že  podporí

túto zmenu tak, aby sa to  dotýkalo občanov vo veku 70 rokov

a viac. To by bolo všetko.

 

     Budem uvádzať jednotlivé  hlasovania v takej postupnos-

ti, ako boli uvedené v  spoločnej správe. V spoločnej správe

bol dotknutý  bod 4. Tento  vyberiem na osobitné  hlasovanie

a o ostatných bodoch spoločnej správy dám hlasovať spoločne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžeme pristúpiť, pán  spoločný spravodajca, k hlasova-

niu.

 

     Nech sa páči,  hlási sa o slovo pán  poslanec Fico. Za-

pnite mikrofón pánu poslancovi.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda,  chcem ešte raz  pripomenúť, že v  bode 5

namiesto odseku 6 má byť odsek 8. Berme to ako pisársku chy-

bu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Myslím si, že to môžeme  zobrať ako chybu v písaní. Za-

znamenáme to a  opraví sa to. Berieme to,  čo predniesol pán

poslanec Fico.

 

     Nech sa páči, môžete uvádzať hlasovanie.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Spoločnú  správu máte  všetci pred  sebou. Zo spoločnej

správy body  1, 2, 3, 5  a 6 vyberám na  spoločné hlasovanie

a odporúčam tieto body neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli  sme  spoločného  spravodajcu.  Budeme  hlasovať

o bodoch spoločnej správy  1, 2, 3, 5 a  6 s odporúčaním ne-

prijať ich.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tieto body sme neprijali.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Bod 4 spoločnej správy odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 4 spoločnej správy. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Tým  sme vyčerpali  body spoločnej  správy. V  rozprave

vystúpili poslanci v tomto  poradí: pán poslanec Fico, druhý

v poradí som vystúpil ja, potom vystúpil pán poslanec Palac-

ka, pán poslanec Vaškovič a pán poslanec Benčík.

 

     Dám hlasovať o pozmeňujúcich  návrhoch tak, ako odzneli

v rozprave.

 

     Pretože sme prijali bod spoločnej správy 4, je bezpred-

metné hlasovať o bode 1 návrhu pána poslanca Fica, tento bod

automaticky vypadol.  Máte jeho návrhy  písomne, nebudem ich

čítať.

 

     Hlasujeme teraz o bode 2, kde v § 24 sa dopĺňa nový od-

sek 8. Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Máme hlasovať o bode 1.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán predsedajúci,  tým, že sme prijali  bod 4 spoločnej

správy, je o bode 1 bezpredmetné hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fico chce niečo upraviť zrejme podľa svoj-

ho pôvodného návrhu. Toto hlasovanie nebude platiť.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Chcel som len  povedať, že nie je možné  vytrhnúť bod 1

z ostatných bodov, pretože je to jeden komplexný návrh. Pre-

to prosím, aby  sme hlasovali ako o celku  o všetkých týchto

bodoch. Vtedy to má  význam. Nemôžeme to vytrhávať. Nemôžeme

vyčleniť  bod 1,  že o  tom sme  už hlasovali,  ale hlasujme

o všetkých mojich pozmeňujúcich návrhoch ako o celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fico chce, aby  sme naraz hlasovali o jeho

bodoch 1, 2 a 3.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán predsedajúci, to nie je možné, pretože sme schváli-

li bod, ktorý znie, že dlhopis podľa odseku 4, ktorého maji-

teľ  dosiahol ku  dňu účinnosti  tohto zákona  vek 70  rokov

a viac, je vrátane výnosu splatný  31. 12. 1997. Toto znenie

sme prijali zo spoločnej správy v bode 4. Čiže, ak budem od-

porúčať toto zamietnuť, zároveň by  sme zamietli to isté, čo

sme predtým schválili. Preto hovorím, že o bode 1 návrhu pá-

na poslanca Fica sme už hlasovali, preto o ňom nemôžeme hla-

sovať teraz. (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím pokoj. Ešte pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda,  je to netypický postup,  čo navrhuje pán

spravodajca. Pokiaľ ide o bod 1,  súhlasím s ním, že ten bod

sme už schválili, len predpokladám,  že pokiaľ ide o ostatné

body, nebudete odporúčať ich  prijatie. Môžem tomu tak rozu-

mieť? Alebo ich budete odporúčať?

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán poslanec, to nechajte na mňa. Budem postupovať tak,

ako máte predložené návrhy, ako ste ich postupne predkladali.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda, v poriadku,  môžeme  hlasovať o ostatných

bodoch,  ale prosím,  aby sme  o týchto  bodoch hlasovali en

bloc.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prijali  sme návrh  zo  spoločnej  správy o  70 rokoch.

V bode 1 je určitá kaskáda, ktorú by sme mali prijať. Budeme

hlasovať tak, ako to povedal pán poslanec Cingel, čiže o bo-

de 1 už  hlasovať nebudeme, pretože sme o  ňom už hlasovali.

Ďalej pokračujeme tak, ako nám naznačil.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Súhlasím  s tým,  že nebudeme  hlasovať o  bode 1,  ale

o ostatných pozmeňujúcich  návrhoch pána poslanca  Fica - on

súhlasí s tým, aby sme hlasovali en bloc.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme hlasovať en bloc. Pán poslanec Fico chce

ešte upraviť svoje rozhodnutie.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Chcem  sa  len  spýtať  pána  spravodajcu,  aby  neboli

zmätky,  podľa  ktorého  návrhu  postupuje. Lebo legislatíva

včera rozdala pozmeňujúce návrhy - je to doklad asi na troch

alebo štyroch  stranách, ale predtým bol  rozdaný jeden taký

papier. Takže postupujete podľa tohto. Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je to tlač 425, kde je napísané Robert Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vy  máte, pán  predseda, niečo  úplne iné,  ako má  pán

spravodajca.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak potom mám niečo iné.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Preto navrhujem pánu  spoločnému spravodajcovi, aby dal

hlasovať o všetkých ostatných bodoch, okrem bodu 1, en bloc.

To bude najrozumnejší postup.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Súhlasím s tým, čo hovorí pán poslanec Fico. Dávam hla-

sovať o všetkých jeho  pozmeňujúcich návrhoch en bloc, okrem

bodu 1, ktorý sme už schválili v spoločnej správe. Odporúčam

ich neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Pozmeňujúce návrhy pána poslanca Fica sme neprijali.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Ďalej  som v  rozprave vystúpil  ja s  návrhom vypustiť

z návrhu zákona  body 2, 3, 4,  5, 6, 7 a  8. Odporúčam svoj

návrh prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa, hlasujeme o bodoch tak, ako ich

prečítal pán spoločný spravodajca. Navrhuje návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Ďalej v  rozprave vystúpil pán  poslanec Palacka, ktorý

dal  pozmeňujúci návrh,  ktorý má  2 body.  Keďže tieto body

vzájomne súvisia a v prípade, ak by sme neprijali bod 1, ne-

má význam ani druhý, dávam  hlasovať o oboch naraz. Súhlasí-

te, pán poslanec? Pán poslanec súhlasí. Dávam hlasovať o bo-

doch 1 a 2 pána poslanca Palacku a odporúčam ich neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Palac-

ku v bodoch 1 a 2 s odporúčaním neprijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tieto návrhy.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Ďalej v rozprave vystúpil  pán poslanec Vaškovič, ktorý

vlastne do tejto novely  implantoval svoj návrh vlastnej no-

vely, ktorý  má 8 bodov. Pretože  všetky navrhnem zamietnuť,

pýtam sa pána  Vaškoviča, či súhlasí s tým,  aby som o všet-

kých bodoch dal hlasovať en bloc. Nesúhlasí, budeme postupo-

vať podľa jednotlivých bodov. Dávam hlasovať o bode 1 návrhu

a odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  prvom  pozmeňujúcom  návrhu pána poslanca

Vaškoviča s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Dávam hlasovať o bode 2 návrhu s odporúčam neprijať ho.

(Hlas zo sály.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čo máte, pán poslanec?

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Hovoril som,  že to je  návrh zákona, ktorý  predkladal

pán Vaškovič  ako vlastný zákon, ktorým  sa mení zákon číslo

92 o podmienkach prevodu majetku  štátu na iné osoby v znení

neskorších predpisov.  Ale ak je  potrebné, môžem to  čítať.

Návrh v bode 2 je k §  24 ods. 7, kde písmeno d) znie: "pre-

daj na  verejnom trhu cenných  papierov osobám podľa  odseku

8". Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujeme s odporúčaním spra-

vodajcu neprijať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Budeme hlasovať  o bode 3  návrhu, kde §  24 ods. 8  by

znel: "Dlhopis podľa odseku 4 môžu pred dobou jeho splatnos-

ti podľa odseku 6 nadobudnúť fyzické osoby s trvalým bydlis-

kom na území Slovenskej republiky  a právnické osoby so síd-

lom na území Slovenskej republiky, vrátane fondu." Odporúčam

ho neprijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujeme sa a hlasujeme o ďalšom pozmeňujúcom návr-

hu pána poslanca s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Budeme  hlasovať o  bode 4  návrhu, kde  v §  24 ods. 9

znie: "Právnické  a fyzické osoby môžu  na splatenie svojich

záväzkov voči fondu  súvisiacich s nadobudnutím privatizova-

ného  majetku použiť  dlhopisy nadobudnuté  na verejnom trhu

cenných papierov." Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujeme sa a hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento doplňujúci návrh.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Budeme hlasovať  o bode 5  návrhu, kde v  § 24 ods.  10

znie: "Menovitú hodnotu dlhopisu podľa odseku 4 vrátane jeho

výnosu je  fond povinný vyplatiť  majiteľom dlhopisov k  31.

12.  2000 najneskôr  do 30  dní odo  dňa splatnosti dlhopisu

podľa odseku 6." Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o ďalšom návrhu, tak ako ste ho počuli, s od-

porúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Budeme hlasovať  o bode 6  návrhu, kde v  § 24 ods.  11

znie: "Dlhopisy podľa odseku  4 nemožno použiť na zabezpeče-

nie  záväzkov ich  majiteľov podľa  odseku 3."  Odporúčam ho

neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať. Spravodajca odporúča neprijať ani ten-

to pozmeňujúci návrh, tak ako ho prečítal.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Budeme hlasovať o bode 7, kde sa  v § 24 ods. 12 a ods.

13 vypúšťajú. Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  bode  7  návrhov  pána poslanca Vaškoviča

s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vzhľadom na  to, že pán  poslanec Vaškovič sťahuje  bod

číslo 8, vyčerpali sme všetky jeho pozmeňujúce návrhy.

 

     Ďalej  v rozprave  vystúpil pán  poslanec Benčík, ktorý

prišiel  s  dvoma  návrhmi.  Tým,  že  sme prijali "70 rokov

a viac", v jednom návrhu dopĺňal pôvodný návrh zákona, a sí-

ce v tom,  že za slovo "60" navrhoval  doplniť "a viac", čím

by sa bolo dostalo do zákona to, že nejde len o osoby, ktoré

sa narodili v deň nadobudnutia účinnosti zákona, to znamená,

že by  to bol býval rozšíril  aj na celý okruh  týchto osôb.

Ale tým, že sme to  prijali, je bezpredmetné o tom hlasovať.

A domnievam sa, aj  tým, že sme prijali klauzulu,  že v bode

1 je "70 rokov  a viac", odpadá hlasovanie aj  o ďalšom jeho

návrhu - "65 rokov a viac". Ale ak to tak nie je, pán posla-

nec Benčík... (Hlas predsedu Gašparoviča: Je to tak.)

 

     Tým sme, pán predsedajúci, vyčerpali všetky pozmeňujúce

návrhy a  prosím, aby ste  dali hlasovať o  zákone ako celku

s tým, že odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať  v súlade s  ustanovením § 26  o zákone

ako celku  v znení schválených  zmien a doplnkov.  (Hlasy zo

sály.)

 

     Je konečné hlasovanie, páni poslanci. Chcete prestávku?

Žiadna prestávka, budeme hlasovať. (Nesúhlas v sále.)

 

     Páni poslanci, prečo toto robíte?

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Do 12.00 hodiny máte prestávku.

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  uplynul čas, ktorý sme

si dali  na prestávku. Pristúpime k  hlasovaniu. Prosím, aby

sme sa všetci vrátili do rokovacej miestnosti.

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky budeme hlasovať

o zákone ako celku aj so schválenými zmenami a doplnkami.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca odporúča tento zákon prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať,  že sme schválili  návrh skupiny po-

slancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších predpisov.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  bude  prestávka  do

14.00 hodiny. O 14.00 hodine budeme pokračovať zákonmi, kto-

ré bude predkladať pán prezident.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime  k  d v a n á s t e m u  bodu programu, kto-

rým je

 

     zákon Národnej rady Slovenskej  republiky z 27. septem-

bra 1996  o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej re-

publiky vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné

prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Materiál máte pred sebou ako tlač 520. Jeho súčasťou je

aj  rozhodnutie  prezidenta  Slovenskej  republiky o vrátení

z 11. októbra 1996 aj s  pripomienkami. Ďalej je tam uznese-

nie  vlády Slovenskej  republiky s  pripomienkami, ktoré 

uvedené v stanovisku v prílohe uznesenia. Súčasťou materiálu

je aj schválený zákon z  27. septembra tohto roku. Uznesenie

ústavnoprávneho výboru máte ako tlač 520a.

 

     Prezident  Slovenskej  republiky  uvedený  zákon vrátil

podľa článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky so svoji-

mi pripomienkami. Podľa článku 87 ods. 4 ústavy ho vrátil na

požiadanie vlády Slovenskej republiky s jej pripomienkami.

 

     Pán prezident, prosím vás teraz, aby ste zákon v časti,

ktorá obsahuje vaše pripomienky, odôvodnili.

 

 

 

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     27. septembra ste schválili  nový rokovací poriadok Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky. Ide  o zákon, ktorý má na-

hradiť pravidlá  rokovania zákonodarného zboru  prijaté ešte

v období pred novembrom 1989.  O potrebe prijatia nového zá-

kona  niet žiadnych  pochýb. Privítal  som, že navrhovateľmi

zákona boli  poslanci z koalície i  z opozície. Napriek tomu

sa však nepodarilo, aby za jeho upravené znenie hlasovali aj

koaliční, aj  opoziční poslanci. Stalo sa  tak preto, že pri

prerokúvaní sa  do zákona dostali  také zmeny, ktoré  sú pre

jednotlivé skupiny poslancov neprijateľné.

 

     Z ústavy  vyplývajúce právo vrátiť  zákon Národnej rade

na  opätovné prerokovanie  s pripomienkami  som nevyužil len

ja, ale  urobila tak aj  vláda Slovenskej republiky,  keď ma

svojím uznesením zaviazala vetovať zákon o rokovacom poriad-

ku. Preto aj moje rozhodnutie o vrátení zákona má dve časti.

V jednej  sú pripomienky  prezidenta republiky  a druhá časť

obsahuje pripomienky vlády Slovenskej republiky. Zameriam sa

na prvú časť svojho rozhodnutia.

 

     Schválenou zmenou  § 20 ods. 1  posudzovaného zákona sa

toto ustanovenie  dostalo do rozporu s  článkom 102 písm. p)

ústavy, podľa ktorého má  prezident republiky právo byť prí-

tomný  na schôdzach  Národnej rady.  Ústava neobmedzuje toto

právo prezidenta  len na verejné schôdze,  preto je potrebné

upraviť  v tomto  zmysle citovaný  paragraf. Takisto nevidím

dôvod, aby  na neverejnej schôdzi Národnej  rady nemohli byť

prítomní členovia  vlády, predseda Ústavného  súdu, predseda

Najvyššieho súdu, prípadne ďalší ústavní činitelia.

 

     Článok  34 ods.  2 ústavy  garantuje občanom  patriacim

k národnostným alebo etnickým  skupinám za podmienok ustano-

vených zákonom právo používať ich jazyk v úradnom styku. Ne-

vidím  dôvod, aby  sa doterajšie  právo poslancov patriacich

k národnostným menšinám upravené v platnom § 18 zákona o ro-

kovacom poriadku v novom zákone zrušilo. Poznamenávam, že po

tejto úprave  ustanovenie článku 6  ods. 2 a  článku 34 ods.

2 písm. b) ústavy - používanie menšinových jazykov v úradnom

styku - už vôbec nebude zákonom vykonané.

 

     Osobitne  závažné porušenie  ústavy obsahuje  schválené

znenie §  92 ods. 1. Citované  ustanovenie  dáva prezidento-

vi republiky  štyri dni  na rozhodovanie  o tom, či  uplatní

ústavou dané právo nepodpísať zákon schválený Národnou radou

a vráti  ho  zákonodarnému  orgánu na opätovné prerokovanie.

Nechcem  diskutovať o  tom, že  konštrukcia  uplatnenia prá-

va - odo dňa  schválenia,  a nie odo  dňa  doručenia - je vo

svete nezvyčajná.  Chcem poukázať na to,  že 15-dňová lehota

je lehota pre prezidenta republiky, nie je lehotou pre pred-

sedu parlamentu,  ani pre predsedu  vlády. A pri  schválenom

novom spôsobe prerokúvania zákonov  po treťom čítaní potreba

času  na  vyhotovenie  tzv.  čistopisu  zákona je minimálna.

V prípade, že  vláda chce postupovať podľa  článku 87 ods. 4

ústavy, t. j. požiada  prezidenta republiky o vrátenie záko-

na, ustanovenie o vymedzení  lehoty pre prezidenta republiky

podľa ods. 2 citovaného ustanovenia neplatí.

 

     Berúc  do úvahy  potrebu času  na technické spracovanie

schváleného  znenia  zákona,   nemám  výhrady  ku  skráteniu

15-dňovej  lehoty uvedenej  v ústave,  t. j.  nemám námietky

proti takému výkladu citovaného  ustanovenia, ktoré si žiada

reálna situácia, ale požadujem,  aby zákon zabezpečil prezi-

dentovi  republiky  aspoň  podstatnú  časť  ústavnej lehoty,

t. j. minimálne osem dní.  Na tejto požiadavke musím zotrvať

práve tak ako na dôslednom a bezvýnimočnom dodržiavaní urče-

ných lehôt. Prijal som  ubezpečenie, že nový rokovací poria-

dok problematiku vyrieši a vylúči,  aby mi zákony boli doru-

čované neskoro,  ba dokonca po uplynutí  celej lehoty, čo sa

dosiaľ stalo 17-krát, ale prijaté znenie § 92 smeruje celkom

inde.

 

     Ustanovenie § 107 ods. 1 schváleného zákona nepovažujem

za také, ktoré by  zodpovedalo zmyslu ustanovenia článku 113

ústavy. Je  to tak preto, lebo  umožňuje predsedovi Národnej

rady  rozhodnúť o  povinnosti vlády  predstúpiť pred Národnú

radu skôr ako 30 dní po svojom vymenovaní. Pretože vláda na-

vrhla iné  znenie, ako vám  navrhujem vo svojom  rozhodnutí,

treba obidva návrhy považovať  za alternatívne. Som však tej

mienky, že ústavným vzťahom parlamentu a vlády skôr zodpove-

dá skrátenie lehoty na návrh ako po dohode.

 

     Vážená Národná rada,

 

     toto boli v stručnosti moje pripomienky, ktorých legis-

latívne znenie  je vyjadrené v časti  III môjho rozhodnutia.

V úvode spomínané  pripomienky vlády sú  obsiahnuté v druhej

časti môjho  rozhodnutia, čím som  splnil ústavou predpísanú

povinnosť. To však neznamená,  že k problematike nemôžem mať

vlastný názor.  Preto skôr ako poverený  člen vlády odôvodní

jej stanovisko, dovoľte mi jednu všeobecnú poznámku, dotýka-

júcu sa pripomienky vlády  k riešeniu skráteného legislatív-

neho konania upraveného v § 89.

 

     Myslím, že nielen ja som privítal práve tie ustanovenia

posudzovaného zákona, ktoré zabezpečujú, aby proces prijíma-

nia zákonov  bol tak upravený,  aby poslancom Národnej  rady

vytvoril  dostatočný  priestor  na  kvalifikované  posúdenie

a prerokovanie jednotlivých návrhov zákonov. Viem, že nie je

možné, aby lehoty a postupy  v zákone určené boli vždy dodr-

žané. Preto koncepcia, že  zákon presne vymedzí situácie, za

ktorých sa  tak stane, je podľa  môjho názoru správna. Návrh

vlády, aby  sa tento stav  zmenil doplnením v  zákone presne

vymedzených okolností  o ďalšie, neurčité,  skryté za slovom

"najmä", za ktorých nastane stav legislatívnej núdze, spôso-

bí, že ich určenie bude bez významu.

 

     Uvedomte si, že dosiaľ platné ustanovenia o dvojfázovom

rokovaní, najprv o zásadách, potom o zákone, aj dosiaľ plat-

ná 60-dňová lehota, ktorá mala uplynúť od predloženia návrhu

zákona do jeho prerokovania, sa v dôsledku pripustenia nevy-

medzených výnimiek stali takmer  neúčinnými. Výnimky sa zme-

nili na  pravidlo a pravidlá sa  dodržiavali skôr výnimočne.

Z uvedených dôvodov nepovažujem vládou  navrhnutú zmenu § 89

za žiaducu, ba naopak, ide  o takú zmenu, ktorá oddiali čas,

keď sa príprave a schvaľovaniu zákonov bude venovať zodpove-

dajúca pozornosť.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     zmeny, ktoré  som vám navrhol vo  svojom rozhodnutí, sú

predovšetkým také, ktoré podľa môjho názoru odstránia rozpo-

ry posudzovaného zákona s  Ústavou Slovenskej republiky. Som

presvedčený, že po ich schválení  nový zákon o rokovacom po-

riadku Národnej rady podporí aj  tá časť poslancov, ktorá za

pôvodné znenie nehlasovala. Snaha zastupovať občanov, hľadať

spoločné riešenia v otázkach  dotýkajúcich sa spoločného ro-

kovania bude iste pozitívnym signálom. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu prezidentovi.

 

     Podľa rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v sú-

lade s uznesením vlády  Slovenskej republiky vrátenie zákona

v časti, ktoré vyjadruje  stanovisko vlády Slovenskej repub-

liky, uvedie pani podpredsedníčka vlády Tóthová.

 

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     rokovací poriadok je významný  právny predpis pre život

každého parlamentu. Nie dobrý  právny predpis, ktorý má cha-

rakter rokovacieho  poriadku, môže vyvolať  v parlamente si-

tuácie,  pri  ktorých  nejednotný  výklad nenáležitej úpravy

môže viesť  nie k zosúlaďovaniu, ale  naopak, k vyostrovaniu

jednotlivých  politických  názorov,   čo  nikdy  neprispieva

k získaniu  zhody alebo  konsenzu,  čo  je často  pri tvorbe

právnych predpisov nevyhnutné.

 

     V minulosti  sme viackrát boli  svedkami, že práve  ne-

presná alebo neúplná úprava bola toho častou príčinou. Z ta-

kéhoto zorného uhla hodnotila  vláda Slovenskej republiky na

svojom zasadnutí predložený návrh zákona a vypracovala svoje

pripomienky,  ktoré   jednoznačne  majú  za   cieľ  prispieť

k spresneniu  a vycizelovaniu  predloženého návrhu  tak, aby

sa i za cenu  podrobnejšej úpravy  prijali také ustanovenia,

ktorých interpretácia bude  jednoznačná. Preto vláda Sloven-

skej republiky predložila viaceré pripomienky aj drobnejšie-

ho charakteru.

 

     Podrobnejšie  sa  však  chcem  zmieniť o ustanoveniach,

ktoré sú významné z hľadiska  vzťahu parlamentu a vlády. Ide

najmä o ustanovenie § 20,  kde vláda nevidí dôvod na vylúče-

nie jej predsedu a ostatných členov vlády, ale ani ostatných

ústavných činiteľov z neverejných schôdzí Národnej rady Slo-

venskej republiky, resp. nevidí dôvod obmedziť ich účasť len

na verejné schôdze parlamentu. Preto vláda zastáva stanovis-

ko, že  sa neporušia žiadne  princípy činnosti zákonodarného

zboru demokratického právneho štátu,  ak sa ústavným činite-

ľom  vymenovaným  v  texte  §  20  umožní  účasť na všetkých

schôdzach,  pretože z  nich môžu  vyplynúť úlohy  aj pre ich

činnosť.

 

     Ďalej by som sa rada  zmienila o ustanovení § 69, ktoré

predpokladá  vydanie  legislatívnych  pravidiel,  ktoré budú

záväzné pre navrhovateľa zákona.  Proti zneniu, ktoré je za-

kotvené  vo vrátenom  návrhu, nemožno  nič namietať. Problém

však spočíva v tom, že podľa  § 69 ods. 1 tieto legislatívne

pravidlá majú  upraviť nielen spôsob tvorby  zákonov, ale aj

podrobnosti o postupe pri ich príprave, predkladaní a prero-

kúvaní.

 

     Pokiaľ pôjde  o prípravu poslaneckých  návrhov zákonov,

nemožno s  takýmto zámerom nesúhlasiť. V  praxi sa však pod-

statná časť  návrhov zákonov pripravuje  v orgánoch výkonnej

moci, predovšetkým na  ministerstvách a ostatných ústredných

orgánoch štátnej  správy. Postup týchto orgánov  má v každom

prípade  upraviť  vláda  ako  najvyšší  orgán výkonnej moci,

pochopiteľne, pri  plnom rešpektovaní povinností,  ktoré pre

vládu  ako  predkladateľa  vládnych  návrhov zákonov vyplynú

z legislatívnych  pravidiel schválených  Národnou radou Slo-

venskej republiky.  Vydanie legislatívnych pravidiel  je ne-

vyhnutným predpokladom na úpravu postupu legislatívneho pro-

cesu v orgánoch výkonnej moci s osobitným zreteľom na to, že

legislatívne pravidlá Národnej rady zrejme nebudú môcť upra-

vovať vykonávaciu normotvorbu.

 

     Keď však  pozrieme konštrukciu §  69, vidíme, že  druhá

časť je vlastne formulovaná tak,  že je pre vládu Slovenskej

republiky  neprijateľná.  Zo  systémovej  súvislosti  odseku

1 a odseku 2 vyplýva, že  ak sú legislatívne pravidlá, ktoré

schváli Národná rada Slovenskej republiky uznesením, pre na-

vrhovateľov zákonov záväzné, znamená to vlastne - keďže vlá-

da je jedným z významných subjektov, t. j. navrhovateľom zá-

konov -  vyplýva z toho, že  uznesenie Národnej rady Sloven-

skej republiky je pre vládu  záväzné. S týmto nemožno súhla-

siť z nasledujúceho dôvodu:

 

     V súčasnosti ústava vychádza  z trojdelenia štátnej mo-

ci, ktorú tvoria tri samostatné piliere a naša ústava už nie

je budovaná na konštrukcii jednotnej  moci v štáte. Je prav-

dou, že ústavné odlíšenie  vyjadrenia je veľmi nuansové, ale

táto  nuansa má  podstatný  význam.  Dosiaľ v  ústave, ktorá

vychádzala z konštrukcie jednotnej moci  v štáte, o vláde sa

uvádzalo,  že je  najvyšším výkonným  orgánom štátnej  moci.

Platná ústava už neobsahuje takéto označenie, ale hovorí, že

vláda je najvyšším orgánom výkonnej moci, teda nie najvyšším

výkonným orgánom štátnej moci,  ale najvyšším orgánom výkon-

nej moci. Tento malý, pre niekoho len štylistický rozdiel má

podľa názoru vlády veľký  a hlboký význam, pretože vyjadruje

principiálnu zmenu chápania ústavy, t. j. ústavy na princípe

trojdelenia moci.

 

     Vláda  oceňuje,  že  rokovací  poriadok v ustanoveniach

desiatej časti, t. j. § 67 až 97 podrobne upravuje rokovanie

o návrhoch zákonov. Zastáva však  názor, že obmedzenie skrá-

teného legislatívneho  konania podľa § 89  len na mimoriadne

okolnosti,  keď môže  dôjsť k  ohrozeniu základných ľudských

práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo keď budú hroziť štátu

značné hospodárske škody,  výrazne spomalí legislatívny pro-

ces  v  súčasnom  období,  keď  si transformácia ekonomickej

i sociálnej sféry, ale najmä aproximácia nášho práva k právu

Európskej únie vyžaduje prijímanie značného počtu nových zá-

konov, prípadne i noviel vo  veľmi krátkom čase. Preto vláda

navrhuje rozšíriť prípady, v ktorých sa budú môcť uskutočniť

skrátené legislatívne konania.

 

     Vláda v súvislosti s  rokovaním Národnej rady o progra-

movom vyhlásení vlády odporúča, obdobne ako prezident repub-

liky, spresniť ustanovenie § 107 ods. 1 tak, aby z neho jed-

noznačne vyplývalo, že  schôdzu na prerokovanie programového

vyhlásenia vlády zvolá predseda Národnej rady Slovenskej re-

publiky  v lehote  kratšej ako  30 dní,  ale po dohode alebo

kontakte s predsedom vlády.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     nebudem  sa  zmieňovať  o  ďalších pripomienkach, ktoré

vláda  vo svojom  stanovisku  a  žiadosti o  vrátenie zákona

uviedla. Chcem sa poďakovať, že viaceré z nich boli pochope-

né a aj v ústavnoprávnom výbore podporené. Verím, že spoloč-

ným úsilím sa nám podarí prijať rokovací poriadok, ktorý bu-

de dobrým podkladom na  rokovanie v Národnej rade Slovenskej

republiky.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani podpredsedníčke.

 

     Prosím  teraz povereného  člena ústavnoprávneho  výboru

pána  poslanca Hrušovského,  aby podal  správu o  výsledkoch

prerokovania návrhu vo výboroch.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     tak prezident republiky, ako aj vláda Slovenskej repub-

liky využili svoje ústavné právo  a vrátili Národnej rade na

opätovné prerokovanie zákon o rokovacom poriadku so zmenami,

ktoré boli uvedené v prílohe ich návrhu na opätovné preroko-

vanie.

 

     Predseda Národnej  rady rozhodnutím zo  dňa 15. októbra

1996 pridelil  ústavnoprávnemu výboru vrátený  zákon na opä-

tovné prerokovanie  s tým, že  ostatným výborom dal  možnosť

podľa vlastného uváženia prerokovať  tento vrátený návrh zá-

kona. Ani jeden z ostatných výborov ako ten, ktorému bol zá-

kon prikázaný na prerokovanie, toto právo nevyužili.

 

     Ústavnoprávny  výbor sa  zaoberal vráteným  zákonom dňa

21. októbra a prijal uznesenie, ktorým odporúča prijať zmeny

uvedené v  rozhodnutí pána prezidenta a  v stanovisku vlády,

tak ako sú uvedené v prílohe uznesenia ústavnoprávneho výbo-

ru číslo 333 z 21. októbra.

 

     Ústavnoprávny výbor navrhuje z piatich pripomienok pre-

zidenta republiky akceptovať a odporučiť plénu Národnej rady

na schválenie dve  pripomienky. Z pripomienok vlády ústavno-

právny výbor navrhuje plénu  Národnej rady schváliť a akcep-

tovať sedem pripomienok.

 

     Ostatné  pripomienky tak  prezidenta republiky,  ako aj

vlády ústavnoprávny výbor neodporúča Národnej rade prijať.

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu  programu s konštatova-

ním, že som  dostal tri písomné prihlášky. Ako  prvý je pri-

hlásený pán poslanec Köteles, po ňom pán poslanec Kvarda.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážený pán prezident,

     vážená pani ministerka,

     vážená Národná rada,

     vážení poslanci,

     vážené poslankyne,

 

     dovoľte mi,  aby som v súvislosti  s návrhom prezidenta

Slovenskej republiky v bode 2 o práve používania jazykov ná-

rodnostných  menšín  v  Národnej  rade  Slovenskej republiky

uviedol stručný  historický prehľad o tejto  otázke na našom

území v najvyšších zákonodarných orgánoch.

 

     Prvý návrh a písomne  sformulované očakávanie od členov

najvyššieho zákonodarného orgánu  zastupujúcich národné spo-

ločenstvá vyslovili práve predstavitelia slovenského národa.

Dňa 10.  mája 1848 na Slovenskej  národnej schôdzi v Liptov-

skom Svätom Mikuláši na návrh napríklad Ľudovíta Štúra, Hur-

bana a  ostatných národovcov boli  koncipované Žiadosti slo-

venského národa. Dovoľte mi, aby som citoval z týchto histo-

rických a  slávnych žiadostí bod II.  Citujem: "Žiadame, aby

sa zriadil na základe  rovnosti uhorských národov jeden vše-

obecný snem bratských národov  pod korunou Uhorska žijúcich,

na ktorom bude  každý národ ako národ zastúpený  a každý zá-

stupca  národný zaviazaný  svojou národnou  rečou národ svoj

zastupovať."

 

     Do pozornosti predkladateľov a poslancov Národnej rady,

ktorí sa tak vehementne hlásia  k skutkom a odkazom slávnych

predkov, by som  odporúčal aj fakt, že aj  najlepšie dcéry a

synovia  slovenského národa  na celonárodnom  zhromaždení 6.

júna roku 1860 v Turčianskom  Svätom Martine v Memorande ná-

roda slovenského vyslovili tie isté očakávania. Teda sloven-

ské  národné  spoločenstvo, ktoré  tvorilo  približne 10- až

12-percentnú menšinu v Uhorsku, právom očakávalo, ba aj žia-

dalo od svojich poslancov,  aby v Národnom sneme prehovorili

rodnou materinskou rečou.  Tomuto očakávaniu vyhoveli naprí-

klad poslanci biskup Štefan  Moyzes alebo poslanec a národo-

vec  Ferdinand Juriga.  Je pravdou,  že slovenské vystúpenie

hlavne Ferdiša Jurigu už  aj svojou tematikou vyvolalo veľké

pobúrenie a  hlúpe výkriky, ale ani  v Uhorskom sneme nikomu

nenapadlo, aby zákonnou cestou zakázal alebo - čo ja považu-

jem za  cynický vrchol intolerancie  - zákonom zaviazal  po-

slancov, aby  zaplatili za to, že  používajú svoj materinský

jazyk.

 

     Vychádzajúc  z týchto  historických skúseností  od roku

1918, teda od založenia  Československej republiky, v každej

štátnej alebo spoločenskej forme na území Slovenska bolo ús-

tavou alebo zákonmi zaručené  právo poslancom používať mate-

rinský  jazyk. Napríklad  Jednací řád  Národního shromáždění

- zákon číslo 325 z roku 1920, § 49 ods. 2: "Poslanci národ-

nosti německé, ruské, maďarské nebo polské mohou projevy či-

niti v jazyku své národnosti."

 

     Tie isté práva boli  uzákonené aj v Slovenskej republi-

ke, v tzv.  Slovenskom  štáte.  Zákon číslo 84  z roku 1939,

§ 48 ods. 2: "Poslanci rokujú po slovensky. Poslanci prihlá-

sení k inej domácej národnej skupine môžu rokovať rečou svo-

jej národnosti. Prísaha sa prečíta v reči poslancov." Histo-

rická kontinuita sa prejavila v zachovaní tohto práva aj ďa-

lej. Zákon číslo 107 z roku 1960 - zákon o rokovacom poriad-

ku  Národného zhromaždenia,  § 10  ods. 3:  "Každý rečník má

právo hovoriť  vo svojej materinskej reči."  Zákon číslo 204

z roku 1968 o rokovacom  práve založenej Slovenskej národnej

rady, § 14 ods. 7: "Rečníci  môžu hovoriť aj v jazyku národ-

nosti.  Reč  sa  súčasne  pretlmočí  do jazyka slovenského."

A dnes  platný zákon  Slovenskej národnej  rady z  roku 1989

- zákon číslo 44, § 18:  "Poslanec má právo hovoriť v jazyku

svojej národnosti."

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení predstavitelia národa slovenského,

 

     nechcem vám radiť, ako máte hlasovať o tomto bode návr-

hu pána  prezidenta, veď každý  z nás je  schopný utvoriť si

samostatný úsudok  a tak aj  hlasovať podľa svojho  svedomia

a vedomia. Dovoľte  mi, aby som  vyslovil, že práve  v tomto

bode hlasujeme aj o Žiadostiach slovenského národa z Liptov-

ského  Svätého  Mikuláša  a  o  Memorande národa slovenského

z Turčianskeho Svätého Martina.

 

     Dovoľte mi  ešte, aby som mimo  bodov, kvôli ktorým nám

bol vrátený zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej  republiky, využívajúc  fakt,  že  na to  minimálne raz

existoval  precedens,  podal  jeden  doplňujúci návrh. Návrh

takisto  vychádza z historickej  kontinuity na našom území a

potvrdzuje také právo, ktoré bolo od roku 1918 vždy v zákone

zaručené  aj  v  rôznych  érach,  napríklad profesora Tomáša

Garriqua  Masaryka, Dr.  Eduarda Beneša,  v Slovenskom štáte

atď. V § 4 ods. 2  po slovách "predsedovi Národnej rady" na-

vrhujem doplniť ďalšiu vetu: "Príslušníci národnostných men-

šín môžu skladať sľub v jazyku svojej národnosti."

 

     Dovoľte mi, aby som podal návrh na uznesenie, vychádza-

júc z tých udalostí, ktoré sa diali včera a dnes.

 

     "Národná rada Slovenskej republiky na základe získaných

skúseností sa uzniesla na tomto: Národná rada Slovenskej re-

publiky schválený program rokovania  môže zmeniť počas roko-

vania len na základe širokého konsenzu, teda len trojpätino-

vou väčšinou všetkých poslancov."

 

     A dovoľte mi, aby som predložil ešte jedno uznesenie:

 

 

     "Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z odka-

zu svojich  slávnych predkov, ktorí ako  prví v Európe odsú-

hlasili  zásady demokratického  parlamentu, pri príležitosti

uzákonenia rokovacieho poriadku prvého demokraticky zvolené-

ho  parlamentu v  samostatnej Slovenskej  republike sa sláv-

nostne  rozhodla, že  v rokovacej  sieni parlamentu natrvalo

umiestňuje časť textu zo Žiadostí slovenského národa sformu-

lovaného Ľudovítom  Štúrom a slovenskými  národovcami, odsú-

hlasených  účastníkmi  Národného  zhromaždenia  dňa 10. mája

1848 v Liptovskom Svätom  Mikuláši. Citujem: Žiadame, aby sa

zriadil na základe rovnosti  národov jeden všeobecný bratský

snem, na ktorom bude každý národ ako národ zastúpený a každý

zástupca národný zaviazaný svojou  národnou rečou národ svoj

zastupovať, reči národov na sneme zákonne znať."

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Ďalej  bude  vystupovať  v  rozprave  pán József Kvarda

a medzitým s faktickou pripomienkou pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  zareagovala na vystúpenie pána po-

slanca Kötelesa, týkajúce sa § 31 - Rokovací jazyk.

 

     Pravdepodobne došlo  k hlbokému nedorozumeniu,  pán po-

slanec, pretože keď sme  prerokúvali tento návrh zákona, tak

vám nikto nezakázal, ani dikcia  zákona nie je v tomto para-

grafe, ani v celom zákone taká, že vám niekto zakazuje hovo-

riť svojím jazykom.

 

     Bohužiaľ, objavilo sa to  už aj v zahraničných médiách,

že sme  zakázali niekomu hovoriť a  používať jeho materinský

jazyk. Nič také sa predsa nestalo.

 

     Druhú vetu,  ktorú som si  presne zapísala a  ktorú ste

povedali, že sme od vás žiadali zaplatiť za používanie mate-

rinského jazyka. Tu takisto ide o hlboké nedorozumenie, pre-

tože  návrh  pána  poslanca  Brňáka, ktorý nenašiel podporu,

znel, ak  by ste vystupovali  v materinskom jazyku,  aby bol

hradený tlmočník,  čiže aby ostatní  poslanci rozumeli tomu,

čo hovoríte. Nikto od vás  nežiadal platiť za používanie ma-

terinského jazyka. Prosím, tieto spresnenia sú dôležité, na-

koľko sa skutočne objavujú nepravdivé informácie aj v zahra-

ničnej tlači.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej sa s  faktickou poznámkou ešte hlási pán

poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán poslanec  Köteles, to, čo ste uvádzali, bola znôška

údajov, ktoré boli veľmi nesúvislé, pretože vy ste si mýlili

dve zásadné záležitosti - národnosť a národ. Nemôžete porov-

návať situáciu pred rokom  1918 a postavenie slovenského ná-

roda, ktorý v  tom čase svoj vlastný štát  nemal. Pred rokom

1918  bol jednotný  uhorský  národ  a mojich  rodičov, ktorí

v tom čase  chodili do školy, pokiaľ  hovorili po slovensky,

tak ich  katechéta alebo učiteľ zmlátili  palicou. Taká bola

reálna prax  uplatňovania slobody pred rokom  1918 na národ-

nostnej úrovni. Po roku 1918 to je čosi iné. Rozpadom monar-

chie, rozpadom mnohonárodného  impéria vznikli národné štáty

a Maďarsko malo a má svoj národný štát. Aj Slováci majú svoj

národný štát. Takže vy tu nepleťte pomery národa a národného

štátu po roku  1918 s národom, ktorý svoj  vlastný štát pred

rokom 1918 nemal.

 

     A čo  sa týka rešpektovania  ústavy, dávam do  láskavej

pozornosti články 6 ods. 1, 2 ústavy,  článok  33, článok 34

ods. 1, 2, 3, 4. Zákon o rokovacom poriadku ani jediný tento

článok ústavy nedotýka. Takže, aby ste ani v tomto smere ne-

zavádzali verejnosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Ešte s  faktickou poznámkou sa

hlási pani poslankyňa Zelenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán kolega, prakticky by som mohla iba zopakovať to, čo

povedal  pán Hofbauer.  Ale  iba  toľko, že  vaše porovnanie

s rokom 1848 a našou  súčasnou situáciou je nenáležité. Mys-

lím si, že  by ste si to mohli  uvedomiť a nespájať nespoji-

teľné, pretože vtedy Slovákom išlo o to, aby mohli na vlast-

nom území používať svoj vlastný jazyk. Ja si myslím, že dnes

Maďari v Maďarsku môžu používať maďarský jazyk.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Köteles - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Odpovedal by som pani  Aibekovej. Žiadal som, a pravde-

podobne  každý tolerantne  rozmýšľajúci človek  to žiada  so

mnou, aby  bolo v zákone zaručené  právo používať materinský

jazyk, čo  bolo uzákonené, ako som povedal, vo všetkých for-

mách spoločenského  života na území Slovenska  od roku 1918.

Zaručili  to aj v Slovenskom štáte, aj v Československej so-

cialistickej  republike,  aj  v Česko-Slovenskej  republike.

Nechceme nič iné, len dodržať určitú kontinuitu. A keď budem

platiť za  tlmočníka preto, že používam  svoj materinský ja-

zyk,  prepáčte,  ja  to  považujem  za diskrimináciu. (Hlasy

v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     A ešte niečo historicky. V Uhorskom sneme boli zastúpe-

ní aj  Rumuni, aj Nemci,  ktorí mali takisto  materský štát.

Napriek tomu Slováci tie isté práva žiadali aj pre nich.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Rád  by som  len upozornil  pána poslanca  Kötelesa, ak

spomína pomerné zastúpenie Slovákov v Uhorsku, že je to úpl-

ne v inom vzťahu, než  je pomerné zastúpenie po maďarsky ho-

voriacej menšiny na Slovensku, pretože  v tom čase po maďar-

sky hovoriaceho obyvateľstva nebolo ani 50 %, čiže netvorilo

väčšinu. To po prvé.

 

     Po druhé - druhá vec je právo občana hovoriť svojím ma-

terinským jazykom  a iná vec  je rokovací jazyk  inštitúcie.

Myslím si, že by sme si tu nemali pliesť Dalmáciu s decimál-

kou, či  pojmy s dojmami,  pretože sa nám  veľmi rýchlo môže

stať, že na ktorejkoľvek štátnej inštitúcii, na ktoromkoľvek

ministerstve úradník napíše inojazyčne svojmu ministrovi ne-

jaký prípis, alebo bude postupovať podobne. Myslím si, že by

sme skutočne mali vedieť, čo je to rokovací jazyk a čo je to

právo vystupovať  ako občan. Pokiaľ tu  bude ktorýkoľvek po-

slanec vystupovať  ako občan, tak sa  na neho budú vzťahovať

občianske práva,  ale pokiaľ bude vystupovať  ako člen tejto

inštitúcie, tak by mal rešpektovať štátny jazyk tohto štátu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Köteles, keď sa  odvolávate na kontinuitu, tak kon-

tinuity existujú  aj v inom. Napríklad  osem bodov komárňan-

ských  sme už  v podstate   tu na  tomto teritóriu  raz mali

uplatňované a obsahovo boli  úplne identické, ešte aj počtom

boli zhodné. Takže tieto  kontinuity nám tu veľmi nepríjemne

evokujú.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážení páni poslanci, skončili sa faktické poznámky. Do

rozpravy je prihlásený pán  poslanec Kvarda. (Hlas zo sály.)

Ešte zapnite mikrofón pani poslankyni Bauerovej.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcela by  som upozorniť pána  poslanca Hofbauera, pána

Prokeša,  že je  veľmi kuriózne  ponímanie Ústavy Slovenskej

republiky, ak by jej platnosť  bola obmedzená na celú repub-

liku okrem  budovy Slovenskej národnej  rady, resp. Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     dámy a páni,

 

     vďaka tomu, že pán  prezident vrátil parlamentu na opä-

tovné prerokovanie zákon o  rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky, máme  ho tu  ešte raz.  Pán prezident

tento zákon preskúmal s prezieravosťou štátnika, veď niekto-

ré ustanovenia  tohto zákona skutočne  majú slúžiť opäť  len

tomu,  aby  sa  zabezpečila  priechodnosť  vládnych  návrhov

v parlamente, aby ešte viac  boli oslabené pozície opozície,

čo však nie je v  súlade s demokratickými princípmi fungova-

nia parlamentu v  právnom štáte, a to ani  preto, lebo takto

sa narúša  aj princíp kontrolných bŕzd  a protiváh. O týchto

problémoch som naposledy už hovoril podrobnejšie.

 

     Keďže aj  v tomto zákone je  zakódovaný špecifický pro-

blém, o ktorom som už tiež hovoril, nemôžem a ani nechcem ho

nechať  bokom. Ide  o právo  poslanca používať  v parlamente

svoj materinský  jazyk. V tejto  súvislosti osobitne ďakujem

pánu prezidentovi za to, že v tomto prípade nezabudol zaobe-

rať sa aj touto otázkou.

 

     Ako viete, doterajší rokovací poriadok problematiku ro-

kovacieho jazyka  riešil tak, že poslanec  mal právo hovoriť

v jazyku svojej národnosti. Ak  nehovoril v slovenskom alebo

českom jazyku,  jeho reč mala  byť preložená do  slovenského

jazyka. Podotýkam, že toto právo ani poslanci Slovenskej ná-

rodnej rady, ani poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

nikdy nevyužívali  alebo nikdy nezneužívali. Tento zákon na-

priek tomu  používanie jazyka národností  a etnických skupín

úplne vylučuje s poukazom na to,  že táto úprava je v súlade

s prijatým zákonom o štátnom  jazyku. Táto argumentácia však

pre mňa nie  je prijateľná, a to preto, lebo zákon o štátnom

jazyku nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

 

     K tomuto konštatovaniu by som  chcel opäť citovať z ná-

vrhu na  začatie konania pred Ústavným  súdom Slovenskej re-

publiky v tejto  veci. V podaní sa okrem  iného poukazuje aj

na nesúlad § 1 ods. 2  zákona o štátnom jazyku, podľa ktoré-

ho, citujem: "štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazyk-

mi používanými  na území Slovenskej republiky"  s článkom 11

a 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.

 

     Podľa  článku 11  Ústavy Slovenskej republiky, citujem:

"Medzinárodné zmluvy o ľudských  právach a základných slobo-

dách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhláse-

né spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi,

ak  zabezpečujú  väčší  rozsah  základných  práv  a slobôd."

V tejto súvislosti sa uvádzajú viaceré články Medzinárodného

paktu o občianskych a  politických právach. Slovenská repub-

lika do tohto paktu sukcedovala  od 1. januára 1993, a preto

je pre ňu záväzný.

 

     Podľa článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ci-

tujem: "Ľudia  sú slobodní a rovní  v dôstojnosti a právach.

Základné slobody sú  neodňateľné, nescudziteľné a nepremlča-

teľné." Podľa ods. 2  citovaného článku, znovu citujem: "Zá-

kladné práva  a slobody sa zaručujú  na území Slovenskej re-

publiky všetkým  bez ohľadu na pohlavie,  rasu, farbu pleti,

jazyk, vieru a náboženstvo,  politické či iné zmýšľanie, ná-

rodný alebo  sociálny pôvod, príslušnosť  k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod  alebo iné postavenie. Nikoho

nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo zne-

výhodňovať."

 

     Pritom sa argumentuje takto, citujem: "V zmysle citova-

ných ustanovení ústavy ide  o zakotvenie práva všetkých ľud-

ských bytostí na to, aby sa narodili a žili slobodní, s rov-

nakými právami a slobodami a dôstojnosťou, a to bez akejkoľ-

vek diskriminácie.  Ak je pravdivé  konštatovanie obsiahnuté

v uvádzacej vete o tom,  že slovenský jazyk je najdôležitej-

ším znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hod-

notou jeho  kultúrneho dedičstva, o  čom nie je  možné vôbec

pochybovať,  potom však to  isté  musí nevyhnutne  platiť aj

o všetkých ostatných jazykoch, ako  aj o tých občanoch, kto-

rých  materinský jazyk  je  iný  ako slovenský.  Z uvedeného

dôvodu si myslíme, že ak sa prizná jednému z mnohých jazykov

takéto  postavenie, že  má prednosť  pred ostatnými jazykmi,

vytvára sa stav, keď ostatné jazyky sa nevyhnutne dostanú do

postavenia  druhoradých, menejcenných  jazykov, pričom obča-

nia, ktorí hovoria iným jazykom,  do postavenia druhoradých,

menejcenných, diskriminovaných  občanov. Jedni sú  teda zvý-

hodňovaní, druhí zas znevýhodňovaní."

 

     Podanie  napokon poukazuje  aj na  nesúlad zrušovacieho

ustanovenia, teda  § 12 zákona  o štátnom jazyku,  ktorým sa

ruší doterajší zákon o úradnom jazyku a spolu s tým aj právo

na používanie  iných jazykov v úradnom  styku, s článkom 11,

12 ods. 1 a s článkom 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

čo sa zdôvodňuje takto, citujem: "Odňatím už predtým prizna-

ných základných ľudských práv bez toho, že by boli nahradené

právami aspoň v pôvodnom rozsahu, vzniká protiústavný stav."

 

     Uvádzam to hlavne preto,  lebo aj v prípade rokovacieho

poriadku a rokovacieho jazyka ide  o to isté, teda o odňatie

predtým  už priznaných  práv.  V  tejto súvislosti  sa žiada

uviesť, že koncepcia ochrany  získaných práv vo všeobecnosti

je prijímaná v oblasti práva, ale nie je cudzia ani medziná-

rodno-právnej  praxi.  O tomto tvrdení  svedčí spomínaný Me-

dzinárodný pakt  o občianskych a  politických právach. Podľa

článku 5 ods. 2 tohto  paktu, citujem: "Žiadne základné ľud-

ské práva uznávané v ktoromkoľvek štáte, ktorý je účastníkom

tohto paktu,  na základe zákona,  dohovorov, predpisov alebo

zvyklostí nebudú  obmedzené alebo zrušené  pod zámienkou, že

pakt takéto práva neuznáva alebo  ich uznáva v menšom rozsa-

hu." Aj keby teda išlo len o zvyklosťou získané právo, v sú-

lade s týmto paktom, ktorým - opakujem - Slovenská republika

je viazaná,  nebolo by možné toto  ani obmedziť, ani zrušiť.

V danom  prípade však  ide o  viac, o  právo raz  už zákonom

priznané.

 

     Navyše v zmysle článku 27 tohto paktu, citujem: "V štá-

toch, kde existujú etnické, náboženské alebo jazykové menši-

ny,  nebude sa  ich  príslušníkom  upierať právo,  aby spolu

s ostatnými príslušníkmi menšiny  užívali svoju vlastnú kul-

túru, vyznávali a prejavovali svoje vlastné náboženstvo ale-

bo používali svoj jazyk."

 

     Samozrejme, aj tento pakt má  také ustanovenie, obdobne

ako  Ústava Slovenskej  republiky, ktoré  zakazuje akúkoľvek

diskrimináciu. Možno  mnohí v tomto  štáte sa nazdávajú,  že

hovoríme  stále o  nejakej diskriminácii,  o ktorej  vlastne

nikto presne nevie, čo to je, v čom spočíva a vlastne ani my

to nevieme precizovať. Som hlboko presvedčený o tom, že kaž-

dý príslušník maďarského národného spoločenstva v tomto štá-

te to vie až veľmi dobre, cíti to na svojej koži každý deň.

 

     Vám by som však  odporúčal do pozornosti ďalší medziná-

rodný pakt, ktorým je  Slovenská republika tiež viazaná. Ide

o Medzinárodný dohovor o  odstránení všetkých foriem rasovej

diskriminácie.

 

     V článku I ods. 1  tohto paktu sa uvádza toto, citujem:

"Výraz rasová diskriminácia v tomto dohovore znamená akékoľ-

vek rozlišovanie, vylučovanie,  obmedzovanie alebo zvýhodňo-

vanie založené  na rase, farbe  pleti, rodovom alebo  národ-

nostnom, alebo etnickom pôvode, ktorého cieľom alebo násled-

kom je znemožnenie alebo obmedzenie uznania používania alebo

uskutočňovania ľudských práv na  základe rovnosti v politic-

kej,  hospodárskej, sociálnej,  kultúrnej alebo ktorejkoľvek

inej oblasti verejného života."

 

     Dámy a páni, verím že aj poslanci vládnej koalície sku-

točne chcú, aby  medzinárodné posúdenie Slovenskej republiky

bolo kladné, hlavne v období,  keď sa rozhoduje o jej vstupe

do euroatlantických štruktúr, a  preto navrhujem, aby ste si

osvojili túto  argumentáciu a hlasovali  za prijatie návrhov

pána prezidenta aj v bodoch 2, 3 a 4.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Už som sa vyjadril, že si tu niekto pletie dojmy s poj-

mami, a už  sa obávam,  že si  začína pliesť "nočný rýchlik"

s "rýchlym nočníkom".  Je mi veľmi  ľúto, že sa  musím takto

vyjadriť, pretože ústava v článku 6 ods. 1 hovorí jasne: "Na

území Slovenskej republiky je  štátnym jazykom slovenský ja-

zyk." Teda týmto jazykom sú minimálne viazané rokovať štátne

inštitúcie.  A je  veľmi zavádzajúce,  ak niekto  tu zamieňa

základné ľudské práva, ktoré sa viažu na občana, s povinnos-

ťou príslušníka štátnej inštitúcie vystupovať určitým spôso-

bom. Pretože  nie je právom slovenských  poslancov v sloven-

skom parlamente  hovoriť svojím materinským  jazykom, ale je

povinnosťou všetkých  poslancov bez rozdielu  národnosti vy-

stupovať  tu v  slovenskom jazyku,  pokiaľ budeme vystupovať

ako poslanci. Pokiaľ tu bude ktokoľvek vystupovať ako občan,

tak sa naňho vzťahujú jeho základné ľudské práva so všetkými

dôsledkami.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pani poslankyňa Garajová.

 

 

 

 

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     vystúpenie mojich predrečníkov maďarskej národnosti pá-

na  Kötelesa a  pána Kvardu  je dôkazom  toho, že vyhlásenie

o medzietnických vzťahoch, ktoré vo  Švajčiarsku dňa 8. sep-

tembra  podpísali  traja  predsedovia  maďarských koaličných

strán, sa dnes stáva bezcenným papierom.

 

     Vaše vystúpenie, páni poslanci, totiž nesvedčí o lojál-

nom  pomere k  Slovenskej republike,  ktorej ste poslancami.

Chcete na zákonodarnej pôde nášho  štátu hovoriť pre nás cu-

dzím jazykom,  hoci ovládate jazyk  slovenský, nie ste  prí-

slušníkmi  cudzieho štátu,  ktorí, pochopiteľne,  ako hostia

právo  na prejav  v cudzom  jazyku majú.  Okrem toho  žiadna

smernica Európskej  únie  ani žiadny  medzinárodný dokument,

ktorý sme  ratifikovali, nehovorí o  používaní jazyka národ-

nostných menšín v parlamente.

 

     Ak  by  sme  prijali  námietku,  vážený  pán prezident,

o práve príslušníkov národnostných menšín hovoriť na schôdzi

Národnej  rady v  jazyku  národnostných  menšín, bolo  by to

v rozpore nielen  so spomínaným vyhlásením  lojality, ale aj

v rozpore so zákonom o štátnom  jazyku, podľa ktorého sa ro-

kovania štátnych orgánov, verejnoprávnych orgánov, a teda aj

Národnej rady Slovenskej republiky uskutočňujú  v slovenskom

štátnom jazyku.

 

     Na záver si ešte neodpustím, pán Köteles aj pán Kvarda,

nehovorte, prosím  vás, o tolerancii a  o jazykových právach

tu - nám. Hovorte o  tom, prosím vás, svojim spoluobčanom na

južnom  Slovensku, všade  tam, kde  sa na  ulici, v obchode,

v úrade, v  škole, na rokovaniach obecných  či mestských za-

stupiteľstiev my po slovensky  nedohovoríme napriek tomu, že

tam žijeme tiež a tiež by  sme, dovoľte, mali mať nejaké zá-

kladné ľudské, jazykové práva.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec František Švec.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Nedá mi nezareagovať na kolegov z Maďarskej koalície.

 

     Vážení kolegovia,

 

     keď som bol prednostom Okresného  úradu v Nitre, aj no-

vinárom  som  hovoril,  že  som  mal  len pozitívne poznatky

v spolupráci aj s maďarskými starostami. Skutočne, nikde som

sa nestretol ani s jedným starostom, ktorý by mal vaše názo-

ry,  ktoré prezentujete  v parlamente.  Človeka považujem za

tvora, ktorý má konať zmysluplne.  Myslím si, že aj poslanec

by mal tak konať.

 

     Prosím vás, keď ma presvedčíte, aký zmysel, aký účel má

to, aby poslanec vystupoval v parlamente v maďarskom jazyku,

tak za  to budem aj  hlasovať. Hovoríte všetci  perfektne po

slovensky,  skutočne tak,  že vám  všetci rozumieme.  Takže,

prosím vás, komu chcete tu  rozprávať po maďarsky? Medzi se-

bou v poslaneckom klube môžete  hovoriť, nikto vám v tom ne-

bráni.

 

     Čo sa týka porušovania  práv, ktoré tu predvádzal pred-

chádzajúci rečník  - prosím vás, od  materskej školy cez zá-

kladné, vysoké  školy až po domy  dôchodcov, šport, kultúru,

všade je to normálne, že  sa stretnú občania slovenskej, ma-

ďarskej národnosti  a hovoria svojou  rečou, spievajú svojou

rečou.  Ja som  s  nimi  odspieval nejaké  maďarské pesničky

v maďarských "hajlokoch". Prosím vás, čo to tu zavádzate?

 

     Ľúto mi je, že pán prezident má takéto stanovisko. Mys-

lím  si, že  je to  hľadanie sympatií  na nesprávnej strane,

trošku  populistické. Nájdime  si tu  zmysel tohto poslania,

účel, prečo sa tu má vystupovať v maďarskom jazyku, a ja som

ochotný sa k tomu pripojiť. Chcel by som na to odpoveď.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážení  páni poslanci  z vládnej  koalície, hlavne  tí,

ktorí ste podpísali tzv.  Švajčiarsky dokument, to, že nepo-

znáte medzinárodné dokumenty, ktoré sa týkajú ľudských práv,

je smutné, ale  že sami  porušujete práve závery tohto doku-

mentu, o  tom svedčia od  tých čias prijaté  zákony a, samo-

zrejme aj atmosféra, ktorá sa vytvára nielen tu, ale aj mimo

parlamentu. Stačí,  keď si prečítate z  tohto dokumentu bod,

ktorý hovorí o tom, že  budeme pomáhať aj vzájomnému - pove-

dal by som - porozumeniu medzi občanmi Slovenskej republiky.

Práve touto atmosférou toto porozumenie ničíte.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Kňažko.

 

 

 

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcel by som len upozorniť na taký drobný rozdiel, kto-

rý sa vyskytuje v našej diskusii. Osobne som presvedčený, že

je rozdiel chcieť niečo urobiť a chcieť mať právo to urobiť.

Keby naši kolegovia maďarskí  poslanci naozaj chceli hovoriť

v tomto sneme po maďarsky, vo svojom materinskom jazyku, tak

by hovorili za tie roky, ktoré  tu s nami trávia, pretože na

to majú právo vyplývajúce z ústavy, ako aj podľa starého ro-

kovacieho poriadku. Ale pretože chcú hovoriť v parlamente po

slovensky, tak  doteraz všetci hovorili po  slovensky. A som

presvedčený, že ide len o to, aby toto právo nebolo spochyb-

nené. Osobne  si myslím, že  ani v budúcnosti  sa nevyskytne

prípad, aby niekto naozaj v tejto snemovni hovoril po maďar-

sky, pretože si asi uvedomuje, že možno je dobre, keď použí-

vame jeden  jazyk  kvôli vzájomnému  porozumeniu. Ale to po-

rozumenie je potrebné z oboch strán.

 

     Takže predsa by  som len odporúčal, aby ste  sa nad tým

zamysleli, neupierali im toto  právo, a naďalej som presved-

čený, že po takomto kroku naši poslanci maďarskej národnosti

budú naďalej v parlamente hovoriť tak, ako hovorili doteraz.

Neviem, či tento spor nie je  zbytočný a či sa nevytvára me-

dzi nami zbytočná bariéra.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Köteles.

 

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážení kolegovia, vyčítali ste  nám, že nie sme lojálni

voči Slovenskej republike. Práve  vy ste podpísali dokument,

z ktorého by  som citoval: "Lojalita je  súhrn práv a povin-

ností." Toto  právo používať materinský  jazyk  právom patrí

do tohto  súhrnu. My máme  na to právo,  ako ho máte  aj vy.

Chcel by som povedať, že dosiaľ všetci  prezidenti Českoslo-

venska alebo Slovenskej republiky  nám toto právo uznali, aj

Tomáš Garrique Masaryk aj doktor Eduard Beneš, aj doktor Jo-

zef Tiso, aj Gottwald, aj Zápotocký, aj Novotný, aj Husák.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Ďakujem.

 

     Chcela by  som upozorniť na  nebezpečenstvo a scestnosť

spájania lojality  so základnými ľudskými  právami. Základné

ľudské práva  aj na základe  Ústavy Slovenskej republiky 

nescudziteľné a nie  je možné sa ich ani  zriecť. Spájať zá-

kladné ľudské právo s lojalitou je hrozne nebezpečná záleži-

tosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Ásványi.

 

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán poslanec Švec,

 

     je mi  veľmi ľúto, že ste  ešte neprecítili, čo vlastne

sledujeme  touto našou  oprávnenou požiadavkou.  Prosím vás,

chceme zachovať v našom  rokovacom poriadku aspoň zdanie de-

mokracie. Pretože tak, ako  povedal pán poslanec Kňažko, do-

teraz sme  mohli, aj dnes  by som mohol  hovoriť po maďarsky

a zavolať tlmočníka, či platiť  alebo neplatiť za tlmočníka,

lebo  mám také  právo. A  ani v  budúcnosti, aj  keď to bude

v rokovacom poriadku, pokiaľ sa sem nedostane taký poslanec,

ktorý  nebude vedieť  po slovensky - lebo  môže  byť aj taký

poslanec -, po maďarsky  hovoriť nebudeme. Ani pán prezident

republiky nie preto dáva vo  svojom návrhu túto možnosť, aby

tu  počúval po  maďarsky hovoriacich  poslancov. Ale správne

precítil, že pred Európou môžeme deklarovať náš rokovací po-

riadok iba vtedy, ak sa tam zachovajú základné práva.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  musím vzniesť protest,  ak máte námietky

k demokratickosti  nového rokovacieho  poriadku, pretože tým

ako by  ste povedali, že  ani nemecký, ani  britský, ani an-

glický rokovací poriadok nie sú demokratické, lebo neobsahu-

jú takéto požiadavky.

 

     Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Myslím si,  že najlepšie bude  vrátiť sa k  zneniu § 31

- Rokovací jazyk.  "Rokovacím jazykom na  schôdzach Národnej

rady a  jej orgánov je  štátny jazyk. Ak  vystúpi na schôdzi

cudzinec, kancelária zabezpečí  tlmočníka." Prosím, nikde tu

nie je napísané, že poslanec, príslušník národnostnej menši-

ny alebo inojazyčnej skupiny, nemôže hovoriť svojím jazykom.

Je jeho vecou, ako si  zabezpečí, aby to bolo transformované

do  rokovacieho jazyka  Národnej rady  Slovenskej republiky.

Veď  hovorme  jasne.  Toto  je  štátna  inštitúcia. Tu nejde

o základné ľudské práva, tu ide o povinnosť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcela  by som  na  slová  pána poslanca  Ásványiho po-

dotknúť niekoľko drobností.

 

     Keď  si spomínam  na zabrzdenie  celého procesu,  ktorý

u nás nastal v  roku 1968, tak mi zíde  na um množstvo ľudí,

ktorí z  nesúhlasu s vtedajším  režimom boli nútení  opustiť

túto  republiku a  emigrovať. Keď  emigrovali do zahraničia,

tam, kde sa snažíme dnes vstúpiť ako rovnocenný partner, te-

da  do  demokratických  krajín,  všetci  naši  občania  boli

umiestnení v lágroch. Z lágrov dostali právo na prácu až po-

tom, keď mali  zloženú jazykovú skúšku. Tú ešte  u nás nikto

od nikoho nežiadal. Ale  nikto vtedy nenamietal, že Slováci,

ktorí boli  napríklad v lágroch pri  Viedni alebo v Nemecku,

sú nedemokraticky držaní a nemôžu uplatniť jazyk svojej men-

šiny.

 

     Chcem vám to len  pripomenúť v inej súvislosti. Rizikom

pre budúce tisícročie v Európe  nie sú veci, na ktoré pouka-

zujete  vy, ale  je to  práve otázka  menšín a  správania sa

týchto menšín. A  to si treba uvedomiť. V  súvislosti s tým,

čo povedal pán Ásványi, že  pán prezident chce obhajovať de-

mokraciu obhajovaním vašich práv, prichádza mi na myseľ jeho

vystúpenie, ktoré mal minulý týždeň pred Radou NATO v Bruse-

li. Áno, tam práve povedal,  že na Slovensku nie je demokra-

cia, pretože  parlament parlamentnou väčšinou  koalície zne-

možňuje a sťažuje  vystúpenie maďarských poslancov. Hovorilo

sa to  v súvislosti s  prijatím Slovenska do  štruktúr NATO.

Čiže chcem vás len upozorniť, že ak náhodou ten proces, kto-

rý tu dnes máme, bude nejakými silami zastavený, vážení, aby

ste potom neboli nútení použiť inú reč. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte  s faktickou poznámkou sa  hlási pani po-

slankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Dovoľte mi reagovať  na vystúpenia viacerých maďarských

poslancov, ktorí zdôraznili skutočnosť, že doteraz toto prá-

vo  v parlamente  mali. Je  to pravda,  majú ho  a mali. Ale

pravda je aj tá, že  predtým poslanci Maďarskej koalície ne-

vyvíjali také aktivity, ktoré  vyvíjajú dnes. Predtým sa ne-

uskutočňovali žiadne zhromaždenia v Komárne, nebola podpísa-

ná Komárňanská výzva, nebol maďarsko-maďarský summit, ktoré-

ho cieľom  je vytvoriť samostatné autonómne  oblasti na Slo-

vensku, zaviesť dvojjazyčnosť v  krajinách susediacich s Ma-

ďarskom, samozrejme, s perspektívou združiť nakoniec oblasti

susediace  s Maďarskom,  kde žije  určitá časť  obyvateľstva

hlásiaca sa k maďarskej menšine, v jedno veľké Maďarsko. Ne-

bola tu iredenta, veľmi  zjavná a proklamovaná iredenta. Ne-

pochovával  sa v  Maďarsku Horthy,  ktorý bol predstaviteľom

a hlásateľom  tejto iredenty  a dnes  ho Maďari  pochovávajú

s najväčšou slávou,  hoci to bol predstaviteľ  fašizmu a fa-

šistického Maďarska.

 

     Čiže  dnešný  prístup  poslancov  Maďarskej koalície je

k Slovenskej republike celkom iný,  ako bol prístup doteraj-

ší. V predchádzajúcich obdobiach boli poslanci naozaj lojál-

ni. Boli  lojálni aj za  predchádzajúceho režimu. Ale  čo si

môžeme  myslieť o  lojalite poslancov  maďarskej národnosti,

zdôrazňujem,  poslancov, nie  všetkých obyvateľov Slovenskej

republiky maďarskej národnosti, keď nerešpektujú zákony tej-

to republiky? Keď nepovažujú ani  za potrebné, aby si vyžia-

dali stavebné povolenie, ak  chcú niečo stavať, napríklad ak

chcú  stavať pomníky,  nehovoriac  o  tom, že  tieto pomníky

oslavujú genocídu slovenského národa.

 

     Čo si  máme myslieť o lojalite  našich poslancov Maďar-

skej koalície, ktorí  odmietajú právo príslušníkov maďarskej

národnosti na Slovensku lepšie  si osvojiť štátny jazyk? Keď

broja ešte  aj proti tomu,  aby sa jeden  alebo dva predmety

vyučovali na  maďarských školách v slovenčine,  čo je v pod-

state unikát  v celej Európe, lebo  v iných krajinách národ-

nosti bojujú o to, aby  aspoň jeden alebo dva predmety vôbec

mohli byť vyučované v ich jazyku.

 

     Takže,  keď ste  dokonca v  rámci dokumentu,  ktorý ste

podpisovali vo  Švajčiarsku, odmietli podpísať  tie najsamo-

zrejmejšie požiadavky  slovenskej strany, o  ktorých hovoril

už pán poslanec Prokeš v televízii, žiaľ, je to prejav nelo-

jality k  tomuto štátu. Samozrejme,  že každý tlak  vyvoláva

protitlak. Ale  tlak je tu v  prvom rade z vašej  strany, je

mimoriadne veľký, a doteraz tu nebol.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Skutočne ľutujem,  že sa znovu  musím ozvať. Nehnevajte

sa, pani poslankyňa Belohorská, v mene všetkých občanov Slo-

venskej republiky  maďarskej národnosti musím  odmietnuť to,

čo ste  tu povedali. Neporovnávajte nás, prosím vás,  s emi-

grantmi.  Keď ide  o naše  práva, nehovorte  o právach tých,

ktorí kedysi žili v lágroch. To si vyprosíme. Nehnevajte sa,

ale ak  niekto zastaví proces  prijatia Slovenskej republiky

do NATO, tak  to je vládna koalícia. To  si uvedomte. Stačí,

keď si prečítate určité  kroky alebo určité vyhlásenia práve

tých, o ktorých  priazeň sa vlastne snažíme. A  to bude vaša

vina, vina 3. a 4. novembra, vina procesov, ktoré zastavuje-

te.

 

     A  pani  poslankyňa  alebo  pani predsedníčka Lazarová,

nehnevajte sa, starajte sa o privatizáciu členov vašej rodi-

ny, tomu aspoň rozumiete.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bugár, chcem povedať len na slová pani Be-

lohorskej, ako  som im rozumel, nebolo  to tak. Sú rokovacie

poriadky alebo štáty, kde sa  môže hovoriť v parlamente iným

jazykom, a to v tom prípade,  ak ten, ktorý je členom parla-

mentu a neovláda štátny jazyk a štát mu nezabezpečil možnosť

učiť sa tento jazyk. Čiže  je podmienka - môžeš hovoriť svo-

jím  jazykom, ak  ti štát  nedal príležitosť  a neumožnil sa

učiť. Tak som pochopil slová pani poslankyne Belohorskej.

 

     Pani poslankyňa Ďurišinová.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Predbehol ma už kolega Bugár. Myslím si, že som správne

pochopila, čo  povedala pani Belohorská.  Ale myslím si,  že

pani  poslankyňa Belohorská  zvolila veľmi  nešťastný spôsob

porovnania. Naši  maďarskí kolegovia v parlamente  sa tu, na

Slovensku narodili - aspoň drvivá  väčšina - žijú tu, platia

dane, dodržiavajú  všetky zákony a ústavu.  Myslím si, že to

porovnanie bolo veľmi nešťastné.

 

     Chcela by som však upozorniť  na to, že asi pred mesia-

com sme mali výjazdové zasadnutie, náš výbor bol na návšteve

vo Švajčiarskej republike. Myslím  si, že všetci do jedného,

ako sme  tam boli, sme  boli veľmi milo  prekvapení spôsobom

rokovania,  či   sme   boli  na  pôde  parlamentu,  alebo

v rôznych kantónoch.  Mňa veľmi milo, a  myslím si, že všet-

kých kolegov,  ktorí tam boli,  veľmi milo prekvapil  názor,

a dokonca až hrdosť, s akou rozprávali (napríklad tá najväč-

šia nemecká skupina, ktorá žije  vo Švajčiarsku), ako si vá-

žia a  doslova si pestujú  Rétorománov, aby si  udržali svoj

jazyk.

 

     Chcem vás len všetkých  poprosiť, aby sme naozaj zacho-

vali aspoň zdanie demokracie v tomto parlamente.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Zahatlan.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za  slovo, pán predseda.  Chcel by som  povedať

len pár odpovedí.

 

     Vážený pán  Vojtech Béla Bugár, vaše  sľuby aj v súvis-

losti s vaším menom už poznáme.

 

     Vážení  páni poslanci  Maďarskej koalície,  chcete, aby

sme si dávali slúchadlá? Slovensko už jednu takú hanbu zaži-

lo.

 

     A pánu  Kňažkovi len toľko: Vážený  pán Kňažko, váš sú-

pútnik z Maďarskej koalície pán Ásványi práve spochybnil in-

formáciu, ktorú ste podali.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, myslím si, že by sme sa

mali vrátiť  k vecnému prerokúvaniu zákona,  ktorý máme pred

sebou. Prosím, obmedzme už faktické poznámky.

 

     Ešte faktická poznámka - pán poslanec Ásványi.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán predseda, veľmi by som  vás chcel poprosiť, aby ste

neporovnávali  náš  terajší  alebo  budúci rokovací poriadok

s rokovacím poriadkom v inom štáte.  My ho porovnávame s te-

rajším rokovacím poriadkom. Prečo chceme o jeden stupeň zni-

žovať naše práva alebo demokratickosť v našej republike?

 

     A k pani poslankyni Lazarovej  - prosím vás, ak sa roz-

hliadnete, prečítate si mená a  porovnáte ich, tak skoro po-

lovica alebo možno aj  viac ako polovica terajších poslancov

maďarskej národnosti  bola aj v predchádzajúcom,  aj v prvom

slovenskom parlamente,  teda tí lojálni poslanci  sú tu. Ale

teraz sa nenahnevajte, musím vám to povedať, takú poslankyňu

s toľkou nenávisťou v sebe,  ako máte vy, ani predchádzajúci

a ani prvý slovenský parlament nemal. A čudujem sa, že sa do

jednej ženy, do nežného pohlavia zmestí toľko nenávisti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, myslím  si, že  ste sa  v tomto  prípade

nechali uniesť. Ale napriek tomu vám musím odpovedať, pokiaľ

ste povedali, že  nemám porovnávať.  Bolo by  to zlé. Robíme

totiž prestavbu celého právneho poriadku a musíme porovnávať

normy, ktoré  prijímame, a preto som  porovnal aj túto našu,

a myslím, že je to dobre.

 

     Pani poslankyňa Lazarová. Ale opäť vás všetkých prosím,

páni poslanci a poslankyne, aby sme sa vrátili k vecnému ro-

kovaniu a nechali mimo  tejto miestnosti diskusné príspevky,

o ktorých si myslím, že sem niekedy nepatria.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán poslanec,

 

     hovorili ste, že tí istí  poslanci boli v parlamente aj

pred 4 rokmi. Áno, ale  tí istí poslanci vtedy ešte nerobili

komárňanské zhromaždenia. Tí istí  poslanci vtedy ešte nero-

bili maďarsko-maďarský summit. Tí istí poslanci nerobili tie

akcie, ktoré robia  dnes. Práve na to som  poukázala v pred-

chádzajúcom vystúpení.  Vtedy bola iná situácia,  ako je te-

raz. Toto je  iba reakcia na tlak, a čím  väčší je tlak, tým

je, samozrejme, väčší aj protitlak. A ten tlak nebol vyvíja-

ný zo  slovenskej strany, ale začal  sa zo strany maďarských

poslancov. To je po prvé.

 

     Po druhé - som prekvapená vaším vystúpením o nenávisti.

Ja si dovoľujem v parlamente hovoriť pravdu. Prosím vás pek-

ne, zoberte  si moje vystúpenia v  parlamente od začiatku do

konca a  ukážte mi tam jednu  nepravdivú vetu. Čo je  na tom

nenávistné? Konštatovať pravdu, to  nie je nenávistné. To je

len odvaha povedať, aká je reálna skutočnosť.

 

     A po  tretie, k pánu  poslancovi Bugárovi -  neviem, čo

mala spoločné s rokovacím  poriadkom jeho posledná poznámka.

Je veľmi zvláštne reagovať takýmto spôsobom. Prosím vás pek-

ne, pán poslanec Bugár, nepleťte  si dojmy s pojmami. Ja som

neprivatizovala, do privatizácie sa  nerozumiem a neviem, čo

je to privatizácia. A čo sa týka kúpy, ešte raz zdôrazňujem,

kúpy, ak  dovolíte, tak dúfam, že  moje široké ďaleké príbu-

zenstvo si  snáď môže za svoje  vlastné poctivo zarobené pe-

niaze kúpiť topánky,  môže si kúpiť auto, môže  si kúpiť dom

od toho,  kto predáva, a  za takú cenu,  za akú to  predáva.

Privatizácia a kúpa  je veľký rozdiel a naviac,  vôbec sa to

netýka mojej osoby.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dovoľte mi, aby som zareagoval  na vašu výzvu vrátiť sa

k vecnej rovine rokovania. Mám skúsenosti len z jedného par-

lamentného zhromaždenia, ktoré je  dvojjazyčné. Je to Parla-

mentné zhromaždenie Rady Európy,  kde sa oficiálne používajú

dva jazyky - angličtina a francúzština. Z vlastnej skúsenos-

ti môžem povedať, že na  každom jednom zasadnutí práve vďaka

tejto  dvojjazyčnosti vznikajú  zmätky, napriek  tomu, že to

robia profesionálni  tlmočníci. Ale súčasne  chcem upozorniť

na to, že všetky ostatné  jazyky, ktoré sú tam používané, sú

používané  neoficiálne  a  príslušné  delegácie  sa  starajú

o tlmočenie. Teda nie je to povinnosťou Rady Európy.

 

     Na Slovensku je štátnym  jazykom slovenský jazyk. Preto

ak sa bude používať akýkoľvek  iný jazyk, je povinnosťou to-

ho, kto ho chce v tejto inštitúcii používať, aby si zabezpe-

čil preklad do štátneho jazyka.  A jeho výstupom nie je jeho

vyjadrenie vo vlastnej reči, ale až transformovaný výstup do

štátneho  jazyka, pretože  takto sa  to tu  zachytáva. To je

právny dokument. Až  to je právny dokument, čo  je v sloven-

skom jazyku. A musíme si uvedomiť, koľko zmätkov vznikne po-

tom, keď  niekto začne tvrdiť,  že povedal niečo  iné, že to

bol nesprávny preklad.

 

     Takže, dámy  a páni, pokiaľ ide  o občianske  práva ho-

voriť pred úradom alebo vystupovať pred úradom vo svojom ma-

terinskom jazyku, tak hlasujem vždy za. A preto som povedal,

že pokiaľ tu niekto bude vystupovať ako občan Slovenskej re-

publiky, ako občan, tak má právo hovoriť svojím jazykom. Ale

ak tu  bude vystupovať ako poslanec,  to znamená ako ústavný

činiteľ tohto štátu v tejto  inštitúcii, tak je na jeho ple-

ciach, aby bol jeho výstup v štátnom jazyku.

 

     Pán predseda, dovoľte mi, aby som ešte zareagoval veľmi

kratučkou poznámkou  na inú časť  vystúpenia pána prezidenta

a nebudem musieť vystúpiť potom v  rozprave. Ide o prvú časť

v článku III v ustanovení § 20 ods. 1 vypustiť slovo "verej-

ných". Ide o právo účasti prezidenta a vládnych činiteľov na

rokovaniach Národnej rady.

 

     Ako  správne  poznamenala  pani  podpredsedníčka vlády,

vláda je  najvyšší výkonný orgán,  Národná rada je  najvyšší

zákonodarný orgán a ešte tu máme nezávislé súdnictvo. Myslím

si,  že vzťah  by mal  byť vždy  symetrický. Môžeme  hovoriť

o práve účasti na všetkých  schôdzach Národnej rady vládnych

činiteľov  či súdnych  predstaviteľov za  predpokladu, že to

isté bude  platiť vo vzťahu práva  poslancov zúčastniť sa na

rokovaniach týchto inštitúcií.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Máte 30 sekúnd, pán poslanec.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ešte raz  sa s faktickou poznámkou hlási

predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ospravedlňujem sa,  že už tretí raz,  pán predseda. Ale

zaráža ma, akým spôsobom sa tu miešajú fakty, dojmy a názory

a ako sa porovnávajú neporovnateľné  veci.

 

 

 

     Tak ako  som uviedol u pána  poslanca Kötelesa, takisto

u pána poslanca  Bugára. Prosím vás,  spomeňme si, že  každá

národnostná menšina prišla v podstate  na iné územie v istom

čase. Slováci  prišli do Ameriky  na prelome tohto  storočia

pre  ohromný útlak  v Uhorsku.  Po roku  1968 pre  politický

útlak. Je  to tak. Maďari  sa ocitli na  južnom Slovensku po

porážke  Turkami pri  Moháči, keď  maďarskí veľmoži odmietli

podporovať svojho vlastného panovníka. Takže každý odniekiaľ

niekam prišiel, niekde sa usadil.

 

     Čo sa týka pani Ďurišinovej, veľmi som sa začudoval, že

z tohto parlamentu bola  parlamentná návšteva v Švajčiarskej

republike. Taký štát  totiž neexistuje. Existuje Švajčiarska

konfederácia, ktorá je voľným  združením 22 kantónov a každý

kantón je absolútne zvrchovaný a svojprávny.  A čo si spraví

na  svojom  teritóriu,  to  je  jeho  vec.  Švajčiarsky štát

- Švajčiarska  konfederácia  nemá  dokonca  ani ministerstvo

zahraničných  vecí. Tam sa o občianstve nerozhoduje na mini-

sterstve,  lebo také  ministerstvo neexistuje.  Rozhoduje sa

tam na úrovni  Gemeinde - obce. Toto je  zase príklad, ktorý

je  úplne  netransponovateľný,  neprenosný  a neporovnateľný

s nikým a s ničím.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Bárdos.

 

     Páni poslanci, skúsme  prestať s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

 

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda. Budem hovoriť len veľmi

krátko, lebo to nemá význam.

 

     K pánu poslancovi Prokešovi  mám jednu kratučkú poznám-

ku. Iba občan Slovenskej republiky môže byť poslancom Národ-

nej rady Slovenskej republiky. A  je hlúposť, čo tu hovoril,

k tomu netreba žiaden komentár.

 

     Pán kolega Ásványi povedal,  že chceme, aby zostalo iba

právo, ktoré tu je, aby úroveň nebola znížená.

 

     Pán predseda Gašparovič, bol by  som veľmi rád, aby ste

ako predseda parlamentu  takým vehementným spôsobom porovná-

vali súčasnú situáciu a náš stav v parlamente, teda v Národ-

nej rade, aj v iných súvislostiach, napríklad, keď ide o ob-

sadenie funkcií poslancami vo výboroch atď. Tiež by som veľ-

mi bral porovnávanie toho  takým vehementným spôsobom. A ako

by obstálo Slovensko v tomto porovnaní?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Myslím si,  že nie zle.  A moja vehemencia  bola presne

taká,  ako otázka,  ktorú kládol  pán poslanec.  A ako jeden

z predkladateľov rokovacieho poriadku, ak  hovoril o ňom ako

nie demokratickom, bolo mojou povinnosťou, aby som ako jeden

z predkladateľov rokovacieho poriadku  takto vystúpil. A ako

viete, porovnávame všetky právne  normy a skutočne sú porov-

nateľné.

 

     V rozprave vystúpi pani poslankyňa Kolesárová a pripra-

ví sa pán poslanec Sečánsky.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     vážená pani podpredsedníčka,

     pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení prítomní,

 

     jednou  z podmienok  akceptácie zákona  o rokovacom po-

riadku pána prezidenta je, aby právo príslušníkov národnost-

ných menšín hovoriť na schôdzi Národnej rady v jazyku menši-

ny  nebolo  zrušené.  Pán prezident  nevidí dôvody, citujem:

"aby § 31 zrušil doterajšie právo poslancov patriacich k ná-

rodnostným menšinám,  ktoré majú podľa platného  § 18, t. j.

právo hovoriť v jazyku svojej národnosti. Citované ustanove-

nie dosiaľ nespôsobovalo problémy  a nebolo zneužívané. Zod-

povedá  historickému vývoju  na našom  území, aj ustanoveniu

článku 34 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky".

 

     Nesúhlasím s takýmto zdôvodnením,  a to najmä preto, že

doterajší historický  vývoj v našom štáte  treba dať do kon-

textu so vznikom samostatnej  a suverénnej Slovenskej repub-

liky, s prijatím ústavy, ktorá v článku 6 hovorí, že na úze-

mí Slovenskej republiky je  štátnym jazykom slovenský jazyk,

ako aj s  prijatím zákona o štátnom jazyku  v Slovenskej re-

publike.

 

     V  našej vlasti  má každý  občan národnostnej  menšiny,

ktorý má o to záujem, možnosť v rámci školského systému dob-

re zvládnuť slovenský jazyk.  Aj preto je celkom prirodzené,

že poslanci maďarskej národnosti vedia komunikovať v sloven-

čine. Veď sa od nich očakáva, že budú vo výboroch a na pléne

predkladateľmi či spravodajcami zákonov, že budú živo reago-

vať na  vystúpenia svojich kolegov,  a čo je  v prospech ich

voličov  osobitne  významné,  musia byť  v styku - pokiaľ im

chcú pri riešení problémov pomáhať - s orgánmi štátnej sprá-

vy a rozličných inštitúcií. Dobrá znalosť slovenského jazyka

je prirodzenou nevyhnutnou  podmienkou ich poslaneckej práce

a jeho kvalita u súčasných poslancov maďarskej národnosti je

toho jasným dôkazom.

 

     Dámy, páni, v parlamente nepôsobíme ako súkromné osoby,

ale sme  v pozícii ústavných  činiteľov, a štátny  jazyk ako

rokovací  jazyk musí  byť preto  pre nás  záväzný. Treba mať

tiež na pamäti, že Národná rada ako ústavodarná a zákonodar-

ná inštitúcia potrebuje z  hľadiska flexibility riešenia na-

stoľovaných  otázok,  pri  posudzovaní  jednotlivých zákonov

i ďalších parlamentných aktivít jeden jazyk, ktorý bude môcť

jednoznačne vyjadriť predkladané výroky, názory či stanovis-

ká. Aj možnosti prekladu,  dobrého prekladu, sú totiž predsa

len istým spôsobom obmedzené,  pretože môže dôjsť k významo-

vému posunu či skresleniu.

 

     Vážené dámy, vážení  páni, poukazovanie pánov poslancov

maďarskej národnosti na minulej  schôdzi na situáciu v tejto

oblasti v Maďarskej republike bolo dosť zavádzajúce, pretože

najslabším  ohnivkom národnostnej  politiky je  už dlhé roky

nevyriešený  problém absencie  zastúpenia menšín  v Národnom

zhromaždení. Na  doplnenie uvádzam, že  národnostných menšín

je 13 a reprezentujú spolu  10 až 11 % obyvateľstva. Pretože

chýba politická  vôľa, nenašiel sa ani formálny spôsob, a to

napriek tomu,  že ústava menšinám  zabezpečuje reprezentáciu

na najvyššom stupni. Potom  možnosť, ktorou stanovuje maďar-

ský národnostný zákon číslo 77/1993  v § 52, že poslanec Ná-

rodného  zhromaždenia môže  v Národnom  zhromaždení používať

svoj rodný jazyk, bola čírym  a prázdnym gestom. Z uvedených

dôvodov pokladám ustanovenie § 31 zákona o rokovacom poriad-

ku Národnej rady Slovenskej  republiky za správne a zodpove-

dajúce potrebám plnenia všetkých funkcií nášho parlamentu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej vystúpi  pán poslanec Sečánsky a  po ňom pani po-

slankyňa Rusnáková.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán predseda,

     pán prezident,

     pani podpredsedníčka vlády,

     dámy a páni,

 

     ako jeden z predkladateľov  zákona o rokovacom poriadku

sa chcem  vyjadriť k pripomienkam  prezidenta republiky, pre

ktoré v súlade s článkom 87 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej re-

publiky vrátil zákon do  Národnej rady na opakované prerokú-

vanie.

 

     Prezident republiky má k zákonu 5 vlastných pripomienok

a 16 ďalších, ktoré mu dala vláda. Sú predmetom dnešného ro-

kovania.  Niektoré z nich, a  tých je  väčšina, podľa  mojej

mienky  skvalitňujú, resp.  precizujú text  zákona a nevidím

príčinu, pre  ktorú by ich Národná  rada nemala schváliť. To

sa týka  pripomienok prezidenta pod  číslom 1, to  je pripo-

mienka k § 20 odsek  1, pripomienka pána prezidenta pod čís-

lom 5, ktorá sa týka §  107 odseku 1, ďalej pripomienky vlá-

dy,  ktoré sa  týkajú paragrafov  18, 43,  47, 109, 126, 128

a 129.  S  týmito  sa  stotožňujem  a  budem hlasovať za ich

schválenie  z  dôvodov,  ktoré  som  uviedol. Pripomínam, že

to sú pripomienky, ktoré  máte uvedené v správe ústavnopráv-

neho výboru a ktoré sú odporučené na prijatie.

 

     Pripomienky vlády k § 107 a  k § 20 odsek 1 sú obsahovo

totožné  s  pripomienkami  prezidenta  v  bodoch  1 a 5. Ich

schválením sa vyhovuje aj pripomienkam vlády.

 

     Nestotožňujem sa  však s pripomienkami  pána prezidenta

pod číslom  3 a 4 a  s pripomienkami vlády, ktoré  sa týkajú

§ 69 a § 129.

 

     Pokiaľ  ide  o  používanie  jazyka národnostných menšín

v Národnej rade, to je  pripomienka prezidenta republiky pod

bodom  2. K  tejto otázke  sa vyslovilo  už dosť pripomienok

a námietok, rozhodnete sa v súlade  so svojím svedomím a ur-

čite budete hlasovať podľa svojho.

 

     Prezident republiky k pripomienke  číslo 3 navrhuje vy-

pustiť z rokovacieho poriadku §  82 odsek 2. Tento odsek ho-

vorí, že  na podávanie pozmeňujúcich  a doplňujúcich návrhov

k zákonu na  schôdzi Národnej rady je  potrebný súhlas aspoň

15 poslancov. Rozpor vidí v tom, že je nelogické, aby v rám-

ci zákonodarnej iniciatívy mohol  celý text zákona predložiť

jeden poslanec  a pozmeňujúci návrh  k nemu môže  dať iba za

súhlasu 15 poslancov. Kladie  otázku, či to zodpovedá zmyslu

ustanovenia článku 87 odseku 1  ústavy, a preto navrhuje od-

sek 2 § 82 zo zákona o rokovacom poriadku vypustiť.

 

     Rokovací  poriadok, resp.  o ňom  schválený zákon podľa

mojej mienky vôbec nebráni uplatňovaniu zákonodarnej inicia-

tívy a tým aj výkonu  ústavného práva každého poslanca. Nao-

pak, som presvedčený, že na to vytvára vhodné podmienky. Ra-

cio napadnutého  odseku je v  tom, aby poslanci  predkladali

doplňujúce  a pozmeňujúce  návrhy k  zákonom predovšetkým na

schôdzach výborov, kde je na  to dostatok priestoru a dosta-

tok času. Ak vezmeme do  úvahy súčasný, poviem to veľmi jem-

ne, neblahý stav v legislatívnom  procese, keď sú na schôdzi

Národnej rady  podávané k návrhom zákonov  desiatky a stovky

pripomienok na jednej strane a na druhej strane prísne leho-

ty pre predkladateľa, tri  čítania návrhov zákonov, nové po-

stavenie gestorského výboru a mnohé ďalšie inštitúty v roko-

vacom poriadku, dôjdeme k objektívnemu záveru, že toto všet-

ko  naozaj  znamená   skvalitnenie  legislatívneho  procesu.

A o to nám  predsa ide. Z toho dôvodu  nepokladám za správne

schváliť túto pripomienku pána prezidenta, to znamená vypus-

tiť tento odsek z rokovacieho poriadku.

 

     Námietka proti § 92 odseku  1 je sčasti odôvodnená, ale

myslím si, aj kontradiktórna. Je pravdou, že ústava v článku

102 pod písmenom n) dáva prezidentovi republiky možnosť vrá-

tiť Národnej  rade ústavné zákony a  zákony s pripomienkami.

Je tam aj určená lehota 15 dní, teda do 15 dní po ich schvá-

lení.  Pripúšťam, že  tu sme  sa v  ústave dopustili určitej

nepresnosti. Bolo  by vari správnejšie povedať  do 15 dní po

doručení. Ale  ústava je takáto,  musíme s ňou  v tomto čase

pracovať, a preto tu treba nájsť nejaký kompromis, ako prak-

ticky uspokojiť všetky tri strany.

 

     Vieme, že schválený zákon treba prepísať na čisto, musí

ho prekontrolovať a podpísať predseda Národnej rady, predse-

da vlády, až potom  odchádza do Kancelárie prezidenta repub-

liky ako oficiálny dokument. Ale vieme aj to, že okrem tohto

oficiálneho dokumentu  je tu aj  iná cesta, že  čistopisy sa

okamžite po prekontrolovaní v Národnej rade doručujú tak pá-

nu prezidentovi, ako aj pánu predsedovi vlády. Teda už tu je

určitá príprava na rozhodnutie, či vráti zákon, alebo nevrá-

ti.  A kontradiktórnosť  je v  tom, že  sa navrhuje  skrátiť

15-dňovú  lehotu prakticky  na osem  dní. Chápem  to, je  to

z praktického  dôvodu,  ale  iná  možnosť,  ako to doriešiť,

prakticky nie je. Preto sa  mi zdá, že pôvodný text, pôvodné

normovanie, pokiaľ ide o  vrátenie zákona prezidentom repub-

liky a podpísanie zákona, je lepšie.

 

     K pripomienke, pokiaľ  ide o  § 69, ktorú vzniesla pani

podpredsedníčka vlády, a ktorá je nakoniec aj predmetom pri-

pomienky pána prezidenta:

 

 

     Dámy a páni, uvedomujem si, že máme trojdelenie štátnej

moci - moc zákonodarná, moc  výkonná, moc súdna - a uvedomu-

jem  si, aké  je nesmierne  náročné a  ťažké nájsť, normovať

vzájomné vzťahy medzi nimi tak, aby ani jeden z týchto člán-

kov štátnej  moci sa svojím  spôsobom nemohol vyvyšovať  nad

ostatné  dva články.  Hovoríme, že  tu hľadáme  určité brzdy

a protiváhy. Tým, že ukladáme  Národnej rade prijať legisla-

tívne pravidlá,  bez ktorých je  zákonodarný proces nemožný,

nediktujeme  niečo  vláde.  Upravujeme  tento  proces. Ak si

preštudujete legislatívne pravidlá, je  to okolo 15 paragra-

fov (myslím si, že presne  pätnásť), tam sa prakticky hovorí

o základnej systematike zákona, delení, členení, ďalej čo má

obsahovať dôvodová správa, čo má obsahovať zlučovacia dolož-

ka, ktorú navrhujeme prijať, a podobne. Uvážte, či by sa od-

sek 2  z § 69, teda  záväznosť legislatívnych pravidiel, mal

vypustiť. Pripomínam, že ide o zákony Národnej rady, a preto

si myslím,  že Národná rada má  právo prijať pravidlá, podľa

ktorých budú usporiadané tieto zákony.

 

     K §  129 budem veľmi stručný.  Tento paragraf prakticky

hovorí o tom, čo je  to interpelácia, že je to kvalifikovaná

otázka, ktorá  sa týka - budem  to parafrázovať - pôsobnosti

ministra,  pokiaľ ide  o plnenie  zákonov, ďalej  pokiaľ ide

o plnenie programového vyhlásenia vlády a pokiaľ ide o plne-

nie uznesení Národnej rady.  Je námietka, aby slovo "uznese-

ní" bolo nahradené slovom "odporúčaní".  Ak by som chcel po-

užiť  jazyk pána  Klausa, tak  by som  mohol povedať, že ide

o hlboké nedorozumenie a  pravdepodobne o toto nedorozumenie

tu  ide, pretože  nevidím príčinu,  prečo by  poslanec alebo

skupina poslancov na základe uznesenia výboru nemohli urobiť

poslanecký  prieskum aj  na plnenie  uznesení Národnej rady,

ktorými Národná  rada odporúčala vláde  určité plnenia. Teda

aj odporúčanie  prijímame uznesením. Nie je  to možné prijať

inak.

 

 

     Dalo by sa hovoriť  aj o ostatných pripomienkach. Prak-

ticky sa stotožňujem s tým,  čo je uvedené v správe ústavno-

právneho  výboru.  Aj  rozprava,  ktorú  tu  zažívame  včera

i dnes, signalizuje, že je vrcholný čas, aby sme prijali no-

vý rokovací poriadok.

 

     Nechcem  opakovať,  že  jednou  z  príčin  alebo jednou

z úloh nového rokovacieho poriadku,  ktorú si dal predklada-

teľ, je aj chrániť čas poslanca  a umožniť, aby sa tento čas

v parlamente  efektívne využíval.  Zatiaľ to  tak naozaj nie

je. Preto  vám odporúčam, aby sme  nový rokovací poriadok aj

s pripomienkami ústavnoprávneho výboru schválili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Pani poslankyňa  Rusnáková. Me-

dzitým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

 

     chcel by som pánu poslancovi položiť otázku. Chápem, že

ustanovenie o 15 poslancoch, ktorí majú predložiť pozmeňujú-

ci  návrh,  bolo  volené  v  dobrej  vôli,  aby sa spružnilo

a zefektívnilo rokovanie Národnej rady.  Ale vzniká tu jedna

pozoruhodná situácia, ktorej sme svedkami už dnes. Napríklad

Demokratická únia nemôže prostredníctvom ústavnoprávneho vý-

boru  a výboru  pre štátnu  správu, samosprávu  a národnosti

predložiť žiadny  pozmeňujúci návrh, napriek tomu,  že má 15

poslancov.

 

     Na  druhej strane  tento zákon  dovoľuje, aby  najmenší

poslanecký klub  mohol mať 8 poslancov.  Je samozrejmé, že 8

poslancov nemôže sedieť naraz  v desiatich výboroch. To zna-

mená, že  budú výbory, kde  tento poslanecký klub  - aj keby

bolo  proporcionálne rozdelenie  vo výboroch  - takýto  malý

poslanecký klub nebude mať nikde  svojho zástupcu. A to zna-

mená, že v takom prípade by poslanecký klub - v podstate, aj

keby sa  všetci podpísali pod pozmeňujúci  návrh, ktorý chce

istá  politická  strana  prostredníctvom  poslaneckého klubu

predložiť - nemá šancu takýto návrh predložiť. Preto si mys-

lím, že námietka pána prezidenta je v tomto prípade správna.

Ale ak by sme chceli dať príležitosť poslaneckým klubom, tak

minimálne to číslo treba upraviť tak, aby aj najmenší posla-

necký klub mohol predložiť svoj pozmeňujúci návrh.

 

     Ak  tento   rokovací  poriadok  skutočne   bude  platiť

- a predpokladám, že áno -, v tom prípade vopred treba ozná-

miť, že poslanecký klub  Demokratickej únie vo výboroch, te-

da v  týchto dvoch výboroch, nemá možnosť podať  pozmeňujúci

návrh. Myslím si, že by sme mali rešpektovať pripomienku pá-

na prezidenta. Navyše  zákon neznemožňuje poslancovi stať sa

nezávislým, a vtedy už nemá okolo seba žiaden klub a už ťaž-

ko by mal možnosť predložiť  návrh, pretože nemôže byť jeden

poslanec vo viacerých výboroch.

 

     Pokiaľ ide o pripomienku, že  by sa takýto poslanec mo-

hol  zúčastniť na  schôdzi iného  výboru, aj  to je  riešené

v rokovacom poriadku,  ale podľa tohto  návrhu predkladá len

svoje stanovisko, a nie návrhy a doplnky. Takže bolo by sku-

točne treba zabezpečiť, aby mal každý poslanec možnosť pred-

ložiť návrh.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dovolím  si podporiť svojho kolegu  pána Romana  Kováča

s jeho názorom na číslo alebo na nutný počet poslancov, kto-

rí môžu predkladať pozmeňujúci  návrh. Otázka znie, či vôbec

podľa určitých  zvyklostí rokovania parlamentu  môžeme teraz

zasiahnuť do pánom prezidentom dotknutého paragrafu a navrh-

núť, aby  tam namiesto čísla  15 bolo číslo  5, alebo v  tom

prípade sa prihováram - z toho dôvodu, ktorý povedal pán Ro-

man Kováč - za  akceptovanie pripomienky pána prezidenta. Je

mi ľúto,  pretože skutočne nemôžeme  obmedziť právo poslanca

vystúpiť pred plénom Národnej rady.

 

     Na druhej strane si dovolím opýtať sa pána poslanca Se-

čánskeho, ako treba chápať v §  92 odsek 2, ktorý hovorí, že

ustanovenie  v odseku  1 neplatí,  ak vláda  postupuje podľa

článku 84 ods. 4 ústavy. To znamená, že tam už potom neplatí

4-dňová lehota na rozhodnutie? Mám taký dojem, že sa tam do-

stávame do  tvrdej kontradikcie zmyslu. Buď  platí, že zákon

musí byť  vrátený do 15 dní,  to znamená vrátane rozhodnutia

vlády, alebo to neplatí, ale potom je porušená ústava.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Sečánsky.

 

 

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pánu poslancovi Kováčovi -  rokovací poriadok vôbec ne-

bráni (prepáčte, začnem  trošku zoširoka) poslancovi predlo-

žiť návrh  zákona. Nie. To zostalo.  Rokovací poriadok vôbec

nebráni, naopak, zdôrazňuje vystúpenie poslanca vo výboroch.

Ak má pripomienky, nech ich predloží predovšetkým vo výbore.

Rokovací poriadok  len bráni tomu,  aby nevznikala situácia,

ktorá vzniká veľmi často aj  teraz, že pripomienky k zákonom

sa dávajú na pléne Národnej rady.

 

     Vychádzame z  úzu, ktorý sme si  kedysi schválili (bolo

to ešte v minulom volebnom  období), že sa pri vrátených zá-

konoch budeme pridržiavať len  pripomienok, ktoré sú predme-

tom opakovaného prerokúvania. Ak by bol pán prezident namie-

tal, že 15  hlasov je veľa, a bol by  povedal, že navrhuje 8

hlasov, bol by som odporúčal  prijať 8 alebo 10 hlasov. Pri-

pomínam, že  v parlamente prvej  republiky bol úzus  10. Bol

potrebný  súhlas desiatich  poslancov. Bohužiaľ,  môžeme len

rokovať, či prijmeme námietku pána prezidenta, alebo neprij-

meme. Nejaká iná formulácia už nie je možná.

 

     A  ďalej len  pripomínam, že  pán prezident  nenamietal

oprávnenie v  treťom čítaní, ak  poslanec chce podať  návrh,

tam je 30 hlasov poslancov. K tomuto nebola vznesená námiet-

ka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Chcel by som tiež reagovať jednou poznámkou na vystúpe-

nie pána  poslanca Kováča. A  navyše k tomu,  čo uviedol pán

poslanec Sečánsky,  chcem uviesť, že  základné ústavné právo

zákonodarnej iniciatívy či už  poslanca, alebo vlády spočíva

v tom, aby parlament v konečnom dôsledku prerokoval jeho ná-

vrh zákona a s konečnou platnosťou o jeho návrhu zákona roz-

hodol. To znamená, že ak  teraz rozprávame o istých zmenách,

ku ktorým by mohlo dôjsť v priebehu rokovania o tomto návrhu

zákona, je  to už záležitosť  sekundárna, a nie  primárna aj

z hľadiska základných práv a slobôd poslanca v oblasti záko-

nodarnej iniciatívy.

 

     Inými  slovami, vnášanie  nových návrhov, pozmeňujúcich

návrhov v priebehu rokovania, povedzme, o poslaneckom návrhu

zákona, je istým spôsobom  parazitizmus na inej právnej nor-

me, ale mám to na  mysli v dobrom zmysle slova. Parazitizmus

v tom, že niekto si musí zažiť celú tortúru od času spísania

návrhu  zákona,  jeho   riadneho  doručenia  do  parlamentu,

zdôvodňovania  tohto zákona  vo výboroch,  prípadne vo vláde

atď., a  niekto vystúpi napríklad  v druhom čítaní  a dá tam

celý rad  pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhov, ktoré abso-

lútne nie sú v súlade s tým, čo chcela, povedzme, vláda ale-

bo ten-ktorý poslanec v tejto legislatívnej práci obsiahnuť.

To znamená,  že v žiadnom  prípade tu nie  je dotknuté právo

ani skupiny,  ani jedného poslanca  v tom, ak  má nejaký iný

zásadný  názor na  riešenie tejto  problematiky, aby nezažil

celý proces, ktorý musel zažiť iný.

 

     Čiže, iným spôsobom, aj preto sme tam dávali ten limit,

povedzme, pätnástich poslancov. Pán poslanec Bugár navrhoval

viac, a to na poslanecké kluby a nie na nejaký výpočet. Obá-

vam sa skutočne, že už s týmto počtom nie je možné teraz hý-

bať. Ale nejaký cenzus tam podľa môjho názoru musí byť, lebo

nikde nie  je napísané, že ani  vo veľkom poslaneckom klube,

napríklad HZDS, kde je vyše 60 poslancov, ak nejaký poslanec

bude  chcieť pri  druhom čítaní  predložiť pozmeňujúci alebo

doplňujúci návrh,  bude automaticky úspešný.  On musí proste

lobbovať. Musí  lobbovať u svojich  partnerov, musí lobbovať

u iných, ktorí sa zaoberajú tou problematikou, ktorá sa rie-

ši, a hľadať záujem. Čiže v tomto smere, myslím si, že poli-

tická príslušnosť  nie je až taká  dôležitá ako istý záujem,

ako istý lobbizmus, a myslím si, že to aj tak má byť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ešte raz pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Myslím si, že vychádzame z nesprávnej skúsenosti, ktorú

máme  dodnes  z  obrovského  množstva  pripomienok, ktoré sa

predkladajú na pléne, pretože  toto množstvo vyplýva z časo-

vého  stresu, pod  ktorým poslanci  pracujú. Preto  väčšinou

dostávajú názory, kvalifikované názory  k zákonom až vlastne

pri rokovaní na pléne. Nemajú čas sa pripraviť, resp. nemajú

čas získať kvalifikované názory na predložené návrhy zákonov

počas rokovania  alebo do rokovania  výborov. Myslím si,  že

meníme systém, a preto budeme  mať na to trošičku viacej ča-

su. Napriek tomu si však myslím, že by sme sa nemali vyberať

cestou lobbizmu.  Myslím si, že každý  poslanec má právo vy-

sloviť svoj názor a každý  poslanec má vlastne právo takýmto

spôsobom vstupovať do  legislatívneho procesu. Možno uvediem

opačný extrém. Páni poslanci, ako to bude vyzerať, keď nebu-

de môcť každý poslanec alebo  menšia skupina, alebo daný po-

slanecký klub - ten  najmenší, predložiť pozmeňujúce návrhy?

No tak urobí to, čo  mu bude dovoľovať tento rokovací poria-

dok, a pripraví 8 novelizácií  toho zákona, ktorý bol prero-

kovaný,  a budeme  sa musieť  tým zaoberať  v celom procese.

Myslíte si, že to zrýchli naše rokovanie? Ja si nemyslím.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, to vôbec nie je tak. Rokovací poriadok má

tri čítania a stane sa, že možno jeden zákon budeme prerokú-

vať aj pol roka, ale nie z toho dôvodu, o ktorom ste hovori-

li. To  sa môže stať pri  prvom čítaní a prvé  čítanie mu to

zamietne. Takže to vôbec nie je tak, ako ste povedali.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Chcem  reagovať na  poznámku pána  poslanca Brňáka. Pán

poslanec, nechápem zákonodarnú iniciatívu  len v tom zmysle,

že podávam  návrh zákona alebo novely  zákona, ale podľa mňa

zákonodarná iniciatíva  poslanca je aj to,  že navrhne zmenu

niektorého navrhovaného ustanovenia. Aj to je tvorba zákona.

V tomto zmysle nemôžete hovoriť o parazitizme.

 

     Po druhé,  nemôžete hovoriť o parazitizme  preto, že na

jednej strane ho máte v rokovacom poriadku zavedený, to zna-

mená, že keď to poslanec spraví vo výbore, tak to nie je pa-

razitizmus,  keď to  spraví na  plenárnej schôdzi,  už je to

podľa vás parazitizmus.  To je nelogické. Ide o  jeden a ten

istý akt, ide o predloženie doplňujúceho alebo pozmeňujúceho

návrhu.

 

     Teraz dovoľte,  skúsme si modelovať  situáciu poslanca,

nezávislého poslanca,  ktorý je tu sólový,  alebo malého po-

slaneckého klubu. Pri prvom čítaní nemožno predkladať návrhy

na zmeny a doplnky. Vo  výbore tento klub nemá zástupcu. Tam

nemôže  podať pozmeňujúci  návrh, pretože  podľa rokovacieho

poriadku môže dať len  stanovisko gestorskému výboru. To nie

je návrh a  doplnok. To je stanovisko. Pri  druhom čítaní ho

nemôže tento poslanecký klub predložiť, pretože nemá 15 čle-

nov, ale  napriek tomu by  chcel prejaviť svoju  zákonodarnú

iniciatívu.  A pri  treťom  čítaní  ho čaká  ďalšia prekážka

- 30 poslancov.  Tak alebo sme mali  prijať pravidlo, že po-

slanecký  klub musí  mať 15  ľudí, a  potom tomu prispôsobiť

čísla,  alebo sme  mali prijať  pravidlo, že  najmenší počet

poslancov, ktorý môže odovzdať  pozmeňujúci návrh, je 8 čle-

nov, alebo, a myslím si,  že je to najlepšie, akceptovať ná-

zor pána prezidenta, pretože  rešpektujeme aj postavenie ne-

závislého poslanca  a jeho právo  na zákonodarnú iniciatívu,

rešpektujeme aj právo malého  poslaneckého klubu a rešpektu-

jeme aj  právo veľkého poslaneckého  klubu. Skutočne sa  do-

mnievam,  že je  oveľa lepšie  prerokovať pozmeňujúci  návrh

v pléne, ako lobbovať v kuloároch a hľadať spojencov na pod-

poru pozmeňujúceho  návrhu. Myslím si, že  to je oveľa efek-

tívnejšia parlamentná práca.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán predseda Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Nechcem  polemizovať  s  vaším  názorom. Isteže, pravda

môže  byť aj  niekde inde.  Chcel som  len zdôvodniť, z akej

myšlienky  sme vychádzali  pri tejto  konštrukcii, ktorú som

naznačil. V žiadnom prípade, pokiaľ ste spomínali slovný vý-

raz parazitizmus, ja som  parazitizmus nechápal ako dehones-

tujúci stav  alebo v negatívnom zmysle  slova. Chápal som ho

ako faktický stav. A myslím si, že ako faktický stav ten pr-

vok v zákonodarnej iniciatíve  iného je celkom vhodný výraz.

Nevnímam to tak, ako ste to vnímali vy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem pánu poslancovi Kováčovi povedať, že pán Brňák má

pravdu.  Právom zákonodarnej  iniciatívy a  zákonom sa  vždy

myslel súhrn právnych noriem alebo právnych ustanovení, teda

konkrétny právny predpis. To znamená, že právom zákonodarnej

iniciatívy sa  myslí  iniciovať zákon.  Preto sa aj  od naj-

starších  čias zákony  nielen číslovali,  tak ako  sa u  nás

v zmysle zákona o Zbierke zákonov číslo 1 z roku 1993 číslu-

jú, ale trebárs v  Spojených štátoch amerických alebo kedysi

v Ríme sa zákony uvádzali menom  toho, kto ich navrhol. Tak-

že, samozrejme, je tam právo  iniciatívy. Toto je už len do-

pĺňanie  konkrétneho návrhu  zákona, a  to nie  je v nijakom

prípade zákonodarná iniciatíva.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Predovšetkým oceňujem, že sme  sa vecne vrátili v našom

rokovaní k otázkam, ktoré sú podstatou vráteného rokovacieho

poriadku. V plnom rozsahu  podporujem názory, ktoré prednie-

sol pán Sečánsky. Predovšetkým si nemyslím, že je obmedzenie

zákonodarnej iniciatívy to, keď v procese pri druhom čítaní,

pri treťom  čítaní racionálne upravíme,  aby sa do  toho ne-

vstupovalo  nepripravene. Včera  sme tu  mali veľmi klasický

prípad, ktorý ukázal, že to nie je vhodné.

 

     Čo  je problémom?  Od začiatku  som bol  pri diskusiách

o tomto, a problémom je počet hlasov, či je to 15 alebo iný.

Je tu určitý rozpor logiky. Poslanecký klub má mať podľa no-

vého rokovacieho poriadku 8 poslancov, ale tento klub v tej-

to veci  je dosť obmedzený.  Viacerí sme to  navrhovali, ne-

uspeli sme. A  tu pán Sečánsky hovoril, že  nemôžeme do toho

vstupovať  týmto číslom,  zmeniť číslo  15 na  8, lebo je tu

úzus. Ja  ten úzus, vlastne  precedens rešpektujem, ale  pán

prezident spochybnil túto záležitosť. Tvrdíme, že určitý po-

čet tam treba. Chcem poprosiť,  či by sme sa kvôli racionál-

nosti nedohodli, aby sme toto  číslo zladili s počtom, ktorý

bude mať poslanecký klub  v budúcnosti. Stručne povedané, či

by sme sa nezhodli na tom,  že v tomto ustanovení síce nevy-

hovujeme názoru pána prezidenta, že je obmedzená zákonodarná

iniciatíva poslanca, ale počet z 15 znížime, aby to zodpove-

dalo poslaneckému  klubu, t. j. na  počet 8. Viem, že  je to

svojím spôsobom určitý kompromis, ale vidím racionálnosť to-

ho, aby sme skutočne nemuseli  potom o pol roka konštatovať,

že treba v tejto časti novelizovať rokovací poriadok.

 

     Ďakujem, že ste ma vypočuli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  len jednu vetu. Súhlasím  so všetkým, čo

ste povedali, aj to, že sme sa dohodli, že je tu úzus, ktorý

by sme nemali  narušiť, ale ten počet nebol  na počet členov

v klube alebo na počet členov vo  výbore. Ten počet je už na

počet poslancov,  aby tu došlo  k zhode tak opozičných,  ako

koaličných poslancov. Vychádzali sme z toho, aby návrh, nový

pozmeňujúci návrh, bol taký racionálny, že  ho prijímajú po-

slanci, a nie jedno politické združenie alebo druhé.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda, ešte sa vrátim k zdôvodneniu, kto-

ré hovorili pán poslanec Sečánsky, aj pán poslanec Benčík.

 

     Prosím vás,  máme aj zákon  o poslancoch a  tento zákon

v § 12 písm. d) hovorí,  že poslanci sú oprávnení predkladať

Slovenskej  národnej  rade  a  jej  orgánom  návrhy, podnety

a pripomienky k predloženým návrhom  zákonov. Potom sa tento

zákon dostane  do rozporu so  zákonom o rokovacom  poriadku,

pretože ak  to nemôže urobiť každý  poslanec, môže to urobiť

len  15 poslancov.  A vysvetlil  som vám  mechanizmus malého

poslaneckého klubu,  takže vzniká rozpor  týchto dvoch záko-

nov. Ktorý z nich bude platiť?

 

     Pán  prezident  upozornil  na  pozbavenie poslanca jeho

práva.  A to  právo je   vyjadrené práve  v zákone  číslo 45

o poslancoch v § 12, teraz som čítal písmeno d). To znamená,

že vlastne zákonom o rokovacom poriadku rušíme platnosť § 12

písmena d) zákona  o poslancoch. Myslím si preto,  že by sme

mali v  tejto chvíli akceptovať názor  pána prezidenta a po-

kračovať. Nevieme, čo nám  to trojité čítanie prinesie, uvi-

díme, koľko bude návrhov, a  potom to môžeme prípadne zmeniť

a upraviť, ale v tejto chvíli nerušme jedným zákonom ustano-

venie iného zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Aj keď súhlasím s  názorom pána poslanca Kováča, predsa

v záujme toho, aby sme sa  pohli dopredu, dovoľte mi obrátiť

sa s  prosbou na pána prezidenta,  aby rozšíril svoje pripo-

mienky k uvedenému textu o  možnosť zmeniť toto číslo. Navr-

hujem počet poslancov 5.  Nepoznám žiadne ustanovenie, ktoré

by  znemožňovalo pánu  prezidentovi vzniesť  tu pri rokovaní

novú pripomienku.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     K  pánu poslancovi  Kováčovi: Vôbec  sa nedostávajú  do

rozporu dva  zákony, ktoré menoval.  Rokovací poriadok alebo

len tie podmienky, o ktorých hovorí zákon o poslancoch. Pri-

pomienky treba dávať predovšetkým vo  výboroch. Aj to je Ná-

rodná rada.

 

     Dámy a  páni, dovoľte mi  ešte jednu poznámku  k tomuto

kvóru. Pamätáte sa, asi pred  trištvrte rokom sme boli z ús-

tavnoprávneho výboru  v Rakúskej národnej  rade, kde sme  sa

pýtali práve na tieto otázky,  ako je to s predkladaním pri-

pomienok k návrhom zákonov priamo na rokovaní Národnej rady.

Pán predseda právneho výboru sa na nás najprv pozrel s nepo-

chopením, a potom povedal: Ak  by tam padla len jedna jediná

pripomienka, tak by to považovali za pracovný úraz parlamen-

tu. Pýtali sme sa v Nemecku  v Bundestagu, ako je to s pred-

kladaním týchto čiastkových návrhov pri rokovaní Bundestagu.

  keď sme  opakovali otázku  druhý alebo  tretíkrát, potom

pochopili, o čo ide. Niečo  také tam neexistuje. Obhajuje sa

to, čo  v rámci jednotlivých frakcií  vzniklo, alebo aký bol

predložený návrh, a na čom  sa dohodli výbory. To sa obhaju-

je. Tým však nechcem negovať, aby poslanci za splnenia urči-

tého limitu nemohli predkladať návrhy aj v Národnej rade.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pán poslanec Roman Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán poslanec Sečánsky, nechcem sa s vami nejakým spôso-

bom dostať  do rozporu, ale  prosím vás, vysvetlite  mi, ako

môže poslanec, resp. poslanecký klub, predložiť návrh vo vý-

bore, v ktorom nie je.

 

     Opakujem znovu,  už dnes máme situáciu,  kde náš posla-

necký  klub, ak  bude zákon  pridelený len  dvom výborom, to

znamená ústavnoprávnemu  výboru a výboru  pre štátnu správu,

nemôže predložiť pozmeňujúci návrh, pretože § 50, myslím, že

to  je odsek  2, hovorí,  že členovia  výborov, ktorým nebol

pridelený návrh na prerokovanie,  môžu písomne oznámiť svoje

stanovisko, ale nie návrh. Tak tam malo byť, že môžu predlo-

žiť svoje  návrhy, pripomienky a  sú prizvaní na  rokovanie.

Navyše  poslanec je zbavený  práva hlasovať o svojom návrhu,

pretože tam nemá žiadneho člena  svojho klubu, ktorý by pod-

poril alebo hlasoval za jeho návrh, a sám tam hlasovať nemô-

že. V tom vidím rozpor. A preto vás prosím, aby ste pochopi-

li situáciu, opakujem znovu, malého poslaneckého klubu, kto-

rý bude  mať osem členov.  Tento poslanecký klub  nebude mať

členov  minimálne v  dvoch výboroch.  To jednoducho  fyzicky

nejde. Ako tento poslanecký klub v takejto situácii predloží

pozmeňujúci návrh?  Poprosil by som o  toto vysvetlenie, aká

bude technika.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán kolega, navrhli ste  alebo  ste sa skôr opýtali, či

existuje  ustanovenie,  ktoré  by  bránilo pánu prezidentovi

rozšíriť rozsah jeho pripomienok. Existuje také ustanovenie.

Je to ustanovenie v ústave, ktoré hovorí o tom, že prezident

do 15 dní môže vrátiť  zákon s pripomienkami. Potom už nemô-

že, samozrejme,  pripomienky rozširovať, ani  meniť. Ale na-

zdávam sa, že tá cesta vedie inakadiaľ. Máme tu úzus, že ro-

kujeme  len o  pripomienkach, ktoré  pán prezident, prípadne

vláda má k zákonu. Ale  vytvoril sa taktiež akýsi "podúzus",

že v rámci ustanovení, ktorých sa v pripomienkach dotkne pán

prezident alebo vláda, sme prijali niekedy aj odlišné rieše-

nie. Len  na oživenie pripomínam zákon,  v ktorom sme menili

účinnosť inak, ako navrhol  pán prezident na minulej schôdzi

Národnej rady.  To znamená, podľa  môjho názoru, aj  v tomto

prípade je možné dať návrh na iný počet, pretože ide vlastne

o spochybnenie tohto ustanovenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V tom  máte pravdu, pán poslanec,  že účinnosť, pretože

keď sme  prijímali zákon, už by  bola dávno platila účinnosť

a zákon ešte nebol  vonku, tak vtedy sa to  menilo. Ale bolo

to technické riešenie.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Bol na to dôvod, ale  vždy jestvuje nejaký dôvod.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlási sa pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ak dovolíte, aj ja by som sa v krátkosti vyjadril k to-

muto problému.

 

     Pán  poslanec Prokeš  aj pán  poslanec Kováč  majú isté

obavy o  to, že poslanecké  kluby, ktoré budú  mať menej ako

15 členov, nebudú môcť podávať pozmeňujúce návrhy pri prero-

kúvaní návrhu zákona v parlamente pri druhom čítaní. Áno, je

to pravda, ale nezamieňajme si tu právomoci alebo iniciatív-

nu  právomoc  poslaneckého  klubu  s iniciatívnou právomocou

poslanca. Tu vlastne, keď  sme dotvárali už definitívne zne-

nie  návrhu zákona,  vychádzali sme  z nedobrých skúseností,

ktorých  sme boli  a aj  teraz sme  svedkami pri prerokúvaní

niektorých návrhov zákonov tu v pléne.

 

     Včera - iste sa neurazí na  mňa pán poslanec Cuper - tu

jeden  poslanec predniesol  15 pozmeňujúcich  návrhov, o čom

nikto iný okrem neho v tejto rokovacej sále nevedel. Tomu sa

chceme vyhnúť,  a nie zabrániť poslaneckým  klubom dávať po-

zmeňujúce návrhy, ale  skvalitniť legislatívny proces prijí-

mania zákonov v pléne tým, že ten, kto chce podať pozmeňujú-

ci návrh, si dopredu obíde, osloví a presvedčí iných poslan-

cov o dôvodnosti podania takéhoto pozmeňujúceho návrhu.

 

     Pripúšťam,  že sme  neboli celkom  dôslední pri zvážení

počtu poslancov, ktorí môžu podať pri druhom čítaní pozmeňu-

júci návrh. O tom, či je možné ešte teraz v rámci prerokúva-

nia  zmeniť tento  stav, kde  pán prezident  hovorí, aby sme

dali priestor  aj  jednému poslancovi,  prípadne iným počtom

poslancov, azda  budeme môcť rozhodnúť  hlasovaním. Ale moje

stanovisko  je také,  že nejde  o poslanecké  kluby, ale ide

o individuálneho poslanca, pri  jeho iniciatíve podať pozme-

ňujúci návrh a získať na svoju stranu väčšiu skupinu poslan-

cov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Sečánsky. Pardon, pán  poslanec Cuper bol

predtým.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán poslanec Hrušovský, iba  názorne som predviedol, čo

opozícia praktizuje  ako pravidlo, že sa  to tak nemá robiť.

Samozrejme (pokoj, ja som tebe nehovoril nič, keď si rozprá-

val), že je to logické,  súhlasím s pánom Sečánskym, bol som

tiež v  rakúskom parlamente a počul  som to, že zákon  sa má

naozaj tvoriť vo výboroch, a nie na pléne. Iste sú situácie,

keď sa to takto zrealizovať nedá, ale teraz vidíme, že sa to

bude musieť robiť podľa nového rokovacieho poriadku a som za

to, aby sa to realizovalo  vo výboroch. Samozrejme, ak vláda

alebo jednotliví ministri budú  chcieť zlepšiť zákon ešte na

poslednú chvíľu, budú musieť dať  novelu. Trochu to zasa le-

gislatívny proces skomplikuje.

 

     Ďalej som  chcel povedať, že naozaj, pán poslanec Šimko

má pravdu.  Pripomienky sa dodatočne  nedajú zakomponovať do

vráteného zákona.  Vždy sme rozhodovali iba  o návrhoch, ale

prezidentom vrátený zákon nie je návrh zákona, ale zákon.

 

     A pánu  Kováčovi chcem povedať, že  samotná dikcia § 12

neodporuje  tomu, že  by  poslanci  nemohli - hovorí sa  nie

o poslancovi, ale  hovorí sa  zrejme  asi  zámerne o poslan-

coch -, lebo inak by sa nedala tvoriť kolektívna vôľa ani vo

výboroch alebo v komisiách výborov.  To znamená, aby som bol

pochopený, naozaj  nie som proti tomu,  aby nebolo menej ako

15, ale musel by byť ešte mechanizmus na to, ako otvoriť sa-

motné pripomienky  prezidenta, aby sa dal  zmeniť ten počet.

Ale nebude to rozhodne v rozpore so zákonom o poslancoch.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Prepáčte, že znova vystupujem,  ale chcem len odpovedať

na otázku  pána poslanca Kováča. Čo  chápe pod pojmom stano-

visko? Svoje stanovisko, návrh vyjadrím aj tým, že dám odpo-

rúčací alebo doplňujúci návrh  alebo pripomienku. To je moje

stanovisko k  tomu. A tomu rokovací  poriadok vôbec nebráni,

naopak,  v §  75 ods.  2 hovorí,  že poslanci,  ktorí nie sú

členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, môžu svo-

je stanovisko  oznámiť gestorskému výboru  atď., atď. To  je

jedna pripomienka.

 

     Druhá pripomienka - spomínam si,  ako sme dospeli k po-

čtu 15. Prakticky k tomuto počtu sa dospelo, keď sme tvorili

druhý návrh, a vychádzalo sa zo  zásady, že poslanecké kluby

nemajú zákonodarnú iniciatívu.  Túto iniciatívu majú poslan-

ci,  výbory a  vláda, nikto  iný. Preto  ten počet, koľko má

klub členov, s týmto akosi nie  je kompatibilný a nedá sa na

tomto stanovisku stavať.

 

     Ďalej - pokiaľ pôjde  o názory poslancov, ktorých výbor

neprijme, tak v § 52 ods. 5 máme určitú brzdu, kde hovoríme,

že ak najmenej tretina  prítomných členov výboru nevyslovila

s uznesením súhlas, potom sa v uznesení uvedie ich stanovis-

ko, ak o to požiada  ktorýkoľvek z prítomných členov výboru.

Ak sa  v gestorskom výbore  skumuluje viac takýchto  názorov

z viacerých výborov, gestorský výbor s tým bude musieť niečo

robiť,  bude sa  musieť s  tým zaoberať,  bude musieť hľadať

cestu, ako prakticky zladiť stanoviská tak, aby to bolo kom-

patibilné, aby sa to mohlo predložiť Národnej rade.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Prosím, aby  sme mohli  skončiť s  faktickými

poznámkami. Hlasovaním vyjadríme svoj názor. Ešte pán posla-

nec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Pán  predseda, ospravedlňujem  sa, že  sa znovu ozývam,

ale po tom, čo teraz  povedal pán poslanec Sečánsky, sa pri-

znám, že  buď nerozumiem Ústave  Slovenskej republiky, alebo

nerozumiem tomu, čo vlastne chceme v rámci tohto rokovacieho

poriadku. Ak je nositeľom ústavodarnej moci, ak je nositeľom

ústavodarnej  a zákonodarnej  iniciatívy poslanec,  tak akým

právom potom chceme rokovacím  poriadkom jeho právo obmedziť

na skupinu alebo dať ju skupine?

 

     Pán poslanec, hovorili ste o tom, že klub nemá právo na

túto iniciatívu. Pýtam sa, akým právom ho potom dávame neja-

kej inej skupine a nútime poslanca vystupovať v skupine. Do-

volím si vás upozorniť na článok 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky: "Poslanci sú  zástupcovia občanov. Mandát vykoná-

vajú  osobne podľa  svojho svedomia  a presvedčenia.  Nie sú

viazaní príkazmi."  To znamená, že je  to viazané na jednot-

livca. Takže návrh obmedziť to  na skupinu považujem za roz-

por s ústavou.

 

     Naviac,  pán poslanec  Šimko hovoril,  že pán prezident

nemôže rozširovať svoje pripomienky.  Nesúhlasím s pánom ko-

legom, aj keď  verím, že to hovoril v  dobrej viere, pretože

na základe analógie s rozhodnutím Ústavného súdu v inom prí-

pade vo vzťahu k právam a povinnostiam pána prezidenta, keď-

že tam nie sú slová "nesmie rozšíriť tieto pripomienky", ne-

vidím dôvod, prečo by ich nemohol.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda, dovoľte, aby som predložil dva ná-

vrhy. Prvý návrh je, aby Národná rada v zmysle ústavy, člán-

ku  73 ods.  2, tak   ako ho  spomínal pán  poslanec Prokeš,

z pohľadu osobného vykonávania mandátu akceptovala návrh pá-

na prezidenta.

 

     Ak  tento návrh  neprejde,  dávam  ďalší návrh,  aby sa

v § 82, ktorého dikcie sa pán prezident dotkol svojou pripo-

mienkou, číslovka "15" zmenila na  číslovku "8", čo je mini-

málny počet poslancov v jednom poslaneckom klube. Tak je po-

tom možné  zabezpečiť, aby členovia  klubu, ktorýkoľvek člen

klubu,  ktorý osobne  vykonáva svoj  mandát, prostredníctvom

presvedčenia svojho  poslaneckého klubu mohol  predložiť po-

zmeňujúci návrh, aj keď tento návrh nemohol predložiť vo vý-

bore.

 

     Upozorňujem ešte pána poslanca Sečánskeho, že stanovis-

ko môžem dať  výboru, ale nemôžem, nemám právo  o ňom hlaso-

vať, a to je spochybnenie  výkonu mandátu, pretože vo výbore

nemôžem hlasovať, keď nie som jeho členom.

 

     Dovoľte tieto dva návrhy. Viem, že narušujem istý úzus,

ale myslím si, že toto je  vážna vec, na ktorú upozornil pán

prezident, a  treba ju podľa môjho  názoru vyriešiť, aby sme

sa nedostali  do krkolomných situácií, o  ktorých tu hovoril

pán poslanec Brňák, že budeme podávať novelu novely novely.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem  odpovedať  pánu  poslancovi  Prokešovi,  že  ide

o dosť krkolomné spojenie dvoch ústavných práv - práva záko-

nodarnej iniciatívy poslanca a mandátu. Mandát, teda povere-

nie  poslanca, ktorý  získava vo  voľbách od  občanov, to je

vzťah poslanca a občanov. A právo zákonodarnej iniciatívy je

oprávnenie poslanca podávať návrhy. Takže ja by som tak jed-

noducho nespájal tieto dve ústavné ustanovenia.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán predseda Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Tiež by som chcel len krátkymi poznámkami zareagovať na

túto diskusiu.

 

     V  prvom rade  nie je  celkom zrejmé,  ak sa  na jednej

strane vyčíta uvedenému  ustanoveniu skutočnosť, teda proti-

ústavnosť, že  ide o rozpor so  zákonodarnou iniciatívou, čo

jednoznačne popieram, pretože to je o niečom inom. A na dru-

hej  strane žiadate  aj pri  tomto názore,  aby bolo znížené

kvórum. Čiže tomu nie celkom  rozumiem. Buď som zásadne toho

názoru, že je to protiústavné, a v takom prípade nie je mož-

né znižovať kvórum z 15 napríklad  na 8, ale zásadne na jed-

ného poslanca.

 

 

     Po  ďalšie, pokiaľ  mám vedomosť,  tento návrh  dokonca

viackrát odznel  počas rozpravy k tomuto  bodu ešte predtým,

ako pán prezident tento  návrh zákona vrátil. Predniesol ho,

myslím, pán poslanec Kvarda a ešte  niekto. O tomto  návrhu,

konkrétne aj o tomto čísle,  číslovke 8, sa už riadne hlaso-

valo a tieto návrhy riadnym spôsobom neprešli.

 

     A tretia poznámka - ak by  sa to malo  dotýkať výslovne

len problematiky zmeny číslovky 15 na 8, vytvára sa nerovno-

vážny stav v rámci  celého rokovacieho poriadku, pretože le-

hota nie je výnimočná ani  samostatná, ale je jednou z celej

symetrie lehôt, a tá symetria je postavená tak,  že ak tu je

15, pri treťom čítaní 30 a  vôbec, tá hra je oveľa kompliko-

vanejšia. To znamená,  že aj tu by sa  mohol vytvoriť značne

nevyvážený stav, ak by sme jednu lehotu alebo jeden stanove-

ný počet znížili a iné by sme zachovali.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán prezident,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     poslanecký  klub  Demokratickej   únie  nepodporil  pri

schvaľovaní návrhu  zákona o rokovacom  poriadku tento návrh

z viacerých dôvodov. Jedným z nich bolo aj poukázanie na to,

že  istým spôsobom  sú obmedzované  možnosti prípadne  práva

poslancov Národnej rady.

 

     Aj rozprava  k bodu, ktorý predniesol  môj kolega Roman

Kováč, bola  v podstate veľmi  krátka a náš  poslanecký klub

podporil zníženie čísla 15  poslancov na podávanie pripomie-

nok  počas schôdze  Národnej rady  už na  spomínané číslo 8.

Možno  keby bola rozprava širšia, práve tak ako dnes, viace-

rí by boli pochopili, prečo je to dôležité spraviť.

 

     Vláda, bohužiaľ, sa viackrát k viacerým návrhom zákonov

nevyjadrila. Vyjadrila sa k návrhu rokovacieho poriadku, sa-

mozrejme, na čo má právo, a je potrebné  z našej strany kon-

štatovať,  že  z  pripomienok,  ktoré  predložila, podporíme

približne  len polovicu.  K zostávajúcej  časti sa zachováme

negatívne.

 

     K pripomienkam  pána prezidenta mi dovoľte,  aby som sa

vyjadrila  trošku  obšírnejšie.  Skutočne    len dva body,

v ktorých sa stretli pripomienky prezidenta republiky a vlá-

dy. Musím dokonca povedať, že pri § 107 je návrh pána prezi-

denta lepší ako návrh vlády, pretože nespôsobí aj isté možné

nedorozumenie,  ktoré by  mohlo pri  výklade tohto paragrafu

nastať.

 

     Pán prezident  navrhuje v §  20, aby spomínaní  ústavní

činitelia mali právo zúčastniť  sa na všetkých schôdzach Ná-

rodnej  rady, teda  nielen na  verejných, čo  náš poslanecký

klub  podporuje. Takisto  si myslíme,  že používanie jazykov

predstaviteľov národnostných menšín, ktorí sú poslancami Ná-

rodnej rady, by malo byť naďalej umožnené, pretože to zodpo-

vedá istým historickým právam menšín  na našom území, a mys-

lím si,  že by nebolo  vhodné, aby práve  tento parlament si

pod demokraciou predstavoval nie  rozširovanie práv, ale zu-

žovanie práv alebo zrušenie doterajšieho práva.

 

     K  ostatným pripomienkam  pána prezidenta  máme takisto

kladné  stanovisko. Najmä  by  som  sa chcela  pristaviť pri

dvoch bodoch. Je pravda, že  pri rokovaniach o rokovacom po-

riadku, na  ktorých boli prítomní  aj predstavitelia opozič-

ných  parlamentných poslaneckých  klubov, bol  istý dohovor,

ktorý vyjadroval to, že možno  štyri dni pre pána prezidenta

a pre predsedu vlády by  mali byť dostatočné. Samozrejme, že

je možné  sa nad touto pripomienkou  zamyslieť aj z ďalšieho

zorného uhla, že vláda  má k dispozícii niekoľkonásobne viac

legislatívcov a  Národná rada má k  dispozícii nesporne viac

legislatívcov, ako má k dispozícii kancelária pána preziden-

ta.  Čiže aj  z tohto  hľadiska, prosím,  aby ste jeho návrh

podporili.

 

     Pri  spomínanom §  107  vláda  navrhuje, aby  za slovom

"zvolá" boli  doplnené slová "po dohode  s predsedom vlády".

Ak  by sme  však túto  dikciu zobrali  doslovne, mohlo by sa

stať, že predseda Národnej rady  zvolá po dohode s predsedom

vlády do  30 dní po vymenovaní  vlády schôdzu Národnej rady.

Do 30 dní znamená vrátane  tridsiateho dňa. Ale keďže je tam

napísané "po  dohode s predsedom vlády",  položme si otázku:

A čo vtedy, keď aj tridsiaty  deň, kedy vlastne tá povinnosť

plynie, by  predseda vlády povedal "nie"?

 

     Uvedomujem si, že neexistuje, a dúfam, ani nebude exis-

tovať taká vláda,  ktorá by povedala, že nechce  ani v trid-

siaty  deň predniesť  programové vyhlásenie  vlády, ale táto

dikcia to istým spôsobom  teoreticky pripúšťa. Omnoho lepšie

§ 107  v prospech  vlády rieši  dikcia, ktorú  predložil pán

prezident, pretože rieši 29  dní istým spôsobom a, samozrej-

me, rieši  aj tridsiaty deň. Takže  odporúčam, keď sa budete

pri § 107 rozhodovať medzi dikciou vlády a dikciou pána pre-

zidenta, aby  ste podporili návrh  prezidenta Slovenskej re-

publiky.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, nemám žiadne

prihlášky do rozpravy, končím...  Rozpravu končím. Pani pod-

predsedníčka vlády sa vyjadrí k rozprave.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte  mi, aby  som sa  veľmi stručne  vrátila k § 69

s úmyslom navrhnúť jeho modifikáciu, a to len jedným slovom.

Toto jedno slovo navrhujem po rozhovore s pánom doktorom Se-

čánskym, ktorý ma inšpiroval počas môjho sedenia k tejto ma-

lej úprave. Vláda navrhla upraviť § 69...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Už nemôžete dávať úpravu, pani podpredsedníčka.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Jedným slovom  môžem doložiť, pretože  sa spomínalo, že

možno modifikácia ustanovenia, ktoré...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Neprijali sme ani modifikáciu pána poslanca Kováča, tak

nemôžeme prijímať ani vašu. Potom by sme museli prijať všet-

ky modifikácie, aj vašu.

 

 

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Ako? Veď vystupujem v rozprave. (Hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale pani ministerka ju otvorila tým, že vystúpila.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Ja vystupujem v rozprave. Skutočne vystupujem v rozpra-

ve a tu sa spomínal úzus,  že sa nemožno dotknúť iných usta-

novení, ale tie, ktoré  sú predmetom stanoviska alebo pripo-

mienok, a to je predmetom pripomienky  vlády k § 69, v rámci

tejto pripomienky sme navrhli text,  tak do toho textu chcem

navrhnúť jedno slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani podpredsedníčka, lenže  vy nemáte možnosť legisla-

tívnych úprav, nie ste poslankyňa.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     V  poriadku, musím  sa podriadiť  stanovisku, ktoré  tu

zaznelo. Potom vás chcem ešte  raz požiadať, aby ste zvážili

text  § 69,  ktorý vláda  navrhuje, pretože  skutočne sa tam

rieši situácia návrhov, ktoré dávajú poslanci, návrhov, kto-

ré dáva  vláda, s tým, že tam nie  je vyjadrená neprijateľná

väzba,  že uznesenie  sa stáva  pre vládu záväzným. Opätovne

chcem  apelovať na  to, že  aj v  zmysle ústavy štátny orgán

možno  zaviazať jedine  zákonom, teda  záväzné povinnosti mu

môžu vyplývať jedine zo zákona, vrátane skutočnosti, že vlá-

da je vrcholný prvok samostatnej sústavy štátnej moci.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ale  ešte raz, pani podpredsedníčka, mu-

sím  povedať, že  váš názor  by si  musel niekto z poslancov

osvojiť, aby ho predložil. A po druhé, predsa sme nerozhodli

o tom, že budeme porušovať  uznesenie, ktoré sme prijali, že

budeme rozhodovať aj o iných  dôvodoch, ako o tých, ktoré sú

predložené v  zmysle Ústavy Slovenskej republiky - aj u pána

prezidenta. To je v poriadku. (Hlasy v sále.)

 

     Nie, pán poslanec,  pani podpredsedníčka teraz hovorila

o niečom inom. Ale chápem aj vás, čo chcete povedať.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, rozprava bola skončená.

(Hlasy  zo sály.)  Áno, však  ju končím,  teraz som skončil.

Oznámil som, že som skončil rozpravu. Nikto sa nehlási. Kon-

čím rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa  najskôr pána prezidenta, či  sa chce vyjadriť

k rozprave. Pán prezident sa nechce vyjadriť.

 

     Teraz sa  pýtam pani podpredsedníčky vlády,  či sa chce

vyjadriť k rozprave. Pani podpredsedníčka sa nechce vyjadriť

k rozprave.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu. Nech sa páči.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Dovoľte mi, vážený pán predseda, aby som sa v krátkosti

vyjadril  k najvážnejším  pripomienkam alebo  k najvážnejším

vyjadreniam z rozpravy, ktoré  odzneli, osobitne k navrhova-

nej zmene, ktorá nebola ústavnoprávnym výborom odporúčaná na

prijatie, a to k používaniu jazyka národnostných menšín. Bo-

lo  tu  spomenuté  množstvo  medzinárodných  zmlúv, lojalita

a práva a povinnosti  vyplývajúce  z Charty občianskych ľud-

ských  práv,  ako  aj  ďalšie  súvislosti  s týmito právami.

S mnohými vyjadreniami by som  mohol súhlasiť, ale s mnohými

by som  aj nemohol súhlasiť,  nebudem sa nimi  konkrétnejšie

zaoberať.

 

     Chcel by som poprosiť tento parlament, že v tejto chví-

li  by sme  azda mohli  vyjadriť istú  politickú veľkorysosť

tým, že  by sme akceptovali  návrh pána prezidenta,  pretože

skutočne ide o právo, ktoré už bolo priznané, a ide o právo,

ktoré sa odníma. Ale na druhej strane ide aj o vec, ktorá tu

bola  spomenutá, konkrétne  si myslím,  že pani  poslankyňou

Aibekovou, že aj takto  schválený rokovací poriadok, ako bol

prijatý,  neberie poslancom  národnostných menšín  právo ho-

voriť v ich rodnom jazyku. Zdá sa mi, že teraz je tu z našej

strany len akýsi kapric. Preto ak sa chceme tomuto nedorozu-

meniu vyhnúť, prosím vás,  aby ste pri schvaľovaní jednotli-

vých pozmeňujúcich návrhov podporili tento návrh pána prezi-

denta. To je jeden okruh problémov.

 

     Druhý  okruh problémov,  o ktorom  sa diskutovalo,  bol

ohľadne počtu poslancov, ktorí  môžu podávať pozmeňujúce ná-

vrhy pri druhom čítaní. Domnievam  sa, že sme trošku premár-

nili čas, keď sme pri  prerokúvaní tohto zákona v pléne dos-

tatočne  nezvážili túto  skutočnosť. Vyvstal  teraz problém,

ktorý je v tom, či môžeme a  či Národná rada môže aj nad rá-

mec toho,  čo navrhol pán prezident,  prijať iné znenie, ako

sa vlastne navrhuje.

 

     Niekoľkokrát, keď sme prerokúvali  vrátený zákon, či už

vládou, alebo prezidentom republiky, skutočne sme postupova-

li tak, že ak sa zmena týkala toho istého paragrafu, tak sme

hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch (zmena mena, priezviska).

Prvýkrát  o tom,  či možno  ísť alebo  nemožno ísť nad rámec

pripomienok,  ktoré sú  uvedené ako  dôvody vrátenia zákona,

sme hovorili v  septembri roku 1993 na 22.  schôdzi, keď pán

prezident prvýkrát využil toto  právo a vrátil do parlamentu

zákon o platových pomeroch  poslancov. Argumentujem len sta-

noviskom,  ktoré vtedy  vyjadril pán  poslanec Sečánsky, kde

bola do istej miery  ústavnoprávna teoretická polemika medzi

pánom poslancom  Fogašom a Sečánskym, a  tie stanoviská boli

na jednej strane také, na druhej strane také, ale pán posla-

nec  Sečánsky vtedy  hovoril o  tom, že  je to možné, pokiaľ

nejdeme  nad rámec  paragrafov, ktoré  pán prezident vlastne

napáda vo svojom vrátení tohto zákona.

 

     Odporúčam, aby sme aj v tomto prípade hlasovali, pokiaľ

to nebude odporovať tomuto úzu. A ak sa pripomienky na zmenu

týkajú paragrafov,  ktoré napadol aj  pán prezident, odporú-

čam, aby sme o nich hlasovali.

 

     Pani podpredsedníčke vlády -  o neakceptovaní alebo is-

tom nedorozumení, či sú, alebo nie sú uznesenia Národnej ra-

dy pre vládu záväzné, tiež je zbytočné tu polemizovať. Ak sa

mám konkrétne vyjadriť  k problému legislatívnych pravidiel,

myslím si, že aj napriek  takto prijatému zneniu tohto usta-

novenia vláde nikto a nič nebráni a nestojí jej v ceste, aby

si  mohla vydať  vlastné pravidlá,  ktoré bude  používať pri

tvorbe alebo pri návrhu zákonov predkladaných Národnej rade.

 

     Toľko, pán predseda, k môjmu vyjadreniu. Odporúčam, aby

sme hlasovali  o jednotlivých pozmeňujúcich  návrhoch, ktoré

sú obsiahnuté v spoločnej správe ústavnoprávneho výboru.

 

     Odporúčam, aby sme o  návrhoch, ktoré boli ústavnopráv-

nym výborom odporučené na prijatie,  hlasovali spoločne, ako

aj  o návrhoch  pána prezidenta,  tak aj  o návrhoch  vlády.

A ďalej odporúčam,  aby sme o  neprijatých alebo neodporúča-

ných pozmeňujúcich návrhoch pána prezidenta, ktoré sú celko-

ve tri, hlasovali osobitne, teda oddelene o každom jednotli-

vom. A pokiaľ ide o  neprijaté pozmeňujúce návrhy vlády, od-

porúčam, aby sme o nich hlasovali spoločne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Vidím tam mená dvoch

predsedov klubov, zrejme si žiadajú prestávku.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Pán  predseda, chcem  poprosiť o  30-minútovú prestávku

a myslím, že to vyhovuje aj  viacerým klubom, lebo sme sa už

o tom medzitým rozprávali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vyhlasujem 30-minútovú  prestávku, to znamená  do 17.30

hodiny. Vlastne prestávka bude 24 minút.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme pokračovať v prerušenej schôdzi.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu, aby uvádzal hlaso-

vanie  podľa  pripomienok,  ako  ich  uviedol  pán prezident

v tretej časti.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Tak ako som uviedol, prosil by  som vás, aby ste si pre

prehľadnosť pri hlasovaní  zobrali uznesenie ústavnoprávneho

výboru 333  z 21. októbra,  prílohu číslo 1,  kde sú uvedené

pozmeňujúce návrhy alebo námietky prezidenta republiky, kto-

ré ústavnoprávny výbor akceptoval, a ktoré odporúča Národnej

rade schváliť, tak ako boli predložené.

 

     Pán predseda, tak ako som  povedal na začiatku, o dvoch

prijatých  návrhoch budeme  hlasovať spoločne  a o  ďalších,

neprijatých návrhoch pána prezidenta žiadam hlasovať osobit-

ne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prečítajte to, ktoré, aby nedošlo k omylu.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Príloha číslo 1: body 1 a 2. Bod 1  sa týka § 20 ods. 1

a bod 2 § 107 ods. 2. Odporúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Pán spravodajca od-

porúča, aby sme tieto dôvody pána prezidenta prijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 122 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Tieto dva návrhy boli prijaté.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán  predseda,  odporúčam,  aby  sme  hlasovali najskôr

o zmenách, ktoré navrhol pán prezident,  a potom by sme hla-

sovali  o  zmenách,  ktoré  navrhla  vláda.  Budeme hlasovať

o zmenách, ktoré neboli odporučené ústavnoprávnym výborom na

prijatie, ktoré sú uvedené v prílohe číslo 3. Pod bodom 1 je

problém, o  ktorom sa najviac  diskutuje, problém používania

jazyka národnostných menšín. Nebudem  už opakovať to, čo som

hovoril vo svojom záverečnom vystúpení. Odporúčam návrh pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o § 31  prezidentovho návrhu. Pán poslanec ho

navrhol prijať. Ide o  možnosť, aby poslanec inej národnosti

mohol uplatniť pri vystúpení v parlamente svoj jazyk.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod sme neprijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     V bode 2 týkajúcom sa § 82 ods. 2 je tiež ten predisku-

továvaný  problém o  počte poslancov  potrebných na  podanie

pozmeňujúceho návrhu  pri druhom čítaní.  Vzhľadom na disku-

siu, ktorá v pléne okolo  tohto problému vznikla, a vzhľadom

na to, že boli  alternatívne pozmeňujúce návrhy, nechávam na

plénum Národnej rady, aby sa slobodne rozhodlo.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujte sa a  hlasujte. Hlasujeme o bode 2,

ktorý sa  týka § 82  ods. 2. Spoločný  spravodajca navrhuje,

aby ste hlasovali podľa vlastného uváženia.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento návrh na zmenu.

 

     Môžeme pokračovať, pán poslanec.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pod bodom 3 uznesenia k § 92 ods. 1 je problém týkajúci

sa skrátenia 15-dňovej lehoty na vrátenie zákona prezidentom

republiky, prípadne vládou.

 

     Chcel  by som  upozorniť, vážení  kolegovia, aj  keď sa

o tomto probléme  až tak veľa nediskutovalo,  na jeho závaž-

nosť. Skutočne sa ukazuje, že pri množstve zákonov, ktoré sa

v Národnej rade  prijímajú, či už vinou  alebo nevinou tohto

parlamentu dochádza často k  schváleniu zákona, ktorý je buď

v rozpore s ústavou, alebo ktorý  je nedobrý, a v takom prí-

pade treba  využiť a dať  právo prezidentovi republiky,  aby

využil právo vyplývajúce pre neho z ústavy. Ale pri množstve

týchto zákonov  azda štvordňová lehota,  ktorá je daná,  tak

ako bola schválená v rokovacom poriadku, mne sa zdá skutočne

krátka. Pani poslankyňa Rusnáková spomenula problém legisla-

tívy vlády, problém legislatívy Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spravodajca, k tomu ste sa vyjadrovali, keď som po-

vedal...

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     V poriadku, pán predseda. Odporúčam prijať tento návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže ste proti tomu, čo navrhol ústavnoprávny výbor.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Áno, som proti tomu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Chcem povedať len toľko, že pokiaľ sa hovorí, že Národ-

ná rada má veľmi veľa legislatívcov, práve Národná rada musí

všetko spracovať.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda,  viem, akí sú  vyťažení legislatívci, ale

ide tu o  jednu ďalšiu skutočnosť, že v  prípade, ak vznikne

množstvo pozmeňujúcich návrhov,  tie má legislatíva Národnej

rady  okamžite k  dispozícii, kým  prezident republiky často

nemá tieto návrhy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Už nemusíme spolu hovoriť, pán poslanec.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pristúpime k hlasovaniu o  zmenách, ktoré navrhla vláda

Slovenskej republiky,  v prvom rade  o tých, ktoré  ústavno-

právny  výbor odporučil  na  prijatie,  ktoré sú  uvedené na

strane 1  prílohy 2 pod  bodmi 1 až  7. Tak ako  som v úvode

uviedol, odporúčam hlasovať spoločne o všetkých bodoch a od-

porúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme  o návrhoch vlády pod

bodmi 1 až 7. Pán spravodajca  navrhuje, aby sme ich en bloc

prijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto návrhy sme prijali.

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     V úvode hlasovania som tiež odporučil hlasovať spoločne

o tých návrhoch  a zmenách, ktoré navrhla  vláda a ktoré ús-

tavnoprávny výbor  neodporučil na prijatie.  Preto o zmenách

uvedených v prílohe číslo 4 pod  bodmi 1 až 8 navrhujem hla-

sovať spoločne a neprijať ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme  sa a  hlasujme. Hlasujeme  o zostávajúcich

bodoch, ktoré navrhla vláda. Spravodajca ich odporúča nepri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasoval 1 poslanec.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

 

     Tieto návrhy vlády sme neprijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     V rozprave  vystúpilo celkove 5 poslancov, ale z týchto

piatich iba  dvaja predniesli pozmeňujúce  návrhy, a to  pán

poslanec Köteles a pán poslanec Roman Kováč.

 

     Pán  predseda ma  pred hlasovaním  upozornil na  to, že

v prípade prerokúvania  vráteného návrhu zákona  a jeho opä-

tovného prerokúvania v pléne Národnej rady existuje už uzne-

senie, ktorým sme takýto postup možného podávania pozmeňujú-

cich  návrhov  nad  rámec  pripomienok prezidenta republiky,

prípadne vlády  zamietli. Ak je  to pravda, (smiech  v sále)

tak je potrebné...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca, nielen kvôli tomu, ale už sme

schválili to, čo nemôžeme  teraz prejudikovať novým schvále-

ním.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Tak by som odporúčal, ak  máme hlasovať o týchto pozme-

ňujúcich návrhoch,  musíme zmeniť naše  uznesenie, ktoré sme

prijali, a pán poslanec Roman  Kováč by musel podať návrh na

hlasovanie o tom, že navrhuje uznesenie o tom, aby sme mohli

hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, pán spoločný spravodajca.  Dovoľte mi, aby som po-

vedal, že aj keby sme hneď chceli hlasovať o návrhu pána po-

slanca  Kováča, už  by sme  prejudikovali návrhy,  ktoré sme

schválili teraz.  Normálne by sme  zmenili pôvodné rozhodnu-

tie, ktoré sme teraz prijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán poslanec Roman Kováč navrhol vo svojom pozmeňujúcom

návrhu - len v tom  prípade, že nebude schválená pripomienka

pána prezidenta, tak len vtedy  odporúča hlasovať o jeho po-

zmeňujúcom návrhu. Keďže  pripomienka pána prezidenta schvá-

lená nebola,  rozumiem tomu tak, že  žiada hlasovať o svojom

pozmeňujúcom návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážení páni poslanci,  pani poslankyne, konštatujem, že

sme schválili alebo  neschválili niektoré pripomienky, ktoré

boli dané v dôvodoch vrátenia  týchto zákonov, a preto navr-

hujem, aby sme hlasovali o zákone ako celku.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Pán poslanec Kováč má procedurálny návrh.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predseda, domnievam sa, že netreba zmenu uznesenia,

pretože ak  sa pamätáte, tento  problém bol otvorený  vtedy,

keď pán Rea  navrhoval zmenu v tom, čo  navrhoval pán prezi-

dent. Vtedy som jasne položil otázku, či je to možné, a vte-

dy  Národná rada  povedala, že  áno, je  možné ísť nad rámec

pripomienok pána prezidenta. A myslím  si, že teraz je preto

možné hlasovať aj o tomto návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ospravedlňujem sa, že nebudem presne citovať toto uzne-

senie, ale táto situácia sa udiala na minulej schôdzi Národ-

nej rady Slovenskej republiky,  keď bola dosť búrlivá disku-

sia, neviem  už, v akej  súvislosti. (Hlas zo  sály: územno-

správne členenie.) Vtedy  zasadal ústavnoprávny výbor, ktorý

prijal návrh uznesenia, ktoré následne prešlo hlasovaním Ná-

rodnej  rady.  V  rámci  tohto  uznesenia  bolo konštatované

- uvedomujem si,  že je to odporúčajúci  charakter, ale bolo

tam uvedené  - odporúča sa, aby  Národná rada Slovenskej re-

publiky  dodržiavala taký  postup, aby  v prípade  vrátených

pripomienok pánom prezidentom alebo vládou Slovenskej repub-

liky  nešla nad  rámec  ním  vrátených pripomienok  a zmien.

(Hlasy v sále.) Parlament takéto uznesenie prijal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prijali sme to tu, hlasovaním.

 

     Pán poslanec  Kováč má procedurálny  návrh. Zapnite mi-

krofón pánu poslancovi Kováčovi.

 

     Vlastne najskôr pán poslanec Cuper, pardon.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcel som  povedať, že aj  keby také uznesenie  nebolo,

jednoducho tu sa neprerokúva návrh  zákona, tu je hotový zá-

kon. To znamená, že poslanec  nemôže dvakrát o tom istom zá-

kone rokovať  s tým, že  by mohol do  neho vstupovať. Ak  sa

vtedy vstúpilo, tak sa  vstúpilo len do derogačnej klauzuly,

to znamená do časovej účinnosti a ešte aj to len v tom zmys-

le, že samotný dátum účinnosti umožňoval istú lehotu, v kto-

rej pán prezident umožnil sa pohybovať, ale nie vstupovať do

obsahu  zákona. Veď  nemôžeme zákon  neschváliť, môžeme  len

schváliť alebo neschváliť  pripomienky prezidenta alebo vlá-

dy. Neschvaľujeme zákon.

 

     Ďakujem.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Nazdávam sa,  pán predseda, že  do čohokoľvek vstúpime,

či  už len  do derogačnej  klauzuly, aj  tak ideme nad rámec

prezidentových pripomienok. To je  jedno, čo meníme, ale me-

níme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, súhlasím. Čiže nejdeme to meniť.

 

     Hlási sa pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predseda,  v tom prípade  dávam procedurálny návrh,

aby  Národná  rada  Slovenskej  republiky uznesením umožnila

hlasovať o  mojom pozmeňujúcom návrhu. (Hlasy  v sále o tom,

že to nie je možné.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, aby sme zbytočne  nepreťahovali čas. Poďme hla-

sovať o procedurálnom návrhu, ktorý dal pán poslanec Kováč.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Neprijali sme procedurálny návrh pána poslanca Kováča.

 

     Prosím,  pán  spoločný  spravodajca,  aby sme hlasovali

o návrhu zákona ako celku.

 

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Návrh zákona ako celok odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o návrhu ako celku podľa článku 87 ods.

3 Ústavy Slovenskej republiky  v znení schválených doplňujú-

cich návrhov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca zákon odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Konštatujem,  že sme  nový zákon  o rokovacom  poriadku

prijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán  predseda, ešte  chcem upozorniť  na jednu  vec, že

v rozprave pán  poslanec Köteles navrhol  prijať dve uznese-

nia, o ktorých musíme hlasovať.

 

     Ak dovolíte, prečítam prvý návrh uznesenia.

 

     "Národná rada Slovenskej republiky vychádzajúc z odkazu

svojich slávnych predkov, ktorí ako prví v Európe odsúhlasi-

li zásady demokratického parlamentu, pri príležitosti uzáko-

nenia  rokovacieho  poriadku  prvého  demokraticky zvoleného

parlamentu v samostatnej Slovenskej republike  sa slávnostne

rozhodla, že v rokovacej sieni parlamentu natrvalo umiestňu-

je časť textu zo  Žiadostí slovenského národa sformulovaného

Ľudovítom  Štúrom  a  slovenskými  národovcami odsúhlasených

účastníkmi Národného  zhromaždenia dňa 10. mája  1848 v Lip-

tovskom sv. Mikuláši."

 

     To je prvý návrh na uznesenie.

 

     Ak  dovolíte,  prečítam  aj  druhý  návrh na uznesenie.

(Hlasy zo sály.)

 

     Pardon, rozumel som tomu tak, že sú to dve uznesenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je jedno uznesenie s textom.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Žiadosti slovenského národa z 10. mája 1848.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nemusíte  to  čítať,  dáme  o  uznesení hlasovať. (Ruch

v rokovacej sále.) To azda nie je pravda.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     "Žiadame,  aby sa  zriadil na  základe rovnosti národov

jeden všeobecný bratský snem, na ktorom bude každý národ ako

národ  zastúpený a  každý zástupca  národný zaviazaný svojou

národnou rečou národ svoj zastupovať a reči národov na smene

zákonne znať."

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je všetko alebo ešte ďalej?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     To je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ideme o tom hlasovať. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Vážený pán spoločný spravodajca,  ďakujem vám za spolu-

prácu, aj vám pani poslankyne, páni poslanci.

 

     Môžem ešte raz konštatovať,  že Národná rada po opätov-

nom prerokovaní schválila zákon Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky z 27. septembra 1996. (Potlesk.)

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nasleduje

 

     zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  z 26. marca

1996, ktorým sa mení a  dopĺňa Trestný zákon, vrátený prezi-

dentom Slovenskej republiky  na opätovné prerokovanie Národ-

nou radou Slovenskej republiky.

 

     Máte ho pred sebou ako tlač 395.

 

     Predtým vám  chcem povedať, že  tu mám uznesenie  číslo

337 Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky z 23. októbra 1996. Je to uznesenie, ktoré hovorí k záko-

nu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. marca 1996, kto-

rým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, vrátený prezidentom Slo-

venskej  republiky na  opätovné prerokovanie  Národnou radou

Slovenskej republiky (tlač 395).  A tu je odporúčanie Ústav-

noprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky predse-

dovi Národnej rady Slovenskej  republiky vypustiť z programu

20. schôdze Národnej rady  Slovenskej republiky zákon Národ-

nej rady  Slovenskej republiky z  26. marca 1996,  ktorým sa

mení a dopĺňa Trestný  zákon, vrátený prezidentom Slovenskej

republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej

republiky.

 

     Ukladá predsedovi výboru  informovať o výsledku rokova-

nia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Prečítal som vám uznesenie. Prosím o slovo pána predse-

du ústavnoprávneho výboru.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Uvedený návrh uznesenia, ktorý  teraz citoval pán pred-

seda Národnej rady Slovenskej republiky, som inicioval v ús-

tavnoprávnom výbore  na základe zhodnej  vôle predstaviteľov

vládnej koalície.  Zmysel tohto kroku  je podmienený výlučne

slobodnou vôľou predstaviteľov vládnej  koalície a je vedený

snahou legislatívne skvalitniť tento právny predpis.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlaso-

vať o tomto návrhu uznesenia.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Mám návrh na doplnenie tohto uznesenia, teda doplňujúci

návrh k nemu. Stručne ho odôvodním.

 

     Ústavnoprávny výbor navrhol, aby  sme vypustili  z pro-

gramu 20. schôdze  Národnej rady  Slovenskej republiky návrh

novely Trestného zákona. Jeho návrh plne podporujem, pretože

ide o zákon, ktorý je  nebezpečný pre občanov tejto krajiny,

ale je  i škodlivý pre Slovensko  ako celok. Riešenie, ktoré

ústavnoprávny výbor navrhol, však  nie je zásadným riešením.

Ponecháva návrh v polohe akéhosi legislatívneho strašiaka.

 

     Navrhujem preto doplniť uznesenie Národnej rady Sloven-

skej  republiky o  vypustení bodu  číslo 13  z programu  20.

schôdze takto:

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  sa  uzniesla, že

o návrhu  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky z  26.

marca 1996,  ktorým sa mení a  dopĺňa Trestný zákon, vrátený

prezidentom  Slovenskej republiky  na opätovné  prerokovanie

(tlač číslo 395), nebude rokovať do konca I. volebného obdo-

bia Národnej rady Slovenskej republiky." (Hlasy v sále.)

 

     Toľko návrh. Schválením uznesenia  v tomto znení by sme

dali jasný  signál o úprimnosti  našej vôle odstrániť  tento

kontroverzný zákon. Som presvedčený, že práve toto bude zau-

jímať i poslancov Európskeho  parlamentu, ktorí nás prídu na

budúci týždeň navštíviť.  Predovšetkým som však presvedčený,

že práve toto, teda či  to myslí táto snemovňa so stiahnutím

zákona naozaj, zaujíma občanov Slovenskej republiky.

 

     Prosím vás teda o podporu môjho návrhu.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Najskôr pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Chcel by  som k  návrhu pána poslanca  Šimka uviesť len

toľko: Myslím si, že jeho návrh je skôr akousi proklamáciou,

pretože sám  osebe nič nerieši,  iba hovorí, že  sa nebudeme

zaoberať  istým právnym  predpisom, istou  normou, pod istou

parlamentnou tlačou. Čiže v tomto  smere, myslím, že je skôr

z pozície akejsi  proklamácie, a myslím, že  z tohto pohľadu

nie je pre nás neprijateľný, ale na druhej strane je zbytoč-

ný.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Pán kolega Šimko, voľakedy sa v tomto štáte oháňalo so-

vietskymi  skúsenosťami,  teraz  sa  oháňa zase skúsenosťami

z Európy. Preboha, však si  uvedomte, čo ste povedali. Hádam

mi nechcete zakázať, aby som v  tomto parlamente nepredložil

novelu zákona  alebo zákon, alebo  nejakú inú vec,  ktorú mi

umožňuje  ústava, preto,  že sa  tento parlament  uznesie na

tom, že nemôžem predložiť novelu nejakého zákona? Však to je

protiústavné, veď je to smiešne, preboha živého.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Moric, môžete, a  hneď takú istú,  ako je

toto, s iným obsahom.

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán poslanec Šimko, včera  tu opozícia predvádzala, ako

sa  "demokratickými prostriedkami"  dá brániť  demokratickej

požiadavke šarišského regiónu a Prešova túžbe po univerzite.

To ste nám predvádzali celé  poobedie a ešte dnes ráno. Dnes

chceš zdanlivo demokraticky obmedziť práva tohto parlamentu.

Neviem, o čom nás chceš ešte presviedčať, že sú naozaj tvoje

snahy úprimné.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán kolega  Cuper, z vášho  vystúpenia bolo presvedčivé

iba to, že neviete. Ale dal som doplňujúci návrh. O procedu-

rálnych  návrhoch sa  hlasuje  bez  rozpravy. Myslím  si, že

obidva  návrhy sú  vlastne procedurálne,  takže treba  o tom

hlasovať. Teší  ma, že pán predseda  Brňák povedal, že tento

návrh nie je neprijateľný.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  sú stále faktické  poznámky, takže preto

som nedal hlasovať, ale môžem dať hlasovať bez rozpravy.

 

     Hlasujeme o  tomto návrhu bez  rozpravy. (Hlasy a  ruch

v sále.)

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý pred-

niesol pán poslanec Šimko. Kto je za?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Doplňujúci návrh pána poslanca sme neprijali.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, keďže takéto

uznesenie navrhol  ústavnoprávny výbor do  parlamentu s tým,

aby som dal  o ňom hlasovať, budeme sa  prezentovať a budeme

hlasovať.

 

     Pán poslanec Čarnogurský sa hlási s procedurálnym návr-

hom.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda,

 

     myslím si,  že nemôžeme hlasovať o  takom uznesení, ako

navrhol pán  poslanec Brňák, z toho  dôvodu, že pred chvíľou

pri rokovacom  poriadku ste sám povedali,  že zákony vrátené

prezidentom  nemožno legislatívne  zlepšovať, ako  to nazval

pán poslanec Brňák, len hovoriť k výhradám vysloveným prezi-

dentom. Teraz nemôžeme novelu Trestného zákokona legislatív-

ne zlepšovať, ako to nazval pán poslanec Brňák.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno,  celkom s  vami súhlasím.  Tento návrh  zákona len

sťahujeme z rokovania tejto schôdze,  to môžeme. Takto sa to

aj píše. Obsah uznesenia nehovorí  nič iné  len to, že nebu-

deme  tento  zákon  vrátený  prezidentom prerokúvať na tejto

schôdzi. Nič iné uznesenie nehovorí.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme len o tom,

že  zákon vrátený  prezidentom sťahujeme  z rokovania  tejto

schôdze, nič iné uznesenie neobsahuje.

 

     Hlasujeme, prosím. (Ruch v miestnosti.)

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento bod sťahu-

jeme z rokovania 20. schôdze Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     Pán poslanec Prokeš, prosím.

 

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem  len upozorniť,  že procedurálnym  návrhom nie je

podávanie  návrhu na  uznesenie. Procedurálnym  návrhom môže

byť to, čo predložil predseda ústavnoprávneho výboru, že bod

sťahujeme, môže  byť návrh na spôsob  hlasovania, ale nemôže

byť  procedurálnym návrhom  návrh na  uznesenie. Toto  sa už

stalo niekoľkokrát a, pán  predseda, dôrazne žiadam, aby ne-

bol takýmto spôsobom porušovaný rokovací poriadok.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nemáte celkom pravdu, pán  poslanec Prokeš, pretože keď

sa takýmto návrhom dá návrh na formu rokovania, prerokovania

alebo skončenia,  tak je to procedurálny  návrh. Nie je roz-

prava, pán poslanec Prokeš.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     š e s t n á s t y m  bodom  programu je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o vinohradníctve, vinárstve  a o zmene  zákona číslo 61/1964

Zb.  o  rozvoji  rastlinnej  výroby  v  znení  zákona  číslo

132/1989 Zb.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 480 a spoločnú

správu výborov ako tlač 480a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky zákon uvedie mi-

nister pôdohospodárstva  pán Peter Baco.  Prosím pána minis-

tra, aby sa ujal slova.

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej repub-

liky predložil na vaše  dnešné rokovanie vládny návrh zákona

Národnej rady Slovenskej republiky o vinohradníctve.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci,  prosím,  pokoj.  Pán poslanec Straňák,

prednáša pán minister.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Pán poslanec Straňák vie,  že je po skončení pripravená

degustácia v Parlamentke. (Smiech v sále.)

 

     Vypracovanie tohto návrhu  bolo predovšetkým motivované

stavom, v akom sa slovenské vinohradníctvo a vinárstvo v sú-

časnosti  nachádza.  Na  ilustráciu  tohto  stavu mi dovoľte

uviesť niekoľko faktov.

 

     Útlm  vinohradníctva  a  vinárstva  sa začal prejavovať

nástupom  transformácie po  roku  1990  a vyvrcholil  v roku

1995. V  roku 1995 s výnimkou  veľmi nepriaznivého roku 1985

bolo  vyprodukované najmenšie  množstvo hrozna  v povojnovom

období. Príčinou nebol iba silný tlak hubovitých chorôb, ale

aj vyvrcholenie úpadku vinohradníctva v dôsledku zlej ekono-

mickej  pozície tohto  odvetvia. Zatiaľ  čo v  roku 1985  sa

hrozno pestovalo na 26 tisíc ha,  v roku 1995 to bolo len na

22 900 ha. Tento pokles výmery v obrábaní vinohradov sa pre-

javil i v radikálnom poklese produkcie hrozna, keď táto pro-

dukcia zo  140 279 ton  v roku 1990  poklesla  na 58 480 ton

v minulom roku.

 

     Je iba  pochopiteľné, že toto  malo negatívny dosah  na

bilanciu zahraničného obchodu s vínom, kde aktívny prebytok,

ktorý napríklad v roku 1993 predstavoval ešte 135 tisíc hek-

tolitrov,  sa zmenil  na pasívny  schodok vo  výške 93 tisíc

hektolitrov v minulom roku.

 

     Tento negatívny vývoj si vyžaduje skĺbenie ekonomických

i právnych  stimulov rozvoja  nášho vinohradníctva  a vinár-

stva. Na vašu informáciu si dovolím uviesť, že nástroje eko-

nomickej podpory rozvoja  vinohradníctva sa podarilo aktivi-

zovať už v tomto roku, keď sme na jeho rozvoj účelovo vyčle-

nili takmer štvrť miliardy Sk, z ktorých dotujeme zakladanie

a obnovu vinohradov, a to sumou  250 tisíc Sk na hektár, ďa-

lej  poskytujeme  tiež  250  tisíc  Sk  na jeden hektár tzv.

mäkkých úverov z podporného fondu.

 

     Bolo  by  veľmi  účelné  prijať  dnes predkladaný návrh

a takto doplniť ekonomické nástroje, ktorými sa rozvoj a tr-

valá prosperita vinárstva a vinohradníctva sleduje.

 

     Potreba vypracovať osobitnú právnu úpravu  vinárstva sa

ukázala aj  v súvislosti s pripravovaným  návrhom zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o potravinách, keď sme kon-

štatovali,  že problematiku  výroby vína,  pestovania hrozna

a uvádzania vína do obehu v zásade možno regulovať štandard-

nými  normami potravinového  práva, ale  zároveň je potrebné

disponovať  právnou úpravou  zohľadňujúcou osobitosti  tohto

výrobného procesu. Takýto systém,  takýto prístup k riešeniu

tohto problému  je totožný so systémom  právnej úpravy vino-

hradníctva a vinárstva v Európskej únii.

 

 

     Práve potreba aproximovať  právnu úpravu vinohradníctva

a vinárstva  s  právom  Európskej  únie,  ktorá  vyplýva tak

z Bielej knihy, ako aj z uznesenia vlády Slovenskej republi-

ky číslo 184 z marca 1995, ktorým bol schválený zoznam prio-

rít ústredných  orgánov štátnej správy  Slovenskej republiky

v procese  zbližovania práva  Slovenskej republiky  s právom

Európskej únie, je dôvodom, pre ktorý obsah predloženého ná-

vrhu nie  je úplne totožný so  zásadami zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o vinohradníctve a vinárstve, ktorý bol

prerokovaný vo  výboroch Národnej rady  Slovenskej republiky

v roku 1994.

 

     Predkladaný  návrh  nadväzuje    na začaté ekonomické

opatrenia,  v rámci  ktorých sa  s využitím  dotácie a  pro-

striedkov Štátneho podporného  fondu poľnohospodárstva a po-

travinárstva začalo  s obnovou vinohradov.  Z tohto hľadiska

za osobitne významné považujeme ustanovenie § 1 predkladané-

ho návrhu,  ktorý zaväzuje štát k  všestrannej podpore vino-

hradníctva v  budúcnosti tak, aby  dosahovalo európsky štan-

dard, a tým sa vytvorili podmienky na umiestnenie našich vi-

nárskych výrobkov aj na trhoch Európskej únie.

 

     Predložený návrh právnej úpravy v časti vinárstvo v zá-

sade  vytvára predpoklady  na reguláciu  výroby vína  a jeho

uvádzanie  do obehu  na úrovni  európskeho štandardu. Takéto

stanovisko  k  predloženému  návrhu  poskytol i Medzinárodný

úrad pre vinič a víno so  sídlom v Paríži, ktorému sme návrh

tohto  zákona zaslali  na pripomienkovanie  a ktorého pripo-

mienky boli doň v plnej miere zapracované.

 

     V  časti vinohradníctvo  je potrebné  predložený  návrh

vnímať  v súbehu  s nedávno  prijatým zákonom  Národnej rady

Slovenskej republiky o odrodách a  osivách, ktorý sa v plnom

rozsahu vzťahuje i  na odrody viniča. V tejto  časti za oso-

bitne významné považujeme  vymedzenie vinohradníckych oblas-

tí, a  to najmä z hľadiska  medzinárodných dosahov, medziná-

rodnoprávnych dosahov na označovanie vína a následnú ochranu

s tým spätých názvov.

 

     Dovoľte, vážené dámy a páni, vzhľadom na to, že proble-

matika vinohradníctva a vinárstva patrí k najcitlivejším bo-

dom spoločnej poľnohospodárskej  politiky Európskej únie, čo

sa  zákonite premieta  i do  podmienok nášho  pridruženia do

tohto spoločenstva, ako aj vzhľadom na to, že rozvoj sloven-

ského  vinohradníctva a  vinárstva si  vyžaduje jasnú právnu

úpravu, ktorá stabilizuje pomery  pri pestovaní hrozna a pri

výrobe vína, aby som vás  poprosil o podporenie vládou pred-

kladaného návrhu.

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne aj ja pánu ministrovi.

 

     Ako spoločný  spravodajca bol určený  pán Anton Poliak.

Prosím ho, aby nás oboznámil s prerokovaním uvedeného zákona

vo výboroch.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám  spoločnú správu  Ústavnoprávneho výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre financie,  rozpočet a menu, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti

a Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravotníc-

tvo a  sociálne veci k vládnemu  návrhu zákona Národnej rady

Slovenskej republiky  o vinohradníctve, vinárstve  a o zmene

a doplnení zákona číslo 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej vý-

roby v znení zákona číslo  132/1989 Zb., ktorú máte ako tlač

480.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o vinohradníctve, vinárstve a o zmene a doplnení zákona čís-

lo 61/1964  Zb. o rozvoji  rastlinnej výroby v  znení zákona

číslo 132/1989 Zb., tlač 480, pridelil predseda Národnej ra-

dy   Slovenskej  republiky  svojím  rozhodnutím  číslo  1142

z 5. 9. 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej

republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie, Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú správu,

územnú samosprávu  a národnosti a Výboru  Národnej rady Slo-

venskej republiky pre zdravotníctvo  a sociálne veci na pre-

rokovanie do 17. 10. 1996 s tým, že na skoordinovanie stano-

vísk  výborov Národnej  rady Slovenskej  republiky určil ako

príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdo-

hospodárstvo a súčasne určil, aby sa skoordinované stanovis-

ká výborov  Národnej rady Slovenskej  republiky premietli do

spoločnej správy.

 

     Uvedené výbory Národnej  rady Slovenskej republiky pre-

rokovali uvedený vládny návrh zákona v určenej lehote.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo rokoval o predloženom  vládnom návrhu 17. 10. 1996 a

22. 10. 1996, keď posúdil pripomienky ostatných výborov.

 

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu neprijal uznesenie  o výsledku prerokovania

vládneho návrhu zákona, lebo podľa  § 48 ods. 1  zákona Slo-

venskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku

Slovenskej národnej rady v  znení neskorších predpisov nevy-

slovila  s ním  súhlas nadpolovičná  väčšina všetkých členov

výboru.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu  a podnikanie,  Výbor Národnej  rady Slovenskej

republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti,

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne veci vyjadrili s  návrhom zákona súhlas a odporu-

čili ho schváliť so zmenami a doplnkami.

 

     Budem  odporúčať, aby  sme spoločne  hlasovali o pripo-

mienkach zo  spoločnej správy pod bodmi  1, 2 a 3.  V trojke

prosím, aby ste si urobili opravu, pretože tam je gramatický

preklep. Ide  o náhradu slova  "obrábajú" slovom "dorábajú".

Je to  gramatická zmena v  bode 3. Ďalej  body 6, 7,  8, 10,

11, 12, 13, 14,  15, 16, 17, 18, 19, 20, 21,  22 a 23 s tým,

že ich budem odporúčať  na spoločné hlasovanie s odporúčaním

prijať.

 

     S odporúčaním neprijať na  spoločné hlasovanie tiež bu-

dem navrhovať body spoločnej správy 4, 5 a 9.

 

     Prosil  by som  pani poslankyne  a pánov  poslancov, ak

vystúpia  v rozprave  k  návrhu  zákona, aby  mi pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy dali v písomnej podobe.

 

     To je všetko zo spoločnej  správy k návrhu zákona o vi-

nohradníctve a vinárstve. Po  otvorení rozpravy, pán predse-

da, prosím, aby som mohol vystúpiť ako prvý.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani poslankyne, otváram rozpravu k tomuto bodu progra-

mu. Hneď na začiatku mám  tri písomné prihlášky. Ako prvý sa

prihlásil pán poslanec Boros,  ale pán spravodajca chcel vy-

stúpiť ako prvý.

 

     Nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Boros.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Chcem byť veľmi racionálny.  Nebudem tu opakovať slová,

ktoré povedal  v úvodnom prednesení návrhu  zákona pán mini-

ster, preto  sa  hneď  sústredím  len  na pozmeňujúci  návrh

k § 21 ods. 5. Môj pozmeňujúci  návrh je na konci odseku vy-

pustiť písmeno "c", pretože pri stolovom a akostnom  víne sa

štátna kontrolná známka nevyžaduje. To je všetko.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj  ja.  Nech  sa  páči,  pán  poslanec Boros.

Pripraví sa pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     nemám  pochybnosti  o  tom,  že  zákon o vinohradníctve

a vinárstve je  potrebný. Súhlasím s  názorom odborníkov, že

ide o  svojskú špecifickú problematiku  v rámci agropotravi-

nárskej  výroby i  konzumu, čo  vyžaduje existenciu skutočne

precíznej právnej normy, takej,  ktorá je súčasná, to zname-

ná, že zodpovedá  dnešným vedecko-technologickým, biochemic-

kým i  zdravotníckym poznatkom. Ďalším  nútiacim momentom je

podľa mňa  želané členstvo v  Medzinárodnom úrade pre  vinič

a víno  a  vyžadovaná  kompatibilita  oblasti vinohradníctva

a vinárstva s platnými predpismi štátov Európskej únie.

 

     Domnievam sa, že vôbec nie  je hanbou pre Slovenskú re-

publiku v oblasti vinárstva  nadviazať na vyše štyristoročnú

uhorskú, resp. maďarskú právnu  reguláciu. Ba naopak, pokra-

čovanie  v  dobrých  a  osvedčených  tradíciách výroby tohto

ušľachtilého  nápoja je  žiaduce. Vravím  to akosi  opatrne,

pretože si uvedomujem, že nedávno prijatým zákonom o reklame

sme udelili určité výsostné privilegované postavenie iba pi-

vám. Nič proti nim, ale výroba ušľachtilých vín, ak už z ni-

čoho iného, tak minimálne  zo zdravotného hľadiska si zaslu-

huje našu hlbokú a  všestrannú pozornosť, pretože senzorické

hodnoty,  ako  i  následné  blahodarné biochemické pôsobenie

niektorých značkových vín je neoddiskutovateľné.

 

     Vážená Národná rada, teraz už naozaj úplne sucho a váž-

ne. Pestovanie hrozna a výroba vín má byť riešená  aj legis-

latívnym  rámcom vysokej  úrovne. Predložený  návrh sa  o to

snaží, pričom  sa však prejavuje až  príliš úzkostlivo a ob-

medzujúco,  keď  sa  snaží  neodôvodnene  rigorózne stanoviť

rôzne podmienky pestovania výroby, evidencie či predaja. Tý-

ka  sa to  očividne najviac  malých pestovateľov,  ako je to

napríklad v § 5 ods. 4,  kde sa veľmi neobratne dotýka ústa-

vou garantovaných vlastníckych práv, alebo  § 25 ods. 1, kde

je určená registračná povinnosť so všetkými ďalšími pestova-

teľskými a administratívnymi okovami aj pre skutočných malo-

pestovateľov. Považujem  to za zbytočný  malicherný zásah zo

strany  štátu  voči  malým,  často  vynikajúcim pestovateľom

- netvrdím, že vždy - a  zároveň verným a labužníckym konzu-

mentom vlastného výrobku.

 

     V tejto  súvislosti je nespravodlivo  premrštené vysoké

sankcionovanie  aj malého  doslova "hobby-pestovateľa"  (od-

pusťte  za  neslovenský  výraz)  za  prehrešok  nepožiadania

o registráciu vinohradu, ak má napríklad akurát 301 krov. Je

to necitlivo nízky limit, veď ako vravel pán pestovateľ, is-

tý Ivan Novák  zo Šenkvíc: "Víno je ako  dieťa, ktoré od ma-

lička sledujete ako rastie a tešíte sa s ním."

 

     Vážená Národná rada, chcem  sa dotknúť aj stránky pred-

loženého návrhu, ktorá sa týka zdravotných aspektov. Považu-

jem za  nesprávne a zdraviu  dokázateľne škodlivé, že  návrh

povoľuje docukrovanie muštov obyčajným  repným cukrom. Tu by

sme si mali vziať príklad od štátov, kde docukrovanie je po-

volené  iba  vo  forme  glukózy,  resp. niektorej identickej

izozlúčeniny, prípadne formou pridávania čistého etylalkoho-

lu, resp. vínneho destilátu. Myslím  si, že z hľadiska zdra-

vej výživy nie je táto otázka vôbec marginálna.

 

     Pokladám za nepremyslený a  direktívny zásah aj ustano-

venie § 4  ods. 2, ktorým sa v  tokajskej vinohradníckej ob-

lasti zakazuje pestovanie všetkých ďalších odrôd okrem troch

povolených. Veď odrody burgundské biele, tramín červený ale-

bo  rizling vlašský  sa tam  tradične a  úspešne pestujú, sú

charakteristické pre túto oblasť aj pre ďalšie slovenské vi-

nohradnícke oblasti. Neslúžia  predsa na riedenie výberových

tokajských vín, ale na vlastnú konzumáciu.

 

     Nezdá sa mi - a  nielen mne, ale ani vinárskym odborní-

kom  - výrok  § 21  v ods.  1, podľa  ktorého označenie  vín

v spotrebiteľskom balení má byť  v štátnom jazyku. Neviem si

dosť dobre predstaviť, ako by mali byť označené odrodové ví-

na ako napríklad Müller Thurgau, Sauvignon, Semillon, Kadar-

ka, Oporto a ďalšie.

 

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  dovoľte mi, aby som teraz

podal tieto pozmeňujúce návrhy.

 

     1. V § 3 ods. 3  na konci vety za slovo "vinič" doplniť

text "a  sadenica vypestovaná i  z rezku jednoročného  dreva

ušľachtilého viniča (pravokorenná sadenica)".

 

     2. § 4 ods. 2 doplniť bod d) v znení: "netokajské odro-

dy, burgundské biele, tramín červený, rizling vlašský, spolu

do 5 %".

 

     3. §  5 ods. 2 bod  b), resp. ak sa  prijme v spoločnej

správe bod číslo 7, je to  už bod c), doplniť o neninský vi-

nohradnícky rajón.  Myslím, že je  to rázovitý vinohradnícky

rajón, ktorý má svoje špecifiká a zaslúži si, aby mal štatút

vinohradníckeho samostatného rajónu.

 

     4. V § 8 ods. 1 písm. a)  za slovo "cukrom" vložiť text

"vo forme glukózy, resp.  inej, chemicky zodpovedajúcej izo-

zlúčeniny".

 

     5. V § 10 ods. 2  za slová "prídavok cukru" vložiť  ten

istý text, čo som spomínal v predošlom.

 

     6. V § 10 ods. 5 za slová "a obsah" vložiť text "celkom

dosiahnuteľného  alkoholu". Myslím  si, že  to je spresnenie

z chemického hľadiska.

 

     7.  V §  21 ods. 1  vynechať  slová "v štátnom jazyku".

Odôvodnil som prečo.

 

     8. V § 25 ods.  1 číslicu "300" nahradiť číslicou "500"

a druhú číslicu  "500 m2" nahradiť  "1000 m2", to znamená 10

árov.

 

 

     9. V § 28 ods. 4 na  konci vety doplniť "ako aj na eko-

nomické  možnosti vinára".  Ide o  sankcionovanie, ktoré  je

privysoké, a mal  by sa brať ohľad aj  na veľkosť pestovanej

plochy a na ďalšie ekonomické možnosti dotyčného.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Miklušičák

a po ňom pán poslanec Ásványi.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Vážený pán predseda,

     páni ministri,

     pani poslankyne,

     páni poslanci,

 

     článok 20 ods. 4  Ústavy Slovenskej republiky ustanovu-

je, citujem:  "Vyvlastnenie  alebo nútené  obmedzenie vlast-

níckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom

záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Pre-

rokovaný  návrh  zákona  vo  svojich  paragrafoch, konkrétne

v § 4 ods. 2 až 4 a v  § 5 ods. 3 a 4, ukladá povinnosti ob-

medzenia vlastníkom  nehnuteľností, konkrétne viníc  v urče-

ných lokalitách, a to tým, že im ukladá povinnosť užívať ich

len ako vinice a používať  na nich len určené odrody viniča.

Zákon však v žiadnom svojom  ustanovení nehovorí, tak ako to

predpokladá Ústava Slovenskej republiky, o náhradách za ulo-

žené im vecné bremeno.

 

     V súvislosti s  tým navrhujem doplniť § 5  o nový odsek

6 tohto znenia: "Podrobnosti o  poskytovaní náhrad pri obme-

dzení vlastníckych  práv vlastníkov viníc  v tokajskej vino-

hradníckej oblasti (§ 5 ods. 2 písm.  e) podľa § 4 ods. 2 až

4 a § 5 ods. 3 a 4 upraví vláda svojím nariadením."

 

     Okrem toho navrhujem z §  5 vypustiť odsek 5. Je nadby-

točný. Ukladá totiž vlastníkovi  viníc v prípade uzatvárania

zámennej zmluvy  alebo  kúpnej zmluvy  povinnosť zriadiť ňou

vecné bremeno  spočívajúce v povinnosti  nadobúdateľa vlast-

níctva vinohradníckeho honu, používať ho len ako vinicu, ho-

ci túto povinnosť mu ukladá  priamo zákon odsekom 3 toho is-

tého paragrafu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je prihlásený pán  poslanec Hrušovský. Pán posla-

nec Hrušovský je pripravený a  ide pán poslanec Ásványi. Pán

poslanec Hrušovský, viem, že sa ponáhľate. Nech sa páči, pán

poslanec.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     dámy a páni,

 

     vládny   návrh  zákona   o  vinohradníctve,   vinárstve

a o podmienkach obehu produktov z viniča hroznorodého smeru-

je k vytvoreniu pozícií úspešnej konkurencie pri obchodovaní

s vínom akostným  a vínom výberovým na  vnútornom a medziná-

rodnom trhu.

 

     Prvý  paragraf  dokumentuje  záujem  štátu o šľachtenie

odrôd, zakladanie vinohradov a  o výrobu výberového vína. To

je správny  smer záujmu a tento  zákon je nanajvýš potrebný.

Nie  som si  však istý  primeranosťou úspechu.  Mám starosti

s výkladom a  aplikovateľnosťou zákona. V §  2 sa za predmet

zákona vymedzuje pestovanie viniča vo vymedzených, následným

právnym predpisom zo strany  ministerstva určených a ohrani-

čených tradičných  oblastiach. Z toho podľa  mňa vyplýva, že

mimo týchto určených oblastí a aj v intraviláne obcí zostáva

terajší neusmerňovaný stav.

 

     Zákon  stanovuje  aj  podmienky  výroby hroznového vína

a jeho  uvádzania do obehu, t. j. obchodnej sféry. Pýtam sa,

či tieto podmienky výroby a  obehu sa vzťahujú len na hrozno

dopestované vo vymedzených oblastiach a na víno z neho vyro-

bené.

 

     V ods. 2 § 2 zákon ustanovuje povinnosti pre pestovate-

ľa vo vinohrade, ďalej pre osoby,  ktoré vyrábajú víno alebo

ho uvádzajú do obehu. Podotýkam, že nemusia to  byť tie isté

osoby. Teda pestovateľa mimo vinohradu  - a ja pridávam a aj

mimo určenej oblasti - neupravuje  tento zákon. Alebo sa zá-

kon týka  fyzických osôb a právnických  osôb, ktoré vyrábajú

vína z hrozna pestovaného i  mimo vinohradov a mimo vymedze-

ných oblastí,  a tých, ktoré takéto  víno uvádzajú do obehu?

Nie som si istý, či sa stanovené pravidlá pre štátny odborný

dozor vzťahujú aj na pestovateľa  mimo vinohradov a mimo ob-

lastí, teda  majiteľa prídomovej záhrady s  viničom a výroby

vína z tohto hrozna na vlastnú potrebu bez uvádzania do obe-

hu.

 

     V  § 8  zákona sa  zakazuje používať  vodu ako prídavnú

látku, ďalej vyrobiť a označiť ako víno nápoj vyrobený z vý-

luhu výliskov.  Ale zákon číslo 309/1993  Z. z. o spotrebnej

dani z vína povoľuje výrobu  "vodnára", ale ho započítava do

množstva vína a zdaní ho, ak sú naplnené množstevné podmien-

ky zdaňovania. Na výrobu "vodnára" je však potrebná voda ako

prídavná  látka. Nápoj  vyrobený z  viniča odrôd  amerických

hybridov  je  víno, aj  tzv.  "talian",  ale  je to zlé víno

a zdraviu škodlivé. Ale podľa zákona 309/1993 Z. z. i takéto

víno je  zdaňované, teda povolené.  Znovu som na  pochybnos-

tiach.  Platia  uvedené  zákazy  na  výrobu  vína spomínaným

spôsobom len  vo vymedzených oblastiach a  výslovne vo vino-

hradoch? Teda neplatia pre  drobného pestovateľa, pokiaľ ta-

kéto víno neuvádza do obehu a sám ho spotrebuje? Plne súhla-

sím s tým,  že takéto tzv. "vína" sa  nesmú dostať do obehu,

lebo nezodpovedajú hygienickým  a zdravotným podmienkam sta-

noveným potravinárskym kódexom.

 

     Vážený pán  minister Baco, očakávam, že  mi dáte jedno-

značnejšiu odpoveď na moje pochybnosti, presvedčivejšie, ako

som dostal pri  prerokovaní zákona vo výbore. A  možno ma aj

podporíte v  spresnení  znenia zákona. Nie  je dobrý ten zá-

kon, ktorý sa dá vykladať rôznym spôsobom alebo nepresvedči-

vým  spôsobom. Nemáme  dobré skúsenosti  napríklad z výkladu

aplikovania zákona o dani z nehnuteľností, prípadne prenaja-

tých pozemkov poľnohospodárskym družstvám.

 

     Odsek 1 § 25  ukladá vinohradníkovi povinnosť registro-

vať vinohrad s  počtom nad 300 krov viniča  alebo s rozlohou

nad 500 štvorcových metrov, čo je 5 árov. Rozumiem tomu tak,

že sa  to netýka prídomových záhrad  a viničov mimo vymedze-

ných oblastí. Kontrolný  ústav pridelí vinohradu registračné

číslo a  vinohradník vedie predpísanú  evidenciu. Bola dobre

zvážená  veľkosť  vinohradu  na  registrovanie?  Zákon číslo

180/1995  Z. z.  o opatreniach  na usporiadanie  vlastníctva

k pozemkom  nedovoľuje drobenie  poľnohospodárskej pôdy  pod

5 000 m2, t. j. pod 20 árov.  Nevytvárajme  rôzne normy veľ-

kosti v príbuzných reláciách. Odporúčam v § 25 ods. 1 vypus-

tiť slová  "s počtom najmenej 500  krov viniča alebo výmerou

väčšou ako  500 m2" a  nahradiť slovami "výmerou  väčšou ako

2 000 m2".

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Nech  sa páči, pán poslanec Hru-

šovský a po ňom pán poslanec Komlósy.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

 

     nechcem sa dotknúť vecnej  stránky tohto návrhu zákona,

ale ústavnoprávnej. Budem stručný.

 

     V § 5 ods. 4 sa  hovorí o záujme zachovať prírodné kul-

túrne a historické dedičstvo a  v nadväznosti na to  aj istú

ochranu a záujem štátu  o zachovanie malokarpatskej a tokaj-

skej  vinohradníckej oblasti  a  v  nadväznosti na  to nútiť

týchto ľudí, ktorí tam  dnes obhospodarujú vinohrady, užívať

tieto hony len ako vinice.

 

     V odseku 4 návrhu zákona v  § 5 sa hovorí, že ak vlast-

ník vinohradníckeho honu uvedeného v prílohe alebo jeho čas-

ti nechce svoj hon užívať ako vinicu, je povinný ho zameniť,

prenajať alebo  tento hon alebo  jeho časť odpredať.  Myslím

si, že to nie je celkom v súlade s článkom 20 ústavy ods. 4,

kde  sa  hovorí,  že  vyvlastnenie  alebo  nútené obmedzenie

vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo ve-

rejnom záujme, a to na  základe zákona a za primeranú náhra-

du.  Teda prvú  časť tohto  ústavného rámca  by tento  zákon

spĺňal, že  ide o obmedzenie vlastníctva  vo verejnom záujme

z hľadiska zachovania prírodného,  kultúrneho a historického

dedičstva, ale tento návrh  zákona nespĺňa druhú ústavnú po-

vinnosť - za primeranú náhradu. Preto odporúčam ponechať iba

odsek  3, ktorý  si  myslím,  že dostatočným  spôsobom rieši

problém zachovania dedičstva vinohradov a tokajských a malo-

karpatských oblastí a  navrhujem odsek 4 a odsek  5 z návrhu

zákona vypustiť.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Pán  poslanec Komlósy a pripraví

sa pán poslanec Juriš.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení páni ministri,

     milí hostia,

 

     budem  veľmi stručný,  obmedzím sa  len na  prednesenie

dvoch  pozmeňujúcich návrhov  so stručným  odôvodnením, lebo

súhlasím so  svojimi predrečníkmi, že tento  zákon je dobrý,

je potrebný a vcelku  budem podporovať prijatie takéhoto zá-

kona. Ale môj návrh smeruje práve k tomu, aby sa tento zákon

skvalitnil.

 

     Môj prvý  pozmeňujúci návrh smeruje k  tomu, aby sa od-

stránilo určité protirečenie v zákone,  menovite medzi §  20

a § 21 odsek 5. Totiž, aby som odôvodnil svoj návrh, dovoľte

mi uviesť: v § 20 ods. 1 a ods. 2 sa určujú obaly, v ktorých

môže byť víno uvádzané do obehu.  V § 20 ods. 1 je všeobecne

stanovené, aby tieto obaly vyhovovali hygienickým a zdravot-

ným požiadavkám.  Je tam odkaz  na zákon číslo  152, ktorému

musia  vyhovovať obaly,  v ktorých  sa bude  víno uvádzať do

obehu. A v odseku 2 je splnomocnené  ministerstvo, aby vyda-

lo presný zoznam a oblasť použitia týchto obalov. Pri odseku

2, kde sa ministerstvo splnomocňuje, je legislatívna skratka

"spotrebiteľské balenie". Teda podľa § 20 víno, hocijaké ví-

no, môže byť uvádzané do  obehu, len keď vyhovuje týmto dvom

odsekom, a teda len v spotrebiteľskom balení.

 

     V § 21  ods. 5 sa však uvádza "ak  je do obehu uvádzané

stolové a  akostné víno v inom  ako spotrebiteľskom balení".

Teda povoľujeme  v tom istom zákone  hneď v nasledujúcom pa-

ragrafe  výnimku práve  z tej  prísnej klauzuly,  že víno sa

môže uvádzať  do obehu len  také, ktoré vyhovuje  zdravotným

a hygienickým požiadavkám a  ktoré vydá ministerstvo nejakým

zoznamom, všeobecne záväzným právnym predpisom.

 

     Svoj návrh  som konzultoval aj  s pracovníkmi minister-

stva, resp. s pánom Geisbacherom, a dospeli sme k záveru, že

je vyhovujúce  alebo prijateľné také  znenie v §  21 ods. 5,

ktoré teraz chcem navrhnúť  ako pozmeňujúci návrh. Totiž ži-

vot prináša aj také situácie, keď si zákazník žiada do neja-

kého  vlastného obalu  načapovať víno  - povedzme  - zo suda

alebo z nejakého kontajnera,  je to všeobecne zavedené alebo

praktizuje sa to, a treba to riešiť, aby takéto uvádzanie do

obehu nebolo nezákonné.

 

     Uznávam potrebu riešiť aj  takéto situácie, a preto na-

vrhujem v §  21 ods. 5 toto znenie:  "Stolové víno a akostné

víno môže byť na  žiadosť konečného spotrebiteľa uvádzané do

obehu aj v inom ako  spotrebiteľskom balení pri dodržaní us-

tanovenia § 20 ods. 1, aby vyhovovalo zdravotným a hygienic-

kým predpisom.  V takomto prípade  musia byť obaly  označené

najmenej údajmi  uvedenými v odseku 1  písm. a), b), dátumom

plnenia a číslom výrobnej dávky."

 

     V súvislosti  s týmto návrhom chcem  požiadať pána spo-

ločného spravodajcu, aby bod číslo 21 spoločnej správy vyňal

zo  spoločného hlasovania,  lebo sa  dotýka práve  odseku 5,

a súčasne aby  stiahol aj svoj vlastný  návrh, ktorý sa týka

práve tohto odseku 5, v ktorom žiada vypustiť písmeno c). Vo

svojom návrhu  som zohľadnil aj túto  požiadavku, preto uvá-

dzam, že sú tam písmená a) a  b) a doslovne to, čo je v spo-

ločnej správe, aby tam namiesto písmena e) bol uvedený dátum

plnenia a  číslo výrobnej dávky,  je tiež zohľadnené.  Toľko

k môjmu prvému pozmeňujúcemu návrhu.

 

     Druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 22, ktorý podľa môjho

názoru je  v tomto zákone trošku  nadbytočný. Tento zákon sa

zaoberá  výrobou a  uvádzaním vín  do obehu,  akostných vín,

stolových vín a vín s  prívlastkom, čiže úlohou tohto zákona

by malo byť, aby bolo  skvalitnené víno, ktoré je predávané,

ktoré je uvádzané do obehu. V  § 22 sa však hovorí už trošku

o inom, hovorí  sa o tom,  ako sa má  stolovať víno, ako  sa

nesmie miešať alebo podvádzať,  aby sa nestolovalo iné víno,

ako požaduje zákazník.  Myslím si, že je to  riešené v iných

zákonoch  a dotýka  sa to  určite kultúry  stolovania týchto

vín, preto si myslím, že  do tohto zákona takéto ustanovenie

nepatrí, a dávam návrh, aby bol § 22 vypustený.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi.  Slovo v rozprave má pán

poslanec  Juriš  a  pripraví  sa  pán  poslanec Fekete. Ešte

s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Mám len  procedurálny návrh k  spoločnej správe. Žiadam

spoločného spravodajcu,  aby o bode 18  spoločnej správy dal

hlasovať samostatne. Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Máte slovo, pán poslanec.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     vážim  si váš  čas a  preto  nebudem dlho rečniť, i keď

o víne  by sa  dalo strašne  mnoho povedať.  (Hlasy z pléna:

A ešte viacej  vypiť.) S tým  vypitím len do  určitej miery,

veľa - to nie je dobré. Ale  víno sa pestuje už od staroveku

a myslím, že sa zas bude ešte dlho-dlho pestovať.  Už v sta-

roveku sa víno falšovalo, vieme o tom, a  tento zákon by mal

byť taký, aby sa to falšovanie nerobilo. Preto vítam predlo-

ženie takéhoto zákona,  ktorý komplexne posudzuje pestovanie

a výrobu vína,  pestovanie hrozna a výrobu  vína so všetkým,

čo s tým súvisí. Takýto zákon  sa pýta a potrebujeme ho, aby

sme dosiahli určitú úroveň, určitú kvalitu, aby sme naše ví-

no mohli vyvážať do krajín, kde oň určite bude záujem.

 

     Vinohradníctvo a vinárstvo malo v minulosti u nás oveľa

väčší význam ako teraz. Pred 100 rokmi bolo viac vinohradov,

ako máme teraz,  a ľudí bolo menej. Viete  si to predstaviť?

Teraz za  posledné roky nastal  pomerne veľký útlm  vo vino-

hradníctve a  vinárstve a myslím,  že je načase  zase vrátiť

vinohradníctvu a vinárstvu to miesto, čo mu patrí.

 

     Pri príprave tohto zákona  sa však stali niektoré drob-

nosti, ktoré sú odborného rázu. Upozornil som na ne vo výbo-

re, mnohé boli prijaté, niektoré neboli prijaté, ale tie, čo

boli prijaté, sú v spoločnej správe, pán spoločný spravodaj-

ca ich navrhuje  neprijať. Chcel by som vás  na ne upozorniť

a hľadať u vás podporu, aby  boli prijaté. Ide o bod spoloč-

nej správy číslo 4. Chcem vám to vysvetliť.

 

     V bode  4 je kompletne napísané  (§ 3 ods. 2)  - "Vinič

hroznorodý (ďalej len vinič) sú odrody rastliny rodu vitis."

Odborne je to nesprávne,  pretože Vinič hroznorodý podľa bi-

nomickej  nomenklatúry  či  vedeckého odborného názvoslovia,

alebo tzv.  latinského názvu je  Vitis vinifera. Na  tom nič

nezmeníme. Keď  tam chceme dať  vinič, aby boli  zahrnuté aj

tzv. samorodáky,  potom tam nemôžeme  dať "hroznorodý". Musí

tam byť len "vinič" a  "hroznorodý (ďalej len vinič)" vypus-

tiť - "sú odrody rastliny rodu Vitis". To by sedelo. Ale keď

tam dáme "hroznorodý", tak tam musí byť aj "Vitis vinifera",

nemôže to byť rodu "Vitis",  lebo nie všetky hrozná rodu Vi-

tis by sme chceli jesť.  Niektoré sú úplne nejedlé. Takže to

nemôže byť pravda. Preto som tam navrhol a vo výbore to bolo

prijaté pod bodom 4 spoločnej správy, a preto by som sa pri-

hováral, aby sme bod 4 vyňali na samostatné hlasovanie a aby

sme ho prijali.

 

     Ďalej bod 5 spoločnej správy. V druhom riadku za slovom

"výrobu" vložiť  slová "šťavy a muštu".  Prečítam vám, čo sa

tu píše. V § 3 ods. 13: "Hrozno sú plody odrôd viniča určené

na priamu spotrebu (stolové hrozno)  alebo na výrobu hrozno-

vého vína (muštové hrozno)." Ale  hroznom je predsa aj mušt,

ktorý pijeme,  a je to  dobré, aj sa  hroznový mušt predáva.

Prečo by to  malo byť len na výrobu  vína? Môžeme vyrábať aj

mušt. A  v zátvorke je  tam dokonca aj  muštové hrozno, lebo

tak sa to odborne volá. Preto by som odporúčal, aby sme pri-

jali aj bod 5 spoločnej správy.

 

     Bod 9 spoločnej  správy hovorí k § 5  ods. 3. Tento pa-

ragraf vítam, na rozdiel od niektorých iných mojich predreč-

níkov, pretože skutočne vo vinohradníckych obciach Bratisla-

va Vinohrady a v tokajských vinohradníckych oblastiach treba

maximálne zachovať výmeru viníc  a pestovať hrozno na výrobu

vysokokvalitného vína.  Ale má to  aj historickú a  kultúrnu

hodnotu. Bratislava vždy bola mesto pod viničným vrchom, tak

by aj  mala tá silueta zostať,  a nie aby sa  to predalo ako

nejaké pozemky na  výstavbu rodinných víl. Ale je  tam z od-

borného hľadiska malá nepresnosť, keď  sa hovorí, že: "V zá-

ujme zachovania prírodného, kultúrneho a historického dedič-

stva je možné vinohradnícke hony uvedené v prílohe tohto zá-

kona (to je doplnok), nachádzajúce sa vo vinohradníckych ob-

ciach malokarpatskej a tokajskej vinohradníckej oblasti uží-

vať len ako vinice."

 

     Vieme, že človek nie je nesmrteľný, aj vinica má určitý

vek, po  ktorý sa oplatí pestovať,  potom je už prestarnutá,

treba  ju obnoviť,  a nemôžeme  zlikvidovať vinicu  na jeseň

1996 a na jar 1997 tam znovu vinicu zakladať. Ale podľa dik-

cie tohto zákona  by sme tam stále museli  mať vinicu. Preto

som tam  dal doplnok, že "počas  nevyhnutnej rekultivácie na

výsadbu novej  vinice". Niekedy to môžu  byť 3 roky, niekedy

5 rokov, preto  tento doplnok by tam  bol veľmi potrebný. To

je bod 9 spoločnej správy.

 

     Bod 11 spoločnej správy by som tiež chcel vyňať na oso-

bitné hlasovanie. Je  to § 11 ods. 2 písm.  a). Tam je totiž

návrh za slovo "odrody" vložiť slová "domáceho pôvodu". Text

by bol  asi taký: "odrodové víno  vyrobené z hrozna domáceho

pôvodu, jednej odrody domáceho  pôvodu s prímesou inej odro-

dy". Je to dosť nelogické. Chcel by som vedieť, ktoré sú od-

rody domáceho pôvodu. Z  našej listiny povolených odrôd pes-

tovania viniča domáceho pôvodu odrody slovenského pôvodu ne-

poznám. Keď to niekto pozná  z listiny povolených odrôd, tak

s tým súhlasím. Ale predsa sú tu odrody, ktoré sa pestujú aj

50 a  100 rokov, ale  nie sú nášho  pôvodu. Čiže to  dvakrát

"domáceho  pôvodu" je  úplne zbytočné.  Tu je  podstatné, že

hrozno je dopestované  u nás. To je dôležité.  Ale to, že je

to Burgundské biele, ktoré  pochádza z Francúzska, alebo Ru-

landské šedé,  to je niečo  iné. Tu je  podstatné, že je  to

hrozno, mušt a víno od nás, že je domáceho pôvodu. Preto ne-

vidím opodstatnenie bodu číslo 11 spoločnej správy a neodpo-

rúčal by som prijať tento bod.

 

     Myslím, že som vás už dosť zdržal. Ďakujem za pozornosť

a dúfam, že ma podporíte. Je to len na zlepšenie zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec Juriš. Posledná písomná prihláška

do rozpravy od pána poslanca Feketeho.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

     milí kolegovia,

 

     pochádzam tiež z vinohradníckeho  kraja, z kraja, ktorý

sa dokonca donedávna volal a zatiaľ sa ešte volá modrokamen-

ská vinohradnícka oblasť, takže mi nezostáva nič iné, iba sa

prihovoriť za istú vec. Mám  pozmeňujúci návrh, ktorý sa do-

týka § 5 ods. 2. V  tomto paragrafe a v tomto odseku navrhu-

jem takéto úpravy:

 

     1. Za písmenom b)  slovo "južnoslovenská" nahradiť slo-

vom "podunajská".

 

     2. Za  číslo 8 v tomto  odseku dať písmeno c)  s textom

"modrokamenská  vinohradnícka oblasť,  ktorá sa  člení na:".

Dvojbodkami sa tento text končí.

 

     3. Čísla 9 až 15  pod novým písmenom c) potom prečíslo-

vať na 1 až 7, pričom za novým číslom 4 namiesto slova "mod-

rokamenský" bude slovo "hradčiansky".

 

     4. Za  písmenom d) sa  slovo "východoslovenská" nahradí

slovom "zemplínska".

 

     5. Písmená c), d), e) sa nahradia písmenami d), e), f).

 

     Stručné odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu. Doteraz

bolo  na Slovensku  podľa dostupných  literárnych prameňov 8

vinohradníckych oblastí. Najvýznamnejšie z nich boli 3 - ma-

lokarpatská, modrokamenská a tokajská.  Tu v tomto predlože-

nom  návrhu  máme  nové   oblasti  pomenované  podľa  územia

- východné, južné, stredné Slovensko,  podľa pohoria - malo-

karpatská, a dokonca aj podľa obce - tokajská. Tým, čo navr-

hujem, by  sa do istej  miery systém pomenúvania  zjednotil,

pretože by tam vypadlo  územné pomenovanie, ktoré v podstate

nemusí nič hovoriť.

 

     Prečo hradčianska? Pretože Modrý  Kameň má aj druhé po-

menovanie Hrad, a dokonca  aj významný vinársky podnik Movi-

no, čo je skratka modrokamenského vína, má vo svojej etikete

práve  stredoveký Modrokamenský  hrad. Neninčania,  ktorí sa

preslávili na strednom Slovensku produkciou vynikajúceho ví-

na, ho vyvážali do zahraničia, viem, že napríklad aj do Špa-

nielska, používali skratku slova región Modrý Kameň. Zdá sa,

že táto  historická oblasť by po  tomto návrhu vypadla, hoci

zostáva modrokamenský región.

 

     Dúfam, že  ma podporíte, a  ja sa vám  potom budem môcť

odmeniť práve  produktom z tejto novej  alebo staronovej vi-

nohradníckej oblasti.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Toľko vína, čo sa tu ponúka, to nie je ani pravda.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Paška.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcel by  som z miesta  podať pozmeňujúci návrh.  V § 5

ods. 2 písm. b) pod  číslom 15 navrhujem nahradiť text "tor-

naľský  vinohradnícky rajón"  textom "šafárikovský vinohrad-

nícky rajón".

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec,  ale pozmeňujúce  návrhy dávame

vždy od pultu. Stále to zdôrazňujem. Pán poslanec Juriš.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Chcel by som dať len maličký doplnok.

 

     Prepáčte mi to, ale pri  prvom vystúpení som zabudol na

variant, že keď nebude prijatý  pozmeňujúci bod číslo 4 spo-

ločnej správy, tak navrhujem v § 3 ods. 2 v prvom riadku vy-

pustiť text "hroznorodý" a "(ďalej  len vinič)". Aby to bolo

odborne správne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Nehlási  sa nikto  do rozpravy,  preto končím  rozpravu

k tomuto bodu. Pýtam sa  pána poslanca Poliaka, či potrebuje

čas na spracovanie. Pýtam sa preto,  že je 19 hodín aj 9 mi-

nút a  mali sme skončiť.  Ak chcete rokovať  ďalej, musím to

dať odhlasovať.

 

     Prosím, prezentujte sa a hlasujte  o tom, či budeme ro-

kovať aj po 19.00 hodine.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  zajtra ráno o 9.00 ho-

dine budeme pokračovať hlasovaním o tomto zákone.

 

     Pán minister  Baco ešte raz  v mene vinárov,  za to, že

ste nemali zlé pripomienky k  zákonu, vás pozýva na degustá-

ciu do Parlamentky.

 

                   Štvrtý deň rokovania

      20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     25. októbra 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

 

     Dovoľte,  aby  som  otvoril  rokovanie  prerušenej  20.

schôdze Národnej rady  Slovenskej republiky. Budeme pokračo-

vať v rokovaní o vládnom návrhu zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky o vinohradníctve a vinárstve a o zmene zákona

číslo 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona

číslo 132/1989 Zb. Ako si pamätáte, včera sme rozpravu k to-

muto bodu ukončili.

 

     Pýtam sa pána ministra Baca, či sa chce vyjadriť k roz-

prave. Nech sa páči, pán minister.  A v sále prosím o pokoj,

páni poslanci.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     verím,  že po  včerajšku nikoho  nebolí hlava,  pretože

základný parameter dobrého vína je,  že z neho hlava nebolí.

Dúfam, že vám chutilo.

 

     Ďakujem pekne za rozpravu, ktorá sa rozvinula k predlo-

ženému návrhu zákona. Dovoľte mi, aby som k myšlienkam, kto-

  tu prezentovali  jednotliví páni  poslanci, zaujal veľmi

stručné stanovisko.

 

     Chcem vás ubezpečiť, že pri prerokúvaní zákona, tak ako

sa štyri roky rodil, všetky  myšlienky, ktoré tu boli v roz-

prave, boli veľakrát na stole  a veľakrát sa zvažovali. Nie-

ktoré myšlienky, ktoré ste tu predniesli, sú práve tie, kto-

ré v procese  rokovaní o podobe tohto zákona  vypadli a, sa-

mozrejme, chápem to  ako normálnu vec, že tí,  ktorí v tejto

diskusii  vypadli,  sa  snažia  cez  poslancov  svoje záujmy

a svoje názory - poctivé, nikoho nepodozrievam z ničoho - tu

naniesť a ešte touto formou tieto záujmy presadiť.

 

     Skutočne nemôžem akceptovať,  nemôžem odporučiť ani je-

den z týchto návrhov, s  výnimkou myšlienky o náhrade. O tom

sme hovorili a pán spoločný spravodajca to pri hlasovaní bu-

de odporúčať, teda aby sa v  § 5 doplnil odsek 6 podľa návr-

hu. Ostatné  pripomienky napriek tomu,  že nie sú  zlé a ani

jedna z  nich nie je  priamo odmietnuteľná, sú  na diskusiu,

ale hovorím, že diskusia už prebehla a táto podoba, ktorá je

pred vami,  je výsledkom týchto  nových diskusií opakovaných

za štyri roky.

 

     Chcel by  som povedať, že  kto naozaj mal  záujem niečo

z tých myšlienok presadiť, uplatnil tieto myšlienky vo výbo-

roch a  z výborov vzišla  spoločná správa, ktorá  takisto už

je, povedal by som,  finálnym produktom diskusií. Myslím si,

že správa spoločného spravodajcu  je dobrá a obsahuje dohodu

ešte o tých posledných otvorených otázkach.

 

     Takže veľmi pekne vám ďakujem za aktívny prístup a pro-

sil by  som, aby ste hlasovali  podľa odporúčania spoločného

spravodajcu.

 

     Ďakujem vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne,  pán minister. Pýtam  sa pána spoločného

spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

     Pán spoločný spravodajca sa  k rozprave nebude vyjadro-

vať, preto môžeme pristúpiť  k hlasovaniu o jednotlivých po-

zmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

 

     Prosím,  pán spoločný  spravodajca, aby  ste hlasovanie

uvádzali v zmysle spoločnej správy a výsledkov, ktoré vzišli

z priebehu rozpravy.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     kolegyne, kolegovia,

 

     pristúpime k hlasovaniu o  návrhu zákona o vinohradníc-

tve a vinárstve s tým, že najprv budeme hlasovať o spoločnej

správe výborov, kde som pôvodne navrhoval, aby sme spoločným

hlasovaním hlasovali o bodoch 1, 2,  3, 6, 7, 8, 10, 11, 12,

13, 14,  15, 16, 17, 19,  20, 21, 22 a  23. Keďže v rozprave

boli návrhy, aby sme na  osobitné hlasovanie vyňali na návrh

pána  poslanca Miklušičáka  bod 18,  na návrh  pána poslanca

Komlósyho bod 21, na návrh  pána poslanca Juriša bod 11, tak

ich zo spoločného hlasovania vyberám  a budeme o nich hlaso-

vať osobitne. O ostatných bodoch navrhujem hlasovať spoločne

so stanoviskom prijať ich. Ešte raz ich zopakujem. Sú to bo-

dy 1,  2, 3, 6, 7,  8, 10, 12, 13,  14, 15, 16, 17,  19, 20,

22, a 23.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Pani  poslankyne,  páni  poslanci, počuli ste

spoločného spravodajcu. Hlasujeme  o bodoch spoločnej správy

číslo  1, 2, 3, 6, 7, 8, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 20,

22 a 23 s odporúčaním prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tieto body spoločnej správy.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Budeme ďalej hlasovať o bode 11, ktorý som na návrh pá-

na poslanca Juriša vyňal  na osobitné hlasovanie. V pôvodnom

návrhu som odporúčal hlasovať  za. Po konzultácii s predkla-

dateľom je tam skutočne  duplicita, preto navrhujem, aby sme

bod 11 spoločnej správy neprijali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  bode  11  spoločnej  správy s odporúčaním

spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 87 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďalším bodom spoločnej správy,  ktorý je vyňatý na oso-

bitné hlasovanie, je bod číslo 18. Tento navrhujem prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo  18 spoločnej správy s odporúča-

ním spravodajcu prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Prijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďalším bodom  spoločnej správy je bod  21, ktorý sme na

návrh pána poslanca Komlósyho vyňali na osobitné hlasovanie.

Tento bod spoločnej správy odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  bode  21  spoločnej  správy s odporúčaním

spravodajcu prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Prijali sme aj tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Tým sme vyčerpali body  spoločnej správy, ktoré som na-

vrhoval pôvodne  prijať. Prejdeme k  bodom spoločnej správy,

ktoré som navrhoval neprijať. Sú to body  4, 5 a 9 s tým, že

pán poslanec Juriš žiadal o týchto bodoch hlasovať osobitne.

 

     Bod číslo 4 spoločnej správy odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 4 spoločnej správy s odporúčaním

neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Neprijali sme bod 4 spoločnej správy.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďalším bodom zo spoločnej správy  je bod číslo 5, ktorý

taktiež odporúčam neprijať.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 5 spoločnej správy takisto s odporúča-

ním spoločného spravodajcu hlasovať proti.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďalším z  bodov spoločnej správy je  bod číslo 9, ktorý

odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o bode číslo 9 spoločnej správy takisto

s odporúčaním hlasovať negatívne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento bod spoločnej správy.

 

 

 

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Tým sme vyčerpali všetky  body spoločnej správy a prej-

deme k  hlasovaniu o doplňujúcich  a pozmeňujúcich návrhoch,

ktoré  vyplynuli z  rozpravy. V  rozprave vystúpilo  9 pánov

poslancov. Ako  prvý som vystúpil  ja s tým,  že som v  § 21

ods. 5  navrhol na konci odseku  vypustiť písmeno "c". Tento

návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch vyplývajúcich z roz-

pravy. Prvý  pozmeňujúci návrh dal  pán spoločný spravodajca

a hlasujeme o ňom s návrhom prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Takže  sme prijali  prvý pozmeňujúci  návrh vyplývajúci

z rozpravy.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďalší  v rozprave  vystúpil pán  poslanec Boros,  ktorý

predniesol  9  pozmeňujúcich  návrhov.  Keďže po konzultácii

s predkladateľom tohto  návrhu zákona sme  dospeli k záveru,

že nebudem  odporúčať prijať ani jeden  z navrhnutých bodov,

pán poslanec Boros, pýtam sa  ťa, či môžeme hlasovať o návr-

hoch spoločne.

 

 

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Myslím si, že budeme  musieť hlasovať osobitne, pretože

návrhy sa dotýkajú rôznych  oblastí zákona. Chápem odporúča-

nie, ale predsa prosím hlasovať osobitne.

 

     Ďakujem.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Áno, budem to rešpektovať.  Prvý pozmeňujúci návrh pána

poslanca Borosa je  v § 3 ods. 3 na  konci vety doplniť text

"sadenica vypestovaná i z  rezku jednoročného dreva, ušľach-

tilého  viniča,  tzv.  pravokorenná  sadenica". Odporúčam ho

neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bo-

rosa s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Druhý pozmeňujúci  návrh pána poslanca Borosa  je k § 4

ods. 2. Po konzultácii  s predkladateľom ho neodporúčam pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o druhom  pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca

Borosa s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Tretí pozmeňujúci  návrh pána poslanca Borosa  je v § 5

ods. 2 bod b) doplniť  o "neninský vinohradnícky rajón". Od-

porúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu poslanca Borosa

s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

 

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Štvrtý pozmeňujúci  návrh pán poslanca Borosa  je k § 8

ods. 1 bod a). Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o štvrtom  pozmeňujúcom návrhu poslanca Boro-

sa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ho.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Piaty pozmeňujúci návrh pán poslanec Boros sťahuje.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec sťahuje svoj piaty pozmeňujúci návrh, tak-

že budeme hlasovať o šiestom.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Šiesty pozmeňujúci návrh pána poslanca Borosa je v § 10

ods. 5 za slová "a  obsah" doložiť text "celkom dosiahnuteľ-

ného alkoholu". Odporúčam ho neprijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca

s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Siedmy pozmeňujúci návrh pána poslanca Borosa je k § 21

ods.  1. Vzhľadom  na to,  že sme  prijali bod  19 spoločnej

správy, myslím,  že o tomto  bode je bezpredmetné  hlasovať.

Pán poslanec, súhlasíš s tým? Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Boros stiahol tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ôsmy pozmeňujúci  návrh pána poslanca Borosa  je v § 25

ods. 1  číslicu "300" nahradiť  číslicou "500" a  číslo "500

m2" nahradiť "1000 m2".  Na základe konzultácie s predklada-

teľom tento návrh tiež neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o pozmeňujúcom  návrhu pána  poslanca Borosa

s odporúčaním neprijať ho.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Posledný  pozmeňujúci  návrh  pána  poslanca  Borosa je

v § 28  ods. 4 na konci  vety doplniť "ako aj  na ekonomické

možnosti vinára". Myslím, že to je nie kritérium, podľa kto-

rého by sa toto malo zakotviť do zákona. Neodporúčam ho pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o poslednom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca

Borosa s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ako ďalší  v rozprave vystúpil  pán poslanec Miklušičák

s dvoma pozmeňujúcimi návrhmi. Prvý - doplniť § 5 o nový od-

sek tohto znenia: "Podrobnosti  o poskytovaní náhrad pri ob-

medzení vlastníckych  práv vlastníkov viníc  v tokajskej vi-

nohradníckej oblasti (§ 5 ods. 2 písm. e) podľa § 4 ods. 2 a

4 a § 5  ods. 3 a 4 upraví vláda  svojím nariadením." Na zá-

klade konzultácie s predkladateľom ho odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.  Tento pozmeňujúci návrh pán

spravodajca odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Druhým  pozmeňujúcim návrhom  pána poslanca Miklušičáka

je v § 5 vypustiť odsek 5. Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o druhom  pozmeňujúcom návrhu  s odporúčaním

neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďalší v  rozprave vystúpil pán  poslanec Ásványi, ktorý

podal jeden pozmeňujúci  návrh, a to v §  25 ods. 1 vypustiť

slová  "s  počtom  najmenej  300  krov  viniča alebo výmerou

väčšou ako  500 m2" a  nahradiť slovami "výmerou  väčšou ako

2000 m2". Pýtam sa, pán poslanec, keďže neprešiel návrh pána

poslanca Borosa,  kde sa navrhovalo 1000  m2, či tento návrh

nesťahujete.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Nesťahujem  svoj návrh,  dajme  si  tú námahu,  aby sme

o ňom hlasovali.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Rešpektujem to,  pán poslanec. Pán  predseda, odporúčam

tento návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o tomto návrhu s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďalší vystúpil v rozprave  pán poslanec Hrušovský, kto-

rého jeden pozmeňujúci návrh v § 5 ods. 4 a ods. 5 vypustiť,

korešponduje s návrhom pána poslanca Miklušičáka. Myslím, že

je bezpredmetné o tomto návrhu hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán poslanec Hrušovský ho navrhuje vypustiť z hla-

sovania.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Komlósy, ktorého

návrh v  § 21 ods. 5  tiež korešponduje už s  prijatým mojím

pozmeňujúcim návrhom. Pýtam sa ho,  či chce, aby sme o tomto

návrhu hlasovali.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Vzhľadom na to,  že môj návrh je nové  znenie odseku 5,

ktorý obsahuje aj návrh, ktorý bol prijatý v spoločnej sprá-

ve  pod bodom  21, aj  váš návrh,  pán spoločný spravodajca,

apelujem na zdravý rozum poslankýň a poslancov, že ak si po-

zorne prečítajú § 20 a ods. 5 § 21, je tam určité protireče-

nie,  pokiaľ ide  o stolové  a akostné  vína. Je potom úplne

zbytočné ustanovenie § 20. Toto nové znenie, ktoré som navr-

hol, by toto riešilo. Trvám na  tom, aby sme hlasovali o mo-

jom návrhu.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán  poslanec, sme radi, že  jedine vy máte zdravý

rozum, takže budeme hlasovať.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Na základe konzultácie s predkladateľom tento návrh pá-

na Komlósyho neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh. Spoločný spravodajca návrh neodporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďalší v  rozprave vystúpil pán  poslanec Juriš, ktorého

požiadavka na osobitné hlasovanie bola akceptovaná, ale keď-

že v bode 4 spoločnej správy nebol vyriešený jeho návrh, na-

vrhuje, aby v § 3 ods.  2 sa vypustil  text "hroznorodý (ďa-

lej len vinič)".  Ostatok v  tom návrhu zostáva. Tiež na zá-

klade konzultácie  s predkladateľom návrhu  zákona tento po-

zmeňujúci návrh odporúčam prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  návrhu pána poslanca  Juriša s odporúčaním

spoločného spravodajcu prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 113 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Juriša sme prija-

li.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďalší  v rozprave  vystúpil pán  poslanec Fekete, ktorý

podal  5 pozmeňujúcich  návrhov. Vzhľadom  na to,  že body 6

a 7 spoločnej  správy k tomuto  návrhu zákona boli  prijaté,

myslím, že tieto návrhy, pán poslanec Fekete, sú už bezpred-

metné. Pýtam  sa, či chcete,  aby som o  vašich návrhoch dal

hlasovať?

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Chcem, aby sa hlasovalo spoločne o všetkých.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem. Na základe dohovoru  s pánom poslancom Feketem

dávam hlasovať o jeho  návrhoch. Odporúčam jeho päť pozmeňu-

júcich návrhov pri spoločnom hlasovaní neprijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcich  návrhoch pána poslanca Feke-

teho s odporúčaním en bloc ich neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 68 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tieto návrhy.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Posledný v rozprave vystúpil  pán poslanec Paška, ktorý

v § 5 ods.  2 písm. b) pod číslom  15 navrhuje nahradiť text

"tornaľský  vinohradnícky rajón"  textom "šafárikovský vino-

hradnícky rajón". Po konzultácii s predkladateľom ho taktiež

odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  pozmeňujúcom  návrhu  pána poslanca Pašku

s tým, že spravodajca ho navrhuje neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Keďže  sme vyčerpali  všetky pozmeňujúce  návrhy, ktoré

vyplynuli  z  rozpravy,  odporúčam,  pán  predseda, hlasovať

o zákone  ako  celku  s  odporúčaním  prijať ho, samozrejme,

v znení prijatých doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca. V súlade s ustanove-

ním §  26 ods. 1  zákona o rokovacom  poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky budeme  hlasovať o  vládnom návrhu ako

celku  v znení  doplňujúcich a  pozmeňujúcich návrhov, ktoré

sme  schválili. Pán  spoločný spravodajca  navrhuje, aby sme

zákon podporili, teda schválili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o vinohradníctve, vinárstve

a o zmene zákona číslo 61/1964  Zb. o rozvoji rastlinnej vý-

roby v znení zákona číslo 132/1989 Zb. (Potlesk.)

 

     Ďakujem, páni poslanci, a na zdravie.

 

 

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem aj ja, kolegyne a kolegovia, za spoluprácu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán Komlósy má procedurálnu otázku.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Protestujem  proti tomu, pán  predseda, že zakaždým vy-

stúpenie  niektorého  z  opozičných  poslancov  komentujete,

a vyprosujem si,  aby ste takýmto  spôsobom urážali aj  mňa.

K tej poznámke: ja som povedal,  že apelujem na zdravý rozum

pani poslankýň a pánov poslancov. Kto sa cíti byť urazený za

takéto vyhlásenie, pravdepodobne je to  zato, že nemám na čo

apelovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Práve preto som tú poznámku utrúsil, pán poslanec. (Šum

v sále.) A  vždy takúto poznámku  utrúsim, ak bude  smerovať

k takýmto invektívam.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     nasleduje  s e d e m n á s t y  bod programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

410/1991  Zb.  o  služobnom  pomere príslušníkov Policajného

zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 487 a spoločnú

správu ako tlač číslo 487a.

 

     Z  poverenia  vlády  tento  zákon  uvedie  pán minister

Zlocha, pretože  príslušní rezortní kolegovia  pána ministra

sú mimo  Bratislavy. Prosím o  pokoj, pani poslankyne,  páni

poslanci.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     hneď na  začiatku by som chcel  zdôrazniť, že na minis-

terstve  vnútra nedošlo  k žiadnym  zmenám. Pán  minister má

akurát pracovné rokovanie s ministrom vnútra Českej republi-

ka, preto  sa na tomto  rokovaní nemohol zúčastniť.  Bol som

poverený, aby  som úvodné slovo  k tomuto zákonu  predniesol

ja.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     odôvodnenie potreby prijatia vládneho návrhu zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon Slovenskej národnej rady  číslo 410/1991 Zb. o služob-

nom pomere príslušníkov  Policajného zboru Slovenskej repub-

liky  v znení  neskorších predpisov, je podrobne  zdôvodnené

v dôvodovej správe. Preto mi dovoľte pred prerokovaním pred-

metného návrhu povedať len niekoľko poznámok.

 

     Platové  pomery príslušníkov  Policajného zboru  a prí-

slušníkov Zboru väzenskej a  justičnej stráže Slovenskej re-

publiky, aj  keď sú upravené osobitným  zákonom, sú založené

na rovnakých princípoch a inštitútoch ako platové pomery za-

mestnancov štátnej  správy upravené v  zákone číslo 143/1992

Zb. o  plate a odmene za  pracovnú pohotovosť v rozpočtových

a niektorých ďalších organizáciách  a orgánoch. Preto prija-

tie zákona číslo 260/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon číslo 143/1992 Zb. a ktorým sa upravili minimálne plato-

vé tarify a zakotvil nový inštitút platového zvýhodnenia, si

vyžiadalo nevyhnutnú potrebu novelizovať  v tom smere aj zá-

kon Slovenskej národnej rady číslo 410/1991 Zb. Chcel by som

taktiež opätovne zdôrazniť, že  prerokúvaný návrh zákona ne-

upravuje žiadne  nárokové náležitosti a  jeho účinnosťou ne-

dôjde k žiadnej zmene vo výške náležitostí príslušníkov.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci, na záver mi do-

voľte vysloviť presvedčenie, že  Národná rada Slovenskej re-

publiky predložený vládny návrh zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky schváli.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  ministrovi. Ako spoločný  spravodajca bol

určený pán  poslanec Polka. Prosím ho,  aby nás oboznámil so

správou o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     dámy a páni,

 

     po tom, čo pán minister  vyvrátil istú domnienku, že sa

tu znovu oživilo ministerstvo vnútra a životného prostredia,

dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou, par-

lamentná  tlač 487a,  ktorú máte  pred sebou,  a preto z nej

uvediem len niekoľko stručných poznámok.

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

410/1991  Zb.  o  služobnom  pomere príslušníkov Policajného

zboru  Slovenskej  republiky  v  znení neskorších predpisov,

pridelil predseda Národnej  rady Slovenskej republiky svojím

rozhodnutím číslo 1177 zo dňa 30. 9. 1996 na prerokovanie do

18.  10. 1996  Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady, Výboru

Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej

rady pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej ra-

dy pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej ra-

dy pre obranu a bezpečnosť ako príslušný na koordináciu sta-

novísk jednotlivých výborov.

 

     Všetky výbory Národnej rady v určenej lehote návrh pre-

rokovali, vyslovili  s ním súhlas  a odporučili ho  Národnej

rade na schválenie.

 

     V spoločnej správe máte uvedené dve alternatívne pripo-

mienky. Dovoľte, aby som vás informoval, že na vaše schvále-

nie budem odporúčať pripomienku v  bode 2, teda účinnosť zá-

kona stanoviť na deň vyhlásenia.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, nedostal som do

tejto chvíle žiadnu písomnú  prihlášku. Do rozpravy sa hlási

pán poslanec Kanis. Otváram týmto rozpravu.

 

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     profesiu  príslušníka Policajného  zboru a  príslušníka

Zboru väzenskej a justičnej  stráže Slovenskej republiky po-

važujeme za špecifickú službu v rámci ostatnej štátnej sprá-

vy.  Preto  navrhujem,  aby  mohol  byť zvýhodnený hociktorý

príslušník, ak si to zaslúži. Zdá sa mi, že vo vládnom návr-

hu nie je špecifikované, o  aké vybrané činnosti a kategórie

ide, ktorých sa týka novela  tohto zákona. Ak chcem, aby bol

zvýhodnený  hociktorý príslušník,  ak si  to zaslúži,  je to

preto, že  vzhľadom na náročnosť a riziko ich práce - zrejme

o tom by nemal  nikto pochybovať - táto novela  by sa nemala

týkať iba toho, čo je  tu vyjadrené vo vybraných činnostiach

a kategóriách. Ak by sa platové zvýhodnenie malo dotknúť len

vybraných funkcií a činností bez  toho, že by boli označené,

išlo by v rámci zborov o neopodstatnené elitárstvo.

 

     Preto  si dovolím  navrhnúť v  bode 4  vládneho návrhu,

v § 59da v odseku 1 vypustiť slová "vo vybraných činnostiach

a kategóriách". V nadväznosti na  tento pozmeňujúci návrh je

potrebné ďalej v bode 5  v navrhovanom ustanovení písmena d)

vypustiť slová  "okruh vybraných činností  a kategórií poli-

cajtov". A  ďalej v bode 6  v navrhovanom ustanovení písmena

d)  vypustiť  slová  "okruh  vybraných  činností a kategórií

príslušníkov Zboru  väzenskej a justičnej  stráže Slovenskej

republiky".

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ešte raz,  pani poslankyne, páni

poslanci, hlási  sa niekto do rozpravy?  Nie sú ani faktické

poznámky? Končím rozpravu  k tomuto bodu s tým,  že sa pýtam

pána ministra,  či sa chce vyjadriť.  Pán minister sa nechce

vyjadriť. Pán spravodajca sa tiež nechce vyjadriť, to zname-

ná, že by sme mali pristúpiť hneď k hlasovaniu.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, budeme  hlasovať, pro-

sím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, aby sme sa pre-

zentovali.

 

     Ospravedlňujem  sa,  najskôr  pristúpime  k  hlasovaniu

o bodoch zo spoločnej správy.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zo spoloč-

nej správy bod číslo 1 neodporučil schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 1 spoločnej  správy s tým, že pán spo-

ločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod zo spoločnej správy.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Pokiaľ ide o bod 2  spoločnej správy, naopak, tento bod

odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 2 spoločnej  správy s tým, že pán spo-

ločný spravodajca odporúča prijať tento bod.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 5 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec L. Polka:

 

     V rozprave odznela jedna  pripomienka pána poslanca Ka-

nisa. K  tejto pripomienke mi  dovoľte dve poznámky.  Pripo-

mienka pána Kanisa mi je srdcu veľmi blízka, pretože ako bý-

valý príslušník - možno aj budúci - a keďže som sa angažoval

v odboroch,  plne chápem  opodstatnenosť jeho  návrhu. Tento

zákon je však iba spúšťacím mechanizmom na realizáciu sekun-

dárnej  normotvorby v  podobe vládneho  nariadenia číslo 512

a nasledujúcich  vykonávacích predpisov  a rozhodnutí  mini-

sterstva vnútra. Minister vnútra  je týmto zákonom splnomoc-

nený  vybrať príslušníkov  Policajného zboru  a vybrať  isté

činnosti, ktoré  budú týmto zákonom pokryté,  a žiaľ, neboli

pokryté predchádzajúcou  normotvorbou. Je to  v podstate iba

na prechodný čas do prijatia  nového zákona o štátnej službe

príslušníkov Policajného  zboru, i keď som  si vedomý rizika

prechodných dôb v podmienkach Slovenskej republiky.

 

     Môžem vás ubezpečiť, že sú pripravené normy, nariadenie

ministra,  takisto  novelizácia  vládneho  nariadenia  číslo

512, ktorým sa určia  skupiny príslušníkov, to znamená tých,

ktorých mal na mysli pán  poslanec Kanis - isté funkcie, ale

zároveň  aj  vybrané  činnosti  príslušníkov,  ktorí pracujú

v podmienkach  ohrozenia života,  ohrozenia zdravia, nebudem

to konkretizovať na tomto fóre,  ale je to skutočne zabezpe-

čené,  že týmto  zákonom sa  spustí mechanizmus odmeňovania.

Ide v  podstate o poskytnutie trinásteho  a štrnásteho platu

pre príslušníkov Policajného zboru.

 

     Druhý dôvod, pre ktorý nemôžeme túto pripomienku v tej-

to podobe prijať, je to, že pripomienka nie je kvantifikova-

ná a nie je možné v týchto podmienkach určiť dosah na štátny

rozpočet, ak by sa takáto pripomienka realizovala. Preto tú-

to pripomienku, s ťažkým srdcom, neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli sme pána  spoločného spravodajcu. Tento pozmeňu-

júci návrh, o ktorom hlasujeme teraz, neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

 

Poslanec L. Polka:

 

     Pán predseda, môžeme hlasovať  o návrhu zákona ako cel-

ku. Návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky bu-

deme hlasovať o zákone ako celku aj so schválenými zmenami.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča, aby sme tento návrh zákona schválili.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon  Slovenskej národnej rady číslo 410/1991 Zb. o služob-

nom pomere príslušníkov  Policajného zboru Slovenskej repub-

liky v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám pani, poslan-

kyne a páni poslanci.

 

     O s e m n á s t y m  bodom programu je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o poplatkoch za uloženie odpadov.

 

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 508 a spoločnú

správu výborov ako tlač 508a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní minister životného prostredia  pán Ján Zlocha. Pro-

sím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovolil by  som si hneď  na začiatok malú  opravu. Ešte

stále som Jozef, Ján hral futbal.

 

     Predmetom vášho rokovania,  vážený pán predseda, vážené

pani poslankyne a páni poslanci,  je vládny návrh zákona Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky o  poplatkoch za uloženie

odpadov.

 

     Účelom navrhovaného zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky je vytvoriť taký základ systému právnej úpravy v ob-

lasti poplatkovej  povinnosti na úseku  odpadového hospodár-

stva, ktorý by rovnakou  mierou postihoval všetkých pôvodcov

odpadov,  ktorí  ho  zneškodňujú,  či    jeho ukladaním na

skládku, alebo na odkalisko.

 

     Spoplatnenie ukladania odpadov na skládky bolo zavedené

zákonom Slovenskej  národnej rady číslo  309/1992 Zb. o  po-

platkoch  za uloženie  odpadov, ktorým  sa vyriešil  princíp

- znečisťovateľ platí. Súčasne  tento zákon výrazným zvýhod-

nením poplatkov za ukladanie  odpadov na skládky, ktoré svo-

jím  technickým riešením  vyhovujú platnému  právnemu stavu,

bol  nástrojom, ktorým  sa usmerňovalo  ukladanie odpadov na

takéto skládky.

 

     Možnosť ukladať odpady i  na skládky, ktoré sú prevádz-

kované na  základe osobitných podmienok, a  tieto sú výrazne

zaťažené  poplatkom, bola  zákonom Národnej  rady Slovenskej

republiky  číslo 255/1993  Z.  z.  predĺžená pôvodne  z roku

1996 do roku 2000. V súvislosti s týmto predĺžením sa ukáza-

la potreba  predĺžiť a upraviť  možnosť požiadania o  odklad

a prípadne  i následné  odpustenie poplatku,  ak sa ušetrené

prostriedky použijú na realizáciu technických opatrení, kto-

rými sa zabezpečí požadované technické vybavenie skládky.

 

     Pokiaľ ide o spoplatnenie ukladania odpadov na odkalis-

ká, táto zmena doterajšieho  zákona vzišla z požiadaviek ob-

cí, na území ktorých  sa nachádzajú odkaliská, aby ukladanie

na odkaliská bolo spoplatnené  tak, ako je spoplatnené ukla-

danie odpadov na skládky,  pretože odkalisko je tiež miestom

na ukladanie odpadov. Tento problém sa vo vládnom návrhu zá-

kona  Národnej rady  Slovenskej republiky  rieši tak,  že sa

spoplatňuje ukladanie odpadov na  odkaliská s výnimkou tých,

ktoré vznikli banskou činnosťou. Zavedenie takéhoto spoplat-

nenia je v súlade aj s §  10 zákona číslo 238/1991 Zb. o od-

padoch, v  ktorom sa ukladá  platenie poplatkov za  uloženie

odpadov.

 

     Spoplatnenie sa zavádza takým spôsobom, že 50 % poplat-

ku  za uloženie  odpadu na  odkalisko bude  príjmom obce, na

území  ktorej sa  odkalisko nachádza,  a 50  % poplatku bude

príjmom Štátneho fondu  životného prostredia. Pre informáciu

uvádzam, že v porovnaní s doterajším zákonom sa mení charak-

ter poplatku tak, že namiesto základného poplatku a prirážky

sa použije poplatok v sadzbe  A za uloženie odpadu na sklád-

ku,  ktorá spĺňa  technické podmienky  na  prevádzku skládok

alebo odkalísk, a poplatok v  sadzbe B za uloženie odpadu na

skládku,  ktorá  nespĺňa  technické  podmienky  na prevádzku

skládok.

 

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predložený vládny návrh zákona ste prerokovali vo výbo-

roch. K úpravám, ktoré sú  uvedené v spoločnej správe ústav-

noprávneho  výboru,  výboru  pre  hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie, výboru  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti, výboru  pre financie, rozpočet  a menu, výboru

pre  pôdohospodárstvo, výboru  pre zdravotníctvo  a sociálne

veci a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody nemám

výhrady, nakoľko  ide len o  zlepšenie a spresnenie  návrhu.

Verím, že  rovnako ako na  rokovaniach vo výboroch  Národnej

rady  Slovenskej  republiky  vyslovíte  tomuto návrhu zákona

podporu.  Budem  to  pokladať  aj  za  prejav ocenenia snahy

a výsledkov  práce rezortu  životného prostredia,  ktorý ve-

diem.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne,  pán minister. Ako  spoločný spravodajca

výborov bol  určený pán poslanec Černák.  Prosím ho, aby nás

oboznámil s výsledkami prerokovania zákona vo výboroch.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o poplatkoch za  uloženie odpadov, tlač  číslo 508, pridelil

predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-

tím číslo  1190 zo 4.  októbra 1996 výborom,  ktoré v závere

svojho vystúpenia prečítal pán minister. Ako gestorský výbor

na skoordinovanie  stanovísk bol určený  Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu príro-

dy a tieto stanoviská sú premietnuté do spoločnej správy.

 

     Ako spoločný spravodajca mám  to isté stanovisko, ktoré

tlmočil pán minister, že v spoločnej správe všetky štyri bo-

dy sú také, ktoré  legislatívne zákon vyčisťujú alebo spres-

ňujú, a po rozprave budem  navrhovať, aby všetky  štyri body

boli en bloc prijaté.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  do rozpravy som dostal

dve písomné prihlášky. Ako prvá sa prihlásila pani poslanky-

ňa Sabolová a  po nej pán poslanec Gaľa.  Nech sa páči, pani

poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážení kolegovia, kolegyne,

 

     chcem  jednak  vyjadriť  podporu  tomuto  návrhu zákona

a zároveň podať dva pozmeňujúce návrhy.

 

     Zákon o poplatkoch za uloženie odpadov, tlač 508, ktorý

sme  mali vlastne  doteraz v  platnosti, riešil  poplatky za

uloženie odpadov  na skládky veľmi  zjednodušene. Boli dife-

rencované  len podľa  kritérií, či  bol odpad  uskladnený na

technicky vyhovujúce  skládky (ako sme  jej hovorili doteraz

- na regulované skládky), alebo na skládky technicky nevyho-

vujúce, ktoré mohli prevádzkovatelia využívať a prevádzkovať

na  základe osobitných  predpisov, ktoré  vydal okresný úrad

životného prostredia. Tento nový návrh zákona rieši aj dote-

raz  nespoplatňované uskladňovanie  odpadov na  odkaliskách,

čím sa zaviedol súlad s § 10 zákona číslo 238/1991 Zb. o od-

padoch a rešpektuje požiadavku obcí,  ako hovoril aj pán mi-

nister, aby bolo uskladnenie kalov na odkaliskách spoplatňo-

vané ako iný odpad. Pri poslaneckých prieskumoch sme sa nie-

koľkokrát   stretli  práve   s  problémami   na  odkaliskách

a s problémami obcí, ako túto záležitosť riešiť.

 

     Zákon je dobrý  a myslím, že je v  prospech aj pôvodcov

odpadov, rieši zníženie daňového zaťaženia, rieši diferenco-

vané spoplatňovanie rôznych  druhov odpadov, umožňuje odklad

odvodu poplatku  aj odpustenie časti  poplatku diferencovane

v prípade,  že budú  vykonané všetky  opatrenia na  zníženie

množstva či nebezpečnosti  produkovaného odpadu. Preto navr-

hovaný zákon  je dobrou právnou normou,  ktorá by mala pozi-

tívne zasiahnuť do zlepšenia životného prostredia.

 

     Napriek tomu, že som vo výbore nepredniesla pozmeňujúce

návrhy, boli  mi dodatočne dané  od odborníkov zo  životného

prostredia,  navrhujem jeden  pozmeňujúci návrh,  ktorý bude

pôsobiť  motivujúco  pre  pôvodcu  odpadu  znižovať množstvo

i mieru nebezpečnosti odpadu nielen na skládkach typu B, ale

i na skládkach typu A. Čiže v  § 6 ods. 1 navrhujem vypustiť

slová "v sadzbe B" a ďalšie slová "a to najviac vo výške po-

dielu z  poplatku vypočítaného podľa prílohy  číslo 4". Odô-

vodním to.

 

     V predkladanej vládnej  úprave zákona vypúšťajúcej mož-

nosť odkladu  platenia poplatku v sadzbe  A pôvodcovi odpadu

z dôvodu negatívneho dosahu na rozpočet obcí sa pozabudlo na

celú  šírku motivačného  momentu tohto  odkladu a následného

odpustenia poplatku. Pôvodca odpadu skladujúci svoj odpad na

skládke vyhovujúcej technickým  podmienkam (nariadenie vlády

číslo 606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi) v prípade schvále-

nia vládneho  návrhu zákona nebude mať  dôvod, istú finančnú

motiváciu, znižovať  množstvo alebo mieru  nebezpečnosti ním

produkovaných  odpadov.  Navrhovaná  zmena  umožňuje  odklad

a následne odpustenie  časti celého poplatku,  jednak sadzby

A aj sadzby B, bude motiváciou hlavne pre pôvodcov nebezpeč-

ných odpadov. Aj pri tvorbe tohto zákona by mala byť priori-

tou ochrana  a zlepšovanie životného prostredia  obcí, a nie

len napĺňanie rozpočtu z poplatkov za uskladnenie odpadov na

skládkach.

 

     Tu mám jednu drobnú  poznámku. Bude prednesený aj návrh

na istú zmenu pomeru odvodu poplatku pre obce a štátny fond.

Povedala by  som, že tým  by sa dosah  na obce, tak  ako ich

predniesli zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska, mo-

hol vyrovnať, ak by sme  prijali túto zmenu v paragrafe, aby

sa vlastne odklad platenia poplatkov vzťahoval aj na poplat-

ky na skládkach v sadzbe A aj v sadzbe B.

 

     Môj druhý pozmeňujúci návrh je skôr  technického rázu a

týka sa príloh číslo 1, 3 a 4, kde by som chcela v položke 1

vo všetkých  prílohách  dať návrh  na zmenu  názvu  položky,

pretože dnes už v nariadení, vyhláške ministerstva životného

prostredia číslo 19 z roku  1996, nefiguruje zemina, ale ne-

môžeme vylúčiť, že na skládku sa zemina nedostane. Chcela by

som, aby  v položke 1  bol názov položky  "hlušina, stavebná

suť a ostatný stavebný  odpad, prípadne zemina", pretože ze-

mina by  sa správne na  skládky odpadu nemala  ukladať, čiže

prenesie  sa to  do všetkých  príloh. V  položke 3,  tiež vo

všetkých prílohách, by komunálny  odpad bol rozšírený o pod-

skupinu, kde by bola v  zátvorke podskupina 911 a 913. Navr-

hujem - to je tá podstatná  zmena v týchto tabuľkách - dopl-

niť položku 5  a potom položku 5 následne  prečíslovať na 6,

aby nebezpečný odpad, ktorý  vzniká jednak v spaľovniach od-

padu a vlastne všetok  ostatný nebezpečný odpad bol rozdele-

ný, aby v položke 5 bol  názov položky "škvára, troska a po-

pol zo spaľovne odpadu (odpad  číslo 31308)". Je tiež nebez-

pečný, ale je iný ako ostatný nebezpečný odpad, ktorý nie je

žiadnym spôsobom riedený, čiže položka 6 by mala potom názov

"Nebezpečný odpad okrem odpadu v položke 5". Toto by sa pre-

mietlo do všetkých položiek v prílohe.

 

     Tým, že  som doplnila  novú  položku 5 "škvára,  troska

a popol zo  spaľovne odpadu", navrhujem  v prílohe číslo  1,

aby poplatok za uloženie odpadov na skládku regulovanú, čiže

v sadzbe A, bol 60  Sk na tonu a v sadzbe B  780 Sk na tonu,

aby v  prílohe číslo 3  položka 5, nová  položka, bol podiel

príjmu do rozpočtu 50 % a v prílohe číslo 4 podiel príjmu do

rozpočtu  Štátneho  fondu  životného  prostredia  tiež 50 %.

V súvislosti s  touto predloženou zmenou aj  v prílohe číslo

4, to je to hlásenie  o množstve uloženia odpadu, treba, aby

tlačivo, ktoré máme uvedené  v návrhu zákona, bolo rozšírené

o položku 5 "škvára, troska a  popol zo spaľovne odpadu (od-

pad 31308)" a nadväzne potom upraviť položky 1, 3 a 6 v tej-

to  tabuľke podľa  toho, čo  som predniesla,  aby položky 1,

3 a 6 mali túto drobnú slovnú úpravu.

 

     Toto sú  moje pozmeňujúce návrhy.

 

     Ešte na záver  by som chcela dať jednu  otázku pánu mi-

nistrovi, pretože v dôvodovej správe aj vo výbore bolo pred-

nesené, že je potrebné  zvýšenie počtu pracovníkov na fonde,

pretože máme  nový zákon, možno viac  komplikovaný. Chcem sa

ho opýtať, ako chce  reálne zabezpečovať toto zvýšenie počtu

pracovníkov na fonde bez nároku  na štátny rozpočet, kde bu-

deme čerpať na tieto potreby ministerstva životného prostre-

dia. Už  aj dnes sa  vlastne stretávam s  tým, keď navštívim

vedúcich odborov  životného prostredia, že  na mnohých mies-

tach došlo aj k zníženiu počtu pracovníkov. Myslím si, že to

je nielen z dôvodu práce, ale aj z finančných dôvodov - nie-

kde tej práce  je dosť - a rezort  životného prostredia tých

finančných prostriedkov asi nemá navyše. Chcela by som, keby

mohol odpovedať  na tú otázku, ako  chceme zvýšiť počet pra-

covníkov bez  nároku na finančné  prostriedky. Ináč skutočne

možno len vysloviť podporu takémuto zákonu a pevne verím, že

bude motivačný tak pre pôvodcov, ako aj pre prevádzkovateľov

skládok odpadu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Druhým prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi podať pozmeňujúce návrhy k tlači 508, k pre-

rokúvanému vládnemu  návrhu zákona Národnej  rady Slovenskej

republiky  o poplatkoch  za uloženie  odpadov. Zmena,  ktorú

chcem navrhnúť, sa bude dotýkať § 5 návrhu, ktorý rieši pla-

tenie a odvod poplatku za uloženie odpadu, konkrétne ods. 3,

ktorý  rieši  príjem  do rozpočtu  obce, a odsek 5, ktorý sa

zaoberá príjmom Štátneho  fondu životného prostredia Sloven-

skej republiky. V uvedených  paragrafoch by som chcel navrh-

núť tieto konkrétne zmeny.

 

     § 5 ods. 3 písm.  b) hovorí: "príjmom rozpočtu obce, na

ktorej území sa skládka  alebo odkalisko nachádza, je podiel

z poplatku za uloženie odpadu  na skládku, ktorá sa prevádz-

kuje na základe osobitného predpisu, vypočítaný podľa prílo-

hy  číslo  3".  V  prílohe  číslo  3 navrhujem prerozdelenie

v uvedených  percentách  v   jednotlivých  položkách  odpadu

v prospech obce takto:

 

     V položkách odpadu v jednotke zeminy a hlušiny namiesto

33 %  66 %, v dvojke - ostatný odpad okrem odpadu  v položke

1 - namiesto 10 % 20 %, v trojke - komunálny odpad - namies-

to pôvodných 7 % 14 %,  v štvorke - zvláštny odpad okrem od-

padu v položke 3 - namiesto  8 % 16 % a pri  nebezpečnom od-

pade v položke 5 namiesto 7 % 14 %.

 

     V § 5 ods. 3 písm. c) navrhujem zmenu v percente odvodu

v prospech obce takto: "60 %  poplatku za uloženie odpadu na

odkalisko vypočítaného podľa prílohy číslo 2".

 

     V súlade s navrhovanými  zmenami v uvedených percentách

sa zmení odsek 5 § 5 takto: "Príjmom Štátneho fondu životné-

ho prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "fond") je

 

     a)  podiel z  poplatku za  uloženie odpadu  na skládku,

ktorá sa prevádzkuje na základe osobitných podmienok ustano-

vených v rozhodnutí vydanom podľa osobitného predpisu, vypo-

čítaný podľa prílohy číslo 4."

 

     V prílohe  číslo 4 sa  teda budú meniť  percentá takto:

1 - zeminy  a hlušiny 34 %,  2 - ostatný odpad  okrem odpadu

v položke 1  80 %, 3 -  komunálny odpad namiesto 93  % 86 %,

4 - zvláštny odpad  okrem odpadu v položke 3,  namiesto 92 %

84 % a nebezpečný odpad namiesto 93 % 86 %.

 

     "b) 30 % poplatku za uloženie odpadu na odkalisko vypo-

čítaného podľa prílohy číslo 2."

 

     Dovoľte  mi krátke  zdôvodnenie predkladaných  návrhov.

V prvom rade  chcem povedať, že nie  som pri podávaní týchto

návrhov vedený  opozičným postojom. Predložený  návrh zákona

považujem za  dobrý, za taký,  ktorý predloženú problematiku

rieši kvalitne.  Moje návrhy prerozdeľujú  tok peňazí z  po-

platkov za uloženie odpadu v prospech obcí, na území ktorých

sa skládky nachádzajú a  ktorých životné prostredie existen-

ciou skládky trpí. Keďže použitie príjmov z poplatku je úče-

lovo viazané  na tvorbu a  ochranu životného prostredia  do-

tknutej aglomerácie, som toho názoru, že navrhnuté prerozde-

lenie pomôže  obciam a mestám  úspešnejšie prekonávať ekolo-

gické dosahy plynúce z ukladania odpadov na ich území.

 

     V prípade podpory mojich návrhov vám vopred ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Do  rozpravy sa hlási pán posla-

nec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážený pán minister,

     vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi,  aby som vopred povedal,  že súhlasím s ná-

vrhmi pána poslanca  Gaľu, ale vzhľadom na to,  že boli dosť

rozsiahle, odporúčam, aby sme ich dostali písomne. Ďakujem.

 

     Vážená Národná rada, v  krajine tisícich čiernych sklá-

dok, ktoré priamo ohrozujú životné prostredie, zdravie ľudí,

občas aj  tam zablúdených detí, môžeme  len vítať každú ini-

ciatívu na riešenie tohto  neutešeného stavu. Som presvedče-

ný, že  tento problém sa dá  vyriešiť len komplexne znížením

množstva odpadov,  najmä nebezpečných, v  celoslovenskom me-

radle zaviesť separovaný zber odpadov a paralelne so separo-

vaným  zberom zabezpečiť  odkúpenie a  recykláciu druhotných

surovín. A keď už ideálnejšie riešenie neexistuje, tak vybu-

dovať a prevádzkovať dostatočný  počet skládok odpadov, pri-

rodzene, vyhovujúco ich rozmiestniť na území Slovenska.

 

     Predložený návrh zákona ministerstva životného prostre-

dia vychádza z toho poznania, že aj legislatívne je potrebné

urýchliť riešenie  týchto v civilizovanom  svete už akútnych

problémov. Práve v tomto roku  musíme konštatovať, že sa ne-

naplnili optimistické  očakávania, že už v  roku 1996 v Slo-

venskej  republike  budeme  mať  dostatočný  počet riadených

skládok odpadov. Aj z toho dôvodu je cieľom predloženého ná-

vrhu racionálne využívať získané  prostriedky a naprávať ur-

čité existujúce nedostatky, napríklad spoplatnením ukladania

odpadov aj na odkaliská.

 

     Napriek tomu,  že predložený návrh  vysoko hodnotili aj

odborníci, s ktorými som  tieto veci konzultoval, ktorí oce-

nili hlavne snahu koncepčne riešiť výstavbu alebo prevádzko-

vanie riadených skládok odpadov, podľa mňa návrh obsahuje aj

niekoľko nejednoznačne sformulovaných bodov. Napríklad návrh

zákona podľa § 3 dáva  za povinnosť pôvodcovi odpadu zaradiť

odpad na  účely spoplatnenia do príslušnej  položky alebo do

príslušnej kategórie. Ak pôvodca pre výpočet poplatku uvedie

nesprávne údaje o množstve  alebo o kategórii ukladaného od-

padu, príslušný  okresný úrad alebo  Slovenská inšpekcia ži-

votného prostredia môže  mu uložiť pokutu vo výške  od 5 000

  do  50 000 Sk.  Vo svetle  afér  s nebezpečnými  odpadmi

z blízkej minulosti nepovažujem to za dostatočne odstrašujú-

cu sumu, konkrétne tých 50 000 korún. Veď také skládky pria-

mo alebo  nepriamo môžu ohroziť  zdravie ľudí alebo  pôsobiť

u nás ako časované ekologické bomby.

 

     Nepovažujem za dostatočnú ani  dikciu návrhu zákona, že

len v prípade odkalísk  pokutuje nezákonné umiestnenie odpa-

dov a vynecháva z tohto okruhu skládky odpadov. V prípadoch,

keď pôvodca a prevádzkovateľ  je totožný, vynára sa podozre-

nie, že je umožnené manipulovať s údajmi, teda s výškou uve-

dených poplatkov. Bol by som rád, keby sa k tomu vyjadril aj

pán minister, ako by sa to dalo vyriešiť.

     Podľa  návrhu zákona  na základe  množstva nebezpečných

odpadov  umiestnených na  skládkach a  na odkaliskách obciam

prislúcha poplatok. Viac-menej by som tento poplatok považo-

val ako odškodné za  nepríjemnosti, ktoré nevyhnutne prináša

so sebou  prevádzka skládky, a  čo by som  považoval za naj-

tvrdší oriešok  - psychickú záťaž  žiť vo vedomí  hroziaceho

nebezpečenstva, čo  prináša so sebou  vôbec existencia alebo

zemepisná blízkosť každej skládky, hlavne skládky a odkalis-

ka  nebezpečného  odpadu.  Veď  napríklad zemepisná blízkosť

skládky odpadov priamo  ovplyvňuje aj hodnotu nehnuteľnosti.

Predstavme si,  akú hodnotu bude  mať pozemok po  vybudovaní

skládky  rádioaktívneho odpadu  v bezprostrednej  blízkosti.

Takisto by som odporúčal vytvoriť osobitnú kategóriu pre rá-

dioaktívne odpady vzhľadom na ich pomerne malú hmotnosť, ale

na ich veľmi vysoké nebezpečenstvo.

 

     Ako  to všetci  vieme, problémy  s odpadmi  sa nekončia

uložením odpadov na skládku. Aj po naplnení skládky alebo po

ukončení životnosti je potrebná čím lepšia rekultivácia, te-

da pozemok,  na ktorom je vybudovaná  skládka, vrátiť do po-

zemkového fondu alebo minimálne natrvalo zneškodniť. Z dôvo-

du, že na tieto účely špeciálne oddelené finančné prostried-

ky neexistujú,  prevádzkovatelia zvyčajne chcú  na to získať

prostriedky z Fondu životného prostredia. Je na zváženie, či

by  nebolo  účelné  priamo  z  poplatkov oddeliť prostriedky

a vytvoriť špeciálny  fond na rekultiváciu  skládky odpadov.

To by som len odporúčal, nesformuloval som to do paragrafu.

 

     Z uvedených dôvodov mi  dovoľte, aby som predložil ďal-

šie doplňujúce návrhy:

 

     V § 9 ods. 4 v  treťom riadku po slovách "na odkalisko"

doplniť slovami "alebo na skládku odpadov".

 

     V § 9  odsek 4 v treťom riadku sumu  "50 000" korún na-

hradiť sumou "500 000" korún.

 

     V  prílohe číslo  1 -  poplatky za  uloženie odpadu  na

skládku doplniť  novým odsekom číslo  6 - poplatok  v sadzbe

A 5 000 korún za rádioaktívny odpad.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, nemám  už do rozpravy

žiadnu  prihlášku. Pýtam  sa pána  ministra, či  sa chce vy-

jadriť teraz, alebo až po rozprave.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     nerád  by  som  spochybňoval  vaše  pozmeňujúce návrhy,

predpokladám, že každý je vedený  v dobrom úmysle, aby zlep-

šil tento  návrh zákona, ale  viaceré návrhy, ktoré  tu boli

prednesené, sú v rozpore s legislatívou, prípadne s prijatým

katalógom.

 

     Ako prvú  by som chcel  vysvetliť pripomienku pani  po-

slankyne Sabolovej  k zvyšovaniu počtu  pracovníkov štátneho

fondu, ona síce povedala, že  ich nebudeme zvyšovať. V pred-

kladacej správe  je uvedené, že  bude potrebné zvýšiť  počet

pracovníkov, ale je tam uvedené aj to, že bez požiadaviek na

štátny rozpočet,  na navýšenie štátneho  rozpočtu budú tieto

zvýšené  počty pracovníkov  hradené z  kapitoly ministerstva

životného prostredia.

 

     Pokiaľ ide o ďalšie pripomienky, viac-menej sa prelína-

li, takže nerád by som odpovedal  na ne menovite. Ak sme ur-

čili rôzne  poplatky za rôzne druhy  odpadov, tak sme vychá-

dzali určite aj z ich stupňa nebezpečnosti  alebo možnej ne-

bezpečnosti.  Hneď  prvá  pripomienka - rádioaktívne odpady,

ich prevádzkovanie  a ukladanie  na skládky - patrí do iného

rezortu, do  rezortu hospodárstva, a týkajú  sa ich osobitné

špeciálne predpisy, nie tieto. Nízkoaktívne rádioaktívne od-

pady sa  ukladajú na špeciálne úložiská,  ktoré sú v bezpro-

strednej blízkosti alebo v  areáli atómových elektrární. Nie

je možné zaviesť osobitnú  podskupinu alebo položku odpadov,

kde by sme osobitne hodnotili rádioaktívny odpad. Tieto, sa-

mozrejme, sú  ukladané za osobitných  podmienok a musia  byť

dôkladne zabezpečené.

 

     To isté sa týka aj škváry. Škvára, popolček je zaradený

v schválenom katalógu do nebezpečného  odpadu a nie je možné

ho meniť a dať do inej kategórie, pretože je skutočne v kata-

lógu odpadov. My tu máme týmto zákonom riešenú motiváciu pre

producentov  odpadov,  ale  aj  pre  tých, ktorí prevádzkujú

skládky. Producenti odpadov môžu  požiadať o odklad platenia

poplatku, ak rôznymi opatreniami znížia nebezpečenstvo odpa-

dov, alebo množstvo odpadov. Myslím, že to je dostatočne mo-

tivujúce, a producenti odpadov tieto skutočnosti aj využíva-

jú. Ak  by sme zohľadnili pripomienku  pani Sabolovej, ktorá

sa dotýka § 6, znevýhodnili by sme obce, a to nechceme. Pre-

vádzkovatelia skládok odpadov  majú takisto možnosť požiadať

o odklad platenia  poplatku, ale, samozrejme, že  sa to týka

len sadzby  B, teda len ukladania  odpadov na skládky, ktoré

  prevádzkované  za  osobitných  podmienok. Tieto finančné

prostriedky  možno  určiť  zasa  len  na zlepšenie prevádzky

skládky, nie je možné ich použiť ináč. To sú teda dostatočné

motivácie pre obec, pre producentov odpadov, ale aj pre pre-

vádzkovateľov skládok odpadov.

 

 

     Treba  povedať, že  v predchádzajúcom  zákone sme  mali

základný poplatok za uloženie odpadov a tzv. prirážku. Teraz

je jednoznačne určené, čo  bude patriť obci, čo prevádzkova-

teľovi skládok  a čo pôjde do  štátneho fondu. Ak by  sme to

prerozdelili ináč, v  prospech obce sadzbu B, tak  by sa nám

veľmi ľahko stalo, že obce,  na území ktorých sa prevádzkujú

skládky s nevyhovujúcimi alebo  s osobitne určenými podmien-

kami,  sa  budú  snažiť  maximálne predlžovať prevádzkovanie

skládok. Odklad  možno dať najviac na  24 mesiacov, ale obce

by sa určite  snažili odložiť to aspoň na  dva roky, pretože

tým by  sme automaticky zvýšili  ich príjem. Pokiaľ  sa táto

vyššia sadzba, ktorá je  určená pre štátny fond, zhromažďuje

v štátnom fonde,  chcem vás ubezpečiť,  že tieto prostriedky

sú evidované  na osobitnom účte pre  skupinu odpadov a znova

sa vracajú  do toho istého regiónu.  Teda budeme môcť riešiť

situáciu, ak je tam prevádzkovaná skládka za osobitných pod-

mienok, môžeme podporiť výstavbu skládky, ktorá plne vyhovu-

je, a presne tak to aj robíme.

 

     Je dosť ťažké odpovedať na všetky pripomienky. Chcel by

som zdôrazniť, že návrh  zákona, ako je predložený, vychádza

z praktických  skúseností.  Bol  konzultovaný  s odborníkmi,

preto  mi dovoľte  nesúhlasiť s  predloženými ďalšími pripo-

mienkami a  chcel by som zdôrazniť,  že súhlasíme s prijatím

tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré  sú uvedené v predkladacej

správe. S ostatnými navrhujem vysloviť nesúhlas.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     S faktickou poznámkou sa  hlási najskôr pani poslankyňa

Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne. Mám dve alebo tri poznámky.

 

     Pán minister,  hovorila som, že dôjde  k zvýšeniu počtu

pracovníkov,  teda, že  uvádzate, že  rezort nepožaduje pro-

striedky zo štátneho rozpočtu. Zdá sa mi to trošku nereálne.

Čiže hovoríte, že je reálne nežiadať ani zvýšenie finančných

prostriedkov na  mzdy pre ďalší počet  pracovníkov na fonde.

To je potešujúce.

 

     Druhá záležitosť  - je jasné to,  čo ste zdôvodnili, je

to aj požiadavka  Združenia miest a obcí Slovenska,  ten § 6

odsek 1, že  by touto zmenou relatívne mohlo  dôjsť k znevý-

hodneniu  obce v  prípade, že   sa tam  dovolí odklad  aj na

skládkach, ktoré sú už v  sadzbe. Ale tu sa jasne premietne,

ak by sme prijali pozmeňujúci  návrh pána poslanca Gaľu, kde

obce dostanú isté väčšie  percento podielu na týchto poplat-

koch, a myslím si, že toto  je ten podstatný príjem, nie to,

či im  odložíme, odpustíme, ale  to, čo im  jasne vyplýva zo

zákona, to percento.

 

     A ešte čo sa týka katalógu odpadov, to som si odkonzul-

tovala aj s pracovníkmi z ministerstva, z vašej legislatívy.

Hlavne v položke 1 katalóg odpadov nehovorí už o zemine, ale

hovorí o hlušine, stavebnej  suti a ostatnom stavebnom odpa-

de. Navrhujem nechať tam  aj "respektíve zemina", pretože tá

sa nedá úplne vylúčiť.

 

     A ešte jedna poznámka k  tomu katalógu a k novej polož-

ke. Je jasné, a to som zvýraznila aj vo svojom príspevku, že

odpad, škvára,  troska a popol zo  spaľovne odpadu je nebez-

pečný odpad, v katalógu je  uvedený ako 31308, ale navrhujem

len preto rozčleniť bývalú položku 5 na položku 5 a 6, že je

to iné zloženie odpadu. A  hovoríme o poplatkoch, tu nehovo-

ríme o tom, že to nekategorizujeme ako nebezpečný odpad, ale

navrhovala  som, aby  sadzba  bola  60 korún  na regulovanej

skládke  a  ostatný  nebezpečný  odpad  mimo  škváry  250 Sk

a v sadzbe B aby to bolo  780 korún a ostatný nebezpečný od-

pad, ktorý nie je nijako triedený...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, ešte máte tridsať sekúnd.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem, už končím.

 

     Chcem len  povedať, že v  mojich pozmeňujúcich návrhoch

je  skutočne dodržané  to, čo  je uvedené  v katalógu, čo je

v novovydanej  vyhláške  Ministerstva  životného  prostredia

Slovenskej republiky číslo 19/1996 Z. z.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja. Do rozpravy sa  už nikto nehlási, takže

končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána minis-

tra, či  sa chce ešte  vyjadriť k rozprave.  Pán minister sa

ešte chce vyjadriť.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     ak by  sme súhlasili s týmto  pozmeňujúcim návrhom pani

poslankyne, tak by sme  neúmerne zvýhodnili spaľovanie alebo

likvidáciu odpadov v spaľovniach.  Skutočne si treba pozrieť

katalóg odpadov a je tam  uvedené, že škvára, troska a popol

zo spaľovní odpadu môžu  byť zvláštnym alebo nebezpečným od-

padom. Nebezpečnosť odpadu je charakterizovaná podľa štrnás-

tich kritérií.  Ak by sme automaticky  zaradili škváru a po-

polček mimo nebezpečného odpadu,  potom by sa prevádzkovate-

lia a  producenti odpadov snažili  maximálne všetko spaľovať

napriek tomu, že popolček a troska môžu byť vysoko nebezpeč-

né a môžu byť až toxické, pretože sa spaľujú odpadové oleje,

plasty a rôzne  iné chemické látky. Z tohto  dôvodu je podľa

môjho názoru veľmi dobre  uvedený tento návrh, kde ukladanie

nebezpečných odpadov je jasne odlíšené aj vysokými sumami.

 

     Poplatok v sadzbe B vo výške až 3 500 korún jednoznačne

motivuje producentov nebezpečných  odpadov, aby robili opat-

renia  na zníženie  jeho množstva.  Toto je najdôležitejšie.

Okrem toho môžu rôznymi úpravami znížiť nebezpečenstvo odpa-

du. Samozrejme, tam sa  potom môže prekategorizovať a popla-

tok je už trošku iný.

 

     Z  tohto dôvodu  si myslím,  že návrhy,  ako sú uvedené

v príslušných tabuľkách, sú dobré,  sú motivujúce pre produ-

centov odpadov, pre obce  aj pre prevádzkovateľov skládok a,

samozrejme, aj pre  ministerstvo životného prostredia, ktoré

spravuje  Štátny fond  životného prostredia,  aby tieto pro-

striedky potom  usmerňoval tak, aby  sa dostali na  riešenie

problémov do regiónov.

 

     Ešte sa vrátim k  jednej pripomienke, ktorú hovoril pán

poslanec Köteles, keď hovoril  o určitom poplatku za strach,

že sú tam skládky odpadov.  Je to určite vec dôvery. Ľudstvo

odpady produkuje, musí sa s  nimi aj nejakým spôsobom vyrov-

nať, teda  niekde ich uložiť.  Tým, že v  určitom regióne sa

odpady ukladajú,  či nebezpečné, alebo  nie nebezpečné, obec

má určitý príjem. Ak by  sme chceli hodnotiť možnosti likvi-

dovania odpadov, treba skutočne  vychádzať z toho, že žijeme

na konci 20. storočia a  už dnes sú také technické možnosti,

ktoré riziko a mieru  nebezpečnosti výrazne znižujú. Netreba

ľudí strašiť a netreba sa  tejto problematiky báť. V mnohých

štátoch majú  spaľovne komunálneho odpadu  v mestách, to  si

môžete pozrieť vo Viedni, môžete  si to pozrieť v Paríži, je

to  vec technológie  a  je  to vec  príslušného zachytávania

škodlivín. Neviem,  či by sme sa  my rozhodli vybudovať spa-

ľovne nebezpečných  odpadov tak blízko, ako  je to napríklad

vo Viedni. Spaľovňa, ktorá ročne robí neviem či nie stoticíc

ton odpadov, je neďaleko Viedne. Majú tam však 4 stupne čis-

tenia, 4 stupne zachytávania škodlivín, a v určitej vzdiale-

nosti od tohto objektu alebo týchto objektov si to ani nikto

nevšimne.

 

     Takže vrátim sa k tomu,  čo som povedal na záver prvého

vystúpenia. Odporúčam,  aby ste súhlasili  so zmenami, ktoré

sú v spoločnej správe  výborov. S ďalšími zmenami nesúhlasí-

me,  pretože by  podľa nášho  názoru neprispeli  k zlepšeniu

tohto zákona.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. (Hlas zo sály.)

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Áno, počet pracovníkov sa  bude musieť zvýšiť, ale, sa-

mozrejme, z rozpočtu  ministerstva, z kapitoly ministerstva.

Podľa môjho  názoru to nie  je potrebné meniť,  tie položky,

tak ako  sú tam uvedené, sú  dostatočne charakterizujúce pre

položky odpadov tak, ako sú.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne,  pán minister. Pýtam  sa pána spoločného

spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     v rozprave  vystúpili traja poslanci,  ktorí predložili

sériu pozmeňujúcich návrhov.  Pani poslankyňa Sabolová pred-

ložila návrhy,  ktorými by chcela  svojím spôsobom zvýhodniť

obce. Podobný návrh dal aj  pán poslanec Gaľa a bližšie špe-

cifikoval  jednotlivé položky.  Prvý pozmeňujúci  návrh pani

poslankyne Sabolovej je trošku  kontradiktívny k návrhu pána

Gaľu,  ktorý sa  snaží príjem  obce zdvihnúť,  tento vlastne

umožňuje odpúšťať aj tú časť,  ktorá by mala byť príjmom ob-

ce. Je to malá položka a okrem toho je účelovo viazaná, tak-

že prvý pozmeňujúci návrh  pani poslankyne Sabolovej nebudem

odporúčať prijať.

 

     Ďalšie pozmeňujúce návrhy -  osobne si myslím, že jasné

zmluvy robia dobrých priateľov,  takže jej pozmeňujúce návr-

hy, ktorými by spresňovala konkrétne položky, pretože aj ka-

talóg nie je nemenný a časom ho treba upravovať a zlepšovať,

dva pozmeňujúce návrhy, ktorými  v prílohách špecifikuje, že

ide o hlušinu, stavebnú suť, ostatný stavebný odpad a zeminu

a v  položke 3  doplniť podskupinu  911 a  913, považujem za

spresňujúce a budem ich odporúčať prijať.

 

     Súhlasím s  pánom ministrom, že  návrh, ktorý dala  ako

posledný,  by zvýhodňoval  tých, ktorí  spaľujú odpad. Okrem

toho tie položky neboli  vybrané náhodne, určite aj predchá-

dzajúci federálny zákon a  zákon, ktorý doteraz platil, špe-

cifikoval to v týchto položkách.  Je to v nadväznosti na eu-

rópske zvyklosti a jej tretí návrh nebudem odporúčať prijať.

 

     Pán  poslanec Gaľa  v dobrom  úmysle navrhoval posilniť

príjem obcí, ale úprimne si myslím,  že by to mohlo byť kon-

traproduktívne, lebo položky medzi  časťou sadzba A a sadzba

B nie sú  určené náhodne. Pán  poslanec Köteles žiadal  jeho

pozmeňujúce návrhy  písomne. Myslím, že nie  je potrebné ich

dať  písomne,  lebo jednoducho všade  zdvojnásobuje položky,

ktoré by mali  byť príjmom obce. Ale ak  si všimnete rozdiel

vo výške sadzieb, tak je vypočítaný tak, že pokiaľ je sklád-

ka technicky  nevyhovujúca, napríklad za  komunálny odpad sa

platí 300 korún,  no len čo bude vyhovovať,  tak sa platí 20

korún, čo je približne 7 %, a preto obec bude mať stále svoj

rovnaký príjem, a keby sme jej zdvihli príjem, ak je skládka

technicky nevyhovujúca, vlastne by  dostala viac, kým má zlú

skládku, a keby skládka bola dobrá, bude dostávať menej. Mám

pocit, že  to by asi nesplnilo  predstavy pána Gaľu, pretože

obec bude mať stále rovnaký  príjem, pokiaľ je skládka nevy-

hovujúca,  bude pôvodca  platiť oveľa  väčšie poplatky, teda

prevádzkovateľ, a  bude mať možnosti, ako  ich investovať do

zlepšenia skládky.  Takže nebudem odporúčať  prijať ani prvý

pozmeňujúci návrh pána poslanca Gaľu.

 

     Druhý  pozmeňujúci návrh,  kde pri  odkaliskách zvyšuje

podiel obce  na 60 %,  nechám na uváženie  poslancov. Myslím

si, že to je príjem obce,  ktorý by mal byť vyšší ako podiel

fondu životného prostredia. Takže podporujem ho.

 

     Čo  sa týka  pozmeňujúcich návrhov  pána Kötelesa, tiež

nechám na  uváženie pánov poslancov. Tam,  kde zdvíha pokutu

z 50 000  na 500 000 Sk,  vidím odôvodnenie takéhoto postihu

a budem  odporúčať prijať  tento pozmeňujúci  návrh. Ostatné

jeho pozmeňujúce  návrhy už zdôvodnil pán  minister a nechám

na  voľnú úvahu poslancov, aby  sa rozhodli  podľa vlastného

uváženia.

 

     Takže, pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu s tým, že budeme hlasovať

o bodoch spoločnej správy.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, najskôr bude-

me  hlasovať o  štyroch bodoch  spoločnej správy.  Vo svojom

úvodnom slove  som hovoril, že budem  navrhovať všetky štyri

en  bloc  prijať.  Keďže  v  rozprave  nebol tento môj návrh

spochybnený, hlasujeme o bodoch číslo 1, 2, 3, a 4 spoločnej

správy, ktoré odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, počuli ste  návrh pána spoločného spravodajcu.

Hlasujeme en bloc o bodoch  spoločnej správy a navrhuje nám,

aby sme hlasovali kladne, teda prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Takže sme tieto body  spoločnej správy prijali tak, ako

ich predniesol pán poslanec.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch kolegyne Sabo-

lovej.  Prvý  pozmeňujúci   návrh  kolegyne  Sabolovej,  kde

v § 6 ods. 1 navrhovala vypustiť  slová "v sadzbe B" a ďalej

slová "a to najviac vo výške podielu z poplatku vypočítaného

podľa prílohy číslo 4", neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o prvom návrhu pani poslankyne Sabolovej. Pán

spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Druhý a  tretí pozmeňujúci návrh  kolegyne Sabolovej by

som si  dovolil spojiť. Sú  to návrhy, ktoré  hovoria o tom,

aby vo všetkých  prílohách  zákona, ktoré pomenúvajú jednot-

livé triedy odpadov, položka 1 mala znenie "hlušina, staveb-

ná suť, ostatný  stavebný  odpad a zemina" a aby sa v polož-

ke 3 doplnili  k textu  slová  "podskupina  911 a podskupina

913". Chápem  to ako dva  pozmeňujúce návrhy. O  obidvoch by

som dal hlasovať en bloc. Považujem ich za spresňujúce a od-

porúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže počuli ste pána  spoločného spravodajcu. O druhom

a treťom pozmeňujúcom návrhu  pani poslankyne Sabolovej hla-

sujeme spoločne. Pán spoločný  spravodajca ich odporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Takže sme  neprijali tieto dva  pozmeňujúce návrhy pani

poslankyne.

 

     Môžeme pokračovať, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     O ďalších dvoch pozmeňujúcich návrhoch kolegyne Sabolo-

vej musíme hlasovať spolu,  pretože logicky súvisia. V prvom

rade rozdeľujú  položku 5 na novú  položku "5 škvára, troska

a popol zo spaľovní odpadu",  položku 5 posúvajú ako položku

6 a v ďalšej  časti k nim určujú aj  príslušné sadzby. Tieto

dva pozmeňujúce návrhy spájam na spoločné hlasovanie a neod-

porúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o ďalších pozmeňujúcich návrhoch pani poslan-

kyne, spoločne o dvoch,  s odporúčaním pána spoločného spra-

vodajcu neprijať ich.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tieto návrhy.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Prešli  by  sme  k  ďalším  pozmeňujúcim návrhom, ktoré

predniesol pán kolega Gaľa. Sú  dva. V prvom navrhol upraviť

príslušné čísla v dvoch prílohách zákona tak, aby bol zdvoj-

násobený príjem  obce z dôvodov, ktoré  povedal pán minister

a ktoré akceptujem. Jeho  prvý pozmeňujúci návrh neodporúčam

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  pozmeňujúcom  návrhu  pána  poslanca Gaľu

s odporúčaním pána spoločného spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Neprijali sme tieto návrhy.

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďalší pozmeňujúci  návrh pána kolegu Gaľu  bol, aby sme

v § 5 ods. 3 písm.  c) číslicu "50" nahradili číslicou "60".

Nechám to na zváženie poslancov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca

Gaľu, týkajúcom sa § 5 ods. 3 písm. c). Pán spoločný spravo-

dajca necháva na vašu vlastnú úvahu, ako hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Prešli by  sme k pozmeňujúcim  návrhom, ktoré predložil

pán  poslanec Köteles.  Vo svojom  prvom pozmeňujúcom návrhu

navrhoval, aby sme  v § 9 ods. 4 v  treťom riadku po slovách

"na  odkalisko" doplnili  slová "alebo  na skládku odpadov".

Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  prvom  pozmeňujúcom  návrhu pána poslanca

Kötelesa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Druhý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca  Kötelesa znie:

v § 9 ods. 4 v treťom riadku sumu "50 000 Sk" nahradiť sumou

"500 000 Sk". Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o druhom  pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca

Kötelesa. Pán spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Posledný návrh pána poslanca Kötelesa a posledný návrh,

ktorý odznel v diskusii o  tomto zákone, znie:

 

     (Poslanec Köteles návrh  stiahol.) Pán poslanec Köteles

ho sťahuje. Ďakujem.

 

     Pán predseda,  môžeme pristúpiť k  záverečnému hlasova-

niu. Odporúčam návrh zákona tak, ako bol predložený, prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 záko-

na o  rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky

budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali  a hneď aj  hlasovali.

Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

Národnej rady Slovenskej republiky  o poplatkoch za uloženie

odpadov.

 

     Ďakujem pekne,  pán spoločný spravodajca,  aj vám, páni

poslanci a pani poslankyne. (Potlesk.)

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     d e v ä t n á s t y m  bodom programu je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 111/1990  Zb. o štátnom

podniku v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrhu zákona ste dostali ako tlač 514 a spoloč-

nú správu ako tlač 514a.

 

     Pán poslanec  Moric má procedurálny  návrh. Prosím, za-

pnite mikrofón pánu poslancovi.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

 

     Chcel by  som vás najprv  poprosiť, aby ste  ma nechali

dohovoriť to, čo poviem. Na konci dám návrh.

 

     Všetci sme  sa dozvedeli v novinách  o tom, že bývalému

poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Igorovi Chamu-

lovi bol podpálený jeho rodinný dom. Podľa poslancov Sloven-

skej  národnej  strany  a  všetkých  poslancov  koalície ide

o dôkaz  rasovej,  politickej  a  národnostnej intolerancie.

Preto dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky po-

žiadala pána poslanca Pittnera  o zriadenie vyšetrovacej ko-

misie k tomuto prípadu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže počuli ste, budeme rokovať ďalej.

 

     Páni poslanci, nie je rozprava, prosím vás. Ja dám slo-

vo pánu  poslancovi Pittnerovi. Chcete slovo?  Nech sa páči.

Keď som dal  slovo pánu poslancovi Moricovi, dám  ho aj vám.

Len upozorňujem,  že to nerobme  takouto formou, keď  nie je

rozprava.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     To,  čo sme  si tu  vypočuli, je  veľmi vážne obvinenie

a nenachádzam slov, pán poslanec, že takú vážnu vec dokážete

bez toho, aby  ste uviedli, čo len najmenší  dôkaz, hodiť do

pléna. Veď to  sú veci, ktoré tu môžu  rozpútať niečo, o čom

nemáte ani potuchu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán kolega Pittner, ja na  rozdiel od vás mám dôkaz. Ja

som sa na ten dom bol  včera pozrieť. Takže ten dôkaz je. Je

vyhorený. Niekto to násilne spravil.  A všetci vieme, že po-

slanec Chamula veľmi  obhajoval záujmy Slovenskej republiky,

keď vy ste hlasovali  proti vytvoreniu Slovenskej republiky.

Pre mňa to stačí ako dôkaz  intolerancie. A tak, ako som po-

vedal, by som chcel, aby ste zriadili občiansku vyšetrovaciu

komisiu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, nie je rozprava. Budeme pokračovať v tom

bode programu, ktorý sme začali.

 

     Prečítal som  devätnásty bod, o  ktorom budeme rokovať.

Vládou Slovenskej republiky bol poverený predložiť tento ná-

vrh zákona pán minister Peter Bisák.

 

 

 

 

Minister pre správu a privatizáciu

národného majetku SR P. Bisák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej repub-

liky predkladám návrh zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  ktorým  sa  mení  a  dopĺňa  zákon číslo 111/1990 Zb.

o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

 

     Základnými skutočnosťami, ktorými sme sa pri tvorbe ná-

vrhu zákona  riadili, boli zistenia, že  v našom právnom po-

riadku je vákuum v oblasti úpravy priebehu a organizácie ve-

rejných  dražieb.  Niektoré  okolnosti  likvidácie  podnikov

upravoval už zrušený Hospodársky zákonník, a preto v právnej

praxi chýbajú.

 

     Je tiež potrebné upraviť  časový horizont priebehu lik-

vidácie.  Čas  trvania  likvidácie  sa  návrh zákona usiluje

skrátiť  tým, že  povinnosťou zakladateľa,  ktorý likvidáciu

podniku nariadil, je  určiť likvidátorovi objektívnu lehotu,

v ktorej  musí likvidáciu  ukončiť. Odmenu  likvidátora určí

zakladateľ, pričom sa prihliada na dodržanie lehoty likvidá-

cie a na rozpočet likvidovaného objektu.

 

     Zavádza  sa možnosť  pre zakladateľa,  aby pri vymáhaní

pohľadávok  alebo plnení záväzkov  malého rozsahu bolo možné

zlúčiť  viaceré  podniky  v  likvidácii  do  jedného podniku

v likvidácii. Upravujú  sa povinnosti likvidátora  vo vzťahu

k veriteľom, financujúcej banke, štátnemu rozpočtu, daňovému

úradu zamestnancov, príslušným  poisťovniam, Fondu zamestna-

nosti, vo vzťahu k zakladateľovi a k ministerstvu pre správu

a privatizáciu národného majetku.

 

     Za osobitne dôležité považujem ustanovenie zákona, kto-

ré upravuje tok informácií  o organizovaní verejných dražieb

z toho dôvodu, aby zakladateľ  a naše ministerstvo mali mož-

nosť kontrolovať priebeh a dodržiavanie zákonnosti pri orga-

nizovaní verejných dražieb  podľa dražobného poriadku, ktorý

bude záväzný pre likvidátorov a  je prílohou zákona, je teda

právnou normou, ktorá doteraz chýbala.

 

     Termín  konania verejnej  dražby je likvidátor  povinný

oznámiť zakladateľovi a ministerstvu pre správu a privatizá-

ciu národného majetku v lehote 14 dní vopred, čím je možnosť

zabezpečiť kontrolu priebehu dražby.

 

     Tým, že zákonom sa zavádza povinnosť podať návrh na zá-

pis vydražených  nehnuteľností až po  zaplatení kúpnej ceny,

odstránia  sa mnohé  nedorozumenia a  zbytočné súdne  spory,

ktoré  vznikli po  tom, čo  zápis do  katastra bol  povolený

i napriek tomu, že držiteľ kúpnu cenu nezaplatil.

 

     Skrátenie  doby likvidácie,  a teda  aj úsporu nákladov

jej  priebehu, rieši  ustanovenie,  ktorým  sa zakladateľovi

umožňuje  zriadiť osobitný  účet štátneho  rozpočtu, ktorého

príjmom budú splátky kúpnej ceny  za byty, ktoré podnik pre-

dal nájomcom. Zakladateľ je  povinný z dikcie zabezpečiť vy-

máhanie splátok a vyúčtovanie  úrokov z omeškania z nezapla-

tených dlžných čiastok z kúpy bytov.

 

     Návrh  zákona  obsahuje  tiež  ustanovenie o kontrolnej

činnosti podniku v likvidácii  zo strany Úradu vlády Sloven-

skej republiky a ministerstva  pre správu a privatizáciu ná-

rodného majetku.  Túto povinnosť má  z dikcie návrhu  zákona

štatutárny orgán  podniku v likvidácii.  Tejto povinnosti sa

nemôže zbaviť ani vtedy, ak  sa funkcie vzdá alebo bol odvo-

laný z tejto funkcie.

 

 

     V návrhu zákona  sa upravujú tie legislatívno-technické

ustanovenia, ktoré po vzniku samostatnej Slovenskej republi-

ky stratili v zákone svoje opodstatnenie.

 

     S  prihliadnutím  na  prijaté  viaceré novely odporúčam

vyhlásiť úplné  znenie zákona číslo  111/1990 Zb. o  štátnom

podniku.

 

     Som presvedčený, že návrhom zákona sme ako predkladate-

lia splnili  cieľ, ku ktorému sme  boli zaviazaní. Odporúčam

preto Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schvá-

liť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ako  spravodajca výborov  bol určený  pán poslanec  Ján

Ducký. Prosím ho, aby predniesol správu z prerokovania pred-

metného zákona vo výboroch.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1202 z  10. 10. 1996 pridelil vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon číslo  111/1990 Zb. o štátnom  podniku v znení neskor-

ších predpisov, na prerokovanie do 22. 10. 1996 Ústavnopráv-

nemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti.

 

     Ako príslušný  na skoordinovanie stanovísk  výborov Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky bol  rozhodnutím predsedu

Národnej  rady Slovenskej  republiky  číslo  1202 z  10. 10.

1996  určený Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že skoordino-

vané stanoviská  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

sa premietnu  v spoločnej správe výborov  Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Predmetný  vládny návrh  zákona (tlač  514) prerokovali

v určenej lehote všetky  výbory Národnej rady Slovenskej re-

publiky,  ktorým bol  pridelený, okrem  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti, ktorý ho prerokoval 22. 10. 1996.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo neprijal uznesenie  o výsledku prerokovania vládneho

návrhu zákona Národnej rady  Slovenskej republiky, ktorým sa

mení  a dopĺňa  zákon číslo  111/1990 Zb.  o štátnom podniku

v znení neskorších predpisov, lebo podľa  § 48 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej  rady číslo 44/1989 Zb.  o rokovacom po-

riadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

nevyslovila s ním súhlas  nadpolovičná väčšina všetkých čle-

nov výboru.  Počet členov výboru 10,  prítomných 6, za návrh

hlasovali  5, proti  nehlasoval nikto,  hlasovania sa zdržal

1 poslanec.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti tiež neprijal uznese-

nie o výsledku prerokovania  vládneho návrhu zákona Národnej

rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa  mení a  dopĺňa zákon

číslo 111/1990 o štátnom  podniku v znení neskorších predpi-

sov, lebo podľa § 48  ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady

číslo 44/1989  Zb. o rokovacom  poriadku Slovenskej národnej

rady v  znení neskorších predpisov nevyslovila  s ním súhlas

nadpolovičná  väčšina všetkých  členov výboru.  Počet členov

výboru  15, prítomných  9, za  návrh hlasovalo  6 poslancov,

proti 1 poslanec a 2 poslanci sa zdržali hlasovania.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, roz-

počet a menu a Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie  vyslovili súhlas

s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 111/1990  Zb. o štátnom

podniku v znení neskorších predpisov, a odporúčajú ho Národ-

nej  rade  Slovenskej  republiky  schváliť  s týmito zmenami

a doplnkami:

 

     1. V článku I bod 3 v § 7 vypustiť slovo "priamym". Do-

plnenie odporučil Ústavnoprávny  Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     2. K článku I bod 7 v  § 15a ods. 1 za slová "zrušeného

podniku" vložiť bodku. Súčasne  text odseku 1 doplniť takto:

"Pri vysporiadaní  záväzkov sa predovšetkým  uspokoja pohľa-

dávky zamestnancov  podniku, potom pohľadávky  štátu a nako-

niec pohľadávky  ostatných veriteľov." Takisto  navrhuje Ús-

tavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     3. K článku  I bod 7 v § 15a  ods. 4 slová "pre skonče-

nie" nahradiť slovami "na skončenie".  Takisto Ústavnoprávny

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

 

 

     4. K článku I bod 7 v § 15b ods. 2 vo štvrtom riadku za

slová "po  splnení" vsunúť slová  "pohľadávok zamestnancov".

Ústavnoprávny Výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     5. K článku I bod 7 v  § 15c odsek 4 znie: "Ak likvidá-

tor  zistí, že  podnik v  likvidácii je  predlžený, podá bez

zbytočného odkladu návrh na  vyhlásenie konkurzu." Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu  a takisto  Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     6. K článku I bod 8 v § 16 ods. 4 druhá veta znie: "Tú-

to povinnosť má štatutárny orgán  a nemôže sa jej zbaviť ani

vtedy, ak sa aj svojej funkcie  vzdá, alebo je z nej odvola-

ný." Ústavnoprávny Výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, roz-

počet a menu a Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     V Bratislave 22. 10. 1996.

 

     Podpísaní príslušní predsedovia jednotlivých výborov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pán poslanec.

 

     Otváram k tomuto bodu  rozpravu. Do rozpravy som dostal

písomnú  prihlášku od  pána poslanca  Pacolu, takže  prosím,

môže vystúpiť.

 

 

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené pani kolegyne,

     vážení páni kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som predniesol návrh na zmenu a doplne-

nie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa me-

  a  dopĺňa  zákon  číslo  111/1990  Zb. o štátnom podniku

v znení neskorších predpisov.

 

     V bode 7 § 15c sa  vkladá ods. 7, ktorý znie: "Likvidá-

ciu štátneho podniku nie je  možné prerušiť iným konaním po-

dľa osobitných  predpisov." Poznámka pod čiarou  k odkazu 10

znie:  "Napríklad zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky

číslo 233/1995 Z. z. o  súdnych exekútoroch a exekučnej čin-

nosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších záko-

nov,   zákon  Národnej   rady  Slovenskej   republiky  číslo

180/1996 Z. z., colný  zákon, zákon Národnej rady Slovenskej

republiky  číslo  511/1992  Zb.  o  správe  daní a poplatkov

a o zmenách  v sústave územných  finančných orgánov v  znení

neskorších predpisov". Odkazy pod čiarou 10 a 14 sa označujú

ako odkazy 11 až 15.

 

     Odôvodnenie:  S  prihliadnutím  na  účel likvidácie ako

i na ustanovenia § 15c ods. 2 písm. a) návrhu zákona vstupom

podniku nepovažujem za účelné, aby likvidácia bola prerušená

napríklad exekučným  konaním  alebo konaním  daňového úradu,

resp. na základe iných  právnych aktov. Povinnosťou likvidá-

tora je uspokojiť pohľadávky veriteľov v poradí, ktoré urču-

je návrh zákona, a pokiaľ  si ich uplatnili veritelia na zá-

klade zverejnenia v Obchodnom vestníku, a to v lehote 90 dní

od vstupu podniku do likvidácie, inak tieto práva zanikajú.

 

     V bode  7 navrhujem v §  15d ods. 3 takéto  znenie: "Po

udelení  príklepu môže  sa vydražiteľ  ujať držby vydraženej

nehnuteľnosti. Lehota na zaplatenie ceny za vydražený nehnu-

teľný majetok je 30 dní  odo dňa konania verejnej dražby. Po

zaplatení  za  vydraženú  nehnuteľnosť  stáva  sa vydražiteľ

vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu  udelenia príklepu. Návrh na

zápis vyhradeného nehnuteľného majetku do katastra nehnuteľ-

ností  podá likvidátor  v lehote  do 30  dní po zaplatení za

vydraženú nehnuteľnosť."

 

     Odôvodnenie:  Navrhujem upraviť  čiastočné ustanovenie,

pretože v období od vykonania dražby do zaplatenia za vydra-

ženú nehnuteľnosť prechádzajú navrhovaným znením na vydraži-

teľa  závady a  úžitky nehnuteľností,  ako aj nebezpečenstvo

náhodnej skazy  a náhodného zhoršenia  nehnuteľností. Vlast-

nícke  právo  prejde  na  nadobúdateľa  príklepom licitátora

s podmienkou zaplatenia  ceny v lehote do  30 dní od konania

dražby. Návrh na zápis do katastra nehnuteľností podá likvi-

dátor v lehote do 30 dní po zaplatení za vydraženú nehnuteľ-

nosť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, nemám viac prihlášok do

rozpravy. Nikto  sa nehlási. Končím  rozpravu k tomuto  bodu

programu s tým,  že sa pýtam, či sa  chce vyjadriť pán mini-

ster.

 

     Pán minister  sa nechce vyjadriť.  Pán spoločný spravo-

dajca tiež nie. Prosím  pána spoločného spravodajcu, aby sme

pristúpili k hlasovaniu.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, budeme  hlasovať, pro-

sím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     vzhľadom na  to, že v spoločnej  správe boli zohľadnené

všetky stanoviská príslušných výborov, ktoré sa podľa zákona

mali vyjadriť k tomuto  zákonu, navrhujem hlasovať o prijatí

zmien, ktoré  sú v podstate  formálne alebo zlepšujú  dikciu

tohto zákona, en bloc.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže rozumel som, že o všetkých bodoch spoločnej správy

ideme hlasovať en bloc.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hneď hlasujme. Počuli ste ná-

vrh pána  spoločného spravodajcu. Hlasujeme en  bloc o všet-

kých bodoch spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca navr-

huje, aby sme hlasovali za, teda kladne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Body spoločnej správy sme schválili.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku. Alebo

tam ešte niečo bolo, pán poslanec?

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Doplňujúce návrhy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Doplňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Pacola.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Doplňujúci návrh 1, ktorý  predniesol pán Pacola, odpo-

rúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  obidvoch en bloc,  alebo len o  jednom? Ja

som si to nestačil poznamenať.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Môžeme hlasovať aj en bloc.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Podľa toho, čo chcete navrhnúť.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Hlasovať o obidvoch en bloc.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A obidva navrhujete prijať?

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Obidva odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  hlasujeme o  dvoch doplňujúcich  návrhoch pána

poslanca Pacolu s tým, že pán spoločný spravodajca navrhuje,

aby sme hlasovali za obidva, čiže odporúča ich prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Takže sme prijali tieto pozmeňujúce návrhy.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,  v súlade s § 26

ods. 1 zákona o  rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky budeme  hlasovať o návrhu  zákona ako celku  aj so

schválenými doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi z rozpravy.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali a  hneď hlasovali. Pán

spoločný spravodajca odporúča...

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Odporúčam zákon prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     ...zákon prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo  111/1990 Zb. o štátnom  podniku v znení neskor-

ších predpisov.

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný  spravodajca, aj vám, kole-

gyne a kolegovia.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Ďakujem aj ja. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     môžeme pristúpiť k  d v a d s i a t e m u  bodu progra-

mu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 477 a spoločnú správu

ako tlač 477a.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  zákon odôvodní

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej repub-

liky pani Oľga Keltošová. Prosím, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladaný návrh  zákona je pre  mňa predpisom, ktorým

sa  začína  napĺňať  Biela  kniha  v  oblasti starostlivosti

o bezpečnosť a ochranu zdravia  pri práci. Návrh zákona pre-

berá príslušné ustanovenia medzinárodných dokumentov,...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím o pokoj v sále.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     ...ako sú Dohovor Medzinárodnej organizácie práce číslo

155 o  bezpečnosti a zdraví  pracovníkov a o  pracovnom pro-

stredí, ďalej Dohovor  Medzinárodnej organizácie práce číslo

161 o závodných zdravotných  službách, ako aj smernica číslo

89/391  o   vykonávaní  opatrení  na   zvýšenie  bezpečnosti

a ochrany zdravia zamestnancov pri práci.

 

     Zákonom  sa zavádza  v súlade  s koncepciou bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci,  ktorý prijala vláda Slovenskej

republiky vo  februári 1994, nový  systém organizovania bez-

pečnosti a ochrany zdravia pri práci u zamestnávateľa.

 

     Návrh  zákona  zodpovedá  skúsenostiam  a  praxi štátov

s vyspelou trhovou ekonomikou.  Predovšetkým zdôrazňuje zod-

povednosť zamestnávateľa za  bezpečnosť a zdravie zamestnan-

cov. Zamestnávateľ  je okrem iného  povinný zisťovať ohroze-

nia, ako aj prijímať opatrenia  na ich odstránenie alebo ob-

medzenie, vychádzajúc pritom zo  stavu techniky a nových po-

znatkov vedy a techniky.

 

     Zákon zavádza  u zamestnávateľa aj  nové inštitúty, ako

  zástupca  zamestnancov,  komisia  bezpečnosti  a ochrany

zdravia pri  práci, bezpečnostno-technická služba  a závodná

zdravotná služba.

 

     Prijatie zásad uvedených v  tomto zákone je nevyhnutným

predpokladom na vytvorenie systému ochrany zdravia a bezpeč-

nosti  pri práci  v súlade  so systémom,  ktorý už  existuje

v Európskej únii.

 

     Účinnosť zákona  sa navrhuje od  1. 1. 1997  s výnimkou

ustanovenia  § 13,  ktorého účinnosť  sa navrhuje  od 1.  1.

1998, pre  rozpočtové organizácie od 1.  1. 1999. Dôvodom na

takýto postup je realizácia  viacerých opatrení, ktoré súvi-

sia so zavedením závodnej  zdravotnej služby, napríklad per-

sonálne a organizačné zabezpečenie, vyškolenie lekárov a po-

dobne.

 

     Ďakujem  za slovo,  pán predseda.  Dúfam, že  podporíte

tento návrh zákona. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pani ministerka.

 

     Ako spoločný spravodajca výborov  bol určený pán posla-

nec  František  Švec,  takže  ho  prosím,  aby nás oboznámil

s výsledkami prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej

rady.

 

 

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o bezpečnosti a ochrane zdravia  pri práci pridelil predseda

Národnej rady Slovenskej  republiky svojím rozhodnutím číslo

1154 zo dňa 10. 9. 1996  na prerokovanie do 17. 10. 1996 Ús-

tavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre

financie, rozpočet  a menu, Výboru Národnej  rady pre hospo-

dárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre

pôdohospodárstvo, Výboru  Národnej rady pre  verejnú správu,

územnú  samosprávu a  národnosti, Výboru  Národnej rady  pre

zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady pre ži-

votné prostredie a ochranu prírody.

 

     Zároveň určil Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

pre zdravotníctvo a sociálne veci ako príslušný skoordinovať

stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Všetky určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky

prerokovali návrh v lehote s týmto výsledkom:

 

     Výbor  Národnej  rady  pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Vý-

bor  Národnej  rady  pre  verejnú  správu, územnú samosprávu

a národnosti vyslovili s návrhom  súhlas a odporúčajú Národ-

nej rade Slovenskej republiky  jeho schválenie bez pripomie-

nok.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a  ochranu prírody neprijal  uznesenie o výsledku

prerokovania návrhu, pretože podľa §  48 ods. 1 zákona číslo

44/1989  Zb. o  rokovacom poriadku  Slovenskej národnej rady

v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpo-

lovičná väčšina všetkých členov výboru.

 

     Ostatné  výbory Národnej  rady Slovenskej  republiky po

prerokovaní vyslovili s návrhom súhlas a odporúčajú Národnej

rade  Slovenskej republiky  jeho schválenie  s týmito pripo-

mienkami:

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

má v bode 1 pripomienku k § 10 ods. 1 v tomto znení: "V § 10

ods. 1 v prvej vete  slová "viac zástupcov zamestnancov" na-

hradiť slovami "viac zamestnancov zástupcov zamestnancov".

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre zdravotníctvo  a sociálne veci  v bode 2  má pozmeňujúci

návrh k  § 16 písm.  c), ktorý znie:  v § 16  písm. c) slová

"pracovno-lekárskej  služby"   nahradiť  slovami:  "závodnej

zdravotnej služby". Aj v spoločnej správe je jazyková chyba.

Je tam napísané "závodno-zdravotnej služby". Prosím vás, aby

ste si opravili v bode  2 pozmeňujúci návrh spoločnej správy

"závodnej zdravotnej služby". Je to otázka jazyka.

 

     To    všetky  pozmeňujúce  návrhy  v zmysle spoločnej

správy. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Otváram k  tomuto bodu rozpravu.  Pani poslankyne, páni

poslanci, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Z miesta sa

hlási do rozpravy pán poslanec Brocka.

 

 

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     pani ministerka,

     vážení kolegovia,

 

     zákon o bezpečnosti a ochrane  zdravia pri práci je po-

trebný,  užitočný  z  viacerých  dôvodov.  Našli  ste ich aj

v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona. Je potrebný

a užitočný najmä z dôvodu,  že stále rastie počet pracovných

úrazov. V porovnaní s rokom 1993 sme v roku 1995 zaznamenali

nárast počtu smrteľných úrazov o  viac ako 20 %, počtu havá-

rií o viac  ako 30 %. Je namieste  venovať zvýšenú pozornosť

otázkam bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

 

     Tento  návrh  síce   obsahuje  ustanovenia  vyplývajúce

z medzinárodných zmlúv a  dohovorov prijatých Slovenskou re-

publikou,  napríklad  z  Dohovoru  číslo  55  o  bezpečnosti

a zdraví zamestnancov  a o pracovnom  prostredí, ale nerieši

pretrvávajúci  legislatívny  stav,   že  otázka  bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci bude  i naďalej obsahom nie jed-

ného  právneho predpisu,  ale viacerých.  V Zákonníku  práce

zostávajú  naďalej ustanovenia,  ktoré upravujú problematiku

bezpečnosti a ochranu zdravia  pri práci v nezmenenej, všeo-

becne zmocňovacej podobe.

 

     Vlastný návrh je dobrý, stotožňuje sa s ním aj sociálny

partner  -  Konfederácia  odborových  zväzov. Nakoniec, Úrad

bezpečnosti  práce Slovenskej  republiky na  ňom pracoval už

dlhšie, vychádza  z vládou schválenej koncepcie  ešte z roku

1994. Chcem však povedať niečo iné v súvislosti s týmto pre-

rokúvaním návrhu  zákona. Chcem hovoriť  v širších súvislos-

tiach  zdravia,  práce,  konkurencie,  ekonomiky  a životnej

úrovne.

 

 

     Dámy a  páni, vyššia bezpečnosť  a ochrana zdravia  pri

práci  znamená zvýšené  výdavky na  ochranné prostriedky, na

bezpečné pracovné  prostredie, výdavky na  kontrolu, výdavky

na  prevenciu.  Znamená  to  iste  i  väčšiu bezpečnosť, ale

i drahšiu prácu,  vyššie ceny a problémy  s presadením sa na

trhu nielen medzinárodnom, ale  i domácom. Stávame sa súčas-

ťou svetových trhov, stojíme pred aktuálnym problémom globa-

lizácie. Moje  úvahy týmto smerom  vyplývajú napríklad okrem

iného i z veľmi  nepriaznivého stavu obchodnej bilancie Slo-

venskej republiky v tomto roku. Prepad obchodnej bilancie je

už vyše 30 miliárd korún. Ale moje úvahy vyplývajú aj z níz-

kej  schopnosti našich  výrobcov konkurovať  na zahraničných

trhoch.

 

     Dámy a  páni, máme už  dnes relatívne dobrý  a zabehaný

systém  kontroly bezpečnosti  a ochrany  zdravia pri  práci,

ktorý funguje v symbióze štátnych orgánov a odborových orgá-

nov. Odbory  na Slovensku už roky  vcelku účinne pôsobia pri

obhajobe  základného  práva  zamestnancov  na ochranu života

a zdravia pri  práci. Ale problém u  nás je v tom,  že sa na

Slovensku skôr a ľahšie predávajú kórejské autá ako autá vy-

robené u nás. Hoci  máme neporovnateľne nižšie mzdy, celkove

i sociálne náklady práce, ako  vo vyspelých západných kraji-

nách a mohli by sme byť atraktívnou krajinou pre zahraničné-

ho investora, túto komparatívnu výhodu sme využili minimálne

a postupne  ju strácame.  Príčina je  všeobecne známa. Vláda

vydáva do zahraničia signály, ktoré odháňajú investorov, od-

háňajú kapitál a prichádzame o pracovné príležitosti.

 

     Pani kolegyňa, poviem, ako  to súvisí s predloženým ná-

vrhom.  Vydržte.  Dôsledkom  politiky  vlády  je okrem iného

i to, že vyháňame nielen  kapitál, ale vyháňame aj vlastných

ľudí do zahraničia  za prácou. Posúďte sami. Za  jeden a pol

roka na Slovensku vzrástol  počet slovenských občanov dochá-

dzajúcich za prácou do Čiech o  viac ako 30 tisíc. To sú tí,

ktorí  si riešia  svoju nepriaznivú  sociálnu situáciu sami.

Čiže nie oživenie slovenskej  ekonomiky, ale oživenie českej

ekonomiky vplýva na rast  zamestnanosti na Slovensku. Myslím

si, že tento jav, dámy a  páni, mal by byť dôvodom na spyto-

vanie svedomia vlády.

 

     Dámy  a páni,  všetko so  všetkým súvisí.  V súvislosti

s bezpečnosťou  a ochranou  zdravia pri  práci sme  svedkami

zvláštneho javu v slovenskej  spoločnosti. Jedna oblasť spo-

ločenského života u nás, v tomto prípade bezpečnosť a ochra-

na zdravia  pri práci, drží  krok s európskymi  trendmi, ale

ostatné sú ďaleko  vzadu. Je to akoby nám  jedna ruka rástla

a tá druhá nie. Myslím, že by nám to nemalo byť ľahostajné.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi. Do rozpravy sa  hlási pán po-

slanec Hanker.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Vážená pani ministerka,

     vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  na  začiatku  svojho  príspevku

k predkladanému   vládnemu  návrhu   zákona  o   bezpečnosti

a ochrane  zdravia pri  práci v  stručnosti analyzoval vývoj

pracovnej  úrazovosti na  Slovensku po  roku 1989,  najmä za

posledné roky, a tak vyzdvihol opodstatnenosť tohto návrhu.

 

     Vývoj pracovnej úrazovosti po roku  1989 mal u nás kle-

sajúcu  tendenciu,  samozrejme,  vplyvom  klesajúcej výroby.

V roku 1990 bolo zaznamenaných 372 ťažkých pracovných úrazov

a 222 smrteľných úrazov. Tento stav sa do roku 1994 postupne

znižoval a v roku 1995  sa zaznamenal zásadný obrat, keď do-

šlo  prvýkrát k  medziročnému nárastu  tak absolútneho počtu

pracovných úrazov, ako aj relatívnej početnosti výskytu pra-

covných úrazov  v prepočte na 100  pracovníkov. Tento nárast

je predovšetkým  následkom alebo bol  predovšetkým následkom

zvyšujúcej  sa  pracovnej  úrazovosti  v  súkromnom  sektore

a u zárobkovo činných osôb a trvale vysokej pracovnej úrazo-

vosti v družstevnom sektore,  najmä v odvetví poľnohospodár-

stva.

 

     Tento stav  pretrvával aj v I.  polroku 1996. Priemerný

počet  pracovníkov súkromného  sektora sa  v uvedenom období

zvýšil o  10,12 % a  práve v tomto  sektore sa zvýšil  počet

pracovných úrazov o 28 %. Mimoriadne vysoký počet smrteľných

pracovných  úrazov v  tomto súkromnom  sektore je alarmujúci

- zvýšenie až o 181,8 %.  Početnosť pracovných úrazov na 100

pracovníkov súkromného sektora bola 1,11, u členov družstiev

1,42, pričom  táto početnosť u  pracovníkov štátneho sektora

bola len 0,64. Aké sú príčiny tohto javu? Príčiny tohto javu

možno vysvetliť i nižšou úrovňou starostlivosti o bezpečnosť

a ochranu zdravia  pri práci v  súkromnom sektore a  v druž-

stvách.  Vplyvom  nedodržiavania  technologickej  disciplíny

a zásad bezpečnosti  práce došlo, ako  sa iste už  pamätáte,

k veľkej  havárii vo  Východoslovenských železiarňach Košice

v roku 1995, keď pri tejto  udalosti bolo 11 osôb usmrtených

a ďalších 37 osôb bolo v dôsledku zdravotných ťažkostí dlho-

dobejšie či krátkodobejšie práceneschopných.

 

     Z analýzy príčin vzniku najzávažnejších pracovných úra-

zov v roku  1995 v porovnaní s rokom  1994 vyplýva, že došlo

k nárastu úrazových udalostí spôsobených jednak nedostatkami

v organizácii práce zo  strany zamestnávateľských subjektov,

spojených často s nedostatočným zabezpečením strojov, pries-

torov,  objektov   i  pracovníkov  z   hľadiska  bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci.  Narástol aj počet prípadov za-

príčinených chybným  alebo nepriaznivým stavom  zdrojov úra-

zov. I  napriek miernemu poklesu  oproti roku 1994  je stále

vysoký podiel smrteľných a  ťažkých pracovných úrazov, ktoré

si zapríčinili samotní postihnutí pracovníci svojím nebezpe-

čným konaním v rozpore so zásadami a predpismi na zabezpeče-

nie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

 

     Štatistika pracovnej  úrazovosti za I.  polrok 1996 nám

v porovnaní s  rovnakým obdobím predchádzajúceho  roku doku-

mentuje pretrvávanie zvyšovania pracovnej úrazovosti a najmä

výskytu  najzávažnejších  pracovných  úrazov.  Z praktických

poznatkov orgánov štátneho odborného dozoru Úradu bezpečnos-

ti práce Slovenskej republiky sa potvrdzuje nízke právne ve-

domie zamestnávateľov i zamestnancov, týkajúce sa povinnosti

a požadovanej  úrovne zabezpečenia  pracovísk a  pracovníkov

v oblasti bezpečnosti  práce, ako aj  nízka úroveň osvojenia

si ich zásad  a s tým spojená nízka  disciplína aj samotných

pracovníkov,  zamestnancov. Toto  je dôsledok  rozpadu alebo

zníženie fungovania systémov bezpečnosti a ochrany pracovní-

kov v pracovnom procese, ktoré nastalo v súvislosti s rozpa-

dom veľkých  štátnych podnikov na  množstvo nových hospodár-

skych subjektov s odlišným charakterom vlastníckych vzťahov.

Uvedené  nepriaznivé javy  z hľadiska  bezpečnosti práce 

charakteristické u novovznikajúcich hospodárskych subjektov,

a to predovšetkým v súkromnom  sektore, ako som spomínal, je

tendencia podceňovať oblasť bezpečnosti  práce a chápať túto

sféru ako zbytočnú réžiu.

 

     Predložený návrh zákona je  novou komplexnou a systémo-

vou úpravou v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri prá-

ci, reaguje na doterajšiu situáciu v legislatíve a akceptuje

medzinárodné právne  normy a dohovory  v predmetnej oblasti.

Realizácia tohto návrhu zákona v praxi celkom určite prispe-

je k zvýšeniu bezpečnosti práce,  ale aj k celkovému zlepše-

niu pracovných podmienok a pracovného prostredia.

 

     Dovoľujem  si poznamenať,  že tento  návrh zákona veľmi

úzko súvisí  so zmenami týkajúcimi sa  bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci zakotvenými doteraz v príslušných paragra-

foch Zákonníka práce, s tým, že tam budú ponechané ustanove-

nia pracovnoprávneho charakteru a vykonávacie nariadenia bu-

dú zakotvené priamo v zákone. Tým sa docieli, že problemati-

ka bezpečnosti práce bude právne  zakotvená formou - ako som

spomínal - samostatného a komplexného  zákona v súlade s le-

gislatívnou praxou vyspelých štátov.

 

     Ako som už spomínal,  návrh zákona predstavuje základný

dokument, ktorý sa dotýka všetkých odvetví a oblastí, a pre-

to sa predpokladá, pochopiteľne,  jeho rozpracovanie na kon-

krétne podmienky v daných  oblastiach. Zákon má výrazne pre-

ventívny  charakter  smerujúci  k  vytvoreniu nových vzťahov

medzi zamestnávateľom a zamestnancami  v tejto oblasti, pri-

čom, pochopiteľne, nezabúda ani na samozamestnávateľov.

 

     Komplexnosť a systémovosť tohto  zákona vidím v tom, že

jednak vymedzuje zásady politiky  štátu vrátane spôsobu nut-

nej koordinácie ústredných orgánov vykonávajúcich túto poli-

tiku,  vymedzuje potreby  spolupráce orgánov  štátnej správy

a samosprávy,  vymedzuje  potrebu  spoločenskej  kontroly zo

strany odborových orgánov, vymedzuje aj potrebu skvalitnenia

systému vzdelávania v tejto oblasti. Osobitne treba vyzdvih-

núť,  že sa  dôsledne prihliada  na nové  skutočnosti, ktoré

vystúpili do  popredia v procese  transformácie spoločnosti.

V súlade so  skúsenosťami v zahraničí sa  po novom zakotvujú

povinnosti zamestnancov i zamestnávateľov. Zavádzajú sa nové

inštitúty  zástupcov  zamestnancov  pre  otázky  bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci a  novým inštitútom je i potreba

zriadenia bezpečnostno-technickej  služby v prípade,  že ide

o podnik, v ktorom je viac ako 100 zamestnancov.

 

     Nakoľko  tento návrh  zákona je  v súlade  s koncepciou

bezpečnosti a ochrany zdravia  pri práci v Slovenskej repub-

like, ktorý  prijala vláda, som  skutočne za prijatie  tohto

zákona aj ja.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, ak sa nikto nehlási do

rozpravy, končím  rozpravu k tomuto bodu  programu. Pýtam sa

pani ministerky Keltošovej, či sa chce  vyjadriť k rozprave.

Pani ministerka sa nechce vyjadriť. Pán spoločný spravodajca

sa tiež  nechce vyjadriť, takže môžeme  pristúpiť k hlasova-

niu.

 

     Najskôr  by sme  mali  hlasovať  o bodoch  zo spoločnej

správy a potom o návrhoch z rozpravy.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vzhľadom na to, že z rozpravy nevyplynuli žiadne pozme-

ňujúce návrhy, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návr-

hoch zo spoločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán  poslanec, ale sa mi  zdá, že nebudeme uznáša-

niaschopní. Skúsime sa  najskôr prezentovať.  Pani poslanky-

ne, páni  poslanci, prosím, aby ste  sa vrátili do rokovacej

miestnosti, budeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa.

 

     Prítomných je nás 77, sme uznášaniaschopní. Prosím, pán

spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

 

Poslanec F. Švec:

 

     V spoločnej  správe sú dva  pozmeňujúce návrhy.  S  ich

obsahom súhlasím,  len sú tam  jazykové chyby. V  prvom bode

"viac zamestnancov za zástupcov zamestnancov". Je to myslené

tak, aby zástupcovia zamestnancov boli z radov zamestnancov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, to berieme tak, akože sa to jazykovo opraví. Ne-

budeme o tom hlasovať.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Áno, to je jazyková úprava. Takže odporúčam obidva body

spoločnej správy prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o bodoch  zo spoločnej  správy. Pán spoločný

spravodajca navrhuje, aby sme ich prijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Prijali sme tieto body spoločnej správy.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vzhľadom na to, že z rozpravy nevyplynuli žiadne ďalšie

pozmeňujúce  návrhy, odporúčam,  pán predseda,  aby ste dali

hlasovať o zákone ako celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať podľa § 26 ods. 1 zákona o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o zákone

ako celku v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, kto-

ré sme schválili. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme

tento zákon ako celok prijali.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Môžem konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona

Národnej rady  Slovenskej  republiky o bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci. (Potlesk.)

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Ďakujem aj ja.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené  pani  poslankyne, páni poslanci,  je čas obeda,

12.00 hodín. Dovoľte mi, aby som vás informoval, že niektorí

máte - alebo všetci, to  neviem - pozvánky na rakúske veľvy-

slanectvo. To je jedna vec. Druhá vec je, že pani ministerka

Keltošová    poobede  prijatie  zástupcov  Európskej únie.

A tretia vec - máme už len jej zákon o cestovných náhradách.

Ak by  sme tento zákon  prerokovali teraz, prerušili  by sme

rokovanie a pokračovali  by sme až na ďalší  týždeň. Pán mi-

nister Česnek sa písomne  ospravedlnil, že dnes nemôže prísť

na rokovanie. Chcem od vás súhlas, či budeme rokovať o tomto

bode programu, alebo či chcete prestávku.

 

     Dávam  teda  návrh,  že  budeme  pokračovať.  Hlasujeme

o tom, či chceme pokračovať v rokovaní. Kto je za?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Nasleduje  d v a d s i a t y   p r v ý   bod  programu,

ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 119/1992  Zb. o cestov-

ných náhradách  v znení zákona Národnej  rady Slovenskej re-

publiky číslo 53/1996 Z. z.

 

     Vládny návrh zákona sme dostali ako tlač 515 a spoločnú

správu výborov ako tlač 515a.

 

     Z poverenia vlády tento  návrh zákona predloží pani mi-

nisterka Keltošová. Prosím, pani ministerka.

 

     Páni poslanci, neodchádzajte, lebo budeme musieť hlaso-

vať.

 

 

 

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predpokladám, že tento vládny  návrh zákona vám nezabe-

rie veľa času, pretože prechádzal výbormi prakticky bez pri-

pomienok. Takže len veľmi stručne moje úvodné slovo.

 

     Vláda na svojom zasadnutí  8. októbra tohto roku schvá-

lila tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo

119/1992 Zb.  o cestovných náhradách,  v znení zákona  číslo

53/1996.

 

     Vládny návrh zákona o cestovných náhradách sa predkladá

na základe plánu legislatívnych úloh a táto úloha nám vyplý-

va aj z koncepcie transformácie sociálnej sféry.

 

     Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona je spresniť

znenie niektorých doterajších ustanovení, napríklad spresňu-

je  sa definícia  pracovnej cesty, spresňujú sa  ustanovenia

o náhradách  pri preložení  a pri  vzniku pracovného pomeru.

Účelom navrhovaných zmien  niektorých ustanovení je posilniť

právomoc  zamestnávateľa pri  poskytnutí cestovných  náhrad.

Vládny návrh zákona zavádza novú nárokovú dávku, a to náhra-

du  výdavkov za  poistenie liečebných  nákladov v zahraničí,

a mení fakultatívny  charakter náhrady za  cesty na návštevu

rodiny  za nárokový.  Navrhuje sa  presnejší spôsob  výpočtu

náhrady výdavkov  za pohonné látky  v súvislosti s  použitím

cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste.

 

 

     Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu tohto návr-

hu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pani ministerke.

 

     Teraz prosím pani poslankyňu  Aibekovú, ktorá je určená

ako spoločná spravodajkyňa, aby  nás oboznámila s prerokova-

ním zákona vo výboroch.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesla spoločnú správu výborov

Národnej rady  Slovenskej republiky o  výsledku prerokovania

vládneho návrhu  zákona Národnej rady  Slovenskej republiky,

ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 119/1992  Zb. o cestov-

ných náhradách  v znení zákona Národnej  rady Slovenskej re-

publiky číslo 53/1996 Z. z.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1201 z 10. októbra  1996 pridelil na prerokovanie uve-

dený vládny  návrh zákona štyrom výborom  Národnej rady Slo-

venskej republiky,  a to ústavnoprávnemu  výboru, výboru pre

financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie a výboru pre zdravotníctvo a sociálne ve-

ci v  termíne do 17. októbra  1996. Na skoordinovanie stano-

vísk výborov  Národnej rady Slovenskej  republiky bol určený

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne veci.

 

     Všetky určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky

návrh prerokovali, vyslovili s ním súhlas a uplatnili k nemu

pozmeňujúce a  doplňujúce návrhy uvedené  v spoločnej správe

pod bodmi 1 až 3.

 

     Keďže máte túto spoločnú  správu všetci pred sebou, ne-

budem čítať tieto návrhy, iba by som vás prosila o doplnenie

pozmeňujúceho návrhu pod číslom 1. Pri prepise uznesenia Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne veci vypadlo slovo  "pracovnej". Keďže to má pod-

statný význam, prosila by som  vás, keby ste si znenie tohto

bodu doplnili "pri zahraničnej  pracovnej ceste". Všetky tri

návrhy budem odporúčať prijať en bloc s touto jednou zmenou.

 

     Ďakujem vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne aj ja, pani poslankyňa.

 

     Hlási sa niekto do rozpravy?

 

     Pán poslanec Prokeš sa hlási do rozpravy.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte,  aby som  predniesol pozmeňujúci  návrh k bodu

18, týkajúci sa § 13 Vreckové. Vzhľadom na to, že predpokla-

dám, že tento zákon sa  bude používať aj pri pracovných ces-

tách ústavných činiteľov, navrhujem, aby tento bod bol dopl-

nený o odsek 2, to znamená, že doterajší odsek, ktorý je tam

napísaný, bude označený ako odsek  1 a odsek 2 znie: "Ústav-

ným  činiteľom pri  zahraničnej pracovnej  ceste patrí popri

náhrade preukázaných  potrebných vedľajších príspevkov  (§ 4

písm. d) vreckové v cudzej mene vo výške 100 % stravného ur-

čeného podľa § 12 ods. 1 alebo ods. 2. Vreckové poskytne vy-

sielajúca organizácia."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nikto ďalší  sa nehlási. Končím rozpravu  k tomuto bodu

programu. Pani ministerka sa chce vyjadriť.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     nebudem  sa vyjadrovať  k tomuto  pozmeňujúcemu návrhu,

lebo v podstate nesúvisí  s predkladaným návrhom zákona, po-

kiaľ ide o jeho vecnú stránku, vecnú časť. Je to na vás, ako

sa rozhodnete a najmä ako si to obhájite pri návrhu štátneho

rozpočtu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže ste  proti. Súhlasím s  vami. Dobre. Chce  sa vy-

jadriť aj pani spravodajkyňa, alebo pristúpime k hlasovaniu?

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Nie, ďakujem,  nebudem sa vyjadrovať.  Môžeme pristúpiť

k hlasovaniu.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  ktorí ste mimo rokova-

cej miestnosti, prosím, aby ste  prišli do sály, budeme hla-

sovať.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Odporúčam všetky  návrhy uvedené v  spoločnej správe en

bloc prijať, iba so zmenou, ktorú som už  spomínala v úvode.

Text v bode 1 bude znieť "pri zahraničnej pracovnej ceste".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme  o bodoch spoločnej

správy  en  bloc  s  návrhom  pani  spoločnej  spravodajkyne

a s úpravou, ako ste počuli. Návrhy odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Body spoločnej správy sme prijali.

 

     Môžete pokračovať, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     V rozprave  odznel iba  jeden  pozmeňujúci návrh. Pred-

niesol ho pán poslanec Prokeš, nedal mi ho písomne. Ak si ho

prajete znovu počuť, prosím, aby ho prečítal z miesta. Ak je

všetkým jasný, potom ho netreba čítať, pretože bol prednese-

ný pri mikrofóne.  Keďže tento návrh prekvapil aj  mňa a ne-

viem, ako by sa zachovali,  ako by reagovali zástupcovia mi-

nisterstva  financií,  koľko  by  to  stálo štátny rozpočet,

nechám pánov  poslancov a pani  poslankyne rozhodnúť samých,

ako o tomto návrhu budú hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu pána  poslanca Prokeša. Pani poslan-

kyňa to necháva na vaše voľné rozhodnutie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení prítomní,

 

     tým sme vyčerpali všetky návrhy zo spoločnej správy, aj

návrh, ktorý odznel v rozprave. Môžeme hlasovať o zákone ako

celku. Odporúčam ho prijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky bu-

deme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku aj so schvá-

lenými dodatkami.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hneď  hlasujme. Pani spoločná

spravodajkyňa navrhuje, aby sme hlasovali pozitívne, aby sme

tento zákon prijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo 119/1992 Zb. o  cestovných náhradách v znení zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 53/1996 Z. z.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vzhľadom na to, že  zasadnutie Spoločného výboru Európ-

skej  únie  a  Slovenskej  republiky  na  budúci týždeň bude

v tejto miestnosti, prosím vás, aby ste si zo svojich stolov

zobrali všetky materiály, ktoré potrebujete, pretože ostatné

budú skartované. Ešte raz  prosím, upracte si svoje pracovné

stoly.

 

     Ďalej vám chcem povedať,  že schôdza Národnej rady Slo-

venskej republiky bude 5. novembra 1996 o 14.00 hodine podľa

schváleného programu.

 

     Pokiaľ ide o lietadlo, v  utorok 5. novembra bude odlet

z Košíc o 7.30 hodine a z Popradu 8.10 hodine. Dnes lietadlo

odletí o 14.00 hodine, to  znamená, že autobus odíde o 13.30

hodine.

 

     Ďakujem. Prajem vám príjemný týždeň.

 

                    Piaty deň rokovania

      20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     5. novembra 1996

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  20. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Pani  poslankyne a  páni poslanci,  prosím, aby  ste sa

prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

 

     Prezentovalo sa 109  poslancov. Konštatujem, že Národná

rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     podľa  schváleného  programu  pokračujeme  v prerušenej

20. schôdzi  Národnej rady  Slovenskej  republiky  d v a d -

s i a t y m  š i e s t y m  bodom programu, a to je

 

     návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Joze-

fa Straňáka  na vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej re-

publiky, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon  číslo  600/1992 Zb.

o cenných papieroch  v znení  neskorších predpisov a o zmene

a doplnení Obchodného zákonníka.

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač číslo 494 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 494a.

 

     Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     podávam  návrh  na  rozšírenie  programu  súčasnej  20.

schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     V pondelok 21. októbra  1996 vykonala skupina poslancov

Národnej  rady Slovenskej  republiky poslanecký  prieskum vo

Fonde národného  majetku. Počas tohto  prieskumu som zistil,

že Fond  národného majetku začal v  júni tohto roku predávať

svoje služobné byty zamestnancom Fondu národného majetku, ba

aj ministrom, členom vlády. Na  tieto byty poskytol Fond ná-

rodného majetku  kupujúcim, teda aj  členom vlády, bezúročnú

pôžičku splatnú počas 15 rokov. Zistil som, že Fond národné-

ho majetku  v týchto prípadoch hrubo  porušil zákon. Zároveň

som zistil, že zo 40  jestvujúcich bytov dosiaľ takto predal

25 až 30.

 

     Z toho  dôvodu navrhujem, aby sme  doplnili program 20.

schôdze  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  o  nový  bod

- správa o predaji bytov Fondu národného majetku. Predklada-

teľom správy  nech je viceprezident  Fondu národného majetku

a predseda výkonného výboru Fondu  národného majetku pán Mi-

lan Rehák, do ktorého kompetencie a v ktorého réžii sa tieto

predaje uskutočnili. Tento bod  navrhujem zaradiť medzi body

30 a 31 tejto 20.  schôdze Národnej rady Slovenskej republi-

ky. Rokovanie o tejto správe by nám malo poskytnúť kompletný

prehľad  o  tomto  probléme,  zabrániť protiprávnemu predaju

zostávajúcich 10 až 15 bytov  Fondu národného majetku a pri-

jať opatrenia na nápravu uvedeného stavu.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Gaulieder - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi predniesť krátku faktickú a tiež procedurál-

nu poznámku.

 

     V poslednom čase pri budovaní mladého zvrchovaného Slo-

venska,  keď sa  vlastne začínajú  prejavovať prvé  významné

charakteristiky postavenia Slovenska z pohľadu medzinárodné-

ho začlenenia, dochádza k  javom, ktoré občana tejto krajiny

musia priviesť  k otázke, čo vlastne  na Slovensku dosiahnuť

chceme.  Áno, sú  tu pochybnosti  medzi slovami  a skutkami,

medzi volebným programom, sľubmi a  činmi, medzi programovým

vyhlásením vlády a jeho  plnením. Samozrejme, česť výnimkám,

pretože niektoré oblasti sa skutočne  plnia. Sú tu však sku-

točnosti, ktoré  jednoducho nemajú nič  spoločné s budovaním

demokratickej spoločnosti.

 

     Hnutie  za demokratické  Slovensko ako  víťazné hnutie,

najsilnejší politický subjekt v koalícii, si musí vstúpiť do

politického svedomia a začať  robiť inventúru nad otáznikmi,

prečo  nedokážeme obraz  Slovenska dotvoriť  podľa volebného

programu. Prečo jednoducho  a hlavne jednoznačne neodpovieme

na  otázky, prečo  transparentná privatizácia  je netranspa-

rentná? Prečo a komu za smiešnu cenu predávame akcie strate-

gických  podnikov? Prečo  neumožníme aspoň  dôchodcom užívať

výhody dlhopisov, ktoré sa pre  niektorých zmenia asi na ďa-

lekopisy?  Prečo nedokážeme  vyšetriť závažné  trestné činy,

prečo zostávajú niektoré kauzy  záhadami? Prečo urážame nie-

ktorých  zahraničných  diplomatov?  Prečo  prijímame zákony,

ktoré sú protiústavné? Prečo hľadáme vnútorných nepriateľov,

nepriateľov v  zahraničí, nepriateľov v  cirkvi, v akademic-

kých obciach a podobne? Ak  proces v kultúre nazývame trans-

formáciou, nevynímajúc počínanie  si ministra kultúry, ktorý

uráža  majstrov kultúry  a umenia,  tak potom  ja to nazývam

škandalóznou kultúrnou revolúciou.

 

     V skratke,  je veľa skutočností, ktoré  nemajú nič spo-

ločné s volebným programom Hnutia za demokratické Slovensko,

a preto som sa rozhodol ako zakladateľ Hnutia za demokratic-

ké Slovensko  a poslanec Národnej  rady Slovenskej republiky

plniť len to, čo pomôže  občanom Slovenskej republiky k lep-

šej budúcnosti. Z uvedených dôvodov a z vlastného presvedče-

nia  som sa  rozhodol dnešným  dňom vystúpiť  z poslaneckého

klubu Hnutia za demokratické Slovensko.

 

     Zároveň vás  žiadam, pán podpredseda, aby  ste v súvis-

losti  s  mojím  rozhodnutím  vykonali  všetky  organizačno-

technické náležitosti.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Poliak, predseda výboru.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Dávam návrh na rozšírenie programu 20. schôdze Národnej

rady Slovenskej republiky o bod  - správa Mandátového a imu-

nitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku

prerokovania žiadosti  vyšetrovateľa o súhlas  Národnej rady

Slovenskej republiky  na trestné stíhanie  poslanca Národnej

rady Slovenskej  republiky Ladislava Pittnera.  Dávam návrh,

aby tento bod bol prerokovaný ako  bod číslo 1 zajtra 6. 11.

1996.

 

    Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Langoš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     dovoľte mi, aby som  odovzdal jeden odkaz. Vo vestibule

čakajú zástupcovia  demonštrujúcich zamestnancov Slovenských

palív,  Bratislava  a  Selektu,  Bučany  a  radi by hovorili

s podpredsedom Národnej rady pánom Jánom Ľuptákom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Už o  tom počuli,  nemusíte ďalej  pokračovať

v odovzdávaní odkazov. (Potlesk.)

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel som iba poprosiť pána poslanca Dzurindu, aby kon-

kretizoval  protizákonnosť predaja  bytov z  Fondu národného

majetku, lebo pokiaľ ja viem, predaj a kúpa sú legalizované,

nie je to ako za komunizmu, takže keby ma poučil, budem veľ-

mi rád, lebo takto hodené do pľacu to vyzerá ako protizákon-

nosť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Mám procedurálnu otázku. Keďže bolo navrhnuté doplnenie

programu, prosil by som v  mene klubu Spoločná voľba, aby sa

pred  hlasovaním o  doplnení  programu  dala klubom  5 alebo

10-minútová prestávka.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno. Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Poslanecký klub KDH sa pripája k žiadosti klubu Spoloč-

nej voľby o 10-minútovú prestávku pred hlasovaním o zaradení

ďalších bodov programu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda.

 

 

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Rád by som uspokojil pána kolegu Cupera, aj keď si mys-

lím,  že na  to bude  najlepší priestor  pri prerokúvaní tej

správy. Ale aspoň veľmi stručne, pán Cuper.

 

     Prvý zákon,  ktorý bol hrubo  porušený, je zákon  číslo

92/1991 Zb., ktorý hovorí o tom, ako možno nakladať s majet-

kom Fondu národného majetku. V §  28 ods. 3 sa hovorí v pís-

menách a)  až m), ako možno s majetkom  nakladať. Najbližšie

tomu, čo  sa udialo okolo  bytov, podľa mňa  zodpovedá písm.

d), ktoré  hovorí, že možno  použiť majetok fondu  v rozsahu

určenom rozpočtom fondu na  náklady spojené s činnosťou fon-

du. Ale nie s činnosťou vlády, pán Cuper. Hrubo bol porušený

zákon číslo  92/1991 Zb. o  veľkej privatizácii v  znení ne-

skorších  predpisov. A  druhý zákon  - dnes  som vám  to ako

predsedovi výboru pre nezlučiteľnosť funkcií dal do podateľ-

ne, pán Cuper - je ústavný zákon číslo 119 z roku 1995.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím  vás, to  si vysvetlite  mimo tejto  miestnosti,

obidvaja poslanci. Teraz je prerokúvanie pripomienok.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Keď ste vyhoveli požiadavke  predsedu výboru, ja by som

teda dokončil, že druhý zákon, ktorý bol porušený, je ústav-

  zákon 119/1996  Z. z.,  článok II,  ktorý hovorí, že keď

vyšší štátny  funkcionár, medzi ktorého  nepochybne minister

patrí, a tu  ide minimálne o troch či  štyroch členov vlády,

prijme  dar alebo  iné plnenie  presahujúce výšku minimálnej

mzdy, do 15 dní toto plnenie musí ohlásiť práve vám, predse-

dovi výboru pre konflikt záujmov. (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Mňa prekvapila  otázka, ktorú položil  práve pán Cuper,

pretože štátny  funkcionár môže nadobúdať  majetok Fondu ná-

rodného majetku jedine verejnou súťažou. Keďže verejná súťaž

nebola, je to zjavne v  rozpore so zákonom o konflikte záuj-

mov. Pán predseda Cuper, škoda, že nepočúvate.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Haťapka, predseda výboru.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Prosím  členov  výboru  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport, aby  sa počas prestávky klubov  dostavili do  našej

výborovej miestnosti.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcel som len pánu  poslancovi Dzurindovi vysvetliť, že

kúpa nie je dar.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, vysvetlite si to vonku. (Potlesk.)

 

     Vážené kolegyne,  vážení kolegovia, robíte  nejakú nad-

prácu. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predsedajúci, možno robím nadprácu, ale čiste v zá-

ujme tých ľudí,  ktorí čakajú na pána Ľuptáka  vonku, by som

chcel povedať,  že aj mňa požiadali,  aby som odovzdal odkaz

pánu Ľuptákovi. Sú to robotníci a  chceli by sa s ním poroz-

právať 5 minút.  Prosil by som ho, keby  počas prestávky za-

šiel dolu do priestorov budovy  a porozprával sa s robotník-

mi.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, čosi vieme o  tom, čo je to mobing,  vzá-

jomné násilie a pokus  o psychický tlak. Jednoducho, pokúsme

sa to hlavne v duchu kresťanskom trochu ináč robiť. Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia je tu  návrh pána Dzurindu

na doplnenie programu. (Hlasy v sále.)

 

     V poriadku, vyhlasujem  10-minútovú prestávku na požia-

danie dvoch klubov.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  prosím, zaujmite svoje

miesta, budeme pokračovať v našom rokovaní.

 

     Boli tu  prednesené v podstate dva  návrhy na doplnenie

programu, a  to návrh pána Dzurindu,  ktorý navrhuje program

doplniť o  ním definovaný bod  a zaradiť ho  medzi tridsiaty

a tridsiaty prvý bod programu. Prosím, budeme o tomto návrhu

na doplnenie programu hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že zaradenie tohto bodu nebolo schválené.

 

     Budeme hlasovať o návrhu,  ktorý predložil predseda vý-

boru pán Poliak.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento bod programu bol zaradený.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     budeme  teda pokračovať  v načatom  programe dvadsiatym

šiestym bodom. Ako som uviedol a znovu opakujem, návrh záko-

na ste  dostali ako tlač  494 a spoločnú  správu výborov ako

tlač 494a.

 

     Návrh  zákona odôvodní  poslanec Jozef  Straňák. Prosím

pána poslanca, aby sa ujal slova. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Straňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     hostia,

 

     dovoľujem si pred vás  predstúpiť s rozsahom síce krát-

kym, ale v súčasnosti o to dôležitejším návrhom zákona. Uve-

domujem si, že táto problematika je pomerne zložitá, vyžadu-

je si komplexné riešenie  vrátane osobitnej úpravy napríklad

verejných akciových  spoločností, ktoré náš  právny poriadok

v súčasnosti nepozná, ale v situácii, keď ešte nie je schvá-

lená koncepcia rozvoja kapitálového  trhu, novela reaguje na

potreby praxe, ktoré sa ukázali v období od poslednej novely

číslo 171. Nenárokuje si riešiť všetky problémy, ktoré teraz

táto problematika vyžaduje, ale chce urýchlene odstrániť tie

zlé prvky, ktoré, žiaľ, priniesla už uvádzaná novela.

 

     Predkladaná novela vznikla v spolupráci s tímom právni-

kov, brookerov, pracovníkov zaoberajúcich sa kapitálovým tr-

hom vo finančných inštitúciách,  na verejnom trhu a podnika-

teľov.

 

     V  čom spočíva  hlavný zmysel  tejto novely? Doterajšia

právna úprava  povinnej zaknihovateľnosti najmä  akcií a do-

časných  listov sa  neosvedčila. Súčasný  stav spôsobuje na-

príklad popretie akcií na doručiteľa, nakoľko pri zaknihova-

ných cenných papieroch sa vždy eviduje aj meno ich majiteľa.

Pritom Obchodný  zákonník stanovuje, že akcie  môžu znieť na

meno alebo na doručiteľa, pričom každá z týchto foriem akcií

má rozdielne  základné náležitosti a rozdielny  je aj spôsob

ich prevodu.

 

     Súčasná právna úprava vedie k zníženému záujmu o zakla-

danie akciových spoločnosti, a to  najmä v prípadoch, ak ich

zakladanie nesúvisí s privatizáciou pri malom počte zaklada-

teľov, ktorí majú záujem minimalizovať náklady spojené s vy-

dávaním a  následnými prevodmi akcií. V  týchto prípadoch je

pochopiteľná  aj snaha  zakladateľov o  primeranú anonymitu.

Proti povinnej zaknihovateľnosti v súčasnej podobe svedčí aj

skutočnosť, že na  evidenciu dematerializovaných cenných pa-

pierov má monopol Stredisko  cenných papierov, ktoré je pod-

nikateľským subjektom a ako jediné  má výhradné právo zo zá-

kona túto evidenciu viesť.  Emitenti a majitelia cenných pa-

pierov sú tak vo vzťahu k Stredisku cenných papierov v nevý-

hodnom  postavení a  sú nútení  akceptovať postupy Strediska

cenných papierov vrátane cien za služby. Na tom principiálne

nič nemení  ani fakt, že  cenník Strediska cenných  papierov

schvaľuje  Ministerstvo financií  Slovenskej republiky.  Na-

opak, svedčí to o paternalizme v tejto oblasti, ktorý, ak je

neprimerane  rozsiahly, je  skôr na  prekážku ako  na rozvoj

podnikania.

 

     Súčasný zákonný monopol  Strediska cenných papierov ako

podnikateľského  subjektu nie  je, žiaľ,  známkou skutočného

trhu, o ktorý sa usilujeme.  Tento stav odrádza aj zahranič-

ných  investorov, pre  ktorých  nie  vždy je  súčasná právna

úprava pochopiteľná a  najmä akceptovateľná. Vlastníctvo ak-

cií je  rovnakým súkromným vlastníctvom  ako súkromné vlast-

níctvo hocičoho iného. Ak  je ústavou garantovaná jeho nedo-

tknuteľnosť, niet  osobitného dôvodu, pre  ktorý by vlastník

akcií pri splnení všetkých požiadaviek zákona nemohol zostať

anonymný. Je potrebné poznamenať, že aj súčasná právna úpra-

va  ukladá Stredisku  cenných papierov  povinnosť údaje  ním

evidované utajovať a Stredisko cenných papierov ich môže vy-

dať len osobám v zákone  uvedeným - štátne orgány, špeciálne

kontrolné orgány, súdy a podobne.

 

     Aj  po eventuálnom  prijatí novely  budú mať  oprávnené

štátne  orgány dostatok  zákonných prostriedkov  na to,  aby

mohli odhaliť  a postihnúť každú nekalosť.  Obava, že novela

umožní nezákonné praktiky, nie je opodstatnená. Považujem za

prirodzenú požiadavku, aby sa na verejných trhoch obchodova-

lo  s verejne  obchodovateľnými cennými  papiermi. Zavedenie

povinnej verejnej obchodovateľnosti aj pre  neverejne obcho-

dovateľné cenné papiere vlastne podporuje význam organizáto-

rov verejných trhov, ktorí mali organizovať obchodovanie len

s tými cennými papiermi, ktoré spĺňali pomerne prísne zákon-

né požiadavky.  Zastávam názor, že  naznačené dôvody svedčia

o opodstatnenosti  predkladaného návrhu,  ktorý na prechodný

čas pomôže žiadanému uvoľneniu v uvedených smeroch.

 

     Vážené  kolegyne, vážení  kolegovia, veľmi  pozorne som

sledoval všetky  polemiky okolo predloženého  návrhu zákona.

Ako  hlavné neuralgické  body v  tomto návrhu  sa javia body

číslo 3 a 9, ktoré hovoria o tom, že emitent môže rozhodnúť,

že  akcie,  ktoré  boli  vydané  ako verejne obchodovateľné,

prestanú byť verejne obchodovateľné. Po diskusii s koaličný-

mi, ako i opozičnými poslancami súhlasím s názorom, ktorý je

obsiahnutý v stanovisku vlády Slovenskej republiky, v ktorom

sa okrem iného hovorí o vypustení  bodov číslo 3 a 9 z návr-

hu, v ktorých je uvedená možnosť zmeny.

 

     Vážené  kolegyne, vážení  kolegovia, ďakujem  za pozor-

nosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Straňákovi.

 

 

     Prosím  spoločnú spravodajkyňu  výborov pani poslankyňu

Ivetu Novákovú, aby podala  správu o výsledkoch prerokovania

návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slo-

venskej  republiky o  výsledku prerokovania  návrhu poslanca

Národnej rady Slovenskej republiky  Jozefa Straňáka na vyda-

nie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa me-

  a dopĺňa  zákon číslo  600/1992 Zb.  o cenných papieroch

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení Obchodného

zákonníka.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky  pridelil

návrh  poslanca  Národnej  rady  Slovenskej republiky Jozefa

Straňáka na prerokovanie v termíne ihneď Ústavnoprávneho vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbo-

ru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, pri-

vatizáciu a podnikanie, Výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre pôdohospodárstvo a  Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Ako príslušný  na skoordinovanie stanovísk  výborov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  bol uznesením predsedu Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  určený Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že

skoordinované  stanoviská výborov  sa premietnu  v spoločnej

správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo neprijali uznesenie o výsledku preroko-

vania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jo-

zefa Straňáka, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná

väčšina všetkých členov výboru.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci prerokoval predmetný návrh zákona Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky,  vyslovil  s ním súhlas

a odporúča  ho Národnej  rade Slovenskej  republiky schváliť

v predloženom znení.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie  prerokovali návrh poslanca Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  Jozefa Straňáka, vyslovili

s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej repub-

liky schváliť so zmenami a doplnkami pod bodmi 1 až 7, ktoré

odporúčam spoločne prijať.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  vážení  poslanci, doplňujúce

a pozmeňujúce návrhy si prosím predložiť písomne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pani  poslankyni Novákovej  a prosím ju,

aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o dvadsiatom šiestom bode programu. Do

rozpravy  mám tri  písomné prihlášky.  Ako prvý  vystúpi pán

poslanec  Filkus z  DÚ.  Pripraví  sa pán  poslanec Vaškovič

z DÚ. Nech sa páči.

 

 

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     začnem trochu netradične. Som  rád, že náš výbor nepri-

jal uznesenie,  nie preto, že  nás bolo málo,  ale preto, že

sme si vecne problematiku tak rozdiskutovali, že nebolo mož-

  prijať uznesenie  k tomuto  návrhu. Nebudem  do detailov

opakovať, čo  je predmetom, ale  chcem povedať hlavné  vecné

pripomienky, ktoré viedli k tomuto rezultátu.

 

     Východisko, ktoré znovu spomenul  kolega Straňák, a po-

máha si tým, že nie  je dokončená koncepcia kapitálového tr-

hu  alebo že vôbec nie  je - povedzme symbolicky - koncepcia

kapitálového  trhu, takže  treba prísť  s touto novelizáciou

zákona, aby sme zlepšili existujúcu situáciu na kapitálovom

trhu. V tejto súvislosti mi dovoľte povedať - ja som to spo-

mínal aj vo výbore -,  že počas môjho krátkeho ministrovania

ako ministra financií sme prišli s dvoma úplnými koncepciami

kapitálového trhu a s jednou treťou - nedokončenou. Gestorom

vtedy bol  terajší štátny tajomník  pán Magula. Nakoniec  sa

štátnemu tajomníkovi  Magulovi podarilo v júli  roku 1995 už

ako štátnemu tajomníkovi prísť  s určitou koncepciou kapitá-

lového trhu,  ktorá bola východiskom aj  pre zákon o cenných

papieroch, o ktorom sme diskutovali, kde sme sa zhodli najmä

na tých východiskách, či je správne monopolné postavenie to-

ho, kto riadi kapitálový trh  a najmä v určitej etape trans-

formačného procesu, či je správne rozvíjať, formovať kapitá-

lový trh  za existencie určitého monopolu.  Vtedy sme všetci

- opozícia i koalícia - unisono  povedali áno, treba ten mo-

nopol najmä kvôli kontrole pohybu cenných papierov.

 

     Teraz jedným  z hlavných argumentov  kolegu Straňáka je

(dozvedel som  sa to počas diskusií),  že to pozitívne teraz

je, že  odstraňujeme monopol alebo  chceme odstrániť monopol

Strediska cenných papierov,  RM-systému na tomto kapitálovom

trhu a že to nám teda pomôže. Úplné salto. Salto, ktoré nemá

žiadne pozitívum. V transformačnom  procese sa podstatne nič

nezmenilo,  kapitálový trh  sa nedoformoval.  Na kapitálovom

trhu  nie sú  tie vzťahy,  o ktorých  sme mysleli, že pomôžu

napríklad  aj reštrukturalizácii.  A naraz  sa tu  prichádza

s argumentom, že monopol toho, kto na kapitálovom trhu pred-

stavuje tento monopol, je vlastne brzdou.

 

     Ďalej jedným  z argumentov bolo,  že mnohé subjekty  na

kapitálovom trhu  nemajú možnosť zapojiť  sa do kapitálového

trhu.  No ale  to, čo  navrhujete, alebo  to, čo sa objavuje

v návrhu kolegu Straňáka, je práve  to, čo bude brániť najmä

malým a  stredným podnikateľom dostať sa  na kapitálový trh,

pretože ak emitent rozhodne o tom, že akcie budú verejne ne-

obchodovateľné, a dohodne sa s tým, kto je majiteľom väčšie-

ho množstva akcií, nie je nič ľahšie ako po tom, čo zverejní

verejnú neobchodovateľnosť, tieto akcie  predať a hoci aj do

zahraničia. To  je ten prípad, čo  som spomínal. Samozrejme,

nahrávame loptu  tomu veľkému, kto akcie  vlastní a kto môže

s týmto emitentom veľmi ľahko  urobiť obchod a akcie predať.

A potom príde k tomu, že kapitál alebo akcie sa dostanú veľ-

mi ľahko aj do zahraničia. Veď  to je proti tej červenej ni-

ti, myšlienke  toho, čo chceme  prostredníctvom kapitálového

trhu získať.

 

     To znamená, že nielen  drobný čitateľ, ale ani vzdelaný

čitateľ, ani  ekonóm nevie, čo je  v tomto návrhu pozitívne.

Čakali sme, čo je teda pozitívne, čo odstráni doterajšie ne-

dostatky. Ani jedno, ani druhé sme sa nedozvedeli. Samozrej-

me, teraz úmyselne nechcem na tomto mieste politizovať a vy-

užiť to politicky,  ale je celkom možné, že  špekuluje - tak

teraz  to  mám  a  tento  nahromadený  kapitál ľahko predám,

s emitentom sa  dohovorím a získam na  tom. To teda znamená,

že nepríde ani k  zlepšeniu formovania sa kapitálového trhu,

nie je nedostatkom, že je monopol, však máme krajiny, kde vo

vyspelom trhovom hospodárstve existuje x-rokov monopol kapi-

tálového trhu, dozor - a funguje  to. A čo teraz tu? Na jed-

nej strane hovoríme, že sme mladý štát, mladá ekonomika, ro-

bíme prvé  kroky, reštrukturalizáciu máme  pred sebou. Nemám

na  mysli len  reštrukturalizáciu podnikateľskej  sféry, ale

mám na mysli  aj bankovú sféru, a tam  by nám kapitálový trh

mal pomôcť. Ale takto nám  nepomôže. To teda znamená, že náš

kapitálový trh vlastne v tomto  poňatí vôbec neuchráni a ne-

ubráni malých  a stredných podnikateľov.  Naopak, vytvorí im

veľké bariéry.

 

     Vychádzajúc z týchto argumentov a mnohých iných, ktorý-

mi sa nechcem zaoberať, ale  ktoré považujem za nosné, podľa

mňa všetky návrhy, ktoré  boli dodatočne zverejnené po doho-

vore s návrhmi vlády, sú takého charakteru, že podstatu tej-

to  novelizácie zákona  nezlepšujú. Tu  nemôžem súhlasiť  so

žiadnym "zlepšovákom". V zásade  nemôžem prijať túto noveli-

záciu zákona.

 

     Ešte jedna poznámka, síce vo výbore si sa nám to snažil

vysvetliť, ale ten argument  nebol bohvieaký silný, preto to

zopakujem. My sme od začiatku hovorili, že pri formovaní ka-

pitálového trhu musí  byť rozhodujúce ministerstvo financií,

ono sa musí vyjadriť aj k  tomu, ako sa má najmä na začiatku

existencie kapitálový  trh ďalej formovať a  čo na ňom treba

zlepšiť. Ministerstvo financií v zastúpení štátneho tajomní-

ka Magulu  minulý rok prišlo  s určitými návrhmi,  ktoré sme

prijali. Teraz,  keď som sa pýtal,  či ministerstvo financií

súhlasí so všetkými tými krokmi, odpovedal si mi, že tým, že

vláda súhlasila a dala svoje  návrhy, je v tom už inkluzívne

aj ministerstvo financií. Napríklad  veľmi ma prekvapuje, že

tu minister  financií nie je, ani  štátny tajomník minister-

stva financií, ktorý by k tomu mal zaujať stanovisko.

 

 

     Opakujem záver: túto novelizáciu zákona z tých dôvodov,

ktoré som povedal, nie je možné prijať.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán  poslanec Vaškovič z DÚ, pripraví

sa pani poslankyňa Schmögnerová z SDĽ.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

     vážení hostia,

 

     keď som  si prvýkrát pozrel  predloženú novelu, tak  ma

zamrazilo. Veľmi mi odľahlo, že dnes vlastne ani legislatív-

na rada,  ani ministerstvo financií, ani  vláda a ani výbory

body 3 a 8 neprijali. Prečo  mi odľahlo? Myslím si, že prob-

lém verejnej obchodovateľnosti tu  nie je vyriešený a jedno-

značne v budúcnosti ho bude treba riešiť. Tomuto problému sa

nevyhneme. Autor sa ho pokúsil riešiť, ale riešil ho polovi-

čato a nedotiahol tento problém. Je to len tento dôvod, pre-

čo sme  nemohli prijať body 3  a 8, ale v  budúcnosti otázka

verejnej obchodovateľnosti  bude sa musieť  jednoznačne rie-

šiť.

 

     Nie je  normálny stav, keď na  kapitálovom trhu operujú

stovky spoločností, ktoré jednoducho podľa prísnych kritérií

na kapitálový trh by nemali patriť.  Je to problém, že u nás

vznikol kapitálový trh netradične. Takisto netradične budeme

musieť legislatívne tento  problém vyriešiť. Žiaľbohu, mini-

sterstvo financií  od roku 1993  tieto problémy rieši  veľmi

nekoncepčným spôsobom  a popri určitých  čiastkových zlepše-

niach v jednotlivých novelách  zároveň došlo aj k deštrukcii

niektorých procesov na kapitálovom trhu.

 

     Toto je náš základný problém budúcnosti, ako riešiť ve-

rejnú obchodovateľnosť, a pritom, vzhľadom na to, že v tých-

to spoločnostiach sú milióny  malých akcionárov z prvej vlny

kupónovej privatizácie, je nutné vyriešiť problém ich ochra-

ny. Čiže na jednej strane treba podporiť koncentráciu majet-

ku, ale za serióznych  pravidiel. Proti koncentrácii majetku

nikto nie je, to je prirodzený  proces, ktorý by tu mal pre-

biehať, ale nie  je možné, aby sa uskutočňoval  na úkor oby-

čajných malých akcionárov. Čiže v tom je základný problém.

 

     Po tom, čo vlastne tieto dva body vypadli, problém dema-

terializácie sa mi zdá z hľadiska problémov, ktoré sú na ka-

pitálovom  trhu, podružný,  aj keď  netvrdím, že neexistuje.

Zrejme tu vystupuje teraz do popredia fakt, že do konca roka

sa vlastne musia dematerializovať všetky cenné papiere, a si-

tuácia je  taká, že Stredisko cenných  papierov tento proces

nezvládlo a vlastne tento  návrh sa pokúša suplovať neschop-

nosť tejto  monopolnej inštitúcie zvládnuť  tento proces. Je

to veľmi smutné  a skutočne v tomto ohľade  mám na minister-

stvo financií ťažké srdce.

 

     Čiže v konečnom dôsledku sa tu autor pokúša riešiť spo-

ločnosti mimo privatizácie, to znamená - povedzme - súkromné

akciové spoločnosti, ktoré nemusia byť dematerializované, to

je vo svete bežné. Čiže nie je to nijaké terno, ale opäť ho-

vorím, je to taký krok,  že vlastne nevieme, k čomu smeruje-

me. Na jednej strane  sa povie trend jednoznačnej demateria-

lizácie, na druhej strane teraz  v dôsledku toho, že vznikli

takéto problémy,  ale podľa môjho  názoru, hrá tam  úlohu aj

určitý  fakt, že  možno niektoré  akciové spoločnosti nechcú

byť transparentné,  tak sa to bude  riešiť takýmto spôsobom.

Bežné vo svete však je, že aj keď je listinná podoba cenných

papierov,  v  elektronickej  forme  sú takisto zaznamenávané

a existuje o nich  centrálna evidencia. Čiže transparentnosť

je v zahraničí zabezpečená. Takže z tohto hľadiska tento ná-

vrh, pokiaľ  by vyriešil aj  tú druhú stránku,  nič zlého by

som v ňom nevidel a myslím si, že v budúcnosti bude potrebné

takýto  systém  subregistrov  prijať,  aby  trh bol skutočne

transparentný.

 

     Čiže ešte  raz opakujem, po  vypustení tohto bodu  táto

novela vlastne rieši len  jeden čiastkový problém. Žiaľbohu,

na kapitálovom trhu - chcem  pripomenúť - sú oveľa závažnej-

šie problémy  ako neriešenie problému repoobchodov, praktic-

ky veľmi chabé právne  riešenie problémov termínových a opč-

ných obchodov, čiže obchody s derivátmi a hatchingové operá-

cie  prakticky  u  nás  nie  je  možné vykonávať. Z odbornej

stránky sa dá ešte tomuto zákonu o cenných papieroch vyčítať

množstvo ďalších problémov. Myslím si, že bude najlepšie, ak

ministerstvo  financií čo  najskôr predloží  komplexný návrh

o cenných  papieroch,  ale  nielen  o  cenných papieroch, aj

v kolektívnom investovaní a takisto novelu Obchodného zákon-

níka, a dúfam, že tieto problémy sa čoskoro vyriešia.

 

     Za najpodstatnejšie však  považujem ochranu minoritných

vlastníkov. Ja som predložil  tri novely, ktoré sa sústreďo-

vali hlavne na tento problém. Riešil som tam aj iné  zlepšu-

júce  paragrafy. Myslím  si, že  v tomto  ohľade som spravil

chybu, že som sa  nevenoval len ochrane minoritných vlastní-

kov, pretože tým som  možno nejako odviedol pozornosť legis-

latívnej rady  aj vlády od  centrálneho  problému. A ešte sa

zamyslím  nad tým, akým  spôsobom naložím s týmito tromi zá-

konmi, ale v každom  prípade sa  budem  ďalej snažiť pripra-

viť buď  jednu, alebo zredukovať tieto  normy len na ochranu

minoritných vlastníkov, pretože náš kapitálový trh v podobe,

ako je  teraz, je absolútne neatraktívny  pre korektného in-

vestora,  aj domáceho, aj zahraničného.  Ak nebude doriešená

ochrana malých vlastníkov, prakticky kapitálový  trh na Slo-

vensku nemá šancu na prežitie.  Čiže toto je úloha číslo je-

den.

 

     Ako som povedal, v  Demokratickej únii považujeme tento

problém za  podstatný a tento  návrh nepodporíme, aj  keď ho

nepovažujeme za - povedal by som - zvlášť škodlivý.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Vaškovičovi. Slovo má pa-

ni poslankyňa Schmögnerová a pripraví sa pán poslanec Líška.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi urobiť  určitú komparáciu navrhovanej novely

zákona o cenných papieroch, tlač  494, z roku 1996, so záko-

nom číslo 171/1995 Z. z., ktorý, ako si ešte mnohí pamätáte,

bol zatiaľ poslednou veľkou  novelou zákona o cenných papie-

roch a  diskutovali sme o ňom  ako o tlači číslo  172 z roku

1995.

 

     Bod číslo  1 navrhovaného zákona  upravuje zaknihovanie

cenných papierov. V tlači číslo 172 z roku 1995 sa týmto za-

oberal bod číslo  2. V roku 1995 sa  požadovalo rozšíriť po-

vinnosť zaknihovania  cenných papierov aj  na akcie, dočasné

listy,  podielové listy  a dlhopisy.  V dôvodovej  správe sa

zdôvodňovalo, že sa - citujem: "silne presadzuje ich demate-

rializácia ako všeobecná  tendencia" a že sa tým  - teraz je

to už  voľná citácia -  zabezpečuje bezpečnosť, transparent-

nosť,  znížená nákladovosť  a rýchlosť  obchodov. V rozprave

som vtedy upozornila, že preferencia zaknihovaných, čiže de-

materializovaných cenných papierov v takomto širokom meradle

je nežiaduca. Uvádzala som dôvody, že v záujme nedostatočnej

ochrany  v  Stredisku  cenných  papierov  je listinná podoba

niektorých  cenných  papierov  vhodnejšia.  Ako  príklad som

uviedla zamestnanecké dlhopisy,  ktoré v zaknihovanej podobe

zbytočne zdražujú ich emisiu. Pozmeňujúci návrh, ktorý kori-

goval povinnosť  rozšírenia zaknihovanej podoby  cenných pa-

pierov, ste však vtedy neprijali.

 

     V  tlači, ktorú  máme dnes  pred sebou  pod číslom  494

z dielne poslanca vládnej koalície, sa zdôvodňuje obmedzenie

povinnosti  zaknihovania tiež  čo najnižšími  nákladmi, čiže

dosť analogicky. Bolo by možné namietať, že prax ukázala ne-

životnosť § 1 ods. 4 zákona číslo 171/1995 Z. z., a preto je

potrebné § 1  ods. 4 korigovať. Túto zmenu  treba však posu-

dzovať  v  súvislosti  s  ďalšími  bodmi predloženého návrhu

- s bodom číslo 3, i keď,  ako ste mali možnosť počuť, vláda

navrhuje tento bod  vypustiť, a s bodom číslo  4 návrhu. Bod

číslo 3  rieši ukončenie verejnej  obchodovateľnosti cenných

papierov,  bod  číslo  4  zrušenie  povinnosti  obchodovania

s cennými papiermi len na verejnom trhu.

 

     K bodu  číslo 3, t. j.  k otázke verejnej obchodovateľ-

nosti. Návrh vlády tento bod  vypustiť je tu preto, že tento

bod až príliš  bije do očí. Napriek tomu, že  si ho treba aj

povšimnúť.

 

     Novelizácia  v roku  1995 odoberala  emitentovi možnosť

rozhodnúť o ukončení  verejnej obchodovateľnosti cenných pa-

pierov. V dôvodovej správe sa to  zdôvodňovalo takto: "Týmto

ustanovením sa dáva predpoklad" - bohužiaľ, slovenčina je tu

skutočne veľmi zlá -,  "aby sa kapitálový trh  stal moderným

elektronickým trhom  v Európe a zároveň  sa ochraňujú drobní

vlastníci cenných  papierov.  V predkladacej  správe sa uvá-

dzalo, že  sa tým rešpektujú predpisy  Európskej únie a oso-

bitne smernica číslo 89/298 a direktíva Európskeho spoločen-

stva 90/416 o ochrane menšinových akcionárov, ktorá sa stáva

normou v európskych zákonoch o podniku.

 

     V tlači  číslo 494 z  roku 1996 sa  naopak možnosť, aby

emitent rozhodol o  ukončení verejnej obchodovateľnosti cen-

ných  papierov,  znovu  navrhuje  uzákoniť.  V zdôvodnení sa

uvádza, že ide o vnútornú vec akciovej spoločnosti, najmä ak

to bola aj vôľa akcionárov prezentovaná na valnom zhromažde-

ní.

 

     Vypustením bodu  číslo 3 sa možnosť,  aby emitent mohol

rozhodnúť o zastavení verejnej ochodovateľnosti, necháva, no

realizáciou § 1 ods. 4  sa vytvára možnosť, aby sa emitovali

akcie nezaknihované a  verejne neobchodovateľné. Znamená to,

že napríklad  inštitút verejnej ponuky, ktorý  platí pre ve-

rejne  obchodovateľné  cenné  papiere  a  chráni menšinových

vlastníkov, sa nebude musieť uplatňovať. Aj po vypustení bo-

du číslo 3 sa menšinový akcionár dostáva do polohy, v ktorej

je jednoznačne diskriminovaný.

 

     Bod číslo 4 rieši  povinnosť obchodovania s cennými pa-

piermi len na verejnom trhu. Toto  riešil bod číslo 8 v tla-

či, s  ktorou robím príslušné porovnanie.  V tlači číslo 172

z roku 1995  sa povinnosť obchodovania len  na verejnom trhu

- a musím  podotknúť, že to bol  pozitívny krok - uzákonila.

V tlači číslo 494, ktorú máme  pred sebou, sa  naopak, ruší.

V roku 1995  sa povinnosť zdôvodňovala  takto: "Cieľom tohto

ustanovenia je v čo  najväčšej miere obmedziť priame prevody

cenných papieroch v Stredisku  cenných papierov a tým sprie-

hľadniť operácie na kapitálovom trhu."

 

 

 

 

     V  roku 1996  sa  usudzuje,  že je,  citujem: "potrebné

upustiť od povinných prevodov cenných papierov len na verej-

nom trhu, a  to v súvislosti s tým,  že je nedostatočná pri-

pravenosť organizátorov verejných  trhov zabezpečiť obchodo-

vanie  s listinnými  cennými papiermi",  čo napokon  pravdou

môže  byť. Obchodovanie  na organizovanom  trhu malo konečne

vniesť do obchodovania s cennými papiermi poriadok. Malo za-

medziť  manipulácii s  cenou akcií  a neprehľadným  obchodom

s nimi. Týmto  návrhom, ktorý zostáva, lebo  tento bod vláda

nenavrhuje vypustiť,  sa robí preto  výrazný krok vzad  pred

rok 1995.

 

     Zrekapitulujem teda, čo je obsahom predkladanej novely.

Okrem možností listinnej podoby  akcií je to zrušenie povin-

nosti  verejnej  obchodovateľnosti  s  návrhom na vypustenie

povinného predaja  na verejnom trhu. Ešte  by som chcela do-

dať, že v článku II sa okrem toho novelizuje aj Obchodný zá-

konník tým, že sa navrhuje,  aby sa menil charakter predsta-

venstva spoločnosti,  kde sa mu  upiera možnosť exekutívneho

orgánu.

 

     Tlač číslo 494 z roku 1996 inými slovami ruší ustanove-

nia,  ktoré  novelou  z  minulého  roku zabezpečovali určitú

ochranu minoritného akcionára, zabezpečovali väčšiu informo-

vanosť o  pohybe vlastníctva spoločnosti  a tým väčšiu  pre-

hľadnosť o veľkosti vlastníckeho podielu jednotlivých vlast-

níkov. Chcem len podotknúť,  že oznamovacia povinnosť o zme-

nách vo  vlastníctve, ktoré presiahli  5 % akcií  a viac, sa

reálne mohla uskutočňovať  pri povinnej dematerializácii ak-

cií cez  Stredisko cenných papierov. Teraz,  i keď sám tento

bod napádaný nie je, reálne si vieme predstaviť, že sa usku-

točňovať nebude.

 

 

 

     Novela  číslo 171  z roku  1995 zabezpečovala podstatne

väčšiu prehľadnosť o obchodovaní  s cennými papiermi, zabra-

ňovala  manipulovaniu s  cenou akcií,  sťažovala obchádzanie

daňových povinností pri prevode akcií atď.

 

     Položme si otázku, prečo  je tu teda predložená novela,

v akom záujme sa táto novela  predkladá. Je zrejmé, že je to

v záujme jedinom - zabezpečiť nekontrolovateľnosť majoritné-

ho  vlastníka.  Majoritný  vlastník,  i  keď  nebude môcť po

schválení návrhu vlády zrušiť verejnú obchodovateľnosť, bude

môcť predávať  a kupovať akcie mimo  verejného trhu a nebude

fakticky  musieť poskytovať  dostatočné informácie  o svojej

akciovej spoločnosti. Jeho  spoločnosť sa stane neprehľadnou

a postavenie väčšinového vlastníka v akciovej spoločnosti sa

stane nekontrolovateľné.

 

     Dovoľte mi odcitovať z knihy Roberta Ozakiho Ľudský ka-

pitalizmus, ktorá vyšla v roku  1991, zo strany 15. "Za feu-

dalizmu kráľ,  pretože bol kráľom, mohol  robiť skoro všetko

s pôdou a s poddanými.  Takéto pravidlo sa modernému človeku

zdá absurdné. Ale nie je  rovnako absurdné vybaviť pár kapi-

talistov najvyššou  mocou pôsobiť na  životy tisícov jednot-

livcov?"

 

     Autor kritizuje, podotýkam, že ide o amerického autora,

že dnes je ešte legálne  pre úzku skupinu kapitalistov mani-

pulovať s akciovými vlastníckymi právami, aby sa rozpustila,

zlúčila  alebo  prevzala  veľká  korporácia,  ktorá privedie

k masovému prepúšťaniu zamestnancov,  hoci hodnota pôvodných

investícií  kapitalistu  predstavovala  iba  zlomok súčasnej

hodnoty  celkových aktív  v  spoločnosti.  Ak novela  v roku

1995 čiastočne takémuto  feudálnemu správaniu sa majoritných

vlastníkov zabraňovala, touto novelou sa im znovu pootvárajú

dvere. Vďaka tejto novele budú môcť nekontrolovateľne predá-

vať podniky, ako  sme to počuli, možno i  do zahraničia, ob-

chádzať daňové zákony atď.

 

     Z  hľadiska  kapitálového  trhu  v Slovenskej republike

možno  hodnotiť novelu  ako ďalší  krok späť.  Zníži sa  ňou

transparentnosť obchodovania s  cennými papiermi, informova-

nosť atď.

 

     Predložená novela zákona o cenných papieroch predstavu-

je ďalšiu  zo série účelových novelizácií,  ktorým sa presa-

dzujú záujmy úzkej skupiny  nových vlastníkov. Pripomeňme si

rad takýchto účelových noviel,  ktorý postupne narastá. Bola

to novelizácia zákona o veľkej  privatizácii, o dani z príj-

mov, o  konkurze a vyrovnaní,  o investičných spoločnostiach

a fondoch a teraz o cenných  papieroch. Fakt, že vláda návrh

zákona o  cenných papieroch, i keď  s pozmeňujúcimi návrhmi,

podporila, ma ubezpečuje ďalej,  že zostáva iba pri deklaro-

vaní snahy o vstupe  Slovenskej republiky do Európskej únie.

Touto novelizáciou, ktorou  dochádza k porušeniu príslušných

smerníc Európskej únie, sa znovu od Európskej únie vzďaľuje-

me.

 

     Zo všetkých  uvedených dôvodov žiadam  vládnych poslan-

cov, aby tento návrh  nepodporili. Poslanecký klub Spoločnej

voľby zaň, prirodzene, nemôže  hlasovať a ani hlasovať nebu-

de.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pani  poslankyni  Schmögnerovej.  Slovo má pán

poslanec  Líška z  HZDS,  pripraví  sa pán  poslanec Palacka

z KDH.

 

 

 

Poslanec S. Líška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení predniesol nie-

koľko pozmeňujúcich návrhov k predloženej poslaneckej novele

zákona číslo 600 z roku 1992 Zb. o cenných papieroch.

 

     Na  začiatok si  predovšetkým dovolím  trošku poopraviť

pána  kolegu Vaškoviča,  ktorý sa  dopustil istej technickej

nepresnosti vo  svojom vystúpení, keď  uvádzal svoje výhrady

voči predloženej poslaneckej novele predmetného zákona. Vlá-

da  a nakoniec  aj pán  predkladateľ sa  vo svojom vystúpení

stotožnil s  tým, že je potrebné  vypustiť bod 9, a  nie bod

8, tak ako to niekoľkokrát  zopakoval. Je to potrebné uviesť

na pravú  mieru, aby nedošlo  k nedorozumeniu pri  formovaní

konečného stanoviska  poslancov pri hlasovaní  o predloženej

novele. Toľko na úvod.

 

     K samotným pozmeňujúcim  návrhom. Navrhujem, aby do bo-

du 1 predloženej novely, ktorá pojednáva o § 1 ods. 4, v pr-

vej vete: "Cenné  papiere  uvedené v odseku 1 písm. c), d) a

m)," bolo  doplnené "podielové listy  uzavretých podielových

fondov".  Ďalej  veta  pokračuje  tak,  ako  je  to  uvedené

v predlohe "a pokladničné poukážky  môžu mať podobu..." atď.

To je k prvému pozmeňujúcemu návrhu.

 

     Ďalší  pozmeňujúci  návrh  je k  bodu 6, ktorý  sa týka

§ 11 ods. 4. Navrhujem ho vypustiť a namiesto odseku 4 pred-

kladám novú dikciu: "S  cenným papierom, ktorého podoba bola

premenená podľa  odsekov 1 a 2,  nemožno verejne obchodovať,

pokiaľ emitent ministerstvu nedoručí vzorový výtlačok z lis-

tinného cenného  papiera spolu s  označením tlačiarne, ktorá

cenný papier vytlačí, alebo tak urobí, ale ministerstvo roz-

hodne,  že  emitentom  doručený  vzorový výtlačok listinného

cenného  papiera  nezodpovedá  požiadavkám,  ktoré naň treba

klásť v zmysle § 76 ods. 2."

 

     Ďalej navrhujem  doplniť ďalší odsek 5 a odsek 6 do bo-

du 6, to znamená do § 11. Odsek 5 znie: "Ak emitent nedosta-

ne do 30 dní od doručenia vzorového  výtlačku podľa odseku 4

rozhodnutie ministerstva, platí, že vzorový výtlačok listin-

ného cenného papiera zodpovedá  požiadavkám, ktoré naň treba

klásť v zmysle § 76 ods. 2." A odsek 6 znie: "Ak emitent do-

ručí vzorový  výtlačok podľa odseku  4 v lehote  kratšej ako

30 dní pred dňom premeny  podoby cenného papiera podľa odse-

ku 2,  účinky podľa odseku  5 nenastanú skôr  ako 30 dní  po

tomto dni."

 

     Posledný  pozmeňujúci návrh  je skutočne  len technický

a týka sa sprehľadnenia dikcie bodu  8, ktorý sa dotýka § 71

ods. 1 prvá veta. Navrhujem  vypustiť slovo "taký". Čiže od-

sek 1 potom znie: "Verejne  obchodovateľný  je cenný papier,

s ktorým možno obchodovať na verejnom trhu."

 

     Pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som sa  aj ja vyjadril  k predkladanej

novele zákona  o cenných papieroch a  aby som vyjadril nesú-

hlas  s touto  novelou zákona  o cenných  papieroch. Nechcem

opakovať mnohé  argumenty, ktoré tu zazneli  v podaní mojich

kolegov predrečníkov. Chcel by  som len upriamiť vašu pozor-

nosť na to, že táto novela zákona je ďalším príkladom volun-

taristického prístupu k tvorbe zákonov, a ako bolo povedané,

je účelovo predložená na  ochranu záujmov nejakej úzkej sku-

piny ľudí alebo osôb.

 

     Máme všetci v pamäti  veľkú legislatívnu ofenzívu mini-

sterstva financií v minulom  roku, ktorá sa týkala kapitálo-

vého trhu.  Boli to rozsiahle novely  zákonov o investičných

fondoch, investičných spoločnostiach  a o cenných papieroch.

Vláda, resp. ministerstvo financií vtedy prišlo najmä s mno-

hými  opatreniami,  ktoré  mali  chrániť drobných akcionárov

a stransparentniť obchodovanie s cennými papiermi na kapitá-

lovom trhu. Nie som si istý, či aj ten účel bol vtedy presne

taký,  alebo či  to nemalo  skryté ďalšie  účely na  ochranu

iných záujmov. A koniec koncov, výsledok tejto legislatívnej

ofenzívy vlády sa prejavil v tom, že kapitálový trh opustili

mnohé  investičné spoločnosti,  mnohé investičné spoločnosti

museli  ohlásiť svoj  zánik, likvidáciu  alebo minimálne  vo

veľkej miere obmedziť svoju aktivitu. Celková dôvera v kapi-

tálový trh, myslím si, bola tým otrasená a dodnes sa neobno-

vila.

 

     Novely zákona o cenných papieroch v minulom roku, v ro-

ku  1995, najmä  sprísnili podmienky  obchodovania s akciami

a zaviedli naozaj presné a prísne pravidlá, ako možno s nimi

obchodovať. Zrazu po necelom  roku prichádza poslanec koalí-

cie s  návrhom, ktorý mnohé  tieto obmedzenia ruší  a vracia

ich do pôvodnej polohy  alebo  dokonca ešte viac späť. Nemô-

žem za tým vidieť iné ako splnenie účelu tých noviel z minu-

lého roku, keď sa podarilo zlikvidovať investičné spoločnos-

ti nepohodlné súčasnej vláde, a po tom, čo sa toto dosiahlo,

vrátiť zase všetko späť do temných vôd obchodovania mimo ve-

rejného trhu, do obchodovania  s cennými papiermi v kancelá-

riách z ruky do ruky. A je to vlastne opäť len ochrana záuj-

mov  tých,  ktorí  sa  k  akciám  dostali nie celkom riadnym

spôsobom. (Potlesk.)

 

     Myslím si, že na kapitálovom  trhu majú miesto aj neza-

knihované  akcie, má  miesto aj  obchodovanie mimo verejného

trhu. Nesúhlasím však s tým,  aby toto zasiahlo akcie, ktoré

vznikli alebo súvisia s  procesom privatizácie. V privatizá-

cii sa privatizuje majetok štátu, resp. občanov tejto repub-

liky a akékoľvek obchodovanie s týmto majetkom neskôr, aj po

privatizácii, by malo byť transparentné a malo by sa diať na

verejnom trhu s cennými papiermi.

 

     Som rád, že v pripomienkach vlády sa vyskytli dva návr-

hy vypustiť dve ustanovenia z  novely zákona, ktoré do urči-

tej miery  zabraňujú tomu, aby sa  akcie, ktoré doteraz boli

verejne obchodovateľné, nestali opäť neverejne obchodovateľ-

nými. Napriek tomu to však  nerieši požiadavku, ktorú mám na

mysli, aby všetky akcie,  ktoré vznikli v procese privatizá-

cie, boli len verejne  obchodovateľné. Neriešiť to najmä do-

predu,  pretože nie  je vylúčené,  že z  majetku, ktorý ešte

dnes nebol zaradený do privatizácie, resp. neboli ešte zalo-

žené akciové spoločnosti, aby sa tieto zakladali ako nie ve-

rejne obchodovateľné.

 

     Preto  poslanecký klub  Kresťanskodemokratického hnutia

nebude túto  novelu podporovať. Súhlasím  s predrečníkom, že

kapitálový trh má mnoho iných problémov, ktoré by bolo treba

riešiť  zásadnou  novelizáciou  zákona  o cenných papieroch,

a takýto návrh, ktorý rieši  len veľmi okrajovú problematiku

a najmä zahmlieva obchodovanie  s cennými papiermi, nemôžeme

podporiť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte  niekto z poslancov do rozpravy?

Pán poslanec Benčík, nech sa páči.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení kolegovia, kolegyne,

 

     zrejme zbytočne  nabádam k tomu, aby  sme boli obozret-

nejší pri  legislatívnej a zákonodarnej  činnosti. Včera som

v ústavnoprávnom  výbore  k  tomu  podrobnejšie hovoril. Mám

pochopenie pre kolegu Straňáka, sám veľmi čestne povedal, že

pracovali na  tom profesionáli a tí,  ktorí mali záujem, aby

sa to  takto zmenilo. Preto  mám pre neho  pochopenie. To je

výsledok určitého lobbizmu. Čo ma však prekvapuje a znepoko-

juje, je to, že táto vláda nemá legislatívnu koncepciu.

 

     V roku 1995 zákonom číslo 171 na návrh vlády sme schvá-

lili koncepciu regulovať kapitálový trh. Hovorím to stručne,

lebo ekonómovia to tu rozviedli. Sporili sme sa o tom. Tento

zákon bol schválený. Potom sme  tento zákon ešte dvakrát no-

velizovali. Teraz  z ničoho nič vláda  podporí zmenu koncep-

cie, ktorú  pred rokom sama predložila,  bez hlbšej analýzy,

jedine z dôvodov, že sa to neosvedčuje. Nielen preto, že som

zásadne  proti takýmto  nepripraveným a  bez hlbšej  analýzy

predloženým  návrhom zákonov,  ale v  tomto návrhu  sa úplne

inak riešia koncepčné otázky, ako v tom, ktorý vláda predlo-

žila. Táto zmena mi prekáža, táto rýchla zmena bez náležité-

ho odôvodnenia. A čo ma  zaráža, je neúcta ku kódexom. Viac-

krát som sa pokúšal presvedčiť vás, kolegovia, že je rozdiel

medzi obyčajným zákonom a  Obchodným zákonom, Občianskym zá-

konníkom,  Trestným zákonom,  že tie  by nemali byť v neúcte

v takej miere, keď niečo potrebujeme zmeniť, i keď je to ma-

ličká zmena. Kde je  právna istota, kde je  tu poznanie prá-

va, kde je tu aplikácia práva?  Z tohto dôvodu, či ju schvá-

lite, alebo  nie, za náš  klub nemôžeme za  to hlasovať, ale

predkladám pozmeňujúci návrh, aby  sa vypustil z návrhu člá-

nok II.  Veľmi pokorne vás  prosím, aby sme  to už nemenili.

Pamätáte sa, vlani pán  Moric predložil návrh, lebo potrebo-

val zmeniť  Obchodný zákonník z určitých  dôvodov, vtedy ste

to schválili. Za tento návrh, hoci ide o maličkosti, pokorne

vás prosím, nezdvihnite ruku a vypustite článok II.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu o dvad-

siatom šiestom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave

vyjadriť pán poslanec Straňák?  Nech sa páči, ako predklada-

teľ máte slovo.

 

Poslanec J. Straňák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení prítomní,

 

     veľmi pozorne som si  vypočul všetky vystúpenia kolegov

poslancov a prekvapilo ma, že vo svojich vystúpeniach použí-

vali množstvo výrazov  ako zmena, náhla zmena, neúcta, zrazu

poslanec prichádza  s návrhom. Ja  sa takisto pýtam,  vážení

kolegovia, predovšetkým  pani Schmögnerová, zrazu  vidím, že

je pre vás dobrým argumentom obhajoba zákona číslo 171 z ro-

ku 1995, proti ktorej ste vtedy hlasovali.

 

     Veľmi stručne sa vyjadrím k niektorým pripomienkam jed-

notlivých poslancov. Pán Palacka má obavu, že Fond národného

majetku naďalej  nebude predávať verejne  obchodovateľné ak-

cie. Pán  kolega, iste vám  je známe, že  fond môže nakladať

len  s akciami,  ktoré sú  určené na  privatizáciu spôsobom,

ktorý  mu určuje  zákon o  veľkej privatizácii  z roku 1991.

V skutočnosti vlastne ani dnes neexistuje žiadny zákon, kto-

rý by stanovil, že akcie  Fondu národného majetku sú verejne

obchodovateľné. Takže ťažko o tom hovoriť, že táto novela by

mohla túto možnosť pripustiť.

 

     Kolega Filkus hovoril o tom,  že unisono sa dohodli ne-

viem  s kým,  že v  súčasnej dobe  transformácie je  monopol

Strediska cenných papierov potrebný.  Ja si myslím, že mono-

pol  Strediska  cenných  papierov  -  zase  je  to môj názor

a zrejme aj  názor tých, ktorí  mi pomáhali s  touto novelou

- je nepotrebný. A to, že je nepotrebný, dokazuje aj skutoč-

nosť, že jednoducho Stredisko cenných papierov nestíha abso-

lútne nič. To bolo povedané  aj vo výbore, že nám odchádzajú

zahraniční investori  práve preto, že  Stredisko cenných pa-

pierov  nie je  schopné zaknihovať  akcie v  nejakom časovom

úseku.

 

     Ďalej si  hovoril, že návrh vytvorí  veľké bariéry voči

minoritným vlastníkom. Takisto som nepočul z tvojich úst ne-

jaký  argument, aké    tie  veľké bariéry.  Môžem súhlasiť

s tým, čo hovoril kolega Vaškovič a čoho si sa ty dotkol, že

určite bude potrebné pripraviť nejaký zákon, ktorý by ochra-

ňoval  minoritných vlastníkov.  Chcem však  povedať, že táto

novela v žiadnom prípade nijako nepoškodí minoritných vlast-

níkov, nevravím, že nejako špeciálne pomôže, ale rozhodne im

neuškodí. Takisto opätovne si istým spôsobom obhajoval zákon

171, proti ktorému si vtedy hlasoval.

 

     Pani Schmögnerová povedala, že i keď vypustíme bod čís-

lo 3 z môjho návrhu,  akcionár sa dostáva do veľmi diskrimi-

novanej polohy. Nemôžem  prijať tieto argumenty. Pochopiteľ-

ne, už som sa vyjadril prečo.

 

     K článku II  bod 3, kde  sa  hovorí  o tom,  že v § 191

ods. 1 sa  v prvej vete vypúšťajú slová  "a výkonným" - toto

je vec,  ktorá sa už viackrát  menila hore-dole. Súčasné po-

znatky ukazujú, že nie je celkom dobre, ak výkonný manažment

je zároveň členom predstavenstva.  Prečo by sme nenechali na

podnikateľoch, aby boli členmi predstavenstva a mali tam vý-

konný manažment, ktorý je  zároveň aj členom predstavenstva?

Myslím si, že túto možnosť je potrebné umožniť nielen priva-

tizérom, ale i ďalším podnikateľom.

 

     Ďalej pani poslankyňa  Schmögnerová namieta, že vlastne

akcie sa môžu predávať aj mimo verejného trhu. Myslím si, že

to je v poriadku. A nie je to len môj názor, dnes aj pán ko-

lega Vaškovič vo výbore povedal,  že je to úplne v poriadku.

Je to vec vášho názoru  a vašej koncepcie. My sa domnievame,

že je  úplne v poriadku,  že sa predávajú  aj mimo verejného

trhu. Nie pokútne, ako povedal  pán kolega Palacka, ale pre-

dávajú sa, je to úplne bežné.

 

     Na záver by som chcel poďakovať kolegovi Vaškovičovi za

veľmi triezvy, reálny názor. Opakujem, stotožňujem sa s jeho

názorom,  že  treba  vytvoriť  zákon  na ochranu minoritných

vlastníkov, a podobný triezvy  názor sa pokúsim pertraktovať

ja, keď budem vystupovať k jeho návrhom.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pani spoločná spravo-

dajkyňa výborov?

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Teda pristúpime k  hlasovaniu. Pán podpredseda Národnej

rady má slovo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Náš poslanecký klub žiada 15-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pridáva sa ešte ďalší klub. V poriadku.

 

     Vážené  kolegyne,   kolegovia,  vyhlasujem  15-minútovú

prestávku na poradu klubov.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pozývam  vážených  kolegov   a  kolegyne  do  rokovacej

miestnosti. Budeme pokračovať v zasadaní.

 

     S procedurálnym  návrhom sa hlási  podpredseda Národnej

rady pán Ľupták. Nech sa páči.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  dávam procedu-

rálny  návrh, aby  sme o  tomto zákone  hlasovali zajtra  po

obedňajšej prestávke.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, ide  o procedurálny návrh

odročenia hlasovania na zajtra popoludní.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že na  základe tohto odhlasovaného postupu

presúvame záverečné hlasovanie o  26. bode na zajtrajšie od-

poludnie.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     pokračujeme   d v a d s i a t y m   d r u h ý m   bodom

programu, ktorým je

 

     správa o stave a  rozvoji malého a stredného podnikania

a jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1995.

 

     Správu ste dostali ako tlač číslo 484 a spoločnú správu

výborov  ako tlač  číslo 484a,  ktorej súčasťou  je aj návrh

uznesenia Národnej rady.

 

     Z  poverenia vlády  Slovenskej republiky  správu uvedie

minister hospodárstva  Slovenskej republiky  pán  Karol Čes-

nek. Nech sa páči, máte slovo.

 

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     úloha predložiť túto správu  na rokovanie Národnej rady

Slovenskej republiky vyplýva  pre vládu Slovenskej republiky

zo zákona Národnej rady číslo 100/1995 Z. z. o podpore malé-

ho a stredného podnikania. Táto  predkladaná správa je v po-

radí už treťou a hodnotia sa v nej dosiahnuté výsledky v ro-

ku 1995.

 

     Správa  obsahuje stručné  zhodnotenie makroekonomických

rámcov rozvoja malého a  stredného podnikania, analýzu stavu

a rozvoja  malého  a  stredného  podnikania  v časovom rade,

zhodnotenie  regulárneho   prostredia,  návrh  strategických

opatrení, ako i  návrh programov podpory na rok  1997 v jed-

notlivých oblastiach podpory malého a stredného podnikania.

 

     Možno konštatovať, že v  niektorých parametroch, ako je

počet malých a stredných  podnikov, podiel na zamestnanosti,

boli dosiahnuté  výsledky, ktoré sa  blížia stavu, ktorý  je

v štátoch Európskej únie. Z  celkového počtu súkromne podni-

kajúcich osôb 275 100 bolo registrovaných 248 204 živnostní-

kov a bol zaznamenaný mierne zostupný trend.

 

     Z hľadiska  sektorového zamerania nastal  mierny pokles

živností,  napríklad  v  priemyselnej  výrobe  ide  o pokles

o 0,8 %, v  stavebníctve je to menej o 2,1  % a nárasty boli

zaznamenané  v  sektore  obchodu,  kde  ide  o nárast 2,4 %,

v cestovnom   ruchu   je   to   0,4   %   a  výrazný,  skoro

200-percentný nárast  sa prejavuje v  kategórii tzv. slobod-

ných povolaní ako dôsledok privatizácie v zdravotníctve.

 

 

     V  oblasti podnikania  právnických osôb  v rámci malého

a stredného podnikania išlo o  dynamický nárast počtu podni-

kov  zameraných  na  tvorbu zisku,  na 41 126, čo  je nárast

v porovnaní s rokom 1994 o  17,6 %. Podstatný nárast bol za-

znamenaný hlavne v  Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici,

Žiline a iných väčších  mestách. Vzrástol taktiež počet spo-

ločností s  ručením obmedzeným o 23,8  %, pri akciových spo-

ločnostiach je to o 25 % viac, živnostníkov zapísaných v Ob-

chodnom  registri  s  celkovým  počtom  126,  čo činí 3,2 %.

V tomto období  poklesol počet štátnych  podnikov o 18,7  %,

k 31. 12. 1995 to bolo 760 štátnych podnikov, pričom 273 bo-

lo v likvidácii.

 

     Podiel malých a stredných podnikateľov vrátane živnost-

níkov na celkovej  produkcii rozhodujúcich odvetví vzrastal.

Najväčší nárast  bol zaznamenaný v  priemyselnej výrobe, kde

ide o nárast  29,1 %, v obchode je to  92,1 % a v dopravných

službách je to 91,7 %. Pri malých podnikoch ide o rast v ob-

lasti obchodu, priemyselnej výroby, nehnuteľností, v obchod-

ných službách a v  stavebníctve. Pri stredných podnikoch ide

o nárast v priemysle, stavebníctve, cestnej nákladnej dopra-

ve, obchode a vo vybraných trhových službách.

 

     Dôležitou časťou  správy je kapitola  o štátnej podpore

malého a stredného podnikania.  Štátna podpora bola realizo-

vaná prostredníctvom rezortu  ministerstva  hospodárstva pl-

nením komplexnej podpory, vypracovaním zákona o štátnej pod-

pore  a  realizovaním  štátnych  rozvojových  programov. Ide

o program rozvoja cestovného  ruchu, program podpory priemy-

selnej výroby na báze domácich surovín, ďalej o program pod-

pory ekonomických aktivít, ktoré vedú k úspore energií a do-

vážaných surovín. Ďalej rezortov, ako je ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo dopravy, pôšt a tele-

komunikácií, ministerstvo pôdohospodárstva,  ako i zaintere-

sovaných inštitúcií, to jest  Slovenskej záručnej banky, Ná-

rodnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania.

 

     Finančné podporné programy,  ako podporný úverový prog-

ram  a  malá  pôžičková  schéma, realizované prostredníctvom

agentúry, sú  podnikateľmi v hojnom  počte využívané a  budú

pokračovať  aj v  ďalšom období.  V návrhu  rozpočtu na  rok

1997 sa  bude uplatňovať požiadavka  na finančné prostriedky

na financovanie takýchto programov.

 

     Okrem     prebiehajúcich   programov  podpory  malého

a stredného podnikania sa v predkladanej správe navrhuje päť

nových programov. Ide o  program mikropôžičková schéma, pro-

gram bánk,  kooperačný systém, program  rozvoja informačných

služieb  pre malé  a stredné  podnikanie a  štátne odvetvové

programy podpory.

 

     Na základe  uznesenia vlády číslo  507 rezort minister-

stva  hospodárstva  predložil  na  rokovanie  vlády materiál

s názvom "Návrh  rozpracovania, realizácie a  finančného za-

bezpečenia  programov malého  a stredného  podnikania na rok

1997". Bolo  konštatované a dohodnuté, že  o schválení a vy-

hlásení týchto programov bude rozhodnuté definitívne po pri-

jatí zákona Národnej rady o štátnom rozpočte na rok 1997.

 

     V správe sa ďalej  konštatuje, že i napriek zlepšujúcej

sa situácii v úverovej oblasti vzhľadom na všeobecne uvedené

skutočnosti  sa  ukazuje  naďalej  potreba tvorby finančných

podporných  programov  s   cieľom  uľahčovať  prístup  malým

a stredným podnikateľom k finančným zdrojom. Ide najmä o fi-

nančné  prostriedky dlhodobého  charakteru. Tieto  zdroje sú

potrebné  ďalej na  zakladanie nových  rozvojových programov

a uplatňovanie existujúcich rozbehnutých programov.

 

     V správe je uvedené, že program komplexnej podpory roz-

voja malého a stredného podnikania je už prekonaný a v danom

čase splnil  svoju úlohu. Navrhuje  sa teda prijatie  nového

dokumentu  pod názvom  "Štátna strednodobá  politika rozvoja

malého a  stredného podnikania". Dokument  stanovuje zamera-

nie,  ciele  aktivít  príjemcov  podpory,  vymedzuje oblasti

opatrení pre  malé a stredné podnikanie  a definuje nástroje

podpory. Taktiež definuje vzťah strednodobej politiky malého

a stredného podnikania k  hospodárskej, priemyselnej, regio-

nálnej politike. Ide ďalej  o využitie multilaterálnej a bi-

laterálnej podpory spolu s kvantifikáciou zdrojov na ich re-

alizáciu.

 

     Na rokovaní 23. 7. vláda  prijala k tomuto návrhu uzne-

senie číslo 507,  na základe ktorého je potrebné  do 31. de-

cembra 1996  predložiť tento návrh  štátnej politiky podpory

malého a stredného podnikania.

 

     Predkladaný  materiál  prešiel  pripomienkovým  konaním

ústrednými orgánmi štátnej správy  a pripomienky boli po vy-

hodnotení zapracované. Správa bola  taktiež v termíne od 15.

októbra  do 17.  októbra prerokovaná  v príslušných výboroch

Národnej rady, a to vo výbore pre financie, rozpočet a menu,

pre hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie, pre pôdohospo-

dárstvo, pre verejnú správu,  územnú samosprávu a národnosti

a vo výbore pre zdravotníctvo  a sociálne veci, pričom musím

konštatovať, v prevažnej miere s pozitívnymi výsledkami.

 

     Vyslovujem týmto zároveň  poďakovanie všetkým poslancom

Národnej rady  za to, že  venujú tejto širokej  problematike

veľkú  pozornosť,  a  zároveň  očakávam  všetky  pripomienky

a konštruktívne  návrhy,  ktoré  môžu  byť  pre ďalší rozvoj

a podporu tohto rôznorodého sektora pre budúcnosť veľmi cen-

né.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi Česnekovi. Prosím spoloč-

ného spravodajcu  výborov pána poslanca  Víťazoslava Morica,

aby podal správu o  výsledkoch prerokovania predloženého ma-

teriálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu Výbo-

ru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu a  podnikanie, ďalej  Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre pôdohospodárstvo,  Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu, územnú

samosprávu  a národnosti  a Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre zdravotníctvo a  sociálne veci o výsledku pre-

rokovania správy o stave a rozvoji malého a stredného podni-

kania a jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1995 tak,

ako to je v tlači 484.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokoj, pán poslanec. Prosím vás, nedajte sa rozptyľovať.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím  číslo 1163  z 23.  septembra 1996  pridelil správu

o stave a rozvoji malého a  stredného podnikania a jeho pod-

pore v Slovenskej republike v roku 1955 výborom Národnej ra-

dy Slovenskej republiky, a  to výboru pre financie, rozpočet

a menu, výboru pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,

výboru  pre  pôdohospodárstvo,  výboru  pre  verejnú správu,

územnú  samosprávu a  národnosti a  výboru pre zdravotníctvo

a sociálne veci na prerokovanie do 17. októbra 1996.

 

     Zároveň určil Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

pre  hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie  ako príslušný

výbor, ktorý pripraví spoločnú  správu o výsledku prerokova-

nia uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbory prerokovali predloženú správu v súlade s rozhod-

nutím predsedu Národnej rady  Slovenskej republiky v určenom

termíne s týmito výsledkami:

 

     1. Správu vzali na vedomie 4 výbory, a to výbor pre fi-

nancie, rozpočet a menu,  výbor pre hospodárstvo, privatizá-

ciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu, územnú samosprá-

vu a  národnosti a výbor pre  zdravotníctvo a sociálne veci.

Uznesenie k  predmetnej správe neprijal  Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo, lebo  podľa § 48

ods. 1 zákona  Slovenskej  národnej  rady číslo  44/1989 Zb.

o rokovacom  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení ne-

skorších  predpisov  nevyslovila  s  ním súhlas nadpolovičná

väčšina  všetkých  členov  výboru.  Počet  členov výboru 10,

v čase hlasovania bolo  7 prítomných, za hlasovali 4  a 3 sa

zdržali hlasovania.

 

     2. Všetky výbory Národnej rady, ktoré správu prerokova-

li a vzali na vedomie, odporučili tiež Národnej rade Sloven-

skej republiky, aby predmetnú správu vzala na vedomie.

 

     3. Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo, privatizáciu a podnikanie uplatnil vo svojom prija-

tom uznesení  požiadavky, aby minister  hospodárstva Sloven-

skej republiky  zohľadnil pripomienky poslancov  z rozpravy,

a to  pri návrhu  opatrení a  inštitucionálneho zabezpečenia

podporných funkcií štátu zaviesť  spôsob ich realizácie, ďa-

lej  zvýšiť  informovanosť  verejnosti  v  regiónoch,  ďalej

upriamiť pozornosť podnikateľov na aktivity, ktoré sú predi-

menzované a  ktoré je potrebné  rozvíjať v regiónoch,  potom

žiadať  v štátnom  rozpočte vyčlenenie  väčšieho objemu pro-

striedkov na rozvoj a podporu malého a stredného podnikania,

tiež usilovať sa  o výraznejšie skvalitnenie podnikateľského

prostredia, vyvíjať  aktivity smerom k  bankám na účinnejšiu

úverovú politiku a  umožniť podnikateľskej sfére prístupnosť

k úverovým zdrojom a naposledy aplikovať zahraničné poznatky

v tejto oblasti.

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  to  je  prednesená spoločná

správa výborov k predmetnej veci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Moricovi a prosím ho, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o dvadsiatom  druhom bode programu. Do

rozpravy  mám jednu  písomnú prihlášku,  je to  pán poslanec

Černák z DÚ. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     je november 1996 a prerokúvame správu o stave a rozvoji

malého a stredného podnikania  v Slovenskej republike za rok

1995.  Už vlani  som navrhoval,  ak si  spomínate, aby  táto

správa prišla skôr. Vtedy pán  minister, ktorý už sedí medzi

nami, neodporučil prijať tento návrh. Bolo to dobre mienené,

pretože ak si zoberiete  správu, sú tam napríklad navrhované

úlohy, ktoré  je potrebné splniť  v rokoch 1996  a 1997, ale

rok 1996 je už prakticky za nami, takže veľa sa už z opatre-

ní na rok 1996 nedá realizovať. Správa ako obyčajne je spra-

covaná profesijne na úrovni, ale  má ten istý  charakter ako

mali správy vlani a tiež predvlani. Má teda skôr konštatačný

charakter, v ktorom sa viac  času venuje analýze a vymenúva-

niu ako konkrétnym návrhom na ďalšie pokračovanie.

 

     Makroekonomické rámce rozvoja malého a stredného podni-

kania,  ktorým  je  venovaná  samostatná  kapitola,  hovoria

o tom,  že  naši  podnikatelia,  a  predovšetkým  teda  malí

a strední  podnikatelia, podnikajú  v makroekonomicky stálom

prostredí. Ja som  nikdy nespochybňoval makroekonomické uka-

zovatele a vždy som hovoril,  že všetka česť, že inštitúcie,

ktoré  zodpovedajú  za  ekonomický  vývoj, dokážu usmerňovať

ekonomiku  v takom  smere, že  sme dosiahli  výsledky, ktoré

mnohých prekvapili. Ale na druhej  strane si myslím, že slo-

venský parlament je pôda, na  ktorej by sme mali takpovediac

vedieť pozrieť sa sami sebe do očí.

 

     Uvediem len dva príklady. Jeden príklad je nízka inflá-

cia, nazvime to skrytou  infláciou. Chodíte, kolegyne, kole-

govia, či už z vládnej koalície, alebo z opozície, medzi ľu-

dí. Diskutujete s nimi. Sami viete, koľké peniaze idú bokom,

aká je napríklad skutočná cena  bytu a koľko ide ako odstup-

né, koľko sa napíše, keď sa predáva nejaká nehnuteľnosť, aby

boli nízke dane,  a koľko sa v skutočnosti  vyplatí. A to mi

naháňa strach,  to množstvo, ktoré ide  bokom, pretože to je

skutočná cena, to je skutočná  inflácia. A mám pocit, zatiaľ

by som to nechal na úrovni pocitu, že tieto praktiky sa pre-

hlbujú, že čísla, ktoré vykazujeme, sú síce veľmi pekné, ale

nie celkom charakterizujú súčasný stav.

 

     Druhá  otázka makroekonomického  prostredia a stability

je otázka konkurenčného prostredia.  Znovu sa obrátim na vás

všetkých, chodíte  po Slovensku, ja tu  v Bratislave idem do

parlamentu a predbieham nákladiaky,  ktoré tu robia na stav-

bách, značky Galanta, Liptovský Mikuláš, Košice. Idem do Ko-

šíc a tam stavajú Bratislavčania, idem do Žiliny, tam stava-

jú Komárňančania. Vysvetlite mi,  ako je možné za normálnych

konkurenčných podmienok, že  podnikateľ, ktorý presúva svoju

techniku a ľudí z Bratislavy do Košíc, dokáže dať lepšiu ce-

nu ako miestni podnikatelia. Viem,  že tie výnimky budú vša-

de, možno sa robí väčšia akcia, silnejší holding, lepšie fi-

nančné krytie, ale  v princípe to napovedá presne  to, čo si

myslíte, že zatiaľ sa berú do úvahy aj iné kritériá v konku-

renčnom prostredí malého a stredného podnikania, ako sú eko-

nomické kritériá.  Je preto úlohou nás  všetkých, ale predo-

všetkým tých, ktorých je v parlamente viac a majú tým väčšiu

zodpovednosť, aby  sme sa pozreli  pravde do očí  a spoločne

podporovali  také návrhy  zákonov a  také novelizácie, ktoré

budú tieto neduhy postupne odstraňovať.

 

     V časti  2.2 správy sa hovorí  o finančnom zaťažení. Ak

ste si  ju prečítali, finančné zaťaženie  malého a stredného

podnikateľa na Slovensku je druhé najvyššie v Európe, je nad

50 %, a  krajiny s rozvinutou ekonomikou sa  pohybujú v pod-

state nižšie.  Už vlani som  sa pokúsil navrhnúť,  aby vláda

predložila  nejaký program  postupného finančného znižovania

finančného  zaťaženia.  Žiaľ,  nebolo  to  vtedy odsúhlasené

a musím konštatovať, že  ten stav v tomto roku  je taký istý

ako vlani.

 

     Dovoľte mi, aby som kvitoval to, že sa v správe objavi-

la časť 2.2.3,  o ktorej sme tu vlani  spolu hovorili. Je to

chápanie postavenia podnikateľa. Stotožňujem sa s tou časťou

správy, ktorá konštatuje, že podnikateľ na Slovensku je stá-

le  chápaný ako  podvodník a  aj celá  legislatíva, aj  celá

tvorba zákonov sa  ho snaží nachytať na hruškách,  a nie ako

človek, ktorému  by sme mali pomôcť  realizovať jeho zámery.

Ja som to veľmi zjednodušil, ale stotožňujem sa s tou časťou

správy, ktorá hovorí, že  všetci spoločne a predovšetkým mi-

nisterstvo  hospodárstva  a  zodpovedné  inštitúcie, by mali

spustiť nejaký projekt, ktorý by  poukázal na to, že poctivý

podnikateľ, ktorý derie  viac ako 8 hodín denne  a chce čosi

vytvoriť, je pre slovenskú ekonomiku prínosom.

 

     Teraz mi dovoľte, aby  som položil pár konkrétnych otá-

zok pánu ministrovi, ktoré ma zaujali  a na ktoré by som bol

rád, keby mohol odpovedať.

 

     V správe na  strane 17, kde hovorí o  tom, aké projekty

podporuje  ministerstvo hospodárstva,  sa hovorí  o tom,  že

podporí  program  cestovného  ruchu  v Slovenskej republike.

Žiaľ, mám pocit, že tá  podpora nie je dostatočná, 18 milió-

nov korún na podporu  slovenského cestovného ruchu je príliš

málo,  aby sme  túto oblasť  mohli označiť  za oblasť, ktorú

podporujeme.  Je zaujímavé  a mnohí  z vás,  najmä tí, ktorí

pochádzajú z regiónov, si všimli, ako je nerovnomerne regio-

nálne  rozložená pomoc  z rôznych  podnikateľských projektov

a sfér. Na strane 31 sa konštatuje, že tam, kde neboli pred-

ložené  konkrétne  projekty  z  niektorej  oblasti, boli tie

prostriedky presunuté  do inej oblasti. Je  to správne, pro-

striedky by nemali  ležať na účte, ale chýba  tu rozmer toho

regionálneho rozvoja.  Ak v Starej  Ľubovni alebo v  nejakom

inom okrese, v Snine, sú slabí podnikatelia, nebudem to rie-

šiť tak, že tie prostriedky použijem v Humennom alebo v Pre-

šove, ale budem sa snažiť  podnecovať rozvoj tak, aby v tých

oblastiach, ktoré nie sú pokryté, som zobral do úvahy aj re-

gionálne  hľadisko  a  nejako  tam  podporil  tvorbu  malých

a stredných podnikateľov  a tým aj  tvorbu nových pracovných

príležitostí.

 

     Ďalšia moja  otázka, pán minister,  je ku konštatovaniu

na strane  45, kde hovoríte o  tom, že ministerstvo dopravy,

pôšt a telekomunikácií sa rozhodlo, že spustí program podpo-

ry rozvoja kombinovanej dopravy,  ktorý sa však nezačal rea-

lizovať. Tlačí sa mi logicky na jazyk otázka prečo. V správe

malo byť povedané, prečo  sa nezačal realizovať, nielen kon-

štatované.

 

     Takisto na  strane  47, kde medzi  podpornými fondmi je

uvedený fond na podporu mladých rodín, sa veľmi pekne hovorí

o tom, že mladých ľudí je potrebné podporovať, aby mladé ro-

diny neboli  závislé od rodičov,  aby mohli začať  podnikať,

aby sa v nich vybudoval pocit istoty. Hovorí sa o tom, veľmi

sa tam zvýrazňuje, že za prispenia predsedu vlády, ktorý dal

zo svojej rezervy nadáciu 3 milióny, sa riešilo 21 projektov

mladých rodín s maximálnou pôžičkou  do 200 000. Sami viete,

že na Slovensku nie je len 21 odkázaných mladých rodín, a ja

sa pýtam, ako sa bude v tomto pokračovať. Nebolo to len úče-

lové? Skutočne,  tá myšlienka je pekná,  bolo by ju potrebné

rozvíjať,  ale v  tom prípade  3 milióny  z rezervy predsedu

vlády sú strašne málo.

 

     Za najlepšiu  časť správy považujem časť  6.2, v ktorej

je návrh  opatrení na roky  1996-1997. Z dôvodov,  ktoré som

povedal na začiatku, sa to už viac-menej týka roku 1997, ale

v tejto  časti zrejme  po diskusiách  s podnikateľskými sub-

jektmi a s organizáciami,  ktoré sa ich pokúšajú zastupovať,

sú uvedené konkrétne zákony a aké požiadavky sú na ich nove-

lizáciu. Mnohí z vás si určite spomenú, že som navrhoval is-

té novelizácie  zákona o dani z  pridanej hodnoty, o daniach

z príjmov a pán vicepremiér Kozlík ma vtedy, presne pred ro-

kom, odbil, že do marca  bude v parlamente predložený zákon,

ktorý to bude všetko  komplexne riešiť. Máme november, marec

je už dávno za nami, a  žiadny zákon ešte nie je predložený.

Viem, že je v pripomienkovom  konaní, ale ten termín zďaleka

nebol dodržaný.  Budem v závere navrhovať  uznesenie, aby sa

tieto dobre mienené myšlienky, ktoré  sú v časti VI.2.1, ne-

jakým spôsobom premietli do legislatívneho plánu vlády.

 

     Preto mi dovoľte, aby som ešte podporil myšlienku, kto-

rá dominuje v  úvode a ktorá je aj  v závere správy. Podpora

malého a  stredného podnikania, ktorej  forma bola prakticky

určená pred 5 rokmi, sa už  javí ako prežitá a bolo by vhod-

né, keby sa na  Slovensku vypracovala nejaká strednodobá po-

litika, oficiálna, štátna politika podpory malého a stredné-

ho  podnikania. Je  to v  správe načrtnuté,  ale je  to tiež

v rovine konštatačnej, preto sa to pokúsim svojím návrhom na

uznesenie spresniť.

 

     V spoločnej správe zrejme po búrlivej diskusii vo výbo-

re  pre hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie sú správne

závery, ale, žiaľ, sú v  rovine, ktorá nič nehovorí. Dokonca

ani  nie v  uznesení, ktoré  by odporúčalo  alebo zaväzovalo

vládu  čosi realizovať.  Preto odporúčam  do pozornosti pána

ministra tieto konkrétne návrhy poslancov, aby ich vo svojej

činnosti  predovšetkým  ministerstvo  hospodárstva  vzalo do

úvahy.

 

     Kolegyne a kolegovia, navrhujem,  aby Národná rada pri-

jala nasledujúce uznesenie, resp. môžete to chápať ako dopl-

nenie uznesenia, ktoré je v spoločnej správe navrhnuté. Tiež

podporujem, aby sme zobrali túto  správu na vedomie, ale aby

to nezostalo len v rovine, že berieme správu na vedomie, od-

porúčam to rozšíriť o dve odrážky

 

     - Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Sloven-

skej republiky,  aby do plánu  legislatívnych úloh vlády  na

rok  1997  zapracovala  aj  legislatívne  opatrenia  uvedené

v časti 6.2.1  správy o stave  a rozvoji malého  a stredného

podnikania  a jeho  podpore  v  Slovenskej republike  v roku

1995. Keďže  predpokladám, že legislatívny plán  úloh na rok

1997 sa spraví do konca roka 1996, navrhujem termín do konca

roku 1996, ale som pripravený akceptovať aj iný termín.

 

      -  Národná  rada  Slovenskej  republiky odporúča vláde

Slovenskej republiky, aby vypracovala návrh štátnej stredno-

dobej politiky voči malému  a strednému podnikaniu a predlo-

žila ju na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republi-

ky. Volím termín do 30. 6. 1997, ale som pripravený akcepto-

vať aj iný termín, ktorý by prípadne pán minister navrhol.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Černákovi.  Slovo má pán posla-

nec Baránik z HZDS a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnero-

vá z SDĽ.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte  mi, aby  som zaujal  stanovisko k  hodnotiacej

správe, ktorú  pripravilo ministerstvo hospodárstva,  o čin-

nosti malého a stredného  podnikania. Budem sa trošku širšie

týmto  problémom zapodievať,  pretože si  uvedomujem, že tak

politicky, ako aj ekonomicky  význam malého a stredného pod-

nikania, aj  keď o ňom  veľmi často hovoríme,  sa predsa len

nedoceňuje v takom rozsahu, ako si zaslúži.

 

     Som toho názoru, že malé a stredné podnikanie plní nie-

koľko  veľmi významných  funkcií v  rozvoji ekonomiky  a ob-

zvlášť v tomto období,  keď naša ekonomika prebieha procesom

transformácie. Dovoľte  mi, aby som  zaujal stanovisko alebo

bližšie vysvetlil niektoré aspekty a funkcie malého a stred-

ného podnikania.

 

     K tým  funkciám, ktoré plní malé  a stredné podnikanie,

patrí  spoločenská funkcia.  Spočíva v  tom, že reprezentuje

formálne právo slobodného podnikania, čím sa stáva fundamen-

tálnou súčasťou každej slobodnej spoločnosti. Zvyšuje zodpo-

vednosť za  formovanie vlastného života  a práce, zvýrazňuje

samostatnosť a  slobodu na základe  možnosti založiť vlastnú

existenciu na  zdroji z vlastného majetku  a práce. So samo-

statnosťou  je  spojená   snaha  po  výkonnosti,  kreativite

a ochote podstúpiť riziko.  Samostatní individuálni podnika-

telia, ktorí budujú vlastnú nezávislú existenciu, prispieva-

jú v rozhodujúcej miere k vytváraniu a zachovaniu slobodného

myslenia  a života  v každej  spoločnosti. Svojou aktivitou,

životnou filozofiou  dynamizujú a zároveň  stabilizujú demo-

kratický a trhový spoločenský poriadok  a tým aj kvalitu ži-

vota jednotlivcov.

 

     Hospodárska  funkcia spočíva  v pomoci  formovať trhové

prostredie na súkromnom  vlastníctve, spotrebiteľskej slobo-

de  súkromných rozpočtov, produkčnej slobode podnikateľských

subjektov pri voľnej cenotvorbe a konkurencii na trhu. Veľký

počet malých a stredných podnikov vytvára prostredie na  de-

centralizáciu rozhodovania a následne rôznorodosť a diferen-

ciáciu ponuky tovaru a  služieb pri čo najvýhodnejších ceno-

vých reláciách, ponukách pracovných  miest a investovaní ka-

pitálu.

 

     Ponuková funkcia  spočíva v produkcii  finálnych výrob-

kov, služieb,  polotovarov a investičných  statkov. Významnú

úlohu malé a stredné  podniky hrajú pri dotváraní diferenco-

vaného trhu, či už na báze technologicky špecializovanej po-

nuky,  alebo individuálnej  spotreby. Rýchlejšie  reagujú na

individuálne  požiadavky zákazníkov  preferujúcich výkonnosť

a kvalitu. V dôsledku toho  dokážu vyhľadať medzery na trhu,

vybudovať si  v určitom trhovom segmente  silnú pozíciu. Ich

rozvojové šance sú tým vyššie, čím vyšší je blahobyt spoloč-

nosti, pretože tu nachádza  svoje vyjadrenie v stále indivi-

duálnejších potrebách spoločnosti.

 

     Malé a stredné podniky  sú dôležitým faktorom regionál-

nej a priestorovej  hospodárskej politiky. Zabezpečujú záso-

bovanie  riedko  osídlených  regiónov,  malých obcí, okrajov

veľkých miest. Vytváraním  pracovných príležitostí priamo na

mieste znižujú napríklad  dopravné náklady. Umožňujú uspoko-

jovanie menej mobilných  vrstiev obyvateľstva, prípadne zvý-

šenie  sezónnej  alebo  spontánnej  potreby všetkých vrstiev

obyvateľstva. Potreba flexibility  a reštrukturálnej adaptá-

cie na rýchlo sa meniace ekonomické podmienky a nevyhnutnosť

zohľadňovať  pružné podniky,  ešte rýchlejšie  využívať nové

technológie na výrobu  konkurencieschopných tovarov, citeľne

zvýšili  hospodársko-politickú  pozíciu  malých  a stredných

podnikov.

 

     Exportná  funkcia.  Vo  vyspelých  ekonomikách  sa malé

a stredné  podniky  významnou  mierou  podieľajú na exporte.

Napríklad v najväčšom  exportnom odvetví nemeckého priemyslu

- v strojárstve - dominujúcim  dodávateľom sú malé a stredné

podniky. Veľmi významný je  nepriamy príspevok exportnej vý-

konnosti v ekonomike formou  subdodávok pre finálny produkt.

Vo vysoko technologicky  náročných exportných odvetviach ja-

ponskej ekonomiky je podiel  dodávok malých a stredných pod-

nikov približne 50 %.

 

     Malé a stredné podniky plnia vo vyspelých trhových eko-

nomikách dvojakú funkciu.

 

     Po prvé - buď  vytvárajú subdodávateľskú sieť pre veľké

firmy, pričom často ide  o dokončenie a realizáciu inovácií,

ktoré sú  pre veľké firmy nezaujímavé,  alebo ide o variant,

keď veľká firma dodá  súčiastky vyrábané vysokou kvalitou na

automatizovaných  linkách a  malé podniky  uskutočnia montáž

konečnej úpravy a ambaláž v malosériovej podobe pre konkrét-

neho zákazníka.

 

     Po druhé - vyplňujú biele miesta v oblasti spotrebiteľ-

ského dopytu.  Sú schopné plniť  zákazky na tovary  a služby

v malých sériách, reagovať na zmeny dopytu, individualizovať

výrobu a regionálne sa približovať k zákazníkovi.

 

     Globálna výhoda  malých podnikov sa  vzhľadom na skúse-

nosti z jednotlivých odvetví  dá zhrnúť do niekoľkých oblas-

tí. Malé a stredné podniky zvyšujú pružnosť a prispôsobivosť

i veľkým podnikom. Zvyšujú rozvoj špecializácie a odstraňujú

malosériovú  výrobu vo  veľkých podnikoch.  Výrazne dovoľujú

rozvinúť orientáciu na konkrétneho  zákazníka a lepšie uspo-

kojujú rozptýlený a veľmi  diferencovaný dopyt. Sú podstatne

dynamickejšie  v  prenikaní  do  moderných výrobných odvetví

a odvetví služieb.

 

     Z tohto pohľadu je naša sústava malých a stredných pod-

nikov handicapovaná z dvoch  dôvodov. Nemá vytvorené predpo-

klady na  efektívne pôsobenie na zahraničnom trhu ako vývoz-

ca. Účinne  pôsobia ako dovozcovia. Hlavnou  príčinou je to,

že malé a stredné podniky nemajú potrebné finančné zdroje na

financovanie   vlastných  expozitúr,   poskytovanie  servisu

a nemôžu si dovoliť uplatniť prax, ktorá je v zahraničí bež-

ná - splátku faktúr na 90 dní.

 

     Druhý dôvod je, že malé a stredné podniky sa prezentujú

v zahraničí ako subdodávatelia. Nemáme spracovanú koncepciu,

aby veľkí výrobcovia na seba viazali rozvoj drobných dodáva-

teľov súčastí, uzlov alebo  polotovarov cez finálny produkt,

podieľali sa na vývoze.

 

     Vysoký podiel malého a stredného podnikania Japonska na

zahraničnom obchode je ovplyvnený tým, že Japonsko v rozpore

s bežnou praxou vyspelých ekonomík  má zákon na podporu kar-

telov v malom a  strednom podnikaní. Kartel realizuje zahra-

ničnoobchodné vzťahy. V podstate  ide o koncentráciu kapitá-

lu, keď jednotlivci nie sú takí silní, aby jednotlivo prera-

zili na zahraničnom trhu.

 

     Uvedené problémy by bolo  možné prekonať, keby sme dis-

ponovali   ucelenou  dlhodobou   koncepciou  podpory  malého

a stredného  podnikania.   Organizácie  reprezentujúce  malé

a stredné podnikanie  poukazujú u nás  na potrebu zdokonaliť

podnikateľské  prostredie.  Legislatívne  sa  žiada  upraviť

pôsobenie zárodkového a rizikového  kapitálu, bez čoho v sú-

časných  náročných podmienkach  je veľmi  komplikovaný ďalší

rozvoj progresívnych zložiek  malého a stredného podnikania,

hlavne tých,  ktoré by mohli byť  založené na využívaní naj-

novších a moderných technológií.

 

     Ďalej je potreba  legislatívne upraviť aplikáciu metódy

spin off. Problém spočíva v tom, že pri diverzifikácii štát-

nych podnikov  na menšie celky  sa prenášajú všetky  záväzky

bývalého štátneho podniku  na novovznikajúce subjekty, ktoré

nemajú na začiatku zdroje, aby uhradili všetky záväzky hlav-

ne z pracovnoprávnych vzťahov,  zdravotnej a Sociálnej pois-

ťovni, ako i daňovým úradom.  Nie je tiež legislatívne upra-

vená činnosť  spoločnosti rizikového a v  tom aj zárodkového

kapitálu. Spoločnosti rizikového  kapitálu patria v trhových

ekonomikách k významných faktorom stimulujúcim rozvoj ekono-

miky, lebo financujú spoločnosť s vysokým rastovým potenciá-

lom.

 

     Správa uvádza výhrady  k legislatívnym úpravám podnika-

teľského prostredia  a k novelizovaným  normám v roku  1995,

konštatujúc,  že realizované  zmeny neprispeli  podľa názoru

podnikateľov  k  výraznejšiemu  skvalitneniu podnikateľského

prostredia. To  sú veľmi časté  výhrady, ale neobsahujú  nič

konkrétneho, neviem, ako máme ako legislatívny orgán na tie-

to návrhy a požiadavky pozitívne reagovať. Návrhy, aby výška

základného poistenia  bola rovnaká pre  všetkých občanov, je

v súčasnej etape rozvoja našej spoločnosti neakceptovateľná.

Pripomienky k zákonu o dani z pridanej hodnoty, ako aj o ce-

nách sú malicherné a vyplývajú z nepochopenia filozofie uve-

dených  zákonov. K  pripomienkam o finančnom zaťažení  treba

uviesť,  že naše  finančné zaťaženie  sa blíži  k európskemu

priemeru.

 

     Podľa v správe uvedeného  hodnotenia podarilo sa v pod-

state stabilizovať počet podnikateľských subjektov. Čiže ka-

tastrofické  vízie, že  po uplatnení  zákona o registračných

pokladniciach a  o zákone o cenách  dôjde k prudkému poklesu

podnikateľských subjektov,  sa nekonali. Oba  zákony pôsobia

pozitívne, prispeli k tomu, že podiel ziskových subjektov sa

zvýšil oproti  31. 12. 1995  o 10 %  oproti predchádzajúcemu

roku.

 

     Napriek tomu,  že správu hodnotím  pozitívne, domnievam

sa, že v správe chýba riešenie nasledujúcich problémov: Chý-

ba návrh na spracovanie dlhodobej ucelenej koncepcie rozvoja

malého  a stredného  podnikania. Ja  sa tu  trošku líšim  od

predrečníka pána poslanca Černáka,  domnievam sa, že by mala

existovať alebo je žiaduce vypracovať koncepciu minimálne do

roku 2010. Ďalej tam  chýba projekt nástrojov, ktorých apli-

kácia vytvorí predpoklady na ekonomickejšiu spoluprácu vlaj-

kových lodí  našej ekonomiky s  podnikmi z kategórie  malých

a stredných podnikov. Toto je  zložitý problém, ktorý sa nám

zatiaľ nedarí riešiť, ale ktorý je vysoko rozvinutý vo všet-

kých vyspelých trhových ekonomikách. Mali by sme skúsenosti,

ktoré tieto  ekonomiky získali, využiť aj  v našich podmien-

kach. Ďalej chýba návrh  koncepcie, ako vytvoriť predpoklady

pre malé  a stredné  podnikanie  na aktívnejšie pôsobenie na

svetovom  trhu, hlavne  vo vývoze.  Ďalej hodnotenie  úrovne

aplikácie vedeckých  poznatkov v riadení  malého a stredného

podnikania. Škoda,  že v súčasnom  období podceňujeme aspekt

aplikácie vedeckých metód v  riadení. Ďalej hodnotenie účin-

nosti  vzdelávania a  poskytovania poradenských  služieb pre

malé a stredné podniky. Na tieto činnosti sa vydávajú pomer-

ne  rozsiahle prostriedky,  ale efekt  využitia týchto  pro-

striedkov  nie  je  v  správe  vyhodnotený. Úroveň aplikácie

technického  rozvoja malého  a stredného  podnikania a  jeho

vplyv na štrukturálne zmeny našej ekonomiky.

 

     Rozširujem návrhy,  ktoré tu povedal  pán poslanec Čer-

nák, a žiadam, aby bolo prijaté takéto uznesenie. Starostli-

vosť o živnostenské podnikanie, ktoré predstavuje samostatnú

zložku, ale je najväčším  objektom malého a stredného podni-

kania, ktoré je dodnes riadené - a treba úprimne povedať ne-

koncepčne -  ministerstvom vnútra, bola  ako vnútorná zložka

malého a stredného podnikania podriadená ministerstvu hospo-

dárstva s tým, aby celý  komplex malého a stredného podnika-

nia bol riadený jedným orgánom. Myslím si, že tak, ako to je

vo svete, aj  u nás by sme mali využiť  túto prax, aby mini-

sterstvo hospodárstva  mohlo odborne riadiť  aj živnostenské

podnikanie.

 

     Správu akceptujem,  považujem ju za  dobrú a odporúčam,

aby sme ju prijali.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Baránikovi. Slovo má pani

poslankyňa Schmögnerová.

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán minister,

 

     využívam vašu prítomnosť, aby som vás upozornila na dve

okolnosti, ktoré pokladám za veľmi dôležité. Prvej z nich sa

správa dotýka, druhej iba veľmi okrajovo.

 

     Myslím, že znovu môžeme konštatovať, že správa je dobre

pripravená, ale  z hľadiska kritického  prístupu k súčasnému

stavu malého a stredného podnikania je nedostatočná. Napriek

tomu  poukazuje na  hlavné nedostatky  pri podnikaní  malých

a stredných podnikateľov. Len zopakujem:  je to daňové zaťa-

ženie v širšom slova zmysle, t. j. aj odvodové zaťaženie ma-

lých a  stredných podnikateľov, a po  druhé cenová nedostup-

nosť najmä stredno- a  dlhodobých úverov. Tohto druhého bodu

sa chcem stručne dotknúť.

 

     Situácia pre  malé a stredné  podnikanie je trvalo  zlá

a posledný rok  ukazuje, že sa  ešte zhoršuje. Zaznamenávame

boom veľkých  úverov, ktoré získava  možno poldruha desiatky

veľkých podnikov. Tieto podniky odčerpávajú väčšiu časť úve-

rových zdrojov.  Tým sa celková ponuka  úverových zdrojov na

trhu ochudobňuje a malé a stredné podniky pri získavaní úve-

rov sa  dostávajú takmer do rovnakých  ťažkostí ako v rokoch

predchádzajúcich.

 

     Samozrejme, že  aj cena úverov v  dôsledku tohto stúpa.

Ak by sme sa pozreli na cenu úverov, ukazuje sa, že priemer-

ná úroková sadzba, ktorá za roky  1994 až po polrok 1996 po-

klesla, zostáva vysoká. V roku  1994 dosiahla 19,7 %, v roku

1995 16,8 %,  v polovici roku 1996 15,6  %. Uvedomme si, asi

akú výnosovosť  by podniky museli  mať, aby si  boli schopné

požičiavať a hradiť svoje záväzky.  V II. polroku 1996 znovu

dochádza k  postupnému narastaniu priemerných  úrokových sa-

dzieb.

 

     Okrem toho komerčné banky  požadujú vysoké záruky. Vie-

me, že často záruka presahuje 200 % požadovaného úveru. Prá-

ve preto, aby sa čiastočne  uľahčilo malému a strednému pod-

nikaniu,  vznikla  v  roku  1991  Slovenská  záručná  banka.

A chcem sa dotknúť činnosti Slovenskej záručnej banky, ktorá

je štátnym peňažným ústavom.

 

     Banka - slovo banka asi nie je veľmi vhodné, ale, žiaľ-

bohu, iné zatiaľ naporúdzi nemáme - má zabezpečovať dva dru-

hy  programov. Sú  to po  prvé záručné  programy a  po druhé

príspevkové programy. Záručné programy znamenajú, že Sloven-

ská  záručná banka  poskytuje záruky  na úvery diferencovane

podľa jednotlivých druhov programov, ktorých je v súčasnosti

asi 10. Najviac poskytuje záruky do výšky asi 80-85 % úveru.

Samozrejme,  keď  sa  pozrieme  na  požadovanú  výšku záruky

200 %, tak je to podstatne  menej, ale predsa len určitá po-

moc malému a strednému podnikaniu by tu mohla byť.

 

     V  prípade  príspevkových  programov  Slovenská záručná

banka má poskytovať príspevky, ktoré sú určitou bonifikáciou

úrokov, čiže hradí časť úrokov k úveru malého alebo stredné-

ho podnikateľa.

 

     Pozrime sa  na bilanciu Slovenskej  záručnej banky, aby

sme si  odpovedali na otázku, či  skutočne očakávania a pro-

striedky, ktoré sa vložili  do Slovenskej záručnej banky, sa

splnili. Za  5 rokov existencie Slovenská  záručná banka po-

skytla na  podporu malého a  stredného podnikania spolu  229

záruk vo výške 3 miliárd Sk. Priemerná výška poskytnutej zá-

ruky na jeden podnikateľský projekt bola 2,65 milióna ročne.

Ročne podľa toho poskytla záruky na 45 projektov.

 

 

     Položme si otázku, či je to  naozaj dosť. Keď sme o tom

diskutovali  vo výbore,  predstavitelia Slovenskej  záručnej

banky sa ako obvykle vyhovárali,  že nie je dostatok projek-

tov.  Skôr by  som im  odpovedala protiotázkou,  či je z ich

strany dostatočná  ponuka, či dostatočne  informujú podnika-

teľskú sféru, a keď podnikatelia za nimi prídu, či sú ochot-

ní kvalifikovane a s dostatočnou zodpovednosťou posúdiť pro-

jekty, s ktorými sa na nich podnikatelia obracajú.

 

     Druhá poznámka dotýkajúca sa činnosti Slovenskej záruč-

nej banky. Pôvodný zámer pri vzniku tejto banky bol poskyto-

vať záruky  a príspevky pre  malé a stredné  podnikanie. Po-

stupne sa  však Slovenská záručná  banka začala viac  a viac

orientovať na veľké podniky a na privatizáciu. A tak za roky

1991  až 1995  poskytla 54  záruk na  program veľké  podniky

a privatizácia  s  priemernou  výškou  20,8  mil. Sk, pričom

v roku  1996 za  prvý polrok  poskytla záruky  na 4 projekty

s priemernou výškou 37 miliónov Sk.  Boli to záruky na úvery

na privatizáciu. Skutočne toto  bol zámer vytvorenia Sloven-

skej záručnej banky?

 

     Príspevkový program za roky 1991 až  1995 má takúto bi-

lanciu: poskytla 339 príspevkov v priemernej výške 1,048 mi-

lióna Sk.  Ročne vychádza zhruba  65 príspevkov. Za  5 rokov

činnosti poskytla menej ako 400 príspevkov.

 

     Keď  sa však  pozrieme na  výsledky hospodárenia  tejto

banky,  ktorá bankou  nie je,  je štátnym  peňažným ústavom,

nemôžem sa vyhnúť označeniu,  že je to najkomerčnejšia banka

na  slovenskom  peňažnom  trhu.  Základný kapitál Slovenskej

záručnej banky zložilo  Ministerstvo financií Slovenskej re-

publiky  a postupne  sa navýšil  až na  500 miliónov  Sk. Zo

štátneho  rozpočtu sa  do Slovenskej  záručnej banky presúva

v priemere okolo 400 miliónov korún  ročne, za rok 1996 táto

poslanecká  snemovňa schválila  450 miliónov  Sk. K dnešnému

dňu má Slovenská záručná banka aktíva vo výške 3,052 mld ko-

rún. Sú  to prevažne prostriedky štátneho  rozpočtu a určité

výnosy Slovenskej záručnej banky.

 

     Keď  sa pozrieme  na štruktúru  týchto výnosov,  rýchlo

zistíme, že viac ako 87 % z výnosov Slovenskej záručnej ban-

ky sú  úrokové výnosy z  termínovaných vkladov aktív,  ktoré

ukladá  Slovenská záručná  banka do  iných komerčných  bánk.

Mohli by sme  to teda zjednodušene, ale nie  veľmi ďaleko od

pravdy  povedať, že  Slovenská záručná  banka prevažne  žije

z toho, že ukladá zdroje zo štátneho rozpočtu na termínované

účty bánk.  My, Národná rada Slovenskej  republiky, ktorá je

zodpovedná za nakladanie  s prostriedkami štátneho rozpočtu,

by mala zbystriť pozornosť a požadovať, aby Slovenská záruč-

  banka pravidelne  predkladala bilanciu  svojej činnosti,

majetkovú bilanciu  a výsledovku, ak  už nie parlamentu  ako

celku, tak minimálne výboru pre rozpočet, financie a menu.

 

     Nechcela by  som obviňovať z  nedostatkov len Slovenskú

záručnú banku, ale predovšetkým  zakladateľa, ktorý má vyko-

návať zo  zákona aj štátny dozor,  t. j. ministerstvo finan-

cií. Ministerstvo financií nepripravilo a dodnes nemá krité-

riá hodnotenia Slovenskej záručnej banky, neupravilo podrob-

ne činnosť  Slovenskej záručnej banky,  napríklad nakladanie

s aktívami atď. Aby sme mali  predstavu o tom, keď som hovo-

rila,  že je  to najkomerčnejšia  banka, uvediem  ešte jeden

a posledný údaj. K 31. 12. 1995 Slovenská záručná banka mala

zisk 432 miliónov korún  pred zdanením pri aktívach, ktorých

úroveň  som už  uviedla. Ak  porovnávame tento  zisk s dvoma

najúspešnejšími  bankami na  slovenskom peňažnom  trhu, a to

s Tatrabankou a ING bankou, je to zisk zhruba asi šesťnásob-

ne väčší. Myslím, že to komentár už nepotrebuje.

 

     Druhá poznámka,  ktorú vám chcem  adresovať, pán minis-

ter, je veľmi krátka a  týka sa pripravovaného zákona o Živ-

nostenskej komore. Nedávno sme  vo výboroch mali možnosť po-

sudzovať zásady zákona o Živnostenskej komore. Zhodli sme sa

s predkladateľom, že je veľmi  potrebné, aby členstvo v Živ-

nostenskej komore bolo zo zákona povinným členstvom. Zdôvod-

ňovali sme to tým, že Živnostenská komora, ak má plniť svoje

funkcie,  predovšetkým  na  začiatku  bude potrebovať značné

zdroje,  ktoré nezíska  zo štátneho  rozpočtu. Aj  keď došlo

k istému  poklesu živnostníkov  - nechcem  analyzovať dôvody

tohto  poklesu, za  minulý rok  predstavoval priemerny počet

živnostníkov na Slovensku 248 tisíc.  Ak by každý z nich za-

platil len 100 korún ročne, je to suma, ktorá skutočne stačí

pokryť náklady Živnostenskej komory v rozbehu tak, že sa vy-

baví a pripraví sa na efektívnu činnosť na nasledujúce roky.

 

     Chcela by som požiadať svojich vážených kolegov a kole-

gyne z vládnej koalície:  Keď budeme tento zákon prerokúvať,

vráťte  sa v  pamäti k  dnešnému dňu,  keď rokujeme o správe

o stave  malého a  stredného podnikania,  a podporte  návrh,

ktorí  ste,  žiaľ,  nepodporili  vo  výboroch,  aby členstvo

v Živnostenskej komore bolo povinné. A to i napriek tomu, že

nie tak dávno ste  schválili nepovinné členstvo v Slovenskej

obchodnej  a  priemyselnej  komore.  Keďže  mi  ide skutočne

o podporu živnostenského  stavu, nebudem prudérna  a nebudem

požadovať,  aby tu  boli rovnaké  podmienky pre Živnostenskú

komoru a Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  nemám ďalšiu prihlášku do

rozpravy. Hlási sa ešte priamo  pán poslanec Langoš. Nech sa

páči.

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     pred rokom  som vyjadril istú skepsu  voči záujmu vlády

skutočne  podporovať rozvoj  malého a  stredného podnikania.

Prešiel rok  a opäť v novembri  vláda predložila parlamentu,

tak ako vlani,  správu o stave a rozvoji  malého a stredného

podnikania za  rok 1995, teda za  minulý rok, po jedenástich

mesiacoch roku 1996. Toto je jeden z dôkazov, že pohľad vlá-

dy je upnutý  úplne inde, že vláda nemá  záujem v tejto dobe

a v  tejto situácii  malé a  stredné podnikanie  podporovať.

Ani jedno z opatrení, ktoré vláda oznámila parlamentu vlani,

v novembri 1995, vláda nesplnila.

 

     Za  posledný rok  boli schválené  týmto parlamentom tri

zákony, ktoré sa nejakým spôsobom  týkajú malého a stredného

podnikania. Bol to nekonkrétny zákon o štátnej podpore malé-

ho a  stredného podnikania, ktorý  utvára možnosť podporovať

ktorýkoľvek z podnikov do 500 zamestnancov a výhradné právo-

moci zveruje ministerstvu hospodárstva. Takéto podniky, pod-

niky s 500 zamestnancami, už presahujú rámec vrstvy živnost-

níkov  a  malých  a  stredných  podnikov,  ktoré tvoria tzv.

stredný  stav. A  prosperujúci stredný  stav vytvára  základ

každej prosperujúcej trhovej  ekonomiky. Práve daňová záťaž,

vysoké povinné odvody, ktoré majú charakter dodatočnej dane,

a napríklad i vysoké colné záruky bránia tejto širokej vrst-

ve v rozvoji, ktorý je vlastne základom rozvoja zamestnanos-

ti, kvality a rýchlosti služieb a cien tovarov na spotrebnom

trhu a  nakoniec i vysokých príjmov  štátneho rozpočtu.

 

 

 

     Dvakrát bola zmenená sadzba dane z pridanej hodnoty, čo

jediné málo uľahčilo strednému stavu. O zákone o cenách pri-

jatom týmto  parlamentom je už hanba  vôbec sa znova zmieňo-

vať.

 

     Tento  zákon je protiústavný nie  v zmysle právnom, ale

je v rozpore s  ústavou deklarovanou trhovou ekonomikou Slo-

venskej republiky. Je to zákon protitrhový, jeden zo zákonov

tretej utopickej  cesty štátom riadenej  ekonomiky. Ďalej sa

vláda zaviazala  do konca tohto  roka navrhnúť zmenu  zákona

o sociálnom  poistení,  ktorý  by  mal  znížiť výšku odvodov

a zmeniť  samotný systém  dodatočnej  dane.  Ale to  je dnes

všetko, čo vieme o tomto zámere.

 

     Vláda pripravuje  návrh zákona o  Živnostenskej komore,

ktorý nielenže uberá komore živnostníkov akúkoľvek autoritu,

lebo neupravuje prevod aspoň  niektorých právomocí zo živno-

stenských úradov na komoru, ale neviaže členstvo ani na sym-

bolický  členský  príspevok,  ako  napríklad navrhovala Únia

živnostníkov, podnikateľov  a roľníkov symbolicky  100 korún

ročne. Vydáva teda komoru existenčnej závislosti od štátnych

dotácií, a to nie je dobré.

 

     A nakoniec v mojom krátkom vystúpení to podstatné: Vlá-

da uvádza  ako formu podpory možnosť  odpustenia dlhov alebo

možnosť odkladu ich  splatenia. Podľa odborníkov Demokratic-

kej  strany  a  tiež  podľa  Únie živnostníkov, podnikateľov

a roľníkov tieto výnimky  spravidla dostávajú veľké podniky.

Aby mala vláda možnosť  dokázať opak, navrhujem, aby Národná

rada prijala nasledujúce uznesenie:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky  žiada vládu, aby do

začiatku nasledujúcej schôdze Národnej rady predložila alebo

poskytla  konkrétnu informáciu  o tom,  ktorým podnikom boli

odpustené dlhy a ktorým podnikom bola odložená splatnosť dl-

hov, spolu  s vecným odôvodnením prínosu  pre ekonomiku Slo-

venskej republiky v každom prípade udelenej výnimky."

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Vyhlasujem rozpravu  o dvadsiatom druhom  bode programu

za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Nie, ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pýtam  sa spoločného spravodajcu  výborov pána

poslanca Morica, či si žiada záverečné slovo. Nech sa páči.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcel by som sa  vyjadriť k poslednému príspevku, ktorý

mal môj  kolega pán poslanec  Langoš, kde povedal,  že vláda

Slovenskej republiky dala málo  na rozvoj malého a stredného

podnikania.  Povedať  málo  alebo  veľa  je  vždy relatívne,

a preto sa  treba pozrieť, aký je  podiel malého a stredného

podnikania na  tvorbe hrubého domáceho produktu,  aký je po-

diel  subjektov malého  a stredného  podnikania na  celkovom

hrubom obrate hospodárstva Slovenskej republiky. A tu musíme

konštatovať,  že je  to približne  64 %.  Ak usudzujeme, ako

krátko trvá Slovenská  republika a že za taký  krátky čas sa

dosiahlo, že  subjekty malého a  stredného podnikania tvoria

64 %  hrubého obratu hospodárstva  Slovenskej republiky, tak

ja si myslím, na rozdiel od  pána poslanca Langoša, že je to

dosť. Také výsledky by sa nedosiahli bez podpory štátu. Pre-

tože, ako  povedal charge dřaffaires  Holandského kráľovstva

v Slovenskej republike pán Schetlana, ani Rím nepostavili za

jeden deň. A  takisto sa nedá predpokladať, že  by sa trans-

formácia  nášho hospodárstva  zmenila tak  rýchlo. Takže  si

myslím, že sa nezakladá celkom  na pravde to, čo povedal pán

kolega Langoš.

 

     Tiež by  som sa chcel  vyjadriť k tomu,  čo povedal pán

kolega  Černák. Mne  až drása  srdce, keď  on hovorí, ako sa

zastáva malého a stredného podnikateľa a čo všetko by sa ma-

lo robiť pre malého a  stredného  podnikateľa  a žiada mini-

sterstvo hospodárstva o  veľkú  podporu.  Pán kolega,  čo si

spravil ty,  keď si bol  ministrom hospodárstva? Keď  som ťa

prosil, aby si prijal malých a stredných podnikateľov, ktorí

sa na mňa obracali zo Slovenskej národnej strany, obvinil si

ma, že ich tam vozím a vodím preto, že od každého beriem de-

saťtisíckorunový úplatok. A ty teraz vykladáš o tom, ako sa

treba malých a stredných podnikateľov zastať. No hanba! Člo-

vek by si  o tebe myslel, že si neviem  čo pre nich spravil.

A za tvojho ministrovania si nespravil nič, ale zhola nič.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegyne, pristúpime  k hlasovaniu.

Prosím  spoločného  spravodajcu  pána  poslanca  Morica, aby

uvádzal hlasovanie. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Prvé  pozmeňujúce  návrhy  dal  pán  poslanec Černák na

uznesenie a doslova povedal, že môžu to byť dva návrhy, kto-

ré sú pozmeňujúce alebo môžu byť doplnením pôvodného uznese-

nia Národnej  rady Slovenskej republiky. Pán  kolega, ako si

želáte, aby to bolo doplnenie, alebo aby to boli pozmeňujúce

návrhy?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Černák, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Jasne som  definoval, že je  to súčasť, resp.  návrh na

doplnenie uznesenia, ktoré je  v správe navrhnuté. To zname-

ná, že ostane  tam časť berie na vedomie  správu a potom som

odporúčal doplniť ďalšie dve časti.

 

     To, pán kolega, aké ste zaujali stanovisko v záverečnom

slove, nebudem  komentovať. Bolo by to  pod moju úroveň, pán

predsedajúci.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Keby si nejakú úroveň mal.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, pán poslanec, sme  pri hlasovaní, už nekomentu-

jeme. Čo navrhujete, pán spoločný spravodajca?

 

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Navrhujem,  aby sa  hlasovalo o  každom doplnení návrhu

pôvodného uznesenia  osobitne, pretože nesúvisia  s pôvodným

uznesením.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     A vaše stanovisko k návrhu?

 

Poslanec V. Moric:

 

     Pokiaľ ide o návrh uznesení, ktoré predložil pán posla-

nec Černák, neodporúčam to  prijať, pretože všetko, čo pove-

dal,  je v  pláne ministerstva  hospodárstva, pokiaľ  som to

konzultoval s  pánom ministrom, a nie  je dôvod dávať takéto

úlohy vláde.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o návrhu doplnenia  uznesenia, ktoré predložil  pán poslanec

Černák. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďalší návrh na doplnenie uznesenia predložil pán posla-

nec  Baránik.  Po  vzájomnom  dohovore  sme  trošku upravili

pôvodné znenie, ktoré predložil,  a znie takto: "Žiada vládu

Slovenskej  republiky, aby  v pripravovanej  novele o živno-

stenskom podnikaní starostlivosť  o živnostenské podnikanie,

ktoré je  súčasťou malého a  stredného podnika, bola  vyňatá

z kompetencie   Ministerstva  vnútra   Slovenskej  republiky

a začlenená ako samostatná zložka  malého a stredného podni-

kania a bola podriadená Ministerstvu hospodárstva Slovenskej

republiky."

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, toto  je zmenená dikcia,  ktorá neprešla cez

rozpravu.  Myslím si,  že v  takejto podobe  je veľmi  ťažké

o tom  hlasovať.  Navrhujem,  pán  poslanec, radšej stiahnuť

tento návrh a riešiť to v iných oblastiach.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Pán poslanec, navrhujem, aby sa tento váš návrh stiahol.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Slovo má pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne. Navrhujem to stiahnuť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Pokiaľ ide  o návrh na  uznesenie, samostatné uznesenie

predložil  pán poslanec  Langoš, kde  žiada vládu Slovenskej

republiky, aby do začiatku nasledujúcej schôdze Národnej ra-

dy predložila - poskytla  konkrétnu informáciu o tom, ktorým

podnikom boli odpustené dlhy a ktorým podnikom bola odložená

splatnosť dlhov spolu s  vecným odôvodneným prínosu pre eko-

nomiku Slovenskej republiky v každom prípade udelenej výnim-

ky. Vzhľadom  na to, že podľa  môjho názoru vláda Slovenskej

republiky nemôže vedieť o každom  dlhu, ktorý má podnik, na-

vrhujem, aby takéto znenie nebolo prijaté.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu  pána poslanca Langoša.  Pán spoločný spravodajca

ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh uznesenia nebol

prijatý.

 

     Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predsedajúci, oznamujem vám, že ďalšie návr-

hy na zmenu uznesenia nie sú.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Budeme teda hlasovať o  návrhu uznesenia ako celku. Aké

je vaše stanovisko k  tomuto návrhu, pán spoločný spravodaj-

ca?

 

Poslanec V. Moric:

 

     Odporúčam prijať takéto uznesenie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujeme  sa a vzápätí  hlasujme o celkovom

návrhu uznesenia. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  Národná   rada  Slovenskej  republiky

schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky

k správe o  stave a rozvoji malého  a stredného podnikania a

jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1995.

 

     Ďakujem vám, pán spoločný  spravodajca, ďakujem aj vám,

pán minister.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, vzhľadom na  to, že teraz

nasleduje  neverejná  časť  schôdze,  vyhlasujem 10-minútovú

prestávku na zabezpečenie miestnosti.

 

 

     (Nasledovalo  neverejné  rokovanie  k  správe  o plnení

štátneho rozpočtu Slovenskej republiky  za I. polrok 1996 za

kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Minister-

stva  vnútra Slovenskej  republiky a  Slovenskej informačnej

služby.)

                   Šiesty deň rokovania

      20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     6. novembra 1996

___________________________________________________________

 

          (Po skončení neverejnej časti schôdze.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Teraz nasleduje

 

     správa  Mandátového a  imunitného výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky o výsledku  prerokovania žiadosti o sú-

hlas Národnej rady Slovenskej  republiky na trestné stíhanie

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Materiál ste dostali ako tlač číslo 536.

 

     Správu  Mandátového a  imunitného výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky uvedie predseda výboru pán poslanec An-

ton Poliak. Prosím ho, aby sa ujal slova.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám vám  správu Mandátového a  imunitného výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky o  výsledku prerokovania

žiadosti vyšetrovateľa o súhlas Národnej rady Slovenskej re-

publiky na  trestné stíhanie poslanca  Národnej rady Sloven-

skej republiky Ladislava Pittnera.

 

     Vyšetrovateľ Úradu vyšetrovania  Policajného zboru Slo-

venskej republiky Bratislava I listom  zo 7. 6. 1996 predlo-

žil Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej

republiky žiadosť o súhlas Národnej rady Slovenskej republi-

ky  na trestné  stíhanie poslanca  Ladislava Pittnera  podľa

čísla IVP 234/10-04-01/1996 KK  na tom skutkovom základe, že

dňa 25. marca 1996 v Bratislave (ak vás ruším, tak povedzte,

môžete potom  vy tu hovoriť) v  Športovej hale na Pasienkoch

na  politickom mítingu  Kresťanskodemokratického hnutia  mal

uviesť nepravdivé výroky o  spáchaní trestnej činnosti vrch-

ného riaditeľa  Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-exper-

tíznych činností Policajného  zboru Ministerstva vnútra Slo-

venskej  republiky podplukovníka  Dr. Jána  Kosťova, čím mal

značnou mierou  ohroziť jeho vážnosť  na verejnosti, ako  aj

u pracovníkov, ktorých riadi.

 

     Trestné stíhanie sa  začína uznesením vyšetrovateľa, ak

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný

čin podľa § 160  Trestného poriadku. Vyšetrovateľ v žiadosti

o udelenie súhlasu na trestné stíhanie  uvádza, že ide o po-

dozrenie zo spáchania trestného  činu ohovárania podľa § 206

ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona.

 

     Podľa článku 78 ods.  2 Ústavy Slovenskej republiky po-

slanca  Národnej rady  Slovenskej republiky  nemožno trestne

stíhať  bez súhlasu  Národnej rady  Slovenskej republiky. Ak

Národná rada  Slovenskej republiky súhlas  odoprie, stíhanie

je navždy vylúčené.

 

     Podľa §  40 ods. 1 písm.  d) zákona Slovenskej národnej

rady číslo  44/1989 Zb. o rokovacom  poriadku Slovenskej ná-

rodnej rady v znení neskorších predpisov Mandátový a imunit-

  výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky zisťuje, či

v imunitných veciach  sú dané podmienky  na trestné stíhanie

poslanca Národnej rady, vykoná urýchlene nevyhnutné zisťova-

nie a poslancovi umožní, aby  sa vyjadril. Správu o výsledku

svojich zistení predkladá  Národnej rade Slovenskej republi-

ky.

 

     Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky vykonal vo veci nevyhnutné zisťovanie a oboznámil sa

s obsahom vyšetrovacieho spisu. Na  schôdzi 23. októbra 1996

sa výbor  oboznámil so žiadosťou  vyšetrovateľa o súhlas  na

trestné stíhanie poslanca  Ladislava Pittnera. Výbor umožnil

poslancovi Ladislavovi  Pittnerovi, aby sa  k veci vyjadril,

a to jeho  pozvaním na schôdzu výboru  dňa 23. októbra 1996.

K žiadosti vyšetrovateľa pán poslanec  uviedol, že sa necíti

byť vinný zo spáchania trestného činu.

 

     Na základe  vykonaného zisťovania Mandátový  a imunitný

výbor Národnej  rady Slovenskej republiky zistil,  že na mí-

tingu  Kresťanskodemokratického hnutia  dňa 25.  3. 1996 pán

poslanec Pittner uviedol: V súvislosti s pplk. K. bola komi-

sia oboznámená s nasledujúcimi skutočnosťami: Niekedy na jar

1995  poskytol riaditeľ  Slovenskej informačnej  služby Ivan

Lexa inšpekcii ministra vnútra Slovenskej republiky informá-

ciu o tom, že na  strednom Slovensku legalizujú kradnuté mo-

torové vozidlá príslušník alebo príslušníci Policajného zbo-

ru Slovenskej republiky.

 

     Na  prešetrenie informácie  boli určení  kpt. Štefan T.

a npor. JUDr. Iveta Č.  Títo  po krátkom čase zistili, že vo

viacerých prípadoch doklady na motorové vozidlá osobne vyba-

voval na dopravnom  oddelení Okresného vyšetrovania Policaj-

ného zboru v Žiari nad  Hronom pplk. K., vtedajší funkcionár

okresného úradu vyšetrovania.  Ďalším operatívnym vyšetrova-

ním zistili, že pplk. K. mal  prijať úplatok v sume 220 tis.

korún za vybavovanie istých záležitostí pre páchateľa trest-

ného činu. Vzhľadom na zistené  skutočnosti bol dňa 22. mája

1995 písomne  požiadaný sudca Krajského súdu  v Banskej Bys-

trici Dr. Jozef R. o súhlas nasadenia informačno-technických

prostriedkov, ľudovo odposluchu. Dňa 25. mája 1995 sudca Dr.

Jozef R. súhlas poskytol.

 

     Odposluchom boli zistené závažné skutočnosti k trestnej

činnosti menovaného.  Napriek týmto skutočnostiam  bol pplk.

K. vymenovaný do vysokej funkcie v Bratislave. Až po vymeno-

vaní bol  odposluch zastavený a  spis museli pracovníci  in-

špekcie  ministra vnútra  odovzdať zástupcovi  riaditeľa in-

špekcie ministra  vnútra mjr. D. v  Bratislave. Dňa 22. feb-

ruára  tohto roku  bol spis  pplk. K.  z inšpekcie  ministra

vnútra postúpený na Krajský úrad vyšetrovania v Banskej Bys-

trici. Ako to však  vyplýva z uznesenia prokurátora Krajskej

prokuratúry v  Banskej Bystrici z  23. mája 1996  pod číslom

1 KN 2066/96, ktoré je súčasťou vyšetrovacieho spisu, nebolo

zistené voči Dr. J. Kosťovi podozrenie z trestného činu.

 

     V tejto súvislosti treba povedať, že Mandátovému a imu-

nitnému výboru  Národnej rady neprislúcha  hodnotiť sám sku-

tok  ani mieru zavinenia. Týmito skutkovými otázkami sa zao-

berajú a posudzujú ich orgány činné v trestnom konaní a roz-

hodovať o nich môže iba súd.

 

     Na základe žiadosti vyšetrovateľa, zistených skutočnos-

tí a po vykonanom nevyhnutnom zisťovaní Mandátový a imunitný

výbor Národnej rady Slovenskej  republiky vyjadril vo svojom

platnom uznesení číslo 27 z 23. októbra 1996, že neodporúča,

aby Národná rada Slovenskej republiky dala súhlas na trestné

stíhanie poslanca. Je v záujme udržania patričnej politickej

kultúry vo vzťahoch politických strán  a hnutí, aby sa okrem

prípadov ťažkých zločinov vždy individuálne posudzoval účel,

ktorý by  začatie trestného konania malo.  Považujeme za do-

statočné doterajšie konanie vo veci  bez toho, aby sa začalo

trestné stíhanie.

 

     V súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republi-

ky, podľa § 4 písm. n) zákona Slovenskej národnej rady číslo

44/1989  Zb. o  rokovacom poriadku  Slovenskej národnej rady

v znení neskorších predpisov súhlas  na trestné stíhanie po-

slanca  dáva  Národná  rada  Slovenskej republiky. Navrhujem

preto,  aby Národná  rada Slovenskej  republiky prijala toto

uznesenie:

 

     Uznesenie k správe Mandátového  a imunitného výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  o výsledku prerokovania

žiadosti vyšetrovateľa o súhlas Národnej rady Slovenskej re-

publiky na  trestné stíhanie poslanca  Národnej rady Sloven-

skej republiky pod tlačou 536

 

     Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky  podľa § 4 písm. n) záko-

na Slovenskej  národnej rady číslo  44/1989 Zb. o  rokovacom

poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpi-

sov  odopiera súhlas  na trestné  stíhanie poslanca Národnej

rady Slovenskej republiky Ladislava Pittnera.

 

     V  závere, vážené  pani poslankyne,  páni poslanci, vám

ďakujem za porozumenie. Ďakujem za podporu navrhnutého uzne-

senia a taktiež ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán predseda. Nech  sa páči, zoberte si miesto

určené pre spoločného spravodajcu výborov.

 

     Dámy a  páni, otváram rozpravu  o tomto bode  programu.

Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú požiadavku, pýtam sa, či

chce niekto vystúpiť k tomuto bodu.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. To znamená, že

ani pán predseda sa nemusí k ničomu vyjadrovať. Ďakujem veľ-

mi pekne, pán predseda.

 

 

     Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ako ho

predniesol predseda mandátového a imunitného výboru poslanec

Poliak, s tým, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade

s článkom  71 ods.  2  Ústavy  Slovenskej republiky  a podľa

§ 4 písm. n) zákona o  rokovacom poriadku odopiera súhlas na

trestné stíhanie poslanca Ladislava Pittnera.

 

     Prosím, aby ste sa  prezentovali a hlasovali. Hlasujeme

za to, že Národná rada Slovenskej republiky odopiera súhlas.

Hlasujeme teda pozitívne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa

článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odoprela súhlas

na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej repub-

liky pána Ladislava Pittnera.

 

     Podľa  schváleného  programu  pristúpime  k dvadsiatemu

štvrtému bodu nášho rokovania.

 

     Pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     samozrejme,  že  s  uznaním  kvitujem  vaše rozhodnutie

a osobne chcem len povedať, že ako pred mandátovým a imunit-

ným  výborom  i  tu pred  vami sa  osvedčujem, že necítim sa

v tejto záležitosti  vinný a naďalej  si budem plniť  všetky

zákonné funkcie, ktoré som slávnostne sľúbil pri svojom sľu-

be poslanca.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ako som  povedal, pristúpime  k   d v a d s i a t e m u

š t v r t é m u  bodu programu, ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 229/1991  Zb. o úprave

vlastníckych vzťahov  k pôde a  inému poľnohospodárskemu ma-

jetku v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač číslo 301 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 301a.

 

     Za  skupinu  poslancov  návrh  zákona odôvodní poslanec

Ernö Rózsa. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som v zastúpení skupiny poslancov pove-

dal úvodné  slovo k návrhu  na vydanie zákona  Národnej rady

Slovenskej republiky,  ktorým sa mení  a dopĺňa zákon  číslo

221/1991 Zb.  o úprave vlastníckych  vzťahov k pôde  a inému

poľnohospodárskemu  majetku  v  znení  neskorších predpisov,

v úplnom znení zverejnenom pod  číslom 11/1994 Z. z. Dovoľte

mi, aby som najprv uviedol zmysel a účel, ktorý sleduje sku-

pina poslancov pri predkladaní návrhu na vydanie zákona.

 

     Ako všetci vieme,  zákon o pôde v pôvodnom znení mal na

mysli napraviť  čiastočne krivdy, ktoré  nastali v uplynulom

období voči vlastníkom poľnohospodárskeho majetku, ďalej mal

na mysli upraviť a zladiť so zákonom vlastnícke vzťahy a na-

pokon,  aby sme  podľa tohto  zákona dali  na správne miesto

práva vlastníka nad právami užívateľov pozemkov.

 

     Doterajšie zmeny zákona o pôde neriešili problémy, kto-

ré sa na  území Slovenskej republiky  dotýkajú mnohých obča-

nov, nedal možnosť určenia povinnej osoby, nedal možnosť ur-

čenia oprávnených  osôb a taktiež  spôsob odstránenia krívd,

ku ktorým došlo. O čo vlastne ide?

 

     Medzi bývalou československou  vládou a  bývalou vládou

Maďarskej ľudovej  republiky došlo k dohode,  ktorá je známa

ako Tatranská dohoda, a k tejto dohode bol  pripojený aj do-

datkový protokol, známy Štrbský protokol. Podľa tejto dohody

vlastníci, ktorí mali pozemky na území bývalej Maďarskej ľu-

dovej  republiky  alebo  Československa  v rozsahu 15  km od

štátnych hraníc, mali možnosť tieto pozemky obrábať ako svo-

je vlastné,  úžitky z týchto pozemkov  speňažiť a mali voľný

prechod na obrábanie týchto pozemkov.  K zmenám došlo na zá-

klade Štrbského protokolu, a to v tom zmysle, že bývalé vlá-

dy  týchto štátov  sa dohodli,  že majetok  ležiaci na území

jedného štátu  sa stane vlastníkom  toho štátu, kde  majetok

leží, a občania, ktorí    vlastníkmi týchto  pozemkov, ne-

dostali  žiadne odškodné,  žiadnym spôsobom  nebol zmiernený

tento protiprávny akt vlád.

 

 

     Chcel by  som preto povedať,  že v tomto  návrhu sme sa

snažili vyplniť medzeru, ktorá by pri dobrej vôli, pri poli-

tickej vôli mohla zabezpečiť, že občanom Slovenskej republi-

ky sa poskytne primeraná náhrada na zmiernenie následkov tak

ako ostatným občanom nášho štátu.

 

     Ešte predtým, než by  som obsahovo vysvetlil jednotlivé

články, prosím, aby ste  prepáčili niektoré prepisové chyby.

Ide o zákon 229/1991 a  pokiaľ ide o "Štrbský protokol", ide

o článok 16, nie o článok 14.

 

     Pokiaľ  ide  o  jednotlivé  zmeny,  navrhuje sa upraviť

§ 5 pôvodného zákona, ktorý sa týka určenia okruhu povinných

osôb. V  tomto prípade sme to  formulovali ako povinná osoba

a cudzí štát. I keď vláda republiky má námietky k tejto for-

mulácii, z ďalšieho článku a  ďalších častí tohto zákona vy-

plýva,  že ide  konkrétne  o  Maďarskú republiku,  lebo túto

zmluvu uzavreli iba Československá  republika a Maďarská ľu-

dová  republika v  minulosti. Tým  by sme  dali možnosť,  že

oprávnené osoby sa môžu obrátiť na skutočnú povinnú osobu.

 

     Pokiaľ ide  o § 6  písm. y), ide  o formuláciu právneho

titulu.  V pôvodnom  zákone v  § 6  sú uvedené  všetky možné

právne tituly, ktoré dávajú možnosť oprávneným osobám uplat-

niť si svoj nárok, ale  nemožno pod tieto právne tituly sub-

sumovať tento prípad, lebo tu ide v podstate o "Štrbský pro-

tokol", ktorý ako právny akt bol podnetom a príčinou odobra-

tia majetku občanom Slovenskej republiky.

 

     Pokiaľ ide o  § 9a, prosím o pochopenie,  že ide o mož-

nosť  -  zdôrazňujem možnosť  -  uplatnenia nároku zo strany

oprávnených osôb  voči pozemkovému fondu,  a to preto,  lebo

majetok, ktorý mali občania bývalej Maďarskej ľudovej repub-

liky na  území Slovenskej republiky, prevzal  československý

štát a teraz je majetkom  slovenského štátu, čiže je možnosť

z tohto majetku uspokojiť tieto nároky.

     Pokiaľ  ide o  § 11  písm. a),  prosím o pochopenie, že

vecná reštitúcia nie je možná, vecné a naturálne uspokojenie

týchto požiadaviek nie je  možné preto, lebo pôvodné pozemky

ležia na území iného štátu. V tomto prípade sme chceli dopl-

niť a  dopĺňame § 11, že  ide o náhradné pozemky  in natura,

ak by sme tento zákon schválili.

 

     Pokiaľ ide o § 13 ods.  2, vzhľadom na to, že tento ná-

vrh bol podaný ešte v novembri 1995, tam sme stanovili leho-

tu na  možnosť podávania návrhu a  uplatnenie nárokov do 31.

12.  1996, teraz  je to  už iluzórne,  preto navrhujeme, aby

termín bol stanovený do 31. 12. 1997.

 

     Nechcem využívať vašu trpezlivosť,  ale ešte by som ci-

toval tri vety z dodatkového protokolu, najmä z toho dôvodu,

že po  podpísaní tejto dohody bola  vytvorená zmiešaná komi-

sia, ktorá 27. a 29. augusta 1950 v Bratislave doriešila tú-

to otázku tak, že sa stanovilo, že vlastnícke právo k nehnu-

teľnostiam, ktoré ležia na území vyznačenom v článku I tohto

protokolu,  prechádza  na  štát,  v  ktorom sa nehnuteľnosti

nachádzajú, kde ležia. Teda tento majetok je teraz vo vlast-

níctve  slovenského  štátu.  Z  dôvodu prechodu vlastníckeho

práva nie je ani jeden štát povinný druhému štátu poskytovať

náhradu. Čítam to  preto, ak by boli obavy,  že ak Slovenská

republika zmierni následky spáchaných krívd, mohla by aj Ma-

ďarská republika uplatňovať nejaké recipročné nároky. Nie je

to tak, lebo v zmluve bolo dohodnuté inak.

 

     Ďalej,  vlastníci nehnuteľností,  ktorí sú príslušníkmi

druhého štátu,  nemôžu z dôvodov  prechodu vlastníckych práv

vzniesť  žiadne nároky  z akéhokoľvek  právneho titulu  voči

štátu, na území ktorého nehnuteľnosť  leží. Teda, ak by nie-

kto mal  predstavu, že občania  terajšej Maďarskej republiky

by uplatňovali  nejaký nárok voči  slovenskému štátu, nepri-

chádza  to do úvahy, lebo  podľa elementárnej  zásady "pacta

sunt servanda" nemožno túto zásadu porušiť.

 

     Toľko  na  vysvetlenie  jednotlivých  ustanovení zmien.

A na záver  by som prosil  všetkých poslancov bez  ohľadu na

politickú príslušnosť  o podporu, pretože tu  ide v podstate

o pomoc občanom Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi  Rózsovi.  Prosím  spoločného

spravodajcu výborov poslanca Zoltána Borosa, aby podal sprá-

vu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výbo-

rov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokova-

nia návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 221/1991  Zb. o úprave

vlastníckych vzťahov  k pôde a  inému poľnohospodárskemu ma-

jetku v znení neskorších predpisov. Je to tlač 301.

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 221/1991  Zb. o úprave

vlastníckych vzťahov  k pôde a  inému poľnohospodárskemu ma-

jetku v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  rozhodnutím  číslo  685 zo

4. decembra 1995 na  prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti a Zahraničnému  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky na  prerokovanie po získaní  stanoviska vlády Slo-

venskej republiky.

 

     Súčasne určil ako príslušný Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky pre pôdohospodárstvo na skoordinovanie stano-

vísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že sa

skoordinované stanoviská výborov premietnu v spoločnej sprá-

ve výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Všetky určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky

prerokovali návrh zákona a  neprijali k nemu uznesenie, lebo

podľa  § 48  ods. 1  zákona Slovenskej  národnej rady  číslo

44/1989  Zb. o  rokovacom poriadku  Slovenskej národnej rady

v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpo-

lovičná väčšina všetkých členov príslušných výborov Národnej

rady Slovenskej  republiky. Okrem toho  ani v jednom  výbore

Národnej rady, ktoré prerokovali predmetný návrh, nebol pri-

jatý žiadny  pozmeňujúci návrh. Tie môžu  byť podané v rámci

rozpravy. Hneď vás chcem úctivo požiadať, aby ste svoje prí-

padné pozmeňujúce návrhy podávali písomne.

 

     Predložený  návrh  ako  spoločný  spravodajca odporúčam

prijať.

 

     Prosím vás, pán predsedajúci,  o otvorenie rozpravy, do

ktorej sa hlásim ako prvý.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, otváram rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode

nášho programu. Nedostal som žiadne písomné prihlášky. Teraz

sa o slovo prihlásil pán spoločný spravodajca. Nech sa páči,

pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi,  aby som sa pokúsil  vysvetliť takú stránku

predloženého poslaneckého návrhu, ktorá  je možno menej per-

traktovaná, resp. skrýva v sebe možnosti rôzneho vysvetľova-

nia.

 

     Prerokúvaný poslanecký návrh celkom logicky a odôvodne-

ne vychádza  zo zásady umožniť všetkým  občanom bez rozdielu

odškodnenie  za spôsobené  krivdy v  období od  25. februára

1948 do roku 1989. Je to v plnom a prirodzenom súlade s kom-

plexom reštitučných zákonov prijímaných postupne bývalým Fe-

derálnym zhromaždením  ČSFR, zároveň národnými  radami a ná-

sledne potom aj Národnou radou Slovenskej republiky.

 

     K prebiehajúcej demokratickej transformácii celého spo-

ločenského  a politického  života určite  organicky patrí aj

odškodňovanie krívd spôsobených totalitným režimom. Predmet-

ná krivda spadá do rozhodujúceho  obdobia, na ktoré sa vzťa-

hujú  príslušné  právne  predpisy  o  zmiernení  majetkových

krívd. Z  tohto titulu, myslím si, je prvým a neoddiskutova-

teľným aspektom  oprávnenosť nároku postihnutých  občanov na

aspoň čiastočné zmiernenie majetkovej  ujmy, ku ktorej došlo

dohodou dvoch  štátov v neprospech  tretej strany. A  tú po-

stihnutú tretiu stranu  predstavovali a predstavujú súkromní

vlastníci, občania Slovenskej  republiky. Takéto konanie po-

rušujúce  zásady medzinárodného  práva si  mohli dovoliť iba

štáty s totalitným zriadením. Toto označenie sa, samozrejme,

vzťahuje v rovnakej miere na vtedajšie  Československo aj na

Maďarskú ľudovú republiku. V tomto sa určite nerozchádzame.

 

     Domnievam  sa, že  z uvedených  príčin je  úplne zrejmý

a logický nárok  na odškodnenie aj  tejto nepočetnej skupiny

postihnutých, o ktorej poslanecký návrh hovorí.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, vláda Slovenskej republiky

vo  svojom stanovisku  vyslovuje nesúhlas  s návrhom. Pritom

argumentuje,  že, citujem,  "nejde  teda o  prípady, kde  by

k majetkovej krivde došlo v  dôsledku platnosti alebo použi-

tia niektorých právnych predpisov". A  práve v tomto bode si

dovoľujem polemizovať s výrokom vlády.  Podľa mňa je tu mož-

nosť kladného posúdenia  a uznania oprávnenosti odškodnenia,

a to nielen  z hľadiska politického, ale  aj právneho. Prečo

si  to myslím?  Pretože v  článku XVI  Dôverného dodatkového

protokolu išlo o také rámcové znenie ustanovenia, ktoré bolo

vykonávané vnútroštátne, podčiarkujem vnútroštátne. Jednodu-

cho povedané,  zrušenie vlastníctva fyzických  a právnických

osôb k dotyčným nehnuteľnostiam nebolo teda spôsobené samot-

nou  medzinárodnou zmluvou,  ale vnútroštátnymi  opatreniami

oboch  štátov. Ergo,  ich zákonnosť  treba posudzovať  podľa

právneho poriadku dotyčného štátu. V našom prípade to zname-

ná možnosť  právneho riešenia parlamentom  resp. vládou Slo-

venskej  republiky  ako  nástupcu  československého štátu so

všetkými jeho záväzkami.

 

     K takémuto  riešeniu nabáda aj ďalší moment, a síce, že

dotyčné ustanovenie Dôverného  dodatkového protokolu, ako aj

jeho ostatné ustanovenia k  Štrbskému protokolu, boli už vy-

konané, a tak  medzinárodná zmluva,  ktorú Štrbský  protokol

a Dôverný dodatkový protokol k nemu predstavujú, vlastne za-

nikli splnením.

 

     Vážená Národná rada,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     myslím si,  že táto skutočnosť  otvára dvere reštitúcii

aj bez  nutnosti revízie samotnej  medzinárodnej dohody. Do-

mnievam sa,  že sú to  hľadiská hodné na  zváženie zo strany

ctenej  Národnej rady,  ako aj  neprítomnej vlády Slovenskej

republiky.

 

     Na záver by som ešte rád zdôraznil, predtým, než by sme

náhodou  skĺzli do  sem nepatriacej  polemiky, myslím národ-

nostnej, že  ide o výsostne občiansky,  nie národný problém,

ide o nápravu krivdy, keď  dva štáty uzavreli dohodu na úkor

súkromných vlastníkov. Ide o reštitúciu diskriminovaných fy-

zických osôb vo veľmi obmedzenom rozsahu a nevytvára to žia-

den precedens, iba chce doplniť medzeru v sieti reštitučných

zákonov.

 

     Vážené   kolegyne,  kolegovia,   som  presvedčený,   že

s trochou politickej  vôle sú dané  všetky legislatívne mož-

nosti tento problém k spokojnosti doriešiť. Bolo by to záro-

veň aj  jasným signálom dôsledne  transformujúcej sa spoloč-

nosti s konzekventným parlamentom i vládou.

 

     Ďakujem za vaše pochopenie.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

S faktickou poznámkou pani Rusnáková. Nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, chcem len poprosiť, aby pred závereč-

ným hlasovaním bola 15-minútová prestávka.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predsedajúci, pripájame sa za klub KDH.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážení kolegovia,

     vážené kolegyne,

 

     dovoľte  mi, aby  som doplnil  argumentáciu ctených po-

slancov pána Rózsu a pána Borosa. Chcel by som dodať, že na-

vrhovaná novelizácia zákona číslo 229/1991 Zb. zmierňuje iba

niektoré krivdy, pretože si uvedomujeme, že všeobecná rešti-

túcia v týchto prípadoch je  nemožná, ba aj nereálna. Pritom

naša snaha doposiaľ vychádzala  z presvedčenia, že takú zlo-

žitú  otázku s  medzinárodnými aspektmi  dokážu vyriešiť len

vlády.

 

     Viackrát sme interpelovali vlády,  najprv Českej a Slo-

venskej Federatívnej  Republiky, potom vládu  Slovenskej re-

publiky, aby vo svojej kompetencii riešili odškodnenie obča-

nov Slovenskej  republiky, ktorým na  základe tzv. Štrbského

protokolu boli vyvlastnené nehnuteľnosti v Maďarsku. Ale ako

uviedol minister pôdohospodárstva  Slovenskej republiky Ing.

Peter Baco  vo svojej odpovedi  na moju interpeláciu  zo dňa

31. 3.  1995, samostatná zmluva  neriešila otázku vyrovnania

vlastníctva občanov. Právna úprava  na riešenie tejto otázky

v Československej  republike prijatá nebola a nebola zahrnu-

tá ani do reštitučných  procesov prijatých neskôr. Podľa do-

terajších právnych predpisov reštitučné nároky v týchto prí-

padoch sa  nepriznávajú, lebo nie sú  uvedené v zákone číslo

229. Ak by táto otázka  mala byť riešená v Slovenskej repub-

like, potom  by sa musel novým  zákonom alebo novelou zákona

číslo 229/1991 Zb. rozšíriť titul o reštitučné nároky.

 

     Páni kolegovia, práve toto sa stalo. Ako predkladatelia

návrhu zákona sme sa stotožnili so stanoviskom pána ministra

pôdohospodárstva Slovenskej republiky a nami predkladaný ná-

vrh novelizuje dotyčný zákon s  cieľom rozšíriť titul o reš-

titučné nároky.

 

     Na základe nášho zistenia odškodnenie by sa týkalo pri-

bližne 1 500 oprávnených  osôb,  ktorí by si  mohli uplatniť

nárok na finančné odškodnenie vo výške približne 15 mil. Sk,

alebo 3 200 ha poľnohospodárskej pôdy - na východnom Sloven-

sku 2 100, na strednom Slovensku 668 a na západnom Slovensku

približne 397 ha.

 

     Chcel  by som  pritom poukázať  na fakt,  že na základe

tzv. Štrbského  protokolu aj náš štát  získal pozemky maďar-

ských občanov,  ktoré sa nachádzajú na  našom území prevažne

v pôsobnosti  Slovenského  pozemkového  fondu.  V súvislosti

s inými štátmi podobná kuriózna  situácia sa vytvorila aj na

slovensko-poľských hraniciach. Pričlenením oravských a spiš-

ských pôvodne slovenských obcí  do Poľska aj mnohé poľnohos-

podárske  a lesné  pozemky vo  vlastníctve našich,  resp. už

poľských občanov sa v  rámci vytvárania nových štátnych hra-

níc ocitli v roku 1920 na území iného štátu. Ako som to zis-

til  počas  poslaneckého  prieskumu  na  severnom  Spiši, tu

vlastnícke vzťahy neboli umelo prerušené a vlastníci tie po-

zemky dodnes  môžu slobodne užívať a  voľne nimi disponovať.

Je im umožnený bezproblémový priechod cez štátne hranice pri

obrábaní týchto pozemkov i pri zvážaní úrody.

 

     V Legislatívnej rade vlády počas prerokúvania tohto ná-

vrhu zákona podpredsedníčka  vlády Slovenskej republiky pani

Katarína Tóthová ma ako  predkladateľa upozornila, že nemáme

presný a oficiálny  prehľad o vyvlastnených nehnuteľnostiach

v Maďarskej republike. Ako  som analyzoval súčasnú situáciu,

dospel som k tomu záveru,  že len vlády Slovenskej republiky

a Maďarskej  republiky  majú  k  dispozícii  potrebné údaje.

Z toho dôvodu mi dovoľte, aby som predložil návrh na uznese-

nie Národnej rady.

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky odporúča vláde Slo-

venskej republiky, aby spoločne s vládou Maďarskej republiky

vypracovali inventár nehnuteľností,  ktoré na základe článku

XVI Dôverného  dodatkového protokolu k  protokolu uzavretému

medzi Československou  republikou a Maďarskou  republikou na

Štrbskom Plese  dňa 25. júla 1949  o konečnej úprave niekto-

rých nerozriešených  finančných a hospodárskych  otázok boli

slovenským občanom vyvlastnené v Maďarskej republike."

 

     Vážená Národná  rada, ako to vyplýva  zo stanoviska Le-

gislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, danou problema-

tikou sa už zaoberali aj vlády  Československej socialistic-

kej  republiky a  Maďarskej ľudovej  republiky. Problematika

možného  ukončenia  protokolu  medzi  vládami Československa

a Maďarska o úprave  niektorých majetkovoprávnych otázok tý-

kajúcich sa nehnuteľného majetku,  teda aj vyvlastnených po-

zemkov,  bola aktuálna  už v  druhej polovici sedemdesiatych

rokov. Neskoršie, v rokoch  1985 až 1987, prebehlo rozsiahle

zisťovanie o právnom a  skutkovom stave nehnuteľností maďar-

ských  občanov v  Československej  socialistickej  republike

a československých  občanov v  Maďarskej  ľudovej republike.

Vláda  Slovenskej  socialistickej  republiky  dňa 27. apríla

1988  prijala uznesenie  číslo 113,  ktorým vyslovila súhlas

s dojednaním  Dohody medzi  vládou Československej socialis-

tickej  republiky a  Maďarskej ľudovej  republiky o ukončení

vykonávania protokolu a o úprave niektorých majetkových otá-

zok týkajúcich sa nehnuteľného majetku. Vývoj udalostí zrej-

me začatý postup prác prerušil na oboch zmluvných stranách.

 

     V prípade, keď Národná rada neodobrí náš návrh, odporú-

čal by  som, aby Národná  rada Slovenskej republiky  vyzvala

vládu Slovenskej  republiky, aby s  cieľom odškodniť dotknu-

tých občanov  Slovenskej republiky pokračovala  už v začatom

rokovaní. Navrhujem text uznesenia:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky vychádzajúc zo snahy

odškodniť  občanov Slovenskej  republiky, ktorým  na základe

článku XVI  Dôverného  dodatkového protokolu, protokolu uza-

vretého medzi Československou  republikou a Maďarskou repub-

likou na Štrbskom Plese dňa  25. júla 1949 o konečnej úprave

niektorých nerozriešených finančných  a hospodárskych otázok

boli vyvlastnené nehnuteľnosti  v Maďarskej republike, odpo-

rúča vláde Slovenskej republiky,  aby pokračovala v už zača-

tom  rokovaní  o  Dohode  medzi  vládou Slovenskej republiky

a Maďarskej  republiky  o   ukončení  vykonávania  protokolu

o úprave  niektorých majetkovoprávnych  otázok týkajúcich sa

nehnuteľného majetku."

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     aj  Ministerstvo pôdohospodárstva  Slovenskej republiky

vo svojej odpovedi zo dňa 14. 1. 1994 na žiadosť jedného bý-

valého majiteľa Pavla Vraštiaka z Moldavy nad Bodvou považu-

je za opodstatnené a odporúča,  citujem z listu: "Vážený pán

Vraštiak,  prijmite v  závere odporúčanie,  aby ste  problém

náhradného pozemku riešili návrhom alebo žiadosťou novelizo-

vať zákon číslo 229/1991 Zb. Doplnenie zákona o pôde je mož-

né dosiahnuť s poslancami  vášho regiónu, ktorým problém vy-

svetlíte a požiadate ich o pomoc. Predpokladáme, že vaša ob-

jektívna požiadavka bude spravodlivo vyriešená."

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, návrh  sme podali, a či po-

žiadavka pána  Vraštiaka bude spravodlivo  vyriešená, závisí

len od nás.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  vyhlasujem rozpravu o  dvadsiatom štvrtom bode

nášho programu za skončenú. Pán poslanec, chcete sa vyjadriť

k rozprave?

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem veľmi pekne. Keďže  si spoločný spravodajca ne-

želá záverečné  slovo, ani pán Rózsa,  mali by sme pristúpiť

k hlasovaniu, ale  tak, ako sme sa  dohodli, pred hlasovaním

bude 15-minútová prestávka. (Hlasy v  sále, že až pred záve-

rečným hlasovaním.) Bolo povedané  pred hlasovaním, nie pred

záverečným  hlasovaním.  Priatelia,  túto  schôdzu vediem ja

a bol by som rád, keby ste boli ticho. Ak niečo máte, môžete

sa prihlásiť.

 

     Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.  Stretneme sa o 10.25

hodine.

 

     Pán kolega Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci, chcem sa spýtať,  či by ste túto pre-

stávku  nemohli  využiť  na  stretnutie  s predsedami klubov

ohľadne voľby televíznej rady a rozhlasovej rady.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V poriadku,  stretneme sa v  miestnosti Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport. Prosil by som predsedov poslaneckých klubov, aby sa

počas tejto prestávky dostavili  do rokovacej miestnosti vý-

boru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Ďakujem.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu, aby uvádzal hlaso-

vanie v  zmysle spoločnej správy, ako  i výsledkov rozpravy.

Prosím tichšie, dámy a páni, ďakujem vám.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem pekne.

 

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     k predloženému poslaneckému  návrhu zákona, vlastne no-

velizácii  zákona číslo  229/1991 Zb.,  v rozprave vystúpili

dvaja  poslanci. Pozmeňujúci  návrh neodznel  ani jeden, ale

boli podané dva návrhy uznesenia, o ktorých by sme mali hla-

sovať po hlasovaní o návrhu ako celku. Keďže neodznela žiad-

na vecná konkrétna pripomienka,  môžeme pristúpiť k hlasova-

niu o návrhu zákona ako  celku. Ako spoločný spravodajca od-

porúčam návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o

zákone  ako celku  v intenciách  vystúpenia pána  spoločného

spravodajcu.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme neschválili návrh skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

číslo 229/1991 Zb. o úprave  vlastníckych  vzťahov  k pôde a

inému  poľnohospodárskemu  majetku  v znení neskorších pred-

pisov.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

 

 

Poslanec Z. Boros:

 

     V rozprave  vystúpil pán poslanec  Köteles a podal  dva

návrhy na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, kto-

ré si dovolím prečítať. Prvý  návrh na uznesenie znie takto:

"Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej

republiky, aby spoločne s  vládou Maďarskej republiky vypra-

covali inventár  nehnuteľností, ktoré na  základe článku XVI

Dôverného dodatkového protokolu k Protokolu uzavretému medzi

Československou republikou a Maďarskou  republikou  na Štrb-

skom Plese  dňa 25. júla  1949 o konečnej  úprave niektorých

nerozriešených finančných  a hospodárskych otázok  boli slo-

venským občanom vyvlastnené v Maďarskej republike." Tak znel

prvý návrh na uznesenie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme o prvom

návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Köteles.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme prvý návrh  na uznesenie pána  po-

slanca Kötelesa neprijali.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

 

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Dovoľte mi, aby som predniesol druhý návrh na uznesenie

pána poslanca Kötelesa, ktorý znie: "Národná rada Slovenskej

republiky, vychádzajúc zo snahy odškodniť občanov Slovenskej

republiky, ktorým na základe článku XVI Dôverného dodatkové-

ho  protokolu k  Protokolu uzavretého medzi  Československou

republikou  a Maďarskou  republikou  na  Štrbskom Plese  dňa

25.  júla 1949  o konečnej  úprave niektorých nerozriešených

finančných a hospodárskych otázok boli vyvlastnené nehnuteľ-

nosti v  Maďarskej republike, odporúča  vláde Slovenskej re-

publiky, aby pokračovala v už  začatom rokovaní o Dohode me-

dzi  vládou  Slovenskej   republiky  a  Maďarskej  republiky

o ukončení vykonávania protokolu  o úprave niektorých majet-

kovoprávnych  otázok  týkajúcich  sa  nehnuteľného majetku."

Takto znel druhý návrh na uznesenie pána poslanca Kötelesa.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom

návrhu na uznesenie pána poslanca Kötelesa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Konštatujem,  že ani  tento návrh  na uznesenie,  ktorý

predložil pán poslanec Köteles, sme neprijali.

 

     Dámy a  páni, skôr ako  prejdeme k dvadsiatemu  piatemu

bodu nášho rokovania, pred prestávkou som ohlásil stretnutie

predsedov  jednotlivých poslaneckých  klubov k  problematike

doplnenia mediálnych rád. Keďže z rôznych dôvodov sa nemohli

všetci  predsedovia  klubov  na  tomto  stretnutí zúčastniť,

vlastne sme nerokovali, preto by  som vás chcel všetkých po-

žiadať, aby sme  sa stretli o 14.00 hodine  opäť v rokovacej

miestnosti výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Pro-

sím vás, buďte takí dobrí, stretnime sa tam, keďže to žiada-

jú viaceré  kluby, aby sme  prišli k nejakým  záverom, alebo

neprišli k  nijakým záverom, ale  aby sme si  povedali svoje

názory na túto problematiku.

 

     Ďakujem za pochopenie.

 

     Ď a l š í m  bodom rokovania je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na vydanie  zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky

o ochrane nefajčiarov.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  číslo 249 a spoločnú správu

výborov ako tlač číslo 249a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec An-

ton Juriš. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     návrh zákona na ochranu nefajčiarov je podaný v septem-

bri 1995, čiže jeho prerokúvanie mešká jeden rok. Momentálne

prerokúvame tlače  okolo čísla 500, toto  je číslo 249, čiže

to je presná polovička.

 

 

     Prečo  takéto oneskorenie  prerokúvania návrhu?  Príčin

môže byť viacero, ale najskôr je to príčina, ktorá bola nie-

koľkokrát publikovaná, že  návrh zákona nezohľadňuje pripra-

vovaný návrh zákona o reklame. No a vieme, že dopredu nevie-

me odhadnúť, čo  bude v zákone o reklame,  z toho dôvodu sme

ani nemohli tie pripomienky brať do úvahy.

 

     Upozorňujem, že návrh nie je namierený proti fajčiarom,

ktorí  sú ohľaduplní,  rešpektujú práva  iných, aby nemuseli

dýchať vzduch znečistený tabakovým  dymom proti svojej vôli.

Inak je  to zabezpečené v šiestom  oddieli ústavy, článok 44

ods. 1, ktorý hovorí, že každý má právo na priaznivé životné

prostredie. Návrh je v súlade  s Národným programom pre pod-

poru zdravia i opatreniami  zameranými na zlepšenie zdravot-

ného stavu obyvateľstva. Preberali sme to nedávno pod číslom

tlače 463 a schválili sme ho.

 

     Návrh,  ktorý sme  pripravili, samozrejme,  nemohol byť

úplne bez chýb  -  myslím, že také návrhy zákonov sme tu ani

príliš nemali - okrem nejakých medzinárodných zmlúv, kde sme

odsúhlasili, áno, s tým, že  niektoré chyby, ktoré tam boli,

sa  upravili  a  niektoré    diskutabilné,  pretože nie sú

legislatívno-právne, ale sú vecné.

 

     Tento návrh  má vo svojom obsahu  zákaz reklamy tabako-

vých výrobkov presne tak, ako bol vládny návrh zákona o rek-

lame. Preberal sa v júli a poslanecká snemovňa zmenila tento

článok,  že  je  zakázaná  reklama  tabakových  výrobkov len

v rozhlase a televízii, v  periodickej tlači a na veľkoploš-

ných reklamách.

 

     Prečo sme navrhovali nepovoliť  reklamu na tabakové vý-

robky? Tabak  a jeho konzumácia  je veľmi závažným  verejno-

právnym zdravotným problémom,  pretože  patrí medzi rizikové

správanie v  životnom štýle obyvateľstva.  Vplyv fajčenia na

zdravie je rozsiahly a škody  na zdraví obyvateľstva sú jed-

noznačne vysoko preukázateľné. Škodliviny z konzumácie taba-

kových výrobkov pôsobia chronicky  a nepriaznivé následky na

organizmus sa prejavujú často až po mnohých rokoch v prieme-

re až po  20 až 25 rokoch. Škody,  ktoré spôsobuje fajčenie,

sa odrážajú v zlom zdravotnom  stave obyvateľstva, ale aj vo

výrazných materiálnych a morálnych stratách.

 

     Slovensko patrí medzi štyri  krajiny Európy s najnižším

priemerným vekom  obyvateľstva. Podľa údajov  Svetovej banky

je ľudstvo ukrátené pri súčasnej spotrebe a cene tabaku  asi

o 200 miliárd dolárov. Na porovnanie - rozpočet Slovenska je

asi 5 miliárd dolárov. Svetová  banka vychádza z analýzy, že

každých 1000 ton predaného tabaku prinesie síce zisk 2,6 mi-

lióna dolárov, ale zároveň stratu 29,8 milióna dolárov. Koe-

ficient ekonomických strát spôsobených fajčením je približne

12, čo znamená, že z  jedného dolára či libry, marky, franku

či koruny za zisk z  predaja cigariet je pre krajinu 12-krát

väčšia  strata.  Naši  zdravotnícki  pracovníci vyrátali, že

napríklad v roku 1990 zomrelo  na Slovensku predčasne na ná-

sledky fajčenia vo veku 35 až 69  rokov 21 600 mužov a 2 700

žien, čo  predstavuje 20 %  z celkovej úmrtnosti  obyvateľov

všetkých kategórií. Straty  zapríčinené ochorením, liečenie,

hospitalizácia, práceneschopnosť, predčasné úmrtia v produk-

tívnom veku priniesli stratu 32,5 miliardy korún ročne. Pri-

pomeňme si,  že spotrebná daň z  predaja tabakových výrobkov

za rok  1994 bola 2,62  miliardy, za rok  1995 2,68 miliardy

korún. Sú to približne 10-krát väčšie výdavky ako zisk v po-

dobe spotrebnej dane.

 

     Škody z fajčenia sú  aj sociálneho charakteru. V súčas-

nosti  mnoho rodín  finančne sotva  vychádza. Pri priemernej

cene 25 korún za 20 cigariet pripadá na priemerného fajčiara

750 korún mesačne, čo predstavuje sumu, ktorú by každá rodi-

na mohla  použiť aj na  iné účely -  kvalitnejšiu stravu pre

deti, vzdelanie, kultúru, šport. A keď fajčia obaja rodičia,

je to vážny postih každého rodinného rozpočtu.

 

     Fajčiari  tiež spôsobujú  svojou nedbalosťou každoročne

množstvo  požiarov s  obrovskými  škodami.  Za roky  1985 až

1994 zapríčinili 3 136 požiarov,  čo predstavuje 9,2 % všet-

kých  požiarov. Škody  materiálnej povahy  boli vyčíslené na

49 miliónov korún, ale v súvislosti s tým prišlo o život 120

ľudí. Len si spomeňme na  nedávny prípad vojakov v Záľubici.

Niektorí zomreli  a ostatní sú trvale  poznačení za egoizmus

a nezodpovednosť fajčiara.

 

     Myslím, že  najväčšími bojovníkmi za  povolenie reklamy

na  tabakové  výrobky  boli  pracovníci tabakového priemyslu

a reklamných agentúr. Pokúsim sa  vyjadriť názor na niektoré

mýty tabakového priemyslu. Účelom cigaretovej reklamy je in-

formovať  zákazníkov, a nie zvyšovať  počet fajčiarov.  Toto

tvrdenie je nepravdivé od  základu, pretože hlavným poslaním

reklamy výrobkov je zvyšovať  predaj a v prípade opakovaných

predajov - každodenná potreba - je rozhodujúca kvalita a ce-

na a určitá zotrvačnosť konzumácie návykovej látky. Informo-

vanosť sa môže robiť na  obaloch cigariet a vlastne je najú-

činnejšia, pretože  ich má v rukách  fajčiar. Účelom reklamy

je povzbudzovať  nefajčiarov, aby začali  fajčiť, nahlodávať

predsavzatia fajčiarov, aby prestali fajčiť, podnecovať faj-

čiarov, aby fajčili viac  alebo aby zmenili značku cigariet.

Za zomrelých  fajčiarov potrebujú získať nových  a ešte čosi

navyše. Ročne minimálne 10 tisíc ľudí potrebujú nahradiť no-

vými fajčiarmi.

 

     Reklama je súčasťou voľného trhu.  A ak sú cigarety le-

gálne predávaným  tovarom, ich reklama  nesmie byť zakázaná.

Celkom to neobstojí, pretože fajčenie je osobitný druh toxi-

kománie. Je  všeobecne rozšírený jav a  vieme, že prohibícia

v tomto smere  by bola komplikovaná.  Spoločnosť napriek ob-

rovskej škodlivosti  ešte určitý čas  s veľkou nevôľou  musí

tento zlozvyk tolerovať, ale  nie podporovať  alebo robiť mu

reklamu.  Veď je  hlboko nemorálne  podporovať poškodzovanie

zdravia kohokoľvek. Zákaz reklamy nie je ešte prohibícia, čo

sa účelovo zamieňa. Zákaz reklamy vraj nič nevyrieši. Ba vy-

rieši a  mnoho. Výsledky z vyspelých  krajín sú jednoznačné.

Kto navštívil Spojené štáty americké, ale i mnohé iné vyspe-

lé krajiny, môže to porovnať.

 

     Veľký vzostup  spotreby cigariet v rokoch  1915 až 1945

viedol k dramatickému rastu úmrtnosti na rakovinu pľúc mužov

až v rokoch  1945 až 1980, pričom spotreba  cigariet po roku

1945 sa veľmi nezvyšovala.  Fajčenie žien sa rozšírilo počas

II. svetovej vojny a prejavilo sa to až 10-násobným zvýšením

úmrtnosti na rakovinu pľúc v deväťdesiatych  rokoch. Dnes je

rakovina pľúc  hlavnou príčinou smrti na  zhubné nádory žien

v Spojených štátoch  amerických. Čiže tabakový  priemysel by

mohol konštatovať, že čím sa  viac brojí proti tabaku, taba-

kovej reklame, tým je  väčšia úmrtnosť. Vyložene sa ignoruje

časový  posun účinku  fajčenia na  ľudský  organizmus.  Celé

štatistiky  vyrábané  tabakovým  priemyslom    zavádzajúce

a jednostranne účelovo  produkované. Veď im ide  o kšeft. Či

nie?

 

     Výsledkom cieľavedomej výchovy obyvateľov je, že v Spo-

jených  štátoch amerických  je fajčenie  na ústupe (zníženie

asi o  15 %) a  nefajčenie sa stáva  moderným štýlom života.

Moderné je nefajčiť. A  tabakové monopoly sa snažia presúvať

svoju činnosť do rozvojových  krajín, do krajín bývalého so-

cialistického tábora. Tabakové monopoly odkryli svoju takti-

ku na sympóziu roku 1990  vo Viedni, kde označili tieto kra-

jiny za  svoje odbytištia náhradou za  zníženie trhov vo vy-

spelých krajinách.  V Českej republike je  to Phillips Moris

- 77 % tabakového priemyslu, na  Slovensku 100 % nemecký ma-

jiteľ Reemstma.

 

     Tabakový a  reklamný priemysel je  ochotný prijať nezá-

väzný etický kódex výmenou za  liberálny zákon o reklame. To

sme spravili. Tabakový priemysel  so svojimi bohatými skúse-

nosťami a  prekrúcaním faktov, dezinformáciami  svetovej ve-

rejnosti a vymýšľaním mýtov a najrozličnejších riešení prob-

lémov, ktoré sám spôsobuje, prišiel s novým nápadom, že tre-

ba prijať benevolentný zákon a v jeho rámci sa sám priemysel

a reklamné  agentúry prostredníctvom nezáväzných, tzv. etic-

kých kódexov zaviažu k etickému správaniu. Je samozrejmé, že

jeho dodržiavanie by bolo závislé  len od dobrej vôle samot-

ného priemyslu. A tomu, samozrejme, v rámci voľného trhového

systému ide len a len o zisk,  nie o zdravie ľudí. Kde tu má

miesto nejaká  etika? Bolo by  od nás naivné  myslieť si, že

tabakové firmy a reklamné agentúry si postavia nejaký prísny

etický kódex a budú sa ním riadiť. V poslednom čase sme toho

svedkami. Môžete si všimnúť billboardy: "Mama hrá bingo, ma-

ma  nehrá  bingo".  Je  to  pomerná  zvrhlosť, pretože dieťa

v dojčenskom veku nemôže vedieť, čo  je bingo a či mama hrá,

alebo nehrá. A to je vraj etický kódex reklamných agentúr.

 

     Najlepším dôkazom je to, že  v nedávnom čase platné zá-

kony zakazujúce  tabakovú reklamu boli  neustále porušované,

a dokonca tabakový priemysel vyčlenil na to v rozpočte fondy

aj na pokuty.  Takže reklama, aj keď bola  zakázaná, bola na

každom kroku.  Čiže vedome porušovali  zákony, a nie  nejaký

samoregulovateľný etický kódex.

 

     Zákaz reklamy  tabaku tvrdo postihuje  slovenský šport.

Tu sa  skrýva niekoľko paradoxov.  Športovaním máme utužovať

zdravie. Samotný šport má  viesť k zdravému životnému štýlu,

pokiaľ to nie je šport, len  hry pre ľud a veľký biznis. Vý-

sledky prieskumov v Austrálii,  v Nórsku, vo Veľkej Británii

a v iných  krajinách preukázali, že  najmä reklama prostred-

níctvom športu pôsobí mimoriadne účinne na deti, lebo evoku-

je u detí obdiv  rýchlosti, šikovnosti, napätia, súťaživosti

a rizika. Deti nielen ako televízni diváci, ale aj ako pria-

mi účastníci športových podujatí  si veľmi dobre zapamätajú,

ktoré značky cigariet sponzoruje  ten-ktorý druh športu. De-

saťročné deti  a mládež vnímajú  negatívne dôsledky fajčenia

menej výrazne  ako dospelí. Mladí  ľudia si menej  uvedomujú

cenu zdravia  a zvlášť ich reklama  stimuluje k fajčeniu pri

prejavoch fyzickej  sily vo všeobecnosti.  Ďalej sa zistilo,

že reklamu cigariet a fajčenia vnímajú mimoriadne intenzívne

tie deti, ktoré už skúsili  fajčenie. Fajčiť u nás deti skú-

šajú od 9 do 13 rokov a fajčiarmi sa stávajú od 13 do 16 ro-

kov - väčšina budúcich fajčiarov. Čiže vyložene reklama býva

väčšinou zameraná na získavanie nedospelej mládeže.

 

     V roku 1995 Slovenský tabakový priemysel mal hrubé trž-

by 3,90 miliardy korún za predaj tabakových výrobkov a hrubý

zisk 263,8  milióna korún, čistý zisk  122,7 milióna. Z toho

za rok dal na sponzorovanie približne 19 miliónov. A to bolo

na šport, na kultúru a  dokonca i na zdravotníctvo. Pamätáme

sa na schvaľovanie štátneho rozpočtu na konci roku 1995, keď

sme schvaľovali rozpočet na tento rok. Veď nebol problém dať

do športu o tých 10 až  15 miliónov viac a samotní športovci

sami by  si prerozdelili finančné prostriedky  a nemuseli by

čakať na milodary a byť hlboko  vďační a závislí od tých, čo

poškodzujú zdravie.

 

     Tabakový  priemysel  svojimi  daňami  významnou  mierou

prispieva  na zdravotníctvo.  Je to  pravda, ale zdravotníci

vypočítali, že  ich významná miera je  len jedna desatina až

dvanástina toho,  čo tabakový priemysel  narobí škôd, nehľa-

diac na to, že všetky sa ani nedajú vyčísliť.  Napríklad keď

predčasne zomrie matka, otec  a zostanú neúplné rodiny, utr-

pia citové  vzťahy a osoby ľudí.  A to sa nedá  finančne vy-

jadriť. Mýtus  sa dá jednoznačne posúdiť  len čiastočne. Na-

príklad spotrebná daň z tabaku - čísla som nedávno spomínal.

Dane  z tabakového  priemyslu nemôžu  nahradiť škody,  ktoré

svojou činnosťou spôsobuje.

 

     Z hľadiska poľnohospodárstva tabakový priemysel hovorí,

že dáva prácu pre poľnohospodárov.  Ale veď pre tabak potre-

bujeme  najkvalitnejšie pôdy.  Pracovne je  to také  náročné

ako pestovanie  papriky alebo rajčín.  A prečo by  sme tieto

produkty nemohli  my pestovať a nemuseli  ich dovážať? Takže

poľnohospodári  by mali  takú istú  prácu a  možno aj vyššie

zisky. Samozrejme, aj celá krajina.

 

     Ďalší mýtus tabakového priemyslu je, že nie je dokázaná

priama súvislosť medzi fajčením  a výskytom rakoviny a iných

ochorení. Toto tvrdenie je vari  najväčším ignorantstvom ne-

spočetných lekárskych výskumov, ale i tzv. sedliackeho rozu-

mu. Veď  namiesto čistého vzduchu  ťahať do pľúc  dym nemôže

byť zdraviu prospešné. Robí to len jeden živočíšny druh tej-

to  planéty, vraj  "človek rozumný",  človek, ktorý  vymýšľa

najstrašnejšie zbrane na  ničenie svojich súkmeňovcov, vedie

vojny  na likvidáciu  iných ľudí  a ich  pracovnej činnosti.

V súčasnosti na svete je  36 ozbrojených konfliktov. Človek,

ak by sa nerobila tvrdá  reštrikcia, by prepadol drogám, kde

deštrukcia osobnosti je rýchla, viditeľná.

 

     Vo vyspelých krajinách nie je tabaková reklama zakázaná

- takisto to nie je  pravda, pretože jednoznačné konštatova-

nie popiera sám Slovak  Internacional Tabak vo svojom propa-

gačnom materiáli, o ktorom  sme diskutovali všetci prostred-

níctvom výborov.

 

     Svetová zdravotnícka organizácia  v roku 1990 schválila

rezolúciu,  ktorá  vyzýva  členské  štáty, aby uskutočňovali

komplexnú politiku  boja proti fajčeniu,  rezolúciou nalieha

na členské štáty, aby zvažovali legislatívne i ďalšie účinné

opatrenia  v boji  proti konzumácii  tabaku, okrem  iného na

elimináciu akejkoľvek priamej alebo nepriamej propagácie ta-

baku.

 

     Na Slovensku sme prijali  Národný program podpory zdra-

via,  v ktorom  medzi  prioritami  na podporu  a upevňovanie

zdravia máme  podporu nefajčenia. Celkove  bolo vytypovaných

šesť  priorít a  medzi nimi  na druhom  mieste je nefajčenie

obyvateľstva. Jej  cieľom je obmedziť  alebo znížiť množstvo

fajčiarov u mladých, pretože  starí občania sa len zriedkavo

dajú na fajčenie alebo skôr prestanú fajčiť. Preto je rekla-

ma jednoznačne zameraná na získavanie mladých nových fajčia-

rov. Tu je hlavná príčina, prečo tento zákon bol odsúvaný.

 

     Zákon o reklame máme prijatý. Citoval som už § 6 písme-

no a), kde je zakázaná  reklama len v určitých masmediálnych

prostriedkoch.  Vieme, že  tento zákon  nebol dokonalý,  ale

vzápätí po  podaní sme návrh upravili a už do  Legislatívnej

rady vlády išiel s pripomienkami, ktoré sme pripravili a za-

pracovali do návrhu zákona. Rozpor bol vecný, že sme navrho-

vali, aby jedno percento zo  spotrebnej dane išlo pre Štátny

zdravotný ústav na osvetu proti fajčeniu. Je veľa jedno per-

cento zo  spotrebnej dane, alebo málo,  keď to prináša štátu

ako celku také vysoké škody? Vieme, že zdravotný stav obyva-

teľstva nie je dobrý a že financie v rozpočte na zdravotníc-

tvo tiež nemáme v takej výške, ako by sme potrebovali.

 

     Keď  odpočítam tzv.  legislatívno-technické, gramatické

úpravy, je  22 vecných doplňujúcich  a pozmeňujúcich návrhov

z Legislatívnej rady vlády, vlády a z výborov Národnej rady.

Tiež sa pýtam, či je to  veľa, alebo málo, veď sme mali nie-

ktoré zákony,  kde bola aj stovka  pozmeňujúcich a doplňujú-

cich návrhov.  A pritom je  to návrh zákona,  ktorý má veľmi

široký záber. Nie je to malá novela.

 

     Samozrejme, že  v návrhu budeme  musieť zmeniť niektoré

dátumy od účinnosti cez prijatie nejakých reštrikčných opat-

rení, aby sa tabakový priemysel a predajcovia tabakových vý-

robkov mohli na to pripraviť. Nechceme, aby boli hospodársky

postihnutí. Tento návrh zákona  nemá byť namierený proti tým

fajčiarom, ktorí  sú ohľaduplní, má len  zlepšiť pozíciu ne-

fajčiara, aby sa mohol domáhať svojho zákonného práva. Tento

návrh zákona  by nemal byť posudzovaný  v rámci poslaneckých

klubov či straníckych tričiek, ale mal by to byť zákon celé-

ho parlamentu  pre občanov tejto republiky.  Preto dúfam, že

návrh zákona podporíte.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca

Romana Kováča, aby podal  informáciu o výsledkoch prerokova-

nia tohto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

o ochrane nefajčiarov, tlač 249,  pridelil predseda Národnej

rady  Slovenskej republiky  svojím rozhodnutím  číslo 543 zo

dňa 25.  septembra 1995 všetkým  výborom  Národnej rady Slo-

venskej republiky  okrem Mandátového a imunitného výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  nezlučiteľnosť funkcií štátnych funk-

cionárov na  prerokovanie do 27.  októbra 1995 s  tým, že na

skoordinovanie  stanovísk výborov  Národnej rady  Slovenskej

republiky určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky pre zdravotníctvo a  sociálne veci. Súčasne určil,

aby sa  skoordinované stanoviská výborov  Národnej rady Slo-

venskej republiky premietli do spoločnej správy.

 

     Uvedené výbory Národnej  rady Slovenskej republiky pre-

rokovali návrh skupiny poslancov.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval  predmetný  návrh  na  svojej  30.  a 38. schôdzi

s tým, že s ním nesúhlasí a neodporúča ho Národnej rade Slo-

venskej republiky schváliť.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet  a menu  prerušil rokovanie  o návrhu  do doručenia

stanoviska vlády Slovenskej  republiky k predmetnému návrhu.

Odporúčal predkladateľom návrhu zákona zaoberať sa stanovis-

kom legislatívneho  odboru Kancelárie Národnej  rady Sloven-

skej  republiky číslo  1614 zo  dňa 17.  októbra 1995 zvážiť

najmä legislatívno-technické, ako i vecné dopracovanie tohto

návrhu v  súčinnosti s legislatívnym  odborom Kancelárie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky. Ďalej zohľadniť pri dopra-

covaní návrhu tohto zákona i stanovisko vlády Slovenskej re-

publiky. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republi-

ky návrh skupiny poslancov nezaradiť do programu 11. schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo navrhol Národnej rade  Slovenskej republiky v záujme

komplexného  posúdenia  ochrany  nefajčiarov  a  vzhľadom na

pripravovaný  vládny návrh  zákona Národnej  rady Slovenskej

republiky o reklame prerokovať návrh skupiny poslancov až po

predložení vládneho  návrhu zákona Národnej  rady Slovenskej

republiky o reklame.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport  konštatoval, že predkladaný návrh zá-

kona by mal byť kompatibilný s vládnym návrhom zákona Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky o  regulácii reklamy,  ktorý

podľa  bodu B  uznesenia Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 153 z  26. júna 1995 vláda toho  času pripravuje, a že

návrh  zákona nie  je v  súlade s  legislatívnymi pravidlami

a zaužívanou  legislatívnou technikou.  Výbor pre vzdelanie,

vedu,  kultúru a  šport odporučil  predkladateľom predložený

návrh zákona  vziať späť a prepracovať  v zmysle pripomienok

uznesenia  výboru a  opakovane ho  predložiť na legislatívne

pokračovanie.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť prerušil svoje rokovanie  pred hlasovaním o uz-

nesení, nakoľko návrh  zákona neprerokovala vláda Slovenskej

republiky.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a  ochranu prírody neprijal  uznesenie o výsledku

prerokovania  návrhu  skupiny  poslancov,  lebo  podľa  § 48

ods.  1 zákona  Slovenskej národnej  rady číslo  44/1989 Zb.

o rokovacom  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení ne-

skorších  predpisov  nevyslovila  s  ním súhlas nadpolovičná

väčšina všetkých členov výboru.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republi-

ky a  Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre zdravot-

níctvo a sociálne veci,  ktorý prerokoval predmetný návrh na

svojich  18., 19.  a  20. schôdzach výboru, vyjadrili súhlas

s návrhom skupiny poslancov  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

o ochrane nefajčiarov a odporučili  ho Národnej rade Sloven-

skej republiky prerokovať a schváliť so zmenami a doplnkami.

Ďalej je v správe uvedených 50 návrhov, zmien a doplnkov.

 

     Toľko spoločná správa, vážený  pán predsedajúci. K jed-

notlivým návrhom sa vyslovím pri ich schvaľovaní.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Nech sa páči,  zaujmite miesto určené pre spo-

ločného spravodajcu výborov.

 

     Dámy a páni, otváram  rozpravu o dvadsiatom piatom bode

nášho programu. Keďže som nedostal ani v tomto prípade žiad-

nu písomnú požiadavku, pýtam sa,  kto chce z pánov poslancov

vystúpiť.

 

     Pán poslanec Pokorný, nech sa páči.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte i  mne, aby som sa  veľmi stručne prihovoril za

podporu tohto zákona, pod ktorý sa podpísalo viac ako 60 ko-

legov poslancov.

 

     Fajčenie je na celom svete, tak ako vieme, najviac roz-

šírená toxikománia,  resp. zlozvyk. Prináša  fajčiarom pocit

uspokojenia, úľavy a pohody. U časti fajčiarov táto návyková

intoxikácia prechádza v  náruživosť, stav chronickej otravy,

charakterizované duševnou a  telesnou závislosťou od účinkov

jedu. Zarážajúca pre nás je  skutočnosť, že na vzostupe faj-

čenia sa veľkou mierou zúčastňuje aj mládež a v ostatnom ob-

dobí najmä dievčatá. Takmer v každom reštauračnom zariadení,

ktoré mladí  ľudia s obľubou  vyhľadávajú, sa fajčí.  Dymová

clona sadá  na dýchacie orgány vyvíjajúcich  sa mladých ľudí

a aj pasívni fajčiari sú  tu vystavení riziku vzniku mnohých

chorôb. Slovenské kluby, bary, reštaurácie, kaviarne a všet-

ky typy pohostinstiev vytvárajú predpoklady na vznik ochore-

ní. Naše pohostinstvá sú  zväčša bez adekvátnej klimatizácie

a kumulácia cigaretového dymu,  najmä vo večerných hodinách,

je katastrofálna.

 

     Čím viac  človek fajčí, tým  je väčšia pravdepodobnosť,

že aj v budúcnosti bude  viac vystavený radu ďalších chorôb.

Nechcem opakovať to,  čo si každý fajčiar už  len na základe

vlastných  pocitov musí  dennodenne uvedomovať,  že fajčenie

poškodzuje jeho zdravie. Je  dokázané, že fajčenie je jedným

z mála definovaných a hlavných  faktorov spôsobujúcich 20 až

40 % všetkých úmrtí vo  vyspelých štátoch sveta. Fajčenie je

zodpovedné za  90 % zhubných nádorov  pľúc, za tretinu všet-

kých nádorov,  za 90 % chronických  ochorení dýchacích orgá-

nov, je príčinou 30 až 40  % ochorení srdca a ciev. Podielom

úmrtí  so vzťahom  k fajčeniu  sme sa,  žiaľ, aj my zaradili

medzi vysoko vyspelé štáty na svete.

 

     Prevažná väčšina  fajčiarov u nás, podobne  ako v iných

krajinách  sveta,  pravdepodobne   pozná  zdravotné  riziká,

o ktorých som  hovoril, spojené s fajčením.  Napriek tomu im

zrejme  chýba predstava  o celkovej  globálnejšej závažnosti

tohto problému. Obyvatelia  vyspelých krajín zásadne nechápu

výnimočný  a rozhodujúci  vplyv fajčenia  na zdravotný  stav

i skutočnosť, že fajčenie vysoko a podstatne presahuje všet-

ky iné zdravotné riziká,  ktorým je súčasne ľudstvo vystave-

né.

 

     Jednou  z  hlavných   príčin  nepochopenia  zdravotných

dôsledkov  fajčenia tabaku  je pomerne  dlhý časový interval

medzi  príčinou  a  následkom.  Veľkosť  rizika ochorenia na

zhubný nádor  pľúc úzko súvisí  s dĺžkou fajčenia.  Spomedzi

pravidelných fajčiarov v strednom  alebo staršom veku jedin-

ci, ktorí začali fajčiť už v mladosti, sú vystavení podstat-

ne vyššiemu riziku  ako osoby, ktoré si fajčenie osvojili až

neskôr,  v dospelom  veku.  Znamená  to, že  náhle rozsiahle

a pritom pretrvávajúce stúpanie fajčenia cigariet u mladist-

vých a najmä menej dospelého obyvateľstva sa plne prejaví až

o niekoľko  desaťročí, až  táto trvale  exponovaná generácia

dosiahne stredný vek. Je však  takisto možné, že účinok faj-

čenia na mortalitu sa plnou  mierou prejaví až v staršom ve-

ku. Možno preto konštatovať, že súčasné hodnoty mortality na

zhubné nádory  pľúc úzko súvisia nielen  s celkovým rozsahom

fajčenia pred  25 rokmi, ale tiež  s rozsahom tohto zlozvyku

u mládeže  a najmladších  skupín dospelej  populácie. Snahou

predkladateľov, o ktorých som hovoril, že ich je pomerne ve-

ľa, nie je  zakázať fajčiť, ale je ochrániť  tých, ktorí ne-

fajčia.

 

     Dovoľte mi, aby som  predložil niektoré pozmeňujúce ná-

vrhy k  prerokúvanej tlači číslo 249,  a to technického cha-

rakteru, ktoré vyplynuli z  toho, že od predloženia predkla-

dateľmi uplynul pomerne dlhý  časový úsek a niektoré dátumy,

ktoré sú uvedené v predloženom návrhu zákona, sú neaktuálne.

 

     Po prvé  - v  § 6  ods. 1 písmeno a)  zmena  dátumu  od

1. januára 1998. V odseku 2 opäť zmena  dátumu od 1. januára

1998. Odsek  3 - na  konci vety zmeniť  dátum po 1.  januári

1998. V § 16 na konci vety zmeniť dátum do 30. júna 1997.

 

     Po druhé - v § 17 ods. 1 vypustiť text a ostatné odseky

prečíslovať.

 

     Po tretie - v § 18  zmeniť dátum účinnosti zákona, a to

na nový dátum 1. január 1997.

 

     Po štvrté - v § 13 písm. b) doterajší text nahradiť no-

vým textom,  a to "okresné  úrady (§ 3,  § 7, odsek 3)". Ide

o zmenu vzhľadom  na prijatie zákona  o novom územnosprávnom

členení a organizácii miestnej štátnej správy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pýtam  sa, dámy  a páni,  či chce  ešte niekto vystúpiť

v rozprave. Pán poslanec Sečánsky, nech sa páči.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán predseda,

     dámy a páni,

 

     na úvod  pripomínam, že som nefajčiar  a z tohto stano-

viska pristupujem aj k tejto problematike. Myslím si, že bo-

lo  by chybou  zatvoriť oči  pred fajčením  ako spoločenským

zlom a  individuálnym nebezpečenstvom, ktoré  z neho vyplýva

pre každého, kto fajčí. Ale  na druhej strane bolo by naivné

domnievať sa, že predložený zákon o ochrane nefajčiarov túto

problematiku vyrieši.  Vieme, že v  praxi veľmi často  zákaz

prináša práve opačné účinky. História to potvrdzuje.

 

     Treba mať v úcte, že tento  zákon alebo návrh tohto zá-

kona podpísalo 64 poslancov  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, a preto  nie je možné ho len tak  odmietnuť. Ak by sme

však o zákone hlasovali v tejto podobe, budem hlasovať proti

tomuto zákonu, nie pre jeho filozofiu, tá je správna, nefaj-

čiarov treba  chrániť, ale zákon musí  byť precizovaný, pre-

pracovaný podľa  legislatívnych pravidiel a  podľa mňa treba

zohľadniť všetky pripomienky, ktoré výbory dali k tomuto ná-

vrhu zákona a ktoré dala aj vláda.

 

     Zákon má, pokiaľ sa pamätám, celkove 18 paragrafov, bo-

lo k nemu  daných 50 pripomienok zo strany  výborov a asi 11

zo strany vlády. Podľa mňa niektoré sú principálneho charak-

teru, pre ktoré nie je možné hlasovať za tento zákon kladne.

 

 

     Preto navrhujem,  aby Národná rada  vrátila zákon znova

gestorskému výboru, aby spolu s predkladateľmi gestorský vý-

bor dopracoval  znenie tohto návrhu,  pričom zohľadní pripo-

mienky, ktoré boli dané zo  strany výborov a zo strany vlády

tak, aby  bol do Národnej rady  predložený dobrý zákon. Toto

nie je precedens, takéto riešenie  sme prijali už pri prero-

kúvaní  rokovacieho  poriadku  Národnej  rady,  kde podobnou

problematikou bol poverený ústavnoprávny výbor.

 

     Opakujem, mám návrh vrátiť  tento zákon gestorskému vý-

boru, aby po zladení  všetkých pripomienok a po prepracovaní

bol znova predložený do Národnej rady.

 

     Nerád by  som bol, keby sme  tú zdravú myšlienku, ktorú

tento zákon prináša, zabili tým, že ak budeme hlasovať o zá-

kone v súčasnej podobe, budeme hlasovať proti.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  dámy a páni,  uzatváram rozpravu o  tomto bode

nášho rokovania.

 

     Je to procedurálny návrh, pán Juriš? Tiež sa chcem spý-

tať pána Ľuba Romana, či má procedurálny návrh.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     V tom čase, keď ste sa  pýtali, či sa ešte niekto hlási

do rozpravy,  pána Kováča zaujali iným  a neprihlásil sa. On

má pripravené doplňujúce návrhy, ktoré by mali byť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Je  to smola,  bohužiaľ, ale  ja som  sa pozeral, či sa

niekto hlási. Videli ste, že tam bola pomerne dlhá pauza, až

potom sa hlásil  pán poslanec Roman. Takže ma  to mrzí. Sku-

točne, nie je možnosť vrátiť sa späť.

 

     Pán kolega, prosím, aby ste uvádzali jednotlivé návrhy,

ktoré vzišli z rozpravy.

 

     Skôr  ako  budeme hlasovať o  návrhoch, ktoré vyplynuli

z rozpravy, resp.  zo spoločnej správy,  bol tu procedurálny

návrh, ktorý predniesol pán poslanec Sečánsky.

 

     Dámy a páni, dám o tomto návrhu hlasovať. Pred hlasova-

ním by  som prosil, pán  kolega, keby ste  návrh zopakovali.

Vlastne  netreba ho  zopakovať. Pán  poslanec navrhuje tento

zákon vrátiť späť na prerokovanie do gestorského výboru.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ja by som to spresnil,  pretože tu nešlo len o vrátenie

na prerokovanie, ale vrátenie na dopracovanie do gestorského

výboru.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega, presne tak.

 

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Čiže prešiel návrh pána poslanca Sečánskeho.

 

     S procedurálnou pripomienkou sa hlási pán poslanec Pro-

keš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Pán predsedajúci,  rád by som vedel,  podľa ktorého pa-

ragrafu  rokovacieho poriadku  má Národná  rada právo vrátiť

zákon,  ktorý je  dokonca daný  skupinou poslancov,  niekomu

inému na dopracovanie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Juriš.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Mne  ste  nedali  záverečné  slovo ako predkladateľovi.

Chcel som ešte vystúpiť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nehlásili ste sa, pán kolega.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Ale hlásil som sa.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Hlásili ste sa, dal som vám  slovo a vy ste mali proce-

durálny návrh.  Ale nepovedali ste,  že chcete aj  vystúpiť.

Prepáčte, uznajte to sám.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Nie, zase som  sa hlásil a nedostal som slovo.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ale to  nie je pravda,  pán kolega. Dostali  ste slovo,

povedali ste procedurálny návrh a  to bolo všetko. V poriad-

ku, nebudeme  sa hádať. Verím, že  tento zákon bude skutočne

prijatý. Je v záujme nás  všetkých, aby tento zákon bol kva-

litne spracovaný a aby bol opäť predložený na rokovanie. Ve-

rím, že bez problémov prejde. Ďakujem za pochopenie.

 

     Priatelia, keďže ďalším bodom  nášho rokovania majú byť

voľby do mediálnych rád, nakoľko sme sa dohodli, že pred tý-

mito voľbami sa stretnú ešte predsedovia jednotlivých posla-

neckých  klubov, v  tomto  momente  vyhlasujem  prestávku  a

a stretneme sa o 14.00 hodine.  Prosil by som predsedov klu-

bov, keby sme sa mohli stretnúť  o 13.50 hodine, teda 10 mi-

nút pred začatím rokovania pléna Národnej rady.

 

     Pán poslanec Juriš, nech sa páči.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     To,  čo  navrhol  pán  Sečánsky,  sme vopred pripravili

a každý poslanec má na lavici tzv. informáciu, kde sú zapra-

cované všetky pozmeňujúce návrhy  z legislatívnej rady vlády

a z vlády. Máme to...

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, poslanec dal návrh a my sme ho schválili.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     ...v tlači 249 ako pracovný materiál. Tam je úplné zne-

nie, tak  ako bolo požadované. Preto  sme to pripravili, aby

sa to nemuselo odkladať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, pán predsedajúci ozná-

mil, že  o 14.00 hodine  budeme pokračovať hlasovaním  o ra-

dách. Nie,  podľa programu bude hlasovanie  o cenných papie-

roch, tak treba prísť včas.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, budeme pokračovať v našom rokovaní. Prosil

by som všetkých poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnos-

ti, aby prišli na rokovanie  parlamentu. Takisto by som pro-

sil výbory,  ktoré zasadajú, aby  prerušili svoje rokovanie,

nakoľko sme  sa dohodli, že rokovania  výborov budú do 14.15

hodiny. Normu sme naplnili,  teda žiadam všetkých poslancov,

takisto  aj výbory,  ktoré rokujú,  aby prerušili  rokovania

a poslanci sa dostavili do  parlamentu na rokovanie o ďalšom

bode programu.

 

     Dámy a páni, budeme pokračovať v našom prerušenom roko-

vaní. Bol by  som veľmi rád, keby sa  všetci poslanci, ktorí

sú mimo rokovacej miestnosti,  dostavili do rokovacej miest-

nosti na hlasovanie. Samozrejme,  to platí aj poslancovi Mo-

ricovi a tiež ho žiadam, aby sa dostavil na hlasovanie.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     rokovanie  o návrhu  poslanca Národnej  rady Slovenskej

republiky  Jozefa Straňáka  na vydanie  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky,  ktorým sa mení  a dopĺňa zákon  číslo

600/1992 Zb. o cenných  papieroch v znení neskorších predpi-

sov, a  o zmene a doplnení  Obchodného zákonníka (tlač číslo

494), sme včera prerušili  pred hlasovaním. Teraz pristúpime

k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich ná-

vrhoch k uvedenému návrhu zákona.

 

     Prosím  spoločnú spravodajkyňu  výborov poslankyňu pani

Novákovú, aby hlasovanie uvádzala  v zmysle spoločnej správy

a výsledkov rozpravy. Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slo-

vo.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     najskôr budeme hlasovať  o pozmeňujúcich a doplňujúcich

návrhoch, ktoré vyplynuli zo spoločnej správy pod bodmi 1 až

7, ktoré odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a  páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme.  Pani

spoločná spravodajkyňa odporúča tieto návrhy prijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tieto návrhy sme prijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať  o pozmeňujúcich návrhoch,  ktoré pred-

niesol  pán poslanec  Líška. Sú  to tri  pozmeňujúce návrhy,

o ktorých odporúčam hlasovať spoločne. Prečítam ich.

 

     V §  1 ods. 4 vložiť  slová "podielové listy uzavretých

podielových fondov". Takže ods. 4 bude znieť: "Cenné papiere

uvedené v ods. 1 písm. c),  d)  a m) podielové listy uzavre-

tých  podielových  fondov  a  pokladničné  poukážky..." atď.

- veta pokračuje.

 

     Druhý  pozmeňujúci  návrh  pána  poslanca  Líšku  znie:

v § 11 vložiť odseky 4, 5 a 6:

 

    "(4) S cenným  papierom, ktorého  podoba  bola premenená

podľa odsekov 1 a 2, nemožno verejne obchodovať, pokiaľ emi-

tent ministerstvu nedoručí  vzorový výtlačok listinného cen-

ného papiera spolu s označením tlačiarne, ktorá cenný papier

vytlačí, alebo tak urobí, ale ministerstvo rozhodne, že emi-

tentom doručený vzorový  výtlačok listinného cenného papiera

nezodpovedá požiadavkám, ktoré naň treba klásť v zmysle § 76

ods. 2.

 

     (5) Ak emitent nedostane do  30 dní od doručenia vzoro-

vého výtlačku podľa odseku  4 rozhodnutie ministerstva, pla-

tí, že vzorový výtlačok listinného cenného papiera zodpovedá

požiadavkám, ktoré naň treba klásť v zmysle § 76 ods. 2.

 

     (6) Ak emitent doručí  vzorový výtlačok  podľa odseku 4

v lehote kratšej ako 30 dní pred dňom premeny podoby cenného

papiera podľa odseku 2, účinky podľa odseku 5 nenastanú skôr

ako 30 dní po tomto dni."

 

     Tretí   pozmeňujúci  návrh   pána  poslanca   Líšku  je

viac-menej technického charakteru -  vynechať  slovo "taký".

Takže § 71 ods. 1 znie: "(1) verejne obchodovateľný je cenný

papier, s ktorým možno obchodovať na verejnom trhu."

 

     Všetky tri pozmeňujúce návrhy pána poslanca Líšku odpo-

rúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Zrejme  pán kolega Líška má  poznámku. Nech sa

páči.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci, len to  spresním. Pani spo-

ločná spravodajkyňa, pôvodný návrh poslanca Straňáka obsahu-

je  odsek 4.  Ja navrhujem  nahradiť ten  odsek 4  odsekom 4

a doplniť 4, 5.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán  predsedajúci, my sme tento  odsek 4 vlastne

už zo spoločnej správy zrušili. Toto sú nové odseky 4, 5 a 6.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno. Ďakujem veľmi pekne.

 

     Dámy a páni, prezentujme  sa a zároveň hlasujme. Budeme

hlasovať en  bloc o návrhoch,  ktoré predložil pán  poslanec

Líška.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Odporúčam ich prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani poslankyňa ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme návrhy pána poslanca Líšku schváli-

li.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Pán poslanec Benčík  predniesol jeden pozmeňujúci návrh

vypustiť článok II. Tento návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu

pána poslanca Benčíka. Pani spoločná spravodajkyňa neodporú-

ča tento návrh prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Návrh pána poslanca Benčíka sme neschválili.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o návrhu zákona ako celku, ktorý odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, v súlade s  ustanovením § 26 ods. 1 zákona

o rokovacom  poriadku budeme  hlasovať o  návrhu zákona  ako

celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa  zároveň hlasujme. Pani spoločná

spravodajkyňa odporúča tento návrh zákona prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  poslanca Národnej

rady Slovenskej republiky Jozefa  Straňáka na vydanie zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskor-

ších predpisov a o zmene a doplnení Obchodného zákonníka.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Priatelia, prosím pokoj. Pán  kolega, sme v parlamente.

Priatelia, ak niečo chceme,  zachovajme dekórum tohto parla-

mentu. Pán kolega Brocka,  ste bývalý minister, správajte sa

slušne, zachovávajte politickú kultúru. Nech sa páči, zajtra

je všeobecná rozprava, môžete k tomu vystúpiť, nie teraz.

 

     Dámy a páni,

 

     ď a l š í m  bodom programu je

 

     návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.

 

     Návrh na  voľbu členov rady, ktorú  pripravil Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a šport, ste dostali ako tlač číslo 511.

 

     Prosím  poslankyňu  Ľudmilu  Muškovú,  aby návrh výboru

odôvodnila. (Hlasy v sále.)

 

     Priatelia, máte  právo si povedať,  čo si myslíte,  ale

zajtra, keď  bude všeobecná rozprava.  Načo rušíme rokovanie

parlamentu takýmto nedôstojným spôsobom? Iste, máte právo si

povedať svoj názor, ale nie teraz. Ďakujem, priatelia.

 

     Pani kolegyňa, nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 18 zo

4. novembra  1994 zvolila členov  Rady Slovenskej televízie.

Podľa  §  8  ods.  3  zákona  Slovenskej národnej rady číslo

254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších pred-

pisov sa 4. novembrom  1996 skončilo dvojročné funkčné obdo-

bie trom  členom Rady Slovenskej  televízie Viere Urbanovej,

Emilovi Spišákovi a Miroslavovi Čurmovi.

 

     Predseda Rady Slovenskej televízie listom z 30. septem-

bra 1996 číslo 105/1996 oznámil Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport, že po-

dľa článku IV ods. 2  písm. d) štatútu Rady Slovenskej tele-

vízie sa dňom 26. septembra  1996 úmrtím člena rady Dr. Jána

Števčeka skončilo jeho členstvo v Rade Slovenskej televízie.

 

     Podľa § 8 ods. 1 a ods. 4 uvedeného zákona Rada Sloven-

skej televízie má 9 členov, ktorých na návrh príslušného vý-

boru Národnej rady Slovenskej  republiky volí a odvoláva Ná-

rodná rada Slovenskej republiky.  Na uprázdnené miesta uply-

nutím funkčného  obdobia je teda potrebné  voľbou na obdobie

šesť  rokov  doplniť  troch  nových  členov  rady a do konca

funkčného  obdobia za  zomretého Dr.  Jána Števčeka  doplniť

jedného člena rady.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru  a šport 4.  októbra 1996 dostal  tieto návrhy

kandidátov na  doplnenie členov rady: sú  to pani Dr. Darina

Jelínková za  klub poslancov SNS, pán  Mgr. Štefan Nižňanský

za klub  poslancov Spoločnej voľby,  pán Dr. Ján  Baránek za

klub poslancov KDH, pán Miroslav Vido Horňák za klub poslan-

cov DÚ, pán Géza Galán za klub poslancov Maďarského kresťan-

skodemokratického hnutia a Maďarskú  koalíciu, páni Igor Ko-

vačovič, Mgr.  Stanislav Muntag, Jozef  Steiner a Dr.  prof.

Ján Podolák - všetci za Maticu slovenskú.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu,  kultúru a  šport posúdil  návrhy z  hľadiska splnenia

kritérií podľa  § 8 ods.  6 zákona Slovenskej  národnej rady

číslo  254/1991 Zb. o  Slovenskej  televízii v znení neskor-

ších predpisov a odporúča  Národnej rade Slovenskej republi-

ky, aby

 

     1. konštatovala, že

 

        a) podľa § 8 ods.  3 zákona Slovenskej národnej rady

číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších

predpisov sa 4. novembrom 1996 končí dvojročné funkčné obdo-

bie trom členom rady,

 

        b) podľa článku IV ods. 2 písm. d) Štatútu Rady Slo-

venskej  televízie sa  úmrtím člena  rady Dr.  Jána Števčeka

26. septembrom skončilo jeho  členstvo v Rade Slovenskej te-

levízie;

 

     2. zvolila podľa § 8 ods.  1 a ods. 4 zákona Slovenskej

národnej  rady  číslo  254/1991  Zb.  o Slovenskej televízii

v znení  neskorších predpisov  troch členov  Rady Slovenskej

televízie na obdobie šesť rokov a jedného člena rady do kon-

ca funkčného  obdobia za zomretého  člena rady z  kandidátov

navrhovaných v prílohe správy, ktorú máte všetci pred sebou;

 

     3. aby voľba členov rady bola uskutočnená tajným hlaso-

vaním.

 

     Pán predsedajúci, chcela by som využiť právo spravodaj-

cu a hlásim sa prvá do rozpravy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Dámy a  páni, otváram rozpravu  o tomto bode  programu.

Ako prvá  vystúpi pani poslankyňa Mušková  a pripraví sa pán

poslanec Benčík.

 

     Chcem informovať, že  ďalšie požiadavky alebo prihlášky

som nedostal.

 

     Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovolím si predložiť návrh  na doplnenie zoznamu o ďal-

ších dvoch kandidátov, ktorých  navrhli dodatočne dve inšti-

túcie a spĺňajú kritériá požadované spomínaným zákonom.

 

     Vo Výbore Národnej rady  Slovenskej republiky pre vzde-

lanie, vedu, kultúru a  šport títo kandidáti neboli zaradení

do tohto  zoznamu, pretože nebolo  prijaté platné uznesenie.

Sú to kandidáti pán Boris  Macko za Slovenský syndikát novi-

nárov a  druhým je pán  Dr. Jozef Mižák  za Zväz slovenských

vedecko-technických  spoločností. Dúfam,  že už  všetci máte

návrhy týchto dvoch pánov kandidátov, ich nacionálie a všet-

ko, čo k  tomu treba. V zozname nie  sú. Mali byť predložené

na osobitnom liste.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím  pracovníkov  organizačného  odboru,  keby mohli

prísť ku mne, doriešime tento problém.

 

     Teraz vystúpi  v rozprave pán poslanec  Benčík. Nech sa

páči, máte slovo, pán kolega.

 

 

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     všetci vieme,  že voľba členov mediálnych  rád je veľmi

citlivým  politickým bodom  nášho rokovania.  Jeho význam je

o to väčší,  že dva roky opozícia  z politickej vôle vládnej

koalície nemá priestor, aký opozícii prináleží v pluralitnom

parlamentnom systéme. Opozícia jednotlivo,  ale aj ako celok

opakovane iniciovala riešenie  tohto problému, lebo zloženie

rád nám zbytočne kazí obraz  doma a v zahraničí. Vládna koa-

lícia na iniciatívne kroky  opozície seriózne nikdy nereago-

vala, dokonca vo svojich vyhláseniach uisťovala najmä zahra-

ničie,  že veci  sa budú  riešiť, lebo  prebiehajú rokovania

medzi vládnou koalíciou a opozíciou. Všetci vieme, že to bo-

lo zavádzanie, lebo takéto rokovania doteraz neboli.

 

     Minulý  týždeň v  zmysle stanoviska  politického grémia

pán podpredseda  Andel zvolal predsedov  poslaneckých klubov

vládnej koalície  a opozície  s cieľom obsadenia  uvoľnených

miest v  mediálnych radách. Pre  nepripravenosť a neústreto-

vosť  zástupcov  vládnej  koalície  bola  to  porada o ničom

a dnes sme si to zopakovali. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že

vládna koalícia neprišla ani v tomto prípade s vlastnou ini-

ciatívou riešiť zastúpenie opozície  v mediálnych radách. Je

to pre ňu  len z núdze cnosť, lebo  uvoľnené miesta v týchto

radách vznikli  ukončením funkčného obdobia  niektorých čle-

nov, resp. sa miesto uvoľnilo úmrtím člena. Ak vládna koalí-

cia chce postupovať skutočne korektne a na úrovni politickej

kultúry, tak  prispeje k tomu,  a je to  príležitosť, aby na

uvoľnené miesta rady Slovenskej televízie a Rady Slovenského

rozhlasu boli zvolení zástupcovia opozície.

 

 

     Opozičným predsedom poslaneckých klubov však bolo ozná-

mené, že  v Rade Slovenskej televízie  nám dávajú, alebo ne-

viem, či milosrdne ponúkajú, dve miesta a v Rozhlasovej rade

len jedno  a odporučili, aby  sa opozícia dohodla.  A k tomu

ešte, ak navrhneme aj  pre vládnu koalíciu vhodných kandidá-

tov, tak náš návrh podporia.  Neviem  a nevieme, z akého ti-

tulu a na akom základe  sa má opozícia dohodnúť a dohadovať,

keď v  Rade pre Slovenskú  televíziu treba obsadiť  4 miesta

a v Rade rozhlasu 3 miesta. Aj matematicky vychádza, že ten-

to počet patrí a prináleží opozícii.

 

     Každý z klubov opozičných strán predložil včas a zrejme

aj kvalifikované návrhy na  kandidatúru na členstvo v radách

televízie a  rozhlasu. Podľa nášho názoru  nič nebráni tomu,

aby vládna koalícia, ak má  úprimný záujem o zaujatie miesta

opozície v mediálnych radách  a  ak to nemá byť opätovne len

hra na demokraciu, sa pričinila o to, že na tieto miesta bu-

dú zvolení navrhovaní kandidáti opozície. Inak, prečo si ne-

povieme, rozhodne vládna koalícia, kto tam bude a ako to bu-

de. V  tomto prípade akékoľvek odchýlky alebo zavádzanie, že

to môže byť s hlasmi opozície tak alebo onak, sú zbytočné.

 

     V tomto zmysle budú  poslanci klubu Spoločná voľba hla-

sovať a  podporia návrhy opozičných  poslaneckých klubov, to

znamená  konkrétne budeme  hlasovať okrem  našich návrhov za

kandidátov Demokratickej únie, Kresťanskodemokratického hnu-

tia a Maďarskej koalície nezávisle od toho, ako budú jednot-

livé kluby o návrhoch hlasovať.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Pýtam sa,  či sa  ešte niekto  ďalší hlási do

rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Ďakujem, uzatváram rozpravu o tomto bode rokovania.

 

     Pán Cabaj, nech sa páči.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci, chcem poprosiť pred hlasovaním

o 20-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Mikloško. Je to procedurálny návrh? Nech sa páči.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Teraz sa výnimočne k návrhu HZDS nepripájam.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pripája  sa ešte  niekto k  žiadosti o  prestávku? Pani

Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ja  sa  takisto  pripájam  za  klub Slovenskej národnej

strany a žiadam 20-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Po  vystúpení  pána  Mikloška bude prestávka.

Stretneme sa 15.05 hodine.

 

     Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     vzhľadom na  to, že teraz bude  pokračovať prestávka za

prestávkou a budú voľby, dovoľte  mi, aby som vám predniesol

uznesenie  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport zo  6. 11. 1996. To je pro-

cedurálny návrh, týkajúci sa  toho, pretože jednoducho nebu-

deme uznášaniaschopní.

 

     Ako viete, Rada Slovenskej  televízie dala návrh na od-

volanie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie pána Joze-

fa Darma.  Náš výbor k  tomu neprijal žiadne  uznesenie, ale

poveril  mňa, poslanca  Františka Miklošku,  aby uviedol  na

schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky  návrh Rady Slo-

venskej  televízie  na  odvolanie  Jozefa  Darma  z  funkcie

ústredného  riaditeľa  Slovenskej   televízie  a  informoval

o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

 

     Z tohto dôvodu z poverenia  výboru navrhujem, aby o od-

volaní pána Jozefa Darma z postu ústredného riaditeľa sa ro-

kovalo zajtra o 16.00 hodine,  teda vo chvíli, keď sa končia

interpelácie.  Prosím, aby  sa o  tomto dalo  hlasovať podľa

uváženia pána predsedajúceho, ale  tak, aby sme boli uznáša-

niaschopní, aby táto sála bola  plná. To znamená, že navrhu-

jem, aby zajtra o 16.00  hodine, keď sa končia interpelácie,

sme hlasovali o návrhu  Rady Slovenskej televízie o odvolaní

ústredného riaditeľa  pána Darma. A dávam  návrh hlasovať po

prestávke, keď tu budeme.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Dámy a páni... Procedurálna otázka - pani Rus-

náková.

 

     Ale ešte pred prestávkou musíme hlasovať. Pred prestáv-

kou budeme hlasovať o tom, či sa proces hlasovania uskutoční

tajným hlasovaním,  tak ako to  výbor navrhol. Alebo  chcete

hlasovať po  prestávke? (Hlasy v sále.)  V poriadku, po pre-

stávke.

 

     Nech sa páči, pani kolegyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci,  ja sa chcem  iba spýtať, či  tie dve

mená, ktoré sú na doplnku  tlače 511, boli výborom pre vzde-

lanie,  vedu, kultúru  a šport  takisto odsúhlasené  ako tie

predchádzajúce.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani spoločná spravodajkyňa odpovie.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ak  môžem odpovedať,  Evka, nedávala  si pozor,  my sme

prebrali týchto dvoch kandidátov, spĺňajú kritériá podľa zá-

kona, ale nebolo prijaté platné uznesenie. Preto sa navrhujú

tieto mená teraz na pléne.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Tak potom ste to neodsúhlasili.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Mali by  sme hlasovať, či  chceme zaradiť týchto  dvoch

kandidátov do tohto zoznamu, alebo nie. To bol môj návrh.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, ale...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Páni kolegovia,  prosím pokoj. Každý  poslanec má právo

podľa rokovacieho poriadku takto postupovať. Samozrejme, bu-

deme o tom hlasovať, či ich zaradíme, alebo nezaradíme.

 

     Pán kolega Mikloško, nech sa  páči, ale ešte pani kole-

gyňa.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Syndikát novinárov a  Zväz slovenských vedecko-technic-

kých spoločností...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Majú to na stole,  pani kolegyňa, všetky materiály majú

na stole.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vo  chvíli,  keď  som  navrhoval,  aby  to  bolo zajtra

o 16.00 hodine, tak som si  neuvedomil, že o 17.00 hodine je

míting HZDS, na ktorom sa chcem zúčastniť. Z toho dôvodu dá-

vam iný návrh, aby sme  hlasovali o odvolaní pána ústredného

riaditeľa  dnes po  voľbe do  Rady rozhlasu.  Dnes bude dosť

prestávok na  to, aby sme  si jasne povedali  svoj politický

názor v kluboch. Navrhujem, aby to bol bod programu po skon-

čení voľby do Rady Slovenského rozhlasu.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, budeme hlasovať  o vašom návrhu po prestáv-

ke.

 

     Dámy a páni, vyhlasujem prestávku, dva poslanecké kluby

požiadali o 20-minútovú prestávku, bude 15-minútová prestáv-

ka, to znamená, že budeme pokračovať o 15.05 hodine.

 

     Ďakujem.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnos-

ti, budeme pokračovať v našom rokovaní.

 

     Dámy a páni, budeme  pokračovať v našom rokovaní. Keďže

rozprava bola uzatvorená, chcel  by som pristúpiť k hlasova-

niu.

 

     Dámy a  páni, Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre vzdelanie, vedu, kultúru  a šport predložil žiadosť, aby

sa voľba členov Rady Slovenskej televízie uskutočnila tajným

hlasovaním. Podľa  § 27 ods.  3 zákona o  rokovacom poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky  Národná rada najskôr bez

rozpravy rozhodne,  či o návrhoch na  voľbu členov Rady Slo-

venskej televízie budeme hlasovať tajne.

 

     Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme,

či sme za tajné hlasovanie.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky sa

uzniesla na  tajnom hlasovaní o návrhu  na voľbu členov Rady

Slovenskej televízie.

 

     Ďalej by  som dal hlasovať  o návrhu, ktorý  predložila

pani kolegyňa Mušková, aby  sme zaradili na hlasovací lístok

i ďalších dvoch kandidátov -  pána Borisa Macka, ktorého na-

vrhol Slovenský  syndikát novinárov z  Košíc, a pána  Jozefa

Mižáka, ktorého navrhol Zväz slovenských vedecko-technických

spoločností, územné koordinačné centrum Košice.

 

     Dámy a  páni, skôr ako  budeme hlasovať, slovo  má pani

kolegyňa Rusnáková. Prosím, zapnite jej mikrofón.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     vzhľadom na to, že výbor neodsúhlasil týchto dvoch kan-

didátov, aby  mohli byť volení do Rady Slovenskej televízie,

nie je možné o nich hlasovať.  Podľa zákona by to bolo možné

len  vtedy, ak  by príslušný  výbor znovu  zasadol a  prijal

platné  uznesenie, že  odporúča aj  týchto dvoch kandidátov,

teda závisí to  od výboru. My v tejto  chvíli o týchto dvoch

kandidátoch - o pánu Mackovi a Mižákovi - nemôžeme hlasovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pani Mušková, nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ako som  už hovorila, výbor sa  touto otázkou zaoberal,

nemôže rokovať dvakrát o tom  istom. Títo kandidáti boli na-

vrhnutí organizáciami a  spĺňajú zákonné podmienky. Dovolila

som si ich navrhnúť, aby  tieto organizácie a dokonca aj sa-

motní kandidáti, ktorí sa ničím neprevinili, len tým, že tam

nebol dostatok poslancov, sa  necítili nejakým spôsobom dis-

kriminovaní.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pekne.  To už nebol  procedurálny návrh, to  je

vlastne rozprava. Keďže rozprava je uzatvorená,  dovoľte mi,

keďže  vediem schôdzu,  aby som  konštatoval, že  podľa § 12

ods. a) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky  podávať návrhy  vo všetkých  veciach, ktoré  patria do

pôsobnosti Národnej  rady Slovenskej republiky,  je poslanec

vždy oprávnený.

 

     Ďalej by som chcel  upozorniť, že rozhodnutie pléna Ná-

rodnej rady je vždy na  vyššom stupni ako rozhodnutie výboru

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Dámy a páni, takže budeme v tomto pokračovať. Dávam ná-

vrh a hlasujme, či zaradíme pána Macka a pána Mižáka na túto

kandidátsku listinu. Už nie sú procedurálne otázky, to už je

diskusia.  Pán kolega,  túto schôdzu  vediem ja  a mám právo

rozhodnúť, čo urobím.

 

     Nech sa páči, pani kolegyňa.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci,

 

     Národná rada  musí konať v zmysle  zákona, nijako inak.

V zmysle zákona je napísané, že Národná rada volí a odvoláva

členov Rady Slovenskej televízie  na návrh príslušného výbo-

ru. Ak títo kandidáti neboli schválení výborom, nie je možné

ich voliť. Ak sa nemýlim, je to § 7 odsek 2.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, máte pravdu,  presne je to ten paragraf  a ten od-

sek,  ktorý ste  konštatovali, pani  kolegyňa. Bohužiaľ,  ja

nemôžem za to, že v  našich právnych normách sú takéto nuan-

sy. Opakujem ešte raz, odvolávam sa na § 12 odsek a) rokova-

cieho poriadku. Tam je to jasne zdôvodnené. Takisto opakujem

ešte raz,  že rozhodnutie Národnej rady  je na vyššom stupni

ako rozhodnutie výboru. Odvolávam sa na túto právnu normu.

 

     Dámy a páni, to, o čom sme tu hovorili, nie je procedu-

rálne, jednoducho je to výmena názorov. Pani poslankyňa, pán

kolega, prosím vás, nerušte nás. Zachovajme politickú kultú-

ru. Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o týchto

dvoch návrhoch. Pán kolega, nie je rozprava. Prosím, prezen-

tujme sa a hlasujme, či  týchto dvoch pánov zaradíme na hla-

sovací  lístok, tak  ako  to  navrhla pani  kolegyňa. (Hlasy

v sále.)

 

     Pán kolega, nie je to  pravda. Viete veľmi dobre, že ja

som ten,  ktorý si nevymýšľa. Prosím,  nevykrikujte, nie sme

na  mítingu. Nie  je rozprava.  Prosím vás,  nekričte. (Ruch

v sále.)

 

 

 

     Ďakujem. To  znamená, že sme  sa neprezentovali. (Hlasy

v sále.) Pán predseda povedal, že  ja mám pravdu. Pani Sabo-

lová, zle ste  to počuli, ale nevadí, opakujem  to ešte raz.

Dohodneme sa, nebudeme sa hádať, predsa vždy sme našli neja-

ký spôsob riešenia.

 

     Prosím, slovo má pán Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Sabolová počula, ako som povedal, že má

pravdu, len  nevedela, komu som to  povedal. Ja som skutočne

povedal, že má pravdu predsedajúci pán Andel, pretože Národ-

ná rada bude  hlasovať za tých dvoch  alebo  bude proti nim,

a keď odhlasuje, že týchto dvoch chce, tak zasadne výbor, je

to v rámci zákona. Prosím, aby sa právnici vyjadrili k tomu,

čo som povedal - a podľa zákona výbor určí, že áno. Pán pod-

predseda nič neporušil.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pokoj, prosím vás, priatelia. (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môže to urobiť aj bez toho, aby Národná rada hlasovala,

ale keďže  je tu návrh,  tak ako ho  prečítal, budeme o  ňom

hlasovať  a potom  zasadne výbor  a rozhodne,  či áno, alebo

nie. (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, dám vám slovo, ale pochopte, že nie je roz-

prava. Mali  by ste dať nejaký  procedurálny návrh. Viem, že

ho nedáte. Nech sa páči, zapnite pána Miklušičáka.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Som veľmi rád, pán  predseda, že ste vlastne potvrdili,

že o tom,  aby sme o nich hlasovali a  volili ich, musí roz-

hodnúť Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre vzdela-

nie, vedu, kultúru  a šport. Ďakujem veľmi pekne,  že ste to

potvrdili, pán predseda. (Hlasy v sále.)

 

     Nemusíme to určiť. Pán predseda to dal dokonca do takej

polohy...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, ukončíme rozpravu. Žiadam členov výboru...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Netreba, musíš dať o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dal som, ale nie  sme uznášaniaschopní. (Hlasy v sále.)

Aj pani  Aibekovú okrikujem, lenže  vy stále kričíte, a pani

Aibeková raz do  mesiaca, to je rozdiel. Béla,  pokoj, ja to

vidím. V poriadku, budem dávať  slovo, a ak to nebude proce-

durálna otázka, budem žiadať, aby tých pánov vypínali.

 

     Nech sa páči, pán kolega Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Pán predsedajúci,  veľmi pekne vám  ďakujem, že ste  mi

udelili slovo.

 

     Chcem potvrdiť, že máte skutočne pravdu, že vy vykladá-

te zákony aj  rokovací poriadok. Na to máte  právo. Chcel by

som však upozorniť, že pri výklade zákonov platia určité zá-

sady. Rokovací  poriadok, ako je známe,  bol prijatý dávnej-

šie. Vtedy ešte o rade rozhlasu a televízie nikto ani nesní-

val. Zákon o Rade Slovenskej televízie je nový  a ten presne

určuje, že Národná rada môže  o návrhoch hlasovať vtedy, keď

ich  predloží výbor.  Niet preto  o čom  diskutovať, v danom

prípade má prednosť právna norma  - keď je rozporná -, ktorá

bola prijatá neskôr.

 

     Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán  kolega, ďakujem.  Máte pravdu.  Opakujem ešte raz,

priatelia, zoberte si § 12 odsek a). Zakladáme precedens, že

poslanec nemôže naplno vystúpiť so svojím názorom. Pán kole-

ga Miklušičák, to nie je na  smiech, to je veľmi vážna otáz-

ka. Teraz  vám niečo vyhovuje, ale  inak, v opačnom prípade,

by ste si to vykladali tak ako ja, lebo skutočne tak to je.

 

     Prosím, pán kolega Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Veľmi vážnou otázkou je, aby sme prijímali naše rozhod-

nutia v súlade  so zákonom. Ak vznikne pochybnosť  o tom, či

postupujeme v súlade so zákonom,  tak to nie je rozprava, to

sú všetko  procedurálne pripomienky a návrhy.  A je to veľmi

dôležité aj  preto, lebo tak ako  povedal pred chvíľočkou aj

pán predseda,  že ak zákon  stanovuje, že niečo  musí byť na

návrh - povedzme - výboru, tak sa tento postup musí dodržať.

V prípade,  že ho  nedodržíme,  potom  je možné,  že vznikne

v budúcnosti pochybnosť,  ktorú bude riešiť  aj obyčajný súd

a jednoducho naše  rozhodnutie sa zruší. Z  toho dôvodu toto

nie je normálna vecná rozprava,  ale je to procedurálna roz-

prava o tom, aby sme postupovali podľa zákona.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, aj z toho  dôvodu som vám dal slovo. Súhla-

sím s vami. Pán Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Pán predsedajúci, prosím vás,  aby ste už nepokračovali

vo vykladaní  rokovacieho poriadku svojím  spôsobom. Niekoľ-

kokrát už tu bol taký  precedens. Návrh pani poslankyne Muš-

kovej je  potrebné chápať tak,  ako ho povedal  pán predseda

Gašparovič - buď predsedajúci preruší rokovanie, zíde sa vý-

bor  a osvojí,  alebo neosvojí  si tie  návrhy, alebo ona dá

procedurálny návrh na  prerušenie rokovania, počas rokovania

sa stretne výbor. To je  zákon a ten nemôžete vykladať podľa

toho rokovacieho poriadku, ktorý máte v ruke.

 

      Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, mrzí ma, ale aj rokovací poriadok je zákon,

a rozhodnutie pléna je vyššia  forma ako rozhodnutie výboru.

Napriek tomu končím, nedám už nikomu slovo, ak sa neurazíte.

Žiadam, aby  k tejto problematike... (Hlasy  v sále.) Dobre,

ale prosím, aby ste boli veľmi struční.

 

     Nech sa páči, pán Mikloško.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci, som členom výboru pre vzdelanie, vedu

kultúru a  šport. Obidvaja kandidáti  spĺňajú všetky náleži-

tosti, to znamená, že výbor by ich len formálne mal schváliť

a nemá dôvody neschváliť to. Ale problém je v tom, že všetky

možné prihlášky už boli dávno  uzavreté a po tom odrazu pri-

šli ešte dva návrhy. Popri  počte asi 32 z Matice slovenskej

došli ešte  dvaja kandidáti zo  syndikátu novinárov. Z  toho

dôvodu výbor nemal vôľu dávno po skončení termínu prijať eš-

te dvoch  ďalších kandidátov. To  je celý problém.  A obávam

sa, že ak dnes koalícia  nemá dostatočný počet hlasov vo vý-

bore, znova to neprejde, je to znovu zbytočné. Neviem, prečo

tak záleží na dvoch kandidátoch, keď tam je sedem alebo koľ-

ko kandidátov.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, ale musíme  pokračovať podľa určitých práv-

nych noriem. Je tu jedna právna norma - to je zákon, a druhá

právna norma,  ktorým je rokovací  poriadok. Ale prosím  vás

pekne, končíme.  Ja sa zúčastním na tomto výbore, ale pokiaľ

viem,  pán kolega  Mikloško, tam  bol termín  do 4.  októbra

a tieto dva návrhy do toho termínu prišli do výboru. Nevadí,

nebudeme o tom diskutovať,  zvoláme rokovanie výboru. Prosím

vás pekne, priatelia, prosil som  vás, načo sa budeme vyjad-

rovať? Zvolajme výbor.

 

     Nech sa páči, pani Ďurišinová.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Mikloškovi, ja  som v podstate

chcela povedať to isté, ale je tam malá odchýlka.

 

     Vtedy,  keď podpredseda  výboru pán  Hornáček vo výbore

predniesol  tento pozmeňujúci  návrh, myslím,  že vtedy išlo

iba o pána Žufu, nie o toho prvého navrhovaného z tejto dvo-

jice, pani Mušková nemá  pravdu, výbor bol uznášaniaschopný,

len neprijal uznesenie. Pán podpredseda Hornáček potom vybe-

hol, zohnal ešte  dvoch členov vládnej koalície a  dal o tom

istom návrhu  ešte raz hlasovať. Na  to som ja protestovala,

kolegovia z výboru mi dosvedčia, že o tej istej veci nemôže-

me dvakrát hlasovať. Tak nevidím zmysel, aby sme potom znova

zvolávali výbor a rozhodovali o tej istej veci, o ktorej sme

rozhodli. My sme už o tomto  rokovali a rozhodli sme, že ne-

zaraďujeme týchto členov, tak  nemá zmysel zvolávať ešte raz

výbor.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Majka,  sama ste  teraz konštatovali,  že sa  neprijalo

platné uznesenie. (Hlasy v sále.)

 

     V poriadku, dámy a páni, pani Rusnáková chce, aby výbor

zasadol a rozhodol o tom,  pani Ďurišinová nechce, aby výbor

zasadol a o tom rozhodol. Jednoducho, nebudem už dávať žiad-

ne slovo.

 

     Žiadam výbor pre vzdelanie,  vedu, kultúru a šport, aby

sa zišiel na svojom  rokovaní. Priatelia, konštatujeme veci,

ktoré  sú o  ničom. Čas  je drahý,  buďme hospodárni. (Hlasy

v sále.)

 

     V poriadku, pán Šimko, pán Hrušovský, prosím vás pekne,

buďme skutočne racionálni.

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Mám jednu  otázku a tá je naozaj procedurálna. Ak teraz

zasadne výbor, ako má predložiť ďalších kandidátov, keď roz-

prava o tomto  bode v pléne už bola  ukončená? Budete musieť

požiadať niektorého ministra, ktorý zase otvorí rozpravu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, dobre, súhlasím.  Máte pravdu, ale podporu-

jete mňa, že som mal dať v pléne hlasovať. Je to presne tak.

 

     Pán  Hrušovský.  Priatelia,  prosím  vás,  aby ste boli

struční.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predsedajúci, myslím si,  že procedurálne to nie je

v poriadku,  pretože tu  boli navrhnutí  kandidáti bez toho,

aby sa bol dodržal postup, že by to bolo predtým, ako sa na-

vrhnú, prerokované  vo výbore. Ak  by sme brali  výklad pána

predsedu, to znamená, že výbor  Národnej rady by rušil uzne-

senie  pléna Národnej  rady, ak  by sme  postupovali takýmto

spôsobom.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre, je to váš názor. Pani Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, ja som  vám povedala počas prestávky,

že zasadnutie  výboru je možné riešenie.  Mne osobne v tejto

chvíli nezáleží  na tom, či výbor  zasadne, alebo nezasadne.

Je to vec výboru, či chce  znovu o tom istom rokovať. Ale to

by bolo jediné čisté riešenie  na to, aby ďalší dvaja kandi-

dáti mohli  byť na tejto listine.  To je všetko. Upozorňujem

vás na procedúru, ako je to možné vyriešiť, ale nedávala som

návrh, aby výbor zasadol.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pani Mušková.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ak môžem  povedať, skutočne tu ide  o dvoch ľudí, ktorí

majú právo kandidovať do tejto rady, pretože ich navrhli in-

štitúcie  a spĺňajú  kritériá. Jeden  je dokonca  z opozične

orientovaného syndikátu. Je mi  veľmi trápne, že sa skutočne

z nejakého trucu nedostali  návrhy organizácií do kandidatú-

ry, a my sa teraz o nich takýmto spôsobom bavíme.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Cuper, nech sa páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcel som  iba pani poslankyni  Ďurišinovej povedať, že

nie celkom presne informovala pána Hornáčka. Rokovať sa smie

aj desaťkrát o tom istom, nesmie sa o tom istom dvakrát pri-

jať uznesenie. Takže, samozrejme,  hlasovať sa smie, pretože

sa musí prijať rozhodnutie.  Samozrejme, vtedy zasadanie vý-

boru bolo platné a malo  sa skončiť jeho platným hlasovaním.

Takže, pani kolegyňa Ďurišinová,  absolútne nepresne ste in-

formovali pána podpredsedu výboru. Čiže výbor môže o tom ro-

kovať znovu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Gašparovič, nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Chcem len repliku na pána poslanca Hrušovského, keď po-

vedal, že  nesúhlasí s mojím  výkladom. Som presvedčený,  že

mám pravdu aj z hľadiska právneho výkladu. Situácia bola ta-

ká, že  sa oznámilo, že treba  nahlásiť kandidátov do týchto

orgánov. Výbor  si stanovil dátum dokedy.  O tých, ktoré do-

vtedy  prišli, výbor  rokoval a  uznesením dal  návrh. Zákon

nikde nehovorí  o dátume. To  je termín, ktorý  si určil sám

výbor. Medzitým  prišli nové návrhy  po dátume, ktorý  zákon

- opäť hovorím - nikde nedáva.  Teraz v snemovni sme rozhod-

li, že by nemalo stačiť, keďže  títo sa prihlásili, a dal sa

návrh, aby sme hlasovali aj o týchto, ktorí prišli po termí-

ne, aby ich výbor prerokoval a dal nám návrh do snemovne. To

je odpoveď na pána  poslanca Hrušovského. Samozrejme, že vý-

bor, tak  ako som povedal  predtým, ale teraz,  keď poslanci

dali  návrh, my  tento návrh  odhlasujeme a  výbor si  sadne

a povie nám - takýto návrh alebo onaký návrh.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán predseda Gašparovič a  pani kolegyňa Mušková, samo-

zrejme,  že  nikto  nespochybňuje  právo syndikátu novinárov

predložiť návrh. Ale aj pani  Ďurišinová aj ďalší tvrdia, že

tento návrh bol prerokúvaný, pán predseda, ale nebolo k nemu

prijaté platné uznesenie, čiže nie  je dôvod vracať sa k ne-

mu. Je o tom rozhodnuté, niet o čom filozofovať. A výbor ich

neodporúčal.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, práve že je  o čom filozofovať, preto o tom

rozprávame.

 

     Pán kolega Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Myslím si,  že na túto  výčitku, ktorú teraz  adresoval

pán poslanec Miklušičák, by mal  reagovať ten, kto ten výbor

viedol, ale pokiaľ mám informácie, tak nebolo meritórne roz-

hodnuté o tejto veci, to  znamená, že výbor meritórne neroz-

hodol o tom, že  neodporúča týchto kandidátov na schválenie,

akurát  nebol  dostatok  poslancov  a  výbor neprijal platné

uznesenie. To je procedurálna záležitosť, to nie je meritór-

na otázka.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Presne tak, je to pravda,  že plénum môže hocikedy zru-

šiť rozhodnutie výboru. Je to  pravda, alebo to nie je prav-

da? Čiže  opäť sa dostávame  tam, kde sme  boli na začiatku.

Pán kolega, ja vidím, len sa snažím filozofovať, tak ako ste

povedali vy.

 

      Pán Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci, len chcem povedať pánu poslancovi Br-

ňákovi, ale  teraz sa rozpráva s  ľavicou, že výbor hlasoval

o uznesení, ktorým to mal odporučiť,  a neprijal ho, to zna-

mená, že ho zamietol. Tak bolo stanovené uznesenie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Aby bolo  jasné, prečítam to:  počet členov výboru  14,

prítomných 11. Je to dostatok,  pán Brňák? Je. Prítomných 11

poslancov, za návrh uznesenia  hlasovalo 7, proti nehlasoval

nikto, 4 poslanci sa zdržali hlasovania.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     Z predchádzajúceho vystúpenia  pána kolegu Mikloška vy-

plynulo, že naozaj nebol dôvod neodporúčať navrhovaných kan-

didátov. Z  toho pre mňa  vyplýva, a azda  nie iba pre  mňa,

otázka, prečo  to bolo tak. Bolo  to nedorozumenie, alebo to

bola vôľa nedohodnúť sa, alebo to bola vôľa paralyzovať naše

zasadnutie?

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, dámy a páni. Ešte  raz dám hlasovať o tom, keď

nechcete, aby rokoval výbor, aby  pán Macko a pán Mižák boli

zaradení na hlasovací lístok na voľbu členov Rady Slovenskej

televízie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 64 poslancov.

 

     Konštatujem, že  nie sme uznášaniaschopní,  nemôžeme sa

uznášať.

 

     Prerušujem rokovanie dnešnej  schôdze a budeme pokračo-

vať zajtra o 9.00 hodine.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

                   Siedmy deň rokovania

      20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     7. novembra 1996

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  20. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, prosím vás, aby ste sa

prezentovali stlačením tlačidla.

 

     Ďakujem.  Prítomných  je  85  poslancov, sme uznášania-

schopní.

 

     Podľa schváleného programu pristúpime k bodu

 

     písomné odpovede  členov vlády Slovenskej  republiky na

interpelácie  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky

prednesené, resp.  podané na 17. schôdzi  Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Písomné odpovede členov vlády na interpelácie podané na

17. schôdzi ste dostali ako tlač 522.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pýtam sa,  či súhlasíte s odpoveďami  členov vlády Slo-

venskej republiky na vaše interpelácie. Z dôvodu prehľadnos-

ti prosím,  aby ste pri svojom  vystúpení uviedli číslo, pod

ktorým sa nachádza odpoveď člena vlády.

 

     Nech sa páči, pán Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel by  som vás upozorniť na skutočnosť, že mojím od-

chodom  z klubu  poslancov Hnutia  za demokratické Slovensko

treba zobrať  do úvahy zároveň  aj § 6  ods. 2 zákona  číslo

46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, ktorý hovorí,

že ak vystúpi poslanec  člen kontrolného orgánu  z klubu po-

slancov, stráca  členstvo v tomto orgáne.  Za takéhoto člena

navrhne klub poslancov nového člena. Prosím, aby ste zobrali

túto skutočnosť do úvahy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcem sa  vyjadriť a nesúhlasiť  s odpoveďou, ktorú  mi

poslal pán  minister Hamžík na  interpeláciu vo veci  veľvy-

slanca Slovenskej  republiky vo Vatikáne  pána Neuwirtha. Je

to pod číslom 9.

 

     Pán minister  zahraničných vecí mi v  odpovedi píše, že

správy,  ktoré vypracúval  pán veľvyslanec,  na ministerstve

zahraničných  vecí  boli  potrebné  na  vytváranie zmluvných

vzťahov Slovenska a Vatikánu. Nesúhlasím s takouto odpoveďou

pána  ministra zahraničných  vecí, pretože  sám pán minister

ako kariérny diplomat vie, že  takéto veci, vzťahy a zmluvné

vzťahy  nevytvárajú, ani na nich  nepracujú veľvyslanci  ako

základní  pracovníci, ale  robia to  pracovníci ministerstva

zahraničných vecí. A druhá vec, pre ktorú nesúhlasím - druhý

argument je, že tieto analytické správy a všetko okolo toho,

čo treba, môže pán veľvyslanec spokojne robiť v mieste svoj-

ho sídla vo Vatikáne.

 

     Nežiadam, aby sa o tom  hlasovalo, lebo viem, ako by sa

to  hlasovanie skončilo,  len vás  žiadam, pán predsedajúci,

aby ste  zariadili, že môj nesúhlas  dostane pán minister na

stôl v písomnej forme, pretože tu nie je.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno. Čiže mu ho znovu odovzdáte cez kanceláriu?

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Len toto moje stanovisko.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  chcem vám  oznámiť, že budem

hlasovať náhradnou kartou číslo 1.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Javorský, nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     kolegovia, kolegyne,

 

     interpeloval som pána ministra vnútra ohľadom viacerých

záležitostí  neuzatvorených vyšetrovateľmi  z minulých obdo-

bí. Išlo o podnety,  ktoré boli adresované ministrovi vnútra

v roku 1992 a predsedovi vlády a predsedovi HZDS pánu Mečia-

rovi.

 

     Pána  ministra som  žiadal, aby  mi vysvetlil,  po prvé

z akého titulu si osoboval právo požiadať o prešetrenie per-

sonálnych spisov okresného veliteľa polície v Spišskej Novej

Vsi. On tento podnet  dal ako predseda Okresného predstaven-

stva  HZDS  v Spišskej  Novej Vsi, a nie  ako  predseda rady

obrany  okresu v  Spišskej Novej  Vsi, ako  mi vysvetľuje vo

svojom stanovisku. V  liste, ktorý tu mám a  ktorý je na mi-

nisterstve vnútra evidovaný v kancelárii ministra pod číslom

269/1992 20. 7. 1992 a  na inšpekcii ministerstva vnútra pod

číslom 551/1992  z 20. júla 1992,  je autenticky uvedené, že

ide len o záležitosť, ktorú  on reprezentuje v tomto podnete

za Hnutie za demokratické  Slovensko. Dokonca sa odvoláva na

rozhodnutie  politického grémia  HZDS, v  intenciách ktorého

konal.

 

     Neprijímam  zavádzajúce vysvetlenia  od pána  ministra,

ktorý v odpovedi uviedol, že túto žiadosť písal ako predseda

rady obrany okresu. To je jedna vec.

 

     V druhej časti, ktorú som žiadal vysvetliť, či by nebo-

lo správne a potrebné - lebo aj on, aj pani Belušová v tých-

to listoch uvádzali, že majú dôkazy, že krádež na mojom pra-

covisku som si zinscenoval sám -, aby  tieto veci dovyšetro-

val. Ďalej som ho požiadal, aby dal dovyšetrovať aj podozre-

nie z toho,  že som zobral úplatok. Samozrejme,  že na to mi

ani slovkom neodpovedá. Preto  musím konštatovať, že nemôžem

byť spokojný s takouto odpoveďou. Naopak, mám zásadné výhra-

dy voči  nepravdivému tvrdeniu, že tento  podnet, teda tento

list pán minister, vtedy  ako predseda okresného predstaven-

stva HZDS, adresoval pánu ministrovi ako predseda rady obra-

ny okresu, a nie ako  stranícky funkcionár. Z dôvodu, že nie

som spokojný s jeho odpoveďou,  trvám na tom, aby pán minis-

ter  dokončil svoju  odpoveď na  moju pôvodnú  interpeláciu,

pretože sa dotkol len jedného  bodu, a tým to pokladal podľa

všetkého za vyriešené.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Žiadate ešte doplniť odpoveď. Ďakujem.

 

     Pani Bauerová, nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Ďakujem.

 

     Na  poslednej schôdzi  Národnej rady  som interpelovala

premiéra. Po opakovaných  interpeláciách adresovaných minis-

trovi kultúry som nenašla iné  východisko, ako obrátiť sa na

premiéra  vlády vo  veci porušenia  ústavy ministrom kultúry

Slovenskej republiky.

 

     Po mnohých prekvapeniach, z ktorých jednou z posledných

bola skúsenosť marenia poslaneckého prieskumu ministrom kul-

túry, som sa dočkala ďalšieho prekvapenia. Namiesto premiéra

mi totiž odpovedal sám minister kultúry. Chcem vysloviť váž-

ne výhrady voči takémuto postupu a žiadam vás, pán predseda-

júci, aby  ste tlmočili predsedovi  parlamentu vážne výhrady

voči  postupu,  ktorý  uplatňujú  členovia  vlády v narábaní

s interpeláciami. Význam interpelácií  je fakticky absolútne

nulový, lebo sa nemôžeme  dočkať meritórnych odpovedí. Odpo-

vede  sú väčšinou  nič nehovoriace,  formálne a  vážení páni

ministri,  ktorí takýmto  spôsobom odpovedajú,  by si  mohli

ušetriť papier. Česť výnimkám, ale  ja som dostala zatiaľ na

svoje interpelácie väčšinou takéto odpovede.

 

     O obsahu nebudem hovoriť,  pretože je evidentné, že mi-

nister  kultúry odpovedal  tak, ako  odpovedal aj  na všetky

predchádzajúce,  tak ako  odpovedal na  listy, ktoré  sme mu

postúpili. Ale mám vážne výhrady voči tomu postupu, ktorý je

bezprecedentný, aby  na interpeláciu adresovanú  jednému mi-

nistrovi alebo  premiérovi odpovedal niekto  iný. Takýto po-

stup považujem jednoducho za dehonestujúci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Žiadate  novú odpoveď alebo dáme  o tom hlaso-

vať, pani poslankyňa?

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Jednoducho mám  vážne výhrady voči  tomuto postupu, ne-

prijímam takúto odpoveď.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Interpeloval  som vládu  Slovenskej republiky  - je  to

tlač 522, číslo 11.  Na moju interpeláciu odpovedal minister

vnútra  Slovenskej  republiky.  Bohužiaľ,  nemôžem  súhlasiť

s odpoveďou, lebo nemám s čím.

 

     Pán minister hovorí o niečom inom a neodpovedá na otáz-

ky, ani teraz nepočúva. Upozorňoval  som, v troch bodoch som

interpeloval pána ministra alebo vládu Slovenskej republiky.

 

     V  prvom bode  som upozorňoval  na to,  že ministerstvo

a ani vláda sa nejakým spôsobom  nestará o to, aby uznesenia

Národnej rady  boli aj splnené.  Išlo o uznesenia  číslo 123

a 338, kde ide o  osobitné vykazovanie trestných činov zara-

dených  do kategórie  organizovaného zločinu  a informovanie

o prijatých  opatreniach polročne  výbor. Za  jedenapolročné

obdobie sa to nestalo ani raz,  ale pán minister píše, že sa

táto  otázka riešila  v súhrnnej  informácii o bezpečnostnej

situácii v roku 1995. Ani v roku 1994, ani za rok 1995 nebo-

lo toto predmetom súhrnnej informácie, takže pán minister si

to  asi neprečítal.  Pán minister  dokonca považuje všetkých

poslancov snemovne za nevzdelancov,  lebo píše, že v prípade

uznesenia Národnej  rady číslo 338 -  a teraz budem citovať:

"V bode 3  sa ukladá obdobná úloha v  termínoch jej splnenia

do júla  1996." Nechcem vám  prečítať všetky uznesenia,  ale

v uznesení číslo 338 táto  snemovňa žiadala vládu Slovenskej

republiky konečne už splniť  uznesenie číslo 123, ktoré bolo

prijaté v roku 1994. Ani toto  sa nestalo. Len v jednom bode

má pán minister pravdu, keď  hovorí, že táto úloha bola spl-

nená. Bola, ale neskoršie, a zabudol dodať, že až dva mesia-

ce po uplynutí splatnosti termínu.

 

     K mojej  druhej otázke - teraz  citujem z odpovede pána

ministra vnútra:  "K vašej otázke, aká  je, ak existuje kon-

cepcia reorganizácie Prezídia Policajného zboru, Vám oznamu-

jem, že táto problematika je riešená v súlade s Vami citova-

ným  uznesením  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

69/1995". Aby  aj poslancom bolo  jasné, čo to  je uznesenie

číslo 69/1995, toto je uznesenie, ktoré bolo prijaté k vlád-

nemu programu. V tomto uznesení body 12, 13, 14 a 15 sa zao-

berajú práve rezortom ministerstva  vnútra. A teraz prečítam

tieto body, lebo pán minister sa odvoláva, že v súlade s tý-

mito bodmi sa vlastne rieši alebo sa bude reorganizácia rie-

šiť.

 

     Bod 12  hovorí: Vykonať také  kroky a opatrenia,  ktoré

povedú k zníženiu dynamiky  kriminality a k zníženiu podielu

neobjasnenosti páchateľov trestných činov  v porovnaní s ro-

kom 1994.

 

     Bod 13: Spracovať konkrétny program rekodifikácie hmot-

noprávnych a procesných predpisov trestného práva.

 

     Bod 14:  Centralizovať  riadenie  boja  s organizovaným

zločinom a vylúčiť zbytočné medzičlánky.

 

     Bod 15: Predložiť  Národnej  rade  Slovenskej republiky

konkrétne kroky zamerané na boj s organizovaným zločinom.

 

     Pán minister, pýtam sa, v  súlade s ktorým bodom, cito-

vaným bodom,  budete riešiť alebo  riešite reorganizáciu. Ja

hovorím o voze a vy o koze. Nehnevajte sa, to som bol nútený

povedať.

 

     A čo sa týka tretej otázky, pýtal som sa, ako bude vlá-

da  zabezpečovať uznesenie  Národnej rady,  v ktorom Národná

rada pýta od vlády  konkrétne kroky, ktoré zabezpečia apoli-

tickosť Policajného zboru hlavne vtedy, keď vrchným riadite-

ľom  personalistiky  ministerstva  vnútra  je  človek, ktorý

- ako som  uviedol - je  vysoký funkcionár HZDS.  Odpovedali

ste, že  tento človek, nakoľko nie  je policajt, nespadá pod

tento zákon a žiadny iný zákon mu nepredpisuje, aby vystúpil

z politického hnutia. Ale, pán minister, ja som sa na to ne-

pýtal. Pýtal som  sa na to, že tento  človek, ktorý je funk-

cionárom HZDS, bude prijímať policajtov, prijímať zamestnan-

cov do Prezídia Policajného zboru. A aké máte garancie a aké

garancie má občan, nakoľko tento človek je funkcionárom Hnu-

tia za demokratické Slovensko, že pri prijímaní budúcich za-

mestnancov Prezídia Policajného  zboru alebo policajtov bude

apolitický? To som sa pýtal.  Ani na toto ste mi neodpoveda-

li. Musím  povedať, že z troch  otázok som ani na  jednu ne-

dostal odpoveď, preto nemôžem súhlasiť s vašou odpoveďou.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Žiadate hlasovať o odpovediach na vaše interpelácie?

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Samozrejme.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená členka a členovia slovenskej vlády,

 

     na poslednej schôdzi som dal tri interpelácie, na ktoré

som dostal odpovede pod číslami 17, 18 a 19 v tlači 522.

 

     Moja prvá interpelácia sa  týkala cestovného ruchu. Pý-

tal  som  sa  pána  ministra  Česneka,  aké prostriedky boli

v tomto roku použité  v Agentúre pre cestovný ruch  a ako to

vyzerá  na budúci  rok. Dostal  som vcelku  korektnú odpoveď

- 37  miliónov je,  žiaľ, veľmi  málo na  podporu cestovného

ruchu. Tak trošku nostalgicky si spomínam na to, keď som pá-

nu  podpredsedovi Ľuptákovi  pripomínal, že  60 miliónov  na

presťahovanie  Patentového úradu  sa radšej  mohlo využiť na

podporu Agentúry pre cestovný  ruch v Banskej Bystrici. Bola

by lepšie vybudovaná, nezápasila by s finančnými problémami.

Pán minister  mi odpovedal, že  tento rok bude  nárokovať 81

miliónov Sk. Myslím si, že je to trochu málo. Podľa všeobec-

ne  platných pravidiel  v  európskych  krajinách sa  dáva do

štátnej propagácie 1 % z obratu, ktorý sa získa z cestovného

ruchu. Malo by  to byť okolo 200 miliónov.  Touto cestou vy-

slovujem spokojnosť s touto odpoveďou, ale zároveň odporúčam

pánu ministrovi  Česnekovi, aby bol  tvrdý na pána  Kozlíka,

aby pre cestovný ruch vybojoval to, čo cestovnému ruchu pat-

rí.

 

     Pod číslom  18 som dostal korektnú  odpoveď od pána mi-

nistra Zlochu. Ďakujem mu za túto odpoveď.

 

     No a  ako perličku vám  uvediem odpoveď pod  číslom 19,

ktorú som dostal od pána ministra Česneka. Viete, ako bývalý

minister hospodárstva sa snažím pozerať vecne na činnosť no-

vého pána ministra. Tak ako nazbieral kladné body niektorými

svojimi vystúpeniami, tak ako som  mu pripísal kladný bod za

prvú interpeláciu, na ktorú  mi odpovedal ohľadne cestovného

ruchu, musel  som mu, žiaľ, predvčerom  pripísať čierny bod,

keď na moje konkrétne otázky  o správe stavu malého a stred-

ného podnikania na Slovensku  neodpovedal ani na jednu otáz-

ku, nemohol som využiť svoje právo poslanca pýtať sa, preto-

že jednoducho  ignoroval moje otázky.  Interpeloval som pána

premiéra,  ako chce  štát presadzovať  záujem v  strategicky

dôležitých podnikoch po náleze  Ústavného súdu. Odpoveď pri-

delil  pánu  ministrovi  Česnekovi.  Vynechám z interpelácie

zdvorilostnú strednú časť a prečítam vám, akú som dostal od-

poveď.

 

     "Vážený pán poslanec,

 

     pýtali ste sa, aké  opatrenia budeme realizovať na pre-

sadzovanie záujmov Slovenskej  republiky v strategicky dôle-

žitých podnikoch...", a na záver mi píše: "...dovolím si Vás

ubezpečiť, že vláda bude pri zabezpečovaní strategických zá-

ujmov  štátu realizovať  také opatrenia,  ktorými aj  v plne

privatizovaných organizáciách presadzuje  a v budúcnosti do-

káže presadiť celoštátne záujmy."

 

     Postrehli ste. Pýtal som sa,  aké opatrenia,  a bolo mi

odpovedané, také opatrenia, aby  sa dal presadiť záujem štá-

tu. Je to odpoveď, za ktorú pánu ministrovi pripisujem čier-

ny bod a vyslovujem nesúhlas  s odpoveďou na túto interpelá-

ciu.

 

     Mnohí ste si  asi všimli, že sa nám  v laviciach zjavil

návrh  na novelizáciu  zákona o  presadzovaní záujmov  štátu

v strategicky  dôležitých podnikoch.  V texte  sa uvádza, že

8. novembra, t. j. dnes, aj tak príslušný paragraf na zákla-

de Ústavy Slovenskej republiky  stráca svoju účinnosť. Takže

namiesto vlády to vyriešil za nás čas. A pokiaľ budem dostá-

vať také odpovede na konkrétne  otázky, akú som dostal v po-

slednej interpelácii, pravdepodobne ešte mnoho vecí bude ta-

kých, že namiesto vlády ich bude musieť riešiť čas.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Žiadate  odpoveď? S poslednou  odpoveďou nesú-

hlasíte.

 

     Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     S niektorými  odpoveďami chcem vyjadriť  aj spokojnosť,

aj nespokojnosť. Mala som tri interpelácie.

 

     S interpeláciou  číslo 16 - to je odpoveď pána ministra

vnútra - vyslovujem spokojnosť,  pretože konečne po 4 mesia-

coch účinnosti  zákona (účinnosť zákona  je 1. júna)  vydalo

ministerstvo vnútra výnos ministerstva  vnútra, v ktorom vy-

dáva zoznam  skutočností tvoriacich predmet  štátneho tajom-

stva a zoznam skutočností  tvoriacich predmet služobného ta-

jomstva číslo  39/1996 platný k 1.  11. 1996. Ďalšie skutoč-

nosti vyplývajúce  z platnosti tohto  výnosu budem požadovať

vo svojej interpelácii v ďalšom bode.

 

     S  odpoveďou na  interpeláciu číslo  15 vyjadrujem  len

čiastočnú spokojnosť. Je to  odpoveď pána ministra životného

prostredia. V prvej časti, kde  som ho interpelovala vo veci

dotácií zo Štátneho fondu životného prostredia, nastáva kla-

sická  obštrukcia ministerstva  či Štátneho  fondu životného

prostredia.  Vyjadrujem  nespokojnosť  -  neposkytujú  včas,

v termíne pri požiadavkách zoznamy  dotácií a dokonca aj pán

minister v odpovedi píše, že  prikladá zoznam, a ani ten tam

nie je. Až po niekoľkonásobnom telefonovaní ho včera doruči-

li do parlamentu.

 

     Druhá  časť  interpelácie  na  pána  ministra životného

prostredia bola vo  veci firmy Surmex.  Pýtala som sa ho, čo

urobil Štátny  fond životného prostredia  a ministerstvo ži-

votného prostredia vo veci neoprávneného využitia finančných

prostriedkov fondu. Vaša odpoveď, pán minister, je, že Štát-

ny fond životného prostredia 5. 9. 1996 vyzval pána Surmánka

na predloženie dokladov s  upozornením, že fond bude vymáhať

vrátenie poskytnutých prostriedkov  súdnou cestou. Pán mini-

ster, prečo  žiadate až v  septembri 1996 doklady  od firmy,

keď Najvyšší kontrolný úrad  zistil neoprávnené použitie do-

tácie ešte na  jar roku 1996 vo svojej  správe k záverečnému

účtu? Prečo ste nevymáhali peniaze Štátneho  fondu životného

prostredia na súde, keď uznesenie Okresného úradu vyšetrova-

nia Policajného zboru vo Svidníku bolo vydané už 28. augusta

1996 a Najvyšší kontrolný  úrad na túto skutočnosť upozorňo-

val začiatkom roka? Hovoríte, že v tomto mesiaci dáte podnet

na súdne vymáhanie, teda v  októbri. Pýtam sa, pán minister,

či bol už odoslaný podnet,  keďže odpoveď na interpeláciu je

ešte z októbra,  aj keď som ju dostala  až na začiatku tejto

schôdze,  tento týždeň.  A ešte,  čo znamená  konštatovanie,

pretože v odpovedi na interpelácie nie je vhodné takéto kon-

štatovanie - "hoci podľa informácií  o firme Surmex," to, že

bude súdne  vymáhanie, "ktorá má  na východe Slovenska  veľa

veriteľov, bude získavanie prostriedkov dlhodobé". Chcem po-

dotknúť,  že čím  neskôr začneme  konať, tým  sa vzďaľuje aj

vrátenie financií. Za 3,6  mil. korún mohla ktorákoľvek obec

na Slovensku vybudovať, urobiť kus  dobrej roboty a pre oby-

vateľov vybudovať základnú infraštruktúru.

 

     Je  zarážajúce,  že  previerku  čerpania štátneho fondu

fond nevykonal,  tak ako uvádzate  v liste, nakoľko  polícia

pri začatí  vyšetrovania fond ubezpečila, že prípad podrobne

vyšetrí. Myslím si, že fond  a polícia sú dve samostatné in-

štitúcie a mali by vykonávať nezávislú kontrolu.

 

     Druhá firma pána Surmánka - Hogex - doklady predložila,

ako konštatujete,  sú vraj v  poriadku. Ale pýtam  sa, prečo

nie je  vyúčtovanie skončené ani  po jeden a  polroku od po-

skytnutia dotácie.  Totiž dotácie pre  tieto dve firmy  boli

poskytnuté v  I. polroku 1995.  A akú nadväznosť  majú tieto

dve firmy, veď ste im  poskytli dotácie ako dvom samostatným

firmám, a  preto neobstojí vaša  odpoveď, že vyúčtovanie  je

možné až potom, ak sa  vyrovnajú podlžnosti firmy Surmex. Ak

majiteľ firmy Surmex porušil  zákon a neoprávnene použil do-

táciu, prečo ste dodnes  neuskutočnili kontrolu vo firme Ho-

gex?  A v  odpovedi píšete,  že bude  urobená do  konca roku

1996.  Opätovne hovorím,  prostriedky boli  poskytnuté v  I.

polroku 1995.

 

     Takýto postup Fondu životného prostredia aj rezortu mi-

nisterstva  životného prostredia  je nezodpovedný  voči tým,

ktorí by mohli prospešnejšie využívať prostriedky zo štátne-

ho rozpočtu. Čiže s touto druhou časťou odpovede pána minis-

tra vyslovujem nespokojnosť.

 

     A ešte  jedna odpoveď na interpeláciu  číslo 14. Týkala

sa likvidácie Košického magnezitu, š. p. Pán minister tu sí-

ce nie  je, ale poviem svoje výhrady. Keďže  nie je prítomný

a nemôže  odpovedať na  moje otázky,  ktoré mu  vo výhradách

chcem položiť,  budem ho musieť interpelovať  v druhom bode.

Ale zdôvodním, prečo som len čiastočne spokojná s odpoveďou.

Likvidácia Košického magnezitu, š. p., bola vyhlásená aj na-

priek tomu, že pán minister  Ducký v odpovedi na moju inter-

peláciu odpovedal  ešte vo  februári, že začiatok likvidácie

štátneho podniku bude závisieť od vyhodnotenia obchodnej ve-

rejnej súťaže,  ktorú vypísala VÚB.  Aj keď VÚB  definitívne

nerozhodla, ministerstvo hospodárstva rozhodlo o likvidácii.

Týmto rozhodnutím sa spustila  jedna nepripravená akcia lik-

vidácie štátneho podniku a  hlavne dosah na pracovníkov pod-

niku, aj  keď prísľub bol na  plynulý prechod pracovníkov na

Bočiari.

 

     Pýtam sa pána ministra, prečo vláda, resp. ministerstvo

hospodárstva nerozhodlo skôr o  prevode časti majetku Košic-

kého  magnezitu,  š.  p.,  v  likvidácii  na nejakého nového

vlastníka,  ale až  17. septembra  1996, keď  už bol  podnik

a hlavne ľudia na kolenách.  Akým spôsobom chce vláda prevod

uskutočniť? V  liste síce pán minister  hovorí, že prevod sa

uskutoční  za symbolickú  cenu podľa  § 47  písm. b)  zákona

92/1991 Zb. Pýtam sa, aká je tá symbolická cena a na základe

čoho bola táto symbolická cena stanovená.

 

     Ďalej hovorí, že prevod  majetku sa uskutoční k termínu

1. 11. Pýtam sa, ako sa naplnil tento termín. Ak mohla vláda

odsúhlasiť 17. septembra 1996 prevod majetku na firmu Komag,

a. s., Košice, ako mohla vláda 17. septembra uskutočniť ten-

to prevod,  keď firma bola  založená a v  obchodnom registri

zapísaná  až 7.  októbra 1996,  20 dní  po rozhodnutí vlády?

Akým spôsobom je zabezpečené dokončenie závodu Bočiar akcio-

vou spoločnosťou Komag? Existujú zmluvné vzťahy medzi vládou

a akciovou spoločnosťou, alebo len ústne prísľuby, ako sa to

dialo vlastne  po celý polrok,  a nielen dokončenie  závodu,

ale ako je to vlastne s presunom pracovníkov?

 

     Bola mi  zaslaná aj odpoveď  pani ministerky sociálnych

vecí  o riešení  zamestnanosti  uvoľnených  pracovníkov. Mám

len jednu drobnú poznámku - hlavičkový papier mi ešte nemusí

byť  zasielaný v  angličtine, ale  bolo by  dobré, keby  bol

v slovenčine.  Po  slovensky  zatiaľ  rozumiem.  List nedáva

východisko pre najťažšie  umiestniteľných pracovníkov, ktorí

sú odborníkmi  na túto banskú prevádzku,  a vlastne len kon-

štatuje, koľko pracovníkov bolo prepustených. Konkrétne úda-

je a otázky prednesiem v  interpelácii. Tu chcem len konšta-

tovať, že zo 600 zamestnancov,  ktorí pracovali k 14. októb-

ru, bolo 449 pracovníkov uvoľnených, ako píše pani minister-

ka, z toho len 44 malo nárok na nejaký druh dôchodku. Z nich

si  uplatnilo nárok  na trhu  práce 144  a nejakých 53 našlo

prácu prostredníctvom  úradu práce. Dnes ešte  cca 200 ľudí,

a práve  odborníkov na  banskú prevádzku,  nemá zamestnanie.

Pýtam sa, či je vlastne  vyriešená aj táto záležitosť, čo sa

týka zamestnanosti pracovníkov Košického magnezitu.

 

     Odpovede na  moju interpeláciu len  naznačili všeobecné

skutočnosti. Chcela som požiadať pána ministra, ak by mi bol

odpovedal hneď na tvári miesta,  nebola by som ho interpelo-

vala, ale keďže tu nie je  a ani pani ministerka práce a so-

ciálnych vecí tu  nie je, budem ich interpelovať  a dávať im

otázky v druhej časti. Vyjadrujem čiastočnú spokojnosť s od-

poveďami. Žiadam  hlasovať o druhej časti  odpovede pána mi-

nistra životného prostredia, kde vyjadrujem nespokojnosť.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko bez toho, aby som

žiadal snemovňu hlasovať o  interpelácii, ktorá má číslo 21,

na pána ministra zdravotníctva MUDr. Javorského.

 

     Interpeloval som ho vo  veci privatizácie majetku v re-

zorte zdravotníctva  a s odpoveďou,  samozrejme, nemôžem byť

spokojný. Proti dôvodom, ktoré  uvádza, že materiál o priva-

tizácii je verejne známy, môžem veľmi ostro protestovať. Sú-

časne som žiadal, aby sa stretli zástupcovia niektorých veľ-

kých miest, aby s ním rokovali o privatizácii niektorých po-

likliník. Žiaľbohu, k tomu nedošlo. Budem písať znovu inter-

peláciu a budem žiadať znovu, aby sa k tejto otázke vyjadril

predovšetkým  preto, že  privatizačný vlak  si veselo  uháňa

vedľa ministerstva zdravotníctva, ministerstvo zdravotníctva

nemá jednu legislatívnu páku, aby mohlo ovplyvniť privatizá-

ciu tak, ako sa to naposledy stalo v Bardejovských kúpeľoch,

ktoré boli sprivatizované, a pokiaľ mám  informácie - tie sú

pravdepodobne  dobré -, nadobúdateľ vôbec  nie je  zaviazaný

zachovať doterajší charakter zdravotníckeho zariadenia.

 

     Som veľmi  nespokojný s tým,  ako prebieha privatizácia

v zdravotníctve.  Nemôžem s  tým súhlasiť  a budem opakovane

žiadať  a  žiadam verejnú diskusiu  v médiách, v  televízii,

aby vysvetlili občanom aj  zdravotníckym pracovníkom, ako to

bude vyzerať. Žiaľbohu, do vlády je pripravený materiál, ako

sa budú  odštátňovať a privatizovať  napríklad sanatóriá pre

choré deti. A pýtam sa, ako  to budeme mať zabezpečené a kto

ich bude liečiť.  Je plno otázok, na ktoré  nie sú odpovede,

nemôžem s tým byť spokojný a znovu budem písať.

 

     Ďakujem vám pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Šagátovi. Nech  sa páči,  pán

poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Pán podpredseda,

 

     na 17. schôdzi Národnej  rady som interpeloval pána mi-

nistra Ivana Hudeca vo  veci straty právnej subjektivity Mú-

zea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Vte-

dy som upozornil na to,  že postup ministerstva kultúry kon-

com júna bol  v rozpore so zákonom číslo  222, ktorý sme ne-

dávno novelizovali a v ktorom príslušná časť, kde sa hovorí,

že iba ministerstvo kultúry  je kompetentné zrušiť štyri in-

štitúcie - Slovenskú národnú  galériu, Slovenské národné mú-

zeum,  Technické múzeum  a Múzeum  Slovenského národného po-

vstania,  ostala nezmenená.  Upozornil som  na tento  rozpor

rozhodnutia  ministerstva  kultúry   a  príslušného  zákona,

o ktorom  hovorím. Dostal  som vlastne  dve odpovede,  jednu

osobnú a jednu oficiálnu.  Žiaľ, musím konštatovať, že odpo-

veď pána ministra ma vôbec neuspokojuje, lebo ide mimo prob-

lému, ktorý  som otvoril. Chcel  by som upozorniť  na to, že

budem v tejto veci rokovať ďalej s kompetentnými inštitúcia-

mi a nepochybne aj zo strany ministerstva kultúry by som rád

zaregistroval iný postup, postup v rámci a v súlade so záko-

nom. Čiže budem ďalej rokovať a prípadne interpelovať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Keďže  už nemáme  nikoho  prihláseného, podľa

§ 89 zákona o rokovacom  poriadku k písomným odpovediam čle-

nov vlády Slovenskej republiky na interpelácie zaujme Národ-

ná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.

 

     Najskôr  budeme hlasovať  o všetkých  písomných odpove-

diach  členov vlády  Slovenskej republiky  uvedených v tlači

522, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas.

 

     Prosím pánov  poslancov, aby sa  dostavili do rokovacej

sály, budeme hlasovať. Ďakujem.

 

     Budeme  hlasovať o  písomných odpovediach  členov vlády

Slovenskej republiky  uvedených v tlači  522, s ktorými  po-

slanci vyjadrili súhlas.

 

     Prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tieto odpovede sme prijali.

 

     Teraz budeme hlasovať o  tých odpovediach členov vlády,

s ktorými poslanci nesúhlasili.  Pán Lauko nežiada hlasovať.

Ďakujem. Pán Javorský, žiadate hlasovať?

 

 

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Áno, chcem, aby sa samostatne hlasovalo, lebo chcem do-

plniť odpoveď.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno. Budeme hlasovať, či  poslanci súhlasia s odpoveďou

pána ministra Krajčiho pánu poslancovi Javorskému.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj odpoveď  pána ministra Krajčiho  pánu poslancovi Ja-

vorskému sme prijali.

 

     Ďalej budeme hlasovať o  odpovedi ministra kultúry pána

Hudeca pani poslankyni Bauerovej pod  číslom 22. Nech sa pá-

či, prezentujme sa. Budeme hlasovať, či Národná rada súhlasí

s odpoveďou pána ministra, alebo nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Aj odpoveď pána ministra Hudeca sme prijali.

 

 

 

     Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Krajčiho

na interpeláciu pána poslanca Bugára  pod číslom 12. Nech sa

páči, prezentujme sa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj túto odpoveď sme prijali.

 

     Pán poslanec Černák nesúhlasí s odpoveďou na interpelá-

ciu pod číslom 19. Budeme hlasovať o odpovedi pánu poslanco-

vi Černákovi  pod číslom 19, či Národná rada  súhlasí, alebo

nesúhlasí.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Aj túto odpoveď sme prijali.

 

     Ďalej pani poslankyňa Sabolová  nesúhlasí s druhou čas-

ťou odpovede  v bode číslo  15. Budeme hlasovať,  či Národná

rada  súhlasí s  druhou časťou  odpovede pod  číslom 15 pani

poslankyni Sabolovej.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Aj túto odpoveď sme prijali.

 

     Ďalej budeme  hlasovať o odpovedi  pána ministra Javor-

ského pánu poslancovi Šagátovi. Nech sa páči, prezentujme sa

a hlasujme, či súhlasíme s odpoveďou pána ministra Javorské-

ho pánu poslancovi Šagátovi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ešte nám  ostáva odpoveď pána ministra  Hudeca pánu po-

slancovi Kanisovi. Nech sa páči, prezentujme sa, budeme hla-

sovať, či Národná rada súhlasí s odpoveďou pána ministra Hu-

deca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj túto odpoveď Národná rada prijala.

 

     Podľa  výsledkov hlasovania  bude vypracované uznesenie

a odpovede na interpelácie, s  ktorými sme hlasovaním vyjad-

rili súhlas, budú zaradené pod bodom súhlasí.

 

   Odpovede, s ktorými Národná rada Slovenskej republiky vy-

jadrila hlasovaním  nesúhlas, budú zaradené  pod bodom nesú-

hlasí.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ď a l š í m  bodom programu sú

 

     interpelácie a otázky poslancov.

 

     Do interpelácií máme prihlásených 8 poslancov. Ako prvý

vystúpi pán Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Dovoľte  mi  predložiť  procedurálny  návrh. Najskôr ho

uvediem.

 

     Minulý týždeň, ako viete,  sa uskutočnilo 3. zasadnutie

Spoločného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky. To-

to zasadnutie  poctil svojou prítomnosťou  aj predseda vlády

pán Vladimír  Mečiar a mali  sme možnosť položiť  mu viaceré

otázky. Vznikla však námietka, že poslanci Národnej rady ma-

jú dostatok príležitostí klásť predsedovi vlády otázky počas

normálneho  rokovania Národnej  rady. Musím  konštatovať, že

nemáme túto  možnosť, pretože pán predseda  vlády nechodí na

zasadnutia Národnej rady, predovšetkým  vtedy, keď sa dávajú

otázky, to znamená počas interpelácií.

 

     Preto navrhujem, aby sme podľa § 15 rokovacieho poriad-

ku požiadali pána predsedu vlády,  aby sa zúčastnil na roko-

vaní o interpeláciách.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Žiadate o tom hlasovať? Je to procedurálny návrh? (Hlas

poslanca Šimka: Iste.) Budeme hlasovať o návrhu pána poslan-

ca Šimka, ktorý navrhuje, aby  pán predseda vlády prišiel na

rokovanie  Národnej rady  teraz pri  interpeláciách. Nech sa

páči, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Nech  sa páči,  pán poslanec  Pittner. Pripraví  sa pán

Csáky. Malý moment, pán poslanec, ešte sa hlási pani poslan-

kyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Tak sa  zdá, že Národná rada  sa úplne zbytočne uznesie

na tom,  v ktorý konkrétny deň  sú interpelácie, pretože nie

všetci členovia vlády si dajú tú námahu, aby sem prišli. Mo-

mentálne je tu  7 členov vlády a veľmi  rada by som položila

otázku, pán predsedajúci, či ste informovaný o tom, prečo tu

nie sú prítomní ďalší členovia vlády, či sa vám ospravedlni-

li, a keby ste nás o tom mohli informovať.  Znovu sa opakuje

to, čo aj na minulej  schôdzi, že počas interpelácií, keď by

sme boli  radi, aby nás páni  ministri počúvali, práve vtedy

hromadne začnú za nimi chodiť  poslanci a vybavovať si svoje

poslanecké povinnosti v tom  najnevhodnejšom čase. Chcela by

som poprosiť kolegov, aby  pánov ministrov nevyrušovali, aby

sa mohli plne sústrediť na  náš vzájomný dialóg, ktorý by tu

dnes mal prebiehať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ospravedlnený je  pán minister Liščák,  ktorý je chorý,

a ospravedlnil sa pán  minister pôdohospodárstva. Inak práve

dnes o 11.00  hodine má zasadať Rada obrany  štátu, lebo pán

premiér ide zajtra preč. Toľko k tomu. (Ruch v sále.)

 

     Vážení  poslanci, nekričte.  Oznámil som  to, čo  viem,

a prosím vás, buďte pokojní.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcel by som sa spýtať, akým spôsobom zasadá Rada obra-

ny štátu,  keď pán minister  obrany je tu.  To je prvá  vec.

A druhá vec, nemám televízor, preto by som sa vás chcel spý-

tať, kde môžem vidieť živého pána premiéra, lebo sem nechodí

a televíziu nemám. (Hlasy v miestnosti.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážení predstavitelia vlády,

 

     dovoľte  mi, aby  som vo  svojom vystúpení  položil rad

otázok pánu generálnemu prokurátorovi.

 

     1. Po 25. septembri 1995  - jednoročné výročie bolo ne-

dávno -,  keď boli zadržané tri osoby v trestnej veci zavle-

čenia  poškodeného Michala  Kováča do  Rakúska, vo  všetkých

hromadných oznamovacích prostriedkoch  boli zverejnené obvi-

nenia proti príslušníkom Krajského úradu vyšetrovania v Bra-

tislave a iným policajtom  vykonávajúcim uvedený úkon. Obvi-

nenia  spočívali v  tom, že  toto predvedenie  nemalo obdobu

v zákone, nebolo vykonané v súlade so zákonom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Páni poslanci, pokoj, prosím vás.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Išlo údajne  o vykopávanie dverí,  nezákonnú prítomnosť

policajtov v bytoch predvádzaných  osôb, rušenie nočného po-

koja  atď. Spôsob  predvádzania bol  riaditeľom pánom Ivanom

Lexom a  vtedy aj poslancom  Národnej rady verejne  označený

za - citujem  "banditizmus". Ako je  verejne známe, výsledok

preverovania  policajnými   orgánmi  inšpekcie  Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky bol  jednoznačný. K žiadnemu po-

rušeniu zákona nedošlo a  príslušníci polície sa nedopustili

žiadneho  trestného činu.  Masmediálny útok  pána Ivana Lexu

ako riaditeľa aj ako  poslanca, ktorý prezentoval dokonca aj

cez  tlačovú agentúru  TASR, bol  teda nehoráznym ohováraním

policajtov, mal za cieľ  ich zdiskreditovať pred verejnosťou

a vytvoriť  voči nim  nepriaznivé hodnotenie  verejnosťou aj

ich nadriadenými.  O zastrašovaní policajtov,  aby ďalej ne-

pokračovali  v danom  smere preverovania,  už ani nehovorím.

Keďže ide zo strany pána  Ivana Lexu o podozrenie, že svojím

konaním zinscenoval celú sťažnosť,  je tu podozrenie, že na-

hovoril manželky  predvedených osôb, aby  napísali sťažnosti

na policajtov, pretože prakticky  všetky svojím obsahom boli

rovnaké, že vedome zverejnil nepravdivé údaje o policajtoch,

ktoré boli  spôsobilé spôsobiť im škody  v zamestnaní, v ro-

dinnom a  občianskom živote, je  podozrenie, že sa  dopustil

trestného činu ohovárania alebo  dokonca útoku na štátny or-

gán.

 

     Zo žiadnych  zdrojov - z  polície, z prokuratúry  - som

nepočul, že by táto  "obrátená strana sťažnosti" bola preve-

rovaná orgánmi činnými v trestnom konaní. Pán generálny pro-

kurátor, aké bude alebo je vaše stanovisko k tejto kauze?

 

     2. V  apríli 1996 v spravodajstve  STV 1 Dnes redaktori

oznámili,  že  vyšetrovateľ  prípadu  zavlečenia poškodeného

Michala Kováča do cudziny  major Vačok je dôvodne podozrivý,

že účelovo menil výpovede svedkov tak, aby podozrenie pouka-

zovalo  na  účasť  štátneho  orgánu  na spáchaní predmetného

trestného činu. Výsledok  preverovania jednoznačne preukazu-

je, že k žiadnemu  naznačenému konaniu majora Vačoka nedošlo

a žiadneho  protizákonného konania  sa v  rámci preverovania

veci nedopustil. Kto len trochu pozná postup pri preverovaní

podľa § 158 Trestného poriadku,  musel ihneď po oznámení ve-

dieť, že ide o  účelovo vykonštruovaný útok na vyšetrovateľa

s cieľom zdiskreditovať ho, ako  aj spochybniť výsledky pre-

verovania a zákonom ním zadovážených dôkazov.

 

     Dávam si otázku:  Je možné len tak voči  niekomu na ve-

rejnosti cez  TASR, televíziu, noviny, viesť  útok voči jeho

dôstojnosti,  odbornosti,  charakteru,  pričom  je evidentná

nespôsobilosť "dôkazov" už pri ich zverejňovaní? Logická od-

poveď znie - nie. Preto si  myslím, že ihneď pri zistení vý-

sledku  preverovania, že  major Vačok  sa ničoho nedopustil,

mali orgány  činné v trestnom konaní  začať preverovanie pre

podozrenie z trestného činu ohovárania alebo útoku na verej-

ného činiteľa podľa § 156  ods. 2 Trestného zákona. Zo žiad-

nych zdrojov - z polície, z prokuratúry - som nepočul, že by

bola táto "obrátená strana oznámenia" preverovaná v trestnom

konaní. Pán  generálny prokurátor, aké  bude  alebo je  vaše

stanovisko k tejto kauze?

 

     3. Od novembra 1995 až do polovice júna 1996 bývalý mi-

nister vnútra Slovenskej republiky  pán Hudek neodpovedal na

žiadosť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o zbave-

nie povinnosti mlčanlivosti príslušníkov Krajského úradu vy-

šetrovania Policajného  zboru v Bratislave  vo veci podaného

oznámenia  riaditeľom  Slovenskej  informačnej  služby pánom

Ivanom Lexom  dňa 27. septembra 1995,  ktorým obvinil viace-

rých vysokých policajných dôstojníkov z pokusov o vyzvedanie

štátneho tajomstva,  nahováranie príslušníkov Slovenskej in-

formačnej služby na krivé  výpovede a ich podplácanie. Týmto

polročným neplnením si svojej povinnosti - mal obratom vydať

rozhodnutie o pozbavení, resp.  nevyhovení žiadosti - sa do-

pustil marenia preverovania, čím sa znížili možnosti rýchle-

ho a objektívneho  preverenia závažného podozrenia vyrieknu-

tého  voči policajným  dôstojníkom. Pán  exminister je takto

dôvodne podozrivý,  že si nesplnil  povinnosť vyplývajúcu zo

zastávanej funkcie  verejného činiteľa - pozri  § 158 ods. 1

písm. b) Trestného zákona.

 

     4. Dňa 11. 4.  1996 bol zverejnený telefonický rozhovor

medzi dvoma osobami, z  ktorého jednoznačne vyplýva podozre-

nie, že existovala organizovaná  skupina ľudí, ktorí sa sna-

žili mariť priebeh a výsledky vyšetrovania zavlečenia poško-

deného Michala Kováča do Rakúska. Tieto osoby sú dôvodne po-

dozrivé, že  sa dopustili trestnej činnosti,  ktorú je možné

právne kvalifikovať najmenej  ako nadržiavanie, resp. pokiaľ

by  zastávali funkcie  verejných činiteľov  ako trestný  čin

zneužitia právomoci verejného činiteľa.

 

     5. Z obsahu telefonického rozhovoru - ako uvádzam v bo-

de 4 - vyplýva, že  boli vydané organizovanou skupinou podo-

zrivých páchateľov pokyny  smerujúce k  protizákonnému šika-

novaniu a "odrovnávaniu" - nechcem použiť vulgarizmy z tohto

rozhovoru - viacerých osôb, majora Vačoka, podplukovníka Šá-

teka. Pokiaľ je verejnosti známe, tieto osoby odišli zo svo-

jich funkcií. Je pravdepodobné,  že pokyny boli splnené, po-

vedzme,  pánom Kurilom,  Kosťovom a  Debnárom a  tieto osoby

"museli zo svojich funkcií odísť". Taktiež je podozrenie, že

týmto boli naplnené znaky  skutkovej podstaty trestného činu

zneužitia  právomoci verejného  činiteľa, keďže  postup voči

nim, "ak mali byť odrovnaní",  v žiadnom prípade nemohol byť

zákonný.

 

     6. Dňa  28. septembra 1995 Human  i Helsinské občianske

združenie podali  trestné oznámenia na  riaditeľa Slovenskej

informačnej služby  Ivana Lexu, že zasahoval  do procesu vy-

šetrovania a  nesplnil si svoju povinnosť,  čím maril rýchle

a objektívne  preverovanie. Vyšetrovateľ  Úradu vyšetrovania

Policajného zboru  Bratislava III požiadal  riaditeľa sekcie

vyšetrovania pána Kosťova, aby mu  dodal z trestnej veci za-

vlečenia Michala Kováča do Rakúska určité podklady nevyhnut-

né na účely trestného konania. Tento mu ich na opakované po-

kusy odmietol  vydať s tým,  že sú prísne  tajné. Na základe

tohto  protizákonného postoja  pána Kosťova  vec nemohla byť

riadne vyšetrená a bola odložená.

 

     9. Dňa  7. októbra 1995  v denníku Slovenská  republika

bola  zverejnená správa  o tzv.  konte prezidenta Slovenskej

republiky Michala Kováča v Reifeissenbank v Rakúsku vo výške

23 miliónov šilingov. Nakoniec  daná informácia bola po pre-

verení  vyvrátená.  Kto  bol  za  túto bezprecedentnú správu

a útok  voči hlave  štátu aspoň  predvolaný? Nedošlo náhodou

k spáchaniu trestného činu hanobenia prezidenta republiky?

 

     Vážený  pán generálny  prokurátor, ku  všetkým bodom by

som sa chcel spýtať, aký je váš postoj alebo bude váš postoj

v týchto prípadoch.

 

     A na záver mi dovoľte dať niekoľko otázok, pán generál-

ny prokurátor, ktoré sa dotýkajú inej problematiky.

 

     Na Okresnej  prokuratúre v Trnave  bol pridelený prípad

tzv. privatizácie Piešťanských  kúpeľov jednému z prokuráto-

rov  doktorovi Palkovičovi.  Keď tento  prokurátor spracoval

zameranie svojho preverovania, bol  mu prípad jeho nadriade-

ným  okresným  prokurátorom  v  Trnave  na  druhý deň odňatý

s tým, že - div sa svete - policajný orgán finančnej polície

v Trnave prípad uznesením odložil. Celý spisový materiál bol

potom  ihneď  odstúpený  na  Krajskú prokuratúru Bratislava,

resp. Generálnu prokuratúru. Odvtedy sa po tomto zľahla zem.

Aký je váš postoj, pán generálny prokurátor, k tomuto prípa-

du?

 

     Ďalej - niekto pár dní pred  nákupom akcií Nafty  Gbely

založil spoločnosť s ručením  obmedzeným a nakúpil akcie pod

ich reálnu  burzovú  hodnotu. Na  tejto  transakcii  zarobil

najmenej 2,9  mld Sk, pričom bol  porušený zákon zakotvujúci

povinnosť  predať  akcie  Fondu  národného  majetku najmenej

za hodnotu  akcií v deň predaja  na burze. Jednoznačne došlo

k trestnému činu či podvodu, sprenevery, porušenia pri sprá-

ve cudzieho  majetku  atď. -  to sa spresní  alebo  je možné

spresniť až  podľa výsledkov vyšetrovania.  Došlo k zníženiu

majetku štátu a na  druhej strane k neoprávnenému obohateniu

sa  inými osobami.  Je  možné  reálne predpokladať,  že išlo

o organizovanú  skupinu  osôb,  ktorá  celú akciu pripravila

a vykonala, takže  sa na ich  konanie vzťahuje i  tzv. zákon

proti   organizovanej  kriminalite.   Zo  žiadnych   zdrojov

- z prokuratúry, z polície -  som nepočul ani zmienku o tom,

že by v súčasnosti prebiehalo preverovanie celej záležitosti

v rámci trestného konania. Pán  generálny prokurátor, bol by

som veľmi rád, ak by ste mi na tieto veci odpovedali.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Csáky a pripraví sa

pán Lauko.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Mám dve otázky a  jednu interpeláciu. Prvú otázku adre-

sujem ministrovi kultúry pánu Ivanovi Hudecovi.

 

     Vážený pán minister, pri vyhodnotení rozdelenia podpory

zo  strany  Štátneho  fondu  kultúry  Pro  Slovakia  za roky

1995-1996  sa  objavila  medzi  zvýhodnenými subjektmi týmto

fondom zo  sumy 58 miliónov Sk  určených na podporu menšino-

vých  kultúr aj  nadácia Zmierenie.  Na tlačovej konferencii

Maďarského ľudového hnutia dňa  16. októbra 1996 odznela in-

formácia, podľa ktorej, citujem: "Pri Maďarskom ľudovom hnu-

tí vyvíja činnosť nadácia Zmierenie, ktorá organizuje národ-

nostné kultúrne  podujatia. Do konca roka  1996 nadácia pri-

praví ešte 20 kultúrno-spoločenských  akcií, medzi nimi Fes-

tival mladých talentov 19. októbra v Tornali, vernisáž obra-

zov  v Šamoríne  26. októbra  a výstavu  8 maliarov  skupiny

Zmierenie, ktorú otvoria 28. novembra  v Dome techniky v Ko-

šiciach a ďalšie."

 

 

     Moja  otázka: Vážený  pán  minister,  ako je  možné, že

Štátny fond kultúry Pro Slovakia  zo sumy zákonom určenej na

podporu  menšinových  kultúr  podporuje  nadáciu  politickej

strany?

 

     Druhú otázku adresujem pánu ministrovi Rezešovi.

 

     Vážený pán  minister, v auguste 1996  som sa obrátil na

vás listom so žiadosťou, aby ste prijali mňa a starostu obce

Mlynky z  Maďarskej republiky  ohľadne  možného zabezpečenia

signálu Slovenskej televízie pre slovenské obce v pohorí Pi-

lis na území Maďarskej republiky.

 

     Domnievam  sa, že  rokovaním medzi  vaším ministerstvom

a partnerským ministerstvom Maďarskej republiky,  obojstran-

nou dohodou aj na základe dikcie slovensko-maďarskej základ-

nej zmluvy by mohol byť s malými nákladmi riešiteľný aj ten-

to problém. Z dôvodu vašich zdravotných problémov k osobnému

stretnutiu zatiaľ  nedošlo, ale ja aj  s pánom starostom Ha-

velkom sme  pripravení vám podať  aj podrobnejšie informácie

o tejto problematike.

 

     Vážený pán minister, prosím vás  o pomoc v tejto otázke

a o prehodnotenie možnosti rokovania  o tejto otázke s part-

nerským ministerstvom Maďarskej republiky.

 

     Interpeláciu adresujem na  ministra vnútra pána Gustáva

Krajčiho.

 

     Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci prešetre-

nia možnosti vytvorenia útvaru  Policajného zboru v obci Ša-

lov okres  Levice. Uvedená obec má  síce len 417 obyvateľov,

no sociálna  situácia je v obci  veľmi kritická. Miera neza-

mestnanosti  v obci  v roku  1993 bola  69-percentná, v roku

1994 až 85-percentná  a v roku  1995 68-percentná.  Starosta

obce  pán Július  Star sa  obrátil otvoreným  listom v marci

tohto roku na vtedajšieho  ministra vnútra pána Ľudovíta Hu-

deka, ako  aj na všetky  poslanecké kluby, bohužiaľ,  zatiaľ

bez výsledku.

 

     V súvislosti s vysokou nezamestnanosťou je trestná čin-

nosť v obci a v jej  okolí veľmi vysoká. V obci naďalej ras-

tie hrubosť a bezohľadnosť páchateľov. Ich útokom sú vo zvý-

šenej miere vystavení osamelo  žijúci obyvatelia obce, ktorí

sú prepadávaní vo vlastných  bytoch. Nespokojnosť občanov sa

prejavuje na  jednej strane zvýšeným pocitom  strachu a bez-

mocnosti,  na druhej  strane snahou  vziať spravodlivosť  do

vlastných rúk. Situácia v obci je už dlhší čas značne napätá

a na tento stav boli  upozornené, samozrejme, aj okresné or-

gány. K zlepšeniu situácie  zatiaľ, bohužiaľ, nedošlo. Preto

som nútený obrátiť sa na vás, vážený pán minister, z povere-

nia samosprávy v obci Šalov a požiadať vás o pomoc v oblasti

prevencie, ako aj vo  veci prehodnotenia možnosti vytvorenia

policajnej stanice v obci.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi.  Pán poslanec  Lauko, nech sa

páči. Pripraví sa pán poslanec Kraus.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     kolegyne, kolegovia poslanci,

 

     moja interpelácia sa týka výchovy našich detí, teda ob-

lasti, ktorá je v každom  národe a štáte prvoradá a považujú

ju všetci za veľmi dôležitú. Svoju interpeláciu chcem orien-

tovať  na  základnú  otázku,  ako  spĺňajú niektoré učebnice

schválené ministerstvom školstva  kritériá základných morál-

nych princípov výchovy našich detí.

 

     Chcem sa venovať trom učebniciam. Dve tu mám, je to ce-

lá séria. Dovolím si,  pani ministerka, prečítať vám ukážku,

aby ste mohli kontrolovať.  Príkladom je stredoškolská učeb-

nica na náuku o spoločnosti, občiansku náuku, teda na povin-

ný predmet, a volá sa Základy  rodinnej a sexuálnej výchovy.

Bola schválená  a vydaná ministerstvom  školstva. Tu sa  na-

príklad na strane 34 v kapitole Sexuálne vzťahy a plánovanie

rodičovstva a v časti Postoje k predmanželskej sexualite od-

porúča, citujem: "Najvhodnejšou formou získavania sexuálnych

skúseností v predmanželskej oblasti je tzv. peting, (vzájom-

né láskanie sa bez súlože), a to z niekoľkých dôvodov:

 

     1. umožňuje prehlbovanie emocionálneho vzťahu,

     4. rozvíja fantáziu a tvorivosť,

     5. vylučuje riziko  nechceného  tehotenstva, ako aj - a

to je veľmi dôležité - riziko prenosu pohlavných ochorení."

 

     Ďalej učebnica v časti  O predsudkoch a poverách hovorí

o nesprávnosti  názorov na  škodlivosť masturbácie.  Uvádza,

citujem: "Výskumy dokazujú, že masturbuje v istom období ži-

vota 92 %  mužov a 62 % žien, najčastejšie  v puberte a ado-

lescencii, ale aj neskôr, keď  nie je možné realizovať sexu-

álny styk." Podľa takejto  formulácie je to vysoko nepravde-

podobné a priamo to študentov  navádza, aby to skúsili. Plá-

nované rodičovstvo si vraj, citujem: "nevieme predstaviť bez

regulácie počatia dostupnou antikoncepciou.  Zdá sa, že naši

mladí ľudia stále podceňujú možnosti antikoncepcie". V rámci

prevencie AIDS  udávajú  hlavné zásady  bezpečného sexu  ne-

striedať partnerov, vyhýbať sa porušeniu sliznice a drobnému

krvácaniu,  používať prezervatív  a síce  dodávajú, že úplne

najvhodnejšou formou ochrany je  trvalý vzťah dvojice, ktorá

si je absolútne verná,  ale nezdôrazňuje sa vzájomná nutnosť

len jedného partnera a  jediného partnera za život. Dodávam,

že Svetová zdravotnícka organizácia takúto vernosť a zdržan-

livosť má v prvej téze boja  proti AIDS a až v druhej hovorí

o kondómoch.

 

     V časti  Sexuálne odchýlky učebnica  udáva o skupinovom

sexe (pluralizme), že deviáciou, citujem "sa stáva vtedy, ak

tvorí výlučný spôsob sexuálnej aktivity". Ak nie je výlučný,

tak to nie  je úchylka, čiže je to  normálne? O prirodzených

metódach regulovania pôrodnosti je  len jedna krátka zmienka

v tabuľke, navyše  nepresná, v celej kapitole  je oveľa viac

napísané o antikoncepcii, čo, samozrejme, nie je objektívne.

 

     To, že ministerstvo preferuje pri spolupráci Spoločnosť

pre plánované rodičovstvo a  výchovu k rodičovstvu, dokazuje

okrem týchto argumentov aj  fakt, že komisia na vypracovanie

osnov sexuálnej výchovy pri Ministerstve školstva Slovenskej

republiky, v  ktorej sú aj zástupcovia  rodičov, sa dlho ne-

stretla a túto učebnicu  nedostala na vyjadrenie, inými slo-

vami, vydala sa poza ich chrbát, hoci sú tam kvôli tomu.

 

     Iným príkladom z tejto edičnej  rady je učebnica na ten

istý  predmet,  schválená  tiež  ministerstvom  školstva pre

stredné školy.  Ide o učebnicu  Základy etiky, ktorú  vydalo

Slovenské pedagogické vydavateľstvo v roku 1995.

 

     V kapitole  Niektoré etické témy  súčasnosti sa v  čas-

tiach Interrupcie, Antikoncepcia,  AIDS, Eutanázia  podávajú

našim deťom,  študentom strednej školy,  jednostranné, zavá-

dzajúce argumenty, s ktorými autori navyše účelovo manipulo-

vali. Poviem niekoľko príkladov.

 

     1. Na strane  86 sa v časti o  interrupcii tvrdí, citu-

jem: "Hnutie Pro Life (Pre život) - zástancovia tohto názoru

sú presvedčení, že ľudský život vzniká už v okamihu spojenia

vajíčka  a  spermie.  Svetonázorovo  sa  tento postoj opiera

o základné náboženské východiská. Hnutie pre voľbu na druhej

strane zdôrazňuje právo ženy rozhodnúť sa, ale aj právo kaž-

dého dieťaťa  narodiť sa ako chcené  a milované dieťa. Život

plodu začína až mozgovou činnosťou." To boli citáty.

 

     Na  otázku, kde  je pravda,  učebnica hovorí,  citujem:

"Rozhodnutie zostáva  na postoji a  zodpovednosti oboch mož-

ných rodičov, najmä však budúcej matky."

 

     Podľa akých  právnych noriem a podľa akých práv - to sa

tam už, bohužiaľ, študenti nedočítajú. V príklade muža leká-

ra sú na  strane 88 uvedené štatistické údaje,  ktoré sú ne-

vierohodné a  zavádzajúce, a chýba údaj,  odkiaľ sú čerpané.

Ďalej  citujem:  "Právo   na  interrupciu  môžeme  odôvodniť

a pochopiť ako voľbu menšieho  zla." Prečo sú tieto informá-

cie len jednostranné a zavádzajúce? Naša mládež sa má vycho-

vávať v tejto oblasti na základe vyjadrenia len gynekológov,

tak ako  je to v tejto  kapitole? Veď to nie  je objektívne.

A navyše,  samotní gynekológovia  predsa potvrdzujú  rastúci

počet potratov, najviac v kategórii pod 14 rokov, to znamená

v roku 1995 zo 44 na  66 oproti predchádzajúcim rokom. Alar-

mujúci je tiež viac ako polovičný počet mladých žien a diev-

čat, ktoré ešte  nerodili a už idú na  potrat. V snahe pred-

kladať  dva odlišné  názory, jeden  hnutia Za  život a druhý

Hnutia  pre voľbu, sa manipulačne  priaznivo podávajú názory

Hnutia pre voľbu, čo nie je objektívne.

 

     2. V  kapitole o antikoncepcii  sa iné názory  podávajú

zavádzajúco, tendenčne a navyše  ako príklad sa uvádzajú ex-

trémne príklady.  Citujem "(Typickým príkladom  sú prípady 5

aj viac ťažko poškodených  detí v geneticky zaťažených rodi-

nách  a podobne.)"  Konštatuje sa  tu heslo  "Od interrupcie

k antikoncepcii". Uvádzajú sa tu manipulujúce príklady inze-

rátov. Napríklad, citujem: "Manžel je invalid a ja som neza-

mestnaná. Mám 4  dcéry vo veku 16, 13, 12  a 4 roky. Prosíme

dobrých ľudí o darovanie zimného  šatstva a topánok číslo 6,

5 1/2 a 18 1/2. Poštovné  uhradím. Značka súrne." A znova sú

tu argumenty  o raste svetovej  populácie geometrickým radom

a preľudnení planéty. Ale chýba tu  napríklad údaj o tom, že

Slovensko postupne vymiera, lebo index plodnosti je 1,52, čo

je hlboko pod normálny index 2.

 

     3. V kapitole o eutanázii sa uvádzajú problematické ar-

gumenty o snahe pomôcť trpiacemu  človeku, ak už vraj zlyhá-

vajú  všetky iné  nádeje.  Dokonca  je citovaný  doktor Smrť

z Ameriky a  jeho názor, že je  to ten najhumánnejší spôsob,

ako nevyliečiteľne chorých zbaviť utrpenia.

 

     Zdá sa vám, pani ministerka,  správne, že naše deti do-

stávajú takéto jednostranné informácie v oficiálnych učebni-

ciach, ktoré  schválilo ministerstvo školstva?  Veď demogra-

fické  údaje o  postupnom vymieraní  Slovenska sú alarmujúce

a ministerstvo  by malo  podporovať vo  výchove skôr rodiny,

ktoré chcú  vychovávať viac detí.  Navyše v inej učebnici sa

už žiakom  7. triedy - je to učebnica prírodopisu základných

škôl - predkladá  okrem  iných  medicínskych  nepresností aj

text: "Ak  ešte nie je narodenie  dieťaťa žiaduce, treba vo-

pred uvažovať o  rôznych antikoncepčných prostriedkoch." Me-

novite sa  udávajú prezervatívy a  použitie antikoncepcie je

teda dôležité.

 

     Ako ďalší príklad  prinajmenšom ľahostajnosti zo strany

ministerstva  školstva  možno  uviesť  rozširovanie  letákov

o nebezpečenstve AIDS pod  názvom  Stop AIDS, ktoré sa obja-

vili v  minulom školskom roku na  stredných školách, na nás-

tenkách.  Vydala  ich  Spoločnosť  pre plánované rodičovstvo

a propagoval ich Červený kríž. Pod hlavičkou boja proti AIDS

sa  na obrázkoch  dokonca s  detskými postavami  predstavujú

všetky spôsoby  sexuálneho styku, dokonca  aj orálno-análny.

Učitelia na  stredných  školách ho rozdávajú,  nechávajú vi-

sieť na nástenkách a nemajú pritom  pocit, že sa tu pod rúš-

kom boja proti AIDS necitlivo zraňujú prváci, len 14-15-roč-

né deti, ktorým doma rodičia isto neodovzdávajú takúto pred-

stavu o  sexuálnom styku. Keďže  sa blíži opäť  termín akcií

boja  proti AIDS,  žiadam vás, pani ministerka,  aby ste do-

hliadli nad úrovňou tzv. boja proti AIDS  opísanou nevhodnou

formou. Každý z nás podporí osvetu, ale nie nekultúrnu a ne-

morálne obrázky,  ktoré od  minulého roku  visia v stredných

školách.

 

     Na  záver mi  dovoľte, pani  ministerka, vysloviť svoje

otázky. Aký  má ministerstvo školstva  a vy osobne  názor na

tieto učebnice,  ktoré sa používajú v  našich školách? Sú to

správne formulované  a objektívne názory  a postoje k  týmto

citlivým otázkam, ktoré sa nachádzajú v týchto učebniciach?

 

     Spoločnosť pre plánované rodičovstvo  má pobočky na ce-

lom svete a je aj u  nás. Prečo sa v týchto učebniciach pro-

pagujú názory tejto spoločnosti na úkor iných názorov, a nie

objektívne  vedecké a  etické názory  na túto  problematiku?

Myslíte  si,  že  takéto  účelové  formulácie  budú  správne

výchovne pôsobiť  na naše deti?  Myslíte, že je  správne ho-

voriť o  preľudnení a nebrať do  úvahy situáciu na Slovensku

a v Európe? Podporia takéto učebnice správny populačný vývoj

na  Slovensku pri  alarmujúcich štatistických  údajoch o po-

stupnom vymieraní Slovenska (index  plodnosti 1, 52) a stúp-

nutí  počtu interrupcií  u dievčat  pod 14  rokov a  dievčat

a žien do 24 rokov, ktoré nerodili?

 

     Navrhujem  vám, pani  ministerka, aby  ste dali uvedené

tri učebnice posúdiť aj  komisii pre učebné osnovy sexuálnej

výchovy na školách, ktorá je zriadená pri ministerstvo škol-

stva.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Laukovi.  Nech sa páči, pán po-

slanec Kraus. Pripraví sa pán Koncoš.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     vo  svojom vystúpení  by som  sa chcel  venovať otázkam

privatizácie výskumných a vývojových  ústavov a upozorniť na

niektoré negatívne javy v  tejto oblasti. Svoje otázky budem

smerovať k ministrovi hospodárstva a k prezídiu Fondu národ-

ného majetku. Konkrétne sa  chcem zaoberať privatizáciou Vý-

skumného ústavu papiera a celulózy v Bratislave.

 

     Tak ako iné podniky a organizácie aj výskumné a vývojo-

  pracoviská  hlavne  v  oblasti  tzv.  rezortného výskumu

prechádzajú procesom privatizácie. Vzhľadom na špecifiká ich

činnosti nebolo a nie je ani v súčasnosti ľahké nájsť vhodný

model, resp. metódu privatizácie pracovísk výskumu a vývoja.

Ako najoptimálnejší sa ukázal postup, ktorý pri privatizácii

výskumných  a vývojových  ústavov presadzovalo  ministerstvo

hospodárstva, a to, aby  privatizácia bola vykonaná subjekt-

mi, kam  smerujú prevažne výsledky ich  činnosti, za spoluú-

časti manažmentu a zamestnancov  ústavov. Len takýmto postu-

pom sa  dá zabezpečiť, že  výskumné pracoviská si  zachovajú

svoju identitu  a akcieschopnosť a  nebudú privatizované len

kvôli budovám, pozemkom, resp. výhodnej polohe.

 

     Takto  sa podarilo  v minulosti  sprivatizovať celý rad

výskumných ústavov,  hlavne v oblasti  chemického priemyslu.

Bohužiaľ, nestalo sa  tak v prípade celulózovo-papierenského

priemyslu, a to konkrétne v prípade Výskumného ústavu papie-

ra a celulózy. V roku 1989 bol tento ústav prevedený do for-

my  štátneho  podniku.  V  rámci  privatizácie  vznikla  dňa

1. 10.  1994 akciová spoločnosť VÚPC  s 97-percentným vlast-

níctvom  akcií vo  Fonde národného  majetku. Základné imanie

predstavuje 77 466 000 Sk.

 

     Výskumný ústav papiera a  celulózy je významné výskumné

pracovisko, ktoré už 45  rokov zabezpečuje kvalitné riešenie

vedecko-technických projektov a transfer moderných technoló-

gií pre podniky celulózovo-papierenského priemyslu. Je známe

svojou vedeckovýskumnou  činnosťou v Európe i  vo svete a je

aj členom  nevládnych organizácií. V  súčasnosti zabezpečuje

riešenie  štátnych vedecko-technických  projektov v celkovom

objeme 54 mil. korún.  Fond národného majetku Slovenskej re-

publiky v rámci prípravy  výberového konania na predaj akcií

vyzval začiatkom  decembra 1995 záujemcov o  kúpu akcií VÚPC

na predloženie  potrebných dokumentov v  termíne do 21.  12.

1995.

 

     V  decembri  1995  podali  podnet  na  kúpu  akcií VÚPC

manažérsko-zamestnanecká  akciová  spoločnosť  CELKON  a tri

podniky celulózovo-papierenského priemyslu,  a to Severoslo-

venské celulózky a papierne,  a. s., Ružomberok, Juhosloven-

ské  celulózky  a papierne,  Štúrovo a Harmanecké  papierne,

a. s., Harmanec. V januári 1996 doplnili Severoslovenské ce-

lulózky a papierne, a.  s., a Juhoslovenské celulózky podnet

na kúpu akcií cez  akciovú spoločnosť CELKON Bratislava. Po-

núknutá cena bola 50 mil. Sk. Takýto spôsob plne korešpondo-

val aj  so stanoviskom Ministerstva  hospodárstva Slovenskej

republiky k privatizačnému projektu štátneho podniku rozhod-

nutím Ministerstva  pre správu a  privatizáciu národného ma-

jetku Slovenskej republiky číslo 37  zo dňa 10. 3. 1994, ako

aj  stanoviskami  ďalších  podnikov celulózovo-papierenského

priemyslu Slovenskej republiky, ktoré  už podali na Fond ná-

rodného majetku podnety na kúpu akcií VÚPC Bratislava.

 

     Dňa 26. 2. 1996 bol  na Fond národného majetku odoslaný

list vtedajšieho  ministra hospodárstva pána  Duckého, ktorý

bol napísaný na základe  diskusií s pánom premiérom Mečiarom

na výjazdovom zasadnutí vlády  Slovenskej republiky v Ružom-

berku dňa 23. 2. 1996. Na tomto zasadnutí bolo konštatované,

že proces  privatizácie tohto výskumného  ústavu je potrebné

ukončiť takým spôsobom, aby sa rozhodujúcimi vlastníkmi sta-

li podniky celulózovo-papierenského priemyslu Slovenskej re-

publiky. Navrhovaný spôsob  privatizácie mal zabezpečiť pre-

pojenie  vlastníckych vzťahov  medzi výrobnými organizáciami

slovenského celulózovo-papierenského priemyslu a jeho vedec-

kovýskumnou základňou reprezentovanou VÚPC, a. s., Bratisla-

va a zabezpečiť tak dlhodobý rozvoj najdynamickejšie sa roz-

víjajúceho odvetvia slovenského priemyslu.

 

     Denná tlač - Hospodárske noviny  3. 10. 1996 - však in-

formovala,  že prezídium  Fondu národného  majetku na svojom

zasadnutí dňa  2. 10. 1996 prerokovalo  a schválilo návrh na

vydanie rozhodnutia o privatizácii Výskumného ústavu papiera

a celulózy, a. s., Bratislava kupujúcemu Poltár, a. s., Bra-

tislava. Je poľutovaniahodné, že  pri rozhodovaní o privati-

zácii tejto akciovej spoločnosti  sa nebralo do úvahy stano-

visko ministerstva  hospodárstva zo dňa  10. 3. 1994  a tiež

písomné stanovisko vtedajšieho ministra  pána Duckého o pri-

vatizácii  VÚPC podnikmi  celulózovo-papierenského priemyslu

akciovou spoločnosťou CELKON.

 

     Kupujúci  Poltár, akciová  spoločnosť, je  obchodno-fi-

nančná spoločnosť, ktorá nemá nič spoločné s výskumnou a vý-

robnou  činnosťou  vôbec  a  v  oblasti  papiera  a celulózy

zvlášť. Okrem  toho táto akciová  spoločnosť vznikla až  30.

4. 1996,  to znamená vyše  4 mesiace po  termíne predloženia

ponúk a dokumentov na kúpu akcií VÚPC na Fonde národného ma-

jetku. V objektoch VÚPC sa nachádzajú skúšobne, poloprevádz-

kové strojno-technologické zariadenia  a prístrojové vybave-

nia pre oblasť výroby a skúšobníctva celulózovo-papierenské-

ho priemyslu,  ktoré nie je  možné využiť na  iné účely, ako

boli vopred určené.

 

     Pokiaľ sa privatizácia Výskumného  ústavu papiera a ce-

lulózy uskutoční podľa súčasného  stavu, môže dôjsť k zániku

renomovanej výskumnej základne  lukratívneho odvetvia národ-

ného hospodárstva s ďalšími sociálnymi dosahmi.

 

     Na záver  mi dovoľte formulovať svoje  otázky na minis-

terstvo hospodárstva, konkrétne na ministra hospodárstva pá-

na Česneka.

 

     Ako mieni ministerstvo hospodárstva v budúcnosti zabez-

pečovať výskum a vývoj  jedného z najperspektívnejších prie-

myselných odvetví, a  to celulózovo-papierenského priemyslu,

ak rozhodnutie o privatizácii ostane v súčasnej podobe?

 

     Otázka na prezídium Fondu  národného majetku: Čo viedlo

prezídium  Fondu  národného  majetku  k  takému  rozhodnutiu

v prospech firmy  Poltár napriek tomu, že  aj pán exminister

Ducký a predseda vlády  boli naklonení, aby VÚPC sprivatizo-

vala firma CELKON, ktoré sa v súčasnosti javilo ako najopti-

málnejší model privatizácie?

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi.  Pán  Koncoš,  nech sa páči.

Pripraví sa pán Palacka.

 

 

 

 

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     je  všeobecne známe,  že začiatkom  júla  veterná smršť

hlavne na strednom Slovensku, zničila približne 1 500 ha le-

sa so zásobou dreva 1,9 mil. m3, čo predstavuje  takmer 40 %

z priemerného ťažbového ročného  etátu Slovenskej republiky.

Situáciu v tejto oblasti komplikuje najmä to, že takmer celá

kalamita  je sústredená  v ťažkej  horskej oblasti  Osrblia.

Očakáva  sa, že  kalamitné drevo  z týchto  polomov sa  bude

spracúvať 2 až 3 roky.  Oveľa zložitejšie bude paralelne za-

bezpečiť komplexné ochranné  opatrenia proti šíreniu podpor-

ného hmyzu, ktorý je  potenciálne schopný v budúcnosti ničiť

rovnaké množstvo okolitého, v súčasnosti ešte zdravého lesa,

ale problematické bude aj zalesnenie kalamitných lomín.

 

     Oceňujem, že vláda na  likvidáciu kalamity vyčlenila 50

mil. Sk. Popri požiadavkách na priamu finančnú pomoc postih-

nutým oblastiam  je však potrebné otvorene  hovoriť aj o ne-

priamej podpore takými  prostriedkami, ktoré výrazne zlepšia

odbytové možnosti  kalamitného dreva, ekonomickú  a sociálnu

stabilitu  v týchto  regiónoch Slovenska.  Obchodná politika

lesného hospodárstva  musí byť taká, aby  umožňovala čo naj-

lepšie a najefektívnejšie zužitkovanie drevnej suroviny.

 

     Podpredseda vlády pán Kozlík a ministri, vtedy ešte pán

Ducký a Peter  Baco, 5. júna tohto roku  na Lesníckych dňoch

vo Zvolene prisľúbili  riešenie licenčnej politiky zavedením

automatických licencií a ich nahradením inými metódami regu-

lácie vývozu, napríklad  tak ako v Európskej únii,  a to vý-

voznými poplatkami či daňami.

 

     Zelená správa za lesné hospodárstvo obsahuje návrh, aby

sa rozhodovacie kompetencie vo  vývoze surového dreva presu-

nuli na  ministerstvo pôdohospodárstva. V  tejto situácii je

priam  paradoxné rozhodnutie  Ministerstva hospodárstva Slo-

venskej republiky, ktoré dňa 6. 11. 1996 v televíznych novi-

nách Markíza potvrdil pracovník  tohto ministerstva pán Ing.

Šulek.  Informoval, že  ministerstvo hospodárstva  zastavilo

export surového dreva aj na tie objemy, na ktoré boli vydané

exportné licencie.  Toto rozhodnutie je  pre lesníctvo mimo-

riadne negatívne už zo spomínaného  dôvodu, že sa treba sku-

točne zamýšľať, ako nielen  vyťažiť kalamitné drevo, ale ako

ho aj  výhodne speňažiť, aby sa  tak pomohlo podnikom, ktoré

obhospodarujú lesy a lesnú pôdu.

 

     Slovenský drevársky priemysel nie je schopný túto drev-

nú hmotu efektívne spracovať.  Na Slovensku je dostatok dre-

va, čo  sa týka množstva,  pravda, je nedostatok  niektorých

vybraných druhov drevín a  sortimentov. Všeobecne je nadpro-

dukcia  listnatých  drevín  najcennejších  sortimentov kvôli

vyššej cene a vlákninových sortimentov kvôli vysokému podie-

lu náhodných  ťažieb, a to až  50-60 % z celkového objemu, a

nedostatočným drevospracujúcim kapacitám.

 

     Popri zastavení  vývozu dreva  na  druhej strane je  tu

voľný  dovoz, teda  automatické licencie  na dovoz  dreva na

Slovensko. Domnievam  sa, že takáto situácia  má za cieľ vy-

tvoriť na domácom  trhu nadbytok dreva a aj  s tým súvisiaci

pokles jeho  cien. Situácia je podobná  ako v poľnohospodár-

stve, kde nekompetentnými  zásahmi príslušných ministerstiev

  prvotní producenti  surovín trochu  obmedzovaní, a najmä

v drevárskom priemysle sa podporuje spracovateľská lobby no-

vých privátnych vlastníkov drevárskych podnikov.

 

     Pýtam sa,  ako chce vláda  skutočne podporiť lesníctvo,

keď síce  na likvidáciu kalamity  vyčlenila 50 miliónov  Sk,

ale obmedzeniami v obchode  poškodí toto odvetvie o niekoľko

100 miliónov Sk. Administratívny zákrok - zastavenie exportu

dreva  -  nerieši  problémy  z národohospodárskeho hľadiska.

Vláda  by  mala  predložiť  program  komplexného spracovania

a využívania všestranne cennej domácej suroviny s rozvojovým

podporným systémom tohto rezortu.

 

     Obraciam sa na ministra hospodárstva a žiadam prehodno-

tiť rozhodnutie o zastavení  exportu surového dreva. Navrhu-

jem, aby  sa v súlade so  závermi Zelenej správy kompetencie

týkajúce sa  obchodnej politiky s drevom  presunuli na mini-

sterstvo pôdohospodárstva.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Palacka. Pripraví sa pán Ás-

ványi.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     vo svojej interpelácii sa  obraciam na pána podpredsedu

vlády a ministra financií v súvislosti so Slovenským rozhla-

som.

 

     Do pôsobnosti ministra financií  patrí okrem iného kon-

trola hospodárenia s  prostriedkami štátneho rozpočtu. Svoju

samostatnú kapitolu  v štátnom rozpočte má  i Slovenský roz-

hlas. Dostali sa mi do  rúk informácie o svojráznom prístupe

k hospodáreniu v tejto verejnoprávnej  inštitúcii. Ide v pr-

vom  rade o  niektoré okolnosti  pri odmeňovaní pracovníkov.

Podľa mojich informácií boli v roku 1995 vyplatené pracovní-

kom  mimoriadne odmeny, teda čiastky  mimo normálneho platu,

s veľkými disproporciami.  Kým suma odmien za  celý rok 1995

pre všetkých výkonných redaktorov bola v priemere na jedného

5 270 Sk, z toho ich odmena  v mesiaci decembri bola v prie-

mere 1 210 Sk, boli tieto odmeny pre  okruh 20 vybraných ve-

dúcich a administratívnych  pracovníkov  za  celý  rok  1995

v priemere takmer 80 000 Sk, z toho  len  za mesiac december

takmer 23 000 Sk. Do skupiny týchto bohato odmeňovaných pra-

covníkov  patria okrem  šéfredaktorov jednotlivých programo-

vých okruhov  Slovenského rozhlasu aj  rôzni vedúci odborov,

poradcovia, sekretárky či tajomníci riaditeľov.

 

     Spomeniem len jednu konkrétnu funkciu - napríklad odme-

na tajomníka  ústredného riaditeľa za rok  1995 bola 143 500

Sk, a  z toho len za  december 40 500 Sk.  V tom istom čase,

v decembri  1995 museli  však mnohé  matky redaktorky žiadať

v odborovej organizácii Slovenského  rozhlasu o pôžičky, aby

mohli svojim deťom kúpiť vianočné darčeky.

 

     Takéto disproporcie  v odmeňovaní pokračujú  aj v tomto

roku. Za I. polrok 1996  bola opäť priemerná odmena redakto-

rov len tesne nad 2 000 Sk a odmeny uvedených vedúcich a ad-

ministratívnych pracovníkov viac  než desaťnásobné, viac než

20 000 Sk.

 

     Som si  vedomý, že odmeňovanie pracovníkov  je v kompe-

tencii vedúceho príslušnej organizácie. V prípade Slovenské-

ho rozhlasu ide však o špecifickú organizáciu. Jej príjmy sú

tvorené  jednak z  prostriedkov štátneho  rozpočtu a  jednak

z koncesionárskych  poplatkov, čo  sú všetko  peniaze našich

občanov. Myslím si, že občania  majú právo vedieť, ako s tý-

mito peniazmi Slovenský rozhlas narába. Okrem toho, že pova-

žujem uvedený spôsob odmeňovania pri stále klesajúcej úrovni

rozhlasového programu  a vysielania a  pri trvalom nariekaní

rozhlasového manažmentu  o nedostatku finančných  zdrojov za

nemorálny, interpelujem  vás, vážený pán  minister financií,

s požiadavkou preverenia  účelného vynakladania prostriedkov

štátneho rozpočtu v Slovenskom rozhlase.

 

     Zároveň chcem  túto interpeláciu využiť  ako podnet pre

predsedu Najvyššieho kontrolného  úradu Slovenskej republiky

na vykonanie kontroly v  Slovenskom rozhlase. Odporúčam, aby

sa Najvyšší kontrolný úrad zameral okrem odmeňovania pracov-

níkov tiež  na zmluvné vzťahy  Slovenského rozhlasu s  Prvou

slovenskou mediálnou agentúrou, ktorá má podľa mojich infor-

mácií exkluzívne právo na sprostredkovanie reklamy vo vysie-

laní Slovenského rozhlasu.

 

     Reklama  tvorí aj  vo verejnoprávnom  rozhlase významnú

položku príjmov  a jej efektívne  využívanie pri dominantnom

postavení  Slovenského rozhlasu  na mediálnom  trhu by mohlo

výrazne odbremeniť nároky na štátny rozpočet, resp. vytvoriť

priestor na  skvalitnenie vysielania  či  lepšie odmeňovanie

tvorivých  pracovníkov. Keď  je však  možný zisk Slovenského

rozhlasu prelievaný cez súkromnú agentúru, údajne personálne

spätú s manažmentom Slovenského rozhlasu, na odľahčenie roz-

počtu budeme asi  dlho čakať a s nami  budú čakať daňoví po-

platníci i rozhlasoví koncesionári.

 

     Žiadam vás,  pán minister financií a  pán predseda Naj-

vyššieho kontrolného  úradu, aby ste mňa  i Národnú radu in-

formovali o vašich zisteniach v tejto veci.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Ásványi. Pripraví sa

pán poslanec Weiss.

 

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     dámy a páni,

 

     interpeláciu adresujem predsedovi vlády pánu Vladimíro-

vi Mečiarovi. Dotknem sa  málo frekventovanej a nie všetkými

poznanej veci - odmeňovania  duchovných  registrovaných cir-

kví a  náboženských spoločností. Priamo sa  to týka viac ako

2 000 duchovných a nepriamo všetkých veriacich.

 

     Základ  celkového hospodárskeho  zabezpečenia cirkví je

daný  zákonom  číslo  218  z  roku  1949,  keď po znárodnení

a skonfiškovaní majetku  cirkví štát bol  nútený postarať sa

aspoň sčasti o potreby cirkvi. V zákone sú zabezpečené osob-

né požitky duchovných, prislúchajúce sociálne dávky, náhrada

cestovných výdavkov, vecné náklady spojené s vykonávaním ná-

boženských obradov,  prípadne po osobitnom  zvážení aj mimo-

riadne vecné náklady. Na  tieto náklady má Ministerstvo kul-

túry Slovenskej republiky každoročne k dispozícii prostried-

ky zo štátneho rozpočtu.  Čiastočné vrátenie majetku cirkvám

podľa zákona číslo 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých ma-

jetkových krívd  spôsobených  cirkvám a náboženských spoloč-

nostiam  spôsobilo  pokles tejto ročnej čiastky  zo 400 mil.

Sk na 190 mil. Sk v roku 1994.

 

     Zákon číslo 218 z roku 1949  je i dnes platný s tým, že

v roku 1990 vládnym nariadením číslo 578 boli nanovo uprave-

né osobné potreby duchovných.  Ich základný plat je stanovo-

vaný podľa 11 tarifných stupňov od  1 800 Kčs, teraz už slo-

venských korún,  s praxou v duchovej  činnosti kratšou ako 3

roky až po 3 500 Sk v najvyššej stupnici s praxou nad 30 ro-

kov. Tieto  základné platy môžu  byť podľa rozhodnutia  prí-

slušnej cirkvi,  samozrejme, v rámci  pridelených prostried-

kov, zvýšené  až o 20  % za ocenenie  kvality výkonu, t.  j.

o akési výkonnostné.  Za vykonávanú cirkevnú hodnosť - tieto

sú menovite zaradené do štyroch  stupníc - môže byť priznaný

hodnostný  prídavok v  prvom stupni  do 800  Sk, v najvyššom

stupni až 2 800 Sk  mesačne. Využitím týchto daných možností

môže mať kaplán, teda duchovný začínajúci po skončení štúdia

teológie, 2 600 Sk mesačnú  celkovú mzdu, biskup po tridsať-

ročnom výkone duchovnej služby 7 000 Sk.

 

     V  roku 1994  priemerný mesačný  zárobok duchovného  na

Slovensku predstavoval  3 830 Sk.  V Českej republike  v tom

istom čase bol tento priemer 7 000 Kč.  Uvedomme si, že 98 %

týchto  duchovných je  vysokoškolsky vzdelaných.  Programové

vyhlásenie terajšej vlády už na rok 1995 počítalo s riešením

tejto zaiste len pozabudnutej, inak nehoráznej situácie.

 

     Ministerstvo  kultúry Slovenskej  republiky vypracovalo

ešte v novembri 1995 návrh nariadenia vlády na  pozmenenie a

doplnenie  nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky z  roku 1990 o úprave  osobných potrieb duchovných

registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Podľa toh-

to  návrhu sa  mal  zvýšiť  priemerný zárobok  duchovného na

7 688  korún, čo  by znamenalo  dosah na  štátny rozpočet vo

výške 94 mil. Sk za rok. Tento návrh prešiel  medzirezortným

konaním, pripomienky boli zapracované do definitívneho návr-

hu.  Ministerstvo  financií  Slovenskej  republiky potvrdilo

krytie zvýšenia  potrieb cez štátny rozpočet  už v návrhu na

rok 1996.  Ako mi je  známe, vláda Slovenskej  republiky sú-

hlasne  prerokovala  návrh  novely  nariadenia a predznačila

účinnosť od 1. 1. 1996.

 

     Uplynul celý rok od  schválenia dobre vypracovaného ná-

vrhu  zmeny vládneho  nariadenia. V  rozpočte uvažované pro-

striedky vo výške 94 mil. Sk sa minuli na iný účel. Nesplnil

sa bod  programu vlády. Zostala  nenaplnená oprávnená požia-

davka cirkví,  naďalej sa nemôžu bez hanby porovnávať osobné

požitky duchovných s  platmi zamestnancov porovnateľného za-

ťaženia v  rozpočtovej a príspevkovej  sfére. Pýtam sa,  kde

zaviazlo  sľubne sa  vyvíjajúce dobrodenie  vlády Slovenskej

republiky  a kedy  bude zverejnená  novela nariadenia  vlády

o úprave  osobných potrieb  duchovných registrovaných cirkví

a náboženských  spoločností. Neprijmem  odpoveď "zaplať  Pán

Boh". Platenie, teda zvýšenie  prostriedkov zo štátneho roz-

počtu, prisľúbil pán minister financií.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán  Weiss. Pripraví sa pán Čar-

nogurský.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Ctení členovia vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     nedávno som počas svojho pobytu v Rožňave navštívil Dom

humanity  Slovenského Červeného  kríža. Vznikol  1. 2.  1992

z podnetu rodičov postihnutých  detí a sekretariátu územného

spolku Slovenského Červeného kríža v Rožňave, Okresného úra-

du a Mestského úradu v Rožňave, v tom čase ako prvé a jediné

zariadenie tohto druhu v okrese. Jeho potreba bola nevyhnut-

ná, veď už  v prvý deň otvorenia bola  naplnená kapacita za-

riadenia, 18 detí našlo svoj domov v priestoroch, ktoré boli

rekonštrukciou z príspevku Slovenského Červeného kríža upra-

vené na  bezbariérové. Súčasná kapacita Domu  humanity je 20

detí. Zariadenie  navštevuje 17 detí.  Ide o deti  s detskou

mozgovou obrnou, z tohto počtu sú mobilní traja a 14 detí je

imobilných s mentálnou retardáciou  druhého a tretieho stup-

ňa.

 

     Pre deti  s detskou mozgovou  obrnou je veľmi  dôležitá

rehabilitácia. Na tieto účely  bolo zriadené v Dome humanity

rehabilitačné centrum, ale všetky veci, ktoré pre toto reha-

bilitačné centrum boli potrebné, sú zriadené iba vďaka spon-

zorom. Nakoľko  zo strany rodičov bol  záujem nielen o denný

pobyt detí,  ale aj o  týždenný pobyt, v  máji roku 1995  sa

zriadila kombinovaná prevádzka v  tomto Dome humanity s den-

ným a týždenným pobytom. Najväčším problémom zriadenia ústa-

vu s týždenným pobytom bolo zabezpečenie stravovania. Inves-

tičné prostriedky zo strany Slovenského Červeného kríža boli

dosiaľ 2 130 000 Sk.  Vďaka tejto  pomoci  bude Dom humanity

môcť tvoriť ucelený komplex.

 

     I napriek  niektorým úspechom sa  dosiaľ nepodarilo vy-

riešiť problém  personálneho obsadenia. V  zariadení pracuje

15 zamestnancov,  ktorí sú prijatí  na dobu určitú  cez úrad

práce v  rámci VPP. V  súčasnosti končia pracovníkom  zmluvy

a ďalšie obsadenie pracovníkov cez  úrad práce nie je možné.

Stojí teda pred týmto zariadením otázka, akým spôsobom a od-

kiaľ zobrať finančné prostriedky na krytie finančných nákla-

dov. Rozpočet, ktorý Dom humanity dostal na rok 1996 vo výš-

ke 650 000 Sk, nepokrýva ani prevádzkové náklady.

 

     Na vybudovanie  Domu humanity bola  vynaložená obrovská

ľudská práca. Podľa  prepočtov na  rok 1996 chýba na  krytie

ďalšieho chodu asi 350 000 Sk. Rozpočet na rok 1997 za pred-

pokladu financovania miezd personálu je  1 863 000 Sk. Preto

si dovoľujem interpelovať pani ministerku, aby tomuto zaria-

deniu, ale aj ostatným neštátnym zariadeniam podobného druhu

pomohla doriešiť situáciu zamestnanosti i financovania tohto

i ostatných sociálnych zariadení. Ide predovšetkým o to, aby

sa vyriešili problémy financovania personálu a otázky stabi-

lizácie tohto personálu.

 

 

     Ďalej by som si dovolil položiť otázky dvom členom vlá-

dy.

 

     Predvčerom boli  pred budovou  Národnej rady Slovenskej

republiky pracovníci akciových spoločností Palivá Bratislava

a Selekt VŠU Bučany. Prišli  vyjadriť nespokojnosť s tým, že

zamestnanecké akciové spoločnosti neuspeli so svojimi priva-

tizačnými projektmi, a to napriek tomu, že privatizácia tým-

to spôsobom je nielen  politickým programom dvoch vládnucich

strán,  že  predstavitelia  Združenia  robotníkov  Slovenska

v Bučanoch osobne sľúbili  presadiť takýto spôsob privatizá-

cie a  že ponuka týchto  spoločností bola lepšia  ako ponuka

tých, ktorí napokon podniky dostali priklepnuté.

 

     Preto sa  pýtam ministra pre správu  a privatizáciu Ná-

rodného majetku pána Bisáka,  prečo zmenila vláda svoju kon-

cepciu  privatizácie,  ktorá  bola  v programovom vyhlásení,

prečo sa stalo pravidlom,  že v privatizácii vyhrávajú úplne

neznáme spoločnosti s ručením obmedzeným  alebo  neznáme ak-

ciovky, ktoré prichádzajú s veľmi slabými ponukami. Najkrik-

ľavejším prípadom  takýchto privatizačných manierov  je osud

akciovej spoločnosti Nafta Gbely, strategického podniku. Ve-

rím, že dostanem od pána ministra odpoveď.

 

     Ďalej sa chcem opýtať  pána ministra zahraničných vecí,

prečo má s prezidentom republiky, ktorý ide na budúci týždeň

na dlhodobo  pripravovanú oficiálnu návštevu  do Holandského

kráľovstva,  ísť ako  sprievod za  ministerstvo zahraničných

vecí iba riaditeľ sekcie pán Kuchár. Holandsko bude predsed-

níckou krajinou  Európskej únie v I.  polroku budúceho roku,

keď  bude  vrcholiť  medzivládna  konferencia Európskej únie

a budú sa pripravovať stanoviská Európskej komisie k odpove-

diam asociovaných krajín na  dotazník Európskej komisie. Ide

teda  o návštevu  mimoriadne dôležitú.  Jednoducho nechápem,

prečo na túto cestu nejde  s prezidentom pán minister zahra-

ničných vecí osobne. Pýtam sa preto pána ministra, či takýto

postup je v súlade  so svetovými protokolárnymi zvyklosťami,

či  sa tak  postupovalo zo  strany ministerstva zahraničných

vecí aj  v Nemecku, v krajine, kde pôsobil  ako veľvyslanec,

keď pán Herzog išiel na oficiálne návštevy do inej krajiny.

 

     A tomuto plénu dávam  otázku, dokedy budú štátne záujmy

tejto krajiny ustupovať iracionálnej nenávisti skupiny vlád-

nucej politickej elity voči hlave štátu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Ďalej vystúpi pán  poslanec Čarnogurský a pri-

praví sa pani poslankyňa Bauerová.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  predsedajúci, budem  mať tri  interpelácie a jednu

otázku.

 

     Prvá  interpelácia je  na podpredsedu  vlády a ministra

financií Sergeja Kozlíka.

 

     Zákon číslo  239/1994 Z. z. o  obmedzení výdavkov poli-

tických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej

rady ukladá vykladateľom periodickej tlače, prevádzkovateľom

rozhlasového  a  televízneho  vysielania  a prevádzkovateľom

reklám  umiestnených  na  verejných  priestranstvách písomne

oznámiť  ministerstvu financií  výšku prostriedkov vynalože-

ných jednotlivými  politickými stranami na  propagáciu podľa

uvedeného  zákona.  Tieto  organizácie  boli povinné oznámiť

výšku prostriedkov do 30 dní od  konania volieb do  Národnej

radu, čiže do  31. októbra 1994. Podľa §  92 rokovacieho po-

riadku Národnej  rady a §  12 písm. h)  zákona číslo 45/1989

Zb.  o poslancoch  je minister  povinný predložiť poslancovi

Národnej rady doklady, ktoré  poslanec požaduje v súvislosti

s plnením svojich poslaneckých povinností.

 

     V priebehu  júla a augusta tohto  roku som sa opakovane

a neúspešne  pokúšal  spojiť  s  ministrom financií Sergejom

Kozlíkom telefonicky  alebo  osobne prostredníctvom sekreta-

riátu, aby som dohovoril podmienky,  za ktorých sa na minis-

terstve  financií oboznámim  s hláseniami  organizácií podľa

zákona číslo 239/1994 Z. z.  Keď sa mi to nepodarilo telefo-

nicky, pretože sekretariát neustále  tvrdil, že pán minister

nie je  na ministerstve, doručil som  ministrovi list zo dňa

16. augusta tohto roku, ktorým som požiadal ministra Kozlíka

o povolenie na oboznámenie sa s  hláseniami. Ani na moju pí-

somnú požiadavku ste mi,  pán minister, neumožnili priamo sa

oboznámiť  s hláseniami,  ale vaše  ministerstvo mi  zaslalo

listom zo  dňa 26. augusta 1996  prehľad o hláseniach jedno-

tlivých médií a prevádzkovateľov  reklám umiestnených na ve-

rejných priestranstvách o  nákladoch v prospech jednotlivých

politických strán. Poznamenávam,  že prehľad podľa uvedeného

listu vášho ministerstva je neúplný a nespĺňa moju požiadav-

ku na oboznámenie sa s originálmi hlásení.

 

     Hneď ako som dostal uvedený  list, opätovne som sa sna-

žil s  vami telefonicky alebo  osobne skontaktovať prostred-

níctvom vášho  sekretariátu, ale opäť márne.  Podarilo sa mi

telefonicky sa rozprávať so štátnym tajomníkom Jozefom Magu-

lom. Menovaný ústne vyjadril súhlas  s tým, aby  som sa obo-

známil s originálmi hlásení, a  odkázal ma na Ing. Petra Hr-

neka, riaditeľa rozpočtovej správy ministerstva financií. Po

ďalších dňoch sa mi podarilo telefonicky spojiť s Ing. Hrne-

kom, ale menovaný mi odmietol umožniť nahliadnutie do hláse-

ní s tým, že nemá od vás, pán minister financií, pokyn. Opäť

som sa  opakovane pokúšal telefonicky  sa s vami  spojiť cez

váš sekretariát, ale konštatujem,  že asi vôbec nechodíte do

práce na ministerstvo financií, ani na svoj sekretariát pod-

predsedu vlády,  pretože oba uvedené  sekretariáty pri množ-

stve telefonátov vždy tvrdili, že tam nie ste.

 

     Nato som vám opäť doručil list dňa 9. októbra tohto ro-

ku, v ktorom  opäť žiadam, aby ste mi  umožnili oboznámiť sa

s originálmi hlásení. Na tento list som doteraz nedostal od-

poveď. Pán podpredseda vlády, mám na vás jedinú otázku, kto-

rá znie: Kedy mi umožníte  oboznámiť sa s originálmi hlásení

o výške nákladov vynaložených politickými stranami na propa-

gáciu pred voľbami v roku  1994? Chcem sa oboznámiť s origi-

nálmi hlásení z dôvodu, že som sa s nimi oboznámil na sekre-

tariáte Slovenskej volebnej komisie, kam sú organizácie tak-

tiež  povinné  podľa  uvedeného  zákona  zasielať  hlásenia.

Z hlásení doručených sekretariátu  Slovenskej volebnej komi-

sie vyplýva,  že sú nezrovnalosti  v hláseniach o  volebných

nákladoch HZDS  na propagáciu pred  poslednými parlamentnými

voľbami. Taktiež  z listu vášho ministerstva  zo dňa 26. au-

gusta 1996,  ktorý spomínam vyššie, vyplýva,  akoby KDH, De-

mokratická únia  a Spoločná voľba  vynaložili väčšie náklady

na propagáciu  pred voľbami - každá  jednotlivo - ako  HZDS,

hoci každý  sa mohol presvedčiť,  že HZDS malo  pred voľbami

v roku  1994  oveľa  väčšie  množstvo  veľkoplošnej  reklamy

a inej reklamy než tieto tri menované volebné subjekty.

 

     Pán podpredseda vlády, žiadam vás, aby ste splnili svo-

ju povinnosť podľa zákona a umožnili mi nahliadnutie do ori-

ginálov hlásení.

 

     Druhú interpeláciu  mám na ministra  privatizácie Petra

Bisáka.

 

     Programové  vyhlásenie  súčasnej  vlády  hovorí v časti

o privatizácii, že vláda bude presadzovať kvôli zvýšeniu so-

ciálnej priechodnosti procesu privatizácie a v záujme vytvá-

rania participačnej ekonomiky účasť zamestnancov na privati-

zácii podnikov,  v ktorých pracujú. Ustanovenie  § 10 zákona

číslo 92/1991 Zb. v znení zákona číslo 190/1995 Z. z. dokon-

ca ukladá, aby v  procese privatizácie jednotlivých podnikov

mali zamestnanci privatizovaného  podniku právne zabezpečenú

účasť v privatizácii tohto podniku.

 

     V procese  privatizácie hospodárstva dochádza  k obrov-

ským presunom vlastníckych práv  k pôvodne štátnym podnikom.

Je v záujme štátu a celej spoločnosti, aby proces privatizá-

cie prebiehal  spravodlivo, v súlade s  právnym vedomím spo-

ločnosti. Spravodlivý  priebeh privatizácie znamená  čo naj-

väčší  prínos pre  Fond národného  majetku pri privatizovaní

podniku, ďalej znamená vytvorenie  čo najväčšieho počtu pra-

covných miest a znamená  aj poskytnutie účasti na privatizá-

cii pracovníkom podniku.

 

     V uplynulých týždňoch vyšli na verejnosť viaceré prípa-

dy jednak popretia  práva zamestnancov podniku na privatizá-

cii ich vlastného podniku, ďalej prípady otvorenej  korupcie

v súvislosti s privatizáciou a konečne  márnych pokusov vlá-

dy o  zbavenie sa zodpovednosti za  proces privatizácie. Pri

týchto prípadoch, ktoré vyšli na povrch, sa ukázalo, že vlá-

da nedodržiava vlastné programové  vyhlásenie a porušuje ci-

tovaný zákon.  Slovenská republika prechádza  ťažkým obdobím

transformácie spoločnosti aj  hospodárstva a všetci potrebu-

jeme sociálny zmier. Dôležitou súčasťou sociálneho zmieru by

mal  byť aj  spravodlivý priebeh  privatizácie. Privatizácia

však prebieha presne naopak.  Fond národného majetku, v kto-

rom zasadajú zástupcovia vládnych strán, pri svojom rozhodo-

vaní popiera všetky elementárne zásady spravodlivosti.

 

     Predvčerom prišli pred  parlament prejaviť svoju opráv-

nenú nespokojnosť pracovníci z  dvoch podnikov - Selekta Bu-

čany a Palivá Bratislava. Kolektívy pracovníkov oboch podni-

kov v súlade so zákonom vytvorili právnické osoby a uchádza-

li sa  o privatizáciu svojich podnikov.  Ponúkli vyššiu cenu

a lepšie podmienky  ako iní  uchádzači o privatizáciu týchto

podnikov. Napriek tomu Fond národného majetku, reprezentujú-

ci Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenskú národnú stra-

nu a Združenie robotníkov  Slovenska, rozhodol proti pracov-

níkom týchto podnikov a ich podniky za oveľa nižšiu cenu od-

predá neznámym  subjektom. Zverejnené prípady  obídenia pra-

covníkov  podniku  pri  jeho  privatizácii vyvolávajú širšiu

otázku - koľko zamestnaneckých  akciových  spoločností alebo

spoločností s ručením obmedzením bolo vôbec úspešných v pro-

cese privatizácie.

 

     Vážený  pán minister,  prosím, aby  ste ma informovali,

koľko zamestnaneckých akciových spoločností alebo spoločnos-

tí s  ručením obmedzením uzavrelo zmluvy  s Fondom národného

majetku o  účasti na privatizácii podnikov,  v ktorých tieto

spoločnosti pôsobia. Prosím, aby ste mi oznámili celkový po-

čet týchto spoločností, ak aj ich názvy.

 

     Tretiu interpeláciu mám na predsedu vlády Vladimíra Me-

čiara.  Armáda  Slovenskej  republiky  je významným pilierom

vonkajšej bezpečnosti Slovenska. Vojaci a dôstojníci sloven-

skej armády preukázali veľké občianske vlastenectvo a odbor-

nú pripravenosť pri náhlom delení bývalej federálnej armády,

ako aj pri udržiavaní bojaschopnosti armády v súčasných pod-

mienkach nedostatočnej investičnej  vybavenosti armády a ne-

dostatku finančných  prostriedkov. Tým viac  je potrebné vy-

tvárať aspoň tie podmienky fungovania armády, ktoré si nevy-

žadujú zvyšovanie rozpočtu, materiálne presuny a podobne.

 

     V záujme vysokej akcieschopnosti armády interné armádne

predpisy  predpokladajú na  výkon viacerých  funkcií hodnosť

generála. V súčasnosti však  viac než polovica funkcií vyža-

dujúcich generálsku hodnosť je  obsadená veliteľmi s nižšími

hodnosťami. Na jednej strane je potešiteľné, že títo velite-

lia, aj  keď majú nižšie hodnosti,  úspešne vykonávajú svoje

funkcie. Na druhej strane však ponechávaním týchto veliteľov

na nižších hodnostiach sa týmto sťažuje výkon funkcie. Vyme-

novanie do funkcie generálov uskutočňuje prezident republiky

na návrh  vlády. Vymenovanie generálov  slovenskej armády sa

naposledy uskutočnilo v auguste 1994. Minister obrany odvte-

dy  dvakrát  predložil  vláde  návrh  na  povýšenie  ďalších

dôstojníkov do hodnosti generála,  ale vy, pán predseda vlá-

dy, ste doteraz ani jeden  z týchto materiálov nezaradili na

rokovanie vlády. V dôsledku toho vláda nepodala prezidentovi

republiky návrhy a prezident  nemohol vymenovať nových gene-

rálov. Tento stav poškodzuje  slovenskú armádu a sťažuje pl-

nenie jej funkcií.

 

     Pán  predseda vlády,  žiadam vás,  aby ste  mi oznámili

dôvody, pre ktoré ste  doteraz nezaradili na rokovanie vlády

návrh ministra  obrany na vymenovanie generálov,  a tiež aby

ste mi oznámili, kedy  vláda prerokuje návrh ministra obrany

na vymenovanie generálov a  postúpi ho prezidentovi republi-

ky.

 

     Poslednú otázku mám podľa  § 92 rokovacieho poriadku na

vás,  pán predseda  Národnej rady  Gašparovič, a  aj na pána

podpredsedu Augustína Mariána Húsku.  Verím, že pán podpred-

seda  Húska má  zapnutý vnútorný  televízny okruh  vo svojej

kancelárii a sleduje toto zasadnutie.

 

     Pán  predseda Gašparovič,  prenikli správy,  že vy, pán

podpredseda  Húska a  ďalší človek,  ktorý nie  je poslancom

parlamentu, máte majetkovú účasť  na privatizácii Nafta Gbe-

ly. Proste  prenikli, dostali sa  ku mne takéto  informácie.

Áno,  práve preto,  že si  to chcem  preveriť a verejnosť má

právo,  aby sa  o tom  seriózne dozvedela,  či to je pravda,

alebo nie,  pán predseda Gašparovič, podľa  § 92 rokovacieho

poriadku kladiem vám otázku, či máte vy, vaša manželka alebo

vaše deti majetkovú účasť v spoločnosti, ktorá privatizovala

Naftu Gbely, a to prípadne vo forme tichého spoločníctva. Tú

istú otázku, samozrejme, bez manželky, kladiem aj podpredse-

dovi parlamentu pánu Augustínovi Mariánovi Húskovi.

 

     Pán predseda parlamentu, budem veľmi rád, ak mi na moju

otázku odpoviete  jedným slovom "áno"  alebo "nie". A  keďže

ide o  takú jednoduchú odpoveď, verím,  že docent právnickej

fakulty  a univerzitný  profesor v  prípade pána podpredsedu

Húsku  dokážu na túto otázku odpovedať ihneď na tomto zasad-

nutí.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, zapnite mikrofón pánu predsedovi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský, ak ste pred mesiacom sledova-

li televíziu, keď vznikli tieto fámy, v televízii som osobne

povedal, že ani ja, ani moje deti. Takže vám to odpovedám aj

teraz - nie, ani manželka. A  nemuselo to byť s takými ušti-

pačnými poznámkami  ako "docent práva", "profesor" atď.  Keď

oslovujem ja vás, nikdy voči  vám takto nevystupujem. Bol by

som rád, keby ste sa takouto formou nikdy neobracali. Nie je

to, myslím si, vo vzťahu kolegov poslancov potrebné.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, dajte slovo pánu Čarnogurskému.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda,

 

     myslím si, že moje isté nástojenie na tom, aby som dos-

tal odpoveď  ihneď, je odôvodnené tým,  že viacerí kolegovia

poslanci v  priebehu dnešného zasadnutia,  týchto interpelá-

cií, položili viacero jednoduchých otázok, napríklad na pána

generálneho  prokurátora, na  pani ministerku  školstva a na

ďalších a jednoducho nedostávajú na ne odpovede hneď. Pouka-

zujete na to, že do 30  dní písomne. Vzhľadom na to, že išlo

skutočne o  jednoduchú otázku a odpoveď,  dovolil som si po-

užiť tento nástojčivý tón.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dajte slovo pánu predsedovi Gašparovičovi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, odpovedal som  hneď, ako ste to povedali.

Upozornil  som na  niečo iné.  Prečo  takéto  oslovenie? Ste

profesor, ste docent, tak  odpovedzte. Som poslanec Gašparo-

vič, pýtam sa  vás. Nie - áno. Odpovedal  som vám. Takže na-

mietal som len proti vášmu spôsobu. Myslím si, že sa nepatrí

takto sa pýtať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďalej  vystúpi pani  poslankyňa Bauerová  a pripraví sa

pán poslanec Bugár.

 

 

 

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     členovia vlády,

     dámy a páni,

 

     budem formulovať jednu interpeláciu a dve otázky.

 

     V zmysle  § 89 rokovacieho poriadku  sa obraciam svojou

interpeláciou  na ministra  kultúry. V  tomto prípade žiadam

ani nie tak odpoveď vo veci výrazného podfinancovania komár-

ňanského Jókaiho divadla, ale predovšetkým o riešenie krízo-

vej situácie.

 

     Podľa rozboru ministerstva kultúry príspevok na činnosť

divadiel v celoslovenskom priemere je  77 % z rozpočtu mini-

sterstva  kultúry, v prípade  Jókaiho  divadla len  necelých

55 %. Pritom nie je  možné tvrdiť, že samotné divadlo nerobí

dosť na  krytie svojich prevádzkových  nákladov. V porovnaní

s celoslovenským priemerom vlastné tržby kryjú 21,1 % nákla-

dov, v Jókaiho divadle je  tento podiel vyšší o celú pätinu.

Po niekoľkoročnom podfinancovaní sa  divadlo dostalo do kri-

tickej situácie. Je zadlžené a hrozí, že mu bude zablokovaný

účet, preruší  sa dodávka tepla a  nebudú vyplatené ani mzdy

do konca roku.

 

     Listom ministerstva  kultúry číslo MK  2133/96-1 zo dňa

15. 7.  1996 ministerstvo kultúry  podmienilo dofinancovanie

výsledkami kontroly financovania. Vykonané kontroly nezisti-

li neoprávnené čerpanie finančných  prostriedkov ani iné po-

rušenie finančnej disciplíny. Nebohý riaditeľ Jókaiho divad-

la sa  nedožil meritórnej odpovede na  svoju žiadosť, pričom

táto žiadosť zrejme patrila k jedným z jeho posledných poči-

nov.

 

     Pri osobných rokovaniach vyšlo  najavo, že riešenie fi-

nančnej situácie divadla  ministerstvo ďalej podmieňuje uve-

dením  slovenských divadelných  hier. Nechcem  sa vyjadrovať

k tejto záležitosti, k  takémuto bezprostrednému nátlakovému

zásahu  do  programovej  politiky  divadla,  pretože dokonca

i túto podmienku v núdzovej  situácii divadlo splnilo a pri-

jalo. Do  dnešného dňa sa však  nedočkali odpovede od minis-

tra. Predpokladám, že pán  minister má vopred pripravenú od-

poveď, že nedostatok financií postihuje celú oblasť kultúry.

Táto argumentácia  sa však nezakladá na  pravde a neobstojí.

Je totiž  evidentné, že na iné  činnosti ministerstvo takmer

neobmedzene a  plným priehrštím utráca  prostriedky daňových

poplatníkov. Napríklad na výrobu a rozširovanie plagátov pod

názvom "Prečo"? Tento plagát  je svojím obsahom nielen anti-

humánny, brutálny  a cynický, keď  tzv. reslovakizáciu pred-

kladá občanovi ako akt akéhosi spravodlivého vyváženia alebo

nápravy  násilnej  maďarizácie,  pričom  v  skutočnosti išlo

o to, že  Maďari v Československu  mohli získať späť  štátne

občianstvo po dvoch rokoch zbavenosti občianskych práv, kon-

fiškácie  majetku a  deportácie pod  podmienkou, že  sa budú

hlásiť za Slovákov.

 

     To,  pod čo  sa na  záver textu  podpísalo ministerstvo

kultúry, je jednoducho poburujúce, a to všetko navyše finan-

cované z  fondu Pro Slovakia,  z prostriedkov pre  menšinové

kultúry. Tento  počin, táto tzv.  osvetová činnosť minister-

stva kultúry, jednoznačne  smeruje k podnecovaniu národnost-

nej neznášanlivosti, a preto žiadam ministra kultúry o okam-

žité stiahnutie tohto plagátu z verejných priestranstiev.

 

     Po   druhé - zároveň   žiadam  generálneho  prokurátora

o preskúmanie, či tým  nedošlo k závažnému  porušeniu zákazu

rozširovania   národnostnej    neznášanlivosti,  zakotveného

v právnom systéme Slovenskej republiky,  a tým i k spáchaniu

trestného činu.  Či nedošlo k  porušeniu záväzkov Slovenskej

republiky  vyplývajúcich z  medzinárodných dokumentov, najmä

článku 7  Všeobecnej deklarácie ľudských práv,  článku 4 de-

klarácie OSN o právach  osôb patriacich k národnostným alebo

etnickým, náboženským  a jazykovým menšinám,  článkov 2 a  6

Rámcového dohovoru  Rady Európy, článku  36 Kodanského doku-

mentu KBSE,  článkov 2 a  27 Medzinárodného paktu  o občian-

skych a  politických právach, článku  15 slovensko-maďarskej

zmluvy o  dobrom susedstve a  článku 2 Medzinárodného  paktu

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

 

     Po tretie - obraciam sa napokon  na  premiéra vlády  so

žiadosťou o preskúmanie, kto  z vládnych činiteľov má záujem

o zhoršenie  vzťahov Slovenskej  republiky  a Európskej únie

rozšírením  nepravdivých informácií  o podmienkach  čerpania

prostriedkov programu PHARE, voči  ktorým sa včera veľvysla-

nec Európskej únie pán Zavvos verejne ohradil. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Ďalej vystúpi pán  poslanec Bugár, pripraví sa

pán poslanec Köteles.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     interpelujem   ministra  vnútra   Slovenskej  republiky

z tých dôvodov, že na moju interpeláciu podanú na 17. zasad-

nutí Národnej  rady Slovenskej republiky  neodpovedal, resp.

odpovedal nejasno a odpovedal na niečo iné, než na čo som sa

pýtal. Ale vy, vážení poslanci vládnej koalície, ste napriek

tomu boli spokojní s touto odpoveďou.

 

     Pán  minister  vnútra  v odpovedi  na moju interpeláciu

prednesenú na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

píše, citujem: "Reorganizácia  Prezídia Policajného zboru je

súčasťou   projektu  reštrukturalizácie   Policajného  zboru

v podmienkach nového územnosprávneho usporiadania Slovenskej

republiky, ktorý  je pripravovaný v  úzkej spolupráci minis-

terstva vnútra s Výborom  Národnej rady Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť a bude predmetom rokovania tohto vý-

boru na jednom z jeho najbližších zasadnutí."

 

     Nakoľko  túto citovanú  vetu pán  minister napísal  18.

10. 1996,  zároveň mi potvrdil  moju skoršiu informáciu,  že

žiadna  koncepcia reorganizácie  Prezídia Policajného  zboru

a vôbec Policajného  zboru zatiaľ neexistuje.  Koniec koncov

to dokazuje aj rastúci pocit neistoty medzi príslušníkmi Po-

licajného zboru a aj počet skúsených policajtov, ktorí opúš-

ťajú Prezídium Policajného zboru. Kým v roku 1995 na vlastnú

žiadosť odišlo  z Prezídia Policajného  zboru 65 policajtov,

za 9 mesiacov tohto roku je to už 61, a pritom do 20. októb-

ra podalo  ďalších 11 policajtov žiadosť  o uvoľnenie zo za-

mestnania.

 

     Pán minister, neuspokojila ma ani vaša odpoveď v Pravde

zo dňa 5. novembra, v ktorej hovoríte, citujem: "Okrem toho,

že policajti odchádzajú, súčasne do zboru prichádzajú noví."

Verím, že aj pre vás je jasné, že skúseného policajta nemôže

hneď nahradiť novozačínajúci, hlavne vtedy, keď ide o odchod

odborníkov  s viacročnou  praxou. Nemyslíte  si, že  rozklad

Prezídia  Policajného zboru  je zapríčinený  nekoncepčnosťou

a neexistujúcou reorganizáciou prezídia?  Ako by ste nazvali

skutočnosť, že  jeden týždeň je  zamestnancom Prezídia Poli-

cajného  zboru oznámené,  že dňom  1. novembra  1996 končia,

a na druhý týždeň ich upokojujú,  že do konca roku 1996 majú

predĺženú svoju existenciu na prezídiu, a to bez toho, že by

im niekto načrtol perspektívne riešenie?

 

 

 

     Iste  uznáte, že  na príslušníkov  polície s viacročnou

praxou  nepôsobí stabilizujúco  ani možno  umelo rozširovaná

správa, že  tzv. odchodné bude  zdanené 40-percentnou daňou.

Je to,  samozrejme, jeden z dôvodov  ich predčasného odchodu

z radov polície. Pýtam sa vás,  pán minister, či sa skutočne

uvažuje s týmto krokom, a ak áno, tak odkedy. Verím, pán mi-

nister, že aj pre vás  je prvoradou úlohou zabezpečiť stabi-

litu Policajného zboru, jeho funkčnosť, akcieschopnosť a zá-

roveň odstrániť pocit neistoty  policajtov. Napriek tomu, že

ešte  neexistuje jasná  koncepcia reorganizácie  Policajného

zboru,  Ministerstvo  vnútra  Slovenskej  republiky musí mať

o nej  určitú predstavu  aspoň v  hrubých rysoch.  To koniec

koncov dokazuje  aj vaše vyjadrenie  už v spomínanom  článku

Chaos v polícií nemôže  vzniknúť, citujem: "Celá reorganizá-

cia, ktorá sa má uskutočniť  do konca budúceho roku, je roz-

fázovaná  na nadväzujúce  kroky." Žiadam  vás, pán minister,

o predloženie  postupnosti  tých  krokov,  ktoré  v konečnom

dôsledku zabezpečia reorganizáciu  Policajného zboru Sloven-

skej republiky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Slovo  má teraz pán poslanec Köte-

les a pripraví sa pán poslanec Ferkó.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážení členovia vlády,

 

     dovoľte  mi, aby  som  v  mene nájomcov  bytov Krasbio,

a. s., v Rožňave interpeloval ministra pôdohospodárstva Slo-

venskej republiky a v zmysle § 91 a 92 zákona číslo 44 o ro-

kovacom  poriadku  si  dovoľujem  položiť otázku generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky  a pritom ho upozorniť na

možné porušenie zákonov v prípade predaja bytov nájomníkom.

 

     Vážení členovia vlády,

     vážený pán generálny prokurátor,

 

     dňa 14.  10. 1996 boli  nájomcom bytov Krasbio,  a. s.,

bývalý Štátny  majetok, š. p., Rožňava,  doručené kúpno-pre-

dajné zmluvy. Podľa nájomníkov pri tomto akte výkonný riadi-

teľ  podniku zneužíva  svoje monopolné  postavenie a funkciu

a za byty vyžaduje horibilné sumy od 250 000 až do 1 200 000

Sk s krkolomnou podmienkou, že  tieto nereálne sumy majú byť

vyplatené do 30. novembra 1996. V prípade nevyplatenia tieto

byty by  predali iným záujemcom. Na  spresnenie by som chcel

dodať, že  kolaudácia týchto bytov bola  vykonaná ešte v ro-

koch 1970 až 1976, ale  niektoré byty odkúpené pre pracovní-

kov bývalého štátneho majetku boli postavené ešte skôr.

 

     Predaj týchto bytov sa  ťahá  od roku 1990. Prvé kúpno-

predajné zmluvy boli podpísané ešte  v roku 1990 - a uvádzam

konkrétny prípad - na 110 000 ešte  Kčs. Na základe podpísa-

ných zmlúv nájomníci od roku 1990 investovali nemalé finanč-

  prostriedky  do  týchto  bytov,  napríklad  na obnovenie

strechy, plynového  kúrenia, na prerábanie  hygienických za-

riadení,  do elektriny,  dlažby, vždy  so súhlasom výkonného

riaditeľa Ing. Szakála. Pritom do  opravy a údržby bytov ani

Štátny majetok, š. p., Rožňava, ani Krasbio neinvestovali už

roky ani halier.

 

     V roku 1991 podpísali nové kúpno-predajné zmluvy, v na-

šom konkrétnom prípade už na  160 000 Sk. Ministerstvo pôdo-

hospodárstva Slovenskej republiky v roku 1993 v zmysle usta-

novenia  zákona číslo  182 z  roku 1993  o vlastníctve bytov

a nebytových  priestorov  vydalo  príkaz  na odpredaj bytov.

Väčšina nájomníkov  prejavila o ne záujem,  ale Štátny maje-

tok, š.  p., Rožňava v  roku 1994 bol  privatizovaný a podľa

mojich  informácií privatizujúca  akciová spoločnosť Krasbio

tieto byty získala veľmi výhodne, ba aj podozrivo lacno.

 

     Ako som spomínal, až 14. októbra 1996 boli nájomcom by-

tov Krasbio, a. s., v Rožňave doručené kúpno-predajné zmluvy

odpredaja bytov, ale už v  tretej verzii. V našom konkrétnom

prípade to znelo  na horibilnú sumu 285 000 Sk  bez pozemku,

teda o 430 % viac  ako v roku 1990, s podmienkou, že požado-

vanú sumu majú vyplatiť do 30. novembra 1996.

 

     To sa deje v okrese  zasiahnutom druhou najväčšou neza-

mestnanosťou v  Slovenskej republike voči  osobám, z ktorých

väčšina po odpracovaní 20, 30, ba aj 40 rokov na štátnom ma-

jetku za  minimálne finančné ohodnotenie  žije  v súčasnosti

v dôchodku alebo hlboko pod všeobecnou životnou úrovňou. Ako

dotknutí nájomníci, aj ja  považujem postup akciovej spoloč-

nosti Krasbio v tomto prípade za nezákonný a terorizujúci.

 

     Z  tohto dôvodu  interpelujem ministra pôdohospodárstva

Slovenskej  republiky a  žiadam od  neho odpoveď  na otázku,

z akého dôvodu  neboli predané byty  nájomníkom Štátneho ma-

jetku v Rožňave  napriek podpísaným kúpno-predajným  zmluvám

alebo na základe zákona číslo 182 z roku 1993. Za akých pod-

mienok boli privatizované byty v roku 1994?

 

     Žiadam  generálneho  prokurátora  Slovenskej republiky,

aby s príslušnými orgánmi  prokuratúry prekontrolovali a za-

bezpečili zákonnosť tohto postupu. Prosím o odpoveď na otáz-

ku, či  Štátny majetok, š. p.,  v Rožňave a Krasbio,  a. s.,

pri predaji bytov nájomníkom dodržali všetky zákonné formy.

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     počas prerokúvania Zelenej správy Ministerstva pôdohos-

podárstva Slovenskej  republiky za rok 1995  a 1996 v súvis-

losti s  vodným dielom Gabčíkovo som  upozornil vážených po-

slancov Národnej  rady a členov  vlády Slovenskej republiky,

že dosiaľ nebola vypracovaná  ani jedna nezaujatá ekonomická

analýza o  vodnom diele. Pritom  v tlači boli  uverejnené aj

také články, že výroba 1  kW/h elektrickej energie na vodnom

diele je vypočítaná na 12 Sk. Pravdepodobne aj z tohto dôvo-

du mi  venoval pred dvoma týždňami  štyri strany môj menovec

v bohato sponzorovanom vládnom denníku Slovenská republika.

 

     Dovoľte  mi, aby  som  citoval  z tohto  článku menovca

- muža roka, s neskrývanými  ambíciami na prezidentský post.

Slovenská republika, 23. októbra, príloha k štvrtému výročiu

prehradenia Dunaja. Citujem: "K napísaniu tohto príspevku ma

inšpiroval poslanec NR SR,  keď pripomienkoval Zelenú správu

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej  republiky. Pán po-

slanec László Köteles chcel okrem  iného vedieť, aká je eko-

nómia vodného  diela Gabčíkovo - Čuňovo.  Vraj čítal v novi-

nách, že výroba 1 kWh stojí 20 Sk." Vraj som to čítal. To je

v Hospodárskych novinách a povedal som  vtedy 12 Sk, nie 20.

Len toľko k  tomu, ako narábajú s faktami  niektorí naši po-

prední ekonómovia. Citujem ďalej:  "Neviem, či mu niekto od-

povedal, či  sa prítomní zamysleli nad  tým, čo pán poslanec

vyslovil. Pravda, na pôde parlamentu môže povedať beztrestne

hocičo, či je to múdre,  alebo menej múdre, až po absurditu.

Otázka pána poslanca patrí  do kategórie absurdít. Najhoršie

na tom je, že si to  on sám asi neuvedomuje.  Boh chráň Slo-

vensko pred takýmito poslancami." (Hlasy v sále.) Máme tu aj

viac takých poslancov.  Ako sa  to u nás hovorí, trafený me-

novec zagágal, ale veľmi škaredo.

 

     Vážení  kolegovia, ako technik uznávam, ba aj obdivujem

technické parametre vodného diela, až na také  malé výnimky,

ako bolo totálne zlyhanie vodných vrát v Gabčíkove. Veľakrát

mi bolo vyčítané, že ani ako energetik, ale ani ako ochranca

prírody som si neosvojil čierno-biele videnie. Aj kvôli tomu

som položil citovanú rečnícku otázku, na ktorú som ani neča-

kal odpoveď, ale dostal som ju  a musím povedať, že ani per-

fektný  a presvedčivý  štýl môjho  menovca ma  nepresvedčil.

 

     Z tohto dôvodu v zmysle  zákona číslo 44/1989 Zb. o ro-

kovacom  poriadku interpelujem  vládu Slovenskej  republiky,

aby zabezpečila vypracovanie  nezávislej ekonomickej analýzy

vodného  diela Gabčíkovo - Čuňovo,  a dovoľujem  si  položiť

nasledujúce otázky:  Ako sú odškodnení občania  obce v pásme

Gabčíkovo - Čuňovo za psychickú záťaž a materiálne nevýhody,

napríklad pokles ceny pozemkov,  ktoré pre nich priniesol 10

  15 metrový  vodný stĺp  v bezprostrednej  blízkosti? Aké

štátom dotované objekty boli vybudované na ochranu životného

prostredia v tomto  pásme od roku 1992? Vraj  o tom existuje

aj zoznam.

 

     Vážené kolegyne,  vážení kolegovia, na  margo tohto in-

kriminovaného článku  z 23. októbra  v Slovenskej republike:

22. októbra si vyžiadala nehoda remorkéra Ďumbier pri vodnom

diele Freudenau  8 ľudských obetí. Z  tohto dôvodu považujem

za vrcholne  nešťastný článok v  Slovenskej republike o  deň

neskôr s názvom "Freudenau - šťastnejší sused Gabčíkova".

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán kolega, neviem, či druhá časť vášho vystú-

penia smerovala  správne, pretože pán Binder  nie je štátnym

orgánom, proste nie je ministrom.

 

     Priatelia, urobíme si  obedňajšiu prestávku. Pokračovať

budeme o 14.00 hodine s tým,  že ako prvý v rozprave vystúpi

poslanec Ferkó, po  ňom pani Sabolová. K tomuto  bodu na in-

terpelácie a  otázky mám prihlásených ešte  8 poslancov. Pán

Ferkó, pani  Sabolová a pán  Gaľa, pán Juriš,  pán Javorský,

pán Dzurinda, pán Vaškovič a pán Langoš.

 

     Ďakujem. Želám vám dobrú chuť.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,

 

     budeme pokračovať  v rokovaní. Do  interpelácií je pri-

hlásený pán poslanec Bárdos, nech  sa páči. Pripraví sa pani

poslankyňa Sabolová.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     svoju  interpeláciu adresujem  ministerke školstva Slo-

venskej republiky  pani Eve Slavkovskej a  obsahom mojej in-

terpelácie je vyhláška  Ministerstva školstva Slovenskej re-

publiky o prijímaní na štúdium na stredných školách.

 

     Nie je  to tak dávno,  keď sa na  pôde nášho parlamentu

počas rozpravy  pri vyslovení nedôvery pani ministerke Slav-

kovskej  poukázalo na stále sa zhoršujúci stav aj národnost-

ného školstva. Pani ministerka  a niektorí koaliční poslanci

sa snažili vyvrátiť túto argumentáciu a ubezpečili nás všet-

kých, že  v spomínanej oblasti  je všetko v  poriadku. Žiaľ,

nie je to tak, opak je pravdou.

 

     Mohol by som uviesť niekoľko problémov z oblasti národ-

nostného školstva, ale vzhľadom na závažnosť vyhlášky Minis-

terstva školstva Slovenskej republiky o prijímaní na štúdium

na stredných  školách číslo 145/1996 Z.  z. sústredím sa len

na ňu. Táto vyhláška totiž úplne ignoruje školy s vyučovacím

jazykom  iným ako  slovenským. Ako  keby u  nás neexistovali

stredné školy s vyučovacím  jazykom maďarským a ukrajinským,

ako keby tu nežili iné národnosti.

 

     Doteraz platná vyhláška číslo  79/1991 v znení vyhlášky

číslo 116/1993  Z. z. bola  demokratická, neponižovala školy

s vyučovacím jazykom maďarským  alebo ukrajinským a nedegra-

dovala ich  postavenie. Nikto s  ňou nemal žiadne  problémy.

Novelizovaná vyhláška  však v §  5 v bode  1 ustanovuje, že,

citujem: "Prijímacia  skúška sa skladá  z overenia vedomostí

profilového predmetu  slovenský jazyk a literatúra  a z ďal-

ších profilových  predmetov." O prijímacích  skúškach na ná-

rodnostných školách  tam niet ani slova.  V § 3 v  bode 1 sa

hovorí,  citujem: "Profilové  predmety na  prijímacie skúšky

určí ministerstvo školstva s  prihliadnutím na návrhy riadi-

teľov stredných škôl."

 

     Pani neprítomná ministerka, v prvom  rade by som sa vás

chcel opýtať,  resp. vás požiadať o  informáciu, akým spôso-

bom, kedy a kde ste získali návrhy riaditeľov a do akej mie-

ry ste ich rešpektovali. Ako ste premietli návrhy riaditeľov

stredných škôl do zoznamu  profilových predmetov na prijíma-

cie skúšky na stredné školy v školskom roku 1996/1997, ktoré

schválilo Ministerstvo školstva  Slovenskej republiky? Totiž

na moje  veľké počudovanie na  školách s vyučovacím  jazykom

národností nefiguruje vyučovací jazyk  ako prvý povinný pro-

filový predmet. Vyučovací jazyk sa môže zaradiť len ako dru-

hý alebo tretí profilový predmet na základe rozhodnutia ria-

diteľa školy. S takýmto postupom  nemôžem a nemôžeme v žiad-

nom prípade súhlasiť.

 

     Žiadam vás, pani ministerka, a vaše ministerstvo o opä-

tovné zaradenie vyučovacieho jazyka medzi profilové predmety

na  prijímacie skúšky  na stredných  školách, a  to na  prvé

miesto.  Jedine takou  nápravou sa  dá zabezpečiť uplatnenie

ústavou deklarovaných  práv občanov inej  ako slovenskej ná-

rodnosti v  oblasti prijímacích skúšok  na stredné školy  a,

samozrejme, aj v oblasti vzdelávania.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová, a pri-

praví sa pán poslanec Gaľa.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni poslanci,

 

     vidím,  že vytrvalo  a stále  na interpeláciách pobudne

len pán minister Zlocha, za to mu patrí moja poklona, preto-

že páni ministri, dá sa  povedať, asi všetci už odišli, majú

iné povinnosti,  aj keď vedeli, že  interpelácie sú do 16.00

hodiny.

 

     Moja  prvá interpelácia  je na  pána ministra financií.

Žiadam vás,  pán minister financií,  o predloženie písomného

materiálu o  stave a čerpaní  prostriedkov štátneho rozpočtu

za I. polrok roku 1996 pre kapitoly ministerstva obrany, mi-

nisterstva  vnútra, Slovenskej  informačnej služby  a Správy

štátnych hmotných rezerv v zmysle výnosu ministerstva vnútra

číslo 39/1996, ktorý je platný  od 1. 11. 1996. Každý posla-

nec má na základné údaje aj týchto rezortov nárok, hlavne ak

mu ich rezorty doteraz poskytovali. Tieto údaje sme nedosta-

li len preto, že  si rezorty zanedbali povinnosť vyplývajúcu

zo zákona číslo 100/1996 Z. z. stanoviť skutočnosti tvoriace

predmet štátneho i služobného tajomstva.

 

 

     Druhá  interpelácia  je  na  ministerstvo hospodárstva.

V predloženej  odpovedi  na  moju  interpeláciu  v septembri

1996 ste, pán minister, uviedli len veľmi rámcové informácie

o likvidácii  Košického magnezitu,  štátny podnik.  Je po 1.

novembri 1996, keď mal  byť uskutočnený prevod majetku štát-

neho podniku  Košický magnezit na  akciovú spoločnosť Komag.

V liste uvádzate, že prevod  sa uskutoční za symbolickú cenu

v zmysle §  47 písm. b)  zákona číslo 92/1991  Zb. Pýtam sa,

pán minister, aká je táto  symbolická cena a na základe čoho

bola stanovená. Uskutočnil sa prevod majetku na firmu Komag?

A ktorého majetku?  Žiadam vysvetlenie, ako  mohla vláda 17.

9. 1996 odsúhlasiť prevod majetku Košického magnezitu, š. p.

v likvidácii, na nového vlastníka  Komag, a. s., Košice, keď

deň vzniku  spoločnosti Komag je  7. októbra 1996,  keď bola

zaregistrovaná v obchodnom registri,  teda 20 dní po rozhod-

nutí vlády.  Akým spôsobom je  zabezpečené dokončenie závodu

Bočiar  spoločnosťou  Komag?  Existujú  zmluvné vzťahy medzi

vládou Slovenskej republiky a  akciovou spoločnosťou vo veci

dokončenia závodu, ako aj zamestnanosti pracovníkov Košické-

ho magnezitu,  š. p. v likvidácii?  Bude banský závod Bankov

v prevádzke aj počas dostavby Bočiara a bude teda zabezpeče-

ná zamestnanosť v tomto závode?

 

     Tretia interpelácia  je na ministerstvo  práce, sociál-

nych vecí  a rodiny, na pani  ministerku Keltošovú. Pani mi-

nisterka, vo svojej odpovedi  na moju septembrovú interpelá-

ciu nedávate  riešenie, len konštatujete  skutočnosť o stave

uvoľnených pracovníkov v Košickom  magnezite, š. p. v likvi-

dácii. Neuvádzate žiadne  východisko pre najťažšie umiestni-

teľných pracovníkov, napríklad  baníkov, laborantov, chemic-

kých pracovníkov atď.  Riešenie nie je v uskutočňovaných po-

radenských rozhovoroch  či v  kontakte s príslušnými oddele-

niami  sociálnej starostlivosti.  Z celkového  počtu cca 600

zamestnancov bolo  k 14. októbru  1996 prepustených 449 pra-

covníkov, ale aj keď  odpočítam všetky údaje, ktoré uvádzate

v odpovedi,  ostáva  dnes  skoro  200  nezamestnaných, mnohí

v produktívnom veku a s  odbornosťou na túto banskú prevádz-

ku, a dnes možno už  aj 117 pracovníkov banského závodu Ban-

kov.

 

     Vážená pani ministerka, aké garancie dáva vláda Sloven-

skej republiky týmto odborníkom  na zamestnanie do budúcnos-

ti? Ako  bude vláda Slovenskej republiky,  ktorá zobrala ga-

rancie  na riešenie  likvidácie  Košického magnezitu, š. p.,

postupovať aj v oblasti zamestnanosti, nielen pri dokončova-

ní prevádzky na Bočiari?

 

     Štvrtá interpelácia je na ministra zdravotníctva. Chcem

vás požiadať, pán minister,  o prešetrenie stavu, prečo majú

neštátne  agentúry domácej  ošetrovateľskej služby  problémy

pri uzatváraní zmlúv o úhrade výkonov so Všeobecnou zdravot-

nou poisťovňou.  Tieto neštátne agentúry  vznikli na základe

koncepcie transformácie zdravotníctva vypracovanej Minister-

stvom zdravotníctva Slovenskej republiky,  ale dodnes nie je

vyriešené ich  financovanie. Podľa zástupcov  Sekcie neštát-

nych agentúr domácej  ošetrovateľskej služby Všeobecná zdra-

votná poisťovňa neuzatvorila ani  s jednou zo 7 existujúcich

neštátnych agentúr  zmluvu, pričom štátnym  agentúram výkony

uhrádza bez problémov.

 

     Cieľom  ošetrovateľských agentúr  je snaha  vytvoriť čo

najpriaznivejšie podmienky na  doliečenie pacienta v domácom

prostredí, čím  sa znižujú náklady  na nemocničnú starostli-

vosť.  Z tohto  dôvodu vás  chcem zároveň  požiadať, aby ste

pozvali  na pracovné  rokovanie zástupcov  Sekcie neštátnych

agentúr domácej ošetrovateľskej služby, aby sa tento problém

doriešil a aby mali rovnoprávne postavenie štátne aj neštát-

ne agentúry.

 

     Pán minister, v druhej časti interpelácie vás chcem po-

žiadať, aby ste zverejnili kritériá, podľa ktorých sa priva-

tizujú, resp. budú  privatizovať jednotlivé polikliniky, aby

sa nestal z tejto privatizácie biznis pre niekoľkých jednot-

livcov lojálnych  s vládnou koalíciou. Pán  minister, je ko-

niec roka 1996 a v odpovedi pánu poslancovi Šagátovi píšete,

že materiál Koncepcia transformácie majetku rezortu zdravot-

níctva na roky 1996 a  1997 bol predložený na pripomienkova-

nie. Ako  teda prebieha transformácia v  roku 1996, keď kon-

cepcia nie je schválená? Kto a podľa akých kritérií rozhodu-

je?

 

     A  ešte jedna  krátka interpelácia  na pani  ministerku

školstva.  Vážená  pani  ministerka,  Národná rada hlasovala

24.  októbra o  rozdelení Univerzity  Pavla Jozefa  Šafárika

a svojím hlasovaním rozhodla o rozdelení univerzity a vytvo-

rení novej  univerzity v Prešove.  Pri rokovaní o  rozdelení

univerzity neboli  splnené podmienky zákona  o vysokých ško-

lách číslo 172 (§ 16 a 17)  a ministerstvo školstva  ani Ná-

rodná rada nemali  doručené stanovisko Akreditačnej komisie.

Žiadam vás preto, pani ministerka, aby ste požiadali Akredi-

tačnú komisiu, ktorá je aj  vaším poradným orgánom, o stano-

visko v zmysle zákona o vysokých školách. Zároveň by som vás

chcela, pani ministerka, požiadať,  aby ste napĺňali náleži-

tosti zákonov  aj bez upozornenia. Od  septembra tohto roku,

keď bol  predložený zákon do  Národnej rady, bolo  dosť času

nato, ak by ste boli mali záujem vec riešiť v zmysle zákona,

aby Akreditačná komisia i  Rada vysokých škôl zaslala Národ-

nej rade alebo aspoň ministerstvu školstva svoje stanoviská.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pekne. Nech sa páči,  pán Gaľa, pripraví sa pán

Juriš.

 

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pani ministerka, pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovolím si interpelovať ministra  dopravy, pôšt a tele-

komunikácií pána  Alexandra Rezeša. Presne  o polnoci z  31.

októbra na 1. novembra  zastavil odštepný závod Rádiokomuni-

kácie štátneho podniku  Slovenské telekomunikácie vysielanie

súkromnej rozhlasovej stanice Rádio Hit. Zastavenie vysiela-

nia bolo držiteľovi licencie  na rozhlasové vysielanie v ob-

lasti Trenčína Romanovi Záhradníkovi  oznámené listom zo dňa

24. októbra. Odštepný závod  Rádiokomunikácie v ňom uviedol,

že k tomuto kroku pristupujú  na základe pohľadávok voči Rá-

diu Hit za  rok 1995. Po prijatí oznámenia  sa vedenie Rádia

Hit snažilo skontaktovať s riaditeľom Rádiokomunikácií a tl-

močiť mu svoje prekvapenie nad takýmto postupom, vzhľadom na

fakt, že na stretnutí s riaditeľom marketingu Rádiokomuniká-

cií dňa 11. 10. bol dohodnutý iný postup.

 

     V  súvislosti s  tým poslalo  vedenie odštepného závodu

Rádiokomunikácie  žiadosť o  odloženie prerušenia prevádzky.

Pohľadávky voči  Rádiu Hit sa totiž  týkajú II. polroka roku

1995 a ich výška je predmetom sporu medzi rozhlasovou stani-

cou a odštepným závodom Rádiokomunikácie. Zo šiestich mesia-

cov roku 1995, počas ktorých mali Rádiokomunikácie poskytnúť

stanici na základe platnej zmluvy vysielač s výkonom 2 kilo-

wattov, takmer 4 ďalšie mesiace vysielalo Rádio Hit z dovte-

dy inštalovaného nedostatočného 0,05-kilowattového vysielača

s vyžiareným výkonom 0,087 kilowattu.

 

     Na základe zmluvy  so Slovenskými telekomunikáciami nie

je pohľadávka zo strany  Slovenských telekomunikácií v poža-

dovanej výške oprávnená. Napriek  snahe sa vedeniu Rádia Hit

nepodarilo, potom ako dostali  list s oznámením termínu pre-

rušenia vysielania, zastihnúť riaditeľa o. z. Rádiokomuniká-

cie, ktorý bol jediný oprávnený rozhodnutie odvolať.

 

     Zastavenie vysielania Rádia Hit  neprišlo samo od seba.

Slovenskými médiami už dva mesiace prechádzajú správy, ktoré

informujú o vyostrení  vzťahov medzi súkromnými rozhlasovými

stanicami a Slovenskými telekomunikáciami.  V sobotu 12. 10.

1996 sa objavili v denníkoch Národná obroda a Práca informá-

cie o  tom, že Slovenské telekomunikácie  budú musieť na zá-

klade dlhov vypnúť niektoré súkromné rozhlasové stanice. In-

formácie poskytol tlači  riaditeľ odštepného závodu Rádioko-

munikácie  Ing. Gabriel Szántó,  k  čomu ho  viedol výsledok

stretnutia s  rozhlasovými stanicami deň  predtým, na ktorom

navrhol spôsob riešenia vzniknutej  situácie a ten držitelia

licencií odmietli.  Rokovanie v piatok však  nemohlo ani pri

najlepšej  vôli obidvoch  strán dopadnúť  inak. Bolo  už len

vrcholom ľadovca nahromadených  problémov. Situácia je totiž

patová. Nikto z rokujúcich strán nemá prostriedky ani kompe-

tencie problém vyriešiť. Ten však reálne existuje a zaoberať

by sa ním malo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Prvým krokom  by malo byť definovanie  súčasného stavu a vy-

stopovanie krokov, ktoré viedli k vzniku tohto konfliktu.

 

     Vo  Finančnom spravodaji  číslo 12/1995  bol pod číslom

84 uverejnený výmer  Ministerstva financií Slovenskej repub-

liky číslo 010/95 z 1. decembra 1995, ktorým sa mení a dopĺňa

zoznam tovaru s regulovanými  cenami. V jeho časti Maximálne

ceny určené  Ministerstvom financií Slovenskej  republiky je

definovaná položka  9c - rádiokomunikačná  prevádzka vnútro-

štátna. Prílohu  číslo 2 výmeru  tvorí konkretizovaný cenník

vnútroštátnych  výkonov  rádiokomunikácií.  Výmer  nadobudol

platnosť 1. 1. 1996. Z toho  vyplýva, že  od toho termínu sú

na Slovensku definované v oblasti rádiokomunikačnej techniky

maximálne  ceny. Slovenské  telekomunikácie začali  od 1. 1.

1996 uplatňovať  tieto maximálne ceny  voči držiteľom licen-

cií.

 

     Okrem rečníckej otázky, prečo hneď uplatňovať voči súk-

romným rozhlasovým  staniciam maximálne ceny,  vyvstala však

právna otázka. Držitelia licencií  majú totiž so Slovenskými

telekomunikáciami podpísané zmluvy,  v ktorých je definovaná

výška poplatkov  za služby, ktoré  sú poskytované staniciam.

Tieto  ceny vychádzali  zo starého  cenníka, sú, prirodzene,

nižšie ako  maximálne ceny garantované  výmerom ministerstva

financií. Z toho okrem iného vyplýva, že nie sú s novým cen-

níkom v rozpore, ak neexistuje  iný problém s platnosťou in-

dividuálnych zmlúv a  Slovenské telekomunikácie nemali právo

začať voči  staniciam uplatňovať nové ceny.  Napriek tomu od

1. 1. 1996 posielajú staniciam  faktúry v rozpore so zmluvou

vo výške nových cien.  Rozhlasové stanice posielajú celý rok

neuhradené faktúry  späť so žiadosťou  o vystavenie platných

faktúr.

 

     V roku 1996 boli  štyri stretnutia medzi vedením Rádio-

komunikácií  a  Asociáciou  nezávislých  rozhlasových staníc

Slovenska, ktorá reprezentuje  držiteľov rozhlasových licen-

cií. Na všetkých zazneli upozornenia, že Slovenské telekomu-

nikácie porušujú zmluvy vystavovaním faktúr na nové maximál-

ne ceny a žiadosti o zaslanie správnych faktúr. Dlhy sa hro-

madili. Nepomáhali písomné upozornenia. Na stretnutí 10. jú-

la napokon vedenie  Rádiokomunikácií prisľúbilo správne fak-

túry. Dodnes sa ich však stanice nedočkali. Posledné faktúry

na nové  maximálne ceny vystavili  Slovenské telekomunikácie

9. októbra napriek tomu, že 11. októbra zorganizovali stret-

nutie, kde  sa chceli dohodnúť  na postupe, ktorý  obsahoval

staré ceny na tento rok a o 70 % vyššie na budúci rok.

 

     Rozhlasové stanice, ktoré  majú platné zmluvy, nezapla-

tili do  dnešného dňa Slovenským  telekomunikáciám za služby

v roku 1996  ani korunu. Obviňovať  z tohto stavu  držiteľov

licencií  nebude však asi celkom  v poriadku. Dlhy sa rádiám

napriek žiadostiam o nové faktúry hromadili,  a to, čo mohli

stanice hradiť  postupne, budú teraz  musieť zaplatiť naraz.

Poplatky  Slovenským telekomunikáciám  tvoria absolútne naj-

vyššiu položku  v kóde rozhlasovej  stanice, takže zdôrazňo-

vať, že to bude pre ne problém, asi nie je potrebné.

 

     Ako je možné, že k  takému obrovskému právnemu omylu zo

strany Slovenských telekomunikácií  vôbec došlo? Nový cenník

nadobudol účinnosť  1. 1. 1996  a k tomuto  termínu sa začal

v štátnom podniku Slovenské telekomunikácie uplatňovať. Pod-

nik naplánoval  výnosy na tento rok  podľa platného cenníka.

Takýto postup bol uplatnený  i voči odštepnému závodu Rádio-

komunikácie,  ktoré sú  súčasťou štátneho  podniku Slovenské

telekomunikácie. Nikto si však  neuvedomil, že zmluvy s roz-

hlasovými stanicami sú stále platné a nie je možné očakávať,

že Rádiokomunikácie v tejto oblasti môžu uplatniť nové ceno-

vé maximum.

 

     Ešte 25. júna 1996 poslali Rádiokomunikácie rozhlasovým

staniciam list, ktorého znenie  dokazuje, že si vôbec neuve-

domujú existujúci právny vzťah. Citujem: "Zmena cien Vám bo-

la oznámená v predstihu. Do  dnešného dňa sme neobdržali po-

žadované platby od Vášho  rádia. Pôvodná fakturácia bola vy-

konaná  v  zmysle  platného  sadzobníka  za rádiokomunikačné

služby, ktorý  bol uverejnený vo  Finančnom spravodaji číslo

12/95 a platí s účinnosťou od 1. 1. 1996."

 

     S cieľom vyjasniť si kumulujúci sa problém zorganizova-

la  Asociácia nezávislých  rozhlasových staníc  okrúhly stôl

s názvom Duálny  rozhlasový systém a  technické možnosti vy-

sielania držiteľov licencií.  Cieľom asociácie bolo poukázať

na problémy, s ktorými sa rozhlasové stanice v tejto oblasti

stretávajú, predovšetkým na právny  nesúlad zmlúv medzi sta-

nicami a  Slovenskými  telekomunikáciami na  jednej strane a

uplatňovaním  nových maximálnych  cien na  faktúrach Sloven-

ských telekomunikácií  posielaných od januára  tohto roku na

druhej strane. Okrúhly stôl sa odohral 26. 9. v hoteli Danu-

be za prítomnosti novinárov.  Okrem iných zaň zasadli repre-

zentanti rezortu ministerstva  dopravy, pôšt a telekomuniká-

cií - pán Peter Valent, generálny riaditeľ Slovenských tele-

komunikácí, a pán Gabriel Szántó, riaditeľ odštepného závodu

Rádiokomunikácie. Výzva na dialóg zostala nevypočutá.

 

     Naopak, Slovenské telekomunikácie reagovali predložením

ultimáta.  Pozvali všetky  rozhlasové stanice spolupracujúce

so Slovenskými telekomunikáciami  na stretnutie, ktoré vede-

nie  odštepného  závodu  Rádiokomunikácie  pripravilo na 11.

10. 1996.  Rádiám Lokal FM,  Nitra N, Rebeka,  Hit, FUN, DCA

a Twist - rádio DCA sa na rokovaní nezúčastnilo -  predložil

riaditeľ Rádiokomunikácií tento návrh - účastníci  boli obo-

známení  s návrhom  Slovenských telekomunikácií,  š. p., od-

štepný závod Rádiokomunikácie Bratislava:

 

     1. Do 15. novembra  1996 vyrovnajú všetky pohľadávky na

vysielanie a trasy roku 1995 a predchádzajúce roky.

 

     2. Do 15. novembra 1996 podpíšu zmluvy na rok 1997. Ná-

rast ceny bude  o 70 % z pôvodnej ceny,  to znamená v zmysle

výmeru  Ministerstva  financií  Slovenskej  republiky  číslo

O1/93 70 % z hodnoty.

 

     3. Odštepný závod Rádiokomunikácie  do 30. 10. 1996 li-

cenčníkom predloží návrhy zmlúv. Do 20. decembra 1996 vyrov-

najú čiastky fakturované v starých cenách, pôvodná cena.

 

     4. V prípade nesplnenia bodov 1, 2, 3 dôjde k ukončeniu

činnosti príslušného rádia.

 

     5. Do 20. februára 1997 spresnia požiadavky na zariade-

nia, ktoré  by sa mali obnovovať,  prípadne  dosiahnuť pred-

metné technické parametre, a bude dohodnutý časový sled ďal-

šieho postupu  s tým, že  komplexná obnova bude  ukončená do

31. 12. 1998.

 

     O jednotlivých bodoch  návrhu nemali možnosť jednotlivé

rozhlasové stanice hovoriť. Bol predložený systémom - buď ho

podpíšete, alebo choďte. Výsledok sa dal predpokladať. Piati

držitelia licencií pripojili k  svojmu podpisu slovo  "nesú-

hlasím", dve stanice neboli zastúpené štatutárnymi zástupca-

mi, a  tak prítomní pripísali, že  nie sú kompetentní takúto

dohodu podpísať.

 

     Aké    argumenty  držiteľov  licencií podporujúce ich

postoj k návrhu?

 

     K bodu 1. Dlhy za iné  roky  ako rok 1996 sa týkajú Rá-

dií  Nitra a  N. Obe  majú so  Slovenskými telekomunikáciami

podpísaný  splátkový kalendár,  ktorý je  dodatkom  k zmluve

a ktorý dodržiavajú.  Právne nemá táto  požiadavka zo strany

Slovenských telekomunikácií teda  opodstatnenie. Ďalšie dlhy

majú stanice Lokál FM a Rádio  Hit. Tie však vyplývajú z ne-

splnenia zmluvných vzťahov technických parametrov služieb zo

strany Slovenských telekomunikácií.

 

     K bodu 2. Niektoré z dotknutých staníc majú nevypoveda-

teľné zmluvy. Tak ich navrhli pred dvoma rokmi Slovenské te-

lekomunikácie. Tieto rádiá nemusia podpisovať nové zmluvy.

 

     K bodu 3. Nové zmluvy nemusia podpisovať všetky rozhla-

sové  stanice.  Zúčastnené  stanice  boli ochotné akceptovať

termín splatenia dlhov v oprávnených starých cenách. O tomto

bode samostatne však riaditeľ odmietol diskutovať.

 

     K bodu 4. Vypnutie rozhlasových staníc v prípade nespl-

nenia bodov 1 až 3 je  v rozpore s platným právom Slovenskej

republiky.

 

     K  bodu 5.  Slovenské telekomunikácie  v ňom  garantujú

väčšine rádií,  že ku koncu splatnosti  ich licencie budú zo

strany Slovenských telekomunikácií  dostávať také služby, za

aké už dva  roky a viac platia a  za aké mali od 1.  1. 1996

platiť o 130 % viac. K  tomuto bodu treba uviesť, že väčšina

staníc vysiela z nevyhovujúcich technických zariadení, ktoré

sú zastarané. Aký je výsledok?  Sú rádiá, ktorým napriek vý-

povediam zo strany Slovenských telekomunikácií zmluvy platia

- Twist, Rebeka, Rádio N. Ďalej sú rádiá, ktorým zmluva "vy-

pršala", bola vypovedateľná, a Slovenské telekomunikácie tú-

to možnosť  ku koncu roka  1996 využili, alebo  dostali novú

frekvenciu a budú musieť podpisovať  nové zmluvy - FUN, Nit-

ra, DCA, Rectime, Local, FM  Hit. Tie budú vydané Slovenským

telekomunikáciám na milosť a nemilosť.

 

     Na základe  doterajších skúseností je  možné, keďže rá-

diá, ktoré sú v práve, na dohodu nepristúpili, že sa vedenie

Slovenských telekomunikácií zatne a novým zmluvným partnerom

vystaví nové zmluvy na ceny o celých 130 % vyššie.

 

     Veľa  sa nevyrieši,  ani keď  im dajú  kompromisnú cenu

zvýšenú len  o 70 %.  Budú tak existovať  rozhlasové stanice

s tromi rôznymi druhmi  podmienok. Rada Slovenskej republiky

pre rozhlasové a televízne vysielanie nebude mať žiadnu šan-

cu  zabezpečiť pre  všetkých rovnakú  schopnosť konkurencie.

A posledným krokom je už spomínané vypnutie jednej z rozhla-

sových staníc.

 

     Vážený pán minister, mohli by ste verejnosť informovať,

koľko percent z rozpočtu  štátneho podniku Slovenské teleko-

munikácie tvoria držitelia rozhlasových licencií a či sú te-

rajšie ceny služieb, poskytované regionálnym rádiám, pre váš

rezort skutočne likvidujúce.  Pretože podľa regionálnych rá-

dií sú nové ceny, naopak, likvidačné pre ne.

 

     Zároveň by som vás chcel požiadať o preverenie právnych

krokov Slovenských telekomunikácií  voči držiteľom licencií,

hlavne otázku uplatňovania nových  cien v roku 1996, pretože

na základe  získaných informácií  nebol  ani jeden z  krokov

posledného obdobia, vrátane takého  závažného, ako je vypnu-

tie rozhlasovej stanice, právne v poriadku.

 

     V prípade vyriešenia právnych  nezrovnalostí by som vás

chcel požiadať o  zabezpečenie nezneužívania monopolného po-

stavenia Slovenských telekomunikácií,  ktoré sa v doterajšom

priebehu sporu  prejavovalo rokovaním z pozície  moci, o čom

svedčia i  citované dokumenty. Rovnako  by ma zaujímalo,  či

majú Slovenské telekomunikácie  finančné rezervy na prípadne

prehraté súdne spory, ktoré by vznikli na základe právne ne-

podloženého konania.

 

     A na záver by som  vás chcel požiadať o informáciu, ako

budú  Slovenské  telekomunikácie  postupovať  v tejto otázke

v roku 1997. Pripravuje sa koncepcia mediálnej politiky štá-

tu, ktorá by definovala zásady existencie vyváženého duálne-

ho systému na Slovensku  vo všetkých jej oblastiach, vrátane

telekomunikačnej  oblasti? Ak  koncepcia mediálnej  politiky

počíta s existenciou  regionálnych rozhlasových staníc, bude

potrebné cenovú politiku v tejto oblasti prehodnotiť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Ju-

riš, a pripraví sa pán poslanec Javorský.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ak dovolíte, pán poslanec,  ešte chcem oznámiť informá-

ciu o  leteckej preprave poslancov  Národnej rady Slovenskej

republiky po skončení 20. schôdze.

 

     Letecká preprava pre poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky môže byť zabezpečená len na dnešný deň. V prípade,

ak sa  skončí schôdza zajtra, špeciál  neletí, pretože jedno

lietadlo je v oprave a druhé má pán premiér na let do Nemec-

ka. Takže  môžeme rokovať celú noc.  (Hlasy zo sály.) Vojen-

ské? To dáme potom pre pána Brocku.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Mám  len dve  otázky na  ministra pôdohospodárstva pána

Baca k problematike ohľadom víchrice, ktorá sa prehnala Slo-

venskom  8. júla  1996 a  postihla najmä  stredné Slovensko.

Podrobnejšie o  tom hovoril pán poslanec  Koncoš, nebudem to

bližšie uvádzať.

 

     Konkrétne otázky:  Bola by škoda, aby  drevo, ktoré nám

príroda nasilu dala na spracovanie, bolo znehodnotené a kaž-

dým dňom  sa stráca jeho  kvalita. Nehovorím, že  sa plánuje

dvaapolročné spracovanie  tejto kalamity. Pýtam  sa, ako po-

kračujú práce na zužitkovaní  tohto dreva z porastov postih-

nutých  kalamitou a  či je  dobre zabezpečené  približovanie

a najmä doprava dreva do spracovateľských podnikov či už au-

tomobilmi, alebo železnicou. Ide najmä o  železnicu, lebo sú

známe prípady,  že je trvalý  nedostatok vagónov, najmä  dl-

hých, a drevo sa nemôže prepravovať v krátkych vagónoch, keď

má byť vysoko kvalitné.

 

 

     Ďalej  prosím o  informáciu, ako  sa operatívne znížila

ťažba plánovaná podľa lesných  hospodárskych plánov v poras-

toch nepoškodených  víchricou, aby sa  prednostne spracovalo

drevo, ktoré je z poškodených kalamitných porastov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán poslanec Ja-

vorský, pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení členovia vlády,

 

     znova chcem  interpelovať ministra  vnútra pána Gustáva

Krajčiho vo veciach, na ktoré som nedostal uspokojivú  alebo

takmer žiadnu odpoveď. Bol by  som rád, keby moje vystúpenie

nebolo chápané  ako azda nejaký osobný  zlý vzťah voči nemu,

ale bol by  som na druhej strane veľmi rád,  keby si pán mi-

nister uvedomil, že poslancovi  na interpeláciu má odpovedať

vyčerpávajúco a tak, aby bol spokojný.

 

     Dňa 16. 7. 1992 ste,  pán minister,  vtedajšiemu  mini-

strovi vnútra pánu Jozefovi  Tuchyňovi podali písomný podnet

vo  vlastnom mene  i  v  mene Okresného  predstavenstva HZDS

v Spišskej  Novej  Vsi  na  prešetrenie  spisov personálnych

zmien v Policajnom  zbore v  Spišskej Novej Vsi. Nakoľko ste

vo svojej odpovedi na moju predošlú interpeláciu zareagovali

neprimerane,  ba mohol  by  som  povedať, že  ste nehovorili

pravdu, a to tým, že ste tvrdili, že tento podnet ste podali

ako predseda Rady obrany okresu Spišská Nová Ves, som nútený

vám pripomenúť tento list tým, že ho budem doslova citovať.

 

     Skôr ako ho budem citovať, odcitujem vašu odpoveď k tej

časti  interpelácie, kde  kladiete otázku: "Na  základe čoho

a akého zákona som si ako  funkcionár HZDS a predseda okres-

ného úradu osoboval právo žiadať vtedajšieho ministra vnútra

Slovenskej republiky  pána Jozefa Tuchyňu  o prešetrenie od-

bornej spôsobilosti bývalého  veliteľa Okresného veliteľstva

Policajného  zboru v  Spišskej Novej  Vsi, si  vám dovoľujem

oznámiť, že v  čase podania podnetu som bol  okrem Vami uvá-

dzaných funkcií zároveň i predsedom Rady obrany okresu Spiš-

ská Nová Ves,  kde členom tohto orgánu bol  i bývalý veliteľ

okresného veliteľstva Policajného zboru."

 

     Naozaj, nemal  by som výhrady, keby  list svojou formou

i obsahom bol v súlade s tým, čo pán minister povedal. Lenže

skutočnosť je takáto: List má hlavičku Hnutie za demokratic-

  Slovensko, Odborárska  15, Spišská  Nová Ves, adresovaný

Ministerstvu  vnútra Slovenskej  republiky, do  rúk ministra

pána Jozefa Tuchyňu. Spišská Nová  Ves, dňa 16. 7. 1992. Ci-

tujem: "Vec: Podnet na prešetrenie osoby náčelníka Okresného

Policajného zboru  Spišská Nová Ves.  Okresné predstavenstvo

HZDS v Spišskej Novej  Vsi na základe rozhodnutia Republiko-

vého predstavenstva a Politického  grémia HZDS Vám predkladá

podnet na prešetrenie odbornej spôsobilosti náčelníka Okres-

ného policajného zboru v Spišskej Novej Vsi Dr. majora Petra

Štelbáckeho. Počas jeho funkčného  pôsobenia došlo k pochyb-

ným personálnym zmenám v  Policajnom zbore za účinnej spolu-

práce pána Javorského,  bývalého predsedu Branno-bezpečnost-

ného výboru Slovenskej národnej rady, preto žiadam prešetriť

spisy personálnych  zmien a dôvody ich  vykonania. S pozdra-

vom" - pečiatka HZDS 05201  Spišská Nová Ves, podpísaný Mgr.

Gustáv   Krajči,  predseda   Okresného  predstavenstva  HZDS

v Spišskej Novej  Vsi. Teda nie predseda  Rady obrany okresu

Spišská Nová Ves.

 

 

     Ako z listu vidieť, pán minister, nepísali ste ho, opa-

kujem, ako  predseda rady obrany okresu,  ale ako funkcionár

HZDS. Teda nemôžem v  tomto prípade hodnotiť vaše vyjadrenie

ináč ako konštatovaním, že ste mi v tejto odpovedi klamali.

 

     Len v stručnosti vám chcem  pripomenúť, že ste mi neod-

povedali ani na ďalšie otázky, ktoré som vám dal v predošlej

interpelácii. Ide o moju žiadosť  o vyšetrenie údajov z prí-

pravy  krádeže  na  pracovisku  Archeologického  ústavu  SAV

v Spišskej Novej Vsi  a o podozrení z mojej  účasti na braní

úplatkov pri privatizácii určitého  podniku v Spišskej Novej

Vsi.

 

     Pán minister, bol by som rád  a rád by som dúfal, že na

túto  moju  interpeláciu  budete  odpovedať  vyčerpávajúco a

pravdivo, aby som nemusel znova vystúpiť k tomuto problému.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech  sa páči, pán  Dzurinda, pripraví sa  pán

Vaškovič.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     moja interpelácia je určená predsedovi vlády Slovenskej

republiky.

 

     Vážený pán predseda vlády, dňa 21. októbra 1996 vykona-

la skupina poslancov Národnej  rady Slovenskej republiky po-

slanecký  prieskum vo  Fonde národného  majetku. Počas tohto

prieskumu som zistil, že Fond národného majetku začal v júni

tohto roku  predávať svoje služobné  byty zamestnancom Fondu

národného  majetku, ba  aj ministrom,  členom vlády, štátnym

tajomníkom a  ďalším vysokým štátnym  funkcionárom. Na tieto

byty  poskytol  Fond  národného  majetku  kupujúcim, teda aj

štátnym funkcionárom,  bezúročnú pôžičku splatnú  do 15. ro-

kov. Medzi štátnych funkcionárov, ktorí takto získali byt do

súkromného vlastníctva, by mali patriť napríklad podpredseda

vlády pán Jozef Kalman,  ministri, členovia vlády Ján Sitek,

Ľubomír Javorský, Jozef Liščák, Ján  Mráz, ale aj štátny ta-

jomník ministerstva pôdohospodárstva pán Marián Lipka a ďal-

ší.

 

     Je evidentné, že títo  členovia vlády a vládni funkcio-

nári prijali výhody, ktoré  nemôže na obstaranie bytu získať

žiaden iný  občan Slovenskej republiky.  Uvedení funkcionári

spravidla vlastnia  alebo  užívajú v  mieste svojho trvalého

bydliska ďalší  byt alebo rodinný  dom. Funkciu člena  vlády

využili na neuveriteľne lacné obstaranie si ďalšieho bytu do

osobného vlastníctva.

 

     Okrem tohto morálneho aspektu  má kupovanie bytov Fondu

národného majetku ministrami aj  právny problém. Fond národ-

ného majetku  pri predaji bytov  členom vlády porušil  zákon

číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý stano-

vuje, ako sa môže nakladať s majetkom Fondu národného majet-

ku. Obstarávať byty pre členov  vlády z majetku Fondu národ-

ného majetku  tento zákon nedovoľuje. Tu  Fond národného ma-

jetku porušil  zákon. Členovia vlády  porušili ústavný zákon

číslo  119/1995 Z. z.,  ktorý  stanovuje, že  vysokí  štátni

funkcionári môžu  nadobúdať majetok Fondu  národného majetku

len  na základe  verejnej súťaže.  Pri predaji  bytov členom

vlády žiadna súťaž uskutočnená nebola.

 

     Podľa článku 2 ústavného zákona číslo 119/1995 Z. z. je

vyšší štátny  funkcionár do 15 dní povinný ohlásiť dar alebo

iné bezodplatné plnenie, ak presahuje výšku minimálnej mzdy.

Členovia  vlády prijali  bezúročnú pôžičku  v priemere okolo

jedného milióna korún. Najnižšie  úroky na pôžičku preberanú

na  obstaranie  bytu  poskytuje  Slovenská  sporiteľňa.  Pri

splatnosti 15 rokov  stanovuje  na to sadzbu 11,5 %. Teda ak

si  minister vezme  úver 1  milión korún,  na úrokoch by mal

zaplatiť približne ďalší 1 milión korún. Členovia vlády teda

prijali bezodplatné plnenie 1  milión korún, ale ohlasovaciu

povinnosť si nesplnili.

 

     Vážený pán predseda vlády, žiadam vás ako predsedu vlá-

dy, aby ste zaujali stanovisko  k spôsobu, akým si obstarali

byty vaši  ministri, vaši členovia vlády, a aby ste uviedli,

aké  závery z  predmetného počínania  si príslušných  členov

vlády ste vyvodili, resp. hodláte vyvodiť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech  sa páči, pán Vaškovič, a pripraví sa pán

poslanec Langoš.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     mám dve interpelácie. Prvá je na ministra financií pána

Sergeja Kozlíka.

 

 

     Vážený pán minister, na  14. schôdzi Národnej rady Slo-

venskej  republiky som  podal na  základe informácií,  ktoré

poskytuje  Stredisko  cenných papierov,  podnet na vykonanie

kontroly vo  veci majetkového prepojenia  medzi Harvardskými

fondmi,  HBS  Investičným  fondom  Paríž,  spoločnosťou NIFE

a NMK, a. s. Plastika Nitra, ako aj v ďalších akciových spo-

ločnostiach.

 

     V  odpovedi  na  moju  interpeláciu  ste ma informovali

o tom, že Ministerstvo  financií Slovenskej republiky požia-

dalo Úrad štátneho dozoru  nad kapitálovým trhom o vykonanie

kontroly. Žiaľ,  do dnešného dňa som  nedostal odpoveď o vý-

sledku.

 

     Zároveň vás žiadam o  informáciu, koľko  porušení § 79a

ods. 2 zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení

neskorších predpisov bolo doteraz zistených kontrolami Úradu

štátneho dozoru  nad kapitálovým trhom.  V odpovedi na  moju

predošlú  interpeláciu  totiž  uvádzate,  že  sa  kontroluje

väčšie množstvo  subjektov, ktoré nedodržiavajú  uvedenú po-

vinnosť. Ďalej  uvádzate, aké je to  technicky náročné, a že

sa na ministerstve zriaďuje  on line prepojenie medzi Úradom

štátneho dozoru  nad kapitálovým trhom  a Strediskom cenných

papierov, ktoré malo začať fungovať najneskôr v auguste 1996.

 

     V mojej predošlej interpelácii  som tiež nedostal odpo-

veď na otázku, aké kritériá a kto rozhoduje o výbere nútené-

ho  správcu v  jednotlivých fondoch.  Pridelenie správy  nad

fondmi  Prvej slovenskej investičnej spoločnosti a PSIT Ban-

ská Bystrica práve konkurenčnej Harvardskej investičnej spo-

ločnosti sa mi nezdá korektné a nasvedčuje skôr o úzkom per-

sonálnom prepojení medzi  predstaviteľmi Ministerstva finan-

cií Slovenskej republiky a uvedenou spoločnosťou.

 

     Tiež vás žiadam o  informáciu, či bola uskutočnená kon-

trola vo fondoch, ktoré  spravuje Harvardská investičná spo-

ločnosť - a ak áno,  s akými výsledkami. Podľa mojich infor-

mácií totiž  vo fondoch Harvardskej  investičnej spoločnosti

založených pre  II. vlnu kupónovej privatizácie  došlo k po-

dobným priestupkom ako v spomínaných dvoch subjektoch.

 

     Stav v  oblasti daňových a colných  nedoplatkov je kri-

tický. Na túto skutočnosť som  už v Národnej rade Slovenskej

republiky viackrát poukazoval. Ministerstvo financií Sloven-

skej republiky  nesie plnú zodpovednosť za  stav v tejto ob-

lasti. Základnou úlohou štátu je chrániť dodržiavanie ekono-

mických pravidiel  a vytvárať také  trhové prostredie, ktoré

otvára priestor pre kreatívnych podnikateľov, a nie pre špe-

kulantov a podvodníkov.

 

     Myslím  si, že  je najvyšší  čas vypracovať  premyslený

systém nekompromisného postupu  voči neplatičom. Správa Naj-

vyššieho kontrolného úradu  totiž odhalila neuveriteľné prí-

pady,  ktoré sa  ťahajú niekoľko  rokov a  výška nedoplatkov

niekedy siaha  až k jednej miliarde.  Vysvetlite, vážený pán

minister, ako je možné,  že Ministerstvo financií Slovenskej

republiky necháva prežívať takéto  subjekty na trhu. Láskavo

vás žiadam o informáciu, aké konkrétne kroky podniklo Minis-

terstvo financií Slovenskej republiky  a daňové úrady na od-

stránenie  tohto  neutešeného  stavu.  Ako  mieni postupovať

v budúcnosti?  Akú výšku  daňových úľav  a odkladov umožnilo

ministerstvo financií za tri štvrťroky tohto roku?

 

     Moja ďalšia  interpelácia je na  ministra dopravy, pôšt

a telekomunikácií Slovenskej republiky.

 

     Vážený pán  minister, nakoľko sú  signály o spochybnení

schváleného transformačného procesu  v oblasti civilného le-

tectva, resp. reštrukturalizácie  Správy letísk v Slovenskej

republike,  dovoľujem si  vás  požiadať  o odpoveď  na tieto

otázky:

 

     1. Reštrukturalizácia Správy letísk bola schválená vlá-

dou  Slovenskej  republiky,  jej  uznesením číslo 1110/1994.

Rešpektuje  sa  toto  uznesenie  vlády  Slovenskej republiky

a bude reštrukturalizácia dôsledne vykonaná v súlade s týmto

uznesením?

 

     2. Aký je názor  Ministerstva dopravy, pôšt a telekomu-

nikácií Slovenskej republiky na  snahy letiska Wienna Inter-

national Aeroport  kapitálovo vstúpiť do  bratislavského le-

tiska tak, že rakúska strana  by mala podiel na akciovom ka-

pitáli 50 %. Podporuje ministerstvo takéto riešenie? Vyrieši

sa tým potreba presmerovať cca 200 tisíc cestujúcich zo Slo-

venska, ktorí  lietajú z Viedne  a čiastočne z Budapešti, na

bratislavské letisko? Zavádzanie  nových leteckých liniek je

totiž  viazané  na  bilaterálne  zmluvy Slovenskej republiky

s príslušným štátom,  a preto kapitálovým  vstupom do brati-

slavského  letiska sa ešte nemôže   zabezpečiť presmerovanie

liniek do Slovenskej republiky, s čím konečne nemusia súhla-

siť ani letecké spoločnosti, ktoré lietajú do Viedne.

 

     4. Aké kroky Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomuniká-

cií  Slovenskej republiky  vykonalo, aby  bol určený národný

letecký dopravca? Problematika je otvorená už viac ako 3 ro-

ky, čo neprispieva k rozvoju civilného letectva v Slovenskej

republike, ani vlastných letísk.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Nech sa  páči,  pán  Langoš, pripraví  sa pán

Nagy.

 

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

     členovia vlády,

 

     ako  prvú budem  interpelovať ministerku  školstva pani

Evu  Slavkovskú. Odporúčam  pánu predsedajúcemu,  predsedovi

Združenia robotníkov  Slovenska, vypočuť si,  čo pani minis-

terka vyvádza v učňovskom školstve.

 

     Dámy a páni, vlády Vladimíra Mečiara vo svojich progra-

mových vyhláseniach z roku 1993  aj z roku 1995 sa zaviazali

vykonať transformáciu učňovského školstva a podporiť zapája-

nie sa  zamestnávateľov do učňovskej  prípravy. Napriek tomu

ministerka školstva doteraz neuskutočnila žiadny krok vyplý-

vajúci zo  záväzku vlády, ale naopak, vedome porušuje platné

zákony a bráni  záujmu zamestnávateľov zabezpečovať prípravu

učňov pre svoje potreby  vo vlastných učňovkách. Netreba ani

zdôrazniť, že tým bráni i zvyšovaniu zamestnanosti mládeže.

 

     V tejto chvíli sa sústredím  na dve veľmi vážne poruše-

nia zákonov z posledných čias. Ministerka školstva podpísala

12. septembra vyhlášku číslo 279,  ktorá vyšla v Zbierke zá-

konov, o  strediskách  odbornej  praxe,  ktorá  je v rozpore

s dvoma zákonmi  Národnej rady Slovenskej  republiky, jedným

nariadením vlády a  jednou vyhláškou vlastného ministerstva.

Totiž vyhláška považuje učiteľov a majstrov odbornej výchovy

stredísk odbornej  praxe  za pedagógov,  a tak  stanovuje aj

mieru ich  vyučovacej povinnosti. Túto  vec postupujem gene-

rálnemu prokurátorovi.

 

     Ďalej ministerka nepripravila a nevydala vyhlášku, kto-

rá má ustanoviť spôsob financovania neštátnych stredných od-

borných  učilíšť a  stredísk praktického  vyučovania. Ukladá

jej to novela školského zákona  účinná od 1. septembra 1994,

teda už  viac ako dva roky.  To ministerke vlani nezabránilo

svojvoľne a protizákonne rozhodnúť,  že neštátne stredné od-

borné učilištia a strediská praktického  vyučovania  riadené

podnikmi  bude  ministerstvo financovať ako  súkromné školy.

Má to veľmi zlé  dôsledky. Päť významných slovenských podni-

kov, medzi ktorými sú  i Slovnaft, Hydrostav, Matador Púchov

a ďalšie, ktoré  majú záujem o  vlastné učňovské vzdelávanie

a majú v ňom aj tradíciu,  zriadilo od 1. septembra minulého

roka neštátne stredné odborné učilištia. Podobne aj niekoľko

podnikov zriadilo a chce zriadiť neštátne strediská praktic-

kého vyučovania.

 

     V tom čase tieto  podniky zriaďovali neštátne učilištia

v nádeji,  že  ich  financovanie  bude  doriešené  v  súlade

s platnými zákonmi  a že  nebudú diskriminované voči štátnym

učilištiam,  že to bude  motivovať aj ďalšie podniky, menšie

podniky, zriaďovať a financovať svoje  učňovské vzdelávanie.

Nevydaním potrebnej vyhlášky sa nielen nenaplnil zámer záko-

nodarcu,  ale  zriaďovatelia  vlastných  stredných odborných

učilíšť sú poškodzovaní a  diskriminovaní. Bola im totiž po-

skytnutá dotácia  iba vo výške 37  % finančnej dotácie štát-

nych  učilíšť. A  tieto neštátne  stredné odborné  učilištia

v I. ročníku suplujú posledný rok povinnej školskej dochádz-

ky. Jej financovanie je povinnosťou štátu. Do roku 1995 boli

takéto  stredné  odborné  učilištia  financované rovnako ako

štátne. Tieto zlé príklady odrádzajú ďalšie podniky od úmys-

lu zriadiť si tiež vlastné odborné učilištia.

 

     Pýtam  sa preto  ministerky školstva  pani Evy Slavkov-

skej, aké dôvody ju viedli  k hrubému porušeniu platných zá-

konov  a  k  sabotáži  záväzku  vlády transformovať učňovské

školstvo.

 

     A hoci generálny prokurátor odišiel, tu na pôde snemov-

ne  postúpim túto  vec  jemu.  V liste  uvádzam: "Ministerka

školstva Slovenskej  republiky Eva Slavkovská  podpísala 12.

septembra 1996 vyhlášku o  strediskách odbornej praxe, ktorá

vyšla v Zbierke zákonov pod číslom 279. Domnievam sa, že tá-

to vyhláška nie je v súlade  so zákonom číslo 279/1993 Z. z.

o školských zariadeniach, so  školským zákonom číslo 29/1984

Zb. v znení neskorších  predpisov, s vyhláškou číslo 41/1996

Z. z.  o odbornej a  pedagogickej spôsobilosti pedagogických

pracovníkov a s nariadením  vlády Slovenskej republiky číslo

229/1994 Z. z. o miere  vyučovacej povinnosti učiteľov a po-

vinnosti  výchovnej práce  ostatných pedagogických pracovní-

kov. Preto  vám, generálny prokurátor,  postupujem túto vec,

aby  ste využili  svoje oprávnenie,  ktoré vyplýva  z článku

130 ods. 1 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky."

 

     Ďalšia interpelácia je na predsedu vlády, ministra kul-

túry, ktorý  je súčasne predsedom  Rady vlády pre  masmédiá,

a ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií.

 

     V poslednom období urobila slovenská spoločnosť niekoľ-

ko závažných  rozhodnutí  týkajúcich sa  ďalšieho vývoja me-

diálneho systému. Tieto rozhodnutia boli zásadné a neodvrat-

né.  Budú ovplyvňovať  život nás  všetkých niekoľko desiatok

rokov. Slovensko deklaruje ústami svojich politických repre-

zentantov príslušnosť ku krajinám s duálnym mediálnym systé-

mom. Takýto  systém môže fungovať  len pri existencii  veľmi

starostlivo  spracovanej koncepcie  celého súboru  opatrení,

ktoré zabezpečia rovnováhu medzi verejnoprávnymi inštitúcia-

mi a súkromnými médiami.

 

     Slovensko má však svoje obvyklé špecifiká i v tejto ob-

lasti. Budujeme duálny systém  nesystémovo, od buka do buka.

Posledným príkladom tohto hrdého jánošíkovského postoja bolo

rozhodnutie o privatizácii STV 2. Predkladatelia tohto návr-

hu  argumentovali rozvojom  duálneho systému.  Zatiaľ sa  im

pravdepodobne  podaril husársky  kúsok -  zlikvidovať jedným

rozhodnutím obidve strany  televízneho duálneho systému. Na-

miesto riešenia  dezolátneho stavu Slovenskej  televízie sme

jej definitívne zobrali možnosť  ďalšieho rozvoja. Akosi po-

čítame s tým, že naša slovenská verejnoprávna televízia bude

už navždy impotentná. Zachovali sme sa k nej macošsky.

 

     Na druhej strane  vytvorením tretej komerčnej televízie

na 5-miliónovom mediálnom trhu úspešne zlikvidujeme tie dve,

ktorým sme dali licencie doteraz. Je naivné predpokladať, že

trh to vyrieši, že prežije najkvalitnejšia. Nás všetkých bu-

de tento špás  stáť toľko peňazí, že možno  už nezostane ani

na tú poslednú televíziu. A to  nehovorím o tom, že sme prvú

televíznu licenciu  udelili až po usadení  sa televízie NOVA

na našom mediálnom trhu.

 

     Obraciam sa  preto na predsedu Rady  vlády pre masmédiá

so žiadosťou o analýzu kapacity mediálneho trhu na Slovensku

v oblasti elektronických médií, ďalej o analýzu ďalšieho vý-

voja Slovenskej televízie  s variantom bez STV 2  a s STV 2.

A napokon žiadam o  predloženie kalkulácie toľko proklamova-

ného satelitného vysielania  STV, vrátane napríklad informá-

cie, či vlastníme satelitné  práva na dostatočný počet prog-

ramov.

 

     Keď budú na papieri pravdivé čísla, možno by sa nad ni-

mi mohol konečne niekto aj  zamyslieť, stačilo by len s kal-

kulačkou v ruke. Keď si odmyslíme všetky kultúrne a politic-

ké kontexty, možno by sme  potom mohli aj zastaviť katastro-

fu, do ktorej  sa v tomto smere rútime.  Zdôrazňovať, že ob-

lasť médií je strategickou oblasťou, nie je potrebné.

 

     Obraciam  sa na  predsedu vlády  s otázkou,  podľa akej

koncepcie postupuje  vláda a jej  členovia v tejto  oblasti.

Existuje za  titulom duálny systém  konkrétny obsah? Uvažuje

vláda vo  svojej legislatívnej  oblasti  s dotvorením pravi-

diel, ktoré  budú viesť k dobudovaniu  duálneho systému? Kto

sa zaoberá problémom prerozdeľovania  zdrojov v tejto oblas-

ti? Uvažujeme o ďalšom  obmedzení percenta reklamy vo verej-

noprávnych  inštitúciách?  Zvažuje  vláda  pri výkone svojej

funkcie v oblastiach, ktoré existenciu dvoch druhov elektro-

nických médií ovplyvňujú, svoje rozhodnutia z hľadiska prio-

rity vytvorenia potrebnej rovnováhy?

 

     Podľa doterajších  skúseností to tak nie  je. Naša kon-

cepcia skončila pri zdedení toho, čo na Slovensku ostalo eš-

te z  federálnych koncepcií. Jediné,  čím sme sa  zaoberali,

bolo, kto  bude sedieť v Rade  Slovenskej republiky pre roz-

hlasové a televízne vysielanie a ako ovplyvniť to, komu dajú

licenciu. To bol podstatný problém na Slovensku. A keď začnú

prípadne  členovia rady  na základe  skúseností myslieť kon-

cepčne a predložia návrhy,  ktorých vypracovaním boli parla-

mentom poverení,  bez problémov ich  prácu zhodíme zo  stola

a nahradíme ju  politickým rozhodnutím. A  to musím pozname-

nať, že v rade nemá väčšinu opozícia.

 

     Príkladov dokazujúcich absolútnu  nekoncepčnosť v tejto

oblasti je  množstvo. Zákonom o reklame  sme dokonca výdatne

podporili český mediálny trh.

 

     Posledným bonbónikom v tejto oblasti je spor súkromných

rozhlasových staníc a  Slovenských telekomunikácií. Chcel by

som týmto požiadať ministra  dopravy, pôšt a telekomunikácií

o zaujatie stanoviska k postupu  tohto štátneho podniku voči

držiteľom licencií.

 

     Je pravda, že dlhy súkromných rádií za rok 1996 vznikli

na základe porušovania zmlúv zo strany Slovenských telekomu-

nikácií? Zaoberal sa niekto vo vašom rezorte analýzou dosahu

nových maximálnych  cien na regionálne  rádiá? Koľko percent

z rozpočtu telekomunikácií tvoria malí vysielatelia? Je rie-

šením správať sa voči  týmto reprezentantom duálneho systému

z pozície sily,  nota bene bez  právneho dôvodu a  napríklad

vypnúť rozhlasovú stanicu? Navyše  stanicu, voči ktorej majú

Slovenské  telekomunikácie  čierne   svedomie,  lebo  neboli

schopní splniť ani to, čo si sami sebe do zmluvy uložili. Čo

získajú Slovenské telekomunikácie z toho, že dotyčná rozhla-

sová stanica si postaví vlastný vysielač?

 

     Vážený  pán minister,  chcem vás  touto cestou požiadať

o analýzu cien za služby, ktoré v súčasnosti platia súkromné

rozhlasové stanice, a zároveň o  analýzu nových cien.  Podľa

informácií  reprezentantov  Slovenských  telekomunikácií 

všetky súkromné  rozhlasové stanice spolu,  vrátane dlhov za

rok 1996, ktoré si  vynútili svojím postojom Slovenské tele-

komunikácie, dlžné  desatinu z toho,  čo dlžia verejnoprávne

inštitúcie. Inštitúcie, ktoré  dostávajú  koncesionárske po-

platky, dotácie  zo štátneho rozpočtu a  ktoré vysielajú ce-

loštátne reklamu. Oproti  tomu Slovenské telekomunikácie vy-

pínajú  rozhlasové stanice,  ktoré vysielajú  len regionálne

a živia sa len reklamou. Žiadam  vás o informáciu, aký dosah

na  rozpočet štátneho  podniku Slovenské  telekomunikácie by

malo zachovanie doterajších zmluvných cien pre súkromné roz-

hlasové stanice.  Zároveň ma zaujíma,  ako mienia postupovať

Slovenské telekomunikácie od 1.  januára 1997 voči rozhlaso-

vým staniciam, ktorým vypovedali k tomuto termínu zmluvy.

 

     Na záver chcem požiadať  všetkých oslovených - predsedu

vlády, ministra kultúry a ministra dopravy, pôšt a telekomu-

nikácií, aby sa aj mimo odpovedí na túto interpeláciu začali

zaoberať tvorbou koncepcie mediálnej politiky Slovenska. Dl-

ho už  totiž politici, ale  hlavne samotné médiá,  neprežijú

len s proklamáciou duálneho systému.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi.  Chcem mu  len odpovedať, aby

učilištia nechal tak,  na starosti ich máme my.  (Ruch v sá-

le.) Dobre, ďakujem. A som rád, že ste potvrdili ten trh, že

trh  všetko nevyrieši.  Pamätáte sa,  pán Mikloško,  keď som

vystupoval po roku 1990? Dobre, ďakujem.

 

     Vystúpiť chce pán podpredseda  vlády. Nech sa páči, pán

podpredseda.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Vážení pán podpredseda,

     vážení členovia parlamentu,

 

     pán  poslanec  Dzurinda  sa  vo  svojej interpelácii na

predsedu vlády zaoberal otázkou  predaja alebo odkúpenia by-

tov z Fondu  národného majetku a medzi členmi  vlády, o kto-

rých sa  hovorilo, som bol aj  ja. Vzhľadom na to,  že sa za

posledné tri alebo  štyri dni táto kauza pretriasa  aj v na-

šich masmédiách, dovoľte mi -  a považujem to za potrebné -,

aby som  objasnil skutkový stav v  súvislosti s bytom, ktorý

som odkúpil, a dôvody, ktoré ma  k tomu viedli. Aby ste boli

s tým oboznámení. Verím, že tak  ako vám to úprimne hovorím,

bude to úprimne brané aj z vašej strany.

 

     Celý problém,  ak ho tak možno  nazvať,  má dva momenty

alebo dve  roviny. Prvá rovina je otázka, prečo som požiadal

o byt, keď bývam v Bratislave a keď jeden byt vlastním.

 

     Vážení páni  poslanci a pani  poslankyne, áno, mám  byt

v Bratislave,  v ktorom  bývam so  svojou rodinou  a s dvoma

dospelými  dcérami, ale  ktorý v  žiadnom prípade nevyhovuje

práci podpredsedu vlády, činnosti, ktorú mimo svojho pracov-

ného miesta zabezpečujem. Hľadal som možnosti, akým spôsobom

si tieto pracovné podmienky zlepšiť. A jedna z možností bola

prenajať si byt z Fondu národného majetku. Požiadal som Fond

národného majetku a bolo mi  vyhovené. Dodnes ten byt nie je

obývaný, je z neho urobená vyložene pracovňa, to znamená, je

zariadená jedna izba, kde sa pripravujem na rokovania vlády,

na  rokovania rady  a na  iné činnosti,  ktoré zabezpečujem.

Chcem povedať, že tých činností je  až vyše hlavy a tak  ako

ostatní členovia vlády  mám toho dosť aj ja tým viac, že mám

minimálny aparát, a úloh, keď  som nastúpil do  funkcie pod-

predsedu vlády, mi neúmerne pribudlo.

 

     Patrím, predpokladám,  že tak ako aj  vy, k tým, ktorí,

keď sa rozhodujú o dôslednom rozhodovaní k závažným dokumen-

tom, ktoré  idú na rokovania vlády,  často konzultujú  tieto

veci  s odborníkmi,  s pracovníkmi  z praxe  a podobne. Iste

uznáte, že byt,  ktorý obývam s mojou rodinou,  nie je na to

celkom najvhodnejší. Vzhľadom na to, že mi táto možnosť bola

umožnená, tento byt som si platil z vlastných  prostriedkov,

to znamená, že to nešlo  na úkor štátneho rozpočtu, nešlo to

na úkor nikoho. To je  prvá rovina samotného problému. Kedy-

koľvek, ktokoľvek sa môže na  tento byt ísť pozrieť a uvidí,

či je obývaný, resp. či je prenajímaný. To, čo som vám pove-

dal, je skutočne pravda.

 

     Druhá rovina je otázka odkúpenia. Je pravda, že som byt

odkúpil. Bol  som jeden z  posledných, ktorý ho  odkúpil. Je

pravda i to, že mi  Fond národného majetku tento byt ponúkol

na odkúpenie. Ale pravda je aj to, že keď som podpísal zmlu-

vu a komunikoval som, či je to možné a koľko to stojí, a keď

som sa pre  to rozhodol, o tom, že  som porušil nejaký pred-

pis, resp. že som okrátil o percentá úrokov, o ktorých hovo-

ril pán poslanec  Dzurinda, som sa dozvedel až  v tlači, keď

sa tento  problém objavil. Hneď  som požiadal predstaviteľov

Fondu  národného majetku  a pravdepodobne  zajtra sa  s nimi

stretnem, budem si tieto veci konzultovať.

 

     Chcem vás  ubezpečiť, že budem postupovať  v zmysle sú-

časných právnych noriem. A tak ako dosiaľ som nikdy od niko-

ho nezobral ani korunu, ani na  úkor štátu, ani na úkor spo-

ločnosti, ani  na úkor akéhokoľvek  jednotlivca, ubezpečujem

vás, že to bude aj v  prípade riešenia tohto bytu, ktorý bol

predmetom interpelácie pána Dzurindu.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán  Nagy, pripraví sa pani Rus-

náková.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážená ministerka školstva pani Eva Slavkovská,

 

     v  Nitre na  24.  októbra  1996 vedúca  odboru školstva

Krajského  úradu  pani  Smatanová  zvolala poradu riaditeľov

stredných škôl Nitrianskeho kraja. Na porade z úst riaditeľ-

ky odznela informácia, že na  školský rok 1997/1998  tak pre

štátne, ako aj pre súkromné  školy budú stanovené počty pri-

jímaných  žiakov. Okrem  toho budú  stanovené možné študijné

odbory obdobne, nie iba pre štátne školy, ale aj pre súkrom-

né školy. Tak počty prijímaných  žiakov, ako aj študijné od-

bory bude stanovovať ministerstvo školstva.

 

     Pýtam sa vás, pani ministerka, či je uvedená informácia

pravdivá,  alebo nie.  Ak je  pravdivá, na  základe čoho  sa

pristupuje  k stanoveniu  počtu aj  na súkromných  stredných

školách? Je  to totiž v  protiklade s príslušnými  zákonnými

normami, najmä  so zákonom číslo  171/1990 Zb. o  súkromných

školách, ale aj so zdravým rozumom. Veď súkromné školy pred-

stavujú alternatívu vo vzťahu k  štátnym školám. A podľa ci-

tovanej  informácie  práve  štátny  sektor  bude  rozhodovať

o osude súkromných  škôl. Pani ministerka, pýtam  sa vás, či

je to zámer iba ministerstva  školstva, alebo je to aj zámer

vlády Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči,  pani poslankyňa Rusnáková, pri-

praví sa pán poslanec Černák.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení členovia vlády,

 

     moja interpelácia  sa bude týkať oblasti  kultúry a dú-

fam, že pán minister kultúry nebude znovu písať list predse-

dovi Národnej rady, či sa  má zaoberať otázkami poslanca vý-

boru pre životné prostredie, ak sa jeho otázky netýkajú prá-

ve životného prostredia, ale kultúry.

 

     Chcela  by som  hovoriť o  kauze Slovenského  filmového

zväzu, ktorý  sa pred pár  dňami ocitol prakticky  na ulici.

Slovenský  filmový  zväz  je  profesijná  organizácia, ktorá

združuje okolo 200 profesionálnych filmových tvorcov, kriti-

kov, teoretikov, pedagógov, študentov  filmových škôl a tvo-

rivých pracovníkov  pôsobiacich  vo sférach jednotlivých fo-

riem projektívnej kultúry.

 

     Prvoradým cieľom Slovenského  filmového zväzu je podpo-

rovať rozvoj slovenského  filmu a presadzovať profesionálne,

občianske,  sociálne a  autorské práva  a záujmy pracovníkov

v oblasti filmu.  31. októbra 1996  dostal Slovenský filmový

zväz od riaditeľa Slovenského filmového ústavu Národného ki-

nematografického centra Eduarda Klenovského výpoveď z prena-

jatých priestorov  na Grösslingovej ulici číslo  32 v Brati-

slave. Budova na Grösslingovej ulici je vo vlastníctve štátu

a Slovenský filmový ústav je  správcom tejto budovy. Výpoveď

teda dal  Slovenský filmový ústav, ale  vraj na základe roz-

hodnutia ministra kultúry Ivana Hudeca.

 

     Pán Klenovský nebol  ochotný predstaviteľom Slovenského

filmového zväzu ukázať rozhodnutie  ministra kultúry, na zá-

klade  ktorého  vydal  túto  pozoruhodnú výpoveď pracovníkom

v oblasti  kultúry,  ktorí  robia  dobré  meno  Slovensku aj

v zahraničí. Na ulici sa tak ocitol nielen Slovenský filmový

zväz, ale aj redakcia časopisu Filmová revue, ktorá potrebu-

je na  náklady na vydávanie  časopisu 134 tisíc  korún, ale,

bohužiaľ, aj  keď je už  koniec roka, od  fondu Pro Slovakia

z prisľúbenej  400 tisíc  korunovej dotácie  do dnešného dňa

nedostali  ani korunu. Predpokladám, že dôvodom je aj to, že

predstavitelia Slovenského filmového zväzu sa postavili, ako

im to bolo vyčítané,  na obranu prezidenta Slovenskej repub-

liky, ale aj proti spôsobu privatizácie Koliby a proti metó-

dam práce ministra kultúry.

 

     V decembri roku 1995 sa filmoví tvorcovia podpísali pod

petíciu adresovanú ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi, kto-

rou  ho žiadali,  spolu s  mnohými ďalšími,  aby sa  zasadil

o spriehľadnenie privatizačného  konania Slovenskej filmovej

tvorby Bratislava-Koliba a zabránil tomu, aby Slovenská fil-

mová tvorba  bola sprivatizovaná úzkou  skupinou ľudí, ktorí

nereprezentujú podstatnú časť filmárskej obce.

 

     Tento  čin Slovenského  filmového zväzu  bol motivovaný

poznatkami, o  ktorých mali informácie,  o pozadí privatizá-

cie, ktorá sa koniec koncov prejavila v celej svojej nahote,

a dnes vieme, kto a za akých okolností Kolibu sprivatizoval.

 

     Minister v tejto veci na žiadosť filmárskej obce a ďal-

ších pracovníkov  kultúry neurobil to,  na čo ešte  mal čas.

Nie je preto nezaujímavé, že práve spomínaný poverený riadi-

teľ  Slovenského filmového  ústavu pán  Klenovský je zároveň

členom dozornej rady štúdia Koliba, a. s., ktorá sprivatizo-

vala Slovenskú  filmovú tvorbu Koliba a  ktorá bola vraj mi-

nistrom kultúry poverená  namiesto Slovenského filmového ús-

tavu uskladňovať, odborne  ošetrovať archívne materiály slo-

venských filmov a spravovať  copyrighty k slovenským filmom.

Teda  ustanovizeň, ktorá  má isté  povinnosti vyplývajúce zo

zákona,  je týchto  kompetencií zbavená  a pravdepodobne  je

prenášaná na  akciovú spoločnosť, na ktorú  sú napojení jed-

notliví predstavitelia štátnych inštitúcií.

 

     Otáznikov  okolo akciovej  spoločnosti Koliba  je veľa.

Preto  pravdepodobne  treba vyrobiť  aj otázniky okolo tých,

ktorí sa bránili neodborným  praktikám v oblasti slovenského

filmu. Nedávno zaznela v  éteri ďalšia "perla ducha" koalič-

ného predstaviteľa, že umelci sa majú zaoberať umením, a nie

podmienkami tvorby umenia. Ale  jedno bez druhého predsa ne-

môže existovať  a musí to  zaujímať aj pracovníkov  kultúry.

Umelci sú tiež občania, ktorí majú právo vedieť, kde idú pe-

niaze  určené na  kultúru a  aké podmienky  sa vytvárajú pre

profesionálnych tvorivých pracovníkov kultúry.

 

     Svet  má úctu  k významným  predstaviteľom kultúry. Na-

príklad  predsedu  Slovenského  filmového  zväzu  pozvali na

prehliadku aj  jeho filmu na filmový  festival do Paríža. Na

Slovensku však ten istý človek  musí spolu s kolegami vláčiť

agendu svojej  organizácie po uliciach  hlavného mesta, lebo

Slovenský filmový zväz bol jednoducho z prenajatých priesto-

rov štátnej budovy vyhodený von. Je to hanba a myslím si, že

minister kultúry nikdy nemal dovoliť, aby sa niečo také sta-

lo.

 

 

     Preto žiadam  pána ministra, aby mi  odpovedal na tieto

tri otázky:

 

     1. Či je pravdivé tvrdenie riaditeľa Slovenského filmo-

vého ústavu  NKC, že zrušenie nájomných  zmlúv s právnickými

osobami, ktoré  mali k Slovenskému  filmovému ústavu nájomný

vzťah,  sa uskutočňuje  na základe  rozhodnutia ministerstva

kultúry o  uvoľnení budovy na  Grösslingovej ulici číslo  32

a následne jej poskytnutia na iné účely.

 

     2. Či  je pravda, že rozhodnutím  ministra kultúry Slo-

venskej republiky bolo Slovenskému filmovému ústavu odobraté

poverenie  uskladňovať a odborne ošetrovať archívne  filmové

materiály slovenských  filmov, ako aj  právo spravovať copy-

righty k slovenským filmom.

 

     3. Či je pravda, že  týmito činnosťami bolo zmluvne po-

verené štúdio Koliba, a. s., a ak áno, či sa tak stalo v sú-

lade so zákonom o verejnom obstarávaní prác a služieb. Záro-

veň, akú sumu Ministerstvo kultúry  Slovenskej republiky po-

skytlo  alebo mieni poskytnúť na účely premiestnenia archívu

slovenských  filmov  z  priestorov  štátnej  organizácie  do

priestorov súkromnej spoločnosti.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Černák, pripraví sa pán Hof-

bauer.

 

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     pán minister, pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     mám dve interpelácie - prvú interpeláciu podávam na pá-

na ministra financií a podpredsedu vlády.

 

     V zmysle § 90 zákona  číslo 44/1989 Zb. o rokovacom po-

riadku vám  kladiem, pán podpredseda  vlády, otázku: Aké 

skúsenosti so zavedením registračných pokladníc, aký je stav

v plnení daňových  povinností dotknutých subjektov  k 30. 6.

1996 a  aký je podľa vás  prínos zavedenia registračných po-

kladníc? S úctou, Ľudovít Černák.

 

     Moja druhá  interpelácia je na dvoch  členov vlády - na

pána podpredsedu Kozlíka a na ministra vnútra.

 

     V zmysle § 90 zákona  číslo 44/1989 Zb. o rokovacom po-

riadku  vám kladiem  nasledujúce otázky:  Aké sú  doterajšie

skutočné náklady  vynaložené na reorganizáciu štátnej správy

v zmysle nového územného a správneho členenia Slovenskej re-

publiky, aký  je asi odhad celkových  nákladov do konca roku

1996  a aké  náklady predpokladáte  v roku  1997? Aký podiel

z nákladov tvoria  mzdové náklady a aké  boli mzdové náklady

na výkon štátnej správy v roku 1995?

 

     Za odpovede ďakujem. Ľudovít Černák.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     moje podanie sa týka  rezortu dopravy, pôšt a telekomu-

nikácií o problematike Poštovej banky, a. s., a o jej súčas-

nom postavení vo vzťahu  k strategickým podnikom slovenských

pôšt - Slovenskej pošty a Slovenských  telekomunikácií a ich

vykĺznutia do sféry privátnych  akciových spoločností a spo-

ločností s ručením obmedzeným.

 

     To je všetko, ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte sa hlási pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľte mi, aby som sa v rámci bodu programu interpelá-

cie  a otázky  poslancov  Národnej  rady vyjadril  k jednému

problému.

 

     Asi pred dvoma týždňami som mal poslanecký deň v okrese

Levice, kde sa mnohí občania - pestovatelia hrozna - obráti-

li na mňa  s prosbou o pomoc. Ide  o nasledujúcu záležitosť.

Tak  ako v  mnohých iných  krajoch, aj  v rámci tohto okresu

mnohí  tí, ktorí  dopestúvajú hrozno,  časť produkcie, ktorú

sami nespracúvajú,  odovzdávajú do Vinárskych  závodov alebo

iných  vinárskych subjektov,  ktoré potom  hrozno spracúvajú

ďalej, ktoré vykupujú od nich úrodu.

 

     V rámci tohtoročnej vinárskej kampane takisto mnohí ta-

kíto drobnopestovatelia hrozna odovzdali do Vinárskych závo-

dov Levice svoju tohtoročnú produkciu. Žiaľ, sú však sklama-

ní, pretože  do dnešného dňa im  noví majitelia firmy, firma

LEVIN, nevyplatila  náhradu za hrozno,  ktoré jej odovzdali.

To  by  podľa  mňa  nebolo  ešte  všetko, pokiaľ neboli isté

dôvodné  podozrenia týchto  ľudí, že  na privatizácii Vinár-

skych závodov  Levice sa podieľajú aj  niektorí poslanci Ná-

rodnej rady.

 

     Dal som si toľko námahy, že som išiel do obchodného re-

gistra a  vyžiadal som si  výpis z tohto  registra. Z výpisu

obchodného registra,  ktorý mám k dispozícii,  je zrejmé, že

ako jeden zo spoločníkov firmy  LEVIN, ktorá sa podieľala na

výkupe hrozna v levickej oblasti, je zapísaný aj Roman Chle-

bo, bytom  Levice, Dopravná 11.  Keďže adresa tohto  pána je

identická s adresou našej  pani kolegyne Chlebovej, pýtam sa

jej, či ide o  rodinného príslušníka pani poslankyne Chlebo-

vej. A ak áno, tak sa  pýtam, kedy si spoločníci tejto firmy

splnia povinnosti voči drobným  pestovateľom, pre ktorých je

často produkcia hrozna jediným zdrojom príjmu, a či je taká-

to politika v súlade s politikou robotníckej strany.

 

     Ešte idem ďalej v tejto kauze. Včera sme prerušili pre-

rokúvanie návrhu  bodu programu - voľba  členov Rady Sloven-

skej televízie. Medzi navrhovanými členmi sa objavuje aj pán

Jozef Steiner, ktorého navrhuje Matica slovenská. Chcem vás,

vážení kolegovia, upozorniť ešte  na ďalšiu súvislosť s fir-

mou  LEVIN Levice,  kde tento  pán Jozef  Steiner je takisto

spoločníkom firmy LEVIN, ktorá sprivatizovala Vinárske závo-

dy Levice. Je to nehoráznosť,  aby Matica slovenská a takýto

štatutárny zástupca  Matice slovenskej, ktorý  je zároveň aj

riaditeľom  Domu  Matice  slovenskej  v Šuranoch, nadraďoval

svoje osobné subjektívne záujmy  nad záujmy národné, tak ako

to oni často zdôrazňujú.

 

     Preto  chcem už  dopredu  upozorniť,  že práve  z tohto

dôvodu klub Kresťanskodemokratického  hnutia nebude podporo-

vať kandidatúru  pána Jozefa Steinera za  člena Rady Sloven-

skej televízie.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Rád by som v tejto súvislosti položil otázku pani kole-

gyni Garajovej, ktorá tu vždy  tak tvrdo vystupuje za záujmy

Matice slovenskej, či by nám mohla povedať niečo viac o pánu

Steinerovi,  ktorý  je  riaditeľom  Domu  Matice slovenskej,

o čo mu ide. Či  mu ide, tak ako štúrovcom, nezištne o lásku

k vlasti, alebo či mu ide  o privatizáciu firmy LEVIN  v Le-

viciach. Mohla  by nám k  tomu niečo povedať.  Ja by som  sa

tiež rád poučil z tejto národovedy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Chcem len odpovedať  pánu poslancovi, že výbor

návrh prerokoval a odporučil ho, tak nie je o čom debatovať.

Budeme  hlasovať, či  zvolíme, alebo  nezvolíme. To  je naša

vec, vec poslancov.

 

     Chcem reagovať  aj na pána  poslanca, keď sa  "obul" do

Združenia robotníkov.  Chcem sa spýtať, kto  vyplatí 500 ro-

botníkom mzdu, kde člen  vašej strany sprivatizoval Mäsokom-

binát Prešov. Aké nehorázne škody tam narobil. Kto to zapla-

tí tým ľuďom, pýtam sa ja, keď vy do všetkého "picháte".

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán  podpredseda, nechcem  s vami  polemizovať, len vám

chcem povedať jedno. Ak máte  na mysli Vizop Prešov, ubezpe-

čujem vás, a niekoľkokrát som vám to už povedal, že Kresťan-

skodemokratické hnutie  s privatizáciou Vizop  Prešov, Mäso-

kombinátu Prešov nemá nič spoločné. (Hlas podpredsedu Ľuptá-

ka.) Nechajte ma dohovoriť. Privatizácia tohto mäsokombinátu

alebo mäsopriemyslu  bola uskutočnená, privatizérom  bol pán

Ing. Kuzma, ktorý nikdy nebol,  nie je a upozorňujem vás, že

ani nebude členom  Kresťanskodemokratického hnutia. Dajte už

tomu pokoj a zbytočne neotvárajte  problém, ktorý nie je na-

ším problémom. Vyjadrujte  sa k tomu, o čom  som hovoril ja.

Vyjadrujte sa  k LEVINU Levice, či  vaša členka poslaneckého

klubu, či  členka vašej strany  a jej syn  je spolumajiteľom

firmy, ktorá si neplní podmienky  voči tým, od ktorých úrodu

zobrali a nedali im to, čo im sľúbili. Toto ma zaujíma.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. To je iná vec.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Nie je to iná vec. To je vec, ktorá možno všetkých zau-

jíma viac, ako si myslíte.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tak ani  Tvrdošín? Tiež mi  chcete povedať, že  ani pán

Taraj, ktorý má Mäsokombinát Tvrdošín, nebol váš poslanec.

 

     Ďakujem. (Hlasy zo sály.) Aj  starú mater ešte mám, ale

už pod zemou.

     Nech sa páči, pán Brocka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

 

     pred chvíľou ste informovali kolegov poslancov, že špe-

ciál môže byť dnes pre tých, čo cestujú lietadlom na východ,

že zajtra už nebude. Navrhol som, že existuje ešte aj vojen-

ský špeciál, a ten ste ponúkli mne. Práve v súvislosti s vo-

jenským špeciálom  chcem interpelovať predsedu  vlády, mini-

stra obrany a informovať aj vás, pán podpredseda Ľupták.

 

     Tento týždeň sa uskutočnila návšteva náčelníka Generál-

neho štábu Armády Slovenskej republiky pána generála Tuchyňu

vo Viedni.  Pán generál letel vojenským  špeciálom z Piešťan

do  Viedne. Špeciál  ho zaviezol  najprv do  Viedne, keď  sa

skončila  návšteva, špeciál  znovu poňho  prišiel do Viedne.

Tento špás  stál daňových poplatníkov,  odhadujem, okolo mi-

lióna korún.

 

     Tento týždeň sa uskutočnilo  aj ďalšie zaujímavé stret-

nutie - stretnutie premiérov  Rakúska, Maďarska a Slovenskej

republiky zhodou  okolností tiež v  Piešťanoch. Kancelár Ra-

kúskej  republiky Vranitzky  na toto  stretnutie prišiel  do

Piešťan z Viedne autom.

 

     Rakúsko je v Európskej  únii jedným z najbohatších štá-

tov, dámy  a páni, z hľadiska  podielu hrubého domáceho pro-

duktu na  jedného obyvateľa je na  treťom mieste v Európskej

únii. Preto  sa chcem spýtať aj  predsedu vlády, aj ministra

obrany,  dokedy  budú  vyšší  štátni  úradníci takto plytvať

prostriedkami štátneho rozpočtu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Pýtam sa, či chce ešte niekto podať interpeláciu.

 

     (Nikto.)

 

     Pýtam sa  členov vlády, či  chcú niektorí odpovedať  na

interpelácie.

 

     (Nie.)

 

     Chcem  upozorniť všetkých  predstaviteľov vlády,  ktorí

boli interpelovaní,  aby svoju odpoveď  dali pánom poslancom

aj v písomnej forme. Tak ako som uviedol, prosím členov vlá-

dy, aj  tých,  ktorí  predniesli  svoje  odpovede na dnešnej

schôdzi ústne  - pán podpredseda Kalman  -, aby podľa zákona

o rokovacom  poriadku dali  písomnú odpoveď  na interpelácie

a otázky v stanovej lehote do 30 dní.

 

     Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

 

     (Hlasy v sále.) Bože,  žena, vy máte stále pripomienky.

S vami by som žiť nechcel.

 

     Nech sa páči, pán Straňák.

 

Poslanec J. Straňák:

 

     Vážený pán predsedajúci, chcem  vám iba oznámiť, že bu-

dem hlasovať náhradou kartou číslo 3.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Miklušičák, nech sa páči.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     chcem  vám len  povedať, že  Mäsokombinát Tvrdošín  bol

privatizovaný v kupónovej privatizácii počas vlády pána pre-

miéra  Mečiara, keď  nebol na  čele Fondu  národného majetku

zástupca KDH, tak  ako je to v tomto  prípade, keď Združenie

robotníkov  Slovenska    v  rukách  Fond národného majetku

a privatizujú  rodinní príslušnici  zo Združenia  robotníkov

Slovenska.

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v rokovaní o bode návrh na voľbu čle-

nov  Rady Slovenskej  televízie, ktorý  sme včera  prerušili

pred hlasovaním.

 

     Chcem pripomenúť, že na návrh výboru pre vzdelanie, ve-

du, kultúru a šport sa  Národná rada uzniesla na tajnom hla-

sovaní o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.

 

     Najskôr budeme voliť troch  členov rady na obdobie šesť

rokov na miesta členov  rady uprázdnených po uplynutí funkč-

ného obdobia.  Po ich zvolení budeme  osobitne voliť jedného

člena, ktorého miesto sa uprázdnilo po úmrtí.

 

 

     Nakoľko výbor neprijal návrh do Rady Slovenskej televí-

zie na  pána Macka a pána  Mižáka, myslím si, že  by sme ich

znovu volili na budúcej schôdzi. Takže by sme volili len os-

tatných troch do Rady Slovenskej televízie. (Hlasy v sále.)

 

     Najskôr budeme  voliť troch členov  rady zo štyroch  na

obdobie 6 rokov. (Hlasy v sále.) Dobre, volíme štyroch. Nech

sa páči.

 

     Pristúpime k voľbe. Dovoľte,  aby som pripomenul zásady

tajných volieb.

 

     Na hlasovacom lístku sú uvedení kandidáti na členov ra-

dy podľa jednotlivých  navrhovateľov. Hlasovací lístok upra-

víte tak, že na ňom  ponecháte mená troch alebo štyroch kan-

didátov, za ktorých hlasujete. Mená ostatných kandidátov vo-

dorovne  prečiarknete. Zvolení  budú traja  kandidáti  alebo

štyria, ktorí získajú najviac hlasov, najmenej však nadpolo-

vičnú  väčšinu hlasov  prítomných poslancov.  Platný je  ten

hlasovací lístok, na ktorom budú ponechané mená najviac šty-

roch kandidátov.

 

     Hlasovať budeme obvyklým spôsobom. Hlasovať budú najprv

overovatelia, ktorých prosím, aby rozdali hlasovacie lístky,

dozerali na priebeh  tajného hlasovania, spočítali odovzdané

hlasy a oznámili výsledok tajného hlasovania. Prosím o zača-

tie tajného hlasovania.

 

     (Akt tajného hlasovania.)

 

     Chcem ešte upozorniť pánov  poslancov, že najprv volíme

troch poslancov z tých štyroch  na 6 rokov, troch členov te-

levíznej rady volíme na 6 rokov.  A druhý lístok je na druhú

voľbu, hneď  za tým volíme  na 2 roky,  lebo tam je  rozdiel

2 a 6 rokov. Čiže prví  traja, ktorí budú volení teraz, bude

prvé kolo na 6 rokov a v druhom kole budeme voliť jedného na

2 roky. Čiže musíme voliť troch, tak ako som povedal.

 

     Nech sa páči, môžeme ísť hlasovať.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, pýtam sa, či má

ešte niekto z vás vykonať akt tajného hlasovania.

 

     Prosím overovateľov, aby sčítali hlasy.

 

     Končím hlasovanie a vyhlasujem 20-minútovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  nech sa páči,

zaujmite svoje miesta.

 

     Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej ra-

de výsledky volieb.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte,  aby som  vám oznámil  výsledky volieb tajného

hlasovania na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.

 

     Voľba členov Rady Slovenskej televízie sa konala tajným

hlasovaním  dňa 7.  novembra 1996.  Poslancom Národnej  rady

Slovenskej republiky bolo  vydaných 122 hlasovacích lístkov.

 

 

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že  v tajnom hlasovaní  na voľbu členov  Rady Slovenskej

televízie bolo odovzdaných 118 platných hlasovacích lístkov,

4 hlasovacie lístky boli neplatné a všetci poslanci odovzda-

li hlasovacie lístky.

 

     Overovatelia zistili, že za kandidátku Darinu Jelínkovú

hlasovalo  64  poslancov,  za  kandidáta Štefana Nižňanského

hlasovalo 23 poslancov, za  kandidáta Jána Baránka hlasovalo

52 poslancov, za kandidáta Vida Horňáka hlasovalo 51 poslan-

cov, za  kandidáta Gézu  Galána  hlasovalo 40 poslancov,  za

kandidáta Igora Kovačoviča hlasovalo 59 poslancov, za kandi-

dáta  Stanislava Muntága  hlasoval 1  poslanec, za kandidáta

Jozefa  Steinera hlasovalo  42 poslancov,  za kandidáta Jána

Podoláka hlasovalo 7 poslancov.

 

     Na zvolenie za členov  Rady Slovenskej televízie je po-

trebná  nadpolovičná  väčšina  hlasov  prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej re-

publiky  zvolila za  členku Rady Slovenskej televízie Darinu

Jelínkovú.

 

     Vážený  pán predsedajúci,  vážené kolegyne,  kolegovia,

chcem oznámiť,  že sa bude  musieť konať druhé  kolo volieb,

aby sme televíznu radu doplnili ešte o dvoch členov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Zvažujeme to,  ale je to  na pléne, aby  sme to spojili

s Rozhlasovou radou.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško,  nech sa páči - faktic-

ká poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci,

 

     prebehli  dve  rokovania  medzi  koalíciou  a opozíciou

o tom, že aj opozícia bude  zastúpená v tejto rade. Koalícia

ukázala, akú má vôľu, aby tam bol čo len jeden človek. Nikto

nebol zvolený. Z  tohto dôvodu za náš klub  hovorím, že nemá

význam ďalej pokračovať vo voľbách. V tejto chvíli navrhuje-

me rokovanie  prerušiť. Ak vy  nemáte vôľu niekoho  tam dať,

potom vôbec nemá význam, aby sme ďalej hlasovali. Čiže navr-

hujeme, aby sme prerušili schôdzu, alebo prerušili tento bod

programu, a pokračovali na decembrovej schôdzi. Koalícia ne-

má vôľu mať  tam čo len jedného človeka  z opozície. Prosím,

aby sme hlasovali o tom,  že prerušíme tento bod a preložíme

ho na decembrovú schôdzu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Csáky, nech sa páči.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Pán predsedajúci, oba kluby Maďarskej koalície podporu-

jú tento návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pani Rusnáková.

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, chcem sa pripojiť k názoru, ktorý po-

vedal pán  poslanec Mikloško. Celkom  zbytočne sme požiadali

koalíciu, aby bolo konečne zastúpenie v mediálnych radách aj

zo strany opozície. Nie ste schopní robiť ústretové kroky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Musím  dať hlasovať o  návrhu, či budeme  ešte

teraz hlasovať o ďalších navrhovaných kandidátoch, alebo na-

budúce, v decembri.

 

     Vážené  pani poslankyne,  vážení páni  poslanci, budeme

hlasovať o tom, či budeme  ešte dnes voliť kandidátov do te-

levíznej rady. (Hlasy zo sály.) Aha  - o prerušení a aby sme

ich znovu volili na decembrovej schôdzi. Nech sa páči, bude-

me hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže sme neprijali tento  pozmeňujúci návrh. Budeme ďa-

lej rokovať.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila v  prvom kole pani Jelínkovú  za členku Rady Slovenskej

televízie na obdobie 6 rokov.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Tibor Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci, skôr  ako pristúpime k druhému

kolu volieb, chcem požiadať o 15-minútovú prestávku na pora-

du klubu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Kolláriková, nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Pripájam sa za klub SNS a žiadam o 15-minútovú prestáv-

ku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani Rusnáková? Dobre, ďakujem, aj pani Rusnáková žiada

prestávku.

 

     Bude 15-minútová prestávka. Čiže  zídeme sa o 16.15 ho-

dine.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v ro-

kovaní. Nech sa páči, zaujmite svoje miesta.

 

     Keďže  sme v  prvom kole  nezvolili do  televíznej rady

troch kandidátov,  len jedného, bude  druhá voľba, v  ktorej

máme  zvoliť dvoch  kandidátov na  6 rokov.  To znamená,  že

z tých,  ktorí sú  uvedení na  kandidátke, musia  zostať len

dvaja členovia televíznej rady na  6 rokov. Inak, keď ostanú

traja, hlasovací  lístok nie je platný.  Len dvaja nesmú byť

vodorovne prečiarknutí - takýto hlasovací lístok je platný.

 

     Treba povedať, že program  nekončíme. Ak dnes rokovanie

neskončíme, pokračujeme  zajtra o 9.00 hodine,  keď nie zaj-

tra, tak v utorok. Program nie je vyčerpaný.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Platný je  len ten hlasovací  lístok, na ktorom  ostanú

dvaja kandidáti do televíznej rady.  Na lístku nesmú byť po-

nechaní traja.

 

     Prosím, pán Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Mám ešte otázku. V prípade, že ani v druhom kole nebude

zvolený dostatočný počet, čo bude nasledovať?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Bude nasledovať  tretie kolo. Potom dal  návrh pán Mik-

loško, aby sa hlasovalo o pánu riaditeľovi Darmovi.

 

     (Akt tajného hlasovania.)

 

     Teraz bude 10-minútová prestávka na sčítanie hlasov.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Páni  poslanci, nech  sa páči  do rokovacej  sály, budú

vyhlásené výsledky volieb.

 

     Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej ra-

de výsledky volieb.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby som vás oboznámil s výsledkom tajného hla-

sovania na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.

 

     Voľba členov Rady Slovenskej televízie sa konala tajným

hlasovaním 7. novembra 1996. Poslancom Národnej rady Sloven-

skej republiky bolo vydaných 78 hlasovacích lístkov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že  v tajnom hlasovaní  na voľbu členov  Rady Slovenskej

televízie bolo odovzdaných  76 platných hlasovacích lístkov,

2 neplatné a poslanci odovzdali všetky hlasovacie lístky.

 

     Overovatelia zistili,  že za kandidáta  Štefana Nižňan-

ského hlasovalo 14 poslancov, za kandidáta Jána Baránka hla-

soval  1 poslanec,  za kandidáta  Vida Horňáka  hlasovalo 10

poslancov,  za kandidáta  Gézu Galána  nehlasoval ani  jeden

poslanec, za kandidáta Igora Kovačoviča hlasovalo 63 poslan-

cov, za kandidáta Stanislava Muntága hlasoval 1 poslanec, za

kandidáta Jozefa Steinera hlasovalo  49 poslancov, za kandi-

dáta Jána Podoláka hlasovalo 5 poslancov.

 

     Na zvolenie členov Rady Slovenskej televízie je potreb-

ná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej re-

publiky  zvolila za  členov Rady  Slovenskej televízie Igora

Kovačoviča a Jozefa Steinera, čiže dvoch členov Rady Sloven-

skej televízie. Toto hlasovanie bolo v druhom kole.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila v druhom kole pána Kovačoviča a pána Steinera za členov

Rady Slovenskej televízie na obdobie 6 rokov.

 

     Nech sa páči, pán Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

 

     dávam procedurálny návrh, aby sme teraz otvorili, resp.

uviedli bod  voľba členov Rozhlasovej  rady, a po  rozprave,

keď budeme  hlasovať, by sme  mohli naraz hlasovať  o jednom

členovi  do Rady  Slovenskej televízie  na 2  roky a o troch

členoch do Rozhlasovej rady na 6 rokov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, dám o tom hlasovať.

 

     Ak sa  bude hlasovať spoločne, samozrejme,  že budú dve

kandidátky - do Rozhlasovej rady  a do Rady Slovenskej tele-

vízie.

 

     Je to procedurálny návrh, budeme o ňom hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov, nie sme uznášaniaschopní.

 

     Prerušujem schôdzu. Dovidenia v decembri.

 

     Konštatujem, že  som skončil 20.  schôdzu Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

 

     Rokovanie sa skončilo o 18.15 hodine.