Prvý deň rokovania

      20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     22. októbra 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 20.  schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Prosím pánov  poslancov a pani poslankyne,  aby sa pre-

zentovali. Prosím, prezentujme sa.

 

     Konštatujem,  že  po  otvorení  schôdze sa prezentovalo

119 poslankýň  a poslancov. Zisťujem, že  schôdza je schopná

uznášať sa.

 

     Na dnešnej  schôdzi sa písomne  ospravedlnili títo páni

poslanci: pán  poslanec Slobodník, pani  poslankyňa Belohor-

ská, pani poslankyňa Garajová a pán poslanec Ftáčnik.

 

     Na 20. schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky ove-

rovateľmi budú poslanci Terézia  Chlebová, Anton Juriš a ná-

hradníkmi budú pani poslankyňa  Melánia Kolláriková a posla-

nec Zsolt Komlósy.

 

     Po  dohode s  podpredsedami Národnej  rady v politickom

grémiu navrhujem  program 20. schôdze,  ako vám bol  rozdaný

a máte ho pred sebou na laviciach.

 

     Na program  schôdze sú pod  bodmi 4, 12  až 18 zaradené

návrhy zákonov,  o ktorých dám  hlasovať s návrhom,  aby sme

podľa § 75 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky vyslovili súhlas s ich prerokovaním v skráte-

nom čase. O tomto návrhu prosím hlasovať bez rozpravy.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada  vyjadrila súhlas s prero-

kovaním návrhov zákonov pred uplynutím 60-dňovej lehoty, ako

som ich prečítal.

 

     Teraz  pristúpime k  schvaľovaniu programu  20. schôdze

Národnej rady.

 

     Prosím, najskôr sa hlási pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán predseda,

 

     podávam  návrh,  aby sme tlač číslo 425 - návrh skupiny

poslancov Národnej rady Slovenskej  republiky na vydanie zá-

kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o pod-

mienkach prevodu majetku štátu na  iné osoby v znení neskor-

ších predpisov - prerokovali ako bod 5 programu.

 

     Pán predseda, odvolávam sa na  obsah dohody z konca po-

slednej schôdze Národnej rady,  keď sme spoločne zvážili, že

pre osud tohto citlivého návrhu zákona bude lepšie, ak o ňom

budeme rokovať  na októbrovej schôdzi  Národnej rady, pričom

sme výslovne konštatovali, že tento bod bude zaradený na za-

čiatok schôdze.

 

     Vážený pán predseda, ide už o tretiu schôdzu, na ktorej

máme rokovať o tomto návrhu zákona, pričom vždy bol zaradený

na koniec  schôdze, ako je  to aj teraz.  Odsúvaním prijatia

zákona  o skoršom  splatení dlhopisov  pre starších  občanov

a využívaní  dlhopisov pri prevode  bytov do osobného vlast-

níctva iba zvyšujeme  nedôveru v dlhopisovú formu privatizá-

cie a schopnosť Fondu  národného majetku realizovať vyplate-

nie dlhopisov v zákonom stanovenej lehote. Prosím vás preto,

aby sme  tento problém ako  rest z predchádzajúcich  schôdzí

vyriešili hneď na začiatku.  Pozmeňujúce návrhy boli podané,

preto by prerokovanie tohto bodu nemalo trvať dlhý čas.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni poslanci,

 

     mojím pozmeňujúcim  návrhom k rokovaniu  o programe vás

chcem požiadať o presun jedného z bodov navrhovaného progra-

mu na druhý týždeň.

 

     Listom pani predsedníčky Akademického senátu Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika v  Košiciach predsedovi Národnej rady,

ako  aj poslaneckým  klubom a  ministerstvu školstva  už 16.

septembra 1996 bola oslovená  Národná rada. Akademický senát

Univerzity P. J. Šafárika žiadal  Národnú  radu odložiť roz-

hodnutie o zmenách na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika. Žia-

dali riešiť problém v spolupráci s akademickou obcou univer-

zity  a jej  volenými zástupcami.  Vyjadrili stanovisko,  že

urýchľovanie  riešenia  by  spôsobilo  nezanedbateľné  škody

a neviedlo  by k  realizácii cieľov,  ktoré má vysokoškolské

vzdelávanie v Slovenskej republike.

 

     Dňa 26.  9. 1996 bola  listom predsedovi Národnej  rady

vyslovená nespokojnosť akademického senátu univerzity s pri-

jatím  zákona o  rozdelení Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika

v Košiciach, pretože väčšina akademickej obce sa nemala mož-

nosť k problému vyjadriť.  Za demokratický postup zodpoveda-

júci  samosprávnym  princípom  organizácie  vysokých škôl by

pokladali vyjadrenie akademickej obce.

 

     Akademický senát  Univerzity Pavla Jozefa  Šafárika dňa

23. 9. 1996 dostal  stanovisko prešovských fakúlt Univerzity

Pavla Jozefa  Šafárika z 19.  9. 1996, ktoré  bolo určené aj

poslancom  Národnej  rady,  ako  aj verejnosti. Predsedníčka

akademického senátu univerzity pani Dr. Vykročová k uvedené-

mu stanovisku prešovských fakúlt podala vyjadrenie: Poslanci

Národnej rady, ministerstvo školstva a verejnosť boli vedome

zavádzaní obsahom stanoviska vedení  prešovských fakúlt Uni-

verzity Pavla Jozefa Šafárika.

 

     Dňa 13. 9. 1996 zasadalo predsedníctvo akademického...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyňa, akceptujem  váš návrh,  ale to budete

čítať potom, keď budete... Veď sme pochopili.

 

 

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Zdôvodním  prečo.  Vydržte   chvíľočku,  pán  predseda.

Zdôvodním, prečo žiadam presun termínu.

 

     13. 9. 1996  zasadalo predsedníctvo akademického senátu

rozšírené o  zástupcov jednotlivých fakúlt  Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika, členov akademického senátu univerzity z Ko-

šíc  a z  Prešova s  výnimkou pedagogickej  fakulty, ktorého

pozvaný zástupca sa nedostavil. Jediným bodom rokovania bolo

posúdenie informácie o tom, že poslanec Tarčák predložil vý-

boru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport návrh o zmene síd-

la univerzity  z Košíc do Prešova.  Podľa štatútu Univerzity

Pavla  Jozefa Šafárika  a rokovacieho  poriadku akademického

senátu univerzity je akademický senát najvyšším samosprávnym

orgánom  univerzity pozostávajúci  výlučne zo  zvolených zá-

stupcov jednotlivých fakúlt.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, skutočne si myslím, že keď budeme pre-

rokúvať tento bod, tak to budete čítať.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Chvíľočku, už len chvíľočku.

 

     V stanovisku nie je  uvedené, či akademické senáty pre-

šovských fakúlt zaujali rovnaké stanovisko ako dekani, resp.

prodekani týchto fakúlt. Z tohto dôvodu nepovažujeme inicia-

tívu podpísaných  dekanov, resp. prodekanov  prešovských fa-

kúlt  za názor  akademickej obce  filozofickej, pedagogickej

a bohosloveckej  fakulty.  Opätovne  požiadali  Národnú radu

o odloženie rozhodnutia vo veci  Univerzity Pavla Jozefa Ša-

fárika  v Košiciach  a ďalšie  kroky urobiť  až v spolupráci

s akademickou obcou a jej volenými zástupcami. (Šum v sále.)

 

     Už  len chvíľočka.  Keďže akademickú  obec zvoláva  len

akademický senát,  a nie rektor  či dekani jednotlivých  fa-

kúlt,  chcem vás,  vážení páni  poslanci, požiadať,  aby ste

podporili môj  pozmeňujúci návrh k rokovaniu  o bode 7 tejto

schôdze, t. j. o zákone o vysokých školách a zákone o rozde-

lení univerzity a presunuli tento bod na 5. 11. 1996 ako pr-

vý bod. Dôvodom  je, že 24. 10., t. j. tento štvrtok, zasadá

akademický senát  univerzity a on jediný  môže zvolať akade-

mickú obec univerzity. Ako  ma informovala predsedníčka aka-

demického senátu pani Dr. Vykročová, akademický senát hlaso-

vaním rozhodne o zvolaní  zasadnutia akademickej obce v týž-

dni po  28. 10., ktorá  sa k veci  vyjadrí. A ak  budú známe

tieto dve stanoviská akademického senátu a akademickej obce,

budeme  môcť zodpovedne  rozhodnúť o  rozdelení či zachovaní

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, až  na to, že sa  to rozhodne v parlamente,  a nie

v akademickom senáte, pani poslankyňa.

 

     Pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predseda,

 

     tu  v našom parlamente  bol už viackrát citovaný článok

92 ods. 1  Ústavy Slovenskej  republiky. Tento článok  znie:

"Národná rada zriaďuje z  poslancov výbory ako svoje inicia-

tívne a kontrolné orgány." V súvislosti s problematikou čin-

nosti súčasných osobitných kontrolných orgánov  dovoľujem si

dať návrh na zaradenie do programu bod - návrh na vytvorenie

výboru  na  kontrolu  spravodajských služieb.  Domnievam sa,

pán predseda, že nemusíme čakať  až na účinnosť nového roko-

vacieho poriadku. Tento bod navrhujem ako bod 23. V priebehu

schôdze sa môže zísť výbor pre obranu a bezpečnosť a pripra-

viť návrh na zriadenie nového výboru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, ako bod číslo 23 je návrh skupiny poslan-

cov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky o  ochrane nefajčiarov. Ja

som síce zarytý nefajčiar, v  celom svojom živote som vyfaj-

čil len ako chlapec pol "džunky",  ale ten zákon je taký zlý

a tak zle pripravený, že navrhujem, aby sme ho stiahli z ro-

kovania a dali prepracovať na trošku kultúrnejšiu úroveň.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  boli ste na  politickom grémiu, hovorili

sme  o tom.  Je zaradený  do programu,  pretože o to žiadalo

svojím podpisom 64 poslancov.  Nechcem sa vyjadrovať k tomu,

čo ste povedali, takže rozhodneme tu v parlamente.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Staviam sa  v tejto  chvíli proti 64 poslancom. Navrhu-

jem, aby  sme ho stiahli z  rokovania, prepracovali a zatiaľ

si môžu rozmyslieť, či to znovu podpíšu.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže žiadate, aby sme ho stiahli z rokovania.

 

     Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegovia, kolegyne,

 

     26. septembra  1996 sme prijali  zákon o vysokých  ško-

lách, tak ako to pred chvíľkou spomenula pani poslankyňa Sa-

bolová. Tento zákon vrátil pán  prezident a jeho treťou pri-

pomienkou bolo, že zákon obsahuje ďalší zákon, a preto tento

zákon navrhuje prerokovať osobitne riadnym spôsobom.

 

     Na základe akceptácie  tejto pripomienky navrhujem, aby

hneď po prerokovaní novely  vysokoškolského zákona, teda zá-

kona vráteného pánom prezidentom,  sme prerokovali návrh zá-

kona o  rozdelení Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika v  Koši-

ciach. Tento návrh zákona podpísala skupina poslancov, je to

teda poslanecký  návrh, dostal riadne pridelené  číslo a som

presvedčený, že aj keď ho ešte poslanci - ako vidím - nemáme

v lavici, o niekoľko minút by sme ho mali dostať na stôl.

 

     Okrem  ustanovení,  ktoré   obsahoval  doterajší  zákon

o rozdelení univerzity, je tam  aj paragraf, ktorý rieši ná-

stupnícke práva v nových univerzitách.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán  predseda, mám tri návrhy  na doplnenie pro-

gramu.

 

     Prvý návrh - navrhujem zaradiť  nový bod číslo 6. Je to

návrh  poslanca Národnej  rady Slovenskej  republiky Viliama

Vaškoviča na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým  sa mení zákon číslo  92/1991 Zb. o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné  osoby v znení neskorších pred-

pisov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, návrhy, ktoré čítate, už majú aj tlač.

Nemáte to pri sebe?

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Ospravedlňujem sa, pán predseda,  ale neviem číslo tla-

če.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ktorý je tento zákon? Ešte raz mi povedzte.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     To  je návrh,  ktorým sa  mení zákon  číslo 92/1991 Zb.

o podmienkach  prevodu majetku  štátu na  iné osoby  v znení

neskorších predpisov.

 

     Druhý návrh na doplnenie programu  sa týka správy o pl-

není štátneho rozpočtu. Národná rada prijala uznesenie číslo

400 z 11. septembra 1996, v  ktorom sme sa dohodli, že vláda

má  predložiť  buď  na  sedemnástu, alebo  na  ďalšiu riadnu

schôdzu  Národnej  rady  správu  o  plnení štátneho rozpočtu

troch kapitol, kde sme sa  dohodli, že toto rokovanie má byť

neverejné.  Čiže navrhujem, pán  predseda, ako nový bod čís-

lo 20 - správu o  plnení štátneho rozpočtu Slovenskej repub-

liky za I. polrok 1996  za kapitoly Ministerstva obrany Slo-

venskej republiky, Ministerstva  vnútra Slovenskej republiky

a Slovenskej informačnej služby. Súčasne navrhujem, aby táto

časť rokovania schôdze Národnej rady bola neverejná.

 

     Tretí návrh - navrhujem zaradiť  nový bod 23. V prípade

zriadenia výboru na kontrolu činnosti spravodajských služieb

bude tento bod neaktuálny. V  prípade, že k zriadeniu výboru

nedôjde,  navrhujem bod  - návrh  na voľbu  člena Osobitného

kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informač-

nej služby.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Juriš.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Chcem  reagovať na  vystúpenie pána  poslanca Mikloška.

To, že zákon...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, netreba na to reagovať.  Teraz nediskutu-

jeme o tom, či áno, nie a prečo. To by bola už otvorená dis-

kusia k  tomu bodu programu. Budeme  akceptovať, alebo neak-

ceptovať návrh  pána poslanca. Povedal som,  že to predkladá

64 poslancov. Museli by všetci  povedať, že tento návrh sťa-

hujú. Takže nie je o čom diskutovať.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Je  celkom prepracovaný  podľa pripomienok,  tak je  to

iné. On asi čítal pôvodný návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja som to oznámil na grémiu.

 

     Prosím, pán predseda Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcel  by som  vás požiadať,  aby sme  zaradili ako bod

číslo 3  na 20. schôdzi  Národnej rady Slovenskej  republiky

návrh na uznesenie  Národnej rady  Slovenskej republiky, kde

by sme podľa § 5 ods.  2 zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky  číslo 39/1993  Z. z.  o Najvyššom  kontrolnom úrade

Slovenskej republiky požiadali  Najvyšší kontrolný úrad Slo-

venskej  republiky  predložiť  stanovisko  k návrhu Štátneho

rozpočtu Slovenskej  republiky na rok  1997. Je to  formálna

záležitosť, ale myslím si, že nám ide o objektívne stanovis-

ko Najvyššieho  kontrolného úradu k  návrhu rozpočtu za  rok

1997. Moja  požiadavka sa opiera o  skutočnosť, aby Najvyšší

kontrolný úrad bol zaviazaný čo najskôr predložiť stanovisko.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja tomu  rozumiem, len je to  medzi tými zákonmi, ktoré

sme chceli prerokúvať po jednom, ktoré vrátil prezident.

 

     Myslím si,  že je jedno,  pán poslanec, kedy  uznesenie

schválime, len ho musíme prijať.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ospravedlňujem sa.  Potom by som prosil,  keby to mohol

byť ako bod číslo 2, pretože skutočne to bude snemovni trvať

len niekoľko minút.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcem s uspokojením konštatovať,  že pán poslanec Urban

sa usiluje riešiť problém  univerzity v Prešove legislatívne

korektným spôsobom, ale chcel by som sa naňho obrátiť...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  nebudeme teraz diskutovať.  Pán poslanec

Juriš pochopil, že nebudeme teraz  rokovať. Budeme o tom ho-

voriť, keď bude tento bod programu.

 

 

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán predseda, vy ste dnes neuveriteľne  nervózny, stále

skáčete poslancom do reči. Neviem,  prečo by sme nemohli po-

vedať...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  som tu nato,  aby som vás  upozornil, či

hovoríte o tom, o čom treba hovoriť, alebo nie.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ale vy  ešte netušíte, čo chcem  povedať. Budeme predsa

hlasovať  o programe  a chcem  sa obrátiť  na kolegu Urbana,

ktorý, myslím si, že  dal legislatívne veľmi korektný návrh,

len ho chcem požiadať, aby sme neznásilňovali lehoty, preto-

že sme hlasovali na začiatku o skrátení lehôt len tých návr-

hov, ktoré boli navrhnuté. A navyše zákon o vysokých školách

požaduje vyjadrenie  Akreditačnej komisie, ktoré  nemáme. To

súvisí s hlasovaním o programe, pán predseda.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nesúvisí, pretože  to sa mohlo povedať,  keď o tej veci

budeme rokovať.

 

     Pán poslanec Straňák.

 

Poslanec J. Straňák:

 

     Vážený pán predseda, dovolím si vás požiadať zaradiť do

programu  rokovania tlač  494 -  návrh zákona  Národnej rady

Slovenskej republiky,  ktorým sa mení  a dopĺňa zákon  číslo

600/1992 Zb. o cenných  papieroch v znení neskorších predpi-

sov, a o zmene a doplnení zákona číslo  513/1991 Zb. v znení

neskorších predpisov, a to na prvý deň po prerušení schôdze,

t. j. na 5. novembra 1996 ako bod číslo 1.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, konštatujem,  že sa už

nikto nehlási. Prikročíme k  hlasovaniu o jednotlivých návr-

hoch, ktoré  pani poslankyne a  páni poslanci predložili  na

doplnenie alebo zmenu programu 20. schôdze Národnej rady.

 

     Prvý návrh  predniesol pán poslanec  Fico, ktorý žiada,

aby tlač  číslo 425, kde  ide o novelu  zákona číslo 92/1991

Zb.,  ktorú  sme  vlastne  už  rozdiskutovali  na predošlých

schôdzach, zaradili ako bod číslo 5 programu tejto schôdze.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Návrh pána poslanca Fica sme prijali.

 

     Ďalej vystúpila pani  poslankyňa Sabolová so žiadosťou,

aby sme  bod číslo 7  nášho rokovania, ktorý  sa týka zákona

Národnej  rady Slovenskej  republiky o  rozdelení Univerzity

Pavla Jozefa  Šafárika v Košiciach, zaradili  na 5. novembra

1996 ako prvý bod.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Ďalej vystúpil s  pozmeňujúcim, resp. doplňujúcim návr-

hom pán poslanec Kanis a navrhuje, aby sme do programu zara-

dili  návrh na  vytvorenie výboru  na kontrolu spravodajskej

služby a zaradili ho ako bod 23 programu tejto schôdze.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Návrh pána poslanca Kanisa neprešiel.

 

     Je tu  teraz návrh pána  poslanca Mikloška. Počuli  ste

ho, týka sa zákona o  ochrane nefajčiarov. Pán poslanec Mik-

loško navrhuje, aby sme tento zákon stiahli a prerokovali ho

až po  prepracovaní. Pán poslanec Juriš  hovorí, že zákon je

prepracovaný. (Ruch v sále.) Ešte raz prepracovaný.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je za návrh pána

poslanca?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Pán poslanec  Mikloško,  keď budeme  prerokúvať zákon a

a hlasovať, urobíme päťminútovú fajčiarsku prestávku.

 

     Pán  poslanec Urban  navrhuje, aby  sme po  prerokovaní

vráteného zákona prezidentom republiky,  tlač 518, ktorý ho-

vorí o rozdelení Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika, zaradili

do programu návrh zákona, ktorý nemáme, ale pán poslanec ho-

vorí, že je rozdaný v laviciach. Je to návrh, o ktorom dávam

hlasovať  s tým,  že tento  nový návrh  o rozdelení  - ak by

prešla pripomienka  pána prezidenta - by  bol zaradený na 5.

tohto mesiaca ako bod číslo  1. Dobre som to povedal? (Odpo-

veď zo sály, že nie.) Nie?  Tak bol to pán poslanec Straňák.

Pomýlil som si to.

 

     Prosím, pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Navrhoval som,  pán predseda, aby bol  zaradený ako na-

sledujúci bod po prerokovaní zákona 172 o vysokých školách.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Pani  poslankyňa Rusnáková  navrhuje, aby  sme ako nový

bod číslo 6 zaradili novelu zákona 92/1990 Zb., tlač 502. Je

to návrh pána poslanca Vaškoviča.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme túto zmenu.

 

     Druhý návrh pani poslankyne  znie - prijali sme uznese-

nie na  rokovaní Národnej rady, keď  sme prerokúvali plnenie

štátneho rozpočtu, aby štátny  rozpočet bol doplnený o údaje

ministerstva obrany, ministerstva vnútra a Slovenskej infor-

mačnej služby.  V uznesení bolo napísané,  že ho prerokujeme

na nasledujúcej schôdzi. A toto zasadnutie malo byť vtedy na

návrh  poslancov  vyhlásené  ako  neverejné.  Čiže hlasujeme

o tom, aby sme na túto schôdzu zaradili bod programu plnenie

uznesenia s tým, že toto rokovanie bude neverejné.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Zatiaľ som rozhodnu-

tie vlády nedostal.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento návrh prešiel.

 

     Tretí pozmeňujúci  návrh pani poslankyne je,  že ak ne-

prejde  návrh pána  poslanca  Kanisa,  aby sme  zaradili bod

programu - voľba člena  kontrolného orgánu Slovenskej infor-

mačnej služby.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

 

 

     Ďalej vystúpil pán poslanec Maxon so žiadosťou, aby sme

ako bod číslo 3 zaradili  uznesenie, ktoré má prijať Národná

rada s obsahom, aby Najvyšší kontrolný úrad zaujal stanovis-

ko k návrhu štátneho rozpočtu.  Vyplýva to zo zákona, že Ná-

rodná rada musí o to požiadať.

 

     Prosím, hlasujeme  o uznesení, ktorým  žiadame Najvyšší

kontrolný úrad  o vyjadrenie sa  k štátnemu rozpočtu.  Má to

byť zaradené ako bod číslo  3.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 131 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Pán poslanec Straňák žiada, aby tlač 494 - to je novela

zákona číslo 600/1992 Zb. a nasledovných o cenných papieroch

- bola zaradená na 5. novembra tohto roku ako bod číslo 1.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, schválili, resp.

neschválili  sme  všetky  návrhy  na  zmenu  programu  tejto

schôdze. Mojou  povinnosťou je dať  hlasovať o programe  ako

celku aj s návrhmi, ktoré sme prijali.

 

     Prosím,  aby sme  sa prezentovali  a hlasovali  o celom

programe schôdze.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  program rokovania 20.

schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     môžeme  pristúpiť  k  p r v é m u  bodu nášho programu,

ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republi-

ky ministerke školstva pani Eve Slavkovskej.

 

     Návrh  skupiny  poslancov  ste  dostali  ako tlač číslo

501. Návrh bol podaný podľa článku 88 ods. 1  Ústavy Sloven-

skej republiky skupinou 40 poslancov Národnej rady. V zmysle

tohto ustanovenia návrh na vyslovenie nedôvery vlády Sloven-

skej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slo-

venskej republiky vtedy, keď o to požiada pätina jej poslan-

cov.

 

     Prosil by som člena  skupiny poslancov, aby uviedol ná-

vrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli

skupinu poslancov k podaniu tohto návrhu.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     panie poslankyne, páni poslanci,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som uviedol  správu odôvodňujúcu návrh

na  odvolanie ministerky  školstva Slovenskej  republiky Evy

Slavkovskej, ktorý už podľa spomínaného článku 88 ods. 1 Ús-

tavy  Slovenskej republiky  predložila skupina  40 poslancov

Národnej rady.

 

     V odôvodnení sa zameriam na tieto podstatné oblasti ne-

dostatočnej práce ministerky školstva:

 

     a) oblasť koncepčnej práce,

     b) riešenie ekonomických problémov vzdelávania,

     c) učiteľ a jeho postavenie,

     d) oblasť legislatívy,

     e) veda a výskum,

     f) mládež a šport,

     g) medzinárodná spolupráca.

 

     Pokúsim sa byť stručný a vecný.

 

     Dámy a páni, odôvodnenie  som nestaval tak, aby vyznelo

ako konfrontácia  opozičného názoru s  názorom, ktorý presa-

dzuje, povedzme, koaličná vláda,  ale aby vyznelo ako porov-

nanie  toho, čo  si samotná  koaličná vláda  dala do  svojho

programového vyhlásenia, čo tvrdí  a tvrdila v predchádzajú-

com období pani ministerka, a ako sa vlastne tieto úlohy pl-

nia.

 

     Oblasť koncepčnej práce. Dovoľte  mi v duchu, ktorý som

naznačil,  začať  citátom  z  programového  vyhlásenia vlády

- kapitola 43  Školstvo, vzdelávanie, veda,  šport a mládež,

strana 64 - citujem: "Vláda si uvedomuje skutočnosť, že roz-

hodujúcim  predpokladom  duchovného  rozvoja  a hospodárskej

prosperity  nášho  štátu  je účinný  program", podčiarkujem,

"program pokračovania obnovy  výchovno-vzdelávacej sústavy."

Odhliadnime od  skutočnosti, že vzdelávací  program mala mať

aspoň rozhodujúca koaličná strana,  teda HZDS, ale samozrej-

me, predovšetkým a najmä strana,  ktorá má na starosti mini-

sterstvo školstva, vypracovaný už pred vstupom do vlády.

 

     Prenesme sa s prižmúrenými očami cez skutočnosť, že bez

pár dní má súčasná vláda,  a teda aj ministerka školstva, za

sebou polovicu funkčného obdobia.

 

     Existuje teda program  obnovy výchovno-vzdelávacej sús-

tavy? Ako vyzerá? Aký má obsah?  Kto ho tvoril? Kde je tento

program, ak existuje? Je utajený?

 

     Možno, že ministerstvo školstva za takýto "program" po-

važuje Koncepciu rozvoja školstva vo všetkých zložkách s dl-

hodobým  výhľadom. Tento  materiál bol  vypracovaný v apríli

1996 a v období prázdnin prerokovaný vo vláde Slovenskej re-

publiky  a  ako  jeden  z  mála  materiálov ministerstva bol

schválený. Materiál však ani  zďaleka nemá charakter strate-

gického programového dokumentu. To nie je názor opozície, to

je názor napríklad iných rezortov z pripomienkového konania.

 

     Nebudem  sa teraz  zaoberať problematickou  analyticko-

konštatačnou časťou materiálu.  Pozornosť obrátim na opatre-

nia, ktorých  obsah a termínovanie  dávajú za pravdu  pripo-

mienkam rezortov, že nejde  o výhľadový, ale málo operatívny

materiál. Mnohé z opatrení majú po dátume platnosti alebo sú

tesne pred ním.

 

     Pozrime  sa, ako vyzerajú, citujem  napríklad opatrenie

číslo 7: "Vydať finančné normatívy pre učebné a študijné od-

bory.  Termín:  jún  1996.  Zodpovedná:  ministerka školstva

a ďalší, atď, atď." Kde sú tieto normatívy? Ako vyzerá doku-

ment, v ktorom sú tieto normatívy definované?

 

     Opatrenie číslo 10:  "Zhodnotiť účinnosť systému finan-

covania stredných  odborných učilíšť a  stredísk praktického

vyučovania cez kapitoly  rozpočtu ústredných orgánov štátnej

správy." Tieto dve  úlohy mali  napríklad na  seba organicky

nadväzovať, úloha  číslo 10 mala predchádzať  úlohe číslo 7,

úloha číslo 7 už mala byť v júni, úloha číslo 10 by mala byť

teraz v decembri. Medzitým  sa, pochopiteľne, zmenila regio-

nálna lokálna štátna správa. Bolo potrebné vydať legislatív-

ne opatrenia na transformáciu  majetku a iný spôsob financo-

vania.

 

     Opatrenie číslo  19 - mimoriadne  dôležité: "Vypracovať

návrh koncepcie štátnej  politiky na zabezpečenie odbornosti

a kvalifikovanosti  pedagogických pracovníkov  na základných

a stredných  školách a  v školských  zariadeniach." Úloha je

termínovaná  na september  1996, zodpovedá  ministerka škol-

stva. Takýto materiál nie je školskej verejnosti známy.

 

     Opatrenie  číslo  31  -  mimoriadne  dôležité opatrenie

vyskytujúce sa v mnohých  ďalších, nielen v programových do-

kumentoch ministerstva, ale vo vyjadreniach vlády, záznamoch

z rokovania  vlády s  predstaviteľmi napríklad  akademických

obcí. Ide  o vypracovanie návrhu zásad  zákona o financovaní

školstva.  Posledné vyjadrenia  štátneho tajomníka minister-

stva školstva vo  výbore vyzneli asi takto: To  už my nemáme

na starosti, to je vec ministerstva financií.

 

     V júni 1996  ministerstvo školstva vypracovalo materiál

Koncepcia základnej deväťročnej  školy, pokúšajúci sa riešiť

prechod  z  osemročnej  na  deväťročnú  základnú  školu. Ide

o koncepčne nie  veľmi ujasnený materiál, o  čom svedčia na-

príklad  aj  vyjadrenia  predsedu  vlády,  ktorý sa vyjadril

vlastne  otázkou:  Prečo   nie  desaťročná  povinná  školská

dochádzka? Slabé odôvodnenie  pedagogických hľadísk a absen-

cia nadväznosti na štandardy, materiál nadhodnocuje ekonomi-

ku prechodu  na deväťročnú základnú  školu a zanedbáva  pod-

statnú otázku, a tou je obsah vzdelávania na základnej škole

a jeho potrebná racionalizácia. Citujem:

 

     "A. Pedagogické hľadisko:

 

          1. Absolvent základnej školy  by mal v deväťročnej

základnej škole dosiahnuť  hlbšie, trvalejšie, rozsiahlejšie

vedomosti a návyky, ktoré dokáže využívať a aplikovať."

 

     Vážení, to nepovažujem za  zdôvodnenie. Neviem, či nie-

kto z vás áno.

 

          "2. Diferenciácia žiakov  základných škôl je taká,

že nebrzdí rozvoj žiakovej  osobnosti, ale ani predčasne ne-

určuje jeho smerovanie."

 

     A tretie pedagogické odôvodnenie alebo hľadisko: "Obsah

základnej  deväťročnej školy  odstráni negatívne  skúsenosti

z prestavby v roku 1976 a  bude postavený na odskúšaných pe-

gagogicko-psychologických teóriách."

 

     "B. Spoločenské hľadisko:

 

         1. Základná deväťročná škola odstráni negatívny jav

ukončovania  stredoškolského vzdelávania  pred dovŕšením  18

roku absolventa."

 

     To nie je pravda. Základná deväťročná škola dvojročné

študijné odbory pri ukončení sa rovná 17 rokov.

 

         "2. Povinné školské  vzdelávanie bude možné ukončiť

na základnej škole." To je ako argument.

 

         "3.  So spôsobom  zavedenia a  koncepciou základnej

školy ako deväťročnej bude verejnosť dôkladne informovaná."

 

     K argumentu  2 - povinné školské  vzdelávanie vo vyspe-

lých krajinách  sa posúva na stredné  školy, až na ukončenie

stredných škôl.

 

     "Ekonomické  hľadisko:

 

     1. Projekt transformácie základnej školy bude obsahovať

základnú ekonomickú kalkuláciu so zohľadnením všetkých kvan-

tifikovateľných výdavkov spojených s transformáciou."

 

     Nie ja  ako opozičný politik, ak sa mám takto vyjadriť,

ale  stanovisko napríklad  ministerstva hospodárstva, minis-

terstva financií k materiálu hovorí  o tom, že finančná kal-

kulácia nie je dobre urobená.

 

     "2. Priestorové vybavenie  základných škôl umožňuje za-

vedenie povinnej deväťročnej základnej školy a nebude sa re-

alizovať na úkor kvality vzdelávania."

 

     Za   osobitne  nešťastné   považujem  také  rozhodnutie

prechodu v tejto transformácii, ktoré sa bude realizovať po-

čas troch  rokov. Opakujem, prevládlo  tu výlučne ekonomické

hľadisko. Bude existovať  niekoľko paralelných učebných plá-

nov, to je vážna vec, a po druhé problémy, ktoré sprevádzajú

tento prechod, budeme mať v spoločnosti Slovenskej republiky

3 roky a ešte budú možno doznievať 1 rok.

 

     V júni 1996 boli  ministerstvom školstva vypracované aj

materiály - Koncepcia  stredných škôl  a Koncepcia  vysokých

škôl. Žiaľ,  ani v jednom  z nich niet  jasnejšej formulácie

alebo aspoň rámcového  opisu inovačných programov. Dokumenty

sú plné fráz a všeobecných konštatovaní. V dokumente o vyso-

kých školách sa napríklad na strane 2 hovorí, citujem: "Jed-

ným z  hlavných zámerov v  oblasti vysokých škôl  je výrazné

zvýšenie úrovne vysokoškolskej  vedy a vzdelávania, začlene-

nie vysokých škôl do kontextu  európskeho školstva a v časo-

vom horizonte do roku 2015 dosiahnu 30-percentný podiel štu-

dentov prijímaných  na vysoké školy." Je  zaujímavé, že toto

je aj  opatrením číslo 10  z dokumentu o  stredných školách.

Logická prirodzená väzba.

 

     Dámy  a páni,  veľmi jednoduchá  kalkulácia. Dnes  máme

17-percentnú zaškolenosť,  od roku 1997 do  roku 2015 je, ak

sa nemýlim, 13 rokov.  Keď 13 vydelíte príslušným percentom,

ktoré chceme,  dostaneme medziročný nárast 0,76 %. Tento me-

dziročný nárast nezodpovedá ani  potrebám spoločnosti v Slo-

venskej republike a už vonkoncom nie záujmom občanov o vyso-

koškolské vzdelávanie.

 

     Pokračujem v citáte, podčiarkujem: "Pri dostatočnom fi-

nancovaní vysokého školstva a pri zohľadnení populačnej vlny

je možné  tento cieľ dosiahnuť  aj bez zásadného  rozšírenia

vysokoškolskej siete." Toto je  veľmi  vážne tvrdenie, možno

správne,  ktorému  mala  predchádzať  dôkladná analýza tejto

siete. Ale o sedem riadkov ďalej na tej istej strane sa kon-

štatuje, citujem: "Za účelom  ďalšieho rozvoja a dobudovania

vysokého školstva v regióne stredného Slovenska sa pripravu-

je návrh  na zriadenie akadémie výtvarných  umení a akadémie

múzických umení, teda ďalších dvoch umeleckých škôl. A uzne-

senie navrhované  v tomto  materiáli v  časti B ukladá mini-

sterke školstva, citujem: "B1 - Pripraviť na rokovanie vlády

projekt na zriadenie vysokej  školy v Prešove" (históriu no-

vely, ktorú  sme prerokúvali, sme videli).  "B 2 - Pripraviť

na  rokovanie  vlády  projekt  na  zriadenie  vysokej  školy

v Trenčíne." Čiže ďalšie dve, teda dohromady 4 vysoké školy.

 

     Materiál o vysokých školách má - musím to povedať pria-

mo - mimoriadne nízku úroveň. Jedným z množstva dôkazov pod-

porujúcich  toto  prísne,  ale  zodpovedajúce hodnotenie, je

časť dotýkajúca sa vysokoškolskej vedy, citujem: "Z hľadiska

postavenia  vysokoškolskej vedy  a techniky  je potrebné ich

vecné (obsahové) zameranie sústrediť na riešenie

 

     - problémov globálneho  charakteru dôležitých pre stra-

tegické rozhodovanie,

 

     - perspektívnych vedných smerov a odborov, pokiaľ pred-

stavujú celospoločenský záujem,

 

     - závažných problémov  jednotlivých rezortov (hospodár-

stva, pôdohospodárstva atď.), ktoré  sa musia opierať o teo-

retické vedecké východiská,

 

     -  občianskych,  národných,  národnostných  a etnických

problémov, ktoré sú špecifické  pre Slovenskú republiku a zo

zahraničia neimportovateľné." Tomu som celkom nerozumel.

 

     Toto je  formulácia koncepcie v  oblasti alebo v  časti

Vysokoškolská veda. A v takomto nič nehovoriacom tóne je na-

písaných všetkých desať,  podčiarkujem, všetkých desať strán

koncepcie.

 

     Môže byť  argument, že to bol  akože pracovný materiál.

Ale ten pracovný materiál, ktorý máme, nám bol oficiálne do-

ručený a bol oficiálne odovzdaný na rokovanie vlády.

 

     Priam  zarážajúco pôsobí  návrh uznesenia  v časti  B3,

ktorá predsedovi Úradu pre stratégiu rozvoja, vedu a techni-

ku Slovenskej republiky ukladá vypracovať dlhodobú stratégiu

rozvoja školstva a vedy ako súčasť stratégie rozvoja spoloč-

nosti v  nových ekonomických podmienkach.  Stratégia rozvoja

školstva je  predsa bázová úloha  ministerstva školstva. Na-

opak, pani  ministerka školstva by  mala byť urazená,  že by

niekto iný a nie ministerstvo školstva mal robiť vzdelávacie

stratégie.

 

     Ekonomika vzdelávania: Dovoľte mi pre zmenu začať tento

odsek nie hneď citáciou z programu vlády, ale rád by som ci-

toval ministerku školstva, jej  správu o stave rezortu pred-

nesenú  v decembri  minulého roku,  ku ktorej  bola - ako si

dobre pamätáte - hlasovaním zakázaná rozprava. Citujem: "Re-

zort  školstva v  čase môjho  nástupu do  funkcie ministerky

stál pred  veľkou ekonomickou dilemou a  čakali ho úlohy do-

siaľ neriešené. Predovšetkým som pokladala za nevyhnutné ko-

nečne začať  uplatňovať nové prístupy  v otázkach finančného

manažmentu. Pretože neexistovali žiadne rozpracované prístu-

py ani  v makro ani  v mikroekonomickej sfére  rezortu škol-

stva, bolo nevyhnutné  okamžite eliminovať vplyv predchádza-

júcich negatívnych postupov."

 

     Dovoľte mi k  tomu len krátku poznámku. Keď  sme na po-

slednom zasadnutí výboru pre  školstvo položili otázku štát-

nemu  tajomníkovi  v  súvislosti  s financovaním súkromných,

cirkevných a štátnych škôl, ako sa vyvíja vôbec model finan-

covania, aké kritériá, aké normatívy sú použité, ak sú neja-

ké, ja som sa pýtal, prečo je taký veľký rozdiel vo financo-

vaní, tak mi povedal: No veď  my pokračujeme v tom, na čo sa

pýtate, čo  ste vy v roku  1994 definovali. Aha, kde  sú tie

nové postupy?

 

     "Východisková ekonomická základňa na začiatku roku 1995

nebola  priaznivá  na  ouvertúru  transformačných metamorfóz

procesov ekonomiky rezortu školstva. Napriek tomu nové vede-

nie ministerstva" - stále citujem - "bolo rozhodnuté dôsled-

ne  presadzovať kroky,  ktoré na  rozdiel od  minulosti budú

viesť  k efektívnemu  nakladaniu s  finančnými prostriedkami

vyčlenenými pre kapitolu školstva  zo štátneho rozpočtu. Zá-

kladná  konštrukcia rozpočtu  kapitoly školstva  na rok 1995

vychádzala ešte  zo zámerov predchádzajúceho  vedenia minis-

terstva. Po dôslednej analýze sme zistili, že pôvodne navrh-

nutý  rozpočet kapitoly  je nevyhovujúci,  pretože by  mohol

ochromiť vývoj celého rezortu.  Ihneď sme prehodnotili návrh

rozpočtu tak, aby sme  zabezpečili prevádzkové potreby a za-

komponovali  prvky na  stimuláciu hmotnej zainteresovanosti,

aby sme  umožnili konštituovanie nových  študijných odborov,

vytvorili predpoklady  na rozvoj vedy a  techniky a dosiahli

ciele určené v oblasti telesnej výchovy a športu."

 

     Výsledky  tejto  ouvertúry  transformačnej  metamorfózy

v oblasti vzdelávania  si dovolím ukázať aspoň  na dvoch ta-

buľkách. Nie je problém zo štatistík vypočítať ďalšie tabuľ-

ky. Toto  aspoň naznačím, prosím, pretože  i z diaľky vidieť

na  priestorovom grafe,  ako klesajú  variabilné náklady, to

znamená prevádzkové náklady. Tak  potom  čo je v tom konšta-

tovaní? Zvykneme si  tu na to, že nás  bude niekto zavádzať,

že nás budú klamať?  Pokles variabilných nákladov pre vysoké

školy z roku 1994  na rok 1995 je z 21 %  na 11 % - najvyšší

v histórii, 10-percentný pokles výdavkov. V roku 1996, t. j.

tento rok, z  tých 11 to ešte zišlo na  7,6 %. To sú, prosím

pekne, vysoké školy.

 

     Aby  to nebolo  jednostranné, dovolím  si takto ukázať,

ale skôr odcitovať porovnanie výdavkov na vedu a techniku za

roky vedenia rezortu pani ministerkou. Ministerstvo školstva

malo  plánovaný taký  nárast vo  vede a  technike, že by bol

tvoril mínus 10 %. Ako jediný  z rezortov by bol išiel dole.

Až úpravou tu sme to dotiahli na "slávnych" plus 0,5 %.

 

     Niekoľko poznámok koncepčného charakteru k problematike

financovania školstva.  Pardon, ešte by  som mal predsa  len

spomenúť otázku reálnych miezd, mzdového nárastu. Tá je veľ-

mi vážna. V tejto súvislosti to treba spomenúť. Rezort škol-

stva je opäť na chvoste s  priemernou mzdou. Toto nie je in-

formácia opäť z opozičných zdrojov.

 

     Dámy a  páni, existuje materiál,  budem o ňom  hovoriť,

harmonogram  riešenia mzdovej  situácie v  rezorte školstva,

kde samotný priestorový graf, ktorý je urobený predkladateľ-

mi tohto materiálu, hovorí  o klesajúcej, výrazne klesajúcej

reálnej mzde, i napriek pozitívnemu pokusu (to treba oceniť)

zdvihnúť  nominálnu mzdu.  Ako vidíme,  "vďaka inflácii"  to

jednoducho nestačilo.

 

     Niekoľko poznámok koncepčného charakteru k problematike

financovania školstva.

 

     Zákon o financovaní  školstva. Vypracovanie zásad tohto

zákona je úlohou z  už spomínaného materiálu. Zásady neexis-

tujú. Existuje návrh modelu transformácie financovania škol-

stva,  existuje však  aj uznesenie  Národnej rady Slovenskej

republiky z 13. 12. 1995  k zákonu o štátnom rozpočte, citu-

jem písmeno B bod 8:  "zaradiť do legislatívneho plánu vlády

na rok 1996 návrh zákona o financovaní školstva".

 

     Preštudoval som si plán  legislatívnych úloh vlády, ta-

kýto zákon tam zaradený nie je. Toto uznesenie nie je splne-

né. Toto isté uznesenie v bode 5 písmeno b) žiadalo, citujem

písmeno b)  bod 5: "prijať také  legislatívne opatrenia, aby

príjmy ministerstva školstva  plynúce z poplatkov rodičov za

predškolské zariadenia, kluby detí a mládeže, študentské do-

movy,  administratívne úkony  zostali v  rezorte v  prospech

subjektov, ktoré ich vytvárajú alebo, ak chcete, získavajú.

 

     Ani toto  uznesenie nie je splnené.  Nie sú vypracované

už spomínané  normatívy, takže aj toto  sú dôvody, že rozpis

kapitoly školstva na rok 1996 vykazoval značnú nevyváženosť.

Dve  verzie, ktoré  sme na  základe uznesenia  Národnej rady

- toho istého  - dostali k dispozícii  do výboru, vykazovali

značné odlišnosti  napríklad vo výške a  použití rezervy mi-

nisterky školstva.  Táto činí v oblasti  základných a stred-

ných  škôl  55 412 tisíc  korún  a v oblasti  vysokých  škôl

77 338 tisíc korún - to  sú údaje z tabuliek, ktoré preberám

- resp.  v oblasti  vysokých škôl  57 338  tisíc korún podľa

inej tabuľky. V tom prípade 21  miliónov bola  rezerva z os-

tatných rozpočtových organizácií.

 

     Nedodržiavanie  zákona  číslo  172  o vysokých školách,

ktorý  ukladá  ministerstvu  konzultovať  rozdeľovanie  pro-

striedkov  s Radou  vysokých škôl,  má za  následok finančné

operácie hraničiace,  resp. majúce charakter  štátnej korup-

cie. Príkladom  je 7 miliónov  korún, ktoré pani  ministerka

bez konzultácie s finančnou komisiou Rady vysokých škôl, ve-

dením univerzity  a vedením lekárskej fakulty,  o čom svedčí

aj list  dekana tejto fakulty,  pridelila I. stomatologickej

klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. V zásade sa

s rezervou nakladá ako s prostriedkami určenými na havarijné

situácie. To potvrdila aj pani ministerka napríklad v Press-

klube. Vedenie  Lekárskej fakulty Univerzity  Komenského ne-

prerokovalo a nepredložilo vedeniu Univerzity Komenského tú-

to situáciu ako havarijnú. Kto  ju ako takúto posúdil? Exis-

tuje písomný  záznam z posúdenia  tejto havarijnej situácie?

Ak  bola pani  ministerka  presvedčená,  že ide,  resp. išlo

o haváriu, prečo potom stiahla tých  7 miliónov Sk späť, keď

sa vedenie  univerzity ohradilo voči  postupu? Písomná doku-

mentácia tohto prípadu, pokiaľ  by ste mali, kolegyne, kole-

govia,  záujem, je  k dispozícii,  vrátane všetkých  listov,

ktoré boli vymenené. V už  spomínanej správe o stave rezortu

pani ministerka však konštatuje (strana 28), citujem: "V sú-

lade s vládou prijatým programom Čisté ruky, ktorého hlavným

cieľom  je očistiť  štátnu správu  od nekalých  praktík, som

tiež vydala  pokyn na vypracovanie  súhrnnej správy o  stave

nehnuteľného majetku v rezorte školstva."

 

     V  spore s  týmito slovami  je konanie  pani ministerky

nielen v  predchádzajúcom prípade, ale aj  v niekoľkých ďal-

ších. Napríklad v súvislosti  s prenájmom budovy na Levickej

ulici, ktorá  pôvodne patrila, bola  spravovaná Domom zahra-

ničných stykov, bola teda  majetkom štátu, majetkom rezortu,

bola s nákladom takmer 20  miliónov Sk prebudovaná na ubyto-

vacie  a rokovacie  zariadenie s  reprezentačnými rokovacími

priestormi.  Budova bola sprostredkovane prenajatá prostred-

níctvom súkromnej firmy  poisťovni. Rovnako takéto konštato-

vanie možno vysloviť o zariadení, ktoré je v Petržalke. Pre-

čo nebola  ponúknutá napríklad budova  na Levickej niektorej

škole, napríklad strednej hotelovej  škole ako výcvikové vý-

učbové zariadenie tejto školy a podobne?

 

     V súvislosti s financovaním vzdelávania sa objavil ďal-

ší závažný problém - poskytovanie  vysokoškolského vzdeláva-

nia za  úhradu. Kolegyne a kolegovia,  počujeme dobre. Je to

poskytovanie vysokoškolského vzdelávania  za úhradu. Dovoľte

mi, aby som rovno uviedol tento problém listom, ktorý je ad-

resovaný dekanovi Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského

v Bratislave:

 

     "Vážený pán  dekan, Vaša fakulta sa  obrátila na Minis-

terstvo školstva Slovenskej republiky  listom, v ktorom žia-

date informáciu k problematike  úhrady za vysokoškolské štú-

dium študujúcim. Ministerstvo  školstva Slovenskej republiky

zastáva  názor, a  to aj  s prihliadnutím  na ústavu a zákon

číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách, že vysokoškolské štú-

dium,  ktorým nadobudne  absolvent vysokoškolské  vzdelanie,

pre občanov Slovenskej republiky  v akejkoľvek forme je bez-

platné."

 

     Pokračuje  odsek:  "Avšak  za  podmienky,  že  uchádzač

o štúdium úspešne vykoná prijímacie  skúšky, ale nie je pri-

jatý na vysokú školu, dobrovoľne si bude hradiť úplné nákla-

dy štúdia (respektíve právnická osoba vysielajúca ho na toto

štúdium) a fakulta odvedie  finančné prostriedky na príjmový

účet fakulty, s tým možno súhlasiť."

 

     List  podpísal riaditeľ  sekcie vysokých škôl doc. Ing.

Marián Tolnay, CSc. Je zo  4. septembra 1996  so svojím jas-

ným evidenčným číslom.

 

     Ide o mimoriadne vážne rozhodnutie riaditeľa sekcie vy-

sokých škôl. Otázkou je, či s vedomím, alebo bez vedomia pani

ministerky, ale  v každom prípade  s jej zodpovednosťou.  Je

pravda, že vláda vo svojom programovom vyhlásení predpokladá

platenie  poplatkov  občanmi  za  vysokoškolské štúdium. Pre

úplnosť to  odcitujem: "Prístup k  vysokoškolskému vzdelaniu

pre všetky spoločenské a  sociálne vrstvy zabezpečíme systé-

mom  pôžičiek, nadväzne  na postupné  zavedenie úhrady časti

nákladov  za vysokoškolské  štúdium a  poplatkov za sociálne

služby študentom." List riaditeľa sekcie vysokých škôl sved-

čí o tom, že sa tak  už skutočne deje. Je však neprijateľné,

aby takéto mimoriadne vážne rozhodnutie bolo prijaté bez se-

rióznej koncepčnej a právnej prípravy, bez dôkladného infor-

movania a  dialógu s občanmi. Takto  svojvoľne a nesystémovo

zavedené poplatky  povedú k diskriminácii  sociálne slabších

rodín, hoci  ich deti splnia  predpoklady štúdia na  vysokej

škole. A mohol by som rozoberať túto otázku z pohľadu rovno-

cennosti prístupu na vysokoškolské štúdium atď.

 

     Učiteľ a  jeho postavenie, personálna  politika. Priamo

ministerke školstva adresne  bolo uložené uznesením Národnej

rady Slovenskej republiky predložiť už spomínaný harmonogram

riešenia  mzdových  problémov  v  školstve.  Pani ministerka

školstva  doteraz  nepresadila  jeho  prerokovanie vo vláde.

Okrem toho,  ak by tento  materiál bol aj  schválený vládou,

jednoducho nie je riešením. Principiálne nerieši tento prob-

lém, pretože predpokladá 10-percentný  nárast ročne v rokoch

1997-1998, v roku 1996 menší.  To znamená, že pri predpokla-

danej inflácii by išlo možno  o jedno- až dvojpercentný teo-

retický nárast.

 

     Ako ďalšiu hrubú koncepčnú chybu v práci pani minister-

ky hodnotím preto skutočnosť, že odskočila od predloženia už

hotového zákona o štátnej,  resp. verejnej službe pedagogic-

kých pracovníkov, ktorý bol  vypracovaný na základe viacroč-

ných analýz a návrhov v  roku 1994 počas Moravčíkovej vlády.

Tento zákon komplexne  riešil ekonomickú situáciu pedagógov,

jeho finančná náročnosť je takmer zhodná s predkladaným har-

monogramom, ale  okrem toho vytváral  legislatívne podmienky

spoločenského  uznania učiteľskej  profesie. Inými  slovami,

lapidárne,  jednou ranou  zabíjal niekoľko  múch -  finančné

ohodnotenie a  zo zákona definovaný  status učiteľa, platový

automatizmus na jednej strane, povinnosti vyplývajúce zo zá-

kona pre tohto učiteľa na  druhej strane. A ukladal prísluš-

ným  orgánom vytvoriť  na trhu  vzdelávania pretlak,  ponuku

vzdelávacích aktivít tak, aby tento zákon bolo možné v praxi

napĺňať.

 

     Pritom v legislatívnom pláne vlády sú analogické zákony

napríklad pre  zamestnancov Colnej správy,  vojakov - profe-

sionálov,  policajtov a  príslušníkov Slovenskej informačnej

služby. V  žiadnom prípade, ani vážne,  ani ironicky nechcem

zrovnávať pedagogických pracovníkov  s uvedenými profesiami,

každá má svoje špecifiká. Ale  rovnako ako tieto i učiteľská

služba je typom, povedzme, štátnej  služby. Ak nie, možno ju

určite  ponímať ako  najrozsiahlejší typ  verejnej služby na

Slovensku.

 

     Tvrdenie, že  zákon o verejnej  službe pripravuje mini-

sterstvo práce, sociálnych vecí a  rodiny, je podľa mňa pra-

obyčajnou výhovorkou,  ktorá je len  ďalším dôkazom nedosta-

točného prístupu a nepochopenia úloh rezortu vzdelávania je-

ho ministerstvom.

 

     Vo  vzťahu k  pedagogickým pracovníkom  je najvážnejším

prejavom neschopnosti  a neznalosti problematiky  - ináč som

to nemohol nazvať  - vyhláška číslo 41 o  odbornej a pedago-

gickej  spôsobilosti   pedagogických  pracovníkov.  Kolegyne

a kolegovia, nechcem  vás unavovať logickými  lapsusmi tejto

vyhlášky,  ale z  overenia v  praxi, z  diskusie s učiteľmi,

s odborníkmi, právnikmi ona skutočne diskriminuje jednu časť

učiteľov. Tvrdiť, že časom sa  všetci môžu dostať do vyššej,

to znamená do desiatej  platovej triedy, je jednoducho nese-

riózne. Táto vyhláška  zakladá legislatívny, zákonný predpo-

klad nato, aby  časť učiteľov - magistri, mali  pocit, že sú

znevýhodnení v  porovnaní napríklad s  absolventmi inžinier-

skeho štúdia, ktorí majú doplnkové pedagogické štúdium.

 

     Uvedomme si, prosím, že  profesionál učiteľ - magister,

päť rokov študujúci pedagogické  vzdelanie, musí robiť ates-

tačnú  kvalifikačnú  skúšku,  zatiaľ  čo napríklad inžinier,

ktorý vyštudoval technickú školu a robil si doplňujúce peda-

gogické štúdium,  čiže hlavný smer profesie  je iný, automa-

ticky postupuje  do vyššej triedy, ak  sú splnené nejaké po-

žiadavky na prax a podobne.  Rovnako sú postavení proti sebe

aj  učiteľ, povedzme,  s klasickou  pedagogikou a  učiteľ so

špeciálnou pedagogikou. Pokiaľ by  si učiteľ s klasickou pe-

dagogikou urobil  rozširujúce štúdium, aby  mohol vôbec učiť

na  špeciálnej škole,  ten druhý,  čo si  urobil rozširujúce

štúdium, je  zvýhodnený oproti "profíkovi",  ktorý sa profe-

sionálne pripravoval na kariéru v špeciálnej pedagogike.

 

     Namiesto   precíznej  koncepcie   realizovanej  zákonom

o štátnej, resp.  verejnej službe, zasadením  sa za učiteľov

tak,  aby automaticky  postúpili do  desiatej, resp.  vyššej

platovej triedy, uzrela svetlo sveta vyhláška, ktorá diskri-

minuje značnú  časť a na  školách rozdeľuje kolektívy.  Moje

osobné  skúsenosti sú  také, že  pedagogické kolektívy 36-40

učiteľov dostávajú napríklad dve miesta ročne, aby mohli ísť

urobiť tzv. kvalifikačnú skúšku. Navyše, kvalifikačná skúška

sa robí na metodických centrách.  Osobne nemám nič proti me-

todickým  centrám.  Naopak,  metodické  centrá  sú v sústave

školských  zariadení  veľmi  dôležité.  Zmení  sa vyučovanie

niektorých partií matematiky, metodické centrá promptne pre-

vedú prípravu učiteľov. Ale tu predsa  ide o čosi, čo je ná-

rokom na  vyššie ohodnotenie toho učiteľa.  A to je potrebné

realizovať minimálne na tom  stupni vzdelávacej sústavy, as-

poň záverečnú  skúšku (aj keď  príprava a predpríprava  môže

byť na  metodickom centre), ale  záverečnú skúšku realizovať

na fakulte.

 

     Podľa názorov právnych odborníkov  jej realizácia - mám

na  mysli  vyhlášku  41  -  okrem dehonestácie celoživotného

vzdelávania je na hranici zákonnosti.

 

     Prejavom neúcty k učiteľskému povolaniu, či nerešpekto-

vanie autonómie vysokých škôl  je aj zadržiavanie návrhov na

vymenovanie profesorov vysokých  škôl. Nie je zriedkavosťou,

že návrhy  ležia na ministerstve  aj 16 až  17 mesiacov. Na-

miesto dodržiavania platného zákona pani ministerka nemiest-

ne protestovala  proti jeho dodržiavaniu  a naplneniu prezi-

dentom Slovenskej republiky,  keď prezident konečne profeso-

rov vymenoval, pričom sa na tomto akte nezúčastnila.

 

     V priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády, citu-

jem: "Vláda  si kladie za úlohu  prispieť k zabezpečeniu po-

kojného pracovného ovzdušia  na školách podporou personálnej

politiky,  ktorej  jediným   kritériom  sa  stane  odbornosť

a mravná bezúhonnosť", pani  ministerka realizuje personálnu

politiku  v rezorte.  Začala čistkami  na úrovni  riaditeľov

školských  správ. Na  ten účel  prostredníctvom  poslaneckej

lobby iniciovala  novelu zákona číslo  542 o štátnej  správe

a samospráve v školstve. Výsledkom bola plošná výmena obrov-

ského množstva riaditeľov bývalých školských správ - bez pár

jednotlivcov  takmer všetci. Ministerka pritom vedela (alebo

nevedela?) o pripravovanom  zákone upravujúcom územnosprávne

členenie,  vznik a  integráciu nových  krajských a okresných

orgánov štátnej  správy. Tento znovu vedie  k zmenám na pos-

toch riadiacich pracovníkov regionálnych školských orgánov.

 

     Prosím vás, čo je to  za minister, ktorý nielenže dovo-

lí, ale dokonca iniciuje v  takom krátkom časovom slede neu-

stále a rozsiahle zmeny  v regionálnych riadiacich orgánoch?

Toto prispieva k pokojnému pracovnému ovzdušiu na školách?

 

     Vážnym negatívnym aspektom  personálnej práce v rezorte

je  absencia  inštitútu  nazývaného  konkurz  ako základného

nástroja používaného v demokratických spoločnostiach na zis-

ťovanie napríklad  odbornosti. Pozri aj  programové vyhláse-

nie.  Naopak, z  poslaneckých prieskumov  viem, že odbornosť

a mravná bezúhonnosť,  tak ako je to  povedané v programovom

vyhlásení, boli  nahradené politickou príslušnosťou  a úrad-

níckou servilnosťou.  Bolo by zaujímavé vedieť,  či pani mi-

nisterka  vie, koľko  tieto plošné  výmeny stáli  finančných

prostriedkov.

 

     Do rovnakej kategórie patria  aj výmeny na poste riadi-

teľa Ústredného inšpekčného centra a Akadémie Istropolitana.

Jedným  z najfrekventovanejších  odborných termínov  v škol-

ských politikách vyspelých krajín  je systém hodnotenia kva-

lity. Základným stavebným kameňom  tohto systému je nezávis-

lá,  podľa transparentných  pravidiel  objektívne  pracujúca

školská  inšpekcia. Personálne  zmeny v  inšpekcii, absencia

koncepcie a likvidácia jej nezávislosti sa taktiež podpisujú

na upadaní nášho školstva.

 

     Systém  hodnotenia  kvality  však  nenašiel  uplatnenie

v materiáloch ministerstva, napríklad v tých, ktoré som spo-

mínal. Považujem to za veľmi vážny nedostatok v práci samot-

nej pani ministerky. Naopak, nakladanie  s inšpekciou, vecná

stránka  novely zákona  číslo 542,  ale najmä  novely zákona

o vysokých školách sú  dôkazom, že objektívny, transparentný

a motivujúci   systém  hodnotenia   kvality  je   nahrádzaný

centralisticko-byrokratickými zásahmi do činnosti škôl.

 

     Odbúravanie v predchádzajúcom  období sa rodiaceho sys-

tému hodnotenia  kvality  začalo nekorektným  rokovaním pani

ministerky s  bývalou Akreditačnou komisiou, čistkami, ktoré

som spomínal, a poslanecké prieskumy ukazujú,  že sa presúva

na odvolávanie riaditeľov škôl,  školských zariadení a usta-

novovanie  nových, opäť  na báze  politických kritérií.  Ako

najčerstvejší  prípad  z  mojich  nedávnych poslaneckých dní

môžem  uviesť okres  Vranov  nad  Topľou, Lučenec  a ďalšie.

Čistky na samotnom ministerstve sa prejavili najmä v tom, že

vláda,  až na  drobné výnimky,  vracia materiály predkladané

ministerkou na  prepracovanie. Mnohé z  nich sa už  viac ani

neobjavia.

 

     Oblasť legislatívy. Okrem  už spomínanej vyhlášky číslo

41  sa nekompetentnosť pani ministerky  prejavila v  procese

prípravy  a prerokúvania  novely zákona  o vysokých školách.

Pani ministerka najskôr nedokázala  vo vláde obhájiť filozo-

fiu  tej novely,  ktorá bola  dosiahnutá správnym  konsenzom

s predstaviteľmi akademickej obce. Počas prerokúvania novely

v parlamente  nedokázala  ani  len  vyjadriť zreteľné, jasné

stanovisko k návrhom, ktoré boli  v spore jednak so samotným

zákonom  číslo  172,  ale  najmä  s predstavami ministerstva

- keďže koncepcia neexistuje - napríklad o vzniku univerzity

v Prešove.

 

     Tu treba objektívne povedať,  že projekt vzniku univer-

zity  v Prešove  na ministerstve  školstva existuje, myslím,

dva mesiace. Tým skôr bolo treba proti návrhom, ktoré tu od-

zneli, vystúpiť rezolútne. Alibisticky  sa skrývala za slová

"poslanci majú právo". Iste, ale minister má povinnosť obha-

jovať, keď už nie koncepciu  štátnej politiky, tak aspoň zá-

sady vzniku nových vysokých škôl.

 

 

     Nebudem sa vyčerpávajúco venovať tomuto zákonu, pretože

o ňom sme diskutovali a ešte  budeme, ale dovolím si obrátiť

vašu pozornosť na toto:  Mimoriadne vážnym aspektom je odbú-

ranie možnosti oslobodenia vysokých  škôl od colných a iných

poplatkov z darov a najmä od  daní z príjmov získaných z mi-

morozpočtových zdrojov.  Skutočnosť je taká,  že pani minis-

terka školstva, jej  ekonomická sekcia a legislatívno-právny

odbor aj  vďaka už spomínaným čistkám  vôbec nepostrehli, že

novela má, obrazne povedané, "retroaktívny" účinok na finan-

cie vysokých škôl a že tieto by dodatočne  ako podnikateľské

subjekty museli odviesť daň z príjmu právnických osôb za rok

1996, s čím nemohli dopredu počítať.

 

     Oblasť vedy  a výskumu. O  tom, že pani  ministerka bez

mihnutia oka vlastne akceptovala  zníženie rozpočtu na vyso-

koškolskú vedu o 10 %, som už hovoril. Rovnako vážny problém

je  súčasný  stav  v  koordinovaní  činnosti  v oblasti vedy

a výskumu. Dodnes nie je jednoznačne vyriešená otázka kompe-

tencií medzi  ministerstvom a Úradom  pre stratégiu rozvoja,

vedu a techniku. Pôvodne delimitovaní pracovníci z minister-

stva na úrad sa zasa vracajú späť, presúvajú sa teda stolič-

ky a podstatné problémy, ako sú sprehľadnenie a diferencova-

nie financovania  základného a aplikovaného  výskumu, výraz-

nejšie  presadenie grantového  financovania, vytvorenie pod-

mienok,  aby časť  získaných finančných  prostriedkov za vý-

sledky vedy a výskumu zostala na riešiteľských pracoviskách,

sa neriešia. Nejde o úlohy alebo témy, ktoré by si vymyslela

opozícia. Ide o úlohy z  programového vyhlásenia vlády - ka-

pitola 43,  strana 67. Minimálne  spoluzodpovednosť pani mi-

nisterky školstva vyplývajúca  z dôležitosti vysokoškolského

výskumu je evidentná.

 

     Konečne je tu otázka, prečo neboli tieto úlohy naplnené

aspoň v rezorte školstva. Kde je teda príslušná legislatíva?

Zákony predsa boli dávnejšie pripravené, rovnako ako základ-

ný rámec štátnej vednej a  technickej politiky už v predchá-

dzajúcom období. Súčasný stav  mi pripomína situáciu, keď sa

dvaja  jednookí tvária,  že spolu  vidia rovnako  dobre  ako

dvojokí. A to, ako vieme, vôbec nie je  pravda. Považujem za

nevyhnutné, aby sa situáciou v tejto oblasti začal veľmi se-

riózne zaoberať aj parlament.

 

     Rovnako treba  hodnotiť aj stav v  ďalších dvoch oblas-

tiach,  ktorými  sú  mládež  a  telesná  kultúra.  Zdĺhavosť

v tvorbe legislatívnych noriem, najmä v oblasti ochrany mlá-

deže, nedostatočná koordinácia tvorby štátnej politiky v ob-

lasti mládeže  medzi ministerstvom a Fondom  detí a mládeže,

netransparentné  nakladanie  s  majetkom,  ako  fond nakladá

s majetkom  po bývalom  SZM, sú  okrem iných najvýraznejšími

nedostatkami práce  ministerstva, a teda  aj pani ministerky

v tejto oblasti.

 

     Oblasť medzinárodnej spolupráce -  už len stručne. Stav

je taký, že Slovensko nemá doteraz podpísané dôležité proto-

koly o spolupráci v oblasti vzdelávania  predovšetkým s kra-

jinami  Európskej únie, ako Francúzsko,  Nemecko a  Rakúsko.

Význam práve týchto krajín, ale aj ďalších pre našu medziná-

rodnú školskú a vedeckú spoluprácu netreba zdôrazňovať.

 

     Absencia koncepcie v  oblasti medzinárodnej spolupráce,

nekorektné útoky  na nevládne organizácie,  ako napríklad na

Slovenskú akademickú informačnú agentúru, ktorá ako nevládna

organizácia na  dobrej úrovni zabezpečovala  viaceré bilate-

rálne a multilaterálne programy, spôsobili útlm, miestami aj

kritický stav  v spolupráci v rámci  programu CEPUS, v akcii

Rakúsko - Slovensko, spolupráca  v oblasti vzdelávania a vý-

skumu, aj keď tá ešte aspoň na budúci rok bude bežať.

 

     Pani ministerka školstva absolvovala viacero pracovných

ciest do zahraničia. Dobrým zvykom býva, že verejnosť je in-

formovaná o tom, aký  efekt pre slovenské školstvo priniesli

tieto pracovné cesty. Tieto  informácie i napriek interpelá-

ciám v parlamente nemáme k dispozícii, nie sú k dispozícii.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, fráz o  význame a dôleži-

tosti vzdelávania bolo a je vždy dostatok. Rovnako tak často

počuť chválu i samochválu na úroveň nášho vzdelávacieho sys-

tému. Žiaľ, realita je celkom iná. Naše školstvo upadá. Naše

školstvo nemá víziu.  Atmosféra vo vzdelávacích inštitúciách

nie je  taká, aká by mala byť, alebo akú si ju želáme, alebo

akú si ju predstavujeme. Chýba v nej fluidum motivácie, sti-

mulovanie tvorivosti, pokoj,  istota, serióznosť a stabilita

aspoň základných pravidiel ovplyvňujúcich život a prácu uči-

teľa i žiaka, školu i rodinu.

 

     Školstvo ako systém, vzdelávanie ako proces sa rozhodu-

júcim dielom podieľa na formovaní hierarchie hodnôt dieťaťa,

žiaka, študenta, ale i  učiteľa, občana, rodiny a spoločnos-

ti. Školstvo, školský systém je oblasť spoločnosti s najväč-

šou zotrvačnosťou. Výborne, ak ide o pozitívne veci, ale be-

da, ak ide  o zavlečené chyby a nedostatky.  Preto sa musíme

veľmi zodpovedne venovať  manažmentu vzdelávania, manažmentu

vzdelávacieho sektora, sledovať  a hodnotiť odborné, morálne

predpoklady a manažérske schopnosti. Prirodzená autorita, ak

už aj nie je veľmi vysoká, nesmie byť nahradzovaná centrali-

začnou až agresívnou legislatívou ako náhrady za neschopnosť

viesť kultúrny dialóg, počúvať  a tolerovať, tolerantne reš-

pektovať iné názory. Práve  naopak, dobrý manažment iniciuje

dialóg.

 

     Prierez dvojročnej činnosti pani ministerky, preukázané

výsledky a schopnosti jednoznačne  ukazujú, že pani Slavkov-

ská nemá predpoklady  vykonávať funkciu ministerky školstva.

O to viac,  že školstvo nepotrebuje  politika. Naše školstvo

potrebuje školského politika, a to je rozdiel.

 

 

     Mal  som  ešte  a  mám  v  poznámkach pripravenú otázku

stredných odborných učilíšť. Tu  sa, dámy a páni, zopakovala

situácia, ktorú  som spomínal s  riaditeľmi školských správ.

Roky  pripravovaná koncepcia (i predchádzajúcimi Mečiarovými

vládami) na istý čas koordinovať i stredné odborné učilištia

z úrovne ministerstva školstva bola práve v tomto období na-

rušená. Tú som rešpektoval  ja i moji predchodcovia. Mysleli

sme si,  že je dobrá.  Bola narušená. Možno  vecne by to  aj

mohlo byť dobré. Ale čo sa  udialo? Na krátky čas sa učiliš-

tia vrátili do rezortov, aby sa vzápätí posunuli pod krajské

úrady. Na čo? Kde tu je  zdravý rozum, ktorý v takom krátkom

čase robí  takéto úkony, pokiaľ tie  úkony boli legislatívne

právne a administratívne dobre urobené? Naopak, bolo to tre-

ba nechať pod rezortom školstva a sústrediť sa na legislatí-

vu, na  vykonávacie predpisy, transformujúce  správu učilíšť

pod krajské úrady.

 

     Dámy a páni, úmyselne  som nepredkladal koncepčné názo-

ry, ktoré by ste mohli  označiť  ako názory opozičného poli-

tika.  Dovolil  som  si  však  predložiť  konfrontáciu stavu

s úlohami, ktoré sú v rôznych dokumentoch, ktoré buď prijala

vláda, alebo ich predkladala samotná pani ministerka.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste pred-

kladateľa. Otváram  k tomuto bodu rozpravu.  Do rozpravy som

dostal zatiaľ  7 prihlášok. Ako  prvý sa prihlásil  predseda

výboru pán Kamil Haťapka.  S faktickou poznámkou sa medzitým

hlási pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem len vysoko oceniť rétorické schopnosti predklada-

teľa. Myslím si, že v starom Ríme by bol mal ohromný úspech,

ale myslím si, že by bol urobil lepšie, keby bol urobil jas-

né resumé  svojho vystúpenia. A  dovolím si ho  upozorniť na

takú maličkosť, že nie je dôležité povinné ukončenie nejakej

školy,  ale  úroveň  všeobecného  vzdelania,  ktoré povinnou

školskou  dochádzkou  absolvent  dosiahne.  Dovolím  si pána

predkladateľa  ubezpečiť,  že   podľa  mojich  vedomostí  aj

z priamej konfrontácie úroveň  našich základných škôl, resp.

absolventov našich  základných škôl minimálne  vo všeobecnom

vzdelaní  je kedykoľvek  porovnateľná s  úrovňou všeobecného

vzdelania absolventov stredných škôl nielen západnej Európy,

ale aj iných demokratických krajín smerom na západ od nás.

 

     Preto si myslím, že bazírovať na tom, či budeme mať po-

vinnú  strednú dochádzku, alebo  len  základnú, nie  je také

dôležité, ako skôr to, aby sme trvali na zvýšení úrovne vše-

obecného vzdelania absolventov  základného povinného vzdela-

nia, ktoré  u nás je. Akákoľvek  snaha znížiť toto všeobecné

vzdelanie  znamená snahu  ľahšie ovládať  obyvateľstvo, lebo

veľmi dobre vieme, že čím nižšie je všeobecné vzdelanie, tým

ľahšie sa človek ovláda.  Jasne hovorím o všeobecnom vzdela-

ní, pretože človek s nízkym všeobecným vzdelaním, hoci s vy-

sokou špecializáciou, je tiež takisto ľahko ovládateľný.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán Haťapka.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dnešné rokovanie  parlamentu má na  programe, ktorý sme

pred chvíľou  schválili, odvolanie ministerky  školstva Slo-

venskej republiky pani Evy Slavkovskej.

 

     Ako  iste viete,  je to  už v  krátkom čase tretí pokus

o znehodnotenie výsledkov práce vlády  a v konečnej miere aj

práce  koalície.  Deje  sa  to  tak  podľa  známeho  scenára

spochybnenia práce jednotlivých ministrov.

 

     Na predchádzajúcom zasadaní to bol minister Baco, teraz

zase ministerka školstva Slavkovská.  Iste nejde všetko tak,

ako by sme  si želali, a nech by robila  na svojom poste čo-

koľvek, iniciatívna opozícia nájde kameň  jej úrazu aj v se-

balepšom zámere.

 

     Môžem azda  vysloviť názor, že mnohé,  čo sa jej vytýka

zo strany opozičných kolegov,  a toto je potom pertraktované

v tlači ako  vážna záležitosť, po ktorej  temer každé médium

siahne, je vysvetlenie pre súdneho čitateľa nezaujímavé.

 

     Podobne je to s vysvetľovaním, samozrejme svojským,  so

školstvom na národnostne zmiešanom  území, ktoré je neustále

predkladané ako  nedostatočné, upierajúce práva na svoju ma-

terčinu, ale protagonisti takéhoto názoru si neuvedomujú, že

počas celého obdobia masírovania svojich spoluobčanov dúcha-

jú do pahreby neprimeraných nacionalistických nálad.

 

     Pritom situácia  je úplne iná  a práve rezort  školstva

vynakladá nemalú snahu, aby  naši spoluobčania, či sú maďar-

skej, rusínskej, nemeckej  alebo rómskej príslušnosti, našli

plné uplatnenie vo svojom živote, aby neboli trvale odkázaní

iba na pôsobenie na teritóriu,  ktoré im umožňuje len použí-

vanie svojho rodného jazyka. Veď  nemôže byť pre človeka nič

strašnejšie, ako  keď sa ocitne  v prostredí, ktorého  jazyk

neovláda, a to prostredie sa dokonca nachádza v jeho vlasti.

Preto vytýkanie, a nie prvé,  že ministerka so svojím rezor-

tom sa venuje tejto problematike iba okrajovo, je zavádzajú-

ce. Dokonca také zavádzajúce, že  mnohí poslanci, ale aj po-

slankyne práve z tohto dôvodu  sa rozhodli podporiť návrh na

jej odvolanie.

 

     Aby  som ich  však presvedčil,  čo sa  v tejto  oblasti

v školstve urobilo, dovoľte mi, vážení kolegovia a kolegyne,

aby som vám predložil niekoľko skutočností.

 

     Vzdelávanie  detí občanov  Slovenskej republiky  s inou

národnosťou ako  slovenskou sa deje plne  v súlade s Ústavou

Slovenskej republiky,  a teda aj s  Listinou základných práv

a slobôd,  ako  aj  ďalšími  medzinárodne prijatými dohodami

a konvenciami.

 

     Na  národnostne  zmiešanom  území  Slovenskej republiky

existujú rôzne spôsoby vzdelávania  v školách podľa vyučova-

cieho jazyka danej školy.  Existujú školy s vyučovacím jazy-

kom slovenským, ktoré navštevujú žiaci aj s iným ako sloven-

ským  materinským  jazykom.  Máme  tiež  školy pod spoločnou

správou, kde pod jedným riaditeľstvom sú dve oddelenia, teda

triedy s vyučovacím jazykom slovenským a triedy s vyučovacím

jazykom národností.  V sieti škôl pôsobia  i také školy, kde

je vyučovacím  jazykom jazyk národností  a predmet slovenský

jazyk a literatúra sa  vyučuje ako komunikatívny cieľový ja-

zyk na  princípe metodiky cudzieho  jazyka. V tomto  prípade

ide o školy napospol s vyučovacím jazykom maďarským.

 

 

     Sú školy  s vyučovacím jazykom národností,  kde sa nie-

ktoré  predmety vyučujú  v materinskom  jazyku národností na

prvom  stupni základných  škôl -  hudobná výchova,  výtvarná

výchova, prvouka  a vlastiveda. Na týchto  školách na druhom

stupni  základných škôl  v materinskom  jazyku národností sa

vyučuje  hudobná  výchova,   výtvarná  výchova,  dvojjazyčne

občianska výchova, etická výchova, dejepis a zemepis. Ďalšie

predmety  okrem  materinského  jazyka  národností sa vyučujú

v slovenskom jazyku. Ide napríklad  o školy s vyučovacím ja-

zykom ukrajinským. Sú napokon v našom školskom systéme školy

s výučbou jazyka národností, kde sa materinský jazyk a lite-

ratúra vyučuje v ich jazyku  a ďalšie predmety v jazyku slo-

venskom. V  tomto prípade ide o  školy s vyučovaním ukrajin-

ského jazyka a školy  s vyučovaním nemeckého jazyka. Možnosť

výberu je teda skutočne nadmieru pestrá.

 

     Výchova  a  vzdelanie  detí  príslušníkov národnostných

menšín sa uskutočňuje dôsledne na základe slobodného rozhod-

nutia ich  rodičov, resp. zákonitých  zástupcov. Tieto školy

sú rovnocennou súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Sloven-

skej republiky a sú financované zo štátneho rozpočtu.

 

     Okrem štátnych škôl je  na základe legislatívnych pred-

pisov možné  zriadiť súkromnú alebo  cirkevnú školu. Z  toho

jednoznačne vyplýva, že  občan Slovenskej republiky patriaci

k národnostným menšinám má možnosť v oblasti výchovy a vzde-

lávania využiť, počnúc  od predškolského zariadenia, vzdelá-

vanie  v materinskom  jazyku. Rovnocennosť  obsahu a rozsahu

vedomostí  žiakov škôl  s vyučovacím  jazykom národností  so

žiakmi škôl  s jazykom slovenským  je zabezpečená základnými

pedagogickými dokumentmi  (učebné osnovy a  učebnice), ktoré

okrem  špecifických  predmetov  sú  v  podstate  rovnaké ako

v školách s vyučovacím jazykom slovenským.

 

     Z toho  vyplýva, že každá zmena  v obsahu vyučovania na

školách s  vyučovacím jazykom slovenským  sa nevyhnutne musí

premietnuť do obsahu vyučovania  na školách s vyučovacím ja-

zykom národností. Učebné osnovy  sú totožné, prirodzene, ok-

rem predmetu materinský jazyk a literatúra tej-ktorej národ-

nosti, vrátane  učebníc. Vo všetkých typoch a stupňoch  škôl

s vyučovacím jazykom  národností sa majú  používať učebnice,

ktoré  sú prekladom  platných učebníc  schválených Minister-

stvom školstva Slovenskej republiky, alebo doplnkových učeb-

ných textov,  ktoré sú v  zozname odporúčanom ministerstvom.

V špecifických  predmetoch - materinský jazyk  a literatúra,

prvouka, hudobná výchova, výtvarná výchova, dejepis, zemepis

deti príslušníkov národností  dostávajú vedomosti z národnej

i regionálnej histórie kultúry  ľudovej tvorivosti a sloves-

nosti.

 

     V tomto  kontexte mi dovoľte  uviesť niekoľko výrečných

údajov. Náklady na nákup  učebníc pre školy s vyučovacím ja-

zykom maďarským  v tomto roku  predstavujú 13,4 milióna  Sk.

Pre školy s vyučovacím jazykom ukrajinským ide v tomto zmys-

le o 1 700 tisíc Sk. A Kapitoly z rómskych dejín si vyžiada-

li 0,8 milióna Sk.

 

     Ako  som už  zdôraznil, v Slovenskej republike striktne

uplatňujeme a dodržiavame demokratické právo rodiča na voľbu

vyučovacieho jazyka, školy, prípadne triedy  pre jeho dieťa,

ale zároveň povinnosťou štátu  vymedzenou zákonom je utvárať

v školskom systéme  také podmienky, aby si  každý občan Slo-

venskej  republiky mohol  bez problémov  osvojiť a  používať

štátny jazyk slovom a písmom. Túto povinnosť deklaruje zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  270/1995 Z. z.

o štátnom jazyku  Slovenskej republiky, a to  v druhom para-

grafe. Túto  skutočnosť mal na pamäti  aj zrušený zákon Slo-

venskej národnej  rady číslo 428/1990 Zb.  vo svojom štvrtom

paragrafe.  Týmito skutočnosťami  v žiadnom  prípade nie  je

dotknuté právo na vzdelanie v materinskom jazyku alebo výuč-

ba materinského jazyka národnosti.

 

     Spomínané povinnosti štátu boli základným argumentom na

vypracovanie  dokumentu  Zhodnotenie  úrovne  osvojovania si

slovenského jazyka v školách na národnostne zmiešanom území.

Prvý raz v histórii  Slovenskej republiky bolo možné dospieť

k dôsledne  empirickým  pozorovaniam  a  záverom. V podstate

takto zmapovali predmetnú situáciu od roku 1990 do súčasnos-

ti. Zistilo sa okrem iného,  že úroveň vedomostí a zručností

žiakov závisí  od osobných, pedagogických a odborných kvalít

učiteľa, ale zároveň je  úroveň ovládania slovenského jazyka

ovplyvňovaná jazykovým prostredím  a sociálnou skladbou žia-

kov. Žiaci maďarskej národnosti  sa v podstate stretávajú so

slovenským  jazykom  na  hodinách  predmetu  slovenský jazyk

a literatúra a žijú v  obciach s prevažnou väčšinou obyvate-

ľov maďarskej národnosti.

 

     Pretrvávajúcim problémom časti občanov maďarskej národ-

nosti žijúcich na území Slovenskej republiky sa ukázala sku-

točnosť, že slovenský jazyk považujú za cudzí jazyk. Napokon

inšpekcie v školách s vyučovacím jazykom maďarským dokázali,

že žiaci neovládajú slovenský  jazyk v súlade so schválenými

učebnými osnovami. Takýto stav vo svojich dôsledkoch ohrozu-

je ich  ďalšiu životnú existenciu,  ak sa chcú  plnohodnotne

uplatniť  vo všetkých  spoločenských štruktúrach  Slovenskej

republiky.

 

     Hľadalo sa  riešenie a možnosť nápravy tohto  do  istej

miery zanedbaného stavu nášho školstva predchádzajúcimi kom-

petentnými  orgánmi  štátnej  správy.  Odpoveď  sa  našla aj

v Rámcovom dohovore Rady Európy o ochrane národnostných men-

šín, ktorý Slovenská republika ratifikovala.

 

     Najskôr sa uskutočnil prieskum  záujmu rodičov o spôsob

vzdelávania svojich detí na národnostne zmiešanom území a na

základe jeho výsledkov sa schválila koncepcia alternatívneho

vzdelávania v školách na národnostne zmiešanom území, ktorej

realizácia sa  paradoxne stretla v  praxi s pochopením,  ale

u časti  politických predstaviteľov  príslušníkov národnost-

ných menšín s istou nevôľou a zámerným zavádzajúcim spoliti-

zovaním.

 

     Neraz sa tieto kroky vysvetľovali, ale i v tejto chvíli

považujem za potrebné zdôrazniť  ich základné princípy. Pod-

statou celej  koncepcie je zriadenie školy, prípadne triedy,

kde sa niektoré spoločenskovedné alebo prírodovedné predmety

vyučujú v slovenskom jazyku. Môže  sa tak stať len vtedy, ak

je dostatočný záujem rodičov.  Touto koncepciou sa rozširuje

ich prirodzené právo na voľbu školy podľa vyučovacieho jazy-

ka, ako aj spôsobu vzdelávania. Zdôrazňujem, že pri uplatňo-

vaní  alternatívneho  vzdelávania  sa  zachováva kompaktnosť

škôl s vyučovacím jazykom  maďarským, pričom význam materin-

ského jazyka zostáva nedotknutý.

 

     Už prvé poznatky z 29 materských škôl, jednej základnej

školy a  troch odborných škôl,  kde sa v  uplynulom školskom

roku rozhodli  rodičia a pedagógovia  prijať ponuku alterna-

tívneho vzdelávania,  svedčia o tom, že  táto koncepcia bola

zvolená správne.  Dni otvorených dverí  na uvedených školách

potvrdili, že deti sa stávajú komunikatívnejšími, pretože si

hravou formou osvojujú štátny jazyk. A ich rodičia vyjadrili

spokojnosť a záujem, aby  deti z materských škôl pokračovali

v podobnej  forme vzdelávania  i na  základných školách. Ich

názor bude Ministerstvo školstva  Slovenskej republiky v bu-

dúcom období rešpektovať.

 

     Pripravila sa  tiež koncepcia vzdelávania  detí občanov

rusínskej národnosti akceptujúca spomínané základné princípy

alternatívneho vzdelávania na základe spoločenskej požiadav-

ky  občanov  Slovenskej  republiky  rusínskej  národnosti na

vzdelávanie v materinskom jazyku.

 

     Na dôvažok sa začiatkom  roka 1996 vykonal prostredníc-

tvom bývalých školských správ podrobný prieskum záujmu rodi-

čov na východnom Slovensku v miestach, kde je podľa sčítania

ľudu, domov  a bytov z roku  1991 najväčšia koncentrácia ru-

sínskeho obyvateľstva.

 

     Už v  tomto školskom roku sa  zavádza podľa požiadaviek

rodičov v niektorých základných školách na východnom Sloven-

sku  predmet rusínsky  jazyk a  literatúra. Nadviazalo sa na

koncepciu, podľa  ktorej už v  školskom roku  1993/1994 boli

otvorené triedy  s vyučovacím jazykom nemeckým,  resp. s vy-

učovaním  nemeckého jazyka  v Nitrianskom  Pravne, Kežmarku,

Gelnici, Medzeve a v školskom  roku 1994/1995 aj v Bratisla-

ve. Na týchto školách sa v súčasnosti uskutočňuje na základe

požiadaviek rodičov alternatívne vyučovanie predmetov. Záro-

veň na  školách pôsobia lektori z  Nemecka, ktorí v nemeckom

jazyku vyučujú aj predmety výtvarná výchova, hudobná výchova

a telesná výchova.

 

     Vzhľadom na  skutočnosť, že vláda  Slovenskej republiky

už svojím uznesením zo dňa 9. 4. 1991 uznala Rómov za národ-

nostnú  menšinu, dôsledne  sa na  podmienky rezortu školstva

rozpracovali stanovené zásady  vládnej politiky. Zistilo sa,

že táto oblasť nebola v minulosti dostatočne riešená, čo do-

kázal vysoký počet detí  rómskej národnosti, ktoré sa javili

ako neúspešné po svojom  nástupe do základnej školy. Príčina

tohto stavu sa zistila v nízkej znalosti slovenského jazyka,

ktorá vznikla aj z dôvodu len zriedkavého zaraďovania týchto

detí do predškolskej výchovy.

 

     Nepriaznivé  boli aj ďalšie faktory, ktoré sa Minister-

stvo školstva Slovenskej  republiky rozhodlo odstrániť. Išlo

v mnohom o  nerešpektovanú svojbytnosť rómskej  kultúry, jej

odlišnosti  v hodnotovom  systéme, ako  aj špecifickosti so-

ciálnych podmienok,  ktoré nie každý  učiteľ dokonale pozná.

Na základe  týchto poznatkov sa  radikálne zmenila filozofia

vo  výchove  a  vzdelávaní  detí  občanov rómskej národnosti

v uplatnení  práva na  získanie vzdelania  v rómskom jazyku.

Preto  sa na  trinástich základných  školách zaviedla výučba

v rómskom jazyku.

 

     Pokračovalo  sa už  aj v  predchádzajúcom konštituovaní

experimentálnych prípravných tried pre  deti z jazykovo zne-

výhodneného  a sociálne  zanedbaného prostredia.  Zároveň sa

domnievam, že treba i naďalej uskutočňovať dôsledné overova-

nie ich  opodstatnenosti na základných školách  a zvážiť, či

by nebolo  vhodnejšie v tomto zmysle  posilniť činnosť pred-

školských zariadení.  Aby sa umožnilo  aj deťom našich  róm-

skych spoluobčanov zdokonaliť sa v slovenskom jazyku, zabez-

pečilo ministerstvo školstva  dvojjazyčné vydanie šlabikára,

čítanky a našej abecedy.

 

     Vypracoval sa  aj alternatívny program  vyučovania róm-

skych žiakov s dôrazom na skvalitnenie vyučovania slovenské-

ho jazyka  na základných školách.  Cieľom tohto programu  je

prispôsobenie obsahu vzdelávania  na základnej škole indivi-

duálnym schopnostiam tých žiakov,  ktorí napriek všetkým ná-

ležitým  opatreniam školy  nemajú predpoklady  postupovať vo

vyučovaní s ostatnými žiakmi v plnení učebných osnov základ-

nej  školy.  Tento  program  sa  už  overuje v školskom roku

1996/1997 na vybraných  základných  školách v okresoch Koši-

ce I a Prešov.

 

     Dôležitým stimulom vzdelávania je motivácia kreovaná aj

poznaním  pozitívnych  hodnôt  vlastnej  histórie a kultúry.

Preto sa v tomto  školskom roku zabezpečilo vydanie doplnko-

vých učebných textov k vyučovaniu dejepisu v 5. až 8. roční-

ku základných škôl. Ako každoročne  i v tomto roku Minister-

stvo školstva Slovenskej republiky po obsahovej a organizač-

nej stránke participovalo na úspešnom konaní celoslovenských

súťaží pre  žiakov základných a stredných  škôl s vyučovacím

jazykom národností.

 

 

     Aj z  uvedených skutočností nesúhlasím  s odvolaním mi-

nisterky školstva pani Slavkovskej.

 

     Ďakujem za porozumenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu predsedovi Haťapkovi. Ďalej je do rozpravy

prihlásený  ešte pán  poslanec Langoš,  medzitým s faktickou

poznámkou pán poslanec Szigeti.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený predseda výboru pán Haťapka,

 

     neviem síce, ako súvisí váš prejav s vyslovením nedôve-

ry pani ministerke Slavkovskej, ale myslím si, že to, čo ste

tu povedali,  by prijali niekde na  juhu Afriky ľudia, ktorí

nepoznajú situáciu a nemajú informácie o tom, ako vyzerá ná-

rodnostné školstvo na Slovensku.

 

     Väčšinu  vašej argumentácie  jednoducho nemôžem prijať,

pretože sledujem túto oblasť nášho školstva a, bohužiaľ, si-

tuácia je celkom iná. K tomu, čo ste spomínali, že koncepcia

alternatívneho vyučovania je vlastne úspešná, úspešne pokra-

čuje a je  o to záujem, nemyslím si, že  by to bol veľký zá-

ujem, keď len 0,3 % základných škôl s vyučovacím jazykom ma-

ďarským  má o  to záujem   a necelých  10 %  materských škôl

s výchovným jazykom maďarským. Myslím si, že sa nemôžeme ču-

dovať  nad tým,  že  mládež,  žiaci, ktorí  navštevujú školy

s vyučovacím jazykom maďarským,  považujú slovenský jazyk za

cudzí jazyk. Totiž, ja mám na  to taký názor, že každý jazyk

okrem materinského jazyka je pre mňa cudzím jazykom. A pred-

pokladám, že aj mnohí prítomní majú na to podobný názor.

 

     Domnievam  sa,  že  tie  problémy,  ktoré  sa vyskytujú

v oblasti vyučovania slovenského jazyka  na školách s vyučo-

vacím jazykom maďarským, by bolo treba riešiť iným spôsobom,

zavedením nových progresívnych  metód vyučovania slovenského

jazyka. Veď  už na ministerstve majú  veľmi dobré informácie

o tom, že  existujú, používajú sa nové  metódy. Dokonca pani

riaditeľka odboru školstva na národnostne zmiešanom území sa

zúčastňovala na takých otvorených hodinách a dokonca to hod-

notila kladne.  Takže som presvedčený,  že nie tento  spôsob

vyrieši a pozdvihne úroveň  vyučovania slovenského jazyka na

školách s vyučovacím jazykom  maďarským, ale práve nové pro-

gresívne metódy,  o ktorých, bohužiaľ, nie  je ochota s nami

diskutovať zo strany ministerstva.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Langoš a pripraví sa pani poslankyňa Ďuri-

šinová.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     ctení hostia,

 

     vláda krok  za krokom likviduje  inštitúty samosprávnej

demokracie na Slovensku. Vláda a jej členovia hrubo zasahujú

do samosprávy verejných vecí,  ktorú získali občania po páde

komunistickej diktatúry na Slovensku.

 

 

     Je to  hanba pre Slovensko,  keď musím zopakovať  aj tu

v parlamente, čo povedala nedávno ministerka školstva verej-

ne v Slovenskej televízii. Citujem:  "To, že mi prijatie no-

vely, ktorej ja som  skutočne rada, prinieslo vyslovenie ne-

dôvery, je skôr taká úsmevná história, povedala by som, pre-

tože vysloviť názor, že ten zákon urazil elitu národa, ja by

som  si nikdy  netrúfla. Koniec koncov,  neuznávam elitárske

teórie, nepovažujem sa za elitu národa. Dokonca by som pove-

dala, že som veľmi rada,  že ma vlastne vyslovením tohto ná-

zoru odčlenili  od tej elity  národa, ktorá je  teda urazená

prijatím tejto novely."

 

     Od bývalej  šíriteľky marxisticko-leninských rovnostár-

skych bludov  sa to dalo  čakať. Ale povedala  to ministerka

vlády, ktorá  sa údajne snaží o  členstvo Slovenska v Európ-

skej únii  v rodine európskych  demokracií. Ministerka škol-

stva Eva Slavkovská už dva  roky dokazuje, že programové vy-

hlásenie vlády je iba popísaný papier.

 

     Po prvé - nevytvára  podmienky  na rovnoprávnu existen-

ciu štátnych, cirkevných a súkromných škôl.

 

     Po druhé - oznámila, že je pripravený materiál o systé-

me starostlivosti  o nadané a  talentované deti, ale  nijaký

návrh verejnosti nepredložila. Veď ako aj mohla, keď má taký

postoj, ako to dosvedčila v citovanom televíznom vystúpení.

 

     Po tretie - nepredložila program na podporu rozvoja uč-

ňovského  školstva  podľa  perspektívnej  potreby trhu práce

a regiónov.

 

     Po  ďalšie - pripravila  plán  zavedenia alternatívneho

školstva na jazykovo zmiešaných  územiach, ktorý svojou kon-

frontačnou povahou narazil na  takmer úplné odmietnutie žia-

kov a rodičov,  skončil sa fiaskom a z  hľadiska výučby slo-

venčiny na zmiešaných územiach celkom protirečivo.

 

     Ministerka nevytvorila mzdové a ekonomické podmienky na

primerané  finančné ohodnotenie  práce učiteľov  a vedeckých

pracovníkov, ktoré sa pohybuje  hlboko pod celoštátnym prie-

merom. Za I. polrok tohto roka bol priemerný plat v školstve

6 653 Sk, takmer 1 000 Sk pod priemerným  platom v hospodár-

stve, ktorý bol v tom istom období 7 520 Sk.

 

     Ministerka sa bez slova obhajoby vzdala priameho riade-

nia tzv. malého školstva,  teda predškolských zariadení, zá-

kladných a stredných škôl.  Financovanie tohto školstva pre-

šlo tento rok pod ministerstvo vnútra.

 

     Ministerka niekoľkokrát v  súvislosti s novelou vysoko-

školského zákona povedala, že  kto dáva peniaze, má rozhodo-

vať. Treba stále opakovať, že vláda nemá vlastnú ani korunu.

Všetky peniaze,  ktoré míňa vláda a  ministerka školstva, sú

z daní občanov, v tomto prípade  sú to rodičia žiakov a štu-

dentov.

 

     Ministerka neplní  plán legislatívnych úloh  vlády. Ne-

predložila zákon o ďalšom  vzdelávaní, zákon o telesnej kul-

túre,  zákon o  fonde vedy  a kultúry,  zákon o  vede, zákon

o Slovenskej akadémii  vied. Veď ako  aj mohla, keď  hneď po

svojom nástupe do funkcie  urobila rozsiahle čistky na mini-

sterstve, predovšetkým v najdôležitejších  odboroch - v eko-

nomickom a legislatívnom. V malom školstve urobila rozsiahle

politické čistky na celom Slovensku. Odborne spôsobilých ľu-

dí postupne nahradila nespôsobilými, ale politicky oddanými.

Politickým terorom si vynútila  mlčanie učiteľov a pracovní-

kov školských správ.

 

     Za mnohé  listy a osobné  svedectvá uvediem jeden  prí-

klad. Učitelia základnej školy  v obvode rožňavskej školskej

správy dali  takéto svedectvo. Riaditeľ  školskej správy pri

odvolávaní riaditeľa školy povedal, citujem: "Škola je dobre

vedená, žiaci dosahujú dobré výsledky, riaditeľ spĺňa odbor-

né i morálne kritériá, ale  pretože nie je lojálny voči vlá-

de, rozhodol  som sa ho odvolať."  Dekrét neuvádza ani jeden

dôvod. Pýtam sa  ministerky školstva, čo je podľa  nej v ta-

komto prípade lojalita voči vláde.

 

     Tieto  čistky  umožnila  ministerke  jej  novela zákona

o štátnej správe v školstve, ktorá likviduje právomoci škol-

ských samospráv a ktorú  ste jej schválili vlani. Ministerka

podporila návrh zákona o Matici slovenskej, ktorým sa Matica

nadraďuje vysokým školám,  Slovenskej akadémii vied, kultúr-

nej a školskej štátnej správe a samospráve a niektoré ústavy

Slovenskej akadémie  vied majú byť  podľa jej názoru  Matici

slovenskej podriadené, čo odporuje  zásade rovnosti pred zá-

konom ako jedného zo základných princípov a pilierov právne-

ho štátu.

 

     Ministerka  školstva a  vedy, vysoká  ústavná činiteľka

Slovenskej  republiky,  podporila  svojou  priamou  verejnou

účasťou verejné prejavy  namierené proti historickému zmyslu

Slovenského národného povstania a odporujúce štátnej doktrí-

ne a štátnym záujmom Slovenskej republiky.

 

     Ministerka pripravila a vo  vláde a v parlamente presa-

dila návrh novely vysokoškolského  zákona, ktorý hrubo zasa-

huje do  akademických slobôd a  obmedzuje autonómiu vysokých

škôl. Tento zákon je zároveň  v priamom rozpore s deklarova-

ným  záujmom vládnej  koalície o  vstup do  NATO a Európskej

únie.

 

     Dámy a páni, viem, že  vládni poslanci odmietnu náš ná-

vrh na vyslovenie nedôvery  ministerke školstva Eve Slavkov-

skej. Viem rovnako, že ministerka plní úlohy skrytej politi-

ky  vlády, ktorá  je krátkodobo  mocensky účinná,  ale vecne

a odborne  chaotická a  ktorá spôsobuje  Slovensku a občanom

škody. Ale  slovenský národ a národnosti,  ktoré žijú v spo-

ločnej domovine, sú predurčené na slobodu. Dni tyranie štátu

sú  po páde  komunistickej diktatúry  aj u  nás na Slovensku

spočítané.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Do rozpravy je ďalej prihlásená pani poslankyňa Ďuriši-

nová. S  faktickou poznámkou sa ešte  hlási pán poslanec Cu-

per.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v starom Ríme bolo  zvykom nosiť všeličo do parlamentu,

alebo vodiť.  Caligula tam raz  dokonca priviedol koňa.  Som

len zvedavý,  kedy pánu elitnému  poslancovi z Demokratickej

strany jeho  "kunčafti" z bývalej  VPN pribalia naozajstného

živého somára.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu docentovi.

 

     Nech sa  páči, pani poslankyňa  Ďurišinová. Pripraví sa

pán poslanec Mikloško, potom pán poslanec Paška.