Stenografická správa o 19. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze


 

          S t e n o g r a f i c k á   s p r á v a

     o 19. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

                  konanej 1. októbra 1996

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 19.  schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Pani poslankyne  a páni poslanci, budeme sa prezentovať

stlačením hlasovacieho tlačidla. Prosím, prezentujme sa.

 

     Konštatujem,  že  sa  prezentovalo  106  poslancov, sme

uznášaniaschopní.

 

     O ospravedlnenie neúčasti na  dnešnej schôdzi z dôvodov

zúčastnenia sa na zahraničnej pracovnej ceste písomne požia-

dali títo  poslanci: Marta Aibeková,  Marcela Gbúrová, Alena

Kolesárová, Tibor Šagát, Jaroslav Paška, Miroslav Mikolášik,

František Švec, Irena Belohorská, Alica Bieliková, Eva Zele-

nayová, Arpád Tarnóczy, Peter Lauko, Árpád Duka-Zólyomi. Ďa-

lej sa ospravedlnil pán poslanec Milan Ftáčnik.

 

     Ešte chcem informovať, že náhradnou kartou číslo 2 bude

hlasovať pán poslanec Nagy.

 

     Na  19. schôdzi  Národnej rady  Slovenskej republiky za

overovateľov  boli  určení  poslanec  Tomáš  Cingel  za HZDS

a poslankyňa  pani Mária  Sabolová za  KDH. Náhradníkmi budú

poslanci Terézia Chlebová  za Združenie robotníkov Slovenska

a Anton Juriš za Spoločnú voľbu.

 

     Predseda  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  zvolal

dnešnú 19.  schôdzu Národnej rady na  základe dohody v poli-

tickom  grémiu na  uskutočnenie jedného  bodu, nakoľko podľa

článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bol písomne do-

ručený

 

     návrh skupiny 38 poslancov Národnej rady Slovenskej re-

publiky na vyslovenie nedôvery  členovi vlády Slovenskej re-

publiky  ministrovi  pôdohospodárstva  Slovenskej  republiky

Petrovi Bacovi.

 

     Návrh skupiny poslancov ste dostali ako tlač číslo 500.

 

     Podľa §  85 ods. 4 zákona o  rokovacom poriadku Národná

rada Slovenskej republiky po rozprave zaujme k tomuto návrhu

stanovisko.

 

     Prosím člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a sú-

časne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu

poslancov  k podaniu  návrhu na  vyslovenie nedôvery členovi

vlády Petrovi Bacovi, poverenému riadením Ministerstva pôdo-

hospodárstva Slovenskej republiky.

 

     Pán poslanec Rosival, nech  sa páči, máte slovo. (Hlasy

v sále.)

 

     Pardon, pán poslanec Barna.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Chcem iba  oznámiť, že budem  hlasovať náhradnou kartou

číslo 1.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, ďakujem. Pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Pán  podpredseda, treba  schváliť program,  a preto mám

procedurálny návrh na rozšírenie programu  a chcem s tým vy-

stúpiť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, na základe rozhodnutia politického grémia

je táto schôdza zvolaná výhradne  na jeden bod programu. Ne-

budeme o tomto ďalej hlasovať.

 

     Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Chcem povedať,  že budem hlasovať znovu  so svojou kar-

tou.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     prosím vás,  podľa rokovacieho  poriadku začíname schô-

dzu, ktorej  program si musíme odhlasovať,  a každý poslanec

má právo dať návrh na prípadné rozšírenie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán kolega, opakoval som, bolo to dohodnuté gré-

miom.  Ja ako  človek, ktorý  vedie teraz  schôdzu, budem na

základe tohto postupu aj konať.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, na grémiu  sme vôbec nerokovali o ta-

kej otázke, že ak poslanec  navrhne nejaký ďalší bod progra-

mu, či s tým súhlasíme, alebo nesúhlasíme. To nebolo predme-

tom rokovania, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa, to nie je pravda. Ďakujem.

 

     Pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Pán podpredseda,  politické grémium je  iba poradný or-

gán. Politické grémium mi nemôže zobrať právo, aby som navr-

hoval zmenu programu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Rosival, máte slovo. (Hlasy v sále.)

 

     Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán podpredseda,

     ctené dámy,

     vážení páni,

 

     Národná rada  Slovenskej republiky podľa Ústavy Sloven-

skej republiky (článok 92 ods. 1) zriaďuje z poslancov výbo-

ry  ako svoje  iniciatívne a  kontrolné orgány.  Okrem iných

článkov ústavy  aj týmto článkom odôvodňoval  Ústavný súd vo

svojom náleze z 29.  novembra 1995 nesúlad vyšetrovacích ko-

misií s Ústavou Slovenskej republiky. Aj keď sa nález Ústav-

ného súdu priamo netýka  súladu či nesúladu doterajších oso-

bitných kontrolných orgánov  spravodajských služieb, malo by

byť aj pre  náš zákonodarný zbor jasné, že  aj súčasnú formu

i názov osobitných  kontrolných orgánov treba  dať do podoby

nového výboru na kontrolu spravodajských služieb.

 

     Podľa mňa sa tak malo  stať už dávnejšie. Žiaľ, môj ná-

vrh na  vytvorenie takéhoto výboru  parlament neschválil dňa

23. mája  1996, t. j. 6  dní pred termínom, do  ktorého mala

Národná rada  dať do súladu  s ústavou otázku  vyšetrovacích

komisií. O tom, že  správne interpretujem nepriamu súvislosť

medzi nálezom  Ústavného súdu a  formou existencie súčasných

osobitných  kontrolných orgánov,  svedčí aj  obsah dôvodovej

správy k návrhu zákona o rokovacom poriadku, tlač číslo 426,

kde  navrhovatelia píšu,  citujem: "Z  nálezu Ústavného súdu

vyplýva  aj  potreba  odlišne  upraviť postavenie osobitných

kontrolných orgánov,  ktoré nemožno zriadiť  ani zákonom, ak

majú  pôsobiť mimo  Národnej rady.  Takúto kontrolnú funkciu

možno  v zmysle  nálezu  zveriť  len výboru  Národnej rady."

A ďalej: "Zásadnou zmenou je  i ustanovenie" (rozumej § 60),

"aby členovia tohto výboru boli volení podľa princípu pomer-

ného zastúpenia."

 

     Vážený pán podpredseda, zákon  o rokovacom poriadku na-

dobúda účinnosť až od 1. januára 1997. Bolo by  nezodpovedné

a neústavné  čakať s  vytvorením nového  výboru na  kontrolu

spravodajských služieb až do tohto termínu. Povinnosťou náš-

ho parlamentu  je túto vec  riešiť zodpovedne a  čo najskôr.

Vychádzajúc zo všeobecného záujmu  vás preto žiadam, aby ste

už do  programu  tejto schôdze  zaradili bod 2 - ustanovenie

výboru na  kontrolu  spravodajských služieb  a bod 3 - voľba

členov výboru na kontrolu spravodajských služieb.

 

     Praktickú realizáciu si predstavujem tak, že po skonče-

  prvého bodu  programu Národnej  rady by  bola prestávka,

v ktorej by návrh na ustanovenie nového výboru pripravil Vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky pre obranu a bezpeč-

nosť.

 

     V prípade, že môj návrh o zaradení bodov 2 a 3 do prog-

ramu neprejde, dovoľujem si  vás, pán podpredseda, požiadať,

aby ste spolu s pánom predsedom Národnej rady zaradili tieto

body do programu nasledujúcej schôdze Národnej rady.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Kanisovi. Prosím  vás, pán po-

slanec, chcem vás len upozorniť, že som vám vtedy neposkytol

slovo.

 

     Priatelia, skutočne, na politickom grémiu  sa vyslovene

povedalo,  čo bude  predmetom tohto  stretnutia, a  na to sa

zvoláva. Toto zvolanie je urobené na základe výzvy poslancov

celkom zákonnou cestou, ale len  na tento bod. Preto prosím,

aby  sme s  touto hrou  skončili a  aby sme nechali priechod

práve vôli tejto skupiny,  aby mohla prezentovať svoj názor.

Z uvedených dôvodov by som prosil, vážené kolegyne a kolego-

via, aby  sme jednoducho skutočne  neštrapacírovali vzájomne

seba a aby sme pokračovali bodom, kvôli ktorému bola zvolaná

táto Národná rada.

 

     Nech sa páči, pán  poslanec Rosival, máte slovo. (Hlasy

zo sály.) To  nie je pravda, priatelia. Toto  je zvolané len

na tento dôvod.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  v poriadku, budeme hlaso-

vať o tom, či akceptujeme rozšírenie programu tejto schôdze.

Presnejšie povedané, opravujem sa,  hlasujeme o tomto jednom

bode programu. Prosím, kto je za? (Ruch v rokovacej sále.)

 

     Prezentovalo sa 55 poslancov.

 

     Nie je dostatok poslancov.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, zachovajte po-

koj. (Hlasy v sále.) Tú  otázku môžeme sformulovať na hlaso-

vanie aj takým spôsobom, ako  som ju sformuloval pôvodne. To

znamená,  či  sme  za  to,  aby  sa  rozšíril  program tejto

schôdze, ktorá bola výhradne zvolaná len na posúdenie dôvery

alebo nedôvery.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je za rozšírenie

schôdze,  hlasuje za.  Kto je  proti, hlasuje  proti. Kto sa

zdržal hlasovania, absentuje.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že predmetom našej  schôdze bude tento je-

den bod, na ktorý sme zvolali schôdzu.

 

     Pán poslanec Rosival, máte slovo.

 

     Pán predseda Gašparovič požiadal o slovo. Nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dostal  som žiadosť  poslancov podľa  Ústavy Slovenskej

republiky, aby sme prerokovali ich návrh na vyslovenie dôve-

ry alebo nedôvery členovi vlády.  Dostal som to podľa článku

88. Táto  schôdza bola zvolaná  na žiadosť týchto  poslancov

s tým, aby  bol  problém  prerokovaný  po skončení predošlej

schôdze.

 

     Podľa tohto návrhu som nebol povinný ani zvolať schôdzu

do  7 dní,  tak ako  mi to  inak ústava  káže, pretože podľa

ústavy nebola  takto schôdza zvolaná. Nebola  zvolaná na zá-

klade ustanovenia rokovacieho poriadku,  ktorý hovorí o tom,

že bezodkladne alebo - nemám to tu presne, kedy predseda Ná-

rodnej rady  zvolá schôdzu. Čiže  bola zvolaná na  vyslovenú

žiadosť na tento jeden bod  programu. Nejde tu o žiadne ďal-

šie možné rozširovanie schôdze. Takto som tú schôdzu zvolal,

prosím, takto  ju aj berte. Nakoniec  ste to potvrdili teraz

aj hlasovaním.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rosival, máte slovo.

 

 

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     pripadla mi úloha v  mene skupiny poslancov Demokratic-

kej únie, Kresťanskodemokratického  hnutia, Maďarského kres-

ťanskodemokratického hnutia a Spolužitia predniesť zdôvodne-

nie návrhu  na vyslovenie nedôvery  členovi vlády Slovenskej

republiky ministrovi pôdohospodárstva pánu Petrovi Bacovi.

 

     Návrh vychádza  zo skutočností uvedených  v dvoch sprá-

vach - v správe Najvyššieho kontrolného úradu číslo 384/1996

o výsledku  kontroly  vydaných  povolení  na vývoz vybraných

druhov tovaru v  roku 1995 a v I. štvrťroku  1996 a v správe

Úradu vlády Slovenskej republiky o kontrole trhu s obilím za

rok 1995 a I. štvrťrok 1996.

 

     Obe správy konštatovali  vážne nedostatky, nedodržiava-

nie  predpisov a  postupov aj  na ministerstve pôdohospodár-

stva. Zdôrazňujem, že návrh na odvolanie obsahuje skutočnos-

ti uvedené v oboch správach, ktoré považujem za nespochybni-

teľné. Tento návrh neobsahuje žiadne nové zistenia.

 

     Nedostatky  zistené  na  ministerstve   hospodárstva  a

v práci colných  orgánov nebudem uvádzať,  pretože nesúvisia

s návrhom, ktorý práve prerokúvame.

 

     Nedodržiavanie  právnych noriem  na ministerstve, ktoré

vedie pán minister Baco,  prispelo k nezákonnému vývozu obi-

lia v  takom rozsahu, že  jeho nepriaznivé následky  znášajú

mlyny a veľkoproducenti kŕmnych  zmesí až do súčasnosti. Vý-

voz bol taký rozsiahly a závažný, že tento prípad bol postú-

pený orgánom činným v trestnom konaní.

 

     Návrh,  ktorý predkladám,  vychádza z  presvedčenia, že

z prípadu nezákonného vývozu obilia  je nutné vyvodiť nielen

trestné, ale aj politické dôsledky.

 

     V prvej časti zdôvodnenia prerokúvaného návrhu si dovo-

lím citovať slová, ktoré odzneli na stretnutí predstaviteľov

HZDS s  občanmi a počuli sme  ich už aj v  tomto parlamente.

Popis a  závažnosť toho, čo  sa stalo, sa  nedá vyjadriť vý-

stižnejšie, ako to urobil predseda vlády Slovenskej republi-

ky, citujem:

 

     "V rokoch 1995 a 1996  sa nám  poza chrbát udiala jedna

veľká špekulatívna operácia.  Napriek zákazu vyvážať obilie,

aby sme  mali dostatok na zásobenie  vnútorného trhu, sa vy-

viezlo niekoľko stotisíc ton obilia do zahraničia. Pár úrad-

níkov medzi  sebou rozohralo hru na  pečiatky. Niekde nebola

ani colná  kontrola na hraniciach.  Niekde obilie neopustilo

Slovensko, ale faktúry behali  hore-dolu, z jedného štátu do

druhého, a dostali  sme sa na začiatku tohto  roku do situá-

cie, keď  naozaj hrozilo, že pre  nedostatok obilia bude mu-

sieť ísť cena múky hore. Za tejto situácie sme vo vláde rea-

govali tak, že sme pustili  na trh zo štátnych fondov obilie

v starých cenách, a tým sme  zrazili ceny dole a udržali ce-

nový vývoj. Ľudí, ktorí vyvolali túto aféru, berieme na zod-

povednosť. Niektoré veci sme dali ministerstvu vnútra, niečo

kontrolným orgánom,  niektorých sme odvolali  z funkcií, ale

zápas za cenu chleba  ešte neskončil. Rôzne lobbistické sku-

piny, ktoré takým spôsobom za cenu svojho zisku dostávajú do

zlej pozície ľudí, musíme obmedzovať aj ekonomicky, aj poli-

ticky, aj  trhovo. Uznávame, že zmraziť  ceny základných po-

travín by  bol problém, ale  súčasne sme povedali,  že ak by

také skupiny mali ovládnuť trh, tak aj ceny zmrazíme radšej,

aby sme špekulačné nákupy zastavili."

 

     V druhej časti  zdôvodnenia sa pozrime  bližšie, o  čom

hovoril pán premiér Vladimír Mečiar, keď povedal, že napriek

zákazu  vyvážať obilie  sa vyviezlo  niekoľko  stotisíc  ton

obilia. Hovoril o údajoch, ktoré sú uvedené v správe Najvyš-

šieho kontrolného úradu.

 

     Pšenica: ministerstvo pôdohospodárstva  v roku 1995 od-

súhlasilo   žiadosti  na   vývoz  pšenice   bez  odporúčania

- zdôrazňujem -  bez odporúčania licenčnej  komisie v objeme

viac ako 340 tisíc ton.

 

     V I. štvrťroku tohto roku licenčná komisia ministerstva

pôdohospodárstva odporúčala  a ministerstvo pôdohospodárstva

schválilo žiadosti  na  vydanie licencií  na  vývoz viac ako

2 700 ton pšenice napriek tomu,  že od 3. októbra 1995 komi-

sia rozhodla pozastaviť vývoz obilia  aj cez Štátny fond tr-

hovej regulácie, a napriek tomu, že 1. februára l996 zástup-

covia ministerstva pôdohospodárstva  na porade so zástupcami

ministerstva hospodárstva a Ústrednej colnej správy potvrdi-

li závery o nevydávaní nových licencií a nepredlžovaní nevy-

čerpaných licencií  z roku 1995 na  vývoz obilia a pšeničnej

múky. O týždeň neskôr, 7. februára 1996, štátny tajomník pán

Lipka osobne  potvrdil tieto závery  na rokovaní so  štátnym

tajomníkom ministerstva hospodárstva a generálnym riaditeľom

Ústrednej  colnej správy.  Opakujem, vývozy  v I.  štvrťroku

1996 sa udiali napriek týmto opatreniam.

 

     Pšeničná múka: ministerstvo pôdohospodárstva odsúhlasi-

lo v  roku 1995 žiadosti na  vývoz bez odporúčania licenčnej

komisie v objeme  viac ako 45 tisíc ton. V I. štvrťroku 1996

ministerstvo  súhlasilo so  žiadosťou o  vývoz 10  tisíc ton

pšeničnej múky  nadväzne  na súhlas  štátneho tajomníka pána

Lipku z 15. marca tohto roku. Pán štátny tajomník vydal ten-

to  súhlas v  rozpore s  rokovaniami zástupcov ministerstiev

pôdohospodárstva  a hospodárstva  a Ústrednej  colnej správy

v dňoch 1. februára  a 7. februára, na ktorých  aj on osobne

potvrdil závery z roku 1995 o zákaze vývozu obilia a pšenič-

nej múky. Licenčná komisia túto žiadosť odporúčala dodatočne

začiatkom apríla  tohto roku. Vývoz  10 tisíc ton  pšeničnej

múky sa teda uskutočnil v čase zákazu vývozu.

 

     Pšeničné otruby:  ministerstvo  pôdohospodárstva vydalo

súhlas na vývoz viac ako 12 tisíc ton pšeničných otrúb znovu

bez odporúčania licenčnej komisie.  V I. štvrťroku roku 1996

licenčná  komisia neodporúčala  žiadny vývoz  otrúb. Napriek

tomu  ministerstvo  súhlasilo s vývozom 3 300 ton pšeničných

otrúb.

 

     Na záver tejto časti vám, dámy a páni, nepoviem celkové

množstvá otrúb,  múky a pšenice,  ktoré sa vyviezli,  poviem

vám však, že ich bolo  toľko, že - citujem: "Naozaj hrozilo,

že pre  nedostatok obilia bude  musieť ísť hore  cena múky."

- Vladimír Mečiar. Zopakujem, že  vyvezených ton bolo toľko,

že veľkovýrobne  kŕmnych zmesí pre zvieratá  a mlyny doteraz

pociťujú následky tohto vývozu.

 

     A do tretice poviem toľko, že sa vyviezlo také množstvo

obilia, že sa touto  skutočnosťou zaoberala Rada obrany štá-

tu. A  nakoniec vláda  Slovenskej  republiky musela 21. mája

v tomto roku  prijať mimoriadne opatrenia  v regulácii štát-

nych hmotných rezerv v komodite obilniny.

 

     V tretej  časti zdôvodnenia prejdime  od stotisícov ton

k vybavovaniu  žiadostí o  licencie. Povedzme  si, ako mini-

sterstvo pôdohospodárstva dodržiavalo určené postupy pri od-

súhlasovaní žiadostí o udelenie licencií na vývoz.

 

     Žiadosti o udelenie licencií na vývoz vybraných tovarov

posudzuje komisia ministerstva pôdohospodárstva  na posudzo-

vanie žiadostí o udelenie úradného  povolenia na dovoz a vý-

voz vybraných komodít  rezortu pôdohospodárstva. Ďalej budem

o nej hovoriť  ako o licenčnej  komisii. Jej  úlohou je, ci-

tujem štatút: "uplatňovanie  licenčného systému  ako nástro-

ja zahraničnoobchodnej  politiky. Prostredníctvom licenčného

systému  komisia zabezpečuje  reguláciu vnútornej  ekonomiky

a agrárneho  trhu pred  nežiaducimi vývozmi."  Činnosť tejto

komisie upravuje štatút. Tento štatút bol porušovaný viacná-

sobne v článku III odsekoch 6 a 7, ďalej v článku IV v odse-

koch 5 a 6.

 

     Porušovanie štatútu licenčnej  komisie spočívalo v tom-

to: Niektoré žiadosti  boli na ministerstvo pôdohospodárstva

predložené  dodatočne    po  rozhodnutí licenčnej komisie.

Najskôr  licenčná komisia  schválila, potom  bola predložená

žiadosť  o schválenie  exportu. Potvrdzovanie  odsúhlasených

žiadostí  na  viacerých  kópiách  umožňovalo  vyviezť väčšie

množstvo tovaru, ako odsúhlasila komisia. Ďalej žiadosti od-

porúčané ministerstvom pôdohospodárstva  boli odstupované na

ministerstvo  hospodárstva  bez   dokladu  o  ich  odovzdaní

a prevzatí. Niektoré žiadosti o udelenie licencie obsahovali

vyčiarknutím upravené  vývozné množstvá aj  komodity bez vy-

značenia,  kto úpravu  vykonal. Odsúhlasené  žiadosti neboli

presne a úplne vyplňované  žiadateľmi o vývoz, napríklad ne-

bol špecifikovaný druh pšenice, neboli uvedené krajiny ozna-

čenia vývozu, chýbali dátumy  predloženia žiadosti o povole-

nie vývozu  a v niektorých  prípadoch boli použité  neplatné

tlačivá.  Viaceré žiadosti  boli odporúčané  predsedom tejto

komisie pred posúdením a odporúčaním licenčnou komisiou. Ne-

bola dostatočná evidencia prijatých a odsúhlasených žiadostí

o udelenie licencie.  A konečne vedenie  záznamov z rokovaní

komisie bolo neprehľadné.

 

     V štvrtej časti návrhu na odvolanie prejdime od licenč-

nej  komisie  k  ministerstvu  pôdohospodárstva  ako  celku.

V kompetencii ministerstva  pôdohospodárstva je schvaľovanie

a povoľovanie  vývozu poľnohospodárskych  komodít a potravi-

nárskych výrobkov. Poznamenávam, že rozhodnutia o vydaní po-

volení  potom vydáva  ministerstvo hospodárstva.  Pri plnení

tejto úlohy ministerstva pôdohospodárstva je potrebná súčin-

nosť najmä licenčnej komisie, sekcie obchodnej a zahraničnej

politiky ministerstva pôdohospodárstva a rady Štátneho fondu

trhovej regulácie pre pôdohospodárstvo.

 

     Medzi vážne nedostatky  v práci ministerstva pôdohospo-

dárstva patria  všetky vývozy obilia,  pšeničnej múky, ktoré

boli ministerstvom  povolené bez súhlasu  licenčnej komisie,

v niektorých  prípadoch dokonca  napriek rozhodnutiu komisie

a aj rady Štátneho fondu trhovej regulácie o zastavení vývo-

zov.  Tieto  rozhodnutia  o  zastavení  exportu boli prijaté

v septembri a októbri minulého roku. Ministerstvo pôdohospo-

dárstva však  niektoré vývozy povolilo aj  v roku 1996. Kon-

trolné orgány preto konštatovali, že pri schvaľovaní značnej

časti vývozu  sa porušovali platné  všeobecne záväzné právne

predpisy a vnútroorganizačné normy.

 

     Kto a  kedy vydal zákaz  vývozu obilia? Dňa  2. augusta

roku 1995 licenčná komisia  prijala záver nerozhodovať o vý-

vozných  licenciách  na  obilie,  pokiaľ nebude zbilancovaná

úroda roku 1995 a nebudú zabezpečené potreby spracovateľské-

ho priemyslu na Slovensku. Dňa 8. septembra roku 1995 navrh-

la rada Štátneho fondu trhovej regulácie vyvážať potravinár-

sku pšenicu zo svojich zásob -  zo zásob štátneho fondu - až

po zbilancovaní produkcie obilnín z úrody roku 1995, to zna-

mená až po 1. januári tohto roku. Dňa 19. septembra licenčná

komisia rozhodla neudeľovať licencie  na vývoz obilia z voľ-

ného trhu a vývoz realizovať len cez Štátny fond trhovej re-

gulácie. Ale o niekoľko dní, dňa 3. októbra, komisia rozhod-

la pozastaviť vývoz obilia aj  cez štátny fond. Došlo k úpl-

nému pozastaveniu vývozu obilia. A o mesiac neskôr, v novem-

bri, komisia pozastavila vydávanie  súhlasu aj na vývoz pše-

ničnej múky.

 

     Svoju  úlohu nedostatočne  plnila aj  licenčná  komisia

vzhľadom  na to,  že  jej  povinnosťou  je  uplatňovanie li-

cenčného  systému ako  nástroja zahraničnoobchodnej politiky

ministerstva  pôdohospodárstva.  Citované  odporúčanie  rady

z 8. septembra  1995 mala licenčná  komisia v plnom  rozsahu

zaradiť na jej najbližšie rokovanie,  t. j. na 19. septembra

1995, a  prijať potrebné opatrenia  na zamedzenie vydávania,

resp.  zrušenia  licencií.  Na  zasadnutí  licenčnej komisie

v uvedený deň 19. 9. 1995 boli síce prijaté opatrenia neude-

ľovať licencie  na vývoz obilia  a vývoz realizovať  len cez

štátny  fond, ale  z  výsledkov  kontroly vyplýva,  že tieto

opatrenia neboli úplne realizované.

 

     Prijatím opatrenia realizovať vývoz len cez štátny fond

licenčná  komisia nepostupovala  v súlade  s uznesením  rady

fondu z  8. 9. 1995, pretože  s vývozom prebytku potravinár-

skej pšenice zo zásob štátneho fondu rada fondu súhlasila až

po zbilancovaní  produkcie obilnín z úrody  roku 1995. Vývoz

sa  mal uskutočniť,  ako som  už spomenul,  až po 1. januári

tohto roku. Po 8. septembri minulého roku, teda pred zbilan-

covaním produkcie  z úrody roku 1995,  boli udelené licencie

aj na  základe odporúčania riaditeľa  Štátneho fondu trhovej

regulácie aj predsedu licenčnej komisie. Uvedené odporúčania

na  vývoz pšenice  nerešpektovali závery  rady fondu, ktorej

členmi sú pracovníci oboch spomenutých orgánov.

 

     Vzniká  otázka, prečo  sa vydávali  povolenia na  vývoz

napriek opatreniam na zastavenie  vývozu. Ako odpoveď sa po-

núka rozdiel v cene pšenice na Slovensku a na svetovom trhu.

U nás  bolo  možné  nakúpiť  pšenicu  približne za  3 000 až

3 500 Sk za tonu, ale v určitom období koncom roku 1995 a na

začiatku tohto  roka  ju bolo  možné  predať v  zahraničí za

5 500 až 6 000 Sk za tonu.

 

     V ďalšej časti uvediem  chyby, ktorých sa dopustilo mi-

nisterstvo pôdohospodárstva vo  vzťahu k ministerstvu hospo-

dárstva a Ústrednej colnej správe.

 

     A.  Stanovenie ročného  limitu na  vývoz. V  zmysle § 1

ods. 2 vyhlášky číslo 560/1991 Zb. vývoz tovarov podliehajú-

cich vydaniu úradných  povolení - licencií nesmie presiahnuť

ročný limit  stanovený príslušným ústredným  orgánom štátnej

správy,  v  tomto  prípade  ministerstvom  pôdohospodárstva.

V rozpore s touto vyhláškou, s vyhláškou číslo 560/1991, mi-

nisterstvo pôdohospodárstva podľa  zistenia Najvyššieho kon-

trolného úradu  nestanovilo, ale najmä  neoznámilo minister-

stvu  hospodárstva ročný  limit na  vývoz pšenice, pšeničnej

múky a  pšeničných otrúb. Týmto sa  vinou ministerstva pôdo-

hospodárstva nevytvoril dostatočný právny rámec na reguláciu

vývozu menovaných komodít.

 

     B. Podľa povinnosti určenej v §  4a ods. 1 písm. c) bod

1 zákona číslo 270/1991 Zb.  o Štátnom fonde trhovej regulá-

cie na návrh  rady fondu z 8. septembra  1995 malo minister-

stvo pôdohospodárstva bez zbytočného odkladu požiadať minis-

terstvo  hospodárstva,  aby  v  súlade  s  § 56 zákona číslo

42/1980 Zb. o  hospodárskych  stykoch  so zahraničím prijalo

predbežné opatrenia na zastavenie udeľovania licencií na vý-

voz až do konečného  zbilancovania produkcie obilnín z úrody

1995.  Ministerstvo pôdohospodárstva  požiadalo ministerstvo

hospodárstva až dňa 14. decembra 1995 o prijatie opatrení na

pozastavenie  vydávania  nových  licencií  na  vývoz komodít

z obilnín a  zároveň o nepredlžovanie  termínov platnosti už

vydaných  licencií, ktoré  nebudú môcť  byť zrealizované  do

31. decembra 1995.

 

     C. Ministerstvo pôdohospodárstva  prijalo zásadu reali-

zovať  vývoz  zo  zásob  Štátneho  fondu  trhovej  regulácie

a štátnych hmotných rezerv na  základe podpísaných zmlúv, na

základe  čoho boli  udelené licencie  do 31.  decembra 1995.

Tieto však už ministerstvo hospodárstva nemohlo ovplyvniť.

 

     D. Colné  orgány nereagovali na  zamedzenie vývozu obi-

lia,  pretože  o  to  neboli  včas  požiadané.  V súvislosti

s opatreniami  na obmedzenie  alebo zákaz  vývozu obilnín sa

kontrolou na Ústrednej colnej správe preukázalo, že do konca

roku 1995 neboli colniciam kompetentnými orgánmi, predovšet-

kým  ministerstvom pôdohospodárstva,  zaslané žiadne pokyny,

a preto ani Ústredná colná správa neprijala žiadne opatrenia

vzťahujúce  sa na  vývoz obilia  a múky.  Prvé opatrenia pre

Ústrednú colnú  správu vyplynuli až  zo záverov z  rokovania

ministerstva  pôdohospodárstva,   ministerstva  hospodárstva

a Ústrednej colnej správy dňa 1.  februára 1996 a z nasledu-

júcich rokovaní štátnych tajomníkov  pánov Lipku, Hrma a ge-

nerálneho riaditeľa Ústrednej colnej  správy, ktoré sa usku-

točnilo 7. februára 1996. Preto  Ústredná colná správa až od

8. februára 1996 upozornila  colné pobočky na povinnosť odo-

berať predĺžené a nevyčerpané licencie na vývoz obilia, múky

a šrotov.

 

     Vážená Národná rada, to, čo ste počuli doteraz, a mnohé

ďalšie podrobnosti uvádzajú obe  kontrolné správy, ktoré som

spomínal. V ďalšom si dovolím niekoľko vlastných poznámok.

 

     Obe  správy -  správa Najvyššieho  kontrolného úradu aj

správa Úradu vlády - v  záveroch konštatujú nedostatky v le-

gislatíve, v kompetenciách a povinnostiach orgánov zúčastne-

ných v licenčnom konaní. S  týmto je potrebné, pochopiteľne,

súhlasiť. Pridám však svoj názor.  V tomto prípade sa hrubým

spôsobom  porušovali  platné  legislatívne  normy na rôznych

úrovniach. Za primárnu  príčinu nepovažujem nedostatky záko-

nov. Primárnou, podľa môjho  názoru, bola vôľa porušovať le-

gislatívu, ignorovať ju. Primárnou  bola snaha hľadať všetky

možné dôvody na ospravedlnenie  a obchádzanie platnej legis-

latívy. Hľadali  sa cesty, ako obilie  vyviezť, napriek ťaž-

kostiam, ktoré na Slovensku vznikli.

 

     Ako príklad tu môže  poslúžiť konanie pána štátneho ta-

jomníka Lipku, ktorý poznal  situáciu v kritickom období. Vo

februári osobne potvrdil platnosť  všetkých rozhodnutí o za-

stavení  vývozu obilia  a múky  na rokovaní  s ministerstvom

hospodárstva a  Ústrednou colnou správou a  vyžadoval v mene

ministerstva  pôdohospodárstva  ich  plnenie.  Ale  o mesiac

neskôr, v marci roku 1996, sa však našiel dobrý dôvod na to,

aby pán štátny tajomník umožnil  export 10 tisíc ton pšenič-

nej múky.

 

     Za  najdôležitejšie v  súčasnosti považujem znemožnenie

opakovania prípadu,  akého sme svedkami.  Za najdôležitejšie

považujem odhalenie  osobných prepojení a  osobných záujmov,

ktoré sa  uplatňujú v povoľovaní  vývozu a v  predaji obilia

v zahraničí, ktorý presahuje  možnosti Slovenskej republiky.

Ak sa tieto prepojenia  neodhalia a v budúcnosti neprerušia,

budú občania  Slovenskej republiky - konzumenti potravín - a

prvovýrobcovia obilia prispievať na  zisky úzkej skupine ex-

portérov.

 

     Je to tiež miesto, kde  chcem poukázať jednak na zlyha-

nie kontrolnej  funkcie Výboru Národnej  rady pre pôdohospo-

dárstvo a tiež na stanoviská Roľníckej strany Slovenska. Tá-

to strana má svoje významné pozície na ministerstve pôdohos-

podárstva a  aj v našom  výbore, ale napriek  tomu verejnosť

nepočula dôrazné  odsúdenie obilnej aféry  Roľníckou stranou

Slovenska.

 

     Na  záver svojho  vystúpenia musím  konštatovať, že pán

minister  Baco nesie  politickú  zodpovednosť  za to,  čo sa

odohrávalo na ministerstve pôdohospodárstva, za nedostatočnú

základnú kontrolu, čo umožnilo opakované porušovanie štatútu

licenčnej komisie. Je  zodpovedný za nedodržiavanie legisla-

tívnych postupov  a súčinností v rámci ním riadeného  minis-

terstva. Pán minister je tiež politicky  zodpovedný za znač-

ne oneskorené  odovzdávanie informácií z  ministerstva pôdo-

hospodárstva na  ministerstvo hospodárstva a  Ústrednú colnú

správu. Preto si dovoľujem požiadať  vás, dámy a páni, o vy-

vodenie dôsledkov  a o vyslovenie  nedôvery ministrovi pôdo-

hospodárstva pánu Petrovi Bacovi. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Rosivalovi.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy mám

6 písomných prihlášok. Ako prvý vystúpi pán poslanec Mikuláš

Dzurinda. Pripraví sa pán poslanec Langoš.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     regulácia trhu  s obilím je nástrojom  štátu, ktorým sa

štát usiluje zabezpečiť  potrebnú mieru potravinovej bezpeč-

nosti štátu a zároveň stabilné  ceny chleba, múky a výrobkov

z nej.  Chlieb, múka  a výrobky  z nej  sa bytostne dotýkajú

všetkých občanov štátu. Regulácia  trhu s obilím je nástroj,

ktorý  výrazne ovplyvňuje  aj hospodárenie  so štátnymi pro-

striedkami, teda daňami občanov. A dane platia rovnako všet-

ci občania Slovenskej republiky. Preto prípadným nedostatkom

v oblasti regulácie trhu s  obilím, v oblasti vydávaných li-

cencií je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť.

 

     Správy,  predovšetkým  správa  Najvyššieho  kontrolného

úradu,  svedčia o  veľkých nedostatkoch  v oblasti regulácie

trhu s obilím, v oblasti vydávaných licencií na vývoz pšeni-

ce, múky a otrúb, a to  najmä v druhom polroku 1995. Tie ne-

dostatky by som roztriedil do štyroch skupín.

 

     Po prvé, podstata problému predovšetkým z hospodárskeho

hľadiska spočíva v tom, že  sme vyvážali čosi, čo sa vyviezť

nemalo.  V druhom  polroku 1995  sme vyviezli  navyše oproti

súhlasom licenčnej  komisie 569 200 ton  pšenice, z toho mi-

nisterstvo pôdohospodárstva odsúhlasilo 268 500  ton. Minis-

terstvo  pôdohospodárstva Slovenskej  republiky vydalo v II.

polroku 1995 podľa správy  Najvyššieho kontrolného úradu bez

odporúčania licenčnej  komisie súhlasy na vývoz  208 900 ton

pšenice. Z uvedeného pohľadu možno  povedať - iste pri istej

miere zjednodušenia -, že na objeme neoprávnene vydaných li-

cencií sa  mierou 36 %  podieľalo ministerstvo pôdohospodár-

stva  a mierou  64 %  ministerstvo hospodárstva. Realizovaný

vývoz pšenice v II. polroku 1995  bol v rozsahu 478 749 ton,

teda tu už nie je reč o vydávaných licenciách, ale o skutoč-

nom vývoze  478 749 ton.  Licenčná komisia však  odsúhlasila

vývoz iba  59 650 ton. Môžeme  teda povedať,  že 419 099 ton

bolo vyvezených neoprávnene bez náležitých podkladov.

 

     A tu je  moja prvá otázka, pán minister.  Pýtam sa, aké

boli  priemerné domáce  nákupné ceny  pšenice v  II. polroku

1995 a aké sú priemerné  súčasné nákupné ceny dovážanej pše-

nice.

 

     Druhú oblasť  nedostatkov vidím v  tom, že ministerstvo

pôdohospodárstva porušilo základnú legislatívnu normu platnú

pre reguláciu trhu s obilím. Myslím si, že v odôvodnení pána

poslanca Rosivala to bolo náležite povedané, nebudem to pre-

to  dôsledne opakovať.  Len pripomeniem,  že vyhláška  číslo

560/1991  Zb. ukladá  ministerstvu pôdohospodárstva stanoviť

ročný  limit na  vývoz pšenice,  pšeničnej múky,  pšeničných

otrúb,  aby to  bol istý  rámec, isté  vodidlo pri udeľovaní

možného  rozsahu licencií.  Táto povinnosť  nebola minister-

stvom pôdohospodárstva na rok 1995 zabezpečená.

 

     Tretí rozsah problémov a nedostatkov, ktoré zistil Naj-

vyšší  kontrolný úrad  a ktoré  považujem za  vážne, by  som

označil ako neporiadok v oblasti vydávaných licencií. O tom-

to  neporiadku  svedčia  predovšetkým  zistenia  na stranách

4 a 5 správy Najvyššieho kontrolného úradu, napríklad to, že

kontrolou  podkladových  materiálov  licenčnej  komisie bola

zistená  nedostatočná  evidencia  prijatých  a odsúhlasených

žiadostí o  udelenie licencie. Bolo  neprehľadné vedenie zá-

znamov z jej rokovania, potvrdzovanie odsúhlasených žiadostí

na viacerých fotokópiách, čo  v konečnom dôsledku umožňovalo

vydať licencie na vyšší  objem, než aký odsúhlasila licenčná

komisia.

 

     Spomeniem len  dva detaily: Napríklad  licenčná komisia

v konkrétnom dni  súhlasila s udelením  vývoznej licencie na

vývoz kŕmnej pšenice, pšeničnej múky, pričom primerané množ-

stvá ani  vývozné firmy neboli  v zázname z  rokovania vôbec

špecifikované. Alebo 20. júna a 10. júla 1995 licenčná komi-

sia súhlasila s udelením licencie  na vývoz pšenice do Česka

do výšky uplatnenej v žiadostiach podľa prílohy, pričom prí-

lohy obsahujú  rukou dopisované a  opravované záznamy vývoz-

ných firiem aj množstiev komodít určených na vývoz. Takýchto

nedostatkov je v správach mnoho.

 

     Rovnako Najvyšší kontrolný  úrad zistil, že odporúčania

ministerstva pôdohospodárstva boli často v rozpore so štatú-

tom licenčnej komisie a boli neodôvodnene odstupované na mi-

nisterstvo hospodárstva bez dokladov  o ich odovzdaní a pre-

vzatí. Navyše  niektoré žiadosti o udelenie licencie obsaho-

vali prečiarknutím upravené vývozné množstvá aj komodity bez

vyznačenia, kto úpravu vykonal.  Rovnako o neporiadku svedčí

aj to, že viaceré žiadosti boli odporučené predsedom licenč-

nej komisie skôr, ako bola  žiadosť vôbec posúdená a odporu-

čená licenčnou komisiou. V niektorých prípadoch bola žiadosť

na ministerstvo pôdohospodárstva  predložená dodatočne až po

rozhodnutí licenčnej komisie, čo bolo v rozpore s konkrétny-

mi článkami štatútu licenčnej komisie.

 

     No  a  štvrtý  prešľap  alebo  veľký  nedostatok  vidím

v pôsobení  Štátneho  fondu   trhovej  regulácie,  ktorý  je

v správe pána ministra. Ten nedostatok vidím vo sfére istého

formálneho  pôsobenia,  ale  aj  v hospodárskej, ekonomickej

sfére.

 

     Čo sa týka oblasti kvázi formálnej, chcem uviesť, že po

zistení skutočnej situácie v  stave množstva pšenice na trhu

rada fondu  na svojom zasadaní  8. septembra 1995  súhlasila

s vývozom  potravinárskej pšenice  až po  zbilancovaní úrody

roku  1995. Napriek  tomu však  štátny fond  dňa 10. októbra

uzatvoril zmluvu o predaji 20  tisíc ton pšenice, v novembri

to bolo  upravené na 10 tisíc,  ale myslím, že aj  o tom pán

poslanec Rosival hovoril. Akcentoval by som tu druhý moment,

a síce, že táto zmluva o  odpredaji pšenice bola navyše uza-

tvorená bez uskutočnenia verejnej  súťaže podľa zákona číslo

263/1993 Z. z. o verejnom  obstarávaní. Chcem  sa  teda, pán

minister, opýtať a položiť druhú otázku, prečo nebola v tom-

to prípade aplikovaná verejná súťaž.

 

     Čo  sa týka  ekonomickej podstaty  toho problému, treba

uviesť, že  kontrola zistila, že platby  za odobranú pšenicu

určenú za vývoz boli nepravidelné, často po lehote splatnos-

ti. Fond odpredával jednotlivým  zákazníkom pšenicu zo zásob

aj v  prípadoch, keď odberateľ  svoje predchádzajúce záväzky

nemal uhradené. Pohľadávky fondu ku koncu roka 1995 po leho-

te  splatnosti boli  len za  obilniny vo  výške 344 mil. Sk,

z čoho vyše 113 mil. boli pohľadávky za pšenicu, pritom pod-

statná časť týchto pohľadávok je za pšenicu určenú na vývoz.

Na vymáhanie týchto pohľadávok fond k dátumu výkonu kontroly

nepristúpil, čím tiež prispel k  stavu, že pre štátny inter-

venčný nákup obilnín z úrody  roku 1995 musel čerpať úver vo

výške vyše  700 mil. Sk a  úroky z tohto úveru  sú výdavkami

fondu, pričom za oneskorené platby  za dodanú pšenicu na vý-

voz fond nezískal žiadne prostriedky, pretože svojím konaním

nepostupoval podľa Obchodného zákonníka, čím mu vzniká škoda

spôsobená omeškaním  plnenia peňažných záväzkov. Tento nepo-

riadok spôsobil  alebo možno  ho charakterizovať nielen for-

málnymi nedostatkami,  ale aj priamymi  ekonomickými, hospo-

dárskymi stratami.

 

     Na záver by som chcel akcentovať súhrnné zistenia a sú-

hrnné  hodnotenia, ktoré  nájdeme v  správe Najvyššieho kon-

trolného úradu, predovšetkým  k samotnému ministerstvu pôdo-

hospodárstva v kapitole 2 na strane 7, kde sa konštatuje, že

z údajov uvedených v tejto  časti správy vyplýva, že opatre-

nia prijímané licenčnou  komisiou ministerstva pôdohospodár-

stva v II. polroku 1995 boli  málo účinné.  Navyše minister-

stvo pôdohospodárstva  vydalo v značnom  rozsahu odporúčania

na vývoz kontrolovaných komodít aj bez súhlasu licenčnej ko-

misie atď.

 

     A celkom na záver hovorí súhrnné stanovisko, že kontro-

la preukázala nespoľahlivosť  súčasného systému ochrany vnú-

torného  trhu pred  nežiaducim vývozom  strategických druhov

tovarov.  Závažným  porušením  všeobecne  záväzných právnych

predpisov a interných  noriem  upravujúcich reguláciu vývozu

tovaru  bolo nestanovenie ročného  limitu na vývoz kontrolo-

vaných komodít ministerstvom  pôdohospodárstva a nerešpekto-

vanie  odporúčaní licenčnej  komisie Ministerstva pôdohospo-

dárstva Slovenskej republiky  zodpovednými pracovníkmi mini-

sterstva pôdohospodárstva.

 

     Tu  mám jednu  poznámku, pán  minister. Čítal  som vaše

rozhovory v dennej tlači a chcem podotknúť, že argumentáciu,

ktorú ste  v nich používali,  nie je možné  prijať. Hovoríte

o tom, že licenčná komisia je  iba poradný orgán vás - mini-

stra pôdohospodárstva,  ale keď sa  narába s takými  veľkými

peniazmi, keď  sa narába so štátnymi  peniazmi, vytvárajú sa

také orgány,  akou je licenčná komisia,  opatrené takými in-

štitúciami alebo formami, ako sú štatúty, aby štátny úradník

nemohol  konať, ako  sa mu  zachce, ale  aby mohol konať iba

tak, ako mu zákony a nižšie právne normy a štatúty ukladajú.

Preto ak  štatút, ktorý ste vy  podpísali pre licenčnú komi-

siu, licenčná komisia nedodržiavala,  vaši úradníci to tole-

rovali, nie je možné hovoriť o tom, že je to len poradný or-

gán ministra pôdohospodárstva.

 

     Celkom na záver, pán minister, sa vás chcem ešte opýtať

na jeden špecifický prípad - tentokrát hovorím o správe vlá-

dy - na prípad, keď ministerstvo hospodárstva udelilo licen-

ciu pre firmu CAUTION, spoločnosť  s r. o., Pezinok na vývoz

80 tisíc ton pšenice, z  čoho 10 tisíc ton realizovala firma

CAUTION tak, že ich nakúpila po  2 850 Sk zo Správy štátnych

hmotných rezerv a po 3 400 Sk ich predávala sprostredkovate-

ľovi,  ktorý  sa  volá  práve  tak, ako  som  uviedol, firma

CAUTION, spoločnosť s r. o.

 

     Moja otázka znie, pán minister,  a je to tretia otázka:

Na základe  čoho predávali štátni  úradníci pšenicu za  takú

cenu, akú predávali, aby následne sprostredkovateľ bez toho,

ako sa ľudovo hovorí, preložil krížom slamu, zarobil na jed-

nej  tone 550  Sk a  na celom  "kšefte" 5,5  mil. Sk? Otázka

znie: Ako takto  benevolentne, nehospodárne mohli postupovať

štátni úradníci na Správe štátnych hmotných rezerv?

 

     Na záver, pán minister, vás  teda prosím, aby ste odpo-

vedali na  tri mnou položené  otázky  a aby  ste komentovali

zistenia správ, predovšetkým  správy Najvyššieho kontrolného

úradu a tie, ktoré som zhutnil do mojich štyroch oblastí.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem poslancovi Dzurindovi. Slovo do rozpravy dostá-

va pán poslanec Langoš a pripraví sa pán poslanec Maxon.

 

 

 

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     minister vlády Peter Baco,

     vážená snemovňa,

 

     pripájam sa ku všetkému,  čo povedal môj ctený predreč-

ník  Mikuláš Dzurinda.  Kladiem rovnaké  otázky ako  on, ale

chcem uviesť  ďalšie dôvody,  pre ktoré budem žiadať snemov-

ňu, aby vyslovila  nedôveru ministrovi pôdohospodárstva Pet-

rovi Bacovi.

 

     Minister  Baco je  autorom nezmyselnej  a pre Slovensko

škodlivej koncepcie agrárnej politiky vlády, ktorá je posta-

vená na zásadách - a teraz budem trošku citovať: "zabezpeče-

nia potravinovej bezpečnosti a výživovej dostatočnosti mini-

málne na úrovni 90 %  potreby obyvateľstva a na domácej poľ-

nohospodárskej produkcii, na  zásade stabilizácie podnikovej

sféry v  odvetví poľnohospodárstva a na  ďalších dvoch zása-

dách, ktoré  sa viac-menej dotýkajú  ekologizácie a udržania

osídlenia v horských a podhorských oblastiach". Toľko struč-

ne táto koncepcia.

 

     V tejto koncepcii  poľnohospodárskej politiky chýba po-

kračovanie v  transformácii poľnohospodárstva v  tom zmysle,

ako  bola načrtnutá  v  scenári  ekonomickej reformy  v roku

1990.  Táto agrárna  politika bola  schválená Národnou radou

Slovenskej republiky  v júli 1993,  je chybná a  dnešný stav

ukazuje na jej krach.

 

     Aké  sú výsledky,  aký je  stav po  štyroch rokoch  jej

uplatňovania?

 

 

     Po  prvé,  potravinová  bezpečnosť  v  roku  1996, teda

v tomto roku, nie je zabezpečená ani zďaleka na  úrovni 90 %

potreby potravín na báze  domácej produkcie. Potravinová do-

statočnosť je nedostatočná, to sú minimálne stavy. V koncep-

cii je napísané, že v  rokoch 1995-1996 bude stav dojníc mi-

nimálne 360 tisíc s priemernou dojivosťou minimálne 3 300 až

3 600 litrov ročne, to znamená produkcia minimálne 1 188 ti-

síc  litrov. Skutočnosť  v rokoch  1995-1996 je  1 145 tisíc

litrov, t. j. necelých 96 % z predpokladaného minima. Na vý-

živovej dostatočnosti sa to odráža takto: dieteticky odporú-

čaná dávka  mlieka je 220 litrov  na občana za rok  a trhová

produkcia mlieka na Slovensku v rokoch 1995-1996 je necelých

170 litrov, teda tri štvrtiny odporúčanej dávky.

 

     Po  druhé,  v  koncepcii  poľnohospodárskej politiky je

vyslovený záväzok, že mzdová  parita pracovníkov v poľnohos-

podárstve bude  udržaná na úrovni minimálne  90 % priemernej

mzdy v  súbore ostatných ekonomických  odvetví. V roku  1992

predstavovala táto parita  91,8 %, v roku 1995  je to už len

80,7 %.

 

     Po tretie, výdavky domácností  na potraviny z celkových

výdavkov v roku 1992  predstavovali  35,1 %, v  roku 1994 už

38 %. Na tento údaj  minister Baco reagoval, že každým rokom

do roku 1998 sa bude  znižovať úroveň výdavkov domácností na

potraviny asi o  1 percentový bod. V roku  1995 tento podiel

nepoklesol a  v tomto roku sa  ukazuje, že zostane minimálne

na úrovni 38 % alebo tesne nad touto úrovňou.

 

     Po štvrté, v roku  1992 bol zahraničný obchod Slovenska

s potravinami a poľnohospodárskymi produktmi aktívny vo výš-

ke necelých  3 mld Kčs.  Od roku 1993 je  zahraničnoobchodná

bilancia s týmito produktmi  pasívna, s narastajúcim trendom

až do roku  1996. V roku 1995 už bolo  saldo 5 mld Sk, podľa

predbežnej obchodnej bilancie za tento rok prekročí táto mí-

nusová hodnota 6 mld Sk.

 

     Po piate, od roku 1993 dodnes  došlo až k hrozivej eko-

nomickej destabilizácii poľnohospodárskych podnikov. Podrob-

né údaje  môžeme nájsť v  tzv. "Zelenej správe",  ktorú ste,

vládni poslanci, vzali na  minulej schôdzi na vedomie. Okolo

40 %  poľnohospodárskych  družstiev je  v ekonomickom  stave

hospodárskeho  krachu  a  nevyhnú  sa  konkurznému  konaniu.

V zmienenej koncepcii sa jasne nehovorí o pokračovaní trans-

formácie poľnohospodárstva.  Z celkového obsahu  a zamerania

súdny čitateľ vie, že v  tomto smere jej zameranie je utlmu-

júce. Zjavným dôkazom tohto smerovania je novela zákona čís-

lo 42/1991 Zb. o transformácii družstiev, ktorou táto vládna

garnitúra úplne zabrzdila  transformáciu na ekonomicky efek-

tívnejšie a životaschopnejšie poľnohospodárske podnikateľské

formy.  Smutným dôsledkom  poľnohospodárskej politiky  vlády

a ministra Baca je súčasný stav, verejnosti zamlčovaný. Stav

divokého rozpadu poľnohospodárskych  družstiev spôsobom pre-

vodu majetku na manažmenty a ponechanie dlhov a iných záväz-

kov na drobných členov družstiev.

 

     Ďalším  a v  tejto chvíli  posledným príkladom postojov

ministra Baca k skutočnej transformácii poľnohospodárstva je

jeho arogantné vystúpenie na zasadnutí Rady ministrov krajín

strednej a  východnej Európy a  Európskej únie v  júni tohto

roku  v Luxemburgu,  kde  na  adresu Mac  Scherriho reforiem

uviedol, že slovenskí poľnohospodári -  čím myslel seba - si

nedajú vnucovať spôsob ako a  na akých výmerách by mali hos-

podáriť, čím v západnej Európe zverejnil diletantizmus vlád-

nej poľnohospodárskej politiky.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má poslanec a predseda výboru pán Maxon.

Pripraví sa pán poslanec Peter Magvaši.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     všetci, čo máme možnosť i česť pracovať v tejto snemov-

ni, poznáme, aký  ťažký a zložitý je politický  boj, nech je

vedený akokoľvek korektne, na získanie poslaneckého mandátu.

Keď však už poslaneckým  mandátom disponujeme, akosi zabúda-

me, že získať ho je ťažké  predovšetkým preto, aby sme si ho

dostatočne vážili a tomu  podrobili i svoje rozhodnutia. Aký

vážený by mal byť poslanecký  mandát, taký významný musí byť

i podpis  poslanca pod  akýmkoľvek dokumentom,  tobôž podpis

pod parlamentným dokumentom.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, chcem  sa prihovoriť predo-

všetkým k vám, ktorí ste  svojím podpisom prejavili vôľu vy-

sloviť  nedôveru členovi  vlády ministrovi  pôdohospodárstva

Petrovi  Bacovi. Mojich  niekoľko myšlienok  rozhodne nebude

sondou do vášho svedomia,  pretože v plnom rozsahu rešpektu-

jem  právo  opozície  kritizovať  a  kontrolovať  vládu, ako

i každého jej  člena. V žiadnom  prípade nepovažujem za  po-

trebné vo svojom vystúpení obhajovať tzv. obchodnícke lobby,

ktoré spôsobilo  alebo malo spôsobiť  trhliny na našom  trhu

s obilím, samozrejme, i keď  malom, ale veľmi dôležitom. Ob-

hajovať ich bude musieť niekto iný, ak im bude v procese vy-

šetrovania preukázaná vina.

 

 

     Vážené dámy,  vážení páni, som  presvedčený, že obhajcu

nikdy  nenájdu ani  v osobe  ministra, pretože  nikdy k  ich

prospechu nepracoval  a po výsledku  hlasovania ani pracovať

nebude. Za mimoriadne dôležité  však považujem, aby ste, vá-

žená  opozícia  alebo  časť  opozície, dôkladne rešpektovali

fakt, že  už i v tomto  období sme povinní napísať  do dejín

slovenského poľnohospodárstva, že  minister Baco sa rozhodu-

júcou mierou pričinil o proces jeho stabilizácie.

 

     Vážené dámy, vážení páni, veľmi dôkladne by som vám ve-

del nielen vyložiť, ale i exaktne zdokumentovať, kam sa slo-

venské poľnohospodárstvo začalo uberať  po roku 1989 a akých

nenahraditeľných chýb sa  jeho vodcovia  buď úmyselne, alebo

z neznalosti vecí dopúšťali.

 

     Vážené  dámy,  vážení  páni,  minister  Baco, o ktorého

dôvere v tejto chvíli rokujeme, predložil ako prvý člen vlá-

dy koncepciu a zásady  pôdohospodárskej politiky, ktorú par-

lament nielen  prerokoval, ale i  schválil ešte v  roku 1993

uznesením  Národnej rady  Slovenskej republiky  z 12.  júla.

V brožovanom vydaní  má tento dokument 104  strán a ten, kto

chce objektívne  hodnotiť prácu ministra  a ministerstvo ako

celok, mal by ovládať aspoň základné zásady tohto dokumentu.

Mal by  ich ovládať predovšetkým  preto, že poľnohospodárska

verejnosť  tomuto  zásadnému  koncepčnému  materiálu  dosiaľ

dôveruje. Dôveruje  preto, že i  napriek veľmi komplikovaným

podmienkam  minister zásady  agrárnej politiky,  strategické

zámery štátnej lesníckej politiky a vodohospodárskej politi-

ky realizuje. Dôvera pri realizácii schválenej koncepcie Ná-

rodnou  radou Slovenskej republiky sa, prirodzene, prejavuje

i politickými sympatiami ľudí, ktorých sa to týka.

 

     A to  je, vážené dámy a  páni, problém. Ak prostredníc-

tvom realizácie hospodárskej politiky rastie  alebo sa aspoň

trvale stabilizuje politická sympatia,  práve vtedy treba zo

strany opozície konať. Pokusov už bolo viac - nezmyselné ar-

gumenty  pri prerokúvaní koncepcie usporiadania  pozemkového

vlastníctva až po neodôvodnenú, predovšetkým však nepravdivú

kampaň pri  novele tzv. transformačného  zákona vedenú Demo-

kratickou stranou a končiacu ako inak - fiaskom. Možno o ma-

lú chvíľu ma navrhovatelia upozornia,  aby som hovoril k ve-

ci. Ale, dámy, páni, to je  k veci, lebo hovorím o práci re-

zortu, ktorého  predstaviteľovi by niektorí  chceli vysloviť

nedôveru. Ak to  však má byť tak, pýtam  sa ctenej snemovne,

a zvlášť navrhovateľov: O dôležitých dokumentoch rokujeme so

všetkou  vážnosťou, alebo  nedôsledne podľa  práve panujúcej

nálady?

 

     Pred niekoľkými dňami  vystúpil pred  naším parlamentom

minister Baco  so Zelenou správou.  Správou, ktorá analyzuje

predchádzajúci rok  a stanovuje princípy  rezortnej politiky

na budúci  rok. Takto orientovaná  práca rezortu je  dôkazom

toho,  že minister  i jeho  spolupracovníci a spolutvorcovia

Zelenej  správy  majú  nielen  záujem,  ale priamo podnecujú

i slovenský  parlament k  diskusii  nielen  o práci rezortu,

ale  i o  problémoch agrárnej,  lesníckej a vodohospodárskej

vládnej  politiky.  Výsledkom  diskusie,  vážené dámy, páni,

k Zelenej  správe bolo  schválenie Zelenej  správy významnou

väčšinou  hlasov, pričom  musím zdôrazniť,  že ani  v jednom

hlasovaní nik z prítomných nebol proti.

 

     I sám  navrhovateľ tohto bodu  rokovania a predkladateľ

návrhu poukázal  na niektoré problémy, ale  na strane druhej

veľmi pozitívne  hodnotil prácu ministerstva  pri spracovaní

napríklad  podkladov  pre  cieľ  Slovenska  aktívne pracovať

v integračnom európskom procese v oblasti poľnohospodárstva.

Aj tí, ktorým sa to v tejto chvíli nepáči a nehodí sa, musia

sa zmieriť  so skutočnosťou, že prijatím  Zelenej správy sme

predkladateľovi ministrovi Bacovi významnou väčšinou nepria-

mo vyslovili dôveru jeho práci. Pričom, samozrejme, niektorí

len na niekoľko dní, čo  v parlamentarizme naozaj nemá logi-

ku.

 

     Vážené  dámy,  vážení  páni,  rešpektujme, prosím, celú

správu  Najvyššieho  kontrolného  úradu  o výsledku kontroly

zdroja príjmov štátneho rozpočtu z vydaných úradných povole-

  na vývoz  vybraných  druhov  tovaru v  roku 1995  a v I.

štvrťroku  1996 a  dodržiavania podmienok  vydaných úradných

povolení na ich vývoz s plnou  vážnosťou a pri jej študovaní

buďme  predovšetkým  dôslední. Chcem vás  upozorniť na stra-

nu 11, kde sa priamo  uvádza,  ak  dovolíte,  budem citovať:

"Z poznatkov  získaných kontrolou a uvedených  v tejto časti

správy vyplýva, že rozhodujúci podiel na nadmerných vývozoch

pšenice realizovaných  v II. polroku  1995 malo Ministerstvo

hospodárstva Slovenskej republiky,  ktoré udeľovalo licencie

na  vývoz  bez  odsúhlasenia  licenčnej komisie Ministerstva

pôdohospodárstva  Slovenskej  republiky."  To  je citácia zo

správy na jednej strane. Na  druhej strane, celý prípad trhu

s obilím bolo  potrebné zakomponovať do  jesennej politickej

hry nie tak, ako má byť,  ale tak, ako sa to niektorým poli-

tikom hodí.

 

     Akože môžu,  dámy a páni, obstáť  tvrdenia, že minister

Baco dokonca vedome ohrozil potravinovú bezpečnosť, keď kaž-

dý z nás vie, len  niektorí to jednoducho pre svoje politic-

ké záujmy nechcú a nemôžu priznať, že ak by sa neuplatňovala

agrárna politika, ktorej autorom a realizátorom je práve mi-

nister Baco, potravinová bezpečnosť Slovenska by už niekoľko

rokov bola minulosťou.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     využívajme, prosím, korektné spôsoby pri kontrole vlád-

nej moci.  Predkladajme návrhy užitočné  pre celú spoločnosť

a pre celé Slovensko. Ak si  myslíte, že návrh na vyslovenie

nedôvery ministrovi  Petrovi Bacovi je  práve takým návrhom,

mýlite sa nielen ľudsky, ale i politicky. Realizácia koncep-

cie pôdohospodárskej politiky je v  správnych rukách a v zá-

ujme slovenského poľnohospodárstva si zasluhuje našu dôveru,

o čo vás, ctená snemovňa, na záver žiadam.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi Maxonovi.  Slovo má pán

poslanec Magvaši. Pardon, s faktickou poznámkou sa hlási pán

poslanec Dzurinda. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán poslanec Maxon, som  hlboko sklamaný vaším vystúpe-

ním ako predsedu výboru, ktorého som členom, a ako poľnohos-

podárskeho odborníka. Odmietam vaše  vyhlásenie, že naše ar-

gumenty sú vyvolané nejakou  jesennou politickou líniou. Po-

važujem to za neodôvodnené. Na takéto konštatovanie ste neu-

viedli ani jeden jediný argument. Čo však bilo do očí z váš-

ho vystúpenia najviac, bolo to, že na jednej strane vaša ka-

dencia hlasu bola veľmi výrazná, ale vaše argumenty boli ab-

solútne nulové. Pán poslanec, nevyvrátili ste ani jedno zis-

tenie zo správ. Ani jedno jediné. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Maxon, určite  si vo mne nevyvolal dôveru,

ale povedal  by som, potvrdil si  mi to, čo si  aj ja myslím

o ministrovi Bacovi, o jeho  zásluhách na koncepcii pôdohos-

podárskej politiky,  o jeho zásluhách  na spracovaní Zelenej

správy atď. Beriem to.  Ale Achillovou pätou tvojho vystúpe-

nia  je,  že  správu  Najvyššieho  kontrolného úradu nemôžem

v súčasnosti  porovnávať so  zásluhami ministra  na určitých

koncepčných otázkach.

 

     Po prvé,  nemôžeš tu opozícii  alebo poslancom opozície

prišívať za  klobúk, že hlasovali  za Zelenú správu  a že sú

v inom postavení vo vzťahu  k správe Najvyššieho kontrolného

úradu. To je všade vo svete, predsa si bol aj v iných parla-

mentoch,  ak správa  Najvyššieho kontrolného  úradu ukáže na

jasných argumentoch, jasných číslach negatívne pôsobenie mi-

nistra, ja  to znovu zdôrazňujem, je  česť pre ministra, keď

toto všetko akceptuje a podá demisiu. To je cťou toho minis-

tra, lebo  Najvyšší kontrolný úrad  mu vlastne dal  príleži-

tosť, aby čestne zadosťučinil svojim chybám.

 

     No a určite  - čo chcem zdôrazniť -  nezapadá celkom do

takého korektného scenára prenášať,  alebo pomôcť si tým, že

sa  prenesie vina  na ministerstvo  hospodárstva. To  nie je

dobré. To nie je dobré a vyzerá to z pohľadu dôveryhodnosti,

z hľadiska odbornosti  ministra Baca nielen  ako nekorektné,

ale je to veľmi chabý argument.

 

     Čiže  keď to  uzavriem, správa  Najvyššieho kontrolného

úradu dala argumenty, dala čísla,  ale voči tým si nič nepo-

vedal. Povedal si o dobrej práci. Aj ja si myslím, že minis-

ter Baco dobre pracoval. Ale to,  čo sa stalo, za to si musí

niesť zodpovednosť. A preto sa mu naskytá príležitosť na de-

misiu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

   Ďakujem. Pán poslanec Rosival - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Tiež by som chcel  reagovať na vystúpenie pána poslanca

Maxona. Tiež  si myslím to, čo  povedal pán poslanec Filkus,

že miešať teraz výsledky uvedené v Zelenej správe alebo zás-

luhy ministra Baca o pôdohospodárstvo s prerokúvanou správou

alebo s  prerokúvaným návrhom, ktorý spočíva  na správe Naj-

vyššieho kontrolného  úradu, to sú dve úplne  odlišné  veci.

Absolútne rozdielne  veci    hodnotiť celkové vypracovanie

koncepcie, hodnotiť  celkové fungovanie rezortu  a konkrétne

čísla,  konkrétne tony  a  koruny,  ktoré z  nich vyplývajú,

a konkrétne nedostatky - to sú dve úplne odlišné veci.

 

     V návrhu,  ktorý som čítal,  ktorý som predkladal,  som

celkom jasne  povedal, že vychádza z dvoch správ - zo správy

Najvyššieho kontrolného  úradu a zo správy  Úradu vlády. Ne-

hodnotil som celkový stav  pôdohospodárstva a nehodnotil som

vývoj v pôdohospodárstve.

 

     Ďalej  sa  pán  poslanec  Maxon  odvolával  na korektné

spôsoby  pre kontrolu  vlády.  Čo  môže byť  korektnejšie zo

strany opozície,  ako keď použije správu  Úradu vlády? Alebo

čo  môže byť  korektnejšie,  ako  použiť konkrétne  fakty zo

správy Najvyššieho  kontrolného úradu? K  tým faktom z  obi-

dvoch  správ nebolo  nič prikladané,  nič vymýšľané,  žiadne

vlastné fantázie. Boli to  fakty, ktoré zhromaždili Najvyšší

kontrolný úrad a Úrad vlády. Toto považujem za veľmi korekt-

ný spôsob.

 

 

     A ďalej, pán poslanec  Maxon žiadal opatrenia od opozí-

cie, ktoré  by prispeli, ktoré  by boli prínosom  pre budúc-

nosť.  O to  práve ide,  aby sa  našli spôsoby, ako zamedziť

opakovaniu sa toho, čo sa deje. Môj osobný dojem je, ako som

to už aj  povedal, že nie sú chyby len  v legislatíve, sú aj

chyby, ktoré  vyplývajú zo snáh určitých  osôb alebo skupín.

A aj cieľom opozície  je prispieť k tomu, aby  sa toto v bu-

dúcnosti neopakovalo. O nič iné nejde.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu  poslancovi Rosivalovi. S dovolením,

beriem si  v rámci práva  faktických poznámok tiež  slovo na

jedno pripomenutie, aby sme to brali na vedomie.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     samozrejme, aj  z citovaného vyhlásenia  predsedu vlády

aj z rozhodnutia vlády vidno, že celkom vážne brala na vedo-

mie  skutočnosti zisťované  kontrolným úradom  a že rozhodla

v podstate o  tom, aby o veci  rozhodlo trestné stíhanie. To

znamená, že v tomto smere vláda práve korektne  postupovala,

a neznamená, že  pri všetkých vybočeniach,  ktoré, bohužiaľ,

podľa Parkinsonových zákonov je vždy možné očakávať vo vnút-

ri aparátov  všetkých krajín tohto  sveta, nepripadá automa-

ticky oprávnenie prisudzovať  morálnu povinnosť šéfov rezor-

tov, aby vždy  zodpovedali za všetky činy. Bolo by to  vtedy

zle, keby v podstate zakrývali tieto činy.

 

     Nech sa  páči, predseda výboru  pán Delinga -  faktická

poznámka.

 

 

 

 

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som len reagovať na to, čo povedali pán posla-

nec Filkus  a pán poslanec  Rosival. Nie z  pohľadu toho, čo

hovorili, ale  z pohľadu obsahu. Mrzí  ma, že nezaujali taký

postoj, ako  k vystúpeniu pána Maxona,  aj k vystúpeniu pána

poslanca Langoša, pretože to by  tiež bolo korektné. Keď od-

citujem, čo povedal pán poslanec Langoš, že pán minister Ba-

co je autor nezmyselnej a pre Slovensko škodlivej koncepcie,

a ak teda  prerokúvame nie koncepciu a  nie škodlivosť tejto

koncepcie, tak  si myslím, že  by tiež bolo  bývalo namieste

a bolo by sa mi tiež  zahováralo, keby ste takéto stanovisko

boli zaujali aj voči pánu poslancovi Langošovi.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Slovo s faktickou poznámkou  má pán po-

slanec Koncoš.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Ak dovolíte, aj ja chcem veľmi krátko zaujať stanovisko

ku konštatovaniu pána poslanca  Langoša súvisiacemu s hodno-

tením  koncepcie rozvoja  agropotravinárskeho komplexu.  Do-

mnievam sa, že ak niekto  pásol jednu či dve sezóny jalovice

v Kecerovciach, nemá ešte odbornosť nato, aby mohol hodnotiť

odbornú stránku koncepcie rozvoja poľnohospodárstva a potra-

vinárstva, ktorú schválila  Národná rada Slovenskej republi-

ky. (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Magvaši a pripraví

sa pán poslanec Boros.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     z rokovania v predminulom týždni  na 17. schôdzi Národ-

nej rady Slovenskej republiky zo správy vlády Slovenskej re-

publiky a zo správy Najvyššieho kontrolného úradu o kontrole

trhu s obilím  za rok 1995 a I.  štvrťrok 1996 vyplynulo, že

dôvodom krízovej  situácie na trhu s  obilím tohto roku boli

dve príčiny alebo sú dve príčiny.

 

     Po prvé, neobjektívne a nadnesené predpoklady minister-

stva pôdohospodárstva  v máji a júni  1995 o rekordných úro-

dách obilnín s predpokladom úrody na úrovni 3 991 tisíc ton,

pričom skutočná úroda bola o celých 500 tisíc ton nižšia.

 

     A  po druhé,  že  boli  prijaté zásady  na ministerstve

pôdohospodárstva a  aj na Ministerstve  hospodárstva Sloven-

skej republiky, že licencie na vývoz obilia na základe zmlúv

uzatvorených so Štátnym fondom  trhovej regulácie a štátnymi

hmotnými rezervami sa budú vytvárať automaticky bez preroko-

vania licenčnej komisie.

 

     Takéto rozhodnutia  v spojení s  nadnesenými prognózami

o úrode v roku 1995 sú  rozhodujúcou a hlavnou príčinou kri-

tickej situácie s obilím v roku 1996,  vážne ohrozili potra-

vinovú bezpečnosť štátu a navodili nepriaznivé trendy v eko-

nomickom a sociálnom vývoji u nás.

 

     Z rokovania 17. schôdze Národnej rady Slovenskej repub-

liky tiež vyplynulo, že je veľa indícií na to, že tento stav

nebol vytvorený  iba nedbalosťou  či  ľahostajnosťou, ale že

bol dokonca cieľavedome  pripravený určitými podnikateľskými

kruhmi v spojitosti so štátnymi úradníkmi a dokonca si dovo-

lím povedať, aj s určitými politickými kruhmi súčasnej vlád-

nej koalície, kde prím hrala Roľnícka strana Slovenska. Pre-

to musíme túto situáciu inak merať, inak posudzovať. A preto

je našou  základnou povinnosťou  ako  zástupcov občanov, aby

sme naplnili náš poslanecký sľub, že budeme svoje povinnosti

plniť v záujme občanov, že budeme dodržiavať ústavu a ostat-

né zákony a  pracovať tak, aby sa uvádzali  do života. Preto

je tu namieste otázka dôvery členovi vlády, v ktorého pôsob-

nosti sa tieto skutočnosti udiali.

 

     Minister pôdohospodárstva  pán Peter Baco  patrí, podľa

mojej mienky aj podľa mienky poslancov za Stranu demokratic-

kej ľavice,  ale aj množstva občanov  v našej krajine, medzi

najuznávanejších  pôdohospodárskych  odborníkov.  Z hľadiska

odbornosti určite je a patrí medzi špičku súčasnej koaličnej

vlády. Po novembri 1989 je ministrom pôdohospodárstva, ktorý

sa najvýraznejšie podieľal na zastavení úpadku pôdohospodár-

stva u nás. To sú všetko klady pána Baca, ktoré si plne uve-

domujeme aj vo frakcii  Strany demokratickej ľavice v posla-

neckom klube Spoločnej voľby,  aj dnes pri prerokúvaní tohto

bodu programu.

 

     Je však namieste otázka,  prečo pán minister Baco nevy-

užil svoju vysokú odbornosť pri prognózovaní úrody  obilia a

pružne neovplyvnil zrušenie automatických licencií, ak sa ú-

roda prejavila ako veľmi nízka. Sú dve možnosti - buď zlyha-

la jeho odbornosť, alebo  zneužil svoju odbornosť a vytvoril

priestor na realizáciu vývozu obilia, ktorý ohrozil potravi-

novú bezpečnosť štátu. Obidva prípady sú však zlým vysvedče-

ním pre ministra Baca, a to predovšetkým vo vzťahu k sociál-

nym istotám občanov Slovenskej republiky, ale aj k prosperi-

te slovenského poľnohospodárstva ako celku.

 

     Pán minister  pôdohospodárstva Peter Baco  ako špičkový

manažér verejných záujmov podľa poslancov Strany demokratic-

kej ľavice zlyhal.  Závažnosť ohrozenia potravinovej bezpeč-

nosti štátu nie je možné dávať  na váhy kladov a záporov do-

terajšej práce pána ministra Baca. To, čo sa udialo, je tra-

gickým  zlyhaním špičkového  horolezca, ktorý  za túto chybu

platí pádom.

 

     Tvrdenie niektorých koaličných strán o tom, že ho navr-

hol premiér, a tak ho má odvolať premiér, je hrubým nepocho-

pením ústavy a práv nás poslancov.

 

     Pán minister Baco ako  špičkový manažér verejných záuj-

mov stratil  dôveru u poslancov  Strany demokratickej ľavice

preto, lebo v úrade, ktorý riadi, sa udiali veci, ktoré pre-

kročili rámec  jeho rezortu a zasiahli  každého občana tejto

krajiny v cene chleba a výrobkov z múky. Preto budeme hlaso-

vať za vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republi-

ky pánu Bacovi.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Boros máte slovo. Pripraví sa pán poslanec

Jozef Klein. Predseda výboru pán Delinga - faktická poznámka.

 

 

 

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Predsa musím zareagovať na  to, čo povedal pán poslanec

Magvaši,  a síce  keď  verejne  v snemovni  obvinil Roľnícku

stranu  Slovenska, že  je spojená  s obchodnými  kruhmi a že

pripravovala s nimi nejaké vývozy obilia.

 

     Pán poslanec Magvaši, Roľnícka  strana Slovenska nie je

spojená so  žiadnymi obchodnými kruhmi,  ktoré vyvážali obi-

lie. A ja by som ťa  prosil, ak máš také konkrétne vedomosti

a poznatky, keby  si bol taký  láskavý a dal  nám ich  alebo

dal ich orgánom činným v trestnom konaní. My v strane takéto

spojenia na vývoz obilia nepoznáme,  ani nie sme do nich za-

interesovaní.

 

     Roľnícka strana v sobotu  o tom rokovala, dala vyhláse-

nie tlači, kde plne podporuje to, čo je napísané a vyšetrené

v správach Najvyššieho kontrolného úradu,  ako aj Úradu vlá-

dy, a plne je za to, aby sa táto vec vyšetrila až do dôsled-

kov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. S faktickou  poznámkou sa ešte hlási pán

poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova.

 

       minule som  mal dojem,  keď sme  prerokúvali správu

Najvyššieho  kontrolného  úradu,  že  pánu Bacovi neprispelo

vystúpenie zástupcov Roľníckej strany Slovenska v tomto par-

lamente. A  teraz to ďalej  pokračuje. Predovšetkým existuje

stará rímska zásada - vina za výber. A myslím si, že v tomto

smere sa odráža jednoznačne, že  ak pán minister Baco nejakú

vinu bude  mať, ktorá je  politická a ústavná,  tak za výber

ľudí okolo seba.

 

     Je chybou, keď dvaja  predsedovia  výborov v parlamente

nevykonávali dostatočne svoju kontrolnú funkciu a neprispeli

k tomu,  aby sa  tomu zabránilo.  Nie sme  tu preto, aby sme

zisťovali, ktorá strana v  akom rozsahu  porušila zákon, ale

je evidentné, že dva výbory - konkrétne váš, pán predseda -,

keď  bolo navrhnuté,  aby sa  správa Najvyššieho kontrolného

úradu  prerokovala, neboli  ste to  ochotný urobiť.  Tým ste

mohli pánu Bacovi pomôcť, ale s tými vystúpeniami, ktoré te-

raz obidvaja robíte, skôr viac škodíte, než osožíte.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Magvaši - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Chcel by som len povedať  názvy troch firiem, u ktorých

existuje  dôvodné podozrenie  o tom,  čo som  povedal. Je to

CAUTION, spoločnosť s r.  o., Pezinok, Agrotrade Group, Rož-

ňava, Agrotrade, a. s., Bratislava.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Boros, máte slovo.

 

 

 

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     na prvý, značne povrchný pohľad  na množstvo porušených

zákonov,  zákonných  noriem,  predpisov  a záväzných pokynov

v súvislosti  s pokútnym  vývozom základných  poľnohospodár-

skych  komodít by  niekto možno, podobne, ako sa to objavuje

v správe Úradu vlády, mohol dôjsť ku klamnému záveru, že je-

diným hriešnikom bol, je a zostáva riaditeľ odboru licenčno-

registračného Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky

pán Santner.

 

     Bolo by to trestuhodne  krátkozraké a zavádzajúce zhod-

notenie mimoriadne vážnej kauzy, ktorá sa napriek rôznym zá-

ujmom  a snahám  nedá a  nesmie bagatelizovať  a ututlať. Zo

strany  ministerstva pôdohospodárstva  a ministerstva hospo-

dárstva ide totiž o závažné, a  nie jednorazové, ale sériové

porušenie  zákonných povinností.  Bez ohľadu  na to,  či sme

poslancami  opozície, alebo  vládnej koalície, by sme  nema-

li dovoliť, aby sa to zahralo  do stratena. To si tento par-

lament voči sebe a hlavne voči občanom nemôže dovoliť. Nemô-

že  si dovoliť  mlčky a  bez vyvodenia  patričných dôsledkov

obísť nezodpovedné hazardovanie  s potravinovou bezpečnosťou

Slovenska, pretože táto veľkorysá "nedbanlivosť" a pravdepo-

dobne aj voľačo iné - čo verím, že objasnia orgány na to zá-

konom určené -, s ktorou sa menované rezorty stavali k otáz-

ke vývozu a rôznych  špekulatívnych tzv. presunov strategic-

kých poľnohospodárskych komodít,  nevyhnutne vyvoláva v kaž-

dom občanovi oprávnené obavy a  otázky, ako je to vôbec mož-

né, kto, ktoré firmy, spoločnosti, fondy a jednotlivci z to-

ho profitovali a koľko. Prečo  by to všetko mali znášať oni,

občania tejto republiky? Koľko bude stáť chlieb, mäso a ďal-

šie základné potraviny?

 

     Sú to otázky, vážené kolegyne  a kolegovia, ktoré by si

žiadny parlament sveta nedovolil  ignorovať. Chcem veriť, že

to tak neučiní ani Národná rada Slovenskej republiky.

 

     Vážená Národná  rada, ako z  obidvoch predložených kon-

trolných správ  celkom zreteľne vyplýva,  existuje tu jedno-

značná politická zodpovednosť.  Nie pracovnoprávna zodpoved-

nosť jedného  jediného úradníka,  ale priamo šéfov rezortov,

teda  ministrov, ktorí  z  titulu  svojej funkcie  nesú plnú

osobnú zodpovednosť  za všetko, čo  sa v ich  rezorte udeje,

resp. neudeje. Nič nového  tým asi netvrdím, pretože nepred-

pokladám, že táto ctená snemovňa by sa chcela zmieriť s evi-

dentne dokázanými porušeniami všetkých možných predpisov, so

špekuláciami, so všepretkávajúcou  korupciou na úkor občanov

a podieľať sa  tak na oklamaní občanov, pripomínam, všetkých

občanov nášho štátu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  považujem za zbytočné zo-

pakovať výpočet predmetných množstiev obilnín, ako i výpočet

konaní, ktorými ministerstvo  pôdohospodárstva porušilo nie-

len zákonné  normy a záväzné nariadenia,  ale aj vlastné in-

terné smernice. Všetky doteraz zistené prípady sú presne vy-

menované v správe Najvyššieho kontrolného úradu i Úradu vlá-

dy. Máme ich všetci k  dispozícii, no a široká občianska ve-

rejnosť ich, chvalabohu, pozná tiež.  A treba povedať, že ju

to nenecháva pokojne spať.

 

     V prípade nezákonného vývozu obilnín, resp. ich "výnos-

ného obracania v skladoch", to som povedal v úvodzovkách, je

nielen podľa  mojej mienky, ale  aj mienky občanov  namieste

iba jediný  korektný záver, aby sa  minister, ktorý takémuto

šafáreniu  nestačil  zabrániť,  vzdal  svojej  funkcie, a ak

k takému  rozhodnutiu nedospeje  sám, aby  bol odvolaný. Do-

mnievam sa, že  v tomto prípade nie je  priestor na zvažova-

nie, či  je pán minister voľakomu  sympatický, alebo nie, či

je členom toho, alebo onoho politického zoskupenia. Má sa tu

prejaviť  čistá racionalita  a poslanecká  zodpovednosť voči

svojim voličom.

 

     Na záver  mi ešte dovoľte  dve vety na  adresu kolegov,

ktorí si myslia alebo tvrdia, že je to vedľajšia záležitosť,

kde je  len nepatrná a  hmlistá zodpovednosť  bez  dosahu na

životné podmienky  našich občanov. Nepodceňujte,  prosím, až

tak ľudí tejto krajiny. Nespoľahnite sa na ich krátku pamäť,

oni si veľmi dobre totiž zapamätajú tých, vďaka ktorým kupo-

vali drahší chlieb.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Klein.  Pripraví sa pán

poslanec Farkas.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     Hnutie  poľnohospodárov včera  prerokúvalo v  Košiciach

celý dnešný program. Dospeli sme k názoru, že ten, kto poru-

šil predpisy,  musí niesť za  to zodpovednosť. A  nie sme za

to, aby  sa to zahralo  do autu alebo  do niečoho podobného.

Posudzovali sme to  však aj zo širších hľadísk a myslíme si,

že všetko, čo tu odznelo aj dnes, je dôsledok agrárnej poli-

tiky po roku 1990.

 

     Poznám horšie obchody, ktoré  sme urobili, keď sme pre-

dávali za 14  Kčs kilogram hovädzieho mäsa v  živom na vývoz

a zlikvidovali sme 50 % základného stáda dojníc. Za to by sa

mal  tiež niekto  zodpovedať v  tomto parlamente. (Potlesk.)

Keď sme zlikvidovali stáda oviec a teraz by sme mali vynika-

júci odbyt na  ovčie mlieko, ovčí syr aj  v krajinách Európ-

skej únie, čím  by sme teraz z toho  profitovali. Jediné, čo

ma na tom  mrzí, je to, že na zisku  z toho obchodu sa nepo-

dieľali tí,  ktorí to obilie vyrobili.  Obchodník by mal byť

taký slušný, aby 10 % marže alebo obchodného rozpätia si po-

nechal a zvyšok dal tým, od koho to nakúpil.

 

     Nemôžeme súhlasiť  s tými obchodmi,  keď obilie zostalo

na sklade a predávalo sa znova.  Ale boli tu výhrady (ja ni-

koho neruším, nikdy), boli tu  výhrady k osobe pána ministra

Petra Baca. Nemôžem, tak  ako ďalší moji kolegovia, dopustiť

nejaké znižovanie  jeho ľudskej aj odbornej  hodnoty ako mi-

nistra. Treba  si povedať, že  sme boli za  otvorený trh, za

voľný obchod,  chceli sme sa veľmi  otvoriť svetu, za trhovú

ekonomiku. Myslím  si, že poľnohospodárstvo  musí byť troška

riadené tak,  aby mal minister aj  prehľad. Neviem, aký môže

mať prehľad, keď  sa prijali také zákony, že  podniky nie sú

povinné dávať informácie.

 

     Viem, že keď som bol ešte riaditeľom pre vedu a výskum,

tak sme zavádzali v  poľnohospodárstve prvé počítače z býva-

lej NDR firmy Robotron a prvé systémy sme mali také, že vte-

dajší minister musel mať okamžitú informáciu, ako stojí kaž-

  vtedy jednotné  roľnícke družstvo  alebo štátny majetok,

aká je úžitkovosť, koľko má hospodárskych zvierat a podobne.

Myslím, že pri terajšom systéme  ich nemá. Nemôže nič priká-

zať, môže len odporučiť a podobné veci. Nie som za zavedenie

nejakého takého prikazovacieho systému, ale v prechodnom ob-

dobí musí byť, najmä keď vždy lákajú aj všelijaké ponuky.

 

     Ďalším veľkým  nedostatkom sú ceny.  Už tu nechcem  ho-

voriť, lebo  moje názory boli  niekoľkokrát obrátené naopak,

ale  vždy považujem  Poľsko za  náš vzor.  Vždy sa  mi preto

smiali, ale Poliaci aj  za cenu určitých strašných hospodár-

skych kríz  prechádzali obdobím ešte pred  rokom 1989 a pri-

spôsobovali sa  svetovým cenám. Pri  svetových cenách by  to

nebolo možné, lebo výrobca by vedel,  že k 30. 9., k včeraj-

šiemu dňu stojí pšenica v rozpätí od 31,25 do 32,25 DM, čiže

zhruba okolo  6 200 Sk, jačmeň  5 300 Sk, teda  by vedel, za

koľko to predá, nedalo by sa to zrealizovať.

 

     Myslím si, že naše poľnohospodárstvo  má na to, aby vy-

robilo dostatok  obilia pre našu republiku, a aj dostatok na

to,  aby sa  vyviezlo. Treba mu, samozrejme, pomôcť.  Nemáme

rovnaké názory  s pánom ministrom vo  viacerých veciach, ale

treba mu pomôcť  a myslím, že by sme  boli schopní nie zvrá-

tiť, na  to nemáme, ale podstatne  zlepšiť obchodnú bilanciu

nášho štátu.

 

     Chcem obrátiť pozornosť na to,  že aj v súčasnosti máme

pozbieraných  len 24  %  zemiakov.  Viete, že  som zástancom

neutrality, ale chcel by som požiadať tento  parlament alebo

vládu  Slovenskej republiky,  či by  neumožnila našej armáde

pomôcť   poľnohospodárom  pozbierať   zemiaky,  nakoľko   je

prechodný dobrý čas. Myslím, že by mohla pomôcť výrazne tým,

že nám  pomôže to pozbierať  a že budeme  mať aspoň dostatok

zemiakov, aby nám ešte nakoniec nezhnili.

 

     Ako  zabrániť tomu,  aby sa  také veci  neopakovali? Je

potrebné vytvoriť taký systém riadenia, v ktorom by bola mi-

nimálna účasť štátnych úradníkov v otázkach  dotácií, licen-

cií a podobných vecí, aby sa to nedalo zneužiť. Také systémy

existujú a myslím, že ich bude potrebné vytvoriť.

 

     Ďakujem vám.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, práve  uplynulo 12.00 ho-

dín.  Prerušujem  naše  zasadanie  na  obedňajšiu prestávku.

Obedňajšia prestávka bude trvať do 13.30 hodín - od 12.00 do

13.30 hodín.

 

     Ešte s faktickou poznámkou  sa hlási pán poslanec Pitt-

ner. Nech sa páči.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Budem veľmi stručný. To,  čo Najvyšší kontrolný úrad vo

svojej správe  konštatuje, bolo dôvodom  na to, že  aj vláda

prišla k poznatkom, že je  tu dôvodné podozrenie z porušenia

zákonov.  Preto  boli  do  veci  zapojené  aj  orgány  činné

v trestnom konaní. Mňa preto  istým spôsobom prekvapuje sta-

novisko pána poslanca Kleina,  ktorý vlastne vo svojom prís-

pevku hovoril o tom, že vyčíta, že sa s nimi nepodelili, te-

da s poľnohospodármi.

 

     Páni, ale  veď to je  úplne scestné. To  znamená, že by

sme vlastne mali vyčítať len to, ak tu bola trestná činnosť,

že sme na tomto lupe nemali účasť. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Pán kolega  Klein, prosím  vás, hovorte  tiež

stručne, aby sme dodržali obedňajšiu prestávku.

 

 

 

Poslanec J. Klein:

 

     Veľmi stručne,  pán predsedajúci, chcem  povedať toľko:

Keď sa uzavrie celý problém s orgánmi trestného konania ale-

bo činnými v trestnom konaní, treba konať. Na úvod som pove-

dal, že ten, kto  porušil predpisy, musí niesť zodpovednosť.

Ale nevidím  zodpovednosť v tom, že  by za všetko zodpovedal

pán minister. Skončil som.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     chcem len  povedať, že samozrejme,  ja som rozumel  po-

známke pána poslanca Kleina ako upozorneniu, že si myslí, že

prvovýroba by sa mala nejakým výraznejším spôsobom zúčastňo-

vať na  marži alebo na  rozpätí a podobne.  Tento problém je

naozaj  vážny  a  myslím  si,  že  rentabilita prvovýroby je

v svetovej ekonomike problém, ktorý treba stále skúmať.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, prosím,  zaujmite miesta

v rokovacej sále, budeme pokračovať v otvorenej rozprave.

 

     Do rozpravy  sa prihlásil a v  poradí pre odpoludňajšie

zasadanie je pán poslanec Pál Farkas.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

 

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     pred  pár dňami  na tejto  pôde sme  prerokovali správu

o poľnohospodárstve a potravinárstve, ktorá hodnotila súčas-

ný stav nášho poľnohospodárstva, a mali sme pocit, že hodno-

tí stav realisticky a nemieni zakrývať ani najvážnejšie eko-

nomické problémy,  ktoré čakajú na riešenie  zo strany vlády

Slovenskej  republiky. Žiaľ,  správa Najvyššieho kontrolného

úradu Slovenskej  republiky o kontrole trhu  s obilím za rok

1995 a I. štvrťrok 1996 už  hovorí o iných vzťahoch, o iných

súvislostiach,  záujmoch a  problémoch. Odkrýva  veľmi vážny

problém pri vývoze obilia, o ktorom tzv. Zelená správa z ne-

pochopiteľných dôvodov nehovorí jasne.

 

     Správa Najvyššieho kontrolného  úradu Slovenskej repub-

liky stavia rezort pôdohospodárstva  do celkom iného svetla.

Keď vychádzame z tejto správy,  ktorá bola, žiaľ, utajená na

dlhé mesiace aj pred poslancami Národnej rady Slovenskej re-

publiky, Ministerstvo  pôdohospodárstva Slovenskej republiky

a Ministerstvo  hospodárstva  Slovenskej  republiky porušili

zákon a  vnútorné predpisy pri  udeľovaní licencií na  vývoz

obilia. Žiaľ, u nás začína  byť  pravidlom, že  ministerstvá

a ústredné orgány porušujú zákon. Ale v iných demokratických

krajinách, v ostatných častiach  Európy takýto čin je vážnym

dôvodom na  to, aby vláda  podala demisiu. Veru,  naša vláda

teraz nemá  možnosť vyhovárať sa na  iný subjekt, na susedné

krajiny či na  opozíciu a vonkoncom už nie  na tu žijúce ma-

ďarské národné spoločenstvo, veď celý škandál sa odohráva vo

vlastných radoch,  v jej kompetencii, teda  za vzniknutú si-

tuáciu nesie plnú zodpovednosť.

 

     O udeľovaní spomínaných licencií  sa rozhodovalo na mi-

nisterstve pôdohospodárstva na odporúčanie poradného orgánu,

tzv. licenčnej  komisie, a takýmto spôsobom udelené licencie

na  vývoz obilia  sa vydávali  na Ministerstve  hospodárstva

Slovenskej republiky. A  táto spolupráca v roku 1995  a v I.

štvrťroku 1996, obávam sa, že  nie iba v týchto rokoch, veru

na  úkor nás  spotrebiteľov nebola  v zmysle  predpisov a na

osoh a v  záujme našej spoločnosti. Ba naopak,  bola na osoh

a na  prospech  iba  niektorých  zainteresovaných  subjektov

blízkych súčasnej vládnej koalícii, ktoré takouto zrýchlenou

cestou  zbohatli z  takého neodôvodniteľného  postupu, ktorý

zapríčinila  aj práca  Ministerstva pôdohospodárstva Sloven-

skej republiky.

 

     Veru, vláda Slovenskej  republiky prostredníctvom mini-

sterstva pôdohospodárstva a ministerstva hospodárstva zaprí-

činila súčasný nepriaznivý stav, keď bude na trhu nedostatok

potravinárskeho obilia a tento  nedostatok bude treba elimi-

novať dovozom na  zabezpečenie krytia spoločenskej spotreby,

ale, samozrejme,  už za oveľa  vyššiu cenu, než  sa vyviezlo

naše obilie. Cenový rozdiel, obávam sa, bude dosť značný, čo

potom nadväzne  priamo ovplyvní cenu  základných potravín na

domácom trhu.

 

     Keď vláda  naďalej nezastaví súčasný stav,  za čo nesie

plnú  zodpovednosť,  a  neprijme  účinné  opatrenia, môže sa

stať, že  subjekty, ktoré už zbohatli  z vývozu nášho obilia

do zahraničia, môžu nerušene ďalej pokračovať vo svojej čin-

nosti aj  pri dovoze možno  toho istého obilia,  ktoré sa od

nás pred pár mesiacmi vyviezlo  alebo sa vyviezlo iba na do-

kladoch a leží niekde nerušene  na sklade a týmto nezákonným

postupom sa zhodnocuje v prospech vyvolených.

 

     My poslanci a verejnosť  očakávame od našej vlády viac:

zastaviť, zrušiť takýto nezákonný stav, objektívne vyšetriť,

vypátrať celú kauzu, vinníkov, keď  sú aj z vlastných radov,

riadne potrestať a v  neposlednom rade objektívne informovať

verejnosť o výsledkoch vyšetrovania. Ale, žiaľ, deje sa nie-

čo úplne iné.

 

     Vo  včerajších  Roľníckych  novinách,  prepáčte mi, ale

s jemným úsmevom  na tvári som  prečítal správu o  zasadnutí

celoslovenského výkonného výboru  Roľníckej strany Slovenska

z pera predsedu tejto strany  Pavla Delingu, hlavne keď píše

o tom, že Roľnícka strana Slovenska zásadne odmieta zveličo-

vanie, prekrúcanie faktov a  zavádzanie verejnosti zo strany

opozície  v súvislosti  s vývozom  obilia. Takéto stanovisko

a názor odmietame. Maďarské kresťanskodemokratické hnutie vo

svojich vyhláseniach čerpalo vždy zo správy Najvyššieho kon-

trolného úradu  a zo správy  kontrolného odboru Úradu  vlády

Slovenskej republiky, teda vychádzalo z predložených faktov.

Naproti tomu  Roľnícka strana Slovenska  sa tvári, akoby  sa

nič zvláštne nestalo, akoby  opozícia zapríčinila takýto ne-

zákonný stav  pri vývoze obilia, akoby  Roľnícka strana Slo-

venska  nebola druhým  najslabším alebo,  ak chcete, štvrtým

najsilnejším  subjektom  vládnej  koalície, a akoby niektorí

členovia a čelní predstavitelia  nemali vôbec nič do činenia

s touto kauzou. Neuveriteľné.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nebude to

náhodou podobné, ako o tom hovorí známe a starodávne príslo-

vie o trafenej husi?

 

     V  roku 1995  Ministerstvo pôdohospodárstva  Slovenskej

republiky odsúhlasilo žiadosti na  vývoz pšenice bez odporú-

čania licenčnej  komisie v množstve 341 263 ton a  Minister-

stvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo úradné povole-

nia  na vývoz  oproti  odporúčaniu  licenčnej komisie o viac

o 614 tisíc ton. Skutočne realizovaný vývoz podľa štatistic-

kých údajov Ústrednej colnej správy Slovenskej republiky bol

622 134 ton, teda zhruba o 290 tisíc ton viac, než bolo sta-

novené zo strany ministerstva  pôdohospodárstva prostredníc-

tvom Štátneho fondu  trhovej regulácie  Slovenskej republiky

pri zbilancovaní úrody odhadom z júna 1995.

 

     Teda  ministerstvo  pôdohospodárstva  porušilo  vlastné

rozhodnutie tým, že naďalej nerušene odporúčalo Ministerstvu

hospodárstva Slovenskej republiky  vydávať licencie na vývoz

obilia. Podstatná časť vývozu bola realizovaná v II. polroku

1995, pričom podľa správy  Najvyššieho kontrolného úradu pri

schvaľovaní  značnej  časti  vývozu  bolo  zistené porušenie

platných všeobecne záväzných právnych predpisov a vnútorných

noriem a okrem toho bolo  v platnosti už aj rozhodnutie rady

Štátneho fondu trhovej regulácie na zastavenie vývozu do do-

by zbilancovania produkcie z úrody  roku 1995. Okrem toho už

bolo známe  aj to, že Štátny  fond trhovej regulácie nakúpil

z úrody  roku  1995  o  150  tisíc  ton pšenice menej oproti

pôvodnému predpokladu a že celková úroda bude nižšia, než sa

pôvodne očakávalo.

 

     Aj zo  spomínaných faktov sa  dá vycítiť, že  zo strany

ministerstva  pôdohospodárstva  bol  určitý  úmysel neprijať

záväzné opatrenie na zamedzenie vývozu obilia. Na návrh rady

Štátneho fondu  trhovej  regulácie z 8. 9. 1995  malo minis-

terstvo  pôdohospodárstva  bez  zbytočného odkladu  požiadať

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, aby v súlade

so  zákonom o  hospodárskych stykoch  so zahraničím  prijalo

predbežné opatrenia na zastavenie udeľovania licencií na vý-

voz  až do konečného zbilancovania produkcie obilnín z úrody

roku 1995, ale  Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej re-

publiky to z nepochopiteľných  a neracionálnych dôvodov neu-

robilo.

 

     Ani licenčná komisia Ministerstva pôdohospodárstva Slo-

venskej republiky  neplnila svoju úlohu v  súvislosti s roz-

hodnutím rady Štátneho fondu trhovej regulácie a v súvislos-

ti s očakávanou nižšou úrodou  v roku 1995 na zamedzenie vý-

vozu obilia. Jej povinnosťou je uplatňovanie licenčného sys-

tému ako nástroja  zahraničnoobchodnej politiky vášho minis-

terstva. Odporúčanie  rady Štátneho fondu  trhovej regulácie

na zastavenie  vývozu by mala  licenčná komisia ministerstva

pôdohospodárstva  prerokovať bezodkladne  a prijať adekvátne

opatrenia na zamedzenie  vydávania, resp. zrušenia licencií.

Prečo vykonalo Ministerstvo  pôdohospodárstva Slovenskej re-

publiky tento krok tak oneskorene, až 14. decembra 1995, keď

už väčšia časť obilia bola  za hranicami našej vlasti? Prečo

bolo odporúčané zo strany Ministerstva pôdohospodárstva Slo-

venskej republiky vydávanie ďalších licencií, ktoré boli re-

alizované a vydávané až v roku  1996, keď už každý vedel, že

bude u nás nedostatok obilia?

 

     A teraz, pán minister, vám chcem položiť ďalšie otázky,

ktoré súvisia s prácou vášho ministerstva.

 

     Prečo ministerstvo  pôdohospodárstva stanovením ročného

limitu na vývoz pšenice, múky a otrúb nevytvorilo dostatočný

právny rámec na reguláciu vývozu?

 

     Prečo boli  viaceré  žiadosti odporúčané  predsedom li-

cenčnej  komisie skôr,  ako boli  posúdené a  odporúčané li-

cenčnou komisiou, a ako vôbec mohlo  dôjsť k tomu, že v nie-

ktorých prípadoch bola žiadosť o udelenie licencie dodatočne

doručená    po  rozhodnutí  licenčnej komisie ministerstva

pôdohospodárstva?

 

     Ako sa mohlo stať, že rada Štátneho fondu trhovej regu-

lácie dňa 8.  septembra 1995 sa uzniesla na  tom, že súhlasí

s vývozom pšenice  až po zbilancovaní úrody,  a napriek tomu

dňa 10. októbra 1995, zhruba  o mesiac nato, Štátny fond tr-

hovej regulácie uzatvoril zmluvu o predaji 20 000 ton pšeni-

ce určenej na vývoz, a  to aj po termíne pozastavenia vývozu

obilnín licenčnou komisiou ministerstva pôdohospodárstva?

 

 

     A prečo nebola táto zmluva uzatvorená zo strany Štátne-

ho fondu  trhovej regulácie v  súlade so zákonom  o verejnom

obstarávaní tovaru bez verejnej súťaže?

 

     Ako sa mohlo stať, že Štátny fond trhovej regulácie od-

predával jednotlivým zákazníkom pšenicu zo zásob aj v prípa-

doch, keď odberateľ svoje predchádzajúce záväzky nemal uhra-

dené? A nevieme, či sú vôbec uhradené dodnes.

 

     Áno,  viem, je  veľa nastolených  otázok, na  ktoré sme

dodnes nedostali odpoveď. Pán  minister, čakáme na ich uspo-

kojivé, pravdivé a zodpovedné odpovedanie.

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán minister,

 

     poslanecký  klub   Maďarského  kresťanskodemokratického

hnutia  bude hlasovať  za vyslovenie  nedôvery vašej  osobe.

Podľa nášho hodnotenia nesiete  aj vy zodpovednosť za vznik-

nutú situáciu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Baránik. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     rád by som  sa aj ja zapojil do  tejto diskusie a chcel

by som vás upozorniť na niektoré skutočnosti, ktoré sú v sú-

vislosti s výrokmi niektorých  mojich predrečníkov o tom, že

vláda si neplní svoje povinnosti ohľadom zabezpečenia potra-

vinovej bezpečnosti.  Treba povedať úprimne  a pravdivo, kto

je zodpovedný za súčasný stav v poľnohospodárstve, a tiež ak

by bola ohrozená potravinová  bezpečnosť, ktorá zatiaľ ohro-

zená nie je.

 

     Všetci si veľmi dobre pamätáme,  v akom stave sa nachá-

dzalo naše poľnohospodárstvo pri vstupe do procesu transfor-

mácie.  Poľnohospodárstvo  bolo  jedným  z najefektívnejších

a najprosperujúcejších odvetví našej ekonomiky. Ale žiaľ, po

opatreniach, ktoré boli prijaté v rokoch 1990 a 1991, sa si-

tuácia podstatne  zmenila. Došlo k  prudkému prepadu rozvoja

poľnohospodárskej výroby, poklesli objemy produkcie a hlavne

poklesli kvalitatívne parametre. Pri hodnotení Zelenej sprá-

vy som upozornil na niektoré skutočnosti a rád by som v tej-

to súvislosti niektoré z nich uviedol znovu.

 

     Predovšetkým, čo sa u  nás udialo? Pozrite sa, poklesli

prakticky skoro na jednu  polovicu stavy hospodárskych zvie-

rat a  mäso sme vyvážali do  Nemeckej spolkovej republiky za

cenu jednej marky. V Nemecku sa mäso podobného druhu v tomto

období vykupovalo  za tri marky.  A tu je  jeden z problémov

našej nízkej efektívnosti poľnohospodárskej produkcie. Ďalej

došlo k prudkému poklesu dojivosti kráv, a to z 3 654 litrov

ročne na  3 200 litrov.  Ďalej prírastky hovädzieho  dobytka

klesli z  0,740 na 0,635 atď.  Pri ošípaných denný prírastok

klesol z 0,522 na 0,479. Chcem upozorniť, že za posledné dva

roky  - tie  čísla sú  za 1995  -, je  už zaznamenaný určitý

vzrast.

 

     Celkový objem  straty oproti roku 1989  bol v roku 1995

2 816 miliónov, ale oproti roku  1994, ktorý už bol vzostup-

ný, sa objem produkcie v  hodnotovom  vyjadrení zvýšil o 812

miliónov korún. Prudko pokleslo využitie kapacít hlavne pot-

ravinárskeho  priemyslu, kde  napríklad pri  porážkach hovä-

dzieho dobytka vo veľkovýrobných kapacitách sa u nás spraco-

valo prakticky 100 % všetkého dobytka. Dnes to kleslo zhruba

na 50 %, pri ošípaných až na 33 % atď.

 

     Sú to údaje, ktoré jednoznačne  hovoria o tom, že poli-

tika,  ktorú  sme  začali  vykonávať  v  roku 1990 vo vzťahu

k poľnohospodárstvu,    veľmi  negatívny  dopad na súčasný

stav  poľnohospodárstva, a  tam sú  hlavné korene  ohrozenia

potravinovej bezpečnosti nášho poľnohospodárstva.

 

     Z toho mi vyplýva jednoznačný  záver, že nie naša vláda

je zodpovedná za ohrozenie potravinovej bezpečnosti, ale tí,

ktorí  túto  poľnohospodársku  politiku  vykonávali v rokoch

1990, 1991  a 1992 hlavne  prijatím zákona o  poľnohospodár-

stve, ktorý bol prijatý v roku  1990 a v Českej republike sa

neaplikoval. Národná  rada Slovenskej republiky  pod vedením

vtedajšieho  pána  predsedu  tento  zákon  akceptovala a tým

prispela  k tomu,  že naše  poľnohospodárstvo sa  dostalo do

ťažkostí.

 

     Nechcem sa teraz zastávať  v tejto súvislosti nedostat-

kov, ktoré súvisia s odpredajom  obilia za posledné roky. Ak

Najvyšší kontrolný  úrad zistil tieto  nedostatky, treba vy-

vodzovať z toho dôsledky a treba sa s tým čestne vyrovnať.

 

     Pán minister, mám na  vás  otázku, aby ste nám tu pred-

ložili svoju predstavu, ako mienite vyvodzovať dôsledky voči

tým, ktorí zneužili svoje postavenie,  aby sa nikdy viac nič

podobné v našom poľnohospodárstve  ani v našej ekonomike ne-

udialo.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Ešte pán poslanec  Švec - faktická  po-

známka.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Nemám vo  zvyku vyjadrovať sa  k veciam, ktorým  celkom

nerozumiem, ale v tejto súvislosti mám svoju skúsenosť, kto-

rú by som chcel povedať.

 

     Viac ako 10 rokov som chodil na poľnohospodárske brigá-

dy so študentmi do južných častí Slovenska. Dolu na juhu pri

šamorínskom okrese existujú dve lokality - jedna vo Svodíne,

kde pracuje družstvo, a druhá v Gbelciach, kde pracuje štát-

ny  majetok.  Družstvo  malo  každý  rok  10-miliónový  zisk

a štátny majetok mal každý  rok 10-miliónovú stratu, napriek

tomu, že mali rovnakú rozlohu a rovnaké pracovné podmienky.

 

     Problém  nie  je  v  súčasnom vývoji poľnohospodárstva,

pretože poľnohospodárstvo  ako každá súčasť  nášho hospodár-

stva je v transformácii, problém  je niekde inde, a dnes ho-

voríme o iných veciach, pán profesor.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Ako poslednú  prihlášku mám  od pána poslanca

Nováka. Nech sa páči.

 

 

 

Poslanec M. Novák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     deväťdesiate roky sa nesú  v znamení transformácie slo-

venského poľnohospodárstva a  potravinárskeho komplexu. Ces-

tu, ktorú  prešlo slovenské poľnohospodárstvo  a potravinár-

stvo za posledných šesť rokov,  možno v podstate rozdeliť na

dve etapy - na obdobie deštrukcie a obdobie oživenia.

 

     Dovoľte len takú malú poznámku. Ja osobne a veľa mojich

kolegov práve za obdobím oživenia vidíme pána ministra Baca,

ktorého tu teraz  tak odsudzujeme. Nebol a nie  je to jedno-

duchý proces. Pretĺkali ho najrozličnejšie protirečenia. Ale

taký  je už  život. Poľnohospodárstvo  totiž naďalej zostalo

stredobodom politických a hospodárskych záujmov. Aj keď mož-

nosti štátnej podpory výrobe potravín zrejme celkom nezodpo-

vedajú predstavám agropodnikateľskej sféry, prechod na trho-

vý model zasiahol celé odvetvie,  každý jeho podnik. Bolo to

obdobie, ktoré dalo šancu na vznik novým podnikateľským sub-

jektom a  stalo sa svojráznou  celoplošnou previerkou schop-

ností a kvalít riadiacich pracovníkov predovšetkým na podni-

kovej úrovni.

 

     Možno  si pod  nemilosrdným tlakom  povinností všedného

dňa, keď  sa prestavba podnikov či  budovanie nových spoloč-

ností  alebo privátnych  hospodárstiev deje  za pochodu, ani

neuvedomujeme strategický charakter  zmien. S odstupom šies-

tich rokov však vidno,  že podnikateľské prostredie sa mení,

že trh, aj keď ešte  stále poznačený detskými chorobami ras-

tu, začína fungovať. Rámec,  v ktorom sa pohybujú agropodni-

katelia, vymedzuje štátna agrárna politika. Tá agrárna poli-

tika, ktorú sme si odsúhlasili nie tak dávno na chválu tohto

parlamentu.  Pri hlasovaní  nebol ani  jeden poslanec proti.

Odsúhlasením Zelenej  správy bola nepriamo  vyslovená dôvera

ministerstvu, ako aj čelnému predstaviteľovi tohto minister-

stva pánu ministrovi Bacovi.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte  mi uviesť ešte je-

den  dôkaz.  Hodnotenie  Zelenej  správy poslancami opozície

v masmédiách  je kladné.  Dovoľte mi  citovať aspoň jedného.

V týždenníku  Roľnícke novinky  poslanec prof.  Ivan Rosival

vyhlásil, citujem: "Po formálnej  i vecnej stránke je Zelená

správa na  veľmi dobrej úrovni. Za  spracovanie tejto správy

treba vysloviť uznanie. Zelená  správa teda správne diagnos-

tikovala viaceré poruchy v argopotravinárskom komplexe." Ta-

kéto a podobné citáty by  som mohol citovať od všetkých opo-

zičných poslancov,  ktorí v tomto  čase publikovali. Ale 

istí poslanci sa o týždeň podpisujú za odvolanie pána minis-

tra  Baca, vyslovujú  a medializujú  úplne  nezmyselné čísla

o údajnom  profite firiem,  ktoré vyvážali  obilie. Obviňujú

bez toho, aby počkali na oficiálny výsledok vyšetrovania.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  z toho  sa dá vydedukovať

jediné, že je to presne naplánovaný proces, ktorý neprospie-

va ani vám, kolegovia z  opozície. To všetko robíte, aby ste

deštrukčne pôsobili na prácu ministerstiev, vlády, ako aj na

náš klub a kluby našich kolegov z koalície. Zatiaľ sa vám to

nedarí, ani nepodarí.

 

     Ako zakladajúci člen  Roľníckej strany Slovenska vyhla-

sujem, že  strana roľníkov nikdy  nemala spory a  aféry, ani

teraz predstavitelia  nie sú zapletení v  aférach. Preto vy-

slovujem dôveru pánu ministrovi  Bacovi v mene svojej osoby,

ako aj v mene celej  členskej základne Roľníckej strany Slo-

venska. Som na to  splnomocnený jej republikovým predstaven-

stvom.

 

 

     Dovoľte,  kolegyne a  kolegovia, vyzvať  aj vás,  najmä

tých poslancov,  ktorí opovrhujú deštrukčnou  politikou, aby

ste hlasovaním vyslovili dôveru ministrovi pôdohospodárstva.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  vyčerpali sme všetky pri-

hlášky do rozpravy. Ešte pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci,

 

     chcel by  som odpovedať na vystúpenie  v tom zmysle, že

hlasovanie za Zelenú správu,  pozitívne hlasovanie za Zelenú

správu a ocenenie vecnosti Zelenej správy, ocenenie toho, že

Zelená  správa bola  veľmi otvorená  a nezakrývala problémy,

nie je to isté ako konštatovanie problémov, ktoré sú v sprá-

ve Najvyššieho kontrolného úradu.  Nie je v rozpore hlasova-

nie za Zelenú správu a o niekoľko dní podanie návrhu, o kto-

rom teraz  rokujeme. Zelená správa a  nelegálny vývoz sú dve

úplne rozličné veci.

 

     Ďalej by som chcel  komentovať pána poslanca, keď hovo-

ril  o úplne  nezmyselných  číslach  o zisku.  Môžem citovať

z vyhlásenia Demokratickej únie, zo stanoviska Demokratickej

únie, kde  sa píše: "Nelegálne licencie  umožnili obchod pre

vybrané firmy približne v hodnote  700 miliónov až 1 miliar-

dy." Hovorili sme  o umožnení obchodu, nie o  zisku, a trvám

na tom, že obchod v tejto sume bol skutočne možný.

 

     A pokiaľ  ide o naše obvinenie,  obvinenie opozície, že

umelo vyrábame  nejaký problém, ktorý  sme teraz načasovali,

znovu odkazujem na slová pána premiéra, ktoré som na začiat-

ku tohto  rokovania čítal, kde premiér  vlády Slovenskej re-

publiky  veľmi vážnym  spôsobom vylíčil  situáciu, ku ktorej

došlo vďaka nelegálnemu vývozu  niekoľko stotisíc ton obilia

zo Slovenska.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  keďže  som už vyčerpal

všetky prihlášky  do rozpravy, pýtam sa  teraz pána ministra

Baca, či sa chce vyjadriť k predneseným príspevkom.

 

     Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     ak dovolíte, budem sa držať faktov a pokúsim sa odpove-

dať na  niektoré otázky. A  domnievam sa  alebo  aj v kútiku

duše verím, že mnohých presvedčím.

 

     Podpísal  som protokol  Najvyššieho kontrolného  úradu,

podpísal  som protokol  kontrolného odboru  Úradu vlády,  za

svojimi podpismi stojím, čísla, ktoré sú tam, nespochybňujem

a chcel by som práve nadviazať na tieto závery.

 

     Z týchto záverov jednoznačne  vyplýva, že bez ohľadu na

to, či  ministerstvo dalo súhlas  na licencie z  podnetu li-

cenčnej komisie, alebo boli  dané bez návrhu licenčnej komi-

sie, aj vyššie číslo je  číslo, ktoré, keby sa bolo realizo-

valo, tak dnes tu nesedíme a  tento problém nie je. Ešte raz

opakujem, nehovorme o I. polroku,  keď sa vydali licencie na

320 tisíc a vyviezlo sa len 130 tisíc ton, licencie sa vydá-

vajú vždy len do polroka, potom od polroka do konca roka. To

znamená, že  za I. polrok  bola úplne opačná  situácia. Cena

obilia bola okolo 100 dolárov, my sme ho nakúpili za 115 do-

lárov. Ročné skladovanie obilia  stojí asi 30 dolárov. Môžem

vám dať aj podrobný rozklad. To znamená, že pri cene 100 do-

lárov bolo treba vysokú štátnu intervenciu, pretože nabehnu-

té náklady už reprezentovali sumy okolo 150 dolárov.

 

     Za  I. polrok  sa obilie  nevyviezlo a  jednoducho išla

žatva, boli vysoké zásoby  takmer milión ton, rozumné zásoby

sú okolo pol milióna ton, tak  sme boli z toho nervózni. Zá-

ver  kontrolného odboru  Úradu vlády,  ktorý prerokovala  aj

vláda, zobrala ho na vedomie  a prijala k nemu uznesenie: Zo

súhrnných výsledkov  kontroly trhu s obilím  vyplýva, že sú-

časne  uplatňovaný  systém  regulácie  nepôsobil  dostatočne

účinne na vývoz pšenice a výrobkov z nej, keď napriek prijí-

maným  opatreniam ministerstva  pôdohospodárstva na obmedze-

nie, resp. zastavenie vývozu  vývoz pokračoval i v I. štvrť-

roku 1996. Bolo to  zapríčinené nedodržiavaním všeobecne zá-

väzných a interných predpisov  zo strany ministerstva hospo-

dárstva a ministerstva pôdohospodárstva.

 

     Taktiež sa preukázala  nepreviazanosť a nejednoznačnosť

vo vymedzení kompetencií, povinností a zodpovednosti jednot-

livých účastníkov agrárneho  trhu pri rozhodovaní, prijímaní

a realizácii  opatrení v  oblasti vývozu  obilnín a výrobkov

z nich.  Absentuje tiež  systémová kontrola  celého procesu.

V dôsledku tejto skutočnosti,  ako aj rozdielneho subjektív-

neho  prístupu zodpovedných  pracovníkov ministerstva hospo-

dárstva a ministerstva pôdohospodárstva k riešeniu problémov

vývozu neboli na rok  1995 vo vykonávacej vyhláške minister-

stva hospodárstva určené ročné limity jednotlivých výrobkov.

Pri nestanovení limitov  jednotlivých komodít obilnín prijí-

mané  nástroje regulácie  vývozu prostredníctvom  odporučení

ministerstva pôdohospodárstva pri udeľovaní úradných povole-

ní na vývoz, resp. uznesenie rady Štátneho fondu trhovej re-

gulácie sa ukázali ako málo účinné najmä preto, že vydávaním

úradných povolení je poverený  ústredný orgán štátnej správy

- ministerstvo hospodárstva, ktorý iba čiastočne rešpektoval

odporúčania Ministerstva  pôdohospodárstva Slovenskej repub-

liky.

 

     Týmto  prístupom zodpovedných  pracovníkov ministerstva

hospodárstva bez odporučenia žiadosti ministerstvom pôdohos-

podárstva v zmysle vzájomnej dohody boli po termíne určenom

radou Štátneho fondu trhovej regulácie dňa 8. 9. navyše ude-

lené  licencie na  vývoz pšenice  mimo colnej  únie v objeme

199,2 tisíc ton.

 

     Čiže ešte  raz opakujem: Úrad  vlády robil kontrolu  od

polovice septembra,  Najvyšší kontrolný úrad  robil kontrolu

od  1. júla,  takže sú  tu z  tohto titulu určité diferencie

v číslach, ale ešte raz opakujem, pokiaľ by sa boli vyviezli

množstvá, ktoré  naše ministerstvo navrhlo,  tak ten problém

nie je, dnes tu nesedíme.

 

     Ďalšia vec.  Prosím vás pekne,  ministerstvo pôdohospo-

dárstva nevydáva  licencie a nerobí obchodnú  politiku,  ani

nezakazuje vývoz, ministerstvo  pôdohospodárstva je bilančné

miesto, ktoré navrhuje. Navrhovali sme  - to je odpoveď. Po-

kúsim sa poprosiť pána poslanca Rosivala, aby mi venoval po-

zornosť, pretože je to jedna z jeho štyroch zásadných výhrad

voči mojej práci, prečo ministerstvo pôdohospodárstva až tak

neskoro žiadalo ministerstvo  hospodárstva, aby sa nevyváža-

lo. Ešte  raz - nie  je v náplni  ministerstva pôdohospodár-

stva, aby to robilo.  Ministerstvo pôdohospodárstva dáva ná-

vrh na licencie, a pokiaľ sa tieto návrhy rešpektujú, tak už

nie je potrebné  ďalej nič žiadať. Jednoducho, predstavujeme

si život normálne  tak, že keď dáme návrh  a na základe toho

návrhu sa má iba vydať licencia, tak prečo by sme robili eš-

te   ďalšie  opatrenia.   Pokiaľ  sme   v  neskoršom  období

avizovali, upozorňovali a žiadali, tak  to bolo z toho dôvo-

du, že sme práve mali echo, že vývozy sa dejú vo väčšom roz-

sahu, aký sme navrhli. Preto sme žiadali aj Colnú správu, aj

ministerstvo hospodárstva, aby urobili opatrenia.

 

     Stotožňujem  sa s  týmto záverom,  ktorý som  prečítal,

podpísal som  ho. Takisto sa  stotožňujem so záverom  vlády,

ktorý poznáte. Ak dovolíte, ešte  raz prečítam túto časť, čo

som  uviedol na  záver zo  správy: "Vláda  berie na  vedomie

a ukladá  ministrovi hospodárstva a ministrovi pôdohospodár-

stva  vypracovať a predložiť  na rokovanie vlády návrh nove-

lizácie zákona číslo 42  o hospodárskych stykoch so zahrani-

čím v  znení neskorších predpisov,  vykonávacej vyhlášky mi-

nisterstva  hospodárstva o  podmienkach udeľovania  úradného

povolenia na dovoz a vývoz  tovaru a služieb v znení neskor-

ších  predpisov, zákona  o Štátnom  fonde trhovej  regulácie

v znení neskorších  predpisov a zákona  o organizácii minis-

terstiev a ostatných ústredných  orgánov štátnej správy Slo-

venskej republiky v znení neskorších predpisov, tak, aby bo-

la legislatívne jednoznačne vymedzená rozhodovacia kompeten-

cia ministerstva pôdohospodárstva pri udeľovaní úradných po-

volení na dovoz a vývoz tovaru v rozsahu nomenklatúry poľno-

hospodárskych, potravinárskych  a lesníckych výrobkov  HS 01

až 24 a HS 4401 až 4403. Termín do 30. novembra." Vláda rea-

govala na  túto situáciu a  na to, na  čo Najvyšší kontrolný

úrad  poukazuje ako  na najväčší  systémový problém  - mnohí

z vás takisto poukazovali na  tento problém -, vláda uložila

riešenie  problému takýmto  spôsobom a  ja, samozrejme,  som

v tom zapojený a túto úlohu splníme.

 

     A ďalej vláda uložila  ministrovi vnútra postúpiť orgá-

nom činným v trestnom konaní správu  vrátane ostatných mate-

riálov a preskúmať trestnú  zodpovednosť osôb za porušovanie

povinností prevádzky organizácie. Bol som na rokovaní vlády,

sám som  takéto návrhy dával  a inicioval, pretože  skutočne

v celom procese okrem vysvetlení, ktoré som  podal vo vláde,

a vláda  ich akceptovala,  sa ukázali  rôzne zahmlené miesta

a úplne opodstatnené  podozrenie, že tam  mohlo dochádzať aj

k trestnej činnosti. Bol som pritom od samého začiatku a som

si vedomý týchto záverov, podporujem ich a stojím za nimi.

 

     Podobné závery prijal aj Najvyšší kontrolný úrad. Okrem

mnohých chýb, ktoré nám vyčíta, oprávnene nám vyčíta a vytý-

ka, kde sme prijali postupné kroky na zlepšenie situácie, by

som zasa  chcel v správe Najvyššieho  kontrolného úradu pod-

čiarknuť jednu vec, ktorá  je, podľa mňa, absolútne najdôle-

žitejšia. Na strane 11 sa  píše: "Z poznatkov získaných kon-

trolou a uvedených v tejto časti správy vyplýva, že rozhodu-

júci  podiel  na  nadmerných  vývozoch pšenice realizovaných

v II.  polroku  1995  malo  ministerstvo hospodárstva, ktoré

udeľovalo licencie na vývoz bez odsúhlasenia licenčnej komi-

sie ministerstva pôdohospodárstva." Neumývam si ruky, že na-

ši pracovníci  v tom neurobili  chyby. Naopak, priznávam  sa

k nim, urobili  sme opatrenia, vláda  sa k nim  priznáva. Vo

vláde sme prijali  opatrenia, ale meritum veci je  v tom, že

pokiaľ  sme kompetentní  dať návrh  a tento  návrh by sa bol

realizoval, problém by nebol.

 

     Pán poslanec Rosival,  zástupca predkladateľa, na jednu

otázku som už odpovedal, že prečo ministerstvo až tak nesko-

ro dávalo  žiadosti, aby sa  tento proces nadmerného  vývozu

nerealizoval. Ešte raz opakujem,  ministerstvo nemá túto po-

vinnosť, ministerstvo dáva návrhy, a ak sa tieto návrhy rea-

lizovali inak, tak  sme potom žiadali, aby sa  v tom urobili

razantné opatrenia.

 

     Myslím si,  že by som  sa pokúsil vyvrátiť  jednu veľmi

podstatnú vec, pretože začal s ňou pán poslanec Rosival, keď

hovorí, že vyhláška 560 z roku 1990 nám ukladá stanoviť roč-

né limity,  a pretože sme  nestanovili tieto limity,  nastal

celý tento bilančný chaos.

 

     Dovoľte, aby som citoval, mám tú vyhlášku, môžem ju dať

každému k dispozícii. Vyhláška  doslova hovorí: "Licencie sa

udeľujú na  určitý tovar v určitom  množstve alebo v hodnote

a v určenom časovom období tak, aby dovoz alebo vývoz tovaru

bol v súlade s medzinárodnými záväzkami a obchodnými záujma-

mi  Slovenskej republiky  a aby  súhrn  povoleného  množstva

alebo hodnoty určitého tovaru nepresiahol ročný limit, ktorý

bol určený  po prerokovaní s  príslušnými ústrednými orgánmi

štátnej správy. Tieto limity sa môžu v priebehu roku upraviť

po prerokovaní s príslušným  ústredným orgánom štátnej sprá-

vy." Čiže nie  ministerstvo pôdohospodárstva stanovuje ročný

limit, s ministerstvom pôdohospodárstva  sa ročný limit pre-

rokúva. Jasne je to  z vyhlášky zreteľné. Ministerstvo pôdo-

hospodárstva  nestanovuje limit,  s ministerstvom pôdohospo-

dárstva sa limit prerokúva.

 

     Nech sa páči,  vyhláška je tu. Som veľmi  rád, že práve

pán poslanec Rosival je predkladateľom tohto návrhu za navr-

hovanú stranu.  Keď sa pozrie  do tej vyhlášky,  tak určite,

alebo mám nádej, že to pochopí, pretože prvé obvinenie bolo,

že sme vlastne všetko spôsobili  tým, že sme nestanovili li-

mity. Pokúšam  sa vyvrátiť toto tvrdenie,  lebo nie je našou

povinnosťou takto postupovať. Našou  povinnosťou je, keď bu-

deme na to vyzvaní, aby sme to prerokovali.

 

     Ďalej  vzťah k  pracovníkom ministerstva  hospodárstva.

Sekčná riaditeľka ministerstva hospodárstva bola členkou ra-

dy Štátneho fondu trhovej regulácie, kde sa všetky tieto ve-

ci  prerokúvali,  kde sa v termínoch - ako sa  tu hovorilo -

prijala zásada, že pokiaľ sa veci nevyjasnia, ako to vlastne

s úrodou bude, sa nebude dávať povolenie a nevyvezie sa viac

ako 350 tisíc ton. To sa  stalo ešte, myslím, v mesiaci júli

alebo v  auguste. Na tejto úrovni  s príslušným kompetentným

pracovníkom aj  z ministerstva hospodárstva  bolo toto číslo

zaevidované, zafixované  a považujem ho aj  z tohto hľadiska

za identifikované číslo.

 

     Ďalšia,  tretia výhrada,  na základe  ktorej sa vlastne

stavia  návrh pánov  predkladateľov na  vyjadrenie nedôvery,

bola, že  nie sú vyjasnené vzťahy  pri udeľovaní licencií na

štátne hmotné rezervy a fond trhovej regulácie. Súhlasím, že

táto pripomienka je opodstatnená. Nikde nie je žiadna písom-

ná dohoda o tom, že by sa tam postupovalo inak, že by nemali

byť udelené licencie.  Objavujú sa rôzne úvahy o  tom, že sú

tu nejaké dohody. Písomne nie  je zafixovaná. S touto výhra-

dou súhlasím,  že mohla narobiť  určité problémy a  spôsobiť

nedorozumenie.

 

     K tomu, že colnice  neboli požiadané, aby zastavili vý-

voz, až 1. 2., to je podobný prípad, ako som už hovoril. Ne-

máme takú pozíciu, aby sme priamo ukladali colniciam. Môžeme

navrhovať, navrhujeme prostredníctvom licencií.

 

     Takisto som odpovedal aj na ďalšiu, podľa pána poslanca

Rosivala veľmi významnú pripomienku, že sme oneskorene podá-

vali  informácie na  ministerstvo hospodárstva.  Tým, že  tu

vlastne boli tieto personálne väzby, preväzby v jednotlivých

inštitúciách, myslím si, že  je to dostatočne zdôvodnené, že

tam nešlo  o nejaké zamlčovanie  alebo o to,  že by sa  boli

neskoro dostali  informácie aj na  ministerstvo hospodárstva

k príslušným pracovníkom.

 

     Ďalej by som sa  pokúsil odpovedať pánu poslancovi Dzu-

rindovi na  niektoré otázky: Aké boli  ceny, keď sa vyvážalo

obilie, a aké sú ceny  teraz? Odpovedám, že do polroka minu-

lého roka boli ceny okolo 100 dolárov, v septembri boli ceny

asi 130  dolárov, dnes sú  ceny 150 až  170 dolárov a  ročné

skladovanie obilia  stojí asi 30 dolárov.  Mohli by sme celý

problém postaviť  aj tak, že  tým, že sa  skladovalo vlastne

pol milióna ton obilia doma navyše rok, stálo nás to takisto

pekných pár  sto miliónov korún.  Ale prosím vás,  to je ob-

chod, to sa predsa nedá takto urobiť, že sa jednoducho teraz

rozhodneme, že to vyvezieme, a teraz sa dohodneme, že to ne-

vyvezieme. Tým  nebagatelizujem ten základný  problém, že sa

vyviezlo viac, ako sa navrhovalo.

 

     Ďalšia otázka: Prečo nebola aplikovaná verejná súťaž na

20  tisíc  ton,  resp.  potom  realizovaných  10  tisíc  ton

v októbri - myslím,  že to bolo pre Moskvu.  V júni sme mali

takú dohodu, bol dosť veľký nátlak  na nás, aby sa tá dohoda

realizovala, bola urobená zmluva  o zmluve a úprimne poveda-

né, dal som na to súhlas a takisto som aj vo vláde zdôvodňo-

val týchto 10 tisíc ton,  že v situácii, keď ešte jednoducho

bolo určité manévrovacie pole, nedali  sme tých 20 tisíc, čo

bolo  pôvodne, ale  dali sme  aspoň 10  tisíc ton na pôvodnú

zmluvu o zmluve.

 

     Čo  sa týka  otázky na  firmu CAUTION,  ako mohli takto

nezodpovedne  pristupovať pracovníci  štátnych hmotných  re-

zerv,  úprimne  povedané,  neviem,  či  kupovali zo štátnych

hmotných rezerv. Je to možné, nevylučujem to, ale neviem vám

odpovedať  za pracovníkov  štátnych hmotných  rezerv, ako sa

postupovalo.

 

     Čo sa týka  pána poslanca Langoša, je to  tak trošku od

dnešnej témy. Chápem ho, z  akých pozícií hovorí, len mi ne-

dá, nehnevajte sa, naozaj, už pán poslanec Klein to povedal,

ak sa chválime s tým, že  v roku 1992 bolo aktívne saldo za-

hraničného obchodu a vypredali sme  50 % stavov dobytka, na-

šej podstaty oviec, ošípaných, aby  sme sa tým chválili, ako

sme výborne  obchodovali. Pán poslanec Klein  hovorí, že sme

predávali dobytok po 14 korún. Predávali  sme ho aj po 4 ko-

runy a 50 halierov.

 

     Pán poslanec  Langoš ma  obvinil, že som autorom nezmy-

selnej a  škodlivej koncepcie, ktorá  bola schválená v  roku

1993. Chcel by som povedať,  že všetky politické strany vrá-

tane KDH  boli v pracovnej  skupine alebo v  pracovnom tíme,

ktorý som osobne viedol, keď sa robila táto koncepcia, ktorá

je dnes platná. Spoločne sme tú koncepciu robili, nič lepšie

sme nevymysleli, spoločne aj s vašimi expertmi. Tento parla-

ment alebo predchádzajúci parlament - ale mnohí ste tu - tú-

to  koncepciu schválil,  a ak  má tento  parlament názor, že

v koncepcii  treba niečo  zmeniť, je  tu každoročne príleži-

tosť, bavíme sa o  poľnohospodárstve, o pôdohospodárstve, aj

upravujeme veci tak, ako sa  situácia vyvíja a ako sú podlo-

žené návrhy.

 

     Považujem za nutné vyvrátiť  myšlienku, že na Slovensku

existuje potravinová nedostatočnosť. Mlieka na Slovensku sme

vyrobili  asi 106  % toho,  čo sme  spotrebovali, mäsa 101 %

a obilia v minulom roku cez 100 %, tento rok asi 96 %.

 

     Čo sa týka poklesu  nákladov na potraviny obyvateľstva,

v minulom roku  bol tento pokles 0,6 % a tento rok - hovorím

to pred týmto parlamentom - pokles bude minimálne 1 %.

 

     Ďalšie  pripomienky,  ak  dovolíte,  sa  pokúsim  veľmi

stručne vysvetliť.

 

     Pánu poslancovi Farkasovi, ktorý robí jeden zo záverov,

že z tohto celého diania bude nedostatok potravinovej pšeni-

ce, chcem  povedať, že na  Slovensku sa vyrobilo  aj v tomto

roku asi 250 až 300 tisíc ton potravinárskej pšenice viacej,

ako Slovensko potrebuje,  budeme vyvážať potravinovú pšenicu

a chceli by sme za túto potravinovú pšenicu doviezť v koefi-

ciente aspoň  1,2 - 1,3 kŕmne obilie, ktoré nám  chýba. Čiže

nechýba nám potravinová pšenica.  Takisto jeho otázky smero-

vali, podobne  ako u pána  poslanca Rosivala, k  tomu, prečo

ministerstvo neskoro, resp. prečo  sme nedali limity. Myslím

si, že som  to vysvetlil a nie je potrebné  znova k tomu za-

ujímať stanovisko, pretože sa tie otázky opakujú.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     skutočne  ešte raz  opakujem, obilia  sa vyviezlo viac,

ako sa malo,  približne o 200 tisíc ton.  Opakujem, moje mi-

nisterstvo, ani  ja si ruky neumývame,  mali sme zistený rad

nedostatkov hlavne formálneho  charakteru, ale všeobecne zá-

väzné  právne predpisy,  podľa môjho  názoru, sa neporušili.

Pokiaľ sme nemali istotu a  nemáme istotu, tak dávame podnet

na trestné  preskúmanie. To znamená, že  z porušovania všeo-

becne záväzných právnych  predpisov je trestná zodpovednosť.

Ak  niekto  tieto  trestné  skutky  spáchal,  nech sa naplno

trestne zodpovedá.

 

     K celkovej bilancii ešte raz si však dovolím podotknúť,

že ak by sa boli  zrealizovali vývozy podľa návrhu nášho mi-

nisterstva, tento problém by v tejto podobe neexistoval. Ne-

hovorím, že by  neexistovali rôzne administratívne problémy,

ktoré sa tu  ukázali, ale v tejto kauze  by sa vlastne nikdy

nerozvinuli.

 

     Prosím, aby  ste pri zvažovaní o  vašom hlasovaní vzali

toto  na vedomie,  a  ak  súhlasíte s  mojimi vysvetleniami,

s mojimi vysvetlivkami,  aby ste vzali do  úvahy aj moje vy-

svetlenie.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu ministrovi Bacovi  za vyjadrenie na

konci rozpravy k príspevkom, ktoré odzneli v rozprave.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpi-

me k hlasovaniu.

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     žiadam 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pridáva sa k tomu niektorý iný klub? Áno, nech sa páči.

(Ruch v sále.) Pokoj, prosím vás, pokoj. Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Za poslanecký klub SNS žiadam 15-minútovú prestávku.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  vyhlasujem 10-minútovú

prestávku, do 15.00 hodiny. Ale, prosím vás, presne sa zíde-

me a budeme pokračovať rovno v hlasovaní.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pozývam všetky  kolegyne a kolegov  do zasadacej miest-

nosti.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pristúpime k hlasovaniu. Podľa  článku 88 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky na vyslovenie  nedôvery vláde alebo jej

členovi  je potrebný  súhlas nadpolovičnej  väčšiny všetkých

poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov.

 

     Nakoľko návrh na tajné hlasovanie nebol podaný, pristú-

pime k verejnému hlasovaniu  o návrhu na vyslovenie nedôvery

ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

 

     Kto je za návrh,  aby Národná rada Slovenskej republiky

vyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky minis-

trovi pôdohospodárstva pánu Petrovi Bacovi?

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme.  Kto je za,

stláča kladné tlačidlo, kto je proti, stláča záporné.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     (Potlesk.)

 

 

     Konštatujem, že  podľa článku 88 ods.  2 Ústavy Sloven-

skej republiky  Národná rada Slovenskej  republiky vyslovila

dôveru  Petrovi Bacovi,  členovi vlády  Slovenskej republiky

poverenému riadením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej

republiky.

 

     Pán minister, blahoželám. (Potlesk.)

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     tým sme  vyčerpali program dnešnej  schôdze. Vyhlasujem

schôdzu za skončenú.

 

     Budúca schôdza bude tak, ako je to plánované.

 

     Rokovanie schôdze skončené o 15.O5 hodine.