S t e n o g r a f i c k á   s p r á v a

     o 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

                konanej 19. septembra 1996

___________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 18.  schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Schôdzu  Národnej rady  Slovenskej republiky zvolal jej

predseda na  základe toho, že mu  bol písomne doručený návrh

skupiny 30  poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na

vyslovenie nedôvery členovi  vlády Slovenskej republiky, mi-

nistrovi kultúry Slovenskej republiky Ivanovi Hudecovi.

 

     Návrh skupiny poslancov ste dostali ako tlač 499.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa pre-

zentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

 

     Pokoj, pani poslankyňa, vy neraz do toho vŕtate.

 

     Prezentujme sa, vážení. Pokoj, pokoj, pokoj!

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

 

     Ďakujem, sme uznášaniaschopní.

 

     Podľa §  85 ods. 4 zákona  o rokovacom poriadku Národná

rada Slovenskej  republiky po rozprave k  tomuto bodu zaujme

stanovisko.

 

     Prosím člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a sú-

časne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu

poslancov k podaniu

 

     návrhu na vyslovenie  nedôvery členovi vlády Slovenskej

republiky Ivanovi Hudecovi, poverenému riadením Ministerstva

kultúry Slovenskej republiky.

 

     Otváram  rozpravu o  tomto bode  programu. Pán poslanec

Šimko, nech sa páči.

 

     Pokoj, vážení,  veď nekričte všetci  naraz, nie ste  na

trhu. Nech  sa páči, pán poslanec  Fogaš. Pokoj, prosím vás,

veď sa správajte slušne.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán predsedajúci, neokrikujte nás, myslím si, že sme sa

niektorí hlásili normálne. Takže ďakujem za slovo.

 

     Mám  procedurálny  návrh,  aby  ste  schôdzu  prerušili

a pokračovali sme  v nej riadne zajtra  v normálnom čase. My

sme si  totiž dohodli pravidlá,  že rokujeme do  devätnástej

hodiny, a nechápem, prečo mám rokovať aj dnes po devätnástej

hodine. Keďže je  to nová schôdza, navrhujem, aby  sme v nej

pokračovali normálne zajtra o 9.00 hodine, a v schôdzi, kto-

rú ste prerušili, pokračovali až popoludní.

 

     Ďakujem, to je môj návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, o tomto návrhu musím dať hlasovať, ale ešte sú

faktické poznámky. Nech sa páči, pán Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci, mrzí ma, držal som sa, bol som

ticho, ale posledná poznámka  na kolegyňu Sabolovú ma vypro-

vokovala k  tomu, že vás  prosím, aby ste  nekomentovali. Vy

máte  právo podľa  rokovacieho poriadku  iba udeľovať  slovo

poslancom a nekomentovať ho svojimi názormi, postrehmi. A ak

ešte budete komentovať,  procedurálne navrhneme výmenu pred-

sedajúceho, pretože...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Fíha! Ďakujem. (Ruch v sále.) Pán Bajan, nech sa páči.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení, pokoj!

 

Poslanec V. Bajan:

 

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predovšetkým je to hanba predsedu parlamentu, ktorý do-

volí, aby jeden takýto človek devastoval parlament.

 

     Druhá poznámka - odporúčam, aby  sa hlasovalo o tom, či

budeme, alebo nebudeme pokračovať po 19.00 hodine.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec dal návrh, rešpektujeme ho.

 

     Nech sa páči, pán predseda Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, kvôli tejto schôdzi som

včera  zvolal politické  grémium. Na  politickom grémiu boli

návrhy, kedy schôdza má byť.  Včera mala byť o 19.00 hodine,

to bol jeden návrh, dnes ráno o 7.00 hodine bol druhý návrh,

dnes večer o 19.00 hodine bol tretí návrh a štvrtý návrh bol

v nedeľu o 12.00 hodine.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj,  vážení, veď  vidíte, že  sa kultúrne nesprávate

a vstupujete do toho. Nechajte druhých hovoriť, každý dosta-

nete možnosť hovoriť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tým, že určiť termín schôdzí je dané výlučne predsedovi

Národnej rady, určil som ho dnes  na 19.00 hodinu  aj z toho

dôvodu,  že riadnu  17. schôdzu  máme programovo takú nabitú

a máme taký úzky priestor, že  som musel hľadať čas, aby sme

rokovali  mimo  rokovacích  dní  17.  schôdze.  Hrozí to, že

schôdza  nebude môcť  byť ani  na budúci  týždeň, ani na ten

ďalší týždeň kvôli tomu,  že pani poslankyne a páni poslanci

idú do európskych inštitútov.  Takže mne vyšiel tento termín

a žiadam vás, aby sme ho zachovali.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Pavol Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Áno, pán predseda, nevedeli  sme sa včera na politickom

grémiu dohodnúť,  kedy by sa  mal tento bod  prerokovať, ale

ešte bol jeden  návrh, a to v piatok ráno  o 9.00 hodine ako

prvý bod programu. Pán podpredseda  Ľupták dal návrh na dnes

ako prvý bod programu o 9.00  hodine. Navrhli ste to vy, pán

podpredseda Ľupták, aby sme  rokovali o tomto bode programu,

takže bolo viac alternatív, ale nikto z prítomných nenavrhol

dnešnú devätnástu  hodinu. Nechali ste si  voľný priestor na

slobodné rozhodnutie a využitie svojho ústavného práva. Tak-

že, aby sme to vedeli.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán  predseda, väčšina  návrhov, ktoré  ste uviedli, sú

termíny mimo riadneho rokovacieho času, ktorý máme schválený

v našich zásadách. A je to  schválené uznesením, takže ja by

som hlavou nekrútil. To po prvé.

 

     Po druhé, myslím si, že je možné, aby predseda síce na-

vrhol termín rokovania, ale je  možné, aby o rokovaní a jeho

termíne rozhodla Národná rada. To  je možné. Takže môj návrh

znie tak, aby sme pokračovali v riadnom čase, v riadnom pra-

covnom čase, ktorý máme vyčlenený,  a pokračovali o 9.00 ho-

dine.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, dám o tom hlasovať.

 

     Pán Kňažko, nech sa páči.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

 

     myslím si, že tu ide  o vážnu vec. Viete, akým spôsobom

bol tento  bod prerokovaný. Procedurálnym  spôsobom bolo za-

bránené riadnej  rozprave  a my  znovu nebudeme môcť  urobiť

nič iné, len zajtra vám opäť doručiť návrh na odvolanie pána

ministra Hudeca, a  vy to znova zaradíte na  siedmu, a takto

to pôjde až do konca júla.  Ja si myslím, že to nemá význam,

nie sme tu preto, aby  sme tu po devätnástej hodine zosmieš-

ňovali túto inštitúciu, už stačí, že plénum vedie taká krea-

túra, ako je pán Ľupták. Okrem toho je to aj neúcta voči od-

chádzajúcemu ministrovi kultúry, že je to po siedmej večer.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie  poslankyne, páni poslanci,  myslím si, že

by sme mali všetci byť ďaleko od toho, aby sme zosmiešňovali

náš parlament. Preto som rozhodol tak, ako mi to ústava káže

a dáva, že  o termíne rozhodnem  ja ako predseda.  Zdôvodnil

som prečo a z akých dôvodov  som dal termín na dnešný večer.

To, čo povedal pán poslanec Fogaš,  že ho môžem aj ja určiť,

to sa asi  pomýlil. Ja ho určím ako  predseda Národnej rady,

a nikto  iný.  A  po  tretie,  pán  poslanec Fogaš dal návrh

a o tom sa bude hlasovať, takže  neviem, o čom sa tu bavíme.

(Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci, ale po tom,  čo povedal pán

predseda Gašparovič, vzdávam sa slova.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda, ja teda rešpektujem vaše rozhodnutie, ale

potom sa pýtam, keď nám  tak záleží na racionálnom využívaní

rokovacieho  dňa,   prečo  zajtra  končíme   naše  rokovanie

o 12.00 hodine,  tak ako ste ohlásili  na politickom grémiu,

a nerokujeme  do 16.00  hodiny, tak  ako býva  obvykle, kedy

v piatok končievame.  Takže hľadajme časový priestor a nevy-

hovárajme sa na nejaké iné dôvody, že ho nemáme.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán predseda Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec  Hrušovský,  na  politickom  grémiu došlo

k jednoznačnej dohode, že v  piatok skončíme o 12.00 hodine.

O čom teda  rozprávame? To po  prvé. A po  druhé, prečo zase

vyťahujeme to, čo tu už  bolo desaťkrát povedané? Ideme hla-

sovať o návrhu pána poslanca Fogaša. Predsa vy sa teraz slo-

bodne rozhodnete, či budete akceptovať môj návrh, alebo nie.

Tak o čom ideme diskutovať?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ja si zoberiem slovo.

 

     Pán Kňažko,  ja som nikdy  nikoho neurážal tak  ako vy,

ale myslím si, že to sa  vám nikdy v živote nepodarí, čo ste

si predsavzali, a to bola tá vaša zamatová revolúcia. Už vám

nevyjde. Môžete stáť na námestí,  koľko chcete. Ja vám ďaku-

jem za  to všetko. Ľudia  si vyberú. A  ako umelec nesiahate

Ľuptákovi ani po päty.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, pokiaľ  viem, nebola otvorená  rozprava. Bol

tu jeden procedurálny návrh, poďme  o ňom hlasovať. A žiadam

ťa, pán predsedajúci, skončme  s týmito vyjadrovaniami, lebo

skutočne nie je rozprava. Pred bodom rokovania má každý prá-

vo povedať  procedurálny návrh, ale nie  diskutovať a urážať

sa navzájom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Cabaj.

 

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     chcem len  upozorniť tých, ktorý  si už nepamätajú,  čo

bolo na politickom grémiu, lebo to bolo podstatne dávnejšie,

ako sa začala  táto schôdza, aká dohoda bola,  a prečo tento

návrh náš poslanecký klub  predložil. Keď si trochu zalistu-

jeme v  pamäti, dnes je  19. september. Je  to výročie prvej

Slovenskej národnej  rady. Poslanecký klub  HZDS sa rozhodol

ešte pred začiatkom schôdze, aby táto schôdza nebola nabúra-

ná, že 20. 9., nakoľko končíme vždy obyčajne o 16.00 hodine,

by sme  skončili na obed  a potom by  poslanecký klub urobil

výjazd do múzea prvej Slovenskej  národnej rady. Tak toto je

myšlienka, ktorá bola položená  na začiatku aj na politickom

grémiu, a kto dával trošku pozor, vie, že aj pri schvaľovaní

programu takto bol program  17. schôdze Národnej rady schvá-

lený.

 

     A  zároveň  chcem  povedať  kolegom,  ktorí  tu hovoria

o tom, akým  spôsobom hospodárime s  časom. Je 19.22  hodín.

Tí, ktorí tu dávali faktické  poznámky, keby boli radšej dr-

žali ústa, prepáčte mi za výraz, mohli sme byť podstatne ďa-

lej, minimálne spravodajca mohol tento bod uviesť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Dávam hlasovať o  návrhu pána poslanca Fogaša.

(Hlas v sále.) Pán poslanec  Fogaš povedal, aby sme rokovali

o tomto bode programu zajtra ráno  o 9.00 hodine ako o prvom

bode. Mali ste počúvať, pán poslanec.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže tento návrh neprešiel.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Šimko, môžete pokračovať.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ešte som nezačal.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ale stojíte tu už dávno, nech sa páči.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

     pán minister,

 

     zodpovednosť vlády a jej  členov k tomuto parlamentu je

vážna vec.  Na nej stojí a  padá ústavná konštrukcia mandátu

najmocnejšieho orgánu štátu vo väčšine vecí každodenného ži-

vota ľudí, vlády.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážení, pokoj!

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Jedine  od tohto  vzťahu je  odvodená legitimita  vlády

vládnuť a tento vzťah nie  je iba vzťahom nejakej parlament-

nej väčšiny  a vlády, ale je  vzťahom celého parlamentu voči

výkonnej moci, pretože jedine  parlament ako celok je repre-

zentantom  všetkých občanov  tohto štátu.  Vláda preto  síce

môže vládnuť, už ak  ju podporuje väčšina členov parlamentu,

a to hoci  len o jediného poslanca,  ale musí byť pripravená

vypočuť si  čokoľvek, čo jej chce  povedať ktorýkoľvek z po-

slancov, pretože  každý je zástupcom  ľudí v tejto  krajine.

Odmietnuť vypočuť si tento hlas je urážkou občanov, ktorí tu

žijú, a  je zároveň i šliapanie  po legitimite vládnej moci,

ktorá je iba odvodená od parlamentu.

 

     Tento stručný  úvod nie je lekciou  z občianskej náuky,

je to iba akési uvedenie do  toho, čo sa tu v tejto snemovni

odohralo  v utorok  večer 17.  septembra 1996.  43 poslancov

zvolených  asi 1  miliónom voličov  v tejto  krajine navrhlo

vysloviť  ministrovi  kultúry  nedôveru.  Títo poslanci boli

a asi sú ešte presvedčení, že pán minister na základe svojho

pôsobenia stratil dôveru parlamentu, a preto stratil i legi-

timitu vykonávať v tomto štáte svoju moc.

 

     Je svätým právom, ba  povinnosťou každého poslanca, aby

neustále skúmal,  či vláda  alebo  ktorýkoľvek z jej  členov

nevykonávajú svoju funkciu  proti záujmom občanov Slovenska.

Ak vznikne vážne podozrenie, že minister koná tak, že dôvera

parlamentu v  neho sa stráca,  ak k takémuto  názoru dospeje

najmenej jedna pätina, teda 30 poslancov, minister je povin-

ný prísť sa zodpovedať. To,  že na základe volebných výsled-

kov  v  parlamente  jestvuje  zoskupenie  strán,  ktoré majú

väčšinu, nemôže  byť predsa dôvodom, že  minister môže abso-

lútne všetko. Ak ho tieto  strany v záujme svojej politickej

kalkulácie chcú podržať i  napriek tomu, je ich povinnosťou,

a hlavne ministra, aby si vypočul aspoň dôvody, ktoré viedli

nie zanedbateľný počet poslancov k  tomu, že návrh na vyslo-

venie nedôvery  podali. Napríklad i kvôli  tomu, aby sa prí-

padne sám  zamyslel a azda  v niečom zmenil  a zlepšil svoju

prácu.

 

     Veľmi dobre si pamätám čas,  keď som mal sám česť niesť

zodpovednosť za vládne funkcie. I  keď som sa usiloval obha-

jovať,  ak ma  kritizovali, vždy  som sa  aj zamyslel, koľko

pravdy v  kritických slovách je.  A veru neraz  som kritikom

dokázal dať za  pravdu a vyvodil som si  z toho poučenie pre

svoju ďalšiu  prácu. Nikto, ani ak  má väčšinu v parlamente,

nemá poistku pred omylom.

 

     Čo sa však stalo v  ten utorok? Pôvodne sa o ministrovi

Hudecovi malo rokovať inokedy. Už samotná zmena programu bo-

la schválnosť. Tesne pred záverom rokovacieho dňa bez akého-

koľvek upozornenia  vopred, skrátka ste si  povedali, že zas

s tou otravnou  opozíciou dobre vypečiete. A  boli ste potom

nemilo prekvapení, keď ste  zistili, že poslanec Milan Kňaž-

ko, ktorý  pôvodný návrh v mene  skupiny 43 poslancov podal,

bol vskutku statočne pripravený. Jeho dvaapolhodinové úvodné

slovo  bolo iste  novým prvkom  slovenského parlamentarizmu,

ale nebolo to herecké vystúpenie, ako sa to podaktorí neskôr

pokúšali  zľahčovať. Bolo  to nesmierne  množstvo faktov ne-

lichotivo svedčiacich o štýle práce ministra kultúry.

 

     Bolo vám to, priatelia z vládnej koalície, zrejme dlho.

Boli  ste zrejme  vopred rozhodnutí  pána ministra  podržať,

a preto ste  hneď po otvorení  rozpravy, predtým, ako  v nej

mohol vystúpiť  ktokoľvek z navrhovateľov,  dali a schválili

návrh na jej ukončenie. Znemožnili  ste ďalším zo 42 poslan-

cov povedať, aké chyby vidia v práci ministra Hudeca. Zrejme

vás  tie chyby  nezaujímajú. Aj  vaša prítomnosť  dnes o tom

svedčí,  lebo ste  boli vopred  rozhodnutí ho  podržať, a to

i s chybami, nech by boli akékoľvek.

 

     Dámy a páni, to nebola fér hra. Ale nemyslite si, že sa

s opozíciou budete zahrávať, ako sa vám  len uráči. Dali sme

nový návrh jednoducho preto, lebo chceme, aby sa o ministro-

vi Hudecovi nielen rozhodlo, ale aby sa o ňom dôstojne roko-

valo, aby ste  si vy, ale hlavne on, vypočuli,  čo sa nám na

jeho práci nepáči. Veď rozhoduje o osudoch ľudí, našich, ale

i vašich voličov.

 

     A zasa, už  v deň, keď sme podali  nový návrh, v stredu

18. septembra 1996, zvolal predseda  Národnej rady politické

grémium a zasa sa tu  objavili schválnosti. Bol návrh zvolať

schôdzu s rokovaním o dôvere hneď  v ten večer, o tom už pán

predseda hovoril, alebo ju  zvolať na nedeľu popoludnie. Ne-

robte si, priatelia, žarty  z ústavných vzťahov medzi vládou

a parlamentom.  Vypočujte si  aj ostatných  poslancov, ktorí

chcú prehovoriť, pretože ak  to znova znemožníte, budeme po-

dávať tento  návrh znova a  znova. Buďme predsa  ako dospelí

ľudia a  nerobme si prieky.  Nič iné nechceme,  len normálne

a dôstojné prerokovanie návrhu. Ak vás to nezaujíma, ubezpe-

čujem vás, že to bude zaujímať občanov. Veď sa asi o dva ro-

ky budú znova rozhodovať,  koho poctia svojou dôverou. Baby,

čo nedokážu uniesť kritiku a bremeno ústavnej zodpovednosti,

či arogantných mocipánov,  ktorí ignorujú akékoľvek kritické

slovo,  pretože sú  opití mocou,  ktorú dnes  majú v rukách?

Preto je  nesmierne dôležité, aby toto  rokovanie bolo a aby

na ňom mohol prehovoriť každý, kto chce.

 

     Vážená Národná rada,

 

     dovoľte, aby som pristúpil k dôvodom, pre ktoré nedoká-

žem dôverovať tomu, že  Ivan Hudec vykonáva funkciu ministra

kultúry na  prospech ľudí na Slovensku.  Najskôr dovoľte za-

znieť prostý  hlas občana. Nedávno  ma navštívil starý,  ale

veľmi rozvážny človek z  istej stredoslovenskej dedinky. Po-

vedal mi, že  politiku vníma v dvoch rovinách  - v hospodár-

skej a  kultúrnej. Tí, čo spackajú  čosi v tej hospodárskej,

zďaleka nie sú  takí škodliví  ako ten, kto  siahne a uškrtí

život v  rovine kultúrnej. Ten  totiž zasahuje človeka  tam,

kde je človekom. Toto podľa úsudku jednoduchého starého ujka

robíte, pán minister, vy. Takto vás vnímajú. Ak by tu nebolo

iného  argumentu,  keby  vám  pán  poslanec Kňažko neuviedol

stovky  faktov, už  toto jediné  by poctivého  chlapa muselo

pohnúť k tomu, aby o sebe uvažoval.

 

     Iste, viem si predstaviť, že vás takéto nekvalifikované

reči  nezaujímajú. Veď  sú to  milióny korún,  ktoré cez váš

podpis plynú do najrozličnejších  oblastí kultúry. Tak akéže

škrtenie?  Pravda, ak  by ste  chceli byť  čo len  chvíľočku

k sebe úprimný,  a napokon vyplýva to  i z mnohých dokladov,

ktoré tu predložil minule Milan Kňažko, nemôžete poprieť, že

peniaze nedávate každému rovnou mierou. Mimochodom, nie vaše

peniaze, ale peniaze nás všetkých, daňových poplatníkov. Ko-

mu chcete, dáte  toľko, aby žil, ba dokonca,  aby dobre žil.

Komu  nechcete, farizejsky  hodíte dáke  rozpočtové paberky.

Potom sa už len veselo prizeráte, ako sa napríklad taká Aso-

ciácia spisovateľov či jej časopis Romboid trápi. Viete veľ-

mi dobre,  že pomaly umiera.  A asi to  tak chcete. Ak  nie,

ľahká pomoc. Dajte im viac.

 

     Táto vaša kultúrna politika,  pán minister, je však po-

dľa mňa logická a dôsledná. Je súčasťou paternalistickej ži-

votnej filozofie vlády, ktorej ste členom. Filozofie, ktorej

krédom je koncentrácia moci a maximálne ovládanie spoločnos-

ti. Asi nebudem ďaleko od pravdy, ak vás považujem za jedné-

ho z ideových tvorcov takejto  politiky. Ak sa aj mýlim, ste

nepochybne  jedným z  jej príčinlivých  vykonávateľov. Je to

politika  usilujúca sa  o prenikanie  do maximálneho  okruhu

spoločenských vzťahov,  utvárajúca vzťahy závislosti  a pod-

riadenosti, usilujúca sa programovo  udusiť ten rozmach mno-

hosti života občianskej spoločnosti,  ktorý nastal potom, čo

sa rozpadli okovy komunistickej tyranie.

 

     Tam, kde  sa potláča mnohosť,  pluralita, kde prichádza

politika uniformizácie života spoločnosti,  zákonite a v pr-

vom rade prichádza na rad kultúra. Je to jedine logické. Ko-

munisti to  nazývali kultúrnou revolúciou.  Veď ak by  sa to

nerobilo,  tak  práve  kultúra  ako nástroj sebauvedomovania

spoločnosti bude prvá, ktorá  bude biť na poplach, upozorňo-

vať na znásilňovanie života spoločnosti. Teraz o znásilňova-

ní, a to úplne v  inom význame, rozpráva iba vysokopostavený

úradník vášho ministerstva.

 

     Ako píše  klasik, ktorý je  dnes vo významnej  ústavnej

funkcii, ale úplne inde,  nie tu, kultúrou spoločnosť prehl-

buje svoju slobodu a objavuje pravdu. A aký záujem môže teda

o ňu mať moc, ktorej  podstatou je práve potlačovanie týchto

hodnôt? Takáto  moc uznáva predsa  len jedinú "pravdu",  tú,

ktorú  práve potrebuje,  a jedinú  "slobodu" vyslovovať túto

"pravdu". Svet takejto pseudopravdy, ktorá nežije z prostre-

dia skutočného poznania, ale len z prostredia mocenského zá-

ujmu,  je svetom  myšlienkovej sterility,  strnulých dogiem,

tuhej a  nehybnej doktríny a  pragmatickej ľubovôle ako  jej

prirodzeného dôsledku. Je to svet zákazov, obmedzení, naria-

dení. Svet, kde sa  kultúrnou politikou rozumie predovšetkým

kultúrna polícia.

 

     Pozrite si,  pán minister, zákony z  vašej dielne. Hoci

som citoval z  textu starého viac ako dvadsať  rokov, a iste

ho poznáte,  vaše zákony spievajú rovnakou  rečou, o akej sa

v texte píše.  Represiou voči všetkému, čo  je skutočnou re-

flexiou života našej spoločnosti.  Spomeniem len zákon číslo

270 /1995 Z. z. o  štátnom jazyku Slovenskej republiky a zá-

kon číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii. V oboch týchto zákonoch

si  ministerstvo vytvára  represívny mechanizmus  umožňujúci

ukladať pokuty až do pol  milióna korún. Vykonáva dohľad nad

dodržiavaním zákona, sankcie môže uložiť podľa vlastnej úva-

hy, peniaze získané z týchto pokút sú príjmom štátneho fondu

Pro Slovakia,  o ktorom zase len,  pán minister, rozhodujete

vy. Znamená to, že ak  sa vám napríklad znepáči dáke vydava-

teľstvo, nájdete si titul, ktorý nebol vydaný v publikovanej

forme štátneho jazyka, i to  ste si nechali vo vlastnej kom-

petencii ministerstva, napríklad báseň od Hviezdoslava, ulo-

žíte mu  pokutu, on ju  zaplatí z vlastných  peňazí do fondu

Pro Slovakia a vy tieto peniaze poskytnete inému, vám priaz-

nivejšie naklonenému vydavateľstvu.

 

     Vo  vašich zákonoch  ste si  vlastne vytvorili kultúrnu

políciu. Zatiaľ ste ju  podľa mojich vedomostí ešte nestihli

uviesť do života. Ale že to  k tomu smeruje, možno vidieť už

teraz.

 

     Je  iste  logické,  že  ste  nemohli strpieť Markoviča,

neskôr ani  Nogu a Skrúcaného, že  vám v Slovenskom národnom

divadle prekáža Martin Porubjak a zhruba všetci jeho i ďalší

herci, že vám ako spisovateľovi patriacemu do jednej skupiny

stoja v  ceste tí, čo patria  do skupiny inej. Veď  oni môžu

hovoriť, spievať,  hrať a písať i  o vás, o tom,  čo robíte,

a ľudia to budú počúvať, pozerať sa na to a čítať. Preto ich

potrebujete priškrtiť, zlikvidovať alebo zlomiť, donútiť pí-

sať  realisticky. Metódou  dnes už  nie socialistického, ale

azda národného realizmu. Najvyššou inštanciou, ktorá rozhod-

ne, čo je, a čo nie  je národné a realistické, budete, samo-

zrejme, pán minister, vy.

 

     Ak sa vám to všetko podarí, tak sa zdanlivo nič hrozné-

ho nestane.  Tentokrát, parafrázujúc už  citovaného klasika,

"kultúra bude ďalej jestvovať,  divadlá budú hrať, televízia

bude denne  vysielať, knihy budú  vychádzať". Kultúra, ktorú

takto vytvárate, však už  nebude umeleckou a duchovnou seba-

reflexiou života.  Bude ako celok vykastrovaná  práve v tom,

v čom by mala byť nástrojom ľudského, a teda i spoločenského

sebauvedomenia. To nie je strašenie, k tomu smerujú vaše či-

ny, vaša kultúrna politika.

 

     V čase,  keď som študoval právo,  som často navštevoval

súdne  pojednávania.  Videl  som  pritom  veľa ľudskej biedy

a i zloby. Jeden prípad sa mi však natrvalo zaryl do pamäti.

Mladá žena, vzpriamená, s hrdo vztýčenou hlavou, sa zodpove-

dala za vraždu svojho osemmesačného dieťaťa. A nie hocijakú.

Raz sa rozhodla a prestala mu dávať jesť. Dieťa najskôr kri-

čalo a  plakalo, tak mu začala  dávať utišujúce prostriedky.

Potom už len slablo, až  napokon umrelo. Všetci v pojednáva-

cej sieni  sme boli zmrazení,  už len preto,  lebo žena mala

ešte  dve ďalšie  staršie deti,  o ktoré  sa vzorne starala.

Predsedníčka senátu  bola viditeľne otrasená,  ale predsa sa

napokon odhodlala a spýtala sa  mladej vrahyne na celkom ba-

nálnu otázku:  Prečo ste, preboha, to  dieťa zabili? Odpoveď

bola hrozná a nikdy ju nezabudnem. Žena ticho, ale pevne od-

vetila: Nemala som ho rada.

 

     Pán minister, dajte jesť  všetkým deťom slovenskej kul-

túry a nechajte ich žiť.  Naša vlasť ich potrebuje všetkých,

i tie, čo nemáte rád.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Čarnogurský, nech sa páči. Pripraví sa pán

Ľubo Roman.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     predvčerom  tu v tejto snemovni prehovorila predsedkyňa

Dolnej  snemovne  britského  Parlamentu.  Bolo to nepochybne

ocenenie  tohto slovenského  parlamentu, keď  nás navštívila

predsedkyňa najstaršieho parlamentu na  svete a hovorila nám

tu o britských skúsenostiach, a osobitne britského Parlamen-

tu. Nazdávam sa však, že nebolo náhodou, a rozhodne to treba

hodnotiť, že to nebolo náhodou,  keď do svojho prejavu zara-

dila niektoré skúsenosti  alebo zásady britského Parlamentu,

ktoré hovorili o  elementárnych zásadách demokratického par-

lamentu  a  vôbec  demokratického  zriadenia,  ako sa odráža

v parlamente.  Pri radosti  nad tým,  že nás  poctila svojou

návštevou  predsedkyňa britského  Parlamentu, predsa  som sa

nemohol zbaviť  trpkého pocitu, že prišla  sem a okrem iného

hovorila, ako  som povedal, o  elementárnych zásadách parla-

mentnej demokracie. A ešte horší  pocit som mal, keď som mu-

sel konštatovať, že prinajmenšom  niektoré z týchto zásad sa

u nás nedodržiavajú.

 

     Včera a dnes je u  nás v Bratislave delegácia nemeckého

Bundestagu.  Bol  som  včera  na  stretnutí,  ide  o  členov

branno-bezpečnostného výboru, ktorí  opäť pri svojich rozho-

voroch s nami hovorili o dodržiavaní demokratických zásad na

Slovensku, okrem iného. Nemecký  kancelár Kohl pred mesiacom

či poldruha mesiacom v  známom interview pre rakúsku televí-

ziu povedal, že Slovensko v súčasnosti nemôže byť prijaté do

Európskej únie, pretože má defekty v demokracii.

 

     Kolegyne a kolegovia, nemôže  nám byť ľahostajné, a mu-

sím  povedať, že  ja osobne  sa hanbím  za to, že zahraniční

návštevníci alebo činitelia a komentátori nám dávajú - a ma-

jú dôvod  dávať - školenie  z elementárnych zásad  pravidiel

demokracie. Do  takéhoto postavenia priviedla  Slovensko sú-

časná vláda. V tomto kontexte treba vidieť aj kroky ministra

kultúry Hudeca  proti umelcom, ktoré  v priebehu svojho  nie

veľmi dlhého  funkčného obdobia uskutočnil.  Tieto kroky mi-

nistra Hudeca, aj keď nie sú predmetom zahraničného komento-

vania, idú tým istým smerom a sú podobné ako iné známe kroky

vlády, ktoré už viedli k  tomu, že sa so Slovenskom nepočíta

do Európskej únie, ale najmä že občania Slovenska s nimi nie

sú  spokojní a  že to  vedie k  vnútropolitickému napätiu na

Slovensku.

 

     Kolega  Milan  Kňažko  sa  predvčerom podrobne zaoberal

opatreniami ministra  Hudeca v jednotlivých  oblastiach ume-

leckej tvorby a organizácií umelcov. Ja sa preto zmienim len

o niektorých.

 

     Ministerstvo  kultúry  začiatkom   tohto  roku  zlúčilo

východoslovenské  divadlá.  Pre  zlúčenie východoslovenských

divadiel ministerstvo a pán  minister Hudec uviedol množstvo

bohumilých dôvodov. Ale výsledkom  tohto  zlúčenia je, že 21

divadelníkov na  východnom Slovensku bolo  prepustených. Mi-

nisterstvo kultúry a pán  minister Hudec vytváral regionálne

kultúrne centrá,  opäť vraj s cieľom  šetriť peniaze, lepšie

využívať peniaze, lepšie slúžiť kultúre. Ale regionálne kul-

túrne  centrum na  Kysuciach, ktoré  bolo vytvorené  najskôr

a tak trochu experimentálne,  žiadne peniaze neušetrilo. Tým

istým  štýlom pán  minister Hudec  delí a  znovu dáva dokopy

Slovenské národné divadlo,  resp. činohru Slovenského národ-

ného divadla. Opäť zakrýva skutočné úmysly akousi racionali-

záciou, akýmsi lepším  rozdelením činoherného súboru Sloven-

ského národného divadla. Ale  skutočné dôvody tohto ďalšieho

delenia činohry Slovenského národného divadla si môžeme pre-

čítať v Slovenskej republike alebo aj v Literárnom týždenní-

ku, ktorý sme napríklad mali  aj tu vyložený na stolíku pred

touto sálou. Maďarská režisérka, ktorá režírovala jednu hru,

zlý text v programovom bulletine  k hre Júliusa Barča Ivana,

Peter Mikulík, Martin Porubjak, ako sa o tom zmienil predse-

da vlády na mítingu HZDS v športovej hale.

 

     Je veľmi  smutné, že minister Hudec  zakrýva svoje sku-

točné úmysly  vždy akousi finančnou kontrolou.  Je to smutné

tým viac, že túto metódu poznáme. Práve za komunizmu, keď už

komunisti  boli natoľko  slabí, že  nemohli otvorene, zjavne

prezentovať  svoje  úmysly,  ako  si  to  mohli dovoliť ešte

v päťdesiatych rokoch, tak  v sedemdesiatych a osemdesiatych

rokoch, keď  sa s niekým chceli  porátať, objavili mu nejaké

finančné nezrovnalosti.  Je to smutné a  trápne tým viac, že

takéto finančné dôvody uvádza práve člen tejto vlády.

 

     Pred chvíľou sme tu v tejto snemovni počuli, aké straty

vznikli šafárením  v súvislosti s vývozom  obilia. Môžeme si

takmer denne  prečítať, ako sa rozdáva  národný majetok nie-

koľkým vyvoleným, a práve člen tejto vlády, ktorá takéto ša-

fárenie s  peniazmi zaviedla a  profituje z nej,  práve člen

tejto vlády bude divadelníkom radiť, generálnemu riaditeľovi

Slovenského národného  divadla vytýkať, že  pri nejakej kon-

trole výstavby novej budovy Slovenského národného divadla sa

prišlo  na akési  finančné nezrovnalosti  v podobe  nejakého

vyššieho zaplatenia faktúr. (Potlesk.)

 

     Toto všetko je zjavná kamufláž a práve na ministra kul-

túry to vrhá  aj veľký morálny tieň. Skutočnosť  je taká, že

vláda a aj minister kultúry  Hudec nestrpia, pretože sa boja

slobodného myslenia, slobodných iných názorov.

 

     Pán poslanec Hofbauer v  pôsobení divadelníkov - naprí-

klad  v dramaturgickom  pláne činohry  Slovenského národného

divadla  -  nepochybne  vidí  súčasť  západného zahraničného

sprisahania proti  Slovensku. Ale povedzme si  jasne, že ne-

chceme slobodné pluralitné  vyjadrovanie názorov, prinajmen-

šom zatiaľ tam, kde sú  štátne subvencie, dajme tomu, že za-

tiaľ na amatérskej úrovni je to dovolené, pretože vláda nemá

prostriedky na  to, aby to  postihla, ale nepochybne,  ak to

prejde vláde tu, tak za pol  roka alebo za rok postúpi ďalej

a nedovolí slobodné pluralitné vyjadrovanie názorov ani tak-

povediac v súkromnej sfére.

 

 

 

     Povedzme si, že nechceme toto,  ale potom si aj povedz-

me, že  chceme nejaké iné  geopolitické zaradenie Slovenska,

ako  je napríklad  Európska únia,  pretože v  Európskej únii

platí  zásada takéhoto  slobodného pluralitného vyjadrovania

názorov, povedzme  si, že to  nechceme a nemusíme  mať tieto

starosti, o zlučovaní divadiel, prepúšťaní divadelníkov, od-

nímaní subvencií umeleckým zväzom sa nebude vôbec hovoriť.

 

     Horšie je  to, že napriek všetkým  upozorneniam doma aj

zo zahraničia  vláda nedala žiadny signál,  že chce čokoľvek

zmeniť na  tejto svojej politike.  Sám sa cítim  nepríjemne,

keď musím hovoriť o  zahraničných signáloch. Podľa môjho ná-

zoru prvoradé  by mali byť domáce  signály, prvoradá by mala

byť  domáca nespokojnosť  s  týmito  krokmi, ale  nemôžem si

pomôcť, vláda absolútne ignoruje domáce hlasy, domáce signá-

ly. Taký malý príklad sme mohli vidieť opäť predvčerom. Celá

vláda nastúpila sem, do parlamentu, pokiaľ si pamätám, v ta-

kom kompletnom zložení prvýkrát len  preto, že tu bola pred-

sedníčka britského  Parlamentu. Myslím si,  že pre vládu  by

malo byť dôležitejšie, aby  takto kompletne nastúpila naprí-

klad vtedy,  keď sú na programe  interpelácie, keď sa hovorí

o vnútropolitických záležitostiach. (Potlesk.)

 

     A to,  že vláda nedala  žiadny signál aspoň  o úmysloch

zmeniť doterajšiu politiku, vedie  k tomu, že zahraničné in-

vestície na  Slovensku rapídne klesajú, vedie  k tomu, že sa

s nami  nepočíta v  medzinárodných európskych organizáciách,

vedie k tomu, že o  Slovensku buď  nikto nehovorí, alebo keď

hovorí,  tak prevažujú  skôr  negatívne  signály. Preto  keď

vláda nedáva takéto  signály, navrhovatelia vyjadrenia nedô-

very ministrovi Hudecovi majú v  úmysle, aby sme dali takýto

signál my.

 

     O prípade  zlučovania alebo machinácie  s činohrou Slo-

venského národného divadla, zlučovaní východoslovenských di-

vadiel a  podobne sa zatiaľ nehovorí  v zahraničí  alebo ne-

používa sa  to v oficiálnych  zahraničných dokumentoch proti

Slovensku. Buďme tomu radi, nakoniec, mala by to byť skutoč-

ne v  prvom rade  vnútropolitická  záležitosť Slovenska, ale

dajme my,  tento parlament, signál, že  na Slovensku sa sku-

točne myslí  vážne zmena doterajšej politiky,  a dajme tento

signál v podobe vyslovenia  nedôvery ministrovi kultúry pánu

Hudecovi. Bude  to signál, ktorý  predsa dá znamenie  predo-

všetkým do vnútra Slovenska, aj  von zo Slovenska, dá signál

o tom, že Slovensko sa  chce pridržiavať skutočných demokra-

tických pravidiel, že na Slovensku chceme dodržiavať slobodu

prejavovania  názorov,  slobodu  myslenia,  pluralitu, a tí,

ktorí svojím konaním a  svojimi opatreniami túto slobodu ob-

medzujú, že musia počítať so sankciou, takou miernou, ako je

vyslovenie nedôvery ministrovi vlády Slovenskej republiky.

 

     Preto sa opätovne prihlasujem k tomuto návrhu na vyslo-

venie nedôvery  ministrovi Hudecovi a navrhujem  aj vám, aby

ste sa  v záujme Slovenska k  vysloveniu nedôvery ministrovi

Hudecovi pripojili.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Ľubo Roman.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     pôvodne som nemal v  pláne vystúpiť, pretože si myslím,

že ako odchádzajúci minister by  som nemal hovoriť na minis-

tra, ktorý ma nahradil, ale situácia v kultúre je dosť vážna

a patrilo by sa, aby som sa  k tomu vyslovil, pretože by som

sa vlastne mojim kolegom nemohol pozrieť do očí. (Hlas v sá-

le.) Ja som nikdy na vás nevykrikoval, pán Cingel, ani nikdy

to robiť nebudem.

 

     O práci ministerstva kultúry  sa už toho povedalo dosť.

Sám som  už aj hovoril o  tom, že hlavná chyba  je v masovej

výmene všetkých  pracovníkov ministerstva kultúry, všetci sú

tam  noví.  Ministerstvo  kultúry  sa  začalo správať trochu

ináč, ako hovorí jeho názov.  Stalo sa pre nás trošku minis-

terstvom strachu.  Každému za názor, ktorý  je iný ako názor

ministerstva  kultúry, sa  vyhráža sankciami,  prípadne ľudí

vyhlasuje za neslovenských atď.

 

     Chcel by som sa vysloviť k vytvoreniu regionálnych kul-

túrnych centier. Už teraz sa vie, že to bol omyl, že to bolo

mrhanie peňazí, pretože museli ste vedieť, že príde k novému

členeniu, k novým kompetenciám. Všetky kompetencie prejdú na

kraje a  na okresy. Máme  to v zákone  o kompetenciách. Čiže

toto bolo absolútne zbytočné a  je to mrhanie peňazí. Ak vás

presvedčili,  pán minister,  že sa  niečo zachráni,  boli to

babráci. Prišli  ste o všetko.  Naozaj, prišli ste  o všetko

a bojím sa, že naša kultúra prišla o zbierkové fondy, možno,

že išlo  o to, aby  sa premiestnili peniaze  z fondu rozvoja

niekde inde,  ktoré sa potom  stratia. Nechcem nikoho  podo-

zrievať a nechcem  sa dostať tam, kde sú  vlastne všetci, že

každý každého podozrieva, že kradne, ale pripadá mi to tak.

 

     Teraz vlastne neviete, čo s tým. Je tu návrh zákona, že

aj kraje a okresy budú môcť zriaďovať divadlá. A tie už budú

mať  právnu subjektivitu?  Áno, ale  niektoré divadlá  teraz

týmto stratili právnu subjektivitu. Rekonštrukcia kultúry je

taká nepripravená, že sa  musí antidatovať. Ešte neboli pre-

vedené majetky na intendantov.  Niektorí intendanti to robia

na polovičný úväzok. Je to  tak. A niektoré zriaďovacie lis-

tiny intendantúry,  ako napríklad v Bratislave,  sú asi tak,

že je zlúčené Divadlo na korze a divadlo Astorka. Toto napí-

še váš úradník? Dve divadlá?, Veď je to jedno divadlo. Aspoň

to by mal vedieť.

 

     Ak sa niekto ozve, tak sa naňho kričí, všetko sa to za-

hovára. A tam  je niekde chyba. Ja som  vás upozorňoval, pán

minister, aby ste si urobili poriadok so svojimi ľuďmi, lebo

ste za  nich zodpovedný. To,  čo sa stalo,  vystúpenie vášho

vysokého úradníka v Charlie centre - ja som nič hroznejšieho

nevidel. Nie  som zvedavý na  to, aby tam  vykrikoval, že ho

chcela nejaká redaktorka znásilniť. Neviem si predstaviť ani

tú techniku, lebo ho poznám. (Potlesk.)

 

     Chcel by  som sa vyjadriť  ku kauze Národného  divadla.

Naozaj to treba dať do  poriadku. Jedna aj druhá strana musí

nájsť riešenie. Nie je  predsa možné, aby generálny riaditeľ

nemohol  vymenovať svojich  podriadených, lebo  musí byť  za

nich zodpovedný. Ak je to tak, ako to chcete, tak je vlastne

minister  kultúry generálnym  riaditeľom Národného  divadla.

To, myslím, by nemalo byť.

 

     Situácia v  kultúre je asi  taká, ako uvediem  príklad,

ktorý má strašne trápi. To je  prípad Novej scény. To je di-

vadlo, v ktorom  som prežil 30 rokov ako herec  a bol som aj

jeho riaditeľom. Ja  som ho aj postavil. Ja  som tam aj zvá-

ral.  Urobil som  z toho  najúspešnejšie divadlo,  komerčné,

priznám, do ktorého nebolo dostať  lístok. Choďte sa tam po-

zrieť. Za tri mesiace človek, ktorého ste tam vymenovali bez

konkurzu, položil divadlo na kolená. Nemá perspektívu, umel-

ci tam nechcú hrať, nemá obecenstvo.  Ako je to možné za tri

mesiace? Je to človek, ktorý je zároveň aj predseda televíz-

nej rady. Dva roky dokázal, že sa na televíziu nedá pozerať.

(Potlesk.) Keď ho tam dosadili,  vyhlasoval, on na mňa niečo

nájde. Hľadal,  ale zabudol riadiť  to divadlo. Preto  je to

divadlo tam,  kde je. Bojím sa,  že sa už z  toho nespamätá,

preto je návrh pripojiť Novú  scénu k Národnému divadlu. Di-

vadlo, ktoré má na budúci  mesiac 50 rokov, vlastne zanikne.

Môžeme si to  dovoliť? Máme toho toľko? Návrh  tu je, s tým,

že je možné, že tento  človek sa stane generálnym riaditeľom

- ako sám vyhlasuje - generálnym riaditeľom Národného divad-

la. V  tejto ťažkej situácii  je v Austrálii.  Spieva to, čo

spieva aj  vám, typicky slovenské  ľudové piesne pod  názvom

"Joj  cica". Taká  je pravda.  (Potlesk.) Hovorím  to v mene

nešťastných hercov tohto divadla.

 

     A na záver moja osobná skúsenosť s ministerstvom kultú-

ry  a s  vašimi úradníkmi.  Keď som  na začiatku  roka ležal

s ťažkým infarktom, vaši úradníci sa  rozhodli, že mi na ARO

doručia  odvolací dekrét.  Zabránil tomu  človek, ktorého si

odvtedy veľmi  vážim - predseda parlamentu.  Moje deti mu za

to poďakovali. Vtedy som mal prvý raz dojem, že som sa stre-

tol s úradníkmi ministerstva vnútra.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister kultúry,

     členovia vlády,

     páni poslanci,

 

     chcem sa  vyjadriť pri vyslovovaní  nedôvery ministrovi

kultúry Ivanovi Hudecovi  k jeho nekompetentným rozhodnutiam

pri transformácii divadelnej sféry,  ako on nazval túto celú

záležitosť, a zameriam sa len na jednu skutočnosť.

 

 

     Určite sa pán minister dobre pamätá, keď som ho 8. feb-

ruára 1996 interpelovala vo veci reorganizácie divadelníctva

na  Slovensku.  Nešlo  vtedy  o  personifikáciu  problému vo

Východoslovenskom divadle, aj keď  to mohlo tak vyzerať, ale

o požiadavku  na predloženie  koncepcie, ako  si to  vlastne

predstavujete. Chcela som počuť, a určite nie len ja, ale aj

poslanci, aký postup pri  transformácii má pripravené minis-

terstvo kultúry.

 

     Celá kauza  okolo divadiel v  Prešove a v  Košiciach sa

začala ešte  koncom roka 1995, ale  bezhlavo sa spustila pri

oslavách vzniku Slovenskej republiky  v Košiciach 5. januára

1996,  keď  ste,  pán minister,  oznámili zlúčenie divadiel.

Keďže rezort ministerstva kultúry, a teda ani vy, pán minis-

ter, ste  nemali ucelenú koncepciu  transformácie divadelnej

sféry, chceli  ste celú záležitosť  spolitizovať, ako o  tom

svedčí aj vaše vystúpenie na  mítingu HZDS 1. februára 1996,

keď  ste  povedali, že situáciu  východoslovenských divadiel

vidíte  ako spolitizovanú,  pretože je  tam veľa priaznivcov

KDH a DÚ. Toto vaše tvrdenie bolo zavádzajúce a nepravdivé.

 

     Opätovne hovorím,  že ste chceli  problém odviesť inde,

lebo  ministerstvo kultúry  nemalo žiadnu  koncepciu. O  tom

svedčia aj  nasledujúce skutočnosti: Realizované  zmeny kon-

cepcie divadiel ste naznačovali už 4. októbra 1995 na porade

ministra  so všetkými  riaditeľmi divadiel  Slovenska. Tu sa

hovorilo aj  o dotáciách štátu  zo štátneho rozpočtu.  Keďže

k zlúčeniu  divadiel v  Prešove a  v Košiciach  došlo aj bez

koncepcie a nikto z kompetentných z ministerstva kultúry ne-

vedel vyjadriť,  čo to prinesie,  vyjadrila som nespokojnosť

s takýmto postupom v interpelácii 8. februára 1996.

 

     Pán minister, tento postup  rezortu som vtedy hodnotila

veľmi mierne  ako neseriózny prístup ministerstva k Národnej

rade Slovenskej republiky a  poslancom, pretože ani len ges-

torský výbor  pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport  o zmene

koncepcie či transformácii  divadelníctva nič nevedel. Tento

postup bol neseriózny aj voči občanom tejto republiky v jed-

notlivých regiónoch, vtedy aj  okresným štátnym orgánom, sa-

mosprávam, a dnes  dokonca v prípade Košíc a  Prešova k dvom

novým krajom. V  tom čase, vo februári 1996,  to bol problém

len Prešova a  Košíc, ale dnes ste dali  svojimi zásahmi bez

koncepcie rozmer celoslovenský - a nielen vo sfére divadiel.

 

     Dňa  9.  januára  sa  novovymenovaný generálny riaditeľ

východoslovenských  divadiel pán  Fejko vyjadril,  že takáto

fúzia dvoch  doterajších samostatných divadiel  je neobvyklá

a zložitá  v oboch  dotknutých mestách,  môže byť  prijímaná

s nevôľou  a je  súčasťou pripravovanej  transformácie celej

slovenskej divadelnej siete. Dokonca uviedol, že takéto rie-

šenie  nemusí byť  nezvratné. Podľa  vtedy kusých informácií

- a bolo na škodu veci, že len z médií, a nie priamo od vás,

pán minister - sme sa dozvedeli o zmenách. A takáto zmena sa

mala dotknúť všetkých divadiel  na Slovensku. Boli pripravo-

vané zlúčenia pre  stredoslovenský i západoslovenský región,

ale  Bratislava mala  byť riešená  ináč. Dnes  vidíme, o aké

zmeny  išlo. Myslím,  že to  dostatočne opísal  pán poslanec

Kňažko vo svojom vystúpení sedemnásteho.

 

     V tom čase sa k problému vyjadril aj riaditeľ hospodár-

skeho odboru ministerstva kultúry pán Páleník, že tento pro-

ces sa rozhodne nezastaví (tieto zlučovania, reorganizácie),

ale že neexistuje žiadny exaktný prepočet, citujem jeho slo-

vá: "ale v hrubých črtách vidí úspory financovania manažmen-

tu". Preto som  sa vás opýtala, pán minister,  ako sa v kon-

krétnych číslach  prejaví úspora financovania  manažmentu na

zvýšení platových pomerov umelcov. Pýtala som sa, či budú na

základe  týchto zmien  finančné prostriedky  na inscenovanie

nových diel, pretože súčasná situácia tomu nenasvedčovala.

 

 

     Dokonca 6. februára sa  nechala počuť v denníku Národná

obroda aj Konferencia slovenskej inteligencie Slovenska Slo-

vakia plus i regionálny  klub, že podporujú postup minister-

stva  kultúry pri  reorganizácii divadelníctva  na východnom

Slovensku.  Síce dodnes  nie je  jasné, čo  posudzovali a čo

podporovali,  pretože koncepcia  nebola predložená  a nie je

predložená.  Dovolím  si  citovať:  "Rozpútanie emócií okolo

tvorby nového modelu riadenia  divadelníctva sa nám javí ako

politizácia  a radikalizácia  problému, ktorého  riešenie je

v plnej kompetencii ústredného  orgánu štátnej správy. Mini-

sterstvo kultúry je orgán,  ktorý za činnosť zodpovedá vláde

a parlamentu, a preto riešenie  problému je v jeho kompeten-

cii."  Dokonca tento  regionálny klub  Slovakia plus  si bez

existujúcej  kompetencie neobvyklým  spôsobom osobuje  právo

dávať silné podporné  stanoviská, hodnotiť podmienky umelec-

kej tvorby a úrovne  divadiel, pričom ani generálny riaditeľ

Východoslovenského divadla, ani  rezort nevie povedať výcho-

diská či výsledky koncepcie.

 

     Už vo februári ste  dostali, pán minister, otázky, kedy

bude koncepcia predložená aj Národnej rade, pretože tak vlá-

da, ako  aj rezort ministerstva kultúry  sa zodpovedá parla-

mentu. Žiadala som komplexný materiál reorganizácie divadel-

níctva na Slovensku. Dodnes ste ho nepredložili, možno neja-

ký  "pamfletík" na  jeden a  štvrť strany  niekedy v  apríli

1996, ktorý nebol ani podpísaný. Zároveň ste mi mali predlo-

žiť porovnanie výdavkov a príjmov  na rok 1996 už s plánova-

nou reorganizáciu divadelníctva k  predošlému roku 1995, vy-

číslenie úspor ministerstva  kultúry takouto reorganizáciou,

ako sa v praxi prejaví jej vplyv na zvýšenie platov umelcov,

prevádzkových  pracovníkov,  a  tiež  koľko  finančných pro-

striedkov sa plánuje na prípravu nových umeleckých diel.

 

     Odpoveď  na konkrétne  otázky neprišla  a ani koncepcia

reorganizácie divadelníctva.  Dokonca pán minister  nás, po-

slancov obvinil z neserióznosti, že sme to mali byť my, kto-

rí sme mali pri rokovaní o  štátnom rozpočte na rok 1996 ob-

hajovať  opodstatnené  nároky  ministerstva  kultúry,  ktoré

vznieslo.

 

     Pokiaľ sa dobre pamätám, to som aj vo svojej interpelá-

cii  hovorila a  určite aj  všetci moji  kolegovia, vy, páni

poslanci, nikto  z ministrov počas rozpravy  k štátnemu roz-

počtu nevystúpil,  a teda ani vy,  pán minister kultúry. Keď

ste to nedokázali presadiť v koaličnom väčšinovom výbore, čo

chcete od opozície?  Ba obávam sa, že ste  ani vo výbore ne-

navŕšili požiadavky na kultúru  či divadelníctvo. Všetci ste

boli spokojní, veď sa mohli nejaké peniaze v štátnom rozpoč-

te vtedy presunúť do kultúry zo Slovenskej informačnej služ-

by, z administratívy Úradu  vlády  či rezerv predsedu vlády.

Ale to vám vtedy nenapadlo.

 

     Konštatovanie v odpovedi ministra, že ministerstvo kul-

túry "robí  všetko, aby maximum  disponibilných prostriedkov

využilo  na financovanie  umeleckých zámerov  divadiel a ne-

stratili  sa vo  vreckách rozličných  dodávateľov základných

vstupov, či pri financovaní neproduktívneho administratívne-

ho servisu",  neobstojí. Obávam sa,  že ministerstvo kultúry

od 15. apríla 1996 asi neurobilo všetko. Alebo nebolo schop-

né či ochotné predložiť Národnej rade koncepciu? Žiadala som

vás,  pán minister,  o porovnanie  ekonomické, o predloženie

ekonomickej koncepcie  a porovnanie úspor,  ale pre vás  asi

úspora je taká, že  ste začali pripravovať sťahovanie minis-

terstva kultúry na námestie SNP do budovy bývalej Tatrabanky

a tiež robiť  revízne a rekonštrukčné  práce. Dúfam len,  že

nebude potrebné  na ne viac  peňazí ako na sťahovanie minis-

terstva dopravy.

 

     Vtedy, 28. marca, som  požiadala Národnú radu, aby pri-

jala uznesenie,  v ktorom žiada  ministra kultúry, aby  pred

najbližším  rokovaním  Národnej  rady  predložil  výboru pre

vzdelanie, vedu, kultúru a  šport, teda pre gestorský výbor,

koncepciu  reorganizácie  divadelníctva  na  Slovensku s jej

ekonomickým dosahom  na štátny rozpočet  a financovanie jed-

notlivých  divadiel. Toto  uznesenie však  Národná rada  ne-

schválila, 34 poslancov hlasovalo za, 27 proti, 39 sa zdrža-

lo hlasovania. Tu si dovolím  poznámku, že za hlasoval pred-

seda Národnej  rady pán Gašparovič, pretože  si asi uvedomil

vážnosť tejto zmeny. Najväčším  prekvapením pre mňa bolo, že

pani poslankyňa Rapaičová sa  zdržala hlasovania. Jej asi už

dnes nezáleží na reorganizácii divadelníctva.

 

     Keď  konečne minister  doručil odpoveď  na interpeláciu

koncom  apríla  1996,  priložil  k  nej  11-riadkovú odpoveď

a koncepciu divadelníctva  na jeden a štvrť  stránke. Ak mi-

nister kultúry  to, čo hovorí v  odpovedi, nerozumie obsahu,

čo je to reorganizácia  divadelníctva na Slovensku, a hovorí,

že "obsah je pre neho záhadný" (to znie presne v tejto odpo-

vedi), a  pýta sa poslanca, či mal  na mysli práve transfor-

mačný projekt pre okruh v súčasnosti štátnych divadiel, ťaž-

ko  nájde  oporu  medzi  predstaviteľmi  slovenskej  kultúry

a umenia. Je málo, pán  minister, v odpovedi na interpeláciu

formálne vítať záujem nejakého poslanca o problematiku vášho

rezortu, keď priložený materiál nie  je hoden ani len minis-

terského úradníka, nie ministra  kultúry, ktorý síce honosne

znie "transformácia správy kultúrnych zariadení a umeleckých

inštitúcií", nebolo v nej ani štipky profesionálneho prístu-

pu. Ak si  takto predstavujete reorganizáciu profesionálnych

divadiel, je  to s našou  kultúrou veľmi zle,  a od človeka,

ktorý sa radí medzi našich kultúrnych činovníkov, je to ešte

horšie.

 

     Vážený pán  minister, pri mojich  interpeláciách ste sa

vôbec  neunúvali rozpracovať  nejakú koncepciu,  ale pokojne

ste sa spoľahli na silu koalície  v parlamente, a nie na ro-

zum a profesionálnosť. Ignorovali ste poslancov a vyhovovalo

vám,  že   koaliční  poslanci  nemajú   dostatok  informácií

o transformácii divadiel na Slovensku  a že návrh na uznese-

nie Národnej rady na predloženie koncepcie do výboru neprej-

de. Je ešte  mnoho vecí, o ktorých by sa  dalo hovoriť, a aj

sedemnásteho ste sa nám  snažili hovoriť o nejakej reorgani-

zácii  divadelníctva, čo  všetko ministerstvo  urobilo, ale,

bohužiaľ, je veľmi neskoro. Tieto  moje argumenty, to je len

jeden  z argumentov  vášho nekompetentného  rozhodovania, na

ktorý som vás upozornila  už začiatkom roka. Takýchto krokov

bolo určite  viac a myslím,  že ich predniesol  pán poslanec

Kňažko.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Langoš, nech sa páči. Pripraví sa

pán Kováč.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážená Národná rada,

 

     zvyšok včerajšieho  večera som strávil  so svojím dlho-

ročným priateľom, ktorý roky  stával po pravici Bohdana War-

chala, umeleckého šéfa  Slovenského komorného orchestra, le-

gendárnych a  svetoznámych Warchalovcov. Potvrdil  mi, čo už

mesiace viem, že Warchalovci už neexistujú a nikdy nikomu sa

už nepodarí  obnoviť toho neopakovateľného  ducha hudby Slo-

venského komorného orchestra.

 

     Dámy  a páni,  obrana súčasnej  slovenskej kultúry pred

politikou  vlády uskutočňovanou  ministrom Hudecom  vyžaduje

istý pátos, tak mi prepáčte. Minister kultúry Slovenskej re-

publiky vypovedal vojnu  umelcom, ktorí reprezentujú najlep-

šie hodnoty a tradície národnej kultúry, jej slobodu a nezá-

vislosť. Minister má pritom plné  ústa národa. K národu však

patria tí,  ktorých diela, tváre, hlasy,  roly  národ pozná,

ctí si ich, váži a miluje.

 

     Národ potrebuje ich, a  nie ministerských poskokov. Ná-

rod si  vytvoril svoje divadlo  pre seba, a  nie na ukojenie

ambícií netalentovaných škrabákov  a svojvôľu štátnych úrad-

níkov. Reprezentantmi  slovenského národa a  jeho kultúry sú

oni, a nie minister kultúry,  ktorý v nich pošliapáva všetko

krásne a slobodné.  Reprezentantom slovenskej kultúry nemôže

byť minister,  ktorý si ich dovolí  označiť za zhýčkané deti

revolúcie, ich, čo v novembri 1989 našli odvahu vrhnúť sa do

rizika a otvorili v divadlách a na námestiach dvere k slobo-

de. Vycítili vtedy svoju silu a svoju verejnú autoritu a ve-

novali ich slobode.

 

     Reprezentantom  demokratickej  národnej  kultúry nemôže

byť  minister,  ktorého  základnou  vlastnosťou je cynizmus,

bezohľadnosť  a násilie  voči slovenskej  kultúre. My  a oni

sme  slovenskí  vlastenci,  a  nie  velikášska,  agresívna a

zlostná hŕstka pokrytcov a luhárov, ktorá má plné ústa náro-

da, no  srdcia má plné zloby,  nenávisti voči všetkým hodno-

tám, ktoré národ svojím géniom vytvára.

 

     Poviem nakoniec už len to podstatné. Minister Hudec ne-

ohrozuje  len  slovenskú  kultúru,  ohrozuje  občiansky mier

v našej vlasti.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Roman Kováč. Pripraví sa pa-

ni Rusnáková.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení hostia,

 

     právom poslanca je vystupovať  v parlamente a obhajovať

svoj názor. Povinnosťou poslanca je obhajovať názor voličov,

názor občanov. Dnes rokujeme o návrhu na vyslovenie nedôvery

pánu ministrovi Hudecovi. Ja si myslím, že niet lepšieho za-

čiatku môjho príspevku, ktorý bude veľmi jednoduchý, než ci-

tácia  stanoviska  občanov.  Toto  stanovisko  je stanovisko

predsedníctva  Okresného výboru  Zväzu protifašistických bo-

jovníkov vo Zvolene. Toto  predsedníctvo na svojom zasadnutí

vyjadrilo  veľké  rozhorčenie  nad  rozhodnutím ministerstva

kultúry na preradenie  Múzea Slovenského národného povstania

v Banskej Bystrici  z priameho riadenia  pod regionálne kul-

túrne centrum.

 

     Tento krok  ministra kultúry pána  Hudeca predsedníctvo

okresného výboru, ktoré zastupuje  2 500 členov našej okres-

nej organizácie,  považuje za neprijateľný.  Sme toho názoru

(hovoria ďalej),  že nestačí sa hlásiť  k odkazu Slovenského

národného povstania, ale v súčasnosti je potrebné robiť kon-

krétne kroky na zachovanie  pamiatky tých, ktorí položili aj

vlastné životy za získanie štátnosti a za porážku fašizmu.

 

     Pán minister, vy ste  začali konať. Som hlboko presved-

čený,  že konáte  v súlade  so svojím  svetonázorom a svojím

presvedčením, ak celonárodný pamätník odboja, pamätník, kto-

rý si všetky štáty, ktoré  sa zúčastnili na odboji proti fa-

šizmu, chránia ako národnú  pamiatku, "povyšujete" na úroveň

regionálneho múzea.

 

     Pán minister,  dovoľte, aby som  citoval ďalej. Vy  ste

toto   stanovisko   uviedli   vo   svojom  rozhodnutí  číslo

2343/96-1 z 28. júna 1996  a neustále sa snažíte toto stano-

visko presadiť.  Opäť nechcem hovoriť  vlastnými ústami, ale

budem  vám hovoriť  to, s   čím sa  na nás  obrátil predseda

Ústredného  výboru Zväzu  protifašistických bojovníkov. "Ne-

vieme, čo sa sleduje a kto stojí za presadzovaním preradenia

Múzea Slovenského  národného povstania do  regionálneho cen-

tra, ale nie je to férová a čistá hra voči nášmu zväzu, kto-

rý vo vnútri štátu aj  do zahraničia pomáha kladne zviditeľ-

ňovať objektívny  obraz Slovenskej republiky.  Uvedenú kauzu

neposudzujeme  z nezdravého  či pubertálneho  podozrievania,

sám som dostatočne starý a  priemerný vek odbojárov je už 77

rokov. A preto po hlbokom a rozvážnom posúdení predsedníctva

a ústrednej rady nesúhlasíme s postupom ministra kultúry."

 

     Pán minister, ja sa  plne stotožňujem s názorom odbojá-

rov, plne sa stotožňujem s tým, že váš krok nasmerovaný pro-

ti pamätníku odboja je krokom,  ktorý má vymazať túto slávnu

časť slovenskej histórie z pamäti národa.

 

     Pán minister, budem končiť  svoj príspevok opäť slovami

občanov. Sú  to protifašistickí bojovníci  z Veľkého Krtíša.

Tento apel  nie je na  vás, pán minister,  tento apel je  na

vás,  vážené kolegyne  a kolegovia,  poslanci a  poslankyne.

"My, priami  účastníci boja proti  fašizmu, v jeseni  svojho

života apelujeme  na vás, páni poslanci,  ktorým sme dali vo

voľbách  svoje  hlasy,  zastavte  aktivitu pohrobkov fašizmu

v našej novozrodenej Slovenskej republike." Aj pre toto, pán

minister, budem hlasovať za vyslovenie nedôvery vám.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Rusnáková. Pripraví sa pani Bauerová.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení členovia vlády,

 

     vo  svojom vystúpení  by som  sa chcela  vrátiť k  máju

1995, keď som interpelovala  pána ministra kultúry v záleži-

tosti regionálnych kultúrnych centier.  Vtedy som sa na vás,

pán minister, obrátila s tým, že všetci, ktorým leží na srd-

ci blaho slovenskej kultúry,  už niekoľko mesiacov sú znepo-

kojovaní  projektom  integrácie  kultúrnych  inštitúcií  bez

ohľadu na  ich špecifiká, poslanie, význam  v systéme miest-

nej, ale aj národnej kultúry. V tejto súvislosti som vás po-

žiadala o odpovede na niektoré otázky. Vašu odpoveď som síce

dostala, ale chýbalo v nej to, o čom som vás v závere svojho

prejavu žiadala. Žiadala som  vás o predloženie jasne ekono-

micky kvantifikovaných dosahov  zamýšľaného projektu vrátane

presnej analýzy činnosti kultúrnych  zariadení s presným vy-

číslením osobných a vecných  nákladov vo väzbe na spravovaný

majetok  za každý  typ organizácie  osobitne a  s dôrazom na

fondové  inštitúcie  ako   ochrancov  kultúrneho  dedičstva.

Uviedla som,  že vzhľadom na moje  uvedené argumenty a argu-

menty  kultúrnej obce  sa domnievam,  že projekt  integrácie

kultúrnych organizácií,  tak ako ho  pripravilo ministerstvo

kultúry, je  neprofesionálne, formálne a podľa  mňa bude ne-

funkčné.

 

     Už viacerí  kolegovia sa predo mnou  dotkli tejto témy,

a preto znovu nebudem opakovať  aj ich stanoviská a argumen-

ty. Bohužiaľ, prax dokázala, že tento projekt nebol domysle-

ný a nebol dobrý.

 

     A teraz mi dovoľte vrátiť  sa k 17. septembru tohto ro-

ka, keď sme prvýkrát prerokúvali návrh na odvolanie pána mi-

nistra. Vystúpenie Milana Kňažka s odôvodnením návrhu na od-

volanie ministra kultúry sa poslancami vládnej koalície cha-

rakterizovalo ako  časovo zdĺhavé a  obsahom o ničom.  Milan

Kňažko  ako predkladateľ  návrhu sa  nemohol vyhnúť dlhšiemu

vystúpeniu, ak chcel zdokumentovať všetky  chybné kroky pána

ministra od čias jeho nastúpenia do funkcie.

 

     Poslanecký  klub Demokratickej  únie si  uvedomoval, že

reálnosť odvolania  pána ministra je  relatívna, pretože po-

slanci koalície sa viac  ako odstavenia kritizovaného minis-

tra boja rozpadu  koalície. Ak minister aj s  inými chce za-

chraňovať  kultúru  proti  pracovníkom  kultúry, je potrebné

konštatovať,  že  koaliční  poslanci  zachránili člena vlády

napriek predloženým faktom,  napriek poznaniu a skúsenostiam

verejnosti a kultúrnej obce s praktikami pána ministra.

 

     Preradenie bodu odvolávania ministra  z 18. na 17. sep-

tember malo za cieľ pristihnúť opozíciu nepripravenú. Nepri-

pustenie rozpravy tak, aby  mohli vystúpiť aj ďalší poslanci

Národnej rady, je opätovným prejavom nedemokratických spôso-

bov vlády nočných rokovaní, čoho  dôkazom je aj dnešné roko-

vanie. Práve  preto opoziční poslanci znovu  podali návrh na

opätovné  odvolanie ministra  kultúry. Koalícii  sa nelenilo

ohroziť ani spoločné stretnutie predsedníčky Dolnej snemovne

britského Parlamentu s poslancami slovenského parlamentu. To

všetko sa  odohrávalo v čase,  keď Národná rada  mohla večer

prerušiť svoje rokovanie a pokračovať v pôvodnom termíne, t.

j.  na  druhý  deň  ráno.  Dôvodom  nervozity predsedajúceho

schôdze a  koaličných poslancov teda  nebolo 45 strán  textu

Milana  Kňažka,  ale  strach  z  možného  odvolania  jedného

z hlavných protagonistov HZDS z postu člena vlády.

 

 

     Som si plne vedomá toho, ako dopadne dnešné hlasovanie,

som si vedomá  toho, že vo vláde pána  premiéra sa skôr pri-

púšťa to, aby pán premiér sám dal návrh na odvolanie svojich

ministrov, ako by pripustil,  aby ich odvolala opozícia, ale

predpokladám, že ani kultúrna  obec, ani verejnosť, ani opo-

zícia  nepoľavia v  tom, aby  sledovali kroky  pána ministra

a aby, ak zostane vo  funkcii ďalej, naďalej upozorňovali na

to, akými praktikami sa v  Slovenskej republike robí a riadi

oblasť kultúry.  Viem, že niekedy pravda  môže vyvolať nená-

visť, ale je  to váš problém, ak sa  nechcete pozrieť do očí

faktom.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani  Bauerová, nech sa páči.  Pripraví sa pán

Bárdos.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

     vážení členovia vlády,

     ctení hostia,

 

     nie  náhodou  sa  hovorí,  že  barometrom demokracie je

správanie sa vlády, správanie sa moci voči menšinám. Bolo by

možné dramatickým hlasom - a  bol by namieste ten dramatický

hlas -  hovoriť o každodenných  útrapách menšinovej kultúry,

ale tu by  som chcela byť veľmi vecná  a pridŕžať sa vecného

tónu.

 

     Podľa článku 34 ods. 1  ústavy občanom tvoriacim v Slo-

venskej republike národnostné  menšiny alebo etnické skupiny

sa zaručuje všestranný rozvoj,  najmä právo spoločne s inými

príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru,

a to aj formou vlastných  vzdelávacích a kultúrnych inštitú-

cií. Posledné mesiace sme však svedkami ťaženia ministerstva

kultúry proti inštitucionálnej báze menšinovej kultúry, ris-

kujúc hoci  i škandál  medzinárodného  rozmeru ako v prípade

Múzea Andy Warhola.

 

     Jeden z najhrubších postupov minister uplatnil voči Po-

dunajskému múzeu v Komárne. Táto inštitúcia s dlhodobou tra-

díciou a s pohnutým osudom  vznikla pred 110 rokmi ako spol-

kové múzeum Jókaiho spolku muzeálneho a vzdelávacieho. V ro-

ku  1945 bol  spolok zrušený  a jeho  majetok, t. j. budova,

zbierky a  40-tisícová zbierka kníh, bola zoštátnená. Neskôr

patril do pôsobnosti ONV, KNV  i ministra kultúry. Jej kniž-

nicu dostala  Matica slovenská. Na  základe štatútu vydaného

ministerstvom 1. apríla 1991 sa  Podunajské múzeum stalo re-

gionálnym múzeom a zároveň ústredným múzeom maďarskej národ-

nostnej menšiny. Žiaľ, až  neskôr vysvitlo, že minister kul-

túry zrejme považoval tento štatút vydaný 1. apríla za prvo-

aprílový žart.

 

     Napriek  tomu, že  ministerstvo, dokumentujúc  nadštan-

dardné práva  tu žijúcich menšín,  v medzinárodných publiká-

ciách naďalej uvádza, že toto  múzeum majú k dispozícii prí-

slušníci maďarskej  národnostnej menšiny,  v marci na príkaz

ministra kultúry sa postupne odstránili maďarské nápisy. De-

je sa to  napriek tomu, že právo na  informácie v jazyku ná-

rodnostných  menšín patrí  tiež k  ústavou zaručeným právam,

ako slovenskí vládni politici  radi hovoria, vraj k nadštan-

dardným. Nie je problém to, že tieto nápisy sa nahradili an-

glickými, ale ubezpečujem vás, že v meste Komárne nežije ani

jeden Angličan, ale žije  tam niekoľkotisíc Maďarov. Problé-

mom je, že maďarské nápisy boli odstránené.

 

 

     Na  dôvažok, v  auguste 1996  so spätnou  účinnosťou sa

zrušila  i právna  subjektivita múzea.  Za intendanta, ktorý

spravuje túto inštitúciu, vymenoval minister  naslovovzatého

"odborníka", vojenského lekára. Zrejme však  funkcionárčenie

v Matici slovenskej bolo  dostatočnou kvalifikáciou na tento

dôležitý post štátnej správy v oblasti kultúry.

 

     Ústava  zaručuje právo  národnostným menšinám  zakladať

a udržiavať vzdelávacie  a kultúrne inštitúcie.  Ústava však

nehovorí o tom, koľkokrát  je ich potrebné založiť zbierkou,

vlastnou prácou, aby neboli zrušené, poštátnené, zbavené sa-

mostatnosti, ako sa to stalo i v prípade dvoch divadiel Thá-

lie v Košiciach  a Jókaiho v Komárne, ktoré  vznikli  na zá-

klade zbierky (ako Thália)  alebo  v akcii "Z" (ako bolo vy-

budované divadlo v Komárne).

 

     V celkovej  tzv. transformácii národnostné  divadlá do-

padli najhoršie. Tri divadlá dohromady stratili svoju právnu

subjektivitu, zhodou okolností dve  maďarské a jedno rómske.

 

     Bolo by možné hovoriť o mnohých záležitostiach. Bolo by

možné  hovoriť  o  tom,  ako  postupne  ekonomickým spôsobom

a ekonomickými metódami minister  kultúry znemožnil existen-

ciu menšinovej kultúry.

 

     Vydávanie kníh azda podporil  iba dovtedy  alebo národ-

nostné vydavateľstvá azda podporoval  iba dovtedy, kým nevy-

dali všetky  jeho knihy v maďarskom  preklade. Bolo by možné

hovoriť aj  o tom, s akou  ľahkou nohou minister prekračoval

zákony, napríklad  zákon o poslancoch,  ako odopieral všetky

informácie, ktoré  sme od neho  žiadali, ako nás  vyhodil zo

svojej  predizby  napriek  tomu,  že  zákon  o poslancoch je

v platnosti a  dáva poslancom právo na  informácie, ktoré sú

potrebné k ich práci.

 

 

     Vzhľadom na to, že minister Hudec zložil sľub, ktorý mu

predpisuje Ústava  Slovenskej republiky, že  bude zachovávať

ústavu a ostatné  zákony a pracovať tak, aby  sa uvádzali do

života,  dnes treba  konštatovať, že  my z  našej strany sme

urobili všetko,  aby zákony a ústava  boli uplatnené a vošli

do života. Vyčerpali sme všetky možné parlamentné prostried-

ky. Vzhľadom  na to, že existuje  dôvodné podozrenie, že mi-

nister Hudec sa spreneveril  časti svojho ministerského sľu-

bu, nezostáva  nám dnes nič iné,  ako žiadať jeho odvolanie.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Bárdos.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia na balkóne,

 

     na začiatku svojho krátkeho vystúpenia v rozprave chcem

zdôrazniť,  že samozrejme  súhlasím  s tým, čo povedali moji

predrečníci dnes, ale aj v utorok prostredníctvom pána kole-

gu,  ktorý komplexným  spôsobom zdôvodnil  dôvody vyslovenia

nedôvery  pánu ministrovi  Hudecovi. To,  čo sa  tu odohralo

v utorok počas  hlasovania, je pre  parlament dehonestujúce,

keď predseda parlamentu  a podpredsedovia parlamentu hlasujú

takým spôsobom, že si  nechávajú hlasovací lístok, a neviem,

na akým účel, ale viem si to predstaviť. Myslím, že to hovo-

rí samo osebe a nepotrebuje žiadny komentár.

 

     V utorok nám predstavitelia vládnej koalície nedovolili

ani vyjadriť sa v rozprave. Teror väčšiny zaúradoval. Nemoh-

li sme zareagovať na slová  pána ministra Hudeca, dovoľte mi

to  teraz  aspoň  veľmi  krátko.  Hovoril,  že transformácia

v kultúre nič  nezničí, všetko zostáva  a tzv. transformácia

má jediný cieľ -  efektívne využívanie finančných prostried-

kov. Pán minister, vážené  kolegyne, vážení kolegovia, je to

klamstvo, je to zavádzanie.

 

     Nebudem opakovať to, čo už odznelo a čo už povedala te-

raz pani Edit Bauer, ale dovoľte mi upriamiť ešte raz pozor-

nosť na to, že tri menšinové divadlá stratili právnu subjek-

tivitu, a  to Jókaiho divadlo,  Tália v Košiciach  a Romatan

v Košiciach, a jeho nekompetentné  rozhodnutia sa nás týkajú

existenčným spôsobom.  Pán minister, je veľa  dôvodov na to,

aby sme vás odvolali. Stačilo by napríklad spomenúť svojvoľ-

né rozdelenie účelových  finančných prostriedkov určených na

podporu  menšinových kultúr.  Na  aké  účely sa  takéto pro-

striedky používajú? Akým spôsobom, pán minister? Doteraz ste

nám  nevedeli odpovedať  ani v  Rade pre  národnosti, ani tu

v parlamente, podľa akého kľúča a kto dostáva tieto peniaze.

 

     To, čo robíte, pán minister, treba nazvať presne, a nie

veci jemne formulovať. To,  čo robíte, je likvidácia kultúry

na Slovensku, kultúry ako takej, nie iba slovenskej, aj kul-

túry menšín, aj kultúry slovenskej.

 

     Pán  minister, po  tom, čo  sa udialo  v kultúre,  a po

týchto udalostiach vy sám by  ste mali odstúpiť - v prospech

veci, v  prospech Slovenska, v prospech  kultúry. Vy to, sa-

mozrejme, neurobíte.  Preto vás, kolegyne,  kolegovia, vyzý-

vam, aby ste pomohli  odvolať likvidátora kultúry na Sloven-

sku pána Ivana Hudeca.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     je neskorá  večerná hodina a  nechcem príliš predlžovať

rozpravu. Povedalo sa tu už veľmi veľa o arogancii, necitli-

vosti,  neschopnosti  komunikovať  s  kultúrnou verejnosťou,

s umelcami.  Možno konštatovať,  že vari  ani jeden minister

kultúry v histórii  Slovenskej  republiky,  ktorá  sa začína

1. 1. 1969, nemal proti  sebe takú jednoznačnú a širokú opo-

zíciu  umeleckej a  širokej kultúrnej  verejnosti ako dnešný

pán minister.  To je jednoznačná vizitka  štýlu práce minis-

terstva a celého úradu, ale aj koncepcie, ktorú ministerstvo

presadzuje.

 

     Chcel by  som upozorniť na  tri prvky tejto  koncepcie,

ktoré podľa môjho názoru zakladajú konfliktnú situáciu, kto-

rú dnes  prežívame a ktorá vyústila  do silného znepokojenia

špičkových kultúrnych tvorcov i regionálnych kultúrnych pra-

covníkov.

 

     Po prvé  je to rozdeľovanie kultúrnych  tvorcov na dob-

rých a  zlých Slovákov, ich rozdeľovanie  na politicky vhod-

ných a nevhodných  bez ohľadu na to, aká  je ich úroveň ume-

leckej tvorby.  Toto rozdeľovanie sa  premieta do otvorených

a skrytých personálnych opatrení.  Slovenská inteligencia je

v dôsledku toho  podelená, ako už dávno  nie, a toto delenie

sa činnosťou  ministerstva kultúry nezmierňuje,  ale naopak,

prehlbuje. Namiesto toho, aby sa vytvárali podmienky na kon-

senzus, na diskusiu, vznikol veľmi hlboký a silný konflikt.

 

     Po druhé - koncepcia ministerstva je podľa môjho úsudku

založená na archaickej, a nie na modernej predstave o národ-

nej  kultúre. Základom  tejto archaickosti,  nevhodnosti pre

koniec  20. storočia,  je obranársky  nacionalizmus, živenie

a obnovovanie rôznych fóbií, pestovanie pocitov ukrivdenosti

namiesto vsádzania  na zveľaďovanie tých  nesporných kultúr-

nych hodnôt, ktoré náš národ vytvoril, ale aj na sebakritic-

ké  upozorňovanie na  nedostatok kultúry  a kultúrnosti tam,

kde ním trpíme.

 

     A po tretie je to príklon k direktívnemu riadeniu také-

ho citlivého organizmu, ako je kultúra a ako sú kultúrne in-

štitúcie, namiesto toho, aby sa vsadilo  na samosprávu, dia-

lóg, hľadanie konsenzu.

 

     A na  záver jedno skôr  osobné vyznanie. Ako  poslanca,

ktorý predkladal Národnej rade Slovenskej republiky prvý ná-

vrh na  uznanie 29. augusta za  štátny sviatok, ma nesmierne

mrzí, že pán minister, ktorý  vtedy hlasoval za tento zákon,

sa pridal k tým, ktorí sa dnes usilujú o faktickú likvidáciu

Múzea  Slovenského národného  povstania. Už  len kvôli tejto

politickej chybe budem hlasovať  za tvoje odvolanie, pán mi-

nister.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Milan Gaľa.

 

     Páni, netlieskajte toľko, ste  len hostia. Správajte sa

slušne.

 

     Nech sa páči, pán Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem  za slovo.  Pán kolega  Milan Kňažko predvčerom

hovoril dve a pol hodiny. Ja budem hovoriť dve a pol minúty.

Dúfam, že udržím vašu pozornosť.

 

     Vážený pán podpredseda,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     Andy  Warhol, komu  by prekážalo  toto meno,  spomienka

a múzeum tohto popredného avantgardného umelca 20. storočia?

Múzeum, ktoré sa nachádza na Slovensku, na východnom Sloven-

sku v Medzilaborciach, kde sa Andy v neďalekej Mikovej naro-

dil? K 5. výročiu vzniku múzea Andyho Warhola sa človek naj-

kompetentnejší, minister kultúry Slovenskej republiky doktor

Ivan Hudec,  zachoval tak, ako sa  zachoval. Rozhodnutím mi-

nisterstva kultúry číslo 2350/1996 zo dňa 28. júna 1996 bola

táto inštitúcia pozbavená právnej subjektivity ako daň novej

koncepcii riadenia kultúry na Slovensku, koncepcii regionál-

nych kultúrnych centier, alebo ak chcete, intendantúr. Vďaka

nej sa  toto unikátne múzeum moderného  umenia rodiny Varho-

lovcov dostalo na úroveň  okresných knižníc, osvetových kul-

túrnych centier či  hvezdárničiek zaradením do Vihorlatského

kultúrneho centra. Teda prednosť  opäť raz dostala koncepcia

pred unikátnou kultúrnou inštitúciou.  Hlave XXII opäť nikto

neprešiel cez rozum. Dokedy ešte?

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Vystúpi pani Lazarová, nech sa páči.

 

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     počuli  sme tu  veľa slov  od opozície  s veľkou dávkou

blenu v ústach. Takže keď  si dovolím povedať, že pána mini-

stra kultúry Ivana Hudeca  považujem za jedného z najlepších

našich ministrov tak po  stránke odbornej, ako organizačnej,

ktorý venuje  všetky svoje sily i  vedomosti úsiliu rozvíjať

slovenskú kultúru, začínam mať  naozaj strach. Strach z opo-

zície. Strach, ktorý sa začína šíriť aj medzi umelcami, her-

cami, ktorí by sa opovážili nesúhlasiť s názormi opozície.

 

     Vážení páni  poslanci, pokiaľ som tu  bola prítomná, vy

ste hovorili veľa slov, naozaj žlčových slov. Nezdalo sa mi,

že  poslanci koalície  sa  rozprávajú  a smejú.  Prosím vás,

zachovajte  slušnosť, vypočujte  si  ma.  Aj keď  ten strach

z vás už naozaj dnes mám.

 

     Práve úsilie  pána ministra, o ktorom  som hovorila, je

zrejme  dôvodom celej  tej hysterickej  kampane proti  nemu,

ktorú proti nemu vedie práve tá časť hercov, ktorá nikdy ne-

bola a  nie je naklonená  slovenskej štátnosti, ale  opačne,

tými najrôznejšími formami bojuje  proti nej. Tomu zodpovedá

aj menoslov  poslancov, ktorí podpísali  návrh na vyslovenie

nedôvery. Sú to poslanci Maďarskej koalície a pod jej zásta-

vou jej pritakávači z KDH a Demokratickej únie. Isteže, boli

ste  prekvapení,  keď  som  niesla  pánu poslancovi Kňažkovi

k rečníckemu  pultu pivo.  Áno. Keď  som počula  z úst tohto

herca, ktorého som si kedysi úprimne vážila a obdivovala je-

ho herecké schopnosti, ako vytýka ministrovi kultúry Hudeco-

vi, že  inicioval v Regionálnom  kultúrnom centre v  Poprade

kúpu  obrazov akademika  Votrubu, tak  som išla  po to pivo,

pretože takéto  úbohé reči patria  naozaj iba do  krčmy. Pán

poslanec Kňažko sa asi vôbec  nevyzná v obrazoch a asi nepo-

zná ani tých najznámejších akademických maliarov, diela kto-

rých sú v našich galériách naozaj skvostom, aj keď sú to ma-

liari českého pôvodu, ako napríklad akademický maliar Votru-

ba.

 

     Myslím si, že najväčším hriechom, ktorý sa opovážil pán

minister  urobiť,  bolo  vykonaných  118  finančných kontrol

o využívaní prostriedkov  štátneho rozpočtu, kde  sa zistilo

porušenie zákonov v hodnote viac  ako 110 miliónov Sk, ktoré

dotknuté organizácie prípadne jedinci budú musieť do rozpoč-

tu vrátiť.

 

     Áno, vy ste tu uvádzali  aj iné príklady. Všetky takéto

alebo podobné  zistenia sa riešiť majú.  Ja som hlasovala za

to, aby sa riešila aj otázka  obilia, a budem hlasovať aj za

to, aby sa riešila sprenevera 110 miliónov v rámci kultúrnej

obce.

 

     Pýtam sa pána poslanca Kňažku, kde berie tú odvahu urá-

žať politické strany, ktoré si dovoľujú sympatizovať s HZDS?

Kde berie tú odvahu urážať  umelcov, ktorí si dovolia sympa-

tizovať  s HZDS,  dokonca vystupovať  na podujatiach,  ktoré

HZDS  organizuje. Opozícia  má plné  ústa demokracie. Prosím

vás pekne, bývalý riaditeľ  činohry Paulovič, ktorý podpísal

a bol ochotný  prevziať túto funkciu, už  dnes v divadle nie

je.  Abdikoval  zrejme  v  dôsledku "demokratických pomerov"

v divadle, kde si každý môže  robiť tzv. všetko podľa svojho

uváženia a kde sa to tzv. demokraticky prijíma. Čo by to bol

za cirkus  v našich denníkoch, keby  odišiel do Prahy naprí-

klad herec Labuda? Keď  však odišiel herec Paulovič, väčšina

redaktorov mlčí.  Redaktori si nedali  ani len tú  najmenšiu

námahu,  aby s  ním urobili  interview, kde  by sa mohol vy-

jadriť, z akých dôvodov bol nútený odísť z divadla, z ktoré-

ho zrejme odísť nechcel.

 

 

     Pán poslanec Šimko veľmi dojímavo hovoril o nejakom uj-

kovi, ktorý povedal, že kultúra zasahuje človeka tam, kde je

človekom. V niektorom z denníkov,  žiaľ, veľmi som sa usilo-

vala znovu  nájsť ten článok,  ale nenašla som  ho, sa veľmi

vytýka pánu  ministrovi Hudecovi, že  schválil 4 milióny  na

dajaký projekt,  ktorý je venovaný  slovenskej kultúre alebo

dejinám, a  že nevenoval tieto  milióny rozpracovanému filmu

(myslím, že išlo i film River of Babylon). Prosím vás pekne,

buďte  taký láskavý  a povedzte  mi, čo  povie takéto dielo,

slovenské dielo, s "krásnym slovenských názvom" River of Ba-

bylon tomu vášmu ujkovi, nad ktorým ste, pán poslanec Šimko,

tak veľmi žialili.

 

     Vážené pani poslankyne, poslanci, to, čo sa tu uskutoč-

ňuje dnes,  je boj. Je to  boj politický a domnievam  sa, že

zúčastneným hercom, tak ako  poslancom, ktorí podpísali túto

odvolaciu listinu,  najviac prekáža práve  tá skutočnosť, že

slovenská kultúra je v najsprávnejších rukách.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Filkus - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Samozrejme, že to bude na margo vystúpenia pani Lazaro-

vej, ale budem  sa to snažiť zmierniť, aby  to malo všeobec-

nejší charakter.

 

 

     Pani  Lazarová, návrh  na vyslovenie  nedôvery je veľmi

vážna vec a mimoriadne citlivá. Citlivá osobne, profesionál-

ne. Pre každého človeka, ktorý by  tam sedel, nie je to jed-

noduché. Vy z toho, samozrejme, nemôžete robiť divadlo - bol

by som nerád - nosením  piva alebo teraz niektorými vystúpe-

niami alebo sentenciami, ktoré ste mali. Nie je to ani stra-

šenie, a poviem vám prečo.  Preto, že Milan Kňažko tu použil

fakty. Ak ste dobre počúvali, väčšia časť prejavu pána Mila-

na Kňažka  bola vecná, keď  hovoril o porušení  rozpočtových

pravidiel, zákonov, napríklad stavebný zákon, verejné obsta-

rávanie,  ochrana  pamiatok,  životné  prostredie, majetkové

práva, o  porušení morálnych princípov  vo vzťahu k  procesu

privatizácie, vo vzťahu  k rodinkárstvu, prideleniu majetku,

o porušení princípov personálnej politiky a porušení základ-

ných krokov a princípov  privatizačného procesu. To bolo po-

pretkávané celým dvojapolhodinovým prejavom Milana Kňažku.

 

     A teraz som očakával, že pán minister, keď bude odpove-

dať - a  máme dva dni za sebou, vieme, čo povedal, aj vy, aj

ja -, bude hovoriť najmä preto, aby sa obránil a dokázal, že

neporušil  zákony,  neporušil  morálne  princípy,  neporušil

princípy privatizácie. Ale viete,  čo dominovalo v jeho pre-

jave? Dominovali úlohy a  informácie o programe ministerstva

kultúry  v  najbližšom  období.  Tam  sme  nenašli ani slovo

o tom, aby sa bránil, že porušil taký zákon, alebo nedodržal

zákonné  východiská, morálne  princípy a  podobne. Prisľúbil

analýzu.  O analýze  však mal  hovoriť už  dávno predtým. To

znamená, že k tomu, čo mu pán Kňažko povedal ako svoje hlav-

né argumenty,  absolútne sa neprejavil ako  človek, ktorý by

sa vedel s tým vyrovnať a vedel tieto argumenty vyvrátiť.

 

     Samozrejme, mohol  by som vám teraz  povedať a mohol by

som tu ďalej hovoriť na  konto ministra. Nechcem to povedať,

ani nič podobné nechcem vyprovokovať,  ako pán Mečiar v roku

1994...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, tri minúty uplynuli.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     ...keď zakričal  "hanba takej vláde", v  ktorej som bol

aj ja. A urobil to  v podmienkach podstatne menej významnej-

ších  súvislostí  a  faktov v  porovnaní s  tým, ako  je  to

dnes.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, tri minúty uplynuli.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Mohol by som teda  podľa tohto "vzoru" začať vykrikovať

"hanba takému ministrovi Mečiarovej vlády", ale neurobím to.

Skôr by  som považoval za vhodnejšie  ponúknuť mu abdikáciu,

a preto...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, tri minúty  uplynuli. Pán poslanec, ďaku-

jem pekne.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     ...budem hlasovať za jeho odvolanie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec Kňažko,  to je  v rámci  vašej prihlášky,

alebo chcete  mať faktickú pripomienku? Vy  ste mi dali pri-

hlášku do rozpravy a svieti  vám tam meno. (Odpoveď poslanca

Kňažka z pléna.) Takže to neplatí.

 

     Tak pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pani  poslankyňa Lazarová,  mňa zaujalo,  že ste  sa vo

svojom  vystúpení vrátili  k včerajšiemu  či predvčerajšiemu

pivnému incidentu.  Odôvodňovali ste tento  svoj krok, prečo

ste to urobili.  Mňa by zase zaujímal osud  toho piva, ktoré

ste priniesli  do snemovne. Ja  som si totiž  všimol, že ste

priniesli dva  plné krígle piva, ale  odnášali ste len jeden

krígeľ a druhý pohár bol  prázdny. Nuž, zaujímalo by ma, aký

osud stihol pivo práve z toho prázdneho pohára. (Potlesk).

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani predsedníčka Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Pán poslanec Filkus, viem,  že moje vystúpenia vás vždy

mimoriadne  dráždia. (Šum  v sále.)  Dali ste  to najavo nie

raz, takže  ma vaše vystúpenie vôbec  neprekvapuje. Totiž ja

si dovolím povedať to, čo sa  vám nepáči, t. j. pravdu, a vy

na to asi nie ste zvyknutý. Divadlo tu nerobím ja. Ak tu ro-

bí niekto  divadlo, je to  niekto iný. To,  čo som povedala,

myslím najúprimnejšie a vôbec  to nepovažujem za divadlo. Ja

to hovorím so strachom, akú odozvu  to bude mať práve u opo-

zície. A divadlo sa so strachom nerobí.

 

 

     Iste, keby pán minister Hudec bol schválil projekt "Ri-

ver of Babylon" a tomu podobné projekty, vôbec by nikomu ne-

prekážali  dajaké rozpočtové  pravidlá. Lenže  on neschválil

takýto projekt,  ale opačne, a preto  všetky veci, o ktorých

ste tu hovorili, sa,  samozrejme, musia mimoriadne hypertro-

fovať.

 

     Ja som  hovorila iba fakty. Hovorila  som o Votrubových

obrazoch a  to je fakt.  Preto ma  tvrdenia  poslanca Kňažku

skutočne vnútorne urazili. Ja osobne  mám doma obraz od Vot-

rubu,  a hoci  nás stál  veľmi veľa  peňazí, som šťastná, že

tento obraz Kriváňa mám. Nekúpila  som si ho teraz, ale pred

rokmi, keď sme veľmi šetrili každú korunu, aby sme si takýto

obraz vôbec mohli kúpiť. Takže sa ma to osobne dotklo.

 

     A čo  sa týka osudu  toho prvého prázdneho  pohára, pán

poslanec, zle ste  si to všimli. Pán poslanec  Kňažko mal na

rečníckom pulte prázdny pohár,  ktorý som zobrala sem. Potom

doniesol pán  Mikloško tie ďalšie  dva poháre, takže  som tu

mala poháre tri. Ten prázdny pohár...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, 30 sekúnd.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     ...ktorého osud vás tak zaujíma, bol ten, z ktorého vy-

pil pán  Kňažko vodu. Ale myslím  si, že naozaj toto  nie je

miesto na takúto diskusiu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani  poslankyňa. Ďalej s  faktickou poznámkou

sa hlási pán poslanec Javorský.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Pani  kolegyňa, vaša  obhajoba pána  ministra v oblasti

hospodárenia bola pre mňa  taká presvedčivá, že uvažujem, či

nestiahnuť svoj  podpis pod návrhom  na odvolanie. Možno  by

som to aj urobil, ale  za jednej podmienky, keď mi zaručíte,

že pán minister Hudec bude  vymenovaný buď za ministra pôdo-

hospodárstva alebo ministra hospodárstva, vzhľadom na to, čo

sme dnes o stave v týchto rezortoch počuli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán poslanec Filkus,  ty sa netráp nad tým,  či som pri

tých  inteligenčných výšplechoch  kolegu Kňažka  spal, alebo

nespal. Ak  som spal, tak si  iba zaslúžil presne to,  za čo

jeho prejav včera stál.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, sú neskoré  hodiny, hovorme pokojne, ne-

treba sa vzrušovať.

Poslanec R. Hofbauer:

 

     V  tom prípade  nech sa  pán profesor  Filkus vyjadruje

kultivovane, ako sa na profesora patrí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, buďme navzájom k sebe dôstojní. Ešte raz

pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ja po tomto vystúpení nemám čo povedať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Viacerí sme tu dnes takto vystupovali a to nie je dobré.

 

     Takže faktické poznámky sa  skončili. Ako ďalší je pri-

hlásený do rozpravy pán poslanec  Glinský a pripraví sa pani

poslankyňa Mušková.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

     vážení a milí hostia,

 

     vzhľadom na pokročilý čas a pochopiteľnú únavu chcem sa

vo  svojom vystúpení  obmedziť  len  na krátku  reakciu, súc

oslovený  širokým fórom  pracovníkov v  oblasti kultúry  pod

názvom "Zachráňte kultúru". Až do splnenia všetkých požiada-

viek chce byť fórum "Zachráňte kultúru" v nepretržitej poho-

tovosti. Žiada  okamžite prerušiť činnosť  regionálnych kul-

túrnych centier  a okamžite odvolať  ministra kultúry. Žiada

všetkých predstaviteľov štátnej  moci, aby pomohli odstrániť

zo spoločenského života vulgárnosť, zaviesť kultúru a kulti-

vovanosť, rešpektovať ľudskú česť a rozum. Pýtam sa však: Je

to  fórum nezmieriteľnej  vojny, či  túžby po  dialógu a  po

záchrane kultúry?

 

     Mnohí protagonisti  fóra prinajmenej zotrvávajú  v nie-

koľkoročnom upieraní kvalifikácie, rozumu i cti predstavite-

ľom vládnej moci. Tak  podľa predsedu Obce spisovateľov Slo-

venska - pred časom vyzvala na totálny bojkot Matice sloven-

skej - kvôli kolaborácii so štátnou mocou prvý by mal odstú-

piť Dušan Jamrich,  generálny riaditeľ Slovenského národného

divadla. Ponovembrového  ministra  školstva Ladislava Kováča

rovnako ako iných mienkotvorcov teší, že u divadelníkov, ci-

tujem "odsúdenie, pohŕdanie a bojkot stihne každého, kto po-

ruší jednotu".  Exminister chce,  aby otvorené fórum trvalo,

kým, citujem "politicky nedospejeme".  Už tradične tvrdí, že

z primitívneho hnutia  už aj treťotriedni  odišli, zdupkali,

že slovenská  politická elita sa,  citujem, "nevzdelanosťou,

nadutosťou a  hrubosťou podobá elitám,  čo vládnu v  štátoch

strednej Afriky". Príčinu exminister  školstva vidí v nízkej

všeobecnej vzdelanosti, citujem "v polovzdelanej, aj keď bo-

hato obtitulovanej inteligencii a najmä v slovenskej poddan-

skej mentalite".

 

     Médiá antislovenských šovinistov  nemôžu ani konkurovať

záplave  podobných  výrokov  viacerých  protagonistov z fóra

záchrancov slovenskej kultúry. Rešpektovať ľudskú česť a ro-

zum pripravení  nie sú. Diskusiou by  aj kolaborovali s pro-

tivníkom nimi stokrát démonizovaným a debilizovaným.

 

     Pred tromi rokmi Ján Štrasser, politicky arciangažovaný

autor textov piesní a scenárov k vystúpeniam Jána Markoviča,

uviedol výrok Jiřího Dienstbiera,  ktorému traja českí humo-

risti povedali, že keby  vystupovali proti českej vláde tak,

ako Markovič  proti slovenskej, asi  by ich niektorí  diváci

zbili. Naši  exhumoristi si vôbec  neuvedomujú, o čom  českí

kolegovia hovorili.  Ako chlieb, myslím,  chýbajú nám zrkad-

liace analýzy. Naša pamäť je uzavretá, selektívna, uzamkýna-

ná najmä médiami masovej debilizácie a démonizácie súpera.

 

     V tejto  biede je šťastím, že  najmä veľká časť mládeže

nečíta  politickú  tlač.  Mnohí  ju  nečítajú kvôli vlastnej

psychohygiene.  Masmediálne šírenie  názorovej intolerancie,

názorového rasizmu i hyenizmu konštatujeme už dávno. Už zja-

ri  roku 1990  smutnou realitou  bola premena  vojny so lžou

a nenávisťou na vojnu všetkých  proti všetkým v meniacich sa

koalíciách.

 

     Podstatou kultúry je  etické myslenie, etické snaženie.

V severoatlantickej civilizácii  už po dlhší čas,  a na Slo-

vensku z roka na rok viac hovoríme o úpadku etiky. Člověk se

dneska  skoro stydí  mluvit  o  morálce, aby  nevypadal jako

prosťáček boží. Tak je to v Prahe a inde. Za domácich činov-

níkov uvediem slová Antona Srholca "spravodlivý človek vyjde

na posmech", no inde  vraví "individuálny či kolektívny ego-

izmus je vždy zradou evanjelia". Sme svedkami rýchleho úpad-

ku etického myslenia,  svedkami budovania apoštolátu zlatého

teľaťa, prehlbujúcej sa zrady evanjelia. Sme svedkami i spo-

luaktérmi expanzie  egoizmu, novej barbarizácie  človeka. Na

Slovensku nám  znemožňuje brániť sa, dusí  nás na krku, drží

v studenej občianskej vojne akýsi  démon démonizácie a debi-

lizácie, spolu s rôznymi strachmi o prežitie.

 

     O  úpadku kultúry  hovoríme v  dobe, keď  je zrejmé, že

zvrátenie tohto procesu je nevyhnutné v záujme záchrany ľud-

stva. Nuž teda, zachráňme kultúru.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec Glinský. Pani poslankyňa Mušková.

Po nej sa pripraví pán poslanec Kňažko.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     milí hostia,

 

     nie je ľahké vystúpiť v tejto atmosfére viac-menej jed-

nostrannej kritiky a, dá sa  povedať, aj zášti, a najmä pred

publikom, ktoré teraz tvoria aj  herci, z ktorých mnohých si

vážim a ktorí sú odmietavo naladení, ale verím, že prístupní

argumentom.

 

     Kultúra a  umenie je fenomén, ktorý  oslovuje viac dušu

ako rozum.  Je taká, aké  má podmienky a  aký talentovaný je

národ. Na jednej strane sú tí, ktorí spolu vytvárajú kultúru

a umenie - umelci, manažment, a na druhej strane občan, kon-

zument,  divák. Táto  druhá strana  platí buď  priamo, alebo

formou daní. Preto, že platí,  chce niečo vidieť na obrazov-

ke, v divadle, v galériách,  na festivaloch atď. Ak cíti, že

sa mu umenie vzďaľuje, závisí to aj od sociálnych podmienok,

prostredia, od dlhoročného individuálneho vzdelávania, obra-

cia sa na umenie, ktorému  rozumie, ktoré dokáže vnímať. Ma-

nažment, ktorý so svojou kapitolou na kultúru a umenie spra-

vuje peniaze daňových poplatníkov,  stojí vždy pred náročnou

úlohou. Musí rozdeliť peniaze na podporu tvorby profesionál-

neho  umenia  všetkého  druhu,  na  zachovanie odkazu našich

predkov (činnosť vykonávajú  múzeá, galérie, knižnice atď.),

na podporu vzdelávania občanov  a podporu ochotníckej tvorby

(osveta, múzeá, galérie, divadelné a hudobné kabinety, hvez-

dárne  atď.), na  podporu zariadení  určených na prezentáciu

umenia (to sú divadlá, galérie) a podobne.

 

     Nik  nedokáže povedať, čo je  dôležitejšie. Bez podpory

zachovania dedičstva našich predkov  by sme nemali zdokumen-

tovanú históriu,  bez vzdelávania by sme  nemali tvorcov, ba

ani návštevníkov.  Bez podpory kvalitného umenia  by sme ne-

vytvorili kultúrny  obraz pre našich  potomkov. Teda ktorému

z týchto poslaní dať viac? Každé potrebuje, každé žiada. Te-

da komu? Kto pýta, alebo kto v tichosti tvorí? Jedno je však

isté, nesmie sa narušiť vzájomná rovnováha.

 

     Jedným z riešení zachovania  tejto rovnováhy je aj roz-

hodnutie  Ministerstva kultúry  Slovenskej republiky zriadiť

regionálne  kultúrne centrá  integráciou štátnych kultúrnych

zariadení v  kultúrno-historickom regióne, pričom  región sa

tu nechápe ako niečo nižšie, vedľajšie, ale ako osobitosť.

 

     Z celkového  pohľadu ide o presun  kompetencií a povin-

ností na nižšie celky, teda  v skutočnosti ide o decentrali-

záciu.  Všetky kultúrne  zariadenia regionálnych  kultúrnych

centier si  naďalej plnia funkcie,  na ktoré boli  zriadené.

Riaditelia naďalej  zodpovedajú a spolurozhodujú  za kultúru

ako celok v danom regióne a za činnosť v oblasti, ktorú ria-

dia.  Napríklad riaditeľ  galérie navrhuje  a realizuje, kto

vystavuje, kto otvára výstavu, kto navrhuje katalógy, kde sa

tlačí, ktoré diela sa nakupujú atď. Riaditeľ divadelnej scé-

ny, čo naštuduje, kto robí scénu, kto plagát atď. Majú na to

vlastný rozpočet, svoj účet s podpisovým právom. Plne zodpo-

vedajú za svoj plán činnosti a jeho plnenie.

 

     Navyše, ak sa nemusia zapodievať o také správne činnos-

ti,  ako  je  účtovanie,  investície,  verejné obstarávanie,

uvádzanie zákonov do praxe  v oblasti bezpečnosti pri práci,

kontrola, personalistika atď., nakoniec tieto veci odborníci

v oblasti kultúry ani neštudovali,  teda majú viac priestoru

na svoju odbornú činnosť. Ak aj tieto činnosti vykonávali za

nich ich pracovníci  kumulovaním činností, niektoré kultúrne

zariadenia, tak  ako hovoril pán minister,  mali troch, šty-

roch, desiatich pracovníkov kompletne, je jasné, že to muse-

lo byť viac na úkor  činnosti zariadenia alebo sa to vykoná-

valo  neprofesionálne,  čo  pri  transformácii  spoločnosti,

množstve nových zákonov je pochopiteľné, a potom sa stávalo,

že niektoré zariadenia museli  skutočne vrátiť peniaze, pre-

tože niektoré zákonné podmienky nesplnili.

 

     Tieto správne  činnosti v regionálnych  kultúrnych cen-

trách vykonáva  intendantúra centra a  za činnosť v  oblasti

kultúry a umenia  zodpovedá  každý riaditeľ so svojím zaria-

dením. Takéto sú zriaďovacie  listiny a organizačné poriadky

jednotlivých regionálnych kultúrnych centier.  Nik nepovýšil

ani neponížil jedno zariadenie nad druhé. Každé ostalo v tej

rovine, v akej sa  nachádzalo. Teda toto kvázi scentrálnenie

v regiónoch sa  týka iba správy,  ekonomiky. Je samozrejmos-

ťou, že sa riaditelia  na svojich radách riaditeľov vzájomne

informujú, že vzájomne koordinujú svoju činnosť, že majú in-

formáciu o finančných rozpočtoch,  že následne svojich kole-

gov informujú  o svojich akciách, ale  i úspechoch a neúspe-

choch, teda perfektne spolupracujú.

 

     Za filozoficko-spoločenský cieľ regionálnych kultúrnych

centier sa ďalej považuje  zachovanie  osobitostí  kultúrno-

historických regiónov, ich  rovnocenné postavenie vo vzájom-

nom vzťahu a vo vzťahu k financovaniu. Veď kto môže povedať,

že Orava je viac ako Kysuce, alebo Liptov viac ako Spiš. Ďa-

lej je  to zníženie počtu priamo  riadených štátnych kultúr-

nych zariadení  v oblasti rozpočtu  a ekonomicko-kontrolných

vzťahov, ďalej adresné prenesenie zodpovednosti za plán čin-

nosti,  čerpanie  a  zhodnocovanie  štátnych finančných pro-

striedkov so zreteľom na individuálne potreby regiónu. Ďalej

vytvorenie konkrétneho priestoru pre  styk s neštátnymi pod-

porovateľmi  a šíriteľmi  kultúry v  regióne so  zreteľom na

rozvoj miestnej a regionálnej a nadregionálnej kultúry, ume-

leckej tvorby a remesiel, pri využívaní objektov na kultúru,

kultúrno-historickú a  osvetovú činnosť, na  rozvoj, podporu

a prezentáciu  profesionálnej, ako  aj neprofesionálnej čin-

nosti a tvorby.

 

     Táto transformácia prináša viac zodpovednosti v oblasti

kultúry, dáva šancu, aby si Slovensko zachovalo svoje osobi-

té miesto medzi kultúrami  národov svojou bohatou a rozmani-

tou kultúrou. Túto našu osobitosť si musíme strážiť.

 

     Minister kultúry  pán Ivan Hudec  pochopil tieto súvis-

losti a koncepcia, ktorú presadzuje, má svoju logiku a opod-

statnenie. Za to, že minister chce zachovať kultúru a špeci-

fiká jednotlivých historicko-kultúrnych  regiónov a zabrániť

ich  nivelizácii, mu  treba  poďakovať,  a nie  ho odvolávať

z funkcie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

     kolegyne, kolegovia,

 

     pôvodne  som naozaj  nemal v  úmysle vystúpiť,  pretože

predvčerom  sme si  povedali dosť  argumentov, aby odstúpilo

mnoho a mnoho ministrov, a nie iba jeden, náš, ale prostore-

kosť našej kolegyne pani  Lazarovej spôsobila, že sa poodha-

lil vlastne  motív celej tejto  kultúrnej revolúcie v  duchu

HZDS. Totiž to,  čo povedala  o tej slovenskosti,  ma naozaj

zarazilo. Poukazuje to na primitívnu ideológiu, ktorú ste si

vymysleli, pretože na inú ste  neprišli, že niektorí sú slo-

venskí a tí iní už slovenskí  nie sú. Nuž, vážení páni a dá-

my, tento štát sa vám nepodarí ukradnúť. Vy sa nestanete je-

ho majitelia a my nebudeme vaši podnájomníci v tomto štáte.

 

     Zarazilo ma včera, keď mi ctená kolegyňa Lazarová v bu-

fete, po tom, ako som ju slušne pozdravil, napriek tomu pivu,

povedala, že kedy už  prestanem tak vehementne bojovať proti

slovenskému národu. Chvíľku som  sa pozastavil nad týmto vý-

rokom,  chvíľku  som  zapochyboval  o  spôsobilosti a dobrom

zdravotnom stave pani Lazarovej, ale potom som jej len pove-

dal, že takúto bezočivosť si vyprosujem  a že možno sa to dá

liečiť. Súčasne by som jej  chcel oznámiť, že sa nezúčastním

na ceste do  Paríža, pretože stačí, keď sa  za ňu hanbím tu,

doma. Nemienim sa za ňu hanbiť aj v Paríži. (Potlesk.)

 

     Pokiaľ ide o to pivo, sama sa priznala, že jedno z nich

vypila, a nebolo to zrejme prvé  v ten deň - podľa toho, ako

sa správala.

 

     Ďalej by  som ju chcel upozorniť  v rámci tejto sloven-

skosti, že aj istá Margita Figuli napísala Babylon. Možno vy

by ste ju,  pani Lazarová, mali volať pani  Figuliová. To je

to prechyľovanie.

 

     A ešte by som sa  pozastavil pri jednom citáte pána mi-

nistra kultúry  v hale na  Pasienkoch, kde hovorí  o tom, že

nie je z porcelánu a že títo rôzni umelci (ja to teraz skra-

cujem), ktorí sú  v Národnom divadle a inde,  to je len istá

časť, ale že, a teraz už  citujem presne: "Dnes ráno som do-

stal pozvanie,  v ktorom sa  píše, že v  piatok, čiže zajtra

o tretej hodine v Dome zahraničných Slovákov na Štefánikovej

ulici sa stretnú umelci, divadelníci, výtvarníci, spisovate-

lia,  iné významné  osobnosti, novinári,  ktorí majú  presne

opačný  názor ako tí, ktorí sedeli predtým v Charlie centre.

Takže pekne vás poprosím, keď náhodou okolo pôjdete a uvidí-

te, že vchádzajú umelci do tohto Domu zahraničných Slovákov,

nekričte na nich, ale zatlieskajte im.  To sú tí naši. A bu-

dete vidieť, že ich bude oveľa  viac, ako bolo predtým v tom

narkomanskom dúpäti - v Charlie centre."

 

     Nuž, pán minister, umelci sú,  alebo nie sú. Nie sú ani

vaši, ani naši, ani ich.  Alebo sú, alebo nie sú. (Potlesk.)

Bol by som rád, keby tí,  ktorí sa stretli v bývalom Lenino-

vom múzeu, mali aspoň toľko  občianskej odvahy, aby sa pred-

stavili, aby sa podpísali. A, dámy  a páni, už je skoro jed-

no, či sa podarí vysloviť nedôveru ministrovi Hudecovi, ale-

bo nie. Vy, pán minister, už prakticky ministrom nie ste. Vy

to nemáte s kým robiť.  Okrem pár servilných platených úrad-

níkov už nemáte s kým robiť. Možno ani slovenskú, ale určite

už nie žiadnu  kultúru a žiadne umenie. Už  to nie je možné.

Tak ako  pán Paulovič už nemohol  byť šéfom, umeleckým šéfom

súboru, ktorý ho odmietol, tak vy už prakticky ministrom nie

ste. (Potlesk.)

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pani Lazarová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pán  poslanec  Kňažko,  ak  tisícročný  boj Slovákov za

svojbytnosť svojho národa, ktorý  ešte stále, ako vidím, keď

vás počúvam, nie je ukončený, považujete za primitívnu ideo-

lógiu, to hovorí samo za seba a dáva to obraz o vás.

 

     O tom dobrom zdravotnom stave treba skutočne pouvažovať

u veľa poslancov a vari aj  u vás. Neodchádzajte, týka sa to

toho pitia, pán poslanec, aby  ste nepovedali, že vás ohová-

ram vo  vašej neprítomnosti. Nie  o mne je  známe, že pijem.

Mňa  ešte nikto  opitú nevidel.   Ale o  vás, že  sa opíjate

(pardon,  vy sedíte  tu, ja  som si  myslela, že  ste odišli

- šum v  sále), ale o vás  je známe, že sa  opíjate. Dokonca

nie je  žiadna tajnosť, že  ste sa opitý  bili s prezidentom

Havlom  v lietadle.  Ja som  sa s  prezidentom Havlom  opitá

v lietadle nikdy nebila. Takže o tom dobrom zdravotnom stave

by  sme mohli  veľa, veľa  toho rozprávať.  A to  je tak asi

všetko. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Weiss, nech sa páči.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     áno, je  to možno aj dôvod  na veselosť, ale ja  by som

chcel pripomenúť  jednu vec, voči ktorej  sa ohradila Strana

demokratickej ľavice. Keď sa  totiž predseda Hnutia za demo-

kratické Slovensko grobianskym spôsobom vyrovnával s názormi

našej  podpredsedníčky pani  Brigity Schmögnerovej,  tak sme

proti tomu protestovali. Chcem vysloviť veľkú ľútosť, že ta-

ký umelec, ako je pán Kňažko,  napriek tomu, že s mnohým, čo

dnes tu povedal, súhlasím, siahol k podobnej metóde, keď po-

lemizoval s pani Lazarovou, akú  veľmi rád používa pán pred-

seda Hnutia za demokratické Slovensko. Nepresadzujme, prosím

vás pekne, politické názory tak, že budeme zhadzovať protiv-

níka, a už  nie, prosím vás pekne, tak,  že budeme zhadzovať

ženu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. No, pán Kňažko, nech sa páči. (Smiech v sále.)

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Dámy a páni a pán kolega Weiss,

 

     samozrejme, máš pravdu, ale  tak ako nežná revolúcia sa

mohla  robiť  iba  vo  vzťahu  k  nežným ľuďom, inteligentne

a spôsobne možno komunikovať iba s tým, kto je schopný inte-

ligentne vnímať. V tom mi hádam dáš za pravdu.

 

     A ctená  kolegyňa pani Lazarová, vidím,  že máte vzácne

penzum  informácií o  mojom alkoholizme  a bitkách  všelikde

medzi nebom  a zemou. Ak  som sa niekedy  v živote bil,  tak

vždy iba za Slovensko. Ale  táto informácia z toho lietadla,

žiaľ,  je rovnako  pravdivá ako  100 tisíc  pracovných miest

prinesených z Ruska pánom  premiérom Mečiarom, alebo ako to,

že nepripravil únos prezidentovho syna.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ale treba hovoriť k veci.

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Myslím, že  toto vystúpenie už by  bolo načase skončiť,

pretože to už skĺzlo do úplne nedôstojnej polohy.

 

 

     Ale o pánu poslancovi Kňažkovi majú podstatne iný názor

baníci v Dúbrave z čias  filmovania. Rozprávali mi o tom ne-

smierne množstvo historiek. Ja ich tu nebudem opakovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister? Nech

sa páči, pán minister.

 

     Rozprava je ukončená. (Hlasy v sále.) Pokoj. Pani, načo

hovoríte? Veď  ste veriaca, buďte trochu  slušná. Ja  sa vám

čudujem.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán podpredseda a predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zdá sa  mi, že keď sme  hovorili o podstatných veciach,

o ktorých sa treba vyjadrovať a ktoré sú hodné toho, aby sme

sa im venovali, pred dvoma dňami ste ma (alebo niektorí) ne-

dobre pochopili,  zrejme som to  zle vysvetlil, ale  niekedy

mám pocit, že  niekto ma ani nechce pochopiť,  a nech by sme

hovorili  o tejto  veci akokoľvek  dlho, zrejme  uprednostní

svoj dojem pred poznaním, ktoré  by potvrdilo to, že projekt

transformácie štátnej  kultúry na Slovensku  musí prebehnúť,

musí ísť  tak, aby nepriniesol  redukciu nijakých kultúrnych

aktivít, pretože dá sa to, pravdaže, urobiť veľmi jednoducho

tak, že  nám kultúrne aktivity zaniknú,  a musí byť vykonaný

tak, aby  to bolo čo  najlacnejšie. Žiaľbohu, všetky  dôkazy

o tom, že  pri kontrole asi pätiny  kultúrnych inštitúcií sa

dokázalo, že z rozpočtu,  ktorý rezort kultúry dostane, musí

vrátiť priemerne  vyše 100 mil.  korún, čo je  viac ako celý

Štátny fond kultúry Pro Slovakia, len preto, že jestvujú ob-

jektívne  príčiny  na  nedodržiavanie  finančnej disciplíny,

okrem teda  subjektívnych príčin, ktoré majú  na svedomí tí,

ktorí chcú zle narábať s finančnými prostriedkami.

 

     Akákoľvek organizačná  zmena by zrejme  narazila na od-

por. Je  to prirodzené, pretože  zabehnutý systém, v  ktorom

chýba  dostatok  účinných  kontrolných  mechanizmov, systém,

ktorý vlastne neumožňuje  uplatniť normálny riadiaci systém,

všetky zásady riadenia sa nemôžu uplatniť  v tejto situácii,

aká teraz je, pre mnohých, ktorí sú presvedčení, že štát mu-

sí dať  peniaze, a už  sa nesmie starať o to, či  sa použili

v súlade so  zákonom, je iste  výhodný. Mnoho riaditeľov  aj

pre toto nechce nijakú transformáciu.

 

     Stále sa tu vyskytuje  výhrada, v podtóne ktorej cítiť,

že si neuvedomujeme, že štát sa nezačína a nekončí ústredným

orgánom štátnej správy. Aj krajský úrad je štátny, aj okres-

ný úrad je štátny. Preto si myslím, že keď sa dostane väčši-

na štátnych  kultúrnych zariadení na  úroveň riadenia kraja,

nedochádza  k zániku  zodpovednosti štátu  za činnosť týchto

inštitúcií. Práve  naopak, bola snaha, tak  ako tu už niekto

naznačil, aby sa štátne kultúrne zariadenia dostali do takej

komunikácie  s  prirodzeným  regiónom,  aby  mohli vykonávať

všetky funkcie, ktoré sa od týchto inštitúcií očakávajú.

 

     Bolo tu  veľa námietok voči  regionálnym kultúrnym cen-

trám. Žiaľ, zdá sa, že  nevychádzajú z dostatočnej miery po-

znania už aj odskúšaného modelu a  aj z toho, čo tento model

predstavuje. V prvom rade chcem  povedať, že tento model ne-

likviduje nijaké kultúrne aktivity, ako  sa to tu snaží nie-

kto podsúvať. Ani  Múzeum Warholovcov  nezaniká, ani  Múzeum

Slovenského národného  povstania nezaniká. Veď  si povedzme,

čo je to  právna subjektivita. Je to súpis  povinností, a na

druhej strane súpis práv.  Keď sa zriaďovacou listinou dele-

gujú právomoci tak, aby  tieto relatívne samostatné umelecké

a v  kultúrnej aktivite  samostatné celky  mohli plniť úplne

slobodne  svoju činnosť,  ja si  myslím, že  sa urobí zadosť

všetkým  základným požiadavkám,  ktoré sú  kladené na  každú

kultúrnu inštitúciu. To, že sa konečne získa nejaká štruktú-

ra v rámci riadenia týchto inštitúcií, ktorá môže kvalifiko-

vane robiť všetky finančné, ekonomické operácie, že môže ro-

biť právne  úkony, že môže zabezpečiť  vnútornú kontrolu, to

znamená, že  sa môže vyhnúť všetkým  chybám, pre ktoré teraz

rezort kultúry stráca toľkoto peňazí, pýtam sa, v čom je ne-

výhoda?

 

     Áno,  boli  možné  aj  iné  riešenia.  Boli. Ekonómovia

a právnici navrhovali  aj iné možnosti,  ale všetky mali  tú

chybu, že buď nezabezpečovali dostatočný kontakt s regiónom,

buď  znemožňovali  účinnú  kontrolu,  alebo  museli  počítať

s mnohými inými nedostatkami, ktoré práve tento model, zdan-

livo veľmi komplikovaný, asi preto je  taký, všetky sa snaží

zachovať.  Pekne prosím,  aby sme  pri zvažovaní navrhnutého

modelu transformácie brali do úvahy tieto skutočnosti.

 

     Keď sa hovorí o divadlách, prečo  sa nepozrieme, ako je

vo Francúzsku, Španielsku, Rakúsku? Koľko divadiel tam patrí

priamo pod  ústredný orgán štátnej správy,  24, alebo ich je

menej? Ani tie štyri, ktoré Francúzi spolufinancujú zo štát-

neho rozpočtu, nie sú plne dotované zo štátneho rozpočtu.

 

     Myslím  si, že  každá snaha  o ekonomizáciu organizácie

práce kultúrnych  inštitúcií musí byť posudzovaná  aj z toho

hľadiska, či je zachovaná kultúrna autonómia činnosti týchto

inštitúcií. Ak je, myslím  si, že odpadajú akékoľvek výhrady

tohto typu.

 

     Budem veľmi stručne reagovať  na niektoré, ak dovolíte,

nazvem to  faktické poznámky, pretože bolo  tu aj veľa doha-

dov, domnienok,  aj novinárske kačice, aj  iné informácie tu

odzneli. Chcem sa venovať iba faktom, aby toto moje vystúpe-

nie, aj toto rokovanie  stratilo taký nedôstojný rámec, kto-

rý, žiaľbohu, niekedy má.

 

     Nebudem komentovať niektoré skutočnosti, ale predsa len

musím povedať - bol tu  spomenutý zákon o Štátnom fonde kul-

túry Pro Slovakia, zákon o audiovízii -, že boli prezentova-

né ako  zákony, ktorými sa  nebodaj robí kultúrna  policajná

služba. Ja si nemyslím,  že zákon, ktorý neobsahuje dostatok

použiteľných  represívnych opatrení  proti tým,  ktorí zákon

prekročia,  je  dobrý  zákon.  O  tom  by  sme mohli hovoriť

v iných súvislostiach aj o  všetkých zákonoch sveta. Nebudem

viesť  polemiku ani  so všeobecnými  politickými témami, ale

myslím si, že nemôže nás  trápiť, že minister Hudec nepride-

ľuje  finančné prostriedky  podľa nejakých  príkazov. Akých?

Opozičných?

 

     Slovenské národné  divadlo - vkladáte mi  do úst cudzie

argumenty. Neviem,  či sa mám vydať  cestou skrývania podvo-

dov. A  keď hovoríme o týchto  finančných prešľapoch, tak sú

to vari  len akési finančné prešľapy?  Vieme, koľko miliónov

sa za nimi skrýva.

 

     Pán  exminister,  pán  poslanec  Roman,  áno,  situácia

v kultúre  je veľmi  vážna. Dokonca  ešte vážnejšia,  než si

možno pripúšťame. Možno je vážna  preto, že päť rokov sa nič

nevykonalo preto,  aby taká nebola. A  aj počas vášho minis-

trovania, pán poslanec, sa neurobilo nič v tomto zmysle. Ho-

voríte, že sa vyhrážam sankciami.  Ja som nepovedal a nezvo-

lal som poslancov a nepovedal som im, že tri mesiace vám ne-

dám úlohy a potom sa vás opýtam, čo ste urobili, lebo odíde-

te sami. Beriem  chybu, ktorú ste mi vytkli,  aj viaceré som

urobil. Myslím si však, že nebolo podstatné to, že sa zmýli-

la prepisovateľka, ale ak si myslíte, že to je podstatná zá-

ležitosť, prosím.

 

     Čo  sa týka  niektorých údajov,  ja som  ich predvčerom

spomínal, ale ak  si želáte a myslíte si, že  to tak nie je,

dovolím si ich prečítať.

 

     Organizácie zaoberajúce  sa divadelnou, hudobnou  a os-

tatnou umeleckou činnosťou, ktoré neoprávnene použili pride-

lené finančné prostriedky v sume 70 715 023 korún, z toho na

druhom mieste  sa ocitá divadlo Nová  scéna Bratislava sumou

9 468 640 korún,  z ktorej bolo 4 767 405 korún  určených za

nedodržanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky číslo

263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a ve-

rejných prác, 3 618 295 Sk za poskytnutie priestorov organi-

zácie a  služieb bez úhrady a  uzatvorené nájomné zmluvy, čo

je v rozpore s § 13 zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, 1 082 940 Sk

za bezplatné poskytnutie  inventára reštaurácii Olympia pre-

vádzkovateľovi, čo je v rozpore  s § 13 zákona Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku

štátu.

 

     Pán poslanec, vtedy ste boli aj riaditeľom Novej scény,

aj ministrom kultúry Slovenskej republiky.

 

     Vyskytlo sa  tu veľa otázok, či bola, alebo nebola kon-

cepcia  transformácie divadelnej  siete. Veď  o tom existujú

doklady, o tom existujú správy a istí páni poslanci si už aj

boli overovať,  či existuje, alebo  neexistuje. Bola viacal-

ternatívna. Spracúvaná bola spolu s Národným divadelným cen-

trom, v  ktorej je dostatok takých  ľudí, ktorí vám poskytnú

a potvrdia  túto informáciu,  pretože majú  zrejme približne

politické názory ako aj vy.

 

     Pýtate sa,  aká bola úspora.  Poviem jeden príklad.  Tá

istá inscenácia, ktorá sa robila  na Novej scéne v Bratisla-

ve, sa robila potom v prešovskom divadle. A tá istá inscená-

cia, aj keď  možno nebola taká vysoko výpravná,  aby ste na-

mietali,  alebo tam  nehrali takí  drahí herci,  stála o 1,5

mil. korún menej len preto, že  ju nebolo treba robiť v inom

prostredí, ale vo vlastných spoločných dielňach, a možno ke-

by sa takto mohlo postupovať aj v iných prípadoch, by sme si

nemuseli hradiť  faktúry a s faktúrou  odvádzať DPH, peniaze

mimo rozpočtu kultúry.

 

     Pani  poslankyňa Sabolová  mi vytýka,  že Národná  rada

Slovenskej republiky ma zaviazala predložiť materiál. Nie je

to pravda,  pani poslankyňa, ja som  vám odpovedal v rozsahu

vašej otázky, moju odpoveď schválila Národná rada Slovenskej

republiky hlasovaním.

 

     Myslím  si, že  musím odpovedať  na niekoľko  maličkých

pripomienok. Áno, pani poslankyňa Rusnáková, regionálne kul-

túrne centrá bolo možné urobiť inak, ale drahšie. Takisto je

pravdou, že  boli pripravené aj iné  projekty, ale upozorňu-

jem, mali oveľa viac nedostatkov a boli prerokované s riadi-

teľmi štátnych kultúrnych inštitúcií. Sú o tom doklady.

 

     Pani  poslankyňa  Bauerová,  hovoríte,  že menšiny majú

útraty. Povedzme  si, že dostávajú zo  štátneho rozpočtu 1,5

mld korún a  že 15 % občanov Slovenskej  republiky, ktorí sa

hlásia k menšinám, dostalo vyše 18 % finančných prostriedkov

v rezorte  kultúry. Podunajské  múzeum je  štátne múzeum, aj

zostane štátnym múzeom. Prečo  nepoviete, že vzniklo v rámci

koncepcie národnostných múzeí a je múzeom maďarskej menšino-

vej kultúry, a prečo nepoviete,  a dobre to viete, že riadi-

teľom je  pán Csütörtök? Prečo nepoviete,  že v Komárne žijú

aj občania slovenskej národnosti  a múzeum nepatrí iba obča-

nom maďarskej národnosti?

 

     Pán poslanec Filkus, pekne prosím, prečítajte si záznam

mojej odpovede, ktorú som tu predniesol. Chcel som odpovedať

na fakty a myslím, že som na všetky fakty odpovedal, ale nie

na výmysly, novinárske kačice  a prázdne tvrdenia, všeobecné

frázy a účelové domnienky.

 

 

     Pán  poslanec Kňažko,  áno, medzi  tými zlými umelcami,

ktorí sa  prihlásili k tej  druhej, nie vašej  výzve, bol aj

pán profesor Hložník a napríklad aj herec pán Pántik.

 

     Myslím si,  že musím, a  to už bude  na záver, reagovať

ešte na jednu skutočnosť. Pán  poslanec Kováč, aj pán posla-

nec Weiss ma priam obvinili, že likvidujem Múzeum Slovenské-

ho národného  povstania. Upozorňujem vás,  že môžem dokázať,

že som rokoval s pánom  predsedom generálom Husákom, mal som

so sebou aj svojho spolupracovníka, a presne sme sa dohodli,

že súhlasí s tým, aby  bolo Múzeum Slovenského národného po-

vstania zaradené do regionálneho kultúrneho centra. Mal jed-

nu podmienku, a ja som ju splnil. Riaditeľ Múzea Slovenského

národného povstania sa stal súčasne štátnym intendantom, aby

mal záruku, teda  ak sa o ňu bojí, že  by o toto múzeum pri-

šiel. Pán poslanec Weiss to veľmi dobre vie.

 

     Na záver  mi dovoľte ešte jednu  poznámku. Môj otec bol

v povstaní, a keby som si myslel,  že Múzeum Slovenského ná-

rodného povstania by utrpelo týmto transformačným krokom, by

som  tú transformáciu  nikdy nerobil.  Nepoužívajte, prosím,

zbytočne dojímavé polopravdy.

 

     Ďakujem. To je všetko.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi. Pán  poslanec Cabaj - faktická

poznámka.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  žiadam 15-minútovú prestávku

na poradu klubu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ja takisto žiadam 15-minútovú prestávku na poradu nášho

klubu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vyhlasujem 15-minútovú prestávku do 22.00 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, nech  sa páči, budeme

pokračovať.

 

     Pán Ftáčnik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     vychádzam z  toho, že princípy si  treba ctiť a budovať

istú tradíciu. Ak sme v utorok  rozhodli o tom, že o odvolá-

vaní ministra budeme rozhodovať tajným hlasovaním, chcem te-

raz podať  procedurálny návrh, aby  sme o voľbe  či odvolaní

v takýchto  závažných prípadoch  rozhodovali tajným hlasova-

ním. Navrhujem, aby sa o tomto odvolávaní rozhodovalo v taj-

nom hlasovaní, a prosím o tom hlasovať bez rozpravy.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať. Pán  poslanec Ftáčnik  dal návrh, aby

sme hlasovali o nedôvere  pánu ministrovi tajným hlasovaním.

O tomto musíme hlasovať. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

 

     Ďakujem. Neprijali sme návrh pána poslanca Ftáčnika.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, podľa článku 88

ods.  2 Ústavy  Slovenskej republiky  na vyslovenie nedôvery

vláde  alebo jej  členovi je  potrebný súhlas  nadpolovičnej

väčšiny  všetkých poslancov,  to znamená  súhlas najmenej 76

poslancov. Budeme sa prezentovať a budeme hlasovať o nedôve-

re pánu ministrovi.

 

     Kto je za vyslovenie nedôvery pánu ministrovi?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     (Potlesk.)

 

     Ďakujem. Pán predseda Gašparovič si pýta slovo. Nech sa

páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     chcem vás informovať o  zajtrajšom programe a o progra-

me, ako  bude schôdza ďalej prebiehať.  Zajtra by sme začali

riadne ako vždy  o 9.00 hodine s tým, že  by sme najskôr do-

končili hlasovanie o cestnom zákone,  potom by sme mali hla-

sovať  len  o  uznesení,  pokiaľ  ide  o detskú pornografiu,

a pokračovali by  sme zákonom o vysokých  školách. To by bol

piatok. Dohodli sme sa, že o 12.00 hodine končíme. Po tichej

dohode  s niektorými  predsedami klubov  sme hovorili, keďže

ďalší  týždeň, nie  ten, ktorý  nasleduje, bude  chýbať ešte

viac poslancov, že by sme mali  začať v stredu o 10.00 hodi-

ne, teda na  budúci týždeň v stredu o  10.00 hodine. Myslím,

že to je druhého.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pokračujeme ráno o deviatej.

 

     Dobrú noc.

 

     Rokovanie schôdze sa skončilo o 22.15 hodine.