Stenografická správa o 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze

 

                    Prvý deň rokovania

      17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                    11. septembra 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 17.  schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Skôr  ako pristúpime  k rokovaniu,  prosím, aby  sme sa

prezentovali - len na zistenie počtu poslancov.

 

     Ďakujem.  Zisťujem,  že  je  prítomných  122  poslancov

a poslankýň, takže Národná rada je schopná sa uznášať.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     odchodom  poslanca Národnej  rady Slovenskej  republiky

pána Duckého  z funkcie člena vlády  Slovenskej republiky sa

začal 28.  augusta 1996 uplatňovať jeho  mandát poslanca Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti poďakoval aj

jeho náhradníkovi pánu Mariánovi Vankovi za prácu, ktorú ako

poslanec v Národnej rade odviedol.

 

     Pán poslanec Ducký je  zaradený do Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie,  do  ktorého  bol  zvolený  riadne  na  ustanovujúcej

schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 3. novembra 1994.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci,  ďalej vám chcem ozná-

miť, že na dnešnú schôdzu sa ospravedlnili títo páni poslan-

ci: pán poslanec Vaškovič,  pán poslanec Šagát, pán poslanec

Weiss, pán poslanec Fogaš a pán poslanec Ftáčnik.

 

     Na 17. schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky ove-

rovateľmi budú  poslanec Tomáš Cingel  za HZDS a  poslankyňa

Mária  Sabolová za  KDH. Náhradníkmi  budú poslanci  Terézia

Chlebová za ZRS a Anton Juriš za Spoločnú voľbu.

 

     Po dohode s podpredsedami  Národnej rady a v politickom

grémiu navrhujem program 17. schôdze,  ako vám bol dnes roz-

daný.

 

     Predtým však, vážené panie  poslankyne a páni poslanci,

chcem upozorniť, že  na program 17. schôdze sú  pod bodmi 4,

5, 9, 10, 13, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 23, 32, 34 a 35  zara-

dené návrhy  zákonov, o ktorých  musíme hlasovať, aby  podľa

§ 75  zákona o  rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej

republiky  mohli byť  zaradené na  rokovanie pred  uplynutím

60-dňovej lehoty. O tomto  návrhu dávam hlasovať bez rozpra-

vy.

 

     Prosím, páni poslanci a  panie poslankyne, aby sme hla-

sovali za  zaradenie týchto bodov, ktoré  inak máte napísané

v programe.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže tieto body zaraďujeme do programu.

 

     Ďalej,  vážené panie  poslankyne a  páni poslanci,  vám

chcem oznámiť, že na moje  osobné pozvanie príde v dňoch 15.

až 18.  septembra 1996 na oficiálnu  návštevu Slovenskej re-

publiky  predsedníčka Dolnej  snemovne britského  Parlamentu

pani Betty Boothroydová. V tejto súvislosti je v navrhovanom

programe 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky uve-

dené  vystúpenie  predsedníčky  Dolnej  snemovne  pani Betty

Boothroydovej v utorok 17. septembra 1996 o 14.00 hodine.

 

     Podľa nášho rokovacieho poriadku  musíme hlasovať o sú-

hlase  s vystúpením  pani Betty  Boothroydovej. Považujem za

súhlas, že to odhlasujeme ako bod programu, čiže nebudem dá-

vať  o tom  osobitne hlasovať.  Súhlasíte s  tým? (Všeobecný

súhlas.)

 

     Ďakujem.

 

     Takže môžeme  pristúpiť k schvaľovaniu  nášho programu.

Skôr  ako udelím slovo na podanie návrhov na zmenu alebo do-

plnenie  programu, chcem  vás informovať,  že Výbor Národnej

rady  Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo  prijal 10.

septembra 1996 uznesenie, ktorým  ma žiada o zaradenie troch

správ  (skrátený názov - ako  ho poznáme - je zelená správa)

na rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ide o správu o  poľnohospodárstve a potravinárstve v Sloven-

skej  republike, správu  o lesnom  hospodárstve v Slovenskej

republiky a správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej repub-

like.  Tieto  správy  v  prípade  ich  zaradenia do programu

schôdze odporúčam zaradiť  ako body 17, 18 a  19. Čiže je to

môj prvý návrh.

 

     Pýtam sa teraz, kto z vás má návrhy na ďalšie doplnenie

alebo zmenu programu.

 

 

     Ešte predtým dovoľte, aby  som bol najskôr vypočutý ja.

Dostal  som návrh  skupiny poslancov  na vyslovenie nedôvery

členovi vlády  Slovenskej republiky ministrovi  kultúry Slo-

venskej republiky  Ivanovi Hudecovi. Keďže  tento návrh, tak

ako prikazujú zákon a ústava, predkladá 30 poslancov, Národ-

ná rada musí prerokovať tento  návrh. Preto tento návrh bude

zaradený ako jeden z bodov programu s tým, že páni poslanci,

ktorí návrh dávajú, žiadajú, aby bol tento návrh prerokovaný

18. septembra  o 9.00 hodine.  O tom dám  potom hlasovať pri

hlasovaní o zmenách programu.

 

     Takže už nemám iné návrhy, prosím, pristúpime k návrhom

poslancov. Ako prvý sa hlási pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážená Národná rada, mám dva návrhy.

 

     V mene poslaneckých klubov Spoločná voľba, KDH, DÚ, Ma-

ďarská  koalícia a  MKDH navrhujem  zaradiť do  programu 17.

schôdze ďalší bod programu - odvolanie členov prezídia Fondu

národného  majetku a  dozornej rady  Fondu národného majetku

a voľba nových členov prezídia  a dozornej rady Fondu národ-

ného majetku. Navrhujem zaradiť  tento bod na budúcu stredu,

to znamená na 18. septembra 1996.

 

     Ako poznámka:  Ak bude treba,  samozrejme, prostredníc-

tvom výboru Národnej rady budú podané nové návrhy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Na ktorý deň ste to navrhli?

 

 

 

Poslanec A. Duka-Zólyomi:

 

     Na stredu osemnásteho.

 

     Druhý návrh.  Na základe uznesenia  Zahraničného výboru

Národnej rady Slovenskej republiky som poverený navrhnúť no-

vý bod programu schôdze  Národnej rady Slovenskej republiky.

Navrhujem zaradiť do programu 17. schôdze Národnej rady Slo-

venskej republiky  bod pod -  návrh uznesenia Národnej  rady

Slovenskej  republiky o  návrhu na  udelenie Nobelovej  ceny

mieru  spoločne  pre  medzinárodné  centrum Spojeného ústavu

jadrových výskumov  (SÚJV) v Dubne v  Ruskej federácii a pre

Európske centrum jadrového výskumu  (CERN) pri Ženeve. Navr-

hujem ho zaradiť ako bod 38.

 

     Na doplnenie chcem oznámiť,  že zahraničný výbor osloví

aj ministerstvo zahraničných vecí, aby vypracovalo a odosla-

lo nórskemu parlamentu samostatný návrh v tejto veci.

 

     A ešte jedna  poznámka. Len tri štáty, a  medzi nimi aj

Slovenská republika, sú členmi obidvoch týchto ústavov.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ďalej sa hlási pán poslanec Macuška.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Pán predseda, chcel by som len oznámiť, že budem hlaso-

vať náhradnou kartou číslo 2.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Páni  poslanci,  ešte  niekto  bude  hlasovať

s náhradnou kartou? Povedzte to  takto bez zapnutia mikrofó-

nu, aby som to vedel. Nikto?

 

     Nech sa páči, pán poslanec Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     mal by som požiadavku, aby  bod 19 (tlač 471) bol zara-

dený ako prvý bod programu zajtra, čiže vo štvrtok, z dôvodu

vycestovania vojsk a zabezpečenia  ich technických a organi-

začných náležitostí. Žiadam, aby bod 19 bol zaradený ako pr-

vý 12. 9. 1996, čiže zajtra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem,  pán  predseda.   Navrhujem  vypustiť  bod  17

- vládny  návrh  zákona  Národnej  rady Slovenskej republiky

o premávke na pozemných komunikáciách,  tlač 447. Dôvodom je

jednoducho neprehľadnosť formulácií tohto zákona, rozpornosť

jednotlivých paragrafov.  Myslím si, že  zákony majú byť  na

to,  aby umožnili  bežnému občanovi  určitý spôsob správania

sa, a nie preto, aby boli zdrojom obživy právnikov.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, o vašom návrhu dám, samozrejme, hlasovať,

ale  takéto  výhrady  neprišli  z  výborov,  súhlasili s ním

a takisto legislatívci povedali, že zákon je v poriadku.

 

     Ďalej pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vážená Národná rada,

 

     v  mene opozičných  parlamentných politických  strán si

dovolím navrhnúť dva nové body programu 17. schôdze Národnej

rady  Slovenskej republiky.  Navrhujeme, aby  ako druhý  bod

v stredu budúci  týždeň ráno Národná  rada prerokovala návrh

uznesenia, ktorým požiadame  prezidenta republiky, aby odvo-

lal Dr. Michala Vaľu  z funkcie generálneho prokurátora Slo-

venskej republiky.

 

     Ďalší návrh - navrhujeme rozšíriť program, a to ako pr-

vý bod vo štvrtok 19. septembra,  o zahraničnopolitickú roz-

pravu.  Žiadame predsedu  vlády, aby  túto rozpravu  uviedol

dôvodmi,  prečo Slovenská  republika bola  vyradená spomedzi

prvých  štátov, ktoré  budú  prijímané  do NATO  a Európskej

únie, prečo vláda nezabezpečila  dosiahnutie jedného z hlav-

ných  cieľov svojho  programového vyhlásenia,  aby Slovenská

republika bola prijatá do NATO a Európskej únie medzi prvými

krajinami strednej a východnej Európy. (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľte mi v mene všetkých opozičných politických strán

a hnutí zastúpených v parlamente  navrhnúť ďalší bod rokova-

nia, a to odvolanie členov  Rady Slovenskej televízie a Roz-

hlasovej rady  a voľba nových  členov týchto orgánov.  Tento

návrh podávame z toho dôvodu,  že v týchto mediálnych radách

nie je primerané zastúpenie opozície. Súčasne navrhujem, aby

sa o tomto bode programu  rokovalo na budúci týždeň 18. sep-

tembra, a žiadam, aby do toho času zasadol výbor pre vzdela-

nie,  pretože  podľa  príslušných  zákonov  členov rady volí

a odvoláva Národná  rada Slovenskej republiky  na návrh prí-

slušného výboru.

 

     Môj druhý  návrh do programu sa  týka žiadosti, aby sme

hlasovali o zaradení dvoch bodov, a to na základe § 75 roko-

vacieho poriadku, ktorý hovorí, že návrh zákona Národnej ra-

dy môže Slovenská národná rada prerokovať najskôr po uplynu-

tí 60 dní od času, keď bol rozoslaný poslancom. Požiadala by

som teda, aby o všetkých návrhoch, ktoré sa takýmto spôsobom

dostali do programu, aj keď neuplynula táto lehota, hlasova-

lo a súčasne žiadam...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa,  o tých návrhoch  sme už pred  chvíľou

hlasovali a schválili sme ich.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Aj vrátane návrhu vládneho zákona o vysokých školách?

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Všetko sme schválili.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Áno. Tak potom je to v poriadku. Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Neviem, či ste nehlasovali za to aj vy.

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  predseda,  podávam  návrh  na  doplnenie  programu

schôdze tak, aby bol pozvaný  minister vnútra a podal Národ-

nej rade výklad o rozšírení detskej pornografie na Slovensku

a o schopnosti slovenskej polície bojovať proti detskej por-

nografii.

 

     V uplynulých týždňoch sa uskutočnila v Štokholme konfe-

rencia o boji proti detskej pornografii. Akoby na potvrdenie

aktuálnosti konferencie rakúsky týždenník odhalil zdroj roz-

širovania detskej pornografie v Bratislave. Odhalenie prišlo

potom,  ako pani  ministerka Keltošová  práve na konferencii

v Štokholme  vyhlásila, že  detská pornografia  na Slovensku

neexistuje.

 

     Minister vnútra by mal vysvetliť, ako je možné, že slo-

venská polícia vynaložila svoju obrovskú kapacitu na kontro-

lu podpisových hárkov Demokratickej únie, že vláda sústredi-

la svoje úsilie vo sfére trestnoprávnej legislatívy na dopl-

nenie  Trestného  zákona  o  politické  paragrafy, ale voľne

prístupné dôkazy o rozširovaní  detskej pornografie z Brati-

slavy museli odhaliť nezávislí rakúski novinári, pretože po-

lícii nezostáva na také  vyšetrovanie voľná kapacita. Minis-

ter vnútra by mal tiež  vysvetliť, čo hodlá jeho rezort uro-

biť, aby sa detská pornografia na Slovensku naozaj skončila.

Vystúpenie  ministra vnútra  navrhujem zaradiť  pred písomné

odpovede členov vlády a interpelácie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážená Národná rada,

 

     navrhujem zaradiť  do programu 17.  zasadnutia Národnej

rady Slovenskej  republiky tlač 301, teda  návrh skupiny po-

slancov  Národnej rady  na  vydanie  zákona, ktorým  sa mení

a dopĺňa  zákon  číslo  229/1991  Zb.  o úprave vlastníckych

vzťahov k pôde a inému  poľnohospodárskemu majetku - ako bod

číslo 28.

 

     Vážení kolegovia, chcel by  som dodať, že napriek tomu,

že návrh zákona už bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlá-

dy, vo vláde  a v určených výboroch, Národná  rada ho dosiaľ

neprerokovala. Takže  by som prosil  o vaše pochopenie,  aby

sme mohli vysloviť už konečný verdikt.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán poslanec, len chcem povedať, že tento návrh už

tu bol trikrát, takže Národná rada ho neprerokovala nie pre-

to, že nebol predložený.

 

     Pán poslanec Hrnko.

 

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     V mene skupiny poslancov navrhujem, aby bol z rokovania

stiahnutý bod 33 - návrh na vydanie novelizácie zákona číslo

544/1990  Zb. o  miestnych poplatkoch  na základe  uznesenia

ústavnoprávneho výboru najmä z toho dôvodu, že nie je nejaké

stanovisko Združenia  miest a obcí Slovenska, a chcel by som

ešte predtým,  než by sa tento  návrh prerokoval, rokovať so

Združením miest a obcí Slovenska. Myslím si, že o tomto bode

netreba hlasovať, lebo ho sťahujeme.

 

     Ďalej by som  chcel dať takýto návrh k  bodu 2 - správa

o plnení  štátneho rozpočtu:  predložený materiál,  ktorý sa

dostal poslancom do rúk, nemá zaradené kapitoly ministerstva

obrany a ministerstva vnútra. Tieto kapitoly tam podľa môjho

názoru  mali byť  zaradené. Na  rokovaní príslušných výborov

predkladateľ argumentoval, že sú to veci tajné, veci štátne-

ho tajomstva.  Mne sa nezdá,  že sú to  veci štátneho tajom-

stva, že generálne by tam mali byť uvedené tieto čísla, pre-

tože sa  bežne používajú a aj  odovzdávajú do zahraničia. Ak

sú predmetom štátneho tajomstva, asi  by ich bolo treba pre-

rokovať v Národnej rade na neverejnom zasadnutí a o tom tre-

ba hlasovať na začiatku schôdze. Takže teraz neviem, či tre-

ba dať hlasovať o tom...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, myslím, že táto  správa, tak ako je zara-

dená do programu, samozrejme, keď to poslanci odhlasujú, mu-

sí byť prerokovaná  s tým, že táto vaša  požiadavka by mohla

vyjsť z vášho výboru uznesením, aby som požiadal vládu o do-

plnenie správy  o tieto fakty,  ktoré požadujete. A  môže sa

potom na budúci mesiac, na ďalšej schôdzi zaradiť do progra-

mu. Alebo ak to vláda urobí rýchlo, môže to byť ešte na tej-

to schôdzi. Ale potrebujem, aby váš výbor mi dal uznesenie.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ale to je vec rozpočtového výboru, lebo náš výbor...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak rozpočtový, to je  jedno, ktorý. Alebo potom budeme

hlasovať, ak dáte návrh. Dajte návrh tak, aby sme hlasovali,

aby vláda doplnila túto správu o tieto dva body.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Áno, a  ak treba, aby  sa to prerokovalo  na neverejnom

zasadnutí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Kolegyne  a  kolegovia,  pozdravujem  vás  všetkých  po

prázdninách.

 

     Dovoľte,  aby  som   navrhol  rozšírenie  programu  17.

schôdze o návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej

rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  46/1993 Z. z. o Slo-

venskej informačnej službe v znení zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 72/1995 Z. z. Tento  návrh má parla-

mentnú tlač  číslo 449. Bol  podaný pred viac  ako 60 dňami.

Jeho obsahom je návrat k ústavnej koncepcii v otázke vymenú-

vania a odvolávania riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

Navrhujem, aby sa tento návrh prerokoval ako bod číslo 37.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     žiadam v  mene parlamentných opozičných  klubov zaradiť

do programu 17. schôdze  Národnej rady nový bod - informácia

vlády Slovenskej republiky o koncepcii privatizácie rozhodu-

júcich finančných ústavov, teda  VÚB, IRB, Slovenskej spori-

teľne a Slovenskej poisťovne a  zaradiť ho  pred písomné od-

povede členov vlády, teda na štvrtok 19. septembra. Informá-

ciu by mal predniesť predseda vlády alebo ním poverený pred-

staviteľ vlády Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Len mi zopakujte dátum, čas, kedy to navrhujete.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vzhľadom na  to, že by  to mal byť  predstaviteľ vlády,

preto na štvrtok pred  interpeláciami, lebo tu budú prítomní

členovia vlády.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Koncoš.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán predseda, navrhujem, aby sa do programu 17. schôdze

Národnej  rady Slovenskej  republiky na  základe odporúčania

klubu Spoločná  voľba zaradilo prerokovanie  protokolu o vý-

sledku kontroly  vykonanej podľa poverenia  predsedu Najvyš-

šieho  kontrolného  úradu  Slovenskej  republiky  číslo  384

z 2.  apríla 1996  a dodatku  číslo 1  k povereniu číslo 384

z 19. apríla 1996. Odporúčam,  aby informáciu podal predseda

Najvyššieho kontrolného úradu.

 

     Zároveň navrhujem,  aby pri prerokúvaní  protokolu Naj-

vyššieho kontrolného úradu  predseda vlády Slovenskej repub-

liky alebo  iný poverený člen  vlády oboznámil Národnú  radu

s opatreniami, ktoré  vláda prijala na  základe prerokovania

tejto  problematiky na  schôdzi vlády  Slovenskej republiky.

Pre informáciu: toto poverenie predsedu Najvyššieho kontrol-

ného úradu sa týkalo  vykonania kontroly na preverenie zdro-

jov príjmov  štátneho rozpočtu na  základe vydaných úradných

povolení na vývoz pšenice,  pšeničných otrúb a pšeničnej mú-

ky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

     milé kolegyne,

 

     v zmysle  uznesenia Národnej rady  Slovenskej republiky

z 21. júna 1996 číslo 372,  ktoré sa týkalo zmeny počtu čle-

nov Osobitného kontrolného orgánu  na kontrolu činnosti Slo-

venskej informačnej služby, Osobitný kontrolný orgán na kon-

trolu činnosti  Slovenskej informačnej služby  v I. volebnom

období má mať 7 členov  vrátane predsedu. Preto v mene klubu

Spoločná voľba a ostatných poslaneckých opozičných strán od-

porúčam  zaradiť do  programu bod  - voľba  člena Osobitného

kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informač-

nej služby. Odporúčam ho zaradiť ako bod číslo 38.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcel by som sa  opýtať pána poslanca Čarnogurského, či

by predsa len nezvážil  zaradenie takéhoto bodu do programu,

a to preto, že detskou pornografiou  by sa mali zaoberať na-

ozaj  príslušné výkonné  orgány nášho  štátu, nie parlament.

Predsa aj  vaša špecifikácia, že pornografia  "sa nešíri" zo

Slovenska,  nie je  presná. Pornografiu  šíria zo  Slovenska

príslušníci  národov, ktorí  si hovoria,  že sú demokratické

a že sú moderné a ešte neviem čo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, vôľu  alebo nevôľu  zaradiť bod programu

urobíme hlasovaním.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Zbytočne budeme tu zabíjať čas, pretože to netreba pre-

rokovať v parlamente.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,  navrhujem, aby ako bod  číslo 13 nás po-

slanec  Arpád Matejka  informoval o  straníckej dohode medzi

Komunistickou stranou  Číny a HZDS,  ktorú podľa informácií,

ktoré mám, Arpád Matejka podpísal v Číne. Zároveň by ma zau-

jímalo meno toho čínskeho občana, ktorý túto dohodu podpísal

za Komunistickú stranu Číny. Ako bod číslo 13 - keby nám mo-

hol podať informáciu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  do redakcie Roháča,  ale nie na  Národnú

radu.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ja to myslím veľmi vážne. (Smiech v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán predseda, dovoľujem si navrhnúť do programu na pre-

rokovanie návrh poslanca  Národnej rady Slovenskej republiky

Juraja Šveca na vydanie  zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa zákon číslo  172/1990 Zb.

o vysokých školách, tlač 470.  Navrhujem, aby sa tento návrh

prerokoval pred  vládnym návrhom zákona, to  znamená ako bod

číslo 22.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Matejka. Ale prosím, žiadna konfrontácia.

 

Poslanec A. Matejka:

 

     Nebudem  robiť žiadne  invektívy, ale  od pána Mikloška

som inú poznámku ani  nečakal. Žiadne dohody neboli podpiso-

vané. Možno, že keď tam pôjde KDH, tak oni podpíšu niečo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda, v  záverečnom hlasovaní sa prejaví

individuálny postoj  poslancov k programu,  pričom s mnohými

bodmi,  ktoré sú  zaradené,  nemusia  súhlasiť, s  inými zas

kvôli  nezaradeniu  tiež  vyjadria  svoj  postoj. Vystúpenie

britskej speakerky, predsedníčky  Dolnej snemovne pani Betty

Boothroydovej  je  iste  želané  aj  vítané  a  ako predseda

slovensko-britskej skupiny Medziparlamentnej únie navrhujem,

aby hlasovanie o jej  vystúpení bolo samostatné, pretože vy-

jadrením  podpory,  možno  aj  jednomyseľnej, jej vystúpeniu

môžeme vyslať už vopred signál tejto predstaviteľke a Veľkej

Británii. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tým, že schválime program, je  jasné, že jej dávame sú-

hlas, že môže vystúpiť.  Prosím, dám hlasovať samostatne. Je

to váš návrh.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,

 

     teraz vás prosím,  aby ste mi nechali 10  minút, kým si

zostavím vaše  návrhy, pretože sú také široké, že potrebujem

10 minút. Súhlasíte? (Všeobecný súhlas.)

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrá-

tili do rokovacej miestnosti.

 

 

     Prosím, pani  poslankyne, páni poslanci,  dám hlasovať,

a tí, ktorí tu nebudete, budete  sa hnevať, že neprešiel váš

návrh.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu

a schvaľovaniu doplňujúcich a  pozmeňujúcich návrhov k prog-

ramu 17. schôdze Národnej rady.

 

     Ako prvé  doplňujúce návrhy som mal  ja. Môj prvý návrh

znel: hlasovať o návrhu  Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  pôdohospodárstvo a zaradiť  ho ako body  17, 18

a 19.  Ide  o  správu  o  poľnohospodárstve a potravinárstve

v Slovenskej republike za rok 1996 (tlač 481), správu o les-

nom hospodárstve  v Slovenskej republike  za rok 1996  (tlač

482) a  správu o vodnom hospodárstve  v Slovenskej republike

za rok 1996 (tlač 483).

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tieto body sme zaradili do programu.

 

     Ďalej zaraďujem návrh, o  ktorom nedávam hlasovať, pre-

tože zo zákona vyplýva, že  Národná rada ho musí prerokovať,

a to skupiny poslancov na  vyslovenie nedôvery členovi vlády

Slovenskej republiky ministrovi kultúry Slovenskej republiky

Ivanovi Hudecovi  s tým, že teraz  dávam hlasovať o termíne,

ktorý páni  poslanci navrhujú. Ide  o to, aby  sme tento bod

programu prerokovali 19. septembra 1996 o 9.00 hodine.

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Zaradený bod programu

je, to vyplýva zo zákona.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Budeme prerokúvať tento bod pred interpeláciami.

 

     Ďalší bol  návrh, ktorý dal  pán poslanec Duka-Zólyomi,

a to je  návrh na odvolanie členov  prezídia Fondu národného

majetku a dozornej rady Fondu národného majetku.

 

     Budeme hlasovať o zaradení tohto bodu programu. Prosím,

pán poslanec.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ja som navrhoval aj voľbu nových členov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, platí aj to - a voľbu nových členov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Druhý  návrh pána  Duku-Zólyomiho je,  aby sme  prijali

uznesenie Národnej rady, aby Národná rada podporila udelenie

Nobelovej ceny mieru spoločne  pre Medzinárodné centrum spo-

jeného ústavu jadrových výskumov  v Dubne v Ruskej federácii

a Európske centrum pre jadrový výskum pri Ženeve.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento návrh zaraďujeme do programu 17. schôdze Národnej

rady.

 

     Druhý z pánov poslancov,  ktorý navrhuje zmenu, bol pán

poslanec Gaulieder. Navrhuje,  aby sme bod číslo 19  - to je

tlač  471 - zaradili na  rokovanie  na  12. septembra  1996.

Dôvody pán poslanec povedal.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 135 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh pána poslanca sme prijali.

 

     Ďalej pán  poslanec Prokeš žiada, aby  sme bod číslo 17

nášho programu vypustili. Je to tlač 347.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tlač 347 z programu tejto schôdze nevypúšťame.

 

     Ďalej vystúpil pán poslanec  Langoš, ktorý ako prvý ná-

vrh dáva odvolať Michala Vaľa z funkcie generálneho prokurá-

tora  Slovenskej  republiky,  teda  zaradiť  taký bod. Podľa

článku 150 Ústavy  Slovenskej republiky generálneho prokurá-

tora vymenúva  a odvoláva prezident  Slovenskej republiky na

návrh Národnej  rady. Ideme to zaradiť  do programu, aby sme

hlasovali o  takomto návrhu, alebo nezaradiť  tento bod pro-

gramu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod programu nebudeme prerokúvať.

 

 

 

     Druhý návrh  pána poslanca Langoša je,  aby sme ako bod

číslo 1  na 19. septembra 1996  zaradili informáciu o zahra-

ničnej politike v tom znení, ako navrhol pán poslanec Langoš.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

 

     Ani tento návrh nezaraďujeme do programu.

 

     Ďalej pani poslankyňa Rusnáková  žiadala, aby sme zara-

dili ako jeden z bodov  odvolanie členov Rady Slovenskej te-

levízie a  Rozhlasovej rady a  zaradili to na  18. septembra

1996.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh pani poslankyne sme neprijali.

 

     Ďalej s  návrhom na zmenu vystúpil  pán poslanec Čarno-

gurský, ktorý  navrhol, aby sme  predvolali ministra vnútra,

ktorý  by nám  mal  objasniť - budem  parafrázovať - asi aké

opatrenia ministerstvo vnútra prijalo  a prijme v boji proti

detskej pornografii.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Pán poslanec Köteles navrhuje, aby sme do bodu programu

zaradili tlač číslo 301. Ide  o novelu zákona číslo 229/1991

Zb., o úpravu vlastníctva k pôde atď., a aby sme to zaradili

ako bod 28.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme návrh pána poslanca Kötelesa.

 

     Pán  poslanec Hrnko  ako prvý  návrh na  zmenu programu

žiada, aby sme z rokovania stiahli bod číslo 33, ktorý hovo-

rí  o miestnych  poplatkoch.  (Šum  v sále.)  Pardon. Všetci

predkladatelia ho stiahli. Ďakujem, takže o tom nehlasujeme.

 

     Druhý návrh pána poslanca  je: Pokiaľ budeme prerokúvať

správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I.

polrok 1996, navrhuje, aby sme požiadali vládu a zistil som,

že je také rozhodnutie aj v príslušnom výbore, aby vláda do-

plnila túto správu na budúcu schôdzu,  a ak sa jej to podarí

tak na túto schôdzu, o state, ktoré hovoria o plnení štátne-

ho rozpočtu  ministerstiev obrany a vnútra,  s tým, že potom

by sa to prerokovalo na neverejnej schôdzi.

 

     Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tento návrh sme  prijali s tým,  že sa

prerokuje podľa toho, kedy to vláda dá, ale najneskôr na bu-

dúcu schôdzu.

 

     Ďalší návrh na doplnenie programu mal pán poslanec Šim-

ko, ktorý žiada, aby bol zaradený do programu zákon Národnej

rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej  rady číslo  46/1993 Z. z. o  Slovenskej  informačnej

službe  v znení  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky

72/1995 Z. z. Je to tlač 440.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Ďalej vystúpil  pán poslanec Volf s  návrhom, aby vláda

informovala o  privatizácii finančných úradov  s tým, že  by

sme toto zaradili pred bod programu interpelácie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

     Ďalší návrh má pán poslanec Koncoš, ktorý navrhuje, aby

o obsahu  správy  Najvyššieho  kontrolného  úradu pod číslom

384 z 2. 4. 1996  a o opatreniach prišiel informovať Národnú

radu poverený člen vlády. Ide tam o problém predaja obilia.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme tento bod programu zaradili do programu.

 

     Ďalej vystúpil pán poslanec Benčík, ktorý navrhuje, aby

sme na základe uznesenia Národnej rady z 21. 6. 1996 rozhod-

li a zaradili ako bod programu voľbu nového člena Osobitného

kontrolného orgánu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento bod programu neprešiel.

 

     Pán poslanec Mikloško, myslím,  že o vašom návrhu nemu-

sím dať hlasovať. Trváte na tom, aby som dal hlasovať? (Hla-

sy z pléna.)

 

     Prosím, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Mikloška.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

     To  by  bolo  všetko,  pani  poslankyne, páni poslanci,

s tým,  že ešte  je návrh  pána poslanca  Figeľa. A ešte pán

poslanec Rosival navrhuje, aby zákon  172 z roku  1992, jeho

novela, tlač 470, bola zaradená ako bod programu 22.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Nezaraďujeme ani tento bod programu.

 

     Takže vrátim sa k návrhu pána poslanca Figeľa. Nejde tu

o návrh, ktorým  by chcel, aby  sme diskvalifikovali prítom-

nosť  pani  Boothroydovej,  ale  aby  sme  individuálne, nie

v rámci celého programu, vyjadrili svoj súhlas s tým, že sú-

hlasíme s  jej vystúpením. Stačilo by  to aj bodom programu,

ale keďže to žiada, budeme hlasovať.

 

     Hlasujeme o tom, aby predsedníčka Dolnej snemovne brit-

ského  parlamentu  pani  Betty  Boothroydová  mohla vystúpiť

v našom parlamente tak, ako som povedal. Prosím, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže môj návrh sme prijali. Ďakujem zaň.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tým sme vyčerpa-

li doplnenie  nášho programu. Budeme hlasovať  o návrhu pro-

gramu ako celku. (Hlasy v sále.) Prosím, hlasujeme o progra-

me ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili priebeh  17. schôdze Ná-

rodnej rady.

 

     Pristúpime k  p r v é m u  bodu, ktorým je

 

     Koncepcia aproximácie práva Slovenskej republiky k prá-

vu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy.

 

      A v rámci tohto bodu prerokujeme aj

 

      Hlavné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v pro-

cese aproximácie práva Slovenskej  republiky s právom Európ-

skej únie a ich zabezpečenie v rámci Kancelárie Národnej ra-

dy Slovenskej republiky.

 

     Materiál  vlády  ku  koncepcii  aproximácie  práva máte

predložený  ako tlač  číslo 403   a doplnok  k nej  ako tlač

403a. Uznesenie ústavnoprávneho výboru  ste dostali ako tlač

403b, ktorého súčasťou je návrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Z poverenia vlády  Slovenskej republiky koncepciu apro-

ximácie práva uvedie podpredsedníčka vlády Slovenskej repub-

liky  pani Katarína  Tóthová. Prosím,  pani podpredsedníčka,

aby ste sa ujali slova. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vypracovanie Koncepcie aproximácie práva Slovenskej re-

publiky  k právu  Európskej únie  a k  dohovorom Rady Európy

vlastne vyplynulo  z programového vyhlásenia,  ktoré prijala

vláda v januári 1995. Intenzívne sa začalo pracovať na tejto

koncepcii po vzniku Inštitútu aproximácie práva, ktorý vzni-

kol 1. 7. 1995.  Vypracovaná koncepcia bola dvakrát preroko-

vaná v Rade pre európsku integráciu, ktorá je poradným orgá-

nom vlády Slovenskej republiky, a po zapracovaní pripomienok

z týchto zasadnutí rád bola koncepcia prerokovaná a schvále-

ná vládou Slovenskej republiky 1. februára 1996.

 

     Po schválení  vládou a postúpení do  Národnej rady kon-

cepciu prerokoval Ústavnoprávny  výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky a uznesením číslo  251 z 9. mája 1996 navrhol

doplnenie tejto koncepcie. Vypracovaný doplnok bol predlože-

ný opätovne na prerokovanie vláde Slovenskej republiky, kto-

rá ho 18. júna 1996  svojím uznesením schválila. Tento mate-

riál, ako i tlač, máte pod číslom 403a  k dispozícii pod ná-

zvom "Doplnok ku koncepcii  aproximácie práva Slovenskej re-

publiky".

 

     Tieto skutočnosti uvádzam z toho dôvodu, aby bolo zrej-

mé, že s vypracovaním  tejto koncepcie sa permanentne praco-

valo, že sa  hľadali alternatívy najefektívnejšieho stvárne-

nia  tak inštitucionálneho,  personálneho, ako  i obsahového

zvládnutia tejto úlohy, keďže  po oboznámení sa so situáciou

v jednotlivých štátoch bývalého  východného bloku sme zisti-

li, že niet všeobecne prijatého  modelu, že každá krajina si

vytvára svoj model, ktorý považuje za najvýhodnejší pre svo-

ju vnútornú situáciu.

 

     Vláda Slovenskej republiky v súlade so svojím programo-

vým vyhlásením považuje za  trvalú prioritu cieľavedomé pri-

bližovanie sa k Európskej únii  so zámerom získať v nej plné

členstvo v horizonte roku  2000. K tejto priorite podriaďuje

aj plnenie záväzku vyplývajúceho  z článku 69 Asociačnej do-

hody zabezpečovať postupnú zlučiteľnosť legislatívnych pred-

pisov Slovenskej  republiky s predpismi  Európskej únie, ako

aj s dohovormi a ďalšími materiálmi Rady Európy.

 

     Súčasťou úsilia vlády je aj príprava a realizácia pred-

loženej koncepcie  aproximácie práva, ktorá  je v súčasnosti

už v realizačnej fáze.

 

     Vláda si je vedomá, že zbližovanie existujúcich i budú-

cich právnych predpisov Slovenskej republiky s predpismi Eu-

rópskej únie, ako i s  dohovormi Rady Európy je hlavnou pod-

mienkou  na integráciu  našej republiky  do Európskej  únie.

Preto od ministerstiev a  ostatných ústredných orgánov štát-

nej správy už aj v  zmysle legislatívnych pravidiel sa vyža-

duje, aby neustále sledovali a analyzovali vývoj práva v Eu-

rópskej únii  a jej členských štátoch. Pri príprave  každého

návrhu nového  alebo novelizovaného zákona  sa požaduje, aby

predkladateľ v dôvodovej správe alebo ústne na zasadnutí Le-

gislatívnej rady výslovne uviedol, ako pracoval so smernica-

mi  a odporúčaniami  orgánov Európskej  únie, ktoré upravujú

príslušnú  problematiku, ako  aj mieru  ich premietnutia  do

pripravovaného návrhu zákona.

 

     Tento postup  sa už stal pravidlom  a poslanci Národnej

rady Slovenskej  republiky pri prerokúvaní  vládnych návrhov

zákonov i stanovísk vlády k  poslaneckým návrhom sa už mohli

presvedčiť o  systéme tejto práce. V  tejto praxi vláda bola

cieľavedomá  a pokračuje  a  prehlbuje  túto úlohu  v súlade

s predloženou koncepciou.

 

     V súvislosti s prípravou Bielej knihy Európskej komisie

vláda  v  prvom  štvrťroku  schválila  zoznam priorít, chcem

zdôrazniť - v prvom štvrťroku  ešte roku 1995 schválila zoz-

nam  priorít  ústredných  orgánov  štátnej  správy v procese

zbližovania  práva Slovenskej  republiky s  právom Európskej

únie v rokoch 1995 a 1996. Spoločný podvýbor pre aproximáciu

práva, ktorý  zasadal v Bratislave,  prerokoval tento zoznam

20. apríla 1995. Zoznam obsahuje 22 úloh. Ich plnenie sa za-

bezpečuje presnými plánmi legislatívnych úloh vlády. Viaceré

z týchto prioritných úloh boli  už splnené, napríklad novela

zákona o bankách, ďalej zákon Národnej rady o ochrane hospo-

dárskej súťaže, novela zákona  o investičných fondoch, zákon

o potravinách a ďalšie.

 

     V súčasnosti  sú v legislatívnom  procese návrhy, ktoré

vláda  mieni predložiť  Národnej  rade  do konca  roku 1996,

t. j. návrhy, ktoré realizujú tento zoznam priorít. Sú medzi

nimi  napríklad návrh  zákona o  mierovom využívaní energie,

zákon o energetickom hospodárstve,  autorský zákon a ďalšie.

Medzičasom boli tiež už do  parlamentu odovzdané zákon o od-

padoch, zákon o liehu a víne.

 

     Vláda Slovenskej republiky v týchto týždňoch pripravuje

strategický materiál, ktorý by  mal mať politický charakter,

o prioritách v najbližšom období  s cieľom prednostne zabez-

pečiť  aproximáciu  právnych  predpisov  v oblastiach, ktoré

môžu ďalej významne ovplyvniť prípravu na integráciu do spo-

ločného  trhu Európskej  únie. Tento  pripravovaný materiál,

resp. priority  v ňom určené, už  budú vychádzať z podmienok

a požiadaviek Bielej knihy.

 

     Viaceré  ústredné  orgány  štátnej  správy  získali  už

v procese aproximácie  významné skúsenosti, či  už obsahové,

organizačné a podobne. Medzi  tieto ministerstvá patria pre-

dovšetkým ministerstvo životného prostredia, Úrad pre norma-

lizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, ďalej ministerstvo pôdo-

hospodárstva, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo práce,

sociálnych  vecí a  rodiny. Výsledky,  ktoré boli dosiahnuté

v aproximácii právnych predpisov v  oblasti tvorby a ochrany

životného prostredia,  vyvolali pozornosť aj  orgánov Európ-

skej únie a boli viackrát  ocenené aj v zahraničí. Naposledy

na rokovaní v Budapešti,  kde medzi východoeurópskymi štátmi

na  základe bodovacieho  systému aproximačné  aktivity tohto

ministerstva získali najvyšší počet bodov.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predloženou koncepciou  aproximácie si vláda  kladie za

cieľ zjednocovať postup ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov  štátnej správy  v procese  aproximácie právneho po-

riadku  a vytvoriť  nevyhnutné inštitucionálne,  organizačné

a materiálne  predpoklady na  uskutočňovanie tohto  procesu.

Niektoré z týchto úloh sa nám už podarilo riešiť, tie, ktoré

sa nám nepodarilo, treba doriešiť tak, aby na ich doriešenie

bola sústredená maximálna intenzita.

 

     Ministri  a  predsedovia  ostatných  ústredných orgánov

štátnej správy budú zabezpečovať vykonávanie tejto koncepcie

súbežne  s plnením  koncepcie uplatňovania  Európskej dohody

v Slovenskej republike, ktorú schválila vláda uznesením čís-

lo 103 zo 6. februára 1996.

 

     V uplynulých  týždňoch vláda postupne  prerokovala kon-

cepcie  integrácie  Slovenskej  republiky  do Európskej únie

v jednotlivých  rezortoch, pričom  tieto koncepcie jednotli-

vých  rezortov predtým  boli predmetom  rokovania Rady vlády

pre európsku integráciu. V  týchto rezortných koncepciách sa

konkretizujú aj úlohy a  potreby z hľadiska aproximácie prá-

va. Uskutočňovanie týchto vzájomne súvisiacich a navzájom sa

doplňujúcich  koncepcií si  vyžaduje pripravenosť získavania

a nepretržitého  vzdelávania   stabilizovaných  pracovníkov,

ktorí svojimi odbornými i jazykovými vedomosťami budú rovno-

cennými partnermi pre pracovníkov aparátu Európskej komisie.

Preto vláda systematicky rozvíja spoluprácu najmä s vysokými

školami  ekonomického a  právnického zamerania, predovšetkým

s Univerzitou Mateja  Bela v Banskej Bystrici,  a to s práv-

nickou fakultou, ktorá je  svojím učebným plánom výrazne za-

meraná na prípravu odborníkov pre plnenie aproximačných úloh

v Slovenskej republike. Títo  frekventanti sa vychovávajú so

zvýšeným dôrazom na zvládnutie  jazykov, v ktorých sa vypra-

cúvajú materiály Európskej únie.

 

     Na koordináciu  aproximačných prác a  overovanie súladu

návrhov zákonov  a vládnych nariadení  s predpismi Európskej

únie vláda pred tromi  rokmi zriadila Inštitút pre aproximá-

ciu práva.  Inštitút napriek sťaženým  podmienkam, v ktorých

začal a rozvíja svoju činnosť, za situácie personálnych ťaž-

kostí získania  vysokokvalifikovaných pracovníkov, vypracúva

stanoviská takmer ku všetkým návrhom, ktoré posudzuje Legis-

latívna rada vlády Slovenskej republiky a následne aj vláda.

Jeho stanoviská  v početných prípadoch už  boli podkladom na

rozhodnutie Legislatívnej rady  vrátiť návrh predkladateľovi

na  dopracovanie. Tieto  stanoviská sú  tiež často predmetom

veľmi živých diskusií v Legislatívnej rade, kde sa na zákla-

de nich doformulovávajú ustanovenia prerokúvaných návrhov.

 

     Realizáciou koncepcie sa sleduje tiež vytvorenie priaz-

nivých predpokladov  na prácu inštitútu.  Verím, že významnú

pomoc  získame  na  základe  rozhodnutia  Európskej  komisie

o uzavretí zmluvy s  konzorciom právnických poradenských fi-

riem na podporu úsilia  Slovenskej republiky pri aproximácii

nášho  právneho  poriadku  k  právu  Európskej  únie. Zmluva

s týmto konzorciom už bola  uzavretá a musím konštatovať, že

k uzavretiu tejto zmluvy došlo až po viacerých urgenciách zo

strany Slovenskej  republiky, a treba povedať,  že v Bruseli

bolo  konštatované,  že  k  časovému  posunu uzavretia tejto

zmluvy nedošlo zavinením slovenskej strany.

 

     Vláda bude dbať, aby  súčinnosť Inštitútu pre aproximá-

ciu  práva,  ministerstiev  a  ostatných  ústredných orgánov

štátnej správy  s týmto konzorciom bola  intenzívna a hlavne

aby to  bol efektívny prínos pre  vypracúvanie návrhov práv-

nych predpisov.  Predpokladáme, že v najbližšom  čase, t. j.

6. a  17. septembra 1996  na zasadnutí spoločného  podvýboru

pre  aproximáciu práva,  ktoré sa  bude konať  v Bratislave,

sformulujeme požiadavky pre konzorcium a vytvoríme mechaniz-

mus kontroly plnenia týchto našich požiadaviek.

 

     Chcela by som pripomenúť, že v júni 1996 vrcholili prá-

ce na príprave odpovedí  na dotazník Európskej komisie. Prí-

slušné  časti  týchto  odpovedí  obsahujú  podľa konkrétnych

a detailných  otázok  aj  konkrétne  odpovede,  z ktorých je

zrejmý súčasný  stav aproximácie v  jednotlivých oblastiach,

ako  aj postupnosť  procesu približovania  právneho poriadku

Slovenskej republiky k právu Európskej únie v ďalšom období.

 

     Materiály,  ktoré  sú   obsiahnuté  v  tomto  dotazníku

z aproximácie práva, sú cenným podkladom na vypracovanie ná-

rodného programu  aproximácie práva v  Slovenskej republike,

tzv. Bielej knihy,  ktorej dopracovanie Inštitút aproximácie

práva v súčasnom období dokončuje,  a časový sklz, ktorý na-

stal v odovzdaní tohto materiálu,  bol z významnej časti de-

terminovaný  aj práve  spracúvaním uvedeného  dotazníka, kde

všetky sily Inštitútu aproximácie  práva boli zamerané práve

na splnenie tejto veľmi významnej  úlohy. A nedá mi nespome-

núť,  že táto  úloha bola  splnená včas,  a nielen včas, ale

Slovenská  republika  bola  prvým  asociovaným štátom, ktorá

odovzdala tento  dotazník a nežiadala odklad.  Tým chcem len

zdôrazniť, že  aktivity, ktoré vyvinul  Inštitút aproximácie

práva,  skutočne retardovali  dopracovanie spomínaného mate-

riálu.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že výsledky rokovania

Národnej rady  Slovenskej republiky o  predloženej koncepcii

a schválenie tejto  koncepcie Národnou radou  Slovenskej re-

publiky bude významným podkladom na úspešné zvládnutie všet-

kých úloh  spojených s aproximáciou práva  k právu Európskej

únie ako nevyhnutného predpokladu na prijatie Slovenskej re-

publiky do Európskej únie.

 

     Na  mojom pondelňajšom  stretnutí s  pánom veľvyslancom

Zavvosom bol predmetom rokovania aj problém aproximácie prá-

va. Rada by som na záver zdôraznila jeho konštatovanie, kto-

ré poskytol aj tlači, že Slovenská republika v oblasti apro-

ximácie práva má za sebou kus dobre vykonanej práce.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pani podpredsedníčke vlády.

 

     Na začiatku som uviedol, že v rámci tohto bodu programu

prerokujeme aj  materiál Hlavné úlohy  Národnej rady Sloven-

skej republiky v procese aproximácie práva Slovenskej repub-

liky s právom Európskej únie a ich zabezpečenie v rámci Kan-

celárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vypracoval

náš  ústavnoprávny výbor.  Keďže sú  to materiály viac-menej

totožné a nadväzujúce, najskôr  prednesie pán poslanec Brňák

informáciu z výboru.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

 

     Slovenská  republika sa  v súlade  s Európskou  dohodou

o pridružení, uzavretou medzi Slovenskou republikou a európ-

skymi spoločenstvami, zaviazala vytvoriť ekonomické  a poli-

tické podmienky na prevzatie  záväzkov vyplývajúcich z budú-

ceho  členstva v  Európskej únii.  Jednou z najdôležitejších

podmienok  ekonomickej  integrácie  je  postupné zbližovanie

práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie v rozsahu

vymedzenom v článkoch 69 až 70 Asociačnej dohody.

 

     Zbližovanie práva podľa  Asociačnej dohody má zahrnovať

najmä tieto  oblasti: colné právo,  podnikové právo, bankové

právo, vedenie  účtov a dane  podnikov, duševné vlastníctvo,

ochrana pracovníkov na pracovisku, finančné služby, pravidlá

súťaže, ochrana  zdravia a života  ľudí, zvierat a  rastlín,

ochrana spotrebiteľa, nepriame zdaňovanie, technické pravid-

lá a  normy, zákony a  predpisy o jadrovej  energii, doprava

a životné prostredie.

 

     Uvedená úloha sa týka celkove 23 okruhov právnych prob-

lémov  súvisiacich  s  vytvorením  vnútorného trhu Európskej

únie podľa článku 7a Zmluvy o Európskom spoločenstve, v kto-

rom je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapi-

tálu, a  bola rozpracovaná v  nadväznosti na závery  summitu

Európskej  rady v  Essene do  tzv. Bielej  knihy pod  názvom

Príprava asociovaných krajín strednej  a východnej Európy na

integráciu do vnútorného trhu únie z 3. mája 1995.

 

     Pri realizovaní týchto úloh  má svoju zodpovednosť pre-

dovšetkým vláda  Slovenskej republiky a  jednotlivé ústredné

orgány štátnej správy, ale  osobitnú zodpovednosť má Národná

rada Slovenskej  republiky ako zákonodarný  orgán Slovenskej

republiky  ako asociovanej  krajiny. Zodpovednosť  národných

parlamentov za proces aproximácie národných právnych poriad-

kov s právom Európskej  únie vyplýva z Maastrichtskej dohody

z roku  1992,  ktorá  zvýraznila  predovšetkým ich kontrolnú

funkciu najmä v oblasti kontroly reflexie európskeho komuni-

tárneho práva v národnom právnom poriadku.

 

     Z tohto  dôvodu problematike aproximácie  práva Sloven-

skej republiky  k právu Európskej  únie venuje Národná  rada

Slovenskej republiky pozornosť už  od roku 1993,  keď zarea-

govala na podpis Asociačnej dohody  už 6. októbra 1993, a to

uznesením číslo  300 z roku  1993, v ktorom  požiadala vládu

Slovenskej  republiky predložiť  návrh koncepcie inštitucio-

nálneho, materiálneho, personálneho  a informačného zabezpe-

čenia  zosúlaďovania právneho  poriadku Slovenskej republiky

s právnym poriadkom Európskych spoločenstiev.

 

     Následne v  novembri 1993 Ústavnoprávny  výbor Národnej

rady  Slovenskej republiky  vytvoril komisiu Ústavnoprávneho

výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre aproximáciu

práva  Slovenskej republiky  s právom  Európskej únie, ktorá

pôsobí i v súčasnom volebnom období.

 

     V gescii tejto komisie následne v rámci Ústavnoprávneho

výboru Národnej rady Slovenskej republiky vznikol predložený

materiál -  Hlavné úlohy Národnej  rady Slovenskej republiky

v procese  aproximácie práva  Slovenskej republiky  s právom

Európskej únie a ich  zabezpečenie v rámci Kancelárie Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorý reaguje na postup vlády

Slovenskej  republiky  v  tejto  oblasti,  prezentovaný pred

chvíľou pani podpredsedníčkou vlády Slovenskej republiky ako

Koncepcia aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Eu-

rópskej únie a k dohovorom Rady Európy. Materiál vypracovaný

Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky je

kompatibilný s návrhom vlády Slovenskej republiky, nadväzuje

naň a vytvára s ním  ucelený systém krokov exekutívy a záko-

nodarnej moci v oblasti  aproximácie práva Slovenskej repub-

liky s právom Európskej únie.

 

     Predložený materiál v úvode definuje úlohy Národnej ra-

dy Slovenskej republiky v procese aproximácie, určuje v nad-

väznosti na odporúčania  maastrichtskej konferencie jej jed-

notlivé funkcie, navrhuje subjekty zodpovedné za ich plnenie

a určuje formy zabezpečenia týchto úloh v Národnej rade Slo-

venskej  republiky  a  naznačuje  možný  postup  ich plnenia

i v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Súčasne  v prílohách  predloženého materiálu oboznamuje

Národnú radu Slovenskej republiky so súčasným stavom v plne-

ní predmetných  úloh (to je  ako príloha 1),  s materiálnymi

požiadavkami  a  potrebami  spojenými  so zabezpečením tejto

úlohy v rámci Kancelárie  Národnej rady Slovenskej republiky

(toto je  ako príloha 2), s  metodikou práce pri aproximácii

v rámci Kancelárie Národnej  rady Slovenskej republiky (toto

je ako  príloha 3) vrátane  základného metodologického prvku

aproximácie v rámci Národnej  rady Slovenskej republiky ces-

tou kontroly, tzv. doložky zlučiteľnosti.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

ako predkladateľ  predmetného materiálu vychádza  zo skutoč-

nosti, že úloha postupne  zbližovať právny poriadok s právom

Európskej únie  ako záväzok vyplývajúci  z Asociačnej dohody

je  nesporná. Sú  viaceré  možnosti,  ako ju  splniť, pričom

predložený návrh zabezpečenia úloh v rámci Kancelárie Národ-

nej rady  Slovenskej republiky je  jedným z možných  riešení

danej úlohy.

 

     Bude si  vyžadovať príslušné zmeny  v legislatívnej ob-

lasti, napríklad prijatie nového rokovacieho poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a zakotviť v ňom inštitút do-

ložky zlučiteľnosti návrhu zákonov  s právom Európskej únie,

súčinnosť  exekutívy a  zákonodarnej moci  cestou spoločných

legislatívnych pravidiel vlády  Slovenskej republiky v časti

týkajúcej  sa citovanej  doložky zlučiteľnosti,  organizačné

a personálne opatrenia v rámci Kancelárie Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Osobitne treba zdôrazniť  politickú zodpovednosť Národ-

nej rady Slovenskej republiky  za riešenie tejto otázky, keď

bude treba nájsť spoločnú vôľu posudzovať každý legislatívny

návrh v kontexte s právom Európskej únie, a to bez ohľadu na

záujmy politických strán a politických hnutí.

 

     V tomto  zmysle vám predkladám predmetný  návrh ako vý-

sledok našich predstáv o možnom  riešení týchto úloh v rámci

Národnej rady  Slovenskej republiky s tým,  že ich naplnenie

bude plne v pôsobnosti predsedu Národnej rady Slovenskej re-

publiky a  vedúceho Kancelárie Národnej  rady Slovenskej re-

publiky v nadväznosti na  prijímaný rokovací poriadok Národ-

nej rady Slovenskej republiky a ďalšie naň nadväzujúce vnút-

roorganizačné úpravy Kancelárie Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu predsedovi ústavnoprávneho výboru za

uvedenie materiálu.

 

     Prosím  povereného  člena  ústavnoprávneho  výboru pána

poslanca Cupera, aby podal správu o výsledku prerokovania vo

výboroch.

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte  mi, aby  som ako  spoločný spravodajca výborov

Národnej rady Slovenskej republiky podal správu o výsledkoch

prerokovania Koncepcie aproximácie práva Slovenskej republi-

ky k  právu Európskej únie  a k dohovorom  Rady Európy, tlač

číslo  403, v  znení jej   doplnku z  júna 1996,  tlač číslo

403a,  a Hlavných  úloh Národnej  rady Slovenskej  republiky

v procese  aproximácie práva  Slovenskej republiky  s právom

Európskej únie a ich  zabezpečenie v rámci Kancelárie Národ-

nej rady  Slovenskej republiky, tlač číslo  435, vo výboroch

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Materiál vlády Slovenskej republiky - Koncepcia aproxi-

mácie  práva  Slovenskej  republiky  k  právu Európskej únie

a k dohovorom  Rady Európy, tlač číslo  403, bol rozhodnutím

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 935 zo dňa

22. apríla 1996 pridelený na prerokovanie len Ústavnoprávne-

mu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval Koncepciu aproximácie  práva Slovenskej republiky

k právu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy, tlač číslo

403, na svojej  schôdzi 9. mája 1996 s tým,  že ju zobral na

vedomie. Súčasne  uznesením číslo 251 z  9. 5. 1996 požiadal

vládu Slovenskej republiky dopracovať ju o pripomienky, kto-

ré máte predložené ako tlač  403b, príloha k uzneseniu číslo

251.  Súčasne  Ústavnoprávny  výbor  Národnej rady odporúčal

predsedovi Národnej rady zaradiť  uvedený materiál na prero-

kovanie Národnej rady na  júnovej schôdzi Národnej rady Slo-

venskej republiky a vysloviť s  ním súhlas v znení pripomie-

nok Ústavnoprávneho výboru Národnej rady.

 

     Ústavnoprávny  výbor Národnej rady Slovenskej republiky

uložil tiež  členom komisie Ústavnoprávneho  výboru Národnej

rady Slovenskej republiky  pre harmonizáciu práva Slovenskej

republiky  s  právom  Európskej  únie  uskutočniť poslanecký

prieskum na  Inštitúte pre aproximáciu práva  a na vybraných

ústredných  orgánoch  štátnej  správy  Slovenskej republiky,

ktoré plnia úlohy v  procese európskej integrácie a harmoni-

zácie  práva Slovenskej  republiky s  právom Európskej únie.

Len tak mimo: prieskum sme už aj uskutočnili s predsedom vý-

boru pánom Brňákom v auguste.

 

     Treba súčasne uviesť, že vláda Slovenskej republiky re-

agovala  na uznesenie  Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo  251/1996 z  9. 5. 1996 tak, že

všetky pripomienky Ústavnoprávneho  výboru Národnej rady zo-

hľadnila v doplnku ku Koncepcii aproximácie práva Slovenskej

republiky k  právu Európskej únie a  k dohovorom Rady Európy

z júna 1996, ktorý máte predložený ako tlač 403a.

 

     Materiál  Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky Hlavné úlohy  Národnej rady Slovenskej repub-

liky v procese aproximácie práva Slovenskej republiky s prá-

vom Európskej  únie aj ich  zabezpečenie v rámci  Kancelárie

Národnej rady Slovenskej republiky,  tlač 435, spracoval Ús-

tavnoprávny  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky ako

svoj iniciatívny  materiál a prerokoval ho  na schôdzi 9. 5.

1996. Uznesením číslo 252 z 9.  5. 1996 - máte ho predložený

ako tlač  číslo 435a -  predmetný materiál schválil  v znení

pripomienok a doplnkov prednesených  na 49. schôdzi Ústavno-

právneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a odporú-

čal predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať

ho na júnovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sú-

bežne s vládnym návrhom  koncepcie aproximácie. Keďže na jú-

novej schôdzi nebol prerokovaný, prerokúvame ho až dnes.

 

     Súčasne  Ústavnoprávny výbor  Národnej rady  Slovenskej

republiky odporúčal predsedovi  Národnej rady Slovenskej re-

publiky zabezpečiť  splnenie úloh vyplývajúcich  pre Národnú

radu  Slovenskej republiky  z bodu  IV/A body  1-13 Hlavných

úloh Národnej rady Slovenskej  republiky v procese aproximá-

cie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a ich

zabezpečenia v rámci Kancelácie Národnej rady Slovenskej re-

publiky. Ide o úlohy týkajúce sa krokov v rámci Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky a Kancelárie  Národnej rady Sloven-

skej republiky prakticky realizujúce načrtnuté hlavné úlohy.

 

     Milé dámy,  vážení páni, toľko  pokiaľ ide o  rokovanie

jediného  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorý

prerokoval oba materiály - tlač 403 a 435.

 

     Pokiaľ ide o môj návrh na stanovisko Národnej rady Slo-

venskej republiky k nim ako spoločný spravodajca výborov na-

vrhujem  po predpokladanej  spoločnej rozprave  k nim prijať

uznesenie pripojené v prílohe, tlač  403b a 435a. K vládnemu

materiálu  Koncepcia aproximácie  práva Slovenskej republiky

k právu Európskej únie a k  dohovorom Rady Európy, tlač 403,

odporúčam zobrať ju  len na vedomie. Pokiaľ ide  o návrh Ús-

tavnoprávneho  výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

Hlavné  úlohy Národnej  rady Slovenskej  republiky v procese

aproximácie  práva Slovenskej  republiky s  právom Európskej

únie  a ich  zabezpečenie v  rámci Kancelárie  Národnej rady

Slovenskej republiky, rovnako ich  odporúčam zobrať na vedo-

mie  s tým,  že Národná  rada Slovenskej  republiky odporúča

predsedovi Národnej  rady Slovenskej republiky  pri inštitu-

cionálnom a organizačnom  zabezpečení záväzku Slovenskej re-

publiky vyplývajúceho z Asociačnej  dohody v podmienkach Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky vychádzať  z Hlavných úloh

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  v procese aproximácie

práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a ich za-

bezpečenia v  rámci Kancelárie Národnej  rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Súčasne si  dovolím upozorniť, že  v tlači 403b  a 435a

došlo k prehodeniu textu návrhov uznesení. K vládnemu návrhu

je pripojené  uznesenie k návrhu  Ústavnoprávneho výboru Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky a  naopak. Prosil by  som,

aby  ste túto  skutočnosť vzali  na vedomie  a texty v tomto

zmysle aj upravili.

 

     Keďže mám slovo, vážený pán predseda, dovoľte mi prečí-

tať návrh na uznesenie.

 

    Uznesenie  Národnej rady  Slovenskej republiky  z 11. 9.

1996  ku  Koncepcii  aproximácie  práva Slovenskej republiky

k právu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy, tlač 403

 

     Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Kon-

cepciu aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európ-

skej únie a k dohovorom Rady Európy, tlač 403.

 

     K druhému materiálu si dovolím prečítať uznesenie.

 

     Uznesenie Národnej  rady Slovenskej republiky  z 11. 9.

1996  k Hlavným  úlohám Národnej  rady Slovenskej  republiky

v procese  aproximácie práva  Slovenskej republiky  s právom

Európskej únie a ich  zabezpečenie v rámci Kancelácie Národ-

nej rady Slovenskej republiky, tlač 435

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie  Hlavné úlohy Národnej rady Sloven-

skej republiky v procese aproximácie práva Slovenskej repub-

liky s právom Európskej únie a ich zabezpečenie v rámci Kan-

celárie Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 435;

 

     B. odporúča predsedovi  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pri inštitucionálnom a organizačnom zabezpečení záväzku

Slovenskej republiky vyplývajúceho z článku 69 - prosím, aby

ste si tam opravili -  pomlčka 71 Európskeho dohovoru o pri-

družení  Slovenskej  republiky   k  Európskym  spoločenstvám

v podmienkach  Národnej rady  Slovenskej republiky vychádzať

z Hlavných úloh Národnej rady Slovenskej republiky v procese

aproximácie  práva Slovenskej  republiky s  právom Európskej

únie  a ich  zabezpečenia v  rámci Kancelárie  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpra-

vu k  tomuto bodu programu s  tým, že do rozpravy  mám jednu

písomnú prihlášku,  a to pána  poslanca Csákyho. Takže,  pán

poslanec Csáky, nech sa páči, môžete vystúpiť.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     poslanci  Maďarského   kresťanskodemokratického  hnutia

uvítali zaradenie dokumentov číslo 403 a 435 do programu za-

sadnutia Národnej rady Slovenskej republiky, pretože sme to-

ho názoru, že vláda Slovenskej republiky nevenuje dostatočnú

pozornosť aproximácii práva Slovenskej republiky k právu Eu-

rópskej únie a k dohovorom Rady Európy. Predkladané materiá-

ly však nepovažujeme za dostačujúce,  je v nich niekoľko ne-

konkrétnych a formálnych prvkov. A súhlasíme s uznesením Ús-

tavnoprávneho výboru zo dňa 9. mája 1996 číslo 251, v ktorom

výbor žiada vládu o doplnenie koncepcie. Sme však pripravení

podporiť tieto materiály aj  v takom neúplnom stave, pretože

prijatie týchto  dokumentov aj v  takom stave považujeme  za

krok dopredu a za dobrý signál do zahraničia.

 

     Prečo som teda požiadal o slovo? Chcem upozorniť každé-

ho  poslanca aj  členov vlády  Slovenskej republiky,  že ani

dôsledným  realizovaním  obsahu  týchto  dvoch dokumentov sa

Slovenská  republika nedostane  z tých zahraničnopolitických

problémov, s ktorými v  súčasnosti zápasíme. Tieto dokumenty

hovoria o určitých oblastiach, v ktorých skutočne potrebuje-

me zladiť náš právny systém  s európskym, nehovoriac o všet-

kých potrebných krokoch, ktoré v legislatíve musíme uskutoč-

niť, aby  sme sa stali skutočne  kompatibilnými s európskymi

normami a, samozrejme, zvyklosťami.

 

     Pri  prerokúvaní  tohto  bodu  aspoň  takýmto verbálnym

spôsobom  musíme  poukázať  na  to,  že  slovenský parlament

v uplynulých necelých  dvoch rokoch prijal  rad takých záko-

nov, bez  novelizovania alebo zrušenia ktorých  aj v prípade

dôsledného plnenia obsahu dokumentov  číslo 403 a 435 budeme

mať značné  problémy s našou  eurokompatibilitou. Ide naprí-

klad o zákon o nadáciách, o parlamentom už raz prijatú nove-

lu Trestného zákona, ide o  vysokoškolský zákon, ktorý je na

programe terajšej schôdze, ide  o vlani prijatú novelu škol-

ského zákona, ide o prijatý jazykový zákon, ide o absentujú-

ci zákon na ochranu menšinových jazykov, ide o problematický

zákon  o  územnom  členení  Slovenskej  republiky,  ktorý je

v silnej kontroverzii s Chartou  Rady Európy o miestnych sa-

mosprávach a o regionalizme, a  samozrejme, mohol by som ho-

voriť aj o avizovanom zákone na znovuzavedenie trestu smrti.

 

     Nechcem tu  však vymenovať všetky  problematické právne

normy  a taktiež  nemôžem  dať konkrétny návrh  na doplnenie

pripravenej koncepcie, pretože táto koncepcia je založená na

inej  filozofii. Chcem  len dať  do pozornosti  vlády a vám,

cteným kolegom,  predchádzajúce súvislosti a  chcem vyhlásiť

v mene svojich  kolegov, že naše  pozitívne hlasovanie treba

chápať v súvislosti s tými  výhradami, ktoré som v tomto vy-

stúpení povedal.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Druhý sa  do rozpravy  prihlásil pán poslanec

Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani podpredsedníčka,

     vážení kolegovia,

     vážené kolegyne,

 

     dovoľte mi  stručnú poznámku. Ja som  s materiálom obo-

známený, som  členom aproximačnej komisie  a členom ústavno-

právneho výboru.  Kvitujem, že je tu  koncepcia, a kvitujem,

že vieme, ako  a čo by sme chceli  robiť. Pravda, materiálne

a personálne podmienky sú dané,  sú realitou, nemôžeme počí-

tať s tým, že sme vo vzduchoprázdne a nemôžeme si stavať ne-

jaké hviezdne ciele. A nemám  vôbec v úmysle negovať doteraz

vykonanú prácu,  ale úvodné vystúpenie  pani podpredsedníčky

vlády ma nabáda k tomu, aby  som sa pýtal, prečo tá nadnese-

nosť, prečo tá ružová ľahkosť a prečo tak ďaleko od reality,

ktorá u nás v  zákonodarnej a legislatívnej činnosti existu-

je. Komu slúži takéto nadnesené a nepravdivé vzájomné klama-

nie sa?

 

     Dovoľte len povedať: So  spôsobom prerokúvania a kvali-

tou našich zákonov máme všetci veľmi dobré skúsenosti. V so-

botu dostanem  návrh, veľmi komplexný,  veľmi vážny, citlivý

- o  prokuratúre, v  utorok ho  schvaľujeme v ústavnoprávnom

výbore, potom sa s ním  dodatočne človek oboznamuje a zisťu-

je, čo všetko tam je. Kvalita, s ktorou sa chválime.

 

     Čítal som,  pani podpredsedníčka, v  našej parlamentnej

tlači, že nás v zahraničí chvália za zákon o praní špinavých

peňazí. Bol som na takej konferencii, kde nás skutočne chvá-

lili, lebo to je dobrý zákon, ale oni nevedeli, že v tom zá-

kone je jedno ustanovenie,  s ktorým sme "svetovo" prerazili

bankové tajomstvo. Tam je uvedené, že tento zákon bude upra-

vený vyhláškou ministra vnútra  a ministra financií. Nemohli

to urobiť,  pokiaľ sme nenovelizovali zákon  o bankách. Čiže

s týmto  zákonom, ktorý  je dobrý,  a chvalabohu,  že je, je

zbytočné sa chváliť, keď  poldruha roka sme nemali novelizo-

vaný  zákon o  bankách a  jeho jadro  sa v  podstate nemohlo

v praxi uplatňovať.

 

     Alebo inštitucionálne vybavenie.  Dobre, že máme Inšti-

tút aproximácie práva. Keby ste nám ráčili povedať, koľko je

tam právnikov.

 

     Pokiaľ  ide o  vedeckú oblasť,  tak ako celá naša  veda

v posledných rokoch upadá, môžem vám  zodpovedne povedať, že

v Ústave štátu a práva -  okrem jednotlivcov - sa pozitívnym

právnym odvetviam, tomu, čo by nám najviac pomohlo v zákono-

darnej činnosti, v podstate nikto nevenuje.

 

     Pokorne prosím,  držme sa pri zemi  a prestaňme s chvá-

lenkárstvom. Našej súčasnej biede  v zákonodarnej a legisla-

tívnej činnosti to veľmi nepomôže.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyne, páni  poslanci, hlási sa nie-

kto do rozpravy? S faktickou poznámkou? Nech sa páči.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Rád by som nadviazal na  slová môjho kolegu z poslanec-

kého klubu a chcel by som požiadať vládu Slovenskej republi-

ky a najmä pani podpredsedníčku,  ktorá tu dnes vládu zastu-

puje, aby naozaj pokiaľ možno čo najviac podporili či už fi-

nančne, materiálne, ale aj personálne Inštitút pre aproximá-

ciu práva,  pretože ak pán poslanec  Benčík postavil otázku,

koľko právnikov robí na tomto inštitúte, asi mal dôvod pýtať

sa na  personálny stav. Ja  naozaj rozumiem tomu,  že nie je

jednoduché nájsť ľudí, ktorí vedia robiť s právom Európskeho

spoločenstva, pretože robiť s právom Európskeho spoločenstva

to nie je zobrať si knihu  a prečítať ju. Robiť s právom Eu-

rópskeho  spoločenstva  znamená  poznať  výkladové pravidlá,

ktoré sa používajú pri  manipulácii s právom Európskeho spo-

ločenstva,  poznať autentické  texty, rovnako  poznať úmysel

zákonodarcu, teda  Európskeho spoločenstva, keď  tieto normy

boli prijímané či už v tej alebo onej oblasti.

 

     V porovnaní s inými krajinami  si myslím, že nie sme až

tak ďaleko. Ak zoberieme Maďarsko alebo Poľsko, tak dosiahli

pri porovnávaní  práva oveľa viac ako  my. Chápem objektívnu

situáciu, ktorá je, preto  naozaj prosím, aby podpora inšti-

tútu bola čo možno najväčšia.

 

     A mám ešte jednu  otázku na pani podpredsedníčku vlády.

Týka  sa Bielej  knihy. Vy  ste vo  svojom úvodnom vystúpení

uviedli, že vláda si vytýčila 22 priorít v legislatívnej ob-

lasti a  že v podstate  tieto priority už  boli konzultované

s autormi  Bielej  knihy  alebo pri  príprave Bielej  knihy.

Môžem povedať, že tie priority napríklad v oblasti životného

prostredia vôbec nie sú totožné s prioritami, ktoré sú vytý-

čené v  Bielej knihe. A teraz  hovoríte, že vláda pripravuje

nejaký ďalší  materiál, v ktorom bude  reagovať na priority.

Ale ako je to možné, že  Biela kniha je na svete už niekoľko

mesiacov a  vláda to ešte  len teraz pripravuje?  Vlastne čo

môže vláda s tým urobiť? Iba  to opísať, nič iné. Tam je se-

dem alebo osem priorít v oblasti životného prostredia. Vláde

nezostáva nič iné iba sa  sústrediť na tieto priority. Preto

sme tu trošku  možno pozadu s  aplikáciou tohto dokumentu aj

v porovnaní s inými štátmi a naozaj sa pripájam k pripomien-

kam, ktoré tu mal môj kolega pán poslanec Benčík.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Vyšlo vám to skoro navlas.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, písomne už nikto

nie je prihlásený do rozpravy. Končím rozpravu k tomuto bodu

programu s  tým, že pani podpredsedníčka  vlády sa ešte chce

vyjadriť.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

     vážení prítomní,

 

     dovoľte, aby som v stručnosti odpovedala.

 

     Pánu poslancovi Csákymu, ktorý  hovorí, že materiál nie

je dostatočne  konkrétny: Je to  otázka posúdenia materiálu,

ale v každom prípade k vašej požiadavke, v ktorej sa stotož-

ňujete s požiadavkami ústavnoprávneho  výboru a žiadate, aby

boli tieto pripomienky  akceptované, môžem jednoznačne pove-

dať, že sú spracované v dodatku, kde sme v plnom rozsahu ak-

ceptovali všetky pripomienky, vláda  ich schválila a dodatok

tvorí organický celok predloženej koncepcie.

 

     Hovoríte, že ani keby sme plnili to, čo je uvedené, nie

sme v legislatíve dobrí,  pretože budeme mať vážne problémy,

keď prijímame také zákony, ako je zákon o nadáciách, jazyko-

vý zákon, zákon o územnom usporiadaní a tak ďalej, a uvádza-

te, že ešte iniciujeme zákon  o treste smrti. Vážený pán po-

slanec, vláda Slovenskej republiky nikdy takýto zákon neini-

ciovala, vláda - vedomá si pristúpenia k šiestemu dodatkové-

mu protokolu - sa len obrátila na Radu Európy s návrhom, aby

bol tento  dodatkový protokol prehodnotený,  pričom uviedla,

že plne sa bude správať podľa prijatých záväzkov, pokiaľ Ra-

da  Európy príslušný  dodatkový protokol  nezmení. Môžem vás

ubezpečiť, že takéto nálady  sú nielen v Slovenskej republi-

ke, ktorá tak učinila už  pred vyše polrokom a vysoko kulti-

vovaným  spôsobom, ale  aj iné  štáty už  dali takýto  návrh

a mám informácie, že Belgicko tiež zvažuje takýto návrh.

 

     Pokiaľ ide o zákon o nadáciách, môžem vás ubezpečiť, že

na  viacerých  zahraničných  rokovaniach,  vrátane rokovania

s vysokým komisárom OSN pre ľudské  práva, sme dospeli k zá-

veru, resp. bolo nám povedané, že  tento zákon je plne v sú-

lade s dohovormi, a smernice, ktoré sa ich netýkajú, tam mu-

síme  pominúť,  ale  je  v  súlade  s  dohovormi Rady Európy

a s chápaním ľudských práv  v demokratickej spoločnosti vrá-

tane práv  na vytvorenie tretieho  sektora. Dokonca ani  pán

prezident, ktorý vrátil tento  zákon, nenašiel žiadny ústav-

noprávny dôvod  ani rozpor s  jediným medzinárodným dokumen-

tom, ktorý by mohol akceptabilne uviesť.

 

 

     O jazykovom zákone už nebudem hovoriť, pretože o tom sa

už toľko porozprávalo a  písomne bolo konštatované, že jazy-

kový zákon  je prijateľný a dokonca  v súčasnej dobe, pokiaľ

mám informácie, aj Spojené  štáty americké vypracúvajú jazy-

kový zákon, ktorý má viaceré inštitúty, ktoré boli tu namie-

tané, presne však nemôžem  uviesť, ale opakujem, o jazykovom

zákone sme  rokovali v Rade  Európy a bolo  konštatované, že

nie je v rozpore - to, čo kývete hlavou, boli otázky do dis-

kusie zo záznamu a v diskusii  sme to plne odôvodnili. A zá-

ver - neboli pripomienky.

 

     Ďalej zákon o územnom  usporiadaní - tiež sa o ňom dis-

kutovalo a bolo konštatované, že nie je v rozpore so žiadny-

mi kritériami,  ktoré by oprávňovali záver,  že tieto zákony

sú neprijateľné.

 

     Navyše to, čo sa  uvádza, sú často skutočne dezinformá-

cie, či už informácie, ktoré boli v tlači, že vysoký komisár

pre ľudské  práva protestoval, sám to  v zápise vyvrátil, že

to nie je  pravda, ďalej  sme si dali  preskúmať  veľvyslan-

com, máme  písomné záznamy, že  Európska komisia sa  zákonom

o nadáciách vôbec nezaoberala, ani žiadny iný orgán, ani ne-

dali záporné stanovisko a  ani úradne nepožiadali o vypraco-

vanie  expertízy. Ale  myslím, že  pre niektorých  uvádzanie

konkrétnych argumentov je hádzanie hrachu o stenu. Takže ne-

budem tu pokračovať a nárokovať si váš vzácny čas.

 

     Pánu poslancovi Benčíkovi by  som uviedla, že nepovažu-

jem za ružovú ľahkosť, keď na jednej strane v materiáli kon-

štatujeme, že  máme skutočne veľké problémy  hlavne v perso-

nálnej oblasti, a tie sú  objektívne. Ja som ich už uvádzala

viackrát a boli akceptované  aj v zahraničí. Totiž Slovenská

republika je štát, v ktorom  z bývalého štátneho útvaru pre-

važná časť legislatívcov ostala v Českej republike, lebo tam

sa robilo ťažisko legislatívy.  Na ministerstvách s výlučnou

republikovou pôsobnosťou bolo  pár legislatívcov, z ktorých,

žiaľ, mnohí  už nepracujú v službách  štátnej správy, prešli

do súkromného sektora. A legislatívca treba vychovať. Každý,

kto robil legislatívu, vie,  že tvorba legislatívy je vysoko

špecializovaná činnosť. A navyše, ak k tomu potrebujete dob-

rú znalosť angličtiny v  terminológii a ochotu zvládnuť pen-

zum problémov, ktoré sú vlastne novou oblasťou poznania sys-

tému orgánov  Európskej únie, ich práce  atď. tak vám vyjde,

že nie je veľká ochota pracovať v tejto oblasti.

 

     Toho času má Inštitút pre aproximáciu práva päť stálych

pracovníkov, dvaja sú na stáži a jedna pracuje popri štúdiu,

čiže je to sedem zamestnancov právnikov, ale máme perspektí-

vu  teraz, po  právnej úprave  možnosti financovania  týchto

pracovníkov ako špičkových pracovníkov, že prijmeme urýchle-

ne ďalších, keďže  budeme môcť oceniť ich prácu.  Ja si mys-

lím, že  tým odpovedám aj na  vystúpenie pána poslanca Fica,

ktorý vlastne apeloval na podporu inštitútu.

 

     Pán poslanec, Biela kniha  ako národný program v zmysle

požiadaviek Európskej únie nie je mechanické doplnenie, pre-

tože až  v júni boli vypracované  tabuľkové grafy, v ktorých

žiadajú, aby boli dané informácie, keďže zistili, že niekto-

ré národné  programy boli odovzdané tak,  že boli ťažko pre-

hľadné, preto požadujú vypracovanie  týchto informácií v ta-

buľkovom systéme. To znamená, že my prepracúvame tiež to, čo

už bolo  pripravené, do tabuľkového  systému. A zdôrazňujem,

začiatkom júna sme sa oboznámili s ich konečným znením. Tak-

že nejde o mechanické doplnenie,  pretože tam žiadajú aj in-

štitucionálne  zabezpečenie, informácie  o ďalších súvislos-

tiach.

 

     K zákonu o praní špinavých  peňazí by som sa nerada vy-

jadrovala. Je  pravda, že bol podmienený  zákonom o bankách,

ale je pravda, že zákon o bankách bol dvakrát vrátený z vlá-

dy na  dopracovanie, a je neodškriepiteľným faktom, že  Rada

Európy písomne doručila pánu  ministrovi v rámci korešpoden-

cie odsek, v ktorom je jasne uvedené, že vysoko hodnotia náš

zákon o praní špinavých peňazí  s dodatkom, že viaceré štáty

Európskej únie by  si z tohto zákona mohli  brať príklad. Je

to neodškriepiteľný fakt,  pretože na viacerých stretnutiach

sa hovorilo o tomto zákone a boli pochvalné vyjadrenia.

 

     K tomu, koľko protiústavných zákonov bolo prijatých, by

som  chcela uviesť  pánom  poslancom  len jedno.  Na základe

správy,  ktorú som  dávala do  vlády, do  decembra 1995 bolo

prijatých od vzniku Slovenskej  republiky 386 právnych pred-

pisov. Je pravda, že bolo daných veľa návrhov, je pravda, že

bolo zrušených  veľa všeobecne záväzných  právnych predpisov

miestnej  samosprávy,  ale  je  neodškriepiteľným faktom, že

z predpisov, ktoré dala vláda ako svoje vládne návrhy, resp.

sú medzi nimi aj návrhy  poslanecké, boli do decembra Ústav-

ným súdom  zrušené len tri. Pri  Liečebnom poriadku bola na-

mietaná  forma, teda  nie vládneho  nariadenia, ale  zákona,

a v dvoch  prípadoch došlo k zrušeniu,  ale nie celých práv-

nych predpisov, len  niektorých paragrafov príslušných práv-

nych predpisov.

 

     Vážení,  pri tej  dynamike a  pri tom,  že hľadáme, ako

transformovať, na čo nemáme vzory  v západnej Európe, a máme

ústavu, ktorá  je porovnateľná so  súčasne platnými ústavami

v západnej Európe, je veľmi  ťažko pripravovať predpisy, keď

na  výklad niektorého  ustanovenia, resp.  článku ústavy  aj

medzi právnikmi  nie sú jednotné  názory. To znamená,  že aj

v rozvinutých  demokraciách ústavný  súd ruší  zákony, takže

nehovorme o  našej legislatíve ako  protiústavnej, katastro-

fálnej, ktorá by mala takú kvalitu, že nás pre ňu odsúdi ci-

vilizovaný svet. To nie je pravda.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani podpredsedníčke.  Pýtam sa predsedu ústav-

noprávneho výboru  pána Brňáka, či sa ako  predkladateľ chce

vyjadriť k rozprave.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie. Takže sa pýtam spoločného spravodajcu pána Cupera,

či sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pôvodne som nechcel  vystúpiť, ale niektorí predrečníci

ma k tomu prinútili. Iste  mnohí z vás zabudli, že hlasovali

za nejakú  komisiu, ktorá v tomto  parlamente bola zriadená.

Keďže som  bol jej predsedom,  dovolím si povedať  aj ja pár

slov  k niektorým  kritickým vystúpeniam.  Komisia pracovala

v zložení:  Šimko, Benčík,  Sečánsky, Brňák,  Cuper. Isteže,

táto komisia nebola v toľkej pozornosti ako oveľa slávnejšia

komisia pána Macušku, môžem povedať, že aspoň sa jej neveno-

valo toľko  pozornosti zo strany  novinárskej obce, ale  na-

priek tomu komisia pracovala, intenzívne zbierala skúsenosti

zo zahraničia,  členovia komisie sa  zúčastňovali na rokova-

niach v Rakúsku, v Českej republike, v Belgicku, v Maďarskej

republike.

 

     Všetky skúsenosti  vyústili do toho,  že sme pripravili

tento program. Možno k  nemu mať výhrady, samozrejme, netvr-

dím, že  je absolútne dokonalý,  ale chcem povedať  pánu po-

slancovi Csákymu, že nie celkom trefne reagoval aspoň na ma-

teriál, ktorý sa dotýka  aproximácie práva na pôde parlamen-

tu,  pretože účelom  materiálu nebolo  zaoberať sa obsahovou

náplňou aproximácie, ale inštitucionálnou. To znamená, v ma-

teriáli  je navrhnutý  inštitucionálny program,  ako sa bude

aproximovať. A môžem ho ubezpečiť,  že v tomto smere sme as-

poň  tak ďaleko  ako napríklad  Maďarská republika,  o práci

ktorej sme  v decembri (1.  decembra 1995) na  rokovaní boli

informovaní  od predsedu  ústavnoprávneho výboru  maďarského

parlamentu. Samozrejme,  aspoň tak ďaleko  sme ako v  českom

parlamente, i keď, samozrejme, ich finančné možnosti na prá-

cu výboru alebo parlamentu v oblasti aproximácie sú nepomer-

ne lepšie.

 

     Beriem, samozrejme, kritické  slová pána poslanca Fica.

Áno, personálna  situácia na Slovensku nie  je dobrá, ale to

by som sa opakoval  po predrečníkoch. Nieto právnikov, ktorí

by boli schopní robiť aproximáciu na vysokej úrovni, pretože

okrem všeobecného rozhľadu,  zvlášť právnického rozhľadu, sú

potrebné aj široké jazykové znalosti, lebo zatiaľ nie je vy-

budovaný informačný systém o komunitárnom práve a komunitár-

ne právo nie je preložené  do slovenského jazyka. Takže, sa-

mozrejme, berte  to tak, že  vám predkladáme výsledok  práce

v podstate piatich ľudí, ktorí pracovali každý podľa svojich

možností, každý  podľa politických a iných  záujmov, ale vý-

sledný  akt, výsledný  program  nie  je politický,  je čiste

a výlučne odborný. Ja si ako predseda komisie dovoľujem čle-

nom komisie poďakovať a  chcem popriať vopred budúcim členom

už výboru pre integráciu veľa úspechov v tejto práci.

 

     Ďakujem.

 

     Keďže, pán predsedajúci,  z rozpravy nevyplynuli nijaké

pozmeňujúce návrhy  k uzneseniam, dovolil by  som si vás po-

prosiť, aby ste dali hlasovať o návrhoch uznesení.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Pýtam sa, páni poslanci, panie

poslankyne,  pretože budeme  hlasovať o  návrhu uznesenia ku

koncepcii  aproximácie práva,  ktoré už  pán poslanec  Cuper

prečítal, či chcete, aby toto  uznesenie bolo ešte raz číta-

né, alebo pristúpime k hlasovaniu. Máte to všetci v materiá-

loch na  stole. (Hlasy z  pléna, že uznesenie  netreba znovu

čítať.)

 

     Takže môžeme pristúpiť k  hlasovaniu. Prosím, budeme sa

prezentovať a hlasovať o návrhu uznesenia ku koncepcii apro-

ximácie práva.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada toto uznesenie schválila.

 

     Teraz budeme  hlasovať o uznesení k  Hlavným úlohám Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky v procese aproximácie práva

Slovenskej republiky s právom  Európskej únie a ich zabezpe-

čeniu v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Budeme hlasovať o uznesení  ako celku hneď, takisto ako

pri prvom hlasovaní, keďže tu tiež neboli pripomienky.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že aj toto uznesenie sme prijali.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážené panie poslankyne, páni  poslanci, ďakujem vám za

spoluprácu a  za to, že ste  túto koncepciu podporili takmer

ústavnou väčšinou, a pánu  Moricovi zvlášť ďakujem za trpez-

livosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     d r u h ý m  bodom programu je

 

     správa o plnení  štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

za I. polrok 1996.

 

     Správu vlády ste dostali ako tlač 469 a spoločnú správu

o výsledkoch jej prerokovania vo výboroch ako tlač 469a. Sú-

časťou spoločnej  správy je aj  návrh na uznesenie  Národnej

rady.

 

     Z rozhodnutia vlády  Slovenskej republiky správu uvedie

podpredseda vlády  a minister financií  Slovenskej republiky

pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som vám vo  svojom vystúpení priblížil

výsledky plnenia  štátneho rozpočtu Slovenskej  republiky za

6 mesiacov tohto roku, ktoré sú charakterizované schodkom vo

výške 6,1 mld Sk. Výsledok rozpočtového hospodárenia by bolo

možné  z hľadiska  výšky dosiahnutého  deficitu považovať za

uspokojivý.

 

     Za obdobie I. polroka 1996 boli celkové príjmy štátneho

rozpočtu splnené  v objeme 79,5 mld  Sk, čo je 49  % ročného

predpokladu.  Dosiahnutá skutočnosť  v porovnaní  s rovnakým

obdobím roka  1995 bola vyššia  o 4,1 mld  Sk. Daňové príjmy

boli splnené v  objeme 67,6 mld Sk, t. j.  na 46,6 % ročného

rozpočtu. Dosiahnutá skutočnosť v porovnaní s rovnakým obdo-

bím minulého roka je vyššia o 1,5 mld Sk.

 

     Dane z  príjmov, zisku a kapitálového  majetku k 30. 6.

tohto roka  dosiahli 32,2 mld  Sk, čo predstavovalo  plnenie

ročných úloh na 53,9 %. Dane z majetku boli splnené v objeme

388 mil. Sk,  čo je 51,7 % ročného  rozpočtu, domáce dane na

tovary  a služby  dosiahli k  polroku 30,3  mld Sk a splnili

ročný predpoklad len na 38,9 %. Do tejto skupiny daní patria

najmä daň z pridanej hodnoty  a spotrebné dane. Príjmy štát-

neho rozpočtu  z výnosov dane z  pridanej hodnoty sú štátnym

rozpočtom na rok 1996 stanovené vo výške 54,7 mld Sk.

 

     Medziročný nárast  rozpočtu o 11,5  mld Sk v  porovnaní

s minulým rokom vyplynul jednak  zo skutočných výnosov tejto

dane dosahovaných  v roku 1995  a jednak  z predpokladu,  že

až 52 % predaných  tovarov a služieb sa  bude realizovať pri

23-percentnej  sadzbe  dane  a 48 % pri  6-percentnej sadzbe

tejto dane. Plnenie príjmov štátneho rozpočtu z výnosov dane

z pridanej hodnoty za  I. polrok bolo vo výške  20,9 mld Sk,

to znamená 38,2 %. Jednotlivé druhy spotrebných daní dosiah-

li objem 9,4 mld Sk, t. j. plnenie na 40,2 %.

 

     Nižší podiel, ako sa  predpokladalo v štátnom rozpočte,

dosiahla  daň z  uhlovodíkových palív  a mazív,  daň z  vína

a daň z tabaku a tabakových  výrobkov. V tomto období daňové

úrady uzatvárajú previerky príčin tohto stavu u oboch druhov

daní.

 

     Dane z medzinárodného obchodu a transakcií boli splnené

až na 72 % a ich  skutočný objem dosiahol 4,8 mld Sk. Pokiaľ

ide o nedaňové príjmy za obdobie I. polroka dosiahli 7,4 mld

Sk, čo predstavuje 66,4 % ročného  rozpočtu. V rámci nedaňo-

vých príjmov  príjmy z podnikania a  vlastníctva majetku do-

siahli za  I. polrok 906 mil.  Sk, čo znamená 21,8-percentné

plnenie ročného  rozpočtu. Príjmy zo  splácania úverov pôži-

čiek a  z predaja účastín  dosiahli 4,5 mld  Sk, to znamená,

72,2  % ročného  rozpočtu. Priaznivé  polročné tempo plnenia

príjmov tejto kapitoly je  najmä v dôsledku príjmov štátneho

rozpočtu  z  predaných  dlhopisov  určených  na financovanie

ciest a diaľničnej infraštruktúry vo výške 3 mld Sk.

 

     Aj pri  dynamickom medziročnom raste  výdavkov štátneho

rozpočtu  medziročný  nárast výdavkov bol 22  mld, vo vzťahu

k požiadavkám  rozpočtových kapitol  má tohtoročný  rozpočet

naďalej úsporný charakter.

 

     Celkové výdavky štátneho rozpočtu  sa k 30. júnu reali-

zovali v objeme 85 653 mil. Sk a v dôsledku uplatnenia regu-

lácie niektorých druhov výdavkov v priebehu I. polroka tohto

roka tempo  ich plnenia  dosiahlo 45,2 %. Dosiahnutá skutoč-

nosť je  však oproti rovnakému obdobiu  minulého roka vyššia

o 10,3 mld  Sk. Bežné výdavky  boli realizované vo  výške 69

mld  Sk, to  znamená 45,5 % z  ročného  rozpočtu. Patria sem

bežné  výdavky  na  verejnú  spotrebu  obyvateľstva  a štátu

v objeme 33,8 mld Sk, čo predstavuje 44 % ročného rozpočtu.

 

     Realizácia týchto výdavkov  v jednotlivých rozpočtových

kapitolách vzhľadom na  reguláciu niektorých druhov výdavkov

bola pomerne  rovnomerná. Mierne prekročenie  výdavkov v re-

zorte práce,  sociálnych vecí a rodiny,  kde bolo plnenie na

53,7 %, súvisí so skutočnosťou, že určené výdavky sociálneho

charakteru  nepodliehajú  regulácii.  Bežné  transfery za I.

polrok  sa realizovali v objeme 35,2 mld Sk, čo je 47 % roč-

ného predpokladu. Transfery neziskovým organizáciám dosiahli

za obdobie  I. polroka  27,1 mld  Sk, čo je 43,6 % z ročného

rozpočtu.  Transfery podnikateľskému  sektoru sa  splnili vo

výške 7,6 mld Sk,  čím prekročili polročný časový predpoklad

o 13,3 %.  Bežné transfery poskytované obciam  a mestám Slo-

venskej republiky na výkon samosprávnych funkcií obcí sa vy-

čerpali v objeme 243 mil.  Sk, čo je takmer celoročný rozpo-

čet - je to 97-percentné plnenie.

 

     Toto vysoké čerpanie dotácie na zabezpečenie výkonu sa-

mosprávnych funkcií obcí súvisí s potrebou financovania úloh

začiatkom roka, keď vlastná  príjmová základňa obcí neposky-

tuje dostatočný priestor na zabezpečenie ich funkcií. Čerpa-

nie uvedenej dotácie nie je ministerstvom financií termínovo

viazané. Dotácie k tržbám podnikom mestskej hromadnej dopra-

vy sa  čerpali v súlade s  časovým plánom na 48,8  % ročného

zámeru.

 

     Kapitálové výdavky štátneho rozpočtu dosiahli k 30. jú-

nu hodnotu 8,1 mld Sk, čo  je 44,1 % z ročného rozpočtu. Pl-

nili sa  v priamej nadväznosti na  plnenie vecných investič-

ných úloh, tak  v rozpočtovej sfére, ako aj  v oblasti prís-

pevkov a dotácií smerovaných  do neziskovej a podnikateľskej

sféry.

 

 

     Výdavky štátneho rozpočtu v kategórii úverov, pôžičiek,

účasti na majetku a splácania  istiny sa realizovali v kapi-

tole Štátny dlh, a to v úhrnnej sume 8,5 mld  Sk, čo je 44 %

časového plánu.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     ako som  uviedol na začiatku,  vývoj v plnení  štátneho

rozpočtu v Slovenskej republike  za obdobie I. polroka tohto

roka i  z hľadiska problémového vývoja  rozpočtov vo väčšine

vyspelých krajín  Európy a transformujúcich  sa krajín možno

hodnotiť pozitívne, a to najmä vo vzťahu k celkovému výsled-

ku rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, keď scho-

dok štátneho rozpočtu dosiahol hodnotu 6,1 mld Sk. Dosiahnu-

té výsledky  i celkovú situáciu  v plnení štátneho  rozpočtu

z pohľadu jeho realizácie v  II. polroku treba však hodnotiť

veľmi triezvo a realisticky.

 

     V oblasti naplnenia príjmov  štátneho rozpočtu v druhom

polroku 1996 vidí ministerstvo financií hlavné riziká takto:

v pretrvávaní tendencií  v plnení príjmov  štátneho rozpočtu

na úrovni I. polroka pri  dani z pridanej hodnoty a spotreb-

ných daniach, čo by mohlo znamenať výpadok príjmov z výnosov

týchto dvoch druhov nepriamych daní. Podotýkam však, že pre-

pad z  I. polroka je  v podstate stabilizovaný  a v podstate

otázka stojí tak, či sa nám podarí v ďalšom období avizovaný

prepad znížiť. Podotýkam, že nenarastá.

 

     Druhým vážnym rizikom v  naplnení príjmov štátneho roz-

počtu sú príjmy zo  splátok vládnych úverov  vrátane splátok

z titulu deblokácií, kde sú  síce tovarové deblokácie hodno-

tovo vyššie, ako bol plán deblokácií v rozsahu 6 mld Sk, ale

vo finančnom plnení  je riziko nedosiahnutia predpokladaného

zámeru.

 

     Tretím rizikovým  faktorom v naplnení  príjmov štátneho

rozpočtu je odvod voľného zostatku zisku Národnej banky, po-

kiaľ sa  vytvoria príslušné zdrojové  predpoklady v Národnej

banke.

 

     V oblasti výdavkov sa  očakáva zvýšenie potrieb finanč-

ných prostriedkov na výdavky  štátneho rozpočtu v súvislosti

s uplatňovaním nového územno-organizačného členenia miestnej

správy.

 

     Vzhľadom na  uvedené skutočnosti a  potrebu dodržať pri

rozpočtovom  hospodárení  Slovenskej  republiky  v roku 1996

schodok 27 mld Sk ako  krajnú hranicu, tak ako bol stanovený

zákonom Národnej  rady o štátnom rozpočte  na rok 1996, bude

potrebné pokračovať aj v druhom polroku 1996 v prísnej regu-

lácii výdavkov štátneho  rozpočtu v príslušných rozpočtových

kapitolách.  V  prípade  nepriaznivého  vývoja bude potrebné

pristúpiť  i  k  viazaniu  schválených rozpočtových výdavkov

v závere tohto roka.

 

     Vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som vás ešte oboznámil s aktuálnym sta-

vom  rozpočtového  hospodárenia  v  posledných mesiacoch II.

polroka. Predovšetkým  k 31. júlu boli  príjmy štátneho roz-

počtu dosiahnuté vo výške 95,8 mld Sk a výdavky  boli reali-

zované vo výške 101,9 mld  Sk, pričom schodok rozpočtu k to-

muto termínu presahoval  6,1 mld Sk. Stav k  31. augustu bol

v príjmoch  106,5 mld  Sk, výdavky  vo výške  114,4 mld  Sk,

schodok štátneho rozpočtu predstavoval 7,9 mld Sk.

 

     Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi aj ja.

 

     Správu o  výsledkoch prerokovania vo  výboroch nám podá

predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  vám  predložil  spoločnú správu

o výsledku prerokovania plnenia štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky za I. polrok 1996.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím z 22. augusta 1996 pridelil správu o plnení štátne-

ho rozpočtu Slovenskej republiky  za I. polrok všetkým výbo-

rom  Národnej rady  Slovenskej republiky  - samozrejme okrem

mandátového výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štát-

nych funkcionárov - s  termínom prerokovania do 4. septembra

1996. Ako  príslušný pán predseda určil  Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet  a menu, ktorý

pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania a návrh na

uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbory Národnej rady  Slovenskej republiky, ktoré pred-

loženú  správu  prerokovali,  ju  svojimi uzneseniami zhodne

vzali na vedomie.

 

     Správu  neprerokoval Ústavnoprávny  výbor Národnej rady

Slovenskej republiky. Výbor  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ju preroko-

val na  dodatočnom zasadnutí výboru dňa  10. septembra a ne-

prijal platné uznesenie.

 

     Pokiaľ som spomínal,  že ústavnoprávny výbor nepreroko-

val správu, chcel by som vás upozorniť, že ústavnoprávny vý-

bor rokoval  o správe o plnení  štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky  za  I.  polrok  dnes  a  prijal platné uznesenie,

v ktorom správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej repub-

liky  odporúča Národnej  rade Slovenskej  republiky vziať na

vedomie.

 

     Tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to Vý-

bor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti,  Výbor Národnej rady Sloven-

skej  republiky pre  pôdohospodárstvo a  Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport,

svojimi uzneseniami zobrali na vedomie aj informáciu o súhr-

ne miestnych rozpočtov na  rok 1996 schválených obecnými za-

stupiteľstvami.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a  ochranu prírody svojím uznesením  číslo 184 zo

4. septembra v bode C odporučil Národnej rade Slovenskej re-

publiky  prerokovať v  rámci bodu  Správa o  plnení štátneho

rozpočtu  za I.  polrok 1996  kapitoly rezortov podliehajúce

ochrane štátneho  tajomstva podľa zákona  Národnej rady Slo-

venskej  republiky  číslo 100/1996 Z. z. o ochrane  štátneho

tajomstva na neverejnom rokovaní.

 

     Výbor  Národnej rady  pre obranu  a bezpečnosť neprijal

uznesenie o  výsledku prerokovania správy,  lebo podľa §  48

ods.  1 zákona  Slovenskej národnej  rady číslo  44/1989 Zb.

o rokovacom poriadku  s ním nevyslovila  súhlas nadpolovičná

väčšina všetkých členov výboru.

 

 

     Už som vás informoval,  že Ústavnoprávny výbor Národnej

rady Slovenskej republiky dodatočne  prerokoval správu o pl-

není štátneho rozpočtu za I. polrok 1996. Predtým ako prero-

koval  túto správu,  uložil predsedovi  výboru, aby  oznámil

predsedovi  Národnej  rady  Slovenskej  republiky dôvod, pre

ktorý Ústavnoprávny výbor  Národnej rady Slovenskej republi-

ky  nerokoval o  správe, s  požiadavkou, aby  predsedu vlády

Slovenskej republiky  požiadal o dodržiavanie  účasti členov

vlády na  rokovaniach výborov Národnej  rady, pretože Ústav-

noprávny  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky správu

o plnení  štátneho rozpočtu  za I.  polrok 1996 neprerokoval

vzhľadom na skutočnosť, že na schôdzu ústavnoprávneho výboru

sa napriek písomnému pozvaniu nedostavil v súlade s § 49 zá-

kona Slovenskej národnej rady  číslo 44/1989 Zb. o rokovacom

poriadku člen vlády, resp. jeho štátny tajomník.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, ako som  už uviedol, ostatné

výbory odporúčajú zobrať správu na vedomie.

 

     Prílohou spoločnej správy, tlač  469a, je i návrh uzne-

senia Národnej rady k správe o plnení štátneho rozpočtu Slo-

venskej republiky za I. polrok, ktorý, samozrejme, budem ako

spravodajca odporúčať prijať.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu predsedovi výboru.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu s tým,  že som dostal zatiaľ šesť pí-

somných prihlášok. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Mal som už pri príprave  programu jednu otázku a teraz,

keď je tu pán podpredseda  vlády, by som to chcel zopakovať.

Názov bodu je "Správa  o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky za  I. polrok 1996". Nie  som ekonomický odborník,

ale štátny rozpočet chápem ako  celok, to znamená, že nemôže

byť z neho vynechaná žiadna kapitola. V materiáli, ktorý sme

dostali, nie sú kapitoly ministerstva  obrany a ministerstva

vnútra ako  celky a nie sú tam vôbec  zahrnuté ani vo svojom

generálnom obraze.

 

     Chcem sa pána podpredsedu  vlády opýtať, prečo. Veď ka-

pitola  ministerstva  obrany  nebola  ani  vo svojom rozpise

označená ako  tajná, okrem iného  sa odovzdáva aj  do Viedne

a do OSN, takže nie je to  žiadna tajnosť, aké sú u nás roz-

počty na obranu. A kapitola ministerstva vnútra bola utajená

len vo  svojej bezpečnostnej zložke.  Teda prečo tam  nie sú

zahrnuté tieto  dve kapitoly a ako  chce pán podpredseda za-

bezpečiť, aby bol prerokovaný celý bod, ktorý sa volá "Sprá-

va  o plnení  štátneho rozpočtu  Slovenskej republiky  za I.

polrok 1996",  pretože to, čo je  predložené, nie je totožné

s názvom tohto bodu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  S faktickou  poznámkou sa ešte

hlási pán poslanec Filkus.

 

 

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Chcem to len doplniť,  pretože sme schvaľovali kapitoly

aj ministerstva  vnútra, aj ministerstva  obrany, aj Sloven-

skej informačnej služby. To sú tri kapitoly. Bol by som rád,

keby sa zaujalo stanovisko ku všetkým trom kapitolám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda vlády sa  k tomu chce hneď vy-

jadriť.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     nie je to proste nejaký "šprajc" zo strany ministerstva

financií. Kapitoly ministerstva obrany a ministerstva vnútra

sú, samozrejme, vyjadrené v globálnych číslach odpočtu plne-

nia štátneho  rozpočtu za I.  polrok. Stala sa  taká vec, že

bol prijatý  zákon Národnej rady  o ochrane štátneho  tajom-

stva,  služobného tajomstva  a šifrovej  ochrane informácií,

o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších pred-

pisov a v rámci neho  údaje týchto kapitol sa stali tajnými.

Toto je verejný dokument, takže vyjadrujeme čísla týchto ka-

pitol v  sumáre, v poslednom  riadku s tým,  že, samozrejme,

poslanci Národnej rady majú právo žiadať jednotlivých minis-

trov o predloženie konkrétnych údajov svojich kapitol na ne-

verejnom  zasadnutí.  Momentálne  sme  viazaní znením zákona

číslo 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva. Samozrej-

me, nie je problém pre Národnú radu si na neverejné zasadnu-

tie pozvať príslušných ministrov, aby informovali o konkrét-

nych číslach v rámci svojich kapitol.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja. Ako prvý je  do rozpravy prihlásený pán

poslanec Košnár. Predtým ešte s faktickou poznámkou pán pos-

lanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Bol by som veľmi rád, keby pán podpredseda povedal, ako

si predstavuje, že máme schváliť tento materiál, keď nebude-

me poznať príjmy a  výdavky týchto dvoch rezortov. Minimálne

mi  napríklad chýba  príjmová a  výdavková zložka, povedzme,

civilnej zložky ministerstva vnútra.  Veď to je štátna sprá-

va, to sú štátni úradníci a mali by sme vedieť, koľko peňazí

tam išlo. Vláda nakoniec mohla požiadať parlament vypracovať

správu aj s týmto dodatkom a požiadať parlament, aby dodatok

týchto troch kapitol bol  prerokovaný osobitne na zasadnutí,

ktoré je uzatvorené - na neverejnom zasadnutí. Myslím si, že

by to bol korektnejší postup.  Pretože v tejto chvíli vlast-

ne, pán podpredseda vlády, od nás žiadate, aby sme v uznese-

ní  schválili niečo,  o čom  nevieme, lebo  ho dostávame len

v globálnych číslach a z nich je veľmi ťažko vypozorovať, či

výdavky a  príjmy - či  politika jednotlivých rezortov  bola

hospodárna, tak  ako má byť.  A schválili sme  uznesenie, že

správy z týchto dvoch kapitol  budú v Národnej rade preroko-

vané. O  tom vás pán  predseda asi ešte  neinformoval, ak to

stihne vláda - ešte na tomto zasadnutí, ak nie, tak na budú-

com. Domnievam sa, že záverečné uznesenie k tomuto materiálu

by  sme mali  prijať až  po vypočutí  stavu rozpočtu  týchto

dvoch, resp. troch kapitol.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ospravedlňujem sa, že do toho vstupujem, ale myslím si,

že  minimálne finančné  informácie o  stave obehu finančných

prostriedkov v sekcii verejnej  správy pri transformácii ta-

kého  problému,  akou  je  verejná  správa,  by sme mali mať

k dispozícii.  Je to  normálna oficiálna  informácia. Myslím

si, že minimálne tu by sme mohli urobiť určitý ústupok.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážení kolegovia, je mi ľúto, že máte záujem a starost-

livosť o  to, že napríklad  ministerstvo vnútra nepredložilo

čerpanie rozpočtu v jeho civilnosprávnom úseku. Náš výbor si

to vyžiadal,  poslanci ho majú. Prosím  vás pekne, správajme

sa tak,  že sme dali  v našich výboroch  kolegom dôveru, aby

v príslušných  výboroch príslušné  kapitoly prerokovali. Ne-

chcime dnes, aby sme zrazu  v celej Národnej rade prerokova-

li  ministerstvo vnútra - kapitolu  civilnosprávneho  úseku.

Dôverujem kolegom vo výbore pre obranu a bezpečnosť, že pre-

rokujú tento rozpočet a takisto v tom istom výbore aj rozpo-

čet bezpečnosti ministerstva vnútra.  Prosím vás pekne, sku-

točne  v globálnych  číslach máme  v materiáli  všetky čísla

a berieme to  iba na vedomie,  nič neschvaľujeme. Takto  sme

vždy rokovali o týchto kapitolách.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán poslanec Rea, dovolil  by som si vás upozor-

niť, že vo vašom výbore  nie je predstaviteľ každej politic-

kej strany,  ktorá je v tomto parlamente, a každý poslanecký

klub. Takže veriť môžeme, ale nemusíme. To po prvé.

 

     A po  druhé, uznesenie k  tomuto materiálu neberie  váš

výbor, ale toto uznesenie prijíma  Národná rada. Tá má právo

na  informácie ako  celok a  nielen vybraní  poslanci. To je

niečo iné. Vy  sa snažíte k tomuto správať ako Osobitný kon-

trolný orgán,  ktorý dostáva informácie  o Slovenskej infor-

mačnej  službe, a  nikto iný  z parlamentu.  Ale právo  máme

všetci. Myslím si, že nemáme o čom hovoriť, pretože sme pri-

jali uznesenie. Neviem, či ste  vy zaň hlasovali, ale parla-

ment schválil  svojím uznesením, že tieto  dve kapitoly bude

prerokúvať. Prosím, prečítajte si  uznesenie, ktoré sme pri-

jali. Nemáme tu o čom diskutovať, iba ak by ste toto uznese-

nie spochybnili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Vavrík.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcel som  prakticky povedať to isté.  Chcel by som vás

poprosiť, aby sme rešpektovali, čo parlament schválil v úvo-

de - aby ste zariadili, aby nám boli okamžite predložené ma-

teriály, ktoré parlament žiada. Ak  tu dnes nie sú, tak pre-

rušte, prosím, tento bod a odložme ho, pokiaľ neskompletizu-

jú materiál.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, o čo ma žiadate? Národná rada to schváli-

la a podľa toho budeme postupovať.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Ale  ako  môžete  otvoriť  tento  bod  ako predsedajúci

a predseda  Národnej rady,  keď parlament  schválil, že máme

dostať dve kapitoly - vnútro a obranu?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, môžem ho otvoriť tak, že aj vy ste hlaso-

vali za to, aby tento  bod bol prerokovaný. Tak je otvorený.

O čom teraz vediete polemiku?

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     No nemáme materiál, ku ktorému sa máme vyjadriť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Národná rada  sa vyjadrila k tomuto  bodu programu tým,

že prijala druhé uznesenie, tak neviem, o čom diskutujete.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Ale to nie je splnené, lebo nemáme tie dokumenty, ktoré

sme potrebovali.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Mám vám prečítať, aký bol  záver? Pred chvíľou ho pove-

dal pán poslanec Kováč, tak nedebatujme o tom, čo je dané.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, z toho dôvodu, čo ste teraz povedali, na-

vrhujem, keď  odznejú príspevky ku  kapitolám, ktoré sme  si

mohli prečítať, aby ste tento bod  prerušili a aby sme v ňom

pokračovali na budúci týždeň, kým nedostaneme kapitoly doda-

né tak, aby sme si mohli prečítať aj tie ostatné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Na budúci  týždeň nie, ale  podľa rozhodnutia. Súhlasím

s vaším návrhom.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     No ak vláda dodá, nepochybujem o tom, že už to má hoto-

vé, tak to môže byť aj na budúci týždeň.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, podľa toho rozhodnutia, ktoré sme pri-

jali.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Áno, samozrejme.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže sme sa dohodli. Pán poslanec Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     obidva materiály sú vo  výbore pre obranu a bezpečnosť,

neprerokovali sme  ich, pretože nebol  prítomný minister ani

štátny tajomník. Boli odložené na rokovanie ďalšieho výboru.

Pokiaľ treba tieto materiály  rozmnožiť, vo výbore ich máme,

každý člen výboru ich dostal a preštudoval.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme pokračovať v rozprave s tým, že na kon-

ci rozpravy budeme hlasovať  o návrhu pani poslankyne Rusná-

kovej.  Samozrejme, vo  vzťahu k  prijatému uzneseniu, ktoré

sme urobili pri schvaľovaní programu.

 

     Ešte pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Nechcem  zbytočne zdržovať,  ale ozaj  chcem vedieť, či

pôjde len o kapitolu obrany a vnútra, lebo ja som ešte dodal

Slovenskú informačnú službu. V  našom výbore sme schvaľovali

všetky tri kapitoly, takže by  som bol rád, keby sme dostali

všetky tri kapitoly.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Nech sa páči, pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predseda,

     pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

     dámy a páni,

 

     na  začiatku  azda  nezaškodí  opätovne  pripomenúť, že

štátnym rozpočtom  sa prerozdeľuje tretina  hrubého domáceho

produktu, takmer 190 mld korún,  a teda toto zákonom a štát-

nou mocou vynucované sústreďovanie a rozdeľovanie peňazí vy-

jadruje, prirodzene,  aj charakter moci, jej  zámery, ale aj

pomer k  tým, ktorí platia, ktorí  napĺňajú štátny rozpočet,

i k tým, ktorí zo štátneho rozpočtu čerpajú.

 

     Daňové zaťaženie i zaťaženie  odvodmi do poistných fon-

dov je vysoké a priestor  na napĺňanie príjmov štátneho roz-

počtu rastom  tohto bremena je, ako  sa nazdávam, nielen vy-

čerpaný, ale  asi sa pohybujeme už  za hranicami ekonomickej

racionality.

 

     Jedným  z koncepčných  zámerov rozpočtovej  politiky na

tento rok, ktorý deklarovala  vláda pri prerokúvaní štátneho

rozpočtu,  malo  byť  celkové  ozdravenie  vládnych financií

v oblasti ich efektívneho  využívania a dôsledné presadzova-

nie  záujmov štátu  pri  hospodárení  s jeho  majetkom. Táto

proklamácia sa, žiaľ, nepremieňa  na skutočnosť ani efektív-

nejším využívaním vládnych financií, ani presadzovaním záuj-

mov štátu  pri hospodárení s  jeho majetkom, najmä  pri jeho

privatizácii.

 

 

     Výsledky  rozpočtového hospodárenia  za I.  polrok, ale

i za 8  mesiacov roku 1996 to  dokumentujú, myslím  si, dosť

presvedčivo.  Hodnotenie rozpočtového  hospodárenia sa  dosť

masívne a účelovo upína na rozdiel medzi príjmami a výdavka-

mi, na to, že schodok štátneho  rozpočtu za I. polrok sa vy-

kázal vo výške 6,1 mld, čo je 22,7 % z ročného objemu 27 mld

projektovaného schodku štátneho rozpočtu.

 

     Dovoľte mi,  aby som pripomenul, že  vlani za I. polrok

sme  mali  mierne  aktívne  saldo  štátneho rozpočtu. Správa

predkladaná vládou však  vyžaduje, myslím si, analytickejšie

pohľady, ktorých zmyslom, pravdaže,  nemajú byť len kritické

konštatovania, ale aj hľadanie  východísk zo stavu, s ktorým

sa  nemožno uspokojiť.  Musím povedať,  že správa  v podobe,

v akej je spracovaná, sa, žiaľ, obmedzuje  na strohé číselné

konštatovania, iba v poldruhastranovom závere naznačuje roz-

počtové riziká a iba veľmi  sporo niektoré opatrenia, o kto-

rých sa zmieňoval aj pán podpredseda vlády.

 

     Stručne by som povedal, že je to štandardná správa, ale

v neštandardnej,  výrazne  zmenenej   situácii  v  ekonomike

a v  jej vývojových  trendoch. Takýmto  postupom sa  pestuje

akási ilúzia, že vývoj ide od  dobrého k lepšiemu, ak už nie

priam od zázračného k lepšiemu,  a neberie sa vážne, že hos-

podársky rast sa utlmuje, že sú značné kolísania v cykle, že

značná časť ekonomiky je umŕtvená, stratová atď.

 

     Spomeniem  štatistickú správu  o základných  vývojových

tendenciách v hospodárstve Slovenskej  republiky v I. polro-

ku, ktorú sme  dostali vari včera či predvčerom  a ktorá re-

gistruje  spomalenie tempa  rastu hrubého  domáceho produktu

v stálych cenách zo 7,3 % vykázaných za I. kvartál na 6,9 %

vykázaných za  druhý kvartál. Pravda, ťažko  tam nájsť odpo-

veď, akou metodikou sa došlo  k týmto číslam za II. kvartál,

a potom aj za celý I. polrok.

 

     Nechcem  spochybňovať pravdivosť  a preukaznosť  týchto

výsledkov,  ale chcem  povedať, že  podstatná časť prírastku

hrubého domáceho  produktu už v  I. štvrťroku a  ešte väčšia

v II. štvrťroku ide na konto prírastku zásob. Bez tohto prí-

rastku by sa rast hrubého domáceho produktu pohyboval niekde

na úrovni 3 % alebo niečo nad 3 %.

 

     Oproti I.  polroku 1995 klesol  podiel pridanej hodnoty

na hrubej produkcii a naopak - zvýšil sa podiel medzispotre-

by o 1,2  boda, teda na 63,9 %. Výrazne  sa zmenil vplyv za-

hraničného dopytu  na tvorbu hrubého  domáceho produktu. Pri

znížení vývozu výrobkov a  služieb, ako vykazuje štatistika,

o 3,2 %  a rast dovozu o  18,5 % dosiahlo pasívne  saldo ob-

chodnej bilancie k 30. júnu 27  mld korún a v súčasnosti do-

sahuje približne  32 alebo niečo  nad 32 mld  korún. Opäť mi

dovoľte pripomenúť, že v I.  polroku 1995 bolo saldo obchod-

nej bilancie ešte stále aktívne. Na strane dopytu je hlavným

faktorom  rastu hrubého  domáceho produktu  dopyt na domácom

trhu, pokiaľ  ide o prírastok hrubého  fixného kapitálu, ko-

nečnej spotreby štátnej správy, tak aj konečnej spotreby do-

mácností.

 

     V našich  podmienkach  veľmi otvorenej ekonomiky - a zo

štátov Európskej  únie otvorenejšiu ekonomiku  ako Slovensko

má len  Belgicko - vnútorný  dopyt nie je celkom  autonómny.

V podmienkach takto vysoko  otvorenej ekonomiky  je odvodený

od vonkajšieho dopytu s multiplikačnými efektmi, prirodzene,

v oboch smeroch - pri raste vonkajšieho dopytu i pri poklese

vonkajšieho dopytu, pričom dovoz  vytláča z trhu domácu pro-

dukciu. Rast exportu bol v našej republike v minulých rokoch

priaznivo ovplyvňovaný vzostupnou fázou konjunktúrneho cyklu

svetovej ekonomiky a s ňou spojeného dopytu po našich vývoz-

ných komoditách, najmä po poloproduktoch.

 

     Situácia sa však výrazne  zmenila a s terajšou štruktú-

rou exportu nevystačíme. Je nevyhnutná pružná adaptácia náš-

ho hospodárstva, najmä priemyslu na sofistikovanejšie výroby

a služby. V  tejto oblasti sa však  neurobilo, nechcem pove-

dať, že nič,  ale urobilo sa hriešne málo  a prepáslo sa ne-

smierne veľa.  Ak sa neurobia razantné  opatrenia týmto sme-

rom, bude naša ekonomika periférnou a aj z členstva v Európ-

skej únii môžeme získavať viac  nevýhod a menej výhod. Sú tu

vážne príznaky, že vnútorná  a vonkajšia nerovnováha sa bude

prehlbovať a že jej  dôsledky sa nepriaznivo plnšie prejavia

v II. polovici roku 1997 a v roku 1998. Nechcem to politizo-

vať, ale azda aj preto sa stretávame s kalkuláciami na pred-

časné voľby.

 

     Vládna hospodárska politika, podľa môjho názoru, sa vy-

čerpala  a ešte  stále  nemá  v zmenenej  situácii primeranú

stratégiu. Sprevádzala ju značná bezstarostnosť a ad hoc re-

akcie. Presun ťažiska rastových impulzov z exportu na domáci

dopyt  zastihol hospodársku  politiku vlády,  presnejšie jej

mnohých rezortov,  nepripravenú a piešťanské  porady prichá-

dzajú, žiaľ, oneskorene až následne.  Niet sa čo čudovať, že

aj výsledky rozpočtového hospodárenia a správa o nich sú ta-

ké, aké sú - rozkolísané, nejednoznačné, rozpačité. Ilustrá-

ciou toho sú napríklad pasáže o daňových príjmoch, ktoré má-

me pred sebou v správe.

 

     Rozpočtové príjmy za I. polrok 1996 - hovoril o tom pán

podpredseda vlády - dosiahli 79,5  mld, čo je 49 % celoročne

projektovaných príjmov, ale výpadok  výnosov z dane z prida-

nej hodnoty  6,4 mld a  výnosov spotrebných daní  2,3 mld je

značne vyšší  ako vykázaný schodok  štátneho rozpočtu. Možno

položiť rečnícku  otázku, či boli  tieto výnosy projektované

nereálne a  nakoľko boli projektované nereálne,  alebo je to

dôsledok  nízkej efektívnosti  správy daní  a nakoľko  je to

dôsledok tejto skutočnosti. Tieto otázky sa nám napokon vnu-

covali,  vnucovala  ich  realita  už  pri prerokúvaní správy

o rozpočtovom hospodárení  za I. štvrťrok  roku 1996. Správa

vlády za dva  štvrťroky nás upokojuje, a spomínal  to aj pán

podpredseda vlády, že odpoveď na príčiny týchto výpadkov da-

jú previerky ministerstva financií  na daňových úradoch. Ale

nebude to trochu neskoro? Nielen  čo sa týka rozpočtu na rok

1996, ale aj čo sa týka rozpočtu na rok 1997?

 

     Dámy a páni,  aj z týchto dôvodov, ktoré  som sa snažil

povedať len v náznaku, situácia je výrazne iná ako situácia,

keď sme sa pripravovali a rokovali o štátnom rozpočte na rok

1996.  Aj z  týchto dôvodov  si dovoľujem  navrhnúť, aby  sa

v uznesení Národnej  rady k tejto správe  zaradil ďalší bod,

aby sa po pasáži "berie na vedomie" zaradil bod "žiada vládu

predložiť  Národnej rade  Slovenskej republiky  návrh zákona

o štátnom rozpočte na rok 1997  do konca októbra 1996". Azda

aj to  bude krok k  prijatiu kvalitnejšieho rozpočtu  na rok

1997.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej  je   do  rozpravy  prihlásená   pani  poslankyňa

Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená poslanecká snemovňa,

 

     mali sme možnosť vypočuť  si úvodné slovo pána ministra

financií, ktorý uviedol bod rokovania  správa o štátnom roz-

počte  za I.  polrok 1996.  Pán minister  financií vo svojom

úvodnom slove  nepovedal nič, čo by  sme si neboli prečítali

v správe.  Chcela by  som  však  využiť jeho  prítomnosť tu,

v poslaneckej snemovni na to, aby sme si predsa len niektoré

otázky  prediskutovali  podrobnejšie,  keď  on  im nevenoval

priestor vo svojom úvodnom slove.

 

     Predovšetkým by som sa  chcela dotknúť zámerov štátneho

rozpočtu na rok 1996,  porovnať zámery so skutočne dosiahnu-

tými  výsledkami.  Niektoré  zámery,  ktoré boli koncipované

a na základe  ktorých bol zostavený  štátny rozpočet, myslím

si, že boli veľmi rozumné, a  je to preto o to dôležitejšie.

Tieto závery sú stručne zhrnuté už na prvej strane správy.

 

     Prvý  zo zámerov  bol podpora  rastových tendencií.  Sú

uvedené rôzne spôsoby: výraznejšia orientácia na podporu ex-

portu, na rozvojové  úlohy a bytovú výstavbu. Na podporu ex-

portu v  štátnom rozpočte na rok  1996 bolo vyčlenených, ne-

viem prečo  spolu s položkou aj pre CAS-LOT, 300 mil. Sk. Za

posledné roky sa obvykle na podporu exportu formou poisťova-

nia rizík pre Spoločnosť  na poisťovanie exportu vyčleňovalo

200 mil. korún. Za I.  polrok vôbec nedošlo k čerpaniu tejto

položky. Pokladám  to za dosť dôležité,  najmä v nadväznosti

na fakt, ktorý tu už spomenul  môj predrečník, že za I. pol-

rok výrazne narástol schodok obchodnej bilancie a, žiaľbohu,

odrazilo sa to už aj vo vývoji bežného účtu platobnej bilan-

cie, ba dokonca v celkovom účte platobnej bilancie.

 

     Okrem toho poznáme aj zámer  vlády, ktorý je už dlhodo-

bejší -  transformovať SPE  na EXIM  banku. Pokiaľ viem, za-

tiaľ sa v  tomto smere neurobilo nič, ale  chcem využiť prí-

tomnosť pána  ministra financií, aby nás  o tom podrobnejšie

informoval.

 

     Spomínate si,  že sme prijali novelu  zákona o bankách.

Významnou časťou tejto novely bola časť zaoberajúca sa hypo-

tekárnym bankovníctvom. Pri prerokúvaní  tejto novely som sa

snažila  presadiť, aby  poslanecká snemovňa  zaviazala mini-

sterstvo  financií pripraviť  vládne nariadenie  na finančnú

podporu hypotekárneho úverovania. Vtedy som vašu podporu ne-

získala. Podľa  mojich predbežných informácií  zatiaľ takéto

vládne  nariadenie nie  je pripravené  a znamená  to, že ani

v tomto roku  podpora na rozbehnutie  hypotekárneho úverova-

nia, konkrétne tu ide o riešenie rozdielov medzi  komerčnými

a zvýhodnenými úrokovými sadzbami,  nebude poskytnutá. Chcem

tým  povedať, že  sa v  tomto roku  nepodarilo naplniť zámer

štátneho rozpočtu podporovať  bytovú výstavbu. Zároveň chcem

požiadať pána ministra financií,  aby uviedol, do akej miery

sa  počíta  pri  príprave  budúcoročného  rozpočtu s takýmto

vládnym nariadením a do akej miery počíta aj s jeho účinkami

na rozbehnutie hypotekárneho úverovania.

 

     Ďalším zámerom štátneho rozpočtu  na rok 1996 bolo zní-

žením sadzby  dane z pridanej  hodnoty vytvoriť priestor  na

oživenie vnútornej  spotreby. Máme k  dispozícii správu Šta-

tistického úradu  Slovenskej republiky za I.  polrok a podľa

nej ukazovateľ maloobchodného obratu  za I. polrok v stálych

cenách vykázal rast rýchlejší  ako bol rast hrubého domáceho

produktu. Mohli by  sme byť s tým spokojní,  keby sme nemali

aj iné  informácie, ktoré potvrdili,  že, žiaľbohu, zníženie

DPH, niektoré presuny, ktoré tu nastali, neviedli k zníženiu

cien. V  dôsledku toho môžeme celkom  zodpovedne povedať, že

nenastal  ani  taký  rast  maloobchodného  obratu, ktorý sme

predpokladali. Prirodzene, hovorím o tom preto, že sa to od-

razilo v príjmovej časti štátneho rozpočtu práve pri položke

DPH, ktorá  úzko nadväzuje na maloobchodný  obrat, na domácu

spotrebu.

 

     Ďalším  zo zámerov  štátneho rozpočtu bolo - citujem to

isté, na čo upozornil aj pán poslanec Košnár - dôsledne pre-

sadzovať záujmy štátu pri  hospodárení s jeho  majetkom. Do-

tknem sa však inej časti, a to nadväzujem  na správu Najvyš-

šieho kontrolného úradu, ktorú  sme neprerokúvali  tak dávno

a ktorá sa týkala situácie  v roku 1995. Výsledky kontrolnej

činnosti pri vyrubovaní a  vymáhaní daní, odvodov, poplatkov

a pokút, ktoré  sú príjmom štátneho rozpočtu,  boli v správe

zhrnuté za rok 1995. Poukázali na mnohé nedostatky. Len veľ-

mi stručne zrekapitulujem, na ktoré. Poukázali na pokračova-

nie nedostatkov pri povoľovaní  daňových a colných úľav, pri

odpúšťaní penále a pokút,  na úmyselné vyhýbanie sa plateniu

daní, na neplnenie dane  z pridanej hodnoty, nadmerné vratky

dane z pridanej hodnoty, na krátenie tržieb a iné spôsoby da-

ňového úniku spojené s porušovaním  zákona o daniach z príj-

mov, dani z pridanej hodnoty, spotrebnej dani, ale aj na ne-

dostatky v uhrádzaní colného dlhu voči štátnemu rozpočtu.

 

     Chcem využiť prítomnosť pána ministra a položím mu jed-

nu otázku,  ako hodnotí opatrenia,  ktoré na základe  správy

Najvyššieho  kontrolného  úradu  za  rok 1995, predpokladám,

uskutočnilo  ministerstvo financií,  Ústredná daňová správa,

Ústredná colná správa v I. polroku 1996. Sú už známe niekto-

ré prvé výsledky previerky  ministerstva financií a daňových

úradov pri výbere dane z  pridanej hodnoty a spotrebných da-

ní? V tejto súvislosti by ma veľmi zaujímalo, aké sú výsled-

ky analýzy  - pokiaľ bola  robená - zavedenia  registračných

pokladníc a ich účinky na výber dane z pridanej hodnoty.

 

     V  tejto súvislosti  chcem len  upozorniť, že  sú známe

veľmi vážne indície týkajúce  sa nadmerného vracania vratiek

dane z  pridanej hodnoty. Myslím, že  Ústredné daňové riadi-

teľstvo začalo vyšetrovať prípad Daňového úradu v Leviciach.

Ak sa nedospeje k  uspokojujúcim výsledkom, poslanci sa budú

musieť obrátiť na Najvyšší  kontrolný úrad so žiadosťou, aby

opätovne v tomto daňovom úrade uskutočnil kontrolu.

 

     Chcela by  som tiež položiť otázku  pánu ministrovi fi-

nancií, či ste boli  upozornený na dosahy exekučného zákona,

ktorý nedávno  vstúpil do platnosti. Ako  je známe, exekučný

zákon v  takej podobe, v  akej sme ho  prijali, nebol zatiaľ

prijatý v Českej republike.  Keďže slovenskí výrobcovia majú

najvyššie záväzky po lehote splatnosti práve v Českej repub-

like, predčasné prijatie exekučného zákona na Slovensku zna-

mená, že  českí veritelia, ktorí  majú pohľadávky v  sloven-

ských  podnikoch, dostali  silnú zbraň  na vymáhanie svojich

pohľadávok. Situácia je taká,  že obstavujú účty týchto pod-

nikov v bankách a doslova zamedzujú podnikom prežívať zo dňa

na deň. Podnikateľská sféra odhaduje, že v dôsledku prijatia

exekučného zákona  do konca roku  sa uskutoční niekoľko  mi-

liárd transferov zo slovenských  podnikov do Českej republi-

ky. Nepochybne  aj toto bude  mať odraz na  plnenie štátneho

rozpočtu,  pretože to  môže ohroziť  napríklad plnenie  dane

z príjmov, ale aj iných nepriamych daní.

 

     Chcem sa dotknúť ešte  jedného zámeru štátneho rozpočtu

na I. polrok, a tým bolo postupne stabilizovať, resp. znižo-

vať výdavky kapitoly Štátny dlh. O kapitole Štátny dlh sa už

niekoľko rokov veľmi diskutuje,  pretože štátny dlh predsta-

vuje vysoké  percento z výdavkovej  časti rozpočtu. Pripome-

niem, že v tomto roku štátny dlh - počítam do neho aj úroky,

ale aj  splácanie istiny -  predstavuje dohromady takmer  32

mld korún,  čo predstavuje 16,8 %  výdavkovej časti štátneho

rozpočtu  na rok  1996. Hovorím  o tom  z viacerých dôvodov.

Tento rok sa zvyšuje štátny  dlh o emisiu dlhopisov na diaľ-

nice o 3  mld, čo v príjmovej časti  rozpočtu na prvý pohľad

vyzerá veľmi povzbudivo, lebo  navyšuje príjmovú stranu roz-

počtu. Samozrejme, je nám jasné, že toto navyšovanie je fik-

tívne, pretože keby sme emitovali dlhopisy vo väčšom objeme,

tak by  o to viac narástla  príjmová stránka. Prirodzene, ak

by došlo  k tomu, že bude  dodržaný plán alebo predpokladaný

deficit rozpočtu v tomto roku -  i keď nebudem hovoriť o is-

tých  rizikách na  jeho prekročenie  - zvýši  sa štátny  dlh

o ďalších 27 mld korún.

 

     V tejto  súvislosti by som  chcela dať jeden  návrh. Na

80. schôdzi vlády 20. 8. 1996 bol prerokovaný materiál - ná-

vrh na  oddlženie vládneho sektora voči  Národnej banke Slo-

venska pod číslom 0947. Tento materiál je tajný. Vzhľadom na

to, že  toto zasadnutie je verejné,  chcela by som navrhnúť,

aby sme časť  rozpravy urobili neverejnou a aby  nás pán mi-

nister  počas tejto  neverejnej časti  informoval o prijatom

uznesení číslo 556, ktoré sa týka tohto materiálu, a zároveň

stručne o obsahu tohto materiálu.

 

     Správa o štátnom rozpočte za I. polrok poukazuje na ri-

ziká do konca tohto  roku. Pokladám identifikáciu týchto ri-

zík za  primeranú. Možno na  výdavkovej stránke by  bolo po-

trebné, aby sme mali aspoň odhad rizika spojeného s prijatím

zákona o  novom územnosprávnom členení,  pretože informácie,

ktoré sme v tomto smere  dostali, sa diametrálne od seba lí-

šia. Predsa však musím upozorniť  na jedno, že v tejto časti

správy sa neuvádza  fakt, resp. treba si ho  tam doplniť, že

do druhého polroku sa  koncentruje väčšia časť nákladov spo-

jených s plnením dlhovej služby.  Vyzerá to, že je to zhruba

asi 18 mld korún, čo  sú čisté výdavky zo štátneho rozpočtu,

čiže v druhom polroku sa bude realizovať viac ako 57 % vlád-

nej dlhovej služby.

 

     Dovoľte mi  ešte veľmi stručne  sa dotknúť hospodárenia

s rozpočtovými rezervami.  Pri štúdiu tejto  časti správy mi

padli do  očí niektoré skutočnosti,  ktorých sa dotknem  iba

veľmi krátkym poukázaním na ne,  ale pri jednej sa chcem za-

staviť.

 

     Z  čerpania  rezervy  vlády  bola  na  úhradu odmeny za

sprostredkovateľskú činnosť  pre Devín banku,  a. s., Brati-

slava vyčlenená suma uznesením vlády číslo 140 z 20. 2. 1996

vo výške 296,074 mil. Sk. Chcem upozorniť, že toto uznesenie

vlády  je  opäť  tajné.  Prirodzene,  poslanci  majú prístup

k tajným uzneseniam vlády, ale  po prečítaní tohto uznesenia

nebolo možné identifikovať, o čo tu ide. Chcela by som preto

poprosiť a zároveň žiadam, aby  v tej časti nášho rokovania,

ktorá bude neverejná, nás  pán minister financií stručne in-

formoval, o akú sprostredkovateľskú činnosť Devín banky ide.

Počas  rokovania  vo  výbore  nebola  pani štátna tajomníčka

schopná presne zaujať k tomuto stanovisko, lebo povedala, že

s týmto uznesením nie je oboznámená.  Uviedla, o čo asi môže

ísť, ale nebolo to presné.

 

     Chcela by som ešte  upozorniť na čerpanie rezervy vlády

v niektorých prípadoch,  ktoré, myslím, poukazujú  na určitý

charakter tejto vládnej moci, ale  musím povedať, že jej ne-

slúžia ku cti, aj keď nejde  o veľké sumy. Ak sa pozriete na

finančné  prostriedky,  ktoré  sa  poskytli  z rezervy vlády

obecným úradom,  prídete k analogickému záveru,  k akému som

prišla ja,  že boli poskytnuté prevažne  obecnýn úradom, kde

sú starostovia buď za HZDS, alebo za strany  blízke vládnemu

hnutiu. Uvediem aspoň niektoré - Detva, Vyhne, ale medzi ni-

mi by ste  napríklad našli i to, že  najväčšia čiastka z re-

zervy  vlády bola  poskytnutá Ladomierskej  Vieske. Na tieto

praktiky sme boli zvyknutí a veľmi nás to neprekvapuje.

 

     V časti  rezervy na štátne záruky  na bankové úvery sme

dostali informáciu,  v akom rozsahu sa  čerpali tieto štátne

záruky za I. polrok. Chcela  by som však požiadať pána mini-

stra, aby  nás informoval, aké štátne  záruky poskytla vláda

za I. polrok 1996. Z informácií  z masmédií vieme iba to, že

včera  napríklad súhlasila  s garanciou  pre Vodohospodársku

výstavbu vo výške 200 mil.  dolárov. Keďže pôvodne vláda od-

ložila prerokovanie poskytnutia záruky  na tento úver a máme

informácie, že to odložila preto, lebo boli vážne pochybnos-

ti o finančnom zdôvodnení tohto úveru, pán minister, prosím,

vysvetlite, či došlo k nejakým závažným skutočnostiam, ktoré

ovplyvnili pozitívne rozhodnutie vlády.

 

     Chcela by som zároveň upozorniť ešte na jednu vec. Pri-

rodzene,  mali sme  dlhé prázdniny,  takže správa  o štátnom

rozpočte  nemohla  byť  na  pléne  Národnej rady prerokúvaná

skôr. Na druhej strane sa  nachádzame už skutočne v pokroči-

lom čase, keď by sme mali byť oboznámení aspoň so základnými

informáciami o štátnom rozpočte na budúci rok. Pokiaľ čítame

tlač, vieme, že vláda  Českej republiky už prerokovala návrh

štátneho rozpočtu  na budúci rok,  podobne je to  aj v iných

štátoch. Vlani sme brali do  úvahy fakt, že ministerstvo fi-

nancií  prechádzalo  na  nové  podmienky.  Preto  sme  akosi

viac-menej  mlčky prijali,  že návrh  štátneho rozpočtu  bol

predložený  tak neskoro.  Chcela by  som podporiť myšlienku,

aby vláda  predložila návrh štátneho rozpočtu  na budúci rok

najneskôr do konca októbra 1996.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  je do rozpravy  prihlásený pán poslanec

Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     predkladateľ správy o  plnení štátneho rozpočtu Sloven-

skej republiky za I. polrok 1996 signalizuje problémy, ktoré

pretrvávajú v plnení príjmov rozpočtu od začiatku roku, kto-

ré sa prehlbujú a ohrozujú splnenie ročného zámeru založené-

ho v  zákone o štátnom rozpočte.  Očakávaný výpad v príjmoch

pri dani z pridanej hodnoty  a spotrebných daní na úrovni 10

mld Sk  je optimistickým odhadom  a možno ho  akceptovať len

ako saldo s príjmami, ktoré budú preplnené, ako je napríklad

dovozná prirážka a ako sú dane z príjmov. Spolu s očakávaným

nesplnením príjmov zo splátok vládnych úverov  vrátane splá-

tok z titulu deblokácií vo výške 3 500 mil. Sk a odvodu voľ-

ného zostatku zisku Národnej banky  Slovenska vo výške 2 211

mil. Sk výpad  predstavuje 15 711 mil. Sk.  Výpad teda pred-

stavuje v percentách 9,67 % z celkových príjmov a súčasne to

znamená zvýšenie plánovaného schodku štátneho rozpočtu o vy-

še 58 %, teda 58,2 %.

 

     Tento vývoj v plnení rozpočtu nemôžeme hodnotiť ako re-

latívne pozitívny, ale jednoznačne a nesporne ako nepriazni-

vý, pretože možnosti regulovať tento výpad z príjmov cez vý-

davkovú časť rozpočtu sú  veľmi obmedzené, ak nechceme siah-

nuť na aj tak oklieštené možnosti správcov kapitol, na kapi-

tálové  výdavky,  alebo  zvýšiť  skrytú  vnútornú zadlženosť

štátnych organizácií  a štátnej správy.  Toto tvrdenie doku-

mentujú tieto skutočnosti: V  súčasnom období štátne rozpoč-

tové  a príspevkové  organizácie signalizujú  nedostatok fi-

nančných  prostriedkov  na  krytie  zvýšených  mzdových pro-

striedkov. Zadlženosť zdravotníckych zariadení sa nezmenila,

naopak, postupne narastá.

 

     Vo výdavkovej  časti rozpočtu treba  vyčleniť zdroje na

uplatnenie  nového   systému  územno-organizačného  členenia

miestnej štátnej správy. Tieto prostriedky nebudú malé. Roč-

ný rozpočet na dotácie  v cene tepelnej energie domácnostiam

vo výške 2 500 mil. Sk bol  už za I. polrok prečerpaný o 154

miliónov. A čaká nás nová vykurovacia sezóna.

 

     Kapitálové výdavky  sú dodávateľsky vybilancované  a sú

na dolnej hranici nutných potrieb. Záväzky zo splácania úve-

rov, pôžičiek a úrokov vyplývajú  z uzatvorených zmlúv a ich

plnenie je povinnosťou  štátneho rozpočtu. Tieto skutočnosti

spolu s nepriaznivým vývojom zahraničnej obchodnej platobnej

bilancie ukazujú, že problémy hospodárstva Slovenskej repub-

liky, jeho štruktúry a efektívnosti sa prehlbujú. Tento stav

nie je dlhodobo udržateľný.

 

     Hroziaci  nárast schodku  štátneho rozpočtu  a zníženie

devízových  rezerv  možno  odstrániť  zvýšením  efektívnosti

a zvýšením  exportnej  schopnosti  ekonomiky  ako  celku. Do

týchto oblastí by mali  smerovať opatrenia vlády a jednotli-

vých rezortov.

 

     Z výsledkov  roku 1995 sa nedá  dlhodobo žiť. Túto sku-

točnosť sa snažíme  zakrývať všetkými možnými prostriedkami.

Možno aj tým, že správa  o plnení štátneho rozpočtu je veľmi

stručná a opätovne len konštatuje stav bez hlbších analytic-

kých záverov.

 

     V ďalšej  časti mi dovoľte  po uplynutí I.  polroku vy-

jadriť  vlastný  názor  na  pretrvávajúcu  prax  v nakladaní

s prostriedkami zo štátnych fondov.  Štátne fondy boli zria-

dené na  presne stanovený účel. To  znamená na jednej strane

sústreďovať peňažné prostriedky a  na druhej strane ich pre-

rozdeľovať a zabezpečovať ich efektívne využívanie.

 

     Správu štátnych fondov vykonávajú podľa zákonov, ktorý-

mi boli zriadené, spravidla príslušné ministerstvá a rovnako

príslušní ministri  vymenúvajú a odvolávajú  riaditeľov fon-

dov. Rovnako  minister zriaďuje radu fondu  ako svoj poradný

orgán. Preto  môžeme urobiť jednoznačný  záver, že príslušní

ministri plne  zodpovedajú za stav v  rozdeľovaní aj v efek-

tívnom využívaní štátnych  fondov. Nespochybňujem ich kompe-

tencie vyplývajúce  zo zákona, len ich žiadam, aby svoje ko-

nanie a rozhodnutia vždy verejne zdokumentovali.

 

     Dnes musím  konštatovať, že jediný  minister, pán Jozef

Zlocha, minister životného prostredia, pravidelne po uplynu-

tí I.  polroku aj kalendárneho roku  zverejňuje v tlači pre-

rozdeľovanie  Štátneho fondu  životného prostredia.  Ostatní

správcovia  fondov nie.  Rovnakou samozrejmosťou  by to malo

byť pre Štátny fond rozvoja bývania, pre Štátny fond rozvoja

telesnej kultúry, pre Štátny  fond kultúry Pro Slovakia, pre

štátne fondy, ktoré sú v rezorte pána ministra Baca, to zna-

mená vodného hospodárstva,  zveľaďovania lesa, trhovej regu-

lácie a podobne, ale rovnako pre všetky štátne fondy. Zastá-

vam  názor, že  minister  má  právo rozhodovať  v súčinnosti

s radou fondu,  ale má aj povinnosť  zodpovedať za správnosť

a objektívnosť rozhodnutí,  a preto prerozdelenie  fondov má

byť zverejnené. Dnes  je taký stav, že mnohé  veci ťažko do-

stávame aj my, poslanci. A mali by sme dostávať aspoň do vý-

borov a pravidelne.

 

     A  ešte jeden  názor v  súvislosti s  použitím štátnych

fondov. Niektoré štátne fondy majú charakter obratových fon-

dov a u  niektorých štátnych fondov sa uvažuje  s ich trans-

formáciou. V tých prípadoch,  kde hospodárenie štátnych fon-

dov alebo  štátneho fondu umožňuje  aj návratné financovanie

a vytvára možnosti na poskytovanie  úverov a pôžičiek s níz-

kou úverovou sadzbou a s dlhou dobou splatnosti, mali by sme

vytvoriť obciam  a mestám podmienky,  aby tieto úvery  mohli

splácať dlhopismi Fondu národného majetku.

 

     Pozerám sa  do tvárí mnohým  poslancom, ktorí nás  pre-

sviedčali o tom, že dlhopisy Fondu národného majetku sú kva-

litné cenné  papiere. A v zákone  sme vytvárali možnosť, aby

občania  Slovenskej republiky  pri kúpe  obecných bytov  ich

mohli splácať  aj formou dlhopisov  Fondu národného majetku.

Potom sa mi zdá a je to veľmi logické, aby mestá a obce moh-

li prijatými dlhopismi Fondu národného majetku splácať svoje

záväzky voči štátu  napríklad pri splácaní pôžičiek a úverov

zo štátnych fondov. Myslím, že  by to bolo spravodlivé. Oča-

kávam, že všetci poslanci, ktorí vytvárali v tomto parlamen-

te  gloriolu  okolo  odškodňovania  občanov formou dlhopisov

Fondu národného majetku, nám  pomôžu túto myšlienku dopraco-

vať do novely, a verím, že  ju aj podporia. Obce a mestá nám

budú povďačné  a dlhopisy Fondu národného  majetku  ako kva-

litné cenné papiere sa opätovne  dostanú do rúk tých, čo ich

vymysleli.

 

 

     Ak už vystupujem k plneniu štátneho rozpočtu za obdobie

I. polroku,  ako člen Osobitného  kontrolného orgánu by  som

chcel zaujať stanovisko k pripomienke pána poslanca Filkusa,

ktorá sa týkala kontroly čerpania rozpočtu Slovenskej infor-

mačnej služby.

 

     Výstupom štátneho rozpočtu pre informačnú službu sú tri

záväzné ukazovatele, ktoré schvaľuje Národná rada Slovenskej

republiky. Plnenie  týchto troch ukazovateľov  môžu poslanci

Národnej  rady žiadať  v rámci  hodnotenia plnenia  štátneho

rozpočtu aj  za obdobie I. polroku.  Ďalšie podklady na kon-

trolu čerpania rozpočtu informačnej  služby môžu však poznať

len členovia Osobitného kontrolného orgánu zriadeného Národ-

nou radou. Ale aby vás  hlava nebolela, niet dôvodu na poru-

šenie rozpočtovej disciplíny vo  vzťahu k štátnemu rozpočtu,

pretože  o  zvýšenie  môže  riaditeľ  Slovenskej informačnej

služby požiadať ministra financií Slovenskej republiky, kto-

rý rozpočtovými opatreniami ministerstva financií môže tieto

ukazovatele upraviť, to znamená  aj zvýšiť.  Preto si nemys-

lím, že  došlo k porušeniu  rozpočtovej disciplíny na  tomto

úseku.

 

     Odporúčam však všetkým poslancom  Národnej rady, aby sa

dobre oboznámili so zákonom  o Slovenskej informačnej službe

z 21. 1. 1993. Ten totiž v § 5 presne stanovuje  kompetencie

Osobitného kontrolného orgánu a jeho členov. Tieto kompeten-

cie sú  značne obmedzené, kontrolovať môžeme  v podstate len

rozpracovanie vnútorných dokumentov, a nie činnosť. Preto si

myslím, že aj teraz pri kontrole rozpočtu sú proste veci, do

ktorých  ani členovia  Osobitného kontrolného  orgánu nemajú

možnosť podľa zákona nahliadať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec

Baránik.  Faktická poznámka  -  predseda výboru pán Delinga.

Potom pán poslanec Baránik.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Chcel by  som sa vyjadriť vo  faktickej poznámke k pánu

poslancovi Sopkovi, pokiaľ uvádzal  alebo požadoval, aby bol

zverejnený prehľad o  čerpaní prostriedkov niektorých účelo-

vých  fondov. Chcel  by som  dať do  pozornosti, že minister

pôdohospodárstva  toto o  fondoch uvádza  a je  to v  správe

o stave poľnohospodárstva a  potravinárstva, o lesnom hospo-

dárstve  a vodnom  hospodárstve, ktorú  budeme prerokúvať aj

teraz v  parlamente, kde je presne  účelovo zdôvodnené a vy-

číslené, na  čo sa jednotlivé fondy  v odvetví pôdohospodár-

stva používajú. Takže by som  poprosil pána poslanca, aby si

to tam pozrel.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som aj  ja zaujal stanovisko k hodnote-

niu ekonomických predpokladov plnenia štátneho rozpočtu.

     Staviam si otázku, ako hodnotiť rozpočtové hospodárenie

v I.  polroku 1996,  osobitne v  porovnaní s  veľmi úspešným

hospodárskym polrokom v minulom  roku. Treba povedať, ako to

pán  podpredseda uviedol,  že príjmy  vzrástli o  4,1 mld Sk

oproti  minulému  roku,  t. j.  o  5,4 %,  výdavky  vzrástli

o 10 337 mil.,  t. j. o 13,7 %. Saldo štátneho rozpočtu bolo

v roku 1995  plus 97 mil. Sk,  v roku 1996 je  schodok 6 129

mil. Sk, na plánovanom salde je to 22 %. Kým príjmy sa plni-

li na 49  %, výdavky len na 45,2 %.  Sú tieto výsledky pozi-

tívne?

 

     Až  bližšie  poznanie  ďalších  skutočností  nám umožní

zhodnotiť, ako možno hodnotiť dosiahnutý stav. Nižšie príjmy

oproti  predpokladu sú  v dôsledku  neplnenia príjmov hlavne

z dane z pridanej hodnoty a  zo spotrebných daní. DPH je zá-

vislá  od sadzby  dane, objemu  vytvoreného hrubého domáceho

produktu  a od  daňových  únikov - samozrejme, zjednodušene.

Podľa predpokladov rastu hrubého  domáceho produktu a sadzby

dane sa má u nás v ekonomike v tomto roku vytvoriť 83 mld Sk

dane z pridanej hodnoty. Pri  67-percentnej úspešnosti sa dá

získať 54 mld dane, tak ako to predpokladá rozpočet. Percen-

to úspešnosti je relatívne nízke. Čo urobiť, aby sa zvýšilo?

Cez štátny rozpočet preteká u nás ani nie jedna tretina hru-

bého domáceho produktu, ale  podľa predpokladov na tento rok

je to len 26,8 %.  Z hľadiska medzinárodného porovnávania je

to vynikajúca situácia.

 

     Jednou z ciest, ako zvýšiť príjem daní do štátneho roz-

počtu,  je zvýšenie  účinnosti daňových  úradov. Podľa nášho

poznania  je to  veľmi zložitý  problém. Jeho  rozuzlenie je

podmienené tromi skutočnosťami:

 

     Po prvé, ako dosiahnuť vyššiu zodpovednosť pracovníkov,

hlavne správcov daní, aby zodpovednejšie plnili svoje povin-

nosti, a  ako organizovať prácu  daňových úradov, aby  sa to

zabezpečilo.

 

     Druhá  podmienka je  dokonalejšie vybaviť  daňové úrady

technickým vybavením.

 

     A treťou podmienkou je  zabezpečiť vyšší stupeň zainte-

resovanosti pracovníkov daňových úradov na čerpaní výšky da-

ne a na nedoplatkoch daní.

 

     Vybudovať efektívny daňový systém je dlhodobý a zložitý

proces. Vyžaduje  si dokonalú prípravu  pracovníkov daňových

úradov  na svedomité  plnenie úloh.  V príprave  zaostávame.

Ústrednému daňovému  riaditeľstvu sa nedarí  zriadiť národnú

daňovú školu.  Príčinou tohto je aj  malé pochopenie z mini-

sterstva financií. Pracovníci daňových úradov musia byť pra-

videlne informovaní o nových  praktikách neplatičov daní. Tí

sú mimoriadne vynachádzaví. Značná  časť daňových úradov nie

je vybavená  tak, aby mohla plnohodnotne  plniť svoje povin-

nosti. Technický stav je nedokonalý, zainteresovanosť je re-

latívne nižšia ako v minulom roku.

 

     Aké procesy prebiehali v ekonomike, ktoré mali vplyv na

štátny  rozpočet? Vcelku  uspokojivo sa  vyvíja hrubý domáci

produkt v stálych  i bežných cenách. V stálych  cenách je to

7,1 %,  v bežných cenách  je to 13,2  %. Negatívny je  vplyv

salda zahraničného obchodu. Zamestnanosť síce mierne pokles-

la,  ale vcelku  stagnuje. Počet  neumiestnených absolventov

škôl sa zvýšil na 44 000,  to je 14 % z celkovej nezamestna-

nosti. Nezamestnaní sa najviac  grupujú z absolventov stred-

ných odborných škôl. Počet neobsadených pracovných miest bol

v júni 18 691,  najviac z nich (51 %)  bolo pre kvalifikova-

ných  robotníkov,  a  pritom  absolventi stredných odborných

učilíšť sa neuplatňujú. Treba sa zamyslieť, kde je chyba.

 

     V priemysle pracovalo v I. polroku o 0,8 % viac pracov-

níkov ako  v porovnateľnom období minulého  roka, ale v súk-

romnom sektore sa zvýšila zamestnanosť  o 8,8 % a predstavo-

vala až 69,7 % celkovej zamestnanosti v priemysle. V staveb-

níctve,  ako aj  v obchode  a službách  sa počet pracovníkov

znížil. V doprave sa zvýšil podobne ako v priemysle.

 

     Za I. polrok tempo rastu priemernej nominálnej mesačnej

mzdy pracovníkov v podnikoch s viac ako 25 zamestnancami bo-

lo miernejšie ako v minulom roku. V priemysle vzrástla nomi-

nálna mesačná mzda o 14,4 %,  v stavebníctve o 14,8 %, v ob-

chode o 22,1 % a v doprave  o 17,3 %. V doprave je najvyššia

priemerná mzda 8 535 Sk. Medziročný prírastok reálnej mesač-

nej  mzdy bol  vo všetkých  odvetviach vyšší  ako pred rokom

a  v priemysle  predstavoval  rast o  7,8 %, v  stavebníctve

o 8,2 %, v obchode o 15,1 %  a v doprave o 10,6 %. Produkti-

vita  práce v  priemysle vzrástla  o 2,5  %, v  stavebníctve

o 5,8 %, v maloobchode o 9,2 %. Čiže v základných odvetviach

nominálne mzdy rástli rýchlejšie ako produktivita práce.

 

     Rast miezd sa pozitívne prejavil v raste dane z príjmov

fyzických  osôb,  ktorá  dosiahla  objem  9,9  mld Sk, čo je

56,2 % z celkového ročného  predpokladu. Daň z príjmov práv-

nických  osôb sa  realizovala v  objeme  18,5 mld  Sk,  čiže

49,7 %  z ročného predpokladu. V  štruktúre právnických osôb

došlo k pozitívnym zmenám.  Zvýšil sa podiel ziskových orga-

nizácií a  predstavuje 64,7 %  z celkového počtu.  Prírastok

v I. polroku  bol 4 250 právnických  osôb, ktoré sa zaradili

do kategórie ziskových.

 

     Vzrast sa  prejavil vo všetkých  formách okrem štátnych

podnikov, kde došlo k poklesu  o 86 podnikov. Počet nezisko-

vých  organizácií je  35,3 a  vzrástol o  1 738 organizácií.

K 30.  6. podnikalo  276 656  fyzických osôb,  v priebehu I.

polroku  zaniklo  631  právnických  osôb  a 20 960 fyzických

osôb.  Novozačínajúcich  fyzických  osôb  bolo  v I. polroku

1 546. Z  celkového počtu ziskových  organizácií medzi práv-

nickými  osobami  bolo  3,3  %  súčasťou  verejného  sektora

a 96,7 % patrilo do  súkromného sektora. Počet súkromne hos-

podáriacich  roľníkov sa  zvýšil o  1 839  osôb a počet osôb

podnikajúcich  formou slobodných  povolaní sa  zvýšil od za-

čiatku roka  o 2 132  osôb. Na tento  rast významne vplývala

privatizácia v zdravotníctve.

 

     Pohyb vo vývoji podnikateľských subjektov zvyšuje náro-

ky na daňové úrady. V  tomto pohybe je určitý zdroj daňových

únikov. Nie v ojedinelom  prípade k likvidácii dochádza pre-

to,  aby sa  podnikateľ vyhol  odvodu daní.  Správcovia daní

často nestačia  sledovať a kontrolovať  pohyb medzi daňovými

subjektmi, hlavne realizovať kontrolu,  čo je živná pôda pre

neplatenie daní a krátenie daní.

 

     Pohyb, ktorý nastal v  ekonomike, vo vývoji hrubého do-

máceho produktu atď., vytvára reálne predpoklady, aby príjmy

daní  pre štátny  rozpočet mohli  byť také,  aké predpokladá

štátny rozpočet na tento rok. Samozrejme, potrebujeme urobiť

všetko, aby sa príjmy, ktoré sa vytvárajú, primeraným spôso-

bom dostali aj do štátneho rozpočtu. To znamená, že sú reál-

ne predpoklady, aby objem z dane z pridanej hodnoty sa zrea-

lizoval v  predpokladanom objeme. Neplnenie  spotrebnej dane

vyplýva  buď  z  nepresného  odhadu  celkovej  výšky,  alebo

dochádza k  značným daňovým únikom.  Podľa informácií, ktoré

máme k dispozícii, značný podiel  na neplnení majú práve da-

ňové úniky.

 

     Výdavky štátneho  rozpočtu sa plnia  na 45,2 %,  ale sú

vyššie  o 10  mld oproti  rovnakému obdobiu  v minulom roku.

Chcem upozorniť na potrebu pri čerpaní výdavkov na nákup to-

varov,  kde sa  uprednostňuje nákup  zahraničného tovaru na-

priek  tomu, že  ekonomika disponuje  uvedenými tovarmi  pri

nízkom využívaní výrobných kapacít,  hlavne na stavebné čin-

nosti. Myslím  tým na nákup  tovarov pre štátne  organizácie

a organizácie vo verejnom sektore.

 

 

     Ďalším problémom, ktorý by mohol znížiť výdavky štátne-

ho rozpočtu, ale súčasne zvýšiť príjmy  príslušnej kapitoly,

je predaj  zásob zo Správy štátnych  hmotných rezerv. Naprí-

klad cukor sa v minulom  roku vyskladňoval pre obchodnú sieť

za 13 korún,  ale v obchode sa predával za  32 korún. Aj keď

je to extrémny prípad, na  zisku z predaja štátnych hmotných

rezerv by  sa mala podieľať aj  Správa štátnych hmotných re-

zerv,  aby sa  takto znížili  i nároky  na štátny  rozpočet,

a nielen aby tieto zisky realizoval obchod.

 

     Plnenie bežných  a kapitálových výdavkov  štátneho roz-

počtu bolo približne na  rovnakej úrovni. Kapitálové výdavky

vysoko prekročilo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomuniká-

cií  a Úrad  priemyselného  vlastníctva.  Dosiahli  výdavky,

ktoré  prekročili v  podstate celoročné  výdavky. Z finančne

náročných  rezortov  rozpočet  prekročilo  len  ministerstvo

školstva.  Ministerstvo pôdohospodárstva  čerpalo kapitálové

výdavky len na 19,5 %.  V bežných výdavkoch sa silné rezorty

čerpaním priblížili  k predpokladanému objemu,  okrem minis-

terstva hospodárstva,  ktoré vyčerpalo len  39 % celoročných

výdavkov.

 

     Vážené dámy a páni, ak chceme dostať správnu odpoveď na

otázku, ktorú  som si postavil,  či hodnotenie výsledkov  je

pozitívne, alebo negatívne, treba  si uvedomiť, v akých pod-

mienkach  sa  nachádza  naša  ekonomika.  Legislatívne normy

a aplikácia systémových opatrení  zo scenára ekonomickej re-

formy sa v rokoch 1990 a 1991 realizovali tak, že vyvolávajú

dnes viacero rozporných  tendencií, ktoré komplikujú súčasný

vývoj. Patria tu hlavne nasledujúce opatrenia:

 

     - zákon o pôde,

     - liberalizácia cien,

     - devalvácia meny,

     - zákon o štátnom podniku a podobne.

 

     Ak vezmeme  do úvahy všetky  uvedené skutočnosti, musím

konštatovať,  že výsledky  rozpočtovej politiky,  tak ako sú

prezentované v  predkladanej správe, treba  hodnotiť kladne.

Preto vás  žiadam, aby ste túto  skutočnosť, vážené kolegyne

a kolegovia, vzali do úvahy. Vláda dnes nemá priame nástroje

na ovplyvňovanie ekonomiky. Má len nepriame nástroje. V tom-

to období  účinnosť ich pôsobenia je  relatívne malá. Pokiaľ

sa ekonomika  nestabilizuje, účinnosť týchto  nástrojov bude

podobná. Musíme  byť dôslednejší vo  formovaní trhového pro-

stredia.

 

     Vážené dámy a  páni, v tom je aj  naša úloha. Parlament

musí ráznejšie pokračovať  v príprave legislatívnych noriem,

aby sme dôslednejšie formovali trhové prostredie. Bez vyfor-

movania  trhového prostredia  sa budeme  musieť zmieriť,  že

v ekonomike budú často výrazné výkyvy. A to, čo sa prejavuje

v tomto polroku, samozrejme, nie  je to najhoršie, ale mohlo

by to  byť aj horšie.  Preto sa prihováram,  aby sme urobili

viac pre  to, aby sme  dokonalejšie vyformovali trhové  pro-

stredie, a  potom budeme môcť byť  spokojnejší pri hodnotení

ekonomických predpokladov plnenia štátneho rozpočtu.

 

     Vážené dámy a páni, na  záver chcem povedať, že osobne,

zo svojho  pohľadu považujem výsledky  hospodárenia štátneho

rozpočtu za  I. polrok tohto  polroku za priaznivé,  a preto

vás  žiadam,  aby  ste  aj  vy  kladne hodnotili túto správu

a zaujali aj k tomu pri hlasovaní podobné stanovisko.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec  Baránik. Ďalej  je do  rozpravy

prihlásený pán poslanec Hanker.

 

 

     Ešte mám dve písomné  prihlášky. Pripraví sa pán posla-

nec Filkus a pán poslanec Lysák.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené poslankyne a poslanci,

 

     dostali  sme na  prerokovanie správu  o plnení štátneho

rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1996, ktorá podá-

va  obraz  o  vývoji  plnenia  rozpočtu Slovenskej republiky

najmä vo vzťahu k celkovému výsledku rozpočtového hospodáre-

nia. Dosiahnuté výsledky hospodárenia možno  hodnotiť vcelku

priaznivo, už len z  výsledného efektu, keď schodok štátneho

rozpočtu dosiahol v I. polroku  hodnotu len 6,1 mld Sk, pri-

čom, ako  je známe, plánovaný  schodok štátneho rozpočtu  za

rok 1996  v schválenom štátnom  rozpočte je určený  sumou 27

mld, ktorý je krajnom hranicou.

 

     Správa na záver uvádza, že v II. polroku sa predpokladá

prísna  regulácia  výdavkov  štátneho  rozpočtu,  ktoré budú

v prípade  nepriaznivého  vývoja  viazané  oproti schváleným

rozpočtovým  výdavkom, a  na záver  sa pritom, pochopiteľne,

nesmie pripustiť schválenie žiadneho  nároku na zmenu zákona

o štátnom rozpočte na rok 1996, ktorý by mal negatívny dosah

na príjmy, prípadne zvýšenie celkových výdavkov.

 

     Aj keď predložená správa nemala za cieľ podrobne infor-

movať plénum Národnej rady Slovenskej republiky o hospodáre-

ní v rámci jednotlivých kapitol,  dovoľte mi ako členovi za-

hraničného  výboru urobiť  stručnú analýzu  plnenia štátneho

rozpočtu  na  ministerstve  zahraničných  vecí  za I. polrok

1996  a súčasne vysloviť určitú  prognózu jeho plnenia v II.

polroku 1996. Chcem sa pritom pozastaviť aj nad určitými od-

lišnosťami, ktoré má toto ministerstvo  na rozdiel od ostat-

ných  ministerstiev,  čo  má,  pochopiteľne,  aj dosah alebo

priemet v plnení položiek štátneho rozpočtu.

 

     Nebudem uvádzať  absolútne čísla plnenia  rozpočtu, ale

kvôli prehľadnosti ich percentuálne plnenie vo vzťahu k roz-

počtu ako celku za rok  1996. Stanovené príjmy boli v sledo-

vanom období  splnené na 57,8 %  plánovaného ročného objemu.

Toto  porovnanie dáva  reálny predpoklad  splnenia celkových

úloh v príjmovej časti. Stanovený rozpočet výdavkov v sledo-

vanom období sa čerpal vo výške 47,4 % ročného objemu schvá-

leného rozpočtu  a v tom rozpočet  bežných výdavkov vo výške

47 % ročného objemu a rozpočet kapitálových výdavkov celkove

50 % ročného objemu schváleného rozpočtu.

 

     Z  údajov  vyplýva,  že  ministerstvo zahraničných vecí

dôsledne dodržiava zákonom stanovenú výšku rozpočtu a pokyny

ministerstva financií  na reguláciu výdavkov.  Za týmto kon-

štatovaním sa  skrýva aj nutné  prispôsobovanie činnosti za-

hraničnej  služby rozsahu  pridelených finančných prostried-

kov,  čo môže  mať vplyv  na účinnosť  a kvalitu zahraničnej

služby.

 

     K výrazným problémom  možno zaradiť rozsah kapitálových

výdavkov a potreby investovania  v rezorte. Ako mladá repub-

lika sa  chceme dobre prezentovať  v zahraničí aj  adekvátne

vybudovanými zastupiteľskými  úradmi. Ako je  známe, na mno-

hých miestach sú zastupiteľské úrady umiestnené v nevhodných

a prenajatých  budovách,  čo  z  dlhodobého  hľadiska nie je

efektívne  riešenie. Na  obstarávanie kapitálových  aktív sa

rozpočet čerpá vo výške 154 mil., čo je 50 % ročného objemu.

V rámci tejto  kategórie sa účelovo  čerpali rozpočtové pro-

striedky na zabezpečenie rozvoja materiálovo-technického za-

bezpečenia zahraničnej služby. Išlo  o prostriedky na rekon-

štrukcie budov a rozostavané  investičné akcie na našich za-

stupiteľstvách v  rôznych štátoch -  spomeniem len Bukurešť,

Peking, Haag, Kodaň, Paríž a ďalšie -, ako aj na nákup stro-

jov a zariadení.

 

     Ministerstvo zahraničných vecí  sa snažilo riešiť napä-

tosť  pridelených prostriedkov  presunom medzi  jednotlivými

položkami schváleného  rozpočtu, t. j.  posilnením kapitálo-

vých výdavkov.  Túto snahu, aj keď  nerieši všetky problémy,

treba ďalej podporiť, a pritom hľadať aj v budúcnosti rieše-

nia zásadného významu.

 

     V bežných výdavkoch na  mzdy, platy a osobné vyrovnania

došlo  k zvýšeniu  čerpania mzdových  prostriedkov vo  výške

53,1 % ročného objemu schváleného rozpočtu. Bolo to spôsobe-

né tým, že sa riešilo  potrebné finančné krytie úprav vyplý-

vajúcich zo  zmien spotrebného koša  v krajinách, v  ktorých

pôsobí slovenská zahraničná služba.  Zvlášť výrazné boli po-

hyby v krajinách východného bloku, kde dochádza k zreálneniu

cien  energie potravín  a podobne.  Pretože úpravy tarifných

platov  týkajúce  sa zamestnancov v  Slovenskej republike sa

nevzťahujú na vyslaných pracovníkov,  treba hľadať iné vyho-

vujúce riešenie.

 

     Z hľadiska ďalšieho vývoja  dovoľujem si poznamenať, že

pri uplatňovaní regulácie výdavkov  štátneho rozpočtu na zá-

ver roka dochádza v  rezorte ministerstva zahraničných vecí

k paradoxnej  situácii.  Rozpočtový  rok  na zastupiteľských

úradoch  trvá do  konca októbra  a viazanie  finančných pro-

striedkov na záver roka nie je možné premietnuť do rozpočtov

zastupiteľských úradov. Regulácia vypočítaná z celkových vý-

davkov rezortu  v plnom rozsahu  dopadá na ministerstvo  ako

také. Treba preto zvážiť, či pri výpočte regulácie by nebolo

účelnejšie brať  do úvahy len výdavky  rezortu na zahraničné

služby.

 

 

 

     Vážení prítomní, na záver  možno konštatovať, že v sle-

dovanom období rezort ministerstva  zahraničných vecí v glo-

bále dosiahol regulované 46-percentné čerpanie výdavkov roč-

ného objemu  schváleného rozpočtu, okrem  výdavkov, na ktoré

sa nevzťahuje regulácia, a to prísnym dodržiavaním rozpočto-

vej disciplíny na všetkých  úrovniach rezortu, často však za

cenu odkladu riešenia mnohých problémov rezortu a vytvárania

porovnateľných podmienok  pre prácu našich  diplomatov v za-

hraničí s vyspelými krajinami.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja pánu poslancovi.  Teraz prosím pána  po-

slanca Filkusa.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte,  aby som  zameral svoj  príspevok trochu inak,

cez okuliare rizík štátneho  rozpočtu na rok 1996. Samozrej-

me, že mi z toho vyplývajú aj určité otázky a prosby na pána

ministra, aby v týchto  súvislostiach niektoré veci zodpove-

dal. Môžem zodpovedne vyhlásiť, že by som ho určite nemoles-

toval, keby som bol dostal  vo výbore odpovede od pani štát-

nej tajomníčky. Žiaľ, nestalo sa tak.

 

     Balík výpadku 8,7 mld Sk nie  je malý, najmä keď ho po-

rovnáte s deficitom, ktorý je  6,3 mld. Keby nebol tento vý-

padok,  tak by  to bol  krásny rozpočet.  Tento výpadok  sám

predstavuje 12,6 % všetkých  daňových príjmov. Z pohľadu ri-

zika do konca roku ministerstvo financií odhaduje, že to bu-

de okolo 10  mld. Podľa mňa to bude trochu  viac, ale to nie

je v tejto súvislosti podstatné. Podstatné je (aj z hľadiska

otázky na  pána podpredsedu vlády, pretože  som sa dozvedel,

že  robíte hĺbkové  previerky), aké  sú doterajšie  výsledky

hĺbkových  previerok  pri  výpadku  daní  z pridanej hodnoty

a pri výpadku spotrebných daní. To je prvá otázka.

 

     Do  balíka problémov  rizík  treba  dať aj  odvod alebo

- nazvime to  - preddavok zostatku  zisku Národnej banky  do

štátneho rozpočtu. Keď ste si prečítali správu, tak ste zis-

tili,  že banka  v I.  polroku -  nechcem povedať, že nebola

schopná, že nemala na to - ale jednoducho  nedala ani korunu

do štátneho rozpočtu napriek tomu, že vzťah medzi kreditnými

a debetnými úrokmi  alebo reláciami  úrokov  z prostriedkov,

alebo z peňazí štátneho  rozpočtu profitoval miliardu zisku.

Je iná vec, že banka má stratu, to nemôžem osobitne posudzo-

vať.  Ten, kto  chodí na  bankovú radu,  môže posúdiť, či sú

ozaj náklady také, že táto  strata vyzerá ako strata, ale do

tohto sa nechcem zaťahovať. Je fakt, že inak to bývalo - ne-

bol som tak dlho ministrom, že by som mohol povedať, že dlhé

roky -, ale bolo to tak,  že v I. polroku aspoň niečo dostal

štátny rozpočet  ako preddavok z voľného  zostatku zisku Ná-

rodnej banky. Teraz  sa to nestalo. Bolo by  dobre, keby sme

si to tu, na tejto pôde,  povedali, prečo - ten argument, že

banka je stratová a ako dlho ešte bude stratová.

 

     Ďalším  rizikovým  faktorom,  ktorý  môže bezprostredne

ovplyvniť výsledky rozpočtu koncom  roku, sú príjmy zo splá-

tok vládnych úverov a  deblokácie. Tých deblokácií v určitom

smere orientácií sa už dotkla kolegyňa Schmögnerová. Nechcem

opakovať, ale bol by som rád, keby sme na neverejnom zasada-

ní - chcem poprosiť  pána podpredsedu  vlády - mohli hovoriť

o tom, či vláda má určité  svoje konkrétne predstavy a vyty-

pované komerčné banky, ktoré  sa majú deblokáciami zaoberať,

alebo či  je to vec náhody  alebo ponuky. Ale o  tom nechcem

teraz hovoriť, len  chcem vás na to pripraviť,  aby som zby-

točne neprekvapoval. Bolo by dobre, keby sme z tohto pohľadu

dostali prehľad, ktoré komerčné  banky budeme prednostne po-

verovať deblokáciami  alebo ktoré na to  majú, že nám pomôžu

pri deblokáciách.  Lebo ten jeden prípad,  samozrejme, aj to

si  treba vysvetliť,  ale na  úrovni neverejného zasadnutia,

nechcem o tom ďalej hovoriť.

 

     Ďalším rizikovým argumentom alebo faktorom, ktorý vyze-

rá ako rizikový, čo uznáva aj ministerstvo financií, je kry-

tie finančných nákladov nového územného organizačného člene-

nia miestnej štátnej správy. Pamätám sa na "rozprávku" býva-

lého ministra vnútra Hudeka, keď  hovoril, že to nebude stáť

viac ako miliardu korún. To je už dávno za nami.

 

     Keď si napríklad pozriete  materiál o štatistike, ktorý

budeme onedlho prerokúvať, a pritom  nehovorím, že to nie je

zdôvodnené, sú tam potreby z  tohto pohľadu len na jeden re-

zort, pre štatistiku okolo  300 miliónov. Čo prinesú ostatné

rezorty a ostatné problémy tohto nového usporiadania, o tom,

samozrejme, budeme rokovať v  rámci výborov. Čiže krytie po-

trieb na nové územno-organizačné  členenie z hľadiska finan-

cií bude oveľa vyššie,  ako to napríklad predpokladal bývalý

pán minister vnútra.

 

     Sú niektoré veci, ktoré mi nie  sú jasné a na ktoré som

v našom výbore tiež nedostal odpoveď,  keď sme sa tým zaobe-

rali, a bol by som rád, keby sme sa ich mohli dotknúť jednou

vetou alebo jednou úvahou. Ide o dve veci: kapitálové trans-

fery podnikateľským subjektom a kapitálové transfery obciam.

Dotácie  investičného charakteru  pre podnikateľské subjekty

zďaleka nezodpovedajú ročnému zámeru.  Ročný zámer by sa mal

pohybovať do 50 %  čerpania týchto výdavkov. Pri podnikateľ-

ských subjektoch je to však 21,8  % a zámer z hľadiska kapi-

tálových transferov obciam  nepredstavuje ani jednu tretinu.

Ide mi jednoducho  o to, že určite nie  je dopyt po investí-

ciách taký nízky.  Možno, že zase sa tu  použije starý argu-

ment, že  investície alebo dopyt po  investíciách sa nahrnie

koncom roka, a  potom to bude naplňovať tento  balík, ale to

nie je dobré. To nie je dobré a nad tým sa treba pozastaviť.

 

     Chcem  ešte  povedať  pánu  Sopkovi.  Samozrejme, že si

a priori nemyslím, že pri plnení štátneho rozpočtu alebo ka-

pitoly štátneho rozpočtu  Slovenskej informačnej služby pri-

šlo  k nejakým  porušeniam rozpočtových  pravidiel. Nie, ale

keď sme už schvaľovali kapitolu Slovenskej informačnej služ-

by,  tak chcem  vedieť, ako  sa táto  kapitola čerpá v rámci

polročného rozpočtu, a takisto  aj kapitoly ostatných minis-

terstiev. Argument, že sú tu  tri kritériá "a nič viacej ne-

budeš  vedieť, kamarát"  - tak  potom neschvaľujme  kapitolu

rozpočtu, keď sa nemôžem spýtať na položky, ktoré sme schvá-

lili začiatkom roka na rozpočtový rok 1996. To si tiež treba

vyjasniť.

 

     Prihlasujem sa k tým,  ktorí povedali, že doteraz nebol

žiadny ohlas na správu Najvyššieho kontrolného úradu o poru-

šovaní zákona o verejnom  obstarávaní. Viete, že sme dokonca

apelovali na Generálnu prokuratúru a  viem, a som o tom pre-

svedčený, že minister financií  a podpredseda vlády sa týmto

problémom zaoberá, považuje za vlastné  a určite ho to mrzí,

že sa toto porušovanie zákona deje napriek tomu, že boli da-

né  už určité  - neviem,  či to  nazvem - pokyny alebo čo na

trestné stíhanie. Najvyšší  kontrolný úrad predsa vytypoval,

kde je to na hranici trestného stíhania a generálny prokurá-

tor - nič.  To sú veci, ktoré by sa  mali aj s pomocou mini-

sterstva financií začať riešiť.

 

     Prikláňam sa k tomu - dať návrh na uznesenie (už to má-

te - vyhlásenie alebo príspevok  pána kolegu  Košnára a pani

Schmögnerovej)  návrh  štátneho  rozpočtu 1997  predložiť do

konca októbra  tohto roku. Samozrejme, vychádzam  z toho, že

konečné stanovisko  k tomuto plneniu  rozpočtu za I.  polrok

1996  zaujmeme vtedy,  keď budeme  vedieť aj  to, ako  je to

s náplňou tých troch kapitol.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi  Filkusovi.  Ako  posledný je

prihlásený pán poslanec Lysák. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené panie poslankyne a páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     mám  čiastočne uľahčenú  úlohu, pretože  bol už urobený

seriózny rozbor  z viacerých čísel a  súvislostí. Pokúsim sa

teda  čo  najsyntetizovanejšie  pozrieť  na výsledky plnenia

štátneho rozpočtu v I. polroku tohto roku.

 

     Hneď na úvod mi dovoľte konštatovať, že čísla, ktoré sa

tu uvádzali a ktoré sme  mali možnosť si preštudovať, jedno-

značne svedčia  o tom, že pokračuje  pozitívny vývin sloven-

skej ekonomiky  a viaceré makroekonomické  ukazovatele, mys-

lím, že to jednoznačne dokumentujú. Nielen hrubý domáci pro-

dukt, inflácia, ale aj rad ďalších.

 

     Podľa  môjho názoru  sú prijateľné  aj celkové výsledky

a základné  vzťahy, pokiaľ  ide o  príjmy, tak  ako sa to už

spomínalo, ktoré dosiahli úroveň takmer 50 % (49 %) a výdav-

ky sa čerpali výrazne nižšie. Teda disciplína je naozaj pri-

meraná, hoci to nemožno  pokladať jednoznačne len za pozití-

vum,  len na  úrovni 45,5  %. A  neprikláňam sa k hodnoteniu

tých kolegov,  ktorí výrazne znížený schodok  len na 6,1 mld

Sk z celkových 27 mld bagatelizujú.

 

     Podľa môjho  názoru správa hodnotí v  tomto prípade na-

ozaj triezvo, ani ružovo,  ani čierno, celý rad dosiahnutých

výsledkov aj niektorých tendencií,  ktoré nie sú vždy priaz-

nivé. Myslím  si, že je oprávnené  oveľa  intenzívnejšie ako

doteraz  zaoberať  sa  výpadkom  programovaného  objemu dane

z pridanej hodnoty,  teda výpadok 6,4 mld  a pri spotrebných

daniach to bolo 2,3 mld Sk.  No na druhej strane sa ukazuje,

že sú  vcelku priaznivé predpoklady  na plnenie pri  daniach

z príjmov, zisku a kapitálového majetku, ktoré sa prekročili

o 2,3  mld, aj  pri nedaňových  príjmoch štátneho  rozpočtu,

ktoré sa prekročili takmer o 2 mld Sk.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pristaviť sa pri

výdavkovej časti  štátneho rozpočtu, kde  je pozoruhodný in-

tenzívnejší vývoj bežných transferov podnikateľskému sektoru

a obciam.  Bežné  výdavky  zo  štátneho  rozpočtu na verejnú

spotrebu obyvateľstva  a štátu však vykázali  úsporu 4,6 mld

Sk. Bol  by som rád,  pán podpredseda vlády,  keby sme tejto

otázke venovali  pri odpovediach pozornosť.  Rovnako si mys-

lím, že sú zaujímavé bežné transfery neziskovým organizáciám

3,9 mld Sk a znova sa nečerpali - to čo som  už dvakrát kri-

tizoval z  tejto pozície - kapitálové  výdavky o  vyše 1 mld

Sk.  A pritom  tu existujú  stále ponosy  na nedostatok pro-

striedkov na krytie projektov, ktoré existujú.

 

     Ekonomický vývoj  ukazuje na vcelku  primerané ocenenie

či odhad možnosti tvorby a výdavkov v rozhodujúcej časti ka-

pitol štátneho rozpočtu, a teda aj nižšieho schodku štátneho

rozpočtu, ako sa uvádzalo, len vo výške 22,7 % z ročného ob-

jemu deficitu.  Dovolím si pripomenúť  okrem toho, čo  tu už

kolegovia spomínali,  že nemalou mierou  k tomu prispela  aj

colná politika a vyberanie cla vo  výške 64 %. Nie je to za-

nedbateľná položka.

 

     Keď  sa  vrátim  k  úvodným  základným číslam, vychádza

z nich záver, že neplnenie  príjmov štátneho rozpočtu len zo

spotrebných daní a z DPH dosahuje výšku nad 11 mld Sk. Možno

teda oprávnene usudzovať, že sú  tu isté a nemalé rezervy na

splnenie zámerov štátneho rozpočtu za celý rok. Teda môj zá-

ver je iný  ako u viacerých predo mnou vystupujúcich poslan-

cov.

 

     Pokiaľ ide o deblokácie,  nevidím dôvod, vážený pán ko-

lega Filkus, bagatelizovať prínos, ktorý sa dosiahol za dosť

primerané disážio bankám alebo banke, ktorá k tomu prispela.

Naopak,  zrejme  sa  zhodneme  v  tom,  že je účelnejšie ísť

pri disážiu  vo  viacerých  prípadoch  možno  aj vyššie, nad

20 %,  lebo dobre vieme, že  v iných štátoch je  to aj 40 %,

ale získať potrebné prostriedky najmä pre podnikateľské sub-

jekty  na  potrebné  zvýšenie  exportu Slovenskej republiky.

Možno by  bolo v tomto  prípade účelné, aby  pán podpredseda

vlády a minister  financií uviedol, aké vidí - ak je to mož-

né - šance na zmenu uvažovaného výpadku práve v tejto polož-

ke deblokácií až o 3,5 mld Sk.

 

     Pokiaľ ide  o miestne rozpočty  - naozaj veľmi  krátko.

Z ich celkovej výšky, vyše 19 mld Sk, ide 32 % na kapitálové

výdavky, to je 6,1 mld Sk. Je to skoro o 200 mil. korún viac

ako v roku 1995. Myslím si, že je to náznak už kvalitatívnej

zmeny.  A treba  pritom  oceniť  aj aktívnejší  prístup obcí

k zabezpečovaniu  rozvojových  programov.  Verme,  že k tomu

prispeje aj nové územnosprávne členenie.

 

     Vážené kolegyne,  kolegovia, dovoľte mi  pripomenúť, že

v snahe, aby sme niektoré položky prípravy aj výdavkov štát-

neho rozpočtu poznali lepšie, náš výbor pre financie, rozpo-

čet a menu uvažuje ešte  podrobnejšie sa pozrieť na niektoré

vybrané kapitoly, niektoré vybrané  položky, a už v najbliž-

šom období plánujeme uskutočniť v dvoch inštitúciách serióz-

ny  poslanecký prieskum.  Myslím, že  jeho výsledky prispejú

k tomu, po čom niektorí kolegovia predo mnou volali.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi na záver,  aby som odporúčal návrh uznesenia

k správe o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok, tak ako je

uvedený v priloženom materiáli.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  keďže už nemám

žiadnu prihlášku  do rozpravy, dávam  v rámci faktickej  po-

známky slovo pánu Černákovi.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne, vážený pán predseda.

 

     Vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

 

     stanovisko Demokratickej únie  k rozpočtu už formuloval

kolega  Filkus. Dovoľte  mi preto,  aby som  sa aj ja formou

faktickej poznámky opýtal  predovšetkým na sprostredkovateľ-

skú províziu pre Devín banku. Je úplne bežné, že sa debloku-

je. Je bežné, že sa  deblokuje len čiastočná hodnota, ale je

úplne netypické,  aby sa provízia vyplácala  z rezervy vlády

a dokonca vo výške 300 mil. Sk. Takže podobne ako moji pred-

rečníci by som prosil odpoveď.

 

     Rád by som poukázal ešte aj na ďalší fakt, ktorý ma za-

razil pri čerpaní rezervy za štátne záruky za bankové úvery.

Medzi realizovanými zárukami je aj položka za PP, a. s., Ži-

lina vo výške 42,7 mil. Sk. Keby som išiel niekomu robiť ru-

čiteľa na  stotisícovú pôžičku a on  by medzitým predal, po-

vedzme,  5  miliónový  "barak"  za  milión,  nevrátil  by tú

pôžičku a musel  by som ju ja platiť, tak  by som z neho tie

"prachy"  jednoducho vytriasol.  Fond národného  majetku pod

cenu predal  vysoký podiel akcií PP  Žilina a štát realizuje

záruku vo výške 42 mil. Sk.

 

     Pán podpredseda, kde je tu  logika, kde je tu súčinnosť

hospodárskej politiky, prečo jednoducho aj s tou ťarchou no-

vý majiteľ neprevzal podiel PP Žilina, ktoré boli predávané,

myslím,  niekedy v  máji alebo  v apríli  tohto roku?  Takže

v tom spočíva moja otázka.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, ako som konšta-

toval, nemám do rozpravy ďalšiu prihlášku a nikto sa nehlási

s faktickou poznámkou. Končím rozpravu k tomuto bodu progra-

mu.

 

     Pýtam sa pána podpredsedu  vlády a pána ministra finan-

cií, či sa chce vyjadriť k  rozprave. Nech sa páči, pán pod-

predseda.

 

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte  mi reagovať  na niektoré  vystúpenia k  správe

o plnení štátneho  rozpočtu Slovenskej republiky  za I. pol-

rok.

 

     Predovšetkým,  pokiaľ  ide  o  vystúpenie pána poslanca

Košnára, spomenul spomalenie rastu hrubého domáceho produktu

zo 7,3 na 6,9 %, čo si myslím, že je ešte stále veľmi slušný

rast hrubého  domáceho produktu alebo  ekonomický vývoj, po-

kiaľ to  porovnáme s inými okolitými  aj vyspelými krajinami

Európy. Nespomenul rast investícií o  40 % za I. polrok, ne-

spomenul  rast  pridanej  hodnoty  o  13  %, ale tým nechcem

spochybniť určité riziká vývoja, na ktoré treba v rámci ďal-

ších krokov v oblasti hospodárskej politiky reagovať.

 

     Pokiaľ ide o spoločné  otázky exportnej politiky, ktoré

otvárala aj pani poslankyňa Schmögnerová - je samozrejmé, že

rast exportu, a to sme neskrývali, sa v podstate vyčerpal na

tých extenzívnych faktoroch, ktoré boli viazané predovšetkým

na produkciu podnikov s produkciou s relatívne nízkou prida-

nou hodnotou,  s veľkou cenovou citlivosťou  a že vlastne na

rast exportu vplývajú momentálne dva výrazné faktory - je to

predovšetkým  zvládnutie štrukturálnej  adaptácie, ktorá  si

vyžiada  dlhšie časové  obdobie a  ktorá je  práve rámcovaná

rastom investícií.  A bude to  dlhodobejší proces, ktorý  sa

nedá zvládnuť ani do roku  2000. Je to minimálne horizont 10

- 15 rokov.

 

     Druhý moment  je využitie ešte  stále existujúcich vnú-

torných rezerv  v tých fabrikách, ktoré  majú kapacity,  mo-

mentálne  nevedia realizovať  odbyt smerom  na Európsku úniu

a potrebujeme, aby sa presadili smerom na iné krajiny, či už

sa to týka spotrebných tovarov, ale najmä podnietenie vývozu

investičných celkov, technológií,  k čomu  by mali  prispieť

nástroje, ktoré sa pripravovali  aj v Piešťanoch, prehlbova-

li, pretože tie nástroje  poznáme, len ich treba precizovať,

či už je  to otázka EXIM banky, ktorá  by mala byť smerovaná

predovšetkým na dlhodobejšie financovanie dlhodobejších úve-

rov, hlavne do oblasti technologických vývozov.

 

     Ďalej je to otázka zlacnenia peňazí cez komplex opatre-

ní na  ozdravenie bankovej sféry, ktoré  by mali viesť potom

k lacnejšiemu financovaniu najmä exportných aktivít, kde pe-

ňazí  je možno  v ekonomike  dosť, len  úrokové podmienky sú

príliš vysoké  a dostávajú našich  exportérov do nevýhodných

pozícií. Ďalšia vec je otváranie  nových trhov aj cez dohody

o nových zónach voľného obchodu  a odstránenie určitých col-

ných a iných obchodných bariér.

 

     Myslím, že  teraz bol celý  ten komplex veľmi  podrobne

prekonzultovaný a konkrétne nástroje - už nie ich definícia,

ale  konkrétne  vyšpecifikovanie  nástrojov  bude  prebiehať

v najbližších týždňoch.

 

     Pokiaľ ide  o otázku, ako je  ďaleko transformácia spo-

ločnosti na poistenie exportu na  EXIM banku - v podstate je

návrh zákona  na vytvorenie EXIM banky  pripravený, pôjde do

pripomienkového medzirezortného konania. Pripravujeme pre ňu

aj príslušné zdrojové predpoklady tým, že štátny rozpočet na

rok 1997  by mal uvažovať s  2 mld Sk na  prvotné kapitálové

vybavenie tejto banky.

 

     Čo sa týka ďalšieho rozvoja hrubého domáceho  produktu,

pokiaľ bude akcelerovať export, samozrejme, treba podnecovať

rast hrubého domáceho produktu aj  cez iné smery. Sú to pre-

dovšetkým  infraštrukturálne projekty, ale, samozrejme, musí

tu byť väzba dlhodobých úverových  zdrojov s väzbou na krát-

kodobejšie úverové programy. V  tomto zmysle musia prebiehať

aj  pomerne rýchle  investičné stimuly  v oblasti priemyslu,

tam, kde budú mať vynaložené  prostriedky rýchlejšiu návrat-

nosť.

 

     Pokiaľ ide  o otázku podpory  bytovej  výstavby, vládne

nariadenie na  podporu hypotekárneho financovania  je v pod-

state už pripravené a  prebieha o ňom medzirezortné konanie,

takže  ešte v  tomto roku  by mala  táto norma uzrieť svetlo

sveta s  účinnosťou najneskôr k  1. januáru. Na  to sa viaže

ďalšia pomerne dôležitá norma, je to novela zákona o staveb-

nom sporení, kde sú  určité rezervy v mobilite prostriedkov,

ktoré sú uložené v  stavebných  sporiteľniach. Treba do toho

vstúpiť aktívnejšie  a príslušná norma už  bola aj predmetom

diskusie v Piešťanoch, bola predložená na legislatívnu radu.

Po diskusii v Piešťanoch som ju stiahol z legislatívnej rady

a ešte prehĺbime niektoré opatrenia  tak, aby sa oživil celý

systém stavebného sporenia.

 

     Pokiaľ ide  o celý systém zlepšenia  výberu a vymáhania

daní  a vôbec  projekcie daní,  tak ako  to otvorila aj pani

poslankyňa Schmögnerová a niektorí  ďalší poslanci, je zrej-

mé,  že  pokiaľ  prechádzame  transformačným  procesom,  sme

vlastne podriadení tomu, že  musíme postupne novelizovať zá-

kony,  ktoré sme  prijali v  roku 1993,  nielen v zmysle ich

zlepšenia,  ale postupne  aj aproximáciou  k právu Európskej

únie. To všetko sú nesmierne riziká do rozpočtových príjmov.

Je veľmi zložité niekedy odhadnúť,  ako sa bude správať pod-

nikateľská  sféra, ale  musíme prejsť  touto anabázou. Takže

miera neistoty daňových príjmov v každom rozpočte je vysoká.

Vôbec som to neskrýval ani pri schvaľovaní štátneho rozpočtu

na rok 1996 a nebudem to skrývať ani pri schvaľovaní štátne-

ho rozpočtu na rok 1997.

 

     Robíme, samozrejme, analýzy vývoja najmä v oblasti DPH,

spotrebných daní. Pokiaľ sa  dotknem konštrukcie dane z pri-

danej hodnoty, úplnú logiku má ten objem, ktorý sme plánova-

li  na rok  1996. Odrazili  sme ho  od skutočnosti roku 1995

a napriek tomu, že sme znižovali sadzbu  z 25 na 23 %, pred-

pokladali sme, že vývojom hrubého domáceho produktu a rastom

domácej  spotreby  dobehneme  zníženie  sadzieb  a zhruba na

úrovni plus 101,5 mld Sk  (zhruba koľko je navýšenie) to do-

kážeme zabezpečiť.

 

     Je tu iná  vec, s ktorou sme nemohli  rátať, lebo je to

už vec konania podnikateľskej sféry,  že odpočty dane z pri-

danej hodnoty, ktoré sa mali realizovať v roku 1995, si pod-

nikateľská  sféra, mnohí veľkí  platcovia, posunuli do  roku

1996, čím si predĺžili  možnosť disponovania zdrojmi. Nie je

to  protizákonné, ale  na druhej  strane sa  nám to objavilo

v lepšom príleve  daní z pridanej  hodnoty v roku  1995 - to

bolo vynikajúce, ale v určitom poklese cez odpočty vo výbere

dane z pridanej hodnoty v II. kvartáli roku 1996. Toto sa už

vyrovnáva  v II.  polroku a  v rámci  odpočtov sme v relácii

s rokom 1995. Ale, žiaľbohu, došlo k určitému poklesu vo vý-

bere daní z pridanej  hodnoty oproti ročnému časovému harmo-

nogramu.

 

     Chcem povedať len jednu vec. Nenašli sme systémovú chy-

bu v rámci nového zákona o  dani z pridanej hodnoty, skôr sa

prejavil určitý moment, ktorým podnikateľská sféra reagovala

na zásadnejšie zmeny, ktoré sme  vykonali ešte v apríli roku

1995.

 

     Pokiaľ ide o spotrebné dane, obdobne neevidujeme systé-

movú chybu. Fakt je ten, že  v roku 1995 sme nadsadili spot-

rebné dane na 24 mld Sk, dosiahlo sa okolo 19 mld Sk výberu,

teraz sme nasadzovali predsa len cez opatrenia, cez nové zá-

kony, ktoré sme prijímali v roku 1995, určité navýšenie. To-

to navýšenie  tu je. Máme o  vyše 2 mld Sk  lepší výber spo-

trebných  daní ako  v roku  1995, ale  zatiaľ sme nedosiahli

predpokladaný plánovaný rámec. V  každom prípade je rast vý-

beru spotrebných daní.

 

     Pokiaľ ide o prípad daňového úradu v Leviciach - myslím

si, že Najvyšší kontrolný  úrad, ako navrhovala pani poslan-

kyňa Schmögnerová, je na to málo.  To už je vec, ktorú rieši

prokuratúra a orgány činné v  trestnom konaní. Stanú sa také

veci. Je  to vec, na  ktorú budem upozorňovať, aj keď budeme

hovoriť o zákone o audítoroch, že v celom systéme správy da-

ní dochádza k rotácii a je potrebné, aby správcovia daní ro-

tovali, pretože  takto sa najlepšie  kontroluje správa daní.

Je to  určitý systém samokontroly.  Aj pokiaľ pôjde  o zákon

o audítoroch, upozorním na to, že treba, aby došlo k rotácii

audítorov, podobne ako v daňovom systéme. Tento prípad rieši

už priamo kriminálka. Aké budú  závery, to je otázka orgánov

činných v  trestnom konaní. Podotýkam,  že nie je  to masový

jav, stanú sa takéto prípady.  Je 5000 pracovníkov v oblasti

výberu  a správy  daní, takže  takéto prípady  určite nie sú

príjemné, ale stať sa môže všeličo.

 

     Pokiaľ ide  o exekučný zákon,  pripomenul by som,  pani

poslankyňa, že  ani vy ste nehlasovali proti tomuto  zákonu,

nehlasovali ste proti, presne definujem vašu pozíciu, s tým,

že hlasovala úplná  väčšina parlamentu.  Ale tým neobviňujem

parlament, ani  tých, čo nehlasovali proti.  Tento zákon bol

z hľadiska  transformačného procesu  potrebný, predkladal ho

minister spravodlivosti. Fakt je, že Poľsko, Maďarsko, Česká

republika nemajú tieto zákony  ešte v takejto podobe. Zisťo-

vali sme situáciu, tieto zákony majú rozpracované a budú ich

v rámci aproximácie a približovania sa k Európskej únii pri-

jímať. Fakt je,  že sa za nami oneskorili.  Je tu otázka, či

máme silu  postaviť trebárs tento zákon  ako reciprocitu, že

sa môže uplatňovať len voči krajinám, kde takýto zákon exis-

tuje, ale na to asi silu nemáme.

 

     Druhá vec  je, že zas  v Čechách majú  zákon o konkurze

a vyrovnaní. Takže v rôznych smeroch sme medzi sebou v urči-

tých odchýlkach. Uznám, že je  to do istej miery nepríjemné,

a o to je dôležitejšie  pri schvaľovaní zákonov v parlamente

poznať vývoj najmä u najbližších susedov, aby sme sa určitým

nevyváženým postupom alebo  predstihom nedostávali do situá-

cie,  že  môžeme  na  niektoré  transformačné  zákony svojím

spôsobom doplatiť.

 

     Pokiaľ ide o vývoj kapitoly  Štátny dlh - pohybujeme sa

v situácii, keď sa od roku  1994 výrazne zvyšujú splátky is-

tiny v rámci  štátneho dlhu. V roku 1994 to  bolo 11 mld Sk,

v roku 1995 13 mld  Sk, v roku 1996 19 mld Sk  a na rok 1997

je to 25 mld Sk istiny. Znamená to v podstate, že sa kvalita

štátneho dlhu prehlbuje, že platíme  menej úrokov a viac is-

tiny, a len čo sa nám podarí odhryznúť z toho objemu štátne-

ho dlhu  alebo dlhovej služby,  o to viac  znižujeme vlastnú

podstatu štátneho  dlhu a stále  máme základný princíp  kon-

štrukcie rozpočtu, že chceme mať fiškálny deficit, to zname-

ná po odpočte splátok istiny pod 1,5 % hrubého domáceho pro-

duktu, čo je taký nepísaný záväzok voči Medzinárodnému meno-

vému  fondu.  Tento  fiškálny  deficit  veľmi  tvrdo  držíme

a v minulom roku sme sa dokonca vo fiškálnom deficite dosta-

li nie  do deficitu, ale naopak,  sme preplnili, dostali sme

sa do plusu. V tomto zmysle si myslím, že veľmi korektne dr-

žíme rámce rozpočtového hospodárenia štátu.

 

     Čo sa  týka otázok oddlženia vládneho  sektora voči Ná-

rodnej banke Slovenska, nemyslím si,  že by sme to mali rie-

šiť nejakým samostatným uzatvoreným rokovaním Národnej rady.

Pokiaľ máte,  pani poslankyňa, záujem  - ste o  tom probléme

dobre informovaná už od roku 1994 - je to možné riešiť urči-

tým individuálnym vysvetlením, ak  budete mať takú požiadav-

ku. Ale  je to, myslím, vysoko  špecifický problém, ktorý je

možno lepšie riešiť voči  niektorým ďalším záujemcom indivi-

duálne.

 

 

 

     Podobne si myslím,  že by sa mala riešiť  aj otázka de-

blokácií. Rámcove  poviem, pokiaľ ide  o sprostredkovateľskú

odmenu Devín banke, momentálne  deblokácie voči Rusku sa po-

hybujú  na  úrovni  30  až  40  %  disážia, všetky ponuky sú

v týchto rámcoch.  To znamená, že  pokiaľ sa riešila  určitá

tranža, určité riešenie pohľadávok štátu voči Ruskej federá-

cii 5-percentnou sprostredkovateľskou odmenou, tak je to ďa-

leko nad rámec akýchkoľvek ponúk,  ktoré v tomto zmysle boli

robené zo strany iných inštitúcií.

 

     Pán poslanec  Filkus otváral otázku o  tom, ktoré banky

dostávajú zmocnenie vykonávať tieto operácie. Je viac inšti-

túcií  a nie sú to len  banky. V tomto systéme je zapojených

minimálne,  len ako  ja odhadujem,  okolo 15-20  inštitúcií,

ktoré sa týmto zapodievajú. Ide to výberovým konaním, sú da-

né ponuky, v rámci ktorých komisia ministerstva financií vy-

berá,  je na to  zriadený osobitný útvar, ktorý sa zapodieva

týmito  operáciami, a  Najvyšší kontrolný  úrad každý polrok

tento systém kontroluje.

 

     Čo sa týka štátnych záruk - pani poslankyňa sa ešte pý-

tala na objemy štátnych záruk, to vám teraz z hlavy nepoviem.

Hlavná štátna záruka boli, samozrejme, Mochovce ako najväčší

objem a bola tam štátna  záruka, pokiaľ ma pamäť neklame, na

Solivary Prešov a Solivary Zbudza  1,5 mld Sk. Myslím, že už

iná záruka nebola. Teraz riešila vláda záruku na vodné dielo

Gabčíkovo. Poopravil by som pohľad, že to bolo kvôli nejakým

rizikám týchto stavieb. Boli to vodné diela Gabčíkovo, Žili-

na a Tichý  Potok s tým, že tam v  júni ešte neboli naplnené

podklady, ktoré ukladá nariadenie vlády, predovšetkým nebola

úverová a garančná zmluva. Takže  toto bolo doplnené a vláda

včera rozhodla o  tejto záruke s tým, že  je ešte podmienkou

doloženie dohody o záložnom práve  na majetok, na ktorý bude

táto vládna  garancia poskytnutá. Naznačujem tým  len to, že

sme podstatne  prehĺbili záväzky tých,  ktorým dávame garan-

cie.  To tu  nebolo do  roku 1995.  Ak by  došlo k naplneniu

týchto garancií,  automaticky vzniká záložné  právo štátu na

tento majetok. Sú  to veci, ktoré od roku  1995 platia všeo-

becne pri garanciách vlády.

 

     Reagujem na  to preto, že pán  poslanec Černák vzniesol

otázku na záruku na Papierenský  podnik v Žiline. Teraz fakt

neviem, kedy  bola predávaná časť  akcií tohto podniku,  ale

tento podnik bol viac-menej z veľkej časti už sprivatizovaný

v predošlých  rokoch. Záruku  za túto  fabriku prevzali ešte

niekedy v roku 1990, pánboh ho vie, ktorá vláda,  neviem, či

to nebolo dokonca delimitované z federálnej vlády na sloven-

skú vládu. Ako ministrovi financií  mi neostáva nič iné, ako

plniť záruku, ktorú predchádzajúce vlády vzali na seba, a už

je povinnosť teraz realizovať túto záruku. Podobne sa reali-

zujú viaceré  záruky. Krásnym čítankovým  príkladom je CALEX

Zlaté Moravce,  kde bola podobne v  roku 1991 prijatá záruka

a teraz plníme záruky  napriek tomu, že sme sa  pod toto ne-

podpísali. Znovu opakujem, tento model sme doriešili. Všetky

záruky, ktoré sa poskytujú od roku 1995, sú kryté protizáru-

kami na  možnosť záložného práva voči  majetku v prípade, že

dôjde k naplneniu týchto záruk.

 

     Pokiaľ  ide o  riziká s  územnosprávnym členením, chcem

povedať jedno. V každom prípade  nemôže byť (to je princíp),

nesmie byť prekročená tá 1 mld aj niečo tento rok a 3 mld na

budúci rok. Tak bude stavaný aj štátny rozpočet. Neexistuje,

aby to bolo viac peňazí,  pán poslanec. Bude to presne limi-

tované v tomto rozsahu.

 

     Čo sa týka termínov predloženia štátneho rozpočtu, ter-

mín predloženia štátneho rozpočtu  je daný zákonom o rozpoč-

tových pravidlách, kde je  presne stanovený termín. Chcel by

som podotknúť,  že termín október  je nereálny najmä  z toho

dôvodu, že nastupuje nové územnosprávne členenie, vzniká no-

vých osem kapitol, teraz prebiehajú delimitácie, takže návrh

štátneho rozpočtu predložíme v  termínoch, ako boli schvaľo-

vané ešte koncom minulého roka pri schvaľovaní štátneho roz-

počtu na rok 1996.

 

     Pokiaľ ide  o otázku pána  poslanca Sopka -  informácie

o účelových fondoch  rezortov - to je  otázka rozsahu správy

o plnení štátneho  rozpočtu za I. polrok,  či to bude kniha,

ktorá bude mať  20 cm do výšky, alebo  budeme naďalej riešiť

túto  správu štandardným  spôsobom - informovať  o rámcových

výsledkoch a ktorýkoľvek výbor  si môže príslušného ministra

predvolať a dať sa  informovať o podstatne hlbších aspektoch

plnenia štátneho rozpočtu.

 

     Čo  sa týka  výpadku štátneho  rozpočtu, ktorý spomínal

pán profesor Filkus - 8,7 mld Sk k 1. 7. - dnes je to o nie-

čo nižšie, už sa sčasti  zredukoval z časového hľadiska. Vý-

padok však  stále existuje, pričom vyššie  plnenie je predo-

všetkým pri  daniach z príjmov.  Chcel by som  uviesť, že sa

vlastne prejavuje vplyv najmä registračných pokladníc, ktoré

sa neprejavujú  v dani z pridanej  hodnoty, ale predovšetkým

v oblasti dane z príjmov.

 

     Pokiaľ ide o otázky,  ktoré otvorili pán poslanec Lysák

aj  pán poslanec  Filkus, o  plnení kapitálových transferov,

chcem povedať, že pri kapitálových transferoch obciam, najmä

investičných výdavkoch,  nemôžeme donútiť obce,  aby čerpali

rýchlejšie. Je  to na obciach.  Ale pokiaľ ide  o kapitálové

výdavky a transfery vôbec, podliehajú sčasti regulácii, tak-

že je  tu aj tento  dôvod. Povedal som,  ak sú veľké  riziká

v príjmoch, riešime ich tak, že od začiatku roka nasadzujeme

určité regulačné opatrenia, ktoré  držíme počas roka, pokiaľ

nemáme istotu v oblasti príjmov,  že ich nielen splníme, ale

je tu určité preplnenie,  aby sme skutočne zabezpečili napl-

nenie štátneho rozpočtu, tak ako predpokladáme.

 

 

 

     Na rok 1997 očakávame, že  hneď od 1. januára zavedieme

pomerne prísnu  reguláciu, pretože ideme  s ďalšími novelami

zákonov a v čase transformácie,  ak sú určité neistoty, sys-

tém  regulácie je  jediný spôsob,  ako si  zabezpečiť istotu

v plnení základných proporcií štátneho rozpočtu.

 

     Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán  podpredseda.  Pýtam  sa  pána spoločného

spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Ak dovolíte, mám len jednu poznámku. Vzhľadom na to, že

termín,  ktorý uvádzal  pán podpredseda  vlády, vyvolal isté

pochybnosti a týka sa navrhovaného doplnenia uznesenia, kto-

ré nebudem  odporúčať schváliť, chcel by  som len uviesť, že

§ 8 ods. 4 uvádza termín  na predloženie rozpočtu do 15. no-

vembra, ak Národná rada nerozhodne  inak. Je tam tá podmien-

ka. Ale vzhľadom na to, že tam pribúda osem rozpočtových ka-

pitol, nevidím dôvod a opodstatnenie, aby sme naliehali, aby

to bolo o dva týždne skôr.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     mali by sme rozhodnúť o uznesení k správe. Pani poslan-

kyňa Rusnáková  navrhla, keďže sme  pri schvaľovaní programu

prijali rozhodnutie, že vláda  doplní túto správu o kapitoly

ministerstva vnútra, ministerstva  obrany, aj správou, ktorú

podáva Slovenská informačná služba,  aby sme prijali rozhod-

nutie uznesením až potom.  Pri schvaľovaní programu sme roz-

hodli, že  vláda by takéto podklady  mala predložiť, ak bude

môcť, do konca tejto schôdze, ak nie - až na budúcu schôdzu.

 

     To znamená, že teraz by  som dal hlasovať o procedurál-

nom návrhu pani poslankyne, či budeme hlasovať o tejto sprá-

ve, tak  ako nám bola  predložená teraz, alebo  budeme o nej

hlasovať, až  keď vláda doplní  túto správu o  mnou menované

inštitúcie.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, aký má názor a čo

snemovni odporúča.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ja  som návrh  na  uznesenie  navrhol a  stotožňujem sa

s ním, tak  ako je uvedený  v spoločnej správe.  Samozrejme,

môžeme to rozšíriť, len  taký konkrétny pozmeňujúci návrh tu

nebol,  aby sme  rozšírili uznesenie,  že prerokovala správu

o vývoji štátneho rozpočtu za I. polrok 1996 a žiada doplniť

rozpočtové kapitoly ministerstva vnútra, ministerstva obrany

a Slovenskej  informačnej služby  podľa špecifikácie príjmov

a výdavkov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To znamená, že budeme hlasovať  teraz o návrhu pani po-

slankyne Rusnákovej.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca, od-

porúčate, alebo nie?

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Odporúčam neprijať tento návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme.  Inak o  správach,

ktoré sa navrhujú,  budeme aj tak rokovať. Tu  ide len o to,

či budeme hlasovať dvakrát, alebo raz.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Návrh pani poslankyne Rusnákovej sme neprijali.

 

     Prosím, pán poslanec, predložte pôvodný návrh uznesenia.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní správy

o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok

1996 a  informácie o súhrne miestnych  rozpočtov na rok 1996

schválených obecnými zastupiteľstvami berie na vedomie

 

     1. správu o plnení  štátneho rozpočtu Slovenskej repub-

liky za I.  polrok, ktorá vykazuje príjmy vo  výške 79 524,8

mil. Sk, výdavky vo výške 85 653,4 mil. Sk a schodok vo výš-

ke 6 128,6 mil. Sk,

 

     2. informáciu o súhrne  miestnych rozpočtov na rok 1996

schválených obecnými zastupiteľstvami.

 

     To je návrh na uznesenie.

 

     Ale v rozprave odznel ešte pozmeňujúci návrh, ktorý bol

formulovaný dosť jasne, a o ňom sme, pán  predseda, ešte ne-

hlasovali. Prosil by som, aby sme najskôr hlasovali o pozme-

ňujúcom návrhu, kde Národná rada žiada vládu predložiť návrh

štátneho rozpočtu  na rok 1997 do  konca októbra 1996. Tento

pozmeňujúci návrh neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Je to pozmeňujúci návrh pána poslanca Košnára.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme.  Počuli ste  návrh

spoločného spravodajcu. Inak v zákone o rozpočtových pravid-

lách číslo  303/1995 Z. z.  je stanovený dátum  15. novembra

s tým, že Národná rada ho  môže zmeniť. (Hlasy z pléna.) Ho-

vorím, že Národná  rada ho môže zmeniť, veď  som to povedal.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz by  som prosil, pán  predseda, aby sme  hlasovali

o uznesení, tak ako je uvedené v spoločnej správe.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, budeme hlasovať o  konečnom uznesení. Prosím, pre-

zentujme sa a hlasujme.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Odporúčam tento návrh uznesenia prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca  odporúča návrh uznesenia pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že toto uznesenie sme prijali.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, to,  čo sme schválili

pri schvaľovaní programu, samozrejme, toto uznesenie neruší.

Vláda ďalej bude povinná predložiť  nám kapitoly, ako sme si

ich vyžiadali.

 

 

 

     Ešte by som vás chcel poprosiť - poprosil ma pán guver-

nér, že zajtra  je mimo -, či by  sme neprerokovali ešte bod

programu,  ktorý predkladá.  Je  to  krátke, do  rozpravy je

prihlásený len jeden poslanec.  (Hlasy v rokovacej miestnos-

ti.)

 

     Prosím, páni poslanci, dám o tom hlasovať. Prosím, pre-

zentujme sa a hlasujme.  Uznávam, že máme svoje ustanovenie,

ktoré hovorí, že končíme o 19.00 hodine. Hlasujme, či ho eš-

te chceme vypočuť, alebo nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov, nie sme uznášaniaschopní.

 

     Ďakujem  vám  pekne,  páni  poslanci.  Zajtra  začíname

o 9.00 hodine ráno.

 

                    Druhý deň rokovania

      17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                    12. septembra 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     keďže  hneď pri  prvom bode  rokovania budeme hlasovať,

prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 70 poslancov.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni  poslanci, ktorí ste mimo

rokovacej miestnosti,  aby ste prišli  na rokovanie Národnej

rady.

 

     Ešte raz  vás prosím, panie  poslankyne, páni poslanci,

aby sme sa prezentovali, medzitým prišli ďalší poslanci.

 

     Prezentovalo  sa 81  poslancov, môžeme  začať rokovanie

prerušenej 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Pri  schvaľovaní  programu  17. schôdze  Národnej  rady

Slovenskej  republiky  sme  rozhodli,  že  d v a d s i a t y

d r u h ý  bod programu, ktorým je

 

     návrh na  vyslanie príslušníkov Vojsk  civilnej ochrany

Ministerstva vnútra Slovenskej  republiky na spoločné cviče-

nia mimo územia Slovenskej republiky v roku 1996

 

prerokujeme ako prvý bod dnešného rokovania. Pristúpime teda

k prerokovaniu tohto bodu programu.

 

     Návrh vlády ste dostali ako  tlač 471 a spoločnú správu

výborov ako tlač 471a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-

nister vnútra Slovenskej republiky pán Gustáv Krajči.

 

     Páni poslanci, keďže pán minister po vymenovaní do svo-

jej funkcie  sa zúčastňuje na  rokovaní Národnej rady  prvý-

krát, dovoľte  mi, aby som mu v mene nás  všetkých  poprial,

aby sa mu v jeho práci darilo. (Potlesk.)

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladaný návrh na vyslanie príslušníkov Vojsk civil-

nej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na spo-

ločné cvičenia mimo územia  Slovenskej republiky v roku 1996

ďalej rozvíja kontakty Slovenskej  republiky v rámci progra-

mov vrcholných medzinárodných organizácií, predovšetkým NATO

a OSN.

 

     V predchádzajúcich  rokoch sekcia civilnej  ochrany Mi-

nisterstva  vnútra Slovenskej  republiky nadviazala kontakty

v rámci činnosti  Výboru pre civilné  núdzové plánovanie pri

NATO a  v rámci pracovného plánu  Severoatlantickej rady pre

spoluprácu sa podieľa i na rozvíjaní projektu Partnerstvo za

mier.

 

     Predkladaný návrh na základe poznatkov z realizácie ak-

tivít Vojsk civilnej  ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky z rokov 1994 a 1995 plánuje rozšíriť naše aktivity

o tieto cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier rozví-

janého  Severoatlantickou  radou  pre  spoluprácu pod názvom

PLANEX 1996, v rámci projektu OSN odboru pre humanitné zále-

žitosti EXERCISE  1996. Ich cieľom  bude dosiahnuť zladenosť

našich síl a vojenských  prostriedkov v medzinárodnom merad-

le,  ako i  prezentovať pripravenosť  Vojsk civilnej ochrany

Ministerstva  vnútra  Slovenskej  republiky  na plnenie úloh

v rámci predvedeného projektu.

 

     Vláda Slovenskej  republiky svojím uznesením  číslo 530

z 13. augusta 1996 súhlasila s účasťou Vojsk civilnej ochra-

ny  Ministerstva vnútra  Slovenskej republiky  na spoločných

cvičeniach PLANEX 1996 a EXERCISE 1996  mimo  územia Sloven-

skej republiky.

 

     Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že len Národ-

ná rada  Slovenskej republiky v súlade  s Ústavou Slovenskej

republiky má oprávnenie vysloviť súhlas na vyslanie ozbroje-

ných  síl mimo  územia Slovenskej  republiky, chcem požiadať

Národnú  radu Slovenskej  republiky o  vyslovenie súhlasu na

vyslanie  príslušníkov Vojsk  civilnej ochrany  Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky na spoločné cvičenia mimo územia

Slovenskej republiky v roku 1996.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi. Ako spoločný spravodajca výbo-

rov bol určený pán poslanec Gaulieder. Prosím, pán poslanec,

aby ste nás informovali o prerokovaní návrhu vo výboroch.

 

 

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     ctená Národná rada,

 

     dovoľte  mi predniesť  spoločnú správu  Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre obranu a  bezpečnosť a Zahra-

ničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku

prerokovania návrhu na  vyslanie príslušníkov Vojsk civilnej

ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na spoločné

cvičenia mimo územia Slovenskej  republiky v roku 1996, tlač

471.

 

     Návrh na  vyslanie príslušníkov Vojsk  civilnej ochrany

Ministerstva vnútra Slovenskej  republiky na spoločné cviče-

nia mimo  územia Slovenskej republiky  v roku 1996  pridelil

predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-

tím číslo  1115 zo dňa  26. augusta 1996  na prerokovanie do

4. septembra 1996 Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť  a Zahraničnému výboru Národnej rady

Slovenskej republiky. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slo-

venskej  republiky  pre  obranu  a  bezpečnosť ako príslušný

pripraviť správu o výsledku  prerokovania materiálu vo výbo-

roch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Obidva určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslo-

vili s ním súhlas a rovnako odporúčajú Národnej rade Sloven-

skej republiky  podľa článku 86  písm. l) Ústavy  Slovenskej

republiky vysloviť s návrhom súhlas.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný  spravodajca. K tomuto bodu

programu vyhlasujem teraz rozpravu s informáciou pre vás, že

som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

 

     Keďže sa nikto do rozpravy nehlási, uzatváram rozpravu.

Pýtam  sa pána  ministra, či  sa chce  vyjadriť. Zrejme nie,

keďže v rozprave nič nebolo.

 

     Pán poslanec Gaulieder?

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Odporúčam  uvedený materiál  aj s  návrhom na uznesenie

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ani pán poslanec sa  nechce vyjadriť, len navrhuje, aby

sme prijali predmetné uznesenie.

 

     Prosím,  páni poslanci,  budeme sa  prezentovať a  hneď

hlasovať. Pán spravodajca odporúča, aby sme hlasovali za.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu nikto nehlasoval.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme  uznesenie Národnej rady Slovenskej

republiky  k návrhu  vlády Slovenskej  republiky na vyslanie

príslušníkov  Vojsk  civilnej  ochrany  Ministerstva  vnútra

Slovenskej republiky  na spoločné cvičenia  mimo územia Slo-

venskej republiky v roku 1996 prijali.

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Ďakujem aj  vám, páni poslanci,  aj vám, pán  minister,

a prajem vám, aby vám všetky návrhy takto ľahko prechádzali.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime  k  t r e t i e m u  bodu  nášho  rokovania,

ktorým je

 

     správa o  menovom vývoji v  Slovenskej republike za  I.

polrok 1996.

 

     Správu  máte ako  tlač 465  a spoločnú  správu ako tlač

465a, ktorej  súčasťou je aj návrh  uznesenia Národnej rady.

Správa sa podáva podľa § 3  ods. 1 zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky  číslo 566/1992 Zb. o  Národnej banke Slo-

venska, na základe ktorého  je Národná banka povinná podávať

Národnej rade správu o menovom vývoji.

 

     Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Vladimí-

ra Masára, aby správu predniesol.

 

     Chcem vás  ešte informovať, že  do rozpravy som  dostal

zatiaľ štyri písomné prihlášky.

 

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Národná banka Slovenska predkladá podľa  § 3 ods. 1 zá-

kona  o Národnej  banke  Slovenska  správu o  menovom vývoji

v Slovenskej republike za I. polrok 1996. Robí tak s vedomím

svojej zodpovednosti za menový vývoj  a s vedomím svojho po-

dielu na riešení problémov reálnej ekonomiky.

 

     Dámy a páni, dovoľte, aby  som svoje úvodné slovo začal

konštatovaním, že  Slovenská republika urobila  ďalšie kroky

smerom  ku krajinám  so štandardným  ekonomickým prostredím.

Potvrdzuje to aj prechod  Slovenskej republiky na štandardný

systém  vzťahov s  Medzinárodným menovým  fondom platným pre

ktorúkoľvek členskú  krajinu, ktorá nečerpá  nové pôžičky na

podporu platobnej bilancie.  Medzinárodné uznanie tejto sku-

točnosti je významným medzníkom na ceste Slovenska do európ-

skych a svetových hospodárskych štruktúr. Slovenská republi-

ka reprezentovaná Národnou bankou Slovenska získala v poradí

už tretie investičné ohodnotenie dlhodobých záväzkov denomi-

novaných  v zahraničnej  mene. V roku 1995 od MOODYřS stupeň

BAA3, v apríli roku 1996 od  STANDARD & POORřS stupeň 3B mí-

nus so stabilným výhľadom a  v uplynulých týždňoch aj od Eu-

rópskej ratingovej  agentúry IBCA investičný  stupeň takisto

3B mínus.

 

     Medzinárodným uznaním  konvertibility slovenskej koruny

bola historicky prvá emisia eurobondov denominovaných v slo-

venských korunách Európskou bankou pre obnovu a rozvoj v ob-

jeme 750  miliónov Sk a  Medzinárodnou finančnou korporáciou

IFC, ktorá patrí do skupiny svetovej banky, v objeme 1,2 mi-

liardy Sk.

 

     Svoje základné  priority definovala Národná  banka Slo-

venska v  menovom programe schválenom  koncom minulého roka,

ktorý bol na základe  vývoja I. štvrťroku 1996 konkretizova-

ný. Prvoradým cieľom bolo a  je udržanie a ďalšie znižovanie

inflácie v koridore 6 až  7,2 % v prostredí fixného nominál-

neho kurzu slovenskej koruny v rámci stanoveného fluktuačné-

ho pásma. Stanovenie primárnych  cieľov bolo založené na ex-

pertných odhadoch a prognózach vývoja reálneho hrubého domá-

ceho produktu a bežného  účtu platobnej bilancie pri limito-

vaní vývoja nástrojových veličín centrálnej banky, to zname-

ná rastu peňažnej zásoby, úverov podnikom a obyvateľstvu.

 

 

     Priaznivý vývoj inflácie, ako aj reálnej ekonomiky v I.

polroku bol sprevádzaný  výrazným deficitom obchodnej bilan-

cie, stagnáciou,  resp. poklesom čistých  zahraničných aktív

pri výraznom  raste peňažného agregátu  M2 spôsobeného najmä

úverovou expanziou. Miera inflácie  sa v priebehu I. polroka

naďalej pohybovala na nízkej úrovni a k ultimu júna dosiahla

v medziročnom vyjadrení 6,2 %. Na jej vývoj vplývalo viacero

faktorov. Stabilizujúcim boli najmä spotrebiteľské ceny pot-

ravín.

 

     Celkove došlo k  poklesu priemernej medzimesačnej miery

inflácie v porovnaní s I. polrokom 1995 o 0,14 percentuálne-

ho boda, a to na 0,37 %. Vývoj ročnej miery inflácie ku kon-

cu júla 1995  na úrovni 5,5 % dáva  reálny predpoklad na do-

siahnutie cieľov Národnej banky  Slovenska stanovených v me-

novom programe.

 

     V  priebehu  prvých  šiestich  mesiacov 1996 dochádzalo

k nepriaznivému vývoju bežného účtu platobnej bilancie, kto-

rý bol  ovplyvnený predovšetkým zvyšujúcim  sa deficitom ob-

chodnej bilancie. Najvýznamnejším  faktorom, ktorý ovplyvňo-

val schodok  obchodnej bilancie, bol  narastajúci domáci do-

pyt. Investície sa podieľali  na prírastku dovozu 50 percen-

tami, výrobná  spotreba 30 percentami  a osobná spotreba  20

percentami.  Treba však  povedať,  že  dve tretiny  z dovozu

osobných automobilov boli zahrnuté v investičnom dovoze.

 

     Pokles vývozu Slovenskej  republiky bol výrazne ovplyv-

nený poklesom vývozu do  Českej republiky, ako aj spomalením

ekonomického rastu  v krajinách západnej  Európy. Pri nízkej

diverzifikácii slovenského vývozu bol tento dosah výraznejší

ako očakávaný. V menovej oblasti bol vývoj za I. polrok 1996

charakterizovaný výraznou úverovou expanziou obchodných bánk

tak v slovenských korunách, ako aj v cudzej mene s následným

dosahom na vysokú rastovú dynamiku peňažnej zásoby. Zvyšujú-

ci sa objem  disponibilných prostriedkov nebankových subjek-

tov vytváral  tlak na rast domáceho  dopytu, čo sa premietlo

v zmene štruktúry rastu hrubého domáceho produktu a narasta-

júcom deficite obchodnej bilancie.

 

     Na znižujúce sa tempo  inflácie reagovala Národná banka

Slovenska  ďalším  znížením  diskontnej  sadzby, čo následne

nepriamo  ovplyvnilo aj  pokles priamych  úrokových mier tak

z vkladov, ako i úverov.  Naďalej pokračoval trend upevňova-

nia dôvery voči slovenskej korune, ktorý dokumentuje výrazný

prírastok  korunových  vkladov  a  tendencia poklesu vkladov

v cudzej mene.

 

     Národná  banka Slovenska  v I.  polroku 1996 udržiavala

stabilitu kurzu slovenskej koruny, ktorý je primeraný hodno-

tám  ostatných menových  veličín. Devízové  rezervy dosahujú

úroveň dostatočnú  na zvládnutie výkyvov  v devízových inka-

sách  a  platbách.  Ku  koncu  I.  polroka ich stav pokrýval

3,5-násobok priemerného  mesačného dovozu tovarov  a služieb

Slovenskej republiky za prvých šesť mesiacov.

 

     Národná banka Slovenska v priebehu I. polroka sledovala

zámer postupného približovania  svojho menového inštrumentá-

ria k  podmienkam a štandardom  vyspelých ekonomík. Zrušenie

úverových limitov ako administratívneho nástroja menovej po-

litiky  bolo  ďalším  krokom  k  trhovo  konformným  menovo-

politickým nástrojom. Základným  prostriedkom realizácie zá-

merov menovej politiky, riadenia  peňažného trhu a likvidity

bankového sektora sa stali operácie  na voľnom trhu. Na pra-

videlné emisie pokladničných poukážok Národnej banky Sloven-

ska nadväzovali obchody na sekundárnom trhu s týmito cennými

papiermi, ako aj so štátnymi pokladničnými poukážkami.

 

     Centrálna banka sa v  priebehu prvých šiestich mesiacov

výrazne podieľala na rozvoji  peňažného trhu, ktorého funkč-

nosť  a  efektívnosť  je  základným  predpokladom existencie

transmisného mechanizmu  menovej politiky, ako  aj stability

bankového sektora.

 

     Po dôkladnom zhodnotení  ekonomického a menového vývoja

na  konci  polroka  banková  rada  Národnej  banky Slovenska

s cieľom  predísť možným  negatívnym dosahom  ďalšieho rastu

úverov  a peňažnej  zásoby na  výsledky zahraničného obchodu

rozhodla dňa 15. júla  o konkretizácii nástrojov menovej po-

litiky. Zámerom tohto kroku je zvýšiť ich účinnosť pri regu-

lovaní menového vývoja a ovplyvňovaní aktivít bankového sek-

tora.

 

     Uplatnením týchto  opatrení sleduje Národná  banka Slo-

venska ďalšie znižovanie miery inflácie a ozdravenie obchod-

nej bilancie  podmienené znížením úverovej  expanzie obchod-

ných  bánk a  následnou redukciou  dynamiky domáceho dopytu.

Predpokladáme, že z krátkodobého  hľadiska dôjde k dočasnému

zvýšeniu úrokových mier s  ich následnou stabilizáciou, res-

pektívne poklesom v súlade s vývojom miery inflácie.

 

     Na  záver mi  dovoľte vyjadriť  ubezpečenie, že Národná

banka  Slovenska  bude  aj  v  budúcnosti naďalej pokračovať

v dlhodobej stratégii znižovania miery inflácie s cieľom jej

priblíženia k úrovni inflácie vyspelých ekonomík, zabezpečo-

vať stabilitu  devízového režimu, ako  aj vytvárať podmienky

na budovanie zdravého bankového systému.

 

     Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj  ja  pánu  guvernérovi  a prosím spoločného

spravodajcu, ktorým je pán poslanec Lysák, aby nás oboznámil

s prerokovaním správy vo výboroch Národnej rady.

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán guvernér,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu, Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie a  Výboru Národnej

rady  Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo  o výsledku

prerokovania správy o menovom  vývoji v Slovenskej republike

za I. polrok 1996, tlač 465.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1137 z 28. augusta 1996 pridelil správu o me-

novom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1996 Výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu a  podnikanie a  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokovanie do

10. septembra 1996. Ako  príslušný určil Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet  a menu, ktorý

pripraví spoločnú správu o výsledkoch prerokovania materiálu

vo výboroch  a návrh na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej

republiky.

 

     Výsledky  rokovania  výborov.  V  súlade  s rozhodnutím

predsedu Národnej  rady Slovenskej republiky 1137  z 28. au-

gusta 1996 určené výbory  Národnej rady Slovenskej republiky

správu o menovom vývoji v  Slovenskej republike za I. polrok

1996 prerokovali v stanovenom termíne s týmto výsledkom: Ur-

čené výbory Národnej rady  Slovenskej republiky, ktoré pred-

loženú  správu prerokovali,  ju svojím  uznesením zobrali na

vedomie  a  odporučili  Národnej  rade  Slovenskej republiky

správu o menovom vývoji v  Slovenskej republike za I. polrok

vziať na vedomie. Toľko správa.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

     Vážený pán predseda, hlásim sa do rozpravy, ktorú odpo-

rúčam otvoriť, ako prvý.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Mám tomu rozu-

mieť tak, že chcete vystúpiť prvý?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Okrem pána spoločného spravodajcu mám, ako som povedal,

ešte 4  prihlášky. Po spoločnom  spravodajcovi je prihlásený

pán poslanec Magvaši. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     celkový  pozitívny  rozvoj  slovenskej  ekonomiky,  ale

i niektoré menej  priaznivé zmeny v  produkčnej sfére, ktoré

sa  odrážajú najmä  v spomalení  rastu priemyselnej  výroby,

i v  neutešenom  stave  v  poľnohospodárstve  a  nakoniec aj

v zahraničnom  obchode, ktorý  vyústil do  výrazného pasíva,

sa, prirodzene,  odrážajú a museli odraziť  v menovom vývoji

a v menovej politike za I.  polrok a aj v ďalších mesiacoch.

K tomu  pristupujú aj  ďalšie činitele,  o ktorých  už bola,

alebo zrejme ešte bude v diskusii reč.

 

     Za  rozhodujúce pre  hodnotenie menového  vývoja môžeme

opodstatnene pokladať dve zásadné skutočnosti.

 

     Po prvé, že vláde Slovenskej republiky a Národnej banke

Slovenska sa  darí smerovať ekonomický  vývoj Slovenskej re-

publiky tak, že úroveň inflácie sa dlhodobo udržiava na veľ-

mi  nízkej,  najnižšej  úrovni  v  rámci transformujúcich sa

stredoeurópskych štátov. To pokladám  za dôležité najmä pre-

to,  že je  to jedno  z kritérií  pri posudzovaní výkonnosti

ekonomiky Slovenska, pri oceňovaní Slovenska pred vstupom do

Európskej únie,  ale, a to, myslím  si, je rovnako dôležité,

aj  pri  oceňovaní  dôveryhodnosti  Slovenskej republiky pre

vstup zahraničného  kapitálu k nám.  Skutočnosť, že devízové

rezervy máme na dostatočnej úrovni  (okolo 3,7 miliardy bolo

na pol roka), nás teda nenúti k devalvácii. Skôr po nej volá

časť podnikateľskej sféry, najmä tej exportujúcej, no a, sa-

mozrejme, pritom sa vždy priživia kuvici.

 

     Faktom je tiež to, že popri priaznivom vývoji aj hrubé-

ho domáceho produktu, okrem inflácie, výrazne narástol defi-

cit obchodnej bilancie (vyše 27 mld korún za pol roka, teraz

je to  už vyše 30  mld korún). Poklesli  nám tiež zahraničné

aktíva a výrazne  vzrástol, ako to už uvádzal  aj pán guver-

nér, peňažný agregát M2 v dôsledku rastúcich úverov. Výrazný

rast úverov podnikov o vyše 30 mld korún, t. j. 19 %, zname-

ná aj prekročenie ročného programu v tom smere.

 

     Chcel by som vyjadriť  presvedčenie, že aspoň neskôr sa

tieto  zvýšené úvery  prejavia pozitívne,  lebo za hodnotený

polrok,  ako som  už spomínal,  priemyselná výroba  nerástla

uspokojivým tempom, bolo to iba 3,4 %. A ak dovolíte, tu vi-

dím rozhodujúcu príčinu a dôvod na veľmi seriózne zamyslenie

sa  nad týmto  sektorom národného  hospodárstva, ktorý často

mnohí nazývajú "post". Rovnako  tak skutočnosť, že poľnohos-

podárske produkty majú na  pasívnom salde obchodnej bilancie

za tento polrok až 21-percentný podiel zo sumy 27 mld korún.

 

     Opakovaná  kritika nepriaznivého  stavu rastu  reálnych

miezd k rastu produktivity práce by už konečne nemala zostať

bez  odozvy v  produkčnej  sfére.  Je to  mimoriadne zložitá

otázka  pri teraz  nízkej  úrovni  našich miezd  v porovnaní

s úrovňou miezd  vo vyspelých štátoch.  Ale je to  aj otázka

s jediným správnym riešením, a  to podstatne rýchlejším ras-

tom produktivity  práce a kvality  produkcie. K tomu  môžeme

dospieť predovšetkým realizáciou, nie proklamovaním sofisti-

kovanej, teda výskumnej  a technologicky náročnej produkcie.

Produkcie  za pomoci  techniky, ktorú  musíme v rozhodujúcej

miere dovážať.

 

     Z toho hľadiska by  bolo 10-násobne vyššie tempo dovozu

za I. polrok  tohto roka, teda rastu dovozu  okolo 20 % voči

rastu exportu,  niečo vyše 2  %, celkom uspokojivé.  Aj jeho

hrubá  štruktúra  hovorí,  že  sme  dovážali prevažne stroje

a zariadenia. Podľa  údajov v posudzovanej  správe o menovom

vývoji vyše tretinu (to znamená  37 %) prírastku dovozu tvo-

rili osobné  a nákladné autá a  príslušenstvo, okolo tretiny

(4 mld)  stroje a zariadenia najmä  pre priemysel a posledná

časť  -  rôzne  zariadenia,  čerpadlá, kotly, chladiarenské,

klimatizačné  zariadenia. Sú  síce súčasťou  investícií, ale

toto naozaj nie je aktívna  časť, ktorá by prispievala k dy-

namizácii  priemyselnej výroby.  Je to,  zdôrazním ešte raz,

časť prírastku, nie samotného celkového dovozu, kde štruktú-

ra je priaznivejšia.

 

     Keď sa však hlbšie prizrieme na dovoz dopravných zaria-

dení, zarazí najmä vysoký podiel osobných automobilov. Urči-

te všetci súhlasíme, že treba obnoviť a zmodernizovať vozový

park. Lenže ak podiel  osobných automobilov, najmä tých vyš-

ších kubatúr, dosiahol čiastku vyše  200 mil. dolárov za pár

mesiacov, treba  zvážiť, či to  nie je na  úkor dovozu práve

moderných technológií, ktoré  by znamenali súčasne  udržanie

alebo aj zvýšenie pracovných príležitostí. Tým smerom by ma-

la podnikateľská sféra za primeranej pomoci štátu orientovať

aj strategické investície. Doteraz sú,  tak ako sa uvádza aj

v správe o  menovom vývoji, orientované vo  veľkej miere nie

do produkčnej  sféry, aj keď nie  je to taká malá  časť, ale

najmä do obchodu - vyše 40 %.

 

     Kľúčové riešenie nepriaznivej obchodnej bilancie a nad-

väzné  zlepšenie  platobnej  bilancie  i celkovej výkonnosti

slovenskej ekonomiky  vidím vo zvýšení  exportu, v postupnom

zlepšovaní jeho štruktúry a efektívnosti. Vláda i ďalšie in-

štitúcie vrátane Národnej banky  Slovenska nedávno o tom in-

tenzívne rokovali. Verím, že dospeli k riešeniam, ktoré zvý-

šia exportnú výkonnosť v krátkom čase.

 

     O vcelku priaznivom  vývoji slovenskej ekonomiky svedčí

tiež nízka zahraničná zadlženosť. V závere I. polroka v kon-

vertibilných  aj nekonvertibilných  menách to  bolo 6,1  mld

s rozhodujúcim  trojštvrtinovým podielom  bánk a podnikateľ-

skej sféry. To je povšimnutiahodné. Teda Slovensko tak patrí

k najmenej zadlženým  štátom nielen v  rámci Európy, ale  aj

v celosvetovom rozsahu.

 

     Niekoľko  slov  ešte  k  inflácii.  Jej priaznivý vývoj

v tomto roku premietla Národná  banka do zníženia diskontnej

sadzby z 9,75 % na 8,8 %. Tak sa vyhlasované základné úroko-

vé miery obchodných bánk pre rôzne kategórie klientov zníži-

li o 1,5, dokonca až o  3,5 boda. Priemerná úroková miera zo

stavu úverov sa od januára do júna znížila o 1,41 boda práve

vďaka zníženiu  diskontnej sadzby Národnej  banky Slovenska.

Bolo to výraznejšie zníženie ako za celý rok 1995.

 

     V  správe sme,  kolegovia a  kolegyne, mohli zaznamenať

zlepšenie  vo vývoji  bankového sektora.  Bankový dohľad  na

základe aj  nami prijatých legislatívnych  noriem a opatrení

Národnej banky pôsobí na obmedzenie, resp. limitovanie rizík

pri podnikaní bánk. Skutočnosť je však taká, že platné limi-

ty  kapitálovej primeranosti  7,25 %  pre transformujúce  sa

banky a 8 % pre ostatné sa nedodržiavajú. Možno by bolo dob-

ré, aby nám pán guvernér niečo v tom smere vysvetlil, preto-

že práve transformujúce sa  banky tento limit nedodržiavajú.

Potreba ozdraviť ich úverové  portfóliá je jednou z najakút-

nejších úloh našej ekonomiky.

 

     Za povšimnutie,  kolegyne, kolegovia, stojí  ešte jeden

príznak pozitívneho menového vývoja. Za I. polrok tohto roka

klesali vklady v cudzej mene. To je naozaj povšimnutiahodné.

Klesajúci trend mali najmä  pravidelné mesačné vklady obyva-

teľstva.  Obyvatelia  Slovenska  teda  upúšťajú  od  vkladov

v cudzích menách a dôveru k stabilnému makroekonomickému vý-

voju ako aj stabilite slovenskej koruny prejavujú veľmi jed-

noznačne vkladmi v domácej mene.

 

     Pár slov k materiálu, ktorý posudzujeme. Správu o meno-

vom vývoji, ktorá je spracovaná  znovu na veľmi dobrej úrov-

ni, dopĺňa  rad príloh, ktoré  fundovane informujú aj  o ná-

strojoch  menovej  politiky,  aj  o medzinárodných vzťahoch,

zahraničných úveroch, o udeľovaní  devízových povolení a de-

vízových licencií,  aj o indexe spotrebných  cien a ďalších.

Chcel by  som ešte poprosiť pána  guvernéra. Iste nielen mňa

zaujali viaceré  otázky. Z nich  jedna - a  to sú kapitálové

transfery,  priame  kapitálové   investície,  kde  Slovensko

v zahraničí má mínusovú položku  47 mil. korún (poldruha mi-

lióna dolárov), a  k nám boli smerované 2  mld za to obdobie

(t. j. 64  mil. dolárov). Aké sú teda  šance a možná podpora

Národnej  banky a  vôbec bankovej  sféry na  podstatnú zmenu

v tejto oblasti, ktorú pokladám za dominantnú pri zvrate ne-

gatívneho vývoja  salda obchodnej bilancie a  neskôr aj pla-

tobnej.

 

     V závere  chcem znova oceniť  kvalitné spracovanie pod-

kladových materiálov a odporúčam, vážený pán predseda Národ-

nej rady, aby sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej

republiky k  správe o menovom vývoji  v Slovenskej republike

za I.  polrok, tlač 465,  s tým, že  Národná rada Slovenskej

republiky berie na vedomie správu o menovom vývoji v Sloven-

skej republike za I. polrok 1996.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj ja  pánu spoločnému  spravodajcovi. Nech sa

páči,  zaujmite miesto  pre spoločných  spravodajcov. Prosím

pána poslanca Petra Magvašiho o vystúpenie v rozprave.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážený pán guvernér Národnej  banky Slovenska,

 

     správa  o menovom  vývoji za  I. polrok  1996 je  podľa

môjho  súdu  veľmi  realistická,  ale  trošku nekorešponduje

s ružovým  tónom prednesenia  tejto správy  pánom guvernérom

Národnej banky Slovenska. Je  pravdou, že Národná banka Slo-

venska si  vo svojej dlhodobej  stratégii postavila dva  zá-

kladné body, a to otázku  znižovania miery inflácie s cieľom

jej priblíženia  k úrovni inflácie  vo vyspelých ekonomikách

a stabilitu kurzového prostredia. Ak  sa z tohto pohľadu po-

zrieme na vývoj  za I. polrok 1996, musíme  povedať, že túto

stratégiu Národnej banky Slovenska sa darí plniť.

 

     Na druhej  strane, ak posudzujeme trendy,  ktoré sa vy-

tvárajú  v hospodárstve  Slovenskej republiky,  musíme začať

pochybovať, či  táto dlhodobá stratégia  Národnej banky Slo-

venska bude v budúcom období zabezpečená. Ukazuje sa tu veľ-

ký nesúlad medzi menovou politikou, ktorej reprezentantom je

Národná  banka  Slovenska,  a  hospodárskou politikou štátu,

ktorú predovšetkým reprezentuje  vláda Slovenskej republiky.

Tento nesúlad, ktorý tu existuje, vytvára trendove, vývojove

zlé tendencie,  ktoré túto dlhodobú stratégiu,  ktorú si Ná-

rodná banka Slovenska postavila, vážne ohrozujú.

 

     V prvom rade je  to otázka nekontrolovaného rastu meno-

vého agregátu M2, a o čo je to závažnejšie, že vlastne tento

menový agregát predovšetkým rástol zahraničnými úvermi, kto-

rými sa kryl dovoz zvýšenej dopytovej stránky domáceho dopy-

tu. To je jeden z vážnych bodov. A druhý, že deficit obchod-

nej bilancie, ktorého významnosť  a stúpajúci trend sa vláda

snaží do  značnej miery stále potláčať,  má výrazný dosah už

do platobnej bilancie. A ak  posúdime vývoj, že v komerčných

bankách výrazne poklesli devízové  rezervy, je tu jasná ten-

dencia, ktorá sa zakladá v tejto krajine, pre nestabilný me-

nový vývoj v Slovenskej republike.

 

     Treba oceniť krok Národnej banky Slovenska, ktorá rela-

tívne  pružne reagovala  na otázku  vývoja menového agregátu

M2 a prijala, dá sa  povedať, štandardné opatrenia, ktoré sú

zamerané  na  sťahovanie  prebytočnej  likvidity  bánk,  ale

vlastne založila ešte  tvrdšiu, reštrikčnú, monetárnu situá-

ciu v tejto krajine. Dostávame  sa temer do anomálnej situá-

cie, keď je 5-percentná inflácia, a úroky v bankách sú 15 %.

V Európe zrejme asi niet  takejto krajiny, kde je diferencia

medzi úrokmi  a infláciou taká veľká.  V Českej republike je

9-percentná inflácia a úvery sa pohybujú okolo 14 %. To zna-

mená, že vytvárame pre  hospodárske prostredie oveľa tvrdšiu

reštrikčnú politiku,  čo môže zabrzdiť  ďalší rast hospodár-

stva Slovenskej republiky.

 

 

     Dovolím  si povedať,  že kľúčom  je otázka problematiky

obchodnej bilancie, ktorá sa, znovu opakujem, zo strany vlá-

dy značne zjednodušuje a skôr je výsledkom nekoncepčnej hos-

podárskej politiky. Totiž ukazuje sa, že udržať deficit bež-

ného účtu vo vzťahu k hrubému domácemu produktu sa nám nepo-

darí tak, ako v niektorých iných krajinách, kryť kapitálovým

účtom. A  táto tendencia je  tu za posledné  dva roky jedno-

značná. Myslím  si, že deficit obchodnej  bilancie, ktorý by

zároveň  mal aj  podnecovať otvorenosť  našej ekonomiky,  je

vážnym zlým trendovým znakom vývoja Slovenska.

 

     Je zarážajúce,  že vlastne nárast exportu  bol z jednej

tretiny zabezpečený rastom nákupu  osobných a nákladných au-

tomobilov, čo bolo výrazne  spôsobené rozhodnutím vlády Slo-

venskej republiky  o bezcolnom  dovoze  áut do 1 500 cm3. To

vlastne vytvorilo situáciu, že sme v roku 1996 patrili medzi

krajiny s najväčším rastom osobných a nákladných automobilov

v Európe, pričom treba povedať, že sme predovšetkým otvorili

cestu ázijským  výrobcom a Slovenská  republika túto otvore-

nosť voči ázijským  krajinám nedostatočne využila predovšet-

kým spätne,  obrátene v prieniku na  ázijské trhy. Ak naprí-

klad Daewoo malo u nás rozhodujúci rast a ak Daewoo v Južnej

Kórei je silne ovládaná aj štátom, vláda Slovenskej republi-

ky nepodnikla  žiadne kroky na to,  aby ekvivalentne využila

výhody  pre  slovenský  export  do  Južnej Kórey. Nehovoriac

o tom, že postavenie áut do 1 500 cm3 výrazne zvýhodnilo ur-

čitú podnikateľskú skupinu ľudí, pretože  dnes autá do 1 500

cm3 sú  autá, ktoré sú  pomerne veľmi komfortné,  majú veľký

výkon a napríklad to, že vo veľkej miere tieto autá sú kupo-

vané na  lízing, znížilo aj  efektívnosť a výnosnosť  týchto

podnikateľských spoločností.

 

     Ďalej, že vlastne okrem jedného predajcu osobných auto-

mobilov na  Slovensku všetky ostatné  sú dcérske spoločnosti

z Českej  republiky a  vlastne tento  boom znamenal odliatie

zisku  do Českej  republiky. Nehovoriac  o tom,  že zrušením

18-percentného cla u nás ako  v asociovanej krajine k Európ-

skej únii sme narušili aj niektoré vzťahové otázky ku kraji-

nám Európskej únie.

 

     Takže dovolím si povedať, že jedným z vážnych problémov

rastu pasívneho salda obchodnej  bilancie je nekoncepčná za-

hraničnoobchodná politika vlády  Slovenskej republiky. Argu-

mentácia, že prostriedky idú  do reštrukturalizácie a moder-

nizácie, je  nepravdivá. Vychádza to zo  stagnácie úverov do

investícií, ktorá za I. polrok 1996 existovala a že rozhodu-

júci  rast úverov,  to znamená  31,6 %,  1,2 miliardy  korún

išiel do privatizácie, v  ktorej neznamenali žiaden reštruk-

turalizačný a modernizačný prvok  v ekonomike Slovenskej re-

publiky. To  znamená, že vlastne úvery  na dovozy, ktoré na-

príklad boli  použité zo zahraničia,  predovšetkým smerovali

na rast dovozov zo zahraničia  a na zvýšenie pasívneho salda

obchodnej bilancie, ktoré v Slovenskej republike je.

 

     Chcel by som sa dotknúť ešte jednej otázky. Podnikateľ-

ská sféra v podstate od  roku 1991 zápasí s otázkou zamrznu-

tia finančných tokov. A jeden z kľúčových bodov je problema-

tika klasifikovaných pohľadávok.  Treba oceniť Národnú banku

Slovenska, že svojím opatrením  v marci minulého roku vytvo-

rila metodické podmienky, aby sa jasne definovala klasifiká-

cia pohľadávok. Ale nevyriešil sa jeden kritický bod, o kto-

rom sa rozprávalo,  ak si pamätám, už v  marci 1993 v Starej

Turej a potom postupne  vo všetkých rekreačných zariadeniach

v Slovenskej republike, kde sa  v polročných intervaloch ro-

kovalo o koncepcii slovenskej  ekonomiky. Je to otázka zmeny

metodiky účtovníctva, aby výnosy  neboli fiktívne z nezinka-

sovaných  úrokov a  úrokov z  omeškania ako  značnej čiastky

klasifikovaných pohľadávok. Myslím si, že v tomto práve vlá-

da neurobila  dostatok krokov, aby  bola zladená hospodárska

politika s menovou politikou Slovenskej republiky.

 

 

     Osobne správu oceňujem,  pretože je oveľa realistickej-

šia, je oveľa kvalifikovanejšia  ako materiály, ktoré mnoho-

krát  dostávame zo  strany Ministerstva  financií Slovenskej

republiky alebo Ministerstva  hospodárstva Slovenskej repub-

liky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je do rozpravy  prihlásený pán poslanec Klein, po

ňom pán poslanec Baránik.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska,

 

     v správe o menovom  vývoji sa konštatuje, že stabilizu-

júcim faktorom inflácie je  vývoj spotrebiteľských cien pot-

ravín a tiež pokles nákupných cien poľnohospodárskych výrob-

kov. Hovorím  to preto, že nepredpokladám,  že sa zúčastníte

na prerokúvaní  tzv. "zelenej správy", aby  aj Národná banka

Slovenska mala prehľad, za aké ceny predávajú poľnohospodári

v porovnaní  s Európskou  úniou. Pri  obilí je  to 63 % ceny

Európskej únie, pri mlieku 52 %, pri hovädzom mäse je to do-

konca len 50 %.

 

     Poľnohospodári každý rok udržiavaním stability inflácie

a cenovou disparitou prichádzajú minimálne o miliardu a šty-

risto miliónov korún,  za čo sa im to  spätne vracia tým, že

majú najnižšiu priemernú mzdu v národnom hospodárstve, ktorá

je 5 766 korún, a  pokračuje znižovanie mzdy aj naďalej. Keď

v roku 1992 sme mali disparitu priemernej mzdy 91,8 %, v ro-

ku 1995  je to už  len 80,7 %.  Myslím, že bude  ďalej veľmi

ťažko pokračovať v tomto smere, lebo by sme tých poľnohospo-

dárov pomaly, ale isto zlikvidovali.

 

     Neúroda obilia v súčasnosti (alebo nižšia úroda) zvyšu-

je ceny obilia.  Myslím, že je to správne,  musíme sa pomaly

dostávať na svetové ceny všetkých poľnohospodárskych produk-

tov,  lebo máme  svetové ceny  vstupov. Na  porovnanie znova

čísla.  Keď porovnávam  s januárom  1989, ceny priemyselných

výrobcov vzrástli  indexom 270,9 %,  ceny poľnohospodárskych

výrobcov len  144,2 %. Rozdiel  v neprospech poľnohospodárov

je 125,7 %. Tento rozdiel získava obchod, sprostredkovatelia

a ďalší.

 

     Považujem zvýšenie cien energie  za zbytočné, ktoré vám

určite ako guvernérovi Národnej banky Slovenska narobí veľké

problémy pri  udržiavaní miery inflácie, lebo  na to sa budú

plošne  nabaľovať ďalšie  veci. Myslím,  že to  vôbec nebolo

potrebné, lebo keď znova porovnávam s rokom 1989, výrobcovia

ropných produktov už dosiahli index 396,6 %, rozvod elektri-

ny, plynu a vody index 296,6  %, výroba a rozvod pitnej vody

475,5 % a  dokonca odvod a čistenie odpadových  vôd už index

729,1 %. Myslím, že títo výrobcovia majú dostatočný priestor

na to, aby hľadali rezervy a pomáhali stabilizovať infláciu.

 

     Je tu,  podľa mňa, takisto pre  vás dosť nebezpečný ná-

rast nominálnych miezd o 14,8 %, ako sa konštatuje v správe,

a tento nárast  nie je všade  podložený produktivitou práce.

Myslím, že práve v energetike a ďalších odvetviach išli mzdy

za posledné tri mesiace na 11-13 tisíc korún mesačne. Asi si

pomáhajú tým, že zvyšujú ceny.

 

     V správe  sa konštatuje, že  v úverových aktivitách  je

vysoký prírastok korunových úverov - ako to už bolo predreč-

níkmi konštatované, ktorých časť predstavujú pripísané úroky

z nesplatených úverov.  Chcel by som vás  poprosiť, buď per-

centuálne, alebo nejako finančne  vyjadriť, koľko tvoria as-

poň tie nesplatené úroky. Korunové úvery spolu máme v porov-

naní s  indexom k 31. 5. 1995  111,9 %, ale  pod zahraničnou

kontrolou je to už index  173 %, korunové vklady organizácie

peňažníctva index 331,5 %  a súkromné vklady pod zahraničnou

kontrolou index 449,8 %. Mám vážne obavy, aby sme raz nezis-

tili, že to, čo si myslíme,  že je naše, nenápadne prešlo do

iného vlastníctva alebo pod inú kontrolu.

 

     Ako hovoril pán spravodajca,  vklady v domácej mene na-

rastajú. Ja hovorím, že je dôvera v slovenskú korunu, ale je

aj nízke  úročenie týchto devízových  vkladov, že keď  občan

alebo  hocikto to  prepočíta,  vždy  je lepšie  uložiť vklad

v korunách ako v devízach. Aj to je jeden z týchto dôvodov.

 

     V priebehu druhého štvrťroku sa zvýšil podiel zahranič-

ného kapitálu o  1,7 miliardy Sk, čiže o  55,9 miliónov ame-

rických dolárov, čo je nárast 7,7 %. Chcel by som počuť, ako

som už hovoril minulý rok,  ako máme pod kontrolou tzv. špe-

kulatívny kapitál. Po roku 1989 sme v rámci Českej a Sloven-

skej  Federatívnej Republiky získali  alebo mali 100 ton de-

vízového alebo menového zlata, z ktorého 30 ton by podľa de-

lenia mala dostať Slovenská republika.  Chcel by som sa tiež

spýtať, či ho už máme doma, alebo nemáme.

 

     Osobne  som nikdy  neuvažoval, že  dokážeme hospodárske

zázraky. Slovenská republika  má ťažké východiskové postave-

nie. Nikto nemôže čakať  od žiadnej vlády nejaké hospodárske

zázraky, ale aby sme si  to navzájom vysvetlili. Správu hod-

notím ako veľmi kvalifikovanú a veľmi dobrú.

 

     Vám všetkým ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Ďalej v  rozprave vystúpi  pán

poslanec Baránik a pripraví sa pán poslanec Palacka.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán guvernér,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení paní poslanci,

     vážení hostia,

 

     pravidelne  hodnotíme  správu  o  menovom vývoji. Treba

úprimne povedať, že objektívne  túto správu nemožno hodnotiť

bez toho, aby sme  neposúdili úroveň teoretického a praktic-

kého poznania problémov monetárnej  a menovej politiky. Naša

Národná  banka  nás  svojou  menovou  a monetárnou politikou

presvedčuje o tom, že  zvládla, aspoň jej vedúci pracovníci,

základné teoretické  poznatky menovej a  monetárnej politiky

a taktiež ovládajú  praktiky a opatrenia,  ktoré sa v  tejto

oblasti využívajú, a že ich  využíva kvalifikovane a so zna-

losťou veci. Samozrejme, aké sú výsledky, to nezávisí len od

opatrení Národnej banky, ale aj od vlády a hospodárskej sfé-

ry  ako takej,  to znamená  aj od  správania sa ekonomických

subjektov a  obyvateľstva, ktoré môžu byť  mnohokrát z nepo-

chopiteľných  dôvodov úplne  opačné, v  rozpore so  záujmami

a praktickými opatreniami Národnej banky.

 

     Je nám všeobecne známe, že peniaze sú osobitným fenomé-

nom a mimoriadne zložitým fenoménom trhovej ekonomiky. A sú,

samozrejme, objektom monetárnej  a menovej politiky. Národná

banka túto  funkciu, to znamená garanta  za realizáciu mone-

tárnej a menovej politiky,  realizuje. Zo základných princí-

pov monetárnej politiky vyplýva, že úlohou Národnej banky je

zásobiť  ekonomiku peniazmi,  koordinovať menový  vývoj tak,

aby nedochádzalo k inflácii,  a pomáhať formovať trhové pro-

stredie. A treba skutočne  objektívne uznať, že našej Národ-

nej banke ako mladej inštitúcii sa riešenie týchto problémov

nevymkýňa z rúk, ale naopak, darí sa ich úspešne realizovať.

Prejavuje sa  to v mnohých  oblastiach, nechcem sa  tu o tom

zmieňovať, pretože predrečníci to  už spomenuli a uviedol to

aj pán guvernér Národnej banky.

 

     Čo  sa negatívne  prejavuje v  dôsledku aplikácie tejto

politiky v súčasnosti, to  je pomerne rýchly nárast agregátu

M2, čo  vzniklo na základe  vývoja, ktorý prebiehal  v našej

ekonomike.  Prejavuje  sa  to  predovšetkým  v raste úverov.

Správa  tam konštatuje,  že celkový  objem úverov,  ktorý sa

zvýšil o 31 miliárd,  bol ovplyvnený znížením úrokových mier

z novoposkytnutých  úverov. Tento  rast úrokov  sám osebe je

pozitívnou črtou, pretože  v základných teoretických poznat-

koch aplikácie sa to vždy  chápe tak, že pomáha ťahať ekono-

miku, ak  pomáha rozvoju podnikateľských aktivít.  Ale či je

to v  našom prípade tak,  alebo nie je  tak, to môžem  ťažko

potvrdiť, ale domnievam sa, že tu dochádza k tomu (to už pán

kolega Magvaši spomenul), že úverové peniaze sa používajú aj

na privatizáciu.  Tento proces však prebieha  takto a, samo-

zrejme, tomu nemôžeme zabrániť,  ale nemožno to považovať za

negatívnu črtu.

 

     Druhým problémom je, že sa  úvery používajú aj na splá-

canie drahších  úverov. Ani tomu nemožno  zabrániť, aj to je

pozitívna črta, pretože odbremeňujeme podnikateľské subjekty

od  vysokého úverového  zaťaženia.  Ale  pravdou je,  že ani

v jednom, ani  v druhom prípade tieto  peniaze neplnia svoju

základnú ekonomickú funkciu, to  znamená, že nepomáhajú roz-

táčať rasť hrubého domáceho produktu.

 

     Ďalšou črtou, ktorá je zo správy zreteľná, je to, že sa

zvyšuje objem nerealizovanej kúpnej  sily, dochádza k tezau-

rácii. To by nemuselo byť  negatívnou črtou v prípade, ak sa

tieto peniaze nejakým druhým  krokom použijú na zvýšenie zá-

soby úverových  zdrojov. Ale v  tomto prípade nie,  tie môžu

vystupovať  ako  potenciálny  zdroj  rastu budúcej inflácie.

Preto Národná banka musí prijať opatrenia. A opatrenia, kto-

ré boli  prijaté v máji, myslím  si, sú zamerané na  to, aby

tomu zabránili.

 

     Jedným z  ďalších pozitívnych opatrení,  a nevieme, aké

to bude mať dôsledky, ako sa  ono prejaví, je to, že Národná

banka veľmi citlivo reaguje na  naše okolie, domáce i zahra-

ničie, zvyšovaním fluktuačného rozpätia.  Bráni tým, aby ne-

prenikal do našej ekonomiky špekulatívny zahraničný kapitál,

ktorý  pochádza, ako  je vám  všeobecne známe,  z pochybných

zdrojov. Treba konštatovať,  že skutočne ovládanie štandard-

ných metód regulácie monetárnej  a menovej politiky naša Ná-

rodná banka dokonale ovláda.

 

     Rozvoj  ekonomiky  v  súčasnosti  prebieha predovšetkým

rastom domáceho dopytu. A ten  je podmienený úvermi, ako som

už  spomenul, a  zdrojmi štátneho  rozpočtu. Zdroje štátneho

rozpočtu, ktoré  vchádzajú do ekonomiky  cez sociálnu sféru,

plnia spoločenskú a sociálnu funkciu štátu. Okrem toho treba

úprimne povedať, čo je negatívnou  črtou, a to je, že zdroje

štátneho  rozpočtu,  ktoré  sa  používajú  na  nákup tovarov

a služieb, by sa mali  racionálnejšie používať na roztáčanie

vlastnej ekonomiky.  Časť týchto prostriedkov  sa používa na

nákup  cudzích tovarov  a služieb  napriek tomu,  že naše sú

lacnejšie. Tým máme nevyužité kapacity, máme prebytok týchto

tovarov a  služieb. Napríklad, všímajte  si, robia sa  veľké

úpravy miest, ale všade  sa nakupuje zahraničný stavebný ma-

teriál, aj keď vlastného materiálu máme prebytok.

 

     Pozitívnou  črtou monetárnej  politiky je  tiež to,  že

dochádza k  zníženiu zadlženosti vlády a  zvyšuje sa zadlže-

nosť podnikateľských  subjektov. To je  prirodzená vlastnosť

trhovej ekonomiky,  to je celosvetový  trend, treba kvitovať

túto pozitívnu  črtu. Zo správy  je zrejmé, že  stúpa podiel

valutových úverov.  Ak v minulom roku  bol podiel valutových

úverov necelých 20 %, teraz  stúpol v tomto polroku na dvoj-

násobok, to  znamená na 40,3 %.  Je to jednoznačne pozitívna

črta.

 

     Naša ekonomika  ako malá ekonomika  je veľmi zraniteľná

oproti  nepriaznivému zahraničnému  vývoju. A  treba úprimne

povedať,  že naša  ekonomika je  mimoriadne otvorená,  dovoz

ovplyvňuje  až 67 %  hrubého  domáceho  produktu  a vzrástol

oproti minulému roku o 7 %.  Domnievam sa, že vláda nie dosť

dôsledne reagovala v tomto roku - a symptómy boli už v minu-

lom roku - na mimoriadne zvýšený dovoz. Treba urobiť opatre-

nia, aby sa v tomto prípade táto tendencia ďalej nepresadzo-

vala. V dovoze, ktorý je mimoriadne vysoký, aj keď z 50 % sa

podieľa na nákupe investičných  statkov, podiel 30 % techno-

lógií je na tomto objeme dovozu málo. A to skutočne je zále-

žitosť aj Národnej banky, aby  usmernila vývoj v tom zmysle,

aby sa zvýhodnil dovoz technológií.

 

     Chcel  by som  súčasne reagovať  na správnu pripomienku

kolegu Magvašiho, ktorý upozorňuje na problém, a týmto prob-

lémom sa  tu zapodievame viackrát,  že máme relatívne  drahé

peniaze. Dosiaľ sa to zdôvodňovalo vysokou infláciou. Vážené

kolegyne a kolegovia, v tomto  roku je veľmi priaznivý vývoj

v oblasti  inflácie. Súhlasím  s pánom  kolegom Magvašim, že

obchodné banky  na to primerane  nereagujú. Opatrenia, ktoré

urobila  Národná banka  v poslednom  období, zrejme prispejú

k tomu, že sa pravdepodobne ešte zvýšia úrokové miery, ktoré

sú už dosť vysoké. Ale kde  je problém? V roku 1994 obchodné

rozpätie obchodných bánk bolo 7,47 % - enormne vysoké. Kles-

lo v  roku 1995 na 5,6  % a neviem, aké  je v tomto polroku.

Z toho jednoznačne vyplýva,  že hospodárnosť obchodných bánk

nie je na vysokej úrovni.  Prosím pána guvernéra, aby sa Ná-

rodná banka nad týmto problémom zamyslela.

 

     Na záver  chcem povedať, že správu,  tak ako moji pred-

rečníci, hodnotím vysoko pozitívne. Svedčí o tom, že Národná

banka patrí k tým subjektom nášho ekonomického života, ktorý

skutočne so  znalosťou veci reguluje  procesy, ktoré spadajú

do jej kompetencie.  Bol by som veľmi rád,  keby sme podobne

mohli hodnotiť  správu o menovom vývoji  stále v najbližších

rokoch.

 

     Vážené dámy a páni, prosím vás, aby ste podporili návrh

na prijatie uznesenia, že Národná rada prijíma správu Národ-

nej banky.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi. Ďalej vystúpi pán posla-

nec Palacka a pripraví sa pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán guvernér,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     prerokúvame správu o menovom  vývoji, ktorú nám predlo-

žila Národná  banka. Národná banka a  jej menová politika sú

jedným  z  mála  inštitútov   výkonnej  moci,  o  pozitívnom

pôsobení  ktorej sa  zhodne  opozícia  s koalíciou.  Bolo to

vidno väčšinou  aj z vystúpení  mojich predrečníkov. Napriek

tomu aj v správe o menovom vývoji sa objavili niektoré nega-

tívne tendencie, o ktorých sa tu hovorilo a ku ktorým by som

sa chcel vyjadriť aj ja.

 

 

     Jedným z  najvýraznejších je negatívne  saldo platobnej

bilancie, ktoré je spôsobené najmä obrovským pasívom obchod-

nej bilancie. Rád by som upozornil  na to, že v tejto súvis-

losti aj  Národná rada Slovenskej republiky  má svoju zodpo-

vednosť. V  správe, ktorú máme  pred sebou, na  strane 11 sa

pri hodnotení  tejto negatívnej skutočnosti  v obchodnej bi-

lancii môžeme dočítať: "Pokles  vývozu súvisel s pomalou re-

štrukturalizáciou podnikovej  sféry, ktorá sa  spoliehala na

podhodnotený menový kurz, nízke  mzdy a nezvyšovala v trans-

formačnom období svoju necenovú konkurenčnú schopnosť." A na

ďalšej strane: "Ani v I.  polroku 1996 nesmerovali na územie

Slovenskej republiky strategické  investície na reštruktura-

lizáciu ekonomiky." Myslím si, že  toto je veľmi vážny prob-

lém, ktorý si výkonná moc, ale aj táto Národná rada nedosta-

točne všíma. Veľa sa  o reštrukturalizácii hovorí, ale prak-

ticky nič sa v tej veci neurobí.

 

     Prečo by sa vlastne slovenské podniky mali reštruktura-

lizovať  alebo zvyšovať  svoju konkurencieschopnosť, keď ich

majitelia ich dostali zadarmo  a na ich dlhodobej prosperite

nemajú  žiadny záujem?  A zodpovednosť  nás  poslancov?  Len

v poslednom období v tejto  snemovni boli prijaté novely zá-

konov o konkurze a  vyrovnaní, o strategických záujmoch štá-

tu, o daniach z príjmov, zákon o cenách, o investičných spo-

ločnostiach a  ďalšie a ďalšie. Vo  všetkých týchto zákonoch

boli schválené určité opatrenia, ktoré selektívne uprednost-

ňujú  určité  hospodárske  subjekty,  a naopak, znevýhodňujú

iné. Z hospodárskej súťaže sa stáva na Slovensku fraška. Ne-

vytvára sa žiadne ekonomické prostredie, ktoré by motivovalo

byť ekonomicky  lepším, nevyhrávajú tí, ktorí  na to majú po

ekonomickej stránke, ale tí, čo sú lepší politicky, alebo ak

chcete -  mafiánsky. Tým, že  sa tieto zákony  schválili, tí

poslanci, ktorí ich podporili,  prispeli k tomuto stavu slo-

venskej ekonomiky a nesú  vlastne priamu zodpovednosť za to,

že  Slovenská republika  nevyužila oddychový  čas, ktorý bol

vytvorený devalváciou, dovoznou prirážkou a ďalšími adminis-

tratívnymi opatreniami.  Naopak, tento čas  sa vlastne úplne

prehajdákal na to, aby sa tu v privatizácii majetky len roz-

kradli bez ďalšieho dlhodobého efektu.

 

     Táto nepriaznivá  obchodná bilancia, ktorá  vlastne na-

ozaj nebola využitá na  žiadne strategické dovozy, na žiadne

technológie, zakladá v sebe  obrovské riziko pre ďalší vývoj

aj v menovej oblasti.  Úprimne povedané, ľutujem pána guver-

néra  a odborníkov  Národnej banky,  ktorí to  nemôžu priamo

ovplyvniť, pretože všetky  nástroje na ovplyvnenie obchodnej

bilancie má  v rukách vláda. A  tieto opatrné upozornenia aj

v správe o  menovom vývoji vlastne narážajú  na neochotu ak-

ceptovať akékoľvek riešenia. Dúfam len, že sa Národnej banke

podarí naozaj aj v  ďalších obdobiach menovú politiku udržať

v tých obozretných medziach, ako sa  to snaží doteraz, a aby

sme sa nemuseli zaoberať  vážnejšími problémami aj v oblasti

menovej politiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Nech sa  páči, pani  poslankyňa Schmögnerová,

a pripraví sa pán poslanec Filkus.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska,

 

     myslím, že už tradične svoje  vystúpenie k správe o me-

novom vývoji začínam tou istou  poznámkou. Pozrite sa do la-

víc predo  mňa, a pozrite  sa do lavíc  za mnou. Veľká  časť

poslaneckej snemovne  sa nazdáva, že  pri diskusii o  správe

o menovom vývoji  vlastne o nič  nejde. V Piešťanoch  minulý

týždeň sedeli  hospodárski ministri a načúvali.  Dnes tu nie

je  ani jeden  hospodársky minister,  nie je  tu podpredseda

vlády a minister financií, nie je tu nový minister hospodár-

stva. Tak sa mi zdá, že sa nazdávajú, že od poslancov sa nič

rozumného dozvedieť  nemôžu. Pritom dnes tu  už odznelo veľa

dobrých nápadov a možno mnohé z nich neodzneli ani v Piešťa-

noch, kde  sa strávili 3  dni, na ktoré  sa vynaložilo veľké

množstvo prostriedkov.  Chcela by som sa  v tejto súvislosti

opýtať pána predsedu Národnej rady, či členovia vlády vedia,

že dnes ráno sa prerokúva tento bod programu.

 

     Dovoľte mi, aby som sa teraz vyjadrila k vlastnej sprá-

ve o menovom  vývoji. Chcela by som hovoriť  iba k niektorým

častiam a pokúsim sa neopakovať to, čo tu už odznelo.

 

     Prvý okruh,  ktorého sa chcem dotknúť,  sa bude dotýkať

niektorých  vybraných  otázok  platobnej  bilancie  a  veľmi

stručne sa chcem dotknúť  všetkých účtov: účtu obchodnej bi-

lancie, bežného účtu, ale aj kapitálového účtu.

 

     Pri obchodnej bilancii sme konštatovali nepriaznivý vý-

voj dovozu a vývozu. Často  sa konštatuje, že je nepriaznivá

tovarová štruktúra dovozu a tovarová štruktúra vývozu. Chcem

dnes osobitne hovoriť o teritoriálnej štruktúre dovozu a vý-

vozu. Dnes o tom nikto  nehovoril. Všimnite si vývoj obchod-

ných vzťahov s Českou  republikou v tomto roku. Neprekvapuje

nás, pretože sme očakávali presne to, čo sa deje. Chcem však

upozorniť na jedno, že priaznivé výsledky obchodných vzťahov

s Českou republikou, počnúc asi od mája 1994 až do konca mi-

nulého roku, boli podmienené rôznymi faktormi.

 

     Analýzy, ktoré svojho času robila Národná banka Sloven-

ska,  ukázali, že  zvýšenie vývozu  slovenskej produkcie  do

Česka  bolo podmienené  troma významnými  opatreniami. Prvým

bola 10-percentná devalvácia v  júli 1993, druhým boli neta-

rifné obmedzenia  zo strany Slovenskej  republiky, najmä za-

vádzanie  certifikátov, tretím  faktorom, ktorý  tu zohrával

významnú  rolu,  bolo  využívanie  clearingového zúčtovania,

ktoré umožnilo určitými kurzovými odchýlkami vytvoriť priaz-

nivé  podmienky pre  slovenských vývozcov.  Ešte pred koncom

platobnej dohody s Českou republikou Národná banka túto mož-

nosť prestala využívať. Upozorňovali sme už vtedy, že to ne-

pochybne bude mať dosah na vývoz slovenskej produkcie. Českí

exportéri sa  adaptovali na certifikáty,  prirodzene, že de-

valvácia slovenskej koruny  z roku 1993 je už  dávno za nami

a je  kompenzovaná rastom  inflácie v  Slovenskej republike.

Takže je  tu ešte jedno-jediné ochranné  opatrenie, a to do-

vozná prirážka,  ktorá ku koncu roka  podľa všetkého zanikne

úplne. Na základe toho možno  povedať, že vývoj s Českou re-

publikou v budúcom roku bude negatívnejší ako bol v tomto a,

prirodzene,  výrazne negatívnejší,  ako bol  v minulom alebo

predminulom roku.

 

     Chcem sa dotknúť obchodu  s Ruskom. Možno ste podaktorí

včera sledovali večernú televíznu  reláciu, v ktorej mal pán

premiér priestor  50 minút hovoriť k  divákom Slovenskej re-

publiky. V druhej časti  tejto relácie uviedol, že Slovenská

republika pripravuje dohodu o vytvorení zóny voľného obchodu

s Ruskom. Musím  povedať, že zrejme má  pán premiér skutočne

veľmi  nekompetentných poradcov,  ak mu  radia, že  deficit,

ktorý v  obchode s Ruskom máme,  sa nevyhnutne musí vyriešiť

práve v obchode s Ruskom, a  že musíme vyviezť do Ruska toľ-

ko, koľko z Ruska dovezieme.  Všetkým nám je dobre známe, čo

je  príčinou deficitu  obchodu s  Ruskom. Je  to energetická

a surovinová  závislosť slovenského  hospodárstva na  Rusku.

Ani to, pravdaže, nie je nemenné, pretože je len neschopnos-

ťou troch po sebe idúcich  vlád s istou niekoľkomesačnou vý-

povednou  lehotou, že  nedokázali diverzifikovať energetickú

závislosť Slovenska.

 

 

     Dnes sa dováža všetok plyn (okrem malej produkcie, kto-

rá je na  Slovensku) z Ruska, dováža sa  odtiaľ celá ropa a,

prirodzene, aj  ďalšie suroviny i  neergetického charakteru.

Prečo dokázala Česká republika  aspoň čiastočne, i keď, pri-

púšťam, s vysokými nákladmi, diverzifikovať závislosť české-

ho hospodárstva od jednostranného  dovozu ropy? Cestu, ktorú

volila Česká  republika, je dnes možné  za oveľa nižších ná-

kladov realizovať tiež. Inými  slovami, mohli by sme dovážať

energetické produkty aj odinakiaľ.  V tom prípade by deficit

obchodu s  Ruskom vlastne ani nebol  taký veľký. Dnes, keďže

neobchodujeme na základe naturálnych vzťahov, ale na základe

vzťahov finančných,  je skutočne jedno,  či získame prebytok

zdrojov z vývozu  inde ako vývozom do Ruska,  a nie je nevy-

hnutné, aby  sme vyvážali len do  Ruska. Prirodzene, tým ne-

chcem povedať, že  nemáme záujem o to, aby  sa zlepšili naše

vývozné možnosti do Ruska. Bola by som skutočne veľmi nekom-

petentnou, keby som potrebu snáh rozšíriť možnosti vývozu do

Ruska podceňovala.

 

     Na druhej  strane mala som možnosť  si overiť, že Česká

republika zatiaľ nerobí žiadne  kroky na podpísaniu rovnakej

dohody o zóne voľného obchodu  s Ruskom. Ak Slovenská repub-

lika bez koordinácie s  Českou republikou takýto krok urobí,

myslím, že nám  všetkým, čo tu sedíme, je  jasné, že to bude

veľmi jednoznačný  signál zo slovenskej  strany na ukončenie

colnej únie s Českou republikou.  Aj keď patrím k istým kri-

tikom colnej únie, pretože zmluva  o colnej únii, ktorú pod-

písala vláda Vladimíra Mečiara s Českou republikou, bola vo-

či Slovenskej republike od  začiatku diskriminačná, som pre-

svedčená, že colná únia je pre Slovensko veľmi dôležitá. Vý-

voz  zo  Slovenska  do  Českej  republiky  napriek  tomu, že

dochádza k jeho poklesu, ešte vždy predstavuje 32,1 %. Ak by

slovenská vláda avizovaný  krok urobila, možnosti exportovať

slovenskú produkciu  do Českej republiky  budú výrazne obme-

dzené. Trúfnem si povedať, že straty nemôžu byť kompenzované

vývozom do Ruska, pretože fakt, že vyvážame do Ruska tak má-

lo, ako  vyvážame, nie je  zapríčinený iba tým,  že Rusko má

pomerne  vysokú colnú  ochranu, ale  inými, oveľa vážnejšími

faktormi,  ktoré sa  vytvorením zóny  voľného obchodu  medzi

Slovenskou republikou a Ruskom nevyriešia.

 

     Veľmi stručne chcem upozorniť i  na fakt, že sa výrazne

zhoršuje bilancia  služieb, kde za  posledné obdobie od  za-

čiatku tohto roka došlo k poklesu  o 23,6 %. Stalo sa to, že

bilancia služieb  už nedokáže kompenzovať  deficit obchodnej

bilancie a  bežný účet tento  rok po prvýkrát  po niekoľkých

rokoch  vyskočil až  na mínus  22,4 miliardy  korún. Hovorím

o tom preto, že ak si všímame dovozovú štruktúru a štruktúru

vývozu tovarov,  mali by sme si  všimnúť aj štruktúru vývozu

a dovozu služieb, ktorá pre  Slovenskú republiku je skutočne

mimoriadne nepriaznivá.  Preto aj výkyvy,  ktoré nastali na-

príklad pri dopravných službách, majú takéto vážne dosahy na

bežný účet platobnej bilancie.

 

     Pri  kapitálovom účte  treba sa  pripojiť k  tým, ktorí

upozorňovali  na  nízky  prírastok  zahraničných investícií.

Účet platobnej bilancie je síce ešte pozitívny, ale mohol by

byť  oveľa priaznivejší  a mohol  by, ale  už nie je schopný

kompenzovať nepriaznivý vývoj bežného účtu.

 

     Dovoľte mi,  aby som sa  teraz dotkla vývoja  úverových

aktivít. Národná banka Slovenska a Štatistický úrad uvádzajú

informácie  o štruktúre  úverov napríklad  z hľadiska  dĺžky

úverov - krátkodobé, strednodobé a dlhodobé úvery, z hľadis-

ka odvetví, prípadne z  hľadiska sektorov - sektor domácnos-

tí, vládny, podnikateľský. Zatiaľ  sa nerobí štatistika úve-

rov podľa  veľkosti podnikov. Nevieme,  koľko úverov dostali

podniky do 25 pracovníkov, koľko 25 až 500 pracovníkov, koľ-

ko  500 až  1000 pracovníkov  a koľko  nad 1000 pracovníkov.

Hneď vysvetlím, prečo sa  tohto osobitne dotýkam. Moji pred-

rečníci hovorili  o štruktúre úverov z  hľadiska ich pôvodu,

o tom, ako výrazne narástli  zahraničné úvery, ako sa zmenil

nepomer medzi zahraničnými a domácimi úvermi. Pre mňa je te-

raz dôležité to, komu tieto úvery idú.

 

     Ak sa pozriete na  štruktúru úverov z hľadiska veľkosti

podnikov, ktoré  sú úverované, zrejme  dospejete k rovnakému

záveru, k  akému som dospela aj  ja. Zahraničné úvery takmer

na 100  %, nedotýkam sa  úverov, ktoré boli  poskytované cez

osobitné  úverové  linky  Európskej  investičnej banky, EXIM

banky,  zo zdrojov  PHARE, sú  poskytované niekoľkým  veľkým

slovenským podnikom. Rovnaká situácia  je aj pri poskytovaní

domácich  úverov.  Prevažná  časť  týchto  úverov, žiaľbohu,

presnú štatistickú informáciu uviesť  neviem, pretože nie je

k dispozícii,  ide do  rúk niekoľkých  veľkých podnikov. Sme

schopní vymenovať aspoň  zopár z nich, či už  je to pre VSŽ,

Slovenské  elektrárne,  Slovnaft,  Vodohospodársku  výstavbu

atď. Napokon  aj správa Národnej  banky Slovenska na  strane

25 uvádza, že sa  nedostáva dostatok úverov drobným podnika-

teľom. Musím  dodať, že nielen drobným  podnikateľom, ale aj

malým, čo  je voľačo viac ako  drobní, a stredným podnikate-

ľom.

 

     Myslím,  že  si  nedostatočne  všímame túto skutočnosť,

ktorá je veľmi vážna z  viacerých hľadísk. Občas sa v disku-

sii dotkneme  toho, že veľká časť  nášho exportu, alebo, aby

som to spresnila, prevažná časť nášho exportu je zavesená na

niekoľkých exportéroch. Mali ste  možnosť vidieť, čo to uro-

bilo v I. polroku s exportom, keď poldruha mesiaca nevyrábal

Slovnaft, pretože  mal generálku, a keď  sa znížili možnosti

exportu  VSŽ v  dôsledku konjukturálneho  cyklu v  Európskej

únii.  Skutočne  niekoľko  veľkých  podnikov predstavuje gro

nášho vývozu. V dôsledku  toho je slovenský vývoz mimoriadne

zraniteľný a  cez to je zraniteľné  celé slovenské hospodár-

stvo. Je známe, že všade v štátoch, ktoré majú už dobré roz-

behnuté trhové  hospodárstvo, významný podiel  na produkcii,

na vývoze, na zamestnanosti majú práve malé a stredné podni-

ky. Ako sa  môžu malé a stredné podniky  rozvíjať u nás, keď

nemajú okrem desiatok ďalších podmienok ani primerané úvero-

vé podmienky?

 

     Zraniteľný je aj bankový  sektor, ktorý poskytuje úvery

iba niekoľkým veľkým podnikom, teda poskytuje iba veľké úve-

ry.  V tejto  súvislosti by  som chcela  apelovať na Národnú

banku Slovenska,  aby sa pokúsila  sledovať štruktúru úverov

aj z hľadiska veľkosti podnikov  a aby dôsledne dbala na to,

aby úvery, ktoré prichádzajú zo zahraničia cez osobitné úve-

rové linky, o ktorých som hovorila, boli skutočne poskytova-

né malým a stredným podnikom. Z vlastnej skúsenosti viem, že

napríklad úverová  linka pre malé  a stredné podniky,  ktorá

bola rozbehnutá z Európskej investičnej  banky a realizovaná

bankami, ktoré určila Národná banka Slovenska, bola vyčerpa-

ná väčšími podnikmi. Je pohodlnejšie poskytnúť niekoľko veľ-

kých úverov zopár podnikom,  ako mať starosti s poskytovaním

desiatok úverov malým alebo stredným podnikateľom.

 

     V Piešťanoch pán predseda vlády v súvislosti s privati-

záciou  bankového sektora  uviedol myšlienku,  ktorú by  som

chcela odcitovať: "Do bánk  nechceme pustiť zahraničný kapi-

tál, ktorý by si s problémom síce poradil," nadväzoval tu na

problém zlého úverového porfólia bánk, "no na tieto banky je

zavesená  väčšina privatizačných  projektov a privatizačných

úverov, čiže zmenou úverových podmienok môžu byť z večera do

rána zmenené podmienky privatizácie a začne sa to, čo ja na-

zývam  tretia vlna  privatizácie, to  znamená likvidácia ne-

úspešných pre  neschopnosť voči bankám,  a začína sa  celkom

iný proces,  ktorého dimenzie nik  netuší." Aj keď  niektoré

myšlienky nie sú dokončené, je zrejmé, o čo tu ide.

 

     Mali sme možnosť prečítať si  v správe na strane 26, že

v súvislosti s urýchlením  privatizačného procesu sa zvýšili

úvery na  privatizáciu o 31,6 %.  Prosím pána guvernéra, aby

nás informoval, či sú skutočne privatizačné úvery poskytova-

né za nejakých zvláštnych  podmienok, za nejakých mimoriadne

mäkkých podmienok, keď pán premiér má strach z toho, že zme-

nou vlastníckych pomerov by výrazne tieto privatizačné úvery

zdraželi. Ak  sú poskytované za  normálnych, bežných podmie-

nok, žiaden  normálny, rozumný potenciálny  nový vlastník by

k takejto diskriminácii nikdy nepristúpil. Ak sú však posky-

tované za výhodnejších úverov, potom sa nečudujme, že situá-

cia s úverovým portfóliom v bankách sa nebude zlepšovať, ale

naopak, zhoršovať.

 

     Chcem sa ďalej dotknúť rozvoja bankového sektora a oso-

bitne  obozretného  podnikania  bánk.  A  znovu nadviažem na

piešťanský  brainstorming,  na  ktorom  k otázke vlastníctva

bánk veľkými priemyselnými  spoločnosťami pán predseda vlády

povedal: "Obavy nemajú ekonomické opodstatnenie. Ak si zobe-

rieme slovenské banky, že  potrebujú ozaj kapitál, ktorý ich

podporí, tak  potrebujú mať za  sebou veľké podniky."  Je na

škodu  veci, že  táto poslanecká  snemovňa neschválila návrh

poslanca  Spoločnej voľby,  aby pán  premiér, resp. niektorý

iný  člen vlády  informoval poslaneckú  snemovňu o  zámeroch

vlády v privatizácii finančných  inštitúcií. Či už budú pri-

vatizované do konca  roka, alebo po 31. 3.  1997, ide o takú

vážnu otázku rozvoja slovenského hospodárstva, že by sme ma-

li byť o nej informovaní.

 

     Chcem však položiť otázku, či sú slovenské veľké podni-

ky schopné - a teraz citujem:  "podporiť  slovenské finančné

inštitúcie". Keďže sme informovaní o finančnej situácii pod-

nikov, o  výške zadlženosti podnikov,  aj bez toho,  aby som

žiadala pána  guvernéra, aby na  otázku odpovedal, môžem  si

odpovedať sama, že to tak nie je. Známa je výška zadlženosti

VSŽ, ako i ďalších  kľúčových podnikov slovenského hospodár-

stva. Ak vláda nechce  dovoliť vstup zahraničných investícií

do  slovenských finančných  inštitúcií, možno  jej odporučiť

iba  jedno, aby  pokiaľ nebudeme  mať naozaj  veľké podniky,

ktoré sú schopné podporiť tieto inštitúcie, neprivatizovala.

Musím totiž  upozorniť, že riziko, ktoré  vznikne tým, že by

sa vlastníkmi finančných inštitúcii  stali podniky, ktoré sú

samy veľkými dlžníkmi, je pre tieto finančné inštitúcie sku-

točne mimoriadne vysoké.

 

     Aj správa konštatuje, že riziko podnikania bánk je spo-

jené predovšetkým so stratou z vysokej úverovej angažovanos-

ti voči  jednému dlžníkovi alebo  niekoľkým veľkým dlžníkom.

Na  strane 39  správy sa  napríklad uvádza,  že v niekoľkých

bankách sa zistilo, že neboli dodržané, resp. boli prekroče-

né limity čistej úverovej  angažovanosti atď. V tejto súvis-

losti by som sa chcela  opýtať pána guvernéra, aké opatrenia

prijíma Národná banka Slovenska  pri nedodržaní úverovej an-

gažovanosti,  kapitálovej primeranosti  a niektorých ďalších

parametrov obozretného podnikania bánk.  Aké možnosti má Ná-

rodná banka Slovenska prinútiť banku, aby nápravu uskutočni-

la a aby sa takéto nedostatky neopakovali. Jednoducho, našou

prvoradou požiadavkou by malo byť, aby sa posilnila legisla-

tíva, ale predovšetkým, aby sa posilnil bankový dohľad a aby

neboli snahy vlády obmedziť jeho  kompetencie. Ide nám o to,

aby sme sa nedali českou  cestou. Aspoň v tomto prípade neo-

pakujme chyby, ktoré Česká republika urobila.

 

     V tejto súvislosti si myslím, že je úplne oprávnená po-

žiadavka Národnej banky Slovenska, ak sa vytvorí EXIM banka,

aby zostala  v kompetencii bankového  dohľadu Národnej banky

Slovenska.

 

     Chcela by som zároveň aj požiadať Národnú banku Sloven-

ska, aby sa tak ako  dosiaľ usilovala naďalej o dodržiavanie

zákona  o  bankách,  osobitne  v  časti obozretné podnikanie

bánk, aby  dodržiavala povoľovací inštitút,  ktorý súvisí so

zmenou vlastníckych  podielov v bankách,  tak ako to  robila

dosiaľ.

 

     Na záver len veľmi stručne:  Pri včerajšej správe o vý-

voji štátneho rozpočtu za  I. polrok nikto vlastne nevysvet-

lil, prečo Národná banka  Slovenska neplní odvod do štátneho

rozpočtu.  Nechcem robiť  advokáta Národnej  banke, vôbec to

nepotrebuje, ale preto, že som sa tiež dotkla rizík štátneho

rozpočtu do konca tohto roku,  chcem sa pri tomto predsa len

na minútku pozastaviť. Aj z analýzy menového vývoja je zrej-

mé, že Národná banka Slovenska prežíva teraz ťažšie obdobie,

že  roky 1995  a 1994  sa neopakujú.  Prirodzene, toto má aj

svoj finančný odraz. Náklady na usmerňovanie menového vývoja

sú nepochybne jedným z  veľmi dôležitých dôvodov, prečo cel-

ková bilancia príjmov a  výdavkov rozpočtu Národnej banky je

výrazne horšia, ako bola po  iné roky. Národná banka na ria-

denie  menového vývoja  musí emitovať  pokladničné poukážky,

prijala ďalšie  opatrenia, ktoré súvisia  so zvýšením povin-

ných minimálnych rezerv aj  ich úrokovaním. Predpokladám, že

musí  vytvárať aj  zvýšený rizikový  fond, ktorý  je spojený

s kurzovou  politikou  Národnej  banky  Slovenska. Na strane

príjmov došlo k výraznému poklesu príjmov práve preto, že sa

na začiatku  roka Národná banka  Slovenska dohodla s  vládou

o znížení úročenia vládneho dlhu.

 

     Na záver  by som chcela povedať,  že správa sa skutočne

snaží objektívne zhodnotiť menovú  situáciu v Slovenskej re-

publike,  poukazuje na  riziká, ktoré  tu sú.  Chcela by som

preto Národnej  banke Slovenska poďakovať za  správu, ale aj

za prácu, ktorú robí.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pani poslankyni  Schmögnerovej. Ďalej  vystúpi

v rozprave pán poslanec Filkus, ale medzitým pán podpredseda

Húska s faktickou poznámkou.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel by som reagovať na vystúpenie pani poslankyne ani

nie preto, aby som vari s ňou polemizoval, ale aby som pred-

sa  len ostatných  kolegov upozornil  na určitú prinajmenšom

nekonzistenciu niektorých výrokov.

 

     Samozrejme, Národná  banka postupuje aj  teraz skutočne

spôsobom, ktorý je primeraný stavu, keď rast hrubého domáce-

ho produktu dosahuje nad 7 %, keď sú už znaky toho, čo nazý-

vame prehrievanie.

 

     Ale chcem sa dotknúť celkom inej veci, ktorá nie celkom

oprávnene bola  uvedená v rámci  vystúpenia pani poslankyne.

Uvádzala, že  vláda doteraz skoro nič  neurobila  alebo málo

urobila v zmysle  hľadania alternatívnych surovinových zdro-

jov, a to, samozrejme, sa dotýka energetických zdrojov.

 

     Chcem len  upozorniť, že sú určité  skutočnosti, ako je

napríklad  geopolitická  dispozícia,  ktorú objektívne nevy-

hnutne treba brať na zreteľ.  V podstate nie  sme plť, ktorú

môžeme odraziť a s ktorou sa môžeme presunúť do nejakých vý-

hodnejších priestorov. Práve príklad Českej republiky, ktorý

uviedla pani  poslankyňa síce s  dodatkom, že ich  to, samo-

zrejme, čosi stálo, ale že našli alternatívu, nie je výstiž-

ný.  Vážení, Ingolstat  je taká  alternatíva, že predstavuje

70 až 73 % vyššie nákladové riešenie, pričom čerpajú tú istú

ruskú ropu, ktorú čerpajú aj  z iných zdrojov. Jednoducho to

nie je  spôsob, priatelia! Samozrejme,  že je ideálne,  keby

sme  mohli mať  alternácie alebo  paralely. O  tom sa trvale

uvažuje, hľadá sa možné  riešenie revitalizácie využitia Ad-

rie, hľadajú sa možnosti riešenia prepojenia na rakúsku sús-

tavu. To všetko je v  určitom prípravnom štádiu. Ale pri da-

ných  podmienkach  prevaha  terajšieho  pohybu  surovinových

zdrojov zostane a  myslím si, že môžeme byť  len radi, že ju

máme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pani  poslankyňa Schmög-

nerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pravdepodobne treba  spresniť informáciu o  rope idúcej

z Ingolstatu a  o nákladoch, ktoré  by nás prepojenie  s ním

stálo. Vybudovanie prípojky pre Českú republiku bolo skutoč-

ne drahé.  Ropa z Ingolstatu však  nie je ruská ropa,  je to

ropa vozená  z Terstu. Druhá poznámka:  nás by technické do-

riešenie toho, aby sa ropovod  idúci cez Českú republiku re-

verzne otočil,  stálo 100 miliónov  Sk. Dôvody, prečo  sa to

nerobí, sú iné a nechcem ich teraz rozvádzať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán guvernér,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     včera nás bolo pri diskusii  o rozpočte 36, dnes je nás

okolo 50. To je, samozrejme,  už krok dopredu. V každom prí-

pade všade  vo svete to býva  tak, že ak príde  k podstatnej

zmene  priestoru pre  menu, a  v tomto  prípade je  to u nás

v zátvorke obchodná bilancia, kde teda z aktív ideme do veľ-

kých pasív, tak príslušní ministri majú záujem zladiť hospo-

dársku politiku s menovou, majú  záujem upokojiť ľudí a majú

záujem o tom  písať a hovoriť. A tu  bola jedna príležitosť,

ako si niečo povedať o súlade hospodárskej a menovej politi-

ky, pretože  skutočne to, čo  sa tu v  súčasnosti ukazuje na

základe menového vývoja, je krásny príklad - a ja ho rozbet-

lujem - toho,  čo sa  deje, keď  je absolútny  nesúlad medzi

hospodárskou a menovou politikou.  A v tomto jednoznačne sú-

hlasím s vystúpením poslanca Magvašiho.

 

     Na začiatok mi však  dovoľte povedať, že samozrejme sú-

hlasím, pridávam sa k pozitívnemu hodnoteniu po stránke for-

málnej,  vecnej, k spracovaniu tejto  správy a  mám v úmysle

tiež odporučiť,  aby sme túto  správu prijali. Ale  súčasne,

chcel som to povedať nakoniec,  ale poviem to teraz, navrhu-

jem, aby sme  po diskusii a po vystúpení  všetkých, ktorí sa

prihlásili, prerušili toto rokovanie a pozvali ministra hos-

podárstva, aby  nám aspoň v hrubých  črtách ukázal, načrtol,

ako  sa bude  orientovať naša  potreba, nevyhnutnosť postupu

krokov hospodárskej  politiky najmä z toho  hľadiska, aby sa

vytvoril priestor  pre menu a  menovú politiku, ako  to bolo

doteraz. To je môj procedurálny návrh.

 

     A  teraz k  vecnej náplni  niekoľko poznámok,  niekoľko

okruhov problémov.

 

     Prvý - nevyhnutným  predpokladom transformačného proce-

su, teda  dostať sa čo  najskôr k trhu  a trhovej ekonomike,

bola hneď na  začiatku makroekonomická reštriktívna politika

rozpočtového  a menového  charakteru. Bez  toho sme  nemohli

urobiť kroky,  ako sa pretransformovať. Po  dvoch rokoch sme

sa dostali do situácie, že  sme mohli upustiť od makroekono-

mickej reštriktívnej politiky menového charakteru. Mohli sme

upustiť, lebo  sme mali dostatok  zdrojov, devízových rezerv

atď. A pokračujeme v určitej reštrikcii rozpočtového charak-

teru. Ale teraz sa vraciame k makroekonomickej reštriktívnej

politike menového  charakteru preto, lebo  to nevyhnutne po-

trebujeme. Keď ste si všimli, a ja považujem za veľmi správ-

ne vyhlásenie pána guvernéra dosiahnuť a zvýšiť účinnosť pri

regulovaní menového vývoja banky,  to sú kroky reštriktívnej

politiky, ktoré  sú nevyhnutne potrebné.  A viete, prečo  sú

potrebné? Pretože hospodárska politika  vlády išla iným sme-

rom,  nemala  koncepciu,  hospodárska  politika vlády nebola

v súlade s menovým vývojom. A teraz poviem prečo.

 

     Zoberme si štruktúru rastu dovozu.  Už by som bol veľmi

rád, aby aj pán premiér pri uplatňovaní týchto výsledkov vi-

del -  samozrejme, nechcem zveličovať,  nechcem dramatizovať

- ale štruktúra rastu dovozu ukázala, že 67-percentný podiel

komodít, ktoré sme doviezli,  nemá nič spoločného s reštruk-

turalizáciou  ani s oživením  ekonomiky,  že je  to len tých

33 %. Ale to je hospodárska politika vlády. Ako je možné, že

sa to  stalo? Chceli sme zvýšiť  dopyt, samozrejme, dopyt po

investíciách, ale nie v  takomto vzájomnom vzťahu. Toto bez-

prostredne hovorí o tom, že hospodárska politika vlády abso-

lútne nie je v súlade s tým, čo sa deje v rámci menového vý-

voja. Preto  bolo aj potrebné - ešte raz podčiarkujem -, aby

tu sedel najmenej minister  hospodárstva a minister financií

a minister hospodárstva aspoň načrtol, o  čo teda ide z tých

bombastických Piešťan, aby sme  to vedeli. (Prepáčte mi, idú

do mňa emócie, musím sa upokojiť.)

 

     Myslím si, že banka robila naozaj to, čo bolo v jej si-

lách.  Mám na  mysli, samozrejme,  Národnú banku.  To, čo si

najviac cením, sú všetky  zásahy na stabilitu meny. Uvedomu-

jem si,  že fluktuačné pásmo,  ktoré sa zvýšilo  z 1,5 %  na

plus mínus 3 %, je ohromný nástroj, ktorý, ako  hovoril pro-

fesor Baránik, pomáha k tomu, aby špekulatívny kapitál nevy-

užíval pohyb kurzov. Len  prosím, buďme opatrnejší vo vzťahu

k zahraničnému kapitálu. Nemôžem  povedať o celom  zahranič-

nom kapitáli, že je pochybný,  môžem to povedať o časti. Ale

keď tu na platforme poslaneckej úrovne alebo tohto parlamen-

tu niekto povie, že zahraničný  kapitál je celý pochybný, po

prvé to nie je pravda, a po druhé - zatvárame si dvere. Časť

toho kapitálu je taká vždy, či je to v tej alebo onej repub-

like, ale určite nemôžem takto narábať s posudzovaním zahra-

ničného kapitálu. Čiže áno, fluktuačné pásmo, zvýšenie, sta-

bilita meny - zásluha banky jednoznačne.

 

     Poznámka  k úverovej  expanzii. Dynamika  vývoja úverov

podnikov a obyvateľstva 7,3 %  je, samozrejme, vysoká. To je

ohromné. Ale  zasa, aby som sa  neopakoval - kolega Magvaši,

kolegyňa Schmögnerová - no dobre, ale tie prostriedky priva-

tizácie  a privatizačného  procesu, ktoré  z tohto  išli pre

tieto ciele, to je v poriadku?  Veď my sme chceli zvýšiť do-

pyt po investíciách a vnútorný  dopyt po investíciách, a ta-

kého  charakteru,  ktoré   majú  reštrukturalizačný  význam.

Z tohto hľadiska áno, ale čo je v tých 7,3 percentách, v tej

dynamike vývoja úverov pre podniky  a obyvateľstvo, o tom by

sme si mali ešte niečo povedať. Prosím pána guvernéra.

 

     Tie ostatné veci, ktoré som chcel spomenúť, už predreč-

níci povedali, ja  sa k tomu pripájam. Mal  som v úmysle ho-

voriť, pani Schmögnerová to povedala  - o banke a jej vzťahu

k rozpočtu. Prosím doplniť toto pri vystúpení pána guvernéra

ešte touto informáciou. Samozrejme,  viem, že na tejto plat-

forme nemôžem kontrolovať stratu banky, ale jeden z argumen-

tov, ktorý mi tu včera aj pán  predseda Maxon šepkal, že ako

môžu dať, keď majú stratu, to  je samozrejmé. Ale rád by som

vedel, prečo Národná banka aspoň vo svojej podstate má stra-

tu, prečo  nemohla dať ani korunu  do štátneho rozpočtu. Ne-

chcem  vedieť štruktúru  nákladov, ani  mi neprislúcha,  ale

chcem vedieť,  prečo tá strata vznikla.  Vychádzajúc z toho,

čo som doteraz povedal, s tým prerušením rokovania to naozaj

myslím vážne a veľmi by som prosil, keby sa tu minister hos-

podárstva alebo niekto s ním  ešte objavil a povedal, ako je

to so súladom medzi hospodárskou politikou a menovou politi-

kou  najmä preto,  že musíme  začať regulovať  menový vývoj,

zvýšiť účinnosť menového vývoja, tak  ako to povedal pán gu-

vernér,  ako sa  s tým  vyrovnáme najmä  z toho  pohľadu, že

chceme a  musíme zvýšiť dopyt po  investíciách. Ako to ideme

robiť? To by bolo dobré, keby sme si povedali.

 

     Ja sa tiež chcem poďakovať.  Tá práca, ktorá sa v banke

robí, je seriózna, na vysokej odbornej úrovni, ale keď nebu-

de v súlade s hospodárskou politikou vlády, tak aj toto sna-

ženie banky bude márne.

 

     Ďakujem vám, že ste ma počúvali.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán  poslanec  Filkus.  Ďalej  je do rozpravy

prihlásený pán  poslanec Černák. S  faktickou poznámkou ešte

vystúpi pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcel by  som upozorniť pána profesora  Filkusa, že som

nepovedal, že všetok zahraničný kapitál, ale zabrániť vplyvu

špekulatívneho  zahraničného  kapitálu.  Keby  náhodou chcel

k nám prísť  špekulatívny kapitál, týmto  fluktuačným pásmom

a jeho zvýšením to môže  Národná banka regulovať  alebo tomu

úplne zabrániť. To je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister kultúry,

     kolegyne a kolegovia,

 

     mám najprv  jednu politickú poznámku  a potom tri  kon-

krétne otázky na pána guvernéra.

 

     Skutočne si  myslím, že menový vývoj  je taký dôležitý,

že príslušní ekonomickí ministri tu  mali sedieť. Po tom, čo

sa rokovalo v  Piešťanoch, a po tom, aký  je posledný vývoj,

dokonca by sa patrilo, keby vláda tu sedela a počúvala argu-

menty poslancov.

 

     Viete, včera som prichádzal do parlamentu s nejakou ta-

kou predstavou, že predsa bola rekonštrukcia vlády, vymenili

sa traja ministri, prvý bod programu bude, že tu bude nastú-

pená vláda,  premiér predstaví parlamentu  nových ministrov,

my im zatlieskame a potom  začneme rokovať. Žiaľ, lavice zí-

vali prázdnotou, tak ako zívajú teraz.

 

     Včera som pozeral Pressklub a v Pressklube premiér nie-

koľkokrát povedal: vláda má oporu ekonomických kruhov, vláda

toto a ono, vláda je  zvolená, občania vládu zvolili. Viete,

už dva  roky je parlament systematicky  stavaný na vedľajšiu

koľaj. Neviem, či existuje  republika s vládnou demokraciou,

ale u nás alfa a omega  je vláda, a preto aj najsilnejší muž

v štáte je predsedom  vlády a všetci ostatní by  ho mali po-

slúchať bez ohľadu na ústavu.

 

     A zamyslite sa trošku, či aj my tomu nepomáhame, preto-

že  už  dva  roky  hovoríme  o zahraničnoobchodnej bilancii,

o tom, aké  by mali byť  proexportné opatrenia, namáhajú  sa

jednotliví kolegovia predovšetkým z opozície, často hovoríme

do prázdnych radov, a prechádza jedno percento našich pozme-

ňujúcich  návrhov. Aj  my sme  prijali tú  hru, nemyslím tým

opozíciu,  ale predovšetkým  kolegyne a  kolegov z koalície,

prijali tú  hru, že parlament  je tu nato,  aby držal vládu.

A preto prijímame také zákony, aké prijímame, že často dobre

myslené pozmeňujúce návrhy sa minú účinkom, a máme také per-

cento novelizácie prijatých právnych noriem, aké, myslím si,

nemá ani jeden európsky parlament.

 

     Rokujeme o  menovom vývoji Slovenskej  republiky, ktorý

v poslednom období, predovšetkým teda ku koncu minulého roku

a začiatku tohto  roku, začal upozorňovať  na to, že  predo-

všetkým v zahraničnoobchodnej bilancii, v zahraničnom obcho-

de, v prevyšujúcom dovoze nad exportom  sa čosi deje a že by

vláda  mala robiť  konkrétne  a  v súčinnosti  s parlamentom

a s Národnou bankou aj jasné opatrenia.

 

     Moji predrečníci tu  hovorili o profesionalite Národnej

banky.  Aj ja  to podpisujem.  Národná banka  je inštitúcia,

ktorá si veľmi rýchlo získala svoje postavenie v rámci Euró-

py a ktorá dokáže  pracovať profesionálne na vysokej úrovni.

Kolega  Baránik ju  tu vychválil, ako rýchlo  zvládla metódy

s použitím štandardných metód. Musím k tomu pridať, že, žiaľ,

naša  Národná  banka  pracuje  aj  v neštandardnom prostredí

a niekedy  obdivujem diplomaciu  pracovníkov Národnej banky,

ako korčuľujú, keď musia  vysvetľovať nejaké prešľapy, ktoré

urobila exekutíva, ktoré nie sú celkom v súhlase s hospodár-

skou  politikou,  ako  hovoril  môj  predrečník  pán Filkus,

a diplomaticky sa ich snažia zakryť.

 

     Viete, myslím  si aj ja,  že stretávania v  rekreačných

zariadeniach  Stará Turá,  Šaľa, Vyhne,  Piešťany majú  skôr

propagačný ako vecný charakter. Riešenie konkrétnych vecných

úloh - to je súčinnosť, to  je obrovský stroj, kde každé ko-

liesko musí zapadať a plniť svoje úlohy, pretože ak niektoré

z tých koliesok zaškrípe, tak sa  to môže prejaviť na celko-

vom výsledku. Ja považujem  za priestor, kde sa najčastejšie

stretáva  politika s  vecným riešením,  priestor bankový. Už

o zahraničnoobchodných súvislostiach, o tom, aká je dôležitá

hospodárska diplomacia, koľko je to nacestovaných kilometrov

a odrokovaných hodín, aby sme  našim výrobkom otvorili cestu

do sveta, hovorili moji  predrečníci, takže nebudem opakovať

tie isté argumenty. Rád by som však v oblasti bankového sek-

tora položil tri konkrétne otázky pánu guvernérovi.

 

     Skôr ako  poviem tie otázky,  ešte by som  rád poprosil

pána guvernéra -  na strane 39 sa hovorí  o znížení kapitálu

na  výpočet kapitálovej  primeranosti v  niekoľkých bankách,

o tom, že bolo prijaté opatrenie číslo 5 Národnej banky a že

sa plní,  ale len jedna banka  ho nedodržiava, ktorá urobila

cca 90 % porušení. Myslím si, že by bolo solídne voči parla-

mentu napísať tam, ktorá banka to bola, ktorá banková inšti-

túcia nedodržiava opatrenia Národnej banky číslo 5.

 

     Teraz, pán guvernér, by som  prosil odpoveď na päť kon-

krétnych otázok.

 

     Prvá moja otázka je:  Konkrétne opatrenia, ktoré prijí-

mala banková  rada na svojom  poslednom zasadnutí, ktoré  sa

mali  týkať bankového  sektora a  celkovej politiky, urobili

dosť vážny zásah medzi jednotlivými podnikateľskými subjekt-

mi a prosil by som, keby ste mi povedali, aké sú vaše skúse-

nosti v tom krátkom čase - približne dvojmesačnom.

 

     Druhá moja otázka je, či sa s Národnou bankou konzulto-

vala privatizácia finančných  inštitúcií a jednotlivé priva-

tizačné projekty a aký je  podľa názoru Národnej banky opti-

málny časový harmonogram na privatizáciu finančných inštitú-

cií.

 

     Tretia moja otázka je,  prečo Národná banka zaujala po-

dľa mňa alibistický postoj, keď VSŽ porušili zákon a bez po-

volenia Národnej  banky naukladala v  IRB väčší podiel,  ako

zákon umožňuje. Prečo sa tam vymieňa predstavenstvo, dozorná

rada, noví majitelia sa tvária ako majoritní majitelia, hoci

porušili zákon? Nebolo by  namieste, keby Národná banka bola

pohrozila, dajme  tomu aj odňatím  licencie, vyvolala status

quo,  rozhodla, a  až potom  na základe  rozhodnutia by boli

prebiehali personálne  výmeny a majitelia by  sa tvárili ako

majitelia? To, čo povedal hovorca, a hovoril za Národnú ban-

ku, že teda  žiadosť budú skúmať, že zo  zákona majú tri me-

siace,  umožňuje vlastne  nelegálnym vlastníkom  tri mesiace

správať sa ako legálni vlastníci.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, bol to posledný

príspevok v rámci rozpravy.  Nemám ďalšie prihlášky. Pán po-

slanec Kunc sa hlási s faktickou poznámkou.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcem poznamenať iba toto: Od začiatku pôsobenia Národ-

nej banky  sledujem pôsobnosť bankového  dohľadu. Ja som  už

spomínal v niekoľkých súvislostiach, že nemožno byť spokojný

s jeho úrovňou a pôsobnosťou,  pretože ak sme sa vyrovnávali

s tým, že  nedobré úvery poskytovali  banky hlavne v  rokoch

1991, 1992 a ešte aj 1993, tak  už by sa to nebolo malo opa-

kovať v rokoch  1994 a 1995. Ale sme  svedkami vývinu, že sa

tak dialo a že úverové portfólio sa zhoršovalo už vtedy, keď

sa o ňom  veľmi dobre vedelo a keď sa  stále hovorilo o tom,

že treba reštrukturalizáciou pomôcť  bankám a tým dostať vý-

vin  na  lepšiu  koľaj.  Súvisí  to,  samozrejme, veľmi úzko

s obozretnosťou  podnikania bánk  a s  tým, ako  ju meriame,

s kapitálovou primeranosťou.

 

     Mne je dnes, po pôsobnosti  Národnej banky už toľko ro-

kov, koľko pôsobí, a v  jej rámci aj bankového dohľadu, dosť

ťažko potom prijať napríklad  také konštatovanie, a to citu-

jem zo  správy: "Nárast kapitálovej  primeranosti za bankový

sektor  v decembri  bol spôsobený  predovšetkým zavedením do

platnosti  výnimky z  povinnosti ustanovenej  v §  5 ods.  1

písm. e) opatrenia Národnej banky  Slovenska číslo 2 o kapi-

tálovej primeranosti." Totiž tak sa mi vidí, že je tu rozpor

medzi  snahou  reštrukturalizovať,  naprávať  portfólio a na

druhej strane  zas vychádzať takto  v ústrety tým,  čo robia

zle, čo nehospodária tak, ako by banky hospodáriť mali.

 

     Keď z tohto hľadiska porovnám, resp. vyjadrím správanie

Národnej banky obrazne tak, že  voči obyvateľstvu je - hovo-

rím obrazne  - nemilosrdná, pretože  tam jednoznačne sleduje

svoje hlavné politiky tak, ako ich sledovať a uplatňovať má,

ale  voči bankám  je milosrdná.  A to  za týchto  okolností,

pochopiteľne, nie je dobré.

 

     Preto by som rád požiadal pána guvernéra, aby sa vyjad-

ril k tomu, ako je útvar bankového dohľadu zaradený v banke,

ako je vybavený  a ako vedenie banky, banková  rada hľadí na

jeho pôsobnosť, pretože my s ním spokojní byť nemôžeme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, končím rozpravu

k tomuto  bodu programu.  Pýtam sa  pána guvernéra  Národnej

banky, či sa chce vyjadriť. Áno. Nech sa páči, pán guvernér.

 

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     som rád, že energia, ktorú vkladá Národná banka Sloven-

ska do  vypracovania tejto správy, nachádza  odozvu v záujme

parlamentu o túto správu a že táto správa si postupne získa-

va postavenie ako jeden z významných analytických materiálov

o stave ekonomiky  z pohľadu Národnej  banky Slovenska alebo

z pohľadu menovej  politiky. Najväčšia kritika  bola od pána

poslanca Kunca,  preto by som chcel  najprv reagovať na túto

kritiku.

 

     Čo sa týka bankového dohľadu,  tiež sa pozerám na efek-

tívnosť  alebo prácu  bankového dohľadu,  alebo možnosť  byť

spokojný alebo nespokojný s prácou bankového dohľadu z pozí-

cie výsledkov.

 

     Keď sa pozrieme, čo tu  aj bolo spomínané, na situáciu,

povedzme, v Čechách,  ktorá je nám veľa ráz  dávaná za vzor,

kde zbankrotovalo 11 bánk, nechcem hovoriť o ďalších dôsled-

koch, keď sa pozrieme na situáciu v slovenskom bankovníctve,

myslím, že môžem povedať, že  zatiaľ si bankový dohľad plnil

svoje úlohy a že ho môžeme hodnotiť ako efektívnu zložku Ná-

rodnej banky Slovenska.

 

     Môže dôjsť k určitým zdaniam rozporov pri nedostatočnej

informovanosti.  V  čom  je  tá  nedostatočná informovanosť?

Zvykli sme si hovoriť o  problémoch v bankovníctve z pohľadu

reštrukturalizovaných bánk.  Chcel by som  však upozorniť na

to, že na  Slovensku nemáme tri banky  ani  štyri banky, ale

na  Slovensku máme  vyše 20  bánk. Väčšina  týchto bánk plne

podlieha pravidlám,  ktoré bankový dohľad  stanovil v súlade

s odporučeniami Bazilejského výboru pre bankový dohľad, kva-

lita ich úverového portfólia je porovnateľná s ktorýmikoľvek

krajinami Európskej únie alebo krajinami OECD a naozaj o ich

konkurencieschopnosti netreba pochybovať.

 

     Určité zdanie zhoršenia  úverového portfólia komerčných

bánk v  posledných rokoch vychádza z  toho, že Národná banka

Slovenska  začala   reštrukturalizáciu  úverového  portfólia

týchto problémových bánk práve prijatím opatrení súvisiacich

s klasifikáciou  úverových pohľadávok.  Na základe  toho, že

boli  prijaté tieto  opatrenia, postupne  sa vlastne odkryli

tie zlé,  stratové, pochybné alebo neštandardné  úvery, a to

spôsobilo zdanie zhoršenia kvality úverového portfólia. Tak-

že  toto  je  možno  zdanie  toho  protichodného vývoja. Ale

o reštrukturalizácii bánk budem hovoriť viacej, lebo sa tej-

to problematiky  dotkli viacerí páni  poslanci, aj pani  po-

slankyňa Schmögnerová.

 

     Ešte pánu  poslancovi Kuncovi k tomu,  či Národná banka

obhajuje záujmy komerčných  bánk proti záujmom obyvateľstva.

Národná banka Slovenska  obhajuje rovnomerne záujmy všetkých

zúčastnených, čo sa odráža na  výsledku. Spomenul by som len

posledný schválený zákon, ktorý  sa týka práve ochrany záuj-

mov depozitérov, inak povedané občanov,  a to je zákon, kto-

rým sa zriadil fond na poistenie vkladov.

 

     Ako som už povedal, veľa pripomienok sa týkalo reštruk-

turalizácie  alebo súviseli  s reštrukturalizáciou úverového

portfólia problémových  komerčných bánk. Národná  banka Slo-

venska začala s  reštrukturalizáciou úverového portfólia ko-

merčných bánk  prijatím opatrenia číslo  3 už v  marci 1995.

Snažíme sa, aby sa do tohto reštrukturalizačného procesu ak-

tívne zapojila aj vláda  cez štátny rozpočet a predpokladám,

že v poslednom čase sa  prijali určité rozhodnutia, ktoré by

mali urýchliť reštrukturalizačný  proces s aktívnejšou účas-

ťou štátu alebo štátneho rozpočtu v tomto procese. Konkrétne

ide o úpravu zdaňovania oprávok. Považujeme naozaj za defor-

mujúce, keď  banky sú zdaňované z  fiktívnych príjmov. Tieto

dane deformujú viaceré ekonomické skutočnosti.

 

     Ďalej takisto dúfame, že  dôjde k zmene nutnosti úroče-

nia stratových pohľadávok. Je veľmi nesprávne, keď banky mu-

sia  vysoko  sankčne  úročiť  úvery,  ktoré nikdy nedostanú,

a potom z  týchto vysokých úrokov, ktoré  im idú do výnosov,

musia odvádzať reálne dane, dokonca vyplácať dividendy.

 

     Takisto dúfame,  že v krátkom čase  dôjde k novelizácii

zákona o konkurze a k novelizácii zákona o mimosúdnom vyrov-

návaní.  Tieto legislatívne  úpravy by  mali umožniť bankám,

aby  proces reštrukturalizácie,  ktorý začala  Národná banka

Slovenska, ktorý je dnes viditeľný cez tvorbu oprávok, mohol

postúpiť do druhej fázy, to  znamená, aby naozaj mohlo dôjsť

k realizovaniu  týchto oprávok  cez znižovanie  zlých úverov

a tým by  vlastne došlo k ozdravovaciemu  procesu v úverovom

portfóliu tak komerčných bánk,  ako aj k ozdravovaciemu pro-

cesu u klientov, to znamená s pozitívnym dosahom na ekonomi-

ku Slovenskej republiky.

 

     Niektoré otázky  súviseli s cenou peňazí.  Jedna z tých

deformácií, o ktorých som  hovoril v súvislosti s reštruktu-

ralizáciou úverového  portfólia bánk, sa  odráža aj v  tejto

úrokovej deformácii. Naozaj, keby  sme sa zjednodušene poze-

rali na cenu  peňazí alebo úroky len cez  vývoj miery inflá-

cie, ktorá  zaznamenáva pozitívny trend, tak  by malo dochá-

dzať k  poklesu úrokových sadzieb. Na  druhej strane tým, že

reštrukturalizácia úverových bánk neprebieha tou rýchlosťou,

akú sme  pôvodne predpokladali, dochádza  k určitým deformá-

ciám práve v oblasti  úrokových marží komerčných bánk, ktoré

sa zvyšujú. Prečo sa zvyšujú?  Keďže banky musia platiť dane

z fiktívnych  príjmov, samozrejme,  že si  potom musia tieto

straty vynahradiť niekde inde. Tým reštrukturalizované banky

zvyšujú úrokové marže, ktoré dnes už prekročili 7 % (štatis-

tický priemer). Z tohto,  samozrejme, profitujú ostatné ban-

ky, ktoré si takisto môžu  zvýšiť úverové marže až približne

na túto úroveň, ale rozdiel je potom v reálnych maržiach.

 

     Reštrukturalizované banky majú veľmi vysoké alebo vyso-

ké nominálne marže, ale nízke reálne marže, kým ostatné ban-

ky, na  ktoré nie je  vyvinutý dostatočný konkurenčný  tlak,

majú vysoké  nominálne, ale aj reálne  marže. Inak povedané,

tým  vlastne  podporujeme  ziskovosť nereštrukturalizovaných

bánk. Toto sa negatívne odráža protichodne v raste úrokových

sadzieb z  úveru. Takže naozaj ten  efekt je protichodný. Na

jednej strane  pokles miery inflácie, na  druhej strane rast

úrokov z úverov vyvolaný rastom úrokových marží.

 

     O   deformáciách,  ktoré sú spôsobené práve pomalou re-

štrukturalizáciou úverového  portfólia bánk, by  sa dalo ho-

voriť dlhšie, tých deformácií  je viacej, sú odrazené nielen

v úrokovej politike, ale aj v  úverovej politike, aj v raste

peňažnej zásoby.  Preto verím, že  vo veľmi krátkom  čase sa

pokročí  v  reštrukturalizácii  bánk  tak,  ako bolo pôvodne

predpokladané.

 

     Čo sa  týka reštrukturalizácie bánk, ak  by boli ďalšie

otázky, je to naozaj veľmi široká téma, som pripravený potom

písomne  odpovedať. Zatiaľ  by  som  prešiel k  druhej téme,

o ktorej sa dosť často hovorilo, a to je otázka zahraničného

obchodu.

 

     V správe sa jednoznačne  konštatuje, že deficit obchod-

nej  bilancie  vyvolal  deficit  platobnej bilancie. Národná

banka Slovenska  na to reagovala  svojimi opatreniami, ktoré

prijala v priebehu mesiaca júla. Cieľom týchto opatrení bolo

utlmiť práve tieto negatívne  tendencie, o ktorých sme hovo-

rili,  tak v  oblasti obchodnej  bilancie, ako  aj v oblasti

štruktúry rastu hrubého domáceho produktu.

 

 

     Čo sa týka obchodnej bilancie, upozorňovali sme, že je-

den problém  je nízka dynamika rastu  exportu, druhý problém

je vysoká dynamika rastu importu.  Povedal som, že by sme sa

mali zamyslieť nad tým, či budeme podporovať našich exporté-

rov len cenovo,  či by sme sa nemali  pozrieť aj na kvalita-

tívnu stránku nášho exportu, lebo práve z dynamiky rastu im-

portu to  vyzerá tak, ako keby  sme strácali pozície dokonca

aj na domácom trhu. To  znamená, že nielen nezískavame pozí-

cie na zahraničnom trhu, ale aj na domácom trhu sa presadzu-

jú zahraniční dodávatelia.

 

     Dosť  veľa otázok  sa týkalo  privatizácie bánk. Myslím

si, že privatizácia bánk je  do značnej miery politické roz-

hodnutie. V Národnej banke Slovenska veľmi pozorne sledujeme

technickú stránku privatizácie. Pán poslanec Černák, Národná

banka Slovenska má zo zákona stanovené právomoci, čo sa týka

zmeny vlastníctva, takže každú zmenu vlastníctva, ktorá pre-

sahuje určitý stanovený rámec, musí odsúhlasiť Národná banka

Slovenska.

 

     Treba si uvedomiť, že sú  dve možnosti - buď banky pri-

vatizovať, alebo  banky neprivatizovať. Hovorím  teda o tých

bankách, v ktorých doteraz  má významný podiel štát. Problém

v neprivatizovaní  týchto bánk  vidím v  tom, že  štát ťažko

možno donútiť k takému  správaniu sa ako súkromné spoločnos-

ti. To  znamená, že keď súkromný  vlastník nesplní podmienky

bankového  dohľadu,  je  tam  nástroj, ako  prinútiť, aby sa

vlastníci začali správať v súlade s odporúčanými pravidlami.

Horšie je to  u tých bánk, kde je  vlastníkom štát. Keby tie

tri reštrukturalizované banky  spĺňali podmienky kapitálovej

primeranosti,  tak potom  by sa  mohlo hovoriť  o tom, či má

význam v  tejto fáze privatizovať, alebo  nie. Z pohľadu Ná-

rodnej  banky Slovenska  sa v  prvom rade  pozeráme na  silu

týchto bánk,  na zdravosť týchto  bánk, na ich  konkurencie-

schopnosť. Dnes je jasné, že  v týchto bankách sú kumulované

dosť značné problémy.

 

     V prípade, že by  sa rozhodlo privatizovať tieto banky,

potom je otázka, kto ich  má privatizovať. Aby som zjednodu-

šil celý problém,  podľa mňa sú zase tri  možnosti - buď ich

bude  privatizovať zahraničný  kapitál so  všetkými výhodami

a nevýhodami. Chcem tu iba  podotknúť, že zahraničný kapitál

v bankovom sektore už prekročil 31 %. Myslíme si, že 31 % je

dostačujúca účasť zahraničného kapitálu na bankovom sektore.

Ďalšia možnosť je, že by tieto banky boli privatizované veľ-

kými firmami. Nepoznám žiadnu veľkú firmu, ktorá by nepraco-

vala s finančnými nástrojmi, ako  je napríklad úver, čiže je

úplne prirodzené, že veľké firmy sú aj úverovo zaťažené, le-

bo pracujú s  úvermi. To však nie je  len špecifikum Sloven-

ska, to je bežné všade inde.  Ak by sme túto zaťaženosť pod-

nikov považovali  za také negatívum, že  by sme ich vylúčili

z privatizačného procesu, podľa mňa potom ostáva tretia sku-

pina možných privatizérov, a to sú malé firmy, povedzme spo-

ločnosti s ručením obmedzeným, s nízkym základným kapitálom,

s nízkymi aktivitami, ktoré  nedosiahli taký stupeň rozvoja,

že  boli nútené  používať vo  svojich aktivitách  aj bankové

úvery.

 

     Myslím, že som jasne naznačil, že všetky tieto tri ale-

bo  štyri formy,  keby sa  rozhodlo o  neprivatizovaní, majú

svoje výhody  a nevýhody, a  veľmi dôležité je  poznať možné

riziká a snažiť sa privatizačný proces zvládnuť takým spôso-

bom, aby sa čo možno  v najväčšej miere eliminovali prípadné

riziká. Ale každá forma je  spojená s rizikami. Čiže aby sme

nemali pocit, že keď nespravíme  nič, to je bezriziková for-

ma.  Mohli by  sme sa  pozrieť na  ekonomické výsledky  tých

bánk, kde je účasť štátu,  a ekonomické výsledky bánk, ktoré

sú v súkromných rukách, a myslím,  že o tom viac netreba ho-

voriť.

 

 

 

     Ďalší blok  sa týkal odvodu zostatku  zo zisku Národnej

banky  Slovenska do  štátneho rozpočtu.  Chcem zdôrazniť, že

Národná banka Slovenska postupuje  plne v súlade so zákonom.

Zákon o Národnej banke Slovenska jasne hovorí, ako a kedy má

Národná banka Slovenska odvádzať  zostatok zo zisku do štát-

neho rozpočtu. Sú určité snahy  v súvislosti so štátnym roz-

počtom  prinútiť Národnú  banku Slovenska  k odvodu určitých

peňazí nezávisle od výsledku jej hospodárenia. Je pravda, že

tieto  snahy sú  už dlhšieho  charakteru, ale  Národná banka

Slovenska napriek tomu postupuje v súlade so zákonom.

 

     K samotnému hospodáreniu  Národnej banky Slovenska boli

otázky,  prečo je  v strate,  ako je  možné, že  nevytvorila

zisk. Áno, je pravda, že  za I. polrok Národná banka Sloven-

ska vykázala stratu vo výške 98 768 tisíc Sk. Chcem povedať,

že  v súčasnosti  Národná banka  Slovenska už  vykazuje zisk

niekoľko stomiliónov korún.  Nechcem zdôrazňovať, že Národná

banka  Slovenska je  zriadená na  iné účely  ako vykazovanie

hospodárskeho výsledku,  že naše funkcie zo  zákona sú práve

v oblasti stability meny a  iných úloh súvisiacich s finanč-

ným trhom.

 

     Chcem poukázať na niektoré momenty, ktoré spôsobili to-

to negatívne hospodárenie Národnej banky Slovenska.

 

     Veľké  náklady, ktoré  sme nepredpokladali,  súvisia so

sterilizáciou prebytočnej likvidity,  ktorej rast vyústil až

do tých opatrení Národnej banky Slovenska, ktoré sme prijali

v júli  tohto  roku.  Tieto  sterilizačné opatrenia Národnej

banky Slovenska nás stáli za I. polrok 714 miliónov Sk.

 

     Ďalší  negatívny dosah  do hospodárenia  Národnej banky

Slovenska má rast devízových rezerv Národnej banky Slovenska

alebo samotný objem devízových rezerv Národnej banky Sloven-

ska. Devízové rezervy Národnej banky Slovenska stúpli asi na

3,7 mld amerických dolárov.  Keď si zoberieme možnosť úroče-

nia týchto  devízových aktív, keď berieme  do úvahy, na akej

úrovni sa pohybuje úroková sadzba  na dolár alebo marku, aké

sú  naše  náklady  v  korunovej  oblasti,  hneď je jasné, že

z tohto  automaticky vyplývajú  pre Národnú  banku Slovenska

značné straty.  Pritom však rast  devízových rezerv nemôžeme

považovať za negatívny jav. Predsa to je niečo pozitívne.

 

     Ďalšie náklady  banky vyplývajú z  kurzových rozdielov.

Tu by  som chcel poukázať  na to, že  tieto kurzové rozdiely

alebo určité  náklady vyplývajúce z  kurzových rozdielov nie

sú náklady,  ktoré by vyplývali  zo zlej stratégie  Národnej

banky Slovenska, ale sú to náklady, ktoré sú spojené s tvor-

bou rezerv na operácie,  ktoré Národná banka Slovenska vyko-

náva na zahraničných trhoch so snahou znížiť riziko a zvýšiť

efektívnosť týchto operácií. Minule, keď som bol v parlamen-

te, som  hovoril o swapových  operáciách so zlatom.  Swapové

operácie so  zlatom považujeme za  kvalitatívne vyšší, efek-

tívnejší spôsob nakladania s  týmto aktívom. No, samozrejme,

že pri  swapových operáciách treba  vytvárať určité rezervy,

ktoré sa prejavujú v nákladovej časti.

 

     Takisto  by  som  veľmi  stručne spomenul redistribučné

úvery, ktoré Národná banka Slovenska poskytuje konsolidačnej

banke a investičnej banke.  Tieto redistribučné úvery posky-

tujeme za veľmi nízke úrokové sadzby. Napríklad, aby som ho-

voril  konkrétne, konsolidačná  banka má  od Národnej  banky

Slovenska 16,5 mld zdrojov, ktoré  úročíme 9,5 %. Okrem toho

konsolidačná  banka nám  neplatí ani  tie záväzky,  ktoré sú

splatné. Investičnej  a rozvojovej banke  Národná banka Slo-

venska poskytla 4,5 mld na Mochovce s úrokovou sadzbou 9,5 %

a 10,3 mld na bytovú výstavbu  s úrokovou sadzbou 7,5 %. Vi-

díte, že snaha pomôcť  určitým konkrétnym projektom znížením

úrokových sadzieb  sa negatívne prejavuje  v hospodárení Ná-

rodnej banky Slovenska.

 

 

     Teraz by  som skúsil reagovať na  niektoré už konkrétne

otázky, ktoré sa nedajú zaradiť do blokov.

 

     Pán  poslanec Lysák  sa pýtal  na kapitálové transfery.

Áno, v položke našich investícií  v zahraničí došlo k zníže-

niu o 1,9  mld Sk, to znamená, že  slovenské podniky znížili

svoju účasť na investíciách v zahraničí.

 

     Ďalšia  otázka sa  týkala možnosti  zefektívnenia nášho

prostredia pre zahraničné investície.  Jedna vec je vytvore-

nie celkového  prostredia na zatraktívnenie  Slovenska alebo

našej ekonomiky  pre zahraničných investorov.  Národná banka

Slovenska sa  snaží zatraktívniť naše  prostredie jednak pre

priame investície,  jednak pre portfóliové  investície okrem

iného ratingovým procesom. Ako agent štátu sa neustále snaží

zlepšovať rating  pre Národnú banku  Slovenska a tým  aj pre

Slovenskú republiku, čo sa pozitívne odráža aj v možnostiach

ďalších podnikateľských  subjektov pri vstupovaní  na zahra-

ničné kapitálové trhy, ako  aj v nákladovosti zdrojov, ktoré

získavame zo zahraničia.

 

     Pán poslanec  Magvaši hneď na začiatku  povedal, že tón

môjho úvodného  slova bol ružový.  Ja si myslím,  že Národná

banka Slovenska sa vždy snažila vystupovať realisticky. Mys-

lím si,  že aj táto správa, aj moje úvodné slovo  sú v tomto

realistickom tóne.

 

     Pokiaľ ide  o makroekonomický vývoj,  jednoznačne môžno

povedať, že makroekonomický vývoj  v Slovenskej republike je

pozitívny, s  tým, že sú  určité negatívne tendencie,  ktoré

v prípade, že by pretrvávali dlhšie obdobie, to znamená nie-

koľko rokov, by mohli vážne narušiť pozitívny makroekonomic-

ký vývoj. Naozaj, len za toho predpokladu, že by trvali dlh-

šie obdobie - hovorím  o niekoľkých rokoch. Jednoročný defi-

cit obchodnej bilancie dokonca môže byť pre ekonomiku stimu-

lujúci faktor.

 

     Rast domáceho dopytu v skladbe hrubého domáceho produk-

tu by sme nemuseli hodnotiť len negatívne, lebo keď porovná-

me domácu spotrebu v  Slovenskej republike s domácou spotre-

bou, povedzme, v Európskej únii, je tam značný rozdiel, ešte

je tam značná rezerva. A potom treba prihliadať aj na to, že

rast hrubého domáceho produktu v  rokoch 1994 a 1995 bol ťa-

haný hlavne expanziou exportu.  Takže bolo prirodzené, že by

mal nastúpiť  aj domáci dopyt  a oživenie domácej  spotreby.

Čiže tento samotný fakt nie je až taký nebezpečný, nebezpeč-

né je možné pretrvávanie  týchto deformácií. Keby tento stav

pretrvával  aj na  budúci rok,  aj ďalšie  roky, potom už je

vážna hrozba,  že sa to  negatívne odrazí v  makroekonomike.

Preto si  myslím, že to  moje úvodné slovo  bolo realistické

a nebol tam ružový podtón.

 

     Keď  vezmeme napríklad  rast hrubého  domáceho produktu

7,1 %, keď vezmeme mieru inflácie 5,5 %, keď vezmeme výsled-

ky  hospodárenia štátneho  rozpočtu, zahraničnú  zadlženosť,

domácu zadlženosť, porovnajme to s ostatnými transformujúci-

mi sa ekonomikami a vidíme, že tie výsledky sa dajú hodnotiť

pozitívne.

 

     Boli tu otázky na špekulatívny kapitál. Prvá vec je, že

každý pod  špekulatívnym kapitálom rozumieme  niečo iné. Ná-

rodná  banka Slovenska  sleduje túto  problematiku a vlastne

odpoveď tu už aj bola daná. Tým, že sme prijali v rámci tých

opatrení aj  zvýšenie fluktuačného pásma na  plus mínus 5 %,

tak sme vlastne vniesli  určitú neistotu do kurzovej oblasti

a zisky, ktoré sľubuje pre  špekulatívny kapitál úrokový di-

ferenciál, môžu byť pohltené, alebo sú zneatraktívnené neis-

totou v  kurzovej oblasti. Čiže uvedomujeme  si toto riziko,

analyzujeme  ho a  vždy, keď  zatraktívňujeme prostredie pre

špekulatívny kapitál, sa snažíme  prijať aj opatrenie, ktoré

pribrzdí atraktívnosť  alebo  dá ďalšie prvky znevýhodňujúce

toto prostredie pre špekulatívny kapitál.

 

     Ešte tu bola jedna otázka na náš alibistický postup vo-

či Východoslovenským železiarňam. Nemyslím si, že je to ali-

bistický prístup,  je to podľa mňa  tvrdo profesionálny prí-

stup. Východoslovenské železiarne  požiadali o zvýšenie svo-

jej  kapitálovej účasti  v Investičnej  a rozvojovej  banke.

Vzhľadom na to, že zo  samotnej firmy prišli rozdielne údaje

o tom, aký je  skutočný existujúci podiel Východoslovenských

železiarní na Investičnej a  rozvojovej banke, Národná banka

Slovenska musela začať  prešetrovať skutočný podiel Východo-

slovenských  železiarní  na  Investičnej a rozvojovej banke.

Hneď ako  získame presné informácie, zaujmeme  k tomu stano-

visko. Myslím si, že tu zákon hovorí jednoznačne: v prípade,

že niekto získa vyšší podiel na komerčnej banke ako 15 % bez

súhlasu  Národnej  banky  Slovenska,  všetky  úkony  spojené

s prevodom týchto akcií sú  neplatné. Zákon je tu jednoznač-

ný.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte  mi, aby  som vám  na záver  poďakoval za slová

uznania, ktoré  voči Národnej banke  Slovenska boli povedané

v súvislosti s touto správou aj s našou prácou. Chcel by som

vás ubezpečiť, že aj v budúcom období sa budeme snažiť vyko-

návať prácu, ktorá nám je zo zákona stanovená, k spokojnosti

tak  ekonomických  subjektov  Slovenskej  republiky,  ako aj

všetkých občanov Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu guvernérovi  Národnej banky Slovenska. Pý-

tam sa, či sa chce  k rozprave vyjadriť pán spoločný spravo-

dajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

     vážený pán guvernér,

 

     veľmi krátko. Myslím si, že  aj pán guvernér Masár jed-

noznačne  potvrdil, hoci  nie doslovne,  že menová politika,

menový vývoj veľmi úzko súvisí s celkovou hospodárskou poli-

tikou a s celkovým  hospodárskym vývojom v Slovenskej repub-

like, ktorý  je pozitívny. Preto si  myslím, že umelo stavať

do protikladu  tieto dve časti  alebo  časť menovej politiky

s hospodárskou je nenáležité. Aj  v tejto súvislosti si mys-

lím,  že osobitná  iniciatíva kolegu  Filkusa nie  je celkom

v súlade s touto skutočnosťou.

 

     Mám ešte dve poznámky. Tých 30 %, o ktorých hovoril ko-

lega  Filkus,  že  bolo  smerovaných  na reštrukturalizáciu,

v tom má  čiastočne pravdu. Ale  skutočnosť je taká,  že ide

len o 30 % prírastku a  nie celkových dovozov. Tam je naozaj

skutočnosť trošku rozdielna.

 

     Myslím si, že treba si  tiež uvedomiť, že veľká zaľúbe-

nosť  alebo glorifikácia Českej  republiky a jej postupov je

niekedy naozaj až nenáležitá. Vážená  pani kolegyňa  Schmög-

nerová tu  hovorila, že  ak by bol  diverzifikovanejší dovoz

energie, a nielen z Ruska, že by sme nemali takú veľkú stra-

tu v obchodnej  bilancii.  Myslím  si, že  toto  myslela len

nejak obrazne, pretože ak by to nebolo len odtiaľ, tak by to

bolo ešte  drahšie. A fakt,  že tieto diverzifikované  cesty

boli budované  za federácie, aj  za slovenské peniaze,  tiež

hovorí za seba.

 

     Chcel by  som ešte dodať k  návrhu pána kolegu Filkusa.

Myslím  si, že  konfrontácia menového  vývoja a hospodárskej

politiky prebieha  permanentne, ktoré sleduje  celý rad ďal-

ších inštitúcií a je obsahom ďalších materiálov. Teda ak bu-

deme o tom  rokovať, chcel by som sa ho  ešte opýtať, či na-

ozaj zotrváva na tomto návrhu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  predtým  ako  dôjde

k hlasovaniu o  prijatí uznesenia, pán  poslanec Filkus žia-

dal, aby  sme hlasovanie odložili a  pozvali ministra hospo-

dárstva. Pán poslanec, chcem sa len spýtať, či by ste nemoh-

li  stiahnuť tento  návrh, pretože  o tomto  uznesení môžeme

hlasovať, aj keď  tu pán minister nie je.  Nič nám nedoplní,

nič nám nevysvetlí.  Nič nám nebráni, aby sme  si pána mini-

stra pozvali na inokedy  alebo prípadne na politickú rozpra-

vu. Myslím si, že rozhodovanie  o prijatí tohto uznesenia by

sme nemali podmieniť vaším návrhom.

 

     Nech sa páči, dajte slovo pánu poslancovi Filkusovi.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Súhlasím, návrh môžem stiahnuť, len súčasne prosím, aby

sme ministra pozvali, aby to nezapadlo prachom.

 

     Ale keď  už mám slovo,  dovoľte mi otázku.  Ja som dnes

prvý raz  počul o desiatich  miliardách na bytovú  výstavbu,

ktoré  banka poskytla  konsolidačnej banke  za 9,5-percentný

úver. Len jednu vetu by som chcel počuť, čo to je?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  ale už je po  rozprave, hovorili sme len

o procedurálnej otázke.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Dobre, ďakujem, spýtam sa osobne pána guvernéra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže nemusím dať hlasovať o tom, aby sme na túto chví-

ľu pozvali  pána ministra hospodárstva. Môžeme  ho pozvať aj

na politickú  rozpravu, v rámci  interpelácií ho môžeme  vy-

zvať, aby nám toto vysvetlil, máme rôzne formy, ale týmto by

sme to zdržali.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Dobre, súhlasím.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne.  Takže,  pán  poslanec, budeme hlasovať

o uznesení.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ak  dovolíte,  prečítam  návrh  uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky z 12. septembra 1996 k správe o menovom

vývoji v Slovenskej republike za prvý polrok 1996.

 

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  berie  na vedomie

správu o menovom vývoji v  Slovenskej republike za I. polrok

1996.

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Do uznesenia  neboli žiadne pozmeňujúce  návr-

hy, budeme o ňom hlasovať tak, ako ho prečítal pán poslanec.

Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme hlasovali za.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže môžem konštatovať, že Národná rada Slovenskej re-

publiky schválila  návrh uznesenia Národnej  rady Slovenskej

republiky k správe Národnej banky  Slovenska o menovom vývo-

ji Slovenskej republiky za I. polrok 1996.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslan-

ci a pani poslankyne.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem aj ja za spoluprácu.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     š t v r t ý m  bodom programu má byť

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

322/1992 Zb.  o štátnej štatistike v  znení neskorších pred-

pisov.

 

     Viem, že je o dve minúty dvanásť, mali by sme mať obed-

ňajšiu prestávku, ale navrhujem,  aby sme ešte uviedli tento

zákon a potom si urobíme prestávku do 14.00 hodiny.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 457 a spoločnú

správu výborov ako tlač 457a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  podpredseda vlády  a minister  financií Slovenskej

republiky. Pán podpredseda, prosím, môžete sa ujať slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi odôvodniť vládny  návrh zákona Národnej rady

Slovenskej republiky, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Sloven-

skej národnej rady číslo 322 z  roku 1992 Zb. o štátnej šta-

tistike v znení neskorších predpisov.

 

     Vypracovanie  návrhu  tohto  zákona  bolo Štatistickému

úradu  Slovenskej  republiky  uložené  uznesením vlády číslo

225  z 26.  marca 1996  k ďalšiemu  postupu prác  na reforme

miestnej verejnej správy.

 

     Predložená novela zákona prispôsobuje organizáciu územ-

ných štatistických orgánov novému územnému a správnemu uspo-

riadaniu Slovenskej  republiky tak, že  namiesto doterajších

troch oblastných správ Štatistického úradu Slovenskej repub-

liky  a mestskej  správy štatistického  úradu sa  zriaďuje 8

krajských  správ  Štatistického  úradu  Slovenskej republiky

s umiestnením v sídlach novozriadených krajov. Novela zákona

nepočíta so zriadením okresných oddelení Štatistického úradu

Slovenskej republiky.  Jej § 10  však umožňuje, aby  krajské

správy štatistického  úradu so súhlasom  štatistického úradu

mohli  podľa potreby  zriaďovať ako  svoju integrálnu súčasť

pracoviská mimo sídla krajskej správy.

 

     Štatistický  úrad  Slovenskej  republiky  má  v sústave

ústredných  orgánov  štátnej  správy  špecifické  postavenie

a jeho územné  orgány neuskutočňujú typické  činnosti výkonu

štátnej správy vo vzťahu k  občanom, a preto jeho územné or-

gány  nie sú  súčasťou integrovaných  krajských a  okresných

úradov. Novozriadené krajské správy štatistického úradu budú

mať podľa predloženého návrhu novely kompetencie uvedené ta-

xatívne  v  §  13  zákona  Slovenskej  národnej  rady  číslo

322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpi-

sov.

 

     Popri  novelizačných úpravách  vychádzajúcich zo zákona

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  221/1996 Z. z.

o územnom a správnom  usporiadaní Slovenskej republiky obsa-

huje predložený návrh novely  zákona o štátnej štatistike aj

drobné  spresnenia niektorých  ustanovení zákona  Slovenskej

národnej rady  číslo 322/1992 Zb. o  štátnej štatistike. Po-

treba  týchto spresnení  vyplynula z  praxe a  je vysvetlená

v osobitnej časti dôvodovej správy navrhovanej novely.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi záverom vysloviť presvedčenie, že predložený

návrh  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky schválite

a umožníte tým pristúpiť k  jeho realizácii a zabezpečovaniu

úloh z neho vyplývajúcich.

 

     Vážené dámy, páni, ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda vlády. Ako spoločná spravodaj-

kyňa bola  určená pani poslankyňa  Melánia Kolláriková. Pro-

sím, aby predniesla správu  o prerokovaní návrhu vo výboroch

Národnej rady.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou

Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu, Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

verejnú správu, územnú samosprávu  a národnosti a Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a  podnikanie o výsledku  prerokovania vládneho návrhu

zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa mení

a dopĺňa zákon  Slovenskej národnej rady  číslo 322/1992 Zb.

o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, tlač 457.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1090 z 29. júla 1996 pridelil uvedený vládny návrh zá-

kona na  prerokovanie v termíne do  4. septembra 1996 Ústav-

noprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu a  Výboru Národnej rady Slovenskej  republiky pre ve-

rejnú  správu, územnú  samosprávu a  národnosti. Na  podanie

správy o výsledku prerokovania  tohto vládneho návrhu zákona

určil predseda Národnej rady  Slovenskej republiky Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu, územnú

samosprávu a národnosti.

 

     Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prero-

kovali vládny návrh zákona v  dňoch 27. augusta a 4. septem-

bra 1996.  Na základe vlastnej  iniciatívy prerokoval vládny

návrh zákona 5. septembra 1996 i Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

S návrhom vyslovili súhlas všetky  4 uvedené výbory Národnej

rady Slovenskej republiky a  súčasne k nemu prijali pozmeňu-

júce a doplňujúce návrhy. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce ná-

vrhy sú  súčasťou spoločnej správy,  ktorú máte pred  sebou.

Celkove je to 10 pozmeňujúcich návrhov, ktoré odporúčam pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  do rozpravy som dostal

jednu  písomnú prihlášku.  Prihlásil sa  pán poslanec Šimko.

Prosím pána poslanca.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

 

 

     Dámy a páni,

 

     návrh zákona  je vyložene vydarený,  má len jednu  malú

chybičku krásy a tú sa pokúsim odstrániť svojím pozmeňujúcim

návrhom, ktorý znie takto:

 

     V článku I vložiť nový bod 3  k § 4 ods. 2, ktorý znie:

"(2)  Na čele  Štatistického úradu  Slovenskej republiky  je

predseda, ktorého vymenúva a odvoláva na návrh vlády Sloven-

skej republiky prezident Slovenskej republiky."

 

     Tento  návrh je  vlastne návratom  k pôvodnej koncepcii

zákona.  Je to  koncepcia, ktorá  vyžaduje istú  nezávislosť

postavenia  predsedu štatistického  úradu. Je  to koncepcia,

ktorá  sa  zmenila  vonkajšou  novelou  zákona  o štatistike

v tzv. kompetenčnom zákone, teda v zákone o postavení minis-

terstiev a  ostatných orgánov štátnej správy.  Zmenila sa na

dnešnú koncepciu, podľa  ktorej predsedu štatistického úradu

vymenúva a odvoláva vláda.  Vláda vlastne ani nevyužila túto

svoju právomoc,  takže možno povedať,  že táto koncepcia  sa

vyložene neosvedčila.  Takže myslím si, že  má význam vrátiť

sa k pôvodnej koncepcii.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Šimkovi. S faktickou poznámkou

sa hlási pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vzhľadom na to, že ide o maličkú opravu, keďže spoločná

spravodajkyňa si osvojila  všetky pozmeňujúce návrhy, chcem

upozorniť, či by  v návrhu číslo 4 v poradí,  v článku I bod

9 pod písm. g) nemalo byť  znenie tak ako v ostatných písme-

nách - "Krajská správa Štatistického úradu Slovenskej repub-

liky v  Prešove". Je to  len spresnenie, v  názve kancelárie

vypadli slová "Slovenskej republiky" na rozdiel od ostatných

krajských správ. To je jedna vec.

 

     A druhá vec - či  by mi pán minister nemohol odpovedať.

Pred nejakým časom sa tu povedalo, že reforma verejnej sprá-

vy by nás nemala stáť viac ako miliardu, ale len organizácia

štatistiky stojí 300 miliónov.  Teda či očakáva ďalší nápad,

alebo či takéto pokračovanie možno očakávať i v ďalšom obdo-

bí. Lebo potom to naozaj nebude tá deklarovaná jedna miliar-

da.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, pýtam  sa, či sa  ešte

niekto hlási do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  končím rozpravu k tomuto  bodu programu. Pýtam

sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda sa nechce vyjadriť. Pani spoločná spra-

vodajkyňa sa chce vyjadriť, alebo pristúpime k hlasovaniu?

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Vyjadrím  sa len  veľmi krátko.  K návrhu  zákona číslo

457  je jeden  pozmeňujúci návrh,  ktorý podal  pán poslanec

Šimko. Tento pozmeňujúci návrh môžem prečítať. Je to k člán-

ku I, kde sa má vkladať nový bod 3, ktorý v § 4 ods. 2 znie:

"Na čele Štatistického úradu Slovenskej republiky je predse-

da, ktorého  vymenúva a odvoláva  na návrh vlády  Slovenskej

republiky prezident Slovenskej republiky." Toto je návrh pá-

na poslanca Šimka.

 

     Vo svojej spravodajskej správe som sa stotožnila, osvo-

jila som si návrhy, v ktorých je aj návrh, ktorý bol prijatý

v ústavnoprávnom  výbore  a  vo  výbore  pre verejnú správu,

územnú samosprávu,  ktorý znel podobne,  ale mal trošku  iný

zmysel: "Na čele Štatistického úradu Slovenskej republiky je

predseda, ktorého  vymenúva a odvoláva  vláda Slovenskej re-

publiky." Ja  som sa stotožnila s  týmto návrhom, ale môžete

dať hlasovať aj o návrhu pána poslanca Šimka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať najskôr

o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Najskôr sa bude hlasovať o doplňujúcich návrhoch, ktoré

vyplývajú zo spoločnej správy a ktoré som už na začiatku od-

poručila, aby boli prijaté. Navrhujem,  aby sa o nich hlaso-

valo spoločne, čiže nie po jednom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, súhlasím. O doplnkoch sa bude hlasovať osobitne.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     O doplnku  som už hovorila. Návrh,  ktorý má pán Šimko,

je podobný  ako prvý bod  spoločnej správy, s  ktorým som sa

stotožnila.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Potom budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Šimka, ale

zrejme to bude zbytočné.

 

     Prosím,  hlasujeme o  spoločnej správe  tak, ako návrhy

predniesla pani spoločná  spravodajkyňa. Prosím, prezentujme

sa a  hlasujme. Odporúča tieto návrhy  prijať.

 

     Mám obavy, že nás bude málo.

 

     (Prezentovalo sa 65 poslancov.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     zatiaľ som nevidel, že by  niekto prišiel, ale pre vaše

uspokojenie dám ešte raz hlasovať.  Ak nás nebude dosť, bude

to prvý bod poobede. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Prezentovalo sa 70 poslancov.)

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,

 

     prajem  vám dobrú  chuť.  Stretneme  sa o  14.00 hodine

s tým, že budeme hlasovať. Prosím, aby ste boli včas v roko-

vacej miestnosti.

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v prerušenej  17. schôdzi štvrtým bo-

dom  programu, kde  bola ukončená  rozprava a  pani spoločná

spravodajkyňa bude uvádzať hlasovanie.

 

     Prosím, aby  sme sa na  začiatku prezentovali, aby  sme

vedeli, či sme uznášaniaschopní.

 

     (Prezentovalo sa 64 poslancov.)

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme

sa  všetci prezentovali,  lebo zase  tu budeme  do deviatej.

Prosím ešte raz, prezentujme sa.

 

     Ďakujem pekne,  je nás 89, takže  prosím, pani spoločná

spravodajkyňa, aby ste uvádzali hlasovanie.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     ak dovolíte, prikročili by  sme k hlasovaniu o pozmeňu-

júcich a doplňujúcich návrhoch  zo spoločnej správy. Predtým

než budeme hlasovať, chcem uviesť, že som odporučila spoloč-

né hlasovanie  o všetkých  pozmeňujúcich bodoch, ale v  bode

4 došlo vlastne k preklepu, nie je to pozmeňujúci návrh, tam

len vypadli slová "Slovenská republika", na čo upozornil pán

Bajan. Neviem, či budete akceptovať,  že by sme o tom hlaso-

vali zároveň  v spoločnom  hlasovaní, alebo  potom nechám na

pána predsedu, alebo tento  bod vyberieme na samostatné hla-

sovanie, teda o bode 4  by bolo samostatné hlasovanie s tým,

že  by to  bolo znenie  "Krajská správa  Štatistického úradu

Slovenskej republiky", lebo tam vypadlo "Slovenskej republi-

ky" a "v  Prešove" by ostalo. (Hlasy v  sále.) Tak môžeme to

urobiť tak.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nerozumel  som, o  čo ide.  Ideme hlasovať  o spoločnej

správe.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Dobre, áno, aj...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani spoločná spravodajkyňa,  nechajte teraz mňa chvíľ-

ku. Do spoločnej správy boli zahrnuté všetky pozmeňujúce ná-

vrhy, čiže ideme  hlasovať o nich. V bode  4 je jedna chyba,

kde vypadli slová "Slovenskej republiky". V rámci pozmeňujú-

cich návrhov pán poslanec Bajan na to upozornil. Môžeme hla-

sovať tak,  že teraz to  budeme brať ako  chybu, doplníme to

teraz a  budeme hlasovať o  všetkých naraz, alebo  tento bod

vyjmeme a budeme hlasovať o  Bajanovom návrhu. Ja si myslím,

že môžeme hlasovať o všetkých naraz s tým, že sa to doplňuje

o tieto dve slová ako oprava chyby. Dobre? Takže prosím, bu-

deme hlasovať tak, ako povedala pani spoločná spravodajkyňa,

hlasujeme o  všetkých návrhoch spoločnej  správy aj s  touto

úpravou.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Odporúčam prijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže tieto body spoločnej správy tak, ako boli predne-

sené, sme prijali.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Teraz by  sme mali hlasovať o  pozmeňujúcom návrhu pána

poslanca Šimka. Vypočuli ste si ho, ja som tento návrh neod-

poručila prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja si však myslím, že nie je potrebné hlasovať o návrhu

pána poslanca  Šimka, lebo sme  v týchto návrhoch  spoločnej

správy odhlasovali, že nie prezident, ale vláda. Čiže budeme

hlasovať v súlade s § 26  ods. 2 zákona o rokovacom poriadku

o zákone ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Odporúčam navrhovaný zákon ako celok prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme,  páni poslanci, pani poslan-

kyne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon Slovenskej národnej rady  číslo 322/1992 Zb. o štátnej

štatistike v znení neskorších predpisov.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ďakujem kolegom za spoluprácu a za prijatie zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pani spoločná spravodajkyňa.

 

     P i a t y m  bodom programu je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

73/1992  Zb. o  audítoroch  a  Slovenskej  komore  audítorov

v znení  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

249/1994 Z. z.  a ktorým sa  mení  zákon  číslo 563/1991 Zb.

o účtovníctve.

 

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 453

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 453a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej  republiky návrh tohto zá-

kona  predloží podpredseda  vlády pán  Sergej Kozlík. Prosím

pána podpredsedu, aby predniesol návrh.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi uviesť návrh zákona Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej

rady číslo 73/1992 Zb. o  audítoroch a Slovenskej komore au-

dítorov  v znení  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 249/1994 Z. z., a  ktorým sa mení zákon číslo 563/1991

Zb. o účtovníctve.

 

     Potreba novelizácie uvedeného zákona vyplýva z praktic-

kých poznatkov pri vykonávaní  audítorskej činnosti za pred-

chádzajúce roky podľa doteraz  platného zákona. Pri príprave

novely  zákona sa  maximálne prihliadalo  aj na  ustanovenia

ôsmej smernice Rady Európskeho  spoločenstva, čím sa v tejto

oblasti  zabezpečí porovnateľné  prostredie, ako  je obvykle

v krajinách Európskeho spoločenstva.

 

     Návrh novely  zákona sa týka  najmä postavenia činnosti

audítorov ako  fyzických alebo právnických  osôb, povinnosti

účtovnej jednotky poskytnúť audítorovi všetky ním požadované

doklady a  informácie na riadne  overenie účtovnej závierky,

zloženie predpísaného sľubu  audítorov, kvalifikačných pred-

pokladov audítorov  a asistentov audítorov,  ich vzdelávania

a overovania ich  odborných vedomostí. Spresňuje  sa predmet

činnosti overovania spočívajúci v tom, či údaje riadnej, mi-

moriadnej a konsolidovanej účtovnej závierky verne zobrazujú

stav  majetku  záväzkov,  vlastné  imanie, finančnú situáciu

a hospodársky výsledok účtovnej jednotky.

 

     Audítor  môže  overovať  aj  ďalšie  skutočnosti, ktoré

ustanovuje osobitný zákon, alebo ak sa tak dohodlo v zmluve.

Zavádza  sa splnenie  určitých podmienok  na výkon  činnosti

audítora, ktoré majú zvýšiť  objektivitu a nezávislosť v zá-

ujme ochrany  tretích osôb. Preto  sa zavádza podmienka,  že

audítor nebude  vykonávať činnosť v tej  istej účtovnej jed-

notke, ak ju vykonával v predchádzajúcich troch po sebe idú-

cich účtovných obdobiach. Audítor  je povinný zachovávať ml-

čanlivosť o  všetkých skutočnostiach, ktoré  sa dozvedel pri

vykonávaní audítorskej činnosti. Zbaviť audítora mlčanlivos-

ti môže súd alebo  účtovná jednotka, ktorej účtovnú závierku

overuje. Povinnosť mlčanlivosti sa však nevzťahuje na prípa-

dy, ak ide o zákonom  uloženú povinnosť oznámiť alebo preka-

ziť spáchanie trestného činu.

 

     Sprísňujú  sa podmienky  na zápis  právnických osôb  do

zoznamu audítorov  spočívajúce v najmenej  70-percentnom po-

diele na vlastnom imaní alebo hlasovacích právach audítorov,

fyzických osôb zapísaných v  zozname audítorov vedenom komo-

rou. Ôsma smernica Rady Európskeho spoločenstva v tomto sme-

re vyžaduje, aby v audítorskej spoločnosti vlastnili fyzické

osoby audítori väčšinu hlasovacích práv alebo tvorili väčši-

nu členov správneho alebo riadiaceho orgánu.

 

     Doterajšie poznatky z výkonu audítorskej činnosti vyža-

dujú vykonávať ju na vyššej kvalitatívnej úrovni, a preto sa

sprísňujú  kvalifikačné  predpoklady  na  vydanie osvedčenia

o spôsobilosti na výkon činnosti audítora spočívajúce v tom,

že fyzická osoba musí  mať vysokoškolské vzdelanie ekonomic-

kého zamerania, minimálne 5 rokov odbornej praxe v účtovníc-

tve a z toho aspoň  trojročnú prax asistenta audítora. Podľa

doterajšej právnej úpravy  sa vyžadovalo vysokoškolské vzde-

lanie aj  bez ekonomického zamerania a  aspoň dvojročná prax

asistenta audítora, alebo stredoškolské vzdelanie bez ekono-

mického zamerania  a päťročná prax  asistenta audítora. Musí

byť v záujme každého audítora, aby si permanentným vzdeláva-

ním nielen udržiaval, ale  aj zvyšoval svoju odbornú úroveň.

Preto  bude v  trojročnom cykle  preukazovať  pred skúšobnou

komisiou úroveň svojich odborných vedomostí.

 

     Sprísňujú sa  kvalifikačné predpoklady na  zápis fyzic-

kých osôb do zoznamu asistentov audítorov. Od asistentov au-

dítorov sa tiež vyžaduje vysokoškolské vzdelanie ekonomické-

ho zamerania. Podľa doterajšej  právnej úpravy sa vyžadovalo

vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického zame-

rania, prípadne vysokoškolské  alebo stredoškolské vzdelanie

bez ekonomického alebo právnického zamerania, prípadne vyso-

koškolské alebo stredoškolské vzdelanie bez ekonomického za-

merania.

 

     Za porušenie  disciplíny sa suma pokuty  zvyšuje zo 100

tisíc korún až  do výšky 500 tisíc korún,  ak je audítor fy-

zickou osobou, a do výšky 1  mil. korún, ak je audítor práv-

nickou osobou.

 

     V  prechodných  ustanoveniach   sa  rieši  problematika

zachovania  zápisu právnických  a fyzických  osôb v  zozname

audítorov a  tiež problematika zachovania  zápisu asistentov

audítorov v zozname asistentov audítorov, ktorí tam boli za-

písaní podľa doterajšej právnej úpravy.

 

     Zmena zákona  číslo 563/1991 Zb.  o účtovníctve vyplýva

z opatrenia číslo 2 Národnej banky Slovenska zo dňa 18. mar-

ca tohto roku, ktorým  sa ustanovujú podmienky na obchodova-

nie s peňažnými prostriedkami  v cudzej mene vykonávané ban-

kami  na  vnútornom  devízovom  trhu  s  účinnosťou od 1. 4.

1996. V nadväznosti na  uvedené opatrenie uverejňuje Národná

banka  od 1.  apríla 1996  iba kurzy  peňažných prostriedkov

v cudzej  mene stred.  Preto treba  zmeniť §  24 ustanovenia

ods. 2  zákona o účtovníctve,  kde sa určuje  prepočítavanie

majetku a záväzkov ocenených v cudzej mene na slovenskú menu

kurzom nákup  alebo stred, alebo  predaj. Zmenou ustanovenia

§ 24 ods.  2 zákona o účtovníctve  sa predíde nesprávnym po-

stupom účtovania zo strany účtovných jednotiek.

 

     Vážená Národná  rada, prosím o  schválenie predloženého

návrhu.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

 

     Ako spoločná spravodajkyňa výboru  bola určená pani po-

slankyňa  Mária  Bartošíková,  ktorá  nám  teraz podá správu

o prerokovaní návrhu  zákona vo výboroch  Národnej rady Slo-

venskej republiky. Prosím, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte  mi predložiť  spoločnú správu  Ústavnoprávneho

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  financie,  rozpočet a menu

a Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodár-

stvo,  privatizáciu  a  podnikanie  o  výsledku prerokovania

vládneho návrhu  zákona Národnej rady  Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon  Slovenskej národnej rady čís-

lo 73/1992  Zb. o audítoroch a  Slovenskej  komore audítorov

v znení  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

249/1994 Z. z., a ktorým  sa mení  zákon  číslo 563/1991 Zb.

o účtovníctve. Materiál máte pod číslom 453.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1091 zo 7. augusta 1996 pridelil vládny návrh

zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon Slovenskej  národnej rady  číslo 73/1992 Zb.

o audítoroch  a Slovenskej  komore audítorov  v znení zákona

Národnej  rady Slovenskej  republiky  číslo  249/1994 Z. z.,

a ktorým sa mení zákon číslo  563/1991 Zb. o účtovníctve, na

prerokovanie v  lehote do 4. 9. 1996  Ústavnoprávnemu výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie,  rozpočet a menu a Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie.

 

     Ako príslušný  na skoordinovanie stanovísk  výborov Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky bol  citovaným rozhodnutím

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu s  tým, že skoordinované  stanoviská výborov Národnej

rady  Slovenskej republiky  sa premietnu  v spoločnej správe

výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  prerokoval vládny návrh zá-

kona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon Slovenskej  národnej rady  číslo 73/1992 Zb.

o audítoroch  a Slovenskej  komore audítorov  v znení zákona

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  249/1994 Z. z.

a ktorým  sa mení  zákon číslo  563/1991 Zb.  o účtovníctve,

a neprijal platné uznesenie o výsledku rokovania. Podľa § 48

ods. 1 zákona  Slovenskej  národnej  rady  číslo 44/1989 Zb.

o rokovacom  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení ne-

skorších  predpisov  nevyslovila  s  ním súhlas nadpolovičná

väčšina všetkých  členov výboru. Počet členov  výboru je 17,

prítomných bolo 11 členov  výboru. Za návrh uznesenia hlaso-

vali 8  poslanci, nikto nebol  proti návrhu a  3 poslanci sa

zdržali hlasovania.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

a Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokovali vládny návrh zákona Národnej ra-

dy Slovenskej republiky, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú

ho Národnej  rade Slovenskej republiky  schváliť s uvedenými

zmenami a doplnkami tak, ako ich máte uvedené v písomnej po-

dobe v spoločnej správe. Z týchto zmien a doplnkov v spoloč-

nom hlasovaní  odporučím Národnej rade  Slovenskej republiky

prijať  zmeny a  doplnky uvedené  pod bodmi  číslo 1,  2, 3,

5 a 6.  Pripomienku uvedenú pod  bodom 4 odporučím  Národnej

rade Slovenskej republiky neprijať.

 

     Prosím kolegov, ktorí vystúpia  v rozprave k tomuto ná-

vrhu  zákona, aby  mi prípadné  pozmeňujúce alebo doplňujúce

návrhy, ktoré prednesú, odovzdali písomne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pani spoločná spravodajkyňa.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpra-

vu k tomuto bodu programu s konštatovaním, že som dostal dve

písomné prihlášky.

 

     Ako prvý  sa prihlásil pán poslanec  Černák, po ňom pán

poslanec Gaulieder.

 

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     predkladaná novela  zákona číslo 73/1992  Zb. o audíto-

roch a Slovenskej komore  audítorov v znení neskorších zmien

je novela, ktorá niektoré  nie celkom jasné vzťahy upravuje,

profesne ich dáva do poriadku, ale zavádza jeden nový inšti-

tút,  a to  je inštitút  povinného striedania  sa audítorov.

Podporujeme túto novelu v tej časti, ktorá spresňuje tie ve-

ci,  ktoré doteraz  neboli  jasné,  hoci podľa  nášho názoru

§ 9 by sa  dal formulovať ešte presnejšie, ale  za gro tejto

novely považujeme  inštitút povinného striedania  sa audíto-

rov. Poslanci klubu Demokratickej únie diskutovali s mnohými

audítormi, osvojujeme si  stanovisko Slovenskej komory audí-

torov. A dovoľte mi, aby som upriamil vašu pozornosť na úmy-

sel zákonodarcu, čo touto novelou sleduje, aby sme porovnali

zahraničné a predovšetkým európske pomery a aby sme sa na to

pozreli tak trošku aj z nášho slovenského uhla pohľadu.

 

     Takže zaviesť povinné striedanie audítora, ktoré by ma-

lo zabrániť nejakým nežiaducim prepojeniam medzi manažmentom

a audítormi, je inštitút, ktorý  podľa nášho názoru prinesie

viac negatív ako pozitív. Ak  sa pozrieme na to z európskeho

pohľadu, organizácia, ktorá zastrešuje 34 profesných organi-

zácií audítorov  z 22 krajín  (Federácia ekonomických európ-

skych  expertov),  neodporúča  povinné  striedanie audítorov

a dokonca vo svojom materiáli  z januára 1996 "Úloha, posta-

venie a  ručenie štatutárneho audítora v  Európskej únii" sa

vyslovila proti povinnému striedaniu audítorov. V Európe ma-

jú  povinné striedanie  audítorov len  dve krajiny,  a to je

Grécko a Taliansko, po  rôznych časových intervaloch. Za po-

zornosť  hádam stojí  aj to,  že Španielsko  nedávno povinné

striedanie audítorov zrušilo.

 

     Ak je zámerom našej  legislatívy, a zhodou okolností na

tomto pléne sme to mali  ako bod programu číslo 1, približo-

vanie sa  k európskym právnym normám,  právnym normám Európ-

skej únie, nemali by sme robiť  krok, ktorý nemá oporu v Eu-

rópskej únii.

 

     Negatíva povinného  striedania, podľa môjho  názoru, sú

predovšetkým v tom, že čím dlhšie audítor vykonáva v tej is-

tej účtovnej jednotke audit,  tým dôkladnejšie pozná stránky

činnosti  a tým  kvalitnejší audit  môže urobiť.  Dokonca aj

prax ukazuje,  kolegyne a kolegovia, že  drvivá väčšina chýb

je  urobená v  prvých dvoch  rokoch auditu.  Keď už  audítor

spozná firmu a  keď spozná jej náplň a  metódy, tak sa audit

robí kvalitnejšie. A  viete, ak je zmyslom toho,  aby sa za-

bránilo  nejakej zohratosti  medzi manažmentom  a audítorom,

sami  si domyslíte,  že manažment  našich subjektov  sa mení

častejšie ako  audítor. Takže je celkom  diskutabilné, či aj

z tejto stránky by to splnilo účel. Okrem toho je to zasaho-

vanie do prevodných práv  účtovných jednotiek, ktoré by mali

mať právo  vybrať si audítora podľa  svojho vlastného uváže-

nia.

 

     Striedanie by mohlo mať isté opodstatnenie, dajme tomu,

v štátnych podnikoch, ale ani  to by nemalo byť legislatívne

uzákonené, pretože to môže majiteľ riešiť iným spôsobom.

 

     Dovoľte  mi  povedať  ešte  jednu  komparáciu.  Povinné

striedanie audítorov  je rovnako nelogické, ako  keby sa na-

príklad v zákone o advokácii alebo daňovom poradenstve hovo-

rilo, že klient  je po určitom čase povinný  vzdať sa svojho

advokáta alebo svojho daňového poradcu.

 

     Preto  na  rozdiel  od  spoločnej  spravodajkyne žiadam

o podporu  bodu číslo  4 spoločnej  správy. Ak  sa pozriete,

prešiel v  ústavnoprávnom výbore, prešiel  dokonca v gesčnom

výbore, ktorý  ho navrhol do spoločnej  správy, a zrejme tí,

ktorí hlasovali za to, aby  sa tento bod do spoločnej správy

dostal, zvážili všetky plusy a mínusy.

 

     Keď som hovoril o tom, že sa pozrieme z hľadiska medzi-

národného, dovoľte mi pozrieť sa  na to ešte z hľadiska náš-

ho, slovenského. V zákone sa nehovorí o audítorovi ako o fy-

zickej osobe, že ten istý  audítor nesmie vykonávať viac ako

3 roky audit v právnom subjekte. K čomu to bude viesť v pra-

xi? Jednoducho spoločnosť, audítorský právny subjekt, založí

nový právny subjekt, pod týmto menom spraví audit, kontinui-

ta zákona, litera zákona bude  naplnená a v princípe to budú

robiť tí istí ľudia.

 

     Viete, pán podpredseda vlády,  ja som už raz diskutoval

na túto tému a znovu  sa k tomu vraciam. Konštruujeme daňové

zákony a iné zákony na báze represie. Automaticky predpokla-

dáme, že podnikateľ je podvodník a chce nás oklamať, a my mu

to musíme zákonom zabrániť. Na mňa veľmi zapôsobilo, keď som

chodil predovšetkým po anglických firmách a keď som si v zá-

verečnej správe prečítal: v tejto  firme robíme audit už 100

rokov a za 100 rokov nebola urobená ani jedna chybička. Pre-

čo my zákonom máme tomu zabrániť? Veď audítor si chráni svo-

je meno,  chráni si svoju  značku a snaží  sa podpisovať len

čisté veci,  pretože myslí nielen na  deň dopredu, ale myslí

aj na budúce obdobia.

 

     Preto  by som  sa veľmi  prikláňal k  tomu, aby sme bod

číslo 4 spoločnej  správy prijali. Viem, že u  nás je situá-

cia, ktorá v prechodnom čase a v transformácii môže prinášať

isté situácie, ktoré sa nevyskytujú, a preto by som ako kom-

promis  navrhoval, aby  sme doplnili  § 2  odsek 6, ktorý by

umožňoval  komore  audítorov  nazrieť  do audítorských správ

subjektov, kde jeden audítor vykonáva činnosť dlhšie ako tri

roky. Tým by sa teda  nielen v disciplinárnom konaní, ale aj

internými normami Slovenskej  komory audítorov dalo upraviť,

aby komora nejakou  pravidelnou činnosťou skontrolovala tam,

kde sú  dlhodobé vzťahy, či nedochádza  k nejakým nežiaducim

prepojeniam.

 

     Takže prosím, pán podpredseda, nerobme krok dozadu, po-

kúste sa, už ste hovorili aj  pri včerajšom bode, že v tomto

vidíte jednu  z možností, ako  znížiť daňové úniky.  Ja skôr

naopak, myslím  si, že to bude  kontraproduktívne, že jedno-

ducho sa to nebude dodržiavať.

 

     Skončím s  tým, že nedávno,  minulý týždeň, som  viezol

jedného stopára. Hovorili sme o zákone o pozemných komuniká-

ciách, o  tom, či sa môže  telefonovať  alebo nemôže fajčiť.

A ten chlapec  mi povedal: "Viete čo,  keby sa všetky zákony

začali dodržiavať, tak  republika zastane." Fakt, prijímajme

také zákony,  o ktorých vieme,  že sú prospešné,  že sa budú

dodržiavať.  Z toho  pohľadu povinné  striedanie audítora je

krokom, ktorý sa nebude  dodržiavať, pretože sa dá obchádzať

a nesplní účel, ktorý si  zákonodarca sľubuje. Takže navrhu-

jem doplňujúci návrh v zmysle, ako som ho formuloval - dopl-

niť § 2 ods. 6 o vetu: "Právo nahliadnuť do spisu majú orgá-

ny komory aj v prípade, ak audítor vykonával v účtovnej jed-

notke  audítorskú činnosť  bezprostredne predchádzajúce  tri

roky."  Ešte raz  vás prosím,  aby ste  podporili bod  číslo

4 v spoločnej správe a  potom tento doplňujúci návrh prijali

ako kompromis.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Pán poslanec  Gaulieder je pri-

hlásený ako ďalší.

 

 

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     môj pozmeňujúci  návrh sa týka  úpravy § 9  ods. 7, kde

navrhujem nové znenie textu:  "Audítor v trojročných cykloch

osvedčuje svoje odborné vedomosti  v rozsahu zmien všeobecne

záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmet ove-

rovania pred skúšobnou komisiou ústne."

 

     Ako dôvod uvádzam, že  vykonávať skúšky písomne a ústne

je potrebné  podľa tohto paragrafu  pri získavaní základného

osvedčenia o spôsobilosti a  nie pri cyklickom overovaní ve-

domostí. Tiež  si myslím, že  zákon o účtovníctve  sa nemení

každé tri  roky v takom obrovskom  rozsahu, aby mohli nastať

pochybnosti v tom, že audítor tieto zmeny neovláda.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Panie  poslankyne, páni poslanci, to bol

posledný  výstup v  rámci rozpravy.  Pýtam sa,  či sa niekto

hlási do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  končím rozpravu k tomuto  bodu programu. Pýtam

sa pána podpredsedu vlády, či  sa chce vyjadriť. Nech sa pá-

či, pán podpredseda.

 

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy, páni,

 

     dovoľte,  aby som  reagoval predovšetkým  na vystúpenie

pána poslanca Černáka v tom  zmysle, že každej časovej etape

transformácie zodpovedá určité  riešenie v takých záležitos-

tiach, ako je audítorské konanie, ale prípadne aj daňové ko-

nanie. Pán poslanec tu citoval  režim, ktorý sa uplatňuje vo

vyspelých krajinách Európy, kde  s výnimkou Grécka a Talian-

ska momentálne neexistujú predpisy upravujúce povinnú výmenu

audítorov, ale z podkladov,  z ktorých mal informácie, nedo-

končil, že v ostatných krajinách síce výmena členov audítor-

ských tímov nie  je povinná, ale je bežnou  praxou. Takže vo

vyspelej Európe sa audítori menia bežne a menia sa z jediné-

ho dôvodu,  aby sa naplnil atribút,  ktorý je implementovaný

do celého tohto systému, že služby audítora sú smerované pre

potreby tretích osôb.

 

     Pán poslanec, tam je  rozdiel medzi advokátom a audíto-

rom, že  advokát slúži priamo potrebe  daného občana, keď ho

má ako  svojho advokáta, ale audítor  slúži pre potreby tre-

tích osôb.  U nás je  to inštitút, ktorý  desiatky rokov ne-

existoval, od  roku 1990 tento inštitút  funguje so všetkými

detskými chorobami,  ktoré k tejto činnosti  patria. Je nie-

koľko významných  inštitúcií, kde aj  z podnetu ministerstva

financií sme  dali vykonať kontrolné  audity, ktoré ukázali,

že renomované zahraničné audítorské  firmy, ich závery neko-

rešpondovali  so skutočným  stavom týchto  inštitúcií a kon-

trolné  audity viedli  vlastne k  auditom s  výhradou, takže

úplne popreli  výsledky, ktoré predtým  vykonávali iné audí-

torské  firmy. Nachádzame  sa v  procese transformácie, tomu

teda musí zodpovedať aj právny stav.

 

 

     Podotýkam,  že oblasť  audítorstva je  u nás regulovaná

pomerne liberálne, v porovnaní  s Českou republikou sme pod-

statne  liberálnejší, pokiaľ  sa týka  vlastného vymenúvania

audítorov,  celého režimovania  činnosti audítorov.  V tomto

smere teda navrhujeme inštitút striedania. Podotýkam, podob-

né  inštitúty cielene  budeme riešiť  aj v  oblasti daňových

úradov. Včera  som to spomínal,  že správcovia daní  takisto

musia rotovať, najmä v tomto prechodnom období, pretože prá-

ve tak  najlepšie zistíme, ak niekde  výkon správcovstva nie

je robený celkom dôsledne a  unikajú nám cez to daňové príj-

my.

 

     Takže toto  je dôvod, ktorý  nás viedol aj  k zavedeniu

striedania  audítorov,  povinného  striedania  audítorov  po

trojročných obdobiach. Som presvedčený,  že príde čas, možno

to bude 10 rokov, možno niečo viac, keď od tohto systému bu-

deme môcť  ustúpiť a celý ekonomický  právny systém štátu už

bude fungovať samonosne bez  potreby takýchto do istej miery

umelých  krokov, ktoré  sú implementované  do zákonov. Takže

v tomto zmysle by som prosil,  vážená Národná rada, aby bola

akceptovaná  vládna predloha  v zmysle  pripomienok, ako ich

interpretovala spoločná spravodajkyňa.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pýtam sa  pani spoločnej spravodajkyne, či  sa chce vy-

jadriť k rozprave. Kýve, že nechce. Takže prosím, aby začala

uvádzať hlasovanie.

 

 

 

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pripomien-

kach,  ktoré  vyplynuli  zo  spoločnej  správy.  Tak ako som

pôvodne uviedla, odporúčam Národnej rade Slovenskej republi-

ky,  aby v  spoločnom hlasovaní  prijala pozmeňujúce návrhy

a pripomienky uvedené pod bodmi 1, 2, 3, 5 a 6.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Panie poslankyne, páni  poslanci, budeme sa prezentovať

a budeme hneď hlasovať. Hlasujeme o návrhoch spoločnej sprá-

vy 1, 2, 3, 5 a 6  s tým, že pani spoločná spravodajkyňa od-

porúča prijať tieto návrhy zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme prijali tieto  pozmeňujúce návrhy zo spoloč-

nej správy.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Bod 4  spoločnej správy, pripomienku  uvedenú pod týmto

bodom odporúčam neprijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 4 spoločnej správy s návrhom pani spo-

ločnej spravodajkyne neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci s pozmeňujúci-

mi návrhmi.  Ako prvý v rozprave  vystúpil pán poslanec Čer-

nák, ktorý  sa vyjadril k  bodu 4 spoločnej  správy. O tomto

sme už rozhodli hlasovaním.

 

     Ďalej predniesol pozmeňujúci návrh k  § 2 ods. 6, ktorý

navrhuje doplniť o vetu: "Právo nahliadnuť do spisu majú or-

gány komory  aj v prípade,  ak audítor vykonával  v účtovnej

jednotke audítorskú činnosť bezprostredne predchádzajúce tri

roky." Myslím, že to mala byť náhrada, takže pán poslanec mi

dáva najavo,  že sťahuje tento  svoj návrh, už  nie je opod-

statnené ho prijať.

 

     Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Gaulieder, ktorý

v § 9  ods. 7 navrhuje nové  znenie takéhoto textu: "Audítor

v trojročných  cykloch  osvedčuje  svoje  odborné  vedomosti

v rozsahu  zmien  všeobecných  záväzných  právnych predpisov

vzťahujúcich sa  na predmet overovania  pred skúšobnou komi-

siou ústne." Odporúčam neprijať tento návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme  o  pozmeňujúcom  návrhu pána poslanca

Gauliedera s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Takže  sme  neprijali  pozmeňujúci návrh pána poslanca

Gauliedera.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený   pán  predseda,   viac  pozmeňujúcich návrhov

v rozprave neodznelo. Návrh zákona odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o návrhu ako celku. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča ná-

vrh prijať.

 

     (Prezentovalo sa 73 poslancov.)

 

     Prosím pánov poslancov, aby  prišli do rokovacej miest-

nosti. Asi  budeme hlasovať dvakrát.  Niektorí páni poslanci

si zabudli karty.

 

     Medzitým  s  faktickou  poznámkou  vystúpi pán poslanec

Hornáček. Beriem ju ako procedurálnu.

 

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážení  kolegovia,  dúfam,  že  v  mene  všetkých mužov

v tomto  parlamente  si  môžem  dovoliť  zablahoželať k tomu

krásnemu menu  Mária, ktoré má aj  patrónka Slovenska, našej

kolegyni pani Márii Bartošíkovej. Všetko najlepšie.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďakujem, aj keď takto do záznamu to nebýva obvyklé.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Pardon, ešte niečo dodám.  Samozrejme, že naša kolegyňa

z výboru pani  Majka Ďurišinová má kyticu  prichystanú u nás

vo výbore, ale nie je tu prítomná.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec chcel tým povedať, že touto kyticou gratu-

luje  všetkým Máriám  v našom  parlamente. (Potlesk  a hlasy

v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Končím faktické poznámky.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  ešte raz budeme hlaso-

vať o návrhu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Prezentovalo sa 75 poslancov.)

 

     Ďakujem. Budeme pokračovať ďalej, keďže v tomto momente

nie  sme uznášaniaschopní.  Hlasovať k  tomuto bodu programu

nebudeme.

 

     Š i e s t y m  bodom programu je

 

     návrh na zriadenie Výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre európsku integráciu.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predbežnú informáciu o  potrebe zriadenia uvedeného vý-

boru už  predniesol na 15. schôdzi  Národnej rady Slovenskej

republiky podpredseda Národnej rady pán Augustín Marián Hús-

ka. Prosím  pána podpredsedu Húsku,  aby návrh na  zriadenie

výboru pre európsku integráciu uviedol znova.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte, aby  som vám predložil  už avizovaný návrh  na

vytvorenie  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky pre

európsku integráciu ako ďalšieho, ale špeciálneho výboru Ná-

rodnej rady.

 

     Ako som už spomenul na 16. schôdzi Národnej rady, posú-

denie  vývoja  v  susedných  krajinách  ukázalo, že podobným

spôsobom, až na jednu výnimku, išli všetci uchádzači o člen-

stvo v Európskej únii.

 

 

     Výbory pre európsku integráciu v parlamentoch členských

aj asociovaných  krajín sú vytvorené na  riešenie otázok sú-

visiacich s Európskou úniou a jej inštitúciami. Členmi výbo-

rov pre európsku integráciu sú spravidla reprezentanti všet-

kých politických strán parlamentu. Do ich pôsobnosti spadajú

záležitosti Európskej  únie a ich  rozpracovanie na národnej

úrovni. Zaujímajú odborné stanovisko k dokumentom vypracova-

ným  Európskou komisiou  a posudzujú  ich význam  a možnosti

z hľadiska potrieb  zapracovania do legislatívy  na národnej

úrovni.

 

     Cestu formovania predstáv  o štruktúre navrhovaného vý-

boru by som označil ako procesné viackolové hľadanie konsen-

zu jednak cez rámcovú  diskusiu v politickom grémiu Národnej

rady a jednak cez  viackolové konsenzuálne zbližovanie náme-

tov od jednotlivých klubov  poslancov. Totiž tento opakovaný

dialóg s vedením poslaneckých klubov trval zhruba tri mesia-

ce. Išlo mi o to, aby  to bol návrh, ktorý prejde schvaľova-

ním väčšiny poslancov.

 

      V prvých dvoch kolách  sa ustálila väčšinová predstava

o veľkosti a početnosti  novovytvoreného výboru. Väčšina ná-

zorov vo  vedeniach klubov koalície aj  opozície sa ustálila

na  počte členov  výboru 15  a na  princípe tzv. paralelného

členstva, t. j. pri zachovaní  zásady, že členovia tohto vý-

boru ostávajú naďalej aj vo svojich takrečeno materských vý-

boroch. Totiž  už doterajší počet  výborov nad 11  nedovolil

výlučné členstvo v tomto  výbore, lebo by podstatne zoslabil

veľkosť ostatných výborov.

 

     V troch ďalších kolách  kuloárneho dojednávania s vede-

niami klubov sme došli k tomuto odporúčaniu:

 

     Za predsedu výboru pre  európsku integráciu sa odporúča

slovenský spolupredseda Spoločného  parlamentného výboru Eu-

rópskej únie a Slovenskej republiky.

 

     Za členov výboru pre  európsku integráciu navrhli kluby

poslancov týchto kandidátov:

 

     - za Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícku stranu

Slovenska pána poslanca Brňáka,  pána poslanca Delingu, pani

poslankyňu  Garajovú,  pána  poslanca  Lysáka, pána poslanca

Polku,

 

     - za Slovenskú národnú stranu pána poslanca Prokeša,

 

     - za  Združenie robotníkov Slovenska  pána poslanca Bo-

rovského a pani poslankyňu Chlebovú,

 

     - za Stranu demokratickej  ľavice a Spoločnú voľbu pána

poslanca Ftáčnika a pána poslanca Kleina,

 

     - za Kresťanskodemokratické hnutie pána poslanca Figeľa

a pána poslanca Palacku,

 

     - za Demokratickú úniu pána poslanca Kukana,

 

     - za  Maďarskú koalíciu alebo  zoskupenie pána poslanca

Duku-Zólyomiho.

 

     Poznamenávam,  že maďarské  zoskupenie ešte uplatňovalo

požiadavku na ďalšieho kandidáta,  a to pána poslanca Csáky-

ho, ale na tomto sa  nezhodla väčšina vedení klubov. To zna-

mená, že nebola istota o tom, že tento kandidát prejde.

 

     Ukazuje sa, že predbežné dohody naznačujú, že predlože-

né návrhy sú výrazom konsenzu  a mali by byť väčšinou prija-

té, lebo boli takto  predbežne odsúhlasené. Dokonca je pred-

bežne dohodnuté, že na prvej  schôdzi výboru by mal byť zvo-

lený podpredseda  výboru z radov opozičných  poslancov, a to

v osobe pána poslanca Kleina.

 

     Do  kompetencie tohto  výboru budú  patriť predovšetkým

záležitosti dozoru nad realizáciou  Európskej dohody a prog-

ramu  aproximácie a  konzultovania dialógu  vlády Slovenskej

republiky s orgánmi európskych spoločenstiev. Pred novovzni-

kajúcim výborom bude teda stáť dôležitá úloha jednak zákono-

darne  strážiť problematiku  integračného procesu  Slovenska

a Európskej únie  a jednak pomáhať  slovenskému integračnému

úsiliu rozvojom kontaktov s partnerskými výbormi.

 

     Práca výboru s ohľadom na problematiku bude nerovnomer-

ná  a viac-menej  nárazová, čomu  podriadime aj  režim práce

a administratívno-asistentské  vybavenie  sekretariátu. Pre-

menlivá  frekvencia a  určitý druh  nadpráce budúcich členov

výboru, pretože sú členmi  aj iných výborov, predpokladá vy-

sokú náročnosť  na ich prácu.  Preto verím, že  všetky kluby

vybrali tých, ktorí sú za  daných podmienok vstave tieto ná-

roky plniť, a podľa predbežných odsúhlasovaní sa ukazuje, že

väčšina poslancov im dá svoj hlas.

 

     Ďalšími dvoma bodmi rokovania bude hlasovanie o predlo-

ženom návrhu na predsedu a jednotlivých členov výboru. Odpo-

rúčam Národnej rade Slovenskej republiky prijať toto uznese-

nie: Národná rada Slovenskej  republiky podľa článku 92 ods.

1 Ústavy Slovenskej  republiky a podľa  § 4 písm.  l) zákona

Slovenskej národnej  rady číslo 44/1989 Zb.  o rokovacom po-

riadku Slovenskej národnej rady zriaďuje Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre európsku integráciu s tým, že výbor

bude mať 15 členov vrátane jeho predsedu.

 

     Vážené dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  pýtam sa, či má niekto

k uvedenému návrhu pripomienky, alebo sa chce vyjadriť.

 

     Hlási sa pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     aby bola možnosť  zachovania percentuálneho podielu za-

stúpenia  parlamentných subjektov  v predloženom  návrhu, to

znamená v tlači číslo 493, a aby aj poslanecký klub MKDH bol

zastúpený v  tomto výbore (totiž ako  sme počuli, tento klub

nie je zastúpený), ktorý  chce navrhnúť pána poslanca Szige-

tiho do tohto  výboru, k tlači číslo 491  navrhujem, mám po-

zmeňujúci návrh. Navrhujem  zvýšiť počet členov navrhovaného

výboru z 15 na 17.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže nie sú žiadne iné pripomienky? Ešte pani

poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda, dovoľte aj mne dať jeden návrh. Ak

by Národná  rada schválila, že počet  členov výboru bude nie

15, ale 17, v tom prípade za Demokratickú úniu navrhujem do-

plniť ďalšieho kandidáta pána profesora Juraja Šveca.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda sa  chce k tomu vyjadriť. Ešte

predtým pán Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda, vzhľadom na prednesené návrhy žia-

dam pred hlasovaním 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ja  sa  k  tomuto  návrhu  pripájam  a  takisto  žiadam

15-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Pokorný.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pripájam sa k pozmeňujúcim  návrhom, ktoré žiadajú roz-

šírenie počtu členov tohto  výboru. Navrhujem, aby vo výbore

mali zastúpenie všetky politické  subjekty, ktoré sú na pôde

Národnej  rady.  Išlo  by  o Maďarské kresťanskodemokratické

hnutie, Stranu zelených  na Slovensku a Sociálnodemokratickú

stranu Slovenska, čiže subjekty, ktoré boli regulárne zvole-

né buď  v koalícii, alebo  samostatne do Národnej  rady. Aby

bolo zachované  pomerné alebo primerané  zastúpenie, navrhu-

jem, aby sa zvýšil aj počet členov koalície o troch.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  chcem len povedať, že  dlho trvalo, kým

sa aj v politickom grémiu a na poradách klubov urobila urči-

tá  dohoda, takže  nediskvalifikujme si  rozhodnutie hneď na

začiatku tohto dobre zostaveného výboru a, myslím si, zosta-

veného aj v dobrej vôli.

 

     Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán predseda, mám najskôr procedurálnu otázku. O ktorom

bode rokujeme, o bodoch 6, 7 a 8 spolu, alebo len o bode 6?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Rokujeme o bode 6.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Čiže o zriadení výboru. Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda. Keď už takto rozširuje-

me počet poslancov, potom ja navrhujem rozšíriť členov výbo-

ru na 20, aby tam  bola zastúpená aj Slovenská zelená alter-

natíva.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda. Nakoľko táto diskusia naberá nie

na vecnosti, ale  skôr na humornosti, ja by  som veľmi pekne

prosil vrátiť  sa k pôvodnému návrhu  tak, ako ho predniesol

podpredseda Národnej rady pán Húska.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Húska, potom pani poslankyňa Rusnáková.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     vidíte, takto vlastne  skoro trojmesačná robota pendlo-

vania navzájom medzi klubmi a vyjasňovania sa nám pomaly zo-

sype a nepodarí sa nám konsenzuálne dosiahnuť riešenie. Toto

riešenie, ktoré navrhujem, je také, že sme všetko prepočíta-

li, zisťovali u každého  stanoviská a väčšinove by navrhnuté

riešenie prešlo. Len čo ideme na iné štruktúry, na iný pôdo-

rys  toho riešenia,  môže sa  nám vlastne  zrútiť táto dobre

myslená záležitosť.  Nazdávam sa, že je  dobré, aby sa kluby

poradili, ale bolo by dobré, keby ešte potom medzi klubmi sa

trocha zapendlovalo medzi predsedami  klubov, aby sa hľadali

naozaj riešenia, za ktoré budú ľudia skutočne väčšinovo hla-

sovať, aby sme dospeli k priechodnému návrhu.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

 

     veľmi pozorne som počúvala zdôvodnenie pána podpredsedu

Národnej rady.  Nemohlo byť všetko  veľmi dobre prepočítané,

pretože pomer  9 : 6 nie je ten  pomer, ktorý vyjadruje per-

centuálne zastúpenie poslaneckých  klubov. Poslaneckých klu-

bov Národnej rady, nehovorím  teraz o zastúpení jednotlivých

politických strán  a hnutí. Ak už  hovoríme o pomeroch, sku-

točný prepočet,  ktorý sme si  aj my spravili,  je napríklad

8 : 7 alebo 9 : 8. Samozrejme, že sa dá hľadať tolerancia aj

v tomto, ale ak poslanecký  klub, ktorý má percentuálne naj-

nižší podiel na zastúpení v Národnej rade, má dvoch kandidá-

tov a dva poslanecké kluby, ktoré reprezentujú napríklad Ma-

ďarskú koalíciu, majú jedného  zástupcu, tak neviem ako, po-

dľa  akých  kritérií  ste  to  prepočítavali. Čiže kolegovia

z Maďarskej koalície dali návrh vzhľadom na to, že by sa po-

mer  mal zvýšiť.  Poslanecký klub  Demokratickej únie, samo-

zrejme,  automaticky zareagoval.  Navrhujem, aby  sme o  tom

hlasovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán podpredseda, váš návrh má jednu, možno viac,

ale z  nášho pohľadu zatiaľ jednu  veľkú chybu. Jeden parla-

mentný klub  nemá miesto medzi 15  členmi, preto sme navrhli

jedno riešenie. Mne  sa zdá, že už samotný  fakt, že dva po-

slanecké kluby - HZDS a potom  ďalší sa  pripojil, chcú pre-

stávku a  chcú si návrh  prediskutovať, je určitým  spôsobom

náznak toho, že sa hľadá riešenie. Myslím si, že mali by sme

pristúpiť na prestávku  a hľadať riešenie, a to,  čo ste na-

vrhli aj  vy, prípadne rokovať aj  s predsedami jednotlivých

poslaneckých klubov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nemal som  dať faktické poznámky, bol  tu návrh na pre-

stávku. Prestávka bude do 15.45 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     prosím, aby ste zaujali  miesta v rokovacej miestnosti,

budeme pokračovať po prestávke s  tým, že by sme mali hlaso-

vať o návrhoch, ktoré  po predložení návrhu pána podpredsedu

Húsku urobili jednotliví poslanci.

 

     Takže prosím  pána podpredsedu Húsku  s tým, že  budeme

hlasovať o  návrhoch. Prvý je návrh  pána podpredsedu Húsku,

aby tento výbor mal 15 členov, ale dával návrh aj pán posla-

nec Duka-Zólyomi, aby sa výbor rozšíril na 17 členov. Budeme

hlasovať o tomto návrhu, aby bol pôvodný návrh pána podpred-

sedu Húsku rozšírený o dvoch členov.

 

     Páni poslanci,  panie poslankyne, hlasujeme  o tom, aby

návrh pána  podpredsedu Húsku z  15 členov bol  rozšírený na

17 členov. To bol prvý návrh.

 

     Pán poslanec Švec má otázku. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Chcem sa spýtať, či by  sme nemali hlasovať k tomu bodu

programu, ktorý  sa týka zriadenia výboru,  teda mali by sme

napred výbor zriadiť a potom ho konštituovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, hlasujeme  o zvýšení počtu o  dvoch členov a potom

budeme hlasovať o zriadení 17-členného výboru. Rozumeli sme?

Tak, ako pokračujeme.

 

     Prosím, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán predseda, v návrhu,  ktorý som prečítal, je obsiah-

nuté jednak vytvorenie a jednak  to, koľko má členov. Na zá-

klade  návrhu pána  poslanca Duku-Zólyomiho  a návrhu, ktorý

hovoril pán poslanec Bugár, by  potom vlastne išlo o to, aby

bolo schválené  a odporučené Národnej  rade uznesenie, ktoré

by prijalo  vytvorenie tohto výboru  pre európsku integráciu

so 17 členmi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Veď som to povedal, pretože sme mali hlasovať o 15 čle-

noch. Hovorím, že budeme hlasovať o 17 členoch.

 

     Takže prosím,  ideme hlasovať o tom,  že zriadime výbor

o 17 členoch. Rozumieme?

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme  o zriadení  výboru

s počtom 17 členov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 120 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže  prosím, pán  predseda, výbor  bude konštituovaný

s počtom 17 členov.

 

     Pýtam sa ešte, páni  poslanci, kto má pripomienky alebo

návrhy k doplneniu členov. Pán poslanec Pokorný.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Môj návrh smeroval inde.  Ja som navrhoval zmeniť filo-

zofiu...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj o tom budeme hlasovať.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     ...aby sa nestalo, že má 17 členov a už nemôže mať viac.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To áno. To je samozrejmé, už viac nemôže mať.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Hlásim sa  s pripomienkou, v  ktorej chcem konštatovať,

že moja predstava  bola taká, aby tento výbor  nebol na báze

klubov, ale na báze politických subjektov oficiálne zastúpe-

ných v  Národnej rade Slovenskej  republiky, resp. ktorí  sa

legálnou cestou dostali do  parlamentu. Čiže išlo o demokra-

tickejší princíp,  o inú filozofiu,  aká sa presadila  týmto

hlasovaním.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán poslanec, tak ako ste povedali, je to tak. Pr-

vý pozmeňujúci návrh mal pán poslanec Duka-Zólyomi, hlasova-

li sme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána Duku-Zólyomiho, čiže

váš návrh už je bezpredmetný.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda, chcem  upozorniť na jednu vec. Bod

číslo 6 sme splnili tým,  že sme ustanovili 17-členný výbor.

Bod číslo  7 nášho programu je  voľba predsedu tohto výboru.

A bod číslo 8 - až potom prídeme k jednotlivým návrhom, lebo

budeme  potom voliť  ďalších členov  výboru. Zatiaľ  je ešte

bezpredmetné, aby sme tie návrhy predkladali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Myslím si, že hoci je  to formálne, ešte sme neskončili

bod číslo  6, pretože sme rozhodli o pozmeňujúcom  návrhu na

zvýšenie počtu členov, tak ho formulovali. Takže teraz musí-

me rozhodnúť hlasovaním o zriadení tohto výboru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Veď som povedal, že  ideme hlasovať o zriadení vý-

boru ako 17-členného.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Tak potom v poriadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa

a hlasujeme  o  tom,  že   prijímame  uznesenie  o  zriadení

17-členného výboru.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 121 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Môžem konštatovať, že náš výbor pre európsku integráciu

bude mať 17 členov.

 

     Ď a l š í m  bodom podľa programu je

 

     návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre európsku integráciu.

 

     Na  základe opakovaných  rozhovorov medzi  poslaneckými

klubmi došlo k politickej dohode,  že za predsedu budeme na-

vrhovať pána poslanca Mariána  Húsku. Má niekto otázky alebo

pripomienky k návrhu?

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Hlásim sa do rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Dámy a páni,

 

     dovoľte, aby som predniesol návrh za klub Kresťanskode-

mokratického  hnutia.  Navrhujeme  za  predsedu tohto výboru

poslanca Jána Figeľa.

 

     Pán predseda  Gašparovič, vy ste  pre tlač pred  časom,

myslím pred dvoma dňami, povedali, že opozícia nie je zastú-

pená v parlamentných funkciách aj preto, že nenavrhuje žiad-

nych svojich kandidátov. Chceme, aby sme uľahčili vašu argu-

mentáciu,  aby sme  umožnili takýmto  spôsobom aj  zástupcom

opozičných strán  mať funkcie v  parlamentných orgánoch. Na-

zdávame sa, že táto funkcia umožní a uľahčí aj budúce fungo-

vanie pána podpredsedu Húsku,  lebo vieme, že navrhovaný ro-

kovací poriadok znemožní súbeh funkcií podpredsedu parlamen-

tu s funkciou predsedu výboru.

 

     Pán Figeľ  je poslanec, ktorý už  dnes má bohaté zahra-

ničnopolitické skúsenosti. Ako viete, je členom parlamentnej

delegácie  v Parlamentnom  zhromaždení Rady  Európy. Taktiež

v politickom hnutí, v ktorom je práve podpredsedom za zahra-

ničnú politiku, je činný a stretáva sa s mnohými funkcionár-

mi práve krajín Európskej únie. Nazdávame sa, že jeho zvole-

nie za predsedu tohto výboru pre európsku integráciu by bolo

veľmi pozitívnym krokom v  integračnom procese a v integrač-

ných ambíciách Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Len chcem povedať, pán poslanec, že ste ma ne-

citovali, ale  len parafrázovali, pretože  ja som nepovedal,

že nenavrhuje, ale išlo o konkrétnu funkciu. Povedal som, že

nenavrhla. Takže len toľko.

 

     Prosím, ešte pani poslankyňa Zelenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Žiaľ, musím konštatovať, že  tento návrh ma neveľmi po-

tešil po tom,  čo sme mali posledný zahraničný  výbor. V za-

hraničnom výbore, keď sme  prijímali návrh na vyjadrenie sú-

hlasu Národnej rady s  integráciou Slovenska, o začlenení sa

do NATO, práve pán Figeľ predniesol návrh, že s tým nesúhla-

sí. Neviem si teda  predstaviť, akým spôsobom by prezentoval

politiku Slovenska v tomto výbore.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, chcela by som vás požiadať, aby ste nein-

formovali Národnú  radu mylne. Nedošlo  k žiadnej politickej

dohode medzi opozičnými  a koaličnými predstaviteľmi klubov,

že predsedom tohto výboru bude podpredseda Národnej rady pán

Húska.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, o tom takto informoval pán podpredseda

Húska,  ktorý viedol  rokovania. A  informoval tu,  že došlo

k zhode, k dohode, až na Maďarskú koalíciu, pokiaľ ide o po-

čet členov.  Nič iné som  nepovedal, len to,  čo povedal pán

podpredseda Húska.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Tak potom vás pán Húska zle informoval.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Nemal som v úmysle v tomto bode reagovať, ale keďže som

bol osobne oslovený, chcem odpovedať. Hlasoval som vo výbore

za uznesenie,  ktoré sme prijali jednomyseľne.  Podľa mňa do

integrácie v  rámci Severoatlantickej aliancie  nám nepomôže

deklarácia,  ale  podstatné  politické  kroky.  A  potom som

ochotný, čo  som veľmi jasne vyjadril,  pracovať ako prvý na

deklarácii, ktorú potom všetci môžeme prijať. A za uznesenie

som hlasoval. Preto, pani Zelenayová, buďte opatrná na svoje

slová, pretože to nie je pravda, čo hovoríte.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

 

 

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Chcem len  kolegyni Rusnákovej pripomenúť,  že na poli-

tickom grémiu tento návrh  bol predložený. Mala veľký pries-

tor, aby sa vtedy vyjadrila. Bohužiaľ, zobudila sa až teraz.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Zelenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Nechcem prestrelku medzi nami,  ale ohradzujem sa proti

tomu, že  som nehovorila pravdu.  Nepovedala som to  presne,

pretože by to bolo zdĺhavé, ale bolo to v podstate tak.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Šimko. Páni poslanci, prosím,  už som bol

celkom rád, že za tieto dva dni neboli žiadne prestrelky.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ja nechcem  strieľať, chcem iba povedať,  že som využil

zákonnú a  ústavnú možnosť navrhnúť.  Ja si myslím,  že túto

možnosť má každý. Nebudem citovať, ale iba parafrázovať pána

predsedu Gašparoviča, ktorý hovoril, že táto možnosť jestvu-

je.  Jestvuje možnosť  navrhovať, tak  sme navrhli.  Len pán

predseda povedal,  že nenavrhujeme a  že vlastne kvôli  tomu

opozícia nie je  zastúpená medzi parlamentnými funkcionármi.

Tak v poriadku,  navrhli sme a môžeme, dokonca  musíme o tom

hlasovať.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Neviem, o čom sa teraz bavíme. Dobre. Pýtam sa ešte, má

ešte niekto  nejaké pozmeňujúce návrhy alebo  zmeny? Pán po-

slanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Musím najprv povedať, že  mi je trápne formovanie argu-

mentov pani  Zelenayovej. Teraz jej niečo  poviem, alebo os-

tatným. Mimoriadne  si vážim pána Kleina  pre jeho rôzne od-

borné schopnosti atď. Vážim si ho  aj preto, že má svoje ná-

zory.  A  on  asi  zo  dva  razy vyslovil svoje presvedčenie

o tom, že Slovensko by do NATO nemalo ísť. Keď by som analo-

gicky použil argument pani Zelenayovej,  tak by som sa musel

opýtať, či pán poslanec Klein  považuje vôbec za vhodné dos-

tať sa do tohto výboru.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Panie poslankyne, páni poslanci,  keďže nie je ďalší ná-

vrh, pristúpime k hlasovaniu. Hlasovanie je tajné, takže bu-

de 10-minútová prestávku, kým  kancelária urobí volebný lís-

tok, pretože  volebný lístok bol pripravený inak, ako sme sa

teraz dohodli.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     kancelária nám pripravila hlasovacie lístky. Môžem kon-

štatovať, že podľa článku 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej repub-

liky predsedov výborov volí  Národná rada tajným hlasovaním.

Na zvolenie  predsedu výboru v  tomto hlasovaní sa  vyžaduje

súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých prítomných poslancov.

 

     Budeme mať hlasovací lístok, na ktorom sú napísaní dva-

ja kandidáti tak, ako sme  ich navrhli - pán Augustín Marián

Húska a pán Ján Figeľ. Hlasovať budeme tak, že na hlasovacom

lístku necháme meno toho  kandidáta, koho chceme za predsedu

výboru. Každé iné označenie tohto lístka robí hlasovací lís-

tok  neplatným. Rozumeli sme?  Vodorovne  prečiarkneme toho,

koho nechceme. Koho chceme, toho necháme napísaného.

 

     Prosím pánov  skrutátorov, aby rozdali lístky, a budeme

hlasovať obvyklým spôsobom. Najskôr sa musia rozdať hlasova-

cie lístky a najskôr  hlasujú predsedovia výborov, potom os-

tatní poslanci.

 

     (Priebeh aktu tajného hlasovania.)

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, pýtam  sa, či  ste už

všetci boli  odovzdať hlasovacie lístky.  Ešte niektorí budú

hlasovať.  Tak prosím,  páni poslanci,  lebo chcem  o chvíľu

hlasovanie ukončiť.

 

     Pýtam sa  naposledy, páni poslanci, či  sme boli všetci

hlasovať, aby som mohol  oznámiť volebnej komisii, že končím

voľbu.

 

     (Všetci poslanci hlasovali.)

 

     Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

 

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme  pokračovať v  rokovaní. Prosím  overovateľa po-

slanca pána Juriša, aby  Národnú radu oboznámil s výsledkami

tajnej voľby. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Voľba predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre  európsku integráciu sa konala  tajným hlasovaním 12.

septembra 1996. Poslancom Národnej rady Slovenskej republiky

bolo vydaných 136 hlasovacích lístkov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že v tajnom hlasovaní  na voľbu predsedu Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre  európsku integráciu bolo odo-

vzdaných 131 platných hlasovacích lístkov, 5 neplatných hla-

sovacích  lístkov  a  všetci  poslanci  odovzdali hlasovacie

lístky.

 

     Podľa článku  6 ods. 2  volebného poriadku na  zvolenie

predsedu  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre

európsku integráciu je  potrebná nadpolovičná väčšina hlasov

prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Overovatelia zistili, že za kandidáta na predsedu Výbo-

ru Národnej rady Slovenskej  republiky pre európsku integrá-

ciu  Augustína Mariána  Húsku bolo  odovzdaných 71  platných

hlasovacích lístkov.

 

     Overovatelia zistili, že za kandidáta na predsedu Výbo-

ru Národnej rady Slovenskej  republiky pre európsku integrá-

ciu  Jána Figeľa  bolo odovzdaných  60 platných  hlasovacích

lístkov.

 

     Overovatelia konštatujú, že kandidát na predsedu Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  európsku integráciu

Augustín  Marián  Húska  získal  nadpolovičnú väčšinu hlasov

prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čím

bol zvolený za predsedu  Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre európsku integráciu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila  v tajnom  hlasovaní za  predsedu Výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky  pre  európsku  integráciu podpredsedu

Národnej rady Augustína Mariána Húsku.

 

     Pán predseda, dovoľte mi, aby  som vám za poslancov za-

gratuloval.

 

     N a s l e d u j ú c i m  bodom je

 

     návrh  na  voľbu  ďalších  členov  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

 

     Národná  rada zriadila  výbor pre  európsku integráciu,

ktorý bude  mať 17 členov.  Predsedu výboru sme  už zvolili,

teraz je potrebné, aby Národná rada dovolila ďalších 16 čle-

nov tohto výboru.

 

     Návrhy na členov výboru podali všetky poslanecké kluby.

Tým, že v priebehu tohto  rokovania sme rozšírili počet čle-

nov, bude potrebné dovoliť ďalších dvoch členov.

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     vzhľadom na  skutočnosť, že sme  odhlasovali rozšírenie

výboru  na 17  členov a  všetky návrhy,  ktoré boli  doteraz

spracované, hovoria iba o 15 členoch, dovoľte, aby som pred-

ložil návrh za náš poslanecký klub, aby ďalším kandidátom za

člena tohto výboru bola pani  Janka Gantnerová a aby sme vy-

hoveli aj návrhu, ktorý  predložila Maďarská koalícia, prečo

sme vlastne  aj rozširovali počet  členov tohto výboru,  aby

bol zástupca MKDH, navrhujeme pána Szigetiho. (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cabaj, ten istý  návrh dal aj pán poslanec

Bugár. Pán poslanec Bugár, nech sa páči.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne. Pán predseda, ja som sa prihlásil preto,

lebo chcel  som ešte raz potvrdiť  meno nášho kandidáta pána

poslanca Szigetiho, ktorého teda už povedal pán Duka-Zólyomi

v tom prvom vstupe.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja som to povedal teraz.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Áno, lebo niektorí kolegovia  to pochopili tak, že HZDS

navrhuje pána  Szigetiho. Navrhujeme ho  my, Maďarská koalí-

cia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Cabaj povedal, že  navrhuje za HZDS  pani

Gantnerovú a podporuje váš návrh na pána poslanca Szigetiho.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán  predseda, keďže môj  návrh bol v  bode, kde

sme rokovali o niečom  inom, znovu zopakujem návrh poslanec-

kého klubu  Demokratickej únie. Navrhujeme  doplniť ďalšieho

kandidáta - pána Juraja Šveca.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre,  ďakujem. Budeme  o týchto  kandidátoch hlasovať

jednotlivo tak, ako boli  navrhnutí. Samozrejme, že môžu byť

zvolení  len dvaja.  Takže najskôr  to bude  pani poslankyňa

Gantnerová.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasy v sále.) Nie,

to ideme doplniť z tých  pätnástich na sedemnásť a potom bu-

deme hlasovať  o všetkých sedemnástich. (Hlasy  v sále.) Po-

koj, páni poslanci.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Budeme ďalej hlasovať o pánu Szigetim a o pánu Švecovi.

Samozrejme, kto dostane potrebný počet hlasov, bude zvolený,

a kto nedostane  počet hlasov, nebude zvolený.  (Hlasy v sá-

le.)  Prosím,  pokoj.  Budeme  hlasovať  potom  spolu s tými

pätnástimi. To znamená o sedemnástich naraz. (Hlasy v sále.)

A chcete hlasovať o každom, po jednom?

 

     Pokoj, prosím, páni poslanci. Pán podpredseda Húska na-

vrhol zoznam  s menami pätnástich ľudí,  ktorý sme prakticky

prijali bez hlasovania s tým,  že sa dal návrh na rozšírenie

na sedemnástich.  Hlasovali sme o tom,  výbor sa rozšíril na

sedemnásť.  Treba zvoliť  ďalších dvoch  členov podľa vašich

návrhov na počet sedemnásť. Keď  zvolíme týchto dvoch, bude-

me hlasovať  o tých sedemnástich.  (Hlas v sále.)  Veď potom

budeme hlasovať  o nich naraz.  Páni poslanci, nevykrikujte,

prihláste sa,  ja vás vyvolám.  Vysvetľujem vám, že  pätnásť

predniesol pán poslanec Húska. Proti tým pätnástim tu nevzi-

šiel žiadny negatívny návrh, že niekto z nich nemá byť pred-

metom hlasovania.

 

     Prosím, pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, dodatočné návrhy na kandidátov nemôžu byť

v žiadnom prípade  postavené nejakým spôsobom  nižšie oproti

tým pätnástim, ktoré sa navrhli  skôr. Je tu viac kandidátov

ako pätnásť  a každý z  nich má rovnaké  postavenie. Národná

rada  si  vyberie  spomedzi  všetkých navrhnutých kandidátov

tých sedemnásť, ktorí majú byť vo výbore. My tu nemôžeme se-

lektovať, že k pätnástim sa  nikto nevyjadril, teda ako keby

boli v jednej  skupine a ako keby sme  ich boli odhlasovali.

O nich Národná  rada rozhodne až v  hlasovaní. Nemôžu tvoriť

inú skupinu ako tí, ktorých  mená odzneli teraz. Žiadam, aby

sme o každom hlasovali osobitne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa,  veľmi rada vždy  vnášate do rokovania

svoje  názory, ktoré  sú absolútne  "zmätočné". Tých pätnásť

poslancov, to  sú tí poslanci,  ktorých ste si  navrhli sami

v poslaneckých kluboch, a mám ich  od vás na papieri, po do-

hode. Zvolili sme teraz ďalších dvoch, tak  neviem, o čom sa

tu vadíme, keď sú to vaše návrhy. Za KDH bolo navrhnuté, mám

to  na papieri,  od vás  bol navrhnutý,  mám to,  od Maďarov

s tým, že  protestovali, že ešte  im chýba jeden.  Takže po-

slanci Maďarskej koalície, teraz sa im vyhovelo, majú dvoch.

Neviem, o čom sa vadíme. To bola vaša žiadosť.

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Tu nejde o dovoľovanie, tu ide o voľbu všetkých členov.

Tak ako existovali už v minulosti nejaké návrhy poslaneckých

klubov, dnes sa  tie návrhy ešte doplnili a  o každom z tých

návrhov sa  musí hlasovať, každý z  tých kandidátov musí mať

rovnakú príležitosť  byť zvolený, to znamená,  že treba, aby

sa o každom  z nich rovnakým spôsobom hlasovalo.  Ak sme te-

raz hlasovali, nie som si  istý, či sme zvolili pani Gantne-

rovú, či to už bola voľba...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Zvolili. Je zvolená.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Tak pani Gantnerová je už zvolená. Tak potom treba hla-

sovať o  ďalších kandidátoch a tí,  ktorí budú zvolení, budú

zvolení. Nie sú v inom postavení, tí ostatní, ktorí boli na-

vrhovaní sumárne ako nejaká  listina. Ja môžem predložiť te-

raz zoznam  povedzme tridsiatich ďalších  kandidátov. Môžem,

je to  moje právo ako poslanca.  Ja to neurobím, samozrejme,

veď to  nechcem komplikovať, myslím  si, že teraz  ste to vy

skomplikovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj,  páni poslanci,  teraz hovorí  len pán  poslanec

Šimko. Skončili ste?

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ja si myslím, že vy  ste to teraz skomplikovali tým, že

ste dali takýmto spôsobom voliť. No ale keď ste už tak zača-

li, potom  už musíte pokračovať rovnako.  Každý z kandidátov

musí mať rovnakú možnosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ešte raz opakujem. Na kandidátnej listine

sú poslanci, ktorých ste si sami schválili a navrhli.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Neschválili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ja som vám  neskákal do reči. Ktorých ste

si sami  navrhli a schválili na  túto kandidátku. Bol návrh,

že treba,  aby ich bolo sedemnásť.  Dovolilo sa do sedemnás-

tich - počet. K tým vašim, čo ste si z klubov navrhli, treba

zvoliť  ďalších  dvoch, ktorých tu  navrhnete - aj  tridsia-

tich, ako ste  povedali. A o z tých  treba hlasovať. Ale nie

z tých, ktorých  ste navrhli vy dobrovoľne  v kluboch, ktoré

ste predložili na spoločné hlasovanie v Národnej rade. Pred-

sa sa chápeme. Mne je to jedno. Ja dám hlasovať aj o stošty-

ridsiatichdeviatich, keď chcete.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Návrh nie je zvolenie. My sme nikoho neschválili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Veď ešte  len ideme voliť.  Prosím, páni poslanci,  aby

sme sa nehádali, je zbytočné, aby sme o tom diskutovali. Dám

teraz hlasovať o tom, či chcete hlasovať en bloc o všetkých,

s tým, že  ešte o pánu Szigetim  a pánu Švecovi, samozrejme,

budeme hlasovať, alebo či chcete,  aby som o všetkých sedem-

nástich, teraz už len šestnástich, lebo pani Gantnerová bola

zvolená, dal  hlasovať. Dávam hlasovať,  či chcete, aby  sme

hlasovali o všetkých šestnástich  poslancoch naraz, plus po-

tom dovoliť pána Szigetiho, Šveca a ďalších. O tom hlasovať.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán predseda, máte tam ešte 8 procedurálnych návrhov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja som dal procedurálny návrh bez rozpravy.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vy to nemôžete takto manipulovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prečo by som nemohol dať?

Poslanec I. Šimko:

 

     Nemôžete, to vám jednoducho nedovolí rokovací poriadok.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prečo by mi nedovolil  rokovací poriadok dať svoj návrh

na hlasovanie  bez rozpravy? To mi  presne dáva rokovací po-

riadok.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pani Rusnáková dala tiež.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To vari nie je pravda. Pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán  predseda,  pôvodný  návrh  pätnástich  ľudí naozaj

vznikol  na  základe  politickej  dohody. Napríklad Spoločná

voľba dostala  dve miesta, my  sme navrhli dvoch  kandidátov

a to bolo  v plnej miere akceptované.  Potom sme sa dohodli,

že nebude pätnásť, ale sedemnásť miest. Takže sú dve možnos-

ti. Buď teraz povieme, že politická dohoda bude na sedemnás-

tich, pätnástich máme...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Šestnástich máme.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Teda šestnástich máme, tak  sa dohodnime na tých zostá-

vajúcich dvoch voľných miestach. Nech  sa teda tí, ktorí na-

vrhli troch  alebo štyroch ľudí,  dohodnú a potom  budeme en

bloc hlasovať  o tom počte  ľudí, ktorí sú  navrhnutí. To je

jedno riešenie. To bude korektné politické riešenie, tak ako

bolo pri tých pätnástich.  Lebo keby nevzniklo rozšírenie na

osemnásť alebo na sedemnásť teraz,  tak tento problém tu nie

je.

 

     Druhá vec je, že naozaj hlasovaním, ako ste teraz zača-

li,  znevýhodňujete niektorých  poslancov. Pretože  mám taký

pocit,  že skôr  dali návrh  poslanci z  MKDH, ako dal návrh

poslanec  Cabaj.  Prečo  sme  najprv  nehlasovali  napríklad

o poslancovi  z MKDH?  V tomto  prípade, ak  chceme hlasovať

(inak ja  sa skôr hlásim  k tomu prvému  riešeniu, ktoré som

povedal), potom treba asi  naozaj hlasovať buď individuálne,

alebo dať na jeden papier devätnásť-dvadsať kandidátov a ľu-

dia povyčiarkujú  tých, ktorých chcú,  alebo ktorých nechcú,

a pôjdu tam tí, ktorí získajú  potrebný počet hlasov. Ale to

je zbytočné. Ja si myslím,  že ten prvý postup, ten politic-

ký, je v tomto prípade výhodnejší, lebo sa môžeme dohodnúť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  pokiaľ ide o to, kto dal návrh skôr, kto

nie.  Tie prvé  sa  dávali  pri nepríslušnom  bode rokovania

programu, čiže to  nie je pravda. Prvý dal  Cabaj, druhý dal

pán  poslanec - rešpektovaný  Cabajom - pán  poslanec  Duka-

Zólyomi. To nie  je tak. Prosím, počuli ste  návrh, pána po-

slanca  Fica. Ide  o dohodu  politických klubov,  pokiaľ ide

o poslancov Szigetiho  a Šveca. (Hlasy  v sále.) To  navrhol

pán poslanec Fico teraz.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán  predseda, to  sa potom  týka, samozrejme,  aj pani

poslankyne Gantnerovej.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Už sme o nej hlasovali.

 

Poslanec R. Fico:

 

     To hlasovanie nebolo rovnocenné. (Hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj. Pán poslanec Prokeš. Budeme tu do rána.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Mám taký nepríjemný pocit,  že opozícia chce dosiahnuť,

aby nebol zvolený ani jeden poslanec opozície. Buď sú tu ne-

jaké politické  dohody a potom sa  budeme navzájom rešpekto-

vať, alebo budú zrušené a budeme hlasovať jednotlivo a potom

bude každý poslanec zvažovať, za koho  hlas dá a za koho ne-

dá. Potom to môže dopadnúť  naozaj tak, keďže je tu vzájomná

nedôvera, že  neočakávame, že vy  budete hlasovať za  našich

kandidátov, my nebudeme hlasovať za vašich kandidátov, a po-

tom budete utekať zase kamsi rozprávať o tom, že je tu teror

väčšiny.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Boros.

 

 

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predseda,  už sme sa  skutočne dostali do  nejasnej

roviny.  Vidím jednoznačné východisko - osemnásť je navrhnu-

tých do sedemnásťčlennej skupiny.  Aby sme zachovali rovnosť

každého, teda rovnomerné  predpoklady, urobme tajné hlasova-

nie o osemnástich menách, z toho nechať tam sedemnásť a bude

to čistá hra.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O tom sa tajne nehlasuje.

 

     Páni poslanci,  navrhujem, skutočne, aby  sme hlasovali

en bloc o pätnástich a potom hlasovali o dvoch. (Hlasy v sá-

le.) Veď to je to najlepšie, čo môže byť. Prosím, odhlasujme

najskôr tých pätnástich, ktorých ste si sami navrhli. Opaku-

jem, to nie je môj návrh.

 

     Pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán predseda,  po prvé by som  chcela povedať jednu po-

známku: Dajte radšej slovo poslancom, aby sme si tu nevykri-

kovali.  A  druhá vec - nesnažte sa nám  vnútiť nejaké jedno

riešenie, ktoré je vaším názorom.

 

     Ďalšia  poznámka: Tým,  že  sme  si rozšírili  výbor na

17-členný, vznikla nová situácia, a ak chceme hlasovať spolu

a chceme hovoriť o tom,  že  sme sa na niečom dohodli, že je

to výsledok nejakého konsenzu, tak  sa treba dohodnúť na ce-

lom 17-člennom  výbore, a potom môžeme  hlasovať en bloc. Ak

sa nedohodneme na  tom, že to bude dohoda  aj o tých ďalších

dvoch členoch, ale že budeme takto preferovať istých poslan-

cov a zvyšok akoby sme si  už zvolili, tak je to vlastne ne-

demokratické. Z tohto dôvodu navrhujem,  aby sme si buď uro-

bili prestávku a dohodli si tých dvoch ľudí, ktorých doplní-

me do 17, a potom hlasovali en bloc o sedemnástich, alebo ak

nie, tak ako sa už povedalo,  aby sme hlasovali o každom po-

slancovi  osobitne a  podľa počtu  hlasov v  poradí rozhodli

o tom, kto sa stane členom výboru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda,  v prvom rade by  som si chcela vyprosiť,

aby ste v Národnej rade  hovorili,  že dávam zmätené návrhy,

lebo ako vidíte, práve tým, že sme sa nedohodli, akým spôso-

bom  hlasovanie prebehne,  tak  ste  ten zmätok  vniesli sám

a doteraz ho riešime všetci  spoločne. Navrhujem, aby sa zi-

šlo politické  grémium. Skúsme sa tam  dohodnúť a predstúpme

pred Národnú radu s riešením.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Tarčák.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Pri uvádzaní tlače 493 predkladateľ pán Húska jasne po-

vedal, že sa bude voliť 15  en bloc. Nikto z poslancov nedal

procedurálny  návrh, že  by sa  mali voliť  osobitne. Všetky

ďalšie návrhy  sú pozmeňujúce návrhy  k tomu, čo  je tu dané

písomne, čiže niet  o čom hovoriť. Treba zvoliť  15  a potom

pristúpiť k ďalším veciam ako k pozmeňujúcim návrhom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Brňák, predseda výboru.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Priznám sa, že daná situácia je dosť spletitá a vskutku

vyzerá asi tak, že sú dva  prístupy. Jeden  prísny formálno-

právny, ktorý by na jednej strane mohol hovoriť o tom, že sa

bude hlasovať o každom z  účastníkov alebo o každom kandidá-

tovi, ale to je  len zdanlivo demokratický prístup, pretože,

ak sme si stanovili kritérium a kvórum číslo 17, toto hlaso-

vanie sa musí skončiť pri  čísle 17. Ďalší automaticky vypa-

dávajú.

 

     A teraz sa pýtam, aký  kľúč si chcete zvoliť, o ktorých

kandidátoch budeme dávať hlasovať ako o prvých. Podľa abece-

dy, podľa  tých prvých pätnástich? Preto  sa skôr prihováram

za riešenie politické, ktoré  naznačil aj pán poslanec Fico,

pardon,  pán predseda  v záverečnom  vystúpení, dať hlasovať

o balíku, ktorý  získal politickú podporu, o  tých 15 a, po-

vedzme, o  tých ďalších troch  kandidátoch v nejakom  poradí

- či už abecednom - dať hlasovať postupne jednotlivo s rizi-

kom, že o poslednom sa už nebude hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem.

 

     Chcem nadviazať na to, čo povedal predseda ústavnopráv-

neho výboru  pán Brňák. Myslím  si, že má  pravdu. Bohužiaľ,

formálno-právne by  malo byť hlasovanie  vlastne tak, že  by

išlo po  jednom, ale naozaj  by sa takýmto spôsobom  zase do

nevýhodnej situácie dostali tí,  ktorí budú na konci. Myslím

si, že sú dve možné  riešenia. Buď urobiť novú politickú do-

hodu, lebo  je tu nová  situácia. Nové číslo  je proste nová

situácia. To znamená, že by bolo najschodnejšie zvolať poli-

tické grémium a  jednoducho sa dohodnúť na tom,  kto budú tí

ďalší dvaja, alebo potom urobiť tajnú voľbu, kde z 18 kandi-

dátov  sa zakrúžkujú  17. Zatiaľ  nedávam tento procedurálny

návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nedávam, či dávam?

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Nedávam, ale  je to jedna  z možností, ako  riešiť túto

situáciu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  dovolím si  súhlasiť s pánom

poslancom Brňákom a sčasti k tomu prichádza aj poslanec Šim-

ko. K  prerokúvanému bodu bola  predložená tlač 493.  Všetky

ostatné  návrhy je  potrebné chápať  ako pozmeňujúce návrhy,

o ktorých sa  musí hlasovať osobitne. To  znamená, že najprv

sa malo hlasovať, aj sa  hlasovalo o tých, ktorí boli navrh-

nutí v tlači, a potom sa malo hlasovať o jednotlivých pozme-

ňujúcich návrhoch postupne. Nevidím  v tom nič nedemokratic-

ké.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda, prosím,  aby ste postupovali podľa

§ 26 ods. 2 rokovacieho poriadku - o písomne predloženom ná-

vrhu treba  hlasovať en bloc, a  potom o pozmeňujúcich návr-

hoch jednotlivo, ako boli podané. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem pekne  za slovo. Práve sa  tu s pánom poslancom

Prokešom o tom dohadujeme a presne podporujeme pána poslanca

Rózsu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, je to presne to, čo som navrhol ja. Pro-

sím, páni poslanci, budeme hlasovať o pätnástich, tak ako si

ich  navrhli  politické  kluby  v  rámci  politickej dohody.

Vlastne o štrnástich, bez pána Húsku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 121 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Prosím, teraz podľa návrhu budeme hlasovať, tak ako bo-

li návrhy na doplnenie tohto výboru.

 

     Prvý - pán poslanec Szigeti.  Ruší sa hlasovanie o pani

poslankyni Gantnerovej.  (Hlasy v sále.)  Po pánu poslancovi

Szigetim bude pán poslanec  Švec. Pani poslankyňa Gantnerová

bola odhlasovaná.

 

     Prosím, hlasujeme o pánu poslancovi Szigetim.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že bol  zvolený aj  pán poslanec Szigeti,

a tým bol výbor doplnený na 17 členov.

 

     Konštatujem, že  sme si zvolili výbor  pre európsku in-

tegráciu.

 

 

 

     Pristúpime  k  d e v i a t e m u  bodu programu, ktorým

je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa  zákon 87/1991 Zb. o mimosúdnych re-

habilitáciách v znení zákona číslo 264/1992 Zb., zákona čís-

lo 267/1992 Zb. a zákona Národnej rady  Slovenskej republiky

číslo 154/1993 Z. z.

 

     Tento návrh zákona ste dostali  ako tlač 454 a spoločnú

správu výborov ako tlač 454a.

 

     Za skupinu poslancov  návrh zákona odôvodní podpredseda

Národnej rady Slovenskej republiky pán Augustín Marián Húska.

 

     Predtým, ako sa pán poslanec ujme slova, pani poslanky-

ne,  páni poslanci,  neodhlasovali sme  zákon o  audítoroch,

pretože  nás bolo  málo.  Prosím  teraz, aby  sme pristúpili

k hlasovaniu o zákone o audítoroch ako celku.

 

     Prosím,  prezentujme  sa,  budeme  hlasovať.  Hlasujeme

o zákone o  audítoroch ako celku, ktorý  sme predtým nemohli

odhlasovať pre nedostatočný počet poslancov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh zákona sme schválili.

 

 

     Prosím, pán  podpredseda, aby ste  nám predniesli návrh

skupiny poslancov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     obraciam sa na vás s návrhom skupiny poslancov na vyda-

nie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa me-

ní a dopĺňa zákon číslo  87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabili-

táciách  v znení  zákona  číslo  264/1992 Zb.,  zákona číslo

267/1992  Zb. a  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 154/1993 Z. z.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, tento návrh má za cieľ od-

strániť  administratívno-technickú chybu,  ktorá nastala pri

prerokúvaní novely zákona číslo 87/1991 Zb. na 22. spoločnej

schôdzi Snemovne ľudu a Snemovne  národov ešte v bývalom Fe-

derálnom zhromaždení bývalej  Českej a Slovenskej Federatív-

nej republiky v dňoch 27. 4 až 29. 4. 1992. Ide o zmiernenie

krivdy tým, ktorým sa udiala v  období rokov 1948 až 1955 vo

vojenských táboroch nútených prác, inak povedané v pomocných

technických práporoch.

 

     Po  schválení zákona  číslo 267/1992  Zb. sa realizoval

zákon  číslo 87/1991 Zb. a došlo  pritom  k administratívno-

technickej chybe. Pri prepisovaní zákona boli vypustené čas-

ti  článkov, a to o krátky  dovetok. Chyba sa teda stala pri

prepisovaní textu schváleného zákona,  keď bol text odovzdá-

vaný na zverejnenie v Zbierke  zákonov, takže zákon bol uve-

rejnený v neúplnom znení, čím nastala vlastne opätovná kriv-

da a vynechali sa slová "a vojenskom tábore nútených prác".

 

     Poznamenávam, že  český parlament uvedenú  chybu už na-

pravil prijatím  zákona číslo 107/1995 Zb.,  a tým odstránil

krivdu, ktorá  vznikla neúplným zverejnením  zákona a nedôs-

lednosťou administratívy.

 

     Rád by som  len toľko pripomenúť, že PTP  vznikli od 1.

9. 1950 do 1. 9. 1952, keď bolo postupne vytvorených 14 tzv.

stavebných a 6 tzv. banských  PTP, ktorými prešlo asi 30 ti-

síc osôb, z toho 14  tisíc zo Slovenska, ktorí boli označení

za  politicky nespoľahlivých  v armáde  a vedení  ako vojaci

klasifikácie E. Väčšina vojakov klasifikácie E, ktorí nastú-

pili na  výkon základnej služby, bola dodatočne pridržaná na

vykonanie aj výnimočných cvičení, a  to s označením "bez ur-

čenia času".

 

     Až v  období jesene roku  1953 a do  polovice roku 1954

bola potom postupne táto štruktúra PTP premenená na technic-

ké prápory a postupne zrušená,  ale chcel by som poznamenať,

že klasifikácia E bola zrušená až 1. 5. 1954 a bolo nariade-

né odstrániť  toto označenie zo všetkých  dokladov a pomôcok

v armáde. Táto  úloha alebo tento predpis  však ako zvyčajne

nebol splnený a dokonca  väčšine vojakov klasifikácia E bola

ďalej vydávaná  po návrate do civilu  vo vojenských knižkách

pomocou série E s citovaním aj v občianskom preukaze.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, táto  zmena je symetrická

s tým, čo sa urobilo na základe nedopatrenia v Čechách, zme-

na je iba  v tom, že navrhujeme doplniť v  § 24 odsek 4, aby

slová "15 Kčs" boli nahradené  "30 Sk", pretože medzitým do-

šlo k určitej úprave cenových hladín.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, uchádzam  sa o to, aby ste

prijali tento návrh a aby ste zaň hlasovali.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi Národnej rady.

 

     Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Mikul-

ka, preto ho prosím, aby  nás oboznámil s výsledkom preroko-

vania predloženého návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     Vážený pán predseda,

     pani ministerka,

     vážený parlament,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  vám  predniesol spoločnú správu

k tlači 454.

 

     Spoločná  správa Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre financie,  rozpočet a  menu, Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku pre-

rokovania návrhu skupiny  poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 87/1991 Zb. o mi-

mosúdnych rehabilitáciách v znení zákona číslo 264/1992 Zb.,

zákona číslo 267/1992 Zb.  a zákona Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 154/1993 Z. z.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1084 z 18. júla  1996 pridelil uvedený návrh zákona na

prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej

republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet  a menu a  Výboru Národnej rady  Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť s tým, že na podanie sprá-

vy o výsledku prerokovania tohto zákona označil ústavnopráv-

ny výbor.

 

     Všetky  tri výbory  Národnej rady  Slovenskej republiky

návrh zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon číslo  87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabi-

litáciách v  znení neskorších predpisov, prerokovali v dňoch

3. až 10. septembra 1996 a vyslovili s ním súhlas bez pozme-

ňujúcich a doplňujúcich návrhov.

 

     To je všetko zo spoločnej správy. Vo svojom mene by som

chcel požiadať vážených kolegov  a kolegyne, aby tento návrh

zákona podporili.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Páni poslanci,  poslankyne, otváram k  tomuto bodu roz-

pravu. Chcem vám len oznámiť, že som nedostal žiadnu písomnú

prihlášku do rozpravy.

 

     Pán  poslanec  Brňák,  hlásite  sa  do  rozpravy, alebo

s faktickou poznámkou? Zapnite pána poslanca Brňáka.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán  predseda, chcel  by som  formou faktickej poznámky

uviesť len jedno  spresnenie v súvislosti s uvedeným návrhom

zákona. Aj keď si uvedomujem,  že som jeden z predkladateľov

a nie je zvyklosťou,  aby predkladatelia dodatočne prispôso-

bovali uvedený  návrh zákona, predsa len  by som sa prihová-

ral, aby v článku I  v bodoch 2 a 3 namiesto spojky "a" bola

táto  spojka  nahradená  "alebo",   pretože  spojka  "a"  má

v legislatívno-technickom vyjadrení ten význam, že musia byť

splnené súbežné podmienky, aj prvá, aj druhá. V danom prípa-

de tu  o to nejde.  V danom prípade  sa stavia vlastne  nová

skutočnosť na úroveň predchádzajúcich skutočností, to zname-

ná, že  správne vyjadrenie tam  má byť výraz  "alebo", a nie

spojka "a".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Nemám poznámku k bodu 2 a k bodu 3 článku I, lebo to sa

mohlo  uskutočniť  opravou,  takže  je zbytočné novelizovať.

A pokiaľ  ide o  meritum veci,  lebo to  je tu  meritum veci

- bod 1,  pýtam sa predkladateľov,  či sa to  týka všetkých,

lebo ak dávate do súvislosti to,  čo je tam, z toho to nevy-

plýva. A jednou vetou: Aké  je stanovisko vlády k tomuto ná-

vrhu?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Brňák - ešte raz.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pokiaľ ide  o článok I bod  1, áno, dotýka sa  to všet-

kých.  A pokiaľ  ide o  stanovisko vlády  - stanovisko vlády

k tomuto návrhu  zákona bolo nesúhlasné  v tom, že  vyčítali

návrhu záležitosti takého typu,  že nebol  prerokovaný s mi-

nisterstvom financií a že je tam istý dopad na štátny rozpo-

čet.

 

     Náš postoj a naše stanovisko  spočíva v tom, že v danom

prípade, bez ohľadu na  tento chýbajúci nedostatok, ktorý si

uvedomujeme,  dochádza nie  k odstráneniu  skrivodlivosti vo

vzťahu k uvedeným ľuďom, ale k oprave nášho právneho poriad-

ku, ku ktorému nesporne musí  dôjsť, ak sa hlásime k zásadám

právneho štátu. Pôvodný zákon, ktorý toto prijal, bol riadne

vo Federálnom zhromaždení  schválený. Mechanickou chybou ne-

došlo k tomu, aby sa  táto skutočnosť objavila aj v uvedenom

citovanom zákone a, samozrejme,  že za istých okolností bolo

možné riešiť  túto záležitosť aj postupom,  o ktorom hovoril

pán poslanec  Benčík. Tomuto postupu  nenasvedčovala tá sku-

točnosť, že uplynul istý dlhší  čas a práve z hľadiska uply-

nutia  dlhšieho  času  aj  v  Českej  republike vznikli isté

teoreticko-právne úvahy,  že bude oveľa  čistejšia cesta, ak

sa to  bude riešiť radšej formou  novelizácie zákona. K tomu

len toľko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Hlási sa  aj pani ministerka  Keltošová. Nech sa  páči,

máte slovo, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Prepáčte,  že vstupujem  do tejto  diskusie, keďže  ide

o poslanecký  návrh, ale  nechcela by  som, aby  vyznelo, že

vláda zamietla  tento návrh, pretože  jednak si myslíme,  že

títo ľudia majú  morálne právo na takýto postup, a druhá vec

je nedostatočná -  podľa nášho názoru - v  tom čase nedosta-

točná legislatívna predloha.

 

     Mám tu pred sebou  stanovisko vlády, môžem ho prečítať.

Z textu návrhu ani z dôvodovej správy nevyplýva zmysel dopl-

nenia § 29  ods. 3 bodu 1 a  2 návrhu, t. j., čo sa má týmto

osobám poskytnúť. Článok II návrhu je nesprávne formulovaný,

pretože odkazuje na článok I, ktorý však neupravuje žiadosti

o odškodnenie,  takže  nie  je  jasné,  kto  a  aké žiadosti

a u koho sa majú uplatňovať.

 

     To, že by mal návrh dopad  na štátny rozpočet, s tým sa

vláda vyrovnala, ale zároveň vláda  namietala, že podľa § 51

zákona  Národnej rady  číslo 303/1995  Z. z.  o rozpočtových

pravidlách neobsahuje návrh na  úhradu zvýšených výdavkov zo

štátneho rozpočtu  a je pravdou, že  nebol prerokovaný s mi-

nisterstvom financií. Rovnako nebol  prerokovaný s naším mi-

nisterstvom.

 

     Po  konzultáciách s  predkladateľom a s pánom poslancom

Brňákom  súhlasím s  pripomienkami, ktoré uviedol, a takisto

sme mali legislatívno-technické námietky,  že v názve zákona

za dátumom  chýba čiarka, v názve  zákona namiesto čísel no-

viel  zákonov, ktoré  menili  a  ktoré dopĺňali  zákon číslo

87/1991 Zb., má byť  uvedené "v znení neskorších predpisov".

V článku I v úvodnej vete  je potrebné uviesť čísla všetkých

zákonov, ktoré  menili a dopĺňali  zákon číslo 87/1991  Zb.,

a takisto  spomínaná  spojka  "a"  má  byť nahradená spojkou

"alebo".

 

     Vláda mala  toto na mysli,  keď navrhovala predkladate-

ľom,  aby doplnili  tento návrh,  ale z  hľadiska pôsobnosti

nášho  rezortu a  nakoniec aj  definitívne stanovisko  vlády

a predkladateľov bolo totožné.

 

     Toto je moje vysvetlenie, pán poslanec Benčík.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke. S faktickou poznámkou sa hlási

pán poslanec Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi, aby  som si  po vypočutí  stanoviska vlády

prečítaným pani ministerkou a po konzultácii s predkladateľ-

mi tieto  návrhy osvojil, aby boli  v mojej faktickej pripo-

mienke zobrané ako doplňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Má ešte niekto pripomienky?

 

     (Nikto.)

 

     Pán  poslanec  Mikloško  mi  prikázal skončiť rozpravu,

takže končím rozpravu k tomuto bodu.

 

     Chce sa vyjadriť k rozprave pán podpredseda?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A žiada si záverečné slovo pán Mikulka?

 

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nežiada si. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. (Gong.)

 

     Pán  poslanec,  nech  sa  páči,  uvádzajte  hlasovanie.

Najskôr uvediete pripomienky, ktoré vyšli z rozpravy, preto-

že spoločná správa nemala pripomienky.

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     Spoločná správa  nemala pripomienky. Ako  prvý vystúpil

predseda výboru pán Brňák a navrhol tento pozmeňujúci návrh:

v článku I v bodoch 2 a  3 namiesto spojky "a" má byť spojka

"alebo".

 

     Druhý návrh dal predseda výboru pán Rea, ktorý si osvo-

jil  pripomienky zo  stanoviska vlády.  Odporúčam o obidvoch

návrhoch hlasovať en bloc a odporúčam obidva prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Prosím, budeme hlasovať  tak, ako predniesol ná-

vrh pán spoločný spravodajca.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca navrhuje prijať tieto návrhy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Tieto  doplnky k  zákonu, tak  ako boli  prečítané, sme

prijali.

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     To sú všetky doplňujúce návrhy. Teraz nám ostáva hlaso-

vať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. V súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku

Národnej rady budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme návrh zákona schválili.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  aj vám, pán

spravodajca, ďakujem za podporu zákona.

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     Aj ja ďakujem. (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime  k  d e s i a t e m u  bodu programu, ktorým

je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení zákon číslo  382/1990 Zb.  o rodičovskom prí-

spevku v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh máte predložený ako tlač číslo 468 a správu z vý-

borov ako tlač 468a.

 

     Vládou Slovenskej republiky bola určená pani ministerka

Keltošová, aby  tento zákon predložila.  Prosím, pani minis-

terka, aby ste sa ujali slova.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení zákon číslo 382/1990  Zb. o rodičovskom prí-

spevku v znení neskorších  predpisov, sa prekladá na rokova-

nie Národnej  rady Slovenskej republiky  po schválení vládou

Slovenskej republiky uznesením z 20. augusta 1996 pod číslom

542.

 

     Rozsahom ide  o malú novelu zákona  o rodičovskom prís-

pevku, ktorým sa navrhuje zmeniť len jedno ustanovenie záko-

na. Má však nie zanedbateľný  dosah na príjem rodiny, kde sa

rodič, prípadne  iná osoba, ktorá prevzala  dieťa do trvalej

starostlivosti  nahrádzajúcej starostlivosť  rodičov, osobne

celodenne a riadne stará aspoň  o jedno dieťa do troch rokov

veku, prípadne do 7 rokov, ak ide o dieťa, ktoré je dlhodobo

ťažko zdravotne postihnuté  a vyžaduje mimoriadnu starostli-

vosť alebo osobitne  náročnú mimoriadnu starostlivosť. Navr-

hujeme  upraviť  výšku  rodičovského   príspevku,  a  to  na

1,68-násobok sumy potrebnej na  zabezpečenie výživy a ostat-

ných základných  osobných potrieb rodiča podľa  zákona o ži-

votnom minime. Prakticky to predstavuje zvýšenie o 1 000 Sk,

t. j. na sumu 2 470 Sk.

 

     Odporúčam  Národnej rade  vládny návrh  zákona schváliť

a prosím vás o jeho podporu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Ako  spoločná spravodajkyňa  za výbory  je určená  pani

poslankyňa  Aibeková, preto  ju prosím,  aby nám  predniesla

správu z prerokovania návrhu zákona vo výboroch.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi  predniesť spoločnú správu  výborov Národnej

rady Slovenskej  republiky o výsledku  prerokovania vládneho

návrhu zákona Národnej rady  Slovenskej republiky, ktorým sa

mení zákon číslo 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v zne-

ní neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení zákon číslo 382/1990  Zb. o rodičovskom prí-

spevku v  znení neskorších predpisov,  pridelil predseda Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky svojím  rozhodnutím číslo

1109 zo dňa 23. augusta 1996 na prerokovanie do 4. septembra

1996 trom  výborom Národnej rady Slovenskej  republiky, a to

ústavnoprávnemu výboru, výboru pre  financie rozpočet a menu

a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Všetky určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslo-

vili s ním súhlas a  odporúčajú Národnej rade Slovenskej re-

publiky jeho schválenie bez pripomienok. Spoločná správa ne-

obsahuje žiadne  pripomienky, preto mojou  povinnosťou alebo

mojím právom  nie je ani odporúčať  hlasovať za alebo proti,

keďže žiadne pripomienky nie sú.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pani spoločnej spravodajkyni.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto  bodu programu  s tým,  že som  nedostal žiadnu písomnú

prihlášku. Do rozpravy sa  zrejme hlási pán poslanec Brocka.

Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     aj keď nemám žiaden pozmeňujúci návrh k tejto predlože-

nej novele vládneho návrhu zákona, považujem za potrebné po-

vedať niekoľko slov.

 

     Vo  výboroch sme  sa veľmi  nezapotili pri  prerokúvaní

tohto návrhu  zákona, ani legislatívny  odbor Národnej rady,

z jednoduchého dôvodu. Tento návrh zákona totiž obsahuje len

jednu vetu, že sa rodičovský príspevok zvyšuje, doslovne, že

sa rovná 1,68 stotinám  násobku sumy potrebnej na zabezpeče-

nie výživy  a ostatných základných  osobných potrieb rodiča.

Inými slovami,  rodičovský  príspevok  sa zvyšuje  o rovných

1000 korún. Je  to dobrá správa pre mladé  rodiny z dnešného

rokovania  Národnej rady  a myslím  si, že  všetci podporíme

tento návrh.  Situácia veľkého počtu mladých  rodín je veľmi

zlá a je najvyšší čas, aby sme sa týmto problémom hlbšie za-

oberali.

 

     Myslím si  však, že nestačí zostať  iba pri rodičovskom

príspevku a správať sa  ako požiarnici, ktorí zasahujú vtedy,

keď horí,  z viacerých dôvodov  - nielen pre  rast životných

nákladov a riziko, ktoré stojí  pred mladými rodinami z úpl-

nej absencie  príjmu zo zárobkovej  činnosti, tak ako  je to

uvedené v  dôvodovej správe, ale  aj pre veľmi  nízku úroveň

miezd alebo pre minimálnu  možnosť získať dnes bývanie alebo

byt pre mladú  rodinu. A obávam sa, že  Slovensko stojí pred

ďalšou vlnou emigrácie. Nemyslím  politickú, aj keď sú možno

aj také prípady - myslím ekonomickú emigráciu.

 

     Možno i vás sa pýtajú  mladí ľudia na perspektívy v na-

šej  spoločnosti.  Mladý  slobodný  tridsaťročný človek žije

v podnájme, nemal  šťastie zamestnať sa v  banke alebo v za-

hraničnej firme, má čistý mesačný  príjem 6 000 korún. Pove-

dali by ste, že nie je na  tom najhoršie, lebo iní sú na tom

aj horšie. Ešte dnes sa spamätáva  z toho, že minulý rok bol

tri mesiace práceneschopný. Kedy si bude môcť dovoliť vlast-

ný jednoizbový  byt, rodinu? Každého,  kto sa vezie  v novom

zahraničnom aute, považuje za zlodeja, lebo neverí, že sa dá

prísť k takémuto prostriedku poctivo zarobenými peniazmi.

 

 

     Vážení kolegovia,  možno sa vám zdá,  že som odbočil od

prerokúvanej témy. Nie. Hovorím  to preto, lebo po schválení

tohto návrhu  zákona vo vláde  som si vypočul  rozhovor pani

ministerky Keltošovej k tomuto  zákonu, keď spomenula aj to,

že sa  chystá schválenie novely zákona,  resp. je pripravený

do vlády návrh  zákona o životnom minime a  že na budúci rok

v prípade schválenia  návrhu pripraveného zákona  o životnom

minime  je  možné,  že  dôjde  k  redukcii počtu poberateľov

i výšky  rodičovského  príspevku,  pretože  sa budú testovať

príjmy aj na túto štátnu sociálnu dávku.

 

     Nepovažujem toto za správny  prístup. Viete si predsta-

viť rozčarovanie  tých rodín. Prosím  vás, načo im  dnes tak

veľkoryso zvyšujeme  rodičovský príspevok o  tisíc korún, ak

im ho plánujeme o tri mesiace možno úplne zobrať? Rodičovský

príspevok nie je v pravom  zmysle slova štátna sociálna dáv-

ka. Je to investícia štátu do budúcnosti, o to potrebnejšia,

že  Slovenská republika  nemá priaznivý  demografický vývoj.

A je potrebné urobiť niečo  na zvrátenie tohto nepriaznivého

stavu.  Odborníci oprávnene  považujú tento  stav za  ďalšiu

rozbušku  do budúcnosti  pred nami.  O tom  som v tejto sále

- aj iní - už viac ráz hovoril. Nakoniec i v dôvodovej sprá-

ve je, citujem:  "Z hľadiska celospoločenského i individuál-

neho, ako aj v záujme  priaznivého telesného a duševného vý-

vinu dieťaťa  je odôvodnené podporovať  osobnú starostlivosť

rodiča o dieťa v jeho útlom veku." Áno, čas pri výchove die-

ťaťa nie je  strateným časom a išiel by  som aj ďalej. Tento

čas je rovnako dôležitý ako čas niekoho iného strávený v za-

mestnaní, možno i dôležitejší.

 

     Pripomínam vám,  vážení kolegovia, ako  sme sa správali

k investíciám  privatizérov. Táto  vláda odpustila  milióny,

možno stovky miliónov z ceny privatizovaných podnikov, ak sa

investovali  do privatizovaného  podniku. A  netestovali sme

ich príjmy,  ani sme nezisťovali ich  solventnosť. Či odvaha

prijať, rozhodnúť  sa pre dieťa  v dnešnej ťažkej  sociálnej

situácii nie je rovnakou investíciou týchto mladých rodín do

budúcnosti?

 

     Dámy a páni,  je to od nich výraz  tej najväčšej zodpo-

vednosti. A súvisí to  i s vysokou nezamestnanosťou. Komisia

európskych spoločenstiev dnes odporúča  nové prístupy k rie-

šeniu  problému vysokej nezamestnanosti - pozri Biela kniha,

a definuje pri obnove európskeho modelu spoločnosti nové ob-

sahy solidarity. Nielen  solidaritu tých, ktorí  majú prácu,

s tými, ktorí prácu nemajú,  alebo solidaritu medzi bohatými

a chudobnými regiónmi, ale tiež solidaritu medzi generáciami

i solidaritu medzi pohlaviami.  Solidaritu pohlaví, ktorá si

vyžaduje väčšiu  rovnováhu medzi rodinným  životom a povola-

ním, väčšiu pozornosť úlohe a postaveniu ženy v spoločnosti.

 

     Na záver  mi dovoľte niekoľko viet  aj k ekonómii alebo

k výdavkom spojeným s touto dávkou. Náklady na 150 000 pobe-

rateľov  rodičovského príspevku  predstavujú radovo  asi 2,7

mld Sk zo štátneho rozpočtu. Rodičovský príspevok na jedného

poberateľa celoročne  pred zvýšením predstavuje  alebo pred-

stavoval 17 640 Sk. Na  druhej strane náklady na zamestnanie

jedného uchádzača  o zamestnanie  v  rámci aktívnej politiky

zamestnanosti sú vyššie ako 30 000  korún a často sú to mat-

ky, ktoré odchádzajú od nezaopatrených detí, lebo ich dnešná

výška  rodičovského príspevku  dostatočne nemotivuje  zostať

pri dieťati.

 

     Je zaujímavé, a mohli by ste si to zistiť, vážení kole-

govia, vo vašej obci alebo meste, aké sú náklady obce a mes-

ta na jedno miesto  v predškolskom zariadení. Tri, šesťtisíc

korún mesačne? Na jedno dieťa. Upozorňujem, že nie som proti

predškolským zariadeniam, ale je namieste  otázka, čo je pre

nás, aj pre deti výhodnejšie.  A súvislosti sú oveľa širšie.

Veľmi dobre  poznáte napätú situáciu  na trhu práce,  keď je

v priemere  20 uchádzačov  na jedno  voľné pracovné  miesto.

A práve poberatelia rodičovského príspevku  sú tí, ktorí po-

tenciálne znižujú  toto napätie na trhu  práce. Dámy a páni,

mali by sme viac myslieť na budúcnosť, čiže na mladú generá-

ciu. Ak odvádzame príspevky na dôchodky našich rodičov a va-

lorizujeme  dôchodky, robíme  len jedno,  že vraciame  jeden

groš, ktorý  sme dostali od generácie  našich otcov. Aby sme

sa správali ako múdri hospodári,  musíme ďalší z  tých troch

zarobených  grošov odovzdať  teraz našim  deťom. Tak  hovorí

stará slovenská múdrosť.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Ak  dovolíte, budem  adresovať svoju  faktickú poznámku

pánu poslancovi Brockovi.

 

     Vážený pán  poslanec, prosila by som  vás, keby ste ne-

strašili občanov  našej republiky a  hlavne ženy -  matky na

materskej  dovolenke -  tým, čo  možno bude  o mesiac, o rok

- keď, ak, keby. Mne sa po  vašich slovách zdá, že ste proti

zvýšeniu rodičovského príspevku.

 

     Ja na rozdiel od vás  v mene všetkých žien na materskej

dovolenke, ktoré od 1. októbra  1996,  ak tento návrh zákona

schválime, budú poberať o 1 000 Sk  mesačne viac ako doteraz

na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb svojich detí, ďa-

kujem pani  ministerke Keltošovej a vláde  za prípravu tohto

návrhu  zákona a  prosím kolegov  a pána  predsedu, aby  sme

o tomto návrhu zákona rozhodli bez rozpravy.

 

     Ďakujem vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.  Až na to, pani  poslankyňa, že rokovací

poriadok mi prikazuje, aby som otvoril rozpravu.

 

     Pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem len upozorniť pána  poslanca Brocku, aby nemiešal

hrušky s jablkami. Ak vláda  chce zvýšiť sociálne dávky, tak

si  musíme uvedomiť  jedno, že  aby aj  v budúcnosti boli na

tieto dávky  prostriedky, tak musíme  viac investovať. Stále

tu niektorí poslanci upozorňujú,  že málo investujeme, a keď

vláda  urobí jeden  rozumný krok,  že nezdaňuje  prostriedky

tých, ktorí sprivatizovali a použijú prostriedky zo zisku na

investovanie, fakticky zabezpečujú budúci rozvoj. A z týchto

prostriedkov budeme mať potom v budúcnosti zdroje na to, aby

sme zvyšovali sociálne dávky.  Toto je veľmi múdre opatrenie

a treba ho podporiť. Preto súhlasím  s návrhom, ktorý tu je,

a odmietam invektívy, ktoré boli  vo vystúpení pána poslanca

Brocku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.  Ešte faktická poznámka  -  pán poslanec

Brocka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Ospravedlňujem sa kolegom  poslancom, aj mojim predreč-

níkom, nechcel  som sa nikoho dotknúť.  Asi ste ma nepozorne

počúvali. Povedal  som, že predpokladám,  že všetci v  tejto

snemovni tento návrh zákona  podporíme. Ale upozornil som aj

na to, že od 1. januára  má platiť nový zákon o životnom mi-

nime, v ktorom budeme testovať  príjem aj pri nároku na túto

štátnu sociálnu dávku, čo inými slovami znamená, že budú ro-

diny, ktorým 1. januára rodičovský príspevok zoberieme a te-

raz ho dostávajú všetci.

 

     Vážení  kolegovia, toľko  som chcel  povedať vo  svojom

vystúpení.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, do rozpravy nie

je prihlásený už žiaden poslanec, ani s faktickou poznámkou.

Končím túto rozpravu.

 

     Pýtam  sa ešte  pani  ministerky,  či sa  chce vyjadriť

k rozprave. Áno.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     keďže  neboli vecné  pripomienky, ktoré  by pozmeňovali

predkladaný návrh zákona, nemám  sa vlastne k čomu vyjadriť.

To, čo tu odznelo, je typická demagógia KDH. Čudujem sa, pán

poslanec, keby  to predniesol niekto  z radov SDĽ  o plošnom

nároku aj do budúcnosti, tak by som to pochopila - je to ľa-

vicová strana. Pokiaľ to  prednáša pravicový politik, tak sa

musím len  pousmiať, pretože si  myslím, že práve  vy by ste

mali volať po adresnosti a po diferenciácii.

 

     Ak  hovoríte o  pripravovanom návrhu  zákona o životnom

minime, áno,  budeme testovať príjmy. A  chcem sa opýtať po-

slancov, či súhlasia, aby sme  aj v budúcnosti u ľudí, ktorí

sa o  svoje deti nestarajú  a majú ich  7, 8, 10,  sú terčom

kritiky ostatných, ktorí poctivo pracujú  a o deti sa stara-

jú, plošne pokrývali požiadavky všetkých. (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Hovorím o životnom minime, pretože  od toho sa bude od-

víjať rodičovský príspevok. A ak to má byť násobok terajšie-

ho životného minima, tak je to naozaj plošné riešenie. Ak to

bude  násobok  nového  novokonštruovaného  životného minima,

ktoré rozdeľujeme na existenčné a sociálne, tak tam budú tie

rozdiely. A tam sa bude  dať diferencovať, ktorí rodičia na-

ozaj sa starajú o dieťa a budú ho dostávať vzhľadom na svoje

príjmy, a  ktorí sa nestarajú, budú  dostávať niečo iné. Ale

nepredbiehajme udalosti.

 

     Toľko som  len chcela vysvetliť, keď  ste začali debatu

o rodičovskom príspevku  v súvislosti s novým  zákonom o ži-

votnom minime. A keby ste  pozornejšie, páni poslanci z KDH,

čítali  aj poslednú  stranu prílohy,  tak by  ste videli, že

predpokladáme, že  na rok 1997 počet  poberateľov je 160 000

z terajších 153 000. Ale to je zrejme nedostatok času.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Pýtam  sa, či  pani spoločná  spravodajkyňa chce zaujať

stanovisko. Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda, keďže v rozprave vystúpil s ucele-

ným vystúpením iba jeden poslanec, ostatní prítomní poslanci

reagovali iba faktickými  pripomienkami, pritom vo vystúpení

poslancov  neodznel žiaden  pozmeňujúci návrh,  ani spoločná

správa  neobsahuje žiadne  doplnenia a  zmeny návrhu zákona,

môžeme hlasovať o zákone ako celku.

 

     A dovolím si povedať iba  jednu vetu. Naozaj si myslím,

že z pôvodných 900 korún,  ktoré dostávali rodičia ako rodi-

čovský príspevok  od roku 1990,  od 1. októbra,  na dnešných

2 470 je naozaj podstatné zvýšenie  a hlavne zvýšenie od po-

slednej čiastky, pretože od  roku 1993 sa príspevok zvyšoval

dvakrát - najprv, keď sa  upravoval zákon o životnom minime,

rodičom automaticky nabehla vyššia  suma, a teraz sa zvyšuje

o 1 000 korún. Myslím, že je  to podstatná suma a rodinám to

pomôže. Myslím si a dúfam, že všetci prítomní poslanci tento

návrh  zákona podporia,  pretože skutočne  za 6  rokov je to

najvýraznejšie zvýšenie tejto štátnej sociálnej dávky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani spravodajkyňa.

 

     Podľa § 26 ods. 1  zákona o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky budeme  hlasovať o zákone ako cel-

ku.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Odporúčam prijať tento návrh zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani spoločná spravodajkyňa, aj vám, pá-

ni poslanci, za podporu tohto zákona.

 

     Konštatujem, že sme návrh schválili.

 

     Budeme pokračovať  j e d e n á s t y m  bodom programu,

ktorým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Švajčiar-

skou konfederáciou o sociálnom zabezpečení.

 

     Návrh vlády ste dostali ako  tlač 458 a spoločnú správu

výborov ako tlač 458a.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  aj tento návrh

zákona predloží pani ministerka  Keltošová, preto ju prosím,

aby sa ujala slova.

 

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni poslanci,

     vážené panie poslankyne,

 

     predloženým návrhom Zmluvy  medzi Slovenskou republikou

a Švajčiarskou konfederáciou o sociálnom zabezpečení riešime

zrovnoprávnenie občanov obidvoch  štátov pri získavaní náro-

kov na dávky z  dôchodkového zabezpečenia a nemocenského po-

istenia.

 

     Tak  ako zákon  o sociálnom  zabezpečení ustanovuje, že

dávky a služby sa nevyplácajú do zahraničia, obdobné ustano-

venia  obsahujú aj  švajčiarske právne  predpisy o sociálnom

a nemocenskom  poistení.  Okrem  toho  cudzí  štátni občania

s trvalým pobytom  vo Švajčiarsku majú  podstatne horšie po-

stavenie  pri  získavaní  nárokov  na  dávky ako švajčiarski

štátni  občania. Tieto  diskriminačné opatrenia  švajčiarska

strana odstraňuje uzatváraním medzinárodných zmlúv.

 

     Dňa  4. 6. 1959  bola v  Ženeve  podpísaná  Zmluva  me-

dzi Československou  republikou a Švajčiarskou konfederáciou

o sociálnom zabezpečení. Bývalá Československá  socialistic-

ká republika však v  roku 1986 zmluvu jednostranne vypoveda-

la. V súčasnosti má trvalý  pobyt na území Švajčiarskej kon-

federácie 5 až 6  tisíc štátnych občanov Slovenskej republi-

ky. Údaje  máme z nášho zastupiteľského  úradu z Bernu. Títo

občania však pre krátku  dobu poistenia alebo pre nesplnenie

podmienky obdobia bývania na území Švajčiarskej konfederácie

nemajú nárok  na dávky a  musia aj po  dovŕšení dôchodkového

veku naďalej pracovať. Navrhovanou zmluvou by sa títo žiada-

telia o dávky vyrovnali  štátnym občanom Švajčiarskej konfe-

derácie.

 

     Základnou zásadou zmluvy je jednostranné sčítavanie po-

istných  dôb, resp.  doby zabezpečenia  na strane Slovenskej

republiky.  Podľa  tejto  zásady  naša  strana  do nároku na

dôchodok započítava aj doby poistenia vo Švajčiarskej konfe-

derácii, ale výšku dôchodku určí podľa pomeru doby poistenia

na území Slovenskej republiky  k celkovej dobe poistenia, to

je tzv.  dôchodok pro rata. Švajčiarska  strana pre nárok na

dôchodok bude prihliadať len k vlastným dobám poistenia. Ná-

rok na dôchodok  v tomto štáte však vznikne  už za jeden rok

poistenia. Zmluva  sa vzťahuje na  štátnych občanov obidvoch

zmluvných  štátov, ich  rodinných príslušníkov, pozostalých,

utečencov, osôb bez štátnej príslušnosti  a ich pozostalých,

a ak ide o  ustanovenie článku 15 písmena c), aj na štátnych

občanov Českej republiky.

 

     Sme si  vedomí toho, že  do bilaterálnej zmluvy  nie je

obvyklé zahŕňať  aj občanov tretieho štátu,  ale počas exis-

tencie bývalého spoločného štátu  terajší občania Českej re-

publiky pracovali na našom území a z dôvodu rozdelenia býva-

lej ČSFR by stratili nároky na dávku. Takú istú právnu úpra-

vu pre  štátnych občanov Slovenskej  republiky má vo  svojej

zmluve aj  Česká republika. Táto tzv.  Česká zmluva bola dňa

10. 6. 1996 podpísaná v Ženeve.

 

     Z hľadiska vecného rozsahu sa zmluva týka dávok dôchod-

kového zabezpečenia a nemocenského  poistenia. Ich rozsah je

uvedený  v článku II. Zmluva  bola dňa  7. 6. 1996 podpísaná

v Berne veľvyslancom Slovenskej  republiky pánom Ábelom Krá-

ľom. Za švajčiarsku stranu  bola splnomocnená na podpis pani

Bhrombacherová,  zástupkyňa riaditeľa  Spolkového úradu  so-

ciálnej poisťovne. Zmluva sa uzatvára na obdobie jedného ro-

ka odo dňa nadobudnutia platnosti a automaticky sa každý rok

predlžuje, ak  ju jeden zo zmluvných  štátov nevypovie, a to

najneskôr 3  mesiace pred uplynutím ročnej  lehoty jej plat-

nosti.

 

     Pred jej ratifikáciou je  potrebný súhlas Národnej rady

Slovenskej republiky  v zmysle článku  86 písmena e)  Ústavy

Slovenskej  republiky. Zmluva  je svojím  obsahom a rozsahom

v súlade  s právnymi  predpismi Slovenskej  republiky a vše-

obecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Záväzky pre

oba štáty sú rovnaké a vzájomne vyvážené.

 

     Náklady  na systémové  dávky dôchodkového  zabezpečenia

a nemocenského  poistenia  bude  znášať  Sociálna poisťovňa.

Dávky nesystémové v rozsahu tejto zmluvy sú: sociálny dôcho-

dok,  podpora pri  narodení dieťaťa  a pohrebné,  ktoré budú

hradené  zo štátneho  rozpočtu. Ich  výška je  však nepatrná

a nevyčísliteľná.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, prosím  vás o podporu a vy-

slovenie súhlasu  s touto zmluvou  vzhľadom na počet  našich

bývalých krajanov, ako aj  českých krajanov, ktorí pracovali

určitý čas  na Slovensku, aby neboli  voči občanom Švajčiar-

skej konfederácie diskriminovaní.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pani ministerka. Prosím spoločnú spravo-

dajkyňu  výborov pani  Alenu Kolesárovú,  aby nás oboznámila

s výsledkami prerokovania tohto  návrhu vo výboroch Národnej

rady.

 

 

 

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     pani poslankyne a páni poslanci,

     vážení prítomní,

 

     dovoľte, aby  som vám predložila spoločnú  správu o vý-

sledku  prerokovania návrhu  na vyslovenie  súhlasu Národnej

rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou repub-

likou a Švajčiarskou konfederáciou o sociálnom zabezpečení.

 

     Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej repub-

liky svojím  rozhodnutím číslo 1102 zo  dňa 15. augusta 1996

na prerokovanie  do 4. septembra  1996 Výboru Národnej  rady

Slovenskej  republiky  pre  zdravotníctvo  a  sociálne  veci

a Zahraničnému  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky.

Zároveň určil  Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci  ako príslušný pripraviť sprá-

vu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a pripraviť

návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Oba určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili

s ním súhlas  a rovnako odporúčajú  Národnej rade Slovenskej

republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou repub-

likou a Švajčiarskou  konfederáciou o sociálnom zabezpečení.

Prosím preto  ctených kolegov o  pozitívne hlasovanie a  tým

vyjadrenie svojho súhlasu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem vám pekne, pani poslankyňa.

 

     Páni poslanci,  pani poslankyne, otváram  k tomuto bodu

rokovania rozpravu  s konštatovaním, že  som nedostal žiadnu

písomnú prihlášku do rozpravy.

 

     Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Ak nie,

uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam  sa pani  ministerky Keltošovej,  či sa  chce vy-

jadriť.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem, nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nechce sa vyjadriť. Pani spoločná spravodajkyňa?

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Nie, ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná

rada Slovenskej republiky vyslovuje  súhlas so Zmluvou medzi

Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o sociál-

nom zabezpečení.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme prijali uznesenie o schválení zmlu-

vy. (Potlesk.)

 

     V rokovaní budeme  pokračovať  d v a n á s t y m  bodom

programu, a to je

 

     vládny návrh  na personálnu  zmenu  v správnej rade So-

ciálnej poisťovne.

 

     Návrh  vlády Slovenskej  republiky na  personálnu zmenu

v správnej  rade Sociálnej  poisťovne ste  dostali ako  tlač

485 spolu s návrhom uznesenia Národnej rady.

 

     Aj tento  návrh z poverenia vlády  prednesie pani mini-

sterka Keltošová, preto ju prosím, aby sa ujala slova.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Je to formálna zmena. V  podstate ide o zástupcu štátu,

kde pani  Ing. Macková skončila svoj  pracovný pomer s mini-

sterstvom financií a v  súčasnosti pracuje práve v Sociálnej

poisťovni,  čiže zo  zákona nemôže  vykonávať funkciu členky

správnej rady Sociálnej poisťovne. Preto predkladám návrh na

zvolenie kandidáta Ing.  Krivosudského, terajšieho riaditeľa

odboru správy daní ministerstva  financií (jeho materiály sú

v prílohe),  za  člena  správnej  rady  Sociálnej  poisťovne

a prosím o jeho podporu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke. Prosím  predsedu Výboru Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  pre  zdravotníctvo  a  so-

ciálne  veci  pána  poslanca  Národu,  aby  podal informáciu

o prerokovaní tohto  návrhu vo Výbore  Národnej rady Sloven-

skej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som predniesol  správu Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne veci

k vládnemu návrhu  na personálnu zmenu  v správnej rade  So-

ciálnej poisťovne.

 

     Zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky  číslo

274/1994  Z. z.  o Sociálnej  poisťovni v  § 7  upravuje, že

správna rada ako rozhodujúci samosprávny orgán rokuje a roz-

hoduje o zásadných otázkach organizácie a činnosti Sociálnej

poisťovne. Členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada

Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval dňa

12. 9. 1996 vládny návrh na personálnu zmenu v správnej rade

Sociálnej poisťovne na základe rozhodnutia predsedu Národnej

rady Slovenskej  republiky číslo 1141  z 5. septembra  1996.

Výbor  posúdil predložené  návrhy a  odporúča Národnej  rade

Slovenskej republiky:

 

     a) odvolať zo  správnej rady  Sociálnej  poisťovne Ing.

Anastáziu Mackovú,

 

     b) zvoliť za  člena správnej  rady  Sociálnej poisťovne

Ing. Ivana  Krivosudského, riaditeľa odboru  správy daní Mi-

nisterstva financií Slovenskej republiky.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, tento  vládny návrh na per-

sonálnu  zmenu správnej  rady Sociálnej  poisťovne odporúčam

schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, má niekto otázky?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, pristúpime k hlasovaniu o predmetnom uznesení.

 

Poslanec A. Národa:

 

      Dovolím  si  predniesť  návrh  uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky z 12.  septembra 1996 k vládnemu návrhu

na  personálnu zmenu  v správnej  rade Sociálnej  poisťovne,

tlač 485.

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa  § 7 ods. 3 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z.

o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov:

 

     a) odvolala  zo správnej rady  Sociálnej poisťovne Ing.

Anastáziu Mackovú,

 

     b) zvolila  za člena správnej  rady Sociálnej poisťovne

Ing.  Ivana Krivosudského,  riaditeľa odboru  správnych daní

Ministerstva financií Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Počuli  ste znenie uznesenia.  Prosím, aby sme

sa prezentovali a o tomto uznesení hlasovali.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že predmetné uznesenie sme prijali.

 

     Ďakujem vám  pekne, pán poslanec  Národa, aj vám,  páni

poslanci.

 

     Budeme  pokračovať  t r i n á s t y m  bodom  programu,

ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane  zdravia ľudí v znení

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 222/1996

Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač číslo 464 a spoločnú

správu ako tlač 464a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  minister zdravotníctva  pán Javorský.  Prosím pána

ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     obsahom predkladaného návrhu zákona je úprava povoľova-

nia nakladania so zdrojmi  ionizujúceho žiarenia a povoľova-

nia kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov ži-

votného a pracovného prostredia z hľadiska ich možného vply-

vu na  zdravie ľudí a  vyňatie týchto z  režimu zákona číslo

455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní (Živnostenský zákon)

v znení neskorších predpisov.

 

     Podľa navrhovanej právnej úpravy  nakladanie so zdrojmi

ionizujúceho žiarenia a  kvalitatívne a kvantitatívne zisťo-

vanie faktorov životného  prostredia a pracovného prostredia

budú môcť vykonávať právnické a fyzické osoby na základe po-

volenia Ministerstva zdravotníctva  Slovenskej republiky, ak

splnia zákonom ustanovené  podmienky, ktorými sú spôsobilosť

na  právne  úkony,  požadovaná  kvalifikácia  a odborná prax

a odborná a zdravotná spôsobilosť a bezúhonnosť.

 

     Podľa zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky číslo

272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí je na vydanie povolení

na  uvedené  činnosti  príslušné  Ministerstvo zdravotníctva

Slovenskej republiky. Súčasne však  tieto činnosti možno vy-

konávať podľa živnostenského zákona ako voľné živnosti a ako

koncesovanú živnosť,  pokiaľ ide o  výrobu a opravy  zdrojov

ionizujúceho žiarenia.

 

     Z hľadiska ochrany zdravia je nevyhnutné, aby povolenia

na akúkoľvek  činnosť so zdrojmi  ionizujúceho žiarenia, ako

aj povolenia na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie fak-

torov  životného a  pracovného prostredia  vydával príslušný

orgán na  ochranu zdravia -  Ministerstvo zdravotníctva Slo-

venskej republiky, čo si vyžaduje úpravu inštitútu povoľova-

nia zákonným  spôsobom a súčasne  vyňatie uvedených činností

z režimu živnostenského zákona.

 

     Navrhovanou  právnou úpravou  sa má  zabezpečiť ochrana

zdravia osôb,  ktoré pracujú so  zdrojmi ionizujúceho žiare-

nia, a obyvateľstva v súlade so základnými princípmi ochrany

zdravia pred ionizujúcim  žiarením, odporúčanými Medzinárod-

nou komisiou pre rádiologickú ochranu a Svetovou zdravotníc-

kou  organizáciou.  Ide  o  princíp odôvodnenosti používania

zdrojov ionizujúceho žiarenia, princíp optimalizácie ochrany

zdravia  pred ionizujúcim  žiarením a  princíp neprekročenia

ustanovených limitov o žiareniach. Uvedené princípy sú v ná-

vrhu zákona premietnuté a  budú podrobnejšie upravené vo vy-

konávacom  predpise v  nariadení vlády  Slovenskej republiky

o ochrane  zdravia pred  nepriaznivými účinkami ionizujúceho

žiarenia.

 

     Úprava  povoľovania  kvalitatívneho  a  kvantitatívneho

zisťovania faktorov  životného prostredia a  pracovného pro-

stredia vychádza z toho, že ide o zisťovanie významných fak-

torov životného  a pracovného prostredia - fyzikálnych, che-

mických, biologických  a iných, ktoré  rozhodujúcim spôsobom

ovplyvňujú  zdravie  ľudí.  Ide  najmä  o zisťovanie zdraviu

škodlivých faktorov životného a pracovného prostredia, ktoré

podľa súčasných poznatkov vedy spôsobujú alebo môžu spôsobiť

poruchy zdravia. Túto činnosť  podľa súčasnej právnej úpravy

vykonávajú štátne zdravotné ústavy.

 

     Navrhovaná  právna úprava  má zabezpečiť,  aby hľadisko

ochrany zdravia ľudí bolo pri vykonávaní akejkoľvek činnosti

so  zdrojmi ionizujúceho  žiarenia a  pri zisťovaní faktorov

životného a pracovného prostredia prioritné.

 

     Obsahom navrhovaného zákona je aj novelizácia ustavenia

§ 5 ods.  5 zákona Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

152/1995 Z. z. o potravinách, ktorej cieľom je najmä zosúla-

denie citovaného zákona s navrhovanou právnou úpravou.

 

     Navrhovaná právna úprava  vychádza z odporúčania Medzi-

národnej komisie pre rádiologickú ochranu číslo 60 a odporú-

čania - Základné štandardy ochrany pred ionizujúcim žiarením

a pre bezpečnosť radiačných zdrojov, prijatého Medzinárodnou

agentúrou pre atómovú energiu v spolupráci so Svetovou zdra-

votníckou  organizáciou,  Medzinárodnou  organizáciou práce,

Medzinárodnou organizáciou  pre ekonomickú spoluprácu  a Me-

dzinárodnou organizáciou pre poľnohospodárstvo a výživu.

 

     Východiskovým materiálom pri príprave navrhovanej práv-

nej úpravy bolo nariadenie  vlády Švajčiarska o ochrane pred

ionizujúcim žiarením  z roku 1994.  V obmedzenej miere  boli

použité právne úpravy Spolkovej republiky Nemecko a Švédska.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prosím,  aby ste  schválili návrh  zákona v predloženom

znení.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Prosím pána  spoločného spravodajcu, ktorým  bol určený

pán poslanec Paška, aby  predniesol správu o prerokovaní ná-

vrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     ctení kolegovia, kolegyne,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  o výsledku prerokovania

vládneho návrhu  zákona Národnej rady  Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí, v znení

zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo 222/1996

Z. z. a  o zmene  a o  doplnení  niektorých ďalších zákonov,

tlač číslo 464.

 

     Uvedený vládny návrh  zákona pridelil predseda Národnej

rady Slovenskej  republiky rozhodnutím číslo 1110  z 23. au-

gusta 1996  na prerokovanie Ústavnoprávnemu  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti,  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Sloven-

skej  republiky  pre  životné  prostredie  a ochranu prírody

v lehote do 4. septembra 1996 a súčasne určil Výbor Národnej

rady Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne veci

na skoordinovanie stanovísk výborov  s tým, že sa skoordino-

vané stanoviská premietnu do spoločnej správy Výborov Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

     Určené výbory  prerokovali vládny návrh  zákona na svo-

jich schôdzach v čase od 3.  do 4. 9. 1996, vyslovili súhlas

s uvedeným návrhom zákona a odporúčajú ho Národnej rade Slo-

venskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými

v spoločnej správe.

 

     Milé kolegyne, vážení  kolegovia, z pozmeňujúcich návr-

hov, ktoré  sú uvedené v  spoločnej správe, budem  odporúčať

prijať prvých šesť  pozmeňujúcich návrhov. Pozmeňujúci návrh

pod číslom  7 nebudem odporúčať prijať,  pretože tento návrh

nemá normatívny charakter a jazykovo-technické úpravy sa vy-

konávajú pri prepise zákonov tak či tak.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Otváram k tomuto bodu  rokovania rozpravu. Nedostal som

žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási.

 

     (Nikto.)

 

     Nehlási sa  nikto do rozpravy, ani  s faktickou poznám-

kou, preto končím rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Zrejme  sa nechce  vyjadriť ani  pán minister,  nemá sa

k čomu.

 

     Pán  spoločný  spravodajca  takisto.  Prosím,  aby  ste

uviedli hlasovanie.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predseda, tak  ako som už uviedol, odporúčal

by som hlasovať o prvých šiestich bodoch spoločnej správy en

bloc.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, pán spoločný

spravodajca navrhol, aby sme hlasovali  o bodoch 1 až 6 spo-

ločnej správy en bloc. Navrhuje ich prijať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Tieto body spoločnej správy sme prijali.

 

     Môžete pokračovať, pán poslanec.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Teraz budeme hlasovať o  bode číslo 7 spoločnej správy.

Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 7 spoločnej správy s odporúčaním

pána spoločného spravodajcu neprijať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

     Bod číslo 7 spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predseda, vyčerpali  sme hlasovanie o pozme-

ňujúcich návrhoch, môžeme hlasovať  o návrhu zákona ako cel-

ku. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o zákone  ako celku. Pán  spoločný

spravodajca ho navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslan-

ci.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Ďakujem za spoluprácu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Konštatujem, že sme tento vládny návrh zákona schválili.

 

     Budeme pokračovať v rokovaní, keďže máme ešte čas, štr-

nástym bodom programu... (Hlasy v sále.) Už tu máme pána mi-

nistra Baca, ktorý čaká aj na ďalšie zákony, tak ho nepošle-

me domov.

 

     Š t r n á s t y m  bodom programu sú

 

     opatrenia zamerané na  zlepšenie zdravotného stavu oby-

vateľstva Slovenskej republiky.

 

     Materiál vlády máte predložený  ako tlač 463 a spoločnú

správu výborov ako tlač 463a.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  aj tento mate-

riál uvedie minister zdravotníctva pán Javorský. Prosím pána

ministra, aby ho uviedol.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     Národná  rada Slovenskej  republiky uznesením  číslo 69

z roku 1995 zo dňa 20. januára 1995 uložila vláde Slovenskej

republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky opat-

renia  zamerané  na  zlepšenie  zdravotného stavu obyvateľov

Slovenskej republiky.  Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej

republiky  v súčinnosti  s ostatnými  rezortmi  začalo neod-

kladne v zmysle programového vyhlásenia vlády realizovať rad

konkrétnych krokov  v nadväznosti na  materiály z predošlého

obdobia s uvedeným zameraním. Len v rokoch 1995-1996 to bolo

aktualizovanie Národného  programu podpory zdravia  s cieľom

zvýšiť jeho účinnosť, prijatie opatrení na pozitívne ovplyv-

nenie výživových zvyklostí obyvateľstva, vypracovanie harmo-

nogramu  realizačných projektov  Národného programu  podpory

zdravia a akčného plánu pre prostredie a zdravie.

 

     Na implementáciu Národného programu podpory zdravia bo-

la zo zástupcov rezortov a mimovládnych organizácií vytvore-

ná nadrezortná Koordinačná rada na ochranu a podporu zdravia

pod vedením ministra zdravotníctva, menovaní národní koordi-

nátori priorít a programov  Národného programu podpory zdra-

via, vytvorené komisie a  grémium Národného programu podpory

zdravia, čím vznikol kompaktný organizačný rámec na zabezpe-

čenie účinnosti uvedených opatrení.

 

     Okrem aktivizácie všetkých  rezortov a mimovládnych or-

ganizácií sa začala v rámci rezortov zdravotníctva transfor-

mácia  bývalých hygienicko-epidemiologických  staníc v okre-

soch na štátne zdravotné ústavy, ktoré okrem predošlých úloh

na úseku  zabezpečenia zdravých životných  a pracovných pod-

mienok  začali  realizovať  kroky  na  pozitívne ovplyvnenie

spôsobu života, a to  v rámci schválenej koncepcie zriaďova-

nia poradenských centier zdravotnej  výchovy a podpory zdra-

via, otváraním poradní zdravej výživy, prevencie a odvykania

fajčenia, optimalizácie pohybovej aktivity, prevencie stresu

a ochrany a  podpory zdravia pri  práci. Vzhľadom na  to, že

niektoré ukazovatele vykazujú  zastavenie negatívneho trendu

zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky, je mož-

né  doteraz  prijaté  opatrenia  považovať  za opodstatnené.

V ich plnení sa bude pokračovať.

 

     Predkladaný  materiál sumarizuje  opatrenia za uplynulé

obdobie a komplexne ich dopĺňa o ďalšie. Celkove sú rozdele-

né  na  koncepčné,  legislatívne,  organizačné,  ekonomické,

výchovno-realizačné a kontrolné.

 

     Materiál  prešiel  pripomienkovým  konaním  v rezortoch

a v mimovládnych organizáciách,  rokovaním v odvetvovej Rade

hospodárskej a sociálnej dohody  a bol schválený na rokovaní

Rady hospodárskej a sociálnej dohody  27. júna 1996. Dňa 13.

augusta  1996 bol  materiál prerokovaný  vo vláde Slovenskej

republiky a prijatý uznesením číslo 532.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Javorskému.

 

     Spoločným spravodajcom  výborov je pán  poslanec Barna.

Prosím ho,  aby predniesol správu o  prerokovaní vo výboroch

Národnej rady.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu pre-

rokovanú  vo Výbore  Národnej rady  Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Sloven-

skej  republiky  pre  životné  prostredie  a ochranu prírody

o výsledku  prerokovania  opatrení  zameraných  na zlepšenie

zdravotného  stavu obyvateľstva  Slovenskej republiky,  tlač

463.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1106 dňa  22. augusta 1996 pridelil opatrenia

zamerané na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva Sloven-

skej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre životné prostredie a  ochranu prírody na

prerokovanie do 4. septembra 1996. Ako príslušný určil Výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci,  ktorý pripraví správu  o výsledku prerokovania

materiálu vo výboroch.

 

 

     Priebeh rokovania  vo výboroch:  Obidva výbory Národnej

rady Slovenskej republiky, a  to Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  životné prostredie

a ochranu prírody, prerokovali  predložený materiál v stano-

venom termíne.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo  a  sociálne  veci  prerokoval  opatrenia zamerané na

zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republi-

ky  a  odporučil  Národnej  rade  Slovenskej republiky vziať

predložený materiál na vedomie. Výbor súčasne požiadal Koor-

dinačnú radu  pre ochranu a podporu  zdravia, aby predložila

výboru do 31. decembra 1996 informáciu o plnení opatrení za-

meraných na zlepšenie zdravotného  stavu obyvateľstva. V na-

sledujúcom období má Koordinačná  rada pre ochranu a podporu

zdravia predkladať obdobnú  informáciu výboru dvakrát ročne.

Výbor súčasne požiadal Koordinačnú radu pre ochranu a podpo-

ru zdravia, aby do 30.  septembra 1996 predložila výboru in-

formáciu  o  hygienickej  situácii  v jednotlivých regiónoch

Slovenskej republiky.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a  ochranu prírody neprijal  k predloženému mate-

riálu platné uznesenie, pretože v  zmysle § 48 ods. 1 zákona

číslo 44/1989  Zb. o rokovacom  poriadku Slovenskej národnej

rady v  znení neskorších predpisov nevyslovila  s ním súhlas

nadpolovičná  väčšina všetkých  členov výboru.  Počet členov

výboru 19,  prítomných 12, za  návrh uznesenia hlasovalo  8,

proti návrhu hlasovali 4, nikto sa nezdržal hlasovania.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem spoločnému spravodajcovi pánu Barnovi.

 

     Do rozpravy som dostal  dve písomné prihlášky. Ako prvý

sa prihlásil  pán poslanec Mikolášik  a po ňom  pán poslanec

Kováč.

 

     Otváram rozpravu k tomuto bodu programu.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     hoci  tento  materiál,  ktorý  nám  vláda predkladá, je

z tých, ktorý máme  len zobrať na vedomie, nedá  mi, aby som

nekomentoval  problematiku,  ktorá  je  predmetom  a obsahom

predkladanej správy.  Má to byť  v prvom rade  akýsi výpočet

opatrení, ktoré dovolia zlepšiť zdravotný stav našej populá-

cie.

 

     Žiaľ,  spoločne musíme  konštatovať, že  zdravotný stav

populácie je  veľmi zlý, ba  čo horšie, nemožno  konštatovať

v žiadnom  ohľade zlepšovanie  zdravotného stavu.  Iste toto

nie je výsledkom pôsobenia len tejto vlády, to vôbec nie, je

to trend  dlhodobý a jeho  príčiny možno celkom  iste hľadať

v takzvanom  socialistickom zriadení,  ktoré sa  zle staralo

o zdravie občanov a úplne zničilo základný obraz zdravia po-

pulácie. Zatiaľ čo v krajinách, kde tzv. socializmus nemali,

mám na mysli krajiny západnej Európy, sa zdravotný stav oby-

vateľstva trvale zlepšoval, postupne  sa znižoval počet úmr-

tí, resp. pomer úmrtí  na kardiovaskulárne ochorenia a onko-

logické ochorenia, ale najmä  neustále sa zvyšoval priemerný

vek dožitia celej generácie, obzvlášť u mužov.

 

     Tu mi  nedá, aby som  sa len tak  dobromyseľne nevrátil

k medializovanej sentencii  nášho kolegu Fica,  ktorý sa vy-

jadroval  v inej  súvislosti v  tom zmysle,  že socializmus,

ktorý sme mali my, nebol až taký zlý, veď koľko sa napríklad

u nás  vybudovalo. Kolega  vtedy asi  pozabudol povedať,  že

v iných krajinách,  kde takéto zriadenie  nemali, vybudovali

v tom istom časovom období oveľa viac. To akosi po prvé.

 

     Po druhé a v neposlednom rade - od druhej svetovej voj-

ny sa zlepšoval celkový zdravotný stav obyvateľstva v porov-

naní s nami  a bolo to u nich  neporovnateľne lepšie. Tu mám

na mysli napríklad morbiditu a mortalitu na tuberkulózu, no-

vorodeneckú úmrtnosť,  starostlivosť o novorodenca  atď. Rád

konštatujem, že odkedy sme  zmenili režim, stredná dĺžka ži-

vota mužov  a žien sa  zvyšuje. Pomaličky, ale  zreteľne. Je

to,  samozrejme,  dobré,  i  keď  treba  povedať,  že i údaj

o strednej  dĺžke  dožitia  mužov  za  rok  1995, ktorý máme

k dispozícii, ako  uvádza oficiálny zdroj, je  len 68,4 a je

jeden z najnižších v Európe.

 

     Tomuto materiálu však musím  vytknúť jednu zásadnú chy-

bu, jeden  základný nedostatok. V  úvode sa tvrdí,  že tento

materiál  reaguje na uznesenie číslo  69 z  20. januára 1995

k programovému vyhláseniu, ktorým  Národná rada žiada vládu,

citujem" "predložiť konkrétne kroky  vlády zamerané na zlep-

šenie zdravotného stavu obyvateľstva", a ďalej sa v predkla-

danej správe tvrdí, citujem: "vláda Slovenskej republiky ako

iniciátor aktivít na zlepšenie zdravotného stavu prerokovala

a schválila od času prijatia uznesenia Národnej rady Sloven-

skej republiky  v januári 1995  rad materiálov" atď.  a hneď

pokračuje "ďalšie  opatrenia už prijalo a  realizuje v rámci

svojej pôsobnosti Ministerstvo  zdravotníctva Slovenskej re-

publiky". Vážení priatelia,  vážení poslanci, vážené poslan-

kyne, my, čiže Národná rada Slovenskej republiky, sme nežia-

dali, aby vláda predložila len opatrenia spadajúce do pôsob-

nosti  ministerstva  zdravotníctva.  Tento  materiál mal byť

koncipovaný oveľa širšie.

 

     Je  predsa známe,  že zdravotný  stav obyvateľstva  len

z dvadsiatich percent závisí  od úrovne poskytovanej liečeb-

nej  a preventívnej  starostlivosti. Zdravotný  stav je vždy

výslednicou pôsobenia mnohostranných  faktorov, ktoré celkom

iste súvisia aj s mnohými ostatnými rezortmi,  ale nič z to-

ho sme tu k  dispozícii nedostali. Nemôžeme dostatočne posú-

diť,  či táto  vláda aj  v iných  rezortoch urobila kroky na

zlepšenie zdravotného stavu  a či sa plní aj  táto časť pro-

gramového vyhlásenia.

 

     Čo urobilo napríklad ministerstvo hospodárstva na zlep-

šenie zdravotného stavu  obyvateľstva? Aké racionálne potra-

viny v dostupnej cene sa začali odvtedy vyrábať? Boli zruše-

né byty,  v ktorých je  zvýšená emanácia škodlivého  radónu?

Alebo boli postavené iné byty, ktoré sú nezávadné a ktoré by

boli dostupné?  To by tu  malo tiež figurovať,  ministerstvo

výstavby by malo o tom podať informáciu.

 

     Mimochodom, k zdraviu  a spokojnosti obyvateľstva patrí

v širšom pohľade i starostlivosť  o mladú generáciu, o mladú

rodinu. Tomu  sme ešte všetci poriadne  dlžní. Ako je možné,

že v materiáli vlády úplne chýba vyjadrenie ministerstva ži-

votného prostredia o ich  vízii na zlepšenie celkového zdra-

votného  stavu? Podľa  materiálu, ktorý  máme k  dispozícii,

v našom  štáte je  v ekológii  všetko v  najlepšom poriadku.

Zrejme máme  česť žiť priamo  v takom ekologickom  raji, kde

nie  je žiadny  vplyv  radiácie  v okolí  napríklad jadrovej

elektrárne. Radi by sme vedeli, že je to dobré, ale potrebu-

jeme o tom údaje.

 

     Zrejme  už  vo  všetkých  obciach existuje kanalizácia.

Vieme,  že nie.  Vieme, aké  sú funkčné,  a niekde absentujú

čističky odpadových vôd, vieme, že  nie sú. To všetko by sme

radi konštatovali  nie preto, aby  sme len kritizovali,  ale

preto, aby sme  spoločne hľadali cesty, ako sa  to dá napra-

viť. Napríklad v oblasti  emisií hutníckeho priemyslu, ktoré

zaplavujú a  zaplavovali a ešte sa  to nepodarilo odstrániť,

napríklad tzv. ťažké kovy, ktoré majú priame negatívne účin-

ky na zdravotný stav obyvateľstva. O tom tu, v materiáli ne-

máme k dispozícii žiadne údaje. Akými opatreniami sa zasadi-

lo  napríklad  ministerstvo  poľnohospodárstva  o  zlepšenie

zdravotného stavu?  Nedostali sme tu ani  slovo. Naše poľno-

hospodárstvo  poskytuje na  trh tak  málo zeleniny  a ovocia

a na druhej  strane je také drahé,  že skladba a stravovacie

návyky obyvateľstva pretrvávajú  v zabehaných nezdravých vý-

živových návykoch.  Mám na mysli  zvýšenú konzumáciu lipidov

a sacharidov.

 

     Aj priemerne  informovaný občan či školák  dnes už vie,

že naši občania umierajú najviac na následky kardiovaskulár-

nych chorôb. No a na tieto choroby sú chorí a umierajú práve

tí občania, ktorí sa nesprávne stravujú - obézni atď.

 

     Takto by som mohol pokračovať vo výpočte - nechcem zdr-

žiavať ctenú snemovňu - vo výpočte tých rezortov vlády, kto-

rých pôsobnosť sa taktiež podieľa  na zlom alebo na celkovom

zdravotnom stave obyvateľstva  - ministerstvo dopravy, mini-

sterstvo  kultúry. Všimnite  si, ako  málo je  medializovaná

zdravotná výchova, výchova k zdravému životnému štýlu. Nemô-

žem si  nevšimnúť ani také materiály a vidíme, aké všelijaké

programy sa  uskutočnili v prevencii  AIDS, ktoré sa  trápne

obmedzujú len a len na  používanie prezervatívu, čo budí do-

jem  akéhosi bezpečného  sexu pri  tomto použití.  Nie je to

tak. Dobre  vieme, že aj táto  metóda pri plánovaní rodičov-

stva zlyháva v 5 až 13 percentách. Tak ako môžeme komusi ho-

voriť, že toto je dobré  pri prevencii inak smrteľnej nákazy

HIV alebo AIDS?

 

     Vo výpočte rezortov chýba ešte jeden, a to je minister-

stvo práce,  sociálnych vecí a  rodiny, ktorého dosah  veľmi

úzko súvisí so zdravím  ľudí. Veď ministerstvo zdravotníctva

a ministerstvo  práce, sociálnych  vecí a  rodiny sa  spolu-

podieľajú na  starostlivosti o starých občanov,  tak ako sme

to, myslím,  v takom súzvuku akcentovali  aj v našom gestor-

skom výbore pre zdravotníctvo  a sociálne veci.  Totiž mini-

sterstvo  práce,  sociálnych  vecí  a  rodiny i ministerstvo

zdravotníctva sa starajú o starších občanov v určitom posta-

vení, ktoré  sa navzájom prelína, jednak  v domovoch dôchod-

cov, v ústavoch sociálnej starostlivosti a v liečebniach dl-

hodobo chorých. V tejto  súvislosti Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci zaviazal

oboch ministrov,  aby pripravili víziu  koncepcie starostli-

vosti o občanov v dôchodkovom  veku tak, aby sa zdravotnícka

a opatrovateľská starostlivosť lepšie dopĺňali.

 

     Vieme,  že  na  jednej  strane  nemáme dostatočný počet

miest v domovoch dôchodcov. Ročne je nevybavených až 6 tisíc

žiadostí o umiestnenie v domovoch dôchodcov. Na druhej stra-

ne, v  súčasnom období - a  to je údaj z  rezortu sociálnych

vecí - je až 3 150  pacientov v domovoch dôchodcov tzv. kon-

traindikovaných,  čiže  nesprávne  umiestnených  v  domovoch

dôchodcov,  pretože je u  nich  také zdravotné  postihnutie,

že by  si viac zaslúžili  zdravotnú starostlivosť a  nie len

umiestnenie v domove dôchodcov.

 

     Čiže len na to chcem  upozorniť vážené kolegyne a váže-

ných kolegov, že je nutné vytvoriť akýsi nový typ zariadení,

kde by  lepšie participovali oba rezorty,  čiže rezort zdra-

votníctva a sociálnych vecí, a kde by bola poskytovaná zdra-

votnícka aj sociálna starostlivosť.  A takisto v systéme fi-

nancovania  by bolo  potrebné  urobiť  také kroky,  aby pro-

striedky išli z oboch rezortov.

 

     Čiže v rámci rozpravy navrhujem a upozorňujem, že treba

skutočne  urgentne budovať  nové a  ďalšie domovy dôchodcov,

liečebne pre dlhodobe chorých.  Pani kolegyňa Kolesárová nás

upozornila, že trebárs v Leviciach nie je žiadny ústav, kto-

rý by bol  podobný liečebni dlhodobo chorých, a je tam veľká

morbidita,  zdravotný stav  obyvateľstva nie  je dobrý.  Len

takto  spoločne  zlepšíme  starostlivosť  aj  o  týchto ľudí

a zlepšíme aj zdravotný stav  celkovej populácie i dĺžku do-

žitia, lebo o tom hovorím, v dôstojných podmienkach.

 

     Len takú poslednú  vetu na záver. Ešte stále  u nás ab-

sentuje vytvorenie hospicov,  vytvorenie systému na dôstojné

zomieranie terminálne chorých pacientov. S tým sa asi budeme

zaoberať nabudúce.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi Mikolášikovi.  Slovo má

pán poslanec Kováč z DÚ.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     ospravedlňujem sa, že v túto neskorú hodinu idem vystu-

povať. Myslím si,  že táto závažná téma sa  mala presunúť na

zajtrajšie rokovanie, pretože  zdravotný stav slovenskej po-

pulácie by mal byť jednou z domén práce tohto parlamentu. Ak

nepovažujeme zdravie občanov za prioritu našej politiky, tak

prepáčte za výraz, nemáme tu čo hľadať.

 

     Otázka je, či s týmto  materiálom môže byť Národná rada

spokojná, s rozsahom úloh, ktoré  sú tu stanovené jednak pre

ministerstvo zdravotníctva, ale aj pre ostatných, alebo nie,

a akým spôsobom potom máme vyjsť z tejto situácie.

 

     Keď sa pozriete na  časový a dynamický priebeh predlžo-

vania strednej dĺžky života, zistíte, že skutočne porovnanie

rokov  1991  a  1995  vychádza  optimisticky, pretože naozaj

dochádza  k predlžovaniu  nášho  stredného  života, a  to aj

u mužov, aj u  žien. Ale stačí sa pozrieť  na rozpis na jed-

notlivé roky a zistíte, že ten nárast, signifikantný nárast,

bol v rokoch 1991 a 1992 a odvtedy sa zastavil.

 

     Zrejme niektoré organizačné opatrenia, ktoré sa spravi-

li v oblasti zdravotníctva, tak ako o nich hovoril pán kole-

ga,  spôsobili  trošku  zvýšenie  alebo  maličké  predĺženie

strednej  dĺžky života,  ale  od  tých čias  stagnujeme. Som

presvedčený, že stagnácia je preto,  že sa v našej republike

zanedbáva politika zdravia - nie politika zdravotníctva, ale

politika zdravia.  Ak dovolíte, dokladom  toho, ako málo  sa

jej venuje pozornosť, je presne tento návrh opatrení.

 

     Pokiaľ máte záujem o  zdravotný stav populácie, prosím,

aby ste  sa zamerali na vymenovanie  opatrení, ktoré sú oso-

bitne spracované.  Je tu navrhnutých  24 opatrení, resp.  24

úloh, z toho 8 úloh,  ktoré boli prijaté už dávno, povedzme,

sú staré už  viac ako rok a intuitívne  by sme očakávali, či

už priniesli  nejaké výsledky, či  boli správne nasmerované,

či koncepcie, ktoré sú tu prijaté, sa odrazili v nejakej le-

gislatíve atď. O tom správa  nehovorí vôbec nič. To znamená,

že veľmi ťažko môžu poslanci  Národnej rady posúdiť, či čin-

nosť  všetkých rezortov,  ktoré  by  tu mali  byť prierezovo

zobrazené, z  hľadiska zdravia obyvateľstva  je dobrá, alebo

nie.

 

     Pán minister  hovoril, že je  tu množstvo nových  úloh.

Pán minister, ja som narátal dve. Dve úlohy, ktoré majú ter-

mín prijatia po  septembri 1996. Ďalej je tu  14 úloh, ktoré

boli prijaté v minulosti a majú trvalý charakter. A tu by sa

opäť žiadalo - a najmä  pri týchto úlohách - informovať sne-

movňu o tom, ako sa tie úlohy plnia, keď majú trvalý charak-

ter,  čo prinášajú.  To je  len taký,  povedal by som, veľmi

hrubý výpočet. Pozorne sa treba pozrieť na jednotlivé oblas-

ti, tak ako sú spracované v týchto opatreniach.

 

     Prvá je  oblasť koncepcie. V tejto  oblasti štyri úlohy

majú viac ako rok. Čo priniesli tieto koncepcie? Čo prinies-

li v oblasti legislatívy,  čo priniesli v oblasti organizač-

ného  zabezpečenia,  čo  v  oblasti finančného zabezpečenia?

Niet o tom ani zmienky.  Ale povedzme, koncepcia sa vytvára,

súhlasím s tým,  že treba mať koncepciu, aby  sa mohlo ďalej

pracovať. Ak sa pozriete na  správu o opatreniach na zlepše-

nie zdravotného stavu obyvateľstva, pozrite sa na legislatí-

vu - štyri  zákony, z toho dve novely,  jedny zásady a jeden

zákon. Myslíte si, že to je skutočne  dostatočná práca - nie

ministerstva  zdravotníctva, pozor - je to  dostatočná práca

vlády a všetkých rezortov,  ktoré sú zodpovedné za zdravotný

stav obyvateľstva, na plnenie tejto  závažnej úlohy? Prijaté

štyri právne normy, resp. ich návrhy? Je to dosť? Pre mňa je

to nedostatočné.

 

     Dovoľte, aby  som sa špeciálne  zmienil o organizačných

opatreniach, pretože,  samozrejme, celý systém  vplyvu štátu

na  zdravie alebo  vplyvu štátnych  i neštátnych  orgánov na

zdravie  - nie  na zdravotníctvo  - na  zdravie, si vyžaduje

množstvo organizačných krokov.

 

     Dámy a páni, preštudujte si, čo nám navrhuje, aké opat-

renia v organizačnej oblasti  - zabezpečenie účasti všetkých

rezortov a mimovládnych  organizácií na zlepšení zdravotného

stavu prostredníctvom koordinačnej rady.  To je prvé organi-

začné  opatrenie. Inými  slovami preložené  - v koordinačnej

rade sa musia zúčastniť  všetky rezorty a mimovládne organi-

zácie a prostredníctvom tejto  koordinačnej rady by sme mali

dosiahnuť  zlepšenie  zdravotného  stavu.  Nevieme o žiadnom

výstupe tejto koordinačnej rady. Neviem, kto z vás dostal do

ruky materiál o tom, že by táto koordinačná rada urobila ne-

jaký zásadný výstup, ktorý  by jednoznačne organizačne zlep-

šil zdravie populácie.

 

     Kuriózna je  druhá úloha - organizačná - vytváranie op-

timálnych podmienok na činnosť  komisií a orgánov koordinač-

nej rady.  No prepáčte, ak toto  je organizačné zabezpečenie

ochrany zdravia  človeka - to je  psia povinnosť každého re-

zortu, ktorý si takúto komisiu  zriadil. To sa, preboha, ani

do úlohy nemôže dávať. Ale  to je, podľa mňa, úplne nedosta-

točné.

 

     A tretia  úloha je vytvorenie pracovných  skupín zo zá-

stupcov  rôznych rezortov.  Toto je  všetko, čo  sa dosiahne

a dosiahlo, lebo  to je aj  návrh opatrení, na  organizačnom

úseku podpory  zdravia slovenského obyvateľstva.  Ste s tým,

vážené dámy a  páni, spokojní? Myslíte si, že  toto je mate-

riál, ktorý očakáva verejnosť, aby zistila, čo spravia vlád-

ne orgány,  parlamentné orgány v  prospech zlepšenia zdravia

populácie?  Ak ste  spokojní, prepáčte,  nepatríte zrejme do

tej skupiny obyvateľov, ktorých trápi tento problém.

 

     Ešte by som sa  dotkol ekonomických otázok. Prosím vás,

pozrite sa na úlohy, ktoré sú kladené ekonomicky: zabezpeče-

nie napĺňania príslušnej  kapitoly rozpočtu rezortu zdravot-

níctva. To je ekonomické  opatrenie na zlepšenie zdravia po-

pulácie. Pozor!  To, že sa  tu nehovorí o  zdravých potravi-

nách, že sa tu nehovorí o životnom prostredí, že sa tu neho-

vorí o vodách, že sa tu nehovorí o ovzduší, že sa tu nehovo-

rí o  výchovných momentoch, čo  všetko musí rezort  školstva

vynakladať na  zlepšenie zdravia, výchovy  k zdraviu, to  tu

nie je, ale myslím si, že by to tam patrilo.

 

     Skúsme ďalšie - usmerňovanie činnosti zdravotných pois-

ťovní. Nuž, zdravotná poisťovňa sa nedá usmerňovať minister-

stvom zdravotníctva od novembra 1995 a trvale. Zdravotná po-

isťovňa sa dá usmerňovať  prostredníctvom správnej rady a dá

sa usmerňovať prostredníctvom legislatívy.  Ale tie úlohy sú

niekde inde.

 

     A potom - zabezpečovanie plnenia príjmov Štátneho fondu

zdravia a  následné poskytovanie príspevkov  na financovanie

projektov. To je ďalšia úloha, ktorá je síce sebalepšou sna-

hou, a tu chcem pánu  ministrovi vysloviť určitú úctu, že sa

snaží v procese privatizácie  dosiahnuť čo najväčšie zdroje,

lebo Štátny fond zdravia sa plní predovšetkým z privatizácie

zdravotníckych  zariadení, ale  žiaľ, je  to mimo  jeho rúk,

pretože privatizačný projekt schvaľuje Fond národného majet-

ku, on si stanovuje cenu a je to vlastne mimo vás a dozviete

sa, za čo vám to sprivatizovali  a čo z toho ten fond dosta-

ne.

 

     A konečne posledné - aby projektanti, ktorí chcú riešiť

problematiku zdravia, si zháňali  peniaze niekde inde. To je

inými slovami  povedaná štvrtá finančná  úloha - ekonomická.

Nebudem rozoberať ďalšie úlohy, ktoré tu sú: výchovno-reali-

začné a kontrolné.

 

     Preto dovoľte, aby som predložil návrh na uznesenie.

 

     Národná  rada Slovenskej  republiky neprijíma  materiál

"Opatrenia zamerané na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľ-

stva" a  žiada - tentokrát  nie ministra zdravotníctva,  ale

vládu Slovenskej  republiky, aby predložila  komplexný návrh

opatrení na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva Sloven-

skej republiky.

 

     Pred časom  som tu predložil návrh  a ctená snemovňa ho

odsúhlasila,  aby  sme  poďakovali  dobrovoľným  pracovníkom

v oblasti  prevencie  onkologických  ochorení.  Vážené  dámy

a páni, podľa  štatistík každý tretí z  nás, ktorý zomrie po

roku 2000,  zomrie na onkologické  ochorenie a nič  v týchto

opatreniach sa nepreukazuje.  Vieme odhadnúť niektoré čiast-

kové príčiny, či už je to otázka výživy, nesprávnych stravo-

vacích návykov, či  je to otázka žiarenia a  ďalšie a ďalšie

príčiny, znečistené životné prostredie, niektoré ťažké kovy,

ktoré prispievajú k rozvoju nádorových ochorení, ale tvárime

sa, že nám toto stačí.

 

     Chcem vás poprosiť, možno hovorím emotívnejšie, pretože

som  zdravotník, možno  hovorím preto,  že mám  veľmi blízko

práve k ústavom, ktoré riešia tieto zhubné ochorenia,  možno

hovorím preto,  lebo tam vidím  umierať na zhubné  nádory aj

malé  deti. Chcem  vás poprosiť,  neprijmite tento materiál.

Ten  z hľadiska  zdravia obyvateľov  Slovenska nerieši  nič.

A prosím vás, aby ste sa aj vy pripojili k žiadosti, aby nám

vláda, to znamená všetky rezorty,  ktorých sa to týka, pred-

ložila komplexný návrh opatrení, ktorý by riešil tú situáciu

zdravia slovenskej populácie, ktorú máme.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, nemám  už žiadnu  ďalšiu

prihlášku  do rozpravy.  Hlási sa  pani poslankyňa Rusnáková

s faktickou poznámkou. Do  rozpravy? (Hlas poslankyne Rusná-

kovej: Áno.) Nech sa páči.  (Hlasy z pléna.) Tiež do rozpra-

vy? (Šum v sále.)

 

     Vážení, teraz sa chcem opýtať, či ste uzrozumení s tým,

aby sme prerušili rozpravu a  aby sme v nej pokračovali zaj-

tra? Na  veľkú radosť pani  poslankyne Rusnákovej prerušujem

(ruch  v sále)...  a prajem  vám dnes  dobrý oddych a zajtra

prosím  s novými  silami dostavte  sa o  9.00 hodine, budeme

pokračovať. Vidím, pán poslanec, že ste pripravený už teraz.

 

     Ďakujem.

 

                    Tretí deň rokovania

      17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                    13. septembra 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v rokovaní  17. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Včera  sme prerušili  schôdzu rozpravou  o opatreniach,

ktoré sú  zamerané na zlepšenie  zdravotného stavu obyvateľ-

stva  Slovenskej republiky  s tým,  že do  rozpravy sú  ešte

prihlásení pani poslankyňa Rusnáková a pán poslanec Pokorný.

 

     S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte,  aby som  mierne modifikoval  návrh uznesenia.

Hovorím to len preto, lebo ho idem odovzdať. Môj modifikova-

ný návrh znie takto:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky považuje návrh opat-

rení na  zlepšenie zdravotného stavu  obyvateľov za nedosta-

točný a žiada vládu  Slovenskej republiky o predloženie kom-

plexného návrhu opatrení na zlepšenie zdravotného stavu oby-

vateľov."

 

     Ďakujem. Idem ho odovzdať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím pani poslankyňu Rusnákovú.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán minister,

 

     keďže so zdravím obyvateľstva  súvisia okrem iných fak-

torov aj stravovacie návyky  obyvateľstva a dostupnosť zdra-

vých potravín, dovoľte aj mne,  aby som vystúpila s príspev-

kom na túto tému.

 

     Prevencia srdcovo-cievnych a  nádorových ochorení patrí

podľa Národného  programu podpory zdravia  k prioritám našej

preventívnej  medicíny. Nikto  iný  len  štát musí  vytvárať

vhodné podmienky na to, aby ľudia mohli ozdraviť svoj spôsob

života, aby mohli ľahšie, častejšie a hlavne lacnejšie siah-

nuť po potravinách, o ktorých vieme, že sú významným ochran-

ným faktorom.

 

     Mnohé  európske krajiny  pochopili, že  bez systémových

opatrení na poli verejného  stravovania a potravinového trhu

nedosiahnu zmenu stravovacích návykov svojich obyvateľov. Vo

Fínsku sa napríklad aj pomocou takýchto systémových opatrení

podarilo  za necelých  20 rokov  znížiť úmrtnosť  na choroby

srdca a ciev  o viac ako 30 %.  To prinieslo obrovské úspory

financií vynakladaných na liečbu. Práve preto by sme si mali

uvedomiť, že problém potravín  s ochranným faktorom je prob-

lémom, na ktorý  by sa bolo treba pozrieť  aj cez ekonomické

nástroje. Získané prostriedky z  ich väčšieho daňového zaťa-

ženia určite nevyvážia obrovské  výdavky na liečbu ochorení,

ktorým sa dá správnou výživou predchádzať.

 

 

     V tejto súvislosti by som chcela - predtým ako navrhnem

ctenému  parlamentu  návrh  uznesenia,  ktorým budeme žiadať

vládu o  isté kroky v súvislosti  s opatreniami - pripomenúť

aj vystúpenie pána Vladimíra  Mečiara počas volebnej kampane

roku 1994. Pán Mečiar povedal,  že HZDS považuje za potrebné

po voľbách  DPH vo verejnom  stravovaní a v  cestovnom ruchu

znížiť  z 25  % na  6 %.  Ja som  sa vlastne vyjadrila práve

k tejto téme, k téme zdravých potravín.

 

     Dúfam preto, že Národná rada  podporí môj návrh, v kto-

rom navrhujem, aby sme v súvislosti s opatreniami zameranými

na zlepšenie  zdravotného stavu obyvateľstva  Slovenskej re-

publiky prijali tento text:

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  žiada vládu, aby

v súvislosti s opatreniami  zameranými na zlepšenie zdravot-

ného stavu obyvateľstva  Slovenskej republiky využila systé-

mové  ekonomické nástroje  (napríklad  preradenie  vybraných

potravín z 23-percentného daňového pásma do pásma 6-percent-

ného DPH), ktoré vytvoria vhodné  podmienky nato, aby si ob-

čania Slovenskej republiky mohli  častejšie a hlavne lacnej-

šie zakúpiť  potraviny, o ktorých je  známe, že sú významným

ochranným zdravotným faktorom."

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej. Ďalej je prihlásený

do rozpravy pán poslanec Pokorný. Nech sa páči, máte slovo.

 

 

 

 

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  i mne,  aby som  predniesol niekoľko  poznámok

k prerokúvanému materiálu.

 

     Materiál je spracovaný  podľa môjho názoru profesionál-

ne, s jasným cieľom, ale, žiaľ, s nejasnými postupmi. Hovorí

o medzirezortnom koordinačnom orgáne - ministerstve zdravot-

níctva, životného prostredia, školstva, mimovládnych organi-

záciách atď.  Je samozrejmé, že  všetky tieto inštitúcie  sa

musia zapájať do procesu na zlepšenie zdravotného stavu oby-

vateľov. Hovorí o  poradenských centrách zdravotnej výchovy,

ale nič sa nehovorí o úlohách prvého kontaktu - prevencie.

 

     Vysvetlím veľmi  stručne, čo tým  myslím. Zdravý človek

je  ovplyvňovaný vo  svojich názoroch  masmédiami a osobnými

rozhovormi, ale  na druhej strane  málokedy sa rozhodne,  že

pôjde  na špeciálnu  prednášku,  ktorá  mu vysvetlí,  ako sa

správne stravovať. K návšteve ho prinúti až zmena zdravotné-

ho  stavu. Najväčší  záujem o  svoje zdravie  majú spravidla

chronicky chorí, napríklad diabetici a ďalší chronicky chorí

ľudia. Na druhej strane najmenší záujem prejavujú zdraví ľu-

dia a paradoxne - veľmi  vážne chorí ľudia. Nechcú sa dozve-

dieť ďalšiu Jóbovu zvesť o svojom zdraví. Podľa môjho názoru

veľmi malý záujem o prerokovaný materiál je dôkazom aj toho,

čo som povedal - pravdepodobne  všetci, ktorí tu sedíme, sme

zdraví, alebo si to aspoň myslíme.

 

     Veľmi dôležité je hovoriť o systéme zdravotnej výchovy.

U nás, podľa môjho názoru,  najviac funguje rozhovor s leká-

rom, dovolím si tvrdiť okolo 90  %, a masmédiá. Ale je para-

doxom, že  zdravý človek nepríde do  nijakej poradne. Skúse-

nosti s  poradňami pre zdravých sú  negatívne, takže nám zo-

stávajú  letáčiky,  zdravotnovýchovné  telefónne  linky, ale

najmä krátke  šoty v televízii  a články v  časopisoch. Čiže

pripisovať  poradniam  väčšiu  efektivitu  je  diskutabilné.

Z ďalších faktorov - napríklad pohybové aktivity - treba za-

pojiť telovýchovu a jej  programy pre obyvateľstvo. Vedia to

najlepšie a majú s tým dlhoročné skúsenosti. V súčasnosti je

to však veľmi zlé. Ak  sa pozrieme na naše turistické zaria-

denia, ako vyzerajú miesta bývalých masových akcií, ktoré sa

robili a robia podobným systémom  i v zahraničí, u nás nezo-

stalo nič.

 

     Neposledná  záležitosť sa  dotýka práve  zdravotníckych

pracovníkov, ktorí  by mali robiť depistáž  a prevenciu. De-

pistážne akcie, čiže vyhľadávanie,  sa značne obmedzili. Tým

výrazne stúpla incidencia napríklad takých závažných ochore-

ní,  akou je  tuberkulóza v  pokročilejších štádiách.  Žiaľ,

dôležitým faktorom je i  skutočnosť, že poisťovne ich dávajú

na okraj svojej pozornosti.  Prevencia - prestávajú sa vyko-

návať  preventívne prehliadky  u detí,  dorastu a dospelých.

Robia sa, ale nie v takom  rozsahu. Opäť je to problém pois-

ťovní a  hradenia týchto výkonov  zdravotníckym zariadeniam,

lekárom a sestrám pracujúcim  v agentúrach domácej ošetrova-

teľskej starostlivosti a podobne.

 

     Preto sa pýtam, či z  tohto pohľadu bude vývoj strednej

dĺžky veku  za 10-15 rokov taký  pozitívny, ako to naznačuje

tabuľka na strane 1. O tejto tabuľke sa už hovorilo. Dovolím

si len konštatovať, že výsledky v tejto tabuľke chvália skôr

obdobie pred rokom 1990, a  nie teraz posledné obdobie, pre-

tože  aktivity  v  tejto  oblasti  sa  prejavia minimálne za

10-15 rokov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Pokornému.

 

     Keďže  už nemám  ďalšie písomné  prihlášky do rozpravy,

pýtam  sa, vážené  kolegyne a  kolegovia, či  sa ešte niekto

hlási do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o štrnástom bode progra-

mu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť  pán minister? Áno, nech sa

páči, máte slovo.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     vo svojom úvodnom slove som včera konštatoval, že pred-

kladaný materiál  sumarizuje opatrenia, resp.  materiály vy-

pracované ministerstvom zdravotníctva  schválené vládou Slo-

venskej republiky za uplynulé  obdobie, v záujme komplexného

prístupu ich  dopĺňa o tie  najvýznamnejšie, ktoré sa  práve

dopracúvajú,  resp. predkladajú  na vypracovanie.  Všetky sú

zamerané na ozdravenie jednotlivých zložiek životného a pra-

covného  prostredia, zmeny  postoja každého  z nás  k svojmu

vlastnému zdraviu a k spôsobu života a práce, čo sa následne

prejaví, resp. prejavuje na zlepšení zdravotného stavu nášho

obyvateľstva.

 

 

 

 

     Súhlasím, že zdravotný stav našej populácie nie je dob-

rý, preto  je tento komplex opatrení  prijatých vládou v ro-

koch  1995-1996.  Komplex opatrení je  orientovaný nielen do

rezortu zdravotníctva, ale takmer do všetkých rezortov, pre-

tože zdravie nie je  len záležitosťou rezortu zdravotníctva.

Vychádzali sme  pritom zo skúseností  Svetovej zdravotníckej

organizácie, že  na nepriaznivom zdravotnom  stave obyvateľ-

stva sa z 50 % podieľa spôsob života a práce, z 20 % životné

a pracovné  prostredie, z  20 %  genetické faktory  a rezort

zdravotníctva len z 10 %.

 

     Jedným zo zásadných koncepčných materiálov je koncepcia

štátnej zdravotnej politiky, ktorá je definovaná ako komplex

dlhodobých a krátkodobých aktivít štátu, zameraných na zlep-

šenie  zdravotného stavu  obyvateľstva  zabezpečením účinnej

medziodvetvovej kooperácie a  účasti spoločnosti na najdôle-

žitejších  činnostiach spojených  s poskytovaním  zdravotnej

starostlivosti občanom štátu.  Táto koncepcia jasne definuje

úlohy štátu  pri zabezpečovaní zdravotnej  starostlivosti na

úsekoch ochrany,  zachovania a navrátenia  zdravia, definuje

jej priority a ich obsahové  zameranie v oblasti spôsobu ži-

vota, práce  a sociálnych potrieb,  zdravej výživy obyvateľ-

stva, ochrany  životného prostredia a  zlepšovania podmienok

v životnom  prostredí,   zlepšovania  pracovného  prostredia

a podmienok na  zdravú prácu, zdravotníckej  sústavy. Takmer

všetky sú opatrenia preventívneho charakteru.

 

     S cieľom zlepšenia  zdravotného stavu obyvateľstva Slo-

venskej republiky, zníženia rozdielov medzi regiónmi  o 25 %

bol aktualizovaný aj Národný  program podpory zdravia. Práve

z aktualizovanej  verzie Národného  programu podpory zdravia

vyplýva potreba, aby  jednotlivé rezorty vypracovali vlastné

opatrenia  spolu  s  ich  finančným  zabezpečením,  ktoré sú

orientované  najmä na  zvyšovanie pohybovej  aktivity, zmenu

výživových  zvyklostí k  racionálnemu stravovaniu, prevenciu

drogových závislostí, zníženie spotreby tabakových výrobkov,

výchovu k partnerstvu, rodičovstvu a manželstvu spolu s pre-

venciou HIV a na znižovanie zvýšeného krvného tlaku adekvát-

nou kombináciou ovplyvnenia zložiek životného štýlu.

 

     Čo to  v praxi znamená?  Zmeniť pohybový režim,  zvýšiť

intenzitu pohybovej aktivity, znížiť  spotrebu tukov o jednu

štvrtinu, znížiť  spotrebu kuchynskej soli pod  6 g na osobu

a deň, zvýšiť  podiel zeleniny, ovocia,  strukovín, obmedziť

fajčenie, znížiť jeho prevalenciu o 5 %, vytvárať nefajčiar-

ske pracoviská a podobne.

 

     Po prvýkrát v krátkej  histórii Národného programu pod-

pory zdravia boli na realizáciu jeho projektov vyčlenené fi-

nančné prostriedky  takmer 30 mil. Sk.  Vláda Slovenskej re-

publiky schválila harmonogram  realizačných projektov Národ-

ného programu  podpory zdravia na roky  1995-1997, z ktorého

vyplývajú konkrétne úlohy pre jednotlivé rezorty.

 

     Napríklad ministerstvo obrany Slovenskej republiky rie-

ši  projekt prevencie  srdcovo-cievnych ochorení,  prevencie

a ochorení pohybového aparátu.

 

     Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky rieši projekt

Novinárska súťaž  zameraná na propagáciu  Národného programu

podpory zdravia, ktorý je  obsahovo orientovaný na priblíže-

nie Národného  programu podpory zdravia  širokej verejnosti,

podnietenie záujmov občanov o  osobnú aktivitu pri jeho rea-

lizácii.

 

     Ministerstvo pôdohospodárstva rieši  aktuálne trendy vo

výžive  a v  zmysle odporúčania  Národného programu  podpory

zdravia  projekt koncepcie  organického poľnohospodárstva na

Slovensku,  rozvojový program  ovocinárskej výroby,  projekt

rozvojový program pestovania zeleniny, ktorý je obsahovo za-

meraný na rozvoj  pestovania zeleniny, zlepšenie distribúcie

produktov a  vybudovanie veľkoobchodného agropotravinárskeho

centra, program pestovania stolového hrozna a podobne.

 

     Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rieši pro-

jekt prevencie drogových závislostí.

 

     Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií rieši pro-

jekt ozdravných opatrení rezortu,  ktorý je zameraný na zvý-

šenie  pohybovej aktivity,  bezbariérovú úpravu železničných

vozňov, propagáciu pohybovej aktivity.

 

     Ministerstvo hospodárstva rieši projekt výroba potravi-

nárskeho farbiva z výliskov modrých kultivátov hrozna, úplná

náhrada a vylúčenie používania  syntetických farbív v potra-

vinárskom priemysle, projekt  zníženie imisií znečisťujúcich

látok v regióne  Senica, skrátená technológia zušľachťovania

viskózneho vlákna, projekt rekonštrukcie a technológie skva-

palňovanie  chlóru v  Nováckych chemických  závodoch Nováky.

A takto by som mohol pokračovať vo výpočte projektov zamera-

ných na zlepšenie životného  a pracovného prostredia a zdra-

via našej populácie.

 

     Vládou Slovenskej republiky je schválený aj návrh opat-

rení v rámci výživovej politiky  na dosiahnutie zmeny vo vý-

voji zdravotného stavu obyvateľstva a ovplyvnenie výživových

zvyklostí. Aj  z toho materiálu  jednoznačne vyplývajú úlohy

a opatrenia pre viaceré rezorty. Spomeniem len niektoré.

 

     Prehĺbiť pôsobenie zdravotnej  výchovy smerujúcej k do-

siahnutiu pozitívnych zmien  vo výživových zvyklostiach oby-

vateľstva - ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo kultúry

a školstva.

 

     Ďalej  prehodnotiť a  novelizovať výživové  odporúčacie

dávky - úloha pre  ministerstvo zdravotníctva,  ministerstvo

pôdohospodárstva a ministerstvo práce, sociálnych vecí a ro-

diny. Preferovať využitie  dotačných finančných prostriedkov

na oblasť  zvýhodnenia výroby potravín  osobitne vhodných na

racionálnu výživu obyvateľstva,  prednostne však so znížením

obsahu tuku - to je úloha pre ministerstvo pôdohospodárstva.

Predložiť vláde Slovenskej republiky návrh koncepcie spoloč-

ného  stravovania detí  a mládeže  v školských  zariadeniach

v nadväznosti  na  súčasné  ekonomické  podmienky a možnosti

- úloha pre ministerstvo školstva.

 

     Myslím, že som dostatočne uviedol príklady aj iných re-

zortov podieľajúcich sa na zlepšení zdravotného stavu obyva-

teľstva.

 

     V rezorte  zdravotníctva za významné  skutočnosti treba

považovať aj  to, že ministerstvo  zdravotníctva predloží na

rokovanie  vlády  informáciu  o  vývoji hygienickej situácie

Slovenskej republiky. Táto informácia sa predkladá pravidel-

ne od roku  1993 a obsahuje aj konkrétne  opatrenia a úlohy,

ktoré jednotlivé rezorty na  tomto úseku svojej činnosti vy-

konali.

 

     Do Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdra-

votníctvo a sociálne veci ministerstvo zdravotníctva predlo-

žilo výsledky I. a II. etapy projektu sledovania zdravotného

stavu obyvateľstva v najviac znečistených lokalitách Sloven-

skej republiky - Žiarska kotlina, horná Nitra, stredný Spiš,

Východoslovenská nížina a oblasť Ružomberka.

 

     Za dôležité treba považovať  aj vypracovanie a schvále-

nie nových preventívnych koncepcií vedných odborov - preven-

tívne pracovné lekárstvo,  hygiena životného prostredia, hy-

giena výživy,  výchova obyvateľstva k  zdraviu, hygiena detí

a mládeže, zriaďovanie poradenských  centier zdravej výchovy

podpory zdravia.

 

 

     Na úseku  boja proti HIV sa  nepropaguje len používanie

prezervatívov. Na báze národného referenčného centra preven-

cie HIV  zorganizovali sa  veľké medzinárodné konferencie na

túto tému, a to spolu s Výborom Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre zdravotníctvo a  sociálne veci, zorganizovala sa

veľká multimediálna kampaň na  túto tému, vydala sa učebnica

Ochorenia  spôsobené nákazou  vírusom HIV.  Na báze štátnych

zdravotných ústavov  Slovenskej republiky sa  zriaďujú linky

dôvery pre problematiku  HIV. Ministerstvo zdravotníctva vy-

dalo odborné usmernenie tejto oblasti.

 

     Takmer vo všetkých bývalých okresných mestách sa reali-

zuje program CINDY -  program chronických neinfekčných ocho-

rení. Ďalej  sú to programy,  ktoré nadväzujú na  iniciatívy

Svetovej zdravotníckej organizácie,  školy podporujúce zdra-

vie, zdravé mestá, zdravé pracoviská.

 

     Čo  sa dosiahlo  realizáciou opatrení  vyplývajúcich zo

spomenutých  koncepčných materiálov?  Postupne sa  ozdravujú

jednotlivé zložky životného a pracovného prostredia, osobit-

ne v lokalitách, ktoré som spomenul - Žiar, horná Nitra, Ru-

žomberok.  V porovnaní  s  rokom  1991 sa  predĺžila stredná

dĺžka života  u mužov o  jeden rok a  šesť mesiacov, u  žien

o jeden rok a jeden mesiac.

 

     Obrovský záujem o poradne zdravia, ktoré navštevujú re-

latívne zdraví  ľudia, dáva predpoklad  včasného podchytenia

ochorenia.  Úspešné  prepojenie  na  zdravotnícke zariadenia

liečebno-preventívnej starostlivosti je  zárukou, že ochore-

nia sa liečia v  počiatočnom štádiu. Poradenskými aktivitami

proti stresu, drogám, pohlavným ochoreniam sa, i keď pomaly,

ale predsa znižuje chorobnosť a úmrtnosť na neinfekčné ocho-

renia.

 

     Správnym,  praktickým  uplatňovaním  koncepcie  výchovy

obyvateľstva k zdraviu sa okrem iného mení postoj obyvateľov

k vlastnému zdraviu.  Ide o fajčenie, stravovanie a pohybovú

aktivitu. Dôsledným štátnym zdravotným dozorom sa zabezpeču-

je priaznivá epidemiologická situácia. Máme perfektný imuni-

začný program, na základe  ktorého sa radíme v ukazovateľoch

chorobnosti a úmrtnosti na  infekčné ochorenia detskej popu-

lácie na popredné miesto nielen v Európe, ale vo svete.

 

     Pred 24 hodinami som sa vrátil z Kodane, kde som bol na

zasadnutí  Svetovej zdravotníckej  organizácie. Dovoľte  mi,

aby som spomenul to,  ako hodnotil Slovenskú republiku MUDr.

Asvall, prezident Svetovej zdravotníckej organizácie v Koda-

ni, vo svojom úvodnom vystúpení.

 

     Pozitívne a  vysoko ocenil rozpracovanie  akčného plánu

pre prostredie  a zdravie, ktorý  vláda Slovenskej republiky

schválila v  januári roku 1996,  o obsahu ktorého  bol MUDr.

Asvall podrobne informovaný počas svojej návštevy Slovenska.

Ocenil skutočnosť, že na  jeho príprave participovali v pod-

state  všetky ústredné  orgány štátnej  správy, ale osobitne

ocenil jeho  multirezortnosť a spoluprácu  rezortov zdravot-

níctva a životného prostredia. Vyjadril presvedčenie, že pri

kvalite jeho rozpracovania a realizácii verí, že sa dosiahnu

také výsledky, ktoré napomôžu ozdraviť jednotlivé zložky ži-

votného a pracovného prostredia, zmeniť spôsob života a prá-

ce, čo sa následne prejaví  aj na zlepšení zdravotného stavu

nášho obyvateľstva. Bolo tam 44 krajín z celej Európy a kaž-

dý poukazoval  na to, aké  majú problémy pri  plnení akčného

plánu pre zdravie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi. Pýtam sa spoločného spravodaj-

cu výborov pána poslanca Barnu, či si žiada záverečné slovo.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Pristúpime k  hlasovaniu o  návrhu uznesenia,

ako ho máte uvedený v  spoločnej správe. Prosím pána spoloč-

ného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som vám prečítal uznesenie zo spoločnej

správy.

 

     Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 13. sep-

tembra 1996 k opatreniam  zameraným na zlepšenie zdravotného

stavu obyvateľstva Slovenskej republiky, tlač 463.

 

     Národná rada Slovenskej republiky:

 

     A.  berie na  vedomie opatrenia  zamerané na  zlepšenie

zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky.

 

     V rozprave  vystúpili štyria páni poslanci, alebo traja

páni poslanci  a jedna pani poslankyňa.  Pán Mikolášik a pán

Pokorný nedávajú žiadne návrhy, o ktorých by sme mali hlaso-

vať.  Pán Kováč  navrhuje nové  uznesenie, ktoré  si dovolím

prečítať:

 

 

     Národná rada Slovenskej  republiky považuje návrh opat-

rení na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva za nedosta-

točný a žiada vládu  Slovenskej republiky o predloženie kom-

plexného návrhu opatrení na zlepšenie zdravotného stavu oby-

vateľstva.

 

     Na základe vysvetlenia  pána ministra návrh neodporúčam

prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o návrhu uz-

nesenia,  ktorý predložil  pán poslanec  Kováč. Pán spoločný

spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh uznesenia nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Ďalší návrh uznesenia predniesla pani poslankyňa Rusná-

ková, ktorý si dovolím prečítať.

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  žiada  vládu, aby

v súvislosti s opatreniami  zameranými na zlepšenie zdravot-

ného stavu obyvateľstva  Slovenskej republiky využila systé-

mové ekonomické nástroje, napríklad presadenie (hlasy zo sá-

ly) preradenie hlavných...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči. Prosím,  zapojte pani poslankyňu, prečíta

sama svoj návrh.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Národná rada žiada vládu, aby v súvislosti s opatrenia-

mi  zameranými na  zlepšenie zdravotného  stavu obyvateľstva

Slovenskej republiky využila  systémové ekonomické nástroje,

(napríklad  preradenie vybraných  potravín z  23-percentného

daňového pásma  do pásma 6-percentného  DPH), ktoré vytvoria

vhodné  podmienky na  to, aby  občania Slovenskej  republiky

mohli častejšie a hlavne lacnejšie zakúpiť potraviny, o kto-

rých je  známe, že sú významným  ochranným zdravotným fakto-

rom.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Vaše stanovisko k tomuto návrhu?

 

Poslanec M. Barna:

 

     Neodporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návr-

hu pani  poslankyne. Pán spoločný  spravodajca ho neodporúča

prijať.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Môžeme hlasovať o uznesení,  ktoré vyplýva zo spoločnej

správy, ktoré  som už prečítal  a ktoré odporúčam  zobrať na

vedomie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí  hlasujme o návrhu

uznesenia. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná  rada schválila návrh uznesenia

Národnej rady Slovenskej republiky k opatreniam zameraným na

zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republi-

ky.

 

     Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi

za spoluprácu.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Aj ja ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     pristúpime  k  p ä t n á s t e m u  bodu programu, kto-

rým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o odrodách a osivách.

 

     Vládny  návrh zákona  ste dostali  ako tlač  číslo 461,

spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 461a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní minister pôdohospodárstva  Slovenskej republiky pán

Peter Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady ... (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne, prosím vás, venujte pozornosť predkla-

daniu návrhu.

 

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

     poslankyne, poslanci,

     hostia,

 

     platná  právna  úprava  odrodového  a osivárskeho práva

v Slovenskej republike  je v súčasnosti  obsiahnutá v zákone

o rozvoji rastlinnej výroby. Je pochopiteľné, že táto úprava

je plne poplatná dobe, v ktorej  bola prijatá, a že je vývo-

jom prekonaná.  Pritom mám na mysli  nielen to, že zodpovedá

predchádzajúcemu, štátnym dirigizmom charakterizovanému sys-

tému riadenia poľnohospodárskej výroby,  ale aj to, že nezo-

hľadňuje  výsledky  vedecko-technického  rozvoja  a  potreby

tvorby a ochrany životného prostredia. Tieto skutočnosti bo-

li zohľadnené už v  zásadách zákona Národnej rady Slovenskej

republiky, ktoré  v jarných mesiacoch  roku 1994 prerokovali

príslušné výbory Národnej rady.

 

     Predložený vládny návrh  zákona popri schválených zása-

dách vychádza z toho, že v zmysle článku 70 Asociačnej doho-

dy je  Slovenská republika povinná  aproximovať svoje právne

predpisy na  úseku zdravia rastlín  a ich ochrany  s právnym

poriadkom Európskej únie. Táto  skutočnosť sa plne premietla

i do Bielej knihy, ktorá uvádza celý rad právnych noriem Eu-

rópskej únie z oblasti odrodového a osivárskeho práva, ktoré

je  potrebné implementovať  do právneho  poriadku Slovenskej

republiky. V súvislosti s tým môžem konštatovať, že predkla-

daný návrh  zohľadňuje všetky príslušné  právne normy Európ-

skej únie a je s ním zlučiteľný.

 

     Z hľadiska obsahu predložený vládny návrh zákona Národ-

nej rady  Slovenskej republiky o odrodách  a osivách vytvára

predpoklady, aby sa po jeho prijatí dostávali do pestovateľ-

skej  praxe len  kvalitné osivá  takých odrôd poľnohospodár-

skych  plodín a  klonov lesných  drevín, ktorých  produkcia,

odolnosť proti chorobám a škodlivým činiteľom, ako aj ostat-

né úžitkové vlastnosti budú plne vyhovovať tak potrebám pes-

tovateľov, ako  aj záujmom ochrany zdravia  ľudí a životného

prostredia.

 

     Návrh  tiež zohľadňuje  taký významný  aspekt, akým  je

ústavnosť, a to predovšetkým tým, že obsahuje, aj keď v nie-

ktorých otázkach iba rámcovo,  právnu úpravu takých vzťahov,

ktoré sú  v súčasnosti upravované  iba podzákonnými normami.

Z hľadiska  systému sa  predložený návrh  člení na relatívne

samostatné, aj keď vzájomne prepojené časti obsahujúce práv-

nu úpravu registrácie odrôd  a právnu úpravu podmienok výro-

by, spracovania  a uvádzania osív  do obehu. Na  tieto časti

nadväzuje  samostatná časť  obsahujúca osobitné  ustanovenia

pre  lesné dreviny,  predovšetkým ustanovenia  o registrácii

klonov a multiklonálnych variet lesných drevín a ich kontro-

le.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vychádzajúc z potreby takej úpravy odrodového a osivár-

skeho práva, ktoré vytvorí  legislatívny rámec na zabezpeče-

nie poľnohospodárskej a lesnej produkcie plnohodnotným gene-

tickým  materiálom, ako  aj potreby  zabezpečiť zlučiteľnosť

tejto právnej  úpravy s právom  Európskej únie, vás  žiadam,

aby ste  s predloženým návrhom zákona  Národnej rady Sloven-

skej republiky  o odrodách a osivách  vyjadrili svoj súhlas,

za čo vám vopred ďakujem.

 

     Ďakujem za slovo.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Bacovi.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Ľubomíra

Novotného, aby podal správu  o výsledkoch prerokovania vlád-

neho návrhu zákona vo výboroch  Národnej rady. Nech sa páči,

pán poslanec.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu Ústavno-

právneho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  pôdohospodárstvo

a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody k vládnemu návrhu zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky o odrodách a osivách.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o odrodách a osivách pridelil predseda Národnej rady Sloven-

skej republiky svojím rozhodnutím číslo  1130 zo dňa 27. au-

gusta 1996  Ústavnoprávneho výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky,  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky pre

pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre životné prostredie a  ochranu prírody na prerokovanie do

10. septembra 1996 s tým, že na skoordinovanie stanovísk vý-

borov Národnej rady Slovenskej republiky určil ako príslušný

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre pôdohospodár-

stvo.

 

 

     Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republi-

ky uvedený vládny návrh  zákona prerokovali v lehote, vyjad-

rili s  ním súhlas a odporučili  ho Národnej rade Slovenskej

republiky schváliť s doplnkami.  Všetky štyri doplnky, ktoré

sú súčasťou spoločnej správy, odporúčam prijať.

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  to  je  všetko zo spoločnej

správy a hlásim sa do rozpravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu spoločnému  spravodajcovi. Nech  sa páči,

môžete začať a otvoriť rozpravu.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Na základe dlhoročných a konkrétnych poznatkov zo štát-

nych odrodových  skúšok zahraničných odrôd  na 18 odrodových

staniciach Ústredného kontrolného  a skúšobného ústavu pôdo-

hospodárskeho v  Bratislave sa konštatovalo,  že 35 až  40 %

prihlásených odrôd, ktoré sú zapísané v obdobnom úradnom do-

kumente štátu pôvodu, sa  na základe výsledkov skúšok vyradí

v prvom roku overovania z  hľadiska nižších úrod  alebo kva-

lity, alebo  aj vyššej náchylnosti na  choroby. Uvediem nie-

ktoré hodnotenia.

 

     Počet prijatých  odrôd do skúšok,  ktoré boli odskúšané

v prvom roku  napríklad pri pšenici ozimnej, bolo 14 a počet

vyradených  bol 8.  Pri  kukurici  bolo zaradených  65 odrôd

a vyradených bolo  24. Pri repke ozimnej  bolo zaradených 13

a vyradených bolo 5.

 

     Na základe týchto poznatkov by som chcel vo vládnom ná-

vrhu zákona odporučiť túto zmenu:

 

     V § 4  ods. 1 skončiť v treťom  riadku  vetu "v štátnej

odrodovej knihe". To by bol  prvý pozmeňujúci návrh. Na jeho

zdôvodnenie chcem ešte podotknúť, že aj ďalším nezanedbateľ-

ným aspektom  tohto návrhu je  ochrana v podstate  vlastných

šľachtiteľov.  Bez  preskúšania  hospodárskej  hodnoty odrôd

zmluvnej krajiny môže byť  Slovenská republika zaplavená od-

rodami z okolitých štátov,  často s horším zdravotným stavom

a odolnosťou voči patogénom, horšou  kvalitou a nižšími úro-

dami,  čo  je  jasne  dokumentované  aj  každoročným  35  až

40-percentným vyraďovaním prihlasovaných  odrôd v prvom roku

odrodových skúšok.

 

     Ďalšie pozmeňujúce návrhy  sa týkajú § 16 ods.  1, a to

upraviť slová "z príslušného stupňa" na znenie "z príslušnej

generácie". Ide o zjednotenie terminológie v celom zákone.

 

     Ďalej v § 20 ods. 4  doplniť koniec vety o toto znenie:

"...musí byť uvedený dátum balenia a doba použitia."

 

     Ďalšia zmena sa týka § 21 bodu  a) - na konci v bode a)

doplniť túto vetu: "alebo prenos chorôb na tieto porasty."

 

     Ďalej v §  22 bod b) opraviť slovo  "stupňov" na znenie

"generácií". Dôvod je podobný, ako som uviedol v druhom prí-

pade.

 

     Ďalej v § 30 bod d)  upraviť - dnešné znenie je: "podľa

§ 3 ods. 6" a upraviť na  správne znenie "podľa § 3 ods. 5".

Bola to  len technická chyba pri  spracovaní, pretože bod d)

má len 5 odsekov.

 

     Ďalej v § 34 vynechať z vety slovo "evidovaným".

 

     A posledná zmena  je v § 40 ods.  2 upraviť celý slovo-

sled tohto odseku takto: "Ak ide o odvrátenie škôd v dôsled-

ku nedostatku osiva  registrovaných odrôd, môže ministerstvo

povoliť uvádzanie  do obehu aj  osiva neregistrovaných odrôd

najviac v období jedného roka."

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. To boli všetky moje pozmeňu-

júce návrhy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  nemám ďalšie písomné pri-

hlášky do rozpravy. Hlási sa pán poslanec Klein.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcel by  som dať tiež  pozmeňujúci návrh k  tlači 461,

zákonu Národnej rady o odrodách a  osivách, a to § 38 zmeniť

a  ostatné  prečíslovať -  v  tomto  texte: "Zvýšené náklady

vlastníkov alebo nájomcov pozemkov v okolí množiteľských po-

rastov vzniknuté  v dôsledku opatrení  vyplývajúcich z §  21

ods. a) a b) primerane znáša množiteľ".

 

     Zdôvodňujem to  tým, že nájomcovia  alebo vlastníci po-

zemkov v  okolí množiteľských porastov sa  budú musieť vzdať

pestovania určitých  plodín alebo určitého  stupňa množenia,

tak aby boli primerane po dohode s množiteľom vyrovnaní.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosím, odovzdajte  svoj návrh pánu spo-

ločnému spravodajcovi.

 

     Ďalej sa hlási do rozpravy pán poslanec Juriš.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Mal by  som len malú  pripomienku k §  21. Ak by  nebol

prijatý pozmeňujúci návrh pána  poslanca Kleina, tento para-

graf celý  vypustiť, pretože je  to skutočne zasahovanie  do

osobného  vlastníctva  -  niekomu  niečo  prikazovať na jeho

vlastnom pozemku.  A odsek b)  je riešený v  iných zákonných

normách.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosím, hlási  sa ešte niekto do rozpra-

vy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o pätnástom bode progra-

mu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť  pán minister Baco? Nech sa

páči.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     So spoločným spravodajcom pánom Novotným sme prerokova-

li spoločnú  správu, preto by som  prosil, aby ste podporili

návrhy zo spoločnej správy,  ako ich predniesol pán spoločný

spravodajca.  Taktiež sme  prekonzultovali všetky  dodatočné

pozmeňujúce návrhy pána  poslanca Novotného. Svojím spôsobom

sú spresňujúce a odporúčam,  aby ich plénum schválilo. Prak-

ticky ide  o technické precizovanie  a o jednu  myšlienku vo

vzťahu k dovážaným odrodám a osivám. Myslím si, že tento ná-

vrh zlepší pôvodný zámer predkladateľa v zákone.

 

     Myšlienku pána  poslanca Kleina a  pána poslanca Juriša

považujem za zaujímavú. Myslím si, že je principiálna, zasa-

huje do mnohých oblastí života  tejto spoločnosti a že treba

takýto  problém  vyriešiť  ucelene,  vo  všetkých oblastiach

a nemyslím  si, že  by sme  mali na  tento problém odpovedať

špecificky. V  tomto prípade alebo  s postojom, ako  uvažuje

tento návrh  zákona, sa doteraz  v legislatívnej praxi  vždy

uvažovalo. V tejto chvíli neodporúčam návrhy pánov poslancov

Kleina a Juriša prijať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi.

 

     Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, pristúpime  k hlasovaniu

o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca No-

votného,  aby hlasovanie  uvádzal v  zmysle spoločnej správy

a výsledkov z rozpravy. Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     najprv by sme mali  hlasovať o štyroch bodoch spoločnej

správy, ktoré som odporučil  prijať. V rozprave neboli pred-

nesené žiadne námietky, mohli by  sme o všetkých štyroch bo-

doch hlasovať spoločne. Odporúčam ich prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa vzápätí hlasujme o všetkých šty-

roch bodoch spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca

odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že všetky 4 body spoločnej správy sme pri-

jali.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spra-

vodajca.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Ďalšie návrhy odzneli odo  mňa. Bolo to 8 pozmeňujúcich

návrhov. Keďže v  rozprave nikto k nim nevystúpil,  ak je to

možné, navrhol by som, aby sme dali o všetkých hlasovať spo-

ločne a odporúčam ich prijať.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o návrhoch,

ktoré predložil  pán poslanec Novotný.  Pán spoločný spravo-

dajca ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že uvedených  8 pozmeňujúcich návrhov pána

poslanca Novotného sme prijali.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Ďalší  v rozprave  vystúpil pán  poslanec Klein.  Treba

znovu prečítať jeho návrh?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Zmena sa týka § 38.  Pán poslanec chce zmeniť tento pa-

ragraf a  ostatné prečíslovať. Bude to  musieť asi on prečí-

tať, ťažko sa to číta.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosil by som pána poslanca Kleina, aby návrh prečítal.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Zvýšené  náklady  vlastníkov  alebo  nájomcov  pozemkov

v okolí množiteľských porastov vzniknuté v dôsledku opatrení

vyplývajúcich z § 21 ods. a) a b) primerane znáša množiteľ.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím stanovisko pána spoločného spravodajcu.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Tento návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca Kleina. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Kleina

nebol prijatý.

 

     Ešte máme hlasovať o  pozmeňujúcom návrhu pána poslanca

Juriša.

 

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Áno. Pán poslanec Juriš  navrhol, ak nebude prijatý po-

zmeňujúci návrh  pána poslanca Kleina,  vypustiť celý §  21,

kde sú povinnosti vlastníkov  a nájomcov okolitých pozemkov.

Ani tento pozmeňujúci návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca Juriša. Pán spoločný spravodajca ho

odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Juriša

nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Pán podpredseda,  to boli všetky  návrhy, ktoré odzneli

v rozprave. Prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku

s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o vládnom návrhu  zákona ako celku

v znení schválených zmien a doplnkov.

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča...

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o odrodách a osivách.

 

     Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi

za spoluprácu.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Aj ja ďakujem za spoluprácu. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     nasleduje  š e s t n á s t y  bod programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o výrobe a  obehu liehu a  o doplnení zákona  číslo 455/1991

Zb. o živnostenskom  podnikaní  (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov.

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 462

a spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 462a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní minister pôdohospodárstva  Slovenskej republiky pán

Peter Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     dámy a páni,

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o výrobe a  obehu liehu, obsahujúci  komplexnú právnu úpravu

výroby  liehu  a  jeho  uvádzania  do  obehu, nezavádza nové

mechanizmy a nástroje technologických a zdravotných garancií

o ochrane  spotrebiteľa,  ale   vo  svojom  súhrne  umožňuje

dôkladne overiť, či ten, kto lieh chce vyrábať, spĺňa všetky

požiadavky, ktoré tomuto procesu predpisujú osobitné predpi-

sy.

 

     Zo  súčasného  právneho  stavu  poznačeného veľkou roz-

trieštenosťou takýto  komplexný prístup absentoval,  a to je

rozhodujúci dôvod, pre ktorý v záujme posilnenia právnej is-

toty podnikateľov bolo potrebné predložený návrh vypracovať.

 

     Predkladaný návrh má veľký  význam i z hľadiska postup-

ného  dotvárania legislatívneho  rámca trhového  prostredia.

Ruší sa  doteraz platný liehový  monopol štátu, konzervovaný

od päťdesiatych  rokov, a vytvárajú sa predpoklady na rozvoj

hospodárskej súťaže i v tejto  oblasti. Zároveň sa však štát

nezbavuje nástrojov, prostredníctvom  ktorých bude ovplyvňo-

vať kvalitu, zdravotnú nezávadnosť vyrobeného a distribuova-

ného liehu a prísne sankcionovať porušenie s tým spätých po-

vinností.

 

     S určitou dávkou  zjednodušenia a zovšeobecnenia môžeme

povedať, že prístup štátu a jeho nástroje majú licenčný cha-

rakter. Celá konštrukcia návrhu je totiž založená na tom, že

štát bude  pri povoľovaní výroby  liehu a jeho  uvádzania do

obehu i pri vydávaní  osvedčenia na prevádzkovanie liehovar-

níckeho závodu skúmať, či  žiadateľ spĺňa podmienky odbornej

spôsobilosti,  či  jeho  liehovarnícky  závod bol vybudovaný

s rešpektovaním technologických požiadaviek,  požiadaviek na

ochranu zdravia ľudí, na  ochranu životného prostredia a po-

dobne. Osobitne významné bude plnenie úloh štátu pri kontro-

le plnenia  podmienok vydaného osvedčenia,  pretože ich prí-

padné  porušenie by  mohlo mať  negatívne dôsledky  značného

rozsahu.

 

     Predpokladaný návrh neupravuje podmienky uvádzania sul-

fitového liehu do obehu, lebo ten by sa mal používať výlučne

na nepotravinárske priemyselné spracovanie.

 

     Potreba  vypracovania a  prijatia predkladaného  návrhu

zákona osobitne vystúpila do  popredia po schválení programu

Čisté ruky, pretože výroba liehu a obchod s ním patria medzi

oblasti, v ktorých prichádza  k najväčším prípadom porušova-

nia zákonov na úkor štátu a štátneho rozpočtu.

 

     Z hľadiska vzťahu  predkladaného návrhu zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o výrobe  a obehu liehu k právnemu

poriadku Európskej  únie môžem konštatovať, že  z tohto hľa-

diska  nie sme  nijako determinovaní,  pretože Európska únia

nemá túto  oblasť spoločne upravenú  a právna úprava  výroby

liehu jednotlivých jej členských krajín je nejednotná.

 

     Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj vzhľadom na reál-

nu potrebu odstrániť  značnú roztrieštenosť doterajšej práv-

nej úpravy výroby liehu a jeho uvádzania do obehu  mi dovoľ-

te poďakovať vám vopred  za vyjadrenie súhlasu s predloženým

návrhom zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky o výrobe

a  obehu liehu a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živ-

nostenskom podnikaní.

 

     Ďakujem za slovo.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu  ministrovi  Bacovi  a  prosím spoločného

spravodajcu  výborov  poslanca  Miroslava  Nováka, aby podal

správu o  výsledkoch prerokovania vládneho  návrhu zákona vo

výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Vážený predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte, aby som  prečítal spoločnú správu Ústavnopráv-

neho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre pôdo-

hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

verejnú  správu, územnú  samosprávu a  národnosti o výsledku

prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o výrobe  a obehu liehu a o  doplnení zákona číslo

455/1991 Zb. o  živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

v znení neskorších predpisov. Dostali ste ho ako tlač 462.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o výrobe a  obehu liehu a  o doplnení zákona  číslo 455/1991

Zb. o  živnostenskom podnikaní v  znení neskorších predpisov

pridelil predseda Národnej  rady Slovenskej republiky svojím

rozhodnutím číslo 1131 zo dňa 27. augusta 1996 na prerokova-

nie  ústavnoprávnemu výboru,  výboru pre  financie, rozpočet

a menu,  výboru pre  pôdohospodárstvo a  výboru pre  verejnú

správu,  územnú  samosprávu  a  národnosti  do 10. septembra

1996 s tým, že  na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej

rady Slovenskej republiky určil ako príslušný Výbor Národnej

rady Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo. Súčasne ur-

čil, aby  sa skoordinované stanoviská  výborov Národnej rady

Slovenskej republiky premietli do spoločnej správy.

 

     Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republi-

ky prerokovali vládny návrh zákona v lehote, vyjadrili s ním

súhlas  a odporučili  ho Národnej  rade Slovenskej republiky

schváliť so  zmenami a doplnkami,  ktoré  máte v tlači číslo

462a.

 

     Navrhujem, aby  sme  o pripomienkach  1, 2, 3, 4, 5, 6,

7, 9 a 10 hlasovali spoločne s odporúčaním prijať ich.

 

     Pripomienku v bode číslo 8 navrhujem na osobitné hlaso-

vanie s odporúčaním neprijať ju.

 

     Vážený pán predsedajúci, o spoločnej správe je to všet-

ko.

 

     Dovoľte, aby som sa do rozpravy prihlásil ako prvý.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Otváram rozpravu a zároveň  dávam slovo pánu poslancovi

Novákovi. Nech sa páči.

 

 

 

Poslanec M. Novák:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     na strane číslo 6 navrhujem, aby odkaz 4 bol vypustený.

Odôvodňujem to takto: Odkaz sa odvoláva na zákon o vinohrad-

níctve a vinárstve, ktorý ešte  nebol v Národnej rade prero-

kovaný,  je  pripravený,  ale  tento  odkaz  musíme vypustiť

s tým, že ostatné odkazy treba prečíslovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  nemám žiadne písomné pri-

hlášky do rozpravy. Teraz sa hlási pán poslanec Černák. Nech

sa páči, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci podpredseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v § 7 sa hovorí o tom, kedy zaniká osvedčenie, v písme-

ne a) sa hovorí, že osvedčenie zaniká smrťou fyzickej osoby,

ktorej bolo vydané.

 

     Mali  sme už  niekoľko takýchto  právnych noriem  a pri

obidvoch  som uvažoval  a navrhoval,  aby tam  bol istý čas,

ktorý by  umožnil prevádzkovateľovi vybaviť  si nové povole-

nie. Zoberte si prípad, že je  sezóna v plnom prúde a zrazu,

z nejakých  náhlych dôvodov  ten, kto  má povolenie,  zomrie

- havaruje, a  chcú to prevádzkovať ďalej,  dajme tomu, jeho

rodinní  príslušníci. Podľa  tohto zákona  by mali  okamžite

zastaviť výrobu a čakať, kým si nevybavia nové povolenie.

 

     Preto by  som odporúčal a dávam  pozmeňujúci návrh, aby

v § 7 v písmene a) slová "smrťou" boli nahradené slovami "po

30 dňoch od smrti". Myslím si, že by sme urobili zákon, kto-

rý by  lepšie vyhovoval spoločenským potrebám,  keby sme tam

dali preklúzne  obdobie na to, aby  v prípade smrti fyzickej

osoby si  mohol niekto druhý  to povolenie vybaviť  a aby sa

mohlo zariadenie prevádzkovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie,  vyhlasujem rozpravu o  šestnástom bode pro-

gramu za skončenú.

 

     Chce sa vyjadriť pán minister  Baco? Nech sa páči, máte

slovo.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Odporúčam plénu Národnej rady Slovenskej republiky, aby

návrhy spoločného spravodajcu akceptovala. Takisto odporúčam

akceptovať aj  návrh pána poslanca  Nováka  ako individuálny

návrh.

 

     Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Černáka, myslím si, že

dobre chápem  poctivosť tohto návrhu  a dobrý úmysel.  Ak si

v tomto  zákone dávame  za cieľ  zafixovať pre spotrebiteľov

istotu, garancie, že lieh bude vyrábaný so znalosťou proble-

matiky, na základe licencie pre osobu, ktorá osobne zodpove-

dá aj svojou kvalifikovanosťou,  aj svojou právnou zodpoved-

nosťou  za to,  že budú  dodržané v  prvom rade  hygienické,

zdravotné požiadavky na kvalitu potravín, pretože ide o ten-

to  špecifický stav  s potravinami,  obávam sa,  že aj jeden

deň, a nie  30 dní môže do istej  miery spochybniť u občanov

garanciu zdravotnej nezávadnosti a hygienickej stránky.

 

     Viem pochopiť, že tento  dôvod alebo takáto úvaha posu-

nu, odkladu o 30 dní, je  možná pri iných tovaroch, ale mys-

lím si, vzhľadom na to, že ide o potraviny, za 30 dní je na-

ozaj  možné urobiť,  či dosiahnuť  nekvalifikovanými zásahmi

a bez licencie, bez  overenia odbornej spôsobilosti, ohroze-

nie zdravia obyvateľstva. Predsa by som sa len prihováral za

to, aby  sme nechali v  zákone toto ustanovenie,  tak ako je

pôvodne navrhnuté. Nedá sa nič  robiť, ak ten, kto je kvali-

fikovaný, kto má licenciu, je osvedčený, že to môže prevádz-

kovať, náhodou zomrel alebo z iných dôvodov dlhodobejšie vy-

padol z hry, alebo vypadol z plnenia si tejto povinnosti, do

nahradenia iným kvalifikovaným s licenciou sa jednoducho vý-

roba zastaví. Napriek tomu, že tu už bola takáto alternatíva

alebo takéto riešenie - odklad po  smrti bol o 30 dní, keďže

ide o takú chúlostivú oblasť - oblasť výroby potravín a prí-

padného možného ohrozenia  širokej populácie, odporúčam, aby

sa tento návrh neprijal  alebo neodporúčam prijať návrh pána

poslanca Černáka.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Bacovi.

 

     Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

 

Poslanec M. Novák:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pristúpime  k hlasovaniu  o jednotlivých  pozmeňujúcich

a doplňujúcich návrhoch. (Gong.)

 

     Prosím spoločného spravodajcu  výborov poslanca Nováka,

aby hlasovanie  uvádzal v zmysle spoločnej  správy a výsled-

kov z rozpravy.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Najskôr  budeme hlasovať  o pripomienkach  zo spoločnej

správy - o  bodoch  1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9  a 10.  Navrhujem

hlasovať o nich spoločne s odporúčaním prijať ich.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch spo-

ločnej správy 1 až 7, 9 a 10. Pán spoločný spravodajca navr-

huje tieto body prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

 

     Konštatujem, že uvedené body  spoločnej správy sme pri-

jali.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spra-

vodajca.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Bod 8 zo spoločnej správy odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 8 spo-

ločnej správy,  ktorý pán spoločný  spravodajca odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Konštatujem, že uvedený bod spoločnej správy nebol pri-

jatý.

 

Poslanec M. Novák:

 

     V rozprave  vystúpili dvaja poslanci. Ako  prvý som vy-

stúpil ja a dal som návrh, aby odkaz číslo 4 na strane 6 bol

vypustený a ostatné prečíslované. Odporúčam návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca Nováka, ktorý odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Nováka

bol prijatý.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Ako druhý v poradí vystúpil pán kolega poslanec Černák.

Navrhoval v § 7 v písmene a) slovo "smrťou" nahradiť slovami

"po 30 dňoch po smrti". Tento návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu  pána poslanca Černáka.  Pán spoločný spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Černáka

nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Novák:

 

     V rozprave neboli ďalej  vznesené žiadne iné pripomien-

ky,  preto, pán  predsedajúci, dajte  hlasovať o  zákone ako

celku. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 o rokovacom poriadku

budeme hlasovať  o vládnom návrhu  zákona ako celku  v znení

schválených zmien.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča návrh zákona prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     (Potlesk.)

 

     Konštatujem s potešením,  že sme jednomyseľne schválili

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vý-

robe a  obehu liehu a  o doplnení zákona  číslo 455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi

za spoluprácu.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Dovoľte aj mne pripojiť sa slovami vďaky za spoluprácu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v rokovaní budeme  pokračovať prerokúvaním bloku správ,

ktoré pracovne označujeme ako

 

     zelená správa.

 

     Správu o  poľnohospodárstve a potravinárstve  v Sloven-

skej republike ste dostali ako tlač číslo 481, správu o les-

nom hospodárstve ako tlač číslo 482 a správu o vodnom hospo-

dárstve ako tlač číslo 483.

 

     Keďže schôdza  výboru pre financie,  ktorý ako posledný

posudzoval tieto  správy, bola až dnes  ráno a písomná záve-

rečná spoločná správa sa spracúva vlastne teraz, pán predse-

da výboru  Delinga bude uvádzať  tieto správy priamo  ústne.

Nech sa páči.

 

     Vzhľadom na úzku  nadväznosť správy o poľnohospodárstve

a potravinárstve - tlač číslo 481, správy o lesnom hospodár-

stve - tlač číslo 482 a  správy o vodnom hospodárstve - tlač

číslo  483 výbor  pre pôdohospodárstvo  odporúča podľa  § 13

ods. 4 zákona o rokovacom  poriadku zlúčiť rozpravu k uvede-

ným trom bodom programu s tým, že o návrhu uznesenia ku kaž-

dému z nich budeme hlasovať osobitne.  Podľa § 13 ods. 4 ro-

kovacieho poriadku  o tomto návrhu budeme  hlasovať bez roz-

pravy.

 

     Prosím, prezentujme sa. Ide  o návrh na spoločné prero-

kovanie. Prosím pánov poslancov, aby urýchlene vykonali svo-

ju hlasovaciu povinnosť.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme neboli uznášaniaschopní. (Gong.)

 

     Budeme  opakovať hlasovanie.  Pozývam vážených  kolegov

z priľahlých miestností, aby sa dostavili na hlasovanie.

 

     Kvôli poriadku ešte opakujem,  že budeme hlasovať o ná-

vrhu Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre pôdohos-

podárstvo, aby sme zlúčili rozpravu o všetkých troch bodoch.

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme, či súhlasí-

me, aby sa prerokúvali všetky tri body súčasne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme prejavili súhlas s týmto postupom.

 

     Prosím  ministra pôdohospodárstva  Slovenskej republiky

pána Petra Bacu, aby všetky tri správy uviedol.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

 

 

 

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     dámy a páni,

 

     v zmysle  uznesenia Národnej rady  Slovenskej republiky

z júla 1993 predkladá vám vláda na prerokovanie významné ma-

teriály - správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slo-

venskej republike roku 1996, správu o lesnom  hospodárstve a

správu o vodnom hospodárstve roku 1996.

 

     Od  roku  1993  sa  každoročne  touto  formou zaoberáme

a spoločne  hodnotíme  vývoj  agropotravinárskeho  komplexu,

lesného hospodárstva a vodného  hospodárstva v kontexte cie-

ľov, ktoré  sme spoločne prijali v  koncepcii a zásadách ag-

rárnej politiky, lesníckej politiky a vodohospodárskej poli-

tiky, ako i v programovom vyhlásení súčasnej vlády.

 

     Svojím  obsahom predkladaná  správa analyzuje  výsledky

hospodárenia podnikateľských subjektov za rok 1995, čiastoč-

ne podľa dostupnosti údajov i za I. polrok 1996, identifiku-

je vývojové tendencie, a súčasne sa v nej aktualizujú na bu-

dúce rozpočtové  obdobie zámery v  legislatíve, ekonomických

nástrojoch a obchodných nástrojoch.

 

     Dovoľte,  aby som  najskôr zaujal  stanovisko alebo vám

podal svoj pohľad v  oblasti poľnohospodárskej a potravinár-

skej politiky.

 

     Cielená  politika   rozkladu  funkčných  veľkovýrobných

štruktúr z  rokov 1990-1992 a s  ňou spojeného úpadku poľno-

hospodárstva  bola  postupnou  realizáciou  koncepcie z júla

1993 prijatej v tomto parlamente eliminovaná a transformačný

proces bol  nasmerovaný na stabilizáciu, obnovu  rastu a mo-

dernizáciu domácej poľnohospodárskej a potravinárskej výroby

na princípoch potravinovej  bezpečnosti Slovenskej republiky

a potravinovej výživovej dostatočnosti obyvateľov.

 

     Treba však súčasne povedať, že dopady rozkladu a úpadku

sú horšie,  ako sa pôvodne predpokladalo,  a situácia v slo-

venskom poľnohospodárstve je veľmi zložitá. Pri tejto príle-

žitosti oceňujeme každoročné úsilie  vás, páni poslanci, pri

hľadaní ciest a impulzov na revitalizáciu poľnohospodárstva,

ktoré v  priebehu posledných dvoch  až troch rokov  významne

prispelo k riešeniu situácie.  Významnými v tomto smere boli

najmä  systémové  opatrenia  na  riešenie  krízového  vývoja

a usmernenie transformačného procesu obsiahnuté v spomínanej

koncepcii, zohľadnenie špecifík  v poľnohospodárstve a daňo-

vej politike, vrátane rozhodnutia o vrátení časti zaplatenej

spotrebnej motorovej nafty spotrebovanej v poľnohospodárstve

v čiastke 1 mld Sk na tento rok.

 

     Z operatívnych jednorazových  opatrení v posledných ro-

koch chcem predovšetkým vyzdvihnúť odpustenie odvodu z obje-

mu miezd v objeme 2,8 mld v roku 1993, ako aj odškodnenie za

dosahy  mimoriadneho sucha  a mnohé  ďalšie ústretové  kroky

vlády spoločne s týmto parlamentom.

 

     Aj napriek nepriaznivým  klimatickým a ekonomickým pod-

mienkam pre poľnohospodársku výrobu za posledné tri roky pri

niektorých plodinách sa podarilo dosiahnuť čiastočne zlepše-

né  výsledky.  Utlmilo  sa  znižovanie  počtov hospodárskych

zvierat a  postupne sa zlepšuje ich  úžitkovosť prakticky vo

všetkých druhoch  a vo všetkých  kategóriách, ako aj  repro-

dukčné parametre. Aj vďaka tomu sa darí dosiaľ udržovať pot-

ravinovú bezpečnosť štátu.

 

     V roku 1995 sa v  porovnaní s rokom 1994 znížila strata

v poľnohospodárstve z 3,4 na 2,8 mld, teda skoro o 18 %. Po-

diel stratových podnikov poklesol z  57 na 54 %. V zahranič-

nom obchode  sa zlepšila obchodná  bilancia o viac  ako 9 %.

Žiaľ, ani tieto pozitívne  trendy neznamenajú potrebné zlep-

šovanie  ekonomickej situácie  podnikateľov v poľnohospodár-

stve.

 

     Analýza za I. polrok  1996 potvrdzuje tendenciu zhoršo-

vania ekonomickej pozície  poľnohospodárskych subjektov, keď

strata  poľnohospodárskej výroby  v porovnaní  s I. polrokom

1995 vzrástla. Aj v roku 1996 naďalej pokračuje prehlbovanie

cenovej disparity, pričom možno očakávať aj ďalšie zhoršenie

pod  vplyvom zvýšenia  cien elektrickej  energie a pohonných

hmôt.

 

     Chcel by som poukázať na  to, že za minulý rok vzrástli

odbytové ceny poľnohospodárov o necelé 4 % a ceny vstupov do

poľnohospodárstva o 8 %, čím  sa odčerpalo len za minulý rok

z poľnohospodárstva 1,7 mld ďalších finančných prostriedkov.

Pod vplyvom celkového trendu rastu cien vstupov do poľnohos-

podárstva oproti cenám  poľnohospodárskych produktov sa pre-

hlbuje najväčší problém v  poľnohospodárstve, a to je nedos-

tatok disponibilných finančných prostriedkov na zabezpečova-

nie prevádzkových potrieb a investovanie do obnovy poľnohos-

podárskej techniky a technológie. Je to aj nevyvážené v rám-

ci celého národného hospodárstva,  takže v odvetví poľnohos-

podárstva sa v  roku 1995 investovalo iba 60  % oproti tomu,

aký bol  priemer vo všetkých  odvetviach národného hospodár-

stva, i keď bol medziročný rast 20 % v miere investovania.

 

     Pod vplyvom tejto zložitej  ekonomickej situácie v poľ-

nohospodárstve  naďalej  poklesla  dôchodkovosť  pracovníkov

v poľnohospodárstve, ktorá je o 20  % nižšia ako priemer zá-

robkov v celom národnom hospodárstve. Nízke zárobky v poľno-

hospodárstve  spôsobili,  že  naďalej  unikajú kvalifikovaní

pracovníci, keď  za posledných 5  rokov došlo k  úbytku viac

ako  13 tisíc  stredoškolsky vzdelaných  pracovníkov, čo  je

viac ako 30 %, a 5 600 vysokoškolákov, čo  je pokles o 45 %.

Samozrejme,  väčšina týchto  ľudí odišla  do novovytváraných

firiem a  organizácií, ktoré sú  nutné a potrebné  v trhovom

mechanizme  -  banky,  rôzne  obchodné, servisné organizácie

- a pôsobia tam tiež  ako kvalifikovaní odborníci znalí poľ-

nohospodárskej problematiky.

 

     Vo vzťahu  k hospodáreniu s  pôdou pokračuje znižovanie

úrodnosti  pôdy, kde  sa za  posledné roky  z pôdy odčerpáva

podstatne viac živín, ako sa  do nej vkladá. To považujem za

absolútne  najvážnejšie memento.  Napríklad v  roku 1995  sa

aplikovalo iba  42 kg čistých živín  na 1 hektár, čo  je len

17, opakujem, 17 % z úrovne roku 1990. Nedostatok finančných

prostriedkov na ochranu úrody  voči burinám a škodcom spôso-

buje značné škody a tiež znižuje úrodový potenciál poľnohos-

podárskej pôdy. Prakticky to  znamená, že pri súčasnom stave

výživy  pôdy, ktorý  trvá 3 roky  zhruba  na úrovni 40-42 kg

čistých živín na hektár, sme sa dostali z úrodnosti pôdy me-

ranej úrodou pšenice zo 48  metrických centov pod 40 metric-

kých  centov a  úrodnosť pôdy  má teda  znižujúcu, klesajúcu

tendenciu ročne  o 2 metráky. Keby  sme zostali pri súčasnom

stave vo  výžive pôdy, tak by  sa úrodnosť týmto tempom  - 2

metráky ročne - znižovala až  niekde na úroveň 32-33 metric-

kých centov z  hektára, teda 3,3 tony, čo  by teda prakticky

znamenalo, že už v priebehu 1-2  rokov by sme sa dostali pod

hladinu potravinovej bezpečnosti. Toto je hlavné pole, hlav-

ný smer,  kde musíme sústrediť svoje  sily, prevádzkový pra-

covný kapitál na zabezpečenie  základných  vstupov na inten-

zifikáciu poľnohospodárstva.

 

     Poľnohospodárstvo si  vzhľadom na svoje  špecifické po-

stavenie a význam vyžaduje v záujme pokračovania stabilizač-

ného procesu  ďalšie kapitálové vklady do prevádzky a do ob-

novy investovania. Bez toho nebude schopné v nadchádzajúcich

integračných  procesoch  s  Európskou úniou,  v rámci CEFTA,

v rámci celej Európy vytvoriť podmienky na vyrovnanie svojej

konkurencieschopnosti na medzinárodných  trhoch a harmonický

spôsob  v integračných  zoskupeniach. Technická  zaostalosť,

ktorá je dôsledkom neúmerného  plošného tlaku voči poľnohos-

podárstvu,  môže mať  po pričlenení  Slovenska do  Európskej

únie katastrofálne následky na náš domáci potravinový trh.

 

     Z pohľadu hospodárskej politiky vlády hľadáme preto al-

ternatívu ďalšej cesty. Treba  pritom zobrať do úvahy  alebo

berieme pritom  do úvahy aj  synergický efekt poľnohospodár-

stva v  celej spoločnosti, ktoré napriek  vcelku nízkemu po-

dielu na tvorbe národného produktu i napriek nízkemu podielu

na celkovej  zamestnanosti je základným  producentom obnovi-

teľných surovinových zdrojov, vytvára priestor na existenciu

a rozvoj  širokej škály  nadväzujúcich hospodárskych aktivít

a je  prakticky absolútnym  základom ekonomického  života na

vidieku  a rozvoj  poľnohospodárstva je  ďalším predpokladom

rozvoja života na vidieku.

 

     Z  analýzy  a  kvantifikácie  minimálnych  potrieb - to

chcem podčiarknuť  - minimálnych, pretože  skutočné sú aspoň

dvojnásobne väčšie na nejaký  harmonický vývoj, ale hovorím,

z minimálnych potrieb vyplýva potreba alebo deficit približ-

ne 8 mld Sk.  Je nereálne predpokladať, že poľnohospodárstvo

v Slovenskej republike za  takej hlbokej podkapitalizácie je

schopné na úkor ďalšej vlastnej podstaty tlmiť inflačné tla-

ky  v doterajšej  miere a  súčasne zabezpečovať  potravinovú

bezpečnosť, aj sa rozvíjať.

 

     V  rámci aktualizácie  ekonomických nástrojov  agrárnej

politiky na budúci rok  pripravujeme opatrenia, ktorých cie-

ľom  je riešiť  tento výrazný  nedostatok finančných zdrojov

a oživiť peňažné  toky za účelom  zastavenia rastu vnútornej

a vonkajšej zadlženosti  poľnohospodárstva. Získanie potreb-

ného  kapitálu, o  ktorom hovorím,  prostredníctvom zvýšenia

cien poľnohospodárskych výrobkov sa vzhľadom na domácu odby-

tovú bariéru javí nereálne.  Teda iba cestou cien. Mobilizá-

ciou síl a rezerv  vnútri rezortu a mimorozpočtovými opatre-

niami  možno  celkový  finančný  deficit čiastočne zmierniť.

Efektívnejším využitím poskytovaných dotácií, lepším zamera-

ním dotačných titulov a  ich sprísnenou kontrolou, zlepšenou

ochranou domáceho  trhu voči vysokým  dotovaným importovaným

potravinám, čiže  v našich silách  vnútorných rezerv rezortu

je  možnosť približne  na úrovni  2,4 mld.  Ťažisko riešenia

preto zostáva vo výraznom posilnení mimocenovej úhrady.

 

     Na  základe rokovania  vo vláde  sa predpokladá  riešiť

2,4 mld navýšením prostriedkov  zo štátneho rozpočtu vrátane

zníženia daňového zaťaženia. Okrem  toho vláda stimuluje od-

dlžovanie poľnohospodárskych subjektov z vytvorených oprávok

a rezerv komerčných bánk o úvery  poskytnuté do roku 1992 vo

výške  3 mld  Sk, čo  okrem zvýšenia  disponibilných zdrojov

významne zlepší bonitu  poľnohospodárskych podnikov pre ďal-

šie prirodzené  trhové vzťahy medzi bankovou  sférou a agro-

podnikateľmi.  Týmto dostane  poľnohospodárstvo potrebný im-

pulz na svoj rozvoj.

 

     Navrhované riešenie súčasne umožní zachovať ceny potra-

vín na takej úrovni, aby aj v ďalšom období, podobne ako do-

teraz,  sa nestali  stimulátorom rastu  inflácie. V  cenovej

oblasti  sa navrhuje  ponechať pevnú  cenu surového  mlieka.

Pripravujeme návrh  na reguláciu ceny  mlieka a mliekárskych

výrobkov pre výrobcov, ako aj  pre spracovateľov, ako aj re-

guláciu obchodného rozpätia v obchode. Pri pšenici, hovädzom

a bravčovom mäse budeme postupovať režimom intervenčných ná-

kupov prostredníctvom Štátneho fondu trhovej regulácie, zlú-

čením minimálnych cien pri minimalizácii regulačných zásahov

do trhu, tak ako sme to robili doteraz. Opatrenia v dotačnej

politike sú zamerané na  ešte racionálnejšie a efektívnejšie

vynakladanie prostriedkov.

 

     V roku  1997 sa začnú postupne  realizovať prvky, ktoré

sú súčasťou  príprav na prevzatie  zásad a cieľov  spoločnej

poľnohospodárskej politiky krajín  Európskej únie. Z priamej

podpory  budú na  základe pripravovaného  systému vyňaté tie

subjekty, ktoré svojimi výsledkami preukazujú, že sa nedoká-

zali na nové podmienky adaptovať a nemajú perspektívu svojej

ďalšej existencie. Podporí sa  zvýšenie kvality mlieka a in-

tenzifikačných parametrov.

 

     V úverovej politike sa pripravujú okrem ozdravenia úve-

rového portfólia také opatrenia, aby úverový kapitál bol pre

poľnohospodárske podniky ľahšie dostupný - ide hlavne o pre-

vádzkový pracovný kapitál - a vo väčšom rozsahu aj sprístup-

nený. Na tento cieľ budeme vo väčšej miere využívať aj Štát-

ny  podporný fond  potravinárstva, ktorého  aktivity v  roku

1995 významnou mierou prispeli k oživeniu investovania.

 

     V obchodných nástrojoch sa pripravuje celková zmena li-

cenčného systému na dovoz a  vývoz tovarov a služieb za sek-

tor pôdohospodárstva s tým,  že rozhodujúcim ústredným orgá-

nom štátnej správy pri  udeľovaní úradných povolení bude mi-

nisterstvo pôdohospodárstva a  ministerstvo hospodárstva na-

ďalej  zostáva evidenčným  miestom všetkých  licencií. Naším

cieľom je udržať agropotravinový  trh pre domácich producen-

tov, ktorí sú však v porovnaní s výrobcami - hlavne v Európ-

skej únii - v neporovnateľnom,  resp. zhruba 4-5 krát horšom

postavení, čo  sa týka podpory  štátu. Preto sa  naše úsilie

orientuje týmto smerom, aby sme dosiahli aspoň čiastočné vy-

rovnanie a priblíženie sa týmto podmienkam Európskej únie.

 

     Predložená správa o  poľnohospodárstve a potravinárstve

Slovenskej republiky má ambíciu podať vám ucelenú informáciu

o stave v  týchto odvetviach, analyzuje  príčinné súvislosti

ich vývoja. Opatrenia v návrhovej časti vytvárajú predpokla-

dy na  podporu stabilizácie a  rozvoja poľnohospodárstva pri

rešpektovaní celkového potenciálu  ekonomiky Slovenska a pri

rešpektovaní v prvom rade rozpočtových možností.

 

 

     Vážení páni poslanci a  vážené dámy poslankyne, dovoľte

mi preto poprosiť vás o kladný postoj k našim zámerom.

 

     Dovoľte niekoľko myšlienok o lesnom hospodárstve.

 

     Predložená správa sa zameriava  taktiež na plnenie cie-

ľov  dlhodobej lesníckej  politiky. Ide  najmä o  zachovanie

a zveľadenie lesov, ochranu lesa a krajiny, plnenie jeho ve-

rejnoprospešných  funkcií, transformáciu  vlastníckych vzťa-

hov, takisto sa orientuje na ekonomiku v lesnom hospodárstve

a problematiku zamestnanosti.

 

     Podiel lesného hospodárstva  na hrubom domácom produkte

je iba  1,4 %. Toto  číslo však neobsahuje  verejnoprospešné

efekty lesov, ktoré viacnásobne prevyšujú prínosy z vlastnej

produkcie  dreva. Drevospracujúci  priemysel, ktorý  využíva

prevažne domáce zdroje lesa, sa však podieľa na hrubom domá-

com produkte viac ako 7 %.

 

     Lesné hospodárstvo v  roku 1995 malo 28 tisíc pracovní-

kov. Priemerná mzda bola 6 445 Sk, podiel investícií do les-

ného hospodárstva bol hlboko  pod úrovňou potreby a nedosia-

hol ani  0,3 % z  celkových investícií v  národnom hospodár-

stve.

 

     Základná vybavenosť lesného  hospodárstva nie je dosta-

čujúca a neustále sa zhoršuje.  Ku koncu roku 1995 sa kladne

vybavilo 78 % žiadostí o vyrovnanie vlastníckych a užívateľ-

ských práv.  Neštátny sektor predstavuje  už viac ako  jednu

tretinu výmery lesov Slovenskej republiky.

 

     V roku 1995 sa vyťažilo  5,3 mil. metrov kubických dre-

va, čím sa prekročil plánovaný  etát o pol milióna kubických

metrov. Pritom treba poznamenať, že bilancovaný etát nelimi-

tuje možnosti ťažby dreva v  rámci 10-ročného  predpisu ťaž-

by, avizuje však časovú odchýlku od priemerných možností.

 

     Máme takmer jednu  tretinu - a to by  som chcel zdôraz-

niť, dať vám osobitne do pozornosti - máme jednu tretinu le-

sov, kde sú prvoradé  verejnoprospešné funkcie, čo má značný

negatívny dosah  na hospodárske výsledky  v lesnom hospodár-

stve. Je to najviac v  Európe. Nepoznám  inú krajinu, kde by

sa  obhospodarovala tretina  lesov v  prvom rade  so zámerom

ochrany prírody a aby hospodárske záujmy  boli až druhoradé.

Je to tiež oblasť na zamyslenie a prehodnotenie.

 

     Nepriaznivo sa  vyvíja situácia na trhu  s drevom. Dre-

vospracujúci priemysel  je v posledných  mesiacoch v značnom

útlme. Pohľadávky po lehote  splatnosti len v štátnych orga-

nizáciách  lesného  hospodárstva  predstavovali  koncom júna

tohto roku  viac ako 600 mil.  Sk, na čom sa  v rozhodujúcej

miere podieľali práve odberatelia dreva. Ceny dreva na domá-

com trhu  nedosahujú ani dve tretiny  úrovne cien v susednom

Rakúsku. Ešte  menej je to  v porovnaní s  cenami v Nemecku.

Doterajšia  licenčná politika,  uplatňovaná, realizovaná cez

ministerstvo hospodárstva,  neodstraňuje tento neduh  a jed-

noznačne  ochraňuje len  drevospracujúci priemysel. Situácia

na trhu s drevom sa ešte zhorší v dôsledku spracovania dreva

z vetrovej kalamity na strednom Slovensku v júli tohto roku,

o ktorej všetci dobre viete.

 

     V nadväznosti na uvedené  fakty z analýzy sa vypracoval

návrh  aktualizácie nástrojov  lesníckej politiky  na budúci

rok. V legislatíve sa  aktualizácia zameriava na oblasť les-

ného   hospodárstva  a   poľovníctva,  vykonávacie  predpisy

a prípravu komplexnej právnej úpravy o lesníctve a na oblasť

licenčnej a dotačnej politiky v lesnom hospodárstve. V ceno-

vej oblasti  sa navrhuje pri  predaji dreva na  domácom trhu

podporiť riešenia,  ktoré by v  zrovnateľných komoditách za-

bezpečili aspoň 85-percentnú úroveň cien dosahovanú v okoli-

tých štátoch.

 

 

     V dotačnej politike sa uvažuje so zvýšením podpory štá-

tu voči lesnému hospodárstvu.  Pokiaľ objem poskytnutých do-

tácií lesnému  hospodárstvu, prepočítaný na 1 ha lesa, pred-

stavuje v roku 1995 asi  6,4 ECU na hektár, podľa dostupných

údajov o podpore lesníctva  z verejných zdrojov v niektorých

štátoch Európskej  únie s vyššími  ťažbovými možnosťami, ako

má Slovensko,  v Nemecku je to  napríklad 8,4, vo Francúzsku

až  37,7 a  vo Švajčiarsku  dokonca 103  ECU na jeden hektár

ročne.

 

     Dôvodom podpory lesného  hospodárstva z verejných zdro-

jov nie  je len nízka rentabilita  lesného hospodárstva, ale

v prvom  rade  to,  že  obhospodarovanie  lesov v súčasnosti

prispieva na získanie hlavne  nepeňažných efektov z verejno-

prospešných funkcií lesov.

 

     Navrhovaný  transfer zo  štátneho rozpočtu  do Štátneho

fondu zveľaďovania lesa  na rok je viac ako  900 mil. Sk, čo

bude,  samozrejme,  precizované  v  rámci  možností rozpočtu

v tomto parlamente pri uzatváraní  alebo pri schvaľovaní zá-

kona o rozpočte na rok 1997.

 

     Finančné krytie nákladov  na realizáciu ozdravných opa-

trení v lesoch poškodených  antropogénnymi vplyvmi sa v roku

1997 navrhuje transferom do Štátneho fondu zveľaďovania lesa

a príspevkom do Štátneho fondu životného prostredia vo výške

200 mil. Sk.

 

     V oblasti úverov sa navrhuje rozšíriť možnosti poskyto-

vania  zvýhodnených úverov obhospodarovateľom lesov na nákup

lesného  sejbového  a  sadzbového  materiálu,  prípravkov na

ochranu a  ošetrovanie lesov a na  výstavbu lesných ciest zo

Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva.

 

 

     V obchodnej  politike, ako som už  uviedol, sa nástroje

zamerajú na  stabilizáciu vzťahov producentov  a odberateľov

dreva na báze riadne fungujúceho trhového mechanizmu, v kto-

rom  by  mali  dominovať  minimálne  ročné alebo strednodobé

- aspoň  strednodobé  -   vzájomné  kontrakty.  Ďalej  pôjde

o uplatnenie pružnej licenčnej politiky a zdokonalenie trho-

vého informačného systému.

 

     Pri spracovaní správy sa vychádzalo z oficiálnych doku-

mentov Štatistického úradu, z  údajov štátneho, a predovšet-

kým  rezortného výkazníctva.  Základné tendencie  vývoja ne-

štátnych lesov sa prepočítali  na základe výberového štatis-

tického zisťovania. Na komplexné posúdenie lesného hospodár-

stva na Slovensku, aj v porovnaní so zahraničím, sa uvádzajú

dosiahnuté výsledky i  za lesy obhospodarované organizáciami

v pôsobnosti  Ministerstva obrany  Slovenskej republiky,  za

lesy Ministerstva školstva  Slovenskej republiky a Minister-

stva hospodárstva Slovenskej republiky.

 

     Vážené pani poslankyne a  poslanci, toľko o lesnom hos-

podárstve.

 

     Ďalej mi dovoľte uviesť správu o vodnom hospodárstve.

 

     Správa o vodnom hospodárstve obsahuje základné informá-

cie o  súčasnom stave a  o smerovaní v  tomto odvetví, ktoré

zabezpečuje pre spoločnosť  nezastupiteľné úlohy, predovšet-

kým  v ochrane  pred povodňami,  v zásobovaní  obyvateľstva,

priemyslu  a  poľnohospodárstva  pitnou  a  úžitkovou  vodou

a v odkanalizovaní a čistení odpadových vôd obcí.

 

     Podniky  vodného  hospodárstva  spravovali  v roku 1995

hmotný  a nehmotný  majetok v  hodnote viac  ako 91  mld Sk.

Priemerný  evidenčný počet  pracovníkov  bol  15 500,  čo je

oproti roku 1994 jednopercentný pokles. Počet obyvateľov zá-

sobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov vzrástol v ro-

ku  1995 na  79,4 %  a počet  obyvateľov bývajúcich v domoch

pripojených na verejnú kanalizáciu vzrástol na 52,5 %. Naďa-

lej pretrváva nepriaznivá situácia v zásobovaní pitnou vodou

vo východoslovenskom regióne, najmä čo sa týka kvality vody,

aj keď dokončením prívodu vody Vranov-Trebišov z nádrže Sta-

rina sa  vytvárajú podmienky na zlepšenie  tohto stavu aspoň

v oblasti  Východoslovenskej  nížiny.  Chýbajú  však  ďalšie

prostriedky rezortu, podnikom Vodovodov  a kanalizácií i ob-

ciam na  dokončenie prívodov vody do  jednotlivých obcí a na

výstavbu obecnej infraštruktúry.

 

     V súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 480/1994 sa z  účelovo pridelených štátnych prostried-

kov pokračovalo v realizácii stavby - prívod vody a vodovod-

nej siete  v obciach v  ochrannom pásme jadrovej  elektrárne

Mochovce.

 

     V oblasti rozvoja vodného  hospodárstva pretrváva v os-

tatných rokoch citeľný trend znižovania účasti štátu na jeho

financovaní, čo neumožňuje  zrýchliť najmä odstránenie zaos-

távania rozvoja  kanalizácií a čistiarní  odpadových vôd ako

dedičstva nekomplexného rozvoja sídiel  z obdobia pred rokom

1990.  Aj  keď  všetky  disponibilné  investičné zdroje boli

v roku 1995 účelovo smerované predovšetkým na znižovanie ro-

zostavanosti, bolo možné dokončiť len obmedzený rozsah zdra-

votno-vodohospodárskych investícií.

 

     Na  úseku vodných  tokov sa  v roku  1995 napriek týmto

problémom zrealizovali  rozhodujúce práce na  výstavbe vodá-

renskej nádrže Turček, ktorá je  od 15. mája tohto roku uve-

dená do  skúšobnej prevádzky, čo  považujeme za veľmi  pekný

úspech. Získal sa takto  významný vodárenský zdroj pre vodo-

hospodársky deficitné  regióny okresov Prievidza  a Žiar nad

Hronom. V súlade s  programovým vyhlásením pokračovali práce

na  dostavbe vodného  diela Gabčíkovo,  ktorého financovanie

sa, obdobne ako aj vodné dielo Žilina, rieši z mimorozpočto-

vých zdrojov, a to zahraničnými úvermi pri poskytnutí záruky

štátu. Pokračovali tiež práce  na vodnom diele Selice, ktoré

je jedným zo základných stupňov vodnej cesty na dolnom Váhu.

 

     V  investičnej oblasti  vykvantifikovaná suma  v správe

3 795 mil. je rámcovým  vyjadrením potrieb na rozvoj vodného

hospodárstva v  budúcom a ďalšom roku.  Treba pritom zdôraz-

niť, že vychádza z potreby dokončenia rozostavaných stavieb,

ktorých výstavba sa vplyvom nedostatku finančných prostried-

kov neustále predlžuje.

 

     Vodné hospodárstvo je  tiež viazané úlohami  vyplývajú-

cimi zo záväzných dokumentov. Len na zabezpečenie dokončenia

stavieb, resp. prípravy nových akcií uložených vládou a tou-

to Národnou radou je potrebné 655  mil. Sk. Ide v prvom rade

o prívod vody  a vodovodnú sieť  v ochrannom pásme  jadrovej

elektrárne Mochovce,  Vranov - Trebišov,  prívod zo Stariny,

Banská  Bystrica, Pršianska  terasa - vodovod,  vodné  dielo

Tichý Potok - jeho príprava a vodné dielo Hronček - príprava

atď. Na dokončenie  ďalších rozhodujúcich rozostavaných sta-

vieb v súlade s koncepciou vodohospodárskej politiky Sloven-

skej republiky je vybilovancovaná potreba finančných zdrojov

zo štátneho rozpočtu 1 270 mil. korún.

 

     Ďalšími dôležitými stavbami, ktorých realizáciu nebude-

me  môcť v  plnom rozsahu  zabezpečiť bez  účasti štátu,  sú

stavby na  ochranu pred povodňami.  Po tohtoročných povodňo-

vých situáciách, ktoré spôsobili rozsiahle škody doteraz vy-

číslené asi na 1,3 mld  Sk., ich význam mimoriadne vzrástol.

Bude preto nevyhnutné sústrediť  pozornosť i finančné zdroje

na urýchlenie obnovy  vekom opotrebovaných ochranných hrádzí

a budovanie nových protipovodňových  opatrení v záujme pred-

chádzania, resp. minimalizovania škôd. V roku 1997 je len na

najdôležitejšie  akcie súvisiace  s protipovodňovou ochranou

potrebných 240 mil. Sk.

 

     Rámcové  vyjadrenie  potrieb  štátnych  prostriedkov na

rozvoj vodného  hospodárstva na rok 1997  je uvedené v mate-

riáli veľmi podrobne a môže sa v ňom každý zorientovať.

 

     V oblasti transformácie  podnikov Vodární a kanalizácií

došlo k  určitej stagnácii spôsobenej  nedostatočným záujmom

obcí o prevzatie majetku charakteru infraštruktúry a taktiež

treba povedať,  že aj k určitej  organizovanej aktivite, aby

tento majetok obecných vodovodov prešiel zo štátu nie do ob-

cí, ale do určitých regionálnych akciových spoločností, kto-

ré nemajú bližšie definované postavenie.

 

     Predpokladáme, že prílivom zdrojov do vodohospodárskeho

fondu, tak ako bolo schválené vo vláde  odvodom jednej koru-

ny,  budeme  stimulovať  tento  proces  a  že sa postupne už

v tomto roku rozvinie do požadovaného tempa.

 

     Pripravovanou novou organizáciou štátnych vodohospodár-

skych podnikov sa sleduje zámer zabezpečiť strategické záuj-

my  štátu  a  súčasne  vytvoriť  podmienky  na efektívnejšie

a spravodlivejšie využívanie finančných  zdrojov s možnosťou

riešenia  najakútnejších problémov  v jednotlivých regiónoch

Slovenska. Súčasne  sa zvýši miera  samofinancovania vodného

hospodárstva v prevádzkovej oblasti. Schváleným spoplatnením

odberov pozemnej  vody pre verejné  vodovody vo výške  1 Sk,

o ktorej som  hovoril, s navrhovaným  opatrením spoplatnenia

hydroenergetického  potenciálu vodných  tokov sa predpokladá

vytvoriť  podmienky na  naplnenie a  zaktivizovanie Štátneho

vodohospodárskeho fondu v plnej miere. Prostriedky fondu ako

mimorozpočtový zdroj sú  nevyhnutné predovšetkým na financo-

vanie starostlivosti  o hmotný majetok a  zámerov, ktoré som

pred chvíľou uviedol.

 

     V správe navrhovaný prechod z maximálnych cien na vecne

regulované  ceny povrchovej,  pitnej a  odkanalizovanej vody

v priebehu budúceho roku sa v nadväznosti na novú legislatí-

vu v oblasti cien  predpokladá vykonať pod gesciou minister-

stva financií po posúdení  vývoja ekonomicky oprávnených ná-

kladov a primeraného zisku  za regulované činnosti a subjek-

ty. V legislatívnej oblasti vo vodnom hospodárstve pripravu-

jeme  na budúci  rok návrh  zákona o  vodovodoch a kanalizá-

ciách, nový návrh zákona o  rybárstve a o hlavných meliorač-

ných zariadeniach. Postup prác na týchto zákonoch je podmie-

nený  schválením zákona  o vodách,  ktorý ešte  dosiaľ nebol

prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky.

 

     Správu o vodnom  hospodárstve Slovenskej republiky pre-

rokovala vláda Slovenskej republiky a prosím vás, vážené dá-

my a vážení páni, o podporu zámerov z tejto správy.

 

     Ak  mi  dovolíte  celkom  na  záver troch predkladaných

správ povedať, že  je v nich predznačený taký  postup, že po

prerokovaní týchto správ v Národnej rade Slovenskej republi-

ky ministerstvo pôdohospodárstva  rozpracuje postup na napl-

nenie zámerov a na  konkretizáciu úloh jednotlivých inštitú-

cií, osôb, s termínmi týchto úloh a takto rozpracovaný ďalší

postup bude  predložený vláde na schválenie.  Potom sa stane

záväzným dokumentom pre všetkých účastníkov tohto procesu.

 

     Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi Bacovi.

 

     Prosím predsedu Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  pôdohospodárstvo pána poslanca  Delingu, aby podal

informáciu o výsledkoch prerokovania všetkých troch správ vo

výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister pôdohospodárstva,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     tak ako uviedol pán  podpredseda Húska, spoločná správa

bola  vypracovaná  pred  niekoľkými  minútami,  asi teraz ju

dostávate do lavíc, preto  dovoľte, aby som vás podrobnejšie

zoznámil so všetkými tromi správami, ktoré vyplývajú z roko-

vaní troch výborov.

 

     Najprv spoločná  správa k tlači  481. Predseda Národnej

rady  Slovenskej  republiky  svojím  rozhodnutím  číslo 1139

z 5.  septembra  1996  pridelil  Správu  o poľnohospodárstve

a potravinárstve v Slovenskej republike 1996 Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo

a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody  na prerokovanie do 13. septem-

bra 1996. Ako príslušný určil Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý  pripraví správu o vý-

sledku prerokovania  materiálu v uvedených  výboroch, ako aj

návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Priebeh rokovania vo výboroch  bol takýto: Všetky výbo-

ry, ktorým bola správa pridelená,  ju prerokovali a vzali na

vedomie.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo zároveň odporučil Národnej rade Sloven-

skej republiky, aby predmetnú  správu taktiež vzala na vedo-

mie.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody  odporučil Národnej rade prero-

kovať Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej

republiky na schôdzi v  októbri 1996. Pri celkovom hodnotení

správy Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre životné

prostredie a ochranu prírody konštatoval, že poslanci Národ-

nej  rady mali  k dispozícii  veľmi krátky  čas na  dôkladné

oboznámenie sa s predloženou správou,  ako aj na overenie si

niektorých skutočností v praxi.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo ako gestorský výbor odporučil Národnej rade, aby od-

poručila vláde Slovenskej republiky:

 

     a)  rozpracovať  úlohy  vyplývajúce  z  časti C správy,

t. j. Aktualizácia nástrojov  agrárnej politiky na podmienky

realizácie koncepčných zámerov  v roku  1997, do konkrétnych

opatrení a  úloh na rok  1997, a to  v termíne do  30 dní po

prerokovaní správy v Národnej rade,

 

     b) polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a ča-

sového   zabezpečenia  úloh,   ktoré  vyplývajú   zo  správy

a z uznesenia  Národnej rady Slovenskej republiky, v termíne

máj 1997, resp. v rámci  správy o poľnohospodárstve a potra-

vinárstve, ktorú Národná rada bude prerokúvať v roku 1997.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody  odporučil Národnej rade požia-

dať vládu  Slovenskej republiky, aby  akceptovala požiadavky

vyplývajúce  z časti  C predloženej  správy Aktualizácia ná-

strojov agrárnej  politiky na podmienky  realizácie koncepč-

ných zámerov v  roku 1997 v návrhu štátneho  rozpočtu na rok

1997.

 

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo ďalej uložil svojmu predsedovi, aby polročne zaradil

do programu rokovania výboru hodnotenie plnenia harmonogramu

vecného a časového zabezpečenia úloh vyplývajúcich z predlo-

ženej správy a z uznesenia Národnej rady.

 

     Na základe svojho rokovania Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody tak-

isto  požiadal predsedu  Najvyššieho kontrolného  úradu, aby

predložil výboru správu o vykonanej previerke vo veci vývozu

obilia z úrody roku 1995, vrátane opatrení prijatých Najvyš-

ším kontrolným úradom  na odstránenie zistených skutočností,

a to v  termíne do 4. októbra  1996. Ďalej požiadal ministra

pôdohospodárstva,  aby predložil  výboru správu  o prijatých

opatreniach na zamedzenie nelegálneho vývozu obilia, a pred-

sedníčku  výboru, aby  zaradila do  programu schôdze  výboru

v októbri 1996 správy uvedené v bodoch D a E tohto uznesenia

a pozvala na rokovanie predsedu Najvyššieho kontrolného úra-

du a ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

 

     Toľko o priebehu rokovaní výborov v správe k tlači 481.

 

     Na základe toho Výbor Národnej rady Slovenskej republi-

ky  pre pôdohospodárstvo  predkladá návrh  uznesenia k tejto

správe, ktoré je súčasťou tejto  správy a budeme potom o ňom

hlasovať, ak nebudú k tomu ďalšie návrhy, v tomto znení:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie Správu o poľnohospodárstve a potra-

vinárstve Slovenskej republiky za rok 1996,

 

     B. odporúča vláde Slovenskej republiky

 

        1.  rozpracovať úlohy  vyplývajúce z  časti C správy

Aktualizácia nástrojov agrárnej politiky na podmienky reali-

zácie koncepčných zámerov roku  1997 do konkrétnych opatrení

a úloh na rok 1997. Termín:  do 30 dní po prerokovaní správy

v Národnej rade;

 

        2.  polročne hodnotiť  plnenie harmonogramu  vecného

a časového  zabezpečenia  úloh,  ktoré  vyplývajú  zo správy

a z uznesenia Národnej rady, a to v termíne: máj 1997, resp.

v rámci správy  o poľnohospodárstve a  potravinárstve za rok

1997.

 

     Na základe  toho, že návrh,  ktorý predložil výbor  pre

životné prostredie  a ochranu prírody, je  v podstate dupli-

citný s bodom rozpracovania úloh, výbor pre pôdohospodárstvo

neodporúča, aby v ďalšej časti  bol tento návrh prenesený do

uznesenia,  pretože  ide len o  zmenu slovíčka "rozpracovať"

na slovíčko "akceptovať". Toľko k tejto správe.

 

     Pokiaľ ide o ďalšiu správu k tlači 482, spoločnú správu

k Správe o  lesnom hospodárstve v  Slovenskej republike 1996

predkladám takto:

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím  číslo 1139  z 5.  septembra 1996  pridelil aj túto

správu Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre pôdohospodárstvo a  Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na prero-

kovanie do 13. septembra tohto roku. Ako príslušný určil Vý-

bor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo,

ktorý pripraví  správu o výsledku  prerokovania materiálu vo

výboroch a návrh uznesenia pre Národnú radu.

 

     Priebeh rokovania vo výboroch  k tejto správe bol taký-

to: Všetky výbory, ktorým bola správa pridelená, ju preroko-

vali a vzali na vedomie.  Výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre financie, rozpočet a  menu a Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre  pôdohospodárstvo zároveň odporučil

Národnej  rade, aby  predmetnú správu  taktiež vzala  na ve-

domie.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody  odporučil Národnej rade prero-

kovať Správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za

rok 1996 na schôdzi v októbri. Pri celkovom hodnotení správy

Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné pro-

stredie a ochranu prírody  konštatoval, že poslanci Národnej

rady mali k dispozícii veľmi  krátky čas na dôkladné obozná-

menie sa s  predloženou správou, ako aj na  overenie si nie-

ktorých skutočností v praxi.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo ako gestorský výbor odporučil Národnej rade, aby od-

poručila vláde:

 

     a) rozpracovať  úlohy  vyplývajúce  z  časti  C správy,

t. j. Aktualizácia nástrojov lesníckej politiky na podmienky

realizácie  koncepčných zámerov  v roku  1997 do konkrétnych

opatrení a úloh na rok 1997  v termíne do 30 dní po preroko-

vaní správy v Národnej rade,

 

     b) polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a ča-

sového zabezpečenia úloh  vyplývajúcich z predloženej správy

a z uznesenia Národnej rady, a  to v termíne máj 1997, resp.

v rámci  správy, ktorá  bude podávaná  o lesnom hospodárstve

v roku 1997.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody  odporučil Národnej rade požia-

dať vládu, aby akceptovala požiadavky vyplývajúce  z časti C

predloženej správy,  t. j. Aktualizácia  nástrojov lesníckej

politiky  na podmienky  realizácie koncepčných  zámerov roku

1997 v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo ďalej uložil svojmu predsedovi, aby polročne zaradil

do programu rokovania výboru hodnotenie plnenia harmonogramu

vecného a časového zabezpečenia úloh vyplývajúcich z predlo-

ženej správy a z uznesenia Národnej rady.

 

     Na základe priebehu tohto rokovania Výbor Národnej rady

pre pôdohospodárstvo  dáva tento návrh na  uznesenie k tejto

správe:

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie Správu o lesnom hospodárstve v Slo-

venskej republike za rok 1996,

 

     B. odporúča vláde Slovenskej republiky

 

        1.  rozpracovať úlohy  vyplývajúce z  časti C správy

Aktualizácia nástrojov lesníckej  politiky na podmienky rea-

lizácie koncepčných zámerov v roku 1997 do konkrétnych opat-

rení a úloh na rok 1997  s termínom do 30 dní po prerokovaní

správy v Národnej rade Slovenskej republiky;

 

        2. polročne hodnotiť plnenie  harmonogramu vecného a

časového  zabezpečenia  úloh,  ktoré  vyplývajú  zo správy a

uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, s termínom máj

1997, resp. v rámci správy o lesnom hospodárstve za rok 1997.

 

     Takisto  z  toho  dôvodu,  ktorý  som  uviedol v správe

o poľnohospodárstve, Výbor Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre pôdohospodárstvo neodporúča,  aby to, čo Výbor Národ-

nej rady pre životné prostredie a ochranu prírody formuloval

pre Národnú radu voči vláde, aby akceptovala  požiadavky vy-

plývajúce z časti C predloženej  správy, nebolo prenesené do

uznesenia, pretože to považujeme za duplicitu, a úloha, kto-

rá sa  odporúča v rozpracovaní úloh  z výboru pre pôdohospo-

dárstvo, je konkrétnejšia.

 

     Ďalej mi dovoľte predložiť správu  k tlači 483, a to je

spoločná správa všetkých troch  výborov o prerokovaní Správy

o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 1996.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím  číslo 1139  z 5.  septembra t. r. pridelil  Správu

o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 1996 Výbo-

ru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre pôdo-

hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

životné prostredie a ochranu  prírody na prerokovanie do 13.

septembra tohto roku. Ako príslušný určil Výbor Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý pripraví

správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch, ako aj

návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Priebeh prerokovania tejto správy vo výboroch bol taký-

to: Všetky výbory, ktorým bola správa pridelená, ju preroko-

vali a vzali na vedomie.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre  pôdohospodárstvo zároveň odporučili Národnej  rade, aby

predmetnú správu taktiež vzala na vedomie.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody  odporučil Národnej rade prero-

kovať Správu  o vodnom hospodárstve  Slovenskej republiky za

rok 1996 na schôdzi v októbri. Pri celkovom hodnotení správy

výbor pre životné prostredie  a ochranu prírody konštatoval,

že poslanci Národnej rady mali k dispozícii veľmi krátky čas

na dôkladné oboznámenie sa s  predloženou správou, ako aj na

overenie si niektorých skutočností v praxi.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo ako gestorský výbor odporučil Národnej rade, aby od-

poručila vláde Slovenskej republiky

 

     a) rozpracovať úlohy vyplývajúce z časti C správy Aktu-

alizácia  nástrojov vodohospodárskej  politiky na  podmienky

realizácie  koncepčných zámerov  v roku  1997 do konkrétnych

opatrení a  úloh na rok  1997, a to  v termíne do  30 dní po

prerokovaní správy v Národnej rade,

 

     b) polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a ča-

sového zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú  zo správy a z uz-

nesenia  Národnej rady  v termíne  máj 1997,  resp. v  rámci

správy o vodnom hospodárstve za rok 1997.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody  odporučil Národnej rade požia-

dať  vládu, aby  akceptovala požiadavky  vyplývajúce z časti

C predloženej správy, t. j. Aktualizácia  nástrojov vodohos-

podárskej politiky na podmienky realizácie koncepčných záme-

rov v roku 1997 v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo ďalej uložil svojmu predsedovi, aby polročne zaradil

do programu rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre pôdohospodárstvo  hodnotenie plnenia  harmonogramu

vecného a časového zabezpečenia úloh vyplývajúcich z predlo-

ženej správy a uznesenia Národnej rady.

 

     V zmysle tohto Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo predkladá Národnej  rade tento návrh na

uznesenie:

 

 

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie  na vedomie Správu o  vodnom hospodárstve Slo-

venskej republiky za rok 1996,

 

     B. odporúča vláde Slovenskej republiky

 

        1.  rozpracovať úlohy  vyplývajúce z  časti C správy

Aktualizácia nástrojov vodohospodárskej politiky na podmien-

ky realizácie  koncepčných zámerov roku  1997 do konkrétnych

opatrení a úloh na rok 1997, termín: do 30 dní po prerokova-

ní správy v Národnej rade;

 

        2.  polročne hodnotiť  plnenie harmonogramu  vecného

a časového  zabezpečenia  úloh,  ktoré  vyplývajú  zo správy

a z uznesenia Národnej rady, termín: máj 1997, resp. v rámci

Správy  o lesnom  hospodárstve Slovenskej  republiky za  rok

1997.

 

     Takisto aj k tomuto  uzneseniu Výbor Národnej rady Slo-

venskej  republiky  pre   pôdohospodárstvo  neodporúča,  aby

v uznesení  Národnej rady  bola prenesená  požiadavka Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  životné prostredie

v zmysle  akceptovania  požiadaviek  na  aktualizáciu  podľa

zdôvodnenia, ktoré som uviedol.

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  to  sú  všetky tri spoločné

správy o prerokovaní týchto materiálov vo výboroch.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Delingovi  a prosím ho, aby za-

ujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

 

     Otváram rozpravu k týmto trom bodom programu.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, do  rozpravy sa  písomne

prihlásili traja poslanci. Dávam slovo prvému - pán poslanec

Jozef Klein, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Baránik.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     vzhľadom na to, že včera  sme zriadili výbor pre európ-

sku  integráciu a  boli dosť  veľké výhrady  k mojej  osobe,

chcem porovnať vo svojom  vystúpení možnosti alebo vyhliadky

slovenského poľnohospodárstva s Európskou úniou.

 

     Viem,  že  na  začiatku  porovnávam neporovnateľné, ale

tak, aby sme  sa nejako uviedli do situácie, a hlavne preto,

aby sme nedopadli ako  pri  delení majetku po bývalej Českej

a Slovenskej Federatívnej Republike, keď sme potom nariekali

a plakali, a pritom, keď sa  to delilo, mali sme tam význam-

ných funkcionárov. Včera som dal otázku pánu guvernérovi Ná-

rodnej banky, či máme menové zlato  už doma - zatiaľ ho vraj

nemáme. Myslím,  že máme dostatok  času, aby sme  s pokojným

svedomím a jasnou hlavou prehodnotili všetky svoje kroky.

 

     Ako člen  delegácie výboru pre  pôdohospodárstvo som sa

zúčastnil  na návšteve v Nemecku, vo Švajčiarsku, v Belgicku

a prekvapilo ma najmä to, že slovenské poľnohospodárstvo bo-

lo hodnotené na úrovni poľnohospodárstva Portugalska, čo je,

myslím, značne  podhodnotené a ukazuje na to, že v Európskej

únii majú  veľmi zlý pohľad na  naše poľnohospodárstvo. Vždy

som ho hodnotil a myslím si, že to bolo veľmi vyspelé poľno-

hospodárstvo  a jedno  z najlepších  na svete.  Ale to je na

úvod.

 

     Začínam s pôdou, ktorá je základom poľnohospodárstva na

celom svete. Keď naša zelená správa porovnáva štruktúru poľ-

nohospodárskeho pôdneho fondu, tak sa približujeme k Belgic-

ku  a Francúzsku.  Máme zhodné  percentá v  ornej pôde,  lúk

a pasienkov,  rozdiel máme  v trvalých  kultúrach. Treba  si

uvedomiť, že pri vstupe do  Európskej únie  podľa výšky pro-

dukcie bude potrebné ponechať 15 až 20 % pôdy na pokoji.

 

     Keď porovnávame hektárové úrody a úžitkovosť, dosahuje-

me v priemere 81 % v obilninách, v strukovinách 55 % a repke

87 % atď. Ale  keď porovnávam spotrebu priemyselných hnojív,

ako to  hovoril pán minister, do  roku 1989 naše poľnohospo-

dárstvo  spotrebovalo  na  jeden  ha  poľnohospodárskej pôdy

239,7 kg čistých živín, v rokoch  1994 až 1995 je to 41,8 kg

čistých živín, čiže celé  naše poľnohospodárstvo je naturál-

ne, veľmi zdravé, prakticky už  sa nám nič nemôže stať, lebo

žiadne hnojivá nepoužívame, ale tomu aj zodpovedajú naše vý-

nosy.

 

     Podľa jednej  správy,  ktorú  predložilo naše minister-

stvo,  sme schopní konkurencie vo všetkých produktoch, okrem

zemiakov. Myslím, že budeme  schopní konkurencie aj v zemia-

koch, ale musíme  im dať to, čo zemiaky  potrebujú. Tam máme

najväčšiu  konkurenciu z  Poľska, ale  myslím, že  s tým  sa

môžeme vyrovnať. Aby si tí, čo ochraňujú životné prostredie,

nemysleli,  že zasa  je to  také zlé,  Európska únia používa

v priemere nad 2O0 kg čistých živín na hektár poľnohospodár-

skej pôdy.

 

     Ďalším ukazovateľom,  ktorý si dala aj  vláda vo svojom

vyhlásení, je  percento výdavkov v  domácnosti na potraviny.

Na Slovensku je to zhruba 37,5 %. Je podstatný rozdiel medzi

krajinami Európskej  únie, ale tento  ukazovateľ nezávisí od

poľnohospodárov,  ale v  podstatnej miere  závisí od príjmov

obyvateľstva. Ak sa nezvýšia príjmy obyvateľstva, ľudia jed-

noducho nebudú mať na nákup hovädzieho mäsa, syrov a ďalších

potravín, ktoré  sú relatívne veľmi drahé  v porovnaní k ich

príjmom. Tu musí celá vláda  zabrať a v rámci agrárnej poli-

tiky tomu pomôcť.

 

     Čoho sa vôbec nemusíme báť,  je to, čo trvalo Európskej

únii 20 rokov, od roku 1973 až do roku 1993, keď znížila po-

čet pracovníkov  v poľnohospodárstve o 46,7  %, Slovensko to

dokázalo za 5 rokov a znížilo ho o 59,6 %, čiže sme predbeh-

li  Európsku úniu.  Samozrejme, ako  pán minister  spomínal,

prišli sme o 13 tisíc  stredoškolákov, 5 a pol tisíc vysoko-

školákov a ocitli sme sa v období pred 15 rokmi, čo je zlé.

 

     Veľmi dobrý  ukazovateľ, ktorý je,  podľa mňa, pre  nás

veľmi dobrý,  je porovnanie relatívnej  zamestnanosti na 100

ha poľnohospodárskej pôdy, ale najmä farmárov 65- a viacroč-

ných. Tu  sme suverénne pred Európskou  úniou, lebo Európska

únia má týchto ľudí po  65. roku 23,4 %, Slovenská republika

5 %. To je výborné.

 

     Bola tu aj kritika zdravotníctva, výživy atď. Treba po-

vedať, že v roku 1990  sme spotrebovali na jedného obyvateľa

226,3  kg mlieka  a mliečnych  výrobkov, v  roku 1995  je to

163,7  kg a výhľad na rok 1996 je 164,2 kg. Minimálna dávka,

ktorú odporúčajú  zdravotníci, je 214  kg. Európska únia  má

240 kg. Vidíme,  že deti by s radosťou  pili mlieko, ale asi

rodičia naň nemajú. Podobne je to s mäsom a ďalšími potravi-

nami.

 

     Čo najviac  ničí poľnohospodárstvo? Ničí  ho vývoj úve-

rov, úrokov a sadzieb  pre poľnohospodársku prvovýrobu. Mys-

lím,  že vo  vývoji priemernej  úrokovej sadzby  sme boli na

úrovni Európskej únie v roku 1990, keď sme dosiahli priemer-

nú úrokovú sadzbu 7,3 %, no teraz sme už ďaleko za Európskou

úniou, lebo už máme  16 % a minulý rok sme mali  18 %. V tom

sa budú musieť zrejme zlepšiť naši bankári.

 

     Podobne je to vo vývoji  poistného, náhrad škôd za poľ-

nohospodársku prvovýrobu, kde v  roku 1990 pri zaplatení 2,9

mld korún  poistného nám poisťovňa vrátila  zhruba 1 600 mi-

liónov, v roku 1995, keď  poľnohospodári s ťažkou biedou za-

platili 1 166 miliónov korún,  ešte sme na tom prerobili 600

miliónov. Zrejme sú potrebné náklady na tie nádherné budovy,

kancelárie, klimatizáciu a podobné veci.

 

     Ďalšia závažná vec,  ktorá ničí naše poľnohospodárstvo,

sú ceny poľnohospodárskych produktov.  V tejto správe sú vy-

nikajúco rozvedené a dočítali sme sa, že dosahujú pri pšeni-

ci 62,7 % Európskej únie, pri  kukurici 67 %, pri mlieku do-

konca  len 51,9  %, pri  hovädzom mäse  55 %, pri  bravčovom

mäse 88 % a pri hydine 73  %. Máme nato, keď vstúpime do Eu-

rópskej únie, aby sme to hneď našim poľnohospodárom vyrovna-

li?  Keď máme,  je to  výborné, budeme  radi. Preto sa treba

pripraviť na také veci. Treba  vziať do úvahy, že výdavky na

agrárnu politiku v Európskej únii sú podstatne vyššie ako na

Slovensku.

 

     V roku  1995 boli výdavky do poľnohospodárstva v Európ-

skej únii 361 ECU na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy, na

Slovensku iba 84 ECU - obrovský rozdiel. Takisto je obrovský

rozdiel  v zdaňovaní  potravín oproti  Slovenskej republike.

Niektoré krajiny Európskej únie vôbec nemajú dane. Ak porov-

návam to, že sme dostali  lacnú naftu alebo tzv. zelenú naf-

tu,  zdraženie tejto  nafty podstatne  odčerpalo to,  čo sme

dostali.  Ak porovnávam  ceny trebárs  v Dánsku, Francúzsku,

Taliansku, ktoré sú na tabuľke číslo 61 tejto správy, v Dán-

sku zaplatia farmári 0,57 DEM  za liter, vo Francúzsku 0,71,

v Taliansku  0,75, Slovenská  republika 0,80.  Čiže sme zasa

drahší.

 

     Nechcem vás tu unavovať číslami. Je tu šanca pre poľno-

hospodárov v oddlžení bánk, len to má  jeden háčik. Komerčné

banky  každoročne obnovujú  zmluvy zo  starých úverov,  čiže

prakticky blok starých úverov sa každoročne prenáša ako nový

úver a zmena úrokových sadzieb zo  6-7 % na 18 % bola podpi-

sovaná predsedami  družstiev a ešte  riaditeľmi štátnych ma-

jetkov, právnicky povedané, v tiesni, lebo banky nás zavola-

li a povedali: "Vážení,  keď nepodpíšete novú úverovú zmluvu

zo 6 %  na 17 alebo 18 %, musíte  splatiť atď. atď". Bolo by

to dobré prehodnotiť aj po stránke právnej a vrátiť sa k to-

mu.

 

     Odporúčam  túto správu  schváliť, ale  navrhujem zvýšiť

objem dotácií  v roku 1997  minimálne na 10  mld Sk. Výpadok

reprodukčných zdrojov je 13,4 mld Sk, čiže aj to je ešte má-

lo, ale  nechcem byť nereálny a  nechcem mať nereálne požia-

davky. Myslím, že treba zmeniť úroveň nákupných cien, keď sa

chceme pripraviť na vstup do  Európskej únie, musíme ísť po-

maly, tak ako išli Poliaci, pomaly, ale isto, na svetové ce-

ny, zmeniť úrokovú sadzbu na  úroveň Európskej únie pre far-

márov a poľnohospodárov  na 6-7 %, upustiť od  dane z pozem-

kov,  oddlžiť poľnohospodárske  subjekty z  úverov na trvale

sa obracajúce  zásoby, tzv. tozku, ktorá je 3 584 tisíc, bez

toho, aby tam banky nejako veľa špekulovali a vymýšľali, od-

dlžiť  a ďalšie  úvery treba  zmraziť na  symbolickú úrokovú

sadzbu 1 %, lebo nevidím  ináč veľmi reálne východiská nášho

poľnohospodárstva.

 

     Správa  o poľnohospodárstve  v Slovenskej  republike je

vypracovaná  výborne. Analyzuje  súčasný stav poľnohospodár-

stva. Treba povedať - či už je názor taký alebo onaký - úpa-

dok sa  ešte agrokomplexu nepodarilo prekonať.  Za to nemôže

ani pán minister, ani my, ani nikto. Môže za to reálna situ-

ácia, ktorá vládne u nás  a okolo nás. Správa poskytuje dosť

poznatkov na  hodnotenie účinnosti a  aktualizáciu nástrojov

agrárnej politiky.

 

     Za ďalšie  veľmi prospešné považujem  analýzy a správy,

ako dosahy  reformnej agrárnej politiky v  Európskej únii na

vývoj agrokomplexu v Slovenskej republike a smery harmonizá-

cie slovenskej  politiky s Európskou  úniou v poľnohospodár-

skej politike.

 

     Ďalšiu výbornú správu - návrh na zvýšenie zamestnanosti

a návrh  programov podnikania  na vidieku.  To sú vynikajúce

správy, ktoré vám všetkým dávam do pozornosti, lebo tam bolo

vložené obrovské úsilie  pracovníkov, ktorí ich vypracovali.

Treba sa poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na vypracova-

ní týchto správ, samozrejme  ministerstvu, aj vám, pán mini-

ster.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi Kleinovi.  Slovo má pán

poslanec Baránik a pripraví sa pán poslanec Lysák.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážené dámy poslankyne a páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k "zelenej" sprá-

ve, upozornil  na niektoré problémy a  ponúkol súbor návrhov

opatrení pre pána ministra na zlepšenie situácie v poľnohos-

podárstve.

 

 

     Na začiatku  chcem oceniť, podobne  ako môj predrečník,

dobre vypracovanú správu s kritickým pohľadom na súčasnú si-

tuáciu a oceniť tým  prácu ministerstva a vedúcich pracovní-

kov, ktorí  takúto správu pripravili  a poskytli nám  reálny

pohľad na situáciu v našom pôdohospodárstve.

 

     Nadviazal by som  na to, čo predo mnou  hovoril pán po-

slanec Klein. Jednu z vážnych príčin súčasného nelichotivého

stavu v našom pôdohospodárstve vidím v súbore opatrení a le-

gislatívnych noriem,  ktoré boli prijaté  v predchádzajúcich

rokoch - hlavne v rokoch 1990 a 1991. Na konkrétnych číslach

ukážem, že z odvetvia, ktoré bolo predtým jedno z najprospe-

rujúcejších,  sme urobili  jedno z  najhorších odvetví našej

ekonomiky,  zmietajúce sa  teraz v  problémoch, ktoré budeme

schopní riešiť len s obrovskými nákladmi.

 

     Na začiatok uvediem len  niekoľko čísel. Nesprávne opa-

trenia, ktoré boli  vykonané radikálnou ekonomickou reformou

- aplikáciou súboru opatrení atď. -  spôsobili to, že sa nám

výkonnosť v poľnohospodárstve  rapídne  znížila. Znížili  sa

alebo  zhoršili sa ukazovatele, ktoré  vyjadrujú úžitkovosť,

čiže  kvalitatívne parametre  pôdohospodárstva a poľnohospo-

dárstva  zvlášť.  Znížili  sa  napríklad stavy hospodárskych

zvierat. V  rokoch 1990 a  1991 sme vyvážali  hlavne hovädzí

dobytok do  Nemeckej spolkovej republiky za  ceny, ktoré re-

prezentovali 1  marku, pričom v  Nemecku sa podobný  produkt

realizoval za 3  marky. Je to výrazná strata  pre naše pôdo-

hospodárstvo. Ako sa tu  spomínalo, znížili sa počty pracov-

níkov  v  pôdohospodárstve  a  tým  pôdohospodárstvo výrazne

prispelo  k plošnej  nezamestnanosti, hlavne nezamestnanosti

na našom vidieku. Poklesli stavy dojníc, ale súčasne sa zní-

žila úžitkovosť, napríklad za roky 1989-1991 o 775 litrov na

dojnicu.

 

     Na úvod chcem ešte povedať,  že kým v Slovenskej repub-

like  sa  legislatívne  normy  týkajúce sa pôdohospodárstva,

ktoré boli prijaté  Federálnym zhromaždením, dôsledne reali-

zovali, Česká národná rada tieto  normy v takejto podobe ne-

akceptovala a prejavilo sa  to v rozdielnom  vývoji ukazova-

teľov  charakterizujúcich  úžitkovosť  pôdohospodárstva. Kým

napríklad  u nás  bola v  roku 1989  dojivosť 3  654 litrov,

v Českej republike 3 900 litrov, čiže o 300 litrov na dojni-

cu viac.  Dnes je situácia taká,  že máme 3 200,  to znamená

u nás klesla  dojivosť prakticky o 400  litrov, ale v Českej

republike sa zvýšila v podstate  o 200 litrov - výrazný roz-

diel.

 

     Denný prírastok hovädzieho dobytka vo výkrme bol v roku

1989 0,740,  teraz je 0,635.  V Českej republike  bol 0,750,

teraz majú 0,780. Ale treba úprimne povedať, že  vo všetkých

ukazovateľoch  negatívne  tendencie  prebiehali predovšetkým

v rokoch 1990, 1991,  1992 a 1993. Od roku  1994 začína vzo-

stup, ale ani zďaleka sme sa nepriblížili k úrovni východis-

kového stavu. Pri ošípaných je  to podobne - denný prírastok

v roku 1995 bol 0,522, dnes je 0,479. V Českej republike bol

0,570, teraz  je 0,523. Ale štandard  Európskej únie je 650,

pán poslanec Klein na to veľmi pekne poukázal.

 

     Hospodárske výsledky  vcelku v hodnotovom  vyjadrení sa

oproti roku 1989 zhoršili, celkový efekt alebo celkové príj-

my pôdohospodárstva  sa  znížili v roku  1995 o 2,8  mld Sk,

ale napríklad oproti roku 1994 sa  v roku 1995 zvýšili o 812

miliónov. To sú závažné ukazovatele.

 

     Ale  výrazné rozdiely  sú aj  v priestorovom rozložení.

Tak  napríklad  dojivosť  kráv  vo východoslovenskom regióne

alebo v bývalom Východoslovenskom  kraji podľa územnej orga-

nizácie do  roku 1991 je nižšia  o 1 000 litrov  na dojnicu,

ako je v Západoslovenskom kraji.

 

     Príčinou celého radu  problémov v pôdohospodárstve, ako

tu už poukázal pán minister  i pán poslanec Klein, je cenová

politika. Chcel by som na  to zvlášť upozorniť. Uvediem zase

niekoľko čísel. Napríklad ceny celkove vzrástli v prvovýrobe

v roku 1995  oproti roku 1989  o 46 %,  ale v potravinárskom

priemysle vzrástli o 178 %  a spotrebiteľské  ceny  vzrástli

o 176 %.  Rýchlejší bol rast cien  priemyselného tovaru, čím

sa u obyvateľstva znížil  objem prostriedkov na nákup potra-

vín, preto dopyt po potravinách poklesol.

 

     Prijatie legislatívnych noriem a rôznych opatrení, kto-

ré sa dotýkali pôdohospodárstva, viedlo k rozbitiu alebo na-

rušeniu veľkovýrobných štruktúr  v pôdohospodárstve. A vznik

malých  poľnohospodárskych  fariem,  ktoré  sotva  kedy budú

efektívne, neprispieva k  úrovni efektívnosti nášho pôdohos-

podárstva. Uvediem to na  niekoľkých príkladoch. Máme naprí-

klad relatívne dobre vybudovanú technickú základňu spracova-

teľského  potravinárskeho  priemyslu.  Kým  napríklad v roku

1989 z celkového objemu porazených ošípaných v celkovej váhe

382 tisíc ton sa  vo  veľkovýrobných  kapacitách  spracovalo

79 %, dnes sa spracuje len 33 %. Výrazne sa zvýšila naturál-

na spotreba, v malých výrobniach sa  spracuje 8 % a 25 % od-

chádza mimo pôdohospodárstva.

 

     Využitie  kravského mlieka - predtým bolo spracované vo

veľkovýrobných kapacitách na 87 %, dnes len na 71 %. Hovädzí

dobytok sa predtým všetok  spracoval vo veľkovýrobných kapa-

citách, dnes  sa spracuje len 50  %, v malovýrobných kapaci-

tách 11 %,  vývoz 12 %, rozdiel je 27  %. Chcem tým poukázať

na to, že skutočne opatrenia, ktoré boli prijaté a ktoré ma-

jú  negatívny dosah,  znižujú celkovú  efektívnosť ekonomiky

pôdohospodárstva.

 

     Pôdohospodárstvo,  na čo  správne predstavitelia  tohto

rezortu poukazujú, trpí na nesprávnu cenovú politiku. Cenovú

politiku v tomto odvetví využívame ako nástroj sociálnej po-

litiky. Chcel by  som vás, vážené dámy a  páni, upozorniť na

to, že cena je veľmi nedokonalým nástrojom sociálnej politi-

ky, lebo sa nedá racionálne využívať, to znamená, účinne vy-

užívať pre  tých, ktorých chceme  sociálnou politikou podpo-

riť. Preto treba  voliť iný systém a v  minimálnej miere vy-

užívať cenu  ako nástroj sociálnej  politiky, pretože na  to

doplácajú alebo obeťou negatívneho  dosahu sú nakoniec prvo-

výrobcovia v pôdohospodárstve.

 

     Ďalej chcem poukázať  na potrebu posilnenia veľkovýrob-

ných foriem a zabrániť tomu, aby sa znižoval ich podiel hos-

podárenia na pôde.

 

     Vážený pán  minister, mám niekoľko  návrhov a chcel  by

som, aby ste niektoré z nich  využili v ďalšej práci na zdo-

konalení poľnohospodárskej politiky.

 

     1. Navrhujem, aby ministerstvo pôdohospodárstva spraco-

valo ucelenú  koncepciu cenovej politiky tak,  aby sa nezvý-

šili  spotrebiteľské ceny,  resp. aby  sa minimálne  zvýšili

a riešila sa  celková ekonomická situácia  prvovýrobcov tak,

aby mali  zvýšený podiel na efekte,  ktorý je v spotrebiteľ-

ských  cenách  poľnohospodárskych  produktov,  to znamená na

úkor obchodu a priemyselného  spracovania, pretože kým pôdo-

hospodári pracujú v mnohých prípadoch so stratou alebo s mi-

nimálnym efektom, relatívne  efektívne pracuje potravinársky

priemysel a,  samozrejme, veľmi efektívne  potravinársky ob-

chod. Riešenie tohto problému  považujem za kľúčový problém,

ktorý predstavuje východisko na zdokonalenie našej poľnohos-

podárskej politiky.

 

     2. Uvažovať nad takou  politikou, aby sa viac zaintere-

sovali poľnohospodárske subjekty na  zvyšovaní zisku a efek-

tívnosti. Ich zainteresovanosť by mala spočívať v tom, že by

sa  buď znížila  daň zo  zisku poľnohospodárskych  podnikov,

ktoré prosperujú,  alebo sa úplne  zrušila daň zo  zisku pre

poľnohospodárske podniky. Samozrejme, úmerne tomu by sa moh-

li  znížiť aj  dotácie do  prosperujúcich poľnohospodárskych

subjektov. Treba zvážiť, v akom pomere, aby sa tým podporila

snaha efektívnych poľnohospodárskych subjektov o jej rast.

 

     3. Dôsledne  sledovať účel vyplatených  dotácií, aby sa

nepoužili na nič iné len na  účel, na ktorý boli určené. Od-

porúčam  čiastočne zmeniť  štruktúru ministerstva pôdohospo-

dárstva tak, aby sa v  jeho štruktúre zvýraznili tie činnos-

ti, ktoré budú zamerané na propagáciu moderných metód, zalo-

žených na vedeckých výsledkoch pre pôdohospodárstvo a, samo-

zrejme, poradenské služby rozšíriť tak, aby sa skutočne naj-

novšie poznatky dostali  do všetkých poľnohospodárskych pod-

nikov, nielen poľnohospodárskych  družstiev, ale aj súkromne

hospodáriacim roľníkom.

 

     4. Pre pôdohospodárske družstvá odporučiť, aby po doho-

de s orgánmi samosprávy viac využívali prostriedky, ktoré sú

určené ministerstvom práce, sociálnych  vecí a rodiny na ve-

rejnoprospešné práce, aby sa viac bojovalo proti burine, vy-

kášaniu neobrobených pozemkov,  priestorov vedľa ciest atď.,

aby sme zabránili semenám z burín zaburiňovať poľnohospodár-

sku  pôdu, a  tým znižovať  hektárové výnosy.  Myslím si, že

tento lacný zdroj by pomohol o nejaký ten metrák zvýšiť hek-

tárové výnosy,  hlavne tam, kde je  toto nebezpečenstvo naj-

väčšie.

 

     5. Dotácie do pôdohospodárstva neposkytovať plošne, ale

predovšetkým  efektívnym poľnohospodárskym  podnikom a takto

prehĺbiť diferenciáciu a  umožniť rýchlejší odchod neprospe-

rujúcich firiem z podnikateľskej scény.

 

     6. Prijať  opatrenie na zabránenie  prepadu včelárstva,

ktoré má veľký význam  pre hektárové výnosy niektorých tech-

nických plodín, ako je  repka, slnečnica, ďatelina, lucerka,

mak a podobne, a tiež ovocia.

 

 

     7.  Ďalej  odporúčam  prijať  legislatívnu normu, ktorá

umožní účinnejšiu  ochranu úrody na poliach,  sadoch a v zá-

hradách,  hlavne v  pestovaní zemiakov  a niektorých ďalších

technických  plodín, kde  nezodpovední jednotlivci  významne

ohrozujú hektárové výnosy.

 

     Vážené dámy a páni, toto  sú všetky moje odporúčania na

základe oboznámenia  sa  so  správou,  ktorú vysoko hodnotím

a odporúčam, aby sme ju schválili v takej podobe, v akej je,

a stotožnili sa s pripravenými uzneseniami.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec  Lysák a pripraví sa pán

poslanec Pokorný.

 

     Upozorňujem, že  o 12.00 hodine by  sme potom prerušili

rokovanie na  obedňajšiu prestávku, mali by  sme ju do 13.30

hodiny, aby sme mohli potom  do 16.00 hodiny ukončiť zasada-

nie tohto týždňa.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     pretože pozornosť, aká sa  venuje zelenej správe, nevy-

žaduje ďalšie pokračovanie v  doterajšom štýle, chcel by som

v nadväznosti na to, čo sme si mali možnosť vypočuť vo výbo-

re tesne pred  vstupom na rokovanie a v  diskusii aj s pánom

ministrom, pripomenúť a požiadať,  aby pri ďalšom spracovaní

tých vysokokvalifikovane spracovaných  troch správ  sa vzalo

do úvahy  aj to, čo sme  začali a nedokončili. Predovšetkým,

aby v budúcej správe bola otázkam techniky a technológie, aj

v súčinnosti so slovenským strojárstvom, venovaná pozornosť,

ktorá je  minimálna a priam trestuhodná.  Nie pre doterajšie

vlády a nie vinou terajšej  vládnej garnitúry, ale preto, čo

tu bolo predtým, na  čo sme, bohužiaľ, zbytočne upozorňovali

desaťročia - minimálne dve.

 

     K fundovanému výkladu pána  kolegu Kleina, ktorý vhodne

doplnil niektoré údaje v správach,  by som chcel uviesť jed-

no,  a to  na podporu  toho, čo  som pred chvíľou navrhoval.

Z guľatiny v Slovenskej republike dosiahneme 440 mariek, ale

v Nemecku z  toho istého kubíka  3 200. Je  to 7-krát nižšia

efektívnosť. Ak dovolíte, nevidím  za tým len ekonomiku, vi-

dím za  tým predovšetkým zamestnanosť,  a zamestnanosť najmä

na vidieku, ktorú by tieto odvetvia mali zabezpečiť. Nechvá-

lil by som sa  znižovaním zamestnanosti v týchto odvetviach.

Chcem len zdôrazniť to, čo obsahuje aj Biela kniha Európskej

únie. Veľmi často sa  chvasceme, ako pekne aproximujeme. Na-

miesto týchto niekedy teatrálnych a formálnych otázok by sme

sa skôr mali pozerať, ako sa v rámci Európskej únie navrhuje

riešiť zvýšenie zamestnanosti  práve cestou uplatňovania no-

vých technológií.

 

     Ďalšia poznámka  sa týka vodného  diela Gabčíkovo, teda

správy  o vodnom  hospodárstve. Z  jednostranného prerušenia

zmluvy zo  strany Maďarskej republiky  vznikli pre nás  isté

škody. Chcem vyjadriť nádej,  že pri sľubne sa rozvíjajúcich

vzťahoch  s Maďarskom  budú tieto  otázky riešené  možno bez

riešenia tejto  problematiky v Haagu. Ale  v opačnom prípade

očakávam a zrejme očakávame  všetci, aby príslušné organizá-

cie, aj  naša vláda, preukázali takú  rozhodnosť pri riešení

tejto problematiky, akú ukázali  v prospech ekonomiky a eko-

lógie Slovenska pri dobudovaní tohto spoločného diela.

 

 

     Na  záver chcem  požiadať, pán  minister, o  dôraznejší

postup pri príprave a pri  začatí vodného diela Tichý Potok.

Boli sme tam s kolegyňou Zelenayovou. Vieme dobre, čo zname-

nalo  prekonať aj  pomocou vás  odpor niektorých obyvateľov,

ktorých  zavádza pán  Kravčík a  niektorí ďalší nezmyselnými

priehradkami.  Som  odtiaľ  rodák.  Veľmi  dobre poznám túto

problematiku aj  to, že keď  sme prekonali počiatočné  obavy

a vodné  dielo  nepostavíme,  že  to  bude  politická strata

u týchto ľudí, nielen koalície. Tak si myslím, že by sme to-

to  nemali v  nijakom prípade  dopustiť. Odporúčam  na záver

podľa možnosti toto dielo realizovať a prijať tri predložené

správy s tým, že sú  vypracované na vysokej úrovni, a oceniť

spracovateľov.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Rozumiem tomu tak, že je to vlastne zároveň aj

splnenie vašej prihlášky. Áno, pán poslanec?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  pretože sú len dve minúty

do  12.00 hodiny,  aby  sme  dodržali postup,  urobíme teraz

obedňajšiu prestávku do 13.30  hodiny. O 13.30 hodine pokra-

čujeme ďalej  do 16.00 hodiny. Lietadlo  je pripravené s do-

statočnou časovou rezervou na 17.00 hodinu.

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     viete, že sme si dohodli  termín pokračovať o 13.30 ho-

dine. Tento termín už uplynul. Kým dôjdu niektorí oneskoren-

ci, navrhujem, aby sme pokračovali v rozprave.

 

     Ak ste s tým uzrozumení, slovo má pán poslanec Pokorný,

pripraví sa pán poslanec Köteles.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi,  skôr ako prednesiem  niektoré pripomienky,

námety,  konštatovania  k  predmetnej  prerokúvanej  zelenej

správe, aby som sa aj ja vyjadril k celkovej kvalite predlo-

ženého  materiálu. Pripájam  sa k  tým svojim  predrečníkom,

ktorí  vysoko pozitívne  hodnotili daný  materiál, ktorý  je

dôkazom vysokej profesionality  pracovníkov rezortu pôdohos-

podárstva. Dovoľte  mi, aby som  teda konkrétne k  niektorým

kapitolám zelenej správy zaujal stanovisko.

 

     Ku kapitole Živočíšna výroba na  stranách 41 až 43. Po-

dľa môjho názoru v tejto  časti správy chýbajú údaje o stave

zdravia populácie  hospodárskych zvierat, o  ich stratách zo

zdravotných dôvodov. Sú to  pomerne závažné údaje, a pretože

aj na rôznych odborných podujatiach sa konštatuje, že straty

hynutím  jednotlivých kategórií  zvierat a  hlavne mláďat sú

dvojnásobné v porovnaní s rokom  1989 alebo rokom 1990, mali

by sa tieto údaje v takom závažnom dokumente objaviť.

 

     Vôbec  oblasť  veterinárneho  lekárstva  je  menej  ako

skromne uvedená  v kapitole Kvalita  poľnohospodárskej a po-

travinárskej produkcie na strane 44. Moja pripomienka sa tý-

ka veterinárneho dozoru. Z uvedeného sa zdá, že o veterinár-

sku starostlivosť zabezpečovanú privátnou veterinárnou služ-

bou  nie je adekvátny záujem. Tiež sa pýtam, či ministerstvu

a ústredným  štatistickým orgánom  nechýba veterinárska šta-

tistika. Preto navrhujem, aby bola v budúcnosti správa dopl-

nená aj o problematiku veterinárskej služby z pohľadu zabez-

pečenia chovov a fariem.

 

     Mňa z hľadiska životného prostredia zaujíma aj starost-

livosť  a  funkčnosť  zoohygienických  koncoviek na farmách,

a tým znižovanie zaťaženia životného prostredia. V tejto ob-

lasti sú aktuálne  aktivity odboru veterinárskeho lekárstva,

ale v správe o nich tiež chýba zmienka.

 

     Ďalej agropotravinársky trh, ktorý  sa začína na strane

49. Nemyslím si, že problémy agropotravinárskeho trhu sa vy-

riešia  trhovými poriadkami  a intervenčnými  cenami. Myslím

si, že ekonomická efektívnosť na trhu sa reguláciou znižuje.

Podľa môjho názoru je potrebné zmeniť, resp. posilniť posta-

venie prvovýrobcov voči odberateľom  aj dodávateľom tak, aby

sa ceny  na trhu dohodli, nie  stanovili druhou stranou trhu

- odberateľmi  a dodávateľmi.  Až na  základe tohto prijímať

opatrenia na stabilitu cien  kvôli zaisteniu produkcie a ur-

čitej stability spotrebiteľských cien.

 

     Problém  efektívnosti prvovýrobcov  je problém  farmár-

skych cien a problém dopytu, ktorý vyplýva z výšky spotrebi-

teľských cien v súvislosti s príjmom obyvateľov. Ale aj far-

márske, aj spotrebiteľské ceny  závisia od postavenia účast-

níkov ich sily na trhu,  nielen od produkčných nákladov. Ne-

potrebovali by sme zvyšovať  dotácie, keby sme si uvedomili,

že dotácie do poľnohospodárstva  potrebujeme z dôvodu odčer-

pávania prostriedkov z  poľnohospodárstva cenovou politikou.

Musia sa  do produkčných nákladov zaratúvať  celé odpisy in-

vestičných prostriedkov, hlavne u  spracovateľov, keď sa vy-

užívajú približne na 40 - 60 %? Čo nám bráni chrániť náš do-

máci  trh  pred  nepotrebným  dovozom  vyrovnaním výšky ciel

v rámci CEFTA  a v obchodovaní  s Európskou úniou?  Podobne,

prečo nežiadame  začať rokovania o  podmienkach cla v  rámci

VTO, resp.  GATT? Prečo nemáme  odvahu povedať a  presvedčiť

VTO, že podmienky pre nás aj pri rokovaní s GATT neboli rov-

naké ako pre iné krajiny?

 

     Ďalej v kapitole Veda, vzdelávanie, poradenstvo je nut-

né vytvoriť účinnejšiu  podporu na výchovu vedeckovýskumného

dorastu preto,  že sa kriticky zvyšuje  priemerný vek tvori-

vých vedeckovýskumných  pracovníkov rezortnej vedeckovýskum-

nej základne.

 

     V rámci terénneho poradenstva  počítať aj so širším zá-

berom než reštrukturalizačnými a racionalizačnými projektmi.

V rámci  terénneho  poradenstva  by  bolo  potrebné rátať aj

s poradenstvom  z  hľadiska  zdravia  produkčných organizmov

a ich prostredia. Ide  o problematiku rastlinolekárstva, ve-

terinárneho lekárstva a ochrany životného prostredia.

 

     Ešte sa vrátim ku kapitole Veda a výskum. Sú ekonomické

prínosy možné  alebo skutočne uplatnené vo výške 1,5 mld ko-

rún?  V skutočnosti  však aj  pri týchto  prínosoch dochádza

k stratám v poľnohospodárstve. Ako sa tieto výsledky výskumu

uplatňujú, ako je organizovaný  prenos  výsledkov vedy a vý-

skumu do praxe?

 

     Ak  dovolíte, niekoľko  pripomienok a  námetov k jednej

oblasti, ktorá veľmi úzko súvisí s potravinovou bezpečnosťou

a s tým, o čom sme  hovorili v predchádzajúcom materiáli mi-

nisterstva zdravotníctva vo vzťahu k opatreniam na zlepšenie

zdravotného stavu. Zaujíma ma najmä úloha rezortu, čiže štá-

tu, v trhových podmienkach produkcie teliat. Prioritnou pot-

ravinou vo výžive národa, ako  vieme, je mlieko. V súčasnos-

ti, ale aj v budúcnosti  predstavuje mlieko v hierarchii vý-

živy  u nás  najcitlivejšie a  najkritickejšie miesto.  Jeho

spotrebou na obyvateľa z 230 litrov  v roku 1990 sme sa dos-

tali takmer na úroveň rozvojových krajín pri dnešnej spotre-

be mlieka 170 litrov.  Riešenie potravinovej spotreby mlieka

sa môže  začať jedine od teliat  s cieľom zabezpečiť vlastnú

produkciu v kvantite, primeranej  kvalite a únosnej cene. Do

tejto závažnej úlohy v trhových podmienkach musí vstúpiť re-

zort,  čiže štát,  nakoľko sa  problém bezprostredne  dotýka

zdravia národa  a jeho životnej  vekovosti. Samotný trh  ani

producenti úlohu v celej šírke nedoriešia. Nepociťujú ju ako

svoju úlohu, nemajú účinný ekonomický stimul a požiadavky na

import sú v najbližších minimálne 5 rokoch nemysliteľné.

 

     Otázku mlieka  je potrebné postaviť  do roviny riešenia

- čo chceme,  koľko, kedy a  ako. Otázka kto  je jednoznačná

- rezort,  teda štát.  Ako zhrnúť  strategickú úlohu rezortu

pri  zabezpečení mlieka  vo výžive  národa cez  jediný možný

východiskový bod - produkciu teliat?  Mala by to byť mimotr-

hová  regulácia stavov  hovädzieho dobytka  a jeho štruktúra

cestou dotačnej politiky, preferovanie vhodných plemien, lí-

nie  šľachtenia,  usmerňovanie  technológie  chovu  a výživy

v krajovo vhodných variantoch.

 

     Oprávnene  môžeme konštatovať,  že nie  je zdôrazňovaná

v plnom rozsahu koncepcia stratégie. Za strategické pri tej-

to komodite  pokladáme to, čo  citeľne obmedzuje a  redukuje

chovateľský, čiže spoločenský zámer v produkcii teliat. Hod-

notenie  len  z  hľadiska  vyčíslených  strát  -  tak ako je

v správe -  je málo, najmä v  podmienkach trhového hospodár-

stva.  Žiada sa  stanoviť,  kde  problém zdravia  začína mať

strategický dosah. Jeho limit cez percento strát je len jed-

no z hľadísk. Zdá sa, že varianty možného riešenia problémov

sú  viac ako  potrebné. Zo  spoločenského hľadiska  sa žiada

riešiť  stratégiu celospoločenského  prístupu. Nejde  o krok

späť, ani  návrat k starým riešeniam,  ale o racionálny prí-

stup spoločnosti, chovateľa i služby.

 

     Kvôli krátkosti času som sa zameral len na jeden okruh,

ale podľa môjho názoru súvisí  so zdravou výživou a je veľmi

dôležitý pri potravinovej bezpečnosti.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu poslancovi Pokornému.  Slovo má pán

poslanec Köteles a pripraví sa pán poslanec Rosival.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán minister,

     vážený pán predsedajúci,

 

     takzvanú  zelenú správu,  teda správu  o poľnohospodár-

stve, potravinárstve, o lesnom  hospodárstve a o vodnom hos-

podárstve Slovenskej republiky nám vláda predkladá každoroč-

ne. Vzhľadom na fakt, že v týchto dosť rozsiahle rozpracova-

ných správach  sa uvádzajú najdôležitejšie  informácie o po-

stavení, činnosti,  o strategických zámeroch,  o ekonomickej

situácii v rezorte pôdohospodárstva, ako základný nedostatok

správy musím  vyjadriť svoju nespokojnosť  za jej oneskorené

predloženie výborom a poslancom.  Ako spravodajca výboru pre

životné prostredie som len deň pred prerokovaním dostal ten-

to  inak kvalitný  materiál. Takže  konzultácia s odborníkmi

bola takmer vylúčená.

 

     V našom prípade mi dovoľte,  aby som v krátkosti zaujal

stanovisko k vodohospodárstvu Slovenskej republiky so snahou

poukázať na niektoré neuspokojivé  fakty, tendencie a navrh-

nuté riešenie.

 

     Vážení kolegovia, ako všetci vieme, vodohospodárska po-

litika Slovenskej  republiky už koncepčne je  alebo by  mala

byť orientovaná  na ochranu povrchových a podzemných vôd, na

plynulé zásobovanie a hospodárne využívanie pitnej a úžitko-

vej vody, využívajúc pritom dopravné možnosti a hydroenerge-

tický potenciál našich vodných tokov.  V oblasti zásobovania

obyvateľov z  verejných vodovodov, žiaľ, sme  zaostali aj za

susednými štátmi. Veď kým v  Maďarskej republike to je 83 %,

v Českej republike  85 %, v  Rakúsku 92 %,  čo je v  určitom

zmysle slova aj garanciou  nezávadnej pitnej vody, v Sloven-

skej republike sme dosiahli len 79,4 %.

 

     Tradične  najnepriaznivejšia situácia  je v okresoch na

východnom Slovensku: Michalovce 64,  Trebišov 59, Prešov 60,

Vranov nad Topľou 42, Košice-vidiek  51. Chcel by som dodať,

že v odpovedi na interpeláciu pani poslankyne Sabolovej  mi-

nisterstvo pôdohospodárstva uvádzalo za okres  Košice-vidiek

len 39,6 %. V okrese  Košice-vidiek, z ktorého je zásobované

pitnou vodou  veľkomesto Košice, aj 39  %, aj 51 %  je veľmi

málo, ba až poburujúco málo  a občania z tohto dôvodu právom

protestujú proti tomuto stavu.

 

     V hodnotenom období vzrástol počet obyvateľov zásobova-

ných vodou z verejných vodovodov o 47 tisíc, teda o necelých

0,95 %, čo (poznajúc situáciu hlavne na východnom Slovensku)

považujem za žalostne málo.  Obyvatelia týchto regiónov prá-

vom  očakávajú,  aby  sa  ich  problémy  v zásobovaní pitnou

uprednostnene riešili hlavne z vodohospodárskeho fondu.

 

 

     V súčasnosti situácia na úseku kanalizácie a domácností

tiež nie je ružová. Na negatívnom rebríčku je zas okres Vra-

nov nad Topľou so svojimi 28 %, okres Komárno 27 %, Trebišov

30 %, Dunajská Streda 31 %.  Je to v okresoch Slovenska, kde

sú najväčšie  podzemné zásoby pitnej vody.  Z tohto hľadiska

je  potrebné v  týchto regiónoch  vybudovať čo najrýchlejšie

sieť kanalizácie a čističky  odpadových vôd s cieľom chrániť

naše prírodné bohatstvo aj pre budúce generácie.

 

     Vychádzajúc zo súčasného  nepriaznivého, skôr krízového

stavu národného hospodárstva, viem, že to  nie je jednoduchá

úloha,  ale som  presvedčený, že  každý kriticky  zmýšľajúci

človek by  podporoval takú snahu. Z  tohto dôvodu podporujem

návrh Výboru Národnej rady  pre životné prostredie a ochranu

prírody,  aby sa  v štátnom  rozpočte na  budúci rok v plnej

výške zohľadnili požiadavky rezortu v tejto oblasti.

 

     Vážení kolegovia, Slovensko je považované za vrch Euró-

py. Odtekajú od nás  všetky vodné toky, odpočítajúc ukrajin-

ské rieky  Uh a Latorica  s občasnými nenahlásenými  ropnými

produktmi  alebo záplavami. Takže nesieme voči susedným štá-

tom obrovskú zodpovednosť za  čistotu a kvalitu našich riek.

Z tohto hľadiska v správe  chýbajú  základné údaje o kvalite

povrchových  a  podzemných  vôd  napriek  tomu, že napríklad

v sledovanom  období zo  sledovaných zdrojov  podzemných vôd

bolo viac ako 40 % ohrozených. Podľa mňa  takisto chýba ana-

lýza spotreby pitnej vody  v súvislosti s pripravovanými vý-

stavbami vodných nádrží, napríklad  Tichý Potok. Takisto na-

vrhujem, aby sa najbližšie  Národnej rade  Slovenskej repub-

liky predložila ekonomická analýza o vodnom diele Gabčíkovo.

Pravdepodobne sú  neopodstatnené klebety o  tom, že kilowatt

elektrickej energie vyrobený v  Gabčíkove nás stojí viac ako

12 korún. Takisto by som bol rád, keby nás vláda informovala

o ekonomickej  situácii vo  Vodohospodárskej výstavbe. Občas

sa mi zdá, že budujeme tak, ako boli niekedy Slušovice, taký

štátom veľmi favorizovaný podnik.

 

     V  správe by  som uvítal  aj z  legislatívno-finančného

hľadiska návrhy na racionalizáciu  spotreby pitnej a úžitko-

vej vody,  napríklad z hľadiska záujmov  ochrany vodného bo-

hatstva diferencovanie  cien vodného a  stočného. Možno moje

požiadavky  vyplývajú z  toho, že  správa o vodohospodárskej

politike bola kratšia a  napríklad o potravinárskej situácii

dosť rozsiahla.

 

     Vážená Národná rada, nedávno som bol prítomný na stret-

nutí zainteresovaných odborníkov, medzi ktorými vznikol ost-

rý konflikt. Bodom úrazu sa stala z legislatívneho a finanč-

ného hľadiska dosiaľ neriešená náhrada za ujmy, ktoré vyplý-

vajú zo zákazu alebo z obmedzenia hospodárskej alebo urbani-

začnej činnosti v pásmach  hygienickej ochrany okolo vodných

zdrojov. Pritom Ústava Slovenskej  republiky v článku 20 od-

sek 4 jednoznačne garantuje,  že vyvlastnenie alebo vynútené

obmedzenie  vlastníckeho práva  je možné  iba v  nevyhnutnej

miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za pri-

meranú náhradu. Žiaľ, v  Slovenskej republike dosiaľ neexis-

tuje ani zákon, ani primeraná  náhrada. Vzhľadom na fakt, že

túto otázku a protiústavný  stav nerieši ani koncepcia vodo-

hospodárskej  politiky na  rok 1997,  navrhujem, aby Národná

rada Slovenskej  republiky svojím uznesením  požiadala vládu

Slovenskej republiky, aby predložila  návrh zákona o odškod-

není  majiteľov nehnuteľností  v ochranných  pásmach vodných

zdrojov, ktorí sú obmedzení vo vlastníckych právach.

 

     Môžu sa  vytvoriť také kuriózne situácie,  aké sa stali

napríklad okolo vodnej nádrže Starina, ktoré na vlastnej ko-

ži mohli  prežiť aj niektorí poslanci  Národnej rady a vyšší

štátni  funkcionári,  keď  im  rozhorčení majitelia pozemkov

v ochrannom pásme okolo Stariny dosť tvrdo, ale právom vyčí-

tali súčasný stav. Veď najprv  ich donútili odísť zo svojich

domov  a  teraz  už  svoje  pozemky  nemôžu ani používať, ba

v niektorých prípadoch majú zakázaný  aj vstup. Pritom počas

poslaneckého prieskumu výboru životného prostredia zaintere-

sovaní  pracovníci vodného  hospodárstva nás  ubezpečili, že

existuje  snaha,  sú  finančné  prostriedky  na  uspokojenie

vlastníkov,  len na  to  chýba  legislatívny rámec.  Z tohto

dôvodu mi dovoľte, aby som predložil návrh textu uznesenia:

 

     Národná rada  Slovenskej republiky žiada  vládu Sloven-

skej  republiky o predloženie  návrhu  zákona  o náhrade  za

ujmy  vyplývajúce  z  núteného  obmedzenia vlastníckych práv

v ochranných pásmach vodných zdrojov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi  Kötelesovi. Slovo má pán

poslanec Rosival a pripraví sa pán poslanec Farkas.

 

     Prepáčte, pán  poslanec Rosival, s  faktickou poznámkou

sa hlási pán poslanec Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Kolegyne, kolegovia,

 

     možno  počúvať  akýkoľvek  názor,  ale  váženého kolegu

Kötelesa by  som poprosil -  pán Köteles, prosil  by som vás

ako  seriózneho kolegu,  aby ste  si preštudovali  ekonomiku

vodného diela Gabčíkovo aj z objektívnych zdrojov. To, čo tu

hovoríte, nevrhá dobré  svetlo ani na vás, ani  na túto sne-

movňu.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán predseda Hofbauer - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán poslanec Köteles, každé  dielo má okolo seba určité

parametre, ochranné územia. Každé, absolútne každé inžinier-

ske dielo - káble,  telefóny, vedenia vysokonapäťové, plyno-

vodné, komunikácie železničné,  pozemné a takisto, samozrej-

me, diela vodohospodárske a  vodárenské nádrže. Takže to nie

je  diskriminácia  obyvateľov,  je  to  jednoducho technický

fakt, ktorý  je z moci zákona.  Pri všetkých vodných dielach

- je to i Starina, nie je žiadna výnimka, každé vodné dielo,

každá vodárenská nádrž na  Slovensku má rovnaké parametre vo

veci ochranných území, dokonca i v bývalom Československu aj

v súčasnosti  v Čechách,  pretože ten  zákon o  hygienických

ochranných pásmach bol jednotný pre celú federáciu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka -  pán poslanec Köteles. Za-

pojte, prosím vás, pána poslanca Kötelesa.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážení kolegovia, tú  dvanásťkorunovú cifru som uvádzal

z Hospodárskych novín,  a práve preto  by som bol  rád, keby

sme mohli dostať naozaj objektívnu analýzu.

 

 

     Pán poslanec,  pán predseda Hofbauer,  žiaľ, neexistuje

zákon  o náhrade  vlastníkom.  Žiaľ.  Dosiaľ som  kvôli tomu

dvakrát interpeloval. V každom prípade mi dali za pravdu, že

súčasný stav  je naozaj protiústavný.  Len neexistuje snaha,

aby sme to čím skôr vyriešili.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rosival, máte slovo.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     vo svojom vystúpení sa chcem vyjadriť jednak k samotnej

zelenej správe, ďalej k  niektorým všeobecným problémom poľ-

nohospodárstva a na záver  si dovolím predniesť niekoľko ná-

metov.

 

     Prerokúvaná správa je na veľmi dobrej úrovni po formál-

nej  i vecnej  stránke.  Je  zhromaždené a  spracované veľké

množstvo informácií o  štruktúre a postavení agropotravinár-

skeho komplexu vrátane medzinárodného postavenia, o hlavných

výrobných  faktoroch, ekonomických  parametroch, rozvoji vi-

dieka,  výživy obyvateľstva  a  o  agrárnej politike  na rok

1997. Za spracovanie tejto  správy treba vysloviť plné uzna-

nie.

 

     Správa zaznamenáva niektoré ukazovatele, ktoré sa zlep-

šili v porovnaní s minulým rokom. Uviedol  ich pán minister.

Pri porovnaní  tohtoročnej zelenej správy so  správou z roku

1995 sú nápadné dva rozdiely.  Prvým rozdielom je značná po-

zornosť, ktorá sa venuje  príprave vstupu do Európskej únie.

Nielen z tejto správy, ale najmä z ďalších materiálov, ktoré

vypracovalo ministerstvo, vidieť, že toto ministerstvo venu-

je príprave  na vstup Slovenska  do Európskej únie  už teraz

značnú pozornosť. V analyzovaní vplyvu vstupu Slovenskej re-

publiky do Európskej únie sa už teraz vykonalo pre náš agro-

potravinársky komplex mnoho práce.

 

     Tu mi dovoľte malé  odbočenie od poľnohospodárstva viac

do Európskej únie. S  potešením môžem konštatovať, že minis-

terstvo pôdohospodárstva na rozdiel od zoskupenia, ktoré ve-

die Slovenskú republiku, neobvinilo opozíciu, nehovorí o ne-

dostatku času,  nehovorí, že máme rok-dva  času, ale s plnou

vážnosťou sa venuje príprave nášho poľnohospodárstva - svoj-

ho sektora na vstup  do Európskej  únie. Toto  je príjemné a

potešujúce konštatovanie.

 

     Druhým rozdielom v porovnaní  so zelenou  správou z mi-

nulého roku je  to, že máme pred sebou  správu, ktorá nepri-

krášľuje situáciu v agropotravinárskom komplexe, ktorá otvo-

rene konštatuje viaceré  nepriaznivé tendencie a nepriaznivé

skutočnosti.  Toto nazývanie  vecí pravým  menom vyústilo do

konštatovania,  že za  určitých okolností  môže byť ohrozená

potravinová bezpečnosť Slovenska,  ak sa nezastavia niektoré

nepriaznivé trendy. S označením vyskytujúcich sa nedostatkov

je možné  plne súhlasiť bez  akýchkoľvek pochybností. Zelená

správa správne diagnostikovala  viaceré poruchy v agropotra-

vinárskom komplexe.

 

     Mám tu prvú otázku pre pána ministra. Vymenoval príčiny

problémov,  tzv.  cenové  nožnice,  nedostatok prevádzkového

i investičného  kapitálu, zadlženosť,  platobnú neschopnosť,

nízku dôchodkovosť. Pýtam sa,  či okrem týchto faktorov pri-

pisuje určitú  úlohu aj neukončeniu  skutočnej transformácie

- nemyslím na formálnu  transformáciu -, či pripisuje určitú

úlohu aj nevysporiadaným  vzťahom, resp. stavu vysporiadania

vlastníckych vzťahov a  premene poľnohospodárskych družstiev

na skutočné družstvá vlastníkov.

 

     Dovolím si  teraz niekoľko poznámok  k časti C  správy,

ktorá sa nazýva Aktualizácia nástrojov agrárnej  politiky na

realizáciu  koncepčných  zámerov  v  roku  1997. Názov časti

C hovorí  o koncepčných  zámeroch, zdôrazňujem  koncepčných,

ale niektoré uvedené nástroje agrárnej politiky sú operatív-

ne. Sú potrebné, správne, ale  nie sú  koncepčné, ako naprí-

klad ikry  alebo kančia sperma.  Možno by bolo do budúcnosti

správnejšie oddeliť operatívne nástroje od koncepčných.

 

     Ďalšia poznámka. Dovolím si  pochybovať, že len uvedené

ekonomické nástroje,  zdôrazňujem len tie,  ktoré sú uvedené

v správe  na rok  1997, sú  dostatočným východiskom trvalého

zlepšenia ekonomickej  situácie poľnohospodárskych družstiev

a súkromne hospodáriacich roľníkov,  skrátka celej poľnohos-

podárskej prvovýroby.  Domnievam sa, že  len predkladané ná-

stroje nepostačia na tri úlohy,  ktoré sú vymenované v časti

C, na  oživenie peňažných tokov,  odstránenie nedostatku fi-

nančných  zdrojov,  na  oživenie  odbytu  poľnohospodárskych

a potravinárskych výrobkov a na zlepšenie salda zahraničného

obchodu.

 

     Ďalšia otázka  pre pána ministra znie,  aké iné opatre-

nia, či ministerstvo uvažuje  s inými opatreniami na dosiah-

nutie spomenutých  cieľov. Napríklad, ako  sa použijú 3  mi-

liardy korún,  o ktorých prenikli správy,  že sa majú použiť

v agropotravinárskom komplexe.

 

     Domnievam sa, že okrem iného bude nutné skutočné a nie-

len formálne pretransformovanie poľnohospodárskych družstiev

na  družstvá vlastníkov.  A  som  tiež presvedčený,  že bude

potrebné úplne odstrániť rozdiel  v ponímaní súkromného roľ-

níka a  družstevného roľníka. Jeden aj  druhý majú úplne to-

tožný cieľ - ekonomickú prosperitu.  Obaja sú na jednej lodi

a pre oboch sú dôležité ekonomické ukazovatele  ako efektív-

nosť, intenzita, rentabilita. Tu  sa chcem opýtať pána mini-

stra, aký je jeho  názor na poľnohospodárske družstvá, ktoré

sú stratové, aký je názor ministerstva na ďalší osud strato-

vých poľnohospodárskych  družstiev. Ďalšia otázka  je, či by

v tejto súvislosti nebolo vhodnejšie  viazať časť dotácií na

produkciu družstiev tak, aby  kvalitné dobré družstvá dostá-

vali väčší podiel  z dotácií a aby sa  zamedzil únik dotácií

tam, kde sú vlastne stratené.

 

     Ďalšia otázka, o ktorej treba hovoriť,  ak máme na mys-

li koncepčné riešenie, a nie operatívu,  je  téza, že trans-

formácia ekonomiky Slovenskej republiky sa robí na úkor poľ-

nohospodárskej  prvovýroby.  Všetky  rezorty  liberalizovali

svoje ceny, čím niekoľkonásobne zdraželi vstupy do poľnohos-

podárstva.  Podnikateľské podmienky  v poľnohospodárstve  sa

značne zhoršili, pretože ceny poľnohospodárskych výrobkov sa

nezvýšili úmerne  cenám vstupov. Ceny  produktov súčasne ne-

kryjú  zvýšenie cien  vstupov do  poľnohospodárstva, a takto

poľnohospodárstvo  znáša ťarchu  zlej situácie  obyvateľstva

Slovenska. Na ilustráciu uvediem, že ceny potravín v Rakúsku

sú dva až  trikrát vyššie ako na Slovensku,  a pritom obyva-

teľstvo Rakúska vydáva len 23 % zo svojich celkových príjmov

na potraviny. Na Slovensku pri nižších cenách vydávame  36 %

svojich výdavkov na potraviny. Problém je v nízkych príjmoch

na Slovensku.

 

     Tretia poznámka sa týka skutočnosti, že na Slovensku sa

hospodári  v značne  rozdielnych pôdno-klimatických podmien-

kach,  sčasti  aj  v  relatívne  horších podmienkach. Štátna

agrárna politika by mala  preto umožniť poľnohospodársku vý-

robu dobrým, zdôrazňujem, dobrým subjektom aj v horších pod-

mienkach  spravodlivým  vyvážením,  vyrovnávaním podnikateľ-

ských podmienok formou  dotácií, dostatočne obsiahlych, roz-

siahlych, v  potrebnom rozsahu a  dotácií zohľadňujúcich ná-

kladovosť a úrodnosť pôd. Za  ďalší dotačný titul by som na-

vrhol aj  hospodárenie na pôde  kontaminovanej priemyselnými

exhalátmi.  Mám na  mysli región  Spiša, kde  niektoré dobré

poľnohospodárske družstvá  sú značne znevýhodňované  tým, že

pôsobia v regióne silne kontaminovanom.

 

     Na záver si dovolím predniesť niekoľko námetov.

 

     V časti C 2 - Ekonomické  nástroje  sa pri cenách navr-

huje regulácia  cien mliekárenských výrobkov.  Domnievam sa,

že toto  opatrenie nie je vhodné,  pretože neplatí regulácia

cien vstupov. Nie sú  regulované ceny obalov, surovín, ener-

gie. Nie  sú regulované ceny  vstupov, a preto  by regulácia

cien znevýhodnila spracovateľský priemysel. A regulovaná ce-

na mliekárenských výrobkov  tiež znevýhodní tých spracovate-

ľov,  ktorí aj  v ťažkom  predchádzajúcom období realizovali

v značnom rozsahu  nové technológie na  skvalitnenie svojich

výrobkov.

 

     Ďalším  námetom sú  dotačné tituly  pre potravinárstvo,

použitie podporného fondu  aj pre spracovateľský potravinár-

sky priemysel. Tu sú žiaduce aj úvery, nielen záruky, ako sa

to v  súčasnosti predpokladá. V  potravinárskom priemysle je

nevyhnutné  prispôsobiť  technológie  normám  Európskej únie

a toto prispôsobenie môžeme považovať za proexportné opatre-

nie v súčasnosti.

 

     Ďalšia poznámka sa týka celkovej výšky dotácií. Navrhu-

je sa  9,1 mld. Domnievam  sa, že dotácie  by mali dosiahnuť

minimálnu výšku 10  mld, čím som v súlade  s pánom poslancom

Kleinom.

 

     Ďalej si dovolím dve  poznámky k predchádzajúcim vystu-

pujúcim -  k pánom Pokornému a  Baránikovi. Podporujem návrh

pána poslanca Pokorného, že  je potrebné primeraným spôsobom

podporiť vedeckovýskumnú základňu z  dôvodu, na ktorý pouká-

zal.

 

     K  vystúpeniu pána  poslanca Baránika  chcem dodať,  že

veľkovýrobné  formy, ktoré  propagoval a  na podporu ktorých

naliehal, sa mi zdajú byť reliktom minulosti zo socialistic-

kého poľnohospodárstva  a v súčasnosti  sa spoliehať len  na

tieto výrobné  formy je, myslím, prekonané.  Chcel by som ho

upozorniť na stranu 67 zelenej správy, kde v časti 3.4, kto-

rá má titul Vplyv organizačno-právnych a podnikateľských fo-

riem  na výsledky  hospodárenia, sú  tabuľky, ktoré  hovoria

o tom, že v porovnaní poľnohospodárskych družstiev, štátnych

majetkov a obchodných spoločností jedine obchodné spoločnos-

ti  dosiahli kladný  hospodársky výsledok.  Poľnohospodárske

družstvá aj štátne majetky vyprodukovali  stratu na 1 ha buď

1 000 alebo 2 700 až 2 900 Sk.  Jedinou  ziskovou kategóriou

sú obchodné spoločnosti.

 

     Ďalej na  tej istej strane je  ďalšie konštatovanie, že

obchodné spoločnosti zaznamenali nárast  a takmer vo väčšine

ukazovateľov  vykazujú pozitívny  vývoj na  rozdiel od druž-

stiev a štátnych majetkov. A potom na strane 68 je tiež veľ-

mi informatívna tabuľka, ktorá  hovorí o ekonomických ukazo-

vateľoch vo  vzťahu na 1 ha.  Ekonomické ukazovatele sú naj-

lepšie  v malých  podnikoch. Toto  nehovorím preto,  aby som

propagoval orientáciu nášho  pôdohospodárstva na malé podni-

ky, menšie ako 100 ha, hovorím to preto, lebo názor, že veľ-

kovýrobné formy  a jedine veľkovýrobné  formy nás zachránia,

považujem za nesprávny.

 

     Na záver si  dovolím vyjadriť to, že sa  pripojím k tým

poslancom,  ktorí budú  hlasovať za  schválenie prerokúvanej

správy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi  Rosivalovi. Slovo má pán

poslanec Farkas.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predložená Správa o  poľnohospodárstve a potravinárstve

v Slovenskej republike hodnotí  súčasný stav nášho poľnohos-

podárstva,  postavenie  poľnohospodárstva  a  potravinárstva

v národnom hospodárstve, hodnotí niektoré dosiahnuté pozití-

va, ale  aj poukazuje na niektoré  negatíva, ktoré vo veľkej

miere ovplyvnili dosiahnuté výsledky v roku 1995.

 

     Aj z tohto materiálu sa  dá usúdiť, že z hľadiska pôso-

benia  ekonomickej  politiky  v  súčasnom prechodnom období,

v ktorom sa nachádza  Slovenská republika, poľnohospodárstvo

patrí medzi najzložitejšie rezorty našej ekonomiky. Problémy

sú  veru nemalé,  rozvoj málo  dynamický a  vzťahy nadmierne

zložité, ťažko zvládnuteľné.

 

     Z makroekonomického hľadiska vplyv poľnohospodárstva na

dosiahnuté ukazovatele národného  hospodárstva neustále kle-

sá. Kým v roku 1989 podiel poľnohospodárstva na hrubom domá-

com produkte  činil 9,4 %,  v roku 1993  v období nadmerného

sucha 6,6 %, v roku 1994  6,65 %, vlani už iba 5,63 % a zní-

žil sa zhruba o 1 %. Oproti krajinám Európskej únie je tento

podiel ešte stále relatívne  vysoký, ale aj ďalšie makroeko-

nomické  ukazovatele poukazujú  na určitý  nepriaznivý vývoj

v tejto oblasti. Napríklad  podiel poľnohospodárstva na pri-

danej hodnote poklesol, zatiaľ čo v priemysle a stavebníctve

vzrástol. Ďalej podiel poľnohospodárstva na celkových inves-

tíciách takmer stagnoval a  efektívnosť vkladov do poľnohos-

podárstva bola aj naďalej nepriaznivejšia ako vo väčšine od-

vetví národného hospodárstva.

 

     Aj  nízky rast  spotreby materiálu,  energie a  služieb

v tomto  odvetví,  ktorý  je  výrazne  nižší  než  v ďalších

odvetviach národného hospodárstva, poukazuje na určitý stag-

nujúci  vývoj. Nepretržite  klesá priemerný  evidenčný počet

pracovníkov v poľnohospodárstve. Konkrétne  v roku 1993 odi-

šlo z poľnohospodárstva  vyše 93 tisíc, v roku  1994 vyše 30

tisíc a  vlani 12 tisíc  pracovníkov. Za posledných  6 rokov

poklesla  zamestnanosť v  poľnohospodárskej prvovýrobe  pri-

bližne  o  217  tisíc  osôb,  teda  60 % zamestnancov odišlo

z poľnohospodárstva a medzi nimi boli aj, žiaľ, vysokokvali-

fikovaní  a schopní  odborníci, ktorých  je teraz  v rezorte

najväčší nedostatok.

 

     Žiaľ, výrazne sa prehĺbili rozdiely v odmenách v poľno-

hospodárstve, keď ich priemerná  mesačná mzda dosiahla v mi-

nulom roku zhruba iba 80-percentnú úroveň miezd odvetví eko-

nomických činností.

 

     Oproti predchádzajúcim rokom bol významný prírastok ná-

kupných cien poľnohospodárskych výrobkov, ale aj tak zaostá-

va za prírastkom spotrebiteľských cien. Podiel výdavkov oby-

vateľstva na  potraviny sa vo vzťahu  k celkovým výdavkom od

roku 1990 rapídne zvyšuje. Kým  v roku 1990 bol tento podiel

35-percentný,  v  roku  1993  bol 36-percentný, vlani bol už

37,5-percentný, a ako ukazujú dosiahnuté výsledky za I. pol-

rok 1996  pri tomto ukazovateli,  ani v tomto  roku nemôžeme

očakávať zásadný obrat. Z tohto sa dá usúdiť, že v programo-

vom  vyhlásení vlády  naznačený cieľ  znižovať výdavky  oby-

vateľstva na  potraviny ročne o 1  % zostáva iba deklaráciou

a nesplniteľnou túžbou.

 

     Iba  na porovnanie  treba poznamenať,  že vo  vyspelých

krajinách  podiel výdavkov  obyvateľstva na  potraviny je na

úrovni 20  %, teda my musíme  vynaložiť zhruba dvakrát toľko

na nákup  potravín než obyvatelia  vyspelých európskych kra-

jín.

 

     V roku 1995 boli  exportované poľnohospodárske a potra-

vinárske výrobky za  16,2 mld Sk, čím vzrástol  export v po-

rovnaní  s predchádzajúcim  rokom o  18 %.  Na druhej strane

však vzrástol aj dovoz.  V roku 1995 boli dovezené poľnohos-

podárske výrobky  za 22 400  mil. Sk. Saldo  z tohto obchodu

bolo aj v roku 1995 pasívne v  objeme 6,2 mld Sk, a keby sme

ešte k tomu číslu prirátali výsledok z kvázi nelegálneho vý-

vozu obilia a múky, ktorý sa uskutočnil nad rámec stanovenej

vývoznej  kvóty, tak  by sme  sa dopracovali  k reálnejšiemu

číslu a spomínané  negatívne saldo by bolo na  hranici 9 mld

Sk. Je to už stav hodný na uváženie.

 

     V rokoch 1991 a 1992 v rámci agropotravinárskeho zahra-

ničného obchodu  sme dosiahli ešte pozitívne  saldo. Od roku

1993 negatívne  saldo rapídne narastá.  Takým istým spôsobom

rapídne narastá aj záporné  saldo zo zahraničnoobchodnej bi-

lancie  agroproduktov  Slovenska  a  štátov  Európskej únie.

Oproti roku  1994 narástlo záporné saldo  vo vzťahu k Európ-

skej únii skoro  o 1 mld Sk, teda  o 21 %. Žiaľ, nie  sme na

tom lepšie  ani v zahraničnom  obchodnom  styku  s krajinami

CEFTA, ale zhoršila sa aj  celková bilancia obchodu s Českou

republikou  a pasívne  saldo narástlo  z 365  mil. Sk v roku

1994  na 1  mld Sk  v roku  1995. Žiaľ,  v posledných rokoch

značne poklesol  náš vývoz zeleniny do  krajín CEFTA, hlavne

do  Českej republiky, a značne  narástol dovoz zvierat, mäsa

a mäsových výrobkov, ako aj výrobkov z múky.

 

     Aj z  predloženého materiálu vidieť,  že treba neustále

hľadať  a  monitorovať  nové  exportné  možnosti, nové trhy,

najmä v  krajinách Európskej únie, a zo strany štátneho roz-

počtu oveľa výraznejšie  podporiť proexportnú poľnohospodár-

sku politiku.  Súčasná podpora je nedostačujúca  a je hlboko

pod úrovňou podpory vo vyspelých európskych krajinách.

 

     Ďalším závažným nedostatkom je to, že nedokážeme využiť

poskytnutý široký rámec exportných komoditných možností. Vy-

vážajú sa väčšinou suroviny a polotovary, najmä obilie, mly-

nárenské výrobky, mlieko a vajcia. A na druhej strane sa do-

vážajú už hotové, finálne výrobky,  ktoré idú priamo na spo-

trebu, bez využitia domácej pracovnej sily.

 

     Tieto otázky sú v súčasnosti veľmi aktuálne, hlavne po-

kiaľ ide o zabezpečenie  dohodnutých cieľov a záverov úspeš-

ného  zavŕšenia rokovania  v rámci  uruguajského kola  GATT,

resp. VTO,  alebo v súvislosti  s našou deklarovanou  snahou

o vstup do európskych hospodárskych štruktúr. Poľnohospodár-

stvo  bude zrejme  jednou  zo  závažných prekážok  vstupu do

týchto štruktúr nielen pre nás, ale aj pre ďalšie asociované

krajiny.  Do spoločnej  poľnohospodárskej politiky Európskej

únie  nemôžeme vstupovať  s poddimenzovanou  a podhodnotenou

poľnohospodárskou  politikou a  bude potrebné  našu politiku

harmonizovať s politikou Európskej  únie, kde sú rozhodujúce

pevne stanovené  kvóty, cenové záruky, úroveň  domácej a ex-

portnej podpory a hlavne liberalizácia zahraničného obchodu.

 

     V roku 1995  sa okrem stavu kráv a  hydiny už ďalej ne-

znižovali stavy  hospodárskych zvierat. Vzhľadom  na výrazné

znižovanie v  predchádzajúcich rokoch  tieto  stavy sa ustá-

lili, ale sa to neodzrkadľuje v živočíšnej a trhovej produk-

cii.  Vyprodukovalo sa  o 5  % menej  jatočných zvierat, než

v roku 1994, hoci stavy týchto zvierat boli vyššie než v mi-

nulom roku. Celková produkcia  jatočných zvierat tvorila iba

zhruba 50 % produkcie  roku  1989. Výrazné nedostatky  sú aj

v úžitkovosti  hospodárskych  zvierat.  Dosiahnuté  výsledky

značne zaostávajú za  potenciálnymi produkčnými schopnosťami

daného biologického materiálu. Dynamika rastu úžitkovosti je

nízka. Takýto  stav do značnej miery  veru zavinil aj akútny

nedostatok finančných prostriedkov  na nákup kvalitných osív

a biologického materiálu, ale aj subjektívny faktor a nieke-

dy, buďme otvorení, zlyháva aj odborná stránka.

 

     V rastlinnej  výrobe sú dosiahnuté  hektárové úrody ne-

uspokojivé. Sú nižšie než v roku  1994 a sú hlboko pod úrov-

ňou v roku 1990. Najväčšie  problémy sa ukazovali pri pesto-

vaní ovocia a zeleniny, ale  aj pri pestovaní zemiakov. Táto

výroba je nadmieru ovplyvnená  dovozom - viackrát menej hod-

notnej,  ale  lacnejšej  produkcie  zo  zahraničia.  Súčasná

ochrana domáceho  trhu, hlavne pri zelenine  a ovocí, je ne-

dostačujúca.

 

     Dosiahnuté hospodárske výsledky poľnohospodárskych sub-

jektov za rok  1995 sú už o niečo  priaznivejšie ako v pred-

chádzajúcich rokoch,  ale netreba ich  preceňovať. Treba vi-

dieť za tým aj  úbytok počtu pracovníkov v poľnohospodárstve

a rast  nákupných cien  alebo na  druhej strane  aj neustále

klesajúci finančný majetok a likviditu podnikov. Kladný hos-

podársky výsledok súhrnne dosiahli,  žiaľ, len obchodné spo-

ločnosti, teda  hospodárske jednotky, kde  sa zmenil celkový

vzťah k poľnohospodárskej výrobe a v činnosti týchto subjek-

tov prevláda odbornosť, profesionálny prístup a rentabilita.

 

     Poľnohospodárske družstvá a štátne majetky, kde niekedy

absentuje podobný prístup k poľnohospodárskej výrobe, sú na-

ďalej stratové. A tu treba trošičku polemizovať s pánom pro-

fesorom Baránikom, keď vyšiel s návrhom výraznejšie podporiť

zo strany štátneho rozpočtu iba veľkovýrobu.

 

     Azda najvážnejším ekonomickým  problémom súčasného poľ-

nohospodárstva  je,  že  záväzky  podnikateľských subjektov,

hlavne  poľnohospodárskych  družstiev  a  štátnych majetkov,

rástli a rastú rýchlejšie ako pohľadávky. V roku 1995 záväz-

ky dosiahli už skoro neúnosnú  mieru - sú trojnásobne vyššie

než pohľadávky. Podstatnú časť týchto záväzkov tvoria záväz-

ky po lehote splatnosti, čím sa dostávajú väčšinou poľnohos-

podárske  družstvá a  štátne majetky  do dlhodobej platobnej

neschopnosti.  Pánom  ministrom  naznačený  spôsob oddlženia

starších záväzkov zo strany štátu môže zmeniť tento stav iba

dočasne, ale  obávam sa, že neprinesie  očakávaný efekt. Kým

sa  nezmenia vzťahy  vo výrobnej  sfére a  nedôjde zo strany

štátu  aj k  prerozdeleniu dotácií  v prospech  prevádzkovej

sféry, nemôžeme očakávať zásadný obrat, ale môže dôjsť k ne-

úmernému zvyšovaniu cien poľnohospodárskych výrobkov s ďale-

kosiahlymi ekonomickými následkami.

 

     Ďalším ekonomickým deštruktívnym  javom nášho poľnohos-

podárstva je to, že v roku 1995 nepretržite pokračoval ďalej

pokles počtu poľnohospodárskych strojov a zariadení. Súčasný

strojový park je značne zastaraný, fyzicky a morálne opotre-

bovaný. Podiel novonadobudnutých strojov je nízky, ale treba

poznamenať, že sa nakupujú  kvalitnejšie a výkonnejšie stro-

je. Bohužiaľ,  ani v roku  1995, tak ako  v predchádzajúcich

rokoch, nebola zo  strany podnikateľských subjektov zabezpe-

čená ani  jednoduchá reprodukcia základných fondov, čo pred-

určuje, žiaľ, ďalší  rozvoj  tohto veľmi dôležitého odvetvia

národného hospodárstva.  A keď ešte k  tomu prirátame aj to,

že väčšia časť existujúcich strojov a zariadení bola ohodno-

tená v  starých cenách a  odpisy týchto strojov  sú vyrátané

a odvodené z nižších cien,  stojíme pred veľmi vážnym ekono-

mickým  problémom, ktorý  môže mať  ďalekosiahle následky aj

v procese nášho pričlenenia sa k spoločnej poľnohospodárskej

politike Európskej únie.

 

     Vážené dámy, vážení páni, predložená správa o poľnohos-

podárstve mapuje,  hodnotí súčasný stav  v našom poľnohospo-

dárstve. Je vypracovaná odborne. Pomenúva najvážnejšie prob-

lémy tohto rezortu, ale  napriek niektorým pripraveným opat-

reniam  jednoznačne  nenaznačuje cestu, spôsob  a metódu ich

odstránenia. Verím, že to  nie je jednoduchá úloha. Existuje

síce  parlamentom  odsúhlasená  rezortná  agrárna koncepcia,

ktorá -  povedal by som  - visí  vo  vzduchu, lebo absentuje

dlhodobá, dobre premyslená  a dosiahnutými výsledkami podlo-

žená celková  hospodárska koncepcia, o ktorú  by sa opierala

aj  spomínaná agrárna  koncepcia. Nie  sú voľné  prostriedky

v štátnom rozpočte, dotácie sú na nízkej úrovni a ani nie sú

racionálne prerozdelené atď.

 

     Teda problémy  a úlohy sú pomenované,  sú veľké a odsú-

hlasila ich aj vláda Slovenskej republiky. Bude potrebné ich

čím skôr vyriešiť.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Farkasovi.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, nemám  ďalšie prihlášky.

Nech sa páči, ešte sa hlási pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážený pán minister,

 

     takto pred rokom - bolo to  trošku skôr - som pred par-

lamentom mal obsiahlejšie a  podrobnejšie vystúpenie, v kto-

rom som  okrem iného povedal, že  ak vláda nezmení štruktúru

dotačnej politiky,  ak nesprísni kontrolu  míňania dotačných

prostriedkov,  potom poľnohospodárstvo  bude o  rok v  takom

stave, v  akom o ňom hovorí  predkladaná správa. Predkladaná

správa vo  svojej analytickej časti  konštatuje, že sociálne

a ekonomicky je poľnohospodárstvo Slovenskej republiky v ka-

tastrofickom stave.  Jeden príklad: V  roku 1994 hospodárilo

so stratou  54 % veľkovýrobných,  veľkých poľnohospodárskych

podnikov. V tomto roku je to 85 %.

 

     Dnes nemám toho  veľa čo povedať. V roku  1992 alebo od

roku 1992 vláda sleduje ako  svoju základnú stratégiu v poľ-

nohospodárskej výrobe  stratégiu postavenú na veľkovýrobných

poľnohospodárskych podnikoch.  A tak je  postavená i dotačná

a subvenčná politika. Vo výbore sme protestovali proti krát-

kemu času na to, aby sme  sa oboznámili s rozsiahlou a prav-

depodobne dobre  pripravenou správou. Štátny  tajomník pove-

dal,  že bolo  veľmi málo  času, že  ministerstvo, odborníci

a i medzirezortné konanie prebiehali v rýchlom tempe.

 

     Vlani  sme mali  na túto  istú, teda  na podobnú správu

v podobnom rozsahu viac ako tri týždne pokojnej práce. Štát-

ny  tajomník povedal,  aby sme  neodkladali prerokúvanie  na

október, že parlament by mal  zobrať na vedomie túto  správu

predovšetkým preto, aby boli požadované finančné prostriedky

akceptované pri príprave štátneho rozpočtu. Tomuto argumentu

rozumiem, ale krátkemu času, ktorý sme mali na dobré obozná-

menie sa  s touto správou,  rozumiem ešte ináč.  Vláda je so

svojou stratégiou v koncoch.  Vláda bude musieť časom, bohu-

žiaľ,  po  troch  rokoch, zmeniť  stratégiu,  ktorá bude mať

vlastne výraz v invektívnom spôsobe reorganizačnej politiky.

 

     Poviem zas  jeden príklad. V Českej  republike sú úvery

na nákup novej techniky a technológií úrokované 1,5-percent-

nými úrokmi. Zvyšok ku  komerčným úrokom bánk dopláca minis-

terstvo poľnohospodárstva z  dotačných prostriedkov. Nebudem

viac k  tomuto hovoriť, pretože  všetko som už  povedal pred

rokom.  Na Slovensku  tieto úvery  nie sú  prístupné rovnako

každému podnikateľovi. Rozdeľujú sa zvláštnym spôsobom - vý-

berovým spôsobom, pretože úverových  peňazí nie je dostatok.

 

     Znova zopakujem,  vláda bude musieť  urobiť tie opatre-

nia, ktoré  sú navrhované vo  veľkej časti správy,  v správe

o poľnohospodárstve a potravinárstve.  Štátny tajomník pove-

dal  v podstate  to, o   čom sa  hovorilo pred  rokom. Tento

spôsob financovania "musí priniesť výsledky". Rozumiem tejto

viere,  ale  je  to  viera.  Pre  obyvateľstvo bude citeľným

dôsledkom dobre  pripravených opatrení zníženie  cien potra-

vín.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem poslancovi  Langošovi. Faktická  poznámka - pán

poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     je nepochopiteľné, ak bývalý minister federálnej vlády,

ktorá je plne zodpovedná za rozpad poľnohospodárstva, sa ne-

hanbí pred  nami vystúpiť a  obviňovať vládu, ktorá  konečne

začína poľnohospodárstvo konsolidovať, že robí politiku pro-

ti konsolidácii poľnohospodárstva.

 

     Pán poslanec  Langoš, keby ste si  boli vypočuli viace-

rých diskutujúcich, boli by ste  sa presvedčili o tom - pre-

tože zrejme ste si správu veľmi zle prečítali -, kde sú prí-

činy a v akom stave  je v súčasnosti naše poľnohospodárstvo.

Pán minister  veľmi kriticky hovoril  o súčasnom stave,  ale

ukázal aj východiská. Tie sú uvedené aj v správe. Aj keď nie

sú celkom dokonalé, znamenajú určitý krok vpred. A ak by ste

si  dobre pozreli  tieto čísla,  ktoré sú  uvedené v  správe

a v diskusných príspevkoch, ktoré boli uvedené, dozvedeli by

ste sa, že až v roku 1994 sa začalo znovu oživovať naše poľ-

nohospodárstvo.  Aj v  tomto roku  zaznamenalo pokrok oproti

stavu, keď ste vy, vaša vláda, toto poľnohospodárstvo v pod-

state viedli k likvidácii.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi. Pán predseda výboru

Hofbauer - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Nie je mi zrozumiteľné,  do akého časového horizontu sa

poslední dvaja  predrečníci zahľadeli, keď  prednášali tieto

vízie. Pokles zamestnancov v poľnohospodárstve predsa nie je

dokumentom  poklesu kvality  tohto  rezortu.  Ak by  to bola

pravda,  čo tu  dva razy  odznelo, potom  optimálny stav bol

v minulom storočí, keď v poľnohospodárstve a v sektore pôdo-

hospodárstva pracovalo 95 % všetkých práceschopných obyvate-

ľov krajiny.

 

     Vo vyspelých ekonomikách - buďte takí láskaví a pozrite

sa do  štatistík - v  poľnohospodárstve nie je  zamestnaných

viac ako 5-6 %  práceschopného obyvateľstva. To iba dokumen-

tuje špičkovú  úroveň tejto oblasti. A  nie je predsa tajom-

stvom, že  tento rezort bol  vysoko prezamestnaný a  na toto

práve aj ekonomicky trpel.

     A druhá záležitosť - rozmery  fariem a výmery. Pán Lan-

goš, v západnej Európe je  optimálna výmera fariem 80 až 200

hektárov, a  ak Holanďania parcelujú ako  poldre pre rodinné

farmy, neexistuje, aby išli pod  50 hektárov, pretože tým by

zakladali  ekonomickú neschopnosť  tej rodinnej  farmy vôbec

existovať. Takže vyjasnime si, o čom hovoríme.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Nechcem obťažovať.  Pán poslanec Hofbauer,  vy hovoríte

o farmách, ja hovorím o veľkovýrobných podnikoch. A pán pro-

fesor, hovoril som o cene potravín ako konečnom dôsledku po-

litiky a citoval som zo správy údaje o zvyšovaní počtu stra-

tových podnikov, nie o zvyšovaní nezamestnanosti.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, nemám  už ďalšie písomné

prihlášky, ale  prihlásil sa ešte pán  poslanec Koncoš. Nech

sa páči, máte slovo.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Vážený pán podpredseda,

     páni ministri,

     poslankyne, poslanci,

     vážení hostia,

 

     Správa o  poľnohospodárstve a potravinárstve  v Sloven-

skej  republike  je  poľnohospodárskou  odbornou verejnosťou

prijímaná ako kvalifikovaný, veľmi otvorený a pravdivý doku-

ment, spracovaný na vysokej kvalitatívnej a odbornej úrovni.

Takto hodnotíme  túto správu aj v  klube poľnohospodárov pri

rade sekcie praktickej politiky Strany demokratickej ľavice,

a nakoniec  aj v  poslaneckom klube  Spoločná voľba  a aj ja

osobne.

 

     Napriek tomu mám k niektorým záverom správy zásadné vý-

hrady. Už v predkladacej správe sa k najväčším pozitívam do-

terajšieho  vývoja  priraďuje,  citujem  "zastavenie poklesu

poľnohospodárskej  výroby,  najmä   cieleného  rozpadu  jeho

funkčných, veľkovýrobných štruktúr". Dovolím si s týmto kon-

štatovaním na  základe faktov uvedených v  správe, ale aj na

základe osobných skúseností, nesúhlasiť. Aby som bol správne

pochopený, to nie je kritika,  to je konštatovanie, nad kto-

rým sa treba zamyslieť.

 

     Pokles  poľnohospodárskej výroby  sa totiž  nezastavil,

len sa spomalil. Vidieť to najmä na základe vývoja vybraných

ukazovateľov  za  poľnohospodársku  prvovýrobu  v I. polroku

1996 a  ich porovnania so skutočnosťou  rovnakého obdobia I.

polroka 1995. Pripomeniem len,  že tržby za predaj vlastných

výrobkov a služieb na základe informačného listu zo sledova-

ného súboru  podnikov poklesli na  98 % a  strata sa zvýšila

z 2,5 mld na  3,2 mld Sk, teda o 26  %. Počty hovädzieho do-

bytka  celkove poklesli  na 97  %, dojníc  na necelých 94 %,

takisto poklesli počty ošípaných na 95 % a aj počty oviec na

96 %. Výroba mlieka je v  porovnaní s prvým polrokom 1995 na

úrovni necelých 95 %.

 

     Len pomaly  sa darí zlepšovať  dôchodkovosť poľnohospo-

dárskej prvovýroby  a pri celkovej  strate 2,8 mld  Sk bolo,

ako sa to už konštatovalo,  stratových viac ako 54 % prvový-

robcov.  Treba zdôrazniť,  že práve  tento fakt  je príčinou

pokračujúceho starnutia techniky s nízkou mierou reprodukcie

výrobných fondov, pretrvávajúceho znižovania  úrodnosti pôdy

ako základného výrobného prostriedku a pretrvávajúceho ochu-

dobňovania človeka ako pracovnej sily i osobnosti ako takej.

Musíme si priznať, že  poľnohospodár sa stal najchudobnejším

pracujúcim obyvateľom tejto krajiny a reálny príjem na člena

rodiny poľnohospodára v roku 1995 bol nižší  ako reálny prí-

jem v rodine  dôchodcu. Pri  sociologických  prieskumoch  sa

20  %  poľnohospodárov  cíti  chudobnými  a  ďalších 22 % má

strach z možného prepadu do pásma chudoby.

 

     Vidiek takto schudobnel ako  celok, hlavne mužská popu-

lácia migruje za prácou do zahraničia. Zastavil sa síce tlak

na rozpad  veľkovýrobných štruktúr, ale  dovolím si povedať,

že len tlak politický. Pod  ekonomickým tlakom, a to napriek

doterajším  opatreniam vlády,  ktoré pán  minister vo svojom

úvodnom slove  spomínal, sa mnohé  poľnohospodárske družstvá

rozpadajú, resp. majetok postupne prevádzajú do užívania no-

vých obchodných spoločností. Je to východisko z núdze. Staré

úvery  komerčné banky nepomáhajú riešiť  a  zbavovať  sa ich

a samotné družstvá si s tým  nevedia poradiť. Tam treba hľa-

dať aj príčinu toho,  že novovznikajúce obchodné spoločnosti

sa držia ako-tak nad hladinou, ale to len preto a vo väčšine

prípadov  preto, že  staré  úvery  nechali na  starých druž-

stvách.

 

     Voči takémuto transformačnému kroku ani osobne nenamie-

tam najmä vtedy, ak vedie k obnove výroby, k lepšiemu využí-

vaniu výrobných fondov pôdy  i k celkovému oživeniu hospodá-

renia. Ale v mnohých prípadoch, najmä pri absencii vlastníc-

keho  vzťahu k  pôde, sa  ohrozuje vlastníctvo  členov druž-

stiev, ktorí,  bohužiaľ, nedokážu využívať  možnosti vnútro-

družstevnej demokracie.

 

     Ďalší rozpad veľkovýrobných štruktúr spôsobuje privati-

zácia štátnych majetkov, z ktorej sú v drvivej väčšine vylú-

čení ich zamestnanci. Najmä v štátnych majetkoch, ktoré hos-

podária na súkromnej, teda nie na štátnej pôde, sa užívateľ-

ských  práv budú  domáhať a  domáhajú vlastníci  pôdy, ktorí

v mnohých prípadoch  budú chcieť pôdu sami obrábať  alebo ju

dajú  do prenájmu  skôr príbuzným  či známym  ako jednému či

dvom privatizérom a niekoľkým tichým spoločníkom. Aj z tých-

to  dôvodov  sa  domnievam,  že  metóda dlhodobých prenájmov

štátnych  majetkov s  postupným prevodom  splateného podielu

a majetku do vlastníctva zmluvných prenajímateľov, rozpraco-

vaná  na ministerstve  pôdohospodárstva v  roku 1994, dávala

väčšiu  šancu zamestnancom  štátnych majetkov  a udržaniu sa

veľkovýrobných štruktúr.

 

     Ak by som mal  hodnotiť privatizáciu štátnych poľnohos-

podárskych služieb  a potravinárstva, myslím,  že sa zabudlo

na programové vyhlásenie vlády, proklamujúce kapitálovú pre-

pojenosť s prvovýrobou. Účasť prvovýrobcov v privatizácii je

výnimkou, a nie pravidlom. Kapitálové prepojenie sa zabezpe-

čuje skôr tak, že  úzka skupina vyvolených sprivatizuje naj-

prv spracovateľský podnik, neskôr štátne majetky v okolí.

 

     Nemôžem súhlasiť ani s tvrdením,  že sa dosiahla a udr-

žuje potravinová bezpečnosť štátu. Potravinová bezpečnosť tu

bola, zatiaľ sa síce udržuje,  ale tak, ako sa konštatuje aj

v správe, je  ohrozená, bohužiaľ, pri  rozhodujúcich komodi-

tách - obilie, mlieko,  mäso. Pokles potravinovej bezpečnos-

ti, bohužiaľ,  spôsobujú aj chyby v  obchodnej politike, na-

príklad  s obilím,  ale i  jatočným dobytkom  a podobne.  Či

chceme, či nie, je skutočnosťou, že viaceré mliekárne v Slo-

venskej republike sú odkázané na dovoz mlieka najmä z Českej

republiky, ale aj z Poľska alebo Maďarska.

 

     Dovolím si ešte niekoľko poznámok k vývoju spotrebiteľ-

ských cien potravín. Ich  rast v roku  1994  bol  niečo nad

16 %, približne o 5 % nižší  ako v roku 1993. V roku 1995 to

už bolo pod 10 %, teda 9,9 %,  a v I. polroku 1996 rast spo-

trebiteľských  cien potravín bol 6,1 %.  Takýto rast  možno,

pravdaže, hodnotiť ako primeraný. Ich  vývoj za júl a august

1996, keď bol nárast 0,5 a 0,6 %, ešte vždy poukazuje na ur-

čitú stabilitu, ale, bohužiaľ, posledné odbytové ceny výrob-

cov, ktoré v posledných  týždňoch prudko rastú - potravinár-

ska pšenica sa už dnes predáva za  4 500 Sk za tonu a, bohu-

žiaľ, aj  kŕmne obilie, len aby  sa dalo kúpiť, za  4 000 až

4 200 Sk za tonu. Cena jatočných  ošípaných v živom je už na

úrovni 50  Sk za kilogram.  Vývoj naznačuje, že  tento trend

spolu s rastom cien energií  bude pôsobiť aj na rast spotre-

biteľských cien potravín. Aj to poukazuje na nutnosť venovať

zo strany Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky

obchodnej politike mimoriadnu pozornosť.

 

     Oceňujem,  že zelená  správa v  časti C  - Aktualizácia

nástrojov agrárnej politiky na rok 1997 - navrhuje východis-

ká, s  ktorými možno súhlasiť a  takmer zodpovedajú potrebám

praxe a  dávajú predpoklady na pozitívny  obrat vývoja agro-

komplexu. Treba však zdôrazniť, že potreba zdrojov do poľno-

hospodárskej  prvovýroby  sa  oceňuje  na  17,5-19,2 mld Sk,

z toho na doplnenie čistých živín, vápnika a chemickú ochra-

nu rastlín  na 7,8 mld,  nevyhnutnú obnovu techniky  a nevy-

hnutné opravy tejto techniky na 8 mld a na zníženie dispari-

ty v odmeňovaní na 1,7 až 3,4 mld, podľa toho, či chceme do-

siahnuť vyrovnanú úroveň priemerných  odmien s ostatnými re-

zortmi, alebo aspoň 90-percentnú. Myslím,  že v roku 1997 je

nutnosťou kryť zvýšenie krytia  potreby aspoň o jednu treti-

nu, t. j. aspoň o 6,5 mld Sk, aby aspoň 75 % podnikov hospo-

dáriacich na pôde bolo schopné hospodáriť bez straty.

 

     Okrem navrhnutých opatrení a nástrojov si dovolím odpo-

ručiť i ďalšie. Opätovne zdôrazňujem, že zotrvávanie na pev-

nej cene mlieka na úrovni  roku 1995 ešte viac ohrozí potra-

vinovú bezpečnosť v tejto komodite  a tým, že konzervuje do-

terajšie  takmer  nekonkurenčné  prostredie  v mliekárenskom

priemysle, neprispeje k stabilite spotrebiteľskej ceny, teda

ani k zvýšeniu spotreby mlieka.  V zhode s mnohými poľnohos-

podármi  i mliekármi  odporúčam už  po niekoľkýkrát,  aby sa

upustilo od pevnej ceny mlieka  a zaviedla sa cena minimálna

vo výške  7,20 Sk na  rok 1997. Pritom  takáto odbytová cena

neovplyvní rast  spotreby. V opačnom  prípade sa obávam,  že

nezáujem o chov dojníc  bude pretrvávať. Situáciu nezmiernia

ani novonavrhované prémie za  prírastok dojnosti na dojnicu,

ktoré  podporia skôr  špekulačné tendencie  chovateľov a ich

výplata bude veľmi ťažko kontrolovateľná.

 

     V legislatíve treba  okrem navrhnutých riešení vypraco-

vať zákon  o úverovaní v  agropotravinárskom komplexe, zákon

o družstevníctve  a osobitný  zákon o  konkurze a vyrovnaní.

Nemôžeme si dovoliť, aby bankroty v poľnohospodárstve u pod-

nikateľov na pôde prekročili 8- až 10-percentnú hranicu. Do-

mnievam sa,  že treba novelizovať zákon  o Štátnom podpornom

fonde pôdohospodárstva a potravinárstva a rozšíriť účel jeho

použitia  aj na  úhradu časti  úrokov komerčných  bánk, a na

tento cieľ treba využiť nielen  dotácie, tak ako sa to navr-

huje v  zelenej správe. Už  viacerí kolegovia spomínali,  že

skôr odporúčajú výšku dotácií minimálne  na 10 mld Sk oproti

9,1 či 9,2 navrhovaných v zelenej správe. Ale myslím, že pri

prerokúvaní  štátneho rozpočtu  bude dostatočný  priestor na

doriešenie tejto problematiky.

 

     Už vo výbore niektorí kolegovia navrhovali nulovú sadz-

bu  dane z  pridanej hodnoty  na mlieko  a mliečne  výrobky.

Prikláňam sa  k tomuto návrhu.  Netreba sa toho  báť, aj keď

v Európskej únii  nie sú tri tarify dane z pridanej hodnoty.

Ale v Európskej  únii sú krajiny a štáty,  ktoré majú nulovú

alebo podstatne nižšiu daň z  pridanej hodnoty na všetky po-

traviny.

 

     Dúfam, že si nerozhnevám primátorov a starostov, ak na-

vrhujem znížiť o 50 % daň  z pozemkov a výpadok príjmov obcí

odporučím nahradiť  priamo zo štátneho  rozpočtu napriamením

jeho tokov. Pri všetkých kladoch  zelenej správy  by sa žia-

dalo zaviesť dôslednejšie  hodnotenie ekonomiky jednotlivých

komodít, a to v celom reťazci - od výrobcu cez spracovateľa,

obchod  po  spotrebiteľa,  a  zároveň  podrobnejšie hodnotiť

dôchodkovosť  podľa  regiónov,  aj  keď  je  tam  rozobratá.

Dôslednejší, povedal by som, komoditný a regionálny prístup,

by, predpokladám, umožnil cielenejšie využitie zdrojov, kto-

rých - obávam sa - nebude nikdy prebytok.

 

     Niekoľkokrát  som  už  zdôrazňoval,  že  poľnohospodári

vrátane  samotného  ministerstva  pôdohospodárstva  nedokážu

napriek osobitnému  úsiliu dostať toto odvetvie  z biedy bez

prispenia  ostatných  rezortov,  vlády,  ale  aj porozumenia

a podpory  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  najmä  pri

schvaľovaní štátneho rozpočtu a jeho vzťahov k agrokomplexu.

 

     Kľúč k  zvýšeniu  intenzity a  ekonomickej efektívnosti

poľnohospodárstva a  potravinárstva treba vidieť,  okrem sa-

motného rezortu a jeho pracovníkov na všetkých úrovniach, aj

v rozvoji  tých odvetví,  ktoré najvyšším  dielom ovplyvňujú

tvorbu  a vývoj  hrubého domáceho  produktu, teda priemyslu,

služieb i  obchodu. Od rozvoja týchto  odvetví závisí hlavne

vývoj príjmov  štátneho rozpočtu, ale aj  kúpnej sily obyva-

teľstva, ktorá zasa vplýva na výšku odbytových cien v poľno-

hospodárstve. V tejto súvislosti chcem zareagovať na kritiku

strojárstva v  prípade výroby, či  skôr nevýroby poľnohospo-

dárskej techniky pre domácu  potrebu, prípadne vývoz. Pokusy

viacerých strojárskych podnikov, či už ZŤS Detva, alebo Dub-

nica, alebo ďalších, tu  sú. Bohužiaľ, cena ponúkaných stro-

jov často  prevyšuje alebo nie je  nižšia ako cena zahranič-

ných  dodávateľov,  renomovaných  výrobcov,  ktorí  ponúkajú

stroje aj s určitým menom, a  nielen menom, ale aj s určitou

primeranou kvalitou. Myslím si, že v tomto prípade sa poľno-

hospodár  vždy rozhodne  skôr pre  kúpu zahraničného stroja.

Samozrejme, príčiny treba rozobrať podrobnejšie.

 

     Verím, že vláda Slovenskej republiky i samotné podnika-

teľské subjekty  nájdu možnosti, ako  kladne ovplyvniť vývoj

týchto ukazovateľov a vytvoriť priestor na rozlety aj vo vý-

robe potravín a skvalitnení výživy obyvateľstva. Pritom však

treba nanovo riešiť aj niektoré prístupy v riadení samotného

rezortu.

 

     Bohužiaľ, správu, ktorá sa zaoberá stavom a ďalším roz-

vojom  lesníctva, nemožno  hodnotiť  tak  kladne  ako správu

o poľnohospodárstve  a potravinárstve.  Napriek tomu,  že je

rozdelená  takisto do  troch základných  častí, je  potrebné

konštatovať, že analýzy v časti A sa nepremietajú do ďalších

častí,  do časti B a hlavne do časti C ako do návrhovej čas-

ti.  Napríklad  problematika  bilancovaného  ťažobného etátu

skutočných ťažieb, zadržiavanie rubných ťažieb vplyvom vyso-

kého až 50-percentného podielu  náhodných ťažieb sa  opisuje

v časti A,  ale ďalej sa už  neanalyzuje vplyv tejto skutoč-

nosti na obhospodarovanie lesov a ekonomiku podnikov.

 

     Uvedené analýzy sú príliš  všeobecné vzhľadom na dopady

na hospodárenie lesných podnikov. Časť C sa už tejto proble-

matike ani  nevenuje. Zadržiavanie rubných  ťažieb má pritom

vplyv na možnosť obnovy  z prirodzeného zladenia. Správa ne-

odpovedá na otázku, ako sa bude riešiť nedoťažba 1,1 milióna

metrov  kubických  listnatého  dreva.  Možno práve detailnou

analýzou tejto problematiky  by  sa lesníci vyhli pripomien-

kam drevárov z Ministerstva hospodárstva Slovenskej republi-

ky i napríklad z Drevárskeho výskumného ústavu.

 

     Popisujú sa úlohy z predpisu lesných hospodárskych plá-

nov k pestovnej činnosti a k ochrane lesov, ale nerobí sa už

analýza ich skutočného vykonania.  Uvádzané tabuľky v prílo-

hách dokumentujú hlavne pokles oproti  roku 1990. Opäť v ná-

vrhových častiach chýba  návrh riešenia. Problematika zales-

ňovania nelesných pôd opäť popisuje situáciu a uvádza aj ná-

mety na riešenie, ale tie nie  sú spracované v časti C. Pri-

tom  už poznáme  predpisy v  Európskej únii,  ktoré umožňujú

podporu vlastníkov  najmä zalesnením ornej  pôdy, na rozdiel

od nás, a nepoučili sme  sa z týchto skúseností. Okrem návr-

hov  zmeny výnosu  Ministerstva pôdohospodárstva  Slovenskej

republiky číslo  894/1995 o poskytovaní  dotácií zo štátneho

rozpočtu v pôsobnosti  ministerstva pôdohospodárstva v časti

C úplne absentuje analýza  problémov súvisiacich so zalesňo-

vaním vplyvu viacročného  cyklu, jesenné zalesňovanie, jarná

kontrola ujatosti a následné doplňovanie.

 

     Aj  časť, ktorá  sa zaoberá  obhospodarovaním lesov, by

mala obsahovať  nielen popis, ale aj  hlbšiu analýzu a návrh

na riešenie. Ak je vydané  opatrenie, ktorým sa upravuje po-

stup pri zmenách a úpravách lesných hospodárskych plánov, je

potrebné vedieť,  ako sa toto  opatrenie premietlo v  praxi,

ako sa  odzrkadlilo v obhospodarovaní  lesov. Samozrejme, že

sa  žiada  špecifikovať  tento  problém  zvlášť pri štátnych

a zvlášť  pri neštátnych  lesných podnikoch.  Aj pri ochrane

lesa sa  opisuje ochrana a nerieši sa problém jej dodržiava-

nia. Lesnícka ochranárska služba monitoruje, ale legislatív-

ne a ekonomické nástroje nie sú dostatočne zavedené na zlep-

šenie daného  stavu. Žiadalo by sa  nadviazať užšiu väzbu na

Fond životného prostredia.

 

     V ekonomike lesného hospodárenia nie je spracovaná eko-

nomika neštátnych  lesných podnikov, ktoré  už obhospodarujú

viac ako 700 tisíc ha lesnej pôdy. Problematika hospodárenia

v mnohých lesných  podnikoch je pritom špecifická  malou vý-

merou a  veľkým vplyvom diferenciálnej  renty, ovplyvňovaním

hospodárskeho výsledku, napríklad v  obecných a lesných pod-

nikoch cez obecné zastupiteľstvá a podobne.

 

     Už minulý rok som poukázal na potrebu spracovať problém

horských a podhorských oblastí  spolu s poľnohospodármi. Ze-

lená správa neobsahuje ani odkaz na túto problematiku. Treba

tiež podporiť iniciatívy vedúce k spolupráci lesníkov a dre-

vospracujúceho podniku. Aj v  obchodnej politike s drevom je

čo naprávať. Pritom nie je  známe, ani zelená správa neodpo-

vedá na  otázku, ako bude štát  ovplyvňovať cenovú politiku,

a v zelenej  správe sa uvádza,  že ju chce  ovplyvňovať, ale

vieme, že ceny sú predsa liberalizované. Chceme zaviesť fond

trhovej  regulácie aj  pre lesníctvo?  Ako chceme zabezpečiť

dlhodobé odberateľské zmluvy,  ktoré zelená správa odporúča?

Aj to sa dá, napríklad zavedením štátneho podporného systému

na export  drevárskych výrobkov alebo na  podporu odberu pre

domáce drevárske podniky.

 

     Čo sa týka vodného hospodárstva, podrobne som sa zaobe-

ral touto situáciou pred rokom.  Myslím, že veľkou brzdou na

riešenie rozhodujúcich systémov v tomto odvetví je zaostáva-

nie prác na novom  vodohospodárskom zákone, kde treba zvýšiť

iniciatívu najmä gestorského Ministerstva životného prostre-

dia  Slovenskej republiky.  Bez nového  zákona nie  je možné

kvalifikovane riešiť štátnu správu vodného hospodárstva, ale

ani jeho  transformáciu na nové  spoločensko-ekonomické pod-

mienky. Nie je možné napríklad doriešiť kvalifikovane trans-

formáciu hydromelioračných zariadení,  vodovodov a kanalizá-

cií, ale ani energetických diel.  Pokiaľ sa pán kolega Köte-

les dotkol niektorých problémov, viac-menej s ním súhlasím.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Koncošovi.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  nemám už ďalšie prihlášky

do rozpravy. S ohľadom na túto skutočnosť vyhlasujem rozpra-

vu  o  týchto  troch  bodoch  programu  za skončenú. Chce sa

k rozprave vyjadriť pán minister Baco? Nech sa páči.

 

 

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Milé dámy,

     vážení páni,

 

     budem sa snažiť  zosúladiť túto príležitosť, prehovoriť

k vám v  tomto reálnom čase,  v piatok poobede  pred štvrtou

hodinou, a budem veľmi stručný.

 

     V  prvom rade  by som  chcel veľmi  pekne poďakovať  za

všetky  vystúpenia, či  už boli  podporujúce, alebo  boli aj

kritické. Môžem vyhlásiť, že vo väčšine prípadov boli inšpi-

ratívne, budeme pracovať s týmito pripomienkami a budeme ich

zvažovať.

 

     Celý dokument  alebo dokumenty, ktoré  máme pred sebou,

majú indikatívny charakter, čiže  nič neuzatvárame na pevno.

Na to, aby  sme sa vedeli orientovať a  urobiť dobré defini-

tívne  rozhodnutia, nám  veľmi pomôže  táto diskusia,  ktorá

prebehla aj vo  výboroch, aj v tomto pléne.  Ešte raz by som

chcel všetkým aktívnym  účastníkom diskusie pekne poďakovať.

Veľmi nás potešilo, že  prakticky všetci diskutujúci ocenili

kvalitu dokumentov, ktoré sme predložili. Je to pre nás veľ-

mi príjemné,  je to pre nás  povzbudenie, určitá satisfakcia

za snahu, ktorú  venujeme tejto práci a tomu,  aby bol pozi-

tívny výsledok.

 

     Ešte raz,  ďakujem vám za  uznanie a zároveň  by som sa

chcel ospravedlniť za krátky čas, ktorý ste skutočne mali na

zoznámenie sa s týmito  materiálmi. Teraz to nebudem rozobe-

rať, ospravedlňujem  sa vám a urobíme  také opatrenia do bu-

dúcnosti, aby sa to zlepšilo.

 

 

     Najskôr mi dovoľte niekoľko krátkych poznámok k niekto-

rým vyhláseniam, ktoré tu boli a ktoré  považujem za potreb-

né spresniť, aby sme odtiaľto neodišli s rozdielnymi názormi.

 

     V prvom  rade saldo zahraničného  obchodu. Pán poslanec

Farkas uvádza, že v roku  1992 bolo aktívne. Nebolo aktívne.

V roku 1992 bolo pasívne. Chcem povedať, že v roku 1993 bolo

pasívne 8 mld Sk, v roku 1994 7 mld, v minulom roku 6,2 mld.

A takisto tvrdenie, že keby sa nebolo vyviezlo 200 tisíc ton

obilia  navyše,  bolo  by o 3 mld  lepšie,  nesedí,  pretože

200 tisíc ton  obilia reprezentuje 600 mil. Sk.  Takže to sú

prakticky faktické poznámky, ktoré je potrebné, aby sme mali

na pravej miere.

 

     Výzvy v  tom smere, aby  sme konali, prijímam,  a chcem

vás  informovať, že  ministerstvo prijalo  štýl -  ak to tak

môžem nazvať. V organizáciách  zahraničného obchodu sa teraz

formou  krízového  manažmentu  skutočne  veľmi  zle vyvíjajú

niektoré pomery medzi dovozmi a  vývozmi a som veľmi rád, že

máme  dnes od  vás povzbudenie  z tohto  fóra, aby sme veľmi

dôsledne konali. Pripravili sme a  už sme aj začali realizo-

vať niektoré opatrenia, kde určite  bude veľa kriku z Českej

republiky, z  Európskej únie, zo strany  VTO, ale jednoducho

momentálny vývoj si to skutočne vyžaduje. Je dobré, že o tom

teraz hovoríme,  že vás môžem  o tom informovať,  pretože ak

skutočne nastanú tie veľké problémy pri rokovaniach, tak ve-

rím, že  vďaka tejto diskusii  budete stáť za  nami a budete

nás podporovať.

 

     Druhá poznámka  - výdavky za potraviny. Bolo tu  viacej

tvrdení o záväzku vlády, že chce znižovať výdavky za potravi-

ny  alebo  svojou hospodárskou politikou  chce usmerniť taký

vývoj,  aby výdavky za  potraviny  na celkových výdavkoch za

spotrebné tovary klesali v štvorročnom období priemerne roč-

ne o  1 %, čo sa  neplní. Chcem povedať, že  v roku 1995 bol

pokles 0,6 % a všetky predpoklady hovoria, všetky doterajšie

úvahy a bilancie  hovoria o tom, že pokles  bude v roku 1996

väčší  ako 1  %. Rast  cien potravín  za 8  mesiacov bol 4 %

a rast reálnych  príjmov obyvateľstva je 6  % za 8 mesiacov.

To je len faktická poznámka.

 

     K  otázke počtu  ziskových podnikov.  Nebránim sa takým

predsavzatiam,  aby sme  mali 70  % ziskových hospodárstiev.

Chcem  povedať, že  tento stav  nemá nikto  v Európe. Len na

orientáciu: Nemecká  spolková republika má  za posledné roky

okolo 15 až 17 % ziskových poľnohospodárskych hospodárstiev.

Všetci ostatní balansujú okolo  nuly a prakticky napriek to-

mu, že sa reprodukujú, niektoré sa reprodukujú aj rozšírene,

neprodukujú zisk. Chcem povedať,  že ziskovosť v poľnohospo-

dárstve nie  je priamo úmerná tomu,  čo potrebujeme, pretože

potrebujeme, aby sa hospodárstva reprodukovali, resp. rozší-

rene reprodukovali, a to nie je priama väzba so ziskom, kto-

rý sa tam vytvára.

 

     Ďalšia poznámka. Vyslovilo sa niekoľko názorov na regu-

láciu ceny mlieka.  To, čo máme predznačené aj  v správe, má

indikatívny charakter. Na základe diskusií, ktoré sa vyvinu-

li  aj vo  výboroch a  prebiehajú aj  tu, urobíme  to zrejme

trošku inak. Chcem však povedať, že  nákupnú cenu, teda cenu

pre farmárov, máme  tri roky rovnakú (je to  6,70 Sk), vďaka

čomu sa drží aj maloobchodná cena, resp. zvyšuje sa len veľ-

mi málo z  roka na rok, okolo 4 %.  Vzhľadom na situáciu, že

trvale, aj k dnešnému dňu spotreba mlieka nedosahuje lekármi

odporúčanú úroveň,  samozrejme, vláda je  veľmi opatrná, aby

sme ďalej zvyšovali maloobchodné ceny  mlieka a aby sa tento

nežiaduci  parameter vo  výžive ešte  ďalej ohrozil.  Určitý

priestor tu máme, na druhej strane máme veľmi zlú skúsenosť.

Keď zvýšime cenu chleba, resp. mäsa alebo mlieka o jednu ko-

runu pre farmára, tak vždy sa to v konečnom dôsledku v malo-

obchodnej cene prejaví zvýšením o  3 až o 4 koruny. Skutočne

priestor je tu veľmi obmedzený a sme veľmi opatrní. Uvažuje-

me o zvýšení tejto nákupnej  ceny, ale za podmienky, že bude

vecne regulovaná cena spracovateľov mlieka a že bude regulo-

vaný rabat, resp. obchodné rozpätie v maloobchode. Ak farmá-

ri dostanú viac o 50 halierov,  aby sa to nepremietlo do ma-

loobchodnej ceny 4 korunami, ale aby sa to prenieslo 50 ale-

bo 60 haliermi.  Máme takýto zámer - možno  piati ste sa do-

tkli tejto problematiky.

 

     Ďalšia otázka bola o transformácii, ktorá prebehla for-

málne. Súhlasím s tým, že  prebehla formálne, ale myslím si,

že vôbec transformácia v  celej spoločnosti prebehla formál-

ne, lebo  myslenie ľudí sa  jednoducho revolučne nemení  bez

ohľadu na to, že revolučne  meníme zákony a revolučne meníme

rôzne formálne kritériá, hľadiská  a pohľady. Áno, vytvorili

sme podmienky na to, že  družstvá sú súkromné, majú ich kon-

krétni vlastníci.  Bohužiaľ, vedomie, že  je to môj  majetok

a musím si ho chrániť presne tak, ako ten majetok, ktorý mám

doma v garáži alebo v špajzi, v komore, tento názor ešte ne-

vyzrel a sú s tým významné problémy.

 

     V tejto súvislosti chcem povedať, že sme mali už na rok

1994 pripravený taký  nátlakový jednoznačný  mechanizmus, že

tým  družstvám, kde  sa nevedia  vyrovnať s  týmto prístupom

a negarantujú, že  peniaze, ktoré tam idú  aj zo štátu, budú

efektívne zhodnotené, jednoducho  prestaneme  dávať  dotácie

a prinútime ich,  aby sa pretransformovali  čím skôr na  inú

organizačnú formu, ktorá by  bola organizačne schopná. A keď

sa  preukáže, že  je schopná  efektívne zhodnocovať peniaze,

ktoré idú zo štátu, znova sa napoja na dotačný systém. Je to

konformné aj  s tými názormi, ktoré  ste vyslovili vy. Hovo-

rím, že túto úvahu máme pripravenú na budúci rok a už koncom

tohto roku ideme v tomto smere urobiť významné opatrenia.

 

     Nepáči sa mi neustála hra, že vyzývame, aby sme rovnako

podporili veľkých aj malých,  obchodné spoločnosti ako druž-

stvá atď. Ubezpečujem vás,  že obchodné spoločnosti hospodá-

ria s lepšími ekonomickými výsledkami ako družstvo, ktoré je

inak tiež podľa Obchodného zákonníka. Nie je to preto, že by

mali  menší podiel  prostriedkov zo  štátneho rozpočtu, majú

minimálne toľko. Sú dravejší, šikovnejší, agresívnejší aj vo

vzťahu k  získavaniu podpôr od štátu  a ešte raz garantujem,

že majú minimálne takú istú podporu, ak by sme to zobrali na

1 ha  alebo na  korunu vyprodukovanej  produkcie, ako štátne

majetky alebo poľnohospodárske družstvá.  S týmto teda nesú-

hlasím. Je to jedna z vecí,  ktorá sa mi zdala trošku účelo-

vá, takže vysvetľujem svoj postoj v tomto smere.

 

     Čo sa týka pripomienok k vode od pána Kötelesa, od pána

Koncoša a ďalších, v  podstate ich akceptujem, nejdem rozši-

rovať polemiku. Sú tam niektoré  čiastkové veci, pri ktorých

by som  mal iný názor, ale  v podstate musíme v  tomto smere

intenzívne pracovať. Problém je v tom, že podľa zákona o ob-

ciach obec je zodpovedná za  zásobovanie vodou, a nie vláda,

ani tento parlament. Zodpovedná je obec. Vláda sa dobrovoľne

robí zodpovednou  za to, že obci  sprístupní vodu. Napríklad

teraz sme zo Stariny dopravili  k mnohým obciam na východnom

Slovensku  vodu, to  je povinnosť  štátu, túto  povinnosť si

štát zobral  na seba, a potom  obec nemá dostatok prostried-

kov, nevie nájsť možnosť, ako  túto vodu premietnuť do obec-

nej infraštruktúry,  pretože infraštruktúra stojí  veľké pe-

niaze. Samozrejme, výzva, aby  sme z vodohospodárskeho fondu

podporovali tieto aktivity, naplno platí.

 

     Dovolil  som si  iba v  tomto smere  pripomenúť zákonnú

zodpovednosť a zákonné povinnosti.

 

     Pokiaľ boli pripomienky k lesom, ako chceme ovplyvňovať

ceny  a kontrakty,  tak skutočne,  najviac cez zahraničnoob-

chodnú politiku.  Všetky naše lesnícke  firmy vyzvú všetkých

odberateľov, keď majú  záujem o drevo na budúci  rok, aby si

to zakontrahovali do konca októbra. Ak si nezakontrahujú bu-

deme považovať tieto kapacity za voľné a budeme pracovať ta-

kým spôsobom,  že dáme odberateľom,  resp. obchodníkom prie-

stor  robiť si  kontrakty na  odbyt dreva  do zahraničia rok

dopredu, čím by sa mala  celá táto procedúra dostať do oveľa

výkonnejšieho,  efektívnejšieho  stavu  vo  vzťahu k lesnému

hospodárstvu.

 

     Milé dámy,  vážení páni, toľko  ku konkrétnym faktickým

poznámkam. Teraz jedna záverečná úvaha o poľnohospodárstve.

 

     To,  či  je  slovenské  poľnohospodárstvo v katastrofe,

alebo v dobrom  stave, je naozaj v uhle  pohľadu. Je tu veľa

pozitívnych tendencií. Keď sa  budeme pozerať na poľnohospo-

dárstvo iba z hľadiska  týchto tendencií, môžeme povedať, že

je to  OK. Je tu veľa  faktov, a keď ich  vyberieme samotné,

môžeme povedať, že situácia je katastrofálna.

 

     Jednoznačne prevažujú pozitívne  tendencie. Musím pove-

dať, že  najvýznamnejšie v tomto vývoji  sú veľké regionálne

diferencie. Skutočne máme na  Slovensku regióny, kde je stav

- môžem povedať - dobrý, a na Slovensku máme regióny, kde je

stav katastrofálny. Myslím si,  že z tohto hľadiska kritika,

ktorá tu  bola, je konštruktívna a  budeme musieť regionálne

pristupovať k  riešeniu problémov, pretože  to isté riešenie

v okrese Prievidza  nemusí stačiť v  okrese Humenné a  úplne

naopak.  Diskusiu, či  je  dobrý  stav, alebo zlý, považujem

v tejto chvíli za nepodstatnú.  Tendencie sú jednoznačne po-

zitívne.

 

     Nebezpečné je - hovoril som o tom v úvodnom slove -, že

klesá úrodnosť pôdy vzhľadom na to, že sa do pôdy dostatočne

neinvestuje. Spoločne sme ocenili tieto nevyhnutné krátkodo-

bé vklady  aspoň na 6 mld  korún prevádzkových prostriedkov.

Teraz je otázka,  ako týchto 6 mld korún  získať. Sú názory,

že poďme cez  ceny. Chcem povedať, že 6  mld väčšieho príjmu

pre farmárov cez ceny znamená pri našom modeli zhruba 20 mld

zdraženia cien  potravín, t. j. 25  až 30 %. Je  to neúnosný

trend, je  to neúnosný spôsob.  Musíme hľadať iné  riešenia.

Preto sme  v správe navrhli väčšiu  účasť štátneho rozpočtu,

aj väčšiu účasť bankovej sféry, hovoríme aj o vnútorných re-

zervách, ako pôjdeme dobyť  peniaze alebo zefektívniť štátne

peniaze, ktoré už teraz idú do poľnohospodárstva.

 

     Chcel by som  povedať, že je to možno  jedna z alterna-

tív, ktorá by mohla prísť do úvahy, ale odmietame alternatí-

vu drahých potravín. Najdrahšie potraviny majú v Európe Por-

tugalsko,  Španielsko, Turecko, Grécko. Výdavky obyvateľstva

za potraviny  reprezentujú v týchto krajinách  43, 42, 45 %.

Túto  cestu   považujeme  za  veľmi   nešťastnú,  jednak  zo

sociálno-ekonomických  dôvodov, jednak  z toho  hľadiska, že

keď občan vydá peniaze za potraviny, nezostanú mu peniaze na

topánky, na  košele, na chladničku, čiže  celá spoločnosť sa

uzatvára do nejakého minikonzumu  a miniekonomiky. Ale chcem

povedať, že práve v týchto štátoch, kde sú také drahé potra-

viny, je poľnohospodárstvo v najhoršom stave. Jednoznačne to

potvrdzuje, že riešenie iba  cez ceny alebo priorizácia rie-

šenia problémov v poľnohospodárstve  cez ceny nie je cestou,

ktorá vedie k úspechu.

 

     Vysoká miera zaangažovanosti štátu aj cez štátny rozpo-

čet  je skutočne  trendom bez  výnimky nielen  v Európe, ale

v celom svete, ktorý sa potvrdil  a musíme na to zareagovať.

Preto vláda prichádza s  týmito úvahami v predložených sprá-

vach a som veľmi rád, že prakticky zo strany všetkých disku-

tujúcich boli takéto postupy predznačené, podporené a že ste

to správne pochopili.

 

     Ešte raz vám veľmi pekne  ďakujem, že ste venovali pro-

blémom nášho  rezortu celý deň  a s takou  - povedal by  som

- erudovanosťou a záujmom. Myslím, že vďaka vášmu pochopeniu

sa nám podarí splniť naše zámery.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Bacovi.

 

     Žiada si záverečné slovo  pán poslanec Delinga? Nech sa

páči.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     poviem len dve vety - s povzdychom.  Všetci chceme viac

peňazí  do poľnohospodárstva.  Povzdychol som  si, prečo  sa

v roku 1994  nezdvihla kapitola aspoň o  3 mld v poľnohospo-

dárstve a  prečo nemáme inú  štartovaciu čiaru, lebo  teraz,

keby sme k tomu pridali ďalšie 3 mld, tak už by sme boli asi

tam, kam  dnes mierili niektorí  poslanci, že by  to bolo na

dotáciách vyše  10 mld. Keď  sa tak nestalo,  musíme ísť asi

v súlade s tým rozpočtom,  ktorý vychádza zo súčasných príj-

mov, a  do budúcnosti asi  vláda iné možnosti  nemá, a preto

nie je v koncoch, ale ide s aktívnymi opatreniami.

 

     Toľko v mojej záverečnej reči, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. (Gong.)

 

     Pristúpime  k hlasovaniu  o návrhu  uznesenia k  správe

o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike,

tlač 481, ktorý máte predložený v tlači 481a.

 

 

 

     Prosím  pána poslanca  Delingu, aby  uvádzal hlasovanie

o návrhu uznesenia vrátane  pozmeňujúcich a doplňujúcich ná-

vrhov.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v spoločných  správach som uviedol  návrhy na uznesenie

k jednotlivým správam, k jednotlivým  tlačiam, teda 481, 482

alebo 483. V priebehu rozpravy vystúpilo niekoľko poslancov,

ale len jeden poslanec, a to pán poslanec Köteles, dal návrh

do uznesenia, ktorý sa podľa mňa týka správy o pôdohospodár-

stve.

 

     Prečítam ešte  raz návrh, ktorý  pán poslanec navrhuje,

aby sme zakotvili - zrejme do časti B, kde sa odporúča vláde

(on to síce nazval, že "žiada", ja si myslím, že by to mohlo

byť "odporúča")  - predloženie návrhu zákona  o náhradách za

ujmy  vyplývajúce  z  núteného  obmedzenia vlastníckych práv

v ochranných pásmach vodných zdrojov.

 

     Je to veľmi dôležitá a  zaujímavá vec. Myslím, že by si

na tom  mohli pracovať aj páni  poslanci, a preto by  som zo

svojho stanoviska ako  spravodajcu neodporúčal zakotviť toto

pre vládu, ale keď páni poslanci prídu s takým návrhom, iste

o tom budeme  rokovať v snemovni. Môj  návrh pred hlasovaním

je, že neodporúčam to zakotviť do uznesenia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí budeme hlasovať o ná-

vrhu pána poslanca Kötelesa. Pán spoločný spravodajca ho od-

porúča zatiaľ neprijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Teraz by sme, pán  predsedajúci, mohli hlasovať o uzne-

sení k tlači 481, ktoré je v spoločnej správe, s tým, že som

neprečítal časť C, čiže nenavrhujem to do uznesenia, pretože

v podstate je to  v odporúčacej časti B s  tým rozdielom, že

to nie je nazvané  "akceptovať", ale "rozpracovať", teda aby

nebolo v uznesení dvakrát to isté.

 

     Uznesenie potom znie tak, že  Národná rada

 

     A. berie na vedomie správu o poľnohospodárstve a potra-

vinárstve Slovenskej republiky v roku 1996,

 

     B. odporúča vláde Slovenskej republiky rozpracovať úlo-

hy vyplývajúce z časti C správy atď., ako je uvedené, s ter-

mínom do 30 dní. A druhá zložka je polročne hodnotiť plnenie

harmonogramu - ako to tam máte uvedené.

 

     Navrhujem, aby sme toto uznesenie prijali.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme. Budeme hla-

sovať o návrhu uznesenia ako celku v takom znení, ako ho te-

raz predniesol pán spoločný  spravodajca. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej republiky k Správe o poľnohospodárstve a potravi-

nárstve v Slovenskej republike.

 

     Teraz  pristúpime  k   hlasovaniu  o  návrhu  uznesenia

k Správe o lesnom hospodárstve  v Slovenskej republike, tlač

číslo 482, ktorý máte predložený v tlači 482a.

 

     Prosím  pána poslanca  Delingu, aby  uvádzal hlasovanie

o návrhu uznesenia.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     toto uznesenie  je tak, ako  som ho prečítal.  Znovu ho

prečítam. Je  to uznesenie Národnej  rady k Správe  o lesnom

hospodárstve v Slovenskej republike v roku 1996.

 

 

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie Správu o lesnom hospodárstve v Slo-

venskej republike 1996,

 

     B. odporúča vláde Slovenskej republiky rozpracovať úlo-

hy vyplývajúce z časti  C správy Aktualizácia nástrojov les-

níckej politiky na  podmienky realizácie koncepčných zámerov

v roku  1997  do  konkrétnych  opatrení  a  úloh na rok 1997

- termín do 30 dní po prerokovaní správy - a polročne hodno-

tiť  plnenie  harmonogramu  vecného  a časového zabezpečenia

úloh, ktoré  vyplývajú zo správy  a uznesenia Národnej  rady

Slovenskej republiky - termín máj 1997, resp. v rámci správy

o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 1997.

 

     Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o  návrhu uznesenia ako celku,

tak ako ho prečítal pán predseda výboru a predkladateľ.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej republiky  k Správe o lesnom  hospodárstve v Slo-

venskej republike 1996.

 

     Napokon  budeme hlasovať  o návrhu  uznesenia k  Správe

o vodnom  hospodárstve v  Slovenskej republike.  Je to  tlač

číslo 483. Návrh uznesenia máte v tlači 483a.

 

     Prosím predsedu výboru pána Delingu, aby uvádzal hlaso-

vanie o návrhu uznesenia.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Návrh uznesenia znie obdobne, a síce, že

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie Správu o vodnom hospodárstve v Slo-

venskej republike 1996,

 

     B. odporúča vláde Slovenskej republiky rozpracovať úlo-

hy vyplývajúce z časti C správy Aktualizácia nástrojov vodo-

hospodárskej  politiky na  podmienky realizácie  koncepčných

zámerov v  roku 1997 do  konkrétnych opatrení a  úloh na rok

1997 - termín do 30 dní po prerokovaní správy v Národnej ra-

de - a polročne hodnotiť  plnenie harmonogramu vecného a ča-

sového zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú  zo správy a z uz-

nesenia  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  - termín máj

1997, resp. v rámci  Správy o vodnom hospodárstve Slovenskej

republiky za rok 1997.

 

     To je návrh uznesenia. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Napokon budeme  hlasovať o návrhu  uznesenia ako celku.

Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí  hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča toto uznesenie prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1  poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej republiky k Správe  o vodnom hospodárstve Sloven-

skej republiky.

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi a pánu spoločnému spravo-

dajcovi za spoluprácu. (Potlesk.)

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ja ďakujem tiež.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené dámy a páni,

     vážení kolegovia,

 

     keďže už máme len 8 minút, dohodli sme sa, že uzatvorí-

me dnešné zasadnutie.

 

     Budeme pokračovať v utorok  o 10.00 hodine. Medzi 12.00

a 13.00 hodinou bude v  utorok obedňajšia prestávka, o 13.00

hodine začne odpoludňajšie rokovanie,  o 14.00 hodine vystú-

pi  speakerka alebo  predsedníčka Dolnej  snemovne britského

Parlamentu pani Betty Boothroydová.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, prajem  vám dobrý víkend,

oddýchnite si, aby sme v rokovaní mohli pokračovať na budúci

týždeň.

 

                   Štvrtý deň rokovania

      17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                    17. septembra 1996

___________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  17. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa pre-

zentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

 

     Prezentovalo sa 71 poslancov.

 

     Prosím, hlasovanie zopakujeme.

 

     Zisťujem, že  je prítomných 84  poslancov, teda Národná

rada je schopná uznášať sa.

 

     Podľa schváleného programu pristúpime k  t r i d s i a-

t e m u  t r e t i e m u  bodu programu, ktorým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodné-

mu dohovoru EUROCONTROL o spolupráci v rámci bezpečnosti le-

tovej prevádzky  pri súčasnom pristúpení k Mnohostrannej do-

hode o traťových poplatkoch.

 

     Návrh vlády  Slovenskej republiky ste  dostali ako tlač

číslo 460  vrátane návrhu uznesenia Národnej rady a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 460a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-

nister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco.

Prosím ho, aby sa ujal slova.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte  mi  uviesť   materiál  na  vyslovenie  súhlasu

s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru

EUROCONTROL  o spolupráci v záujme  bezpečnosti letovej pre-

vádzky pri súčasnom pristúpení k Mnohostrannej dohode o tra-

ťových  poplatkoch.  EUROCONTROL,  Európska  organizácia pre

bezpečnosť letovej prevádzky, vznikol  v roku 1960 a doteraz

štatút členského štátu nadobudlo 21 európskych štátov. Nado-

budnutie členstva nastane po pristúpení štátu k obom základ-

ným uvedeným dokumentom tejto medzinárodnej organizácie. Jej

hlavným účelom je medzinárodná  spolupráca a rozvíjanie spo-

ločenských aktivít členských štátov v oblasti riadenia a za-

bezpečovania  letovej  prevádzky   pre  všetkých  užívateľov

vzdušného priestoru v súlade  s požadovanou úrovňou jej bez-

pečnosti.

 

     Do veľmi významnej úlohy prípravy a koordinácie projek-

tu harmonizácie a integrácie  systémov riadenia letovej pre-

vádzky, ktorú  rieši táto organizácia  z poverenia Európskej

konferencie  civilného letectva  ECAC, ktorej  členom je  aj

Slovenská republika, je účinne  zapojená aj Slovenská repub-

lika na  základe uznesenia vlády  Slovenskej republiky číslo

1090 z 25. októbra 1994.

 

     Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky,  prostredníctvom ktorého  je Slovenská  republika

zastúpená v medzinárodných organizáciách civilného letectva,

predložilo na rokovanie vlády  Slovenskej republiky návrh na

pristúpenie  Slovenskej republiky  k predmetným  dokumentom,

čím by sa splnili podmienky na vstup Slovenskej republiky do

tejto organizácie. Vláda Slovenskej republiky svojím uznese-

ním číslo 758 zo 17. októbra 1995 vyslovila súhlas s návrhom

na pristúpenie a poverila ministra dopravy, pôšt a telekomu-

nikácií po splnení všetkých formalít podpísať a odoslať Stá-

lej  komisii  pre  bezpečnosť  letovej  prevádzky,  ktorá je

vrcholovým orgánom organizácie  EUROCONTROL, žiadosť Sloven-

skej republiky  o vstup do EUROCONTROL  s prejavom vôle pri-

stúpiť k predmetným predloženým dokumentom.

 

     Stála  komisia pre  bezpečnosť letovej  prevádzky EURO-

CONTROL svojím rozhodnutím číslo 67 z 18. júna 1996 akcepto-

vala žiadosť  Slovenskej republiky a vyzvala  na začatie le-

gislatívneho  procesu spojeného  s pristúpením.  Pristúpenie

k predloženým dokumentom a tým  členstvo v organizácii EURO-

CONTROL nastane od prvého  dňa nasledujúceho mesiaca po ulo-

žení listín o pristúpení v depozite vlády Belgického kráľov-

stva.

 

     Kladné stanovisko Stálej komisie pre bezpečnosť letovej

prevádzky nepochybne vychádzalo z posúdenia vyspelosti orga-

nizovania a riadenia letovej prevádzky v Slovenskej republi-

ke,  vyhodnotenia jej  bezpečnosti a  je prejavom akceptácie

Slovenskej republiky  Európskou úniou, keďže  EUROCONTROL je

pre túto oblasť jej vrcholovou odbornou organizáciou. Integ-

rácia do tejto organizácie posilní pozíciu Slovenskej repub-

liky, umožní účasť na  rozvoji riadenia a zabezpečenia leto-

vej prevádzky  a nadväzne aj  využívanie vzdušného priestoru

Slovenskej republiky, ktoré prináša  do pokladne štátu deví-

zové prostriedky. V neposlednom rade tento krok bezprostred-

ne súvisí s programom  Slovenskej republiky smerujúcej k pl-

noprávnemu členstvu v Európskej únii.

 

 

     Z uvedených dôvodov,  po kladnom prerokovaní materiálov

vo  výboroch Národnej  rady Slovenskej republiky, predkladám

vám, vážené pani  poslankyne  a páni poslanci, na vyslovenie

súhlasu návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Medziná-

rodnému dohovoru  EUROCONTROL o spolupráci  v záujme bezpeč-

nosti  letovej prevádzky  pri súčasnom  pristúpení k  Mnoho-

strannej  dohode o  traťových poplatkoch,  čím budú  splnené

podmienky na  riadne členstvo Slovenskej  republiky v Európ-

skej organizácii  pre bezpečnosť letovej  prevádzky EUROCON-

TROL.

 

     Vážená  Národná  rada,  ďakujem  vám  vopred za podporu

predloženého návrhu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Bacovi. Prosím spoločného spra-

vodajcu výborov poslanca Stanislava  Líšku, aby podal správu

o výsledkoch prerokovania  návrhu vo výboroch  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     vážené dámy,

     vážení páni,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

výborov o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu

Národnej rady Slovenskej  republiky s pristúpením Slovenskej

republiky k Medzinárodnému dohovoru EUROCONTROL o spolupráci

v záujme bezpečnosti  v letovej prevádzke  pri súčasnom pri-

stúpení k Mnohostrannej dohode o traťových poplatkoch.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu s  pristúpením Slovenskej

republiky k Medzinárodnému dohovoru...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, prepáčte, počkáme,  kým páni poslanci si tu

porozprávajú, skončia, a potom by ste pokračovali vy, dobre?

Páni poslanci, môžeme pokračovať? Ďakujem. Nech sa páči, pán

kolega.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu s  pristúpením Slovenskej

republiky k Medzinárodnému dohovoru EUROCONTROL o spolupráci

v záujme bezpečnosti letovej  prevádzky pri súčasnom pristú-

pení k Mnohostrannej dohode  o traťových poplatkoch pridelil

predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-

tím číslo  1107 zo dňa  22. augusta 1996  na prerokovanie do

4.  septembra 1996  Výboru Národnej  rady pre  hospodárstvo,

privatizáciu a  podnikanie, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre obranu a  bezpečnosť a Zahraničnému výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie, aby  pripravil správu o  výsledku prerokovania

tohto materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie.

 

     Všetky uvedené  výbory prerokovali návrh  v lehote, vy-

slovili s  ním súhlas a odporúčajú  Národnej rade Slovenskej

republiky podľa  článku 86 písmeno e)  Ústavy Slovenskej re-

publiky vysloviť  súhlas s pristúpením  Slovenskej republiky

k Medzinárodnému dohovoru EUROCONTROL  o spolupráci v záujme

bezpečnosti letovej prevádzky pri súčasnom pristúpení k Mno-

hostrannej dohode o traťových poplatkoch.

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  to  je  všetko zo spoločnej

správy. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Prosím, zaujmite miesto určené pre

spoločných spravodajcov výborov.

 

     Dámy a páni, otváram  rozpravu o tridsiatom treťom bode

programu. Do rozpravy som doteraz nedostal ani jednu písomnú

prihlášku. Prosím, hlási sa niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže  nie,  zároveň  vyhlasujem  rozpravu o tridsiatom

treťom bode programu za skončenú.  Pán minister Baco sa nemá

k čomu vyjadriť.  Nemá sa k  čomu vyjadriť ani  pán spoločný

spravodajca vo forme záverečného slova, nakoľko rozprava ne-

bola.

 

     Preto,  dámy a  páni, pristúpime  k hlasovaniu.  Budeme

hlasovať o návrhu uznesenia,  ktorým Národná rada Slovenskej

republiky podľa  článku 86 písmena e)  Ústavy Slovenskej re-

publiky vyslovuje súhlas  s pristúpením Slovenskej republiky

k Medzinárodnému dohovoru EUROCONTROL  o spolupráci v záujme

bezpečnosti letovej prevádzky pri súčasnom pristúpení k Mno-

hostrannej dohode o traťových poplatkoch.

 

     Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, odporúčam prijať uznesenie

v predloženom znení tak, ako je  v prílohe k spoločnej sprá-

ve.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno,  ďakujem. Pán  spoločný spravodajca  odporúča toto

uznesenie prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

 

     Pokračovať  budeme   d v a d s i a t y m   p i a t y m

bodom programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o premávke na pozemných komunikáciách.

 

      Vládny návrh  zákona ste dostali  ako tlač číslo  447.

Spoločnú správu výborov máte ako tlač 447a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky Gustáv Krajči.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prerokúvaný vládny návrh zákona o premávke na pozemných

komunikáciách je jedným z  tých právnych predpisov, ktoré sa

v zásade  dotýkajú každého  občana bez  ohľadu na  jeho vek.

Každý z nich sa totiž prakticky denne stáva účastníkom cest-

nej premávky.

 

     Právna úprava cestnej premávky obsiahnutá v predloženom

návrhu je v súčasnom  období upravená veľkým počtom právnych

predpisov vydávaných  postupne od roku 1953,  čo okrem iného

kladie značné nároky na občana pri ich aplikácii.

 

     Odôvodnenie  jeho jednotlivých  ustanovení je  podrobne

rozvedené v dôvodovej správe, preto mi dovoľte pred preroko-

vaním predmetného návrhu povedať len niekoľko poznámok.

 

     Základným cieľom predkladaného  návrhu zákona je vytvo-

riť potrebné podmienky na  zvýšenie bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky. Pri jeho tvorbe sa tiež vychádzalo z práv-

nej úpravy tejto problematiky  v motoristicky vyspelých kra-

jinách. Sú  v ňom rešpektované záväzky,  ktoré pre Slovenskú

republiku vyplývajú z  príslušných medzinárodných zmlúv, ako

sú Dohovor  o cestnej premávke, Dohovor  o cestných značkách

a signáloch, a zohľadnené príslušné smernice Rady Európskych

spoločenstiev a odporúčania expertných skupín Európskej hos-

podárskej komisie OSN pre  bezpečnosť cestnej premávky a pre

konštrukciu motorových vozidiel.

 

     Dnešnej  podobe  návrhu  zákona  predchádzalo rozsiahle

pripomienkové konanie a sú v ňom zohľadnené všetky tie návr-

hy, ktoré podľa nášho názoru  smerovali k zvýšeniu jeho kva-

lity  a účinnejšiemu  zabezpečeniu bezpečnosti  a plynulosti

cestnej premávky.

 

     Osobitne oceňujem  pozornosť, ktorá bola  návrhu zákona

venovaná zo  strany poslancov pri jeho  prerokúvaní vo výbo-

roch Národnej rady Slovenskej  republiky. Počas prípravy ná-

vrhu  zákona, jeho prerokúvania vo  výboroch sme  sa stretli

s viacerými  otázkami, pripomienkami  a návrhmi  k niektorým

jeho ustanoveniam. Dovoľte mi  preto zmieniť sa stručne pre-

dovšetkým o tých ustanoveniach,  ktoré vyvolali veľký záujem

verejnosti, a  objasniť niektoré dôvody, ktoré  viedli k sú-

časnému zneniu  vládneho návrhu zákona o  premávke na pozem-

ných komunikáciách.

 

     Jednou z  takýchto tém, o ktorých  sa diskutovalo, bolo

povinné  používanie bezpečnostných  pásov v  tých vozidlách,

ktoré sú nimi povinne vybavené. V predkladanom návrhu zákona

sa preberá  súčasná platná právna úprava,  ktorá vo všeobec-

nosti ustanovuje povinné používanie bezpečnostných pásov bez

ohľadu na to, či ide o  jazdu v obci, alebo mimo nej. Cieľom

predmetnej úpravy je zvýšenie  ochrany života a zdravia osôb

prepravujúcich sa vo vozidle.  Uvedená povinnosť tiež vychá-

dza zo  smernice Rady európskych  spoločenstiev číslo 91  zo

dňa 16. 12. 1991 o zbližovaní zákonov členských štátov týka-

júcej sa povinného používania bezpečnostných pásov vo vozid-

lách s hmotnosťou do 3,5 tony.

 

     Rôzne názory sa prejavili aj pokiaľ ide o najvyššie do-

volené rýchlosti jazdy v obci a na diaľnici. V návrhu zákona

sa v  obci v súlade  so súčasnou právnou  úpravou ustanovuje

najvyššie dovolená rýchlosť najviac 50 km/h. Aj v tomto prí-

pade je hlavným cieľom zaistenie bezpečnosti všetkých účast-

níkov  cestnej premávky,  ale najmä  tých najzraniteľnejších

- chodcov.  V  tejto  súvislosti  treba  tiež  uviesť, že až

k trom  štvrtinám zo  všetkých dopravných  nehôd došlo práve

v obciach.  Obmedzenie najvyššej  dovolenej rýchlosti  jazdy

v obciach na 50 km je tiež uplatňované prakticky vo všetkých

motoristicky vyspelých krajinách.

 

     Návrh zákona súčasne umožňuje v záujme plynulosti cest-

nej premávky, aby dopravnou značkou  bola aj v obci dovolená

vyššia rýchlosť,  ak to z hľadiska  bezpečnosti cestnej pre-

mávky budú dovoľovať miestne podmienky.

 

     Veľmi rozdielne názory sa  prejavili v súvislosti s na-

vrhovaným zvýšením  najvyššej dovolenej rýchlosti  jazdy pre

motorové vozidlá s celkovou  hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500

km na  diaľnici a ceste  pre motorové vozidlá  z doterajších

110  km/h na  130 km/h.  Návrhy smerovali  tak k  zachovaniu

existujúcej  rýchlosti, ako  aj k  neobmedzeniu rýchlosti na

diaľnici. Pri  navrhovanej dovolenej rýchlosti  sa zohľadnil

súčasný stavebný  a dopravno-technický stav  diaľnic a ciest

pre motorové vozidlá a  technické parametre motorových vozi-

diel. Navrhovaná najvyššia dovolená rýchlosť je tiež v súla-

de  s praxou  prakticky vo  všetkých motoristicky  vyspelých

krajinách, kde sa rýchlosť ohraničuje na 120 až 130 km/h.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi  uviesť v súvislosti  s prerokúvaným vládnym

návrhom zákona ešte niekoľko štatistických čísel súvisiacich

s dopravnou nehodovosťou.  Za obdobie 8  mesiacov tohto roku

bolo na našich  cestách  zaznamenaných 46 750 dopravných ne-

hôd, pri ktorých  zahynulo 353 osôb, 1 734 sa  ťažko a 5 740

ľahko zranilo.  Najčastejšími vinníkmi sú  vodiči motorových

vozidiel,  ich celkový  podiel na  zavinení dopravných nehôd

predstavuje až 78 %. Druhí v poradí sú chodci s dvojpercent-

ným podielom  a za nimi nasledujú  vodiči nemotorových vozi-

diel.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na záver mi dovoľte  vysloviť presvedčenie, že schvále-

ním predloženého vládneho návrhu zákona, ktorý komplexnejšie

upravuje problematiku  cestnej premávky, sa  vytvoria právne

predpoklady na efektívnejšie  zaistenie bezpečnosti a plynu-

losti cestnej premávky.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán minister.  Prosím spoločného  spravodajcu

výborov poslanca Ladislava Polku, aby podal správu o výsled-

koch prerokovania vládneho návrhu  zákona vo výboroch Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby som vás  informoval o spoločnej správe vý-

borov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku preroko-

vania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky o premávke na pozemných komunikáciách (tlač 447).

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 15. júla  1996 číslo 1078  pridelil vládny návrh  ústavno-

právnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výbo-

ru pre  hospodárstvo, privatizáciu a  podnikanie, výboru pre

pôdohospodárstvo,  výboru pre  verejnú správu,  územnú samo-

správu a národnosti, výboru pre zdravotníctvo a sociálne ve-

ci, výboru pre obranu a  bezpečnosť, výboru pre životné pro-

stredie a  ochranu prírody na  prerokovanie v termíne  do 4.

septembra 1996. Predseda  Národnej rady Slovenskej republiky

uvedeným rozhodnutím  súčasne určil výbor pre  obranu a bez-

pečnosť, aby skoordinoval stanoviská výborov, ktorým bol ná-

vrh pridelený na prerokovanie.

 

     Výbory Národnej rady  Slovenskej republiky návrh zákona

prerokovali v určenom termíne  a odporúčajú ho Národnej rade

schváliť s úpravami.

 

     Pripomienok bolo 41, z nich 30 by som vám chcel odporu-

čiť schváliť en bloc. Ide o tieto návrhy uvedené v spoločnej

správe: body číslo 1, 2, 3, 5, 7, 8, 9, 16, 18 až 23 a potom

26 až 41. Všetky tieto návrhy odporúčam schváliť en bloc.

 

     Dôvody  na toto odporúčanie sú  asi tie, že boli vo vý-

boroch schválené takmer všetkými  prítomnými členmi a neboli

k nim podané žiadne námietky  zo strany ministerstva vnútra,

ministerstva  dopravy, spojov  a pôšt.  O návrhoch uvedených

v bodoch číslo 4, 6, 10, 11, 12, 13 a 15 - podotýkam, že bo-

dy 4  a 15 sa navzájom  vylučujú, tam ide o  doplnenie - 17,

24 a 25 odporúčam hlasovať o každom osobitne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, trošku  pomalšie. Prosím zopakovať, kolego-

via za mnou si to nestačili zapísať.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Na osobitné hlasovanie  sú body 4, 6, 10  až 15, 17, 24

a 25.

 

     Pán podpredseda, skončil som.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec, sadnite  si na miesto určené pre

spoločných spravodajcov.

 

     Dámy a páni, otváram rozpravu o  dvadsiatom piatom bode

nášho programu.  Do rozpravy som doteraz  dostal 5 písomných

prihlášok.  Ako prvý  sa prihlásil  pán poslanec  Mikolášik,

pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

 

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte,  aby som  krátko vystúpil  v takej súvislosti,

ktorá sa objavila ako dôležitá a potrebná v našom výbore pre

zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Pán spoločný spravodajca, ak som dobre rozumel, odporu-

čil prijať bod 22 zo spoločnej správy, kde sme práve v našom

výbore doplnili, aby sa v  § 41 ods. 1 vyskytovalo ešte nové

písmeno e), kde bude znenie "a vozidle lekára pri poskytova-

ní zdravotníckej starostlivosti". Chcem to len krátko komen-

tovať. Viete, že v súvislosti s transformáciou zdravotníckej

starostlivosti dnes poskytujú  zdravotnícku starostlivosť aj

lekári, ktorí  sú tzv. zmluvní lekári,  rodinní lekári alebo

praktickí lekári pre deti  a praktickí lekári pre dospelých.

Títo ľudia, títo lekári musia poskytovať, samozrejme, v rám-

ci  potrebnej  zdravotníckej  starostlivosti,  aj  návštevnú

službu. V  súvislosti s návštevnou  službou, ak sú  zavolaní

k pacientovi do príbytku  pacienta, používajú vozidlo, ktoré

je určené na  poskytovanie zdravotníckej služby,  to znamená

vozidlo,  ktoré majú  označené nálepkou  od okresného lekára

- poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti.  Musia však ne-

vyhnutne parkovať  s týmto vozidlom aj  v takých zónach, kde

im to normálne iné značky nedovoľujú.

 

     Preto vás prosím o láskavé zváženie a podporu doplnenia

v tejto súvislosti, aby to  bolo konzistentné s textom pred-

lohy v tom istom paragrafe, čiže  v § 41, kde doplníme - dú-

fam - v odseku 1 písmeno e), potom v piatom odseku navrhujem

zakaždým, keď sa hovorí  o osobitne označenom vozidle uvede-

nom v odseku  1 písm. b), doplniť toto  písmeno e) a takisto

nižšie "dodržiavať zákaz  státia osobitne označeného vozidla

uvedeného v ods. 1 písm. a) a e)".

 

     Ďakujem vám  veľmi pekne za pochopenie. Svoj návrh odo-

vzdám spoločnému spravodajcovi. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem veľmi pekne. Ďalej  v rozprave vystúpi pani po-

slankyňa Aibeková, pripraví sa pán poslanec Sečánsky.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte aj mne predniesť dva stručné pozmeňujúce  návr-

hy k vládnemu návrhu  zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky o  premávke na pozemných  komunikáciách. Oba návrhy  sa

týkajú psychologických vyšetrení.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh sa týka  § 2 ods. al), kde navr-

hujem skrátené znenie, a to: "psychologickým vyšetrením zis-

ťovanie  psychickej  spôsobilosti z hľadiska  úrovne pracov-

ných a  špecifických spôsobilostí". Tým by  sa text skončil.

A § 130 ods. 3: "Ministerstvo  zdravotníctva po dohode s mi-

nisterstvom vnútra všeobecne záväzný právny predpis na vyko-

nanie § 70 ods.  4 a § 74 ods. 4 a  po dohode..." Ďalej bude

text pokračovať.

 

     Dovoľte mi  aj veľmi stručne  uviesť zdôvodnenie týchto

dvoch mojich pozmeňujúcich návrhov.

 

 

     Vykonávanie  psychologických   vyšetrení  na  posúdenie

schopnosti osôb viesť motorové  vozidlá, ktoré majú viac ako

8 miest na  sedenie, tak ako je  to navrhované v predloženom

vládnom návrhu zákona, sa umožňuje realizovať iba v zdravot-

níckych  zariadeniach. Hlavnou  náplňou činnosti psychológov

pracujúcich  v  zdravotníckych  zariadeniach  je  však práca

s pacientmi,  starostlivosť  o  chorých,  telesne,  zmyslovo

a psychicky postihnutých a rad ďalších psychodiagnostických,

psychoterapeutických a výskumných  aktivít. Títo psychológo-

via psychologické  vyšetrenia pracovných spôsobilostí  v do-

prave v prevažnej miere nevykonávali. Nemajú na to špeciali-

začné  vzdelanie, ani  materiálové a  technické vybavenie na

ich realizáciu.

 

     Navrhované znenie § 2  ods. al) zároveň eliminuje vyko-

návanie týchto  psychologických  činností v existujúcich do-

pravno-psychologických  zariadeniach,  ktoré  nie sú a podľa

platných  právnych predpisov  sa nemôžu  stať zdravotníckymi

zariadeniami.  Títo  psychológovia  však  majú s vykonávaním

psychologických vyšetrení vodičov bohaté skúsenosti, vykoná-

vajú ich už od sedemdesiatych rokov a za ten čas realizovali

viac ako 70 tisíc vyšetrení.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  dúfam, že podporíte toto od-

borné stanovisko, ku ktorému  sa priklonilo aj predsedníctvo

Slovenskej  komory psychológov.  Prijatím mnou  navrhovaných

pozmeňujúcich návrhov budú  môcť vykonávať psychologické vy-

šetrenia všetci psychológovia,  ktorí sú kompetentní vykoná-

vať požadované činnosti. Navrhované  znenie bude v súlade so

zákonom číslo 164/1996  Z. z. o dráhach, ako  aj s modernými

európskymi trendmi v  dopravnej psychológii. Vykonávacia vy-

hláška vypracovaná v spolupráci rezortov vnútra, zdravotníc-

tva a  dopravy, pôšt a  telekomunikácií spresní pravidlá  na

vykonávanie týchto činností.

 

 

     Môžem vám ešte na  doplnenie povedať, že som prekonzul-

tovala takýto návrh aj s ministrom zdravotníctva a ministrom

vnútra, ktorí takisto toto moje znenie podporili, tak dúfam,

že ho podporíte aj vy.

 

     Ďakujem vám pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pani kolegyňa.  V rozprave  ďalej vystúpi pán

kolega Sečánsky a pripraví sa pán Prokeš.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Vážený pán podpredseda,

     poslankyne, páni poslanci,

     vážený pán minister,

 

     myslím, že treba súhlasiť s navrhovateľom prerokúvaného

návrhu zákona  o premávke na pozemných  komunikáciách v tom,

že súčasná právna úprava tejto problematiky je značne parti-

kulovaná a nevyhovujúca. Z toho  dôvodu by jej čiastková no-

velizácia  bola dosť  komplikovaná a  prijateľnejším sa javí

schválenie nového uceleného zákona, ktorý zohľadní na jednej

strane potreby našich občanov  a zároveň jestvujúce medziná-

rodné  dohody  vrátane  požiadaviek  komunitárneho  práva na

strane druhej. Samozrejme, v primeranej a účelovej miere.

 

     Je chvályhodné, že predložený návrh vychádza aj zo skú-

seností susedných štátov. Všetci  vieme, že právne vzťahy na

úseku cestnej premávky a v  oblastiach, ktoré s ňou súvisia,

sú veľmi rozsiahle. Tomu  zodpovedá aj systematika predlože-

ného návrhu zákona.  Definovanie frekventovaných pojmov pra-

vidlá cestnej  premávky, vedenie vozidiel,  dopravné eviden-

cie,  výcvik vodičov  a inštruktorov,  technická spôsobilosť

vozidiel, pôsobnosť orgánov miestnej  štátnej správy a obcí,

to sú okruhy, ktorých právna úprava posúva tento zákon z po-

zície obyčajného zákona skôr  do pozície určitého dopravného

kódexu.  Považujem za  správne, že  touto komplexnou úpravou

právnych vzťahov v cestnej premávke, ak tento zákon nadobud-

ne platnosť, stráca platnosť a tým aj účinnosť desať súčasne

platných právnych predpisov.

 

     Zákon o záverečných  ustanoveniach ukladá ministerstvám

vnútra, dopravy a zdravotníctva, aby na jeho vykonanie vyda-

li všeobecne záväzné právne  predpisy. Pritom nejde o nejaké

okrajové normy, ale o také,  bez ktorých by aplikácia a rea-

lizácia tohto  zákona bola nemožná. Zákon  sa na ne odvoláva

celkove v tridsiatich prípadoch. Som toho názoru, že so zre-

teľom na  úzku nadväznosť týchto noriem  na predložený návrh

mali byť predložené súčasne s týmto zákonom, čo rokovací po-

riadok - hoci nepriamo - predpokladá a umožňuje.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, v  novom rokovacom po-

riadku, ktorý, predpokladám, na  tejto schôdzi Národnej rady

budeme schvaľovať, kladieme mimoriadny dôraz na prerokúvanie

návrhov vo výboroch. V súlade  s touto zásadou nebudem podá-

vať nové návrhy, ale chcem obrátiť vašu pozornosť na niekto-

ré návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

 

     Predovšetkým je to bod 6 spoločnej správy. Pôvodný text

§ 4 ods. 3 písm. g) návrhu zákona obsahuje pre vodiča, podľa

mňa, neprimerane tvrdé  ustanovenie zákazu obsluhy telefónu.

Osobne považujem toto ustanovenie za prežité. Odôvodním pre-

čo. Samozrejme, nie som za  to, aby vodič  rozptyľoval svoju

pozornosť pri vedení motorového  vozidla. Od toho som naozaj

veľmi  ďaleko. Ale  pri dnešných  telefónnych súpravách, kde

rozhovor možno vypočuť len  stlačením tlačidla, nemyslím si,

že ide o  takú činnosť, ktorá rozptyľuje vodiča, a ešte vždy

je tento úkon (zapojenie telefónu alebo odpočúvacieho zaria-

denia v  aute) jednoduchší ako  napríklad vsunutie pásky  do

prehrávača.

 

     Ďalej si myslím, že tento úkon je v praxi nekontrolova-

teľný,  a aj  keby ho  niektorý policajt  kontroloval, veľmi

ťažko dokáže, že šlo naozaj  o obsluhu telefónu. Preto odpo-

rúčam prijať  nový text uvedený  v bode 6  spoločnej správy.

Tento text dostatočným spôsobom  vylučuje takú činnosť vodi-

ča, ktorá ho rozptyľuje  pri vedení motorového vozidla. Mys-

lím  si, že  prijatím tohto  bodu 6  by sa  zároveň vylúčila

úprava navrhovaná  v bode 7. Pán  spoločný spravodajca to už

uviedol.

 

     Bod 14 spoločnej správy  pán spoločný spravodajca odpo-

ručil na osobitné hlasovanie. V § 15 v odseku 4 sa rieši ma-

ximálna povolená rýchlosť v obciach. Pán minister odôvodnil,

prečo  návrh   zákona  pracuje  ďalej   so  súčasne  platnou

50-kilometrovou rýchlosťou  a prečo sa  neprijíma 60 km  ako

maximálna povolená rýchlosť. Dávam na úvahu, či naozaj tento

bod spoločnej správy netreba schváliť. Inými slovami, som za

maximálnu 60-kilometrovú rýchlosť  v obciach. Odôvodním pre-

čo. Jedno odôvodnenie bude právne, druhé praktické.

 

     Po prvé: Dodržanie  50-kilometrovej rýchlosti v obciach

znamená,  aby sme  pri vedení  automobilu preradili rýchlosť

z piateho  na štvrtý,  prípadne na  tretí rýchlostný stupeň.

Výsledkom je zvýšené  množstvo emisií, ktoré sa produkuje do

ovzdušia. Tým, samozrejme, stúpa aj spotreba pohonných hmôt.

Po  druhé: 50-kilometrová  rýchlosť ako  maximálna v obciach

v mnohých štátoch  na západe je  plne odôvodnená a  správna.

Prečo? Hustá sieť diaľnic  umožňuje naozaj nerušenú premávku

a v obciach,  ktoré  sú mimo  diaľnic a mimo  ciest I. trie-

dy, sa skutočne 50-kilometrová  rýchlosť zdá  byť  odôvodne-

ná. U nás  sú  diaľnice  skôr  výnimkou  a  myslím   si,  že

60-kilometrová  maximálna  rýchlosť  v  obciach  by  sa plne

osvedčila.

 

 

     Rád by  som povedal, prosím, podporte  tento návrh. Som

však obozretnejší a prosím, uvážte tento návrh, či je správ-

ne  podporiť  60-kilometrovú  rýchlosť,  alebo sa prikloníme

k súčasnému stavu.

 

     Pripomienka k bodu 16. V §  26 písm. d) sa zakazuje vo-

dičovi vjazd  na železničné priecestie, ak  je, citujem: "už

vidieť alebo počuť prichádzajúci  vlak alebo iné dráhové vo-

zidlo,  alebo počuť  jeho húkanie  alebo pískanie".  A teraz

prosím, pozor na ten dodatok, ktorý máme v návrhu - "to však

neplatí, ak svieti biele prerušované svetlo".

 

     Dámy a  páni, ja za  každým paragrafom alebo  za každým

ustanovením zákona vidím jeho praktický dosah, alebo sa sna-

žím vidieť jeho praktický dosah.  Dovoľte, aby som vám namo-

deloval určitú  situáciu. Budete sa blížiť  s vozidlom k že-

lezničnému  priecestiu, počujete  prichádzajúci vlak, hukot,

pískanie, vidíte tento vlak a svieti biele prerušované svet-

lo. Nehovorím, z akej príčiny, možno došlo k poruche. Vojde-

te  na križovatku,  pretože  v  tomto prípade  máte dovolený

vjazd a dôjde k zrážke.  Nehovorím teraz o stratách na živo-

toch, ale hovorím o  materiálnych škodách. Kto bude zodpove-

dať za túto škodu, veď  nikto neporušil zákon? Nikto neporu-

šil predpisy, a aj tak došlo ku škode. To je nemožné.

 

     Viem, o čo tu navrhovateľom šlo. Ak svieti biele preru-

šované svetlo a vidím vlak na koľaji, zrejme pôjde o posuno-

vanie  alebo také  niečo a  vlak asi  nepôjde na priecestie.

Z tohto normovania  to však nevyplýva. Aby  nedošlo k nejas-

nostiam vo  výklade a najmä  v praxi, navrhujem  dodatok "to

však neplatí, ak svieti biele prerušované svetlo" dať odtiaľ

von.

 

     Vážení páni  poslanci,  pani poslankyne  treba povedať,

že  pokiaľ ide  o ďalšie  návrhy, dosť  ma svrbí  jazyk, ale

v súlade so zásadou, ktorú  som povedal, že nebudem predkla-

dať  nové návrhy  na pléne  Národnej rady,  ale budeme klásť

dôraz na  rokovanie vo výboroch,  nepredkladám žiadne ďalšie

návrhy.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  kolega. V rozprave ďalej  vystúpi pán po-

slanec Hofbauer, pripraví sa pán poslanec Javorský.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     domnievam sa, že ide o dobre spracovaný materiál, veľmi

komplexne obsiahnutý a je najvyšší čas, že sa predkladá. Sú-

časne  návrh zákona,  novela zákona,  samozrejme, nerieši to

najpodstatnejšie, čo sa do  žiadneho textu zákona dať jedno-

ducho nedá, a to je faktor rešpektovania vzájomnej ohľadupl-

nosti  pri premávke  na pozemných  komunikáciách, pričom tou

premávkou sú  aj chodci, aj cyklisti,  motorové i nemotorové

vozidlá  - proste  všetky druhy  premávky na  komunikáciách.

Veľmi vysoká nehodovosť na našich pozemných komunikáciách je

predovšetkým spôsobovaná zlyhaním  ľudského faktora, ignorá-

ciou,  bezohľadnosťou,  siláckym  spôsobom  jazdenia.  Mojím

osobným názorom  je, že ten preskok  pešieho pohybu, povozov

či z hromadnej dopravy na veľmi luxusné, drahé a výkonné au-

tomobily mnohí vodiči nezvládli predovšetkým po stránke ľud-

ského faktora.  Toto sa v texte  zákona jednoducho obsiahnuť

nedá, myslím, že ľudia, občania, účastníci premávky jednodu-

cho budú musieť k tomu dospieť.

 

     K  samotnému textu  zákona. Absolútna  väčšina návrhov,

ktoré  odzneli  vo  výbore  pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie,  je  obsiahnutá  v  spoločnej správe, niektoré

neprešli len vďaka tomu, že  na rokovaní výboru nebol dosta-

točný počet poslancov, aby  bolo možné prijať platné uznese-

nie. Dovoľte,  aby som upriamil  pozornosť na niektoré  body

spoločnej správy.

 

     Ako prvý upozorňujem na bod 15 spoločnej správy, v kto-

rom, ak by  nebol prijatý v tejto dikcii,  v akej je uvedený

v spoločnej správe,  navrhujem ponechať iba  text prvej vety

a ďalší text vypustiť. Ide o rozlišovanie diaľnice, autoces-

ty v extraviláne a v  intraviláne, teda na území mesta alebo

mimo územia mesta. Domnievam  sa, že takéto rozlišovanie nie

je opodstatnené, pretože diaľnica a autocesta sú deklarované

svojimi  technickými parametrami  šírkovými, smerového vede-

nia,  výškového vedenia,  viditeľnosti, dopravného  značenia

a segregácie pomalých vozidiel a  chodcov od rýchlej automo-

bilovej  dopravy. Ak  komunikácia takéto  parametre nespĺňa,

nemôže byť zaradená do diaľnice alebo autocesty a v tom prí-

pade jednoducho  niet odôvodnenia, prečo  by na území  mesta

mala  diaľnica mať  iný rýchlostný  parameter. Ak  je rezort

vnútra toho názoru,  že na danom úseku by  rýchlosť mala byť

znížená, má oprávnenie toto upraviť osobitnou značkou a môže

znížiť rýchlosť ľubovoľným spôsobom, ale nie paušálne znížiť

všetko a zvyšovanie potom  povoľovať výnimkou. Domnievam sa,

že to nie je vhodné. Preto  odporúčam, ak bod 15 nebude pri-

jatý, uplatniť návrh, ktorý som  uviedol - ponechať iba text

prvej vety a ďalší text vypustiť.

 

     Ako druhá  skutočnosť - chcel by  som upozorniť na body

24  a 25  spoločnej správy.  Sú dané  na základe odporúčania

spravodajcu na osobitné hlasovanie. Veľmi sa prihováram, pa-

ni  poslankyne a  páni poslanci,  za prijatie  týchto bodov.

Domnievam sa, že sú veľmi naliehavé. Blíži sa jeseň, zlé po-

časie, zlá viditeľnosť a spomeňte si, ako vyzerajú v piatok,

sobotu, nedeľu podvečer cesty na vidieku, v dedinách, v mes-

tečkách. Sú zapratané cyklistami v tmavom oblečení, babička-

mi v čiernych sukniach,  doslova v maskovacích oblekoch, zá-

sadne na neosvetlených bicykloch.  To sú chvíle hrôzy, ktoré

motorista musí prekonávať na komunikáciách, kde sa takto mo-

tajú  celkom bezstarostne  neosvetlení cyklistickí účastníci

cestnej dopravy. A cyklisti si málokedy uvedomujú, že sú pl-

nohodnotnými účastníkmi  cestnej dopravy. Zákon  síce pamätá

na túto  záležitosť, že musia mať  osvetlené bicykle, pamätá

na to  príkazom, že vozidlá  za zníženej viditeľnosti  musia

byť osvetlené, ale ktorý cyklista  sám seba vníma ako vozid-

lo? Absolútne  ani jeden. Preto veľmi  naliehavo prosím, aby

sme prijali bod 24 spoločnej správy a rovnako bod 25 spoloč-

nej správy.

 

     Vzniká tu dosť absurdný paradox, že cyklista sa spolie-

ha na to, že ten druhý účastník je povinný za všetkých okol-

ností dbať  o jeho bezpečnosť. Prichádza  k absurdným situá-

ciám. Uvediem  príklad, keď chodec  ide po chodníku  a nesie

lyže, narazí  lyžami do iného  chodca. Kto je  vinný? Predsa

ten, ktorý nesie lyže. Keď drží stojaci chodec lyže a proti-

idúci chodec sa pozerá niekde do neba a do tých lyží narazí,

kto je zodpovedný za jeho úraz? No, pochopiteľne, ten idúci,

a nie ten stojaci. Ale v cestnej doprave to neplatí. V cest-

nej doprave platí,  že zodpovedný je vždy len  vodič, aj keď

stojí s automobilom mimo dopravného pruhu, mimo vozovky, au-

to nejde, stojí a motor je vypnutý. Keď bicyklista narazí do

takéhoto vozidla, tak podľa  dosiaľ platného zákona je vinný

vodič ako Kain a má s dopravnou políciou nekonečné problémy.

Takže, tu je potrebné  preniesť zodpovednosť aj na bicyklis-

tov, aby sami seba  vnímali ako plnohodnotných účastníkov so

všetkými kladmi, ale aj  zápormi. Takže prosím, považujem za

veľmi dôležité, aby bod 25 bol takisto prijatý.

 

     Ďalší bod, na ktorý by som chcel upriamiť pozornosť, je

bod 12  spoločnej správy, je  vyňatý na spoločné  hlasovanie

a odporúčam ho takisto prijať. Ide o postupné zaraďovanie sa

automobilov na dvoch zbiehajúcich  sa prúdoch, z ktorých ani

jeden nie je vyznačený ako hlavný. Takýto taxatívne stanove-

ný úzus je v zahraničí  celkom bežný, je v legislatíve všet-

kých okolitých štátov -  Švajčiarska, Rakúska, Nemecka, majú

na to aj  osobitnú dopravnú značku. U nás,  ak by platila na

cestách  ohľaduplnosť, možno  by toto  nebolo potrebné,  ale

nech sa niekto skúsi zaraďovať z vedľajšieho dopravného pru-

hu alebo z pruhu nevyznačeného ako rovnocenný na pruh, ktorý

je preplnený,  tam ho nepustia, aj  keby stál na električko-

vých koľajách  a električka mu  automobil rozbila. Domnievam

sa, že je veľmi dôvodné, aby bod 12 spoločnej správy bol ak-

ceptovaný.

 

     V našom  výbore bol uplatnený  jeden pozmeňujúci návrh,

ktorý iniciovala  Únia cestných prepravcov,  škoda, že nebol

prijatý,  lebo vo  výbore nebol  dostatočný počet poslancov,

takže nebol  prijatý nie z  dôvodu nevhodnosti tohto  textu,

ale jednoducho z dôvodu  nedostatočného počtu poslancov. Ide

o § 36 ods. 3 doplniť o  nové písmeno ch) v znení: "vozidlá,

ktoré boli použité  v zmysle písm. d), e), f)  a h), pri ich

dojazde  na miesto,  kde zvyčajne  bývajú odstavované".  Ide

o automobily, ktoré majú výnimku prevádzky aj vo víkendových

dňoch, ale z tohto textu zákona nie je výnimka, že tieto au-

tomobily po skončení svojej činnosti môžu prísť do východis-

kovej stanice. Jednoducho sú uväznené na mieste, kde vykona-

li svoju činnosť, a musia  tam prekážať až do konca víkendu,

prípadne o také prepravy, ktoré  uviaznu na hraniciach a vo-

dič sa nemôže vrátiť späť do východiskovej základne.

 

     Vážení  kolegovia,  vážené  kolegyne,  odporúčam zvážiť

uplatnené  pripomienky z  mojej strany  a zohľadniť  ich pri

hlasovaní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  kolega. V rozprave ďalej  vystúpi pán po-

slanec Javorský, pripraví sa pán poslanec Moric.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážený pán minister,

 

     spoločný  spravodajca odporúčal,  aby bod  22 spoločnej

správy bol  prijatý, tak ako to  už vysvetlil kolega Mikolá-

šik, vysvetlil  jeho potrebu a zdôvodnil  aj úpravu v ďalšom

odseku § 41, kde sa vlastne touto úpravou zabezpečila výnim-

ka pre  lekárov s vozidlami, že  môžu stáť v mieste,  kde je

zákaz státia, samozrejme, keď idú  za pacientom. Nie je však

v zákone  vyriešený ďalší  problém, ktorý  sa dotýka mnohých

lekárov a  vznikajú mnohokrát aj  nepríjemné strety s  polí-

ciou. Ide  o problém prekročenia povolenej  rýchlosti v uza-

vretej osade  a podobne. V  mnohých prípadoch vieme,  že ide

o veľmi naliehavé  zákroky a v tomto  zákone práve toto hľa-

disko, táto potreba nie je zohľadnená.

 

     V § 15 sa hovorí o rýchlosti jazdy, v odseku 7 sa hovo-

rí o tom, že najvyššie  dovolené rýchlosti ustanovené v ods.

2 a 3 nie sú  povinní dodržiavať vodiči vozidiel ozbrojených

síl,  ozbrojených zborov,  ozbrojených bezpečnostných zborov

a Slovenskej informačnej služby, ak to vyžaduje plnenie oso-

bitných úloh, ktorých okruh určí príslušný minister a riadi-

teľ Slovenskej informačnej služby.  Aby bolo umožnené aj le-

károm v  prípadoch, o ktorých sme  hovorili, beztrestne pre-

kročiť rýchlosť,  navrhujem, aby sa práve  v tomto odseku za

slová Slovenskej  informačnej služby vsunul  text tohto zne-

nia: "a vodiči vo vozidle lekára, ak ide o podmienky ustano-

vené v § 41 ods. 1 písm. e)". V tomto prípade, ak by sa toto

znenie prijalo,  pred slovami Slovenskej  informačnej služby

sa zmení spojka "a" na čiarku.

 

     Ďakujem za porozumenie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán kolega.  V rozprave  vystúpi pán poslanec

Moric, pripraví sa pán poslanec Poliak.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi,  aby som vystúpil k  tomuto zákonu s jedným

pozmeňujúcim návrhom  a zároveň aby  som podporil stanovisko

pána poslanca  Sečánskeho k zmene rýchlosti  vo vnútri obcí.

Totiž  mnohí odôvodňujú,  že akýsi  celoeurópsky štandard je

päťdesiatka,  ale mnohí  pritom zabúdajú,  že západoeurópsky

štandard sú aj diaľnice. Teda,  ak sa chce niekto rýchlejšie

pohybovať, ide po diaľnici, a potom,  keď ide v obci, tak mu

vyhovuje aj  päťdesiatka  alebo päťdesiatka je  aj preto, že

sa  môže dostať  inou cestou  rýchlejšie. Bohužiaľ,  v našej

vlasti ešte  diaľničná sieť nie  je taká rozšírená,  a preto

podporujem, mimo tých emisií, ako ste povedali, čo je naozaj

pravda,  návrh na  šesťdesiatku,  samozrejme,  s tým,  že je

predpoklad, že vodiči ju budú rešpektovať.

 

     A teraz  mi dovoľte, aby  som pristúpil k  návrhu zmeny

jedného  paragrafu. Vo  štvrtej časti  - Dopravná  evidencia

a evidovanie vozidiel  v hlave druhej  - Evidovanie vozidiel

v § 90  - Zmeny v  evidencii navrhujem, aby  za odsek 7  bol

vložený nový odsek 8 a potom terajší odsek 8 a ďalšie by bo-

li  posunuté. Tento  návrh na  zmenu by  mal znieť: "Okresný

dopravný inšpektorát  vykoná zmenu držiteľa vozidla, ak o to

požiada vlastník vozidla. Povinnosti podľa ods. 3 a 4 vyplý-

vajúce pre  držiteľa vozidla v  tomto prípade plní  vlastník

vozidla. Vlastníctvo k vozidlu sa preukazuje úradným rozhod-

nutím, alebo notárskym osvedčením." Pod čiarou  je poznámka:

"§ 32 ods. 1 písm.  a) zákona Slovenskej národnej rady číslo

323/1992 Zb.  o notároch a notárskej  činnosti (notársky po-

riadok)". Tento  svoj návrh odôvodňujem  takto: V súčasnosti

vlastník vozidla, ak toto vozidlo poskytne inému držiteľovi,

napríklad v lízingovej spoločnosti,  a tento držiteľ neplatí

alebo neplní  povinnosti, ktoré sú v  zmluve, a vlastník vo-

zidla mu chce toto vozidlo  odobrať a prenajať inému držite-

ľovi, nemôže to podľa súčasných zákonov spraviť. Preto navr-

hujem zmenu tohto paragrafu tak, ako ju navrhujem.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. V rozprave ďalej  vystúpi pán poslanec Poliak,

pripraví sa pani poslankyňa Ďurišinová.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     pripájam sa k tým pánom poslancom, ktorí považujú tento

návrh  zákona za  veľmi  kvalitne  spracovaný. Preto  by som

chcel len v krátkosti  reagovať niektorými pozmeňujúcimi ná-

vrhmi.

 

     1.  V  §  2  písm.  n)  nahradiť navrhovaný text takto:

"Chodníkom je pozemná komunikácia alebo jej časť určená pre-

dovšetkým pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozov-

ky výškovo alebo iným spôsobom." Odôvodním: Označenie "komu-

nikácia" nie je v súlade so zákonom 135/1961 Zb. v znení § 1

ods. 2 zákona číslo 160/1996  Z. z., pretože pozemné komuni-

kácie absorbujú všetky druhy, teda aj diaľnice, aj cesty, aj

miestne, aj účelové komunikácie.

 

     2. V §  37 ods. 2 písm. e)  za slová "plynárenských za-

riadení"  doplniť slová  "energetických zariadení,  vodáren-

ských a kanalizačných zariadení". Odôvodním: Z dôvodu rieše-

nia  havarijných situácií  pri poruchách  v oblasti vodáren-

ských, kanalizačných a  energetických zariadení je potrebné,

aby vozidlá týchto organizácií boli vozidlami s právom pred-

nostnej jazdy.

 

     3. V §  40 ods. 4 sa slová  "na ceste včítane chodníka"

nahradia slovami  "na pozemnej komunikácii".  Týka sa to  aj

odseku 1, kde je v  závere formulácia "správca cesty". Navr-

hujem, aby  tam bola formulácia  "správca pozemnej komuniká-

cie". Takisto v odseku 3  § 40 je "správca cesty", navrhujem

"správca pozemnej  komunikácie". V § 40  ods. 4 "vozidlo po-

nechané na ceste včítane  chodníka" navrhujem, aby bolo pre-

formulované na "vozidlo  ponechané na pozemnej komunikácii".

A taktiež v odseku  4 v bode b) je  "správca cesty". Navrhu-

jem, aby  bol "správca pozemnej komunikácie", ako aj v odse-

ku 5 "správca cesty" nahradené slovami "správca pozemnej ko-

munikácie". Je to v súlade so zákonom číslo 160/1996 Z. z.

 

     4. V  § 112 Pôsobnosť  krajského úradu písmená  a) a b)

odporúčam  vypustiť v  celom rozsahu.  Odôvodním: Na základe

dôvodovej správy k zákonu číslo 226/1996 Z. z. o organizácii

miestnej štátnej správy a o  zmene a doplnení niektorých zá-

konov sa pri vymedzovaní  pôsobnosti krajských úradov vychá-

dza z  princípu, aby tieto orgány  plnili len funkcie, ktoré

im vyplývajú  z ich funkcie  druhostupňových orgánov, a  iné

pôsobnosti len výnimočne, ak presahujú rámec okresu. Navrho-

vané kompetencie krajských  úradov nepresahujú rámec okresu,

súhlas sa vydáva na dopravné  značenie po prerokovaní s prí-

slušným  okresným  dopravným  inšpektorátom  a  krajský úrad

v nadväznosti na prílohu zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo  226/1996 Z. z.  a zákon číslo  160/1996 Z. z.

nemá kompetencie v oblasti cestného hospodárstva.

 

     Toľko, vážené kolegyne,  kolegovia, z mojich pozmeňujú-

cich návrhov. Verím, že ich podporíte.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. V rozprave vystúpi pani poslankyňa

Ďurišinová, pripraví sa pán poslanec Vavrík.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi, aby som aj  ja v mene Asociácie lízingových

spoločností Slovenskej  republiky, ktoré neboli  oslovené do

pripomienkového konania  k tomuto návrhu  zákona, predniesla

4 pozmeňujúce  návrhy,  ktoré,  dúfam,  zlepšia jeho konečné

znenie.

 

     Môj prvý  pozmeňujúci návrh sa  týka § 2,  bude mať tri

odseky. Týka  sa vymedzenia pojmov. Za  písmeno e) navrhujem

doplniť nové písmeno f),  ktoré by znelo: "finančný prenájom

je zmluva o  nájme veci s právom kúpy  prenajatej veci podľa

§ 489 a následne Obchodného  zákonníka". Písmeno g): "prena-

jímateľ je vlastník vozidla, ktorý na základe zmluvy o nájme

veci s  právom kúpy prenajatej  veci podľa §  489 a následne

Obchodného zákonníka prenajíma vozidlo". Písmeno h) "nájomca

je  držiteľ vozidla,  ktorý na  základe zmluvy  o nájme veci

s právom kúpy prenajatej veci  má prenechané vozidlo do pre-

nájmu; držiteľom vozidla sa stane dňom právoplatnosti zmluvy

o prenájme".

 

     Druhý  pozmeňujúci návrh  sa  týka  § 88,  ktorý hovorí

o prihlasovaní vozidiel do evidencie.  Odsek 2 navrhujem do-

plniť takto:  "V prípade, že vlastník  vozidla je prenajíma-

teľ, môže vozidlo prihlásiť nájomca na základe splnomocnenia

prenajímateľa, ktoré môže byť súčasťou nájomnej zmluvy." Od-

sek 3 doplniť takto: "V prípade, že vlastník vozidla je pre-

najímateľ,  postupuje sa  podľa odseku  2." Odsek  5 doplniť

takisto takto:  "V prípade finančného  prenájmu sa zaznamená

do technického preukazu aj  vlastník vozidla." Myslím si, že

viacerí z nás tu majú auto na lízing,  aj ja, aj pár kolegýň

má  auto na  lízing.  Tieto  náležitosti viac-menej už teraz

v praxi prebiehajú takto.

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh sa bude týkať § 90, ktorý hovo-

rí o zmenách v evidencii vozidiel. Odsek 1 navrhujem doplniť

takto: "V prípade finančného  prenájmu tieto zmeny v eviden-

cii  vozidla oznamuje  vlastník alebo  držiteľ, ktorému bolo

udelené  písomné  plnomocenstvo  s  úradne overeným podpisom

vlastníka.  V  prípade  riadneho  ukončenia  nájomnej zmluvy

s právom kúpy najatej veci držiteľ predloží protokol o riad-

nom ukončení nájomnej zmluvy vystavenej prenajímateľom."

 

     A posledný pozmeňujúci návrh sa  bude týkať § 91, ktorý

hovorí o vyraďovaní vozidiel  z evidencie. Odsek 1 navrhujem

doplniť takto: "V prípade  finančného prenájmu vyradí vozid-

lo z evidencie na základe požiadania vlastníka alebo držite-

ľa  s písomným  plnomocenstvom s  úradne overeným podpisom."

Odsek 2  doplniť takto: "Vlastník alebo  držiteľ vozidla pri

vyradení..." - ďalej by text pokračoval tak, ako je to v ná-

vrhu zákona.  Odsek 4 doplniť takto:  "V prípade  finančného

prenájmu toto potvrdenie vydá vlastníkovi."

 

     To sú všetky moje pozmeňujúce návrhy. Dúfam, vážené ko-

legyne a kolegovia, že ich  podporíte a tým zlepšíme aj zne-

nie zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. V  rozprave ďalej vystúpi pán

poslanec Vavrík.

 

     Prepáčte, pán  poslanec, predtým s  faktickou poznámkou

pán poslanec Boros.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Ak dovolíte,  v rámci faktických poznámok  by som podal

jediný pozmeňujúci návrh,  a to v § 30 ods.  1 prvú vetu na-

hradiť novou vetou v znení: "Idúce vozidlo musí mať mimo ob-

ce rozsvietené stretávacie svetlá." Myslím si, že to je dosť

odôvodnená vec,  pretože bezpečnosť našich ciest  aj z tohto

titulu bude  rozhodne lepšia. Podávam  tento návrh a  potom,

samozrejme, čakám na rozhodnutie. (Hlasy v sále.) Myslím, že

som to podal správne, dám to písomne, pán spravodajca.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Pán poslanec Vavrík, nech sa páči.

 

 

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

     pán minister,

 

     dovoľte mi len veľmi  krátko povedať, že skutočne tento

zákon vyzerá, že je veľmi  kvalitne pripravený a trvalo dlh-

šie obdobie než  sa pripravil, ale predsa len  mám pár drob-

ných  pozmeňujúcich návrhov,  ktoré by ho mohli zlepšiť.

 

     Konkrétne v §  21 ods. 4, ktorý hovorí  o otáčaní sa na

križovatkách, resp. v ich tesných blízkostiach, by som chcel

navrhnúť text za slovami "v  jej tesnej blízkosti", myslí sa

tým  križovatka,  doplniť  slovami  "s výnimkou križovatiek,

ktoré sú na to  osobitne stavebne usporiadané". Dovoľte, aby

som  zdôvodnil,  čo  ma  viedlo  k  tomuto návrhu. Napríklad

v Bratislave križovatky Bajkalská - Prievozská, alebo Hodžo-

vo  námestie od  Staromestskej ulice  sú križovatky stavebne

vybavené na to, aby sa tesne pred križovatkou dalo otočiť do

protismeru.  Ak by  sme ponechali  navrhovanú dikciu,  tieto

bratislavské križovatky by  boli pravdepodobne protizákonné.

Takže chcel by  som vás poprosiť, aby sme  túto drobnú zmenu

- "ak sú  na to osobitne stavebne  usporiadané" - vsunuli do

tohto zákona.

 

     Druhý môj návrh je o  niečo zložitejší a hovorí o filo-

zofii obecných polícií vo vzťahu k polícii ako takej, v tej-

to chvíli k dopravnej polícii. Navrhované znenie ustanovenia

§ 64 ods. 2 písm. b) dnes znie takto: "pracovník obecnej po-

lície v rovnošate v  blízkosti školy alebo predškolského za-

riadenia  pri  prechádzaní  vozovky  školskou mládežou alebo

deťmi; takéto oprávnenie má aj iná osoba, ak ju na to pove-

ril  okresný  dopravný  inšpektorát". Hovorí sa, samozrejme,

o možnosti zastavovania vozidiel príslušníkmi - v túto chví-

ľu mestskej polície - kedy  môžu. Po veľmi dôkladnom zvážení

si vás  dovoľujem požiadať o podporu  návrhu v § 64  odsek 2

písm.  b)  preformulovať  takto:  "pracovník obecnej polície

v rovnošate, ak je to  potrebné na splnenie jeho povinností,

oprávnení alebo úloh obecnej  polície". Za takto preformulo-

vané písmeno  b) som navrhoval  vsunúť písmeno e),  ktoré by

znelo: "iná osoba v  blízkosti školy alebo predškolského za-

riadenia  pri  prechádzaní  vozovky  školskou mládežou alebo

deťmi, ak  ju na to  poveril príslušný okresný  dopravný in-

špektorát". Nasledujúce  písmená e), f),  g), h) a  i) by sa

označili písmenami f), g), h), i), j) - posunulo by sa to.

 

     Odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu by som vám chcel

stručne  komentovať.  Pracovník  obecnej  polície  podľa § 7

písm. c) zákona o obecnej polícii je povinný zakročiť, ak je

dôvodné  podozrenie, že  je páchaný  trestný čin, priestupok

alebo iný správny delikt. Podľa rovnakého paragrafu písm. d)

je  povinný zakročiť,  ak je  ohrozený život,  zdravie alebo

hrozí  škoda na  majetku. Na  splnenie týchto  povinností je

pracovník obecnej polície vybavený aj príslušnými opatrenia-

mi, ale  len dovtedy, pokiaľ  osoba, ktorá spáchala  trestný

čin alebo priestupok, nenasadne  do motorového vozidla alebo

dovtedy,  pokiaľ  život,  zdravie,  majetok neohrozuje vodič

jazdou  motorového  vozidla.  V  týchto  prípadoch pracovník

obecnej polície nemôže zakročiť, lebo na splnenie povinnosti

zakročiť nie je vybavený  príslušným oprávnením, a to opráv-

nením zastavovať motorové vozidlá.

 

     Podobná je aj situácia,  keď má pracovník obecnej polí-

cie zákonný dôvod, aby  realizoval svoje oprávnenie prikázať

každému, aby  na nevyhnutný čas nevchádzal  na určené miesta

automobilom. Ak  na takéto miesto  vchádza motorové vozidlo,

toto oprávnenie  pracovníka obecnej polície  je nerealizova-

teľné, lebo vozidlo je v pohybe. Podobná je situácia pri pl-

není  úlohy ukladať  a vyberať  pokuty v  blokovom konaní za

priestupky proti  bezpečnosti a plynulosti  cestnej premávky

spáchanej neuposlúchnutím  zákazu, ktorý vyplýva  z miestnej

úpravy cestnej premávky. Napríklad  keď vodič motorového vo-

zidla poruší dva zákazy -  zákaz odbočenia  a napríklad  zá-

kaz vjazdu,  ktoré vyplývajú z miestnej  úpravy cestnej pre-

mávky, a  navyše jazda v  protismere je prinajmenšom,  podľa

nášho názoru, hrozbou škody na majetku. Aj v takomto prípade

pracovník obecnej polície je  bezmocný a nemá právo motorové

vozidlo zastaviť. Takže prosím o zváženie aj tohto momentu.

 

     No a nakoniec by som sa chcel zastaviť pri § 127, ktorý

hovorí o výnimkách v tomto hmotno-právnom predpise, a navrh-

núť zváženie  možnosti udeľovania výnimiek  z úpravy cestnej

premávky. Chcel by som vecne argumentovať takto:

 

     Napríklad  v zákazových  zónach, myslím  tým pešie zóny

v mestách, obyvatelia, ktorí bývajú  v peších zónach, nemajú

šancu  dostať sa  svojím vozidlom  do objektu,  ktorý či  už

vlastnia, alebo  sú nájomníci, majú  v ňom, povedzme,  garáž

alebo  dvor upravený  na parkovanie,  a nemajú  šancu sa tam

dostať cez príslušný zákaz vjazdu, ktorý platí pre pešie zó-

ny. Takisto  prevoz zdravotne postihnutých  občanov žijúcich

v týchto, nazvime  to, zakázaných zónach  bude komplikovaný,

ak  nebude  možné  udeliť  výnimku  z  miestnej úpravy alebo

z úpravy na miestnych komunikáciách.

 

     Ďalej chcem poukázať na stavebnú činnosť práve v histo-

rických jadrách miest, kde takisto, ak je opatrená príslušná

zóna  zákazom  vjazdu  alebo  dopravnou  značkou pešia zóna.

V praxi je  bežné, že dnes sa  napríklad na území Bratislavy

ročne  vydáva okolo  400 výnimiek  práve pre  tieto prípady,

ktoré hovorím,  na čas nevyhnutný, napríklad  aj na stavebné

úpravy, ktoré spomínam.

 

     Ďalej mám  na mysli svadobné  obrady. Napríklad v  Dóme

svätého Martina sú svadobné obrady a svadobné hostiny a sva-

dobčania  sa nemôžu  dostať s  motorovými vozidlami  k tejto

bratislavskej katedrále. Takisto sa  to rieši inštitútom vý-

nimiek, samozrejme, všetko po súhlase s príslušným dopravným

inšpektorátom, tak  o tom hovorí  dnešná úprava, ktorú  dnes

mienime prijať, teda celkom inú, a ustanovenia možnosti ude-

liť výnimku tu nie sú.

 

     Už  vôbec nebudem  spomínať činnosť  správy kriminálnej

polície, ktorá tiež drží okolo  30 výnimiek v meste, Sloven-

skej informačnej  služby, mám tým  na mysli ministrov,  teda

vozidlá ústavných činiteľov ako takých.  Preto by som si do-

volil navrhnúť, aby  ste zvážili v § 127  za odsek 3 zaradiť

nový odsek 4 tohto znenia: "Výnimku z úpravy cestnej premáv-

ky vykonanej  dopravnými značkami a  dopravnými zariadeniami

môže so súhlasom príslušného dopravného inšpektorátu povoliť

orgán, ktorý úpravu určil, a určiť podmienky na jej používa-

nie." Samozrejme, doterajší odsek 4 by sa v prípade akcepto-

vania tohto návrhu prečísloval na odsek 5.

 

     Vážený pán predsedajúci, toľko z môjho vystúpenia.

 

     Kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pekne, pán kolega.

 

     Dámy a páni,

 

     prihlásil som sa  aj ja do rozpravy, chcel  by som tiež

dať jeden pozmeňujúci návrh.

 

     Vystúpenie pána poslanca Borosa,  jeho návrh sa mi sku-

točne vidí ako dôležitý  prvok v cestnej premávke. Vychádza-

júc aj z praxe a z  právnych úprav niektorých štátov v Škan-

dinávii, vo  Švajčiarsku alebo i v  Maďarsku, kde autá musia

mať rozsvietené stretávacie svetlá  nielen mimo obce, ale aj

v obci, pretože tam je pomerne veľký pohyb ľudí. Dovoľte mi,

aby som aj  ja dal svoj návrh v §  30 ods. 1: "Idúce vozidlo

musí mať  rozsvietené stretávacie svetlá."  Vlastne to isté,

čo povedal pán kolega Boros, okrem slov "mimo obce".

 

     Ďakujem.

 

     Pán kolega Čarnogurský, nech sa páči.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán podpredseda,

 

     mám  iba  metodickú  poznámku.  V  tomto  návrhu zákona

dochádza k určitej zmene  oproti doterajšej úprave pravidiel

cestnej premávky v tom, že to schvaľujeme formou zákona, nie

formou  vládneho nariadenia,  ako to  bolo doteraz. Uvedomme

si, že keď to schválime, tak akákoľvek aj malá zmena sa musí

potom robiť opäť formou novely zákona.

 

     Mám pocit, ako tu odznievajú pozmeňujúce návrhy, či sme

vôbec schopní zodpovedne posúdiť tieto pozmeňujúce návrhy aj

v celom  komplexe  zákona,  to  znamená  starostlivo a dobre

schváliť takýto zákon. Nemôžem si pomôcť, teraz neviem posú-

diť, či, povedzme, rozsvietené svetlá  aj mimo obce majú byť

pravidlom, alebo nemajú byť pravidlom,  a to isté by som mo-

hol povedať  pravdepodobne o každom  z týchto  pozmeňujúcich

návrhov, ktoré tu dnes  odzneli. Pozmeňujúce návrhy ste pred

chvíľou dali aj  vy, aj  pán Poliak predtým. Tým chcem pove-

dať iba toľko, že aj  z vládnej koalície odzneli pozmeňujúce

návrhy. Hovorím to iba preto,  že hlasovanie o týchto pozme-

ňujúcich návrhoch zrejme pôjde  krížom cez strany a jednodu-

cho nie je zatiaľ zabezpečený nejaký celkový pohľad na tento

zákon.

 

     Preto dávam na zváženie,  či vôbec po skončení rozpravy

dnes máme o  tomto zákone hlasovať, či by  nebolo lepšie dať

ho  potom ministerstvu  vnútra opäť  na nejaké komplexnejšie

vyjadrenie k pozmeňujúcim  návrhom, pretože nechcem podceňo-

vať pána ministra vnútra, v  žiadnom prípade, ale neviem, či

napríklad pán minister vnútra alebo odborný pracovník vnútra

je schopný okamžite zaujať  kvalifikované stanovisko k tomu,

či každý  pozmeňujúci návrh je vhodný,  alebo nie je vhodný.

Opakujem, uvedomme si, že schvaľujeme zákon, a nie iba vlád-

ne nariadenie, a  ak nechceme, aby sa tento  zákon každých 6

mesiacov  menil nejakou  novelou zákona,  tak si starostlivo

zvážme, ako budeme pristupovať k týmto pozmeňujúcim návrhom.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  kolega. V rozprave vystúpi  ďalej pán po-

slanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     aj ja sa prikláňam k tým svojim predrečníkom, ktorí ho-

vorili, že k zásadnej zmene dochádza tým, že prijímame býva-

lú vyhlášku  ako zákon, a preto  niektoré ustanovenia, ktoré

je predpoklad, že sa budú  meniť, mohli byť voľnejšie formu-

lované a potom neskôr upravené vyhláškami ministerstva, ale-

bo všeobecne záväznými predpismi.

 

     Chcem poďakovať pánu spoločnému spravodajcovi, že odpo-

rúča bod číslo 7 na schválenie.  Je to aj v duchu vystúpenia

pána Sečánskeho. Tiež si myslím, že zákaz  manipulovať s te-

lefónnym  prístrojom je  dostatočný  a že  dispečersky  ria-

dené  vozidlá, telefónne  prístroje s  hlasitým telefónom sa

môžu  za jazdy  používať. Pokiaľ  by sme  prijali iný zákon,

vlastne sa  nebude dodržiavať, pretože  sanitky, dispečerské

vozidlá, vozidlá, ktoré sú  v havarijnej pohotovosti, všetky

sú riadené foneticky.

 

     Prosil by som spoločného  spravodajcu, aby vyňal na sa-

mostatné hlasovanie bod číslo 10 spoločnej správy. V tom bo-

de sa hovorí, že vodič taxíka nemusí byť pripútaný pri jazde

v uzavretej obci  a z toho  a priori vyplýva,  že klienti by

mali byť  pripútaní. Pán minister je  síce krátko ministrom,

ale nech si položí v duchu  otázku, či sa aspoň raz pripútal

na zadnom sedadle svojho  služobného bavoráka. Podobne aj ja

dosť často  cestujem taxíkom a  veľmi málo ľudí  sa v taxíku

v uzavretej obci pri krátkej  jazde pripúta. Keďže je známe,

že sedadlo vedľa vodiča je rizikovejšie, vo výbore sme odpo-

rúčali, aby sa klienti nemuseli  pripútať len na zadných se-

dadlách, to  znamená, že prinútime  klientov, aby si  sadali

v taxíku dozadu, kde je to bezpečnejšie, a budeme tolerovať,

že sa  nebudú pripútavať. Takže  bod číslo 10  na samostatné

hlasovanie.

 

     Ďalej by som chcel  podporiť návrhy, ktoré dávala kole-

gyňa  Ďurišinová spoločnému  spravodajcovi. Pánu  ministrovi

dávam do  úvahy, že niektorá terminológia,  ktorá bola z vy-

hlášky prebraná, vlastne vznikala v čase, keď ešte neexisto-

val lízing.  Tým, že teraz je veľmi bežná táto forma nadobú-

dania motorových vozidiel, mal  by aj zákonodarca pamätať na

to, aby chránil čiastočne aj záujmy tejto skupiny podnikate-

ľov a podnikateľských subjektov.

 

     Moja záverečná  poznámka je vlastne  otázka pánu minis-

trovi. V § 69 sa hovorí o  veku, v odseku 1 sa generálne ho-

vorí, že  vodičské oprávnenie môže  nadobudnúť osoba staršia

ako  18 rokov.  V odseku  3 sa  potom hovorí,  že na vedenie

niektorých skupín a druhov  motorových vozidiel sa môže ude-

liť aj osobe, ktorá je staršia ako 15 rokov, ak je táto oso-

ba zdravotne  postihnutá. Osobe, ktorá  nedovŕšila 18 rokov,

sa môže udeliť len s písomným súhlasom jej zákonného zástup-

cu.  Páči sa  mi toto  ustanovenie, pretože  poznám niekoľko

prípadov, kde deti, ktoré ešte nemajú 18 rokov, ale sú star-

šie ako 17 rokov, vozia  svojich rodičov napríklad na dialý-

zu  alebo do nemocnice, a  vzhľadom na túto výnimočnú situá-

ciu mohli si urobiť vodičský preukaz skôr. Teda nepodporujem

tých, ktorí sa chcú len z plezíru preháňať na silných autách

alebo pretekať, ale tam, kde  rodina je skutočne odkázaná na

pomoc takéhoto dieťaťa, podporujem,  aby vo všeobecne záväz-

nom predpise, ktorý bude podľa  odseku 4 vydaný, sa pamätalo

aj na túto skupinu.

 

     Pán policajný prezident si  však vo výbore nebol celkom

istý, či sa bude pamätať na túto vrstvu, a hovoril o tom, že

ide len generálne o osoby  staršie ako 18 rokov. Prosím teda

odpovedať na otázku,  či znenie v § 69  ods. 3 je dostatočné

na to, aby pokrylo aj takéto veľmi špecifické prípady, ktoré

však môžu veľmi znepríjemniť život niektorým našim postihnu-

tým spoluobčanom.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. V rozprave vystúpi pán poslanec Polka. Predtým

s faktickou poznámkou pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem. Považujem návrh poslanca Čarnogurského za veľ-

mi rozumný. Samozrejme, pripájam sa  k nemu, ale chcem niečo

dodať. Pán predsedajúci, keby  ste ma teraz sledovali. Navr-

hoval  by som,  aby tento  návrh dostal  procedurálnu formu.

A ďalej navrhujem, aby sa o  tomto návrhu už v procedurálnej

forme hlasovalo na začiatku, pretože to, samozrejme, ovplyv-

ní všetko ostatné.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Polka.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Pán poslanec to dával na zváženie, návrh neformuloval.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     V poriadku. Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh,

aby po  skončení debaty bol zákon  vrátený vláde na vyjadre-

nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vrátený vláde?  Teda prerušiť rokovanie  o tomto návrhu

zákona  a dajme  tomu o  dva, o  tri dni  po vyjadrení vlády

k jednotlivým návrhom  by sme pokračovali  v hlasovaní. Tak,

ako to zvykneme robiť. Nemôžeme ho vrátiť.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predsedajúci, dávam  návrh na prepracovanie. Vrátiť

vláde na prepracovanie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán kolega.

 

 

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     dámy a páni,

 

     dovoľte aj  mne niekoľko slov k  tejto diskusii k pred-

metnému vládnemu návrhu zákona.

 

     Uvedený  návrh zákona  je skutočne  v centre pozornosti

celej našej verejnosti, vari  s výnimkou poslancov neprítom-

ných na dnešnom rokovaní, a to nielen vďaka kolegovi Cupero-

vi, ktorý sa výraznou  mierou pričinil o popularizáciu tohto

vládneho návrhu,  ale najmä preto,  že všetci chtiac  či ne-

chtiac sa stávame účastníkmi cestnej premávky.

 

     Uvedená  problematika bola  dosiaľ riešená  sekundárnou

normotvorbou a  aj tá je poznačená  zubom času, pretože prvá

a existujúca právna  úprava bolo vládne  nariadenie číslo 54

z roku  1953.  A  na  ňu  nadväzoval  nekonečný rad vyhlášok

a iných normatívov právnych aktov.  Ak vychádzame zo základ-

ných princípov našej ústavy a princípov demokratického práv-

neho štátu, je nutné určiť základné povinnosti občanov záko-

nom.

 

     Uvedomujem si zložitosť vymedzenia základných povinnos-

tí v tomto smere, ale  dnes by sme otvorili nekonečnú disku-

siu o tom, či medzi  základné povinnosti vodiča patrí naprí-

klad utierať si nos  alebo  nie. Rozhodne sa však domnievam,

že povinnosti  uvedené v tomto vládnom  návrhu si zasluhujú,

aby boli deklarované zákonom, a občania budú mať jednoznačne

dané svoje povinnosti vo vzťahu k štátnym orgánom.

 

 

     Druhým dôležitým dôvodom na  prijatie zákona je skutoč-

nosť, že dochádza k  presnejšiemu vymedzeniu pôsobnosti jed-

notlivých ústredných orgánov štátnej  správy vo veciach bez-

pečnosti cestnej premávky a jej riadenia. Hoci si viem pred-

staviť jednoznačnejšiu právnu  úpravu, jednoznačnejšie vyme-

dzenie povinností  najmä ministerstva vnútra  a ministerstva

dopravy, pôšt a  telekomunikácií, považujem predložený návrh

pre dnešok za dostačujúci.

 

     Tretím argumentom na prijatie predloženého návrhu záko-

na v predloženej podobe je potreba prispôsobenia našej práv-

nej úpravy cestnej premávky  právnej úprave v štátoch Európ-

skej  únie. Nebývalý  rozmach dopravy  po prelomení železnej

opony v oblasti výmeny tovarov, ale i cestovného ruchu  núti

všetky štáty hľadať čo najoptimálnejšie podmienky na bezkon-

fliktný priebeh dopravy, ktorá je skutočným krvným riečišťom

tovarovej výmeny a hospodárskeho života.

 

     Treba spomenúť aj nedostatky, ktoré už uviedol pán dok-

tor Sečánsky. To je však boľavý problém, problém celej našej

legislatívy. Stretávame sa s  tým opakovane, že predkladate-

lia nepredkladajú  vyhlášky alebo iné  právne normy, ktorými

sa vykonáva  zákon. V tomto prípade  ide skutočne o desiatky

vykonávacích predpisov, ktoré si zasluhovali našu pozornosť,

a možno že by boli  vyriešili aj časť diskusných príspevkov,

ktoré odzneli na dnešnom fóre.

 

     Dovoľte mi zaujať stanovisko k niektorým návrhom, ktoré

by boli po prijatí v  rozpore s podmienkami bežnými v Európe

a ktoré by skomplikovali uvedenie predmetného vládneho návr-

hu do života.

 

     V  prvom rade  ide  o  určenie rýchlostných  limitov na

diaľniciach a v obciach. Návrh na určenie 130 km/h ako odpo-

rúčanej rýchlosti znamená legalizáciu 200-kilometrovej rých-

losti a viac na  našich pozemných komunikáciách. A ubezpeču-

jem vás i z vlastnej skúsenosti, že naše honosne nazvané po-

zemné komunikácie "diaľnice" nespĺňajú vôbec podmienky na to,

aby  sa na  nich takouto  rýchlosťou pohybovalo.  Aj keď  si

osobne myslím, že doterajších 110 km/h bolo a je pre väčšinu

našich vodičov  prijateľných, takisto pre  väčšinu vozidiel,

ktoré sa u nás pohybujú, rešpektujem rozvoj technického sta-

vu motorových vozidiel.

 

     Pokiaľ ide o obce, dovoľte mi niekoľko faktov. Niektoré

z nich už spomínal pán minister,  rád by som ich ešte opako-

vane zdôraznil. Za prvých 8  mesiacov tohto roku bolo v Slo-

venskej republike 46 759  dopravných nehôd, pri ktorých pri-

šlo o  život 353 osôb.  Z toho v  obciach bolo 35  422 nehôd

a pri nich prišlo o život 165  osôb. Teda vyše 75 % nehôd sa

stáva v obciach. Rozdiel  10 kilometrov v rýchlosti predsta-

vuje pri hodnotení brzdnej dráhy  motorového vozidla 9 až 10

metrov. Dámy a páni, 9 až 10 metrov, to je 10 metrov pre ži-

vot  človeka, ktorý  sa zachraňuje  pred plechovou príšerou,

ktorá sa naňho v obci rúti.  Tých 9 až 10 metrov znamená pre

mnohých život.

 

     A  ak ešte  berieme do  úvahy, že  ak stanovíme zákonom

rýchlosť 50 km/h, ubezpečujem  vás z vlastnej skúsenosti, že

90 %  vodičov ide aspoň na  ten povolený 10-percentný limit,

ktorý  policajti pri  meraní rýchlosti  tolerujú. A prevažná

väčšina - opravujem, nie prevažná väčšina, ale mnoho vodičov

chodí vyššou rýchlosťou. Tak  aspoň pre tých, ktorí rýchlosť

dodržiavajú, dajme šancu na prežitie.

 

     Pokiaľ ide o motorové  vozidlá, podľa vyjadrenia odbor-

níkov  pri  50-kilometrovej  rýchlosti  je použiteľný štvrtý

rýchlostný stupeň, pretože  vysokoobrátkové motorové vozidlá

sú montované  s piatimi rýchlostnými  stupňami a štvorka  je

použiteľná. Samozrejme, argument, že  sú tu exhaláty, je ak-

ceptovateľný, ale  z hľadiska programového  vyhlásenia vlády

chceme, budeme pokračovať vo  výstavbe diaľnic a tento prob-

lém v podstate vyriešime. Nechcem hovoriť o príkladoch z eu-

rópskych  štátov,  ale  skutočne  50-kilometrová rýchlosť sa

stáva takým nepísaným pravidlom pre väčšinu štátov Európy.

 

     Pokiaľ ide o výnimky z používania bezpečnostných pásov,

o ktorých hovorili viacerí kolegovia  a bola diskusia vo vý-

boroch, bol by to krok späť, krok na Cháronovu loďku. Už som

spomenul, že prevažná väčšina nehôd  sa stáva v obciach. Do-

voľte mi ešte tento počet  znásobiť ďalším údajom. Pri neho-

dách za  prvých 8 mesiacov  bolo ťažko zranených  1 734 ľudí

a ľahko 5  740, z toho v  obciach 1 035 ťažko  a 3 590 ľahko

zranených. Ak teda pripustíme jazdu bez bezpečnostných pásov

v obciach,  vytvárame  akútne  nebezpečenstvo  nárastu ťažko

a ľahko zranených  osôb. Ja takúto  zodpovednosť kategoricky

odmietam. A  dovoľte mi, prosím,  otázku: Prečo asi  montuje

FORD, OPEL, MERCEDES, PEUGEOT  či ŠKODA bezpečnostné pásy do

svojich motorových vozidiel?

 

     Napokon posledný argument sú smernice Európskej komisie

číslo 91 zo 16. decembra 1991, ktoré majú, samozrejme, odpo-

rúčajúci charakter, ale ktoré asi vznikli na základe hlbokej

analýzy premávky a používania motorových vozidiel v motoris-

ticky vyvinutejších štátoch.

 

     Obdobné stanoviská by bolo možné zaujať aj k ďalším ná-

vrhom, ktoré po konzultáciách  s odborníkmi z oblasti riade-

nia bezpečnosti cestnej premávky nemôžem odporučiť na prija-

tie, pretože  ich argumenty majú nielen  empirický, ale sku-

točne vedecký charakter.

 

     A napokon ešte prosba k  nám všetkým, ale aj k podnika-

teľom, úradníkom štátnej  správy, všetkým účastníkom cestnej

premávky. Pochopme aspoň tento  zákon ako spoločenskú normu,

ktorá  je prostriedkom  ochrany nášho  života, života našich

detí.  Uponáhľaný alebo  lepšie povedané  domnele uponáhľaný

spôsob života často spôsobí  našu neschopnosť organizovať si

vlastnú prácu,  je chabým argumentom  pre rýchlu jazdu,  pre

aroganciu  vo  vzťahu  k  iným  účastníkom cestnej premávky,

v styku s policajtmi, ktorí si plnia svoje povinnosti, v ko-

munikácii s mamičkou, ktorej  kočík nám prekáža vo vytvorení

rýchlostného rekordu na trati Bardejov - Bratislava. Andrej,

prepáč, že spomínam Bardejov.  Prijmeme teda tento zákon ako

životný štýl, ako spôsob života slušného človeka, ktorý hod-

lá autom, bicyklom alebo aj  peši vstúpiť do tretieho tisíc-

ročia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Nemám ďalšie prihlášky  do rozpravy. S faktic-

kou poznámkou  sa hlási pán  poslanec Köteles a  do rozpravy

pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážená Národná rada,

 

     osobne podporujem  návrh, aby sme  vrátili zákon vláde,

ale nie na prepracovanie, ale na vyjadrenie. Napríklad k ná-

vrhu poslancov,  ktorí žiadajú, aby vozidlá  v premávke boli

osvetlené, chcel by som uviesť, že  v § 31 ods. 1 sa uvádza:

"Vodič  motorového  vozidla  alebo  jazdnej súpravy, ktorých

rozmery alebo rozmery nákladu presahujú ustanovené miery, je

povinný  aj za  nezníženej viditeľnosti  ísť s rozsvietenými

stretávacími svetlami." Takisto v §  32 ods. 3 posledná veta

znie: "Na vlečenom vozidle  musia byť za nezníženej viditeľ-

nosti rozsvietené  stretávacie svetlá." To  znamená, že keby

sme odsúhlasili ten návrh, vylúčili by sme tieto povinnosti,

takže  tento  návrh  nie  je  kompatibilný  s celým zákonom.

Z tohto dôvodu navrhujem,  aby predkladatelia spresnili svoj

návrh, ale aby sme nevylúčili tento inak podľa mňa veľmi ro-

zumný návrh.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ešte faktickú poznámku má  pán poslanec Sečánsky. Bohu-

žiaľ, najprv sú faktické poznámky, až potom rozprava.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     K vyjadreniu pána spoločného  spravodajcu k tejto prob-

lematike, že bolo 35 tisíc  dopravných nehôd v obciach. Áno,

to  je pravda,  takýto počet  týchto nehôd  bol, ale bola by

otázka, aká je priama súvislosť medzi týmito nehodami  a 50-

alebo 60-kilometrovou rýchlosťou. Nazdávam sa, že príčina je

niekde inde  - v správaní sa  chodcov, správaní sa cyklistov

a, samozrejme, aj mnohých vodičov. To po prvé.

 

     Po druhé - normy Rady  Európy - v tomto prípade správne

uviedol, že ide len o  odporúčanie Rady Európy, nejde o prí-

kaz, nejde o konkrétnu normu. A slepo brať tieto skúsenosti?

Odôvodnili sme prečo. Ak je  tam diaľnica, diaľničná sieť je

pomerne  hustá,  je  namieste,  aby sa  v  obciach   jazdilo

50-kilometrovou rýchlosťou. Ďalej tam,  kde nie je v obciach

dôvod na použitie 60-kilometrovej rýchlosti, existuje predsa

možnosť  dopravnými značkami  túto rýchlosť  obmedziť na  50

alebo na 40 km/h. Za 60 kilometrov hovorí nakoniec aj to, že

policajti majú pri kontrolách nastavené radary na 60, nie na

50-kilometrovú rýchlosť a prakticky pokutujú tých, ktorí idú

viac  ako 60-kilometrovou rýchlosťou. V  tejto súvislosti by

bolo dobré zvážiť, prečo najnižšia  pokuta, pokiaľ ide o do-

pravné priestupky, teda aj prekročenie rýchlosti, je 300 ko-

rún v  súčasnom stave. Nazdávam sa,  že ministerstvo by malo

rozlíšiť,  či  pokutovať  takouto   sumou  tých,  ktorí  idú

62-kilometrovou,  alebo idú  100-kilometrovou rýchlosťou. To

by bolo treba rozlíšiť.

 

     A nakoniec  rozhodne odmietam stanovisko  alebo ten ná-

znak, ktorý tu  bol, že ten, kto je  za 60-kilometrovú rých-

losť, neváži si ľudské životy. Ja si ich vážim predovšetkým.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský, nech sa páči.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcel by som  sa opätovne vrátiť na chvíľu  k tomu pro-

blému, ktorý spočíva v tom,  že prijímame zákon o pravidlách

cestnej premávky, kým doteraz platili u nás pravidlá cestnej

premávky vo formách vládneho nariadenia. Podľa môjho názoru,

nazdávam sa, nie je  dôvod vydávať pravidlá cestnej premávky

formou zákona,  ale bolo by vhodnejšie,  aby naďalej zostali

platiť vo forme vládneho nariadenia.  Myslím si, že sú preto

dva alebo tri dôvody.

 

     Taký všeobecný dôvod spočíva v tom, že pravidlá cestnej

premávky, ak sa budú často meniť, a to formou novely zákona,

stanú sa veľmi neprehľadnými, a to znamená, že právna istota

týchto pravidiel alebo účastníkov cestnej premávky sa zníži.

A potreba pomerne  často meniť pravidlá  cestnej premávky je

nepochybná a je vlastne  objektívna. Spočíva jednak v nedos-

tatkoch samotného zákona, prijatia už zákona, a v tomto sme-

re  poukazujem na  pozmeňujúce návrhy,  ktoré odzneli  tu na

tomto pléne  a ktoré nevieme  sami posúdiť, ktoré  z nich sú

oprávnené, ktoré  nie sú oprávnené,  ďalej ktoré z  nich za-

siahnu,  narušia celkovú  koncepciu zákona,  ktoré nenarušia

celkovú koncepciu zákona. Čiže  už z počtu pozmeňujúcich ná-

vrhov, ktoré  odzneli na tomto  dnešnom plenárnom zasadnutí,

možno  usudzovať, že  návrhy alebo  potreba nejakého menenia

tohto zákona bude trvať aj ďalej.

 

     Druhá  vec je  taká, že  samotný technický  vývoj, a to

jednak vozidiel a jednak komunikácií, si  vyžaduje z času na

čas  meniť pravidlá  cestnej premávky  tak, aby  zodpovedali

cestným podmienkam, ktoré v premávke existujú. Z toho dôvodu

si myslím, že oveľa pružnejšie a lepšie bude možné odstraňo-

vať prípadné nedostatky zákona,  ktoré sa objavia vlastne až

v procese  používania tohto  zákona, čiže  až samotná cestná

premávka odhalí, ktoré ustanovenia zákona zodpovedajú, ktoré

prípadne zodpovedajú menej, a jednak technický vývoj v cest-

nej premávke  - toto všetko spôsobí,  že bude potrebné meniť

zákon, to znamená meniť pravidlá cestnej premávky. A v takom

prípade sa  to dá urobiť  omnoho lepšie, pružnejšie,  keď to

robí vláda svojím nariadením, ako  keď sa to musí robiť for-

mou novely zákona.

 

     Preto navrhujem alebo doplňujem svoj predchádzajúci ná-

vrh, aby  bol zákon vrátený vláde.  Doplňujem tento svoj ná-

vrh, aby  bol vrátený vláde s  odporúčaním, aby vláda vydala

pravidlá cestnej premávky formou vládneho nariadenia.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán Hofbauer.

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Veľmi pozorne som počúval vystúpenie pána poslanca Čar-

nogurského, ale domnievam sa, že presne z tých dôvodov, kto-

ré uvádzal,  to jednoducho nie  je možné. Totiž  premávka na

pozemných komunikáciách  nebola do súčasnosti  upravovaná na

základe  vládneho  nariadenia  alebo  uznesenia vlády. Vôbec

nie. Bola to  ešte nižšia podzákonná norma. Bola  to vyhláš-

ka buď Federálneho  ministerstva vnútra  alebo  vyhláška Fe-

derálneho ministerstva dopravy. To s vládou  nemalo nič spo-

ločné, ani s federálnou,  ani národnou. Takže takýmto spôso-

bom to  nie je možné,  pretože sa zásadným  spôsobom zmenila

politická štruktúra nášho štátu. Chápem, že akceptácia alebo

aplikácia rýchlych zmien je oveľa vhodnejšia takouto formou,

ktorá je podzákonná, ale obávam  sa, že to v súčasnom ústav-

nom stave jednoducho možné nie je.

 

     V  technických podmienkach  vývoja motorových  vozidiel

sa nedejú  také revolučné a  rýchle prevratné zmeny,  ani na

pozemných  komunikáciách  sa  nedejú  náhle technické zmeny.

Štátne  normy máme  platné v  zásade 15  rokov bez zásadných

zmien, teda  aby bolo treba  každú chvíľu robiť  novelizáciu

zákona, čo sa týka  prevádzky na pozemných komunikáciách. To

sú veľmi  fixné záležitosti a tento  zákon, ktorý prijímame,

nie je predsa  nejaké nóvum. To je len  novelizácia toho, čo

sa v  tomto štáte v  podstate vyvíja, spresňuje  a dopĺňa od

čias prvej republiky cez  Slovenský štát, povojnové usporia-

danie,  cez federáciu  až do  súčasnosti. Takže neobjavujeme

nový zákon, len cizelujeme to, čo tu máme.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Čarnogurský. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán poslanec  Hofbauer, chcem len reagovať  na vašu po-

známku. Po prvé, myslím si, že právne je to možné, aby tieto

pravidlá boli vydané formou vládneho nariadenia. Samozrejme,

to zakotvenie je v zákone,  čiže v zákone je iba splnomocne-

nie pre  vládu, aby ich  vydala formou vládneho  nariadenia.

Ale druhá vec, keď ide o  to, aby to bolo vydané podzákonnou

normou, či formou vládneho  nariadenia, alebo nariadenia mi-

nisterstva vnútra, to už je  detail, ktorý si vláda môže vy-

brať, pretože v tom smere  nie je viazaná odporúčaním Národ-

nej rady.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Čarnogurský, nechcem s vami polemizovať, ale preto-

že vediem schôdzu  a budem musieť dať o  vašom návrhu hlaso-

vať, pretože to je zásadný návrh, obávam sa, že Národná rada

o tomto vašom  návrhu nemôže hlasovať.  Prečo? My jednoducho

nemôžeme v tomto štádiu vrátiť zákon vláde na prepracovanie.

Môžeme  jednoducho tento  zákon neschváliť,  to znamená,  že

vláda  ho musí  najprv prepracovať  a do  6 mesiacov ho môže

opäť vrátiť, alebo môžeme urobiť to, čo navrhol pán poslanec

Köteles, prerušiť rokovanie o tomto návrhu s tým, že sa vlá-

da do  určitého času, samozrejme,  ešte počas rokovania  17.

schôdze Národnej rady Slovenskej  republiky, vyjadrí k týmto

pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

 

     Pán Hrušovský, nech sa páči.

 

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Aby sme sa aspoň sčasti mohli vyhnúť istým chybám, kto-

ré by sa mohli stať pri hlasovaní o týchto pozmeňujúcich ná-

vrhoch, aby  sme v tom smere  dodržiavali rokovací poriadok,

navrhujem, aby sme prerušili rozpravu o tomto návrhu zákona,

aby sme určili výbor, ktorý požiadame o zaujatie stanoviska,

zrejme to  bude gestorský výbor,  a po vyjadrení  stanoviska

výboru, kde  výbor si môže  pozvať aj príslušného  ministra,

dostali stanovisko tohto výboru, aby sme sa mohli jednoduch-

šie rozhodnúť o konečnom znení.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Keďže  je to  konkrétny návrh,  ktorý nie  je v rozpore

s rokovacím poriadkom, ale práve  naopak, vychádza z rokova-

cieho poriadku, pán kolega, dám  o vašom návrhu hlasovať bez

rozpravy.

 

     Dámy a páni, skôr ako  sa budete prezentovať, keďže ste

tu neboli  všetci, pán kolega Hrušovský  navrhol v tomto mo-

mente prerušiť  rozpravu, aby gestorský  výbor zaujal stano-

visko k  pozmeňujúcim a doplňujúcim  návrhom, samozrejme, aj

s vyjadrením vlády Slovenskej republiky  s tým, že ak dosta-

neme  tieto materiály,  lebo skutočne  pozmeňujúcich návrhov

bolo pomerne veľa, by sme pokračovali v rokovaní o tomto ná-

vrhu zákona.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca, aký je tvoj názor?

 

Poslanec L. Polka:

 

     Odporúčam návrh schváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 121 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Dámy a páni, odhlasovali  sme prerušenie tohto bodu ro-

kovania v tých intenciách, ako bol návrh pána kolegu Hrušov-

ského.

 

     Dámy a  páni, keďže je dvanásť  hodín, vyhlasujem obed-

ňajšiu prestávku s tým, že táto mimo zvyklostí bude kratšia.

Stretneme sa v rokovacej  miestnosti o 13.15 hodine, nakoľko

dnes vystúpi v parlamente náš vzácny hosť z Anglicka.

 

     Ešte sa s faktickou poznámkou  hlási  pán poslanec Hof-

bauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Prosím  členov  výboru  pre  hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie, aby sme sa stretli  v miestnosti číslo 30, po-

trebujeme prerokovať  ešte jeden bod, ktorým  sme sa pre ne-

účasť poslancov na poslednom rokovaní nezaoberali.

 

 

 

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  kým budeme po-

kračovať, mám otázku na pracovníkov televízie.

 

     Pán  kameraman, chcete  tam byť  s tou  kamerou po celý

čas,  keď  bude  prednášať  pani  Boothroydová? Dajte kamery

niekde hore a  stade to berte, ale nie  stadiaľ. Dajte si to

von, do kúta. (Hlasy v sále.)

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v rokovaní  17. schôdze Národnej rady

s tým, že

 

     d v a d s i a t y m  p r v ý m  bodom programu je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky číslo 63/1993 Z. z. o štátnych  symboloch Slovenskej

republiky a ich  používaní v znení zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 240/1994 Z. z.

 

     Vládny návrh  zákona ste dostali ako  tlač 456 a správu

o prerokovaní vo výboroch ako tlač 456a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní minister  vnútra pán Krajči.  Prosím, pán minister,

aby ste nás oboznámili s obsahom návrhu.

 

 

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     krátko po vzniku Slovenskej  republiky bol 18. februára

1993 prijatý nový zákon o jej štátnych symboloch. Myslím, že

všetci budete  súhlasiť s konštatovaním,  že tento zákon  má

v našom právnom poriadku výnimočné  postavenie. Je daný lás-

kou, ktorú cítime k našej vlasti  a ktorá je vyjadrená v zá-

kone o jej symboloch. V priebehu jeho tvorby, pri prerokúva-

ní a schvaľovaní  zákona, bol každý, kto sa  pri tom zúčast-

nil, svedkom toho, aký význam majú štátne symboly pre každé-

ho, kto s nadšením privítal vznik Slovenskej republiky.

 

     Pozornosť, úsilie, námaha spojená s jej bojom o dôstoj-

né miesto medzi ostatnými stáročia existujúcimi štátmi akoby

pomaly vymazávali spomienky na  prežité dni radosti. Opäť sa

nám však vynárajú pred očami  teraz, keď sa znovu stretávame

pri novele zákona o štátnych symboloch. Tí, ktorí ju pripra-

vovali, mali ako prví možnosť uvedomiť si zo stanovísk, kto-

ré došli  zo všetkých kútov  Slovenska, akou veľkou  citovou

záležitosťou pre jeho občanov  štátne symboly stále sú. Toto

uvedomenie bolo sprevádzané uspokojením z toho, že rozoslaný

návrh novely zákona adresátov  zas na chvíľku spojil vedomím

spolupatričnosti a spomienkou na radosť.

 

     Počas  účinnosti zákona  po roku  1993 priniesol  život

ďalšie poznatky o používaní štátnych symbolov, ktoré sa sta-

li dôvodom na vypracovanie návrhu v poradí druhej novely zá-

kona číslo 63/1993 Z. z.

 

     Prvá zmena sa týka subjektov používajúcich štátny znak.

Ustanovenie § 3 ods. 1 platného znenia zákona stanovuje sub-

jekty,  ktoré sú  povinné používať  štátny znak. Ustanovenie

§ 3 ods.  2 zase vymenúva  niektoré subjekty, ktoré  ho môžu

používať. Sú to štátne,  vedecké, kultúrne a peňažné ustano-

vizne a orgány územnej samosprávy.

 

     Predložený návrh predovšetkým zrušuje odsek 2 a subjek-

ty v ňom  uvedené uvádza v odseku 1.  To ich doterajšiu mož-

nosť používať štátny znak  mení na povinnosť. Rozšírenie po-

vinnosti odôvodňujú potreby praxe,  ktorá ukázala, že platná

úprava používania štátneho znaku je príliš úzka, a to tak čo

do jej subjektov, ako  aj spôsobu používania štátneho znaku.

Čo sa týka orgánov  územnej samosprávy, zmena ich doterajšej

možnosti na povinnosť  má svoje vecné opodstatnenie vo výko-

ne prenesených kompetencií štátu obcami.

 

     Obsahom druhej  zmeny je rozšírenie  spôsobu používania

štátneho  znaku. Štátne  orgány majú  v súčasnosti povinnosť

používať štátny znak na označenie svojich budov a zasadacích

miestností.  Predložený návrh  rozširuje povinné  používanie

štátneho  znaku  na  všetky  úradné  miestnosti  a na ďalšie

miestnosti slúžiace  na styk s verejnosťou. V záujme výchovy

k vlastenectvu sa povinnosť bude vzťahovať i na učebne štát-

nych  škôl.  Novozakotvené  povinné  subjekty,  t. j. orgány

územnej samosprávy a príslušné  ustanovizne, by ho mali pou-

žívať na svojich budovách a v zasadacích miestnostiach.

 

     Precíznejšie  sa navrhuje  upraviť používanie  štátneho

znaku na listinách, a to v súvislosti s rozšírením povinných

subjektov. Rozširuje sa i  používanie ďalšieho štátneho sym-

bolu - štátnej vlajky. Nové  je používanie štátnej vlajky na

budovách orgánov  územnej samosprávy a  v miestnostiach naj-

vyšších predstaviteľov štátnych  orgánov, ďalej v zasadacích

miestnostiach orgánov územnej samosprávy a uvedených ustano-

vizní. Celkovo  však zostáva v  porovnaní so štátnym  znakom

jej používanie užšie. Návrh precíznejšie upravuje i používa-

nie štátnej hymny.

 

 

     Novým ustanovením,  ktoré návrh novely  zákona prináša,

je zakotvenie sankcií za porušovanie zákona a zakotvenie or-

gánov príslušných pre problematiku štátnych symbolov.

 

     V súvislosti s návrhom  sankcií považujem za nevyhnutné

zdôrazniť, že  realizátori týchto ustanovení  - ministerstvo

vnútra, krajské i okresné úrady - budú v praxi najmä upozor-

ňovať na nesprávne používanie a požadovať plnenie ustanovení

zákona. Ich  úlohou v tejto  oblasti bude teda  predovšetkým

vychovávať. Zakotvenie  príslušných orgánov v  tejto oblasti

je  zas nevyhnutné  preto, lebo  výslovné uvedenie subjektov

oprávnených konať  na úseku štátnych  symbolov platné právne

predpisy zatiaľ neobsahujú.

 

     Návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady. K návrhu

bolo uplatnených viacero pripomienok, ktoré však mali formu-

lačný charakter a vecný  obsah návrhu nezmenili. Výbory oce-

nili predovšetkým doplnenie zákona o dohľad nad dodržiavaním

jeho ustanovení. Vzhľadom na to, že všetky pripomienky návrh

zákona skvalitňujú, predkladateľ s nimi súhlasil.

 

     Vážená Národná rada, dúfam,  že návrh novely budete po-

važovať za opodstatnený a vyjadríte s ním súhlas.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi.

 

     Prosím spoločného spravodajcu  pána poslanca Jána Smol-

ca, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo vý-

boroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Vážený pán predseda,

     páni ministri,

     panie kolegyne, páni kolegovia,

 

     dovoľte  mi predniesť  spoločnú správu  Ústavnoprávneho

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti, Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre vzdelanie, vedu, kultúru  a šport a Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre životné  prostredie a ochranu

prírody o  výsledku prerokovania vládneho  návrhu zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 63/1993 Z. z.

o štátnych  symboloch Slovenskej  republiky a  ich používaní

v znení  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

240/1994 Z. z., tlač číslo 456.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1089 z 29. júla 1996 pridelil uvedený vládny návrh zá-

kona na  prerokovanie v termíne do  4. septembra 1996 Ústav-

noprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-

nú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru a  šport. Na podanie

správy o výsledku prerokovania  tohto vládneho návrhu zákona

určil predseda Národnej rady  Slovenskej republiky Výbor Ná-

rodnej rady  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národ-

nosti.

 

     Určené  výbory Národnej  rady prerokovali  návrh zákona

v dňoch 27. augusta až 3.  septembra 1996. Na základe vlast-

nej iniciatívy  prerokoval vládny návrh  zákona 4. septembra

1996 i Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre životné

prostredie a ochranu prírody.

 

     S návrhom vyslovili súhlas všetky výbory Národnej rady,

okrem  Výboru  Národnej  rady  pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport, ktorý  neprijal uznesenie, nakoľko podľa  § 48 ods.

1 zákona Slovenskej národnej rady  číslo 44/1989 Zb. o roko-

vacom poriadku  Slovenskej národnej rady  v znení neskorších

predpisov návrh na  uznesenie nezískal potrebnú nadpolovičnú

väčšinu všetkých členov výboru.

 

     K vládnemu návrhu zákona  uplatnili tri výbory Národnej

rady  8  pozmeňujúcich  a  doplňujúcich návrhov. Pozmeňujúce

a doplňujúce  návrhy máte  uvedené v  spoločnej správe 456a.

Zlepšujú predložený vládny návrh, precíznejšie upravujú pou-

žívanie štátnych symbolov,  osobitne štátneho znaku. Navrhu-

jem  tieto  pozmeňujúce  a  doplňujúce  návrhy odsúhlasiť en

bloc.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán  spoločný  spravodajca.  Prosím, zaujmite

miesto určené pre spravodajcov.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu. Do rozpravy som dostal

jednu písomnú prihlášku od  predsedníčky výboru pani Lazaro-

vej. Prosím, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte mi predniesť doplňujúci návrh k vládnemu návrhu

zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

63/1993 Z. z. o  štátnych  symboloch  Slovenskej  republiky,

t. j. štátnej  vlajky a  zástavy, štátnej  hymny  a štátneho

znaku,  v znení  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 240/1994 Z. z.

 

     Zmeny v predloženom návrhu  novely zákona Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 63/1993 Z. z., ako to už bolo po-

vedané, sa  týkajú predovšetkým §  3 zákona, ktorý  vymenúva

jednak  subjekty,  ktoré  sú  povinné  štátny znak používať,

a jednak subjekty, ktoré ho môžu používať, ako aj § 4, ktorý

hovorí o používaní štátneho znaku na označenie budov.

 

     Vzhľadom na to, že  uvedený zákon zakotvuje nielen vše-

obecné pravidlá na používanie  štátnej vlajky a zástavy, ako

i na hranie a spievanie štátnej  hymny, ale súčasne sa v ňom

stanovuje, za akých podmienok a ako sa môže použiť aj vlajka

a hymna iného  štátu, vzniká tu  určitá disproporcia s  § 4.

Tento paragraf totiž hovorí o používaní slovenského štátneho

znaku na vonkajšie označenie  budov, pričom možnosť používa-

nia štátnych znakov aj cudzích štátov neupravuje.

 

     Z uvedených dôvodov navrhujem doplniť článok I § 4 ods.

1 o  písmeno f),  za ktoré  bude vložený  text tohto znenia:

"Štátny znak iného štátu sa môže používať na vonkajšie ozna-

čenie iba  tých budov, v ktorých  sídlia zastupiteľské úrady

cudzích štátov."

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pani poslankyni. Nech sa páči, pán posla-

nec Filkus.

 

 

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Samozrejme, vystupujem z pozície  liberála a okrem toho

som aj tolerantným, poznáte ma,  a veľmi dobre som si uvedo-

mil - a  to nehovorím  formálne -  tú  vzácnosť, dôležitosť,

významnosť symbolov  vo vzťahu ku  každému z nás.  Ale práve

preto by som sa rád dozvedel, prečo výbor pre vzdelanie, ve-

du, kultúru  a šport, jediný výbor,  neprijal platné uznese-

nie, ako to povedal spravodajca.

 

     Viete, nechcem  to ani dramatizovať,  ani robiť z  toho

divadlo, ale predsa  sme mali aj iné dôležité  veci, a stále

nejako nevieme  prevziať na seba  zodpovednosť. A teraz  ide

o symboly a  výbor pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport ne-

prijal uznesenie. Bol by som rád, keby predseda alebo niekto

z výboru povedal, prečo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Zrejme to bude taká prozaická odpoveď. No pre-

čo? Asi kvôli našej disciplíne.

 

     Predseda výboru pán Haťapka.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     No, je  to tak, že  sme neboli uznášaniaschopní.  Žiaľ,

chýbali niektorí koaliční aj opoziční poslanci.

 

     Ale chcel  by som povedať  niečo iné a  využiť príleži-

tosť, že je  tu pán minister vnútra. Chcel  by som upozorniť

na to, že na našich  štátnych úradoch, budovách sa nesprávne

používa  slovenská zástava.  Podľa ústavy  vlastne máme  len

vlajku, nemáme  zástavu, ale keď ju  používajú, tak z druhej

strany je  poradie farieb červeno-modro-biela  so slovenským

znakom. Táto zástava nie je  vlastne nikoho. Ak tam ten znak

nebude, bude to ruská zástava, a ak tam je, tak je nikoho.

 

     Chceli sme novelizovať zákon, s pánom ministrom Hudecom

sa táto novelizácia pripravovala. Bol som aj v Legislatívnej

rade vlády a  tam mi heraldici vysvetlili, že  vraj aj Nemci

majú zástavu  len z jedného listu.  Upozorňoval som, že táto

zástava musí byť z dvoch listov tak, aby poradie farieb bolo

zachované, tak ako je predpísané, biela-modrá-červená.

 

     Bol by som toho názoru, aby aspoň na štátnych budovách,

školách, verejných budovách bola  táto zástava zakázaná, aby

sa mohla používať len vlajka a zástava len v tom prípade, ak

by bola  z dvoch listov.  Pretože kdekoľvek idete,  všimnite

si,  že z  jednej strany  je biela-modrá-červená  a z druhej

červeno-modro-biela. Je to vyslovene výrobná záležitosť, ale

je to aj neúcta k nášmu slovenskému symbolu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     K pozmeňujúcemu návrhu pani poslankyne Lazarovej by som

chcel povedať, že budovy zastupiteľských úradov sú spravidla

exteritoriálnym územím  a slovenský zákon  nemôže upravovať,

čo tam môže byť, a čo tam nemôže byť. Čiže myslím si, že ten

návrh je zbytočný.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

 

     mám len  jednu otázku. Tu  sa určuje, že  štátne múzeá,

galérie a ďalšie štátom  zriadené organizácie z oblasti kul-

túry musia mať povinne štátny  znak. V tejto chvíli sa chcem

spýtať, či  po presune bývalých  štátnych múzeí, to  znamená

múzeí celonárodného významu pod regionálnu kontrolu, tak ako

to presadzuje  pán minister Hudec, tieto  múzeá nebudú nosi-

teľmi štátneho znaku. Ako príklad  sa pýtam napríklad na Mú-

zeum  Slovenského  národného  povstania  v Banskej Bystrici,

ktoré v tejto chvíli bude  regionálnym múzeom, či nie je po-

vinné mať štátny znak. To je otázka. Patrí to vlastne k bodu

4 návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem,  pán predseda.  Snažím sa  veriť tomu,  že pán

poslanec  Čarnogurský neporozumel  pozmeňujúcemu návrhu pani

poslankyne Lazarovej. Myslím, že to  tak nie je. Nejde o ob-

medzenie značenia budov zastupiteľských  úradov, ale o limi-

táciu, že  len o budovy  zastupiteľských úradov, diplomatic-

kých, obchodných a  kultúrnych misií zastupiteľských úradov.

Myslím, že je to zreteľné z textu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pani predsedníčka Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán predseda  Hofbauer ma predbehol. Chcela  som dať to

isté vysvetlenie, že štátny znak  cudzieho štátu sa môže po-

užívať iba  na budovách zastupiteľských  úradov. To znamená,

že na iných sa nemá používať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  poslanec Čarnogurský  povedal takú  vec, že  o ve-

ciach, ktoré sú samozrejmé, netreba v zákonoch hovoriť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, má ešte niekto niečo do

rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  končím túto rozpravu. (Šum v sále.) Pán posla-

nec, dobre viete, že ja vždy poviem áno. Dvakrát som sa spý-

tal, či niekto má niečo do rozpravy.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

Minister vnútra SR P. Krajči:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán minister sa nechce vyjadriť k rozprave.

 

     Chce sa  vyjadriť k rozprave  pán spoločný spravodajca?

Ak nie, pristúpime k hlasovaniu.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Vážený pán predseda, v  rozprave vystúpila iba pani po-

slankyňa s pozmeňujúcim návrhom.  Navrhujem, aby sme prikro-

čili k hlasovaniu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prečítajte  návrh pani  poslankyne, keďže  je to jediný

návrh z rozpravy.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Odporúčam  prijať všetkých  8 pozmeňujúcich  návrhov zo

spoločnej správy uvedených v tlači 456a a navrhujem hlasovať

o týchto pozmeňujúcich návrhoch en bloc.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, počuli  ste návrh spo-

ločného spravodajcu. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch spoločnej správy. Pán spravodajca navrhuje,

aby sme všetky tieto zmeny odsúhlasili en bloc.

 

     Prosím, prezentujme a hneď hlasujme. Pán spoločný spra-

vodajca navrhuje...

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať tieto

pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Tieto  pozmeňujúce  a  doplňujúce  návrhy  zo spoločnej

správy sme prijali.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Pani poslankyňa Lazarová  predložila pozmeňujúci návrh,

ktorý prečítam, keďže vznikol istý protinávrh  alebo oponen-

túra. Navrhuje  doplniť článok I §  4 ods. 1 o  písm. f), za

ktorý  bude vložený  text tohto  znenia: "štátny  znak iného

štátu sa  môže používať na vonkajšie  označenia iba tých bu-

dov, v ktorých sídlia zastupiteľské úrady cudzích štátov".

 

     Odporúčam  prijať tento  pozmeňujúci návrh,  pretože to

skutočne určuje, aby sa nepoužíval inde.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli  ste  pozmeňujúci,  resp.  doplňujúci návrh pani

poslankyne Lazarovej. Budeme o ňom hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca ho navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Pán  predseda, hlasovali  sme o  všetkých pozmeňujúcich

a doplňujúcich návrhoch. Ostáva nám úloha hlasovať o vládnom

návrhu ako celku. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V súlade s § 26 ods.  1 zákona o rokovacom poriadku bu-

deme hlasovať o vládnom návrhu  zákona ako celku s doplňujú-

cimi a pozmeňujúcimi návrhmi,  ktoré sme už prijali. Prosím,

prezentujme sa a hlasujme.  Pán spoločný spravodajca odporú-

ča, aby sme tento návrh zákona prijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme uvedený zákon prijali.

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. (Potlesk.)

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Ďakujem aj ja.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Podľa schváleného programu budeme pokračovať

 

     vládnym návrhom zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky o prokuratúre.

 

     Tento vládny návrh ste dostali  ako tlač 466 a spoločnú

správu výborov ako tlač 466a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

uvedie minister  spravodlivosti, ale vidím,  že pán minister

tu nie je.

 

     (Po chvíli.)

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, pán minister

spravodlivosti prišiel, takže  budeme pokračovať vládnym ná-

vrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o prokuratú-

re.

 

     Vládny návrh  zákona, ako som povedal,  ste dostali ako

tlač  číslo 466  a spoločnú  správu výborov  ako tlač  číslo

466a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zá-

kona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán

Jozef Liščák. Prosím, pán minister.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vidím,  že generálny  prokurátor je  tu, to  je hlavné.

Ospravedlňujem sa, že som  prišiel neskôr, predkladal som vo

vláde návrh zákona o organizácii súdnictva, takže stihol som

ako som stihol.

 

     Vládou  Slovenskej  republiky,  jej  uznesením číslo 20

z augusta 1996, som bol  poverený odôvodniť vládny návrh zá-

kona  Národnej rady  Slovenskej republiky  o prokuratúre  na

schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predkladaný  návrh napĺňa  požiadavku Ústavy Slovenskej

republiky, ktorá v článku  151 predpokladá, že právne pomery

prokurátorov a organizáciu tohto orgánu štátu upraví osobit-

ný zákon. V siedmich častiach upravuje poslanie prokuratúry,

jej  pôsobnosť, organizáciu  tohto orgánu  štátu, postavenie

prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, pracovnopráv-

ne vzťahy a služobné pomery prokurátorov, ich práva a povin-

nosti a výkon prokurátorskej činnosti.

 

     V súlade s Ústavou Slovenskej republiky predkladaný ná-

vrh konštruuje  prokuratúru ako samostatný  nezávislý štátny

orgán,  ktorý  presadzovaním  zákonov  a  ostatných právnych

predpisov do života spoločnosti chráni práva a zákonom chrá-

nené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Navrhovaný

zákon má  nahradiť platný zákon o  prokuratúre číslo 60/1965

Zb., ktorý počas svojej viac ako 30-ročnej platnosti bol se-

demkrát  menený a  dopĺňaný. Všetky  vykonané novely zákonov

o  prokuratúre  sa  prispôsobovali  meniacim  sa  politicko-

ekonomickým pomerom a od roku 1993 aj novým štátoprávnym po-

merom spoločnosti.

 

     Základné zmeny, ku ktorým došlo v politickej, ekonomic-

kej a štátoprávnej oblasti spoločnosti, si vyžiadali potrebu

prijatia nového zákona o prokuratúre. Aj v tomto orgáne štá-

tu  treba  zákonne  upraviť  režim,  ktorý  bude  prispievať

k upevňovaniu  demokratických a  právnych princípov  vnútro-

štátneho a medzinárodného pôsobenia Slovenskej republiky.

 

     Predkladaný návrh  zákona o prokuratúre  vo forme zásad

i vo forme osnovy bol prerokovaný a schválený v medzirezort-

nom pripomienkovom konaní, Legislatívnou  radou vlády a vlá-

dou Slovenskej  republiky a bol  prerokovaný aj vo  výboroch

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Návrh, ktorý  zákonodarnému zboru vláda  Slovenskej re-

publiky predložila, má komplexne  novým spôsobom upraviť zá-

kladné otázky  pôsobenia a organizácie  prokuratúry, pracov-

noprávne  vzťahy a  služobné pomery  prokurátorov a právnych

čakateľov prokuratúry, ako aj metódy činnosti prokuratúry na

jednotlivých úsekoch jej pôsobnosti.

 

     Predkladaný návrh vychádza  z dostupného poznania práv-

nych úprav týkajúcich sa prokuratúr vo vyspelých demokratic-

kých štátoch, preto aj  predkladaný návrh zákona vychádza zo

všeobecne uznávaného stanoviska,  že hlavnou úlohou prokura-

túry je a zostáva stíhanie  páchateľov trestných činov a vy-

konávanie dozoru nad orgánmi, ktoré vykonávajú prípravné ko-

nanie,  teda vyšetrovanie.  Prokuratúra svojimi oprávneniami

má a  musí zabezpečiť, aby  sa v prípravnom  trestnom konaní

postupovalo výlučne spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.

 

     Predkladaný návrh zákona nevylučuje možnosť, aby proku-

rátor jednotlivé vyšetrovacie úkony,  alebo aj celé vyšetro-

vanie vykonal  osobne v rámci  svojich oprávnení pri  výkone

dozoru prokurátora. V trestom  konaní prokurátor plní v mene

štátu tiež nezastupiteľné úlohy obžalobcu. Predkladaný návrh

zákona  o prokuratúre  novo upravuje  oprávnenie generálneho

prokurátora vo vzťahoch k vojenskej súčasti prokuratúry. Ná-

vrh  zákona  predpokladá  zachovanie  právomoci  prokuratúry

v netrestnej oblasti. Neupravuje  však postavenia a procesné

oprávnenia prokurátora v  občianskom súdnom konaní. Vychádza

z filozofie, že  ich upravuje a  bude upravovať a  meniť ob-

čiansky súdny poriadok.

 

     V oblasti verejnej správy  sa pôsobnosť prokuratúry za-

meriava na prípady, ktoré nemožno preskúmať v rámci správne-

ho súdnictva  pre nedostatok súdnej právomoci  alebo pre ab-

sentovanie návrhu na začatie súdneho konania.

 

     V predkladanom  návrhu sú premietnuté  pravidlá o úlohe

prokurátora, ktoré boli schválené 8. kongresom OSN o preven-

cii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi v septembri roku

1990.

 

     Pri výkone svojej funkcie  sú prokurátori povinní vyva-

rovať sa akejkoľvek diskriminácie, najmä politickej, sociál-

nej, národnostnej, náboženskej a  rasovej. S funkciou proku-

rátora je  nezlučiteľné zastávanie akejkoľvek  inej platenej

funkcie a výkon inej zárobkovej činnosti.

 

     Návrh  jednoznačne vylučuje  vydávanie všeobecne záväz-

ných výkladových stanovísk  prokuratúry a poskytovanie práv-

neho poradenstva a služieb právnej pomoci.

 

     Predkladaný návrh  zákona o prokuratúre  nepreberá kon-

cepciu  prokuratúry ako  univerzálnej strážkyne  zákonnosti.

Návrh upúšťa od  upozornenia ako prostriedku prokurátorského

pôsobenia  v mimotrestnej  oblasti a  nahrádza ho oprávnením

navrhovať orgánom verejnej  správy, aby odstránili porušenie

zákona.

 

     Predkladaný návrh spresňuje  podmienky vymenovania pro-

kurátora  a  generálneho  prokurátora,  pre ktoré ustanovuje

funkčné  obdobie. Predlžuje  čakateľskú prax,  novo upravuje

pracovnoprávne pomery prokurátorov a právnych čakateľov pro-

kuratúry. Závažnou je skutočnosť, že predkladaný návrh záko-

na zvyšuje  právne istoty prokurátorov v  tom, že neplatnosť

skončenia pracovného pomeru budú môcť uplatniť na súde.

 

     Predkladaný  návrh zákona  o prokuratúre  utvára právne

podmienky  nato, aby  prokuratúra mohla  plniť svoje ústavné

poslanie. Odporúčam preto  Národnej rade Slovenskej republi-

ky, aby predkladaný návrh zákona o prokuratúre schválila.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Ako spoločný spravodajca bol ur-

čený pán  Bartolomej Kunc, ale prosím  pána spravodajcu, aby

zostal na  mieste, pretože pani speakerka  z Dolnej snemovne

je tu a príde do našej zasadacej miestnosti.

 

     (Potlesk pri príchode pani Boothroydovej.)

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som v mene svojom a v mene vašom priví-

tal na pôde Národnej  rady Slovenskej republiky Jej Excelen-

ciu predsedníčku  Dolnej snemovne britského  Parlamentu pani

Betty Boothroydovú. (Potlesk.)

 

     Sme radi, že môžeme  medzi sebou privítať predstaviteľa

jedného z najstarších európskych  parlamentov, ktorý už dlhé

stáročia je pilierom parlamentnej demokracie. Za dlhé stáro-

čia  jeho existencie  sa podieľal  na vytváraní  politického

a právneho rámca  britskej spoločnosti ako  vzoru európskeho

demokratického štátu. Veľká Británia  ako jedna z najväčších

svetových  veľmocí  ovplyvňovala  modernú  históriu  väčšiny

európskych štátov  vrátane nášho  štátu. Naše súčasné vzťahy

môžu nadväzovať na spoluprácu našich národov najmä pred dru-

hou svetovou vojnou a počas nej.

 

     Výraznou súčasťou zmien, ktoré  nastali na Slovensku po

roku 1989 a najmä po roku  1993, keď sme nastúpili cestu sa-

mostatného suverénneho štátu,  je demokratizácia parlamentu.

Tento proces sa nezaobíde bez úzkej spolupráce so stabilnými

demokratickými parlamentmi.

 

     Súčasná návšteva  pani predsedníčky Dolnej  snemovne je

príkladom rozvíjania  vzťahov medzi krajinami  s rozvinutými

demokratickými systémami a  krajinami, ktoré nastúpili cestu

demokratizácie.

 

     Pani Betty  Boothroydová je významnou  politickou osob-

nosťou Veľkej  Británie s dlhoročnými  skúsenosťami s parla-

mentnou prácou. V rokoch 1974 až 1976 bola  zástupkyňou šéfa

parlamentného klubu  Labouristickej strany. Od  roku 1975 až

do roku 1977 pracovala  ako poslankyňa Európskeho parlamentu

a súčasne bola členkou  Zahraničného výboru Dolnej snemovne.

Roku  1987 ju  zvolili za  podpredsedníčku Dolnej  snemovne.

Svoju terajšiu funkciu predsedníčky Dolnej snemovne vykonáva

od roku 1992. Súčasne je predsedníčkou britskej časti Parla-

mentného zhromaždenia Britského spoločenstva národov.

 

     Pani  Betty  Boothroydová  je  prvou  ženou, ktorá bola

v histórii britského Parlamentu  zvolená do funkcie predsed-

níčky,  a zároveň  je prvou  predsedníčkou zvolenou  z radov

opozície od roku 1835.  Pani predsedníčka je uznávanou osob-

nosťou britského politického  života, ktorú akceptujú všetky

politické strany podieľajúce sa na práci Parlamentu.

 

     Pani predsedníčka, je mi  cťou privítať na pôde sloven-

ského parlamentu takú významnú osobnosť, akou ste vy.

 

     Vaša Excelencia pani predsedníčka,  dovoľte mi, aby som

vám odovzdal slovo. (Potlesk.)

 

Predsedníčka Dolnej snemovne

britského Parlamentu B. Boothroydová:

 

     Pán predseda,

     vážené poslankyne a poslanci,

     Vaše Excelencie,

 

     samozrejme,  som veľmi  rada, že  mám možnosť navštíviť

vašu  krásnu krajinu  a vidieť  aspoň niečo  z vášho pekného

hlavného mesta. Skutočne  je pre mňa cťou, že  mám to histo-

rické privilégium a môžem ako  prvá z predsedov cudzích par-

lamentov vystúpiť  pred Národnou radou  Slovenskej republiky

v tejto prekrásnej modernej budove.

 

     Skutočnosť,  že  tu  dnes  som,  je  dôkazom obrovských

zmien, ktoré nastali po skončení studenej vojny na celom na-

šom kontinente. Duch slobody  obsiahol celú Európu. Len pred

niekoľkými  rokmi by  ešte bolo  nemysliteľné, aby  som mala

príležitosť uvidieť veľkolepú krásu Vysokých Tatier ako hosť

suverénnej a nezávislej Slovenskej republiky alebo že by som

ako predsedníčka  Dolnej snemovne vystúpila  s prejavom pred

demokraticky zvolenou Národnou radou Slovenskej republiky.

 

     Dovoľte mi  zablahoželať občanom Slovenska  k úspešnému

spôsobu, akým ste len pred tri a pol rokom - spolu so svoji-

mi českými  susedmi - pristúpili k  rozdeleniu Českej a Slo-

venskej Federatívnej republiky. Podľa  mňa je to pozoruhodný

príklad  toho, ako  môže  dobrá  vôľa a  predstavivosť spolu

s dobre pripravenými rokovaniami navodiť pokojné zmeny.

 

     Dnes sa,  pán predseda, usilujem,  aby som prostredníc-

tvom vás zaželala občanom Slovenska všetko najlepšie v úsilí

o vybudovanie mladého  štátu a aby som  vám aj im poďakovala

za veľmi úprimnú a štedrú pohostinnosť, ktorej sa mi dostalo

počas môjho pobytu.

 

     Vzťahy medzi  našimi národmi sú  dávne a silné,  aj keď

možno nie sú pre niektorých  natoľko známe, ako by mali byť.

Už v šestnástom storočí vyučoval  v Levoči a v Košiciach je-

den z prvých anglických reformátorov, Leonard Coxe.

 

     Počas  prvej svetovej  vojny sa  Británia stala domovom

Masaryka  a Beneša,  ktorí -  spolu so  Štefánikom - patrili

k zakladateľom československého  štátu, čo bolo prvým krokom

na ceste k nezávislosti, z  ktorej sa dnes všetci právom te-

šíte.

 

     Za druhej svetovej vojny tisíce Slovákov statočne bojo-

valo  spolu s  nami za  slobodu Európy  ako bratia  v zbrani

v Britskej armáde,  ako aj v  Kráľovskom vojenskom letectve.

Na ich odvahu nezabúdame.

 

     Nezabúdame ani na hrdinstvo slovenského ľudu v povstaní

roku 1944 proti nacistickej tyranii.

 

     Británia poskytla útočisko Slovákom  v roku 1948 po ko-

munistickom prevrate a opäť v roku 1968, keď sovietske tanky

kruto zmarili nádeje českého i slovenského ľudu.

 

      Dlho si  budeme pamätať odvahu  a prezieravosť veľkého

Slováka Alexandra  Dubčeka, ktorého reformné  úsilie upútalo

pozornosť  a predstavivosť  slobodného sveta.  Bolo skutočne

tragédiou, že sa nedožil toho, aby bol svedkom zrodu Sloven-

ska ako nezávislého štátu.

 

      Tieto vzťahy z minulosti sú dnes vyvážené novými akti-

vitami,  ktoré  vytvárajú  spojovacie  články s budúcnosťou,

medzi ktoré patrí

 

     - narastajúci vzájomný obchod (ktorý sa minulý rok zvý-

šil o 42 %);

 

     - úsilie Fondu know-how, ktorý spolu s vami vytvára rá-

mec moderného trhového hospodárstva a pluralitnej demokracie

a pôsobí v  rozličných oblastiach od finančníctva  až po ve-

rejnú správu;

 

     - práca Britskej rady  pri šírení výučby anglického ja-

zyka, ako aj v oblasti vzdelávania na celom Slovensku;

 

     - slovenské  vysielanie BBC World Service,  ktoré v po-

chmúrnych rokoch vojny a komunizmu predstavovalo živé spoje-

nie so  slobodným svetom a dnes  je každodennou súčasťou vy-

sielania na Slovensku.

 

     Pán predseda,

 

     minuloročná  návšteva britského  ministra zahraničia na

Slovensku a  slovenského ministra zahraničia  v Londýne boli

veľkým príspevkom k našim dvojstranným vzťahom a k vzájomné-

mu porozumeniu. Ale ako viete, priateľské zväzky medzi naši-

mi  národmi sa  neupevňujú iba  návštevami štátnikov. Tisíce

našich občanov každoročne navštevuje jednu či druhú krajinu,

majú možnosť navštíviť krajiny, ktoré boli pre nich po mnohé

roky zakázané. Okrem toho sme  radi, že sa nám podarilo pre-

hĺbiť naše  vzťahy vo vojenskej  oblasti, najmä prostredníc-

tvom výučby  angličtiny vo vašej armáde  a spoločnými vojen-

skými cvičeniami.

 

      Mňa osobne veľmi tešia vzťahy, ktoré sa vyvíjajú medzi

našimi parlamentmi. Od získania nezávislosti navštívili Slo-

vensko členovia bezpečnostného výboru, výboru vnútorných ve-

cí a výboru životného  prostredia Dolnej snemovne. Delegácia

Národnej rady, môj hostiteľ pán Gašparovič i členovia výboru

pre obranu a bezpečnosť boli zasa našimi hosťami v Británii.

Ako viem, tak predseda vášho zahraničného výboru povedie de-

legáciu do našej krajiny v  ďalšej časti tohto roka. Rada by

som aj naďalej podporovala  podobné vzťahy medzi našimi par-

lamentmi.

 

     Pán predseda,

 

     hovorila som už o mnohých možnostiach, ktoré sú výsled-

kom historických  zmien v Európe za  posledné roky. S týmito

možnosťami sa však spájajú  aj výzvy. Jednou z najdôležitej-

ších takýchto výziev je  opätovná integrácia krajín strednej

Európy do európskej rodiny, kam právom patria.

 

      Británia je veľmi zanieteným podporovateľom rozšírenia

NATO i Európskej únie a  považuje to za prostriedok rozšíre-

nia mieru a prosperity, akým  sa tešila za posledných päťde-

siat rokov  západná Európa, aj v  krajinách strednej Európy.

Proces rozširovania prináša so sebou vážnu zodpovednosť. Tak

Európska únia, ako aj NATO  sa musia rovnako prispôsobiť to-

mu, aby  bolo rozšírenie úspešné. A  súčasne štáty, ktoré si

želajú stať sa členom, sa musia pripraviť na vstup do týchto

inštitúcií.

 

      Európska únia  a NATO stanovili  jasné kritériá -  tak

politické, ako i ekonomické -, ktoré budú musieť noví členo-

via splniť.  A Veľká Británia ako  priateľ Slovenska je pri-

pravená pomôcť vám v ich plnení. (Potlesk.)

 

 

      Radi by sme vás  videli ako plnoprávneho člena Európy,

preto verím,  že prijmete tento  môj malý podnet  na to, aby

ste mohli zohrať svoju úlohu a aby sme vás mohli znova medzi

sebou privítať.

 

      Nepotrebujete mňa, aby som vám, poslancom Národnej ra-

dy Slovenskej republiky, pripomínala, že v tomto procese má-

te veľmi veľkú zodpovednosť. Ako zvolení zástupcovia občanov

Slovenska  máte moc,  aby ste  určili rýchlosť demokratickej

a hospodárskej reformy Slovenska a  tým aj rýchlosť integrá-

cie Slovenska do západných inštitúcií. Ako suverénny sloven-

ský  parlament  predstavujete   základný  kameň  demokracie,

o ktorý slovenskí občania toľko bojovali, aby ho získali.

 

      Každá demokratická krajina  má vlastné tradície, ktoré

sú výsledkom  jej vlastných dejín a  kultúry. V Británii sme

mali  možnosť vytvárať  naše demokratické  tradície po  dlhé

stáročia. Máme veľmi svojské spôsoby konania - niektorí hos-

tia budovy Parlamentu považujú naše tradície za naozaj veľmi

svojské. Vy sa nachádzate v procese vytvárania vlastných de-

mokratických  tradícií a  vlastného prístupu  k výzvam, pred

ktorými stojí každá demokracia.

 

      Nie je mojou úlohou, aby som vám hovorila, ako to máte

robiť. Existujú však isté prvky, ktoré sú spoločné pre všet-

ky demokracie. Chcela by som  vám dnes povedať niečo o demo-

kratickej  inštitúcii, ktorú  poznám najlepšie  - o britskom

Parlamente, o tom, ako pracuje,  v nádeji, že naša skúsenosť

a naša prax budú pre niektorých  z vás zaujímavé v čase, keď

zakladáte vlastné tradície.

 

      V rámci britského systému je Parlament suverénny. Môže

robiť a hovoriť,  čo chce, a môže prijímať  také zákony, aké

chce. Rovnako však platí, že vláda, ktorá sa teší väčšinovej

podpore v  Parlamente, môže presadiť  viac-menej tie zákony,

ktoré si želá. V skutočnosti je však sloboda vlády kontrolo-

vaná  množstvom  iných,  rovnako  legitímnych  zdrojov  moci

a vplyvu. Patrí medzi ne napríklad:

 

     - súdnictvo,  ktoré je nezávislé od  vlády. A akokoľvek

by mohli byť niektorí ministri sklamaní niektorými rozhodnu-

tiami súdov, bolo by nemysliteľné, aby sa usilovali prinútiť

Parlament vážne porušiť nezávislosť súdov,

 

     - volené miestne orgány,  často pod kontrolou niektorej

zo strán,  ktorá je v  opozícii voči vláde,  tvoria významnú

kontrolu moci a právomoci Parlamentu a vlády  pri realizácii

ich politiky na miestnej úrovni,

 

     - mnohé celoštátne záležitosti nespadajú priamo pod mi-

nisterskú  kontrolu  -  napríklad  celoštátne inštitúcie ako

BBC,  zároveň miestne  inštitúcie, ako  sú policajné zložky,

a rad špecializovaných agentúr.

 

     To všetko  znamená, že teoreticky  absolútna suverenita

Parlamentu, ktorá by sa  pri praktickom uplatnení mohla uká-

zať ako  netolerantná, je takýmto spôsobom  oslabená a obme-

dzená tak, aby umožnila jednak istý stupeň kontinuity i istú

mieru diverzity.

 

     Ako  predsedníčka Dolnej  snemovne som  mimo straníckej

politiky. Celý svoj život  som bola poslankyňou Labouristic-

kej strany, dvadsaťpäť rokov  som bola poslankyňou za Labou-

ristickú stranu a  nadšenou stúpenkyňou ideálov labouristic-

kého hnutia. Napriek tomu ma v roku 1992 zvolila za predsed-

níčku  Dolná snemovňa,  hoci jej  podstatnú väčšinu  tvorili

konzervatívci. Ako  to už povedal aj  pán predseda, bola som

vlastne prvou  poslankyňou zvolenou za  predsedníčku z radov

opozície po viac ako 150 rokoch.

 

     Povinnosťou predsedu je byť nestraníckym a túto potrebu

nestrannosti som  pocítila veľmi silne  najmä vtedy, keď  za

moje zvolenie hlasovali nielen všetci poslanci opozície, ale

aj  takmer  štvrtina  vládnej  strany,  teda  okrem opozície

a menšinových strán. Ako to už tradične býva, po zvolení som

rezignovala na  svoje členstvo v Labouristickej  strane a už

nikdy v  živote, ani keď pôjdem  do dôchodku, sa nezúčastním

na straníckej politike. Vo všeobecných voľbách mienim kandi-

dovať ako "pani predsedníčka, ktorá sa uchádza o znovuzvole-

nie" a myslím si, že vyhrám. (Potlesk.)

 

      Mojou základnou úlohou je predsedať zasadaniam snemov-

ne,  uplatňovať  a  interpretovať  jej  procedúry a praktiky

a - ako hovorí  britská fráza, ktorá má pôvod  v našej láske

k športu - zaistiť, aby sa hralo "fair play". Nie je to vždy

ľahká úloha a zo  svojich pravidelných stretnutí s kolegami,

ktorí predsedajú parlamentom na  celom svete, dobre viem, že

ich úloha je rovnako ťažká a náročná. Myslím si, že to možno

povedať aj o vás, pán predseda.

 

     Mimoriadne dôležitou požiadavkou  je zaistiť, pokiaľ je

to len možné, aby sa  vypočuli všetky odtiene názorov - nie-

len medzi  jednotlivými stranami, malými  i veľkými, ale  aj

rozličné názorové  prúdy v hlavných  stranách. Všetky strany

v sebe  obsahujú koalíciu  názorov a  musia byť  vypočuté aj

menšinové názory v rámci strán.

 

     Nemôžem vám tvrdiť, že všetci moji zákazníci sú so mnou

spokojní. Malé  strany majú pocit  (sú tam také  - napríklad

jedna má štyroch členov, druhá  má dvoch členov)... majú po-

cit, že  ich niekedy zanedbávam. Musím  vám však povedať, že

ani ministri  vlády, ani hovorcovia opozície  z prvých lavíc

sa netešia, keď kritizujem,  že sa vyjadrujú príliš rozvláč-

ne. Som však na to hrdá, lebo keď kritika prichádza zo všet-

kých strán, znamená to, že  sa mi podarilo dosiahnuť správnu

rovnováhu.

 

 

      V minulosti  predsedovia doslova hovorievali  s monar-

chom (odtiaľ je odvodený názov speaker) v mene snemovne. Ne-

bola to vždy bezpečná úloha, keď sa snemovňa občas postavila

proti vôli monarchu. A naozaj,  výsledkom bolo, že až devia-

tich  mojich  predchodcov  to  stálo  život.  Musím vám však

dôverne povedať, že moje vzťahy s Buckinghamským palácom nie

sú až  také napäté, ale, pochopiteľne,  k mojim úlohám patrí

konať ako strážca práv a privilégií Dolnej snemovne. Niekedy

musím poslancom pripomínať, že tieto slobody - najmä sloboda

slova v parlamente - znamenajú veľkú zodpovednosť, preto ich

treba používať opatrne.

 

      Vo svojej každodennej práci vykonáva predseda snemovne

isté dôležité funkcie:

 

      - Ja rozhodujem, komu má byť udelené slovo pri rozpra-

ve alebo  v "čase otázok".  V tomto ohľade  je moja autorita

neobmedzená  - nikto  mi neprikazuje,  koho mám  vyzvať, aby

prehovoril.  V  niektorých  parlamentoch  predsedovia  strán

pripravujú zoznamy  poslancov, ktorým má  byť udelené slovo.

Keby to skúšali vo Veľkej Británii so mnou, neuspeli by.

 

     - Ja rozhodujem, či zvolať mimoriadnu schôdzu.

 

     - Takisto  patrí k právomociam  predsedu udržiavať dis-

ciplínu poslancov tým, že ich vyzvem, aby si sadli alebo aby

opustili sálu pre zlé správanie.

 

     - Speaker sa takisto riadi rokovacím poriadkom a rozho-

duje o  tom, či došlo, alebo  nedošlo k porušeniu parlament-

ných privilégií.

 

      Naša Dolná  snemovňa je hlučné,  argumentujúce a veľmi

výrazne pôsobiace miesto. Voliči vo Veľkej Británii to vedia

a, samozrejme, môže to vidieť  aj televízia (možno aj vám sa

to občas  podarí zachytiť v televízii).  Nesúhlas a rozprava

sú však  srdcom demokracie a  to sa v  plnej miere prejavuje

práve vo  Westminsteri. Ja sa  za to neospravedlňujem,  lebo

prostredníctvom tejto metódy sa nám darí vyhýbať anarchii.

 

      Argumenty  sa udržiavajú  v hraniciach  nášho poriadku

a našich precedensov.  Ten systém funguje  a funguje z  toho

dôvodu, že vláda a opozícia si navzájom uznávajú a rešpektu-

jú svoju legitímnu, ústavou danú úlohu: opozícia uznáva prá-

vo vlády vládnuť, vláda uznáva právo opozície oponovať. Vlá-

da však v konečnom dôsledku  musí dosiahnuť to, čo chce, ale

v demokracii musí  mať opozícia právo  jej do toho  hovoriť.

(Potlesk.)

 

      Povinnosťou poslancov  ako zástupcov ľudu  je zaistiť,

aby boli  vypočuté hlasy voličov,  a presadzovať záujem  ich

strán. Všetky  strany v britskom Parlamente  chápu, že demo-

kracia si  to vyžaduje. Preto je  opozícia známa ako Lojálna

opozícia Jej Veličenstva. Ak opozícia hlasuje proti politike

vlády, nie  je v tom nijaká  nelojálnosť, ak je presvedčená,

že to nie je v súlade  so záujmom celej krajiny. Úlohou opo-

zície je naozaj oponovať,  skúmať, spochybňovať a kritizovať

vládu.

 

      Parlamentná legitimita "oficiálnej opozície" sa uznáva

viacerými spôsobmi:

 

      -  Vodca opozície  a predseda  opozičného  politického

klubu sú platení z verejných zdrojov. Opozičné strany zastú-

pené v  Dolnej snemovni sú  financované z verejných  zdrojov

úmerne počtu získaných hlasov  a mandátov. Tieto prostriedky

získavajú na to, aby  mohli platiť svojim pracovníkom, ktorí

im pomáhajú v parlamentnej práci. Okrem toho strany dostáva-

jú priestory  vo Westminsterskom paláci  - kde miesta  nieto

nazvyš -  pre svojich vedúcich, ako  aj sekretárky a zamest-

nancov.

 

 

     - Vodca opozície má  vo verejnom živote vysoké postave-

nie, ktoré  je symbolizované jeho  prítomnosťou pri všetkých

štátnych  udalostiach -  napríklad je  druhým po  predsedovi

vlády pri kladení vencov k pomníku padlých vo Whitehalle pri

oslavách Dňa spomienky.

 

     - Program  Dolnej snemovne, hoci  je formálne v  rukách

vlády alebo vládnych strán, neformálne sa odsúhlasuje v pra-

videlných  rozhovoroch medzi  všetkými stranami.  Okrem toho

v každej sezóne je 20  zasadacích dní k dispozícii opozičným

stranám (z toho  3 dni menším stranám) a  opozičné strany si

môžu v tieto dni samy zvoliť témy, o ktorých chcú viesť roz-

pravu.

 

     - V každodennom živote Dolnej  snemovne je jednou z mo-

jich hlavných  úloh zabezpečiť, aby sa  s opozíciou zaobchá-

dzalo  férovo. To  znamená, že  vodca opozície  má špeciálne

privilégium v  tom, že je  vyzvaný, aby položil  niekoľko po

sebe idúcich ústnych otázok predsedovi vlády dvakrát týžden-

ne počas nášho "času otázok pre premiéra". Hovorcovia opozí-

cie z prvých radov sú vyzývaní, aby prehovorili hneď po tom,

ako minister uvedie rozpravu,  a znova predtým, než minister

povie záverečné slovo.

 

     - Rovnako  dôležité je zabezpečiť  aj záujmy poslancov,

ktorí nemusia súhlasiť s  oficiálnymi názormi svojich strán.

Majú mať  možnosť prísť s  legislatívnymi návrhmi, môžu  na-

príklad iniciovať krátke rozpravy  a zúčastňovať sa na "čase

otázok" a v rozprave.

 

     Jedným z  výsledkov tohto systému je,  že máme lojálnu,

zodpovednú a dobre organizovanú opozíciu, ktorá je priprave-

ná  súperiť s  vládnucou stranou  v nadchádzajúcich voľbách.

Podľa môjho názoru je pre  demokraciu zdravé, ak si vládnuca

strana uvedomí, že čoskoro sa  môže dostať do opozície, a ak

si opozícia  uvedomí, že čoskoro  môže prevziať niekedy  ne-

vďačnú realitu zodpovednosti vládnutia.

 

     Pán predseda,

 

     to,  čo som  vám doteraz  opísala, sa  týka záležitostí

prebiehajúcich  na pôde  snemovne. Ale,  prirodzene, podobne

ako  vo všetkých  iných parlamentoch  aj my  vo Westminsteri

kladieme veľký  význam výborom, že splnia  celý rad legisla-

tívnych, kontrolných a administratívnych úloh. Väčšina výbo-

rov podáva správu Dolnej snemovni na plenárnych zasadnutiach

a ich názorom  sa v snemovni  venuje vážna pozornosť.  Počas

storočí  sme objavili  zjavnú pravdu,  že návrhy,  s ktorými

prichádzajú tieto výbory, majú väčšiu pravdepodobnosť získať

podporu v  Dolnej snemovni vtedy,  ak sa rozličné  názory čo

najúplnejšie  prediskutujú v  samotných výboroch. Jednoducho

to znamená, že väčšina, ktorú  má vládnuca strana vo výbore,

ale aj istý počet členov opozície vytvárajú rovnováhu v sne-

movni ako takej.

 

     Skutočnosť,  že vládna  väčšina je  proporčne zastúpená

v zložení výboru, znamená, že  vo všeobecnosti sa pri hlaso-

vaní presadí,  pokiaľ ide o hlasovanie  po straníckej línii;

a v  zriedkavých prípadoch,  keď neuspeje,  môže sa usilovať

o väčšinu v samotnej snemovni,  aby zvrátila výsledok hlaso-

vania.  Opozičné strany  však súčasne  dostávajú príležitosť

preskúmať a prediskutovať danú vec do detailov a uviesť svo-

je  argumenty. A  takto dostanú  aj možnosť  publicity v mé-

diách. Aj keď neuspejú v hlasovaní,  vedia, že sa s nimi za-

obchádzalo spravodlivo,  že boli férovo  vypočutí - a  to je

podstata parlamentnej demokracie.

 

      Výborom,  ktoré skúmajú  návrhy zákonov,  predsedá po-

predný poslanec, ktorého vymenúvam ja a pôsobí ako neutrálny

predseda  diskusie.  Ale  predsedovia  -  alebo predsedníčky

- našich vybraných výborov, ktoré monitorujú prácu vlády, sú

volení členmi výborov. Medzi  stranami je neformálna dohoda,

že predsedníctvo  všetkých vybraných výborov,  ktoré skúmajú

úlohu ministerstiev, je rozdelené medzi jednotlivými strana-

mi. Je  to dohoda, ktorá sa  dodržiava vo všetkých výboroch.

Výsledkom je, že v ôsmich  zo sedemnástich vybraných výborov

predsedajú poslanci opozície vrátane dôležitých výborov, ako

je výbor pre sociálne zabezpečenie,  ako aj výbor pre obchod

a priemysel. Predsedom najstaršieho a najprestížnejšieho vý-

boru snemovne -  výboru pre verejné účty -  je tradične vždy

popredný poslanec  opozície. Myslíme si, že  aby mohla demo-

kracia prekvitať, po všeobecných voľbách víťaz neberie všet-

ko. (Potlesk.)

 

      Winston Churchill raz povedal:  "Nikto netvrdí, že de-

mokracia je dokonalá alebo  všemúdra. Vlastne sa dá povedať,

že demokracia  je tá najhoršia forma  vlády - ale samozrejme

s tým, že všetky ostatné formy, ktoré  sa z času na čas skú-

šali, boli ešte horšie." S tým môžem len súhlasiť.

 

     Pán predseda,

 

     hovorila som pomerne dlho  o britskom parlamentnom sys-

téme. Je to systém, ktorý poznám, mám ho rada a vážim si ho.

Vyvíjal sa celé stáročia a prešiel skúškou času. Odolal voj-

nám, ekonomickým krízam. Je v súlade s britskými podmienkami

aj temperamentom. Či je z toho niečo relevantné pre vašu si-

tuáciu, to musíte posúdiť len a  len vy. Vyberte si z našich

skúseností to, čo by sa vám mohlo zdať užitočné, prispôsobte

to vlastným podmienkam a vytvorte  si taký systém, ktorý vám

bude vyhovovať.

 

     Pán predseda,  na záver by  som sa rada  poďakovala, že

som dostala túto česť môcť  dnes pred vami prehovoriť. Želám

vám všetko najlepšie vo vašej  spoločnej práci na zbere úro-

dy zo semienok demokracie, ktoré ste už zasiali.

 

 

     Som veľmi rada, že som  sa mohla stretnúť vo vašej kra-

jine nielen s ľuďmi vo vašom  hlavnom meste, ale že som mala

možnosť vidieť aj časť  vašej nádhernej krajiny mimo Bratis-

lavy. Skutočne je to pre mňa veľká česť, pretože po prvýkrát

hovorím pred  suverénnym iným parlamentom a  musím vám pove-

dať, že som hlboko dojatá. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi ešte raz, aby som poďakoval pani predsedníč-

ke Dolnej snemovne Veľkej Británie za jej vystúpenie v našom

parlamente. Bolo určite zaujímavé  a muselo byť zaujímavé aj

preto, že  britský Parlament funguje už  skoro dve storočia.

Náš parlament funguje tri a  pol roka, máme čo dobiehať. Som

presvedčený, že sme si z tohto vystúpenia veľa zobrali.

 

     Som veľmi rád, že pani predsedníčka hodnotila našu spo-

luprácu,  spoluprácu  našich  parlamentov  ako  veľmi dobrú,

a som presvedčený, že bude stále lepšia.

 

     Ďakujem ešte raz, pani  predsedníčka, a prajem vám veľ-

mi, veľmi pekný a príjemný  zvyšok pobytu na Slovensku. (Po-

tlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené  pani  poslankyne,   páni  poslanci,  vyhlasujem

pätnásťminútovú prestávku.

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  prosím, aby ste sa do-

stavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v našom rokova-

ní.

 

     Dámy a páni, naše rokovanie bolo prerušené po vystúpení

ministra spravodlivosti pána Liščáka.

 

     Teraz  prosím spoločného  spravodajcu výborov  pána po-

slanca Bartolomeja Kunca, aby podal správu o výsledkoch pre-

rokovania tohto vládneho návrhu  zákona vo výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení predstavitelia najvyšších štátnych orgánov,

     milé kolegyne,

     milí kolegovia,

 

     prednesiem  spoločnú správu  Ústavnoprávneho výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej  republiky  pre  verejnú  správu,  územnú samosprávu

a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

obranu a bezpečnosť o  výsledku prerokovania vládneho návrhu

zákona Národnej rady Slovenskej republiky o prokuratúre.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o prokuratúre pridelil predseda Národnej rady Slovenskej re-

publiky rozhodnutím číslo 1135 z  28. augusta 1996 na prero-

kovanie v lehote do 10. septembra 1996 Ústavnoprávnemu výbo-

ru Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

obranu a bezpečnosť. Koordináciou  stanovísk výborov bol ci-

tovaným  rozhodnutím poverený  Ústavnoprávny výbor  Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o prokuratúre prerokovali v určenej lehote všetky výbory Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  ktorým bol pridelený. Ús-

tavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ho pre-

rokoval  3. septembra  1996, Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti

ho prerokoval  4. septembra 1996 a  Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre obranu  a bezpečnosť ho prerokoval 10.

septembra 1996.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  pre obranu a  bezpečnosť uznesenie ne-

prijali, lebo s ním  nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina

všetkých členov týchto výborov.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

vyslovil s  ním súhlas a odporučil  ho Národnej rade Sloven-

skej  republiky  schváliť  po  zohľadnení  jeho pripomienok,

resp.  pozmeňujúcich návrhov.  V prílohe,  teda v  spoločnej

správe, je uvedených 16 pozmeňujúcich  a doplňujúcich pripo-

mienok. Všetko sú z ústavnoprávneho výboru. Všetkých 16 pri-

pomienok si osvojujem a navrhnem o nich hlasovať hromadne.

 

     Podpísaní členovia troch určených výborov.

 

     To je celá správa, pán predsedajúci.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem veľmi pekne. Pán  kolega, nech sa páči, sadnite

si na miesto určené pre spoločných spravodajcov.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Navrhujem otvoriť rozpravu a  prihlasujem sa do nej ako

prvý.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, otváram  rozpravu o dvadsiatom treťom bode

programu. Prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Kunc. Do roz-

pravy som zatiaľ dostal šesť písomných prihlášok.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Panie a páni,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     jeden z  rozhodujúcich atribútov štátu  ako vrcholového

prejavu  organizovanosti občianskej  pospolitosti z hľadiska

účinnosti  jeho jestvovania  a pôsobnosti  je jeho právnosť.

Občan vtedy  bude na svoj  štát hrdý, ak  bez zaváhania bude

môcť povedať,  že štát, ktorého občanom  je, je právny štát.

Pravda, treba  povedať, že v  predstavách ľudí nie  je tento

atribút jednoznačný  a vysvetľujú si  ho rôzne, pragmaticky,

spravidla podľa každodenných skúseností.

 

     Ak naň hľadíme pragmaticky a do istej miery laicky, mu-

síme povedať, že  prakticky ide o to, aby  platný právny po-

riadok na jednej strane  vytváral vhodný rámec na uplatnenie

všetkých práv a slobôd zaručených občanovi ústavou a na dru-

hej  strane,  aby  vytváral  inštitucionálne  predpoklady na

reálnu  ochranu práv  a záujmov,  ktoré fyzické  i právnické

osoby v súlade s platným právnym poriadkom vo svojom živote,

resp. pôsobnosti uplatňujú a presadzujú.

 

     Prerokúvaný návrh zákona o  prokuratúre patrí do spome-

nutého druhého pólu právnosti štátu, pretože sa ním vykonáva

ústavný  článok 149  Ústavy Slovenskej  republiky o  ochrane

práv  a zákonom  chránených záujmov  fyzických a právnických

osôb i štátu. Pri jeho tvorbe sa uplatnil úplný legislatívny

postup  a tak  sme mali  možnosť prerokovať  už jeho zásady,

s ktorými výbory  Národnej rady vyslovili  súhlas v priebehu

mesiaca mája tohto roka.

 

     Tvorcovia  zákona využili,  resp. uplatnili pripomienky

rezortných ministerstiev a iných  štátnych orgánov a, pocho-

piteľne,  aj skúsenosti  a poznatky,  ktoré sú  veľmi poučné

najmä z  čias nedávnej totality  bývalého štátu. Ale  nielen

to. V predkladanom návrhu je náležito zohľadnené aj poznanie

a zovšeobecnenie skúseností z postavenia, pôsobnosti a orga-

nizácie prokuratúr  i štátnych zastupiteľstiev  vo vyspelých

demokratických  krajinách, ktoré  sa nám  dnes priam vnucujú

ako vzory. Práve zo  zohľadnenia týchto poznatkov vyplynulo,

že  je pre  našu krajinu  vhodné ostať  pri inštitucionálnom

riešení v podobe prokuratúry, a nie v podobe štátneho zastu-

piteľstva.

 

     Treba ďalej  zdôrazniť, že návrh  zohľadňuje požiadavky

a odporúčania  medzinárodného dokumentu  s názvom  "Pravidlá

pre úlohu prokurátora", ktoré schválil 8. kongres OSN o pre-

vencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľom, ktorý sa ko-

nal v auguste až v septembri  roka 1990, a rovnako plne reš-

pektuje princípy Kódexu  správania úradných osôb presadzujú-

cich zákon, ktorý bol  prijatý rezolúciou Valného zhromažde-

nia OSN v decembri 1979.

 

 

     Vychádzajúc teda z uvedených prameňov, poznatkov a skú-

seností a prihliadajúc na  ústavou určené poslanie návrh zá-

kona upravuje základné zameranie prokuratúry, jej pôsobnosť,

organizáciu,  postavenie prokurátorov  a právnych  čakateľov

prokuratúry,  pracovnoprávne vzťahy i služobné pomery proku-

rátorov, ich práva a povinnosti a vykonávanie prokurátorskej

činnosti. Upevňuje sa v ňom nezávislosť prokuratúry a každé-

ho jednotlivého prokurátora. Primerane závažnosti úradu pre-

dlžuje  prípravu na  vykonávanie funkcie  prokurátora, ďalej

spresňuje text sľubu prokurátora tým, že sľub dodržiavať ús-

tavu a  zákony sa rozširuje aj  na ostatné všeobecne záväzné

právne predpisy  so záväzkom tieto  predpisy nielen dodržia-

vať, ale aj presadzovať, a  to tak v pracovnej činnosti, ako

aj v osobnom živote.

 

     Nový je aj výslovný  záväzok chrániť dôstojnosť povola-

nia prokurátora, kým na druhej strane osobitný zákon, dvojča

tohto návrhu zákona,  upraví kárnu zodpovednosť prokurátorov

tak, aby oproti náročnosti  povolania stála primeraná právna

istota zakotvená v nezávislosti.

 

     Panie a  páni, vychádzajúc z toho,  čo som uviedol, som

presvedčený o tom, že  navrhovaný zákon presvedčivo a vhodne

nahradí  doteraz platný  zákon o  prokuratúre číslo  60/1965

Zb.,  ktorý sa  už sedemkrát  menil a  dopĺňal. Vychádza  zo

štátnej samostatnosti a  zvrchovanosti Slovenskej republiky,

vychádza z jej ústavných pomerov a vytvára všetky predpokla-

dy na to, aby sa prokuratúra stala organickým článkom sústa-

vy právnych záruk zákonnosti  v našom demokratickom, slobod-

nom a právnom štáte. V  tejto chvíli stojíme pred úlohou po-

súdiť, či je  takéto videnie návrhu prijateľné a  či po prí-

padných pozmeňujúcich  či doplňujúcich návrhoch  možno tento

návrh schváliť.

 

     Chcem  vás požiadať,  milé kolegyne,  vážení kolegovia,

aby sme  návrh posudzovali v intenciách  zásady "sine ira et

studio", to  znamená bez hnevlivosti  a snahy ho  odmietnuť,

lebo len tak  budeme mať šancu dobrý návrh  dotvoriť na ešte

lepší zákon.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  kolega. V rozprave teraz  vystúpi pán po-

slanec Brňák a pripraví sa pán poslanec Benčík.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     vo  svojom vystúpení  chcem reagovať  na niektoré vecné

problémy v súvislosti s  predloženým návrhom zákona. Nebudem

a ani nechcem  reagovať na takú kritiku  tohto zákona, ktorá

má skôr ideologickú a mítingovú rétoriku.

 

     Samozrejme, že sa môžeme sporiť o to, či sa prokuratúra

nemala alebo nemá transformovať  zo svojho terajšieho posta-

venia na napríklad štátne zastupiteľstvo, ako je to v Českej

republike. Sám som bol v čase schvaľovania Ústavy Slovenskej

republiky za takéto riešenie. Ak sa však nedržíme formy, ale

tiež obsahu, ukazuje sa, že ani štátne zastupiteľstvo nie je

v našich podmienkach ideálne riešenie. Navyše ak je to možné

oprieť o  viac negatívne ako pozitívne  skúsenosti pri tomto

inštitúte spoza rieky Moravy.

 

     Pretože Ústava Slovenskej republiky hovorí o prokuratú-

re  čo do  obsahu veľmi  málo, obávam  sa, že  pri súčasných

trendoch v  zahraničí i u nás  je možné to, čo  v ústave vý-

slovne  nie je  uvedené, považovať  nie za  prípadné praeter

constitutionen, teda to, čo je nad rámec ústavy - ja podotý-

kam - v súlade s ňou, ale skôr za contra constitutionen, te-

da v  rozpore s ústavou. Je  to spor skôr teoreticko-právny,

ale so značným  významom pre prax. A aj  z týchto dôvodov sa

pokúsim predložiť niektoré  pozmeňujúce a doplňujúce návrhy,

ktoré vari predídu možným a chybným interpretáciám tohto zá-

kona do budúcnosti.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh sa dotýka ustanovenia § 4 ods. 1

písmena e), kde navrhujem pôvodné znenie nahradiť týmto zne-

ním,  citujem: "písm.  e) dozorom  nad dodržiavaním  zákonov

a ostatných všeobecne záväzných  právnych predpisov, postupe

a rozhodnutiach orgánov štátnej správy a orgánov územnej sa-

mosprávy a dozorom nad dodržiavaním zákonov a ostatných vše-

obecne právnych  predpisov, postupe a  rozhodnutiach ďalších

právnických osôb v rozsahu, v  ktorom im zákon zveril rozho-

dovanie o právach a  povinnostiach fyzických osôb a právnic-

kých osôb  v oblasti verejnej správy  (ďalej len "orgány ve-

rejnej správy"); nad  činnosťou orgánov záujmovej samosprávy

prokurátor dozor nevykonáva, pokiaľ osobitný zákon neustano-

vuje inak".

 

     Navrhovanou zmenou  sa zvýrazňuje fakt,  že prokuratúra

nevykonáva dozor nad právnickými  a fyzickými osobami, ktoré

nie sú orgánmi verejnej správy.

 

     Druhý pozmeňujúci návrh sa  dotýka ustanovenia § 8 ods.

2, kde navrhujem slovo "nezákonné" nahradiť textom "bez roz-

hodnutia  alebo v rozpore s rozhodnutím príslušného orgánu".

Táto navrhovaná zmena formálne  nebola žiaduca alebo potreb-

ná, ale  aby sa zabránilo  kampani nezmyselnosti aj  v tomto

bode, navrhujem  toto spresnenie, ktoré inak  bolo zrejmé aj

z pôvodného návrhu. Čiže v  podstate má len spresňujúci, vý-

kladový charakter, ktorý sa dal  vyvodiť aj z pôvodného zne-

nia.

 

     Tretí návrh sa dotýka ustanovenia  § 11 ods. 9, kde na-

vrhujem  nahradiť text  "uplynulo 5  rokov" textom "uplynuli

3 roky". Navrhovaná  zmena zlaďuje v  našom právnom poriadku

známe lehoty.

 

     Ďalšia zmena sa dotýka ustanovenia § 23. Pôvodné znenie

navrhujem  označiť ako  odsek 1  a doplniť  toto ustanovenie

o odseky 2 až 4 v tomto znení:

 

     "(2) Nadriadený prokurátor je oprávnený vydať podriade-

nému  prokurátorovi pokyn,  ako má  postupovať v  konaní. Na

žiadosť podriadeného prokurátora potvrdí vydanie pokynu jeho

písomným vyhotovením.  V takom prípade  nie je do  doručenia

písomného vyhotovenia pokynu jeho  splnenie s výnimkou neod-

kladných úkonov povinné.

 

     (3) Podriadený prokurátor je povinný odmietnuť splnenie

pokynu, ak by jeho splnením spáchal trestný čin,  priestupok

alebo kárne  previnenie. Môže odmietnuť  splnenie pokynu, ak

by jeho  splnením bezprostredne a  vážne ohrozil jeho  život

alebo zdravie. Ak podriadený  prokurátor predvída, že splne-

nie pokynu by mohlo mať  za následok vznik škody, je povinný

na to nadriadeného prokurátora upozorniť.

 

     (4) Ak podriadený prokurátor považuje pokyn za rozporný

s právnym predpisom  alebo  so svojím  právnym názorom, môže

písomne požiadať, aby vec  bola pridelená na vybavenie inému

prokurátorovi. Žiadosť musí odôvodniť. Nadriadený prokurátor

žiadosti vyhovie  a vybavením veci  poverí iného prokurátora

alebo ju vybaví sám."

 

     Táto  navrhovaná  zmena  narúša  akýsi "vojenský model"

fungovania prokuratúry a umožňuje za uvedených podmienok de-

cíznu samostatnosť nižšieho prokurátora vo vzťahu k vyššiemu

prokurátorovi.

 

     Ďalší návrh  sa dotýka ustanovenia §  26, kde navrhujem

nahradiť bodku na konci textu  čiarkou a doplniť text, citu-

jem: "ak  je to potrebné na  plnenie úloh prokurátora, ktoré

mu ukladá zákon". Táto navrhovaná zmena spresňuje, že opráv-

nenia uvedené v ustanovení § 26 sú možné iba v rozsahu týmto

zákonom vymedzených úloh pre prokuratúru.

 

     A posledná navrhovaná zmena sa dotýka ustanovenia § 39,

kde navrhujem vypustiť ustanovenia odsekov 1 a 2 a ustanove-

nia odsekov 3 až 5 označiť ako odseky 1 až 3. Táto navrhova-

ná zmena zruší spornú "imunitu prokurátorov".

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. V rozprave vystúpi teraz pán poslanec Benčík a

pripraví sa pán poslanec Šimko.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     pri  prerokúvaní koncepcie  aproximácie nášho  právneho

poriadku na začiatku 17.  schôdze Národnej rady som uviedol,

že koncepčná a koordinačná  legislatívna činnosť nie je sil-

nou stránkou súčasnej vlády a tým je, žiaľ, negatívne pozna-

menaná aj úroveň nami schvaľovaných zákonov.

 

     Namiesto  premysleného  a  koordinovaného  postupu  sme

svedkami  rýchleho,  často  nedomysleného  voluntaristického

postupu zameraného na okamžitý  politický efekt a účelovosť.

Tým  sa stáva,  že aj  pri príprave  celkom nových  právnych

úprav,  akým  je  napríklad  začiatok  tzv. reformy verejnej

správy, vzniká rozporuplná  regulácia spoločenských vzťahov,

protichodnosť zákonov, legislatívne  vákuum s veľmi negatív-

nym dôsledkom na aplikačnú prax. Aby som však nehovoril len

vo všeobecnosti, uvediem čerstvý  príklad týkajúci sa zákona

o územnej organizácii štátu, ktorý bol schválený na predchá-

dzajúcej schôdzi Národnej rady  a nadobudol účinnosť bez le-

gisvakácie, pri tomto zákone takej potrebnej.

 

     Tým, že zároveň s územným členením štátu neboli vykona-

né nadväzujúce  normy, vzniká často absurdná  situácia v ne-

funkčnosti  nielen výkonu  štátnej správy  (pozrite matriky,

zápisy do pozemkových kníh atď.), ale právna medzera vznikla

aj  v oblasti  výkonu justície,  konkrétne súdnictva,  čo je

z hľadiska garancie dodržiavania práv občanov viac ako vážna

záležitosť.

 

     Totiž podľa platného zákona  o organizácii súdov, ktorý

zatiaľ nikto nezmenil, pôsobnosť  súdov a zrejme aj prokura-

túry  je zhodná  s pôsobnosťou  a administratívnym  členením

štátu. Teraz  napríklad existuje Okresný  súd Bratislava vi-

diek, ale existuje aj Krajský  súd Bratislava. Pýtam sa, aká

je ich miestna pôsobnosť. Ktorý súd je od 2. júla tohto roku

oprávnený vziať  páchateľa vážneho trestného  činu do väzby,

ak bol spáchaný v okrese  Pezinok, Senec alebo Malacky? Pri-

púšťam, že zákonnosti je  možné učiniť zadosť procesným roz-

hodnutím o  miestnej príslušnosti, ale  už vonkoncom neviem,

na  ktorý súd  sa má  obrátiť občan  na ochranu svojich práv

proti rozhodnutiu Krajského úradu v Trenčíne, v Žiline  ale-

bo v Prešove. Je preto nanajvýš potrebné, aby bola urýchlene

predložená a schválená novela alebo nový zákon o organizácii

súdov, ktoré by spomenutú  právnu medzeru odstránili. Pokiaľ

viem,  takéto legislatívne  zámery vláda  v tejto súvislosti

má, a ponúka sa otázka, prečo sa tak vzájomne súvisiace nor-

my, akým je zákon o  súdoch a zákon o prokuratúre, nepripra-

vujú spoločne a neschvaľujú sa súbežne.

 

     Pri schvaľovaní tejto  predlohy by bolo vhodné  poznať,

aké názory teraz prevažujú  v rekodifikačnom procese základ-

ných justičných  kódexov, ako je Trestný  zákon, Trestný po-

riadok,  Občiansky zákonník,  Občiansky súdny  poriadok. Na-

príklad na posúdenie kompetencie prokuratúry v tzv. všeobec-

nom dozore je dôležité vedieť, aká tendencia sa u nás presa-

dí pri  koncipovaní správneho súdnictva. A  mohol by som po-

kračovať v uvádzaní faktov, ktoré svedčia o nekoncepčnej le-

gislatívnej činnosti.

 

     Pokiaľ ide  o vládny návrh  zákona o prokuratúre,  tlač

466, jeho zmysel je v tom, že v súlade s novou ústavou v no-

vých štátoprávnych podmienkach sa komplexne a novým spôsobom

upraví postavenie, právomoc, úlohy  a prostriedky pre občana

až takého dôležitého, ale aj citlivého orgánu, akým prokura-

túra  nepochybne je.  Aj ja  si viem  predstaviť zásadne iné

systémové postavenie prokuratúry  v štruktúre štátnych orgá-

nov, aj  s inými právomocami,  napríklad postavenie štátneho

žalobcu, podriadenosť správy  prokuratúry ministerstvu spra-

vodlivosti atď.  To všetko by si  však vyžadovalo celkom iný

ústavný stav, než máme my.

 

     Sme  zásadní  odporcovia  čiastkových  ústavných  zmien

a v tomto  zmysle preto akceptujeme, že  zákon o prokuratúre

môže vychádzať len z platného ústavného rámca, t. j. z člán-

kov 149  a 151 ústavy.  Ja si preto  nemyslím, že navrhované

vymedzenie  postavenia,  úlohy,  kompetencie  a prostriedkov

prokuratúry znamenajú  zakonzervovanie prokuratúry socialis-

tického typu. Našlo by sa nepochybne viac prvkov, ktoré pre-

beráme z doterajšieho stavu, ale nové právne normy nevznika-

jú vo vzduchoprázdnom priestore a nemyslím, že apriórne tre-

ba odmietať všetko len preto, že  to má niečo spoločné s mi-

nulosťou. To na jednej strane.

 

     Dôležité zároveň je, aby  nás negatívne poznatky a skú-

senosti nabádali k tomu, aby nová právna úprava v plnom roz-

sahu zakotvovala demokratické  a humanistické princípy našej

ústavy  a  právneho  systému  a  vytvorili  sa  podmienky na

dôslednú ochranu ľudských a občianskych práv. A práve v tom-

to smere vláda podľa  môjho názoru nedostatočne využila daný

ústavný priestor v smere  demokratizácie prokuratúry a obme-

dzenia, resp. zmiernenia jej monokratickosti. Dôležité je to

preto, aby postavenie a  právomoc prokuratúry prispela k vy-

váženosti deľby moci v širšom chápaní - zákonodarná, výkonná

a súdna moc, ale aj v  užšom chápaní, t. j. vyváženosť medzi

orgánmi činnými v trestnom konaní. Rešpektovanie tejto zása-

dy vyváženosti je dôležité preto, aby prokuratúra nemala do-

minantné postavenie  a právomoc na úkor  iných orgánov, lebo

to môže viesť  k narušeniu kontroly moci, k  vecnému a poli-

tickému zneužitiu tohto orgánu.  Príklady z minulosti sú me-

mentom a dbajme na to, aby posudzovaná právna norma na zneu-

žitie nedávala podmienky.

 

     Práve v tomto smere vládny návrh zákona dosahuje viace-

ré sporné miesta, s ktorými v terajšom znení nemôžeme súhla-

siť. Som rád, že predstaviteľ  vládnej koalície vyšiel s po-

zmeňujúcimi  návrhmi. Niektoré  sú autentické  s tými, ktoré

predkladáme my. Je však chybou, a to závažnou, že pre takýto

dôležitý zákon nebolo toľko času,  aby sme si sadli spoločne

a našli najvhodnejšie formulácie,  ktoré presadzuje koalícia

aj opozícia.

 

     My podporíme pozmeňujúce  návrhy obsiahnuté v spoločnej

správe  výborov. Sám  som viaceré  navrhoval a  som rád,  že

niektorý z nich ústavnoprávny výbor akceptoval. Je škoda, že

poslanci, aspoň členovia  ústavnoprávneho výboru, mali veľmi

malý časový priestor  na preštudovanie navrhovanej predlohy.

Tak sa stalo, že pri dôkladnejšom a podrobnejšom oboznamova-

ní sa s  návrhom nachádzame ďalšie a ďalšie,  a pritom veľmi

vážne pochybenia  a nedostatky. V záujme  ich odstránenia za

poslanecký klub Spoločná voľba  predkladám viaceré návrhy na

zmeny a doplňujúce návrhy  a ich akceptáciou podmieňujeme aj

možnú podporu konečnému návrhu znenia predlohy. Ak dovolíte,

prejdem ku konkrétnostiam.

 

     1. Podľa ods. 2 § 2 návrhu prokuratúra  tvorí jednotnú,

centrálne riadenú a organizovanú  sústavu, v ktorej prokurá-

tori pôsobia  vo vzájomnom vzťahu  nadriadenosti a podriade-

nosti. Z tohto znenia je zrejmý monokratický princíp výstav-

by prokuratúry,  a preto je potom  absolútne nadbytočné oso-

bitne zdôrazňovať tento princíp v ods. 1 § 2 návrhu. Odporú-

čam z odseku 1 § 2 vypustiť text "a monokratický".

 

     2. Za nesprávnu formuláciu možno považovať znenie "pro-

kurátori pôsobia vo vzájomnom vzťahu nadriadenosti a podria-

denosti". Takéto  znenie pripúšťa výklad,  že prokurátori sú

vzájomne a súčasne jeden druhému  aj podriadení a zároveň aj

nadriadení. To  zrejme predkladateľ nechce.  Odporúčam preto

v ods. 2 § 2 text  "vo vzťahu k nadriadenosti a podriadenos-

ti" nahradiť "vo vzťahu k podriadenosti a nadriadenosti".

 

     3. Veľmi problémovým  viacvýznamovým, a preto nepresným

ustanovením je znenie § 4 ods. 1 písm. e) návrhu, podľa kto-

rého úlohy a oprávnenia prokuratúry vo vzťahu k orgánom pre-

sahujú  rámec ústavy.  Podľa mňa  je opodstatnená ingerencia

prokuratúry a jej dozor nad dodržiavaním predpisov v postupe

a v  rozhodnutiach orgánov  štátnej správy.  To je nesporné.

Problematický je dozor  prokurátora nad zákonnosťou postupov

a rozhodnutí orgánov územnej samosprávy  a už vonkoncom nemá

prichádzať do úvahy dozor  nad orgánmi záujmovej samosprávy.

A to  aj s  prihliadnutím na  odlišné vymedzenie  postavenia

štátneho orgánu podľa ústavy, ktorý môže robiť to, čo mu zá-

kon povoľuje, a naopak, samospráva  a iný subjekt môžu robiť

to, čo zákon nezakazuje.

 

     To je komplex otázok, kde by sme sa mali hlbšie zamerať

na to,  či samosprávu nepodriadiť len  súdnej kontrole, lebo

bez kontroly ani samosprávny orgán nemôže byť. Ale podriadiť

to prokurátorskému dozoru, o tom  nie som presvedčený, že je

to v zhode s tým,  čo predpokladá naša ústava. Pochopiteľne,

aj samosprávne  orgány, ktorých postavenie a  kompetencie sú

upravené osobitnými zákonmi, sa môžu dopustiť, a to aj v ob-

lastiach, ak im zákon dáva rozhodnutie o právach a povinnos-

tiach, určitých  chýb, ale tu treba  hľadať iný mechanizmus,

konkrétne v prieskumnom konaní  súdnom. Dotknutý subjekt po-

tom má možnosť zabezpečiť ochranu svojich práv na nezávislom

súde a vylúči sa tým  možnosť dualizmu právnej ochrany a vy-

lúči sa aj možnosť, aby prokurátor konal voči vôli subjektu,

ktorého sa rozhodnutie týka.  A preto odporúčam znenie textu

písm. e) ods.  1 § 4 upraviť. Tým sa  nenáležité a vágne vy-

medzenie  návrhu  často  používaného  pojmu  orgánu verejnej

správy odstráni.  A upozorňujem na  to, že okrem  citovaného

ustanovenia písm. e)  ods. 1 § 4 sa to  týka aj ods. 2 písm.

a), b) § 10, ods. 3 § 10, ods. 1 § 11, ods. 1, 2 § 13.

 

     4. V záujme prehĺbenia právnej istoty príslušné predpi-

sy vo všeobecnosti vymedzujú  nie dlhšiu ako 3-ročnú lehotu,

v ktorej  možno podať  mimoriadne opravné  prostriedky, a aj

vykonateľnosť  rozhodnutí orgánov  štátnej správy  sa, až na

výnimky,  viaže  na  túto  lehotu.  Preto navrhujem zakotviť

v zhode s tým,  čo už pán Brňák tu uplatnil,  aby v odseku 9

§ 11 boli nahradené slová "a  uplynulo päť rokov" textom "ak

uplynuli tri roky".

 

     5. Bez  podrobnejšieho zdôvodnenia a  v záujme šetrenia

časom odporúčam funkčné  obdobie generálneho prokurátora na-

miesto siedmich rokov stanoviť na  päť rokov a v tomto smere

odporúčam pozmeniť ods. 2 §  18, kde namiesto slov "na obdo-

bie siedmich  rokov" navrhujem zakotviť  "na obdobie piatich

rokov".

 

     6. Dotkol  som sa už  závažnej, z hľadiska  politického

a právneho citlivej  problematiky monokratickosti prokuratú-

ry, nadriadenosti prokurátorov. Nenamietam zakotvenie týchto

princípov, ale navrhujem taký mechanizmus, ktorý obrúsi hra-

ny týchto princípov a prispeje k prehĺbeniu nezávislého roz-

hodovania prokuratúry a prokurátorov. V záujme toho je vhod-

né  návrh predlohy  doplniť o  zakotvenie práva podriadeného

prokurátora odmietnuť vykonanie nezákonného pokynu nadriade-

ného prokurátora  a zároveň upraviť  postup v týchto  prípa-

doch. To má svoj význam  aj vo vzťahu k zodpovednosti proku-

rátora za svoje rozhodnutie a zásah do rozhodovania. Odporú-

čam ustanovenie § 23 pozmeniť tak, že terajší text sa označí

ako ods. 1  a doplní sa odsekom 2  tohto znenia: "Nadriadený

prokurátor nesmie podriadeného prokurátora nútiť, aby rozho-

dol v rozpore  so svojím právnym názorom, a  to ani záväzným

písomným pokynom."  Ods. 3: "Podriadený  prokurátor má právo

podať proti záväznému písomnému pokynu nadriadeného prokurá-

tora,  s ktorým  nesúhlasí, námietku,  o ktorej  rozhodne im

nadriadený prokurátor."

 

     7. A mám tu ešte stanovisko, že koncipovaná imunita ge-

nerálneho  prokurátora,  ale  najmä  prokurátorov, presahuje

platný rámec ústavy. Ak by  sme tu chceli imunitu prokuráto-

rov porovnávať s postavením sudcov Ústavného súdu, tak odka-

zujem na ustanovenie článku 136 ústavy, kde expressis verbis

je imunita  ústavných sudcov zakotvená.  Nemyslím si, že  to

môžeme riešiť  obyčajným zákonom, preto  tú konštrukciu chá-

pem, že je len procesná exempcia, nie hmotne-právna, teda je

daný len súhlas, daný, ale aj to presahuje rámec ústavnosti.

Odporúčam  preto v  zhode aj  s tým,  čo hovoril  pán Brňák,

v § 39 ods. 2 vypustiť.

 

     8. A  konečne po ôsme,  všimnite si, v  ods. 1 §  26 je

uvedené - ministerstvá a ústredné  štátne orgány. Ak to pla-

tí, že ústredné  štátne orgány, to znamená, že  aj vláda, aj

Národná rada v tomto smere  sú podriadené prokuratúre. To sa

zrejme asi nechcelo. Preto je správne povedať "a iné ústred-

né orgány  štátnej správy", čo  je terminus technicus  úplne

jasný a nemôže dôjsť k nedorozumeniu.

 

     Vážení kolegovia, milé kolegyne, v úvode som spochybnil

správnosť toho, aby takéto vážne  a dôležité zákony boli po-

sudzované a  schvaľované v časovej  tiesni. Negatívne sa  to

odráža na  ich kvalite. Ťažko  možno mať istotu,  že napriek

rozsiahlym a mnohým doplnkom a pozmeňujúcim návrhom prijmeme

dobrú a  súčasným poznatkom a  potrebám zodpovedajúcu právnu

normu.  Viacerí sme  navrhovali stiahnuť  tento návrh zákona

z terajšej  schôdze,  nie  odložiť,  stiahnuť  a dopracovať,

spresniť a odborne posúdiť. Nepochodili sme. Preto za posla-

necký klub Spoločná voľba uplatňujeme viac a širšie pozmeňu-

júce  návrhy, než je to vhodné  a obvyklé. Dúfam, že aj koa-

liční poslanci zvážia ich podstatu a význam a nezamietnu ich

len preto, že pochádzajú z dielne opozície.

 

     Pánu  spravodajcovi som  svoje pozmeňujúce  návrhy odo-

vzdal.

 

     Ďakujem vám veľmi pekne za trpezlivosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  kolega. Teraz v rozprave  vystúpi pán po-

slanec Šimko a pripraví sa pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Dámy a páni,

 

     vládny návrh zákona o prokuratúre je v podstate spraco-

vaný v súlade s ústavou, až na niektoré drobnosti, o ktorých

by  sa  mal  zmieniť  môj  kolega  Hrušovský,  legislatívno-

technicky slušne,  je vcelku smelým  pokusom, ako za  daného

ústavného stavu  minimalizovať závislosť prokuratúry  od vý-

konnej moci,  čo ma ako  opozičného poslanca môže  naplňovať

uspokojením. S pánom generálnym prokurátorom sme si za minu-

lý mesiac cez denník  vymenili žartovné pozdravy, iste každý

zo svojho straníckeho uhla. Pán generálny sa azda takto zba-

ví potreby  odvádzať pri svojej práci  takúto politickú daň.

A to môžem  naozaj iba privítať.  V tom by  navrhovaný zákon

mohol byť dokonca i užitočný. Predsa však tešiť sa z vydare-

ného legislatívneho diela je značne predčasné. Je to ako ra-

dosť človeka  odsúdeného na smrť, pretože  pred popravou do-

stal chutné  raňajky. I tieto naše  prokurátorské raňajky sa

môžu totiž  zo svojej skvelej chuti  tešiť, iba ak zabudneme

na súvislosti,  za ktorých sa uvarili.  Tá menej dôležitá je

celkom pragmatická.

 

     Nikto  iste nepochybuje,  že prokuratúra  zohráva veľmi

významnú úlohu  v trestnom konaní. Naše  trestné kódexy boli

prijaté ešte v šesťdesiatych rokoch, nespočítateľne veľakrát

boli v posledných rokoch  novelizované,  a to i za nás, vždy

s tým, že  už naposledy, pretože  sa už skutočne  pracuje na

rekodifikácii trestného práva. Je len logické, že tu by malo

byť trestné právo určujúce a  zákon o prokuratúre by mal vy-

plynúť až  z neho. Na  Slovensku to však  bude inak, opačne.

Najskôr si  povieme, čo budú  robiť prokurátori, a  potom sa

tomu zrejme  prispôsobí celý trestný  proces. Alebo prijmeme

zákon, ktorý  budeme v blízkej  budúcnosti azda i  od gruntu

meniť. Prípadne jestvuje i tretia  možnosť,  totiž, že s re-

kodifikáciou  trestného práva  sa to  nemyslí vážne, pretože

zákony  zo šesťdesiatych  rokov nám  ešte vyhovujú. Nežiadam

nikoho o odpoveď, myslím, že  nám je každému jasná. Základný

problém však  nie je v  nedočkavosti generálneho prokurátora

mať čo najskôr  svoj zákon, i keď ešte  nejestvujú nové pra-

vidlá trestného konania. Základný problém vidím v rovine ús-

tavnej, a tu musím byť  spravodlivý, za ten generálny proku-

rátor nemôže, i keď sa  k tomuto problému pri tvorbe navrho-

vaného zákona postavil naozaj bez predsudkov a tvorivo.

 

     Ústava Slovenskej  republiky vo svojej  ôsmej hlave za-

kotvuje jestvovanie prokuratúry ako  ochrankyne práv a záko-

nom chránených záujmov osôb  a štátu. Mimoriadne voľné vyme-

dzenie, umožňujúce,  aby sa tento  centralisticky a monokra-

ticky budovaný orgán dostal takmer do každého právneho vzťa-

hu spoločnosti v prípade, že  mu to  umožní zákon, napríklad

tento, čo máme práve na stole. Je to pritom orgán, ktorý nie

je zaradený do žiadneho  z riadnych systémov ústavnej zodpo-

vednosti.  Len  pre  zaujímavosť  -  v  minulosti jestvovala

v tomto  priestore  prokuratúra  na  základe  právnej úpravy

z konca minulého storočia novelizovanej  v čase prvej Česko-

slovenskej  republiky.  Šlo  vlastne  o  osobitnú  štruktúru

v rámci  aparátu ministerstva  spravodlivosti. Jej pôsobnosť

bola stanovená jedine pre  trestné konanie. Bola orgánom ob-

žaloby. Generálny prokurátor pôsobil  len pri najvyššom súde

a podliehal priamo ministrovi  spravodlivosti. Minister nie-

sol ústavnú zodpovednosť za činnosť celej prokuratúry.

 

     Zásadnou zmenou  v postavení a  činnosti prokuratúry po

nastolení diktatúry po roku  1948 bol zákon, myslím ústavný,

číslo 64/1952 Zb. o súdoch a prokuratúre. Ním sa prokuratúra

mení na osobitný represívny  orgán so všeobecnou pôsobnosťou

ďaleko prevyšujúcou oblasť  trestnoprávnych vzťahov. Najvyš-

ší  dozor nad  trestným vykonávaním  a zachovávaním  zákonov

a iných právnych  predpisov všetkými úradmi,  súdmi, orgánmi

i osobami bol vlastne vzletným označením toho, že prokurátor

mohol preniknúť všade, kde  sú vzťahy upravené právom. Touto

zákernou konštrukciou, znejúcou veľmi sympaticky a neškodne,

sa prokuratúra  v skutočnosti vymanila  spod ústavnej zodpo-

vednosti prostredníctvom ministra  spravodlivosti a stala sa

prakticky nedotknuteľným represívnym  orgánom, nezávislým od

ústavných  orgánov, železnou  päsťou v  rukách komunistickej

strany.  Tvorca tejto  koncepcie Vyšinskij  to na  oklamanie

ľahkoverných označil ako nezávislosť.

 

 

     Toto postavenie prokuratúry sa prepisovalo i do ďalších

ústav. Žiaľ,  i naša poskytuje  priestor  na zákonnú  úpravu

tohto typu. Ak navrhovaný  zákon tento priestor využíva, vy-

pĺňa, znovu oživuje,  oživuje tým  aj represívne mechanizmy,

ktoré sa po roku 1989 akoby vytratili, tak možno to hodnotiť

len ako dôsledné využitie toho,  čo máme v ústave. U susedov

na západ od rieky  Moravy prokuratúru zrušili, pomenovali ju

ako štátne zastupiteľstvo, ktorého pôsobnosť i v ústave vra-

cajú znova výlučne do sféry  trestného konania a jeho posta-

venie  do štruktúry  ministerstva spravodlivosti  s ústavnou

zodpovednosťou  ministra.  Podľa  môjho  názoru  nový  zákon

o prokuratúre teraz nepotrebujeme,  potrebujeme si predisku-

tovať a novo upraviť  celé trestné zákonodarstvo, zrušiť ús-

tavný relikt obludného pohrobka po Vyšinskom a pripraviť no-

vú, modernú úpravu prokuratúry.  Toto dnes potrebuje Sloven-

sko a pri takomto programe  som ochotný vždy priložiť i ruku

k dielu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  kolega. Teraz v rozprave  vystúpi pán po-

slanec Rózsa a pripraví sa pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     poslankyne a poslanci,

 

     k predloženému návrhu zákona Národnej rady o prokuratú-

re, tlač  466, sa chcem  vyjadriť v mene  Maďarskej koalície

najmä z hľadiska súladu návrhu s Ústavou Slovenskej republi-

ky, k niektorým organizačno-procesným  otázkam, ďalej k cha-

rakteristike návrhu a podať niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

 

     Preambula  našej ústavy  medziiným slávnostne naznačuje

základné smery budúceho vývoja  našej vlasti, najmä keď uvá-

dza, citujem: "usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej for-

my vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry

a hospodárskej prosperity"  sa uznáša na  ústave. A v  tejto

našej ústave v článku 149 postavenie prokuratúry je stanove-

né  takto:  "Prokuratúra  Slovenskej  republiky chráni práva

a zákonom  chránené  záujmy  fyzických  a  právnických  osôb

a štátu."

 

     V čom  možno vidieť určitý  nesúlad vládou predloženého

návrhu zákona  o prokuratúre s  ústavou? Jednoducho povedané

v tom, že  prokuratúra podľa predloženého  návrhu chráni len

záujmy štátu ako inštitúcie vládnutia nad občanmi mocenskými

prostriedkami v  rozpore s poslaním  štátu vôbec, lebo  moc,

ako vieme, pochádza  len a len od občanov.  Návrh zákona ne-

rešpektuje doteraz vymedzené právomoci iných orgánov štátnej

moci a správy a  prokuratúru stavia do postavenia neomylnej,

nekontrolovateľnej a neobmedzenej moci nad všetkými ostatný-

mi  orgánmi. Vytvára  tým napätie  a možnosti  vzniku sporov

medzi  štátnymi orgánmi,  predpokladá širokú  kontrolu samo-

správ a  neštátnych samosprávnych orgánov,  oslabuje tým zá-

kladné postuláty demokracie a posilňuje namiesto demokratic-

kej  formy vlády  autoritatívnu formu  vládnutia a riadenia.

Zbytočne  zvýrazňuje pri  monokratickom systéme  organizácie

prokuratúry otázku nadriadenosti  a podriadenosti prokuráto-

rov a nevytvára mechanizmus možnosti objektívneho konania.

 

     V čom možno vidieť, že vládny návrh ide nad rámec ústa-

vy?

 

     1.  Stačí  poukázať  na  ustanovenie  §  4 ods. 1 písm.

c), d)  a  e) návrhu a zistíme, že  vytvára možnosť kontroly

vlády ako najvyššieho orgánu  štátnej správy. Svojou účasťou

a takmer  neobmedzenou právomocou  uplatňovať a  presadzovať

extenzívne svoje oprávnenie pred  súdmi a tým ovplyvňuje ne-

závislosť súdov.  Zastupovaním štátu ako  vlastníka v konaní

pred súdmi presadzovať politické ciele. Takmer neohraničeným

dozorom nad dodržiavaním zákona a ostatných všeobecne záväz-

ných  predpisov stáva  sa orgánom  výlučnej moci. Formulácia

dozoru  nad zákonnosťou  a postupom  pri rozhodovaní orgánov

záujmovej samosprávy neprípustným spôsobom zasahuje a neguje

elementárne zásady demokracie  a ústavou zaručené samostatné

a samosprávne rozhodovanie týchto orgánov.

 

     2. Ustanovenie  § 8 ods. 2 návrhu je prekročením  rámca

dozoru, lebo je to preukázateľný zásah do právomoci nezávis-

lých súdov.  Predsa nemôže mať v  rámci dozoru oprávnenia vo

veci rozhodnúť  sama, lebo dozor má  byť prostriedkom na to,

aby príslušný orgán sám napravil  prípadné protizákonné roz-

hodnutie.

 

     3. Treba opätovne zvážiť  stanovisko vyslovené v návrhu

aj podľa ustanovení § 10 ods. 2, lebo ide, podľa môjho názo-

ru,  o kompetenciu  Ústavného súdu  a nemôže  byť oprávnenie

prokuratúry.

 

     4.  Nemožno hodnotiť  inak než  ako účelové  posilnenie

postavenia vlády  ustanovenia § 11  ods. 4, kde  je uvedené:

"Ak  ministerstvo alebo  iný orgán  štátnej správy  protestu

prokurátora nevyhovuje,  predloží ho na  rozhodnutie vláde."

Nič na tom nemení extenzívny  výklad článku 119 písm. l) Ús-

tavy  Slovenskej  republiky,  ktorý  znie:  "Vláda rozhoduje

v zbore" - o tam vymenovaných  otázkach - "a o ďalších otáz-

kach, ak  to ustanoví zákon." Toto  ústavné právo vlády pre-

mietnuté obratným  spôsobom do zákona o prokuratúre a priori

predurčuje výsledok namiesto toho, aby vec posúdil nezávislý

súd.

 

     Pokiaľ  ide  o  niektoré  organizačné  a procesnoprávne

otázky, chcem poukázať najmä na  ustanovenie § 16 ods. 2 ná-

vrhu čo do oprávnenia generálneho prokurátora stanoviť sídla

prokuratúry, čo nie je dobrým riešením. Zásah do existujúcej

organizácie  územnosprávneho  usporiadania  štátu  zo strany

jedného  orgánu  moci  zákonite  má  za  následok posilnenie

dezorganizácie, podporuje ťažkopádnosť  a nesúlad medzi jed-

notlivými orgánmi moci.

 

     Stanovenie podmienok vymenovania generálneho prokuráto-

ra podľa  § 17 ods. 3  návrhu a odvolania podľa  § 18 ods. 5

písm. b) návrhu je neprijateľné. Okrem všeobecných podmienok

mala byť stanovená aj podmienka činnosti v prokuratúre v ur-

čitom čase.

 

     Využitie ustanovenia  článku 150 Ústavy  Slovenskej re-

publiky a článku 151 ústavy,  pokiaľ ide o oprávnenie Národ-

nej rady Slovenskej republiky  a ústavnú zásadu, podrobnosti

o vymenovaní a odvolaní,  právach a povinnostiach prokuráto-

rov, je skôr zneužitím  tohto ustanovenia zaručeného pre Ná-

rodnú radu  a prostriedkom na  znemožnenie plnenia ústavných

práv parlamentu.

 

     Päťročná lehota  na podanie protestu  podľa ustanovenia

§ 11 ods.  9 návrhu v nadväznosti  na väčšinu platných práv-

nych noriem nepriamo podporuje právnu neistotu a je v rozpo-

re s elementárnymi zásadami  budovania právneho štátu vôbec.

Takisto je nejasná formulácia § 12 návrhu, že ide o oprávne-

nie prokuratúry zastaviť  výkon rozhodnutia orgánov verejnej

správy. Alebo  aj súdov? Poznamenávam,  že prokurátor v  ob-

čianskoprávnom konaní je len  účastníkom konania, nemôže mať

právo vo veciach rozhodovať.

 

     Po  týchto  poznámkach  možno  súhrnne  charakterizovať

predložený návrh  zákona o prokuratúre,  že návrh nevychádza

z podrobnej analýzy minulosti a pritom vytvára orgán štátnej

moci s takmer neobmedzenou  právomocou. Vládny návrh, pokiaľ

ide o  oprávnenie prokuratúry, ide nad  rámec Ústavy Sloven-

skej republiky. Oprávneniami dozoru vytvára protidemokratic-

kú formu vládnutia.

 

     Návrh nie je zladený s kompetenciami ostatných orgánov.

Návrh  zasahuje  nepriamo  do  kompetencie  Ústavného  súdu.

Spôsob organizácie, vymenovanie a odvolanie generálneho pro-

kurátora zužuje právomoc Národnej rady Slovenskej republiky.

Možno napokon postrádať súvislosti  s podrobnou analýzou mi-

nulosti, alternatívu vytvárania  štátneho zastupiteľstva na-

miesto prokuratúry.

 

     Vzhľadom  na všetky  tieto okolnosti  Maďarská koalícia

navrhuje predložený návrh neschváliť.

 

     Vzhľadom na  to, že boli  predložené doplňujúce návrhy,

dovoľte mi, aby som predložil tiež niekoľko doplňujúcich ná-

vrhov.

 

     1. Doplniť ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d) slovami "keď

nezastupuje iný orgán".

 

     2. Vynechať v ustanovení § 8 ods. 2 z predposlednej ve-

ty slová "alebo príkazy a rozhodnutie týchto správ zrušiť".

 

     3. Lehoty v ustanovení § 11 ods. 3 stanoviť na tri roky.

 

     4.  Vynechať ustanovenie  § 16  ods. 3  návrhu a ods. 6

predloženého návrhu.

 

     5. Doplniť ustanovenie  § 17 ods. 3 v  piatom riadku po

slovách  "súhlasí" -  doplnok by  znel "ak  vykonáva činnosť

prokurátora najmenej sedem rokov".

 

 

     6.  Zmeniť ustanovenie  § 53:  "Zákon nadobúda účinnosť

1. januárom 1997."

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Moravčík, pripra-

ví sa pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     návrh  zákona o  prokuratúre, ktorý  teraz prerokúvame,

odmietame z týchto dôvodov:  V súčasnosti prebieha rekodifi-

kácia trestného  práva, tak hmotného, ako  aj procesného. To

znamená, že sa pripravuje generálna oprava celého justičného

systému. Prokuratúra je súčasťou tohto systému. Bolo by pre-

to logické počkať so zákonom  o prokuratúre až do času,  keď

sa pripraví táto rekodifikácia. Môže sa stať, že tento zákon

celú rekodifikáciu zdeformuje. Môže sa  stať, že z pekne re-

konštruovanej budovy bude trčať ohyzdná strážna veža.

 

     Vládny program bol z  tohto hľadiska postavený správne.

Citujem z neho: "Vláda pripraví rekodifikáciu právnej úpravy

postavenia a úloh prokuratúry tak,  aby v nadväznosti na re-

kodifikáciu trestného  práva procesného prispela  k zvýšeniu

podielu na plynulom a  spravodlivom fungovaní systému trest-

nej  justície na  ochranu občanov."  Vláda predložením tohto

návrhu  vlastne porušila  svoj vládny  program. Je  to znovu

potvrdenie skutočnosti, že vládny  program je ozdoba na pro-

pagáciu a politickú agitáciu, a reálny život ide úplne inak.

 

     Navrhujem preto, aby sa hlasovalo o odložení prerokova-

nia tohto návrhu až po ukončení rekodifikácie trestného prá-

va  procesného. Inak  povedané, navrhujem,  aby sa hlasovalo

o dodržaní vládneho programu.

 

     Poslancom za HZDS si dovoľujem pripomenúť, že v ich vo-

lebnom programe "Slovensko do toho"  na strane 23 majú pasáž

o tom, že  presadia transformáciu prokuratúry  na štátne za-

stupiteľstvo. Vyzývam vás, vážení  kolegovia, aby ste plnili

svoje volebné programy.

 

     Na  transformáciu prokuratúry  na štátne zastupiteľstvo

by bol  potrebný ústavný zákon. Som  však presvedčený, že by

sa v tejto snemovni našlo 90 poslancov, ktorí by takúto zme-

nu podporili.

 

     Návrh  zákona  je  už  teraz  protiústavný. Ústavný súd

v uplynulých dňoch rozhodol, že niektoré ustanovenia Občian-

skeho súdneho poriadku sú v rozpore s ústavou, a prokuratúra

sa v  predloženom návrhu koncipuje  ako orgán v  duchu práve

týchto  zrušených ustanovení.  To znamená,  že základ návrhu

zákona o prokuratúre je zlý.  Duch tohto zákona je v rozpore

s duchom ústavy. Znovu sa zrejme bude opakovať klasické kli-

šé  slovenskej legislatívnej  činnosti: Národná  rada hlasmi

koaličnej väčšiny  prijme zákon, prezident ho  vráti na nové

prerokovanie, koaličná väčšina v parlamente ho znovu potvrdí

a Ústavný súd ho zruší  alebo opraví. To, čo má byť výnimoč-

né, je takmer pravidlom.

 

     Znovu pripomínam, a  dôrazne, osobnú  zodpovednosť pani

Kataríny Tóthovej, podpredsedníčky vlády pre oblasť legisla-

tívy, za tento kuriózny stav.  Tejto zodpovednosti sa nemôže

zbaviť ani  poukázaním na poslušnosť  voči predsedovi vlády,

ani poukázaním na stranícku disciplínu.

 

 

     Z tohto dôvodu by bolo nezodpovedné a dehonestujúce pre

Národnú radu  prerokovať takto zle  pripravený návrh zákona.

Návrh zákona je, podľa môjho  názoru, v rozpore s elementár-

nymi pravidlami  občianskej spoločnosti. Tento  zákon, tento

návrh  umožňuje, aby  si prokurátor  bez akéhokoľvek  dôvodu

predvolal  kohokoľvek bez  toho, aby  mu odôvodnil, prečo ho

pozval. Inými slovami, keď treba vytvoriť atmosféru strachu,

na to  je dobrý tento nástroj.  Takto sa nebuduje spoločnosť

slobodných občanov, ale  spoločnosť poslušných, ustráchaných

občanov.

 

     Podľa návrhu zákona sa  všeobecný dozor prokuratúry ne-

vylučuje, ako  to tvrdí, alebo neobmedzuje,  ako sa to tvrdí

v dôvodovej správe,  ale sa rozširuje,  umožňuje prokuratúre

pôsobiť aj v záujmových  organizáciách, ako je napríklad Ad-

vokátska komora  a ostatné komory  rôznych profesií. Takisto

sa jej pôsobnosť rozširuje aj  na cirkev, keďže pôsobí v ob-

lasti uzavierania manželstiev.

 

     Ak spojíme ustanovenie § 4 ods.  1 písm. e) a § 21 ods.

1, vyjde nám, že prokurátor sa  môže zúčastňovať (a  dokonca

s hlasom  poradným hlasovať) napríklad na  schôdzach orgánov

Advokátskej komory, Komory architektov, na zasadnutiach cir-

kevných orgánov  a podobne. Návrh, ktorý  pán poslanec Brňák

predložil, do určitej miery  zmierňuje túto tvrdosť, nevylu-

čuje ju však celkom.

 

     Prokuratúra  môže vo  všetkých štátnych,  samosprávnych

a ďalších  uvedených orgánoch  robiť previerky  dodržiavania

zákonnosti, vyžadovať si od nich akékoľvek podklady a dokla-

dy  a žiadať  akékoľvek vyhlásenia.  Pre prokuratúru neplatí

prekážka rozhodnutia veci, t. j. môže preskúmavať právoplat-

né  rozhodnutia ktoréhokoľvek  orgánu  vrátane  orgánu súdu,

kde je právna istota.

 

 

     Vážené dámy, vážení páni, pýtam  sa, či sa nám chce žiť

v štáte, kde má prokuratúra také možnosti a také oprávnenia,

aké sa  jej navrhujú zveriť podľa  predlohy vládneho zákona.

Jej obsah sa môže obrátiť  proti hocikomu z tých, ktorí budú

hlasovať  za tento  zákon v  takejto podobe.  Preto si dobre

rozmyslime, počítajme s tým,  že život prináša rôzne prekva-

penia. Zbrane,  ktoré obraciame proti iným,  sa môžu pokojne

obrátiť proti tým, ktorí takýto systém chcú vytvoriť.

 

     K organizačnej výstavbe prokuratúry. Spôsob organizácie

prokuratúry je veľmi dôležitý, pretože práve cez osoby činné

v tomto orgáne, cez ich  vzájomné vzťahy sa môže presadzovať

politický  vplyv. A  ten je  nežiaduci. Monokratický  systém

vzťahov nevyhovuje. V takomto systéme stačí politicky ovlád-

nuť jednu osobu a tým sa politicky zneužíva celý systém.

 

     V zákone  sa navrhuje sedemročné  funkčné obdobie gene-

rálneho prokurátora s tým, že  jeho skoršie ukončenie je ob-

medzené na taxatívne vypočítané dôvody. Zdanlivo takáto zme-

na vyzerá ako určitá garancia nezávislosti. Ak si však pred-

stavíme, že tým sa  vlastne terajší generálny prokurátor pán

Michal Vaľo stáva na sedem rokov takmer neodvolateľný, obna-

ží sa  nám zvrátenosť takéhoto  zákona. Zostane nám  na čele

prokuratúry človek,  ktorý sa rozhodujúcim  spôsobom podieľa

na najväčších kolapsoch nášho justičného systému v poslednom

období, a  to je zmarenie vyšetrovania  únosu Michala Kováča

mladšieho do cudziny,  nevyšetrenie takých závažných rozkrá-

dačských  afér, ako  je privatizácia  štátneho podniku Nafta

Gbely, a podobne.

 

     Myslím si, že to nevyžaduje ďalší komentár. Celý systém

prokuratúry je zlý, ten treba zásadne zmeniť. Vráťme sa pre-

to k našim volebným programom a hlasujme proti tomuto návrhu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave ďalej vystúpi  pán poslanec Langoš, pripraví

sa pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     chcem vás presvedčiť o tom, že prerokúvaný návrh zákona

napriek pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu odzneli, je zlý a ne-

bezpečný a vytvára teda  z prokuratúry nebezpečne sa správa-

júci orgán.  Už návrh, ktorý opustil  prokuratúru, ktorý sme

mali možnosť prečítať, bol hrozivý. Úpravami v legislatívnom

procese a v Legislatívnej  rade bola snaha zahladiť očividnú

a jasnú, ako tu už bolo povedané, vojenskú architektúru pro-

kuratúry.  Navyše predseda  ústavnoprávneho výboru, ktorý je

gestorským výborom, tu v  rozprave vyslovil rozsiahle pozme-

ňujúce návrhy.

 

     Chcem vašu pozornosť,  pozornosť ospalej snemovne, hoci

ide o veľmi dôležitý zákon,  trošku oživiť tromi takými prí-

behmi. Príbehmi, ktoré sa týkajú činnosti generálnych proku-

rátorov  v minulosti  a sú  dôkazom toho,  čo zákony, i dnes

platný, a i navrhovaný  zákon, generálnym prokurátorom dovo-

ľujú a umožňujú.

 

     Vybral som náhodne z bývalého archívu Ústredného výboru

KSČ ešte stále prísne tajný spis z 8. októbra 1954 zo zasad-

nutia Politického  byra Ústredného výboru KSČ,  na ktorom sa

zúčastnili minister vnútra  Barák, generálny prokurátor Aleš

a minister spravodlivosti Škoda.  Návrh uznesení politického

byra: "Politické byro schvaľuje, po prvé, náčrt žaloby proti

dr. Jaroslavovi  Nebesářovi a spol., po druhé, predpokladanú

výšku  trestov, a  ukladá generálnemu  prokurátorovi a mini-

strovi spravodlivosti vykonať s  dr. Nebesářom a spoločníkmi

neverejný proces."  Je tu pripomienka  III. oddelenia, ktorá

znie:  "Procesu s  Nebesářem by  se dalo  velmi dobře využít

v předvolební agitaci, jestli však  bude tajný, jeho využití

nebude možné."

 

     Ďalší príbeh, to je  moja osobná skúsenosť s generálnym

prokurátorom česko-slovenskej federácie z roku 1991, keď fe-

derálni vyšetrovatelia  začali vyšetrovanie v  štyroch veľmi

známych, verejne  známych kauzách a keď  zhromaždili už roz-

siahly dôkazový materiál. Išlo  o kauzy: trestný čin vlasti-

zrady, medzi obvinenými bol  i, prepáčte, neviem si spomenúť

na meno  toho Slováka z  východu. Áno, Vasiľ  Biľak, ďakujem

pekne.

 

     Druhá  kauza  bolo  vyšetrovanie  krádeže  majetku  KSČ

v prípade Rudého práva  proti šéfredaktorovi Porybnému, pre-

tože majetok  KSČ a Rudé  právo spolu s  "goodwillom" Rudého

práva  ústavným zákonom  bol prevedený  do vlastníctva ľudu.

Tretia  veľká  kauza,  to  bolo  vyšetrovanie komunistického

špióna Minaříka, podozrivého  z prípravy teroristického činu

proti  mníchovskej stanici  rádia Slobodná  Európa. A štvrtá

kauza  bola na  Slovensku známa  krádež tajných  federálnych

spisov z tzv. Tisovej vily v Trenčíne.

 

     Generálny prokurátor využil - ja hovorím - zneužil svo-

ju právomoc, odňal tieto  veci svojim prokurátorom, prokurá-

torom generálnej prokuratúry a mojim federálnym vyšetrovate-

ľom  a prikázal  tieto štyri  veci zobrať  kdesi na obvodové

prokuratúry do Prahy  a do Bratislavy  a tam  sa po nich zem

zľahla.

 

 

     Tretí taký príbeh sa odohral vlani a odohráva sa dodnes

na Slovensku. Generálny prokurátor JUDr. Michal Vaľo pri vy-

šetrovaní kauzy zavlečenia Michala  Kováča ml. si nechal za-

volať k ministrovi vnútra Hudekovi vyšetrovateľa Petra Vačo-

ka a v prítomnosti  vtedajšieho šéfa sekcie vyšetrovania mi-

nisterstva vnútra Vladimíra Lamačku a jeho zástupcu Lushorta

mu  vyčítal,  že  vyšetrovanie  vedie neobjektívne. Dozorový

prokurátor Róbert Vlachovský iba  tri dni pred vznesením ob-

vinenia verejne jasal, že  majú páchateľov. Potom však Vačo-

kovi odobral spis a zrušil  trestné stíhanie proti trom prí-

slušníkom Slovenskej informačnej služby. Zo zverejneného te-

lefonického rozhovoru medzi vtedajším ministrom vnútra Hude-

kom a riaditeľom tajnej služby Lexom je zrejmé, že o tom ve-

del a pripravoval to i Lexa a predseda vlády Vladimír Mečiar.

 

     To sú tri príbehy, ktoré  by mali byť vlastne mementom,

ako je  možné zneužiť zákon a  postavenie prokuratúry, ktoré

vlastne prokuratúra  má ešte z dôb  sovietskeho práva a jeho

teoretika prokurátora Vyšinského.

 

     Navrhovaný zákon upevňuje  prokuratúru ako vojenskú or-

ganizáciu s vrchným veliteľom - generálnym prokurátorom. Ten

má rozsiahle vojenské právomoci nad každým prokurátorom, nad

svojimi námestníkmi i nad  vedúcimi prokurátormi, teda kraj-

skými a  okresnými, a ich  námestníkmi. Ostatní prokurátori,

okrem funkcionárov, tvoria anonymnú  masu - v podstate úrad-

níkov. Sú neznámi a nikto o  nich ani nemá vedieť. Nemajú sa

dokonca zúčastňovať ani na práci poradných a odborných orgá-

nov v orgánoch verejnej správy.

 

     Kvalifikačné podmienky na  vymenovanie, ktoré musí spl-

niť prokurátor, sú tvrdé  - bezúhonnosť, vysokoškolské práv-

nické  vzdelanie, trojročná  čakateľská prax,  prokurátorská

skúška. Napriek tomu prokurátor  nie je procesne samostatný,

ani zďaleka  nie tak ako  policajný vyšetrovateľ a  už vôbec

nie ako sudca.

 

     Prokuratúra v osobitnej ôsmej  hlave ústavy má postave-

nie  ako nezávislý  ústavný orgán,  ktorý, citujem:  "Chráni

práva  a  zákonom  chránené  záujmy  fyzických a právnických

osôb". A ďalej: "Na  čele prokuratúry stojí generálny proku-

rátor, ktorého vymenúva a  odvoláva prezident Slovenskej re-

publiky na návrh Národnej  rady Slovenskej republiky." Toľko

ústava. Podľa navrhovaného zákona  o prokuratúre a podľa ús-

tavy je nezávislosť  prokuratúry daná výhradne nezávislosťou

výkonu funkcie generálneho prokurátora  a ničím iným, preto-

že všetci ostatní prokurátori sú mu absolútne podriadení.

 

     Prokurátori sú  nezávislí vo svojej  práci len dovtedy,

kým do ich činnosti  nezasiahne niektorý z vedúcich prokurá-

torov, ich námestníkov a  zvrchovane vždy generálny prokurá-

tor. Má na to rozsiahle právomoci a možnosti - zákonné i gu-

mové. Budem  o tom hovoriť  pri prerokúvaní zákona  o kárnej

zodpovednosti prokurátorov. Generálny  prokurátor vydáva na-

príklad príkazom  tzv. podpisový poriadok, ktorý uvádza, kto

a v akej veci má právo  podpísať rozhodnutie. Teda vôbec nie

je jasné, že vec, ktorá  je pridelená prokurátorovi a proku-

rátor na nej pracuje, a podpíše a že teda nesie za ňu i zod-

povednosť.

 

     Je až  tragicky smiešne znenie dôvodovej  správy k § 2.

Citujem: "Špecifické princípy organizácie prokuratúry vyplý-

vajú z  jej osobitného postavenia v  sústave orgánov štátnej

moci,  kde má  miesto na  rozhraní moci  výkonnej a súdnej."

A tu  je pes  zakopaný. Ústava  vymedzuje a  oddeľuje orgány

štátnej moci. Takzvané rozhranie  dáva exekutíve možnosť po-

liticky zasahovať do voľného a rýchleho priechodu spravodli-

vosti v jednotlivých veciach, ale takým i onakým spôsobom.

 

     Generálneho prokurátora vyberajú a navrhujú vlastne po-

litické, parlamentné  politické strany. V  osobitnom prípade

môže jeho  odvolanie schváliť 38  poslancov parlamentu. Teda

súčasne je pozícia, tá  politická pozícia generálneho proku-

rátora veľmi slabá a vždy závisí od politickej podpory vlád-

nych politických strán.

 

     Moje pozmeňujúce  návrhy sa  v podstate týkajú posilne-

nia politickej nezávislosti generálneho prokurátora, pretože

platná ústava neumožňuje začleniť prokuratúru do oblasti jus-

tície,  teda  pod  ministra  spravodlivosti,  čo je žiaduce,

a zaviesť inštitút vyšetrovacieho sudcu.

 

     Ďalšia  skupina  pozmeňujúcich  návrhov  má vlastne vy-

tvoriť a posilniť procesnú  samostatnosť prokurátora a umož-

niť a urýchliť voľný a rýchly priechod spravodlivosti.

 

     Môj pozmeňujúci návrh, ten  podstatný, sa na pohľad po-

dobá tomu,  čo tu vyslovil  doktor Brňák a  navrhol i doktor

Benčík. Ale môj pozmeňujúci návrh je postavený nie na vzťahu

medzi  nadriadeným a  podriadeným prokurátorom,  na to chcem

upozorniť,  ale na  samotnom prokurátorovi,  na nezávislosti

a samostatnosti samého prokurátora. Opíšem svoje pozmeňujúce

návrhy, i keď navrhujem tento návrh zákona neprijať.

 

     Opakujem s predrečníkmi, že už samotné základné ustano-

venia  definujú prokuratúru  ako centrálne  riadenú jednotnú

monokraciu, kde paradoxne v ustanovení  § 2 odsek 2 prokurá-

tori vykonávajú  svoje úlohy, citujem - "vo vzájomnom vzťahu

nadriadenosti a podriadenosti" a  súčasne, citujem - "na zá-

klade zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom".

 

     Po druhé - diskutuje sa o ustanovení § 8. Tam je obava,

že výkladom  navrhovaného znenia by  mohol prokurátor zrušiť

rozhodnutie sudcu o väzbe.  Navrhujem toto ustanovenie upra-

viť takto: doplniť poslednú vetu odseku  2 o slová "a nie sú

rozhodnutím sudcu alebo súdu".

 

 

     Po  tretie -  k §  17 odsek  3. Generálny prokurátor má

najrozsiahlejšie  právomoci  spomedzi  všetkých.  Je bezpro-

stredným nadriadeným  všetkým prokurátorom aj  vo vykonávaní

prokurátorskej činnosti. Anonymný prokurátor, ako som už po-

vedal, musí spĺňať rozsiahle podmienky, predovšetkým justič-

nú alebo advokátsku prax. Preto navrhujem nahradiť slová za-

čínajúce sa "právnickou" a končiace sa "v odbore práva" slo-

vami "justičnou alebo advokátskou činnosťou".

 

      Po štvrté - § 18 celý je zmätený a vlastne bolo by na-

čim ho navrhnúť vypustiť. Tu  by sa mala upevniť nezávislosť

pozície generálneho  prokurátora zvýšeným kvórom  pri návrhu

jeho vymenovania a odvolania, ale myslím si, že to nie je mož-

né v tomto zákone uplatniť. Navrhujem však vypustiť z odseku

5 písmeno  b),  pretože  v  úvodnej  vete  je  slovo  "môže"

a spáchanie trestného činu je strata bezúhonnosti podľa § 17

ods. 3.  Teda Národná rada  Slovenskej republiky generálneho

prokurátora podľa odseku 4 odvolá.  Čiže je to tam nadbytoč-

né. Je to tam nejaké zmätené.

 

     Po piate - chcem sa opýtať ministra spravodlivosti, aký

je v prípade § 18 rozdiel, ten vecný, skutočný rozdiel medzi

slovami "navrhne" v odseku 4 a "môže navrhnúť" v odseku 2.

 

     Po šieste  - v §  19 odsek 5  treba stanoviť, za  akých

podmienok môže odvolať  svojich námestníkov, vedúcich proku-

rátorov a prokurátorov. Samostatní musia byť aj samotní pro-

kurátori. Preto  navrhujem doplniť odsek 1  tak, že na konci

vety namiesto bodky bude čiarka  a ďalej text: "ďalších svo-

jich  námestníkov,  vedúcich  prokurátorov,  ich námestníkov

a menuje ostatných prokurátorov".

 

     Po siedme - nové znenie odseku 5. "Generálny prokurátor

odvoláva prokurátorov podľa osobitného zákona." Poznámka pod

čiarou je  odkaz na zákon o  kárnej zodpovednosti prokuráto-

rov.

 

     Po ôsme -  tu sú dva moje  pozmeňujúce  návrhy, na kto-

rých  staviam vytvorenie  procesnej samostatnosti prokuráto-

rov. V §  22 ods. 6 na koniec  odseku navrhujem doplniť novú

vetu: "Prokurátori  pritom zodpovedajú za svoju  prácu a sa-

mostatne podpisujú svoje rozhodnutia vo všetkých im pridele-

ných veciach."

 

     V § 23 navrhujem,  aby súčasné znenie bolo prečíslované

ako odsek 3 a navrhujem nové dva odseky.

 

     "(1)  Každý prokurátor  má vo  svojej činnosti procesnú

samostatnosť.

 

     (2) Nadriadený prokurátor  nesmie podriadeného prokurá-

tora nútiť, aby konal v rozpore so svojím právnym názorom."

 

     Je absurdné v zákone predpokladať, že nadriadený proku-

rátor bude nútiť svojho podriadeného, aby porušil zákon.

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh  je k § 25 a  týka sa poverenia

námestníkov - nahradiť slovo  "určenom" slovom "celom", teda

v celom rozsahu,  nie v určenom rozsahu  v prípade neprítom-

nosti príslušného prokurátora.

 

     § 36  odsek 2: "Generálny prokurátor  uzná odbornú jus-

tičnú skúšku, advokátsku skúšku  a môže uznať profesijnú..."

atď. Teda  v prípade justičných a  advokátskych skúšok gene-

rálny prokurátor uzná túto skúšku.

 

     Ďalší  pozmeňujúci návrh  - v  § 43  odsek 3 písmeno c)

znie: "a s  jeho súhlasom, ak v dôsledku".  Teda pri organi-

začných  zmenách  s  premiestnením  prokurátor musí vysloviť

svoj súhlas.

 

 

     A posledný návrh - v § 54 nevidíme dôvod, prečo by dok-

tor Michal Vaľo, funkčné  obdobie tohto generálneho prokurá-

tora bolo 9 rokov. Teda navrhujem: "Funkčné obdobie generál-

neho prokurátora,  ktorý vykonáva funkciu  v deň, keď  tento

zákon nadobúda účinnosť, sa končí."

 

     Dámy a páni, v týchto dňoch vysokí parlamentní funkcio-

nári hovoria verejne, že  demokratizácia je dlhodobý proces.

To, čo sa  v parlamente udialo za jednu  noc v novembri 1994

a čo sa  trvale deje desiatkami  noviel ponovembrových demo-

kratických zákonov, ktoré ste bez najmenších problémov dote-

raz schválili, sa má teraz dávkovane roky meniť naspäť? Toto

je rovnaká ilúzia, akou žili vaši predchodcovia v päťdestia-

tych  a sedemdesiatych  rokoch. Táto  ilúzia stojí  na dvoch

arogantných bludoch.

 

     Prvý  blud: Ľud  nie je  pripravený prijať individuálne

slobody a osobnú zodpovednosť v otvorenej demokratickej spo-

ločnosti.

 

     Druhý blud, že  je tu mocenská vrstva, ktorá vie, čo je

to demokracia, a ktorá bude prevychovávať ľudí a postupne im

dávkovať slobodu. V prípade udelenia procesnej samostatnosti

kvalifikovaným a schopným prokurátorom, na ktorých môže stáť

skutočná nezávislosť prokuratúry, zabudnite na tieto bludy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Teraz vystúpi pán poslanec Čarnogurský. Pripraví sa pán

poslanec Hrušovský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážený pán minister, ktorý tu pred chvíľou ešte bol,

 

     prokuratúra v tejto štruktúre bola zakotvená alebo vne-

sená  do nášho  právneho poriadku  a do  našej právnej praxe

niekedy  začiatkom päťdesiatych  rokov, ak  sa nemýlim. Čiže

pomaly po polstoročí jej  existencie v tejto podobe príprava

nového zákona  o prokuratúre by mala  byť vhodným dôvodom na

hlbšiu diskusiu o tom, ako sa za týchto takmer päťdesiat ro-

kov prokuratúra vyrovnala s  úlohami, ktoré jej zákon dával,

akú  úlohu v  spoločnosti prokuratúra  zohrala a  či pomohla

upevneniu  právnych istôt  štátu aj  občanov, alebo  naopak,

oslabila ich. Predložený návrh  zákona nielenže si vôbec ne-

kladie takéto otázky, nezaoberá  sa takýmto hodnotením dote-

rajšieho postavenia prokuratúry, ale  práve naopak, bez aké-

hokoľvek zhodnotenia doterajších či kladov, ale aj nedostat-

kov prokuratúry pokračuje na  ceste upevňovania a zosilňova-

nia právomoci  prokuratúry spôsobom, akým sa  to nedialo ani

v komunistickom období.

 

     Moji predrečníci tu spomenuli viaceré konkrétne ustano-

venia  predloženého návrhu  zákona a  spomínali aj konkrétne

prípady  z  minulosti,  keď  prokuratúra,  či pred novembrom

1989, alebo po novembri 1989 vlastne znemožnila uskutočnenie

práva a znemožnila presadenie sa práva.

 

     Chcel by som sa sústrediť  na dve ustanovenia tohto zá-

kona,  ktoré idú  práve touto  cestou koncentrácie právomoci

prokuratúry,   pridávania   ďalších   právomocí  prokuratúre

a vlastne negujú celý doterajší vývoj právnej vedy, spočíva-

júci na princípe delenia štátnych mocí.

 

     Prokuratúra nepochybne svojimi úlohami, svojou štruktú-

rou,  svojimi povinnosťami,  ktoré vykonáva,  patrí do sféry

justície.  To znamená,  že podľa  úplne klasickej  nielen už

teórie, ale vlastne aj praxe budovania štátu justičná moc by

mala byť  oddelená od moci zákonodarnej  a od moci výkonnej.

Samozrejme, ale  zachovávajúc si určité  právomoci voči moci

zákonodarnej aj voči moci  výkonnej. Tento zákon nejde touto

cestou. O chvíľu to budem demonštrovať.

 

     Najskôr by som sa chcel zaoberať podrobnejšie ustanove-

ním §  26. Je pod nadpisom  "Formy plnenia úloh prokuratúry"

a uvádza  sa  tu,  že  ministerstvá,  ústredné štátne orgány

a iné orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické oso-

by sú povinné v  určenej lehote vyhovovať dožiadaniam proku-

rátora, najmä prokurátorovi požičiavať spisy a doklady a po-

dávať prokurátorovi vysvetlenie. Odsek 2 tohto paragrafu ho-

vorí, že na plnenie  úloh ustanovených zákonom pomáhajú pro-

kurátorovi aj súdy tým, že prokurátorovi zapožičiavajú spisy

a doklady.

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia, desať rokov som pra-

coval ako advokát  a dovoľte mi, aby som  teraz uviedol nie-

ktoré príklady, ako sa toto ustanovenie zákona dá zneužiť.

 

     V § 4 ods. 1 písm. f) navrhovaného zákona, kde sa hovo-

rí o úlohách prokuratúry všeobecne, sa hovorí, že prokurátor

plní úlohy účasťou na  realizácii preventívnych opatrení za-

meraných  na predchádzanie  porušovania zákonov  a ostatných

všeobecne záväzných predpisov a  odstraňovania príčin a pod-

mienok trestnej činnosti. No  a teraz sa vrátime k ustanove-

niu § 26, kde sa hovorí, že právnické osoby sú povinné vyho-

vovať dožiadaniam prokurátora, požičiavať mu spisy a podávať

vysvetlenia. Predstavte  si, že mestský  prokurátor v Brati-

slave dostane anonymný list, v  ktorom sa píše, že na zasad-

nutí  predsedníctva KDH  sa rokovalo  o tom,  aká nepravdivá

správa  sa uvedie  o pomeroch  na Slovensku  s tým,  že táto

správa môže, samozrejme, preniknúť aj do zahraničia, pretože

zahraničnými novinármi  sa to tu  len tak hmýri.  Na základe

takéhoto anonymného listu, ktorý, iste mi dáte za pravdu, že

nie  je problém  si zaslať,  prokurátor príde  na KDH a bude

žiadať od  KDH predloženie zápisnice  zo zasadnutia predsed-

níctva KDH,  predvolá si členov predsedníctva  KDH a bude od

nich požadovať vysvetlenie k tomu a tomu zasadnutiu predsed-

níctva KDH. Takúto možnosť otvára tento zákon.

 

     Isteže, pán generálny prokurátor môže povedať, že by to

bolo porušenie zákona. Áno, bolo  by to síce porušenie záko-

na, ale danému prokurátorovi  nikto nedokáže porušenie záko-

na, pretože on ten  anonymný list môže preukázať, predložiť,

a nikto nedokáže,  či ten anonymný list  je naozaj anonymný,

alebo si  ho ten prokurátor  zaslal sám, alebo  mu ho niekto

iný jednoducho zaslal. Toto môže  dokonca viesť aj k vyžado-

vaniu vysvetlenia v rýdzo osobných a súkromných veciach.

 

     A to už prejdem k odseku  2. Tu sa hovorí, že k plneniu

úloh pomáhajú  súdy tým, že  prokurátorovi požičiavajú spisy

a doklady. V tomto ustanovení,  ako aj v predchádzajúcom od-

seku 1, ktorý som citoval  pred chvíľou, nie je žiadne obme-

dzenie  tejto právomoci  prokurátora s  výnimkou všeobecného

obmedzenia,  že sa  to musí  vzťahovať na  všeobecné plnenie

úloh  prokuratúry, ktoré  sú uvedené  v úvode  zákona. Jednu

z tých  úloh som  vám citoval,  tzv. preventívnu.  Ale poďme

k § 26 odseku 2. Predstavte  si, alebo budem hovoriť v prvej

osobe, dajme tomu, že viem, že môj spolupracovník alebo nad-

riadený, alebo  môj  sused sa  rozvádza, a  čisto  z osobnej

zvedavosti alebo preto, že v  práci mám dajme tomu zálusk na

jeho miesto, chcem sa dozvedieť to, čo sa preberá v rozvodo-

vom konaní môjho šéfa alebo môjho suseda. Ak mám ktoréhokoľ-

vek známeho  prokurátora, s týmto  prokurátorom sa dohodnem,

aby on išiel na súd a  vyžiadal si od súdu predloženie tohto

rozvodového spisu. Opäť zámienku nie je problém vyprodukovať

zase nejakým  anonymným listom týkajúcim  sa, povedzme, pod-

mienok  výchovy  detí  jedným  alebo  druhým manželom, alebo

v podstate čokoľvek, fantázii sa takmer nemusia klásť medze.

 

     Na základe tohto je súd povinný predložiť prokurátorovi

spis, v  ktorom prokurátor nie je účastníkom konania, a nor-

málne by nemal čo do  tohto spisu nazerať, nehovoriac o tom,

že súdne spisy sú  inak predmetom služobného tajomstva súdov

a pracovníkov súdov. Ale v  tomto prípade súd musí predložiť

tento spis prokurátorovi, prokurátor  si môže spis preštudo-

vať, alebo  si ho preštuduje a  môže podať informácie, údaje

z tohto spisu ďalej. Isteže,  samozrejme, opäť to bude poru-

šenie zákona zo strany tohto prokurátora, ale toto porušenie

zákona prakticky v praxi nie je možné prokurátorovi dokázať,

a to znamená, že toto porušenie  zákona zostane v praxi bez-

trestné. A preto navrhujem, aby § 26 bol z návrhu zákona vy-

pustený.

 

     K ďalšiemu ustanoveniu zákona. V § 21 sa uvádza, že ge-

nerálny  prokurátor  sa  zúčastňuje  na  zasadnutiach vlády,

a prokurátori, teda nižší, sa môžu zúčastniť na zasadnutiach

orgánov verejnej správy. V prvom rade je to, samozrejme, po-

rušenie oddelenia  moci, o ktorom  som hovoril v  úvode. Na-

príklad  v Bratislave  je verejná  správa, teda  samospráva,

zložená  nie prevažne,  ale výlučne  zo zástupcov  súčasných

opozičných  strán,  pretože  v  Bratislave vyhrali komunálne

voľby,  a jednoducho  pán generálny  prokurátor môže  uložiť

podriadenému prokurátorovi  - mestskému alebo  tento mestský

prokurátor to  môže urobiť aj zo  svojho vlastného rozhodnu-

tia, že sa bude zúčastňovať na zasadnutiach mestského zastu-

piteľstva aj magistrátu mesta. Čiže takýmto spôsobom má pro-

kurátor možnosť byť prítomný pri týchto rozhodovaniach, hlá-

siť to, samozrejme, vyššiemu  prokurátorovi. Vzhľadom na to,

že  prokurátor  je  schvaľovaný,  je navrhovaný prezidentovi

parlamentom, to znamená, že je schvaľovaný orgánom, ktorý má

svoju politickú  dimenziu, takýmto spôsobom  vlastne okľukou

sa môžu rozhodnutia samosprávnych orgánov, ktoré sú inak po-

liticky orientované, dostať cez generálneho prokurátora ale-

bo jednoducho aj cez  nižšieho prokurátora na vedomie vlády,

ktorá  je inak  politicky orientovaná.  Navrhujem preto, aby

taktiež § 21 odsek 1 bol vypustený.

 

     Táto diskusia alebo tieto  námietky, samozrejme, sú zá-

važnejšie  tým  viac,  že  súčasný  generálny prokurátor pán

Michal Vaľo, tu prítomný, v  doterajšej svojej nie veľmi dl-

hej  činnosti sa  prejavil ako  výrazne poplatný  politickej

orientácii  vlády,  politickej  orientácii  vládnej koalície

a prejavil  to vo  svojom konaní.  Moji predrečníci hovorili

o tom, ako s najväčšou  pravdepodobnosťou pán generálny pro-

kurátor  Michal  Vaľo  nariadil  podriadenému  prokurátorovi

Vlachovskému, aby nariadil prepustenie zo zadržania tých za-

držaných príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktorých

zadržal vyšetrovateľ Policajného  zboru pre závažné podozre-

nie,  že sa  zúčastnili na  odvlečení slovenského  občana do

cudziny. Koniec koncov, nasvedčuje tomu aj tá skutočnosť, že

pán  Michal Vaľo  sa zúčastnil  na nočnej  porade u predsedu

vlády Vladimíra Mečiara, myslím, 24 hodín alebo dva dni pred

týmto svojím pravdepodobne  príkazom podriadenému prokuráto-

rovi. Konečne, pán Michal  Vaľo odmietol vykonať rozhodnutie

prezidenta  republiky o  udelení amnestie,  na čo jednoducho

ako právnik nemám slov.

 

     To znamená, že už tieto  príklady svedčia o tom, že ge-

nerálny  prokurátor závažným  spôsobom porušil  zákon, a  to

znamená, že  nedáva záruky toho,  že aj v  budúcnosti nebude

porušovať zákon.

 

     Ustanovenie § 18 odsek 5 hovorí o tom, v ktorých prípa-

doch  možno odvolať  generálneho prokurátora,  ale stanovuje

iba dva  prípady, a síce, keď  generálny prokurátor zo zdra-

votných dôvodov nemôže vykonávať svoju funkciu, alebo ak bol

odsúdený súdom za  trestný čin. Nazdávam sa, že  je to nedo-

statočné ustanovenie, pretože v takom prípade by nedalo mož-

nosť spoločnosti brániť  sa proti generálnemu prokurátorovi,

ktorý porušil zákon. A preto navrhujem, aby § 18 odsek 5 bol

doplnený o písmeno c). Tam  sa hovorí v úvode: "Národná rada

Slovenskej  republiky môže  navrhnúť prezidentovi Slovenskej

republiky,  aby  generálneho  prokurátora  z funkcie odvolal

pred uplynutím funkčného obdobia,  ak", nasledujú písmená a)

a b), ja navrhujem doplniť  písmeno c), "ak generálny proku-

rátor závažným spôsobom porušil zákon".

 

     Čiže, aby  som to sumarizoval, navrhujem  vypustiť § 26

a § 21 predloženého  zákona a § 18 odsek  5 doplniť tak, ako

som povedal pred chvíľou.

 

     Kolegyne a kolegovia, myslím si,  že tento zákon je ako

celok zlý  a že by  nemal byť prijatý.  Budem hlasovať proti

tomuto zákonu, ale pre uspokojenie svojho svedomia som navr-

hol aspoň tieto čiastkové zmeny navrhnutého zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. V rozprave teraz  vystúpi pán poslanec Hrušov-

ský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v apríli tohto roku vláda Slovenskej republiky schváli-

la zásady zákona o  prokuratúre, ktoré následne predseda Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky pridelil  na prerokovanie

niektorým výborom,  ktoré sa týmito  zásadami veľmi seriózne

zaoberali. Môžem  teda hovoriť za  ústavnoprávny výbor. Boli

vznesené viaceré závažné výhrady a pripomienky k jednotlivým

zásadám a všetci sme sa tešili a mysleli sme si, že sa v le-

gislatívnom procese blýska na lepšie časy.

 

     Prečo to hovorím? Preto,  lebo konečné paragrafové zne-

nie  návrhu zákona  o prokuratúre  dostali poslanci ústavno-

právneho výboru dva dni pred  rokovaním tohto výboru, a teda

nebol  dostatočný  čas  pripraviť  sa  na seriózne rokovanie

o tomto návrhu zákona. Preto ešte  predtým, ako sa budem ve-

novať jednotlivým paragrafom navrhovaného zákona, by som mal

otázku na  vás, pán minister,  kto spôsobil to,  že poslanci

Národnej rady dostali oneskorene tento návrh zákona, pretože

tak, ako sme sa  dozvedeli na organizačnom odbore Kancelárie

Národnej  rady, nie  Národná rada  Slovenskej republiky, ale

vláda  oneskorene doručila  Národnej rade  tento vážny návrh

zákona a to vlastne bolo  dôvodom takéhoto postupu, čo je na

škodu veci, pretože sme sa  mohli vyhnúť tomuto množstvu po-

zmeňujúcih  návrhov,  ktoré sa ukazujú byť  také závažné, že

tiež  odporúčam vám,  pán minister,  aby ste  zvážili využiť

svoje právo podľa rokovacieho poriadku a pred hlasovaním po-

žiadali plénum Národnej rady o stiahnutie tohto návrhu záko-

na z rokovania tohto pléna Národnej rady.

 

     Teraz k samotnému obsahu.  Ospravedlňujem sa, ak sa bu-

dem opakovať, nemohol som byť  prítomný na rozprave, teda ak

budem opakovať to, čo tu už odznelo, a možno budú aj niekto-

ré moje  pozmeňujúce návrhy korešpondovať s  tými, ktoré už

boli navrhnuté.

 

     Z  hľadiska  postavenia  prokuratúry  v systéme orgánov

štátu je rozhodujúce jej  ústavné poslanie. Podľa článku 149

Ústavy Slovenskej republiky  je poslaním prokuratúry chrániť

práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb

a štátu. Účelom zákona o  prokuratúre potom musí byť ustano-

venie takých  právomocí a prostriedkov,  ktoré by realizáciu

jej  ústavného  poslania  naplňovali.  Navrhované vymedzenie

právomocí  a prostriedkov  však musí  rešpektovať existujúce

vymedzenie  právomocí iných  orgánov štátnej  moci a  správy

a aj zákonom ustanovené právomoci neštátnych orgánov.

 

     Jedným  z prvkov  demokracie je  posilňovanie právomoci

neštátnych orgánov samosprávy, ktorých činnosť možno ovplyv-

ňovať prostriedkami  štátnej kontroly a  štátneho dozoru iba

v miere nevyhnutne  potrebnej a iba  vo verejnom záujme.  Ak

v činnosti  neštátnych  orgánov  samosprávy  uplatňujú svoje

právomoci kontrolné  orgány týchto samospráv,  ale aj štátne

orgány poverené  výkonom finančnej a daňovej  kontroly, a ak

spory a konflikty prameniace  z postupov a rozhodnutí týchto

orgánov môžu  alebo dokonca musia  byť predmetom konania  na

nezávislom súde, potom  ďalšia ingerencia štátu prostredníc-

tvom prokuratúry sa javí nadbytočná a komplikujúca existujú-

ci stav.

 

     Polemickým v tomto  smere sa ukazuje zvlášť §  4 ods. 1

písm. e). Nemožno súhlasiť s takto navrhovanými oprávneniami

dozoru prokurátora nad zákonnosťou postupov a rozhodnutí or-

gánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ak im

zákon zveril  rozhodovanie o právach  a povinnostiach fyzic-

kých osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Tre-

ba zdôrazniť, že orgány záujmovej samosprávy a ďalších práv-

nických osôb  majú určené právomoci a  pravidlá činnosti sa-

mostatnými zákonmi. Subjekt  dotknutý postupom alebo rozhod-

nutím týchto orgánov má možnosť  uplatniť svoje práva na ne-

závislom súde. Navrhovaná úprava by umožnila ingerenciu pro-

kurátora  aj proti  vôli subjektu  dotknutého postupom alebo

rozhodnutím bez ohľadu na existenciu dôvodného verejného zá-

ujmu.

 

     Keď som si overoval  už podané pozmeňujúce návrhy, ne-

budem  podávať nový,  pretože pán  poslanec Benčík,  myslím,

k tomuto ustanoveniu  § 4 písmena e)  dal pozmeňujúci návrh,

ktorý podporujem, a  myslím si, že ak by  bol takto prijatý,

tak by to odstránilo tieto nedostatky.

 

     Navrhované ustanovenie § 8  ods. 2 zjavne presahuje rá-

mec dozoru.  Prokurátorovi sa má  garantovať oprávnenie roz-

hodnúť o nezákonnosti rozhodnutia nezávislého súdu a o vzatí

do väzby, výkone trestu odňatia slobody, ochrannom či ústav-

nom liečení, ochrannej či ústavnej výchove a oprávnenie takú

osobu vlastným rozhodnutím prepustiť.  Je to evidentný zásah

do právomoci súdov. Ak  prokurátor v rámci výkonu dozorových

povinností zistí takúto nezákonnosť súdneho rozhodnutia, tak

nemôže rozhodovať sám, ale nápravy  sa môže domáhať len pro-

striedkami procesnej povahy a na tom súde, ktorý je prísluš-

ný rozhodnúť o zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Odporúčam

preto doplniť § 8 odsek 2 poslednú vetu o ustanovenie "a nie

sú rozhodnutiami sudcu alebo súdu".

 

     Návrh  predpokladá v  § 11  ods. 9  na podanie protestu

päťročnú lehotu plynúcu od vydania rozhodnutia. Takáto leho-

ta je neprijateľná vzhľadom na to, že je dlhšia  ako lehoty,

v ktorých možno podať mimoriadne opravné prostriedky, a tiež

preto, že rozhodnutia orgánov štátnej správy sú až na výnim-

ky vykonateľné v trojročnej lehote. Preto v tomto ustanovení

navrhujem nahradiť lehotu päť rokov lehotou troch rokov.

 

     Poslaním prokuratúry je okrem iného aj odborná činnosť.

Pri  zachovaní monokratického  princípu činnosti prokuratúry

by bol generálny prokurátor bez prokurátorskej  alebo na jej

úrovni postavenej skúšky menej kvalifikovaný  ako všetci je-

mu podriadení  prokurátori. Preto v návrhu  ustanovenia § 17

ods.  3 žiadam  doplniť medzi  podmienky, ktoré  kandidát na

funkciu generálneho prokurátora musí spĺňať, aj tú, ktorá je

uvedená pod  bodom 8 písmena b)  spoločnej správy, a odporú-

čam, aby generálnym prokurátorom sa mohol stať len ten občan

Slovenskej  republiky, ktorý  je uvedený  v tejto  spoločnej

správe, ktorú predložil spoločný spravodajca.

 

     Polemickým sa  tiež ukazuje § 23  návrhu zákona, kde do

istej miery možno hovoriť  o procesnej závislosti prokuráto-

ra. Preto navrhujem § 23 označiť ako odsek 1 a návrh doplniť

o dva  odseky  tohto  znenia:  "Nadriadený prokurátor nesmie

podriadeného  prokurátora nútiť,  aby rozhodol  v rozpore so

svojím právnym názorom, a to ani záväzným písomným pokynom."

Odsek 3 by potom znel: "Podriadený prokurátor má právo podať

proti  záväznému písomnému  pokynu nadriadeného prokurátora,

s ktorým nesúhlasí, námietku, o ktorej rozhodne im nadriade-

ný prokurátor."

 

     V závere  ešte by som mal  jeden pozmeňujúci návrh. Pán

poslanec Čarnogurský už zdôvodnil, prečo ustanovenie § 26 je

v takto  navrhovanom znení  nebezpečným ustanovením. Navrhol

celý § 26  vypustiť, nebudem opakovať dôvody. Ja  by som dal

ďalší, alternatívny pozmeňujúci návrh. V prípade, že neprej-

de jeho pozmeňujúci návrh na vypustenie, § 26 navrhujem zme-

niť tak, že sa ponechá iba odsek 1 v tomto znení: "Minister-

stvá a iné ústredné orgány štátnej správy sú povinné v urče-

nej lehote vyhovovať dožiadaniam prokurátora, najmä prokurá-

torovi zapožičiavať spisy a  doklady a podávať prokurátorovi

vysvetlenie." Odsek 2 navrhujem vypustiť.

 

     Vzhľadom  na to,  vážený pán  predsedajúci, že  odznelo

veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré, myslím si, dosť

závažným spôsobom menia charakter predkladaného návrhu záko-

na, odporúčam Národnej rade, aby sa pred záverečným hlasova-

ním ústavnoprávny výbor ako  gestorský výbor vrátil k prero-

kúvaniu tohto návrhu zákona, teda navrhujem, aby bolo preru-

šené rokovanie o návrhu predloženého zákona, aby bol vrátený

do gestorského  výboru a až po  zaujatí jeho stanoviska žia-

dam, aby plénum Národnej rady hlasovalo o konečnom znení.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  V rozprave  ďalej vystúpi  pán

poslanec Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi bez dlhých  úvodov predniesť niektoré pripo-

mienky k jednotlivým ustanoveniam  zákona o prokuratúre. Vo-

pred sa ospravedlňujem, ak sa moje pripomienky budú opakovať

s mojimi predrečníkmi, s pripomienkami mojich predrečníkov.

 

     V § 8 ods. 2 v spojení "pravidelné previerky" navrhujem

vypustiť  slovo  "pravidelné",  pretože  toto by obmedzovalo

prokurátora vo vykonávaní  náhodných, nepravidelných previe-

rok a okrem toho nie je zrejmé, čo sa myslí pod pravidelnos-

ťou, či je to raz ročne, mesačne a podobne.

 

     Ďalej v § 13 ods.  1 podľa môjho názoru doterajší pojem

"upozornenie" je  výstižnejší ako zavádzaný  pojem "návrh na

odstránenie porušenia zákonov".

 

     Ďalej mám  podobnú pripomienku, ako tu  mal kolega Hru-

šovský - v § 17 ods.  3 podľa môjho názoru základným predpo-

kladom na vymenovanie generálneho prokurátora je skutočnosť,

že dotyčná osoba už je prokurátorom. Podľa všeobecných zvyk-

lostí splnenie podmienok  potrebných na vymenovanie prokurá-

tora mal  overovať ten orgán,  ktorý príslušného funkcionára

vymenúva, v konkrétnom prípade prezident Slovenskej republi-

ky.

 

 

     V  § 18  ods. 3  generálny prokurátor  by sa  mal vzdať

funkcie  písomným oznámením  tomu, kto  ho vymenoval,  t. j.

prezidentovi  republiky, a nie aj  predsedovi Národnej  rady

Slovenskej republiky. Okrem toho  podmienka, aby písomné vy-

hlásenie o  vzdaní sa funkcie  bolo doručené v  ten istý deň

prezidentovi a  tiež aj predsedovi  Národnej rady Slovenskej

republiky, môže so sebou v praxi prinášať problémy.

 

     V § 21  ods. 1 navrhované znenie je  obligatórne, t. j.

ukladá generálnemu prokurátorovi povinnosť zúčastňovať sa na

zasadnutí vlády. Toto by malo byť jeho oprávnením, a nie po-

vinnosťou vzhľadom na to, že nie je členom vlády a ani vláde

sa nezodpovedá.

 

     V §  33 právny čakateľ  okrem čakateľskej praxe  a veku

nemusí spĺňať aj inú  podstatnú podmienku, ktorou je úspešné

zloženie prokurátorskej skúšky.

 

     V § 44 ods. 3  písm. a) možnosť generálneho prokurátora

prepustiť prokurátora v prípade, ak splnil podmienky na  ná-

rok na starobný dôchodok, sa javí ako diskriminácia prokurá-

torov  vo vzťahu  k všeobecným  kategóriám zamestnancov,  na

ktorých sa vzťahuje Zákonník práce.

 

     Prechodné a záverečné ustanovenia - k tomuto mám pripo-

mienku, že  tu chýba ustanovenie  o dĺžke čakateľskej  praxe

u tých právnych čakateľov, ktorí  boli prijatí do pracovného

pomeru za účinnosti v  súčasnosti platného zákona o prokura-

túre, podľa ktorého je čakateľská  doba iba dvojročná a pro-

kurátorskú skúšku budú robiť  už za účinnosti nového zákona.

Toto ustanovenie by malo situáciu  riešiť tak, že títo čaka-

telia by mali mať skúšobnú dobu dvojročnú.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Dámy  a páni, nakoľko už  nemám žiadne písomné

prihlášky do rozpravy, pýtam sa,  či sa ešte niekto hlási do

rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Ak to tak nie je,  neuzatváram rozpravu, pretože ma po-

žiadal pán  generálny prokurátor o možnosť  vystúpiť v tejto

snemovni. Zvážil som, keďže každý z vás ste si povedali svo-

je  názory, že  by bolo  dobré, keby  si svoj  názor povedal

i pán generálny prokurátor,  preto nemôžem uzatvoriť rozpra-

vu, ale  dávam hlasovať o  tom, či pán  generálny prokurátor

Slovenskej republiky môže vystúpiť v našej snemovni.

 

     Prosím poslancov,  ktorí sú mimo  rokovacej miestnosti,

aby sa dostavili na hlasovanie. (Gong.)

 

     Zopakujem  pre  poslancov,  ktorí  boli  mimo rokovacej

miestnosti, že dávam teraz hlasovať  o tom, či pán generálny

prokurátor Slovenskej republiky môže vystúpiť v Národnej ra-

de Slovenskej republiky.

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za pochopenie.

 

     Pán generálny prokurátor, nech sa páči, máte slovo.

 

Generálny prokurátor SR M. Vaľo:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v prvom rade vám  chcem poďakovať za rozhodnutie udeliť

mi slovo, ale aj za pozornosť, ktorú ste zákonu o prokuratú-

re venovali nielen počas jeho prerokúvania na dnešnom zasad-

nutí, ale  počas prerokúvania návrhu  zákona a návrhu  zásad

zákona  o prokuratúre  vo výboroch  Národnej rady Slovenskej

republiky. Tieto slová myslím skutočne úprimne. Tie prerokú-

vania neboli formálne, ani dnes, ani vo výboroch. Boli veľmi

kritické a náročné a myslím si,  že prispeli k tomu, aby sme

text zákona zlepšili a odstránili prípadné možné nedorozume-

nia pri jeho neskoršej aplikácii.

 

     Chcem  vám preto  poďakovať za  vaše cenné pripomienky,

ktoré prispeli  k tomuto zlepšeniu  zákona. Som osobne  pre-

svedčený, že nový zákon o  prokuratúre spolu s novým zákonom

o kárnej  zodpovednosti  prokurátorov  upevňuje  nezávislosť

prokuratúry ako celku, ako  rezortu práve tým, že ustanovuje

čas,  na ktorý  je generálny  prokurátor vymenovaný  a počas

ktorého ho z funkcie možno odvolať len z taxatívne vymenova-

ných dôvodov, ale upevňuje  aj nezávislosť každého jednotli-

vého prokurátora, keď  zákonnosť skončenia pracovného pomeru

môže byť  preskúmaná súdom, a to  vo všetkých prípadoch, tak

v prípade, že bude pracovný pomer skončený pre stratu spôso-

bilosti, ako aj v prípade,  že bude skončený v dôsledku kár-

neho potrestania.

 

     Právna istota a nezávislosť prokurátorov budú posilnené

aj tým, že kárne konanie už nebude upravené vnútorným príka-

zom generálneho prokurátora a iba rámcovo zákonom, ale v ce-

lom rozsahu zákonom, špeciálnym zákonom o kárnom konaní tak,

ako to  ukladajú pravidlá o  úlohe prokurátora schválené  8.

kongresom OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní so zlo-

čincami. A  vďaka vašim pripomienkam,  ak sa rozhodnete  ich

nakoniec akceptovať,  si myslím, že  bude posilnená nezávis-

losť jednotlivého prokurátora aj navrhnutými zmenami, pokiaľ

ide o záväznosť pokynov prokurátorov nadriadených, o možnosť

v prípade, že plnenie týchto pokynov  bude v rozpore s práv-

nym presvedčením, s právnym  názorom podriadených, zbaviť sa

povinnosti realizácie takýchto pokynov.

 

     Nový zákon o prokuratúre  činí aj vojenských prokuráto-

rov  nezávislými od  orgánov armády  a vo  všetkých otázkach

s výnimkou materiálneho zabezpečenia ich plne podriaďuje ge-

nerálnemu prokurátorovi.

 

     Pokiaľ ide o konkrétne jednotlivé prednesené pripomien-

ky, ak dovolíte, rád by som k nim zaujal stanovisko.

 

     K návrhu spoločného spravodajcu pána poslanca Kunca do-

voľujem si  vás požiadať, aby  ste schválili všetky  návrhy,

ktoré  predniesol, čo  vlastne  boli  návrhy, na  ktorých sa

uzniesol Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     Pokiaľ ide o návrhy,  ktoré predniesol pán poslanec Br-

ňák, dovoľujem si vás tiež požiadať, aby ste schválili všet-

ky ním prednesené pozmeňujúce návrhy.

 

 

     Pokiaľ ide o návrhy pána poslanca Benčíka, pripomienky,

ktoré uviedol v poradí ako  prvú a druhú, navrhujem akcepto-

vať. Pokiaľ ide o pripomienky, ktoré predniesol v poradí ako

piatu, siedmu  a deviatu, rovnaké  pripomienky predniesol aj

pán poslanec  Brňák, pričom rozsah  zmien je ešte  širší než

navrhuje pán  poslanec Benčík. Domnievam  sa, že tieto  jeho

pripomienky sú konzumované v návrhu pána poslanca Brňáka. Ak

tento  bude prijatý,  potom budú  akceptované aj pripomienky

5, 7  a 9 pána poslanca  Benčíka. Pripomienky, ktoré uviedol

v poradí ako tretiu a štvrtú,  ktorá je vlastne iba rozvede-

ním tej tretej, premietnutie  tretej do iných ustanovení zá-

kona,  a ôsmu  navrhujem neakceptovať.  K pripomienke, ktorú

uviedol  v  poradí  ako   šiestu,  chcem  uviesť,  že  nejde

o odborno-právnu otázku, a preto  sa k jej riešeniu nevyjad-

rujem.

 

     Pokiaľ ide  o pripomienky pána  poslanca Šimka, nie  je

mojím cieľom  viesť polemiku s  politickými postojmi poslan-

cov. K jeho vystúpeniu si však považujem za povinnosť pozna-

menať, že bolo mimoriadne vzdialené  od reality, a to nielen

pokiaľ ide o znenie predkladaného  zákona, ale aj pokiaľ ide

o úvahy vzťahujúce  sa k histórii.  Označovať prokuratúru za

pohrobka  Vyšinského je  v rozpore  s historickou  realitou,

pretože prokuratúra nevznikla v Sovietskom zväze, nevymyslel

ju Vyšinskij. Prokuratúra vznikla vo  Francúzsku dávno pred-

tým. Pokiaľ ide o  jeho tvrdenie, že podriadenosť ministrovi

je podriadenosťou ústavnej kontrole,  to takisto nemá s rea-

litou  nič  spoločného,   pretože  podriadenosť,  pokiaľ  sa

v právnej teórii uvažuje  o tom, či má byť  tento orgán (na-

zvime ho, ako chceme, či sa to bude volať prokuratúra, alebo

štátne zastupiteľstvo, alebo nejako inak, to na veci nič ne-

mení, ale  proste tento orgán, o  ktorom dnes rokujete) pod-

riadený ministrovi spravodlivosti, alebo  nemá, či to má byť

samostatný rezort, to je úvaha o  tom, či tento orgán má byť

podriadený výkonnej moci, alebo nie, a nie či má byť podria-

dený ústavnej kontrole. Predsa ústavná kontrola nad generál-

nym prokurátorom  je vykonávaná parlamentom  priamo, nie cez

vládu. Cez ministra by to bola nepriama kontrola. Ale v prí-

pade, že  sa má za to,  že prokuratúra alebo tento  orgán má

realizovať právo vo verejnom  záujme, v spoločenskom záujme,

tak nemá byť  podriadená výkonnej moci, v prípade,  že sa má

za to, že ho má realizovať v tzv. štátnom záujme, čo je spo-

ločenský záujem  v takej podobe,  ako ho vidí  vláda, ako ho

vidí výkonná moc, tak má byť podriadený vláde.

 

     Pokiaľ ide o štátne  zastupiteľstvo za prvej republiky,

vôbec nie je pravdou, že  by plnilo úlohy výlučne v trestnom

konaní, plnilo úlohy  aj v správnom konaní a  v iných oblas-

tiach, a takisto štátne zastupiteľstvá, tak ako dnes vo sve-

te existujú vo Francúzsku, v Nemecku, plnia povinnosti a ma-

jú kompetencie  mimo trestnej oblasti  oveľa širšie, ako  je

tento  návrh slovenskej  prokuratúry. Tým  sa prokuratúra od

štátneho zastupiteľstva skutočne nelíši.

 

     Pán poslanec  Šimko k prerokúvanému  zákonu žiadne kon-

krétne pripomienky nepredniesol.  Kritizoval vlastne len ús-

tavu, keď v rozpore s  ňou navrhoval zriadiť namiesto proku-

ratúry štátne zastupiteľstvo.

 

     Pokiaľ ide o pána  poslanca Rózsu, myslím, že nepovedal

nič, čo by bolo možné považovať za pripomienky, ku ktorým by

som sa  mohol kompetentne vyjadriť.  K tomu  si vari dovolím

poznamenať len  toľko, že jeho základný  omyl spočíva v tom,

že označuje prokuratúru za orgán moci. Atribútom orgánu moci

je,  že môže  niečo rozhodnúť,  niečo zmeniť,  niečo zrušiť,

niekoho obmedziť v jeho slobodách.  To prokuratúra v tej po-

dobe, aká sa v tomto  zákone navrhuje, rozhodne nemôže. Pro-

kuratúra nemôže  nikoho obmedziť v  jeho osobných slobodách.

Takúto kompetenciu má u nás  už podľa ústavy iba súd. Proku-

ratúra môže iba napadnúť rozhodnutia, o ktorých sa domnieva,

že sú  v rozpore so  zákonom, na príslušnom  súde a iba  súd

môže o nich rozhodnúť.

 

     K tomu, že prokuratúra má údajne vykonávať kontrolu nad

vládou a  nad parlamentom. Nemožno  si mýliť orgány  štátnej

správy s orgánmi politickými, s najvyššími orgánmi moci štá-

tu, nad  ktorými takúto právomoc prokuratúra  mať nemôže, čo

vyplýva už z teórie práva. Netreba to bližšie rozvádzať, ako

už dnes páni poslanci z KDH povedali, že to, čo je všeobecne

známe, netreba písať do zákonov.

 

     Pokiaľ ide o domnienku alebo úvahu pána poslanca Rózsu,

že prokuratúra by vari mohla pozastaviť výkon rozhodnutí sú-

dov, vzhľadom na  to, ako on pochopil ustanovenie  § 12 ods.

2, to by v žiadnom prípade nemohla, pretože § 12 sa nezačína

odsekom 2, ale  začína sa odsekom 1, a  odsek 1 hovorí, voči

čomu môže prokurátor podať protest. Odsek 2 potom hovorí, že

ak ten protest podá, tak sa môže výkon rozhodnutia zastaviť.

Keďže prokurátor  nemôže podľa odseku  1 podať protest  voči

rozhodnutiu  súdu, logicky  sa nemôže  podľa odseku  2 výkon

tohto rozhodnutia zastaviť. To je pomerne elementárne.

 

     Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Moravčíka, podob-

ne ako pán poslanec  Šimko  ani pán poslanec Moravčík si ne-

všimol, že kompetencie prokuratúry v občiansko-súdnom konaní

a v trestnom konaní nie sú  v zákone o prokuratúre vymedzené

a že zákon  o prokuratúre v  plnom rozsahu odkazuje  na prí-

slušné  procesné  zákony,   teda  Občiansky  súdny  poriadok

a Trestný  poriadok. Takže  vonkoncom nie  je pravda,  že by

prijatie tamtých  zákonov mohlo mať za  následok zmenu tohto

zákona alebo nejak podobne, alebo  že by sa týmto dávali ne-

jaké  také kompetencie  prokuratúre, ktoré  by mohli zvrátiť

obsah tamtých zákonov. Proste  tieto zákony majú styčné body

len v tom, že tento zákon odkazuje, že postavenie prokuráto-

ra, jeho práva v občiansko-súdnom konaní a v trestnom konaní

budú upravené Občianskym súdnym poriadkom a Trestným poriad-

kom. Nič viac tam nie je.

 

     Pokiaľ ide  o názor pána  poslanca Moravčíka, že  je tu

evidentný - a proste ďalšie  superlatívy a prívlastky - roz-

por medzi  týmto zákonom a  rozhodnutím Ústavného súdu,  nič

také neexistuje. Ústavný súd,  jeho písomné vyhotovenie roz-

hodnutia  zatiaľ  nemám  k  dispozícii.  Mal  by  som ho mať

v priebehu tohto  týždňa, aspoň v koncepte,  ale vzhľadom na

nezávislosť sudcov Ústavného súdu sa od nich veľmi ťažko ne-

jaké rozhodnutia dostávajú, ale podľa toho, čo bolo vyhláse-

né, a podľa  toho, čo oni sami, ktorí  budú vyhotovovať toto

rozhodnutie, k tejto veci povedali, rozhodnutie sa týka skôr

formálneho  vyjadrenia  niektorých  kompetencií prokurátora,

než že  by zastávali názor, že  prokurátor takéto oprávnenia

mať nemá. Až to rozhodnutie  budete mať k dispozícii, uvidí-

te, že nie je v žiadnom rozpore s týmto navrhovaným zákonom.

 

     Takisto domnienka, že prokurátor  by podľa tohto návrhu

zákona  mohol kohokoľvek,  kedykoľvek predvolať,  je pomerne

zarážajúca u docenta práv,  pretože každý štátny orgán podľa

článku 2  ods. 2 ústavy môže  len to, čo mu  zákon povoľuje,

každý  štátny orgán  má nejaké  svoje poslanie,  nejaký svoj

cieľ. Poslanie a úlohy prokuratúry sú vymedzené v ústave, aj

v zákone o prokuratúre. A  samozrejme, že aj prokurátor môže

konať iba  v rozsahu svojej kompetencie,  iba za účelom toho

cieľa, ktorý mu štát zveruje, a nie kedykoľvek a čokoľvek si

zmyslí. Ale aby sme predišli aj takýmto možným konštrukciám,

odporúčam,  aby ste  vyhoveli návrhom  pána poslanca  Brňáka

a doplnili k tomuto ustanoveniu navrhovaného zákona o proku-

ratúre dodatok "ak to potrebuje na plnenie úloh, na ktoré je

zmocnený zákonom".

 

     Nie je takisto pravda,  že by prokuratúra mohla preskú-

mavať  akékoľvek právoplatné  rozhodnutia súdov. Samozrejme,

museli by sme sa rozobrať  v nejakej právnickej diskusii, čo

to  je preskúmavať,  pretože prečítať,  posúdiť, popremýšľať

môže každý, aj občan, môže to teda aj prokurátor, prokurátor

má zákonné oprávnenia aj dnes, aj všade na svete posúdiť, či

rozhodnutie súdu  je podľa jeho  názoru zákonné, alebo  nie,

a ak  dospeje k  záveru, že  nie je,  tak má právo opravného

prostriedku, minimálne riadneho všade na svete, ak nie mimo-

riadneho v  niektorých štátoch a,  samozrejme, iba súd  môže

svoje rozhodnutie zrušiť. Ani  tento navrhovaný zákon nijakú

inú kompetenciu  prokurátorovi nedáva, len v tom zmysle, aby

posúdil, či dá návrh, aby iný súd, vyššieho stupňa toto roz-

hodnutie preskúmal.  Nikdy nemôže sám  rozhodnutie súdu zru-

šiť, samozrejme. A z ničoho,  zo žiadneho ustanovenia sa ani

pri  maximálnej vôli  takéto oprávnenie  prokuratúry vyvodiť

nedá.

 

     Nenašiel som  teda taký návrh,  ktorého akceptovanie by

som mohol odporučiť, ani vo vystúpení pána poslanca Moravčí-

ka a  rovnako tak ani  vo vystúpení pánov  poslancov Langoša

a pána poslanca Čarnogurského.

 

     Pokiaľ ide o vystúpenie  pána poslanca Langoša, nehovo-

ril nič o tomto zákone a  podľa mňa ani o prokuratúre, hovo-

ril o spoločenských pomeroch  v päťdesiatych rokoch. Navyše,

rozhodne  nie je  pravdivé jeho  tvrdenie, že  by sa analýza

pôsobenia prokuratúry  v päťdesiatych rokoch  nerobila alebo

nezverejnila.  Prokuratúra  vydala  50-stránkovú  samostatnú

prílohu  časopisu  Prokuratúra,  ktorá  obsahuje len analýzu

pôsobenia prokuratúry v päťdesiatych rokoch aj s konkrétnymi

vinníkmi. Na túto tému  sa mnohí prokurátori, najmä generál-

ni, vyjadrovali neraz aj v dennej tlači a v iných médiách.

 

     Príprava tohto  zákona sa začala  niekedy, ak sa  dobre

pamätám, v máji roku 1995, a  to tým, že sme zvolali zástup-

cov všetkých právnických fakúlt, advokácie, rôznych právnych

inštitúcií, ktoré na Slovensku existujú, a riešili sme všeo-

becné otázky  postavenia prokuratúry a  štátneho zastupiteľ-

stva, zoznámili sme sa s právnou úpravou prokuratúry a štát-

neho zastupiteľstva v desiatkach štátov sveta. Takže rozhod-

ne nie je  pravda a nemá žiadny podklad v  realite, že by sa

neurobila pred prijatím, pred  prípravou tohto zákona nejaká

analýza týchto vecí. To, že sme to nezahrnuli do tohto záko-

na, je preto, že to nie  je návrh na zmenu ústavy, ktorá po-

číta s  existenciou prokuratúry, to  je návrh na  realizáciu

ústavy,  ktorý  iba  túto  prokuratúru  rozpracúva. Keby sme

chceli,  aby v  zákone nebola  prokuratúra, ale  zastupiteľ-

stvo, tak by sme tieto naše úvahy a poznatky zverejnili.

 

     Pokiaľ ide o tie štyri  prípady, ktoré spomínal - vlas-

tizradu, Minaříka,  Porybného a Tisovu vilu -, Minařík a Po-

rybný sa normálne realizovali od začiatku bez problémov, ale

vlastne tá námietka znela tak, že federálny generálny proku-

rátor sa  zbavil svojej kompetencie  využitím  alebo dokonca

možno zneužitím - naznačuje pán poslanec - svojej právomoci,

prestal o týchto veciach konať a prikázal ich akémusi proku-

rátorovi kdesi na okrese. K tomu musím povedať, že predstavy

pána poslanca  sú predstavami z  päťdesiatych rokov, pretože

iba v  päťdesiatych rokoch, v  časoch revolúcie a  v časoch,

keď boli niektorí generálni prokurátori, sa veci vyšetrovali

na generálnej  prokuratúre. Iba vtedy, keď  na to boli poli-

tické dôvody, nikdy inokedy a nikde inde na svete. Generálna

prokuratúra nemá  čo vyšetrovať konkrétne  veci. Robí sa  to

len  vtedy, keď  sa chce  v týchto  veciach konať politicky.

A to robil  jeden generálny prokurátor a  po nástupe druhého

sa tieto veci vrátili tam, kam patria.

 

     Navyše, nechcem  byť v žiadnom prípade  osobný, ale na-

priek tomu, že nie  som chránený poslaneckou imunitou, mohol

by som  rozprávať  o kapitánovi Žákovi,  o skupine  pracujú-

cej proti Slušoviciam,  napriek tomu, že to bolo v kompeten-

cii Českej republiky, a nie  federálu, o obchode s lietadlom

TU 154, o  Mošnove a o ďalších veciach. O  tom sa môžeme po-

rozprávať v súkromí, ak bude mať pán poslanec záujem, ale on

vie, o čom hovorím.

 

 

     K tomu, že som si  zavolal k pánu ministrovi vnútra vy-

šetrovateľa, nie  je to pravda. Nezavolal  som k pánu minis-

trovi vnútra vyšetrovateľa. Prečo by  som si ho volal k pánu

ministrovi? Bol by som si ho zavolal k sebe, keby som chcel.

Bolo to potom, čo páni poslanci  z opozície prišli s tým, že

sa má zvolať mimoriadne  zasadnutie Národnej rady Slovenskej

republiky,  na ktorom  sa  má  prerokúvať práve  táto kauza.

Z toho dôvodu som si vyžiadal na  tri dni spis, od piatku do

pondelka. Bol  z toho proste  úžasný rozruch v  našich novi-

nách. Keď neprokurátori alebo iní  majú u seba spis niekoľko

týždňov, tak sa vôbec nič nedeje. A preto, že sa chcelo, aby

aj pán  minister vnútra k tejto  veci vystúpil, pán minister

vnútra si  tam pozval, poprosil  mňa, krajského prokurátora,

vyšetrovateľa, jeho nadriadeného, bolo tam asi 10 ľudí, tak-

že rozhodne tam nebol  žiadny tajný spolok. Pán vyšetrovateľ

Vačok z toho spracoval písomný záznam, ktorý je v spise, po-

kojne som ho dal k dispozícii všetkým novinám, keď sa začalo

narážať, že  tam sa dialo niečo  nezákonné. Nič nezákonné sa

tam nedialo, všetko je v úplnom poriadku.

 

     Prokurátor nie je procesne  samostatný, všetci sú abso-

lútne podriadení  generálnemu  prokurátorovi - s tým takisto

nemôžem súhlasiť, pretože jedno z prvých opatrení, ktoré som

urobil, alebo vôbec prvé po  nástupe do funkcie bolo, že som

uložil, aby  prokurátori podpisovali rozhodnutia  svojím me-

nom. Ten  systém, že každá žaloba,  každé podanie podpisoval

okresný prokurátor a pod tým bolo niečo nečitateľné, neexis-

tuje. Každý sa  podpisuje svojím menom a nesie  za to zodpo-

vednosť.  Nezaviedol som  to  právnou  normou, a  dokonca sa

priznávam, ani interným príkazom, zatiaľ iba ústnym príkazom

z porady, že nikto nemôže nútiť podriadeného, aby realizoval

pokyn, o ktorom je presvedčený, že je v rozpore s jeho práv-

nym presvedčením. Vo výboroch  som hovoril, že chceme formou

interného príkazu nájsť správnu medzu  medzi tým, aby sa ľu-

dia nevyhýbali nepríjemným, nepohodlným veciam alebo veciam,

kde môžu  byť aj osobne  ohrození na živote,  alebo ohrozené

ich rodiny,  žiaľ, aj také  prípady dnes máme,  a medzi tým,

aby nemohli byť, prepáčte mi za výraz, znásilňovaní. Nevidím

to také jednoduché, a preto by sme to chceli najprv vyskúšať

interným príkazom a potom zaviesť do statusového zákona. Ale

prosím, boli  k tomu pripomienky,  prihováram sa za  to, aby

ste podporili návrh pána poslanca  Brňáka, kde sa veľmi roz-

siahlo a veľmi rigorózne  obmedzuje možnosť zasahovania nad-

riadeného  prokurátora  do  kompetencie  podriadeného  takým

spôsobom, že rigoróznejšie obmedzenie  sme v žiadnom zákone,

ku ktorému sme sa dostali, nenašli.

 

     Pokiaľ  ide o  príkaz o  podpisovaní, tento  príkaz bol

takto nazvaný a bol aj  pred mojím nástupom do funkcie takto

realizovaný, že bol príkaz, ktorý upravoval, kto čo podpisu-

je, s tým, že to vyhotovovali iní ľudia, a proste ten, čo to

vyhotovoval, za  to nezodpovedal, a  ten, čo to  podpisoval,

tomu nerozumel, nemal k tomu  ani informácie, čo som považo-

val za veľmi  zlé. A zase, to nebolo prvé,  bolo to - ja ne-

viem - desiate alebo koľké,  ale jedno z mojich prvých opat-

rení, keď som  tento príkaz najprv ústne a  potom aj písomne

zmenil. Nie je to príkaz o  podpisovaní, je to príkaz o roz-

hodovaní, dnes je  už upravené, kto o čom  rozhoduje, ten to

aj podpisuje. Nie je stav, že jeden rozhoduje a druhý podpi-

suje za niekoho iného.

 

     Pán  poslanec  Langoš  položil  otázku pánu ministrovi,

takže sa ospravedlňujem, že sa mu do toho pletiem, ale pýtal

sa,  aký je  rozdiel medzi  slovom "navrhne"  v ods.  4 § 18

a slovom "môže  navrhnúť" v ods.  5 § 18.  Samozrejme, ak je

"navrhne",  to znamená,  že musí, ak je "môže  navrhnúť", to

znamená, že  môže. Táto otázka ilustruje  odbornosť pána po-

slanca Langoša v oblasti práva. (Hlasy v sále.) Ospravedlňu-

jem sa za túto poznámku.

 

     Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Čarnogurského, na

to som čiastočne  reagoval, že nie je pravda,  že by to bolo

bez akéhokoľvek hodnotenia pôsobenia  prokuratúry. Nie je to

tu zhodnotené písomne, ale my sme  to urobili a dá sa to do-

kumentovať aj na materiáli, ktorý  k tomu máme, na zápisoch,

na právnych úpravách z  polovice sveta, ktoré sme pozháňali.

O tom  sme hovorili  koniec koncov  v ústavnoprávnom  výbore

alebo aj v brannobezpečnostnom, kde bol pán poslanec prítom-

ný.

 

     Tam sme  hovorili aj o  § 26. Samozrejme,  všetko sa dá

zneužiť, nič sa  nedá urobiť tak, aby sa  to nedalo zneužiť,

keď sa skutočne veľmi chce. To sa všetko dá. Práve preto sme

nakoniec súhlasili s  tým, aby sa ten text  doplnil. Pán po-

slanec v brannom a bezpečnostnom  výbore navrhol, aby sa ten

text  doplnil tak,  aby vyjadroval,  že prokurátor  tak môže

postupovať len vtedy, ak je to potrebné na plnenie úloh pro-

kuratúry. Toto doplnenie pán  poslanec Brňák navrhol a odpo-

rúčam, aby bolo akceptované.

 

     Pokiaľ ide o úvahy o  anonymoch a o nejakých zháňaniach

informácií pre  známych, nepopieram, že sa  to v praxi deje.

Bol by som odtrhnutý od života, od reality, keby som tvrdil,

že sudcovia, prokurátori a ktokoľvek iný, kdekoľvek na svete

je celkom neúplatný, ale tvrdiť,  že prokurátor by mohol po-

stupovať úmyselne  v rozpore so zákonom,  a preto mu netreba

dať k dispozícii informácie,  aby mohol postupovať podľa zá-

kona, to  sa mi nezdá  byť dobrá argumentácia,  pretože keby

prokurátor nemal  podklady, ktoré potrebuje  nato, aby mohol

zistiť, či sa stal trestný  čin, alebo ktoré potrebuje nato,

aby mohol vstúpiť do občianskeho súdneho konania, ktoré prá-

vo mu  zákon dáva, tak  by proste tieto  svoje práva nemohol

realizovať. A na to, aby ich mohol realizovať, musí mať pod-

klady.

 

     Trošku  sa tam  pletie, a  neviem, či  z nedorozumenia,

alebo naschvál,  tu niektorý z  pánov poslancov to  povedal,

tam, kde je v zákone napísané, od koho môžeme žiadať podkla-

dy, tam zapracoval  aj to, nad kým vykonávame  dozor. To nie

je pravda.  Dozor rozhodne nevykonávame  a nie je  v žiadnom

ustanovení napísané,  že nad kým  vykonávame dozor, od  koho

môžeme vyžadovať podklady. Ale  môžeme vyžadovať podklady aj

od Národnej  rady. Veď vy, páni  poslanci, panie poslankyne,

viete, že  na to, aby  sme mohli vypočuť  poslanca, ktorý je

v Osobitnom kontrolnom orgáne, na nejaké preverovanie trest-

ného oznámenia, to je  reálny, konkrétny prípad, potrebujeme

na to  súhlas Národnej rady.  Takže nedá sa  obmedziť to, od

koho môžeme  vyžadovať stanoviská, podklady,  materiály, len

na  orgány štátnej  správy. My  potrebujeme neraz  materiály

z Najvyššieho kontrolného úradu, potrebujeme spisy zo súdov,

veď keby sme nedostali spis  zo súdu, nemôžeme podať odvola-

nie, opravný  prostriedok. Takže nemožno si  tu zamieňať to,

že proste môžeme dostať materiály ako podklady s tým, že nad

niekým vykonávame dozor, že sme nad niekoho povýšení. To nie

je  pravda. Len  máme právo  dostať sa  k určitým materiálom

a posúdiť, či je tam dôvod na zásah prokuratúry.

 

     Uznávam, že to je ako,  dá sa možno použiť výraz, tenký

ľad, lebo naozaj faktom je, že keby existoval nejaký závažný

signál, že v nejakom čo aj straníckom materiáli alebo na ne-

jakom straníckom fóre sa spáchal trestný čin, tak každý štát

má povinnosť, nie snahu, ale  povinnosť ten trestný čin zis-

tiť a páchateľa potrestať. To, že teda ten signál, že sa ten

trestný čin  spáchal, môže ktosi  vyrobiť umelo, no  neviem,

keď navrhnete spôsob,  ako sa tomu dá predísť,  ja budem za,

ale ja neviem, ako sa  tomu dá predísť. Trestný poriadok vám

nezabezpečí, aby  vám niekto neposlal anonym,  aby si ho sám

nevyrobil. (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Čarnogurský, prosím, keby ste hovorili potom.

 

 

Generálny prokurátor SR M. Vaľo:

 

     Pokiaľ ide  o pána poslanca  Hrušovského, položil jednu

otázku, na  ktorú asi nedokáže nikto  z nás prítomných teraz

momentálne presne odpovedať, to  by nás muselo byť pohromade

niekoľko orgánov a s papiermi, aby sme si čítali dátumy, kto

spôsobil,  že návrh  zákona bol  neskoro doručený poslancom.

Údajne to nebola vláda. Ja neviem presne, kedy ste ho dosta-

li, podľa toho, čo ste hovorili na zasadnutí výboru, tak ste

ho dostali asi dva dni  pred zasadaním. Viem, že už najmenej

týždeň bol v  Národnej rade, lebo my sme  ho sem doručovali,

a nie vláda. A kde bol  alebo  či sa čakalo na nejaké vyjad-

renie vlády alebo niekoho, to momentálne presne neviem pove-

dať, to by sa museli prejsť  zápisy po dátumoch. A určite to

nebude vedieť ani pán minister, lebo to by sa museli pozrieť

zápisy z Kancelárie Národnej rady,  kedy to došlo, odkiaľ to

došlo, na čo sa čakalo. V každom prípade si myslím, že zása-

dy boli prerokúvané včas. A to,  čo sa napáda zo strany jed-

notlivých poslancov,  pokiaľ ide o formulácie,  nie je dôvod

ich neakceptovať,  pokiaľ ide o koncepčné  veci, tie boli aj

v zásadách, to nie je problém, že  teraz a že nebol k dispo-

zícii zákon.

 

     Pripomienky k  zneniu § 4  ods. 1 písm.  f), to už  pán

poslanec Brňák predniesol.

 

     V pripomienke k § 8  ide o zjavné nedorozumenie. Úvaha,

ktorá sa objavila aj v novinách, že prokurátor bude posudzo-

vať či ten,  kto bol odsúdený na trest  odňatia slobody, bol

odsúdený právom, a  či teda je vo výkone  trestu zákonne, je

veľmi silne pritiahnutá za  vlasy, pretože posudzovať, či je

niekto  zákonne  vo  výkone  trestu,  znamená posudzovať, či

existuje zákonné rozhodnutie. Keď príslušník dopravnej polí-

cie posudzuje, či je vodič oprávnený viesť motorové vozidlo,

tak posudzuje,  či má vodičský preukaz,  a nebude ho skúšať,

či ho dostal právom. Takže  nikto si nepredstavoval, a podľa

mňa si právnik nemôže  predstavovať, že posudzovať zákonnosť

toho, že sa niekto nachádza  vo výkone trestu odňatia slobo-

dy,  znamená  posudzovať  zákonnosť  rozhodnutia, na základe

ktorého sa  tam dostal. Ale,  aby sa aj  takéto krajné úvahy

vylúčili, pán poslanec Brňák  navrhuje, aby tam bolo uvedené

nie "nezákonne", ale aby tam  bolo uvedené "v rozpore s roz-

hodnutím  súdu alebo  iného príslušného  orgánu". Myslím, že

skutočne už nemožno k tomu mať nejaké výhrady.

 

     V  pripomienke pána  poslanca Brňáka  sa reaguje  aj na

ďalšie pripomienky, ktoré predniesol pán poslanec Hrušovský,

ktorý predniesol celý rad veľmi konkrétnych pripomienok. Po-

kiaľ ide o trojročnú lehotu na podanie protestu, takisto na-

vrhuje pán Brňák. Pokiaľ ide o podmienku čakateľskej skúšky,

aby ju  splnil generálny prokurátor, keď  tam bude ustanove-

nie, že generálnym prokurátorom sa môže stať len prokurátor,

tak  musí mať  aj čakateľskú  skúšku. Pokiaľ  ide o návrh na

rozšírenie  § 23,  tam sa  domnievam, že  váš návrh  v prvom

a druhom  odseku, teda  navrhujete druhý  a tretí  odsek, si

trošku protirečia,  pretože ak podľa  druhého odseku nemožno

podriadeného nútiť, aby splnil pokyn, a podľa tretieho o ná-

mietke  rozhoduje nadriadený,  keby ten  nadriadený námietky

zamietol, tak by vlastne  nútil toho podriadeného splniť ho.

Čiže  si myslím,  že to,  čo navrhuje  pán Brňák, je lepšie,

pretože v tom prípade, ak on povie, že je to v rozpore s je-

ho právnym vedomím, tak sa mu  musí vec odňať, čiže už abso-

lútne neprichádza  do úvahy, že  by ho niekto  nútil, aby to

robil.

 

     Pokiaľ ide o vypustenie § 26  ods. 2, to je jediná vec,

ktorú nemôžem odporučiť, pretože by sme nemohli podávať, ako

som už spomínal, opravné  prostriedky. Keby nám súdy nepred-

kladali spisy, nemohli by sme podávať opravné prostriedky.

 

     Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Gauliedera, navr-

hujem, aby ste  zvážili a vyhoveli  jeho  námietke  k zneniu

§ 8 odsek  2, kde navrhuje  vypustiť slovo "pravidelne".  Je

problém, čo sa pod  slovom "pravidelne" presne malo myslieť,

ale v podstate ide o to,  že už v terajšej právnej úprave je

uvedené, že prokurátor vykonáva previerky v miestach, kde je

odňatá osobná  sloboda alebo obmedzená  osobná sloboda obča-

nov. V rámci Dohovoru o zabránení mučeniu a neľudskému zaob-

chádzaniu existuje európsky výbor, ktorý vykonáva preverova-

nie realizácie tejto konvencie. Navštívil zatiaľ našu kraji-

nu raz a jedna z jeho pripomienok bola, aby prokurátor vyko-

nával tieto previerky pravidelne.  My sme stanovili príkazom

generálneho  prokurátora,  že  nie  náhodne, sporadicky, ale

pravidelne, pričom tá pravidelnosť je príkazom upravená tak,

že okresný prokurátor najmenej raz mesačne, krajský najmenej

raz štvrťročne, generálny najmenej  raz ročne. To "pravidel-

ne" nie je presné, pretože  najmenej nie je pravidelne. Pra-

videlne by bolo napríklad každý prvý štvrťrok v mesiaci. Ale

chceli sme len zdôrazniť,  že nie náhodne, ale systematicky,

použili sme slovo "pravidelne", ale to skôr nasvedčuje neja-

kému cyklu, a to nie  je práve ono, takže navrhujem vyhovieť

tejto pripomienke.

 

     Pokiaľ  ide  o  pripomienky  pána  poslanca  Gauliedera

k § 17 ods.  5, to je v pripomienkach  pána poslanca Brňáka.

V § 18 ods. 3 navrhuje, aby sa vzdanie sa funkcie oznamovalo

len pánu prezidentovi. Tam je  trošku problém v tom, že bolo

by jednoduchšie pre generálneho prokurátora, keby to oznamo-

val len jednému, najmä zabezpečiť,  aby to bolo v jeden deň,

je dosť  komplikovaná procedúra, ale v  našej nie veľkej re-

publike sa to dá zabezpečiť kuriérom, že je to naraz v jeden

deň. A dôvodom je to, že Národná rada musí pripravovať, hľa-

dať nového  kandidáta na generálneho  prokurátora, a nie  je

nijakým  spôsobom upravené,  za  ako  dlho má  pán prezident

oznámiť  Národnej rade,  že generálny  prokurátor na funkciu

abdikoval. Tak chceli sme práve zlepšiť vašu pozíciu tým, že

súčasne  s oznámením  pánu  prezidentovi  sa oznámi  aj pánu

predsedovi Národnej rady, aby ste aj vy vedeli, že ten prob-

lém  tu je  a treba  hľadať nového  generálneho prokurátora.

Myslím si, že to zvládneme, že to v jeden deň dokážeme doru-

čiť obom stranám.

 

     Pripomienka k  § 21 ods. 1,  či sa generálny prokurátor

musí alebo  môže zúčastňovať na  zasadnutiach vlády. Priznám

sa, že  pri jednej z posledných  noviel zákona o prokuratúre

som navrhoval  to isté, aby tam  nebolo "zúčastňuje sa", ale

"môže sa  zúčastniť", ale vtedajší generálny  prokurátor pán

Bacho mi povedal,  že má určité skúsenosti s  účasťou na za-

sadnutiach iných  orgánov, že ak niekde  prokurátor iba môže

ísť, tak sa to berie, že to je jeho problém, či tam je, ale-

bo nie  je, nedoručujú sa mu  materiály, vlastne niekedy ani

nevie, že sa to zasadnutie schádza a podobne, čiže chcelo by

to nejakú takú úpravu, ktorá by dávala vláde povinnosť ozna-

movať, doručovať. Je jednoduchšie  nechať  tam  takú  právnu

úpravu, ako je,  pričom vo vláde by sa  mali prerokúvať také

závažné veci, že prokurátor by tam mal plniť nielen tú funk-

ciu, že by mal upozorňovať na prípadné návrhy, ktoré by boli

v rozpore s naším právnym  poriadkom, majmä s našou ústavou,

ale že sa aj dozvedá  o určitých zámeroch a koncepciách, aby

rozumel niektorým veciam, ktoré sú na vykonávanie jeho funk-

cie potrebné.

 

     Takže v § 8 ods.  2 navrhujem vyhovieť, v ostatných bo-

doch je to buď zahrnuté  v pripomienkach pána poslanca Brňá-

ka, alebo navrhujem v § 21 ods. 1 pripomienke nevyhovieť.

 

     Ospravedlňujem  sa, páni  poslanci, že  som si  dovolil

trošku aj také poznámky nie  čisto právne, ale niektorí páni

poslanci vlastne vo svojich vystúpeniach skoro žiadne právne

poznámky  nemali  a  vystúpenia  boli  niekedy veľmi, veľmi,

nechcem použiť silný  výraz,  ale  agresívne, veľmi  na telo

a veľmi nepodložené, takže som  spočiatku bol trošku dotknu-

tý, a preto som takto reagoval.

 

     Ďakujem  vám za  pochopenie  a  ešte raz  za spoluprácu

a pomoc, ktorú ste vynaložili na  to, aby ten zákon mal takú

kvalitu, akú, dúfam, bude mať.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, keďže  z rozpravy vyplynulo veľa pripomie-

nok a pozmeňujúcich  návrhov, a keďže aj teraz  je veľa fak-

tických pripomienok,  rozhodol som sa,  a je to  v právomoci

riadiaceho schôdze, že prerušujem rozpravu. Nediskutujte, je

to v  mojej právomoci. Spracujeme  doteraz predložené návrhy

a pripomienky, ktoré by ste zajtra dostali písomne s tým, že

môžete sa  k nim prípadne  vyjadriť v rámci  rozpravy, ktorú

som neuzatvoril.  (Hlasy v sále.)  Pán kolega, nediskutujte,

je to moja právomoc a punktum.

 

     Ďakujem. Ak sa vám nepáči,  môžete sa ísť vyrečniť von.

Nech sa páči, budeme pokračovať ďalej. Môže byť iba procedu-

rálna pripomienka. Má niekto z vás procedurálnu pripomienku?

Pán  Hrušovský. Prosím  vás, pán  Šimko, vediem  schôdzu ja,

a nie vy. Pán Moravčík, máte procedurálnu pripomienku? Ďaku-

jem. Pán  Benčík, procedurálnu, alebo  faktickú pripomienku?

Ďakujem. Pán Bajan procedurálnu, alebo faktickú pripomienku?

Pán kolega, ja si dovoľujem  to, čo mi umožňuje rokovací po-

riadok. Nie som starosta  Petržalky, že si dovoľujem porušo-

vať zákon. Pán Hrušovský,  procedurálna, alebo faktická pri-

pomienka?

 

     Nech sa páči, dajte slovo pánu Hrušovskému.

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán  predsedajúci, ja  som zase  iného názoru.  Vy síce

môžete navrhnúť  prerušenie rozpravy, ale  Národná rada musí

o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nemusí.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     To je po prvé.

 

     Po druhé,  pán predsedajúci, dostávame  sa do prakticky

skoro neriešiteľnej situácie, už dnes sme takto raz postupo-

vali, už budeme mať dva  body programu, ktoré nie sú skonče-

né. Takže vás prosím, aby  ste zvážili tento postup. Rešpek-

tujem vaše právo navrhnúť  prerušenie rozpravy o tomto bode,

ale by  som vás žiadal, aby  ste dodržiavali rokovací poria-

dok.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, ďakujem pekne, ste člen ústavnoprávneho vý-

boru,  ak mi  to dokážete,  že nemám  právo prerušiť,  resp.

môžem len navrhnúť a hlasovať  o tom, budeme tak postupovať.

Samozrejme, nie  som najmúdrejší na  svete, dám si  poradiť.

(Hlasy z pléna.)

 

     V tom,  že teraz vykrikujete,  pani kolegyňa, v  tom sa

porušuje rokovací poriadok.

 

     Pán kolega Hrušovský, mal si procedurálnu pripomienku?

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Nie, ja som len upozornil  na to, čo treba procedurálne

spraviť na to, aby schôdza mohla byť prerušená.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nie schôdza.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Rokovanie o tomto bode.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Alebo chcete v ňom  pokračovať? Môžeme pokračovať, nech

sa páči.

 

     Pán Cabaj, nech sa páči.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     nebýva vo zvyku, aby  sa pri týchto návrhoch reagovalo,

ale  nevidím ani  problém v  tom, ak  pán poslanec Hrušovský

upozorňuje  na skutočnosť,  že ten  návrh je  tu a  že treba

o ňom hlasovať. Nevidím ani ja problém, aby sa  o tom návrhu

hlasovalo.  Zároveň predkladám  procedurálny návrh,  aby sme

pokračovali, keďže  čas ešte je,  aby sme pokračovali  bodom

číslo 43 - návrh  skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky  na vyslovenie  nedôvery členovi  vlády Slovenskej

republiky, ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Dajte slovo pánu poslancovi Moravčíkovi.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Ďakujem pekne.  Vzhľadom na to,  že niektoré vyjadrenia

pána generálneho prokurátora boli škandalózne, drzé a nehod-

né funkcie generálneho prokurátora, žiadam, aby pri pokračo-

vaní rozpravy bol prítomný, aby sme sa mohli vyjadriť k jeho

vystúpeniu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, v poriadku. Pán kolega Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Pán  predsedajúci, vzhľadom  na to,  že ste  napomínali

mňa, a nie pána generálneho prokurátora, ako sa nevhodne vy-

jadroval k návrhom poslancov, upozorňujem vás, aby ste dáva-

li pozor  pri všetkých vyjadreniach, nie  len opozičných po-

slancov.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem. Pán Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán  predsedajúci,  vy  ste  žiadali zdôvodnenie, prečo

o tom treba hlasovať. Dovolím si citovať § 22 ods. 3 rokova-

cieho  poriadku: "O  návrhu na  prerušenie prerokúvania bodu

programu rozhodne Slovenská národná  rada bez rozpravy. Slo-

venská národná  rada súčasne môže  určiť lehotu, dokedy  jej

príslušný výbor predloží  stanovisko k prednesenému pozmeňu-

júcemu návrhu." Takže  prerušenie prerokovania bodu programu

schvaľuje Slovenská národná rada, a  nie je to právo predse-

dajúceho.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci,  pán poslanec Cabaj  sa tu síce  môže

domáhať zmeny programu, ale pán predseda povedal, a tak znel

návrh, že odvolávanie pána  ministra Hudeca bude pred inter-

peláciami. To  znamená, v tejto chvíli,  prepáčte je to síce

pred interpeláciami, ale je to úplne mimo celého kontextu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre, priatelia,  budeme hlasovať o  mojom návrhu, aby

sme prerušili dnešné rokovanie o tomto bode s tým, že budeme

pokračovať  dajme tomu  zajtra. S  tým, že  rozprava nie  je

uzatvorená, a s  tým, čo povedal aj pán  kolega Moravčík, za

účasti pána generálneho prokurátora.

 

     Priatelia, prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Ďakujem, priatelia, že ste podporili môj návrh.

 

 

     Teraz budem  hlasovať o druhom  návrhu, ktorý predložil

pán poslanec Cabaj,  aby sme teraz rokovali o  bode číslo 43

- návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

na  vyslovenie nedôvery  členovi vlády  Slovenskej republiky

ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi.

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že návrh pána poslanca Cabaja sme schváli-

li.

 

     Prosím, dajte slovo pánu  poslancovi Mikloškovi na pro-

cedurálnu poznámku.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci v mene  poslaneckého klubu KDH žiadam

30-minútovú prestávku na poradu klubov.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pani kolegyňa Rusnáková sa pridala. Pán Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán predsedajúci, samozrejme, my sa pridávame tiež, ale

myslím si, že by bolo  potrebné zabezpečiť aj účasť pána mi-

nistra, ktorý tu nie je.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pani Rusnáková, už ste sa vyjadrili.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Áno, ale  chcela som, pán  predsedajúci, požiadať o  to

isté. Dúfam, že pán minister  bude prítomný. A chcela by som

sa spýtať, či ste prípadne už zabezpečovali jeho účasť, lebo

tento návrh, predpokladám, nebol nepripravený.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem. Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán  predsedajúci, dávam ďalší  procedurálny ná-

vrh, aby  sme dnešný deň pokračovali  a skončili až hlasova-

ním.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem  veľmi pekne,  pán predsedajúci.  Chcel by  som

svojich ctených  kolegov upozorniť, že  pán minister tu  je.

Nie je to síce pán Hudec, ale v tomto prípade to nevadí.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Už  nevládzem  odpovedať  na  procedurálne návrhy HZDS,

takže vzdávam sa slova.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Boros.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem pekne.  Iba chcem vyjadriť  ľútosť nad tým,  že

madam speaker už nie je prítomná a nevidí túto ekvilibristi-

ku.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a  páni, prezentujte sa, budeme hlasovať o  návrhu

pána poslanca Cabaja, aby sme pokračovali bez prestávky.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

 

     Návrh pána Cabaja nebol prijatý,  ale aj tak sme chceli

po 15-minútovej prestávke,  ktorú teraz vyhlasujem, pokračo-

vať, až kým nebudeme hlasovať,  to znamená aj po 19.00 hodi-

ne. Tak to bolo myslené.

 

     Ďakujem,  vyhlasujem 15-minútovú  prestávku. Budeme po-

kračovať o 18.20 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sú mi-

mo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na rokovanie.

 

     Dámy a  páni,  pristúpime  k  š t y r i d s i a t e m u

t r e t i e m u  bodu programu, ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na vyslovenie nedôvery  členovi vlády Slovenskej repub-

liky, ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi.

 

     Návrh bol podaný podľa článku  88 ods. 1 Ústavy Sloven-

skej republiky. V zmysle tohto ustanovenia návrh na vyslove-

nie  nedôvery vláde  Slovenskej republiky  alebo jej členovi

prerokuje Národná rada Slovenskej  republiky vtedy, keď o to

požiada najmenej pätina jej poslancov. Podľa § 85 ods. 4 zá-

kona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

po rozprave zaujme k tomuto návrhu stanovisko.

 

     Prosím člena skupiny poslancov pána Kňažka, aby uviedol

návrh a súčasne oboznámil  Národnú radu Slovenskej republiky

s dôvodmi, ktoré  viedli skupinu poslancov  k podaniu návrhu

na vyslovenie nedôvery členovi vlády Ivanovi Hudecovi, pove-

renému riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

 

     S procedurálnou pripomienkou sa hlási pán poslanec Mik-

loško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcem len  oznámiť celkom otvorene, vzhľadom  na to, že

došlo k  takejto zámene programu, my  sme stiahli našich po-

slancov, ktorí mali ísť na večeru s pani speakerkou britské-

ho  Parlamentu. Zároveň  vám  oznamujeme  bez toho,  aby sme

chceli kaziť dobré meno Slovenska  v zahraničí, že zajtra sa

jej ospravedlníme cez britského veľvyslanca a podáme dôvod.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Večera je  o 19.30  hodine, hovorí  mi tu pán

predseda.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     stojím  pred ťažkou  úlohou. Ťažká  úloha -  to nie  je

kvôli tomu, že by nebolo dosť dôvodov na vyslovenie nedôvery

ministrovi kultúry  Ivanovi Hudecovi. Tých  je toľko, že  by

stačili na  odvolanie ministrov kultúry  všetkých európskych

krajín. Problém spočíva v tom,  že by som nerád vynechal čo-

koľvek  z Hudecovej bohatej, smutne  preslávenej činnosti vo

funkcii najvyššieho úradníka ministra kultúry Slovenskej re-

publiky. Začnem  tou poslednou kvapkou,  ktorá spôsobila, že

pohár trpezlivosti pracovníkov kultúry a umelcov pretiekol.

 

     Dovoľte mi teda, aby som na úvod urobil stručnú rekapi-

tuláciu aktivít ministra  kultúry Slovenskej republiky Ivana

Hudeca vo vzťahu k  činohernému súboru Slovenského národného

divadla.  Z tejto  rekapitulácie bude  nad všetku pochybnosť

jasné, kto a akým spôsobom porušil vzťah medzi ministerstvom

kultúry  a Slovenským  národným divadlom  v rovine  právnej,

profesijnej, ako aj v rovine politickej, najmä však v rovine

morálnej.

 

     V  zriaďovacej listine,  ktorá platila  od 30. novembra

1995, sa  uvádza, citujem: "Štatutárnym  orgánom Slovenského

národného divadla je  riaditeľ. Riaditeľa Slovenského národ-

ného divadla a riaditeľov jeho súborov menuje a odvoláva mi-

nister  kultúry Slovenskej  republiky." Už  7. novembra 1995

vyjadrilo vedenie Slovenského národného divadla svoj písomný

nesúhlas so znením zriaďovacej listiny a predovšetkým opono-

valo proti konštituovaniu dvoch  činoherných súborov a vyme-

novaniu a odvolávaniu riaditeľov súborov ministrom kultúry.

 

     List zo 7. 11. 1995:

 

     Vážený pán minister,

 

     dňa 2.  11. 1995 bolo do  Slovenského národného divadla

doručené Vaše rozhodnutie o  vydaní zriaďovacej listiny Slo-

venského národného divadla číslo MK-2572/1955-1. Vzhľadom na

to, že zriaďovacia listina je najvýznamnejším dokumentom or-

ganizácie, oboznámil som sa s  jej obsahom. Rovnako som obo-

známil vedenie Slovenského  národného divadla na mimoriadnom

zasadnutí 6. novembra 1995.

 

     Po diskusii, ktorá bola zameraná predovšetkým na analý-

zu dôsledkov tohto rozhodnutia na súčasnú prevádzku a ďalšiu

existenciu  Slovenského národného  divadla, prijalo  vedenie

Slovenského národného divadla stanovisko,  s ktorým si dovo-

ľujem Vás touto formou oboznámiť.

 

     Pre úplnosť informácie musím pripomenúť, že nadväzne na

náš  osobný  dohovor  zo  4.  septembra  1995 som Vám listom

z 22. septembra 1995 predložil  návrh na vydanie novej zria-

ďovacej listiny, ktorá mala nad rámec vtedy platnej doriešiť

tieto  otvorené problémy:  umeleckú a  politickú nezávislosť

Slovenského národného divadla,  vykonávanie ďalších činností

vo vymedzených oblastiach tak,  aby neboli a priori deklaro-

vané  ako podnikateľské  aktivity, vykonávanie  investorskej

činnosti  predovšetkým v  súvislosti s  výstavbou novostavby

Slovenského národného divadla.

 

     Vedenie Slovenského národného  divadla predovšetkým vy-

jadrilo svoje  počudovanie nad tým,  že text z  nášho návrhu

zriaďovacej listiny, citujem:  "Slovenské národné divadlo je

umelecky a politicky nezávislá národná, kultúrna inštitúcia.

Štatutárnym orgánom je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva

minister kultúry Slovenskej republiky"  - tento text bol bez

akéhokoľvek predchádzajúceho prerokovania  s riaditeľom Slo-

venského národného divadla  nahradený textom: "Slovenské ná-

rodné divadlo je umelecky a politicky nezávislá národná kul-

túrna inštitúcia, ktorá sa skladá s týchto súborov: činoher-

ný súbor Slovenského národného divadla Pavla Országha Hviez-

doslava, opera Slovenského  národného divadla, balet Sloven-

ského národného divadla,  činoherný súbor Slovenského národ-

ného divadla Malá scéna. Štatutárnym orgánom Slovenského ná-

rodného divadla je riaditeľ. Riaditeľa Slovenského národného

divadla a riaditeľov jeho súborov menuje a odvoláva minister

kultúry Slovenskej republiky."

 

     Vzhľadom na tento veľmi podstatný zásah do nášho návrhu

zriaďovacej listiny Slovenského národného divadla, ktorý bol

urobený bez vedomia a  prerokovania s riaditeľom Slovenského

národného  divadla, vyjadruje  vedenie Slovenského národného

divadla  svoj nesúhlas  s rozhodnutím  o vydaní  zriaďovacej

listiny Slovenského národného divadla.

 

     Problémy, ktoré prináša nový obsah zriaďovacej listiny,

a argumentáciu vedenia Slovenského  národného divadla môžeme

rozdeliť do týchto okruhov:

 

     1. Konštituovanie  dvoch  činoherných súborov.  V prvom

rade nie je známy dôvod tohto kroku, nakoľko podľa nášho ná-

zoru činohra Slovenského  národného divadla predstavuje jed-

noznačnú špičku  vo svojom žánri na  Slovensku a je ambíciou

takmer každého herca z našich  divadiel na Slovensku stať sa

členom tohto renomovaného  divadelného súboru. Výsledky jeho

práce môžu  byť, pochopiteľne, hodnotené  z rôznych hľadísk.

Hodnotenia  uplynulej  minulej  sezóny  odbornou kritikou sú

však vysoko pozitívne.

 

     Vzhľadom na to, že tento zámer nebol konzultovaný s ve-

dením Slovenského  národného divadla, nie  je nám známe  ani

to, či  ide o úmysel rozdeliť  súčasný súbor činohry Sloven-

ského národného divadla, alebo vytvoriť popri súčasnom súbo-

re ďalší činoherný súbor. V  každom prípade ide však o zásah

do fungujúceho  organizmu bez dôkladného  zváženia dôsledkov

tohto kroku.

 

     Predovšetkým tento  krok, i keby  ho niekto hypoteticky

považoval za správny, nie je možné realizovať počas divadel-

nej sezóny. Zároveň nezohľadňuje umelecké, personálne, práv-

ne,  ekonomické a  priestorové problémy,  ktoré by prinieslo

jeho uskutočnenie. Optimálne využitie hercov činohry Sloven-

ského národného divadla je  totiž podmienené ich účinkovaním

na dvoch divadelných scénach. Konštituovanie ďalšieho súboru

vytvára prirodzený tlak na personálne  a tým aj finančné za-

bezpečenie jeho riadiaceho aparátu.

 

     Priestorové podmienky na Malej scéne Slovenského národ-

ného divadla  sú nevyhovujúce, a preto všetci herci  činohry

Slovenského národného  divadla majú svoje  šatne, ale predo-

všetkým skúšobne v budove divadla Pavla Országha Hviezdosla-

va. Z uvedeného vyplýva, že činoherný súbor pôsobiaci na Ma-

lej  scéne Slovenského  národného divadla  by bol  postavený

pred neriešiteľné priestorové problémy.

 

     2.  Zmena  názvu  funkcií  na  čele umeleckých súborov.

V novej zriaďovacej listine  sa vytvárajú funkcie riaditeľov

súborov, pričom podľa  súčasného organizačného poriadku Slo-

venského  národného divadla  sú na  čele umeleckých  súborov

Slovenského národného divadla ich umeleckí šéfovia. Doteraj-

šia zriaďovacia listina  Slovenského národného divadla neob-

sahovala  totiž vnútornú  štruktúru divadla.  Ponechávala to

v kompetencii štatutárneho orgánu  organizácie, t. j. riadi-

teľa divadla. Z tohto dôvodu nepomenúvala ani ďalšie riadia-

ce  funkcie. Vedenie  Slovenského národného  divadla zastáva

názor, že organizačné členenie  divadla by malo zostať naďa-

lej v  kompetencii riaditeľa divadla. V  tom prípade by bola

vylúčená situácia,  ktorá je ustanovená  v novej zriaďovacej

listine, t. j. aby riaditeľ riadil riaditeľov.

 

     3. Menovanie a odvolávanie riaditeľov súborov ministrom

kultúry Slovenskej republiky. Nakoľko v doterajšej zriaďova-

cej listine nebolo  definované vnútorné organizačné členenie

Slovenského  národného divadla,  umelecké súbory Slovenského

národného divadla riadia ich umeleckí šéfovia priamo podria-

dení riaditeľovi  Slovenského  národného divadla,  ktorý ich

menuje a  odvoláva. Tento stav  považuje vedenie Slovenského

národného divadla za jediný správny, nakoľko zodpovedá prin-

cípom teórie riadenia,  zabezpečuje rovnováhu medzi právomo-

cami a  zodpovednosťou, ale predovšetkým  rešpektuje súčasný

právny  poriadok Slovenskej  republiky, podľa  ktorého je za

činnosť organizácie i  jej pracovníkov zodpovedný štatutárny

orgán, t. j. riaditeľ.

 

     Menovanie a  odvolávanie riaditeľov súborov  priamo mi-

nistrom  kultúry Slovenskej  republiky bez  predchádzajúceho

súhlasu prerokovania, alebo čo  i len informovania riaditeľa

Slovenského národného divadla tak,  ako stanovuje nová zria-

ďovacia listina, možno považovať  za veľmi vážne nedodržanie

vyššie  uvedených  princípov.  Riaditeľ  organizácie  nemôže

niesť zodpovednosť za činnosť  a výsledky práce svojich pod-

riadených, na ktorých vymenovanie a odvolanie nemá absolútne

žiaden vplyv.

 

 

     Vážený pán minister, dovoľujem si Vás požiadať, aby ste

zvážili vyššie uvedené argumenty  a námietky vedenia Sloven-

ského národného divadla voči  rozhodnutiu o vydaní zriaďova-

cej listiny  Slovenského národného divadla.  Prosím Vás, aby

ste ich  pochopili ako úprimnú snahu  o vyriešenie uvedených

problémov a vyjadrenie zodpovednosti  za súčasný chod a ďal-

šiu existenciu Slovenského národného divadla.

 

     Podpísaný generálny riaditeľ Dušan Jamrich.

 

     Na  túto písomnosť  minister kultúry  vôbec neodpovedal

a vydal ďalšiu zriaďovaciu listinu Slovenského národného di-

vadla,  ktorá platí  od 1.  januára 1996,  kde je  text síce

upravený štylisticky, ale právne bezvýznamne. Citujem: "Šta-

tutárnym orgánom Slovenského  národného divadla je generálny

riaditeľ. Generálneho  riaditeľa menuje a  odvoláva minister

kultúry Slovenskej republiky. Na  čele umeleckých súborov sú

riaditelia umeleckých súborov, ktorých  menuje a odvoláva po

konzultácii s generálnym riaditeľom minister kultúry Sloven-

skej republiky."

 

     Hneď 29. januára 1996 vyjadrilo vedenie Slovenského ná-

rodného  divadla opäť  svoj nesúhlas  so znením  zriaďovacej

listiny z tých istých  príčin a výslovne upozornilo ministra

na skutočnosť, že spôsob  vymenúvania a odvolávania riadite-

ľov umeleckých súborov nie je v súlade s § 19 a § 20 Občian-

skeho zákonníka, pretože zriaďovacia listina  obmedzuje spô-

sobilosť štatutárneho orgánu  Slovenského  národného divadla

napriek tomu, že tak možno urobiť  len zákonom a § 27 ods. 4

Zákonníka práce,  podľa  ktorého  vymenovanie  a odvolávanie

vedúcich pracovníkov organizácií, tzv. vnútorné vymenovanie,

je výlučne v právomoci generálneho riaditeľa Slovenského ná-

rodného divadla. Zároveň upozornilo,  že právne úkony minis-

tra kultúry týkajúce sa vymenúvania a odvolávania riaditeľov

umeleckých súborov, ktoré  sú organizačnými zložkami Sloven-

ského národného divadla, boli neplatnými právnymi úkonmi.

 

     Na ilustráciu list z 29. januára 1996:

 

     Vážený pán minister,

 

     listom zo dňa 29. 12.  bolo doručené do Slovenského ná-

rodného divadla Vaše rozhodnutie o vydaní zriaďovacej listi-

ny Slovenského národného divadla. Vzhľadom na závažnosť toh-

to dokumentu sa uskutočnilo dňa  23. 1. 1996 rokovanie vede-

nia divadla k tejto problematike,  so závermi ktorého si Vás

týmto dovoľujem oboznámiť.

 

     Predchádzajúce rozhodnutie o vydaní zriaďovacej listiny

Slovenského národného divadla zo dňa 27. 10. 1995 bolo doru-

čené do Slovenského národného divadla  dňa 2. 11. 1995 a dňa

30. 11. 1995 bolo zverejnené vo zvestiach Ministerstva škol-

stva Slovenskej republiky  a Ministerstva kultúry Slovenskej

republiky. Vedenie Slovenského národného divadla Vám zaslalo

svoje stanovisko k tomuto rozhodnutiu ešte pred jeho zverej-

nením listom riaditeľa zo dňa 7. 11. 1995.

 

     Argumentácia vedenia Slovenského  národného divadla ne-

bola zo strany Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ak-

ceptovaná  a v  novej zriaďovacej  listine platnej  od 1. 1.

1996 sú oproti predchádzajúcej, zverejnenej vo zvestiach Mi-

nisterstva školstva Slovenskej republiky a Ministerstva kul-

túry  Slovenskej republiky, iba dve  drobné zmeny.  Namiesto

riaditeľa je štatutárnym zástupcom Slovenského národného di-

vadla generálny riaditeľ a v časti venovanej menovaniu a od-

volávaniu riaditeľov umeleckých  súborov bola pôvodná formu-

lácia "menuje a odvoláva  minister kultúry Slovenskej repub-

liky"  nahradená textom  "menuje a  odvoláva po  konzultácii

s generálnym riaditeľom minister kultúry Slovenskej republi-

ky".

 

 

 

     Napriek týmto zmenám  v zriaďovacej listine Slovenského

národného divadla naďalej  pretrvávajú dva zásadné problémy,

na ktoré vedenie Slovenského národného divadla upozornilo vo

svojom písomnom stanovisku zo dňa 7. 11. 1995.

 

     1. Vymenúvanie a  odvolávanie riaditeľov umeleckých sú-

borov.  Vedenie  Slovenského  národného  divadla považuje za

svoju povinnosť  upozorniť na skutočnosť, že  táto časť roz-

hodnutia o vydaní  zriaďovacej listiny Slovenského národného

divadla nie je v súlade  so zákonmi. Podľa uvedeného rozhod-

nutia je Slovenské národné divadlo  v zmysle ustanovení § 19

Občianskeho zákonníka samostatnou  právnickou osobou s plnou

spôsobilosťou nadobúdať práva a povinnosti vo vlastnom mene.

Podľa uvedeného rozhodnutia je jej štatutárnym orgánom gene-

rálny riaditeľ, ktorý podľa  ustanovení § 20 Občianskeho zá-

konníka robí právne úkony vo všetkých veciach, a táto spôso-

bilosť môže byť obmedzená len zákonom.

 

     Vymenúvanie a odvolávanie vedúcich pracovníkov je nepo-

chybne jeden  z pracovných úkonov, ktorý  zakladá alebo inak

mení pracovný  pomer.  V súlade s  kogentnými  ustanoveniami

§ 27 ods. 5  Zákonníka práce  môže len  vedúci  organizácie,

t. j. generálny  riaditeľ,  vymenúvať  a odvolávať  vedúcich

pracovníkov v priamej riadiacej pôsobnosti, t. j. i riadite-

ľov umeleckých súborov. Vzhľadom  na uvedené zákonné ustano-

venia nie  je v súlade  so zákonom, ak  minister kultúry ako

vedúci  orgánu  štátnej  správy  obmedzuje právo generálneho

riaditeľa Slovenského národného  divadla vymenúvať a odvolá-

vať riaditeľov umeleckých súborov.  Preto by aj právne úkony

ministra kultúry týkajúce sa  vymenúvania a odvolávania ria-

diteľov umeleckých  súborov boli  podľa  ustanovení § 20 Ob-

čianskeho zákonníka absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

 

     2. Vytvorenie  dvoch činoherných súborov.  Kolektív či-

nohry Slovenského národného divadla tvorí jeden súbor, ktorý

pôsobí na  dvoch scénach - vo  veľkom divadle Pavla Országha

Hviezdoslava a  na komornom javisku  Malej scény Slovenského

národného divadla.  Na každej scéne uvádza  súbor štyri pre-

miéry v  sezóne. Kombinácia týchto  dvoch priestorov má  pre

súbor veľký  význam. Napokon podobná  prax, t. j.  dve rôzne

scény - veľká a komorná - a jeden súbor, je charakteristická

aj pre zahraničné divadlá, ktoré sú svojím zameraním a prog-

ramom príbuzné  Slovenskému národnému divadlu.  Táto dvojdo-

mosť  je  významná  jednak  pre  pestrú  skladbu repertoáru,

v ktorom sa ocitajú vo vyrovnanom  pomere hry veľké a komor-

né. Ak máme  uviesť príklad hoci z minulej  sezóny, sotva si

možno predstaviť,  že by sa hra  Karola Horáka  Nebo, peklo,

Kocúrkovo hrala na Malej scéne Slovenského národného divadla

a Uličianskeho Alergia v  Divadle Pavla Országha Hviezdosla-

va.

 

     Existencia  dvoch scén  umožňuje inscenovať  tzv. veľké

plátna paralelne s komornými hrami, resp. veľké klasické ti-

tuly, napríklad Shakespearov Sen noci Svätojánskej v Divadle

Pavla Országha Hviezdoslava, a zároveň experimentálne netra-

dičné texty, napríklad Štepkov Zverokruh na Malej scéne Slo-

venského národného divadla.

 

     Okrem repertoárového a dramaturgického zreteľa je dôle-

žitý aj zreteľ inscenačný. Divadelné výrazové prostriedky na

malej scéne sú odlišné  od výrazových prostriedkov na veľkej

scéne. Mimoriadny  význam to má predovšetkým  pre rozvoj he-

reckej tvorby.  Herci činohry Slovenského  národného divadla

pravidelne účinkujúci  na obidvoch scénach sú všestrannejší,

flexibilnejší. Získavajú skúsenosť  s výrazne odlišnou komu-

nikáciou s obecenstvom.

 

     Umelci činohry  Slovenského národného divadla  si vážia

existenciu  dvoch divadelných  priestorov a  považujú ju  za

prirodzenú podmienku všestrannej,  variabilnej, žánrovo pes-

trej tvorby. V umeleckom programe činohry Slovenského národ-

ného divadla  predstavujú obidve scény aj  ich repertoár in-

tegrálnu jednotu. Vedenie  Slovenského národného divadla ne-

vidí preto žiaden dôvod na  rozdelenie súboru na dve skupiny

pôsobiace  oddelene na  dvoch scénach.  Takéto rozdelenie by

totiž znamenalo výrazné zúženie repertoáru, ochudobnenie di-

vadelnej  tvorby a  úpadok umeleckej  úrovne obidvoch  častí

dnes jednotného súboru.

 

     Vážený pán minister,  vedenie Slovenského národného di-

vadla si  Vás dovoľuje opäť  požiadať o prehodnotenie  Vášho

postoja k menovaniu riaditeľov umeleckých súborov a k vytvo-

reniu dvoch činoherných súborov v Slovenskom národnom divad-

le.

 

     Pri menovaní riaditeľov súborov  ide nielen o dodržanie

platných zákonov, ale aj o ponechanie práva generálnemu ria-

diteľovi divadla vybrať si  takých riaditeľov umeleckých sú-

borov, s  ktorými ho bude  spájať vzájomná dôvera  a rovnaké

umelecké videnie. Dôvody  vytvorenia dvoch činoherných súbo-

rov v  Slovenskom národnom divadle neboli  doteraz zo strany

Ministerstva kultúry Slovenskej republiky vysvetlené. V prí-

pade, že by išlo o určité nesplnené očakávania, vedenie Slo-

venského národného divadla je presvedčené, že jednotný súbor

činohry Slovenského národného divadla je nielen schopný, ale

aj  ochotný  realizovať  ich  na  podstatne vyššej umeleckej

úrovni ako v prípade jeho rozdelenia na dve časti.

 

     Vážený pán minister, dovoľujem si požiadať Vás, aby ste

pri svojom  rozhodovaní opätovne zvážili  stanovisko vedenia

Slovenského národného divadla, rovnako ako jeho snahu o vec-

nú argumentáciu a konštruktívne rokovanie.

 

     S pozdravom generálny riaditeľ Dušan Jamrich.

 

     Odpoveďou na toto upozornenie bol list ministra kultúry

z 20. mája 1996, kde  uvádza, že zriaďovacia listina Sloven-

ského národného divadla  od 1. januára 1996 platí  a trvá na

jej dodržiavaní.

 

     Teraz by som rád uviedol niekoľko citátov z korešpoden-

cie medzi ministrom kultúry a činohrou Slovenského národného

divadla a niekoľko faktických pripomienok na vysvetlenie.

 

     List ministra kultúry z 20. mája 1996, citujem: "Vzhľa-

dom na  to, že pán  Peter Mikulík nepodpísal  dekrét, ktorým

som ho  menoval za riaditeľa  činoherného súboru Slovenského

národného divadla Pavla Országha  Hviezdoslava, ako aj v sú-

vislosti s Vaším  listom zo dňa 29. 1.  1996 Vám pripomínam,

že platí  zriaďovacia listina Slovenského  národného divadla

od 1. 1. 1996. Trvám na jej dodržiavaní." Tento list bol ge-

nerálnemu riaditeľovi  Slovenského národného divadla Dušano-

vi  Jamrichovi  zaslaný  ako  odpoveď  po štyroch mesiacoch,

a ako vidíte, neobsahoval žiadnu vecnú argumentáciu.

 

     Odvolávací dekrét pána Mikulíka z 15. 7. 1996, citujem:

"Vážený pán Mikulík, do platnosti rozhodnutia o vydaní zria-

ďovacej listiny  Slovenského  národného  divadla  pod číslom

MK-34551/1995-1 zo  dňa  29. decembra 1995  s platnosťou  od

1. januára 1996 ste boli umeleckým šéfom činohry Slovenského

národného divadla. Keďže  ste napriek  opakovaným výzvam od-

mitli prevziať  dekrét do funkcie  činoherného  súboru Pavla

Országha Hviezdoslava Slovenského  národného divadla, prika-

zujem Vám, aby ste príslušnú  agendu súvisiacu s Vaším pôso-

bením ako umeleckého šéfa  činohry Slovenského národného di-

vadla odovzdali novovymenovanému riaditeľovi činohry Sloven-

ského národného divadla pánu Ľubomírovi Paulovičovi."

 

     Ešte raz, ak dovolíte,  menovací dekrét Ľubovi Paulovi-

čovi: "Vymenúvam za riaditeľa  činohry Pavla Országha Hviez-

doslava  Slovenského národného  divadla" teda  nie riaditeľa

činoherného súboru,  ale riaditeľa činohry.  Zaujímavá je aj

skutočnosť, že textácia  menovacieho dekrétu Ľubomíra Paulo-

viča nie  je v súlade s  textáciu zriaďovacej listiny, ktorá

dodnes hovorí o činohernom súbore Pavla Országha Hviezdosla-

va a činohernom súbore Malá scéna. Už len poznámka na okraj:

činoherný súbor totiž tvoria  umelci, t. j. režiséri, herci,

dramaturgovia,  a činohru  tvoria umelci,  technika, admini-

stratívni pracovníci a správa budovy. Minister kultúry prav-

depodobne tento drobný rozdiel nepostrehol.

 

     Ako môže  po tomto všetkom  tvrdiť napríklad riaditeľka

tlačového  odboru ministerstva  kultúry pani  Podhradská, že

pán Mikulík odmietol prevziať ten  istý dekrét ako Ľubo Pau-

lovič? To isté  však tvrdí aj Ivan Hudec  a Vladimír Mečiar.

Ako môžu všetci spomínaní  tvrdiť, že riaditeľ opery Hrubant

a riaditeľ baletu  Bartko prevzali dekréty,  ale pán Mikulík

ten istý  dekrét neprijal. Prečo  sa tvária, že  nevedia, že

ide o úplne iné dekréty  pre riaditeľov opery a baletu, pre-

tože  tam sa  súbory nedelia  a textácia  týchto dekrétov je

identická s textáciou dekrétov predošlých. Nemenia sa im ani

podmienky, ani kompetencie. Ako ste  si určite, dámy a páni,

všimli, u Petra  Mikulíka ide zásadne o iný  dekrét. A ak si

uvedomíme už spomínané rozpory  so zákonmi, jednoducho nemo-

hol taký dekrét pán Mikulík podpísať.

 

     Natíska sa  tiež otázka: Prečo minister  robí zásahy do

odbornej sféry fungovania divadiel?  Prečo človek, ktorý di-

vadlu nerozumie, ktorý za takmer dva roky pôsobenia vo funk-

cii nevidel jedno-jediné činoherné predstavenie v Slovenskom

národnom divadle, prečo tento  človek používa intrigy, klam-

stvá,  zavádzanie  verejnosti,  skrátka  predvádza kabinetnú

ukážku mečiarizmu v praxi? Prečo nepotrebuje konzultovať ná-

vrhy zmien v Slovenskom národnom  divadle s tými, ktorých sa

zmeny majú najviac dotknúť a  ktorí to Slovenské národné di-

vadlo tvoria? Prečo je potrebné,  a hlavne kto potrebuje ro-

biť reorganizačné  zmeny vo fungujúcej,  mimoriadne úspešnej

národnej kultúrnej  inštitúcii? Prečo premiér  vlády Sloven-

skej republiky  tak fandí ministrovi  kultúry Hudecovi a  vo

svojej  snahe podporiť  ho ide  tak ďaleko,  že v súvislosti

s jasnými protestmi hereckých  osobností, akými sú napríklad

Chudík, Kroner, Vášáryová a  mnohí ďalší, hovorí pán premiér

o pseudoumelcoch?

 

     Ale vráťme  sa k rekapitulácii. 3.  júla 1996 generálny

riaditeľ Dušan Jamrich píše ministrovi kultúry:

 

     Vážený pán minister, dovoľujem  si predložiť Vám stano-

visko vedenia  Slovenského národného divadla  k Vašim zatiaľ

predbežným úvahám pričleniť  k Slovenskému národnému divadlu

ďalšie bratislavské divadlá, konkrétne  Novú scénu a Komornú

operu. Vedenie  Slovenského národného divadla som  dňa 2. 7.

1996 oboznámil  s priebehom nášho osobného  rokovania zo dňa

1.  7. 1996  vrátane informácie  o Vašich  úvahách o spôsobe

transformácie   siete  bratislavských   divadiel.  Po  veľmi

dôkladnom zvážení všetkých aspektov takéhoto prípadného kro-

ku vyslovuje vedenie Slovenského  národného divadla svoj zá-

sadný nesúhlas  s pričlenením Novej  scény a Komornej  opery

k Slovenskému národnému divadlu. Predovšetkým nevidíme žiad-

ne dôvody a potrebu zasahovať do štruktúry toho, čo funguje.

 

     Slovenské  národné divadlo  dosahuje umelecké výsledky,

ktoré zodpovedajú najvyšším kritériám  kvality a majú úspech

u domáceho publika i v  zahraničí. Dôkazom tohto tvrdenia sú

nielen počty návštevníkov a  prestížne  ocenenia, ale i sku-

točnosť, že do programu každého významného zahraničného hos-

ťa je možné bez akýchkoľvek obáv zaradiť návštevu divadelné-

ho predstavenia v Slovenskom  národnom divadle, prípadne na-

opak, vyslať súbory, resp. umelcov Slovenského národného di-

vadla reprezentovať Slovenskú republiku a jej kultúru.

 

     Ak v iných divadlách existujú problémy umeleckého, per-

sonálneho, priestorového, technického, ekonomického, právne-

ho, prípadne organizačného charakteru, nepovažujeme za vhod-

nú metódu riešiť ich  implantovaním do fungujúceho organizmu

Slovenského národného  divadla. Takýto zásah  by mohol vážne

a pritom zbytočne ohroziť funkčnosť  a súčasnú umeleckú úro-

veň Slovenského národného divadla.

 

     Názov Slovenské  národné divadlo, resp.  označenie člen

Slovenského národného divadla  reprezentuje aj určitú konti-

nuitu a kvalitu. Bol by to  vážny hazard s tradíciou a menom

Slovenského národného  divadla, keby v  dôsledku administra-

tívneho rozhodnutia došlo  k znehodnoteniu dlhoročnej syste-

matickej práce. Kvalitu je, naopak, potrebné neustále zvyšo-

vať a  vytvárať pre to  pokojné prostredie a  primerané pod-

mienky.

 

     Vážený pán minister, žiadam Vás, aby ste toto stanovis-

ko  vedenia  Slovenského  národného  divadla  pochopili  ako

úprimnú snahu zavčasu a  vopred upozorniť na možné negatívne

následky niektorých rozhodnutí.  Chceme naďalej nerušene pl-

niť všetky  úlohy Slovenského národného  divadla, nadväzovať

na to pozitívne v jeho histórii a tradícii, zvyšovať kvalitu

umeleckej  tvorby a  šíriť dobré  meno Slovenskej  republiky

v zahraničí.  K  tomu  potrebujeme  Vaše  pochopenie,  pomoc

a podporu. Sme presvedčení, že  nielen umelci a zamestnanci,

ale i  vedenie Slovenského národného divadla  si to za dote-

rajšie výsledky svojej práce zaslúžia.

 

     Podpísaní  riaditeľ opery,  baletu, činohry,  generálny

riaditeľ,  ekonomický  námestník,  technicko-prevádzkový ná-

mestník atď.

 

     Dňa 4. júla sa uskutočnil aktív činohry Slovenského ná-

rodného divadla  a z tohto aktívu  vzišlo, prosím, toto  vy-

hlásenie, táto reakcia na  direktívne a nekompetentné zásahy

Ivana Hudeca do Slovenského národného divadla:

 

     My dolupodpísaní  členovia činohry Slovenského národné-

ho divadla plne a bezvýhradne podporujeme stanovisko vedenia

Slovenského  národného  divadla  k  možnému zlúčeniu súborov

Slovenského národného divadla, Novej scény a Komornej opery,

vyjadrenom v liste vedenia Slovenského národného divadla mi-

nistrovi kultúry zo dňa 3.  júla 1996. Faktické zrušenie No-

vej scény divadla s 50-ročnou tradíciou považujeme za rovna-

ko arogantný čin ako myšlienku zlúčenia troch divadiel.

 

     Rozhodne  odmietame akúkoľvek  výmenu umeleckého  šéfa,

riaditeľa činohry Slovenského národného divadla, ktorá by sa

mala uskutočniť bez vedomia  a súhlasu generálneho riaditeľa

Slovenského národného divadla Dušana  Jamricha a členov ume-

leckého súboru  činohry Slovenského národného  divadla a bez

predloženia koncepcie jeho  činnosti. Zásadne odmietame aké-

koľvek autoritatívne rozhodnutia za naším chrbtom a bez náš-

ho  vedomia. Považujeme  ich za  neodborné a  bezprecedentné

v 76-ročnej histórii Slovenského národného divadla.

 

     V Bratislave 4. júla 1996. Podpísaní všetci prítomní.

 

     Za zmienku  stojí, že toto  vyhlásenie na tomto  aktíve

podpísal aj Ľubomír Paulovič. Ale čo urobil?

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pardon,  pán  kolega,  prepáčte,  môžem  vás  prerušiť?

Z praktických dôvodov musím. Je  19.01 hodín, musím dať hla-

sovať  o  návrhu  pána  poslanca  Cabaja. (Prejavy nesúhlasu

v sále.) Prepáčte, pán kolega, nech sa páči, môžete pokračo-

vať.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ja sa vám veľmi ospravedlňujem, ale napriek tomu, že je

to dlhé, je to len  torzo, skutočne len torzo výčinov minis-

tra kultúry v oblasti slovenskej kultúry. Myslím, že vo svo-

jej oblasti sa tým nemôže pochváliť ani čachtická pani.

 

     Pokračujem teda, čo urobil  Ľubomír Paulovič. Na aktíve

činohry pred všetkými vyhlásil,  že o svojom menovaní nevie,

že s takýmito metódami nesúhlasí, a ako som už povedal, pod-

písal stanovisko členov činohry, že si neželajú zmenu vo ve-

dení činohry, ale napriek tomu  dňa 22. 7. menovanie prijal.

Pán minister o jeho podpise vedel a stanovisko zobral na ve-

domie. A, vážené dámy a páni, až tento krok vyvolal mediali-

záciu.  Po  desiatich  mesiacoch  úprimnej,  korektnej snahy

viesť  dialóg. Kto  teda zmedializoval  a spolitizoval  túto

kauzu? Osem  mesiacov umelci mlčali, mlčalo  vedenie  a túto

ústretovosť v  jednom zo svojich  vyhlásení minister kultúry

označil za kabinetnú politiku vedenia.

 

     Otázok, na  ktoré by sme  mali dostať odpoveď,  je ešte

mnoho.  A veľmi  dlhý by  bol tiež  výpočet aktivít ministra

kultúry Ivana  Hudeca. Spoločným menovateľom  týchto aktivít

je rozšírenie moci pre najvyššieho úradníka a strata subjek-

tivity,  teda svojprávnosti  kultúrnych inštitúcií, vedúcich

funkcionárov týchto inštitúcií a  v konečnom dôsledku tvori-

vých pracovníkov a umelcov.

 

     Politické  čistky  v  galériách,  múzeách, knižniciach,

ekonomické  vydieranie zväzov  a združení  v oblasti  umenia

a kultúry, ktoré  si chcú zachovať  vlastnú tvár a  slobodu,

takú potrebnú pre skutočnú  tvorbu, korumpovanie verných lo-

kajov a  kolaborantov v rôznych  pseudozoskupeniach blízkych

hnutiu, to sú, prosím, pracovné metódy ministra kultúry Iva-

na Hudeca.

 

     Dovoľte, aby som sa  pozastavil pri spomínaných pseudo-

zoskupeniach a korumpovaní. Mám na mysli presne tie paralel-

né štruktúry, ktoré vytvára vodca a jeho najbližší priamo vo

svojom širokospektrálnom hnutí. Tak ako existujú rôzne poli-

tické strany, napríklad  Slovenská zelená alternatíva Hnutia

za demokratické Slovensko,  menšinová maďarská strana Hnutia

za demokratické Slovensko,  Roľnícka strana Slovenska Hnutia

za demokratické Slovensko,  Strana podnikateľov a živnostní-

kov Hnutia za demokratické Slovensko, rovnako v oblasti kul-

túry a  umenia sa vytvárajú hudobné  skupiny Hnutia za demo-

kratické Slovensko, spisovatelia Hnutia za demokratické Slo-

vensko, výtvarníci Hnutia za demokratické Slovensko, speváci

Hnutia  za demokratické  Slovensko atď.  A do  tejto galérie

činnosti ministra kultúry zapadá  aj úloha, ktorú Hudec dos-

tal  od vodcu,  a ide  o úlohu  vskutku historickú a neľahkú

- vytvoriť Slovenské národné  divadlo Hnutia za demokratické

Slovensko. (Potlesk.)

 

     Áno,  vážení priatelia,  toto je  skutočný zmysel práce

najvyššieho úradníka na ministerstve  kultúry. A keď som ho-

voril o korumpovaní, musím  teda dodať, že toto korumpovanie

už spomínaných kolaborantov sa  uskutočňuje za naše spoločné

peniaze, za  naše dane, prostredníctvom  zneužívania funkcií

verejných  činiteľov vrátane  ministra a  navyše zo  zdrojov

rozkradnutého majetku  nás všetkých. Áno,  rozkradnutého ma-

jetku statočnými podnikateľmi  mečiarovcami, aby som citoval

tu prítomného klasika.

 

     Pokiaľ ide  o Slovenské národné divadlo,  tí, ktorí len

nedávno z nedostatku iných  možností zistili, že existuje aj

národ,  vyčítajú Slovenskému  národnému divadlu,  že nie  je

dosť národné. Chcel by som vás upozorniť, kolegyne a kolego-

via  a pán minister, že toto divadlo už pred viac ako sedem-

desiatimi rokmi vzniklo ako národné.  Bolo národným aj v do-

be,  keď ste  vy, pán Hudec, ako "statočný komunista" viedli

Štátne sanatórium pre privilegovanú nomenklatúru.

 

     Slovenské národné divadlo odolalo  v období druhej sve-

tovej  vojny fašizmu,  komunistickému teroru  v päťdesiatych

rokoch, normalizácii a  konsolidácii v rokoch sedemdesiatych

a osemdesiatych a odolá aj Hnutiu za demokratické Slovensko.

(Potlesk.) Okrem iného toto divadlo zohralo historickú a ne-

zastupiteľnú úlohu v nežnej revolúcii  1989 a možno práve to

vám najviac leží v žalúdku, pán Hudec.

 

     Od roku 1991 do apríla 1994 sa okruh divadelných odbor-

níkov  v spolupráci  s divadelným  oddelením a legislatívnym

odborom ministerstva kultúry  zaoberal prípravou divadelného

zákona.  Celkový počet  6 až  7 verzií  návrhu svedčí jednak

o intenzite práce zúčastnených a  jednak o rôznosti náhľadov

jednotlivých strán - divadelných kritikov, praktikov, teore-

tikov, kolégia riaditeľov profesionálnych divadiel, divadel-

ných súborov, odborov, umeleckých združení v oblasti divadla

vrátane ochotníkov a ministerstva kultúry.

 

     Nástupom ministra kultúry Ivana  Hudeca sa tento konti-

nuálny proces prerušil. Až v máji 1996 dostalo Národné diva-

delné  centrum od  ministerstva kultúry  za úlohu vypracovať

návrh zákona.  V priebehu mimoriadne krátkeho  času sa návrh

konzultoval s niektorými partnermi, ako je kolégium riadite-

ľov, Združenie divadelníkov Slovenska a jeho verzia bola za-

čiatkom júna  1996 odovzdaná na Národnú  radu Slovenskej re-

publiky. Podľa dostupných informácií  minister s návrhom ne-

súhlasil. 2.  9. 1996 predvolalo  ministerstvo kultúry, kon-

krétne  legislatívny odbor  pán Vilím,  divadelné oddelenie,

pán  Venéni a  pán Pavlík,  riaditeľa Národného  divadelného

centra, aby mu predložilo svoj návrh. Riaditeľ Národného di-

vadelného centra mal pripomienky, nevie však, či boli do ná-

vrhu zapracované.  Dňa 10. 9. 1996  sa malo na legislatívnom

odbore uskutočniť so zástupcami odborov Národného divadelné-

ho centra a ďalších rokovanie  o návrhu zákona, ktorý bol už

predtým  zaradený na  program septembrovej  schôdze Národnej

rady Slovenskej republiky.  Rokovanie sa neuskutočnilo, pre-

tože pán Vilím bol odvolaný z funkcie.

 

     Návrh zákona o divadle  a divadelnej činnosti, ktorý je

predložený na schválenie na tejto schôdzi Národnej rady Slo-

venskej republiky, neprešiel  riadnym pripomienkovaním v od-

borných kruhoch a organizáciách, jeho znenie nepozná ani od-

borná verejnosť, ani príslušné organizácie, ktorých sa dotý-

ka, ba ani samotný navrhovateľ poverený ministerstvom kultú-

ry. Pri zákone o  Slovenskom národnom divadle prišlo dokonca

k zavádzaniu. Zákon  predložený do Národnej  rady Slovenskej

republiky bol vydávaný za návrh Slovenského národného divad-

la, pritom išlo o  odlišný návrh vypracovaný na ministerstve

kultúry. Je pravdepodobné, že v  podobnej situácii je aj ná-

vrh zákona o galériách a múzeách.

 

     Ministerstvo kultúry neplní generálnu dohodu uzatvorenú

medzi vládou Slovenskej  republiky, Konfederáciou odborových

zväzov Slovenskej republiky  a Asociáciou zamestnávateľských

zväzov  a združení  Slovenskej republiky  v článku  I body 3

a 6. Minister kultúry neakceptuje odborové zväzy ako sociál-

neho partnera,  čo okrem iného spôsobuje,  že minister nepo-

skytuje  odborovému zväzu  na pripomienkovanie  pripravované

zákony týkajúce sa  divadelnej siete, nepredložil odborovému

zväzu požadovanú koncepciu transformácie divadelnej siete na

Slovensku,  neposkytuje informácie  dotýkajúce sa  zásadných

otázok  rozvoja divadelníctva  na Slovensku,  o opatreniach,

ktoré by mohli viesť k zníženiu pracovných miest, a uskutoč-

ňuje transformačné kroky v rozpore s doteraz platnou dohodou

o vzájomnej spolupráci, neodpovedá na  žiadne listy a požia-

davky odborového zväzu, nezúčastňuje  sa na žiadnych rokova-

niach,  na ktoré  ho odborový  zväz pozýva,  neplní a nie je

ochotný novelizovať existujúcu  dohodu o vzájomnej spoluprá-

ci, uzatvorenú medzi  ministerstvom kultúry, Kolégiom profe-

sionálnych divadiel na Slovensku  a Zväzom divadelných odbo-

rov Slovenska, ktorej platnosť sa končí 21. 10. 1997.

 

     Ministerstvo kultúry sa okrem iného rozhodlo zreorgani-

zovať podľa  svojich predstáv aj  Národné divadelné centrum,

teda Slovenský divadelný ústav.  Poslaním tejto národnej in-

štitúcie bola ešte donedávna výskumná, kritická, dokumentač-

ná a informačná činnosť. Centrum bolo tiež propagačným stre-

diskom divadelného umenia v  Slovenskej republike a bolo za-

pojené na medzinárodnú sieť  inštitúcií s podobným zameraním

odvíjajúcim  svoju  činnosť  od  medzinárodného  divadelného

ústavu. Jadrom práce  centra bola predovšetkým divadelnokri-

tická  činnosť, usporadúvanie  festivalov, výstav, odborných

konferencií, seminárov, ako aj príprava divadelného múzea na

Slovensku. Národné divadelné centrum je aj vydavateľom množ-

stva publikácií o divadle vrátane časopisu THEATRO.

 

     Minister kultúry však dňa 15. 7. 1996 vydal rozhodnutie

o zmene  zriaďovacej  listiny  Národného  divadelného centra

s účinnosťou od 1. 7. 1996, teda so spätnou platnosťou. Nová

zriaďovacia listina je však viazaná na smernicu ministerstva

kultúry zo  dňa 1. 4.  1996 číslo MK-1065/96-1  o pôsobnosti

národných  metodických  centier.  Táto  smernica  zdôrazňuje

usmerňujúci charakter  metodických centier, a  to aj vrátane

kompetencií v oblasti personálnej, ekonomickej a programovej

v jednotlivých kultúrnych zariadeniach. Jednoducho povedané,

Národné divadelné  centrum sa stáva  nástrojom štátnej moci,

teda ministerstva na riadenie a kontrolu divadelnej kultúry.

Je zarážajúce,  ako nenápadne a  rafinovane vpasovalo minis-

terstvo kultúry do novej  zdanlivo sa nemeniacej zriaďovacej

listiny vetu, citujem: "V  súlade so smernicou ministra kul-

túry zo  dňa 1. apríla 1996  číslo MK-1065/96-1 o pôsobnosti

národných metodických centier  môže ministerstvo kultúry Ná-

rodné divadelné  centrum poveriť plnením  ďalších úloh." Ko-

niec citátu.

 

     Na základe tejto jednej  vety sa Národné divadelné cen-

trum už  prebudováva a zásadne mení  svoju orientáciu. Stáva

sa poradným  orgánom intendantúr, čiže  riadiacim medzičlán-

kom. Keďže sa ráta, že intendanti nebudú môcť zvládnuť prob-

lematiku takých rozdielnych kultúrnych zariadení, ktorým te-

raz  v  regionálnych  kultúrnych  centrách šéfujú, napríklad

uvediem teraz  Bábkové divadlo Žilina a  Hvezdáreň, ktoré sú

spolu  v Severopovažskom  regionálnom kultúrnom  centre, nuž

bolo treba vytvoriť metodické centrá. Takto teda v praxi vy-

zerá decentralizácia kultúry podľa ministra Hudeca. Namiesto

nej  ide o  tvrdú direktívnu  centralizáciu. Veď intendantov

regionálnych  kultúrnych centier  vymenúva priamo  minister.

Tieto spôsoby sú nedemokratickým zasahovaním do slobody ume-

leckej tvorby.

 

     Aj reorganizácia v Národnom  divadelnom centre, tak ako

aj organizačné  zmeny v oblasti  kultúry všeobecne, aj  táto

reorganizácia bola robená účelovo.  Minister kultúry tu zne-

užíva Zákonník práce, § 46  ods. 1 písmeno c), na personálne

výmeny kultúrnych pracovníkov s inými ako provládnymi názor-

mi. Celá reforma kultúry slúži  okrem iného aj na "podľa zá-

kona robené čistky". Preto  musel v Národnom divadelnom cen-

tre  zaniknúť útvar  výskumu súčasného  divadla, od činnosti

ktorého sa  odvíjali takmer všetky  činnosti Národného diva-

delného centra.  Útvar musel zaniknúť aj  preto, že jeho od-

borní pracovníci,  ktorých hlavnou pracovnou  činnosťou bolo

hodnotenie umeleckej tvorby vo všetkých divadlách na Sloven-

sku,  vysoko hodnotili  prácu činohry  Slovenského národného

divadla a  naopak, kritizovali výsledky,  ktoré dosiahlo ná-

silne spojené Východoslovenské divadlo.

 

     Treba  ešte poznamenať,  že každý  rok boli  hodnotenia

týchto  pracovníkov publikované  a posielali  sa do všetkých

divadiel. Ale tohto roku  sa tak nestalo. Proministerské ve-

denie Národného  divadelného centra, ktoré  je tiež strojcom

nezákonnej reformy divadelníctva, rozhodlo, že sa tieto hod-

notenia účelovo jednoducho neobjavia na verejnosti.

 

     Za súčasného vedenia  Národného  divadelného centra do-

chádza k redukcii odborných  pracovníkov a do vedúcich funk-

cií sú dosadzované kádre, ktoré sa skompromitovali v minulom

totalitnom režime,  napríklad doktor Miloš  Mistrík, zároveň

riaditeľ  kabinetu divadla  a filmu  pri Slovenskej akadémii

vied, donedávna vysoký úradník v Darmovej Slovenskej televí-

zii, ako  aj Milan Polák, bývalý  redaktor denníka Slovenská

republika a tiež neúspešný programový riaditeľ Darmovej Slo-

venskej televízie.

 

     Súčasné vedenie  Národného divadelného centra  v súčin-

nosti s ministerstvom  kultúry paralyzovalo zahraničný refe-

rát Národného  divadelného centra a tým  aj činnosť medziná-

rodných mimovládnych divadelných organizácií prislúchajúcich

UNESCO, napríklad ITI, UNIMA, ASITEJ, OESTAT a podobne. Tie-

to organizácie sú  väčšinou v právnom vákuu a  dotácie z Mi-

nisterstva kultúry Slovenskej republiky ministerstvo podria-

dilo neoficiálnemu a  nelegálnemu schvaľovaniu a odporúčaniu

vedením Národného divadelného centra.

 

     Je povinnosťou Ministerstva kultúry Slovenskej republi-

ky ako  jedného z reprezentantov nášho  štátu, člena UNESCO,

aby podporilo tieto organizácie.  Je absurdné, aby tieto or-

ganizácie s medzinárodným  presahom, ktoré reprezentujú slo-

venskú kultúru v zahraničí, boli decimované priamo ministrom

a Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky.

 

     Treba povedať,  že sa to  netýka len divadelných  mimo-

vládnych  organizácií, ale  aj organizácií  v ďalších oblas-

tiach umenia. Dôkazom nedobrej zahraničnej a domácej kultúr-

nej politiky je aj najnovšie vypovedanie dohody o spolupráci

medzi pražským a bratislavským  divadelným ústavom zo strany

Divadelného ústavu  v Prahe, ktorý  týmto vyjadruje nesúhlas

s nedemokratickými zásahmi v Národnom divadelnom centre.

 

     Súčasný minister  kultúry je teda  priamo zodpovedný za

súčasnú pseudoreformu divadelníctva  vrátane Národného diva-

delného  centra  a  postupnú  izoláciu slovenskej divadelnej

kultúry, lebo okrem  uvedených skutočností Národné divadelné

centrum už  nie je napojené na  medzinárodný divadelný ústav

ITI.

     Súčasné bezhlavé uvádzanie  tzv. transformácie divadel-

níctva  obhajuje Ministerstvo  kultúry Slovenskej  republiky

údajne prijatou koncepciou. Nik ju  však nevidel. Nik ju ne-

pripomienkoval. Ak teda minister kultúry a jeho najbližší sa

odvolávajú na jednu-dve state niektorých odborníkov, zverej-

nené v  odbornej či v dennej  tlači, trochu nadhodnocujú ich

autorov a zavádzajú verejnosť. Autori týchto statí totiž iba

zverejnili subjektívny náhľad  na niektoré z najpálčivejších

problémov v súčasnosti. Keďže netvorili koncepciu, nereflek-

tovali vo  svojich príspevkoch celú  škálu divadelných akti-

vít. Sústredili sa na  najvypuklejší a najviditeľnejší prob-

lém, na problém profesionálneho činoherného divadla. V tých-

to  "tiežkoncepciách" však  chýba strategicky  dôležitá časť

divadelnej kultúry - tvorba pre  deti a mládež. Ak by Minis-

terstvo  kultúry Slovenskej  republiky príspevky naznačených

autorov skutočne považovalo za koncepcie, muselo by ich pri-

pomienkovať v  odborných kruhoch a  tam by Divadlo  pre deti

a mládež určite pripadlo.

 

     Organizačné a ekonomické zabezpečenie divadelnej tvorby

pre  deti  a  mládež,  inými  slovami  postavenie  bábkových

a niektorých  špecializovaných  činoherných  profesionálnych

divadiel, v budúcej  slovenskej kultúre  musí byť  prioritou

ústredného orgánu štátnej správy,  rovnako ako aj celej spo-

ločnosti. Že koncepcia divadla pre deti a mládež neexistuje,

dokazuje táto skutočnosť:  Štátne bábkové divadlo Bratislava

a divadlo Škola  LUDUS Bratislava majú byť  zaradené do Bra-

tislavského kultúrneho centra. Bábkové divadlo Nitra, Bábko-

vé divadlo  Žilina a Bábkové  divadlo Košice sú  zaradené do

príslušných regionálnych kultúrnych centier a bábkové divad-

lo Na  rázcestí Banská Bystrica, Trnavské  divadlo a Spišské

divadlo majú  byť delimitované do  krajov, prípadne okresov.

Nikto však  nevie, ako majú byť  rozdelené kompetencie budú-

cich zriaďovateľov najmä na  úrovni krajov. Nikto sa doteraz

neunúval postarať  sa o štátny majetok,  ktorý tieto divadlá

spravujú, napríklad prípravou delimitácií.

 

     Dámy a páni, kroky,  ktoré Ministerstvo kultúry Sloven-

skej republiky realizuje v súčasnosti, tvrdiac, že transfor-

muje rezort kultúry, možno  smelo nazvať demontážou kultúry.

Ministerstvo  kultúry v  skutočnosti nenahradzuje doterajšiu

formu ekonomického a organizačno-právneho postavenia subjek-

tov tvoriacich, šíriacich a  ochraňujúcich umenie a kultúru,

žiadnou  skutočne novou  formou. Naopak,  zachováva základné

znaky systému prežívajúceho zo socializmu, t. j. organizačnú

formu kultúrnych inštitúcií v podobe príspevkových a rozpoč-

tových  organizácií,  skoro  úplnú  závislosť  inštitúcií od

štátneho rozpočtu, centrálne  rozdeľovanie štátnych  dotácií

podľa kvantitatívnych ukazovateľov. Tým si ministerstvo kul-

túry iba upevňuje mocensko-politické postavenie istej skupi-

ny spoločnosti.  Aj preto je  rezort kultúry aj  naďalej tak

finančne náročný. Pritom nie  sú jasné a verejnosťou kontro-

lovateľné toky peňazí všetkých daňových poplatníkov.

 

     Vari najkontroverznejším krokom tzv. transformácie kul-

túry je súčasné  zavádzanie regionálnych kultúrnych centier,

ktoré nie sú naviazané ani len na administratívne rozdelenie

Slovenska a vytvárajú akoby pomimo štátnej správy akési sta-

ronové  regióny. Ministerstvo  kultúry tvrdí,  že regionálne

kultúrne centrá  prinesú úsporu finančných  prostriedkov. To

nie je pravda, pretože -  po prvé - novovytvorené inštitúcie

vykazujú zvýšené náklady na vlastnú prevádzku a činnosť. No-

vovytvorené  inštitúcie neznižujú  absolútny počet subjektov

v rezorte  kultúry a  zmena je  v tom,  že z  určitého počtu

pôvodne samostatných právnych subjektov vzniká taký istý po-

čet právne nesamostatných zložiek 39 regionálnych kultúrnych

centier.  Nikto sa nedozvedel, v čom sa teda nachádzajú avi-

zované zdroje šetrenia. Nikto z dotknutých reformou sa nemal

možnosť  oboznámiť  s  overeným  výsledkom  experimentálneho

pôsobenia  Regionálneho  kultúrneho  centra  v  Čadci v roku

1995. Ministerstvo kultúry však tvrdí, že regionálne kultúr-

ne centrá sú krokom  k decentralizácii a demokratizácii. Ale

ani to nie je pravda. Naopak, systém regionálnych kultúrnych

centier  zväzuje tvorcov  a podriaďuje  všetkých doterajších

približne 240 riaditeľov 39 intendantom, ktorých vymenovanie

si minister  kultúry ponechal vo  svojej výlučnej právomoci.

(Hlasy v sále.) Vy ste si to odhlasovali, dámy a páni.

 

     Začiatkom roku 1995 presiakli - to je len torzo, čo som

povedal, však časom si povieme viac.

 

     Začnem ešte raz, aby sme nestratili súvislosť.

 

     Začiatkom roka 1995 presiakli z kuloárov reči o pripra-

vovanej novej koncepcii transformácie  celej kultúry. Na zá-

klade toho  inicioval zväz múzeí  a galérií, prepáčte,  Rada

galérií Slovenska stretnutie  so zástupcom Ministerstva kul-

túry Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo v Múzeu Slo-

venského národného povstania v Banskej Bystrici 25. 1. 1995,

kde však zástupca  Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

nepotvrdil  ani  nevyvrátil  existenciu  takéhoto materiálu.

Medzitým sa  správy o takomto  materiáli rozšírili do  celej

obce pracovníkov kultúry.

 

     Na 22. a 23. marca 1995 zvolala sekcia krajiny a pamia-

tok Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zástupcov Rady

galérií, múzeí  a zástupcov sekcie krajiny a pamiatok legis-

latívneho odboru, autorov koncepcie, na diskusiu o navrhova-

nej transformácii kultúrnych inštitúcií Slovenska pod regio-

nálne kultúrne centrá. Na  tomto rokovaní všetci zástupcovia

múzeí a galérií vyslovili svoje zásadné pripomienky a pouká-

zali na  to, že materiál  neobsahuje napríklad kvantifikáciu

deklarovaných "obrovských" finančných úspor, ktoré malo toto

riešenie priniesť, a jednoznačne  potvrdili, že už pri prvom

bežnom pohľade  pôjde o značný  nárast finančných prostried-

kov.

 

 

     Materiál, ktorý má byť  predložený na schválenie vláde,

obsahoval v  predloženej podobe veľký  počet ďalších vecných

nepresností,  ba dokonca  zámerných skreslení,  a pritom  sa

v zdôvodnení o potrebnosti tohto riešenia o ne opiera. Ďalej

sa v materiáli uvádzalo, že  toto riešenie bude prechodné do

doby  nového územného  usporiadania a  má svoje odôvodnenie,

citujem "v značnom znížení objemu finančných prostriedkov na

rozpis príspevkovým organizáciám z  kapitoly kultúry na naj-

bližšie roky". Ale nikto  z kompetentných nedokázal a nepre-

ukázal  kvantifikáciou týchto  argumentov zúčastnených  pre-

svedčiť o potrebnosti a správnosti takéhoto riešenia.

 

     Najzávažnejším  sa už  vtedy javil  fakt straty právnej

subjektivity a všetci účastníci jednoznačne upozorňovali, že

múzeá a galérie majú v sieti kultúrnych inštitúcií špecific-

ké postavenie, pretože sú vykonávateľmi odbornej správy špe-

cifického  majetku štátu,  časti jeho  kultúrneho dedičstva,

a preto múzeám a galériám  vyplývajú aj zo zákona špecifické

povinnosti, ktoré  strata právnej subjektivity  ohrozuje. Už

vtedy poprední  odborníci upozorňovali na  nejasnosť, nepre-

hľadnosť  a  právnu  neistotu  postavenia zbierkových fondov

v novovytvorenej inštitúcii nového  právneho subjektu. Vecné

argumenty  týchto  odborníkov  boli  zástupcami Ministerstva

kultúry Slovenskej  republiky zmietnuté zo  stola s tým,  že

sem neboli pozvaní na to, aby o veciach diskutovali, ale aby

materiál - a teraz citujem - "vyšpecifikovali".

 

     Zástupcovia Rady galérií  Slovenska zúčastnení na tomto

rokovaní potom materiál  prerokúvali niekoľkokrát na svojich

zasadnutiach, plénach a jednoznačne zamietavé stanoviská za-

sielali spoločne so stanoviskami iných organizácií samostat-

ne, predpísaným  spôsobom, na príslušné  odbory Ministerstva

kultúry Slovenskej republiky a ministrovi kultúry. Paralelne

sa pokúšali o prerokúvanie  týchto závažných otázok s kompe-

tentnými zástupcami Ministerstva kultúry Slovenskej republi-

ky. Spoločne niekoľkokrát písomne žiadali o otvorenú, odbor-

ne vedenú diskusiu s  ministrom kultúry Slovenskej republiky

pred  spustením experimentu  v Čadci  a po  jeho rozbehnutí,

niekoľkokrát, stále bezvýsledne.  Po spustení experimentu na

svoje zasadnutia prizvali  aj intendanta Kysuckého regionál-

neho centra, ktorý nedokázal uspokojivo zodpovedať na závaž-

né  otázky vecného,  právnického a  prevádzkového charakteru

tzv. výhod regionálnych kultúrnych centier.

 

     Z tohto búrlivého rokovania, ktorého sa za Ministerstvo

kultúry Slovenskej republiky zúčastnil pracovník sekcie kra-

jiny a pamiatok a pre  galérie - uskutočnilo  sa v Považskej

galérii v Žiline -, vyšlo vyhlásenie Rady galérií Slovenska,

ktoré bolo odoslané i médiám,  a pripojilo sa k známemu zne-

pokojeniu, ktoré ste mohli sledovať aj v tlači v roku 1995.

 

     Napriek tomu Rada galérií  Slovenska nedostala na svoje

otázky  a  výzvy  od  ministra  kultúry Slovenskej republiky

žiadnu  odpoveď. Potom  sa už  otázka zriadenia regionálnych

kultúrnych centier  niesla len v  rovine oznámení. Príslušný

pracovník  Ministerstva  kultúry  Slovenskej  republiky  bol

okamžite prepustený a Ministerstvo kultúry Slovenskej repub-

liky začalo viesť rozsiahlu diskusiu s riaditeľmi inštitúcií

nasledujúcim  spôsobom: Na  Ministerstvo kultúry  Slovenskej

republiky  boli na  poradu pozvané  vždy skupiny  riaditeľov

jednotlivých  organizácií,  zvlášť  múzeí,  zvlášť  galérií,

hvezdární, knižníc, a každý riaditeľ pred začatím porady mu-

sel vyplniť  a podpísať dotazník,  v ktorom bolo  päť otázok

v rozpätí, či je bezvýhradne za, zásadne proti zriadeniu re-

gionálnych kultúrnych  centier, a až potom  viedol pán mini-

ster  diskusiu s  riaditeľmi. S  riaditeľmi galérií  ukončil

rečníckou otázkou, či ostal  niekto, koho nepresvedčil. Pri-

hlásilo sa sedem riaditeľov, ktorých si pán minister menovi-

te zapísal.

 

     Potom už len generálny riaditeľ sekcie krajiny a pamia-

tok zavolal  múzeám a galériám  jednotlivých krajov, kde  im

oznámil, že  regionálne kultúrne centrá sa zavedú, a uvádzal

niektoré nepravdivé údaje,  napríklad, že inštitúcie nestra-

tia právnu subjektivitu, pričom vedel, že v tejto veci žiad-

na zmena  oproti návrhu a  zriadeniu Regionálneho kultúrneho

centra v Čadci nenastala.  Niektorí riaditelia sa na základe

tejto informácie "spacifikovali".

 

     Už  pri rokovaniach  v Dolnej  Krupej všetci zúčastnení

upozorňovali na to, že vybraný okres na overovanie modelu je

netypický a jeho výsledky nebude  možné aplikovať na iné ok-

resy Slovenska,  a rovnako že overovanie  musí prebiehať bez

obdobia vyhodnocovania minimálne rok-dva  a vo viacerých vy-

braných okresoch, aby sa z toho vôbec dali vyvodzovať nejaké

dôsledky.

 

     Regionálne  kultúrne centrum  v Čadci  bolo zriadené 1.

7. 1995 a vyhodnotené koncom roku 1995, pričom napriek našim

žiadostiam výsledky experimentu  neboli nikdy zverejnené. Na

stretnutiach  so zástupcami  Ministerstva kultúry Slovenskej

republiky v  roku 1996 sa  hovorilo o tom,  že celoplošne sa

regionálne kultúrne centrá zavedú najskôr od 1. 1. 1997, keď

tu zrazu koncom júla 1996 na Ministerstve kultúry Slovenskej

republiky boli odovzdané  intendantom rozhodnutia o zriadení

jednotlivých regionálnych kultúrnych centier s platnosťou od

1. 7. 1996, ako som už spomenul, retroaktívne.

 

     Rozhodnutia  Ministerstva kultúry  Slovenskej republiky

nemajú však na rozdiel od rozhodnutia o zriadení Regionálne-

ho kultúrneho  centra v Čadci formuláciu  o povolení výnimky

na zriadenie nového právneho subjektu od Ministerstva finan-

cií Slovenskej republiky podľa príslušného zákona, § 23, ne-

obsahujú niektoré ďalšie náležitosti  podľa § 23 toho istého

zákona a  organizácie nedostali zrušovacie  dekréty, pretože

ak aj  boli začlenené do  nového právneho subjektu,  de iure

boli zrušené.  Rozhodnutia neobsahujú ani  údaj o účinnosti,

a tu vzniká  otázka, či sa  nedostali do rozporu  so zákonom

číslo 222/1996, ktorý nadobudol účinnosť  24. 7. 1996, a po-

dľa  neho nebol  minister kultúry  už kompetentný rozhodovať

o zriadení a zrušovaní múzeí a galérií, ktorých sa jeho roz-

hodnutie dotýkalo.

 

     O nekoncepčnosti a istom chvate vydávania takýchto roz-

hodnutí svedčí  i fakt, že  nimi boli zrušené  a včlenené...

(Poslankyňa  Zora Lazarová  priniesla do  rokovacej sály dve

pivá a postavila ich na rečnícky pult  pred poslanca Kňažka.

Smiech v sále, potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani poslankyňa,  sme kultúrni ľudia, ja  si myslím, že

takéto... Pokoj, priatelia... Takéto gestá sem nepatria.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Pani poslankyňa,  milá predsedníčka výboru  pre životné

prostredie, pán podpredseda Andel ako kultúrny človek, ktorý

nazval  predsedu  parlamentu  Českej  republiky  psychopatom

a Hurvínkom, keď vám povedal,  že sa treba správať kultúrne,

tak prosím vás, vypite si to pivo v zdraví.

 

     O nekoncepčnosti, chvate,  v úvodzovkách, vydávania ta-

kýchto  rozhodnutí svedčí  i  fakt,  že nimi  neboli zrušené

a včlenené do  regionálnych kultúrnych centier  v niektorých

prípadoch i  múzeá, ktoré nepatria  do rezortu kultúry,  ako

Vojenské  Dukelské múzeum  vo Svidníku,  rezort ministerstva

obrany. Zrušenie jednej celej  oblasti činnosti múzeí naprí-

klad  v Regionálnom kultúrnom centre  Prešove odobralo múzeu

v Prešove, v Hanušovciach nad  Topľou, dosah na odbornú čin-

nosť v oblasti prírodných vied. Múzeum v Hanušovciach zobra-

lo dve tretiny  jej zbernej oblasti a podobne.  Takto by som

mohol uviesť mnoho a mnoho príkladov.

 

     Vznikom  regionálnych kultúrnych  centier prešiel  celý

majetok vrátane zbierkových fondov do správy nového právneho

subjektu. Rozhodnutie Ministerstva kultúry Slovenskej repub-

liky  o  zriadení  regionálnych  kultúrnych  centier supluje

zriaďovateľskú  listinu   regionálnych  kultúrnych  centier,

a v tej  nie sú stanovené  žiadne právne záruky,  že majetok

galérie, budovy, zbierky nie sú nedotknuteľné.

 

     Došlo presne k tomu, na  čo múzeá a galérie upozorňova-

li, že sa totiž otvára  možnosť prípadných presunov do nevy-

hovujúcich objektov, prevodu zbierok  a podobne, pretože ga-

léria de iure nebola zrušená, ale stala sa len špecializova-

ným odborným úsekom, a jej  bývalý riaditeľ len vedúcim úse-

ku, ktorý nemá takmer žiadne  kompetencie, a pritom sa mu na

základe § 9 ods. 2  zákona Slovenskej národnej rady 109/1961

Zb. zrušeného zákonom 221/1996 Z. z. odovzdáva správa a zod-

povednosť za zbierkové fondy.

 

     Na  zásadné otázky  pracovnoprávneho charakteru, otázky

finančného hospodárenia a praktickej prevádzky novej organi-

zácie, ako aj otázky špecifickej odbornej správy zbierok ne-

dokážu intendanti dať uspokojivé  odpovede, a tak sa organi-

zácie v  regionálnych kultúrnych centrách  nachádzajú v mno-

hých prípadoch v právnom vákuu,  najmä zbierky a ich odborná

správa nemajú  v zriaďovacej listine ani  v ďalších dokumen-

toch uspokojivú právnu oporu.

 

     V regionálnych kultúrnych centrách  došlo aj k nerovno-

vážnemu stavu práv a povinností riaditeľov. Jednoznačne pre-

važujú zodpovednosti  bez adekvátnych právomocí,  na základe

ktorých by  mohli byť zodpovední  v deklarovaných rozsahoch.

So zodpovednosťou za odbornú činnosť v galériách, a základom

činnosti múzeí a galérií sú v zmysle platného zákona a odvo-

dených  smerníc zbierky,  súvisia budovy,  odborný personál,

dozory, a riaditelia vlastne strácajú na toto dosah, ak môžu

len intendantovi odporúčať napríklad prijímanie či prepúšťa-

nie pracovníkov.  Tu zase hrozí  možnosť infiltrovania neod-

borníkov na miesta s predpísanými kvalifikáciami.

 

     V interných smerniciach pre riaditeľov špecializovaných

odborných útvarov nie sú ani kompetencie na tvorbu odborných

koncepcií, a to sú predsa  zásadné práva a zároveň povinnos-

ti, ktoré prechodom do regionálnych kultúrnych centier stra-

tili.

 

     Regionálne kultúrne  centrá sa spustili  aj bez organi-

začných  pracovných poriadkov,  na ktoré  sa všetky  interné

smernice odvolávajú, a neobstojí napríklad argument, že tie-

to intendanti  vypracujú v nejakom časovom  horizonte. Ak sa

takáto závažná systémová, nie organizačná zmena  v jestvova-

ní  toľkých  kultúrnych  inštitúcií  spúšťala celoplošne, po

overení mala byť pripravená  bezchybne a bez závažných práv-

nych nedostatkov. Názor Rady galérií Slovenska od zoznámenia

sa materiálov v Dolnej Krupej poukazoval na to, že ide o zá-

sadnú systémovú zmenu, a  nie o zmenu organizácie kultúrnych

inštitúcií, a dôvody, ktoré  uvádzal materiál, ktorý mal byť

ešte v I. štvrťroku 1995 predložený na schválenie vláde, ne-

boli dostatočne  zvážené na takúto  zásadnú systémovú zmenu,

nehovoriac o tom, že dôvody na vytvorenie a spustenie regio-

nálnych kultúrnych centier sa postupne účelovo prispôsobova-

li a nakoniec sa udiali  akoby preto, že na postoch riadite-

ľov sedia podvodníci, ktorí kradnú zbierky, robia machinácie

so štátnymi finančnými prostriedkami atď. Ale veď na to sta-

čilo, aby Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dôsledne

plnilo svoje kontrolné funkcie.

 

     Jediný argument, ktorý sa  od začiatku roka 1995 nezme-

nil, je ten, že na priame riadenie Ministerstva kultúry Slo-

venskej republiky  je vyše 200  organizácií veľa. Ale  tento

fakt  nikdy nikto  nespochybňoval  a  všetci vedeli,  že ide

o dočasný  stav. Kvôli  tomu nebolo  nutné tieto organizácie

jednoducho de iure zrušiť, najmä  ak konkrétne múzeá a galé-

rie ponúkli ministerstvu niekoľko  variantných riešení a po-

žadovali, aby z takto navrhovanej transformácie boli vylúče-

né práve pre špecifickosť svojej existencie a aby sa problém

zbierkotvorných inštitúcií  riešil s ohľadom  na túto špeci-

fickosť v súlade  s platnými zákonmi a v  záujme ochrany ná-

rodného kultúrneho dedičstva. Dôvody,  pre ktoré sa k reali-

zácii  regionálnych  kultúrnych  centier  pristúpilo, neboli

adekvátne  ani v  roku 1995,  keď sa  návrh vypracoval, a už

vôbec nie dnes.

 

     Návrh  koncepcie, tak  ako bol  schválený na experiment

v Čadci a teraz uplatnený aj celoplošne, nie je riešením pre

slovenskú kultúru, aj keď  je riešením pre Ministerstvo kul-

túry Slovenskej  republiky či skôr  ministra kultúry Sloven-

skej republiky.  Už v roku  1991 všetci dotknutí  vedeli, že

ide o riešenie dočasné  do uplatnenia nového územného člene-

nia  a vytvorenia  nových zriaďovateľských  štruktúr. Veď aj

predtým boli  tieto organizácie v  správe štátu napojené  na

štátny rozpočet a ich  postavenie sa odvtedy nezmenilo. Zme-

nilo sa  len postavenie, vzťah  Ministerstva kultúry Sloven-

skej republiky k nim.

 

     Ak toto  riešenie neprináša proklamované  "obrovské fi-

nančné úspory",  proklamované len celkom  na začiatku, a  už

v návrhu pre vládu je  model regionálnych kultúrnych centier

ekonomicky náročnejší, ako bol stav pred zavedením regionál-

nych kultúrnych  centier, môžeme sa opýtať,  načo a prečo sa

má takýto model vlastne realizovať. Som presvedčený, že novú

koncepciu kultúry,  ak je vôbec  potrebná, treba riešiť  cez

optiku nového  územného členenia a hlavne  cez optiku špeci-

fických poslaní  a funkcií jednotlivých  kultúrnych inštitú-

cií, a najmä zmysluplne  pre kultúru. Koncepcia regionálnych

kultúrnych centier rozbila dobre  fungujúcu sieť múzeí a ga-

lérií, ktorá spĺňala európske  parametre a evidentne preuká-

zala svoju  opodstatnenosť, životaschopnosť aj  v ekonomicky

zložitom období.

 

     Na zváženie je tiež otázka, ktorý model je viac centra-

listický. Ten, keď si všetky galérie a múzeá zachovali svoju

regionálnu pôsobnosť, svoje osobitosti a právomoc rozhodovať

o svojom  programe  činnosti,  do  čoho Ministerstvo kultúry

Slovenskej republiky nezasahovalo, alebo koncepcia regionál-

nych kultúrnych centier, v ktorej  do tvorby koncepcií a vý-

stavných programov budú okrem iných vstupovať aj tzv. národ-

né metodické centrá.

 

     Stratou právnej subjektivity strácajú spravidla galérie

aj svojich  zahraničných partnerov, pre  ktorých bez právnej

subjektivity a z toho vyplývajúcich dôsledkov prestávajú byť

rovnocennými partnermi a podľa  ich avíz akési hybridné cen-

trá nie sú pre  nich zaujímavé. Stratou právnej subjektivity

môžu prísť niektoré galérie aj o významné dary, pretože boli

darované  konkrétnemu právnemu  subjektu, napríklad galérii,

a prevod  daru  majetku  na  regionálne  kultúrne centrum je

v rozpore s darovacou zmluvou.  I keď aj v tomto prípade da-

ru galérii išlo  o dar štátu, predsa len  darca si vybral na

dar konkrétneho štatutárneho  správcu štátneho majetku alebo

zbierok.

 

     Už čerstvá prax existencie  galérií v regionálnych kul-

túrnych centrách prináša rad problémov a otázok, ktoré časom

môžu narastať a prinášať ďalšie a ďalšie komplikácie.

 

     Nakoľko skúsenosti v rámci  siete 18 galérií na Sloven-

sku sú veľmi podobné,  dovoľte mi stručne konkretizovať isté

kroky na  príklade Považskej galérie umenia  v Žiline s pri-

hliadnutím na ďalšie dotknuté inštitúcie v rámci regionálne-

ho kultúrneho centra.

 

     Dňa 13. 8. 1996 prevzali riaditelia kultúrnych inštitú-

cií, to znamená múzeum,  galéria, bábkové divadlo, knižnica,

hvezdáreň, Regionálne kultúrne stredisko  v Žiline, od štát-

nej intendantky Margity Palušovej rozhodnutie o zriadení Se-

veropovažského kultúrneho centra zo  dňa 28. 6. 1996. Najzá-

važnejšou skutočnosťou tohto  právneho dokumentu je retroak-

tivita. Na Slovensku bolo zriadených 39 regionálnych kultúr-

nych centier od 1. júla 1996, čím prešli na ne všetky práva,

záväzky  a  majetok  zo  zaniknutých kultúrnych organizácií.

V prípade  Považskej galérie  umenia v  Žiline okrem  straty

právnej subjektivity  došlo aj k  zmene názvu inštitúcie  na

Severopovažskú galériu v Žiline.  Takisto vo všetkých inšti-

túciách v Žiline, okrem  bábkového divadla, na čo riaditelia

reagovali listami. Dodnes na ich obhajobu starších pôvodných

zavedených názvov, pod ktorými  sa kultúrne zariadenia etab-

lovali doma  i v zahraničí,  Ministerstvo kultúry Slovenskej

republiky nereagovalo.

 

     Zriaďovacia listina  Severopovažského kultúrneho centra

a ďalších kultúrnych centier na Slovensku takmer verne kopí-

ruje zriaďovaciu listinu Kysuckého  kultúrneho centra v Čad-

ci. Je  to hrubé podcenenie  špecifík, identity, dôležitosti

a historicity jednotlivých kultúrnych  zariadení regiónov na

Slovensku, z ktorých  mnohé sú významnejšie, vyprofilovanej-

šie  a  majú  dlhšiu  tradíciu  i  väčší  rozsah pôsobnosti.

V zriaďovacej  listine sa  vo vymedzení  poslania a predmetu

činnosti galérie zredukovala táto pasáž na zjednodušenú cha-

rakteristiku na  štyroch riadkoch. Úplne  chýba problematika

výskumu výtvarného umenia, edičnej činnosti, ako je tlač ka-

talógov a umenovedných publikácií, publikačné aktivity, pro-

pagácia, styk s médiami,  kultúrno-vzdelávacia činnosť a od-

borné poradenstvo pre verejnosť.

 

     Zriaďovacia listina  bola porušená v bode,  v ktorom sa

uvádza, že štátneho intendanta  na základe konkurzu vymenúva

minister  kultúry Slovenskej  republiky. Štátna  intendantka

tohto centra v Žiline, ani intendanti v iných centrách nebo-

li menovaní  na základe úspešne  vykonaného konkurzu. Štátni

intendanti odovzdali v  auguste riaditeľom jednotlivých kul-

túrnych zariadení  interné smernice číslo  1 až 4  s dátumom

1. 7. 1996, ktoré majú  byť rozšírením ich právomocí, naprí-

klad sú poverení správou  a zodpovednosťou za majetok, odvo-

lávajúc sa na organizačný poriadok, ktorý zatiaľ neexistuje.

(Necengajte, pán Cingel, prosím vás.) Podľa internej smerni-

ce číslo  3 riaditelia zabezpečujú  správu a zodpovedajú  za

ochranu zbierok  vo svojej pôsobnosti  podľa ustanovení §  9

ods. 4  zákona Slovenskej národnej  rady číslo 109/1961  Zb.

o múzeách a galériách v  súlade s uznesením vlády Slovenskej

republiky  číslo 200  zo dňa  1. 7.  1981. Tieto zákony boli

zrušené zákonom 222/1996  Národnej rady Slovenskej republiky

o organizácii miestnej  štátnej správy a o  zmene a doplnení

niektorých zákonov  zo 4. 7. 1996.  Ministerstvo kultúry ne-

rešpektovalo ani len smernice ministerstva kultúry pre sprá-

vu zbierkových predmetov v múzeách a galériách a iných orga-

nizáciách  zabezpečujúcich  muzeálnu   a  galerijnú  činnosť

v riadení  Ministerstva kultúry  Slovenskej republiky, ktoré

vydalo s účinnosťou od 1. 9. 1995 pod číslom MK 1948/1995-1.

V  prípade galérií a múzeí je  to hazard so zbierkami, ktoré

reprezentujú  veľké finančné  hodnoty a  sú kultúrnym dedič-

stvom Slovenska.

 

     Tento spôsob nekoordinovaného riadenia a správy majetku

fondových inštitúcií, akými sú  galérie a múzeá, hrozí naru-

šením integrity  zbierok, expozícií, neodbornými  zásahmi do

nich, manipulovaním, zamieňaním,  požičiavaním, tzv. dlhodo-

bým, predávaním a  nekvalifikovanými nákupmi umeleckých diel

nie na základe odborných kritérií nákupných komisií s fundo-

vanými umeleckými historikmi, ale na báze iných, komerčných,

tzv. pragmatických a ideologických záujmov.

 

     Je hrubým porušením etiky pracovníkov Ministerstva kul-

túry Slovenskej  republiky i samotného  ministra, ak katego-

ricky nútia riaditeľov galérií, aby z účelovej dotácie, kto-

rú  pridelia,  kúpili  za  vysokú  sumu  diela bez výtvarnej

a umeleckej  hodnoty od  priemerného výtvarníka,  ako sa  to

stalo napríklad  v Tatranskej galérii v  Poprade, kde Rudolf

Rabaty, riaditeľ  galérie, je ochotný poskytnúť podrobnejšie

informácie. Generálny riaditeľ hospodárskeho úseku Minister-

stva kultúry Slovenskej  republiky Ing. František Krasňanský

ho nútil  zakúpiť do galérie  150 diel Jaroslava  Votrubu za

500 tisíc Sk z fondu  na mimoriadne kultúrne aktivity, ktorý

podlieha priamo ministrovi kultúry.  Diela pána Votrubu budú

v zbierkach Tatranskej galérie zaberať len miesto v depozite

a plniť si zbytočnú dokumentárnu funkciu. Ešteže sa podarilo

odborným pracovníkom  galérie znížiť tento nákup  na 14 diel

za 88 tisíc  Sk. Zmluva už bola uzavretá  a nákupná komisia,

prosím,  bude dodatočne.  Takto "šikovne"  vedia ministerskí

úradníci vykonávať za financie  štátneho rozpočtu aj funkciu

umeleckých dílerov pre svojich známych.

 

     A príkladov by sa našlo  ešte viac. Napríklad aj v Slo-

venskej národnej  galérii, kam renomovaný  sochár Andrej Ru-

davský oznámil,  že treba zrealizovať nákup  jeho sôch v ob-

dobných sumách,  približne 500 tisíc  až 1 milión,  ktorý mu

minister sľúbil.  Kde sú odborní pracovníci,  ktorí majú vý-

skum na  starosti? Kde je uvážlivý  výber v kontexte zbierky

sochárstva  Slovenskej  národnej  galérie,  nákupná  komisia

atď.?

 

     Nie  je  doriešený  vzťah  medzi  regionálnymi centrami

a jednotlivými odbornými sekciami  Ministerstva kultúry Slo-

venskej republiky, národnými  metodickými centrami a kultúr-

nymi  inštitúciami regionálnych  kultúrnych centier.  Je ab-

surdné, že intendantúra Regionálneho kultúrneho centra v Ži-

line, ktorá bola zriadená 1. 7. 1996, dodnes nedostala z Mi-

nisterstva  kultúry Slovenskej  republiky vlastný  rozpočet.

Nemá vlastné, resp.  legálne prenajaté priestory, personálne

sa nebuduje a tak sa nenapĺňa jej poslanie, pre ktoré vlast-

ne bola zriadená, aby v rámci ekonomicko-technického servisu

bola nápomocná  kultúrnym zariadeniam, aby  tieto zariadenia

mohli vo väčšej proporcii  zabezpečovať svoje kultúrne a od-

borné aktivity. Naopak, znefunkčňuje ich prevádzku, odčerpá-

va ich financie, čas i  sily odborným pracovníkom, aby s ma-

ximálnym  vypätím  a  osobným  nasadením  zabezpečovali celé

spektrum činnosti a chod galérie v zmysle ich služby širokej

verejnosti.

 

     Ako je možné, že  z nízkych rozpočtov jednotlivých kul-

túrnych  inštitúcií  si  štátna  intendantka začína sťahovať

percentá pre  potreby regionálneho kultúrneho  centra, ktoré

sa zrejme v budúcich mesiacoch,  ako sa vyjadrila, ešte zvý-

šia?

 

     Transformácia kultúry a  zriadenie regionálnych kultúr-

nych centier bola zo  strany Ministerstva kultúry Slovenskej

republiky totálne  nepripraveným počinom. Je  prejavom neod-

bornosti, nekoncepčnosti, amaterizmu, o  čom svedčí aj mnoho

faktov,  že  dochádza  k  rozporom  s  platnou  legislatívou

a s platnými právnymi normami.  Na poradách iniciovaných Ra-

dou  galérií Slovenska  aj Ministerstvom  kultúry Slovenskej

republiky  dostali riaditelia  galérií a  odborní pracovníci

informácie,  že regionálne  kultúrne centrá  na Slovensku sa

budú zriaďovať  postupne. V druhom  polroku sa mali  zriadiť

v Banskej Bystrici, v Leviciach a na budúci rok sa uvažovalo

o ďalších. Prekvapením bolo, keď 23.  7. na porade v Sloven-

skej národnej galérii Ing. arch. Ivan Móro, generálny riadi-

teľ sekcie  krajiny a pamiatok  Ministerstva kultúry Sloven-

skej republiky,  oznámil vznik regionálnych  kultúrnych cen-

tier od 1. 7. 1996 na celom Slovensku.

 

     V jednom z  vágnych vyhodnotení Regionálneho kultúrneho

centra v Čadci zo 16. 10. 1995 sa predsa len opatrne konšta-

tuje, že vzhľadom na to, že personálne dobudovanie regionál-

nych kultúrnych centier, technické vybavenie si vyžaduje ur-

čitú  časovú  a  finančnú  náročnosť,  odporúča sa vymenovať

štátneho intendanta 2 až  3 mesiace pred vydaním zriaďovacej

listiny. Začatie experimentu v Čadci uprostred účtovného ro-

ku, nepripravené materiálno-technické vybavenie a personálne

obsadenie intendantúry  sa ukázalo v Čadci  ako nevhodné, čo

však ministerstvu kultúry nebránilo,  aby túto chybu zopako-

valo celoplošne na území Slovenska  na už spomínaných 39 in-

tendantúrach.

 

     Ešte malú poznámku k rozhovoru s ministrom kultúry Iva-

nom Hudecom.  Nie je totiž  pravda - teraz  citujem, že "ne-

existuje dôkaz  o tom, že by  akýmkoľvek spôsobom obmedzoval

umeleckú slobodu  a nikto mu  doteraz tento dôkaz  nepredlo-

žil". Umeleckú slobodu a  rozvoj odborných programov galérií

minister  obmedzoval priamo,  nepridelil účelové  dotácie na

určené výstavné projekty, granty  a nepriamo do vytypovaných

galérií  posielal  množstvo  kontrol  všetkých  druhov až po

hĺbkové  finančné kontroly,  ktoré boli  vlastne šikanovaním

dotknutých  pracovníkov,  resp.  vydieraním  a deptaním, ako

o tom máme  skúsenosť z Považskej  galérie umenia v  Žiline,

a podobné kontroly boli v  galériách v Lučenci, v Liptovskom

Mikuláši, Dolnom Kubíne i v  Martine. A čo sú, prosím, odvo-

lávania riaditeľov  galérií bez uvedenia  dôvodu? Nie je  to

likvidácia iného než provládneho a tzv. pronárodného názoru?

Kde je odpolitizovanie, odideologizovanie umenia a jeho plu-

ralita?

 

     Zaujímavá je tiež  iniciatíva ministra kultúry, ktorého

záujmom je poistenie majetku Ministerstva kultúry Slovenskej

republiky sprostredkovaného firmou Minet Slovakia, a. s. Tá-

to firma  splnomocnená Ministerstvom kultúry  Slovenskej re-

publiky oslovila okrem iného galérie a múzeá, aby jej urých-

lene  faxom poskytli  údaje, ktoré  sú predmetom utajovaných

skutočností týkajúcich sa  hodnoty budov, zbierkových fondov

atď. Poistenie bude komplexne realizované v poisťovni Koope-

ratíva.  A keď  sa galérie  a múzeá  ohradili voči  takémuto

spôsobu konania,  hlavne získavania informácií  o takých zá-

važných skutočnostiach,  minister kultúry 6.  marca 1996 po-

slal faxom splnomocnenie pre spoločnosť Minet, že - citujem:

"Menovaní zástupcovia sú oprávnení vykonávať všetky potrebné

úkony smerujúce  k riadeniu zastupovania  v rozsahu uvedenej

právomoci  a  sú  oprávnení  preberať spísanú dokumentáciu."

Tento postup možno považovať  za protiprávny a protizákonný.

Je v rozpore so záujmom odbornej správy majetku, zbierkových

fondov galérií a múzeí.

 

     Vážené dámy  a páni, zriadenie  regionálnych kultúrnych

centier sa,  pravdaže, nedotýka iba slovenských,  ale aj ná-

rodnostných  kultúrnych inštitúcií.  Napríklad divadlo Roma-

tan, Tália,  ako aj tretí divadelný  subjekt Bábkové divadlo

Košice  majú doterajšou  zriaďovacou listinou  vymedzený zá-

kladný účel tvoriť a  verejne predvádzať hudobné a divadelné

diela, pričom divadlo Romatan a ďalšie kultúrno-umelecké ak-

tivity v rámci národnostnej kultúry Rómov. Podľa rozhodnutia

Ministerstva kultúry Slovenskej  republiky vo vymedzenom zá-

kladnom poslaní predmetu  činnosti Abovského kultúrneho cen-

tra sa s tvorbou a predvádzaním divadelných a hudobných diel

neuvažuje.  Predmetom činnosti  Abovského kultúrneho  centra

pre oblasť divadiel je  len všestranne napomáhať rozvoj  hu-

dobného  a  divadelného  života  regiónu.  Pritom  je  nutné

zdôrazniť, že nad rámec svojej hlavnej činnosti môže Abovské

kultúrne centrum  konať len so súhlasom  zriaďovateľa, t. j.

Ministerstva kultúry  Slovenskej republiky, a  len v rozsahu

stanovenom osobitným opatrením  Ministerstva kultúry Sloven-

skej republiky.

 

     Z týchto skutočností vyplývajú odôvodnené obavy, že di-

vadlá nebudú mať právny podklad na tvorbu a predvádzanie hu-

dobných ani  divadelných diel a  svojou činnosťou budú  môcť

len napomáhať rozvoj hudobného a divadelného života regiónu,

ktorý v konkrétnych podmienkach reprezentuje len Východoslo-

venské divadlo  v Košiciach. Obavy z  obmedzenia a diskrimi-

načného charakteru troch košických  divadiel sa z tohto hľa-

diska nedotýkajú len oblasti  tvorby a možnosti predvádzania

divadelných a hudobných diel, ale aj teritoriálnej pôsobnos-

ti obmedzenej na územie regiónu.  To môže mať mimoriadne ne-

priaznivý dosah  na uspokojovanie kultúrnych  potrieb národ-

ností žijúcich  na ostatnom území  Slovenskej republiky. Vy-

medzenie regionálnej obmedzenosti  súčasne umožňuje najužšie

teritoriálne obmedzovanie pôsobnosti národnostných divadiel,

nakoľko jeho územie nie je  definované a vymedzené ani v no-

vom zákone  o územnosprávnom usporiadaní a  jeho výklad môže

byť účelovo prispôsobovaný.

 

     Dosah právnych dôsledkov zriadenia Abovského kultúrneho

centra nespočíva len v  diskriminácii umeleckých súborov do-

tknutých divadiel, ktorým bolo  obmedzené právo tvorby a ve-

rejného predstavovania divadelných diel, ale v prípade apli-

kácie  predmetného rozhodnutia  Ministerstva kultúry Sloven-

skej republiky bude sa nepriaznivo dotýkať i ústavou zaruče-

ného všestranného rozvoja  národnostných menšín, najmä práva

rozvíjať  vlastnú kultúru  a udržiavať  kultúrne inštitúcie.

Významné  spochybnenie  týchto   práv  národnostných  menšín

v Slovenskej republike vyplýva zo skutočnosti, že národnost-

né divadlá  ako príspevkové organizácie  zriadené na plnenie

úloh štátu, a to na plnenie verejnoprospešnej činnosti, kto-

ré sú na základe rozhodnutia príslušných orgánov financované

zo štátneho rozpočtu, nebudú  vo svojom doterajšom základnom

účele existovať.

 

     V tejto  súvislosti je potrebné  hľadať oporu v  Ústave

Slovenskej republiky, ktorá v článku 34 okrem iného zaručuje

právo  občanom  národnostných  menšín  zriaďovať a udržiavať

vzdelávacie a kultúrne inštitúcie  a právo zúčastniť na rie-

šení vecí týkajúcich sa národnostných menšín.

 

     V posudzovanej veci možno vyvodiť odôvodnené pochybnos-

ti o  naplnení ústavou zaručených  práv národnostných menšín

žijúcich v Slovenskej republike,  kde je potrebné zdôrazniť,

že k  riešeniu otázok súvisiacich s  ďalším pôsobením národ-

nostných divadiel jej príslušníci nemali možnosť vyjadriť sa.

 

     V podobnej situácii sa ocitlo aj Jókaiho  divadlo v Ko-

márne, ktoré od 1. júla  1996 tvorí súčasť Podunajského kul-

túrneho  centra, a  tým stratilo  svoju právnu subjektivitu.

Vedenie divadla o tom bolo,  ako je už pre ministerstvo kul-

túry charakteristické, oficiálne informované až 23. augusta.

Navyše, rozhodnutie ministerstva  neobsahuje nový štatút di-

vadla.

 

     Vážené dámy a páni,

 

     teraz niekoľko  poznámok k rekonštrukcii  budovy Tatra-

banky na námestí  Slovenského  národného povstania 33 v Bra-

tislave, postavenej  v roku 1922 až  1925 podľa projektu ar-

chitekta Harminca.  V prípade tejto  chránenej kultúrnej pa-

miatky, nachádzajúcej sa navyše  na území mestskej pamiatko-

vej  rezervácie,   minister  kultúry  porušil   zákon  číslo

50/1976 Zb.  o územnom konaní  a stavebnom poriadku  v znení

neskorších úprav a noviel a  zákon číslo 27/1987 Zb. o štát-

nej pamiatkovej starostlivosti, a  to tým, že bez stavebného

povolenia a záväzného stanoviska príslušných orgánov štátnej

správy vykonával rekonštrukčné práce  v objekte. Tieto práce

síce 1. apríla 1996 ohlásil Miestnemu úradu Bratislava-Staré

mesto, nepočkal však na vyjadrenie miestneho úradu a samotný

rozsah prác, t. j. búranie priečok, podláh, komplexnú rekon-

štrukciu  nestačí legalizovať  formou ohlásenia, jednoznačne

je nevyhnutné získať stavebné povolenie.

 

     Akékoľvek práce v pamiatkovo chránenom objekte sú navy-

še podmienené vydaním  záväzného stanoviska okresného, pred-

tým  obvodného úradu.  V záväznom  stanovisku sa  uvedie, za

akých podmienok je možné práce pripravovať a následne aj re-

alizovať. Tu sa stanovuje, kto bude počas prác vykonávať od-

borný  pamiatkový  dozor.  Mestský  ústav  ochrany  pamiatok

v Bratislave, ktorý bol  donedávna príslušnou odbornou orga-

nizáciou pamiatkovej starostlivosti  na území Bratislavy, sa

o týchto  prácach dozvedel  náhodne. Minister  ho o začiatku

týchto prác vôbec neupovedomil.

 

     Štátny stavebný  dohľad Obvodného úradu  životného pro-

stredia Bratislava I. na  výzvu mestských pamiatkárov dňa 6.

mája 1996 jednoznačne konštatoval porušenie stavebného záko-

na a žiadal práce prerušiť. Legalizácia tejto čiernej stavby

prebiehala a prebieha ex  post. Najnovšie existuje snaha mi-

nisterstva použiť stavebné povolenie vydané pre Národnú ban-

ku Slovenska,  ktorá sa objektu nedávno  vzdala, a to formou

tzv.  zmeny stavby  pred dokončením.  Ku kolaudácii  v časti

zrealizovaných prác,  ide o I.  poschodie, už Mestský  ústav

ochrany pamiatok jednoducho prizvaný nebol.

 

     Dňa 1.  júla 1996 minister  kultúry vydáva "opatrenie",

v zmysle ktorého Mestskému ústavu  pamiatok v Bratislave od-

níma s účinnosťou od  1. augusta 1996 kompetenciu príslušnej

odbornej organizácie pamiatkovej  starostlivosti, ktorou bol

bezmála 30 rokov, a prenáša  ich na Slovenský pamiatkový ús-

tav, ktorého, samozrejme, zriaďovateľom je Ministerstvo kul-

túry Slovenskej republiky. Udialo sa tak uprostred stavebnej

sezóny, bez diskusie s  predstaviteľmi hlavného mesta, ktoré

je zriaďovateľom  Mestského ústavu ochrany  pamiatok, pričom

stredisko Bratislava  pri Slovenskom pamiatkovom  ústave do-

dnes nie  je riadne personálne  vybavené a na  takýto presun

kompetencií doslovne zo dňa na deň vôbec nebolo pripravené.

 

     Je to príklad jednoznačného trendu okliešťovania kompe-

tencií samosprávy a obnovovania predchádzajúceho komunistic-

kého  modelu centralistickej  štátnej administratívy.  Samo-

správam sa nielenže neodovzdávajú ďalšie kompetencie, ako sa

uvádza v programovom vyhlásení terajšej vlády, ale odoberajú

sa im aj tie, ktoré im boli po roku 1989 priznané.

 

 

 

     Nová štruktúra tej časti rezortu kultúry, ktorá sa týka

ochrany pamiatok, je v  súčasnosti takmer verným zopakovaním

predchádzajúceho komunistického modelu trojstupňového riade-

nia, keď medzi príslušnou  odbornou organizáciou a minister-

stvom bol ešte ústredný medzičlánok. Teraz je to Národné pa-

miatkové a  krajinské centrum, predtým  Ústredie štátnej pa-

miatkovej starostlivosti.

 

     Dovoľte mi dve poznámky k súvislostiam, ktoré možno bu-

dete považovať za náhodné. Budovy likvidovaného štátneho vy-

davateľstva Alfa na Hurbanovom  námestí v Bratislave dal Hu-

dec firme, v ktorej je  podielnikom aj jeho brat. Vzápätí si

ministerstvo  kultúry túto  budovu od  tejto firmy prenajalo

a aj ju  interiérovo rekonštruuje. Rekonštrukcia  Tatry bola

zadaná teda  nezákonne, nehovoriac o  tom, že bez  povinného

výberového konania firme,  ktorú spoluvlastní vysoký úradník

ministerstva.  Rekonštrukcia  budovy  Tatrabanky  sa robí aj

z prostriedkov fondu Pro Slovakia,  hoci dotácia nebola pri-

delená, napokon ani  nemôže byť, lebo to nie  je v súlade so

zákonom.

 

     A teraz  pár slov k fondu  Pro Slovakia. Začiatkom roku

1995 vydal  minister nový štatút Štátneho  fondu kultúry Pro

Slovakia. V zásade ide  o posilnenie právomoci ministra kul-

túry a podriadenie fondu  ministerstvu. Bez ohľadu na porov-

nanie  so štatútom  vydaným 26.  marca 1991  i jeho  novelou

a úpravou v  roku 1992 už  pri navrhovaní členov  do komisií

fondu začiatkom  roku 1995 prišlo k  podstatnej zmene oproti

minulosti. Ani  jedno zo 17  umeleckých združení stretávajú-

cich sa od jesene  1994 nepotvrdilo predchádzajúcu prax, po-

dľa ktorej združenia boli  oslovené, aby navrhli svojich zá-

stupcov do komisií.  V rokoch 1995 a 1996  sa žiadatelia do-

zvedeli až začiatkom júna  alebo júla, či dostali grant, te-

da 6 mesiacov  od podania žiadosti, t. j.  v priebehu kalen-

dárneho  roka,  na  ktorý  príspevok  žiadali.  Znamenalo to

ochromenie alebo zrušenie realizácie mnohých projektov, kto-

ré sa pripravujú s dlhodobým  predstihom. Ide najmä o medzi-

národné akcie  a vydavateľskú činnosť.  Najvýraznejšie sa to

prejavilo na činnosti združení.

 

     Začiatkom roka 1996 sa situácia vyhrotila, veľmi výraz-

ne sa prejavila difereciácia medzi preferovanými a ignorova-

nými  projektmi  či  združeniami,  hádam  najvýraznejšie pri

Slovenskej výtvarnej  únii, kde vyše 1  700 členov nedostalo

na rok 1996 doslova ani korunu. Dovolím si len podotknúť, že

v Slovenskej výtvarnej únii je  viac ako tri štvrtiny aktív-

nych výtvarníkov Slovenskej republiky. Mnohé združenia dote-

raz  nedostali  financie,  napríklad  Slovenský filmový zväz

a iné. Pritom  treba podotknúť, že  aktivity, t. j.  filmová

tvorba  a prehliadky  kinematografie a výtvarného umenia, sa

financujú  výlučne cez  fond. Oproti  tomu združenia  blízke

koalícii dostali nepomerne vyššie  sumy, aké sú úmerné počtu

ich členov  a ich skutočného významu  pre kultúru Slovenskej

republiky. Navyše prideľovanie prostriedkov zo štátneho fon-

du a hospodárenie fondu je  neprehľadné, rovnako nie sú zve-

rejnené mená členov komisií,  údajne v záujme ich bezpečnos-

ti. Minister  kultúry si vyhradil právo  neudeliť grant pro-

jektu, ktorý schválila komisia i najvyšší orgán, t. j. rada,

uplatňujúc právo veta, ale čo  je právne sporné, udeľuje do-

tácie aj  projektom, ktoré rada  neodporučila. Podľa dostup-

ných  informácií v  samotnom fonde  neexistuje spätná väzba,

členovia komisie nevedia, ktoré nimi odporúčané projekty mi-

nister schválil, ale údajne veľa ich nie je.

 

     V každom prípade na základe všetkých uvedených informá-

cií vykonáme poslanecký prieskum  v štátnom fonde Pro Slova-

kia a požiadame Najvyšší kontrolný  úrad o správu z kontroly

vykonanej v marci 1996.

 

     Rád by  som stručne citoval aspoň  časť vyjadrenia Slo-

venskej výtvarne únie, ktorá je apolitickým profesijným sub-

jektom zastrešujúcim 36 združení, združených podľa profesij-

nej príbuznosti  alebo výtvarného názoru. Ako  som už spome-

nul, v súčasnosti je  v Slovenskej výtvarnej únii združených

1 770 členov, čo predstavuje viac ako tri štvrtiny aktívnych

tvorcov v oblasti výtvarného  umenia, teórie a kritiky. Slo-

venská výtvarná  únia je koordinačným,  reprezentačným a in-

formačným  centrom slovenského  výtvarného diania,  ktoré sa

svojou  výstavnou, vydavateľskou  a kontraktačnou  činnosťou

stalo národným zväzom u nás i voči zahraničiu.

 

     Súčasná situácia Slovenskej výtvarnej únie, jej združe-

ní a celkovo slovenského výtvarného  umenia je, dámy a páni,

alarmujúca. Neudelenie  žiadnej finančnej dotácie  zo strany

ministerstva kultúry  ani jednému z  36 združení do  augusta

1996 spôsobuje úplné ochromenie a zánik dlhoročne budovaných

aktivít a medzinárodných kontaktov. Minister kultúry dlhodo-

bo  odmieta prijatie  štatutárnych zástupcov  Slovenskej vý-

tvarnej  únie a  neodpovedá na  závažné listy.  Ministerstvo

kultúry  Slovenskej republiky  neprizýva predstaviteľov Slo-

venskej výtvarnej únie k  príprave a tvorbe dôležitých záko-

nov,  ktoré podmieňujú  existenciu tvorcov  a ich postavenie

v spoločnosti. Aktivity ministerstva kultúry smerujú cielene

k rozloženiu zoskupení Slovenskej výtvarnej únie, k ochrome-

niu a negovaniu jej poslania.

 

     Potvrdením nového štatútu Fondu výtvarných umení minis-

trom  kultúry Slovenskej  republiky sa  začala ďalšia  etapa

klientelizmu, privatizácie majetkov  umeleckých fondov a tým

deštrukcia dlhodobo budovaného  ekonomického zázemia výtvar-

nej obce.

 

     Do pôsobnosti ministra kultúry  patrí aj udeľovanie do-

tácií  spisovateľským  organizáciám,  "dobre"  orientovanému

Spolku slovenských spisovateľov a "zle" orientovanej Asociá-

cii organizácií spisovateľov,  ktorá združuje  6 organizácií

vrátane organizácií maďarských  a ukrajinských spisovateľov.

Obidva  spolky majú  približne rovnaký  počet členov. Priame

dotácie na činnosť fondu Pro Slovakia pre Spolok slovenských

spisovateľov v roku 1995 boli 1,5 milióna, Asociáciu organi-

zácií spisovateľov 1 milión.  Na rok 1996 Spolok slovenských

spisovateľov  500 tisíc,  Asociácia organizácie spisovateľov

100 tisíc. Účelová dotácia k 1. 9. 1996 - Spolok slovenských

spisovateľov približne 120 tisíc, Asociácia organizácie spi-

sovateľov 18 tisíc. Myslím, že to nepotrebuje komentár.

 

     Podobná situácia  je aj pri dotácii  časopisov, kde na-

príklad dotácia Literárneho týždenníka,  čo je oficiálne pe-

riodikum Spolku slovenských spisovateľov, je niekoľkonásobne

vyššia ako dotácia Romboidu,  ktorý je prakticky odsúdený na

zánik.

 

     V knižných projektoch  dostávajú dobre slovensky orien-

tovaní autori  a vydavatelia. Predsedom  komisie je Jaroslav

Rezník a komisia prednostne udeľuje finančné prostriedky Vy-

davateľstvu Spolku slovenských spisovateľov, ktorého je Rez-

ník riaditeľom.  Podľa informácií od  riaditeľa Pro Slovakia

pána Krasňanského platí od 1.  9. zásada, že dotácie sa budú

udeľovať  len štátnym  vydavateľstvám, ako  je Vydavateľstvo

Spolku slovenských spisovateľov,  Národné literárne centrum,

a nie súkromným. Konkrétne  Národné  literárne  centrum malo

na rok  1994 rozpočet 48  miliónov korún. Len na porovnanie:

rozpočet  Ústavu slovenskej  literatúry Slovenskej  akadémie

vied  je  približne 2,5  milióna  korún.  Väčšina  časopisov

dostávala do roku 1992  financie od ministerstva kultúry, od

roku 1993  sa pre časopisy, ktoré  sa nedeklarovali ako tak-

zvané  národnoštátne orientované,  finančné príspevky  stále

zmenšovali.

 

     Tieto zmeny boli  organizačne maskované presunom finan-

covania z  ministerstva kultúry pod Štátny  fond kultúry Pro

Slovakia, z ktorého sa stal  len ďalší kanál tých istých mi-

nisterských peňazí.

 

     V roku 1994 zmenšovanie prídelu štátnych dotácií pokra-

čovalo a počas pôsobenia ministra Hudeca už väčšina umelecky

zameraných časopisov, vzniknutých po novembri 1989, je zlik-

vidovaná. Likvidačné  snahy sa netýkajú  len novovzniknutých

časopisov, ale aj dlhodobejšie pôsobiacich, ako sú Slovenské

pohľady, Výtvarný  život, Romboid. Dôvodom nie  je nikdy od-

borná kvalita  časopisu, ale vždy len  občianske postoje re-

daktorov  a prispievateľov  časopisov. Ministerstvo  kultúry

argumentuje nedostatkom peňazí, ale ukazuje sa, že časopisy,

ktoré  deklarujú svoju  podporu koaličnej  politike, sú plne

finančne zabezpečené.

 

     Zmeny  neobišli ani  hudobnú oblasť.  Vo februári  1995

nastala zmena na poste  Slovenskej filharmónie, kde namiesto

kompetentnej  odborníčky  nastúpil  človek  bez  akéhokoľvek

prehľadu  v umeleckej  problematike. V  dôsledku neodborných

zásahov nového riaditeľa  opustil ústav Slovenskej filharmó-

nie dlhoročný umelecký  vedúci Slovenského komorného orches-

tra Bohdan Warchal a Slovenský komorný orchester, pýcha náš-

ho interpretačného umenia, stojí pred zánikom.

 

     Dámy a páni, niekoľko stručných poznámok k oblasti Slo-

venskej filmovej tvorby.

 

     V rokoch  1994 až 1996 sa  činnosť Ministerstva kultúry

Slovenskej  republiky v  oblasti kinematografie  sústredila,

resp. mala sústrediť na  niekoľko dominantných okruhov, kto-

rých riešenie  bolo pripravované už  v rokoch 1991  až 1993.

Išlo najmä o tieto oblasti a činnosti:

 

     1. Príprava návrhu zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o kinematografii, resp.  audiovízii a jeho predlože-

nie na schválenie Národnej  rade Slovenskej republiky. Môžem

konštatovať síce splnené, ale nedôsledne a neodborne.

 

 

     2. Privatizácia  štátnej  hospodárskej organizácie Slo-

venská  filmová tvorba.  Splnené, ale  bez verejnej kontroly

s neodôvodneným preferovaním jedného  subjektu zo strany Mi-

nisterstva kultúry Slovenskej republiky.

 

     3. Príprava začlenenia Slovenskej republiky do medziná-

rodných európskych a audiovizuálnych štruktúr a organizácií,

predovšetkým Fond EURIMAGE, organizácia EUREKA, Audiovizuel.

Síce splnené, ale bez  organizačného a ekonomického zabezpe-

čenia ďalšej súčinnosti s týmito medzinárodnými organizácia-

mi.

 

     4.  Profilácia Slovenského  filmového ústavu  Národného

kinematografického  centra.  Nesplnené, realita,  skutočnosť

vedie k deštrukcii a k ochromeniu činnosti tejto dnes už je-

dinej štátnej inštitúcie v  oblasti kinematografie v Sloven-

skej republike.

 

     5. Zabezpečenie finančného zázemia  pre tvorbu a reali-

záciu  pôvodných slovenských  filmov tak  v oblasti štátnych

zdrojov, ako  aj vytvorenie možností  na  rozšírenie zdrojov

súkromných  a  terciárnych.  Splnené  čiastočne. Jednorazové

štátne zdroje  sú rozdeľované netransparentne  a s preferen-

ciou jedného subjektu. Ministerstvo kultúry zároveň nevytvo-

rilo potrebný legislatívny priestor na hľadanie a fungovanie

alternatívnych zdrojov.

 

     Realizácia týchto činností  bola zo strany ministerstva

kultúry  limitovaná  tým,  že  medzi  odbornými  pracovníkmi

a vyššími radcami absentoval a  stále absentuje odborník pre

oblasť kinematografie, resp. audovízie. V porovnaní s Českou

republikou,  kde počas  obdobia transformácie kinematografie

dokonca  fungoval na  ministerstve kultúry  Českej republiky

samostatný odbor audiovízie, je toto  podceňovanie odborného

zázemia pre natoľko špecifickú a transformujúcu sa oblasť zo

strany Ministerstva kultúry Slovenskej republiky doslova ha-

zardom. V skutočnosti na Ministerstvo kultúry Slovenskej re-

publiky  v  otázkach  kinematografie  výrazne vplýval jediný

človek v úzadí, riaditeľ Slovenskej filmovej tvorby Vladimír

Ondruš, ktorý  určitý čas, v období máj, jún 1996, figuroval

v troch dôležitých funkciách naraz. Do dvoch z nich ho vyme-

novalo priamo ministerstvo kultúry.  Bol to riaditeľ Sloven-

skej filmovej tvorby, riaditeľ Slovenského filmového ústavu,

riaditeľ Národného kinematografického centra.

 

     Keďže v období, keď Vladimír Ondruš prevzal od ministra

kultúry  kompetencie riaditeľa  Slovenského filmového ústavu

a Národného  kinematografického  centra,  vykonával  zároveň

funkciu štatutárneho zástupcu súkromnej obchodnej spoločnos-

ti Štúdio Koliba, akciová  spoločnosť, subjektu, ktorý spri-

vatizoval podnik Slovenská filmová tvorba, oprávnene tu mož-

no hovoriť  o konflikte záujmov,  za ktorý je  v plnej miere

zodpovedný minister Hudec, pretože  ten o Ondrušovom vymeno-

vaní za  riaditeľa Slovenského filmového  ústavu a Národného

kinematografického centra rozhodol.

 

     V štátnom sektore ide  o bezprecedentnú situáciu v per-

sonálnej politike, keď jedna a tá istá osoba bola riaditeľom

privatizujúceho subjektu, privatizovaného subjektu i štátnej

odbornej inštitúcie, ktorá mala  s privatizovaným i privati-

zujúcim subjektom hospodárske vzťahy. Blahoželám, pán minis-

ter.

 

     Zákon o audiovízii. Pripravilo ho  Ministerstvo kultúry

Slovenskej republiky a po dlhom a viackrát opakovanom pripo-

mienkovom konaní  ho predložilo na  schválenie vláde Sloven-

skej republiky a Národnej  rade Slovenskej republiky. Schvá-

lená podoba zákona síce odstraňuje disproporciu medzi legis-

latívou a  skutkovým stavom, ktorá tu  trvala už veľmi dlho,

no nerieši  nič z existenčných otázok  rozvoja a podpory ná-

rodnej audiovizuálnej kultúry.

 

     Na  nedostatky predmetného  zákona upozornili  26. júna

1996 aj reprezentanti  Európskej komisie, ktorí skonštatova-

li, že v súčasnej podobe zákon nie je  kompatibilný s audio-

vizuálnou legislatívou Európskej únie, a to vo viacerých dô-

ležitých aspektoch,  predovšetkým  absenciou  legislatívy na

podporu filmovej tvorby a  podnikania na Slovensku a zároveň

stanovovaním národných kvót na  distribúciu filmov. Na apro-

ximáciu práva Slovenskej republiky  s normami Európskej únie

je  táto  podoba  zákona  nevyhovujúca  aj vinou nedôslednej

prípravy zákona na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky

a takisto vinou nerešpektovania  stanovísk a pripomienok od-

borných organizácií i produkčných a distribučných spoločnos-

tí pôsobiacich v audiovizuálnej oblasti na Slovensku.

 

     Privatizácia Slovenskej filmovej tvorby. V procese pri-

vatizácie tohto dominantného  filmového podniku na Slovensku

Ministerstvo  kultúry  Slovenskej  republiky  rezignovalo na

úlohu odborného garanta celého  privatizačného procesu, a to

aj  napriek tomu, že profesijné kinematografické organizácie

zdôrazňovali,  že v  prípade Slovenskej  filmovej tvorby ide

o unikátnu organizáciu,  ktorá bude po  privatizácii naďalej

zastávať dominantné postavenie  v niektorých druhoch služieb

filmovej  výroby. Ministerstvo  kultúry Slovenskej republiky

túto  pozíciu  Slovenskej  filmovej  tvorby  v  rokoch  1995

a 1996 iba  posilňuje, a to  predovšetkým dotačnou politikou

pri rozdeľovaní finančných zdrojov z fondu Pro Slovakia, ako

aj z účelovej položky  rozpočtu Ministerstva kultúry Sloven-

skej republiky určenej zákonom  o štátnom rozpočte na tvorbu

hraného filmu.

 

     Oprávnené pochybnosti o  objektivite rozdeľovania štát-

nych zdrojov pri takomto  preferovaní jedného subjektu umoc-

ňuje  aj tá  skutočnosť, že  Ministerstvo kultúry Slovenskej

republiky takto vlastne finančne  dotovalo a neúmerne prefe-

rovalo  organizáciu, ktorá  v čase  rozhodnutí o prideľovaní

dotácií už jednoznačne bola rozhodnutím vlády Slovenskej re-

publiky zaradená  do privatizácie. Vzniká  otázka, prečo Mi-

nisterstvo  kultúry Slovenskej  republiky prevádzalo  štátne

prostriedky inštitúcii, ktorej majetok bol v plnej miere ur-

čený  na  privatizáciu.  O  privatizácii Slovenskej filmovej

tvorby  rozhodlo prezídium  Fondu národného  majetku dňa 21.

12. 1995.  Neprehľadnosť tejto dotačnej politiky  je iba za-

krývaním  neodôvodneného preferovania  jedného, v súčasnosti

už súkromného subjektu, na úkor ostatných obchodných spoloč-

ností, čo je diskutabilné nielen  vo vzťahu k zákonným pred-

pisom o prevode majetku štátu na iné osoby, ale aj vo vzťahu

k právnym predpisom a k pravidlám voľnej súťaže.

 

     Navyše  Ministerstvo kultúry  Slovenskej republiky malo

uzavrieť a s najväčšou pravdepodobnosťou aj uzavrelo so spo-

ločnosťou Štúdio Koliba, akciová spoločnosť, zmluvu o výluč-

nom uchovávaní,  t. j. skladovaní  a takisto výlučnom  spro-

stredkovaní obchodného využitia  archívnych slovenských fil-

mov. Je reálna pochybnosť, či  pri výbere týchto služieb po-

stupovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v súlade

so zákonom o  verejnom obstarávaní prác a služieb  a či zve-

rejnilo oznam o výberovom konaní, pretože na predmetné služ-

by, ako je skladovanie  filmov a sprostredkovanie obchodného

využitia, nie je Štúdio Koliba, akciová spoločnosť, monopol-

ným dodávateľom  v Slovenskej republike.  Štát tak prostred-

níctvom Ministerstva  kultúry Slovenskej republiky  de facto

odovzdáva svoj  majetok a kultúrne  bohatstvo súkromnej spo-

ločnosti a za spravovanie tohto  majetku sa ešte zmluvne za-

väzuje platiť z prostriedkov štátneho rozpočtu nemalé sumy.

 

     Vynára sa otázka, prečo Ministerstvo kultúry Slovenskej

republiky netrvalo pri privatizačnom procese Slovenskej fil-

movej tvorby  na tom, aby sa  nadobúdateľ zaviazal bezplatne

uchovávať materiály slovenských  filmov. Takto súkromná spo-

ločnosť k zmluvne stanovenej  provízii za predaj slovenských

filmov, čo znamená 20 %, dostane ešte od Ministerstva kultú-

ry Slovenskej republiky stabilný  príjem vo forme nájomného,

resp.  skladného, a  to v  dohodnutej výške  podľa interných

cenníkových cien Štúdia Koliba, akciová spoločnosť.

 

     Neodôvodnenými personálnymi výmenami na poste riaditeľa

tejto inštitúcie prispelo ministerstvo  kultúry k jej výraz-

nej odbornej destabilizácii a k znefunkčneniu.

 

     V súčasnosti na základe rozhodnutia Ministerstva kultú-

ry  Slovenskej republiky  dochádza aj  k neodôvodnenej zmene

priestorov Slovenského filmového  ústavu a Národného kinema-

tografického centra,  keď sa táto  inštitúcia má presťahovať

z budovy, mimochodom, adaptovanej na  jej potreby a činnosť,

do absolútne nevyhovujúcich  priestorov, v ktorých donedávna

sídlilo Ministerstvo kultúry  Slovenskej republiky. Je otáz-

ne, prečo sa tieto  priestorové rošády uskutočňujú narýchlo,

bez  podrobnejšieho  prieskumu,  bez  zváženia  ekonomických

dôsledkov takéhoto rozhodnutia a  bez posúdenia jeho možných

dosahov  na praktickú  činnosť Slovenského  filmového ústavu

a Národného  kinematografického centra.  Rovnako je  otázne,

ako chce Ministerstvo  kultúry Slovenskej republiky uvoľnené

priestory na Grösslingovej 32 ďalej využiť.

 

     Tieto kroky a  rozhodnutia Ministerstva kultúry Sloven-

skej republiky vedú Slovenský  filmový ústav a Národné kine-

matografické centrum do stavu, ktorý  je v úplnom rozpore so

smernicami  Ministerstva kultúry  Slovenskej republiky číslo

MK 1065/96 zo dňa 1. 4. 1996 o pôsobnosti národných metodic-

kých centier, medzi ktoré  má patriť aj Národné kinematogra-

fické centrum. Faktická deštrukcia činnosti Slovenského fil-

mového ústavu  a Národného kinematografického  centra a jeho

súčasná odborná nekompetencia sú v priamom protiklade s úlo-

hami, ktoré uvedená smernica  na činnosť metodických centier

kladie.

 

     V oblasti rozdeľovania  štátnych prostriedkov na tvorbu

filmov takisto prišlo v rokoch 1995-1996 zo strany Minister-

stva kultúry Slovenskej  republiky k neodôvodnenej preferen-

cii  jedného subjektu  - Slovenskej  filmovej tvorby,  resp.

Filmového štúdia Koliba a k diskriminácii ostatných. Príkla-

dom za všetky je v roku  1995 pridelenie dotácie vo výške 15

mil. Sk z fondu Pro  Slovakia na film režiséra Eduarda Greč-

nera Jaškov sen. Uvedená suma je niekoľkonásobne vyššia  než

dovtedajšie príspevky Ministerstva kultúry Slovenskej repub-

liky na tvorbu iných slovenských hraných filmov a navyše re-

žisér filmu v čase  rozhodnutia o pridelení dotácie zastával

aj funkciu predsedu komisie pre  film a video fondu Pro Slo-

vakia a zároveň aj člena rady fondu. Na dôvažok ešte skutoč-

nosť, že film vyrobený v  štátnej organizácii za štátne pro-

striedky produkčne realizovala  súkromná spoločnosť JMB film

a TV produktion, pričom zo strany Slovenskej filmovej tvorby

ako objednávateľa takisto došlo  k porušeniu zákona o verej-

nom obstarávaní prác a služieb.  Takto vyrobený film dnes už

šíri súkromná spoločnosť Štúdio Koliba, samozrejme, so všet-

kými právami.

 

     Rovnako krikľavá je aj  komisiou odporúčaná dotácia pre

Slovenskú filmovú tvorbu vo výške  2 800 tisíc Sk na výstavu

Slovensko a  dejiny jeho kinematografie a  zároveň tou istou

komisiou odporúčaná dotácia vo výške 1 200 tisíc Sk pre súk-

romnú spoločnosť  JMB na libreto výstavy  Slovensko a dejiny

jeho kinematografie. No a celkom neodôvodnené  je aj odporú-

čanie komisie  pre film a video  fondu Pro Slovakia prideliť

Slovenskej filmovej  tvorbe príspevok vo výške  300 tisíc Sk

na  účasť na  výstave filmových  štúdií v  Los Angeles,  kde

v skutočnosti  prezentoval svoje  obchodné aktivity  už nový

súkromný  subjekt Štúdio  Koliba, akciová  spoločnosť. Údaje

o výške  príspevku z  fondu sú  citované podľa rekapitulácie

podpornej  činnosti fondu  Pro Slovakia  v rokoch  1991-1995

publikované v časopise Cinema  číslo 2/1996, vydal Slovenský

filmový ústav a Národné kinematografické centrum.

 

 

     Môžem teda konštatovať, že namiesto vytvárania systémo-

vého  prostredia  na  existenciu  a  rozvoj filmovej kultúry

a podnikania na Slovensku a namiesto podpory rozmanitých ak-

tivít  v   oblasti  Slovenskej  filmovej   kultúry  dochádza

v dôsledku rozhodnutia ministra kultúry Slovenskej republiky

v rokoch 1995  a 1996 k  výraznej deštrukcii audiovizuálneho

prostredia  na Slovensku,  k faktickej  likvidácii tvorivých

a produkčných aktivít nezávislých  subjektov a k prelievaniu

štátnych prostriedkov  z rozpočtu Ministerstva  kultúry Slo-

venskej republiky a z fondu Pro Slovakia do sprivatizovaného

subjektu  s úsilím  dosiahnuť jeho  monopolné postavenie  na

slovenskom audiovizuálnom trhu.

 

     Vážený  pán minister,  celkom na  záver niekoľko  slov.

Môžete i v budúcnosti pokojne obviňovať generálneho riadite-

ľa  Slovenského  národného  divadla  z  finančných podvodov.

Môžete siahnuť  aj na budovu  Slovenského národného divadla.

Môžete  ekonomicky a  finančne vydierať  tvorcov vo všetkých

sférach kultúry alebo korumpovať svojich dosadených tajtrlí-

kov, ale nikdy nevezmete  tým, ktorí naozaj tvoria slovenskú

kultúru a umenie, nikdy im nedokážete vziať dušu.

 

     A keď sme pri duši,  kolegyne a kolegovia, chcel by som

vám len tak by the way pripomenúť - zobuďte sa,  že predtým,

ako sa parný valec zo Zlatej  Idky vydal na svoju cestu kve-

tinovou  záhradkou  zvanou  Slovensko,  predtým zvalcoval aj

vás. Niektorí  z vás si  to možno nevšimli,  pretože fyzicky

vám ani veľmi neublížil, iba  z vás vytlačil práve tú spomí-

nanú  dušu. Pri  spiatočnej ceste  parného valca  to už bude

kompletnejšie a  prevalcuje vás dôkladnejšie. O  to skôr, že

vonkajší nepriatelia sa akosi  minuli či opotrebovali a pri-

šiel rad  na nepriateľov vnútorných, z  vašich vlastných ra-

dov. Nebudem vám uvádzať  konkrétne prípady, poznáte to lep-

šie ako ja.  Ale vráťme sa k tej  duši. O tom, čo vám  z nej

zostalo, sa  presvedčíte sami pri hlasovaní  o dôvere minis-

trovi, ktorému zjavne duša chýba.

 

     Ako hovorí  Karel Kryl v  jednej zo svojich  pesničiek:

"A intelekt když  bez duše? Pak podoben je  ropuše či slepci

s mečem v tanci".

 

     Ďakujem za pozornosť.

     Prepáčte, že som bol taký stručný.

     (Potlesk.)

 

     Vážený pán  predsedajúci, dovoľte, aby  som dal súčasne

návrh na tajné hlasovanie  na vyslovenie nedôvery ministrovi

Hudecovi.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, otváram o tomto bode programu rozpravu. Do

rozpravy sa mi doteraz  nikto písomne neprihlásil, preto dá-

vam faktické, prípadne procedurálne pripomienky.

 

     Ako  prvý vo  forme faktickej  pripomienky sa prihlásil

pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Ja som si  veľmi pozorne vypočul to, čo  sa tu hovorilo

a o čom  sa tu hovorilo, a veľmi ma  zaujalo citovanie Karla

Kryla. Nuž dovoľte mi, aby som ja citoval Karla Havlíčka Bo-

rovského: "Neni nad originálnost, každý po ni touží, všichny

jdou cestou, jenom ja jdu  louží." Toto vystúpenie môjho ve-

ľacteného pána kolegu bolo  originálne. Už na začiatku pove-

dal, že ide o veľmi ťažkú  úlohu. Bola to naozaj veľmi ťažká

úloha, myslím, herecká. Bola zvládnutá znamenite  a som rád,

že  som sa  mohol ako  divák zúčastniť  na tomto  divadelnom

predstavení.

 

     Z  toho, čo  tu bolo  povedané, naozaj  mi behá mráz po

chrbte. S tým, čo tu  povedal, môže obviniť nielen ministrov

kultúry v Európe,  ale v celom vesmíre, a iste  by ich za to

asi aj zavreli. Ale tohto strašenia tu už bolo dosť. Pamätá-

te sa, ako nás strašili naši ctení kolegovia, naši ctení sú-

peri pri  jazykovom zákone, že  vraj televízia bude  hluchá,

pretože bude sa musieť prekladať aj čeština atď. Takže tieto

strašenia, takých ja už mám dosť.  A zase by som citoval ma-

ďarského prezidenta Göncza, keď hovorí: "Keď idem na Sloven-

sko, rozumiem všetkému okrem jazyka." Ja som, bohužiaľ, Slo-

vák, a nerozumel som tomu, o čo tu ide.

 

     Bolo tu povedané, že existuje taká strana Hnutie za de-

mokratické Slovensko. Keďže tu bolo  povedané za tie tri ho-

diny všetko, tak by som chcel vyzvať Národnú radu Slovenskej

republiky Hnutia za  demokratické Slovensko, aby odhlasovala

ukončenie diskusie, pretože už podľa mňa niet o čom diskuto-

vať, aby  sme pristúpili k predmetnému  hlasovaniu. Dávam to

ako procedurálnu otázku, dávam to ako návrh.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, je to trošku zložitá otázka, ale, ako vie-

te, procedurálny návrh dnes  predniesol aj pán poslanec Hru-

šovský a  dal som o ňom bez  rozpravy  hlasovať. Je tu  taká

zvyklosť, a dám teraz hlasovať aj o návrhu pána poslanca Mo-

rica. (Hlasy v sále.)

 

     Pán kolega, ste právnik. Otvoril som rozpravu a v rámci

rozpravy môžu  byť aj faktické  pripomienky. (Ruch v  sále.)

Priatelia, pokoj, nechajte ma  dohovoriť a potom odpovedajte.

Ďakujem.

 

     Otvoril som  rozpravu a môžu  byť faktické pripomienky.

Toto bola faktická pripomienka spojená s procedurálnym návr-

hom.  Ak by  som neotvoril  rozpravu, tak  nemôžu byť žiadne

faktické pripomienky. Pán kolega, viete, že mám pravdu.

 

     Dámy a  páni, budeme sa prezentovať  a zároveň hlasovať

o návrhu pána poslanca Morica, aby sme ukončili rozpravu.

 

     Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že návrh pána poslanca Morica sme schváli-

li, to znamená, že  rozprava sa skončila. (Prejavy nesúhlasu

v sále.)

 

     Páni kolegovia, prosím vás  pekne, buďme ticho. Otvoril

som  rozpravu? Otvoril  som. Keby  nebola otvorená rozprava,

nemôžu  byť faktické  pripomienky. A  viete veľmi  dobre, že

faktické pripomienky majú prednosť pred vystúpením v rozpra-

ve. Páni  kolegovia, zbytočne sa  hádate, prosím vás  pekne,

prečo  vnášate nepokoj  do tohto  rokovania? Postupoval  som

presne podľa rokovacieho poriadku.  Opakujem ešte raz, otvo-

ril  som rozpravu,  môžete si  to zajtra  zobrať zo záznamu.

(Sústavné hlasy v sále.) Ale v rámci rozpravy sú aj faktické

poznámky a,  bohužiaľ, faktické poznámky  majú prednosť pred

vystúpením  v  rozprave.  Pán  kolega, chovajte sa kultúrne.

Všimnite si, že táto časť,  keď pán kolega Kňažko rozprával,

bola ticho a rešpektovala ma. Prosím, rešpektujte aj vy mňa.

 

 

     Pýtam sa, či sa chce  vyjadriť pán minister Hudec. Nech

sa páči.  (Hluk v sále.)  Rozpravu som uzatvoril.  Opakujem,

vyhlasujem rozpravu o tomto bode na základe hlasovania o ná-

vrhu pána  Morica za ukončenú.  Pán minister, nech  sa páči,

máte slovo.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     priznám sa,  že keď som si  vypočul vystúpenie pána po-

slanca,  tak som  si myslel,  že mi  narástlo kopyto, chvost

a rohy. (Hlasy zo sály.) Áno, budem slušný.

 

     Dovoľte mi krátke motto  na úvod týchto rečí. Cintoríny

sú plné  nenahraditeľných ľudí. A dovoľte  mi teraz pokračo-

vať. Budem naozaj reagovať len  na vecné a relevantné pripo-

mienky.  Som presvedčený,  že iba  vecná polemika  má nejaký

zmysel.

 

     Boli riešené dve základné podstatné otázky. Prvá z nich

sa týkala  transformácie v rezorte kultúry.  Dovoľte mi, aby

som uviedol celú túto poznámku krátkou informáciou.

 

     Problematika použitia finančných prostriedkov v organi-

záciách rezortu kultúry bola vždy zatienená istým tajomstvom

a rúškom tajomstva,  a preto si  dovolím ako príklad  uviesť

jednu skutočnosť.  Aby som náhodou nehovoril  o období iného

ministra, budem hovoriť o období, keď som ministroval ja. Za

obdobie od 1.  1. 1995 do 16. 9.  1996 bolo orgánmi kontroly

vykonaných celkove 118  kontrol hospodárenia s prostriedkami

štátneho rozpočtu, z ktorých bolo 38 vykonaných správami fi-

nančných kontrol  a jedna kontrolou  Najvyššieho kontrolného

úradu. Výsledky kontrol poukázali  na obrovské nedostatky vo

využívaní  pridelených finančných  prostriedkov, a  to najmä

v dodržiavaní ich  účelnosti a v  porušovaní zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky číslo 263  o verejnom obstarávaní

tovarov, služieb a verejných prác.

 

     Orgány  kontroly  pri  kontrolách  hospodárenia  v  or-

ganizáciách  rezortu  zistili  neoprávnené  použitie finanč-

ných  prostriedkov  v  celkovej  sume, prosím,  dávajte  po-

zor, 110 251 205 Sk. Tieto finančné prostriedky z dôvodu po-

rušenia  zákona Národnej  rady o  rozpočtových pravidlách sú

kontrolované organizácie,  v ktorých bolo  zistené porušenie

predmetného  zákona, povinné  vrátiť do  príslušnej kapitoly

štátneho rozpočtu. Navyše niektoré  zistenia, v ktorých bolo

podozrenie zo spáchania trestného činu, boli odovzdané orgá-

nom činným v trestnom konaní.  Za toto obdobie ich bolo cel-

kove 8, nebudem čítať, ktoré sú to, ak by niekto chcel, pre-

čítam ich. Chcem upozorniť, že 110 miliónov Sk, ktoré pride-

lil štátny rozpočet, bude treba vrátiť späť.

 

     Keďže sa tu  veľmi  energicky spomínali  divadlá, múzeá

a galérie, tak  si dovolím vybrať z  toho celého záznamu dve

informácie. Organizácie zaoberajúce  sa divadelnou, hudobnou

a ostatnou umeleckou činnosťou neoprávnene použili pridelené

finančné  prostriedky v  sume 70 715 223 Sk - nebudem čítať,

ktoré sú to, a múzeá a galérie neoprávnene použili pridelené

finančné prostriedky v celkom sume  32 472 472 Sk. Upozorňu-

jem, že tento príklad som  nevybral náhodne. Chcem tým doku-

mentovať to,  že nejde vždy len  o subjektívne príčiny zlého

nakladania s  finančnými prostriedkami. Nejde  tu o to,  aby

som skúmal teraz obdobie toho alebo iného ministra.

 

     Vieme dobre, že po  roku 1989 z 20-tisícového kolektívu

ľudí, ktorí pracovali v kultúre, sa tento počet redukoval na

9 600  osôb. Našťastie  nezanikla, až  na ojedinelú výnimku,

nijaká kultúrna  inštitúcia, ale celkom  prirodzene sa tieto

inštitúcie zoštíhľovali najmä na úkor administratívnych pra-

covníkov,  teraz nemyslím,  že ide  o pejoratívne označenie,

ale často  o odborníkov ekonomických,  finančných, právnych,

kontrolných a podobných. A stalo  sa, že sa uplatnilo to, že

nezáleží na  tom, aká je  veľká organizácia, ale  každá musí

plniť  všetky  právne  normy,  ktoré  platia  v tomto štáte.

A stalo sa,  že maličká galéria alebo  maličké múzeum, ktoré

malo  troch pracovníkov,  muselo kumulovať  funkcie tak,  že

jednoducho nestíhalo ani sledovať všetky novelizované právne

normy a  jednoducho neplnilo funkcie tak,  aby mohlo dodržať

finančnú disciplínu, a ocitalo sa vždy v situácii kritizova-

ného, potrestaného právneho subjektu, ktorý musel odovzdávať

finančné prostriedky späť do štátneho rozpočtu.

 

     Druhá skutočnosť: Po roku 1989 (nejdem hodnotiť dôvody,

ktoré k  tomu viedli) sa  stalo to, že  ministerstvo kultúry

začalo priamo  riadiť 208 organizácií.  Pri akejkoľvek úvahe

o tom, či je možné a ako je možné urobiť preventívnu kontro-

lu, ako je možné vykonávať  kontrolu, ako je možné vykonávať

právnu  prevenciu, je  jasné, že  odborný útvar ministerstva

kultúry by musel mať neviem koľko sto členov.

 

     Z toho vyplynulo, že je potrebné začať hľadať niečo, čo

dokáže:

 

     1. Zachovať  všetky organizačné štruktúry.  Nezáleží na

tom, ako budú definované a ako budú organizované, ale zacho-

vať všetky organizačné útvary rezortu kultúry tak, aby nemu-

sela zaniknúť jediná kultúrna aktivita.

 

     2. Bolo treba uplatniť  systém, aby sa decentralizovalo

riadenie  v  rezorte  kultúry.  Nemáte  pravdu, pán poslanec

Kňažko, ja si nevytváram nové štruktúry, ktoré budem ja ria-

diť. Možno ste nezaregistrovali,  no ani  regionálne centrá,

ani  štátni intendanti  nebudú patriť  pod ministra kultúry,

budú odovzdané, budú delimitované krajským úradom. To zname-

ná, že išlo o to,  aby o rozhodujúcich veciach v regionálnej

kultúre už nerozhodovalo centrum, ale aby rozhodovali miest-

ne podmienky, miestne potreby  a všetky ostatné náležitosti,

ktoré k regionálnej kultúre patria.

 

     Druhá a podstatná vec bola, ako zabezpečiť odbornú čin-

nosť týchto inštitúcií. Preto sme  povedali, že ak sa zriadi

čosi, čo bude mať poskytovať metodickú pomoc týmto kultúrnym

inštitúciám, tak to musí mať dva princípy. Prvý princíp musí

byť princíp  odborný a kontrolovateľný zákonom  a druhý musí

byť princíp samosprávny. Páni, zabudli ste, že národné meto-

dické centrá  budú mať rady riaditeľov,  ktoré budú zásadným

spôsobom rozhodovať a budú zásadným spôsobom určovať aj také

detaily, ako je napríklad proporcionalita určovania štátnych

prostriedkov, pretože ak ide regionálne kultúrne centrum pod

krajský úrad,  to ešte neznamená, že  sa nestáva štátnym za-

riadením a  že nebudú doň  plynúť peniaze zo  štátu, z daní.

Týmto spôsobom budú zabezpečené aj samosprávne funkcie, kto-

ré, odpustite, doteraz nefungovali. Tu sa hrali združenia na

čosi, na čo nemali, žiaľbohu, vytvorené legislatívne techno-

lógie,  a  boli  odkázané  na  to,  akým spôsobom, kto, kedy

a v akých súvislostiach ich bude rešpektovať. Takto sa pria-

mo do riadenia jednotlivých odvetví kultúry, teda múzeí, ga-

lérií, knižníc, osvety, divadiel  aj hvezdární (neviem prečo

hvezdárne a  planetáriá nepokladať za  výsostné kultúrne in-

štitúcie), môže dostať výrazne  samosprávny prvok, ktorý do-

teraz absolútne absentoval.

 

     Dovolím si tvrdiť, že  tieto skutočnosti viedli skupinu

odborníkov -  boli medzi nimi  ekonómovia a právnici,  ktorí

pracovali  v rezorte  kultúry  -  k vypracovaniu  v podstate

dvoch modelov. Prvý  model bol ten, že by  sa  vytvorili od-

vetvové systémy, ja som to pre  seba nazval, že by sa vytvo-

rilo  vlastne  8  malých ministerstiev.  Samozrejme, to veľmi

presadzovali všetci vedúci pracovníci týchto zariadení. Len-

že čo  by sa stalo? Stalo  by sa to, že  by jestvovalo - po-

vedzme, že by sa to  nevolalo Národné metodické centrum, ale

čosi iné, ktoré by riadilo, resp. prostredníctvom peňazí sa-

turovalo a metodicky usmerňovalo všetky galérie, druhé všet-

ky múzeá,  tretie všetky knižnice  na Slovensku. Opäť  by to

malo všetky nevýhody  doterajšieho systému riadenia, pretože

naozaj z  jedného centra riadiť  celú kultúru je  vždy veľmi

nebezpečné.

 

     Po druhé - malo by to ten istý dôvod nespokojnosti, ako

je teraz,  že riadenie, ktoré  doteraz jestvuje, je výsostne

centralistické  a  zväčša  vyhovuje  predstavám  tých, ktorí

pôsobia v  centrálnych inštitúciách. Preto  sme volili ďalší

kombinovaný a  veľmi komplikovaný model.  Áno, je to  ťažké,

viem, že človeku, ktorý sa  tým nezaoberá, by trvalo dlhšie,

kým by pochopil všetky súvislosti  a veci, ktoré s tým súvi-

sia. Má to, samozrejme, problém aj právnický, ale myslím, že

sa  ho  podarilo  uspokojivo  vyriešiť  systémom delegovanej

a čiastočnej právnej subjektivity. Pretože čo je právna sub-

jektivita, aby  som sa dostal  k ďalšiemu koreňu  a problému

veci? Právna subjektivita je  súhrn povinností a práv. Budem

citovať z istých právnych noriem, ktoré potvrdia to, že for-

mou zriaďovacej listiny možno  určiť mieru právnej subjekti-

vity, pretože naozaj tak to je.

 

     Vzišiel tak  model alebo návrh druhého variantu modelu,

ktorý povedal, že pokúsme sa  riešiť situáciu tak, že budeme

kombinovať všetky potreby, ktoré si vyžaduje štátne kultúrne

zariadenie, s tými možnosťami, ktoré  máme, bez ohľadu na to

ako by bolo dopadlo  územnosprávne  členenie Slovenska. Bolo

jasné, že napríklad delimitovaním  týchto zariadení pod obce

by sme  zopakovali  osud kultúrnych domov  a miestnych obec-

ných knižníc, alebo pod okresy  by to znamenalo, že niektoré

okresy by nemali ani jedno kultúrne zariadenie a niektoré by

mali veľmi  veľa. A štátny rozpočet  nemá na to a  v krátkej

budúcnosti ani  nebude mať na  to, aby ich  doplnil tak, aby

boli aspoň približne rovnocenné. To  znamená, že čo sme uro-

bili? Urobili sme to, že  sme vytiahli tieto štátne kultúrne

zariadenia v  rámci delimitácie až na  úroveň kraja tak, aby

sme pokryli všetkých občanov a všetky potreby občanov, ktoré

v tejto súvislosti od štátnej kultúry musia požadovať.

 

     Dovolím si tvrdiť, že sa  urobil ešte jeden dobrý krok,

a to ten, že sme sa pokúsili čiastočne rehabilitovať tradič-

né kultúrno-historické regióny aspoň tým, že sme sa usilova-

li regionálne kultúrne centrá  kreovať tak, aby aspoň sčasti

rezonovali z hľadiska názvov starých kultúrnych historických

regiónov  Slovenskej  republiky.  Nie  všetky  inštitúcie sa

dostali pod regionálne kultúrne centrá, niektoré priamo budú

napojené, resp. priamo budú podliehať krajským orgánom štát-

nej správy. Sú to najmä  krajské knižnice, pretože si myslí-

me, že každý kraj by  mal mať kompletnú informačnú databázu,

sú to  niektoré divadlá, ktoré  sídlia v meste  krajov a kde

predpokladáme, že  sa budú vytvárať  ďalej, pretože ako  som

bol  informovaný, poslanecký  návrh zákona  umožní zriaďovať

tieto kultúrne inštitúcie aj okresom aj krajom, čo doterajší

právny stav neumožňuje.

 

     A druhým dychom poviem, že tento isteže prechodný stav,

o ktorom neviem,  či bude trvať  5 alebo 20  rokov, možné je

jedno aj druhé, je najlepším spôsobom, ako neochudobniť slo-

venskú kultúru  ani o jednu  kultúrnu aktivitu, a pritom do-

siahnuť to, že zriadením intendantúr sa sústredia všetky ob-

služné činnosti v  zmysle finančno-správnych činností, práv-

nych činností, kontrolných činností až po  OBP a neviem, ako

sa volajú všetky tieto pomocné činnosti, ktoré však nariaďu-

je zákon a podzákonné právne  normy, aby sa vykonávali efek-

tívne pre všetky naraz,  s dostatočným personálnym saturova-

ním a najmä, aby bolo  možné delimitovať aj systém riadenia,

aj systém kontroly a najmä  právnej pomoci a ďalšej odbornej

činnosti.

 

     Druhý pálčivý problém, ktorý  sa v tejto súvislosti vy-

skytol,  bol problém  alebo rozprava  o zriaďovacej  listine

Slovenského národného divadla. Dovolím  si tvrdiť jednu sku-

točnosť, a aby som sa nedopustil chyby, budem musieť citovať

niekoľko presných viet, ktoré  mi pripravili právnici minis-

terstva kultúry.  Zákon o divadelnej  činnosti, ako i  zákon

Slovenskej národnej rady číslo  115/1989 Zb., ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon Slovenskej  národnej rady  číslo 36/1978 Zb.

o divadelnej činnosti, ponechávajú zriaďovaciu právomoc sme-

rom k divadlám v kompetencii Ministerstva kultúry Slovenskej

republiky, takisto ako aj zákon číslo 222/1996 Z. z. o územ-

ných orgánoch  miestnej štátnej správy.  Z uvedených zákonov

a z §  14 zákona čísla 347/1990  Zb. o organizácii minister-

stiev a ostatných ústredných  orgánov štátnej správy Sloven-

skej republiky  v znení neskorších  predpisov je zrejmé,  že

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako ústredný orgán

štátnej  správy  má  priamo  zriaďovať  a  rušiť  rozpočtové

a príspevkové organizácie podľa osobitných predpisov.

 

     V prípade zriaďovacej listiny Slovenského národného di-

vadla sa  Ministerstvo kultúry Slovenskej  republiky riadilo

zákonom číslo 567/1992 Zb.  o rozpočtových pravidlách. Usta-

novenia zákona o  rozpočtových pravidlách boli Ministerstvom

kultúry Slovenskej republiky  dodržané a zriaďovacia listina

Slovenského národného  divadla nie je v  rozpore s uvedenými

právnymi  normami. Problémom  právnickej osoby  ako takej je

problém právnej subjektivity. Právnická  osoba, v tomto prí-

pade príspevkové organizácie Slovenského národného  divadla,

má toľko právnej subjektivity, koľko jej zriaďovateľ v zria-

ďovacej listine prizná.  Zriaďovacia listina Slovenského ná-

rodného divadla bola akceptovaná,  čo sa dá dokázať akceptá-

ciou  generálnym  riaditeľom  Slovenského  národného divadla

a ďalšími faktami.

 

     Vychádzajúc  z  ustanovenia  §  9  ods.  2 zákona číslo

567/1992 Zb.  vedúci ústredného orgánu, v  tomto prípade mi-

nister  alebo iné právnické  osoby, alebo fyzická osoba zod-

povedá  za  hospodárne  a  efektívne používanie rozpočtových

prostriedkov v plnom rozsahu. Z toho dôvodu si minister kul-

túry  v  zriaďovacej  listine  Slovenského národného divadla

vyhradil právo vymenúvať a  odvolávať po konzultácii s gene-

rálnym  riaditeľom Slovenského  národného divadla riaditeľov

organizačných zložiek divadla.

 

     Ministerstvo  kultúry Slovenskej  republiky považuje za

potrebné poukázať  na novelu Zákonníka  práce číslo 206/1996

Z. z., kde v § 27 ods. 4 druhá veta uvádza: "Ak je zamestná-

vateľ právnickou osobou, pracovný  pomer sa môže založiť vy-

menovaním vedúcich zamestnancov, ktorých do funkcie vymenúva

štatutárny orgán."  Z dikcie znenia  vyplýva, že to  môže aj

nemusí byť akceptované.

 

     Problém zriaďovania  právnických osôb, v  tomto prípade

Slovenského národného divadla,  je problémom aj teoretickým,

o čom  svedčí odborná  diskusia o  tejto problematike takých

významných právnych teoretikov, akými sú napríklad pán Knapp

z Českej republiky, pán Hunger z Nemecka, pán Matejko z Čes-

kej republiky a ďalší.  Tento problém je stále pretrvávajúci

a nie je jednoznačne dodnes doriešený. Dovolím si tvrdiť, že

pri zriaďovaní právnických osôb formou vydávania zriaďovacej

listiny  Ministerstvo  kultúry  Slovenskej  republiky nebolo

v rozpore so zákonom číslo  303/1990 Zb. o rozpočtových pra-

vidlách a nie je ani  v priamom rozpore so Zákonníkom práce.

Výklad § 27 Zákonníka práce, jeho odsekov 4  a 5, vstúpil do

účinnosti až od. 1. 9. 1996  a nie je dosiaľ vydaný a publi-

kovaný ako autentický výklad, preto nie je možné definitívne

právne pozitivisticky zaujať jednoznačný postoj k dikcii ako

takej.

 

     Pre  zaujímavosť,  v  publikácii  K niektorým problémom

vzniku  pracovného  problému  vymenovaním  a voľbou významný

uznávaný  expert v  oblasti pracovného  práva prof.  Propant

uvádza: "Vymenovanie a odvolanie iných ako  štatutárnych or-

gánov vykonáva štatutárny orgán za predpokladu, že si to ne-

vyhradí  zriaďovateľ." Teda v našom  konkrétnom prípade  sme

postupovali v tomto duchu.

 

     Dovoľte mi, aby som uviedol  aj vecnú stránku celej zá-

ležitosti. Ministerstvo kultúry od  januára 1995 sa pokúsilo

skúmať vzťah režijných nákladov na činnosť kultúrnych inšti-

túcií a nákladov, ktoré boli vynaložené na konkrétnu kultúr-

nu aktivitu.  Musím povedať, že  tento pomer, ktorý  je inak

sledovaný aj v zahraničí, je v našich podmienkach veľmi roz-

poruplný a v rôznych inštitúciách až nevysvetliteľne odlišný.

 

     Mali sme niekoľko informácií o  tom, dokonca to boli aj

podpísané  listy pracovníkov  Slovenského národného divadla,

v ktorých nás upozorňovali na určité nedostatky. Musím pove-

dať, že našou snahou  bolo posilniť dovtedajšie funkcie ume-

leckých  šéfov, ktorí  iste mali  len umeleckú  právomoc, aj

o funkcie ekonomické. Mali sme v úmysle uskutočniť dlhodobé,

povedzme, ročné paralelné  ekonomické sledovanie týchto ria-

diteľov zložiek  Slovenského národného divadla  tak, aby sme

spolu s nimi mohli pripraviť  taký model financovania a kon-

troly financovania jednotlivých zložiek Slovenského národné-

ho divadla, ktorý by vyhovoval  všetkým, aby sa balet nesťa-

žoval na operu a činohru,  aby sa opera nesťažovala na čino-

hru a aby  činohra nemusela žiť v situácii,  že ukracuje ba-

let, čo  je pravda, kto  pozná situáciu, vie  dobre, že taká

situácia jestvuje.

 

     Chcel by som upozorniť ešte na jednu skutočnosť. Skúma-

li sme aj spôsob financovania divadiel v iných štátoch Euró-

py.  Skutočne,  prirovnanie  vo  Švajčiarsku, Fínsku, Dánsku

alebo vo Francúzsku jasne hovorí, že nie je možné zostať pri

terajšom modeli  financovania a k  transformácii musí prísť.

Snaha bola  zachovať čo najviac  divadelných činností, diva-

delných  aktivít tak,  aby mohli  byť financované  relatívne

štedrejšie, ako  to ukazujú pomerné  čísla z týchto  krajín,

ktoré som uviedol. Napokon,  celá dilema zriaďovacej listiny

je záležitosť  pomerne ľahko rozlúsknuteľná.  Poslanci, teda

slovenský  parlament,  veľmi  rýchlo  bude  môcť  rozhodovať

o tzv. divadelnom zákone a  zákone o Slovenskom národnom di-

vadle, o mnohých skutočnostiach, o ktorých je teraz spor. Je

to otázka  možno niekoľkých týždňov.  Nie je to  nejaký pro-

blém, ktorý  by mal otriasť  umeleckou sférou na  Slovensku,

alebo vyvolávať až nemiestne reakcie.

 

     Dovoľte mi,  aby som odpovedal  na niekoľko konkrétnych

vecí.  Nebudem komentovať  mnohé z  tých, ktoré  uvádzal pán

poslanec. Prepáčte, pán poslanec,  niekedy som mal pocit, že

čerpáte z klebiet a stanovísk, ktoré naozaj nie sú pravdivé.

Veľmi ma to mrzí. Ale na niektoré predsa len zareagujem.

 

     Dva súbory, veď to si nevymyslelo ministerstvo kultúry,

ale  pán Porubjak  pred niekoľkými  rokmi. A  myslím, že  to

zdôvodnil dobre,  tak si pozrite na  jeho dôvody, myslím, že

nie sú zlé. To, že patrí do iného politického tábora, nezna-

mená, že všetky jeho argumenty sú zlé. Nové funkcie riadite-

ľa som vysvetlil. Organizačný poriadok - žiaľbohu, preto, že

nebol vydaný organizačný poriadok, vzniklo toľko nejasností.

Veď predsa  od názvu nič  nezávisí. Všetko záležalo  na tom,

ako budú definované jednotlivé  organizačné zložky v organi-

začnom  poriadku. Žiaľbohu,  bol vydaný  až pred  niekoľkými

týždňami, hoci mohol byť dávno  a nijaké spory byť nemuseli.

Organizačný poriadok vydáva generálny riaditeľ.

 

     Komorná opera - komorná opera bola po súhlase s vedením

Slovenského národného  divadla od 1. júla  začlenená do Slo-

venského národného divadla.

 

     Národné  metodické centrá,  už som  zdôraznil ich samo-

správny  systém, nejde  o nijakú  umelú inštitúciu.  Má svoj

význam  a  upozorňujem,  že  samosprávny  systém práve týmto

spôsobom možno  veľmi ľahko dostať do  živého obehu v otázke

riadenia metodickej pomoci štátnym kultúrnym zariadeniam.

 

     Hodnotenie  projektu  regionálnych  kultúrnych  centier

- tento projekt sa predsa nepripravoval dva mesiace. Upozor-

ňujem, pán poslanec, že ste vybrali príklad, keď sa 7 "gale-

rejníkov" údajne vyjadrilo proti tomuto projektu. Vyjadrova-

li sa  dva razy a všetci  z nich vedeli, že  je to diskusia,

kde  bolo  možné  zvoliť  aj  druhý  variant. Ten variant by

išiel, povedzme, cez tie odvetvové - povedal by som - malič-

ké ministerstvá  kultúry. Každý z nich  mohol vyjadriť názor

pred diskusiou, aj ho vyjadril,  a nebáli sa. Ak si myslíte,

že sa báli  vyjadriť, veľmi sa mýlite. Práve  ich prvý názor

obsahoval veľmi  veľa odpovedí absolútne  proti alebo väčšmi

proti. Musím  povedať, že po  vysvetlení všetkých súvislostí

(a poviem otvorene, týkalo sa  to aj otázky financovania) sa

drvivá väčšina  z nich prihlásila radšej  za ako proti, lebo

tam sme  stavali otázku tak. Opakovane  sa stretli generálni

riaditelia  sekcií s  týmito ľuďmi.  Bojím sa,  že tu  nejde

o vecnú diskusiu, ale ide o čosi iné.

 

     Dielo Votrubu a Rudavského  - odpustite, to nebudem ko-

mentovať. Keď niekto označí  dielo Votrubu  alebo dielo And-

reja Rudavského  za čosi, čo nestojí  za pozornosť, veľmi sa

mýli.  Ja som  peniaze z  mimoriadnej aktivity  ministerstva

kultúry mohol  použiť aj iným spôsobom.  Použil som ich tak,

že som ich použil na nákup fondov galérií. Nevidím v tom nič

zlé a sú to všetko veci, ktoré sú oficiálne ohodnotené, ofi-

ciálne a so všetkými pravidlami uskutočnené.

 

     Poistenie v Kooperatíve - prosím vás, bola vypísaná ve-

rejná súťaž. Ani vy, a  tobôž ani minister financií, nechcem

ho ohovárať, keď tu nesedí,  nedáte viac peňazí. Ja sa musím

obzerať  aj po  tom, ako  dostanem dodatkové zdroje, a jeden

z tých dodatkových zdrojov môže byť  napríklad to, že sa po-

kúsim  riešiť  množstvenný  efekt  pri niektorých prípadoch.

Áno, kultúrne zariadenia musia byť poistené. Uvedomte si, že

každé z nich je poistené a každé z nich odovzdáva tie infor-

mácie, za  ktoré kritizoval pán  poslanec, niektorej pobočke

tej či onej poisťovne. Preto som vypísal verejnú súťaž a po-

vedal som, že kto ponúkne viac - povedzme - do Štátneho fon-

du kultúry Pro Slovakia, mohol by dostať napríklad aj takúto

generálnu zmluvu a mohli by sme získať finančné prostriedky,

ktoré aj tak vynaložíme, a mohli by sme z toho ešte aj niečo

získať.

 

     Budova ministerstva  kultúry - prosím  vás pekne, toľko

vecí,  čo som  sa dozvedel  dnes, myslím,  že skôr  patrí na

stránky bulvárnej tlače.  Vôbec to nie je pravda  a treba si

overiť skutočnosti na faktoch, a  nie na dojmoch. Myslím si,

že práve budova, ktorú navrhol  pán Ing. arch. Harminc, bude

rekonštruovaná  presne podľa  jeho predstáv.  Ja som dokonca

urobil možno pre činnosť ministerstva kultúry niektoré nevý-

hodné zásahy,  pretože tak to bolo  v pôvodnom projekte. Nie

je pravda, že bola zbúraná  priečka. Keď sa upravovali veci,

tak jednoducho spadla, a tá priečka je späť. No stáva sa to,

bohužiaľ. (Hlasy z pléna.) Nápis,  ten sa dá odstrániť, pre-

tože je na tabuliach, ktoré sú tam priskrutkované, a zostane

tam pôvodný nápis. Pán poslanec Bajan, ak veríš tomu...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím kolegov na balkóne, aby sa zdržali poznámok.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Prepáčte, všetky otázky, ktoré sa týkali Alfy, skutočne

patria na  novinové stránky, tam,  kde sa objavili.  Prosím,

aby sme  nevnášali veci, ktoré  nemajú nijaké opodstatnenie,

patria do takých  novín a do takých úst  novinárov, ktorí sa

vyjadrujú tak, ako sa vyjadrujú.

 

     Slovenská výtvarná únia  nedostala peniaze na ústredie,

to je pravda, ale nezistili  ste si, koľko členov Slovenskej

výtvarnej únie dostalo peniaze  na konkrétne projekty, ktoré

boli dokázateľné a boli  zaplatené. To je chyba vášho tvrde-

nia, ako aj mnohých iných.

 

     Zákon o  audiovízií kritizujete. Musím  vám povedať, že

samotný  pán  veľvyslanec  USA,  keď  sa  prišiel informovať

o tomto zákone, odchádzal  uspokojený. Predsa distribúcia sa

nenariaďuje, distribúcia sa odporúča. Prosím, aby sa to vza-

lo na vedomie.

 

     Na  jednej  strane  ma  upodozrievate, že neposkytujeme

dostatočné informácie o používaní prostriedkov Štátneho fon-

du kultúry  Pro Slovakia, na  druhej strane citujete  celkom

verejné zdroje, ktoré tieto  údaje uvádzajú. Tak prosím, aby

sme tvrdili jednu vec a potom sa môžeme o tom rozprávať tak,

ako to je.

 

     Dovoľte mi na záver, pretože som bol obvinený z toľkých

vecí, predsa len musím  vybrať niektoré skutočnosti, aby som

aj pre zápis, trebárs aj pre zápis dokázal, že predsa len to

ministerstvo kultúry nie je nejaká lotrovská peleš, ale sku-

točne  je  to  ústredný  orgán  štátnej  správy,  ktorý koná

v prospech národnej slovenskej kultúry.

 

     Pokus  skupiny poslancov  z opozície  o moje  odvolanie

z funkcie ministra  kultúry beriem ako  výzvu a príležitosť.

Výzvu na to, aby som analyzoval, čo podstatné vzrušilo poli-

tikov z opačného pólu  našej politickej zemegule, že nevidia

inú  možnosť, len  sa pokúsiť  pýtať si  od vládnej koalície

iného ministra  kultúry. A príležitosť na  to, aby som aspoň

načrtol podstatné kroky našej  doterajšej činnosti a predlo-

žil vám aspoň stručný odpočet činnosti ministerstva tak, aby

ste  sa mohli  rozhodnúť o  tom, či  som pracoval dostatočne

v prospech slovenskej národnej kultúry, v prospech tých naj-

vyšších hodnôt, ktoré si ctí každý národ.

 

     Dovolím  si pripomenúť  aspoň niektoré  najdôležitejšie

zákony,  koncepcie  a  projekty,  ktoré  sme na ministerstve

spracovali, založili alebo už aj zavŕšili.

 

     V  oblasti štátneho  jazyka a  národného písomníctva je

pripravený nový zákon o knižničnej činnosti. Zhotovujeme sú-

pis historických knižníc a  ich účinnú ochranu a propagáciu.

Pripravuje sa projekt  elektronizácie knižníc rezortu kultú-

ry.

 

     Pripravili  sme  projekt  retrospektívneho archivovania

všetkých významných  pôvodných slovenských a  iných vzácnych

knižných diel  v digitalizovanej elektronickej  forme a pro-

jekt  povinnej  archivácie  všetkých  vydávaných knižničných

diel v  elektronickej forme. Myslím, že  ide o najprogresív-

nejší projekt, ktorý asi  má málokto. Spracovali sme program

Pamäť sveta pri Slovenskej komisii UNESCO. Ide o digitalizá-

ciu a archivovanie starých a vzácnych tlačív.

 

     V novozriadenej inštitúcii  -  Národnom literárnom cen-

tre, ktoré  bolo teraz kritizované,  ale ktoré plní  päť zá-

kladných funkcií za päť takých inštitúcií, ako je Literárno-

vedný ústav Slovenskej akadémie vied, a verím, že oveľa lep-

šie - sme rozvinuli okrem iného na skúsenostiach výskumu va-

tikánskych  archívov systém  získavania vzácnych dokumentov,

ich kópií a vedecké získavanie informácií z nich vo všetkých

oblastiach týkajúcich sa našej histórie, našej minulej i sú-

časnej štátnosti v  najdôležitejších centrách európskej kul-

túry so vzťahom k našim dejinám a našim dejateľom. Popri Rí-

me je to aj Bologna, Viedeň, Budapešť i Praha, Berlín i Hal-

le, Moskva,  Alba Iulia i Krakov.  Pokúšame sa tak maximálne

sústrediť  náš historický  archív. Prvým  plodom tejto práce

bude vydanie publikácie o koreňoch našej kultúry a štátnosti

v dokumentoch.

 

 

    Pripravili  sme zákon  o štátnom  jazyku, pripravené  sú

z tohto zákona odvodené nižšie  právne normy - všeobecne zá-

väzný právny predpis a  vnútroorganizačná právna norma, pri-

pravený je systém  jazykovej poradcovskej  činnosti zameraný

najmä na prevenciu  porušovania zákona. Pripravujeme projekt

správnej  jazykovej úpravy  našej legislatívnej terminológie

zamorenej mnohými  nespisovnými pojmami. Pripravený  je nový

zákon o povinných výtlačkoch a je spracovaný program podpory

slovenskej národnej identity.

 

     V  oblasti sekcií  verejných informácií  pripravili sme

dvojicu významných zákonov z hľadiska aproximácie nášho prá-

va k európskemu štandardu. Je  to zákon o autorských právach

a im príbuzných právach a  zákon o kolektívnej správe autor-

ských práv a im príbuzných  práv. Bol prijatý zákon o audio-

vízii. Spracovali sme návrh na pristúpenie Slovenskej repub-

liky k  Európskemu dohovoru o  cezhraničnej televízii, ktorý

bol  podpísaný  v  minulých  dňoch.  Bol uskutočnený projekt

vzniku a inštitucionálneho  zabezpečenia činnosti Slovenskej

informačnej  agentúry.  Pripravili  sme  nový  návrh  zákona

o prostriedkoch verejných informácií.

 

     V oblasti krajiny a pamiatok pripravujeme program este-

tizácie krajiny.  Novým spôsobom sme  definovali krajinu ako

základnú  estetickú  kategóriu  a  prvok  najvyššej  hodnoty

v sústave národného kultúrneho dedičstva. Pripravili sme ná-

vrh zákona o ochrane  národného kultúrneho dedičstva ako zá-

kladnej právnej normy, od ktorej  by sa mali odvíjať ostatné

zákony o krajine ako  estetickej kategórii prírodných, urba-

nistických a architektonických prvkov a o pamiatkach a vzác-

nych  zbierkových  fondoch.  Naň  nadviažu  ďalšie  projekty

a právne normy. Pripravili sme návrh zákona o starostlivosti

o krajinu a pamiatky. Pripravili sme návrh zákona o zbierko-

vých fondoch, múzeách a galériách.

 

 

 

     Odovzdávame na rokovanie vlády  a Národnej rady Národný

program záchrany a revitalizácie kultúrnych pamiatok, ktorý,

dúfam, čoskoro budete posudzovať  tak, ako napríklad iné ná-

rodné programy, napríklad zelenú správu. Tento národný prog-

ram ponúka riešenie  tzv. pamiatkovej zadlženosti Slovenskej

republiky. Tento dlh má dnes hodnotu vyše 150 mld Sk.

 

    Pripravili sme  novú pasportizáciu a  systém ohodnotenia

hnuteľných kultúrnych pamiatok  a účinnejší  spôsob kontroly

nežiaduceho vývozu umeleckých diel z našej vlasti. Pripravu-

je sa projekt informačného  a monitorovacieho systému o kra-

jine a  pamiatkach. Začali sme evidovať  a pripravujeme pro-

jekty starostlivosti  o historické parky,  botanické záhrady

a arboréta, ktorých stav nie je o nič zanedbanejší  než stav

našich hradov a hradných  zrúcanín. Uskutočňuje sa koncepcia

riešenia informačných  tabúľ o trvalom  informačnom označení

kultúrnych pamiatok,  pamätihodností a kultúrnych  a prírod-

ných  pozoruhodností  v  ich  lokalitách  i na komunikáciách

a v ich sídlach.

 

     Pripravujeme program zachovania tradícií ľudovej archi-

tektúry a regionálnych prvkov architektúry a urbanizmu v no-

vodobej architektúre. Spracúva sa Krajinný atlas Slovenska.

 

     Presadili  sme prijatie  Deklarácie o  prostriedkoch na

zabránenie nezákonného vývozu,  dovozu a prevodu vlastníctva

kultúrnych hodnôt, ktorá bola prijatá na stretnutí ministrov

kultúry  krajín  nedominantných  kultúr  Európy v Bratislave

v máji tohto roku.

 

     Spracovali  sme  návrh  projektu  vrátenia a vyrovnania

kultúrneho dedičstva slovenskej proveniencie z Českej repub-

liky a Maďarskej republiky.

 

 

      V oblasti umenia sme spracovali  koncepciu podpory ne-

komerčných kultúrnych aktivít  a podporu pôvodnej slovenskej

tvorby. Zriadili  sme alternatívnu distribučnú sieť HREBENDA

s dôrazom na šírenie pôvodnej  slovenskej literatúry a neko-

merčnej literatúry.

 

     Spracovali sme  projekt a uskutočnili  prvú fázu trans-

formácie štátnych kultúrnych zariadení v nadväznosti na nové

územnosprávne  členenie Slovenskej  republiky, s  vytvorením

nového modelu  riadenia, v ktorom  dominuje decentralizácia,

zriadenie regionálnych kultúrnych  centier a národných meto-

dických centier. Spracovali sme  koncepciu rozvoja a distri-

búcie diel filmového umenia s návrhom na legislatívne rieše-

nie. Spracovali  sme projekt transformácie  divadelnej siete

a jej  alternatívy.  Uskutočnil  sa  projekt Roku slovenskej

hudby 1996, sú pripravené  projekty Roku slovenského výtvar-

ného umenia 1997 a Roku slovenskej literatúry 1998. Uskutoč-

nili sme  výstavu slovenského umenia v  Rade Európy. Dobieha

podujatie  Présences Slovaquie  - Podoby  Slovenska. Podobné

podujatia sa plánujú aj vo  Veľkej Británii, Nemecku a v Ta-

liansku. Sú pripravené Dni slovenskej kultúry v Ruskej fede-

rácii. Uskutočnili sme vstup našej republiky do Euromages na

podporu medzinárodnej spolupráce vo filme.

 

     V oblasti  miestnej a osobitnej  kultúry spracovali sme

novú  koncepciu  o  miestnej  kultúre.  Pripravili sme návrh

osvetového zákona. Pripravili sme programy rozvoja vidiecke-

ho prostredia a vidieckeho turizmu aj prostredníctvom ožive-

nia  pôvodných  tvorivých  prvkov  v  oblasti ľudovej výroby

a umeleckých  remesiel. Rozvinuli  sme vzdelávacie  aktivity

v oblasti oživovania tradičných  ľudových výrob a umeleckých

remesiel a ich výraznejšiu  prezentáciu v zahraničí. Pripra-

vili sme  legislatívne podklady na návrh  zákona o umeleckom

vzdelávaní.  Otvorili  sme   Medzinárodné  centrum  ľudových

a umeleckých remesiel.

 

     Pripravili  sme návrh  na otvorenie  strednej osvetovej

školy s maturitou a  nadstavbovým štúdiom pre potreby odbor-

ného vzdelania osvetových pracovníkov. Uskutočnili sme mode-

lový projekt krátkodobých kurzov pre rómske obyvateľstvo.

 

     Bola schválená Koncepcia rozvoja múzeí menšinových kul-

túr  riadených rezortom  kultúry. Pripravujeme  komparatívnu

štúdiu o národnostných menšinách u  nás a v zahraničí. Usku-

točňujeme   vydávanie  národnostných   príloh  v   maďarčine

i v iných jazykoch na  objektívne vyváženie informácií o po-

stavení menšín  a ich právach v  našej republike. Pripravili

sme projekt Systém oživenia ponuky slovenskej kultúry na ja-

zykovo zmiešaných územiach.

 

     Pripravili sme  návrh zákona o  zahraničných Slovákoch.

Bol zriadený Dom zahraničných Slovákov v Slovenskej republi-

ke so sídlom v  Bratislave. Spracovali sme komplexný program

starostlivosti a  pomoci zahraničným Slovákom  do roku 1998.

Vyhodnotili sme aktuálny súpis požiadaviek zahraničných Slo-

vákov s mimoriadnym dôrazom na zvýšenie podpory pre prísluš-

níkov  slovenských národnostných  menšín v  Česku, Maďarsku,

Poľsku, Rumunsku, Chorvátsku,  v ostatných krajinách bývalej

Juhoslávie a v Ukrajine. Podieľali sme sa na príprave nového

zákona o Matici slovenskej.

 

     Spracovali sme prehľad  spôsobov financovania cirkví vo

vyspelých krajinách  a na to  nadväzujúci návrh zásad  o zá-

kladných vzťahoch  štátu k cirkvám  a náboženským spoločnos-

tiam. Pripravili  sme prijatie rámcovej  dohody medzi vládou

Slovenskej republiky, gréckokatolíckou  a pravoslávnou cirk-

vou,  ktorá  umožňuje  dovŕšiť  spor  o majetkovom vyrovnaní

krívd týchto cirkví.

 

     Spracovali sme návrh legislatívnych a iných opatrení na

podporu spoločensky žiaducej imigrácie.

 

 

     V spolupráci s Radou Európy sme usporiadali konferenciu

ministrov kultúr európskych krajín  v roku 1995. Následne to

bola konferencia ministrov kultúr o tzv. nedominantných kul-

túrach. Potom sme ako predsedajúca krajina CEFTA uskutočnili

stretnutie ministrov  kultúry z krajín CEFTA  a z krajín za-

ujímajúcich sa o  vstup do CEFTA na jeseň  tohto roku a pred

niekoľkými dňami sme usporiadali konferenciu expertov kultú-

ry európskych krajín Integračný šok. Usporiadali sme výstavu

o slovenských dejinách v Rade Európy.

 

     Ani jednu z týchto  úloh nám nepredpisovala riadna čin-

nosť rezortu ministerstva kultúry. Verím, že tieto iniciatí-

vy vás  presvedčili, že na  ministerstve kultúry sa  pracuje

a robí sa na projektoch, ktoré  by mali naplniť všetky pred-

stavy tých, ktorí majú vážny  záujem o rozvoj slovenskej ná-

rodnej kultúry.

 

     Vážené panie poslankyne a páni poslanci,

 

     cintoríny sú plné  nenahraditeľných ľudí, aj politikov,

aj vo funkcii ministrov, teda  aj vo funkcii ministra kultú-

ry, rovnako ako v poslaneckej funkcii. Iba občan ostáva, iba

volič ostáva. Žiaľ, žijeme  dobu hrubých dezinformácií, pri-

mitívneho ubližovania ohováraním a  osočovaním. Ťažko sa ob-

čan prehrýza k  pravde, ale verím, že aj  teraz sa prehryzie

a vo voľbách vynesie svoje rozhodnutie.

 

     S mojimi spolupracovníkmi sme  neurobili málo, hoci sme

mohli urobiť aj  viac a iste sme urobili  aj chyby. Vždy sme

však mali na zreteli iba prospech slovenskej národnej kultú-

ry, sledovali sme ciele,  ktorých oprávnenie určite spravod-

livo posúdi blízka i ďalšia budúcnosť.

 

     Chcem poďakovať všetkým, ktorí  mi z vašich radov pomá-

hali. Vysoko som si vašu  pomoc vážil a vážim, navzdory iným

názorom. Bolo  pre mňa veľkou poctou  zastávať post ministra

kultúry Slovenskej republiky, a ak sa tak rozhodnete, verím,

že spravodlivo zvážite svoje rozhodnutie, bude pre mňa touto

poctou aj naďalej.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     tento bod  nášho rokovania nie je  klasickým návrhom na

prerokovanie  zákona, resp.  jeho novely,  nie je  tu určený

klasický predkladateľ  ani spoločný spravodajca.  Preto kon-

štatujem, že  pán minister podľa  § 23 rokovacieho  poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky otvoril rozpravu. Do roz-

pravy som  zatiaľ dostal iba jednu  písomnú prihlášku. Podľa

§ 17 tohto istého zákona  dostávajú slovo žiadatelia faktic-

kých poznámok bez meškania v poradí, ako sa prihlásili. Prvý

v poradí je pán poslanec Zahatlan. Prosím, dajte mu slovo.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

 

     Vážené kolegyne poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážený pán minister,

 

     argumentačne ste ako minister dokázali, že máte prehľad

o riadení ministerstva, ale zároveň  musím uznať, že pán ko-

lega Kňažko je lepší herec ako vy, bohužiaľ, alebo bohu vďa-

ka. Zároveň podávam procedurálny  návrh na ukončenie rozpra-

vy. Pán predsedajúci, žiadam, aby sa o mojom návrhu hlasova-

lo bez rozpravy.

 

     Ďakujem. (Hlas zo sály.)

 

     Pán kolega, nie som z KDH, našťastie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, páni.  Tak ako je  zvyklosťou v Národnej  rade

Slovenskej  republiky, o  procedurálnych návrhoch  poslancov

hlasujeme bez rozpravy v poradí, v akom boli podané.

 

     Prosím, dámy a páni,  prezentujme sa a zároveň hlasujme

o návrhu pána poslanca Zahatlana.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa  74 poslancov. Ďalej  to čítať nebudem,

pretože hlasovanie neprešlo.

 

     Budeme pokračovať vo  faktických pripomienkach tak, ako

sú uvedené.  Slovo má pán  poslanec Hofbauer. Pán  poslanec,

nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, pokoj.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Na rozdiel od veľkého množstva kolegov poslancov ja som

úplne  rád vystúpeniu  pána poslanca  Milana Kňažka, pretože

dokumentoval celý rad vecí. Prvú  z nich, ktorá je všeobecne

známa,  že niet  herca, ktorý  by napísal  dramatické dielo.

Herci sú na  to, aby hrali. V tom  lepšom prípade odcitovali

to, čo  sa naučili a  odmemorovali to, v  tom horšom prípade

aby jachtavo  prečítali to, čo im  napísali iní, vrátane ne-

zmyslov,  ktoré tam  boli uvedené.  Ja to  nejdem rozvádzať,

pretože by to bolo nekonečne  dlhé, ale skutočne som rád, že

to odznelo.

 

     Veľmi  ma rozveselilo  napríklad vyčítanie  riaditeľovi

Tatranskej galérie zakúpenie 155 mobílií akademického malia-

ra, skvostného českého umelca Jaroslava Votrubu. Prosím vás,

ak toto má byť dôvod na  odvolanie ministra, tak sa skôr di-

vím ministrovi Hudecovi, že toho riaditeľa galérie na hodinu

nevyhodil. Ďalších vecí sa  vôbec nejdem dotýkať, pretože to

nemá skutočne  zmysel. Ale opäť  sa prihováram za  uzavretie

tejto rozpravy a dávam to opäť ako procedurálny návrh. (Ruch

v sále.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, keďže je  tu opäť procedurálny návrh, pro-

sím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslan-

ca Hofbauera, aby sa ukončila rozprava.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75  poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

 

     Konštatujem, že návrh pána  poslanca Hofbauera na ukon-

čenie rozpravy sme schválili.

 

     Dámy a  páni, v priebehu nášho  rokovania bol tu podaný

návrh na tajné hlasovanie. Podľa §  27 ods. 1 zákona o roko-

vacom poriadku je hlasovanie na schôdzach Národnej rady Slo-

venskej republiky verejné alebo tajné.

 

     Keďže pán poslanec Kňažko podal návrh, aby sme o vyslo-

vení nedôvery pánu ministrovi  Hudecovi hlasovali tajne, dá-

vam o tomto návrhu opäť hlasovať bez rozpravy.

 

     Je to procedurálny návrh, pán Cabaj?

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu

pána poslanca Kňažka, aby sme tento akt vykonali tajnou voľ-

bou.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 125 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že návrh pána poslanca Kňažka sme schváli-

li.

 

     Prosím, pán poslanec Cabaj. Pokoj, priatelia.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  žiadam 15-minútovú prestávku

na poradu klubu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, musí sa niekto k vám pripojiť, ale nikto sa

k vám nepripája. Nech sa páči, pani kolegyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Páni kolegovia, pripájam sa k požiadavke a takisto žia-

dam 15-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Dámy a  páni, vyhlasujem 15-minútovú  prestávku. Zídeme

sa tu o 22.00 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené dámy a páni, vidím, že ste už pripravení na hla-

sovanie. Dovoľte, aby som vám ešte povedal, že na hlasovacom

lístku je uvedené "hlasujem  za vyslovenie nedôvery" a "hla-

sujem  proti vysloveniu  nedôvery Ivanovi  Hudecovi, členovi

vlády Slovenskej republiky  poverenému riadením Ministerstva

kultúry Slovenskej republiky".

 

     Pri úprave  hlasovacieho lístka budeme  postupovať tak,

že poslanec ponechá na  hlasovacom lístku tú alternatívu, za

ktorú  hlasuje. Alternatívu,  za ktorú  nehlasuje, vodorovne

prečiarkne. Iná úprava  hlasovacieho lístka alebo ponechanie

oboch alternatív sa považuje za neplatné hlasovanie.

 

     Prosím  overovateľov,  aby  rozdali  hlasovacie lístky.

Takisto prosím o začatie tajného hlasovania.

     (Akt tajného hlasovania.)

 

     Pýtam sa, či  má ešte niekto z vás  vykonať akt tajného

hlasovania. Ak nie, prosím,  aby sa overovatelia odobrali do

určenej miestnosti a spočítali hlasy.

 

     Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

     Dámy a páni,

 

     dovoľte, aby sme pokračovali  v rokovaní. Prosím, pove-

reného overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej re-

publiky výsledok tajného hlasovania.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     milí hostia,

 

     na  tajné hlasovanie  o návrhu  na vyslovenie  nedôvery

členovi vlády Slovenskej republiky  Ivanovi Hudecovi povere-

nému  riadením  Ministerstva  kultúry  Slovenskej republiky,

ktoré  sa konalo  17. septembra  1996, si  poslanci prevzali

a bolo  im vydaných  139 hlasovacích  lístkov. Po  spočítaní

hlasov overovatelia zistili, že pri hlasovaní o tomto návrhu

bolo odovzdaných 62 platných  hlasovacích lístkov, jeden ne-

platný hlasovací lístok a  76 poslancov neodovzdalo hlasova-

cie lístky.

 

     Za návrh  na vyslovenie nedôvery  členovi vlády Sloven-

skej republiky Ivanovi  Hudecovi, poverenému riadením Minis-

terstva kultúry  Slovenskej republiky, hlasovalo  59 poslan-

cov. Proti návrhu na vyslovenie nedôvery hlasovali 3 poslan-

ci. Podľa  článku 88 ods.  2 Ústavy Slovenskej  republiky na

vyslovenie  nedôvery  vláde  Slovenskej  republiky alebo jej

členovi  je potrebný  súhlas nadpolovičnej  väčšiny všetkých

poslancov.

 

     Overovatelia  konštatujú, že  členovi vlády  Slovenskej

republiky Ivanovi Hudecovi  poverenému riadením Ministerstva

kultúry Slovenskej republiky nebola vyslovená nedôvera.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem poslancovi Cingelovi za oboznámenie s výsledka-

mi tajného hlasovania.

 

     Konštatujem, že  podľa článku 88 ods.  2 Ústavy Sloven-

skej  republiky Národná  rada Slovenskej  republiky v tajnom

hlasovaní  nevyslovila  nedôveru  Ivanovi  Hudecovi, členovi

vlády Slovenskej republiky, poverenému riadením Ministerstva

kultúry Slovenskej republiky.

 

     Dámy a páni,

 

     prerušujem  dnešné rokovanie.  Budeme pokračovať zajtra

o 9.00 hodine bodom číslo 20 - vládnym návrhom zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky  o premávke na pozemných komu-

nikáciách. Myslím, že tak sme  sa dohodli, keď sme prerušili

rokovanie.

 

    Mrzí ma, že väčšina z  prítomných navrhuje, aby sa roko-

vanie začalo o 10.00 hodine. Bohužiaľ, polovica poslancov už

tu nie je, tak nevedia o tom. Budeme pokračovať o 9.00 hodi-

ne.

                    Piaty deň rokovania

      17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                    18. septembra 1996

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Príjemné  predpoludnie, dámy  a páni.  Skôr ako  budeme

dnes pokračovať v rokovaní, prosím, aby ste sa prezentovali.

 

     Zisťujem, že v sále sa nachádza 53 poslancov. Bohužiaľ,

nie  sme  uznášaniaschopní.  Skúsime  zopakovať prezentáciu.

Prosím, prezentujme sa.

 

     Žiaľ, zisťujem,  že ani napriek  druhej prezentácii nie

sme uznášaniaschopní.

 

     Prosím poslancov,  ktorí sú mimo  rokovacej miestnosti,

aby sa dostavili na prezentáciu.

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujte sa.

 

     Ďakujem. Prezentovalo  sa 79 poslancov.  Znamená to, že

sme uznášaniaschopní.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  17. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky. Zistil som,  že sa prezentovalo 79 po-

slancov, Národná rada je schopná uznášať sa.

 

     V rokovaní 17. schôdze  Národnej rady Slovenskej repub-

liky budeme  pokračovať rozpravou  k vládnemu návrhu  zákona

Národnej rady Slovenskej republiky  o prokuratúre, ktorú sme

včera prerušili.

 

     Pozmeňujúce  návrhy poslancov  z rozpravy  máte rozdané

ako tlač  číslo 466b. Myslím,  že ich máte  všetci. Rozprava

pokračuje a doteraz som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do

rozpravy. Pán Moravčík, nech sa páči.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     včera  sme nemali  možnosť uplatniť  faktické poznámky,

dohodli sme sa  na tom, že budeme pokračovať  dnes. Chcel by

som sa  obrátiť na pána  prokurátora, ktorý spochybnil  moju

docentskú kvalifikáciu trošku nezmyselnou argumentáciou, po-

kiaľ ide o § 29 odsek 1.

 

     Pýtam sa pána generálneho prokurátora, ako on chápe to-

to ustanovenie, citujem: "Každý je  povinný sa  na výzvu do-

staviť k prokurátorovi a ak  mu v tom nebráni zákonný dôvod,

podať potrebné vysvetlenie." Toto  je dikcia, ktorá nemá ni-

jaké obmedzenie. Takáto dikcia je veľmi nebezpečná. Argumen-

tácia pána prokurátora bola správna v tom zmysle, že aj pro-

kuratúra musí  konať v rámci  zákona a v  súlade so zákonom,

tak ako to káže ústava. Ale  práve tento zákon by mal stano-

viť medze  konania. Toto je bezmedzné  ustanovenie. Viem, že

toto ustanovenie bolo doteraz v zákone, v našom právnom sys-

téme, ale treba sa ho zbaviť alebo ho treba upraviť tak, aby

nemohlo byť zneužité. A to je moja podstatná pripomienka. Ak

to pán  generálny prokurátor nevidí, potom  nemôže byť dobrý

generálny prokurátor.

 

     Ďalšie ustanovenie. Ako  pán generálny prokurátor chápe

to, čo pripravila jeho  prokuratúra v  § 30 ods. 1 o tom, že

prokurátor preskúmava právoplatné rozhodnutia súdu? Čo sa to

tu zavádza za nezmyselný inštitút - preskúmavanie právoplat-

ných rozhodnutí?  Nechať to takto v  surovej podobe je veľmi

nezodpovedné. Preskúmavanie právoplatných rozhodnutí poznala

kedysi štátna arbitráž. Bolo  to odôvodnené tým, že rozhodo-

vala spory  v rámci socialistického  spoločenského vlastníc-

tva, čiže v rámci znárodnených podnikov. Ona mohla preskúma-

vať v  tejto filozofii aj  právoplatné rozhodnutia arbitrov,

ale koncepcia v tomto duchu - ak to  má byť niečo  podobné -

je koncepcia znárodneného občana. A to proste nejde. Takýmto

spôsobom pripravovať  zákony, takéto paškvily,  je veľmi ne-

zodpovedné. To je moja poznámka k tomu, čo povedal pán gene-

rálny prokurátor.

 

     A ešte navyše, generálny prokurátor neodpovedal na jed-

nu vec. Ako je možné, že prokuratúra je nečinná, keď sa roz-

kráda  štátny majetok  takým spôsobom,  ako je  to v prípade

privatizácie Nafty Gbely? Alebo  si pán generálny prokurátor

myslí, že nie je trestné počínanie ľudí, ktorí predajú maje-

tok štátu  za šestinu alebo  sedminu trhovej ceny  a predajú

takýmto spôsobom  miliardové hodnoty? To nie  je trestné? Ak

je prokuratúra  v tomto prípade  nečinná, tak je  potom táto

prokuratúra zlá.  A zákon treba urobiť  tak, aby prokuratúra

bola v takýchto prípadoch činná. Ak si to pán generálny pro-

kurátor neuvedomuje, je  to znovu veľmi zlé, je  to jeho ne-

zodpovednosť.

 

     A takisto, pán generálny prokurátor sa vozí na štátnych

lietadlách  na súkromné  podniky, mám  teraz na  mysli známy

ples vo VSŽ. Táto záležitosť sa nevyšetrila zrejme tiež pre-

to, že  pán prokurátor takisto ponúkol  služby štátu na súk-

romné  ciele. Buď  bolo v  tomto prípade  zneužitie štátnych

prostriedkov, alebo pán  prokurátor, ak  to platila súkromná

firma, prijal úplatok.  Bolo by veľmi dobré, keby  sa k tomu

pán prokurátor vyjadril - ako  to, že táto záležitosť nebola

riadne vyšetrená. To sú medziiným funkcie prokuratúry.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán posla-

nec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Dovolím si reagovať len  jednou poznámkou na vystúpenie

pána poslanca Moravčíka. Včera vo svojom vystúpení som uvie-

dol, že v podstate je možné polemizovať s akýmkoľvek názorom

v súvislosti s týmto zákonom, ale nie je vhodné používať mí-

tingovú a ideologickú rétoriku. Mám  dojem, že práve pán po-

slanec  Moravčík bez  toho, aby  poukázal na  vecné problémy

tohto návrhu,  vniesol tu teraz  celú plejádu výrazov  - ako

paškvil, alebo ako niečo podobné a ja neviem čo ešte všetko.

 

     Dovoľte  mi, pán  poslanec Moravčík, povedať, že  ak vy

predstavujete, (na zákon uviedol, že je paškvilom), ak vy sa

považujete za liberálnu stranu - tak sa aspoň prezentujete -

a ak základné liberálne  princípy  hovoria o dekoncentrácii,

o decentralizácii,  ak základné  liberálne princípy  hovoria

o tom, že orgány a inštitúcie  by nemali byť podriadené štá-

tu, ale  mali by vykazovať pomerne  istú nezávislosť, tak si

sám veľmi silno protirečíte.

 

     Veď práve inštitút prokuratúry, ak bol prenesený v Čes-

kej republike do podoby štátneho zastupiteľstva, došlo k na-

rušeniu princípu nezávislosti tejto inštitúcie a jeho mecha-

nické podriadenie  pod exekutívnu, pod  výkonnú moc. Veď  sú

známe výroky  terajšieho ministra spravodlivosti  Českej re-

publiky Kalvodu, ktorý sa "preslávil" svojimi výrokmi o tom,

že sa zasadí o to - on ako osoba -, aby boli nezávislí pred-

stavitelia  štátneho  zastupiteľstva.  Čiže  ak vy potláčate

principiálne  zmysel takéhoto  vnímania prokuratúry,  aké sa

predkladá, tak ste proti  svojim vlastným liberálnym princí-

pom, ktoré sa pokúšate prezentovať navonok.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Priatelia, chcel by som vás upozorniť na troj-

minútový limit, ktorý máte na faktickú poznámku.

 

     Pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Ďakujem za veľmi  zvláštne chápanie liberalizmu. Niekto

z HZDS povedal, že HZDS je tiež liberálnou stranou  alebo má

blízko k  liberálnym hodnotám. No  vy ste teraz ukázali, aké

sú  to  liberálne  hodnoty.  Žiadna  argumentácia, ktorú ste

uviedli, nespochybní to, že prokuratúra tak, ako je stanove-

ná  v tomto  zákone, je  politicky zneužiteľná.  Všetky vaše

úvahy sú z tohto hľadiska nulitné. Ide o to, aby prokuratúra

nebola zneužiteľná,  aby si plnila funkcie,  ktoré plniť má,

to ostatné je zavádzanie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Moravčíkovi za hlboké vysvetle-

nie jeho  argumentácie. Ale dovoľte mi povedať, pán poslanec

Moravčík, že  politicky zneužiteľné -  ako výraz nie  vecný,

nie právny, ale politický -  je úplne všetko. Politicky zne-

užiteľný je  parlament, politicky zneužiteľný  je prezident,

funkcia prezidenta, politicky  zneužiteľná je funkcia vlády,

politicky zneužiteľná je funkcia Ústavného súdu. Takže pove-

dať niečo teraz, len v rámci všeobecnej konštatácie, že toto

je  politicky zneužiteľné,  sa  mi  zdá postavené  na hlavu.

Zvlášť keď je vytvorený mechanizmus na to, aby funkcia gene-

rálneho prokurátora  bola kreovaná  tak, ako je kreovaná. On

nezodpovedá  vláde, exekutíve,  on  nie  je orgán podriadený

vláde, ale  práve spôsob kreácie  aj generálneho prokurátora

je dostatočný  na to, aby  sa istý prvok  nezávislosti tejto

inštitúcie zachoval.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán kolega, predsa parlament je politická inšti-

túcia. Čo to tu rozprávate?  (Hlas poslanca Brňáka, že je to

ústavodarný orgán.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán predseda, hovorí pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Prokuratúra nemôže byť  rovnakou politickou inštitúciou

ako parlament.  V parlamente sa  robí politika, to  je samo-

zrejmé, ale politika sa  nemôže robiť na Generálnej prokura-

túre. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ospravedlňujem sa, že reagujem do tretice, pevne dúfam,

že to bude naposledy.

 

     Pán poslanec Moravčík, ak označíte parlament iba za po-

litickú inštitúciu,  tak nemám viac k  tomu čo dodať. Nalis-

tujte si Ústavu Slovenskej  republiky, nalistujte si, kde je

konštatácia o tom, čo je to parlament, čo je to Národná rada

Slovenskej  republiky. To,  že má  politický obsah činnosti,

predsa neznamená,  že v prvom rade  nie je najvyšším orgánom

štátnej moci. Je to  orgán ústavodarný, prijíma ústavu, naj-

vyšší konštitučný orgán, a vy  tvrdíte, že je to orgán poli-

tický.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel som iba dodať, že ak  sa tu hovorí o tom, že par-

lament je politická inštitúcia, tak existuje aj pojem trest-

ná politika a všetky  orgány, ktoré vykonávajú verejnú súdnu

trestnú moc, robia tiež trestnoprávnu politiku.  Takže ak by

sme išli touto cestou argumentácie,  tak by sme museli pove-

dať, že  všetky verejné inštitúcie,  ktoré vykonávajú nejakú

verejnú činnosť, uskutočňujú politiku v danej spoločnosti.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Hlási  sa niekto, páni  poslanci, do rozpravy?

Ak nie, vyhlasujem rozpravu...

 

     Pán kolega, ale nabudúce sa  hláste skôr. Nech sa páči,

dajte slovo pánu kolegovi Fogašovi.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem pekne. Pán predsedajúci,  ja som to tu stláčal,

ale nejako to nefungovalo.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Neskoro sa to zaplo. Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Chcel by  som navrhnúť, aby sme  skončili túto polemiku

a predkladám dva krátke pozmeňujúce návrhy.

 

     Prvý sa týka § 30 a odporúčam v odseku 1 v treťom riad-

ku vypustiť  slovo "právoplatné" a zostalo  by tam len "roz-

hodnutie  súdu". Aké  rozhodnutie súdu  preskúma prokurátor,

vyplýva to z procesných predpisov, pretože v trestnom konaní

je možné, aby to bolo  aj právoplatné rozhodnutie, ale v ob-

čianskom súdnom konaní, keď už  dobehnú všetky veci, to bude

len rozhodnutie, ktoré nebude právoplatné. Myslím si, že do-

držiavanie princípu zákonnosti  a funkcia strážcu zákonnosti

zo strany  prokurátora je prekonaná a  je za nami. Domnievam

sa  preto, že  by bolo  možné vypustiť  slovo "právoplatné",

zostalo by  tam teda len "preskúma  rozhodnutie súdu", a aké

rozhodnutie to bude, stanovia príslušné procesnoprávne pred-

pisy.

 

     Súčasne navrhujem,  aby sa §  29 upravil takto:  "Odsek

1: V prípade,  ak ide o podozrenie z  porušenia zákona alebo

trestnej  činnosti, je  každý povinný  sa na  výzvu dostaviť

k prokurátorovi..." atď., to by  už pokračovala tá veta, ako

je. Zamedzilo  by sa tým  vlastne možnosti zneužiť  a myslím

si, že  dôvod by mal  byť známy aj  tomu, kto je  povinný sa

dostaviť na výzvu a podať aj príslušné vysvetlenie.

 

     Tieto dve úpravy by možno pomohli samotnej prehľadnosti

a zamedzili by zneužitiu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán kolega,  len by  som vás  žiadal, aby ste

tieto návrhy dali písomne spoločnému spravodajcovi.

 

     Pýtam sa, dámy a páni,  hlási sa ešte niekto do rozpra-

vy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže  nikto, vyhlasujem  rozpravu o  dvadsiatom treťom

bode programu za skončenú.

 

     Chce sa  vyjadriť k rozprave pán  minister Liščák?

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Žiada si  záverečné slovo spoločný spravodajca

výborov pán poslanec Kunc?

Poslanec B. Kunc:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy  a páni,  pristúpime k  hlasovaniu o  jednotlivých

pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

 

     Prosím  spoločného  spravodajcu  výborov  pána poslanca

Kunca,  aby  hlasovanie  uvádzal  v  zmysle spoločnej správy

a výsledkov rozpravy. Nech sa páči, pán doktor.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

     vážení hostia,

 

     ako som už uviedol  pri oboznamovaní so spoločnou sprá-

vou, osvojil som si  všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy,

ktoré obsahuje  spoločná správa výborov, a navrhujem o  nich

hlasovať hromadne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Počuli  ste vyjadrenie  spoločného spravodajcu. Prosím,

prezentujme sa a zároveň  hlasujme. Pán spoločný spravodajca

odporúča tieto návrhy prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tieto návrhy boli prijaté.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrhy, ktoré v rámci  rozpravy predniesli páni poslan-

ci, sú zhrnuté  v prílohe 466b. Je to  tlač, ktorú ste našli

dnes na stoloch. Sú uvedené v takom poradí, ako boli predne-

sené.

 

     Návrhy pána  poslanca Brňáka považujem  za natoľko kon-

zistentné a systémovo  sa viažuce na návrh zákona,  že ak by

to vyhovovalo,  navrhol by som o  nich hlasovať hromadne. Je

to spolu šesť návrhov. Všetky návrhy odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Procedurálna poznámka - pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Odporúčam o bode 1 návrhu pána Brňáka hlasovať osobitne

a o bodoch 2, 3, 4, 5 a 6 možno en bloc.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán spoločný spravodajca, súhlasíte s tým?

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Súhlasím.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Brňá-

ka.  Prvý návrh  ide  na  samostatné hlasovanie.  O návrhoch

v bodoch 2, 3, 4, 5 a 6 budeme hlasovať en bloc.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca  návrhy odporúča  prijať. (Hlasy  v sále.)  Áno,

bod 1  ide na samostatné  hlasovanie. Povedal som  to, treba

počúvať. (Ruch v rokovacej miestnosti.)

 

     Prosím, počúvajte ma. Návrhy  pána poslanca Brňáka: bod

1 ide na  samostatné hlasovanie, o  návrhoch v  bodoch číslo

2, 3, 4, 5 a 6 budeme hlasovať en bloc. (Ďalšie hlasy z plé-

na.)

 

     Prosím vás pekne, povedal  som to jasne, počúvajte. Ne-

budem to v budúcnosti robiť, že sa budem štyrikrát opakovať.

Treba počúvať.

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  zároveň  hlasujme.  (Hlasy

z pléna.)  Hlasujeme  o bodoch 2, 3, 4, 5 a 6  bode en bloc.

Pán spoločný spravodajca návrhy odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem,  že návrhy  pána poslanca  Brňáka číslo 2,

3, 4, 5 a 6, tak ako sú uvedené v tlači 466b, sme schválili.

 

 

     Teraz  budeme hlasovať  o návrhu  pána poslanca  Brňáka

v bode 1.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča...

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že i tento  návrh pána poslanca Brňáka sme

prijali.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Budeme pokračovať  hlasovaním o návrhoch  pána poslanca

Benčíka. Návrh pána poslanca v bode 1 odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pristúpime k hlasovaniu o prvom pozmeňujúcom návrhu pá-

na poslanca Benčíka.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Benčíka sme schválili.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca Benčíka  uvedený v bode 2 odporúčam

prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

      Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom ná-

vrhu pána poslanca Benčíka.  Pán spoločný spravodajca ho od-

porúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že i druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca

Benčíka sme prijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána  poslanca Benčíka uvádzaný  v bodoch 3  a 4,

teda dva návrhy, sa vzťahujú na rovnakú úpravu, takže môžeme

o nich hlasovať spoločne. Návrhy však neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  zároveň  hlasujme spoločne

o návrhoch 3 a 4 pána poslanca Benčíka. Pán spoločný spravo-

dajca ich odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy  3 a 4 pána poslanca

Benčíka sme neschválili.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca Benčíka v bode 5 je už vlastne spl-

nený - prijatý, pretože  sa nachádza medzi prijatými návrhmi

pána poslanca Brňáka.

 

     Návrh pána poslanca uvádzaný v bode 6 odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň  hlasujme o šiestom pozmeňujú-

com návrhu  pána poslanca Benčíka.  Pán spoločný spravodajca

ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili šiesty návrh pána poslan-

ca Benčíka.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca  uvádzaný v bode 7 je  už v skutoč-

nosti prijatý v rámci  návrhov pána poslanca Brňáka. Predpo-

kladám, že prijaté texty plne vyhovujú tomu, čo navrhuje pán

poslanec do § 23 ako odseky 2 a 3. Áno, pán poslanec?

 

     Návrh pána poslanca v bode 8 odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme o ôsmom

pozmeňujúcom  návrhu  pána  poslanca  Benčíka.  Pán spoločný

spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem,  že ôsmy  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Benčíka sme prijali.

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca  v bode 9 je už  v skutočnosti tak-

isto prijatý v rámci prvej skupiny návrhov  uvádzaných pánom

poslancom Brňákom.

 

     Teraz budeme  hlasovať o návrhoch  pána poslanca Rózsu.

Návrh pána poslanca uvádzaný v  bode 1 je neaktuálny  vzhľa-

dom na to, že o zákone hlasujeme.

 

     Návrh pána poslanca uvádzaný  v bode 2 neodporúčam pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca  Rózsu. Pán spoločný spra-

vodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Rózsu sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca Rózsu uvádzaný v bode 3 neodporúčam

prijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o treťom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca  Rózsu. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že ani  tretí pozmeňujúci  návrh pána po-

slanca Rózsu sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána  poslanca uvádzaný v  bode 4 sme  už vlastne

prijali, ako si to iste všimol aj sám.

 

     Piaty návrh pána poslanca Rózsu neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a  zároveň hlasujme o piatom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca  Rózsu. Pán spoločný spravo-

dajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem,  že ani  piaty pozmeňujúci  návrh pána po-

slanca Rózsu sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca uvádzaný  v bode 6 neodporúčam pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme a zároveň hlasujme o šiestom pozme-

ňujúcom návrhu pána poslanca Rózsu. Pán spoločný spravodajca

ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že šiesty  pozmeňujúci návrh pána poslanca

Rózsu sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca uvádzaný  v bode 7 neodporúčam pri-

jať.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu číslo 7 pána

poslanca Rózsu. Pán spoločný  spravodajca ho neodporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  ani siedmy pozmeňujúci  návrh pána po-

slanca Rózsu sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Langoša. Návr-

hu  uvádzanému v  bode 1  vlastne  vyhovuje text už  prijatý

v pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch pána poslanca Brňá-

ka, a preto nie je potrebné o ňom hlasovať.

 

     Návrh pána poslanca uvádzaný v bode 2 je zmätený,  pre-

tože § 17 neobsahuje texty a nemôžeme teda prijať ani úpravu

uvádzanú v tomto návrhu. Ale konštatujem, že potom k § 36 má

pán poslanec ešte iný návrh. O tom budeme hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Budeme hlasovať  o druhom pozmeňujúcom  návrhu. Prosím,

prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom pozmeňujúcom...

 

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Nie je potrebné o tom hlasovať.

 

     Hlasujeme o návrhu v bode  3 pána poslanca. Tento návrh

odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Moment, toto hlasovanie je, samozrejme, neplatné.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Opakujem, že  budeme hlasovať o bode  3 návrhu pána po-

slanca a odporúčam tento návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o treťom

pozmeňujúcom  návrhu  pána  poslanca  Langoša.  Pán spoločný

spravodajca odporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tretí pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Langoša sme prijali.

 

 

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Poznamenávam, že  v citovanom §  18 dôjde k  technickej

úprave,  pretože ak  vypadne písmeno  b), pochopiteľne,  vy-

čiarkneme písmeno a) a text bude plynulý.

 

     Návrh uvádzaný v bode 4 neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a zároveň  hlasujme o  štvrtom

pozmeňujúcom  návrhu  pána  poslanca  Langoša.  Pán spoločný

spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že štvrtý  pozmeňujúci návrh pána poslanca

Langoša sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca uvádzaný v bode 5 po včerajšom pod-

statnom vysvetlení pána  generálneho prokurátora neodporúčam

prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a  zároveň hlasujme o piatom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca  Langoša. Pán spoločný spra-

vodajca ho neodporúča prijať.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  piaty pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Langoša sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca Langoša  uvádzaný v bode 6 obsahuje

dva čiastkové  body. K bodu 1  poznamenávam, že tomu vlastne

vyhovuje celý kontext zákona,  takže osobitne hovoriť o pro-

cesnej samostatnosti prokurátorov  nie je nevyhnutné. Čiast-

kovému bodu 2  sa vyhovuje už v prvom  súbore návrhov, ktoré

predložil pán poslanec Brňák a ktorý sme prijali. Je to tak,

pán poslanec?

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dajte slovo pánu poslancovi.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca, návrh pod bodom

6 je ucelený návrh, nemá časti. Je to komplexný jeden návrh.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Iste, len som to rozčlenil  z hľadiska toho, ako je ob-

siahnutý v  kontexte zákona vôbec. Návrh  pána poslanca uvá-

dzaný v bode 7 neodporúčam prijať. (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán spoločný spravodajca konštatoval,  že toto je vylú-

čené  už predošlým  hlasovaním. (Hlas  poslanca Brňáka:  Iné

znenie bolo schválené v tom komplexe, na začiatku.)

 

     Dámy a  páni, prezentujme sa budeme  hlasovať o šiestom

pozmeňujúcom  návrhu  pána  poslanca  Langoša.  Pán spoločný

spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme neprijali tento návrh pána poslanca

Langoša.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pokračujeme hlasovaním o bode  7 návrhov pána poslanca.

Tento návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a zároveň  hlasujme o  siedmom

pozmeňujúcom  návrhu  pána  poslanca  Langoša.  Pán spoločný

spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že siedmy  pozmeňujúci návrh pána poslanca

Langoša sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána  poslanca uvedený v bode  8 neodporúčam pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a  zároveň hlasujme o ôsmom poz-

meňujúcom návrhu pána poslanca Langoša. Pán spoločný spravo-

dajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že ôsmy  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Langoša sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána  poslanca uvedený v bode  9 neodporúčam pri-

jať.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a zároveň  hlasujme o deviatom

pozmeňujúcom  návrhu  pána  poslanca  Langoša.  Pán spoločný

spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že deviaty pozmeňujúci návrh pána poslanca

Langoša sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca uvedený  v bode 10 neodporúčam pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a zároveň  hlasujme o desiatom

pozmeňujúcom  návrhu  pána  poslanca  Langoša.  Pán spoločný

spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že desiaty pozmeňujúci návrh pána poslanca

Langoša sme neschválili.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Čarnogurského.

Keďže z  troch návrhov neodporúčam ani  jeden prijať, môžeme

o nich hlasovať hromadne, pán poslanec?

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Nie.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh uvádzaný v bode 1 neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pardon, skôr ako budeme hlasovať, procedurálnu poznámku

má pán poslanec Juraj Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som sa spýtať

pána  spravodajcu len  kvôli istote  v hlasovaní  a jasnosti

predkladaných návrhov na hlasovanie  o bode číslo 8 pozmeňu-

júceho  návrhu pána  doktora Langoša.  Čo viedlo spravodajcu

k tomu,  že  neodporúčal  tento  návrh  prijať,  pretože ide

o veľmi praktickú vec a  odbornosť pracovníkov justície? Ne-

vidím dôvod, prečo sa to riešilo takýmto spôsobom.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, ale skutočne  to nie je procedurálny návrh,

bohužiaľ, je po rozprave.

 

     Nech sa páči, budeme pokračovať v hlasovaní.

 

     Budeme  hlasovať o  prvom pozmeňujúcom  návrhu pána po-

slanca Čarnogurského. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Čarnogurského sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh  pána poslanca  obsiahnutý v  bode 2  neodporúčam

prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a  zároveň hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána  poslanca Čarnogurského. Pán spoločný

spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Čarnogurského sme neschválili.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána poslanca uvedený v bode 3 neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a  zároveň hlasujme o treťom po-

zmeňujúcom návrhu pána  poslanca Čarnogurského. Pán spoločný

spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme neprijali ani tretí pozmeňujúci ná-

vrh pána poslanca Čarnogurského.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Budeme hlasovať  o návrhoch pána  poslanca Hrušovského.

Návrh pána poslanca uvedený v bode 1 neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme  sa a zároveň hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom  návrhu pána  poslanca Hrušovského.  Pán spoločný

spravodajca ho neodporúča prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Hrušovského sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrhu pána  poslanca uvedenému v bode  2 sa už vlastne

vyhovelo, takže neodporúčam tento návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec ho  sťahuje, môžeme prejsť k tre-

tiemu návrhu.

 

     Pardon,  pán  spoločný  spravodajca. Pán poslanec chce

stiahnuť aj ďalšie návrhy. Slovo má pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predsedajúci, keďže sa už hlasovalo o mojich pozme-

ňujúcich návrhoch uvedených pod  bodom 2, trojka bola akcep-

tovaná, štvorka  taktiež, päťka už bola  odmietnutá, lebo to

je návrh, ktorý podal aj pán poslanec Benčík, sťahujem tieto

pozmeňujúce návrhy a žiadam hlasovať iba o bode 6.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Budeme sa prezentovať a hlasovať o šiestom pozmeňujúcom

návrhu pána  poslanca Hrušovského. Pán  spoločný spravodajca

odporúča...

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Tento návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Návrh neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že šiesty  pozmeňujúci návrh pána poslanca

Hrušovského sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Nasleduje hlasovanie o návrhoch pána poslanca Gauliede-

ra.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pardon, ešte je siedmy  pozmeňujúci návrh pána poslanca

Hrušovského.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Prepáčte prosím, áno. Tento návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a zároveň  hlasujme o  siedmom

pozmeňujúcom návrhu pána  poslanca Hrušovského. Pán spoločný

spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme neschválili ani  siedmy návrh pána

poslanca Hrušovského.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Teraz budeme hlasovať o  návrhoch pána poslanca Gaulie-

dera. Návrh uvedený v bode 1 odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme  sa a zároveň hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom  návrhu  pána  poslanca  Gauliedera. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Gauliedera sme prijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh pána  poslanca uvedený v  bode 2 má  konštatujúci

charakter, a  keďže nie je  legislatívnym vyjadrením obsahu,

nie je možné o ňom takto hlasovať, pán poslanec.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Čiže je bezpredmetný. Ideme ďalej.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh v bode 3 pána  poslanca má rovnako takýto charak-

ter. Počuli sme k nemu  včera dosť široké vysvetlenie, prečo

je rozumné, aby sa aj predseda Národnej rady mohol dozvedieť

o takejto závažnej informácii, takže  nemôžem dať o tom hla-

sovať, ale predpokladám, že aj pán poslanec je uspokojený.

 

     O bode 4 a jeho  obsahu sme včera tiež počuli podstatné

vysvetlenie. V  tej podobe, ako je text obsiahnutý,  nedá sa

o ňom hlasovať alebo nehlasovať, takže ostáva nehlasovať. To

isté sa vzťahuje aj na bod  5, ktorý môžeme považovať za ur-

čitú informáciu, ale nie  je štylizovaný tak, aby predstavo-

val obsah normy.  Zmysel návrhu obsiahnutého v bode  6 je už

vlastne pojatý  v spoločnej správe a  predpokladám, že si to

všimol aj pán poslanec.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Teraz sú ešte dva návrhy pána Fogaša.

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pán poslanec Fogaš má tieto dva pozmeňujúce návrhy:

 

     V § 29 ods. 1  urobiť nasledujúcu úpravu: "Každý je po-

vinný sa na výzvu dostaviť  k prokurátorovi, ak existuje po-

dozrenie z  porušenia zákona  alebo  spáchanej trestnej čin-

nosti, a podať potrebné vysvetlenie, ak mu v tom nebráni zá-

konný dôvod."

 

     Tento návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a  zároveň hlasujme o prvom poz-

meňujúcom návrhu pána poslanca  Fogaša. Pán spoločný spravo-

dajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Fogaša sme neschválili.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Druhý návrh  pána poslanca Fogaša  sa týka §  30 a znie

takto: v odseku 1 tretí  riadok - vypustiť slovo "právoplat-

né".

 

     Tento návrh odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a  zároveň hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Fogaša. Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča prijať.

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca

sme schválili.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  tým sme  ukončili hlasovanie

o pozmeňujúcich  a  doplňujúcich  návrhoch  pánov  poslancov

a môžeme hlasovať o celom zákone.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Procedurálna poznámka - pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán  podpredseda, musím  konštatovať, že  pri hlasovaní

došlo ku kontradikcii. Schválili sme bod 1 spoločnej správy,

kde sa hovorí: "Prokurátor  je samostatný, nezávislý a mono-

kratický  orgán." A  takisto sme  schválili pripomienku pána

poslanca  Benčíka pod bodom 1 - vypustiť text "a monokratic-

ký". Čo vlastne platí?

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, v súlade s  ustanovením § 26 ods. 1 zákona

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky bu-

deme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča...

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh zákona prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán spoločný spravodajca odporúča návrh zákona prijať.

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o prokuratúre.

 

     Pán spoločný spravodajca, ďakujem za spoluprácu.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Aj ja  ďakujem kolegyniam a kolegom  za tvorivú a revo-

lučnú spoluprácu. (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Procedurálna poznámka? Prosím, dajte slovo pánu poslan-

covi Šimkovi.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Dámy a páni,

 

     dávam procedurálny návrh. Dovoľte,  aby som ho uviedol.

11. septembra tohto roku  43 poslancov tohto parlamentu dalo

návrh, aby sa rokovalo  o vyslovení nedôvery ministrovi kul-

túry Ivanovi Hudecovi. Dali tiež  návrh, aby sa o tomto bode

rokovalo 18. 9. o 9.00 hodine, to znamená dnes. Pri schvaľo-

vaní  programu  parlament  nerešpektoval  názor 43 poslancov

a zaradil  rokovanie o  tomto programe  tesne pred rokovaním

o interpeláciách. Napriek  tomu, že interpelácie  sú až zaj-

tra, včera väčšina v parlamente  rozhodla inak a rokovalo sa

o tomto návrhu  včera. Začalo sa o  ňom rokovať, ale napokon

sa o  ňom nerokovalo. 43  poslancov, ktorí dali  svoj návrh,

ktorí reprezentujú asi milión voličov na Slovensku, nedosta-

lo možnosť sa k tomuto  návrhu vyjadriť a vystúpiť v rozpra-

ve. Z toho dôvodu dnes podáva 36 poslancov Národnej rady no-

vý návrh  na vyslovenie nedôvery  ministrovi kultúry Ivanovi

Hudecovi.

 

     V tejto  súvislosti vám chcem  pripomenúť včerajšie vy-

stúpenie predsedníčky Dolnej  snemovne britského Parlamentu,

ktorá síce  nehovorila v štátnom  jazyku, ale myslím  si, že

bolo zabezpečené dostatočne kvalitné tlmočenie, takže nazdá-

vam sa, že každý z poslancov tohto parlamentu si mohol vypo-

čuť aj  tieto slová: "Nesúhlas a rozprava sú srdcom demokra-

cie. Vláda a opozícia si navzájom uznávajú a rešpektujú svo-

ju ústavnú úlohu. Opozícia uznáva právo vlády vládnuť, vláda

uznáva právo opozície oponovať. Vláda napokon musí mať právo

konať, ale v demokracii musí  mať opozícia právo hovoriť jej

do toho.  Ak opozícia hlasuje  proti politike vlády,  nie je

v tom nijaká  nelojálnosť, ak je  presvedčená, že je  to na-

opak  v záujme celej krajiny. Úlohou opozície je naozaj opo-

novať,  skúmať, spochybňovať  a  kritizovať  vládu, a  to aj

v prípade, že sa to koalícii nepáči."

 

     Nedávam návrh na rozšírenie programu tejto schôdze, ale

žiadam, aby podľa § 85  ods. 3 rokovacieho poriadku po skon-

čení tejto  schôdze predseda parlamentu  bez meškania zvolal

ďalšiu schôdzu  Národnej rady a na  nej tento návrh preroko-

val.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni,

 

     pristúpime  k   d v a d s i a t e m u   š t v r t é m u

bodu programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o kárnej zodpovednosti prokurátorov.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 467

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 467a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní minister spravodlivosti  Slovenskej republiky Jozef

Liščák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

     Priatelia, prosím o pokoj v sále. Pán Polka, potichšie,

prosím.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vláda  Slovenskej  republiky  ma  poverila,  aby som na

schôdzi Národnej rady  Slovenskej republiky odôvodnil vládny

návrh zákona o kárnej zodpovednosti prokurátorov, ktorý ges-

torsky pripravil generálny prokurátor.

 

     Predkladaným  návrhom sa  nahradí platná  právna úprava

kárnej  zodpovednosti prokurátorov  vykonávaná zákonom číslo

60/1965 Zb. o prokuratúre a príkazom generálneho prokurátora

Slovenskej republiky pod poradovým  číslom 16 z 30. decembra

1992 o výkone a kárnej právomoci nad prokurátormi a vyšetro-

vateľmi prokuratúry.

 

     V  predkladanom návrhu  sú plne  premietnuté požiadavky

a odporúčania 8. kongresu OSN  o prevencii zločinnosti a za-

obchádzaní s páchateľmi, ktorý sa  konal v dňoch 27. augusta

až 7.  septembra 1990 v Havane.  Uvedený kongres prijal pra-

vidlá, smernice  o úlohe prokurátorov.  Podľa bodov 22  a 23

týchto pravidiel disciplinárne  konanie ohľadne prokurátorov

musí  byť založené  na zákone, sťažnosti proti  prokurátorom

musia byť prerokúvané urýchlene, korektne, v príslušnom zod-

povedajúcom konaní. Rozhodnutie má byť podrobené nezávislému

preskúmaniu.  Konanie  musí  zaručiť  objektívne  hodnotenie

a rozhodnutie má byť vymedzené  v súlade so zákonom, kódexom

profesionálneho správania  sa a inými  uznávanými štandardmi

a etikou.

 

     Predkladaný návrh zákona  o kárnej zodpovednosti proku-

rátorov vychádza zo schválených  zásad a plne rešpektuje vý-

sledky ich prerokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej

republiky. Na rozdiel od  platnej právnej úpravy predkladaný

návrh umocňuje právne istoty prokurátorov v tom, že povyšuje

proces  konania o  kárnych previneniach  prokurátora z formy

vnútrorezortného predpisu, teda príkazu generálneho prokurá-

tora, na formu zákona.

 

     Návrh novým spôsobom definuje pojem kárneho previnenia.

Previnenia kategorizuje podľa závažnosti porušenia povinnos-

ti prokurátora  a v nadväznosti  na to diferencuje  aj kárne

opatrenia. V návrhu sa  upravuje ukladanie opatrení na prie-

stupky, ktorých sa dopustil  prokurátor, pričom sa akceptujú

sankcie ukladané za priestupky. Stupeň právnej istoty proku-

rátorov predkladaný návrh zákona  umocňuje najmä tým, že za-

kladá možnosť preskúmať kárne rozhodnutia súdom. Predkladaný

návrh v plnom rozsahu rešpektuje a zohľadňuje ústavou garan-

tované občianske  práva a slobody  a je v  súlade s Listinou

základných práv a slobôd.

 

     Odporúčam  preto  Národnej  rade  Slovenskej  republiky

predložený návrh zákona  o kárnej zodpovednosti prokurátorov

schváliť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Bartolo-

meja Kunca, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vlád-

neho návrhu zákona vo  výboroch Národnej rady Slovenskej re-

publiky. Nech sa páči, pán kolega.

 

 

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne,

     milí kolegovia,

     vážení hostia,

 

     prednesiem  spoločnú správu  Ústavnoprávneho výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre obranu  a bezpečnosť o výsledku prero-

kovania vládneho návrhu zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o kárnej zodpovednosti prokurátorov.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o kárnej zodpovednosti prokurátorov pridelil predseda Národ-

nej rady  Slovenskej republiky rozhodnutím číslo  1136 z 28.

augusta 1996 na prerokovanie v  lehote do 10. septembra 1996

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady  a Výboru Národnej rady

pre obranu a bezpečnosť.

 

     Koordináciou stanovísk výborov  bol citovaným rozhodnu-

tím  poverený Ústavnoprávny  výbor Národnej  rady Slovenskej

republiky.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o kárnej  zodpovednosti prokurátorov  prerokovali v  určenej

lehote  obidva  výbory  Národnej  rady Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny  výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky ho

prerokoval 3.  septembra 1996 a Výbor  Národnej rady Sloven-

skej  republiky pre  obranu a  bezpečnosť ho  prerokoval 10.

septembra 1996.

 

     Obidva výbory Národnej  rady Slovenskej republiky, kto-

rým bol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pri-

delený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade

Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení jedného pozmeňu-

júceho návrhu, ktorý si osvojujem a odporučím ho prijať.

 

     To je celá správa, vážený pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Dámy a páni, otváram rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode

programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku,

ale teraz sa mi prihlásil pán poslanec Langoš.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Langoš, máte slovo.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Dámy a páni, pokúsim sa byť veľmi stručný.

 

     Včerajšie  obsiahle vystúpenie  generálneho prokurátora

jasne ukázalo, že je  odchovancom ducha starej komunistickej

prokuratúry a že  sa s tým nedá  nič robiť.  Nemám k tomu čo

dodať, okrem tej otázky, ktorú som položil ministrovi Liščá-

kovi a chcel som, aby  na ňu odpovedal ten, ktorý predkladal

tento návrh  zákona, a nie  generálny prokurátor. Tá  otázka

nebola triviálna právna otázka - aký je rozdiel medzi "môže"

a "musí", ale prečo Národná rada navrhne, keď generálny pro-

kurátor prestane spĺňať všeobecne ustanovené podmienky v pa-

ragrafe, na ktorý sa toto ustanovenie odvoláva, a prečo môže

odvolať v  prípade, keď generálny prokurátor  je odsúdený za

spáchanie trestného činu. Pán generálny prokurátor ani tejto

lapidárnej otázke neporozumel.

 

 

     Ale k prerokúvanému zákonu. Už včera som hovoril o jed-

nom gumenom paragrafe, a to je ustanovenie § 3 ods. 2. Odsek

1 je podľa  mňa úplne postačujúci, na  ktorý sa môžu odvolať

kárne opatrenia  v ustanovení §  4 odseku 1.  Teda navrhujem

vypustiť odsek  2, pretože je  možné, že dvaja  prokurátori,

ktorí sa dopustia rovnakého skutku alebo činu, budú posudzo-

vaní rozdielne - jeden podľa odseku 1 a druhý podľa odseku 2.

 

     A teda môj pozmeňujúci  návrh znie takto: navrhujem vy-

pustiť odsek 2 § 3, ponechať  odsek 1 bez číslovania a pone-

chať vlastne odsek 1. Vypustiť  z odseku 2 vetu: "Za závažné

kárne  previnenie  možno  uložiť  niektoré  z týchto kárnych

opatrení:  a) zníženie  základného platu  až o  15 % na dobu

najviac 6 mesiacov" - toto vypustiť.

 

     Nové znenie § 4 bude takéto:

 

     (1) Za kárne previnenie možno uložiť niektoré z týchto

kárnych opatrení:

 

     a) napomenutie,

     b) zníženie základného platu až  o 15 % na dobu najviac

- namiesto troch - šiestich mesiacov,

     c) odvolanie z funkcie  a ustanovenie do nižšej funkcie

na  tej istej  prokuratúre  alebo do funkcie  na prokuratúre

nižšieho stupňa v tej istej obci,

     d) prepustenie.

 

     Teda za kárne previnenie toto sú kárne opatrenia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

 

     Pán poslanec Polka, nech sa páči.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Vážený pán minister,

     dámy a páni,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi  krátku  poznámku,  ale  zásadného významu,

k názvu tohto predkladaného zákona.

 

     Som rodák  z Kysúc, kde sa  spisovne po slovensky veľmi

nehovorí, preto som si  zobral ako pomôcku Ústavu Slovenskej

republiky, kde  sa v článku  78 hovorí o  postihu poslancov,

ktorý vylučuje trestnoprávny postih poslancov a zavádza dis-

ciplinárne konanie vo veci niektorých previnení alebo preči-

nov poslancov.

 

     Ak by  táto námietka neobstála, zobral  som si na pomoc

Synonymický  slovník slovenčiny,  vydaný vydavateľstvom Veda

SAV, konkrétne je tu  copyright - Jazykovedný ústav Ľudovíta

Štúra a Veda, vydavateľstvo SAV  1995, v ktorom je na strane

195 slovo "kárny" - pozri správne "disciplinárny", pri slove

"disciplinárny" sa na strane  89 hovorí: disciplinárny - tý-

kajúci sa disciplíny, zaoberajúci sa porušovaním disciplíny.

 

     Dovoľte, aby  som uplatnil pripomienku,  že slovo kárny

nie je slovenským slovom, a  preto navrhujem zmenu tohto ná-

zvu zákona aj ďalšiu  odvodenú legislatívnu zmenu - nahradiť

slovo "kárny" slovom "disciplinárny".

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte niekto  do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  vyhlasujem rozpravu o  dvadsiatom štvrtom bode

programu za skončenú.

 

     Chce  sa vyjadriť  pán minister  Liščák k  tomu jednému

vystúpeniu.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Netreba.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť v závereč-

nom slove?

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Rád by som sa poradil,  pán predsedajúci, ak by to bolo

umožnené prestávkou.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre.  Dámy a  páni, vyhlasujem  prestávku. Zídeme  sa

v rokovacej miestnosti 11.10 hodine.

 

 

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni,

 

     čas, ktorý  bol určený na prestávku, uplynul, preto vás

prosím alebo žiadam, aby ste prišli do rokovacej miestnosti.

Opakujem, žiadam všetkých poslancov, aby sa dostavili do ro-

kovacej miestnosti.

 

     Páni  poslanci a,  samozrejme, aj  predsedovia výborov,

bol by som veľmi rád, keby  ste sa dostavili na svoje praco-

visko. (Hlas v sále.) Hovorím predsedovia výborov, poslanky-

ne sú tu  všetky. A keď nie, ony  sú natoľko disciplinované,

že o chvíľu tu budú všetky.

 

     Prosím spoločného spravodajcu, aby  sa vyjadril v záve-

rečnom slove.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     stručná rozprava bola pre  mňa, priznám sa, prekvapujú-

ca, pretože  z dvoch závažných  pozmeňujúcich návrhov, ktoré

odzneli, som v skutočnosti  neočakával vo vlastnej predstave

a vo vlastnom premyslení ani jeden. Takže sa priznám, že na-

ozaj si to žiadalo nové  premyslenie vecí, zamyslenie sa nad

nimi a  z toho vyvodiť  stanovisko alebo správanie.  Napriek

tomu, že sme sa nad  tým opätovne zamysleli a veci predisku-

tovali, je moje stanovisko  k pozmeňujúcim návrhom také, aké

je, a o chvíľu vám ho prednesiem.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy  a páni,  budeme hlasovať.  Prosím, prezentujme sa

a zároveň hlasujme o prvom návrhu pána poslanca Langoša. Pán

spoločný spravodajca odporúča...

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Predpokladám,  že panie  poslankyne a  páni poslanci sa

pamätajú na návrh, ako ho predniesol pán poslanec Langoš.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Hlasujte všetci podľa svojho vedomia a svedomia. (Hlasy

v rokovacej miestnosti.)  Priatelia, toto hlasovanie  nie je

neplatné. (Šum v sále.) Dobre v poriadku, toto hlasovanie je

neplatné.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Práve  to chcem,  pretože nepredpokladám,  že sa všetci

pamätáme. Návrh  znel takto: Navrhujem vypustiť  z názvu § 3

slová "a závažné kárne previnenie" a všade tam, kde sa v zá-

kone slová "závažné kárne  previnenie" používajú. V dôsledku

toho vypustiť celý odsek 2.

 

     V ustanovení § 4 ods. 1 písm. b) nahradiť slovo "troch"

slovom "šiestich". Vypustiť v tomto ustanovení odseku 2 zne-

nie  úvodného ustanovenia  a písmená  a), b)  a c) zmeniť na

písmená e) a d).

 

     Sú to dva návrhy. Prvý návrh odporúčam neprijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme o prvom

návrhu  pána poslanca  Langoša. Pán  spoločný spravodajca ho

neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Langoša sme neprijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Druhý návrh pána poslanca v  tom znení, ako som ho pre-

čítal, neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom

pozmeňujúcom  návrhu  pána  poslanca  Langoša.  Pán spoločný

spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

 

     Konštatujem,  že ani  druhý pozmeňujúci  návrh pána po-

slanca Langoša sme neschválili.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrh jazykového charakteru predložil pán poslanec Pol-

ka. Tento návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a  zároveň hlasujme o návrhu po-

slanca Polku. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nech sa páči, môžeme pokračovať.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     To boli všetky návrhy z rozpravy, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán spoločný spravodajca, musím  vás upozorniť, že i zo

spoločnej správy vyplýva jeden návrh k § 3 ods. 2.

 

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Áno, tak ako som  uviedol po prednesení spoločnej sprá-

vy, tento návrh som si osvojil a odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Budeme hlasovať  o tomto návrhu, ktorý  si pán poslanec

Kunc osvojil. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Sa-

mozrejme tým, že si ho osvojil, ho odporúča aj prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  pozmeňujúci návrh pána  poslanca Kunca

sme prijali.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Návrhy sú vyčerpané.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, v súlade s  ustanovením § 26 ods. 1 zákona

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky bu-

deme  hlasovať o  vládnom návrhu  zákona ako  celku v  znení

schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca zákon odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o kárnej zodpovednosti pro-

kurátorov.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Dámy a páni, prosil by som vás teraz, keby ste neodchá-

dzali z rokovacej miestnosti,  pretože budú po sebe nasledo-

vať dve hlasovania.

 

     Na 15.  schôdzi Národnej rady  Slovenskej republiky sme

prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo 328/1991 Zb.

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

 

     To bude prvé hlasovanie, tak  ako sme to dohodli. A po-

tom je  tu návrh Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky

pre obranu a bezpečnosť - návrh na uznesenie.

 

     Dámy a páni,

 

     k návrhu zákona číslo 328/1991  Zb. o konkurze a vyrov-

naní  v znení  neskorších predpisov  bola vykonaná rozprava,

ako aj  hlasovanie o pozmeňujúcich  a doplňujúcich návrhoch.

Pri hlasovaní o vládnom návrhu zákona ako celku Národná rada

nebola schopná sa uznášať.

 

     Uvedený vládny  návrh zákona vám  bol opäť rozdaný  ako

tlač číslo 410.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca To-

máša Cingela, aby zaujal  miesto určené pre spravodajcov vý-

borov.

 

     Pri rokovaní na 15. schôdzi Národnej rady o tomto vlád-

nom návrhu zákona nebol  schválený ani jeden z pozmeňujúcich

a doplňujúcich  návrhov, ktoré  boli podané  v rozprave.  Zo

spoločnej správy výborov - máte ju ako tlač číslo 410a - ne-

vyplynuli  žiadne pozmeňujúce  návrhy. Spoločný  spravodajca

výborov poslanec Cingel odporúčal  tento vládny návrh zákona

prijať.

 

     Pýtam sa spoločného spravodajcu, pána poslanca Cingela,

či sa chce vyjadriť.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Nie, ďakujem. Žiadam o záverečné hlasovanie a odporúčam

vládny návrh zákona prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, v súlade s  ustanovením § 26 ods. 1 zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať  o vládnom návrhu záko-

na, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 328/1991 Zb. o kon-

kurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon  číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení ne-

skorších predpisov.

 

     Ďakujem.  S procedurálnou  poznámkou chce  vystúpiť pán

poslanec Polka. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Vážený pán podpredseda,

     dámy a páni,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  vás informoval o výsledku zasadnu-

tia výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorému ste včera uloži-

li uznesením číslo 424 prerokovať  a zaujať stanoviská k po-

zmeňujúcim  a doplňujúcim  návrhom predneseným  vo včerajšej

rozprave.

 

     Výbor problematiku prerokoval  v troch základných okru-

hoch, ktoré sa dotýkali  samotného uznesenia, ďalej podstaty

predloženého vládneho návrhu, či  pôjde o vládny návrh záko-

na  alebo či tento návrh zákona odložíme, alebo vrátime vlá-

de s tým, že sa celá problematika pretransformuje do predpi-

sov sekundárnej normotvorby,  teda vyhlášok, prípadne naria-

dení vlády,  no a v  tretej časť sa  zaoberal pripomienkami,

ktoré  vznikli v  rozprave.

 

     Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť zaujal sta-

novisko, ktoré má takýto obsah:

 

 

     Výbor  Národnej rady  pre obranu  a bezpečnosť navrhuje

Národnej  rade  Slovenskej  republiky  zmeniť text uznesenia

číslo 424 zo 17. septembra 1996  v časti B, v ktorom pôvodný

text znel: "Národná rada  určuje Výbor Národnej rady Sloven-

skej  republiky pre  obranu a  bezpečnosť, aby  po vyjadrení

vlády Slovenskej republiky  zaujal stanovisko k pozmeňujúcim

a doplňujúcim  návrhom  predneseným  v  rozprave k uvedenému

vládnemu návrhu  zákona. Svoje stanovisko  predloží Národnej

rade.

 

     Navrhujeme  nový text  tohto uznesenia  alebo revokovať

toto  písmeno B  v tom  zmysle, ako  ho predložil pán kolega

Hrušovský. Zo zápisu sme  zistili - pani poslankyňa Sabolová

poukázala  na  tento  problém  ako  overovateľka  -, pretože

pôvodný návrh pána Hrušovského  bol jemne pozmenený v nasle-

dujúcej dosť chaotickej diskusii  a pán podpredseda bol uve-

dený do  omylu, že sa  dostalo do textu  "po vyjadrení vlády

Slovenskej republiky". To je stránka obsahová.

 

     Pokiaľ ide o formálnu stránku, dopustili sme sa určité-

ho porušenia  rokovacieho poriadku, pretože  sme formulovali

uznesenie, ktoré sme netermínovali  a ktorým sme vládu neza-

viazali  ku konkrétnemu  konaniu.  To  znamená, že  po tomto

uznesení by  bolo možné očakávať,  že vláda môže  k takémuto

uzneseniu prijať stanovisko až po niekoľkých mesiacoch, prí-

padne rokoch.  V obave, aby  sme takúto chybu  - dvojnásobnú

chybu - napravili, pristúpili sme k návrhu, ktorý som vám už

predniesol, že by bol nový text uznesenia číslo 424 nahrade-

ný v časti B, v ktorom  určuje, aby Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky  pre obranu a bezpečnosť  prerokoval a za-

ujal stanovisko k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predne-

seným v rozprave k uvedenému  vládnemu návrhu zákona a svoje

stanovisko predložil Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Pokiaľ ide o druhú  otázku, výbor hlasovaním prerokoval

pripomienku  pána  poslanca  Čarnogurského,  aby  sa uvedená

problematika riešila v  sekundárnej normotvorbe formou vlád-

nych nariadení alebo vyhlášok a  zaujal k nemu väčšinou hla-

sov stanovisko,  že odporúča Národnej  rade, aby prerokovala

predložený vládny  návrh zákona v  takej podobe, v  akej bol

vládou predložený, a vyjadrila  k nemu svoje stanovisko hla-

sovaním.

 

     Pokiaľ ide  o tretí okruh  problémov, k všetkým  pripo-

mienkam, ktoré odzneli v rozprave, sme zaujali stanovisko po

konzultácii s ministrom vnútra a s odbornými pracovníkmi tak

ministerstva  vnútra,  ako  aj  s  pracovníkmi dopravy, pôšt

a telekomunikácií. Odporúčam hlasovať o návrhu zmeny uznese-

nia číslo  424 a zaradiť  vládny návrh zákona  o premávke na

pozemných komunikáciách na zajtrajšie dopoludnie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcela by  som sa vyjadriť  k tomuto návrhu.  Ak budeme

argumentovať tým,  že bola chaotická diskusia  a prijali sme

v zmätku nejaké  uznesenie, tak je to  v tejto Národnej rade

veľmi zlé. Na vysvetlenie -  pán poslanec Köteles dal návrh,

aby sa  vyjadrila vláda k  týmto pozmeňujúcim návrhom.  Síce

pán poslanec  Hrušovský dal odporúčanie, aby  to bolo minis-

terstvo vnútra, ale pán  poslanec Andel ako predsedajúci dal

hlasovať o tom, že sa má  vyjadriť k tomu vláda. Čiže je po-

tom na  zváženie, akým spôsobom  rokujeme a ako  formulujeme

uznesenia.

 

     A chcem  sa spýtať, prečo  máme zrýchľovať prerokovanie

tohto zákona,  keby nám to pán  poslanec zdôvodnil za výbor.

Čo je také dôležité, ak je  to vládny návrh zákona, prečo by

sa k nemu nemala vyjadriť vláda, ale chceme to urýchliť, aby

rýchlo zaujalo stanovisko len ministerstvo vnútra.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Neviem síce, prečo by som mal  ja zdôvodňovať, prečo sa

k nemu vláda  má vyjadrovať alebo  nevyjadrovať, ale pokúsim

sa, pani kolegyňa, o toto stanovisko.

 

     Vláda tento vládny návrh predložila a poverila ministra

vnútra,  aby ho  predložil Národnej  rade, a  všetky výbory,

ktoré sa k nemu mali  vyjadriť, sa s týmto návrhom stotožni-

li. Čiže  je potrebné, aby  Národná rada tento  návrh zákona

prerokovala s  takým alebo onakým  záverom. Nie je  logické,

aby teraz poslanci Národnej rady, ktorí vo výboroch súhlasi-

li s  tým, aby Národná rada  prerokovala tento vládny návrh,

zaujali nové stanovisko, že ho  nebudú prerokúvať. To po pr-

vé.

 

     Po druhé,  pokiaľ ide o tú  rýchlosť, domnelú rýchlosť,

navrhuje sa  účinnosť od 1.  apríla 1997. K  tomuto vládnemu

návrhu zákona  treba vypracovať cca  30 vykonávacích predpi-

sov. Ak budeme tento návrh zákona odkladať, nie som optimis-

ta v tom,  že by sa týchto 30  vykonávacích predpisov stihlo

do  budúceho  apríla  pripraviť  tak,  aby  boli  pripravené

a spustené alebo  aby ich účinnosť  bola zabezpečená zároveň

so zákonom.  Situácia v premávke  na pozemných komunikáciách

je taká vážna, že každé odkladanie by prinieslo iba chaos do

tohto problému. Opakujem, navrhujem,  aby sme o tomto zákone

rokovali zajtra.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán  kolega, zajtra  nemôžeme rokovať  o tomto  zákone,

pretože  zajtra  budú  interpelácie  za  účasti členov vlády

a nevieme povedať, či budú trvať  dve hodiny alebo celý deň.

Takže myslím si, že treba nejaký iný dátum.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Môžeme dnes, bezodkladne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Neviem, či sme na to  pripravení, pretože k návrhu bolo

veľa pripomienok a neviem, či sú spracované. Ak ihneď, môže-

me dať o  tom hlasovať, aby to bolo ihneď.  Je to váš návrh,

môžeme o ňom hlasovať.

 

     Pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Mám ešte jednu drobnú  poznámku k môjmu prvému vystúpe-

niu.

 

     Ako overovateľka som  zistila - a je to  len kvôli ste-

nografickému záznamu -, že  ak o nejakom uznesení hlasujeme,

bola by som veľmi rada, aby v uzneseniach bola zachovaná ta-

ká formulácia,  ako sme hlasovali, a  aby na zásah poslancov

alebo kohokoľvek nemuseli  pracovníci pripraviť také uznese-

nie, ktoré vyhovuje rokovaniu, dokonca dať ho na podpis pánu

predsedovi parlamentu, ktorý sa na rokovaní nezúčastnil, či-

že podpísal  pripravené uznesenie. Bola  by som veľmi  rada,

aby  poslanci  nemenili  formuláciu  uznesenia, ktoré odznie

v parlamente, a  aby overovatelia nemuseli  si chodiť hľadať

stenografické záznamy a byť - poviem to v úvodzovkách - "ako

stopovací psi",  a hľadať kde, kto,  kedy zasiahne do akého-

koľvek pozmeňujúceho návrhu. Potom  je možné, že aj pozmeňu-

júce návrhy,  ktoré tu odznejú,  keď ich nebudeme  takto de-

tailne kontrolovať, sa do zákona  dostanú v úplne inej podo-

be, ako sme ich schválili  v parlamente. Tak v budúcnosti by

som bola  veľmi rada, keby  som nemusela takéto  prípady pri

overovaní uznesení zisťovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ešte pán poslanec Danko.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Chcel by som zdôrazniť, že by bolo vhodné, aby sme pri-

jali to uznesenie, ktoré výbor pre obranu a bezpečnosť odpo-

rúča, pretože,  ak by sme postupovali  podľa toho uznesenia,

ktoré máme v stenografickom zázname, vytvorili by sme prece-

dens, že počas prerokúvania zákonov by sme ich  dávali vláde

na vyjadrenie určitých stanovísk.  Nemá to oporu v rokovacom

poriadku. Preto by som odporúčal, aby sme ctili rokovací po-

riadok. A čo sa už stalo, jednoducho sa stalo, ale táto sne-

movňa má možnosť to opraviť tým, že prijmeme uznesenie, kto-

ré navrhuje výbor pre obranu a bezpečnosť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a  páni, prezentujme sa a  zároveň budeme hlasovať

o návrhu uznesenia, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky

predložil výbor pre obranu a bezpečnosť.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Čiže ak dovolíte, zopakujem ho.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Už neopakuj, to nestihneš. Poslanci tu boli, netreba to

trikrát čítať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  návrh  uznesenia, ktoré

predložil výbor pre obranu a bezpečnosť.

 

     Teraz, priatelia, budeme hlasovať  o druhom návrhu pána

poslanca Polku, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali ešte

na terajšej 17. schôdzi  Národnej rady Slovenskej republiky.

(Hlasy v sále.) V poriadku, ďakujem.

 

     Dámy a páni,

 

     nasleduje  d v a d s i a t y  š i e s t y  bod progra-

mu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej, ktorým sa

mení a  dopĺňa zákon číslo  172/1990 Zb. o  vysokých školách

v znení  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

41/1994 Z. z. a o zmenách názvov niektorých vysokých škôl.

 

     Vládny  návrh  zákona  ste dostali ako tlač číslo 472 a

spoločnú správu výborov ako tlač číslo 472a. (Hlasy v sále.)

 

     Skutočne procedurálna pripomienka? Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne a kolegovia,

 

     ďakujem za slovo. Dovoľte mi predniesť procedurálny ná-

vrh v súvislosti s tlačou 472, s novelou vysokoškolského zá-

kona.

 

     Kolegyne a kolegovia,  novela tohto vysokoškolského zá-

kona je  iste veľmi potrebná v  mnohých bodoch. Pripravovala

sa v atmosfére,  o ktorej všetci vieme, aká  bola. Vieme, že

diskusia  medzi predkladateľom  tohto zákona  (ministerstvom

školstva) a akademickou obcou nebola korektná, nebola posta-

čujúca.

 

     Obraciam sa preto na vás s požiadavkou, aby ste zvážili

stav, ktorý v  návrhu tejto novely je, a aby ste prijali môj

návrh, ktorým navrhujem preložiť  prerokúvanie tohto bodu na

najbližšiu schôdzu  Národnej rady Slovenskej  republiky - na

18. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Týmto mesia-

com - zhruba  časom jedného mesiaca - by  sa vytvoril, podľa

mňa, potrebný priestor v parlamente, vo výbore pre vzdeláva-

nie, ktorý by sa  podujal gestorovať dialóg formou okrúhleho

stola  alebo niečím  podobným -  navrhujem uznesenie okrúhly

stôl -, v  rámci  ktorého  by sme  sa pokúšali konsenzuálnym

spôsobom zblížiť stanoviská akademickej obce a predkladateľa

zákona - ministerstva školstva.

 

     Ďalej  by som  chcel poukázať  na jednu  skutočnosť, že

predstaviteľ akademickej obce, reprezentant akademickej obce

Slovenska  - Rada  vysokých škôl  vypracovala hutný materiál

zahrnujúci podľa mňa veľmi  rozumné pripomienky k novele vy-

sokoškolského zákona, v mnohom veľmi podobné. Škoda, že vlá-

da sa týmito pripomienkami  nezaoberala. Neoprávňuje nás to,

aby sme  sa nimi nezaoberali  my. Naopak, treba,  aby sme my

vytvorili priestor na prerokúvanie týchto pripomienok.

 

     Dovoľte mi, aby som uviedol pozitívny príklad, ktorý sa

už udial na pôde výboru  pre vzdelávanie - na pôde parlamen-

tu, a  to bol dlho problematický  bod doktorandského štúdia,

od ktorého  svojím spôsobom ministerstvo  jeden čas odtiahlo

ruky. Výbor sa ujal urobiť isté podmienky na dohadovacie ko-

nanie medzi Slovenskou akadémiou vied a zástupcami akademic-

kej obce - zástupcami vysokých škôl. K dohode, prosím, došlo

a dnes máme konsenzuálne riešenie tohto problému, navrhované

v novele.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, ďakujem, uplynul čas.

 

Poslanec L. Harach:

 

     Dámy a páni,  obraciam sa na vás, aby  ste zvážili našu

úlohu pri tvorbe zákonov, pri tvorbe noviel zákonov...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, buďme korektní, uplynuli tri minúty.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Už  končím. Aby  ste zvážili,  že je  našou povinnosťou

urobiť predovšetkým dobrý zákon.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a  páni, keďže tu bol  predložený procedurálny ná-

vrh, tak ako som to urobil  včera, aj dnes dávam o tomto ná-

vrhu hlasovať bez rozpravy.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána

poslanca  Haracha, aby sme dnešný  bod 26 programu, tzv. zá-

kon o vysokých školách preložili na 18. schôdzu Národnej ra-

dy  Slovenskej republiky,  to znamená  na najbližšiu schôdzu

Národnej rady Slovenskej republiky. (Gong.)

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že návrh pána  poslanca Haracha sme nepri-

jali.

 

     Dámy a páni, ako som  uviedol, tento návrh zákona z po-

verenia vlády Slovenskej republiky odôvodní ministerka škol-

stva Slovenskej  republiky pani Eva  Slavkovská. Prosím pani

ministerku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách, ktorý ide-

me  teraz novelizovať,  vznikol pod  žiadaným tlakom širokej

akademickej  verejnosti  na   potvrdenie  akademických  práv

a slobôd  vysokých škôl.  Nadobudol účinnosť  1. júla  1990.

Medzi najvýznamnejšie zmeny, ktoré  ustanovil, bolo nové vy-

medzenie postavenia  vysokých škôl ako  vrcholných vzdeláva-

cích, vedeckých a umeleckých ustanovizní. Zákon súčasne sta-

novil  v §  2 základné  akademické práva  a slobody vysokých

škôl, a  to slobodu vedeckého  bádania a uverejňovania  jeho

výsledkov, slobodu  umeleckej tvorby, právo  vyučovať a učiť

sa, právo  voliť samosprávne orgány, právo  na rôzne filozo-

fické názory a náboženské  vyznania. Zákon taktiež definoval

Radu  vysokých škôl  ako vrcholný  orgán samosprávy vysokých

škôl zložený zo  zástupcov delegovaných akademickými senátmi

vysokých škôl a fakúlt a Akreditačnú komisiu ako poradný or-

gán vlády.

 

     Úloha ministerstva školstva podľa tohto zákona spočíva-

la v utváraní  podmienok rozvoja  vysokých škôl, koordinácii

vysokých škôl, rozdeľovaní  a kontrole finančných prostried-

kov  zo štátneho  rozpočtu a  registrácii štatútov  vysokých

škôl.

 

     Už  po jednoročných  skúsenostiach s  aplikáciou zákona

číslo 172 v praxi sa ukázali niektoré jeho nedostatky. Preto

sa koncom roku 1992 začalo s prípravou nového zákona, ktoré-

ho záverečná verzia v  podobe paragrafového znenia bola pri-

pravená koncom februára 1993. V snahe docieliť väčšiu diver-

zifikáciu vysokého školstva sa v  návrhu nového zákona o vy-

sokých  školách navrhovalo  členiť vysoké  školy na  4 typy,

a to  na univerzity,  špecializované vysoké  školy, umelecké

vysoké školy a odborné vysoké školy. V rámci uvedenej legis-

latívnej úpravy išlo predovšetkým o zabránenie neodôvodnené-

ho premenúvania vysokých škôl na univerzity, nakoľko v obdo-

bí  po roku  1990 boli  prostredníctvom poslaneckých návrhov

niektoré  vysoké školy  premenované na  univerzity, bez pri-

hliadnutia na niektoré kvantitatívne a kvalitatívne ukazova-

tele ich pedagogickej a vedeckovýskumnej práce.

 

     Významnou zmenou v tomto  návrhu zákona bolo ponechanie

právnej subjektivity  len vysokým školám s  tým, že v návrhu

zákona  boli  súčasne  vymenované  kompetencie  akademických

a samosprávnych orgánov fakúlt. Dôvodom  na takúto zmenu bol

fakt, že právna subjektivita fakúlt sa aj tak v plnom rozsa-

hu nemohla realizovať.  Napríklad vykonávanie funkcie rekto-

ra, ktorý bol v pracovnoprávnom  vzťahu s niektorou z fakúlt

a súčasne vykonával funkciu  vedúceho inej právnickej osoby.

Ďalším príkladom nutnosti  legislatívne riešiť  tieto otázky

boli neurovnané majetkovoprávne  vzťahy medzi vysokou školou

a fakultami. Návrh zákona vymedzoval možnosti vzniku súkrom-

ných  vysokých škôl,  pôsobenie zahraničných  vysokých škôl,

navrhovalo sa tiež  zrušenie administratívneho členenia pra-

covníkov vysokých  škôl  na pedagogických  a vedecko-pedago-

gických pracovníkov.

 

     Po odstupe  rokov možno konštatovať, že  tento návrh na

zrušenie právnej subjektivity fakúlt bol hlavným dôvodom od-

mietnutia  tohto zákona  akademickou obcou. Ďalším, a  možno

jedným z najväčších dôvodov odmietnutia tohto zákona širokou

verejnosťou bol  návrh na úhradu  školného, a to až do výšky

50 % nákladov, čo nezodpovedalo sociálnej situácii obyvateľ-

stva.

 

     Preto sa  koncom roku 1993 začalo  pracovať na príprave

ďalšieho nového návrhu zákona  o vysokých školách, ktorý bol

akademickej obci predložený na pripomienkovanie vo forme zá-

sad v marci 1994. Tento  zákon stihol podobný osud ako pred-

chádzajúci návrh zákona z roku  1993. Návrh zásad zákona bol

pripravovaný  komisiou zloženou  z akademických funkcionárov

vysokých škôl a fakúlt a skúsených vysokoškolských učiteľov.

Opätovne sa ukázalo neprijateľným zrušenie právnej subjekti-

vity fakúlt. V návrhu zásad uvedeného zákona boli pregnantne

definované kategórie pracovníkov  tvoriacich akademickú obec

vysokej školy, akademické orgány  vysokej školy a ich zlože-

nie. Pritom k akademickému  senátu pribudla akademická rada,

ktorá mala mať kompetencie predovšetkým v oblasti schvaľova-

nia a  rozdeľovania rozpočtových prostriedkov  vysokej školy

na jednotlivé jej súčasti, schvaľovania, zriaďovania, zrušo-

vania, zlučovania a rozdeľovania  fakúlt a ďalších pracovísk

školy, schvaľovania návrhu vnútorných  predpisov školy a ná-

vrhu personálnej politiky školy.

 

     Podobne ako v predchádzajúcom návrhu zákona boli posil-

nené  najmä kompetencie  rektorov. Podľa  navrhovanej úpravy

mal byť rektor predsedom  akademickej rady, členom akademic-

kého senátu a predsedom  vedeckej rady. Pomerne podrobne bol

definovaný postup pri voľbách  akademických orgánov a akade-

mických funkcionárov.

 

     Podľa plánu legislatívnych úloh vlády mal byť tento ná-

vrh zásad zákona predložený v  I. polroku 1994 vláde Sloven-

skej republiky. Bol však  odmietnutý akademickou obcou, a to

najmä pre podstatné odlišnosti návrhu tohto zákona od zákona

číslo 172. Ukázalo sa,  že vypracovanie návrhu nového zákona

si vyžaduje dlhší čas a akademická obec nie je pripravená na

zásadné  zmeny v  jeho znení.  Vzhľadom však  na naliehavosť

riešenia niektorých problémov ministerstvo školstva v súlade

s názorom  akademických senátov  vysokých škôl  rozhodlo, že

bude  urýchlene pripravený  návrh novely  zákona o  vysokých

školách a predložený vláde ešte  v prvom polroku 1994. Mini-

sterstvo školstva vypracovalo v  máji 1994 nový návrh novely

zákona, v  ktorom sa navrhovala  úprava iba tých  ustanovení

zákona číslo  172, s ktorou v  tom čase súhlasila akademická

obec vysokých škôl. Tento  návrh novely prešiel pripomienko-

vým konaním  na úrovni vysokých  škôl a po  schválení vládou

bol predložený  na rokovanie Národnej  rady ako jeden  z po-

sledných bodov jej programu, kde však už nestihol byť prero-

kovaný.

 

 

     Po zmene vlády koncom roku 1994 sa na verejnosti začali

prezentovať výhrady niektorých vysokých škôl k predchádzajú-

cemu návrhu  novely zákona. Tieto  výhrady boli najmä  proti

členeniu vysokých škôl na univerzity a špecializované vysoké

školy, čo podľa ich názoru mohlo viesť k diferenciácii vyso-

kých škôl pri rozdeľovaní finančných prostriedkov zo štátne-

ho rozpočtu.  Negatívne skúsenosti z  pôsobenia dvoch fakúlt

odborných štúdií na Slovenskej  technickej univerzite v Bra-

tislave a  Technickej univerzite v  Košiciach, ako aj  z vý-

sledkov hodnotenia týchto fakúlt Akreditačnou komisiou vied-

li k prehodnoteniu zámeru ministerstva školstva legislatívne

upraviť možnosť zriaďovania profesijných vysokých škôl.

 

     V januári 1995 po etablovaní novej vlády sa preto zača-

lo urýchlene pracovať na novom  návrhu novely zákona o vyso-

kých školách. V spolupráci s legislatívnou komisiou Rady vy-

sokých  škôl pripravilo  ministerstvo školstva  v marci 1995

návrh novely  zákona o vysokých školách,  ktorý bol upravený

na  základe  pripomienok  ústredných  orgánov štátnej správy

uplatnených v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

 

     Návrh novely zákona o  vysokých školách prešiel ďalšími

úpravami  na  základe  pripomienok  Legislatívnej rady vlády

v júni 1995   a následne bol  predložený na rokovanie  vlády

ako prvá  jeho redakcia. Prvá redakcia  návrhu novely zákona

bola prerokovaná vo vláde v  júli 1995. Vláda Slovenskej re-

publiky nesúhlasila s uvedeným návrhom novely zákona, nakoľ-

ko sa  v ňom neriešili dostatočným  spôsobom kompetencie mi-

nisterstva školstva  a ministra  a  navrhovaná úprava dokto-

randského štúdia nezabezpečovala  rovnoprávne postavenie vy-

sokých škôl a Slovenskej  akadémie vied vo vedeckej výchove.

Tieto otázky neboli dostatočne riešené ani v druhej redakcii

návrhu novely  zákona, ktorú z  uvedených dôvodov vláda  ne-

schválila ani pri ďalšom prerokúvaní v auguste 1995.

 

 

     V tretej redakcii návrhu novely zákona, ktorú minister-

stvo  školstva  predložilo  vláde  ešte  v  priebehu augusta

1995, bola premietnutá väčšina pripomienok vlády. Nedorieše-

nou otázkou bolo doktorandské  štúdium, pretože s jeho úpra-

vou nesúhlasila Rada vysokých  škôl. Nakoľko tretia redakcia

návrhu novely zákona o vysokých školách sa nedostala do kon-

ca roka 1995 do programu rokovania vlády, ministerstvo škol-

stva  predložilo vláde  v  júni  1996 jeho  štvrtú redakciu,

v ktorej boli premietnuté  pripomienky odboru vládnej legis-

latívy k tretej redakcii  a  súčasne tiež i nové znenia via-

cerých  ustanovení o  doktorandskom štúdiu,  ktoré vzišli zo

spoločného návrhu zástupcov Rady vysokých škôl a predsedníc-

tva Slovenskej akadémie vied.

 

     Predložený vládny návrh  novely zákona spresňuje pôsob-

nosti orgánov  akademickej samosprávy a  verejnej správy pri

organizovaní činnosti vysokých škôl,  nakoľko v zákone číslo

172 o vysokých školách sú tieto pôsobnosti nevyvážené. Je to

nutné preto, lebo štátne  vysoké školy majú postavenie vyme-

dzené dvoma základnými funkciami - majú postavenie tak samo-

správnej verejnoprávnej korporácie,  ako aj postavenie usta-

novizne  verejnej štátnej  správy. Preto  sa žiada zvýrazniť

vplyv orgánov  štátu na činnosť vysokých  škôl pri ponechaní

ich samosprávnych činností.

 

     Predkladaný návrh  vládneho zákona plne  rešpektuje vý-

znamné a nezastupiteľné  postavenie  vysokých škôl a ich po-

slanie v oblasti vzdelávacej, vedeckej,  umeleckej a kultúr-

nej.  Toto poslanie  môžu  vysoké  školy plniť  ako slobodné

ustanovizne, v  ktorých sa špecifickým  spôsobom uskutočňuje

spojenie vzdelávania a bádania. Súčasne však ukazuje, že vy-

soké školy toto poslanie  nemôžu plniť bez rozhodujúcej pod-

pory štátu. Štát pritom  preberá nemalú zodpovednosť za kva-

litu vysokého školstva, ktorá sa bezprostredne odráža v kva-

lite  vzdelávaných odborníkov.  Preto sa  novým znením  § 15

- Kompetencie ministerstva a ministra ods. 1 písm. c) legis-

latívne rieši problematika financovania  vysokých škôl, a to

v súlade  so štátnou  politikou v  oblasti rozvoja  vysokého

školstva, štátnou politikou zamestnanosti, štátnou politikou

v oblasti vedy  a techniky a  s prihliadnutím na  hodnotenie

práce vysokých škôl a fakúlt Akreditačnou komisiou.

 

     Predkladaný  návrh zákona zdôrazňuje úlohu  akreditácie

ako nutného  predpokladu a nástroja  na zabezpečenie kvality

všetkých  vzdelávacích  činností  na  vysokoškolskej úrovni.

Vládny  návrh novely  zákona si  kladie za  cieľ okrem iného

spresniť ustanovenia o zriaďovaní  a zrušovaní vysokých škôl

i fakúlt, doriešiť otázku postavenia výučbových základní vy-

sokých škôl a fakúlt  pripravujúcich učiteľov a iných odbor-

níkov  pre školy  a školské  zariadenia, ako  aj lekárskych,

ošetrovateľských  a farmaceutických  fakúlt, upraviť  dokto-

randské štúdium ako jedinú formu vedeckej výchovy uskutočňo-

vanej nielen vysokými školami, ale aj externými vzdelávacími

inštitúciami, ktorými sú  vedecké pracoviská Slovenskej aka-

démie  vied a  iné ustanovizne  vedy, vzdelávania,  výskumu,

techniky a umenia a  upraviť pracovný pomer niektorých kate-

górií učiteľov vysokých škôl.

 

     Doplnením § 15 ods. 1 najmä o nové písmená ch) až j) sa

zvýrazňuje právomoc ministerstva na koordináciu činnosti or-

gánov  fakúlt a  vysokých škôl,  ak sa  nečlenia na fakulty,

oprávnených rozhodovať o udelení vedecko-akademickej hodnos-

ti PhD. už aj z toho dôvodu, že bude nutné zabezpečiť v nich

účasť vedcov a odborníkov  z externých vzdelávacích inštitú-

cií. Ďalej  sa zvýrazňuje právomoc  ministerstva na kontrolu

dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v prijí-

macom  konaní na  vysokoškolské štúdium  a na  preskúmavanie

právoplatných rozhodnutí  akademických funkcionárov vysokých

škôl mimo odvolacieho konania, a to vo veciach doktorandské-

ho štúdia, poskytovania štipendií, ukladania disciplinárnych

opatrení,  vrátane  vylúčenia  zo  štúdia  na vysokej škole,

a habilitačného konania a konania na vymenovanie profesorov,

na ktoré sa podľa § 34 tohto zákona vzťahujú všeobecné pred-

pisy o správnom konaní. (Šum v miestnosti.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, prosím vás pekne, rozpráva pani ministerka.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Navrhovanou  úpravou  sa  v  žiadnom prípade nenarúšajú

akademické práva a slobody, nezasahuje sa do kompetencie sa-

mosprávnych  orgánov  a  akademických  funkcionárov vysokých

škôl, ale na druhej strane sa zabezpečuje právna ochrana ob-

čanov domáhajúcich  sa svojich  práv,  zaručená Ústavou Slo-

venskej republiky. Rozšírenie  uvedených právomocí minister-

stva a ministra je v súlade  s § 13 zákona Slovenskej národ-

nej  rady  číslo  347/1990  Zb. o organizácii  ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej re-

publiky  v znení  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 74/1995 Z. z., v ktorom sa jasne  uvádza, že minister-

stvo školstva je ústredným orgánom štátnej správy pre vysoké

školy.

 

     Navrhované znenie  § 21 zohľadňuje  priznávanie titulov

a akademických  titulov  podľa  druhu  absolvovaného vysoko-

školského štúdia a možnosť získania titulu doktor v prísluš-

nej skupine študijných odborov po vykonaní rigoróznej skúšky

a obhajoby  rigoróznej práce.  Návrh udeľovania akademických

titulov  zohľadňuje tradície  vysokoškolského vzdelávania na

Slovensku a je kompatibilnejší  s prístupmi udeľovania titu-

lov v Európe.

 

     Navrhované ustanovenie  § 22b ods.  1 až 4  má za úlohu

riešiť v  súčasnosti nie veľmi  dobré sociálne a  nemocenské

zabezpečenie doktorandov. Z  hľadiska zdravotného a nemocen-

ského poistenia, ako  aj dôchodkového zabezpečenia doktoran-

da  a pracovno-právnych vzťahov  medzi doktorandom a vysokou

školou  alebo  externo-vzdelávacou  inštitúciou  je dôležité

znenie tých odsekov § 22b,  ktoré upravujú v týchto vzťahoch

jeho postavenie ako zamestnanca  a jeho štipendium ako plat.

Podľa  pripraveného vykonávacieho  predpisu k  tomuto zákonu

bude  výška  štipendia  doktoranda  do vykonania dizertačnej

skúšky na úrovni platu asistenta a výška štipendia doktoran-

da po  vykonaní dizertačnej skúšky bude  na úrovni platu od-

borného asistenta vysokej školy.

 

     Uvedené úpravy vytvárajú legislatívne podmienky na sti-

muláciu  záujmu  talentovaných   absolventov  vysokých  škôl

o doktorandské štúdium a následne aj o prácu vysokoškolského

učiteľa alebo vedeckého pracovníka, ktorá je viazaná na zís-

kanie vedeckej kvalifikácie PhD.

 

     Vychádzajúc z § 5 Zákonníka práce, ktorý umožňuje upra-

viť pracovnoprávne  vzťahy učiteľov vysokých  škôl osobitným

predpisom, veľmi závažným opatrením v  novele je § 27, ktorý

hovorí o zmene pracovných  pomerov pre asistentov, odborných

asistentov,  lektorov,  umeleckých  pracovníkov  a vedeckých

pracovníkov, ktorí nemajú priznaný vedecký kvalifikačný stu-

peň I  alebo IIa z neurčitého  času na určitý čas.  K tomuto

opatreniu je potrebné pristúpiť v záujme postupného zvýšenia

kvality učiteľských zborov na vysokých školách a tým dovŕše-

nia  ich postupnej  transformácie. Týmto  návrhom sa sleduje

utvorenie  právnych možností  pre dekana  obsadiť miesta na-

príklad  odborných  asistentov  najúspešnejšími  absolventmi

doktorandského štúdia.

 

     V § 33a sa  upravuje možnosť vzniku neštátnych vysokých

škôl, na  ktorých vysokoškolské vzdelávanie  bude rovnocenné

s vysokoškolským  vzdelávaním na  štátnych vysokých školách.

Súčasne sa ustanovujú povinnosti  zriaďovateľa najmä v otáz-

kach finančného zabezpečenia, študijných programov, kvalifi-

kácie učiteľov a podobne. Zároveň sa zvýrazňuje, že na území

Slovenskej republiky  nemôžu pôsobiť neštátne  vysoké školy,

ak  nie sú  zriadené podľa  tohto zákona.  Ustanovenie § 37a

zabraňuje pôsobeniu pobočky zahraničnej univerzity alebo po-

dobnej vzdelávacej ustanovizni, ktorá nie je neštátnou vyso-

kou školou podľa tohto zákona, a zneužívaniu označenia vyso-

ká  škola  alebo  univerzita  ustanovizňami, ktoré nevznikli

podľa tohto zákona.

 

     Navrhovanými zmenami názvov niektorých vysokých škôl sa

sleduje cieľ vystihnúť v novom názve vysokej školy charakter

školy,  resp. vyjadriť  garanciu za  výchovu odborníkov  pre

jednotlivé odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky  alebo

zosúladiť názov vysokej školy  s príslušným zákonom. V tejto

súvislosti je potrebné zdôrazniť,  že podkladom všetkých do-

terajších návrhov na legislatívne úpravy jednotlivých otázok

vysokých škôl v rokoch 1992-1996 bol veľmi progresívny zákon

o vysokých školách  z roku 1990,  ktorý vytvoril predpoklady

na demokratizáciu a humanizáciu života na vysokých školách.

 

     V priebehu  celého doterajšieho obdobia  prípravy novej

vysokoškolskej  legislatívy vzniklo  mnoho návrhov  opätovne

nastolených  a v  mnohých prípadoch  zamietnutých z  rôznych

dôvodov. Z  tohto dôvodu vládny návrh  novely zákona o vyso-

kých  školách rieši  naozaj pálčivé  problémy vysokých škôl.

Napríklad neriešenie otázky  doktorandov na vysokých školách

by znamenalo úplnú deštrukciu  výchovy nových vedeckých pra-

covníkov na pôde vysokých škôl.

 

     V tejto  novele sa nerieši  otázka systému financovania

vysokých  škôl.  V  pripravovaných  návrhoch sa niekoľkokrát

predkladali riešenia,  ktoré by mohli  vysokým školám pomôcť

riešiť  ich nepriaznivú  finančnú situáciu.  Tieto návrhy sa

týkali  predovšetkým  oslobodenia   vysokých  škôl  od  daní

z príjmov z podnikateľskej  činnosti. Napriek mnohým rokova-

niam sa tieto návrhy  na medzirezortných rokovaniach nepoda-

rilo presadiť.

 

     Podobne návrh novely  zákona nerieši aktuálnu problema-

tiku úhrady časti nákladov  za štúdium, samozrejme, v prime-

ranej výške.

 

     Predložený  vládny  návrh  zákona  o  vysokých  školách

vychádza, tak ako zákon každej krajiny, z historických, kul-

túrnych,  politických,  sociálnych  a  ekonomických vzťahov,

ktoré Slovenská  republika má, ale  pri zachovaní základných

princípov  demokracie, ponechaní  plných akademických slobôd

a práv. Je plne v súlade s normatívmi schválenými rezolúciou

číslo 945/1990 prijatou zasadnutím Európskeho parlamentu pri

Rade Európy v Štrasburgu dňa 11. mája 1990.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovolím si vás poprosiť o podporenie návrhu novely toh-

to zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Priatelia, keďže je už 12.10 hodín, vyhlasujem obedňaj-

šiu prestávku do... (Hlasy v sále.) Dáme ešte spravodajcu?

 

     V poriadku,  nech sa páči, pôjde  ešte spravodajca a po

spravodajcovi urobíme  obedňajšiu prestávku a po obede pôjde

rozprava.

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi,  aby som predložil  spoločnú správu výborov

o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady

Slovenskej republiky,  ktorým sa mení  a dopĺňa zákon  číslo

172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady

číslo 41/1994 Z. z., a  o zmenách názvov niektorých vysokých

škôl, ktorý ste dostali ako tlač 472.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1116 z 26. augusta  1996  pridelil vládny návrh zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých  školách, v znení zákona

Národnej rady číslo 41/1994 Z. z. a o zmenách názvov niekto-

rých vysokých škôl ako tlač  472 na prerokovanie do 10. sep-

tembra 1996 Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ve-

rejnú správu, územnú samosprávu  a národnosti, Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre  obranu a bezpečnosť a Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport.

 

     Ako príslušný  na skoordinovanie stanovísk  výborov Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky bol  citovaným rozhodnutím

predsedu Národnej rady určený Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky  pre vzdelanie,  vedu, kultúru  a šport  s tým, že

skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe vý-

borov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

 

     Predmetný vládny návrh  zákona Národnej rady Slovenskej

republiky prerokoval v určenej lehote okrem všetkých výborov

Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený, aj

Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné pro-

stredie a ochranu prírody.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody  prerokoval návrh zákona Národ-

nej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení zákon  číslo

172/1990 Zb., vyslovil s ním nesúhlas a neodporúča ho Národ-

nej rade Slovenskej republiky schváliť.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a  národnosti, ako aj Výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť nepri-

jali platné  uznesenie, pretože za  návrh predloženej novely

nehlasovala nadpolovičná väčšina.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

a Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport prerokovali vládny návrh zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

číslo 172/1990 Zb. o vysokých  školách v znení zákona Národ-

nej rady Slovenskej  republiky číslo 41/1994 Z. z., a o zme-

nách názvov niektorých vysokých škôl, vyslovili s ním súhlas

a odporúčajú ho Národnej  rade Slovenskej republiky schváliť

so zmenami a doplnkami.

 

     Ak dovolíte, prečítal by  som body, ktoré budem odporú-

čať schváliť  en bloc. Na  záver odporúčam schváliť  en bloc

tieto body zo  spoločnej správy: 1, 2, 3, 4,  5, 6, 7, 8, 9,

10, 11, 12, 13, 14, 15, 17,  18, 20, 21, 22, 23, 24, 26, 27,

28, 29, 30.

 

     Neschváliť en bloc odporúčam,  pretože tam príde niekde

nové znenie, body 16, 19 a 25.

 

     Prosil by som, keďže očakávam živú diskusiu, aby mi pa-

ni poslankyne a páni poslanci návrhy, ktoré budú predkladať,

dali písomne.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     To je prirodzené. Požiadal si ma o vystúpenie v rozpra-

ve ako prvý, nakoľko spoločný  spravodajca má tú výhodu, sa-

mozrejme.

 

     Dámy a páni, prerušíme  naše rokovanie, budeme pokračo-

vať  o 14.00  hodine rozpravou.  Ale ešte  by chcela osloviť

členov svojho výboru pani predsedníčka Lazarová. Nech sa pá-

či, máte slovo.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem  pekne, pán  podpredseda. Prosím  členov výboru

životného  prostredia,  aby  sme  sa  stretli  20 minút pred

14.00 hodinou vzhľadom na to, že máme ešte prerokovať určité

organizačné záležitosti. Čiže 20 minút pred 14.00 hodinou sa

stretnú členovia výboru životného prostredia.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokra-

čovať v našom rokovaní o 14.00 hodine.

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     budeme pokračovať  v našom odpoludňajšom  programe. Do-

voľte mi, aby som otvoril rozpravu o dvadsiatom šiestom bode

programu. Do rozpravy sa mi  zatiaľ písomne prihlásilo 7 po-

slancov.

 

     Ako  prvý však  vystúpi pán poslanec Tarčák, využívajúc

možnosť, ktorú mu dáva postavenie spoločného spravodajcu vý-

borov. Pán Tarčák, nech sa páči.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Milé dámy,

     vážení páni,

 

     ak by  ste dovolili, hneď na  začiatku kvôli vyčisteniu

textu by  som navrhol niekoľko  legislatívnoprávnych návrhov

a potom dva i so zmenou obsahu.

 

     Prvý:  I  keď  som  v  úvodnom  slove odporučil en bloc

schváliť bod 2, navrhujem vybrať  ho von. Potom ho odporučím

neschváliť, pretože  sa dostala do  textu nie najšťastnejšia

formulácia. Obsahovo sa to nemení, ale napriek tomu pre čis-

totu  navrhujem na  strane 12  v §  15 ods.  1 písm. c) nový

text:  "rozdeľuje  jemu  pridelené  finančné  prostriedky zo

štátneho  rozpočtu jednotlivým  vysokým školám"  - vsuvka  -

"a kontroluje, či sa využívajú v súlade so štátnou politikou

zamestnanosti, štátnou politikou  v oblasti rozvoja vysokého

školstva, štátnou politikou v oblasti rozvoja vedy a techni-

ky s  prihliadnutím na hodnotenie práce  vysokých škôl a fa-

kúlt  Akreditačnou komisiou".  Ten text  je z legislatívneho

hľadiska oveľa prijateľnejší. To je môj prvý návrh.

 

     Ďalší návrh: Na strane 6 -  tu by som rozdelil svoj ná-

vrh na dve časti. Prvá časť - zase na spresnenie textu v bo-

de 11 § 10 ods. 1 písm. c) v druhom riadku slovo "volebného"

nahradiť  slovom "funkčného",  lebo hovoríme  o období  pána

rektora a je oveľa presnejšie vyjadrenie "funkčného".

 

     A ďalší môj pozmeňujúci návrh -  to už bude tretí v tom

istom paragrafe - v tom  istom texte  nahradiť "tri  mesiace

pred skončením jeho" - slovkom - "dva" mesiace. Čo ma k tomu

vedie? Ak by sa kandidát  zvolil ešte mesiac predtým, predĺ-

žila by sa  z časového hľadiska, podľa mňa,  na nie najúnos-

nejšiu mieru hranica, že by štyri mesiace mali fungovať nový

kandidát, ktorý bude čakať  na vymenovanie pánom prezidentom

na tento  post, a starý  rektor. Zdá sa  mi, že by  to mohlo

stačiť o mesiac menej, preto tam navrhujem dva mesiace.

 

     Ďalšia  zmena, ktorá  bude mať  tiež skôr  legislatívnu

právnu podobu  (je to môj  štvrtý pozmeňujúci návrh),  je na

strane 18  v bode 35. Je  to legislatíva, teda "§  20 až 22"

čiže  sa vyčiarkne  "21 a"  a text  bude znieť:  "20 až 22".

Z legislatívneho hľadiska text tam je  a bude sa dopĺňať po-

tom o a), b), c), ale bude to čistejšie. V nadväznosti na to

na strane 19 sa potom v bode  36 upraví, že za § 22 sa vkla-

dajú 22a až 22c. To je tiež len legislatívne spresnenie. Od-

porúčali to legislatívci, dovolím si  to tak navrhnúť. To je

môj ďalší pozmeňujúci návrh.

 

     Ďalej - za  bod 40 navrhujem vložiť nový  text, bod 41,

ktorý bude  znieť: V § 26  sa za druhý odsek  vkladá trojka,

ktorý znie "(3) Zahraničným  študentom a zahraničným  dokto-

random, ktorí pochádzajú z krajín, s ktorými nie sú uzavreté

medzinárodné  zmluvy, a  študujú v  Slovenskej republike  na

základe notifikácie štipendijných  miest Ministerstva zahra-

ničných  vecí Slovenskej  republiky, sa  poskytuje zdravotná

starostlivosť za rovnakých podmienok ako v prípade zahranič-

ných študentov a zahraničných doktorandov študujúcich v Slo-

venskej republike,  ktorí pochádzajú z krajín,  s ktorými sú

uzavreté medzinárodné  zmluvy o poskytovaní  zdravotnej sta-

rostlivosti podľa osobitných predpisov."  Tam bude potom od-

kaz na číslo 15.  "Podrobnosti o poskytovaní zdravotnej sta-

rostlivosti zahraničným študentom  a zahraničným doktorandom

podľa odseku 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vy-

daný podľa tohto  zákona." Doterajšie odseky 3 a  4 sa potom

označia ako 4  a 5. Poznámka pod čiarou v  odkaze - tá 15-ka

znie: "V § 9 ods. 6 písm. p) zákona Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 231/1995 Z. z.,  ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 273/1994 Z. z.

Odkazy 15  až 19 a  poznámky pod čiarou  k týmto odkazom  sa

označujú ako 16 až 22.

 

     Odôvodnenie: Riešenie  otázky zdravotnej starostlivosti

zahraničných  študentov  a  zahraničných  doktorandov, ktorí

pochádzajú z krajín, s  ktorými nie sú uzavreté medzinárodné

zmluvy, a študujú v  Slovenskej republike na základe notifi-

kácie študijných  miest Ministerstva zahraničných  vecí Slo-

venskej republiky, nemá oporu  v súčasnej platnej legislatí-

ve. V tejto kategórii študujúcim  na vysokých školách v Slo-

venskej  republike poskytuje  ministerstvo školstva  štipen-

dium, ktoré  je vzhľadom na  životné náklady pomerne  nízke.

Z uvedeného dôvodu zahraniční študenti nie sú schopní platiť

si poistné  na zdravotné poistenie.  Tento problém pretrváva

už viac ako  tri roky. Ak Slovenská republika  má záujem po-

skytovať  zahraničnú  pomoc   krajinám  formou  zabezpečenia

výchovy  kvalifikovaných  odborníkov  pre  tieto krajiny, je

potrebné urýchlene problém  zabezpečenia ich zdravotnej sta-

rostlivosti riešiť.

 

     Ďalší môj  pozmeňujúci návrh bude,  aby v bode  47 § 30

vrátane nadpisu znel:

 

     "Vojenské vysoké školy

 

     (1) Na vojenské vysoké školy  a fakulty sa vzťahujú us-

tanovenia tohto zákona s týmito výnimkami:

 

         a) fakulty vojenských  vysokých škôl zriaďuje, roz-

deľuje, zlučuje a zrušuje  minister obrany Slovenskej repub-

liky (ďalej len "minister obrany"),

 

         b) návrh  na  vymenovanie  alebo  odvolanie rektora

z profesorov alebo docentov vojenskej vysokej školy predkla-

dá prezidentovi Slovenskej republiky minister obrany,

 

         c) prorektorov  z profesorov a  docentov vojenských

vysokých škôl vymenúva a  odvoláva na návrh rektora minister

obrany,

 

         d) dekanov a prodekanov z profesorov a docentov fa-

kulty vojenskej  vysokej školy vymenúva a  odvoláva na návrh

rektora minister obrany,

 

         e)  finančné prostriedky  vojenským vysokým  školám

a ich fakultám, vedeckým, pedagogickým, vývojovým, hospodár-

skym a informačným pracoviskám a účelovým zariadeniam pride-

ľuje a  ich využitie kontroluje  Ministerstvo obrany Sloven-

skej republiky (ďalej len ministerstvo obrany),

 

         f)  vedecké,   pedagogické,  vývojové,  hospodárske

a informačné  pracoviská vojenských  vysokých škôl  a fakúlt

zriaďuje ministerstvo obrany,

 

         g) počet  a štruktúru pracovníkov  vojenských vyso-

kých škôl a ich fakúlt, ako  aj ich študijné programy a štu-

dijné odbory schvaľuje ministerstvo obrany,

 

         h)  uverejnenie výsledkov  vedeckého bádania  podľa

§ 2 a práce študentov podľa § 26 ods. 1 písm. v) sa uskutoč-

ňuje  v súlade  s  predpismi  na ochranu  štátneho tajomstva

a služobného tajomstva,

 

         ch) ustanovenia §  27 ods.  9 a  11 sa  na učiteľov

a vedeckých  pracovníkov vojenských  škôl, ktorí  sú vojakmi

v činnej  službe, vzťahujú  primerane v  súlade s osobitnými

predpismi - odkaz 16,

 

         i) po zriadení fakulty  vojenskej vysokej školy vy-

konáva do vymenovania dekana funkciu štatutárneho orgánu fa-

kulty osoba poverená ministrom obrany,

 

         j) po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení

funkčného obdobia rektora z iných dôvodov, napríklad z osob-

ných alebo zdravotných dôvodov,  poveruje minister obrany do

vymenovania  nového  rektora  výkonom  funkcie rektora osobu

z akademických  funkcionárov vojenskej  vysokej školy  alebo

z profesorov a docentov vojenskej vysokej školy,

 

         k)  po  odvolaní  dekana  alebo predčasnom ukončení

funkčného obdobia dekana z  iných dôvodov, napríklad z osob-

ných  alebo zdravotných  dôvodov, minister  obrany na  návrh

rektora poverí do vymenovania  nového dekana výkonom funkcie

dekana osobu  z akademických funkcionárov  fakulty vojenskej

vysokej školy alebo osobu z profesorov alebo docentov fakul-

ty vojenskej vysokej školy,

 

         l) rektor za svoju činnosť zodpovedá ministrovi ob-

rany,

 

         m) vedúcimi pracovníkmi  vojenskej vysokej školy sú

zástupca  rektora, kvestor  a vedúci  pedagogických, vývojo-

vých, hospodárskych a informačných pracovísk a účelových za-

riadení,

 

         n) zástupca  rektora  zabezpečuje  vojenský  výcvik

a ďalšie úlohy  súvisiace  s vojenským charakterom vojenskej

vysokej školy,

 

         o)  hľadiská,  podľa  ktorých  sa  určuje  potrebná

spôsobilosť  študentov na  vysokoškolské štúdium  študijných

odborov a spôsob jej overovania určí minister obrany,

 

         p) minister  obrany  na  návrh  vojenských vysokých

škôl predkladá  prezidentovi Slovenskej republiky  návrhy na

vymenovanie profesorov.

 

     (2) Pôsobnosť ministerstva a ministra podľa § 3 ods. 4,

§ 15  ods. 1  písm. a),  b), c),  d), e),  f), g),  h), ch),

i), j), ods. 2 písm. c), § 23 ods. 1, § 28 ods. 3, § 29 ods.

2, §  41, § 43b bod  a) a § 43  ods. 2 vykonáva ministerstvo

obrany a minister obrany.

 

     (3) Na vojenské vysoké školy  a vojenské fakulty sa ne-

vzťahujú ustanovenia  § 10 ods. 1  písm. a),  c), d), ods. 2

písm. b), c).  Poznámka pod čiarou k odkazu  16 znie: Branný

zákon číslo 92/1949 Zb.  v znení neskorších predpisov, zákon

číslo 76/1959  Zb. o niektorých  služobných pomeroch vojakov

v znení  neskorších  predpisov - doterajšie  odkazy 16 až 19

označiť ako odkazy 17 až 20.

 

     Keďže už som dal  návrh v predchádzajúcom návrhu, potom

to ešte upravíme.

 

     Prečo taký rozsiahly vstup? Týmto spôsobom sa zosúlaďu-

je vojenská problematika s  potrebami a záujmami tohto štátu

a bude obsiahnutá v jednom zákone o vysokých školách.

 

     A potom navrhujem ešte jeden pozmeňujúci  alebo dva po-

zmeňujúce návrhy, a to na strane  38 navrhujem v § 43e v do-

terajšom texte nahradiť termín  "do 31. januára 1997" termí-

nom  "do 31.  decembra 1996".  A to  isté v  odseku 2 termín

"31.  januára 1997"  nahradiť termínom  "31. decembra 1996".

Zdá sa mi,  že by bolo logické a  prirodzené, keby sa kalen-

dárnym rokom zosúladil a v novom roku - už aspoň kalendárnom

- išli vysoké školy v plnom súlade s týmto zákonom.

 

     A ešte môj posledný pozmeňujúci návrh znie k tomu isté-

mu  § 43e,  kde navrhujem  doplniť nový  odsek 3, ktorý bude

znieť: "(3) Akademické senáty  vysokých škôl zvolia kandidá-

tov na rektorov a akademické senáty fakúlt zvolia dekanov až

po zosúladení svojho zloženia s týmto zákonom."

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka. Pro-

sím, zapojte mikrofón pánu poslancovi.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Mám  krátku  faktickú  poznámku  k  pánu spravodajcovi.

Chcem si ujasniť, či svoj návrh k  § 20, 21 a 22 myslel tak,

že sa znenie terajšieho § 22  z bodu 36 presunie do bodu 35,

lebo tak to povedal, že by tam  bolo 20 až 22, museli by tam

nasledovať  tri znenia  paragrafov, a  potom by  bod 36 znel

tak,  ako ho  kolega spravodajca  navrhol, teda  za §  22 sa

vkladá 22a  až 22 neviemkoľko,  a tam by  boli tie príslušné

znenia. Ide skutočne iba  o technické spresnenie. Jeho zámer

som pochopil,  pretože by sa  v bode 35  riešilo znenie prí-

slušných paragrafov  20, 21, 22, ktoré  v súčasnom zákone už

sú,  a v  bode 36  by sa  vkladali nové  paragrafy súvisiace

s ďalšími  podrobnosťami  o  doktorandskom  štúdiu. Len toto

presne si nepovedal.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Presne tak.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Jožko, prepáč,  daj si kartičku, pýtaj  si faktickú po-

známku, dostaneš slovo.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Touto faktickou  poznámkou len prosím  spravodajcu, aby

spresnil znenie, aby bolo úplne jasné, že to myslel takto.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Aj ja ďakujem. Pán profesor Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Myslím,  že treba  zladiť niektoré  terminológie. Ak je

obdobie činnosti poslanca volebným obdobím, tak obdobie, po-

kiaľ  vykonáva funkciu  rektor, je  takisto volebným obdobím

vzhľadom na to, že rektor je volený akademický funkcionár.

 

     Moja  druhá  poznámka sa týka pozmeňujúceho návrhu pána

spravodajcu v otázke volieb rektora v predstihu dvojmesačnom

verzus  trojmesačnom. Rád  by som  zdôraznil, že  preberanie

funkcie rektora  je veľmi zložitá  vec. Ak si  uvedomíme, že

vysoké školy sú obvykle najväčšie zamestnávateľské organizá-

cie s niekoľko tisícčlenným  kolektívom  zamestnancov, stov-

kami budov  a veľkými finančnými  sumami v rozpočte,  myslím

si, že trojmesačná lehota je  minimum. Okrem toho si myslím,

že zmena dikcie zákona vo veci voľby akademických funkcioná-

rov akademickým senátom, tak ako je navrhovaná pánom spravo-

dajcom, je vo vzájomnej kontradikcii, pretože, ak by sa mali

kreovať nové akademické senáty do 31. 12. kalendárneho roka,

nie je  možné dodržať ani tú  dvojmesačnú lehotu v predstihu

voľby rektora.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán Tarčák.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Samozrejme, som si vedomý a zákon počíta s tým a dostá-

va sa do  textu, že sa ráta s  takým prípadom, keď rektorovi

skončí volebné obdobie a nestihne  sa kreovať senát, tak po-

tom na isté obdobie do  vymenovania nového rektora bude nie-

kto poverený,  koho navrhne akademický senát.  Myslím si, že

môj návrh má logické zdôvodnenie. Novela vysokoškolského zá-

kona sa pripravuje niečo vyše štyroch rokov. Noví funkcioná-

ri, ktorí by mali  nastúpiť od 1. januára  1997, budú volení

na najbližšie tri roky. Novela, ktorá je predložená, je veľ-

mi rozsiahla čo do obsahu a  je prirodzené, mne sa zdá úplne

samozrejmé, že by budúci život  na vysokých školách mal ria-

diť človek, ktorý bude navrhnutý  a zvolený podľa tejto roz-

siahlej vysokoškolskej novely.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nech sa páči, pán Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Domnievam sa, že táto  požiadavka pána spravodajcu môže

byť spokojne uplatnená pri  trojmesačnej dobe pred ukončením

funkčného obdobia rektora aj  s prihliadnutím na predkladanú

novelu o  vysokých školách. Nič  tomu nebráni. Domnievam  sa

však, že predpokladať už vopred  pri schvaľovaní  zákona ar-

teficiálnu situáciu, že proste kontinuita rektorskej funkcie

bude  prerušená menovaním  nejakého dočasného  zástupcu - to

nie je systémové riešenie a nemalo by byť prijaté.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  V rozprave  ďalej vystúpi  pán poslanec Juraj

Švec, pripraví sa pán Harach.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     ctená pani ministerka školstva Slovenskej republiky,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     ctení hostia,

     dámy a páni,

 

     zákon  o vysokých  školách je  jedným z najcitlivejších

jazýčkov na váhe demokracie v ktorejkoľvek krajine na svete.

Je ním i zákon číslo  172/1990 Zb. o vysokých školách, ktorý

bol prijatý Slovenskou národnou  radou a Federálnym zhromaž-

dením 20. júna 1990 ako  vládny  návrh, ktorý priniesol Slo-

vensku veľa pozitívneho.

 

 

     To, že ide o zákon, ktorý je naozaj tým citlivým jazýč-

kom na váhe  demokracie, dokazuje i list z  15. júla od pani

Madelaine Albrightovej, veľvyslankyne  Spojených štátov ame-

rických v  OSN a členky kabinetu  prezidenta Clintona, ktorá

prišla  na návštevu  Slovenskej republiky  na pozvanie vlády

Slovenskej republiky, z listu ktorej by som si dovolil odci-

tovať túto  pasáž: "Princípy akademických  slobôd a nezávis-

losti vedeckého bádania sú  v centre vývoja akejkoľvek demo-

kracie. Vplyv akademických slobôd pociťuje spoločnosť nielen

v súčasnosti, vplyv  akademických slobôd je  budúcnosťou na-

šich detí. Uspokojuje ma, že  slovenské vysoké školy sú pri-

pravené obhajovať ťažko vybojované akademické slobody a vlá-

da Spojených štátov túto ich snahu podporuje."  Koniec citá-

tu.

 

     Dámy a páni, sme suverénnym štátom a o svojich zákonoch

si rozhodujeme  sami. Učme sa  však z minulosti  a počúvajme

rady, ktoré sú nám v dobrom úmysle adresované.

 

     Zákon číslo  172/1990 Zb. o  vysokých školách, ako  som

spomenul, vyniesol  Slovensko z jedného  dňa na druhý  medzi

najvyspelejšie  kultúrne štáty  Európy. Tento  zákon je, ako

som opäť  spomenul, slovenskou verziou  návrhu zákona, ktorý

bol Federálnym zhromaždením prijatý  ako federálny zákon bý-

valej  česko-slovenskej  federácie.  Zákon  bol prvým svojho

druhu, ktoré tzv.  postkomunistické krajiny postupne pripra-

vovali a niektoré do dnešného dňa ešte pripravujú.

 

     Preto  je namieste  definícia tohto  zákona akademickou

obcou, ktorá hovorí, citujem: "Zákon 172/1990 Zb. o vysokých

školách  je historickým,  kultúrnym a  politickým dedičstvom

slovenského  národa."  Koniec  citátu.  Jeho  duch  je totiž

duchom demokracie,  akademickej slobody a  autonómie sloven-

ských a českých vysokých škôl. Tento zákon, ako je známe, sa

stal  predlohou na  prípravu obdobných  zákonov v  krajinách

strednej a východnej Európy a v mnohom nám ho závidia i naši

kolegovia v niektorých západných  krajinách, kde štátny cen-

tralizmus  zavádzaný do vysokoškolskej legislatívy začiatkom

šesťdesiatych rokov sa ešte nepodarilo celkom odstrániť.

 

     Dámy a  páni, napriek nespornej kvalite  zákona o vyso-

kých školách  číslo 172/1990 treba  súhlasiť s názorom  pani

ministerky školstva, že zákon  má niektoré medzery, ktoré je

potrebné doplniť. Teda javí  sa tu potreba doplnenia zákona,

nie však potreba meniť jeho  ducha, jeho filozofiu. S ľútos-

ťou však musím konštatovať, že predkladaný vládny návrh hru-

bo zasahuje do akademických  práv a slobôd slovenských vyso-

kých škol, do ich autonómneho a samosprávneho postavenia ga-

rantovaného pôvodným zákonom tak, ako  sú tieto práva a slo-

body garantované zákonmi o vysokých školách krajín Európskej

únie i väčšiny ostatných európskych a zámorských krajín. No-

vela zákona  totiž v tejto forme  ruší najzákladnejšie právo

vysokých škol, ktoré je  dané historickým vývojom týchto in-

štitúcií - totiž rozhodovať  vo veci udeľovania akademických

titulov, vedeckých a vedecko-akademických  hodností uplatne-

ním zákona o správnom konaní v § 15 a 34 predmetnej novely.

 

     Moje vystúpenie bude zamerané na dikciu týchto paragra-

fov, ktoré akademická obec  vyhlásila za neprijateľné. Budem

sa zaoberať  týmito dvoma paragrafmi  z hľadiska pohľadu  na

riešenie  odvolacích pokračovaní  v zákonoch  Európskej únie

a krajín vyspelých demokratických štátov.

 

     Dovoľte,  aby som  k tomuto  problému uviedol  niektoré

historické skutočnosti  viažuce sa  na vývoj legislatívy vy-

sokého školstva.

 

     V novodobej histórii ľudstva  sú popri cirkevných usta-

novizniach  najstaršími  organizáciami  práve  vysoké školy.

Tieto  školy  vyššieho  vzdelania  sa  zakladali na rozhraní

dvoch tisícročí  v období šírenia kresťanstva  a vyvíjali sa

ako centrá  stredovekého intelektu obvykle vo  väzbe na cir-

kevné ustanovizne pri biskupstvách, arcibiskupstvách a opát-

stvach. Stredoveké preuniverzitné inštitúcie boli podľa vte-

dajšieho  kanonického práva  zriaďované ako  centrá vyššieho

vzdelávania pápežskou bulou, pričom učitelia a tovariši mali

privilégiá delegované pápežom, ktorý bol zároveň ich najvyš-

ším  principálom.  Tieto   prestížne  spoločenstvá  majstrov

a študentov so svojimi jednoduchými inštitucionálnymi štruk-

túrami,  zárodkami správnej  administratívy a kvalifikačných

hodností nadväzovali na tradície starovekej gréckej, grécko-

-románskej, byzantskej edukačnej kultúry  a vznikali na roz-

hraní 11.  a 12. storočia  pri veľkých stredovekých  mestách

v dnešnom Taliansku, Francúzsku a Británii.

 

     V  13.  storočí  väčšinu  univerzít  v  Európe postupne

ovládla svetská moc.  Podstatou záujmov stredovekých imperá-

torov totiž bolo poznanie,  že intelektuálna podpora vladára

môže upevniť jeho postavenie v postupnej tendencii centrali-

zácie  moci podporovanej  miestnou aristokraciou  a miestnym

obyvateľstvom. Už  z toho obdobia sa  datuje snaha univerzít

o nezávislé  postavenie, slobodu  vedeckého bádania,  výučby

ako  jediného predpokladu  pokroku postupným  prechodom spod

sekulárnej kontroly a episkopálnej jurisdikcie k inštitucio-

nálnej autonómii.

 

     Latinský názov pôvodnej činnosti stredovekých univerzít

je tzv. studium generale.  Slovo studium označovalo edukačný

charakter  tejto ustanovizne,  v slove  generale sa skrývala

prístupnosť školy pre široký okruh záujemcov o štúdium. Stu-

dium generale sa opieralo o výučbu práva, teológie, medicíny

a logiky a organizácia stredovekej univerzity sa realizovala

podľa prvých legislatívnych noriem v zriaďovacích bulách.

 

     Páni a dámy, jedným z najvýznamnejších legálnych privi-

légií vtedajšej univerzity s  orientáciou na studium genera-

le  bolo  tzv. ius ubique  docendi. Čo to  znamená?  Znamená

výhradné právo udeľovať učiteľskú  licenciu, ktorá mala vše-

obecnú platnosť na univerzitných inštitúciách v danom európ-

skom regióne. Toto právo tvorilo nedotknuteľnú súčasť akade-

mických privilégií udeľovaných univerzite zriaďovateľom ale-

bo správcom  a je deklarované ako právny predchodca súčasné-

ho akademického práva moderných  vysokých škôl konať habili-

tačné  a  inauguračné   pokračovanie,  habilitovať  docentov

a inaugurovať profesorov.

 

     Teda základné  akademické právo vysokých  škôl udeľovať

akademické, vedecké a vedecko-pedagogické  tituly a hodnosti

má, dámy a páni, 700-ročnú  históriu. A toto právo je zakot-

vené  vo všetkých  európskych zákonoch  o vysokých  školách.

Osobitné  postavenie univerzít  ako najvyšších  intelektuál-

nych inštitucionálnych autorít miestneho regionálneho význa-

mu postupne nadobúdalo nezávislý  alebo  kvázinezávislý cha-

rakter. Tak napríklad už v  roku 1495 nemecké impérium poža-

dovalo od radcov súdneho dvora univerzitné právne vzdelanie.

Už vtedy vznikala potreba  označenia kvalifikácie a stanove-

nie podmienok jej nadobudnutia, pôvodne voľný prístup k uni-

verzitnému štúdiu  sa postupne premieňa  na štúdium na  báze

stredoškolskej kvalifikácie.

 

     V druhej polovici 17. storočia nastupuje prvá vlna edu-

kačnej revolúcie a  organizácia vysokoškolského štúdia nado-

búda koncepčný charakter. Vysoké  školy sa začínajú diverzi-

fikovať, popri  studium generale sa  cielene organizuje stu-

dium particulare s výrazným  zameraním na lokoregionálne po-

treby.  Popri  humboltovskej  univerzite,  ktorej činnosť je

postavená na  kvalitnom vedeckom výskume, sa  tvorí sieť od-

borných vysokých škôl s užším  vysokoškolským zameraním, te-

da  klasická diverzifikácia  vysokoškolského systému.  V po-

stupne vznikajúcich národných štátoch  Európy sa vyvíja sieť

štátnych vysokých škôl. Keďže vedecké bádanie bolo v tom ča-

se nenáročné  na financovanie, štátne  vysoké školy i  v tom

období zostávali  plne nezávislé od  financovania univerzity

a vyvíjali sa ako autonómne inštitúcie.

 

     Preskočme teraz posledné storočia a pozrime sa, ako vy-

zerá vysoká škola z moderného pohľadu. Aby vysoké školy moh-

li plniť svoju nezastupiteľnú úlohu pri príprave novej gene-

rácie vzdelaných ľudí 21. storočia, v prostredí trhovej eko-

nomiky,  informačnej explózie  a masifikácie vysokoškolského

vzdelávania, musia mať vytvorené  podmienky riadenia na báze

samosprávneho  inštitucionálneho manažmentu.  Na to, pravda,

potrebujú  zodpovedajúcu legislatívu.

 

     Profesor Franz Vought, člen expertnej skupiny Inštitútu

pre  manažment vysokých  škôl pri  OECD v  Paríži, vo svojom

článku New Autonomy in  Europaen Higher Education v časopise

International Journal of  Institutional Management in Higher

Education už v roku 1988 napísal, citujem: "Vo vyspelých de-

mokratických krajinách, ktoré sú súčasťou globálneho trhové-

ho systému a v ktorých  rozvoj ekonomiky už dnes plne závisí

od rozvoja vedy, vzdelania  a koncentrovanosti vedomostí, je

vysokoškolský systém zvyčajne  postavený na zásadách autonó-

mie  s uplatnením  akademických práv  a akademických slobôd,

kde úloha štátu spočíva,  zdôrazňujem, v koordinačnom a eva-

luačnom pôsobení bez direktívnych a prísne regulatívnych zá-

sahov." Vo  svojom vystúpení k  problému nových priorít  pri

riadení  vysokých škôl  na seminári IMHE OECD  v Paríži pred

niekoľkými  dňami ten istý profesor Vought uviedol, citujem:

"V prostredí  prudko sa meniacich požiadaviek  trhu práce na

kvalifikáciu,  odbornosť, zručnosť,  schopnosť tímovej práce

a kreativitu absolventov  vysokých škôl jedným  z najvýznam-

nejších  predpokladov naplnenia  misie vysokých  škôl je ich

autonómne samosprávne postavenie. Postavenie, ktoré im dovo-

ľuje flexibilne reagovať na meniace sa podmienky trhu práce.

Masifikácia vysokoškolského vzdelávania  a nárast požiadavky

na kvalitu si vyžaduje  zavádzať nové spôsoby riadenia vyso-

kých škôl ako plne nezávislých samosprávnych inštitúcií."

 

 

     Dámy a páni,

     poslankyne a poslanci,

 

     tendencia posilňovať autonómne postavenie vysokých škôl

sa jasne  odráža v novoprijímaných zákonoch  o vysokých ško-

lách  všade okolo  nás. Príkladom  dôslednej decentralizácie

a deregulácie rozhodovacích  právomocí zo štátnej  správy na

orgány  vysokých škôl  a ich  súčasti  sú  zákony o vysokých

školách prijaté v posledných 5 rokoch najmä v škandinávskych

krajinách (vo  Fínsku a  Dánsku) i zákon  o vysokých školách

Rakúskej republiky a niektorých ďalších.

 

     Z čoho tieto zákony vychádzajú? Vychádzajú predovšetkým

z toho, že autonómia vysokých škôl  nie je výsadou, ale pod-

mienkou úspešného  plnenia ich poslania  v službe verejnosti

a prípravy odborne zdatnej, ale i kultivovanej a tolerantnej

mladej generácie národnej inteligencie. Autonómia nie je vy-

sokým školám  udeľovaná, autonómia vysokých  škôl je najpri-

rodzenejšou danosťou  týchto inštitúcií, v  ktorých sa auto-

nómne postavenie vyvíjalo súbežne s koncentráciou obrovského

množstva vedomostí v knižniciach týchto inštitúcií, múdrosti

a pravdy,  ktorá sa  nazhromaždila v  týchto inštitúciách po

stáročia ich pôsobenia.

 

     Akademická obec  slovenských vysokých škôl  ústami svo-

jich samosprávnych orgánov - senátov, vedení a vedeckých rád

fakúlt a  vysokých škôl i v  stanoviskách Rady vysokých škôl

a Slovenskej  rektorskej konferencie  opakovane  deklarovala

svoj  nesúhlas so  znením niektorých  paragrafov predmetného

vládneho  návrhu  novely,  najmä  však  § 15 ods. j) a ch) a

§ 34, podľa  ktorého sa na  rozhodovanie  akademických funk-

cionárov a  samosprávnych riadiacich orgánov  vzťahuje zákon

o správnom  konaní.  Uplatnenie  zákona  číslo  71/1967  Zb.

o správnom konaní zasahuje priamo do najzákladnejších akade-

mických práv a slobôd  vysokých škôl udeľovať akademické ti-

tuly, vedecké a vedecko-pedagogické hodnosti a rušiť rozhod-

nutia rektora, senátov, dekanov, vedeckých rád a ďalších sa-

mosprávnych ustanovizní.

 

     O tom, že sa tento  výklad uplatnenia zákona o správnom

konaní  na rozhodovanie  akademických orgánov  vysokých škôl

zakladá  na pravde,  svedčí i  obsah vyhlásenia Ministerstva

školstva Slovenskej republiky zo  dňa 6. septembra tohto ro-

ku, z ktorého citujem: "Na  základe podania občana, ktorý by

tvrdil, že bol vo svojich právach ukrátený rozhodnutím orgá-

nu verejnej  správy, a takým je  podľa ministerstva školstva

i vysoká škola  ako  orgán štátnej organizácie, ministerstvo

bude skúmať prostredníctvom externých odborníkov, či pri ko-

naní  orgánu došlo  k nesplneniu  podstatných vecných  alebo

formálnych náležitostí, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok

tohto konania. Ak sa zistí, že v konaní neboli splnené tieto

náležitosti, ministerstvo školstva napadnuté rozhodnutie or-

gánu vysokej školy zruší."  No a následne nariadi opakovanie

celého konania.  To znamená, že  podľa tohto výkladu  zákona

o správnom konaní  vysoké školy už nie  sú autonómne a samo-

správne  vysokoškolské ustanovizne,  podľa  §  1 a  2 zákona

a predmetnej novely, ale  štátne organizácie plne podriadené

svojmu nadriadenému orgánu - ministerstvu školstva.

 

     Poďme však ďalej.  Interpretácia predmetného zákona do-

voľuje  zrušiť rozhodnutie  vedeckej rady  napríklad fakulty

o habilitácii  docenta jednoducho  obídením hierarchie samo-

správy vysokej školy. Podľa  doteraz platného zákona je roz-

hodnutie vedeckej rady fakulty v tejto veci konečné a nemôže

byť spochybnené  žiadnym iným ďalším  orgánom, ani rektorom,

ani vedeckou radou vysokej školy. Teda ministerstvo tu zasa-

huje priamo do vnútra vysokej  školy a do rozhodovacích prá-

vomocí jej  orgánov. Zákon o  vysokých školách v  predmetnej

novele a jeho kvality nemôžu byť jednoducho posúdené bez po-

súdenia dopadu zákona o správnom  konaní, teda ak chceme po-

rovnať tieto dva zákony, musíme  ich mať vedľa seba a musíme

ich spoločne čítať.

 

     V oddieli 3 o  účastníkoch konania správneho konania sa

v §  14 ods.  1 hovorí:  "Účastníkom konania  je ten, o koho

právach, právom  chránených záujmoch alebo  povinnostiach sa

má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo po-

vinnosti  môžu byť  rozhodnutím priamo  dotknuté." A  ďalej:

"Účastníkom konania je i ten, kto tvrdí, že môže byť rozhod-

nutím vo svojich právach  priamo dotknutý." Ods. 2 pokračuje

znením: "Účastníkom  konania je i ten,  komu osobitný právny

predpis také postavenie priznáva." Myslím si, že nikto nebu-

de pochybovať o tom, že podľa znenia tohto ustanovenia záko-

na účastníkom  konania môže byť  nielen osoba, o ktorú v da-

nom  konaní ide  a v  orgáne sa  rozhoduje, ale  ktorýkoľvek

účastník rozhodovania, ba i  osoba zvonku, pokiaľ bude defi-

novať poškodenie svojich práv alebo záujmov.

 

     V extrémnom  ponímaní - a myslím  si, že práve extrémny

výklad je tým účelovým postupom,  ktorý sa tu sleduje -, ta-

kouto poškodenou osobou môže byť pokojne minister alebo jeho

úradníci. Ak berieme do úvahy, že  konanie sa podľa § 18 ci-

tovaného zákona o správnom  konaní začína na návrh účastníka

konania  alebo na podnet  správneho orgánu, potom pochopíme,

že zákon  tu dáva priestor  na zrušenie rozhodnutí  vysokých

škôl, orgánov vysokých škôl a ich funkcionárov bez ohľadu na

to,  či tieto  rozhodnutia boli  pozitívne alebo  negatívne.

Inými slovami, uplatnením znenia §  34 novely zákona o vyso-

kých školách  môže ministerstvo rozhodovať,  kto bude docen-

tom, kto bude profesorom a kto ním nebude.

 

     Dámy a páni, so  zasahovaním do akademických práv vyso-

kých škôl máme neblahé  skúsenosti z nedávnej minulosti. Kto

nebol členom komunistickej strany,  na vysokej škole mal mi-

nimálnu šancu na habilitáciu  alebo inauguráciu. Sám som ča-

kal ako  nestraník  17 rokov  na príležitosť, aby  som mohol

obhájiť svoju  habilitačnú prácu. Bol  som napríklad svedkom

rozhovoru vedúceho istej  katedry Fakulty architektúry Vyso-

kej  školy technickej  v Bratislave,  ktorý svojej  odbornej

asistentke, ktorá sa opakovane  uchádzala o docentúru, lako-

nicky oznámil: "Kým bude na tejto katedre straník, vždy bude

mať prednosť pred nestraníkom.  Stranícka príslušnosť a ide-

ologická angažovanosť je tou najvyššou kvalifikáciou pre ha-

bilitáciu na docenta."

 

     Dámy a páni, v tom  čase - bolo to v roku 1982 - rozho-

dovali orgány štátnej správy ex ante. Dnes má o akademických

právach vysokej školy rozhodovať  štátna správa ex post. Vý-

sledok je  však rovnaký -  mocenský zásah do  vysokoškolskej

autonómie.

 

     Dovoľte  mi  však  obrátiť  sa  na predkladateľa návrhu

predmetnej novely  zákona s otázkou. Je  právom alebo povin-

nosťou učiteľa vysokej školy  byť docentom alebo profesorom?

Vedecká akademická  hodnosť docenta a  profesora je kvalifi-

kačným predpokladom na výkon funkcie vysokoškolského učiteľa

a právo prednášať, skúšať, viesť  dizertačné práce, byť čle-

nom odborných komisií, vedeckých rád a podobne je delegované

iba docentom  a profesorom, teda  kvalifikovaným učiteľom na

vysokej škole.  Že ide o  povinnosť, a nie  o právo, vyplýva

z dikcie § 27 ods. 9  zákona i novely, podľa ktorej pracovný

pomer odborných asistentov sa  dojednáva na určitý čas, naj-

viac na 10 rokov. To znamená, že po uplynutí 10 rokov odbor-

ný  asistent,  pokiaľ  nezískal  docentúru,  by nemal zostať

pôsobiť  na  vysokej  škole,  pretože  nie je kvalifikovaným

vedecko-pedagogickým alebo  vedecko-akademickým pracovníkom.

A to sa dikciou tohto paragrafu v novele sleduje, aby vysoké

školy umožnili svojim mladým  ľuďom habilitovať sa, získavať

odbornú kvalifikáciu čo možno  v najkratšom čase. Teda právo

každého pracovníka  vysokej školy sa zakladá  na práve uchá-

dzať sa  o túto hodnosť  pri splnení stanovených  podmienok,

ktoré sú definované v štatúte vysokej školy alebo fakulty.

 

 

     A teraz  by som si  dovolil vašu pozornosť  upriamiť na

takúto vec: Aby každý  pracovník mohol splniť podmienky kla-

dené na habilitáciu alebo  inauguráciu, má právo a povinnosť

využívať zariadenia vysokej školy  na vedeckú, odbornú, ume-

leckú  alebo inú  činnosť, prednáškovú,  publikačnú aktivitu

a podobne,  ktorá mu  dovolí získať  dostatočné podmienky na

vedeckú  a  pedagogickú  kvalifikáciu.  Ak  uplatníme  zákon

o správnom konaní na obhajobu týchto práv a týchto povinnos-

tí,  potom každý, kto neuspeje  v habilitačnom  konaní, môže

napríklad  v podaní  argumentovať porušenie  práva zo strany

vysokej školy, ktorá mu  neumožnila splniť podmienky na zís-

kanie príslušnej hodnosti. Vieme,  aké sú podmienky vedeckej

práce na vysokých školách. Každý jeden, kto neuspeje v habi-

litácii, môže  uplatnením zákona o  správnom konaní namietať

túto námietku, ktorú mu nikto nevyvráti.

 

     Absurdnosť uplatnenia zákona o  správnom konaní na roz-

hodovanie orgánov  vysokých škôl pri  inaugurácii profesorov

otvára ďalšie otázky. Je napríklad účastníkom konania prezi-

dent  Slovenskej republiky,  ktorý profesorov  vysokých škôl

menuje? Ak  napríklad ministerstvo školstva  nepostúpi návrh

na vymenovanie  profesora Prezidentskej kancelárii  - a toho

sme  svedkami, to  sa už  dnes deje - má právo  inaugurovaný

profesor uplatnením zákona o správnom konaní žiadať o oprav-

ný prostriedok prezidenta Slovenskej republiky?

 

     Dámy a páni, v snahe o objektivitu som sa pokúsil nájsť

vo svojej  zbierke zákonov aspoň  jeden zákon demokratických

štátov  Európy, ktorý  by v  odvolacom pokračovaní delegoval

štátnej správe právo  zrušiť rozhodovanie akademických funk-

cionárov alebo  orgánov vysokých škôl  vo veciach týkajúcich

sa  udeľovania  akademických  titulov,  vedeckých a vedecko-

-pedagogických  hodností. Prešiel som ich  mnoho, ale takúto

právomoc som nenašiel v žiadnom.

 

 

     Dovoľte mi však, aby som niektoré ustanovenia o odvola-

com konaní proti rozhodnutiam orgánov vysokých škôl vo vyso-

koškolských zákonoch vyspelých európskych krajín aspoň okra-

jovo  citoval a  naznačil, ako sa tieto  problémy v zákonoch

európskych krajín o vysokých školách riešia.

 

     Tak napríklad zákon Rakúskej  republiky o vysokých ško-

lách v paragrafe pod názvom "Dozor" deleguje ministrovi  pre

vedu  Rakúskej  republiky  zrušiť  rozhodnutia rektora alebo

akademického senátu, ktoré podliehajú rozhodovacej právomoci

a stanovisku  ministerstva, nie  však rozhodnutia,  ktoré sú

dozorované rektorom. Pod tieto kompetencie patrí okrem iného

tiež udeľovanie  akademických titulov a  vedeckých hodností,

ktoré minister nemôže spochybniť  a ktoré nepatria pod odvo-

lacie konanie.

 

     V bavorskom zákone,  ktorý pani ministerka vyzdvihovala

mnohokrát  ako  prísne  centralistický,  sa otázka správneho

práva bavorského štátu objavuje v troch paragrafoch. Dočíta-

me  sa napríklad  v §  130, že  uplatnenie bavorského zákona

o správnom konaní nie je  možné uplatniť pri vymenovaní pro-

fesorov, možno ho však uplatniť napríklad pri námietke proti

výsledku skúšky študenta,  ale rozhodovacia právomoc zostáva

na úrovni príslušnej fakulty.

 

     Nový fínsky zákon z  roku 1993, ktorý priniesol vysokým

školám zásadné prehĺbenie autonómie a samosprávnych funkcií,

rieši podmienky odvolania sa proti rozhodnutiam akademických

funkcionárov a akademických orgánov takto: § 32 ods. 1 - od-

volaciemu  pokračovaniu  nepodliehajú  rozhodnutia kancelára

univerzity. Odsek 2: Pri ostatných rozhodnutiach orgánov vy-

sokej školy sa člen akademickej  obce môže odvolať proti po-

rušeniu osobných práv  rozhodnutím akademického orgánu. Toto

odvolanie podáva na vyšší orgán vysokej školy. V prípade, že

odvolaniu nebolo vyhovené, môže  táto osoba odvolanie zmeniť

na žalobu a túto podať na Najvyšší súd. Odvolanie proti roz-

hodnutiu orgánov vysokých škôl  sa nemôže uplatniť pri voľbe

rektora, prorektorov, dekana, prodekanov,  pri voľbe a vyme-

novaní  kancelára, pri  prijímaní študentov  na štúdium, pri

hodnotení študijných  výsledkov alebo pri  udelení akademic-

kých titulov.

 

     Švédsky zákon o vysokých školách  z roku 1992 rieši od-

volacie konanie takto: Kapitola V ods. 1 § 1 - pre odvolacie

konanie proti  rozhodnutiu orgánu vysokej  školy sa zriaďuje

odvolacia komisia vysokej školy. Proti rozhodnutiu odvolacej

komisie nie je možné ďalšie odvolanie.

 

     Hádam  najtvrdšie podmienky  odvolacieho konania, ktoré

som  našiel z  hľadiska autonómie  vysokej školy,  uplatňuje

krajinský zákon štátu  Bádensko-Württembersko, ktorého § 126

znie:  Ministerstvo  pre  vedu  štátu Bádensko-Württembersko

môže rozhodnutie, ktoré  nie je v súlade so  zákonom, ako aj

postupy orgánov vysokých  škôl spochybniť. Ministerstvo môže

od vysokej školy požadovať zmenu rozhodnutia, ale zmenu roz-

hodnutia môže  uskutočniť iba orgán vysokej  školy, ktorý má

v danej veci rozhodovaciu právomoc.

 

     Vážené dámy, vážení páni, z uvedeného vyplýva, že zave-

denie zákona  o správnom konaní do  rozhodovania orgánov sa-

mosprávy  vysokých škôl  v tomto  usporiadaní odporuje duchu

demokratických zákonov  európskych krajín. Je  účelovým kro-

kom, ktorého cieľom je rozhodovať o vysokých školách zvonku.

 

     Dovoľujem si  požiadať vás, aby  ste s plnou  vážnosťou

zvážili, či tieto dva paragrafy  patria do zákona o vysokých

školách, alebo nie.

 

     Uviedol by  som ešte jeden pohľad,  a tentokrát nie po-

slanca, ale rektora. Vedecká rada každej vysokej školy a fa-

kulty doteraz o podaných návrhoch na habilitáciu a inaugurá-

ciu rozhodovala výlučne na báze kvality príslušného uchádza-

ča. Ak bude možné každé rozhodnutie vedeckej rady spochybniť

štátnym orgánom,  vedecká rada nebude  prihliadať naďalej na

túto požiadavku ako na absolútnu požiadavku kvality. Bude sa

snažiť vyhnúť negatívnemu  rozhodnutiu, pretože bude vedieť,

že každé  negatívne rozhodnutie bude mať za následok žiadosť

o opravný prostriedok. A to  sa nebude týkať iba inaugurácií

a habilitácií, bude  sa to týkať  každej neúspešnej obhajoby

dizertačných  prác,  každej  neúspešnej  odbornej skúšky pri

štúdiu PhD. a podobne.

 

     Ešte jedna poznámka. Prečo  novela vyníma vo svojom ná-

vrhu uplatnenie  zákona o správnom konaní  na prijímacie po-

kračovanie  študentov na  vysoké školy?  V tomto  roku podľa

môjho odhadu vysoké školy dostali okolo 50 000 odvolaní pro-

ti neprijatiu  na vysoké školy.  Ak by tieto  odvolania malo

spracovať  ministerstvo, je  to jednoducho  fyzicky nemožné.

Ale tu  sa dostávame vlastne  do rozporu, pretože  na jednej

strane sa zákon o správnom  konaní uplatňuje v jednej akade-

mickej procedúre pri inauguráciách, habilitáciách, a na dru-

hej strane sa neuplatňuje na postupe, ktorý je rovnako dôle-

žitý z hľadiska spoločenskej  potreby i z hľadiska vykonáva-

nia práce vysokoškolských štúdií.

 

     Na základe uvedených skutočností si vám dovolím predlo-

žiť návrh uznesenia a prosím, aby sa o tomto uznesení hlaso-

valo bez rozpravy. Návrh uznesenia znie:

 

     Národná  rada Slovenskej  republiky prerušuje rokovanie

o vládnom návrhu zákona  Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých

školách  v znení  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 41/1994 Z. z., a o  zmenách názvov niektorých vysokých

škôl na  svojej 17. schôdzi  a bude v  rokovaní o predmetnom

návrhu zákona rokovať na 18.  schôdzi v októbri 1996, po vy-

jasnení právneho dosahu  § 15 ods. j) a ch)  a § 34 na samo-

správne postavenie vysokých škôl Slovenskej republiky.

 

     V  prípade, že  návrh uznesenia  nebude Národnou  radou

prijatý,  podávam k  predkladanej novele  zákona o  vysokých

školách tieto pozmeňujúce návrhy:

 

     1. V § 15 ods. 1 vypustiť písmená ch) a j).

 

     2. Vypustiť § 34 a ponechať jeho pôvodné znenie v záko-

ne číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách.

 

     Dámy  a páni,  na našich  pracovných stoloch  sme našli

výzvu  poslancom Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorú

nám adresovali členovia akademickej  obce Vysokej školy poľ-

nohospodárskej v Nitre,  ktorí vyjadrujú podporné stanovisko

k vládnemu návrhu novely zákona  o vysokých  školách, ktorý,

ako tvrdia, je plne kompatibilný s  podobnými zákonmi v naj-

vyspelejších štátoch Európy a sveta. A preto sa na nás obra-

cajú  ako na poslancov, aby sme čestne, s vedomím plnej zod-

povednosti  zvážili pozitívne  i negatívne  stránky vládneho

návrhu zákona  o vysokých školách  a váhou svojej  osobnosti

podporili jeho schválenie.

 

     Nuž ja zo svojej  polohy poslanca Národnej rady Sloven-

skej  republiky toto  ich stanovisko  budem plne podporovať,

pokiaľ budú  prijaté moje dva  pozmeňujúce návrhy, ktoré  sú

veľmi jednoduché - vypustiť dva odseky § 15 a § 34.

 

     Ďakujem vám za pozornosť a  prosím, veľmi prosím o pod-

poru tohto môjho návrhu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. (Gong.)

 

     Priatelia, keďže pán poslanec Juraj Švec predložil pro-

cedurálny návrh, budeme o  ňom hlasovať bez rozpravy. Žiadal

by som  poslancov, ktorí sú  mimo rokovacej miestnosti,  aby

prišli na hlasovanie.

 

     Priatelia, hlasuje sa bez rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Ducký.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Ďakujem. Mám  prosbu zobrať na vedomie,  že mám iný ob-

lek, a tým nemám ani  kartu. Hlasujem náhradnou. Mám dva ob-

leky. (Smiech.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Už som sa  zľakol, pán exminister, že máš  asi 15 oble-

kov.

 

     Pán Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán  predsedajúci, ja mám viac  oblekov, ale na-

priek tomu mám náhradnú kartu číslo 4.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Dámy a páni, bol tu  prednesený návrh pána poslanca Ju-

raja Šveca, aby sme prerušili rozpravu k tomuto bodu rokova-

nia a pokračovali  by sme v rokovaní o  tomto zákone na naj-

bližšej 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že návrh  pána poslanca  Juraja Šveca sme

neprijali.

 

     Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Harach a pripraví

sa pán poslanec Rosival.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená pani ministerka,

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     kolegyne a kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte  mi, aby  som aj  v nadväznosti  na slová môjho

predrečníka kolegu poslanca Šveca, ktorý uviedol tie najpod-

statnejšie problémy predkladanej  novely vysokoškolského zá-

kona, pokračoval  v tom, aby som  sa pokúsil vás presvedčiť,

že aj tentokrát ste pri hlasovaní možno nepostupovali celkom

dobre, keď  ste nezvážili potrebu istého  času, ktorý by mal

byť medzi  nami možno kolegiálnou  otázkou, ústretovou otáz-

kou, a teda potrebu  času na primerané "dohodovacie konanie"

na zlepšenie tohto zákona, na zlepšenie najmä jeho najboles-

tivejších  častí. Ale  prosím, pokúsim  sa o  to, aby som si

získal váš názor na to,  že uvediem ďalšie problémové miesta

v tomto zákone, ktoré nie sú dominantné z hľadiska problémov

- tie boli uvedené -, ale predsa len menia a posúvajú, i keď

nie tým  rozhodujúcim spôsobom, filozofiu  tohto zákona tam,

kde ho asi ani vy nechcete  mať, ale možno si to teraz nedo-

kážete ešte celkom dobre uvedomiť.

 

     Vrátim sa  k vystúpeniu pani  ministerky školstva. Pri-

znám  sa, že  som s  istým očakávaním  na pol  ucha počúval,

v akom rámci je vlastne táto  novela zasadená. Mám na mysli,

v akom  rámci rozvojových programov, rozvoja vysokoškolského

vzdelávania je táto novela zasadená. Konkrétnejšie, alebo ak

chcete inými slovami, čo je  nové v ekonomike vysokých škôl.

Čo  chce táto  novela  riešiť  z pohľadu  ekonomiky vysokých

škôl? Čo  je nové v rozvojových  programoch v oblasti obsahu

vzdelávania na  vysokých školách? Čo a  ako chce táto novela

riešiť?  Čo je  nové v  oblasti zahraničnej  spolupráce? Ako

chce táto  novela podporiť takéto rozvojové  programy? Čo je

nové, povedzme, v oblasti personálneho zabezpečenia vysokých

škôl a trebárs problémov, ktoré tam sú? Ako to chce táto no-

vela riešiť? Konkrétne a faktograficky.

 

     Kolegyne a  kolegovia, nemá nikto z  vás podobnú otázku

ako ja,  ktorá by znela:  Koľko problémov takého  typu je na

vysokých školách, že treba nasadiť na samosprávne prostredie

špecifického typu, také, aké je v každej krajine, akademické

vysokoškolské prostredie, zákon  o samosprávnom konaní? Máme

nejakú analýzu,  nezaujíma nás to? Mňa  veľmi. Koľko je tých

problémov? Aký majú charakter? Preto a preto tam pôjde a bu-

deme tam uplatňovať zákon o samosprávnom konaní.

 

     Nie  náhodou obraciam  na toto  vašu pozornosť.  Ide mi

o to,  aby som  v  tomto  smere doplnil  trošičku vystúpenie

môjho  predrečníka a  použil poznatky,  ktoré som  získal na

širšom zasadnutí výboru  pre vzdelávanie alebo dvojhodinovom

vraj "okrúhlom  stole", kde - otvorene  povedané - som sedel

ja a predstavitelia ministerstva u nás, na pôde  parlamentu,

a mali sme si vyjasniť isté názory. Mal to byť akože okrúhly

stôl. Volám  po okrúhlom stole, urobme  ho, ale okrúhly stôl

znamená širší prístup a korektnú kultúrnu konfrontáciu názo-

rov.

 

     Viete, odznievali tam takéto podporné argumenty - pred-

staviteľ ministerstva hovorí: "Dostala sa mi pozvánka na ob-

hajobu, na habilitáciu jedného docenta, pričom on už niekedy

vlani akože habilitoval a všetko  malo byť v poriadku, komi-

siou to prešlo, a ja som sa až teraz  dozvedel, že to nebolo

úspešné,  pretože vraj  potom tajné  hlasovanie dopadlo tak,

ako dopadlo." To je argument  na nasadenie zákona o správnom

konaní? Nás netrápi  to, že tu nie je  snaha  zlepšiť vzťahy

vo vnútri akademického prostredia, netvrdím, že je tam všet-

ko v poriadku. S tým problémom sme sa stretávali a aj sa bu-

deme dlhšie stretávať, povedzme, medzi samosprávnymi orgánmi

a akademickými funkcionármi. Ale to sa nerieši tak, že sa to

vyjme a autoritatívne, autokraticky  sa budú tieto rozhodnu-

tia prijímať na ministerstve. Žiaľbohu, táto novela má taký-

to charakter.

 

     Kolegyne a kolegovia, nebudem  vás veľmi dlho unavovať.

Dovoľte mi,  aby som prešiel priamo  k pozmeňujúcim návrhom.

Dovolím si predložiť pozmeňujúce návrhy z novely vysokoškol-

ského zákona, ktorú  pripravovali predstavitelia akademickej

obce a ktorá bola  pripravená  vlastne aj po dohode s minis-

terstvom školstva.  Viete, veľmi zarážajúco  na mňa pôsobilo

konštatovanie pani  ministerky a vypočítavanie  sledu noviel

alebo variantov, ktoré prišli do vlády, a vlastne prvá, kto-

rá bola urobená na báze akejsi dohody - konsenzu, nebola ak-

ceptovaná. Inými slovami, pani ministerka  priamo potvrdila,

že  vláda povedala:  "Toto nie  je dostatočne centralizovaná

novela,  vážená pani  ministerka,  a  preto vám  ju vraciame

a chceme tam vidieť isté prvky."

 

     Teraz budem mať trošku  sugestívnu otázku na pani mini-

sterku, či ona  bola v tom okamihu vo  vláde spokojná s tým,

že  jej  takto  vstúpili  do  kompetencií,  keď ona tam išla

s dôverou akademickej obce, s dohodou s akademickou obcou, a

dovolila, aby  sa takýmto spôsobom  zmenilo to, čo  ona mala

obhájiť. Ak to nedokázala obhájiť, predložila zlý zákon, tak

mala potom vláda konať. Mal konať pán premiér. Ako - uvidíme

možno nie v ďalekej budúcnosti.

 

     Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, aby som bez akýchkoľ-

vek podtónov, bez akéhokoľvek ovplyvňovania predložil tú no-

velu  a tie  pozmeňujúce návrhy, ktoré boli  takýmto konsen-

zuálnym  spôsobom prijaté, resp.  niektoré časti z nich boli

dopracované predstaviteľmi akademickej  obce. Budem sa odvo-

lávať na také číslovanie bodov,  ako ho máte v návrhu novely

alebo vládnej novely  tak, aby ste si mohli,  ak máte záujem

a možnosť, jednotlivé body porovnať.

 

     Bod 4 tohto  návrhu hovorí: v § 3 odsek  2 by mal znieť

takto: "Pri zriadení vysokej školy sa súčasne ustanoví, kto-

ré fakulty sa na nej zriaďujú."

 

     Kolegyne a kolegovia, možno  maličkosť, ale všimnime si

už tu, že toto je  predsa len precíznejšia formulácia oproti

vládnemu návrhu,  pretože ten hovorí  "ktoré  by sa mohli na

nej zriadiť".

 

     No ale  buďme my teraz  dôslední ako poslanci,  pretože

vysoká škola  sa bude schvaľovať tu,  a zákonom. To nebudeme

požadovať, aby bolo jasne povedané,  ktoré fakulty sa na nej

zriaďujú? Inými slovami,  dámy a páni, môžu sa  na nej v bu-

dúcnosti  zriadiť  ktorékoľvek  fakulty,  ak  ten návrh bude

presvedčivý a  bude vecne zdokumentovaný. Ale  keď sem príde

návrh zákona, tak tam musí byť presne povedané, ktoré fakul-

ty sa na nej zriaďujú.

 

     V § 4 sa upravuje znenie  odseku 2 a dopĺňa sa nový od-

sek 3: "Fakulty zriaďuje,  zlučuje, rozdeľuje a zrušuje rek-

tor so  súhlasom akademického senátu vysokej  školy po pred-

chádzajúcom  vyjadrení Akreditačnej  komisie a  Ministerstva

školstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo škol-

stva"). Rovnakým spôsobom sa ustanovuje názov a sídlo fakul-

ty."

 

     Rozpor medzi vládnym návrhom a týmto návrhom - možno na

pohľad znovu maličkosť  - je v tom, že  vládny návrh trvá na

súhlasnom stanovisku  ministerstva školstva. Keď  som sa pý-

tal, ako  bude prakticky tento  proces vyzerať a  ako sa asi

odohrá ten  - dovoľte mi použiť  také  slovíčko - "pingpong"

medzi vysokou  školou, akademickým senátom,  rektorom a, po-

vedzme, ministerstvom  školstva, Akreditačnou komisiou  - no

pozrite sa - podľa návrhu vládnej novely bude akademický se-

nát očakávať, že príde pán rektor s návrhom na zriadenie fa-

kulty. Ak bude akademický senát rigorózny, tak bude trvať na

tom, aby prišiel s takým stanoviskom už z ministerstva škol-

stva a  z Akreditačnej komisie, že  môže plnohodnotne prijať

rozhodnutie. Nakoniec, tak by to malo byť, to je v poriadku.

Lenže ministerstvo, resp. Akreditačná  komisia, no najmä mi-

nisterstvo  toto stanovisko  dá rektorovi  vtedy, ak  rektor

príde na ministerstvo so stanoviskom akademického senátu, že

chce zriadenie takejto fakulty.  V počítačovej branži sa to-

muto hovorí "deadlock". Proste dostanú  sa do situácie,  keď

možno z toho nebude  východisko a stačí jednoduché posúvanie

negatívnych stanovísk na jednej a  na druhej strane a jedno-

ducho  rektor alebo  finálny zriaďovateľ,  ktorý je  rovnaký

v obidvoch návrhoch, si nepomôže, si neporadí.

 

     Pýtam sa, kladiem, dámy a páni, spoločnú otázku: Nesta-

čí ministerstvu školstva, keď má  v kompetencii už podľa te-

raz  platného zákona  a podľa  tohto návrhu  novely nakoniec

tiež, podľa  obidvoch návrhov novely,  financovanie vysokých

škôl a  teda aj financovanie  tejto fakulty? Skúsme  konečne

prekonať tú bariéru, ktorú  máme voči informovaniu verejnos-

ti, a zvyknúť  si na to, že pri  takom návrhu rektora, ktorý

bude neprijateľný  pre ministerstvo, jednoducho  v televízii

odznie a  rodičia, všetci, ktorí budú  chcieť dať svoje deti

na túto fakultu, sa dozvedia, že ministerstvo možno víta ta-

kúto fakultu, ale nemôže dať  na ňu finančné prostriedky. Na

to má právo,  nikto z akademickej obce, nikto  z nás mu toto

neupiera. Nestačí to? Ja si  myslím, že áno. Zodpovednosť je

tam, kde má byť. Zodpovednosť  je na akademickom senáte a na

rektorovi. A o to aj ide v tomto zákone.

 

     Tretí odsek  v § 4  by potom mal  znieť: "Fakulty novo-

zriaďovaných  vysokých škôl  sa zriaďujú  zákonom o zriadení

vysokej školy." O tom sme hovorili.

 

     Bod 6 - v § 4 ods. 4  posledná veta má znieť: "Po zria-

dení fakulty vykonáva do  zvolenia senátu fakulty jeho funk-

ciu  senát  vysokej  školy  s výnimkou  činností  podľa § 10

ods. 2 písm. b), c), h) a ch)." Prosím,  keď si  pozriete aj

pôvodnú novelu zákona, zistíte, že tieto obmedzenia sú vcel-

ku prirodzené, ide o to, aby v tomto provizóriu, dajme tomu,

nemohol  akademický senát  univerzity vysokej  školy vykonať

také rozhodnutia, ako je  delenie finančných prostriedkov na

fakulte a podobne, ktoré predsa len sú v samosprávnej kompe-

tencii samostatného právneho subjektu typu fakulta.

 

     Bod 8 -  § 6 doplniť o nový odsek  3, ktorý znie: "Pro-

striedky získané podnikateľskou činnosťou vysokých škôl, fa-

kúlt  a iných  pracovísk vysokej  školy, ako  aj prostriedky

získané formou zahraničných darov  a dedičstva sú oslobodené

od daní z  príjmov, cla a colnej prirážky,  ak sa použijú na

zabezpečenie činnosti  a úloh vysokých škôl,  fakúlt a iných

pracovísk vysokej školy podľa § 1 ods. 3."

 

     Dámy a páni, mohol by  som byť teraz politicky ironický

a pripomenúť vám všetkým - nám  všetkým slová predsedu vlády

Vladimíra  Mečiara vo  Zvolene, keď  pred akademickou  obcou

tejto univerzity  povedal, a parafrázujem  tie slová, že  sa

zasadí o to,  aby vysoké školy mali práve  tieto nie vymože-

nosti, ale aby práve tieto  vlastnosti sa vzťahovali na eko-

nomiku vysokých škôl, aspoň dočasne. Doteraz sa tak nestalo.

 

     Pani ministerka v úvodnom slove povedala, že v medzire-

zortnom pripomienkovom  konaní to nejakým  spôsobom vypadlo,

ale  vláda  zasadá  po  medzirezortnom pripomienkovom konaní

a tam je  veľká možnosť na  to, aby bola  presvedčená vláda,

najmä ekonomickí  ministri, že toto  vysoké školy potrebujú.

Skúste sa spýtať kvestorov a tajomníkov, prípadne ľudí, kto-

rí robia  aktívne podnikateľskú činnosť  na vysokých školách

(nazvem to podnikateľskou činnosťou,  ale keď hovorím podni-

kateľskú, skôr by som použil starý termín - vedľajšiu hospo-

dársku činnosť), aby získali prostriedky na financovanie la-

boratórií,  ba možno  dnes na  zaplatenie bežnej  prevádzky,

a oni vám vysvetlia, že vlastne  to, čo sa na nich vzťahuje,

je oveľa tvrdšie ako to,  čo sa vzťahuje na typicky podnika-

teľské subjekty - oveľa tvrdšie.

 

     Pri tejto príležitosti mi nedá nepoložiť pani minister-

ke otázku, ktorá sa celkom  prirodzene tlačí z týchto papie-

rov, keď  si ich preštudujete -  z predkladacej, z dôvodovej

správy: Akú polohu vlastne majú vysoké školy ako inštitúcie?

Z hľadiska financovania  sa na ne  pozerá ako na  rozpočtové

organizácie.  Ak chcú  robiť čosi  navyše, tak  sú nakladané

ďalšie  kontrolné mechanizmy.  Prosím, nech  sú, nech  sa to

kontroluje, to je  v poriadku. Ak chcú získavať  čosi zo za-

hraničia, či  už sú to  medzinárodné programy, alebo  ďalšie

aktivity,  sú  na  to  nakladané  ďalšie  a ďalšie kontrolné

mechanizmy. Aby som bol  dobre pochopený, nepoznám kvestora,

tajomníka, ktorý  by povedal, že nechcú byť kontrolovaní, to

nepoznám, to neexistuje. Ale povedali: Definujme legislatívu

a zákony tak,  aby sme to,  čo zarobíme preukázateľne,  pod-

čiarkujem, preukázateľne, mohli použiť v  prospech vzdeláva-

nia, vedy a výskumu a na základe toho nás dočasne osloboďte,

kým neprekonáme možno tú ekonomickú situáciu, aká je, od to-

ho, čo musia plniť bežné podnikateľské subjekty.

 

     Kolegyne  a  kolegovia,  spravidla  podnikanie vysokých

škôl - to nie sú mnohosériové výroby niečoho, čo ide komerč-

ne na trh,  to je spravidla predávanie know-how  a my chceme

podporiť transfer technológie,  my chceme podporiť previaza-

nosť univerzít a vysokých škôl na rodiacu sa kapitálovú sfé-

ru, na firmy, ktoré začínajú u nás produkovať. Alebo nie? Ak

chceme, urobme isté - použijem to slovo - úľavy, aj keď mož-

no to  nie je celkom  na mieste. Urobme  tento rozumný krok.

Prosím vás o zváženie tohto paragrafu.

 

     Kolegyne a kolegovia, aby sme  sa nezľakli, že tam ule-

tia miliardy, vôbec nie. Pani ministerka možno vo svojom zá-

verečnom slove povie, nepamätám si presne tú cifru, ktorá je

predpísaná -  niečo vyše 100 miliónov  - ako povinný príjem,

čo vlastne ide aj z vysokých škôl. No, ja si myslím, že jed-

noducho tá štátna pančucha, tá  štátna kasa bez tých 100 mi-

liónov nezakape.

 

     Bod 9 - v § 9 odsek  6 má nové znenie, vypúšťa sa odsek

7 a poznámka  pod čiarou k odkazu  5 takto: "Študenti tvoria

v akademickom senáte vysokej školy fakulty jednu štvrtinu až

jednu  tretinu členov  senátu."  Vládny návrh predpisuje  aj

štruktúru ostatnej časti senátu.  Vážení, nechajme to na fa-

kulty a univerzity, ony si  dokážu vo svojom prostredí defi-

novať ten  správny pomer. Netlačme tam  úmyselne také počty,

ktoré  možno niektoré  fakulty nedokážu  naplniť. (Viem,  čo

chcete povedať, pán kolega.)  Akademický senát - stretol som

sa s  tým neraz - má  také kompetencie, že by  jeho zloženie

malo mať akúsi adekvátnu silu.  Som presvedčený, že keď zne-

nie necháme takto, senáty budú mať adekvátne zloženie na tie

kompetencie.

 

     Bod 10 - v § 10 odsek 1 písmeno a) má znieť: "a) vyslo-

vuje súhlas s návrhmi rektora na zriadenie, zlúčenie, rozde-

lenie a zrušenie fakúlt po predchádzajúcom vyjadrení Akredi-

tačnej komisie a ministerstva  školstva." V tom prvom tvrde-

ní, že  vyslovuje súhlas, je  zmena oproti vládnemu  návrhu,

ale táto zmena je akceptovaná aj v spoločnej správe. Nebudem

to ďalej zdôvodňovať.

 

     Bod 11  -  § 10 odsek 1 písmeno  c) má znieť:  "c) volí

kandidáta  na rektora  z profesorov  alebo docentov  vysokej

školy  najmenej šesť  týždňov pred  skončením jeho volebného

obdobia a  navrhuje odvolanie rektora.  Návrh na vymenovanie

alebo  odvolanie rektora  predkladá ministrovi.  Po odvolaní

rektora alebo po predčasnom  skončení funkčného obdobia rek-

tora z  iných dôvodov  (napríklad z  osobných alebo zdravot-

ných dôvodov) poveruje do vymenovania nového rektora výkonom

funkcie  rektora osobu  z akademických  funkcionárov vysokej

školy alebo osobu z profesorov  a docentov vysokej školy. Na

osobu poverenú výkonom funkcie rektora sa nevzťahujú ustano-

venia § 11 ods. 1 a § 13 ods. 2, 3, 4 a 8."

 

     Tu  je  dosť  významný  rozdiel  medzi  vládnou novelou

a touto novelou.  Čiastočne sa o tomto  alebo veľmi dôkladne

sa o tomto zmienil už aj  pán poslanec Švec. Ale dovoľte mi,

aby som priblížil tento  problém z mojich osobných skúsenos-

tí, z trošku iného pohľadu. Čo vlastne vládna novela hovorí?

Hovorí toto:  Ak z mimoriadnych dôvodov  - choroba, povedzme

aj úmrtie, alebo i vzdanie  sa funkcie -  odíde rektor alebo

dekan, tak musí zasadnúť akademický senát a akademický senát

nejakou procedúrou vyberie kandidáta,  vyberie človeka z ra-

dov profesorov a docentov, predloží ho na ministerstvo škol-

stva. Keď  je to rektor,  pani ministerka ho  dočasne poverí

výkonom funkcie rektora, resp. keď  je to dekan, predloží ho

rektorovi a rektor ho znovu dočasne poverí.

 

     Myslím si,  že zmyslom našej  činnosti ako zákonodarcov

je  robiť efektívny  zákon, urobiť  taký zákon,  ktorý vedie

inštitúcie k efektívnej činnosti.  Pre mňa efektívna činnosť

je toto:  povedať vysokej škole  "vážení,  je mimoriadna si-

tuácia,  čo najskôr  musíte urobiť  voľby". Ale  čo dovtedy?

A v tom návrhu sa to rieši takto. Pripusťme situáciu, že po-

vedzme  niektorý pán  rektor sa  vzdal funkcie.  Rektor i to

prostredie,  ktoré pracovalo  okolo neho,  prorektori, ďalší

funkcionári, ku ktorým sa  vyjadruje - niekde dokonca voľbou

- akademický  senát, majú  svoju istú  školskú politiku.  No

a teraz podľa  vládnej novely má tam  prísť na obdobie troch

mesiacov niekto nový. Nie je  rozumnejšie, aby na toto obdo-

bie, ktoré môžeme nazvať  akýmsi prechodným obdobím, vykoná-

val túto funkciu niektorý  akademickým senátom dokonca vole-

ný, či  potvrdzovaný prorektor, či iní  funkcionári tak, aby

vlastne politiku, ktorú vedenie a škola  na trojročné  obdo-

bie mali,  proste  vykonávali, ale  s tým, že novela im  po-

vie - "pozor, je  to mimoriadna  situácia a  vy ste  dovtedy

a dovtedy povinní urobiť regulárne  voľby". Ináč v tomto ná-

vrhu je to  tak, že musí zasadnúť akademický  senát a kohosi

navrhnúť na ministerstvo. Môžete mi namietať, no veď navrhne

niektorého z prorektorov.  Iste, ale čo keď nie?  Čo keď tam

príde niekto iný? Keď akademický senát  - a on by mal praco-

vať tak, že personálne otázky,  či ide o dočasné, alebo sta-

bilné riešenie situácie, bude riešiť korektne, a teda voľba-

mi? No, tak musí urobiť voľby. Urobí najskôr akési predbežné

voľby, prebehne to, a potom znovu riadne voľby. Na čo je ta-

káto novela? Často sme dostávali otázku v súvislosti s týmto

zákonom: Povedzte, v čom štátna správa vstupuje do akademic-

kých práv  a slobôd? No v  tomto, v tomto -  nezmyselne, ne-

efektívne. Načo, načo je táto medzihra? (Potlesk.)

 

     Bod 14  -  v § 10 ods. 1 sa za  písmeno ch) vkladá nové

písmeno i), ktoré znie: "i) na návrh fakúlt a po predchádza-

júcom  vyjadrení  Akreditačnej  komisie  a rektora schvaľuje

študijné odbory vysokej školy s výnimkou doktorandského štú-

dia."

 

     Dovolím si niekoľko poznámok k študijným odborom. Totiž

i tieto sa  často spomínali, keď sa  diskutovalo o novele či

už v masmédiách  alebo na tých pár  veľmi málo stretnutiach,

ktoré sme k tomu mohli mať  aj na pôde  parlamentu. Akoby tu

bola nejaká bariéra pred tým,  aby sa urobil poriadok v sús-

tave študijných odborov. Myslím si, že nikto ani z akademic-

kej obce, nikto neprotestuje  alebo nebude polemizovať s mo-

jím konštatovaním - prepáčte, že som to tak sugestívne pove-

dal -, ale asi bude so  mnou súhlasiť, keď poviem, že nie je

všetko v poriadku v sústave alebo v niečom, čo nazývame štu-

dijné odbory. Pragmatik by povedal, pýtajme sa na nadväznosť

študijných odborov a toho, čo  sa dnes deje mimo vysokoškol-

ského prostredia, povedzme,  v transformujúcej sa ekonomike.

Aká je tá nadväznosť? Pýtajme sa  na efektívnosť tejto siete

a jej rozloženie  na univerzitách, jej  rozmiestnenie, dajme

tomu, v prostredí Slovenskej republiky.

 

     Vážené kolegyne,  kolegovia, tu však  nič nebránilo mi-

nisterstvu, aby využilo teraz platný  § 15, myslím, že je to

odsek 1  písmeno b), ktorý hovorí  čosi o koordinácii, práve

koordinovať  činnosť vysokých  škôl ministerstvom  školstva.

Ide len  o to, aká  forma sa na  to zvolí. S  ľútosťou musím

konštatovať, že pani ministerka možno preto, že zvolila svoj

prvý  krok voči  Akreditačnej komisii  tak, ako  ho zvolila,

možno  si nevytvorila celkom dobrý nábeh na to, aby dokázala

k takémuto problému  zvoliť postup, v ktorom  sa bude hľadať

konsenzus s predstaviteľmi vysokých škôl. To po prvé.

 

     A po  druhé, veľmi často zaznievali  argumenty, že toto

musí vybrať  ministerstvo, pretože v súlade  s politikou za-

mestnanosti  a ešte  s niečím  bude svojím  spôsobom vlastne

usmerňovať aj  študijné odbory a  usmerňovať do istej  miery

- iste, ináč by to nemalo  zmysel - aj počty študentov. Keby

som hneď pripustil, že tento akoby myšlienkový zámer je mož-

no na diskusiu, tak si nemôžem nepoložiť otázku: A toto nemá

robiť už  vedúci katedry? Už  učiteľ? Vychádzame z  toho, že

vedúci katedry bude navrhovať dekanovi študijný odbor, ktorý

jednoducho bude  študijným odborom, aby  bol študijným odbo-

rom, a nebude mať nejaké nadväznosti? Určite nie. Inými slo-

vami, existenčný záujem, aby sa to vyriešilo, je na obidvoch

stranách. Čo v tom bráni? No nič. Paragraf tu na to je. Tre-

ba len diskusiu, vytvorenie  pracovnej skupiny, proste začať

na tom robiť.

 

     Bod 15 - v § 10 ods.  2 písm. b) má znieť: "b) volí de-

kana z  profesorov a docentov fakulty  najmenej jeden mesiac

pred skončením jeho volebného obdobia  a odvoláva ho z funk-

cie. Po odvolaní dekana  alebo po predčasnom skončení funkč-

ného obdobia  dekana z iných  dôvodov (napríklad z  osobných

alebo zdravotných dôvodov)  poveruje  do zvolenia nového de-

kana výkonom funkcie dekana  osobu z akademických funkcioná-

rov fakulty alebo osobu z  profesorov a docentov fakulty. Na

osobu poverenú výkonom funkcie  dekana sa nevzťahujú ustano-

venia § 12  ods. 1 a § 13  ods. 6, 7 a 8."  Prosím, to isté,

ako bolo v prípade poverovania rektora, len ak chcete, troš-

ku to zľahčím, v bledomodrom.

 

     Bod 20 - v § 11 ods. 2 písm. a) a ch) má znieť:

 

     "a) prerokúva program rozvoja vedeckej, výskumnej alebo

umeleckej činnosti vysokej školy,

 

     ch) prerokúva a schvaľuje návrhy na priznanie  vedecko-

pedagogického (umelecko-pedagogického  titulu hosťujúci pro-

fesor), významným odborníkom  počas ich pracovného pôsobenia

na vysokej škole."

     Nebudem  vysvetľovať  -  je  súčasťou spoločnej správy.

Myslím, že tento návrh bude spoločne akceptovaný.

 

     Bod 22 - v § 12 ods. 2 písm. a) a ch) majú znieť:

 

     "a) Schvaľuje program vedeckej, výskumnej alebo umelec-

kej činnosti fakulty,

 

     ch) prerokúva a schvaľuje návrhy  na priznanie vedecko-

pedagogického titulu (umelecko-pedagogického titulu hosťujú-

ci docent)  významným odborníkom  počas ich pracovného pôso-

benia na fakulte."

 

     Bod 23 -  v § 13 sa upravuje znenie  odseku 1, za odsek

2 sa vsúva nový odsek 3,  doterajší odsek 3 sa prečísluje na

odsek 4, doterajší  odsek 4 sa vypúšťa a  upravuje sa znenie

odseku  9 takto:  "Rektor je  predstaviteľom vysokej  školy,

riadi vysokú školu,  zastupuje ju a koná v  jej mene. Rektor

za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu vysokej školy

vo veciach uvedených v § 15 ods.  1 písm. c), d) a g) aj mi-

nistrovi.

 

     Odsek 3: "Rektor zriaďuje, zlučuje a rozdeľuje a zrušu-

je fakulty vysokej školy." To je § 4 odsek 2.

 

     Toto je opäť návrh, ktorý je akceptovaný aj v spoločnej

správe.

 

     Odsek 4: "Rektor zriaďuje, zlučuje, rozdeľuje a zrušuje

vedecké,  pedagogické,  vývojové,  hospodárske  a informačné

pracoviská a účelové zariadenia vysokej školy."

 

     Tento odsek sa tam dostal  z toho dôvodu, aby sa odčle-

nila významnosť a dôležitosť zriaďovania fakúlt od zriaďova-

nia pracovísk, ktoré predsa len majú viac podporný charakter

k ostatným činnostiam fakúlt či univerzity.

 

     Odsek 9: "Funkčné obdobie  rektora,  prorektora, dekana

a prodekana je  trojročné. Rovnakú akademickú  funkciu možno

vykonávať najviac  dve po sebe  nasledujúce funkčné obdobia.

Po odvolaní  rektora  alebo po predčasnom skončení funkčného

obdobia rektora z iných dôvodov  vykonáva do vymenovania no-

vého rektora funkciu štatutárneho orgánu vysokej školy osoba

poverená akademickým senátom vysokej školy."  To je § 10 od-

sek 1 písm. c).

 

     "Po odvolaní dekana alebo po predčasnom skončení funkč-

ného obdobia dekana z iných dôvodov vykonáva túto funkciu až

do zvolenia nového dekana osoba poverená akademickým senátom

fakulty." To je  § 10 ods. 2 písm. b).  O tomto som už hovo-

ril.

 

     Bod 25  - nadpis šiestej časti  má znieť: "Ministerstvo

školstva, Rada vysokých škôl,  Rada študentov vysokých škôl,

Konferencia rektorov a Akreditačná komisia". Novinkou v tom-

to názve je Konferencia rektorov. Keďže pri Konferencii rek-

torov budem čítať aj to, čím by sa mala zaoberať, dovoľte mi

prejsť ďalej, pretože toto je formálna zmena názvu.

 

     Bod 26 - v § 15 odsek  1 sa vypúšťajú písmená ch) a i),

upravuje sa znenie  písmen  c), e), f), g) a  h). V odseku 2

je nové znenie písmen a) a b).

 

     "c) rozdeľuje jemu  pridelené  finančné  prostriedky zo

štátneho  rozpočtu jednotlivým  vysokým školám  v súlade  so

štátnou politikou v oblasti rozvoja vysokého školstva, štát-

nou  politikou v  oblasti rozvoja  vedy a  techniky a s pri-

hliadnutím na hodnotenie práce  vysokých škôl a fakúlt Akre-

ditačnou komisiou  a na vyjadrenie rady  vysokých škôl" - to

je § 16 ods. 3 písm. c) - "a kontroluje ich využitie,"

 

 

     Tu je rozpor v tom,  že vládny návrh vypúšťa vyjadrenie

Rady vysokých  škôl k rozdeľovaniu  finančných prostriedkov.

Pamätám si časy, keď vyjadrenie  Rady vysokých škôl bolo pre

ministerstvo záväzné  a niekedy v ostrom  dialógu sme museli

hľadať spôsob, ako budú  tieto prostriedky rozdelené. Museli

byť k tomu priložené veľmi  dobré analytické materiály o ná-

kladoch až na jednotlivé študijné odbory, čo nebolo a nie je

také jednoduché  vypočítať vzhľadom na to,  ako sú na fakul-

tách poprepájané  energetické zdroje, atď. Ale  tým, že Rada

vysokých škôl má isté kompetencie vo vyjadrovaní sa k rozde-

leniu prostriedkov, preberá na  seba aj určitú zodpovednosť.

Priznám sa, že  som tento faktor neraz využil  a povedal som

vždy, keď  vznikli nejaké ďalšie a  ďalšie nákladové položky

a podobne,  alebo  bola  nespokojnosť,  bolo to konzultované

s Radou vysokých škôl, boli tam podkladové materiály a, pro-

sím, toto  rozdelenie prostriedkov by  malo byť potom  oboj-

stranne akceptovateľné.

 

     To neznamená, že toto  nedáva ministerstvu možnosť, aby

využilo rezervy lepšie, ako  sa využívajú teraz, efektívnej-

šie, aby sa využili práve na rozvojové programy. Naopak, tým

že tam  táto požiadavka vyjadrenia Rady  vysokých škôl bude,

tak Rada vysokých  škôl prispieva a podieľa sa  - to znamená

akademická obec cez týchto  svojich predstaviteľov - na tom,

ktoré rozvojové  programy a ako by  mali byť tieto rozvojové

programy podporené.

 

     Vo vládnom  návrhu novely sa ešte  vyskytuje termín, že

je to  aj s prihliadnutím na  politiku zamestnanosti. Poviem

veľmi úprimne, že som v tomto  okamihu na vážkach, či to tam

dať, alebo nedať. Poznám a rešpektujem vecné argumenty pred-

staviteľov akademickej  obce a Rady vysokých  škôl, že by to

tam nemalo  byť, že predsa len  politika zamestnanosti má aj

isté operatívne pôsobenie atď. Viem  si predstaviť aj to, že

je rozumné, aby sa  dobre pripravená politika zamestnanosti,

t. j. isté strategické a  výhľadové zámery, objavili ako je-

den z  faktorov pri diskusii medzi  Radou vysokých škôl, jej

finančnými orgánmi a ministerstvom  školstva o tom, ako roz-

deliť prostriedky.

 

     Ale tu mám celkom pragmatickú otázku aj pragmatický ná-

vrh na riešenie.  Pýtam sa takto priamo i  nepriamo pani mi-

nisterky: Pani  ministerka, dobrá politika,  štátna politika

rozvoja vysokého školstva inkorporuje v sebe strategické zá-

mery  zamestnanosti, alebo  nie?  Podľa  mňa áno.  Myslím si

a radil by som vám, aby  ste tam explicitne neuvádzali poli-

tiku zamestnanosti,  pretože vždy máte možnosť  dostať ju do

dokumentov, ktoré sú  školskými, strategickými školskými do-

kumentmi. Môžete  totiž doplatiť na  to, že vaše  partnerské

ministerstvo nestihne - i to sa môže stať - spracovať takéto

dokumenty, alebo budú spracované a  ešte bude treba čosi ro-

biť, a  vy ste zákonom  viazaná tento aspekt  tam zohľadniť.

Potom  vznikne  istý  priestor  na spochybňovanie rozdelenia

prostriedkov a podobne. Neodporúčam  teda tento termín zara-

diť do tohto paragrafu bodu c).

 

     "e) vyjadruje sa k  návrhu rektora na zriadenie, zlúče-

nie, rozdelenie a zrušenie  fakúlt po vyjadrení Akreditačnej

komisie,"

 

     "f) po vyjadrení Rady vysokých škôl zriaďuje na podporu

plnenia  úloh vysokých  škôl rezortné  ústavy a  pracoviská,

ktoré sú právnickými osobami,"

 

     Tu došlo k zhode. Je to obsahom spoločnej správy.

 

     "g)  na návrh  alebo po  vyjadrení Akreditačnej komisie

rozhoduje o priznaní alebo  odňatí práva vysokej školy alebo

fakulty konať štátne skúšky, rigorózne skúšky a obhajoby ri-

goróznych prác v príslušných  študijných odboroch, konať di-

zertačné skúšky  a obhajoby dizertačných  prác v príslušných

vedných  odboroch  alebo   umeleckých  odboroch  a  udeľovať

vedecko-akademické  hodnosti alebo  umelecko-akademické hod-

nosti v  príslušných vedných alebo  umeleckých odboroch, ako

aj uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenovanie

profesorov. Ak  odníme právo konať  štátne skúšky, rigorózne

skúšky a obhajoby rigoróznych  prác v príslušných študijných

odboroch,  konať dizertačné  skúšky a  obhajoby dizertačných

prác a  udeľovať vedecko-akademické hodnosti  alebo umelecko

-akademické hodnosti v  príslušných vedných alebo umeleckých

odboroch, rozhodne na návrh  alebo po vyjadrení Akreditačnej

komisie, na ktorej inej vysokej škole alebo fakulte sa tieto

skúšky alebo obhajoby a udeľovanie vedecko-akademických hod-

ností alebo umelecko-akademických hodností  po dohode s nimi

uskutočnia,"

 

     "h)  na návrh  alebo po  vyjadrení Akreditačnej komisie

rozhoduje o priznaní alebo odňatí práva externej vzdelávacej

inštitúcie (§  22 ods. 3),  koná  doktorandské štúdium a di-

zertačné skúšky v príslušných vedných odboroch alebo umelec-

kých  odboroch.  Ak  odníme  právo  konať  dizertačné skúšky

v príslušných  vedných odboroch  alebo umeleckých  odboroch,

rozhodne, na ktorej inej vysokej škole, fakulte alebo exter-

nej vzdelávacej inštitúcii sa tieto  skúšky po dohode s nimi

uskutočnia."

 

     "2. Minister:

 

         a) na návrh  vysokých  škôl  predkladá prezidentovi

Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie profesorov,"

 

     Bez odkladu. To  tam nie je, to je môj  názor. To je to

vylúčenie štátnej  správy z výsostne  akademických práv. Ro-

zumné a správne.

 

         "b)  na  návrh  akademických  senátov vysokých škôl

predkladá prezidentovi Slovenskej  republiky návrhy na vyme-

novanie rektorov, ako aj ich návrhy na odvolanie rektorov,"

 

     Bod 28 - § 16 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:

 

     "(5) Podrobnosti  o činnosti Rady  vysokých škôl a  jej

hospodárení určí štatút Rady vysokých škôl."

 

     Bolo to treba doplniť. Mám ten problém z osobnej skúse-

nosti. Rada vysokých škôl sa financovala dokonca cez finanč-

né prostriedky Ústavu informácií a prognóz, kde som predtým,

ako ma pani ministerka  odvolala, robil riaditeľa, tak viem,

že  to spôsobovalo  isté  problémy.  Toto je  dobré riešenie

a treba ho použiť.

 

     Bod 29 - v §  16a sa za  odsek 4  vkladá  nový odsek 5,

ktorý znie:

 

     "(5)  Podrobnosti  o  činnosti  Rady študentov vysokých

škôl a  ich hospodárení určí štatút  Rady študentov vysokých

škôl."

 

     To je to isté, treba to urobiť. Zriaďujeme Radu študen-

tov vysokých škôl podľa obidvoch návrhov noviel. Treba určiť

štatútom aj ich hospodárenie.

 

     Bod 29a - za § 16a sa vkladá nový § 16b, ktorý znie:

 

     "§ 16b Konferencia rektorov."

 

     Dovoľte mi na úvod niekoľko poznámok. Je to inštitucio-

nalizácia doterajšieho voľného združenia rektorov alebo čin-

nosti klubu rektorov na princípe občianskeho združenia. Veľ-

mi  ma  zarmútilo  -  poviem  to  tak trošku možno prenesene

- konštatovanie alebo  akýsi taký názor  vysokého hodnostára

ministerstva  školstva, ktorý  pri prerokúvaní  tohto návrhu

povedal: "Rozhodnite sa, čo  chcete, či chcete Radu vysokých

škôl alebo Konferenciu rektorov."

 

     Vážení,  prečo  takýmto  spôsobom  stavať do protikladu

tieto dve inštitúcie  reprezentujúce akademickú obec, repre-

zentujúce vysoké  školy? Veď ich činnosti  sú predsa len od-

lišné. A naopak, v mnohých činnostiach - a to treba pravdivo

a otvorene povedať - medzi nimi mnohokrát prebiehal, ako som

bol svedkom,  iskrivý dialóg, ktorý je  potrebný a je priro-

dzený v  tomto prostredí. Keby nebol,  to by bolo podozrivé,

bolo nebezpečné. Ale ten je prirodzený a obrusuje tie hrany,

ktoré potom môžu uľahčiť  koordinačnú funkciu štátnej správy

reprezentovanej ministerstvom školstva. Som veľmi znepokoje-

ný  tým, že  sa to  takto stavia,  dokonca to  bolo povedané

s takým  podtónom - skúste  navrhnúť  Konferenciu rektorov a

uvidíte, že vypadne Rada  vysokých škôl. Dokonca tak, poviem

vám pravdu, že ľudsky to človek možno aj začal zvažovať. Ale

ja tu predkladám tento návrh, aby ste, kolegyne a kolegovia,

posúdili, či Konferencia rektorov  tak, ako je inštituciona-

lizovaná a definovaná  zo zákona, je tým, čo  môže byť v ne-

prospech  alebo v  prospech činnosti  vysokých škôl, vysoko-

školského prostredia a na  pomoc koordinácii riadiacej práce

ministerstva školstva pri definovaní korektných partnerských

vzťahov. Čo by teda Konferencia rektorov mala robiť?

 

     1. Konferenciu  rektorov tvoria rektori  všetkých vyso-

kých škôl.

 

     2.  Konferencia  rektorov   reprezentuje  vysoké  školy

v Slovenskej republike  i v zahraničí v  tých prípadoch, keď

sa ich kolektívna reprezentácia  vyžaduje. Z vlastnej skúse-

nosti z  krátkeho obdobia na ministerstve  školstva viem, že

mi mnohokrát,  povedzme, partneri na  zasadaní OECD či  inde

povedali: "Áno, budeme s vami  alebo so Slovenskom o tom ho-

voriť, ale  radi by sme  mali partnera pre  našu Konferenciu

rektorov, pre  náš orgán, ktorý  sa ináč volal,  v ktorom sú

združení  najvyšší  akademickí  funkcionári  vysokých škôl."

Prosím, to je bod 2.

     3. Konferencia rektorov ďalej najmä:

 

        a)  spolupracuje  s  ministerstvom  v otázkach vedy,

výskumu, techniky, umenia a vzdelávania na vysokých školách.

 

     Dámy a páni,  mohol by som ešte dlho  hovoriť o problé-

moch, ktoré máme v oblasti vedy  a techniky a čo sa podarilo

dosiahnuť  zriadením  Úradu   pre  stratégiu  rozvoja,  vedu

a techniku,  pingpongovaním  kompetencií  v  oblasti  vedy a

techniky  medzi  ministerstvom  školstva, pôvodne  minister-

stvom školstva  a vedy, a týmto  úradom. A aký je  stav? Ža-

lostný. Tu sa vytvára orgán,  ktorý má seriózny záujem o to,

aby oblasť vedy  a techniky na vysokých školách,  aby to, čo

sa  často objavuje  v dôvodovej  správe ako  tzv. integračné

smery, záujmy a podobne v akademickom prostredí, najmä v ob-

lasti vedy, v  rôznych interdisciplinárnych vedných odboroch

sa mohlo  realizovať. Na to je  tento orgán a na  to by mali

byť konzultácie s ním pri tvorbe strategických zámerov v ob-

lasti vedy a techniky atď.

 

     4. Členstvo v Konferencii  rektorov je čestné. Členovia

majú  nárok na  náhradu výdavkov  spojených s  výkonom tejto

funkcie podľa osobitných predpisov. Odkazmi vás nebudem una-

vovať. Náhradu výdavkov poskytuje príslušná vysoká škola.

 

     5. Podrobnosti o činnosti  Konferencie rektorov a o jej

hospodárení určí, tak ako pri tých predchádzajúcich inštitú-

ciách, štatút Konferencie rektorov.

 

     Bod 30 - v § 17 ods. 1 má znieť:

 

     "(1) Akreditačnú komisiu  zriaďuje vláda Slovenskej re-

publiky ako svoj poradný orgán. Za členov Akreditačnej komi-

sie  vymenúva významných  odborníkov z  pracovníkov vysokých

škôl, odborných  a vedeckých ustanovizní  na základe návrhov

ich vedeckých rád."

 

     V  podobnom duchu  sa vlastne  niesli nariadenia  vlády

a ich novely, ktorými sa riadila priamo činnosť Akreditačnej

komisie. Čiže nič  sa nemení. Jedine časť toho,  čo je v na-

riadení vlády, sa vzhľadom  na vážnosť a význam Akreditačnej

komisie presúva na úroveň zákona. Myslím si, že to možno ak-

ceptovať. Rozdiel  medzi vládnym návrhom a  týmto návrhom je

v maličkosti. Pre  niekoho možno v  úvodzovkách, pre niekoho

nie. Na základe návrhov vedeckých rád inštitúcií sú do Akre-

ditačnej komisie menovaní špičkoví  odborníci. Myslím si, že

s tým netreba až tak veľmi polemizovať.

 

     Bod 35 - v § 21 úvodná veta odseku 1 a písmeno d) v od-

seku 2 majú znieť:

 

     "(1) Vysoké školy priznávajú absolventom vysokoškolské-

ho štúdia podľa § 18a písm. a) a b) tieto tituly a akademic-

ké tituly, ktoré sa uvádzajú v skratke pred menom." Teraz sú

vymenované.

 

     "(2) d) v právnických študijných odboroch a bezpečnost-

ných študijných odboroch s  právnickým zameraním doktor práv

(JUDr.)."

 

     Bod 36 - v § 22  ods. 1 prvá veta má znieť: "Doktorand-

ské  štúdium je  najvyšším druhom  vysokoškolského vzdeláva-

nia." Toto je v zhode so spoločnou správou.

 

     Bod 39  - v §  25 ods. 1  posledná veta má  znieť: "Pri

nostrifikácii vysokou školou sa rozhodne aj o priznaní titu-

lu alebo akademického  titulu a vedecko-akademickej hodnosti

alebo umelecko-akademickej hodnosti podľa tohto zákona."

 

     Bod 40  - v §  26 ods.  1  písm. f) vypustiť. Ide tam

o to, že  študenti si môžu zriaďovať  orgány, ktoré budú za-

stupovať ich  záujmy. Ak sa, samozrejme,  prijme to, že bude

Rada študentov vysokých škôl, niet dôvodu mať tam takýto pa-

ragraf. Predpokladám, že to bude akceptované.

 

     Bod 42 - v § 27 odsek 11 má znieť:

 

     "Pracovný pomer novoprijímaných hosťujúcich profesorov,

hosťujúcich docentov, odborných  asistentov, asistentov lek-

torov, umeleckých pracovníkov a  vedeckých pracovníkov s vý-

nimkou vedeckých  pracovníkov podľa ods.  8 sa dojednáva  na

určitý čas,  najviac na 5  rokov. Pracovný pomer  asistentov

možno predĺžiť  najviac o ďalšie 2  roky. Pracovný pomer od-

borných asistentov možno predĺžiť najviac o ďalších 5 rokov.

Pracovný pomer lektorov,  umeleckých pracovníkov a vedeckých

pracovníkov možno predĺžiť podľa rozhodnutia dekana. Pracov-

ný pomer sa predlžuje o časť materskej dovolenky, ďalšej ma-

terskej dovolenky a časť výkonu základnej (náhradnej) vojen-

skej služby alebo civilnej  služby. Na lekárskych, farmaceu-

tických a  veterinárskych fakultách a  pracoviskách vysokých

škôl, kde je podmienkou činnosti pracovníkov skončenie stup-

ňov špecializačnej prípravy, čas, na ktorý sa predlžuje pra-

covný pomer, určí  dekan. Tento čas môže byť  najviac 10 ro-

kov.

 

     Pracovný pomer  učiteľov, vedeckých pracovníkov  a ume-

leckých pracovníkov vysokých škôl sa skončí koncom školského

roka, v ktorom dovŕšia 65 rokov veku, ak sa ich pracovný po-

mer neskončil podľa osobitných  predpisov. Dekan (rektor) so

súhlasom  akademického senátu  fakulty (vysokej  školy) môže

vyhovieť žiadosti učiteľa vysokej školy o predĺženie pracov-

ného pomeru v trvaní najviac na  jeden rok, a to aj opakova-

ne, aj po dovŕšení tohto  veku. Dekan (rektor) môže vyhovieť

žiadosti  profesora,  docenta   alebo  vedeckého  pracovníka

o pokračovanie v jeho vedeckej práci  na vysokej škole aj po

skončení jeho pracovného pomeru."

     Kolegyne a kolegovia, ide o otázku veľmi citlivú a veľ-

mi dlho diskutovanú v  súvislosti s personálnou situáciou na

vysokých školách.  Po veľmi ostrých  diskusiách, ktorých som

bol osobným svedkom v rôznych pozíciách, sa dospelo k tomuto

riešeniu, ktoré je prijateľné a akceptovateľné. Je rozdielne

od vládneho návrhu v tom  zmysle, že vládny návrh predpokla-

dal, že  sa to zavedie  okamžite, dokonca, keďže  navrhovaná

doba účinnosti vládnej novely bola dňom vyhlásenia, tak dňom

vyhlásenia by všetci asistenti,  odborní asistenti prešli na

dočasné pracovné pomery,  čo je v spore alebo čo je napadnu-

teľné z hľadiska retroaktivity a aj v spore s inými zákonmi,

ktoré chránia pracovníkov, atď. Toto  riešenie je akceptova-

teľné, vytvára istý priestor na to, aby sa vysoké školy, fa-

kulty mohli  v personálnej oblasti  prispôsobovať stavu, aký

je.

 

     Vládny návrh má to  nebezpečenstvo, hrozí tým, že mladí

perspektívni pracovníci z vysokých  škôl odídu, pokiaľ by sa

dostali do takej pozície, kam ich tlačí vládna novela, a no-

ví ani nebudú nastupovať.

 

     Všimnite si ešte, prosím, ako sa vo vládnej novele rie-

ši pracovný pomer profesorov a docentov. Zmenil sa v dikcii,

ktorá je veľmi zaujímavá a treba sa ňou zaoberať. Hovorí, že

pracovný pomer s profesormi a docentmi sa môže uzatvoriť len

na dobu  neurčitú. Inými slovami, mám  otázku: Keby fakulta,

resp. univerzita chcela s niektorým profesorom po obojstran-

nej  dohode uzavrieť  pracovný pomer  na dobu  určitú, podľa

môjho výkladu a  podľa tohto znenia to nemôže  urobiť. Je mi

jasná ochrana kategórie pracovníkov, ktorí sú chrbtovou kos-

ťou a ktorí sú kľúčoví a tvoria vlastne vedecké školy, peda-

gogický imidž príslušnej fakulty univerzity. Ale táto formu-

lácia sa mi nezdá najlepšia.

 

     Bod 43  - v § 28  odsek 1 písmeno h)  má znieť: "spôsob

voľby kandidáta  na rektora, spôsob prijatia  návrhu na jeho

odvolanie  a  spôsob  poverenia  vykonávaním funkcie rektora

podľa § 10 ods. 1 písm. c) tohto zákona".

 

     Bod 44 - v § 28 odsek 3 má znieť: "Podmienkou platnosti

štatútu vysokej školy, vrátane jeho zmien a doplnkov, je je-

ho registrácia ministerstvom, pri  ktorej sa posudzuje súlad

jeho ustanovení s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväz-

nými právnymi predpismi.  Ak ministerstvo odmietne registro-

vať štatút  vysokej školy, môže  vysoká škola podať  opravný

prostriedok na  Najvyšší súd Slovenskej  republiky." Nebudem

komentovať, je to akceptované v spoločnej správe.

 

     Bod 46 - § 29  a v ňom  odsek 2  má  znieť: "Podmienkou

platnosti štatútu fakulty  vrátane jeho zmien a doplnkov  je

jeho schválenie akademickým senátom  vysokej školy, pri kto-

rom sa  posudzuje súlad ich  ustanovení so štatútom  vysokej

školy s týmto zákonom  a ostatnými všeobecne záväznými práv-

nymi predpismi."

 

     Body 47  až 51 - úpravy  obsiahnuté v  týchto bodoch sa

nahrádzajú novým  znením § 30. Ide  o vysoké školy vojenské.

Spoločný spravodajca predložil návrh,  ktorý bol doručený do

výboru pre  vzdelanie, vedu, kultúru  a šport. Zisťujem,  že

tieto návrhy  sa z veľkej časti  prekrývajú, chcem však upo-

zorniť, že návrh,  ktorý je v novele, ktorú  vám teraz pred-

kladám, v paragrafe, ktorý  vám teraz predkladám, predsa len

dáva vysokým vojenským školám  i Policajnej akadémii tú časť

ich imidžu,  ktorá hovorí: "vy máte  aj študijné odbory pri-

pravujúce pre  civilné sektory, ste  teda vysokoškolskou in-

štitúciou, kde by sa mali zachovať vaše isté akademické prá-

va, slobody  atď., súčasne v  tých odboroch, ktoré  má každá

krajina a ktoré sú - nazvem to pracovne - odbormi špeciálnej

prípravy, je aj zo zákona špeciálny režim". Dovoľte, aby som

prečítal,  tak ako  spravodajca prečítal  jeho návrh, návrh,

ktorý je obsiahnutý v tejto novele.

 

     § 30 Vojenské vysoké školy

 

     (1)  Na vojenské  vysoké  školy  a fakulty  sa vzťahujú

ustanovenia tohto zákona s týmito výnimkami:

 

         a) fakulty vojenských  vysokých škôl zriaďuje, roz-

deľuje,  zlučuje a  ruší minister  obrany po predchádzajúcom

vyjadrení Akreditačnej komisie,

 

     Väčšinou z  toho návrhu, ktorý  predkladal spravodajca,

vypadol faktor  Akreditačnej komisie. Tu  však ide o  to, čo

som už povedal, že aj  tieto školy majú absolventov uplatňu-

júcich sa  v civilnom sektore, aj  tieto školy majú takpove-

diac svoj odborný imidž, aj svoju odbornú hrdosť a je dobré,

aby aj táto bola preverovaná Akreditačnou komisiou. Nemyslím

si,  že by  tu išlo   o nejaký  rozpor, povedzme, s ochranou

a utajovaním dát.

 

         b) prorektorov, dekanov a prodekanov vojenských vy-

sokých škôl  a fakúlt vymenúva  z ich profesorov  a docentov

minister obrany  na návrh rektora  po vyjadrení akademického

senátu  vysokej  školy  alebo  akademického  senátu  fakulty

a rovnakým spôsobom ich odvoláva,

 

         c) finančné  prostriedky vojenským  vysokým  školám

a ich fakultám, vedeckým, pedagogickým, vývojovým, hospodár-

skym a informačným pracoviskám prideľuje a ich využitie kon-

troluje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,

 

         d) počet  a štruktúru pracovníkov  vojenských vyso-

kých škôl a ich fakúlt schvaľuje ministerstvo obrany,

 

         e)  vedecké,   pedagogické,  vývojové,  hospodárske

a informačné  pracoviská vojenských  vysokých škôl  a fakúlt

zriaďuje ministerstvo obrany.

 

         f) uverejňovanie výsledkov vedeckého  bádania podľa

§ 2 a právo študentov podľa § 26 ods. 1 písm. b) sa uskutoč-

ňuje v súlade s predpismi na ochranu štátneho tajomstva,

 

         g) ustanovenia §  27 ods. 7 až  11 sa  na  učiteľov

a vedeckých pracovníkov  vojenských vysokých škôl,  ktorí sú

vojakmi v činnej službe, vzťahujú  primerane v súlade s oso-

bitnými predpismi.

 

     (2) Pôsobnosť ministerstva a ministra  podľa § 3 ods. 4

a podľa § 15 vykonáva  ministerstvo  obrany a minister obra-

ny.

 

     Bod 52 - § 31 vrátane nadpisu znie:

 

     § 31 Policajná škola

 

     (1) Na policajnú vysokú školu a jej fakulty sa vzťahujú

ustanovenia tohto zákona primerane s týmito výnimkami:

 

         a) fakulty policajnej  vysokej školy zriaďuje, zlu-

čuje, rozdeľuje a zrušuje rektor na návrh akademického sená-

tu  po predchádzajúcom  vyjadrení Akreditačnej  komisie a so

súhlasom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

 

     Všimnite si,  že tu v  obidvoch prípadoch, vzhľadom  na

špecifiká škôl, sú súhlasy obidvoch ministerstiev.

 

     (2) Pôsobnosť ministerstva a ministra podľa § 3 ods. 4,

15 a § 28 ods. 3 vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej re-

publiky a minister vnútra Slovenskej republiky.

 

     Bod 54 - § 34 ponechať v pôvodnom  znení  zákona  číslo

172/1990 Zb.

 

 

     Prečítam  ho, pretože  je to  ten najspornejší, najviac

prediskutovávaný  aj najcitlivejší  paragraf novely  vysoko-

školského zákona.

 

     § 34  znie: "Na rozhodovanie podľa tohto zákona  sa ne-

vzťahujú  všeobecné predpisy  o správnom  konaní s  výnimkou

rozhodovania o štipendiu a o  vylúčení zo štúdia. O odvolaní

proti rozhodnutiu dekana rozhoduje  rektor. O odvolaní proti

rozhodnutiu rektora  vysokej školy, ktorá sa  nečlení na fa-

kulty, rozhoduje akademický senát."

 

     O tom už tu bolo povedané dosť.

 

     Prejdem  k ďalšiemu  bodu 56 - v  § 35a  písmeno a)  má

znieť: "vedné  odbory a umelecké  odbory doktorandského štú-

dia, podrobnosti o prijímacom  konaní, priebehu a ukončovaní

doktorandského štúdia a  o poskytovaní štipendia doktorandom

dennej formy doktorandského štúdia".

 

     Bod 60 - z vložených  paragrafov  43a až  43e  vypustiť

§ 43a a § 43b až § 43e premenovať na § 43a až § 43d. Upraviť

znenie nového § 43a.

 

     § 43a odsek 3: "Fakulta alebo vysoká škola, ak sa vyso-

ká škola nečlení na fakulty, na ktorej sa uskutočňuje vedec-

ká výchova formou  postgraduálneho štúdia podľa doterajšieho

§ 22 a bude sa do 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto

zákona uchádzať  o získanie práva  uskutočňovať doktorandské

štúdium, môže výnimočne uskutočňovať toto štúdium do rozhod-

nutia  ministerstva školstva  o priznaní  alebo odňatí tohto

práva  podľa §  15 ods.  1 písm.  g). Doterajších  študentov

postgraduálneho štúdia  môže fakulta alebo  vysoká škola, ak

sa nečlení na fakulty, preradiť na doktorandské štúdium."

 

     Dámy a páni, na niektorých vidím, že som vás veľmi una-

vil, ale som rád, že som mohol predniesť tento návrh, ktorý,

opakujem, bol pripravený v  konsenze akademickej obce repre-

zentovanej Radou vysokých škôl z návrhov a po  konzultáciách

s jednotlivými akademickými senátmi  fakúlt, univerzít a mi-

nisterstva školstva. Mal som tu ešte pripravené návrhy, keby

toto neprešlo. Pevne verím, dámy  a páni, že predsa len zvá-

žite potrebu  zlepšenia vládnej novely, ktorá tu je, že ešte

raz  prehodnotíte svoje  stanovisko k  prípadnému návrhu  na

prerušenie tohto bodu. Veď sa nič nestane, keď sa čas, počas

ktorého bude prerokúvanie tohto bodu prerušené, napríklad na

konci rozpravy,  využije na to, aby  sa tieto návrhy zladili

tak,  aby sme  vyrobili konečne  jeden zákon,  s ktorým bude

spokojný ten, komu je adresovaný  - občan, pre ktorého tento

zákon robíme, a nakoniec môžeme byť potom aj my s našou prá-

cou spokojní.

 

     Mal som tu ešte dva body, ktoré však predložil pán rek-

tor Švec. Ja  sa takisto pripájam k tomu,  aby v prípade, že

dáte prednosť vládnej novele, bol vypustený z vládneho návr-

hu zákona bod 26 § 15  písm. ch) a j) a prečíslované písmeno

i)  a  aby  bol  vypustený  §  34  a  ponechaný taký, aký je

v pôvodnom znení, ktorý som tu prečítal.

 

     Kolegyne a kolegovia, na  záver len jedna poznámka. Ni-

kto určite nemá nič proti tomu, aby sa v trojuholníku, ktorý

je  bežný pre  všetky demokratické  krajiny (riadiaca  sféra

reprezentovaná  ministerstvom školstva,  akademická obec re-

prezentovaná samosprávnymi orgánmi  a akademickými orgánmi),

vyjasnili vzťahy. Ale  gro, ktoré je vo vývoji,  o ktorom tu

bola reč, alebo ťažisko vývoja je v tom, že štát si ponechá-

va právo na hodnotenie kvality a definuje pravidlá, ako hod-

notiť kvalitu  vysokoškolského vzdelávania. Z  týchto pravi-

diel sa  odvodzuje finančné zabezpečenie a  ďalšie veci, ale

rozhodovanie o veciach, ktoré chce dnes previesť na seba mi-

nisterstvo,  sa musí  zrealizovať v  akademickej obci. Buďme

presvedčení, verme tomu, že  akademická obec je natoľko živý

a sebatvárny  mechanizmus,  že  dokáže  eliminovať vo svojom

prostredí bez toho, aby sa tam vnorila ruka štátneho úradní-

ka, mnohé  problémy, o ktorých  si dnes myslíte,  že by mali

byť riešené niekde za siedmimi dverami použitím silných cen-

tralistických zákonov na štátnych úradoch.

 

     Ďakujem vám za pozornosť a už  teraz vidím na vás a ve-

rím, že podporíte predložené návrhy.

 

     Ďakujem vám veľmi pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Faktická  poznámka - pán Roman

Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     skutočne  som s  veľkým zadosťučinením  sledoval pozor-

nosť, ktorú  venovala pani ministerka  predkladaným návrhom,

ktoré  predkladal a  zdôvodňoval pán  poslanec Harach.  O to

väčšie sklamanie bol pre mňa prístup spoločného spravodajcu,

ktorý  sa počas  prednášania návrhov  venoval čítaniu novín.

Pán predsedajúci,  chcem vás požiadať, aby  ste vyzvali spo-

ločného spravodajcu, aby sa venoval funkcii, na ktorú je ur-

čený, to znamená sledoval rozpravu, sledoval pozmeňujúce ná-

vrhy a zdôvodnenia a prestal  čítať noviny. Je to nedôstojné

pre tento dôležitý zákon, na ktorý čaká akademická obec.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Tarčák.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Smerom k pánu Kováčovi iba toľko, že som  si všimol, že

z tohto pôvodného  pléna, ktoré tu bolo  skutočne bohato za-

stúpené,  pri výklade  pána  Haracha  som napočítal  20 ľudí

v istom okamihu. I  to svedčí o tom, akým  spôsobom sa uberá

diskusia. Čo sa týka týchto  pripomienok, pán Harach bol pri

tom, keď som so zástupcami Rady vysokých škôl prekonzultoval

bod po bode  všetky pripomienky od  A po Z, venoval som tomu

7 hodín, čiže on nič iné neurobil, len zosumarizoval, prečí-

tal tie isté pozmeňujúce návrhy. Keby si bol dal aspoň toľko

námahy  a preštudoval,  čo som  navrhol, zakomponoval, videl

by, že  som akceptoval 12  pripomienok, ktoré sú  obsiahnuté

v spoločnej správe, a sú to  práve tie, ktoré som po vzájom-

nej konzultácii s predstaviteľmi Rady vysokých škôl ja osob-

ne navrhol  v našom výbore.  Ďalej keby si  bol všimol, dnes

som  navrhol ďalších  9 pozmeňujúcich  návrhov, ktorých časť

bola opäť  prebratá z týchto  pripomienok. Čiže, nech  sa na

mňa nehnevá,  ale skutočne som ochotný  venovať mu pozornosť

až vtedy, keď pôjde k veci. Keď nie a ideme mimo, bohužiaľ.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Využil  by som  vlastne len  to, čo  povedal pán kolega

Tarčák, teraz  pán spravodajca Tarčák.  Ono to vlastne,  pán

kolega, svedčí o tom, že ten  vládny návrh nie je dobrý. Zo-

bral si, hovoríš, 12 pripomienok, teraz 9 pripomienok a cel-

kove tých  pripomienok, ktoré som tu  predložil, je vyše 40.

A oveľa  vážnejšie pripomienky  z diskusie,  ktorá bola,  na

ktorú sa odvolávaš, neboli  akceptované, hoci ich akademická

obec, hoci  ich aj právni odborníci,  ktorí boli prítomní na

tomto sedení,  zdôrazňovali a presadzovali,  že by tam  mali

byť. A vtedy  bola prijatá dohoda - a to  si teraz vo svojom

vystúpení zasa  takticky zamlčal -, že  všetky návrhy, ktoré

nebudú akceptované a o ktoré je záujem - preboha, to vari je

základné  právo parlamentarizmu  -, aby  sa o  nich rokovalo

a aby boli akceptované, budú predložené. Ja som toto urobil.

Tak prosím, aby sa to tak akceptovalo.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Kováč mal faktickú pripomienku. Zodpovedne

vyhlasujem, že pán spoločný spravodajca nebude čítať noviny.

(Smiech.)

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Nepochybne by  spoločný spravodajca mal  dávať pozor na

to, čo sa prednáša od  rečníckeho pultu, ale očakával by som

tiež, že  páni poslanci aspoň  z klubu, z  ktorého vystupuje

poslanec, takisto  budú vnímať, čo  tento poslanec rozpráva.

A pokiaľ sa pozriem na ich rady, tak si dovolím o tom vyslo-

viť vážnu pochybnosť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Súhlasím s  pánom poslancom Prokešom.  Niekedy sa veľmi

ťažko riadi schôdza. Teraz  napríklad rokujeme o vysokoškol-

skom zákone a poniektorí sa správajú, to je jedno, či z koa-

lície alebo z opozície, ako  deti z materskej škôlky. Ale ak

to bude  tak, už nebudem  upozorňovať, priatelia, jednoducho

preruším rokovanie Národnej rady. (Ruch v sále.)

 

     Pán Rosival. Pripraví sa pani poslankyňa Bauerová.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážená Národná rada,

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prepáčte. Evka, vystupuje poslanec,  ktorého by mal po-

čúvať pán  spoločný spravodajca, prosím.  Nech sa páči,  pán

kolega.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     10. septembra 1996 odznel vo výbore pre vzdelávanie ná-

vrh  na prenesenie  sídla Univerzity  Pavla Jozefa  Šafárika

z Košíc do Prešova. V súvislosti  s týmto návrhom si dovolím

predniesť návrh uznesenia Národnej rady, ktorý podávam v me-

ne  poslaneckých  klubov  Kresťanskodemokratického  hnutia a

Demokratickej únie. Návrh znie:

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Národ-

nej rade návrh zákona o  zriadení novej vysokej školy v Pre-

šove tak, aby táto začala svoju činnosť najneskôr 1. septem-

bra 1997. Základ novej vysokej  školy môžu tvoriť všetky fa-

kulty Univerzity Pavla Jozefa  Šafárika a Technickej univer-

zity, ktoré v súčasnosti sídlia v Prešove.

 

     Dovoľte mi povedať krátky prehľad vývoja tohto prípadu.

O zriadení vysokej  školy v Prešove sa  diskutovalo prvý raz

v máji minulého  roku, v roku  1995 na výjazdovom  zasadnutí

Výboru Národnej  rady pre vzdelanie,  vedu, kultúru a  šport

v Prešove. Vtedy predstavitelia mesta prejavili vôľu o zria-

denie univerzity, vysokej školy  v Prešove. V decembri minu-

lého roku potom vedenia  Filozofickej fakulty a Pedagogickej

fakulty v Prešove navrhujú prenesenie sídla Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika do Prešova. O  mesiac, v januári tohto roku,

v januári 1996, sa vedenia  košických fakúlt vyjadrujú proti

tomuto návrhu  a vyjadrujú sa  proti zmene sídla  Univerzity

Pavla  Jozefa Šafárika  z Košíc  do Prešova.  Ďalej v apríli

tohto roku Akademický senát Univerzity Pavla Jozefa Šafárika

konštatoval, že nie je  proti vytvoreniu novej vysokej školy

v Prešove.

 

     Ďalej  bolo  ešte  jedno  významné  rokovanie, ktoré sa

uskutočnilo v  júni 1996. Hovorím  o porade na  ministerstve

školstva, kde jej účastníci, dekani fakúlt z Prešova, rektor

Univerzity Pavla Jozefa  Šafárika a predstavitelia minister-

stva školstva po zvažovaní spôsobov, ako vytvoriť univerzitu

v Prešove,  dospeli  k  názoru,  že  jediným  bezkonfliktným

spôsobom, ako vytvoriť vysokú školu  v Prešove, je založenie

novej univerzity.  S týmto záverom  porady sa bezpochyby  dá

súhlasiť.

 

 

     Aké dôvody nás viedli a vedú na podporu zriadenia vyso-

kej školy  v Prešove? Vážnym dôvodom  na vznik novej vysokej

školy je existencia 5 fakúlt v Prešove a vôľa mesta byť síd-

lom vysokej školy. Túto vôľu plne podporujeme. Poznamenávam,

že v Prešove sídlia  v súčasnosti filozofická fakulta, peda-

gogická fakulta,  dve bohoslovecké fakulty  a fakulta odbor-

ných štúdií Technickej univerzity.

 

     Ďalším dôvodom, pre ktorý podporujeme vznik novej vyso-

kej školy v Prešove, je nutnosť zabezpečiť rozvoj prešovské-

ho  regiónu, rozvoj  Prešova ako  sídla kraja.  Mesto Prešov

dozrelo na to, aby sa  stalo sídlom vysokej školy. Povznesie

sa takto  vzdelanostná úroveň severovýchodnej  časti Sloven-

ska, čo je v súlade s potrebou zvýšiť percento vysokoškolsky

vzdelaných občanov v populácii celej Slovenskej republiky.

 

     Dôležité je, že predkladaný návrh je v súlade s koncep-

ciou ministerstva  školstva o rozvoji vysokých  škôl na Slo-

vensku. Táto koncepcia  ministerstva predpokladá vznik novej

vysokej školy v Prešove v roku 1997. Nie je žiadny dôvod me-

niť, spochybniť  koncepciu ministerstva práve  v tomto bode.

Voči vytvoreniu vysokej školy v Prešove je možné mať, pocho-

piteľne, aj určité výhrady či námietky. Je možné povedať, že

financovanie zriadenia, financovanie novej vysokej školy bu-

de  nákladné. Chcem  upozorniť na  to, že  opak je  pravdou.

V Prešove nielenže existujú etablované fakulty, ale existuje

aj celá infraštruktúra, ktorá je potrebná na zriadenie nezá-

vislej vysokej školy.  V Prešove už v súčasnosti  - ako prí-

klad uvádzam - existuje knižnica univerzity, existuje riade-

nie  študentských  domovov  a  internátov, existuje učtáreň,

existuje hospodárska správa,  existuje údržba. Takže zriade-

nie novej vysokej školy nebude zďaleka také nákladné ako jej

prípadné zriadenie v meste, kde celá infraštruktúra a fakul-

ty chýbajú.

 

 

     Ďalšia možná námietka sa týka úrovne pedagogického zbo-

ru. Je možné povedať, že nová vysoká škola nebude mať dosta-

tok vyšších  učiteľov. Tu by som  chcel poznamenať, že každá

vysoká škola, ktorá začína, pochopiteľne, nemá plne rozvinu-

tý  pedagogický a  vedecký zbor.  Každá vysoká  škola začína

s menším  počtom vyšších  učiteľov, ale  na Slovensku dosiaľ

každá vysoká  škola sa vedela etablovať  tak, že je prínosom

po pedagogickej  a vedeckej stránke  a dokázala si  vytvoriť

také podmienky, aby na našich vysokých školách vyrástli vyš-

ší učitelia.

 

     Pri  prerokúvaní  presídlenia,  zmeny  sídla Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika z Košíc  do Prešova vznikla tiež otáz-

ka,  akú by  malo toto  presídlenie -  prenos sídla - odozvu

v Košiciach. Môžem povedať, že v Košiciach by takéto presíd-

lenie, prenesenie sídla, znášali ťažko  a vznikla by  značná

nevôľa v  rôznych veľkých skupinách  občanov. Za  ponechanie

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach jednoznačne ho-

vorí okrem iného rešpektovanie tradície, rešpektovanie názo-

ru  akademickej  obce,  senátov,  ktoré  sídlia  v Košiciach

a rešpektovanie  medzinárodných  záväzkov.  Univerzita Pavla

Jozefa Šafárika je organickou súčasťou Košíc. V prípade pre-

nesenia jej sídla sa  dajú očakávať protesty od predstavite-

ľov samosprávy a bezpochyby  toto povedie k deleniu občanov,

k rozdeleniu akademickej obce na  skupiny, ktoré budú v Pre-

šove podporovať, v Košiciach  namietať voči preneseniu sídla

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.  Zvýši sa napätie v akade-

mickej obci a zvýši sa napätie v oboch týchto východosloven-

ských mestách.

 

     Na ilustráciu, ako chápu Košice Univerzitu Pavla Jozefa

Šafárika a ako ilustráciu odozvy v Košiciach, si dovolím od-

citovať niektoré časti listu, ktoré napísal prof. Rudolf Ko-

rec, DrSc., pánu  Gašparovičovi, predsedovi, a pánu Húskovi,

podpredsedovi Národnej rady. V prvej časti listu sa pán pro-

fesor Korec predstavuje, dovolím si  ho predstaviť aj ja. Je

to 75-ročný univerzitný profesor, ktorý v roku 1990 bol zvo-

lený za  rektora Univerzity Pavla Jozefa  Šafárika, v rokoch

1992 až 1994  bol  predsedom  Matice slovenskej  v Košiciach

a píše: "Ako predseda Matice slovenskej v Košiciach bojujúci

za samostatnosť  Slovenska prejavmi i v  tlači, od roku 1965

do  roku  1975  člen  7  zahraničných  vedeckých spoločností

a ďalšieho počtu  našich vedeckých spoločností,  obraciam sa

na Vás  ako na uvážlivých a  vysokoškolsky vzdelaných kompe-

tentných a záujmy Slovenska obhajujúcich doma i v zahraničí,

so žiadosťou, aby ste  v Národnej rade nepripustili zrušenie

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a premiestnenie

jej sídla do Prešova.

 

     Univerzita  v Košiciach  založená v  roku 1657, zrušená

v prvých rokoch Československa, v  roku 1921, a obnovená ako

Univerzita Šafárikova v Košiciach  v roku 1958, dosiahla me-

dzinárodne uznávané vedecké a pedagogické úspechy. Preto jej

zrušenie alebo preloženie do  Prešova by bolo znevážením do-

terajšej vedecko-pedagogickej činnosti  Univerzity Pavla Jo-

zefa  Šafárika, poškodením  mena Slovenska  pred zahraničím,

s ktorým má Univerzita Pavla  Jozefa Šafárika rozvinuté kon-

takty, a vážnym previnením  sa proti vyše 300-ročnému vedec-

kému, kresťanskému a kultúrnemu dedičstvu Slovenska.

 

     Ako pedagóg  a vedec sa teším  a podporujem všetko, ako

v minulosti aj teraz, čo sa  na Slovensku dobre urobí. Preto

nie som proti tomu, aby štyri prešovské fakulty patriace te-

raz k  Univerzite Pavla Jozefa Šafárika  vytvorili novú uni-

verzitu v Prešove. S úctou prof. Dr. Rudolf Korec, DrSc."

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, v  súlade s týmto emotívnym

listom, ktorý charakterizuje situáciu v Košiciach, dovoľujem

si vás požiadať o podporu uznesenia, ktoré som navrhol.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Teraz  vystúpi  v  rozprave  pani  poslankyňa Bauerová.

Pripraví sa pán poslanec Langoš.

 

     Nech sa páči - ešte faktická poznámka.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Pán predsedajúci, chcel by  som požiadať, aby sa hlaso-

valo o tomto navrhnutom  uznesení pred hlasovaním o konečnom

návrhu zákona.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem. Pani poslankyňa Bauerová, nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne a kolegovia,

 

     návrh novely zákona o  vysokých školách nie náhodou vy-

voláva mimoriadny záujem odbornej verejnosti. Je nepochybné,

že zákon  172 o vysokých  školách je viac-menej  rámcový, má

medzery a vyžaduje v niektorých miestach spresnenie. Návrhom

z dielne ministerstva školstva  však odborná verejnosť, aka-

demická obec sa cíti byť  právom dotknutá, ba čo viac, pobú-

rená. Namiesto a popri potrebných spresneniach by akademická

obec na  základe predloženého návrhu stratila časť akademic-

kých slobôd, a  čo je horšie, vytvorila by  sa možnosť poli-

tického a mocenského zasahovania do procesov vysokoškolského

vzdelávania.

 

     Vytváranie  pravidiel sledujúcich  zámery vládneho pro-

gramu,  ktorý si  vytýčil, citujem,  "transformáciu vysokého

školstva  a  zvýšenie  autonómneho  riadenia  vysokých škôl"

- program vlády strana 66 - samo osebe predpokladá efektívnu

účasť akademickej obce, predkladateľa  návrhu zákona a záko-

nodarcu. Diskusie a akceptovanie  iných názorov však v tomto

prípade, tak ako  o tom hovorila včera z  tohto miesta Betty

Boothroydová, sama  ministerka ostro odmietla  s konštatova-

ním, že nie je možné diskutovať donekonečna.

 

     S týmto konštatovaním je  možné súhlasiť. Naozaj nie je

možné diskutovať donekonečna, ale do dosiahnutia konsenzu je

možné diskutovať a je potrebné diskutovať. Určite to dosved-

čí aj  predsedajúci pán Andel, ktorý  je podpísaný na návrhu

zákona, resp.  novely zákona o vysokých  školách, ktorá bola

predložená  presne  na  základe  takto dosiahnutého konsenzu

koncom minulého volebného obdobia.

 

     V situácii, keď podiel vysokoškolských študentov pokle-

sol zo 16,8 % na 15,8 %, pričom v okolitých krajinách je vý-

razne vyšší,  u susedov v  Rakúsku 23 %,  v Dánsku 43  %, vo

Francúzsku 36 %, v Holandsku 30  %, vo Švédsku 49 %, vo Fín-

sku dokonca 52 %, by  vláda i zákonodarný zbor mali spoločne

hľadať účinné  mechanizmy, ktorými by  bolo možné stimulovať

a účinne  motivovať rast  vzdelanostnej úrovne obyvateľstva,

tak ako  o týchto záležitostiach kládol  otázky pán poslanec

Harach. Keď už  pre nič iné tak preto,  že žiadna devalvácia

nezlepší  kvalitatívnu štruktúru  exportu, pričom  štruktúra

vývozu sa začína podobať ekonomikám málo rozvinutých krajín.

Takáto kvalitatívna zmena predpokladá  i vyššiu kvalitu ľud-

ského potenciálu.

 

     Namiesto toho je však  predložený návrh zákona reštrik-

tívny z  hľadiska akademických slobôd a  je prinajmenšom ne-

miestne vyhlasovať,  že ten, kto má  iný názor na predložený

návrh zákona,  je proti politike vlády  a vládnemu programu.

Skôr naopak. Tento návrh v niektorých svojich ustanoveniach,

v §  15 a  34 je  dokonca výslovne  v protiklade  s prijatým

programom vlády, ako som  pred chvíľou citovala. Vzhľadom na

to, že k týmto paragrafom už boli prednesené pozmeňujúce ná-

vrhy, chcem sa vyjadriť k ďalším - k § 33a a 37a.

 

     V § 33a sa  ustanovujú podmienky vzniku neštátnych uni-

verzít. Pri obmedzených finančných možnostiach štátneho roz-

počtu alebo - ako sa vyjadril pán Harach - štátnej pančuchy,

neštátne univerzity  môžu zohrávať veľmi  významnú úlohu pri

zvyšovaní vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. Paragraf, ktorý

ustanovuje podmienky vzniku takýchto inštitúcií, však nerobí

žiadny rozdiel medzi prípadným špekulatívnym podnikaním ale-

bo v zahraničí uznávanou vysokoprestížnou univerzitou. Ak by

niekto z čisto filantropických  úmyslov chcel založiť a pre-

vádzkovať  na Slovensku  pobočku hoci  Oxfordskej alebo Har-

vardskej  univerzity,  musí  na  Slovensku  požiadať  nielen

o akreditáciu, ale  aj o povolenie  ministerstva, a nakoniec

o odobrenie formou zákona.  Na základe formulácie ustanovení

uvedených paragrafov môže vzniknúť celkom absurdná situácia,

že sa odmietne žiadosť o zriadenie univerzity, ktorej diplom

na  základe dvoj-  alebo mnohostrannej  medzinárodnej zmluvy

inak Slovensko uznáva ako rovnocenné.

 

     Návrh ustanovení § 37 vojde do histórie práva nepochyb-

ne ako európska rarita. Z hľadiska legislatívneho na zriade-

nie  neštátnej univerzity  je potrebný  zákon. Predpokladaná

sankcia sa však uplatňuje  podľa predkladateľa už po zamiet-

nutí ministerstvom, a to nie hocijaká. Kým Trestný zákon po-

zná pre  prípad únosu alebo  obchodovania s deťmi  najvyššiu

peňažnú pokutu milión  korún, v prípade, že sa  do dvoch me-

siacov po  zamietnutí žiadosti  alebo  nepodania žiadosti od

účinnosti tohto zákona nezruší  vysoká škola, pobočka zahra-

ničnej univerzity alebo  jej podobná vzdelávacia inštitúcia,

môže byť pokutovaná desiatimi miliónmi korún. Sankcie v tom-

to prípade, samozrejme, bude  ukladať podľa návrhu minister-

stvo školstva, a nie súd.

 

     Keďže zákon  nedefinuje, čo možno pokladať  za "jej po-

dobnú  inštitúciu", ktorá  sa vyskytuje  iba v  texte §  33a

a 37a, je nepochybné, že konečné slovo aj v tejto záležitos-

ti vysloví ministerstvo. To, čo patrí do pôsobnosti Trestné-

ho  a Občianskeho  zákonníka, treba  riešiť podľa ustanovení

obsiahnutých v týchto kódexoch.  Zákon o vysokých školách by

však v žiadnom prípade  nemal považovať prevádzkovanie akej-

koľvek  skutočne  vzdelávacej  inštitúcie  za  ťažký zločin.

Najmä  nie v  krajine, kde  takmer 40  % obyvateľstva má iba

základné vzdelanie a podiel vysokoškolsky vzdelaných nedosa-

huje ani 8 %.

 

     A na  záver celkom absurdná otázka  na ilustráciu toho,

aké  anachronické je  zmýšľanie predkladateľa.  Dovoľujem sa

spýtať, koho bude ministerstvo pokutovať v prípade Open Uni-

versity. Niektoré krajiny  totiž otvárajú možnosť univerzit-

ného štúdia cez médiá. Kto bude adresátom tejto pokuty? Uni-

verzita, prevádzkovateľ televízneho  vysielania, alebo nebo-

daj divák - účastník tejto  formy, ktorá sa dnes považuje za

modernú vzdelávaciu formu?

 

     Zo zle  koncipovaného návrhu zákona  sotva možno urobiť

pozmeňujúcimi návrhmi dobrý zákon. Je však možné obrúsiť as-

poň jeho  hrany. Preto pritom,  že podporujem návrhy,  ktoré

predniesli pán poslanec Švec  a pán poslanec Harach, dovoľu-

jem si predložiť ďalšie.

 

     1. Bod 53 - v odseku 1 vynechať slová "alebo jej podob-

né vzdelávacie ustanovizne" z  toho dôvodu, že zákon nedefi-

nuje, čo sú tie jej podobné vzdelávacie ustanovizne.

 

     2. V odseku 1 doplniť  text týmito vetami: "Výnimkou sú

tie pobočky zahraničných univerzít,  ktoré sú vo svojej kra-

jine akreditované a s ktorými Slovenská republika uzatvorila

dvojstrannú zmluvu  alebo  je zaviazaná záväzkami vyplývajú-

cimi  z medzinárodných  dohovorov." Poznámka  číslo 1, ktorá

znie takto: "Napríklad Európsky  dohovor o akademickom uzná-

vaní univerzitnej kvalifikácie,  oznámenie Federálneho mini-

sterstva zahraničných vecí číslo 609/1992 Zb." V týchto prí-

padoch postačuje súhlas ministerstva.

 

     Tretí pozmeňujúci návrh - v  odseku 2 na konci vety do-

plniť  slová: "do  troch mesiacov  po nadobudnutí  účinnosti

tohto zákona". Vzniká totiž veľký nepomer od účinnosti záko-

na. Pobočky zahraničných  univerzít, fungujúce neštátne uni-

verzity, alebo ako zákon hovorí "alebo jej podobné vzdeláva-

cie ustanovizne" majú 30  dní na spracovanie rozsiahleho ma-

teriálu, čo má tvoriť  prílohu žiadosti podanej na minister-

stvo. Ministerstvo  však má celý  polrok na posúdenie  tejto

žiadosti. Preto navrhujem trošku  to vyvážiť a dať týmto in-

štitúciám aspoň tri mesiace na vypracovanie tohto obsiahleho

materiálu.

 

     Štvrtý pozmeňujúci návrh sa  týka bodu 57, uvádzajúceho

§ 37a a 37b, ktoré navrhujem vynechať.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Langoš. Po ňom sa

pripraví  pán poslanec  Hanker, pán  poslanec Ftáčnik  a pán

poslanec  Paška. Najbližšie,  aby ste  vedeli, kto  vystúpi.

Nech sa páči.

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

 

     Vážená Národná rada,

     vážení hostia na galérii,

 

     postoj  štátnej moci  k vysokým  školám je  a vždy  bol

a bude veľmi citlivým ukazovateľom  jej chápania a rešpekto-

vania demokracie.

 

     Pred niekoľkými dňami sa  na zasadnutí výboru pre vzde-

lanie, vedu, kultúru a  šport zúčastnili aj zástupcovia Kon-

ferencie rektorov, Rady vysokých škôl a Univerzity Komenské-

ho. Na vyslovenie ich názorov na návrh novely zákona o vyso-

kých školách im výbor vyhradil 21 minút a neumožnil im odpo-

vedať na  vyjadrenia ministerky školstva.  Ospravedlňujem sa

zástupcom akademickej obce za seba i za všetkých svojich ko-

legov, ktorí  tento postup výboru považujú  za hrubý a nede-

mokratický.

 

     Ministerka  školstva  vyjadrila  pochybnosti  o tom, či

platný zákon o vysokých školách  172/1990 Zb. je národný. Čo

však dnes často opakované slovo národný značí vo vzťahu štá-

tu k  vysokým školám, akademickej obci  a vzdelanosti? Národ

potrebuje vzdelaných ľudí, potrebuje, aby takýchto ľudí bolo

čo  najviac, a potrebuje, aby  ich vzdelanie  bolo kvalitné.

Kvalita vysokého školstva  nevyhnutne vyžaduje autonómiu vy-

sokých škôl.

 

     Pred rokom 1989 vysoké  školy neboli autonómne. Dekanov

a rektorov určovala strana a  stranícke orgány. Ako sa vtedy

hovorilo, pripúšťali vysokoškolských učiteľov k habilitačné-

mu konaniu  a k procesu vymenovania  za profesorov. Na vyso-

koškolského učiteľa sa kládli  jednak odborné a jednak poli-

tické nároky. Kvalitu vysokej  školy znižovalo to, že požia-

davky na  pedagogickú a odbornú  činnosť učiteľa bolo  možné

niekde viac a niekde  menej nahradiť politickou angažovanos-

ťou učiteľa. Toto nahrádzanie jedných hodnôt hodnotami inými

je mimoriadne nebezpečné, znižuje kvalitu škôl. Liekom proti

nemu je autonómia vysokých škôl a ich apolitickosť.

 

     Zákon  172/1990 Zb.  poskytol vysokým  školám autonómiu

a obmedzil možnosti zasahovať politickým stranám do ich prá-

ce, vytvoril tým podmienky na rast kvality, a presne preto je

zákonom pronárodným. Zásady národnej  politiky v oblasti vy-

sokých škôl sú v skutočnosti  jednoduché. Po prvé, je to au-

tonómia vysokých škôl a  po druhé, financovanie, ktoré umož-

ňuje ich rozvoj. Zo 100  osôb populačného ročníka u nás dnes

študuje na  vysokej škole 19, zatiaľ  čo v rozvinutých demo-

kratických  štátoch sa  toto číslo  pohybuje medzi  30 až 40

a rozpočet vysokých  škôl u nás  klesol od roku  1992 po rok

1996 o 30 %. Protinárodná politika spočíva v znižovaní auto-

nómie vysokých škôl a v znižovaní ich financovania.

 

     Politika, ktorú uskutočňuje  súčasná koalícia v oblasti

vysokých  škôl, a  návrh  novely  vysokoškolského  zákona sú

jednoznačne  protinárodné. Zákon  172/1990 Zb.  nevznikol za

úradníckym stolom,  ale v širokej  diskusii - iste  si mnohí

pamätajú - s učiteľmi i študentmi vysokých škôl. Tento zákon

vznikol  skutočne demokratickou  cestou, pri  ktorej zároveň

rástla právna i politická kultúra všetkých, ktorí sa na dis-

kusiách o  ňom zúčastnili. Preto  som presvedčený o  tom, že

zákon o vysokých školách z roku 1990 je cennou súčasťou náš-

ho národného, kultúrneho a politického dedičstva. Rád by som

sa poďakoval,  ako sa to  už viackrát urobilo,  študentom za

úlohu, ktorú zohrali v revolúcii, a rád by som sa poďakoval,

ako sa to robí zriedkavejšie,  aj ich učiteľom, ktorí praco-

vali na tvorbe tohto zákona - zákona, ktorý chce vláda hrubo

zmeniť.

 

 

     Na pochopenie toho, o čo sa usiluje vládny návrh novely

a poslanecký návrh  novely, je veľmi  užitočné pripomenúť si

históriu ich  vzniku. Porovnal to už  môj predrečník  kolega

Harach, ale ja poviem stručne o histórii vzniku týchto dvoch

noviel.

 

     Na návrhu  novely, svojej novely,  začala pracovať Rada

vysokých škôl už  v roku 1992 a zúčastnili  sa na ňom všetky

vysoké školy,  ktoré vypracovali 180 strán  návrhov a pripo-

mienok. Tieto pripomienky zladila Rada vysokých škôl do uce-

leného  návrhu,  pričom  však  zostali  nedoriešené niektoré

otázky  doktorandského štúdia  a otázky  spolupráce vysokých

škôl a Slovenskej akadémie vied pri tomto štúdiu.

 

     Na konci jari 1995 došlo  k dohode medzi Radou vysokých

škôl a ministerstvom, hoci otázka spolupráce Slovenskej aka-

démie vied a vysokých škôl ostala nedoriešená a návrh novely

bol predložený do vlády. Tento  návrh novely je veľmi blízky

tomu, čo máte dnes v  rukách ako poslanecký návrh. Vláda ná-

vrh  novely vrátila  ministerstvu školstva  na prepracovanie

a presne od tohto bodu sa datuje koniec efektívnej spoluprá-

ce na  príprave novely medzi ministerstvom  a Radou vysokých

škôl. Do  ďalšieho tzv. štvrtého návrhu  novely sa takto do-

stal aj nezmyselný § 34.  Rovnako sa do tejto štvrtej verzie

návrhu  novely dostali  aj úpravy  § 15,  podľa ktorých boli

zvýšené právomoci  ministerstva a obmedzená  autonómia vyso-

kých škôl. Dámy a páni, opakujem, obmedzovanie autonómie vy-

sokých škôl  je protinárodné. Toto obmedzenie  sa dostalo do

štvrtej verzie  návrhu novely z  iniciatívy vlády Slovenskej

republiky. Vláda v tomto konala protinárodne.

 

     Na stretnutí ministerstva a rektorov 8. mája tohto roku

ministerstvo ponúklo vysokým školám  výhradné právo na usku-

točňovanie doktorandského štúdia za  cenu ústupkov v oblasti

autonómie  a akademických  slobôd napriek  tomu, že  závažné

otázky spolupráce medzi Slovenskou akadémiou vied a vysokými

školami  pri  doktorandskom  štúdiu  neboli doriešené. Tento

problém bol však  vyriešený na inom fóre. V  lete tohto roku

pokračovali diskusie medzi Radou  vysokých škôl a Slovenskou

akadémiou vied a dosiahla sa dohoda, ktorá umožňuje využitie

vedeckého  potenciálu Slovenskej  akadémie vied,  vytvorenie

spoločných komisií  i účasť pracovníkov  Slovenskej akadémie

vied vo vedeckých radách. Za  túto dohodu sa treba poďakovať

pracovníkom Slovenskej  akadémie vied i  vysokých škôl. Táto

dohoda, a to, ako  bola dosiahnutá, je príkladom demokratic-

kého konania a politickej kultúry. Paragrafy novely, v oboch

návrhoch vychádzajúce  z tejto dohody,  sú tým najcennejším,

čo obidva návrhy podľa mňa prinášajú.

 

     Poviem  teraz  zopár  všeobecných  poznámok k niektorým

miestam  návrhu novely.  Iste sa  budem opakovať,  poviem to

inými slovami, ale považujem za potrebné to tu povedať.

 

     V § 15 ods. 1 písm. c) sa hovorí, že "minister rozdeľu-

je jemu pridelené prostriedky zo štátneho rozpočtu jednotli-

vým vysokým  školám v súlade so  štátnou politikou zamestna-

nosti,  štátnou politikou  v oblasti  rozvoja vysokého škol-

stva,  štátnou politikou  v oblasti rozvoja vedy  a techniky

a s prihliadnutím na hodnotenie práce vysokých škôl a fakúlt

Akreditačnou komisiou" - citát.  Na základe akej štátnej po-

litiky bude  ministerstvo školstva rozdeľovať  finančné pro-

striedky?  Poznáte,  dámy  a  páni,  nejaké dokumenty, ktoré

vznikli zo širokej a  demokratickej diskusie o štátnej poli-

tike  v oblasti  rozvoja vysokých  škôl, o  štátnej politike

rozvoja vedy a techniky? Takéto dokumenty jednoducho neexis-

tujú. Na základe čoho bude ministerstvo školstva rozhodovať?

 

     Súčasná vláda  sa rada stotožňuje so  štátom a rada po-

užíva termíny  ako "štátny záujem", "štátna  politika" a po-

dobne. V  praxi to znamená  celkom autokratické rozhodovanie

vlády a jej predsedu,  zakryté pojmami štátneho či národného

záujmu. Pokiaľ  záväzná štátna politika  nie je vypracovaná,

podobné termíny v  zákone sa dajú zneužiť a  budú ľahko zne-

užité.

 

     V § 34 vládneho návrhu sa rozširuje uplatňovanie zákona

o správnom konaní na habilitačné konanie  a na konanie o vy-

menovaní za profesorov.  Toto obmedzenie  autonómie vysokých

škôl  je celkom  nenáležité a  úplne postačuje  možnosť daná

inými právnymi  normami, aby sa ten,  kto sa cíti poškodený,

obrátil na súd.

 

     Podľa § 15 ods. 2 písm. b) vládneho návrhu minister po-

veruje do vymenovania nového rektora výkonom funkcie rektora

najviac  na tri  mesiace osobu  z akademických  funkcionárov

alebo osobu z profesorov a  docentov vysokej školy, na návrh

akademického senátu vysokej školy. Podľa § 13 ods. 4 poveru-

je rektor  do zvolenia nového dekana  výkonom funkcie dekana

osobu  na návrh  akademického senátu  fakulty. Vieme,  že na

väčšine vysokých škôl a fakúlt budú prebiehať voľby približ-

ne do januára budúceho roka  - nové voľby. Vieme si predsta-

viť, kam smeruje tento nástroj vládnej politiky.

 

     Minister školstva na jeseň  roku 1992  odvolal riadite-

ľov školských správ, hoci zákon  ho k tomu oprávňoval len na

základe návrhu územných školských rád. Odvolanie a vymenova-

nie nových riaditeľov však bolo  právoplatné a nič sa na tom

nezmenilo ani potom, čo generálny prokurátor konštatoval po-

rušenie zákona. Citované miesta vládneho návrhu novely otvá-

rajú priestor presne na  reprízu tohto postupu. Proti akému-

koľvek  obmedzeniu  autonómie  vysokých  škôl sa jednoznačne

postavili zástupcovia viac ako 93  % akademickej obce na ve-

rejnom  zasadaní Rady  vysokých škôl  a Konferencie rektorov

6. septembra v tomto roku. Ak sa vysoké školy zasadzujú tak-

to jednoznačne za svoju  autonómiu, konajú v záujme udržania

podmienok na  rast kvality vysokých škôl, a preto je žiaduce

ich v tomto podporiť.

 

     Na Slovensku v  súčasnosti pôsobia pobočky zahraničných

vysokých škôl zo Spojených  štátov, Anglicka a Maďarska, ako

o tom hovorila  moja predrečníčka pani  poslankyňa Bauerová.

Podľa § 37a odsek 1 návrhu novely zákona musia byť tieto po-

bočky do 1. decembra zrušené. Ak nebudú zriadené ako neštát-

ne vysoké školy podľa § 33 návrhu novely, budú môcť pokračo-

vať v  činnosti ako ustanovizne,  ktoré nie sú  ani pobočkou

zahraničnej  univerzity, ani  štátnou vysokou  školou. Podľa

§ 37a ods. 2 nesmú  mať  potom v názve slovo univerzita  ani

vysoká škola.

 

     Tieto časti novely neboli  konzultované s tými, ktorých

sa dotknú, najmä so  študentmi, ktorí navštevujú pobočky ma-

ďarských vysokých  škôl na juhu  Slovenska. Nikto sa  ich na

názor  neopýtal. Unáhlené  prijatie týchto  častí novely ne-

prospeje  vzdelávacím  možnostiam  mládeže  v  tomto regióne

a neprispeje ani k vzájomnému porozumeniu a spolupráci.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     rozhodnite podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Ak rozhodnete v prospech autonómie vysokých škôl, rozhodnete

sa pre kvalitu vysokých škôl, rozhodnete sa pre lepšie vzde-

lanie našich mladých ľudí. To  je moje chápanie slov proslo-

venský a  pronárodný. Občania si majú  vládnuť sami, nakoľko

to je len možné, a vysoké školy majú byť také autonómne, ako

to ide.

 

     Dovolím si  navrhnúť jeden pozmeňujúci  návrh a súčasne

navrhujem, aby sa o ňom hlasovalo pred pozmeňujúcimi návrhmi

kolegu Haracha.

 

     V  § 9  ods. 6  navrhujem znenie:  "(6) Študenti tvoria

v akademickom senáte  vysokej školy (fakulty)  jednu tretinu

členov senátu".

 

     Navrhujem vypustiť odsek 7 a  poznámku pod čiarou k od-

kazu 5.

 

     Stručné zdôvodnenie:

 

     1. Niektoré fakulty by mali ťažkosti s obsadením nadpo-

lovičnej väčšiny senátu profesormi a docentmi.

 

     2. Senát je na vysokej škole  a má byť na vysokej škole

podobnou inštitúciou,  ako je Národná rada Slovenskej repub-

liky. Do parlamentu môže  byť zvolený každý občan. Parlament

nie je štruktúrovaný z hľadiska kvalifikácie. Viaceré fakul-

ty a vysoké školy považujú za vhodné, aby ani senát, na roz-

diel od vedeckej rady,  nebol štruktúrovaný podľa kvalifiká-

cie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. V rozprave vystúpi pán poslanec Hanker.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené poslankyne a poslanci,

 

     vo svojom  príspevku budem veľmi  stručný a nebudem  sa

zaoberať detailnými časťami zákona. Chcem sa vyjadriť k von-

kajším podmienkam, za ktorých sa zákon prijíma.

 

     V masovokomunikačných prostriedkoch sa rozvinula široká

debata o  pripravovanom zákone a bolo  usporiadaných aj nie-

koľko akcií na pôde vysokých škôl  zameraných proti prijatiu

tohto zákona,  ktorý údajne uberá  na akademických slobodách

vysokých škôl. Niektorí akademickí funkcionári si pritom ne-

uvedomujú  skutočnosť,  ktorú  nakoniec  máme  aj zvýraznenú

v dlhodobej správe  k tomuto zákonu,  že vysoké školy  plnia

dve funkcie. Majú postavenie jednak autonómnej  verejnopráv-

nej korporácie, ako aj postavenie ustanovizne štátnej verej-

nej  správy. Z  toho jednoznačne  vyplýva určitá obmedzenosť

autonómnej funkcie dovnútra, teda do odborných oblastí vzde-

lávania a bádania,  a majú  zodpovednosť aj  voči štátu  ako

ustanovizeň, ako verejná štátna  správa, pretože ako vyplýva

z § 6 návrhu zákona, vysoké školy sú financované zo štátneho

rozpočtu a spravujú majetok štátu. Teda zvlášť v tomto obdo-

bí transformačného procesu aj v  školstve by mal tento zákon

plniť aj funkciu regulačného a kontrolného mechanizmu.

 

     Akademické slobody,  s ktorými sa  oháňajú mnohí autori

článkov a rečníci z opozície, nikde na svete nie sú absolút-

ne. A aj  keď vysoké školy majú v  istom stupni určité auto-

nómne postavenie, táto absolútnosť tu nie je.

 

     Najmä § 15 a §  34 predkladaného návrhu zákona niektorí

považujú  za rozporné.  Pritom sa  tu spomínalo  zahraničie.

Treba povedať, že aj v zahraničí štát uplatňuje voči vysokým

školám svoju koordinačnú a  kontrolnú funkciu. Spomeniem na-

príklad  Švajčiarsko, kde  vláda volí  rektora, určuje výšku

finančných  prostriedkov na  jednotlivé vysoké  školy. Škol-

stvo, ktoré je hradené zo štátneho rozpočtu, podporuje najmä

tie smery štúdia, ktoré potrebuje. Je to s ohľadom na zámery

vlády, na trh práce. Nechceme predsa u nás plodiť budúcu ne-

zamestnanosť inteligencie. Ingerencia štátu a vlády do chodu

vysokých škôl  je teda nevyhnutná.  Treba povedať, je  u nás

všetko v poriadku? Predsa u nás doteraz produktom tzv. svoj-

rázneho výkladu  akademických slobôd bola  často nevyjasnená

koncepcia štúdia a študijných  odborov a vcelku nízka úroveň

riadiacej práce na školách.

 

     Žiaľ, myslím  si, že návrhy zmien,  ktoré sa pripravujú

zo strany opozície do tohto zákona, sú skôr motivované poli-

tickými a  osobnými cieľmi niektorých  funkcionárov vysokých

škôl  a ich aktivity  sú súčasťou účelového stupňovitého po-

litického nátlaku časti akademickej a kultúrnej obce na vlá-

du. Ich zásluhou sa práve akademická pôda, ktorá by mala byť

apolitická, stáva politickou.  Namiesto skvalitňovania peda-

gogického procesu sa na  akademickej pôde, ako som spomínal,

usporadúvajú protestné zhromaždenia  s častou možnosťou zne-

užívania študentov na politické ciele.  Nakoniec, a o tom sa

tu tiež hovorilo, nie je to po prvý raz, nie je to nič nové.

Už sa to stalo.

 

     Na záver treba povedať, že tento zákon, ktorý má viace-

ré nové pozitívne prvky  a rieši praktické otázky doktorand-

ského štúdia, upravuje tituly absolventov a rieši mnohé ďal-

šie problémy,  umožňuje vysokým školám  podnikať atď., treba

podporiť.

 

     Osobne pripúšťam, že zákon má aj niektoré problematické

časti najmä v súvislosti  s realizáciou  niektorých paragra-

fov v praxi. Netreba však  z toho robiť nejaký katastrofický

scenár a po zohľadnení konkrétnych pripomienok novelu zákona

prijať. Myslím  si, že tento  zákon obstojí aj  pred Európou

a o tom  nám už prišlo niekoľko  pozitívnych signálov zo za-

hraničia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Harach.

 

 

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som sa len  kolegu poslanca spýtať, keď hovorí

o tom, že  namiesto skvalitňovania pedagogického  procesu sa

deje niečo iné, čo si predstavuje pod skvalitňovaním pedago-

gického procesu a čo sa v  tom nerobí. A prosil by som, keby

to adresoval najmä pani ministerke,  pretože toto by ju malo

bytostne zaujímať. Chcel by som vám, pán kolega, povedať, že

ak máte konkrétny záujem o konkrétne výsledky v tomto smere,

môžeme vás informovať o tom,  aké nové fakulty boli vytvore-

né,  aké nové  študijné  odbory  či študijné  zamerania boli

otvorené, aké nové disciplíny  sa v rámci študijných odborov

či študijných zameraní  vyučujú, aké interdisciplinárne štú-

diá boli otvorené. Ako sa zmenila úroveň výučby alebo ako sa

postupne na  vysokých školách včlenenie  cudzích jazykov do-

stáva do polohy vyučovania  cez odborné predmety atď. Môžeme

vám povedať, ako sa zmenila  úroveň diplomových prác a vzťah

k diplomovým prácam a podobné a podobné veci.

 

     Medzinárodná spolupráca, pán kolega, viete, aké úspechy

dosiahli naše vysoké školy v zavádzaní nových študijných od-

borov v  rámci programu Tempus v  spolupráci so zahraničnými

univerzitami, akú  dobrú odozvu má  táto medzinárodná spolu-

práca v zahraničí  i u nás? To tvrdenie,  viete, sa mi zdalo

veľmi nekorektné  voči vysokým školám.  Pán kolega, tie  len

predložili návrhy.  Neprišli s tým,  ani nechodia s  tým, že

tieto návrhy  musí vláda akceptovať  a podobne. Skôr  prišli

s tým,  aby sme  hľadali cestu  dialógu. Opätovne,  kolegyne

a kolegovia,  otváram  pred  vami  otázku: Nájdime priestor,

vytvorme,  urobme okrúhly  stôl a  diskutujme ešte  o týchto

otvorených problémoch pri okrúhlom stole.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Juraj Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vystúpenie kolegu poslanca  Hankera ma skutočne prekva-

pilo. Vidieť, že pán poslanec naozaj nepozná podmienky práce

vysokých škôl, nepozná  kvalitu našej vysokoškolskej vzdelá-

vacej  sústavy a  nepozná ani  odozvu medzinárodných auditov

o kvalite vysokých škôl Slovenskej republiky.

 

     K otázke zamestnanosti absolventov  vysokých škôl - pán

kolega, vy  možno viete, aká  je zamestnanosť, resp.  podiel

nezamestnanosti absolventov vysokých  škôl na celkovej neza-

mestnanosti populácie Slovenskej republiky. Bol by som veľmi

rád, keby ste mi povedali, čo  o tom viete, pretože vaše vy-

stúpenie bolo v tomto smere absolútne mimo reality.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia,  samozrejme, všetci  máte právo  na faktickú

poznámku, len by som bol nerád - je tu pomerne tvorivá atmo-

sféra -, keby sme sa začali vo forme faktických poznámok ne-

jakým spôsobom vybíjať.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Hanker.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Myslím, že nie som na skúške na vysokej škole. Chcel by

som  povedať, že  čo sa  týka kvality výchovno-vzdelávacieho

procesu, poznám túto časť veľmi  dobre, čo sa týka zamestna-

nosti  a plodenia  budúcej nezamestnanosti,  tiež to poznám,

pravdu povediac, nie z aspektu vysokých škôl,  ale z aspektu

stredných škôl,  stredných odborných škôl.  A myslím si,  že

keď môj príspevok bol trošku z iného uhla, ako boli príspev-

ky predtým, neznamená to, že do vysokých škôl vidia len rek-

tori a tí, ktorí sú  bezprostredne v tomto procese, ale vidí

to celá verejnosť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

 

     Chcem vás,  priatelia, upozorniť, že  po vystúpení pána

poslanca Ftáčnika  si urobíme 20-minútovú  prestávku. Predsa

len si  myslím, že aj  tá duševná hygiena  si zaslúži svoje.

Ďakujem vám za pochopenie.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne a kolegovia,

     vážení hostia,

 

     na úvod vám chcem sľúbiť, že sa vo svojom vystúpení bu-

dem riadiť zásadou, že menej je viac a niektoré časti svojho

pripraveného vystúpenia  skrátim, pretože už sa  k nim vyja-

drili vážení kolegovia vo svojich diskusných príspevkoch.

 

     Dovoľte mi na  úvod charakterizovať prerokúvanie zákona

o vysokých školách ako diskusiu alebo skôr zápas o rovnováhu

medzi  akademickými  slobodami  a  autonómiou  vysokých škôl

a potrebnými zásahmi štátu do  fungovania vysokých škôl. Pán

poslanec  Hanker sa  snažil spolitizovať  túto tému,  ako sa

o to pokúsil  aj predseda vlády vyjadreniami  na adresu nie-

ktorých rektorov. Chcem odmietnuť  tento prístup a chcem po-

vedať, že  je to skutočne otázka  pohľadu na rovnováhu medzi

týmito nevyhnutnými zložkami fungovania vysokých škôl. Nikto

neabsolutizuje  a  nechce  absolutizovať  akademické slobody

a tak chápeme zákon 172/1990 Zb., ktorý dáva štátnej správe,

to  znamená  ministerstvu  školstva,  konkrétne legislatívne

a ekonomické nástroje na to,  aby ovplyvňovala chod vysokých

škôl.

 

     Podľa mňa tento zákon priniesol určitú rovnováhu a prá-

ve diskusie o narušení tejto rovnováhy sa tu sumovali a boli

prítomné v  tom, keď sme  si pripomínali osud  novely zákona

o vysokých školách, aj ja som  si tu pripravil krátku histó-

riu, ktorú nebudem čítať, ktorá  prebieha vlastne už tri ro-

ky. Od roku 1993 sa parlament zaoberá určitými návrhmi, naj-

prv ministra Kučeru, potom  ministra Haracha, teraz pani mi-

nisterky Slavkovskej, a v každom  z týchto návrhov, aj v ná-

vrhu ministra  Haracha, bola prítomná  istá diskusia o  tom,

ako sa táto rovnováha má  usporiadať a či náhodou nedochádza

k neprimeranej centralizácii právomocí a podobne.

 

     Musím  povedať,  že  vystúpenie  pani ministerky, ktoré

tiež  prinieslo určitú  historickú retrospektívu,  znamenalo

pre mňa  aj určité čaro  alebo kúzlo nechceného.  Pani mini-

sterka nám  tu otvorene a nahlas  povedala, že problémom od-

mietnutia  novely vo  vláde Slovenskej  republiky bola  malá

centralizácia právomocí, to znamená malé naklonenie rovnová-

hy na stranu zásahov štátu. Takto sme to  počuli z úst mini-

sterky školstva a toto je hlavný problém novely, že do nove-

ly boli implantované a sú v nej obsiahnuté časti, ktoré zna-

menajú prílišnú centralizáciu, a vyvolali prirodzenú reakciu

vysokých škôl a ich predstaviteľov. A myslím si, že je našou

úlohou, teda  poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky,

ktorí  budeme o tomto zákone  hlasovať a  budeme  rozhodovať

o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, aby sme túto rovnová-

hu vrátili  späť a pokúsili  sa dať jej  taký vyvážený tvar,

ktorý bude akceptovateľný pre  akademickú obec a bude zname-

nať aj dostatok právomocí pre ministerstvo  ovplyvňovať chod

vysokých škôl v tom zmysle, ako som o ňom hovoril.

 

     Rád by som uviedol  v takom všeobecnom konštatovaní, že

predložená novela v mnohom nadväzuje  na to, čo bolo obsahom

aj predchádzajúcich noviel. Myslím si,  že sa o tom už hovo-

rilo, ale treba povedať, že sú to nutné a užitočné zásahy do

existujúceho zákona o vysokých školách, ktoré odstraňujú je-

ho slabšie miesta. Na druhej  strane som presvedčený, že no-

vela  prináša viacero  posunov v  právomociach vysokých škôl

smerom na ministerstvo,  ktoré narúšajú doterajšiu rovnováhu

medzi zásahmi štátu a autonómiou vysokých škôl. Za poslanec-

ký klub Spoločnej voľby by  som chcel povedať, že vidíme päť

zásadných  problémov,  ktoré  veľmi  stručne zrekapitulujem,

pretože tu o nich bola reč, a rozhodli sme sa pri prerokúva-

ní tohto zákona, že nepodporíme  žiadne návrhy, ktoré by za-

sahovali  do autonómie  vysokých škôl.  Dovoľte teda sumovať

tie zásadné výhrady.

 

     Otázka  financovania vysokých  škôl. Ako  výhradu musím

sformulovať, že  predložená novela ruší  oslobodenie od daní

z hospodárskej  činnosti -  dnes sa  to nazýva podnikateľská

činnosť -,  ktorú priznal vysokým školám  zákon z roku 1990.

Návrh  tu predniesol  kolega Harach.  Ja takisto prednesiem,

resp.  odovzdám spravodajcovi  konkrétny návrh  na doplnenie

§ 6 o  nový odsek 3, ktorý  hovorí o oslobodení prostriedkov

získaných  podnikateľskou  činnosťou  vysokých  škôl, fakúlt

a ich pracovísk, ak sa  takto získané prostriedky použijú na

plnenie úloh vysokých škôl, teda na vzdelávanie.

 

     Dovoľte mi krátke zdôvodnenie. Už v roku 1993 obsahova-

la novela  takýto návrh na daňové  oslobodenie a narazila na

odpor  ministerstva financií.  Argumentovalo tak,  že takéto

oslobodenie budú žiadať aj  iné rezorty, to znamená zdravot-

níctvo,  kultúra, a tým sa  naruší rovnováha,  resp. rovnosť

podnikateľského prostredia.

 

     Ako argument by som chcel uviesť, že vzdelávanie je je-

dinečná ľudská  činnosť, ktorá sa aj  v iných krajinách teší

úľavám, zľavám a pomoci štátu  v tejto oblasti. Rovnosť pod-

nikateľského prostredia je zabezpečená v tom, že prostriedky

získané takouto daňovou úľavou  nebude možné  použiť na roz-

voj  podnikania, ale  na zabezpečenie  pedagogického procesu

a vedeckého výskumu, teda úloh,  ktoré primárne má plniť vy-

soká  škola podľa  zákona z  roku 1990.  Keby sme sa pýtali,

o koľko  by prišiel  štát na  daniach, keby  sme túto úpravu

prijali, tak podľa výsledkov štátneho záverečného účtu, kto-

ré prerokoval výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, by

štát prišiel najviac, maximálne  o sto miliónov korún, ktoré

by zostali  na školách a  neboli by odvedené  formou daní do

štátneho  rozpočtu,  pretože  toto  zhruba predstavuje objem

podnikateľskej  činnosti,  ktorú  si  vysoké  školy zarobili

- tých 50 %, ktoré dostávali aj doteraz.

 

     Myslím si však, že keby  sme prijali takúto daňovú úľa-

vu, vytvoril by sa stimul pre vysoké školy ponúknuť konkrét-

ne projekty  v praxi a tak  čiastočne zlepšiť svoju finančnú

situáciu.  Nebol daný  zo strany  ministerstva žiadny dôvod,

prečo nemožno pokračovať v  takomto daňovom oslobodení. Mys-

lím si, že by sme mali o tomto rozhodnúť.

 

     Problém číslo dva sa  volá právomoci ministerstva škol-

stva, ktoré sa netýkajú len  § 15, ale aj niektorých ďalších

ustanovení, v ktorých chce ministerstvo schvaľovať napríklad

zriadenie fakulty, zasahovať do niektorých personálnych otá-

zok a podobne. Už sa tu hovorilo  o písmenách ch) a j) § 15,

ktoré predstavujú,  podľa mňa, možný  zásah do samosprávneho

fungovania vysokých škôl. Chcem k tomuto predniesť konkrétne

návrhy, pretože nezazneli.

 

     Navrhujem, aby  sme prijali uznesenie,  a to nie  pred,

ale po schválení  - ak bude schválený zákon  o vysokých ško-

lách - v tej podobe, ako  znie § 15, aby sme zaviazali vládu

Slovenskej republiky, aby nám predložila do konca roku doku-

menty, na  ktoré sa odvoláva §  15 písmeno c), a  to znamená

štátnu  politiku  zamestnanosti,  štátnu  politiku v oblasti

rozvoja vysokého školstva, štátnu politiku v oblasti rozvoja

vedy a techniky. Ak sa má čosi konať v súlade s týmito poli-

tikami, mali by vysoké školy tieto štátne politiky poznať.

 

     Navrhujem uznesenie, aby  Národná rada požiadala vládu,

aby predložila tieto dokumenty do konca roku 1996.

 

     Navrhujem, aby sme  v § 15 písm. e)  zmenili slová pred

textom "po predchádzajúcom vyjadrení" na "vyjadruje sa k ná-

vrhu rektora  na zriadenie, zlúčenie,  rozdelenie a zrušenie

fakulty" a podobne, aby sme upravili aj § 4 odsek 2.

 

     Ako zdôvodnenie uvádzam, že úpravou navrhovanou v nove-

le sa zriaďovanie fakúlt  zo strany ministerstva príliš cen-

tralizuje.  Vyjadrenie ministerstva  považujem za  potrebné,

nie však jeho súhlas. Potrebné  na to, aby fakulta alebo vy-

soká škola  vedela, či jej zámer  na zriadenie novej fakulty

má  podporu ministerstva,  či budú  na ňu  uvoľnené finančné

prostriedky. Vysoká škola by však  mala mať právo zriadiť si

fakultu aj  bez súhlasu ministerstva, hoci  aj s rizikom, že

fakulta nezíska  dostatočnú podporu štátu  a bude sa  musieť

uchádzať konkrétnymi výsledkami  o podporu verejnosti, resp.

ministerských orgánov.

 

     Ďalšie návrhy už predložili kolegovia, resp. sú obsiah-

nuté v spoločnej správe, nebudem ich predkladať.

 

 

 

     Výhrada číslo tri - pracovný pomer na čas určitý. V si-

tuácii, v akej sa nachádzajú vysoké školy, to znamená reálny

odchod  strednej  generácie  za  ponukami súkromného sektora

a na vysokých školách nám pôsobia  profesori a docenti už vo

vyššom veku a skromná časť  mladšej generácie, myslím si, že

tento princíp  by mohol priniesť  ďalšie preriedenie pedago-

gického zboru na vysokých školách, čo nepovažujem, že by bo-

lo  v záujme  ich rozvoja.  Navrhované riešenie  v spoločnej

správe vypustiť § 43a považujem za istý kompromis a budem ho

podporovať.

 

     Otázka  číslo štyri  - registrovanie  štatútov vysokých

škol a chýbajúci opravný  prostriedok už tiež vyriešil výbor

pre vzdelanie, vedu, kultúru a  šport a vrátil situáciu tam,

kde je vlastne dnes, v  dnešnom právnom stave, keď sa vysoká

škola  alebo fakulta  po nezaregistrovaní  štatútu minister-

stvom  môže obrátiť  na najvyšší  súd. Čiže  v bode  1 alebo

v pripomienke 1  a v pripomienke  4 sa vlastne  len vraciame

k zákonu 172. Budem tiež podporovať príslušnú časť spoločnej

správy.

 

     Posledná moja výhrada - pod  bodom 5 je použitie zákona

o správnom konaní, kde sa  rozširuje jeho uplatnenie na ďal-

šie rozhodnutia vysokej školy, kde  sa to podľa môjho názoru

nehodí pre povahu veci. Ide o rozšírenie na veci týkajúce sa

doktorandského  štúdia, habilitačného  konania a vymenovania

za profesorov.  Sú to všetko  veci, ktoré, aj  keď sa riadia

stanovenými  kritériami,  obsahujú  jedinečnosť, ohodnotenie

tvorivosti, originality,  čo ťažko možno  vtesnať pod nejakú

nárokovateľnú zložku a bude to pripúšťať subjektívne pohľady

pri preskúmavaní,  či už ho budú  robiť úradníci, alebo kto-

koľvek iný na ministerstve. Uplatnenie tohto princípu nie je

odôvodnené a  myslím si, že je  potrebné ponechať doterajšie

znenie § 34. Navrhujem, aby sme vypustili bod 54 novely, ale

myslím si, že  je to návrh, ktorý predložili  už iní kolego-

via.

 

     Ešte by  som chcel povedať dve  poznámky. Jedna sa týka

toho, že podľa súčasne platného zákona o vysokých školách sa

majú k  zásadným otázkam, ako  sú napríklad články  II až V,

teda zmeny názvov vysokých škol,  vyjadriť orgány na to prí-

slušné, to znamená Akreditačná komisia. Rád by som bol, keby

pani  ministerka vysvetlila,  prečo sa  tak nestalo. Nechcem

uprieť právo ani univerzite v Nitre, ani v Žiline, ani inde,

aby sa zmenil jej názov, ale aby sa splnili všetky procedúry

na to potrebné. Myslím si,  že máme právo to požadovať, pre-

tože tieto procedúry stanovuje zákon.

 

     Rád  by som  sa ešte  vrátil k  tomu správnemu  konaniu

a prosil by  som, podobne ako kolega  Harach, konkrétne pani

ministerku, aby v záverečnom slove uviedla dôvody, teda kon-

krétne  príklady, kedy  právomoci ministerstva  v tomto boli

také, že nemohlo konať, pretože nemohlo postupovať podľa zá-

kona o správnom konaní, teda prípadné porušenia habilitačné-

ho či profesorského alebo záverečného konania v postgraduál-

nom štúdiu. Prečo je potrebné doplniť právomoci, ktoré vyvo-

lali toľko diskusií a ktoré,  myslím si, treba zo zákona vy-

pustiť.

 

     Rád  by som  navrhol spoločnému  spravodajcovi vyňať na

osobitné hlasovanie  všetky tri body,  ktoré navrhol na  za-

mietnutie. Myslím si, že  treba o nich rozhodnúť jednotlivo.

Takisto by som prosil, keby na samostatné hlasovanie bol vy-

ňatý bod 15, lebo si myslím, že keď už by sa mala prijať ne-

jaká úprava z výborov, mala  by to byť úprava obsiahnutá pod

bodom 16, ktorú prijal ústavnoprávny výbor a tejto úprave by

sme mali dať  šancu tým, že rozhodneme o bodoch  15 a 16 sa-

mostatne.  Takisto bod  26 by  mal byť  vyňatý na samostatné

hlasovanie.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, tieto  pripomienky, ktoré

som  formuloval ako  1 až  5, tvoria  základ na rozhodovanie

poslancov poslaneckého klubu Spoločná  voľba vo vzťahu k to-

muto  zákonu. Podporíme,  samozrejme, všetky  ďalšie návrhy,

ktoré predniesli kolegovia poslanci  a ktoré zlepšujú znenie

tohto zákona.

 

     Rád  by som  na záver  skončil možno  trošku netradične

a inšpirovalo  ma k  tomu vystúpenie  predsedu Rady vysokých

škol na  mimoriadnom zasadnutí Rady vysokých  škôl a sloven-

skej rektorskej konferencie 6. 9.

 

     Chcel by som k tomu kratučký úvod. Akokoľvek si budete,

kolegovia poslanci  a poslankyne, nahovárať,  že tento zákon

je dobrý, že zachováva autonómiu vysokých škôl, že nezasahu-

je do vysokoškolských slobôd, pravda  to nemusí byť. A o tej

pravde  by som  vám chcel  čosi povedať  a spomenúť príklad,

ktorý spomenul na uvedenom  zasadnutí pán  Oliver Rácz, kto-

rý je predsedom Rady vysokých škol,  a ktorý som zažil aj ja

osobne, keď som bol v 9. ročníku základnej školy. Tak ako on

i ja sme  počítali konkrétny príklad  a našli sme  riešenie,

ktoré celá  trieda a najmä učiteľ  dôrazne odmietal, pretože

ho považoval za nesprávne. O niekoľko  dní v jednom i v dru-

hom prípade  sa ukázalo, že  to riešenie, ktoré  presadzoval

konkrétny žiak, vtedy Oliver Rácz, resp. moja maličkosť, bo-

lo správne.

 

     Spoločne s  ním by som chcel  konštatovať a požičiam si

od neho veľmi peknú vetu:  "Odvtedy viem, že pravda nezávisí

od toho, či  to tvrdí väčšina, alebo len  jediný človek. Od-

vtedy viem, že  učiteľov si máme vážiť, ale  príklady by sme

si mali  riešiť každý sám." Správny  výsledok totiž nezávisí

od toho, čo tvrdí pani učiteľka alebo Legislatívna rada vlá-

dy,  alebo ministerstvo  školstva, to  už dodávam  ja, alebo

koaličná väčšina.

 

     Vážení  kolegovia a  kolegyne, skúsme  sa zamyslieť nad

tým, ako by sme  pomohli rozhodovaním o konkrétnych pozmeňu-

júcich  návrhoch, aby  zákon, ktorý  prerokúvame, bol krokom

vpred pri rozvoji vysokého školstva na Slovensku.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Dámy a páni, vyhlasujem 20-minútovú prestávku.

O 17.45  hodine  budeme  pokračovať  vo  svojom rokovaní. Po

prestávke v rozprave vystúpi pán poslanec Paška.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Kolegyne, kolegovia, budeme  pokračovať v našom rokova-

ní.  V rozprave  teraz vystúpi  ako prvý  pán poslanec Paška

a pripraví sa pán poslanec Rea.

 

     Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

 

     1. júla  1990 nadobudol účinnosť nový  zákon o vysokých

školách,  ktorý umožnil  vysokým školám  uskutočniť významné

transformačné zmeny,  ktoré viedli k  demokratizácii pomerov

aj v akademickom prostredí. Po štyroch rokoch jeho účinnosti

sa ukázala  potreba doplniť tento rámcový  zákon o ustanove-

nia, ktoré by upravili niektoré dôležité otázky života vyso-

kých škol, ktoré v zákone  číslo 172/1990 Zb. neboli uprave-

né, resp. boli upravené  nedostatočne. Preto sa Ministerstvo

školstva Slovenskej  republiky v súlade  s názorom akademic-

kých  senátov vysokých  škôl a  fakúlt a  Rady vysokých škôl

rozhodlo, že pripraví novelu spomenutého zákona.

 

     Predložená  novela spresňuje  pôsobnosti orgánov akade-

mickej samosprávy a verejnej štátnej správy pri organizovaní

činnosti vysokých škôl a  presnejšie upravuje aj výchovu no-

vých vedeckých  a umeleckých pracovníkov,  učiteľov vysokých

škol formou doktorandského štúdia. (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prepáč, Jaro. Priatelia, tichšie, prosím.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Milé dámy,  vážení páni, tvorba  legislatívnych noriem,

rovnako ako aj príprava ich novelizácií, je procesom asocio-

vania skúseností  nazbieraných pri uplatňovaní podobných zá-

konných noriem. V tomto procese musí spracovateľ na začiatku

definovať zámer, obsah a ciele, ktoré mieni kreovaním nového

zákona alebo novelizáciou dosiahnuť. V demokratických spolo-

čenstvách sa obvykle postupne spracúvajú modifikované podoby

zákona, pričom  sa v diskusiách  zbližujú stanoviská tvorcov

s názormi oponentov. Ak má  však byť približovanie stanovísk

produktívne, musí sa zakladať na tom, že oponujúce strany sa

navzájom počúvajú, rešpektujú  a sledujú spoločný, všeobecne

prospešný cieľ. Ich pripomienky musia byť vecné, pragmaticky

motivované a nesmú sledovať  len záujmy úzkej záujmovej sku-

piny. Ináč sa dialóg o zákonnej norme zmení na neproduktívnu

rozpravu, v ktorej sa diskutujúci navzájom nepočúvajú.

 

     Na základe toho, čo odznelo pri prerokovaní tejto normy

vo  výboroch Národnej  rady Slovenskej  republiky a odznieva

občas aj v tejto rozprave, sa nazdávam, že sa nám pri prero-

kovaní vládneho návrhu novely  zákona o vysokých školách po-

darilo uviaznuť práve v takejto nie celkom produktívnej roz-

prave.

 

     Novela zákona, ktorá, ako to tu už odznelo, bola akcep-

tovaná Radou  vysokých škôl, ako i  akademickou obcou, sa po

doplnení  o niektoré  ustanovenia v  § 15  a 34  stala zrazu

predmetom  tvrdých a  nekompromisných útokov,  v ktorých  sú

predkladatelia  obviňovaní  z  pokusov  o okliešťovanie práv

a slobôd akademickej obce. Odvolací  mechanizmus tzv. správ-

neho konania, ktorý sa v  rozličných podobách objavuje aj na

akademickej  pôde  vo  viacerých  krajinách  Európskej  únie

(konkrétne  tu bolo  spomínané Nemecko,  Holandsko), sa stal

podnetom na rozsiahle ťaženie proti predloženej novele záko-

na i proti jej predkladateľom, ministerstvu školstva a vláde

Slovenskej republiky.

 

     Milé kolegyne, kolegovia, novela zákona o vysokých ško-

lách je koncipovaná na  podmienky v demokratickej spoločnos-

ti, spoločnosti, v ktorej sa  striedajú vlády podľa vôle ob-

čanov,  spoločnosti, kde  sa najvyšší  štátni predstavitelia

zodpovedajú parlamentu a občanom svojej krajiny.

 

     Nazdávam sa,  že iba hlboká  trauma z obdobia  totality

spôsobuje, že v nás ešte rezonujú obavy z možnosti zneužitia

zákona a niektorí z vás nepočítajú s tým, že aplikácia záko-

na  v  skutočne  demokratických  pomeroch  -  a také tu iste

väčšina z nás chce mať aj v budúcnosti - nepripúšťa také de-

formácie, ktoré by umožnili jeho zneužívanie tak, ako to bo-

lo zvykom počas nedávnej dlhej vlády jednej strany a ako nám

to tu niektorí moji predrečníci opisovali. Preto sa mi kate-

gorické  odmietnutie správneho  konania javí  ako nedostatok

našej viery v silu demokracie a jej obranných mechanizmov.

 

     Možnosť odvolať sa  proti  výroku vedeckej rady, dekana

či rektora predsa  nemôžeme považovať a priori za znevažova-

nie týchto vážených  akademických ustanovizní  alebo dokonca

za likvidáciu autonómie vysokých škôl. Správne konanie môže,

a som presvedčený,  že vo väčšine  prípadov to tak  aj bude,

potvrdiť  správnosť  výroku  akademickej  ustanovizne. Ak sa

však preukáže opodstatnenosť odvolania,  potom je predsa po-

trebné  obhajovať  právo  postihnutého  jedinca  a  vytvoriť

mechanizmus, ktorý  mu umožní jeho právo  bezo zvyšku uplat-

niť. Je len  otázkou techniky, ako naplniť toto  právo. A je

na nás, aby sme spolu našli tú najoptimálnejšiu formu.

 

     Milé dámy,  vážení páni, novela zákona  o vysokých ško-

lách  upravuje tie  otázky  života  vysokých škôl,  ktoré sú

v zákone číslo  172/1992 Zb. upravené  nedostatočne, a preto

spôsobovali  vysokým školám  vážne problémy  v ich činnosti.

Preto  pokladám za  dôležité, aby  sme zbytočne  neodkladali

prijatie tohto zákona. Sporné  ustanovenia, ktoré sú predme-

tom dnešnej polemiky, preverí život  a iba ten nám ukáže, či

sa  nám podarilo  naplniť dobrý  úmysel obsiahnutý  v týchto

ustanoveniach, alebo  nie. Školský rok  sa však začína  a vy

iste všetci chcete, aby v ňom naše vysoké školy mohli využiť

pozitívne zmeny, ktoré prináša predložený vládny návrh záko-

na o vysokých školách. Preto  na záver dám ešte jeden pozme-

ňujúci návrh.

 

     V § 16a, ako aj  v celom zákone  požadujem nahradiť ná-

zov Rada študentov vysokých  škôl názvom Študentská rada vy-

sokých škôl. Na zdôvodnenie tohto návrhu uvádzam, že organi-

zácia s názvom Rada študentov  vysokých škôl už existuje. Je

zaregistrovaná a vykonáva inú činnosť, ako sa uvádza v pred-

lohe novely  zákona. Preto je  potrebné v zákone  použiť pre

orgán zriadený v § 16a iný názov.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  kolega. V rozprave teraz  vystúpi pán po-

slanec Rea. Pripraví sa pán poslanec Šimko. Prepáčte, s fak-

tickou poznámkou pán profesor Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán kolega, rád by som vás upozornil, že zákon o správ-

nom konaní je súčasťou legislatívnych noriem prakticky všet-

kých európskych krajín. A predsa  v zákonoch o vysokých ško-

lách týchto krajín, ktoré, samozrejme, definujeme ako hlboko

demokratické, sú  spätné väzby. A práve inauguračné, habili-

tačné konanie je vyňaté  vo všetkých zákonoch spod správneho

konania.  Myslím si,  že aj   tieto štáty  a ich  vlády majú

dôvod, prečo to urobili.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec  Rea. Pripraví  sa pán  poslanec

Šimko.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte aj mne pri prerokovaní novelizácie zákona o vy-

sokých školách predniesť  niekoľko doplňujúcich a pozmeňujú-

cich návrhov, ktoré na záver aj krátko odôvodním.

 

     Vo svojom návrhu budem dopĺňať  § 18a o bakalárske, pa-

ralelne profesijné  jednoodborové štúdium v  rámci vnútornej

diverzifikácie na  existujúcich vysokých  školách s orientá-

ciou na potreby rozvoja  hospodárskej a racionálnej praxe na

vysokoškolskej intelektuálnej úrovni, najmä v oblasti malého

a stredného  podnikania, najmä  v oblasti  služieb a rozvoja

verejnej správy. Týmto  vzniknú malé úpravy v §  19, v § 20,

v § 21 a v § 22a.

 

     Bod 34 návrhu novelizácie zákona - § 18a bude znieť:

 

     "Druhy vysokoškolského štúdia sú:

 

     (1)  Bakalárske štúdium,  ktoré sa  uskutočňuje v dvoch

formách:

 

          a) bakalárske  štúdium, ktoré je  obsahovo ucelená

časť vysokoškolského štúdia, trvá  najmenej 3 roky. Po skon-

čení bakalárskeho štúdia  možno pokračovať vo vysokoškolskom

štúdiu podľa odseku 2, ktoré trvá najmenej 1 rok,

 

          b)  bakalárske  štúdium,  ktoré  je  po  obsahovej

stránke  ukončeným vysokoškolským  štúdiom, trvá  najmenej 4

roky a jeho súčasťou môže byť súvislá prax.

 

     (2)  Magisterské štúdium  a inžinierske  štúdium, ktoré

trvajú najmenej 4 roky,  a doktorandské štúdium v lekárskych

odboroch a  veterinárnych odboroch štúdia, ktoré  trvá 6 ro-

kov.

 

     (3)  Doktorandské  štúdium,  ktoré  je  formou vedeckej

výchovy alebo umeleckej výchovy, v  dennej forme trvá 3 roky

a v externej forme 5 rokov."

 

 

     Bod 35  návrhu zákona -  § 19 vysokoškolské  štúdium sa

ukončuje podľa jednotlivých druhov takto:

 

     "a) bakalárske štúdium podľa §  18a ods. 1 písm. a) vy-

konaním bakalárskej štátnej  skúšky; súčasťou štátnej skúšky

je  obhajoba záverečnej  práce, ak  tak určí  štatút fakulty

alebo štatút vysokej školy, ktorá sa nečlení na fakulty,

 

     b) bakalárske štúdium podľa § 18a ods. 1 písm. b) vyko-

naním  štátnej skúšky;  súčasťou štátnej  skúšky je obhajoba

záverečnej práce,  ak tak určí  štatút fakulty alebo  štatút

vysokej školy, ktorá sa nečlení na fakulty,

 

     c) magisterské štúdium... atď. - zostáva pôvodné,

 

     d) doktorandské štúdium... atď. s tým, že sa tam vloži-

li tieto nové písmená.

 

     "Bakalárskou  štátnou  skúškou  a  obhajobou záverečnej

práce, štátnou skúškou a  obhajobou diplomovej práce má štu-

dent preukázať spôsobilosť tvorivo pracovať v odbore, v kto-

rom študoval.

 

     Dizertačnou  skúškou a  obhajobou dizertačnej  práce má

doktorand  preukázať schopnosť  samostatne vedecky  pracovať

alebo schopnosť vytvoriť vrcholné technické dielo alebo ume-

lecké dielo, alebo predviesť vrcholný umelecký výkon."

 

     Bod 36 návrhu zákona sa dotýka  § 20 a § 21, ktoré zne-

jú:

 

     "§  20  Študent  prestáva  byť  študentom vysokej školy

skončením vysokoškolského štúdia (§ 19  ods. 1 písm. a), b),

c), vylúčením zo štúdia  pre neprospech, vylúčením zo štúdia

na základe právoplatne  uloženého disciplinárneho  opatrenia

alebo zanechaním štúdia. V prípade, ak študent neskončí štú-

dium  v termíne  určenom študijným  programom, prestáva  byť

študentom vysokej školy koncom  školského roka, v ktorom mal

vysokoškolské štúdium ukončiť."

 

     "§ 21  Vysoké školy priznávajú  absolventom vysokoškol-

ského štúdia podľa § 18a písm. a), b) a c) tituly, akademic-

ké tituly, ktoré sa uvádzajú v skratke pred menom

 

     a) v bakalárskom štúdiu podľa § 18a ods. 1 písm. a) ti-

tul bakalár, v skratke Bc.,

 

     b) v bakalárskom štúdiu podľa § 18 ods. 1 písm. b) aka-

demický titul bakalár profesie, v skratke Bcp."

 

     V ďalšom tento paragraf zostáva v pôvodnom znení s tým,

že bude pokračovať písmenom c)  a ostatné písmená sa prečís-

lujú.

 

     Bod 37, ktorý sa týka § 22a ods. 1, bude znieť:

 

     "§ 22a Uchádzača o doktorandské štúdium možno prijať na

toto štúdium,  ak má  skončené  vysokoškolské  štúdium podľa

§ 19 ods. 1 písm. c). Prijatý uchádzač sa  stáva dňom zápisu

doktorandom."

 

     Ďalšie znenie tohto paragrafu ostáva nezmenené.

 

     Krátke odôvodnenie,  ak dovolíte. Koncepcia  vlády Slo-

venskej republiky  v oblasti vysokoškolského  vzdelávania je

ďalšie skvalitňovanie  súčasne tradičného, dobrého  a svetom

uznávaného  slovenského vysokoškolského  vzdelávania. Krytie

potrieb hospodársko-sociálnej praxe  pri zvyšujúcej sa inte-

lektualizácii práce treba  zabezpečiť vnútornou diverzifiká-

ciou,   bakalárskym  štúdiom   na  jestvujúcich univerzitách

a najmä  na univerzitách  regionálnych. Touto  koncepciou sa

zabezpečí kvalitatívny  rozvoj, výberová kvalita  pre výskum

a vývoj, ale  aj kvalitatívny rozvoj na  rast odbornosti, na

zrýchlenie a  uplatnenie najnovších aplikácií  priamo v pre-

vádzkach (intelektualizácia všetkých prác).

 

     Vo svete poznáme dva druhy bakalárskeho vzdelávania. Je

to vedecké bakalárske vzdelávanie   (generálny bakalariát na

pokračovanie  v univerzitných  špecializovaných a doktorand-

ských štúdiách) a profesijné bakalárske vzdelávanie (odborný

bakalariát ako ukončené vysokoškolské štúdium na výkon povo-

laní s požiadavkou na  vysoký stupeň intelektualizácie výko-

nov s vyučovaním vedeckých aplikácií v praxi).

 

     Prednosti štúdia  bakalár profesie, ktorý  tu navrhujem

doplniť v  rámci bakalárskeho vzdelávania,  posilní vnútornú

diverzifikáciu  vysokoškolských štúdií  na jestvujúcich uni-

verzitách pre priame potreby  praxe, najmä  na rozvoj regio-

nálnych výrob a služieb, prevažne vo výrobných a nevýrobných

odvetviach, ako sú malé  a stredné podnikanie. Naplní kompa-

tibilitu  v súlade  s odporúčaniami  krajín OECD,  Európskej

únie, obsiahnuté v Bielej knihe a UNESCO, rozvoj vzdelanost-

ných úrovní pre potreby  intelektuálnych výkonov v spoločen-

skej  a  výrobnej  práci,  znamená  urýchlenie  hospodársko-

sociálneho rozvoja regiónov. (Ruch v sále.)

 

     Bakalárske vzdelávanie je  obsahovo a štrukturálne kom-

patibilné so  štátmi Európskej únie a  ostatného sveta a zo-

hráva  významnú úlohu  aj pri  zvyšovaní počtu vysokoškolsky

vzdelaných ľudí v našej republike.  Zo súčasných 17 % chceme

zvýšiť percento ľudí, ktorí  sa vzdelávajú vysokoškolsky, na

25 až 30  %. Uvádzam, že špička v Japonsku  je až 50 % vyso-

koškolsky vzdelávaných ľudí.

 

     Toto vzdelávanie  je lacnejšie - vyššie  výkony a počty

študentov na učiteľa, dochádzka  študentov do školy, pretože

školy sú v regiónoch, tým sa nenarúša vplyv rodiny, ďalej na

výchovu, mravnosť a etiku, zachováva duchovné skúsenosti vý-

robných a nevýrobných organizácií  z domova a ostatného sve-

ta. Takéto štúdium, ktoré som  navrhol doplniť do zákona, je

takmer vo všetkých štátoch Európy, vari okrem Albánska a ok-

rem Malty.

 

     Toľko v krátkosti. Ďakujem za pozornosť a návrh písomne

odovzdám spoločnému spravodajcovi.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Ja som  tiež zatlieskal kolegovi Reovi  za tento návrh.

Pani ministerka, dávam vám do  pozornosti tento návrh, a zá-

roveň kolegu Reu by som sa spýtal, prečo ste toto nepovedali

vtedy,  keď ministerstvo  školstva rušilo  fakulty odborných

štúdií,  keď  vlastne  podpora  experimentujúcich  stredných

škôl, ktoré  zavádzajú vyššie odborné vzdelávanie,  - a bolo

potrebné,  aby sa  ich  napríklad  takýto návrh  dotýkal, je

vlastne v utlmenom štádiu.

 

     Pani ministerka,  toto je vlastne  priama výzva na  to,

aby ste povedali, či vôbec  budete súhlasiť s týmto návrhom,

ktorý považujem za  veľmi rozumný. A to je  návrh, ktorý mal

byť následný, mal diverzifikovať vzdelávanie ako také na vy-

sokých školách, nielen vzdelávanie vlastne akoby na bakalár-

skej úrovni.

 

 

     Je to skôr otázka pre  predkladateľa, ale myslím si, že

aj vy,  pani ministerka, si budete  musieť túto otázku polo-

žiť. Podľa  návrhu pána poslanca Reu  tento absolvent, i ab-

solvent, ktorá má titul Bcp.,  to znamená bakalár akoby pro-

fesionálne vzdelaný, nemá právo ísť na doktorandské štúdium.

Moja otázka je, aká je predstava, ak by absolvent tohto štú-

dia chcel mať riadne inžinierske štúdium, to znamená, či bu-

de  musieť študovať  tak ako  bakalár, alebo  je tam  nejaká

predstava, že by mohol študovať ešte ináč. Ale v každom prí-

pade je tento  návrh zaujímavý a je veľká  škoda, že experi-

ment  fakúlt odborných  štúdií, čo  možno ani  nie je celkom

šťastný názov, ale  myšlienka dizerzifikácie vysokoškolského

vzdelávania  prostredníctvom  budovania  vysokých  odborných

škôl ako jedinečného modelu pre regionálne univerzity v pod-

mienkach  Slovenska, bola  odsunutá spôsobom,  akým odsunutá

bola. Vy ste o tom hovorili aj vo svojom úvodnom slove.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

      Pred faktickou poznámkou má právo vystúpiť člen vlády.

Pani ministerka, máte slovo.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ministerstvo  školstva nerušilo  fakulty odborných štú-

dií, vážený pán poslanec.  Rušili ich akademické senáty, tie

akademické senáty,  ktoré ich pred tromi  rokmi zriadili, po

troch rokoch prišli na to, že sú neefektívne, a zrušili ich.

Tie  akademické  senáty, za  ktoré tu  vy  sústavne  bojuje-

te, že majú mať veľké  kompetencie a právomoci. V ich právo-

moci bolo zrušiť fakulty  odborného štúdia. Uznali za vhodné

tieto fakulty zrušiť a ja (hovorím teraz svoj názor) s týmto

plne súhlasím.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Podobne ako  pani ministerka som  vlastne chcel povedať

to isté, ale na doplnenie len poviem, že dávam do pozornosti

pánu  poslancovi Harachovi,  že v  Prešove napríklad  nebola

zrušená fakulta odborných štúdií, a naopak, senát Technickej

univerzity ju pretransformoval  na fakultu výrobných techno-

lógií. Čiže  ani to neplatí, čo  ste povedali, pán poslanec,

že všetky boli zrušené.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko  a pripraví sa pán poslanec

Baránik. Potom pán poslanec  Fico a pani poslankyňa Kollári-

ková.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Dámy a páni,

 

     vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon čís-

lo  172/1990 Zb.  o vysokých  školách, v  skutočnosti nie je

kompromisom, za  aký sa dakedy vydáva.  Veľmi často sa totiž

hovorí, že tu bolo množstvo rokovaní medzi rozličnými orgán-

mi a predstaviteľmi akademickej obce na Slovensku a predsta-

viteľmi súčasnej administratívy. Hovorí  sa to preto, aby sa

pred občanmi  predstieralo, že návrh, o  ktorom rokujeme, je

akousi výslednicou  týchto stretnutí, akýmsi  spoločným die-

lom,  v ktorom  každý čosi  pridal a  v čomsi ustúpil. Treba

však jasne povedať, že takto to nie je.

 

     Vládny návrh je vyjadrením stretu dvoch životných filo-

zofií. Tá jedna je filozofiou koncentrácie moci v spoločnos-

ti. Jej  sústreďovanie v rukách  vlády, utváranie najrôznej-

ších kanálov, pák a mechanizmov, ako prenikať  čo najviac do

spoločenských vzťahov. Je to  filozofia vychádzajúca z nedô-

very v schopnosti a tvorivú silu človeka ako osobnosti, kto-

rá je schopná o svojom živote rozhodovať najlepšie sama. Ta-

kéto paternalistické životné  krédo je dnes charakteristické

skoro pre každý krok súčasnej vlády.

 

     Tou  druhou filozofiou  je dôvera  v človeka.  Je tisíc

príležitostí v jeho živote, ktoré dokáže rozhodnúť a vybudo-

vať  oveľa lepšie,  než keď  to dostane  zvrchu ako  hotové.

Pravda,  na to  potrebuje priestor,  politické a  ekonomické

podmienky. Potrebuje  sa oslobodiť z reťazí,  ktoré sa mu na

jeho ruky a nohy, ale  hlavne na jeho ducha, usiluje ukladať

paternalistický vládca. Ustanoviť takéto podmienky na rozvoj

vysokého školstva bolo po  páde totalitného režimu nesmierne

dôležité.

 

     Zákon číslo  172/1990 Zb. bol  míľnikom pri nastoľovaní

takého usporiadania spoločnosti,  ktoré vychádza z filozofie

slobody a dôvery v človeka. I tak sa utvorili nezávislé aka-

demické štruktúry, zásadne potrebné pri výchove mladej gene-

rácie k nezávislosti v myslení a k nezávislosti v konaní.

 

     Vládny návrh novely  vysokoškolského zákona je súčasťou

oveľa mohutnejšieho prúdu usilujúceho sa obnoviť paternalis-

ticky organizovanú spoločnosť.  Obmedziť právomoci akademic-

kých orgánov, možnosť ministerstva  zasahovať do ich rozhod-

nutí, logika  argumentov, že kto platí,  má právo, to všetko

je iba znak návratu starej filozofie života. Však kto uvažu-

je iba  trochu samostatne, tak  vie, že nie  ministerstvo či

štát platí,  veď ony svoje  peniaze nemajú, platia  občania.

Všetko sú to ich dane  a ministerstvo je iba správcom týchto

peňazí. Dobrým, ak rešpektuje predovšetkým vôľu tých, o koho

ide. Zlým, ak mu majú slúžiť na upevnenie jeho moci.

 

     Za necelé dva roky pôsobenia súčasnej administratívy sa

kontúry jej totalizačného programu  sústreďovania moci v ru-

kách vlády stávajú stále jasnejšie. Schválili ste asi 20 zá-

konov, ktorými koncentrujete moc  v rukách  vlády či vládnej

koalície  v parlamente,  zúžili ste  priestor pre  akékoľvek

nevládne štruktúry a stále zmenšujete sféru vlastného rozho-

dovania občanov. A viete, čo je na tomto všetkom najzaujíma-

vejšie? Za  všetko ste hlasovali takmer  bez výnimky všetci.

To svedčí o neslobode vášho  rozhodovania. Veď nie je možné,

aby ste na všetko mali úplne rovnaký názor. To by ste neboli

ľudia z mäsa a kostí obdarení  duchom a všetkým tým, čo člo-

veka  robí veľkým,  ale akousi  hlasovacou prevodovou  pákou

programovateľnou  z ústredia.  Vaše hlasovanie  je najlepšou

vizitkou toho, ako má  vyzerať organizovanie slovenskej spo-

ločnosti vo vašej  réžii. Tak ako sa v  ústredí bude pískať,

tak by ste chceli, aby sa v našej krajine tancovalo. Toto je

v skutočnosti váš program.

 

     A toto je i posolstvo  navrhovaného zákona. Nie je kom-

promisom, je prienikom do  akademických slobôd, ktoré ak sú,

tak sú úplne. Tak ako nemožno urobiť kompromis s tým, či že-

na je, alebo je nie tehotná, tak nemožno ani slobodu mať iba

sčasti.

 

     Vládny návrh novely vysokoškolského zákona je krok zlým

smerom. Je krokom k paternalistickej spoločnosti, takej, aká

v minulosti uvrhla našich ľudí do najrozličnejších závislos-

tí  biedy a  korumpujúceho prístupu  k životu.  Je napríklad

krokom k bludu, ktorým sa hlása taký nezmysel, akým je seba-

vedomé presvedčenie  dakoho v centre, že  vie alebo môže ve-

dieť, akých  vysokoškolsky vzdelaných odborníkov  budeme po-

trebovať o 30 rokov. Boli takí,  čo sa tak tvárili i pred 30

rokmi, a skutočnosť  je najlepším  dôkazom nezmyselnosti ta-

kýchto ilúzií.

 

     Naši ľudia dnes potrebujú iný zákon o vysokých školách.

Taký, ktorý naopak, rozšíri nezávislosť univerzít  nielen od

administratívy štátu,  ale taký, čo dá  školám väčšiu hospo-

dársku nezávislosť.  A to, čo by  ľudí na Slovensku potešilo

asi najviac,  je, aby na  skutočne nezávislých a  kvalitných

vysokých školách mohol študovať každý človek, ktorý na to má

dostatočné  intelektuálne a  vôľové schopnosti,  aby sa deti

dostali na  školu vždy, keď na  to majú. Dnes to  tak, žiaľ,

ešte nie je a po prijatí tohto zákona to bude ešte horšie.

 

     Klub  poslancov KDH  tento vládny  návrh novely  zákona

o vysokých školách  nepodporí. Sme však  vždy pripravení po-

skytnúť naše vedomosti  i podporu všade tam, kde  to bude na

prospech ľudí, ich slobody a nezávislosti.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Baránik. Pripraví

sa pán poslanec Fico.

 

 

 

 

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby  som sa aj ja vyjadril  k novele zákona

o vysokých školách.

 

     Treba úprimne povedať, že  zmeny, ktoré nastali po roku

1989, vniesli  skutočne nový duch a  novú atmosféru do vyso-

kých škôl.  Ako pedagóg viem veľmi  dobre porovnať, aká bola

situácia na vysokých školách predtým, potom, a aká je teraz.

Najbadateľnejším rozdielom  je to, že  dochádza nová kvalita

mládeže na vysoké školy. Treba úprimne povedať, že to nie je

ani  výsledok zákona,  ale  je  to výsledok  ovzdušia, ktoré

v našej spoločnosti nastalo a, samozrejme, mechanizmu, ktorý

riadi  vysoké školy.  Samozrejme, na základe nového  zákona,

ktorý zohral, treba úprimne povedať, skutočne pozitívnu úlo-

hu.

 

     Ale hneď v roku 1990, ako ten zákon vstúpil do platnos-

ti, sa ukázalo, že bol prijatý veľmi rýchlo, že bol šitý ho-

rúcou  ihlou, že  má celý  rad nedostatkov  a že bude žiadať

spresnenie  a jeho  novelizáciu.  Viete  veľmi dobre,  že už

v roku 1991  boli pokusy, aby sa  vydal nový kompletný zákon

o vysokých školách. Žiaľ, dodnes sa to nestalo.

 

     Toto, čo máme pred sebou, je pokus o novelu vysokoškol-

ského zákona z roku 1990. Ja  túto novelu na rozdiel od mno-

hých predrečníkov  vítam, pretože znamená ďalší  posun v de-

mokratizácii  nášho vysokého  školstva. Nepoznám  v ňom  ani

jedno ustanovenie, ktoré  by obmedzovalo akademické slobody,

ani jedno ustanovenie, ktoré  by obmedzovalo autonómnosť vy-

sokých škôl. Zvlášť vítam niektoré paragrafy.

 

     Je vám všeobecne známe,  že vo svete neexistuje prípad,

že by vysoké školy  mali dostatok finančných zdrojov. Všetky

vysoké  školy sa  vo svete  boria s  problémami, ako  získať

prostriedky na financovanie štúdia. A sú rôzne zdroje. U nás

je dosiaľ  prakticky 95 % všetkých  zdrojov zo štátneho roz-

počtu.

 

     Preto  vítam,  že  novela  zákona  o  vysokých  školách

v § 1 ods. 4 umožňuje,  aby vysoké školy vykonávali podnika-

teľskú činnosť.  Umožní to vysokým  školám získať zdroje  na

úhradu výdavkov  a prostriedky na  zvýšenie úrovne odmeňova-

nia. Treba  úprimne povedať, že  zazneli hlasy o  tom, že to

nestačí a  tento paragraf treba  doplniť paragrafom o  úľave

daní z príjmu. Úprava takéhoto znenia do tohto zákona nepat-

rí, a preto tu správne chýba. Musí byť realizovaná v pripra-

vovanom zákone o dani z príjmov právnických a fyzických osôb

alebo v  zákone o štátnom  rozpočte. Tam je  to aj čiastočne

upravené a spresnené, pretože vysoké školy by mali vo väčšom

rozsahu  vykonávať podnikateľské  aktivity, ale  v súlade so

svojím základným zameraním.  Napríklad Ekonomická univerzita

by mohla mať podnikateľské aktivity v oblasti daňového pora-

denstva, poradenstva o podnikaní a  v celom rade iných odbo-

rov, ale špeciálne v  oblasti, ktorá súvisí s vysokoškolským

vzdelaním, ktoré sa na Ekonomickej univerzite realizuje. Tým

by si mohla každá škola vytvoriť zdroje nato, aby mala vhod-

nejšiu ekonomickú situáciu v  úrovni odmeňovania, ale aj fi-

nancovania niektorých činností.

 

     Výsledky dosahované v tejto oblasti by mohli byť jedným

z kritérií hodnotenia úspešnosti tých  učiteľov, ktorí sa do

týchto aktivít zapoja. Myslím si, že tam by sa dal nájsť vy-

nikajúci  mechanizmus, ako  skutočne  rozlíšiť talentovaných

učiteľov od menej talentovaných,  a takisto zapojiť do tejto

činnosti aj študentov a umožniť im, aby získavali skúsenosti

pre svoje budúce povolanie.

 

 

     Ďalej vítam  ustanovenie v §  4 ods. 2,  aby o zriadení

fakúlt, ktoré  navrhuje senát a rektor  vysokej školy, v ko-

nečnom štádiu rozhodlo  ministerstvo školstva. Prihováram sa

za to preto, že  ministerstvo školstva lepšie pozná situáciu

na pracovnom  trhu, ako ho poznajú  jednotlivé vysoké školy.

Preto je potrebné, aby štátny orgán mal právo do toho preho-

voriť. To nie je  obmedzovanie ani autonómnosti vysokej ško-

ly, ani  akademických slobôd. Ale  ten, kto financuje  podľa

vlastných zdrojov, musí mať právo  rozhodnúť o tom, či zria-

diť ďalšiu inštitúciu, alebo nie. Okrem toho zriaďovanie no-

vých fakúlt  musí byť presne  v súlade so  situáciou na trhu

práce a s budúcim vývojom situácie na trhu práce.

 

     Poznatky na takéto rozhodnutie by mala pripravovať špe-

cializovaná inštitúcia.  My, žiaľ, zatiaľ  takéto inštitúcie

nemáme a inštitúcia, ktorá u nás v minulosti pôsobila v tej-

to oblasti,  sa ukázala ako  taká, ktorá má  veľký podiel na

tom, že dnes máme takú situáciu vo vysokom školstve, akú má-

me, pretože stále pracovníci tejto inštitúcie tvrdili (a tým

by som chcel odpovedať aj  pani kolegyni Bauerovej), že máme

nízky podiel absolventov vysokých škôl v našej populácii, čo

je dôsledok  práve tejto inštitúcie,  ktorá predpisovala, že

len 17 % populácie môže  študovať na vysokých školách. A po-

dľa toho sa aj školská  politika na vysokých školách v minu-

lom období riadila. Takže vítam ustanovenie § 4 ods. 2.

 

     Ďalej sa  prihováram, aby bola skladba  senátu na vyso-

kých školách ustanovená presne v zákone. Vážené dámy a páni,

mám bohaté skúsenosti z pedagogickej práce. Senáty sú preja-

vom demokratizácie, ale súčasne  zohrávajú v niektorých prí-

padoch, kde  je polovica senátu  študentov, negatívnu úlohu.

Celý rad  opatrení, ktoré senáty prijímajú,  nie je v súlade

s požiadavkami napríklad  vedeckých rád vysokých  škôl a po-

dobne, ani  so záujmom vysokej  školy. Tých prípadov  by som

mohol uviesť celý  rad, kde by som vyargumentoval,  že je to

pravda. Preto  sa domnievam, že znenie  paragrafu, že podiel

študentov môže byť od štvrtiny po jednu tretinu, je správny.

 

     Ľutujem, že v zákone nie je  zmienka o vedeckovýskumnej

činnosti. Domnievam  sa, keďže vo svete  vysoké školy sú zá-

kladným centrom vedeckého a  technického poznania a množstva

invencií,  že by  bolo účelné,  aby náš  vysokoškolský zákon

urobil  tiež zmienku  aspoň o  tom, že  povinnosťou vysokých

škôl je vykonávať vedecko-technický  výskum a nejakým spôso-

bom ho upraviť. Momentálne nemám konkrétny návrh na riešenie

tohto problému, ale domnievam sa, že v tomto zákone by tento

problém mal byť aspoň v náznakoch riešený.

 

     Ďalej vítam ustanovenie  zákona o doktorandskom štúdiu,

pretože  skutočne doterajšie  riešenie doktorandského štúdia

bolo také, že viedlo v podstate k zániku doktorandského štú-

dia. Aj keď o doktorandské  štúdium je pomerne veľký záujem,

hlavne na niektorých odboroch vysokých škôl, vzhľadom na so-

ciálnu situáciu doktorandov  bol problém neriešiteľný, preto

množstvo doktorandov opúšťa vysoké  školy práve preto, že sú

sociálne veľmi slabo zabezpečení. Táto novela zákona umožňu-

je, aby aj doktorandi boli, aj keď nie bohvieako, ale predsa

len primeranejšie odmeňovaní  a honorovaní formou štipendia,

než to bolo dosiaľ.

 

     Chcel by som povedať ešte  niekoľko slov k tomu, čo ho-

voril pán kolega Harach, keď sa prihováral, že by senáty, ak

sa uvoľní  z nejakých dôvodov  miesto rektora alebo  dekana,

mali vyberať z akademických funkcionárov napríklad z prorek-

torov a z prodekanov. V novele  zákona je uvedené, že z aka-

demických funkcionárov alebo profesorov a docentov. Čiže pod

akademickými funkcionármi  na úrovni vysokej  školy rozumiem

aj prorektorov  a na úrovni  fakulty prodekanov. Takže  jeho

požiadavka v tomto zákone je splnená.

 

 

     Vážené dámy a  páni, najviac výhrad je voči  § 15 a 34.

Domnievam sa a na základe  vlastných skúseností to môžem po-

tvrdiť, že takéto ustanovenia sú potrebné. Našli sme na toto

trošku presnejšiu legislatívnu úpravu  a pán docent Cuper to

prednesie. Uvediem konkrétny príklad.

 

     Som členom vedeckej rady. V  roku 1992 táto vedecká ra-

da, ktorej som členom, a bol som aj členom vedeckej rady vy-

sokej školy, odmietla troch  habilitantov na profesorov. Nie

preto, že  by nespĺňali podmienky,  spĺňali všetky podmienky

podľa platných právnych predpisov a podľa noriem, ktoré boli

platné pre vysokú školu, ale  z recesie proste niektorí čle-

novia vedeckej rady hlasovali  proti. Ani v odvolacom konaní

sa im to nepodarilo.

 

     Čiže domnievam sa, že na vysokých školách nie je všetko

v poriadku tak,  ako tu niektorí  predrečníci prednášali. Aj

tam  je množstvo  takých, proste  existujú nejaké  skupinky,

ktoré môžu zohrať v niektorých prípadoch negatívnu úlohu.

 

     V tomto  prípade občan má mať  právo odvolať sa. Vysoká

škola, vedecká rada, ani senát nie sú inštitúcie, proti roz-

hodnutiu ktorých  by nemalo byť odvolanie.  Preto sa domnie-

vam, že  musí to byť  a v správnom  konaní je to  spôsob, že

ten, kto  sa cíti byť  postihnutý, môže sa  odvolať. Aj štu-

dent, ak cíti,  že mu bolo na skúške  ukrivdené, má právo sa

odvolať a  vedúci katedry mu  vždy vyjde v  ústrety alebo mu

vyjde v ústrety  dekan. Aj v tomto prípade,  ak sa ktokoľvek

uchádza, že chce byť docentom  alebo profesorom, ak sa cíti,

že sa  mu v habilitačnom konaní  ukrivdilo, domnievam sa, že

by mal mať právo v správnom konaní podať odvolanie, aby jeho

prípad bol prešetrený a  vrátený na nové prerokovanie. Nevi-

dím v  tom nijaké obmedzovanie  akademických slobôd vysokých

škôl.

 

 

     Vážené  dámy a  páni, domnievam  sa, že  tento zákon je

dobrý, a preto vás prosím, aby ste ho podporili.

 

     Ďakujem za porozumenie.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Skôr ako dám  slovo pánu poslancovi Harachovi,

chcem povedať, že  som urobil chybu, nevšimol som  si, že po

vystúpení pána poslanca Šimka pán kolega Prokeš mal faktickú

poznámku.

 

     Pýtam sa, pán poslanec Prokeš, či chcete vystúpiť.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Prokešovi.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcel som len poďakovať  pánu poslancovi Šimkovi za to,

že teraz  už rozumiem, prečo  sú poslanci KDH  takí jednotní

nielen v hlasovaní, ale že sa tak na seba podobajú.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Harach, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Kolegyne a kolegovia, predsa  len by som chcel vyjadriť

ešte názor na to, čo odznelo vo vystúpení pána profesora Ba-

ránika, kolegu poslanca Baránika.

 

     Vysoké školy môžu robiť  podnikateľskú činnosť. Mali by

im  alebo  mohli  by  im  byť  odpustené dane, alebo nejakým

spôsobom by tento problém mal  byť riešený. Pán kolega, iste

sa pamätáte, že sme tento problém otvorili, aj keď sa schva-

ľoval zákon  o rozpočte. Vtedy sa  povedalo alebo vtedy bolo

odôvodnenie, že to nemôže byť v zákone o rozpočte. Teraz ho-

voríte, že by  to mali riešiť daňové zákony.  Toto nie je až

taká  neprimeraná  nepriama  novelizácia  daňových  zákonov.

A vzhľadom  na objem  prostriedku, ktorý  sa produkuje, ešte

raz zdôrazňujem, to nie je také siahnutie do štátnej kasy.

 

     Pán kolega,  myslím si, že  vaša úvaha o  tom, prečo by

malo ministerstvo definitívne rozhodovať  o zriadení fakúlt,

je, prepáčte, ale absolútne  bokom. Tvrdíte, že ministerstvo

školstva lepšie pozná situáciu  na pracovnom trhu ako vysoké

školy? No prepáčte, prosím vás, to ste fakt o tom presvedče-

ný, že to ministerstvo školstva pozná? Vy si myslíte, že vy-

soké školy by nemali byť dokonca zákonom nútené, aby poznali

situáciu na pracovnom trhu?  To je úplne pomýlená filozofia,

ak budeme predpokladať, že ministerstvo bude mať dokonca in-

štitúciu, ktorá toto bude  robiť. Ak takáto inštitúcia bude,

pán kolega,  nech dá svoje  podklady priamo vysokým  školám,

aby tie korigovali operatívne  a priamo trebárs svoje učebné

plány.  Načo sa  to má  robiť cez  ministerstvo? To  sa nedá

pochopiť.

 

 

     V zákone je zmienka o vedeckovýskumnej činnosti,  musím

sa teda  trošku zastať tejto predkladanej  novely a obidvoch

tých foriem. Pán kolega, ale iste viete, že vysoké školy ro-

bia  predovšetkým základný  výskum a  v rámci podnikateľskej

činnosti robia transfer technológie  a aplikácie. Tá zmienka

tam je.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Máte 30 sekúnd, pán kolega.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Čo  sa týka  vášho vystúpenia  alebo vášho odôvodnenia,

prečo by správne konanie malo  byť zahrnuté v zákone, prosím

vás, ak je problém, ak  niekto pociťuje krivdu z rozhodnutia

vedeckých  rád,  akademických  senátov  a  podobne, má právo

obrátiť sa na  súd. O tom nikto nepochybuje.  To je jeho zá-

kladné  právo. Ale  ako  ma  presvedčíte, že  štátny úradník

- pani ministerka  sa to pokúšala vysvetliť  aj na stretnutí

výboru, že si zavolá Akreditačnú komisiu a podobne - to bude

nová ad  hoc vytvorená vedecká  rada, ktorá bude  posudzovať

pôvodné rozhodnutie? To je nezmysel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega, prosím,  skončte. Priatelia, vy ma

neupozorňujte, keď rozprávate vy, ja vás tiež neupozorňujem,

mám tu  stopky. Pán kolega  rozprával 3 minúty  a 3 sekundy.

Nie je to také hrozné prekročenie časového limitu.

 

     Pán poslanec Baránik.

 

 

 

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Vážené kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

 

     nepovedal som, že by ministerstvo malo rozhodovať, par-

don, presne  posudzovať, aká je situácia  na trhu práce, ale

mala by existovať špecializovaná inštitúcia.

 

     Vážený pán docent, mňa ešte v roku 1954 vedenie Vysokej

školy ekonomickej  poverilo, aby som  sa zapodieval potrebou

absolventov jednotlivých vysokých škôl. Poznám tento problém

42 rokov, a aj keď  som pracoval vo výskume, týmito otázkami

som sa pomerne podrobne zapodieval, takže tento problém sku-

točne dokonale poznám. Ale nedomnievam sa - pozrite sa, máme

teraz skúsenosti -, že niektoré  odbory,  odvetvia nám úplne

zanikajú, ale vysoké školy na to absolútne nereagujú.

 

     Posledné  údaje: počet  nezamestnaných absolventov škôl

stúpol v I. polroku tohto roku na 44 000. V dôsledku čoho to

je?  V dôsledku  toho, že  školy bez  ohľadu na potreby trhu

práce produkujú  absolventov, či sú  potrební v praxi  alebo

nie. Za  posledných 5 rokov  neexistuje ani jeden  absolvent

Ekonomickej  univerzity, ktorý  by nenašiel  uplatnenie. Ale

koľko máte technikov, ktorí  nemôžu nájsť uplatnenie? Poznám

to tiež veľmi  dobre a viem, aká je  situácia na trhu. Okrem

toho ministerstvo musí zvažovať aj zdroje štátneho rozpočtu,

a preto musí mať ingerenciu v  tom, či môže vzniknúť fakulta

alebo nie. O tom nemôžu rozhodovať senáty v žiadnom prípade.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Tarčák.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Milé kolegyne, kolegovia,

 

      keďže je ešte 8 prihlásených,  na stole mám takmer 100

pozmeňujúcich návrhov, niektorí kolegovia vyjadrujú len pod-

porné stanovisko,  nenavrhujú ďalšie, v  rámci pragmatického

prerokúvania tohto bodu by som  chcel navrhnúť, aby ten, kto

ešte chce navrhnúť zmenu, ak  má dikciu na stole, bol upred-

nostnený tak, aby sme mohli všetko prejsť ešte dnes, aby sme

v priebehu  dnešného večera, prípadne zajtrajšieho doobedia,

keď sú interpelácie, mohli tieto pripomienky spracovať, lebo

jednoducho nie je možné, aby  sme po ukončení rozpravy mohli

začať hlasovať. Minimálne niekoľko hodín musíme mať na spra-

covanie, aby sme návrhy  zosúladili, lebo niektoré návrhy sa

vylučujú, iné prekrývajú, jednoducho  návrhy pána Haracha sú

také rozsiahle,  že musíme mať nejaké  hodiny do hlasovania.

Preto by som prosil, ak  by bolo možné uprednostniť tých, čo

majú konkrétne návrhy na  zmenu jednotlivých paragrafov, aby

boli uprednostnení tak, aby sme  dnes mohli de facto skončiť

pozmeňujúce návrhy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Je  to racionálna myšlienka.  Skutočne ešte je

prihlásených do rozpravy 8 poslancov, ale podľa toho, ako mi

odovzdávali prihlášky do rozpravy,  každý má nejakú pozmeňu-

júcu pripomienku, návrh, doplnok, takže myslím si, že v tom-

to momente by mi bolo veľmi  ťažko dať niekoho na prvé mies-

to, niekoho  dokonca vynechať a podobne.  Viem, je 18.41 ho-

dín, do 19.00 hodiny sa  to zrejme ťažko spracuje. Súhlasím,

s tým, že na pripomienky možno bude treba aj dva dni, nielen

pol dňa.

 

     Pán poslanec Juraj Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem,  pán  predseda.  Nechcem  zdržiavať, len musím

reagovať na poznámku pána profesora Baránika.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, zapnite mikrofón pánu Švecovi.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Nezamestnanosť absolventov vysokých škôl  je 0,4 %, ne-

zamestnanosť absolventov  stredných škôl je 46  %. Ak vysoké

školy vďaka svojej autonómii zvýšili počet študentov v prie-

behu šiestich  rokov o 20 tisíc,  znížili 46-percentnú neza-

mestnanosť populácie  stredoškolských  absolventov na 0,4 %.

Bez autonómie  vysokých škôl by to  vysoké školy nikdy nedo-

siahli.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ak dovolíte, mám dve poznámky.  Prvá je poznámka k pánu

profesorovi Baránikovi.

 

     V predkladaných zásadách  návrhu zákona o zamestnanosti

je vytvorený  Národný  úrad práce,  ktorý je, myslím si, in-

štitúcia,  ktorá má  určovať stratégiu  politiky trhu práce.

Takže nejakú  ďalšiu inštitúciu na  ministerstve netreba vy-

tvárať,  pretože  toto  bude  robiť verejnoprávna inštitúcia

- Národný úrad práce. To je po prvé.

     A po  druhé - dovoľte,  aby som predložil  procedurálny

návrh. Podľa  § 22 ods. 2  - a teraz sa  odvolávam na to, čo

povedal pán poslanec Tarčák, že je tu takmer stovka pozmeňu-

júcich návrhov - sa hovorí:  "Ak sa v rozprave prednesie po-

zmeňujúci návrh,  poslanec" - v  danom prípade si  uzurpujem

toto právo poslanca -  "alebo navrhovateľ môžu navrhnúť pre-

rušenie  prerokúvania veci  až dovtedy,  kým k  prednesenému

pozmeňujúcemu  návrhu  zaujme  stanovisko  výbor, ktorý určí

Slovenská národná rada."

 

     Teda dávam  procedurálny návrh a  žiadam, aby sa  o ňom

hlasovalo bez rozpravy, aby sa v tejto chvíli prerušilo pre-

rokúvanie veci  a aby Národná rada  rozhodla, že pozmeňujúce

návrhy, ktoré môžu zásadným  spôsobom ovplyvniť celú filozo-

fiu zákona, budú prerokované  vo výboroch. Navrhujem, aby to

bol gestorský výbor pre školstvo, vedu, kultúru a šport, aby

to bol výbor pre financie, rozpočet a menu, aby to bol výbor

pre  obranu a bezpečnosť, pretože tam je množstvo pozmeňujú-

cich návrhov z hľadiska obrany, a ústavnoprávny výbor.

 

     Súčasne sa prihováram, vzhľadom na to, že zdravotníctvo

je jediná inštitúcia, kde školský pracovník je súčasne pred-

nostom výkonného pracoviska, to  sú profesori a šéfovia kli-

ník, aby aj tento výbor dostal vec na prerokovanie.

 

     Navrhujem, aby  sa o tomto  mojom pozmeňujúcom procedu-

rálnom návrhu hlasovalo...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     To ste povedali, pán kolega - okamžite bez rozpravy.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Nie, nie, chcem práve opraviť tento návrh, aby sa o ňom

hlasovalo po  odznení rozpravy, to  znamená, keď sa  skončia

príspevky rozpravy, aby sa o tomto procedurálnom návrhu hla-

sovalo.

 

     Ďakujem. Ospravedlňujem sa za prekročenie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Slota, nech sa páči.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Veľmi krátka technická  poznámka. Dávam pozmeňujúci ná-

vrh k hlave I, v bode číslo 62, kde v prílohe k zákonu číslo

172 o  vysokých školách v znení  neskorších predpisov je zo-

znam vysokých  škôl. Pri Univerzite Jozefa  Murgaša v Žiline

dávam pozmeňujúci návrh na Žilinskú  univerzitu s tým, že by

som dal ďalší  pozmeňujúci návrh v hlave III,  kde žiadam tú

istú  zmenu, t.  j. v  § 1  sa slová  "Vysoká škola  dopravy

a spojov v Žiline" nahrádzajú slovami "Žilinská univerzita".

 

     Toto moje rozhodnutie bolo konzultované s vedením vyso-

kej školy,  s rektorom, prorektormi aj  so všetkými dekanmi.

A chcel by som argumentovať tiež tým, že mi zostavili zoznam

univerzít v Európe, ktoré  majú názov mesta, samozrejme, tie

ktoré majú fakulty technického  zamerania, ale aj filozofic-

kého zamerania, ako  napríklad Univerzita Viedeň, Salzburská

univerzita,  Univerzita Gent,  Univerzita Liege,  Univerzita

Lille, Univerzita  Rouen, bohužiaľ, neviem  to prečítať tak,

ako sa  to má vysloviť, Lurdská  univerzita, Univerzita Ham-

burg,  Gdanská univerzita,  Univerzita Varšava, Amsterdamská

univerzita.

 

     Len toľko. Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Pán poslanec  Fico. Priatelia,

tichšie, prosím.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     budem veľmi  stručný. Návrh novelizácie  zákona o vyso-

kých školách  v § 21 ods.  2 umožňuje absolventom študijných

odborov magisterského štúdia na vysokých školách konať rigo-

rózne  skúšky a  následne po  ich úspešnom  vykonaní priznať

akademický titul doktor.

 

     Z navrhovaného ustanovenia § 21 ods. 2 však vyplýva, že

absolventi Akadémie Policajného  zboru Slovenskej republiky,

ktorí ukončia  magisterské štúdium v  študijnom odbore 92108

- bezpečnostná služba,  ako jediní z  celej škály študijných

odborov vysokých  škôl nebudú mať  možnosť vykonať rigorózne

skúšky a  získať akademický titul  doktor. Takýto postup  sa

javí  nielen ako  diskriminačný, ale  výrazne môže ovplyvniť

odborný rast riadiacich  pracovníkov Policajného zboru, pre-

dovšetkým na  úseku vyšetrovania trestnej  činnosti. Rovnako

ovplyvní  aj odborný  rast a  vedeckú prípravu pedagogických

pracovníkov  samotnej Akadémie  Policajného zboru Slovenskej

republiky.

 

     Preto navrhujem upraviť § 21 ods. 2 písm. d), teda nové

znenie písmena d)  v § 21 ods. 2  bude znieť: "v právnických

študijných  odboroch  a  bezpečnostných  študijných odboroch

s právnickým zameraním "doktor práv" ("JUDr.").

 

     Myslím si,  že tento návrh je  zrejmý - vylučujeme dis-

krimináciu, ktorá je medzi jednotlivými vysokými školami.

 

     Pokiaľ  ide o  druhý, teda  posledný návrh novelizácie,

teda návrh  na zmenu, navrhujem,  aby sme zmenili  aj znenie

textu, ktorý  je uvedený v  písmene b) §  31 ods. 1  návrhu,

a navrhujem, aby  písmeno b) tohto  paragrafu znelo: "návrhy

na vymenovanie  alebo odvolanie rektorov  Policajnej vysokej

školy predkladá na návrh  akademického senátu Policajnej vy-

sokej školy prezidentovi  Slovenskej republiky minister vnú-

tra Slovenskej republiky".

 

     Rovnako odstraňujeme  diskrimináciu, ktorá je  tu medzi

Policajnou vysokou školou a ostatnými školami, pretože podľa

pôvodného návrhu  mal ísť návrh  na vymenovanie a  odvolanie

rektora Policajnej vysokej školy  prezidentovi priamo od mi-

nistra vnútra. Tým sme  vlastne ignorovali existenciu akade-

mického senátu, čiže nie je  to nič iné, iba dostávame Poli-

cajnú vysokú školu (dnes sa  táto vysoká škola volá Akadémia

Policajného  zboru)  na  tú  istú  úroveň,  aká je v prípade

ostatných civilných škôl.

 

     Vážené dámy a páni, ďakujem za podporu týchto návrhov.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  kolega. Faktická poznámka  - pán poslanec

Slota. Pán poslanec Hrnko, neruš!

 

Poslanec J. Slota:

 

     Ďakujem pekne. Musím  sa poďakovať kolegovi Ftáčnikovi,

lebo ma upozornil na formálnu chybu,  že by tam mala byť Ži-

linská univerzita  so sídlom v  Žiline, že podľa  zákona tam

musí byť uvedené sídlo - názov a sídlo.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Čiže to je spresnenie návrhu. Tak to treba chápať. Áno,

ďakujem.

 

     Priatelia, hlási sa niekto s faktickou poznámkou?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nikto, dovolím si  prerušiť dnešné rokovanie. Ho-

diny ukazujú  iný čas, ale každý  športový rozhodca má svoje

hodinky a podľa nich ukončuje zápas. Dnes by som ukončil na-

še, myslím si, plodné,  ale pomerne ťažké rokovanie. Priate-

lia, ukončujem dnešné rokovanie.  Stretneme sa zajtra o 9.00

hodine. Bodom rokovania budú interpelácie, tak ako sme si to

dohodli na politickom grémiu.

 

     Prepáčte. Prosím, pani Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, na politickom grémiu sme mali inú do-

hodu, čiže v tejto chvíli  by som chcela poprosiť pána pred-

sedu, lebo ide tu aj o  návrh na odvolanie pána ministra Hu-

deca, na ktorý deň sa to teda zaraďuje.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Cabaj. (Odpoveď pána poslanca Cabaja nepočuť.) Dob-

re, v poriadku.

 

     Dámy a páni, končím, zajtra začíname o deviatej.

 

     Želám príjemný dobrý večer.

 

                   Šiesty deň rokovania

      17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                    19. septembra 1996

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 17.  schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Prosím, aby sme sa  prezentovali stlačením tlačidla, či

sme uznášaniaschopní.

 

     Ďakujem. Prítomných ja 69 poslancov, ešte pár minút mu-

síme počkať.

 

     Panie  poslankyne, páni  poslanci, budeme  sa ešte  raz

prezentovať.

 

     Ďakujem. Prítomných je  76 poslancov. Budeme pokračovať

v prerušenej 17. schôdzi.

 

     Podľa schváleného programu a  na základe dohody zo vče-

rajšieho rokovania politického  grémia pristúpime k prerokú-

vaniu

 

     informácie ministra vnútra Slovenskej republiky o stave

šírenia detskej pornografie na Slovensku a o opatreniach Po-

licajného  zboru Slovenskej  republiky v  boji proti detskej

pornografii.

 

 

     Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Gustá-

va Krajčiho, aby sa ujal slova a podal uvedenú informáciu.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     v  posledných dňoch  značne rozvírili  hladinu verejnej

mienky  prípady zneužívania  detí na  komerčné účely,  či už

išlo o  pedofilného vraha Marca  Dutrouxa z Belgicka,  alebo

rakúskeho štátneho občana českej národnosti Jiřího Katzmana.

Rozmach a komercionalizácia  páchania trestnej činnosti spo-

jenej  so sexuálnym  zneužívaním  žien  a detí  v súčasnosti

predstavuje celosvetový problém.

 

     Na úvod mi dovoľte v stručnosti vás informovať o prípa-

de fotografovania maloletých slovenských dievčat. Na základe

výpovedí 25 detí, 16 dospelých osôb a materiálu poskytnutého

od rakúskej polície k rakúskemu štátnemu občanovi Jiřímu K.,

rodákovi z Plzne, boli policajnými orgánmi Slovenskej repub-

liky zistené tieto skutočnosti:

 

     Z  výpovedí bolo  zistené, že  menovaný začiatkom  roku

1995 prišiel na casting organizovaný agentúrou v  Bratislave

v Dome  kultúry Dúbravka.  Na základe  požiadania Jiřího  K.

zorganizovala  tá  istá  agentúra  casting  v Cik-cak centre

v Bratislave - Petržalke.  Na tomto castingu  si Jiří K. vy-

bral  presne nezistený  počet dievčat  na fotografovanie  vo

Viedni.  Ich počet  nie je  známy, nakoľko  Jiří K.  rokoval

priamo s rodičmi dievčat a  im dal vypísať dotazníky a zmlu-

vy. Od rodičov si vyžiadal aj telefónne čísla, aby sa v prí-

pade potreby mohol s nimi kontaktovať.

 

     S niektorými dievčatami  sa kontaktoval aj prostredníc-

tvom ďalších  agentúr v Bratislave. Dievčatá,  ktoré si Jiří

K. vybral neskôr, v priebehu  rokov 1995 a 1996 fotografoval

hlavne vo Viedni na nudapláži a na ďalších miestach v Rakús-

ku. Na  území Slovenskej republiky  Jiří K. fotografoval  na

dvoch miestach v Bratislave a na jednom mieste v Šali.

 

     Dievčatá v uvedených prípadoch boli fotografované oble-

čené v spodnej bielizni, v plavkách a nahé. Pri fotografova-

ní nedošlo  k fyzickému kontaktu fotografovanej  osoby s fo-

tografom a počas vypočúvania  nebolo zistené, že by niektoré

z dievčat bolo inak  pohlavne zneužité. Počas fotografovania

neboli rodičia  prítomní v miestnosti,  kde prebiehalo foto-

grafovanie.  Každému fotografovaniu  predchádzal písomný sú-

hlas rodiča a v dotazníku Starklubu Viena boli uvedené štyri

odbory  -  reklamné  foto,  umelecké  foto, umelecký poloakt

a umelecký akt. Rodičia detí potvrdili svojím podpisom jeden

z výberu odborov.

 

     Peniaze za fotografovanie vyplácal vždy Jiří K. buď ro-

dičom, ale aj priamo  deťom. Podľa stanoveného sadzobníka sa

za foto v  oblečení za hodinu platilo 100  šilingov, za foto

hore bez 300 šilingov a za celkom nahé foto 700 šilingov. Za

fotografovanie vo Viedni uhrádzal aj cestovné, a to aj spre-

vádzajúcej osobe, a taktiež 100 šilingov za občerstvenie.

 

     V súčasnosti je prípad v štádiu preverovania, ktoré vy-

konávajú  pracovníci Správy  kriminálnej polície veliteľstva

Policajného zboru  hlavného mesta Slovenskej  republiky Bra-

tislavy. O výsledku preverovania bude verejnosť informovaná.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     detská  prostitúcia predstavuje  nový fenomén  páchania

trestnej  činnosti, na  ktorý poukázal  naposledy aj Svetový

kongres proti sexuálnemu zneužívaniu  detí v Štokholme s od-

volaním sa na Konvenciu práv  dieťaťa, ktorá bola prijatá na

Valnom zhromaždení Organizácie  Spojených národov v novembri

1989 a ktorú ratifikovalo 187 krajín. Prejavuje sa v rôznych

formách. Jednak  je to detská  prostitúcia, detská pornogra-

fia,  sexturizmus, preprava  a predaj  detí a  žien na tieto

účely.

 

     Ako odznelo na  panelových diskusiách kongresu, uvedený

problém sa vyskytuje najmä v  latentných podobách i v kraji-

nách východnej Európy. Táto skutočnosť bola podložená i šta-

tistickými údajmi, z ktorých vyplýva, že Slovenská republika

sa stala  tranzitnou krajinou prepravy  na účel prostitúcie,

pornografie,  sextrafiky, to  znamená cestovanie  dievčat za

účelom vykonávania prostitúcie  a sexturizmu, cestovanie pe-

dofilov za účelom vyhľadávania detí vykonávajúcich prostitú-

ciu.

 

     Pokiaľ ide o Slovenskú  republiku, za sledované obdobie

7 rokov nebol zistený ani jeden prípad obchodovania s deťmi.

Od roku 1989 boli  na území Slovenskej republiky zaznamenané

len dva prípady sexuálneho zneužitia detí na komerčné účely.

Obidva boli  zistené v roku 1996  - jeden prípad zneužívania

chlapcov a jeden prípad  zneužívania dievčat. I napriek tomu

sa Slovenská republika stala tranzitnou krajinou prepravy na

účely  prostitúcie,  pornografie,  sextrafiky  a  sexturizmu

a nie  je vylúčená  ani latentná  podoba samotného  páchania

tejto trestnej činnosti na našom území.

 

     Možno teda konštatovať, že v Slovenskej republike prob-

lém zneužívanie detí na komerčné účely, vrátane detskej por-

nografie a prostitúcie, nie je  vypuklý. V tom zmysle vystú-

pila  s informáciou  na svetovom  kongrese proti  komerčnému

zneužívaniu detí na sexuálne účely koncom augusta tohto roku

aj ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Keltošová.

 

     Zneužívanie detí  na komerčné účely úzko  súvisí s det-

skou pornografiou.  Nedávne prípady pedofilného  vraha Marca

Dutrouxa z Belgicka  alebo rakúskeho  štátneho občana českej

národnosti Jiřího Katzmana a tiež občana Spolkovej republiky

Nemecka Rolfa Hammerschmidta to len potvrdzujú.  V praxi ide

hlavne o  prípady výroby a  rozširovanie detskej pornografie

vo forme fotografie, časopisov, videozáznamov a počítačových

databáz rozširovaných najmä  prostredníctvom Internetu. Obe-

ťami komercionalizácie detskej  pornografie sa stávajú najmä

deti  pochádzajúce z  neusporiadaných rodín  s nedostatočným

ekonomickým zabezpečením, aj keď to nie je vždy pravidlom.

 

     Platný Trestný zákon Slovenskej republiky nepozná pojem

sexuálne zneužívanie detí na komerčné účely. Postih takéhoto

konania je obsiahnutý  najmä v ustanoveniach Trestného záko-

na. Je to  kupliarstvo podľa § 204 ods. 3  písm. c) a ods. 4

písm. a), ohrozovanie mravnosti podľa §  205 ods. 1 a 2, ob-

chodovanie s deťmi podľa § 216 písm. a), ohrozovanie mravnej

výchovy mládeže  podľa § 217,  obchodovanie so ženami  podľa

§ 246  ods. 2  písm. b)  a pohlavné  zneužívanie podľa § 242

a § 243.  Z tohto pohľadu boli  za obdobie rokov 1993  až I.

polrok  1996 zaznamenané  v rámci  Slovenskej republiky  tri

prípady trestného činu kupliarstva podľa  § 204 ods. 3 písm.

c) a ods. 4 písm. a), ktoré boli všetky objasnené. Bolo zis-

tených 10 prípadov obchodovania so ženami v zmysle ustanove-

nia § 246 ods. 2 písm.  b), z ktorých bolo 7 prípadov objas-

nených. Poškodenými  boli dievčatá do  18 rokov. Tieto  boli

pod rúškom zaobstarania lukratívneho zamestnania v zahraničí

vyvážané do cudziny, kde  boli obmedzované  v osobnej slobo-

de, nútené k prostitúcii a podobne.

 

     Na porovnanie v roku 1993  bolo na území Slovenskej re-

publiky zistených 288 trestných činov pohlavných zneužívaní,

z toho 56 závislostí, a v roku 1995 bolo zistených 429 skut-

kov, z toho 82 prípadov spáchaných závislostí. Celkove možno

konštatovať mierny nárast páchania tejto trestnej činnosti.

 

 

     Ochrana  dieťaťa  je  jedným  z prvoradých predpokladov

zdravého  rozvoja  spoločnosti.  Celosvetový  trend rozmachu

detskej prostitúcie sa dotýka  i Slovenskej republiky, i keď

nie v takej  miere, ako je to v  zahraničí. Domnievam sa, že

je  nevyhnutné reagovať  na tento  stav najmä legislatívnymi

opatreniami, ktoré by v  budúcnosti zamedzili komerčným pre-

javom sexuálneho zneužívania detí u nás. Z dôvodu, že súčas-

ne platná právna úprava  nerieši predmetnú problematiku kom-

plexne, považujem  za potrebné rozšíriť ochranu  detí a žien

opatreniami  legislatívnej  povahy,  čím  by  sa zabezpečila

adekvátna reakcia na súčasný stav a rozmach trestnej činnos-

ti zahrnujúcej sexuálne zneužívanie detí  v podmienkach Slo-

venskej republiky.

 

     V tejto  súvislosti Ministerstvo vnútra  Slovenskej re-

publiky bude  iniciovať nové definovanie  ustanovení siedmej

hlavy, druhý oddiel (trestné činy proti ľudskej dôstojnosti)

o paragrafové  znenie ustanovenia  smerujúceho voči prejavom

sexuálneho zneužívania detí, ako i ďalšie ustanovenie, ktoré

by postihovalo výrobu, držanie, dávanie do obehu videokaziet

a ďalších nosičov  a ich samotné  premietanie, ktorých obsah

bude tvoriť  detská pornografia. Myslím si,  že prijatím no-

vých ustanovení Trestného zákona  sa vyplní medzera v súčas-

nej legislatíve a vytvoria sa tak podmienky a predpoklady na

zamedzenie prieniku tohto negatívneho javu na Slovensku.

 

     Vysoko si cením iniciatívu parlamentného Klubu žien Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky,  ktoré  sa 4. septembra

1996 obrátili na mňa a  na prezidenta Policajného zboru Slo-

venskej republiky s požiadavkou  o podanie komplexnej infor-

mácie k  sexuálnemu zneužívaniu detí na  komerčné účely. 17.

septembra tohto roku sa na pôde Národnej rady stretli členky

tohto klubu s pracovníkmi kriminálnej polície prezídia Poli-

cajného zboru Slovenskej republiky, kde im požadovaná infor-

mácia bola podaná. Chcem  vysloviť presvedčenie, že vzájomná

spolupráca sa bude naďalej v budúcnosti rozvíjať.

 

     Policajný  zbor  Slovenskej  republiky  prijal  vlastné

opatrenia na zamedzenie tohto negatívneho javu, resp. náras-

tu tejto trestnej činnosti  na jej úspešné zadokumentovanie.

V súčasnosti v tejto  súvislosti prebiehajú niektoré opatre-

nia operatívno-pátracieho charakteru. Okrem toho v rámci in-

ternej normotvorby Policajný  zbor pripraví metodiku upravu-

júcu postup polície pri riešení problematiky sexuálneho zne-

užívania  detí na  komerčné účely.  V súvislosti  so zmenami

štruktúry Policajného zboru  budú určení pracovníci Policaj-

ného zboru, ktorí sa  budú zaoberať trestnou činnosťou tohto

druhu na jednotlivých okresoch  a krajoch. Pracovníci prezí-

dia Policajného zboru pripravia  medzirezortnú poradu s pra-

covníkmi ministerstva  práce, sociálnych vecí  a rodiny, mi-

nisterstva školstva, ministerstva zdravotníctva a dohodnú sa

na spoločnom  postupe pri riešení  tohto závažného problému.

Z dôvodu zabezpečenia rýchleho  informačného toku cestou In-

terpolu sa nadviažu ďalšie  kontakty s pracoviskami v okoli-

tých štátoch, zaoberajúcimi sa touto problematikou.

 

     Vážené panie poslankyne, páni  poslanci, pri tejto prí-

ležitosti dovoľujem  si vás požiadať o  vašu podporu a pomoc

pri príprave a realizácii tohto zámeru, bez ktorej by nemoh-

lo dôjsť k jeho naplneniu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Otváram rozpravu o štyridsiatom prvom bode programu. Do

rozpravy nemám  nikoho prihláseného písomne.  Chce sa niekto

prihlásiť do rozpravy?

 

     Nech sa páči, pán poslanec Fico.

 

     Faktické poznámky majú pán poslanec Pittner a pani Rus-

náková.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Úvodom by som chcel poďakovať pánu ministrovi vnútra za

správu, ktorú predložil, aj  za opatrenia, ktoré načrtol. Čo

je však pozoruhodné  a čo nás aj viedlo k  tomu, že sme dali

túto požiadavku  na pána ministra vnútra,  je skutočnosť, že

tento trestný čin, ktorý tu  aj on spomenul, je trestný čin,

ktorý, žiaľbohu, neodhalila naša polícia, ale investigatívni

žurnalisti, dokonca žurnalisti cudzej krajiny. Podľa ich in-

formácií, ktoré sú predmetom  aj preverovania zo strany pra-

covníkov polície,  sa ukazuje, že  nešlo o jednorazový  čin,

ale o organizovanú trestnú činnosť.

 

     Z tohto hľadiska chcem  upozorniť na opakované volania,

ktoré našli  svoju odozvu, musím  konštatovať, s porozumením

aj u koaličných poslancov, keď v máji bolo prijaté uznesenie

Národnej rady  Slovenskej republiky o tom,  aby sa urýchlene

spracovali podklady, vykonávacie predpisy a ďalšie opatrenia

na boj s organizovaným zločinom  v súlade s tými uzákonenia-

mi, ktoré sa  prijali ešte na jeseň v  roku 1994, pretože aj

tie najlepšie  úmysly budú zlyhávať, ak  adekvátne proti ta-

kejto  obludnej trestnej  činnosti nepostavíme  aj príslušné

nástroje proti organizovanému zločinu.

 

     Preto by som chcel byť opatrnejší v tom formulovaní, že

Slovensko je  len transportnou alebo  transformnou krajinou,

pokiaľ ide o  tento druh zločinu, lebo to  vieme povedať len

nateraz, keďže nemáme výsledky,  ktorými by polícia dispono-

vala.  Sú však  indície, že  tento trestný  čin sa  už pácha

priamo na  území Slovenska, či  ide o hotely,  do ktorých si

cudzinci privádzajú takéto deti,  alebo iné veci, o ktorých,

žiaľbohu,  polícia pri  jestvujúcich spôsoboch  práce nemôže

byť plne informovaná. Ale celkove som veľmi rád, že nový pán

minister vnútra konštatuje tieto obavy spolu s nami.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi.  Pani  poslankyňa Rusnáková?

Nie? Pán  poslanec Šagát? Dobre, ďakujem.  Nech sa páči, pán

poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     páni ministri,

     pán minister vnútra,

 

     na jednej strane je pre vás šťastím, že ste taký krátky

čas  ministrom vnútra. Ťažko je vám osobne vyčítať stav kri-

minality, s ktorou sa deň čo deň stretávame. Na druhej stra-

ne je málo pravdepodobné,  že počas svojho nastávajúceho pô-

sobenia dosiahnete významnejšie  pozitívne zmeny, ak polícia

bude aj naďalej bojovať s kriminalitou len doterajšími metó-

dami.

 

     Je  nepopierateľný fakt,  že  na  Slovensku sa  po roku

1989 ročne pácha viac trestných činov ako na celom území bý-

valého  Česko-Slovenska  do  roku  1989.  Dokonca  aj  vrážd

spáchaných na Slovensku v roku 1995 bolo viac, ako v ktorom-

koľvek roku na celom  území bývalého Česko-Slovenska do roku

1989. Vynachádzavosť, agresivita, brutalita, neúcta páchate-

ľov k životu, zdraviu, slobode  a majetku nemá obdobu. Dôvo-

dy,  prečo je  to tak,  nám nie  sú celkom známe. Nepochybne

však  k nim  prispieva  aj  neefektívnosť  boja s kriminali-

tou. Veď  pri niektorých trestných činoch,  ako sú napríklad

krádeže áut, je objasnenosť len 20-percentná. Vo všeobecnos-

ti možno konštatovať, vážené dámy a páni, že v boji s krimi-

nalitou sme sa dostali  do pasívnej pozície. Len konštatuje-

me,  koľko trestných  činov bolo  spáchaných, odhadujeme, do

akej miery sa na  našom území udomácnil organizovaný zločin.

O obrate obchodu s drogami, ukradnutými autami, starožitnos-

ťami, zbraňami,  rádioaktívnym materiálom, ale  aj so ženami

a pornografiou nemáme ani predstavu. Len  ad hoc sa nám darí

zorganizovať  úspešnejšie  akcie  proti  zločinu, pričom ako

pravidlo v sieťach zostávajú len malé a bezvýznamné ryby.

 

     Mám  dôvody tvrdiť,  že Slovensko  je eldorádom  prania

špinavých peňazí, pretože zákon proti praniu špinavých peňa-

zí,  s ktorým  sa niektorí  naši čelní  politici chvália, sa

v praxi prakticky neuplatňuje.  Jednoducho nám chýba ucelená

predstava, systém, ako reagovať na zločiny  konca 20. storo-

čia. Šanca  tu však stále  je. Slovensko nie  je také veľké,

aby sme si v ňom nemohli so zločinom poradiť.

 

     Vážené dámy a  páni, keby nebol priamo v  jednej z bra-

tislavských  policajných  budov  zavraždený  policajt, možno

dodnes  by neboli  prijaté konkrétne  opatrenia na zlepšenie

bezpečnosti policajtov na pracoviskách. Súčasný stav je síce

ďaleko od dokonalosti, ale  určitý pokrok predsa len nastal.

Keby  neboli  v  leopoldovskej  väznici  zavraždení niekoľkí

väzenskí dozorcovia, nie som si  istý, že by tak skoro došlo

v tejto väznici k inštalácii dokonalejšieho zabezpečovacieho

systému. Keby si belgický  pedofil nerobil výlety na Sloven-

sko a  my by sme to  nezistili od Interpolu a  od belgických

kolegov, dnes  by sa asi ťažko  bola v slovenskom parlamente

viedla diskusia o kriminalite páchanej na deťoch.

 

     Kriminalita na deťoch bola  v štatistikách vždy v tieni

iných trestných  činov. Ak sa však  vo verejnosti objaví za-

vrhnutiahodný sexuálny útok na  deti, okamžite si uvedomuje-

me, že deti sú  tie najzraniteľnejšie obete. Nepredpokladám,

že dnešná diskusia prinesie závažné zmeny v útokoch na deti.

Diskusia však splní svoj účel  už len tým, že uznávame exis-

tenciu a závažnosť tohto druhu kriminality, že sa o nej bude

viac hovoriť na verejnosti, že  nebude viac tabu. Som osobne

presvedčený, že takáto diskusia,  informovanosť detí a rodi-

čov, môže  ochrániť životy a fyzické  a duševné zdravie mno-

hých detí pred nebezpečnými pedofilmi.

 

     Od 1. januára  1990 do 30. júna 1996  bolo na Slovensku

spáchaných 1 559 trestných  činov znásilnenia, pričom poško-

dených detí - dievčat vo veku  od 6 rokov do 15 rokov - bolo

165. To znamená, že niečo viac  ako 10 % zo všetkých znásil-

nených predstavujú dievčatá vo veku od  6 do 15 rokov. V tom

istom časovom  období bolo spáchaných 2  630 trestných činov

pohlavného zneužívania.  Obeťami boli najmä deti  vo veku od

6 do 15 rokov, a to konkrétne 2 319 poškodených, čo predsta-

vuje približne  88 % zo všetkých  poškodených týmto trestným

činom. Pozoruhodný nárast  trestného činu pohlavného zneuží-

vania môžeme  sledovať v roku 1995,  keď bolo spáchaných 511

trestných  činov pohlavného  zneužívania. Na  porovnanie na-

príklad v  roku 1991 to  bolo 301, v  roku 1992 to  bolo 339

a podobne. Ale  za prvú polovicu  roku 1996 bolo  spáchaných

323  trestných činov  pohlavného zneužívania.  Ak by podobný

trend pokračoval  aj v druhom  polroku, v tomto  roku by sme

zaznamenali asi  najvyšší počet pohlavných  zneužití, ak som

ich porovnal od roku 1989. Samozrejme, ide iba o tie trestné

činy, ktoré boli zistené.

 

     Mravnostná  delikvencia sa  vyznačuje veľkou latentnos-

ťou. Je  celkom pochopiteľné, že  v mnohých prípadoch  mrav-

nostného trestného činu nedôjde k jeho ohláseniu. Ťažko tomu

uveriť, ale  vo väčšine sexuálnych  útokov dieťa alebo  jeho

rodina  pozná páchateľa,  inými slovami,  páchateľ je  často

príbuzný, blízky rodinný priateľ  alebo dokonca rodič. Blíz-

ke vzťahy medzi páchateľom a  obeťou, ako aj ťažké spoločen-

ské postavenie osoby, o ktorej  sa verejne vie, že bola zná-

silnená alebo  pohlavné zneužitá, naozaj predstavujú závažnú

prekážku pri objasňovaní tohto druhu kriminality.

 

     Vážené dámy a páni, bolo  by, podľa môjho názoru, mylné

sa domnievať, že represia je najúčinnejším prostriedkom boja

proti mravnostnej  delikvencii. Ak si  vezmeme platnú právnu

úpravu  obsiahnutú  v  Trestnom  zákone,  ľahko  zistíme, že

Trestný zákon ukladá za trestné činy znásilnenia, pohlavného

zneužívania  a ostatné  druhy mravnostnej  delikvencie veľmi

prísne tresty. Na rozdiel od  vás, vážený pán minister vnút-

ra,  sa vôbec  nedomnievam, že  nejaká novelizácia Trestného

zákona v tomto smere pomôže. Už, preboha, zabudnime na filo-

zofiu,  že máme  problém, tak  znovelizujeme Trestný  zákon,

a všetko je v poriadku. Myslím si, že je to naivná predstava.

 

     Pre mravnostnú delikvenciu je  príznačná recidíva  a to

už len potvrdzuje, že spoliehať  sa iba na prísne  tresty je

absolútne nedostatočné. Represívu  podľa trestného práva ne-

možno, samozrejme,  vylúčiť, ale ja  by som ju  používal len

ako druhotnú, pričom dôraz  treba klásť predovšetkým na pre-

venciu.

 

     Vážený pán  minister, len včasné  vyhľadávanie páchate-

ľov, účinný  systém komunikácie medzi  rodičmi, školami, so-

ciálnymi kurátormi a políciou,  resp. prokuratúrou  môže byť

účinné. Len výchova detí k  tomu, ako sa nestať obeťou tohto

druhu kriminality, môže pomôcť.

 

     Postavme si otázku, aká je realita. Do roku 1989 takýto

systém komunikácie  medzi rodičmi, školou,  sociálnymi kurá-

tormi,  políciou,  prokuratúrou  ako-tak  fungoval, ako-tak,

skôr to boli formálne väzby,  ale bol aspoň vytvorený mecha-

nizmus a  boli prípady, keď sme  dokázali vyhľadať nebezpeč-

ných páchateľov  mravnostnej delikvencie. Po  roku 1989, ako

to bolo  aj v iných oblastiach  policajnej práce, došlo však

k pretrhnutiu  existujúcich väzieb.  Sme v  pozícii, keď iba

reagujeme  na mravnostnú  kriminalitu, len  konštatujeme jej

výskyt, a nie sme v pozícii jej úspešného predchádzania.

 

     Aký je súčasný stav  preventívnej práce polície? Ja od-

mietam všetky  názory, ktoré niekedy počúvam  aj od vysokých

policajných úradníkov,  že polícia nemá nič  spoločné s pre-

venciou. Práve naopak, práve polícia musí zohrávať mimoriad-

ne  dôležitú preventívnu  úlohu v  tejto spoločnosti. Musíme

konečne zmeniť  filozofiu polície. Polícia  tu nie je  proti

občanom, ale polícia je tu  pre občanov. To je základná zme-

na, ktorá  podľa môjho názoru očakáva  políciu v najbližších

rokoch.

 

     Mrzí  ma,  napriek  snahám,  ktoré  boli pri zaraďovaní

dôstojníkov  pre prevenciu  na jednotlivé  okresné policajné

veliteľstvá, že títo dôstojníci sú veľakrát zaťažovaní inými

úlohami. Mrzí  ma, že v podstate  okresné veliteľstvá nemajú

vyčlenené žiadne peniaze na  preventívne aktivity. Je nenor-

málne, aby si polícia získavala peniaze na prevenciu rôznymi

sponzormi, darmi  od podnikateľov a neviem  od koho. Náklady

spojené  s prevenciou  okresných veliteľstiev  musí v  plnej

miere hradiť predovšetkým štát.

 

     Vážený pán minister, samozrejme,  toto nie je možné vy-

čítať vám, ale musím konštatovať, že polícii, ale ani samot-

nému ministerstvu  vnútra sa od  roku 1989 vôbec  nepodarilo

nadviazať kontakt s občanmi, neexistuje žiadny systém posky-

tovania informácií  občanom, ako sa  nestať obeťou trestného

činu, čo  všetko urobiť pre  to, aby si  ľudia zabezpečovali

svoj majetok, aby si  lepšie chránili svoju slobodu, zdravie

a životy. Myslím si, že toto je cesta v úspešnom boji s kri-

minalitou, a nie iba kladenie dôrazu na neustálu represiu.

 

     Strana  demokratickej ľavice,  neberte to,  prosím vás,

ako nejakú  demagógiu, sa snažila  preklenúť aspoň čiastočne

problém  zániku komunikácie  medzi štátom  a občanom, pokiaľ

ide o prevenciu kriminality. Ako viete, publikovali sme veľ-

mi zaujímavú  príručku, ktorá sa volá  "Sami proti zločinu",

je to publikácia, ktorá prešla normálnou oponentúrou, na po-

lícii bola  schválená, kde praktickými  návodmi radíme obča-

nom, čo všetko robiť, aby sa nestali obeťou trestného činu.

 

     Vážený pán  minister, ak som dobre  informovaný, na mi-

nisterstve vnútra, možno okrem  jednej malej brožúrky, ktorá

bola  vydaná v  spolupráci so  Slovenskou poisťovňou, nebola

široko publikovaná žiadna publikácia o prevencii kriminality

pre obyčajných ľudí. A to, myslím si, je závažný fakt.

 

     Ďalšia úloha,  ktorá nás očakáva  v oblasti mravnostnej

delikvencie, je práca s obeťami. Od roku 1989 sa systematic-

ká  pozornosť na  Slovensku venovala  len páchateľom, kládli

sme dôraz len na to, aby práva páchateľov boli rešpektované,

ale neurobili sme nič preto,  aby sa primeraná pozornosť ve-

novala aj obetiam trestných činov.  Ja vám môžem dnes ukázať

x prípadov,  kde v  prípade trestného  činu znásilnenia pred

hlavným  pojednávaním napríklad  čaká poškodená,  to znamená

znásilnená žena,  v jednej miestnosti  s páchateľom, vrátane

jeho  rodinných príslušníkov.  Tak si  viete predstaviť  tie

stresy. Samozrejme, že to vedie  k tomu, že mravnostná deli-

kvencia nie je ohlasovaná, pretože poškodené ženy, ale i de-

ti, dajú  radšej prednosť tomu,  aby sa údaje  o ich osobách

nezverejňovali, prípadne aby trauma nebola zvyšovaná tým, že

sa o veciach verejne hovorí.

 

     Je úlohou štátu, je úlohou  tohto štátu, a my s takouto

iniciatívou čoskoro  vyjdeme, aby sme  prijali osobitný fond

na  kompenzáciu predovšetkým  obetí mravnostnej delikvencie.

Dnes existuje  niekoľko skupín poškodených  v tejto oblasti,

ktoré nie sú odškodnené. Veď predsa ak dôjde k trestnému či-

nu znásilnenia a  nie je spôsobená žene žiadna  škoda na ma-

jetku, to znamená na šatách  alebo neviem na čom, ak jej ne-

patrí žiadna  finančná náhrada, tak to  považujem v demokra-

tickej  Európe za  nenormálne, pretože  ostatné štáty takéto

fondy majú  a v prípade takýchto  trestných činov je možnosť

žiadať štát o čiastočnú  finančnú kompenzáciu psychickej uj-

my, ktorá bola spôsobená.

 

     Vážený pán  minister, musím na druhej  strane veľmi po-

chváliť iniciatívu, ktorá vznikla na základe uznesenia vlády

Slovenskej republiky z júna 1996,  na základe ktorej sa majú

na jednotlivých okresných  veliteľstvách zaraďovať pracovní-

ci,  ktorí sa  budú výlučne  zaoberať kriminalitou  mládeže,

resp. tými, ktorí boli  poškodení takouto kriminalitou. Toto

je veľmi  dobrý začiatok iného prístupu  k mravnostnej deli-

kvencii.

 

     Na záver jednu informáciu,  ktorá možno vzbudí viac po-

zornosti, ako je potrebné - otázka účasti Rómov na mravnost-

nej delikvencii.

 

     Oficiálne sa k rómskej  skupine hlási 1,5 % obyvateľov,

ale vieme,  že toto číslo  nie je pravdivé,  pretože ostatní

Rómovia sa  prihlásili k iným národnostiam  žijúcim na území

Slovenskej republiky, a dnes predpokladáme, že na území Slo-

venskej republiky je okolo 280 tisíc Rómov. Celkove však mu-

sím konštatovať,  že táto skupina obyvateľov,  ktorá je pri-

bližne 5 %, pácha pravidelne 25  %, v roku 1995 to bolo niž-

šie, 22,5 % všetkej kriminality.

 

     A čo je najdôležitejšie, ak si zoberieme mravnostnú de-

likvenciu, tak zisťujeme, že predovšetkým v tejto oblasti je

absolútne vysoký podiel rómskych páchateľov. Napríklad v ro-

ku 1995 z 511 pohlavných  zneužívaní bolo 236 spáchaných ob-

čanmi rómskeho  pôvodu, čo predstavuje 46  % všetkých trest-

ných činov  pohlavného zneužívania, pritom  opakujem, vieme,

že ide o 5 % zo všetkých obyvateľov. Z 208 znásilnení v roku

1995, 42 znásilnení,  čo je 20 %. Je to  len ukážka toho, že

jednoducho sa musíme sústrediť na špeciálne skupiny obyvate-

ľov  vrátane rómskeho  obyvateľstva, vytypovávať  páchateľov

a prijímať možno aj striktné opatrenia voči týmto skupinám.

 

     Vážený  pán  minister,  keďže  ste  na  začiatku svojho

funkčného obdobia, ja vám naozaj prajem, aby vám všetky vaše

dobré snahy v tejto oblasti vyšli,  a nielen ja, ale aj moji

kolegovia,  ktorí sa  trošku touto  problematikou zaoberajú,

vám ponúkajú svoju odbornú  pomoc. Kedykoľvek budete považo-

vať za potrebné, aby ste  komunikovali s nami, sme toto pri-

pravení robiť.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. Faktická poznámka - pán

poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem  pekne. Na  vystúpenie pána  poslanca Fica  mám

jednu otázku.

 

     Pán poslanec, možno si vaše celkom úvodné slovo vysvet-

liť  aj  tak,  že  komunistický  režim  spred  roku 1989 bol

v páchaní kriminality  a v boji proti  nej vhodnejší a efek-

tívnejší   ako  obdobie  po  roku  1989,  hoc aj so všetkými

úchylkami tejto doby?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lysák, nech sa páči.

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Dámy  a  páni,  na  rozdiel  od racionálneho hodnotenia

správy,  ktorú  predniesol  pán  minister, hodnotenia, ktoré

urobil pán  poslanec Pittner, na mňa,  podobne ako na kolegu

Brňáka, zapôsobilo  vystúpenie poslanca Fica,  že vlastne by

nám  stačilo vrátiť  sa do  socialistického Česko-Slovenska.

Naozaj, jednoznačne to tak z toho vyplynulo. A opýtal by som

sa váženého kolegu: To naozaj  len v tej slovenskej časti po

roku 1989 tak narástla zločinnosť?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán  minister, chcel by som  vás požiadať o pre-

skúmanie zmlúv, ktoré uzatvorilo ministerstvo vnútra s elek-

tronickými  médiami v  reláciách, ktoré  vlastne majú slúžiť

ako relácie  vo forme osvety  a tiež v  prevencii boja proti

kriminalite, pretože  pokiaľ viem, ministerstvo  vnútra nie-

ktoré takúto zmluvy zrušilo.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán kolega Brňák, ja by  som vám teraz mohol uviesť mi-

nimálne tisíc príkladov toho, ako to bolo s kriminalitou po-

čas obdobia do roku 1989. Obmedzím  sa však iba na jednu po-

známku: Vy  už ani v iných  dimenziách, podľa všetkého, roz-

mýšľať neviete. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Osobne som  si vystúpenie, teda  úvodné slová pána  po-

slanca, vysvetlil tak, že poukázal na realitu, ktorá tu dnes

je, a  nehovoril o koreňoch  týchto javov, ku  ktorým došlo.

Nepochybne vieme všetci, že nárast kriminality existuje. Je-

ho slová, podľa mojej mienky, boli len ako alarmujúce, a nie

dehonestujúce prácu či už polície alebo ministerstva vnútra.

 

     Rád by  som poprosil mojich kolegov,  aby sme počúvali,

čo ten druhý hovorí, a  pokúšali sa hľadať skôr to pozitívne

a snahu pomôcť. Myslím si, že  všetko ostatné, čo pán posla-

nec Fico  povedal, bolo orientované v  smere návrhu určitého

spôsobu riešenia, pokračovania a súčinnosti nielen medzi mi-

nisterstvom vnútra  a jeho zložkami,  ale aj parlamentu  ako

takého. Na  mňa jeho vystúpenie urobilo  nieže takýto dojem,

ale vyvolalo vo mne túto predstavu našej budúcej práce.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Brňák.

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Neviem, čím  som si vyslúžil  pozornosť vlastne takejto

odpovede. Ja  som sa slušne opýtal.  Ja nepočujem za všetkým

rásť trávu,  ale skutočne z vašich  úvodných slov - nakoniec

počul  to tak  aj pán   poslanec Lysák  - to  takto vyznelo.

Ospravedlňujem sa, ak som sa vás niečím dotkol, ale skutočne

vaše úvodné slovo vlastne k tomu smerovalo. A aby som si bol

na jasnom, tak  som sa vás na to opýtal.  Ale aj tak ďakujem

za vašu odpoveď.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šagát, nech sa páči.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     budem  hovoriť krátko,  pretože asi  málokomu nenaskočí

husia koža na chrbte, keď počuje o detskej pornografii a se-

xuálnom zneužívaní detí a žien.  Som veľmi rád, že sa plénum

zaoberá touto problematikou, že  sme si vypočuli túto infor-

máciu,  ale dovoľte  mi povedať  svoj názor,  že mi tu chýba

koncovka, a to je súbor preventívnych a represívnych opatre-

ní v časovom  harmonograme. To isté, čo mi  chýbalo, keď sme

tu  prediskutovali problematiku  drogovej závislosti  a boja

proti drogám.  Ako iste viete,  napriek prijatému uzneseniu,

ktoré navrhol poslanec za  ZRS, dodnes neboli prijaté kompe-

tentnými  ministerstvami konkrétne  opatrenia, a  rozbehnutý

vlak s drogami a pornografiou veselo uháňa po Slovenskej re-

publike.

 

     Z  tohto  dôvodu,  pretože  všetci  chápeme naliehavosť

problému, si vás dovolím požiadať, aby ste schválili uznese-

nie smerom  k vláde Slovenskej republiky,  aby sme požiadali

vládu, aby po prerokovaní  predložila súbor konkrétnych pre-

ventívnych a represívnych opatrení v boji proti detskej por-

nografii a sexuálnemu zneužívaniu detí a žien, aby tento ma-

teriál bol následne prerokovaný v kompetentných výboroch Ná-

rodnej rady, menovite vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne

veci,  brannom a  bezpečnostnom výbore,  v školskom  výbore,

a aby tento materiál bol následne prerokovaný v pléne Národ-

nej rady.  Môžeme diskutovať o  termíne, kedy by  sa to malo

splniť.  Ja navrhujem,  aby sa  tieto opatrenia  prerokovali

v Národnej rade ešte do konca roka 1996.

 

     Prosím vás, vážené kolegyne a kolegovia, aby ste podpo-

rili môj návrh uznesenia.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech  sa páči, pán  poslanec Moric -  faktická

poznámka.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Túto požiadavku svojho kolegu pána poslanca naozaj pod-

porujem. To je to, čo som chcel povedať pri otvorení schôdze

Národnej  rady, že  túto otázku  nie je  potrebné prerokúvať

najprv  v parlamente,  novinári tento  výrok zneužili. Alebo

jeden novinár pán Sliacky, že  treba najprv zo strany výkon-

ných  orgánov dať  návrh o  tom, ako  toto spraviť,  a potom

o tom rokovať v parlamente.  Ale samozrejme  zase treba, aby

parlament uvážil,  že na tento boj  treba vyhradiť aj určité

finančné  prostriedky. Preto  treba dať  ministerstvu vnútra

možnosť,  aby si  tento rozpočet  upravilo. Problém  detskej

pornografie, všetci to vieme,  vznikol len za posledné obdo-

bie.

 

     Ešte by  som chcel povedať to, čo som nepovedal minule,

že väzenie má mať pre odsúdeného  dva aspekty - trest a pre-

výchovu. Chcel by  som sa však opýtať, či  niekto videl pre-

vychovaného  pedofila.  Preto  hovorím  to,  čo  som povedal

v Pravde, že s týmito ľuďmi  treba zaobchádzať horšie ako so

zvermi a chovať  sa k nim naozaj ako k  besným psom. Inak to

tu neviem povedať. Lebo to  bola naozaj hrôza, keď to človek

len čítal. A keby sa to, nedajbože, stalo niektorým z našich

detí alebo vnukov,  keby sa to niekomu stalo,  myslím si, že

by mnohí z nás reagovali trochu inak, ako reagovali doteraz.

Takže znovu opakujem, že podporujem výrok svojho cteného pá-

na kolegu, ale treba na to vyhradiť aj finančné prostriedky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená vlády,

     dámy a páni,

 

     zmenu  politického  systému  v  roku  1989  v  strednej

a východnej Európe, ktorú sme vnímali ako zbavenie sa dikta-

túry, monopolu moci jednej superveľmoci a jedinej politickej

strany, západné štáty vnímali  a vnímajú úplne ináč. Vnímajú

to  ako svoje  víťazstvo v  tretej svetovej  vojne, ktorá na

rozdiel od  predchádzajúcich dvoch svetových  horúcich vojen

bola vojnou iba studenou. Štáty, ktoré sa ocitli v kategórii

porazených, to dostali a dostávajú nepretržite cítiť. Zatiaľ

čo tí, ktorí sa považujú za víťazov, sa ako víťazi k poraze-

ným aj správajú.  Náš štát a naša spoločnosť  sú toho denno-

denne svedkami a ja ako  bývalý minister i ako predseda par-

lamentného výboru mám možnosť to vidieť a vnímať.

 

     Víťazi  vždy porazených ovládli ideologicky,  mocensky,

hospodársky i  kultúrne, a tým, ktorí  sa ako porazení necí-

tia, sa tieto  atribúty neokolonialistickej nadvlády vnucujú

úplne  ľubovoľnými metódami  a prostriedkami.  Jedným zo zá-

kladných predpokladov  ovládnutia takto chápaného  územia je

rozvrátenie  hodnotového  systému  jeho  obyvateľov vnútením

presvedčenia, že  úplne všetky hodnoty,  a to i  také, ktoré

nemali  s predchádzajúcim  zamietnutým spoločenským systémom

a jeho  ideológiou nič  spoločné, sú  bezcenné, zlé,  chybné

a škodlivé a že jediné pozitívne hodnotové systémy sú výluč-

ne tie, ktoré sa spájajú s politickými víťazmi studenej voj-

ny.

 

     Povedzme si však, boli úplne všetky spoločenské hodnoty

uplynulého obdobia zlé,  neprijateľné, zavrhnutiahodné a ha-

nebné? Bolo a je odôvodnené zbaviť sa aj takých vzťahov, ako

je úcta, ľudská a  sociálna solidarita, kolegiálnosť, svedo-

mitosť, dôslednosť  či usilovnosť alebo  vernosť a mravnosť?

Nie je to  náhoda, že tieto vlastnosti sa  v liberálnej spo-

ločnosti stávajú predmetom výsmechu? Veru nie. Je to iba sú-

časť  scenára  deštrukcie  našich  tradičných  hodnôt. Tento

mechanizmus sa  v plnom rozsahu  aplikoval, aplikuje a  bude

aplikovať aj na Slovensko. Nuž  a vzhľadom na to, že Sloven-

ská  republika uskutočnila  západnými štátmi  neprojektované

národno-štátne  osamostatnenie v  okamihu ich  geopolitickej

nepozornosti, sa všetko toto aplikuje u nás v následnej mie-

re a s krajne nevyberanými metódami aj cieľmi.

 

     Porazenou je  vždy iba tá strana,  štát či národ, ktorý

porazeneckú pozíciu akceptuje a rovnako akceptuje aj pozíciu

cudzích  víťazov.  Veď  aj  stredoamerické vyspelé indiánske

kultúry neboli porazené  vojensky niekoľkými desiatkami kon-

quistadorov, ale  tým, že akceptovali  svoju pozíciu poraze-

ných voči domnelým víťazom. Aby sa tento stav dosiahol aj na

Slovensku, ktoré kultúrne  a hodnotovo neporovnateľne prevy-

šovalo a zatiaľ stále  aj prevyšuje domnelých víťazov stude-

nej vojny, so zámerom  rozvrátenia nášho hodnotového systému

na našu spoločnosť  sa zaútočilo najosvedčenejšími zbraňami,

a tým je import  toho najhoršieho, čo je k dispozícii - kon-

zum, drogy,  organizovaný zločin, sexuálna  bezbrehosť. Toto

sa však môže aplikovať úspešne iba v krajinách, ktorých oby-

vatelia  si osvoja  a akceptujú,  že pravdu  má vždy iba ten

rýchlejší  a  brutálnejší,  že  deti  sú  otrava a nežiaduci

sprievodný jav sexu,  že láska je výlučne sex  a výlučne iba

telesná potreba, ako ktorákoľvek iná tiež iba telesná potre-

ba, že si ju môžeme kedykoľvek kúpiť ako akýkoľvek iný spot-

rebný, bežne dostupný produkt  a  rovnako ľahko sa jej možno

aj zbaviť, že drogy sú normálny sprievodný jav vyspelých ci-

vilizácií, že  vlastne drogová závislosť je  iba čosi bežné,

asi ako  návyk na šport,  a že mládež  sa delí iba  na takú,

ktorá už droguje, a na takú, ktorá drogovať bude, že organi-

zovaný zločin  je prirodzenou a  obdivovanou súčasťou vyspe-

lej, tiež  vysoko organizovanej spoločnosti,  že človek žije

na to, aby nakupoval stále väčšie množstvo stále novších vý-

robkov, ktoré nepotrebuje, pretože  iba tým dokumentuje svoj

nový životný štýl, že nikto sa nemá starať o nikoho, veď sme

spoločnosť silných jedincov, ktorým  jedinci menej silní mu-

sia výlučne slúžiť,  že štát je výlučne na  to, aby ho ľudia

klamali na daniach, že polícia  je štátne zlo, veď silní je-

dinci sa chránia sami, a legitímna vláda je iba nástroj žra-

vej moci štátu a že  prostitúcia je bežný druh služieb, por-

nografia bežný druh umenia a  v sexe nezáleží ani na pohlaví

a ani na  veku a že jediným  hodnotovým systémom sú peniaze,

majetok, zisk,  pretože kto týmto  nedisponuje, nemôže doku-

mentovať takto orámcovaný importovaný životný štýl, ktorý je

iba dokumentom duchovnej prázdnoty ľudí aj spoločnosti.

 

     Nech ma, prosím vás,  nikto nepodozrieva, že glorifiku-

jem chudobu, to nie je tak. Chudobný bedár patrí k najneslo-

bodnejšej kategórii ľudí a sloboda jedinca aj rodiny vo veľ-

kej miere závisí od stabilnosti a istoty ich hmotného posta-

venia. Ale  majetok, peniaze a  zisk povýšiť nad  všetky iné

hodnoty - znamená zánik týchto hodnôt. Takýto hodnotový sys-

tém nikdy našej spoločnosti nebol  vlastný a každý jeho sub-

systém aj prvok bolo treba k nám importovať, čo západné spo-

ločnosti po roku 1989  systematicky, svedomite a cieľavedome

aj uskutočňujú. Vari iba s výnimkou prostitúcie, ktorá nezá-

visí od  spoločenského systému, ale výlučne  od ponuky takto

pracujúcich dám a od dopytu  takto orientovaných pánov v ľu-

bovoľnej spoločnosti. Brutalita, hrubosť, ignorácia pozitív-

nych medziľudských vzťahov, vraždy, lúpeže, znásilnenia, ru-

vačky, drogy, perverznosti, takto  sa dá v stručnosti zhrnúť

hodnotový systém, aký sa do  občanov leje cez desiatky tele-

víznych satelitných programov 24 hodín denne. Vojny a krvavé

zločiny sa  prenášajú v priamom  prenose a prahová  odolnosť

spoločnosti  voči týmto  jedom klesá.  Aby tento  import ne-

hodnôt sa čímsi ideologicky zdôvodnil, tak systém konzumných

hodnôt konzumnej  spoločnosti sa do nás  vtĺka dennodenne zo

všetkých médií, tlačí, televíznych kanálov, rozhlasových vy-

sielačov ako jediné správne  hodnoty moderných ľudí liberál-

nej, pluralitnej a trhovo orientovanej spoločnosti.

 

     Ak ľudia takýto  zdeformovaný hodnotový systém akceptu-

jú,  tak  našu  spoločnosť  nemôže  pozdvihnúť,  skultúrniť,

ochrániť  či  pozitívne  orientovať  žiadny minister vnútra,

žiadny minister práce, sociálnych vecí a rodiny alebo kultú-

ry. Títo predstavitelia  výkonnej moci parlamentnej demokra-

cie môžu iba vytvoriť  rámcové spoločenské pozitívne predpo-

klady na iné pozitívne  hodnotové systémy. A tento pozitívny

spoločenský rámec sa aplikuje iba v prípade, ak tieto hodno-

ty akceptujú aj občania. Rovnako môžu vytvoriť legislatívne,

motivačné alebo sankčné mechanizmy umožňujúce pozitívne for-

movanie spoločnosti. Nič viac a nič menej.

 

     Je príznačné,  že krajiny, z ktorých  sa tento prúd ne-

hodnôt k nám importuje, ba doslova valí, sa potrebujú sebao-

čisťovať a preukazovať, že to  nie ony sú pelešou lotrovskou

a zločinnosti,  násilia, ale  vinníkmi sú  pochybné štáty na

východ od kedysi nimi skonštruovanej bývalej železnej opony.

 

     Pozrime sa teda na prvok a subsystém zla, akým je teraz

pertraktovaná detská pornografia a s tým úzko súvisiaca det-

ská  prostitúcia.  Fakty  o  týchto skutočnostiach zistených

u nás uviedla v bohatej miere  denná tlač, nebudem ich preto

opakovane uvádzať, a podrobne,  veľmi detailne to uviedol aj

pán minister vnútra. Celá  kauza detskej pornografie, ako to

bolo dokumentované,  k nám bola importovaná  tak, ako aj os-

tatné celospoločenské  choroby, a teraz západné  médiá v zá-

padných  štátoch s  pôžitkom a  pokryteckým pohoršením  toto

zverejňujú, ako keby Slovensko bolo akousi tradičnou Sodomou

a Gomorou.

 

     Ohromujúcim faktom  je však to, že  celé pózovanie det-

ských modeliek v polonahote alebo  v úplnej nahote za dohod-

nutý honorár schválili a  dohodli rodičia týchto detí, ktorí

za  šilingy  konzumnej  spoločnosti  predali kupliarom svoje

vlastné deti. Inštitúty činné v trestnom konaní či minister-

stvo práce, sociálnych vecí a rodiny môžu iba vytvárať pred-

poklady  alebo v  predstihu či  následne stíhať východiskové

predpoklady,  alebo tragické,  poľutovaniahodné dôsledky. Ak

ľudia  nemajú v  sebe zabudovaný  kvalitný hodnotový  systém

s vôľou ho  akceptovať, s mechanizmom  vlastnej sebakontroly

na báze vlastnej sebaúcty a úcty k svojim blížnym, tak žiad-

na parlamentná rozprava k  tejto problematike na tomto stave

spoločnosti nič nezmení.

 

     Vedome  som sa  zatiaľ nedotkol  faktu, že  pri sčítaní

obyvateľov roku 1990 sa až 70 % obyvateľov Slovenska prihlá-

silo do  komunity veriacich ľudí.  Pre Európu a  svet to bol

ohromujúci fakt po štyridsiatich rokoch ateistickej diktatú-

ry, počas  ktorej mohli vtedajší  ideológovia iba zatrpknuto

konštatovať, že kostoly sú doslova  preplnené ľuďmi a sú čím

ďalej  tým preplnenejšie,  zatiaľ čo  ich agitačné strediská

zívali prázdnotou.  Tento úžasný kredit  spoločnosti sa však

v nedostatočnej miere prejavuje  na našom hodnotovom systéme

spoločnosti. Ale  ja to nehodlám  podrobne analyzovať, prečo

je  to tak.  Nie je  to náhodou  dôsledok toho, že kazateľne

kostolov sa  postupne menia na  rečnícke tribúny politických

hnutí, ktorých Ježiš Kristus  evidentne členom nebol? Nie je

to tým, že pre toto politické hnutie sa stala synonymom spo-

ločenská nenávisť a netolerancia a že s ušľachtilo znejúcimi

pojmami  kresťanstva a  demokracie sa  dominantne spája  iba

túžba  po moci,  šírení strachu,  vyhrážky legitímnej vláde,

dokumentovanie  hrozením päsťou  z tribún?  Nevíťazí v tejto

sfére forma pred obsahom,  fasáda pred interiérom, vonkajšia

kamufláž pred skutočnou ľudskou vnútornou hodnotou? Nedegra-

duje vnútorný  mravný hodnotový systém na  chválenie sa von-

kajšou formou? Neprispieva sa  tak k erózii hodnotového sys-

tému ľudí a spoločnosti výraznejšou  mierou, než sa to poda-

rilo kedysi ateistickým lektorom?

 

     Dámy a  páni, končím tam, kde  som začal. Spoločnosť je

presne taká odolná voči zlu  a kriminalite, ako je postavený

jej  akceptovaný  pozitívny   program,  program  pozitívnych

hodnôt, a ten sa v zdravej spoločnosti tvorí doma, v rodine,

osobným  príkladom. Naše  deti,  naši  mladí ľudia  sú takí,

akých ich  vyformovali ich rodiny  a ich živé  ľudské vzory.

V plnom rozsahu to platí aj  o detskej pornografii a detskej

prostitúcii. Rýchly a krajne tvrdý postih páchateľov s celým

reťazcom orgánov činných v  trestnom konaní môže pôsobiť buď

ako odstrašujúca spoločenská výstraha pre potenciálnych zlo-

čincov, alebo  ako veľmi prísny  trest páchateľom, ale  môže

vytvoriť iba predpoklad v takom rozsahu, aby sa našej kraji-

ne najradšej na míle vyhýbali. Dámy a páni, ťažisko odolnos-

ti našej  spoločnosti voči zločinnému jedu  tohto druhu musí

spočívať v  imunite jedincov, v imunite  skupín a hodnotovom

systéme  celej  spoločnosti  voči  tomuto prívalu zločinného

zla.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Faktická poznámka - pán Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     To, čo pán poslanec  Hofbauer odsudzuje, t. j. konzumný

spôsob spoločnosti, hedonizmus  atď., samozrejme, každý nor-

málny človek mu podpíše, je to  tak, ale to, že túto príčinu

vidí len na Západe, a z toho viniť Západ, že to preniká sem,

je, podľa mňa, absolútne nepochopenie podstaty problému.

 

     Pán poslanec Hofbauer, vy predsa  viete, tak ako to vie

azda každý z  tu prítomných, že podobné veci  sa diali aj za

predchádzajúceho režimu,  ale diali sa  len na úrovni  "ver-

chušky". Už som tu spomínal prípad Babinský. A ďalej, tu ide

o to, že predchádzajúci režim, ktorý mal sklon zaviesť tota-

litu, policajný štát a podobne, si veľmi starostlivo chránil

to, aby "výsady", ktoré  zneužíval voči spoločnosti, na dru-

hej strane nemal možnosť páchať - podľa známeho ľudového po-

rekadla "Čo  je dovolené pánovi, nie  je chámovi" - obyčajný

človek, a tým aby on mal pokoj a to svoje hnojisko, s prepá-

čením,  si jednoducho  takýto príslušník  verchušky chránil.

Ale tu  ide o iné. Tu  ide o to, že  naozaj každý človek, ak

nemá určité  zásady, k tomuto  hedoizmu, k tomuto  sklonu je

jednoducho náchylný. A tu si treba všimnúť, že sa to sem ne-

donáša importovane.

 

     Pozrite sa,  Neografia, účelové zariadenie  Matice slo-

venskej, ktoré dostala Matica  slovenská za symbolickú koru-

nu, profituje na tom, že tlačí  tvrdé porno. A proti tomu sa

neozval ani žiadny činiteľ Matice slovenskej. Čo to je, pro-

sím vás, za prístup k obrode národa? (Potlesk.)

 

     Záverom chcem  konštatovať, že také  prístupy, ktoré by

mali  vidieť  všetko  zlo  len  v  tom, že sme konfrontovaní

s iným druhom chápania ľudskej slobody,  než to bolo v pred-

chádzajúcom režime, sú, podľa  mňa, nebezpečné nie preto, že

azda  sú nesprávne,  ale preto,  že sú  doslova zavádzajúce,

pretože skutočné nebezpečenstvo je tu, v nás, nie na Západe,

nie niekde mimo našich hraníc, ale priamo v našej spoločnos-

ti.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Čarnogurský - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán poslanec Hofbauer, prezentovali  ste opäť svoju ob-

ľúbenú a pohodlnú teóriu o tom,  že všetko zlo, v tomto prí-

pade detská pornografia,  prípadne prostitúcia, je výsledkom

akéhosi západného sprisahania  proti bývalým exkomunistickým

krajinám, ale v každom prípade proti Slovensku.

 

     Pán poslanec,  ako si potom  vysvetlíte, že vôbec  táto

debata vznikla na základe toho, že rakúsky časopis alebo ra-

kúski novinári odhalili toto  hniezdo detskej pornografie na

Slovensku, táto dnešná debata vznikla z toho, že to objavili

rakúski novinári,  a nie slovenská  polícia. V tom  je jadro

problému. Ako to viete dať do svojej teórie o tom, že detská

pornografia  na  Slovensku  je  výsledkom  akéhosi západného

sprisahania, v tomto prípade  proti Slovensku? Prečo sloven-

ská  polícia nebola  schopná zavčasu  zasiahnuť, odhaliť  to

a zlikvidovať toto západné sprisahanie proti Slovensku?

 

     Vo svojej reči ste použili termín "nimi", teda západný-

mi štátmi "skonštruovanej železnej opony". Pán poslanec, zá-

padné štáty  postavili ostnatý drôt a  mínové polia na svoje

hranice, alebo ich postavili  východné štáty, takto si upev-

nili  svoje  hranice  a  strieľali  na  ľudí,  ktorí utekali

z východu na  západ? Musím povedať,  že som veľmi  sklamaný,

pán poslanec, z vášho prejavu aj z toho hľadiska, že si mys-

lím,  že detská  pornografia  a  detská prostitúcia  je druh

trestnej činnosti, proti ktorej by sme sa mali všetci posta-

viť a každý vari  vymýšľať podľa svojich možností účinnejšie

opatrenia na boj proti tejto detskej pornografii a prostitú-

cii. Naproti tomu  vy ste svoj prejav využili  na útok proti

KDH, pravdepodobne zo zlosti nad tým, že vôbec sme presadili

tento bod do programu rokovania Národnej rady. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

   Ďakujem. Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Hofbauer, nemyslíte  si, že psia povinnosť

vlády Slovenskej  republiky, ale aj  tohto parlamentu, nášho

parlamentu, je  reagovať na tento jav,  ale nielen na tento,

prijímať opatrenia  a zákony, ktoré by  vedeli tomuto zabrá-

niť? Ja si nemyslím,  že neexistencia sociálnych istôt, roz-

leptanie  Policajného zboru,  hľadanie vnútorného nepriateľa

v Slovenskej  republike, sú  javy, ktoré  tomu nenapomáhajú.

Dúfam, že si nemyslíte ani vy, že napríklad existencia ukra-

jinskej alebo inej mafie je  import zo Západu. Myslím si, že

to sú naše problémy, ktoré neriešime, neschopnosť niektorých

orgánov a neochota niektorých orgánov reagovať na stav, kto-

rý tu je.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Dámy a páni,

 

     je mi ľúto, že taká otázka, ako je v podstate boj proti

kriminalite, hoci len v zúženej forme, vo forme detskej por-

nografie, si zase oblieka politické tričká. To naozaj, podľa

mňa, dobré  nie je. Myslím si,  že každý diskusný príspevok,

ktorý úprimne chce riešiť túto problematiku, treba vítať bez

ohľadu na to,  či je to príspevok z  ľavej, z pravej strany,

alebo zo stredu.

 

     A teraz pár slov k pánu doktorovi Ficovi. Ja si myslím,

že pán doktor Fico hovorí len o jednej časti tohto boja.  On

hovorí o následku,  ale nehovorí o príčinách. A  práve v tom

nesúhlasím s  pánom kolegom, myslím,  že dnes to  tu povedal

pán Prokeš,  že tu nejde  o korene. Tu  ide o korene.  Treba

hľadať príčiny,  prečo vôbec trestná  činnosť vzniká. Myslím

ši,  že príčina  je v  tom, že  devalvácia duchovných hodnôt

v uplynulých štyridsiatich rokoch  prináša svoje ovocie. Som

toho názoru, že kto je čestný od mala, tak bude čestný vždy.

Komu sa už v rodine vštepujú zásady slušnosti, spravodlivos-

ti, tak bude slušný vždy, bude spravodlivý vždy.

 

     Súhlasím s pánom Čarnogurským, že boj proti kriminalite

by mal  byť otázkou všetkých, nielen  otázkou polície. Nikdy

ho sami nezvládnu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

    Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán  poslanec Pittner,  mňa podozrievať  z glorifikácie

predchádzajúceho  režimu, myslím,  že bolo  celkom zbytočné.

Nemôže to nastať,  lebo to jednoducho vo mne  nie je. S tými

ostatnými pripomienkami, samozrejme, môžem plne súhlasiť.

 

     A k pánu poslancovi Čarnogurskému - chcel som zvýrazniť

budovanie pozitívnych  hodnôt. Veď to,  o čom sa  tu bavíme,

ako sám potvrdil  minister vnútra, sa dialo s  vedomím a pí-

somným súhlasom  rodičov. A na toto  som chcel práve upozor-

niť, že ide o hlbokú vnútornú deštrukciu vnútorných ľudských

hodnôt  na svojej  spoločnosti. Toto  je varovná skutočnosť.

A toto ma viac  trápi  ako sto zákonov, pán  Bugár, ktoré by

sme prijali, pretože to je všetko len následné, to je repre-

sívne. Ten  hodnotový systém musí  byť zabudovaný v  ľuďoch,

rodinách, v deťoch, v mladých ľuďoch od začiatku.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     osobne som  rada, že sa  tomuto problému venujeme,  ale

chcela  by som  doplniť, resp.  zareagovať na  pána poslanca

Čarnogurského, ktorý, žiaľ, prišiel neskôr na túto rozpravu,

hoci sám inicioval, aby sme sa touto problematikou zaoberali

v parlamente.

 

     Pán poslanec, nebola to iba vaša iniciatíva. Už 4. sep-

tembra Parlamentný  klub žien, konkrétne  pani predsedníčka,

pani poslankyňa Bartošíková požiadala pána ministra, aby nám

dal  doklady o  páchaní tejto  činnosti, a  Parlamentný klub

žien sa zišiel a tejto  problematike sa začal venovať. Pova-

žovali sme to  iba za prvý krok, ktorý  sme urobili, pretože

nás naozaj veľmi hlboko znepokojuje.

 

     Chcela by som povedať  pánu poslancovi Ficovi, ktorý sa

zameral  správne na  prevenciu, že  iba polícia  a iba tieto

zložky sa nemôžu venovať prevencii, že je to problém každého

z nás, nie  iba vlády. Tá  v zmysle tých  funkcií, ktoré jej

patria, sa  musí touto problematikou,  samozrejme, zaoberať.

Ale aj každý z nás, pretože tak ako v minulosti nebolo účin-

né, keď  sa vytvárali rôzne  ministerstvá, pretože minister-

stvá a iba vláda tento problém nezvládne, tu sa musí do neho

zapojiť každý  z nás. A  tá prevencia naozaj  musí mať oveľa

účinnejšie formy, ako to bolo  doteraz. Platí to  o drogovej

závislosti,  o  šírení  aidsu,  o  prostitúcii,  pornografii

a všetkých týchto negatívnych  spoločenských javoch, pretože

tie sú  veľmi navzájom pospájané. Jeden  jav súvisí s druhým

a šírenie jedného javu ovplyvňuje šírenie druhého javu.

 

     A ešte veľmi stručne k pánu poslancovi Ficovi, ja s ním

vo väčšine súhlasím,  s tým, čo povedal, ale  s jednou vecou

by som nesúhlasila. Ja som sa totiž vo svojej bývalej profe-

sii  venovala aj  za hlbokej  totality problematike týraných

žien.  A vlastne  znásilnenie, prostitúcia,  nútenie rôznych

týchto činností, ktorými sa dnes  zaoberáme, boli aj v minu-

losti, len  sa natoľko nesledovali práve  pre tie okolnosti,

ktoré ste spomenuli - hanba, zakrývanie v rodine a podobne.

 

     Myslím si, že zriadenie  nejakého finančného fondu, aby

štát nejakým spôsobom finančne  odčiňoval tieto ženy, žiadne

peniaze,  pán poslanec,  nemôžu tú  traumu, ktorú znásilnená

žena utrpí,  žiadnym spôsobom kompenzovať.  Takže myslím si,

že  by sa  mali hľadať  iné formy  kompenzácie. Napríklad vo

svete existujú  zariadenia pre týrané ženy  a deti. A myslím

si, že aj u nás by mali vznikať a už sú aj urobené prvé kro-

ky na to, aby takéto zariadenia vznikali. A myslím si, že by

sa  mali rozširovať,  pretože to  nie je  otázka peňazí, ale

otázka starostlivosti  o túto traumatizovanú ženu,  a u detí

to ešte platí stonásobne viac.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     osobne si myslím, že  nie je vhodné odpútavať pozornosť

od prerokúvanej problematiky a  riešiť problémy minulého re-

žimu alebo problémy Západu. Riešiť problém je potrebné v sú-

časnosti teraz  u nás. Je potrebné  analyzovať príčiny tohto

stavu, týchto javov, prijať účinné opatrenia, počínajúc pre-

venciou a  v prvom rade skvalitnením  práce v zložkách Poli-

cajného zboru  nielen v oblasti personálnej,  ale aj v tech-

nickom vybavení  špeciálnych útvarov, pretože  nie je celkom

vhodné alebo správne, ak Policajný zbor určitým spôsobom ne-

dosahuje  svoju  autoritu  a  občania  vidia skôr prepojenie

príslušníkov Policajného zboru na kriminálne podsvetie.

 

     Pán minister vnútra hovoril  o oblasti legislatívy, ale

podotýkam, že legislatívny proces je dlhodobou záležitosťou,

a práve v tejto oblasti si myslím, že sa dajú prijať okamži-

té operatívne opatrenia, ktoré sú v kompetencii rezortu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Pán poslanec Hofbauer, vaše slová  o tom, že máte obavy

o hodnotový systém na Slovensku, sa dobre počúvajú a rovnako

mám tieto  obavy. Je však  škoda, že ste  sa nezamysleli nad

tým, že vy a vaši mnohí kolegovia tu v tejto snemovni už dva

roky jednotlivými hlasovaniami práve tento hodnotový morálny

systém na Slovensku obraciate hore nohami. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán Palacka. Nech sa páči, pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem pekne, budem mať, samozrejme, vecnú pripomienku.

 

     Bol  by som  nerád, keby  moje vystúpenie  bolo chápané

tak, že oblasť  prevencie viažem iba na políciu.  Ja som iba

chcel zdôrazniť, že treba zmeniť filozofiu polície z polície

proti občanovi na políciu pre  občana. A chcel som zdôrazniť

aj to, aby naozaj polícia  bola tá, ktorá bude zohrávať pri-

márnu úlohu v  prevencii. Ale súčasne som hovoril  o tom, že

popri  polícii tu  musí byť  komplexný systém  vzťahov medzi

školami, rodičmi, deťmi, sociálnymi kurátormi a represívnymi

zložkami. Len tento systém nám pomôže vyhľadávať konkrétnych

páchateľov. Ja to tiež, samozrejme, vidím komplexne, len som

upozorňoval na nedostatky, ktoré sú v preventívnej práci po-

lície.  Pani kolegyňa,  je naozaj  nenormálne, keď  policajt

potrebuje ísť za podnikateľom a  pýtať si peniaze od sponzo-

ra, aby  mohol vydať nejakú  publikáciu o prevencii  v danom

okrese.

 

     Rovnako by som bol nerád,  ak by som bol pochopený tak,

že do roku 1989 tu  nebola podobná kriminalita. Bola. Lenže,

ak si  zoberieme štatistiky, tak  ľahko zistíme, aký  prudký

nárast nastáva po roku  1989. Napríklad znásilnenia vzrástli

v niektorých obdobiach až o 60 a  70 % v porovnaní s obdobím

do roku 1989. Preto som  len konštatoval, že boli tu pravde-

podobne  mechanizmy, ktoré  boli účinnejšie,  ako tie, ktoré

máme dnes, alebo ktoré sme opustili.

 

     A posledná poznámka k  spomínanému fondu. Povedali ste,

že peniaze nič nepomôžu. Plne s vami súhlasím, že trauma že-

ny, ja to neviem ako muž posúdiť, ale čo som aspoň preštudo-

val, je  podľa všetkého veľmi  veľká a domnievam  sa, že fi-

nančná  odmena je  aspoň čiastočným  zadosťučinením. Zoberte

si, pani kolegyňa, že ak je žena znásilnená na Slovensku, ja

to opakujem, ak je znásilnená na  Slovensku a nič sa jej ne-

stane, pokiaľ ide o fyzické zdravie a o  majetok, nemá právo

na žiadnu  finančnú kompenzáciu. Jednoducho  to je v  Európe

čosi nenormálne. Automaticky psychická trauma, ak tu je, tak

má právo  žiadať o primeranú kompenzáciu.

 

 

     A mňa  mrzí najmä to, že  stále rozprávame o prevencii,

ale  štátu sa  nepodarilo sformulovať  základné rady občanom

- prosím vás,  urobte toto, urobte  toto, a keď  to urobíte,

zminimalizujete  riziko  trestného  činu.  My  sme  sa  o to

v strane pokúsili, napríklad prvýkrát som s kolegami sformu-

loval niečo pre deti, čo deti majú robiť, ako sa majú vycho-

vávať k tomu, aby sa nestali obeťou trestného činu pohlavné-

ho zneužívania. To isté v  prípade znásilnenia. Toto je prí-

stup k  ľuďom. Jednoducho vyučovať ľudí, ako sa správať, aby

sa nestali obeťou trestného činu.  Represia, to už je nesko-

ro. To už je spáchaný trestný  čin a to už len niekoho tres-

táme.

 

     A  súhlasím s  poznámkou,  ktorá  tu bola  povedaná, že

žiadny trest nevylieči pedofila. Žiadny trest.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Bartošíková.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

 

     Taká závažná trestná činnosť,  ako je šírenie násilných

trestných  činov, šírenie  drog, ich  vplyv a  šírenie už aj

medzi  mládež a  deti s  následným dopadom  na vývoj  rodiny

- posledný príbeh, ktorý sa objavil v tlači, potvrdil, že aj

naše deti sú zneužívané  na sexuálnu trestnú činnosť, nielen

niektoré ženy - je  určite prirodzeným záujmom všetkých žien

a matiek, aby sa touto  problematikou zaoberali. Chápali sme

náš záujem o celú túto škálu  problémov a o spoluprácu s mi-

nisterstvom vnútra.  Besedovanie o tejto  téme, hľadanie sú-

činnosti v  zmysle, ako to  teraz povedal pán  poslanec Fico

a ako  to naznačil  aj v  časti svojho  diskusného príspevku

v rozprave, bolo  práve podtextom otvorenia  rozpravy nielen

s ministerstvom  vnútra, ale  postupného prizývania  ďalších

zložiek spoločnosti, ktoré musia byť súčinné pri riešení ta-

kýchto závažných problémov.

 

     Táto  otázka ani  záujem žien  si nezasluhujú posmešky,

naopak,  myslím si,  že každá  zložka spoločnosti,  ktorá sa

touto  problematikou vážne  zapodieva a  konštruktívne k nej

pristupuje, si zaslúži skôr  ocenenie než pohanu. Máme medzi

sebou sociologičky,  máme medzi sebou  psychologičky, chceme

sa skontaktovať s celým radom ďalších odborníkov, nadviazali

sme úspešný  kontakt s ministerstvom  vnútra, dúfame, že  aj

poslanci  Národnej rady  budú podobným  spôsobom pristupovať

k riešeniu tohto problému, že svojimi konštruktívnymi námet-

mi upozornia  na niektoré veci,  ktoré skutočne, keď  nemajú

žalobcu, nemajú sudcu a nie sú ešte verejne známe.

 

     V takomto duchu by som chcela poprosiť pánov poslancov,

aby chápali aj aktivitu Parlamentného  klubu žien a aby chá-

pali aj  svoje vystupovania dnes na  pôde parlamentu. My sme

sa chceli  s prosbou obrátiť  aj na cirkev,  na školstvo, na

médiá, aby nám pomohli s osvetou, upozorňovať rodičov na to,

ako zavčasu odhaliť  niektoré podozrivé indície, nasvedčujú-

ce, že niečo nie je v poriadku. Chceli by sme iniciovať celý

súbor rôznych aktivít a opatrení,  a veľmi by sme chceli po-

prosiť, aby  sa na nich všetci  zúčastnili. Prosím vás, pre-

staňme sa  obviňovať a napádať. Toto  je taký vážny problém,

že by sme  aspoň dnes mohli byť konštruktívni.  Ešte raz vás

o to prosím.  A ďakujem pánu  ministrovi, že takto  pochopil

našu snahu  a že dal  príkaz svojim odborníkom,  aby nám po-

skytli vstupnú informáciu. Zároveň ho prosím aj o ďalšie in-

formácie v oblasti šírenia  drogových závislostí medzi deťmi

a mládežou a s tým súvisiaceho nárastu kriminality.

 

     Ďakujem ešte raz za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     detská pornografia a detská prostitúcia je najšpinavším

obchodom na svete. A boj proti tomuto druhu trestnej činnos-

ti by  sa mal stať  spoločnou záležitosťou všetkých.  Prosím

preto, aby ste moje nasledujúce otázky a podnety chápali ako

otázky a podnety  smerujúce k tomu, aby sme  každý vo svojej

oblasti využili svoje možnosti na  to, aby sa celkové spolo-

čenské úsilie na potláčanie tohto druhu kriminality zvýšilo,

zefektívnilo,  jednoducho, aby  sme dosiahli  reálne úspechy

pri potláčaní tohto druhu trestnej činnosti.

 

     V  tejto súvislosti  treba povedať  toľko, že  trestnou

činnosťou páchanou na deťoch by  sa mali zaoberať útvary za-

merané na boj s organizovaným  zločinom. Už z toho, čo vyšlo

najavo, napríklad v súvislosti s poslednou aférou Jiřího K.,

vyplýva, že je to naozaj organizovaná trestná činnosť, orga-

nizovaný zločin, a to znamená,  že je odôvodnené, aby sa tým

zaoberali nie  iba jednotlivé policajné útvary  - povedal by

som - všeobecne, ale aby sa s tým zaoberali útvary na potlá-

čanie organizovanej trestnej činnosti.

 

     V  tej súvislosti  by som  mal otázku  na pána ministra

vnútra, či sa neznižuje účinnosť práve týchto útvarov na po-

tláčanie organizovanej trestnej činnosti  v súvislosti s vý-

menami riadiacich pracovníkov v  týchto útvaroch a opäť ďal-

šou reorganizáciou,  ktorá by tieto útvary  mala rozdeliť na

osem krajov. Ďalej, príslušníci nášho Policajného zboru majú

možnosť a aj  chodia na stáže a študijné  pobyty do zahrani-

čia. Na stáže a študijné  pobyty k policajným útvarom vyspe-

lých zahraničných štátov. V  tejto súvislosti vyvstáva otáz-

ka, či  boli v zahraničí policajti,  ktorí sa zaoberajú pro-

blematikou trestnej činnosti na deťoch, a či získané poznat-

ky zo zahraničia boli využité v policajnej praxi. Ak tak ne-

bolo, pripúšťam, že tak nemuselo byť, a nevidím v tom žiadne

nejaké politické  previnenie, myslím si, že  by bolo vhodné,

aby  v budúcnosti  pri plánovaní  týchto zahraničných  stáží

a študijných pobytov sa do ich programu zapracovali aj stáže

alebo osobitné  školenia na potláčanie  tohto druhu trestnej

činnosti.

 

     Zaujímalo by  ma tiež, či je  spracovaná koncepcia boja

proti trestnej  činnosti páchanej na  deťoch a mládeži.  Sme

svedkami  toho,  ako  rozvoj  techniky  rozvíja  aj možnosti

páchateľov trestnej činnosti. Mali by sa, samozrejme, rozví-

jať aj možnosti Policajného zboru pre boj proti kriminalite.

V tej súvislosti by ma  zaujímalo, či existuje na policajnom

prezídiu analytický rozbor, ktorý  z otvorených zdrojov zís-

kava  informácie o  možnostiach páchania  trestnej činnosti.

Napríklad na  Internete sú ponuky na  detskú pornografiu, či

sú tieto poznatky vyhodnocované. Koniec koncov, opäť sa vrá-

tim k  poslednej afére. Táto  aféra vznikla tak,  že rakúski

novinári vyhodnotili ponuky publikované, inzerované v legál-

nych časopisoch.

 

     V tejto súvislosti vyvstáva potreba novelizovať Trestný

zákon, a teraz opravdivo, a to sprísniť trestné sadzby v pa-

ragrafoch, ktoré už teraz  postihujú takúto trestnú činnosť.

Mám  na mysli  predovšetkým paragraf  o ohrozovaní mravnosti

detí a mládeže, prípadne  zaviesť do Trestného zákona ďalšie

ustanovenia, ktoré by dávali orgánom činným v trestnom kona-

ní širšie možnosti postihovať túto trestnú činnosť. Konečne,

zrejme by  bolo treba uvažovať  o zmene súdnej  príslušnosti

pri pojednávaní a súdení páchateľov detskej trestnej činnos-

ti  proti deťom,  a to  tak, aby  tam nebola výlučná miestna

príslušnosť, to znamená podľa miesta spáchania trestného či-

nu, ale prípadne aby boli  po krajoch vytvorené osobitné se-

náty, ktoré by sa zaoberali touto trestnou činnosťou.

 

     A v súvislosti opäť s poslednou aférou, ktorá toto celé

spustila, ale ktorá je iba kvapkou  v mori, chcel by som po-

ukázať  na to,  že minulý  týždeň ten  istý rakúsky  časopis

News, ktorý vlastne odhalil Jiřího K., publikoval ďalší člá-

nok  na tému  detskej pornografie,  a tu  sa v súvislosti so

Slovenskom píše, že existujú dve agentúry, jedna sa volá Top

model  a druhá  Irina. Z  článku nie  je zrejmé, či existujú

v Rakúsku, alebo na Slovensku. V  každom prípade Jiří  K. má

v nich svoj podiel. Tieto agentúry majú takpovediac databázu

asi  o  200  deťoch   zo  Slovenska  a  pravidelne  inzerujú

v rôznych časopisoch a vlastne ponúkajú svoje služby. Zaují-

malo by ma, či Policajný zbor Slovenskej republiky vie vôbec

o existencii týchto agentúr, či ich vyhodnocuje  a aké kroky

podnikol na likvidovanie  tejto trestnej činnosti prinajmen-

šom na Slovensku. V tej  súvislosti by ma tiež zaujímalo, či

Jiří K. je slovenským občanom a či existuje možnosť prípadne

mu slovenské občianstvo odňať.

 

     Končím tým, čím som aj začal. Detská prostitúcia a por-

nografia je  druhom trestnej činnosti, ktorá  vyžaduje a za-

sluhuje si, aby sa prekonali akékoľvek vzájomné delenia ale-

bo  vzájomné  výhrady  z  iných  oblastí,  či politiky alebo

z iných oblastí  ľudskej činnosti, a aby sme spoločne vypäli

všetky sily  na zlikvidovanie tohto  druhu trestnej činnosti

prinajmenšom na Slovensku.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi.  Nech sa  páči, prihlásila sa

pani ministerka Keltošová.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi niekoľko stručných poznámok nielen k priebe-

hu diskusie v pléne, ale aj informácií z prvej svetovej kon-

ferencie proti  komerčnému zneužívaniu detí  v Štokholme, na

ktorej som sa zúčastnila.  Predovšetkým by som chcela dostať

debatu, ktorá tu bola, do pragmatickej roviny v zmysle odpo-

rúčaní  svetovej konferencie,  ktorá sa  konala pod záštitou

švédskej kráľovnej, manželky  po bývalom švédskom premiérovi

pánu Olafovi Palmem, a takisto pod záštitou UNICEF a ďalších

organizácií, ktoré pôsobia v  rámci OSN. Znovu podčiarkujem,

že ide o odporúčania. Vysvetlím  potom neskôr, prečo sme ne-

prijali závery alebo uznesenia, ktoré by boli právne záväzné

pre všetky členské štátny OSN.

 

     Predovšetkým  by  som  chcela  uviesť  aj  v súvislosti

s touto diskusiou, že  pojem komerčného sexuálneho zneužíva-

nia detí má viaceré dimenzie. Na konferencii odznelo, že se-

xuálne  zneužívanie detí  na účely  prostitúcie, pornografie

ale  aj nútenej  práce detí,  je vlastne  novodobým otrokár-

stvom. Chcela  by som znovu podčiarknuť,  že šírenie detskej

pornografie  je iba  jednou súčasťou  komerčného zneužívania

detí. Nechcem nijako podceňovať aj túto časť danej problema-

tiky, ale myslím si, že tu odznelo vo viacerých vystúpeniach

poslancov, že aj detská pornografia veľmi úzko súvisí s det-

skou prostitúciou. V podstate je to takisto nútená práca de-

tí a veľkú  rolu hrá tu v prevencii  rodina, škola a spoloč-

nosť ako taká.

 

     Jedným z odporúčaní  svetovej konferencie proti sexuál-

nemu  zneužívaniu detí  bolo aj  odporúčanie, ktoré zaväzuje

novinárov členských štátov k  tzv. etickej samoregulácii. Ja

viem, že  naši nezávislí novinári nemajú  radi tento termín,

odznel na konferencii, preto ho  používam. Chcela by som vám

dať takisto  do pozornosti nedostatok  etickej samoregulácie

našich  médií, konkrétnych  časopisov, týždenníkov, obrázko-

vých periodík. Myslím, že ich netreba menovať, spomeniem len

jeden príklad Fiškál, ale aj ďalšie periodiká, ktoré s obľu-

bou píšu  o rôznych sexuálnych deliktoch  či dospelých alebo

detí, čím  nepriamo chorým ľuďom,  pedofilom, dávajú vlastne

návod  na  vyskúšanie  nových  techník.  Nemôžem sa vyrovnať

s tým, že  nezávislé médiá si  takto zvyšujú svoje  náklady.

Chápem ekonomickú stránku veci, ale nesúhlasím s tým, aby sa

venovalo  toľko priestoru  podrobným detailným  opisom či už

sexuálneho zneužívania, alebo dokonca vrážd. Preto to tu, na

tejto pôde deklarujem verejne a  myslím si, že sa to stretne

s pochopením u tej časti redaktorov, ktorí majú pocit zodpo-

vednosti  nielen voči  sexuálne zneužívaným  deťom, ale voči

verejnosti ako takej.

 

     Súčasťou týchto odporúčaní, o  ktorých hovorím, boli aj

legislatívne  opatrenia, v  našom prípade  ide o novelizáciu

Trestného zákona.  Odznelo tu viacero návrhov  zo strany po-

slancov,  či  už  z  SDĽ,  KDH,  na  spôsob riešenia v rámci

trestnoprávnych predpisov. Napriek určitým pochybnostiam, či

samotné  legislatívne opatrenia  zlepšia situáciu,  som pre-

svedčená,  že tak  ako v  každom kultivovanom  demokratickom

štáte, a  najmä pokiaľ ide  o parlamentnú pôdu,  práve tu by

mali vzniknúť iniciatívne poslanecké  návrhy, ktoré by mohli

urýchlene   riešiť,   alebo   zastrešiť  legislatívno-právnu

oblasť. Ak tu pán poslanec Gaulieder a ďalší poslanci vyslo-

vili názor,  že treba urýchlene  riešiť cez novely  zákonov,

resp.  Trestného zákona  niektoré kritické  javy, pýtam  sa,

prečo nevyjdete s iniciatívou. A teraz to nevzťahujem len na

poslanca Gauliedera, ale aj na ďalších poslancov vrátane pá-

na poslanca Fica, prípadne  pána poslanca Čarnogurského, kde

si  myslím, že  naozaj bez  akéhokoľvek politického  podtónu

privítame  - či  už ministerstvo  vnútra, zdravotníctva, náš

rezort - vaše iniciatívne  poslanecké návrhy a budeme spolu-

pracovať pri predpokladanej novele Trestného zákona.

 

     Na vašu informáciu - v našom Trestnom zákone,  naštudo-

vala  som si  ho podrobne  pred konferenciou,  máme medzeru,

najmä  pokiaľ ide  o súkromnú  držbu a  súkromné premietanie

pornokaziet. Je  u nás postihované.  Sú dve oblasti  - je to

produkcia  a distribúcia,  ale nie  je postihované  súkromné

premietanie. Je to námet aj pre poslancov. Tým nechcem pove-

dať, že bez  inštitucionálneho zastrešenia, bez dostatočného

finančného zabezpečenia policajných  zložiek, problém sa sám

vyrieši  cez legislatívu,  to vôbec  nie. Ale  myslím si, že

najprv musí  ísť legislatíva, samozrejme, aj  v rámci návrhu

zákona o štátnom rozpočte, lebo  aj to je legislatíva, a ďa-

lej mali by sme pokračovať  v budovaní inštitúcií, ktoré po-

môžu pri prevencii tejto trestnej činnosti.

 

     Je zaujímavé, že na konferencii odzneli veľmi rôznorodé

názory prítomných ministrov. Chcem vám povedať, že problema-

tika  komerčného sexuálneho  zneužívania detí  bola na tejto

konferencii  posudzovaná veľmi  diferencovane, podľa krajiny

pôvodu jednotlivých reprezentantov. Sú krajiny v juhovýchod-

nej Ázii  (India,  Bangladéš, Thajsko, samozrejme, nevyníma-

júc), kde reprezentanti, zástupcovia vládnej moci, sa cítili

až do určitej miery dotknutí niektorými našimi návrhmi, mys-

lím teraz časť Európy, prípadne amerického kontinentu, okrem

Južnej Ameriky, pretože sme  sa dotkli dvoch veľmi citlivých

oblastí, a myslím, že aj  preto závery konferencie boli pre-

mietnuté len do roviny odporúčaní.

 

     Ide predovšetkým o oblasť náboženských tradícií v tých-

to štátoch juhovýchodnej Ázie, kde detská prostitúcia je sú-

časťou náboženských  rituálov. Tam sme  jednoducho neuspeli,

tam sme  sa nestretli s pochopením.  V Indii existujú určité

náboženské sekty, spomeniem len sektu Devadáši, ktorá vycho-

váva generácie žien, detských  prostitútok, na chrámové úče-

ly.  Myslím, že  netreba ďalej  rozvíjať túto  tému. Členské

štáty majú rovnaké právo na svoj názor v OSN, ako máme my.

 

     Druhá  oblasť, kde  sme  na  konferencii -  ministri za

Európu - neuspeli, boli naše návrhy, resp. návrhy na uznese-

nia a  závery v ekonomickej oblasti.  Niektoré štáty juhový-

chodnej Ázie profitujú na nútenej detskej práci pri určitých

tradičných remeslách, ako je  výroba kobercov, šperkov a po-

dobne, dokonca  chudobné vrstvy v týchto  krajinách si takto

riešia svoje  ekonomické problémy - predajom  detí  na tieto

účely. Ja som  mohla na konferencii len zdôrazniť,  že u nás

existuje už v Zákonníku práce všeobecný zákaz detskej práce,

čiže ani v tejto oblasti  sme neboli krikľavým prípadom, ale

atmosféra, ktorá bola na konferencii, pokiaľ vystupovali mi-

nistri z  týchto krajín, nenaznačovala  nejaký zásadný obrat

v myslení, a  už vôbec nie  v legislatíve príslušných  člen-

ských štátov. Toto by som vám tiež chcela dať do pozornosti,

že ak hovoríme o  komerčnom sexuálnom zneužívaní detí, nejde

len o oblasť pornografie.

 

     Ďalej by som sa chcela v stručnosti vyjadriť k tomu, čo

tu odznelo  vo vystúpení pána poslanca  Hofbauera a pána po-

slanca Morica. Páni poslanci,  ja si nemyslím, že znovuzave-

dením prísnych  sankcií, až po trest  smrti, vyriešime tento

problém. Znovu opakujem, pedofília je choroba. Ani v bývalom

režime do  roku 1989, ani dnes  - a to mám  overené - nemáme

štatistiky o týchto ľuďoch, ktorí sú chorí. Bývalý režim, ak

teraz sme hovorili o tom,  ako v určitých oblastiach úspešne

bojoval proti týmto zvrátenostiam, zároveň treba povedať, že

bývalý režim aj utajoval štatistiky  v tomto ohľade. Čiže aj

percento nárastu  kriminality, ktoré je dnes,  - nemyslím si

a som hlboko o tom presvedčená, že v minulosti sme pedofilov

nemali. Mali  a určite sme o  nich aj vedeli, len  sme údaje

nezverejňovali. Čím nechcem ospravedlňovať tieto trestné či-

ny, patria medzi najohavnejšie.

 

     Spôsob, akým jednotlivé štáty na konferencii navrhovali

riešenie problémov, sa diferencoval podľa ich tradície, eko-

nomických možností  až po veľmi  razantné vystúpenia niekto-

rých amerických predstaviteľov, najmä mimovládnych organizá-

cií, pretože aj tie  sa zúčastňovali na konferencii, premie-

tali tam svoje dokumentárne filmy a súčasťou boli aj výstavy

fotografií. Myslím,  že stojí za úvahu  spôsob, ktorý som už

prezentovala  v médiách,  ako pristupujú  v štáte Kalifornia

k riešeniu týchto problémov, schválili zhruba pred dvoma me-

siacmi novelu trestného zákona, kde  sa hovorí, že pri prvom

sexuálnom zneužití dieťaťa súd, samozrejme, navrhne liečenie,

pri  druhom sexuálnom  zneužití dieťaťa  súd môže  rozhodnúť

o kastrácii, buď chemickej, alebo chirurgickej, a pri treťom

sexuálnom zneužití dieťaťa  tým istým páchateľom automaticky

prichádza ku kastrácii.  Stojí to za úvahu, či  by sme týmto

spôsobom mohli  uvažovať aj my, alebo  nie. Som proti trestu

smrti v týchto prípadoch, lebo tento trest nič nevyrieši.

 

     Ďalej by som chcela pánu poslancovi Hofbauerovi povedať

len  toľko, že  kresťanské tradície,  ktoré tu  spomínal, na

Slovensku  aj pod  faktami, pod  svetlom udalostí,  ktoré sa

stali v  súvislosti s detskou  pornografiou a fotografovaním

v Rakúsku, treba naozaj dať do súvislosti s rodinným zázemím

a netreba to donekonečna idealizovať - podľa  štatistík 67 %

sa prihlásilo ku katolíckej cirkvi -, donekonečna  obraz na-

šej rodiny nemôžeme idealizovať ako stabilizovaný. Rúcajú sa

tradície v  tejto oblasti, žiaľ,  nielen pokiaľ ide  o tieto

trestné  činy,  resp.  nedostatok  alebo  ohrozenie  mravnej

výchovy detí, ale  aj pokiaľ ide o incest,  o tom tu nechcem

hovoriť, je to zvláštna kapitola,  takisto sú o tom podklady

a doklady,  kde, bohužiaľ,  v rámci  rodín nemáme dostatočnú

prevenciu. Takže  nezužujme to  len na túto oblasť sexuálnej

pornografie,  teda pornografie  alebo sexuálneho zneužívania

detí.

 

     Ďalej by som chcela ešte povedať, že som pripravená, ak

gestorský výbor bude mať  záujem, dať informáciu na najbliž-

šom rokovaní výboru aj  s podkladovými materiálmi, ktoré sme

na  konferencii získali,  na diskusiu  poslancov vo  výbore.

Viem, že je to veľmi horúca téma aj pre novinárov, ale znovu

prosím a  skutočne vážne žiadam  aj poslancov a  poslankyne,

aby zvážili,  do akej miery  budú zachádzať do  detailov pri

prípadnom  medializovaní určitých  trestných činov,  pretože

pedofilovia sú ľudia chorí a  obávam sa, že prílišnou media-

lizáciou  alebo  zverejňovaním  detailných  trestných  činov

môžeme celej veci viac poškodiť, ako prospieť.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani ministerke Keltošovej. Faktická poznámka - pán

poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Pán predsedajúci, ďakujem za udelené slovo.

 

     S  väčšou časťou  vystúpenia pani  ministerky možno len

súhlasiť, jednu vec by som však  rád podotkol a chcem sa vy-

jadriť k tej časti, kde poslancov nabáda k zákonodarnej ini-

ciatíve v trestnom práve.

 

     Dúfam, že ste to  celkom vážne nemysleli. Trestný zákon

je komplexným  zákonom, kódexom, a jeho kvalite a  účinnosti

nemôže  nič viac  poškodiť  ako  nepremyslené časté  zásahy.

Stačia  už  doterajšie  zásahy,  ktoré  vláda  urobila či už

v úplatkárstve,  ktoré neprinieslo  nič, okrem  toho, že sme

plácli do vody, že u nás  sa to bude lepšie riešiť, korupcia

sa ďalej rozvíja, odhaľovanie sa neuskutočňuje a tento zákon

a táto novela  nič nepriniesla, čo sme  dopredu vedeli. Tak-

isto by bola veľmi škodlivá dosiaľ spočívajúca novela Trest-

ného zákona, zameraná na obmedzenia slobody prejavu.

 

     Prosil  by som  členov vlády  o iné.  Konečne sa začali

práce  na rekodifikácii  trestnoprávnych a občianskoprávnych

kódexov.  Intenzívne na  nich robme  a tam,  keď máme nejaké

- lebo aj  my máme nejaké -  pripomienky k platnému právnemu

predpisu, tieto názory uplatníme, ale nerobme z trestnopráv-

nych kódexov trhací kalendár.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani ministerka, nech sa páči.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Prepáčte, že si beriem slovo ešte raz, vážený pán pred-

sedajúci, ale  chcem na to reagovať,  aby prípadne v ďalších

faktických poznámkach sme sa k tomu nevracali.

 

     Pán  poslanec Benčík,  chápem vašu  obavu ako skúseného

právnika  a člena  ústavnoprávneho výboru,  že každá novela,

samozrejme, naruší  systém  Trestného zákona  alebo trestno-

právnych predpisov. Faktom však je,  čo som povedala, ak ide

o definovanie  komerčného  sexuálneho  zneužívania  detí, to

v Trestnom zákone nemáme, ide o jeden paragraf. To je to, čo

chýba, to  je tá medzera.  A chýba tam  ešte jeden paragraf,

ktorý by  okrem produkcie a  distribúcie pornokaziet zakázal

aj ich domáce premietanie a  súkromnú držbu, to je druhý pa-

ragraf. Pán poslanec, myslím,  že máte zbytočné obavy, alebo

som sa zle vyjadrila, pokiaľ ide o obmedzovanie slobody pre-

javu. Viem, že ani v  trestnom zákone, ani v ďalšom nebudeme

obmedzovať slobodu prejavu. Ide vyslovene o moje návrhy voči

masmédiám, aby zvážili možnosť v tejto oblasti, etickú samo-

reguláciu  pri prezentácii  týchto trestných  činov. To bolo

všetko.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pani ministerke.  Nech sa  páči, pán  poslanec

Fico - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Mám  jednu poznámku  k vystúpeniu  pani ministerky, keď

hovorila o  kastrácii ako o možnom  spôsobe liečenia pedofí-

lie. Opäť by som bol nerád,  keby sme mali byť v pozícii (to

sa teraz,  samozrejme, netýka vás), keby  malo byť Slovensko

alebo ešte bývalé Česko-Slovensko v pozícii nejakých žiakov,

ktorí sa  chodia učiť do zahraničia,  pretože vieme, akú po-

zornosť sme  venovali predovšetkým týmto  operatívnym zákro-

kom, a  to nielen kastrácii, ale  i stereotaktickej operácii

mozgu. Viem, koľko právnych problémov tieto zákroky spôsobo-

vali najmä  pri kvalifikácii, či ide  o významnú poľahčujúcu

okolnosť,  alebo či  vlastne páchateľ  sa iba  nechce vyhnúť

trestnej zodpovednosti tým, že takýto zákrok podstúpi. Musím

však súčasne  povedať, že výsledky alebo  štúdie, ktoré máme

na  Slovenku k  dispozícii, potvrdzujú,  že úspešnosť týchto

zákrokov nie je až taká  veľká, ako sa očakávalo. Nehovoriac

o tom, že od  stereotaxie sa upúšťa z toho  titulu, že veľa-

krát to  malo bočné následky,  a v prípade  kastrácie, to je

zaujímavé, preberajú iné žľazy tie funkcie, ktoré mali pred-

tým páchatelia. Takže v  tomto treba trošku opatrnosti. Pri-

najmenšom sú to zásahy,  ktoré narážajú na problematiku ľud-

ských práv.  A ak túto  otázku otvoríme, nemôžeme  v žiadnom

prípade túto  otázku viesť v nejakej  rovine politickej, ale

to musí  byť výslovne tím  odborníkov. Ale som  za otvorenie

tejto rozpravy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     som veľmi potešený  vystúpením pani ministerky Keltošo-

vej, rovnako  ako slovami pána kolegu  Fica, že žiadny trest

nevylieči pedofila. Naozaj zvlášť  v tejto situácii potrebu-

jeme na to upozorniť. Vhodné  a potrebné sú apely na právni-

kov, povedzme, aj na právnikov  medzi nami, aby bránili cho-

rých ľudí pred trestmi a pred  atmosférou až lynčovania cho-

rých ľudí. Hovoríme  o chorých ľuďoch, ktorí sú  ešte v mno-

hých  trestných zákonoch  kruto trestaní  za chorobu. Žiadny

trest nevylieči pedofila ani iných chorých ľudí. Je potrebné

chrániť chorých a chrániť spoločnosť pred ich chorobou. Tým-

to  smerom musíme  zamerať svoju  pozornosť - predstavitelia

zákonodarnej a štátnej  moci rovnako  ako predstavitelia - a

a povedal by som -, že v súčasnosti najmä predstavitelia mo-

ci mienkotvornej, ktorá by si naozaj mala požiadavku etickej

sebaregulácie vziať ako prikázanie dňa.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa ešte niekto z poslan-

cov do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie.  Vyhlasujem rozpravu o  štyridsiatom prvom bode

programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minis-

ter Krajči? Nech sa páči.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     ctená Národná rada,

 

     som veľmi rád, že tento zákonodarný orgán venoval toľko

pozornosti a času problému, ktorý  je taký závažný a týka sa

predovšetkým  oblasti boja  proti kriminalite  a zneužívania

detí  na komerčné  účely. Z  rozpravy, ktorá  tu vznikla, je

zrejmé, že  všetci, ktorí tu sedia,  majú záujem riešiť veci

verejné  tak, aby  občania boli  s týmto  riešením spokojní.

Preto som rád, že v rozprave vzniklo niekoľko námetov, ktoré

sa  dajú realizovať  prostredníctvom výkonnej  zložky, t. j.

Policajného zboru Slovenskej republiky.

 

     Dovoľte  mi,  aby  som  zareagoval  na niektoré podnety

z rozpravy, ktoré  smerovali buď na mňa,  alebo na Minister-

stvo vnútra Slovenskej republiky.

 

     V prvom  rade by som chcel  reagovať na vystúpenie pána

Pittnera, ktorý uvádza, že  Polícia Slovenskej republiky ne-

bola schopná zaznamenať prípad trestnej činnosti zneužívania

detí na komerčné účely a  že tento signál prišiel z Rakúska.

Treba však povedať, že  Slovenská republika je členom medzi-

národných organizácií, ktoré sú vzájomne informačne prepoje-

né, a tu treba povedať, že došlo k páchaniu trestnej činnos-

ti  nie občanom  Slovenskej republiky,  takže tá informácia,

ktorá išla z krajiny, kde táto trestná činnosť bola zistená,

a až  potom signály  prešli prostredníctvom  Interpolu, pro-

stredníctvom médií k nám na Slovensko, kde sme mali zazname-

naný pohyb  týchto ľudí. Samozrejme,  že v rámci  súčinnosti

sme sa  hneď touto problematikou začali  zaoberať. V dnešnom

štádiu  vyšetrovania môžem  povedať, že  máme nové poznatky,

ktoré budú zverejnené po skončení vyšetrovania.

 

     Veľmi  rozsiahle vystúpenie  pána Fica,  v ktorom dával

námety a  možnosti riešiť nielen otázku  zneužívania detí na

komerčné účely, ale aj  sfunkčnenie a zlepšenie činnosti ce-

lého Policajného zboru, si vysoko vážim. Musím však povedať,

že niektoré  údaje, ktoré hovoril, sú neporovnateľné. Nie je

možné porovnávať  výsledky v oblasti  páchania trestnej čin-

nosti v systéme, ktorý  mal úplne inú metodiku vyšetrovania,

úplne  iné orgány,  ktoré boli  poverené týmto vyšetrovaním,

úplne  inú organizáciu  týchto  orgánov,  s tým,  čo funguje

dnes. A tým, že sme sa  otvorili pre západné krajiny, že sme

otvorili hranice, je jasné, že sa zmenili aj podmienky.

 

     Druhé, čo ešte chcem povedať, že o štatistikách, o kto-

rých hovoril, nemám žiadne informácie, pretože tieto štatis-

tiky boli v bývalom systéme  utajované, skresľované a vo ve-

rejnosti nepublikované. To znamená,  že nemôžem porovnať to,

čo sa porovnať nedá.  Z hľadiska porovnania výsledkov, ktoré

môžeme porovnať,  ide o výsledky  od roku 1990  po rok 1996,

kde môžeme porovnávať rast  kriminality, nápad trestnej čin-

nosti a  percento objasnenia. Keď  porovnávam tieto obdobia,

musím povedať, že najkritickejším bol  rok 1993 a prelom ro-

kov  1993-1994,  keď   sme  zaznamenali  najvyššie  množstvo

spáchania trestných činov.

 

 

     Odvtedy, a  hlavne po prijatí  novely Trestného zákona,

môžeme povedať, že nápad trestnej činnosti a percento objas-

nenia nám  stúpa. Keď porovnáme  rok alebo prvý  polrok roku

1995, keď už bola v  činnosti novela Trestného zákona, s pr-

vým polrokom 1996 alebo až po mesiac august 1996, môžeme po-

vedať, že  sme zaznamenali o 12  tisíc trestných činov menej

v tomto období  a percento objasnenosti  trestných činov nám

stúplo o 3,9 %. Samozrejme, že  sú to len suché čísla, ktoré

nie  vždy znamenajú  zlepšenie činnosti  polície, ale  sú to

čísla, ktoré hovoria o tom,  že v porovnaní s okolitými kra-

jinami sú tieto výsledky hodnotené vysoko.

 

     Je potrebné, aby sme  teda aj verejne hodnotili činnosť

policajtov, ale chcel by  som poprosiť vás, vážené poslanky-

ne, vážení  poslanci, aby sme boli  pri hodnotení tejto čin-

nosti objektívni. Na poste  ministra vnútra som veľmi krátko

na  to, aby  som mohol  hovoriť o  niektorých veciach, ktoré

v polícii  pretrvávajú už  niekoľko rokov  dozadu. Zaráža ma

však jedna  skutočnosť, že pri  medializovaní a zverejňovaní

prípadov týkajúcich sa trestnej činnosti policajtov sme veľ-

mi  otvorení a  prísni, a  zase opačne,  keď dokážeme urobiť

veľmi rýchle a dobré zákroky,  nikto sa tomu akosi nevenuje.

Z toho vzniká dojem, že polícia sa nachádza v zlom stave, že

v polícii sú  určité problémy, čo  musím povedať, že  nie je

pravda, aj napriek tomu, že  skoro 70 % pracovníkov policaj-

tov  sa vymenilo  v dôsledku  zmien, ktoré  prebehli v tejto

spoločnosti, či už z dôvodu  odchodu veku, to znamená odslú-

žených  rokov, alebo  z dôvodu  lepších finančných  možností

v iných organizáciách.

 

     Tým,  že prichádzajú  do Policajného  zboru mladí, noví

policajti, stáva sa, že často nemajú také skúsenosti ako ich

predchodcovia, ale na druhej strane musím povedať, že systém

prípravy  a vzdelávania  nových policajtov,  ich vyšetrenie,

psychologické  testy  predpokladajú,  že  to budú odborníci,

ktorí zastúpia rýchle svojich kolegov.

 

     Čo sa týka oblasti  zneužívania detí na komerčné účely,

navrhoval som  oblasť aj legislatívnu, to  je úprava platnej

legislatívy. Páni  poslanci tu dôvodili, že  tento proces je

dlhodobý. Pokiaľ  by si niektorý  z poslancov osvojil  tento

problém, myslím si, že sa dá toto obdobie skrátiť tým, že by

bol podaný poslanecký návrh na zmenu a týmto spôsobom by sme

mohli tento proces urýchliť. Hovorím  to preto, že kým poli-

cajti, ktorí  vykonávajú prácu na  odhaľovaní tejto trestnej

činnosti, nemajú oporu v zákone, páchatelia sa cítia bezpeč-

ní  a v  podstate sa  môžu vysmievať  z toho,  čo robíme ako

opatrenia.

 

     Isteže, nielen represie, ale aj osvetová činnosť a pre-

vencia má veľmi významné miesto,  a tak, ako bolo spomenuté,

treba tu spojiť všetky sily cez štátne aj neštátne organizá-

cie, aby sme tomuto spoločne čelili.

 

     Keď rozdelíme opatrenia, ktoré sa v polícii v tomto ob-

dobí pripravujú,  môžem povedať, že  ich môžeme rozdeliť  do

troch  skupín. Je  to legislatívna  oblasť, kde pripravujeme

zásady  alebo  návrh zákona o Policajnom  zbore, návrh zásad

zákona o  služobnom pomere policajtov  a návrh zásad  zákona

o sociálnom postavení policajtov.  Tieto zákony, pokiaľ budú

prijaté, zlepšia  postavenie policajta v  tejto spoločnosti,

jeho istotu a tým by sme mohli aj stabilizovať pomery, čo sa

týka personálnej oblasti v polícii.

 

     V oblasti  organizačnej a technickej  treba povedať, že

prebiehajú dosť vážne zmeny.  Je to reštrukturalizácia Poli-

cajného zboru na základe zákona,  ktorý bol prijatý v Národ-

nej rade, o územnom a správnom členení Slovenskej republiky,

kde sa vytvárajú nové články riadenia, a to sú krajské poli-

cajné riaditeľstvá. Pri prehodnocovaní tejto činnosti sa nám

osvedčuje  alebo máme  takú indíciu,  že toto  prerozdelenie

právomocí, ktoré prejdú z ústredných orgánov ministerstva na

kraje a časť kompetencií z  okresov na kraje, by malo zabez-

pečiť lepšiu súčinnosť týchto  zložiek v boji proti krimina-

lite priamo v regióne a teritóriu, v ktorom tieto zložky bu-

dú pôsobiť.

 

     Pokiaľ ide o niektoré otázky, ktoré ešte boli vo vystú-

pení pána Fica, týkajúce sa  rozšírenia úloh a návrhov v ob-

lasti prevencie s tým, že neexistujú žiadne publikácie, kto-

ré by dávali akýsi návod občanom, ako sa brániť proti krimi-

nalite,  treba povedať,  že skutočne  je tu  určitá medzera,

ktorú môžeme vyplniť. Máme na  to technické možnosti a pred-

poklady. Pokiaľ páni poslanci podporia kapitolu ministerstva

vnútra v štátnom rozpočte, toto by sme tam zahrnuli a môžeme

tento návrh realizovať. Nemám však  ani informácie o tom, že

by v predchádzajúcich rokoch  nejaké také publikácie existo-

vali, ale nevidím problém, aby sme toto nemohli realizovať.

 

     Pokiaľ ide o páchanie trestnej činnosti a sociálnu sku-

pinu Rómov, treba povedať,  že je to problém celospoločenský

a iste  viete, že  naráža  na  niekoľko problémov.  Práve aj

v tejto oblasti mravného zneužívania detí najväčšia skupina,

ktorá pácha túto trestnú činnosť, je skupina rómskeho obyva-

teľstva,  kde ich  zvyky a  národné obyčaje  sú také,  že to

v podstate ani za páchanie  trestnej činnosti nepovažujú. To

znamená, že tieto čísla  nám skresľujú potom celkovú štatis-

tiku a tieto čísla potom vyzerajú hrozivo.

 

     Dovoľte mi ešte reagovať niekoľkými slovami na vystúpe-

nie pána  Čarnogurského, ktorý sa pýtal  na účinnosť útvarov

na  boj proti  trestným činom,  proti organizovanému zločinu

a na reorganizáciu Policajného  zboru. Tieto špeciálne útva-

ry, ktoré vznikli  po roku 1990 a náplň  ich činnosti sa sú-

stavne prehlbuje a zlepšuje, fungujú aj naďalej a zabezpeču-

jú svoju činnosť. Na to,  aby táto činnosť bola ešte lepšia,

v podstate slúži  aj reorganizácia Policajného zboru, o kto-

rej som hovoril, a tieto činnosti sa presúvajú aj na krajské

riaditeľstvá  Policajného zboru.  Tieto zmeny  sú vykonávané

v presvedčení, aby sa ich  účinnosť v boji proti kriminalite

ešte zlepšila.

 

     Špecializovaných pracovníkov na boj s kriminalitou mlá-

deže a kriminalitou páchanou na mládeži, ako som už uviedol,

v súčasnosti nemáme.  V rámci novej  organizačnej štruktúry,

ktorá je v štádiu príprav, sa s takýmito pracovníkmi počíta.

Pracovníci,  ktorí túto  problematiku obhospodarujú  v rámci

Policajného zboru, odchádzajú práve  túto sobotu na týždennú

stáž do Francúzska.

 

     V ďalšej časti, pokiaľ ide o prípravu odborníkov, ktorí

sú pripravovaní v zahraničí, treba povedať, že zahraničie má

oveľa viac skúseností s tými problémami, ktoré my teraz rie-

šime v začiatkoch, a je len samozrejmé, že Slovensko sa sta-

lo súčasťou medzinárodných aj  svetových organizácií v rámci

bezpečnosti občanov  a v boji  proti organizovanému zločinu.

Na  základe toho  aj naši  policajti, pracovníci Policajného

zboru, pravidelne navštevujú  rôzne medzinárodné inštitúcie,

v ktorých sú školení na špeciálne činnosti týkajúce sa orga-

nizovanej  trestnej činnosti,  ale aj  v oblasti mravnostnej

trestnej  činnosti. To  znamená, že  existuje tu prepojenie,

a pevne veríme,  že výsledky, ktoré  donášajú zo zahraničia,

dokážeme potom uplatniť aj priamo v Policajnom zbore Sloven-

skej republiky.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     verím, že keď ste venovali  toľko času a pozornosti to-

muto problému,  budete aj naďalej presadzovať,  aby sme spo-

ločnými silami vedeli tento problém  vyriešiť, a ja sa vyna-

snažím, aby som vám v tom bol nápomocný.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu ministrovi  Krajčimu. Návrh  na uznesenie

predniesol pán  poslanec Šagát.  Prosil by som ho, aby návrh

prečítal, budeme o ňom hlasovať.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby  som opakovane predniesol  návrh uznesenia

k informácii o sexuálnom zneužívaní  žien a detí. Text uzne-

senia navrhujem takto:

 

     Národná rada  Slovenskej republiky žiada  vládu Sloven-

skej republiky,  aby prijala konkrétne  preventívne a repre-

sívne opatrenia s časovým harmonogram plnenia prijatých úloh

na úseku boja proti detskej pornografii a sexuálneho zneuží-

vania žien a detí a po prerokovaní vo výboroch Národnej rady

Slovenskej republiky pre zdravotníctvo  a sociálne veci, pre

obranu  a  bezpečnosť,  výbore  pre  školstvo, vedu, kultúru

a šport ich  predložila plénu Národnej rady  do 31. decembra

1996.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Počuli ste text návrhu uznesenia.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Chcela som  iba upozorniť na  to, pán predsedajúci,  že

pôvodný návrh pána poslanca Šagáta neznel tak široko, že mal

trošku inú konštrukciu. Tak by  som ho prosila, aby prednie-

sol ten pôvodný, ku ktorému sme sa vyjadrili kladne, ale mu-

sím trvať na tom, aby  tu odznelo to pôvodné znenie, pretože

toto je po rozprave doplnené a rozšírené.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci. Pripomínam presne  to isté.

Teraz sme si vypočuli úplne  inú textáciu, ktorá predtým ne-

odznela, tak o nej nemôžeme hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Pokiaľ vzniká pochybnosť o textácii, navrhujem, aby sme

vytiahli stenografický záznam a porovnali ju. Ja sám nepoci-

ťujem žiadnu zmenu, že by som urobil. Jediná zmena je v ter-

míne, o  ktorom môžeme tu  hovoriť. Keď navrhujem  uznesenie

bez termínov, to nie je o ničom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Andel.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nevidím  dôvod v  tejto chvíli  neveriť pánu poslancovi

Šagátovi, keď hovorí, že si to môžeme vytiahnuť zo stenogra-

fického záznamu. Predsa poslanec má svoju česť a nebude kla-

mať. (Šum v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Ideme k  ďalšiemu bodu  programu. Vytiahne sa

text uznesenia, ktorý ste dali, a potom sa k tomu vyjadríme.

 

     Ešte pán Brňák - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Dovoľte mi, pán predsedajúci,  využiť tento krátky čas,

pokiaľ sa  vytiahnu tieto materiály. Veľmi  rád prijímam vý-

zvu,  o ktorej  hovoril  pán  minister vo  svojom vystúpení,

a v prípade, ak  by cítil, že ho tlačí  topánka v niektorých

legislatívnych úpravách dotýkajúcich sa tejto oblasti, ponú-

kam mu aj platformu ústavnoprávneho výboru, aby sme prípadne

zrýchlili čas  na prijatie takejto  právnej normy, i  keď si

uvedomujem, že gestorom k  ministerstvu vnútra je skôr výbor

pre obranu a bezpečnosť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Čarnogurský, nech sa páči.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  podpredseda,  navrhujem,  aby  sme  hneď hlasovali

o tomto návrhu  uznesenia. Predsa toľko  si pamätáme, že  to

uznesenie obsahovo je zhodné. Možno,  že tam budú nejaké de-

tailné  zmeny, ale  veď predsa  ide o  predmet, ktorý nie je

medzi nami  zásadné sporný, tak nevidím  dôvod, prečo by sme

nemohli hneď o tom hlasovať tak, ako to navrhol. Nevidím tam

skutočne nič, čo by mohlo byť sporné pre kohokoľvek z nás.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Bolo také rozhodnutie. Počkáme, pán poslanec Šagát, sám

povedal, že môže vytiahnuť záznam.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán podpredseda, ale to je procedurálny návrh, o tom sa

hlasuje.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre.  Dám  hlasovať,   či  počkáme  na  stenografický

záznam, alebo budeme hlasovať o uznesení teraz.

 

     Nech sa páči, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Počkáme na záznam a potom budeme hlasovať.

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Rád  by som  upozornil,  že  návrh, ktorý  pred chvíľou

predložil pán poslanec Čarnogurský a o ktorom sme teraz hla-

sovali,  nebol procedurálnym  návrhom. Procedurálnym návrhom

nemôže  byť to,  o čom  budeme hlasovať,  ale len ako budeme

hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pokračujeme  š t y r i d s i a t y m   d r u h ý m  bo-

dom programu, ktorým je prerokovanie

 

     Protokolu o výsledku kontroly vykonanej podľa poverenia

predsedu  Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky

číslo 384 z 2. apríla 1996 a dodatku  číslo 1 k tomuto pove-

reniu  a informácia o opatreniach vyplývajúcich z prerokova-

nia uvedeného protokolu  vo vláde Slovenskej republiky.

 

     Chcem vás informovať, že k tomuto bodu programu predse-

da vlády Slovenskej republiky zaslal predsedovi Národnej ra-

dy včera list tohto znenia:

 

     "Vážený pán predseda, na základe Vášho listu z 11. sep-

tembra  1996 Vám  oznamujem, že  vláda Slovenskej  republiky

neprerokovala Protokol  o výsledku kontroly  vykonanej podľa

poverenia predsedu Najvyššieho  kontrolného úradu Slovenskej

republiky číslo 384 z 2. apríla 1996 a dodatku číslo 1 k to-

muto povereniu,  ktorý je zaradený  ako bod 42  programu 17.

schôdze Národnej rady Slovenskej  republiky. Preto vláda ne-

môže Národnej  rade Slovenskej republiky  predložiť v zmysle

bodu 42b  programu 17. schôdze Národnej  rady Slovenskej re-

publiky informáciu o  opatreniach vyplývajúcich z prerokova-

nia uvedeného protokolu vo vláde Slovenskej republiky. Vláda

však  k uvedenej  problematike 13.  augusta 1996 prerokovala

správu o  kontrole trhu s obilím  za rok 1995 a  I. štvrťrok

1996, ktorú  Vám predkladám na prerokovanie  v Národnej rade

Slovenskej republiky."

 

     Predseda  vlády Slovenskej  republiky poveril  ministra

pôdohospodárstva  Slovenskej  republiky,  aby  správu  vlády

v Národnej rade odôvodnil.

 

     Prečítam  ďalší list,  ktorý pán  predseda vlády poslal

pánu predsedovi.

 

     "Vážený pán  predseda, listom číslo 3657/1996  z 18. 9.

1996 som Vám oznámil,  že minister pôdohospodárstva odôvodní

na  17. schôdzi  Národnej rady  Slovenskej republiky  správu

o kontrole  trhu s  obilím za  rok 1995  a I. štvrťrok 1996.

Vzhľadom na  to, že minister  pôdohospodárstva je 18.  a 19.

septembra 1996 na zahraničnej  pracovnej ceste v Poľskej re-

publike, nebude  môcť uviesť túto správu.  Správu v Národnej

rade  Slovenskej  republiky  odôvodní  minister hospodárstva

Slovenskej republiky."

 

     Nech sa páči, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  predsedajúci,  chcem  povedať,  že  tam  asi došlo

k omylu, pán minister hospodárstva nebude správu predkladať,

predloží ju pán predseda  Najvyššieho kontrolného úradu. Ale

pán minister sa môže potom  vyjadriť k tomu, čo vláda urobi-

la, či  prijala opatrenia. My  sme tento materiál  nechceli,

chceli sme  materiál Najvyššieho kontrolného  úradu, pretože

toto je  iný materiál. Ako  ste počuli z  listu, premiér nám

oznámil,  že  materiál  Najvyššieho  kontrolného úradu vláda

neprerokovala, prerokovala tento materiál,  ktorý máte, a na

základe toho prijala určité opatrenia. Takže tak sme to pri-

jali, že ide materiál Najvyššieho kontrolného úradu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Správu vlády  o kontrole trhu s  obilím ste dostali ako

tlač 498.

 

     Informáciu o výsledku  kontroly Najvyššieho kontrolného

úradu podá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej

republiky pán  Štefan Balejík. Prosím pána  Balejíka, aby sa

ujal slova.

 

     Nech sa páči, pán Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci, dovoľte mi namietať, že takúto správu

nemáme k dispozícii, my máme k dispozícii presne to, čím ste

začali a čo bol pán  minister hospodárstva, ako sa mi zdalo,

pripravený uviesť, tlač 498 -  správu o kontrole trhu s obi-

lím za rok  1995 a I. štvrťrok. Informáciu,  ktorú sa chystá

predniesť pán Balejík, nemáme. Na základe čoho budeme disku-

tovať, pán predseda? (Hlasy v  sále.) Považujem za oveľa ko-

rektnejšie, aby  sme teda diskutovali  aspoň o tom,  čo máme

k dispozícii, čo pán minister hospodárstva azda môže uviesť,

a aby sme dali priestor pánu predsedovi Najvyššieho kontrol-

ného  úradu, aby  nám písomnú  informáciu, ktorú  chce pred-

niesť, dal vyhotoviť a potom sa vráťme aj k nej. Ale rokovať

o niečom, čo nemáme, to predsa nie je normálne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, túto správu Najvyššieho kontrolného úradu

dostal výbor dávno, ale my sme prijali skutočne bod programu

na základe  návrhu pána poslanca Koncoša,  ktorý žiadal, aby

sa rokovalo o správe  Najvyššieho kontrolného úradu, a pove-

dal,  aby  túto  správu  prišiel  zdôvodniť  alebo predložiť

premiér alebo  poverený člen vlády.  Takto to, myslím,  bolo

pánom Koncošom povedané.

 

     Ja som napísal list  pánu premiérovi, pán premiér odpí-

sal, že môžu prísť, ale správu Najvyššieho kontrolného úradu

neprerokovali, prerokovali  vládnu správu, ktorú  robil kon-

trolný  orgán, a  k tej  zaujali stanovisko.  K tomuto  môžu

povedať závery, ktoré prijali.

 

     Žiadosť bola,  aby prerokovali správu  Najvyššieho kon-

trolného úradu, preto sme poprosili pána predsedu Najvyššie-

ho kontrolného  úradu, aby nám  ju predniesol, a môže  potom

o nej diskutovať, o tom, čo nám  k nej povie. Ja som vám mo-

hol rozdať  len to, čo  som mal, a  mal som správu  z vlády.

Takže môžeme diskutovať, tak  ako ste povedali, konzultovať,

ale navrhujem,  aby nám predniesol  pán predseda Najvyššieho

kontrolného  úradu jeho  návrh, názor,  oboznámil nás  s ich

správou, a potom sa vrátime k tej, ktorú máte na stole.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predseda, všetko by bolo v poriadku, len v poriadku

nie je,  že druhú časť  toho, o čom  máme diskutovať, nemáme

k dispozícii. A o  to viac, ak existuje, ak  je na svete, ak

ju  dokonca majú  členovia  výboru,  predsa nie  je najmenší

dôvod na to, aby sme  ju nemali všetci ostatní. Veď rokujeme

v pléne, nech správu máme všetci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Koncoš.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Myslím, že by sme sa mali držať programu tejto schôdze,

ktorý bol schválený.  Tam v bode a) sa  hovorí o prerokovaní

Protokolu  o  výsledku  kontroly  vykonanej  podľa poverenia

predsedu  Najvyššieho kontrolného  úradu... atď.  Je to plne

v súlade s tým, čo som  v návrhu na doplnenie programu pred-

ložil, plne v súlade s  tým, čo schôdza Národnej rady schvá-

lila v programe.

 

     Domnievam sa, že je možné vypočuť si a rokovať o proto-

kole  aj na  základe ústnej  informácie, ale  sám by som bol

rád, keby protokol Najvyššieho kontrolného úradu dostali as-

poň členovia príslušného výboru,  teda výboru pre pôdohospo-

dárstvo, prípadne,  samozrejme, aj ostatní  poslanci. Vtedy,

keď som dával tento návrh, som nevedel, že v podstate sa ro-

bili  dve kontroly,  teda kontrolu  robil Najvyšší kontrolný

úrad  Slovenskej republiky  a kontrolu  dal vykonať  aj Úrad

vlády. Samozrejme, nevedel som, že vláda prerokovala na svo-

jej  schôdzi nie  protokol, ale  správu vlády,  alebo správu

Úradu vlády  o kontrole trhu s  obilím. Myslím, že podstatné

bude, aby sme prerokovali  hlavne opatrenia, ktoré sa prija-

li, prípadne prijali príslušné  uznesenie k tomuto, ktoré vo

svojom vystúpení potom navrhnem.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcel som len poznamenať, že členovia príslušného výbo-

ru, výboru pre pôdohospodárstvo,  nemajú k dispozícii správu

Najvyššieho kontrolného  úradu, videli ju  len tí, teda  pán

Koncoš a ja, ktorí vyvinuli  osobnú iniciatívu, aby sa k nej

dostali. Správa  nie je vo výbore.  Navrhujem, aby ju všetci

členovia  výboru dostali  a, samozrejme,  aj ďalší poslanci,

aby boli  s ňou oboznámení. Takisto  by bolo veľmi zaujímavé

mať  aj správu,  o ktorej  hovoril pán  Koncoš, správu vlády

o kontrole, ktorú vykonala vláda, ktorá sa týka tohto prípa-

du.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ak chceme byť celkom precízni, protokol o výsledku kon-

troly  vykonanej podľa  poverenia predsedu  Najvyššieho kon-

trolného  úradu Slovenskej  republiky na  pôde Národnej rady

neexistuje.  Existuje  správa  o  vykonanej  kontrole zdroja

príjmov  štátneho rozpočtu  z vydaných  úradných povolení na

vývoz vybraných druhov tovarov v  roku 1995 a v I. štvrťroku

1996 a dodržiavania podmienok  vydaných úradných povolení na

ich vývoz.  Túto správu som  ja ako predseda  výboru dostal,

bola  mi doručená  20. júna  1996. A  už niekoľkokrát som na

pléne Národnej rady informoval,  že ako predseda gestorského

výboru mám všetky správy, ktoré vyhotovil Najvyšší kontrolný

úrad, a  kedykoľvek sú u mňa  k dispozícii všetkým poslancom

Národnej rady.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     ja sa  domnievam, že táto diskusia  je zbytočná. Všetci

sme predsa oboznámení s určitými nezrovnalosťami, ktoré boli

pri udeľovaní  licencií. Vzhľadom na to,  že túto skutočnosť

prešetril Najvyšší kontrolný úrad  a chceme o výsledku tohto

prešetrenia  rokovať tak,  aby Národná  rada prispela svojím

stanoviskom  k prijatiu  istých opatrení,  dávam návrh,  aby

tento bod  prerokovania bol prerušený do  toho času, kým po-

slanci nedostanú správu o výsledkoch prešetrenia Najvyššieho

kontrolného úradu, aby  sme sa potom k nej  vrátili, aby sme

sa s ňou mohli oboznámiť.  Takto skutočne budeme rokovať len

o výsledkoch, ktoré  nám prednesie pán  predseda Najvyššieho

kontrolného  úradu. Myslím  si, že  tam bude  zrejme uvedené

značné množstvo čísel, odkazov  na rôzne uznesenia, a predsa

nie je možné, aby sme si  toto pamätali, dali si to do vzťa-

hu, sami nevieme stenografovať, takže bolo by to asi na ško-

du veci.

 

     Myslím si,  že obyvatelia Slovenskej  republiky čakajú,

aké stanovisko k tejto kauze zaujme Národná rada. Teda navr-

hujem, aby sme vzhľadom na to,  že materiál z vlády sme dos-

tali, máme možnosť sa k  nemu vysloviť, aby sme dostali rov-

nako materiál  k stanovisku alebo návrhu,  alebo k riešeniu,

ku ktorému dospel Najvyšší kontrolný úrad. Predpokladám, sa-

mozrejme,  že  k  nálezu  Najvyššieho  kontrolného  úradu sa

v rozprave  vysloví aj  minister pôdohospodárstva,  a myslím

si, že jeho účasť na tomto zasadnutí by mala byť samozrejmá.

Takže dávam návrh, aby sme  v tejto chvíli prerušili rokova-

nie, aby poslanci dostali do  lavíc písomnú správu a aby sme

sa k tejto správe vyslovili. Tento návrh chápte, prosím, ako

procedurálny a žiadam o ňom hlasovať bez rozpravy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Ducký.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Ďakujem za udelenie slova.

 

     Ja si  myslím, že sú  k dispozícii dokumenty.  Jeden sa

volá Protokol o výsledku kontroly, ktorý robil Najvyšší kon-

trolný úrad Slovenskej republiky.  Je to identický materiál,

prvotný,  všetky správy  už sú  modifikované. Druhý materiál

z kontroly je ten, ktorý  robil Úrad vlády Slovenskej repub-

liky, myslím, že kontrolnú skupinu  viedol pán Bély, a to je

protokol o výsledku kontroly,  ktorú vykonali na základe po-

verenia zo dňa 30. 4.  1996 pracovníci orgánu kontroly Úradu

vlády Slovenskej republiky. Takže dokumenty sú k dispozícii,

nehovorím, že ich máte, ja ich mám preto, že ich mám. Myslím

si, že nie je žiadny problém  prísť veci na kĺb a veci posú-

diť tak, ako má právo parlament. Buď rozdať tieto protokoly,

alebo vypočuť predsedu Najvyššieho  kontrolného úradu a zau-

jať stanovisko, alebo ich rozmnožiť a rozdať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     myslím si, že pri schvaľovaní programu sme schválili aj

bod číslo 42 práve o protokole  z kontroly, nech sa teda do-

držiava v skutočnosti to, čo sme schválili, a nech dodatočne

niečo  nevymýšľame. Preto  žiadam, aby  predseda Najvyššieho

kontrolného úradu  predniesol túto správu, a potom sa k tomu

otvorí  rozprava, môžeme  sa k  nej vyjadriť  a medzitým nám

môžu prichystať  ďalšie materiály k tomu,  čo by potrebovali

niektorí poslanci.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ja by  som upozornil na  procedurálny návrh, ktorý  dal

pán kolega Kováč. Vo všetkej úcte k odbornosti pána ministra

hospodárstva si nemyslím, že by to mal byť práve on, na kto-

rého by mali ísť otázky. Takže myslím si, že o tejto záleži-

tosti rokovať  bez ministra pôdohospodárstva  nemá vôbec vý-

znam.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Chcel by som vlastne  doplniť požiadavku kolegu Duckého

v tom,  aby bola  predložená nielen  správa, ktorú  predloží

predseda  Najvyššieho  kontrolného  úradu,  ale aj dokument,

ktorý tu odcitoval, to znamená protokol.

 

Podpredseda NR SR M. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán Garai, vážený pán kolega, som trošku šokovaný vaším

názorom. Vy máte tú správu, aby ste vedeli, vy ju máte? Mys-

lím  si, že  návrh  pána  Kováča je  absolútne opodstatnený.

Pravdepodobne, pán  Garai, vám ide  o to, aby  ste tiež boli

orientovaný, ako to bolo, a nevidím dôvod, prečo by ste mali

dávať takýto  návrh. Neviem, nepochopil som  to úplne dobre.

Mali ste to zdôvodniť.

 

Podpredseda NR SR M. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Chcel by som sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Ko-

váča aj pána Šagáta. Myslím si, že práve návrh pána poslanca

Kováča v tejto chvíli tesne  pred začatím rokovania  o tomto

bode je improvizáciou, a vašou improvizáciou. Návrh programu

bol schválený  už s istým časovým  predstihom veľmi dávno na

základe podnetu  pána poslanca Koncoša.  Pán poslanec Koncoš

nedefinoval  potrebu pri  schvaľovaní tohto  programu v bode

a), aby bola zároveň doložená táto správa alebo tento proto-

kol. A pán Koncoš chcel informáciu v tomto smere od predsedu

Najvyššieho kontrolného úradu. Predsa v tomto smere postupu-

jeme. Ak je  tu niekto šokovaný, pán poslanec  Šagát, tak to

môžeme byť my, že v tejto chvíli,  a nie v čase, keď to bolo

možné a  žiaduce, ste požadovali túto  písomnú správu. Samo-

zrejme, že nič nebráni tomu, aby táto správa bola daná všet-

kým, ale  všetko chcelo svoj  čas, ale nie  teraz, tesne päť

minút predtým, ako sa má  začať rokovať, ale, povedzme, pred

týždňom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Veľmi sa  ospravedlňujem svojmu kolegovi  Brňákovi, ale

my  sme šokovaní  z iných  vecí, napríklad  z toho, že tesne

pred rokovaním nám niekto  oznámi, že minister pôdohospodár-

stva nepríde, takže reagujeme len na situáciu, ktorá nám bo-

la oznámená tesne pred rokovaním.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Hrušovský.

 

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     včera sme sa na politickom  grémiu dohodli, že dnes bu-

deme ako  druhý bod programu prerokúvať  bod programu, ktorý

je zaradený  v schválenom programe pod  číslom 22. Tento bod

22 má písmeno a) a  b). Písmeno a) je prerokovanie protokolu

o výsledku kontroly. Myslím si, že nie je žiadnym problémom,

ak máme tento výsledok protokolu prerokúvať v pléne, aby nám

bol rozdaný, pretože tak, ako  sa vyjadril  pán kolega Garai

aj pán kolega Ducký, tie materiály sú. Oni ich majú, len ich

nemajú ostatní poslanci, a aby sme  tento bod programu mohli

prerokúvať komplexne, žiadam, aby  nám boli rozdané, aby sme

sa s nimi mohli oboznámiť, pretože aj túto správu pod číslom

498 dostali poslanci len dnes ráno. Dostali ju všetci členo-

via politického grémia včera na rokovaní grémia, samozrejme,

dali sme ju tým, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, ale

skutočne by som žiadal v záujme  toho, aby sme mohli v prvom

rade  rokovať vecne  a  konštruktívne,  aby teraz  bola táto

správa  rozdaná, aby  ste vyhlásili  dvojhodinovú obedňajšiu

prestávku a  po tejto prestávke  sme pokračovali v  rokovaní

o tomto bode programu.

 

     Ďakujem. To je môj procedurálny návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Kováč Roman, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predsedajúci,  vraciam sa k  tomu, čo som  navrhol,

k svojmu  procedurálnemu návrhu,  aby nám  bol rozdaný mate-

riál, ktorý  sa volá Protokol  o výsledku kontroly,  pretože

ten máme prerokúvať podľa programu.

 

     A pánu poslancovi Brňákovi: Pán poslanec, nebýva zvykom

v programe uvádzať, že tam  bude písomný materiál. Akokoľvek

to čítam, je tu návrh skupiny poslancov, nie je tu napísané,

že ho  poslanci dostanú písomne.  Chcem sa spýtať,  v čom je

problém. Protokol v Národnej rade je - ako sme zistili.  Keď

nám dokážete  v priebehu hodiny  rozmnožiť ďalšie materiály,

prosím, aby bol rozmnožený aj  tento materiál. Ak sa bojíte,

že  si ho  prečítame, tak   nám to  povedzte nahlas.  Ale ja

v tejto chvíli nevidím dôvod, prečo  by sme nemali dostať do

rúk písomný materiál o vykonanej kontrole, ktorý chceme pre-

rokúvať. Tak bol prijatý bod programu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán predseda Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Kováč, nechcem diskutovať o  tom, či máme

mať, alebo nemáme mať teraz materiály. Chcem reagovať na to,

čo  ste povedali,  že sa  neuvádza, či  je materiál písomný,

alebo nie písomný. Pán poslanec  Koncoš povedal, že chce len

informáciu, čiže tu nešlo o žiaden písomný materiál. Nechcem

sa však zaoberať  otázkou, či ho máme mať,  alebo nie, to na

vysvetlenie toho, že  zápis je urobený dobre a  tak, ako bol

požadovaný.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Koncoš, nech sa páči.

 

 

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Ďakujem pekne. Páni kolegovia z opozície, ja sa domnie-

vam, že  železo treba kuť,  kým je horúce.  Myslím, že treba

oceniť, že aj niektorí poslanci z koalície odhlasovali návrh

na zaradenie  tohto bodu do programu.  Prikláňam sa k návrhu

pána poslanca Hrušovského. Myslím, že v priebehu poludňajšej

prestávky je dosť času, aby sa protokol rozmnožil, ak je ta-

ká vôľa  poslancov, vôľa parlamentu, budú  ho mať k dispozí-

cii, a po poludňajšej prestávke môžeme o tomto bode rokovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Ja sa  s mojím predrečníkom  stotožňujem len čiastočne.

Pokiaľ by sme sa na jeho návrhu dohodli, tak prosím, bolo by

potrebné sa  konečne dohodnúť, či  chceme správu, či  chceme

protokol a či chceme písomnú informáciu predsedu Najvyššieho

kontrolného úradu, lebo ak  by mal predseda Najvyššieho kon-

trolného úradu postupovať obvyklým  spôsobom, tak by nám ne-

predkladal v písomnej forme ani protokol, ani správu, ale tú

informáciu, ktorú  sa tu chystá  alebo  ktorú bol  zaviazaný

predniesť. Takže ak chceme postupovať ďalej, predovšetkým na

tomto sa  musíme dohodnúť. A  ešte raz zdôrazňujem,  že ofi-

ciálne nebol doručený protokol o vykonaní kontroly na Národ-

nú  radu. Bola  doručená správa  o výsledku  kontroly. To sú

skutočne dva  rozdielne materiály. A pokiaľ  ide o účasť mi-

nistra pôdohospodárstva, nevidel som  problém v tom, aby sme

jasne  precizovali, koho  chceme, ale  k žiadnemu  porušeniu

nedôjde, jasne bolo uvedené v programe, že to odôvodní pove-

rený člen vlády.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani kolegyne,  páni kolegovia, je  rozdiel medzi sprá-

vou, ktorú  dal pán predseda  Najvyššieho kontrolného úradu,

a protokolom. Protokol sem neprišiel,  to je kvantum spisov,

máme len správu z  tých protokolov, takže nepýtajme protoko-

ly.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Chcem nadviazať na pána  predsedu parlamentu a spresním

požiadavku, ktorú som mal vo  vzťahu k protokolom. Jeden ma-

teriál je Protokol o výsledku kontroly z Úradu vlády Sloven-

skej republiky, z odboru kontroly, na základe poverenia čís-

lo  17/96 na  vykonanie kontroly  zo dňa  30. 4. 1996. Druhý

protokol je  z Najvyššieho kontrolného  úradu Slovenskej re-

publiky - Protokol o výsledku kontroly podľa poverenia pred-

sedu Najvyššieho kontrolného úradu číslo  384 z roku 1996 zo

dňa 2.  4. 1996 a  dodatku číslo 1  z 19. 4.  1996. To je na

spresnenie, o aké protokoly ide  - protokoly o výsledku kon-

troly.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Chcem povedať, pán poslanec Gaulieder, že to sú správy.

Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu mi jasne hovoril,

že žiaden protokol nie je,  ale správa. Protokol, to je hŕba

spisov.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

      Ja som vám prečítal názov materiálu, ktorý presne znie

ako Protokol o výsledku kontroly. Tieto dva dokumenty tu le-

žia predo mnou a žiadam, aby boli súčasťou všetkých materiá-

lov, ktoré  si budú žiadať  predložiť ostatní poslanci,  aby

boli súčasťou  týchto materiálov. To  znamená, že tieto  dva

materiály budú predložené na  rozmnoženie ako súčasť pre po-

treby poslancov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tie  sú predložené  alebo  zhrnuté  v správe,  v obsahu

správy. Ďakujem.

 

     Pán Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán predsedajúci,  prosím, na to,  čo žiadajú páni  po-

slanci, má právne opodstatnenie, ale  vzhľadom na to, že po-

tom je to zmena bodu programu, o tom treba dať hlasovať.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán  predsedajúci, myslím  si, že  je tu nedorozumenie,

pretože ak Najvyšší kontrolný úrad robí kontrolu, o výsledku

kontroly  sa  v  prípade  zistenia  nevyhotovuje správa, ale

v prípade  zistených  nedostatkov  sa  vyhotovuje  protokol.

V tomto protokole by mali byť uvedené zistenia a nedostatky,

ktoré  Najvyšší kontrolný  úrad v  kontrolovanej organizácii

alebo na ústrednom orgáne štátnej správy zistil. Takže neho-

vorme o  správe z kontroly,  pretože to nie  je žiaden doku-

ment, ktorý  by nám dával  informáciu o zistených  nedostat-

koch. Hovorme v tejto chvíli o protokole z kontroly, tak ako

je uvedený pod  bodom 22 pod písmenom a).  Takže by som kon-

kretizoval, aby poslanci dostali protokol o kontrole.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Chcem sa opýtať, v čom je problém. Je vari ten protokol

tajný,  aby ho  poslanci Národnej  rady Slovenskej republiky

nemohli dostať? Myslím, že je to technický problém, ktorý sa

môže vyriešiť v priebehu dvoch hodín.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Nerád sa opakujem, ale prosím  vás, tie protokoly o vý-

sledku kontroly sú vlastne podkladom pre správu, ktorú má tu

predložiť pán predseda  Najvyššieho kontrolného úradu. Preto

žiadam,  aby tieto  protokoly boli  súčasťou alebo  doplnkom

k tej správe ako príloha, ako  podklad, na základe ktorej sa

táto správa vypracovala.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ja by som chcel tiež prispieť k ujasňovaniu si, o ktoré

materiály vlastne ide. Predovšetkým by som chcel povedať pá-

nu poslancovi Hrušovskému, že to, čo žiada, to znamená, fak-

ty o tom, ktoré boli zistené, a nedostatky, ktoré sa vyskyt-

li, sú  veľmi presne napísané  v materiáli, ktorý  sa nazýva

Správa o  výsledku kontroly, teda  nie protokol, ale  správa

o výsledku kontroly,  ktorá má číslo 384  z roku 1996, ktorú

vypracoval  Najvyšší  kontrolný  úrad.  Táto  správa súhrnne

uvádza všetky nedostatky, všetky  fakty vrátane všetkých ne-

dostatkov, ktoré boli počas  kontroly zistené. A túto správu

nemá nielen  plénum, ale nemajú  ju ani členovia  výboru pre

pôdohospodárstvo, nebola doručená do výboru.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Vážení páni, vyhlasujem prestávku do 14.00 ho-

diny s tým, že žiadam, aby bola rozmnožená správa Najvyššie-

ho kontrolného úradu, aby ste ju dostali. O 14.00 hodine za-

číname rokovať k tomuto bodu.

 

     Ďakujem.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím panie  poslankyne a pánov  poslancov, aby prišli

do rokovacej sály.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme  pokračovať v  rokovaní. Máte  správu o výsledku

kontroly zdroja  príjmov štátneho rozpočtu  z vydaných úrad-

ných povolení na vývoz vybraných  druhov tovarov v roku 1995

a v I. štvrťroku 1996. To,  čo ste žiadali, máte pred sebou.

Prosím  predsedu Najvyššieho  kontrolného úradu,  aby správu

predložil.

 

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Š. Balejík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení páni ministri,

 

     predtým,  ako  sa  začnem  venovať konkrétnym zisteniam

Najvyššieho kontrolného úradu  Slovenskej republiky, dovoľte

mi na úvod oboznámiť vás so základnými faktami. Kontrola za-

meraná na vývoz vybraných druhov  obilnín a produktov z nich

bola zaradená  do zamerania kontrolnej  činnosti Najvyššieho

kontrolného úradu  v I. štvrťroku 1996  na základe problémov

vzniknutých  na trhu  s  obilím  avizovaných už  od decembra

1995, ktoré sa stupňovali v I. štvrťroku 1996 najmä zo stra-

ny výrobcov krmovín a  prvovýrobcov. V priebehu príprav kon-

troly, ktorá bola značne rozsiahla,  a po začatí výkonu kon-

troly vláda na svojom  81. zasadnutí uložila uznesením číslo

538 vedúcej úradu vlády vykonať spolu s Najvyšším kontrolným

úradom  kontrolu  trhu  s  obilím.  Najvyšší  kontrolný úrad

vzhľadom na svoje postavenie  s prihliadnutím na zákon číslo

39/1993  Z. z.  môže vykonávať  kontrolnú činnosť  nezávisle

a v tejto  činnosti sa nemôže združovať  s inými kontrolnými

orgánmi. Ponúkli sme  v duchu § 6 zákona  39/1993 Z. z. mož-

nosť pribratia osôb, čo  nebolo prijateľné pre kontrolný od-

bor Úradu vlády.  A tak kontrolu trhu s  obilím vykonal Naj-

vyšší kontrolný  úrad samostatne a Úrad  vlády taktiež samo-

statne.

 

     Najvyšší kontrolný úrad vykonal  kontrolu v čase od 10.

apríla do 17. mája  na ministerstve pôdohospodárstva, minis-

terstve hospodárstva a Ústrednej  colnej správe, teraz Colné

riaditeľstvo  Slovenskej  republiky.  V  rámci kontroly boli

použité aj podklady poskytnuté Správou štátnych hmotných re-

zerv Slovenskej republiky.

 

     Účelom  kontroly bolo  preveriť zdroj  príjmov štátneho

rozpočtu na základe vydaných úradných povolení na vývoz pše-

nice, pšeničnej múky a  pšeničných otrúb a dodržiavanie pod-

mienok na vydávanie úradných povolení na vývoz uvedených ko-

modít, ako aj správnosť  vývozov podľa vydaných úradných po-

volení na vývoz v roku 1995 a v I. štvrťroku 1996.

 

     V oblasti  dodržiavania stanovených postupov  pri odsú-

hlasovaní žiadostí  na udelenie licencií  na vývoz vybraných

druhov tovaru Najvyšší kontrolný úrad zistil:

 

     Postup  zabezpečenia vnútorného  trhu proti nežiaducemu

vývoju upravuje vyhláška 560/1991  Zb. o podmienkach vydáva-

nia úradného  povolenia na dovoz  a vývoz tovarov  a služieb

v znení neskorších  predpisov. Od 1.  1. 1996 upravuje  pod-

mienky udeľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru

a služieb vyhláška ministerstva  hospodárstva číslo 302/1995

Z.  z. v  znení  neskorších  predpisov. Na  základe vyhlášky

560/1991 Zb.  podliehajú kontrolované druhy  tovarov pri ich

vývoze licenčnému konaniu. V zmysle tejto vyhlášky vývoz to-

varov  podliehajúcich  vydaniu  úradných  povolení, licencií

nesmie  presiahnuť  ročný  limit  ustanovený  po prerokovaní

s príslušným  ústredným orgánom  štátnej správy,  čo v danom

prípade bolo ministerstvo poľnohospodárstva.

 

     V rozpore  s ustanoveniami vyhlášky  číslo 560/1991 Zb.

ročný limit  na vývoz pšenice,  pšeničnej múky a  pšeničných

otrúb  nebol Ministerstvom  poľnohospodárstva Slovenskej re-

publiky  na  rok 1995 stanovený, čím  nebol vytvorený dosta-

točný právny rámec na reguláciu vývozu kontrolovaných druhov

poľnohospodárskych  tovarov. Na  základe dohody Ministerstva

hospodárstva Slovenskej republiky  a Ministerstva pôdohospo-

dárstva Slovenskej republiky z 8.  1. 1993 žiadosti na dovoz

a vývoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a sor-

timentov druhov  surového dreva sú  predkladané na minister-

stvo pôdohospodárstva. V kompetencii ministerstva pôdohospo-

dárstva je schvaľovanie a povoľovanie vývozu a dovozu uvede-

ných komodít. Rozhodnutie na  vydanie licencií vydáva minis-

terstvo hospodárstva.

 

     Na posudzovanie žiadostí  o udelenie licencie vybraných

druhov  tovaru rezortu  pôdohospodárstva vymenoval  minister

pôdohospodárstva Slovenskej  republiky 27. 4.  1994 licenčnú

komisiu  ministerstva pôdohospodárstva,  ktorej členmi okrem

zástupcov  ministerstva pôdohospodárstva  sú aj  zástupcovia

ministerstva   hospodárstva,   Slovenskej  poľnohospodárskej

a potravinárskej komory a Zväzu poľnohospodárskych družstiev

Slovenskej republiky. Podľa kritérií uvedených v štatúte li-

cenčnej komisie  rozhoduje komisia o  odporučení na udelenie

licencie. Žiadateľovi má udeliť licenciu ministerstvo hospo-

dárstva až po tomto odporúčaní.

 

     V roku 1995 licenčná komisia ministerstva pôdohospodár-

stva odporučila žiadosti na  vývoz pšenice v celkovom objeme

234 750 ton, ale ministerstvo pôdohospodárstva, predseda li-

cenčnej komisie a v  niektorých prípadoch jej tajomník odsú-

hlasili žiadosti na vývoz ďalších  341 263 ton bez odporúča-

nia licenčnej komisie. V priebehu II. polroku 1995 po spres-

není pôvodných vysokých odhadov  úrody obilia licenčná komi-

sia postupne obmedzovala vydávanie  súhlasov na vývoz obilia

a odsúhlasila  vývoz 59,7  tis. ton  pšenice, 24,3  tis. ton

pšeničných otrúb a 63,2 tis. ton pšeničnej múky. Napriek to-

mu, že licenčná komisia čiastočne reagovala na reálnu situá-

ciu na vnútornom trhu s obilím, vydalo ministerstvo pôdohos-

podárstva v II. polroku 1995 bez odporúčania licenčnej komi-

sie súhlas na vývoz 208,9 tis.  ton pšenice, 12 300 ton pše-

ničných otrúb, 45,9 tis. ton pšeničnej múky, čím došlo k po-

rušeniu článku  IV ods. 6 štatútu  licenčnej komisie, kde je

stanovené, že pre žiadateľa bude  licencia udelená až po od-

porúčaní licenčnou komisiou.

 

     Kontrolou podkladových materiálov  o činnosti licenčnej

komisie bola  zároveň zistená nedostatočná  evidencia prija-

tých  a odsúhlasených  žiadostí o  udelenie licencie, nepre-

hľadné vedenie  záznamov z jej  rokovania, potvrdzovanie od-

súhlasení žiadostí  na viacerých fotokópiách,  čo v konečnom

dôsledku  umožňovalo vydať  licencie na  vyšší objem tovaru,

než aký odsúhlasila licenčná komisia.

 

     Osobitnú pozornosť si  zasluhuje zistená skutočnosť, že

žiadosti odporúčané ministerstvom pôdohospodárstva v rozpore

s článkom IV ods. 5  štatútu licenčnej komisie boli odstupo-

vané na ministerstvo hospodárstva bez dokladu o ich odovzda-

ní a prevzatí a navyše niektoré žiadosti o udelenie licencie

obsahovali škrtaním upravované vývozné množstvá aj komodity,

bez vyznačenia kto a kedy úpravu vykonal.

 

     Na trhu s  obilninami mal v roku 1995  aktívnu účasť aj

Štátny fond trhovej regulácie v poľnohospodárstve. Jeho úlo-

hou v zmysle zákona Národnej  rady číslo 270/1991 Zb. a ďal-

ších právnych  noriem je vykonávať  činnosti, ktoré umožňujú

plynulé  prispôsobovanie sa  výrobcov poľnohospodárskych vý-

robkov zmenám podmienok na trhu  potravín v záujme jeho pri-

meranej  rovnováhy. Po  zistení skutočnej  situácie o  stave

množstva pšenice na trhu rada  fondu na svojom zasadnutí dňa

8. 9. 1995 podmienila súhlas s vývozom potravinárskej pšeni-

ce až po zbilancovaní úrody  roku 1995. Napriek tomu 10. 10.

1995 Štátny fond trhovej regulácie uzatvoril zmluvu o preda-

ji 20 tisíc  ton pšenice, ktorú v novembri  1995 upravili na

10 tisíc ton určených na vývoz,  a to aj po termíne pozasta-

venia vývozu obilnín  licenčnou komisiou ministerstva poľno-

hospodárstva  zo dňa  3. 10.  1995. Táto  zmluva o odpredaji

pšenice bola navyše uzatvorená bez uskutočnenia verejnej sú-

ťaže podľa zákona číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstaráva-

ní  tovarov, služieb  a  verejných  prác v  znení neskorších

predpisov.

 

     Zo zásob  Štátneho fondu trhovej regulácie  sa v mesia-

coch október  až december 1995 odpredalo  celkove 81 735 ton

pšenice určenej na vývoz.  V tejto súvislosti bolo kontrolou

zistené, že platby za odobratú  pšenicu určenú na vývoz boli

nepravidelné, často po lehote  splatnosti. Štátny fond trho-

vej regulácie  odpredával jednotlivým zákazníkom  pšenicu zo

zásob  aj v  prípadoch, keď  odberateľ svoje  predchádzajúce

záväzky nemal uhradené. Pred  uzatváraním zmlúv fond nevyža-

doval od  zákazníkov potvrdenie o zaplatení  daní a ciel, aj

keď to  zákon neurčuje, ktorým by  sa preukázalo plnenie ich

záväzkov voči štátu. Pohľadávky fondu  ku koncu roka 1995 po

lehote splatnosti  boli len za obilniny  vo výške 344,4 mil.

Sk, z čoho 113,6 mil.  Sk boli pohľadávky za pšenicu, pričom

podstatná časť  týchto pohľadávok bola za  pšenicu určenú na

vývoz.

 

     Z uvedených údajov vyplýva,  že opatrenia prijímané li-

cenčnou komisiou ministerstva pôdohospodárstva na obmedzenie

vydávania odporučení na vývoz obilia v II. polroku 1995 boli

málo  účinné. Navyše,  ministerstvo pôdohospodárstva  vydalo

v značnom rozsahu odporúčanie  na vývoz kontrolovaných komo-

dít aj bez súhlasu licenčnej komisie ministerstva pôdohospo-

dárstva. Neodôvodnene  oneskorene boli prijaté  opatrenia aj

voči  ministerstvu hospodárstva,  keď písomná  požiadavka na

pozastavenie  vydávania  nových  licencií  na  vývoz obilnín

a nepredlžovanie už vydaných licencií  bola zaslaná až 4. 12

1995.

 

     V oblasti dodržiavania  predpisov pri vydávaní licencií

na vývoz vybraných druhov tovaru  a ich realizácii bolo zis-

tené:

 

     V  zmysle  vyhlášky   ministerstva  hospodárstva  číslo

315/1993 Z. z., ktorou sa  menila a doplnila  vyhláška číslo

560/1991  Zb., s  účinnosťou od  1. 1.  1994 všetky licencie

v podmienkach Slovenskej republiky udeľuje ministerstvo hos-

podárstva. Táto  skutočnosť neumožňuje rezortom,  do ktorých

gescie patrí starostlivosť o zabezpečovanie zostatku tovarov

na vnútornom trhu, priamo realizovať účinné opatrenia na re-

guláciu  nežiaducich vývozov.  Tento problém  nie je riešený

ani v novej vyhláške číslo 302/1995 Z. z. o podmienkach ude-

ľovania a úradného povolenia na  dovoz a vývoz tovaru a slu-

žieb v znení neskorších predpisov.

 

     V roku  1995 vydalo ministerstvo  hospodárstva licencie

na vývoz pšenice v objeme 849  552 ton, z toho bez odporúča-

nia licenčnej komisie ministerstva pôdohospodárstva licencie

na vývoz 614  802 ton pšenice, čo bolo v  rozpore s § 1 ods.

2 vyhlášky 560/1991. Podľa článku  IV bodu 3 štatútu licenč-

nej komisie ministerstva  pôdohospodárstva rozhoduje o odpo-

rúčaní na udelenie licencie komisia,  ktorej členom je i zá-

stupca  ministerstva hospodárstva.  Podpis predsedu  komisie

potvrdzuje rozhodnutie komisie,  ale nenahrádza rozhodovaciu

právomoc licenčnej komisie. Z článku  III ods. 6 a 7 štatútu

komisie vyplýva, že jej rozhodnutie nemožno nahradiť rozhod-

nutím jej jednotlivého člena, a to ani rozhodnutím jej pred-

sedu.

 

     Podľa štatistických  údajov Ústrednej colnej  správy sa

v roku 1995  realizoval skutočný vývoz pšenice  v objeme 622

134 ton. Podstatná časť  udelených licencií bez odsúhlasenia

licenčnou komisiou ministerstva pôdohospodárstva bola vydaná

ministerstvom hospodárstva v II. polroku 1995, to je v obdo-

bí,  keď odborníkom v tejto  oblasti malo  už byť zrejmé, že

úroda obilia v roku  1995 nedosiahne pôvodne očakávané pred-

poklady a že môžu  nastať problémy so zásobovaním vnútorného

trhu. Nad rámec odsúhlasenia licenčnou komisiou ministerstva

pôdohospodárstva  odbor   licenčno-registračný  ministerstva

hospodárstva celkove  vydal v II.  polroku 1995 licencie  na

vývoz  569,2  tis. ton  pšenice,  11,6 tis.  ton  pšeničných

otrúb a  71,8 tis. ton pšeničnej  múky. Napriek  rozhodnutiu

licenčnej komisie  ministerstva pôdohospodárstva dňa  3. 10.

1995, ktorej  členom bol aj  riaditeľ licenčno-registračného

odboru ministerstva hospodárstva, pozastaviť vývoz obilia aj

cez Štátny  fond trhovej regulácie,  po tomto termíne  mini-

sterstvo  hospodárstva  vydalo  licencie  na  vývoz  pšenice

v množstve 333,4 tis. ton, z  toho 121 tis. ton vývozcom ku-

pujúcim zo zásob Štátneho fondu trhovej regulácie a 212 tis.

ton vývozcom kupujúcim zo zásob štátnych hmotných rezerv.

 

     Obdobne postupovalo ministerstvo hospodárstva pri vydá-

vaní licencie  na vývoz pšeničnej  múky, keď po  23. 11. na-

priek rozhodnutiu licenčnej  komisie ministerstva pôdohospo-

dárstva pozastaviť  vydávanie súhlasu na vývoz  vydalo 8 li-

cencií na vývoz 4 190  ton pšeničnej múky. Zároveň bolo zis-

tené predlžovanie  platnosti úradných povolení  a zvyšovanie

vývozných množstiev bez  súhlasu licenčnej komisie minister-

stva  pôdohospodárstva  a  bez  uvádzania  dátumu, kedy bolo

predĺženie  na vydanej  licencii uskutočnené.  Týmto konaním

boli  porušené príslušné  ustanovenia vyhlášky  560/1991 Zb.

v znení neskorších predpisov.

 

     V  niektorých prípadoch  ministerstvo hospodárstva opä-

tovne vydalo úradné povolenia takým vývozcom, ktorým boli už

v predchádzajúcom  období vydané  úradné povolenia  na vývoz

tovaru  a po uplynutí platnosti  ich v stanovenej  lehote 15

dní nevrátili na ministerstvo  hospodárstva. V týchto prípa-

doch si  vývozcovia nesplnili  povinnosť vyplývajúcu z usta-

novení  vyhlášky  ministerstva  hospodárstva  číslo 315/1993

Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška  číslo 560/1991 Zb.,

pričom ministerstvo hospodárstva i  napriek tomu vydalo ďal-

šie licencie.

 

     V kritickom  období nedostatku obilia na  trhu s obilím

vláda  Slovenskej  republiky  svojimi  uzneseniami číslo 233

a 369/1996 operatívne prijala mimoriadne opatrenia a povoli-

la postupné uvoľnenie určeného objemu obilnín zo zásob štát-

nych hmotných rezerv Slovenskej republiky.

 

     Vydávanie úradných povolení  na vývoz podlieha správnym

poplatkom. Pri ich  vydávaní ministerstvo hospodárstva vydá-

valo súčasne platobné výmery, čo je v rozpore s ustanovenia-

mi zákona Národnej rady  Slovenskej republiky číslo 145/1995

Z. z. o správnych poplatkoch, podľa ktorých sa poplatky majú

platiť vopred  pred vykonaním úradného  úkonu, a ak poplatky

nie sú vopred zaplatené, správny  úrad úkon nevykoná a kona-

nie zastaví. Ministerstvo hospodárstva ďalej nezasielalo vy-

dané  platobné výmery  na príslušný  daňový úrad,  hoci boli

splatné do 15 dní na  jeho účet, čím nebola zabezpečená kon-

trola úhrad správnych poplatkov. V roku 1995 neboli do príj-

mu štátneho rozpočtu poukázané výnosy zo správnych poplatkov

za vydanie úradných povolení v celkovej výške 1 013 tis. Sk,

čo predstavuje  22,6 % z  hodnoty vydaných platných  výmerov

v roku 1995. Tento stav, žiaľ,  pokračoval aj v I. štvrťroku

1996, keď nebolo uhradených celkove  75 630 Sk správnych po-

platkov.

 

     Z podkladov poskytnutých  správou štátnych hmotných re-

zerv vyplýva, že  v roku 1995 bolo predaných  zo zásob štát-

nych hmotných rezerv 348,1  tisíc ton pšenice. Štátne hmotné

rezervy nevedú  evidenciu, či predaná  pšenica bola následne

vyvezená  do  zahraničia,  alebo  zostala  na  domácom trhu.

Z poskytnutých podkladov možno  konštatovať, že pšenica bola

odpredaná aj  spoločnostiam, ktorým boli  vydané licencie na

jej vývoz. Celkove týmto firmám bolo zo zásob štátnych hmot-

ných  rezerv  odpredaných  257  tisíc  pšenice. Kúpne zmluvy

uzatvorené na  predaj uvedeného množstva  pšenice uzatvorili

štátne hmotné rezervy v období od januára do októbra 1995.

 

     Kontrola  na Ústrednej  colnej správe,  teraz najnovšie

Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, a na vybraných col-

niciach zistila nedostatky aj  v práci colných orgánov. Boli

zistené prípady, keď colné orgány povolili vývozy po ukonče-

ní platnosti úradných povolení alebo realizovaný vývoz nebol

na úradnom povolení zaznamenaný, čím boli porušené ustanove-

nia vyhlášky  číslo 550/1991 Zb. v  znení neskorších predpi-

sov.  V niektorých  prípadoch pracovníci  colníc použili ne-

správnu metodiku evidencie, keď odpisovali vyvezené množstvo

z limitu licencie a nevyvezený  zostatok bol deklarovaný ako

vyvezené množstvo. Zistené boli  tiež prípady, keď v rozpore

s platnými predpismi  boli vykonané záznamy  colných orgánov

na kópiu  licencie, a nie na  originál, sčítacie  chyby pre-

mietnuté zo štatistických údajov o vývozoch, ako aj prepiso-

vanie  a škrtanie  údajov zaznamenaných  na úradných povole-

niach.

 

     Ako vidno,  nedostatky sa vyskytovali  v celom reťazci.

Preto mi  v závere dovoľte  stručné zovšeobecnenie. Kontrola

preukázala nespoľahlivosť súčasného  systému ochrany vnútor-

ného trhu pred nežiaducim vývozom strategických druhov tova-

rov a porušovanie všeobecne  záväzných predpisov v licenčnom

konaní. Nástroje regulácie vývozu obilnín formou odporúčania

ministerstva pôdohospodárstva na udeľovanie úradných povole-

ní a na ich vývoz sa ukázalo ako málo účinné. Nízka účinnosť

mechanizmu ochrany vnútorného  trhu pred nežiaducimi vývozmi

bola spôsobená porušovaním celého radu právnych noriem a in-

terných predpisov, absenciou systémovej kontroly celého pro-

cesu, ale aj nedostatočnou legislatívou.

 

     Výsledky  kontroly  uvedené  v  protokoloch Najvyššieho

kontrolného úradu boli prerokované na kontrolovaných subjek-

toch,  ktorým bolo  uložené prijať  opatrenia na odstránenie

zistených  nedostatkov. Opatrenia  boli prijaté jednotlivými

kontrolovanými  subjektmi v  stanovených  termínoch. Prijaté

opatrenia  k výsledkom  kontroly ministerstva  pôdohospodár-

stva,  ministerstva hospodárstva  a Ústrednej  colnej správy

vecne i obsahovo zodpovedajú  požiadavkám na zamedzenie opa-

kovania zistených nedostatkov na jednotlivých kontrolovaných

subjektoch.

 

     Na  colnom riaditeľstve  boli okrem  prijatých opatrení

vydané  rozhodnutia generálneho  riaditeľa na  základe našej

druhej rýchlikovej kontroly v prístave Komárno na zamedzenie

nezákonného  vývozu a  sprísňuje sa  fyzická kontrola tovaru

pri vývoze. Vychádza to z toho, že sa stávajú prípady, že sa

deklaruje niečo iné a niečo  iné je obsahom lode alebo vagó-

nu, alebo nákladného vozidla.

 

     Zároveň bol vydaný Ústredným colným riaditeľstvom pokyn

na  sprísnenie kontroly  vydaných úradných  povolení colnými

orgánmi. Správy o plnení  prijatých opatrení boli zaslané na

Najvyšší kontrolný úrad v  stanovenom termíne s výnimkou mi-

nisterstva hospodárstva, ktoré túto povinnosť napriek urgen-

cii do dnešného dňa nesplnilo.

 

     Najvyšší  kontrolný úrad  vypracoval z  kontrol súhrnnú

správu, ktorú odstúpil v súlade s ustanoveniami zákona číslo

39/1993 Z.  z. o Najvyššom  kontrolnom úrade v  mesiaci júni

1996 Národnej  rade Slovenskej republiky  a predsedovi vlády

Slovenskej republiky s odporúčaním vláde Slovenskej republi-

ky prijať systémové a  legislatívne opatrenia na odstránenie

zistených  nedostatkov a  zabránenie opakovaniu  nežiaducich

vývozov. Z  odporúčaní Najvyššieho kontrolného  úradu spome-

niem niektoré.

 

     Odporúčali sme stanoviť jednoznačne legislatívne posta-

venie,  kompetencie,  zodpovednosti  a  povinnosti  všetkých

účastníkov  licenčného konania.  Uložiť povinnosť stanovenia

a neprekročenia  vývozných limitov  ministerstvom pôdohospo-

dárstva a  tieto štvrťročne aktualizovať.  Stanoviť kritériá

na udeľovanie licencií. Nemalo  by sa stávať, že podnikateľ-

ské subjekty dostanú nové licencie bez toho, aby mali vyrov-

nané záväzky voči štátu, voči fondu, voči komisii z minulého

obdobia. Licencie na  vývoz komodít rezortu pôdohospodárstva

vydávať na ministerstve pôdohospodárstva a centrálnu eviden-

ciu  vydaných licencií  viesť na  ministerstve hospodárstva.

Ďalej zvážiť potrebu zvýšenia minimálneho limitu stavu zásob

hmotných  rezerv pšenice  aspoň na  dvojnásobok doterajšieho

limitu. Pri nedodržaní podmienok  vývozov zo strany vývozcov

prijať právnu normu na  možnosť ich sankcionovania. Neudeľo-

vať licencie vývozcom, ktorí nevrátili už skôr vydané licen-

cie,  neuhradili  správne  poplatky  a  neuhradili platby za

odobraný  tovar zo  zásob Štátneho  fondu trhovej  regulácie

a štátnych hmotných rezerv.

 

     Vláda Slovenskej republiky  sa vývozmi obilia zaoberala

na svojom zasadaní dňa 13. 8. 1996, uznesením číslo 538 pri-

jala  účinné  opatrenia  smerujúce  do  oblasti  legislatívy

a uložila  ministrovi vnútra  Slovenskej republiky  odstúpiť

výsledky kontroly  vývozov obilia orgánom  činným v trestnom

konaní. Tieto  orgány by mali objasniť  mieru zavinenia jed-

notlivých inštitúcií  a jednotlivcov v  celom konaní. Správu

o výsledku kontroly a  príslušné protokoly odstúpil Najvyšší

kontrolný úrad  Slovenskej republiky už v  júli 1996 orgánom

činným  v trestnom  konaní, teda  prezídiu Policajného zboru

Slovenskej republiky, Generálnej  prokuratúre Slovenskej re-

publiky, ktoré podľa našich informácií v uvedenej veci zača-

li vyšetrovanie.

 

     Na záver chcem uviesť,  že s prihliadnutím na závažnosť

a dôležitosť záujmov štátu v tejto oblasti Najvyšší kontrol-

ný úrad  Slovenskej republiky bude v  ďalšom období sledovať

vývoj hlavne v realizácii prijatých opatrení a ich účinnosti

na dosiahnutie žiaduceho a spoľahlivého stavu.

 

     A nakoniec mi dovoľte, panie poslankyne, páni poslanci,

uviesť na správnu mieru niektoré nejasnosti týkajúce sa pre-

rokúvania správy o výsledku kontroly vo vláde Slovenskej re-

publiky.  Najvyšší kontrolný  úrad Slovenskej  republiky ako

nezávislý  kontrolný orgán  neprerokúva výsledky  kontrol vo

vláde,  ale  odstupuje  správy  v  zmysle  § 20 zákona číslo

39/1993 Z. z. predsedovi  vlády za  účelom prijatia opatrení

na vykonanie nápravy. Vláda Slovenskej republiky prerokúvala

v zmienenom čase správu z kontroly  trhu s obilím, ktorú vy-

konal kontrolný odbor Úradu vlády, ktorá bola takmer totožná

s našimi zisteniami.  Opatrenia, ktoré vláda  Slovenskej re-

publiky  prijala, zodpovedajú  nápravným opatreniam,  ako aj

represívnym opatreniam vyvodenia trestnoprávnej zodpovednos-

ti osôb za porušovanie právnych noriem.

 

     Týmto vysvetlením reagujem na uznesenie Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre životné  prostredie a ochranu

prírody,  ktorý ma  žiada  o  predloženie správy  o kontrole

a aké opatrenia k zisteniam prijal Najvyšší kontrolný úrad.

 

     To, čo som  vám tu uviedol, je len  veľmi stručný výťah

z tých protokolov. Ešte  by som chcel doplniť -  boli tu po-

žiadavky predložiť  všetky protokoly. Nie je  to žiadna taj-

nosť voči parlamentu, ale to  má také množstvo príloh, čo by

sa asi  v jednom dni nedalo  fyzicky zvládnuť. Prosím, znova

potvrdzujem, poslanci, ktorí majú záujem o detailnejšie prí-

lohy týchto protokolov, môžu do nich nahliadnuť, sú hocikedy

k dispozícii na  Najvyššom kontrolnom úrade.  Mnohí poslanci

to využili, tak prosím, keby mal niekto záujem aj o detaily,

môže ich dostať, ale nepovažujem  za potrebné, aby z každého

bola takáto hŕba papierov, je  to iracionálne, ale keď si to

budete želať, prosím, splníme to.

 

     Ďakujem za vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  predsedovi Najvyššieho  kontrolného úradu pánu

Balejíkovi. Teraz prosím pána ministra hospodárstva, aby po-

dal správu.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som konštatoval, že  na zasadaní vlády

dňa 13. augusta bolo prijaté uznesenie pod číslom 538, ktoré

konštatuje, že správa  o kontrole trhu s obilím  za rok 1995

a I. štvrťrok 1996 bola vzatá  na vedomie, a uznesenie záro-

veň ukladá ministrovi hospodárstva  v spolupráci s ministrom

pôdohospodárstva vypracovať  a predložiť na  rokovanie vlády

návrh novelizácie zákona číslo 42 o hospodárskych stykoch so

zahraničím v  znení neskorších predpisov,  ďalej vykonávacej

vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky čís-

lo 302 o podmienkach  udeľovania úradného povolenia na dovoz

a vývoz tovaru a služieb v znení neskorších predpisov, záko-

na Slovenskej  republiky číslo 270  o Štátnom fonde  trhovej

regulácie Slovenskej  republiky v poľnohospodárstve  v znení

neskorších predpisov  a zákona Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  číslo 347  o organizácii  ministerstiev a ostatných

ústredných  orgánov  štátnej  správy,  aby bola legislatívne

jednoznačne vymedzená  rozhodovacia kompetencia Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky pri udeľovaní úradných

povolení na dovoz a vývoz tovaru v rozsahu nomenklatúry poľ-

nohospodárskych, potravinárskych a lesníckych výrobkov. Toto

má byť uskutočnené do 30. novembra 1996.

 

     Zároveň je uvedené, že ministrovi vnútra sa ukladá, aby

postúpil  orgánom činným  v trestnom  konaní správu  vrátane

ostatných materiálov  a  preskúmal trestnú zodpovednosť osôb

za  porušovanie  povinnosti  prevádzky  organizácie. Pretože

v predchádzajúcom bolo konštatované,  že následne na vykona-

nie kontroly Najvyšším kontrolným úradom príslušné minister-

stvá prijali vlastné opatrenia, dovoľte mi ešte, aby som vás

informoval aj o tom, že pán  Ducký dňa 14. 6. vydal v pôsob-

nosti ministerstva  hospodárstva príkaz pod  číslom 6, ktorý

konštatuje, že  na základe kontroly  Najvyššieho kontrolného

úradu  Slovenskej republiky vykonanej na licenčno-registrač-

nom  odbore Ministerstva  hospodárstva Slovenskej  republiky

v čase od 15.  4. do 17. 5. v  nadväznosti na zistené nedos-

tatky uvedené v protokole o výsledku kontroly uložil vykonať

personálne a organizačné  zmeny na licenčno-registračnom od-

bore v termíne do 30.  augusta. Ďalej je potrebné pravidelne

mesačne predkladať vedúcemu  úradu ministerstva hospodárstva

zoznam  vydaných licencií  s povinnosťou  následnej kontroly

dodržiavania príslušných predpisov.

 

     Ďalším  opatrením je  odporučiť ministerstvu pôdohospo-

dárstva, aby  účastníkmi licenčného konania  okrem zástupcov

ministerstva  hospodárstva  a  ministerstva pôdohospodárstva

bol vždy  i zástupca Štátneho fondu  trhovej regulácie a zá-

stupca  Správy štátnych  hmotných rezerv.  Ďalej je potrebné

aktualizovať podpisový poriadok ministerstva hospodárstva vo

väzbe na rozsah podpisového  oprávnenia  riaditeľa licenčno-

registračného odboru a riaditeľa sekcie obchodnej politiky.

 

     Takže z predloženého vyplýva, že  v ďalšej práci je pre

mňa záväzné a očakávam správu orgánov činných v trestnom ko-

naní, ak by som hodlal vykonávať ďalšie pokračovanie.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi hospodárstva.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode  programu. Mám dve  prihlášky. S faktickou  po-

známkou sa hlási pán poslanec Filkus. Nech sa páči.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem  pekne. Z  obidvoch vystúpení  som sa  dozvedel

- a teraz budem  aj citovať, je to v  správe o kontrole trhu

s obilím za rok 1995 a I. štvrťrok 1996, to je ten materiál,

ktorý má  číslo 498 -,  že na základe  uznesenia vlády, pod-

čiarkujem, uznesenia  vlády z 2. 4.  1996 sa uložilo vykonať

kontrolu na trhu s obilím odboru kontroly Úradu vlády a Naj-

vyššiemu kontrolnému úradu. Na tej  istej strane sa však pí-

še:  Postup neštátnych  právnych  subjektov,  ktoré obilniny

v roku 1995-1996 vyvážali,  nemohol Úrad vlády skontrolovať,

pretože v  zmysle zákona Národnej rady  o kontrole v štátnej

správe nemá na ich kontrolu kompetencie.

 

     Otázka: Prečo vláda splnomocňovala kontrolný odbor Úra-

du vlády, keď podľa zákona, ktorý citujete, na to nemala in-

štitúcia kompetencie, aby kontrolovala. Napríklad keď si zo-

berieme pšenicu, pšeničnú múku,  pšeničné otruby, tam preva-

žovali tie, ktoré nemali  charakter štátnych podnikov. Rozu-

meli ste mi? (Porucha mikrofónu.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Som na mieste pána Bugára.  Ešte raz v rýchlosti. Vláda

rozhodla, že  na kontrole sa  zúčastní aj odbor  Úradu vlády

spolu s Najvyšším kontrolným úradom. Súčasne vláda už vopred

vedela,  že tento  odbor nemôže  kontrolovať tieto subjekty,

citujem, pretože  v zmysle zákona  10/1996 Z. z.  o kontrole

v štátnej správe  nemá na ich kontrolu  kompetencie. A v ob-

lasti pšenice, pšeničnej  múky, pšeničných otrúb prevažovali

práve tie,  ktoré nemajú nič spoločné  so štátnymi podnikmi.

Toto by som rád vedel, prečo sa to stalo.

 

     Teraz pán predseda  Najvyššieho kontrolného úradu hovo-

ril aj  o priestupkoch v oblasti  správnych poplatkov za li-

cencie.  Hovoril o  tom, že  vlastne to,  čo našiel Najvyšší

kontrolný úrad a kontrolný  odbor  Úradu vlády, je skoro to-

tožné. Ale pýtam sa, druhá otázka: Prečo na tých 1 130 tisíc

správnych  poplatkov, ktoré  vyrubilo ministerstvo hospodár-

stva, neprišiel aj kontrolný orgán Úradu vlády? Alebo ako je

vôbec možné? Veď kontrolný  inštitút  alebo inštitúcia Úradu

vlády  musí vedieť,  že ak   ide o  správne poplatky,  to je

oblasť niekoho iného ako  ministerstva hospodárstva. Čiže od

začiatku nie sú mi jasné tieto zadania.

 

     Veľmi pekne by som prosil na tieto otázky odpovedať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Nech  sa  páči,  pán  poslanec Koncoš vystúpi

v rozprave. Pripraví sa pán Dzurinda.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     myslím, že  niet sporu o  tom, že obilie  je z hľadiska

rozvoja  poľnohospodárstva,  ale  i  z hľadiska potravinovej

bezpečnosti štátu strategickou plodinou. Hodnota ročnej pro-

dukcie vo finančnom vyjadrení predstavuje 11 až 12 mld korún

a značnou mierou rozhoduje o prosperite výrobcov i spracova-

teľov  tejto suroviny.  Ako sa  máme možnosť  presvedčiť, aj

o prosperite obchodných organizácií  či osôb stojacich v ich

pozadí. Prečo vlastne rokujeme opäť  o obilí, keď len minulý

týždeň bola na programe schôdze Národnej rady Slovenskej re-

publiky Zelená správa. Dôvod je prostý. Obilia, najmä kŕmne-

ho, je na Slovensku nedostatok. Príčiny sú dve.

 

     Musíme si priznať, že výroba obilia vrátane kukurice na

zrno každoročne klesá. Ak  dovolíte porovnanie s rokom 1989,

keď sa na Slovensku vyrobilo 4 249 tisíc ton obilnín, v roku

1993 len 3  152 tisíc, 74 %, v  roku 1994 3 700 tisíc,  87 %

východiskového  roku, v  roku 1995  3 490  tisíc a tohoročná

očakávaná produkcia je 3 401 tisíc, teda na úrovni 80 % roku

1989. Príčiny  sú známe. Je  to hlavne nedostatok  peňazí na

osivá, výživu a ochranu  rastlín, spôsobujúci nekvalitné za-

loženie úrody a aj starnúca technika na prípravu pôdy, sejbu

a zber.

 

     Objektívne treba  povedať, že aj  takáto znížená výroba

na  výživu obyvateľstva  a aj  na potreby  živočíšnej výroby

postačuje, postačuje  na kŕmenie hospodárskych  zvierat, ale

len  preto, že  ich stavy  poklesli ešte  prudšie ako výroba

obilia. Lepšie povedané, postačovala  by, keby nebolo druhej

príčiny, a to  je obchod či skôr nadmerný  vývoz mimo územia

republiky a doslova neporiadok v  obchode s obilím. A to na-

priek tomu,  že už v júli  1991 bol prijatý zákon  číslo 270

o Štátnom  fonde  trhovej   regulácie  Slovenskej  republiky

v poľnohospodárstve, novelizovaný v roku  1992 a opäť v roku

1993. Napriek tomu,  že pre obilie ako prvú  komoditu bol na

Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej  republiky v spolu-

práci so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komo-

rou vypracovaný  trhový poriadok a že  na vydávanie licencií

na  vývoz bola  dohoda medzi  Ministerstvom pôdohospodárstva

Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej

republiky už v roku 1993 a  v roku 1994 bola na ministerstve

pôdohospodárstva zriadená osobitná  tzv. licenčná komisia na

posudzovanie žiadostí o udelenie úradného povolenia na dovoz

a vývoz  vybraných komodít  rezortu pôdohospodárstva, ktorej

členom je okrem iného aj zástupca ministerstva hospodárstva.

 

     Napriek tomu,  že licenčná komisia  na svojom zasadnutí

už  2. augusta  1995 rozhodla  jednotlivé žiadosti  na vývoz

obilnín riešiť až po 15.  auguste 1995 a rozhodla, že pokiaľ

nebude zbilancovaná úroda obilia a nebudú zabezpečené potre-

by spracovateľského priemyslu, nie je možné rozhodovať o vý-

vozných licenciách.  Toto rozhodnutie opätovne  potvrdila 8.

9. 1995. 19. 9. 1995 prijala licenčná komisia opatrenie, ci-

tujem: "Za  súčasného stavu a  dostupnej bilancie neudeľovať

licencie na  vývoz obilia, vývoz  realizovať len cez  Štátny

fond trhovej regulácie, zistiť kalkuláciu na cenu múky." Ko-

nečne 3. októbra 1995 licenčná  komisia k vývozu obilia pri-

jala záver,  podľa ktorého, opäť citujem:  "Vývoz obilia cez

Štátny fond trhovej regulácie  treba v súčasnom období poza-

staviť a  o ďalšom vývoze  bude rozhodnuté po  porade dňa 5.

10. 1995 so zástupcami Zväzu mlynárov a Poľnonákupu."

 

     Napriek  týmto  a  ďalším  opatreniam  sa  podľa údajov

Ústrednej colnej  správy Slovenskej republiky  v skutočnosti

za rok 1995  vyviezlo spolu 1 038 000  ton obilia, teda pri-

bližne 30  % priemernej ročnej výroby,  obilia všetkých dru-

hov  vrátane  výrobkov z obilia,  z toho pšenice  a výrobkov

z nej 717 tisíc ton, a za IV. štvrťrok 1995, teda po rozhod-

nutí o  pozastavení ďalšieho vývozu,  331 tisíc ton  pšenice

a výrobkov z nej a 113 tisíc ton ostatného obilia a výrobkov

z neho. V  I. štvrťroku 1996  sa ešte vyviezlo  35 tisíc 981

ton ostatného  obilia, pšenice a  výrobkov z nej  ďalších 13

176 ton.

 

     Domnievam sa, že práve  prijatie zásady, že licencie na

vývoz obilia na základe zmlúv uzatvorených so Štátnym fondom

trhovej regulácie a štátnymi  hmotnými rezervami sa budú vy-

dávať  bez  prerokovania  v  licenčnej  komisii,  je  jednou

z hlavných príčin vyprázdnenia  skladov obilia. Osobne vidím

príčinu aj  v tom, že z  ministerstva pôdohospodárstva sa už

v máji  a júni  1995 objavovali  správy o  takmer rekordných

očakávaných  úrodách  obilnín  a  predpokladala  sa úroda na

úrovni 3 991 tisíc ton. Ako som spomínal, skutočná úroda bo-

la 3 490  tisíc ton, teda o celých 500  tisíc ton nižšia. Aj

tu platí, že v poľnohospodárstve platí  len to, čo je už ko-

nečné, teda tá úroda, ktorá  je v sklade. Treba si uvedomiť,

že napríklad  aj v roku  1996 vplyvom počasia  ešte žatva na

severnom a východnom Slovensku nie  je ukončená a že obilie,

ktoré  sa zberá  teraz, sa  zberá len  s tretinovými úrodami

oproti tomu, čo bolo na koreni ešte pred mesiacom.

 

     Mojím záujmom  nie je hľadať  príčiny  a už  vôbec nie,

obrazne povedané, stínať hlavy. Predsa len musím povedať, že

hlavnou príčinou je nezodpovednosť zodpovedných, neúcta pra-

covníkov  a funkcionárov  vrcholných orgánov  štátnej správy

k zákonom tejto republiky a dokonca k vlastnej práci, preto-

že sa nerešpektovali interné  dokumenty, ktoré sami vypraco-

vali.  Chcem len  dodať, že  takáto vrcholná  nezodpovednosť

ohrozuje potravinovú  bezpečnosť štátu, ba  dokonca ohrozuje

podstatu štátu.

 

     Problémy vznikli  ani nie tak  v zásobách a  zásobovaní

potravinárskym obilím  a výrobkami z  neho, problémy vznikli

a pretrvávajú v zásobovaní kŕmnym obilím pri raste jeho ceny

v súčasnom období na 4 000 až  4 200 Sk za tonu, teda takmer

na úroveň domácej ceny potravinárskeho obilia. Problémy môžu

vzniknúť následne v raste cien  chleba, múky a cestovín, ale

aj v  raste cien potravín živočíšneho  pôvodu. Problémy môžu

vzniknúť v udržaní  stavov hospodárskych, najmä monogastric-

kých zvierat a v udržaní aj tak biednej úžitkovosti a nízkej

intenzity ich  chovu. Môže sa  dôvodiť, že rast  cien obilia

prispeje  k  zlepšeniu  dôchodkovosti  poľnohospodárov. Áno,

v tomto období možno, ale v  roku 1995 boli ceny výrobkov za

potravinársku  pšenicu len  okolo 3  500 Sk,  dokonca Štátny

fond trhovej  regulácie nakupoval len  za 3 350  Sk za tonu.

Zisky z  obchodu s obilím teda  neprúdili do kasy pestovate-

ľov, ale do vrecák  obchodných firiem a obchodníkov. Neobvi-

ňujem ich, ani im nezávidím,  pretože každý obchodník má zá-

ujem na čo najväčšom zisku. Myslím, že ani nie je podstatné,

ktoré firmy obchod s obilím realizovali.  Pravda potiaľ, kým

sa neobjavia nitky spájajúce štátnych úradníkov s týmito ob-

chodnými spoločnosťami alebo kým nejde vyslovene o špekulač-

né obchody s neopodstatneným ziskom, pri ktorých obilie čas-

to ani  nezmení, neopustí sklad, len  v priebehu dňa jedného

či dvoch majiteľov. A to je už práca pre Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky  pre  nezlučiteľnosť  funkcií štátnych

funkcionárov, ale možno aj pre orgány činné v trestnom kona-

ní.

 

     Mám záujem, a iste nie  som sám, aby rezorty a inštitú-

cie zodpovedajúce za zásobovanie  vnútorného trhu s potravi-

nami prijali  také opatrenia, ktoré zabránia  anarchii v ob-

chode s  takou strategickou komoditou,  akou obilie je.  Na-

priek opatreniam, o ktorých sme informáciu dostali jednak od

pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu i od pána minis-

tra  hospodárstva,  sa  domnievam,  že  treba prehodnotiť aj

pôsobenie štátnych  hmotných rezerv na trhu  s obilím a vzá-

jomný vzťah štátnych hmotných  rezerv a Štátneho fondu trho-

vej regulácie.

 

     Treba už konečne  doriešiť pôsobnosť verejných skladov,

len podotýkam, že túto myšlienku rozpracovala Poľnohospodár-

ska banka  už v roku  1994. Treba sa  vrátiť aj k  myšlienke

Slovenskej  obilnej komory,  ktorá zanikla  po krátkom  čase

svojej existencie. Treba dopracovať tok informácií o úrodách

a zdrojoch  obilnín, treba  prehodnotiť nástroje  na dotačnú

politiku  rezortu na  podporu výroby  obilnín vrátane proex-

portnej politiky, pri  dôslednom zabezpečovaní potrieb domá-

ceho trhu vrátane potrieb kŕmneho obilia.

 

     Ak dovolíte, vrátim sa k Štátnemu fondu trhovej regulá-

cie a  k obchodnej politike, ktorú  táto inštitúcia robí te-

raz. Pri nákupe  z úrody obilia 1996, vtedy,  keď sa ceny na

trhu potravinárskej  pšenice pohybovali na úrovni  nad 4 000

Sk a dnes je to už nad 4 500 Sk za tonu, Štátny fond trhovej

regulácie vyhlásil  nákupnú cenu 3 500  Sk s príplatkom 200,

neskôr sa tento príplatok zvýšil o ďalších 200 Sk, teda dnes

sa pokúša Štátny fond  trhovej regulácie nakúpiť tonu potra-

vinárskeho obilia, potravinárskej pšenice, za 3 900 Sk. Ide,

pravda, o nákup obilia, na ktoré poskytol fond zálohu na ná-

kup obilia.  Pochopiteľne, pestovatelia radšej  odstúpili od

zmluvy, prípadne aj vrátili zálohu, ktorú dostali od Štátne-

ho fondu  trhovej regulácie na jar  tohto roku. Fond trhovej

regulácie, resp.  jeho vedenie, sa nemôže  takto čudovať, že

z očakávaného nákupu  na štátny intervenčný  nákup 400 tisíc

ton potravinárskej  pšenice sa do dnešného  dňa nakúpilo len

165 tisíc ton a z 20 tisíc ton raže len 2 500 ton.

 

     Keď sa nedarí realizovať nákup za túto podstatne nižšiu

cenu, aká je na voľnom trhu, prichádza rozhodnutie Minister-

stva pôdohospodárstva Slovenskej republiky neposkytnúť dotá-

cie tým, ktorí nesplnili  zmluvu voči Štátnemu fondu trhovej

regulácie. Domnievam  sa, že nejde  o nič iné  ako o typicky

mocensko-ekonomický nátlak štátu na výrobcu. Za zmienku sto-

jí spôsob predaja obilia zo Štátneho fondu trhovej regulácie

pre spracovateľské či obchodné organizácie často bez organi-

zovania  verejnej súťaže,  akýmsi čudným  výberovým spôsobom

zvýhodňujúcim vybrané firmy oproti  firmám iným. Nejde o nič

iné ako o vytváranie podmienok na nekalú súťaž, a to z pozí-

cie vrcholových orgánov štátu.

 

     Vzhľadom na to, ako som spomínal, že podľa môjho názoru

treba niektoré  opatrenia, najmä na  ministerstve pôdohospo-

dárstva, dopracovať, ale aj vzhľadom  na to, že  by malo byť

naším záujmom  prispieť k tomu, aby  sa podobná situácia ako

v roku 1995  a v I.  štvrťroku 1996 neopakovala,  navrhujem,

aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, te-

da navrhujem,  aby sa k Správe  o kontrole trhu s  obilím za

rok 1995 a I. štvrťrok 1996 prijalo toto uznesenie:

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. Žiada vládu Slovenskej republiky uložiť Ministerstvu

pôdohospodárstva  Slovenskej republiky  vypracovať komplexné

opatrenia na reguláciu trhu s obilím.

 

     B. Poveruje

 

        1. Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre

pôdohospodárstvo systematicky  kontrolovať dodržiavanie pri-

jatých opatrení.

 

        2. Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre ne-

zlučiteľnosť  funkcií štátnych  funkcionárov preveriť  vzťah

štátnych  funkcionárov k  obchodným spoločnostiam obchodujú-

cich s obilím v roku 1995 a 1996.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi.  Nech sa  páči, pán  poslanec

Dzurinda. Pripraví sa pán Ducký.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     prerokúvané  správy  poukazujú  na  veľké množstvo chýb

a nedostatkov, a to tak legislatívnych, ako aj organizačných

a praktických, ku ktorým v sledovanom období došlo na strane

ministerstva  pôdohospodárstva,  ministerstva  hospodárstva,

licenčnej komisie a inde. Správy svedčia o veľkom neporiadku

na ústredných  orgánoch štátnej správy.  Závery zistení však

často nie  sú adekvátne týmto zisteniam.  Chcel by som ilus-

trovať toto tvrdenie na stranách 16 a 17 správy, ktorú pred-

niesol pán minister hospodárstva,  kde je  opisovaný príklad

udelenia vývoznej licencie pre firmu CAUTION, spol. s r. o.,

Pezinok, vývoznej  licencie na pšenicu v  celkovom objeme 80

tisíc ton. Ten prípad je taký "fajnový" tým, že sprostredko-

vateľ - firma CAUTION - nakupovala  pšenicu  po 2 850, resp.

po 3 000 Sk za tonu, ale predávala ju po 3 400 Sk za tonu.

 

     Krátko odcitujem,  o čo tam išlo:  "Je potrebné zdôraz-

niť, že realizácia obchodnej  transakcie medzi Správou štát-

nych hmotných rezerv, CAUTION, spol. s r. o., a konečným od-

berateľom Poľnonákup, Rovinka, a. s., sa uskutočnila v mies-

te  pôvodného uskladnenia  zdrojov Správy  štátnych hmotných

rezerv  v Galante  so zhodným  termínom plnenia  zmlúv k 31.

marcu 1996 bez pohybu príslušného tovaru. Vzhľadom na to, že

nedošlo k ďalším ekonomicky oprávneným nákladom zvýšením ce-

ny o 400, resp. 550 Sk na tonu, dosiahla sprostredkovateľská

firma  CAUTION, spol.  s r.  o., neprimeraný  zisk." Teda po

slovensky povedané, tovar sa nehýbal, reálny biznis sa neko-

nal, ale koruny tiekli a  niekto na tom zarábal. Správa píše

veľmi  kulantne  -  priatelia,  počúvajte: "Takýmto postupom

vzniká dôvodné podozrenie,  že sprostredkovateľská firma po-

rušila cenové  predpisy o cenách v  znení neskorších predpi-

sov, keď  získala neprimeraný finančný  prospech predajom za

dohodnutú  cenu  zahrnujúcu  neprimeraný  zisk  k ekonomicky

oprávneným nákladom." Toľko citát.

 

     Správu predkladá predseda vlády. Mal by v nej jasne po-

vedať, čo s takýmto zistením  ďalej. Ja si myslím, že takéto

formulácie sú nielen kulantné, ale absolútne nedotiahnuté do

konca. A zároveň sa pýtam,  či štátni úradníci nechali firmu

CAUTION, spol. s r. o., urobiť takýto tieňový biznis len tak

z dobrej vôle. Podozrenie korupcie  je tu očividné. Dodávam,

že vzniká  nielen, ako sa píše  v správe, dôvodné podozrenie

z neoprávneného zisku,  ale že vzniká  aj dôvodné podozrenie

z korupcie štátnych úradníkov. Správa je neúplná. Nech teraz

tu prehovorí generálny prokurátor.

 

     Podobných nedotiahnutých  záverov je v  dokumente viac.

Ako sa hovorí, chýba koncovka. Otázka znie prečo.

 

     Dovoľte mi  však, aby som vo  svojom vystúpení poukázal

ešte na ďalšiu oblasť, ktorá si pri posudzovaní problematiky

trhu s obilím vyžaduje pozornosť a o ktorej správa o kontro-

le trhu  nehovorí. V nedávnych dňoch  počas rokovania ekono-

mických  ministrov v  Piešťanoch som  navštívil ministerstvo

hospodárstva s cieľom zistiť, či nedošlo k neoprávnenému vy-

daniu licencie na vývoz obilia  v minulých dňoch. Mal som na

to konkrétne indície. Zistil som, že skutočnosť, či licencia

bola alebo  nebola vydaná, na  ministerstve hospodárstva nie

je možné  zistiť. Jednoducho nejestvuje  centrálna evidencia

udeľovaných licencií. Licenčné tlačivá nie sú zúčtovateľnými

ani  prísne  evidovanými  tlačivami.  Vrcholným  pánom je tu

úradník so  svojou pečiatkou. Keď som  chcel vidieť, aké li-

cencie udelil,  pozýval ma k svojmu  počítaču, akoby počítač

evidoval aj jeho prípadné  mimopočítačové aktivity. Na vypl-

nenie licenčného tlačiva stačí písací stroj a pečiatka.

 

     Keď som vyjadril svoje  sklamanie z toho, že informácie

o udelenej licencii nemôžem ani potvrdiť, ani  vyvrátiť, po-

radili mi, aby  som sa obrátil na  počítačový systém Colného

riaditeľstva a hľadal, či k nejakému vývozu obilia v posled-

ných dňoch nedošlo. Takéto sledovanie je však nepochybne ča-

sovo náročné. A nakoniec, medzi časom vydania licencie a ča-

som realizovania  vývozu môže ubehnúť i  dlhšie obdobie. Ako

sa narába v oblasti  predlžovania platnosti licencií, môžete

sa tiež  v správach presvedčiť. Rovnako  som pochopil, že na

ministerstvo hospodárstva  sa vracia časť  colnej dokumentá-

cie, ktorá je vedená pri exporte tovaru do cudziny.

 

     Istým  spárovaním informácií  prichádzajúcich z colných

priechodov a informácií z  odboru licencií ministerstva hos-

podárstva  je azda  možné akú-takú  kontrolu vykonávať.  Jej

úplnosť je však otázna, a keďže ide opäť o úradníkov, navyše

z toho istého ministerstva, aj diskutabilná.

 

     Vážený pán minister  hospodárstva, počas mojej návštevy

vášho ministerstva som ocenil snahu vedúceho úradu vášho mi-

nisterstva dopátrať sa v čase vašej neprítomnosti skutočných

vecí a pravdy. Usiloval sa vyhovieť mi pri overení požadova-

ných údajov. Myslím si však, že bol nakoniec rovnako sklama-

ný, ako som bol sklamaný ja. Preto využívam túto príležitosť

a obraciam sa na vás s podnetom zabezpečiť eliminovanie mož-

ného zneužitia vydania vývozných licencií, ale aj eliminova-

nia javu, ktorý tu opisuje napríklad správa Najvyššieho kon-

trolného úradu na  strane 4, kde sa uvádza,  že bola zistená

nedostatočná  evidencia prijatých  a odsúhlasených  žiadostí

o udelenie licencie, neprehľadné  vedenie záznamov z rokova-

ní, potvrdzovanie odsúhlasených  žiadostí na viacerých foto-

kópiách, čo v konečnom dôsledku umožňovalo vydať licencie na

vyšší objem tovaru, než aký odsúhlasila licenčná komisia.

 

     Myslím,  že  je  možné  jednoduchými  administratívnymi

opatreniami zabezpečiť, že každá  vydaná licencia bude iden-

tifikovateľná na jednom mieste ministerstva hospodárstva. Na

tomto mieste môže byť kedykoľvek a kýmkoľvek zistiteľné, ke-

dy, kto  a komu licenciu  vydal. Stačí viesť  napríklad cen-

trálny zošit nálepkových známok, ktoré budú vzostupne číslo-

vateľné.  Každá licencia  bude musieť  byť opatrená  takouto

známkou. Bez  licencie opatrenej takouto  známkou colník vý-

voznú zásielku  cez štátnu hranicu  neprepustí. V centrálnej

knihe  nálepkových známok  bude vždy  podchytené, kto,  kedy

a na akú licenciu si takúto známku vyžiadal.

 

     Vážený pán minister hospodárstva, presvedčil som sa, že

môžete vo svojom úrade prispieť k tomu, aby systém vydávania

vývozných licencií bol nielen  prehľadnejší, ale zároveň aby

vylučoval  možnosť korupcie.  Nemôžem si  totiž pomôcť,  ale

správy hovoria  o tom istom -  o zlyhaní fungovania štátnych

úradníkov. Neplnili si svoje povinnosti na ministerstve hos-

podárstva,  neplnili  si  svoje  povinnosti  na ministerstve

pôdohospodárstva,  na  Správe  štátnych  hmotných rezerv, na

Štátnom fonde trhovej regulácie,  v licenčnej komisii. Nedo-

držiavali právne normy, ani svoje vlastné rozhodnutia. Vyvo-

láva to nástojčivú otázku: prečo?  Na túto otázku nedáva od-

poveď ani  jedna z prerokúvaných správ.  Nedáva odpoveď, ani

túto  odpoveď nehľadá.  Obávam sa,  že je  to preto, lebo na

úradoch vládne korupcia. Aj keď  sa o tom v správach nehovo-

rí, z oboch správ dýcha na človeka korupcia štátnych úradní-

kov.

 

     V lete som sa  presvedčil, navštívil som mnoho pôdohos-

podárskych usadlostí, viacero  družstiev i súkromne hospodá-

riacich roľníkov,  že poľnohospodári vyrábajú  v podmienkach

veľkej  neistoty, s  nedostatkom peňazí,  so starými strojmi

i starými dlhmi. Dnes sa presviedčam,  že na ich biede para-

zitujú  priekupníci i  štátni úradníci.  Verím, pán minister

hospodárstva, že možnosť  korupcie na ministerstve hospodár-

stva eliminujete, či už spôsobom, aký som vám ponúkol, alebo

iným spôsobom.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Dzurindovi. Nech sa páči, pán

poslanec Ducký. Pripraví sa pán Rosival.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte  k tejto  kauze vyjadriť   sa i  mne, i  keď už

z poslaneckého miesta, samozrejme s  tým, že po dobu trvania

svojej funkcie  zodpovednosť patrí a padá  i na moje plecia.

Nie je mojím cieľom dnes  z tohto miesta obhajovať ani úrad-

níkov, ani  tých, ktorí si  neplnili povinnosti. Samozrejme,

bol by som veľmi rád,  keby zistenia boli objektívne a odha-

ľovali pravé príčiny, ktoré viedli k danému stavu.

 

     Áno, ministerstvo hospodárstva je  podľa dohody so Sve-

tovou  obchodnou organizáciou  jediným miestom  na vydávanie

licencií  tak,  aby  podnikateľské  subjekty  nemuseli behať

z úradu na úrad, pretože sa  tam vydávajú licencie na všetky

komodity,  ktoré  podliehajú  licenčnému  konaniu. Ale vecná

zodpovednosť a  rozhodnutie o tom, či  danú komoditu vyviezť

alebo nevyviezť, prináleží príslušnému rezortu, ktorý ju ob-

hospodaruje  na základe  kompetenčného zákona.  Keď hovoríme

o obilí,  tak, samozrejme, je to  ministerstvo pôdohospodár-

stva. Keď ono dospeje k názoru, že je prebytok, tak sa spus-

tí mechanizmus  a ministerstvo hospodárstva  zodpovedá vláde

i parlamentu, aby sa toto obilie  nedostalo tam, kde ono ne-

patrí, to znamená, trebárs  do štátov, ktoré podporujú tero-

rizmus a kde sme  medzinárodnými uzanciami zaviazaní, že ne-

budeme s  takýmito štátmi obchodovať. Všetko  ostatné z hľa-

diska množstva a dokonca i komu je mimo  ministerstva hospo-

dárstva.

 

     Dovoľte mi niekoľko poznámok a zistení zo správy, či už

Najvyššieho kontrolného úradu alebo kontrolného odboru Úradu

vlády. V roku 1995, máme tam malú diferenciu, okolo 20 tisíc

ton, boli  vydané vývozné licencie spolu  na 828,8 tisíc ton

obilia. Z toho na 614 tisíc  ton boli vydané licencie na zá-

klade podpisu  predsedu licenčnej komisie. Keď  som udrel na

úradníkov, prečo nerozporovali dikciu v protokole o výsledku

kontroly, kde  je napísané, citujem:  "V priebehu roku  1995

bolo pre žiadateľov o vývoz uvoľnených zo Štátneho fondu tr-

hovej regulácie  a štátnych hmotných rezerv  celkove 614 802

ton pšenice.  Na uvedené množstvo  boli ministerstvom hospo-

dárstva  vydávané úradné  povolenia iba  na základe pečiatky

a súhlasu predsedu licenčnej komisie Ministerstva pôdohospo-

dárstva Slovenskej republiky na príslušnej žiadosti o udele-

nie licencie na vývoz." Po návrate z dovolenky, keď som zis-

til tú hrôzu, čo sa tu  diala, asi náhodne, že som bol práve

na dovolenke - chcem veriť, som udrel na príslušných úradní-

kov, prečo to nie je odvolávka, reakcia na slovíčko iba. Od-

poveď: Aké iba?

 

     Dovoľte mi druhú citáciu.  Štatút  komisie Ministerstva

pôdohospodárstva  Slovenskej republiky  na posudzovanie žia-

dostí o udelenie úradného povolenia  na dovoz a vývoz vybra-

ných komodít rezortu  pôdohospodárstva. Štatút komisie nado-

budol účinnosť dňa 1. mája  1994. Aká  symbolika! Deň oslavy

pracujúcich. Minister Koncoš. Pod bodom  3 na strane 3 citu-

jem: "Návrh na udelenie licencie potvrdzuje podpisom predse-

da komisie." Na 614 802 ton boli návrhy na udelenie licencie

potvrdené predsedom komisie  a úradníkom ministerstva hospo-

dárstva  ostala povinnosť  opečiatkovať tieto  návrhy a tým,

ktorým boli  udelené, vydať papier na  vývoz. Pokračoval som

ďalej. Komunikoval som s  úradníkom, ktorého poznám 30 rokov

a predtým som  mu oznámil, že  ho prepúšťam zo  svojich slu-

žieb. Myslím,  že pán minister Česnek  rozhodol, že odchádza

aj z úradu. Argument bol  jednoduchý z mojej strany. Predali

zápas a mlčali.

 

     Hovorím, kde je rozdiel do  828 tisíc ton - 213,9 tisíc

tony. Je to  vývoz zo Štátneho fondu trhovej  regulácie a zo

štátnych hmotných rezerv. Hovorím, prečo ste to vyviezli bez

licenčnej komisie? Odpoveď: Aké bez? Citujem z materiálu mi-

nisterstva pôdohospodárstva, Bratislava, marec 1996, Analýza

zdrojov  obilnín z  úrody roku  1995 a  jeho užitia do novej

úrody. V prílohe 3, situácia  pred zberom úrody v roku 1995,

dovoľte citáciu. Unavujem, ale nedá sa nič robiť. "Okrem to-

ho  bola prijatá  zásada  realizovať  vývoz zo  zásob Správy

štátnych hmotných  rezerv v Slovenskej  republike a Štátneho

fondu trhovej regulácie Slovenskej republiky na základe pod-

písaných  zmlúv bez  ingerencie ministerstva  hospodárstva."

Kto prišiel  s podpísanou zmluvou,  úradníci na ministerstve

hospodárstva mali jedinú šancu  - potvrdiť licenciu. "Na zá-

klade toho boli udelené licencie na zmluvy štátnych hmotných

rezerv a Fondu trhovej regulácie  v objeme 275 400 tisíc ton

s termínom plnenia do 31. 12. 1995." Nebolo vydaných 275 ti-

síc ton, ale 213 tisíc.

 

     Opakujem, nie je to  obhajoba úradníkov na ministerstve

hospodárstva, je to len určitý  pokus uviesť veci na správnu

mieru. Či  boli v komplote,  alebo neboli, dúfam,  že zistia

orgány činné  v trestnom konaní. Ale  zodpovednosť za to, čo

sa udialo, ako minister a za ministerstvo hospodárstva v ta-

kom podaní,  ako sa to prezentovalo,  odmietam. Nekradol som

a nebudem kradnúť. Tým, čo kradli, odporúčam, aby kradli bo-

hatým a nekradli tým, čo musia kupovať ako živobytie chlieb,

či  sú predo mnou, alebo sú za mnou.  Je tragédiou, že efekt

z tejto transakcie nemajú tí, čo obilie dopestovali, ale tí,

čo boli medzi tým, oni dobre vedia, ktorí sú to, vedia o se-

be, a sú to často tí, ktorí sa potom snažia zlepšiť si svoju

fasádu požadovaním dotácií pre prvovýrobcov, ktorí sa zaobe-

rajú  pestovaním obilia.  (Potlesk a  hlasy v  sále.) Orgány

činné v trestnom konaní. Málo prstov máme.

 

     Som zdesený úpornosťou odpútať pozornosť od seba a ešte

viac ma desí snaha hodiť to  na iných. Každý máme chyby, ani

ja nie  som svätý, ale takýto prístup odmietam, pokiaľ budem

žiť. Samozrejme, že výklad je  rôzny. Mal som diskusiu s pá-

nom Delingom. Na strane 9  materiálu, ktorý tu mnohí citova-

li, ktorý sme dnes dostali z  vlády a pán minister Česnek ho

uvádzal, sa hovorí, že 137 tisíc  ton z hmotných rezerv a 23

a 25 tisíc ton z fondu trhovej regulácie a štátnych hmotných

rezerv -  je to pod bodmi  c) a d) -  bolo vyvezených aj tak

mimo s  odvolaním sa na poslednú  vetu: "Vychádzajúc z hore-

uvedeného  vyplýva, že  bez odporučenia  žiadostí, ktoré  sú

v zmysle dohody ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva

hospodárstva z  8. 1. 1993 v  kompetencii ministerstva pôdo-

hospodárstva, udelilo ministerstvo hospodárstva úradné povo-

lenie pre  vývoz..." atď. Kontrolný orgán  z Úradu vlády asi

nevedel o materiáli, ktorý  som citoval predtým, ktorý upra-

vuje  spôsob udeľovania  licencií tak,  aby ingerencia mini-

sterstva hospodárstva bola čo najmenšia, aby sa do toho nik-

to neplietol, z roku 1995. Mňa vždy učili, že platí posledný

dokument. Tu je odkaz na dokument  z roku 1993, ja som cito-

val  dokument,  ktorý  bol  na  vývoz  obilia  v rokoch 1995

a 1996 s tou vzácnou dikciou,  že bola prijatá zásada, že na

základe  zmlúv, takže  aj  keby  som mal  zlatých úradníkov,

okrem toho,  čo im patrí, technické  nedostatky a neporiadok

v evidencii  a zložitosť  celej agendy,  režim bol  upravený

tak, aby to dopadlo tak, ako to dopadlo.

 

     Samozrejme, pokiaľ licencie nebudú na ministerstve hos-

podárstva, aby to nemusel hovoriť  nový minister, musí sa mu

upraviť kompetencia  zo zákona, musí  sa mu vziať  povinnosť

byť zodpovedný za obchodnú  politiku v rozsahu vývozu licen-

cií, ktoré  bude niekto iný vydávať  a on bude registračkou,

kde sa budú zastrkávať podľa  poradových čísel tak,  ako na-

vrhol pán  poslanec Dzurinda. Zodpovednosť musí  byť na tom,

kto tieto licencie vydá, aj  za časť obchodnej politiky. Po-

znamenávam, že  je to v  rozpore s podmienkami  Svetovej ob-

chodnej organizácie, ktorá vyžaduje, aby sa licencie vydáva-

li na jednom mieste.

 

     Som rád,  že navrhovaný záver Úradu  vlády je pustiť do

hry  orgány činné  v trestnom  konaní, pretože  tak, ako  to

z diskusie vyplynulo, aj z  rozpravy, niekde sa hovorí nemô-

žeme, pretože sú to neštátne organizácie a podobne. Je veľmi

jednoduché vytiahnuť  zo zoznamu firiem,  ktorých je strašne

veľa,  od 50  ton až  po 80  tisíc, tie,  ktoré boli  nosné.

A každému môžem metodicky poradiť,  aby si vybral tie firmy,

ktoré dostávali licencie na základe tých dvoch predpisov mi-

nisterstva pôdohospodárstva, teda  štatútu a spomínaného do-

kumentu, kde sa hovorí o tom, že to je na základe zmlúv, kde

ministerskí úradníci ministerstva  hospodárstva pôsobili ako

štatisti. Je to veľmi jednoduché a  zistí sa, že aj váha vý-

vozu  je tam,  dokonca bez   pohybu tovaru  a dokonca  aj vo

väčších cenových rozdieloch, ako sme  tu počuli. Keby tu bol

tento materiál  uvádzal niekto iný a  nie pán Česnek, opýtal

by som sa: Aj ty, Brutus?

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Filkus - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Tento  materiál sa  nedá prerokúvať  bez špičkového zá-

stupcu ministerstva pôdohospodárstva. Aj rozprava na to uka-

zuje. Tu  bude treba mnohé veci  možno aj skonfrontovať, ale

hlavne si navzájom vyjasniť.  Môj procedurálny návrh je: Na-

vrhujem prerušiť rokovanie a pozvať  - viem, že pán minister

tu nie - štátneho tajomníka alebo špičkového funkcionára mi-

nisterstva pôdohospodárstva, aby bol prítomný pri tejto dis-

kusii. Chcem, aby sa o tomto procedurálnom návrhu hlasovalo.

Proste prerušiť rokovanie, kým tu nebude špičkový funkcionár

ministerstva pôdohospodárstva.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Faktická  poznámka - pán Maxon,  potom pán De-

linga.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán profesor Filkus, len by  som ťa chcel ubezpečiť, že

špičkoví  pracovníci ministerstva  pôdohospodárstva celý čas

sedia na  galérii a sledujú  rozpravu k tomuto  bodu. Pokiaľ

poznáte rokovací poriadok, štátny  tajomník nemá možnosť vy-

stúpiť v parlamente. (Šum v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Pokoj, páni,  pokoj. Skončil  si, pán  Maxon?

Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďakujem pekne za slovo.  Samozrejme, že každý dotknutý,

ktorého sa dotýkajú tieto dve  správy, by mal vystúpiť v Ná-

rodnej rade.  A teraz neviem,  ako to myslel  pán Filkus, či

obhajovať to, čo prijala vláda,  tie opatrenia či sú správne

alebo nie, alebo  to, čo sa ešte nevie.  V podstate, ak pre-

behnú vyšetrovania a budú z  nich výsledky, myslím, že to je

správny záver a tak bolo  do určitej miery formulované uzne-

senie tým, ktorý navrhol túto správu dnes prerokúvať. Osobne

si myslím, že nie je  namieste, aby tu prebiehalo nejaké vy-

šetrovanie  ministerstiev, či  už ministerstva pôdohospodár-

stva, alebo ministerstva hospodárstva, pretože Najvyšší kon-

trolný úrad vyšetrovanie uskutočnil, závery a opatrenia pri-

jal a tie sú v platnosti. Myslím, že zodpovední vedúci tých-

to ministerstiev podpísali protokoly, dali svoje stanoviská,

čiže sú  to právoplatné názory, rozhodnutia  a opatrenia, ku

ktorým sa  dopracovala vláda aj Najvyšší  kontrolný úrad. Ak

tu teda  chceme zachádzať do nejakých  podrobností, potom to

je druhá  vec, potom by sme  museli poznať všetky protokoly,

všetky vyšetrovania, ale neviem, či by sa to skončilo, alebo

či je to vlastne predmetom rokovania, či to nie je predmetom

tých orgánov, ktoré sú zaviazané uznesením vlády a Najvyšším

kontrolným úradom, aby prijali výsledky a opatrenia.

 

     Samozrejme, k  tejto správe tiež mienim  vystúpiť z po-

hľadu toho, ako vidím situáciu v obilí sám. Takže nie som za

to, aby sa tu  viedla vyšetrovacia komisia  alebo vyšetrova-

cie metódy na to, čo už bolo vyšetrené.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci, ja si myslím, že práve takéto problé-

my  patria  na  pôdu  parlamentu,  tu  treba o nich hovoriť.

Z tohto dôvodu  sa pripájam k tomu,  čo povedal pán poslanec

Filkus, že by tu mal byť prítomný pán minister pôdohospodár-

stva. Jednoducho prerušme tento bod a počkajme, kým sa vráti

zo  zahraničia. Čiže  môj procedurálny  návrh je spresňujúci

pána  poslanca Filkusa,  prerušiť rokovanie,  kým tu  nebude

prítomný minister pôdohospodárstva pán Baco.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Bol som prihlásený do rozpravy, ale preto, že je možné,

že bude rozprava prerušená, chcel by som len povedať faktic-

kú poznámku, kde chcem poukázať na možný finančný či korupč-

ný  rozmer tejto  aféry. Keď  vychádzame z  údajov, ktoré sú

v správach,  tak  sa  dozvieme,  že  bolo nelegálne vyvezené

prakticky takmer  390 tisíc ton obilia.  To je rozdiel medzi

schváleným a vyvezeným cez colnice.  Keď si tieto tony, tých

387 tisíc ton, vynásobíme cenou, rozdielom  v cene, ktorý je

možný predpokladať medzi nákupom  doma a predajom v zahrani-

čí, ktorý veľmi približne a veľmi aproximatívne je možné od-

hadnúť na 1 800 korún,  prídeme k takmer 700 miliónom korún.

Takže v tomto  prípade je v hre  alebo  bolo v hre približne

aproximatívne 700 miliónov korún.  Keď si z toho predstavíme

5, 10 %  za provízie, tak máme predstavu,  o aké rozmery ko-

rupcie ide.

 

     Ale ešte by som chcel  povedať druhú vec. Rozdiel medzi

nelegálne vydanými  licenciami a medzi  legálne vydanými li-

cenciami je 614 tisíc ton. A keď si týchto 614 tisíc ton, na

ktoré  boli nelegálne  vydané licencie  či na  jednom, či na

druhom ministerstve, znovu vynásobíme predpokladaným rozdie-

lom v domácej  a zahraničnej  cene 1 800  korún,  prídeme ku

1 100 miliónom  korún. Takže sú to  veľmi pozoruhodné čísla,

ktoré celkom iste mali aj svoj dosah na korupciu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Pittner, nech sa páči.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som k tej-

to veci povedať niekoľko slov.

 

     Pokiaľ ide o trestnoprávnu zodpovednosť, tak ako sme sa

dozvedeli  z doteraz  prednesených správ,  tá je zabezpečená

tým,  že  vláda  postúpila  túto  záležitosť  orgánom činným

v trestnom  konaní.  Ale  zároveň  počas prerokúvania týchto

správ sa najmä bývalým  pánom ministrom hospodárstva, teraj-

ším  pánom poslancom  Duckým, prezentuje  celkový stav nepo-

riadku jednak vo  vzťahoch medzi ministerstvom pôdohospodár-

stva a hospodárstva, ako  aj neporiadku v evidenciách. Preto

si viem veľmi živo predstaviť,  ako sa orgány činné v trest-

nom konaní môžu dostať do  situácie, ktorá sa v našich pome-

roch tradične rieši uložením  veci. Preto okrem trestnopráv-

nej zodpovednosti  je tu i  zodpovednosť politická. Z  tohto

hľadiska sa plne pripájam k tým, ktorí trvajú na prítomnosti

pána ministra pôdohospodárstva, aby  vysvetlil najmä tie ve-

ci, na ktoré tu upozorňuje pán poslanec Ducký.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dostali sme sa do situácie,  ktorú sme asi ani nechceli

vyvolať. Pôvodne bol určený na schôdzu za vládu pán minister

Baco, ešte včera, potvrdený  pánom premiérom. Pán premiér mi

na to oznámil, že nevedel, že  pán minister Baco je už dlho-

dobo dohodnutý s ministrom  pôdohospodárstva Poľska, že musí

odísť. Keďže tu vyšla takáto  iniciatíva, že je potrebné vy-

počuť aj zástupcu tohto rezortu, navrhujem, dozvedel som sa,

že pán  štátny tajomník Lipka  sedí na balkóne  medzi poslu-

cháčmi, aby sme, ak to  chceme, dali súhlas, aby na niektoré

otázky odpovedal.

 

     Na  druhej strane  som si  vedomý toho,  čo povedal pán

poslanec  Pittner, že  otázky trestnoprávne  sú zabezpečené,

orgány  činné v  trestnom konaní  ich riešia.  Čiže niektoré

sporné otázky  s ministerstvom pôdohospodárstva  a hospodár-

stva  by nám  mohol len  vysvetliť pán  štátny tajomník.  Ak

s tým súhlasíte, je to môj procedurálny návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

 

     z postavenia vlády a Národnej rady vyplýva, že Národnej

rade Slovenskej republiky za  výkon svojej funkcie zodpovedá

iba minister. Štátny tajomník nie, on môže podať len vysvet-

lenie. Ak  sa pozriete na prvú  stránku materiálu a zistíte,

že ministerstvo  pána ministra Bacu  odsúhlasilo žiadosti na

vývoz  bez odporúčania  licenčnej komisie  vo výške  341 263

ton, jednoducho nie je možné pokračovať ďalej v rokovaní bez

toho, že  by nám minister  pôdohospodárstva nevysvetlil, aký

on má postoj alebo aký má zabezpečený kontrolný systém, kto-

rý mu  sleduje, koľko pšenice na  Slovensku je. Veď preboha,

jeden  minister to  musí mať  každý týždeň  na stole,  to je

strategická potravina. To nie je možné, že sa na to príde za

trištvrte roka, že tu uniká von pšenica.

 

     Vážené dámy a páni,  toto je najväčší finančný škandál,

ktorý sa tu odohral. Pán poslanec Rosival vám ho spočítal od

700 miliónov  do 1 miliardy,  mimo privatizácie, samozrejme,

tam sú tie sumy vyššie. Ale nemôžeme jednoducho takýto škan-

dál prejsť mlčaním alebo nejakým postupným zahraním do autu,

už aj preto, že pokiaľ viem, táto vláda vyhlásila pred dvoma

rokmi program čistých rúk. A dnes, po dvoch rokoch pôsobenia

tohto programu, máme na stole  problém, že sa tu niekto obo-

hatil vo výške takmer 1 miliardy  korún. No to predsa nie je

možné, aby  sme to neprerokúvali  za prítomnosti vrcholových

predstaviteľov vlády. Som presvedčený,  že pri takomto škan-

dále tu musí stáť premiér  a zodpovedať sa za svojich členov

vlády. Tak je to v každom normálnom štáte. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ešte dávam slovo  pánu predsedovi, nech sa pá-

či.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč, z priebehu diskusie, ktorá tu bola,

som myslel, že  je taký názor najmä opozície,  že keď nie je

tu minister,  treba na začiatok aspoň  vypočuť niekoho z mi-

nisterstva pôdohospodárstva kvôli určitým vysvetlivkám s mi-

nistrom hospodárstva.  Takže to bol môj  dobrý úmysel v pro-

spech tejto  snemovne, ale keď  ho nechcete, ja  na to vôbec

nenalieham. Dal som už procedurálny  návrh, takže bol by som

rád, keby sme o ňom hlasovali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte,  aby  som   pozdravil  na  balkóne  prítomného

poslanca  slovinského parlamentu  a bývalého  predsedu vlády

Slovinska Jozefa Petrého. (Potlesk.)

 

     Pán Petré ako predseda vlády  Slovinska v roku 1991 vy-

hlásil samostatnosť Slovinska. (Potlesk.)

 

     Ďakujem. Ešte sú faktické poznámky. Pán Bajan sa hlási.

Nech sa páči.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     upozorňujem, že  pán poslanec Filkus  dal prvý procedu-

rálny návrh,  pán Gašparovič druhý,  takže potom by  som bol

rád, keby sa hlasovalo v tom poradí. Ale predovšetkým sa ču-

dujem kolegom z HZDS, veď  predovšetkým v ich záujme je, aby

minister  pôdohospodárstva  obhajoval  seba  a  svoj  rezort

v tomto probléme. Takže najelegantnejšie vyriešenie problému

by bolo  naozaj prerušenie tohto bodu  a rokovanie za účasti

všetkých kompetentných, teda najvyšších kompetentných. Odpo-

rúčam hlasovať o návrhu pána profesora Filkusa.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus, nech sa páči.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne. Súhlasím s  návrhom pána predsedu, samo-

zrejme, za  predpokladu, že nám to  bude môcť zdokumentovať,

lebo diskusia dostala taký normálny ráz, aký v parlamente má

mať. Keď  nebude vedieť odpovedať,  samozrejme, znovu prídem

s procedurálnym návrhom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážená Národná rada,

 

     vo svojom diskusnom  príspevku som povedal skutočnosti,

ktoré som sa  tu dozvedel, t. j., že  celá záležitosť je po-

stúpená orgánom  činným v trestnom konaní,  ale bol som upo-

zornený, že to  nemusí byť pravda. Z tohto  dôvodu toto moje

tvrdenie, znovu opakujem, podopieram  len tým, čo tu odznelo

v diskusii.  Ak to  by malo  zakryť podstatu,  tak to je iná

vec, ale  potom sú zodpovední tí,  ktorí informovali tak, že

sa to postúpilo orgánom činným v trestnom konaní.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ak  by sme  chceli, aby  na to  odpovedal pán generálny

prokurátor, museli  by sme dať  hlasovať. Môžem sa  ho teraz

s vaším súhlasom opýtať, aby mi povedal, či je začaté trest-

né konanie?

 

     Pán generálny prokurátor.

 

Generálny prokurátor SR M. Vaľo:

 

     Trestné stíhanie v tejto veci zatiaľ nie je začaté, ve-

die  sa preverovanie,  ale predseda  Najvyššieho kontrolného

úradu  nám  doručil  správu,  takže  automaticky  sme začali

v tejto veci konať, a vláda  doručila správu Úradu vlády mi-

nisterstvu vnútra a som  informovaný, že oba  tieto materiá-

ly - z prokuratúry a z ministerstva - vnútra  sa  stretli na

Mestskom úrade vyšetrovania v Bratislave a že vo veci sa ko-

ná preverovanie. To môžem zaručiť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážení kolegovia,

 

     všimnite si situáciu počas  celej tejto 17. schôdze Ná-

rodnej rady. Som presvedčená,  že niektorí poslanci z opozí-

cie sa snažia za každú cenu naťahovať čas. Možno ho chcú na-

ťahovať do začiatku semestra na  vysokej škole, možno do 17.

novembra, možno do iného termínu. Je to však veľmi priehľad-

né.

 

     Vy  sa jednoducho  zámerne na  ničom nechcete dohodnúť.

Niektoré body programu by ste preložili najradšej na neskôr,

na inokedy,  my všetko len prekladáme  na neskoršie obdobie.

Som presvedčená, že chcete túto schôdzu naťahovať, váš zámer

je jasný. Vytvárate tým  nervóznu atmosféru na našom rokova-

ní. Aj  váš nesúhlas s vystúpením  štátneho tajomníka minis-

terstva pôdohospodárstva je pre  mňa jasným dôkazom toho, že

vám ide  len o naťahovanie  tejto schôdze a  vôbec vám nejde

o informácie z ministerstva pôdohospodárstva.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Vážení, prosím vás, pomaly končím s faktickými

poznámkami. Dám hlasovať o  tom, čo predniesol pán predseda,

že pán štátny tajomník môže vystúpiť. Hlasovaním rozhodneme,

ak bude vôľa, vystúpi, ak nie, nevystúpi.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Chcel by som  pani poslankyni povedať iba to,  že tu je

podozrenie z  obrovskej korupcie, a  ak je niekto  nervózny,

tak sú nervózni tí, ktorí  sú v tom podozrení poriadne namo-

čení, a nie opozícia. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Vážení, budeme hlasovať o návrhu pána predsedu

Národnej rady,  či môže vystúpiť pán  štátny tajomník, ktorý

je tu prítomný.

 

 

     Pán Filkus povedal, že áno. Pán štátny tajomník je fun-

dovaný, má podklady, nech  vystúpi, samozrejme, po rozprave.

Budeme hlasovať o tom, aby  mohol vystúpiť pán štátny tajom-

ník pôdohospodárstva, po rozprave, samozrejme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Čiže  po  rozprave  vystúpi  pán  štátny tajomník. (Šum

v sále.)

 

     Pokoj, vážení. Pán Mikloško, nech sa páči.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci,  po rozprave, to znamená, že bude mať

posledné slovo. To nemá  význam. Predsa jeho vystúpenie môže

vyvolať ďalšie otázky a k  nim treba zaujať stanovisko. Pro-

sím vás, aby vystúpil teraz. Veď to má logiku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Dobre,  pán Mikloško. Nech  sa páči, ešte  pán

Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Samozrejme, ja s tým súhlasím,  že to môže byť tak, ale

odporúčal by som,  aby tí, ktorí sú riadne  do rozpravy pri-

hlásení, mohli vystúpiť ešte predtým,  s tým, že by vystúpil

pán štátny tajomník a rozprava by nebola ukončená.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre. Ďakujem. Ešte pán  Rosival. Nech sa páči. Môžete

vystúpiť, pán poslanec.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predseda,

     pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení. Nech sa páči.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     dávam prednosť tomu, aby  vystúpil pán štátny tajomník,

aby sme počuli názory vysokopostaveného pracovníka minister-

stva poľnohospodárstva, a obmedzím sa len na niekoľko pozná-

mok. Predpokladám, že diskusia  bude ďalej pokračovať po vy-

stúpení pána štátneho tajomníka.

 

     Pán predseda  Najvyššieho kontrolného úradu  nás dosta-

točne  zoznámil  so  správou  Najvyššieho kontrolného úradu,

a preto mi dovoľte len  konštatovať, že je prekvapujúci roz-

sah porušovania predpisov, ktoré  sa zistili na oboch minis-

terstvách a sčasti aj na  Colnej správe, na Colnom riaditeľ-

stve. Pre  rozsah tohto porušovania  predpisov sa domnievam,

že navrhované zlepšenia novelizáciou zákonov či vyhlášok, či

ďalších  noriem nemusí  byť cestou  riešenia problému, ktorý

v súčasnosti vznikol. Pretože to, čo sa stalo, nebolo zaprí-

činené predovšetkým chybami, nedostatkami v legislatíve, ale

to, čo  sa stalo, bolo  zapríčinené predovšetkým porušovaním

tých predpisov, ktoré už boli platné a ktoré platia.

 

     Ďalej by som chcel poukázať na  to, že ide o prípad mi-

moriadne vážny z  hľadiska ohrozenia potravinovej bezpečnos-

ti, čo sa  sčasti prejavilo už v cenách  chleba, pečiva, ale

ešte sa to prejaví v cenách mäsa, tak ako na to poukázal pán

poslanec Koncoš. Finančný rozmer tejto aféry som už povedal.

Ide o odhad medzi 700 miliónmi až 1 100 mil., podľa toho, či

vychádzame zo  skutočne vyvezeného obilia,  alebo vychádzame

z množstva ton, na ktoré  boli nelegálne vydané licencie. To

je tých 622 tisíc ton.  A ťažko možno predpokladať, že nele-

gálne vydanie licencií bolo urobené skutočne len z nedbalos-

ti. Predpokladám, že tam muselo ísť aj o primeranú províziu,

o primeranú spoluúčasť. Taký hrubý  odhad je 700 miliónov až

1 miliarda.  Takže ďakujem  pekne a  potom budem  hovoriť po

vystúpení pána štátneho tajomníka.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.

 

     Ak dovolíte, povedal by som  k tejto problematike aj ja

niekoľko  slov. Ale  vzhľadom na  to, že  tu boli použité aj

trošku prisilné slová, predovšetkým by som vás chcel ubezpe-

čiť, že  nemal som, nemám a  pravdepodobne ani nikdy nebudem

mať firmu,  ktorá obchoduje s obilím.  Nemám žiaden  rodinný

alebo príbuzenský, alebo akýkoľvek  vzťah k týmto firmám. Ak

dovolíte, ešte  predtým, ako by som obsahovo zhrnul niektoré

veci, by  som si dovolil trošku  poopraviť údaje pána kolegu

poslanca Koncoša, pokiaľ ide  o objem nákupu, ktorý realizo-

val Štátny fond trhovej regulácie. K dnešnému dňu je nakúpe-

né  170 tisíc  ton potravinárskej  pšenice, 4  200 ton raže,

kŕmneho obilia  približne 3 800 ton  a sladovníckeho jačmeňa

v skupine A  a B 800 ton.  Chcel by som vás  na tomto mieste

ubezpečiť, že podľa údajov Štátneho fondu trhovej regulácie,

tak ako monitorujú celý nákup,  v tomto období nákup sa rea-

lizuje mimoriadne intenzívne.

 

     Na margo poznámky pána poslanca Koncoša, že Štátny fond

trhovej  regulácie sa  začína správať  dirigisticky - vážené

dámy, páni,  Štátny fond trhovej  regulácie má svoj  štatút,

a keď chce plniť  tie povinnosti, ktoré má, tak  musia v ňom

byť aj prvky dirigizmu. Tým by som jednoducho chcel povedať,

že ako by sme sa my poslanci na to pozerali. Štátny fond tr-

hovej  regulácie totiž  v januári,  vo februári pestovateľom

obilia vyplatil zálohu na úrodu roku 1996. Ak teraz chce vy-

užiť svoje mocenské páky na  to, aby títo pestovatelia svoje

zmluvné záväzky splnili, treba to považovať za úplne normál-

ne, pretože sa tam 7  alebo 8 mesiacov používali prostriedky

daňových poplatníkov.  Predsa predfinancovať úrodu  je veľmi

výhodný spôsob financovania v poľnohospodárstve.

 

     A ak dovolíte, nechcem  naozaj tento prípad nazvať kau-

zou,   skutočne  previerka   Najvyššieho  kontrolného  úradu

a v konečnom dôsledku i  Úradu vlády poukázala, aj identifi-

kovala mnohé nedostatky. Nerobím si ambície, aby som odpove-

dal pánu profesorovi Filkusovi, lebo práve v tejto chvíli tu

ani nie je, ale účelom kontroly nebolo kontrolovať subjekty,

ktoré pôsobia na obilninovom trhu. Účelom kontroly bolo kon-

trolovať ústredné orgány štátnej správy, ktoré tento trh ma-

jú riadiť  a regulovať. Takže  to, že kontrolný  orgán Úradu

vlády nemohol  vstupovať do podnikateľských  subjektov, váž-

nosť a dôležitosť a objektívnosť tejto správy nijako nenaru-

šujú.

 

     Ale ak  dovolíte, poviem niekoľko slov,  tak ako som si

ich pripravil. Koniec koncov, už tu bolo povedané, že obilie

je jeden  z rozhodujúcich pilierov  potravinovej bezpečnosti

každej krajiny, samozrejme,  slovenskej nevynímajúc. Ovplyv-

ňuje priamo  ľudskú výživu, a to  tak cez chlieb, pekárenské

výrobky, ako  aj produkty živočíšneho  pôvodu, ako je  mäso,

mlieko. Je jednou z  rozhodujúcich priorít agrárnej politiky

ministerstva  pôdohospodárstva.  Preto  úloha zdokonaľovania

trhových vzťahov  a celková regulácia trhu  s obilím vrátane

vývozu by mala  byť a myslím si, že  napriek tým nedostatkom

aj je, trvale v  centre pozornosti rezortu pôdohospodárstva.

Chcel by som to dokumentovať  tým, že vlastne v novom podni-

kateľskom prostredí také veľmi citlivé komodity, ako sú poľ-

nohospodárske,  sa v  liberalizovanom trhu  - jednoducho tam

nastal chaos. Ministerstvo pôdohospodárstva vo veľmi krátkom

čase spracovalo  trhové poriadky na  najcitlivejšie komodity

a môžem vám zodpovedne povedať, že som bol pri tvorbe týchto

trhových poriadkov.  V krajinách, kde  platia princípy trhu,

kde  sa len  nemodelujú,  zaviesť  tieto trhové  poriadky je

otázka 4, 5 až 6 rokov.  Je to systém kvotácie, je to systém

celej regulácie trhu a tieto trhové poriadky sa uplatňujú aj

v krajinách, kde ostatné komodity sú na trhu absolútne libe-

rálne.

 

     Samozrejme, snaha regulovať trh môže byť úspešná len za

predpokladu, že všetky legislatívne normy a nástroje organi-

zovania a  regulovania trhu budú  všetci zainteresovaní bez-

výhradne rešpektovať. Výsledky správy ukazujú, že v dôsledku

nedodržania dohody medzi  Ministerstvom hospodárstva Sloven-

skej  republiky a  Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej

republiky  došlo k  nepredvídateľnej skutočnosti,  keď jeden

orgán štátnej správy nesie  za situáciu zodpovednosť a druhý

bez jeho  vedomia rozhoduje o  takých dôležitých nástrojoch,

ako sú vývozné licencie.  Vzhľadom na problémy a nedostatky,

ktoré na trhu s obilím vznikli  v I. polroku 1996 ako dôsle-

dok nerešpektovania  bilancií, stanovísk a  odporúčaní mini-

sterstva pôdohospodárstva pri  udeľovaní vývozných licencií,

sme uvítali a sme radi,  že môžeme túto kontrolu, ktorú pre-

verili nezávisle  dve organizácie -  Najvyšší kontrolný úrad

a Úrad vlády - na pléne  Národnej rady prerokovať a rozhodne

výsledky a závery budú inšpirujúce pre tých, ktorí za to ne-

sú zodpovednosť.

 

     Výsledky kontrol jednoznačne  preukázali, že aj napriek

veľmi veľkým  rezervám ešte v  informačnom systéme minister-

stvo pôdohospodárstva  napriek tým nedostatkom  dokázalo po-

merne presne odhadnúť zdroje  obilnín na krytie domácich po-

trieb. Ukazuje  to súčasná situácia.  Samozrejme, v prípade,

že by neboli realizované  licencie, ktoré neodporučilo mini-

sterstvo  pôdohospodárstva, obilninový  trh na  Slovensku by

fungoval podľa  môjho názoru absolútne bez  porúch. Fakt, že

i napriek tomu  sa podarilo udržať,  a to som  už hovoril aj

pri schvaľovaní  štátneho záverečného účtu  za rok 1995,  aj

pri prerokúvaní  správy o menovom  vývoji za I.  polrok, na-

priek tým poruchám na obilninovom trhu sa nám podarilo ceno-

vú hladinu  obilnín a výrobkov  z nich udržať  na primeranej

úrovni, čo, samozrejme,  je len slabou útechou, i  keď je to

mimoriadne dôležité.

 

     Samozrejme, správa  to aj dokumentuje  a treba to  pri-

znať, že ministerstvo  pôdohospodárstva nepracovalo - dúfaj-

me, že už áno - ešte  celkom perfektne v tejto oblasti, uka-

zujú to zistenia, ktoré si v správe môžeme prečítať. Niekto-

ré nedostatky by som si  však dovolil zdokumentovať. Keď som

čítal jednu i druhú správu,  môžem povedať, že napriek tomu,

že trošku  o tom obilninovom  trhu, o tých  bilanciách viem,

napriek tomu  tieto správy na mňa  pôsobili dosť neprehľadne

a niektoré citácie v týchto správach boli, podľa môjho názo-

ru, možno  prisilné a niekde zase  príliš liberálne. Ale keď

som si robil osobnú bilanciu, ako to vlastne prebiehalo, mne

naozaj vyšlo, že ministerstvo hospodárstva vydalo bez súhla-

su ministerstva pôdohospodárstva licencie vo výške 301 tisíc

ton, čo, samozrejme, nie je málo.  A to je ten  objem, ktorý

spôsobil napätie na obilnom trhu.

 

 

     K niektorým  veciam, ktoré sú v  správe uvedené. Je tam

napríklad uvedený vývoz 1 500  ton osiva, ktorý bol realizo-

vaný bez licencie. Tam by bolo treba povedať, že išlo o ovos

Nahy,  a je  to veľmi  špecifická plodina.  Je pestovaný ako

bioprodukt a táto komodita v oblasti obilnín je pestovaná na

základe dlhodobých medzinárodných  zmlúv. Náročnosť na odber

tohto bioproduktu je mimoriadne dôležitá. Svedčí o tom fakt,

že kontrahovaných bolo 1 500 ton a príslušným normám, ktorým

má  tento bioprodukt  zodpovedať, zodpovedalo  len 400  ton.

A týchto 400 ton bolo vyvezených bez licencie.

 

     Osobitne by  som si dovolil  zmieniť sa o  troch prípa-

doch, o ktorých čiastočne informovala aj tlač Slovenskej re-

publiky. Vývoz  2 700 ton biozrnín  sa realizoval na základe

schválenej  koncepcie organického  poľnohospodárstva, ako aj

v zmysle tzv.  Zelenej správy schválenej  Národnou radou 13.

septembra  1996. Rozširovanie  organického poľnohospodárstva

sa veľmi  výrazne uplatňuje aj  v krajinách Európskej  únie,

nakoľko domáci trh, mám na mysli, samozrejme, slovenský, nie

je schopný túto  bioprodukciu absorbovať predovšetkým vzhľa-

dom na jej cenu, jeho predaj sa orientuje na trhy predovšet-

kým krajín Európskej únie. Napriek  tomu, že vývoz 2 700 ton

sa realizoval, bolo to  viazané na dovoz dvojnásobného množ-

stva kŕmneho obilia.

 

     Druhá poznámka, ak dovolíte, sa  týka vývozu 10 000 ton

pšeničnej múky do Ruskej  federácie. Tento kontrakt sa usku-

točnil po niekoľkomesačných rokovaniach a intervenciách dnes

už  bývalého  veľvyslanca  Ruskej  federácie  na  Slovensku,

a pritom aj tento vývoz sa  realizoval za podmienky, že bude

dovezené ako protidodávka dvojnásobné množstvo objemu kŕmne-

ho obilia do kŕmnych fondov Slovenskej republiky.

 

     Tretia  poznámka -  odporúčania na  vydanie licencií na

vývoz pšenice po 8.  septembri 1995 pracovníkmi ministerstva

pôdohospodárstva v objeme 124,4 tisíc  ton zo štátnych a os-

tatných zdrojov boli udelené len do výšky bilancovaného pre-

bytku, na ktorom sa v rozhodujúcej miere podieľali skladova-

né a nerealizované zásoby z úrody z roku 1994.

 

     Ak  by ste  dovolili, ešte  na záver  by som mal jednu,

prípadne dve poznámky.

 

     Tým, ktorí o obilninovom trhu niečo vedia a v tejto ob-

lasti aj trochu pracujú a koniec koncov ich to aj baví, pre-

tože je to jedna z komodít, s ktorou sa veľmi aktívne obcho-

duje, realizujú  burzové obchody, chcel by  som len pripome-

núť, že  začiatkom minulého roka  vlastne obilninový trh  na

Slovensku absolútne stagnoval. V  podstate nebolo možné rea-

lizovať zásoby poľnohospodárov. Bolo to v období, keď poľno-

hospodári potrebovali ešte  zdroje na jarné poľnohospodárske

práce.  V tom  čase ministerstvo  pôdohospodárstva súhlasilo

s udelením licencií vo  výške 307 000 ton. V  tom čase mini-

sterstvo hospodárstva udelilo licencie  len do výšky 220 000

ton. Teda v čase, keď naozaj bolo treba slovenský obilninový

trh povzbudiť prostredníctvom exportov.  Naopak, v čase, keď

sa  realizovala bilancia  úrody  roku  1995, keď  začali byť

problémy,  ministerstvo hospodárstva  podľa mojich prepočtov

vydalo  licencie oproti  odporúčaniu ministerstva pôdohospo-

dárstva vyššie o 301 000 ton.

 

     Vážené dámy, vážení páni, ak  by ste dovolili, mám ešte

druhú poznámku celkom na záver. Pokiaľ by sme mali intenzív-

nejšie pracovať na záveroch,  ktoré k tomuto dokumentu prij-

meme, osobne sa uchádzam o  účasť v pracovnej skupine, ktorá

by tieto veci preverila a verifikovala. Chcel by som len po-

vedať - a koniec koncov sa už o tom vyjadril aj pán generál-

ny prokurátor  - nerobme z  tejto kauzy aféru  storočia, kým

nie sú verifikované podklady. Nekriminalizujme ľudí, kým nie

sú závery, ktoré takýmto spôsobom majú pracovať, mám na mys-

li, kým nie sú ukončené veci okolo trestnoprávneho konania.

 

     Celkový môj záver: Je naozaj veľmi zlé, že je to v tej-

to  etape spor  dvoch ministerstiev.  Myslím si,  že závery,

ktoré  nám  predniesol  súčasný  pán  minister  hospodárstva

a ktoré prijala vláda, tieto nedostatky v každom prípade do-

kážu odstrániť. Ak bude za trh s obilím v plnom rozsahu zod-

povedať jeden konkrétny ústredný  orgán, tak v plnom rozsahu

sa potom musí aj na pôde Národnej rady za svoje postoje sta-

vať.  Považoval  som  za  potrebné  povedať  niekoľko údajov

a svoje  stanovisko k  tomuto problému  týkajúcemu sa  úrody

obilia roku 1995.

 

     Ďakujem vám pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem, pán poslanec Maxon,  snažil si sa odpovedať na

moju prvú otázku, ale to sme si asi nerozumeli, ja ju dám do

trošku  jednoduchšej formy.  Ako môže  vláda rozhodnúť,  aby

kontrolný orgán Úradu vlády  kontroloval to, čo podľa zákona

nemôže kontrolovať? Veď na prvej strane je napísané, že vlá-

da na základe uznesenia z 2. apríla 1996 atď., súčasne vláda

vie, že tento orgán  nemôže kontrolovať neštátne právne sub-

jekty. A  povedz mi, koľko neštátnych  právnych subjektov je

v rámci  toho prehľadu,  ktorý máme.  Tam nie  je ani  jeden

štátny  alebo možno jeden. O toto mi ide. Ako môže vláda po-

veriť  svojím uznesením  niekoho, aby  kontroloval, v  tomto

prípade  odbor kontroly  Úradu vlády,  keď vie,  že existuje

uznesenie,  ktoré nedovolí  kontrolovať neštátnu  správu. To

bola prvá otázka.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán poslanec Maxon,

 

     priznám sa,  že som nemal dobrý  pocit, keď som počúval

vaše vystúpenie,  a síce z  jediného dôvodu. Týkalo  sa skôr

azda  zelenej správy  ako správ,  ktoré sme  dnes dostali na

stôl a ktoré obsahujú, žiaľ, to,  čo obsahujú. Vy ste to ťa-

hali kamsi preč od tých správ. Ja by som sa vás ako odborní-

ka  naozaj naslovovzatého  v tejto  "branži" opýtal,  ako vy

hodnotíte  prípad, ktorý  som komentoval.  Prípad, keď  bola

udelená vývozná  licencia na 80  000 ton pre  CAUTION, spol.

s r. o., Pezinok.  Z tých 80 000 ton 10  000 ton tento prie-

kupník predal "pod rukou" Poľnonákupu, Rovinka tak, že tovar

sa vôbec  nehýbal, žiadna práca vykonaná  nebola, ale biznis

na tom bol obrovský. Len na tom jednom biznise CAUTION zaro-

bilo  10 miliónov  Sk a  ani špendlík  zo zeme sa nezdvihol.

Skôr by ma zaujímalo, ako vy hodnotíte tieto podvody. A keď-

že ste naozaj odborník  v poľnohospodárskej oblasti, to mys-

lím  úplne vážne,  chcem sa  vás opýtať,  či neviete, kto je

firma CAUTION, spol. s r. o., kto ju tvorí.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Maxon, nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bol som  priamo vyzvaný. Asi sme sa nepochopili, pokiaľ

ide  o oprávnenosť  kontrolovať jednotlivé  subjekty. Ja som

totiž presvedčený, a to som  mal na mysli, že predmetom kon-

troly boli ústredné orgány  štátnej správy, ktoré pôsobia na

regulovaní trhu s obilím.  Predmetom kontroly neboli subjek-

ty, ktoré priamo  na trhu s obilím v  rámci svojej obchodnej

činnosti pracujú. Z tohto  pohľadu, myslím si, že oprávnenie

Úradu vlády bolo opodstatnené.

 

     Pokiaľ ide o transakciu,  ja tú transakciu priamo nepo-

znám. Veľmi dobre viete, že  sám som presadzoval zákon o ce-

nách, ktorý vyvolal v tomto  pléne dosť veľa diskusií. Samo-

zrejme,  na tento  konkrétny prípad  možno použiť  príslušné

ustanovenie tohto zákona o cenách, samozrejme, ak sa preuká-

že, a to je  komplikované, že príslušná obchodná organizácia

získala neoprávnený zisk. Kto sú majitelia a spoločníci fir-

my CAUTION, to neviem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Klein.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     vážená pani ministerka,

     vážení páni ministri,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     je tu  dosť nervózna situácia. Chcel  by som pripomenúť

jeden  príbeh z  Biblie ako  sa Jozef  stal správcom Egypta.

Stal sa preto, lebo vyložil faraónovi sen, keď sa mu snívalo

7 tučných kráv, 7  tučných klasov, 7 chudých kráv  a 7 veľmi

slabých klasov. Tento Jozef dokázal pred 3 000 až 4 000 rok-

mi za 7 rokov zabezpečiť v Egypte zásoby na ďalších 7 rokov,

a keď dookola zúril hlad, Egypt to prežil pomerne v blahoby-

te, a dokonca výhodne predával obilie aj svojim bratom. Obi-

lie považujem za veľmi výhodný obchodný artikel.

 

 

     To, čo  tu prerokúvame, čo  sa stalo, myslím  si, že je

vecou ďalších orgánov, odborne  povedané, činných v trestnom

konaní, ale mali  by sme si vziať príčiny,  prečo sme k tomu

dospeli, a východiská,  aby sme sa k takým  veciam znova ne-

dostávali. Nemyslím po tej  právnej stránke. Dnes v novinách

znovu Štátny  fond trhovej regulácie  vyhlásil ceny potravi-

nárskej pšenice na rok 1997, a to 3 500 Sk za tonu, keď sve-

tová cena je v súčasnosti 6 000 až 7 000. Myslím si, že naj-

väčšie chyby  robí Štátny fond  trhovej regulácie, keď  vždy

pred  žatvou alebo  už rok  dopredu vyhlási  minimálnu cenu,

ktorú všetci  obchodníci na Slovensku  považujú za maximálnu

cenu, lebo vedia, že už sa  nejako nezmení. Tu nám škoda ne-

jako veľa  vymýšľať. Kým neprejdeme na  svetové ceny, nebudú

žiadne licencie,  nič. Ten, kto ponúkne  viac, tomu predáme.

To je trhový  systém, to sme chceli. A  tak, ako hovoril pán

kolega Koncoš, nemôžem súhlasiť s tým, aby sa niekto prvový-

robcom vyhrážal, že ak nesplníte záväzky voči Štátnemu fondu

trhovej regulácie,  nedostanete dotácie atď.  atď. Dnes ráno

som si zisťoval, hoci som nevedel, že sa to bude prerokúvať,

aká je situácia na severe  Slovenska. Vážení, 40 % obilia je

vonku na poli, prvýkrát po  šiestich týždňoch od rána svieti

slnko, tam,  kde sa očakávali  úrody 4 tony  z hektára, bude

1,8 až 2 tony. Čiže znovu bude prepad v obilí. Ako prídu pr-

vovýrobcovia, či družstevníci, súkromníci, spoločnosti s ru-

čeným obmedzením, akciové spoločnosti k tomu, keby vzali zá-

lohu a teraz to nesplnia, lebo jednoducho nato nebudú mať.

 

     Nechcem tu znova vystupovať... Pivo  zdraželo o  435 %,

sladovnícky  jačmeň o  110 %  v porovnaní  s rokom 1989. Tam

treba hľadať tie pomery.  A myslím, že nič nám nepomôže, len

prvovýrobcom pridať na dotáciách. Máme 10 % dotácie z Európ-

skej únie, mali sme aj  pána ministra, ktorý nám nechcel dať

žiadne dotácie, a to je celý  výsledok  toho, čo tu dnes má-

me, je  celý výsledok našej agrárnej  politiky. Nikoho nevi-

ním, všetci sme  vinní, jedni, že sme to  urobili, druhí, že

sme to dovolili. Ale celý systém, celá vláda sa musí venovať

agrárnej politike.  Inak tu budeme  prežívať stresy. Myslím,

že ešte jeden alebo dva neúrodné  roky - a je po nás, budeme

dovážať obilie, už ideme dovážať obilie, čo sme niekedy moh-

li pokojne vyvážať. Aj teraz si myslím, že  keby sme priemy-

selné hnojivá, agrochemikálie, osivá dostali za normálne ce-

ny, tak sme  schopní vyvážať obilie a mať  i dostatok obilia

na domáci trh,  myslím, že by sme pomohli ako poľnohospodári

zlepšiť obchodnú bilanciu nášho štátu.

 

     Znova hovorím, aj zálohové financovanie, to je taká po-

litika -  držanie nás pod  krkom celý rok,  je to dobré,  že

dostanete zálohu už  teraz 2 000 Sk na  úrodu budúceho roku,

čiže 1997,  a potom za 3  500 Sk ju musíte  predať, keď ceny

budú ktovieaké.  Myslím, že oveľa  lepšie by bolo,  keby sme

nemali tie zálohové veci, ale mali by sme úrokovú mieru 6 %,

prístup k  úverom, odblokovanie starých  úverov a všetko  by

prispelo k tomu, aby sme podstatne zlepšili aj bilanciu náš-

ho štátu.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Farkas, nech sa páči.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     počuli sme aj od  pána predsedu Najvyššieho kontrolného

úradu, aké  veľké sú nedostatky a  aké veľké nedostatky boli

zistené pri kontrole trhu s obilím v roku 1995 a I. štvrťro-

ku 1996. Boli porušené zákony, uznesenia štátnych orgánov zo

strany ministerstva  pôdohospodárstva, ako aj  zo strany mi-

nisterstva hospodárstva. Je to  veru neobvyklé v demokratic-

kých krajinách a treba prijať účinné opatrenia na zamedzenie

a zastavenie takejto nelegálnej,  neobvyklej činnosti. Žiaľ,

ani my  poslanci sme neboli včas  informovaní o týchto nedo-

statkoch.  Správa  Najvyššieho  kontrolného  úradu bola síce

predložená vláde Slovenskej  republiky i predsedovi Národnej

rady Slovenskej  republiky už v  júni 1996 (podľa  slov pána

predsedu Najvyššieho kontrolného úradu),  ale dostali sme to

až teraz, tesne  pred rokovaním. Aj to svedčí  o tom, aká je

to citlivá otázka. Preto mi dovoľte, aby som predložil návrh

uznesenia, ktorým by som  chcel dosiahnuť to, aby nedostatky

boli odkryté, boli prijaté náležité opatrenia na ich odstrá-

nenie a  aby Národná rada Slovenskej  republiky, my poslanci

a vôbec verejnosť boli informovanejší ako doteraz.

 

     Návrh  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

z 19.  septembra 1996  k Správe  vlády Slovenskej  republiky

o kontrole  trhu s  obilím za  rok 1995  a I. štvrťrok 1996,

tlač číslo 498, a k  Protokolu o výsledku kontroly vykonanej

podľa poverenia predsedu  Najvyššieho kontrolného úradu Slo-

venskej republiky číslo 384 z 2. apríla 1996 a dodatku číslo

1 k tomuto povereniu

 

     Národná rada Slovenskej republiky žiada

 

     1. vládu Slovenskej republiky

 

        a)  predložiť  Národnej  rade  Slovenskej  republiky

správu o plnení opatrení  prijatých na odstránenie nedostat-

kov zistených  kontrolou trhu s obilím  za rok 1995 a  za I.

štvrťrok 1996, termín 30. november 1996,

 

        b)  predložiť  Národnej  rade  Slovenskej  republiky

správu o  výsledku šetrenia nedostatkov  zistených kontrolou

trhu s obilím, ktoré vykonali  orgány činné v trestnom kona-

ní, termín 31. december 1996.

 

     2. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

 

        vykonať  kontrolu  trhu  s  obilím  aj  za roky 1993

a 1994. Správu  o výsledku kontroly  predložiť Národnej rade

Slovenskej republiky, termín 31. december 1996.

 

     3. Ministra vnútra Slovenskej republiky

 

        informovať Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre obranu a bezpečnosť o priebežnom výsledku šetrenia,

plnenia  opatrení  schválených  vládou  Slovenskej republiky

k správe o kontrole trhu s obilím  za rok 1995 a I. štvrťrok

1996.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás o podporu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Kolegovia  poslanci, som  nadšený stúpenec  predloženia

ľubovoľných návrhov na uznesenia, len zvážme si, o čom roku-

jeme. Rokujeme o materiáloch, ktoré nevypátrali poslanci, či

už koaliční, alebo opoziční, tu v tejto snemovni.  Veď to sú

oficiálne dokumenty, ku ktorým sa dopracúva vláda a ktorá to

ďalej z  vlastnej iniciatívy a  potreby postupuje normálnym,

legitímnym, regulárnym systémom,  vrátane zapojenia inštitú-

tov orgánov činných v trestnom konaní. Len to som chcel pri-

pomenúť do láskavej pozornosti  k tým stohom návrhov uznese-

ní, čo sa tu navrhujú prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Farkas.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán kolega Hofbauer, veď  nič iné nechceme, len žiadame

vládu, aby pokračovala v tom, čo začala, ale zároveň nás in-

formovala o tom, ale nie iba nás, ale aj verejnosť. Sme zve-

daví aj my.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne poslankyne,

     kolegovia poslanci,

 

     som hlboko presvedčený, že  ani pán minister Ducký, ale

ani pán  minister Baco, ako  to tu konštatoval  pán minister

Ducký, neukradli ani zrnko  obilia, nespreneverili ani jednu

licenciu a  neobohatili sa na úkor  tohto dnes posudzovaného

problému v  žiadnom prípade. Samozrejme, problém  je v takom

štádiu, pokiaľ ide o správy, ktoré dnes prerokúvame, a ja im

verím, že sú  dôsledné, či už je to  správa Najvyššieho kon-

trolného úradu, alebo je to správa Úradu vlády, že sú to vy-

šetrené veci takmer do dôsledkov. Keď tieto orgány, ktoré sa

tým zaoberali niekoľko mesiacov,  navrhli a schválili určité

opatrenia  na  základe  návrhov  príslušných rezortov, tieto

opatrenia sú tak definované, že prinesú zladenie tohto prob-

lému a  odstránenie medzier, ktoré dnes  fungujú v zodpoved-

nosti za  bilancie a v zodpovednosti  za udeľovanie povolení

na vývoz komodít, ktoré sa dotýkajú poľnohospodárstva a pot-

ravinárstva. Preto si myslím, že to, čo navrhujeme v uznese-

niach, až na maličkosti, by sme mali akceptovať, to, čo vlá-

da  prijala. Takto  by sme  mali formulovať  tieto uznesenia

z rokovania a samozrejme ich takto aj podporiť.

 

     Na margo trhu s obilím chcem povedať jednu vec, pretože

som sa ho profesijne dotkol a pracoval som na trhu s obilím,

že to, čo sa dnes hovorí, aby znova nastúpil štátny monopol,

ako tu hovoril pán poslanec Roman Kováč, aby boli presné bi-

lancie, aby sa presne mapovalo, presne rozhodovalo, je v na-

šom rozvíjajúcom sa trhovom prostredí skutočne ešte dosť, dá

sa povedať, obnažená záležitosť. Pretože subjekty, ktoré vy-

rábajú tento tovar, a ktorý je ich majetkom, štatisticky nie

sú  povinné ani  jednému rezortu  predkladať oficiálne údaje

o svojich úrodách, o svojom majetku, ktorý nadobudli, o jeho

speňažovaní a  podobne. Deje sa to  na základe rôznych prie-

skumov, na základe respondentov, na základe toho, že v tomto

prípade existuje  bilančná odchýlka, ktorá má  či už hodnotu

hodnovernú, alebo môže mať  aj väčšiu odchýlku. Chcem pouká-

zať  na to,  že napríklad  v roku  1993 na  základe bilancie

z úrody chýbalo v  tomto roku, a tak to  i vláda prijala, že

nám chýba  do potravinovej bezpečnosti 700  tis. ton obilia,

na čo  vláda prijala aj zrušenie  licenčných poplatkov, teda

oslobodenie tohto  dovozu od akýchkoľvek  colných poplatkov.

Bolo uložené Štátnemu fondu  trhovej regulácie, aby zabezpe-

čil dovoz tohto obilia. Nakoniec po trojnásobných bilanciách

sa vybilancovalo, že nám stačí 100  tisíc ton na to, aby sme

zabezpečili  potravinovú bezpečnosť  a jednak  kŕmne obilie.

A div sa  svete, keď sme  uskutočňovali tento dovoz,  k máju

budúceho  roku nám  stačilo doviezť  necelých 50  tisíc ton.

A na trhu s obilím pre nedostatok, ktorý sa tu kvantifikoval

v roku  1993,  na  základe  trhového  prostredia  a účinných

mechanizmov (neúčinných  pre bilancie), v  podstate sa ťažko

dalo na základe toho rozhodovať tak správne, aby to fungova-

lo.

 

     Myslím si,  že v trhovom prostredí,  ak chceme skutočne

mať trh s obilím pod palcom, treba pristúpiť k prísnej regu-

lácii,  k prísnej  kvotácii, vyhlasovaniu  cien, a  potom to

môže vláda alebo príslušné  rezorty držať v takých medziach,

aby neunikol  ani gram, aby  ceny fungovali a  zabezpečovali

úhradu nákladov prvovýrobcom,  aby sa sprostredkovatelia ne-

nabaľovali a aby spotrebitelia  na to nedoplácali. Ale keďže

už tu  v našej snemovni  bolo niekoľko takých  rozporuplných

diskusií, že  v trhovom prostredí  nemôžeme zväzovať šnúrky,

tak  tu funguje  mechanizmus,  ktorý  má aj  určité medzery,

a tieto medzery  by sme mali asi  týmto spôsobom dokázať od-

strániť. Vláda  prijme k tomu  účinné opatrenia a  zodpoved-

nosť,  jednak bilančnú  a licenčnú,  dá do  jedného štátneho

úradu, ktorý za to bude v plnej miere zodpovedať.

 

     Chcel by som ďalej  povedať, že nejaké "narčenie" tých,

ktorí  vyžadujú alebo  chcú, aby  do poľnohospodárstva  išlo

viac  dotácií  (to  pred  chvíľou  hovoril  aj  pán poslanec

Klein), je asi ťažko spojené  s tým, že by mali zodpovednosť

za  to, že  tu došlo   k nejakému  úniku obilia  alebo došlo

v niektorých spoločnostiach  s ručením obmedzeným,  alebo vo

firmách, tak  ako je to klasifikované  v správe, k nabaleniu

sa, k neoprávnenému zisku. Toto dávať do súvisu nie je v po-

riadku. Treba  však v tejto  zodpovednosti brať do  úvahy aj

tie momenty, že ešte v máji roku 1995, dokonca začiatkom jú-

na,  v Slovenskej  republike bol  bilančný prebytok  obilia.

V skladoch Štátneho  fondu trhovej regulácie  bolo 100 tisíc

ton obilia, ktoré sa nevedelo  predať, ktoré sa nemohlo pre-

dať. Ponúklo sa na  Bratislavskú komoditnú burzu. Zahraničná

cena obilia  v tom čase  išla na úrovni  100 dolárov, pokiaľ

ide o  potravinárske obilie. Teda išlo  to pod úroveň nákla-

dov, za  čo ho vypestovali  producenti. A predstavte  si, že

štát to musel skladovať takmer  celý rok a že za skladovanie

každý mesiac  musí zaplatiť tým, ktorí  majú sklady, že musí

zaplatiť za naskladnenie a vyskladnenie.

 

     Rada fondu v tom období prijala opatrenie, že zníži ce-

nu obilia, aby sa dostalo mimo trhu a aby sa tým zabezpečila

aká-taká  relácia  ceny pre  producentov obilia,  aby na tom

neprerobili. V  priebehu júna prišiel zlom  počasia a krásne

úrody sa rozplynuli a v podstate o mesiac aj celosvetove. Aj

u nás vznikal  problém, ktorý sa  hromadil tým spôsobom,  že

obilia môže byť nedostatok.  Bilančné miesta reagovali na to

tým, ako je to opísané v správe, že tak v rade fondu, ako vo

vláde  sa vlastne  mapovala situácia  a na  základe toho  sa

pristupovalo k opatreniam, aby sa obilie nevyvážalo, aby os-

távalo doma.

 

     Zoberme si  takú simulačnú situáciu, že  by zostalo 200

lebo  300 tisíc  ton obilia  na skladoch,  že by toto obilie

v podstate tu bolo v čase od októbra roku 1995, povedzme, do

mája 1996 v  prebytku. Asi kto by na  to doplatil v cenových

reláciách? Štátny fond trhovej  regulácie má za úlohu vyrov-

návať na trhu nedostatok, ale  aj prebytok, nie robiť mecha-

nizmus obchodovania,  k čomu je  teraz prinútený na  základe

toho,  že vlastne  nefungujú normálne  sľuby medzi nákupcami

a spracovateľmi.

 

     A ešte druhý moment, ktorý treba zladiť. Myslím, že nie

je normálne, keď si na  trhu s obilím vzájomne takmer konku-

rujú dve štátne organizácie, a  to Štátny fond trhovej regu-

lácie a Správa štátnych hmotných rezerv. Tento problém treba

vo vláde posúdiť, aj na  príslušných iných miestach tak, aby

tu nedochádzalo k cenovým konkurenciám, ale aby nedochádzalo

ani k  "množstevným" zbytočným bilanciám, a  to na úkor pro-

striedkov štátu, a na druhej strane, ako sme  sa dočítali aj

v správach, aj k určitým  spôsobom, kde príslušní pracovníci

týchto  organizácií majú  možnosť obchodovať  s týmto obilím

a využívajú potom moment, ktorý je v danom časovom období.

 

     Chcem poukázať aj na to, že sa treba zamyslieť nad tým,

že u nás nefungujú také inštitúty, ako sú burzy. Vieme veľmi

dobre, že v roku  1991 bola založená poľnohospodárska burza,

ktorá v  podstate zanikla, skrachovala.  Nedokázala obchodo-

vať.  V  súčasnosti  existuje  Bratislavská komoditná burza,

ktorá sa snaží ako jediná v domácom prostredí, v tomto malom

štáte, rozvíjať  trh s obilím. Tam by vlastne  bolo potrebné

rozvinúť to, čo je v  normálnom trhovom prostredí v trhových

krajinách, aj obchod s obilím,  pretože tam už je ten mecha-

nizmus oveľa  viac zabehaný, aby  nedochádzalo k porušovaniu

odpredaja a jednak aby  sa plnili záväzky finančného charak-

teru, to znamená,  aby bola nejaká banka, cez  ktorú sa budú

robiť úhrady,  kde bude zábezpeka  a podobne. Čiže  aj tento

systém treba na trhu s  obilím normálne rozvinúť. Myslím si,

že  tu ide  o verejnoprospešné  organizácie, ktoré  budú mať

možnosť práve na základe týchto skúseností pôsobiť oveľa vy-

medzenejšie.

 

     Chcel by som  sa v stanovisku prihovoriť za  to, že trh

s obilím  za rok  1995 treba  brať skutočne  oddelene -  trh

s obilím za I.  polrok a trh s obilím za  II. polrok. Len čo

zlučujeme tieto  čísla do jedného  toku, do jedného  sumára,

dostávame veľmi skreslenú informáciu o tom, koľko sme potre-

bovali obilia  a koľko bol prebytok,  koľko sa mohlo vyviezť

a koľko sa nemohlo vyviezť. To je skutočne rozdielna záleži-

tosť aj  z pohľadu uvoľňovania  licencií na zahraničný  trh,

z pohľadu domácej zábezpeky spracovateľov, to znamená mlyná-

rov, prípadne sladárov a podobne.

 

     Vieme  veľmi dobre,  že v  trhovom prostredí  sa všetci

snažia, aby štát pre nich robil služby a obstarával pre nich

sladovnícky jačmeň, kŕmnu kukuricu,  kŕmne obilie a podobne.

Aj tu treba zvážiť, či pôjdeme týmto systémom, alebo dokáže-

me  rozvinúť  normálny  zmluvný  systém  medzi  prvovýrobcom

a spracovateľom, medzi spracovateľom a pekárňami a medzi vý-

robcami toho, čo potrebuje konzument, a vlastnými konzument-

mi. V tomto cenovom reťazci  zatiaľ na to dopláca prvovýrob-

ca, a preto sa prihovárame za to, aby plne fungoval aj zákon

o cenách, ktorý sme tu s takou nevôľou časti parlamentu pri-

jali, aby fungoval tak, aby  sa z toho cenového reťazca naj-

menej tých 50 alebo 60  % rozpätia dostalo pre prvovýrobcov,

aby sme nemuseli aj  naďalej tieto potraviny zvýšenou mierou

dotovať.

 

     Myslím,  že by  sme mali  v tejto  snemovni pristupovať

k posudzovaniu týchto správ zodpovedne, nerobiť z toho fraš-

ku, lebo napríklad  aj pri tej firme, ktorá  je tam uvedená,

že získala 10 miliónov korún, myslím si, že 550 korún na to-

ne krát 10  000 je 5,5 miliónov, a  nie 10 miliónov. Takisto

si myslím, že to, čo pán poslanec Rosival prepočítal, nie je

pravda. Predsa  nejde o tieto  zisky, to je  obrat, ktorý na

tom je.  Takže prosím vás pekne,  treba s tými bombastickými

číslami narábať zodpovedne tak, aby  sme nemuseli na to zby-

točne  reagovať, aby  tieto tzv.  neodôvodnené závery neboli

predmetom zbytočnej diskusie.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, faktická poznámka - pán poslanec

Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán  poslanec Delinga,  tu vôbec  nejde o  to, či sa má

alebo  nemá s  obilím obchodovať.  A už  vonkoncom tu  nejde

o to, či ministra  pôdohospodárstva alebo ministra hospodár-

stva tu ktosi  mal obviňovať z toho, že  sa nabalil. Problém

stojí inak, tak ako ho  zistil Najvyšší kontrolný úrad, prí-

padne aj Úrad vlády, že tu preukázateľne prišlo k nevídanému

rozsahu korupcie. O tom  predsa nechcete pochybovať? Veď ten

výsledok viedol k tomu, že boli do celej záležitosti zapoje-

né orgány činné v trestnom konaní, ako som bol ubezpečený aj

pánom generálnym prokurátorom. Teda otázka je tu len taká.

 

     Bývalý minister hospodárstva pán  poslanec Ducký sa vý-

razne, a musím povedať,  že veľmi silnými argumentmi ohradil

proti tomu, aby vina bola  hľadaná len na pracovníkoch mini-

sterstva hospodárstva, pričom však z jeho argumentácie záro-

veň  vyplynulo, že  sám ich  vlastne disciplinárne  trestal,

resp. prepustil  z dôvodu, že  nevedeli vysvetliť, prečo  sa

neohradzovali proti tým dikciám, ktoré sú tam uvedené. Z to-

ho teda  vyplýva, že tu  poukazuje na oveľa  vážnejšie veci,

než vy, pán  poslanec, ste sa nám tu  snažili povedať. A tie

vážnejšie veci si parlament, a  to si myslím, že aj koaliční

poslanci,  nielen opoziční,  dajú veľmi  podrobne vysvetliť.

Pretože  bez spolupráce  týchto úradníkov  s ďalšími orgánmi

by nemohlo prísť k takémuto rozsahu korupcie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán  poslanec Delinga,  iste ste  z mojej  reči nemohli

pochopiť, že volám po nejakom centralizme v oblasti pôdohos-

podárstva,  ale dovoľte,  prosím,  aby  ste mi  ako odborník

v pôdohospodárstve odpovedali na  nasledujúcu otázku: Na pr-

vej strane je napísané (to je správa Najvyššieho kontrolného

úradu),  že licenčná  komisia Ministerstva  pôdohospodárstva

Slovenskej republiky  odporúčala žiadosti na  vývoz vo výške

234 tisíc ton. Nepochybne o tejto skutočnosti vedel minister

pôdohospodárstva. Ak  nevedel, bola by  to hrubá chyba,  ale

predpokladám, že vedel. Hneď v ďalšom riadku je napísané, že

to isté ministerstvo odsúhlasilo žiadosti na vývoz bez odpo-

rúčania licenčnej  komisie v objeme  341 tisíc ton.  Tu znie

otázka: Vedel o tom minister  pôdohospodárstva? Ak o tom ne-

vedel, tak prejavil  totálne neschopnosti riadenia minister-

stva, pretože ak uniká takýto  obrovský objem obilia a nevie

o tom minister  pôdohospodárstva, no tak  potom ohrozuje po-

travinovú bezpečnosť  Slovenska. Ak o  tom vedel, tak  by to

bolo ešte  horšie. Mne išlo o  to, že pán minister  si mohol

predsa dať ľahko odsledovať,  koľko licencií bolo udelených,

a vyznačovať si ich. A keby dospel k sume 234 tisíc ton, tak

mal dať  signál licenčnej komisii  na ministerstve hospodár-

stva: páni, koniec, my sme sa  dohodli na tejto sume a ďalej

to nepôjde. Ale nielen  komisia na ministerstve hospodárstva

vydávala licencie, ale jeho  vlastné ministerstvo dávalo na-

vyše  súhlasy. A  o toto  mi ide,  že toto minister nevládal

ukontrolovať.

 

     Vy ste tu spomínali, že by sme mali porovnávať I. a II.

polrok 1995. Nepochybne jún patrí  do I. polroku, od júla je

druhý a už v júni sa vedelo, že úroda bude slabá. Ak si pre-

čítate  správu, zistíte,  že ministerstvo  pôdohospodárstva,

teda to, kde sedia odborníci na úrodu, v II. polroku bez od-

porúčania licenčnej komisie vydalo  súhlas na takmer 209 ti-

síc ton  pšenice. Keď sa pozriete  na zoznam podnikov, ktoré

vyvážali, tam máte tiež napísané,  čo sa v II. polroku vydá-

valo. Tak  napríklad na strane  3 tabuľky -  tam všetkých 18

podnikov vyviezlo len v II. polroku, keď sa pozriete o stra-

nu späť, tam tých podnikov, ktoré vyvážali v II. polroku, je

80 %. To znamená, že vyvážali v čase, keď sa vedelo, že úro-

da je slabá, a napriek tomu dostali licenciu. Takže skutočne

si myslím, že zodpovednosť ministra je v tejto veci nezastu-

piteľná.  Bez  ohľadu  na  to,  či  pán štátny tajomník bude

schopný vysvetliť  veci, alebo nie, ja  skutočne žiadam, aby

minister pôdohospodárstva napriek tomu prišiel do parlamentu

a vysvetlil, čo sa vlastne stalo a aká je v tom jeho úloha.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Bajan, nech sa páči.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Vzhľadom na to, čo povedal pán kolega Delinga ako pred-

seda  výboru, ktorému  tento problém  patrí, aby  sme k tomu

pristupovali zodpovedne a nerobili z toho frašku, myslím si,

že to nie je iba problém nás, poslancov opozície. Dovolím si

citovať vyjadrenia  predsedu vlády na mítingu  12. 9. na Pa-

sienkoch. Citujem: "V rokoch 1995  a 1996 sa nám poza chrbát

udiala jedna veľmi veľká  špekulatívna operácia. Napriek zá-

kazu vyvážať  obilie, aby sme  mali dostatok na  zásobovanie

vnútorného trhu, sa vyviezlo niekoľko stotisíc ton do zahra-

ničia. Pár úradníkov medzi  sebou rozohralo hru na pečiatky,

niekde nebola ani colná  kontrola na hraniciach, niekde obi-

lie  neopustilo  Slovensko,  ale  faktúry  behali  hore dole

z jedného štátu do druhého a dostali sme sa na začiatku toh-

to roku do situácie, že  nám ozaj hrozilo, že pre nedostatok

obilia budeme musieť ísť hore s cenou múky. Na túto situáciu

sme vo vláde reagovali tak, že  sme pustili na trh obilie zo

štátnych fondov v starých cenách  a tým sme zrazili ceny do-

le. Ľudí,  ktorí vyvolali túto  aféru, berieme na  zodpoved-

nosť. Niektoré veci sme dali ministerstvu vnútra, niečo kon-

trolným orgánom, niektorých sme  odvolali z funkcií, ale zá-

pas o cenu chleba sa  ešte neskončil." Takže nielen poslanci

opozície berú túto situáciu veľmi vážne a myslím si, že nao-

zaj tento prípad sa neskončí dnes.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

 

     Očakával som  od predsedu výboru  pre pôdohospodárstvo,

že zaujme stanovisko k veci,  že zaujme stanovisko ku korup-

cii a k podozreniam z  korupcie v oblasti vývozu obilia. Za-

tiaľ sme sa  tu dozvedeli, že skoro dobre  urobili, lebo nám

hrozil prebytok obilia. To sú  ekonomické faktory a k nim sa

nechcem vyjadrovať, ja im  nerozumiem, ale vďaka Najvyššiemu

kontrolnému  úradu sa  tu predostreli  zreteľné protizákonné

postupy pri vývoze obilia. Vláda už prijala nejaké stanovis-

ko a verím, že príslušné  orgány na čele s generálnym proku-

rátorom presne určia, kde  je trestná zodpovednosť. Ale oča-

kával  som od  predsedu kontrolného  a iniciatívneho  výboru

parlamentu, že určí, kto politicky zodpovedá za to, že sa do

štátnej správy dostáva vo veľkom  rozsahu korupcia. Ak sa to

neurobí včas, treba počítať, že nielen pri hospodárení a vý-

voze obilia, ale o chvíľu aj ostatné oblasti budú presiaknu-

té korupciou, a to je v neprospech vývoja tohto štátu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán  poslanec Delinga,  chcel  by  som vám  povedať, že

fraškou nie je to, keď  niekto napochytro počíta čísla, pre-

tože mu ich táto správa  alebo správy neposkytujú, ale fraš-

kou je skôr to, že vy, predseda Roľníckej strany, sa po pre-

študovaní týchto správ tvárite,  akoby sa nechumelilo. Fraš-

kou je to, keď podvod v objeme 5,5 milióna korún bagatelizu-

jete,  ako keby  nebol  podvodom,  a keď  prechmaty štátnych

úradníkov označujete, ako ste  povedali, za medzery trhového

prostredia.  Toto je  fraška hneď  dvojnásobná, pretože  ste

nielen predseda Roľníckej strany, ale aj predseda výboru pre

pôdohospodárstvo. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Delinga.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

 

     Som rád,  že som spôsobil  takú odozvu. Myslím,  že keď

bude stenografický zápis, tak si aj páni poslanci všimnú, že

som  v žiadnom  prípade nespochybnil  ani jednu  správu, ani

správu Najvyššieho kontrolného úradu,  ani správu Úradu vlá-

dy. Ani  jedno také slovo som  tam nepoužil, ani nepoužijem.

Ak ide o  korupciu, nech sa vyšetrí. Ak  je to korupcia, sa-

mozrejme. Ja  som v správe  nenašiel také slovo,  že by išlo

o korupciu. Išlo  o porušenie predpisov.  Samozrejme, ak ide

o korupciu,  ak  páni  poslanci  vedia,  kto bol korumpovaný

a kto korumpoval, tak by mali postupovať podľa zákona, ktorý

iste poznajú.

 

     Moje stanovisko k veci je také, samozrejme, okrem toho,

čo je  tu napísané a  aké som dal  stanovisko k správe,  som

chcel poukázať na to, aké sú  ešte problémy na trhu s obilím

a vôbec na trhu s našimi poľnohospodárskymi komoditami, pre-

tože skutočne,  páni poslanci, sa tým  zaoberám a som, samo-

zrejme, do toho veľmi zainteresovaný.  To nie je vec jedného

roka alebo polroka, aj keď v minulosti bola snaha do zákonov

alebo  niektorých fondov  v tejto  snemovni pretlačiť určité

veci regulácie,  sprísnenia. Narážali sme tu  na veľmi vážne

odozvy, ktoré  vlastne sme nemohli prekonať  a do zákonov sa

nedostali. Takže  moje stanovisko je také,  nech sa vyšetrí,

ja nič nebagatelizujem. Pán Dzurinda, ja som len povedal, že

ten prepočet, ktorý ste dali, nie je dobrý, že teda ten pre-

počet  je o  inom. Samozrejme,  nezastávam ani  jednu firmu,

nech sa  vyšetrí, ani jedného pracovníka,  ktorý sa v týchto

firmách  dopracoval k  nejakému obohateniu  alebo k niečomu.

Keď  sa  to  vyšetrí,  nech  sa  potom  z toho robia závery.

V žiadnom prípade nezastávam, ako vy hovoríte, podvody alebo

niečo iné, korupciu a podobne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, ešte pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Neviem, či  je to dobré, ale  tak ste ma vyprovokovali,

pán poslanec Delinga,  že vám musím čosi povedať.  To, čo vy

považujete za ohromnú vlastnosť a že ste rád, že ste tu mali

takúto odozvu - ja vám  poviem o jednej odozve s bublinkovou

vodou, čo  ste už mali  v tomto parlamente  pri presune DPH.

Nebolo treba toto povedať. Toto je veľmi pekná druhá odozva.

A v tejto súvislosti vám chcem povedať, že keď predseda vlá-

dy hovorí o tom, že je korupcia, Najvyšší kontrolný úrad ho-

vorí o  tom, že je  tam korupcia, keď  minister hospodárstva

uznáva, že je tam korupcia, že aj kontrolný orgán Úradu vlá-

dy toto uznáva,  vy ste urobili skoro hrdinov  z tých, ktorí

konečne vyviezli obilie bez licencie.  Tak to ste zašli pri-

ďaleko.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Musím  sa  pridať  ku  kolegovi  Benčíkovi v súvislosti

s očakávaniami od  vystúpenia pána predsedu  výboru. Národná

rada si totiž z poslancov  zriaďuje svoje výbory pre jednot-

livé úseky štátnej správy okrem iného preto, aby plnili svo-

ju kontrolnú funkciu. Pán predseda výboru, pýtam sa vás, keď

vláda rozhodla ešte v apríli o potrebe vykonať kontrolu a už

od júla sú známe jej výsledky, pretože tak je to tam v dátu-

moch uvedené,  či sa váš výbor  vôbec zaoberal touto správou

a aké prijal opatrenia. Je pravda, že  ste nespochybnili ob-

vinenia, ktoré  tam sú uvedené, ale  ste nám nič nepovedali,

čo urobil výbor z hľadiska plnenia svojich funkcií vo vzťahu

k iným rezortom,  ktoré sa vlastne  takýmto spôsobom dostali

do  problémov. Či  ste urobili  na ministerstve  aspoň jeden

prieskum. Vaše stanovisko naozaj  vyznelo tak, ako vysvetle-

nie ekonomických problémov, ale či  to je aj plnenie funkcií

z hľadiska  výboru, o  tom vážne  pochybujem. A  to je  vaša

hlavná úloha.  Preto sme očakávali  vaše stanovisko s  istým

napätím, ale pokiaľ viem, váš  výbor sa doteraz týmito doku-

mentmi ani nezaoberal, a to je hanba fungovania výboru, kto-

rého ste predsedom. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Delinga.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Nemienim posudzovať, čo  je hanba, čo som mal, a čo som

nemal a čo ste očakávali. Samozrejme,  že tak ako to tu bolo

povedané, výbor sa tým zaoberať bude, a môže sa tým zaoberať

len vtedy, keď má  tie dokumenty k dispozícii. Pochopiteľne,

keďže bola  letná prestávka, boli  tu prázdniny, sme  sa tým

nezaoberali a  ani sme nemohli  prijať žiadne opatrenia.  Na

prvom výbore, ktorý bol  po prázdninách, pán poslanec Koncoš

predniesol návrh, aby sme si vyžiadali správu od Najvyššieho

kontrolného úradu  a aby sme  sa touto situáciou  zaoberali.

Výbor  sa obrátil  na Najvyšší  kontrolný úrad  a myslím, že

v tomto  prípade  urobil  tak,  ako  urobiť mal. Samozrejme,

môžete posudzovať, či je  to dostatočné, alebo nedostatočné.

V tom sa budeme  vždy líšiť, pretože vy máte  svoj názor, ja

mám svoj názor,  nemusím súhlasiť s vaším a  vy nie s mojím.

To je v parlamentnej diskusii normálne a tak to tu prebieha.

Ja si  tiež z toho  beriem za svoje,  aby som sa  v podstate

tým, čo hovoríte, riadil, a  na tie veci, ktoré sú potrebné,

som reagoval.

 

     Pokiaľ ide  o poznámku pána  poslanca Filkusa, ja,  pán

poslanec Filkus, ešte  čakám, na to, čo sa  stalo s tou bub-

linkovou vodou, pretože som naďalej presvedčený o tom, že na

to doplatili spotrebitelia a štátny rozpočet.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Posledná faktická pripomienka - pán Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán predseda výboru, nezdôvodňoval by som to, že sme vo

výbore o tejto veci nerokovali preto, že bola letná prestáv-

ka, pretože  pán poslanec Koncoš  ani ja sme  sa letnou pre-

stávkou nedali vyrušiť v tom, že sme si túto správu získali,

že sme  ju prečítali, že  sme o nej  vedeli. A pán  poslanec

Koncoš aj navrhoval prerokovanie tejto správy na výbore, ale

žiaľ, z technicko-organizačných či iných príčin sme sa k jej

prerokovaniu nedostali napriek tomu, že sme to navrhovali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pekne. Odhlasovali sme vystúpenie pána štátneho

tajomníka pôdohospodárstva. Nech sa páči.

 

     Pán Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci,  za Klub KDH  pred uzavretím rozpravy

žiadam 30-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Čo, chcete sa pomodliť? (Ruch v sále.)

 

     Pokoj, vážení. Dobre, akceptujeme to.

 

     Nech sa páči, pán štátny  tajomník, máte slovo, ale nie

ste obvinený.

 

Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva SR M. Lipka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predovšetkým by  som chcel poďakovať, že  sa mi dostalo

tej cti, neviem presne, ale možno ako prvému štátnemu tajom-

níkovi, zrejme vzhľadom na závažnosť prerokúvaného problému,

že môžem pred vami vystúpiť.  Budem sa snažiť držať sa veci.

Predovšetkým z toho, čo som  si mal možnosť vypočuť, si mys-

lím, že mojou prvoradou povinnosťou je niektoré veci, o kto-

rých sa  tu diskutovalo, trochu bližšie  osvetliť a zreálniť

a potom  v druhej  časti informovať  o tom,  aká je situácia

v súčasnosti.

 

     Predovšetkým celé  rozhodovanie a celý  problém obilnín

začal  vznikať v  druhom polroku.  Ten bilančný  materiál to

naznačuje. Keď sa 20. júna  robí bilancia pred novou úrodou,

vychádza naše ministerstvo jednak  z vlastných odhadov, jed-

nak z oficiálnych štatistických odhadov. V tom čase na skla-

de a predovšetkým na skladoch Štátneho fondu trhovej regulá-

cie a štátnych hmotných rezerv  bolo k dispozícii milión ton

obilia, teda  zhruba 958 tisíc, v  základných komoditách, čo

oproti bežnému stavu zásob v porovnaní s troma rokmi dozadu,

keď  sa  pohybovali  na  úrovni  520  tisíc ton, bolo takmer

o 500 tisíc ton  viac. Zároveň chcem povedať, že  v tom čase

nám  oficiálne štatistické  odhady signalizovali,  že v roku

1995 môžeme  očakávať  úrodu, presne  si to  číslo  pamätám,

3 991 tisíc ton. Znamenalo to,  že ďalších  500 tisíc ton sa

urodí a budeme ho musieť vykúpiť nad bežnú ročnú spotrebu.

 

 

     Stáli sme  vtedy pred úlohou  a rozhodnutím, čo  s tým.

Predovšetkým  našou povinnosťou  bolo postarať  sa o zásoby,

ktoré boli z predchádzajúcich úrod,  pretože v tom čase ešte

žiadny signál o žiadnom pohybe cien nebol, a môžem vás ubez-

pečiť, že roky  dozadu, a myslím si, že  bolo by dobré, keby

sa to aj preverilo, všetky  vývozy, ktoré sa realizovali, sa

realizovali ako prebytky a museli byť realizované s čiastoč-

nou finančnou ingerenciou štátu, pretože Slovenská republika

rovnako ako napríklad celé  spoločenstvo Európskej únie bolo

v situácii, keď  tuzemské ceny obilnín boli  vyššie ako ceny

svetové. Rozhodnutie znelo pomerne opatrne, nakoniec sa uká-

zalo, že bolo  dobré - znížme existujúce zásoby  o 350 tisíc

a počkáme si, čo  tá úroda urobí. Tak sa  aj stalo. V jednom

aj v druhom materiáli, ktorý máte pred sebou, máte napísané,

že naše ministerstvo pre vývoz v II. polroku odporučilo, keď

sa  to napočítalo  podľa jednotlivých  kontraktov, presne je

to, myslím, 327  400 ton. To je všetko  množstvo, ktoré naše

ministerstvo odporučilo.

 

     Materiál  Najvyššieho kontrolného  úradu rozdeľuje toto

množstvo do dvoch kolónok.  V prvej kolónke uvádza množstvo,

ktoré bolo prerokované v licenčnej komisii, v druhej kolónke

uvádza množstvo, ktoré bolo  uvoľnené, presne je tam uvedené

268 500 ton z týchto  dvoch štátnych zdrojov, o čom licenčná

komisia 19. septembra rozhodla, že pokiaľ nebude nová úroda,

len tieto zásoby z hľadiska uvoľnenia skladov a získania fi-

nančných zdrojov  na očakávaný vyšší nákup  z novej úrody je

potrebné urobiť. Samozrejme, ďalší vývoj bol tu niekoľkokrát

hodnotený, poznáte  ho. Podobne ako  na Slovensku, resp.  aj

v bývalom Česko-Slovensku, v celej  tejto oblasti aj v Euró-

pe, aj vo svete úroda bola podstatne nižšia, došlo k cenové-

mu boomu a došlo, samozrejme, aj k obrovskému tlaku na uvoľ-

nenie vývozu.

 

     Chcem povedať, že pán poslanec Koncoš, keď som ho dobre

počúval, to má naštudované. On  vlastne tak za sebou zoradil

tie rozhodnutia,  že licenčná komisia  reagovala 2. augusta,

7. 9.  rada fondu, 19.  9. licenčná komisia  definitívne, 3.

10., pretože  sme naozaj, ako to  tu odznelo, prakticky týž-

denne ten vývoj sledovali, definitívne bol do záznamu nadik-

tovaný text, ktorý tu pán poslanec Koncoš odcitoval. Po tom-

to období  akékoľvek vydanie licencií, tobôž  z novej úrody,

pretože vtedy sme už naozaj vedeli,  že úroda je o 500 tisíc

ton nižšia, je v priamom rozpore so želaním, resp. stanovis-

kom nášho ministerstva, ktoré má  oporu v zákone o fonde tr-

hovej regulácie, kde je  jednoznačne uvedené, že rozhodnutia

rady fondu  zo zákona musia ostatné  ústredné orgány štátnej

správy rešpektovať. Čiže tu  som chcel povedať jednu poznám-

ku, pokiaľ ide o logiku rozhodovania a samotnej bilancie.

 

     Samozrejme,  keď sme  zistili, že  skutočný vývoz podľa

colnej  štatistiky je  iný, a  nakoniec aj  výsledky roku to

ukázali,  potrebovali sme  pátrať po  príčinách. Vzhľadom na

to, že  súčasná legislatíva -  trochu vysvetlím aj  diskusné

príspevky, ktoré tu odzneli  - nášmu ministerstvu v podstate

okrem zákona  o Štátnom fonde trhovej  regulácie v licenčnom

systéme nedáva absolútne  žiadnu ingerenciu, absolútne žiad-

nu. V praxi to bolo riešené  tak, že od 8. januára 1993 bola

podpísaná taká stručná medzirezortná  dohoda, kde bolo napí-

sané, že ministerstvo hospodárstva bude v podstate rešpekto-

vať odporúčania rezortného ministerstva,  a v apríli 1994 po

určitých  predchádzajúcich experimentoch  alebo hľadaní naj-

lepšieho  modelu  bola  zriadená  licenčná  komisia ministra

pôdohospodárstva ako jeho poradný orgán. Tento poradný orgán

mal len tú úlohu, pretože doň boli vymenovaní aj zástupcovia

samosprávy, aby  v odporúčaní v nadväznosti  na túto dohodu,

ktorá nemá oporu v  legislatíve, sa mohlo zúčastňovať širšie

spektrum odborníkov, aby tento  odporúčací proces bol trans-

parentný. Čiže aj pred kontrolou, aj v priebehu kontroly, aj

po skončení kontroly sme si vedomí toho, že jedinú a nedeli-

teľnú zodpovednosť za akékoľvek odporúčanie v tomto smere má

ministerstvo pôdohospodárstva  v zmysle jeho  štatútu, funk-

cionári, tak  ako majú svoju  pôsobnosť vymedzenú. Takže  ja

som toto  chcel povedať len preto,  že som vycítil, a  je to

niekde aj  v tej správe  uvedené, ako keby  licenčná komisia

bola zriadená nejakým zákonom alebo by fungovala niekde mimo

ministerstiev a podobne. Je  to poradný orgán ministra pôdo-

hospodárstva a rozhodovanie jednotlivých úradníkov minister-

stva pôdohospodárstva sa riadi organizačným poriadkom.

 

     K samotným správam by som chcel  upozorniť predovšetkým

na dve veci. Tie kontroly boli naozaj veľmi dôsledné, preto-

že išlo o veľmi vážny problém. A vlastne zabudol som povedať

ešte tú vec,  že riešenie problému, keď sme  sa sami nemohli

dopátrať, ako  to mohlo vzniknúť, vo  vláde iniciovalo práve

naše  ministerstvo, kde  sme uvádzali,  argumentovali bilan-

ciou, číslami,  našimi rozhodnutiami, a žiadali  sme, aby sa

s tým  niečo robilo,  pretože naozaj  nemôžeme zodpovedať za

situáciu, keď sa  v colnej štatistike objaví nejaké iné čís-

lo, než  o akom -  netvrdím, že sme  takí múdri, ale  zhodou

okolností - sme takmer s absolútnou presnosťou rozhodli, sa-

mozrejme,  aj s  troškou šťastia.  Takže  keď  vláda o tejto

kontrole rozhodla,  sami sme boli radi,  pretože ten problém

nesúvisí len s obilím, myslím  si, že súvisí s celou obchod-

nou politikou,  a boli by sme  radi, keby rozhodovaciu inge-

renciu  o  všetkých  týchto  komoditách,  pretože  nejde len

o obilie, ale  rozsah vývozov a  dovozov je podstatne  väčší

a neustále nám rastie, jednoducho naše ministerstvo malo.

 

     Chcel by som upozorniť na jednu vec. Obidva tieto mate-

riály  sú  podľa  nášho  názoru  cenné,  aj keď, samozrejme,

v mnohých veciach poukazujú aj na naše problémy z dvoch hľa-

dísk:

 

     Po prvé - veľmi jasne  je tam odhalená celá legislatíva

a záver,  že jednoducho  neexistuje previazanosť, považujeme

za  správny, a  myslím si,  bola tu  už informácia, že vláda

veľmi razantne rozhodla o odstránení tohto problému.

 

     Druhý  veľmi vážny  problém, na  ktorý by  som tu chcel

upozorniť, je ten, aby čísla, a najmä čísla Najvyššieho kon-

trolného úradu,  a to sme sa  domáhali my, pretože evidenciu

o týchto  licenciách  nemáme,  vzišli  prakticky z fyzického

preverenia každej  jednej licencie. Takže mne je veľmi ľúto,

ak je to tak, ja to nespochybňujem, ak to je inak, musíme sa

tým potom  znova inak zaoberať, ale  čísla, ktoré sú uvedené

v tabuľke číslo  1 materiálu Najvyššieho  kontrolného úradu,

považujeme za  čísla, ktoré vzišli z  preverenia každej jed-

notlivej  licencie. Čiže  mne je  ľúto, ak  niekto vystupuje

emotívne,  ale  čísla  hovoria  jednoznačne,  v  II. polroku

59 600 a 268 je 327 aj niečo a vydané licencie 628.

 

     Ďalej,  keď som  vysvetľoval situáciu a pôsobnosť okolo

tejto licenčnej komisie, samozrejme, musím povedať stanovis-

ko aj k tomu, ako je to možné, že jedno riešila licenčná ko-

misia, jedno nie. V princípe  tento fakt aj my hodnotíme ako

nedostatok, pretože nikdy, nikto,  nikde nespochybnil, že na

našom ministerstve každá jedna  žiadosť, každé jedno rozhod-

nutie musí ísť cez tento poradný orgán ministra. Je fakt, že

na rokovaní  19. 9. sa licenčná  komisia v podstate  en bloc

k týmto štátnym vývozom vyjadrila,  ale len do bilancovaného

množstva. Závery z tohto riešenia,  že sú tu teda dve kolón-

ky, podľa našich záujmov mala  by byť len jedna a, samozrej-

me, urobili sme  opatrenia, aby len jedna bola,  tie teda sú

neklamné a ja ich inak  neviem vysvetliť. Tie sú tu, rozdiel

je 301 tisíc ton, niektorý pán poslanec to tu povedal.

 

     Hovoril som o tej zásade, neviem, ako by som to vysvet-

lil, to, čo tu odznelo, nepamätám  si presne, kto to ako po-

vedal, ale v tom materiáli vlády  je jedna celá veta a v pr-

vej polovici  vety je napísané, že  naše ministerstvo vychá-

dzalo zo zásady,  že ak už niekto má  vyviezť z týchto štát-

nych  fondov, musí  mať predovšetkým  právoplatne uzatvorenú

zmluvu,  pretože sa  nám stávalo,  že prichádzali  žiadosti,

ktoré sa nakoniec nerealizovali. A nakoniec, postihlo nás to

v prvom polroku, keď naše  ministerstvo odporúčalo 307 tisíc

ton, síce sa  vydali licencie len asi na  220 tisíc ton, ale

skutočný vývoz bol len 147 tisíc ton. A za čiarkou je aj na-

písané, že z týchto štátnych fondov sme odporučili na zákla-

de  takýchto zmlúv  268 500,  alebo to  číslo, ktoré  tu je.

Žiadne iné číslo v tom materiáli nevidím.

 

     Ďalší problém, o ktorom sa tu pomerne široko diskutova-

lo, sú ceny. Chcel by som s vaším dovolením zaujať stanovis-

ko k tejto problematike z troch hľadísk.

 

     Predovšetkým vývozné  ceny. Už správa,  ktorú prednášal

pán predseda Najvyššieho  kontrolného úradu, hodnotila tento

prístup tak,  že obilie zo štátnych  fondov bolo predané cez

burzy, cez  verejne obchodovateľné miesta,  alebo formou ve-

rejnej obchodnej  súťaže, okrem jedného  prípadu, pri ktorom

bola pôvodne  uzatvorená zmluva o  budúcej zmluve v  auguste

a nakoniec bol realizovaný po termíne 3. 10. To množstvo ne-

bolo  rozhodujúce, ale  my sa  na vec  takto nepozeráme. Tí,

ktorí to realizovali - v podstate to ani neberieme ako neja-

kú výhovorku, môže to mať nejaké logické opodstatnenie alebo

základ, bolo to porušenie  zásady, ktorú sme prijali, jedno-

ducho tak sme sa s tým  vyrovnali. To však bolo 10 tisíc ton

celého tohto množstva, všetko  ostatné množstvo sa zobchodo-

valo cez verejne obchodovateľné miesta,  a ak si dobre pamä-

tám,  ceny sa  pohybovali niekde  medzi 120  dolárov za tonu

(postupne stúpali  aj na burzách, pretože  záujemcovia o vý-

voz,  samozrejme, museli  pridávať) a  pohybovali sa  niekde

medzi  125-135 dolárov  za tonu  na mieste,  loco miesto, čo

v podstate predstavuje  náklady predávajúceho, ak  to dodáva

niekde do prístavu,  je to zhruba od 30  až 50 dolárov viac.

Takže z toho treba vychádzať  aj pri posudzovaní cenovej po-

litiky, pokiaľ  ide o obilie zo  štátnych zdrojov, ktoré ta-

kýmto spôsobom bolo predané. A tu ani nebudem hovoriť, či to

bola korupcia, to naozaj si zaslúži, aby sa každý jednotlivý

prípad preveril,  a kde niekto  získal neoprávnený prospech,

zase treba postupovať podľa zákonov, ktoré v našej republike

platia.

 

     Vysvetľujem stanovisko vecne. Takýmto postupom realizu-

jeme intervenčné prebytky prakticky  vo všetkých druhoch, je

to zaužívané vo vyspelej Európe, takže tam ani kontrolné or-

gány v podstate okrem toho jedného prípadu nemohli nášmu mi-

nisterstvu nič vytknúť.

 

     Jednu vetu by  som chcel povedať k vývoju  v I. polroku

1996. My  sme sa situáciou zaoberali,  samozrejme, keď úroda

bola menšia, znova  opakujem, zhruba o 500 tisíc  ton, čo sa

za  posledných 10  rokov nestalo,  aby odborníci, štatistici

alebo naši  odborníci sa pomýlili  v odhade viac  ako zhruba

o 3 %,  toto bol naozaj výnimočný  rok. Projekt postupu, ako

vydržať do novej úrody, bol naprojektovaný v podstate zhruba

už niekedy v novembri.  Začali sme s intervenčnými dodávkami

v závere roku 1995, postupne  do apríla to realizoval Štátny

fond trhovej regulácie, potom nastúpili štátne hmotné rezer-

vy a v  podstate cenovú úroveň jednak suroviny  a jednak vý-

robkov z nich sa nám podarilo udržať. To naozaj dopadlo dob-

re vďaka spolupráci týchto  orgánov. Chcem to pripomenúť len

preto, nehovorím  to na obranu problému,  ktorý sa stal, ale

trošku som chcel využiť príležitosť a priblížiť vám, asi ako

ten systém rozhodovania ide.

 

     Veľa sa diskutuje o cenách intervenčného nákupu. Mne je

to naozaj niekedy ľúto, pretože tento systém organizácie tr-

hu je,  samozrejme, viac liberálny  ako direktívny, vychádza

z naštudovania, neskôr overovania skúseností, fungovania in-

tervenčných  zásahov a intervenčných  trhov v Európe. Úlohou

tejto ceny v podstate  nie je  nič iné,  len rok dopredu, aj

teraz, pre  budúcu úrodu sme  vyhlásili najnižšiu cenu,  kde

majú farmári istotu, že keď sa im urodí, štát im to garantu-

je, že túto ich produkciu  odkúpi, nič iné. Na druhej strane

však máme záujem, aby normálne fungovali trhové vzťahy. Mož-

no to  teraz poviem trošku  emotívne, ale predsa  problém je

v tom, aby  na trhu obchodovali  tí, ktorí produkujú,  a tí,

ktorí  potrebujú, nie  štát. Takže  neustále poukazovanie na

tento problém, že teda štát deformuje trh - boli by sme naj-

radšej, keby štát na trhu  vôbec nemusel zasahovať, ale toto

je taká dôležitá komodita, že  je to tak jednoducho všade vo

vyspelom svete.  Včera som sa  vrátil z Dánska,  je to veľmi

vyspelá krajina, kde sme si boli overiť niektoré naše postu-

py, ktoré pripravujeme. Je to  tam absolútne presne tak, ale

úplne presne.

 

     Chcem upozorniť  ešte na jednu  zásadu. Štátne peniaze,

ktoré  sú vyčlenené  pre poľnohospodárov,  nikdy nikto  iným

spôsobom nepoužíva.  To znamená, v zásadách  tohto nákupu je

napísané, že  pokiaľ štát speňaží toto  obilie drahšie, res-

pektívne  lepšie, po  odpočítaní vynaložených  nákladov túto

sumu za každú tonu doplatí.  To je korektné. Záleží potom od

politického rozhodnutia, či ten  tovar pôjde na vnútorný trh

za cenu svetovú, alebo nižšiu, alebo  inú, a od toho sa celé

toto riešenie odvíja. Myslím si, že tie riešenia v rámci Ze-

lenej  správy boli  tu zrejme  pomerne podrobne  vysvetlené,

chcel som to len povedať, aby sme si nejakým spôsobom urobi-

li na stole trochu poriadok.

 

     Ďalší okruh  problémov, o ktorom sa  tu diskutovalo, je

vzťah k  tohtoročnej úrode. Tento vzťah  k tohtoročnej úrode

má  niekoľko rozmerov,  samozrejme, predovšetkým  rozmer bi-

lančný. Z tohto hľadiska je naša situácia taká, že to, čo sa

urodí v trošičku možno  menej priaznivej sortimentnej štruk-

túre, ale  s tým si  vieme poradiť, bude  stačiť na vnútornú

spotrebu Slovenskej republiky. Nebude  to stačiť na také do-

plnenie štátnych zásob, ktoré by garantovali v prípade mimo-

riadnej situácie  istú dávku intervencie,  pomoci a podobne.

Z tohto hľadiska je potrebné sa pozerať aj na tohtoročný in-

tervenčný nákup. V bežnom roku, ak sa ukáže, že úroda je ta-

káto, by v podstate  štátny intervenčný nákup mohol vycúvať,

teda by nepôsobil  na trhu, ak by nebol  držaný zákonom a ak

by nebol  povinný v zmysle politiky  mať k dispozícii určité

zdroje, ktorými  v prípade nevyhnutných  alebo neočakávaných

výkyvov  môže na  trhu intervenovať  tak, ako  sme to videli

v prvej polovici tohto roku.  Čiže objem, ktorý sa nakupuje,

je určený na doplnenie štátnych  zdrojov, ale v rámci súbež-

nej obmeny zásob  sa na konci budúcej sezóny  znova vráti do

tohto trhu.

 

     Poľnohospodárom  sme urobili,  pretože naozaj  úroda je

rozdielna,  už som  to niekoľkokrát  vysvetľoval, asi  štyri

ústupky: zvýšili sme cenu, urobili špeciálny príplatok, zní-

žili sme  kvalitatívne parametre, zaviedli  sme pravidlo do-

plácania rozdielu,  a čo je podstatné,  umožnili sme im, aby

svoje riadne kontrahované záväzky  splnili náhradnými, ak sa

preukáže, že naozaj nemôžu, splnili tými produktmi, ktoré sa

im  urodia. Čiže  otázka, či  budeme schopní  vrátiť štátnym

hmotným rezervám  tých 200 tisíc ton,  alebo nie, myslím si,

že  na stole  nemusí byť,  pretože na  záväzok 120 tisíc ton

potravinárskej pšenice máme dnes nakúpené zhruba 175 a kŕmne

obilie vrátime  aj v kukurici,  aj v kŕmnom  obilí, ktoré sa

nakúpilo. Čiže ja by som tieto dve veci v tejto chvíli nejak

nespájal. Pokúsil som sa objasniť situáciu, v akej sme, a to

aj preto, že dosť nepriaznivo rezonuje vo verejnosti, že mi-

nisterstvo si vymyslelo nejaký bič  a teraz sa vyhráža prvo-

výrobe, že nedostane dotácie. Nie je to tak.

 

     Zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý je jedným z naj-

dôležitejších zákonov v našej republike, hovorí jednoznačne,

že ten, kto neoprávnene používa  alebo zadržiava prostriedky

štátneho rozpočtu, nemá zo zákona nárok na dotácie. To je zo

zákona. Táto  dikcia bola zohľadnená pri  príprave zmlúv, to

znamená v  januári každý, kto zmluvu  podpisoval, to poznal,

ale bez ohľadu na to, keby sme to neurobili, príde zase Naj-

vyšší kontrolný úrad a bude nám vyčítať, že sme nepostupova-

li podľa zákona. To je takýto fakt. Preto sme tých päť výni-

miek poľnohospodárskej prvovýrobe dali, dohodli sme sa s ich

zástupcami, so samosprávou a myslíme  si, že to funguje. Bu-

deme chcieť nakúpiť toľko, koľko nevyhnutne potrebujeme. Na-

ozaj trh nemienime deformovať. Podstatné však je, aby predo-

všetkým nakupovali tí, ktorí potrebujú. To tu už odznelo. Je

najväčšia chyba, ak sa nám toto nepodarí odstrániť, že bude-

me mať podnikateľov, ktorí nepracujú na trhu a potom sa budú

obracať neviem na  koho, na vládu, na parlament,  že štát im

nedáva alebo niečo podobné. To je podstata tejto filozofie.

 

     Záverom, ako som v  úvode povedal, berieme tieto správy

ako závery objektívneho kontrolného orgánu. Mám k dispozícii

aj tu zhruba 20 legislatívno-technických a vecných pripomie-

nok, ktoré  vyjadrujú naše odlišné stanovisko  od tých záve-

rov. Jednoducho,  tie závery sú  také, keď budú  iné, budeme

komentovať  iné. My  ich berieme  v takom  zmysle, ako  boli

predložené vláde, ako boli predložené parlamentu, sme povin-

ní toto konanie zdôvodniť. Tie čísla berieme ako objektívne,

ak budú iné, musíme sa potom postaviť k tomu inak. Ale ak sú

tieto čísla  objektívne, tie závery, ktoré  tu páni poslanci

z koalície hovorili, nemusím opakovať.

 

     Jednoznačne  je  nevyhnutné   odstrániť  tento  problém

z hľadiska nepreviazanosti jednotlivých legislatívnych pred-

pisov. To je  vecné riešenie. Môžem vás ubezpečiť,  že v sú-

časnosti, aj keď je tam  termín 30. novembra, prakticky máme

ukončené pripomienkové konanie k  prvému kroku - tu odznelo,

že bude treba zmeniť zhruba  štyri zákony -, keď  za súčasne

platnej legislatívy našu  pôvodnú medzirezortnú dohodu pový-

šime, dáme jej legislatívny punc a už sa naozaj nestane, aby

ústredný orgán štátnej správy opustila licencia za nomenkla-

túru, o ktorej je tu diskusia,  bez toho, aby u nás na našom

ministerstve nebola prerokovaná. Takto  je to zatiaľ pripra-

vené, takto by mala vyjsť nová novelizovaná vyhláška.

 

     Tú druhú časť, ktorá je, samozrejme, pikantnejšia, roz-

deľujem na dve časti. Nedostatky,  o ktorých sa tu hovorilo,

ktoré aj  materiál nejakým spôsobom  rozdeľuje, čo spôsobili

naši úradníci,  čo druhí úradníci, s  tými sme sa vyrovnali.

Druhá  vec, a  myslím si,  že je  to naozaj opodstatnené, ak

k tomu došlo, to je potrebné v zmysle uznesenia vlády naozaj

prešetriť a  v súlade so zákonom  doriešiť, budeme len radi,

pretože určite  to prispeje k zlepšeniu  disciplíny na našom

agrárnom trhu vôbec a na obilnom trhu zvlášť.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     nechcem a nie  je ani mojím cieľom, ani  úlohou tu pre-

zentovať svoje vlastné  alebo  osobné názory. Pokúsil som sa

prispieť do tejto diskusie vysvetlením niektorých kategórií,

o ktorých som presvedčený, že asi bolo potrebné k nim zaujať

stanovisko.  Som tu  k dispozícii na zodpovedanie akejkoľvek

konkrétnej otázky, ktorou sa naše ministerstvo zaoberá.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu štátnemu tajomníkovi.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem vám veľmi pekne.

 

     Ďakujem  aj pánu  štátnemu tajomníkovi,  i keď  som mal

niekedy pocit, ako keby tiež ako divák konštatoval situáciu,

ktorá nastala,  a nie ako priamo  zodpovedný činovník minis-

terstva pôdohospodárstva. Ale prosil by som ho o jednoznačnú

a krátku odpoveď na tri otázky.

 

     Aké je  jeho postavenie v  licenčnej politike minister-

stva pôdohospodárstva a kto tvorí licenčnú komisiu na minis-

terstve  pôdohospodárstva,  kto   je  predseda,  samozrejme.

A druhá  otázka, či  ministerstvo pôdohospodárstva  priznáva

skutočnosť,  že mimo  kvót bolo  vyvezených o  387 tisíc ton

viac.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Malý moment,  ešte raz, pán štátny  tajomník si nestačí

zapisovať.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Dobre, ja to potom ešte zopakujem. A tretia otázka, kto

podľa neho spôsobil tú  skutočnosť, ktorú predseda vlády pán

Mečiar nazval jednou veľkou špekulatívnou operáciou.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Dzurinda.

 

Poslane M. Dzurinda:

 

     Vážený pán štátny tajomník,

 

     myslím, že vaše vystúpenie bolo prehľadné a v mnohom aj

poučné. Ponúklo istú schému toho,  o čo vlastne v týchto ko-

naniach  ide. Ale  dovoľte, aby  som vám  povedal svoj pocit

alebo svoj  poznatok z vášho  vystúpenia, a síce,  že ste sa

nevenovali tým zásadným obvineniam,  ktorým sa venuje správa

Najvyššieho kontrolného úradu na vašu adresu. Krátko zacitu-

jem, pán  štátny tajomník, iste tú  správu máte, budem chví-

ľočku čítať.

 

     "V  rozpore  s  citovaným  ustanovením  vyhlášky  číslo

560/1991 Zb.  ročný limit na vývoz  pšenice, pšeničnej múky,

otrúb nebol ministerstvom pôdohospodárstva pre rok 1995 sta-

novený, čím nebol vytvorený  dostatočný právny rámec pre re-

guláciu..." atď. To bolo na strane 3, teraz budem citovať zo

strany  4. "Bola  zistená nedostatočná  evidencia prijatých,

odsúhlasených žiadostí o  udelenie licencie, neprehľadné ve-

denie  záznamov..." atď.  - chcem  šetriť čas.  Na tej istej

strane  dole: "Žiadosti  odporúčané ministerstvom pôdohospo-

dárstva boli v rozpore s  článkom 4 ods. 5 štatútu licenčnej

komisie odstupované na ministerstvo hospodárstva bez dokladu

o ich odovzdaní..." atď. Na strane 5: "Viaceré žiadosti boli

odporučené predsedom  licenčnej komisie skôr,  ako bola žia-

dosť posúdená a odporučená licenčnou komisiou." Ale najmä na

strane 6 čítam: "Napriek tomu, že licenčná komisia čiastočne

reagovala na reálnu situáciu na vnútornom trhu s obilím, vy-

dalo  ministerstvo pôdohospodárstva  v II.  polroku 1995 bez

odporučenia licenčnej  komisie súhlasy na  vývoz 208,9 tisíc

ton  pšenice." Ďalej  sú tu  čísla, ako  to bolo s otrubami,

pšeničnou  múkou atď.  Ešte jeden  príklad na  strane 6: "Po

zistení skutočnej situácie v  stave množstva pšenice na trhu

rada fondu na svojom zasadaní 8. 9. súhlasila s vývozom pše-

nice až  po zbilancovaní úrody  roku 1995. Napriek  tomu 10.

10.  1995  Štátny  fond  trhovej  regulácie uzatvoril zmluvu

o predaji 20  tisíc ton pšenice  určených na vývoz..."  atď.

atď.

 

     Poslanec  slovenského snemu,  najmä keď  dostane takúto

správu 15 minút po 14.00  hodine, očakáva od štátneho tajom-

níka - je to pravda, nie je to pravda.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán  štátny tajomník  vo svojom  vystúpení povedal,  že

nespochybňuje tie cifry, ktoré sú tu uvedené. A teda Najvyš-

ší kontrolný  úrad Slovenskej republiky vo  svojej správe na

strane 1 uvádza, že licenčná komisia ministerstva pôdohospo-

dárstva u  pšenice v roku 1995  odporučila žiadosti na vývoz

v objeme 234  tisíc ton -  tie drobné nečítam,  ministerstvo

pôdohospodárstva však odsúhlasilo žiadosti  na vývoz bez od-

poručenia licenčnej komisie v objeme 341 tisíc ton. A tak sú

tu uvedené ďalšie takéto cifry.  Na strane 2 v poslednom od-

seku je uvedené: "V I. štvrťroku 1996 licenčná komisia neod-

poručila žiadny vývoz pšeničných  otrúb. Napriek tomu riadi-

teľ  sekcie  obchodnej  a  zahraničnej politiky ministerstva

pôdohospodárstva,  ktorý zároveň  zastával funkciu  predsedu

licenčnej komisie  ministerstva pôdohospodárstva, odsúhlasil

žiadosti bez odporúčania licenčnej komisie a licenčno-regis-

tračný odbor ministerstva  hospodárstva vydal úradné povole-

nia, licencie, na  vývoz 3 300 ton pšeničných  otrúb a podľa

štatistických údajov  sa v I. štvrťroku  1996 vyviezlo 3 874

ton pšeničných otrúb."

 

     Čiže z tohto a z týchto cifier, pán štátny tajomník, ak

hovoríte, že sú objektívne a že nenamietate, mi potom vyplý-

va, a síce to, čo ste tiež povedali, keď ste vraveli, že sa-

motná táto licenčná komisia nie je určená zo zákona. Tým ste

zrejme chceli akýmsi spôsobom obhájiť tie skutočnosti, ktoré

sa tu uvádzajú? Ak áno, tak takúto obhajobu neberiem, preto-

že ak  aj v zákone  sa takáto činnosť  licenčnej komisie ne-

uvádza,  v  rámci  vašich  interných  pokynov jednoznačne aj

z materiálu vyplýva,  že na súhlas je  nutné takýto výsledok

od licenčnej  komisie dostať. A  teda potom tí  úradníci, tí

funkcionári, ktorí  konali tak, ako to  uvádza Najvyšší kon-

trolný úrad, jednoznačne spáchali  čosi, čo treba posudzovať

orgánmi  činnými  v  trestnom  konaní.  A  to je záležitosť,

o ktorej ste sa nevyjadrili.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán štátny tajomník,

 

     dovoľte mi tiež niekoľko otázok. Veľmi pozorne som sle-

doval  váš výklad  a súčasne  som si  ho dával  do korelácií

s tým, čo je uvedené v správe.  Z toho mi vyplýva, že 2. au-

gusta 1995  licenčná komisia už vedela,  že bude veľmi slabá

úroda,  a  preto  prijala  správne  rozhodnutie nerozhodovať

o nových licenciách na obilie, kým nebude zbilancovaná úroda

obilia.  Ja  si  myslím,  že  to  rozhodnutie bolo asi veľmi

správne. Na toto rozhodnutie reagovala aj rada fondu trhovej

regulácie, ktorá súhlasila  s vývozom potravinárskej pšenice

až po zbilancovaní úrody roku 1995.

 

     To znamená, že  v auguste a ešte 8.  septembra bolo za-

stavené udeľovanie licencií. A v súhlase s tým, čo ste pove-

dali, 19. septembra  - vy ste 2. augusta  už vedeli, že bude

slabá úroda a nebudete  udeľovať licencie, ale 19. septembra

ste sa  rozhodli zo Štátneho  fondu trhovej regulácie  - tak

ako ste povedali - vyviezť 300  tisíc ton obilia. Ja teda by

som hľadal,  že o tomto  musí byť nejaké  uznesenie komisie,

a veľmi sa čudujem, že takéto  uznesenie komisie nie je uve-

dené v tejto správe. To tu vôbec nie je. Tu je len jedno je-

diné odporúčanie, na strane 1 sa spomína, jedno jediné odpo-

rúčanie vyviezť  234 tisíc ton.  Teda otázka je,  kde je ten

dokument,  prečo  nebol  predložený  Najvyššiemu kontrolnému

úradu,  to  znamená  zmena  rozhodnutia  komisie  - zvýšenie

z 234 tisíc ton  na vyše 500 tisíc ton.  Kde je takýto doku-

ment? To po prvé.

 

     A po druhé, prečo ste sa 19. septembra rozhodli, že vy-

veziete zo zásob 300 tisíc ton, keď ste nepochybne už 2. au-

gusta vedeli, že obilia bude málo. To nemá logiku, ak sa ne-

nahneváte. A  potom ďalšia vec,  ako pristupuje ministerstvo

pôdohospodárstva k tomu, že 3.  10. 1995 sa komisia rozhodla

zastaviť vývozy obilia aj cez štátny fond, a my máme napísa-

né v tejto správe na strane  6: "Zo zásob Štátneho fondu tr-

hovej regulácie sa v mesiaci október až december", to zname-

ná po  tomto zákaze, "odpredalo  celkove 81 753  ton pšenice

určenej na vývoz." Ako je to možné, že vtedy, keď už komisia

zastavila vývoz, na základe čoho sa vyviezla táto pšenica?

 

     Teda mám tri otázky: Máte rozhodnutie komisie, dokument

o tom,  že  komisia  sa  rozhodla  svoje pôvodné odporúčanie

z 234 tisíc ton  zmeniť na 534 tisíc ton?  Ak ho máte, prečo

nebolo  predložené Najvyššiemu  kontrolnému úradu, prípadne,

ak  bolo predložené,  potom je  to otázka  na pána predsedu,

prečo toto rozhodnutie  nie je v správe. To  je prvá otázka.

Druhá otázka:  Keď ste vedeli v  auguste, začiatkom augusta,

že bude slabá úroda a zastavili ste licencie, prečo ste roz-

hodli o  odpredaji ďalších 300  tisíc ton z  fondu? A tretia

otázka: Prečo z fondu po absolútnom zákaze akejkoľvek licen-

cie bolo od októbra do decembra vyvezených 81 tisíc ton?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem.

 

     Pán štátny tajomník, pán Roman Kováč sa pýtal, či sú na

tých 341 tisíc ton nejaké dokumenty.  Ja sa tiež pýtam k 341

tisícom tonám  vyvezeným v roku  1995, ale nie,  či je doku-

ment, ale  kto je zodpovedný  za to, že  ministerstvo vydalo

povolenie bez toho, aby  licenčná komisia bola toto odsúhla-

sila, teda, kto je za  to zodpovedný. Ďalej, keď berieme len

druhý polrok 1995, ktorý  bol kritickejší, kto je zodpovedný

za 208  tisíc ton, ktoré  boli vyvezené znovu  bez licencie?

Ďalej, pán štátny tajomník, vaša  osobná účasť v tomto. Naj-

vyšší kontrolný  úrad konštatoval, že  odporúčania minister-

stva pôdohospodárstva, resp.  udeľovanie licencie bolo často

také, že najprv bola licencia  udelená a potom bola preroko-

vaná v  licenčnej komisii. To je  všeobecný záver, teda kon-

štatovanie, nález  Najvyššieho kontrolného úradu.  V správe,

ktorú máme z Úradu vlády, na  strane 11 sa konštatuje, že vy

ste osobne dali súhlas v  marci roku 1996 na vývoz pšeničnej

múky, ale až potom v  apríli bol tento prípad prerokovaný na

licenčnej komisii.  Takže vy ste boli  osobne aspoň v jednom

prípade zúčastnený na tom, čo Najvyšší kontrolný úrad kriti-

zoval ako najprv danie súhlasu a potom prerokovanie.

 

     Navyše v tomto prípade  bola firma, ktorá vyviezla pše-

ničnú múku, držiteľom licencie, ktorá už nebola platná. Táto

firma mala vrátiť licenciu do  15 dní od skončenia platnosti

a licencia  teda mala  byť  vrátená  do konca  decembra roku

1995, no bola používaná ešte v marci.

 

     Ďalej by  som chcel poznamenať k  tomu, čo ste hovorili

o zlej previazanosti. Ja si  skutočne stále myslím, že nejde

o nedostatky v legislatíve.  Ako doklad dobrej previazanosti

sa dá  uviesť to, že  riaditeľ odboru licenčno-registračného

na ministerstve hospodárstva bol členom licenčnej komisie na

ministerstve  poľnohospodárstva.  Takže  jeden  človek sedel

v licenčnej komisii  na pôdohospodárstve, a  ten istý človek

viedol vydávanie licencií na ministerstve hospodárstva. Tak-

že nezdá  sa mi, že  by tu išlo  o nedostatok previazanosti,

problémy asi boli zapríčinené niečím iným.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán  štátny tajomník,  priznali ste  objektivitu  čísel

a záverov oboch predložených správ.  Chcem sa vás opýtať, či

podľa vás došlo týmto spôsobom predaja slovenského obilia do

zahraničia k ohrozeniu  potravinovej bezpečnosti s následným

možným vývojom cien potravín smerom nahor so všetkými dosah-

mi na životnú úroveň obyvateľstva Slovenskej republiky, kto-

ré vyplývajú z rastu cien.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán štátny tajomník.

 

Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva SR M. Lipka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ďakujem ešte raz, že mám možnosť vystúpiť. Ja som hovo-

ril, že mám so sebou asi 20 takých vecí, ktoré sme namietali

pri týchto kontrolách. Kontroly  v podstate nejakým spôsobom

buď to nezobrali do úvahy, alebo možno z toho textu vyplýva-

jú  znova tie  otázky. Takže  pevne verím,  že som si všetky

poznačil a je  to presne zhruba tak, že  ste trafili, že ide

o tie konkrétne veci, o ktorých som tu hovoril.

 

     Prvá  otázka  -  moje  postavenie  v licenčnej komisii.

Ospravedlňujem sa, ale zrejme  som to nevysvetlil dostatočne

jasne. Pokúsim sa to ešte raz vysvetliť. Licenčnú komisiu si

zriadil  minister pôdohospodárstva  ako svoj  poradný orgán,

aby rozhodovanie o odporučení licencie pre ministerstvo hos-

podárstva bolo transparentné. Čiže na tú otázku, kto tam eš-

te je  - je tam  zástupca ministerstva hospodárstva,  je tam

zástupca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komo-

ry, je tam zástupca  Zväzu družstevných roľníkov, to znamená

prvovýroby. V súčasnosti je toto konanie  rozšírené aj o zá-

stupcov  Colnej správy,  prizývame zástupcov  z ministerstva

financií a podobne. Čiže je to len jeho vnútorný poradný or-

gán.  Vysvetľujem to  preto,  že  ako výstup  z ministerstva

pôdohospodárstva  nejde rozhodnutie  licenčnej komisie,  ale

rozhodnutie ministerstva.  To by bol,  naopak, problém, keby

sa chcel minister alebo  ktokoľvek zbaviť zodpovednosti tým,

že vymenuje nejakú komisiu a nechá to bežať takto.

 

     Čiže v zmysle nášho  organizačného poriadku za realizá-

ciu  obchodnej a  zahraničnej  politiky je zodpovedný riadi-

teľ sekcie  obchodnej a zahraničnej  politiky, ktorý zároveň

je  aj  predsedom  licenčnej  komisie  v  zmysle jej štatútu

a v podstate,  keď to zoberieme v  hierarchii, po ministrovi

a štátnom tajomníkovi  v plnom rozsahu  vykonáva kompetencie

ministerstva na tomto vymedzenom úseku. Preto ma to trošičku

mrzelo, že znova tu  zaznelo, že niečo rozhodlo ministerstvo

a niečo rozhodla licenčná komisia. Ten problém, ktorý som sa

snažil vysvetliť,  je v tom, že  je zle, že v  tejto tabuľke

číslo 1 sú dve kolónky. Preto hovorím, že naše riešenie malo

byť a musí byť také, aby tu bola jedna kolónka - rozhodnutie

ministerstva. Či si minister  dal poradiť od licenčnej komi-

sie alebo od iných odborníkov, to je v podstate jeho výsost-

né právo. Čiže keby  napríklad licenčná komisia bola odporu-

čila nie 327 tisíc ton, ale 800 tisíc ton, zbytočne by sa tu

minister vyhováral, že to je chyba licenčnej komisie, preto-

že ona na to existovala, jednoducho nikto by ho nemohol zba-

viť zodpovednosti.

 

     Neviem, či som to dobre vysvetlil, ale naozaj to nie je

možné oddeľovať. Ak je ministerstvo pôdohospodárstva za nie-

čo zodpovedné, musí byť  braté ako celok. Pracovných orgánov

u nás  máme na  rozličné  problémy  možno 50,  takýchto, kde

chceme širšiu účasť. Keby  táto komisia bola niekde legisla-

tívne definovaná,  je to možno  iná vec, ale  naopak, jediný

orgán, ktorý legislatívne popri ministrovi má kompetenciu do

tohto určitým vstupovať, je  rada Štátneho fondu trhovej re-

gulácie, ktorej  predsedom je opäť  minister, ale členov  do

tejto rady menuje vláda na návrh jednotlivých ministrov. Či-

že  rozhodovanie a  účasť týchto  pracovníkov rady  Štátneho

fondu trhovej regulácie je už  oveľa dôležitejšia. To je rá-

dový rozdiel. V podstate  licenčná komisia, ten človek zvon-

ku, ktorý  nie je od nás,  vlastne je dobre, že  je tam, ale

z nejakého predpisu to nevyplýva.  Takže rada Štátneho fondu

trhovej regulácie túto ingerenciu zo zákona má. Preto som sa

snažil vysvetliť, aby sme vnímali rozdiel medzi rozhodnutia-

mi a dokumentáciou, ktorú má licenčná komisia. Táto dokumen-

tácia je operatívneho charakteru a slúži v podstate na posu-

dzovanie a  prípravu rozhodnutia ministerstva.  Výstupom nie

je  výstup licenčnej  komisie, vždy  je výstup ministerstva.

Preto je tam aj napísané, u nás vo vnútri to máme tak zaria-

dené, že po tejto porade a po týchto výmenách názorov podpi-

suje tento záver predseda licenčnej komisie a zároveň riadi-

teľ sekcie,  ktorý je za  obchodnú politiku na  ministerstve

zodpovedný. Samozrejme, mimo úradníkov, ktorí sú nad ním.

 

     Bola otázka,  aké je moje postavenie  v licenčnej komi-

sii. Myslím si, že som to nepriamo zodpovedal. Moje postave-

nie v licenčnej komisii osobne nie je žiadne. Z hľadiska vý-

konu  bolo asi  také, že  tiež musím  pozerať na  ten vývoj.

V tom čase - to čiastočne chcem odpovedať aj pánu poslancovi

Kováčovi - by  ste sa divili, k akým  bojom medzi zástupcami

v licenčnej komisii dochádzalo,  pretože každý chcel vyvážať

a my sme  videli, že by nám  to ohrozilo bilanciu. Konkrétne

uznesenie z  toho 3. resp.  2. 10., ktoré  tu bolo citované,

som osobne nadiktoval ja, nanominoval som sa na licenčnú ko-

misiu a toto rozhodnutie som jednoducho deklaratívne tam na-

diktoval a ukončil všetky diskusie okolo vývozu. Preto tento

termín považujem naozaj u nás za hraničný, pokiaľ ide o zod-

povednosť našich úradníkov.

 

     Zároveň, keď o tom hovorím - trošku preskočím, ešte tam

bola otázka na ďalší rok.  Keďže sme toto rozhodnutie urobi-

li,  druhá úloha  bola  potom  utesniť hranice.  Postupne sa

ustupovalo. Pôvodné rozhodnutie bolo - nebudeme vyvážať obi-

lie, budeme vyvážať len múku. Po zastavení obilia sa obráti-

la pozornosť na múku, zastavili sme aj tú, potom otruby atď.

Čiže novelizovali sme vyhlášku, všetky tieto položky sme da-

li do  licencií, niektoré v  nej vtedy neboli,  a dohodol sa

systém,  že  v  prípade,  ak  by  nastala situácia, že treba

z tohto  režimu akúsi  výnimku, tak  som si  po tomto zákaze

vyhradil, že takúto výnimku môže podpísať len minister alebo

v jeho  zastúpení ja.  Tieto výnimky  boli celkove dve alebo

tri.

 

     Prvá konkrétna otázka znela na múku. V auguste 1995 bol

pripravený  alebo realizovaný kontrakt  na vývoz pšenice pre

štátne hmotné rezervy Ruskej  federácie. Kým sa ten kontrakt

nejakým spôsobom pripravil, došiel tento náš zásah, čiže ab-

solútne, a  žiadateľ o licenciu  už túto licenciu  nedostal.

Čiže my sme tento vývoz znemožnili, ani sme o tom v podstate

zo začiatku nevedeli. Tento  kontrakt bol zaplatený dopredu.

Išlo asi o 2,5 milióna dolárov, ktoré ako prvá platba reálne

od ruskej vlády prišla a vznikali okolo toho mnohé prieťahy.

Boli to  rokovania, ktoré neboli na  mojej úrovni, boli teda

ešte vyššie. Dostali sme úlohu nájsť z tejto situácie určité

východisko. To  východisko sme našli  v tom, že  v poriadku,

nedovolíme obilie vyviezť, skôr  dovolíme vyviezť múku, pre-

tože  bilancia  potravinárskeho  obilia  to  umožňovala, ale

s podmienkou, že zoženiete a dodáte do štátnych fondov dvoj-

násobné množstvo kŕmneho obilia, ktorým sme potom v podstate

sanovali aj veľkochovy bez vlastnej  pôdy už od začiatku na-

sledujúceho roku.

 

     Podpísal som  to jednoducho preto,  že taká bola  v tom

čase  dohoda  zainteresovaných  rezortov,  včítane Ústrednej

colnej správy, že ak by  k nejakej výnimke došlo, takáto li-

cencia musí mať tri  pečiatky - našu, ministerstva hospodár-

stva a vtedy  ešte Ústrednej colnej správy s  tým, že všetky

tieto orgány  budú dopredu informované.  Na základe toho  sa

táto transakcia zrealizovala, ja som jej ďalší osud nesledo-

val. Naša bilancia týmto neutrpela a, samozrejme, to tam tr-

čí, to  treba otvorene zdôvodniť.  Čiže rozhodol som  preto,

lebo pracujem na  ministerstve pôdohospodárstva a jednoducho

mi to akýmsi spôsobom patrilo do kompetencie.

 

     Ďalší takýto prípad bol  vývoz biozrnín, ktoré sa vyrá-

bajú na  základe dlhodobej koncepcie. Mnohí  z vás vedia, že

je to smer perspektívny aj v Európe. Musíme sa na to pripra-

viť, vedieť to  zvládnuť. Len čo sa stane,  keď takýto tovar

stojí 12 tisíc korún?  Oni ho vypestovali, mali s tým nákla-

dy, a  teraz sme to znova  zastavili. Zase sa to  ťahalo asi

tri mesiace  alebo koľko.  Nakoniec sme našli rovnaké rieše-

nie. Povolíme týchto 2 tisíc,  alebo neviem koľko ton to bo-

lo,  s podmienkou,  že doveziete  5 tisíc  ton, resp. dodáte

štátu 5 tisíc ton kŕmneho  obilia. Takto sa to zrealizovalo.

Tento prípad  som takisto podpísal ja,  teda sme sa dohodli,

že traja musia podpisovať. A  ešte bol nejaký malý objem, čo

sa týka osív  - nejakých - možno to sa  počíta na kilá alebo

na tony.  Ale znova to  spadá do colnej  nomenklatúry, ktorú

sme takýmto spôsobom zastavili. Čiže  to bola asi tretia vý-

nimka. Toto,  ak som nevyčerpal, potom  poprosím ešte z hľa-

diska tohto konania, pretože boli tam ešte ďalšie otázky.

 

     Druhý blok, ktorý tu odznel, znova by som sa pokúsil čo

najzrozumiteľnejšie  vysvetliť, aby  bola zrejmá  filozofia,

pretože naozaj z  tých otázok by mohlo byť  viditeľné, že sa

tu niečo snažíme skrývať alebo niečo podobné.

 

     Materiál Najvyššieho kontrolného  úradu na prvej strane

hovorí o celoročných číslach. Tieto celoročné čísla sú arit-

meticky správne, ale pre realizáciu obchodnej politiky v ag-

rárnej oblasti sú len sumou.  Táto politika sa organizuje do

novej úrody  a od novej  úrody. Obyčajne to  riešime tak, že

v prvom polroku realizujeme dokončenie obchodnej politiky zo

starej úrody a od druhého polroku, teda od 1. 7. realizujeme

už z novej úrody. Vybilancovali  sme, že zo zásob, s ktorými

sme  prechádzali z  júna do  júla, sme  mohli uvoľniť  možno

400, možno 450  ton. V prvom kroku sme  sa rozhodli, že tých

350 tisíc ton predáme. Boli to výlučne zásoby zo starej úro-

dy,  a z  týchto 350  tisíc ton  bolo zhruba  300 tisíc  ton

v štátnych zdrojoch, ktoré požadovali  hmotné rezervy. Aj my

sme potrebovali predať, aby sme mali peniaze a sklady.

 

     Toto  rozhodnutie o  povolení vývozu  sa dotýka  starej

úrody. Augustová komisia a  všetky ďalšie rokovania pozasta-

vovali júnové  rozhodnutie rady, ktorá  v tom čase  rozhodla

o intervenčnom nákupe ďalších 335 tisíc  ton obilia už z no-

vej úrody a v podstate vtedy to naformulovali tak chytro, že

už  dopredu rozhodli,  že keďže  bude veľa,  pôjde na vývoz.

Takže toto rozhodnutie, keďže sa taká úroda neukazovala, bo-

lo postupne  korigované, aby sa  z novej úrody  naozaj nevy-

viezlo nič. Preto tu možno zaznievali nejaké také diskrepan-

cie, že  prečo ste povedali  vtedy toto a  potom ste urobili

toto. To, že tam vznikol problém, neviem teraz presne, koľko

to je ton, že v rozhodovaniach najmä po 3. 10. bolo aj z no-

vej úrody,  neviem,  koľko to  bolo, 10, 15  tisíc ton alebo

neviem koľko, proste to je chyba, s ktorou sme sa museli vy-

rovnať. Ale v zásade rozhodovanie bolo organizované takto.

 

     Čiže, keby som zobral jednotlivé  otázky, ktoré vlastne

smerovali k  tomu, že som  tu robil nejaký  zmätený  výklad,

tak to  by som jednoducho  vysvetlil na príklade.  V prílohe

číslo 1 máte uvedené, že  sme odporučili 307 tisíc ton, bolo

vydané na 220. Tieto licencie  stratili platnosť 30. 6. Sku-

točný vývoz bol 147, ten sme odrátali z bilancie. To, čo ne-

bolo  vyčerpané, znova  ten rozdiel  vchádza do  toho čísla,

ktoré je uvedené v druhom polroku, pretože už sme bilancova-

li novú úrodu. Preto je to také podstatné.  Takže nikto nik-

dy nemenil 234 ton na nejaké iné číslo, ale rozhodnutie bolo

uvoľniť zo zásob v roku 1994, prípadne ešte aj predchádzajú-

cich, 350 tisíc ton, z čoho ministerstvo v tých dvoch kolón-

kach, niečo  licenčná komisia, niečo  bez licenčnej komisie,

ako je to tu uvedené, odporúčalo 327 tisíc aj nejaké drobné.

Toto sa dotýkalo starej úrody. Rozdiel do tých 350 tisíc ton

- to zhodou  okolností vysvetlili aj  naši, že vlastne  bolo

povolené 350, bolo len 327, že  tam ešte priestor bol. O tom

by  mohla byť  vedená  polemika,  ale rozhodnutie  bolo stop

a basta. Kto  urobil toto rozhodnutie  alebo  kto to skrivil

po tom termíne, jednoducho je vinný aj trestaný.

 

     Čiže v tomto zmysle by  som chcel sa pokúsiť aj odpove-

dať na to, že bolo vyvezené  mimo kvót. Mimo kvót - naše mi-

nisterstvo odporučilo,  znova hovorím, že tomu  verím, ak to

niekto preverí ešte raz a  bude tam iné, ja sa ospravedlním,

toto sú závery kontrolného orgánu, 327 tisíc ton. Všetko os-

tatné, čo bolo vyvezené mimo  týchto 327, resp. mohli by sme

ešte  s  prižmúreným  okom  povedať  350,  pretože tak znelo

pôvodné  rozhodnutie, všetko  je mimo  akejkoľvek kvóty.  To

znamená, že naopak, chceme, aby  ten, kto to naozaj zavinil,

bol nájdený,  aby sa takéto niečo  nemohlo zopakovať. Tým by

som chcel reagovať aj na  niektoré otázky, či minister o tom

vedel alebo nevedel. Naozaj,  to je týždenný chlieb, pretože

ten, kto  stratí prehľad o týchto  základných produktoch, to

si jednoducho neviem predstaviť, ako by sa to dalo robiť.

 

     Prvý polrok sme uzatvorili tým, že bolo vyvezených sku-

točne  len 147  tisíc ton  a zásoby  nám neklesli  v rozsahu

zhruba takmer 200  tisíc ton, čo sme pôvodne  mysleli, že sa

vyvezie v prvom polroku.

 

     Veľká špekulatívna operácia - ja  by som veľmi nerád tu

pôsobil, ako  že sa k tomu  staviam indiferentne, ja pôsobím

tak, že som strávil možno  toľko nocí pri riešení toho prob-

lému, len neviem, aký by  to malo zmysel to vysvetľovať. Pre

nás bolo rozhodujúce, satisfakciu máme v tom, že čísla, kto-

ré sú v  dokumentácii, niekto sa pýtal, či  to Najvyšší kon-

trolný úrad má, všetky tieto zápisnice sú k dispozícii, mys-

lím si,  že dokonca aj  v tých prílohách  protokolov, my sme

ten materiál nerobili. Čiže rozhodovanie časovo a aritmetic-

ky  z hľadiska  bilancií bolo  správne. Prvý  polrok 1996 aj

napriek tým obrovským problémom, sledovali ste napríklad si-

tuáciu v Čechách, sa nám  podarilo zvládnuť bez otrasu cien,

čím to  vôbec nechcem ospravedlňovať, ale  to bol  náš chle-

bík, toto  zvládnuť. No a, samozrejme,  ten, kto špekuloval,

toho treba potrestať. To ja naozaj neviem, čo na to povedať,

že to je špekulatívna operácia. Každý jednotlivý prípad bude

musieť byť rozobratý a  ku každému jednotlivému prípadu bude

potrebné urobiť osobitný záver. Je tu hrozne veľa okolo tých

nezrovnalostí, čo v ktorom dátume bolo rozhodnuté, ak som to

ešte nevysvetlil dostatočne jasne, ešte sa k tomu vrátim.

 

     Čo rozhodovala komisia v auguste, potom október, decem-

ber - no  áno, tých 81 tisíc ton - rozhodnutia  o predaji zo

štátneho fondu  po vypísaní súťaže, resp.  predaji na burze,

uzatvorení zmlúv, vypísaní záruk, garancií, čas beží, takže,

keď to fond v júni predal, pokojne sa mohlo stať, že k vývo-

zu došlo v októbri alebo v  novembri. To bol jeden z najväč-

ších problémov. Keby neboli  vydané licencie, ktoré boli vy-

dané normálnym režimom, tak  sme mali pripravené rozhodnutie

zakázať, ale pri 350 tisíc  tonách, resp. 327, o ktorých sme

mysleli,  že sú  v  obehu, a ktoré  bilanciu nepoškodzovali,

v podstate podnikateľská strata a následky z toho vyplývajú-

ce  jednoducho nedovoľovali  to takto  riešiť. Áno,  naozaj.

Tieto vývozy boli z úrody roku 1994, s nejakými dvoma výnim-

kami, ktoré v správe sú. Myslím si, že aj pán poslanec Pitt-

ner na  to poukazoval. Mám tu  poznámku, že keď rozoberieme,

rozdelíme čísla do tých dvoch častí, že sa to vyjasní.

 

     Ešte som chcel povedať, že aj to považujeme za nedosta-

tok, že  aj keď som  ja podpísal niektoré  rozhodnutia, mali

predtým byť  v licenčnej komisii. To  si jednoducho adminis-

tratívny postup vyžaduje. Preto som na tom trval, aj keď do-

datočne, ale musí to tam byť. Aj keď, povedzme, že som úrad-

ník vyššieho rangu.

 

     Bola tam konkrétna otázka na vývoz otrúb v prvom štvrť-

roku. My sme vlastne potom zastavili vývozy všetkých kŕmnych

komponentov. Pri otrubách nám  vyvstal bilančný prebytok asi

26 tisíc ton. Z tých 26 tisíc ton sme rozličnými opatreniami

dokázali umiestniť na  trhu ten rozdiel, a zhruba,  ak si to

dobre pamätám,  asi 3,5 tisíc ton  bolo riešenie tých najna-

liehavejších  problémov, kde  už boli  kontrakty uzatvorené,

naložené, a nebolo to možné ani percentuálne do jednotlivých

kŕmnych zmesí zapracovávať.  Je tam vypísaný administratívny

nedostatok, takisto  to malo byť zapísané  v licenčnej komi-

sii. To rozhodnutie vecne však bolo správne.

 

     Pán poslanec Rosival, nepochopil som, o akých 206 tisíc

ton ide.

 

     A  ešte  bola  vážna  otázka,  či  došlo týmto spôsobom

k ohrozeniu  potravinovej bezpečnosti  s dosahom  na životnú

úroveň. Keď sme riešili tento problém, nepozerali sme na to,

či v reáli  došlo alebo nedošlo, pozerali sme  sa na problém

v tom, že to jednoducho nesmie existovať, pretože niekedy sa

podarí veci  vyriešiť a niekedy sa  nemusí podariť.  Čiže ak

mám  na túto  otázku  odpovedať,  konkrétne v  tomto prípade

v reáli  k narušeniu  potravinovej bezpečnosti  nedošlo, ale

definovali sme  tento problém ako  taký vážny, že  sme s ním

iniciatívne išli  do vlády a  pod týmto heslom  sme žiadali,

aby sa  to preverilo, pretože minimálne  pri chlebe, mlieku,

mäse, ktoré  sú absolútne piliere  potravinovej bezpečnosti,

tam to musí byť. Tam jednoducho musíme vedieť o každej tone,

kde je. Tak to je všade vo svete.

 

     Ak som  náhodou na niečo  zabudol, prosil by  som na to

upozorniť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budú  faktické pripomienky, pán  štátny tajom-

ník.

 

     Pán Pittner, nech sa páči.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Samozrejme, už si uvedomujem, že sa to dostalo do polo-

hy, ktorá  už je neefektívna na  ďalšie pokračovanie v tejto

debate. Ak  Najvyšší kontrolný úrad  preukázal nedostatky na

základe  rozdielov  medzi   povoleniami  licenčnou  komisiou

a tým, čo  sa potom skutočne  vyviezlo, jednoducho nechápem,

po  takomto vysvetlení  pánom štátnym  tajomníkom, prečo ste

neprotestovali proti celej tejto  správe. Ak tvrdíte, že nie

je rozhodujúce  to, čo licenčná komisia  odporučila, ale to,

aké  záverečné odsúhlasenie  dalo ministerstvo pôdohospodár-

stva ako celok, potom naozaj nechápem, načo sa vôbec o tejto

veci aj  vláda zaoberala tak,  ako sa zaoberala.  Lebo mini-

sterstvo pôdohospodárstva  rozhodlo a naproti  tomu Najvyšší

kontrolný úrad  namieta, že rozhodlo  rozdielne oproti tomu,

čo odporučila licenčná komisia.

 

     A posledná poznámka -  potom takisto, pán štátny tajom-

ník, nechápem, prečo vláda  rozhodla o postúpení celej tejto

veci orgánom činným v trestnom konaní, ak je to tak, ako ho-

voríte. Tak niekde je podstatný lapsus.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  predsedajúci, za  klub KDH  žiadam v  tejto chvíli

30-minútovú prestávku. (Hlas poslanca Prokeša zo sály.)

 

     Pán poslanec Prokeš, prihlás sa a potom môžeš hovoriť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Bude prestávka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Teraz žiadam prestávku za poslanecký klub KDH.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre. Bude 30-minútová prestávka do 18.40 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  po prestávke budeme

pokračovať v rokovaní.

 

     Faktická poznámka - pán Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda Národnej rady,

 

     podľa článku 88 ods.  1 Ústavy Slovenskej republiky na-

vrhuje skupina poslancov uvedených  v prílohe vysloviť nedô-

veru ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky Petro-

vi Bacovi  a žiada, aby  sa návrh prerokoval  neodkladne, po

skončení 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Skupinu  poslancov tvoria  poslanci Demokratickej únie,

Kresťanskodemokratického hnutia,  Maďarského kresťanskodemo-

kratického hnutia a Spolužitia.

 

     Dovoľujeme si vás požiadať,  pán predseda, aby sa návrh

prerokoval za prítomnosti pána ministra Petra Baca.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák.

 

 

 

 

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     pán minister,

     Národná rada,

 

     na základe § 13 ods. 3  zákona 44 z roku 1989 o rokova-

com poriadku navrhujem rozšíriť program 17. schôdze Národnej

rady Slovenskej  republiky o bod:  odvolanie predsedu Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo pána

poslanca  Delingu. Navrhujem  zaradiť  tento  bod na zajtra,

t. j. v piatok 20. septembra 1996 ako prvý bod rokovania.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Gašparovič, nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  viem, že toto

rozhodnutie vyplynulo z dnešnej  diskusie, ale chcem upozor-

niť na  to, čo ste  predtým sami požadovali.  Požadovali ste

prítomnosť pri odvolávaní ministra.  Minister Baco je v Poľ-

sku, preto  sa nemohol na tomto  prerokúvaní zúčastniť. Čiže

ministra Baca musíme zavolať, musí dostať príležitosť vyjad-

riť sa k tomu. To po prvé.

 

     A po  druhé - tu  sa hovorili dohady,  tu sa nepovedalo

to,  čo sa  skutočne stalo.  Orgány činné  v trestnom konaní

z rozhodnutia a uznesenia vlády v tejto veci majú konať. Či-

že, myslím si,  že je to skutočne predčasné  a nevidím dôvod

na takéto konanie.

 

 

     Samozrejme, keď som dostal  na základe ústavného článku

žiadosť a  zodpovedajúci počet podpisov  poslancov, je mojou

povinnosťou zvolať  schôdzu. Ja to urobím,  ale nie je mojou

povinnosťou zvolať ju ihneď, ako ste povedali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Vážený pán  predseda, to neboli dohady,  to bola správa

Najvyššieho  kontrolného úradu.  To boli  veľmi vážne  veci,

ktoré sme tu  počúvali dnes celé poobedie. Myslím  si, že je

celkom  logické, že  viacero poslancov  nadobudlo dojem,  že

treba rokovať o dôvere  pánu ministrovi. Samozrejme, ten ná-

vrh bol podaný s tým, aby  sa o ňom rokovalo po skončení 17.

schôdze, ktorá  bude ešte pokračovať  najmenej zajtra, takže

pán minister  Baco sa bude  môcť obhájiť, bude  môcť povedať

svoj postoj k tejto veci  a podľa toho poslanci rozhodnú pri

hlasovaní, ale ide o vážne veci, pretože ide o peniaze daňo-

vých poplatníkov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Práve preto, že ide o veľmi vážne veci, som povedal, že

je potrebné, aby tie  orgány jednoznačne povedali, že skutok

sa stal tak  a nie inak. Potom môžeme  o tom rozhodovať. Ale

povedal som  druhú vetu, že  samozrejme, rešpektujem ústavný

článok, ktorý  mi nariaďuje, že takúto  schôdzu je mojou po-

vinnosťou zvolať, a ja ju zvolám.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcel by som dodať k tomu, čo povedal pán Šimko, že vy-

vezené  tony obilia  boli zistené  jednoznačne, bez  pochýb.

A pán štátny  tajomník na otázky, kto  je zodpovedný, ako sa

to mohlo stať, odpovedal tak, že zodpovedné je ministerstvo,

nie  licenčná komisia,  hovoril, že  ministerstvo treba brať

ako jeden celok, teda  vlastne veľmi zreteľne naznačoval, že

- opakujem jeho slová - ministerstvo  treba  brať  ako jeden

celok. Predpokladáme, že je zodpovednosť nielen trestnopráv-

na, ale aj politická, a  z hľadiska politického je za fungo-

vanie ministerstva bezpochyby zodpovedný pán minister.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Chcel by som si s pánom predsedom vyjasniť funkciu Naj-

vyššieho kontrolného úradu. Ja predsa nemôžem pochybovať, či

to, čo  bolo dnes zverejnené, prednesené  ako správa Najvyš-

šieho kontrolného úradu, bohvie či je správne, alebo nie. Ja

nepoznám objektívnejšiu inštitúciu v  tomto štáte z hľadiska

poverenia kontrolou. A keď Najvyšší kontrolný úrad má čísla,

má súvislosti, ukazuje nám na  skutkové stavy, ukazuje aj na

orientáciu trestného konania, potom  neviem, či môžeme deho-

nestovať správu Najvyššieho kontrolného úradu tak, že budeme

o nej pochybovať, či je taká, alebo onaká.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Černák - po dlhom čase.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda, podnet bol podaný na základe člán-

ku 88  ústavy, ods. 1, to znamená, nežiada  o zvolanie mimo-

riadnej schôdze, nemusí sa rokovať ihneď, máte právo zaradiť

tento bod podľa vlastného uváženia na rokovanie Národnej ra-

dy, t.  j. aj na  budúci týždeň, ak  bude prerušené, pokojne

môže byť prerušené a môžete to zaradiť až na ďalší týždeň.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán predseda Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Najskôr  k  pánu  poslancovi  Filkusovi. Samozrejme, že

kontrolný úrad je úradom kontrolným, ktorý zisťuje, ale kon-

trolný úrad  len z hľadiska svojej  kontroly naznačil, čo sa

tam stalo, nezobral nikoho  za zodpovedného. Zodpovednosť si

odnesie ten, na základe tohto kontrolného posudku, ktorý bu-

de  určovať vinu  a zavinenie.  Ale opäť  opakujem, nemá  to

s tým nič spoločné, pretože ja to musím na schôdzu zaradiť.

 

     A to, čo povedal pán poslanec Černák, len ja rozhodnem,

nikto iný, kedy schôdza bude.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pekne. Pán Ásványi, nech sa páči.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda, my  sme nepoznali ešte obsah tejto

správy a bývalý minister pán Ducký bol odvolaný a sedí medzi

nami ako poslanec. Teraz poznáme  správu. Prosím vás, ja ne-

vidím prekážku,  aby sme nerokovali o  tom, aby pán minister

Baco takisto  mohol odstúpiť z  funkcie, pretože sú  rovnako

v tom vinní.  Majú politickú zodpovednosť  za porušenie tých

predpisov, ktoré sami prijali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Nechcem  predlžovať túto  diskusiu, len  chcem povedať:

Objektivitu Najvyššieho kontrolného úradu,  alebo nech sa to

volá hocijako  inak, rešpektujú tak,  že keď sú  tam podobné

indície alebo čísla, alebo  súvislosti, ktoré spomínal pred-

seda  Najvyššieho kontrolného  úradu, tak  je najvyššou cťou

ministra,  ktorého sa  to  dotýka,  ak to  rieši abdikáciou.

A v tom je tá objektivita. Nejako nám vypadáva tá objektivi-

ta. Teraz  budeme špekulovať -  toto nie je  to, ešte si  to

overíme. To  nemáme kde overovať, to  je objektívna inštitú-

cia. A  naozaj je cťou toho  ministra, ak skončí abdikáciou,

keď sa  o ňom pohovorí toľko  negatívneho napríklad v správe

Najvyššieho kontrolného úradu.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predsedajúci, ja si neviem predstaviť, že my

ako opoziční poslanci po tom, čo  sme tu celý deň dnes poču-

li, by  sme sa zajtra  mohli postaviť pred  svojich voličov.

Predsa  to je  naša morálna  politická povinnosť,  že po tom

všetkom, čo sme vypočuli, dávame návrh na vyslovenie nedôve-

ry.  A  pán  minister  sa,  samozrejme,  môže obhájiť. To je

absolútna politická logika v demokratickej krajine.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Ja by  som k tejto  politickej reakcii chcel  pridať aj

istú faktografiu. Pripomínam, že správa, ktorej sme sa toľko

dožadovali, až  nakoniec ste nám  ju rozmnožili, Najvyššieho

kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý, ako vieme, je

nezávislým kontrolným orgánom štátu, hovorí vo svojom závere

po konkrétnych  zisteniach, na ktoré napríklad  na moje upo-

zornenia pán štátny tajomník  nereagoval, ani na jedno jedi-

né, táto správa vo svojom závere hovorí - krátky citát:

 

     "Kontrola  preukázala nespoľahlivosť  súčasného systému

ochrany vnútorného  trhu pred nežiaducim  vývozom strategic-

kých druhov tovarov.  Závažným porušením všeobecne záväzných

právnych predpisov a interných noriem upravujúcich reguláciu

vývozu tovaru bolo nestanovenie ročného limitu na vývoz kon-

trolovaných komodít ministerstvom  pôdohospodárstva a nereš-

pektovanie  odporúčaní licenčnej  komisie ministerstva pôdo-

hospodárstva zodpovednými  pracovníkmi ministerstva pôdohos-

podárstva a ministerstva hospodárstva."

 

     To je, prosím, vážení kolegovia, kolegyne, faktografia.

K tomu  sa  nedopracovala  opozícia,  ale Najvyšší kontrolný

úrad. A naše celodenné rokovanie  nás usvedčilo v tom, že sa

kontrolný úrad nemýlil.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán predseda Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Samozrejme, veď prvá na túto situáciu upozornila vláda.

Takže s  vami súhlasím, pán  poslanec Dzurinda, ale  neviem,

o čom hovoríme. Ja som povedal,  že je potrebné vypočuť pána

ministra, že  je v Poľsku a  že až potom zvolám  schôdzu. Na

tom  sme sa  dohodli. Takže  neviem prečo.  Povedal som,  že

schôdzu zvolám podľa článku 88 ods. 1, ktorý tu je, a že pán

minister príde. Keď príde pán minister, bude sa môcť brániť.

Išlo mi o to, aby sme mu tú šancu dali tak, ako sme sa doža-

dovali, keď som  dával váš návrh na dnešnú  schôdzu a chceli

ste,  aby tu  bol pán  minister kultúry.  Presne sa situácia

opakuje.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Vážení,  ukončujem  rozpravu  k  tomuto bodu.

(Hlasy v sále.)

 

     Nech sa  páči, pán poslanec, môžete  prečítať váš návrh

na uznesenie.

 

 

 

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Na základe §  13 ods. 3 zákona 44/1989  Zb. o rokovacom

poriadku navrhujem rozšíriť program 17. schôdze Národnej ra-

dy o bod odvolanie  predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo pána poslanca Delingu a navr-

hujem zaradiť tento  bod na zajtra, t. j.  v piatok 20. sep-

tembra 1996 ako prvý bod rokovania.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Čiže toto sme neprijali. Ďakujem.

 

     Chce sa ešte vyjadriť pán predseda Najvyššieho kontrol-

ného úradu?  Pán predseda sa nechce vyjadriť.

 

     Uznesenia,  ktoré  vyplynuli  k  tomuto  bodu  programu

z rozpravy  - prvé  uznesenie navrhol  pán poslanec  Koncoš.

Nech sa páči, pán poslanec, prečítajte ho.

 

 

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Ďakujem.

 

     Boli dva návrhy - návrh uznesenia, ktorý som predniesol

ja, a návrh uznesenia, ktorý predniesol pán poslanec Farkas,

teda dvaja  poslanci výboru pre  pôdohospodárstvo. Odporúčal

by  som, aby  sa teraz  tento bod  neuzavrel, aby  výbor pre

pôdohospodárstvo pripravil uznesenie a  aby sa prijalo uzne-

senie výboru. (Hlasy v sále, že je po rozprave.) Ak je už po

rozprave, potom môžem prečítať len návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Koncoš, prečítajte návrh.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Návrh na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky

z 18. septembra 1996 k  správe Najvyššieho kontrolného úradu

- presná citácia

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. žiada vládu Slovenskej republiky uložiť Ministerstvu

pôdohospodárstva  Slovenskej republiky  vypracovať komplexné

opatrenia na reguláciu trhu s obilím,

 

     B. poveruje

 

        1.  Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre

pôdohospodárstvo systematicky  kontrolovať dodržiavanie pri-

jatých opatrení.

 

 

 

        2. Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre ne-

zlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov preveriť štátnych

funkcionárov   v  obchodných   spoločnostiach  obchodujúcich

s obilím v roku 1995 a 1996.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o  uznesení pána poslanca Kon-

coša. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 122 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Toto uznesenie sme prijali.

 

     Nech  sa páči,  pán poslanec  Farkas, prečítajte  svoje

uznesenie.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Návrh  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

z 19.  septembra 1996  k správe  vlády Slovenskej  republiky

o kontrole trhu s obilím za rok  1995 a za I. štvrťrok 1996,

tlač 498, a k protokolu  o výsledku kontroly vykonanej podľa

poverenia predsedu Najvyššieho  kontrolného úradu Slovenskej

republiky číslo 384 z 2. apríla 1996 a dodatku číslo 1 k to-

muto povereniu.

 

 

     Národná rada Slovenskej republiky žiada:

 

     1. vládu Slovenskej republiky

 

        a)  predložiť  Národnej  rade  Slovenskej  republiky

správu o plnení opatrení  prijatých na odstránenie nedostat-

kov zistených  kontrolou trhu s obilím  za rok 1995 a  za I.

štvrťrok 1996, termín 30. november 1996,

 

        b)  predložiť  Národnej  rade  Slovenskej  republiky

správu o  výsledku šetrenia nedostatkov  zistených kontrolou

trhu s obilím, ktoré vykonali  orgány činné v trestnom kona-

ní, termín 31. december 1996.

 

     2. Najvyšší kontrolný úrad

 

        vykonať  kontrolu  trhu  s  obilím  aj  za roky 1993

a 1994. Správu  o výsledku kontroly  predložiť Národnej rade

Slovenskej republiky, termín 31. december 1996.

 

     3. ministra vnútra  Slovenskej republiky informovať Vý-

bor Národnej rady  Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo

a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bez-

pečnosť o  priebežnom  šetrení plnenia  opatrení schválených

vládou Slovenskej republiky k správe o kontrole obilí za rok

1995 a I. štvrťrok 1996, termín 15. november 1996.

 

     Pán predsedajúci,  žiadal by som hlasovať  o týchto bo-

doch jednotlivo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať  o tomto  uznesení ako celku.

(Hlasy v sále.)

 

 

     Pán Bugár, nemáte právo kričať. Budeme hlasovať.

 

     Hlasujeme o prvom bode uznesenia.

 

     Pán Bugár, do všetkého sa staráte. Ja som predsedajúci.

Keď vy tu budete sedieť, potom si rozkazujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Prvý bod uznesenia sme neprijali.

 

     Budeme hlasovať  o druhom bode  uznesenia pána poslanca

Farkasa. Hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ani tento bod sme neprijali. Ďakujem.

 

 

     Budeme  hlasovať o  treťom bode.  (Hlasy v  sále.) Áno,

viem, buďte pokojná, pani poslankyňa.  Čítal ho. Nech sa pá-

či. Pokoj, páni!

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Ani tento bod uznesenia sme neprijali.

 

     Nech  sa páči,  budeme hlasovať  o uznesení  ako celku.

(Šum v sále.) Aj keď  sme neprijali jednotlivé body, o celku

musíme hlasovať. Nech sa páči  budeme hlasovať. (Hlasy v sá-

le.) Správajte sa slušne, lebo keď bude nový rokovací poria-

dok, pôjdete von.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Uznesenie pána Farkasa ako celok sme neprijali.

 

     Ďakujem.  Tým  končím,  vážení,  a  prerušujem schôdzu.

Rokovanie dnes  nekončíme, prerušujeme dnešnú  schôdzu a po-

kračujeme zajtra o 9.00 hodine.

 

                   Siedmy deň rokovania

      17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                    20. septembra 1996

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  17. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Prosím panie poslankyne a  pánov poslancov, aby sa pre-

zentovali  stlačením hlasovacieho  tlačidla. Prezentujte sa,

nech sa páči.

 

     Ďakujem. Prezentovalo  sa 90 poslancov,  sme uznášania-

schopní.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Pán  predsedajúci,  chcem  oznámiť,  že  budem hlasovať

náhradnou kartou číslo 6.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ja vystúpim v rozprave.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     V rozprave, ďakujem. Tak sa prihláste potom.

 

     Pán Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Chcem vystúpiť v rozprave.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Danko.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán  predsedajúci, oznamujem, že  budem hlasovať

náhradnou kartou číslo 5.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

    Hlasujem náhradnou kartou číslo 3.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     V  rokovaní  budeme   pokračovať  prerušenou  rozpravou

o vládnom návrhu  zákona Národnej rady  Slovenskej republiky

o premávke na pozemných komunikáciách.

 

     Chcem  pripomenúť, že  uznesením z  18. septembra  1996

číslo 430 Národná rada určila výbor pre obranu a bezpečnosť,

aby prerokoval a zaujal  stanovisko k pozmeňujúcim a doplňu-

júcim  návrhom predneseným  v rozprave  k uvedenému vládnemu

návrhu zákona a aby  svoje stanovisko predložil Národnej ra-

de. Výbor  Národnej rady pre obranu  a bezpečnosť prerokoval

a zaujal stanovisko  k pripomienkam a  návrhom poslancov Ná-

rodnej rady k tomuto vládnemu návrhu zákona a prijal uznese-

nie číslo  196, ku ktorému je  pripojený dodatok k spoločnej

správe výborov ako tlač  číslo 447b. Uznesenie Výboru Národ-

nej rady pre obranu a bezpečnosť máte rozdané.

 

     Prv ako  vystúpi s uznesením pán  poslanec Polka, dávam

slovo poslancom prihláseným do rozpravy. Pán Černák, nech sa

páči. Predtým sa hlási pani Ďurišinová.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcela by som upozorniť,  že v tých pozmeňujúcich návr-

hoch, ktoré  som predniesla, sa  stala chyba. K  bodu 17 som

hovorila o § 90, ktorý  hovorí o zmene v evidencii vozidiel.

V týchto pozmeňujúcich návrhoch, ktoré  sme dostali, je uve-

dený § 89  a nedostal sa tu môj  posledný pozmeňujúci návrh,

ktorý sa  týkal § 91.  Bol to návrh  odsek 4 doplniť  takto:

"V prípade finančného prenájmu toto potvrdenie vydá vlastní-

kovi."

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Pán spravodajca  si to  zaznamená, spojte  sa

s ním. Nech sa páči, pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     už som mal vystúpenie, v ktorom som hovoril o § 69 ods.

3, t. j. o veku,  keď  sa dá nadobudnúť vodičské oprávnenie.

Po konzultácii so spoločným spravodajcom chcem upútať aj va-

šu pozornosť na dikciu, ktorá v  tomto odseku je, kde sa ho-

vorí:  "Vodičské  oprávnenie  na  vedenie  niektorých skupín

a druhov motorových vozidiel sa môže udeliť aj osobe staršej

ako 15  rokov alebo ak je  táto osoba zdravotne postihnutá."

To "alebo"  je tam zjavne  navyše, zákonodarca zrejme  chcel

pokryť aj  iné prípady, ale táto  forma nie je najčistejšia,

pretože by to znamenalo, že to môžu dostať osoby mladšie ako

15 rokov, alebo, ak je  zdravotne postihnutá, dajme tomu, že

aj 10-ročná, 8-ročná osoba.

 

     Preto navrhujem k pozmeňujúcim návrhom dva kroky. V pr-

vom kroku  v § 69 ods.  3 upraviť tak, že  slovko "alebo" sa

vypustí. A druhý  pozmeňujúci návrh - prvú vetu  v § 69 ods.

3 doplniť textom  "alebo osobe staršej  ako 17 rokov,  ak sú

zdravotne postihnutí jej najbližší  príbuzní". V praxi by to

znamenalo, že osoba, ktorá  je zdravotne postihnutá, keď do-

vŕši 15 rokov, môže viesť nejaký špeciálny vozík alebo neja-

ké upravené  vozidlo. Osoba, ktorá je  staršia ako 17 rokov,

dajme tomu, ak  má ťažko chorých rodičov, musí  ich voziť do

nemocnice alebo niečo podobné, môže s výnimkou dosiahnuť vo-

dičské  oprávnenie.  Takže   prosím  spoločného  spravodajcu

o pochopenie, a vás, kolegyne a kolegovia,  o podporu týchto

pozmeňujúcich návrhov.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Černákovi. Nech  sa páči, pán

poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     mám niekoľko  pozmeňujúcich návrhov, ale  mám aj otázky

v súvislosti s týmto zákonom.

 

     Otázka: Na strane 2 v § 2 písm. l) - hromadnou výrobou,

dovozom alebo prestavbou typu vozidla atď. je prestavba viac

ako jedného kusa.  To je za aké obdobie?  Súčasne, za 10 ro-

kov?

 

     Pozmeňujúci návrh v § 2 ods. an) za slovami "trolejové-

ho vedenia" nahradiť čiarku bodkou a zvyšok vypustiť, preto-

že trolejbus bude všetko, čo sa bude pohybovať na trolejovom

vedení, nezávisle od toho, koľko má sedadiel, a nepredpokla-

dám, že by nám to zhustilo dopravnú situáciu.

 

     Ďalej  v §  4 ods.   3 písm.  g) vypustiť  pôvodný text

a nahradiť ho novým textom.  Písmeno g) znie: "počas vedenia

vozidla  obsluhovať telefónny  prístroj  alebo telefonovať".

Čo znamená "vykonávať obdobnú činnosť  nesúvisiacu s vedením

vozidla"  je otázne.  Môže si  zasunúť kazetu  do autorádia?

Môže si pustiť rádio, môže  sa rozprávať so spoluvodičom? Je

to  obdobná činnosť?  Telefonovanie takisto  je obsluhovanie

nejakého prístroja prípadne rozprávanie sa s niekým.

 

     Ďalej v § 4 ods. 3 písm. h) za slovami "predmety" dopl-

niť slová  "alebo smeti", pretože  veľmi často sa  stáva, že

z áut vyhadzujú smeti na ulicu.

 

     Ďalej v § 7 ods. 1 za čiarkou za slovami "okolnosti" sa

pripájajú slová "je vodič povinný  mimo obce jazdiť" a ďalší

text pokračuje. Pretože sa veľmi často stáva, že naši vodiči

sa držia stredovej čiary, čím vlastne znemožňujú predchádza-

nie a vôbec prehľad. Tým vlastne vytvárajú nebezpečné situá-

cie.

 

     Ďalšie - v § 8 ods.  4 čiarku za slovami "sedem metrov"

nahradiť spojkou "a" a  vypustiť slová "a motocykla". Myslím

si, že zákon  má byť taký, aby vychádzal  z reality. Je dosť

ťažko predpokladať,  že majiteľov silných  motocyklov, ktoré

sa dnes pohybujú na našich cestách, ktoré napríklad v západ-

nej Európe  majú mnohokrát prednosť pred  autami, budeme ta-

kýmto spôsobom limitovať.

 

     V § 8 ods. 5 slová  "v jeden" nahradiť slovami "do jed-

ného". Zbiehať sa v jeden pruh nie je po slovensky.

 

     V  § 10  ods. 2  vypustiť slovo  "obmedziť" v poslednom

riadku. Musíme si uvedomiť, že  situácia, ktorá je na našich

cestách dnes, a správanie sa vodičov si jednoducho vyžaduje,

aby aj ten, kto je  predbiehaný alebo obchádzaný, bral ohľad

na to a  vytváral priestor, aby sa ten,  kto predbieha alebo

sa zaraďuje, mohol naozaj zaradiť. To isté platí v § 13 ods.

1 vypustiť slovo "obmedziť"  a v § 14 ods.  3 vypustiť slovo

"obmedziť".

 

     V  § 14  ods. 4  bodku na  konci vety  nahradiť čiarkou

a pripojiť text "napríklad jazdou pri strede vozovky". To je

práve ten problém  predbiehania. V § 14 ods.  5 písm. c) vy-

pustiť slovo "obmedziť".

 

 

     V  § 15  ods. 2  za slová  "tritisíc päťsto  kilogramov

smie" doplniť  slová "mimo obce".  V § 15  ods. 2 čiarku  za

slovami "130  km za hodinu"  nahradiť bodkou a  ostatný text

vypustiť. V § 15 ods. 4  číslo "50" nahradiť číslom "60", to

je podobné spoločnej  správe. V § 15 ods.  4 slová "dovolená

najvyššia  rýchlosť"  nahradiť  slovami  "ustanovené  inak".

V § 15 ods. 5 slovo "odsekov" nahradiť slovom "odseku" a vy-

pustiť číslo "2" a spojku  "a", pretože, ak si prečítate ten

text, tak  sa nevzťahuje na  to, čo je  v odseku 2,  ale len

v odseku 3.

 

     V § 18 ods. 3 za slovami "pritom" dať čiarku, za slovom

"nákladu"  dať čiarku  a  za  slovo "zaradiť"  vložiť slovko

"sa". To  je čisto z  gramatického hľadiska, že  tam chýbajú

tieto náležitosti.

 

     V § 22 ods. 1 písm. a) za slovo "cesty" dať bodku. Ďal-

ší  text nahradiť  textom: "na  jednosmernej ceste  a v obci

i na  dvojsmernej ceste,  ktorá nemá  viac ako  jeden jazdný

pruh v každom smere, vpravo i vľavo". Myslím si, že je omno-

ho nebezpečnejšie  sa otáčať na  ceste, aby sme  mohli nájsť

možnosť zaparkovania na opačnej strane cesty, než sa zaradiť

resp. parkovať v protismere na úzkych cestách.

 

     V § 24 ods. 1 písm.  c) dať bodku za slovom "cyklistov"

a následný text vypustiť.  V § 24 ods. 1 písm. f) číslo "30"

nahradiť číslom 15.

 

     V  §  25  ods.  2  pred  bodkou  na konci doplniť slová

"v každom smere".  V § 25 ods. 3  číslo "30" nahradiť číslom

"80" a číslo "50" nahradiť  číslom "90".  Dámy a páni, ak si

niekto naozaj myslí, že sa u nás bude jazdiť tridsiatkou cez

železničné priecestie, tak je na  veľkom omyle, a takýto zá-

kon môže slúžiť len na šikanovanie, ale rozhodne nie na bez-

pečnosť  cestnej  premávky,  pretože  pri  dnešnom  zaťažení

ciest, ak niekto začne brzdiť pred železničným priecestím na

tridsiatku, tak riskuje, že spôsobí reťazovú haváriu.

 

     V § 36 ods. 1 písm. a) číslo "22" nahradiť číslom "24".

 

     V § 53 ods. 3 nahradiť pôvodné znenie druhej vety novým

znením. Druhá veta znie:  "To neplatí voči vodičom odbočujú-

cim  na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú." Neviem, či som

správne rozumel pôvodnému textu, ale ak vodič, ktorý odboču-

je z hlavnej cesty, má prednosť pred chodcami, ktorí vlastne

pokračujú v smere hlavnej cesty,  tak veľmi rýchlo sa dosta-

neme k tomu, že nebudú platiť ani svetelné signály pre chod-

cov.

 

     V §  53 ods. 3 text  v poslednej vete za  slovom "vozi-

diel" nahradiť textom "neohrozia ich vodičov".

 

     V §  57 ods. 1  v druhej vete  slová "vedľa záprahového

vozidla je  pohonič" nahradiť slovami  "ak pohonič ide  veľa

záprahového vozidla, je".  V § 57 ods. 2  vypustiť slová "ani

neobmedzujú". V  § 57  doplniť  nový  odsek 4,  ktorý  znie:

"(4) Na  diaľnici je jazda so  záprahovými vozidlami zakáza-

ná."

 

     V § 56 ods. 2 v poslednej vete zameniť slovo "viesť" za

slovo "viezť". Nemyslím si, že  by niekoho vodil, ale viezol

na tom bicykli.

 

     V § 57 ods. 2 vypustiť slová "alebo neobmedzujú".

 

     V § 61 ods. 2 vypustiť slovo "vykonaná".

 

     V § 63 ods. 1 pôvodný text nahradiť novým textom, ktorý

znie: "(1) Cestná premávka sa riadi týmto zákonom, dopravný-

mi značkami, svetelnými signálmi alebo pokynmi policajta."

 

     V § 64 ods. 2 písm. h) slovo "prevádzkovateľa" nahradiť

slovom "zabezpečovateľa" a "prevádzkové" slovom "pracovné".

 

     V § 66  ods. 1 za odsek c) vložiť  nový odsek d), ktorý

znie: "d) nezaplatí na mieste blokovú pokutu; v tomto prípa-

de  môže  policajt  zadržať  vec  z  majetku posádky vozidla

v hodnote i väčšej, ako je uložená  bloková pokuta, prípadne

znemožniť ďalšiu jazdu vozidla". Ostatné odseky preznačiť.

 

     V § 68 ods. 3 písmeno d) vypustiť.

 

     V § 69 ods. 1 za slovom "môže" vložiť slovo "spravidla".

 

     V § 71 ods. 1 písmeno b) vypustiť. Ostatné prečíslovať.

V § 71  ods. 3 za  slová "ustanovenej príprave"  sa vkladajú

slová "alebo  sa žiadateľ prihlasuje  individuálne". V §  71

ods. 5  sa za slová  "vodičského oprávnenia" vkladajú  slová

"alebo pri individuálnej žiadosti o vodičské oprávnenie".

 

     V §  72 ods. 5 slovo  "zvyšku" nahradiť slovom "celej".

Dvojbodku nahradiť bodkou a ďalší text vypustiť.

 

     V § 73 ods. 5 slová "rozhodne o odňatí" nahradiť slovom

"odníme".  Nevytvárajme  priestor  na špekulovanie či odňať,

alebo neodňať, ak sa niekto dopustí daného priestupku, ktorý

je tam uvedený.

 

     V § 80 ods. 2 slová "bol vykonaný" nahradiť slovom "po-

minul". Neviem si dosť  dobre predstaviť v slovenčine spoje-

nie, že zákaz bol vykonaný.  Zákaz môže trvať, môže pominúť,

môže sa  naplniť, ale sotva môže  byť vykonaný. V §  80 ods.

2 slová "ak bol zákaz vykonávaný" nahradiť slovami "ak zákaz

trval".

 

     V § 86 ods. 3 vypustiť slovo "v požadovanom" a za slovo

"rozsahu" doplniť slová "vymedzenom odsekmi  4, 6, 7, 8, 9".

Pretože  v danom  texte tak,  ako znie,  vlastne dochádza ku

kontradikcii, a  to z toho  dôvodu, že buď  sa tá informácia

vydá v požadovanom rozsahu, alebo platí tá ďalšia limitácia,

ktorá tam je.

 

     V § 99 ods. 1  vypustiť slovo "len". Za slovom "vykoná-

vať" vypustiť bodku na konci vety a doplniť slová "alebo in-

dividuálne na  základe povolenia príslušného  okresného úra-

du".

 

     Dámy  a páni,  ďakujem vám  za trpezlivosť.  Spoločnému

spravodajcovi odovzdám návrhy v písomnej forme.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Prokešovi. Pán  Garai, nech sa

páči.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo. Chcem  reagovať na pána poslanca Pro-

keša. Pán Prokeš, tridsiatka  na železničnom priecestí v sú-

časnej dobe na mnohých priecestiach je aj príliš veľa. Reťa-

zová havária tam môže byť v hociktorú chvíľu, keď tam človek

vletí  väčšou rýchlosťou  ako tridsiatka.  Najskôr si musíme

upraviť priecestia  tak, aby tam mohla  byť skutočne plynulá

jazda vodičov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Teraz prosím spoločného spravodaju výborov pána poslan-

ca Polku, aby informoval o výsledku prerokovania pripomienok

vo výbore pre obranu a bezpečnosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ešte pán Prokeš, nech sa páči.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem,  pán predsedajúci.  Chcem sa  len opýtať toho,

kto mi položil  tú otázku pred chvíľou, resp.  sa ohlásil na

moje vystúpenie, koľkokrát  išiel tridsiatkou cez železničný

priechod.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Zatiaľ chodím ako vodič 21  rokov, tak na tisíce prípa-

dov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Polka.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi  jednu osobnú poznámku,  pretože nevychádzam

z údivu  a chcel  by som  vás skutočne  poprosiť, prosím vás

pekne, kolegovia,  schváľme nový rokovací  poriadok. Veď to,

čo urobil teraz pán kolega  Prokeš, je klasický prípad toho,

ako si "navzájom vychádzame v ústrety".

 

     Chcel by som poznamenať, že  vládny návrh zákona o pre-

mávke  na pozemných  komunikáciách prišiel  do Národnej rady

15. júla 1996 a odvtedy  bol k dispozícii poslancom Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Pokiaľ  ide o  správu, ktorú  spracoval výbor, dovoľte,

aby som vás informoval o stanovisku výboru pre obranu a bez-

pečnosť k navrhovaným pripomienkam.

 

     Prerokovali sme všetky dôsledne,  zvážili sme ich s od-

borníkmi z  ministerstva dopravy, spojov  a telekomunikácií,

z ministerstva vnútra  a po zvážení  všetkých budem informo-

vať, ktoré návrhy odporúčame prijať.

 

     Je  to  pripomienka  pána  poslanca  Mikolášika doplniť

v § 41  ods. 5 za slová  "1 písm. a)" písmeno  e), to je pri

státí.  Pri zastavovaní  sme to  neodporúčali, pretože  môže

vzniknúť nepríjemná situácia  na niektorých častiach komuni-

kácie, napríklad v zákrutách, na moste a podobne.

 

     Akceptujeme  dvojpripomienku pani  poslankyne Aibekovej

a odporúčame prijať pripomienku pána Víťazoslava Morica.

 

     K tomu, o čom diskutovala pani kolegyňa Ďurišinová, sí-

ce v  texte vypadla jej  pripomienka, ale všetky  jej pripo-

mienky navrhujeme  neodporučiť na prijatie,  pretože zásadne

ich rieši akceptácia pripomienky pána poslanca Morica. Je to

v podstate obsahovo vyriešené s tým,  že ďalšie, ktoré sú tu

vecne obsiahnuté, napríklad pokiaľ ide o niektoré súvislosti

s konaním evidenčného úradu  alebo registračného úradu, kto-

rým je v tomto prípade okresný dopravný inšpektorát, nemôže-

me zveriť tomuto registračnému  úradu zasahovanie do občian-

skoprávnych vzťahov, resp.  skúmanie občianskoprávnych vzťa-

hov.  A ďalej  je tam   istý problém  v pojmológii.  Toto je

v systematike  právneho  poriadku  predpis  správneho  práva

a nemôžeme  do neho  zamotávať občianskoprávne  záležitosti.

Tam registračný  úrad iba vezme  do úvahy rozhodnutie  súdu,

rozhodnutie iného štátneho orgánu, ktorým sa stanoví, kto je

vlastníkom. Viem, že lízingové  spoločnosti s tým majú prob-

lémy, ale to si musia upratať v Občianskom zákonníku. Ostat-

né pripomienky výbor neodporučil prijať.

 

     Pokiaľ  ide  o  pripomienku  pána  poslanca Černáka, tú

môžeme akceptovať a odporučím ju na prijatie.

 

     Pokiaľ ide o pripomienky  pána poslanca Prokeša odpusť-

te, ale k tomu sa teraz vyjadriť nemôžem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, vyhlasujem rozpravu  o dvadsiatom bode za skon-

čenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Krajči?

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     úvodom  mi dovoľte  vysloviť poďakovanie  za pozornosť,

ktorú ste venovali vládnemu návrhu  zákona o premávke na po-

zemných komunikáciách. Prejavila sa tak pri jeho prerokúvaní

vo výboroch Národnej rady, ako aj v samotnej rozprave. Nebu-

dem zaujímať stanovisko k jednotlivým vystúpeniam poslancov,

pretože spoločný spravodajca povedal, že  v gestorskom výbo-

re boli  tieto pripomienky prerokované, a  stanovisko v pod-

state povedal.

 

     Predtým, ako zaujmem stanovisko k najzávažnejším pozme-

ňujúcim  návrhom, dovoľte  mi však  v krátkosti  sa vyjadriť

k všeobecnej pripomienke, ktorú v  rozprave vyslovil pán po-

slanec Čarnogurský. Ide o rozsah právnej úpravy týkajúcej sa

pravidiel cestnej premávky obsiahnutej vo vládnom návrhu zá-

kona. Na  začiatku musím podotknúť, že  tejto otázke bola zo

strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a vlády Slo-

venskej  republiky  venovaná  osobitná  pozornosť. Prípravné

práce na príprave tohto zákona trvali skoro dva roky.

 

     Základným východiskovým bodom pre navrhovanú úpravu bo-

la skutočnosť, že podľa článku 13 Ústavy Slovenskej republi-

ky povinnosti možno  ukladať len na základe zákona  a v jeho

medziach.  Z tohto  hľadiska sa  zvažovalo, ktoré povinnosti

pravidiel  cestnej premávky  musia byť  obsiahnuté v  zákone

a ktoré by  stačilo v medziach zákona  upraviť normou nižšej

právnej sily. Zároveň bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že

ide o  úpravu povinností, ktoré  by mali byť  pre občana pri

ich aplikácii prehľadné a zrozumiteľné.

 

     Po vyjadreniach  a stanoviskách expertov  z oblasti le-

gislatívy sa nakoniec  vláda Slovenskej republiky priklonila

k tejto právnej úprave pravidiel cestnej premávky z hľadiska

ich rozsahu, aká je  obsiahnutá v predloženom vládnom návrhu

zákona.

 

     Pokiaľ ide o obavu,  že príslušné ustanovenia budú pod-

liehať  častým zmenám,  je potrebné  uviesť, že  ustanovenia

pravidiel  cestnej premávky  boli od  roku 1989 novelizované

len štyrikrát a aj to len v otázkach týkajúcich sa rýchlosti

jazdy a obmedzenia  víkendovej premávky. Navyše, ustanovenia

pravidiel cestnej premávky vychádzajú z medzinárodných doho-

vorov upravujúcich cestnú  premávku, ktoré nepodliehajú čas-

tým zmenám.

 

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     záverom  mi dovoľte  ešte raz  poďakovať za  pozornosť,

ktorú ste venovali vládnemu návrhu  zákona o premávke na po-

zemných komunikáciách.  Verím, že pozmeňujúce  návrhy, ktoré

schválite, prispejú k zvýšeniu bezpečnosti a plynulosti pre-

mávky na našich cestách.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu ministrovi  Krajčimu. Žiada  si záverečné

slovo pán  spoločný spravodajca? Vyhlasujem  5-minútovú pre-

stávku na požiadanie spoločného spravodajcu.

 

     (Po prestávke.)

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pristúpime  k  hlasovaniu  o  jednotlivých doplňujúcich

a pozmeňujúcich návrhoch. Prosím  spoločného spravodajcu vý-

borov pána  poslanca Polku, aby hlasovanie  uvádzal v zmysle

spoločnej správy a výsledkov z rozpravy.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Dámy  a páni,  dovoľte,  aby  sme sa  najskôr vyrovnali

s pripomienkami, ktoré  odzneli vo výboroch  a ktoré sú  ob-

siahnuté v  spoločnej správe 447a. Po  zvážení týchto pripo-

mienok  a na  základe odporúčania  Výboru Národnej  rady pre

obranu a bezpečnosť, zdôrazňujem, na základe odporúčania Vý-

boru Národnej  rady pre obranu  a bezpečnosť, nie  sú to len

osobné odporúčania, alebo len tak prekonzultované, odporúčam

schváliť en  bloc tieto návrhy  uvedené v spoločnej  správe:

body 1, 2, 3, 5, 7, 8, 9,  16, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 26 až

41. Odporúčam tieto návrhy schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme  hlasovať  o  návrhoch, ktoré spoločný

spravodajca  prečítal zo  spoločnej správy.  Odporúča ich en

bloc prijať. Nech sa páči, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 122 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Polka:

 

     O  zvyšujúcich návrhoch,  teda o  bodoch 4,  6, 10, 11,

12, 13, 14, 15, 17, 24 a 25 navrhujem hlasovať osobitne.

 

     Bod číslo 4 spoločnej správy neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode číslo 4. Pán spoločný spravodaj-

ca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod zo spoločnej správy sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďalším je bod číslo 6 spoločnej správy, ktorý neodporú-

čam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o bode 6. Pán  spoločný spravodajca ho

neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Ani tento bod sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

 

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďalším bodom  je bod číslo  10 spoločnej správy,  ktorý

rovnako neodporúčam  prijať. Je to  o pripútavaní sa  spolu-

jazdcov na zadných sedadlách.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem. Budeme hlasovať o bode číslo 10. Pán spo-

ločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Istou  alternatívou  je  pripomienka  obsiahnutá v bode

11, ktorú rovnako neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode 11 spoločnej správy. Pán spoloč-

ný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ani tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Pripomienku obsiahnutú v bode 12 spoločnej správy - ide

o tzv. zipsové zaraďovanie sa - neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme  hlasovať  o  bode  číslo 12 spoločnej

správy. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ani tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Pripomienku  v bode  13 -  ide o  odporúčanie najvyššej

rýchlosti na autostrádach - neodporúčam prijať.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode 13 spoločnej správy. Pán spoloč-

ný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ani tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Nastáva hodina  pravdy pre slovenských  vodičov. Pripo-

mienka číslo  14 - päťdesiatka alebo  šesťdesiatka. V pripo-

mienke je návrh,  aby sa číslo 50 nahradilo  číslom 60. Roz-

hodneme o tom, vážené  kolegyne, kolegovia, či slovenský ob-

čan bude jazdiť päťdesiatkou, či šesťdesiatkou. K tomuto ná-

vrhu sa nevyjadrujem. Nechávam na poslancov, aby tento návrh

zvážili. (Ruch v sále.) Kto bude za, je za 60, kto bude pro-

ti, je za 50.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca sa nevyjadru-

je, ale my odporúčame prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme šesťdesiatku v obci.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Bod číslo 15 je obdobný, ale keďže tam je ešte dodatok,

že ďalší  text sa vypúšťa,  musíme hlasovať aj  o tomto. Na-

priek tomu, že sme už  teraz päťdesiatku a šesťdesiatku roz-

lúskli, musíme  hlasovať o bode 15,  pretože tam je dodatok,

jedna veta,  ktorá by sa  mala vypustiť. Tento  bod číslo 15

neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode 15 spoločnej správy. Pán spoloč-

ný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Opakujem, tu už nerozhodujeme o päťdesiatke alebo šesť-

desiatke, ale o tom dodatku, ktorý je tam obsiahnutý.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže ani tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Bod 17  - ide o svietenie  alebo nesvietenie na Sloven-

sku, podotýkam,  že nie v  noci, ale za  denného svetla. Bod

17 obsahuje návrh na to,  aby idúce vozidlá mali rozsvietené

svetlá. Tento  návrh  obsiahnutý v bode  17 neodporúčam pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, správne,  lebo sa vybíja  batéria. Budeme hlasovať

o bode 17. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Toto ustanovenie, samozrejme, nikomu nebráni svietiť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento bod sme neprijali.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďalší  je bod  24 spoločnej  správy, ktorý  neodporúčam

prijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode  24. Pán spoločný spravodajca ho

neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ešte posledný bod 25  spoločnej správy neodporúčam pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Bod číslo 25 spoločnej správy  pán spoločný spravodajca

neodporúča prijať. (Šum v sále.)

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem.  Tým  sme   vyčerpali  pripomienky  obsiahnuté

v spoločnej správe 447a. Prosím vás,  aby ste si zobrali do-

datok k tejto spoločnej správe  číslo 447b, máte ho tam, kde

je uznesenie, tam je aj dodatok 447b k spoločnej správe. Ide

o pripomienky, ktoré uplatnili  poslanci a poslankyne Národ-

nej rady  dňa 17. 9.  Pôjdeme podľa jednotlivých  bodov, tak

ako boli v poradí predložené.

 

     Pripomienky pána  poslanca Miroslava Mikolášika  v bode

1 neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mi-

kolášika.  Pán  spoločný  spravodajca  ho neodporúča prijať.

(Hlasy v sále.)

 

Poslanec L. Polka:

 

     Tu ide o oprávnenie lekára idúceho k nejakému lekárske-

mu výkonu,  aby mal oprávnenie zastaviť  na miestach, kde je

zastavenie zakázané. Toto neodporúčame prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Druhú  pripomienku pána  poslanca Mikolášika obsiahnutú

v bode 2 - ide o  oprávnenie lekára idúceho k zákroku zasta-

viť na miestach, kde je zakázané zastavenie - odporúčam pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Mikolášika. Pán  spoločný spravodajca ju odpo-

rúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh pána poslanca sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Polka:

 

     V pripomienkach  pani poslankyne Aibekovej k  § 2 písm.

al) ide o isté  obmedzenia pri psychologických vyšetreniach.

Odporúčam obidve tieto  pripomienky prijať spoločne, pretože

spolu súvisia. To sú pripomienky v bodoch 3 a 4.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať. Pán  spoločný spravodajca odporúča ná-

vrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh pani poslankyne sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Pripomienku  pána poslanca  Romana Hofbauera obsiahnutú

v bode 5  neodporúčam prijať. Ide o  pripomienku, na základe

ktorej by mali výnimku vozidlá,  ktoré vozia tovar vo víken-

dových termínoch,  aby mohli dôjsť  na miesto určenia.  Táto

pripomienka je obsiahnutá v  návrhu zákona, preto ju neodpo-

rúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcom  návrhu pána poslanca

Hofbauera. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

 

     Tento  pozmeňujúci  návrh  pána  poslanca Hofbauera sme

neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Pripomienku pána  poslanca Javorského v  bode 6, ktorej

obsahom bolo oprávnenie lekárov,  to bola pripomienka obdob-

ná, ako má pán kolega Mikolášik, aby mali títo lekári opráv-

nenie prekročiť dovolené  rýchlosti, neodporúčam prijať pre-

dovšetkým z toho dôvodu, že  tí vodiči, ktorí v službách po-

lície, armády, Slovenskej informačnej služby za istých okol-

ností predvídaných zákonom budú oprávnení prekročiť túto do-

volenú rýchlosť,  budú podliehať špeciálnemu  výcviku. Tento

výcvik sa  opakuje v ročných  intervaloch, títo vodiči  majú

psychologické  vyšetrenia, preto  nie je  možné to poskytnúť

človeku, ktorý raz za 5 rokov by mohol takúto výnimku využí-

vať. Preto neodporúčam túto výnimku prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán spoločný spravodajca návrh neodporúča pri-

jať. Nech sa páči, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Pripomienku v bode 7 pána poslanca Morica k oprávneniam

dopravného  inšpektorátu na  požiadanie vlastníka realizovať

niektoré zápisy do registrácie na dopravnom inšpektoráte od-

porúčam prijať. To je ten  problém, o ktorom sme diskutovali

už s pani kolegyňou Ďurišinovou, ktorý vzniká pri lízingova-

ní osobných motorových vozidiel,  že sa niekedy neplnia isté

povinnosti, ale je to  problém občianskoprávny. Tento regis-

tračný problém vyriešila pripomienka  pána Morica, ktorú od-

porúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mo-

rica, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 111 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Pozmeňujúci návrh pána poslanca Morica sme prijali.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Pripomienky pána  poslanca Poliaka obsiahnuté  v bodoch

8, 9,  10 a 11  neodporúčam prijať. Neviem,  či pán poslanec

Poliak súhlasí s tým, aby sme o nich hlasovali spoločne. Ani

jednu z nich neodporúčam na prijatie. (Hlas z pléna.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o  pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca

Poliaka. Pán spoločný spravodajca ich neodporúča prijať.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ide o návrhy v bodoch 8,  9, 10 a 11. Neodporúčam tieto

návrhy prijať.  Budeme o nich  hlasovať naraz. Tieto  pripo-

mienky súviseli s istou  komparáciou s Trestným zákonom, ale

keďže tu  ide o iný  zákon, inú informatiku,  používame novú

formu, nové pojmy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy pána poslanca sme neprijali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  na balkóne je

delegácia branného výboru  Nemeckého spolkového snemu vedená

predsedom výboru  dr. Klausom Rosem. Pekne  ich vítame. (Po-

tlesk.)

 

     Ďakujem. Budeme pokračovať. Nech  sa páči, pán spoločný

spravodajca.

 

 

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem.  Pripomienka pána  poslanca Poliaka obsiahnutá

v bode 12 bola trošku iného charakteru, kde odporúčal vypus-

tiť  ustanovenie  §  12.  Tu  musíme bezpodmienečne zachovať

dvojstupňový systém  alebo dvojstupňovú možnosť na odvolanie

a nie  je možné  to presunúť  na iné  orgány, musí  to ostať

v sústave  orgánov  štátnej  správy.  Preto túto pripomienku

takisto neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o ďalšom pozmeňujúcom  návrhu pána po-

slanca Poliaka. Pán spoločný  spravodajca ju neodporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem.  Pani poslankyňa  Ďurišinová, považujete  vaše

pripomienky za  vybavené, alebo treba  o nich dať  hlasovať?

(Odpoveď z pléna.)

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pripomienka pána  poslanca Zoltána Borosa sa  týka § 30

ods. 1, o  ktorom sme už rozhodli s tým,  že sa nebude svie-

tiť. Nepovažujem za potrebné  o tejto pripomienke dať hlaso-

vať, pretože by nám urobila v tom zmätok.

 

     Pokiaľ ide  o pripomienky pána  poslanca Vavríka, treba

o nich hlasovať osobitne, pretože  zasahujú do rôznych častí

zákona.

 

     Pripomienka v bode 15 - § 21 ods. 4 písm. b) chce dopl-

niť o možnosť otáčať sa na križovatkách, ktoré sú na to oso-

bitne stavebne  upravené, usporiadané. Po  konzultáciách sme

dospeli k  záveru, že túto  pripomienku neodporúčame prijať.

Vodič ťažko môže hodnotiť  to, ako je križovatka usporiadaná

tak, aby sa v nej otočil, alebo neotočil.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcom návrhu pána

poslanca  Vavríka.  Pán  spoločný  spravodajca ho neodporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

 

 

Poslanec L. Polka:

 

     Druhá  pripomienka poslanca  Vavríka je  nahradiť novým

ustanovením  § 64  ods. 2  písm. d).  Ide o klasický príklad

nepriamej novelizácie  a naplnenie túžob  obecnej a mestskej

polície o  tom, aby mohli zastavovať  motorové vozidlá. Túto

pripomienku, samozrejme, neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o ďalšom pozmeňujúcom  návrhu pána po-

slanca Vavríka. Pán spoločný  spravodajca ho neodporúča pri-

jať.

 

Poslanec L. Polka:

 

     O právomociach a oprávneniach obecnej polície pojednáva

osobitný  zákon, nemôžeme  zákonom o  cestných komunikáciách

riešiť jej oprávnenia.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento  pozmeňujúci návrh pána  poslanca Vavríka sme

neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

 

 

Poslanec L. Polka:

 

     Tretia pripomienka  pána poslanca Vavríka sa  týka § 64

ods. 2, kde  za písmeno d) chce vložiť  nové písmeno e) "iná

osoba v blízkosti školy..." atď. Ide o oprávnenie iných osôb

zastavovať motorové  vozidlá napríklad pri  školách. Vznikol

by obrovský problém pre dopravné inšpektoráty, komu, ktorému

učiteľovi, či riaditeľovi,  zástupcovi riaditeľa, alebo kto-

rému učiteľovi  vydať oprávnenie na  zastavovanie motorových

vozidiel. Tento problém je riešený dopravnou značkou a okrem

toho  sú terčíky  pre učiteľov  nižších ročníkov,  ktorí ich

môžu voľne alebo podľa vlastnej úvahy používať.

 

     Tento návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Vavríka. Pán spoločný spravodajca ho neodporú-

ča prijať. (Hlasy v sále.)

 

Poslanec L. Polka:

 

     Pán podpredseda,  navrhujem hlasovanie vyhlásiť  za ne-

platné. Pán poslanec Vavrík stiahol svoj návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Toto hlasovanie je neplatné,  pán poslanec Vavrík stia-

hol svoj návrh.

 

      Nech sa páči.

 

 

 

Poslanec L. Polka:

 

     Posledná pripomienka pána poslanca  Vavríka je k § 127,

kde  navrhuje  vložiť  nový  odsek  4,  ktorý znie: "Výnimku

z úpravy  cestnej premávky  vykonávanej dopravnými  značkami

a dopravnými zariadeniami  môže so súhlasom  príslušného do-

pravného  inšpektorátu  povoliť  orgán, ktorý  úpravu určil,

a určí podmienky na jej používanie."

 

     Túto pripomienku  neodporúčam prijať, pretože  sú s tým

veľmi neblahé skúsenosti v peších zónach. Je tam jedna znač-

ka, ktorá zakazuje vjazd, zároveň je  tam doplňujúca značka,

ktorá umožňuje vjazd osobám, ktoré tam bývajú, pracujú, ale-

bo majú tam nejaké  iné oprávnené povinnosti. Vydávanie roz-

ličných povolení a výnimiek spôsobuje obrovský chaos pri ich

využívaní, resp.  zneužívaní. Preto neodporúčam  tento návrh

prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu. Pán spo-

ločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

 

Poslanec L. Polka:

 

     Z dnešnej  rozpravy boli dve  pripomienky dvoch poslan-

cov. Pripomienku pána poslanca  Černáka po konzultácii s or-

gánmi činnými  v doprave neodporúčam  prijať. Na vysvetlenie

k pripomienke pána poslanca Černáka:  Jeho problém je v pod-

state riešený, pokiaľ  ide o osoby mladšie ako  18 rokov, na

druhej strane  v polícii je jednoznačný  trend, alebo musíme

začať  raziť trend  zbavovania sa  všelijakých možných výni-

miek. Tieto výnimky evokujú úvahy o možnej korupcii policaj-

tov. Som presvedčený, že jeden zo spôsobov, ako zamedziť ta-

kýmto diskusiám  a urážkam policajtov, je,  že sa bude konať

vždy podľa zákona, tak ako stanovuje zákon, a výnimky znížiť

na  čo najmenšiu  mieru. Poskytovanie  výnimiek je  skutočne

úrodnou pôdou na to, aby  sa skorumpovali tí úradníci, ktorí

o týchto výnimkách  rozhodujú, najmä ak  na to nie  sú jasné

a zrozumiteľné  pravidlá.  Preto  tento  návrh pána poslanca

Černáka neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcom návrhu pána

poslanca  Černáka.  Pán  spoločný  spravodajca ho neodporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem. Pokiaľ ide o  pripomienky pána poslanca Proke-

ša, po konzultácii s pánom  ministrom vnútra a s pracovníkmi

ministerstva vnútra a ministerstva dopravy, pôšt a telekomu-

nikácií môžem  odporučiť na prijatie dve  zo 44 pripomienok.

Chcem, aby ste rozhodli, alebo  poprosíme pána Prokeša o vy-

jadrenie, či  chce, aby sa o  týchto pripomienkach hlasovalo

osobitne, alebo budeme hlasovať  o tých dvoch navrhnutých na

prijatie, a o ostatných budeme hlasovať en bloc.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.  Nemám záujem naťahovať hla-

sovanie,  pretože som  presvedčený, že  pokiaľ pán  spoločný

spravodajca napriek môjmu  úsiliu bude pripomienky neodporú-

čať, tak nebudú schválené. Odporúčam rozdeliť to na dve čas-

ti - na tie, čo odporúča schváliť, a na tie, čo neodporúča.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči.

 

Poslanec L. Polka:

 

     V mene celej snemovne  ti, Jožko, úprimne ďakujem. (Po-

tlesk.)

 

     Teda  z  pripomienok  pána  poslanca  Prokeša odporúčam

schváliť  pripomienku v  jeho bode  6, a  to je  pripomienka

v § 8  ods. 5 nahradiť  slová "v jeden"  slovami do jedného.

A druhá pripomienka, ktorá je v jeho návrhu pod bodom 26, je

v § 57 ods. 1 v druhej vete slová "vedľa záprahového vozidla

je pohonič" nahradiť slovami  "ak pohonič ide vedľa zápraho-

vého vozidla". Odporúčam tieto dve pripomienky schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Prokeš, nech sa páči.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem  pekne, pán  spoločný spravodajca. Upozorňujem,

že pokiaľ ide o jazykovú úpravu, je tam ešte jedna, kde slo-

vo "viesť"  treba zameniť za  slovo "viezť". To  je to isté.

(Odpoveď z pléna, že to sa urobí pri úprave.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Pán spoločný  spravodajca odporúča  tieto dva

pozmeňujúce  návrhy, ktoré  prečítal, prijať.  Nech sa páči,

hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 123 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy pána poslanca Prokeša sme pri-

jali.

 

     Nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem. Všetky ostatné  pripomienky pána poslanca Pro-

keša, tak ako tu pred niekoľkými minútami odzneli, neodporú-

čam prijať napriek ich  nespornej kvalite. Jeho pripomienky,

hoci majú veľké racio, nie je možné prijať z hľadiska celého

kontextu a  konštrukcie zákona. Bol by  obrovský problém le-

gislatívne ich  spracovať a žiadalo  by sa asi  ďalší týždeň

zvažovať, čo s týmito pripomienkami. Takže neodporúčam tieto

pripomienky prijať. Ubezpečujem vás, že zákon nebude postih-

nutý nejakou  nekvalitou, keď tieto  pripomienky neprijmeme,

napriek tomu, že pripomienky sú kvalitné.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o ďalších pozmeňujúcich návr-

hoch pána poslanca Prokeša, pán spoločný spravodajca ich ne-

odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 72 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Konštatujem, že sme vyčerpali

nielen seba, ale aj  všetky pripomienky zo spoločnej správy,

z dodatku  k spoločnej  správe i  pripomienky, ktoré odzneli

17. 9. a  ktoré odzneli na dnešnom rokovaní.  Ak sa vám nie-

ktoré moje  vyjadrenia nezdali celkom  logické, pochopte, že

44  pripomienok  päť  minút  pred  hlasovaním  je dosť aj na

130-kilového chlapa.

 

     Pán podpredseda, vyčerpali  sme teda všetky pripomienky

a navrhujem dať hlasovať o  zákone ako celku  vrátane schvá-

lených  zmien a  doplnkov. Takto  prerokovaný zákon  v znení

schválených zmien a doplnkov odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán podpredseda  Andel sa hlási  s procedurálnou pripo-

mienkou. Nech sa páči.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Viem, že  je to pre  130-kilového chlapa skutočne  dosť

namáhavé, preto zrejme zabudol  na jeden dôležitý detail, že

ja  som takisto  dal pozmeňujúci  návrh, ktorým  som určitým

spôsobom menil návrh pána Borosa  a takisto to malo iné zne-

nie ako v spoločnej správe - ide o rozsvietenie svetiel áut.

Podľa môjho názoru je to  veľmi dôležitý návrh, ktorým ušet-

ríme  minimálne päť  ľudských životov  v roku.  Ja som návrh

dal, mal iné znenie ako  návrh pána kolegu Borosa, ako návrh

v spoločnej správe. A ak to náhodou prejde, chcel by som po-

vedať,  a to  povedal pán  kolega Boros,  že v  zákone treba

upraviť tú  pasáž, kde sa  hovorí, že nákladné  autá s takou

a s takou  tonážou musia mať povinne  rozsvietené svetlá. To

povedal pán  Boros, čiže ak  by náhodou toto  prešlo, aby to

bolo legislatívne čisté. Pán  kolega, dajte hlasovať o mojom

návrhu. (Hlas poslanca Polku, že taký návrh nemá.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Andel, niet návrhu. Ďakujem.

 

     Ešte pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Skutočne, ja som ho odovzdal, ešte som sa s pánom kole-

gom Borosom radil, aj som tu vystúpil a odovzdal som papier.

Opravil som  návrh pána kolegu  Borosa asi v  tom, že všetky

autá musia  mať povinne rozsvietené  stretávacie svetlá, po-

kiaľ sú v  pohybe - alebo tak to tam nejak bolo - mimo obce.

Povedal som,  že všade, teda vrátane  obcí. Čiže pokiaľ auto

je v prevádzke, počas jazdy musí mať rozsvietené stretávacie

svetlá  všade. Je  to iné  znenie, ako  je spoločná  správa,

a iné znenie, ako dal pán kolega  Boros. Inak by som sa, sa-

mozrejme, neohlásil. Dajme hlasovať a bude pokoj.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     My sme však prijali, že žiadne auto nemusí svietiť.

 

     Nech sa páči, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný  spravodajca, ak tento  návrh skutočne bol

daný, musíme o ňom hlasovať, ale musíme teraz zvážiť, či ne-

bude negovať niektoré iné ustanovenie, ktoré sme už prijali.

To znamená, že ho treba  koncipovať tak, ako bol prednesený,

a ak zistíme, že tak ako bol prednesený, ako som povedal, je

v rozpore s  niektorým iným ustanovením, tak  o ňom hlasovať

nebudeme. Len to treba zistiť.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Všetky písomné návrhy, ktoré sme dostali, boli odovzda-

né legislatívnym pracovníkom a  tie prerokoval výbor. Opaku-

jem, rozhodli sme o zásadnej otázke  v tom smere, že sme ná-

vrh obsiahnutý v návrhu niektorého z výborov odhlasovali, že

nebudeme v zákone stanovovať zákonnú povinnosť jazdiť s roz-

svietenými vozidlami, či už vo dne, v noci, alebo akokoľvek.

Tam je jasne formulované, že vozidlá musia svietiť, používať

svetlomety za zníženej viditeľnosti. Tým sme rozhodli v pod-

state o základnej otázke, či sa  svieti vo dne, alebo sa ne-

svieti. Akékoľvek  alternatívy, či v obci,  mimo obce, ráno,

na obed, večer, už sú, podľa môjho názoru, zbytočné.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, presne tak. Procedurálnu poznámku má pán Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Chcel  som  len  upozorniť,  že  vzhľadom na mimoriadnu

dôležitosť takéhoto návrhu by  som odporúčal chvíľu ešte ča-

kať, pretože vo všetkých  krajinách, kde to zaviedli, klesla

čelná zrážka o viac ako 50 %.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Moric, nech sa páči.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Chcel by  som poprosiť pána  kolegu Borosa z  Maďarskej

koalície, keby prisvedčil, že pán Andel zo Slovenskej národ-

nej strany má pravdu. (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     V súlade s ustanovením § 26 zákona o rokovacom poriadku

budeme hlasovať  o vládnom návrhu  zákona ako celku  v znení

schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných ko-

munikáciách. (Potlesk.)

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem aj ja, pán podpredseda.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte,  aby som vám poďa-

koval za porozumenie, a chcel by som vyzvať všetkých poslan-

cov, ktorí  hlasovali za svietenie,  aby svietili, ja  budem

svietiť s nimi.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     zo včerajšieho dňa nám zostalo ešte hlasovať o informá-

cii  ministra vnútra  Slovenskej republiky  o stave  šírenia

detskej pornografie na Slovensku a o opatreniach Policajného

zboru Slovenskej republiky v boji proti detskej pornografii.

Po overení správnosti uznesenia navrhovaného poslancom Tibo-

rom Šagátom  overovateľmi dávam hlasovať  o návrhu uznesenia

Národnej rady Slovenskej republiky tohto znenia:

 

     Národná rada  Slovenskej republiky žiada  vládu Sloven-

skej republiky,  aby prijala konkrétne  preventívne a repre-

sívne  opatrenia  na  úseku  boja  proti detskej pornografii

a sexuálnemu zneužívaniu žien a detí a po prerokovaní vo vý-

boroch Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravotníctvo

a sociálne veci, pre obranu a bezpečnosť, pre vzdelanie, ve-

du, kultúru a šport ich  predložila na schôdzu Národnej rady

Slovenskej republiky do 30. decembra 1996.

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

Odporúčame ho prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej republiky k informácii ministra vnútra Slovenskej

republiky o stave šírenia detskej pornografie na Slovensku a

o opatreniach Policajného zboru  Slovenskej republiky v boji

proti detskej pornografii.

 

     Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom

návrhu zákona Národnej rady  Slovenskej republiky, ktorým sa

mení  a dopĺňa  zákon číslo  172/1990 Zb. o vysokých školách

v znení  zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo

41/1994 Z. z. a o zmenách názvov niektorých vysokých škôl.

 

     Do rozpravy  sú prihlásení ešte ôsmi  poslanci. Nech sa

páči, ako prvá bude  vystupovať pani poslankyňa Kolláriková.

Faktická poznámka - pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené dámy a páni,

 

     formou faktickej  poznámky chcem pozmeniť  jeden návrh,

ktorý som  predložil v súvislosti s  Vysokou školou policaj-

nou, preto sťahujem pozmeňujúci návrh,  ktorý som dal k § 31

ods. 1  písm. b), a po konzultácii s príslušnými pracovníkmi

ministerstva školstva aj s ostatnými expertmi navrhujem zme-

niť znenie tohto paragrafu.

 

     § 31 ods. 1 písm. b) by znel takto:

 

     "Návrhy na  vymenovanie alebo odvolanie  rektorov Poli-

cajnej vysokej  školy predkladá na  návrh Policajnej vysokej

školy prezidentovi Slovenskej republiky minister vnútra Slo-

venskej republiky."

 

     Čiže vypúšťam z môjho pôvodného návrhu slovíčka "akade-

mického senátu". Takto zrovnoprávnime všetky vysoké školy.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Faktickou  poznámkou sa  nedávajú pozmeňujúce návrhy,

ale dobre, akceptujem to.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     medzi základné funkcie štátu patrí úloha garantovať ob-

čanovi  výkon jeho  základných občianskych  a ľudských práv.

Medzi tieto práva patrí  aj právo na vzdelanie. Demokratický

štát  musí vyvinúť  maximálne úsilie,  aby zabezpečil  výkon

tohto práva  rovnakou mierou všetkým  občanom. Všetci vieme,

že to je úloha, ktorá je náročná jednak po ekonomickej a or-

ganizačnej stránke,  jednak po obsahovej  stránke. Štát musí

garantovať  dodržiavanie  istých  kvalitatívnych štandardov,

ktoré charakterizujú  nielen samotné vzdelanie,  ale aj pod-

mienky, za ktorých môže občan toto vzdelanie získať. Vzdelá-

vacie štandardy zabezpečujú, aby úroveň a obsahy štúdia jed-

notlivých odborov boli porovnateľné.  Je to dôležitý predpo-

klad mobility pedagógov i  študentov a predpoklad súdržnosti

celej vzdelávacej sústavy.

 

     Vzdelávacia sústava sa musí pružne prispôsobovať jednak

meniacim sa podmienkam na trhu práce, jednak vytýčeným stra-

tegickým cieľom rozvoja spoločnosti. Pri uskutočňovaní tejto

dôležitej úlohy sú naporúdzi dve cesty, tzv. numerus klauzus

pre jednotlivé odbory štúdia,  alebo trhový mechanizmus. Tr-

hový mechanizmus výberu študijných odborov je možno spravod-

livejší, ale  pre štát nákladnejší.  Spoliehať sa na  to, že

študenti sa  prestanú hlásiť na  štúdium istého odboru,  keď

budú  pozorovať, že  niekoľko ročníkov  absolventov si nevie

nájsť vo svojom odbore  primerané zamestnanie, je ekonomicky

a časovo náročnejšou  metódou pre  štát i jednotlivé ročníky

absolventov, ako je tzv. numerus  klauzus. Preto je istá re-

gulácia počtov prijímaných študentov  zo strany štátu, ktorý

disponuje podrobnými analýzami  vývoja zamestnanosti, nielen

potrebná, ale predstavuje pre  vysoké školy pohybujúce sa na

trhu vzdelania aj istý  servis, pretože budú menej vystavené

riziku, že  sa zhorší ich spoločenský  imidž s neuplatnenými

absolventmi.

 

     V súčasnosti si vysokoškolskí  učitelia a študenti sami

volia témy svojich výskumných  programov a štát im prostred-

níctvom  odborných grantových  komisií poskytuje prostriedky

na ich realizáciu. Na  tejto výsostne demokratickej praxi sa

nič nebude meniť, no strategické záujmy štátu si v budúcnos-

ti budú vyžadovať  vypisovanie istých tematických grantových

úloh, ktoré  budú zodpovedať predpokladaným  trendom vývoja.

Z hľadiska absolútnych akademických slobôd  by niekto aj ta-

kýto  postup mohol  označiť ako  zasahovanie do  kompetencií

učiteľov  a študentov,  no už  zdravý rozum  napovie, že ide

o odôvodnený zásah štátu.

 

     Pokiaľ  ide o  rozvoj vysokoškolskej  vedy, štát predsa

nemôže byť odsúdený do  úlohy pasívneho pozorovateľa. Akade-

mické slobody, rovnako ako  každý iný druh slobody, pozostá-

vajú z  práv i povinností,  ktoré sa v  tomto prípade týkajú

rovnako jednotlivca, ako  celej akademickej komunity. Akade-

mická komunita  by mala bedlivým  okom strážiť nielen  štát,

ale  aj svoje  orgány, do  akej miery  sú akademické slobody

distribuované  rovnomerne medzi  všetkých členov akademickej

obce,  do akej  miery majú  všetci členovia  rovnaký prístup

k informáciám  o  rozširujúcich  sa  možnostiach  pre výskum

a štúdium, do akej miery sú štandardizované kritériá na ude-

ľovanie vedecko-pedagogických hodností,  aby bolo ich uplat-

ňovanie kontrolovateľné celoakademickou obcou.

 

     Štatúty  vysokých škôl  neobsahujú žiaden  mechanizmus,

ktorý by zabezpečoval kontrolu  týchto práv a istú autoregu-

láciu pri  ich výkone. Vysoké školy  sa bránia napríklad po-

žiadavke, aby  rozhodnutie o zamietnutí  žiadosti o udelenie

vedecko-pedagogickej hodnosti, ku ktorému sa obvykle dospeje

tajným hlasovaním, dostal uchádzač  spolu s odôvodnením. Vý-

sledok tajného hlasovania vraj nemožno odôvodniť. Táto argu-

mentácia svedčí  o nedostatočnej úrovni  akademického mysle-

nia,  ktoré akademickú  slobodu interpretuje  ako akademickú

moc, a nie  zároveň aj  ako akademické  právo -  oprávnenie.

O udelení  či neudelení vedecko-pedagogickej hodnosti sa ne-

rozhoduje na základe nejakých iracionálnych kritérií, ale na

základe konkrétnych,  presne vymedzených kritérií,  ktoré sa

rovnakým spôsobom musia použiť  pri posúdení žiadosti ktoré-

hokoľvek  uchádzača.

 

     Splnenie, resp. nesplnenie jednotlivých požiadaviek mu-

sí tvoriť súčasť návrhu, o ktorom sa hlasuje, a preto nemôže

byť  problémom  oznámiť  uchádzačovi  dôvod, prečo príslušný

akademický orgán  rozhodol práve tak,  ako rozhodol. Záporný

výsledok hlasovania  a jeho zdôvodnenie  by mali v  konečnom

dôsledku upriamiť kandidátovo  úsilie konkrétnym smerom, aby

napísal  ďalšie monografie, učebnice, alebo vychoval lepších

doktorandov a podobne. Opačný postup má charakter absolutis-

tického  rozhodovania, ktoré,  keďže nie  je kontrolovateľné

a napadnuteľné, má všetky črty nedemokratickosti. Preto jeho

ustanovenie o využití správneho  konania na kontrolu prípad-

ných  chýb sú  správne. Občan  požívajúci výsady akademickej

slobody má  plné právo domáhať sa  opravného prostriedku, ak

má pocit, že niekto poškodil jeho záujmy.

 

     Na prístupe vysokých škôl k návrhu novely je jednoznač-

ne cítiť dva základné momenty, ktoré nepochybne sťažujú roz-

hodovanie.

 

     1. Je to nedoceňovanie úloh štátu v oblasti, ktorú musí

rozvíjať  nielen ako  súčasť občianskych  a kultúrnych  práv

svojich  občanov, ale  aj ako  dôležitý faktor  ekonomického

rozvoja.

 

 

     2.  Je  to  nedocenenie  okolností,  že  z akademických

slobôd vyplývajú  pre akademickú komunitu  nielen práva, ale

aj povinnosti tieto práva  distribuovať a ich výkon podrobiť

verejnej kontrole.

 

     3.  Je to  neochota akademickej  obce ku  kooperácii so

štátom. Štát  má svoje úlohy, ktorých  výkon nemôže odovzdať

iným. Ak ich má plniť, potrebuje na to účinné nástroje regu-

lácie a kontroly.

 

     Mali by  sme sa zamyslieť  nad faktom, že  Slovensko je

azda jedinou krajinou, v  ktorej sa používa nadávka "inteli-

gent". Teraz k nej  pribudlo slovo "ministerský úradník" ako

synonymum neschopnosti  a mocibažnosti. Príčiny  tohto stavu

sú  veľmi komplexné.  Predsa kvôli  nejakej sekte nezakážeme

všetky cirkvi, kvôli nevydarenému rektorovi nezatvoríme uni-

verzitu a  kvôli nešikovnému úradníkovi  nezrušíme minister-

stvo  alebo neoklieštime jeho kompetencie. Máme a chceme mať

svoj štát  s jeho inštitucionálnymi  orgánmi, ktoré dozaista

nechcú diktovať riešenia, ale chcú ich hľadať v úzkej súčin-

nosti s  predstaviteľmi jednotlivých vysokých  škôl vo forme

projektov,  ktoré  sa  zrodia  na  základe spoločnej dohody.

A pre túto dohodu je potrebné vytvoriť primeraný rámec.

 

     V poslednom čase sa s obľubou argumentuje občanmi a ich

daňami. Je  tu snaha posunúť  štát do funkcie  výbercu daní.

Tí, ktorí z nich  cítia svoje inštitucionálne rozpočty, vraj

najlepšie vedia, ako s nimi  narábať. Štát má  právo, ale aj

povinnosť prerozdeľovať prostriedky.  Nebyť tejto právomoci,

zaostalé regióny by boli zajtra chudobnejšie a rozvinuté re-

gióny ešte bohatšie. Toto prerozdeľovanie musí štát uskutoč-

ňovať v  súlade so svojimi  strategickými cieľmi zakotvenými

v celospoločenských programoch i  v konkrétnom programe vlá-

dy. Pravda,  táto redistribúcia prostriedkov  a kontrola ich

využívania  musí mať  solídny rámec,  jasne stanovené ciele,

programy, plán a spôsob realizácie a plán a spôsob kontroly.

Pri takejto precíznej dohode  nemôže byť problémom kontrola.

Čistá voda, čisté ruky prinášajú  len a len dobrý pocit. Ne-

smieme pripustiť,  aby diskusia o jednom  zákone bola vedená

spôsobom, ktorý sa snaží spochybniť povinnosť a funkciu štá-

tu.

 

     Dovoľte mi  na záver uviesť  dva citáty z  pozoruhodnej

štúdie, ktorú pre Radu Európy  pod názvom "Príspevok do dis-

kusie o kultúre a rozvoji v Európe" vypracovala Európska ko-

misia pre  kultúru a rozvoj.  Národný štát ostáva  základným

mechanizmom  pre kolektívnu  činnosť verejnosti  a je silou,

ktorá  udržuje občiansku  spoločnosť. Štát  vo svojej  úlohe

podporovateľa  národnej identity  už nemôže  byť hrozbou pre

výkon individuálnych práv, akou sa kedysi javil, ale ako en-

tita, ktorá  ovplyvňuje život občanov  prostredníctvom zdra-

votníctva  a sociálnej  starostlivosti, vzdelania, politiky,

informačných služieb atď.,  si naďalej zachováva pozoruhodný

vplyv. Občianska spoločnosť spočíva  na aktívnej väzbe medzi

občanom a jeho vládou.  To nenapísal nejaký slovenský nacio-

nalista, ale  ctihodná komisia na  základe analýzy súčasných

trendov.

 

     Preto náš štát je povinný formovať vzdelanostnú politi-

ku  a do  jej utvárania  a realizácie  zapájať vysoké  školy

a celú školskú sústavu. Tento model nie je modelom - buď je-

den, alebo  druhý, ale modelom  vzájomnej zodpovednej spolu-

práce, ktorej  obaja partneri -  štát i vysoké  školy - budú

rešpektovať svoje kompetencie, pretože  tento rešpekt a spo-

lupráca vyplývajú z ich  základného poslania. Preto súhlasím

so zákonmi, ktoré takúto spoluprácu umožňujú, a odmietam zá-

kony, čo menia štát na prizerajúceho sa fackujúceho panáka.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni. Ďalej je do rozpravy prihláse-

ný pán poslanec  Polka. Pán poslanec Polka tu  nie je, takže

zatiaľ s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Kolegyne a kolegovia,

 

     mňa zmrazilo toto vystúpenie  našej kolegyne poslankyne

Kollárikovej, ktoré, mám taký dojem, pripravoval ozaj minis-

terský úradník, ako to povedala,  a napísal jej ho. Pani ko-

legyňa, nehnevajte  sa, ale vyjadrili  ste to, že  absolútne

nerozumiete  vysokoškolskému prostrediu.  Je mi  ľúto, že to

musím takto konštatovať. Skutočne ľúto, ale je to tak. Dodr-

žiavanie vzdelávacích štandardov - prosím vás pekne, čo mys-

líte, kto vypracuje tie  vzdelávacie štandardy? Vysoké školy

dokážu,  stredné  školy  dokážu  a  musia dokázať vypracovať

vzdelávacie štandardy, podľa ktorých sa riadi  alebo organi-

zuje obsah vzdelávania na vysokých školách. To je po prvé.

 

     Vaša  úvaha  o  tom,  či  numerus klauzus, alebo trhový

mechanizmus, je  nedotiahnutá, nie celkom  domyslená. Vysoké

školy, vzdelávacia sústava potrebuje  v oblasti prípravy vy-

sokoškolských  odborníkov akési  strategické zámery.  Sedíte

vedľa  pani ministerky,  spýtajte  sa  jej -  sú pripravené?

Pripravilo ministerstvo, pripravila  vláda tieto strategické

zámery? Na základe čoho, keby hneď povedali, že bude numerus

klauzus, na  základe čoho to  povedia? Evidencie nezamestna-

ných?  Koľkokrát tu  odznelo, že  nezamestnanosť absolventov

vysokých škôl  je mimoriadne nízka.  Tak na základe  čoho to

poviete, pre Boha živého! Skúste na chvíľočku počúvať aj vy,

pani ministerka,  buďte taká láskavá, však  toto sú dôležité

veci, budeme sa  vás na to o chvíľočku  pýtať, a iným spôso-

bom. Ako to zodpoviete?

 

     Učitelia,  študenti, tézy  grantových programov  - pani

kolegyňa, odjakživa tvrdíme, štyri,  päť rokov je pripravená

základná  filozofia  koordinácie  činnosti  v  oblasti  vedy

a výskumu.  Grantový mechanizmus,  to sú  návrhy zdola nahor

a tzv. štátne objednávky, to sú  návrhy, alebo to, čo je ob-

sahom vládnej politiky. Existuje?  Pani ministerka, máte de-

finované štátne objednávky v oblasti vedy a výskumu? Dohodli

ste už  konečne koordináciu? A tu  idete rozprávať, ako keby

ste objavili Ameriku, niečo, čo je dávno akceptované a dávno

odborníkmi predložené.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.  Pani ministerka chce hneď

odpovedať.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Vážený pán  poslanec, bola by som  veľmi rada, keby ste

ma  sústavne  neupozorňovali,  či  mám  počúvať,  alebo nie.

A chcela by som vás poprosiť,  aby ste silu argumentov nena-

hrádzali silou hlasu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.  Pán poslanec Švec  - faktická poznámka.

Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Polka.

 

     Prosím, pán poslanec Švec.

 

 

 

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pokúsim sa hovoriť pokojne, i  keď mi to bude robiť ur-

čité ťažkosti.

 

     My sme tu už niekoľkokrát povedali, že vysoké školy mu-

sia  mať podmienky  na rozvoj  svojich študijných programov.

Rozvoj  študijných programov  musí reagovať  na potreby trhu

práce, musí  reagovať na potreby  verejného záujmu. Študijné

programy  môžu  kreovať  a  zabezpečovať  len  vysoké školy,

a nejde len o študijné programy,  ide aj o ich vnútorné pre-

pojenie. Vysoké  školy musia prejsť  reformou. O tom  nie je

vôbec žiadny spor, ale dá sa  to urobiť len v spolupráci, vo

vzájomnej spolupráci,  po ktorej toľko voláme.  Nie je možné

diktovať smerné čísla na  prijímanie študentov zo strany mi-

nisterstva. Je možné v  dialógu upozorňovať vysoké školy, že

tieto študijné odbory skutočne  majú problémy pri realizácii

zamestnanosti absolventov. Tieto veci sú možné. Nakoniec, na

to máme štatistické úrady a štatistické podklady.

 

     Momentálne je situácia taká,  že existujú niektoré štu-

dijné odbory, kde je  vyššia nezamestnanosť absolventov. Tam

je potrebné, aby vysoké školy reagovali flexibilne, ale nedá

sa to  robiť direktívnym spôsobom.  To proste nie  je možné.

V demokratickej spoločnosti  práve sloboda vysokých  škôl sa

využíva nato,  aby tieto vysoké školy  boli flexibilné a aby

mohli reagovať. A to je otázka výsostne odborná.

 

     Okrem toho  by som chcel povedať,  že vysoké školy dnes

nemajú zásadný problém s nezamestnanosťou. A vieme dobre, že

nezamestnanosť bude mimoriadne nízka  ešte na najbližšiu de-

kádu. Ide v podstate o  všetky študijné smery. Preto si mys-

lím,  že  treba  riešiť  problém nezamestnanosti absolventov

stredných škôl, kde nezamestnanosť je vyššia ako 46 %.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, 30 sekúnd.

 

Poslanec J. Švec:

 

     U našich absolventov vysokých škôl  je to 0,4 %. Vysoké

školy musia mať voľnú ruku, aby prijímali čo najvyššie počty

vysokoškolských študentov. A na toto potrebujeme zákon.

 

     Pán predseda, ak dovolíš  ešte jednu poslednú vetu. Zá-

kon o vysokých školách potrebujeme nato,  aby sme mohli svo-

je funkcie plniť s maximálne možnou efektivitou.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Ešte pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážené dámy,

 

     chcel by  som poznamenať a upozorniť  vás na jednu sku-

točnosť. Pravdou  je, že v  skutočnosti nemáme ani  v jednej

oblasti  spoločenského diania  spracovanú ucelenú koncepciu,

resp. stratégiu,  ktorá by sa  mala realizovať, alebo  podľa

ktorej by niektoré orgány mali  pôsobiť. Ale zriadil sa úrad

pre stratégiu a jeho úlohou  je v tejto oblasti pracovať. To

znamená, že  keď zákony prijímame  nie na tento  rok, nie na

budúci rok,  ale na dlhšie obdobie,  a v priebehu niekoľkých

rokov sa skutočne podarí skonsolidovať inštitúciu, ktorá bu-

de schopná  v tomto smere  pracovať, alebo ak  nie sama, tak

aspoň vytvorí predpoklady, aby sa tejto požiadavke vyhovelo.

Chcem  vás upozorniť,  že dnes  neexistuje nijaká  metodika,

podľa ktorej by sa dali  určovať počty alebo potreby jednot-

livých typov vysokých škôl,  poslucháčov vysokých škôl alebo

absolventov. Neexistuje, okrem  niekoľkých matematických mo-

delov, ktoré sa  dajú použiť len vo verbálnej  polohe a vari

dali by sa  aplikovať pre veľké ekonomiky, ale  nie pre takú

malú societu, akú reprezentuje naša spoločnosť.

 

     Súhlasím s tým, čo  štatistika dokazuje, že nemáme veľa

absolventov, ktorí sú nezamestnaní, ale, vážení, keby niekto

urobil prehľad, ako pracujú v odbore, ktorý vyštudovali, tak

sa dopracujete k otrasným číslam. Ja som v tomto smere robil

výskum v minulosti. Aj v plánovanom hospodárstve bolo, okrem

pár výnimiek niektorých typov vysokých škôl, kde je to záko-

nom určené, že lekára  nemôže robiť elektrotechnik, alebo že

sudcu  nemôže robiť  ekonóm, v  ostatných odboroch  dochádza

k ohromným zmenám. A veľmi málo študentov...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte 30 sekúnd.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     ... je  zamestnaných v tých profesiách,  pre ktoré boli

na vysokých školách pripravovaní.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Šimko.

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pani ministerka, trochu ste  ma vyprovokovali vašou re-

akciou, pretože som si myslel, že keď idete k mikrofónu, od-

poviete na  otázky, ktoré vám  položil pán poslanec  Harach.

Nazdávam sa, že má právo na to, aby si vyžadoval vašu pozor-

nosť,  pretože vy  predkladáte  tento  zákon, ktorý  je síce

vládnym návrhom,  ale bol spracovaný  na vašom ministerstve.

My máme  právo vám klásť otázky,  a vy by ste  mali na tieto

odpovedať, takže  si myslím, že  nemá miesto sa  urážať, ale

myslím si, že bude oveľa  lepšie, keď odpoviete na tie otáz-

ky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ospravedlňujem sa, pokiaľ môj  tón je príliš zápalistý.

Je to problém môjho srdca, a preto k nemu takto pristupujem.

 

     Dovoľte ešte niekoľko poznámok k záveru prejavu, kde sa

hovorilo, že štát nie je  len výberca daní, ale aj prerozde-

ľovateľ prostriedkov. Ja nemôžem ináč, len sa spýtam otázka-

mi: Je prerozdeľovanie  prostriedkov transparentné? Všetkých

prostriedkov, ktoré dnes tzv.  štát  alebo jeho orgány spra-

vujú, daňami počínajúc  a privatizáciou  končiac? Ako  je to

transparentné? Odôvodnené rozdeľovanie  prostriedkov je  tak

urobené? Povedali ste, pani  kolegyňa, veľmi správne, kvitu-

jem,  že chýba  legislatívny rámec.  Pani ministerka,  chcem

vám pokojnými  slovami položiť otázku. Veľmi  pekne vás pro-

sím,  povedzte aspoň  kontúry zákona  o financovaní,  aká je

predstava  o filozofii,  či vôbec  uvažujete o  takom zákone

a aká  je  predstava  o  filozofii financovania jednotlivých

úrovní škôl. Stačí, keď sa obmedzíte na vysoké školy. Prosím

o to, či to môžete povedať.

 

     Ďalej sa tu hovorilo, že štát musí kontrolovať využitie

prostriedkov. Absolútne s tým súhlasím, pani kolegyňa, abso-

lútne s  tým súhlasím, ale  nemôžem nepoložiť otázku,  ktorú

ste si  mohli aj vy  položiť: Ako je  to s naplňovaním  § 15

ods. 1  písm. c), pani ministerka?  Aké sú výsledky kontroly

využívania prostriedkov v  kritériách efektívnosti ich vyna-

kladania?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     30 sekúnd, pán poslanec.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     No a  už sme tu hovorili,  už tu aj pán  kolega Baránik

povedal, že, žiaľbohu, nie  je definovaná vzdelanostná poli-

tika. Aké sú teda aspoň kontúry vysokoškolskej politiky, jej

výhľady? Vy máte jeden materiál,  v ktorom je uznesenie, kde

sa to  ukladá Úradu pre  stratégiu  rozvoja vedy  a techniky

- spracovať koncepciu rozvoja školstva a osobitne teda vyso-

kých škôl. Pani ministerka...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ďakujem, uplynul váš čas.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     ...len jedna veta...

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec Švec.  Zapnite pána  poslanca Šveca.  Pán

poslanec Švec má slovo.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Moje krátke vystúpenie bude mať dve časti. V prvej čas-

ti by som chcel dať procedurálny návrh, aby diskusia k záko-

nu o vysokých školách pokračovala  dnes až do ukončenia, te-

da, aby odzneli všetky  pripomienky a všetky príspevky všet-

kých prihlásených ešte dnes. A  prosím, aby sa o tomto mojom

návrhu hlasovalo.

 

     A druhá poznámka je  k pánu profesorovi Baránikovi. Pán

profesor, dnes celá odborná literatúra hovorí o multidiscip-

linarite a o potrebe vzdelávať študentov tak, aby ich profil

bol dostatočne široký, aby sa  uplatnili na trhu práce. Dnes

asi 15 až 20 % lekárov, ktorí končia, pracuje v elektronike,

a 90 % všetkých lekárov používa prístrojovú techniku, kde je

potrebné základné vzdelanie v oblasti informatiky. Z pedago-

gickej fakulty iba 20 % našich absolventov odchádza do škol-

stva, 80 %  odchádza do sféry služieb, pretože  na tejto fa-

kulte  študenti  dostávajú  široké  univerzálne  univerzitné

vzdelanie,  ktoré im  dovoľuje výborne  sa uplatniť  na trhu

práce v širokom spektre výberu pracovných príležitostí.

 

     To je to, čo potrebujeme, pán profesor.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

 

     pani poslankyňa nám tu  prečítala určitú všeobecnú cha-

rakteristiku o úlohe štátu  v občianskej spoločnosti, s kto-

rou v podstate všetci  všeobecne môžeme súhlasiť, lenže táto

všeobecná charakteristika nie je  nejakým určujúcim pre hlb-

šiu analýzu  koncepcie, ktoré uplatňuje  súčasná vládna moc.

Totiž v  občianskej spoločnosti úloha  štátu má iné  poňatie

ako vo vašom chápaní. Úlohou štátu nie je zneužívať moc, ale

naopak, moc, ktorú dostane,  čo najviac uplatňovať pre dobro

občana. A  túto vetu by ste  si mali pri každom  zákone, pri

každej  veci, ktorú  v parlamente  prerokúvame, uvedomiť. Ja

zatiaľ z tohto parlamentu mám  pocit, že ten slúži záujmovým

skupinám, úzkym záujmovým skupinám, a nie občanovi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

 

     Na  margo tejto  diskusie,  ktorá  tu prebieha,  by som

chcel citovať niektoré pasáže zo zasadnutia Komisie Rady Eu-

rópy, ktorá sa konala 14. a 15. januára 1993 a na ktorej ste

sa vy, pán  rektor, zúčastnili. Boli tam rektori  aj z iných

univerzít. Vyšla o tom štúdia,  do ktorej som prispel aj ja.

Samozrejme, na margo toho,  či je každý oprávnený diskutovať

o tom - to  pánu Harachovi -, ako to  treba upraviť na vyso-

kých školách, tu profesor Fischer Apelt hovorí: "Môžu tu byť

nejaké úpravy,  ktoré hovoria o  tom, že univerzita  by mala

zabezpečiť  kurzy, ktoré  umožnia nadobudnutie  toho pravého

typu  hodnosti. Čo  univerzita produkuje,  je verejný  tovar

a to je zodpovednosť nie univerzity, ale vlastne demokratic-

kých inštitúcií v rámci demokratického štátu."

 

     Ďalej by  som chcel pánu  rektorovi odcitovať, to  bolo

tiež zrejme myslené na adresu jeho vo vzťahu k ministerstvu:

"A každý by sa mal vžiť vlastne do takej situácie, že sa raz

môže dostať do vyššej funkcie,  ako je v súčasnosti. To isté

platí aj o zodpovednostiach ministra."  To znamená, že ak by

sme diskutovali  o tom, či ministerstvo  má nejakú zodpoved-

nosť  za vysokoškolskú  politiku v  štáte, alebo  nemá, táto

otázka sa tak stavať jednoducho nemôže. Áno, aj ministerstvo

zodpovedá za vysokoškolskú politiku, pretože rozdeľuje vyso-

kým školám prostriedky.

 

     Sloboda vedeckého bádania na  vysokých školách musí byť

zabezpečená, do toho naozaj  štát zasahovať nesmie, ale mys-

lím si, že naozaj treba diskutovať o tom, či produkt vysokej

školy, to znamená vysokoškolák, je  tým, čo prichádza na trh

práce, a či sa teda majú zohľadňovať kritériá alebo politika

zamestnanosti, aby sme  neprodukovali nezamestnaných vysoko-

školákov. Myslím si, že je potrebné o tom diskutovať a že to

naozaj nie je len vecou vysokej školy.

 

     To je z mojej strany zatiaľ všetko.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Svojím  vystúpením som  chcel len  stručne upozorniť na

to,  že je  ekonomicky  neúčelné,  ak v  niektorých odboroch

pripravujeme  vysoký počet  absolventov a  nemajú možnosť sa

uplatniť v  odbore, na ktorý boli  pripravovaní, ale pracujú

v inom  odbore  v  podstate  ako  nekvalifikovaní pracovníci

a trvá im niekoľko rokov, kým sa zapracujú a nadobudnú vedo-

mosti.

 

     Domnievam sa,  že ak by sa  vniesol racionálny prvok do

určovania počtov absolventov vysokých  škôl, tým by sme celý

systém  zhospodárnili a  nerobili osobné  traumy tým,  ktorí

skončia školu a potom nemôžu nájsť vo svojom odbore uplatne-

nie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Harach, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Takmer vo všetkom súhlasím s tým, čo povedal pán Cuper,

najmä s tým,  že diskusia je potrebná. A  myslím si, že ini-

ciátorom tejto diskusie práve má  byť štátny orgán, ktorý je

koordinátorom, ktorý je zodpovedný  z hľadiska výsledkov vo-

lieb za chod rezortu vzdelávania.

 

 

     Chcel  by  som  sa  ešte  dotknúť  tých  vecí, na ktoré

v predchádzajúcom vystúpení nebol čas, a to je otázka akade-

mických hodností.

 

     Pani kolegyňa Kolláriková povedala, že tajné hlasovanie

by sa malo nejakým spôsobom  odôvodniť a vlastne povedať na-

príklad tomu, kto neuspel, aby napísal knihu a podobne. Pani

kolegyňa, to sú ľudia, ktorí robia v oblasti vedy už niekoľ-

ko rokov,  ktorí sa uchádzajú  o akademické hodnosti.  To sú

ľudia, ktorých spravidla netreba viesť za ruku, keď to takto

vezmem.

 

     Tajné hlasovanie je práve preto tajné, aby bolo oslobo-

dené od akýchkoľvek vplyvov,  ktorým podlieha verejné hlaso-

vanie. Ja vás ubezpečujem, že  som ako člen niekoľkých komi-

sií, ktoré tajným hlasovaním v akademickom prostredí o čomsi

rozhodovali, mal  oveľa väčší priestor na  pokojnejšie a ob-

jektívnejšie rozhodnutie, ako keby  som to mal urobiť verej-

ným hlasovaním. To je po prvé.

 

     Po druhé - každý sa môže domáhať opravného prostriedku,

ale  akademické prostredie  a  obec  musí byť  natoľko zrelá

- podčiarkujem  slovo "musí"  -  a  na to  hľadajme pravidlá

a prostriedky, aby  som sa v  rámci tej obce  mohol dožiadať

svojich práv k mojej spokojnosti. Som presvedčený, že pokiaľ

tento  problém,  o  ktorom  ste  hovorili,  t. j. udeľovania

vedecko-akademických titulov  a hodností, vyjde  mimo akade-

mického prostredia, nemôže  byť objektívny, nebude objektív-

ny.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Po porade s  predstaviteľmi jednotlivých klubov prítom-

ných v sále sťahujem svoj návrh na pokračovanie schôdze. Ďa-

kujem pekne.

 

     A ešte  by som chcel  doplniť pána docenta  Haracha po-

známkou. Rozhodovanie  vedeckých rád je konečné,  ale nie je

nemenné, pretože účastník konania, teda ten, kto sa chce ha-

bilitovať alebo kto  sa má stať profesorom, môže  o dva roky

požiadať vedeckú radu o  posúdenie návrhu, opakovanie. Takže

nie  je dôvod  nato, aby  takéto rozhodnutie  bolo kýmkoľvek

iným spochybnené.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ak dovolíte, najskôr  kolegovi pánu poslancovi Haracho-

vi. Ja som nemala výhrady  voči tajnému rozhodovaniu, to som

tu aj uvádzala, ale aby boli uvedené dôvody, prečo to nedos-

tal, aby sa menovaný mohol potom sústrediť nato, v čom sa má

zlepšiť. A tie veci, ktoré som uvádzala, som tam uviedla ako

príklad.

 

     A kolegovi  pánu Švecovi by som  chcela povedať, že tu,

keď ste  to dobre povedali,  som nehovorila, že  štát všetko

určuje, ale doslova, môžem vám to povedať:  "náš štát je po-

vinný  formovať  vzdelanostnú  politiku  a  do jej utvárania

a realizácie zapájať  vysoké školy a  celú školskú sústavu".

To znamená  na základe vzájomnej spolupráce,  pretože len na

základe tejto vzájomnej spolupráce  sa dosiahnu také výsled-

ky, ktoré skutočne chceme, a zároveň, aby to bolo zhodnotené

aj po ekonomickej stránke.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte raz pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcem zatlieskať pani kolegyni  za toto posledné stano-

visko, pretože to je to, po čom všetci toľko voláme. Ďakujem

vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže do rozpravy je pripravený pán poslanec Polka a po

ňom sa pripraví pán poslanec Urban.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi,  aby som predniesol  veľmi stručný legisla-

tívny návrh, ktorý tu už včera predniesol pán poslanec Fico,

ale ide len o jeho precizáciu, a zdržím sa všetkých argumen-

tov, pretože včera ich pregnantne pán kolega Fico predniesol.

 

     Navrhujem  doplniť §  21 ods.  2 písm.  d) o nový text,

v doterajšom texte  "v právnických a  bezpečnostných študij-

ných  odboroch  s  právnym  zameraním  doktor práv (JUDr.)".

A následne  k tomu  druhý návrh  tomu zodpovedajúci:  v § 31

ods. 1 nové písm. k) - pokračovanie textu - "absolventom Po-

licajnej  vysokej školy  po ukončení  rigorózneho konania sa

priznáva titul podľa § 21 odsek 2 písm. d) tohto zákona".

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Polkovi.  Ďalší vystúpi pán po-

slanec Urban, pripraví sa pani Gbúrová.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     predkladám pozmeňujúci návrh  k predkladanej novele zá-

kona o vysokých školách.

 

     Článok  VI znie:  "Vládne nariadenie  číslo 58/1959 Zb.

o zmenách  v  organizácii  škôl  a  vládne  nariadenie číslo

69/1959 Zb., ktorým sa  určuje názov Univerzity v Košiciach,

sa menia takto:

 

     1. V  § 16 vládneho  nariadenia číslo 58/1959  sa slová

"Univerzita v Košiciach" nahrádzajú slovami "Univerzita Pav-

la Jozefa Šafárika v Prešove so sídlom v Prešove".

 

     2.  V texte  vládneho nariadenia  číslo 69/1959  Zb. sa

slová "v Košiciach" nahrádzajú slovami "v Prešove".

 

     Doterajšie články  VI a VII  sa označia ako  články VII

a VIII.

 

     V nadväznosti na tento  návrh navrhujem v prílohe tohto

zákona  nahradiť  slová  "Univerzita  Pavla  Jozefa Šafárika

v Košiciach"  slovami  "Univerzita   Pavla  Jozefa  Šafárika

v Prešove".

 

     Na  zosúladenie  názvu  zákona  s  navrhovanými zmenami

v jeho obsahu navrhujem v názve  zákona slová "o zmenách ná-

zvov niektorých  vysokých škôl" nahradiť  slovami "o zmenách

názvov a sídel niektorých vysokých škôl".

 

     Pretože tieto návrhy veľmi úzko súvisia, ako ste si sa-

mi vypočuli, žiadam o nich hlasovať spoločne.

 

     Vážené  kolegyne,  vážení  kolegovia,  dovoľte, aby som

svoj návrh odôvodnil.

 

     Univerzita Pavla Jozefa Šafárika  bola založená z dvoch

fakúlt iných  vysokých škôl v  roku 1959. Išlo  o prirodzený

čin, pretože v tom čase  východné Slovensko patrilo k najza-

ostalejším častiam  Československa. Od svojho vzniku a najmä

po postupnom rozrastaní sa  o nové fakulty významne prispela

a stále prispieva k podstatnému skvalitňovaniu kvalifikačnej

štruktúry obyvateľstva kraja a tým svojím spôsobom k rozvoju

kraja vo všeobecnosti. K piatim tradičným fakultám univerzi-

ty po novembri 1989 pribudli dve, ktoré ako fakulty bohoslo-

vecké majú prirodzené sídlo v Prešove.

 

     V súčasnosti  má univerzita celkove 7 fakúlt, z ktorých

4 majú sídlo  v Prešove a 3  v Košiciach. Nové územnosprávne

usporiadanie a s ním spojená prirodzená potreba novej formu-

lácie rozhodujúcich rozvojových  programov Prešovského kraja

jednoznačne poukázala okrem iného na potrebu vyššej dynamiky

nárastu a  skvalitňovania kvalifikačnej štruktúry  a vzdela-

nostnej úrovne  jeho obyvateľov. Ako  samozrejmú preto možno

pokladať snahu  predstaviteľov orgánov štátnej  správy kraja

a okresov  Prešovského  kraja,  zodpovedných  predstaviteľov

mesta a prešovských fakúlt, zabezpečiť v kraji vysokú školu.

 

     Na  tomto mieste  pripomínam,  že  tieto snahy  majú už

starší dátum a  zaoberal sa nimi už skôr  napríklad aj Výbor

Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na svojom

výjazdovom  zasadnutí  v  Prešove.  Odvtedy najmä akademickí

funkcionári prešovských fakúlt  postúpili v predstave rieše-

nia uvádzaného záujmu a návrh  i vo forme univerzitnej výzvy

signovanej zodpovednými funkcionármi  prešovských fakúlt bol

prerokovaný aj v univerzitnom senáte Univerzity Pavla Jozefa

Šafárika.

 

     Som presvedčený,  že všetkým nám  je zrejmé, že  jedným

z rozhodujúcich cieľov, ktoré sledovala vláda a Národná rada

pri zmene územnosprávneho  usporiadania, bolo odovzdať orgá-

nom krajov a okresov  kompetencie a pôsobnosti na zabezpeče-

nie ich maximálnej spôsobilosti na formulovanie štátnej pod-

pory  rozvoja  daného  územia,  pri samozrejmom rešpektovaní

iných zákonov, v tomto prípade aj zákona o vysokých školách.

 

     Zmenu sídla vysokej školy  podľa tohto zákona rieši us-

tanovenie § 3, citujem:  "Vysoké školy sa zriaďujú, zlučujú,

rozdeľujú a  zrušujú v Slovenskej  republike zákonom Sloven-

skej  národnej rady.  Rovnakým spôsobom  sa ustanovuje názov

a sídlo vysokých  škôl." Bez zjednodušenia  môžem preto kon-

štatovať,  že týmito  pozmeňujúcimi návrhmi  sa napĺňa  vôľa

predstaviteľov  štátnych  orgánov  kraja,  mesta  Prešova aj

všetkých  prešovských fakúlt  zmeniť sídlo  Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova.

 

     Z diskusií o týchto návrhoch s uvádzanými predstaviteľ-

mi vyplynuli  okrem uvádzaného zásadného  zdôvodnenia nasle-

dujúce ďalšie dôvody:

 

 

     1. Podmienkou ďalšieho rozvoja vysokého školstva v Pre-

šovskom kraji a Prešovského  kraja vôbec je existencia sídla

vysokej  školy. V  súčasnosti v  Prešovskom kraji,  ktorý je

počtom občanov a veľkosťou územia najväčším krajom v Sloven-

skej republike, Prešov tretím  najväčším mestom v Slovenskej

republike, nie je sídlo žiadnej vysokej školy.

 

     2. Prešovský kraj má v rámci Slovenskej republiky jednu

z najnižších  vzdelanostných  úrovní.  Kritická  situácia je

najmä v profesiách univerzitného vzdelávania.

 

     3. Kraj je špecifický aj  z hľadiska etnického a národ-

nostného zloženia.  Toto špecifikum sa  očakáva zvýrazniť aj

novým obohatením terciárnej sféry.

 

     4. Fakulty v súčasnosti tvoriace Univerzitu Pavla Joze-

fa  Šafárika po  zmene  sídla  a následnej  transformácii sú

schopné prispievať k vytvoreniu  Univerzity Pavla Jozefa Ša-

fárika v Prešove, ktorá by v plnej miere spĺňala predpoklady

na  zabezpečenie rozvoja  severovýchodného regiónu Slovenska

v maximálnom zábere a šírke  problematiky rozvoja tohto úze-

mia.

 

     5. V Košiciach majú sídlo štyri vysoké školy. V Prešov-

skom kraji nie je sídlo žiadnej vysokej školy.

 

     6. V Prešove je v súčasnosti vyšší počet fakúlt Univer-

zity Pavla Jozefa Šafárika, 4  oproti 3 v Košiciach, a vyšší

počet študentov, 4  475 oproti 3 605 v  Košiciach. Počet fa-

kúlt i študentov v Prešove sa ďalej zvýši zriaďovaním nových

fakúlt a transformáciou univerzity.

 

     7. Pavol  Jozef Šafárik bol  kňazom evanjelickej cirkvi

augsburského  vyznania,  ktorého  biskupstvo  východného di-

štriktu je v  Prešove, v čom je snaha  nadväzovať aj na túto

tradíciu.

 

     8.  Hlavným nositeľom  odkazu Pavla  Jozefa Šafárika je

filozofická fakulta, ktorá sa  zoberá vedeckým výskumom jeho

činnosti, vydávaním spisov, organizuje konferencie a podobne.

 

     9. Variant premiestnenia  sídla Univerzity Pavla Jozefa

Šafárika z Košíc do Prešova  je v snahe zabezpečiť sídlo vy-

sokej školy v Prešove finančne najúspornejším variantom.

 

     10. Uvádzaný návrh je jedinou alternatívou, ktorou Pre-

šovský kraj získava vysokú školu  a nedochádza pritom k roz-

bitiu iných vysokých škôl ani vlastnej univerzity.

 

     11. Zmenou sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Ko-

šíc  do Prešova  sa rešpektuje  vôľa orgánov  štyroch fakúlt

Univerzity Pavla Jozefa Šafárka pôsobiacich v Prešove.

 

     V  závere  svojho   vystúpenia  považujem  za  potrebné

uviesť, že zabezpečením sídla  vysokej školy v Prešove, zme-

nou sídla  z Košíc, sa  okrem uvádzaných dôvodov  rešpektuje

významný a rozhodujúci záujem nenarušiť integritu Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika.

 

     V prípade realizácie návrhu oponentov zmeny sídla, teda

návrhu zriadiť novú univerzitu v  Prešove, ako to už zaznelo

v návrhu  pána poslanca  na uznesenie,  by jednoznačne došlo

k rozbitiu Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika, pretože zákla-

dom novej univerzity by museli byť súčasné fakulty Univerzi-

ty Pavla Jozefa Šafárika  pôsobiace v Prešove. Takýto neuvá-

žený postup by smeroval nielen k likvidácii tradície Univer-

zity Pavla  Jozefa Šafárika a ku  garantovanému odlivu vyso-

kokvalifikovaných pedagogických, vedecko-pedagogických a ve-

deckých pracovníkov z Prešova do Košíc, čo by následne vied-

lo k znefunkčneniu celého  radu pracovísk pôsobiacich v Pre-

šove, ale aj k vzniku  dvoch slabých univerzít namiesto jed-

nej silnej a tradičnej.

 

     Vážené  pani poslankyne,  vážení páni  poslanci, prosím

vás o podporu predložených návrhov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán posla-

nec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán poslanec  Urban, viem si predstaviť,  že môžete byť

dobrý obchodník, dobrý biznisman, môžete byť dôverný a verný

politik nastupujúcej generácie HZDS, ale nemáte nič z kultú-

ry vysokých škôl a nemáte teda nič ani z kultúry tohto náro-

da. Staviate primitívny lokálpatriotizmus nad kultúru národa.

 

     Všetky vysoké  školy protestovali  proti tomuto návrhu,

pretože sa o tom hovorí. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika má

v Košiciach 35 rokov svoje miesto. Vy chcete jedným pozmeňu-

júcim návrhom zmeniť túto skutočnosť. Tento návrh nepreroko-

vala vláda. Tento návrh  neprerokoval senát Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika, ale odrazu jeden pozmeňujúci návrh a všetko

sa zmení, všetko sa zbúra.

 

     Ak za týmto návrhom stojí HZDS, tak vám hovorím, že tak

ako ste si proti sebe postavili kultúrnu obec tým, čo sa de-

je v divadlách, tak si staviate proti sebe elitu akademickej

obce na  Slovensku. To, čo začínate  vnášať do tohto národa,

už presahuje všetky možné miery. To, čo sa tu deje, nemá ob-

dobu, aby vystúpil jeden  poslanec a jedným pozmeňujúcim ná-

vrhom zasiahol  do jednej tradície, do  loga, do niečoho, čo

sa  tu buduje  desaťročia a  čo stálo  obrovskú námahu tých,

ktorí v  Košiciach vyrástli a ktorí  tú univerzitu budovali.

Ak toto prejde, tak  prepáčte, tento parlament stráca všetku

úroveň.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Švec, nech sa páči.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Rád by  som uviedol, že  o tejto otázke  som diskutoval

s pánom  poslancom Urbanom,  vypočul som  si jeho  argumenty

a sám som mu svoje argumenty predložil. Moje argumenty sú:

 

     Prešov by  potreboval vysokú školu,  o tom niet  sporu.

Tento región ako najchudobnejší región na Slovensku potrebu-

je veľmi  silný intelektuálny impulz  na  rozvojové programy

tohto regiónu. Ale nedá sa to riešiť rozdeľovaním jednej vy-

sokej školy tým, že sa  prenesie rektorát z jedného mesta do

druhého.

 

     Už samotný fakt, že v dikcii zákona o vysokých školách,

vo verzii jeho vládnej novely  sa hovorí o rozdeľovaní vyso-

kých škôl,  je čosi, čo nepozná  legislatíva nikde na svete.

Už som niekoľkokrát povedal na verejnosti  aj v tomto parla-

mente, že  vysoké školy sa  zriaďujú na tisícročia, a nie je

možné s nimi manipulovať ako s obchodom s rozličným tovarom.

To nie je možné.

 

     Dovolil by som si prečítať, ak budem mať toľko času, ak

mi ho  pán predseda dá, list  Združenia univerzít a vysokých

škôl stredoslovenského  regiónu, kde podpísaní  doc. dr. Oto

Tomeček, prof. dr. Milan Marčok  a doc. dr. Milan Dado, rek-

tori troch vysokých škôl, protestujú proti takémuto riešeniu

vysokoškolského vzdelávania v Prešove. Prešov potrebuje špe-

ciálnu  vysokú školu,  ktorú by  bolo možné  zriadiť na báze

potrieb tohto regiónu, a som presvedčený, že všetkých 14 vy-

sokých škôl na Slovensku  pomôže všetkými silami, aby takáto

škola v Prešove vznikla. Nedá  sa to robiť takýmto spôsobom,

pán kolega. Bohužiaľ, takto sa to robiť nedá.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Poviem len  veľmi stručne, pretože  pán kolega Mikloško

povedal presne to, čo som  chcel povedať. Naozaj sme v pozí-

cii,  kde máme  nutne akceptovať  filozofiu "rozkážeme ohňu,

vetru" a podobne. Tento mechanizmus tu zaviedlo ministerstvo

kultúry a pokračujeme úspešne  ďalej. Je to jednoducho neho-

ráznosť, čo tu kolega  navrhol. Nikto neprotestuje proti to-

mu, alebo  všetci podporujeme, že vysoká  škola v Prešove má

vzniknúť, ale  úplne iným spôsobom, nie  rušením niečoho, čo

už funguje.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Brocka, pokoj. Nech sa páči, pán Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     V prvom  rade si vyprosím,  pán poslanec Mikloško,  aby

ste nazývali moje snahy primitívnymi, pretože ja som tak ne-

označil KDH a DÚ v snahe o zriadenie novej univerzity, ktorá

- táto snaha - je práve likvidáciou tradície Univerzity Pav-

la Jozefa  Šafárika. Vy idete rozdeliť  túto univerzitu a ja

som  napriek tomu  neoznačil vašu  snahu a,  povedal by som,

primitívny politický  podvod za primitívnu.  Tak vás prosím,

aby ste sa aj vy zdržali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, pán Brocka.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Pokiaľ ide  o poznámku k tomu,  čo povedal pán profesor

Švec,  chcem  povedať:  Pán  profesor,  vy  ste povedali, že

oprávnená  potreba Prešova  na vznik  vysokej školy  sa nedá

riešiť rozdelením univerzity. Nikto nenavrhuje deliť univer-

zitu, práve naopak, prvý  bod univerzitnej výzvy prešovských

fakúlt je zachovať integritu  univerzity, a to je, opakujem,

jediné riešenie, ako zabezpečiť,  aby v Prešove bola univer-

zita, a pritom sa nerozbila  žiadna iná vysoká škola ani sa-

motná táto univerzita.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Mikloško, nech  sa páči. Pardon, pán Ftáč-

nik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Budem veľmi stručný.

 

     Myslím si, že z tejto diskusie je zrejmé, že tento par-

lament všeobecne podporuje myšlienku, aby v Prešove bola vy-

soká škola. Ale túto myšlienku treba uskutočniť a realizovať

samostatným zákonom, po zrelej  úvahe, so stanoviskom vlády,

Akreditačnej komisie a nájsť  riešenie, ktoré bude prijateľ-

né, a  nie riešiť ho  pozmeňujúcim návrhom v  pléne Národnej

rady. V tomto je problém. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Harach, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Myslím si, že vo  všeobecnej rovine o potrebe zriadenia

vysokej školy, univerzity v Prešove sa tu povedalo dosť, ale

veľmi rád by som počul, aké sú konkrétne odôvodnenia potreby

zriadenia vysokej  školy. Totiž mnohé poznáme,  tie tu neod-

zneli. Chcem práve povedať,  že keď prenesieme sídlo Univer-

zity Pavla  Jozefa Šafárika z  Košíc do Prešova,  naplnia sa

tieto konkrétne požiadavky zmenou sídla rektorátu? To zname-

ná, že nie  je dostatok učiteľov v tomto  regióne, preto po-

trebujeme presunúť  rektorát z Košíc do  Prešova? Nie je do-

statok lekárov, absolventov filozofických odborov? Nie to je

problém. Ako ja poznám a mám výsledky analýz potrieb prešov-

ského  regiónu, to  sú nové  technologické disciplíny,  nové

disciplíny založené na informačných technológiách, a v tomto

smere treba  budovať novú vysokú  školu v Prešove,  ktorú si

Prešov ako mesto zaslúži, to možno deklarovať a potvrdiť...

 

     Ja  sa ohradzujem  voči tomu,  že KDH  a DÚ primitívnym

spôsobom chcú rozdeliť Univerzitu  Pavla Jozefa Šafárika. My

nechceme  žiadne  rozdelenie,  ani  politické rozdelenie, to

vonkoncom nie,  pán kolega, to sa  mýlite. V diskusii, ktorú

sme mali  vonku, sme jasne  hovorili o programe,  ktorý bude

naplnený jasnými požiadavkami  na profiláciu vysokovalifiko-

vaných odborníkov, ktorých treba  pre textil, možno v širšom

kontexte pre chemický priemysel, pre priemysel možno teleko-

munikačný, ktorý by tam bolo treba rozvíjať. Takto formuluj-

me požiadavky.

 

     A navyše, keby sme prijali  rozhodnutie pri schvaľovaní

tohto zákona,  novely vysokoškolského zákona, tak  ako je to

navrhované, tak, vážení, pri schvaľovaní novely priam potlá-

čame  a  konáme  protizákonne.  Prečo?  Pretože platný zákon

i novela požaduje vyjadrenie  Rady vysokých škôl, Akreditač-

nej komisie. (Hlas zo sály.) Ale áno, pán kolega, Rada vyso-

kých škôl má právo zo  zákona vyjadrovať sa k zásadným otáz-

kam rozvoja vysokoškolského vzdelávania.  Pýtam sa: Je zria-

denie univerzity alebo je takýto krok zásadnou otázkou, ale-

bo nie? No určite je. A navyše, dúfam, že pani ministerka sa

k tomu vyjadrí tiež, pretože nie je to zahrnuté do koncepcie

rozvoja vysokých  škôl, tak ako poznám  materiál, ktorý dalo

ministerstvo, a  stanoviská ministerstva boli  tiež iné, ako

navrhuje pán kolega Urban.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán poslanec Urban, preložme sídlo Univerzity Komenské-

ho do  Banskej Bystrice, sídlo  Vysokej školy poľnohospodár-

skej do Žiliny a Vysokej  školy dopravnej do Rožňavy a potom

uvidíme, potom sa nám ukáže úroveň vášho návrhu.

 

     Povedal  som, že  staviate primitívny lokálpatriotizmus

nad kultúru národa, a za tým si stojím. Ak KDH niečo navrho-

valo, tak len preto, že  je pripravené vyjsť v ústrety mestu

Prešov, aby malo vlastnú  univerzitu, ale nie takýmto spôso-

bom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Roman Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     So záujmom  som si vypočul  desať či jedenásť  dôvodov,

ktoré uviedol  pán poslanec Urban, pre  ktoré treba preniesť

sídlo rektorátu univerzity z Košíc do Prešova. Žiaľ, chýbala

mi tam jedna vec. To všetko bolo z pohľadu pána poslanca Ur-

bana. Obhajoval Prešov, čo  mu, samozrejme, treba pripočítať

k jeho láske  k tomuto mestu. Chýbalo mi tam vyjadrenie, ako

sa  na to  budú dívať  Košice a  Košický kraj. Košice, druhé

najväčšie  mesto  Slovenska,  zostanú  bez sídla univerzity.

Akokoľvek  hovoríte, pán  poslanec, Univerzita  Pavla Jozefa

Šafárika je,  vznikla v Košiciach.  Preto by som  rád počul,

aký na to majú názor Košičania  a ako ste s nimi tento názor

konzultovali. To je po prvé, čo si myslím.

 

     Po druhé -  nie je v tomto návrhu  obsiahnuté, ako pri-

speje váš  návrh k rozvoju  potrieb tohto kraja,  pretože si

myslím, že  počet študentov, ktorý v  tejto chvíli existuje,

kryje potreby jednotlivých fakúlt. To znamená, že predpokla-

dáte automaticky  zriadenie nových fakúlt,  požadujete vznik

nových fakúlt. Potom nechápem, prečo váš návrh nebol prekon-

zultovaný s ministerstvom školstva, prečo ministerstvo škol-

stva  vo  svojej  koncepcii  má  vytvorenie novej univerzity

v Prešove v  budúcom roku a prečo  je názor ministerstva od-

chylný od vášho názoru. Ja  tento váš názor považujem za ab-

solútne neuvážený a takýto  zásadný zásah do štruktúry vyso-

kých škôl na Slovensku je  podľa môjho názoru pre tento par-

lament neprijateľný.

 

     Skutočne, váš  návrh nie je zdôvodnený,  nie je prekon-

zultovaný s  akademickou obcou celého  Slovenska. Totiž uni-

verzita nie je len  problematika jedného mesta alebo jedného

kraja, univerzita je  problém vysokoškolského vzdelávania na

celom Slovensku. Máme k  dispozícii väčšinu negatívnych sta-

novísk k  tomuto riešeniu. Takže prosím,  držme sa aj názoru

vrcholných predstaviteľov vysokoškolského vzdelávania.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Rosival, nech sa páči.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán poslanec  Urban, ak sa  vám nepáči charakteristika,

ktorú povedal pán Mikloško, že ide o primitívny lokálpatrio-

tizmus povýšený nad potreby  kultúry a vzdelávania, tak dob-

re,  odložme slovo  primitívny a  hovorme o lokálpatriotizme

bez akýchkoľvek zábran, alebo hovorme o veľmi arogantnom lo-

kálpatriotizme, ale v každom  prípade ide o povýšenie miest-

nych, lokálnych záujmov nad záujmy akademického vzdelávania,

nad záujmy akademickej obce celoslovenskej a v každom prípa-

de sa dávajú lokálne záujmy nad záujem, nad tradíciu kultúry

vzdelávania na Slovensku. Toto je úplne bezpochyby.

 

     Teraz druhá vec. To, čo  prednášate, ten váš návrh, po-

dľa mojich vedomostí, podľa záznamu z porady na ministerstve

školstva, je v rozpore so stanoviskom ministerstva školstva,

ktoré je vedené koaličnou ministerkou. A 4. júna tohto roku,

keď sa konala porada u  pána štátneho tajomníka, bolo dohod-

nuté a  ako východisko na zriadenie  univerzity sa povedalo,

že univerzita  v Prešove je  potrebná a jej  zriadenie prie-

chodné ako  novej univerzity. Tento  váš návrh považujem  za

lokálpatriotický návrh  malej skupiny poslancov  HZDS, ktorá

chce presvedčiť svojich kolegov poslancov, aby za návrh hla-

sovali,  ale celkom  jasne sa  staviate proti celoslovenským

záujmom a proti  celoslovenskej tradícii, medzinárodnej tra-

dícii atď.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Gbúrová, nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, pani  Sabolová. Prosím vás,  vy najviac kričíte,

večne znervózňujete ľudí. Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážená Národná rada,

     vážení kolegovia,

     vážené kolegyne,

 

     priznávam, že som do  poslednej chvíle neverila, že od-

znie  návrh na  prenesenie sídla  rektorátu Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika z Košíc do  Prešova. Stalo sa však tak. Bola

by som veľmi  rada, keby mi ctená Národná  rada dovolila vy-

stúpiť hneď  po vystúpení pána poslanca  Igora Urbana. Je to

napokon aj  v súlade s poradím  diskusných príspevkov, ktoré

sú u podpredsedu Národnej rady.

 

     Ide totiž o to, že vo vystúpení pána poslanca Igora Ur-

bana  síce odzneli  návrhy, ktoré  čiastočne akceptujem, ale

bol to iba  jeden pohľad, bola to jedna  časť tejto zložitej

problematiky,  ktorá  sa  dotýkala  skôr požiadaviek štátnej

správy a  miestnej samosprávy. Bola  by som veľmi  rada, aby

mohli  odznieť  názory  reprezentujúce  aj  akademický senát

a akademickú obec Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika, a ktoré

by som rada predniesla na  pôde Národnej rady. Myslím si, že

by  sa vytvoril  objektívnejší pohľad  na túto  problematiku

a takým spôsobom  by sme mohli kvalifikovane  a rozumne roz-

hodnúť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem za  slovo, pán predsedajúci.  Druhýkrát pozorne

sledujte tabuľu,  ako sa prihlásime  do rozpravy. Teraz  len

veľmi krátko,  lebo chcela som, aby  pani poslankyňa Gbúrová

vystúpila, ale myslím, že sa  to trochu pretiahlo a teraz to

poviem.

 

     Pán poslanec Urban, do  poslednej chvíle ste čakali, či

to  prednesiete, alebo  neprednesiete, pretože  počet hlasov

asi nie je celkom jasný.  K tejto problematike sa chceme vy-

jadriť vlastne  aj z iného pohľadu,  nielen z pohľadu vášho,

a preto by  som chcela požiadať, aby  dostala slovo pani po-

slankyňa Gbúrová, aby mohla ešte  vystúpiť v rozprave, a po-

tom ešte ďalší poslanci.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     K tejto problematike by som chcel povedať takéto stano-

visko:  Isteže, každý  z  nás  by podporil  vznik univerzity

v Prešove, keby bol tento čin  urobený tak, ako sa patrí, to

znamená, keby bol podaný zákon,  keby to prešlo riadnym pri-

pomienkovým  konaním atď.  Pred rozhodovaním  o tomto  kroku

potrebujem, pán  Urban, analýzu potreby,  koľko študentov na

Slovensku potrebujeme v  tej a v tej oblasti.  Nemám ako po-

slanec predstavu,  či nemáme napríklad  na lekárskych fakul-

tách  veľa študentov,  či nemáme  na pedagogických fakultách

veľa študentov, či nemáme na práve alebo aké ešte fakulty by

som si vedel predstaviť,  veľa študentov, resp. málo študen-

tov.

 

     Zvažujem dať procedurálny návrh, či predtým, ako budeme

hlasovať o vašom pozmeňujúcom návrhu, by sme takýto materiál

nemali dostať  a či by  sme od ministerstva  školstva nemali

žiadať, aby  sme takýto prehľad  dostali. Myslím si,  že bez

tohto prehľadu, bez takýchto potrieb a bez takéhoto poznania

sa poslanci jednoducho nemôžu rozhodnúť a potom to skĺzne do

toho jednoduchého lokálpatriotizmu a takejto nečistej hry.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Urban.

 

 

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     je mi ľúto, že o tomto mojom návrhu sa toľko diskutuje,

ale nakoniec to asi bude aj dobré. Chcem len pripomenúť naj-

prv pani Sabolovej, že neviem,  odkiaľ berie istotu, že vie,

na čo ja čakám. Priznám sa, ja som čakal, kedy prídem na po-

radie, takisto ako čaká  pani poslankyňa Gbúrová, kedy príde

na poradie na svoje vystúpenie,  a takisto ako aj vy čakáte,

pani Sabolová, keď sa prihlásite s faktickou poznámkou, kedy

prídete na poradie. Takisto som aj čakal a bol som prihláse-

ný do diskusie ako sedemnásty, takže na nič iné som nečakal,

len na poradie.

 

     Pokiaľ  ide o  pripomienky pána  poslanca Lauka,  chcem

pripomenúť, pán poslanec, zrejme ste neboli pri tom, keď som

čítal svoj návrh. Ja nenavrhujem zriadiť nové fakulty, nena-

vrhujem  zriadiť  nové  univerzitné  pracoviská, nenavrhujem

zriadiť novú vysokú školu, ako vy navrhujete. Navrhujem zme-

niť sídlo vysokej školy, a  nechápem, možno naozaj cítite tú

požiadavku ako potrebnú, na čo potrebujete všetko to, čo ste

povedali. Chápal  by som, keby ste  to potrebovali bez môjho

návrhu,  keď chcete  vedieť, ako  má vyzerať  podoba budúcej

univerzity aj  bez toho, že  by Urban dal  nejaký návrh, ale

keď pri zmene sídla univerzity chcete to, čo chcete, tak vás

naozaj nechápem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán  Lauko. Vážení, už je  obed, pomaly budeme

končiť.

 

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem vám, pán predsedajúci.

 

     Čakal som ako poslanec, že  budem mať na stole vo forme

papiera takýto návrh s analýzou. O tom som hovoril. Ja taký-

to návrh na stole nemám. To  znamená, že aj keď som si vypo-

čul váš návrh, predpokladám, aj sami ste to povedali vo svo-

jom  návrhu, že  predpokladáte, že  vzniknú ďalšie  fakulty.

O tom som hovoril, pán Urban.  Možno, že ste to tak nechápa-

li, ani nepochopili.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ďalšia je pani Gbúrová, nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     moje  vystúpenie k  tomuto návrhu  zákona je podmienené

pozmeňujúcim  návrhom pána  poslanca Igora  Urbana na zmenu,

resp.  presun  rektorátu  Univerzity  Pavla  Jozefa Šafárika

z Košíc do Prešova. Dovoľte, aby som zaujala k tomuto návrhu

svoj postoj.

 

     Chcem zopakovať to, čo som povedala vo svojej faktickej

poznámke, že som do poslednej chvíle neverila, že takýto ná-

vrh na pôde Národnej  rady Slovenskej republiky odznie. Moje

postavenie k  tomuto problému je  špecifické tým, že  patrím

k tým  učiteľom Filozofickej  fakulty v  Prešove, ktorí žijú

v Košiciach, ale  pracujú v Prešove, a  preto problém týchto

dvoch  miest nevnímajú  ako konkurenčný,  ale naopak, obidve

tieto mestá  vnímajú ako svoj domov a ako priestor, v ktorom

sa prirodzene pohybujú už minimálne 15-20 rokov.

 

     Univerzita Pavla Jozefa Šafárika patrí k tomu typu uni-

verzity,  ktorá má  svoje  fakulty  rozmiestnené  na  ploche

dvoch miest  vzdialených od seba necelých  30 km. Tento jav,

keď univerzita  má svoje  fakulty  vo viacerých mestách,  je

pomerne rozšírený aj v západnej  Európe, aj v Spojených štá-

toch amerických. Je to  úplne prirodzené, nakoľko každá uni-

verzita vzhľadom na vývoj  a potreby spoločenskej praxe roz-

širuje  svoje zameranie  o nové  odbory, čím  ich v podstate

rozširuje buď  o nové katedry,  alebo o nové  fakulty. Tento

jav je typický aj pre Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika, kto-

rá sídli v dvoch mestách, a to v Košiciach a v Prešove.

 

     Problém tejto univerzity  vznikol až novým územnospráv-

nym členením, v rámci  ktorého na východnom Slovensku vznik-

li dva kraje: Prešovský a Košický. Chcem z tohto miesta pri-

pomenúť, že  chápem snahu každého kraja  vytvoriť si vlastnú

univerzitu, vlastné  univerzitné zázemie, pretože  to súvisí

jednak s ekonomickým rozvojom  kraja a, samozrejme, následne

s rozvojom všetkých oblastí  spoločenského života. Určite aj

z tohto dôvodu vznikla iniciatíva predstaviteľov mesta zria-

diť univerzitu v rámci Prešovského kraja.

 

     Šlo o  známy projekt šarišskej univerzity,  o ktorom sa

rokovalo aj na zasadnutí výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru

a šport v Prešove dňa 24.  mája 1995, ktoré zvolal pán pred-

nosta okresného  úradu Ing. Máté. Na  toto stretnutie pozval

aj členov výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Hlav-

nou témou tohto stretnutia  bola problematika vysokého škol-

stva v Prešove. Na tomto stretnutí bol podaný návrh na zria-

denie šarišskej univerzity, predložený v mene štátnej správy

a miestnej samosprávy.  K tomuto stretnutiu  chcem konštato-

vať, že v tom  čase predstavitelia pedagogickej a filozofic-

kej fakulty dospeli k názoru,  že neexistujú seriózne a pre-

svedčivé argumenty na zriadenie novej  univerzity a že sú za

udržanie  jednoty Univerzity  Pavla Jozefa  Šafárika. To bol

rok 1995.

 

     Koncom roka sa objavila  univerzitná výzva, musím podo-

tknúť, pre mnohých učiteľov filozofickej aj pedagogickej fa-

kulty anonymný dokument. Obsahom tejto výzvy bola okrem iné-

ho  zmena sídla  rektorátu Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika

z Košíc do Prešova. Dňa 19.  1. 1996 sa stretli vedenia pre-

šovských a košických fakúlt a z tohto stretnutia opäť vzišlo

vyhlásenie, podľa ktorého obidve  tieto fakulty túžia zacho-

vať jednotu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. K otázke zmeny

sídla rektorátu z Košíc  do Prešova však zaujali protichodné

stanoviská, a preto sa rozhodli tento krok zatiaľ nemediali-

zovať.

 

     Dňa 4. júna 1996 sa konala porada na Ministerstve škol-

stva Slovenskej  republiky k otázke  zriadenia vysokej školy

v Prešove, na ktorú pozval  vedenie prešovských aj košických

fakúlt, teda  celej univerzity, pán docent  Tolnay. Návrh na

zriadenie vysokej  školy v Prešove  bol prednesený na  tomto

stretnutí v dvoch variantoch.  Prvý variant sa týkal zriade-

nia novej vysokej školy, druhý  variant sa týkal zmeny sídla

rektorátu z  Košíc do Prešova.  Obidva návrhy, tak  ako bolo

konštatované na tomto stretnutí, boli, žiaľ, anonymné. Záver

z tohto  rokovania  bol  nasledovný:  V  Prešovskom kraji sa

zriadi nová univerzita na báze prešovských fakúlt Univerzity

Pavla  Jozefa  Šafárika  a  Technickej  univerzity. O návrhu

zriadiť  novú univerzitu  v Prešove  informoval v televíznom

vystúpení pán  docent Tolnay, pričom konštatoval,  že je po-

trebné riešiť tento problém  postupne v priebehu jedného ro-

ka. To bol  aj záver z tohto stretnutia,  ku ktorému dospeli

zástupcovia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

 

     Vo  výbore pre  vzdelanie, vedu  a kultúru  dňa 10.  9.

1996 návrh na  zmenu sídla rektorátu z Košíc  do Prešova od-

znel, a hoci na základe dohovorov aj s predstaviteľmi minis-

terstva školstva nebol vo výbore  schválený, máme ho tu dnes

na programe rokovania  parlamentu prednesený pánom poslancom

Igorom Urbanom.

 

     A teraz, ak dovolíte,  veľmi krátke závery zo súčasnos-

ti.  Učitelia  aj  študenti  Filozofickej fakulty Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika žiadali  vedenie svojej fakulty zvolať

celú akademickú obec a diskutovať  o tomto probléme. Dňa 16.

9. sa v  budove auly  lekárskej  fakulty  v Košiciach konalo

stretnutie akademického senátu Univerzity Pavla Jozefa Šafá-

rika, z ktorého vzišlo  toto rozhodnutie: Žiadajú poslancov,

aby nepredložili v parlamente návrh na zmenu sídla rektorátu

z Košíc  do Prešova  v rámci  novely vysokoškolského  zákona

a aby ponechali rozhodnutie o tomto probléme Univerzite Pav-

la  Jozefa Šafárika  po zvolaní  akademickej obce Univerzity

Pavla  Jozefa Šafárika,  plánovanej na  26. 9.  1996. Ja vás

tiež z tohto miesta prosím o takýto záver.

 

     Vo svojom  vystúpení uvediem ešte  jeden veľmi dôležitý

argument. Týka sa záverov zasadnutia akademického senátu Fi-

lozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešo-

ve. Ide o uznesenie číslo 85,  ktoré som dostala na pôdu Ná-

rodnej  rady faxom  17. 9.  1996. Dovoľte,  aby som vám časť

z neho prečítala.

 

     Predseda akademického senátu  Filozofickej fakulty Uni-

verzity  Pavla Jozefa  Šafárika ako  posledný bod  rokovania

predložil  list Ministerstva  školstva Slovenskej republiky,

v ktorom ministerstvo školstva požadovalo vyjadrenie filozo-

fickej fakulty a jej akademického senátu k otázke rozdelenia

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a prípadného vytvorenia no-

vej univerzity v Prešove.  V diskusii vystúpili prof. Rakús,

prof. Bača, doc. Žiaková, doktor  Švorc, doc. Leško, za štu-

dentov Martin Klempaj, doc.  Sošková, ktorí vyjadrovali sta-

noviská jednotlivých členov katedier na filozofickej fakulte

v Prešove. Navrhli urobiť  prieskum mienky pracovníkov Filo-

zofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika k rozdele-

niu či nerozdeleniu Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika a pre-

sunu rektorátu  do Prešova  a v  žiadnom prípade nesúhlasili

s neodôvodneným urýchľovaním procesu rozdeľovania Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika.

 

     Akademický senát  súhlasil s návrhom,  aby sa o  otázke

univerzity  hovorilo až  na jesennom  zasadnutí akademického

senátu, keď  bude možné  získať stanovisko a názory podstat-

nej časti akademickej obce, nielen filozofickej fakulty, ale

celej univerzity, lebo samotný akademický senát nemá od aka-

demickej obce mandát prijať rozhodnutie v takejto podstatnej

veci. Toľko teda citát z tohto rozhodnutia.

 

     Ja som pred chvíľou hovorila  o tom, že akademická obec

celej  univerzity sa  má zísť  26. 9.,  to znamená na budúci

týždeň. Bolo by vhodné, aby sme si na jej závery ako poslan-

ci,  ktorí si  ctia princípy  parlamentarizmu a  demokracie,

počkali.

 

     Vážená Národná rada, aj  k prípadnému vzniku novej uni-

verzity v Prešove, aj k prípadnému presunu rektorátu žiadajú

členovia akademického senátu Filozofickej fakulty Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika zvolať akademickú obec celej univerzi-

ty, tak ako som to uviedla vo svojom vystúpení.

 

     Vážená Národná rada,  neprijmime také závažné rozhodnu-

tie, akým je zmena rektorátu bez vyjadrenia tých, ktorých sa

týka, čiže akademickej obce. Nechajme priestor pre univerzi-

tu a vedúcich predstaviteľov štátnej správy a miestnej samo-

správy, aby sa kultivovaným spôsobom dohodli. Som presvedče-

ná, že to dokážu.  Neriešme tento problém zákonom, spôsobíme

tým veľkú  averziu nielen miest, ale  aj regiónov voči sebe.

A o to by nám predsa nemalo ísť. Slovensko a jeho regióny by

sme mali spájať ideou tolerancie a kompromisu a nestavať ich

proti sebe zákonom. Prečo berieme  - aspoň to tak z vystúpe-

nia pána  poslanca Igora Urbana vyplýva  - značku jedným fa-

kultám na úkor druhých, keď túto značku ako svoju vníma celá

akademická obec Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika bez ohľadu

nato, či pôsobí  a pracuje v Prešove, alebo  v Košiciach. Je

to ten najhorší spôsob, aký sa zvolil. Zanechá trpkú príchuť

a, bohužiaľ, som presvedčená, aj túžbu po odplate. Ide totiž

o veľa. Ide o zachovanie tradície, ide o zachovanie národnej

kultúry, ide o náš kultúrny postoj.

 

     V závere  mi dovoľte jednu  poznámku. Podľa mňa  by sme

mali zachovať  a zveľaďovať kvalitu  už doteraz existujúcich

univerzít bez ohľadu na to, či sídlia na území jedného, ale-

bo viacerých miest. Študenti sú už dnes na tieto značky svo-

jich univerzít hrdí. Viem si  v podstate tiež predstaviť, že

by každý  kraj zriadil na svojom  území vyššie odborné školy

alebo fakulty, ktoré by rešpektovali špecifiká jeho regiónu,

ale klasické  univerzity, ku ktorým  patria Univerzita Pavla

Jozefa Šafárika a Univerzita Komenského, by sme mali na úze-

mí Slovenska zachovať. Je to prejav našej úcty k nášmu náro-

du.

 

     Pretože sa veľmi obávam,  že prejde návrh pána poslanca

Igora Urbana  a neprejde návrh, ktorý  predložil pán Rosival

o tom, aby sa o tejto otázke  ešte diskutovalo a aby sa rie-

šila  až o  rok, navrhujem  kompromis, ktorý  je okrem iného

výsledkom  diskusie s  mnohými pracovníkmi  Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika. V časti zákona  o zozname vysokých škôl na-

vrhujem takýto názov: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Ko-

šiciach a v Prešove. Pán  poslanec Sečánsky na pôde Národnej

rady Slovenskej republiky tento týždeň povedal, že za každým

zákonom sa snaží vidieť život  tých ľudí, ktorých sa dotkne.

Pokúsme sa to v tomto prípade dokázať hlasovaním.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Ak dovolíte, pokúsil by som  sa vniesť do celej záleži-

tosti okolo Prešova trochu iný pohľad. Lokálpatriotizmus, to

nie je nič zlého. Je  úplne prirodzené, že človek oveľa viac

inklinuje  k miestu,  kde sa  narodil, kde  žije, ako k iným

častiam. Samozrejme, ak by sme to postavili do tejto roviny,

tak je  logické, že Košičania nebudú  súhlasiť a Prešovčania

áno.  Tu však  niekto musí  rozhodnúť, či do Košíc, alebo do

Prešova. Ak  hovoríme, že sme  za to, že  všetkými desiatimi

podporíme vznik univerzity v Prešove, tak si povedzme, či je

to reálne. V tom malom priestore, nie je medzi nimi vzdiale-

nosť ani 30 km, sú dnes štyri vysoké školy, pevne vyprofilo-

vané, tak  ako ich pozná celá  akademická obec na Slovensku.

 

     Ak  by mala  vzniknúť piata,  úplne nová  vysoká škola,

podľa mňa to v najbližších  10-20 rokoch neprichádza do úva-

hy, aby sa to pripravilo po personálnej, ekonomickej, spolo-

čenskej  stránke. Takže  netreba zavádzať,  treba jednoducho

rozhodnúť.  Nebolo  by  najšťastnejšie  riešenie, keby došlo

k roztrhnutiu tejto  vysokej školy, že by  sa začalo budovať

niečo na štyroch fakultách, ktoré  majú sídlo v Prešove. Tým

by sa jasne vyprofilované  vysoké školy, dnes Technická uni-

verzita technického charakteru a Univerzita Pavla Jozefa Ša-

fárika univerzitného smeru roztrhli. Bolo by to na úkor kva-

lity jednej i druhej, i celého regiónu.

 

     Odložiť?  Rokovanie ukazuje  a návrhy  akademickej obce

máme,  aspoň  ja  mám  stanovisko  fakúlt,  ktoré majú sídlo

v Prešove, kde  jednoznačne sú za.  Samozrejme, očakávam, že

do  stredy prídu  stanoviská tých  fakúlt, ktoré  majú sídlo

v Košiciach, ale rozhodne sa nevyhneme rozhodnutiu tak, ale-

bo onak.

 

     Ďalej chcem povedať, to by  mal byť ten nový pohľad, že

Košice a Prešov sú odsúdené  na spoluprácu a veľmi úzke spo-

lunažívanie i v budúcnosti. Veď nikto dnes nevie, koľko Pre-

šovčanov sa presídlilo  do Košíc a naopak, ani  to nikto ne-

chce skúmať. Skúsme ustúpiť z politických platforiem, urobme

to v záujme  toho regiónu, nie to, že  ich budeme rozdeľovať

nasilu, ale pokúsme sa ich nejakým spôsobom spojiť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Vážení, o  chvíľu budeme  končiť. Prosím, aby

ste mali krátke faktické poznámky. Pán Igor Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcem len veľmi krátko  reagovať na vystúpenie pani po-

slankyne Gbúrovej. Hovorí, že je dokonca zhrozená  alebo ne-

jakým takým  spôsobom  charakterizovala môj návrh  alebo to,

že som to navrhol. Pripomínam jej vlastnými slovami, že tým-

to  sa zaoberali  všetky štyri  senáty univerzity  pôsobiace

v Prešove, zaoberal sa tým akademický senát univerzity v Ko-

šiciach, týmto návrhom na zmenu  sídla sa zaoberalo aj roko-

vanie na  ministerstve školstva a  zaoberal sa ním  aj výbor

Národnej rady.  Pani poslankyňa, neviem, čo  je vám čudné na

tom, keď  takýto návrh po takýchto  rokovaniach prednesie aj

poslanec Národnej  rady, ktorého sa takáto  vec týka. Myslím

si, že je to len prirodzené.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Nováková.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pani poslankyňa Gbúrová predniesla stanovisko košických

fakúlt.  Dovoľte, aby  som ja  predniesla stanovisko prešov-

ských fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

 

     Fakulty  Univerzity  Pavla   Jozefa  Šafárika  sídliace

v Prešove sú jej rovnocennou a nedeliteľnou súčasťou. Na pô-

de prešovských  fakúlt bola sformulovaná  univerzitná výzva.

Základnými požiadavkami tejto výzvy sú:

 

     1. Zachovať jednotu a celistvosť Univerzity Pavla Joze-

fa Šafárika.

 

     2. Premiestniť  sídlo Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika

z Košíc do Prešova.

 

     3. Podporovať vznik a  rozvoj nových študijných odborov

a fakúlt.

 

     Táto výzva bola prerokovaná a schválená všetkými akade-

mickými senátmi  prešovských fakúlt v januári  1996. Na tzv.

rozšírené predsedníctvo akademického senátu Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika, ako o tom hovorila pani poslankyňa Gbúrová,

neboli písomne pozvaní  predsedovia akademického senátu  ani

dekani prešovských fakúlt. Vyhlásenie z tohto zasadnutia bo-

lo  rozoslané všetkým  politickým stranám  a orgánom štátnej

správy. Dodnes nebolo doručené  ani jednej z prešovských fa-

kúlt. Nepovažujeme  ho za názor celej  akademickej obce uni-

verzity a nemožno ho  považovať za právoplatné. Uvedené tzv.

rozšírené predsedníctvo akademického senátu Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika je zrejme orgán narýchlo účelovo ustanovený,

štyri dni pred rokovaním Národnej rady, je orgán, ktorý ofi-

ciálne v rámci Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika nebol nikým

schválený, nie je uvádzaný v žiadnych univerzitných materiá-

loch, nemôže byť teda právoplatný.

 

     Zasadnutia akademickej obce Univerzity Pavla Jozefa Ša-

fárika zvolaného narýchlo pani doktorkou Vykročilovou, CSc.,

predsedníčkou  akademického senátu  Univerzity Pavla  Jozefa

Šafárika, zvolaného v piatok o  15.30 hodine na pondelok 16.

9.  1996 o  13.30 hodine  do Košíc,  sa zúčastnilo z dôvodov

neskorej  informácie iba  18 členov,  vrátane dvoch  dekanov

z približne  päťtisícovej prešovskej  akademickej obce.  Pri

zvolávaní  tohto zasadnutia  neboli vytvorené  základné pod-

mienky na  adekvátnu účasť  prešovskej časti akademickej ob-

ce.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani Nováková, čas!

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Toto  stanovisko  prešovských  fakúlt  podpísali všetci

štyria dekani prešovských fakúlt, čiže tak, ako ste vypočuli

stanovisko pani poslankyne Gbúrovej,  potrebovala som aj ja,

aby  ste počuli  stanovisko štyroch  dekanov prešovských fa-

kúlt.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážení, ďakujem. Budeme končiť, končíme faktické pripo-

mienky.

 

     Oznamujem, že  letecká preprava pre  poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky po prerušení 17. schôdze je zabez-

pečená tak, že lietadlo  odlieta hodinu po skončení dnešného

rokovania. Autobus odchádza spred  budovy Národnej rady Slo-

venskej  republiky 30  minút po  skončení rokovania.  Prílet

lietadla v stredu  25. 9. 1996 bude o 9.00  hodine s tým, že

lietadlo odletí z Košíc o 7.30 hodine a z Popradu o 8.10 ho-

dine.

 

     Rokovanie 17. schôdze sa začína  v stredu o 10.00 hodi-

ne.

 

                    Ôsmy deň rokovania

      17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                    25. septembra 1996

___________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

 

     Ďakujem. Je nás 83, sme uznášaniaschopní.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram prerušené  rokovanie 17. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, v schválenom programe

17. schôdze  Národnej rady máme  zaradených niekoľko návrhov

medzinárodných zmlúv. V piatok,  keď sme sa rozchádzali, som

naznačil, že program bude pokračovať rozpravou o vysokoškol-

skom zákone. Chcem vám oznámiť, že som poprosil pánov minis-

trov, ktorých sa zmluvy týkajú, aby sme ich mohli prerokovať

ako prvé o 10.00 hodine. Sú to zmluvy, ktoré v Národnej rade

prechádzajú prakticky bez problémov. Dvaja páni ministri ma-

jú nejaké  zasadnutia poobede a  na budúci týždeň.  Chcel by

som vás poprosiť, aby  sme najskôr prerokovali tieto zmluvy.

Je ich sedem, týkajú  sa ministra hospodárstva, ministra za-

hraničných vecí a ministra  obrany. Zmluvy o voľnom obchode,

ktoré bude  predkladať pán minister  hospodárstva, sú štyri,

predniesli by  sme ich spoločne  a potom by  bolo hlasovanie

o každej osobitne, tak ako sme to robili už predtým. Ušetrí-

me čas. Súhlasíte s tým? Dám o tomto mojom návrhu hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Túto zmenu v priebehu rokovania  17. schôdze sme si od-

súhlasili.

 

     Pristúpime k    d v a d s i a t e m u   s i e d m e m u

bodu programu, ktorým je

 

     návrh na vyslovenie súhlasu so Všeobecnou dohodou o vý-

sadách a imunitách Rady  Európy, Protokolom k Všeobecnej do-

hode o  výsadách a imunitách Rady  Európy, Druhým protokolom

k Všeobecnej  dohode  o  výsadách  a  imunitách  Rady Európy

- Ustanoveniami týkajúcimi  sa členov Európskej  komisie pre

ľudské práva, Štvrtým protokolom k Všeobecnej dohode o výsa-

dách a  imunitách Rady Európy -  Ustanoveniami týkajúcimi sa

Európskeho súdu pre ľudské práva  a Piatym protokolom k Vše-

obecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač 372, vrátane  návrhu

uznesenia Národnej rady, a  spoločnú správu výborov ako tlač

372a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky tieto návrhy

uvedie minister  zahraničných vecí Slovenskej  republiky pán

Pavol Hamžík.

 

 

 

 

Minister zahraničných vecí SR P. Hamžík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republi-

ky sa v  súlade s článkom 86 písm.  e) Ústavy Slovenskej re-

publiky predkladajú Všeobecná dohoda  o výsadách a imunitách

Rady Európy (ďalej uvádzaná  ako Všeobecná dohoda), Protokol

k Všeobecnej  dohode,  Druhý  protokol  k  Všeobecnej dohode

- Ustanovenia týkajúce sa členov  Európskej komisie pre ľud-

ské práva, Štvrtý protokol k Všeobecnej dohode - Ustanovenia

týkajúce sa Európskeho súdu pre  ľudské práva a Piaty proto-

kol k Všeobecnej dohode, zásadným spôsobom vymedzujúce výsa-

dy a imunity, ktoré požíva Rada Európy, jej orgány a zástup-

covia členských štátov.

 

     Všeobecná dohoda a spomenuté protokoly sú v oblasti vý-

sad  a imunít  štandardnými dokumentmi.  V zásade vychádzajú

z ustanovení a štruktúry Dohovoru o výsadách a imunitách Or-

ganizácie spojených  národov z 13. februára  1946, ktorým je

viazaná aj Slovenská republika.

 

     Všeobecná  dohoda o  výsadách a  imunitách Rady  Európy

rieši  hlavne  otázky  právnej  spôsobilosti  organizácie na

uzatváranie zmlúv, nadobúdania a scudzovania majetku, imunít

majetku, oslobodenia majetku, príjmov a iného vlastníctva od

priamych daní, poplatkov, ciel, zákazov a obmedzení na dovoz

a vývoz, ako aj výsad a imunít predstaviteľov členských štá-

tov vo Výbore ministrov.

 

     Protokol k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Ra-

dy Európy upravuje modality pristúpenia k Všeobecnej dohode,

Druhý protokol obsahuje rozsah výsad a imunít, ktoré požíva-

jú členovia Komisie pre ľudské práva, Štvrtý protokol zakot-

vuje výsady a imunity Európskeho súdu pre ľudské práva a je-

ho  členov a  Piaty protokol  špecifikuje otázky oslobodenia

členov Európskej komisie pre  ľudské práva a Európskeho súdu

pre ľudské  práva od zdanenia mzdy,  odmien a iných príspev-

kov, ktoré poberajú od Rady Európy.

 

     Podľa ustanovení Protokolu sa zmluvnou stranou Všeobec-

nej dohody a Protokolu možno  stať uložením listín o pristú-

pení. V súlade s Druhým,  Štvrtým a Piatym protokolom je ich

možné podpísať bez výhrady  ratifikácie alebo s výhradou ra-

tifikácie.  Pretože  všetky  spomenuté  dokumenty podliehajú

v Slovenskej republike schváleniu  Národnou radou Slovenskej

republiky, Slovensko sa stane  zmluvnou stranou Dohody a jej

Protokolu  uložením listín  o pristúpení  a zmluvnou stranou

Druhého, Štvrtého a Piateho protokolu uložením ratifikačných

listín.

 

     Z dôvodu zjednodušenia  postupu pri uzatváraní protoko-

lov,  ktorých podpísanie  nadväzuje na  uzavretie Všeobecnej

dohody o výsadách a imunitách  Rady Európy, sa súčasne s ná-

vrhom na vyslovenie súhlasu so Všeobecnou dohodou a Protoko-

lom k Všeobecnej dohode predkladá návrh na vyslovenie súhla-

su so všetkými spomenutými dokumentmi, aj bez podpisu Druhé-

ho, Štvrtého a Piateho protokolu.

 

     Tieto dokumenty budú na základe splnomocnenia preziden-

ta Slovenskej republiky podpísané  pri uložení listín o pri-

stúpení k Všeobecnej dohode  a Protokolu k Všeobecnej dohode

o výsadách a imunitách Rady Európy.

 

     Ustanovenia  Všeobecnej dohody  o výsadách  a imunitách

Rady Európy a jej protokolov  sú v súlade s normami medziná-

rodného práva a so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajú-

cimi z iných medzinárodných  zmlúv, ktorými je Slovenská re-

publika viazaná.

 

     Navrhujem preto, aby  Národná rada Slovenskej republiky

vyslovila súhlas  so Všeobecnou dohodou o  výsadách a imuni-

tách Rady Európy a spomenutými protokolmi.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  keďže pán minister vy-

stupuje v našom parlamente prvýkrát,  dovoľte mi, aby som ho

privítal a poprial mu v jeho práci veľa úspechov a vzájomnej

spokojnosti. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Teraz  prosím spoločnú  spravodajkyňu výborov  pani po-

slankyňu Zelenayovú, aby nás oboznámila s prerokovaním návr-

hu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte,  aby som  vás oboznámila  so spoločnou správou

372a.

 

     Spoločná  správa Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady

Slovenskej  republiky  a  Zahraničného  výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  o výsledku prerokovania  návrhu na vy-

slovenie súhlasu  so Všeobecnou dohodou o  výsadách a imuni-

tách Rady Európy, Protokolom  k Všeobecnej dohode o výsadách

a imunitách Rady Európy, Druhým  protokolom k Všeobecnej do-

hode o výsadách a imunitách  Rady Európy - Ustanoveniami tý-

kajúcimi sa členov Európskej komisie pre ľudské práva, Štvr-

tým protokolom  k Všeobecnej dohode  o výsadách a  imunitách

Rady  Európy -  Ustanoveniami týkajúcimi  sa Európskeho súdu

pre  ľudské práva  a Piatym  protokolom k  Všeobecnej dohode

o výsadách a imunitách Rady Európy.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so Všeobecnou dohodou  o výsadách a imunitách Rady

Európy, Protokolom  k Všeobecnej dohode o  výsadách a imuni-

tách  Rady  Európy,  Druhým  protokolom  k Všeobecnej dohode

o výsadách a imunitách Rady Európy - Ustanoveniami týkajúci-

mi  sa členov  Európskej komisie  pre ľudské  práva, Štvrtým

protokolom k  Všeobecnej dohode o výsadách  a imunitách Rady

Európy - Ustanoveniami  týkajúcimi  sa  Európskeho súdu  pre

ľudské práva a Piatym protokolom k Všeobecnej dohode o výsa-

dách a imunitách Rady Európy pridelil predseda Národnej rady

Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1105 z 20. au-

gusta 1996 na prerokovanie do 4. septembra 1996 Ústavnopráv-

nemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničné-

mu výboru Národnej rady  Slovenskej republiky. Zároveň určil

Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky ako

príslušný pripraviť správu o výsledku prerokovania materiálu

vo výboroch  a návrh na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej

republiky.

 

     Oba určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili

s ním súhlas  a rovnako odporúčajú  Národnej rade Slovenskej

republiky vysloviť  súhlas so Všeobecnou  dohodou o výsadách

a imunitách  Rady  Európy,  Protokolom  k  Všeobecnej dohode

o výsadách a imunitách Rady Európy, Druhým protokolom k Vše-

obecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy -...

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci Haťapka  a Kňažko,  prosím vás,  aby ste

nerušili priebeh schôdze.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     ...Ustanoveniami týkajúcimi sa členov Európskej komisie

pre  ľudské práva,  Štvrtým protokolom  k Všeobecnej  dohode

o výsadách a imunitách Rady Európy - Ustanoveniami týkajúci-

mi sa  Európskeho súdu pre ľudské  práva a Piatym protokolom

k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy.

 

     V Bratislave 9. septembra  1996, podpísaní predseda ús-

tavnoprávneho výboru Peter Brňák a predseda zahraničného vý-

boru Dušan Slobodník.

 

     Dovoľte, pán predseda, resp.  žiadam vás, pán predseda,

aby ste k tomuto návrhu otvorili rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni Zelenayovej.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu  programu s konštatova-

ním, že sa nikto do rozpravy neprihlásil.

 

     Pán poslanec Danko chce zrejme oznámiť číslo karty.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Áno,  vážený pán  predseda, oznamujem  vám, že hlasujem

náhradnou kartou číslo 5.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Hlási sa niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, uzatváram rozpravu  k tomuto bodu programu. Pán

minister  sa zrejme nechce vyjadriť,  keďže rozprava nebola.

Takisto pani poslankyňa Zelenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Žiadam vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tomto

návrhu, ktorý odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  budeme sa pre-

zentovať a hneď hlasovať. (Gong.) Hlasujeme o návrhu uznese-

nia, ktorým  Národná rada Slovenskej  republiky podľa článku

86 písm. e) Ústavy  Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so

Všeobecnou dohodou o výsadách  a imunitách Rady Európy, Pro-

tokolom k Všeobecnej dohode o  výsadách a imunitách Rady Eu-

rópy s nasledujúcimi protokolmi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Ďakujem, pani poslankyňa, aj vám, pani poslankyne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme pokračovať v rokovaní  tromi návrhmi na vyslove-

nie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s medzinárod-

nými dohodami o voľnom obchode. Ide o tieto návrhy:

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej

republiky a vládou Štátu Izrael (tlač 450),

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou repub-

likou a Estónskou republikou (tlač 451),

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou repub-

likou a Lotyšskou republikou (tlač 452).

 

     Návrhy, tak ako som  ich uviedol, pani poslankyne, páni

poslanci, máte  rozdané ako tlače  450, 451 a  452 a takisto

spoločné správy ako tlače 450a, 451a, 452a.

 

     Vláda Slovenskej republiky  poverila ministra hospodár-

stva pána  Karola Česneka, aby nám  tieto návrhy predniesol.

Prosím, pán minister.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som vám predložil  návrh na vyslovenie

súhlasu s  Dohodou o voľnom obchode  medzi vládou Slovenskej

republiky a vládou Štátu Izrael.  Nakoľko ide o formu prezi-

dentskej zmluvy, táto podlieha ratifikácii a pred podpísaním

ratifikačných listín prezidentom  republiky  musí byť schvá-

lená i slovenským parlamentom.

 

     Dohoda o voľnom obchode  medzi vládou Slovenskej repub-

liky a  vládou Štátu Izrael bola  podpísaná ministrom hospo-

dárstva  Slovenskej  republiky  a  ministrom  obchodu  Štátu

Izrael  dňa 22.  mája  1996  v Bratislave.  Dohoda nadobudne

platnosť 1.  januára 1997 po  ukončení ratifikačného procesu

v obidvoch štátoch.

 

     Konzultácie o  príprave rokovaní o dohode  o voľnom ob-

chode sa  uskutočnili v I.  polroku 1995 a  v nadväznosti na

závery týchto konzultácií  vláda Slovenskej republiky schvá-

lila  obchodno-politickú  smernicu  na  rokovanie  o  Dohode

o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Štátom Izrael

svojím uznesením číslo 520 z 11. júla 1995. Smernica obsaho-

vala celkove 17 rámcových zásad, z ktorých sa vychádzalo pri

rokovaniach o  dohode o voľnom  obchode. Rokovania o  dohode

o voľnom  obchode sa  ukončili  v apríli tohto  roku a vláda

svojím uznesením číslo 341 zo 14. mája 1996 schválila správu

o ukončení rokovaní o príprave Dohody o voľnom obchode medzi

vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael a návrh na

uzatvorenie Dohody o voľnom  obchode medzi vládou Slovenskej

republiky a vládou Štátu Izrael.

 

     Izrael patrí ku krajinám, v ktorých dochádza od začiat-

ku deväťdesiatych rokov k dynamickému rastu obchodnej výmeny

so Slovenskou republikou. Uzatvorenie Dohody o voľnom obcho-

de  medzi Slovenskou  republikou a  Štátom Izrael  podporuje

skutočnosť, že Izrael je  krajinou s pomerne silnou ochranou

domácej ekonomiky  a vytvorením zóny voľného  obchodu sa vy-

tvoria podmienky na razantnejší  prienik  slovenských výrob-

kov  na izraelský  trh. Izrael  je jediným  štátom na svete,

ktorý  má dohody  súčasne  so  Spojenými štátmi  a Európskou

úniou. Vďaka tomu má izraelský vývoz do Európskej únie pred-

nosť  pred vývozom  Spojených štátov  do krajín "pätnástky".

Taktiež toto platí pre  izraelský vývoz do Spojených štátov,

ktorý má prednosť pred európskym vývozom do Spojených štátov.

 

     Cieľom  dohody je  vytvorenie zóny  voľného obchodu pre

priemyselné  výrobky a pre vybrané  poľnohospodárske výrobky

a produkty. Po  nadobudnutí platnosti dohody sa pri viac ako

90 % realizovaného vzájomného obchodu s priemyselnými výrob-

kami  v štruktúre  a objeme  podľa roku  1995 odstránia clá.

Ďalšie znižovanie cla sa bude postupne realizovať v prechod-

nom období k 1. januáru 1999, resp. pri citlivých  výrobkoch

k 1. júlu  roku 2000.  Po skončení tohto prechodného obdobia

bude vzájomný obchod s priemyselnými výrobkami úplne libera-

lizovaný, čo v praxi znamená,  že dovoz alebo vývoz výrobkov

majúcich pôvod v Slovenskej  republike, resp. v Štáte Izrael

bude bez cla.

 

     Vzájomný obrat v roku  1995 medzi Slovenskou republikou

a Izraelom na základe colnej štatistiky predstavoval hodnotu

25 958 tisíc amerických dolárov. Celkový dovoz do Slovenskej

republiky z Izraela bol realizovaný  za 11 172 tisíc dolárov

a za priemyselné výrobky dosiahol hodnotu 10 957 tisíc dolá-

rov.

 

     Priemyselné výrobky  podľa stupňa citlivosti  a dôleži-

tosti z hľadiska ochrany slovenského priemyslu boli rozdele-

né do troch skupín. Počas rokovaní sa prihliadalo na to, aby

štruktúra jednotlivých skupín  zohľadňovala potreby ekonomi-

ky tak z pohľadu znižovania  výrobných nákladov, ako i z po-

hľadu ochrany domácej výroby počas prechodného obdobia a aby

boli vyvážené vzájomne poskytnuté koncesie.

 

     Vychádzajúc zo štruktúry vývozu  priemyselných výrobkov

v roku 1995 sa doviezlo 37 % výrobkov s nulovým clom. Výrob-

ky začlenené  do listiny A, pri ktorých sa clo zníži na nulu

vstupom dohody  do platnosti, sa  podieľali 44-percentami na

dovoze priemyselných  výrobkov v roku 1995.  Z uvedeného vy-

plýva, že  81 % dovozu  z Izraela bude  od vstupu dohody  do

platnosti podliehať nulovej colnej  sadzbe. Zvyšné dovozy sú

rozdelené medzi výrobky zaradené do listiny B - ide o 11 % a

listiny C - 8 %  s postupným  znižovaním  colných sadzieb do

1. 1. 1999, resp. do  1. 7. 2000. Vývoz priemyselných výrob-

kov zo Slovenskej republiky do  Izraela v roku 1995 predsta-

voval hodnotu 14 747 000 dolárov. Bol takmer o tretinu vyšší

ako dovoz.  Rovnako aj izraelská  strana zaradila jednotlivé

položky colného sadzobníka podľa citlivosti do troch skupín.

 

     Ak  vychádzame  zo  štruktúry  vývozu za predchádzajúci

rok, možno  konštatovať, že vývoz  priemyselných výrobkov do

Izraela bol  zo Slovenska realizovaný takmer  v celom objeme

- ide o 97,2 % - len výrobkami s nulovým clom. Len pre 1,7 %

objemu vývozu sa bude uplatňovať postupné znižovanie colných

sadzieb do 1. 1. 1999, resp. 1. 9. 2000.

 

     Touto  dohodou sa  pre našich  vývozcov vytvorili oveľa

širšie možnosti na rozšírenie komoditnej štruktúry vývozu do

Izraela. Veľa našich výrobkov, ktoré sú zaujímavé z hľadiska

vývozu a  spĺňajú podmienky pôvodu  výrobku, bolo dohodnutou

liberalizáciou zaradených  do listiny A.  Znamená to, že  od

vstupu dohody do platnosti  môžu byť do Izraela vyvážané bez

cla. Ide  o rôzne výrobky z  obyčajných  kovov, stroje, prí-

stroje, elektrické  zariadenia a ich časti  - súčasti a nie-

ktoré druhy nástrojov a prístrojov, kde bolo doteraz pri vý-

voze  uplatňované pomerne  vysoké clo  a v  priemere to bolo

okolo 15 %.

 

     Pri rokovaniach  o liberalizácii obchodu  s poľnohospo-

dárskymi výrobkami  a produktmi sa  vychádzalo z našich  ex-

portných záujmov  zohľadňujúcich najmä doterajšiu neprístup-

nosť izraelského trhu v dôsledku neprimerane  vysokej ochra-

ny domácich výrobcov. Rozsah poľnohospodárskych koncesií bol

dohodnutý na recipročnej báze  na určité objemy pri zníženom

cle. Dosah dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republi-

kou a Štátom Izrael z agrárneho aspektu možno hodnotiť pozi-

tívne, keďže realizáciou dohody  sa nám vytvoria lepšie pod-

mienky na  presadenie sa aj na  tomto vysoko chránenom trhu.

Pozitívne sa  javí aj porovnanie  celkovej hodnoty koncesií,

keď ich hodnota na náš vývoz - zhruba 95 mil. korún - výraz-

ne  prevyšuje hodnotu  koncesií na  náš dovoz.  Tam ide o 60

mil. korún. Koncesie na náš export sa týkajú menej citlivých

agrárnych komodít a citlivejšie položky sú obmedzené kvótou.

 

     Dohodu o voľnom obchode  medzi vládou Slovenskej repub-

liky a vládou Štátu Izrael tvorí text dohody, prílohy a pro-

tokoly, ktoré sú jej nedeliteľnou súčasťou a je k nej pripo-

jený aj záznam o porozumení.

 

     V záujme  koordinovaného postupu voči  tretím krajinám,

ktorý ako záväzok pre obidve  strany vyplýva zo Zmluvy o vy-

tvorení colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou re-

publikou, všetky  rokovania o príprave  dohody prebiehali na

trojstrannom  základe spoločným  rokovaním delegácie Sloven-

skej republiky  a Českej republiky  s izraelskou stranou  na

úrovni vedúcich delegácií expertov a štyroch pracovných sku-

pín: pre text  dohody, priemyselné výrobky, poľnohospodárske

výrobky a  pravidlá pôvodu. Počas  rokovaní neprišlo k  roz-

dielnym názorom medzi delegáciou  Českej republiky a Sloven-

skej republiky.

 

     Vážené pani poslankyne a  páni poslanci, odporúčam, aby

ste vyslovili súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi vládou

Slovenskej republiky a vládou Štátu Izrael.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To boli všetky tri návrhy, pán minister?

 

 

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keby ste nám predniesli všetky tri naraz.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som ďalej predložil návrh na vyslovenie

súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republi-

kou a  Estónskou republikou. Nakoľko ide  o formu prezident-

skej zmluvy, podlieha ratifikácii  a pred podpísaním ratifi-

kačných  listín  prezidentom  republiky  musí  byť schválená

i slovenským parlamentom.

 

     Dohoda  o  voľnom  obchode  medzi Slovenskou republikou

a Estónskou republikou bola podpísaná ministrom zahraničných

vecí Slovenskej republiky a  ministrom zahraničných vecí Es-

tónskej republiky dňa 28. mája  1996 v Talline. Koncom októ-

bra roku 1995 sa uskutočnili tiež konzultácie o príprave ro-

kovaní o Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou

a Estónskou republikou.

 

     V  nadväznosti na  závery týchto  konzultácií predložil

minister hospodárstva na  rokovanie vlády  obchodnopolitickú

smernicu na  rokovania. Vláda ju prerokovala  a schválila na

svojom  zasadnutí 5. marca 1996.  Obchodnopolitická smernica

obsahovala celkove  25 rámcových zásad, z  ktorých sa vychá-

dzalo pri  rokovaniach o dohode o  voľnom obchode. Rokovania

o dohode  o voľnom  obchode sa  skončili v  marci tohto roku

a vláda svojím uznesením číslo 264 zo 16. apríla 1996 schvá-

lila správu  o skončení rokovaní o  príprave Dohody o voľnom

obchode medzi  Slovenskou republikou a  Estónskou republikou

a návrh na uzatvorenie Dohody o voľnom obchode medzi Sloven-

skou republikou a Estónskou republikou.

 

     Cieľom  dohody je  vytvoriť oblasť  voľného obchodu po-

stupným odstránením  tarifných i netarifných  prekážok. Plná

liberalizácia sa vzťahuje na priemyselné výrobky a má sa do-

siahnuť  vstupom  dohody  do  platnosti.  Predkladaná Dohoda

o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Estónskou re-

publikou nepredpokladá plnú liberalizáciu poľnohospodárskeho

obchodu, pričom však obsahuje koncesie poskytnuté Slovenskou

republikou  pri poľnohospodárskych  a potravinárskych výrob-

koch. Estónska republika  bude nadobudnutím platnosti dohody

uplatňovať na slovenské  vývozy poľnohospodárskych a priemy-

selných výrobkov  nulové colné sadzby. Na  druhej strane Es-

tónska republika  prijala záväzok nezvyšovať  clá nad úroveň

uplatňovanú v Slovenskej republike na estónske dovozy agrár-

nych výrobkov pri svojom  vstupe do Svetovej obchodnej orga-

nizácie.

 

     Dohoda  obsahuje  celkove  42  článkov,  ktoré v zásade

vychádzajú zo Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode, i keď

Estónsko neprejavilo záujem o vstup do Stredoeurópskej doho-

dy o voľnom obchode. K  dohode sú pripojené prílohy 1-4, zá-

znam o porozumení a protokoly 1 až 3 týkajúce sa poskytnutia

koncesií  za  poľnohospodárske  výrobky  slovenskou stranou,

pravidiel pôvodu  a vzájomnej pomoci v  colných otázkach. Na

príprave  textu dohody  sa podieľali  experti z ministerstva

zahraničných vecí a ministerstva hospodárstva.

 

     Súčasťou dohody je aj liberalizácia vzájomného agrárne-

ho obchodu medzi Slovenskou  republikou a Estónskom. Nakoľko

i v súčasnosti sú uplatňované nulové clá na vývozy do Estón-

ska, nedochádza zo slovenskej strany k výraznejšej liberali-

zácii obchodu s poľnohospodárskymi  výrobkami a so spracova-

nými potravinárskymi výrobkami.  Liberalizácia agrárneho ob-

chodu spočíva  v jednostrannom odstránení  súčasných ciel na

estónskej strane pri dodržaní záväzku, ktorý je dôležitý pre

Slovenskú republiku - nezvyšovať  clo nad úroveň uplatňovanú

v Slovenskej republike na dovozy z Estónska. Je to vyjadrené

v prílohách A a B protokolu 1, keď príloha A obsahuje výrob-

ky s nulovým  clom a príloha B výrobky,  pri ktorých sa neu-

platní liberalizácia  obchodu. Prílohy protokolu  2 obsahujú

všetky položky colného  sadzobníka kapitol 1-24 harmonizova-

ného systému v roku 1996.

 

     Z celkového hodnotenia dosahu a prínosu Dohody o voľnom

obchode medzi  Slovenskou republikou a  Estónskom, ak vychá-

dzame  z obchodnej  bilancie za  rok 1995,  vyplýva, že  pri

realizovanom  dovoze priemyselných  výrobkov poklesnú príjmy

do štátneho rozpočtu Slovenskej  republiky z colných poplat-

kov  vo výške  32 tisíc  amerických dolárov,  čo je koncesia

poskytnutá Slovenskou republikou Estónsku.

 

     Dohoda  o  voľnom  obchode  medzi Slovenskou republikou

a Estónskou republikou je v poradí piatou bilaterálnou doho-

dou a ôsmou dohodou celkove, ktorej cieľom je vytvorenie zó-

ny  voľného  obchodu.  Okrem  nesporných  výhod a vytvorenia

priestoru  na  lepšie  etablovanie  sa  slovenských vývozcov

najmä s priemyselnými komoditami  na estónskom trhu podpísa-

ním a realizáciou tejto dohody akcentuje Slovenská republika

svoju podporu celoeurópskym  a celosvetovým integračným ten-

denciám, prejavujúcim sa v oblasti liberalizácie obchodu.

 

     So záujmom o koordinovaný  postup voči tretím krajinám,

ktorý ako záväzok pre obidve  strany vyplýva zo Zmluvy o vy-

tvorení colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou re-

publikou, taktiež všetky rokovania o príprave dohody prebie-

hali na trojstrannom základe spoločným rokovaním delegácií.

 

     Vážené pani poslankyne a  páni poslanci, odporúčam, aby

ste vyslovili  súhlas s Dohodou o  voľnom obchode medzi Slo-

venskou republikou a Estónskou republikou.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som predložil ďalej návrh na vyslovenie

súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republi-

kou a  Lotyšskou republikou. Nakoľko ide  o formu prezident-

skej zmluvy, podlieha ratifikácii  a pred podpísaním ratifi-

kačných  listín  prezidentom  republiky  musí  byť schválená

i slovenským parlamentom.

 

     Dohoda  o  voľnom  obchode  medzi Slovenskou republikou

a Lotyšskou republikou bola podpísaná ministrom zahraničných

vecí Slovenskej republiky a  ministrom zahraničných vecí Lo-

tyšskej republiky dňa 19. apríla 1996 v Rige. Dohoda sa bude

predbežne  uplatňovať od  1. júla  1997. Rokovania  o dohode

o voľnom obchode sa skončili v marci tohto roku a vláda svo-

jím uznesením číslo 265 zo  16. apríla 1996 schválila správu

o skončení rokovaní o príprave Dohody o voľnom obchode medzi

Slovenskou  republikou  a  Lotyšskou  republikou  a návrh na

uzatvorenie Dohody o voľnom  obchode medzi Slovenskou repub-

likou a Lotyšskou republikou.

 

     Koncom októbra  1995 sa uskutočnili  konzultácie o prí-

prave rokovaní  o Dohode o  voľnom obchode medzi  Slovenskou

republikou a  Lotyšskou republikou. V  nadväznosti na závery

týchto  konzultácií  schválila  vláda  Slovenskej  republiky

obchodnopolitickú  smernicu  na rokovanie o  dohode o voľnom

obchode  svojím  uznesením  číslo  218  z  26.  marca  1996.

Obchodnopolitická  smernica obsahovala  celkove 18 rámcových

zásad,  ktoré  boli  rešpektované  pri  rokovaniach o dohode

o voľnom obchode.

 

     Cieľom  dohody je  vytvoriť oblasť  voľného obchodu po-

stupným odstránením tarifných  i netarifných prekážok. Libe-

ralizácia sa vzťahuje na priemyselné výrobky a má sa dosiah-

nuť vstupom dohody do platnosti. Predkladaná Dohoda o voľnom

obchode medzi  Slovenskou republikou a  Lotyšskou republikou

nepredpokladá plnú liberalizáciu poľnohospodárskeho obchodu,

pričom  však obsahuje  navzájom si  poskytnuté koncesie  pri

poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkoch.

 

     Dohoda obsahuje  42 článkov, ktoré  v zásade vychádzajú

zo Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode a sú k nej pripo-

jené prílohy 1-5 a záznam  o porozumení. Text dohody je kon-

cipovaný  tak, že  umožní bez  väčších technických problémov

prípadné pripojenie  Lotyšska k CEFTA.  Dohoda obsahuje tiež

protokoly  1-4, ktoré  sa týkajú  poskytnutia si  vzájomných

koncesií  na  poľnohospodárske   výrobky,  pravidiel  pôvodu

a vzájomnej pomoci v colných  otázkach. Na príprave textu sa

podieľali experti  z ministerstva zahraničných  vecí a mini-

sterstva hospodárstva.

 

     Od nadobudnutia  platnosti dohody bude  clo pri priemy-

selných výrobkoch redukované na nulu. Z celkového objemu do-

vozu priemyselných  výrobkov v hodnote  876 tisíc amerických

dolárov v roku 1995 príde k zníženiu príjmu ročne do štátne-

ho rozpočtu z nevybraného cla vo výške 34 tisíc.

 

     Na druhej strane však pri vývozoch do Lotyšska dohodnu-

tou liberalizáciou  získavajú slovenskí vývozcovia  od nado-

budnutia platnosti dohody na odstránených colných poplatkoch

hodnotu 698  tisíc, čím sa vývozy  priemyselných výrobkov zo

Slovenskej republiky stávajú konkurenčne schopnejšími.

 

     Súčasťou dohody je aj liberalizácia vzájomného agrárne-

ho obchodu medzi Slovenskou republikou a Lotyšskom. Vzhľadom

na  podobné  výrobno-klimatické  podmienky poľnohospodárskej

výroby  v  Lotyšsku,  ako  aj  indikovaného záujmu lotyšskej

strany  o  vstup  do  CEFTA,  sa  pri rokovaniach vychádzalo

z princípov  liberalizácie  agrárneho  obchodu  medzi štátmi

CEFTA a úrovne koncesií poskytnutých medzi Slovenskou repub-

likou a  Poľskou republikou v rámci  tejto liberalizácie. Do

úvahy sa  však vzali aj  obmedzené kvalitatívne a  kapacitné

možnosti agrárnej výroby a domáceho trhu v Lotyšsku a úroveň

výrobných nákladov agrárnej  výroby  neumožňujúcej lotyšským

výrobcom presadzovať sa na našom trhu.

 

     Liberalizácia agrárneho obchodu  spočíva v jednorazovom

znížení alebo  odstránení súčasných ciel  obidvoch strán pri

dodržaní záväzku nezvyšovať clo. Je to vyjadrené v prílohách

A - F protokolu II. Prílohy A - C sa viažu na dovoz z Lotyš-

ska a prílohy D - F na  vývoz  do  Lotyšska.  Prílohy  A a D

 predstavujú položky s nulovým clom a  prílohy B a E so zní-

ženým clom a prílohy C a  F výrobky, pri ktorých sa neuplat-

ňuje liberalizácia obchodu.

 

     S prihliadnutím  na citlivosť a  malý rozsah lotyšského

trhu  je vo  vybraných položkách  koncesia obmedzená kvótou.

Možno  konštatovať, že  podiel výrobkov,  na ktoré Slovenská

republika  dostala koncesie,  predstavuje zhruba  76 % nášho

vývozu v roku 1995. Dosah na štátny rozpočet je kladný, keď-

že pri exporte koncesovaných  výrobkov sa vytvára zvýhodnený

prístup na toto teritórium a  umožňuje to nárast domácej vý-

roby a následného exportu.  Všetky agrárne dovozy sa doteraz

realizovali pri nulovom cle,  pretože sa nepredpokladajú ne-

gatívne dosahy  na štátny rozpočet  zo zníženého výberu  cla

pri dovoze z Lotyšska.

 

     Dohoda  o  voľnom  obchode  medzi Slovenskou republikou

a Lotyšskou republikou je v  poradí štvrtou bilaterálnou do-

hodou a siedmou dohodou celkove, ktorou sa vytvára zóna voľ-

ného obchodu. Okrem nesporných  výhod a vytvorenia priestoru

na lepšie etablovanie sa  slovenských vývozcov najmä v prie-

myselných komoditách na lotyšskom trhu podpísaním a realizá-

ciou tejto dohody akcentuje Slovenská republika svoju podpo-

ru celoeurópskym a celosvetovým integračným tendenciám.

 

     V záujme  koordinovaného postupu voči  tretím krajinám,

ktorý vyplýva  zo Zmluvy o vytvorení  colnej únie medzi Slo-

venskou  republikou  a  Českou  republikou, všetky rokovania

o príprave dohody prebiehali na trojstrannom základe.

 

     Vážené pani poslankyne a  páni poslanci, odporúčam, aby

ste vyslovili  súhlas s Dohodou o  voľnom obchode medzi Slo-

venskou republikou a Lotyšskou republikou.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pán minister.

 

     Prosím  teraz spoločného  spravodajcu výborov  pána po-

slanca Petra Magvašiho, aby predniesol správu z prerokovania

všetkých troch návrhov vo výboroch.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážený pán minister hospodárstva,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovolím  si zlúčiť  správy, ktoré  boli pre  všetky tri

zmluvy do jednej, pretože sú identické a aj návrh uznesenia,

ktorý odporúčal výbor, je tiež identický.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi vládou Slovenskej

republiky a vládou Štátu Izrael,  ďalej Dohodou o voľnom ob-

chode medzi vládou Slovenskej republiky a Lotyšskou republi-

kou a  Dohodou o voľnom obchode  medzi vládou Slovenskej re-

publiky  a Estónskou  republikou pridelil  predseda Národnej

rady  Slovenskej republiky svojimi rozhodnutiami  číslo 1104

zo dňa 20. augusta 1996 a číslo 1114 zo dňa 26. augusta 1996

na prerokovanie  do 4. septembra  1996 Výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet  a menu, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky.

 

     Zároveň určil Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

pre  hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie  ako príslušný

pripraviť správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch,

a taktiež pripraviť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Všetky uvedené výbory prerokovali  návrhy v lehote, vy-

slovili s nimi súhlas a odporúčajú  Národnej rade Slovenskej

republiky podľa článku 86  písm. e) Ústavy Slovenskej repub-

liky vysloviť súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi vládou

Slovenskej  republiky a vládou Štátu Izrael, ďalej s Dohodou

o voľnom obchode medzi vládou  Slovenskej republiky a Lotyš-

skou republikou  a s Dohodou  o voľnom obchode  medzi vládou

Slovenskej republiky a Estónskou republikou.

 

     Odporúčajú prijať  uznesenie, ktoré znie:  Národná rada

Slovenskej  republiky  po  prerokovaní  návrhu na vyslovenie

súhlasu Národnej rady Slovenskej  republiky s Dohodou o voľ-

nom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu

Izrael, a potom Lotyšskou  republikou a Estónskou republikou

podľa článku 86 písm.  e) Ústavy Slovenskej republiky vyslo-

vuje súhlas s Dohodou o  voľnom obchode medzi vládou Sloven-

skej republiky a vládou Štátu  Izrael - osobitne to bude pre

Lotyšskú republiku a osobitne pre Estónsku republiku.

 

     Odporúčam, pán predseda, tieto dohody prijať jednotlivo

a jednotlivo prijať aj návrhy uznesenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem vám, pán poslanec.  Mojou povinnosťou je opýtať

sa  pána ministra,  či sa  chce vyjadriť  k rozprave. Zrejme

nie, pretože sme ju  nemali. Takisto pán spoločný spravodaj-

ca. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých uzneseniach.

 

     Najskôr budeme hlasovať o  návrhu uznesenia, ktorým Ná-

rodná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ús-

tavy Slovenskej republiky vyslovuje  súhlas s Dohodou o voľ-

nom obchode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Štátu

Izrael ako tlač 450.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali a  hneď hlasovali. Pán

spoločný spravodajca návrh odporúča...

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Odporúčam dohodu aj návrh uznesenia prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme navrhované uznesenie  schválili a

prijali.

 

     Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národ-

ná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy

Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o voľnom ob-

chode  medzi Slovenskou  republikou a  Estónskou republikou.

Máme to ako tlač 451.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca

odporúča...

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem  vysloviť konštatovanie,  že sme  návrh uznesenia

schválili.

 

     Ako posledné nám ostalo  hlasovanie o návrhu uznesenia,

ktorým  Národná rada  Slovenskej republiky  podľa článku  86

písm. e) Ústavy Slovenskej  republiky vyslovuje súhlas s Do-

hodou o voľnom obchode  medzi Slovenskou republikou a Lotyš-

skou republikou.  Je to tlač  452. Pán spoločný  spravodajca

navrhuje...

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Môžem konštatovať, že sme uznesenie prijali.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca, pán minister, aj pá-

ni poslanci a poslankyne. (Potlesk.)

 

     Môžeme pristúpiť k  t r i d s i a t e m u   p r v é m u

bodu programu, ktorým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Memorandom o  porozumení medzi vládou Slovenskej

republiky  a  vládou  Spojeného  kráľovstva  Veľkej Británie

a Severného Írska  týkajúceho sa podmienok  na rekognoskáciu

výcvikového priestoru a následného výcviku osádok vrtuľníkov

Ozbrojených síl  Spojeného kráľovstva Veľkej  Británie a Se-

verného Írska na území Slovenskej republiky.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač 459, vrátane  návrhu

uznesenia Národnej rady, a správu výborov ako tlač 459a.

 

 

     Z  poverenia vlády  tento návrh  uvedie minister obrany

pán Sitek. Prosím, aby sa ujal slova.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám vám na posúdenie materiál Ministerstva obra-

ny Slovenskej republiky - návrh Memoranda o porozumení medzi

vládou  Slovenskej republiky  a vládou  Spojeného kráľovstva

Veľkej Británie a Severného Írska týkajúceho sa podmienok na

rekognoskáciu  výcvikového  priestoru  a  následného výcviku

osádok vrtuľníkov Ozbrojených  síl Spojeného kráľovstva Veľ-

kej Británie a Severného  Írska na území Slovenskej republi-

ky.

 

     Vláda  Slovenskej republiky  uznesením číslo  513 z 23.

júla 1996  poverila predsedu vlády  predložiť predsedovi Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  Memorandum o porozumení

medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľov-

stva Veľkej Británie a Severného Írska týkajúceho sa podmie-

nok na rekognoskáciu výcvikového  priestoru a následného vý-

cviku osádok vrtuľníkov Ozbrojených síl Spojeného kráľovstva

Veľkej Británie a Severného Írska na území Slovenskej repub-

liky, ktoré bolo podpísané 7.  augusta 1996 v Bratislave, na

vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Podľa článku  86 písm. e) a  písm. i) Ústavy Slovenskej

republiky do  pôsobnosti Národnej rady  Slovenskej republiky

patrí pred ratifikáciou vysloviť súhlas s medzinárodnými po-

litickými  zmluvami,  medzinárodnými  hospodárskymi zmluvami

všeobecnej povahy, ako aj  s medzinárodnými zmluvami, na vy-

konanie ktorých  je potrebný zákon a  tiež rokovať o základ-

ných  otázkach vnútornej,  medzinárodnej, hospodárskej,  so-

ciálnej a inej politiky.

 

     Uvedený druh  aktivity dopĺňa rozvoj  programu Partner-

stvo za  mier na bilaterálnom základe  a zvyšuje efektívnosť

prípravy partnerských krajín v ich procese integrácie do Se-

veroatlantickej aliancie. Predmetom aktivít je rekognoskácia

priestoru  vrtuľníkmi Ozbrojených  síl Spojeného  kráľovstva

Veľkej Británie a Severného  Írska a oboznámenie pilotov Ar-

mády Slovenskej republiky so  skúsenosťami a metodickými po-

stupmi pri výcviku pilotov  a obsluhe špeciálnych prostried-

kov používaných na nočné lety v prízemných výškach.

 

     Rekognoskácia  predpokladaných   priestorov  na  výcvik

príslušníkov  letectva v  roku  1997  bola vykonaná  v dňoch

9. až 15. augusta 1996. Zúčastnilo sa na nej 11 príslušníkov

letectva  Spojeného kráľovstva  Veľkej Británie  a Severného

Írska s dvoma vrtuľníkmi. Na základe predbežných rokovaní sa

má  výcvik pilotov  uskutočniť v  trvaní 3-4  týždňov formou

kurzu a zúčastní  sa na ňom 50 až  60 pilotov. Celkový počet

príslušníkov  letectva Veľkej  Británie na  území Slovenskej

republiky dosiahne 125 osôb. Predpokladá sa, že do kurzu bu-

dú zaradení  i vybraní piloti  a inštruktori bojových  a do-

pravných  vrtuľníkov letectva  Armády Slovenskej  republiky.

Predbežný dátum  kurzu bol stanovený  na časové obdobie  jún

- september 1997, keď sú  najvhodnejšie podmienky na vykona-

nie výcviku  vzhľadom na množstvo zvyškového  svetla v noci.

Letové trasy uvedených letov  sú určené vo vymedzenom vzduš-

nom priestore, mimo chránených prírodných rezervácií, národ-

ných  parkov,  husto  obývaných  oblastí  a iných dôležitých

priemyselných a ekonomických centier.

 

     Náklady spojené s  aktivitami vyplývajúcimi z vykonáva-

nia tohto memoranda uhradia orgány Spojeného kráľovstva Veľ-

kej Británie a Severného Írska.

 

 

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     toto memorandum prehlbuje  bilaterálnu zmluvnú základňu

so  Spojeným kráľovstvom  Veľkej Británie  a Severného Írska

a rozširuje  obsah  spoločných  aktivít  v rámci spolupráce.

Z uvedených dôvodov vám odporúčam, aby ste s predloženým ná-

vrhom súhlasili.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem vám, pán minister.

 

     Ako spoločný spravodajca bol určený predseda výboru pán

Andrejčák. Prosím ho, aby  nás oboznámil s výsledkami prero-

kovania návrhu vo výboroch.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     zoznámim vás so spoločnou správou Ústavnoprávneho výbo-

ru Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre obranu a bezpečnosť a Zahraničného

výboru Národnej rady Slovenskej  republiky o výsledku prero-

kovania návrhu  na vyslovenie súhlasu  Národnej rady Sloven-

skej republiky  s Memorandom o porozumení  medzi vládou Slo-

venskej republiky a vládou  Spojeného kráľovstva Veľkej Bri-

tánie a Severného Írska týkajúceho sa podmienok na rekognos-

káciu výcvikového priestoru a  následného výcviku osádok vr-

tuľníkov Ozbrojených síl  Spojeného kráľovstva Veľkej Britá-

nie a Severného Írska na území Slovenskej republiky.

 

     Návrh  Memoranda o  porozumení medzi  vládou Slovenskej

republiky  a  vládou  Spojeného  kráľovstva  Veľkej Británie

a Severného Írska, týkajúceho  sa podmienok na rekognoskáciu

výcvikového priestoru a následného výcviku osádok vrtuľníkov

Ozbrojených síl  Spojeného kráľovstva Veľkej  Británie a Se-

verného Írska na území Slovenskej republiky pridelil predse-

da  Národnej  rady  Slovenskej  republiky svojím rozhodnutím

číslo 1103 zo dňa 15.  augusta tohto roku na prerokovanie do

4. septembra Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej

republiky,  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky pre

obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Zároveň určil  výbor pre obranu  a bezpečnosť ako  prí-

slušný pripraviť správu o výsledku prerokovania materiálu vo

výboroch a návrh na uznesenie.

 

     Všetky uvedené výbory prerokovali  návrh v lehote, pri-

čom Zahraničný výbor Národnej  rady Slovenskej republiky ne-

prijal uznesenie o výsledku prerokovania, pretože podľa § 48

ods.  1 zákona  Slovenskej národnej  rady číslo  44/1989 Zb.

o rokovacom  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení ne-

skorších predpisov nevyslovila s návrhom súhlas nadpolovičná

väčšina všetkých členov výboru.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bez-

pečnosť po prerokovaní návrhu vyslovili s ním súhlas a odpo-

rúčajú Národnej  rade Slovenskej republiky  rovnako vysloviť

súhlas s Memorandom o porozumení medzi vládou Slovenskej re-

publiky a vládou Spojeného  kráľovstva Veľkej Británie a Se-

verného Írska  týkajúceho sa podmienok  na rekognoskáciu vý-

cvikového priestoru  a následného výcviku  osádok vrtuľníkov

Ozbrojených síl  Spojeného kráľovstva Veľkej  Británie a Se-

verného Írska na území Slovenskej republiky.

 

     Návrh uznesenia, vážené poslankyne, vážení poslanci, je

súčasťou tlače 459, preto ho nebudem čítať a odporúčam uzne-

senie prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu s kon-

štatovaním, že  ani do tejto  rozpravy som doteraz  nedostal

žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa  pýtam, či sa chce niekto

prihlásiť do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Konštatujem, že nie, preto rozpravu končím. Pána minis-

tra sa musím opýtať, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie. Takis-

to pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť.

 

     Pristúpime k hlasovaniu a  budeme hlasovať o návrhu uz-

nesenia,  ktorým  Národná  rada  Slovenskej  republiky podľa

článku  86 písm.  e) Ústavy  Slovenskej republiky  vyslovuje

súhlas s Memorandom o porozumení medzi vládou Slovenskej re-

publiky a vládou Spojeného  kráľovstva Veľkej Británie a Se-

verného Írska  týkajúceho sa podmienok  na rekognoskáciu vý-

cvikového priestoru  a následného výcviku  osádok vrtuľníkov

Ozbrojených síl  Spojeného kráľovstva Veľkej  Británie a Se-

verného Írska na území Slovenskej republiky.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali  a hneď aj  hlasovali.

Pán spoločný spravodajca navrhuje...

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Navrhujem uznesenie schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Navrhuje, aby sme uznesenie prijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Môžem konštatovať,  že sme uvedené  uznesenie schválili

a prijali.

 

     Pristúpime k  t r i d s i a t e m u  d r u h é m u  bo-

du programu, ktorým je opäť návrh, a to

 

     návrh na  zmenu miesta uskutočnenia  medzinárodného vo-

jenského  cvičenia  v rámci  programu  Partnerstvo  za  mier

- COOPERATIVE KEYř96, ktoré sa  uskutoční na území Rumunskej

republiky.

 

     Návrh vlády ste dostali ako  tlač 478, v ktorej je pri-

pojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej  republiky návrh opäť uve-

die pán  minister Sitek. Prosím ho,  aby tento návrh predlo-

žil.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne a páni poslanci,

 

     predkladám vám na posúdenie materiál Ministerstva obra-

ny Slovenskej republiky - návrh na zmenu miesta uskutočnenia

medzinárodného vojenského cvičenia v rámci programu Partner-

stvo  za mier - COOPERATIVE  KEYř96, ktoré  sa  uskutoční na

území Rumunskej republiky v dňoch 14. až 19. októbra 1996.

 

     Vláda účasť na tomto  cvičení schválila uznesením číslo

576  z  27.  augusta  1996.  Medzinárodné  vojenské cvičenie

COOPERATIVE KEY'96 odsúhlasila vláda  Slovenskej republiky a

Národná rada Slovenskej republiky  na území Gréckej republi-

ky. Na  základe rozhodnutia velenia  NATO sa zmenilo  miesto

uskutočnenia cvičenia, ktoré sa uskutoční na území Rumunskej

republiky. Jeho cieľom  bude koordinácia materiálno-technic-

kého zabezpečenia a logistiky  letectva - riadenia leteckých

operácií  súvisiacich s  transportom a  prekládkou materiálu

z transportných lietadiel v  súvislosti s humanitnou pomocou

mnohonárodných síl  štátov NATO a  štátov participujúcich na

aktivitách v  rámci programu Partnerstvo  za mier. Z  Armády

Slovenskej  republiky sa  na výcvikovej  aktivite zúčastní 1

lietadlo AN12 a 12  príslušníkov Armády Slovenskej republiky

z oblasti logistického zabezpečenia leteckej operácie.

 

     Vážený pán  predseda, pani poslankyne  a páni poslanci,

odporúčam vám predkladaný návrh materiálu schváliť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  minister.

 

     Aj k tomuto bodu programu bol určený ako spoločný spra-

vodajca predseda  výboru pán Andrejčák.  Prosím ho, aby  nás

oboznámil s výsledkami prerokovania návrhu vo výboroch.

 

 

 

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť prerokoval návrh na zmenu uskutočnenia medziná-

rodného vojenského cvičenia v  rámci programu Partnerstvo za

mier - COOPERATIVE KEY'96,  ktoré sa  uskutoční na území Ru-

munskej republiky a

 

     a) súhlasí so zmenou  miesta konania medzinárodného vo-

jenského cvičenia COOPERATIVE KEY'96, ktoré  sa uskutoční na

území Rumunskej republiky,

 

     b) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť

súhlas s konaním medzinárodného vojenského cvičenia COOPERA-

TIVE KEY'96 na území Rumunskej republiky,

 

     c)  ukladá  predsedovi  výboru  predložiť Národnej rade

Slovenskej  republiky správu  o výsledku  jeho prerokovania.

Určuje Imricha  Andrejčáka, predsedu  výboru, za spravodajcu

výboru Národnej rady, ktorý prerokoval predložený návrh.

 

     Dovoľte, aby som vám návrh uznesenia prečítal.

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     pozmeňuje svoje  uznesenie z 27. marca  1996 číslo 323,

ktorým podľa článku 86  písm. l) Ústavy Slovenskej republiky

vyslovila súhlas  s vyslaním príslušníkov  Armády Slovenskej

republiky mimo  územia Slovenskej republiky  za účelom usku-

točnenia  spoločných  vojenských  cvičení  v  rámci programu

Partnerstvo za mier a bilaterálnej spolupráce Armády Sloven-

skej republiky v roku 1996  tak, že súhlasí so zmenou miesta

medzinárodného vojenského cvičenia v rámci programu Partner-

stvo za mier - COOPERATIVE KEY'96, ktoré sa namiesto v Gréc-

kej republike uskutoční na  území Rumunskej republiky.

 

     Tento návrh uznesenia odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Andrejčákovi.

 

     Pýtam sa, či má niekto otázky k uvedenému návrhu.

 

     (Nikto.)

 

     Budeme  hlasovať o  návrhu uznesenia,  tak ako  ho máte

uvedený v  tlači číslo 478. Prosím,  aby sme sa prezentovali

a hneď  hlasovali. Pán  spoločný spravodajca  odporúča návrh

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, ďalej budeme

pokračovať s mojím zbožným  prianím, aby sme takto prijímali

aj ostatné návrhy v pohode, zhode a v dobrej vôli.

 

 

 

 

     Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návr-

hu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení

a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo  41/1994

Z. z. a o zmenách názvov niektorých vysokých škôl.

 

     Do  rozpravy mám  prihlásených ešte  6 pánov  poslancov

a poslankýň. Ako prvý je prihlásený pán poslanec Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená pani ministerka,

     vážená Národná rada,

     kolegyne poslankyne,

     kolegovia poslanci,

 

     dovoľte mi  vyjadriť svoj názor na návrh pána  poslanca

Urbana k zmene sídla Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika z Ko-

šíc do Prešova.

 

     V prvom  rade chcem opraviť  názor vyslovený pánom  po-

slancom Mikloškom,  že návrh je len  záležitosť pána Urbana.

Naopak, pán Urban len predniesol  návrh, ktorý v Prešove do-

zrieval takmer štyri roky. Tento názor si osvojil a podporu-

je aj  primátor mesta Prešov, ktorý  bol zvolený za Kresťan-

skodemokratické hnutie, podporujú ho samosprávne orgány mes-

ta, kde je väčšina  poslancov za Kresťanskodemokratické hnu-

tie, a osvojil som si tento názor aj ja.

 

     Rovnako by som chcel zaujať stanovisko k vystúpeniu pá-

na  poslanca  Haracha.  Ak  prehodnocujem  jeho  vystúpenie,

vychádza mi  vlastne, že odkazuje Prešovčanom,  aby boli tr-

pezliví a statoční a niekedy  po roku 2000 sa naplní projekt

na zriadenie samostatnej vysokej školy technického zamerania

pre technológie špecializované na textilný a obuvnícky prie-

mysel. Naozaj je to projekt na niekoľko rokov.

 

     Univerzita  Pavla  Jozefa  Šafárika  je vysokou školou,

ktorá v  Slovenskej republike aj v  zahraničí je veľmi známa

dobrou úrovňou štúdia a šíri dobré meno slovenského vysokého

školstva aj na medzinárodnej úrovni. Na týchto úspechoch, na

medzinárodnom uznaní, na úrovni  kvality štúdia sa podieľali

aj podieľajú  fakulty sídliace v Košiciach,  aj fakulty síd-

liace  v  Prešove,  ale  predovšetkým  ľudia, veľmi významné

osobnosti, ktorí na fakultách  desiatky rokov pôsobili alebo

pôsobia.

 

     Je veľmi  otázne, do akej  miery bude mať  dosah presun

sídla rektorátu  univerzity z Košíc  do Prešova na  zníženie

doterajšej práce Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika a jej fa-

kúlt. Naozaj  až taký katastrofický, ako  tu odznelo? A čím?

Veď  už dnes  sú v  Prešove pre  rektorát vytvorené dôstojné

priestorové podmienky v historicky  významnom objekte v cen-

tre mesta.  Prešov nie je žiadnym  periférnym mestom, ako tu

odznelo, ale je to mesto s bohatou a slávnou históriou v ob-

lasti  školstva, spojenou  s prešovským  evanjelickým gymná-

ziom, ktoré vzniklo už v  17. storočí. Presunom sídla sa ne-

zmenia  vzťahy rektorátu  k existujúcim  fakultám, nenastanú

zmeny  na fakultách,  nedôjde k  presunu študentov,  nemusia

nastať ani výraznejšie organizačné zmeny alebo zmeny organi-

začnej  štruktúry a  už vôbec  nie prerušenie medzinárodných

kontaktov či iné takéto strašidelné scenáre.

 

     Značka dobrej kvality  Univerzity Pavla Jozefa Šafárika

v Prešove nie je daná sídlom  univerzity v Košiciach, ale je

deklarovaná záslužnou prácou  pedagogického a vedeckého zbo-

ru, pedagógov,  akademických funkcionárov v  obidvoch histo-

rických mestách, ktoré sú významnými východoslovenskými cen-

trami vysokého školstva.

 

     Charakter vysokej  školy určuje názov  školy a študijné

plány, nie  sídlo. Dnes sú mestá  Košice aj Prešov krajskými

sídlami a ich poloha v dlhodobom výhľade vytvára predpoklady

jednej  veľkej  sídelno-priemyselnej  aglomerácie.  Mestá sú

spojené  diaľnicou. Čo  sa také  mimoriadne stane?  Preto si

myslím, že  navrhovaná zmena sídla v  ničom neovplyvní a ne-

zníži  súčasné postavenie  univerzity ani  na Slovensku, ani

v zahraničí. Aj táto zmena bez  ohľadu na to, čím je vyvola-

ná,  môže byť  prirodzená a  vôbec nemusí  narušiť stabilitu

univerzity a zamedziť jej rozvoj. Všetko je len otázka, akou

optikou sa na tento návrh  pozeráme. Veď z pohľadu historic-

kého univerzita vznikla zlúčením filozofickej fakulty v Pre-

šove a lekárskej fakulty v  Košiciach a začala sa písať spo-

ločná história školským rokom  1959/60. Počas ďalších desať-

ročí sa univerzita aj fakulty rozvíjali v obidvoch mestách.

 

     O zriadení univerzity so sídlom v Prešove sa intenzívne

hovorí takmer štyri roky, nie je to záležitosť od mája minu-

lého roku,  a posledné dva roky  v celkom konkrétnej podobe,

to znamená formou osamostatnenia fakúlt sídliacich v Prešove

alebo touto - nazvem ju administratívnou zmenou - sídla rek-

torátu z Košíc do Prešova. Nič podstatné sa touto zmenou ne-

naruší, nič sa nebúra, nič sa neznehodnocuje a nič sa nezne-

važuje.

 

     Význam univerzity je bezprostredne spätý s odkazom Pav-

la Jozefa Šafárika, s  prácou významných pedagogických a ve-

deckých  pracovníkov, profesorov, docentov,  a nie so sídlom

univerzity,  aj  keď  Košice  ako východoslovenskú metropolu

uznávam  a rovnako  uznávam  jej  výrazný podiel  na rozvoji

východného  Slovenska. Touto  zmenou sa  význam Košíc nijako

nezníži, veď je  to mesto, kde sídlia iné  vysoké školy, kde

sídlia významné inštitúcie a mesto je doceňované aj v legis-

latívnom  postavení, aj  reálnou politikou  vlády Slovenskej

republiky.

 

     Dosah tohto rozhodnutia  na ekonomiku univerzity, odraz

na rozvojové programy univerzity  a jednotlivé fakulty možno

postaviť do polohy pre aj proti. Každá analýza môže podporo-

vať, alebo zamietať  tento návrh,  závisí len  od toho,  kto

a s akým úmyslom  či cieľom  túto analýzu zadáva alebo vyko-

náva. Pravdou je, že čas dozrel, pociťujú to aj predstavite-

lia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a treba sa vážne zaobe-

rať existenciou univerzity v  Prešove v reálnej podobe. Ško-

da, že ústretovosť pre takýto budúci vývoj pociťujeme v Pre-

šove len  v posledných týždňoch, možno  až pod tlakom vývoja

udalostí, ale aj to je dobre.

 

     Nezazlievajte Prešovčanom  a okoliu, že  chcú mať sídlo

univerzity. Veď sú tu aj snahy iných krajských  sídel - Nit-

ry, Banskej  Bystrice, Trnavy. Pokladám to  za celkom priro-

dzené. Láska k mestu, v  ktorom žijeme, je vlastnosť kladná,

ktorú hodno  pestovať, ale všetko  s určitou mierou. Mať rád

vlastné mesto ešte neznamená  inými mestami pohŕdať. Adresu-

jem to vám, páni poslanci, ktorí ste tu v súvislosti s pred-

loženým  návrhom  nafukovali  bublinu  takmer  s  tragickými

dôsledkami.  Obidve významné  východoslovenské mestá  Košice

a Prešov sú  doslova odsúdené na  úzku spoluprácu. Nikto  si

neželá nezdravú a škodlivú  rivalitu, akej sme boli svedkami

pri rozhodovaní o okresných sídlach v období prípravy nového

územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky.

 

     Každá zmena spôsobuje niekomu  nadšenie a radosť, inému

sklamanie a bolesť. Nič nové  bez obete na svet neprichádza.

Preto súhlasím  s výzvou, aby bol  ďalší postup rozumný, bez

emócií. Ale jedno treba veľmi zreteľne povedať - neodďaľujme

rozhodnutie, pretože vzťahy medzi  fakultami sú už narušené.

Nenahovárajme si, že  je všetko v poriadku. Ťažko  sa vo mne

formovalo konečné  stanovisko, ale dnes  podporím návrh pána

Urbana.  Ak ho  nepodporí väčšina  poslancov, tu  prítomných

v Národnej rade, potom vás prosím, aby sme spoločne podpori-

li návrh uznesenia, ktorý predniesol pán poslanec Rosival.

 

     Na záver k akciám, ktoré sú sprievodným znakom pri rie-

šení problémov  vysokého školstva, hlavne  k postupom akade-

mických senátov a akademickej  obce: Len pred niekoľkými me-

siacmi sme boli svedkami a niektorí poslanci, ktorí boli za-

interesovaní do riešenia problému, ktorý súvisel  so vzťahom

Technickej univerzity v Košiciach a Fakulty odborných štúdií

v Prešove aj  s jej legislatívnym riešením.  Vtedy zo strany

Košíc bola  vznesená veľká kritika, že  pri riešení problému

boli zneužití študenti a celá akademická obec fakulty odbor-

ných štúdií. A  pritom išlo o presun študentov  z Prešova do

Košíc,  o presun,  ktorý sa  osobne a  bezprostredne dotýkal

mnohých  študentov. V tomto prípade k presunu  študentov ne-

dochádza a v Košiciach sa organizujú takzvané rozšírené aka-

demické senáty. A my tieto  postupy v tomto prípade oceňuje-

me.

 

     To je môj názor, prosím, nezazlievajte  mi ho, každý sa

na vec pozerá z iného uhla  pohľadu. Prosím, aby ste sa pri-

klonili k návrhu pána poslanca Urbana.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej  je do rozpravy prihlásený

pán poslanec Kanis a pripraví sa pani poslankyňa Garajová.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     neviem, koľkí z vás boli vtedy v parlamente vo Federál-

nom zhromaždení,  keď sa prijímal  zákon číslo 172/1990  Zb.

Veľmi dobre si pamätám na to ovzdušie, v ktorom sa tento zá-

kon prijímal. Nepochybne bol súčasťou vtedajšieho napredova-

nia revolúcie a veľkých kvalitatívnych hospodárskych a poli-

tických zmien. Tento duch sa  prejavil aj v obsahu tohto zá-

kona. Nie je sporné - a  treba to hodnotiť ako skutočne his-

torický výdobytok  revolúcie a tých  čias -, že  tento zákon

nebývalým spôsobom adekvátne  demokratickým pomerom obsiahol

nové akademické slobody v živote vysokých škôl. Pravda, tre-

ba vidieť, že tí, ktorí mali hlavné slovo pri prijímaní toh-

to zákona,  sa nezbavili niektorých  zjednodušených pohľadov

na veci a tieto zjednodušené pohľady sa odrazili aj v zruše-

ní titulov doktor v jednotlivých odboroch.

 

     Hovorím to len  preto, že zrejme pre mnohých  to nie je

to najdôležitejšie, čo sa týka  novely tohto zákona, ale ako

absolvent vysokej školy v starom režime a ako absolvent dru-

hej vysokej školy v novom  režime môžem porovnávať aj význam

titulov predtým a teraz. Treba povedať, že v niektorých pro-

fesiách sa  zrušením titulov doktor dostali  tí ľudia, ktorí

vykonávajú profesiu s titulom magister, do horšieho postave-

nia ako tí, ktorí majú  titul doktor. Je to najmä v právnic-

kých profesiách a je to úplne viditeľné.

 

     Myslím si, že stredoeurópska kultúra týkajúca sa týchto

titulov je  predsa len troška  iná ako kultúra  v iných čas-

tiach Európy alebo sveta. Zdá sa mi, že navrátenie sa k tej-

to stredoeurópskej  tradícii je veľkým  plusom tejto novely.

Hovorím to s vedomím, že niekoľko ročníkov, ktorí absolvova-

li štúdium  na vysokých školách  farmaceutického alebo práv-

nického charakteru bez titulu,  mali tento handicap, pretože

zákon neumožňoval, aby absolventi týchto fakúlt vôbec získa-

li titul doktora. Čiže, toto riešenie v novele vítam.

 

     Vážená  Národná rada,  zrejme  aj  vy ste  mali viacero

skúseností s tým, že ak  sa v pripomienkovom konaní neuplat-

ňujú niektoré  pripomienky a nedostali  sa priamo do  návrhu

noviel,  je  veľmi  problematické  dávať  potom  pripomienky

k pripomienkam. Je  to v prípade, ak  v návrhu novely zákona

neboli napríklad obsiahnuté riešenia  týkajúce sa vojenského

vysokého školstva a policajnej vysokej školy.

 

     Preto som, žiaľ, v takej  situácii, že musím dávať isté

pripomienky  vlastne k  pripomienkam, ktoré  si osvojil  pán

spravodajca  napríklad v znení § 30. Mal by  som viacero vý-

hrad k  obsahu tohto  paragrafu, či  niektoré veci, niektoré

odseky, písmená  majú vôbec byť v  zákone, či nestačí štatút

príslušného  ministerstva  alebo  štatút  príslušnej vysokej

školy. Nechám  to bokom, lebo som  si vedomý, že sa  to nedá

zmeniť. Ale predsa by som  pána spravodajcu upozornil na inú

vec, práve preto, že ide o podobnú problematiku na vojenskej

vysokej škole, tak ako aj na policajnej vysokej škole, a bo-

lo by dobré, aby ich riešenie bolo - až na názvy škôl - rov-

naké. Ide  o § 30  ods. 1 písm.  b), kde si  pán spravodajca

osvojil pripomienku, ktorá znie: "Návrh na vymenovanie alebo

odvolanie rektora z profesorov  alebo docentov vojenskej vy-

sokej školy predkladá  prezidentovi Slovenskej republiky mi-

nister obrany."

 

     Keďže v návrhu § 31 ods.  1 písm. b), ktorý sa týka po-

licajnej vysokej školy, je "na návrh policajnej vysokej ško-

ly", myslím si, že aj v tomto prípade by písmeno b) malo byť

pozmenené tým,  že sa tam vloží  "na návrh vojenskej vysokej

školy".

 

     Prosím, pán spravodajca, ak by ste si osvojili, prebra-

li a doplnili toto písmeno, myslím si, že by to bolo vhodné,

pretože  vznikne  rozdielne  riešenie  na  policajnej  škole

a rozdielne riešenie na vysokej  vojenskej škole. Bol by som

za to,  aby z hľadiska  čistoty  formulácií bola  formulácia

týkajúca sa týchto činností  rovnaká aj v prípade policajnej

školy a vysokej vojenskej školy. Myslím si, že je to formál-

na záležitosť. Dávam to ako  návrh. Ak to nezoberiete, nemám

právo dávať návrh k vašim  pripomienkam a nechcem dávať celý

trojstranový návrh, ktorý aj tak zrejme vybavíte jedným spo-

ločným hlasovaním. Takže, som v tomto zmysle realista.

 

     Ďalší môj  pozmeňujúci návrh sa  týka bodu 62  vládneho

návrhu, kde  je zoznam jednotlivých vysokých  škôl. Dnes Vo-

jenská akadémia v Liptovskom Mikuláši používa názov Vojenská

akadémia  Slovenského  národného  povstania.  V tomto súpise

názvu škôl to vypadlo, hoci všetky pečiatky aj vlastne všet-

ky  označenia tejto  vysokej školy  znejú: Vojenská akadémia

Slovenského národného povstania v Liptovskom Mikuláši. Došlo

k tomu, že v istej momentálnej situácii sa presadili zákony,

ktoré tento názov vypúšťali, a na základe rozkazu prezidenta

republiky sa to používa tak,  ako som povedal. Preto môj ná-

vrh k  bodu 62 vládneho  návrhu znie, aby  sa názov Vojenská

akadémia v  Liptovskom Mikuláši zmenil  na Vojenská akadémia

Slovenského národného povstania v Liptovskom Mikuláši.

 

     A napokon pripomienka  k bodu 54. Ide o  § 34, o ktorom

sa veľa diskutuje. Domnievam sa, že treba rešpektovať to, čo

napísali  experti  z   legislatívneho  odboru  v  informácii

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákona číslo 172/1990 Zb. o vysokých

školách v  znení neskorších predpisov, tlač  472. Treba reš-

pektovať  ich konštatovanie,  že občan  nemá šancu  napadnúť

právoplatné  rozhodnutie o  svojom neprijatí  na štúdium, aj

keby bol presvedčený, že v  tomto konaní bol porušený zákon,

a to je dôležité, pretože zákon mu na to nedáva nijaké práv-

ne prostriedky, citujem: "Tvrdenie,  že občan má možnosť do-

máhať sa nápravy opravy  správneho rozhodnutia na všeobecnom

súde, nie  je odôvodnené, pretože  podľa § 250l  Občianskeho

súdneho poriadku  súdy rozhodujú len  o neprávoplatných roz-

hodnutiach správnych  orgánov, ak takéto  rozhodovania zákon

výslovne zveruje súdom."

 

     Čiže, je to objektívny problém, ktorý by sa mal riešiť.

Podľa môjho názoru ten návrh, ako sa to má riešiť vo vládnom

návrhu novely vysokoškolského zákona, nie je dobrý. Chcel by

som  upozorniť  aj  na  to,  o  čom hovorila pani poslankyňa

Kolláriková.  Áno, rešpektujeme,  že občan  má zaručené isté

práva ústavou, ale, vážená  Národná rada, treba si uvedomiť,

že tieto  práva sú v deklaratívnej  podobe. Právo na vzdela-

nie, právo na prácu a  ďalšie podobné práva sa stali predme-

tom veľkej diskusie už pri tvorení ústavy. Sú to práva, kto-

ré vyjadrujú skôr isté hodnoty, ku ktorým má spoločnosť ten-

dovať, ale  nedávajú právnu istotu ich  naplnenia a nedávajú

ani právny mechanizmus na  ich zabezpečenie. Medzi ústavnými

právnikmi bol veľký spor o tom, aký má vlastne  zmysel dávať

tieto práva  do ústavy. Považujem  za vhodné, že  sa v znení

slovenskej ústavy rozhodlo, aby  tam boli tieto práva vyjad-

rené, ale zároveň musíme  rešpektovať istú limitu ich reali-

zácie a ich nároku.

 

     Preto, ak sa tu rozvíjal názor o tom,  že je to ústavné

právo občana,  a teda neprijatie na  vysokú školu je zásahom

do napĺňania týchto práv  garantovaných ústavou, treba pove-

dať, že  prvý zásah do naplnenia  tohto práva sa uskutočňuje

stanovením čísel  ľudí, ktorí by mali  byť prijatí na vysoké

školy. Ak sa stanoví, že bude prijatá, dajme tomu, iba jedna

desatina prihlásených, tak deväť  desatín vlastne nebude mať

šancu realizovať svoje právo  na vzdelanie vo svojej podobe.

A potom  sa  pýtam:  Každý  z  týchto  sa  môže  obrátiť zas

v správnom konaní na to, na  základe čoho bolo deväť desatín

alebo 90 % ukrátených o  možnosť  byť prijatý?  Čiže problém

sa nezačína tým, či bol niekto prijatý alebo neprijatý, pre-

tože rozhodovanie v tomto prípade  je rozhodovanie o tom, či

splnil  pravidlá hry.  A  splnenie  pravidiel hry  je, podľa

môjho názoru, niečo iné.

 

     Preto  aby som  rešpektoval problém,  ktorý tu  je a na

ktorý upozornila informácia legislatívneho odboru, navrhujem

takýto pozmeňujúci návrh k § 34, k bodu 54:

 

     § 34: "Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou rozhodovania

o štipendiu a o vylúčení zo štúdia a rozhodovania v prípade,

v ktorom  bol porušený  zákon. O  odvolaní proti rozhodnutiu

dekana rozhoduje rektor, o odvolaní proti rozhodnutiu rekto-

ra  vysokej školy,  ktorý sa  nečlení na  fakulty, rozhoduje

akademický senát."

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Nech sa  páči, pani poslankyňa

Garajová a po nej pán poslanec Mikulka.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážená pani ministerka,

     vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     niektorí moji  predrečníci i členovia  akademickej obce

tvrdia, že predložená novela  vysokoškolského zákona je kon-

cipovaná nedemokraticky a obmedzuje autonómnosť a akademické

slobody vysokých škôl, že Slovensko sa vzdiali od európskych

zvyklostí a noriem.

 

     Ukážme si  teda na niekoľkých príkladoch,  ako sa jedna

z najspornejších oblastí, a  to kompetencie štátu, formuluje

v legislatíve Nemecka, Rakúska a Holandska, o demokratickos-

ti ktorých sa u nás pochybovať nezvykne.

 

     Štátne orgány Spolkovej  krajiny Nemecko vykonávajú nad

činnosťou vysokých škôl priamy právny dozor. Tam, kde vysoké

školy preberajú štátne úlohy,  predovšetkým v oblasti perso-

nalistiky, hospodárskej správy,  správy rozpočtu a financií,

sa predpokladá rozsiahly právny  dozor. Štátne orgány schva-

ľujú aj skúšobné poriadky i  základné poriadky, ktoré si vy-

soké školy stanovujú.

 

     Zo zákona jestvuje v Rakúsku kuratórium, ktoré je štát-

nym orgánom  a podlieha dozoru  ministra pre vedu  a výskum.

Úlohou  tohto kuratória  je napríklad  zriaďovať a rozpúšťať

študijné  zariadenia na  jednotlivých fakultách,  rozdeľovať

finančné prostriedky z  financií pridelených univerzitám mi-

nistrom, vydávať smernice na vyhodnotenie výsledkov vyučova-

nia,  vykonávať všeobecnú  koordináciu univerzít  pri plnení

ich úloh vo vyučovaní a  výskume. Kuratórium v Rakúsku má 11

členov. Týchto 11 členov vymenúva minister. Troch na základe

návrhu  parlamentu, dvoch  - upozorňujem len dvoch z 11 - na

základe návrhu konferencie rektorov, dvoch na základe návrhu

členov rady  pre hospodárske a  sociálne otázky a  len dvoch

podľa vlastnej úvahy.

 

     V Holandsku  jestvuje odvolací súd  menovaný kráľovským

dekrétom, ktorý môže meniť  alebo anulovať rozhodnutia vyso-

koškolských orgánov. Rozhoduje napríklad o odvolaniach súvi-

siacich s voľbami univerzitných  orgánov, o sťažnostiach pri

neprijatí študentov  a podobne. Okrem  toho jestvujú univer-

zitné  odvolacie rady  a veľké  právomoci majú  v odvolacích

a opravných konaniach výkonné výbory  univerzít, kde je rek-

tor  a dvaja  členovia menovaní  kráľovským dekrétom. Hlavný

dohľad  nad vysokoškolským  vzdelávaním v  Holandsku má však

ministerstvo školstva a vedy. V jeho právomoci ho zabezpeču-

je školský inšpektorát, ktorého poslaním je napríklad zozna-

movať sa  so stavom vysokých  škôl aj tým,  že vysokoškolské

inštitúcie  navštevuje, monitoruje  dodržiavanie vysokoškol-

skej legislatívy  a z nej  vyplývajúce smernice a  predpisy,

zoznamuje  sa so  stavom vysokých  škôl, oboznamuje ministra

a podáva akékoľvek návrhy, ktoré  považuje v záujme vysokých

škôl  za potrebné.  Minister môže  vysokoškolskej inštitúcii

odoprieť  právo zaviesť  nový  študijný  program  alebo môže

jestvujúci zrušiť, napríklad vtedy, keď je kvalita vzdeláva-

nia v ňom viac rokov neuspokojivá  alebo ho už nemožno pova-

žovať za vhodnú súčasť  vysokoškolského vzdelávania ako cel-

ku. Zákon ministrovi určuje,  kedy nemôže prijať rozhodnutia

bez predchádzajúcej konzultácie  so správou inštitúcií, kto-

rých sa bude rozhodnutie týkať. Ide najmä o personálnu poli-

tiku, financovanie inštitúcií, stanovenie počtu prijímaných,

vydávanie vysvedčení a podobne.

 

     Dovoľte,  aby  som  ešte  spomenula vysokoškolský zákon

v Maďarsku  - budem  ho rozoberať  podrobnejšie, pretože je,

podľa  môjho názoru,  oveľa  prísnejší  v porovnaní  s našou

predloženou novelou zákona.

 

     Národné zhromaždenie v Maďarskej republike zákonom sta-

novuje  plán rozvoja  vysokoškolského vzdelávania,  v zákone

o štátnom rozpočte určuje rozvoj vysokoškolského vzdelávania

na príslušný rok a rozpočet na jeho činnosť, zriaďuje a ruší

vysokoškolské inštitúcie, uznáva a ruší neštátne vysokoškol-

ské inštitúcie.

 

     Vláda v rámci svojich úloh súvisiacich s vysokoškolským

vzdelávaním, okrem iného,  v štátnych vysokoškolských inšti-

túciách schvaľuje vznik a  zrušenie fakúlt, stanovuje kvali-

fikačné  požiadavky  na základné  vysokoškolské  vzdelávanie

a na ďalšiu  odbornú prípravu, dáva  súhlas na vznik  a ruší

vytvorenie nových študijných odborov, určuje pravidlá dokto-

randského štúdia, pravidlá  konania pri udeľovaní doktorskej

hodnosti, práva  a povinnosti účastníkov  doktorandskej prí-

pravy a  práva a povinnosti doktorov.  Určuje všeobecné pra-

vidlá habilitačného  konania, určuje všeobecné  pravidlá pre

činnosť rady  vysokoškolského vzdelávania a vedy  a pre čin-

nosť  akreditačnej  komisie.  Vláda  ďalej  stanovuje systém

štátnej  podpory  študentov,  reguluje  zakladanie,  rušenie

a činnosť vysokoškolských  inštitúcií. Predseda vlády  má vo

vzťahu  k vysokým  školám okrem  iného kompetenciu vymenúvať

a odvolávať členov  rady vysokoškolského vzdelávania  a vedy

a členov akreditačnej komisie. Ďalej v štátnej vysokej škole

poverovať a  uvoľňovať, v neštátnej  potvrdzovať vysokoškol-

ského riaditeľa. V Maďarsku vysoká škola neznamená univerzi-

ta a riaditeľ je ekvivalent rektora.

 

     Minister osvety  a školstva Maďarskej  republiky  okrem

iného  kontroluje dodržiavanie zákonnosti vo vysokoškolských

inštitúciách a môže zrušiť  také pravidlá alebo rozhodnutia,

ktoré sú v rozpore s  právnymi predpismi. V tomto prípade sú

jeho rozhodnutia súdne napadnuteľné. Minister osvety a škol-

stva v Maďarsku schvaľuje  otvorenie študijného odboru v zá-

kladnom  vysokoškolskom  vzdelávaní,  kontroluje efektívnosť

a oprávnenosť  využívania  štátnych  prostriedkov,  povoľuje

zahraničným vysokoškolským inštitúciám  činnosť na území Ma-

ďarska.

 

     Vážené dámy a páni, mohla  by som pokračovať a porovná-

vať  platné vysokoškolské  zákony v  Dánsku, vo  Francúzsku,

v Slovinsku i v Taliansku, mohla by som porovnávať akademic-

ké slobody, právomoci, dozor štátu, správne konanie a podob-

ne,  ale myslím  si, že  to, čo  som povedala, na porovnanie

stačí. Nevidí  sa mi, že  by sa vysokoškolské  zákonodarstvo

uvedených štátov pokúšalo dostať do  Európy cez Kubu, ako to

ktosi sarkasticky povedal o  navrhovateľoch našej novely vy-

sokoškolského zákona.

 

     Ak ste ma, vážení kolegovia, pozorne počúvali, mali ste

možnosť porovnať náš návrh  novely so znením zahraničnej le-

gislatívy a máte v  podstate dve možnosti. Môžete pochybovať

o demokratickosti  vysokoškolskej legislatívy  v spomínaných

štátoch, alebo si uvedomiť priehľadnú snahu o spolitizovanie

tejto novely zákona. Myslím si, že  by sme sa mali poučiť zo

znenia európskych vysokoškolských  zákonov, ale predovšetkým

zo skúseností  s ich uplatňovaním. Som  presvedčená, že štát

musí byť zodpovedný i za dianie na vysokých školách.

 

     Vysoké  školy na  Slovensku nemajú  a nebudú  mať menej

autonómne  postavenie ako  v iných  právne vyspelých štátoch

a do akademických  slobôd novela nijako  nezasahuje. Nemožno

si totiž zamieňať pojmy  "akademická sloboda" a "autonómnosť

vysokých škôl", ako sa to  často robí. Akademická sloboda sa

vzťahuje na prácu vysokých škôl a nie na vzťah štátu k nim.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni. Kým budeme pokračovať vystúpe-

niami v rozprave, s faktickou  poznámkou sa hlási pán posla-

nec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcel by som len pani  kolegyni trošku spresniť jej vý-

rok ohľadne  kuratória v holandskom  zákone. Toto kuratórium

je tzv.  intermediárny orgán, ktorý rozhoduje  vo svojom od-

bornom grémiu napríklad o financovaní vysokých škôl, tak ako

to správne uviedla. U  nás takýmto intermediárnym orgánom je

Rada vysokých  škôl, ktorá zďaleka  nemá také právomoci  ako

toto kuratórium, to iste pani  kolegyňa prizná. Takže ak ho-

voríme o  týchto intermediárnych orgánoch,  tie sú prakticky

vo všetkých krajinách Európy, vo  Veľkej Británii je to rada

pre financovanie vysokých škôl, ktorá rozhoduje priamo.

 

     Čo sa týka počtov študentov v holandskom zákone, ten je

daný tzv. študentským ekvivalentom, čo je minimálna finančná

čiastka, ktorú  štát vyčleňuje na  štúdium jedného študenta.

Takže práve cez financovanie je možné potom ovplyvňovať poč-

ty študentov, čo je  prirodzeným mechanizmom, akým minister-

stvo môže postupovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

 

     Rád by  som tiež reagoval  na predchádzajúce vystúpenie

kolegyne Garajovej.  Medzitým, ako vystupovala, dámy a páni,

som  si robil  takú dvojstĺpcovú  tabuľku, v  ktorej som  si

stručne poznamenával  to, čo citovala  ako prednosti zákonov

jednotlivých krajín, a na pravej strane v tom  stĺpci som si

písal, ako je to vlastne v zákone číslo 172 u nás, v aktuál-

nom vysokoškolskom zákone, a, povedzme, v navrhovanej novele

alebo v pripomienkach Rady vysokých škôl a podobne.

 

     Pani kolegyňa, Nemecko - rozsiahly  štátny dozor, meno-

vali ste  napríklad financie a  dokumenty, interné dokumenty

vysokých škôl. Slovensko - z hľadiska financií  vysoké školy

jasné rozpočtové organizácie,  pravidlá hry založené zákonom

o rozpočte, zákonom  o rozpočtových pravidlách  a vnútornými

smernicami  ministerstva školstva.  Dokumenty vysokých  škôl

v Nemecku, to  je registrácia štatútu vysokej  školy na Slo-

vensku.

 

     Rakúsko - kuratórium, detto. Prosím, čo bráni minister-

stvu školstva, tak ako sme sa o to pokúsili v roku 1994, aby

bolo  vytvorené kolégium  ministra,  v  ktorom by  boli isté

kreslá akože zastupiteľské, a toto kolégium ministra by bolo

silným poradným orgánom a  robilo by dialógový, premosťovací

systém, ktorý tak strašne chýba  teraz v dialógu medzi štát-

nou správou a akademickou obcou? Najmä tam sú tie problémy.

 

     K  Holandsku  sa  vyjadril  pán  poslanec Švec, nebudem

o tom hovoriť.

 

     V Maďarsku som našiel jediný  rozdiel v porovnaní s na-

ším zákonom, to je však na  širšiu diskusiu o situácii v ma-

ďarskom školstve, to je ustanovovanie fakúlt vládou. Tak ako

ste  ho vy  zjednodušene podali,  to vyzerá,  ako keby vláda

v pondelok fakultu ustanovila, a keď chce, v utorok ju zruší.

Celý ten proces, keď si  prečítate pozorne zákon, ako je de-

finovaný - dôvodovú správu tohto zákona - je oveľa kompliko-

vanejší a kompetencie  vysokých škôl, minimálne vyjadrovacie

sa k takémuto zriaďovaniu fakúlt, sú veľmi vysoké.

 

     Dámy a  páni, problém nie je  v tom, že by  táto novela

atakovala autonómiu z hľadiska slobody vedeckého bádania...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte 30 sekúnd.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     ...ona atakuje  autonómiu z hľadiska toho,  čo majú mať

samosprávne inštitúcie, a teraz je  jedno, či pôjde o vysoké

školy, alebo o pôdohospodárske  družstvá, alebo  o čokoľvek,

t. j. právo rozhodovať o svojich výsostných veciach. V tomto

novela  nie je  dobrá, a  keď chcete,  v tomto sa, žiaľbohu,

spolitizovala.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne,  pán  poslanec.  Ešte faktická poznámka

- pani poslankyňa Garajová. Zapnite mikrofón pani Garajovej.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Chcela som povedať, vážený  pán poslanec Harach, že som

veľmi rada, keď ste povedali, že niet veľkého rozdielu medzi

naším návrhom a zahraničnými vysokoškolskými zákonmi, a celý

svoj príspevok  som predniesla práve preto,  lebo som chcela

ukázať, aké sú silné  kompetencie štátu v demokratických zá-

padných  krajinách, a  skutočne niet  veľkého rozdielu medzi

našou novelou a zahraničnými vysokoškolskými zákonmi.

 

     A nehovorila som o kuratóriu v Holandsku, ale o kurató-

riu v Rakúsku, a chcela som práve poukázať na to, že univer-

zitné 11-členné kuratórium vymenúva minister a vlastne mini-

ster si z 11 môže dať len dvoch členov podľa vlastnej úvahy,

troch na základe návrhu parlamentu  a dvoch mu navrhujú rek-

tori. Ale viem, že  vás nakoniec nepresvedčím, pretože hovo-

ríte veľa a veľmi rád,  som naozaj presvedčená, že ten návrh

novely zákona je dobrý,  že neobmedzuje autonómnosť vysokých

škôl ani akademické slobody o  nič viac ako v ostatných roz-

vinutých a demokratických krajinách.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Priznám, že  nemám rád taký druh  polemiky, keď ide ta-

kýmto spôsobom  - názor kontra názor.  Pani kolegyňa, práve,

povedzme, účasť vo vedeckých tímoch, keď sa robili isté prá-

ce, ma priviedla k tomu, že tá diskusia je postavená na fak-

toch. Vy ste ma nepochopili,  pani kolegyňa. Vôbec som nepo-

vedal, že predložená novela a  tieto zákony sú svojím spôso-

bom  kompatibilné. Ale  apropo, keď  už ste  to navrhli, mám

otázku - poprosil by som  možno pani ministerku v záverečnom

slove - aké je stanovisko  z hľadiska aproximácie práva prí-

slušných orgánov, ktoré  by u nás v tomto  smere mali praco-

vať? To je jedna vec.

 

     Druhá vec - ešte raz  prosím, dámy a páni, kompetencie,

ktoré boli vymenované, sú kompetencie predovšetkým v oblasti

financovania a prostredníctvom kompetencií vo financovaní je

ovplyvňované a koordinované školstvo v týchto krajinách, ako

ste to aj vy často  terminologicky veľmi dobre povedali. Tak

prosím, takto to chápme aj u nás.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  keďže je 12.00

hodín,  prajem vám  dobrú chuť.  Naše sedenie  prerušujem do

14.00 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, nezačíname, lebo tu nie

je spoločný spravodajca. (Gong.)

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme pokračo-

vať v našom rokovaní s  tým, že pred prestávkou som zahlásil

do rozpravy prihláseného pána  poslanca Mikulku. Nech sa pá-

či, pán poslanec Mikulka.

 

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     Vážený pán predseda.

     vážená pani ministerka,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte,  aby som  sa aj  ja vyjadril  k tomuto  zákonu

a mal  pripomienku k  postaveniu policajných  vysokých škôl.

Dávam pozmeňujúci návrh k § 31.

 

     "§ 31  Policajné vysoké školy

 

     (1) Na policajné vysoké školy a fakulty sa vzťahujú us-

tanovenia tohto zákona s týmito výnimkami:

 

         a) fakulty  policajných vysokých škôl  sa zriaďujú,

zlučujú,  rozdeľujú  a  zrušujú  rozhodnutím ministra vnútra

Slovenskej republiky (ďalej len  "minister vnútra") po pred-

chádzajúcom vyjadrení Akreditačnej  komisie; rovnakým spôso-

bom sa ustanovuje názov a sídlo,

 

         b) návrhy  na vymenovanie alebo  odvolanie rektorov

policajných vysokých škôl  predkladá prezidentovi Slovenskej

republiky minister vnútra,

 

         c)  minister vnútra  na návrh  policajných vysokých

škôl predkladá  prezidentovi Slovenskej republiky  návrhy na

vymenovanie profesorov,

 

         d)  prorektorov policajných  vysokých škôl, dekanov

a prodekanov ich fakúlt vymenúva  a odvoláva minister vnútra

na návrh rektora,

 

         e) finančné prostriedky  policajným vysokým školám,

ich  fakultám, vedeckým,  pedagogickým, vývojovým, hospodár-

skym a informačným pracoviskám a účelovým zariadeniam pride-

ľuje a  ich využitie kontroluje  Ministerstva vnútra Sloven-

skej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra"),

 

         f) počet a  štruktúru pracovníkov policajných vyso-

kých škôl a ich fakúlt schvaľuje ministerstvo vnútra,

 

         g) študijné odbory a ich zameranie schvaľuje minis-

terstvo vnútra,

 

         h)  hľadiská  na   určenie  potrebnej  spôsobilosti

uchádzačov o štúdium na  policajných vysokých školách schva-

ľuje ministerstvo  vnútra na návrh  dekana a na  policajných

vysokých  školách, ktoré  sa nečlenia  na fakulty,  na návrh

rektora,

 

         ch)  vedecké,  pedagogické,  vývojové, hospodárske,

informačné pracoviská a účelové zariadenia policajných vyso-

kých škôl a fakúlt zriaďuje ministerstvo vnútra,

 

         i) uverejňovanie výsledkov  vedeckého bádania podľa

§ 2 a právo študentov podľa § 26 ods. 1 písm. b) sa uskutoč-

ňuje  v súlade  s  predpismi  na ochranu  štátneho tajomstva

a služobného tajomstva,

 

         j)  ustanovenia §  27 ods.  9 a  11 sa  na učiteľov

a vedeckých pracovníkov policajných  vysokých škôl, ktorí sú

v služobnom pomere príslušníkov  Policajného zboru, vzťahuje

primerane v súlade s osobitným predpisom16).

 

     Odkaz  pod čiarou  16: Zákon  Slovenskej Národnej  rady

číslo 410/1991 Zb. o  služobnom pomere príslušníkov Policaj-

ného zboru  Slovenskej republiky v  znení neskorších predpi-

sov.

 

     (2)  Pôsobnosť ministerstva  školstva a  ministra podľa

§ 3 ods. 4,  § 15, § 25 ods. 1,  § 28 ods. 3 a §  29 ods. 2,

§ 41,  § 43b  ods. 4  a §  43e ods.  2 vykonáva ministerstvo

vnútra a minister vnútra."

 

     Pán predseda, to je  všetko k môjmu pozmeňujúcemu návr-

hu, ktorý odovzdám písomne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.  Ďalej je do rozpravy pri-

hlásená pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predseda,

     pani ministerka,

     poslanci Národnej rady,

 

     vo  svojom vystúpení  sa chcem  vyjadriť k prednesenému

pozmeňujúcemu  návrhu  pána  poslanca  Igora  Urbana,  a  to

v prospech ponechania sídla Univerzity Pavla Jozefa Šafárika

v Košiciach.

 

     Vážení páni poslanci, ktorí  budete rozhodovať o prene-

sení sídla z Košíc do Prešova, chcem vám povedať, že považu-

jem  tento  presun  sídla  Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika

z Košíc do Prešova za neuvážený, ktorý výrazne ovplyvní, ale

už aj dnes ovplyvňuje  verejnú mienku nielen akademickej ob-

ce  či učiteľskej, či študentskej, ako by sa mohlo zdať, ale

aj  súdnych obyvateľov  Slovenska. Vo  svete si  vážia svoje

tradície,  nehovoriac  už  o  tradícii významnej univerzity,

ktorá má dnes medzinárodný význam a odborný kredit, ktorá má

vedcov a  pedagógov s dobrým  menom v zahraničí.  My sa však

nad  svojimi tradíciami  asi  len  veľmi málo  zamýšľame, ba

niektorí si ich asi ani nevážime, pretože návrh podaný pánom

poslancom Urbanom svedčí možno aj o tejto skutočnosti.

 

 

     Zriadenie Univerzity Pavla Jozefa  Šafárika v roku 1958

v Košiciach prirodzene nadviazalo na tradície vysokého škol-

stva v meste, ako to už predniesla aj pani poslankyňa Gbúro-

vá. Sú to tristoročné tradície  a dnes po 35 rokoch úspešnej

práce tejto univerzity meniť sídlo univerzity je nezmyselné.

Univerzity  píšu svoju  históriu nielen  svojím názvom,  ale

hlavne svojím sídlom. Práve o  tejto skutočnosti sa dnes vy-

jadril pri  ceste smerom na  rokovanie Národnej rady  aj pán

poslanec Danko.

 

     Ak sa mám vyjadriť k tomuto návrhu, ktorý bol predlože-

ný ešte  pred prednesením návrhu pána  poslanca Urbana, a to

k návrhu pána poslanca Rosivala, ja a určite aj mnohí z vás,

nemáme výhrady voči zriadeniu  univerzity v Prešove, pretože

mesto Prešov dnes  po novom územnosprávnom členení ako kraj-

ské mesto  si zaslúži svojím  významom, aby si  začalo písať

históriu novej  univerzity. V meste  Prešov sú vytvorené  už

dnes dostatočné podmienky na to, aby sa mohlo vytvoriť sídlo

vysokej školy, pretože hlavne ako Prešovčania viete, dnes sú

už pri súčasných  prešovských fakultách administratívne pod-

mienky, ktoré umožňujú vytvoriť  podmienky na zriadenie rek-

torátu.

 

     Preto podporujem uznesenie, ktoré predniesol pán posla-

nec  Rosival. Z  týchto  dôvodov  vás chcem,  páni kolegovia

a kolegyne, požiadať  o podporu uznesenia,  ktoré predniesol

pán  poslanec Rosival,  a o  zváženie všetkých  skutočností,

ktoré tu už aj odzneli  a určite odznejú na zachovanie sídla

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika  v Košiciach. Tým si zacho-

váme nielen dobré meno univerzity, ale aj dobré meno Sloven-

ska vo svete. Uznesenie, ktoré predniesol pán poslanec, plne

nadväzuje  aj  na návrh  koncepcie  vysokého školstva, ktoré

predložilo ministerstvo školstva ešte v júni tohto roku, kde

sa hovorí, že v Prešove by sa mala zriadiť samostatná vysoká

škola, ktorá môže byť zriadená  aj na báze súčasných štyroch

fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, a zároveň aj spoje-

ním s jednou fakultou Technickej univerzity.

 

     Ohľadne tejto témy prenechania sídla univerzity v Koši-

ciach bol zaslaný  Národnej  rade list  primátora  mesta Ko-

šíc. Jednak bol zaslaný každému poslaneckému klubu a zároveň

bol zaslaný aj pánu predsedovi parlamentu, v ktorom vyjadru-

je menom samosprávy mesta, dnes aj menom Mestskej rady Koši-

ce a  menom svojím dôrazný  protest proti tendencii  presunu

sídla Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika  z Košíc do  Prešova

a považuje dislokačné návrhy za neuvážené.

 

     Je možné všetky údaje, ako ich predniesol aj pán posla-

nec Urban, využiť účelovo, či počet fakúlt v Prešove a v Ko-

šiciach, alebo mnohé ďalšie  skutočnosti, ktoré uviedol. Ale

neviem, či nám ide o to,  aby sme rozhodovali len silou koa-

lície a  nejakým  administratívnym zásahom - straníckym, ako

sme  boli niekedy  v minulosti  naučení, ale  skutočne treba

zvažovať,  čo takéto  rozhodnutie prinesie.  Som Prešovčanka

a mohlo by sa  zdať, že by u mňa  mal prevládnuť istý lokál-

patriotizmus,  ale lokálpatriotizmus  nie je  možné postaviť

nad rozum a logiku veci.

 

     Preto vás, páni poslanci,  chcem požiadať, aby ste pod-

porili návrh, ktorý predniesol pán poslanec Rosival, aby sme

pri hlasovaní o tomto  návrhu zákona vyjadrili svoju podporu

na zriadenie univerzity v Prešove. Všetky ďalšie súvislosti,

ktoré so zriaďovaním tejto univerzity súvisia, určite podpo-

rí  aj  súčasné  vedenie  Univerzity  Pavla  Jozefa Šafárika

a pomôže  aj  Prešovu  začať  písať  históriu  jednej dobrej

a možno raz aj svetoznámej univerzity.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pani poslankyni.

 

     Pani poslankyne a páni  poslanci, keďže pani poslankyňa

citovala, že mi bol doručený  list od primátora mesta Košíc,

musím povedať, že  mi boli doručené aj iné  listy, že mi bol

doručený list od dekana  Pedagogickej fakulty v Prešove, Fi-

lozofickej fakulty v Prešove, Pravoslávnej bohosloveckej fa-

kulty  v  Prešove  a  Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty

v Prešove, ktorí píšu, že sú  na stanovisku, ktoré bolo pri-

jaté 11. januára 1996 v  Prešove, aby rektorát bol prenesený

do Prešova.  Takže sú tu protichodné  listy a informácie. To

len kvôli úplnosti.

 

     Pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dovoľte,  aby som  vystúpil s  procedurálnou poznámkou.

Tak ako existujú akademické slobody, existuje právo poslanca

vystúpiť podľa svojho svedomia a vedomia.

 

     Náš  pán kolega  poslanec Urban  vystúpil podľa  svojho

svedomia a vedomia. Mrzí ma, že táto kauza sa začala nejakým

spôsobom politizovať. Proste každý  poslanec má právo vystú-

piť tak, ako  to uzná za vhodné. Ja  v tejto chvíli takisto.

Keďže  je tu  viacero názorov,  ale jeden  je spoločný, a to

pomôcť pri založení Univerzity v Prešove, nakoľko sú tam mo-

mentálne podmienky, a nebrať sídlo rektorátu Univerzity Pav-

la Jozefa Šafárika  z Košíc do Prešova, dovoľte  mi, aby som

aj ja  predniesol procedurálny návrh,  ktorý nie je  totožný

s tým, myslím si, čo povedal pán poslanec Rosival.

 

 

 

     Navrhoval by som do uznesenia - potom sa možno ešte bu-

dem ďalej kontaktovať s  pánom profesorom Rosivalom, so spo-

ločným spravodajcom, prípadne by som spresnil, resp. stiahol

svoj návrh.

 

     Do časti uznesenia berie na vedomie navrhujem: Berie na

vedomie žiadosť o zriadenie  Prešovskej univerzity so sídlom

v Prešove z existujúcich fakúlt sídliacich v Prešove.

 

     Do časti žiada vládu:  Žiada vládu Slovenskej republiky

pripraviť legislatívnu podstatu zriadenia Prešovskej univer-

zity so sídlom v Prešove  vrátane vyjadrenia sa Akreditačnej

komisie a  predložiť ho ako návrh  zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     To  je  môj  procedurálny  návrh. Samozrejme, opakujem,

možno, ak  budem konzultovať s  ďalšími, ak bude  treba, aby

bol perfektnejší alebo aby bol jednoznačný, potom som ochot-

ný tento návrh stiahnuť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Gbúrová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážená Národná rada,

 

     na  pôde Národnej  rady som  minulý týždeň  diskutovala

o probléme  presunu sídla  rektorátu z  Košíc do  Prešova aj

s konštatovaním,  že  chápem  snahu  Prešovského kraja, jeho

štátnej správy a samosprávy, aby sa reprezentovali univerzi-

tou. Myslím si, že to nikto  z nás na pôde parlamentu nespo-

chybňuje. Prečítala som aj  výzvu o jednote Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika a o presune  sídla rektorátu z Košíc do Pre-

šova, ktorú podpísali dekani prešovských fakúlt.

 

     Ak ste dobre počúvali moje vystúpenie, konštatovala som

však v ňom,  že mi je veľmi ľúto, že  ide o výzvu, ktorá nie

je podložená rozhodnutím akademickej obce. Chcem povedať asi

toľko,  že  napriek  výzvam  vedúcich  katedier filozofickej

a pedagogickej  fakulty,  aby  bola  zvolaná akademická obec

k tomuto  problému -  nakoniec presne  takýto záver  dali aj

akademické  senáty týchto  fakúlt -,  nebola akademická obec

prešovských vysokých  škôl zvolaná. Je to  veľmi vážny dôvod

na to, aby sme o týchto veciach veľmi citlivo rokovali, pre-

tože v  podstate ide o problém  rozhodnutia bez účasti tých,

ktorých sa to  týka, a to akademickej obce.  To je moja prvá

poznámka.

 

     A druhá  poznámka je veľmi stručná.  Vcelku sa nebránim

tomu, aby Prešovský kraj mal novú univerzitu. Upozornila som

však na to, a to dávam do pozornosti celej Národnej rade, že

mechanickým rozdelením  Univerzity Pavla Jozefa  Šafárika sa

rozbíja univerzita  klasického typu, taká,  aká je napríklad

aj Univerzita Komenského v  Bratislave, kde popri filozofic-

kej fakulte  existujú také fakulty,  ako je medicína,  právo

a prírodné vedy. Čiže hovorila som  o tom, že toto rozhodnu-

tie vlastne spôsobí zánik univerzity klasického typu, a pro-

sila som, aby  sme práve tento moment na  pôde Národnej rady

zvážili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja. Ešte sa hlási  pani poslankyňa Sabolová

s faktickou poznámkou.

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán  predseda, chcela  by som  sa vyjadriť,  že by bolo

možno  skutočne   dobrým  zvykom  informovať   nás  všetkých

o rôznych stanoviskách, ktoré dostanete, predtým ako začneme

rokovať. Ak dnes hovoríte, že aj vy máte nejaké listy, je to

dobre, ale zdá sa mi tá reakcia neprimeraná, pretože je mož-

né tieto listy predniesť a informovať nás o všetkých skutoč-

nostiach, ktoré do parlamentu prídu.

 

     Druhá  poznámka je  k pánu  poslancovi Andelovi, k pánu

podpredsedovi. Kauza sa v  žiadnom prípade nespolitizúva. Ak

ju chce niekto spolitizovať, tak  to patrí do nejakých iných

radov. Myslím si, že všetci  máme právo sa k nejakému návrhu

vyjadriť a  vyjadriť svoj názor,  či je dobrý,  alebo nie je

dobrý, a čo je v prospech a  čo nie je v prospech nielen ve-

ci, ale aj Slovenska.

 

     A ešte  mám jednu poznámku,  ktorú som nespomenula  pri

vystúpení. Chcela by som  požiadať pani ministerku školstva,

keby sa mohla vyjadriť ona,  jednak k návrhu koncepcie vyso-

kého školstva, v ktorom sa  uvádza, že sa vytvorí samostatná

univerzita  v Prešove, a po  druhé, keby  sa mohla  vyjadriť

k prednesenému návrhu  pána poslanca, čo hovorí na to rezort

ministerstva, ktorý určite má  svoj názor, že ideme presúvať

sídla univerzity, neviem či  z dosť dostatočne jasných dôvo-

dov, ktoré boli predložené.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyňa, k  vašej výpovedi  o mojom  vyjadrení

chcem povedať  len toľko, že každú skutočnosť, ktorá sa týka

rokovania Národnej rady, či ju dostanem písomne, alebo inak,

okamžite dám  príslušnému výboru. Aj  tento list, ktorý  som

čítal, som  dal príslušnému výboru, aj  tie listy, ktoré ste

čítali vy, dostal výbor,  takže poslanci sú informovaní. Ako

sa informujete vo výbore, to už je problém váš, ale nie môj.

A považoval som  za potrebné informovať aj  o druhej strane,

keď vy ste hovorili len o jednej.

 

     Ešte pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Mám len  faktickú  poznámku k vystúpeniu pani poslanky-

ne Gbúrovej. Ak jedným dychom hovoríme o tom, že neboli zvo-

lané akademické  obce prešovských fakúlt,  treba povedať, že

neboli zvolané ani akademické obce košických fakúlt a nebola

zvolaná  ani univerzitná  obec,  a  napriek tomu  pán rektor

a dekani košických fakúlt dávajú vyhlásenia v mene univerzi-

ty  a v  mene týchto  fakúlt. Berme  to tak. Ja nevystupujem

s kritikou vystupovania  týchto funkcionárov. Možno  by bolo

dobré to akceptovať a postupovať podobne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pani poslankyňa Gbúrová.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Áno, problém  spočíva práve v tom,  čo naznačil pán po-

slanec Igor Urban, že sa riešenie tejto problematiky posunu-

lo do úplne inej polohy, než  v akej sa malo pôvodne riešiť.

Je naozaj  veľkou chybou, že  sa akademická obec  Univerzity

Pavla Jozefa  Šafárika nezišla a neriešila  ten problém spo-

ločne, pretože ide o  univerzitu, ktorá má fakulty rozmiest-

nené na území  dvoch miest, a úplne prirodzene  sa mali kon-

taktovať a tento problém riešiť spoločne. To znamená, že ur-

čite sa chyba stala aj na jednej, aj na druhej strane.

 

     Vo  svojom vystúpení  som nestála  tvrdošijne na jednej

strane. Upozornila som  na to, že sa nestalo  to, čo sa stať

malo, prv  ako sa uvažovalo o  presune sídla rektorátu, prí-

padne o  zriadení novej univerzity,  a to je  dať slovo tým,

ktorých sa  to týka, čiže  akademickej obci. To  znamená, ak

učitelia naliehali na svoje  vedenia, aby zvolali akademickú

obec, aby sa mohli  vyjadriť, bolo povinnosťou vedení týchto

fakúlt a rovnako rektora akademickú obec zvolať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keďže sa hlási pani  ministerka, najskôr dávam prednosť

jej, a potom pánu poslancovi.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     plne súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Gbúro-

vá, že  bolo povinnosťou zvolať akademickú  obec, a preto by

som chcela  povedať, že boli zvolané  dva akademické senáty.

Bol zvolaný Akademický senát Prírodovedeckej fakulty Univer-

zity Pavla  Jozefa Šafárika v  Košiciach a Akademický  senát

Právnickej fakulty. Mám tu vyjadrenia oboch akademických se-

nátov. Oba akademické senáty - teraz citujem: "plne podporu-

jú pôvodnú koncepciu Ministerstva školstva Slovenskej repub-

liky z júna tohto roku rozdeliť súčasnú univerzitu Pavla Jo-

zefa  Šafárika na  dve samostatné  univerzity. Jednu zloženú

z košických fakúlt Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika so síd-

lom v  Košiciach s názvom  Univerzita Pavla Jozefa  Šafárika

v Košiciach, druhú so sídlom v  Prešove, ak sa nezachová sú-

časný stav".

 

     Týmto odpovedám aj na  otázku na mňa, aký mám na to ná-

zor. My sme svoj názor vlastne predkladali vo vládnom návrhu

novely  zákona s  tým, že  Univerzita Pavla  Jozefa Šafárika

zostáva v Košiciach, čiže  nie prenesenie sídla, ale súčasne

nepopieram, že máme rozpracovanú koncepciu, aby vznikla nová

univerzita v Prešove, samozrejme,  vytvorením z tých fakúlt,

ktoré sú tam, a nie prenesením sídla.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Ešte k  pani poslankyni Gbúrovej.  Pani poslankyňa, ten

list, ktorý som čítal, sa  začína asi takto: "Dekani a vede-

nia fakúlt Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika v Prešove zotr-

vávajú na stanoviskách a návrhoch, ktoré sú vyjadrené v uni-

verzitnej výzve,  schválenej a podpísanej 11.  1. 1996 vede-

niami a  akademickými senátmi prešovských  fakúlt Univerzity

Pavla Jozefa  Šafárika." Ale už o  tom nedebatujme. Takto to

mám napísané.

 

     Prosím, ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Švec.

 

 

 

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy,

     vážení páni,

     kolegyne, kolegovia,

 

     ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť ešte raz. Budem

sa snažiť byť stručný a nezdržiavať toto rokovanie.

 

     Skôr ako sa budem venovať problému, ktorý som už spomí-

nal vo svojom predchádzajúcom vystúpení, a  to je § 15, § 34

zákona o vysokých  školách a zákon o správnom  konaní a jeho

aplikácia na rozhodovanie odborných  grémií na vysokých ško-

lách, chcel by som uviesť,  že problém košickej a prešovskej

univerzity je  skutočne veľmi vážny,  treba ho riešiť  veľmi

citlivo a treba ho riešiť v prospech obidvoch regiónov.

 

     Treba  si uvedomiť,  že Prešov  potrebuje vysokú školu.

Tento  región naozaj  potrebuje zvýšiť  podiel vysokoškolsky

vzdelanej populácie. Vysoká škola by sa mala vytvoriť, dajme

tomu, na báze existujúcich fakúlt,  keď príde k dohode medzi

vedeniami fakúlt  a vedením vysokej školy,  ale nestačí, aby

v Prešove fungovali  fakulty, ktoré pôvodne  patria košickej

vysokej škole. Tam treba  pripraviť veľmi presný harmonogram

postupov, ako  rozšíriť toto vysokoškolské  vzdelávanie pre-

dovšetkým pre potreby regiónu. A  tu si myslím, že minister-

stvo  školstva bude  musieť vypracovať  veľmi dobrý materiál

v spolupráci s miestnymi orgánmi  a so školskými aktivitami,

ktoré v tomto regióne pôsobia.

 

     Ale späť k problému zákona o správnom konaní. Podľa na-

vrhovateľa zákon o správnom  konaní sa uplatňuje na rozhodo-

vanie  vedeckých rád a odborných  komisií pri udeľovaní dok-

torandských hodností, titulov, pri habilitáciách a inaugurá-

ciách na základe tvrdenia, že vysoká škola je štátna organi-

zácia a  že tieto vnútorné  orgány vysokej školy  sú vlastne

štátnymi orgánmi, na ktoré sa vzťahuje správne konanie.

 

     Dovoľujem si tvrdiť, že vedecké rady vysokých škôl, od-

borné komisie vysokých škôl nie sú štátnymi orgánmi, pretože

nie sú nositeľmi štátnej moci. O tom, že je to skutočne tak,

svedčí uznesenie  Ústavného súdu v  inej kauze -  v kauze vo

veci navrhovateľa,  ktorým bol generálny  prokurátor Sloven-

skej republiky  proti vláde Slovenskej  republiky a išlo  tu

o nesúlad ustanovení §  3 ods. 1 až 4  nariadenia vlády Slo-

venskej republiky o  odbornej spôsobilosti pracovníkov obec-

nej polície.

 

     O čo v tomto spore išlo? V tomto spore išlo o to, okrem

iného, že  navrhovateľ poukazuje na ustanovenie  § 25 ods. 1

zákona Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej

polícii, v zmysle ktorého môže pracovník obecnej polície pl-

niť úlohy  obecnej polície iba  vtedy, ak má  na tento výkon

odbornú  spôsobilosť a  túto odbornú  spôsobilosť preukazuje

vykonaním skúšky pred odbornou komisiou Policajného zboru.

 

     V súvislosti s tým, či má byť generálny prokurátor čle-

nom tejto komisie, alebo nie, sa otvorila otázka, či je táto

komisia štátnym orgánom, alebo nie. Podľa názoru navrhovate-

ľa komisia na  preskúšanie odbornej spôsobilosti pracovníkov

obecnej polície  je orgánom vytvoreným štátom  za účelom ga-

rantovania spôsobilosti atď.  a prostredníctvom  jej konania

a rozhodovania vstupuje  do tohto procesu  štát, nakoľko bez

osvedčenia o úspešnom vykonaní odbornej skúšky nemôže fyzic-

ká  osoba  vykonávať  právne  relevantnú  činnosť pracovníka

obecnej polície.

 

     Nález Ústavného súdu znie -  hneď vám ho prečítam: "Vý-

znam odbornej  komisie a ňou vydávaného  osvedčenia ako pod-

mienky  výkonu činnosti  pracovníka obecnej  polície Ústavný

súd posúdil  vo väzbe na  ústavné právo garantované  článkom

35 ústavy, osobitne odseku 2, podľa ktorého zákon môže usta-

noviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých funkcií povola-

ní. Odbornú  spôsobilosť podľa §  2 ods. 2  nariadenia vlády

pracovník obecnej  polície preukazuje skúškou  pred odbornou

komisiou Policajného zboru  Slovenskej republiky. Táto komi-

sia  sa skladá  z príslušníkov  Policajného zboru,  zástupcu

Združenia miest  a obcí Slovenska, prokurátora,  a ak sa po-

dieľalo  na školení  a výcviku  pracovníkov obecnej  polície

vzdelávacie  zariadenie, tiež  jeho zástupca."  Podstata ná-

mietky rozporu ustanovenia § 3  ods. 1 až 4 nariadenia vlády

spočíva v kvalifikovaní komisie za štátny orgán.

 

     Navrhovateľ považuje túto komisiu za štátny orgán, pre-

tože je,  ako tvrdí navrhovateľ,  orgánom vytvoreným štátom,

prostredníctvom ktorého štát vstupuje do procesu výberu pra-

covníkov  obecnej polície.  Ústavný súd  vyslovuje názor, že

komisia nie  je štátnym orgánom. Zo  zmyslu ustanovenia § 25

ods. 2  zákona komisii vyplýva oprávnenie,  ale aj povinnosť

umožniť pracovníkovi obecnej polície  vykonať skúšku. So zá-

konným oprávnením komisie súvisí aj jej povinnosť vydať pra-

covníkovi osvedčenie. Osvedčenie, ktoré komisia vydáva, pat-

rí do  tých skupín osvedčení alebo  vysvedčení, ktoré sú vý-

sledkom konania, v ktorom  sa určitá skutočnosť overuje, ob-

jektivizuje a potom aj deklaruje.  Ústavný súd tu uvádza ma-

turitné vysvedčenie, vysvedčenia o iných skúškach, napríklad

vydanie  vodičského preukazu  a podobne.  Ako orgány  uvádza

okrem iného i orgány vysokých škôl, ktoré nie sú štátnym or-

gánom.

 

     Chcem tým povedať, že  uplatnenie zákona o správnom ko-

naní sa nemôže opierať o tvrdenie, že vysoká škola ako štát-

na organizácia, príspevková organizácia  má orgány, ktoré sú

štátnymi orgánmi. Podľa dikcie  uznesenia Ústavného súdu ta-

kéto orgány vysokých škôl nie sú štátnymi orgánmi.

 

     A preto si dovoľujem požiadať vás, dámy a páni, aby sme

učinili zadosť požiadavke navrhovateľa, ktorý § 34 zdôvodňu-

je  tak, že  vládny návrh  novely zákona  o vysokých školách

svojimi ustanoveniami uvedenými v § 15  ods. 1 písm. i) a j)

a § 34 zabezpečuje právo občanov  na právnu ochranu v súlade

s Ústavou Slovenskej republiky.

 

     Keďže právnu ochranu poskytujú súdy, dovoľujem si podať

pozmeňujúci návrh  k § 34  novely zákona číslo  172/1990 Zb.

o vysokých školách takto:

 

     Bod 1  - Na rozhodovanie podľa  tohto zákona vo veciach

poskytovania štipendií (§ 26  ods. 2) a ukladanie  discipli-

nárnych opatrení (§ 25 ods. 4) sa vzťahujú všeobecné predpi-

sy o správnom konaní.

 

     Bod 2 - Proti rozhodnutiu podľa tohto zákona vo veciach

štúdia vrátane doktorandského štúdia (§ 22a a § 26), habili-

tačného konania a  vymenovania profesorov (§ 27 ods.  3 a 4)

možno podať odvolanie na ten  orgán, ktorý ho vydal. O odvo-

laní proti  rozhodnutiu vedeckej rady  fakulty rozhoduje ve-

decká rada  vysokej školy, o odvolaní  proti rozhodnutiu ve-

deckej rady vysokej školy rozhoduje rektor (ďalej len "odvo-

lací orgán").

 

     Bod 3 - Odvolací  orgán napadnuté rozhodnutie vráti or-

gánu, ktorý ho vydal s odôvodnením, ak toto rozhodnutie bolo

vydané v  rozpore so zákonom  alebo iným všeobecne  záväzným

právnym  predpisom.  Inak  odvolanie  zamietne a rozhodnutie

potvrdí.

 

     Bod 4 - Rozhodnutie  odvolacieho orgánu preskúma na zá-

klade návrhu súd.

 

     Pokiaľ by bolo možné prijať takúto  verziu § 34, myslím

si, že  by sme tým učinili  zadosť i požiadavke navrhovateľa

o právnej ochrane každého účastníka  konania vo veci habili-

tácií, profesúr a doktorandského štúdia.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.  Pán poslanec Urban - fak-

tická poznámka, ale už ste na rade s prihláškou do rozpravy.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     nebudem obšírne zdôvodňovať  svoj ďalší pozmeňujúci ná-

vrh a  len stručne poviem, že  pre prípad neschválenia môjho

pozmeňujúceho návrhu, ktorý  vyvolal toľko diskusií, podávam

pozmeňujúci návrh tohto znenia:

 

     Článok VI znie: "Zákon  Národnej rady Slovenskej repub-

liky o  rozdelení Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika v  Koši-

ciach.

 

     Národná rada Slovenskej republiky  sa uzniesla na tomto

zákone:

 

                            § 1

 

     (1)  Univerzita Pavla  Jozefa Šafárika  v Košiciach  so

sídlom v Košiciach sa rozdeľuje  na dve univerzity s názvami

"Univerzita Pavla Jozefa Šafárika  v Košiciach" a "Prešovská

univerzita v Prešove".

 

     (2) Na novovzniknutej  univerzite Pavla Jozefa Šafárika

v Košiciach sa zriadia: lekárska fakulta, prírodovedecká fa-

kulta a právnická fakulta so sídlami v Košiciach. Na Prešov-

skej univerzite  v Prešove sa  zriadia: filozofická fakulta,

pedagogická fakulta, fakulta  humanitných a prírodných vied,

gréckokatolícka  bohoslovecká fakulta,  pravoslávna bohoslo-

vecká fakulta so sídlami v Prešove.

 

     (3) Sídlom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

sú Košice. Sídlom Prešovskej univerzity v Prešove je Prešov.

 

                            § 2

 

     Zrušuje sa  § 16 vládneho nariadenia  číslo 58/1959 Zb.

o zmenách v organizácii škôl.

 

                            § 3

 

     Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1997.

 

     Na základe tohto návrhu navrhujem v názve zákona pripo-

jiť slová "a vydáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky

o rozdelení Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika  v Košiciach".

Súčasne navrhujem  v bode 62  za slová "Žilinská  univerzita

v Žiline" vložiť slová "Prešovská univerzita v Prešove".

 

     V doterajšom článku VII pripojiť  na konci slová "s vý-

nimkou článku VI". Doterajšie články VI a VII prečíslovať na

články VII a VIII.

 

     Predpokladám,  že tieto  moje pozmeňujúce  návrhy nájdu

podporu aj v stanoviskách mojich doterajších oponentov k pr-

vému pozmeňujúcemu návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne  pánu  poslancovi  Urbanovi. S faktickou

poznámkou sa hlási pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     obidva návrhy pána poslanca Urbana, podľa môjho názoru,

zásadným  spôsobom ovplyvňujú  sieť univerzít  na Slovensku.

Myslím  si, že  by bolo  správne, keby  sa k obidvom návrhom

vyslovila vláda,  ale špeciálne k  druhému. Ako isto  viete,

všetky poslanecké návrhy zákonov prerokúva vláda a my dostá-

vame stanovisko vlády pri prerokúvaní týchto zákonov. Myslím

si, že by bolo správne pri  takej vážnej veci, akou je vznik

novej univerzity, žiadať stanovisko vlády.

 

     Môj návrh  je, aby obidva návrhy  pána poslanca Urbana,

či  už je  to prenesenie  sídla, a  teda vlastne zmena sídla

univerzity, alebo  aj druhý návrh,  to znamená návrh  nového

zákona, lebo v danom prípade ide o nový zákon, nejde o nove-

lu vysokoškolského  zákona, ale ide  o nový zákon,  teda aby

tento návrh zákona, tak  ako ostatné poslanecké návrhy záko-

nov posúdila vláda a aby  sme po vyjadrení vlády tento návrh

prerokovali v parlamente.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pani poslankyňa Gbúrová.

 

 

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Ak  dovolíte,  chcela  by  som  vlastne všetkých, ktorí

predniesli  pozmeňujúce  návrhy  v  súvislosti s Univerzitou

Pavla  Jozefa Šafárika  v Košiciach,  poprosiť, aby  stiahli

svoje pozmeňujúce návrhy a aby  sa problém riešil tým spôso-

bom, ako ho navrhol pán poslanec Roman Kováč.

 

     Osobne si myslím, že návrh,  ktorý podal na pôde Národ-

nej rady  pán poslanec Igor Urban,  je nevhodný a nesprávny,

pretože mechanicky delí univerzitu bez prirodzenej korekcie,

ktorá v  rámci univerzity musí  byť zachovaná. Preto  by som

apelovala, aby sa tento problém  riešil tým spôsobom, ako ho

navrhol pán  Roman Kováč, a  aby sa tento  problém riešil na

úrovni vlády a následne opäť  v parlamente. Napriek tomu, že

snahy, ktoré vychádzajú z  Prešovského kraja, chápem (opaku-

jem to  už na pôde  Národnej rady tretíkrát)  ako prirodzené

a hádam aj  oprávnené, som proti spôsobu,  ktorý navrhol pán

poslanec Urban.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem.  Pán predseda,  zriekam sa  faktickej poznámky

a dám prednosť vystúpeniu, o ktoré som písomne požiadal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Urban - faktická poznámka.

 

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážení kolegovia z opozície,

 

     to, čo teraz vlastne predvádzate ako opoziční poslanci,

je typický obštrukčný postup opozície. Nehnevajte sa na mňa,

prakticky  to, čo  som dnes  navrhol ja,  čím sa  išlo veľmi

v ústrety vašim návrhom, vychádzalo jednoznačne z vašich ná-

vrhov. Tieto návrhy boli sformulované do tohto paragrafového

znenia, dokonca sama pani  poslankyňa Gbúrová, myslím, že to

bola ona, ktorá tu dnes prečítala podporné stanoviská košic-

kých fakúlt k tomuto zriadeniu -  ak to nebola ona, tak nie-

kto iný -  myslím, pani ministerka, opravujem sa.  Je k tomu

pozitívne, kladné stanovisko  rektora, ktoré zverejňuje pra-

videlne takmer každý deň. Myslím si, že to treba akceptovať.

V opačnom prípade toto skutočne hodnotím  a bude to hodnotiť

podobne  aj  akademická  obec  z  Prešova  a občania Prešova

a Prešovského kraja  ako obštrukčný prístup opozície k pozi-

tívnemu návrhu poslanca. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Osobne  kvitujem stanovisko  vlády reprezentované  pani

ministerkou,  ktorá,  podľa  mňa,  vecne  navrhla, ako tento

problém riešiť.  Chcel som práve kolegu  Urbana pochváliť za

to, že sa  snaží navrhnúť kompromis, a bolo  by férové, keby

stiahol svoj  prvý pozmeňujúci návrh. A  chcem podotknúť, že

je legislatívne  minimálne netypické, aby  sa jedným zákonom

vlastne prijímali dva zákony, ako navrhuje, a že problemati-

ka je krytá uznesením, ktoré navrhol pán Rosival, kde Národ-

ná rada  zaviaže uznesením vládu, aby  predložila svoj návrh

zákona na rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Treba

na to dopriať  čas a nemalo by sa  to riešiť takým hektickým

spôsobom, ako navrhuje kolega Urban. Okrem toho sa dištancu-

jem od toho,  že by išlo o nejaké  obštrukčné postupy opozí-

cie. Jednoducho treba hľadať vecné riešenie, tak ako ho pre-

zentovala pani ministerka.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Pán poslanec Urban, to je psia povinnosť opozície proti

deštruktívnej a rozbíjačskej vládnej politike.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Rád by  som sa vyjadril k  návrhu, ktorý predniesol pán

poslanec Urban. Ide o návrh zákona, ktorý, ako sa tu hovori-

lo, mení  sieť vysokých škôl. Okrem  vyjadrenia vlády, ktoré

je nevyhnutné  k takémuto návrhu zákona,  ctime platný zákon

číslo 172/1990 Zb. o vysokých  školách a ctime aj navrhovanú

novelu, či už  prejde tak alebo tak, ktorá  nemení tie para-

grafy a odseky, ktoré hovoria, že zásadné otázky rozvoja vy-

sokoškolského vzdelávania sa  prerokúvajú s Akreditačnou ko-

misiou vlády  Slovenskej republiky a s  Radou vysokých škôl.

Takto predložený návrh zákona je vážna zmena vo vývoji vyso-

kého školstva na Slovensku, má  pozitívnu podporu, o tom ne-

treba pochybovať,  ale je potrebné,  aby bol dodržaný  zákon

číslo 172/1990 Zb.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Tiež by  som chcel reagovať na  poznámku kolegu Urbana,

ktorý, ak hovorí, že opozícia je rozbíjačská, mal by takýmto

slovom nazvať  aj prístup vlády  Slovenskej republiky, ktorý

prezentovala pani ministerka a ktorá uprednostňuje racionál-

ne vydiskutované riešenie,  ktoré prejde všetkými procedúra-

mi, ktoré predpokladá zákon. Uprednostňujeme toto, o tom ho-

vorí uznesenie poslanca Rosivala  - aktivita vlády, diskusia

v akademických obciach  a nájdené  riešenie,  ktoré sa možno

bude veľmi blížiť k tomu,  čo navrhol kolega Urban, ale bude

možno riešiť  aj problematiku fakulty  Technickej univerzity

v Košiciach, ktorá pôsobí v Prešove,  ktorá v tom návrhu na-

príklad  nie je  zahrnutá, a  teraz sa  máme rýchlo vyjadriť

- áno, nie, patrí  tam, nepatrí tam. To sú  veci, ktoré majú

podliehať  diskusii,  preto  uprednostňujeme,  aby  sa na to

nechal čas.

 

     Ak tu bude vytvorený tlak -  a vy ste ho svojím návrhom

vytvorili - tak o  tomto riešení možno hlasovať, samozrejme,

ak budete trvať na návrhu,  ale racionálny prístup, ktorý tu

prezentovala  vláda,  má  v  tejto  chvíli podporu opozície.

(Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pani poslankyňa Gbúrová.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Mám už len stručnú poznámku. Uvedomujem si, že obštruk-

cia je  súčasť parlamentnej politiky,  ale nepatrím k  typom

poslancov, ktorí na pôde Národnej  rady, ak ide o také vážne

veci, ako je napríklad  zákon o vysokých školách, podliehajú

deštrukčným tlakom.

 

     Opakujem ešte raz - ide o vážnu vec,  ktorá  postaví do

určitej miery proti sebe  aj regióny, vytvorí averziu miest.

Osobne si myslím, že sme tu preto, aby sme práve tomu zabrá-

nili a aby sme sa pokúsili vytvoriť zákon, ktorý takejto si-

tuácii zabráni.

 

     A posledná poznámka je tá, ktorú vlastne všetci hovoria

a ktorá odznela niekoľkokrát. Prosím vás pekne, vypočujte aj

hlas tých, ktorých sa to týka. Opakujem ešte raz, do dnešné-

ho dňa nebola zvolaná akademická obec Univerzity Pavla Joze-

fa Šafárika ani akademické  obce prešovských a košických fa-

kúlt. To  znamená, že treba počkať  na stanovisko tých, kto-

rých sa týka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou  sa hlási pán spoločný spra-

vodajca Tarčák.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Pán  Harach, je  to úplne  v súlade  s platným zákonom,

pretože o zriadení či rozdelení  sa rozhoduje podľa § 3, kde

sa jasne hovorí, že sa zriaďuje a vzniká zákonom, takisto aj

sídlo a názov. Nič viac,  nič menej. Samozrejme, je celý rad

iných  závažných skutočností,  ktoré sa  riešia na  vysokých

školách,  ktoré riešia  senáty, ale  pokiaľ ide  o zriadenie

a vznik, o tom sa jednoznačne hovorí v § 3.

 

     Pokiaľ ide o samotný fakt, že by mala vzniknúť kvázi na

parlamentnej pôde, tu už istým spôsobom pre jednu skupinu je

precedens, pre  druhých, môžem povedať,  že bolo rozhodnutie

aj v  minulosti. Ak si dobre  pamätáte, bol problém nitrian-

skej univerzity, kde takisto sa problém, ktorý vznikol možno

nie  najšťastnejším riešením,  kde spojili  alebo bol  pokus

o spojenie, neskôr vyriešil na  parlamentnej pôde tým, že sa

zo zákona vysoká škola rozdelila  na dve vysoké školy, ktoré

fungujú a dobre sa rozrastajú čo do šírky i kvality.

 

     Nevidím  v tom  žiaden problém.  Naopak, myslím  si, že

väčšia konkurencia podnieti k vyššej kvalite vysoké školy na

košickom teritóriu,  ako aj vysokú  školu, ktorá by  vznikla

v regióne Prešov. Myslím si, že  to možno len a len podporiť

a že to pôjde smerom ku kvalite.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán poslanec Urban,

 

     § 68 rokovacieho poriadku hovorí,  poviem to len od po-

lovičky, hovorí o príprave výborov na rokovanie o návrhu zá-

kona  Slovenskej národnej  rady, hovorí  o rozoslaní  návrhu

poslancom Slovenskej národnej rady a vláde Slovenskej repub-

liky a o oznamovaní ich stanoviska, ako aj o prerokúvaní ná-

vrhov  zákonov vo  výboroch, kde  platia obdobné ustanovenia

tohto zákona, ktoré upravujú prerokovanie  zásad. Sú to § 61

až 65.

 

     Ak si prečítate § 63, ten znie: "Ak navrhovateľmi zásad

zákona" (a  podľa § 68 sa  to vzťahuje aj na  zákon) "sú po-

slanci Slovenskej národnej rady  alebo výbory Slovenskej ná-

rodnej rady, predseda Slovenskej  národnej rady zašle zásady

zákona aj  vláde Slovenskej republiky  na zaujatie stanovis-

ka."

 

     Nerobím žiadnu obštrukciu, len  trvám na dodržaní záko-

na,  ktorým sa  riadi táto  Národná rada,  to znamená zákona

o rokovacom poriadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  až na to, že  sú to normálne pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     To je nový zákon.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie. Predniesol to ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Predniesol  nový  zákon,  pán  predseda.  Však ho čítal

- znenie zákona, jednotlivé paragrafy. To nie je pozmeňujúci

návrh zákona o vysokých školách.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, nebudeme o  tom diskutovať. Predniesol to

v rámci rozpravy. Ja som si to  tu poznamenal. Ako sa k tomu

postavíme, to  je iná vec.  Ale mne ako  predsedovi Národnej

rady podľa tých ustanovení,  ktoré ste citovali, neprislúcha

urobiť to,  čo ste mi kázali,  resp. kde ste ma  odkázali na

rokovací poriadok. Nie je to  v tomto tak. Ale budeme pokra-

čovať ďalej.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predseda,  ak dovolíte, vysvetlil  by som to  svoje

stanovisko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, načo sa tu  budeme o tom dohadovať. On to

predniesol tak.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Predniesol návrh zákona. Ja som tomu rozumel tak. Ak ma

pán poslanec Urban opraví, že to nie je nový zákon, budem to

akceptovať. (Hlas  poslanca Urbana zo  sály.) Predniesli ste

to ako návrh zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vidíte, on hovorí tak. Prosím pokoj. Skončme s tým. Pa-

ni poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne.  Chcela by som povedať  len jednu drobnú

poznámku.

 

     Vysoká škola sa vlastne ustanovuje samostatným zákonom.

Tu to bolo  predložené v článku VI, ako  to naznačil pán po-

slanec Urban, že sa zákonom vytvára nová vysoká škola. Chce-

la by som len upozorniť na  prerokúvanú novelu v § 3 ods. 3,

podľa  ktorého vlastne  ak vytvoríme  urýchlene novú  vysokú

školu, zablokujeme možno jednej  solídnej príprave aj nových

fakúlt, ktoré sa môžu na tej škole vytvoriť, pretože v návr-

hu tejto našej novely v § 3  ods. 3 sa hovorí: "Zmeny v čle-

není vysokej školy na fakulty možno vykonať najskôr po uply-

nutí troch  rokov odo dňa účinnosti  zákona, v ktorom vysoká

škola bola zriadená." Tým vlastne zablokujeme tak Univerzite

Pavla Jozefa Šafárika v  Košiciach prípadné vytvorenie novej

fakulty, ako aj novej  univerzite v Prešove vytvorenie možno

aj novej fakulty, pretože môžeme hovoriť napríklad o pedago-

gickej fakulte, ktorá môže pokojne vytvoriť aj prírodovedec-

kú fakultu, môže sa rozčleniť a môže v Prešove vzniknúť jed-

na elegantná univerzita.

 

     Nevidím  dôvod,  aby  sme  o  tomto  uznesení hlasovali

s tým, že na najbližšie  rokovanie Národnej rady, pretože je

to  veľmi krátky  zákon, by  sme tento  návrh pripravili  so

všetkými stanoviskami a  je možné od nového roka  sa k tejto

veci vyjadriť,  čiže len v prospech  obidvoch univerzít, nie

preto, či  to má byť rýchlo, alebo nie, či chceme, alebo ne-

chceme. Skutočne  si myslím, že  v tomto parlamente  odzneli

názory, aby sme týmto  spôsobom vyzdvihli aj Prešov. Upozor-

ňujem na toto, čo prerokúvame dnes, aby sme si nezablokovali

možnosť vytvoriť  jednu dobrú univerzitu a  možno aj s inými

fakultami,  ktoré dnes  existujú na  Univerzite Pavla Jozefa

Šafárika.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, máte absolútnu pravdu, len tento zákon

ešte nie je schválený. Ešte stále je rozprava, ešte sa to dá

zmeniť. Máte pravdu.

 

     Pán poslanec Šimko má zapnutý mikrofón, chce hovoriť.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Hlásil som  sa, pán predseda, síce  odtiaľ ma vyhodili,

ale zapli mi mikrofón, takže ďakujem.

 

     Pán predseda,  to nebol normálny  bežný pozmeňujúci ná-

vrh. Obvykle sa pozmeňujúcim návrhom mení zákon, o ktorom sa

rokuje,  prípadne sa  v osobitnom  článku uvedie  iný zákon,

ktorý  sa  novelizuje.  Tentokrát  sa  v pozmeňujúcom návrhu

uvádza článok,  v ktorom sa vlastne  navrhuje nový zákon. To

sa doteraz  v našej legislatívnej praxi  nestalo. Myslím si,

že to, čo chcel povedať pán kolega Kováč, je vlastne upozor-

nenie, že  nový zákon, ktorý je  potrebný na vytvorenie uni-

verzity, zlúčenie alebo rozdelenie univerzity, tak ako sa to

navrhuje v  navrhovanom zákone a  ako je to  aj v doterajšom

vysokoškolskom zákone, má  svoj obvyklý legislatívny proces.

A to nie  je náhoda. Je to  jednoducho vyjadrenie istej úcty

aj  voči tomu,  čo má  na základe  toho zákona vzniknúť voči

univerzitám. Jednoducho na to treba čas, na to treba prípra-

vu. V tomto je návrh pána poslanca Urbana skutočne neobvyklý

z hľadiska  normálnych legislatívnych  zvyklostí. Myslím si,

že  je to  jednoducho legislatívne  pirátstvo. A  pokiaľ ide

o vzťah k tomu,  čo má vzniknúť, myslím si,  že je to neúcta

voči univerzitám.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj ja. Pán poslanec, doplním aj vás, pretože v rozprave

sa nehovorí len o pozmeňujúcich návrhoch, ale rozprava hovo-

rí o pozmeňujúcich a doplňujúcich príspevkoch do novej nove-

ly. Tu tiež môžeme hovoriť o niečom inom.

 

     S faktickou poznámkou sa  hlási pán spravodajca Tarčák.

Potom pán poslanec Lauko.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážení páni,

 

     jednoducho nemôže ísť o  nový zákon, pretože Univerzita

Pavla Jozefa Šafárika existuje  a má legislatívnu oporu. Nie

práve  v  zákone,  pretože  vznikla  uznesením  vlády z roku

1959, ale má legislatívnu alebo právnu oporu. A keď má niečo

vzniknúť rozdelením, tak to  jednoducho môže vzniknúť jedine

tak, že bude  novela, iná možnosť nie je.  To by bolo vtedy,

keby sme zákonom chceli zriadiť  novú vysokú školu, ktorá by

bola mimo existujúcich vysokých škôl, ale to nie je ten prí-

pad. Tu  je snaha rozdelením  a vtedy jednoducho  nemôže ísť

o nový zákon, ale o novelu.  Tak ju aj pán poslanec navrhol.

Navrhol nový článok VII, kde hovorí, že rozdelením - a vyme-

noval presne aj  uznesenie z roku 1956 či  1959, keď vznikla

univerzita, a navrhuje rozdelením zriadiť dve vysoké školy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko.

 

 

 

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcel by som opraviť svojho kolegu pána poslanca Tarčá-

ka. Nevybrali  ste si, pán Tarčák,  dobrý príklad s nitrian-

skou univerzitou. Ja som bol v tom období poslancom, to bola

samostatná tlač a týkala  sa len zriadenia univerzity, netý-

kala sa ničoho iného. Tento  zákon, ktorý schvaľujeme v pri-

pomienkovom konaní  vo výboroch, sa  týka zákona o  vysokých

školách, úplne iných vecí, a nie je o zriaďovaní a nezriaďo-

vaní univerzity. V tom ste tu podali zavádzajúcu informáciu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Pán kolega, treba si prečítať celý text, ktorý je pred-

ložený.  Keby ste  si ho  podrobne prečítali,  tak viete, že

článok  I (to  je tá  podstatná časť,  tých 60 bodov) hovorí

smerom k  vysokoškolskému zákonu číslo  172, ale články  II,

III, IV a V už hovoria o konkrétnych zákonoch. A on navrhuje

ďalší  článok VII,  pretože v  článkoch II  až VI  sa hovorí

o zákone, ktorým boli zriadené jednotlivé vysoké školy  ale-

bo určené názvy a tých sa týka novela, čiže to je súbor.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Rosival.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ešte, ak dovolíte, mám jednu poznámku.

 

     Pán Tarčák, neporozumeli ste, čo som povedal, alebo ste

schválne neporozumeli. Hovoril  som o nitrianskej univerzite

a o vašej informácii. Viem, čo je zákon o vysokých školách.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcel by  som poznamenať, že prvý  návrh, ktorý dal pán

poslanec Urban o  prenesení sídla, je v rozpore s  § 3 v sú-

časne platnom zákone číslo 172 a je v rozpore aj s § 3 v no-

velizovanom zákone, pretože podľa §  3 sa vysoké školy zria-

ďujú,  zlučujú,   rozdeľujú,  zrušujú  v   Českej  republike

a v Slovenskej republike... atď.  Sídla vysokých škôl sa ne-

premiestňujú, takže premiestnenie sídla Univerzity Pavla Jo-

zefa Šafárika  odporuje zákonu číslo  172. Nové znenie  § 3,

o ktorom budeme hlasovať, je  takéto: "Vysoké školy sa zria-

ďujú, zlučujú, rozdeľujú a  zrušujú zákonom." Ten prvý návrh

o premiestnení sídla je v  rozpore s obidvoma týmito znenia-

mi.

 

     A pokiaľ ide o rozdelenie Univerzity Pavla Jozefa Šafá-

rika, je to  akoby škrabanie sa pravou rukou  na ľavom uchu,

pretože Univerzita  Pavla Jozefa Šafárika je  v súčasnom zo-

zname  existujúcich vysokých  škôl a  fakúlt, je  aj v novom

zozname, ako spomínala pani ministerka, ktorý bude platiť po

schválení tohto  zákona. Takže niet  dôvodu existujúcu školu

deliť, a ak by sa mala deliť, pochopiteľne, zase to musí byť

podľa § 3 zákonom, ktorý má svoje legislatívne pokračovanie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán docent, práve diskutujeme  o zákone a budeme schva-

ľovať zákon, čiže práve týmto zákonom som navrhoval uskutoč-

niť tieto zmeny. To je prvá vec.

 

     Druhá  vec -  nedočítali ste  § 3,  ktorý ste  citovali

a ktorý má na konci dodatok: "Rovnakým spôsobom sa mení síd-

lo a názov  vysokej školy." To ste neurobili,  čiže platí to

isté zákonom. A zase, ja som to navrhoval urobiť zákonom.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ešte  by som  chcela povedať  jednu praktickú poznámku.

Keby  mohli všetci  poslanci dostať  na stôl  pred ukončením

rozpravy návrh pána poslanca Urbana,  pretože ide o nový zá-

kon, o  znenie nového zákona. Bola  by som rada, aby  sme sa

mohli k nemu ešte vyjadriť, lebo nedá sa celý text po jednom

počutí pripomienkovať. Preto by  som prosila, keby sme počas

rozpravy teraz mohli dostať  pozmeňujúci návrh pána poslanca

Urbana, lebo ten je najobsiahlejší.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, len rozprava sa chýli ku koncu.

 

     Ešte pán poslanec Černák - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Podľa  toho,  ako  pán  spoločný  spravodajca  obhajuje

spôsob riešenia,  ktorý navrhol pán  Urban, a zdá  sa, že aj

pán predsedajúci  sa k tomu prikláňa,  rád by som upozornil,

že skutočne je legislatívne...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja sa neprikláňam zatiaľ k ničomu.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     ...legislatívne nezvyklý postup,  pretože potom mal na-

vrhnúť aj doplnenie názvu zákona,  či je to zákon o vysokých

školách,  o aktualizácii,  o novelizácii  niekoľkých zákonov

a o rozdelení  Univerzity Pavla Jozefa Šafárika  - to naprí-

klad nenavrhol.  Sám prečítal článok ako  nový zákon, že Ná-

rodná rada sa uzniesla na tomto  zákone. A tie fakulty sa mi

tam zdajú byť nie celkom  zvážené, teda ktoré sa majú presu-

núť,  ktoré sa  nemajú presunúť.  Preto by  som sa prikláňal

k riešeniu,  aby obidva  návrhy pána  Urbana boli stiahnuté,

alebo neprešli, a bolo by  prijaté uznesenie pána  Rosivala,

ktoré v plnej miere pokrýva politickú vôľu tohto parlamentu,

ktorá je jednoznačná -  Košiciam nechať Univerzitu Pavla Jo-

zeda Šafárika a  v Prešove vytvoriť novú školu,  tak aby po-

kryla potreby vysokého školstva na Slovensku.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Rosival. (Odpo-

veď poslanca  Rosivala.) Nie? Tak do  rozpravy je ďalej pri-

hlásený pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  podal  pozmeňujúci návrh, ktorý

pripravil pán  poslanec Cuper a ktorý  si osvojujem vzhľadom

na to, že pán poslanec nie je prítomný.

 

     Podávam pozmeňujúci  návrh k § 34.  Čiastočne tento pa-

ragraf  už upravil  pozmeňujúci návrh,  ktorý predložil  pán

rektor Švec. Nové znenie tohto paragrafu je nasledujúce:

 

     "(1) Na rozhodovanie podľa tohto zákona vo veciach dok-

torandského štúdia (§ 22a), poskytovania štipendií (§ 26 od-

sek 2)  a ukladania disciplinárnych opatrení  (§ 25 odsek 4)

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní6).

 

     (2) Na rozhodnutie podľa  tohto zákona vo veciach habi-

litačného konania a konania  na vymenovanie profesorov (§ 27

ods. 3 a 4) sa  vzťahujú všeobecné predpisy o správnom kona-

ní, ak tento zákon neustanovuje inak.

 

     (3/) Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 možno podať odvo-

lanie na ten  orgán, ktorý  ho vydal. O odvolaní  proti roz-

hodnutiu vedeckej rady fakulty  rozhoduje vedecká rada vyso-

kej školy, o odvolaní  proti rozhodnutiu vedeckej rady vyso-

kej školy rozhoduje ministerstvo školstva (ďalej len odvola-

cí orgán).

 

     (4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zruší, ak bolo

vydané v  rozpore so zákonom  alebo iným všeobecne  záväzným

právnym predpisom, a vráti ho orgánu, ktorý ho vydal, s odô-

vodnením. Inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí."

 

     To je všetko v rámci pozmeňujúceho návrhu k § 34.

 

     Vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som  sa vyjadril k niektorým pozmeňujú-

cim návrhom a vyjadreniam niektorých poslancov, ktoré odzne-

li v tomto parlamente. Chcel  by som zaujať stanovisko k tým

vyjadreniam, ktoré  stavajú ministerstvo školstva,  ako keby

to bola  inštitúcia, ktorá je proti  vysokým školám a robila

všeličo možné, len aby bránila serióznemu rozvoju a fungova-

niu  vysokých škôl.  Chcem ilustrovať  na niektorých príkla-

doch, že to tak nie je.

 

     V jednom prípade senát fakulty podal návrh na odvolanie

dekana  fakulty. Pán  rektor príslušnej  vysokej školy tento

návrh nerešpektoval. Neskoršie po niekoľkých urgenciách svo-

je rozhodnutie zmenil, dekana odvolal a vymenoval nie akade-

mickým  senátom  fakulty  zvoleného  dekana,  ale pracovníka

z radov učiteľov  fakulty, až po niekoľkých  urgenciách a po

niekoľkých mesiacoch na  základe sťažnosti fakulty minister-

stvu školstva a Národnej rade.  Ale ani jeden z týchto orgá-

nov pánu  rektorovi nič nenariadili,  len ho upozornili,  že

jeho konanie  je v rozpore  s platným zákonom.  Tuším, že po

šiestich alebo  siedmich mesiacoch pán  rektor nakoniec reš-

pektoval návrh senátu a vymenoval za dekana zvoleného kandi-

dáta. V tomto prípade ministerstvo len upozornilo, že nereš-

pektuje zákon. Podobne urobila aj Národná rada.

 

 

 

     Druhý problém, ktorý sa týka ministerstva, je v tom, že

mnohí tu hovoria, že prostriedky,  ktoré sú zo štátneho roz-

počtu na financovanie vysokých škôl,  neviem, ako by sa mali

rozdeľovať podľa týchto autorov,  ale fakulty vraj najlepšie

vedia koľko finančných prostriedkov  potrebujú. Chcel by som

autora týchto myšlienok upozorniť,  že jeho predstavám dávno

odzvonilo, lebo to by bolo stotožnenie sa s komunizmom, a to

v súčasných podmienkach neplatí.

 

     Ministerstvo školstva v  rozsiahlej diskusii na základe

pravidiel, ktoré  pripravuje Rada vysokých  škôl, pripravuje

návrh rozdelenia  finančných prostriedkov pre  vysoké školy.

Nikdy nekoná svojvoľne, vždy len  v diskusii s vysokými ško-

lami a pravidlami, ktoré obyčajne pripraví vysokoškolská ra-

da. Aj to svedčí o  tom, že naše ministerstvo školstva nepo-

rušuje zákon, ale pracuje  v súlade s platnými ustanoveniami

zákona o vysokých školách.

 

     Ďalej  by som  chcel upozorniť  na to,  že v súvislosti

s vysokoškolským zákonom sa  urobilo niekoľko akcií politic-

kého charakteru, ktoré nemajú opodstatnenie.

 

     Vážené dámy a  páni, chcel by som vás  upozorniť na to,

že rôzne kauzy, ktoré u nás vznikajú, sa realizujú na podob-

nej báze,  ako to bolo koncom  šesťdesiatych a začiatkom se-

demdesiatych rokov, keď sa  zvolávali rôzne aktivity a odsu-

dzovali sa rôzne vyhlásenia, ktoré  si málokto z tých, čo sa

zúčastnili a hlasovali za nové  návrhy, prečítal. Aj v tomto

prípade som presvedčený, že  na rôznych aktivitách, ktoré sa

uskutočnili k vysokoškolskému zákonu, sa zúčastnilo množstvo

ľudí, ktorí nemajú predstavu,  čo obsahuje vysokoškolský zá-

kon alebo novela vysokoškolského zákona.

 

     V takomto duchu by sa proti pripravovaným legislatívnym

normám nemalo  postupovať, pretože skutočne ide  potom o za-

vádzanie tých jedincov a kolektívov,  ktoré sa k tomu vyjad-

rujú bez toho,  aby vedeli, k čomu sa  vyjadrujú. Myslím si,

že v demokratickej spoločnosti by  sa nič podobné nemalo ro-

biť.

 

     To je všetko, čo som chcel povedať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej  je do rozpravy prihlásený

pán poslanec Rosival. Predtým  s faktickou poznámkou pán po-

slanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Rád  by  som  opäť  zdôraznil,  že  pokiaľ  bude  zákon

o správnom konaní  zaradený do rozhodovacích  právomocí vyš-

ších štátnych  orgánov, budeme sa musieť  obrátiť na Ústavný

súd a požiadať o stanovisko z hľadiska precedensu, ktorý ci-

tované  uznesenie Ústavného  súdu, ktorý  som tu predniesol,

predstavuje.

 

     Ďalej by som chcel povedať, že podľa zákona 172 o vyso-

kých školách rektor nevymenúva dekana fakulty. Podľa vnútor-

ných predpisov  vysokých škôl môže ísť  o formálnu inaugurá-

ciu, ale rektor nemá právo zasahovať do voľby dekana.

 

     A keď ste hovorili, pán profesor, o úlohe rady vysokých

škôl pri  objektivizácii rozpočtových pravidiel,  tak sa pý-

tam, prečo  rada vysokých škôl z  dikcie zákona v §  15 ods.

1 písm. c) vládneho návrhu vypadla.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy a páni,

 

     rád by som sa ešte  pár slovami krátko vyjadril k prob-

lému Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika.  Súhlasím s dôvodmi,

ktoré pre zriadenie, pre potrebu vysokej školy v Prešove po-

vedali pán Sopko a pán Urban.  Tieto dôvody sú správne a ne-

treba o nich pochybovať. Vysoká škola v Prešove má byť.

 

     Ohradzujem sa však voči  názoru pána Urbana, podľa kto-

rého sa  opozícia snaží torpédovať  a deštruovať, deštrukčne

pôsobiť pri  jeho návrhu na  rozdelenie univerzity. Nechceme

používať, zneužívať  žiadne opozičné obštrukcie.  Sme za to,

aby  v Prešove  vysoká škola  bola, ale  nie sme  za to, aby

vznikla delením Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

 

     Celkom krátko by som chcel povedať, že prenesenie sídla

považujem za  veľkú chybu a  dovoľujem si vás,  dámy a páni,

poprosiť, aby ste nehlasovali za prenesenie sídla Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika z Košíc do Prešova, pretože prenesenie

sídla nepodporili  akademické obce, nepodporili  senáty, ne-

podporili  katedry. Tí,  ktorí ho  podporili, to  sú dekani,

prodekani, ale  možnosť vyjadriť sa  nemala akademická obec,

vrátane študentov.

 

     Na ilustráciu si dovolím  celkom krátko citovať zo sta-

noviska katedry, ktorá sídli v Prešove na fakulte. Je to fi-

lozofická fakulta a ide o katedru slovenského jazyka a lite-

ratúry, ktorá má k univerzitnej výzve asi takéto stanovisko,

takýto názor: Hovorí  sa, že je to "úzko  lokálny návrh nie-

ktorých predstaviteľov prešovských  mestských orgánov. Tieto

snahy mestských funkcionárov i niektorých poslancov Národnej

rady  pokladáme  za   deštruktívne,  poškodzujúce  hodnotové

a kvalitatívne renomé vysokých škôl  na Slovensku". Ďalej sa

v tomto stanovisku hovorí: "Časť  univerzitnej výzvy, v kto-

rej sa žiada premiestnenie sídla Univerzity Pavla Jozefa Ša-

fárika do Prešova, treba anulovať  ako neadekvátnu a nič ne-

riešiacu, čo nakoniec potvrdili reakcie na ňu." Takže kated-

ry, senáty  neboli zvolané možno preto,  lebo bola pravdepo-

dobnosť, že  tam odznejú také  stanoviská, ako tu  vyjadrila

katedra, o ktorej som hovoril.

 

     Ďalej  prenesenie sídla  nepodporili iné  vysoké školy,

ktoré tvoria  univerzitnú vysokoškolskú komunitu  na Sloven-

sku. Ďalej chýba názor, stanovisko Rady vysokých škôl, Akre-

ditačnej komisie, ktorá je komisiou vlády.

 

     A na  záver ešte raz  podčiarknem to, čo  povedala pani

ministerka, ani ministerstvo školstva tento návrh nepodpori-

lo, pretože v predloženej  novele ako sídlo Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika sú vedené Košice.

 

     Pán poslanec Urban povedal, ak som ho dobre rozumel, že

neboli zvolané akademické senáty  a že sa nevyjadrili akade-

mické obce.  Mám v ruke záver  zhromaždenia akademickej obce

Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika, ktoré  sa uskutočnilo 16.

9.  1996, kde  sa píše,  kde je  apel na  nás, na poslancov:

"Spôsob riešenia tohto problému rozhodnutím Národnej rady na

jej zasadnutí v septembri 1996 pokladáme  za nešťastný a ne-

vhodný, pretože sa k poslaneckému návrhu" (myslí sa pána Ur-

bana) "zatiaľ  nemala možnosť vyjadriť  akademická obec Uni-

verzity  Pavla Jozefa  Šafárika. Preto  žiadame Národnú radu

Slovenskej republiky  odložiť prípadné rozhodnutie  a ďalšie

kroky  urobiť v  spolupráci s  akademickou obcou  univerzity

a jej volenými zástupcami. Sme  presvedčení o tom, že urých-

ľovanie riešenia by spôsobilo nezanedbateľné škody a nevied-

lo by k realizácii  cieľov, ktoré má vysokoškolské vzdeláva-

nie v Slovenskej republike."  Podpísaná je predsedníčka aka-

demického senátu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

 

     Vážené dámy a  páni, o čo nás prosia?  Prosia nás o to,

aby sme dnes nerozhodli, aby sme rozhodli neskôr, vtedy, keď

sa celá kauza prediskutuje v akademickej obci a keď sa k nej

vyjadrí aj  ministerstvo školstva. A preto  z týchto príčin,

lebo nemáme  dnes názor akademickej  obce, nemáme stanovisko

ministerstva školstva k novému  návrhu pána poslanca Urbana,

dovolím si  vás poprosiť, aby  sme dnes návrh  na rozdelenie

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, tak ako ho navrhol, nepri-

jali, neschválili.

 

     Na záver niekoľko slov o lokálpatriotizme. Pán spoločný

spravodajca označil lokálpatriotizmus za stimul alebo za po-

zitívnu vec. (Hlas poslanca  Tarčáka zo sály.) Pardon, opra-

vil ma -  za prirodzený jav. Súhlasím, je  to prirodzený jav

a pokiaľ  hovoríme  o  pozitívnom  lokálpatriotizme, viem si

predstaviť  veľmi  veľký  lokálpatriotizmus  ako veľmi veľký

stimul v Prešove. Viem si predstaviť, že mestská samospráva,

reprezentanti mesta  poskytnú budovy, poskytnú  byty pre no-

vých učiteľov,  pre nových vedcov,  že podnikatelia, úspešné

firmy v Prešove  poskytnú  finančné fondy, ktoré okrem štát-

nych fondov  umožnia rozvoj katedier,  umožnia napríklad po-

zvanie hosťujúcich profesorov,  umožnia usporiadanie seminá-

rov, kongresov, konferencií, hoci s medzinárodnou účasťou.

 

     Takže pozitívny lokálpatriotizmus,  ktorý bude znamenať

v Prešove, že  schopní a tvoriví ľudia  budú pracovať v pra-

covnom čase, aj po pracovnom čase, že celú svoju energiu ve-

nujú rozvoju, dúfajme, novozaloženej univerzity na záver bu-

dúceho roku alebo v priebehu budúceho roku. Takýto lokálpat-

riotizmus je pozitívny a celkom  iste prispeje k tomu, že ak

sa nová  univerzita v Prešove  zriadi, tak o  niekoľko rokov

- verme, že o krátky čas, o  niekoľko rokov - bude mať vybu-

dované svoje renomé, bude mať  vybudovanú svoju pozíciu a tí

študenti, ktorí  budú na nej  končiť, budú na  ňu s hrdosťou

spomínať ako  na veľmi dobrú alebo  na prvotriednu slovenskú

univerzitu. V tomto môže, samozrejme, pozitívny lokálpatrio-

tizmus Prešova, okolia alebo celého regiónu prispieť.

 

     Ale to, čo sa stalo v Národnej rade, že poslanec a sku-

pina  vysokoškolských učiteľov,  prípadne funkcionárov mesta

Prešova predložila návrh na  prenesenie sídla univerzity, to

nie je pozitívny lokálpatriotizmus. Označil by som to za lo-

kálpatriotizmus, možno povedať, arogantný. Toto je lokálpat-

riotizmus, ktorý sa snaží  ukradnúť prácu, snaží sa ukradnúť

výsledky 38-ročného vývoja, 38-ročnej práce a tieto výsledky

v priebehu jednej minúty (30  sekúnd návrh, 30 sekúnd hlaso-

vanie), v priebehu jednej minúty  sú tieto výsledky v ďalšom

meste. Toto celkom iste  nie je pozitívny lokálpatriotizmus,

o ktorom som hovoril, a ktorý mal  iste na mysli aj pán spo-

ločný spravodajca.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou  sa hlási pán poslanec Bará-

nik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel by  som upozorniť pána  poslanca Rosivala, že  sa

odvoláva na stanovisko  Akademického senátu Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika z akademickej  obce, ktoré  sa konalo 16. 9.

o 13.00 hodine.  Na tejto akademickej obci  - máme tu stano-

visko z prešovských fakúlt -  sa zúčastnilo z Prešova len 18

členov  a  prešovská  obec  má  prakticky  5 000 členov. Tak

o akom rokovaní akademickej obce tejto vysokej školy hovorí-

me, keď sa zúčastní len 18 členov z 5 000?

 

     A tu,  vážený pán kolega, nejde  o nijaké kradnutie, to

ste  použili  veľmi  neadekvátny  pojem,  pretože akademická

obec, ktorá je v Prešove, tiež čosi vytvorila, tiež si stojí

za svojím,  za svojou prácou,  za svojimi výsledkami,  a do-

mnieva sa, že by bolo  vhodné, je vlastne presvedčená, že by

bolo vhodné preložiť sídlo univerzity do Prešova. Proti tomu

možno namietať,  diskutovať s nimi, ale  nemôžeme to nazývať

kradnutím. Kradnutie je čosi iné.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ešte sa do rozpravy prihlásil pán posla-

nec Ftáčnik, ale s faktickou poznámkou, pokiaľ som sledoval,

chcel vystúpiť pán spravodajca. Či nie? Pán spoločný spravo-

dajca,  chceli ste  vystúpiť s  faktickou poznámkou?  (Hlasy

v sále.)

 

     Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik vystúpi v rozprave.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     svoje právo na vystúpenie v rozprave som už použil, ale

keďže sa  pozmeňujúce návrhy podávajú z  tohto miesta, chcem

pozmeniť  svoj návrh  na uznesenie,  ktorý už  máte rozdaný,

pretože som  ho upravil po diskusii  s predstaviteľmi a pra-

covníkmi ministerstva školstva, aby  sa stal reálnejším, ale

aby plnil ten cieľ, ktorý  som sledoval jeho podaním. Sťahu-

jem ten návrh na uznesenie, ktorý už je v prvej časti pozme-

ňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorú ste dostali a navrhu-

jem toto uznesenie upraviť takto:

 

     Hlavička zostane ako uznesenie  Národnej rady, v ktorom

Národná rada žiada vládu  Slovenskej republiky, aby v súlade

s § 15 zákona o vysokých školách predložila - a teraz ide tá

zmena -  Národnej rade Slovenskej republiky  vždy do 31. 12.

príslušného roku informácie o  uzneseniach vlády a prijatých

dokumentoch týkajúcich sa -  a uznesenie pokračuje - štátnej

politiky zamestnanosti, štátnej  politiky v oblasti vysokého

školstva a štátnej politiky v oblasti rozvoja vedy a techni-

ky.

 

     Rozdiel  oproti  pôvodnému  zneniu  je  v  tom, že moje

pôvodné  uznesenie prejudikovalo,  ako by  existovala nejaká

knižočka, v ktorej je štátna politika zamestnanosti, knižoč-

ka, v  ktorej je štátna  politika v oblasti  vedy a techniky

a podobne. Je  logické, že sa tieto  štátne politiky formujú

viacerými  rozhodnutiami či  už vlády  Slovenskej republiky,

alebo ministerstva školstva, to znamená, môže to byť viacero

dokumentov, ktoré v priebehu roka príslušné exekutívne orgá-

ny prijmú, ale ak sa má  kontrolovať podľa § 15 využitie fi-

nančných prostriedkov  na vysokých školách,  či je v  súlade

s týmito politikami,  Národná rada, ale  jej prostredníctvom

aj príslušné vysoké školy  by mali poznať všetky veci, ktoré

sa týchto troch konkrétne  v zákone menovaných politík týka-

jú. K tomu smeruje moje uznesenie a prosím vás o jeho podpo-

ru. Odovzdávam ho písomne pánu spravodajcovi.

 

     Ďakujem za slovo.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec,  aj ja.  Ešte raz  pán spoločný

spravodajca.

 

     Pardon, pani poslankyne,  páni poslanci, viac prihlášok

do rozpravy už nemám, čiže je to posledný vystupujúci v rám-

ci rozpravy.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi ešte, aby som  vystúpil v rozprave a prešiel

text, ktorý máte pred sebou ako spoločnú správu 472a a potom

pozmeňujúce návrhy, aby sme ich prešli. Ak ich zoberiete iba

ako preklep - upozorním, ktoré body  sú to, tak by sme tento

text očistili, čo by som  bol najradšej. Ak by ste považova-

li, že ide o zásadnú zmenu v  texte, tak by som to potom dal

ako pozmeňujúci návrh.

 

     Máte pred sebou spoločnú  správu. Pri prepise na strane

5 v bode  8 vypadlo slovo  "jeho", takže bude  "dáva podnety

jeho perspektívneho rozvoja". To len pre legislatívnu čisto-

tu. Ďalej  na strane 6,  možno to tu  nezaznelo úplne jasne.

V bode 14 k textu, ktorý tam je, v druhej vete za slovo "ko-

nať" sa vkladajú slová "dizertačné skúšky". Tam sú vymenova-

né štátne  skúšky, rigorózne skúšky,  ale sú aj  dizertačné,

aby to  bolo v komplexe  a z legislatívneho  hľadiska čisté,

tak by sa tam doplnil text "dizertačné skúšky". (Hlasy v sá-

le.) To je v  texte § 15 ods. 1 písm. g)  v druhej vete - za

slovo "konať" sa vkladajú  slová "dizertačné skúšky" - potom

pokračuje čiarka, štátne skúšky, rigorózne atď.

 

     Zo spoločnej správy by to bolo všetko. Chcem sa opýtať,

či to môžete zobrať, keď nie, tak dávam hneď pozmeňujúci ná-

vrh, ktorý potom...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V poriadku, dáme to v rámci pozmeňujúcich návrhov.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Na text ma upozornili  legislatívci, tlmočím len to, čo

bolo povedané  tam. Mám ešte pozmeňujúci  návrh, ale ten dám

osobitne.

 

     Ak dovolíte, potom v tlači  472b na strane 4 je preklep

v odkaze  "pôsobnosť  ministerstva  a  ministra".  Prakticky

v predposlednom riadku  je ods. 43, tam  je taká nečitateľná

štvorka alebo písmeno c), teda 43 a § 43e, čiže e). To je na

strane 4 pod písmenom p) v odseku 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale to je 472b, nie 472a.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     "43 a § 43e", potom "odsek 2 vykonáva" atď.

 

     A ďalej je môj  pozmeňujúci návrh, ktorý som predkladal

k akademickým senátom,  na strane 5  ako nový článok,  ktorý

bol ako odsek 4 - lebo je to nový článok a nepovedal som, že

bude mať číslo 4 - a je tam  zase  preklep, teda  nie "odpĺ-

ňa" ale,  samozrejme, "dopĺňa" a  "nový odsek 4".  Na strane

5 bod 7.

 

 

     Prosím vás,  ak máte tú správu,  predložené návrhy pána

Haracha, to je zmes textu, ktorý obsahuje predložená novela,

zmes  textu, kde  istým  spôsobom  môžeme hovoriť  o novele,

a zmes  textu,  kde  som  sa  ja  stotožnil s týmito návrhmi

a predložil ich už ako pozmeňujúce návrhy. Pán Harach zrejme

mal urobiť to, že z pripomienok Rady vysokých škôl mal návr-

hy vytiahnuť a zrejme o "pozmeňovákoch"  môžeme  hovoriť iba

pri tom,  čo je hrubo  vytlačené, ale to  nepovedal, pretože

ináč  nemôžeme hovoriť  o pozmeňujúcom  návrhu alebo nezažil

som také pozmeňujúce návrhy, kde by celé state a texty cito-

vali predlohy a zároveň  zmenili jedno-dve slovíčka. Bolo by

dobré, keby k  textu pán Harach buď povedal,  že má na mysli

ako pozmeňujúce návrhy tie slová  alebo tie pasáže, ktoré sú

hrubo vytlačené. A ďalej by  som ho prosil, keby povyčiarko-

val - a keď budeme hlasovať - tie návrhy, ktoré som si osvo-

jil a zakomponovali sme ich ešte vo výbore a už sú obsiahnu-

té v spoločnej správe, pretože ak by to išlo tak, z legisla-

tívneho hľadiska by sme museli trochu škrípať zubami.

 

     Ďalej,  na konci  pri predkladaní  pozmeňujúceho návrhu

pána poslanca Slotu  upraviť na strane 16 v  článku III - to

je jeho druhý pozmeňujúci  návrh - text "Žilinská univerzita

v Žiline" nie  "so sídlom v  Žiline", pretože ani  pri iných

vysokých školách sa taký  termín nepoužíva, ale je zaužívané

aj v  zozname všetkých vysokých  škôl, že je  napísaný názov

vysokej školy  a príslušné mesto. Aby  to bolo čisté, prosil

by som o túto zmenu.

 

     Ak by ste dovolili, pre  úplnosť ešte v uznesení, ktoré

navrhol, myslím, pán Rosival,  áno, pán Rosival, sa upravuje

text v  tretej vete "novej vysokej  školy" nie "novely vyso-

kých škôl". Text by potom znel: "aby predložila Národnej ra-

de Slovenskej republiky návrh  zákona o zriadení novej vyso-

kej školy v Prešove tak,  aby..., ďalej "novej vysokej školy

môžu tvoriť  všetky fakulty..." atď.  (Hlasy z pléna.)  Áno,

"základ novej vysokej školy", presne.

 

     Tým  sme vyčerpali  technické úpravy,  ak ich zoberiete

tak, že sú to len úpravy textov.

 

     (Upozornenie  podpredsedu Národnej  rady Mariána Andela

z pléna, že  v jeho návrhu na  uznesenie treba tiež vypustiť

znenie "so sídlom v Prešove".)

 

     Okrem pozmeňujúcich  návrhov, ktoré zazneli  v rozprave

a ktoré ste mi predložili v písomnej podobe, pán podpredseda

Andel  upozorňuje, že  v návrhu  uznesenia, ktoré predložil,

treba tiež vypustiť znenie "so sídlom v Prešove". Jeho návrh

na uznesenie by znel:

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie žiadosť o zriadenie Prešovskej uni-

verzity v Prešove z  existujúcich fakúlt sídliacich v Prešo-

ve,

 

     B. žiada vládu  Slovenskej republiky pripraviť legisla-

tívnu podobu zriadenia Prešovskej univerzity v Prešove, vrá-

tane vyjadrenia Akreditačnej komisie  a predložiť ju ako ná-

vrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Pre záznam - je to návrh pána podpredsedu Andela.

 

     Ak dovolíte, úplne na záver  by som si dovolil ešte na-

vrhnúť tri pozmeňujúce návrhy.

 

     V § 3 vypustiť odsek 3, kde sa hovorí, že "zmeny v čle-

není vysokých škôl a fakúlt možno vykonať najskôr po uplynu-

tí troch rokov odo dňa účinnosti zákona, ktorým vysoká škola

bola zriadená".

 

 

     Chcel by som to odôvodniť tým, že celý mechanizmus, ako

vznikajú vysoké školy,  definuje § 4 ods. 2,  kde sa hovorí:

"Fakulty  zriaďuje, zlučuje,  rozdeľuje a  zrušuje rektor so

súhlasom akademického senátu  vysokej školy po predchádzajú-

com  vyjadrení Akreditačnej  komisie a  súhlase ministerstva

školstva." Nevidím najmenší dôvod, že by sme to mali limito-

vať,  pretože sú  to všetko  inštitúcie, ktoré  sú na  takej

úrovni a takým zásadným spôsobom  hovoria do veci, že nie je

potrebné obmedzovať  ho nejakým časovým  údajom. To by  bola

jedna zmena.

 

     V nadväznosti  na to v  článku IV v  odseku 3 navrhujem

vypustiť druhú  vetu, ktorá znie:  "Zmeny študijných odborov

možno vykonať najskôr po uplynutí  troch rokov odo dňa zria-

denia fakulty." Myslím si, že život je taký dynamicky sa vy-

víjajúci proces, že jednoducho nie je možné obmedzovať zria-

denie fakúlt, ktoré sa skutočne budú veľmi dynamicky vyvíjať

v iných odboroch, takže navrhujem tento text vypustiť.

 

     Mám  ešte  jeden  pozmeňujúci  návrh k bodu 11 - v § 10

ods. 1 písm. c) navrhujem  vložiť v druhom  odseku  za slová

"vysokej školy"  slovko "spravidla". A keďže  som už navrhol

najmenej  nie tri,  ale dva  mesiace, potom  stiahnem návrh,

ktorý som  dal na začiatku, a  môj návrh bude znieť:  v bode

11 v § 10 ods. 1 písm.  c) navrhujem v druhej vete vsunúť za

slová "vysokej školy" slovko "spravidla", pokračuje to "naj-

menej" a "tri" nahradiť "dva" a text pokračuje ďalej "mesia-

ce pred skončením...".

 

     To sú  všetko moje pozmeňujúce návrhy.  Ak mi ešte pred

skončením dovolíte, keďže sa už nebudem vyjadrovať na záver,

chcel by  som poprosiť pána  predsedajúceho, keďže vystúpilo

26 poslancov,  so mnou 27, a  je veľa pozmeňujúcich návrhov,

do textu je skutočne ťažké ich v niektorých prípadoch zakom-

ponovať, poprosil by som vás, neviem, či to beriete ako pro-

cedurálnu záležitosť  alebo sa s tým stotožníme, že po ukon-

čení rozpravy by som  spracoval pripomienky, dal ich rozmno-

žiť, prerušili  by sme pokračovanie  prerokúvania tohto bodu

tak, aby sme umožnili zasadnúť klubom, prediskutovať to ešte

s odborníkmi a zajtra by  sme začali rokovanie Národnej rady

hlasovaním k tomuto zákonu.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, pokiaľ ste upravova-

li niektoré  pripomienky zo spoločnej  správy, pri hlasovaní

o spoločnej správe to bude treba pripomenúť, aby nedošlo po-

tom k tomu, že sme  schválili tie, ktoré neboli vami uprave-

né.

 

     Takže do rozpravy nemám prihláseného nikoho, ale s fak-

tickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Pán predseda, mám doplňujúci návrh, ktorý som necitova-

la v rámci môjho príspevku, ale ak dovolíte, je krátky a po-

vedala by som ho z miesta.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Procedurálny návrh?

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Nie, doplňujúci návrh.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca,  budú diktovať doplňujúci ná-

vrh k zákonu. Prosím, aby ste si ho zaznamenali.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     V § 15 v úvodnej vete za "ministerstvo školstva" uviesť

toto: "ako ústredný orgán štátnej správy pre vysoké školy na

riadenie výkonu štátnej správy".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vypli ste si to sama, pani poslankyňa, nesmiete opierať

papier o tlačidlo ani o kartu.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Nad slovo  "školy" vložiť príslušný odkaz  a v poznámke

pod čiarou k  nemu uviesť túto citáciu: "v  § 13 zákona Slo-

venskej národnej  rady 347/1990 Zb.  o organizácii minister-

stiev a ostatných ústredných  orgánov štátnej správy Sloven-

skej republiky v znení neskorších predpisov". Ide o presnej-

šie vyjadrenie skutočného  postavenia ministerstva vo vzťahu

k vysokým školám.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Chcel by  som sa opýtať pána  spoločného spravodajcu na

jeho spresňujúci návrh k bodu, ktorý  sa týka § 15 písm. g).

V tomto  paragrafe sa  niekoľkokrát vyskytuje  slovo "konať"

a on povedal,  že za slovo "konať"  treba doplniť slová "di-

zertačné skúšky". Takýto text je  už obsiahnutý v § 15 písm.

g). Čiže prosím, aby spresnil, kde myslel, že by sa mali do-

plniť slová  "dizertačné skúšky", pretože okrem  toho, že sa

dizertačné skúšky spomínajú v písmenách  g) a h), on ich tam

chce ešte raz vložiť, ale nevieme kam. Takže len na spresne-

nie  v rámci  rozpravy, aby  povedal, kam  sa tie slová majú

vložiť, aby  sme vedeli, aký  návrh vlastne mal,  či to bolo

len spresnenie, alebo je to naozaj nový pozmeňujúci návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ako som si zapamätal, bola to druhá veta.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Legislatívci hovoria, že istým  spôsobom sa to tam vsu-

nie. Písmeno g) by znelo: "na návrh alebo po vyjadrení Akre-

ditačnej komisie rozhoduje o  priznaní alebo odňatí práv vy-

sokej  školy alebo  fakulty konať"   - a  tu by  bola vsuvka

- "dizertačné skúšky", potom "štátne skúšky, rigorózne skúš-

ky a obhajoby rigoróznych  prác v príslušných študijných od-

boroch".

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ale  tam potom  pokračuje text  zase "konať  dizertačné

skúšky". Bolo by to tam dvakrát.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Legislatívci hovoria,  že tak sa im  to zdá správne. To

je návrh legislatívy Národnej rady.

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ale  je úplne  chybný, pretože  v jednej  vete by  bolo

dvakrát "konať  dizertačné skúšky". Do druhej  vety by sa to

skôr hodilo, ale to treba potom vecne zvážiť. Prosím, aby to

bolo prednesené ako riadny  návrh  alebo zaevidované nie ako

oprava spoločnej správy, ale ako návrh pána spravodajcu, aby

sme sa tým vecne mohli  zaoberať a neodbili tým bod, ktorého

sa dotýka časť spoločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme to brať ako pozmeňujúci návrh spravodajcu.

 

     Ešte pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcel by som si  s pánom spoločným spravodajcom ujasniť

text návrhu  uznesenia, ktorý som navrhol,  pretože v texte,

ktorý sme dostali, je preklep,  a neviem, či to pán spoločný

spravodajca opravil tak, ako  som ho predložil. Môžem prečí-

tať svoj text? Posledná veta...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pardon,  pán poslanec,  pán spravodajca  vás momentálne

nesleduje.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Pán spravodajca, "základ novej  vysokej školy môžu tvo-

riť". Takto, hej? Lebo text je iný.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vy ste povedali správny návrh,  ale text je chybný a ja

som ho vyčistil presne tak, ako ste povedali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže chápeme to tak, že pán spravodajca citoval znenie,

ktoré predniesol pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predseda, ešte by som  sa chcel obrátiť na pani mi-

nisterku s otázkou. V texte,  ktorý sme dostali, v texte no-

vého návrhu pána Urbana  o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa

Šafárika v Košiciach v § 1 ods. 2 pán Urban navrhuje "na no-

vovzniknutej Univerzite Pavla  Jozefa Šafárika v Košiciach".

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika však už existuje, tá nebude

novovzniknutá.  A pán  Urban tam  menuje fakulty:  lekárska,

prírodovedecká, právnická. Moja otázka je - predpokladám, že

na tento prípad, na  túto novovzniknutú Univerzitu Pavla Jo-

zefa Šafárika sa  nebude vzťahovať § 3 ods.  3 nového znenia

zákona,  kde sa  hovorí o  zmenách v  členení vysokej školy,

ktorá bola zriadená. Tam sa uvádza, že po uplynutí troch ro-

kov môžu byť urobené prvé zmeny.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  na to už  bol urobený pozmeňujúci  návrh

pána spoločného spravodajcu. (Hlasy zo  sály.) Nie, o tom sa

musí takisto hlasovať.

 

 

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Dôležité je, aby sa na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika

v Košiciach nevzťahoval § 3  ods. 3, aby neplatila trojročná

doba na  nové členenie, pretože ide  o univerzitu existujúcu

38  rokov, ktorá  je pripravená  na to,  aby mohla  navrhnúť

vznik nových fakúlt a nové členenie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Chcela by  som upozorniť na nepresnosť  pri prepise po-

zmeňujúcich  návrhov na strane 13 bod  4. Návrh znel: Bod 57

uvádzajúci... atď. vypustiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Som presvedčený, že z týchto dvoch pripomienok

si pán spoločný spravodajca nezaznamenal ani jednu. Pán spo-

ločný  spravodajca, keby  ste  si  potom prečítali  i záznam

z rozpravy, lebo medzitým boli  dva návrhy, ktoré ste určite

nepočuli.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem sa spýtať,

či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Nikto, ani s faktickou poznámkou. Končím rozpravu k to-

muto bodu programu  s tým, že bude dobré,  ak vyhovieme pánu

spoločnému spravodajcovi, aby sme v tomto bode programu hla-

sovaním pokračovali nie dnes,  ale nabudúce.  Úmyselne neho-

vorím  kedy. Mám  povedať? Spravodajca  navrhol zajtra ráno,

takže zajtra ráno, a je to. (Smiech v sále.)

 

     Ďakujem pekne.

 

     Keďže  podľa schváleného  programu na  začiatku schôdze

sme bod 30 už prerokovali, pristúpime k  t r i d s i a t e -

m u  š t v r t é m u  bodu nášho programu, ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

o Rade Slovenskej  republiky pre rozhlasové  a televízne vy-

sielanie a o doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzko-

vaní rozhlasového  a televízneho vysielania  v znení neskor-

ších predpisov.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     nie je tu pán minister kultúry, takže sa pýtam pani mi-

nisterky, či sa chce vyjadriť  k rozprave. Chce sa vyjadriť.

Nech sa  páči, vyjadrí sa  ešte k rozprave  o vysokoškolskom

zákone.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som sa  najprv vyjadrila k  tým pripo-

mienkam poslancov, ktoré sa vo viacerých vystúpeniach opako-

vali.

 

     V prvom rade išlo o § 15  ods. 1 písm. c), písm. ch) až

j), kde sa navrhujú  úpravy rozšírenia kompetencií minister-

stva školstva  a ministra. Vysoké  školy a fakulty  sú podľa

§ 5 ods. 1 a § 6 ods.  1 zákona číslo 172 o vysokých školách

právnickými osobami, t. j.  organizáciami s rozpočtovou for-

mou  hospodárenia. Podľa  § 22  ods. 1  zákona Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo  303/1995 Z. z. o  rozpočtových

pravidlách  rozpočtové organizácie,  a teda  aj vysoké školy

a fakulty, sa  zriaďujú na plnenie  úloh štátu a  na plnenie

ich základných verejných funkcií.

 

     Ďalej v  § 21 ods.  11 citovaného zákona  sa uvádza, že

rozpočtové organizácie,  teda aj vysoké školy  a fakulty, sú

svojimi rozpočtami napojené na  rozpočet zriaďovateľa, t. j.

v tomto prípade na rozpočet ministerstva školstva, ktorý ga-

rantuje a  kontroluje ich činnosť a  v prípade zistených ne-

dostatkov prijíma  potrebné opatrenia. Z  uvedených dôvodov,

ktoré  celkom  určite  nikto  nespochybňuje, bolo nevyhnutné

v §  15 ods.  1 písm.  c) spresniť  kompetencie ministerstva

školstva v  oblasti rozdeľovania finančných  prostriedkov zo

štátneho  rozpočtu jednotlivým  vysokým školám  v súlade  so

štátnou politikou zamestnanosti, štátnou politikou v oblasti

rozvoja vysokého školstva, štátnou  politikou v oblasti roz-

voja vedy  a techniky a s  prihliadnutím na hodnotenie práce

vysokých  škôl Akreditačnou  komisiou, a  tiež aj  v oblasti

kontroly ich efektívneho využívania.

 

     V súvislosti  s § 15 ods.  1 písm. c) by  som ešte rada

dodala, že  aj v doteraz  platnom zákone 172  v § 15  ods. 1

písm. c) sa hovorilo: "Ministerstvo rozdeľuje jemu pridelené

finančné prostriedky jednotlivým vysokým školám a kontroluje

ich využitie." Čiže je to  tá istá dikcia, ktorú sme použili

teraz, s tým rozdielom, že  sme dikcii dali  trošku transpa-

rentnejší charakter.  Pretože aj doteraz  sa rozdeľovali fi-

nančné prostriedky podľa  určitej štátnej politiky zamestna-

nosti, ibaže  sa to tak transparentne  nepovedalo ako teraz.

A domnievam sa,  že ak by bolo  napríklad prijaté uznesenie,

ktoré navrhol pán poslanec Ftáčnik,  nie je dôvod akosi pro-

testovať proti tomu, že je  tam transparentne uvedené, že sa

finančné  prostriedky rozdeľujú  podľa štátnej  politiky za-

mestnanosti.

 

      Ďalej  sa tu  veľmi často  skloňovali akademické práva

a slobody. Už aj vo svojom úvodnom vystúpení som uviedla, že

akademické práva  a slobody upravuje §  2 súčasného platného

zákona číslo 172 o vysokých školách.  Dovolím si z § 2 cito-

vať: "Na vysokých školách sa členom akademickej obce zaruču-

je sloboda vedeckého bádania a uverejňovania jeho výsledkov,

sloboda umeleckej  tvorby, právo vyučovať  a učiť sa,  právo

voliť akademické samosprávne orgány,  právo na rôzne filozo-

fické názory a náboženské vyznania  a právo šíriť ich, právo

používať akademické insígnie a  znaky a vykonávať akademické

obrady. Zaručuje  sa nedotknuteľnosť akademickej  pôdy vyso-

kých  škôl  s  výnimkou  prípadov  ohrozenia života, zdravia

a majetku. Vstup orgánov činných v trestnom konaní na akade-

mickú pôdu povoľuje rektor alebo ním poverený prorektor ale-

bo dekan  v prípade dôvodného podozrenia zo spáchania trest-

ného činu. Na akademickej pôde  nesmú politické strany a po-

litické hnutia vytvárať svoje organizácie." Tento § 2 zostal

v platnosti aj teraz. Vládny návrh novely zákona sa nedotkol

týchto  akademických práv  a slobôd.  Skôr naopak, spresňuje

ich tým, že rozširuje v §  2 ods. 4 zákaz vytvárania organi-

zácií politických strán a  politických hnutí o zákaz vykoná-

vania ich politickej činnosti na akademickej pôde.

 

     Čo sa  týka samosprávy vysokých  škôl, o ktorých  sa tu

tiež veľa  diskutovalo, je upravená  v časti 5  doterajšieho

zákona. Vo  vládnom návrhu zákona  zostávajú zachované samo-

správne činnosti orgánov samosprávy  vysokých škôl a fakúlt.

Ide najmä o tieto  činnosti: kreovanie samosprávnych orgánov

vysokých škôl a fakúlt,  voľba akademických funkcionárov vy-

sokých  škôl  a  fakúlt,  zriaďovanie  vnútroškolských alebo

vnútrofakultných organizačných zložiek, rozhodovanie o obsa-

hu štúdia a jeho priebehu, rozhodovanie o počte novoprijíma-

ných uchádzačov o vysokoškolské  štúdium a doktorandské štú-

dium, rozhodovanie o perspektívnych programoch vedeckého bá-

dania na vysokej škole a podobne.

 

     Ak však akademickí  funkcionári vysokých  škôl a fakúlt

vykonávajú štátnu správu, t. j. rozhodujú o právach občanov,

o hospodárskom a finančnom zabezpečení  vysokej školy  alebo

jej fakúlt, kontrolujú dodržiavanie právnych predpisov a po-

dobne, potom sa musia  za túto činnosť zodpovedať ústrednému

orgánu  štátnej správy.  Z uvedených  dôvodov bolo  potrebné

riešiť  tieto otázky  navrhovanými úpravami  v §  15 ods.  1

písm. ch) až j).  Navrhovanú úpravu rozšírenia právomocí mi-

nisterstva  o  koordináciu  činnosti  orgánov  vysokých škôl

oprávnených  rozhodovať  o  udelení  hodnosti  "PhD."  (§ 15

ods. 1  písm. ch) nemožno chápať  ako obmedzovanie akademic-

kých práv. Naopak,  touto legislatívnou úpravou ministerstvo

môže  byť nápomocné  týmto orgánom  pri riešení metodických,

organizačných aj  iných otázok súvisiacich  s konaním dizer-

tačných skúšok a obhajob  dizertačných prác doktorandov. Mi-

nisterstvo školstva môže pritom využiť členov Slovenskej ko-

misie pre  vedecké hodnosti (svojho  poradného orgánu) alebo

členov Akreditačnej komisie  (poradného orgánu vlády Sloven-

skej republiky), ktorí sú uznávaní odborníci doma i v zahra-

ničí.

 

     Zabezpečovanie jednotného  posudzovania vedeckej úrovne

sa má podľa navrhovanej  úpravy týkať iba formálnej stránky,

t. j. určením kritérií a požiadaviek  kladených na uchádzača

o vedeckú akademickú  hodnosť v príslušnom  vednom odbore na

partnerských ustanovizniach, na ktorých  sa budú tieto obha-

joby konať.  Tieto kritériá a  požiadavky v žiadnom  prípade

neznamenajú nejakú nivelizáciu hodnôt,  o ktorej sa tu hovo-

rilo. Rozšírením právomoci ministerstva školstva na kontrolu

dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v prijí-

macom konaní  na vysokoškolské  štúdium,  to je §  15 ods. 1

písm. i), sa zabezpečuje  právna ochrana občanov, uchádzačov

o vysokoškolské štúdium pri  overovaní ich odbornej spôsobi-

losti, a to zabezpečením  podmienok na vytvorenie náročného,

ale  na druhej  strane objektívneho  ovzdušia na akademickej

pôde v priebehu prijímacích skúšok.

 

     Pri aplikácii  uvedeného ustanovenia v  praxi je predsa

vylúčené, aby zo strany ministerstva boli obmedzované akade-

mické práva a slobody  akademických, resp. samosprávnych or-

gánov vysokej  školy a fakulty v  procese prijímacieho kona-

nia.  Ide o  možnosť, aby  funkcionári ministerstva školstva

mali možnosť iba - zdôrazňujem  iba - v priebehu prijímacích

skúšok preskúmavať najmä  otázku zabezpečenia spôsobu utaje-

nia  skúšobných testov,  spôsobu zabránenia  a ochrany  pred

úplatkárstvom, resp. manipulácie s protokolmi písomnej časti

prijímacej skúšky podľa osobitných  právnych predpisov v sú-

lade s Trestným zákonom a Zákonníkom práce, ktorý ukladá za-

mestnancovi  dodržiavať utajovanie  spisov, informácií  atď.

Čiže v žiadnom prípade nejde o to, aby ministerstvo školstva

rozhodovalo o tom,  kto by mal byť prijatý  na vysokú školu,

alebo kto by nemal byť prijatý na vysokú školu.

 

     Rozšírenie kompetencie ministerstva  o registráciu šta-

tútov fakúlt - to je ďalšia vec, ktorá sa tu pertraktovala -

podľa navrhovaného §  15 ods. 1 písm. d)  je nutné z dôvodu,

že fakulty sú podľa §  5 právnickými osobami  tak ako vysoká

škola a pri rozhodovaní o jednotlivých otázkach fakulty môže

dôjsť ku kontroverzným  návrhom z oboch strán a  najmä k ne-

rešpektovaniu  podriadenia sa  vysokej škole  v tomto smere.

Ako príklad možnosti vzniku takej situácie môžem uviesť prí-

pad  Fakulty architektúry  Slovenskej technickej  univerzity

v Bratislave, ktorý bolo potrebné riešiť práve nedávno.

 

     Čo sa  týka nového znenia  § 34, bolo  tu podané, samo-

zrejme, viacero návrhov, neviem ku ktorému pozmeňujúcemu ná-

vrhu sa v hlasovaní pripojíte, ale  chcela by som k tomu po-

vedať iba toľko: Pozmeňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec

Švec, a pozmeňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec Baránik,

sa v podstate líšia iba  v jednom. Pán poslanec Švec navrho-

val v  odseku 3, citujem: "Proti  rozhodnutiu podľa odseku 2

možno podať odvolanie na ten  orgán, ktorý ho vydal. O odvo-

laní proti  rozhodnutiu vedeckej rady  fakulty rozhoduje ve-

decká rada  vysokej školy. O odvolaní  proti rozhodnutiu ve-

deckej rady  vysokej školy rozhoduje  rektor." To bol  návrh

pána poslanca Šveca. Pán poslanec  Baránik mal iný návrh, že

o odvolaní  proti  rozhodnutiu  vedeckej  rady vysokej školy

rozhoduje ministerstvo školstva.

 

     Osobne si myslím, že  tento druhý návrh je prijateľnej-

ší, lebo  všetci predsa vieme,  že do vedeckej  rady vysokej

školy  patrí aj  rektor. Akosi nie je  veľmi  vhodné, aby sa

človek  odvolával tomu  istému orgánu,  ktorý vlastne  o tom

rozhodol. Nemá to akúsi logiku.  Neviem si predstaviť, že by

pri odvolaní pán rektor postupoval inak ako vtedy, keď zasa-

dala vedecká rada školy.

 

     Toto sú dve také skutočne malé odlišnosti pri § 34, ale

inak sa domnievam, že hlavne v  odseku 4, ktorý odznel v ná-

vrhu pána poslanca Baránika,  je už úplne jednoznačne vyjad-

rené to,  čo ministerstvo školstva  od začiatku tvrdilo,  že

vôbec  nemienime zasahovať  do odbornej  stránky habilitácie

docentov  alebo vymenúvania  profesorov. Priznávam,  že vari

v tom prvom návrhu v § 34 to nebolo výrazne vyjadrené legis-

latívnym  spôsobom, ale  teraz odsek  4 §  34, myslím si, už

jasne hovorí  o tom, že  ide iba o  rozpor so zákonom  alebo

iným všeobecne  záväzným právnym predpisom.  A domnievam sa,

že žiadny rektor, žiadny dekan, žiadna vedecká rada nemá zá-

ujem konať v rozpore so  zákonom alebo iným všeobecne záväz-

ným  právnym predpisom,  takže nemôže  byť ani  nijaká obava

z takto prijatého § 34.

 

     Ďalej sa tu  diskutovalo o úpravách v §  13 ods. 9, kde

sa hovorí,  že minister do  vymenovania nového rektora,  ale

najviac na tri mesiace - tu bol pozmeňujúci návrh na dva me-

siace -  poverí funkciou rektora osobu  z akademických funk-

cionárov vysokej školy na  návrh akademického senátu vysokej

školy. Nemožno tiež tvrdiť, že  by tým neboli zaručené alebo

že  by nejakým  spôsobom boli  obmedzované akademické práva.

Predsa  o tom  rozhodne akademický  senát. Touto  úpravou sa

sleduje  iba  to,  aby  v  tomto  pomerne  skutočne  krátkom

prechodnom období - ak to budú tri mesiace alebo dva mesiace

- poverená osoba funkciou rektora cítila osobnú zodpovednosť

za svoju činnosť, najmä  v hospodárskej a finančnej oblasti,

nielen voči  akademickému senátu vysokej školy,  ale aj voči

ministrovi alebo ministerstvu,  zodpovednosť za hospodárenie

na tej-ktorej vysokej škole.

 

     Ďalej sa tu diskutovalo o  § 37, ktorý hovorí o neštát-

nych vysokých školách.  O nutnosti vytvorenia legislatívnych

podmienok na zriaďovanie neštátnych  vysokých škôl svedčí aj

skutočnosť,  že Výbor  pre vysoké  školy a  vedu Rady Európy

zorganizoval  pre  zástupcov  ministerstiev  školstva krajín

strednej a východnej Európy v  máji 1994 pracovný seminár na

tému "Regulácia neštátnych vysokých  škôl", na ktorom odbor-

níci zo  Švajčiarska, Belgicka, Veľkej  Británie, Francúzska

a iných krajín zdôrazňovali význam zákonodarstva v regulácii

neštátnych vysokých škôl.

 

     Poznatky z tohto seminára,  na ktorom sa zúčastnili zá-

stupcovia Slovenskej republiky, a tiež i negatívne skúsenos-

ti  z nekontrolovateľného  zriaďovania takýchto  škôl viedli

k formulácii ustanovenia  § 33a a 37a,  ktorým sa ustanovujú

najmä povinnosti zriaďovateľa v otázkach finančného zabezpe-

čenia študijných  programov, kvalifikácie učiteľov  a ktorým

sa zabraňuje pôsobeniu  pobočky zahraničnej univerzity alebo

podobnej vzdelávacej ustanovizni, ktorá nie je neštátnou vy-

sokou školou podľa navrhovaného  zákona, a tiež aj zneužíva-

niu označenia "vysoká škola, univerzita" ustanovizňami, kto-

ré nevznikli podľa tohto zákona ako vysoké školy.

 

     Navrhovanou úpravou  sa tým zabezpečuje  právna ochrana

titulov a akademických titulov vydávaných zákonne uznávanými

vysokými školami  v Slovenskej republike  pred inštitúciami,

ktoré by nespĺňali zákonné  normy alebo štandardy na vydáva-

nie akademických titulov. V konečnom dôsledku sa tým zaruču-

je ochrana budúcich študentov, nielen domácich, ale i zahra-

ničných tak, aby nenastupovali na takéto inštitúcie s faloš-

nými predstavami,  čo by mohlo mať  pre nich potom finančné,

sociálne i kariérové dôsledky.

 

     Rada by som reagovala aj  na jednu otázku pána poslanca

Haracha týkajúcu  sa práva,  resp. povinnosti učiteľa získať

vedecko-pedagogický titul docent  alebo profesor. Konanie na

vymenovanie za docenta alebo  profesora sa začína na vlastnú

žiadosť pracovníka alebo na  návrh vedúceho pracovníka vyso-

kej  školy - dekana  alebo  rektora. Inauguračné  konanie na

profesora je umožnené každému,  bez ohľadu na potreby fakul-

ty. Teda uchádzanie sa  o získanie vedecko-pedagogických ti-

tulov je právom každého vysokoškolského učiteľa. Miesta uči-

teľov a  vedeckých pracovníkov sa  však obsadzujú konkurzom.

Preto vymenovanie za profesora  alebo docenta nie je právnym

nárokom na ustanovenie do funkcie profesora alebo docenta.

 

     Ďalej mám  stručnú poznámku na  margo výkladu pána  po-

slanca Šveca k výkladu  rakúskeho zákona o vysokých školách.

Podľa §  6 ods. 1  rektor, senát a  univerzitné zhromaždenie

pri výkone svojich  záležitostí podliehajú dozoru spolkového

ministra pre vedu a  výskum, ostatné univerzitné orgány pod-

liehajú dozoru rektora. Tento dozor sa predovšetkým vzťahuje

na dodržiavanie zákonov a nariadení, plnenie úloh prislúcha-

júcich univerzitám.  Dodržiavanie zákonov a  príslušných na-

riadení je základom  fungovania každej demokratickej spoloč-

nosti. Za akademické slobody  nie je možné schovávať porušo-

vanie zákonnosti, a to, myslím, nikto z nás, samozrejme, ne-

chce.

 

     To by boli pripomienky, ktoré tu odznievali z viacerých

vystúpení pánov poslancov.

 

     Ešte by som sa rada vyslovila k niektorým pripomienkam,

ktoré odzneli v niektorých samostatných vystúpeniach.

 

     Pán  poslanec  Harach  na  začiatku  svojho  vystúpenia

zdôraznil,  že keď  som vo  vláde predkladala  prvú pracovnú

verziu novely vysokoškolského zákona, tak som ju predkladala

s plnou dôverou akademickej obce, pretože tá sa podieľala na

jej príprave. S tým, samozrejme, súhlasím.

 

     Hneď po  tomto konštatovaní však  podrobil veľmi ostrej

kritike celú teraz predkladanú novelu  zákona. Mal k nej asi

100 pripomienok alebo pozmeňujúcich návrhov. Bolo to pre mňa

o to prekvapujúcejšie, že táto  predkladaná novela sa od tej

prvej verzie, teda od tej,  za ktorou akademická obec stojí,

líši iba tromi paragrafmi, a to sú § 15, § 22 a § 34. Všetky

ostatné paragrafy sú tie, ktoré boli aj v prvej verzii. Teda

neviem, či akademická obec zmenila svoj názor na vlastné ná-

vrhy vnesené do novely.

 

     Ako príklad by som uviedla § 9 ods. 6, o ktorom tu tiež

pán poslanec Harach hovoril  a ktorý stanovuje presnú štruk-

túru  akademických senátov.  Toto znenie  sme zapracovali do

novely na žiadosť akademickej obce  a koniec koncov, tak ako

som si overila, takéto znenie bolo aj v novele zákona, ktorú

predkladala aj vláda pána Moravčíka,  keď ste vy, pán posla-

nec  Harach, ako  vtedajší minister  túto novelu  podpísali.

Takže neviem, či  ste teraz už svoj názor  na tento paragraf

zmenili.

 

     Plne súhlasím s tým, o čom hovoril pán poslanec Harach,

že  je potrebný  dialóg. My   sme sa  ten dialóg  aj snažili

viesť.  Sám pán  poslanec  konštatoval  (myslím, že  bol tým

sklamaný, ja takisto), že  keď bol organizovaný okrúhly stôl

na pôde  Národnej rady, tak  vlastne zo strany  poslancov sa

zúčastnil pri tomto okrúhlom stole  iba jeden poslanec a bol

to pán poslanec Harach. Takže akosi ťažko potom v tomto prí-

pade viesť nejaký dialóg.

 

     Ďalej by som sa chcela  vyjadriť k otázke pána poslanca

Ftáčnika, ktorý  sa pýtal na zmenu  názvov vysokých škôl, či

sa k nim vyjadrila Akreditačná komisia. Uviedla by som k to-

mu iba toľko, že Akreditačná  komisia nemá vo svojich kompe-

tenciách vyjadrovať sa k názvom  alebo k zmenám názvov vyso-

kých škôl. Čo sa týka  názvov, plne sme rešpektovali tie ná-

zvy, ktoré  sú tu uvedené, plne  sme rešpektovali akademické

právo každej vysokej  školy vyjadriť sa k tomu,  ako sa chce

volať.

 

     Pán poslanec Ftáčnik spoločne  s pánom poslancom Lango-

šom sa dotkli problematiky,  či má ministerstvo školstva vy-

dávať  súhlas k  zriaďovaniu, zlučovaniu  alebo zrušeniu fa-

kúlt. Skutočne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Ftáč-

nik, že vlastne každá  fakulta výsledkami svojej činnosti by

mala ukázať verejnosti, čo dokáže  a mala by sa vlastne pred

verejnosťou uchádzať o svoje uznanie. Čiže dalo by sa súhla-

siť aj s tým, že by  si každý rektor mohol zriaďovať fakultu

podľa vlastného  uváženia. V tom je  však jeden háčik. Školy

dostávajú  pridelené finančné  prostriedky. Rektor rozdeľuje

tieto  finančné prostriedky  na jednotlivé  fakulty. Ak chce

zriadiť novú fakultu, samozrejme, že potrebuje na to finanč-

né  prostriedky. Ako  ju môže  zriadiť? Môže  ju zriadiť len

tak,  že uberie  jednotlivým fakultám  časť finančných  pro-

striedkov  a pomocou  týchto finančných  prostriedkov zriadi

novovytvorenú fakultu.

 

     Toto, myslím si, by malo byť predsa len trošku pod kon-

trolou, pretože potom sa môže stať to, o čom som tu už hovo-

rila aj  v jednom svojom  vystúpení, že sa  zriadili trebárs

dve  fakulty odborných  štúdií, tri  roky existovali, vysoké

školy dávali na  ne peniaze a po troch  rokoch na Slovenskej

technickej univerzite  prišli na to,  že fakulta nie  je po-

trebná a zrušili ju. To je ešte ten lepší prípad.

 

     Ale mám aj prípady,  keď po existencii takto zriadených

fakúlt, ktoré existujú dva  roky, napríklad fakulta v Ružom-

berku  alebo detašované pracoviská  v Prievidzi, alebo deta-

šované pracoviská  v Poprade, sa mestá  zaviažu, že budú fi-

nancovať tieto  pracoviská. Po dvoch  rokoch prídu mestá  na

to, že už  peniaze nemajú, lenže študenti tam  už chodia dva

roky. A potom sa začína vyvíjať, samozrejme, úplne prirodze-

ný tlak  na ministerstvo školstva, aby  začalo tieto fakulty

financovať.  Potiaľ by  to bolo  v poriadku.  Nie je to však

v poriadku  vtedy, keď  dostávame vyhrážky,  že ak  nebudeme

tieto  fakulty  alebo  detašované  pracoviská financovať (na

zriadenie ktorých  sme vôbec nedali súhlas),  tak nám dovedú

študentov, ktorí budú  demonštrovať pred ministerstvom svoje

názory, že chcú tú-ktorú fakultu.  Myslím si, že potom je už

ministerstvo postavené pod tlak verejnej mienky, a keďže ľu-

tuje študentov,  ktorí skutočne začali chodiť  na takúto fa-

kultu, potom zrazu  musí ustúpiť. A myslím si,  že to nie je

v poriadku.

 

     K vystúpeniu pána poslanca  Šimka. Vyslovil jednu veľmi

peknú ideu,  s ktorou aj  ja skutočne môžem  súhlasiť, že by

bolo veľmi dobré, keby aj tento zákon riešil to, aby vlastne

všetky deti, ktoré chcú študovať na  vysokých školách a, sa-

mozrejme,  majú na  to vedomostné  predpoklady, dostali túto

možnosť a aby na vysokých školách študovať mohli. Je to veľ-

mi pekná idea, s ktorou sa dá  súhlasiť, ale dá sa s ňou sú-

hlasiť len dovtedy, pokiaľ sme v opozícii.

 

     Aj poslanci  KDH boli vo vláde,  keď bol začiatok škol-

ského  roka, mali  možnosť otvoriť  brány vysokých  škôl pre

všetky  deti,  ktoré  chceli  študovať  na  vysokých školách

a ktoré mali  na to vedomostné predpoklady,  a neurobili to,

pretože si uvedomovali, že to nie  je možné urobiť. Ja s tým

plne súhlasím, ale  dnes to tiež nie je  možné urobiť. Možno

prídu časy, keď to bude možné, a potom sa s tým návrhom plne

stotožním.

 

     Ešte  by  som  sa  rada  vyjadrila  k poslednému návrhu

z diskusie - k návrhu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Ko-

šiciach. Svoj názor na to som už vlastne povedala, ale keďže

tu odznelo viac pozmeňujúcich návrhov, tak by som sa skutoč-

ne rada  priklonila k tomu  návrhu, ktorý podal  podpredseda

Národnej rady  pán Andel, kde Národná  rada berie na vedomie

žiadosť o zriadenie Prešovskej univerzity so sídlom v Prešo-

ve z existujúcich fakúlt sídliacich v Prešove a zároveň žia-

da vládu Slovenskej  republiky pripraviť legislatívnu podobu

zriadenia Prešovskej univerzity  v Prešove, vrátane vyjadre-

nia Akreditačnej  komisie, a predložiť  ho ako návrh  zákona

Národnej rady  Slovenskej republiky. Myslím  si, že toto  je

riešenie,  ktoré by  mohlo uspokojiť  všetkých, a  osobne sa

k tomu prikláňam.  Samozrejme, nemôžem tým  nijako ovplyvniť

a ani nechcem ovplyvňovať vaše rozhodovanie.

 

     Na záver  by som si  iba dovolila poďakovať  sa všetkým

poslankyniam a poslancom,  ktorí konštruktívne prispeli svo-

jimi  pozmeňujúcimi a  doplňujúcimi návrhmi  ku skvalitneniu

a prehĺbeniu právnej čistoty jednotlivých ustanovení vládne-

ho návrhu novely zákona o vysokých školách. Som presvedčená,

že všetci, či sa to týka poslancov koalície  alebo poslancov

opozície, vystupovali so záujmom, aby zákon alebo novela zá-

kona o vysokých školách slúžila v prospech celej akademickej

obce.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Pýtam sa  pána spoločného spravodajcu,  či sa chce  vy-

jadriť.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť.

 

     Pristúpili by sme k prerokovaniu  t r i d s i a t e h o

š t v r t é h o  bodu, o ktorom som už začal hovoriť. Je to

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

o Rade Slovenskej  republiky pre rozhlasové  a televízne vy-

sielanie a o doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzko-

vaní rozhlasového  a televízneho vysielania  v znení neskor-

ších predpisov.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 439 a spoločnú správu

ako tlač 439a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pani poslan-

kyňa  Ida Rapaičová.  Prosím pani  poslankyňu, aby  sa ujala

slova.

 

 

 

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     na  základe uznesenia  číslo 180  Výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport zo

dňa 26. 10.  1995 som v spolupráci s  predsedom Rady Sloven-

skej republiky  pre rozhlasové a televízne  vysielanie a Mi-

nisterstvom kultúry Slovenskej  republiky iniciovala zákonný

návrh na  dotvorenie legislatívnych relácií  pôsobnosti Rady

Slovenskej republiky pre  rozhlasové a televízne vysielanie.

Táto  úloha vyplývala  z uznesenia  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 198 zo dňa  20. septembra 1995. Plnením uve-

deného  uznesenia je  predložený návrh  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o Rade Slovenskej republiky pre rozhla-

sové  a  televízne  vysielanie  a  o  doplnení  zákona číslo

468/1991 Zb. o prevádzkovaní  rozhlasového a televízneho vy-

sielania v znení neskorších predpisov.

 

     Navrhovaná právna úprava novým spôsobom upravuje posta-

venie rady a podrobne vymedzuje jej činnosť. Posilňuje auto-

ritu rady, jej nezávislé  postavenie a sprísňuje kritériá na

výkon funkcie člena rady, čo  by malo byť zárukou ich objek-

tívneho rozhodovania. Návrh zákona súčasne upravuje postave-

nie,  úlohy  a  spôsob  financovania  servisného orgánu rady

- Kancelárie Rady Slovenskej republiky  pre rozhlasové a te-

levízne vysielanie.

 

     Čiastková úprava  zákona číslo 468/1991  Zb. rieši prí-

slušnosť  súdu, ktorý  preskúmava rozhodnutia  rady. Novelou

Občianskeho súdneho poriadku z novembra 1995 sa napriek pri-

pomienkam Najvyššieho  súdu vyňalo z  pôsobnosti Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky preskúmavanie rozhodnutí Rady Slo-

venskej  republiky  pre  rozhlasové  a televízne vysielanie.

Pôsobnosť Najvyššieho  súdu musí byť  určená osobitným záko-

nom,  v tomto  prípade zákonom  o prevádzkovaní rozhlasového

a televízneho vysielania.

 

     Predložená právna úprava je v súlade s celkovým trendom

v ostatných  európskych krajinách,  napríklad vo Francúzsku,

Holandsku, kde tiež dochádza k posilneniu právomocí regulač-

ných orgánov.

 

     Zákon zohľadňuje  i kompetencie rady  v oblasti dohľadu

nad  plnením medzinárodných  dohovorov, napríklad Európskeho

dohovoru o cezhraničnej  televízii, ktorý veľvyslankyňa Slo-

venskej  republiky pri  Rade  Európy  podpísala 11.  9. 1996

v Štrasburgu, a preto už nebude potrebná ďalšia novela tohto

zákona o uzatvorení, resp.  pristúpení  ku kultúrnym dohovo-

rom a ďalším dohovorom v oblasti vysielania.

 

     Návrh zákona nezakladá požiadavky na štátny rozpočet na

rok 1996. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni Rapaičovej. Prosím, aby si sad-

la na miesto spravodajcov. Prepáčte, nie je predkladateľkou,

pomýlil som sa. Asi  sme unavení. Nechceme prestávku? (Hlasy

z pléna.) Po tom, ako vystúpi spoločný spravodajca.

 

     Prosím  spoločného spravodajcu  pána poslanca Feketeho,

aby predniesol spoločnú správu výborov.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Vážený pán predseda,

     ctené plénum,

 

     prečítam vám spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre financie,  rozpočet a menu, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbo-

ru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne veci a Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky

pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania

návrhu skupiny poslancov  Národnej rady Slovenskej republiky

na vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky o Rade

Slovenskej republiky  pre rozhlasové a  televízne vysielanie

a doplnení zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhla-

sového a  televízneho vysielania v  znení neskorších predpi-

sov. Ide o tlač číslo 439.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo  1044  z  24.  júna  1996  a  rozhodnutím  číslo  1132

z 28. augusta 1996 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej

rady  Slovenskej republiky  na vydanie  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o Rade Slovenskej republiky pre rozhla-

sové  a  televízne  vysielanie  a  o  doplnení  zákona číslo

468/1991 Zb. o prevádzkovaní  rozhlasového a televízneho vy-

sielania  v znení  neskorších predpisov  na prerokovanie  do

10. septembra 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a  menu, Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,

Výboru Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú sprá-

vu,  územnú samosprávu  a národnosti,  Výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport.

 

     Ako príslušný  na skoordinovanie stanovísk  výborov Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky bol  rozhodnutím predsedu

Národnej  rady Slovenskej  republiky číslo  1044 zo  4. júla

1996  určený Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre

vzdelanie,  vedu, kultúru  a šport  s tým,  že skoordinované

stanoviská  výborov  Národnej  rady  Slovenskej republiky sa

premietnu v  spoločnej správe výborov  Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Predmetný návrh skupiny poslancov Národnej rady Sloven-

skej republiky, tlač 439, prerokovali v určenej lehote všet-

ky  výbory Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorým  bol

pridelený, okrem Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tento výbor ná-

vrh zákona prerokoval 17. septembra 1996, no neprijal k nemu

uznesenie, pretože za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina

jeho členov.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  neprijal uznesenie o výsledku prero-

kovania  návrhu skupiny  poslancov Národnej  rady Slovenskej

republiky na vydanie zákona  o Rade Slovenskej republiky pre

rozhlasové a televízne vysielanie  a o doplnení zákona číslo

468/1991 Zb. o prevádzkovaní  rozhlasového a televízneho vy-

sielania, lebo podľa § 48  ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady číslo  44/1989 Zb. o rokovacom  poriadku Slovenskej ná-

rodnej rady  v znení neskorších predpisov  nevyslovila s ním

súhlas  nadpolovičná väčšina  všetkých členov  výboru (počet

členov výboru 12, prítomných 7, za návrh uznesenia hlasovalo

6 a 1 poslanec sa zdržal hlasovania).

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

konštatoval, že do začatia  rokovania dňa 13. septembra 1996

nedostal  k predmetnému  návrhu stanovisko  vlády Slovenskej

republiky podľa § 65 ods.  4 zákona Slovenskej národnej rady

číslo 44/1989  Zb. o rokovacom  poriadku Slovenskej národnej

rady v znení neskorších predpisov,  a preto sa ním ani nemo-

hol zaoberať a zohľadniť ho.

 

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a  národnosti, Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre financovanie, rozpočet a menu a Vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport vyslovili súhlas s návrhom skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky o  Rade Slovenskej republiky

pre rozhlasové  a televízne vysielanie  a o doplnení  zákona

číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízne-

ho vysielania  a odporúčajú ho Národnej  rade Slovenskej re-

publiky schváliť  so zmenami a doplnkami.  Tieto čítať nebu-

dem, pretože máte, predpokladám, spoločnú správu, tlač 439a.

 

     Pokiaľ  ide o  samotné hlasovanie,  odporučím, aby  sme

hlasovali osobitne o časti označenej I a II, teda samostatné

hlasovanie. A pokiaľ ide o časť I, navrhujem samostatne hla-

sovať o  bode číslo 1, spoločne  o bodoch číslo 2,  3, 4, 5,

6,  7, 9,  10 a  12 (tieto  odporučím prijať),  a samostatne

o bodoch číslo 8 a 11 (spoločne ich odporučím neprijať).

 

     Ešte si dovolím prečítať stanovisko vlády, ktorá sa vy-

jadrila listom predsedovi parlamentu  dňa 10. septembra 1996

a uznesením číslo 603 vyslovila  s predloženým návrhom nesú-

hlas.

 

     To je z mojej  strany z pozície spoločného spravodajcu,

pán predseda, všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, otváram rozpra-

vu. Do  rozpravy som dostal jednu  písomnú prihlášku od pána

poslanca Bajana.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovolím si využiť možnosť  vystúpiť v rozprave k tomuto

bodu s tým, že by som vás chcel poprosiť o možnosť implanto-

vať do časti II tohto poslaneckému  návrhu nový bod, a to je

vlastne bod, ktorý je identický s nasledujúcim bodom rokova-

nia, ktorým je môj návrh zákona o prevádzkovaní rozhlasového

a televízneho vysielania.

 

     O čo presne ide? Ide o  to, že je možné, aby o licenciu

na rozhlasové a televízne vysielanie žiadala právnická alebo

fyzická osoba  pod dvoma podmienkami. Prvá  podmienka je, že

jej sídlo je na území Slovenskej republiky, a druhá podmien-

ka je, že sa s touto novou skutočnosťou zapíše do Obchodného

registra.

 

     Samozrejme, všetci sme si  vedomí, že tento problém na-

ráža  na ďalší  problém, a  to je  zákon číslo  369/1990 Zb.

o obecnom zriadení, kde obec  je síce právnickou osobou, ale

do Obchodného registra sa nezapisuje. Aby som sa neopakoval,

predpokladám, že širšia diskusia k tomuto bodu bude v nasle-

dujúcom bode.

 

     Dávam pozmeňujúci návrh, aby sme doplnili časť II tejto

novely  o nový  odsek, hlasovali  by sme  o ňom  ako o prvom

v poradí - v § 3 ods. 2 sa slová "ak je zapísaná" nahrádzajú

slovami "pokiaľ nejde o obec,  je zapísaná". Tým by sme pre-

klenuli nesúlad dvoch právnych  noriem, ktorý vznikol v roku

1991, v reálnom živote, pretože licencie, ktoré dostali obce

pri lokálnom vysielaní (je ich asi 21), by sme nemuseli rie-

šiť tým, že by sme museli zakladať rôzne spoločnosti s ruče-

ním obmedzeným alebo iné obchodné spoločnosti.

 

     Tento návrh z vecného hľadiska nezískal veľkú oponentú-

ru alebo žiadnu oponentúru  medzi kolegami poslancami. Vzni-

kol problém  v legislatíve. Ministerstvo  financií má pocit,

ale obávam sa, že došlo  k veľkému nepochopeniu, pretože li-

cencie, ktoré dostali obce, nie sú licencie podľa  § 5, teda

zo zákona, ale licencie na základe licenčných podmienok, ma-

jú iné pravidlá, vzniklo nedorozumenie, ako keby sme tým, že

obce dostanú licenčné možnosti a licenčné konanie a mohli by

vysielať televízne vysielanie,  chceli ukrátiť štátny rozpo-

čet  o dane.  Ide o  absolútne nepochopenie,  takže v  tomto

duchu  vás prosím  o podporu,  pretože naozaj  by sme  týmto

spôsobom vedeli vecne vyriešiť problém, ktorý sa tu ťahá asi

dva roky.

 

     Diskutovali sme so všetkými kompetentnými, hovorili sme

aj s pánom spravodajcom, hovorili  sme aj so zástupcom pred-

kladateľov, všetci vieme, o čo  ide. Pevne verím, že vecnosť

prístupu  k tomuto  návrhu zvíťazí  pred politizáciou  tohto

problému.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Do  rozpravy sa hlási pán posla-

nec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     som jeden z predkladateľov  tohto návrhu zákona a nemal

by som dôvod vystúpiť,  keby stanovisko vlády Slovenskej re-

publiky k tejto predlohe nebolo negatívne. Žiaľ, vláda v pí-

somnom materiáli, ktorý sme dostali od jej predsedu, neudáva

dôvody, pre  ktoré nevyslovila súhlas  s predloženým návrhom

zákona. Myslím si, že by sme mali tie dôvody poznať, aby sme

sa mohli rozhodnúť, či zákon,  ktorý predkladáme, teda  nová

legislatívna úprava  postavenia Rady pre  rozhlasové a tele-

vízne vysielanie, nájde oporu  aj z hľadiska výkonu, pretože

rada  je  orgán,  ktorý  neexistuje  vo vzduchoprázdne, rada

pôsobí v reálnych vzťahoch a  má väzby aj na konkrétne mini-

sterstvá exekutívy, konkrétne  minimálne na ministerstvo do-

pravy, pôšt a telekomunikácií,  pretože toto je orgán, ktorý

spresňuje kmitočty, technické  podmienky vysielania, čiže tá

väzba na exekutívu tu je.

 

     Pamätám sa aj na stanoviská ministra kultúry tejto vlá-

dy, ktorá namietala to, aby sa z Rady pre rozhlasové a tele-

vízne vysielanie stal štátny orgán štátnej správy pre oblasť

rozhlasového a televízneho vysielania. To sú však už len mo-

je  domnienky, či  toto nebolo  tiež jedným  z problémov pri

rozhodovaní vlády  Slovenskej republiky, ale  predseda vlády

v stanovisku  žiadne dôvody  neuviedol. Takže  som trochu na

rozpakoch, čo  máme teraz urobiť, teda  aký procedurálny po-

stup zvoliť.

 

     Samozrejme, môžeme odsunúť toto stanovisko nabok. Roko-

vací poriadok ani zákon  nám neukladá, že musíme rešpektovať

stanovisko vlády,  ale ja ho  považujem za vážne  a možno by

som dal aj pozmeňujúci návrh,  aby sme odložili alebo preru-

šili rokovanie s tým, že  by nám kompetentný člen vlády, po-

vedzme, minister kultúry  alebo  koho vláda poverí, tlmočil,

aké dôvody viedli vládu k tomu, že vyslovila s týmto zákonom

nesúhlas.

 

     Inak si  myslím, že takýto zákon  je potrebný. Rada po-

trebuje pevné  postavenie a myslím, že  to už povedala pred-

kladateľka zákona, že vlastne skupina poslancov, ktorá tento

návrh predložila, sa opiera  o uznesenie Národnej rady. Iste

sa pamätáte, že ste  splnomocnili výbor pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport, aby pripravil  takúto normu, keď sme prero-

kovali správu  o plnení plánu kmitočtového  spektra a správu

o stave rozhlasového  a televízneho vysielania  za príslušný

rok. Vtedy sme takéto uznesenie, myslím, že na návrh poslan-

ca Kunca, prijali. Je tu zákon,  ale nie sme si istí, či ten

zákon je  vykonateľný v plnom  rozsahu, teda aj  vo väzbe na

exekutívu.

 

     Preto si myslím, že by  sme mohli postupovať tak, že by

sme  prerušili prerokovanie  zákona, vypočuli  si stanovisko

zodpovedného člena vlády, a  potom dokončili jeho prerokova-

nie v  tom zmysle, ako ho  prerokovali príslušné výbory, ako

o tom informoval spravodajca. Je  to procedurálny návrh, na-

ozaj vyplýva len  z mojej neistoty, že som  sa doteraz nedo-

pátral, aké  vlastne je stanovisko  vlády a z  akých dôvodov

vláda vyslovila s týmto zákonom nesúhlas. Opakujem ešte raz,

nemusíte podporiť ten návrh,  môžeme sa rozhodnúť, že budeme

rokovať ďalej, ale buďme si vedomí, že sú tu takéto otvorené

otázky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec Ftáčnik.

 

     Keďže nikto nie je prihlásený do rozpravy ani s faktic-

kou poznámkou, budeme hlasovať  o návrhu pána poslanca Ftáč-

nika, aby sme prerokovanie  tohto bodu odložili dovtedy, kým

sa vláda nevyjadrí k tomu, prečo neodporúča tento zákon pri-

jať.

 

     Prosím,  budeme sa  prezentovať a  budeme hlasovať. Pán

spoločný spravodajca, čo navrhujete?

 

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Chcel by som, pán predseda, poprosiť o láskavosť. Keďže

ste  pred chvíľkou  hovorili,  že  bude prestávka,  aby bola

prestávka, a potom po prestávke hlasovať, lebo sa ešte môže-

me porozprávať. Tento zákon sa totiž rodil v spolupráci opo-

zície aj koalície. Bolo by dobré, aby sa všetci, ktorí zákon

pripravili, zišli a potom zaujali stanovisko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Páni poslanci, pani poslankyne, súhlasíte s tým?

(Všeobecný súhlas.)  Toto hlasovanie, ktoré  som ohlásil, je

neplatné a máme 15-minútovú prestávku.

 

     Ešte keby ste zapli  mikrofón pánu predsedovi Andrejčá-

kovi. To je len výzva pre poslancov.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ďakujem. Prosím výbor pre  obranu a bezpečnosť, aby sme

sa hneď teraz zišli v rokovacej miestnosti.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Keď-

že máme hneď hlasovať, prosím,  aby sme sa najskôr prezento-

vali.

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

 

     Môžeme hlasovať najskôr o  návrhu pána poslanca Ftáčni-

ka, tak ako som ho predtým uviedol, aby sme neskončili roko-

vanie  o tomto  bode programu,  ale aby  sme požiadali vládu

o vysvetlenie, prečo neodporúča tento  zákon prijať, a potom

dokončili rokovanie o tomto zákone.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme.  Aké je stanovisko

pána spoločného spravodajcu?

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Neprijať?

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Šagát hlasuje s náhradnou kartou čís-

lo 6, aby sme to zapísali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Návrh sme neprijali a budeme pokračovať.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Najskôr, ako

som navrhol, o bode číslo 1  v časti I. Tento návrh naznaču-

je, že sa podľa tohto  návrhu vracia k pôvodnému legislatív-

nemu návrhu z pôvodného zákona. Nechávam to na zváženie kaž-

dého z vás.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o návrhu zo spoločnej správy, tak ako

ho predniesol  pán spravodajca. Necháva na  nás, ako sa roz-

hodneme, či budeme hlasovať za, alebo proti.

 

     Pán poslanec Maxon hlasuje  s náhradnou kartou číslo 2.

Medzitým mi to oznámil.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo  sa 75  poslancov. Budeme  musieť hlasovať

ešte raz.

 

     Páni poslanci,  pani poslankyne, medzitým  prišli dvaja

páni poslanci, skúsme sa prezentovať a hlasovať za tento ná-

vrh  zo  spoločnej  správy,  ktorý  pán spoločný spravodajca

necháva na uváženie, či hlasovať kladne, alebo záporne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Prosím, pán Knapp, aby ste zavolali poslancov, mali za-

sadnutie branno-bezpečnostného výboru, aby okamžite prišli.

 

 

 

     Môžeme to urobiť ešte inak, rokovací poriadok neporuší-

me. Pýtam sa pani Idy Rapaičovej, či si žiada záverečné slo-

vo.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie.  A pán spoločný spravodajca?

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže sme vybavili aj toto.

 

     Prosím, páni  poslanci, budeme sa  ešte raz prezentovať

a budeme hlasovať.  Hlasujeme o návrhu  zo spoločnej správy.

Pán spoločný spravodajca necháva na  našu úvahu, ako  budeme

hlasovať. Ide o bod číslo 1 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

 

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bodoch číslo  2, 3, 4, 5, 6, 7,

9, 10 a 12 spoločne a navrhujem ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať  o bodoch spoločnej správy  2, 3, 4, 5,

6, 7, 9, 10, 12 s návrhom spravodajcu prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tieto body spoločnej správy sme prijali.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Ďalej budeme  hlasovať o bodoch číslo  8 a 11 spoločne.

Odporúčam ich neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca nám navrhuje hlasovať o bodoch

8 a 11 spoločne s návrhom neprijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tieto body spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Ďakujem. Ďalej budeme hlasovať  o bode označenom v spo-

ločnej správe II. Nechám to  na vaše vlastné zváženie. Je to

na strane 6 spoločnej správy. Je to k článku II.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa,  hlasujeme o  tomto návrhu  zo

spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme

sami zvážili, ako budeme hlasovať, či za, alebo proti.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh zo spoločnej správy.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     V rozprave vystúpili dvaja kolegovia poslanci. O návrhu

pána poslanca Ftáčnika sme už hlasovali. Zostáva ešte hlaso-

vať o návrhu pána poslanca Bajana, ten je jemne modifikovaný

s tým, o ktorom  sme už hlasovali, ale pretože  je tam jedna

zmena, musím  ho prečítať. Pán poslanec  Bajan navrhuje, aby

v §  3 ods.  2 sa  slová "ak  je zapísaná" nahradili slovami

"pokiaľ nejde o obec, je zapísaná". Môj názor je totožný ako

pred chvíľkou,  nechávam to na vlastné  uváženie kolegov po-

slancov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli  ste pozmeňujúci  návrh. O  návrhu pána poslanca

Bajana budeme hlasovať podľa vlastného uváženia.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

     (Potlesk.)

 

     Tento návrh pána poslanca Bajana sme prijali.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Teraz nám nezostáva nič iné,  iba hlasovať o zákone ako

celku. Vzhľadom na to, ako sa vyvíjala situácia, vzhľadom na

to, že nebol napadnutý článok II - keby zostal v tej podobe,

tak by pravdepodobne muselo prísť k zmene Občianskeho súdne-

ho poriadku  a pravdepodobne by  musela byť urobená  závažná

zmena  v kompetencii  súdov -  neodporúčam predloženú novelu

zákona prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu. Hlasujeme

o zákone ako celku v súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom

poriadku.  Pán spoločný  spravodajca, keďže  nedošlo k zmene

v rámci pozmeňujúcich návrhov,  navrhuje zákon neprijať, aby

nedošlo ku kolízii s inou právnou normou.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh zákona sme neprijali.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, pani poslan-

kyne a páni poslanci.

 

     Pokračujeme   t r i d s i a t y m   p i a t y m   bodom

programu, ktorým je

 

     návrh poslanca Národnej  rady Slovenskej republiky pána

Bajana na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  dopĺňa zákon číslo  468/1991 Zb. o  prevádzkovaní

rozhlasového  a  televízneho  vysielania  v znení neskorších

predpisov.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  473 a spoločnú správu výbo-

rov ako tlač 473a.

 

     Prosím pána poslanca Bajana, aby zdôvodnil svoj návrh.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     mám veľmi  ťažkú úlohu zdôvodniť niečo,  čo prešlo síce

v pozmeňovacom návrhu, ale neprešlo v predchádzajúcom návrhu

zákona. Napriek tomu, že kolegyne a kolegovia mi odporúčajú,

aby som svoj návrh stiahol, predsa vás len poprosím, aby ste

sa nad tým zamysleli.

 

     Predmetom, vecným  problémom mojej novely  je preklenúť

nesúlad dvoch právnych noriem, ktorý tu existuje už niekoľko

rokov. Ak mám  byť úprimný, prišlo sa na  to až pred nejakým

časom. Rada pre rozhlasové  a televízne vysielanie prideľuje

licencie na  základe licenčných podmienok  mnohým právnickým

a fyzickým  osobám, ktoré  spĺňajú dve  podmienky. Prvá pod-

mienka je, že majú sídlo  v Slovenskej republike, druhá pod-

mienka je,  že s touto  zmenou prídu do  Obchodného registra

a zapíšu si túto zmenu.

 

     Všetko bolo  v poriadku až do  času, keď mesto Hlohovec

chcelo túto zmenu zapísať  do Obchodného registra a prokurá-

tor napadol tento zápis s odôvodnením, že obec je síce práv-

nickou  osobou podľa  zákona  číslo  369/1991 Zb.  o obecnom

zriadení, ale sa nezapisuje  do Obchodného registra. Čiže de

facto nie je možné, aby obec bola držiteľom licencie.

 

     Keď sme diskutovali s tými, čo vedú spor alebo sú znalí

problematiky, ani jeden  z týchto ľudí nemal námietky k vec-

nosti mojej novely, skôr si mysleli, že by sme touto krátkou

novelou  mohli preklenúť  tento problém,  teda nesúlad dvoch

právnych noriem.  Na druhej strane argumentovali  tým, že to

nie  je systémová  zmena, že  by to  chcelo komplexnú novelu

vzhľadom na  novú situáciu po  prijatí ďalších právnych  no-

riem,  okrem  iného  aj  podpísanie  cezhraničnej spolupráce

o šírení televízneho signálu cez hranice - teda medzi vláda-

mi Slovenskej republiky a  susedmi. Uvedomujem si, samozrej-

me, že to nie je komplexná novela, ale napriek tomu vás pro-

sím, aby sme sa nad tým zamysleli a preklenuli tento problém.

 

     Samozrejme,  každý z  vás má  zdôvodnenie vlády,  proti

ktorému som sa snažil namietať už na Legislatívnej rade vlá-

dy, pretože si myslím, že  Legislatívna rada vlády alebo le-

gislatívci sami  osebe boli ochotní  akceptovať tento návrh,

zvrátila to legislatíva ministerstva financií, ktorá hovori-

la o tom, že príde k nejakým daňovým únikom.

 

     Upozorňujem vás,  že licencia v obci  v žiadnom prípade

nemôže byť  lukratívna záležitosť, všade na  Slovensku je to

stratová záležitosť a je na samospráve, či sa pustí do také-

ho systému  informácií, ako je  licencia televízneho signálu

alebo šírenie televíznym signálom, alebo  nie. Na tom sa na-

ozaj nedá zarobiť a skôr sa  mi zdalo, že ide o nepochopenie

alebo porovnávanie s licenciami, ktoré sú udelené zo zákona,

to  znamená podľa  § 5  zákona číslo  468/1991 Zb., ktorý sa

tejto problematiky dotýka.

 

     Veľmi ťažko  sa mi zdôvodňuje  vec, ktorá je  absolútne

vecná, ktorá sa absolútne  nedotýka politiky, a napriek tomu

tu vidím dosť nechápavé tváre  alebo zmätené tváre. V posla-

neckých výboroch som nemal s tým problémy, každý chápal vec-

nosť tohto problému. Keby som chcel byť dogmatik  alebo keby

som chcel  byť perfekcionalista, osobne si  myslím, že tento

problém pokojne môže skončiť na Ústavnom súde, pretože práv-

nikom  je úplne  jasné, že  ide o  nesúlad práv a povinností

rovnocenných právnických osôb alebo právnických osôb ako ta-

kých a  nie je možné, aby  jedna mala viac alebo  menej práv

alebo povinností. Napriek tomu vás prosím, aby sme sa zamys-

leli nad týmto vecným problémom,  ktorý nemá naozaj dosah na

štátny rozpočet,  skôr na rozpočet obcí a miest, a podporili

tento návrh novely.

 

     Vo výboroch  každý z vás mal  možnosť diskutovať, každý

z vás sa  mohol pýtať, ja  som pripravený odpovedať  na vaše

otázky. Ak mám byť úprimný, som trošku sklamaný zo stanovis-

ka vlády, pretože je mimo vecného obsahu tejto novely.

 

 

 

     Vyzývam vás, vážené  kolegyne, kolegovia, prekleňme ne-

súlad dvoch právnych noriem, a to je zákon o obecnom zriade-

ní a zákon  číslo 468/1991 Zb., týmto spôsobom. Verím, že ak

vecne  zvážite  argumentáciu,  budem  možno úspešný tak, ako

v mojom pozmeňujúcom návrhu v predošlom návrhu zákona.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi.

 

     Prosím  spoločnú spravodajkyňu  výborov pani poslankyňu

Idu Rapaičovú,  aby podala správu  o výsledkoch prerokovania

návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov z prerokú-

vania tejto novely. Máte ju pred sebou ako tlač 473a.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo  1113  z  26.  augusta  1996  a rozhodnutím číslo 1132

z 28.  augusta 1996  pridelil návrh  poslanca Národnej  rady

Slovenskej republiky Vladimíra Bajana  na vydanie zákona Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky, ktorým  sa dopĺňa  zákon

číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasovaného a televíz-

neho vysielania v znení  neskorších predpisov, na prerokova-

nie  do 10.  septembra 1996  Ústavnoprávnemu výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti

a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport.

 

     Ako príslušný  na skoordinovanie stanovísk  výborov Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky bol  rozhodnutím predsedu

Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 1113 z 26. augusta

1996  určený  Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre

vzdelanie,  vedu, kultúru  a šport  s tým,  že skoordinované

stanoviská  výborov  Národnej  rady  Slovenskej republiky sa

premietnu v  spoločnej správe výborov  Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Predmetný návrh  poslanca Národnej rady  Slovenskej re-

publiky Vladimíra Bajana prerokovali v určenej lehote všetky

výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pride-

lený.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a šport

vyslovili súhlas s návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky Vladimíra  Bajana na vydanie  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky, ktorým sa  dopĺňa zákon číslo 468/1991

Zb.  o prevádzkovaní  rozhlasového a  televízneho vysielania

v znení neskorších predpisov, a odporúčajú  ho Národnej rade

Slovenskej republiky schváliť ako pozmeňujúci návrh k článku

II návrhu skupiny poslancov  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

pre rozhlasové  a televízne vysielanie  a o doplnení  zákona

číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízne-

ho vysielania v znení neskorších predpisov.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

vyslovil súhlas s návrhom poslanca Vladimíra Bajana na vyda-

nie  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorým  sa

dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového

a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, a od-

porúčajú  ho  Národnej  rade  Slovenskej  republiky schváliť

so zmenou, ktorú máte uvedenú v tlači 473a.

 

     Toľko spoločná správa.

 

     Dovolím si vás ešte upozorniť na stanovisko vlády, kto-

rá s týmto návrhom zákona vyjadrilo nesúhlas. Tlač máte pred

sebou.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pani poslankyni Rapaičovej  a prosím ju,

aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tridsiatom piatom bode programu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, nemám písomnú prihlášku do

rozpravy. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť.

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom piatom bode

programu za skončenú. Nepredpokladám,  že pán poslanec Bajan

chce vystúpiť.  Chce ešte vystúpiť? Áno,  nech sa páči, máte

slovo.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Napriek  tomu, že  som čakal  možno určitú argumentáciu

z poslaneckých  lavíc, pokúsim  sa ešte  o dve-tri  posledné

poznámky pred hlasovaním.

 

     Je naozaj na nás, ako sa rozhodneme, pretože pri licen-

ciách, ktorú dostávajú mestá a obce, ide o typické licencie,

ktoré sú prideľované na základe  licenčného konania a sú zá-

sadne  nekomerčné. Podotýkam  -  zásadne  nekomerčné, nie je

možné s tým získať určitý profit. Samozrejme, vláda v stano-

visku, ktoré  máte každý pred sebou,  nám odporúča riešenie,

ktoré  je síce  elegantné, ale  osobne ho  zásadne odmietam,

pretože nie  je možné, aby  sme nekomerčné vysielanie, alebo

nie je nemožné, je možné v našom štáte, ale napriek tomu ne-

odporúčam, aby  sme nekomerčné vysielanie  riešili komerčnou

spoločnosťou.

 

     Nekomerčné vysielanie, ktoré hovorí  o tom, kde sa stal

aký problém  v doprave, kde je  problém s tou-ktorou školou,

kde je  problém so všeobecne  záväzným nariadením obce,  kde

chce  vystúpiť  prednosta  okresného  úradu alebo špeciálky,

ktorá je už teraz integrovaná, atď., je možné, že spoločnosť

s ručením obmedzeným alebo obchodná spoločnosť, ktorá v tej-

to veci  bude konať, môže dôjsť  k takému zvrátenému návrhu,

že sa opýta pána prednostu, čo za to, keď on vystúpi v tejto

televízii. A presne toto nechceme.

 

     Na druhej  strane je možné postupovať  v intenciách 19.

storočia, že  pošleme po našich obciach  a mestách bubeníka,

ktorý bude vytrubovať alebo  bubnovať naše všeobecne záväzné

nariadenia. Samozrejme, uvedomujem si, že je to príklad pri-

tiahnutý za vlasy. Jednoducho si myslím, že obchodná spoloč-

nosť nesplní funkciu, ktorú by malo splniť vysielanie, ktoré

ide z  obce a mesta.  Uvedomujem si dokonca  aj takú zvráte-

nosť, dokonca  možno som urobil politickú  chybu, keď som sa

pod tento návrh podpísal ja (člen opozície) a neposkytol som

tento návrh kolegom, pretože  naozaj podotýkam ešte raz, ide

o vyslovene vecný problém, ktorý by sme mohli preklenúť.

 

 

     Samozrejme, tento návrh alebo tento podnet som podal na

Ústavný súd na konanie, pretože si myslím, že naozaj nesúlad

dvoch zákonov je tu úplne evidentný a do očí bijúci. To rie-

šenie, ktoré nám vláda ponúkla vo svojom stanovisku, je, sa-

mozrejme možné.  Je to možné vo  veľkých obciach, ale obávam

sa, že v tých obciach, kde je pár sto duší, aby si zakladali

spoločnosti s  ručením obmedzeným s  celou svojou legislatí-

vou, s  celou kontrolou, s  avizovaním, ktoré nám  avizovala

pani podpredsedníčka vlády, že  vláda uvažuje o zvýšení kme-

ňového imania spoločností s ručením obmedzeným a ďalšími po-

vinnosťami,  jednoducho menšie  obce, ktoré  využívajú tento

kanál, nebudú môcť ďalej pokračovať.

 

     Nechám na vaše zváženie, ako sa rozhodnete.

 

     Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pani spoločná spravo-

dajkyňa výborov?

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, pristúpime  k hlasovaniu.

(Gong.) Prosím pani spoločnú spravodajkyňu výborov, aby hla-

sovanie uvádzala v zmysle  spoločnej správy, pretože vlastná

rozprava sa neuskutočnila. Nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     zo spoločnej  správy, ktorú máte  pred sebou, vyplynula

len jedna  úprava článku I. Na  základe toho, že vysvetlenie

pána predkladateľa  a stanoviská výborov  a stanovisko vlády

sú protichodné, hlasovanie o  tomto bode nechávam na rozhod-

nutie jednotlivých poslancov.

 

     Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať. Nie je

to  očíslované, je  tu navrhnutý  len článok  I, ako ho máme

upraviť. V spoločnej správe  je znenie presne určené. (Hlasy

zo sály.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Teraz hlasujeme o spoločnej správe ako celku?

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Nie, len o spoločnej správe, o tom jednom bode.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, hovorte viac do mikrofónu,  aby som aj ja rozu-

mel.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Bod, o  ktorom budeme hlasovať,  je v spoločnej  správe

uvedený, nie je očíslovaný, ale je len jeden. Odporúčam kaž-

dému poslancovi, aby sa rozhodol podľa vlastného vedomia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o prvom bode

spoločnej správy.  Pani spoločná spravodajkyňa  to ponecháva

na úvahu poslancov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že prvý bod spoločnej správy bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Ďakujem. A teraz by som dala hlasovať o zákone ako cel-

ku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme. Vaše stano-

visko k tomuto návrhu, pani spoločná spravodajkyňa?

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Podobne ako v prvom prípade ponechávam to na vás.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  poslanca Národnej

rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona

Národnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa dopĺňa zákon

číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízne-

ho vysielania v znení neskorších predpisov.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     pokračujeme  t r i d s i a t y m  š i e s t y m   bodom

programu. Je ním

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

o zmene  a doplnení  zákona  číslo  53/1959 Zb.  o jednotnej

sústave  knižníc, tzv.  Knižničný  zákon  v znení neskorších

predpisov,  zákona Slovenskej  národnej rady  číslo 109/1961

Zb. o múzeách a galériách v znení neskorších predpisov a zá-

kona Slovenskej národnej rady číslo 36/1978 Zb. o divadelnej

činnosti, t.j. divadelný zákon v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač číslo 474 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 474a.

 

 

 

     Za skupinu  poslancov návrh zákona  odôvodní poslankyňa

Ľudmila Mušková. Prosím pani poslankyňu, aby sa ujala slova.

Nech sa páči. (Šum v miestnosti.)

 

     Pán poslanec Bajan, o čo ide? Nie je rozprava.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, pokračujeme ďalej. Nech sa

páči, máte slovo, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     predkladaným návrhom  zákona o zmene  a doplnení zákona

číslo 53/1959 Zb. o  jednotnej sústave knižníc, zákona číslo

109/1961 Zb.  o múzeách a  galériách a zákona  číslo 36/1978

Zb.  o  divadelnej  činnosti  v  znení neskorších predpisov,

najmä  zákona číslo  222/1996 Z. z. o  organizácii  miestnej

štátnej správy reagujeme na nie celkom zosúladenie súčasného

právneho stavu v oblasti kultúry s novým územnosprávnym čle-

nením.

 

     Zrejme technickým nedopatrením,  nepremietnutím niekto-

rých návrhov  ministerstva kultúry sa stalo,  že v nepriamej

novele spomínaných zákonov  sa v dvestodvadsaťdvojke ustano-

vila možnosť  zriaďovať a zrušovať galérie,  múzeá a divadlá

iba obciam, krajom a ministerstvu a okresu sa toto právo ne-

dalo. Iba v knižničnom zákone právo zriaďovať tieto inštitú-

cie majú okres a kraj, ale zasa nemajú právo ich rušiť.

 

     Vo výboroch, kde som tento zákon predkladala, mali nie-

ktorí páni poslanci výhradu k dikcii paragrafov, kde sa sta-

novuje právo ministerstvu kultúry  vyjadrovať sa k zriaďova-

niu  a zrušeniu  knižníc, múzeí,  galérií a  divadiel. Chcem

upozorniť, že  toto právo prerokovania  ministerstvo kultúry

podľa platného zákona  už má. Moja novela sa  týka iba práva

okresov zriaďovať a zrušovať inštitúcie. A chcela by som eš-

te  poprosiť pánov  poslancov, aby  podporili návrh ústavno-

právneho  výboru, ktorý  môj návrh  spresňuje a legislatívne

dopracúva.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni Muškovej.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Františ-

ka Mikloška, aby podal  správu o výsledkoch prerokovania ná-

vrhu  zákona vo  výboroch Národnej  rady. Nech  sa páči, pán

poslanec.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     V prvom  rade by ma zaujímalo,  kde je teraz televízia.

(Smiech v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Skrytá kamera, pán poslanec.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     spoločná  správa Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre  verejnú  správu,  územnú  samosprávu a národnosti

a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport o výsledku prerokovania návrhu skupiny

poslancov Národnej rady Slovenskej  republiky na vydanie zá-

kona Národnej  rady Slovenskej republiky o  zmene a doplnení

zákona číslo  53/1959 Zb. o  jednotnej sústave knižníc, tzv.

Knižničný zákon,  v znení neskorších  predpisov, zákona Slo-

venskej národnej  rady číslo 109/1961 Zb.  o múzeách a galé-

riách v  znení neskorších predpisov a  zákona Slovenskej ná-

rodnej rady  číslo 36/1978 Zb.  o divadelnej činnosti,  tzv.

divadelný zákon,  v znení neskorších predpisov  - tlač číslo

474.

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

o zmene a doplnení zákona číslo 53/1959 Zb. o jednotnej sús-

tave knižníc v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej

národnej rady  číslo 109/1961 o múzeách  a galériách v znení

neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady číslo

36/1978 Zb. o divadelnej činnosti v znení neskorších predpi-

sov  pridelil  predseda  Národnej  rady Slovenskej republiky

rozhodnutím  z 28.  augusta 1996  číslo 1133 Ústavnoprávnemu

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  vzdelanie, vedu, kultúru  a šport na  prerokovanie

v lehote do 10. septembra tohto roku. Na skoordinovanie sta-

novísk výborov bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru  a šport a Výbor  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti

neprijali uznesenia  o výsledku prerokovania  návrhu zákona,

lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo

44/1989  Zb. o  rokovacom poriadku  Slovenskej národnej rady

v znení neskorších predpisov nevyslovila  s nimi súhlas nad-

polovičná väčšina všetkých ich členov.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

súhlasí s návrhom skupiny  poslancov na vydanie tohto zákona

a odporúča Národnej  rade Slovenskej republiky  návrh zákona

schváliť so zmenami a doplnkami.  Nemusím to čítať, každý to

má. Máte všetci v rukách spoločnú správu.

 

     Skôr ako sa prihlásim do  rozpravy ako prvý  a skôr ako

budem hovoriť  o tom, ako budem  riadiť hlasovanie, chcel by

som povedať, že v spoločnej správe bod I budem  odporúčať na

prijatie en bloc.  Ak by mal niekto voči  tomu výhrady, nech

to povie,  aby sme hlasovali  oddelene, ale môj  návrh bude,

aby sme  rokovali o všetkých týchto  bodoch spoločne a budem

ich odporúčať prijať.

 

     V časti  II dva body  budem odporúčať neprijať.  Z toho

dôvodu  navrhujem hlasovanie  jednotlivo a  body číslo  1, 2

a 5 budem odporúčať prijať a číslo 3 a 4 neodporúčam prijať.

(Hlasy v sále.) Šestka tam neexistuje.

 

     Časť III budem takisto odporúčať  en bloc celú  prijať.

Z tohto dôvodu tiež dávam  návrh, aby sme hlasovali spoločne

o všetkých bodoch.  Ak niekto chce,  aby som vyňal  niektorý

bod na osobitné hlasovanie, prosím, aby to povedal.

 

     Čiže to je zatiaľ všetko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Otváram  rozpravu  o  tridsiatom šiestom bode

programu. Pán spoločný spravodajca, pretože ste sa prihlási-

li do rozpravy ako prvý, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     (Hlasy v sále.) Štvorku v spoločnej správe, samozrejme,

takisto odporúčam prijať.

 

     Moje  vystúpenie v  rozprave sa  týka jedného  jediného

pozmeňujúceho návrhu, ktorý  zároveň predkladám. V predlože-

nom návrhu pani poslankyne  Muškovej a pána poslanca Haťapku

navrhujem v článku  II v § 8 ods. 1  tento odsek 1 vypustiť.

To je všetko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  nemám ďalšie písomné pri-

hlášky do  rozpravy. Hlási sa  niekto?

 

     Áno, pani poslankyňa Gbúrová. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     moje  vystúpenie bude  krátke, skladá  sa len  z jednej

pripomienky, návrhu na zmenu znenia časti dotýkajúcej sa mú-

zeí a galérií.  Rada by som však uviedla,  že návrh podporu-

jem, pretože má za cieľ chrániť naše kultúrne a duchovné de-

dičstvo v období transformujúcej  sa štátnej správy do novej

územnej správy  i vzťahov k  regionálnej samospráve dnešných

obcí a miest a nových krajov a okresov.

 

     Odporúčam v článku II §  8 rozšíriť odsek 3 takto: "Os-

tatné múzeá alebo galérie môže zriadiť obec, ich zrušenie je

možné len po súhlase  Ministerstva kultúry Slovenskej repub-

liky."

 

 

     V  podstate  to  zodpovedá  dôvodovej  správe,  kde  sa

k článku  II  neuvádza  táto  kategorizácia  pri  zriaďovaní

a zrušovaní múzeí podobne ako pri knižniciach, kde sa expli-

citne uvádza,  citujem: "pričom sa ukladá  pri zrušení múzea

alebo galérie súhlas  Ministerstva kultúry Slovenskej repub-

liky."

 

     Myslím si, že cieľom nie je len zabezpečiť ich existen-

ciu s dôrazom na kultúrnu, vzdelávaciu a poznávaciu funkciu,

ale aj zachovanie týchto  kultúrnych hodnôt pre ďalšie gene-

rácie. Predovšetkým  je potrebné zabezpečiť  ochranu hnuteľ-

ných pamiatok,  múzejných a galerijných  hodnôt, jedinečných

múzejných predmetov,  ktoré sa môžu a  iste i budú nachádzať

i v obecných a mestských  múzeách a galériách, ktorých zria-

ďovateľom budú obce a mestá.  Tieto hnuteľné múzejné a gale-

rijné pamiatky iste budú  mať aj nadregionálny celoslovenský

význam.

 

     Predovšetkým ide  o to, aby  sa tieto pamiatky  nestali

zdrojom špekulácií a prípadného nelegálneho vývozu za hrani-

ce po zrušení galérie alebo múzea. Vyjadriť by sa mali najmä

národné múzejné (Slovenské národné múzeum) a galerijné (Slo-

venská národná galéria) centrá. A možno už vtedy bude funkč-

ná  štátna aukčná  spoločnosť s  predkupným právom,  tak ako

všade v  okolitom kultúrnom svete, najmä  na západ od našich

hraníc.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pani  poslankyni Gbúrovej.  Slovo má pán

poslanec Kňažko.

 

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte najskôr niekoľko poznámok k predkladanému návr-

hu zákona Národnej rady o múzeách a galériách.

 

     V prvom rade by sme  si mali uvedomiť, že okrem Sloven-

ského národného múzea a  Slovenskej národnej galérie ostatné

múzeá a galérie de iure  neexistujú, ale sú len samostatnými

zložkami  regionálnych kultúrnych  centier. Natíska  sa teda

otázka, pre koho  je tento zákon. Ak sa  nepodarí zrušiť re-

gionálne  kultúrne  centrá,  nevráti  sa právna subjektivita

týmto organizáciám,  tak zákon v  tomto poňatí je  prakticky

bezpredmetný.

 

     Ďalšou vážnou  a úplne vynechanou  skutočnosťou v tomto

zákone  sú zbierkové  fondy nesmiernej  kultúrno-historickej

hodnoty, o ktoré ide primárne, a nie o zriaďovanie a rušenie

inštitúcií. Navyše prax už ukazuje, že odborní pracovníci sa

odôvodnene  obávajú o  zahmlené presuny  práve tohto majetku

štátu, na  ktorého pohyb stačí  v súčasnosti podpis  jedného

intendanta.

 

     Návrh novely  tohto zákona je nezrozumiteľný  aj z toho

dôvodu, že nie je jasne  definovaný termín múzeá alebo galé-

rie celoštátneho významu. Nie sú  totiž ani uvedené, ani vy-

menované podmienky, za ktorých  múzeum alebo galéria má cha-

rakter celoštátneho významu.  Je potrebné vymedziť kritériá,

na základe ktorých by bolo nesporne možné posúdiť, kam múze-

um alebo galéria patrí. A  v prípade, že budú vymedzené cha-

rakteristiky múzeí a galérií,  ktoré majú celoštátny význam,

je potrebné uvedomiť  si ich dôležitosť v tom  zmysle, že je

absolútne neprípustné, aby ich zriadila alebo zrušila fyzic-

ká osoba.

 

     Pokiaľ ide  o znenie novely zákona  v § 8 bod  číslo 1,

implikuje nebezpečenstvo zneužitia,  manipulácie, resp. pri-

vatizácie zbierkových fondov múzeí, galérií ako súčastí kul-

túrneho  dedičstva, rovnako  aj budov  a ďalšieho hnuteľného

majetku.

 

     Na záver  mi dovoľte, aby  som upozornil na  existenciu

zásad zákona  o zbierkach, múzeách a  galériách, ich tvorbe,

ochrane a využití z roku 1992, rovnako ako návrh zásad záko-

na Národnej rady Slovenskej  republiky o múzeách a galériách

z roku 1995. Prihováral by som sa  teda za to a súčasne pro-

sím, aby to  bolo posudzované ako návrh, aby  sa tento návrh

zákona, ktorý  novelizuje zákon z  roku 1959, stiahol  a aby

v Národnej rade bol vypracovaný nový zákon o galériách a mú-

zeách, zásady ktorého existujú a na ktoré som upozornil.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem poslancovi Kňažkovi. Slovo  má pán poslanec Ko-

váč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ak ste nepochopili účel tejto  novely, tak si vám dovo-

lím prečítať znenie § 8, tak ako je prijaté v zákone o orga-

nizácii miestnej štátnej správy doteraz. Prosím, porovnávaj-

te si to s textom článku II v § 8. Budem hovoriť o odseku 1,

lebo  ten je  zaujímavý a  na tento  návrh  sa  robí novela.

"Zriaďovanie a zrušovanie múzeí a galérií: Slovenské národné

múzeum,  Múzeum Slovenského  národného povstania,  Technické

múzeum a Slovenskú národnú  galériu zriaďuje a zrušuje Mini-

sterstvo kultúry Slovenskej republiky." Na základe tohto zá-

kona  pán minister  nemal právo  presunúť Múzeum Slovenského

národného povstania a urobiť  z neho múzeum regionálneho vý-

znamu. A  preto podal novelu,  kde už sa  nemenujú múzeá, už

len múzeá a galérie celoštátneho významu.

 

     Vážení páni,  sme tu svedkami  pokusu vymazať Slovenské

národné povstanie  z pamäti tohto  obyvateľstva. Protestujem

proti  takémuto zákonu.  Protestujem proti  takémuto zákonu,

pretože ak sa pozriete na ďalšie zmeny, v § 8 sa nič iné ďa-

lej nedeje. Jediná zmena je, že sa vynechávajú tieto múzeá.

 

     Pán minister,  prosím, osvedčte tu  pred auditóriom, že

Múzeum Slovenského národného povstania je múzeum celoštátne-

ho významu. Ak to tu osvedčíte  a poviete, že je to tak, bu-

dem veriť, že táto novela je myslená vážne. Ak to nepoviete,

je to súčasť vašej  taktiky postupne toto múzeum likvidovať.

 

     Kolegyne a kolegovia, neodporúčam,  aby sme túto novelu

prijali. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hofbauer. Nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán poslanec Kováč,  to, čo sme si tu  od vás vypočuli,

je ťažká  demagógia, a dúfam, že  to všetci poslanci pozorne

počúvali a správne pochopili. Je to proste nezmysel.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  nemám ďalšie

prihlášky do rozpravy.

 

     Pán poslanec Rózsa, nech sa páči.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     vzhľadom na návrh spravodajcu  zo spoločnej správy člá-

nok I bod 3, článok II bod 5 a článok III bod 1 navrhujem na

osobitné hlasovanie s návrhom neprijať ich.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Keďže nemám ďalšie  prihlášky do rozpravy, vy-

hlasujem  rozpravu  o  tridsiatom  šiestom  bode programu za

skončenú.

 

     Chce  sa k  rozprave vyjadriť  pani poslankyňa Mušková?

Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážení kolegovia,

 

     chcem  privítať návrh  pani poslankyne  Gbúrovej, ktorá

ešte, povedala by som, pritvrdila môj návrh.

 

 

     Pokiaľ ide o pána  poslanca Kováča, pripomienka k taxa-

tívnemu vymenovaniu múzeí a  galérií s celoslovenskou pôsob-

nosťou - ak bude  prijatá pripomienka pána poslanca Mikloška

na  vypustenie §  8 ods.  1 v  článku II navrhovanej novely,

zostane pôvodný paragraf s vymenovanými múzeami a galériami.

Prosím, aby ste prijali jeho návrh, a tak celá hypotéza, pán

poslanec, padne. Nie je to pravda, čo ste hovorili.

 

     No a k pánu poslancovi Rózsovi sa nevyjadrujem. Rozhod-

nutie zostáva na každom z vás.

 

     Prosím, vážení kolegovia, aby ste podporili pozmeňujúce

návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Mikloško.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Žiada si  záverečné slovo spoločný spravodajca

výborov pán poslanec Mikloško? Nech sa páči.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predsedajúci, ako  o prvom návrhu dávam hla-

sovať o  procedurálnom návrhu pána  poslanca Kňažka -  návrh

stiahnuť z rokovania.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vaše stanovisko?

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Nechávam na rozhodnutie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Prosím, aby ste hlasovanie  vyhlásili za neplatné, lebo

pani navrhovateľka má ešte k tomu nejakú pripomienku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, vyhlasujem toto  hlasovanie za neplatné. Ne-

rozumiem, pani poslankyňa Mušková, o čo ide?

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Chcela  by som  len upozorniť  kolegov, ktorí vyslovili

mienku, že pokiaľ  vypustíme z § 8 odsek  1, platí staré. Ja

som to povedala.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     S dovolením, to treba spresniť,  a to sa týka aj pripo-

mienky pána poslanca Kováča. Tým, že som navrhol v § 8 odsek

1 vypustiť, platí staré znenie a tam sú explicitne vymenova-

né. Myslím si, že toto dáva  potom nové svetlo. Chcel by som

len pripomenúť, že tento zákon zatiaľ vypĺňa niektoré medze-

ry, kým budú prijaté nové  zákony o divadelníctve a podobne.

Čiže v tomto smere má svoje opodstatnenie.

 

     Prosím, aby  sme hlasovali o  procedurálnom návrhu pána

poslanca Kňažka.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca  Kňažka, ktorý  navrhuje, aby  bolo toto hlasovanie

odložené a vrátené. Pán spoločný spravodajca to ponecháva na

úvahu poslancov a poslankýň.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že návrh pána poslanca Kňažka nebol prija-

tý.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Teraz, ak dovolíte, prejdeme  k spoločnej správe. V mo-

jom pôvodnom návrhu bolo, aby sme o I hlasovali en bloc, ale

vzhľadom na to, že pán poslanec  Rózsa žiada o bode 3 hlaso-

vať osobitne, môžeme teraz o dvoch bodoch číslo 1 a 2 hlaso-

vať spoločne en bloc a odporúčam ich prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode I spo-

ločnej správy, ktorú pán  spoločný spravodajca odporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod I spoločnej správy bol prijatý.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     O bode číslo 3 pod rímskou jednotkou pán poslanec Rózsa

žiadal hlasovať osobitne, vyjadril s ním nevôľu. Nevidím tam

nijaké veľké problémy, ale prosím,  dávam to na svedomie po-

slancom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Trocha hlasnejšie, prosím vás.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Môžeme hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To znamená, aké je vaše stanovisko?

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Nechávam to na poslancov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Hlasujeme o bode 3 spoločnej správy. (Ruch v sále.)

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Hlasovali sme o bode 1 a  2 a teraz hlasujeme o bode 3.

Prepáčte, ešte raz.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Hovorte, prosím vás, do mikrofónu.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Áno. Hlasovali sme o časti I bod 1, 2 en bloc a prijali

sme ich. Ideme  hlasovať o časti I bod  číslo 3, pretože pán

poslanec Rózsa žiadal, aby sme o tom hlasovali osobitne. Mo-

je stanovisko je také, že  v tom nevidím problém, ale nechá-

vam to na poslancov. To znamená, prosím, musíme hlasovať eš-

te raz.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Budeme  hlasovať ešte  raz, pretože  medzitým prebiehal

výklad  a  niektorí  nehlasovali.  To  znamená, že hlasujeme

o bode 3 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca to pone-

cháva na úvahu poslancov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spra-

vodajca.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Prichádzame  k  hlasovaniu  o  bode  II. Odporúčam, aby

v časti II o bodoch 1 a  2 sme hlasovali en bloc a odporúčam

ich prijať.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí  hlasujme o bodoch

1 a 2 spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odpo-

rúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme tieto body spoločnej správy prijali.

 

     Prosím, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Bod 3 odporúčam neprijať. Bod 3 v časti II.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3. Pán

spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Bod 4 takisto odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 4,

ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovali 2 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 93 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento bod sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     K  bodu 5  pán poslanec  Rózsa mal  výhrady, mne sa zdá

celkom logicky koncipovaný. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o navrhnutom

bode. Pán spoločný spravodajca po úvahách ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh spoločnej správy bol prija-

tý.

 

     Nech sa páči, uvádzajte hlasovanie ďalej.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Prichádzame k hlasovaniu o  časti III, kde odporúčam en

bloc prijať  všetky body. Pardon, pán  poslanec Rózsa, bod 1

ste žiadali na osobitné hlasovanie?  (Hlas zo sály, že áno.)

Pán  poslanec  Rózsa  žiadal  na  osobitné  hlasovanie bod 1

v časti III. O tom hlasujeme osobitne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     O čom teraz hlasujeme?

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Hlasujeme osobitne  o bode 1 v  časti III. Odporúčam ho

prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

1 v časti III. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy bol prijatý.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     O ostatných bodoch v časti  III, to znamená o bodoch 2,

3, 4 a 5, navrhujem hlasovať en bloc a odporúčam ich prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o ostatných

bodoch časti  III. Pán spoločný  spravodajca všetky odporúča

prijať en bloc.

 

     Prosím, neopúšťajte svoje bojové stanovisko.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento bod bol prijatý.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Bod IV odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o odporúčanom

návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci bod bol prijatý.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Tým sme skončili pozmeňujúce  návrhy zo spoločnej sprá-

vy. Prichádzame  k môjmu pozmeňujúcemu  návrhu. Zopakujem ho

ešte raz: v článku II v § 8 odsek 1 vypustiť, to znamená, že

zostáva staré znenie. Vzhľadom na to, že to bol jeden z naj-

lepších návrhov,  aké tu dnes odzneli,  odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca o tomto návrhu navrhuje hlasovať kladne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh bol prijatý.

(Potlesk.)

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Posledný pozmeňujúci návrh  dala pani poslankyňa Gbúro-

vá, ktorý  znie: V článku II  § 8 rozšíriť o  odsek 3 takto:

"Ostatné múzeá alebo galérie môže zriadiť obec, ich zrušenie

je možné len po  súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej re-

publiky." Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu pani poslankyne Gbúrovej. Pán spoločný spravodaj-

ca odporúča tento návrh prijať.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Tam ide o zrušenie, nie o zriadenie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pani poslankyne Gbú-

rovej bol prijatý.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Prešli sme všetkými  pozmeňujúcimi návrhmi, pán predse-

dajúci, dajte hlasovať o  novele zákona ako celku. Odporúčam

ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom  poriadku budeme  hlasovať o  návrhu zákona  ako

celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča návrh zákona prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili tento  návrh skupiny po-

slancov Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.)

 

     Ďakujem za spoluprácu pánu poslancovi Mikloškovi a pani

poslankyni Muškovej.

 

     Pristúpime  k   t r i d s i a t e m u   s i e d m e m u

bodu programu, ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  menia a dopĺňajú  zákon Slovenskej Národnej  rady

číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších

predpisov, zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb.

o Slovenskom rozhlase  v znení neskorších  predpisov a zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  166/1993 Z. z.

o opatreniach v oblasti  rozhlasového a televízneho vysiela-

nia.

 

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač číslo 475 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 475a.

 

     Za skupinu  poslancov návrh zákona  odôvodní poslankyňa

Ľudmila Mušková. Prosím pani poslankyňu, aby sa ujala slova.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení kolegovia a kolegyne,

 

     navrhovaná  právna úprava  rieši postavenie  riadiacich

orgánov  verejnoprávnej  televízie a rozhlasu - Rady Sloven-

skej televízie  a Rozhlasovej rady. Jej  zámerom je posilniť

ich autoritu  a kompetencie v  záujme skvalitnenia riadenia,

upevnenia  nezávislosti a  verejnoprávneho charakteru týchto

významných kultúrno-spoločenských ustanovizní. Preto navrhu-

jeme rozšíriť okruh subjektov,  ktoré môžu predkladať návrhy

na členov rád, čím sa zvýrazní ich demokratický a pluralitný

charakter.

 

     V súlade s predloženou  právnou úpravou by Rada Sloven-

skej televízie a Rozhlasová  rada mali získať účinnejšie ná-

stroje  na  kontrolu  rozpočtového  hospodárenia Slovenského

rozhlasu  a Slovenskej  televízie, orientovať  ich naplnenie

rozhodujúcich programových  úloh verejnoprávnych inštitúcii.

Podľa navrhovanej právnej úpravy  by sa významne malo posil-

niť aj  postavenie rád voči  štatutárnym orgánom Slovenského

rozhlasu a  Slovenskej televízie, mali  by určovať aj  platy

a odmeny generálnych riaditeľov, lebo môžu najlepšie posúdiť

výsledky ich práce.

 

     Navrhovaná novela zákona číslo 166/1993 Z. z. o niekto-

rých opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysie-

lania  rieši  nefunkčné  rozdelenie  druhého  terestriálneho

okruhu Slovenskej televízie  medzi prevádzkovateľa zo zákona

a prevádzkovateľa na základe licencie a predstavuje jedno zo

systémových opatrení  v procese budovania  duálnej štruktúry

televízneho vysielania na Slovensku.

 

     Keďže spomínaná novela, resp. jej riešenie delenia dru-

hého kanálu  pre dvoch vysielateľov bola  odborníkmi v tejto

oblasti  vysielania  odmietnutá,  je  nutné  problém  riešiť

v predstihu. Môj návrh podporuje vysielateľov na základe li-

cencie a  je na vás,  vážení kolegovia, či  takto predložený

návrh podporíte.

 

     Predkladaná  právna úprava  je kompatibilná  s právnymi

predpismi vyspelých európskych štátov v oblasti rozhlasového

a televízneho  vysielania  a   zodpovedá  vývojovým  trendom

audiovizuálnej  politiky a  pripravovaných mediálnych noriem

Európskej únie  a Rady Európy.  Predkladaný návrh zákona  si

nevyžiada nijaké nároky na štátny rozpočet Slovenskej repub-

liky ani na rozpočet miest a obcí.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pani poslankyni Muškovej. Prosím spoločnú spra-

vodajkyňu výborov pani poslankyňu  Idu Rapaičovú, aby podala

správu o  výsledkoch prerokovania návrhu  zákona vo výboroch

Národnej rady.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov o výsledku

prerokovania  tohto návrhu  skupiny poslancov  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1134 z 28. augusta 1996 pridelil návrh skupiny poslan-

cov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  ktorým sa menia

a dopĺňajú zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb.

o Slovenskej televízii  v znení neskorších  predpisov, zákon

Slovenskej  národnej rady  číslo 255/1991  Zb. o  Slovenskom

rozhlase v znení neskorších  predpisov a zákon Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo  166/1993  Z.  z. o opatreniach

v oblasti rozhlasového a  televízneho vysielania na preroko-

vanie do 10. septembra  1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej

rady Slovenskej republiky a  Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Ako prísluš-

ný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky  bol citovaným rozhodnutím  predsedu Národnej

rady Slovenskej republiky určený Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre vzdelanie, vedu, kultúru  a šport s tým,

že skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej

republiky sa  premietnu v spoločnej  správe výborov Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Predmetný návrh skupiny poslancov Národnej rady Sloven-

skej republiky,  tlač 475, prerokovali v  určenej lehote oba

výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pride-

lený.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

neprijal uznesenie k návrhu  skupiny poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky, ktorým sa  menia a dopĺňajú zákon Slovenskej

národnej  rady  číslo  254/1991  Zb.  o Slovenskej televízii

v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej ra-

dy číslo 255/1991 Zb. o  Slovenskom rozhlase v znení neskor-

ších  predpisov a  zákon Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 166/1993  Z. z. o  opatreniach v oblasti  rozhlasového

a televízneho vysielania, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slo-

venskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku

Slovenskej národnej  rady v znení neskorších predpisov nevy-

slovila  s ním  súhlas nadpolovičná  väčšina všetkých členov

výboru. Z pätnástich  členov Ústavnoprávneho výboru Národnej

rady Slovenskej republiky bolo prítomných 11 poslancov, pri-

čom 1 poslanec hlasoval za návrh, 3 poslanci hlasovali proti

návrhu a 7 poslancov sa zdržalo hlasovania.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru  a šport vyslovil s  návrhom skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa menia a  dopĺňajú

zákon Slovenskej národnej rady  číslo 254/1991 Zb. o Sloven-

skej televízii  v znení neskorších  predpisov, zákon Sloven-

skej národnej rady číslo  255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase

v znení neskorších  predpisov a zákon  Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach  v oblasti

rozhlasového a televízneho vysielania,  a odporúča ho Národ-

nej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnka-

mi. Máte ich pred sebou v tlači 475a, nebudem ich čítať.

 

     Dovolím  si  vás  ešte  oboznámiť  so stanoviskom vlády

k tomuto návrhu.  Vyjadrila s ním súhlas  za predpokladu, že

sa do textu návrhu zapracujú niektoré pripomienky. Osvojujem

si niektoré z nich, a preto  sa hlásim do rozpravy ako prvá,

aby som vám ich predniesla.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Otváram  rozpravu o  tridsiatom siedmom

bode programu.

 

     Pani poslankyňa Rapaičová ako spoločná spravodajkyňa sa

hlási ako prvá do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

 

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

      Dovoľte mi predniesť prvý pozmeňujúci  návrh.  Týka sa

článku I bodu  1 - tretiu vetu prvého  odseku upraviť takto:

"Národná  rada Slovenskej  republiky člena rady odvolá,  ak"

a potom v texte písmen a) až d) slovo "ak" vypustiť. Tá istá

pripomienka potom platí aj v článku II bod 2.

 

     Druhý  pozmeňujúci  návrh  sa  týka  bodu  4  v  článku

I - v navrhovanom texte  písmena f) slovo "uzávierku" nahra-

diť slovom "závierku".

 

     Ďalej  k bodu  5 v  navrhovanom texte  písmena g) slová

"ústredného riaditeľa" nahradiť slovami "ústrednému riadite-

ľovi". Tie isté pripomienky platia aj pre bod 1 článku II.

 

     Nakoľko v spoločnej správe všetky doplňujúce návrhy bu-

dem odporúčať, okrem bodu  6, ktorý nebudem odporúčať, teraz

vám navrhnem jeho nové znenie.

 

     V bode 3 v § 7  ods. 6 druhú vetu upraviť takto: "Výšku

odmeny určí štatút rady." Zvyšný text doterajšej druhej vety

vypustiť. Ďalšiu časť tohto bodu vypúšťam.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni Rapaičovej.

 

     Prosím, hlási sa ešte  niekto do rozpravy? Písomné pri-

hlášky do rozpravy som nedostal. Pán poslanec Ftáčnik.

 

 

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     krátko by  som sa chcel vyjadriť  k predloženému návrhu

zákona vzhľadom na to,  že pani spravodajkyňa sa nevyjadrila

k tomu, či bude navrhovať, alebo nebude navrhovať pripomien-

ku týkajúcu sa článku III. (Hlas  zo sály.) Takže ste za to,

aby bola vypustená.

 

     Nerozumiem tomu,  čo dala pani  spravodajkyňa, hoci som

ju pozorne počúval, ale chcem  sa vyjadriť k spoločnej sprá-

ve, k  návrhu Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre

vzdelanie, vedu,  kultúru a šport,  ktorý sa týka  bodu III.

Tento celý článok navrhuje výbor pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a šport vypustiť. Ešte raz hovorím, že neviem, aké stano-

visko má  k tomu spravodajkyňa,  ale môj názor  je taký, aby

sme  podporili tento  návrh, pretože  rozhodovať o rozdelení

kanálov na vysielanie či verejnoprávnej, alebo súkromnej te-

levízie sa nedá  tak, že sa 28. augusta podá  návrh a do 10.

septembra sa má prerokovať,  jednoducho v chvate posúdiť ve-

ci, ktoré sa prejavili v tom, čo povedala predkladateľka pa-

ni poslankyňa Mušková vo vzťahu k zákonu 166/1993 Z. z., kde

sme vtedy hľadali akési vyváženie medzi vysielateľa zo záko-

na, teda Slovenskú televíziu,  a vysielateľov na základe li-

cencie.

 

     V súčasnosti platí už  zákon, ktorý sa vlastne neuplat-

ňuje, neaplikuje, že  program Slovenskej televízie vysielaný

na STV 2 by sa mal  rozdeliť na polovicu. Polovicu z neho by

mala vysielať  Slovenská televízia ako  vysielateľ zo zákona

a polovicu vysielateľ na základe  licencie. Dvakrát sa pokú-

šala  Rada pre  rozhlasové a  televízne vysielanie predložiť

tomuto parlamentu  návrh, aby takéto  rozdelenie obsadil vy-

sielateľ  na základe  licencie, dvakrát  slovenský parlament

vyslovil nesúhlas s týmto návrhom, čiže doteraz takéhoto vy-

sielateľa nemáme.

 

     A pre pamätníkov, a medzi tých patrí aj pani poslankyňa

Mušková,  chcem pripomenúť,  že takýto  návrh sa  zrodil ako

príklad z Fínska, kde sme  tvrdili  alebo bolo nám povedané,

že bolo uplatnené podobné  riešenie. To riešenie bolo naozaj

len podobné, pretože pri podrobnejšom štúdiu fínskych skúse-

ností z  hľadiska vysielania to fungovalo  tak, že príslušný

kanál,  v tomto  prípade Slovenská  televízia 2,  teda kanál

označovaný ako  STV 2, by  vo Fínsku, podľa fínskeho modelu,

plne patril Slovenskej televízii,  ale vysielateľ na základe

licencie by mal právo  predkladať programy, ktoré by Sloven-

ská televízia odvysielala, a takto sa obyvateľstvo vo Fínsku

pripravovalo na to, že sa tam raz zavedie plnoprávne súkrom-

né vysielanie, ktoré dnes  funguje na treťom kanáli, neviem,

ako sa presne volá vo Fínsku.

 

     Tento model sme dotiahli do  tej roviny, že sme to roz-

sekli na  polovicu. Ukázalo sa to  ako neživotaschopné a ne-

funkčné a  zrejme s tým treba  niečo urobiť. Ale nie  som si

istý, či sme to schopní posúdiť v takomto chvate a v zákone,

ktorý sa týka iných vecí, ktorý chce posilniť postavenie Ra-

dy Slovenskej televízie, Rady Slovenského rozhlasu, spresniť

ich úlohy vo vzťahu k obom  týmto inštitúciám a do toho pri-

baliť otázku riešenia  problematiky vysielania na frekvencii

alebo na kanáli, ktorý je označovaný ako STV 2, bez nejakého

hlbšieho zdôvodnenia, prečo práve toto riešenie, bez analýzy

dosahov, sa mi zdá nie celkom v poriadku.

 

     Spomínam si na argumenty z  roku 1993, kde bolo poveda-

né, že iba Albánsko a Dánsko  sú štáty, ktoré majú jeden ka-

nál pre  vysielateľa zo zákona,  teraz hovorím o  pozemných,

teda  tzv. terestriálnych  vysielačoch. Iba  v týchto  dvoch

krajinách Európy je jeden  pre vysielateľa zo zákona, všetky

ostatné majú aspoň dva. Ak sa  chceme k nim priradiť, tak by

sme mali prijať to, čo  nám navrhla kolegyňa Mušková. Ja som

za  to, aby  sme prijali  návrh výboru  vypustiť článok III,

riešiť tú  problematiku osobitnou normou,  kde sa zoberú  do

úvahy  všetky pre  a proti  a nájde  sa riešenie, ktoré bude

širšie prijateľné.

 

     Zrejme sa s tým treba poponáhľať, pretože pani kolegyňa

upozornila na to, že vlastne v tejto oblasti pretrváva stav,

ktorý  nevyhovuje. Nevyhovuje  ani Slovenskej televízii, ani

vysielateľom na  základe licencie, pretože  sa nemôžu dostať

vlastne na vysielanie, keďže Národná rada dvakrát takýto ná-

vrh neschválila. Chcem teda podporiť (ak by to neurobila pa-

ni spravodajkyňa) návrh výboru na vypustenie článku III.

 

     Na záver  mám len maličkú  poznámku k ostatným  častiam

zákona - k článku I a článku II. Keď sme vo výbore pre vzde-

lanie, vedu,  kultúru a šport  vyhodnocovali výsledky posla-

neckého  prieskumu, ktorý  uskutočnila poverená  skupina po-

slancov v  Slovenskej televízii, predsedníčka  tejto skupiny

alebo poverená vedúca tejto  skupiny pani poslankyňa Mušková

ako na  jedno z riešení  problémov Slovenskej televízie  nás

upozornila  na zákon,  ktorý podala  a ktorý  práve v  tejto

chvíli prerokúvame.

 

     Dovolím si na záver  tohto krátkeho vystúpenia vysloviť

pochybnosť, či  len tieto opatrenia  pomôžu riešiť problémy,

v ktorých sa nachádza najmä  Slovenská televízia. Obávam sa,

že sa  to nepodarí, že  bude treba ďalšie  zasadnutia výboru

a jednoducho ďalšie opatrenia, ktoré  pomôžu tomu, aby tele-

vízia jednak stála na pevnejších ekonomických nohách, ale na

druhej strane, aby  riadenie televízie zodpovedalo požiadav-

kám na pluralitné, nezávislé a objektívne vysielanie.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené   kolegyne  a   kolegovia,  vyhlasujem  rozpravu

o tridsiatom  siedmom  bode  programu  za  skončenú. Chce sa

k rozprave vyjadriť pani poslankyňa Mušková?

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Žiada si  záverečné slovo pani  spoločná spravodajkyňa?

Áno, nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážení  kolegovia,  pristúpime   k  hlasovaniu,  najprv

k pozmeňujúcim návrhom vyplývajúcim zo spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, pristúpime  k hlasovaniu

o jednotlivých  pozmeňujúcich a  doplňujúcich návrhoch. Nech

sa páči, uvádzajte hlasovanie, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Pozmeňujúce návrhy k článku  I, ktorých je 7, odporúčam

en bloc prijať.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o 7 návrhoch,

ktoré pani spoločná spravodajkyňa navrhuje prijať en bloc.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento blok návrhov bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Pozmeňujúce návrhy  k článku II, ktorých  je 6, dovolím

si... Prepáčte, trošku ma  kolega Ftáčnik vykoľajil, pretože

mi vysvetlil,  že moja navrhovaná zmena  bodu číslo 6, ktorú

som predniesla v rozprave, nesúvisí  s článkom III a s člán-

kom  IV, pretože  tieto body  v podstate  patria všetky  len

k článku II, tak si dovolím  dať o všetkých hlasovať en bloc

a odporúčať ich na prijatie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme o návrhoch uvedených

pod bodom  II spoločnej správy.  Pani spoločná spravodajkyňa

ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že tieto body sme spoločne prijali.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     K článku III  je v spoločnej správe návrh,  aby bol vy-

pustený. Tento bod neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  III

spoločnej správy, ktorý pani spoločná spravodajkyňa odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy nebol prija-

tý.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Posledný bod, ktorý sa týka článku IV, v dôsledku toho,

že sme predchádzajúci bod neprijali, nie je aktuálny.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Teraz by sme mali už ísť na pozmeňujúce návrhy.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Môj  návrh,  ktorý  som  dala  v  rozprave,  bol trošku

zmätený, my sme vlastne už  o ňom hlasovali, takže ho sťahu-

jem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     O svojom návrhu nenavrhujete hlasovať.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Prosila by som, pán predsedajúci, dať hlasovať o zákone

ako celku v znení  pozmeňujúcich návrhov a doplnkov. Odporú-

čam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o návrhu zákona  ako celku v znení

schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pani spoloč-

ná spravodajkyňa odporúča návrh zákona ako celok prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 69 poslancov.

 

     Konštatujem, že nie sme v danom prípade schopní uznášať

sa. Hlasovanie odročujem na  nasledujúci deň. Záverečné hla-

sovanie bude uskutočnené nasledujúci deň.

 

     Pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine.

 

                   Deviaty deň rokovania

      17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                    26. septembra 1996

___________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v rokovaní  17. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Keďže  zo včerajšieho  rokovania nám  ostali dva  body,

o ktorých máme rozhodnúť už  len hlasovaním, prosím, aby sme

sa najprv prezentovali, či sme schopní rozhodnúť hlasovaním.

Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov,  to znamená, že sme uzná-

šaniaschopní.

 

     Prosím najskôr spoločnú spravodajkyňu pani Idu Rapaičo-

vú, aby zaujala svoje miesto.

 

     Rokovanie  o tridsiatom  siedmom bode  programu, ktorým

bol návrh skupiny poslancov  Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  menia a dopĺňajú  zákon Slovenskej národnej  rady

číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších

predpisov, zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb.

o Slovenskom rozhlase  v znení neskorších  predpisov a zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  166/1993 Z. z.

o opatreniach v oblasti  rozhlasového a televízneho vysiela-

nia, sme včera prerušili pred hlasovaním  o tomto zákone ako

celku.

 

     Takže v súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriad-

ku budeme hlasovať o uvedenom zákone ako celku. Pýtam sa pa-

ni spoločnej spravodajkyne na jej odporúčanie.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa pre-

zentovali a hneď hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento zákon sme schválili.

 

     Ďakujem pekne, pani spoločná spravodajkyňa, aj vám, pá-

ni poslanci.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Ďakujem aj ja.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať

v rokovaní o vládnom návrhu  zákona Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení a  dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb.

o vysokých školách  v znení zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo  41/1994 Z. z.  o zmenách názvov  niektorých

vysokých  škôl, ktoré  sme včera  prerušili pred  hlasovaním

o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

 

     Chcem vám pripomenúť, že pozmeňujúce návrhy, ktoré od-

zneli v rozprave, máte rozdané ako tlač 472b a 472bb.

 

     Pán spoločný spravodajca,  môžeme pristúpiť k jednotli-

vým  pozmeňujúcim návrhom.  Bude potrebné,  aby ste uvádzali

najskôr návrhy zo spoločnej správy.

 

     S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Boros.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem požiadať v mene  poslaneckého klubu Maďarská koa-

lícia o 15-minútovú prestávku teraz, pred hlasovaním.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hneď teraz?

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Áno, hneď teraz.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Teraz  sme začali  a chcete  prestávku, nikto  sa k vám

nepridal. Páni poslanci, to azda nie je možné, teraz sme za-

čali a žiadate prestávku. (Hlasy v sále.) Pred celkovým hla-

sovaním áno, ale mali sme prestávku včera od 19.00 hodiny až

doteraz. Samozrejme, že prestávku dám, ale takto sa to nero-

bí.

 

     Takže,  vážení páni  poslanci, je  prestávka 15  minút.

Začnem presne po pätnástich minútach.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Pro-

sím všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do roko-

vacej  miestnosti, budeme  pokračovať v  programe, ktorým je

hlasovanie o vysokoškolskom zákone.

 

     Keďže budeme hneď hlasovať,  prosím, najskôr sa prezen-

tujme.

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov, sme uznášaniaschopní.

 

     Prosím  ešte raz  spoločného spravodajcu  pána Tarčáka,

aby  uvádzal hlasovanie  postupne v  zmysle spoločnej správy

a potom podľa  pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhov poslan-

cov.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predseda,

     pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     začneme hlasovaním  o pozmeňujúcich návrhoch,  ktoré sú

obsiahnuté v spoločnej správe.  V úvodnom slove som povedal,

že  odporučím všetky  body prijať,   až na  body 12,  16, 19

a 25, kde som povedal, že  ich odporučím en bloc neschváliť.

V rozprave ešte vystúpil pán poslanec Ftáčnik a tiež ja, kde

sme k  týmto bodom dali  na samostatné hlasovanie  ešte body

14, 15 a 26. Preto ak  dovolíte, body  1, 2, 3, 4, 5,  6, 7,

8, 9,  10, 11, 13,  17, 18, 20,  21, 22, 23,  24, 27, 28, 29

a 30 odporúčam en bloc prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste pána spoločného spravodajcu, budeme hlasovať

o bodoch tak, ako ich prečítal. Sú to body spoločnej správy,

ktoré spoločný spravodajca odporúča, aby sme ich prijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

 

     Tieto body sme prijali.

 

     Môžeme pokračovať, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Body 12, 16, 19 a 25 odporúčam en bloc neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S  procedurálnou otázkou,  pán poslanec?  Len ak  to je

procedurálny návrh. Zapnite pána poslanca.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Keby to pán spravodajca čítal pomalšie, aby sme to moh-

li sledovať.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Tak ešte raz: body 12, 19 a 25 odporúčam en bloc nepri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme  o bodoch spoločnej

správy 12,  19 a 25  s návrhom neprijať  ich. Prvýkrát čítal

pán spoločný spravodajca  aj bod 16, ale v  rozprave pán po-

slanec Ftáčnik žiadal samostatné hlasovanie o tomto bode.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tieto body spoločnej správy.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Na samostatné hlasovanie ostali body 14, 15, 16 a 26.

 

     Bod 14 spoločnej správy odporúčam neprijať, nakoľko som

ho zlepšil pozmeňujúcim návrhom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 14 spoločnej  správy s tým, že spravo-

dajca ho  odporúča neprijať. Bude  sa o ňom  hlasovať v inej

verzii.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali bod 14 spoločnej správy.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Bod 15 spoločnej správy odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o bode 15  spoločnej správy s tým, že

spoločný spravodajca navrhuje tento bod prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Takže sme schválili bod 15 spoločnej správy.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Bod 16 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 16  spoločnej správy s návrhom spravo-

dajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Posledný bod 26 odporúčam neprijať, nakoľko je tam nie-

koľko zlepšení. Potom odporučím  návrh pána poslanca Baráni-

ka. Takže odporúčam tento bod neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  bode  26  spoločnej  správy s odporúčaním

spravodajcu neprijať ho, pretože o obsahu tohto bodu sa bude

hlasovať na základe pozmeňujúcich návrhov poslancov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovali 3 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 93 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme bod 26 spoločnej správy.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Tým sme vyčerpali všetky  pozmeňujúce  návrhy, ktoré sú

obsiahnuté v spoločnej správe.

 

     Prejdeme na pozmeňujúce návrhy,  ktoré vzišli z rozpra-

vy. Sú v tlači 472b.

 

     Ako prvý som vystúpil  ja so siedmimi pozmeňujúcimi ná-

vrhmi, z ktorých  štvrtý po porade v klube  sťahujem a o os-

tatných s  technickými úpravami, ktoré som  povedal. Pre po-

riadok zdôrazním, že v šiestom návrhu  k § 43 ods. 1 vypadli

slová "ods. 1" a v siedmom namiesto "odpĺňa" je slovo "dopĺ-

ňa" -  odsek 4. Odporúčam hlasovať  o týchto mojich šiestich

návrhoch, okrem štvrtého, en bloc a odporúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslan-

ca  Tarčáka, tak  ako ste  počuli. Hlasujeme  en bloc o jeho

šiestich  návrhoch,  okrem  bodu  4.  Prosím, prezentujme sa

a hlasujme. Odporúča ich prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Takže  sme  tieto  pozmeňujúce  návrhy poslanca Tarčáka

prijali.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Ďalšie návrhy predložil pán poslanec Švec. V jeho...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Švec - procedurálna otázka.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Prosím,  aby sa  o týchto  návrhoch hlasovalo osobitne.

Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O všetkých vašich návrhoch osobitne?

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     O ďalších návrhoch budeme hlasovať osobitne, len o svo-

jich návrhoch som si dovolil navrhnúť hlasovať en bloc.

 

     Takže v prvom pozmeňujúcom návrhu pán poslanec Švec na-

vrhuje v  § 15 ods. 1  vypustiť písmená ch) a  j). Odporúčam

tento návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujeme sa a  hlasujeme o pozmeňujúcom ná-

vrhu pána poslanca Šveca. Ide o jeho prvý pozmeňujúci návrh.

Spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Neprešiel tento prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca.

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     V druhom  návrhu svojho prvého  vystúpenia pán poslanec

navrhuje vypustiť bod 54 a  ponechať pôvodné znenie § 34 zá-

kona číslo 172/1990 Zb. o  vysokých školách. Tento návrh od-

porúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujeme sa a hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návr-

hu pána poslanca Šveca,  ktorý spravodajca navrhuje tiež ne-

prijať. Ide o vypustenie bodu  4 a ponechať v pôvodnom znení

§ 34 v zákone číslo 172/1990 Zb.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Ďalším  poslancom, ktorý  predložil niekoľko pozmeňujú-

cich návrhov, je  pán poslanec Harach. Tu by  som chcel upo-

zorniť, že pri tých,  ktoré budem odporúčať prijať, uvediem,

ktorý text je skutočne nóvum a čo je pozmeňujúci návrh, pre-

tože text, ako ho máte predložený, je zmesou textu, ktorý je

predložený ako predloha vlády a dopĺňa sa iba hrubo vytlače-

né. Preto to  budem čítať. Ak by som  zle prečítal myšlienku

pána Haracha, potom prosím, aby ma pán Harach opravil.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  myslím si, že  musíme hlasovať o  obsahu

toho,  čo je  pred nami,  nemalo by  dôjsť k žiadnym zmenám.

Takto to navrhoval pán poslanec  Harach. Myslím si, že je to

tak zapísané. Musíme hlasovať o  tom, ako je zápis podľa au-

tentického návrhu pána poslanca Haracha.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Dobre.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Langoš - procedurálna poznámka.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     V rozprave som navrhol, aby sa o mojom návrhu hlasovalo

pred návrhmi poslanca Haracha. Neviem, či to budete akcepto-

vať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Harach, máte procedurálny návrh?

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Áno.  Len by  som prosil,  aby sa  o návrhoch hlasovalo

jednotlivo.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Neviem. To by musel pán  poslanec Harach dať k tomu sú-

hlas.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Nie je to problém. Otočte si  text na stranu 13, kde sú

návrhy, ktoré predložil pán poslanec Langoš. Vo svojom prvom

návrhu  navrhuje v  bode 9  ods. 6  terajší text nahradiť...

(Hlasy z pléna, že to  netreba čítať.) Netreba to čítať, vý-

borne. Navrhujem jeho prvý pozmeňujúci návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme o poslaneckom návrhu

pána poslanca Langoša, a to o jeho prvom návrhu, ktorý spra-

vodajca odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Druhý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Langoša

takisto s negatívnym odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Prejdeme  na stranu  6 k  návrhom, ktoré  predložil pán

poslanec Harach.  Jeho prvý pozmeňujúci  návrh, kde dochádza

k zámene slov, odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme.  Hlasujeme o prvom

pozmeňujúcom návrhu poslanca  Haracha. Spravodajca nám odpo-

rúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Druhý pozmeňujúci návrh  poslanca Haracha odporúčam ne-

prijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  druhom  pozmeňujúcom  návrhu poslanca Ha-

racha. V tomto prípade pán spravodajca návrh neodporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Druhý pozmeňujúci návrh neprešiel.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho tretí pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o treťom  pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca

Haracha takisto s negatívnym odporúčaním spravodajcu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 12 poslanci.

     Neschválili sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho štvrtý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  štvrtom pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca

Haracha s odporúčaním spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho piaty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o piatom  pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca

Haracha takisto s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho šiesty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  šiestom pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca

Haracha. Máme odporúčanie spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho siedmy pozmeňujúci návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je 6a), alebo ďalší?

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Nie, nie. To sme upravili,  pán poslanec mi to označil,

že to bolo spolu pod číslom 6.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o siedmom návrhu k § 10 ods. 1, kde za písme-

no ch) sa vkladá nové písmeno i). Pán spravodajca ho odporú-

ča prijať.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Tam sa len vsúvajú slová "a rektora". Odporúčam to pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento bod sme prijali.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho ôsmy pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o ôsmom  pozmeňujúcom návrhu. Spravodajca ho-

vorí, že nemáme hlasovať za.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho deviaty pozmeňujúci návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o deviatom  pozmeňujúcom návrhu pána poslanca

Haracha s odporúčaním spravodajcu prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 123 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho desiaty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o desiatom  pozmeňujúcom návrhu pána poslanca

Haracha so stanoviskom neprijať ho.

 

     (Šum v zasadacej sále.)

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     To je možno v inom pozmeňujúcom návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh pána poslanca Haracha sme neprijali.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Je to v poriadku. My sme prijali obdobný text v spoloč-

nej správe, ktorý prešiel  naším výborom. Budeme pokračovať.

Jedenásty návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  jedenástom  pozmeňujúcom  návrhu  takisto

s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho dvanásty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o dvanástom pozmeňujúcom návrhu takisto s ne-

gatívnym odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pán poslanec Ftáčnik má procedurálnu pripomienku.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Budem naozaj vecný a procedurálny. Chcem upozorniť pána

spravodajcu,  že tým,  že  odporučil  bod 10  na neprijatie,

vzniká  v zákone  nezmysel, pretože  v §  12 vládnej  novely

v písmene a) ostane text,  že vedecká rada fakulty schvaľuje

program  vedeckej,  výskumnej  a  umeleckej činnosti fakulty

a navrhuje ho vedeckej rade  vysokej školy na schválenie. To

tam ostalo, keďže sme neprijali  bod 10, ale v kompetenciách

vedeckej rady  vysokej školy sme vypustili  to, že schvaľuje

vedecké programy  fakúlt. Takže dochádza  tu k rozporu,  kde

zákon na  jednej strane to  nerieši a na  druhej strane bude

čosi predkladať, čo v kompetencii vedecká rada vysokej školy

nemá, a neriešila  to spoločná správa. Chcem na  to len upo-

zorniť spravodajcu,  nemám inú možnosť, pretože  nie je roz-

prava. Je to procedurálna otázka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nebola to celkom procedurálna otázka. Pán poslanec, bu-

deme pokračovať ďalej  a môžeme sa potom k  tomu vrátiť pred

záverečným hlasovaním.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Pred záverečným hlasovaním, keď  bude nejaká časová me-

dzera, v ktorej si to ešte spresníme.

 

     Trinásty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o trinástom pozmeňujúcom návrhu s odporúčaním

neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho štrnásty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takisto štrnásty pozmeňujúci  návrh pán spravodajca od-

porúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho pätnásty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  pätnástom  návrhu  pána  poslanca Haracha

s názorom pána spravodajcu, že nemáme prijať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho šestnásty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o šestnástom pozmeňujúcom návrhu pána poslan-

ca, takisto s negatívnym odporúčaním spravodajcu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho sedemnásty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  sedemnástom  pozmeňujúcom  návrhu takisto

s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho osemnásty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  osemnástom  pozmeňujúcom  návrhu  takisto

s negatívnym odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme osemnásty pozmeňujúci návrh pána poslanca

Haracha.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho devätnásty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  devätnástom  pozmeňujúcom  návrhu takisto

s návrhom spravodajcu neprijať ho. To sa týka aj 19a?

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Áno,  pán poslanec  ich označil  ako bod  19. My sme to

preberali  a povedal,  že  dá  textu číslo,  takže hlasujeme

o jednom aj o druhom.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho dvadsiaty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o dvadsiatom pozmeňujúcom návrhu pána poslan-

ca Haracha. Spravodajca ani tento návrh neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho dvadsiaty prvý  pozmeňujúci návrh odporúčam nepri-

jať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o dvadsiatom prvom návrhu takisto s odporúča-

ním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho dvadsiaty druhý pozmeňujúci návrh odporúčam nepri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o dvadsiatom druhom  návrhu s odporúčaním ne-

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     O  jeho dvadsiatom  treťom pozmeňujúcom  návrhu nie  je

potrebné hlasovať, pretože tento text je obsiahnutý v návrhu

bodu 17 spoločnej správy.

 

     Jeho dvadsiaty  štvrtý pozmeňujúci návrh  odporúčam ne-

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o dvadsiatom štvrtom pozmeňujúcom návrhu tiež

s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho dvadsiaty piaty pozmeňujúci návrh odporúčam nepri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dvadsiaty piaty pozmeňujúci návrh pána poslanca Haracha

spravodajca odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho dvadsiaty šiesty  pozmeňujúci návrh, ktorý spočíva

vo  vsuvkách  "novoprijímaných"  za  slová  "Pracovný pomer"

a potom v odseku 11 "v trvaní  najviac na jeden rok, a to aj

opakovane" odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o dvadsiatom šiestom pozmeňujúcom návrhu pána

poslanca Haracha s odporúčaním prijať ho.

 

     To znamená, že pôvodný odsek 11 sa týmto ruší?

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Môže byť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aby sme to neschválili v celých textoch, preto sa pýtam.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Text je identický, len hrubo vytlačený je nóvum.

 

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     O  jeho dvadsiatom  siedmom pozmeňujúcom  návrhu nie je

potrebné hlasovať, pretože je obsiahnutý v spoločnej správe.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A tento sme prijali, treba povedať.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Dvadsaťšestku áno, o dvadsaťsedmičke nemusíme hlasovať.

Ideme na dvadsiaty ôsmy návrh. Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujme o dvadsiatom ôsmom bode s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprijali sme dvadsiaty ôsmy návrh.

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho dvadsiaty deviaty  pozmeňujúci návrh odporúčam ne-

prijať, nakoľko  je tam oveľa lepší  text, ktorý navrhol pán

Mikulka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o dvadsiatom deviatom pozmeňujúcom návrhu pá-

na poslanca Haracha s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho tridsiaty pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o tridsiatom pozmeňujúcom návrhu poslanca Ha-

racha s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho tridsiaty prvý pozmeňujúci návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o tridsiatom  prvom pozmeňujúcom  návrhu po-

slanca Haracha.  Spoločný spravodajca odporúča  prijať tento

návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 121 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa nikto nezdržal.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     O jeho  tridsiatom druhom pozmeňujúcom  návrhu nemusíme

hlasovať, je obsiahnutý v spoločnej správe.

 

     Tridsiaty tretí pozmeňujúci návrh,  to je jeho posledný

návrh, odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  tridsiatom  treťom  návrhu  pána poslanca

s odporúčaním neprijať ho.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predlo-

žila  pani poslankyňa  Bauerová. Jej  prvý pozmeňujúci návrh

odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Edit

Bauerovej. Prvý  návrh spoločný spravodajca  navrhuje nepri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jej druhý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takisto druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne spravo-

dajca neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jej tretí pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Teraz hlasujeme o treťom návrhu pani poslankyne takisto

s negatívnym odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jej štvrtý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne

takisto s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predlo-

žil pán poslanec Ftáčnik.

 

     Jeho prvý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale o tomto sme už hlasovali.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Nie. Hlasovali sme o návrhu pána poslanca Langoša a te-

raz prechádzame na návrhy pána Ftáčnika.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je to isté, ale prosím, hlasujme. Pán spoločný spra-

vodajca navrhuje návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho druhý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  druhom  pozmeňujúcom  návrhu pána poslanca

Ftáčnika takisto s negatívnym odporúčaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho tretí pozmeňujúci návrh bol zhodný s tým, o ktorom

sme hlasovali, nebudeme o ňom hlasovať.

 

     Ideme na pozmeňujúci návrh,  ktorý predložil pán posla-

nec Paška. Odporúčam tento pozmeňujúci návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  prvom  pozmeňujúcom  návrhu pána poslanca

Pašku s odporúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Ďalším pánom poslancom, ktorý predložil pozmeňujúce ná-

vrhy, bol pán poslanec Rea,  ale tieto svoje pozmeňujúce ná-

vrhy stiahol.

 

     Budeme  hlasovať o  návrhoch pána  poslanca Slotu. Jeho

prvý pozmeňujúci návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Najskôr pán poslanec Rea. Je to pravda?

 

Poslanec J. Rea:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Ideme na  pozmeňujúce návrhy pána  poslanca Slotu. Jeho

prvý pozmeňujúci návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu pána poslanca Slotu s návrhom prijať

ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho druhý pozmeňujúci návrh  je na vypustenie slov "so

sídlom". Na to sme už  upozorňovali včera. Odporúčam ho pri-

jať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujeme sa. Hlasujeme o druhom návrhu pána

poslanca Slotu s odporúčaním spravodajcu prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predlo-

žil pán poslanec Fico. Jeho prvý pozmeňujúci návrh odporúčam

neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o  pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca

Fica.  Jeho prvý  návrh, ktorý  sa týkal  bodu 52,  navrhuje

spravodajca neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho druhý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takisto druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca pri hla-

sovaní spravodajca odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Týmto hlasovaním sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návr-

hy, ktoré obsahuje tlač 472b.  O uzneseniach dám hlasovať až

po skončení hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch.

 

     Prejdeme na tlač 472bb. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich

návrhoch  pána poslanca  Polku. Jeho  prvý pozmeňujúci návrh

odporúčam  prijať.  Jeden  aj  druhý,  ak  dovolíte, en bloc

schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o obidvoch bodoch?

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Áno, je všeobecný súhlas.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, hlasujeme  o bodoch 1  a 2 návrhu  pána poslanca

Polku s odporúčaním spravodajcu prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 111 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže tieto dva pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Ďalším pánom poslancom, ktorý dal návrh, bol pán posla-

nec Urban. Nedopatrením vypadol text, kde pán poslanec Urban

navrhuje zmenu  sídla. Vystúpil po  pánu poslancovi Polkovi.

Bohužiaľ, nedopatrením sa to stalo, ale iste si pamätáte, že

navrhoval, môžem to prečítať,  ale budem tento návrh odporú-

čať neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Najskôr pán poslanec Švec má procedurálnu poznámku.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predseda, až pred hlasovaním k návrhu pani

kolegyne Kollárikovej.

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Návrh pána  poslanca Urbana článok 6  znie: "Vládne na-

riadenie  číslo 58/1959  Zb.  o  zmenách v  organizácii škôl

a vládne nariadenie číslo 69/1959  Zb., ktorým sa určuje ná-

zov univerzity v Košiciach, sa menia  takto: 1. V § 16 vlád-

neho nariadenia číslo 58/1959 Zb. sa slová "Univerzita v Ko-

šiciach" nahrádzajú slovami "Univerzita Pavla Jozefa Šafári-

ka v Prešove  so sídlom v Prešove". 2.  V texte vládneho na-

riadenia číslo 69/1959 Zb. sa slová "v Košiciach" nahrádzajú

slovami "v Prešove". Doterajšie články  6 a 7 sa označia ako

články 7 a 8. V nadväznosti  na tento návrh navrhujem v prí-

lohe  tohto zákona  nahradiť slová  "Univerzita Pavla Jozefa

Šafárika v Košiciach" slovami "Univerzita Pavla Jozefa Šafá-

rika v Prešove". Na  zosúladenie názvu zákona s navrhovanými

zmenami v jeho obsahu navrhujem v názve zákona slová "o zme-

nách  názvov  niektorých  vysokých  škôl"  nahradiť  slovami

"o zmenách  názvov a sídel niektorých  vysokých škôl". Tento

návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa  a hlasujme. Spravodajca odporú-

ča, aby sme tento návrh neprijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Budeme hlasovať  o pozmeňujúcom návrhu  pani poslankyne

Kollárikovej. Tento návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Predtým s  procedurálnym návrhom chce  vystúpiť pán po-

slanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Rád by  som upozornil, že tento  návrh a dikcia uvedená

v návrhu pani doktorky Kollárikovej je v nesúlade s § 13 zá-

kona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizá-

cii ministerstiev... atď., teda ide o ten kompetenčný zákon.

Ministerstvo školstva  je orgán rezortu  a nie orgán,  ktorý

riadi vysoké školy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ministerstvo  školstva,   orgán  rezortu?  Ministerstvo

školstva je ústredný orgán.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ale  nie je  ústredný orgán  štátnej správy  pre vysoké

školy.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     V zákone 347/1990 Zb. sa jednoznačne konštatuje, že mi-

nisterstvo školstva voči vysokým školám je ústredným orgánom

štátnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, dajte hlasovať. (Hlasy v sále.)

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Áno, ale tu hovoríme presne  o zákone, ktorý je cielený

na vysoké školy, tento text tu obstojí. Zákon 172 hovorí len

o vysokých školách. Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  Hlasujeme o návrhu

pani poslankyne Kollárikovej.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme tento návrh neprijali.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh podala pani poslankyňa Gbúrová.

Tento pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  návrhu pani poslankyne  Gbúrovej. Spoločný

spravodajca navrhuje neprijať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Ďalšie pozmeňujúce návrhy podal pán poslanec Kanis. Je-

ho prvý návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o prvom návrhu pána poslanca Kanisa s odporú-

čaním spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Jeho druhý pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takisto jeho druhý pozmeňujúci návrh pán poslanec navr-

huje neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mi-

kulku, ktorý odporúčam prijať.

 

     Pardon, ešte chcem upriamiť pozornosť, že sa stala chy-

bička v texte, to  avizuje  pán poslanec  Polka. Na strane 3

v odkazoch je §  43b odsek 3, a nie  4, pretože štvorka nemá

s tým nič spoločné. Áno, či ešte aj ďalšie?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Polka má procedurálny návrh.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Skôr  je to  taká technická  poznámka. V  § 31 písm. b)

a písm. c) vypadol text "na návrh akademického senátu".

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Nie, nie. Na návrh vysokej školy.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Návrhy na vymenovanie, odvolanie rektorov vysokých škôl

predkladá prezidentovi Slovenskej  republiky minister vnútra

na návrh akademického senátu. A obdobne aj v písm. c).

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vysokej školy, nie akademického senátu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale už sme hlasovali  pri niektorom predchádzajúcom ná-

vrhu.

 

     Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predseda,  ja si myslím, že  naozaj ide o technickú

chybu, lebo sú tam slová "na návrh" a nie  je napísané koho,

a vo vládnom  návrhu bolo "policajnej  vysokej školy" a  pán

poslanec Mikulka používa  množné číslo "policajných vysokých

škôl". Takže to doplňme. Technicky naozaj zrejme pri prepise

vypadlo, že bod c) má  znieť "minister vnútra na návrh poli-

cajných vysokých škôl  predkladá prezidentovi Slovenskej re-

publiky návrhy na vymenovanie profesorov". Je to aj v logike

vládneho návrhu,  len sa tu používa  množné číslo, ktoré pán

poslanec Mikulka  zaviedol do tohto paragrafu,  takže to ne-

berme ako nejaký nový návrh. Pán poslanec Polka na to správ-

ne upozornil, že je tam chyba.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja to tak aj beriem, ale už sme hlasovali o tomto bode.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     O tomto nie, o vojenských, toto sú policajné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Pán spoločný spravodajca sa musí vyjadriť, je to

jeho povinnosť.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Osvojujem si ten návrh pána poslanca.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To nie, že si osvojujete,  pán poslanec, to  muselo za-

znieť takto v  rozprave, len sa to nedostalo  do textu. Čiže

rešpektujeme to,  čo bolo v rozprave, a na  základe rozpravy

prijímame text.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  Hlasujeme o návrhu

pána poslanca...

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Poslanca Mikulku  s tým, že  do textu bude  zapracovaný

text, ktorý povedal pán  poslanec Ftáčnik. Odporúčam to pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Teraz je to pomýlené. Takže o ktorom návrhu hlasujeme?

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Hlasujeme o návrhu pána poslanca Mikulku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o návrhu pána poslanca Mikulku.

 

     Spravodajca odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 118 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme tento návrh prijali.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Budeme hlasovať o  pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil

pán poslanec Švec vo svojom druhom vystúpení. Odporúčam ten-

to návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  pozmeňujúcom  návrhu  pána poslanca Šveca

k bodu 52 s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Budeme hlasovať o  pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil

pán poslanec Urban vo svojom druhom vystúpení. Chcem upozor-

niť na chybu v texte na strane 5, kde sú vymenované fakulty.

Tam došlo k zámene slov, nie je Bohoslovecká gréckokatolícka

fakulta,  ale naopak,  Gréckokatolícka bohoslovecká  fakulta

a Pravoslávna bohoslovecká fakulta.

 

     Budeme hlasovať s tým, že tento návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Návrh pána poslanca

Urbana spravodajca odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže sme tento návrh prijali. (Potlesk.)

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Gratulujem Prešovčanom. Budeme  hlasovať o pozmeňujúcom

návrhu pána poslanca Baránika, ktorý odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baránika,

ktorý spravodajca odporúča prijať. Je to zmena § 34.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

     Prijali sme tento pozmeňujúci návrh poslanca Baránika.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Ešte som ja navrhol 4 pozmeňujúce návrhy vo svojom dru-

hom vystúpení.  Neviem, či ich  môžem dať schváliť  en bloc,

alebo jednotlivo. Navrhujem ich schváliť en bloc.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Tarčá-

ka. Odporúča prijať tieto návrhy.  Hlasujeme o nich en bloc.

To sú viac-menej technické a gramatické zmeny.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme  prijali všetky tieto  pozmeňujúce návrhy po-

slanca Tarčáka.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predseda, tým  sme vyčerpali všetky pozmeňu-

júce návrhy, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej správe a kto-

ré vzišli z diskusie počas prerokúvania tejto novely. Bol tu

procedurálny návrh na  15-minútovú prestávku pred záverečným

hlasovaním. O uznesení budeme hlasovať až po hlasovaní o zá-

kone.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže bol návrh na  15-minútovú prestávku pred závereč-

ným hlasovaním. Prosím, aby sme dodržali čas 15 minút.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Pro-

sím, aby ste všetci zaujali svoje miesta pri hlasovacích za-

riadeniach.

 

     Pán  poslanec Ftáčnik,  keby ste  sa s  pánom poslancom

Tarčákom dohodli, čo tam je.

 

     Pán  spoločný  spravodajca,   môžeme  začať,  alebo  ešte

potrebujete čas? Nie? Dobre.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci budeme pokračovať

s tým, že  sa musíme vrátiť k  bodu 10 pozmeňujúcich návrhov

predtým, kde  vzniesol pripomienku pán  poslanec Ftáčnik, či

ste to dali legislatívne do súladu.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Práve tu  sa chcem opýtať,  ako to bude,  pretože mojím

pozmeňujúcim návrhom,  ktorý som si  osvojil a ktorý  je ob-

siahnutý  v spoločnej  správe pod  bodom 6,  ktorý sa dotýka

písmena  a),   sme  prijali  text,  že   schvaľuje,  ja  som

viac-menej bol  zameraný na ten text,  ktorý je pod písmenom

ch) a ten som odporúčal prijať, lebo to je skutočne  zlepše-

nie, ale došlo k tomu, keďže  je to tu obsiahnuté v inej po-

dobe, že sme o jednej veci hlasovali dvakrát.

 

     Neviem ako teraz, či by pani ministerka dala návrh, le-

bo skutočne musí byť  "schvaľuje program vedeckej, výskumnej

a umeleckej  činnosti fakulty  vedecká rada  fakulty". To by

malo byť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Malo by to tam byť.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Teraz neviem, či to zoberieme ako technickú záležitosť.

To isté, aby som načrtol  všetky problémy vysokých škôl, pán

poslanec Kanis hovoril a navrhoval, aby to bolo na návrh vo-

jenských vysokých  škôl. Obdobne na  návrh policajných vyso-

kých škôl u policajtov. Takže to len pre čistotu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je v poriadku.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     A ešte, aby náhodou nedošlo  k omylu, ja som včera upo-

zorňoval na tie návrhy pána poslanca Slotu, kde som hovoril,

že v texte sa vypúšťa "so sídlom" aj pri vysokej škole v Ži-

line. To som  včera povedal, ale pre istotu,  aby to zaznelo

aj dnes.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To sa tak aj bralo pri hlasovaní.

 

     Pán poslanec Černák - procedurálna poznámka.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci, to, čo sme už odhlasovali, sme

odhlasovali. Rokovací poriadok  umožňuje jedinú alternatívu,

že pani ministerka otvorí rozpravu  a naformuluje sa to tak,

ako hovorí pán spoločný spravodajca.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, tam  vypadlo len slovo, na to  nie je po-

trebné otvárať rozpravu a povedať, že toto slovo dopĺňame.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Je to technická záležitosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V inom texte to je.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Dvakrát sme hlasovali k jednému. Teda jedno moje, ktoré

som si osvojil v spoločnej správe...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, pán poslanec, budeme  hlasovať o návrhu ako cel-

ku, alebo najskôr o uzneseniach.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     O návrhu ako celku, o  uzneseniach až potom, pretože ak

prijmeme zákon...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prosím, hlasujme.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Odporúčam tento  návrh v zmysle  pozmeňujúcich návrhov,

ktoré sme prijali, ako celok schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Hlasujeme o návrhu zákona  ako celku so všetkými prija-

tými pozmeňujúcimi  a doplňujúcimi návrhmi.  Pán spravodajca

ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme návrh ako celok prijali. (Potlesk.)

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Keďže sme návrh prijali, aj v rámci pozmeňujúceho návr-

hu bola  schválená dikcia, ktorú predložil  pán poslanec Ur-

ban, chcem sa opýtať pána poslanca Rosivala, či trvá na svo-

jom návrhu na uznesenie, alebo je bezpredmetné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Trvám  na  svojom  návrhu,  pretože  mojím  navrhovaným

spôsobom by bola iná skladba fakúlt, respektíve ministerstvo

školstva by určilo skladbu fakúlt,  a v tomto návrhu, o kto-

rom  sme hlasovali,  je neexistujúca  humanitno-prírodovedná

fakulta,  ktorá  neexistuje,  a  považujem  za nesprávne, že

vznikla týmto spôsobom, ako v skutočnosti teraz vznikla.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Rosivala.

Ide o uznesenie.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Budeme hlasovať o uznesení,  ktoré navrhol pán poslanec

Rosival. Odporúčam tento návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  návrhu uznesenia poslanca  Rosivala, ktorý

spravodajca navrhuje neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasovali 1 poslanci.

 

     Takže sme neprijali toto uznesenie.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Je tu potom návrh  na uznesenie pána poslanca Ftáčnika,

ktoré taktiež neodporúčam prijať. (Hlasy v sále.)

 

     Pán kolega, keď dávate  šaškovské návrhy, tak ich nemô-

žem odporúčať prijať. (Prejavy nesúhlasu v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pokoj! Hlasujeme o návrhu uznesenia pána

poslanca  Ftáčnika. Pán  spravodajca, podľa  jeho mienky, ho

odporúča neprijať. (Ruch v sále.)

 

     Páni poslanci, pokoj!

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme návrh tohto uznesenia.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Tým sme  vyčerpali všetky pozmeňujúce  návrhy, ktoré tu

zazneli. Ďakujem vám za spoluprácu a teším sa na budúce.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Langoš - procedurálny návrh.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     ctení hostia,

 

     po  neblahom pôsobení  pani Evy  Slavkovskej vo funkcii

ministerky  školstva  dnes  sa  vláda  Slovenskej republiky,

osobne ministerka školstva pani  Eva Slavkovská a vy všetci,

ktorí ste hlasovali za  prijatie tohto účelového zákona, po-

stavili proti elite národa. (Ruch v sále.) Preto ja...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, povedali ste,  že vystúpite s procedurál-

nym návrhom.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Preto ja  spolu s 39 poslancami  z klubov Kresťanskode-

mokratického hnutia, Demokratickej únie a Maďarskej koalície

žiadame  Národnú  radu  Slovenskej  republiky, aby vyslovila

nedôveru pani Eve Slavkovskej.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci,  pani  poslankyne,  je  pol  dvanástej,

o 12.00 hodine zvykneme mať  obedňajšiu prestávku, takže vy-

hlasujem prestávku s tým, že prosím predsedov klubov, budeme

mať politické  grémium v malej  zasadačke u mňa  hneď teraz.

Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani  poslankyne, páni poslanci,  nech sa páči do roko-

vacej sály, budeme pokračovať.  Dávam slovo pánu predsedovi,

bude vás informovať o rozhodnutí politického grémia - k akej

dohode došlo. Nech sa páči, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na politickom grémiu sme  sa dohodli, že dnešná schôdza

bude  pokračovať interpeláciami.  Ostali nám  ešte dva  body

programu, a to návrh skupiny poslancov Národnej rady Sloven-

skej  republiky na  vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon číslo 92/1991 Zb.

o podmienkach  prevodu majetku  štátu na  iné osoby  v znení

neskorších predpisov. Je to tlač 425.

 

     V grémiu sme  sa dohodli, že tento bod  programu by sme

prerokovali zajtra. Prvým bodom  programu zajtra by bolo ro-

kovanie o rokovacom poriadku. Z  toho titulu sa nám vytvoril

priestor, aby sme mohli prerokovať bod, ktorý sa nám nepoda-

rilo realizovať minulý týždeň vo štvrtok, a to sú interpelá-

cie a  otázky poslancov. Takže  dnes  by sme pokračovali in-

terpeláciami.

 

     Návrh skupiny poslancov, ktorý  som dostal, kde žiadajú

vysloviť  dôveru alebo  nedôveru ministrovi pôdohospodárstva

pánu  Petrovi  Bacovi,  som zaradil na utorok budúci týždeň,

t. j. 1. októbra 1996 o 10.00  hodine s tým, že o druhom ná-

vrhu, ktorý predkladá skupina poslancov na vyslovenie dôvery

alebo nedôvery  ministerke školstva, sme  v grémiu rozhodli,

že ho zaradíme na 20. schôdzu 23. októbra 1996.

 

     To je rozhodnutie z  politického grémia, ktoré akcepto-

vali všetci predsedovia klubov. Takže dnes by sme pokračova-

li interpeláciami a otázkami poslancov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Čiže v utorok o 10.00 hodine sa stretneme. In-

formujte svojich kamarátov, na záver to ešte povieme.

 

     Prosím teraz pána poslanca Duku-Zólyomiho.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     mám procedurálny  návrh. Nakoľko v  príprave potrebného

dokumentu k  návrhu na udelenie  Nobelovej ceny, vychádzajúc

z požiadaviek a  smerníc štatútu nórskeho  Nobelovho výboru,

sú ešte  nevyjasnené otázky, ktoré treba  spresniť a pripra-

viť, z technických, resp. procedurálnych dôvodov a z povere-

nia Zahraničného  výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

sťahujem z programu 17. schôdze Národnej rady Slovenskej re-

publiky  bod  40.  Nebudem  ho  čítať,  máte  to pred sebou.

V zmysle § 22 ods. 6 rokovacieho poriadku žiadam Národnú ra-

du Slovenskej republiky, aby s  týmto vzatím návrhu späť vy-

slovila súhlas.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi.  Netreba o  tom hlasovať, pán

poslanec návrh sťahuje.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ď a l š í m  bodom programu budú

 

     písomné odpovede  členov vlády Slovenskej  republiky na

interpelácie  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky

prednesené, resp. písomne podané na 15. a 16. schôdzi Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

     Písomné odpovede členov vlády na interpelácie podané na

15. schôdzi ste dostali ako  tlač 455 a odpovede na interpe-

lácie  podané na  16. schôdzi Národnej rady  ste dostali ako

tlač 486.

 

     Pýtam sa, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

či súhlasíte s odpoveďami  členov vlády Slovenskej republiky

na vaše interpelácie.

 

     Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystú-

pení uviedli  číslo tlače, v ktorej  sa odpovede nachádzajú,

či je to tlač 455, alebo 486.

 

     Nech sa páči, pán Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     k  odpovediam  na  interpelácie  členov  vlády sa podľa

ústavy otvára rozprava, do ktorej by som sa krátko veľmi rád

prihlásil.

 

     Najprv sa vyjadrím k odpovedi na interpeláciu, ktorá je

pod číslom 1 v tom zozname, ktorý čítal pán predsedajúci ako

odpoveď z  poslednej schôdze, teda  júlovej schôdze Národnej

rady Slovenskej republiky, kde  som interpeloval pani minis-

terku školstva  vo veci zrušenia, resp.  presunu Gymnázia na

Bottovej ulici v Trnave a  právnych podmienok, ktoré pri tom

boli rešpektované, resp. podľa môjho názoru neboli rešpekto-

vané.  Nebudem  teraz "rozporovať" odpoveď  pani ministerky,

s ktorou nie  vo všetkom súhlasím,  mám k tomu  len faktickú

poznámku, že  gymnázium sa presúvalo vo  veľkom chvate a nie

vždy  v súlade  s presne  stanovenými postupmi  ministerstva

školstva,  ale  budova,  z  ktorej  sa  presunulo, je dodnes

prázdna. To znamená, neriešilo sa  vlastne nič a vecný cieľ,

ktorý ministerstvo  chcelo naplniť aj za  cenu obídenia nie-

ktorých vlastných  predpisov a nariadení,  nebol dosiahnutý,

pretože k 1. septembru do neho neumiestnilo novú školu, kto-

rá sa tam mala sťahovať. Teraz si uvedomujem, že sa tam malo

sťahovať gymnázium a odtiaľ sa malo sťahovať stredné odborné

učilište. Takže toľko k tejto odpovedi. "Nerozporujem" odpo-

veď, len chcem upozorniť na to, že vecný cieľ sa nedosiahol.

 

     Rád  by som  sa  vyjadril  k dvom  svojim interpeláciám

z májovej schôdze Národnej  rady Slovenskej republiky, ktoré

v zozname nemáme.  Obrátil som sa  v nich na  predsedu vlády

a musím  konštatovať, že  do dnešného  dňa, teda  do 26.  9.

1996, som  nedostal od neho žiadnu  odpoveď. To považujem za

vec, ktorá nie je v poriadku, a žiadam predsedu Národnej ra-

dy aj bez hlasovania  parlamentu, aby požiadal predsedu vlá-

dy, aby reagoval na interpeláciu, ktorá z tejto Národnej ra-

dy  odišla.  Lehota,  ktorú  stanovuje  zákon, začala plynúť

30. 5. 1996.

 

     V týchto dvoch interpeláciách, resp. v prvej interpelá-

cii  som sa  obrátil na  predsedu vlády  so žiadosťou o jeho

stanovisko ku kauze let vojenského špeciálu do Košíc a osobe

pána ministra  obrany pána Siteka.  Odpoveď do dnešného  dňa

nemám. A  v druhej interpelácii  som žiadal predsedu  vlády,

aby mi  ako členovi  Spoločného výboru Európskej únie a Slo-

venskej republiky pred zasadnutím tohto výboru v Bruseli za-

čiatkom júna pomohol v dobrej reprezentácii Slovenska uvede-

ním argumentov, ktoré môžem  použiť na zlepšenie obrazu Slo-

venska pre poslancov Európskej  únie. Ani na túto interpelá-

ciu som nedostal odpoveď. Blíži sa opäť zasadnutie spoločné-

ho výboru v októbri alebo  koncom októbra v Bratislave, mys-

lím si  teda, že táto  interpelácia je ešte  stále aktuálna,

a prosím, keby sa predseda Národnej rady obrátil na predsedu

vlády, aby odpovede na obe zmienené interpelácie boli vypra-

cované a doručené poslancovi v  zmysle ústavy a zákona o ro-

kovacom poriadku.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, pán poslanec, vieme  o tom, odpoveď ešte neprišla,

ale akceptujeme to, vedie sa  to, tak ako ste požiadali, od-

poveď  dostanete. Pán  poslanec, odpoveď  dostanete, odpoveď

ešte neprišla, teda nebudeme o ničom hlasovať. Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Lauko.

 

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem pán predsedajúci,

     vážení kolegovia,

 

     interpeloval som pána ministra zahraničných vecí vo ve-

ci povolania na konzultácie  pána Neuwirtha, veľvyslanca Va-

tikánu, na Slovensko. Považujem odpoveď pána ministra zahra-

ničných vecí za neadekvátnu, neodbornú a toto svoje tvrdenie

dokladám tým, že vám túto odpoveď prečítam. Posúďte sami, či

takto odpovedá minister zahraničných vecí:

 

     "Vážený pán poslanec, na  15. schôdzi Národnej rady ste

predložili interpeláciu v  súvislosti s povolaním veľvyslan-

cov Slovenskej republiky z Veľkej Británie, Cypru a Vatikánu

na konzultácie do ústredia. Som rád, že pozvanie veľvyslanca

na ministerstvo  zahraničných vecí i vy  považujete za "nor-

málnu formu komunikácie ministerstva s veľvyslancom". Všetky

ďalšie úvahy, ktoré obsahuje  Vaša interpelácia, sa však za-

kladajú na  dvoch logických chybách  vedúcich k neadekvátnym

záverom. Prvou logickou chybou je  to, že vychádzate z limi-

tujúcej klauzuly "obvykle", no  vzápätí akoby na ňu zabúdate

a všetko interpretujete výlučne v  rámci toho, čo označujete

bez ohľadu  nato, či správne, alebo nesprávne  "za obvyklé".

Vecnú diskusiu o  tom, čo je obvyklé, a čo  nie v tomto kon-

texte považujem za nefunkčnú.

 

     Druhá logická chyba, na  ktorej sú vybudované Vaše úva-

hy, vyplýva z chyby prvej  a zakladá sa na zovšeobecnení vý-

lučnosti len tých variantov  situácie, ktoré v texte uvádza-

te, hoci tu existujú aj  ďalšie reálne možnosti, čo sám for-

muláciou "obvykle" explicitne pripúšťate. V logike sa takéto

otázky nazývajú  otázkami so skrytým  falošným predpokladom.

Logicky správne na ne možno  odpovedať len tak, že sa najprv

vyvráti skrytý  nesprávny predpoklad. Keďže  ľudské myslenie

sa riadi elementárnymi princípmi  logiky, treba tak postupo-

vať aj v tomto prípade, aj keď z Vašej strany pri formulácii

Vašich východísk  a úvah zjavne ide  o účelovú politickú in-

terpeláciu.

 

     Všetko, čo  som uviedol vyššie, nemá  za cieľ vyhnúť sa

odpovedi. Odpoveď je veľmi  jednoduchá. Vláda Slovenskej re-

publiky nemá  nijaké výhrady voči  vládam krajín, z  ktorých

boli slovenskí veľvyslanci odvolaní na  konzultácie, a vlády

týchto krajín sú o  tom informované. Vláda Slovenskej repub-

liky má  výhrady k súčasnej,  resp. predchádzajúcej činnosti

veľvyslancov vo  Veľkej Británii a na  Cypre. Z tohto dôvodu

ministerstvo zahraničných vecí podalo návrh na ich odvolanie

z funkcie. Vláda tieto návrhy schválila a prezident republi-

ky oboch veľvyslancov z funkcie nedávno odvolal.

 

     I keď sa to vo Vašej interpelácii usilujete zakryť, ide

Vám predovšetkým  o tretí prípad.  Ten je však  kvalitatívne

odlišný, lebo tu nebol podaný  žiadny takýto návrh a ide vý-

lučne o konzultácie v ústredí."

 

     Vážený  pán predsedajúci,  vážení kolegovia,  ja sa vás

chcem opýtať, či mi niekto povie, čo mi vlastne pán minister

zahraničných vecí odpovedal. Samozrejme,  o chvíľu budem in-

terpelovať aj nového pána ministra zahraničných vecí, preto-

že s touto odpoveďou nie som spokojný. Pán predsedajúci, ne-

žiadam  ani o  mojom vyjadrení  nespokojnosti hlasovať, lebo

viem, ako by dopadlo.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Köteles.

 

 

 

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím poslancov, aby povedali číslo tlače, lebo tu mám

viac materiálov a  potom to nemôžem nájsť a  dlho to hľadám.

Číslo  odpovede  pána  poslanca  Kötelesa  mám,  ale  prosím

aj ostatných, ktorí budú vystupovať.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážení kolegovia,

 

     chcel by som vás  upozorniť, že Národná rada Slovenskej

republiky práve  teraz porušila rokovací  poriadok. Chcel by

som  citovať  §  13  ods.  4:  "Slovenská  Národná rada môže

v priebehu  schôdze  bez  rozpravy  presunúť body programu."

Takže len Národná rada je na  to oprávnená a mali sme hlaso-

vať o tom, že presúvame určité body.

 

     Chcel by  som reagovať na odpoveď  pána ministra  alebo

pánov ministrov, žiaľ, nevidím ich,  takže nemá zmysel na to

reagovať. Odmietam ich odpovede.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Dávam len  na vysvetlenie,  že bolo politické

grémium, kde boli aj vaši  zástupcovia, dohodli sme sa, mali

vás  informovať.  Pristúpilo  sa   k  tomuto  riešeniu.  Pán

Duka-Zólyomi tam bol.

 

 

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Pán predsedajúci, pán Duka-Zólyomi ma informoval o tých

veciach, ale  zásadne s nimi  nesúhlasím a vyslovil  som, že

sme porušili rokovací poriadok.  Ako poslanci sme ním viaza-

ní, minimálne my by sme ho mali dodržiavať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Dobre, porušili sme.

 

     Nech sa páči, ďalej pán Nagy.

 

Poslanec L. Nagy:

 

    Vážený pán podpredseda,

 

    ide o  tlač 455 bod 4,  odpoveď ministra kultúry Sloven-

skej republiky pána Hudeca na interpeláciu poslanca Nagya vo

veci maďarského umeleckého súboru Mladé srdcia.

 

     Chcem vám na zasadnutí Národnej rady oznámiť, že nepri-

jímam odpoveď pána ministra.  Chcem na vysvetlenie dodať, že

ide o  rozhodnutie ministra kultúry číslo  961/1996-1 zo dňa

25. 4. 1996, ktorým bol  umelecký súbor Mladé srdcia s účin-

nosťou od 1. 8. 1996 organizačne začlenený pod Národné osve-

tové centrum. Vo svojej  interpelácii som  interpeloval pána

ministra v  tom zmysle, že svojím  rozhodnutím porušil zákon

o rozpočtových pravidlách pre rok  1996, lebo nepožiadal Mi-

nisterstvo financií Slovenskej republiky  o súhlas na zruše-

nie príspevkovej organizácie, tak  ako to žiada citovaný zá-

kon. Po  druhé - veci,  ktoré uvádza pán  minister vo svojej

odpovedi, nezodpovedajú skutočnosti. To je druhý dôvod, pre-

čo neprijímam jeho odpoveď na svoju interpeláciu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Čiže nesúhlasíte s odpoveďou.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Nesúhlasím.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Spresnil by som svoj názor, že nesúhlasil som s odpove-

ďami v bodoch 12 a 13 - tlač 455. A odporúčal by som váženej

Národnej rade, Národná rada by  mala hlasovať o tom, či pre-

sunieme tie  body programu, alebo  nie. Zákon nás  zaväzuje,

mali by sme o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Anton Juriš.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Ďakujem za udelenie slova.

 

     Odvolávam sa  na moju interpeláciu v  materiáli 455 pod

bodmi 3 a 4.

 

     Pokiaľ  ide  o  prvú  interpeláciu,  to je pokračovanie

zlepšovania atómovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice. Nemô-

žem  plne súhlasiť  s  odpoveďou  pána ministra,  že jadrová

elektráreň vyrába lacnú elektrickú energiu, z jedného jedno-

duchého dôvodu, že do ceny nie sú zarátané práce na likvidá-

ciu a na  uloženie jadrového odpadu. Keď sa  to premietne do

ceny, potom to nie je lacná elektrická energia, ale bude po-

merne drahá pre naše deti a pre našich vnukov.

 

     Pokiaľ ide  o druhú interpeláciu, je  to budovanie úlo-

žiska jadrového odpadu v  lokalite Jaslovské Bohunice. Ak si

dobre  pamätáme,  mali  sme  tu  návrh  novely zákona o dani

z nehnuteľností, kde  atómová elektráreň je  zdanená takisto

ako nejaký kravín  poľnohospodárskeho družstva  alebo nejaký

sklad náradia. Občania nemôžu súhlasiť s tým, aby sa na jed-

nom mieste koncentrovalo toľko  odpadu a toľko výroby elekt-

rickej energie  a títo občania z  toho veľkého rizika, ktoré

majú, nemajú prakticky nič. Navrhovali  sme, aby dane za ta-

kéto zariadenia, ktoré sú  veľmi rizikové a nebezpečné, boli

trochu vyššie, aby si na  základe takto vybraných daní mohli

zlepšovať  to, čo  majú porušené,  životné prostredie. Tento

návrh novely zákona sme neprijali  a teraz chceme, aby obča-

nia súhlasili, aby sa tam budovali dlhodobé alebo strednodo-

bé úložiská jadrového odpadu.  Myslím, že robíme proti týmto

ľuďom. To  je dosah 30 km  na každú stranu, to  je približne

pol milióna ľudí, ktorých sa to dotýka.

 

     Takže nemôžem s tým  súhlasiť, že všetko je v poriadku,

a budeme budovať strednodobé  úložisko v Jaslovských Bohuni-

ciach. To sa môže budovať na inom mieste Slovenska. Prečo by

to muselo byť v Jaslovských  Bohuniciach, keď predtým sme to

vyvážali do Sovietskeho zväzu  alebo Ruskej federácie? Prečo

by sme to nemohli vybudovať inde? Nech aj iní občania trošku

pocítia "výhodu" tej lacnej elektrickej energie. Preto nemô-

žem súhlasiť s odpoveďou pána ministra.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán  poslanec Juriš,  o tom  sa nehlasuje,  to bola len

otázka. Ďakujem.

 

     Pán Javorský, nech sa páči.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Interpeloval  som pána  ministra Baca  ohľadom výstavby

vodárenskej nádrže  Tichý Potok, kde som  poukázal, že touto

výstavbou pri enormných nákladoch vlastne budeme vyrábať ani

nie toľko vody, koľko sa  stráca v rozvode potrubí pre mestá

Košice  a Prešov.  Chcel som  od neho  odpoveď, či by nebolo

hospodárnejšie časť  financií rozpočtovaných na  túto stavbu

použiť práve na opravy  a rekonštrukciu rozvodnej vodovodnej

siete, a  naopak, aby sa  zameralo na výstavbu  malej vodnej

nádrže v polohe Škapová.

 

     Nie som spokojný s odpoveďou pána ministra z toho dôvo-

du, že použil neprimeranú argumentáciu - hoci viem, že on to

nevypracoval, vypracovali  mu to ľudia,  ktorých rukopis po-

znám, pretože takmer na  všetkých stretnutiach a rokovaniach

ohľadom tejto výstavby, ktoré sa na východe a Spiši menovite

robili, som  sa zúčastnil. Mrzí ma,  že aj ďalej argumentuje

zvýšenou spotrebou vody s predpokladaným nárastom počtu oby-

vateľov, čiže  aj odberateľov pitnej vody,  aj napriek tomu,

že vláda má už v rukách dokument, podľa ktorého vieme, že po

roku 2003  bude v Slovenskej  republike úbytok obyvateľstva.

To je jedna z maličkostí,  ktorá nebola vôbec v odpovedi zo-

hľadnená, kde sa mechanicky prevzali staré podklady, ktorými

sa argumentovalo  pred štyrmi, piatimi  rokmi, keď sa  tento

problém prediskutovával.

 

     Chcem ešte  povedať, že v nákladoch  na výstavbu vodnej

nádrže Tichý  Potok, samozrejme, v  tejto alternatíve, ktorá

je už  v poslednej podobe  výstavby, sa nepočíta  s viac ako

miliardou Sk potrebných ešte na výstavbu tretej vodnej nádr-

že, ktorá  bude odvádzať kalové vody  do povodia Hornádu. To

podporuje moju  argumentáciu, že naozaj stojí  za úvahu pre-

hodnotiť  výstavbu tejto  veľkej vodnej  nádrže, ktorej cena

bude viac ako 5 miliárd, a či by naozaj nebolo potrebné mys-

lieť na riešenie zamerané  na zníženie stratovosti v rozvode

vody.

 

     Nie som spokojný s týmto  stanoviskom, tým viac, že pán

minister ma spája s tým, že som obhajcom či stúpencom druhé-

ho alternatívneho riešenia,  ktoré reprezentuje pán inžinier

Kravčík. To som vo svojej  interpelácii ani nenaznačil a na-

koniec o to  mi ani nešlo a nemôžem povedať,  že by som túto

alternatívu zastával.  Čiže aj toto je  dôvodom mojej nespo-

kojnosti. Napriek  tomu nežiadam, aby sa  hlasovalo, len som

chcel verejne vyjadriť túto nespokojnosť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pekne. Nech sa páči, pani Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcela by som sa k  tomu pripojiť, pretože sme mali po-

dobné  interpelácie  s  pánom  poslancom  Javorským  vo veci

Tichého Potoka. Chcem vysloviť nespokojnosť s odpoveďou pána

ministra Baca. Jedna časť je  tá, ktorú hovoril pán poslanec

Javorský. Prosila som vás, pán minister, aby som dostala in-

formáciu predpokladaného nákladu na rekonštrukciu základných

rozvodov vodovodných  sietí v Košiciach a  v Prešove, aby sa

znížili straty.

 

     Vaša odpoveď  na túto otázku alebo časť listu, "že vaše

úvahy, že odstránením strát vody v tejto oblasti by sa mohla

nahradiť kapacita vodnej nádrže Tichý  Potok, sú mylné a ne-

kvalifikované. Znižovanie strát  vodovodných sústav je zále-

žitosť  nákladná a  mnohoročná, pričom  straty nemožno úplne

vylúčiť. Obdoba sú  straty za dodávky  elektrickej energie."

Myslím  si, že  toto som  vo svojej  interpelácii nežiadala,

myslím si, že sa dá vyčísliť potreba a potom je aj možné ho-

voriť o tom,  nakoľko je potrebná alebo nie  je potrebná vý-

stavba vodnej nádrže.

 

     Myslím  si, že  len čo  sa spomenie  Tichý Potok, veľmi

dobre sa argumentuje tými istými argumentmi, slovami a mate-

riálmi. Ja  som sa vás vo  svojej interpelácii pýtala hlavne

na to,  ako sa plánuje  tretia etapa dostavby  vodnej nádrže

Starina,  celá moja  interpelácia  smerovala  k tomu,  a nie

k riešeniu vodnej nádrže Tichý Potok. A poslali ste mi osem-

stránkový materiál, kde mi vysvetľujete čo a ako.

 

     A ešte sa chcem vyjadriť  k tomu, že hovoríte vo svojej

odpovedi, ako keby bolo už všetko rozhodnuté, pričom pán mi-

nister životného prostredia, ktorý bol interpelovaný súčasne

s vami,  mi píše,  že v  súčasnom období,  keďže ešte nie je

ukončený proces posudzovania  vplyvov na životné prostredie,

ministerstvo toto stanovisko nevydalo, teda záverečné stano-

visko, a nie je definitívne rozhodnuté o výstavbe vodnej ná-

drže Tichý Potok. Bola by  som veľmi rada, aby si jednotlivé

ministerstvá zladili  svoje postoje a názory  a aby sa práce

začali a vykonávali, rozhodovalo sa až vtedy, ak kompetentné

ministerstvá dajú k tomu  svoje stanovisko. Preto vyjadrujem

nespokojnosť s takouto odpoveďou.

 

     A ešte  jedna drobná poznámka, netýka  sa už priamo ani

jedného, ani druhého pána ministra. Naša interpelácia sa ur-

čite dostala  ďalej, a neviem, ale  za štátne peniaze, alebo

za aké, vydať k  dvom interpeláciám poslancov brožúrku pánom

riaditeľom Binderom je trošku  smiešne, ak niekto si takýmto

spôsobom potrebuje prejavovať svoje "kypenie žlče".

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni.  Teda nesúhlasíte s odpoveďou.

Ďakujem.

 

     Hlási sa  ešte niekto? Nech sa  páči, pán minister Baco

chce odpovedať.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážené dámy poslankyne a páni poslanci,

     vážený pán poslanec Javorský,

     vážená pani poslankyňa,

 

     v tejto miestnosti sú  poslanci, ktorí ma interpelovali

úplne opačne,  ktorí nás napádajú svojím  spôsobom, dá sa to

aj tak  povedať, že sme  v tejto veci  málo aktívni, pretože

v bilanciách bolo pre budúcnosť preukázané, že východné Slo-

vensko  v každom  prípade potrebuje  vybudovať Tichý  Potok.

Chcel by som toto dať  tejto snemovni do pozornosti, že, sa-

mozrejme, pohľadov na vec je viac,  rôznia sa a sú aj proti-

smerné. Takže ťažko môžem  uspokojiť všetkých, keď máte pro-

tismerné záujmy a náhľady na túto problematiku.

 

     Chcel by som však na margo týchto vystúpení a vyjadrení

nespokojnosti v  súvislosti so životným  prostredím povedať,

že tento postup vôbec  nie je kontradiktívny, pretože musíme

vyjadriť záujem,  že to chceme postaviť, a potom postupujeme

normálne. Jeden z krokov  pri postupe je ekologické hodnote-

nie územia. Môže sa stať, že z ekologického hodnotenia vyjdú

závery, že sa to nebude realizovať. Môže byť dobré ekologic-

ké hodnotenie a môže prísť iná okolnosť, pre ktorú sa nevydá

stavebné rozhodnutie. Môžu  byť všetky technické predpoklady

a nebudú peniaze. Ide sa krok za krokom. Pán minister Zlocha

povedal, že tento krok sa ešte neurobil. Čiže keď krok, kto-

rý má urobiť životné prostredie, bude negatívny, samozrejme,

ďalej sa v prácach nebude pokračovať.

 

     Takisto aj ako informáciu pánu poslancovi Javorskému by

som povedal, že pokiaľ vláda pred dvoma týždňami rozhodovala

o poskytnutí záruky na dokončenie vodných diel na Slovensku,

vo vzťahu k Tichému Potoku sa  prijal taký záver, že sa berú

do  úvahy  práce  tak,  ako  postupujú,  teda stav prípravy,

s tým,  že schválená  záruka nie  je poskytnutá  na výstavbu

vodného diela Tichý Potok, že sa toto dielo pripravuje a nie

je rozhodnuté  o jeho výstavbe.  Jednoducho, prípravné práce

pokračujú a musia pokračovať, aby sa v istej fáze dalo pove-

dať, že pokračujeme ďalej, ideme do realizácie, alebo nejde-

me do  realizácie. Možno, že  týmto vysvetlením si  pohnevám

obidve strany, aj tú, ktorá je  za Tichý Potok, aj tú, ktorá

je proti tomu  riešeniu na Tichom Potoku, ale  rád by som sa

pokúsil o opak,  to znamená, že rád by  som uspokojil obidve

strany. Vec sa pripravuje, prebiehajú prípravné práce, ktoré

sú nevyhnutné, a na základe týchto prípravných prác sa v ko-

nečnom dôsledku  rozhodne. Ak by  som vás týmto  vysvetlením

uspokojil, bol by som veľmi rád.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu ministrovi.  Pán Javorský,  nech sa  páči

- faktická poznámka.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážený pán minister,

 

     zareagoval by som na tú  časť, v ktorej hovoríte, že sa

robia prípravné práce a na  základe toho vláda posúdi, či do

stavby vodnej  nádrže pôjde, alebo nie.  Sú tri varianty vý-

stavby vodného diela Tichý  Potok. Na všetkých týchto stret-

nutiach sa  o nich rovnocenne hovorilo  ako o možnom riešení

zachytenia vôd  a ich zužitkovania.  Ale je podozrivé  práve

to,  že prípravné,  prieskumné geologické  a hydrogeologické

výskumy sa  robia len v  jednej lokalite, na  jednej stavbe.

Keď sme sa pýtali vašich  ľudí, ktorí na týchto stretnutiach

boli, prečo je  to tak, prečo sa nerobia  prieskumy práve aj

na ďalších  polohách, kde by  sa alternatívne mala  vystavať

vodná hrádza,  na to nám  nevedeli odpovedať. Preto  je málo

presvedčivé vaše tvrdenie, že  sa až na základe objektívnych

výskumov či  prieskumov rozhodne, ktorý  variant pôjde, lebo

tí,  ktorí doteraz  rozhodovali, sa  rozhodli za vybudovanie

veľkej vodnej nádrže.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Javorskému.

 

     Podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpo-

vediam  členov  vlády  Slovenskej  republiky na interpelácie

zaujme Národná rada  Slovenskej republiky stanovisko uznese-

ním.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci, najskôr budeme

hlasovať o všetkých písomných  odpovediach členov vlády Slo-

venskej republiky uvedených v tlači  445 (k tlači 486 neboli

vznesené), s ktorými poslanci vyjadrili súhlasné stanovisko.

(Gong.)

 

     Prosím pánov poslancov,  pani poslankyne, aby sa dosta-

vili do rokovacej sály,  budeme hlasovať o odpovediach pánov

ministrov. Budeme hlasovať o odpovediach, s ktorými poslanci

súhlasili.

 

     Budeme sa prezentovať a budeme hlasovať. Nech sa páči.

 

     Kto súhlasí s odpoveďami pánov ministrov, ktorými odpo-

vedali poslancom na otázky.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Prijali sme súhlasné stanovisko k odpovediam, s ktorými

poslanci súhlasili.

 

     Teraz budeme hlasovať o tých odpovediach, s ktorými pá-

ni poslanci nesúhlasili.

 

     Pán Ftáčnik -  to bola len otázka na  pána ministra, tu

nehlasujeme. Pán Lauko si nežiadal hlasovať.

 

     Pán Nagy - budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Hu-

deca pánu poslancovi Nagyovi.  Pán poslanec Nagy s odpoveďou

nesúhlasí. Budeme hlasovať, či  Národná rada súhlasí s odpo-

veďou pána ministra Hudeca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Aj túto odpoveď Národná rada odsúhlasila.

 

     Ďalej pán  poslanec Köteles nesúhlasí  s odpoveďou pána

ministra Duckého. Dáme hlasovať  o odpovedi, či Národná rada

súhlasí  s odpoveďou  pána ministra  Duckého pánu poslancovi

Kötelesovi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Aj túto odpoveď Národná rada odsúhlasila.

 

     Pán poslanec  Javorský nežiada odpoveď. Je  tu ešte in-

terpelácia pani poslankyne Sabolovej.  Chce o tom dať hlaso-

vať? (Odpoveď poslankyne z pléna.) Ďakujem pekne.

 

     Konštatujem, že  Národná rada Slovenskej  republiky sú-

hlasí s odpoveďami členov  vlády Slovenskej republiky na in-

terpelácie  poslancov  Národnej  rady  Slovenskej republiky.

V uznesení  budú  uvedené  interpelácie,  s ktorými poslanci

súhlasili.

 

     Prosím, zapojte pána poslanca Kötelesa.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Nesúhlasím ani s odpoveďou ministra Hudeka, povedal som

to. Žiadam, aby sme hlasovali o odpovedi.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať o  odpovedi pána  ministra Hudeka pánu

poslancovi Kötelesovi. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže aj túto odpoveď Národná rada odsúhlasila.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podľa schválené-

ho programu nasledujú

 

     interpelácie a otázky poslancov.

 

     Do interpelácií mám prihlásených  14 poslancov. Nech sa

páči, ako prvý  je prihlásený pán Kanis z  SDĽ a pripraví sa

pán Csáky.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážená Národná rada,

     vážení členovia vlády,

 

     je mi  ľúto, že tu  nie je minister  kultúry pán Hudec,

pretože moja interpelácia je na neho, ale keďže som si vybo-

joval také poradie, nemienim sa  ho vzdať a prednesiem ju aj

bez jeho prítomnosti.

 

     Nedostatok finančných prostriedkov  na riešenie mnohých

závažných problémov je charakteristický  pre viaceré, ak nie

pre  všetky rezorty,  pre všetky  ministerstvá. Preto  úloha

hľadať  a realizovať  organizačné modely,  ktoré by umožnili

účelnejšie využitie finančných prostriedkov štátneho rozpoč-

tu, je zrejme  úlohou, s ktorou zápasí každý  rezort a každý

minister. Aj  ministerstvo kultúry prišlo  nedávno s návrhom

na riešenie nového  usporiadania siete kultúrnych zariadení,

ktorého významnou súčasťou je model integrovaného organizač-

no-riadiaceho článku  s  plnou právnou subjektivitou, pričom

jednotlivé zariadenia majú byť špecializovanými pracoviskami

s vymedzeným rozsahom práv. Ministerstvo kultúry tento model

už realizuje.

 

     Niektoré organizácie priamo  riadené ministerstvom kul-

túry mali  taký charakter, že  azda je vhodné,  aby sa stali

súčasťou regionálneho kultúrneho  centra s rozpočtovým zdro-

jom aj mimo ministerstva  kultúry. Zaradenie doterajších ce-

loslovenských,  krajských a  nadregionálnych múzeí  do tohto

modelu  však už  nie je  také samozrejmé   a v prípade múzeí

s celoslovenským zameraním  a poslaním je  zaradenie niekto-

rých do regionálneho kultúrneho  centra sporné. Mne ide pre-

dovšetkým o problém zbavenia právnej subjektivity Múzea Slo-

venského národného povstania v Banskej Bystrici a jeho zara-

denia do banskobystrického kultúrneho centra.

 

     Vážení páni poslanci,

     vážení páni ministri,

 

     na pôde slovenského parlamentu  sa patrí pripomenúť, že

na budúci rok bude 50  rokov, čo Slovenská národná rada roz-

hodla  o  zriadení  Ústavu  Slovenského národného povstania,

ktorý bol podriadený Predsedníctvu Slovenskej národnej rady,

a jeho výdavky uhrádzal štát  v rámci rozpočtu samotnej Slo-

venskej  národnej rady.  Tento ústav  Slovenská národná rada

zriadila, citujem:  "chtiac zachovať budúcim  pokoleniam pa-

miatku na odboj a na  hrdinské Povstanie v roku 1944". Ústav

Slovenského národného povstania  a neskôr Múzeum Slovenského

národného povstania organizovali a uskutočňovali výskum pro-

tifašistického odboja na  Slovensku, zhromažďovali a uchová-

vali všetok materiál o odboji, o Slovenskom národnom povsta-

ní, propagovali odkaz Slovenského národného povstania. Múze-

um Slovenského národného povstania v celej doterajšej histó-

rii patrilo medzi popredné  miesta v slovenskom múzejníctve.

Hoci sa  štatúty múzea menili, podstatou  zostalo, že Múzeum

Slovenského národného povstania  fungovalo ako ústredný špe-

cializovaný múzejný ústav pre dejiny národnooslobodzovacieho

boja  s osobitným  zameraním na  Slovenské národné povstanie

a jeho odkaz pre súčasnosť.  V ostatných rokoch pôsobilo ako

príspevková organizácia priamo  riadená ministerstvom kultú-

ry.

 

     Vychádzajúc z dejinného významu  Povstania, ako aj jeho

teritoriálneho rozsahu malo múzeum  nie regionálne, ale vždy

národné a  celoštátne poslanie a  pôsobenie. A o  to, vážení

kolegovia, ide aj dnes. Ale rozhodnutím ministerstva kultúry

zo dňa  28. júna 1996 číslo  2343/1996 bolo zriadené Bansko-

bystrické štátne  kultúrne centrum a  Múzeum Slovenského ná-

rodného povstania bolo začlenené  do tohto regionálneho kul-

túrneho centra.  Nechcem tu rozoberať dohady,  či tento krok

je len kamienkom z  mozaiky ignorovania nadregionálnych kul-

túrnych zariadení  celoslovenského poslania, alebo  či sa za

ním neskrýva politický názor o banskobystrickom puči.

 

     Pán minister Hudec, verím, že s vami nebude treba viesť

diskusiu o význame a odkaze  Povstania. Faktom je, že uvede-

ným  rozhodnutím  ministerstva  kultúry   od  1.  júla  1996

prechádzajú na Banskobystrické štátne kultúrne centrum všet-

ky práva,  záväzky a majetok zo  zaniknutých organizácií pri

zachovaní  rozsahu  ich  pôvodného  poslania.  Lenže pôvodné

a jediné poslanie Múzea  Slovenského národného povstania ne-

možno nijako  zladiť s pôsobením  Banskobystrického štátneho

kultúrneho centra, ktoré zriaďovacia listina centra vymedzu-

je  len na  územie  banskobystrického  regiónu. A  nejde len

o toto  protirečenie.  Protirečenie  je  aj medzi spomínaným

rozhodnutím ministerstva  kultúry z 28. júna  1996 a zákonom

číslo  222 zo  4. júla  1996 o  organizácii miestnej štátnej

správy a o zmene a  doplnení niektorých zákonov. Čiastka 78,

v ktorej  je uvedený  tento  zákon,  vyšla tlačou  24. júla,

t. j. takmer o mesiac neskôr, ako bolo rozhodnutie minister-

stva kultúry. Upozorňujem, že  toto znenie bolo ponechané aj

vo včerajšom rokovaní o tlači 474.

 

     Zákon číslo 222/1996 Z. z. totiž  v § 8 ods. 1 stanovu-

je, citujem:  "Slovenské národné múzeum,  Múzeum Slovenského

národného  povstania, Technické  múzeum a  Slovenská národná

galéria zriaďuje  a zrušuje Ministerstvo  kultúry Slovenskej

republiky." Z hľadiska času  platnosti právneho aktu, ako aj

z hľadiska právnej  sily je pre  riešenie protirečenia medzi

rozhodnutím Ministerstva kultúry a  zákonom číslo 222 rozho-

dujúce znenie uvedeného zákona. Podľa môjho názoru vo svetle

§ 8 zákona  číslo 222/1996 Z. z.  nemôžu prejsť všetky práva

a záväzky múzea  Slovenského národného povstania  na Bansko-

bystrické štátne kultúrne centrum  na základe zriadenia Ban-

skobystrického štátneho  kultúrneho centra a  Múzeum Sloven-

ského  národného  povstania  nemôže  štatút  stratiť, nemôže

stratiť ani svoju  právnu subjektivitu. Ministerstvo kultúry

by  muselo  Múzeum  Slovenského  národného povstania najskôr

zrušiť a  až potom vytvoriť nejaké  iné zariadenie, ktoré by

sa stalo súčasťou Banskobystrického štátneho kultúrneho cen-

tra.

 

     Za takéto riešenie  nie som a bol by  to najhorší krok,

aký môže ministerstvo spraviť.

 

     Existuje niekoľko možností, ako dať  rozhodnutie minis-

terstva kultúry do súladu  so zákonom, ako riešiť protireče-

nie medzi týmto rozhodnutím a zákonom. Z nich najlepšie rie-

šenie spočíva v tom, že  ministerstvo kultúry v duchu zákona

číslo 222/1996 Z. z., v duchu jeho § 8 ods. 1, zaradí Múzeum

Slovenského  národného  povstania   medzi  múzeá,  ktoré  sú

v priamom riadení Ministerstva  kultúry Slovenskej republiky

a priamo sú napojené na rozpočet ministerstva kultúry.

 

     Pán  minister  Hudec,  interpelujem  vás  v  tejto veci

a žiadam, aby ste sa o takéto riešenie pričinili. Pán minis-

ter, vypočujte početné hlasy vychádzajúce z dejinných hodnôt

Povstania, vypočujte početné hlasy požadujúce zachovať Múze-

um Slovenského národného povstania  nie ako okresné kultúrne

zariadenie, ale ako inštitúciu s celoslovenskou pôsobnosťou.

Plne súhlasím  so stanoviskom Slovenského  zväzu protifašis-

tických bojovníkov, že nie  je dôstojné preraďovať na regio-

nálnu úroveň tento jedinečný  národný panteón, ktorý zachy-

táva  taký  významný  čin,  akým  Povstanie bolo. Povstanie,

uznávané celým  demokratickým svetom. Áno  svetom. Ani pred-

sedníčka Dolnej snemovne britského Parlamentu  neobišla túto

dejinnú udalosť v nedávnom prejave tu, v tomto parlamente.

 

     Práve tí, ktorí od vás,  pán minister, očakávali, že sa

pričiníte o zachovanie Múzea Slovenského národného povstania

ako inštitúcie s celoslovenskou  pôsobnosťou, chápu celú zá-

ležitosť zaradenia do regionálneho centra nie ako púhy orga-

nizačný krok ministerstva kultúry, ale ako krok k spochybne-

niu Povstania a štátneho sviatku 29. augusta. Teda chápu vec

múzea Povstania v jeho  historických a politických súvislos-

tiach.

 

     Vážený pán minister, verím, že  aj vy budete prípad mú-

zea riešiť  v duchu historického  a politického významu  Po-

vstania a  v intenciách znenia  zákona číslo 222  zo 4. júla

1996 o organizácii miestnej štátnej správy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Ďalej sa do  interpelácií prihlásil pán

poslanec Csáky a pripraví sa pán poslanec Peter Weiss.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem hovoriť potichu,

aby som nevyrušoval prítomných v tejto sále.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážení páni ministri,

 

     mám  dve interpelácie.  Prvú interpeláciu  adresujem na

pána ministra vnútra.

 

     Vážený pán minister,

 

     interpelujem vás vo veci prebiehajúcich čistiek v štát-

nej  správe v  nadväznosti  na  realizovanie zákona  o novom

územnom členení Slovenskej republiky. Žiadam vašu odpoveď na

tri otázky.

 

     1. Niekoľko  pracovníkov štátnej správy  sa obrátilo na

mňa a  na mojich kolegov  s informáciou, že  dostali výpoveď

v minulých týždňoch na neplatných tlačivách. Dostali fotoko-

pírované formuláre, také, kde boli kopírované nielen odtlač-

ky pečiatok, ale  aj nečitateľné podpisy, a na  tieto na be-

žiacom páse vyrobené formuláre  boli strojom dopísané písme-

ná. Prvá moja otázka, pán minister: Ide len o absolútne níz-

ku štábnu  kultúru, alebo o  arogantnú hru moci  s vlastnými

zamestnancami?

 

     2. Z rôznych vierohodných zdrojov sme boli informovaní,

že  pracovníci vášho  rezortu aplikujú  veľmi svojskú "prácu

s budúcimi kádrami štátnej správy". Pri odovzdávaní dokladov

o výpovedi realizujú s každým osobne kádrový rozhovor. Pove-

dia im,  že teraz prepustia  napríklad 100 ľudí  z okresného

úradu,  ale po  troch alebo  štyroch mesiacoch  prijmú znovu

napríklad 50. Každému naznačujú, že budú sledovať jeho sprá-

vanie, či bude hovoriť  s novinármi, s opozičnými poslancami

a či o svojich problémoch bude  hovoriť s kýmkoľvek z vlast-

ného okolia.  Len tých prijmú naspäť,  ktorí sa budú správať

slušne, pričom každému naznačia, že osobne by mohol mať šan-

cu za predpokladu, že sa bude správnosť slušne.

 

     Skoro z  každého okresu máme  takéto informácie a  máme

informácie, že pri takýchto pohovoroch medzi štyrmi očami im

tiež naznačovali, že keď vstúpia do HZDS, môžu ostať dokonca

aj  na tom  istom mieste,  kde pracovali  doteraz. Vieme  aj

o takých prípadoch, že v  konkrétnych prípadoch po podpísaní

členstva v HZDS prišli po nich po dvoch dňoch, aby prestúpi-

li do ZRS alebo SNS, pretože citujem: "V HZDS už je preplne-

ná kvóta, ale  do ZRS sa nehlási nikto.  Vy ste boli určený,

aby ste tam prestúpili."

 

     Pán minister, moja otázka je: Ide o nové plánované hos-

podárstvo s ľuďmi, alebo "len" o obyčajné ponižovanie ľudí?

 

     3. Pán minister, teraz by  ste mi mohli určite povedať,

aby som  prezradil konkrétne mená,  miesta a časové  termíny

kedy, kde  a s kým  sa stalo to,  čo som hovoril.  Chcem vás

ubezpečiť, že na vlastné oči som videl tie dokumenty, o kto-

rých som hovoril, a hovoril som  s tými ľuďmi, ktorí mi dali

túto informáciu. Podstata môjho vystúpenia je však v tom, že

to nemôžem  tu verejne prezradiť, každý  v tejto sále presne

vie prečo. Aby som si ozrejmil, o čo vlastne v štátnej sprá-

ve ide, žiadam vás, pán minister, o tieto informácie:

 

     a) Koľko pracovníkov štátnej správy pracovalo na úrovni

jednotlivých okresov v decentralizovaných úradoch všeobecnej

a špeciálnej štátnej správy? Koľko z nich dostalo výpoveď po

15. júni 1996? Koľko z nich bola znova prijatých do štátnych

služieb a koľko bolo prijatých  úplne nových ľudí bez skúse-

ností? Žiadam rozpis podľa jednotlivých okresov.

 

     Dovoľte mi jednu poznámku  na okraj. Poznám novovymeno-

vanú pracovníčku z okresu Dunajská Streda, ktorá nemá žiadne

skúsenosti,  teraz bola  vymenovaná ako  nová vedúca  odboru

a denne cestuje služobným vozidlom tam a späť 160 km.

 

     b) Vzhľadom na to,  že pracovníci štátnej správy maďar-

skej národnosti  sa tešia osobitnej  pozornosti nových vedú-

cich úradov, žiadam vás o presné informácie, koľko pracovní-

kov štátnej správy maďarskej národnosti bolo v službách štá-

tu v I.  polroku a koľko je ich  teraz v nasledujúcich okre-

soch: v novom okrese Senec, Dunajská Streda, Komárno, Galan-

ta, Šaľa, Nové Zámky, Levice, Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská

Sobota,  Rožňava, Košice,  Košice-vidiek, Trebišov,  Revúca,

Michalovce. Žiadam  aj počet pracovníkov  štátnej správy ma-

ďarskej národnosti,  ktorí sú vo  funkciách aspoň na  úrovni

vedúceho odboru.

 

     Ďakujem pekne dopredu za odpoveď.

 

     Druhú interpeláciu adresujem na pána ministra zahranič-

ných vecí Slovenskej republiky.

 

     Vážený pán minister, na  vašom nedávnom stretnutí s mi-

nistrom zahraničných  vecí Maďarskej republiky  pánom László

Kovácsom  ste hovorili  aj o  zostavení spoločnej  zmiešanej

medzištátnej komisie medzi Maďarskou republikou a Slovenskou

republikou v zmysle dikcie  základnej zmluvy medzi Maďarskou

republikou a  Slovenskou republikou. Nech mi  je dovolené tu

verejne deklarovať skutočnosť, že experti Maďarskej koalície

vypracovali zoznam možných následných krokov na realizovanie

jednotlivých  častí  základnej  zmluvy.  Tým  sa  hlásime aj

k uskutočneniu týchto krokov. Požiadali  sme vás, pán minis-

ter,  o prijatie  delegácie Maďarskej  koalície, kde  by sme

o týchto krokoch mohli hovoriť podrobnejšie. Moja otázka te-

raz znie: Považujete za možnú spoluúčasť zástupcov Maďarskej

koalície  na činnosti  zmiešanej slovensko-maďarskej  medzi-

štátnej komisie na realizovanie obsahu základnej zmluvy?

 

     Ďakujem vám za odpoveď.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu poslancovi Csákymu.  Ako ďalšia vy-

stúpi pani poslankyňa Schmögnerová  a pripraví sa pán posla-

nec Weiss.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem za udelenie slova.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     mám  niekoľko interpelácií.  Prvú na  ministra financií

a podpredsedu vlády pána Sergeja Kozlíka.

 

     V  rozprave k  správe o  štátnom rozpočte  za I. polrok

1996 som  požiadala o neverejné rokovanie,  na ktorom by pán

minister vysvetlil dve skutočnosti  úzko súvisiace s plnením

štátneho rozpočtu v  roku 1996. Vzhľadom na to,  že sa mojej

žiadosti nevyhovelo, využívam túto možnosť.

 

     Interpelujem pána ministra financií

 

     1. vo  veci návrhu vlády na  oddlženie vládneho sektora

voči  Národnej banke  Slovenska, ktorý  prerokovala vláda na

80. schôdzi vlády dňa 20. augusta  1996 pod číslom 0947 a ku

ktorému prijala utajené uznesenie číslo 556.

 

     2. Z rezervy vlády bola  na úhradu odmeny za sprostred-

kovateľskú činnosť pre Devín banku, a. s., Bratislava vyčle-

nená suma vo výške 296,07 mil. Sk, a to na základe uznesenia

číslo 140 z 20. februára 1996, ktoré je tiež utajené. Žiadam

pána ministra informovať,  o akú sprostredkovateľskú činnosť

išlo a či náklady na  ňu vynaložené boli vynaložené efektív-

ne.

 

     Moja tretia interpelácia sa zaoberá dodržiavaním zákona

o bankách a novou úlohou ministerstva financií pri udeľovaní

súhlasu Národnej banky Slovenska  pri zmene vlastníckeho po-

dielu  presahujúceho 15  % akcií.  Vzhľadom na  to, že tieto

zmeny si vyžadujú predchádzajúci  súhlas Národnej banky Slo-

venska po  prerokovaní s ministerstvom  financií, predpokla-

dám, že v súlade so zákonom sa tento súhlas žiada pred usku-

točnením vlastníckej zmeny. Preto  kladiem otázku pánu mini-

strovi financií,  či môže potvrdiť, alebo  vyvrátiť túto in-

formáciu:

 

     Podľa  dobre informovaných  zdrojov v  Banskej Bystrici

vznikla obchodná  spoločnosť TECTUM, ktorej  tichými spoloč-

níkmi  sú vysokí  štátni funkcionári.  Jej úlohou  je získať

66-percentný podiel v slovenských bankách, v Slovenskej kre-

ditnej banke, v banke Slovakia,  v Poštovej banke, v Priemy-

selnej banke  a v Dopravnej  banke. Držitelia akcií,  štátne

podniky, resp.  akciové spoločnosti s účasťou štátu, dostali

príkaz uvoľniť  svoje akcie v  prospech uvedenej spoločnosti

a dve  finančné inštitúcie  s úplnou  či čiastočnou  účasťou

štátu poskytnúť úver vo výške 2,7 mld korún.

 

     Moja štvrtá interpelácia  smeruje na ministra hospodár-

stva Karola  Česneka a ministra obrany  Jána Siteka. Dňa 23.

augusta 1996 poslanci Národnej  rady za Stranu demokratickej

ľavice uskutočnili prieskum v  ZŤS Dubnica. Všetci sme aspoň

čiastočne oboznámení so situáciou v ZŤS Dubnica a nechcem sa

ňou tu podrobne zaoberať.  Nemôžem však neuviesť aspoň jednu

poznámku. Takzvaná  dočasná vláda schválila  sanačný projekt

ZŤS Dubnica, ktorý, bohužiaľ, tretia vláda Vladimíra Mečiara

nezobrala do úvahy. ZŤS Dubnica  ako štátny podnik tak stra-

til  dva roky,  ktoré sú  z hľadiska  dosahov na perspektívu

podniku nenahraditeľné. Pritom nový sanačný projekt v zásade

kopíruje sanačný projekt spred dvoch rokov.

 

     Chcem však požiadať pánov ministrov, aby zaujali postoj

k týmto otázkam:

 

     1. Pán  minister Sitek, ZŤS  Dubnica už niekoľko  rokov

pracuje na projekte samohybnej  húfnice Zuzana a predpokladá

vyrobiť v najbližšom období prvých 20 kusov. Do dnešného dňa

nezískala zatiaľ na ne objednávky. Ako je známe, možnými od-

berateľmi by  mohli byť napríklad jednotky  NATO, ale aj iné

zahraničné  armády, Poľska a podobne.  Predpokladom toho je,

aby sa niekoľko kusov odskúšalo v Armáde Slovenskej republi-

ky. Mojou  otázkou preto je, či  Armáda Slovenskej republiky

počíta s  odkúpením niekoľkých kusov tejto  zbrane v blízkej

budúcnosti.

 

     2. Pán minister Česnek,  hlavnou záťažou ZŤS Dubnica sú

staré záväzky  voči bankovej sfére,  ako i poistným  fondom.

Bez finančnej reštrukturalizácie podnik  nie je schopný pre-

žiť. Aký je zámer ministerstva hospodárstva, aké sú možnosti

získať  na takúto  finančnú reštrukturalizáciu  časť zdrojov

z Fondu národného majetku?

 

     3.  Do niektorých  projektov, ako  sú inovácia projektu

čerpadla,  železničný  program,  hydraulika,  sa predpokladá

vstup zahraničného kapitálu, resp. kooperácia so zahraničným

partnerom. V niektorých prípadoch vstup si vyžaduje aj urči-

té vládne krytie. Nielen to. Úspešnosť železničného programu

bude závisieť aj od vládnych objednávok, resp. od objednávok

Železníc  Slovenskej republiky.  Vládne objednávky  by mohli

pomôcť  aj  projektu  "Mobilné  stroje"  a niektorým ďalším.

Chcem vás  požiadať, pán minister, o  zaujatie vášho postoja

k naznačenému okruhu otázok.

 

     Keď sa schvaľoval návrh  štátneho rozpočtu na rok 1996,

ktorý predpokladal  emisiu 3 mld  Sk dlhopisov na  diaľnice,

ktorá sa medzitým už uskutočnila, zdôvodňovalo sa to aj mul-

tiplikačnými efektmi  na slovenské hospodárstvo a predovšet-

kým na slovenské strojárstvo. Skutočnosť je však taká, že na

stavbe diaľnic sa používajú prevažne stavebné stroje z dovo-

zu.  Vysvetlite, pán  minister, či  príčinou je  neschopnosť

slovenských  producentov ponúknuť  stroje za  primeranú cenu

a porovnateľnú kvalitu,  alebo či máte informácie  o tom, že

štátne  objednávky sa  poskytujú na  základe iných kritérií,

ako  sú cena  a kvalita,  a či  sa neuprednostňuje  dovážaná

technika v dôsledku poskytovania  vysokých provízií či iných

výhod dovozcom.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pani poslankyni Schmögnerovej.  Slovo má

pán poslanec Weiss a pripraví sa pán poslanec Ladislav Pitt-

ner.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     všetci si dobre pamätáme, ako na rokovaní parlamentných

strán v júni tohto roku pán  premiér označil za jednu z prí-

čin krízy  vo vládnej koalícii privatizačný  boj o Slovenskú

poisťovňu. Pán premiér 20. júna  1996 na tlačovej besede po-

vedal, že  príčinou krízy, citujem,  "sú záujmy istých  sku-

pín", a  na margo koaličných  partnerov, teda SNS  a ZRS, sa

vyjadril, že, citujem, "ich národná hrdosť a robotnícka česť

sa končí  v Slovenskej poisťovni". Následne  v rozhovore pre

denník Slovenská republika pán premiér 26. júna 1996 uviedol

závažné obvinenia. Citujem z  tohto rozhovoru: "Postupne za-

čali z vnútra poisťovne  prichádzať upozornenia na nezákonné

nakladanie  s peniazmi,  poškodzovanie tejto  inštitúcie, čo

sme žiadali riešiť dozornou radou poisťovne a v dozornej ra-

de poisťovne. Riešenie bolo nepriechodné, lebo buď nezvolali

dozornú radu, alebo sa s nami nebavili. Žiadali sme cez Fond

národného majetku prerokovať veci v prezídiu. Zbytočne. Šte-

fan Gavorník ho vždy rozpustil. Minister financií na upozor-

nenie viacerých zamestnancov začal  s kontrolou. SNS to chá-

pala ako útok  na svoje pozície a ľudí  blízkych HZDS začali

čistiť až po okresy. Kontrola zatiaľ toho našla dosť. Je to-

ho veľmi veľa pri pohybe  najmä na kapitálových účtoch. Nie-

koľko sto miliónov."

 

     "Zverejníte tieto zistenia?" pýtajú sa tí, ktorí viedli

rozhovor, pani Urbanová a  pán Ferko. Odpoveď pána premiéra:

"Áno, minister  financií dostal za  úlohu zverejňovať a  fi-

nančná polícia spolupodieľať sa  na vyšetrovaní. Kauza pois-

ťovne sa ešte bude vyvíjať. Ministerstvo financií má za úlo-

hu zverejňovať to, čo zverejniť môže."

 

     Odvtedy uplynuli  tri mesiace a  žiadne zistenia neboli

zverejnené. Pýtam sa preto  pána predsedu vlády, kedy vláda,

resp.  minister  financií  zverejní  tieto závažné zistenia,

o ktorých existencii v spomínanom rozhovore verejnosť infor-

moval.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi Weissovi. Slovo má  pán

poslanec Pittner, pripraví sa pán poslanec István Pásztor.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážení páni ministri,

 

     dovoľte mi predtým,  než prednesiem interpeláciu, pove-

dať jednu  poznámku. Táto poznámka sa  týka podivného vzťahu

medzi vládou  Slovenskej republiky a  Národnou radou Sloven-

skej republiky, a síce v  tom, že doteraz pán premiér  alebo

ním poverený  podpredseda vlády  si  nenašiel priestor nato,

aby predstavil  Národnej rade troch  nových pánov ministrov.

Domnievam sa,  že to svedčí  o určitom stupni  vzťahu, ktorý

v tejto republike  by mohol založiť  tradíciu, ktorá by  nás

nectila.

 

     Vážený pán  minister vnútra, vo  svojej interpelácii sa

chcem obrátiť na vás v nasledujúcej problematike:

 

     1. Inšpekcia ministra vnútra Slovenskej republiky, pra-

covisko Banská Bystrica, začala v lete roku 1995 prešetrovať

udanie na podplukovníka JUDr. Jána  Kosťova, v tom čase ria-

diteľa Okresného úradu vyšetrovania  v Banskej Bystrici. Me-

dzitým bol podplukovník JUDr. Ján Kosťov v októbri 1995 vte-

dajším ministrom  vnútra pánom Ľudovítom  Hudekom vymenovaný

do funkcie riaditeľa  sekcie vyšetrovania a kriminálnoexper-

tíznych  činností Ministerstva  vnútra Slovenskej republiky.

Dňa 21. februára 1996  bol spis podplukovníka Kosťova postú-

pený inšpekciou ministra vnútra na Krajský úrad vyšetrovania

v Banskej Bystrici na ďalšie  konanie. Krajský úrad vyšetro-

vania v Banskej Bystrici sa pre zaujatosť vyšetrovania vzdal

a postúpil prípad Generálnej prokuratúre Slovenskej republi-

ky. Generálna prokuratúra  Slovenskej republiky vyšetrovaním

poverila Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici.

 

     Vážený pán minister, aký je súčasný stav a výsledok vy-

šetrovania tejto kauzy?

 

     2. Inšpekcia ministra vnútra Slovenskej republiky, pra-

covisko Banská Bystrica,  prešetrovaním udania na podplukov-

níka doktora  Jána Kosťova poverila  kapitána Štefana Tureka

a nadporučíčku  doktorku Ivetu  Červenákovú. Pozoruhodný  je

ich ďalší osud. Kapitán Štefan Turek bol totiž medzitým dis-

ciplinárne stíhaný a nadporučíčka doktorka Iveta Červenáková

bola počínajúc januárom 1996 podrobená tzv. komplexnému hod-

noteniu.  Výsledkom  tohto  hodnotenia  bolo  to, že dovtedy

úspešná a iniciatívna  pracovníčka inšpekcie ministra vnútra

bola  vyhodnotená  ako  nespôsobilá  pre  prácu  v inšpekcii

a preradená na inú prácu v Policajnom zbore.

 

     Vážený  pán  minister,  žiadam  vás  o  prešetrenie, či

v tomto  prípade nešlo  o neoprávnený  postih za  plnenie si

svojich služobných povinností.

 

     3.  Na predošlom  zasadaní Národnej  rady bolo  prijaté

uznesenie, ktorým Národná  rada zaviazala vtedajšieho minis-

tra vnútra Ľudovíta Hudeka vypracovaním vykonávacích predpi-

sov a nariadení plynúcich z prvej etapy rekodifikácie Trest-

ného zákona a Trestného  poriadku schválených Národnou radou

na jeseň 1994 v boji proti organizovanému zločinu a pokračo-

vaním prác na ďalšej etape rekodifikácie.

 

     Vážený pán minister, ako  sa plní toto uznesenie Národ-

nej rady?

 

     4. Verejnosť je právom znepokojená výbuchmi automobilov

spôsobených  nástražnými  výbušnými  zariadeniami,  no najmä

tým, že polícia dosiaľ  nemá výsledky v objasňovaní takýchto

prípadov.  Aké  opatrenia  robí  teda  polícia na prekazenie

a objasnenie tejto obzvlášť nebezpečnej trestnej činnosti?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi  Pittnerovi. Slovo má pán

poslanec Pásztor a pripraví sa pán poslanec Peter Lauko.

 

Poslanec I. Pásztor:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     vo  svojej interpelácii  sa obraciam  na pána  predsedu

vlády.

 

     Vážený pán  predseda vlády, využívajúc  svoje právo in-

terpelácie, dovoľujem  si obrátiť sa na  vás vo veci postupu

riešenia nepriaznivej ekonomickej  situácie regiónu Medzibo-

drožia v okrese Trebišov.

 

     Najreálnejším kritériom hodnotenia ekonomickej situácie

príslušného  regiónu  je  stav  nezamestnanosti.  Je odrazom

úrovne všetkých aktivít, ktoré  majú dosah na každodenný ži-

vot  občanov.  Typicky  poľnohospodársky  orientovaný región

s významným  podielom železničnej  dopravy bez  existujúceho

významného spracovateľského odvetvia v súčasnosti predstavu-

je  sféru, ktorá  je predurčená  neustálemu zvyšovaniu počtu

nezamestnaných, takých charakteristických  pre súčasné obdo-

bie.

 

 

     Práve v  záujme riešenia otázky  nezamestnanosti som sa

obrátil na ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá

mi vo svojej odpovedi zo dňa 8.  6. 1995 oznámila, že minis-

terstvo  považuje za  nevyhnutné venovať  osobitnú pozornosť

regiónom s najvyššou mierou  nezamestnanosti, a preto sa vy-

pracuje osobitný  postup aj pre  okres Trebišov. Nezamestna-

nosť ako výsledok úpadku ekonomiky regiónu však nie je možné

riešiť iba v rámci rezortu  práce, sociálnych vecí a rodiny.

Z hľadiska riešenia  tejto otázky je  nevyhnutné prijať kom-

plexné opatrenia, ktoré by predišli stavu, ktorý bol v obvo-

de Kráľovský Chlmec k 9. 9. 1996, keď  miera nezamestnanosti

dosiahla 26,84 %, a sú  obce, kde miera nezamestnanosti pre-

sahuje 30 %, ako je napríklad Kráľovský Chlmec 31,16 %, Hru-

šov 38,61  %, obec Leles  40,08 %, Somotor  42,94 %, Zemplín

39,86 %, Vojka  54,60 %, Boťany 32,54 %.  Už v súčasnej dobe

je predpoklad zvýšenia miery nezamestnanosti v tomto regióne

aj z dôvodu prepustenia  180 pracovníkov Železníc Slovenskej

republiky, vozové prekladisko Čierna  nad Tisou, a prepuste-

nia zamestnancov Agrospolu, a. s., Kráľovský Chlmec.

 

     Dúfam,  pán predseda  vlády, že  tieto čísla považujete

tiež za naozaj hrozivé a z toho dôvodu uznávate nevyhnutnosť

čo  najrýchlejšieho a  najmä najúčinnejšieho  riešenia tohto

stavu. Dočasné riešenie otázky nezamestnanosti predstavovali

a predstavujú,  ale iba  v obmedzenom  rozsahu, v súčasnosti

verejnoprospešné  práce  práve  z  dôvodu  ich krátkodobosti

a značnej  rozkolísanosti príjmov  Fondu zamestnanosti. Per-

spektívnym riešením  tejto situácie je  vytváranie podmienok

na investovanie  do tohto regiónu,  najmä do sfér,  ktoré sú

predurčené samotnou polohou -  blízkosť Ukrajiny a Maďarskej

republiky.  Práve  rozvoj  infraštruktúry  môže v súčasnosti

predstavovať významný vklad do  tohto regiónu z hľadiska bu-

dúcnosti.

 

     Za takýto významný impulz považujem zo strany štátu bu-

dovanie terminálu  kombinovanej dopravy v  Dobrej. Pre tento

región môže  mať z hľadiska perspektívy  naozaj významné po-

stavenie, ak však investované prostriedky - dnes je už ukon-

čená druhá etapa - nezostanú umŕtvené z dôvodu nekoordinova-

nosti postupov zainteresovaných rezortov na budovaní hranič-

ných priechodov smerom na Ukrajinu a Maďarskú republiku, kde

sa odsúvajú termíny ich otvorenia už na marec 1997.

 

     Verím, že efektívne využitie investovaných prostriedkov

štátu v čo najkratšom období  je nielen mojou snahou, ale aj

snahou celej  vlády, na čele ktorej,  pán predseda, stojíte.

Pozitívom riešenia situácie v okrese Trebišov malo byť uzne-

senie  vlády  Slovenskej  republiky  číslo  692  z roku 1995

o problematike okresu Trebišov. Z  výberu zo správy o súčas-

nom  stave zabezpečenia  plnenia úloh  vyplývajúcich z tohto

uznesenia uverejneného v okresnom vestníku  ročník 5 v čísle

6 až 7  zo dňa 17.  7. 1996 však  vyplýva všeobecnosť správy

z hľadiska plnenia jej jednotlivých bodov.

 

     V súvislosti s uvedenou  problematikou si vám dovoľujem

položiť tieto otázky:

 

     1. Pripravuje vláda Slovenskej  republiky kroky na pod-

poru regiónov, nepriaznivej ekonomickej situácie koncepčného

charakteru, ako sú napríklad daňové úľavy alebo prázdniny?

 

     2.  Je vláda  Slovenskej republiky  so súčasným plnením

svojho uznesenia číslo 692 z  roku 1995 týkajúceho sa okresu

Trebišov spokojná?

 

     3. V  akom časovom horizonte  pristúpi vláda Slovenskej

republiky ku komplexnému vyhodnoteniu plnenia svojho uznese-

nia číslo 692 z roku 1995?

 

     4. Nakoľko je táto problematika predmetom strategického

plánovania a  predmetom záujmu príslušných  orgánov na tejto

úrovni?

 

     Očakávam vaše odpovede na tieto  otázky a ostávam s po-

zdravom.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi  Pásztorovi. Slovo má pán

poslanec Lauko a pripraví sa  pán poslanec Gyula Bárdos. Nie

je tu, stráca poradie a pripraví sa pán poslanec Béla Bugár.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Vážení páni  ministri, chcem interpelovať  ministra za-

hraničných vecí, ktorý, bohužiaľ, nie je prítomný.

 

     Vážený pán  minister, iste je vám  známa skutočnosť, že

bol pozvaný na konzultácie na Slovensko váš nedávno ešte ko-

lega  veľvyslanec Slovenska  vo Vatikáne  doktor Anton  Neu-

wirth. Tento stav už trvá viac mesiacov, takže o krátkodobej

konzultácii už nemôže byť ani  reči. Chcem vás požiadať for-

mou interpelácie o preverenie tohto nedôstojného stavu a po-

žiadať o  čo najskoršie riešenie,  vyslanie pána veľvyslanca

späť do Vatikánu.

 

     Niekoľkokrát som sa s  vami stretol ako poslanec zahra-

ničného výboru  pri pracovných cestách  do Nemecka alebo  na

pôde parlamentu.  Mal som z  týchto stretnutí dojem,  že vám

ide o záujmy Slovenska a tiež že diplomatické postupy a pra-

vidlá uznávate a  dodržiavate. Povolanie veľvyslanca Neuwir-

tha na Slovensko vaším predchodcom ministrom Schenkom nebolo

mediálne ani  na pôde parlamentu  vysvetlené. Zhoršuje obraz

Slovenska v zahraničí, konkrétne vo Vatikáne, kde sme ho ma-

li dobrý práve aj zásluhou práce pána veľvyslanca Neuwirtha.

Ide o  druhého veľvyslanca Slovenska v  histórii vo Vatikáne

a jeho miesto  je tam, aby  pôsobil podobne ako  veľvyslanci

ostatných okolitých krajín.  Jeho nedobrovoľná dlhodobá slu-

žobná cesta na Slovensko nám škodí a znižuje prestíž Sloven-

ska nielen vo Vatikáne, ale v celej Európe.

 

     Verím, že  je už za  nami obdobie, keď  sa vzťah cirkvi

a štátu riešil rôznymi nátlakovými  činnosťami. Nechce sa mi

veriť, že sa vracia obdobie,  keď výkonná moc štátu robí ta-

kýto nátlak  vo vlastnom štáte a  využíva na to veľvyslanca,

bez ohľadu na to, aké to bude mať medzinárodné dôsledky.

 

     Od  štátneho tajomníka  ministerstva zahraničných  vecí

pána  Šestáka  som  na  rokovaní  zahraničného výboru dostal

ubezpečenie,  že povolanie  pána veľvyslanca  z Vatikánu  je

iné  ako veľvyslanca z Londýna a Cypru  a že pán veľvyslanec

nebude odvolaný. To znamená, že pán Šesták pred celým zahra-

ničným výborom parlamentu deklaroval, že nie je dôvod na to,

aby sa pán veľvyslanec do Vatikánu nevrátil.

 

     Využil som možnosť aj interpelácie vášho predchodcu mi-

nistra Schenka.  Vo svojej odpovedi  som dostal -  a vlastne

nedostal -  odpoveď. Okrem poučovania  pána ministra o  tom,

ako si treba vysvetľovať moje výrazy, som na moje otázky od-

poveď nedostal. Jeho odpoveď bola buď účelová o ničom, alebo

ju možno charakterizovať ako neodbornú. Povolanie veľvyslan-

ca z Vatikánu domov na  viac mesiacov predsa nemožno odôvod-

ňovať v odpovedi slovnými  konštrukciami, a tobôž nie poučo-

vaním poslanca zahraničného  výboru parlamentu. Obidvaja sme

pritom vedeli, že príčina je úplne  v inom a u iného. Poučo-

vať poslanca o nepodstatných veciach sa mi zdá nediplomatic-

ké a zo strany pána ministra priam cynické.

 

     Pritom určite pán minister vedel, ako nedôstojne sa je-

ho podriadení  k pánu veľvyslancovi správajú,  že musí nedô-

stojne prepracúvať správu, ktorú si vymysleli na túto príle-

žitosť, a že ho šikanujú ako malého chlapca. Ani stredoškol-

ský profesor si nedovolí dať prepísať domácu úlohu študento-

vi, lebo raz sa mu zdá dlhá  a druhý raz zasa krátka. A toto

si  dovolili  úradníci,  podriadení  pána  ministra Schenka.

Stratili už  všetku úctu k čestnému  a statočnému človekovi,

ktorý slúži záujmom našej vlasti a v živote preskákal viace-

ré príkoria.

 

     Pán veľvyslanec Neuwirth bol zbavený možnosti prednášať

svojím študentom pre Katolícku akciu na začiatku komunistic-

kej diktatúry a  bol vo väzení. V roku 1968  som ho ako štu-

dent  poznal, keď  bol ako  primár biochemického laboratória

v nemocnici v Martine. Normalizátori ho  zbavili primariátu.

Posledných 7 rokov sa s plnou  jemu príznačnou energiou pus-

til do  transformácie spoločnosti a pôsobil  aj ako poslanec

v parlamente.  Je  len  prirodzené,  že svojimi skúsenosťami

v oblasti vzťahov  s cirkvou, svojimi  znalosťami niekoľkých

svetových rečí  a kultúrnym a spoločenským  rozhľadom si vy-

slúžil  a zaslúžil  vymenovanie za  veľvyslanca vo Vatikáne.

Všetky vyjadrenia o jeho pôsobení boli doteraz kladné a bola

s ním spokojnosť. Takúto spokojnosť vyslovil aj predseda na-

šej vlády.

 

     Tretíkrát vo svojom živote  zažíva tento náš vzor kres-

ťanského  intelektuála  ponižovanie,  šikanovanie  zo strany

úradníkov ministerstva  zahraničných vecí. Aj  keď už nemáme

komunistickú diktatúru,  zažíva podobné správanie  zo strany

mocných ako za komunistickej diktatúry. Niekto v pozadí, kto

rozhodol  o povolaní  veľvyslanca na  Slovensko, nemá odvahu

povedať rozhodné  slovo a zhoršuje naše  vzťahy s Vatikánom.

Druhá možnosť je, že dotyčnému mocipánovi tento stav vyhovu-

je a nevie sám, dokedy mu tento stav bude vyhovovať.

 

     Pán minister, včera  v  žurnále  Rádia TWIST ste sa vy-

jadrili, že pán veľvyslanec musí najskôr splniť úlohy, ktoré

sa týkajú zmluvno-právnej základne medzi Vatikánom a Sloven-

skou republikou  a až potom bude  posúdený jeho ďalší veľvy-

slanecký  osud. Pýtam  sa vás,  čo sú  to základné  zmluvno-

-právne dokumenty  alebo základňa medzi  Vatikánom a Sloven-

skou republikou. Čo ste  mysleli týmto vyjadrením? Pán mini-

ster, žiadam vás formou  interpelácie o riešenie tohto nedô-

stojného stavu pána  veľvyslanca, riešenie vzťahov Slovenska

a Vatikánu. Ako nastupujúci minister máte teraz možnosť uro-

biť veľký a dôstojný čin,  ktorý by bol nápravou tejto nero-

zumnosti.

 

     Vážený pán minister, žiadam  vás ako poslanec zahranič-

ného výboru, ukončite tento  nedôstojný stav čestného člove-

ka, veľvyslanca Slovenska vo Vatikáne. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     V druhej interpelácii by som chcel ešte krátko poprosiť

pani ministerku práce, sociálnych  vecí a rodiny a upozorniť

ju na na rozpor v dvoch zákonoch.

 

     Vážená pani  ministerka, v septembri  minulého roku sme

prijali zákon  o zamestnanosti, zákon  197 z roku  1995, kde

v §  21 ods.  1 sa  uvádza, že  občan so  zmenenou pracovnou

schopnosťou je  občan, ktorý je okrem  iného uznaný za čias-

točne invalidného,  aj keď mu  nevznikol nárok na  čiastočný

invalidný dôchodok. Táto skutočnosť  prakticky nie je možná,

nakoľko podľa zákona číslo 100/1988 Zb. a následných noveli-

zácií (ide o zákon o sociálnej starostlivosti, tejto posled-

nej úpravy)  v § 37 ods.  5 je uvedené, že  občan po splnení

ostatných podmienok, myslí sa tým  aj zdravotný stav, má ná-

rok na  výplatu  čiastočného  invalidného  dôchodku  po dobu

6 mesiacov. Zákon  neuvádza, že občan  so zmenenou pracovnou

schopnosťou je i ten, ktorému zanikol nárok na čiastočný in-

validný dôchodok pre neplnenie ekonomickej podmienky.

 

     Dôsledok tejto  skutočnosti je, že  čiastočne invalidný

občan, ktorému  bol odňatý čiastočný  invalidný dôchodok pre

neplnenie  ekonomickej podmienky,  podmienky podstatného po-

klesu na zárobku, nie je  občan so zmenenou pracovnou schop-

nosťou. Dôsledkom toho môže zamestnávateľ naniesť požiadavku

plnenia pracovných úloh ako u zdravého občana, a pokiaľ táto

podmienka nebude  zo strany občana splnená,  môže byť zo za-

mestnania prepustený.

 

     V Poprade je pracovisko vo Vagónke, kde pracujú občania

so zmenenou pracovnou schopnosťou,  a na základe tohto záko-

na, rozporu týchto dvoch  zákonov, títo občania, keď prekro-

čia čo i len o 50 korún svoj priemerný zárobok, ktorý je za-

počítateľný pre  čiastočný invalidný dôchodok,  dostanú roz-

hodnutie o strate čiastočného invalidného dôchodku a tým nie

sú považovaní za občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

 

     Žiadam vás, pani ministerka, aby ste zvážili, či netre-

ba formou novely alebo formou inej úpravy upraviť tento stav

a takéto postihovanie  občanov so zmenenou  pracovnou schop-

nosťou.

 

     Ďalej by som vás prosil, bolo  by vhodné, a to je zlep-

šenie, aby  Sociálna poisťovňa (cez  ministerstvo práce, so-

ciálnych vecí a rodiny by sa to dalo zariadiť, priamo apelo-

vať na Sociálnu poisťovňu)  nevyžadovala po uplynutí jedného

roka opäť celé konanie o čiastočnom invalidnom dôchodku, keď

výsledkom celého konania je konštatovanie, že občan je naďa-

lej  čiastočne invalidný.  Títo ľudia,  ktorí takto  stratia

čiastočný invalidný dôchodok,  musia absolvovať celú tortúru

schvaľovania, prebieha to celé  od začiatku, hoci by stačilo

len to, že platí ten  istý zdravotný posudok, ktorý bol, po-

vedzme, pred  pol rokom. Javí sa  byť dostatočným stanovenie

termínu jeden rok na zaslanie vyplneného dotazníka o zárobku

za uplynulý rok a zistenie, či  občan má za uvedený rok jed-

notretinový pokles, a teda  spĺňa podmienku na čiastočný in-

validný dôchodok, alebo nie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi. Slovo  má pán poslanec

Béla Bugár  a pripraví sa pani  poslankyňa Edit Bauerová. Tá

tu nie je. Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Pán  kolega, mám  k vášmu  rozprávaniu jednu  alebo dve

poznámky. Pokiaľ  ide o pána primára  Neuwirtha, ja ho stále

volám pán  primár, pretože som  s ním voľakedy  robil, robil

som u neho. Môžem potvrdiť  jednu vec, že bol naozaj vynika-

júci odborník. Ale tie veci, o ktorých hovoríte vy, o norma-

lizácii atď. atď. nie. On  bol potrestaný v päťdesiatych ro-

koch, ale normalizátori ho nepotrestali, zostal a bol primá-

rom a  prestal ním byť  preto, že prekročil  dôchodkový vek.

(Hlasy v sále.)

 

     Ja mám  k tomu technickú  poznámku, pani kolegyňa.  Len

chcem, aby  to aj ostatní poslanci  počuli. Čiže  pán bývalý

poslanec  Neuwirth neprestal  byť primárom  preto, že  by ho

normalizátori  nejakým spôsobom  potrestali, jednoducho  mal

dôchodkový vek. Mal 4 deti  a všetky deti skončili medicínu.

Takže  prosím  vás pekne, nerobte utrpenie  tam, kde nie je.

Dosť bolo utrpenia v tomto  štáte za minulého režimu, ale ho

nezväčšujme zbytočne.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, zachovajme pokoj. Slovo má

pán poslanec Bugár. Pretože pani poslankyňa Bauerová strati-

la poradie, pripraví sa  pán poslanec Čarnogurský. Prihlásil

sa ešte s faktickou poznámkou pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Pán Moric, v rokoch 1967-1973 som študoval na lekárskej

fakulte v Martine  a veľmi dobre viem, ako  a prečo pán Neu-

wirth musel odísť z funkcie vedúceho biochemického laborató-

ria a kto ho nahradil.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Moric - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ja som robil u pána primára Neuwirtha v roku 1973 a bol

primárom oddelenia klinickej biochémie. Tak tu netrepte.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, stačí.

 

     Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán poslanec Moric, my to zistíme. Ak nemáš pravdu, tak

to dáme na  súd a budeme žiadať ŽOS, ak  si ju ešte nepredal

nejakej inštitúcii...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, prosím  vás, upustite od

tohto, aj  pána poslanca Černáka vyzývam,  ak je možné, nech

nerozširuje  tento druh  diskusie. (Hlas  poslanca Morica zo

sály.)

 

     Pán poslanec, nemáte teraz slovo.

 

     Prosím, pán poslanec Béla Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážená Národná rada,

     vážení traja ministri vlády,

 

     interpelujem vládu Slovenskej republiky.

 

     Ako je vám iste známe,  práve násilné trestné činy pat-

riace do kategórie organizovaného  zločinu dosahujú už aj na

Slovensku rozmery, ktoré  znepokojujú každého občana. Formy,

metódy trestnej  činnosti z tejto skupiny  zločinov sú spre-

vádzané vybuchujúcimi výbušninami, zdemolovanými autami, ale

aj nezvestnými osobami.

 

     Aj to je všeobecne  známy fakt, že väčšina podnikateľov

platí  takzvané "ochranné",  a vzhľadom na to,  že niekdajší

svedkovia  boli a  sú zastrašovaní,  polícia si  horko-ťažko

nájde svedka,  ktorý by bol  ochotný pomáhať pri  odhaľovaní

trestného činu.  Aj z tohto dôvodu  boj proti týmto trestným

činom si vyžaduje  osobitnú pozornosť kompetentných orgánov.

(Šum v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím vás, vážené kolegyne a kolegovia, pokoj.

 

     Udržujme rozpravu interpelačného typu.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Národná rada Slovenskej  republiky, uvedomujúc si dôle-

žitosť  riešenia  tejto  problematiky,  prijala  už 10. mája

1995 uznesenie  číslo 123, v  ktorom v bode  4 žiadala vládu

Slovenskej republiky, citujem: "Sledovať a vykazovať osobit-

ne trestné činy zaradené do kategórie organizovaného zločinu

podľa  zákona  Národnej   rady  Slovenskej  republiky  číslo

249/1994 Z. z. o boji  proti legalizácii príjmov z najzávaž-

nejších,  najmä  organizovaných  foriem  trestnej  činnosti.

V polročných intervaloch informovať Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre obranu a bezpečnosť o účinnosti prija-

tých  opatrení v  boji proti  organizovanému zločinu."  Toto

uznesenie, ako  aj ďalšie iné, za  jeden a pol roka  ani raz

nebolo splnené. (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán kolega,  veď nevedieme paralelnú  rozpravu.  Prosím

vás, priatelia, povedzte si to vonku.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Bugár, máte slovo.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ako som už hovoril, toto  uznesenie, ako aj ďalšie iné,

za jeden a pol roka ani  raz nebolo splnené. Aj keby som bol

najtolerantnejším  človekom,  túto  ignoráciu  Národnej rady

Slovenskej  republiky zo  strany vlády  Slovenskej republiky

nemôžem pochopiť a nechcem  tolerovať, ale pravdepodobne ani

tí, ktorých nedostatočná úroveň bezpečnosti občana trápi.

 

     Dňa 16. mája tohto  roku Národná rada Slovenskej repub-

liky znovu žiadala vládu Slovenskej republiky svojím uznese-

ním číslo 338 - citujem "Vyhodnotiť do júla 1996 plnenie uz-

nesenia Národnej  rady Slovenskej republiky z  10. mája 1995

číslo 123 v  časti C bod 4, v  ktorom Národná rada požiadala

vládu  Slovenskej  republiky  sledovať  a vykazovať osobitne

trestné  činy zaradené  do kategórie  organizovaného zločinu

a v  polročných intervaloch  informovať Výbor  Národnej rady

pre obranu a bezpečnosť o účinnosti prijatých opatrení v bo-

ji proti organizovanému zločinu."

 

     Vláda, porušujúc toto uznesenie,  síce mesiac po termí-

ne, 27. augusta 1996, sa ním zaoberala a prijala svoje uzne-

senie číslo  572, ale dva  mesiace po splatnosti  úlohy ešte

garančný  výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky - výbor

pre obranu a bezpečnosť - nedostal žiadne vyhodnotenie uzne-

senia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 338.

 

     Zisťujúc  osud  ďalších  uznesení  Národnej rady, čoraz

viac začínam mať presvedčenie,  že súčasná vláda si nezodpo-

vednou  činnosťou niektorých  ministrov, ale  aj exministrov

koleduje o nálepku "vláda  ignorantov". Žiadam vládu Sloven-

skej republiky, ale aj pána  ministra vnútra o urýchlenú ná-

pravu a dodatočné splnenie časti C bodu 3d) uznesenia Národ-

nej rady Slovenskej republiky číslo 338.

 

     Ďalší problém, ktorý súvisí s odhaľovaním trestnej čin-

nosti  organizovaného  zločinu,  sa  týka centralizácie boja

s organizovaným zločinom.  Na osvieženie si pamäti  - v bode

číslo 14 uznesenia Národnej  rady Slovenskej republiky číslo

69 zo dňa 20. januára 1995 Národná rada Slovenskej republiky

dokonca žiadala vládu  Slovenskej republiky vylúčiť zbytočné

medzičlánky z riadenia boja s organizovaným zločinom.

 

     Vieme,  že v  dôsledku nového  územnosprávneho členenia

Slovenskej republiky  dochádza k reorganizácii  aj samotného

Prezídia Policajného zboru. Pýtam sa vlády Slovenskej repub-

liky, aká je, ak  existuje, koncepcia reorganizácie Prezídia

Policajného zboru, ako bude v nej zabezpečená funkčnosť pre-

zídia a  ako pri tejto reorganizácii  mieni vláda Slovenskej

republiky splniť bod 2d časti C uznesenia Národnej rady Slo-

venskej  republiky číslo  338, citujem:  "Národná rada žiada

vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade opatrenia

na zabezpečenie  apolitickosti polície na  všetkých stupňoch

riadenia a ich kontrolu parlamentom."  A to vtedy, keď novým

vrchným riaditeľom personalistiky ministerstva vnútra je ci-

vil Ing. Kostolány, predseda  mestskej organizácie HZDS Bra-

tislava 4 a člen Republikovej rady HZDS.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec  Čarnogurský a pripraví

sa pán poslanec František Javorský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán podpredseda.

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     mám interpeláciu na predsedu vlády.

 

     Vážený pán predseda vlády,  členovia vlády skladajú po-

dľa článku 112 ústavy sľub, v ktorom sa zaväzujú plniť svoje

povinnosti v  záujme občanov, pričom  sa zaväzujú zachovávať

ústavu a ostatné zákony a pracovať  tak, aby sa ústava a zá-

kony uvádzali  do života. Rozhodnutím  ministerstva financií

z 31. marca  1995 číslo 002/1995/SAN  a rozhodnutím ministra

financií z 8. 6. 1995 číslo 2369/95/Sekr, vydanými v rozpore

so  subjektívnym  právom,  teda  nezákonnými  rozhodnutiami,

a nesprávnym  úradným  postupom  ministerstva  financií bola

spôsobená  škoda  na  majetku  podielnikov podielového fondu

Sporofond a ďalších  podielových fondov spravovaných spoloč-

nosťou Prvá slovenská investičná  spoločnosť, a. s., so síd-

lom v Bratislave.

 

     Na základe uvedenej skutočnosti,  počnúc 5. aprílom mi-

nulého  roku, nesmela  spoločnosť Prvá  slovenská investičná

spoločnosť vykonávať žiadnu  činnosť investičnej spoločnosti

a správy týchto podielových fondov  sa ujala spoločnosť Har-

vardská investičná spoločnosť, a.  s., so sídlom v Bratisla-

ve.

 

     Uvedené  rozhodnutia ministerstva  financií a  ministra

financií Najvyšší súd rozsudkom z  31. októbra 1995  číslo 5

SŽ117/95 zrušil. Hlavnými dôvodmi na zrušenie uvedených roz-

hodnutí  boli: nedodržanie  zákonnej dvojmesačnej  lehoty na

uloženie  sankcií,  nesúlad  výroku  rozhodnutia  o rozklade

s § 47 ods. 2 Správneho poriadku - to je neurčitosť a nezro-

zumiteľnosť výroku tohto  rozhodnutia, nedostatok právne re-

levantných  dôvodov na  vydanie rozhodnutia  o rozklade, ne-

preskúmateľnosť rozhodnutia o rozklade a konečne rozpor roz-

hodnutia o rozklade s ústavou.

 

     Ministerstvo financií  pri svojom postupe  v predmetnej

veci zvolilo nesprávny úradný  postup, ktorý spočíval v tom,

že:

 

     1. v rámci výkonu štátneho dozoru použilo proti spoloč-

nosti Prvá slovenská  investičná spoločnosť najtvrdšie sank-

cie, hoci podľa § 36 ods.  2 zákona číslo 248/1995 Zb. o in-

vestičných  spoločnostiach  a  investičných  fondoch v znení

neskorších predpisov  je povinné pri  výkone štátneho dozoru

dbať na ochranu záujmov podielnikov podielového fondu;

 

     2.  nedodržalo  zákonom  ustanovenú  lehotu na uloženie

sankcií;

 

     3. svojím nekompetentným postupom spôsobilo chaos, kto-

rého následkom sú finančné a morálne škody.

 

     Ministerstvo financií mohlo v rámci výkonu štátneho do-

zoru  podľa §  37 zákona  číslo 248/1992  Zb. o investičných

spoločnostiach  a  investičných  fondoch  v znení neskorších

predpisov uložiť spoločnosti  Prvá slovenská investičná spo-

ločnosť niektorú z týchto sankcií:

 

     1. uložiť, aby zistené nedostatky v určenej lehote spo-

ločnosť  Prvá  slovenská  investičná  spoločnosť  odstránila

a súčasne  informovala  ministerstvo  financií  o  prijatých

opatreniach;

 

     2. uložiť spoločnosti Prvá slovenská investičná spoloč-

nosť pokutu až do výšky dvoch miliónov korún;

 

     3.  pozastaviť  spoločnosti  Prvá  slovenská investičná

spoločnosť na vymedzený čas, najdlhšie však na šesť mesiacov

a vo vymedzenom rozsahu, nakladanie s majetkom v ňou spravo-

vaných podielových  fondoch a pozastaviť na  tento čas ďalší

predaj podielových listov týchto podielových fondov a súčas-

ne určiť na túto dobu správcu majetku, aby podielnici neutr-

peli na svojich právach ujmu;

 

 

     4. odňať spoločnosti  Prvá slovenská investičná spoloč-

nosť povolenie  udelené podľa § 8  zákona číslo 248/1992 Zb.

o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení

neskorších predpisov.

 

     Ako  som  už  uviedol,  ministerstvo financií uplatnilo

najtvrdšie sankcie bez ohľadu na následky, hoci podľa zákona

bolo  povinné pri  výkone štátneho  dozoru, to  jest aj  pri

ukladaní sankcií spoločnosti  Prvá slovenská investičná spo-

ločnosť, dbať na ochranu záujmov občanov podielnikov dotknu-

tých podielových fondov.

 

     V dôsledku postupu ministerstva financií došlo k utlme-

niu a  zastaveniu obchodnej aktivity  dotknutých podielových

fondov, podiely  ich podielnikov sa  nezhodnocovali, a preto

postup  ministerstva  financií  v  konečnom dôsledku pôsobil

proti záujmom  občanov, ktorí v dobrej viere, predpokladajúc

aspoň základnú slušnosť zo strany štátnej moci, vložili svo-

je úspory do týchto fondov. Ministerstvo financií pri svojom

postupe však  nedbalo na záujmy  týchto občanov podielnikov,

teda nekonalo v súlade s § 36 zákona číslo 248/1992 Zb. Jeho

úradný postup teda nebol  správny. Svojím krajným a neprime-

raným  rozhodnutím Ministerstvo  financií znemožnilo spoloč-

nosti Prvá  slovenská investičná spoločnosť  dobrovoľne, ak-

tívne a zmierlivou cestou, v súlade s § 3 ods. 3 zákona čís-

lo 71/1967 Zb. o správnom konaní odstrániť kontrolou zistené

nedostatky tak, aby občania podielnici neutrpeli ujmu.

 

     Podľa názoru  Najvyššieho súdu sankcia  uložená v rámci

štátneho dozoru podľa zákona  číslo 248/1992 Zb. môže splniť

svoj účel sledovaný zákonom len vtedy, ak je uložená rozhod-

nutím, proti  ktorému už nemožno podať  odvolanie alebo roz-

klad.  Takýmto rozhodnutím  je len  rozhodnutie právoplatné.

Preto postup ministerstva financií, v dôsledku ktorého nebo-

la  dodržaná lehota  na uloženie  sankcií, možno  označiť za

nesprávny úradný postup.  Ministerstvo financií ako ústredný

orgán štátnej správy konajúci v  mene štátu je povinné chrá-

niť  a podporovať  hospodársku súťaž  tak, ako  mu to ukladá

článok 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

 

     Ministerstvo  financií však  svojím nesprávnym  úradným

postupom  vyvolalo nedôveru  v kolektívne  investovanie pro-

stredníctvom investičných a podielových fondov na Slovensku.

Nesprávny  úradný  postup  ministerstva  financií možno teda

v danom prípade vidieť aj z tohto hľadiska. Nesprávny úradný

postup ministerstva financií  spočíva v povahe uskutočnených

úkonov tohto  ministerstva, teda v tom,  že ministerstvo fi-

nancií  ignorovalo skutočnosť,  že v  dôsledku jeho krajného

a neprimeraného postupu  dôjde k faktickému  zastaveniu čin-

nosti dotknutých podielových fondov,  v dôsledku čoho sa za-

staví zhodnocovanie majetku ich podielnikov. Nesprávny úrad-

ný postup ministerstva financií  teda spočíva v porušení po-

stupu pri výkone štátneho dozoru determinovaného

 

     a)  povinnosťou ministerstva  financií dbať  na ochranu

záujmov podielnikov, podielových fondov spravovaných spoloč-

nosťou Prvá slovenská investičná spoločnosť, ako aj

 

     b) ústavne zakotvenou povinnosťou  štátu chrániť a pod-

porovať hospodársku súťaž.

 

     Podľa článku  20 ods. 1 ústavy  má každý právo vlastniť

majetok. Vlastnícke právo  je slovenskou ústavou garantované

ako jedno  zo základných ľudských práv.  Podľa článku 1 slo-

venskej  ústavy  je   Slovenská  republika  právnym  štátom.

V právnom štáte je však nevyhnutné rešpektovať slobodnú mož-

nosť realizácie už nadobudnutého vlastníckeho práva zabezpe-

čujúceho právne panstvo  nad predmetom vlastníctva. Podstata

vlastníckeho práva  ako jedného z  vecných práv, spočívajúca

v priamom  ovládaní veci,  sa prejavuje  v právnom postavení

oprávneného subjektu  tak, že jeho právne  panstvo nad vecou

je výlučné. To znamená, že ho každý, teda aj štát a jeho or-

gány, musí rešpektovať a voči komukoľvek chrániť. Vlastnícke

právo  je teda  absolútnym právom  pôsobiacim proti všetkým.

Vlastnícke  právo je  objektívnym právom  ustanovená možnosť

vlastníka  vec držať,  užívať  a  disponovať ňou  na základe

vlastnej úvahy  a rozhodovania, a  to svojou mocou,  uznanou

a chránenou zákonom, ktorá je nezávislá od súčasnej existen-

cie moci kohokoľvek iného k tej istej veci.

 

     Ministerstvo financií  svojimi nezákonnými rozhodnutia-

mi, ako aj nesprávnym  úradným postupom

 

     1. znemožnilo podielnikom dotknutých podielových fondov

užívať predmet ich vlastníctva, podiely v týchto podielových

fondoch  a disponovať  s týmto  vlastníctvom na  základe ich

vlastnej úvahy,

 

     2.  znemožnilo  podielnikom  týchto  podielových fondov

zveľaďovať uvedený predmet ich vlastníctva,

 

     3. spôsobilo podielnikom týchto podielových fondov ško-

du.

 

     Vážený pán premiér, ministerstvo  financií nielen v mi-

nulosti ignorovalo  skutočnosť, že nútené  obmedzenie vlast-

níckeho práva je podľa slovenskej  ústavy (článok 20 ods. 4)

možné iba v nevyhnutnej miere a  vo verejnom záujme, a to na

základe zákona  a za primeranú náhradu.  Vo svojom mocenskom

a arogantnom  postupe porušujúcom  jedno zo  základných ľud-

ských práv podielnikov dotknutých  podielových fondov, t. j.

vlastníckeho práva, naďalej pokračuje.

 

     Pýtam sa vás preto, vážený  pán premiér, zabudli ste už

vy a člen vašej vlády  Sergej Kozlík, ktorý je poverený ria-

dením ministerstva financií, na svoj sľub člena vlády? Vy aj

ostatní členovia vašej vlády ste predsa povinní plniť povin-

nosti v záujme všetkých občanov,  a nielen v záujme tých ob-

čanov, ktorí tvoria podnikateľské  a finančné skupiny podpo-

rujúce vašu vládu. Ako plníte svoj záväzok dodržiavať ústavu

a ostatné  zákony a  pracovať tak,  aby sa  ústava a  zákony

uvádzali do života, keď  dovoľujete štátnemu tajomníkovi mi-

nisterstva financií  Jozefovi Magulovi jeho  likvidačnú čin-

nosť, na ktorú v  konečnom dôsledku doplatia desaťtisíce ra-

dových občanov? Pýtam sa vás, vážený pán predseda vlády, do-

kedy chcete zatvárať oči pred výčinmi tohto človeka?  Škody,

ktoré narobil, bude musieť veľmi prácne naprávať budúca vlá-

da. Vaša spoluvina na poškodení množstva občanov by sa zmen-

šila, ak by ste  vyčíňanie Jozefa Magulu ukončili. Zamyslite

sa nad tým.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech  sa páči pán  poslanec Javorský. Pripraví

sa pán Pásztor.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení členovia vlády,

     vážení poslanci,

 

     chcem interpelovať ministra  vnútra pána Krajčiho. Skôr

než s tým začnem, pripojil by som sa ešte predsa len ku kon-

štatovaniu, ktoré použil môj kolega Lacko Pittner. Ja by som

to  rozšíril o  to, že  tým, že  neboli predstavení ministri

vlády  tomuto parlamentu,  že vlastne  opoziční poslanci  sa

o tom dozvedeli len z médií,  nie je len urážka tohto parla-

mentu, ale  myslím, že je to  znevažovanie aj týchto postov,

ktoré zastávajú. Chcel by som im blahoželať k tomuto vymeno-

vaniu, ale neviem, či je pravda, že boli vymenovaní, či dnes

tu sedia ako ministri, ako štátni tajomníci alebo len odbor-

níci pre  danú oblasť. Mne  ako poslancovi to  nebolo dosiaľ

ústami predsedu vlády povedané.  To len na ilustráciu situá-

cie, v akej sa nachádzame my, aj páni ministri.

 

     Jedného z nich chcem  interpelovať vo veci blízkej jemu

aj mne, vo veci vyšetrenia  dvoch záležitostí z minulých ro-

kov, pretože  podobne ako mnohé iné  trestné činy či podnety

alebo návrhy na trestné  stíhanie boli založené a vyšetrova-

nie  nebolo dokončené.  Je sympatické,  že pán  minister pri

svojom nástupe povedal, že chce byť dôslednejší v realizácii

programu "Čisté  ruky". Je sympatické aj  to, že povedal, že

chce aj na seba brať  zodpovednosť za výkon polície od rado-

vého policajta až po seba. Je menej sympatické, keď povedal,

že chce robiť výmenu  na všetkých úrovniach Policajného zbo-

ru, iným  slovom, že chce  robiť v polícii  čistky. Chcem ho

upozorniť na to  (nakoľko tu nie je), že  tieto jeho výroky,

podporené zhodnými a súhlasnými  výrokmi pána premiéra, roz-

kývali políciu viac ako výroky jeho predchodcu na ich ľudskú

kvalitu.

 

     Chcel by som pánu ministrovi (pokiaľ sa nevráti),  pri-

pomenúť, ako som hovoril, dve záležitosti doteraz vyšetrova-

teľmi  neuzatvorené.  Možnože  si  spomínate,  že  24. marca

1992, keď som sumarizoval alebo pripravoval správu o činnos-

ti ministerstva  vnútra za roky  1989 až 1992,  bolo urobené

vlámanie  do  pracoviska  Archeologického  ústavu Slovenskej

akadémie vied  v Spišskej Novej  Vsi, keď určití  ľudia mali

podozrenie,  že tam  túto prácu  robím, že  tam mám podklady

k tejto správe. Nakoniec aj vyšetrovatelia prišli k takémuto

predbežnému  záveru, nakoľko  z ukradnutých  vecí, kde  boli

státisícové hodnoty  v zbierkach nesmiernej  hodnoty, neboli

žiadne škody, len otvorili trezor, vysypali strieborné mince

a podobne, ale  zobrali písací stroj,  množstvo papierov, aj

prieklepových papierov z môjho stola, nič viac.

 

 

     Samozrejme, že  toto vlámanie nebolo  dosiaľ vyšetrova-

teľmi uzavreté. Chcem sa spýtať  pána ministra, a rád by som

mal od neho odpoveď, prečo bolo toto vyšetrovanie pozastave-

né.

 

     Ďalej, dňa 16. 7. 1992  na vtedajšieho ministra  vnútra

pána Jozefa Tuchyňu podalo písomný podnet Hnutie za demokra-

tické  Slovensko v  Spišskej Novej  Vsi, podpísaný vtedajším

predsedom Okresného predstavenstva  HZDS a prednostom Okres-

ného úradu pánom Krajčim, tohto znenia:

 

     "Okresné  predstavenstvo HZDS  v Spišskej  Novej Vsi na

základe rozhodnutia Republikového  predstavenstva a politic-

kého grémia HZDS Vám  predkladá podnet na prešetrenie odbor-

nej  spôsobilosti  náčelníka   Okresného  policajného  zboru

v Spišskej Novej Vsi pána  Dr. majora Petra Šterbackého. Po-

čas jeho  funkčného pôsobenia došlo  k pochybným personálnym

zmenám v Policajnom zbore  za účinnej spolupráce pána Javor-

ského,  bývalého predsedu  Branno-bezpečnostného výboru Slo-

venskej národnej rady. Preto  žiadame prešetriť spisy perso-

nálnych zmien a dôvody ich vykonania."

 

     Krátko na to, 5. 8., píše vtedajšia poslankyňa Federál-

neho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

pani Edita Belušová pánu premiérovi list tohto znenia. Nebu-

dem  ho celý  čítať, uvediem  len tie  časti, ktoré  súvisia

s predmetom mojej interpelácie, citujem: "Predsedníctvo Hnu-

tia za demokratické Slovensko listom zo dňa 16. 7. 1992 dalo

podnet Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na prešetre-

nie osoby okresného veliteľa pána Dr. majora Šterbackého. Na

základe uvedeného podplukovník Čukan navštívil okresného ve-

liteľa,  predtým aj  predsedu okresného  predstavenstva HZDS

pána Krajčiho, od ktorého  získal bližšie informácie o úzkom

kontakte s  pánom Javorským, o  zmenách v okrese  v prospech

KDH, o vlámaní na pracovisko pána Javorského." Ďalej hovorí,

že po návšteve určitej osoby dostala informácie, že nadporu-

čík kriminálnej polície pán  Boroš vlastní doma pásku, ktorá

je dôkazom o pripravovanom vlámaní do Archeologického ústavu

Slovenskej akadémie vied v Spišskej Novej Vsi.

 

     Ešte vari uvediem jeden alebo viac bodov z tohto listu,

ktoré  stoja za  povšimnutie. Službukonajúci  príslušník pán

Gajan v  čase vlámania bol odlákaný  nastrčenou ženou. Kapi-

tánka Kročányová, vyšetrovateľka,  je predĺženou rukou mafie

v Spišskej Novej Vsi. Pán Javorský sprostredkoval privatizá-

ciu - nebudem citovať ani osoby,  ani podniky - s ďalším po-

slancom  Federálneho zhromaždenia,  za čo  menovaní  dostali

- to už  citujem - "vysoké finančné  úplatky". Uvedené možno

zistiť  prešetrením privatizácie  uvedených závodov."  Končí

podpisom a týmto návodom  pani poslankyňa Belušová. Chcem sa

len opýtať pána ministra, aby  mi odpovedal v rámci interpe-

lácie, na základe čoho si funkcionár HZDS a prednosta okres-

ného predstavenstva HZDS osoboval právo žiadať o prešetrenie

personálnych spisov veliteľa  okresného veliteľstva polície.

Ďalej,  na základe  čoho,  akého  zákona si  funkcionár HZDS

a prednosta okresného úradu osoboval  právo zasahovať do vý-

konu vyšetrovateľa tým, že vyžadoval od neho, aby vyšetrova-

teľ prišiel k nemu po bližšie  informácie a aby ho o výsled-

koch vyšetrovania informoval skôr  ako ministra. Prečo obča-

nia Krajči a  Belušová nie sú stíhaní za  marenie výkonu vy-

šetrovateľov,  keď  im  neposkytli  informácie  k spomínanej

trestnej činnosti  poslanca Javorského? Chcem  sa aj opýtať,

či  ste  vyšetrovateľom  týchto  prípadov  poskytli uvádzané

dôkazy  o tom,  že poslanec  Javorský sám  zorganizoval túto

trestnú  činnosť, alebo  sa podieľal  na uvádzanej  trestnej

činnosti. Bol by  som rád, keby som odpoveď  na tieto otázky

dostal vo  forme odpovede na  interpeláciu v termíne,  ktorý

určuje zákon.

 

     Vážený  pán minister,  veľmi úprimne  by som  vás chcel

upozorniť  na riziká,  do  ktorých  sa môže  polícia dostať.

Eduard Bárány, ktorého  starší poslanci poznajú ako poslanca

za SDĽ, člena branno-bezpečnostného výboru, terajší riaditeľ

Ústavu štátu  a práva, nedávno  v Novom slove  napísal úvahu

o pozícii polície  a o pokušení  ju zneužívať. Dovoľte,  aby

som citoval jeden jeho výrok: "Pokušenie mať politicky vernú

políciu je  veľké. Dnes však už  Policajnému zboru našťastie

chýba jednotné ideologické presvedčenie,  a tak ak vláda to-

muto  pokušeniu podľahne,  získa len  nefunkčnú políciu. Tým

vážne  ohrozí  štát,  za  ktorý  zodpovedá."  Stotožňujem sa

s týmto výrokom a bol by som rád, keby sa tento názor nestal

zámerom aj vášho vedenia, pán  minister Krajči. A bol by som

rád, keby  sme sa nad  tým pokušením i  nad situáciou, ktorú

prežívame, spolu zamýšľali.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, nech sa páči pán  Pásztor. Nie je tu. Pani Sa-

bolová, nech sa páči. Pripraví sa pán Černák.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  myslím, že  na začiatku bolo

ohlásených nejakých  prihlásených 17 a ešte  asi 10 ste pri-

hlásili, tak neviem, ako pokračuje rozprava, ale v poriadku,

ďakujem za slovo.

 

     Moja prvá interpelácia bude  na pána ministra hospodár-

stva. Obraciam  sa na vás, pán  minister, vo veci likvidácie

štátneho podniku Košický Magnezit.  Keďže ste neboli pri mo-

jich predošlých interpeláciách, pretože  ste ešte neboli mi-

nistrom, bolo to vo februári  a marci 1996, keď  som žiadala

konkrétne  kroky. Chcem  vás požiadať  o súčasnú  informáciu

k celej záležitosti  likvidácie štátneho podniku  a k vzniku

akciovej  spoločnosti,  ktorá  sa  stane  budúcim majiteľom,

k zabezpečeniu dostavby prevádzky Bočiar, ktorej záruky dáva

novovzniknutá spoločnosť, k sociálnym  otázkam, t. j. k pre-

sunu pracovníkov zlikvidovaného  Košického Magnezitu na pre-

vádzku Bočiar. Tieto informácie žiadam  z dôvodu, že za celú

likvidáciu, aj keď neskoro, prevzala zodpovednosť vláda Slo-

venskej republiky.

 

     Druhá interpelácia  smeruje na pána  ministra životného

prostredia. Je  mi ľúto, že tu  nie je. Obraciam sa  na vás,

pán minister, vo svojej interpelácii  v dvoch veciach. V au-

guste 1996  zasadala Rada fondu  životného prostredia, ktorá

odporúča  prerozdeľovanie  finančných  prostriedkov Štátneho

fondu životného  prostredia. Výbor životného  prostredia vás

požiadal, pán  minister, 6. 9. 1996  o zaslanie zoznamu roz-

hodnutí pre  členov výboru. Keďže  ide o prostriedky  na II.

polrok 1996 a keďže je už tretí mesiac II. polroka, pýtam sa

vás, pán minister, prečo výbor do dnešného dňa nedostal vašu

odpoveď,  resp. zoznam  prerozdelených finančných prostried-

kov. Podľa informácie  z minulého týždňa, z 19.  9. 1996, po

rozhovore s  riaditeľom Štátneho fondu  životného prostredia

som  sa dozvedela,  že ste  v pondelok,  teda minulý týždeň,

podpísali rozhodnutia, ale že Štátny fond životného prostre-

dia nedostal žiadny pokyn  na spracovanie rozhodnutí pre po-

treby poslancov výboru pre životné prostredie a ochranu prí-

rody.

 

     Vážený pán minister, každoročne,  resp. polročne sa ne-

smierne  predlžuje  termín  prerozdeľovania  štátneho  fondu

a tým sa skracuje aj  termín na použitie týchto prostriedkov

v inštitúciách  a  samosprávach  vzhľadom  na  ročné obdobie

a nepriaznivé  poveternostné podmienky  potrebné väčšinou na

tieto práce.

 

     Moja druhá časť interpelácie  sa týka neoprávneného po-

užívania prostriedkov  zo Štátneho fondu  životného prostre-

dia. Pán minister, ako  viete, majiteľ firmy SURMEX, spoloč-

nosť s r. o., Svidník využil poskytnuté finančné prostriedky

zo Štátneho fondu životného prostredia v rozpore so zákonom,

neúčelovo,  t. j.  v  rozpore  s  §  5  ods. 5  zákona číslo

128/1991  Zb., ako  konštatovala aj  správa Najvyššieho kon-

trolného úradu v kapitole  životného prostredia. Celá vec na

základe vyšetrovania Najvyššieho  kontrolného úradu bola od-

stúpená orgánom  činným v trestnom  konaní. Podľa minulotýž-

dňovej  telefonickej informácie  u riaditeľa  Štátneho fondu

životného prostredia prokuratúra rozhodla,  že skutok nie je

trestným činom. Riaditeľ Štátneho fondu životného prostredia

ma informoval, že celú záležitosť fond odstúpi na súd na ob-

čianskoprávne konanie.

 

     Pýtam sa  vás, pán minister, čo  ste urobili cez Štátny

fond životného prostredia  a ministerstvo životného prostre-

dia vo  veci vrátenia dotácie  firmou SURMEX po  zistení jej

neoprávneného využitia, mimo súdneho  konania, keďže na sku-

točnosti sme  upozorňovali ešte v  marci roku 1996.  Zároveň

vás žiadam o zaslanie rozhodnutia orgánov činných v trestnom

konaní  okresnej, resp.  krajskej  prokuratúry, ktoré dostal

Štátny fond životného prostredia, aby bolo jasné odôvodnenie

zamietnutia.

 

     Pýtam sa  vás, či bola vykonaná  kontrola využitia pro-

striedkov  Štátneho fondu  životného prostredia  aj v druhej

firme pána Surmáka HOGES, spoločnosť  s r. o., Svidník a aký

je jej výsledok.

 

     V ďalšom vás žiadam o  písomné informácie pre výbor ži-

votného prostredia, ktoré neoprávnene  použité dotácie sú na

súde  na vymáhaní,  t. j.  žiadam o  zoznam s uvedením výšky

pridelenej dotácie, ako aj výšky dotácie, ktorá bola použitá

v rozpore  so  zákonom  číslo  128/1991  Zb.  (§  5  ods. 5)

a s uvedením dátumu pridelenia dotácie a dátumu zistenia ne-

oprávnenosti.

 

     Moja  tretia interpelácia  je na  pána ministra vnútra.

 

     Obraciam sa  na vás, pán  minister, s interpeláciou  vo

veci nezrealizovania  a tým nenaplnenia §  4 zákona 100/1996

Z. z.  Dňa 5. 9. 1996  sme vo výbore pre  životné prostredie

prerokúvali správu  o plnení štátneho rozpočtu  za I. polrok

roku 1996. Pri rokovaní sme zistili, že v správe sa nenachá-

dzajú 4 kapitoly  rezortov ministerstva vnútra, ministerstva

obrany,  Slovenskej  informačnej  služby  a  Správy štátnych

hmotných rezerv  Slovenskej republiky. Keďže  objasnenie zá-

stupcov ministerstva  financií nebolo jasné,  prijali sme vo

výbore uznesenie, aby nám tieto údaje boli poskytnuté na ne-

verejnom zasadnutí, ak sú teda  všetky údaje utajené. Nie je

predsa možné, aby poslanec,  ktorý schvaľuje rozpočet, nemo-

hol ho v základných údajoch  kontrolovať. Je jasné, že exis-

tujú utajené informácie, ale  nie globálne údaje o rezortoch

ministerstva obrany, ministerstva  vnútra, Slovenskej infor-

mačnej služby a Správy hmotných rezerv Slovenskej republiky.

 

     V zákone Národnej rady číslo 196 o ochrane štátneho ta-

jomstva v §  2 ods. 3 písm. d) pod  číslom 2 sa uvádza: "Zá-

kladné  skutočnosti  tvoriace  predmet  štátneho  tajomstva"

a v bode 2 uvedené "vojnový rozpočet, výhľad, návrh rozpočtu

a súhrnné  údaje  o  plnení  rozpočtu Slovenskej informačnej

služby,  ministerstva vnútra,  ministerstva obrany  a Správy

štátnych hmotných rezerv".  V ďalšom, v § 4  tohto zákona sa

v odseku 1 uvádza, že  "zoznamy skutočností tvoriacich pred-

met štátneho  tajomstva vydávajú, menia  a zrušujú v  súlade

s § 2 ods. 3 vo  svojej pôsobnosti príslušné ústredné orgány

po dohode s ministerstvom  vnútra všeobecne záväzným právnym

predpisom".

 

     Informácia z Ministerstva  vnútra Slovenskej republiky,

ktorú som  získala z výboru  pre bezpečnosť a  ochranu v deň

prerokúvania správy o plnení  štátneho rozpočtu za I. polrok

1996, je, že rezort ministerstva vnútra nemá vydaný všeobec-

ne záväzný  právny predpis, ktorý by  určil skutočnosti tvo-

riace  štátne tajomstvo.  Zákon je  platný od  februára 1996

a jeho účinnosť  je od 1.  júna 1996. A  potom sa stane,  že

poslanec  nedostane  radšej  žiadnu  informáciu,  keď nie sú

presne stanovené  podmienky. Z tohto dôvodu  vás, pán minis-

ter, žiadam,  aby pri prerokúvaní  správy o plnení  štátneho

rozpočtu za III. kvartál roku 1996 nám boli známe tieto sku-

točnosti,  aby bol  do tohto  času vydaný  všeobecne záväzný

predpis,  ktoré skutočnosti  tvoria predmet  štátneho tajom-

stva, a aby v súhrnnej  správe mohol rezort ministerstva fi-

nancií  zabezpečiť dostatočné  údaje o  štátnom rozpočte  za

príslušné rezorty.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pani poslankyni.  Nech sa  páči, pán  poslanec

Černák. Pripraví sa pán poslanec Langoš.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

     kolegyne a kolegovia,

 

     vo svojej prvej interpelácii sa obraciam na pána minis-

tra hospodárstva.

 

     "Vážený pán minister, pri schvaľovaní štátneho rozpočtu

som žiadal, aby suma  určená na propagáciu Slovenskej repub-

liky v  zahraničí bola využitá na  propagáciu Slovenskej re-

publiky ako krajiny cestovného ruchu. Preto Vás prosím o in-

formáciu, akými zdrojmi  disponuje ministerstvo hospodárstva

a príslušné rozpočtové organizácie na realizovanie projektov

na  propagáciu Slovenskej  republiky ako  krajiny cestovného

ruchu a  aké projekty boli realizované.  Veľmi by som ocenil

prípadne aj informáciu  o pripravovaných ďalších projektoch.

S úctou Ľudovít Černák."

 

     Moja druhá interpelácia je na pána ministra Zlochu.

 

     "Vážený  pán  minister,  v  zmysle  §  89 zákona  číslo

44/1989  Zb. o  rokovacom poriadku  Slovenskej národnej rady

Vás prosím,  aby ste mi poskytli  prehľad o udelených výnim-

kách z ochranného režimu  chránených území vo všetkých kate-

góriách  územnej  a  druhovej  ochrany  za  obdobie od 1. 1.

1995. Zároveň Vás prosím  o priloženie stanovísk príslušných

odborných organizácií ochrany prírody. Za odpoveď vopred ďa-

kujem. S úctou Ľudovít Černák."

 

      Moja posledná, tretia interpelácia je na premiéra Slo-

venskej republiky.

 

     "Vážený  pán premiér,  v zákone  o zabezpečení  záujmov

štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov, kto-

rý  predkladá do  Národnej rady  Slovenskej republiky  vláda

Slovenskej republiky,  § 6 zavádzal  tzv. zlatú akciu,  pro-

stredníctvom ktorej sa mali  realizovať záujmy štátu. Dňa 4.

októbra uplynie šesť mesiacov  od nálezu Ústavného súdu Slo-

venskej republiky,  ktorým bol spochybnený §  6 a na základe

Ústavy Slovenskej  republiky stratí účinnosť.  Preto Vás in-

terpelujem s otázkou: Ako bude Slovenská republika presadzo-

vať svoj záujem v strategicky dôležitých podnikoch? Interpe-

lácia je o to naliehavejšia,  že Fond národného majetku pre-

dáva svoje  podiely v dotknutých  podnikoch, napríklad Duslo

Šaľa, Nafta Gbely, Slovenské celulózky a papierne Ružomberok

atď. Viem,  že privatizácia nie  je v pôsobnosti  vlády, ale

ako predseda HZDS máte  za rozhodnutia prezídia Fondu národ-

ného  majetku politickú  zodpovednosť. S  úctou Ľudovít Čer-

nák."

 

     Ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená snemovňa,

 

     je mi  ľúto, že nie  je prítomný generálny  prokurátor,

ktorý doteraz vždy pri prerokúvaní  tohto bodu sedel na svo-

jom mieste.  Mohol som využiť inú  príležitosť, ale chcem mu

na pôde tejto snemovne  položiť niekoľko  podľa mňa  dôleži-

tých otázok a bol by som rád, keby na ne odpovedal verejne.

 

     Podľa prerokúvaného  zákona o prokuratúre  - a využijem

tu našu  čerstvú vedomosť - generálny  prokurátor má najroz-

siahlejšie  právomoci spomedzi  všetkých prokurátorov, gene-

rálny prokurátor môže  dať pokyn ktorémukoľvek prokurátorovi

prokuratúry v  ktorejkoľvek veci. Generálny  prokurátor môže

ktorémukoľvek prokurátorovi a v  ktorejkoľvek veci vec odňať

a prikázať ju inému prokurátorovi, teda generálny prokurátor

má skutočne tieto právomoci nad každým z prokurátorov proku-

ratúry. Súčasne však s týmito právami nesie najvyššiu zodpo-

vednosť za  to, že prokuratúra skutočne  podľa ústavy chráni

práva  a právom  chránené  záujmy  všetkých občanov  a štátu

v Slovenskej republike. Preto mám tieto otázky:

 

     Prvá otázka - od marca roku 1995 prakticky dodnes nemô-

žu investičné a podielové fondy Prvej slovenskej investičnej

spoločnosti v Bratislave a  Prvá slovenská investičná a pri-

vatizačná spoločnosť  v Banskej Bystrici  rozhodnutím minis-

terstva financií vykonávať svoju činnosť. Desaťtisíce akcio-

nárov  a podielnikov,  ako to  tu už  hovoril môj predrečník

doktor Čarnogurský,  sú dlhodobo obmedzení  a obmedzovaní na

svojich právach  a utrpeli škodu na  svojom majetku. 4. júla

tohto roku som generálnemu  prokurátorovi dal podnet vo veci

závažného a rozsiahleho ohrozenia verejného záujmu zasahova-

nia do  nezávislosti súdu a pohŕdania  súdom. Preto sa pýtam

generálneho prokurátora,  čo vo veci  môjho podnetu vykonal,

kto vo veci koná a aké úkony boli doteraz urobené.

 

     Po druhé - aké úkony  a s akým výsledkom vykonala Mest-

ská prokuratúra  v Bratislave, pretože to  je verejne známe,

vo veci trestných oznámení  Igora Urbana, Ivana Lexu, Vladi-

míra Mitra a Jána Čarnogurského v súvislosti so správou Oso-

bitného kontrolného  orgánu, ktorá bola  prednesená v parla-

mente v máji minulého roka?

 

     Po tretie -  aké úkony a s akým  výsledkom boli urobené

vo  veci preverovania  oznámení Ivana  Lexu, v  ktorých koná

Mestská prokuratúra v  Bratislave, nakoľko preverovanie trvá

takmer rok?

 

     Po  štvrté -  už dávnejšie  bol zverejnený  telefonický

rozhovor medzi vtedajším ministrom vnútra Hudekom a riadite-

ľom tajnej  služby Ivanom Lexom,  kde odzneli závažné  fakty

o pravdepodobnom zneužití právomoci verejných činiteľov, čím

sa dopustili  marenia vyšetrovania závažného  trestného činu

zavlečenia  slovenského občana  Michala Kováča  mladšieho do

cudziny s  podozrením, že toto  zavlečenie bolo organizované

Slovenskou informačnou službou.

 

     Z nedávnych novinových správ  je zrejmé  alebo vyplýva,

že  vyšetrovateľ nevie  doteraz získať  vzorky hlasov Hudeka

a Lexu.  Vôbec by  som  sa  nečudoval, keby  aktéri odmietli

vôbec sa stretnúť s vyšetrovateľom a odmietli túto svoju po-

vinnosť.

 

 

     Zarážajúce je a skutočne ohromujúce,  ak je to tak, po-

tom vyšetrovateľ je povinný, má právo a je povinný rozhodnúť

o predvedení.  Ak  to  neurobí  vyšetrovateľ, táto povinnosť

prechádza na dozorového  prokurátora. Dozorový prokurátor je

povinný rozhodnúť o predvedení.  Ak to neurobí dozorový pro-

kurátor, tak  je povinný generálny prokurátor,  pretože i on

v tejto veci môže rozhodnúť - rozhodnúť o predvedení. Vzniká

všeobecná  nedôvera,  priechodnosť  práva  a  spravodlivosti

a všeobecne vzdialený pocit, že tu  právo má dve tváre alebo

dve sily, že jedni môžu a druhí nemusia.

 

     Už  som verejne  povedal generálnemu  prokurátorovi, že

vyšetrovateľ môže pokojne požiadať Národnú radu, aby vytiah-

la  z  archívu  magnetofónové  záznamy  vystúpení Ivana Lexu

a ministra Hudeka, ktorí v tejto snemovni vystupovali, je to

uložené v archíve. Navyše, hovorili prirodzenými hlasmi, tak

ako hovoria do telefónu.

 

     Po piate - pýtam  sa generálneho prokurátora, prečo do-

dnes nebol  vrátený obraz Klaňanie  troch kráľov vlastníkovi

a Banskobystrickému biskupskému úradu suma 200 tisíc dolárov

a kópia obrazu.

 

     Po  šieste -  prezident republiky  udelil amnestiu dvom

občanom Slovenskej republiky.  Nevyjadrím politický názor na

toto  rozhodnutie  prezidenta,  tento  názor  môže mať každý

z nás. Iný ho môže verejne  vysloviť, ale nie generálny pro-

kurátor. Ten  musí konať v  rovine práva. Prezidenta  žiadny

zákon neobmedzuje  využiť toto svoje ústavné  právo - žiaden

zákon platný v Slovenskej  republike. Orgán činný v trestnom

konaní je  povinný, má zo zákona  povinnosť udelenie milosti

realizovať,  teda zastaviť  trestné stíhanie  v týchto dvoch

prípadoch.

 

 

 

     Generálny  prokurátor túto  povinnosť verejne  odmietol

vykonať, čím sa  podľa môjho názoru, a opakujem to tu v tej-

to snemovni, dopustil trestného činu zneužitia právomoci ve-

rejného činiteľa, čím obmedzil na právach dvoch občanov Slo-

venskej  republiky. Politicky  spôsobil generálny prokurátor

občanom  veľkú  morálnu  škodu  a  spôsobuje trvale nedôveru

v priechodnosť práva a spravodlivosti, v rovnosť pred právom

a pred  zákonmi a  poškodil v  zahraničí Slovenskú republiku

ako právny a demokratický štát.

 

     Žiadam generálneho prokurátora, aby na tieto moje otáz-

ky odpovedal.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Bárdos. Nie je tu. Pán Pásztor. Nie je tu.

Pani Bauerová. Nie je tu. Ďakujem.

 

     Pýtam  sa členov  vlády, či  chcú odpovedať  na otázky.

Chcem ich  zároveň požiadať, aby  svoje odpovede dali  pánom

poslancom aj písomne do 30 dní podľa rokovacieho poriadku.

 

     Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

 

     P o s l e d n ý m  bodom programu je

 

     všeobecná rozprava.

 

     Do rozpravy nemám písomne  nikoho prihláseného. Chce sa

niekto prihlásiť? Nech sa páči, pán Pásztor.

 

 

 

Poslanec I. Pásztor:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     dámy a páni,

 

     netransparentnosť  privatizačného  procesu  a  absencia

kontrolného mechanizmu  vedie aj k  tomu, že nemôžem  využiť

ústavné  právo interpelácie  a som  nútený, aby  som v rámci

všeobecnej rozpravy vystúpil a poukázal na konkrétny prípad.

Je názorný najmä preto, že osvetľuje absurdity, k akým vedie

chýbajúca legislatíva. To  všetko pri neustálom prezentovaní

fungovania demokratických  princípov aj pri  zmene vlastníc-

kych vzťahov.

 

     Slovenský pozemkový fond  Bratislava vyhlásil opakovanú

obchodnú verejnú  súťaž na predaj 51  % akcií Agrospolu, ak-

ciová  spoločnosť, Kráľovský  Chlmec  v  počte 53  040 kusov

v menovitej hodnote  53 040 tisíc Sk  zverejnením dňa 27. 2.

1996 v Slovenskej republike a v Roľníckych novinách. Verejná

súťaž bola  vyhlásená v súlade so  zákonom číslo 92/1991 Zb.

a zákonom číslo 513/1991 Zb., § 281 až 288 Obchodného zákon-

níka v znení neskorších predpisov. Okrem požadovaných dokla-

dov vyhlasovateľ  žiadal od účastníka  aj predloženie návrhu

zmluvy,  v ktorom  má byť  navrhnutá kúpna  zmluva, platobné

podmienky,  podnikateľský zámer,  ostatné náležitosti zmluvy

podľa zákona číslo 190/1995 Z. z.

 

     Z pokynov  na postup pri  predkladaní záväzných návrhov

do obchodnej verejnej súťaže na predaj akcií vyplýva, že pri

hodnotení názvu sa bude vychádzať

 

     a/ z hodnoty navrhovanej kúpnej ceny,

 

     b/ z posúdenia platobných podmienok,

 

     c/ v prípade  viackritériovej  súťaže z podnikateľského

zámeru,  v  ktorom  sa  hodnotí  najmä rozsah modernizačných

a rozvojových investícií, prínos pre ochranu a tvorbu život-

ného prostredia, zámer  reštrukturalizácie výroby a sociálne

aktivity,

 

     d)  do  zhodnotenia  z  prípadného  záujmu zamestnancov

a vlastníkov pozemkov o kúpu akcií.

 

     Slovenský pozemkový  fond Bratislava podľa  článku VIII

Zásad postupu prípravy a organizácie verejných súťaží v pro-

cese  veľkej  privatizácie  podľa  zákona  číslo 92/1991 Zb.

o podmienkach  prevodu majetku  štátu na  iné osoby  v znení

neskorších predpisov  vydá rokovací poriadok  komisie na vy-

hodnocovanie obchodnej verejnej súťaže.  Aj z názvu je zrej-

mé, že  ide o komisiu  na vyhodnocovanie obchodnej  verejnej

súťaže. Treba to osobitne zdôrazniť, najmä ak sa v tomto po-

riadku uvádza, že komisia je  iba poradným orgánom fondu ako

vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže.

 

     Do súťaže sa celkove prihlásili dvaja účastníci, z kto-

rých jeden  účastník nespĺňa podmienky  súťaže, a preto  bol

jeho návrh  vyradený. V súťaži  zostali AGROTISA, spoločnosť

s ručením obmedzeným,  Čierna, ktorá navrhla cenu  100 Sk za

jednu akciu  a uhradenie kúpnej  ceny akcií do  31. 12. roku

2000. Ďalším súťažiacim bol HVL Štefánek, spoločnosť s ruče-

ním obmedzeným,  Nemšová, ktorá navrhla cenu  50 Sk za jednu

akciu a uhradenie kúpnej ceny  akcií do 30. 5. 2006. Komisia

na vyhodnotenie verejnej súťaže  dospela k záveru, že najvý-

hodnejším  návrhom je  návrh AGROTISA,  spoločnosť s ručením

obmedzeným, Čierna. Odporučila správnej rade Slovenského po-

zemkového fondu tento súťažný návrh. Správna rada Slovenské-

ho  pozemkového fondu  však na  svojom zasadnutí  dňa 25. 4.

1996 rozhodla, že najvýhodnejším návrhom je návrh HVL Štefá-

nek, spoločnosť s ručením  obmedzeným, Nemšová za kúpnu cenu

2 652 tisíc Sk.

 

     Poradný orgán  - komisia dospela  k záveru o  najlepšom

návrhu  na základe  kritérií, ktoré  určil vyhlasovateľ.  Na

základe akých kritérií rozhodovala správna rada  Slovenského

pozemkového fondu? Zavážilo vari kritérium bývalého pôsobis-

ka predstaviteľa ústredného orgánu štátnej správy? Existova-

li a naďalej  budú popri sebe aj iné  kritériá na hodnotenie

súťažných návrhov? Jeden formálny, ale dôsledne rešpektovaný

komisiou, a druhý známy iba členom správnej rady Slovenského

pozemkového fondu, politicky odôvodnený? To všetko pri vedo-

mí znalosti spôsobu voľby a zloženia jej členov.

 

     Práve preto z tohto miesta vyzývam správnu radu Sloven-

ského pozemkového fondu, aby  nám oznámila, na základe akých

kritérií rozhodla o víťazovi  tejto verejnej obchodnej súťa-

že. Dúfam, že svojím  kvalifikovaným stanoviskom k uvádzaným

skutočnostiam dostatočne osvetlí  svoje kritériá, ktoré budú

potvrdením správnosti rozhodnutia pri nakladaní s privatizo-

vaným majetkom.

 

     Vyhlasovateľ ani po uplynutí dvoch mesiacov nepovažoval

za potrebné v zmysle vyhlásených súťažných podkladov oznámiť

výsledok súťaže  všetkým súťažiacim. To svedčí  tiež o snahe

rešpektovania  skutočností vyhlasovateľom  súťaže sám sebou.

Tento  postup v  žiadnom prípade  nemôžeme nazvať  postupom,

ktorý by svedčil o ozajstnom záujme vyhlasovateľa vybrať ten

najlepší súťažný  návrh podľa kritérií  a postupov všeobecne

uznávaných štátom, rešpektujúcich princípy demokracie, najmä

ak sa nakladá s majetkom nás všetkých.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi. Hlási sa ešte  niekto do roz-

pravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

 

     Dnešnú schôdzu  prerušujeme, dnes končíme  a zajtra po-

kračujeme o 9.00 hodine.

 

     Ďakujem vám všetkým. Dovidenia, dobrú noc.

 

                   Desiaty deň rokovania

      17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                    27. septembra 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  17. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Prosím,  páni poslanci  a pani  poslankyne, najskôr  sa

prezentujme.

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov, takže sme schopní uznášať

sa.

 

     Najskôr prosím,  pani poslankyne, páni poslanci, aby sa

prihlásili tí, ktorí hlasujú náhradnými kartami.

 

     Prvá pani poslankyňa Ďurišinová.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem  pekne.  Budem  dnes  hlasovať náhradnou kartou

číslo 6.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán predseda Hofbauer.

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem. Nie je to  náhradná karta, len chcem upozorniť

poslancov výboru  pre hospodárstvo, privatizáciu  a podnika-

nie, že  výjazdové rokovanie 1.  októbra (utorok) v  Mochov-

ciach  sa  odkladá  na  nejaký  iný  termín, ktorý dohodneme

s ohľadom na mimoriadnu schôdzu Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Budem hlasovať náhradnou kartou číslo 4.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     V rokovaní budeme pokračovať  t r i d s i a t y m  d e-

v i a t y m  bodom programu, ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na vydanie  zákona  Národnej  rady Slovenskej republiky

o  rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Návrh  zákona ste  dostali ako  tlač 426  a uznesenie o

výsledku jeho prerokovania v  ústavnoprávnom výbore máte ako

tlač 426a.

 

     Za  skupinu  poslancov  návrh  zákona odôvodní predseda

Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky

pán Peter Brňák. Prosím, pán predseda, aby ste sa ujali slo-

va.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte, aby som v  mene viacerých poslancov predklada-

teľov uviedol v poradí nový návrh zákona o rokovacom poriad-

ku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý  ste všetci do-

stali ako parlamentnú tlač číslo 426. Pri tejto príležitosti

chcem zdôrazniť fakt, že  teraz prerokúvaný návrh zákona nie

je  obsahovo nový  návrh, túto  skutočnosť zdôrazňujeme  ako

predkladatelia v  sprievodnom liste k  tejto tlači a  navyše

táto skutočnosť je výslovne uvedená v druhom záhlaví úvodnej

strany  tlače  426,  kde  sa  píše,  citujem:  "Návrh zákona

vychádza  z prerokovania  pripomienok k  návrhu zákona, tlač

149, vo  výboroch a na schôdzi  Národnej rady Slovenskej re-

publiky."

 

     Hovoriť teraz o dôvodoch, ktoré nás viedli k vypracova-

niu tohto návrhu zákona, by  aj v kontexte už minulého úvod-

ného slova  pána poslanca Sečánskeho bolo  asi nosením dreva

do lesa. Čo považujem za  potrebné zdôrazniť v tejto chvíli,

je fakt,  že konečná podoba tlače  426 je výsledkom širšieho

kvalifikovaného  záujmu, a  nie iba  označených poslancov na

návrhu tohto zákona. Považujem v tejto súvislosti za potreb-

né pripomenúť  iba niektorých, ktorí  sa zúčastnili na  prí-

pravných prácach výraznejším spôsobom. Sú to poslanci Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  Šimko,  Hrušovský, Benčík,

Kunc, poslankyne Rusnáková a Kolláriková a pracovníci Kance-

lárie Národnej rady Slovenskej  republiky Dr. Dzúrik, Kukliš

a Fajták. Ospravedlňujem sa tým, ktorých som mal ešte spome-

núť a neurobil som tak.

 

     Samozrejme, veľa kvalifikovaných pripomienok vzišlo po-

čas  rokovania  výborov  Národnej  rady Slovenskej republiky

a po zasadnutiach politických klubov v parlamente.

 

     V súvislosti s teraz prerokúvaným návrhom zákona si vám

dovolím pripomenúť, že predkladatelia pôvodného návrhu záko-

na o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej republiky,

tlač 149, prípisom zo dňa  27. septembra 1996 oznámili pred-

sedovi  Národnej rady  Slovenskej republiky,  že berú  tento

pôvodný návrh späť. V  tejto súvislosti poukazujem na forma-

lizovaný postup v zmysle ustanovenia § 22 ods. 6 rokovacieho

poriadku.

 

     V mene predkladateľov si dovolím teraz zaujať stanovis-

ko k  návrhom, ktoré odsúhlasil ústavnoprávny  výbor a ktoré

predstavujú pripomienky "spoločnej správy". S uvedenými pri-

pomienkami súhlasíme takisto  ako s niektorými pripomienkami

vlády Slovenskej republiky zo  6. septembra 1996, ktoré máme

všetci v laviciach.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     dovolím si na záver požiadať o vašu podporu predložené-

ho  návrhu zákona  vrátane tých  zmien a  doplnkov, na ktoré

získame širší súhlas, pretože  nie je zámerom predkladateľov

tohto  návrhu zákona,  aby sa  pri hlasovaní  o ňom prejavil

koalično-opozičný efekt.

 

     Myslím si, že ako predkladatelia aj pod gesciou predse-

du parlamentu sme urobili všetko  pre to, aby rozprava k to-

muto návrhu  zákona bola usmernená ratiom  a aby tento návrh

bol schválený hoc aj jednomyseľne.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán  predseda.  Ústavnoprávny  výbor  poveril

svojho člena  pána poslanca Hrušovského,  aby nás informoval

o výsledkoch  prerokovania tohto  návrhu vo  výbore. Prosím,

pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia poslanci,

 

     začnem azda netradične, pretože  nie som spoločný spra-

vodajca všetkých výborov, tak ako býva zvykom pri predklada-

ní spravodajskej  správy, ale som  len spravodajcom ústavno-

právneho výboru.

 

     V novembri 1995 Národná  rada Slovenskej republiky, tak

ako už spomenul kolega poslanec Brňák, prerokúvala návrh ro-

kovacieho poriadku skupiny poslancov pána poslanca Sečánske-

ho, Brňáka a Ftáčnika, tlač  149. Vtedy spoločná správa, kde

bol  spoločným  spravodajcom  pán  poslanec Kunc, obsahovala

spolu 300 pozmeňujúcich návrhov a  v rámci rozpravy na pléne

Národnej rady odzneli ešte ďalšie,  takže spolu bolo k tejto

tlači predložených okolo 350 pozmeňujúcich návrhov. Táto si-

tuácia vzniesla pomerne veľkú  komplikáciu do ďalšieho roko-

vania o návrhu tejto tlače, a preto sa navrhovatelia rozhod-

li  spoločným  úsilím  a  na  základe  súhlasného stanoviska

ústavnoprávneho výboru pokúsiť sa zjednotiť tieto pripomien-

ky, ktoré  boli vtedy vznesené  jednak v rámci  prerokúvania

v ústavnoprávnom výbore, ale aj  na pléne Národnej rady. Vý-

sledkom tohto spoločného úsilia bolo vypracovanie nového ná-

vrhu zákona  Národnej rady o rokovacom  poriadku, ktorý dnes

prerokúvame ako tlač 426.

 

     Na základe tých  skúseností,  ktoré  predchádzali roko-

vaniu  pôvodnej  tlače,  predseda  Národnej  rady  uznesením

z 3.  júna 1996  prikázal prerokovať  tento predložený návrh

zákona iba ústavnoprávnemu výboru.  Pritom však uložil pred-

sedovi výboru, aby bolo  všetkým ostatným členom iných výbo-

rov umožnené zúčastniť sa na rokovaní ústavnoprávneho výboru

a vznášať prípadné  návrhy alebo pozmeňujúce  návrhy k tejto

tlači. Ústavnoprávny výbor  pred záverečným rokovaním, ktoré

sa uskutočnilo 24. júna 1996, mal niekoľko zásadných rokova-

ní k tomuto návrhu zákona a výsledkom tohto prerokúvania bo-

lo nakoniec prijatie  uznesenia ústavnoprávneho výboru číslo

285, ktoré máte všetci rozdané ako tlač 426a.

 

      Ako  spoločný spravodajca  odporúčam -  potom sa budem

vyjadrovať pred hlasovaním  o jednotlivých pozmeňovacích ná-

vrhoch - prijať tieto pripomienky tak, ako sú uvedené v tej-

to tlači  s tým, pán  predseda, že prosím,  aby ste otvorili

rozpravu, a žiadam  všetkých poslancov,  ktorí chcú vystúpiť

s pozmeňujúcimi návrhmi, aby  pre  prehľadnosť a zjednoduše-

nie ďalšieho priebehu rokovania mi odovzdali pozmeňujúce ná-

vrhy písomne.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram  k tomuto  bodu programu  rozpravu. Do rozpravy

som dostal zatiaľ 6 písomných prihlášok. Najskôr, kým vystú-

pi  v rozprave  prvý prihlásený,  hlásim sa ja ako prvý, ale

najprv s faktickou poznámkou.

     Prosím, aby ste nevykrikovali, pán poslanec.

 

     Najskôr sa  s faktickou  poznámkou  hlási pán  poslanec

Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     v mene  predkladateľov sa pán  predseda ústavnoprávneho

výboru odvolával na § 22  ods. 6 rokovacieho poriadku s tým,

že pôvodný  návrh berie späť. Dovolím  si upozorniť, že môže

tak urobiť, že navrhovatelia berú späť...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  máme pripravené uznesenie k  tomu, že sa

zoberie späť.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Ja o  tomto uznesení o  zobraní návrhu späť  neviem. Ak

bolo také  uznesenie Národnej rady, že  súhlasí, beriem svoj

procedurálny návrh  späť. Ak nie,  prosím, aby sa  hlasovalo

o tom, že  Národná rada súhlasí  so vzatím pôvodného  návrhu

späť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Hlásil som sa do rozpravy prvý s tým, že navr-

hujem, aby sme najskôr prijali  uznesenie o tom, že poslanci

zobrali  späť tento  návrh, a potom by  som vystúpil s dvoma

pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

 

     Budeme hlasovať o tomto  uznesení na začiatku, alebo po

skončení rozpravy?  (Hlasy z pléna.) Tak  budeme hlasovať na

začiatku. Dovoľte, aby som vám to uznesenie prečítal.

 

     Uznesenie z 27. septembra 1996 k návrhu skupiny poslan-

cov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  o rokovacom poriadku

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 22 ods. 6 zá-

kona Slovenskej národnej rady  číslo 44/1989 Zb. o rokovacom

poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpi-

sov  súhlasí, že  poslanec Peter  Brňák z  poverenia skupiny

poslancov predkladateľov návrhu zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky vzal späť uvedený návrh zákona, tlač 149.

 

     Budeme  hlasovať o  znení  tohto  uznesenia. Sú  tam aj

všetky tri podpisy. To je  len z hľadiska procesného, ničoho

iného sa to netýka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

     Môžeme pokračovať ďalej v rozprave.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi predniesť dva  pozmeňujúce návrhy. Jeden môj

pozmeňujúci návrh znie, aby sme prijali nové znenie § 32 ná-

vrhu  rokovacieho  poriadku.  Týka  sa zabezpečenia poriadku

v rokovacej sále. § 32 by znel:

 

     "(1) Ak sa rečník odchýli od prerokúvanej veci, predse-

dajúci ho vyzve, aby hovoril  k veci. Po opakovanej výzve mu

môže odobrať  slovo. Ak rečník prekročil  rečnícky čas podľa

§ 30, predsedajúci ho na to  upozorní, a ak okamžite neskon-

čí, odoberie mu slovo.

 

     (2) Poslanca,  ktorý neposlúchne  výzvu, ktorou mu bolo

odobraté  slovo, alebo  ktorý svojimi  prejavmi alebo  činmi

v rokovacej miestnosti prekročil  hranice slušnosti, predse-

dajúci vyzve  zachovať poriadok. Ak výzva  na zachovanie po-

riadku nevedie  u poslanca k náprave,  predsedajúci mu uloží

poriadkovú pokutu až do výšky 5  000 Sk. A ak ani toto opat-

renie nevedie k náprave,  môže predsedajúci vykázať poslanca

až do skončenia rokovania v tom istom dni z rokovacej miest-

nosti.

 

     (3) Do rokovacej sály je  zakázané vnášať zbrane a pre-

nosné telekomunikačné prostriedky.  Voči osobe, ktorá poruší

tento zákaz, postupuje predsedajúci podľa odseku 2.

 

     (4) Vykázanie  z rokovacej sály  podľa odseku 2  a 3 sa

považuje za neospravedlnenú neúčasť na rokovacom dni schôdze

Národnej rady.

 

     (5) Proti opatreniam predsedajúceho vykonaným podľa od-

sekov 1, 2  a 3 môže poslanec, ktorého  sa opatrenia týkajú,

podať námietku hneď po ich  uložení. O námietke rozhodne Ná-

rodná rada bez rozpravy."

 

     Pod čiarou  tam bude odvolanie  na § 2  zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky číslo 246/1993 Z.  z. o zbraniach

a strelive v znení neskorších predpisov.

 

     Môj druhý  doplňujúci návrh je k  § 35, ktorý navrhujem

doplniť o  nový odsek 6,  ktorý znie: "Ak  sa ujme slova  po

skončení rozpravy  a pred hlasovaním  člen vlády, otvára  sa

tým rozprava znovu." Je  to zo starého rokovacieho poriadku,

v novom sme  na to zabudli.  Myslím si, že  je potrebné, aby

sme toto zachovali.

 

     To sú moje dva pozmeňujúce návrhy v rámci rozpravy.

 

     Ako prvý  sa prihlásil do  rozpravy pán poslanec  Anton

Poliak.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani kolegyne,

     vážení páni kolegovia,

 

     tak ako  v úvodnej správe  predkladateľ povedal, aj  ja

som rád, že táto právna  norma prichádza do nášho parlamentu

s tým zámerom a úmyslom, aby  skutočne slúžila pre nás všet-

kých, aby to boli záväzné pravidlá správania sa pre všetkých

poslancov  Národnej rady  Slovenskej republiky.  Aby som bol

racionálny, prejdem hneď k  pozmeňujúcim a doplňujúcim návr-

hom, ktoré som si pripravil.

 

     Po prvé -  v § 39 ods. 3 za  slová "ktorí sa hlasovania

zdržali" navrhujem vložiť slová  "a ktorí nehlasovali". Ďal-

šie slová  "prípadne počet neplatných  hlasov" navrhujem vy-

pustiť. Ide o verejné hlasovanie a  myslím si, že tak ako to

aj na našej tabuli stále  zasvieti, mali by sme zohľadniť aj

tých,  ktorí nehlasovali.  A pri  verejnom hlasovaní, myslím

si, že neexistuje neplatný hlas. Taktiež  v § 39 ods. 10 pri

tajnom hlasovaní za slová  "ktorí sa zdržali hlasovania" na-

vrhujem vložiť slová  "ktorí neodovzdali hlasovacie lístky".

Pokračovať ďalej, ako je to  uvedené v návrhu. Myslím si, že

pri tajnom hlasovaní vznikne situácia, keď poslanec preberie

hlasovací lístok alebo neodovzdá ho, a v tomto návrhu takýto

prvok nie  je zachytený. Preto  si myslím, že  je správne aj

pri vyhlasovaní výsledkov tajných volieb, aj pri správe ove-

rovateľa, aby sa aj táto časť, táto skupina do správy dosta-

la. Detto navrhujem  aj v § 39 ods. 11,  kde sa hovorí o vy-

hlásení výsledkov volieb.

 

     Ďalší môj pozmeňujúci návrh je k § 45  ods. 4, kde (ako

viete) sme pri konštituovaní výboru  pre európsku integráciu

zvolili za  predsedu tohto výboru  podpredsedu Národnej rady

pána Augustína  Mariána Húsku a v  návrhu zákona o rokovacom

poriadku je v § 45  ods. 4 napísané "predseda a podpredsedo-

via Národnej rady nemôžu  byť členmi výborov". Preto navrhu-

jem, keďže sme už spravili, ako sme spravili, aby sme z toh-

to odseku 4 vypustili slovo "podpredsedovia". Tento odsek by

znel: "Predseda Národnej rady nemôže byť členom výboru."

 

     Ďalší môj  pozmeňujúci návrh sa  týka § 53  ods. 1, kde

navrhujem, aby tento odsek  znel: "Prezident republiky, čle-

novia  vlády,  generálny  prokurátor  a predseda Najvyššieho

kontrolného  úradu majú  právo zúčastňovať  sa na  verejných

schôdzach výboru. Udelí sa im  slovo, kedykoľvek o to požia-

dajú." Teda  navrhujem vypustiť spojku  "aj" a za  predložku

"na" vložiť  slovo "verejný". Odôvodňujem  to tým, že  je to

v kontradikcii s § 50 ods. 4, kde sa hovorí: "Na neverejných

schôdzach výboru môžu byť  prítomní jeho členovia, prezident

republiky, členovia  vlády a so súhlasom  výboru aj iné oso-

by."  To znamená,  že by  to bolo  v kontradikcii a predseda

Najvyššieho kontrolného  úradu, ako aj  generálny prokurátor

by  sa v  tom prípade  mohol zúčastňovať  aj na  neverejných

schôdzach.

 

     Ďalší môj doplňujúci návrh smeruje do § 57 ods. 1 písm.

g),  kde navrhujem  vypustiť odkaz  43 na  článok 61  ods. 4

Ústavy Slovenskej republiky, ktorý  sa týka Najvyššieho kon-

trolného úradu, predsedu a  podpredsedov. Tento odkaz nie je

v súlade  s ústavou  a  s  ostatnými zákonmi,  pretože nejde

o stratu mandátu, vzdanie sa mandátu alebo jeho zániku. Čiže

ten odkaz  na článok 61  ods. 4, ktorý  sa týka funkcionárov

Najvyššieho kontrolného úradu, je  nesprávny, preto ho navr-

hujem vypustiť.

 

     Ďalej v  tomto paragrafe navrhujem,  aby v odseku  1 za

písmeno h)  bolo zaradené písmeno ch),  ktoré by malo znieť:

"posudzuje  dôvody neúčasti  poslancov na  rokovacích dňoch,

schôdzí výborov  Národnej rady a schôdzí  Národnej rady Slo-

venskej republiky a dáva  k nim stanovisko predsedovi Národ-

nej rady Slovenskej republiky". Keďže to súvisí s posudzova-

ním mandátového a imunitného výboru,  ktoré sa rieši v iných

paragrafoch, myslím si, že  aj zo základných povinností man-

dátového a imunitného výboru táto skutočnosť jednoducho pat-

rí.

 

     Ďalší môj pozmeňujúci návrh sa  týka § 121, kde v časti

vety za  bodkočiarkou "ak ide o  zdravotné dôvody" navrhujem

slovko "sudcu" vynechať,  pokračovať "alebo dosiahnutie veku

65 rokov78)" - odkaz 78  znamená na Ústavu Slovenskej repub-

liky -  "Národná rada môže sudcu  odvolať". Navrhujem takéto

znenie. Ďalej sa pokračuje tak, ako je to uvedené v návrhu.

 

     Posledný môj pozmeňujúci návrh sa týka § 138, kde v od-

seku 1  "Mandátový a imunitný výbor  v disciplinárnom konaní

zisťuje všetky skutočnosti, na základe ktorých sa vedie pro-

ti poslancovi disciplinárne konanie."  Nie ako je to uvedené

v návrhu "na  ktoré  sa vedie", to  je jazyková  chyba. Teda

"na základe ktorých sa  vedie proti poslancovi disciplinárne

konanie".

 

       To  je, vážené  kolegyne, kolegovia,  z mojej  strany

všetko,  čo sa  týka pozmeňujúcich  a doplňujúcich  návrhov.

Myslím  si, že  som ich  spracoval tak,  aby boli  nápomocné

a aby  dotvorili celkový  kvalitný návrh  zákona o rokovacom

poriadku.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja pánu poslancovi  Poliakovi. Ďalej je  do

rozpravy prihlásený pán poslanec Kvarda. S faktickou poznám-

kou ešte pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Ďakujem.

 

     Pán predseda, pozmeňujúci návrh k § 32 v odseku 3, kto-

rý  si navrhol,  chápem tak,  že do  rokovacej sály  nemožno

vziať so sebou ani vypnutý mobilný telefón.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vzhľadom na to, že  mobilné telefóny sú veľmi rozšírené

a zrejme budú a budú veľmi cenným pomocníkom aj pre všetkých

poslancov, by podľa môjho názoru  nebolo správne, aby si po-

slanec napríklad v taške  neuložil svoj mobilný telefón, sa-

mozrejme, vypnutý.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, keď vám  dám prečítať vyjadrenia a správu

z firmy PHILIPS, uznáte, že môj  návrh je správny. Môžeme sa

dohodnúť, že urobíme niekde skrinky, kde si to poslanec pred

príchodom odloží.

 

     Ešte pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Pán predseda, chcel by som doplniť váš návrh, ktorý ste

dali na obmedzenie nosenia zbraní a mobilných telefónov, eš-

te i o výbušniny a paralyzujúce prístroje a látky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je to ako doplňujúci návrh?

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kvarda.

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený parlament,

 

     teória štátu a práva v súčasnom modernom ponímaní chápe

horizontálnu deľbu moci tak, že je založená na dvoch princí-

poch, a  to na princípe  nezávislosti zákonodarnej, výkonnej

a súdnej  moci a  na princípe  kontrolných bŕzd  a protiváh.

Tieto známe zásady v tejto chvíli pripomínam len preto, lebo

tento parlament je pripravený prijať veľmi dôležitý a závaž-

ný zákon, menovite zákon  o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     V prvom momente sa môže zdať, že to, čo som teraz pove-

dal, nemá nič spoločné s  uvedenými princípmi. Ale nie je to

tak, lebo  od kvality tejto  právnej úpravy vo  veľkej miere

závisí skutočná  možnosť realizácie týchto  zásad. Ide totiž

o to,  či Národná  rada Slovenskej  republiky bude  fungovať

tak, ako  to požadujú princípy demokracie  a právneho štátu,

alebo  parlament naďalej  ostane v  polohe politickej hračky

v rukách vládnej koalície.

 

     Je namieste pripomenúť aj skutočnosť, že v tomto parla-

mente  sme často  boli svedkami  toho, že  vládni činitelia,

ktorí v mene výkonnej  moci predkladajú návrhy zákonov alebo

ich novely, resp. ich  stranícki posluhovači, ktorí tieto vo

väčšine prípadov bez výhrad schvaľovali, chápu právny poria-

dok len ako prostriedok  na dosiahnutie určitého politického

účelu, ktorý sa hodí len úzkemu okruhu osôb a nie spoločnos-

ti ako celku.

 

     V  skutočnosti by  mal právny  poriadok odrážať potreby

spoločnosti, mal by pozostávať  z dobrých zákonov. Totiž nie

je zákon ako zákon. Dobrý  zákon sa vyznačuje hlavne tým, že

je spravodlivý. Mnohé zákony schválené v tomto parlamente sa

tým nevyznačujú. Tí, ktorí hlasujú za ich prijatie, si podľa

všetkého zrejme myslia, že aj  tú najväčšiu hrôzu možno zle-

galizovať, ak sa o nej prijme zákon.

 

     Pokiaľ ide o tento návrh zákona, som presvedčený o tom,

že by mal byť skutočne  dobrý, aby sa tento zákonodarný zbor

konečne  stal  demokratickým  parlamentom  v modernom zmysle

slova, teda aby  sa stal miestom, kde sa  bude hľadať dobro-

voľný všeobecný  súhlas aj v  tých najzložitejších spoločen-

ských otázkach. Treba si uvedomiť, že bez hľadania spoločen-

ského konsenzu sa budú hromadiť právne normy, ktoré síce bo-

li a budú uzákonené parlamentnou väčšinou, ale bez vôle opo-

zičných politických síl zastúpených v Národnej rade.

 

     Špecifikum tohto  zákona je, že by  práve tento mal za-

bezpečiť  fungovanie parlamentu  podľa demokratických zásad.

Z toto  však vychádza  záver, že  si vládna  koalícia nemôže

privlastniť  parlament,  nemôže   rozhodovať  výlučne  podľa

vlastných  predstáv, absolútne  ignorujúc každú  pripomienku

alebo požiadavku opozície. Opozícia sa totiž tiež dostala do

parlamentu na  základe vôle občanov tohto  štátu, a preto do

parlamentu patrí, či  sa to niekomu páči, alebo  nie. A malo

by sa  to páčiť, resp. akceptovať,  veď aj podľa ustanovenia

§ 1 zákona číslo 45/1989  Zb. o poslancoch Slovenskej národ-

nej  rady, citujem:  "Poslanci dbajú,  aby všetkou činnosťou

boli hodní dôvery svojich voličov. Pri výkone svojej funkcie

sa riadia celospoločenskými  záujmami. Pôsobia na zlaďovanie

celospoločenských záujmov, miestnych  a individuálnych záuj-

mov."

 

     O týchto veciach hovorím preto, lebo niektoré ustanove-

nia samotného návrhu skupiny  poslancov o rokovacom poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky majú slúžiť  opäť len na

to, aby sa zabezpečila  priechodnosť vládnych návrhov v par-

lamente, aby ešte viac boli oslabené pozície opozície. Navy-

še  sa  tým  narúša  aj  spomínaný  princíp kontrolných bŕzd

a protiváh. Spomínanému politickému účelu slúži aj ustanove-

nie  § 24 ods. 4 a 5  návrhu zákona. V zmysle odseku 1 § 24,

citujem: "Národná rada na  začiatku každej schôdze prerokuje

návrh  programu  schôdze  navrhnutý  predsedom Národnej rady

a o jeho schválení rozhoduje hlasovaním." Človek by si mohol

myslieť, že  je všetko v  poriadku, ale nie  je to tak.  Veď

v zmysle  odseku 4  citovaného ustanovenia  hneď sa povoľuje

výnimka, keď  sa tu  ustanovuje,  že, citujem: "Národná rada

môže na návrh poslanca aj počas schôdze Národnej rady hlaso-

vaním  bez rozpravy  presunúť body  programov  schôdze alebo

zlúčiť rozpravu o dvoch alebo viacerých bodoch programu."

     Komu to má slúžiť? Odpoveď je jasná, rovnako ako v prí-

pade odseku 5 § 24, v zmysle ktorého,  citujem: "Národná ra-

da môže  na návrh aspoň  troch poslaneckých klubov  aj počas

schôdze Národnej  rady hlasovaním bez  rozpravy zaradiť nový

bod programu alebo vypustiť schválený bod programu."

 

     Účelovosť  ustanovenia § 52 ods.  4 je tiež zrejmá, veď

na schválenie uznesenia výboru namiesto doterajšieho súhlasu

všetkých členov výboru  má  stačiť súhlas väčšiny prítomných

členov výboru.  Aj keď je  jasné, čo sa  tým chce dosiahnuť,

nestačím  sa čudovať,  keď v  dôvodovej správe,  ktorá to má

riešiť,  čítam  nasledujúce,  citujem:  "Novinkou  je, že na

uznesenie výboru treba  nadpolovičnú väčšinu prítomných čle-

nov výboru. Odstránia sa tým  problémy spojené s tým, že vý-

bory často neprijali uznesenia,  lebo zaň nehlasovala nadpo-

lovičná väčšina  všetkých členov výboru."  No a riešenie  je

skutočne delikátne. Dámy a páni, ani naďalej sa nemusíte na-

máhať a riadne sa zúčastňovať na práci výboru. Zopár obetav-

cov všetko  hladko vyrieši aj  za vás, veď  dôvody prípadnej

neúčasti  podľa §  63 návrhu  zákona aj  tak budú posudzovať

predsedovia výborov, ktorí sú výlučne z radov vládnej koalí-

cie.

 

     Účelovosť vidím aj v ustanovení §  66 ods. 3 a 5. Podľa

odseku 3 § 66 poslanecké grémium sa má  kreovať tak, že, ci-

tujem: "Počet členov grémia sa  určí tak, že počet poslancov

každého klubu  sa vydelí pätnástimi a  výsledok sa zaokrúhli

na celé číslo podľa  štatistických zásad." Keďže podľa usta-

novenia § 64 ods. 5  návrhu zákona na utvorenie poslaneckého

klubu treba najmenej osem  poslancov, uvedený spôsob kreova-

nia matematicky  znamená, že poslanecký  klub bude mať  osem

členov, po delení tohto počtu  vyjde 0,53, čo po zaokrúhlení

znamená  zastúpenie v  poslaneckom grémiu  jedným členom. Ak

iný poslanecký klub tvorí dvojnásobok, teda 16 poslancov, po

delení pätnástimi vyjde 1,06,  čo po zaokrúhlení znamená za-

stúpenie v poslaneckom grémiu opäť len jedným členom.

 

     Nemôžem  si pomôcť,  ale mne  sa nevidí  to, že uvedený

spôsob tvorenia  poslaneckého grémia by  bolo riešenie podľa

zásad pomerného zastúpenia. Navyše v zmysle odseku 5 § 66 na

poslaneckom grémiu  sa môžu zúčastniť  aj podpredsedovia Ná-

rodnej rady, ktorí sú zrejme z  tých, ktorí majú aj tak naj-

početnejšie zastúpenie. Opäť sa teda posilnia tí najsilnejší.

 

     Zaujímavé riešenie obsahuje aj ustanovenie § 73, keď sa

v odseku 2 navrhuje, aby vo všeobecnej rozprave nebolo možné

predkladať návrhy  na zmenu a  doplnenie práve prerokúvaného

návrhu zákona. V dôvodovej správe  sa k tomu uvádza, že toto

prvé čítanie sa  navrhuje riešiť tak, ako sa  rokuje v iných

parlamentoch. Neviem, ktoré iné parlamenty mali predkladate-

lia na mysli, ale napríklad v maďarskom parlamente sa postu-

puje podľa opačnej filozofie. Navyše podľa všeobecných usta-

novení  o rozprave  - ide  o §  29 odsek  1 -  poslanec môže

v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo dopl-

ňujúce návrhy,  ktoré musia byť vyhotovené  písomne a riadne

sformulované, teda je tu aj akýsi rozpor. V ustanovení odse-

kov 3 a 4 § 73  vidím dobrý prostriedok na to, aby parlament

neprerokoval napríklad  návrh zákona či jeho  novelu od opo-

zičného poslanca, resp. poslancov opozičných strán.

 

     Politickú  účelovosť vidím  aj v  tom, že  na podávanie

pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu zákona v zmys-

le ustanovenia §  82 ods. 2 je potrebný  súhlas aspoň 15 po-

slancov.  Teda ak  poslanecký klub  bude mať  len 8  členov,

na podanie  pozmeňujúceho návrhu bude  nevyhnutné získať sú-

hlas aj ďalšieho poslaneckého klubu.

 

     Rovnaký  problém vidím  aj v  prípade predloženia iného

návrhu ako na opravu  legislatívno-technických chýb pri tre-

ťom čítaní, keď  sa požaduje súhlas už nie od  15, ale od 30

poslancov. Opäť tu vidím rozpor ustanovenia § 29 ods. 1 toh-

to návrhu zákona, v zmysle ktorého poslanec, teda aj jediný,

môže v rozprave podať  k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo

doplňujúce návrhy.  Pritom nejde len o  vnútorný rozpor, ale

aj o rozpor medzi ustanoveniami § 73  ods. 2 až 4, § 82 ods.

2 a ustanovenia § 12 písm. a)  a d) zákona číslo 45/1989 Zb.

o poslancoch Slovenskej  národnej rady, v  zmysle ktorých sú

poslanci oprávnení podávať najmä návrhy vo všetkých veciach,

ktoré patria do pôsobnosti  Slovenskej národnej rady, ako aj

predkladať  Slovenskej národnej  rade a  jej orgánom návrhy,

podnety  a pripomienky  k predloženým  návrhom zákonov, teda

bez obmedzenia.

 

     Aj  keď  v  tomto  zákone  sa  používa výraz "poslanec"

v množnom čísle a na základe  článku 74 odseku 2 Ústavy Slo-

venskej republiky  mám ten názor, že  v citovaných ustanove-

niach návrhu zákona o rokovacom  poriadku ide opäť o účelové

a neodôvodnené obmedzenie výkonu  mandátu poslanca, ktorý ho

v zmysle uvedeného článku  Ústavy Slovenskej republiky vyko-

náva osobne.

 

     Keďže chápem, že ťažisko práce  má byť vo výboroch, sú-

hlasím s tým, aby sa kládli  rozumné medze tomu, že pri dru-

hom a treťom čítaní sa  už nebudú donekonečna objavovať nové

pozmeňujúce  návrhy.  Hovorím   však  o  rozumných  medziach

a o tých, ktoré nebude možné zneužiť.

 

     Žiaľ, už ma ani neprekvapuje, že aj v predloženom návr-

hu  zákona je  zakódovaný špecifický  problém, ktorý nemôžem

ani nechcem  nechať stranou. Ide  o právo poslanca  používať

v parlamente svoj materinský jazyk. V súčasnosti ešte platný

rokovací  poriadok  problematiku  rokovacieho  jazyka  rieši

v § 18 tak, že, citujem: "Poslanec má právo hovoriť v jazyku

svojej národnosti. Ak nehovorí v slovenskom alebo českom ja-

zyku, jeho reč sa prekladá do slovenského jazyka." Poslanca-

mi navrhovaná pôvodná verzia  tento problém rieši alebo rie-

šila v § 20 takto,  citujem: "Rokovacím jazykom na schôdzach

je slovenský jazyk. Poslanci  patriaci k národnostným menši-

nám alebo  etnickým skupinám môžu hovoriť  vo svojom jazyku.

Kancelária zabezpečí na ich náklady tlmočenie ich vystúpenia

do slovenského jazyka."

 

     Tu vidno, aký posun nastal v tejto oblasti, keď ústavou

zaručené právo sa  mení na peňažitý trest v  prípade, ak po-

slanec inej národnosti vystúpi v parlamente a prehovorí svo-

jím materinským jazykom. Návrh zákona, ktorý máme teraz pred

sebou (tlač  426), však ide  ešte ďalej a  používanie jazyka

národností a etnických skupín úplne  vylučuje. V § 31 sa to-

tiž  uvádza,  citujem:  "Rokovacím  jazykom  na schôdzach je

štátny jazyk.  Ak vystúpi na schôdzi  cudzinec, Národná rada

zabezpečí tlmočníka." Takéto absolútne vykázanie menšinových

jazykov z parlamentu považujem  priamo za politickú brutali-

tu. V dôvodovej správe k tomuto riešeniu sa uvádza, citujem:

"Úprava z hľadiska rokovacieho jazyka je v súlade s prijatým

zákonom  o štátnom  jazyku, nie   je jasné,  či je  v súlade

s pripravovaným zákonom o používaní jazykov menšín."

 

     Túto argumentáciu  však nemôžem prijať  hlavne a predo-

všetkým preto,  lebo som hlboko presvedčený o tom,  že zákon

o štátnom jazyku nie je v súlade s Ústavou Slovenskej repub-

liky. Rozpory vo veci zákona o používaní menšinových jazykov

však plne chápem, veď vládna  legislatíva ani nemá vo svojom

pláne jeho prípravu.  K tomu, že zákon o  štátnom jazyku nie

je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, dovoľte mi cito-

vať z návrhu na začatie  konania pred Ústavným súdom Sloven-

skej republiky v tejto veci.

 

     V prvom bode sa namieta nesúlad  ustanovenia § 1 ods. 2

zákona o štátnom  jazyku s článkom  11 ods.  1 a  článkom 12

Ústavy Slovenskej  republiky. Toto ustanovenie  zákona znie,

citujem:  "Štátny jazyk  má prednosť  pred ostatnými jazykmi

používanými na území Slovenskej  republiky." Podľa článku 11

Ústavy  Slovenskej republiky,  citujem: "Medzinárodné zmluvy

o ľudských právach  a základných slobodách,  ktoré Slovenská

republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom,  majú  prednosť  pred  jej  zákonmi, ak zabezpečujú

väčší rozsah základných práv a slobôd."

 

     V tejto súvislosti sa  uvádzajú viaceré články Medziná-

rodného paktu o občianskych a politických právach. Slovenská

republika  do tohto  paktu sukcedovala  od 1.  januára 1993,

a preto je  pre ňu záväzný.  Podľa článku 12  odsek 1 Ústavy

Slovenskej  republiky, citujem:  "Ľudia sú  slobodní a rovní

v dôstojnosti a v právach. Základné práva a slobody sú neod-

ňateľné, nescudziteľné a nepremlčateľné." Podľa odseku 2 ci-

tovaného článku, citujem: "Základné práva a slobody sa zaru-

čujú  na území  Slovenskej republiky  všetkým bez  ohľadu na

pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, po-

litické  či  iné  zmýšľanie,  národný  alebo sociálny pôvod,

príslušnosť  k národnosti  alebo etnickej  skupine, majetok,

rod alebo  iné postavenie. Nikoho  nemožno z týchto  dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať."

 

     Z týchto dôvodov považujem  za dôležité, aby právo men-

šín na používanie svojho  materinského jazyka sa ďalej neob-

medzovalo  aj navrhovanou  zákonnou úpravou.  Pritom zámerne

používam pojem zákonná, a nie právna úprava, veď (ako som už

na začiatku uviedol) zákon  nespĺňa podmienky právnej úpravy

práva,  veď  tieto  sa  vyznačujú  spravodlivosťou. Z týchto

dôvodov  vám  v  mene  klubov  Maďarskej koalície predkladám

tieto pozmeňujúce návrhy:

 

     1.  V  §  24  ods.  5  sa  slovo "troch" nahradí slovom

"dvoch" a  vypúšťajú sa slová "alebo  vypustiť schválený bod

programu".

 

     2. V § 31 medzi prvú a druhú vetu sa vkladá veta, ktorá

znie:  "Poslanci patriaci  k národnostným  menšinám môžu ho-

voriť vo  svojom jazyku. Kancelária  zabezpečí tlmočenie ich

vystúpenia do slovenského jazyka."

 

     3. V § 52 ods.  4 sa slovo "prítomných" nahrádza slovom

"všetkých".

 

     4. V §  66 ods. 3 znie: "Poslanecké  grémium má 10 čle-

nov,  ktoré  sa  skladá  z  členov delegovaných poslaneckými

klubmi na základe pomerného zastúpenia."

 

     5. V § 66 sa odsek 5 vypúšťa.

 

     6. V § 73 ods. 3 sa vypúšťa písmeno b).

 

     7. V § 82 ods. 2 sa číslica "15" nahrádza číslicou "8".

 

     8. V § 85 ods. 3 sa číslica "30" nahrádza číslicou "15".

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec Kvarda. Faktická  poznámka - pán

poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

 

     Pán kolega, chcel by som vám k vášmu vystúpeniu povedať

asi toto. Som veľmi rád, že som sa dozvedel, že nie je zákon

ako zákon,  ako ste to  citovali, ale vedel  by som vyvrátiť

všetky vaše návrhy, ktoré ste tu povedali. Ale aspoň k dvom.

 

     Hovorili ste o tom, že vo výboroch by malo byť hlasova-

nie  väčšiny zo  všetkých poslancov.  Pokiaľ si  pamätám, aj

v česko-slovenskom parlamente, kde som bol a o ktorom sa ne-

dalo hovoriť, že by  bol býval nedemokratický, bolo hlasova-

nie väčšiny z prítomných  poslancov. Možno hovoriť o propor-

cionálnom zastúpení vo výboroch, ale  tam bolo presne to is-

té. Platila väčšina z prítomných poslancov. To je prvá vec.

 

     Druhá vec - čo sa týka používania materčiny alebo mate-

rinského jazyka národností žijúcich  na Slovensku, tak to je

takto: Štát vám platí z daní daňových poplatníkov školu, kde

od  1. až  po 9.  ročník sa  máte naučiť  po slovensky. Čiže

môžete v  parlamente vystupovať po  slovensky, a keď  chcete

prekladateľa, tak by som vám k tomu dal aj DPH. Netýka sa to

cudzinca, lebo  cudzinec sa nemal možnosť  naučiť po sloven-

sky, preto netreba, aby  mu Národná rada platila prekladate-

ľa. Vám  to treba, a treba,  aby ste to zaplatili,  ešte vám

hovorím veľmi spravodlivo, lebo do  9. ročníka sa každý žiak

v tomto štáte  má možnosť naučiť  jazyk štátotvorného národa

v tomto štáte, a to je slovenský jazyk. Preto treba, aby ste

platili, a preto netreba, aby cudzinci platili.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Myslím,  že je  bezpredmetné polemizovať  s celou hŕbou

výrokov,  ktoré teraz  odzneli, pretože  prakticky ani jeden

z nich nebol pravdivý. Ale pozastavil  by som sa pri niekto-

rých, ktoré sú vyslovene pejoratívneho charakteru.

 

     Pán poslanec, ak  označujete poslancov vládnej koalície

za posluhovačov,  tak si to  vyprosujem. My sme  tu poslanci

demokraticky a slobodne zvolení, či sme koaliční, alebo opo-

ziční. Všetci sme tu zvolení rovnako. To by ste potom vy se-

ba deklarovali za posluhovačov strán, ktoré voľby nevyhrali?

Veď to  je nezmysel. Ale to  je váš názor, neberiem  vám ho,

ale je úplne nesprávny.

 

     Ďalej ste uviedli, že tento rokovací poriadok aj súčas-

ný stav zakladá ignoráciu  požiadaviek opozície. Na osvieže-

nie pamäti - iba včera sme prerokúvali  návrh zákona o vyso-

kých školách, kde bolo 100 pozmeňujúcich návrhov a z toho sa

prijalo  50. Väčšinu  z nich  predložili poslanci opozičných

strán. Takže hneď zo včerajška máme presne opačný príklad.

 

     Chodiť do  výborov  nie je trest.  To je psia povinnosť

poslanca, pretože  nato je zvolený,  aby do výborov  chodil.

A nie je to  bič na opozičných poslancov, ale  je to potreba

pre všetkých poslancov  všetkých strán a hnutí, pretože, bo-

hužiaľ, v tomto smere, či je to opozícia, alebo koalícia, na

rokovaní výborov sa zúčastňujú  oba tieto tábory zhruba rov-

nako disciplinovane, ak nechcem  použiť slová zhruba rovnako

nedisciplinovane.

 

     A používanie materinského jazyka - keď ste uvádzali ako

pravzor maďarský  parlament, tak vám  ho spresním. Bola  tam

jediná poslankyňa slovenskej národnosti, a keď sa jediný raz

pokúsila v tomto parlamente prehovoriť po slovensky, tak jej

vystúpenie  zabezpečené  ústavou  bolo  sprevádzané  rehotom

všetkých ostatných poslancov maďarskej národnosti, takže nik

jej nerozumel, čo hovorí, lebo  ju jednoducho ani nebolo po-

čuť. To sme  si od nej ako  Zahraničný  výbor Slovenskej ná-

rodnej rady  v roku 1992 osobne  vypočuli. Takže váš príklad

s maďarským parlamentom ako  s pravzorom všetkých demokracií

a slobôd národností nebol šťastným príkladom.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Prepáčte, pán  Hofbauer. Napríklad pani  Jakabová viac-

krát vystúpila v maďarskom parlamente po slovensky, vystúpi-

li tam aj po nemecky.  Možno tam boli nevhodné poznámky, aké

sú hocikedy aj  v našom parlamente. Ale dovoľte  mi, aby som

vám urobil taký stručný historický prehľad.

 

     Napríklad v Uhorskom sneme  vystúpili po slovensky bis-

kup Moyzes alebo poslanec Ferdo  Juriga. Neplatili za to tl-

močníka a  neboli také nevhodné  poznámky, aké hovoril  pred

chvíľou  poslanec Moric.  V česko-slovenskom  štáte v ústave

bolo zabezpečené právo používať  materinský jazyk. A ešte by

som  vám chcel  citovať rokovací  poriadok Slovenského snemu

§ 48  ods. 2:  "Poslanci rokujú  po slovensky,  ale poslanci

prihlásení k inej domácej  národnej skupine môžu rokovať re-

čou svojej národnosti." Takže  ani v Slovenskom štáte neboli

také represívne zákony, čo práve teraz chcete odsúhlasiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec, rakúsko-uhorský štát a Slovenský

štát a občania  jedného štátu a druhého -  to je trošku roz-

diel, aspoň si myslím. To je po prvé.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Prepáčte, rakúsko-uhorský štát nikdy neexistoval.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A po druhé - ale myslím si, že netreba o tomto hovoriť.

 

     Prosím, pán poslanec Poliak - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Myslím, že tu nejde o žiadnu ignoráciu poslancov opozí-

cie. Chcem len pripomenúť, že v tomto návrhu rokovacieho po-

riadku už výbory, akými sú mandátový a imunitný výbor, výbor

pre nezlučiteľnosť funkcií sa budú kreovať na základe pomer-

ného  zastúpenia  jednotlivých  politických  strán, ktoré sú

v parlamente. Čiže skutočne nevidím  dôvod, aby sa tu opero-

valo  takýmito slovami,  že ide  o ignoráciu.  Nemôžem s tým

súhlasiť.

 

     Taktiež  v §  52 ods.  4, ktorý  tu spomínal pán kolega

Kvarda, veď  je to len  hádam v záujme  toho, aby sa  ľahšie

prijali platné uznesenia vo výboroch, lebo mnohokrát sa stá-

va, že pre nedostatok poslancov sa neprijme platné uznesenie

vo  výbore. Takže  to je  zmysel, ale  nie preto,  aby ľudia

nechodili do  výborov. Práve preto, aby  ľudia chodili, teda

aby poslanci Národnej rady chodili do výborov, sa prijali aj

opatrenia postihu. Pri neúčasti vo dvoch výboroch alebo plé-

nach -  polovica funkčných príplatkov  základného platu, pri

štyroch - celý základný plat, funkčný príplatok. Takže si to

skutočne bude  musieť každý jeden zvážiť,  či bude chodiť do

výborov aj na  pléna, alebo nie. Takže nemôžem  s tým súhla-

siť, pán poslanec.

 

     A ešte by bolo treba  doplniť odsek 5 tohto návrhu, kde

sa hovorí, že keď tretina  poslancov nesúhlasí, uvedie sa to

v zápise a vec sa neodloží ad  acta, ale sa bude riešiť ešte

v budúcnosti.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Kolesárová.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem  pekne  za  slovo.  Chcela  by  som sa vyjadriť

k dvom veciam.

 

     Po prvé by som chcela povedať občanovi maďarskej národ-

nosti, svojmu kolegovi poslancovi, že návrh zákona spracova-

li  nielen poslanci  koalície, ale  je tam  podpísaný aj pán

poslanec Ftáčnik a predpokladám, že  on by sa nepodpísal pod

niečo také, s čím by ako opozičný poslanec nesúhlasil.

 

     Po druhé  by som chcela  pánu  Kötelesovi  povedať,  že

osobne sa  poznám s pani  poslankyňou Jakabovou a  pri našom

poslednom stretnutí vo  Vzdelávacom stredisku Ľudovíta Štúra

v Bánku  v Maďarskej  republike na  základe rozhovoru  s ňou

môžem konštatovať, že vystúpila iba jeden jedinýkrát po slo-

vensky, a to je už niekoľko rokov - ak sa nemýlim, asi päť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, páni  poslanci, pani poslankyne,  myslím si, že

budeme hlasovať v rámci hlasovania o jednotlivých pozmeňujú-

cich návrhoch. Tento rokovací  poriadok umožňuje našim kole-

gom  maďarskej národnosti  vystupovať v  materinskom jazyku,

tak neviem,  prečo rozdiskutúvame tento  problém. Myslím si,

že nie je to potrebné.

 

     Pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážená Národná rada,

 

     po prvé - chcel by som  sa vyjadriť k otázke, že vo vý-

bore  stačí  väčšina  prítomných.  Ak  napríklad  budeme mať

15-členný výbor, to znamená, že  výbor bude schopný sa uzná-

šať, ak tam budú prítomní ôsmi, potom vlastne piati poslanci

môžu prijať  jedno rozhodnutie. To je  jedna tretina. Kde je

tá väčšina? Preto nemôžeme podporovať tento princíp.

 

     A čo sa týka používania  jazyka, mám len jednu malú po-

známku všetkým, ktorí odmietajú toto právo na používanie ma-

terinského jazyka.  Potom nechápete princíp  základných ľud-

ských práv.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale veď to právo vám  nikto neodmieta, pán poslanec, je

zakotvené aj v rokovacom poriadku.

 

     Pán poslanec Sečánsky, nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Dámy a páni,

 

     tým, že vo výbore  prijímame pri uzneseniach zásadu re-

latívnej väčšiny, po prvé  - preberáme skúsenosti z absolút-

nej väčšiny európskych parlamentov, kde je zakotvené podobné

kvórum na schválenie uznesení. A po druhé - vychádzame z na-

šich tradícií, pretože v  celom bývalom Česko-Slovensku, po-

kiaľ ide  o uznesenia vo  výboroch, sa vyžadovala  relatívna

väčšina.

 

     Tým nechceme ospravedlňovať tých,  ktorí neprídu do vý-

boru. To je úplne iná  vec. Súhlasím s pánom Poliakom, treba

zaviesť tie  sankcie, ktoré umožňuje "platovka".  Ale tu na-

ozaj  preberáme  skúsenosti  z  Bundestagu,  z Kongresu USA,

vychádzame z  našej tradície a  naozaj z tradície  ostatných

parlamentov v rámci Európy.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Môžeme postúpiť ďalej.  Do rozpravy je prihlá-

sený pán poslanec Cuper, po ňom pán poslanec Šimko.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     milé pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predložený návrh rokovacieho poriadku je výsledkom kom-

promisu väčšiny politických strán a hnutí zastúpených v tom-

to parlamente.  Ako taký preto v  sebe nezohľadňuje, nazvime

ich "maximalistické" predstavy tých politických strán v par-

lamente, ktoré  sa pod návrh  nepodpísali. Podobne je  možné

označiť aj  informáciu legislatívneho odboru  Kancelárie Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorú si  bez väčších vý-

hrad osvojil aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej

republiky a ktoré sú predmetom spoločnej správy.

 

     Ostávajú "visieť vo  vzduchu" pripomienky,  ktoré počas

celého obdobia tvorby tohto návrhu zákona prezentovali pred-

kladatelia  poslanci Sečánsky a  Brňák, neskôr tiež predseda

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pán Gašparovič. Tieto

pripomienky  na základe  ústretovej vôle spomenutých poslan-

cov, aj so súhlasom ďalšieho predkladateľa  poslanca Ftáčni-

ka, boli vyňaté, ale nie  zavrhnuté z pôvodného textu návrhu

zákona. Preto predstavovali doterajší alternatívny pohľad na

vec a  boli spracované ako  neformálny doplnok legislatívnej

informácie, ktorý však v ústavnoprávnom výbore neprešiel cez

hlasovanie.

 

     Pretože  koaliční predkladatelia  návrhu nového rokova-

cieho  poriadku považovali  niektoré z  týchto pozmeňujúcich

návrhov  za  principiálne,  iniciovali  politické stretnutie

predstaviteľov týchto návrhov zákona s niektorými zástupcami

opozície - za KDH pán poslanec Šimko, za DÚ so štatútom "po-

zorovateľa" poslankyňa pani Rusnáková a za SDĽ poslanec Ben-

čík. Na  tomto rokovaní sa  koaliční predkladatelia pokúsili

vecne  vyargumentovať  dôvodnosť  týchto  navrhovaných zmien

a doplnkov. Pri niektorých návrhoch sa to, myslím si, vcelku

podarilo,  a to  aj napriek  pozorovateľskému postaveniu zá-

stupcu Demokratickej  únie. Jednomyseľne sa  niekde podarilo

nájsť ústretový postoj buď SDĽ, alebo KDH, hoci aj v modifi-

kovanej  podobe.  Niekde  koaliční  predstavitelia v celosti

ustúpili, niekde  sa návrhy neodmietli  principiálne, niekde

sa odkazovalo na rokovanie poslaneckých klubov.

 

 

     Na základe týchto dôvodov si dovolím predniesť pozmeňu-

júce návrhy, a to iba tie, kde sa ponúka väčšia alebo o nie-

čo menšia miera ich akceptácie aj poslancami opozície.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh sa dotýka  § 20 ods. 1. Za slová

"právo byť prítomný na" sa vloží slovo "verejných".

 

     Zdôvodnenie: Nepovažujeme  za vhodné, aby  v ustanovení

§ 20 - vymedzení ústavní a  iní činitelia mohli byť bez ďal-

šieho automaticky na schôdzach  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ktoré nie sú verejné.

 

     Druhý pozmeňujúci návrh by sa dotýkal  § 27 ods. 2 a 3.

Ustanovenie ods. 2 by znelo: "Do rozpravy o prerokúvanej ve-

ci sa poslanci prihlasujú  písomne zápisom do zoznamu reční-

kov po schválení programu schôdze do začatia rokovania o ná-

vrhu v príslušnom bode programu schôdze Národnej rady a úst-

ne po  vystúpení rečníkov v  rozprave zapísaných do  zoznamu

rečníkov.  Predsedajúci prečíta  ústne prihlásených rečníkov

do rozpravy a uzatvorí  možnosť podania ďalších ústnych pri-

hlášok do rozpravy."

 

     Zdôvodnenie: Navrhované  znenie je upravené  na základe

pripomienky zástupcov KDH.  Navrhované znenie stanovuje pra-

vidlá na  spôsob prihlasovania  za poslanca do rozpravy. Nie

je obmedzujúca,  iba stanovuje pravidlá  platné pre všetkých

poslancov. Podobne sa postupovalo napríklad aj v prípade ro-

kovania Spoločného výboru Národnej rady Slovenskej republiky

s výborom Európskeho parlamentu počas jeho rokovania na pôde

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Tretí  pozmeňujúci návrh  by sa  dotýkal §  27 ods.  3.

V druhej vete  sa vypúšťa slovo "písomne",  v tretej vete sa

vypúšťajú  slová "a  ak chce  vystúpiť v  rozprave, musí  sa

prihlásiť  do rozpravy  znova". Zároveň  sa vypúšťa posledná

veta. Navrhovaná zmena je v korelácii s predchádzajúcou zme-

nou,  vypustenie slova  "písomne"  je  žiaduce z  dôvodu, že

rečník môže byť prihlásený  tiež  ústne. Ďalšia časť,  ktorá

sa navrhuje vypustiť, je logická vzhľadom na prípadné schvá-

lenie bodu 2, pretože podľa tohto bodu bude možné sa prihlá-

siť do  rozpravy buď písomne,  alebo v jednom  balíku ústne,

pričom ďalšie prihlasovanie do rozpravy by bolo vylúčené.

 

     Prednesiem aj  alternatívny návrh § 32,  ktorý je mier-

nejšou alternatívou ako už  prednesený návrh predsedu parla-

mentu pána Gašparoviča.

 

     § 32 by mal znieť takto:

 

     Nazýval by sa "Zabezpečenie poriadku v rokovacej sále".

 

     Odsek 1 by znel: "Ak  sa rečník odchyľuje od prerokúva-

nej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Po opä-

tovnej výzve mu môže odobrať slovo. Ak rečník prekročil reč-

nícky čas (§ 30), predsedajúci ho na to upozorní, a ak okam-

žite neskončí, odoberie mu slovo."

 

     Odsek 2  by znel: "Poslanca,  ktorý  neposlúchne výzvu,

ktorou mu bolo odobraté  slovo, alebo ktorý svojimi prejavmi

alebo činmi  v rokovacej miestnosti  prekročil hranice sluš-

nosti,  predsedajúci vyzve  zachovať poriadok.  Ak výzva  na

zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, môže pred-

sedajúci vykázať  poslanca až do  skončenia rokovania v  tom

istom dni z rokovacej miestnosti. Vykázaný poslanec má právo

zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu."

 

     Odsek 3 by znel: "Do  rokovacej sály je zakázané vnášať

zbrane a  prenosné telekomunikačné prostriedky.  Voči osobe,

ktorá poruší tento zákaz, postupuje predsedajúci podľa odse-

ku 2."

 

 

     Tento odsek  môže byť poprípade  doplnený ešte o  návrh

pána poslanca Pittnera.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ak to  akceptujete, tak hneď povedzte, že

ho dopĺňate.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Áno, akceptujem  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Pittnera.

 

     Odsek 4 by znel: "Vykázanie z rokovacej sály podľa ods.

2 a 3  sa považuje za  neospravedlnenú neúčasť na  rokovacom

dni schôdze Národnej rady."

 

     Odsek 5 by potom  znel: "Proti opatreniam predsedajúce-

ho  vykonaným podľa ods. 1, 2  a 3 môže poslanec, ktorého sa

opatrenia týkajú, podať námietku hneď po uložení. O námietke

rozhodne Národná rada bez rozpravy."

 

     V odseku  3 by potom bol  odkaz na § 2  zákona Národnej

rady  číslo 246/1993  Z. z.  o zbraniach  a strelive v znení

neskorších predpisov.

 

     Zdôvodnenie tohto návrhu:  Navrhované znenie striktnej-

ším spôsobom  rieši situáciu, keď sa  poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky odchyľuje svojím vystúpením od prerokú-

vanej veci  alebo keď svojimi prejavmi alebo činmi v rokova-

cej miestnosti prekročil hranice slušnosti.

 

     Piaty pozmeňujúci návrh  by bol k § 60  ods. 2. V prvej

vete text "politických strán  a politických hnutí v Národnej

rade" nahradiť  textom "členov poslaneckého  klubu alebo po-

slaneckých klubov  vzhľadom na určený počet členov Osobitné-

ho  kontrolného výboru".  Druhá veta  tohto odseku  by potom

ostala bezo zmeny.

 

     Zdôvodnenie: Navrhované pôvodné znenie ustanovenia § 60

ods. 2  nedostatočne reflektuje na  skutočnosť, že stanovený

počet členov osobitných kontrolných výborov nemusí kopírovať

počet  politických strán  a hnutí  zastúpených v parlamente.

Preto sa pomerný princíp  viaže nielen na počet poslaneckých

klubov v parlamente, ale tiež na stanovený počet členov toh-

to výboru.

 

     Šiesty  pozmeňujúci návrh  by sa  dotýkal §  90 ods. 4.

V ods. 4 sa slová "splnomocnený pracovník" nahrádzajú slovom

"vedúci" a  dopĺňa sa druhá  veta, ktorá znie:  "So súhlasom

výboru môže vystúpiť  splnomocnený pracovník Kancelárie pre-

zidenta Slovenskej republiky."

 

     Zdôvodnenie:  Navrhovaná zmena  zohľadňuje zastupovanie

prezidenta Slovenskej  republiky pred orgánmi  Národnej rady

Slovenskej republiky,  ako je to aj  v prípade vlády Sloven-

skej republiky.

 

     Siedmy pozmeňujúci  návrh by bol  k § 92  ods. 1. Odsek

znie:  "Zákon podpisuje  predseda Národnej  rady do siedmich

dní po jeho schválení. Po podpísaní ho zašle predsedovi vlá-

dy a  prezidentovi republiky na podpis  tak, aby každému zo-

stali 4 dni na rozhodnutie."

 

     Zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu: Navrhované zne-

nie úmerným spôsobom rozdeľuje lehotu 15 dní medzi jednotli-

vých ústavných  činiteľov tak, že dôraz  sa kladie na orgán,

ktorý má s vyhodnotením čistopisu zákona najviac práce. Tým-

to rozdelením 15-dňovej lehoty nie je dotknuté ústavné právo

prezidenta  a vlády  Slovenskej republiky  vrátiť parlamentu

ním schválený zákon.

 

     Ôsmy pozmeňujúci návrh by sa dotýkal § 109 ods. 4. Zne-

nie ods. 4 za čiarkou vo vete znie: "táto ho môže prerokovať

ako posledný bod jej programu".

 

     Navrhované znenie mení obligatórnu povinnosť parlamentu

na fakultatívnu, ktorá vhodnejším spôsobom reaguje na podaný

návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi.

 

     Deviaty  pozmeňujúci  návrh by sa dotýkal § 131 ods. 5.

Druhá  veta sa  vypúšťa. V  zmysle nového  inštitútu "hodiny

otázok" zodpovedá  dostatočným spôsobom mechanizmus  bez po-

sledných dvoch faktických poznámok.

 

     Desiaty pozmeňujúci návrh by sa dotýkal § 132 a navrhu-

jem tento paragraf vypustiť.

 

     Navrhované znenie § 132 je v tomto návrhu zákona nadby-

točné, pretože jeho obsah sa nachádza v zákone o poslancoch,

ktorý v  tejto časti nie  je delegovaný návrhom  rokovacieho

poriadku a tiež sa môže zohľadniť v pripravovanom návrhu zá-

kona o poslancoch.

 

     Jedenásty pozmeňujúci návrh by sa dotýkal § 140 ods. 3.

Za slovo "sľub" sa vkladajú  slová "alebo porušil zákaz hla-

sovania za iného poslanca".

 

     Navrhovaným znením  si kladieme za  cieľ zladiť závažný

spôsob porušovania poslaneckého sľubu s úmyselným hlasovaním

za iného poslanca.

 

     Vážené  pani poslankyne,  vážení páni  poslanci, to  je

z mojej strany všetko.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Cuperovi. Pán spoločný spravo-

dajca Hrušovský chce vystúpiť s poznámkou.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda, mám len jednu krátku poznámku.

 

     Pán poslanec Cuper povedal, že tieto pozmeňujúce návrhy

neboli  predmetom  rokovania  ústavnoprávneho  výboru. Chcem

zdôrazniť,  že boli.  Všetky pozmeňujúce  návrhy, ktoré  pán

poslanec Cuper predniesol, boli predmetom posledného rokova-

nia,  teda  záverečného  o  rokovaní  tohto  návrhu  zákona,

a riadne sa o nich hlasovalo. Niektoré z tých, ktoré predná-

šal  pán poslanec  Brňák, boli  prijaté, a  niektoré neboli.

Takže všetko, čo odznelo, bolo už predmetom rokovania ústav-

noprávneho výboru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ďakujem. Ešte  predseda ústavnoprávneho výboru pán

Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Len krátkou replikou chcem  reagovať na vystúpenie pána

poslanca Hrušovského -  spoločného spravodajcu. Pán poslanec

Cuper vo svojom vystúpení nehovoril o tom, že neboli predme-

tom  rokovania. Naopak,  výslovne uviedol,  že všetky  tieto

pripomienky boli prednesené na schôdzi ústavnoprávneho výbo-

ru a ústavnoprávnym neboli schválené. Taká je citácia v rám-

ci jeho vystúpenia.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Do rozpravy je  prihlásený pán poslanec Šimko,

po ňom sa pripraví pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dámy a páni,

 

     pán poslanec  Brňák pri uvádzaní  tohto materiálu pove-

dal, že ide o materiál, ktorý je výsledkom akéhosi kompromi-

su rokovania  v podstate aj koaličných,  aj opozičných poli-

tických strán a ja musím  potvrdiť, že je to pravda. Zúčast-

ňovali sme  sa viacerí aj  za opozičné politické  strany pri

tvorbe tohto  nášho základného rokovacieho  predpisu. Myslím

si, že nie  je potrebné sa príliš obávať toho,  že by sa tu,

povedzme, vytvorili  pravidlá, ktoré budú  jednostranne zvý-

hodňovať  iba vládnu  väčšinu v  parlamente a  znevýhodňovať

opozíciu, pretože  dnes je to  takto a zajtra  to bude inak.

Tie pravidlá sú potrebné.

 

     Ale musím  upozorniť, že rokovanie o  tomto návrhu bolo

naozaj  čarovným  rokovaním.  Trvalo  asi  jeden  a pol roka

a výsledok  toho kompromisu,  o ktorom  hovoril pán poslanec

Brňák,  je  tlač  číslo  426,  návrh,  o ktorom rokujeme ako

o základnom návrhu. Ten kompromis, samozrejme, znamenal isté

ústupky, alebo niektoré strany jednoducho prestali zotrvávať

na niektorých požiadavkách, ktoré  mali. A jednou z takýchto

požiadaviek bolo presne to, čo  zasa dnes navrhuje pán pred-

seda Gašparovič ako pozmeňujúci návrh.

 

     Dámy a páni, pripadá mi to  ako v škole - možnosť vyho-

diť poslanca za dvere.  Môžeme to prijať, samozrejme, budeme

tu ako žiaci sedieť a čakať, keď sa pán predsedajúci rozhod-

ne niekoho vyhodiť za dvere, bude to svojím spôsobom rarita.

Viem, že môžete povedať, že v britskom Parlamente je taktiež

možné vyviesť poslanca, áno, je  to pravda, ale ten poslanec

môže žiadať, aby sa o tom hlasovalo, a v prípade, že to hla-

sovanie  dopadne v  prospech poslanca,  predseda parlamentu,

predseda Dolnej snemovne, musí rezignovať zo svojej funkcie.

Takže predseda  parlamentu si musí  rozmyslieť, či dá  o tom

hlasovať. Je  to tak. Ale  v poriadku, ak  chcete vyhadzovať

poslancov za dvere, nech sa páči.

 

     Druhý návrh,  ktorý ma neobyčajne zaujal, je návrh pána

poslanca Poliaka,  ktorý chce zmeniť pravidlo,  o ktorom sme

sa  dohodli,  že  bude  súčasťou  rokovacieho  poriadku. Ide

o pravidlo, že podpredsedovia Národnej rady nemôžu byť záro-

veň predsedovia výborov. Zdalo sa nám to logické, pretože aj

funkcia podpredsedu Národnej rady, aj funkcia predsedu výbo-

ru potrebuje  v podstate celého  človeka. Z toho  dôvodu sme

stanovili toto pravidlo, túto inkompatibilitu. Myslím si, že

to má svoj logický obsah. Lenže  zasa, keď sa nám to nepáči,

myslím tým teraz väčšinu, tak  to chceme meniť. Nazdávam sa,

že  to ideme  meniť, samozrejme,  kvôli konkrétnemu  prípadu

podpredsedu  Národnej  rady  Augustínovi  Mariánovi Húskovi,

ktorý je zároveň predsedom  výboru pre pre Európsku integrá-

ciu. Myslím si, že keď to  prijmeme, tak mu tým skôr ublíži-

me. Jednoducho, bude  mať práce príliš veľa a  obávam sa, že

potom  by to  mohla odniesť  buď kvalita  práce, alebo  jeho

zdravie.

 

     Neodporúčam, aby  sme tieto návrhy  prijali, a musím sa

trochu aj  ohradiť voči tomu,  že tieto návrhy  sú výsledkom

rokovania viacerých politických strán.  Je to jednoducho ne-

súhlas väčšiny s kompromisom, ktorý sme docielili.

 

     Dávam  aj ja  dva pozmeňujúce  návrhy. Jeden  pozostáva

z troch, ale tie spolu súvisia,  takže žiadam, aby sa o nich

hlasovalo naraz.

     Prvý komplex: V § 50 ods. 4 žiadam nahradiť slová "jeho

členovia"  slovom "poslanci",  v §  57 ods.  3 vypustiť text

- a  teraz poviem  text, ktorý  treba vypustiť  - "§ 50 ods.

3 a)" a v  § 60 ods. 3 znie:  "Rokovanie osobitných kontrol-

ných výborov je neverejné, zúčastňujú sa na ňom členovia vý-

boru a ďalšie osoby len  so súhlasom výboru. Ostatné ustano-

venia tohto  zákona sa na rokovanie  týchto výborov vzťahujú

primerane."

 

     Tento návrh  vlastne sleduje to, aby  sa aj na neverej-

ných rokovaniach  výborov mohli zúčastňovať  všetci poslanci

parlamentu. Myslím  si, že je to  logické. Napríklad môže sa

na nich zúčastňovať vedúci  kancelárie, čo je celkom logické

a je to  z technických dôvodov potrebné,  ale nevidím dôvod,

prečo by  sa na neverejných rokovaniach  výborov nemohli zú-

častňovať všetci poslanci. To sa dotýka, podľa môjho názoru,

aj rokovania  mandátového a imunitného  výboru, ktorý rokuje

predovšetkým  o  vnútorných  záležitostiach  tejto snemovne,

a z toho dôvodu si myslím,  že tu obmedzovať možnosť zúčast-

niť sa iným poslancom nemá  žiaden racionálny základ. Iný je

prípad pri  osobitných kontrolných výboroch,  kde má význam,

aby sa  utajenie vzťahovalo naozaj na  tých poslancov, ktorí

sú členmi, a preto tam dávam jednoznačné znenie, aby v tomto

konkrétnom špecifickom  prípade platila úprava, že  by sa na

tomto rokovaní iní  poslanci, samozrejme, zúčastňovať nemoh-

li. Čiže to je jeden komplexný návrh.

 

     A ďalej navrhujem do klasického  § 32, kde ide o udrža-

nie poriadku,  nový odsek. Pokiaľ hovoríme  o návrhu, tak by

to bol odsek  4, ak sa prijmú iné  pozmeňujúce návrhy, ktoré

predložil pán poslanec Gašparovič  alebo pán poslanec Cuper,

potom posledný odsek v tomto znení: "Ak svojím správaním ma-

rí riadny priebeh rokovania  predsedajúci, poslanec môže po-

žiadať predsedu Národnej rady,  aby riadením schôdze poveril

iného  predsedajúceho. O  návrhu rozhodne  Národná rada  bez

rozpravy."

 

     Tým chcem vyjadriť to, že  všetci poslanci sú si rovní.

To  znamená, že ak sa dopustí nejakého neslušného vyjadrenia

ktorýkoľvek z poslancov, aj  predsedajúci, tak si myslím, že

je potrebné, aby tu existovalo nejaké možné opatrenie na za-

bezpečenie poriadku.  Pritom vôbec nepovažujem  za potrebné,

aby sme tu mali možnosť vykázať predsedajúceho za dvere.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Ale musím  reagovať, pokiaľ ste

hovorili o speakrovi anglického parlamentu, že v tom skutoč-

ne vôbec nemáte pravdu, nie je  to tak. Môžem vám dať to, čo

mi dala speakerka pani Betty Boothroydová, keď tu bola.

 

     Pán poslanec Poliak.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Reagoval by som na pána kolegu  Šimka len k otázke § 45

ods. 4. Ak sme tu na  pléne Národnej rady  prijali, že pred-

sedom  výboru pre  európsku integráciu  bude pán podpredseda

Národnej rady, myslím  si, že v návrhu tohto  zákona odsek 4

neobstojí. Preto bol môj návrh taký, ako som ho dal. To však

neznamená, že to nemôže byť  inak. Ale potom bude musieť pán

podpredseda Národnej rady Augustín  Marián Húska podať demi-

siu na funkciu predsedu výboru pre európsku integráciu. Pre-

to bol môj návrh taký, ako som povedal.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Na vaše vyjadrenie nebudem reagovať, lebo tak ako vy to

nemôžete dokázať v tejto chvíli,  ani ja to nemôžem dokázať.

Ale budem reagovať na to,  čo povedal pán kolega Poliak. Pri

voľbe podpredsedu pána  Augustína Mariána  Húsku za predsedu

výboru pre európsku integráciu  som upozorňoval na tento ne-

súlad s  pripravovaným návrhom rokovacieho  poriadku. Zrejme

ste sa  rozhodli, že zmeníte  pravidlo ešte predtým,  než ho

prijmete.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ohlásil som ďalej pani  poslankyňu Rusnákovú a pripraví

sa pán poslanec Kanis.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte aj mne, aby som predložila stanovisko poslanec-

kého klubu Demokratickej únie  a návrhy, ktoré odporúčam Ná-

rodnej rade, aby boli akceptované.

 

     V prvom  rade by som chcela  zdôrazniť, že existuje pre

nás päť kľúčových paragrafov, a  chcela by som k nim povedať

niekoľko slov.

 

     V prvom rade ide o § 27, ktorý sa týka rozpravy. V tom-

to paragrafe odporúčam vzhľadom na  to, že viem, že k viace-

rým paragrafom budú pripomienky, pretože sme sa navzájom in-

formovali, aby bolo prijaté riešenie, ktoré neberie rečníko-

vi možnosť, ak náhodou nemôže byť z objektívnych príčin prí-

tomný v zasadacej sále, aby sa mohol znovu prihlásiť do roz-

pravy s tým, že bude na  zozname rečníkov, tak ako to už na-

vrhol aj pán Cuper, buď na konci písomne prihlásených reční-

kov, alebo tých, ktorí sa prihlásili ústne.

 

     § 32 sa týka poriadku v rokovacej sále.  Odporúčam, aby

bolo akceptované pôvodné znenie tohto návrhu zákona, pretože

ostatné návrhy,  ktoré sa tohto  paragrafu týkajú, by  mohli

istým spôsobom  znemožniť hlasovanie poslanca,  mohli by za-

príčiniť to, že bude vykázaný  z rokovacej siene, a toto vy-

kázanie  bude považované  za neospravedlnenú  neúčasť. Samo-

zrejme, že  aj tu je  možné navrhnúť kompromis,  ale bolo by

skutočne vhodné, aby sme  akceptovali nielen povinnosti, ale

aj práva, ktoré poslanec Národnej rady má.

 

     § 140 sa týka pokút.  Odporúčam Národnej rade, aby zvá-

žila  udeľovanie pokút.  Náš poslanecký  klub nevidí  zmysel

práve vo finančnom postihu, ale skôr  v tom, že ak v zasada-

cej sále nie je možné  urobiť poriadok, má sa prerušiť roko-

vanie a  toto predlžovanie času  považujem pre poslancov  za

väčší trest  ako finančnú pokutu,  pretože určite by  nebolo

príjemné zasadať týždeň ale dva týždne navyše.

 

     V §  45 ide o  výbory Národnej rady.  Budem dávať jedno

odporúčanie,  v  ktorom  sa  pomerné  zastúpenie politických

strán a hnutí bude týkať nielen mandátového a imunitného vý-

boru a  výboru pre nezlučiteľnosť  funkcií, ale aj  ústavno-

právneho výboru, ktorý tiež  považujem za veľmi dôležitý a,

bohužiaľ,  poslanci Demokratickej  únie v  ňom nemajú  svoje

zastúpenie. Bez ohľadu na to si myslím, že je  životne dôle-

žité, aby  v takomto významnom výbore  mali jednotlivé kluby

svoje zastúpenie.

 

     V § 35, ktorý sa  týka skončenia rozpravy, považujem za

lepší pôvodný návrh textu - neskončiť rozpravu skôr, ako ne-

odznejú všetky návrhy tých, ktorí boli  písomne  prihlásení,

plus tí,  ktorí sa ešte prihlásili  ústne a majú pozmeňujúce

návrhy.

 

     Chcem  konštatovať, že  približne polovicu  pripomienok

vlády,  ktoré  doručila  Národnej  rade,  možno  akceptovať,

a predkladám súčasne moje pripomienky k tlači 426.

 

     Prvá  pripomienka sa  týka §  25. Navrhujem  číslo "24"

nahradiť číslom "48". To  znamená, že poslanci Národnej rady

by  museli dostať  predkladané materiály  najneskôr dva  dni

pred ich prerokúvaním.

 

     Druhý bod - v § 41 ods. 2 navrhujem text  doplniť o po-

slednú vetu: "O námietkach predsedu Národnej rady ako reční-

ka proti nedostatkom záznamu jeho vystúpenia rozhodne Národ-

ná  rada hlasovaním."  Odporúčam tento  návrh zvážiť  z toho

dôvodu, že každý rečník má právo podať námietku proti nedos-

tatkom záznamu. O tejto námietke rozhoduje predseda Národnej

rady. Ak je však rečníkom predseda Národnej rady  a z istého

dôvodu nemohol skontrolovať, a teda potvrdiť, že prepis jeho

vystúpenia je  správny, môže podať námietku  voči nej aj on,

ale nemal  by o tom rozhodovať  sám, sám o sebe,  teda či je

text prepísaný  dobre, alebo zle.  Môže sa stať,  že text je

prepísaný dobre (a netýka sa to len predsedu, prosím, aby to

teraz nebral osobne, vravím to všeobecne), text môže byť na-

písaný dobre a poslancovi to  z nejakého dôvodu možno preká-

ža, že  to tak povedal, a  chcel by ho zmeniť.  Teda prosím,

aby aj  nad touto inštitúciou -  predsedom Národnej rady, ak

sa odvolá námietkou proti  nesprávnemu záznamu jeho vystúpe-

nia, mohol niekto rozhodnúť.

 

     Tretí bod - v § 45 navrhujem nový odsek  4, ktorý znie:

"Členovia ústavnoprávneho výboru sa volia obdobne ako členo-

via výborov podľa § 7 ods. 2."

 

     Štvrtý bod - v § 57 ods. 3 navrhujem vynechať druhú ve-

tu.

 

     Piaty bod - v § 66 ods. 3 navrhujem, aby nový text toh-

to odseku znel takto: "Poslanecké  grémium sa skladá z pred-

sedu  Národnej rady a predsedov  (podpredsedov) poslaneckých

klubov v Národnej rade." Tento návrh dávam z toho dôvodu, že

jednak z neho explicitne vyplýva,  že členom tohto grémia je

predseda Národnej rady a podpredsedovia nie, a ak v Národnej

rade majú svoje  postavenie predsedovia poslaneckých klubov,

myslím si, že práve tento spôsob konštrukcie grémia by mohol

byť vhodnejší ako mapovanie,  vlastne znovumapovanie tej si-

tuácie, ktorá je v Národnej rade.

 

     Šiesty  bod návrhu  - v  § 131  navrhujem nový odsek 9:

"Slovenská televízia  a Slovenský rozhlas  zabezpečia prenos

hodiny otázok." Samozrejme, že Slovenská televízia a Sloven-

ský  rozhlas sú verejnoprávne inštitúcie,  ale sú  zo zákona

zriadené na  to, aby informovali občanov  a verejnosť o tých

veciach, ktoré  v tejto spoločnosti  považujeme za najzávaž-

nejšie.  V iných  krajinách je  bežné, že  sa napríklad robí

priamy prenos  interpelácií a všeobecnej rozpravy,  prípadne

že sa robí prenos z  celého rokovania parlamentu. Myslím si,

že pre občanov tejto republiky  by hodina otázok v tom mini-

málnom rozsahu, ak už neberieme rokovanie celej Národnej ra-

dy, mohla byť zaujímavá. Keďže Slovenská televízia a Sloven-

ský  rozhlas  -  opakujem  znovu  -  boli zriadené zo zákona

a poskytujú sa im finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu,

aby  v prvom  rade informovali občanov Slovenskej republiky,

dáva sa im taxatívne za úlohu to, aby zabezpečili tento pre-

nos. Samozrejme, je možné, ak  by niekto mal iný pozmeňujúci

návrh ohľadom nákladov, o tom diskutovať, a opakujem, zo zá-

kona sa dá uložiť aspoň minimálne táto povinnosť.

 

     Siedmy návrh  sa týka §  140 ods. 1,  kde navrhujem vy-

nechať poslednú vetu.

 

     Ôsmy návrh - v § 140 ods. 2 navrhujem prvú vetu ukončiť

za slovami  "udelila pokarhanie" a druhú  vetu navrhujem vy-

nechať.

 

     Deviaty  návrh sa  týka  § 144 ods. 6.  Tento  návrh už

v istej forme spomínal aj pán Šimko - vynechať slová "aj ne-

verejných" a slová "a verejných". Týka sa to prítomnosti ve-

dúceho Kancelárie Národnej rady na neverejných schôdzach Ná-

rodnej rady. Nevidím dôvod, aby sa na nich zúčastňoval.

 

     Posledný návrh - §  149 vzhľadom na predchádzajúce pri-

pomienky navrhujem vynechať.

 

     Súčasne  by som  chcela požiadať,  aby pred  hlasovaním

o jednotlivých  pripomienkach a  pred záverečným  hlasovaním

bola 20-minútová prestávka.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. Chcem  povedať, že pán posla-

nec  Šimko povedal  pravý opak  toho, čo  ste povedali vy vo

vzťahu  k vedúcemu  kancelárie. Pán  poslanec povedal  pravý

opak.

 

     Ďalej  pán poslanec  Kanis a  pripraví sa  pán poslanec

Csáky.

 

 

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predseda,

     ctené dámy,

     vážení páni,

 

     chcel by  som predovšetkým oceniť  prácu navrhovateľov,

pretože ten, kto si pozorne preštuduje tento návrh mimoriad-

ne  dôležitého právneho  riešenia, iste  pochopí, s  koľkými

problémami sa museli vyrovnať  a ktorých riešenie a formulá-

cie nie sú v tomto návrhu obsiahnuté.

 

     Zvlášť  by som  chcel oceniť  § 87  ods. 3, ktorý znie:

"Návrh zákona o štátnom rozpočte nesmie obsahovať zmeny, do-

plnenia alebo zrušenia iných  zákonov." Keď to oceňujem, tak

chcem oceniť odvahu, že  navrhovatelia zabrzdili rodiacu  sa

tradíciu od  roku 1990, keď prvýkrát  vtedajší federálny mi-

nister financií uplatnil túto  metódu,  ktorá je nekorektným

právnym postupom  zo strany vlády  pri zostavovaní rozpočtu.

Vypichujem  túto  záležitosť  preto,  lebo  jej  spoločenské

dôsledky sú mimoriadne v porovnaní s hociktorým úsekom tohto

návrhu zákona.

 

     Chcel by  som sa zároveň  ospravedlniť, že musím  podať

niektoré pozmeňujúce návrhy v domnení, že spresňujú riešenie

niektorých problémov.

 

     Chcem upozorniť predovšetkým na  to, že v rokovacom po-

riadku sa rieši  niekoľko  volieb  rôznych  funkcionárov. Je

to  voľba predsedu  Národnej rady - §  14, voľba  prezidenta

- § 102, voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a pod-

predsedov - § 110, voľba predsedu a podpredsedov Najvyššieho

súdu - §  119, voľba generálneho  prokurátora - § 123. Je to

päť  volieb, a  pritom v  návrhu je  päť rôznych formulácií,

ktorých rôznosť  nie je spôsobená len  zmenami kvóra potreb-

ných hlasov  na zvolenie, ale  jednoducho tým, že  nie je tu

unifikovaný spôsob, ako by sa mala uskutočniť voľba.

 

     Formulácie v týchto piatich  prípadoch, podľa môjho ná-

zoru,  neriešia jeden  problém, ktorý  môže nastať,  a je to

problém, keď  sa vo voľbe  zúčastňujú dvaja kandidáti  a ani

jeden nie je zvolený. Podľa  môjho názoru je v návrhu skryté

riešenie, že v prípade  účasti dvoch kandidátov a nezvolenia

ani jedného sa  opakuje voľba. Myslím si však,  že v prípade

dvoch  účastníkov a  nezvolenia ani  jedného nie  je logické

riešenie, aby sa opakovala voľba  s tými istými. Niekto môže

namietať, že  sa môžu dohodnúť, ale  môžu sa dohodnúť, samo-

zrejme, aj podľa iného riešenia.

 

     Preto považujem za oveľa  lepšie alebo logickejšie rie-

šenie, aby v prípade, že  budú dvaja účastníci, dvaja kandi-

dáti a  nebol zvolený ani  jeden, sa neopakovala  voľba, ale

aby  boli nové  voľby. To  je, samozrejme,  závažný dôsledok

a v duchu zmeny tohto princípu ponúkam päť pozmeňujúcich ná-

vrhov k jednotlivým voľbám,  ktoré podľa môjho názoru vychá-

dzajú z najpresnejšej dikcie, ktorú navrhovatelia uložili do

niektorých formulácií.  Potom by voľba  všetkých spomínaných

piatich  funkcionárov  a  ďalších  bola  vlastne unifikovaná

a neposkytovala by podľa môjho názoru žiaden dôvod na nejaké

spory, ktoré môžu nastať podľa terajších formulácií.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh - §  14 ods. 2: "Ak predseda Ná-

rodnej rady nebol  zvolený (§ 14) z jedného  alebo dvoch na-

vrhnutých kandidátov,  vykonajú sa nové voľby,  a to najskôr

na druhý deň."

 

     A ďalej - § 14 ods. 3: "Ak predseda  Národnej rady Slo-

venskej republiky nebol zvolený (§ 14) z troch a viac navrh-

nutých kandidátov, vykoná sa  na ustanovujúcej  schôdzi opa-

kovaná  voľba predsedu  Národnej rady.  Do opakovanej  voľby

postupujú dvaja  navrhnutí kandidáti, ten, ktorý získal naj-

väčší počet hlasov, a ten, ktorý získal druhý najväčší počet

hlasov. V prípade získania  rovnakého počtu hlasov postupujú

do opakovanej voľby všetci kandidáti, ktorí získali najväčší

rovnaký počet hlasov." Domnievam  sa, že táto formulácia vy-

čerpávajúco postihuje všetky možné situácie, ktoré pri voľbe

môžu  vzniknúť. Ďalej  nasledujú dve  posledné vety  z § 14,

pôvodný  odsek 2,  z pôvodného  návrhu -  tlač 426. Potom sa

pôvodný odsek 3 prečísluje na odsek 4.

 

     Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka voľby prezidenta

- §  102  ods.  1: "Ak  prezident  republiky  nebol  zvolený

(§ 101) z jedného  alebo dvoch navrhnutých kandidátov, vyko-

najú sa do 30 dní nové voľby."

 

     § 102 ods. 2: "Ak  prezident  republiky  nebol  zvolený

(§ 101) z troch a  viac navrhnutých kandidátov, vykoná sa do

14 dní  opakovaná voľba prezidenta  republiky. Do opakovanej

voľby postupujú dvaja kandidáti,  ten, ktorý získal najväčší

počet hlasov, a ten, ktorý  získal druhý najväčší počet hla-

sov. V prípade získania  rovnakého počtu hlasov postupujú do

opakovanej  voľby všetci  kandidáti, ktorí  získali najväčší

rovnaký  počet hlasov."  Potom pokračujú  posledné dve  vety

z § 14 ods. 2, z návrhu v tlači 426.

 

     Tretí pozmeňujúci  návrh sa týka voľby  predsedu a pod-

predsedov Najvyššieho  kontrolného úradu. § 110  ods. 3: "Ak

predseda alebo podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu ne-

bol zvolený (§ 110 ods. 2) z jedného alebo dvoch navrhnutých

kandidátov, vykonajú sa nové voľby."

 

     Ďalej § 110 ods. 4: "Ak predseda alebo podpredseda Naj-

vyššieho  kontrolného úradu  nebol  zvolený  (§ 110  ods. 2)

z troch alebo viac navrhnutých  kandidátov, vykoná sa opako-

vaná voľba.  Do opakovanej voľby  postupujú dvaja kandidáti,

ten, ktorý získal najväčší počet hlasov, a ten, ktorý získal

druhý  najväčší počet  hlasov. V  prípade získania rovnakého

počtu hlasov postupujú do opakovanej voľby všetci kandidáti,

ktorí získali najväčší rovnaký počet hlasov."

 

     Štvrtý  pozmeňujúci návrh  - §  119 ods.  3: "Ak  nebol

predseda alebo  podpredseda Najvyššieho súdu  zvolený (§ 119

ods. 2) z jedného  alebo dvoch navrhnutých kandidátov, vyko-

najú sa nové voľby."

 

     § 119 ods. 4: "Ak predseda alebo podpredseda Najvyššie-

ho súdu nebol zvolený (§ 119 ods. 2) z troch a viac navrhnu-

tých  kandidátov, vykoná  sa opakovaná  voľba. Do opakovanej

voľby postupujú dvaja kandidáti,  ten, ktorý získal najväčší

počet hlasov, a ten, ktorý  získal druhý najväčší počet hla-

sov. V prípade rovnakého  počtu hlasov postupujú do opakova-

nej voľby  všetci kandidáti, ktorí  získali najväčší rovnaký

počet hlasov."

 

     Piaty  pozmeňujúci návrh  - §  123 ods.  4, týkajúci sa

voľby generálneho prokurátora:  "Ak generálny prokurátor ne-

bol zvolený (§ 123 ods. 3) z jedného alebo dvoch navrhnutých

kandidátov, vykonajú sa nové voľby."

 

     § 123  ods. 5: "Ak  generálny prokurátor nebol  zvolený

(§ 123  ods. 3) z  troch alebo viac  navrhnutých kandidátov,

vykoná  sa opakovaná  voľba. Do  opakovanej voľby  postupujú

dvaja  kandidáti, ten,  ktorý získal  najväčší počet hlasov,

a ten, ktorý  získal druhý najväčší počet  hlasov. V prípade

získania rovnakého počtu hlasov postupujú do opakovanej voľ-

by  všetci kandidáti,  ktorí získali  najväčší rovnaký počet

hlasov."

 

     Pozmeňujúci  návrh číslo  šesť. Navrhujem,  aby v  § 18

ods. 3  bola preformulovaná formulácia  z množného čísla  na

jednotné číslo takto: "Schôdze  Národnej rady alebo jej čas-

ti, na ktorých sa prerokúva  správa výboru na kontrolu spra-

vodajských služieb, vykonávané podľa osobitných predpisov30)

sú neverejné". Môj návrh spočíva v tom, že sa v návrhu roko-

vacieho poriadku používa množné číslo. Myslím si, že by bolo

namieste používať právnický  singulár, ktorý nevylučuje mož-

nosť existencie  viacerých výborov. Ale  ak použijeme singu-

lár, potom môže  byť riešená aj skutočnosť tak,  že bude iba

jeden výbor, a nie dva.

 

     Pozmeňujúci návrh číslo sedem -  v § 52 ods. 4 nahradiť

slovo "prítomných" slovom "všetkých".  Ide o pozmeňujúci ná-

vrh v tom,  aké je potrebné kvórum na  prijatie uznesenia vo

výbore.

 

     Ctené dámy,  vážení páni, myslím si,  že sa nemožno pri

tomto  odvolávať na  zvyk vo  federálnom parlamente, pretože

tam boli výbory vytvorené  iným spôsobom, ako boli vytvorené

v tejto Národnej  rade. Domnievam sa, že  v tomto prípade sa

práve spôsob, ako sa vytvorili  výbory v Národnej rade, dos-

táva do horšej situácie tých,  ktorí sú vo výboroch v menši-

ne. Ak dosiaľ pri neúčasti  väčšiny bola nejaká šanca vydis-

kutovať si veci, tak pri kritériu, aby na prijatie uznesenia

bola postačujúca väčšina z  prítomných členov, my, ktorí sme

vo výboroch,  kde bola vytvorená zámerne  väčšina s previsom

vládnej  koalície, nemáme  absolútne žiadnu  šancu. Súhlasím

v tomto prípade s pánom poslancom Kvardom, čo povedal o fun-

govaní výborov. Ak  by sme chceli, aby toto  bolo tak, potom

sa vráťme k novému kreovaniu  výborov Národnej rady, k demo-

kratickému kreovaniu výborov Národnej rady.

 

     Pozmeňujúci návrh číslo osem - v § 60 nahradiť formulá-

ciu "osobitné  kontrolné výbory" formuláciou  "výbor na kon-

trolu spravodajských služieb".  V dôvodovej správe navrhova-

telia  veľmi  presne  reagujú  na  uznesenie  Ústavného súdu

z 29. novembra.  Ak prerokúvame návrh  rokovacieho poriadku,

podľa môjho názoru  je vlastne posledná možnosť dostať roko-

vací poriadok do  súladu, pretože sa to malo  stať už do 29.

mája. Národná rada v tomto mešká už niekoľko mesiacov.

     Pozmeňujúci  návrh číslo  deväť -  v §  64 ods. 5 číslo

"8" nahradiť číslom "7". Ide o to, aký je možný najmenší po-

čet poslancov, aby vytvorili klub. Ak vychádzame zo súčasné-

ho volebného systému a strana získa 5 % aj niečo, tak jej to

vychádza 7  a pol poslanca. Podľa  zvyškových hlasov sa môže

stať, že bude mať iba 7 poslancov. Pre takýto prípad by bolo

dobré, aby týchto 7 poslancov  malo možnosť založiť si klub.

Číslo 8 je viac, ako môže teoreticky strana, ktorá sa dosta-

ne do parlamentu, získať.

 

     Pozmeňujúci návrh číslo desať -  v § 74 ods. 2 poslednú

vetu doplniť "a dlhšia ako 60 dní".  Ide o to, ak sa tam ho-

vorí, že nemôže byť kratšia ako 30 dní,  a obmedzujeme rých-

losť riešenia,  mali by sme  zároveň veľmi presne  obmedziť,

aby  sa čas  nenaťahoval. Podľa  môjho názoru  čas medzi  30

a 60 je akurátny.

 

     Pozmeňujúci návrh číslo jedenásť - v § 105 ods. 1 navr-

hujem zmeniť začiatok prvej vety takto: "Ak prezident repub-

liky z vlastnej vôle nemôže vykonávať..."

 

     Pozmeňujúci návrh číslo dvanásť -  v § 105 ods. 2 záver

prvej vety navrhujem upraviť takto, citujem: "zriadenia Slo-

venskej republiky, môže dať nadpolovičná väčšina zo všetkých

poslancov návrh na jeho odvolanie."

 

     Pozmeňujúci návrh číslo 13 sa  týka vlastne toho, čo má

byť predmetom  interpelácie. Myslím si, že  znenie, ktoré je

v §  129 ods. 1, zužuje  možnosť  kvalifikovaných  otázok na

členov vlády. Preto si dovolím  navrhnúť, aby v § 129 ods. 1

bolo ešte doplnené "a na závažný spoločenský problém".

 

     Pozmeňujúci návrh číslo  14 - v § 140  ods. 2 navrhujem

záver prvej  vety upraviť takto: "aby  mu udelila pokarhanie

a pokutu vo výške 5 000 Sk".

 

     Vážení páni, ctené dámy, domnievam sa, že ak niekto ve-

dome hlasuje - a nemôže  inak ako vedome hlasovať za niekoho

iného - a  hlasuje za dvoch, tak to  treba aj tak posudzovať

a nenechávať tento čin v polohe pokarhanie alebo pokuta, ale

keďže ide o celkom vedomú činnosť, navrhujem, aby bol pokar-

haný aj dostal  pokutu vo výške 5 000 Sk.  Myslím, že je ne-

dôstojné, ak dôjde k takémuto prípadu v parlamente.

 

     Pozmeňujúci  návrh číslo  15 - v §  153  navrhujem nové

znenie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 1996."

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  je do rozpravy  prihlásený pán poslanec

Csáky a pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predseda,

     dámy a páni,

 

     na úvod  chcem povedať, že si  vysoko ctíme a hodnotíme

snahu navrhovateľov, že vypracovali  tento návrh zákona. Ur-

čite je načase, aby sme sedem rokov po novembri 1989 mali už

nový rokovací poriadok.

 

     Chcem len povedať, že  máme výhrady k niektorým dikciám

tohto návrhu. Chcem povedať, že súhlasím s niektorými vystú-

peniami,  ktoré tu  odzneli predo  mnou, a nebudem sa vracať

k tým problémom, ktoré tu boli otvorené. Ja mám, pán predse-

da, 10 pozmeňujúcich návrhov ku konkrétnym častiam návrhu.

 

     Prvý návrh sa týka  jazykového problému. Neviem, či som

vás  správne pochopil,  keď ste  odpovedali pánu  Kötelesovi

a hovorili ste o tom,  že tento návrh dostatočne zabezpečuje

ústavné  právo  poslancov  neslovenskej  národnosti používať

v tejto sále svoj materinský jazyk. Správne som to pochopil,

pán predseda? Môžem sa vás  opýtať, na ktorý článok alebo na

ktorý paragraf myslíte?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, vystupujete v rozprave, alebo nadväzujete

debatu? Hovorte v rozprave a potom môžeme o tom diskutovať.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Chcem povedať, pán predseda, že ste predsedom parlamen-

tu, vážim si vaše výroky  a predtým, ako prednesiem svoj po-

zmeňujúci návrh, chcel som sa  poistiť, či som náhodou niečo

v tomto návrhu neprehliadol. Podľa  môjho názoru ústavná ga-

rancia alebo  zákonná garancia ústavného  práva pre poslanca

neslovenskej národnosti používať v  tejto sále svoj materin-

ský jazyk   neexistuje. A ak prijmete  rokovací poriadok, že

to tam nebude, obávam sa,  že rokovací poriadok z tohto hľa-

diska bude v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

 

     Dobre, tak  predložím svoj návrh.  Chcem cteným kolegom

povedať, že súčasne platný rokovací poriadok, ktorý bol pri-

jatý počas tvrdej komunistickej éry, nám toto právo umožnil.

Bol  by som  rád a  prosím vás,  keby ste  boli takí láskaví

a veľkorysí, aby sme nechali súčasný status quo.

 

     Môj prvý pozmeňujúci návrh je, aby ostali tie dve vety,

ktoré sú v súčasnom rokovacom  poriadku. To znamená, že pro-

sím § 31 doplniť o novú druhú a tretiu vetu takto: "Poslanec

má právo  hovoriť vo svojom materinskom  jazyku. Ak nehovorí

v jazyku slovenskom, jeho reč sa prekladá do slovenského ja-

zyka."  Je to  súčasne platná  dikcia. Opakujem,  že to bolo

prijaté  počas  komunistickej  éry, a vysvetlite mi, prosím,

v čom v tejto veci by  mala byť horšia slovenská demokracia,

keď toto nechcete uznať. Samozrejme, v § 31 je ešte v súčas-

nosti druhá  veta, tá veta  by sa stala  potom štvrtou vetou

§ 31.

 

     Chcem povedať ešte jednu  vec. V súčasnosti máme garan-

tované toto  právo. Vidíte, že ho  nevyužívame, alebo keď ho

využívame, tak veľmi zriedka. Nejde o to, že poslanec neslo-

venskej národnosti  tu bude systematicky  hovoriť iným jazy-

kom. Ide o to, že je  to ústavná garancia, je to garantované

Ústavou Slovenskej republiky a myslím si, že by bolo dôstoj-

né aj  v zmysle ústavy,  pretože ústava toto  právo viaže na

vykonávací zákon, aby toto právo tu bolo garantované aj tým-

to rokovacím poriadkom.

 

     Druhý  môj pozmeňujúci  návrh sa  bude týkať  § 63. Ide

o to, že  ak sa poslanec nezúčastní  na rokovaní buď výboru,

alebo pléna, musí sa ospravedlniť. To je v poriadku. V odse-

koch 5, 6 a 7 sú  však v návrhu zakotvené veľmi silné rozho-

dovacie právomoci pre predsedu parlamentu, predsedu mandáto-

vého a imunitného výboru a predsedu výboru.

 

     Nedomnievam sa,  že poslancov by sme  mali považovať za

nesvojprávnych. Ak poslanec splnil zákonnú povinnosť, ospra-

vedlnil  sa písomne,  podľa  môjho  názoru  týmto  vec hasne

a nemáme dávať právomoci predsedovi parlamentu alebo predse-

dovi výboru, aby  o tom rozhodoval, či to  prijme, alebo ne-

prijme. Z toho  dôvodu navrhujem odseky 5, 6 a  7 z § 63 vy-

nechať.

 

     Ďalší problematický bod pre nás je § 64. Tento paragraf

hovorí o  tom, za akých okolností  môžu poslanci založiť po-

slanecké kluby v tomto parlamente. Mám k tomu tri pripomien-

ky.

 

     Navrhujem, aby v odseku 1 namiesto slov "alebo volebným

koalíciám" bol zmenený text  na "k politickým stranám voleb-

ných koalícií". Ide o to, že keď strany vytvoria volebné ko-

alície, vstúpia do parlamentu, aby nemuseli vytvoriť len ko-

aličné kluby, ale aby mohli  vytvoriť aj separátne kluby, ak

na to budú mať, samozrejme, splnené ďalšie podmienky.

 

     Ďalší pozmeňujúci  návrh sa týka  taktiež § 64  odsekov

2 a 3.

 

     V odseku  2 sa hovorí  o tom, že  ak sa stane  niečo so

stranou, buď sa rozdelí,  alebo vytvorí inú koalíciu, takéto

zmeny sa zákonite musia odzrkadliť aj na zložení politického

klubu v  parlamente. Nemyslím si,  že to je  správna dikcia,

nemyslím  si,  že  by  to  mala  byť povinnosť daná zákonom,

a taktiež  si nemyslím,  že dikcia  odseku 3,  kde sa hovorí

o tom, či sa klub rozdelí, alebo nerozdelí, by malo následne

rozhodovať plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím

si, že je to proste právo poslancov, právo poslaneckých klu-

bov, sú  svojprávni, sú vzdelaní  ľudia. Prosím, ak  si chcú

vytvoriť vlastné kluby, tak  môžu, samozrejme, ak splnia iné

podmienky, a  nemyslím si, že  by sme mali  o tomto hlasovať

a proste pre plénum Národnej  rady Slovenskej republiky malo

zakotviť právo veta. Z toho dôvodu mám návrh vynechať v § 64

odseky 2 a 3.

 

     Ďalší  návrh sa  bude týkať  odseku 5  § 64. Nebudem to

veľmi zdôvodňovať,  hovoril o tom už  pán Kanis. Veľmi pekne

mu ďakujem, súhlasím s ním. Navrhujem zmeniť dikciu odseku 5

takto:  "Na utvorenie  poslaneckého klubu  treba najmenej  7

poslancov." Ide o to, či  zaokrúhlime 5 % nahor alebo nadol,

navrhujem, aby sme boli liberálnejší a zaokrúhlili to nadol.

 

     Ďalší môj návrh sa  týka § 82 ods. 2. V §  82 ods. 2 sa

hovorí o tom, že pri druhom  čítaní návrhu zákona len 15 po-

slancov môže predložiť pozmeňujúci  návrh k zákonu. Nemyslím

si, že je to veľmi logická dikcia. Predpokladám, že pri dru-

hom čítaní  môžu vznikať ešte  také hľadiská  alebo  môžu sa

objaviť také stanoviská, ktoré môžu ovplyvniť názory poslan-

cov, a domnievam  sa, že by sme ešte  pri druhom čítaní mali

nechať a  rešpektovať právo každého  poslanca, aby predložil

sólo návrh. Z toho dôvodu navrhujem ods. 2 vypustiť. Dokonca

si  myslím, že  ak by  sme to  tam nechali,  tak by  to bolo

v rozpore s § 29 ods.  1, dikcia ktorého hovorí, že poslanec

má právo  predložiť aj v  pléne vlastné pozmeňujúce  návrhy.

Takže neviazať to na nejaký počet 15. Domnievam sa, že každý

poslanec - tak, ako je aj  teraz - môže predložiť svoj návrh

slobodne a  potom, samozrejme, o tom  rozhodne plénum, či to

bude prijaté, alebo nie.

 

     Súhlasím s  určitým filtrom v tomto  prípade pri treťom

čítaní. Tam zase počet 30 poslancov považujem za vysoký. Na-

vrhujem, aby  v § 84 ods.  3 počet 30 bol  znížený na 10. To

znamená, aby pri  treťom čítaní bolo potrebných 10 poslancov

alebo 10 hlasov nato, aby bol predložený pozmeňujúci návrh.

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 106 ods. 1. Ide o ob-

žalobu alebo návrh na  vyslovenie obžaloby na prezidenta re-

publiky  vo veciach  vlastizrady. Tam  sa mi  zdá, že dávate

kvótu  pätinu poslancov.  Myslím  si,  že to  je nedôstojné.

Pätina poslancov  môže dať návrh, dajme  tomu, na vyslovenie

nedôvery ministrovi. To je v  poriadku. Ministrovi za to, že

pracuje zle, nech 30 poslancov  v tomto parlamente  má právo

dať  takýto návrh,  ale prosím,  prezidentovi za vlastizradu

- dať  to do  tej istej  kategórie -  nemyslím si,  že to je

správne. Navrhujem, aby dikcia bola  zmenená tak, že v tejto

veci môže dať návrh  nadpolovičná väčšina všetkých poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky, teda 76 poslancov.

 

 

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka disciplinárneho konania

v § 137  ods. 3. Je  tam zakotvené, za  akých okolností môže

začať konanie mandátový a imunitný výbor. Súhlasím s dikciou

odsekov 1 a 2, sú tam spresnené podmienky, ale navrhujem vy-

pustiť odsek 3. Odsek 3  hovorí, že mandátový a imunitný vý-

bor môže začať disciplinárne konanie aj na základe vlastného

uznesenia.  Myslím si,  že je  to nadbytočná  dikcia. Nie je

správne, ak sa mandátový a imunitný  výbor bude zaoberať ta-

kou problematikou, keď  začne sám na základe vlastného uzne-

senia nejaké disciplinárne konanie.  Domnievam sa, že dikcie

odsekov 1 a 2 sú dostačujúce.

 

     Posledný pozmeňujúci  návrh sa týka  § 140 ods.  1. Ide

o to, že ak poslanec v tejto sále urazí jeden druhého  alebo

sa previní iným spôsobom, sú tam zakotvené určité možné pro-

cedúry pre predsedu parlamentu.  Súhlasím s tým, ale navrhu-

jem vypustiť poslednú vetu, pokutu 5 000 Sk. V tomto prípade

to považujem za trošku smiešne  a za nedôstojné voči poslan-

com.

 

     Vážený pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne,  pán poslanec. Faktická  poznámka - pani

poslankyňa Kolesárová.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

 

     Teraz  nie je  čas, aby  som porozprávala  o tom, čo si

vôbec myslia mnohí občania  maďarskej národnosti o nevyhnut-

nej potrebe  znalosti slovenského jazyka, ani  o tom, ako sú

prekvapení  občania v  Maďarsku, keď  im porozprávam,  že na

Slovensku  sú ľudia,  ktorí odmietajú  poznať štátny  jazyk.

Chcela  by som však poukázať na to,  že  maďarský parlament,

o ktorom aj  pán Köteles predtým povedal,  že v ňom viackrát

vystúpila aj pani Jakabová v slovenčine a odzneli aj iné ja-

zyky,  to bolo  tak, že  začiatkom leta  bol Deň  národností

a pri tej príležitosti vystúpila  aj pani Jakabová, aj pred-

stavitelia iných národností vo svojom rodnom jazyku.

 

     Myslím, že z takéhoto hľadiska,  ak by sme si mali brať

príklad z maďarského parlamentu, mohla by som sa trebárs po-

rozprávať aj s pánom poslancom Pacolom, že by sme si prípad-

ne  taký  Deň  národností  mohli  urobiť  aj my v parlamente

a príslušníci iných národností by mali právo takto vystúpiť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Csáky - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Pán predseda, považujem za  potrebné na to stručne rea-

govať. Myslím si, že  takéto diskusie sú nemiestne. Vystupo-

val som tu v slovenskom jazyku, aj moji kolegovia. Môj návrh

sa týka zabezpečenia ústavného práva a o to vás  prosím. Môj

návrh  je  doslovné  znenie  súčasne  platného stavu. Prosím

o veľkorysosť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik  a pripraví sa pán posla-

nec Hanker.

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     nebýva zvykom,  aby navrhovateľ vystupoval  v rozprave,

a ja by som sa tiež  vyhol tejto situácii, ale prihlásil som

sa do rozpravy z dôvodov, ktoré uvediem o malú chvíľočku.

 

     Na úvod by som chcel  povedať, že ambíciou každého par-

lamentu je vytvoriť si  pre seba dokonalý rokovací poriadok.

Aké sú kritériá? Skúsim  spomenúť minimálne dve, tých krité-

rií môže byť nesmierne veľa a každý z nás bude zrejme zákon,

ktorý prijme tento parlament, hodnotiť zo svojho pohľadu.

 

     Prvé kritérium je nájsť rovnováhu medzi ekonómiou času,

teda času, ktorý  má k dispozícii parlament, 365 dní v roku,

z toho iba v niektorých dňoch parlament zasadá, a medzi prá-

vom poslanca vyjadriť svoj názor, zaujať stanovisko k prero-

kúvaným otázkam. Toto je zjavný  rozpor, ktorý smeruje k ta-

kým  ustanoveniam, ako je obmedzenie  dĺžky rečníckeho času,

ako sú  návrhy a postup  pri ukončovaní rozpravy  a hľadanie

vyváženosti medzi  tým, aby sme ako  poslanci mali právo vy-

jadriť sa k tomu, čo  sa parlamentu predkladá, ale na druhej

strane  je jasné,  že nemôžeme  o všetkých  zákonoch hovoriť

všetci 150.

 

     Druhé  je  kritérium  rovnováhy  medzi  záujmom väčšiny

v parlamente  prijať normy,  ktoré si  naplánovala vláda  vo

svojom programovom vyhlásení, ktoré tvoria obsah jej vládnu-

tia a plnenia jej volebného  programu, a postojom alebo prá-

vami menšiny byť zastúpená  v kontrolných orgánoch, vyjadro-

vať  sa, oponovať,  nájsť rovnováhu  medzi záujmami  väčšiny

a menšiny.

 

 

     Minimálne z týchto dvoch aspektov môžeme a budeme zrej-

me hodnotiť  aj predložený, a dúfam, že aj  prijatý rokovací

poriadok. Aj  keď musím povedať, že pohľad  na rokovacie po-

riadky iných parlamentov hovorí, že žiadny rokovací poriadok

nie  je dokonalý.  Vždy vychádza  z konkrétnej  parlamentnej

tradície, zo skúseností,  ktoré ten-ktorý parlament vytvoril

v priebehu svojej  existencie, a inak to nebude ani  v tomto

prípade. Teda  aj výsledok, ktorý  máme pred sebou  ako tlač

426, výsledok  práce nielen štyroch  navrhovateľov, ktorí sú

tam napísaní, ale aj mnohých ďalších, ktorí tu boli spomína-

ní, tých,  ktorí tu spomínaní menovite  neboli, je istý kom-

promis, snaha nájsť čosi, čo  sa približuje k ideálu dokona-

losti. Nakoľko sa nám to podarí aj prijatím ďalších pozmeňu-

júcich návrhov,  je, samozrejme, vecou nás  všetkých. To, čo

by som chcel zdôrazniť,  je snaha nielen kolektívu navrhova-

teľov, ale  celého postupu prerokúvania  ešte od roku  1993,

keď zhodou  okolností traja zo  štyroch navrhovateľov podali

prvýkrát návrh rokovacieho poriadku,  snaha o prijatie záko-

na, ktorý  by nebol zákonom jedných  proti druhým, ale ktorý

by predsa len vyjadroval  širšiu zhodu na jednotlivých usta-

noveniach.

 

     Nechcem  sa  vyjadrovať  alebo  nebudem  sa  vyjadrovať

k žiadnemu diskusnému príspevku,  pretože to patrí navrhova-

teľovi poslancovi  Brňákovi. Chcel by som  iba zareagovať na

poslankyňu Kolesárovú, ktorá priamo oslovila mňa a povedala,

že keď ste  podpísali, tak zrejme súhlasíte.  Rád  by som sa

k tomu vyjadril sám za seba a naznačil, že práca v kolektíve

koaličných a opozičných  poslancov nebola ľahká. Absolvovali

sme hodiny  a hodiny diskusií, o  ktorých by vedel rozprávať

pán  Dr. Sečánsky,  pán Dr.  Brňák, kde  sme si vysvetľovali

nielen ustanovenia ústavy, ale  aj vlastné názory na jednot-

livé zákony, resp. na jednotlivé paragrafy tohto zákona.

 

     Aj o paragrafe, ktorý  sa týkal  rokovacieho jazyka, sa

takto dlho  diskutovalo a ja som  bol ten, ktorý presadzoval

názor,  aby sme  nevstupovali do  súčasného platného  stavu,

pretože  za sedem rokov nebol nijakým  spôsobom zneužitý. Aj

tento argument,  prosím, zoberte do úvahy,  že toto právo tu

existuje, garantuje ho dnešný platný  zákon a v tomto parla-

mente ho  nikto nezneužil, ale  existuje ako právo  poslanca

vyjadriť sa v  materinskom jazyku, ktoré okrem iného  - a to

tu správne  bolo povedané -  potvrdila aj Ústava  Slovenskej

republiky v roku 1992. Je to tak. Otázka, ako máme na to za-

reagovať - mali sme na to rozličné názory ako navrhovatelia.

Skončili sme na kompromise, že poslanec môže hovoriť vo svo-

jom materinskom jazyku, ale preklad jeho vystúpenia zabezpe-

čí Kancelária  Národnej rady na  jeho vlastné náklady.  Toto

bolo obsiahnuté v tlači 149  a ústavnoprávny výbor, ktorý sa

vyjadroval k jednotlivým ustanoveniam tlače 149, tento návrh

vypustil. Preto sme v tlači  426 rešpektovali to, čo sa uro-

bilo dovtedy.  Ak chceme skončiť prácu  toho viacročného vy-

tvárania nového rokovacieho poriadku, nemôžeme začínať stále

od nuly.  Preto v tlači 426  je § 31, ktorý  má také znenie,

aké má, a  je právom každého poslanca sa  k tomuto paragrafu

vyjadriť a predniesť k nemu pozmeňujúce návrhy aj s prísluš-

ným zdôvodnením. A neuberá to mne právo mať takisto na tento

paragraf svoj vlastný názor.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, dôvodom  môjho vystúpenia

v rozprave je snaha zareagovať  na pripomienky vlády Sloven-

skej republiky,  ktoré neboli známe v  čase rokovania ústav-

noprávneho výboru, ale ktoré, myslím si, vo viacerých bodoch

zlepšujú  a spresňujú znenie navrhnutého rokovacieho poriad-

ku. V  rámci skupiny navrhovateľov  mi pripadla úloha  pred-

niesť  vám na  schválenie niektoré  pripomienky vlády, ktoré

ste dostali  písomne. Budem veľmi stručný,  pretože ich máte

predložené. Sú  to tie pripomienky,  kde sme mali  pocit, že

idú v  prospech zákona o rokovacom  poriadku, že vychytávajú

aj tie  muchy, ktoré tam napriek  všetkým čítaniam a rokova-

niam o tomto zákone stále zostali.

 

     Na začiatku  by som ešte  predtým, než budem  prednášať

konkrétne  pozmeňujúce návrhy,  zareagoval na  dve všeobecné

pripomienky vlády.

 

     Prvá  všeobecná a zásadná  pripomienka  vlády  sa  týka

§ 69, ktorý hovorí o tom, že Národná rada schváli svojím uz-

nesením legislatívne pravidlá, ktoré budú záväzné pre každé-

ho navrhovateľa,  tak pre vládu,  ako pre výbory,  resp. po-

slancov Národnej rady. Vláda namieta, že sa zasahuje nejakým

spôsobom  do  jej  právomoci  upraviť  si  vlastným postupom

a vlastnými pravidlami legislatívne  konanie, ktoré sa usku-

točňuje  dovtedy, kým  vláda schváli  a parlamentu  predloží

vládny návrh  zákona. Toto však  nebolo cieľom navrhovateľov

a ani takto neinterpretujeme dikciu § 69.

 

     Trváme na tom, aby pre každého navrhovateľa boli rovna-

ké pravidlá z hľadiska  formy predkladaného zákona, teda  čo

musí zákon spĺňať, aby mohol byť prerokovaný v Národnej rade

ako zákon. Ak je to ústavný  zákon, musí mať články, musí sa

deliť na  nejaké časti. Ak je  to zákon schvaľovaný jednodu-

chou väčšinou, musí sa deliť na paragrafy, odseky atď. Pros-

te formálne  náležitosti jednoducho musíme  zaručiť, pretože

sa vyskytlo, a to sa stalo za posledných sedem rokov, že bo-

li  predložené aj  normy, ktoré  sa z  tohto pohľadu zákonom

nazvať nedali.  Tu cielime na  § 69 a  legislatívne pravidlá

a neuberáme vláde  právo. Myslím si,  že ona si  upraví svoj

vlastný postup, napríklad  medzirezortné pripomienkové kona-

nie vlastnými  procesnými pravidlami, aj  rokovanie Legisla-

tívnej rady  vlády atď. Do toho  tieto legislatívne pravidlá

vstupovať nijakým spôsobom nebudú, pretože je výhradným prá-

vom  vlády určiť,  ktorý orgán  sa má,  alebo nemá  vyjadriť

k návrhom, ktoré vláda chce predložiť do parlamentu.

 

      Vláda  má ďalej  zásadnú pripomienku  k §  126 ods. 1,

ktorá sa týka voľby  a odvolávania vedúcich ústredných orgá-

nov a iných funkcionárov.  Obáva sa, či sa neuberá kompeten-

cia vláde, ak sa  parlamentu zveruje voľba týchto činiteľov.

Na  vysvetlenie chcem  povedať, že  § 126  ods. 1  sa opiera

o také  znenie, ktoré  hovorí,  že  Národná rada  volí iných

funkcionárov len  vtedy, ak tak ustanoví  osobitný zákon. Sú

to  predstavitelia   napríklad  verejnoprávnych  inštitúcií,

predstavitelia poisťovní  zriadených na základe  zákona. Ná-

rodná  rada týmto  paragrafom vykonáva  tie právomoci, ktoré

zveril Národnej rade osobitný zákon.  Myslím si, že ak sa to

stane  zákonom, tak  tu nedochádza  k tomu,  že by  sa mohli

svojvoľne uberať kompetencie vláde Slovenskej republiky, ale

môže sa tak stať len  na základe zrelého uváženia, rešpektu-

júc deľbu moci medzi zákonodarnou a výkonnou mocou.

 

     Po týchto dvoch vyjadreniach k dvom zásadným a všeobec-

ným pripomienkam vlády by som si dovolil predniesť konkrétne

pozmeňujúce  návrhy. Budem  stručný z  hľadiska zdôvodnenia,

pretože  rešpektujem to,  že tieto  pripomienky vlastne dáva

vláda, teda je namieste, aby sme na ne pozitívne reagovali.

 

     Navrhujem,  aby sme  v §  1 v  zmysle pripomienok vlády

upravili začiatok  textu na "tento zákon ustanovuje", a text

pokračuje tak, ako je navrhované v § 1.

 

     V § 7  ods. 1 namiesto bodkočiarky má  byť čiarka a na-

miesto skratky  "NR SR" legislatívna  skratka Národnej rady.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné vyko-

nať.

 

     K  § 17  vláda namieta,  že je  potrebné tento paragraf

zjednotiť  so znením  § 3  ods. 3.  Preto podávam návrh, aby

v odseku 1  § 17 sa  nahradili slová "miesto  a čas" slovami

"miesto, deň a  hodinu". Ide o to, čo  má určiť predseda Ná-

rodnej  rady pri  zvolávaní schôdze.  Takto sa  zladí znenie

oboch spomínaných paragrafov.

 

 

     K odseku 3 vláda namieta,  že je potrebné spresniť, od-

kedy plynie vláde lehota 7  dní na zaujatie stanoviska k ná-

vrhu, ktorý  sa bude prerokúvať na  mimoriadnej schôdzi. Vy-

tvárame  totiž inštitút,  že ak  poslanci zvolajú mimoriadnu

schôdzu, vláde sa dá  na zaujatie stanoviska predmet rokova-

nia, ak to nie je vládny  návrh, resp. vláda o ňom nerokova-

la. Ale  ak by sa schôdza  konala skôr ako do  7 dní, je po-

trebné vykonať zmenu v zmysle  tejto pripomienky, a to takú-

to: v § 17 ods. 3 nahradiť v poslednej vete slová "do 7 dní"

slovami "do zvolania schôdze". Vláda  sa teda má vyjadriť do

zvolania schôdze, čo bude, samozrejme, všeobecne známe, kedy

predseda Národnej rady mimoriadnu schôdzu zvolá. Ak sa vláda

nevyjadrí do zvolania schôdze, bude  sa rokovať bez jej sta-

noviska.

 

     V § 21 vláda namieta proti slovám "prehrešenie sa proti

poriadku", skôr  je obvyklé použiť  slová "porušenie poriad-

ku". Preto navrhujem, aby sme v  § 21 ods. 2 nahradili slová

"ich nevhodného správania,  prehrešenia proti poriadku alebo

slušnosti" slovami "ich  nevhodného alebo neslušného správa-

nia   alebo porušenia  poriadku". Bude  to presnejšia dikcia

rešpektujúca tie výrazy, ktoré používame, keď hovoríme o ru-

šení alebo porušení poriadku v rokovacej sále.

 

     V § 23 ods. 5 v súvislosti s odkazom na § 17 je potreb-

né slová "oznámenom" nahradiť slovami "určenom". Je to zosú-

ladenie opäť v znení dvoch paragrafov,  čo je  legislatívno-

technická úprava, ktorú nebudem ďalej zdôvodňovať.

 

     V § 32 v odseku 1 vláda navrhuje  druhú vetu upraviť na

"ak ani po opakovanej výzve  nebude hovoriť k veci, odoberie

mu slovo". Je to spresnenie znenia, ktoré je v tomto ustano-

vení v § 32 ods. 1, myslím  si, že je to lepšie upraviť tak,

ako to  navrhla vláda. Dávam túto  pripomienku aj v prípade,

že prejde nejaká zmena, ktorú čítal  buď pán predseda, alebo

pán poslanec Cuper k § 32, kde zachovávali v odseku 1 pôvod-

nú dikciu.  Myslím si, že táto  vládna dikcia je presnejšia,

čiže dávam ju aj v prípade, že prejde ich návrh, aby sa dru-

há veta upravila takýmto spôsobom. V § 32 ods. 1 ďalej navr-

hujem nahradiť slová "preruší  schôdzu" slovami "preruší ro-

kovanie". Vláda  správne upozornila, že  treba zladiť znenie

odseku 1 a 2 v § 32.

 

     V § 39 navrhujem na základe pripomienok vlády tri drob-

né zmeny, aby sme v  odseku 4 slová "technického hlasovania"

zmenili na  "technického zariadenia". Ide  o zjavný preklep,

ktorý tam zrejme zostal napriek všetkej pozornosti.

 

     V odseku 5 slovo "hlasovania" nahradiť slovom "hlasova-

nie".

 

     V odseku  9 v prvom  riadku vypustiť druhýkrát  uvedené

slovo "sa". Všetko sú to legislatívno-technické pripomienky,

ktoré zlepšujú znenie predloženého textu.

 

     V odseku 4 § 63 navrhujem vypustiť v druhom riadku slo-

vo "vtedy" aj čiarku za týmto slovom. Opäť ide o legislatív-

no-technické spresnenie alebo zlepšenie znenia § 63 ods. 4.

 

     V §  71 navrhujem v  druhej vete doplniť  za slovo "na-

vrhne" slová "Národnej rade".  Vláda namieta, že treba pove-

dať, komu  predseda Národnej rady podáva  návrh na gestorský

výbor, resp.  na pridelenie návrhu  výborom, ktorý pôjde  do

prvého čítania. Reagujem na  to týmto malým pozmeňujúcim ná-

vrhom, aby  bolo jasné, že to  navrhuje Národnej rade, ktorá

o tom rozhoduje podľa ďalších paragrafov.

 

     V § 79 v odseku 4 písm. e) navrhujem  na konci  doplniť

slová "a písmeno d)". Tam už je napísané, že gestorský výbor

sa vo  svojom záverečnom stanovisku  vyjadruje k stanoviskám

ostatných výborov,  či sa má  návrh prijať, alebo  neprijať,

a ak sa  doplní písmeno d),  bude jasné, že  sa vyjadruje aj

k pozmeňujúcim  návrhom,  ktoré  prijali  jednotlivé výbory.

Vychádza to z pripomienky vlády k § 79.

 

     V § 110 navrhujem v odseku 1 v poslednej vete pred slo-

vo  "súhlas" doplniť  slovo "písomný".  To znamená,  že bude

potrebný písomný súhlas  navrhovaného funkcionára s kandida-

túrou, čím sa zladí znenie §  110 napríklad s § 118, čo bola

pripomienka vlády Slovenskej republiky.

 

     Podobne v § 115 navrhujem slová "Národná rada vo voleb-

nom  poriadku"  nahradiť  slovami  "volebný  poriadok, ktorý

schváli Národná  rada". Ide opäť  o zladenie tohto  § 115 so

znením § 113, aby sa  používali rovnaké formulácie a dikcie.

Ide nie o vecnú, ale legislatívno-technickú úpravu.

 

     V § 128 vláda namieta, že v odseku 2 nie je uvedená le-

hota, dokedy budú musieť  príslušní predstavitelia vlády od-

povedať  na žiadosti  výborov o  predloženie určitých  správ

alebo opatrení.  Navrhujem reagovať na  túto pripomienku po-

zmeňujúcim návrhom, aby sa na konci odseku 2 v § 128 doplni-

li slová "do 30 dní". Bude jasné, že  zodpovedný minister má

odpovedať výboru  v takto stanovenej  lehote. Je to  maličká

vecná zmena, ale  myslím si, že je v  prospech návrhu a opäť

vychádza z príslušnej pripomienky vlády.

 

     V odseku 1 § 131 upraviť namiesto odkazu na § 9 ods. 1,

odkaz  na §  17 ods.  1, ktorý  správne vyjadruje  to, čo sa

chcelo povedať.

 

     V  odseku 1  § 140  za slovo  "urazil" doplniť v súlade

s § 137 ods. 2 písmeno  a) slová "orgán Národnej rady". Opäť

ide o zladenie  dvoch paragrafov, teda nie o  vecnú, ale len

o legislatívnu zmenu.

 

 

 

     V §  150 navrhujem v odseku  1 v prvej vete  pred slovo

"kontrolných" doplniť slovo "osobitných", pretože sa mali na

mysli osobitné  kontrolné výbory, ale  slovíčko "osobitných"

vypadlo. Opäť je to len legislatívna zmena.

 

     Na záver v zmysle záverečných pripomienok vlády navrhu-

jem splnomocniť Kanceláriu Národnej  rady na vykonanie nevy-

hnutných jazykových a  legislatívno-technických úprav, ktoré

nemenia vecný zmysel schváleného návrhu.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, toľko  pripomienky, ktoré

vychádzajú z  materiálu, ktorý sme dostali  od vlády Sloven-

skej republiky, ktorá s návrhom vyslovila súhlas a požiadala

nás o prerokovanie jej  pripomienok. Ak nebudete mať námiet-

ky,  požiadam pána  spravodajcu, aby  o týchto pripomienkach

dal hlasovať  en bloc, pretože  sú naozaj len  legislatívno-

-technické  a nie  je potrebné,  aby sme  o nich rozhodovali

jednotlivo.  Vychádzajú z  dokumentu, ktorý,  myslím, všetci

poznáte.

 

     Ďakujem za vašu láskavú pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Ftáčnikovi. Ďalej  vystúpi pán

poslanec Hanker a pripraví sa pán poslanec Juriš.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vážený pán predseda,

 

     stalo sa určite aj niektorým z vás, že ste sa často pri

pulte prihlásili  do rozpravy ako  prví a dostali  ste sa na

poradie  ako  predposlední,  dokonca  ako  poslední. Bolo to

spôsobené tým, že neboli prihlášky očíslované podľa  poradia

alebo neboli očíslované vôbec,  alebo prihlasujúci sa dávali

svoje prihlášky  aj priamo na predsednícky  stôl. Je to síce

drobnosť, ale niekedy je to  strata dvoch aj troch hodín pre

toho, ktorý  čaká, kedy sa  dostane na poradie  do rozpravy.

Preto dávam  návrh na zmenu  § 27 ods.  3 a navrhujem  zmenu

textu takto: "Pri otvorení rozpravy prečíta zoznam a poradie

písomne prihlásených rečníkov." Doplniť  teda o slová "a po-

radie".

 

     Ďalej dávam návrh do § 132 ods. 1, kde sa taxatívne vy-

menúva, od koho môžu  poslanci žiadať informácie a vysvetle-

nia, ktoré potrebujú na  vykonávanie poslaneckej funkcie. Sú

tam uvedené len ústredné orgány  štátnej správy a ďalšie re-

publikové ústredné orgány. Poslanec by mal však mať informá-

cie aj  od ďalších štátnych orgánov,  ktoré nie sú ústredné,

napríklad od  prednostov okresných úradov,  riaditeľov štát-

nych výskumných ústavov a  podobne. Podľa predloženého textu

by to bolo možné len sprostredkovane cez ministerstvá, čo by

preťažovalo tieto  orgány. Dávam preto návrh  na zmenu § 132

ods. 1  doplniť text o  slová "a ďalších  štátnych orgánov".

Text by teda znel: "Poslanci môžu požadovať od členov vlády,

vedúcich ostatných ústredných  orgánov štátnej správy, gene-

rálneho prokurátora, predsedu  Najvyššieho kontrolného úradu

a vedúcich republikových ústredných a ďalších štátnych orgá-

nov informácie  a vysvetlenia, ktoré  potrebujú na vykonanie

poslaneckej funkcie." To je všetko.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi  Hankerovi. Nech sa páči,

pán poslanec Juriš.

 

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     mám len malý doplňujúci návrh k  § 39 odsek 9. Vedie ma

k tomu snaha o drobné  zlepšenie tohto rokovacieho poriadku,

na  ktorý čakáme,  pretože starý  má svoje  medzery, a preto

potrebujeme nový.

 

     V § 39 ods. 9 sa  hovorí o tajných voľbách. Tajné voľby

sa vykonávajú hlavne pri voľbe a odvolávaní a v tomto prípa-

de by  malo ísť o vyjadrenie  najlepšieho vedomia a svedomia

každého poslanca. Preto za  prvú vetu navrhujem vložiť tento

text: "Hlasovacie lístky musia byť vyhotovené tak, že posla-

nec ich  musí pri hlasovaní upraviť. Každý poslanec musí ísť

na miesto určené na úpravu hlasovacích lístkov."

 

     Je to z toho dôvodu, že ako overovateľ komisie mám skú-

senosti, viem, že niektorí poslanci  ani nejdú na miesto pre

úpravu hlasovacích lístkov, a môže sa vyskytnúť aj taký prí-

pad, že sa hlasovací lístok spraví len s názvom nejakej oso-

by - menom a priezviskom -  a poslanec tam nebude musieť nič

upravovať.  Z toho  dôvodu navrhujem,  aby hlasovacie lístky

boli vždy konštruované tak, že  sa v nich musí robiť úprava,

teda volím - nevolím alebo iný  text. Má to význam, že každý

poslanec pôjde na miesto  určené na úpravu hlasovacích líst-

kov a nemôže sa s ním  manipulovať. Je to jedno, či pre koa-

líciu, opozíciu, či pre  toto volebné obdobie alebo niektoré

ďalšie volebné obdobia. Myslím, že táto drobná úprava pomôže

v procese tajného hlasovania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj ja  pánu poslancovi.  Ďalej je  do rozpravy

prihlásený pán poslanec Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     myslím si,  že mnohí poslanci,  prepáčte, že budem  tak

hovoriť, si  robia z parlamentu  holubník, i keď  by to malo

byť posvätné  miesto. Mnohí poslanci prídu  ráno, zapíšu sa,

odídu  a celý  deň  si  vybavujú svoje  súkromné povinnosti.

A preto si  myslím, že to je  neseriózne voči tým poslancom,

ktorí sú tu, a mrzí ma to. Aj dnes si všimnite, ako poslanci

chodia na rokovanie.

 

     Preto dávam pozmeňujúci návrh v § 63 pokračovať na kon-

ci novou  vetou: "Poslancovi, ktorý  sa zapíše v  prezenčnej

listine  v  príslušnom  rokovacom  dni,  no  počas rokovania

v tomto dni sa nezúčastní  na troch záverečných hlasovaniach

bez  ospravedlnenia predsedovi  Národnej rady,  sa toto  vy-

nechanie hlasovania  považuje za neospravedlnenú  neúčasť na

rokovaní."

 

     Myslím si, že je pravda,  že sú v rokovacej budove mik-

rofóny, že môžeme počúvať, ale mnohí odchádzajú mimo budovy.

Preto si myslím, že disciplína a poriadok sú nadovšetko.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte  s faktickou  poznámkou vystúpi  predseda ústavno-

právneho výboru pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Ak dovolíte,  v rámci tejto faktickej  poznámky, aj keď

som nechcel reagovať v priebehu  rozpravy, dovolil by som si

predniesť jeden doplňujúci návrh,  ku ktorému ma primalo vy-

stúpenie pána poslanca Kvardu a pána poslanca Csákyho.

 

     Tento doplňujúci návrh by  sa dotýkal ustanovenia § 31,

ktoré momentálne je bez odsekov. Navrhujem, aby pôvodné zne-

nie bolo  označené ako odsek 1  a ako odsek 2  by bol takýto

text: "Príslušníci  národností môžu hovoriť  v jazyku svojej

národnosti. Kancelária Národnej rady zabezpečí na ich nákla-

dy tlmočenie ich vystúpenia do slovenského jazyka."

 

     Z  hľadiska krátkeho  zdôvodnenia si  dovolím predniesť

zdôvodnenie hradenia týchto nákladov aj charakterom a význa-

mom  zložky mzdy,  ktorú  poslanci  dostávajú. Mám  na mysli

zložku mzdy,  ktorá predstavuje nezdaniteľnú  čiastku, ktorá

aj na základe pokynov  predsedu Národnej rady Slovenskej re-

publiky z 28. februára 1994 okrem iného spočíva aj v hradení

expertíz,  prekladov a  tlmočníckych služieb.  Čiže v  danom

prípade považujem hradenie týchto nákladov zo strany kolegov

maďarských  politických strán  nie za  hradenie z  vlastných

vreciek, ale z čiastky, ktorá je aj na tieto účely parlamen-

tom určená a vymedzená.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi.

 

 

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, nedostal som už

žiadnu prihlášku  do rozpravy, nikto sa  nehlási s faktickou

poznámkou, takže končím rozpravu k tomuto bodu programu. Bo-

li tu návrhy pánov poslancov, že aj pred čiastkovým hlasova-

ním, aj pred konečným hlasovaním by sme mali urobiť prestáv-

ku.

 

     Chcel som dať prestávku do jednej, keďže je piatok, ale

dám prestávku do  druhej s tým, že od  jednej do druhej bude

prestávka  k čiastkovému  hlasovaniu, a  potom po čiastkovom

hlasovaní - ak ešte uznáme za  vhodné a bude potrebné - uro-

bíme aj druhú dvadsaťminútovú  prestávku k zákonu ako celku.

Súhlasíte? (Hlasy v sále.)

 

     Ďakujem. Stretneme sa o 14.00 hodine.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda, ak dovolíte  väčšina poslancov žiada, aby

pozmeňujúce návrhy boli vyhotovené písomne a rozdané každému

poslancovi pred záverečným hlasovaním.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Do jednej to vyhotovíme. Prosím, pán Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda, ak by ste dovolili, mám iba otázku, či sa

počíta, že po skončení hlasovania o rokovacom poriadku bude-

me ešte rokovať ďalej. (Odpoveď predsedu Národnej rady.) Bu-

deme ešte rokovať o tých  dlhopisoch. Dobre, neviem to, lebo

som došiel zo Štrasburgu.

 

     Ďakujem.

 

     (Po uplynutí času určeného na prestávku.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, ešte  stále rokuje ús-

tavnoprávny  výbor, takže  začneme asi  o tretej. Zosúlaďuje

všetky vaše návrhy.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec Garai  bude mať  päťtisíckorunovú pokutu,

keďže sme už skoro schválili, že telefóny do tejto miestnos-

ti nepatria. Teraz mu to  vyzváňalo. Robte mu čiarky. Musíme

to rýchlo prijať.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, skončili sme ukončením

rozpravy. Ako po každej rozprave, aj v tomto prípade mám po-

vinnosť spýtať sa predkladateľa, či  sa chce vyjadriť k roz-

prave. Prosím pána predsedu Brňáka.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     pôvodne som nechcel ako jeden z predkladateľov podrobne

reagovať na vystúpenia poslancov v rozprave, pretože vzájom-

ných  rokovaní  medzi  zástupcami  koalície  aj opozície  aj

v súvislosti s  pozmeňujúcimi a doplňujúcimi  návrhmi, ktoré

boli teraz predkladané, bolo  viac, vzájomne sme si vyjasňo-

vali svoje  pozície. Som presvedčený o  tom, že každý mienil

svoj pozmeňujúci a doplňujúci  návrh v rámci konštruktívneho

zmýšľania, preto si dovolím  poďakovať vám za všetky návrhy,

ktoré zlepšujú  tento  návrh. Sedeli sme a vážne  sme sa za-

oberali vlastne každým z týchto  návrhov a dopredu sa ospra-

vedlňujem tým,  ktorým zrejme nebude  vyhovené  alebo ktorým

nebude vyhovené v rámci hlasovania. Želám nám všetkým v tom-

to šťastnú ruku a  do budúcnosti zachovanie istej pozitívnej

spomienky na toto hlasovanie aj pre budúcu generáciu politi-

kov, ktorí prídu po nás, aby nenadávali, čo sme im to schvá-

lili a prijali.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pýtam sa pána poslanca  Hrušovského ako spravodajcu, či

sa chce  vyjadriť. Ak nie, prosím,  pán spravodajca, aby sme

pristúpili k  hlasovaniu o jednotlivých  pozmeňujúcich návr-

hoch vyplývajúcich zo spoločnej správy a z rozpravy.

 

     Predtým sa ešte pán poslanec Hanker hlási s procedurál-

nou poznámkou.

 

Poslanec J. Hanker:

 

    Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Ak dovolíte, sťahujem obidva  svoje pozmeňujúce a dopl-

ňujúce návrhy.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Pán predseda, chcem sa  spýtať, či môžeme nahlásiť chy-

by,  ku ktorým  došlo pri  prepise, či  ich môžeme  nahlásiť

hneď, alebo až pri hlasovaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ak skutočne  došlo pri prepise k  chybám, museli by sme

si  pozrieť záznam,  ako ste  to v  rámci rozpravy povedali,

a potom to skonfrontovať.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Ja hovorím, že došlo k chybám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Veď vám hovorím, ak máte pocit, že došlo k chybe, musí-

me skontrolovať záznam z rozpravy.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Ukážem vám originál, ktorý  som odovzdal, aby ste veri-

li.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Mne nie, pánu spravodajcovi.

 

     Keď  budeme hlasovať  o vašich  návrhoch, poviete,  kde

a k akej chybe došlo, a potom chybu opravíme.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli  v rozprave k predlo-

ženému zákonu,  ste dostali ako  tlač číslo 426b.  Odporúčam

hlasovať najskôr o pozmeňujúcich  návrhoch, ktoré sú uvedené

v spoločnej správe (tlač 426a) pod  bodmi 1 až 22. Odporúčam

o všetkých týchto  bodoch zo spoločnej  správy hlasovať spo-

ločne a odporúčam ich prijať. Môžeme o nich hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  hlasovať o  spoločnej správe,  kde pán spoločný

spravodajca  navrhuje, aby  sme o  bodoch 1  až 22 spoločnej

správy hlasovali en bloc.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča tieto body prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 115 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Tieto body spoločnej správy sme prijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne. V rozprave ako prvý vystúpil pán predse-

da Gašparovič, ktorý predniesol dva pozmeňujúce návrhy. Prvý

pozmeňujúci návrh  sa týka §  32, kde odporúča  nové znenie.

Neviem,  pán predseda,  či  je  potrebné ich  čítať, pretože

všetci  poslanci to  majú. Dávam  preto návrh  na hlasovanie

o tomto bode 32. Po  konzultácii s pánom predsedom odporúčam

hlasovanie na voľné zváženie. Ako spoločný spravodajca neod-

porúčam prijať tento návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dohodli sme  sa inak, pán spravodajca.  Súhlasím s tým,

že sa  páni poslanci rozhodnú  sami, bez odporúčania  takého

alebo onakého. Budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tých  27 poslancov  dostane mimoriadnu  odmenu. (Smiech

v sále.)

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Druhý pozmeňujúci návrh sa týka  § 25, ktorý žiadal pán

predseda doplniť o nový odsek 6. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme  sa a  hlasujme. Hlasujeme  o mojom  druhom

návrhu s odporúčaním prijať ho.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 113 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ako  druhý vystúpil  v rozprave  pán poslanec  Pittner,

ktorý odporúčal v  § 32 rozšíriť odsek 3,  kde by sa vložilo

za slovo "zbrane"... Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca návrh odporúča  prijať. Ide tam o to,  že pán poslanec

Pittner to navrhol dať k  môjmu návrhu. Môj sa neprijal, ale

môže ho dať ako samostatný a bude prijatý. Hlasujeme o návr-

hu pána poslanca Pittnera. Pán spoločný spravodajca ho odpo-

rúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 113 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší  v rozprave  vystúpil pán  poslanec Poliak, ktorý

navrhuje zmeny v § 39 ods. 3, 39 ods. 10, 39 ods. 11.

 

     Odporúčal  by  som  pánom  poslancom,  ktorí  vystúpili

s viacerými pozmeňujúcimi  návrhmi, ak budú  s tým súhlasiť,

aby sme ich pozmeňujúci návrh sústredili do hlasovania, kto-

ré by  pozostávalo z hlasovania o  niektorých bodoch, o kto-

rých by sme mohli hlasovať spoločne, a to o tých, kde sme sa

aj s predkladateľmi dohodli na rokovaní pred záverečným hla-

sovaním, že je všeobecný súhlas s ich prijatím.

 

     Dovolil by som si uviesť, ktorých pozmeňujúcich návrhov

pána poslanca Poliaka uvedených pod číslom 1 až 9 sa to týka

a ktoré odporúčam, aby sme o  nich hlasovali spoločne. Sú to

body číslo 1, 2, 3, 6, 8 a 9.

 

     Najskôr sa spýtam pána navrhovateľa, či je súhlas s ta-

kýmto návrhom na hlasovanie.  Samotný pozmeňujúci návrh uve-

dený pod bodom  8 v § 21 treba spresniť  tak, že ide o druhú

vetu za bodkočiarkou.

 

     Odporúčam, pán  predseda, hlasovať o  týchto pozmeňujú-

cich návrhoch a odporúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Polia-

ka, a to  o jeho návrhoch číslo 1,  2, 3, 6, 8, 9  s návrhom

prijať ich.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 115 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tieto návrhy pána Poliaka boli prijaté.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší pozmeňujúci  návrh pána poslanca  Poliaka sa týka

§ 45 ods. 4, ktorý neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  ďalšom pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca.

Spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 53 ods. 1 odporú-

čam neprijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu pána  poslanca Poliaka. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Nasleduje  pozmeňujúci  návrh  číslo  7.  Myslím si, že

o tomto bode  je bezpredmetné hlasovať,  pretože sme prijali

zo spoločnej správy bod číslo  12, kde sa vypustil mandátový

a imunitný  výbor,  ktorému  bola  daná  právomoc rozhodovať

o každej  neprítomnosti poslanca  v Národnej  rade. Právomoc

mandátového  a imunitného  výboru je  upravená v  inom znení

a v inom paragrafe, preto si myslím, že hlasovať o tomto bo-

de je bezpredmetné, a odporúčam pánu Poliakovi, aby ho stia-

hol.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je to v inom bode. Pán poslanec Poliak sa vyjadrí.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vzhľadom na  to, že v  časti VIII -  Účasť poslancov na

schôdzach Národnej rady a jej výboroch - v odseku 7 sa hovo-

rí, že "spolu so stanoviskom mandátového a imunitného výboru

navrhol na program schôdze Národnej rady", teda, pán predse-

da, myslím si, že by  to malo byť v základných kompetenciách

mandátového a imunitného výboru, pretože je to v časti VIII,

kde to jednoznačne nadväzuje. Z  toho dôvodu trvám na svojom

návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán predseda výboru, to, čo hovoríte, bolo vypustené zo

spoločnej správy, preto pán spravodajca to hovorí dobre.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Právomoc  mandátového  a  imunitného  výboru rozhodovať

o tom, či ospravedlniť, alebo neospravedlniť účasť poslanca,

vyplýva z § 63 ods. 7, ale  len v prípade - a myslíme si, že

je to tak správne -, ak predseda Národnej rady neuzná ospra-

vedlnenku, ktorou sa ospravedlňujeme,  aby tam bol zachovaný

istý mechanizmus možného odvolania  sa. Takže to zostalo. Ak

pán poslanec trvá na hlasovaní, odporúčam neprijať tento ná-

vrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme  s odporúčaním pána

spravodajcu tento pozmeňujúci návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší  v rozprave  vystúpil pán  poslanec Kvarda, ktorý

navrhuje zmenu § 24 ods. 5. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Poslanec  Kvarda navrhol  vo svojom  prvom pozmeňujúcom

návrhu v § 24 ods.  5 slovo "troch" nahradiť slovom "dvoch".

Spravodajca to navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší návrh k § 31 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme o druhom návrhu pána

poslanca Kvardu. Spoločný spravodajca ho navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh k § 52 ods. 4 nechávam na voľnú

úvahu pléna.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  treťom pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca.

Ide o § 52 ods. 4. Pán spravodajca necháva na vaše zváženie,

ako sa rozhodnete hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh  týkajúci sa § 66  ods. 3 neodporúčam

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu  s odporúčaním

neprijať ho.  Je to takisto  návrh pána poslanca  Kvardu ako

jeho štvrtý pozmeňujúci návrh.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Piaty pozmeňujúci návrh sa týka  § 66 ods. 5 - možnosti

účasti  podpredsedu Národnej  rady na  rokovaní poslaneckého

grémia. Neodporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme  o návrhu  poslanca

Kvardu pod  číslom 5. Pán spravodajca  odporúča hlasovať zá-

porne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Šiesty pozmeňujúci návrh k § 73 ods. 3 písm. b) neodpo-

rúčam prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  šiestom pozmeňujúcom návrhu  s odporúčaním

spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 103 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ôsmy pozmeňujúci návrh  sa týka § 82 a  § 85. Odporúčam

hlasovať  o obidvoch  pozmeňujúcich návrhoch  spolu, pretože

spolu súvisia a týkajú sa  zníženia kvóra potrebného na mož-

nosť podávania pozmeňujúcich návrhov pri druhom a treťom čí-

taní. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o dvoch návrhoch pod  číslom 7, 8 s odporúča-

ním spravodajcu prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší  v rozprave  s 11  pozmeňujúcimi návrhmi vystúpil

pán poslanec Cuper.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Pittner - procedurálny návrh.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Pán predseda, keď sa schválil môj  návrh k § 32 ods. 3,

tak bol  pôvodne viazaný na vaše  vystúpenie, takže teraz by

som odporúčal, aby to bolo vnímané k vystúpeniu pána poslan-

ca Cupera.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Povedal som to aj v rozprave, pán poslanec.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Tak sme to aj  mysleli, keď sme prerokúvali pozmeňujúce

návrhy, že  v prípade schválenia  buď jedného, alebo druhého

pozmeňujúceho návrhu,  či už pána  predsedu, alebo pána  po-

slanca Cupera,  sa tvoj pozmeňujúci návrh  zapracuje do zne-

nia, tak ako je navrhnuté.

 

     Z týchto 11 pozmeňujúcich návrhov, ktoré predniesol pán

poslanec Cuper  v rámci hľadania  kompromisu prijatia jedno-

tlivých pozmeňujúcich návrhov, by som odporúčal - pokiaľ pán

navrhovateľ bude  súhlasiť -, aby  sme o jeho  pozmeňujúcich

návrhoch pod  bodmi 2, 3, 5,  6, 7, 8, 9,  10 a 11 hlasovali

spoločne. Odporúčam ich prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o prvých pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca

Cupera. Pán spravodajca jeho návrhy pod bodmi 2, 3, 5, 6, 7,

8, 9, 10 a 11 navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Tieto "pozmeňováky" sme prijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom 1 týkajúci sa možnej účasti

ústavných činiteľov na  neverejných rokovaniach pléna Národ-

nej rady nechávam na voľné rozhodnutie každému poslancovi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 1 pozmeňujúcich návrhov poslanca

Cupera. Pán spravodajca necháva rozhodnutie na vás.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Schválili sme tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Cu-

pera.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom  4 týkajúci sa zabezpečenia

poriadku v  rokovacej sále spolu  s tým, čo  bolo schválené,

teda pozmeňujúci návrh pána poslanca Pittnera, odporúčam vám

na voľnú úvahu, pretože  sa týka každého individuálne, každý

si za svoje konanie zodpovedá.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  bode 4 pozmeňujúceho  návrhu pána poslanca

Cupera. Pán  spoločný spravodajca hlasuje za,  ale vám nechá

na vlastnú úvahu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší v poradí vystúpil pán poslanec Šimko, ktorý navr-

hol celkove  4 pozmeňujúce návrhy. Odporúčam,  aby sme o po-

zmeňujúcich návrhoch  1 a 3  hlasovali spoločne a  odporúčam

ich prijať, a aby sme osobitne hlasovali o bodoch 2 a 4.

 

     Takže hlasujeme o  pozmeňujúcich návrhoch uvedených pod

bodmi 1 a  3. Prvý sa týka §  50 ods. 4, druhý §  60 ods. 3.

Odporúčam ich prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy poslanca Šimka sme prijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh uvedený pod bodom 2 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu poslanca Šimka pod čís-

lom 2. Spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento  bod z  pozmeňujúcich návrhov  poslanca Šimka sme

neprijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

    Štvrtým pozmeňujúcim návrhom pána  poslanca Šimka je po-

zmeňujúci návrh k § 32,  ktorý  navrhuje  doplniť o nový od-

sek 4. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  štvrtom pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca

Šimka. Spravodajca  ho odporúča prijať. (Ruch  v sále.) Páni

poslanci, hlasujeme. Načo vykrikujete jeden po druhom?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalšia  v rozprave  vystúpila pani  kolegyňa Rusnáková,

ktorá  navrhla 10  pozmeňujúcich návrhov.  Pozmeňujúci návrh

pod bodom 1 k § 25 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  prvom pozmeňujúcom návrhu  pani poslankyne

Rusnákovej. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh k § 41 ods. 2 odporúčam na voľné roz-

hodnutie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o druhom  pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne

Rusnákovej. Pán spravodajca hovorí,  aby sme sa rozhodli sa-

mi, ako budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 45 ods. 4 odporú-

čam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o treťom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne,

ktorý sa týka § 45 ods.  4. Pán spravodajca ho odporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     (Hlas poslankyne Rusnákovej zo sály.)

 

     Pani poslankyňa,  ten štvrtý návrh  pána poslanca Šimka

sme neprijali. Pán spravodajca, neviem, či mám pravdu.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Bol to  totožný návrh s  tým, ktorý sa  zamietol, ktorý

podal  pán poslanec  Šimko, ale  môžeme hlasovať  o ňom ešte

raz.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa chce, aby sme  o ňom hlasovali, tak bu-

deme hlasovať.

 

     Hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne

Rusnákovej s odporúčaním pána spravodajcu...

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tam ste navrhovali inak.  Pán poslanec ho odporúča pri-

jať. (Hlasy  v rokovacej miestnosti.)  Pokoj, páni poslanci,

nevykrikujte!

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh k § 66 ods. 3 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu číslo 5 pani poslankyne

s odporúčaním pána spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom 6 k § 131, kde je navrhnutý

nový odsek 9, odporúčam prijať.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o šiestom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne

k § 131, kde sa navrhuje  nový odsek. Pán spravodajca ho na-

vrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 7  k § 144 ods. 6 od-

porúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  siedmom pozmeňujúcom návrhu  s odporúčaním

spravodajcu prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodmi číslo 8 a 9 k §  140 ods. 1

a  2 spolu súvisia, odporúčam  hlasovať naraz o obidvoch po-

zmeňujúcich návrhoch a odporúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujeme  sa  a  hlasujeme  o  dvoch návrhoch spolu

- o návrhoch 8 a 9 s odporúčaním spravodajcu prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Tým,  že sme  neschválili tieto  pozmeňujúce návrhy, je

potom bezpredmetné hlasovať o  pozmeňujúcom návrhu pod bodom

číslo 10. Pani poslankyňa ho sťahuje.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Môžeme prejsť k hlasovaniu o pozmeňujúcich ná-

vrhoch pána poslanca Kanisa.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Kanis, ktorý pod

bodmi číslo 1 až 10 predniesol viacej  pozmeňujúcich návrhov

týkajúcich sa techniky pri  voľbe funkcionárov alebo ďalších

štátnych úradníkov. Myslím, že  tam boli nejaké výhrady voči

prepisu jeho pozmeňujúceho návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Nech sa páči, pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Pán predseda, skutočne tam došlo pri prepise ku chybám,

len kvôli presnosti a záznamu  si dovolím ich povedať. V pr-

vom mojom  návrhu v riadku  treťom je napísané  "a to najne-

skôr", tam malo byť  správne "najskôr". Zachováva to logiku,

ktorá je aj v pôvodnom návrhu. To je prvá pripomienka.

 

     A druhá pripomienka - v mojom bode 10 v poslednom riad-

ku  "ktorí získali  najväčší rovnaký  počet hlasov"  vypadlo

slovo "najväčší".

 

     Ešte jedna technická pripomienka,  že v mojich návrhoch

1 a 2 nie je  napísané v texte "pri § 14 ods.  1", ale to je

len  technická vec,  to je  spôsob hlasovania,  na ktorý  sa

vlastne v každom prípade odvolávam. Takto je to legislatívne

úplne čisté a presné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spravodajca, zaznamenali ste zmeny?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Áno, zaznamenal  som zmeny. Veľmi  dlho sme diskutovali

o tomto  pozmeňujúcom návrhu,  sčasti sme  sa aj  stotožnili

s jeho obsahom, ale  potreboval by dlhšie legislatívno-tech-

nické  zváženie,  čistejšiu  formuláciu,  preto ako spoločný

spravodajca  neodporúčam pozmeňujúce  návrhy pod  bodom 1 až

10 prijať. Môžeme hlasovať  spoločne? (Súhlas poslanca Kani-

sa.) Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o návrhoch spoločne, pán poslanec s tým

súhlasí.

 

     Prosím, hlasujeme  o návrhoch pána  poslanca Kanisa pod

bodom 1 až 10 jeho návrhov s tým, že pán spoločný spravodaj-

ca ich navrhuje neprijať.

 

     Pán spoločný spravodajca, čo ste navrhovali?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tieto body.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom 11  k § 18 ods. 3 odporúčam

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 11 návrhu pána poslanca Kanisa s odpo-

rúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     O pozmeňujúcom  návrhu  uvedenom  pod  bodom  12 k § 55

ods. 4 sme už rozhodli, keď sme hlasovali o pozmeňujúcom ná-

vrhu pána poslanca  Kvardu, takže o tomto návrhu  je už bez-

predmetné  hlasovať, lebo  sme hlasovaním  neprijali tú istú

formuláciu, ktorú navrhuje pán poslanec Kanis.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, je to tak, pán poslanec.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom 13 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu  číslo 13 pána poslanca

Kanisa. Pán spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom 14  k § 64 ods. 5 odporúčam

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 14  pozmeňujúcich návrhov poslanca Ka-

nisa. Pán spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom 15  k § 74 ods. 2 neodporú-

čam prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 15 pozmeňujúcich návrhov pána poslanca

Kanisa. Pán  spoločný spravodajca neodporúča  tento bod pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 16 k § 105 ods. 1 ne-

odporúčam prijať, pretože text  uvedený v pôvodnom návrhu je

totožný s textom uvedeným v ústave.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme sa prezentovať a hlasovať.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán poslanec návrh sťahuje.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Toto hlasovanie  je neplatné. Môžete  čítať, kým prejde

svetelná tabuľa.

 

 

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom 17 k § 105 ods. 2 odporúčam

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  hlasovať o  pozmeňujúcom návrhu  číslo 17  pána

poslanca Kanisa s tým, že  pán spravodajca odporúča, aby sme

ho prijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh uvedený  pod bodom 18  k § 129 ods. 1

neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca

s odporúčaním neprijať ho. Je to návrh číslo 18.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom 19 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu  číslo 19 pána poslanca

Kanisa. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Prijali sme návrh poslanca Kanisa.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán poslanec návrh sťahuje.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Csáky, ktorý po-

dal 11 pozmeňujúcich návrhov. (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tichšie, páni poslanci,  pani poslankyne. Pán poslanec,

kým dám  hlasovať, pán poslanec Köteles  sa hlási s procedu-

rálnou poznámkou.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Prepáčte,  môžete  nám  spresniť,  čo  znamená vo výške

5 000? Čo to je? Oriešky, klince, doláre?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Slovenských korún. To je zle len v zápise. Páni poslan-

ci, to nie je procedurálny návrh.

 

     Pokračujte, pán spravodajca.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán kolega, schválili sme vykonať nesporné legislatívno-

technické  a  jazykové  úpravy,  nezmenili  sme  vecnú zmenu

v spoločnej správe.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Csáky - procedurálna otázka.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Ďakujem. Pán predseda, došlo k trom chybám. V bode čís-

lo 4  má byť §  64, a nie  63. V bode  číslo 7 má  byť § 85,

a nie 84, a bod číslo 11 musíme vyčiarknuť, pretože je iden-

tický s bodom číslo 3. Dvakrát to bolo prepísané.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúce návrhy pán poslanca  Csákyho sú uvedené pod

bodmi číslo 1 až 11. Myslím, že o pozmeňujúcom návrhu uvede-

nom  pod bodom  číslo 1  sme už  rozhodli, keď sme hlasovali

o pozmeňujúcom... (Hlasy  v sále, že ide  o iné znenie.) Iné

znenie - odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu pána poslanca  Csákyho s tým, že pán

spravodajca ho odporúča prijať. (Hlasy  v sále.) Lenže o tom

sme už hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 2 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o druhom  pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca

Csákyho. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento druhý návrh sme neprijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh  pod bodom číslo 3,  týkajúci sa § 64

ods. 1, odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o treťom návrhu pána poslanca Csákyho s odpo-

rúčaním pána spravodajcu prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom 4, týkajúci sa §  64 ods. 2

a 3, neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  štvrtom pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca

Csákyho. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod  bodom 5 k § 64  ods. 5 odporúčam

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o piatom pozmeňujúcom návrhu poslanca Csákyho

s odporúčaním pána poslanca, aby sme ho prijali.

 

     Už sme hlasovali o tom istom.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Pán poslanec Kanis mal taký istý návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 6 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  šiestom pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca

Csákyho. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod  bodom 7 k § 85  ods. 3 odporúčam

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o siedmom  pozmeňujúcom návrhu  aj s opravou

paragrafu, s tým, že pán spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom 8  k § 106 ods. 1 odporúčam

prijať. To  je zmena  týkajúca sa  možnosti podania obžaloby

na prezidenta republiky. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o tomto  návrhu pána  poslanca s odporúčaním

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 9  k § 137 ods. 3 od-

porúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pozmeňujúci návrh pod číslom 9 pán spravodajca odporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Návrh sme neprijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     O pozmeňujúcom  návrhu  uvedenom  pod  bodom  číslo  10

k § 140  ods. 1 sme už  hlasovali. Pani poslankyňa Rusnáková

mala taký  istý pozmeňujúci návrh, ktorý  sme neprijali.

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom  11 pán poslanec Csáky sťa-

huje.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Môžeme pokračovať.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší vystúpil  v rozprave pán  poslanec Ftáčnik, ktorý

predniesol  18  pozmeňujúcich  návrhov,  ktoré  sú  prevažne

legislatívno-technického  charakteru a  vecne nezasahujú  do

systematiky  rokovacieho poriadku.  O všetkých  prednesených

pozmeňujúcich návrhoch  odporúčam hlasovať spoločne,  ak pán

navrhovateľ s tým súhlasí, a odporúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme en bloc o pozmeňujúcich návr-

hoch, ktoré dal pán poslanec Ftáčnik, s návrhom prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 113 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali  sme  všetky  pozmeňujúce  návrhy pána poslanca

Ftáčnika.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Hanker, ale svo-

je návrhy pred hlasovaním stiahol.

 

     Pán poslanec Juriš vystúpil s jedným pozmeňujúcim návr-

hom k § 39 ods. 9. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o poslaneckom  návrhu pána  poslanca Juriša.

Pán spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán poslanec Ľupták vystúpil  s jedným pozmeňujúcim ná-

vrhom k § 63. Nechávam  to na voľnú úvahu, voľné rozhodnutie

poslancov. Chýba nám pán podpredseda Ľupták.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána podpredsedu Ľuptá-

ka. Pán spoločný spravodajca hlasovanie necháva na vašu úva-

hu, páni poslanci.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 63 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Posledný v rozprave vystúpil  pán poslanec Brňák, ktorý

navrhol doplniť § 31 o nový odsek 2. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  návrhu pána poslanca  Brňáka. Pán spoločný

spravodajca ho navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda,  tým sme hlasovali  o všetkých pozmeňujú-

cich návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave. Zostáva nám

hlasovať o návrhu zákona ako celku.

 

     Ak dovolíte, prihlásil by som sa za poslanecký klub KDH

a žiadam pred záverečným hlasovaním 20-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nestačí 10 minút, pán poslanec?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Opravujem to na 10 minút.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Je 16.14 hodín, prestávka bude do 16.30 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali

miesto  v  rokovacej  sále.  Budeme  pokračovať v prerušenej

schôdzi s tým, že nám pri tomto bode ostáva hlasovanie o ná-

vrhu zákona  o rokovacom poriadku  ako celku. Pýtam  sa pána

spoločného spravodajcu, či je to tak.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Áno, je  to tak, pán  predseda. Iste všetky  poslanecké

kluby v rámci  prestávky prehodnotili jednotlivé hlasovania.

Myslím si,  že v tejto chvíli by asi  nebolo odo  mňa celkom

spravodlivé  voči nám  dávať nejakú  radu na prijatie, alebo

neprijatie.  Preto nechávam  na rozhodnutie  každého jedného

poslanca, ako bude hlasovať pri záverečnom hlasovaní o návr-

hu zákona o rokovacom poriadku.

 

     Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. V  súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom po-

riadku  budeme hlasovať  o návrhu  zákona ako  celku v znení

schválených zmien a doplnkov.

 

     Pán   spoločný  spravodajca   nechce  nikoho  ovplyvniť

a necháva na  vaše rozhodnutie, či budete  hlasovať za alebo

nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme konečne schválili rokovací poriadok

Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.)

 

     Ďakujem pekne, pán spravodajca, aj vám, páni poslanci.

 

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     kým oznámim  niektoré organizačné veci,  ostal nám ešte

bod,  o ktorom  sme tiež  prerušili rozpravu,  a je to návrh

skupiny poslancov  Národnej rady Slovenskej republiky na vy-

danie zákona Národnej rady  Slovenskej  republiky, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majet-

ku štátu  na iné osoby  v znení neskorších  predpisov. Je to

tlač 425.

 

     Rozpravu sme prerušili ešte na 16. schôdzi 4. júla. Zá-

kon predkladal pán poslanec Fico.  Po dohode s pánom poslan-

com Ficom by sme dnes už na tejto schôdzi neprerokúvali ten-

to zákon,  ale by sme  ho prerokovali až  na ďalšej schôdzi,

ktorá sa začína 23. októbra.

 

     Chcem  ešte učiniť  zadosť niektorým  procesným otázkam

poslancov, a to najmä pokiaľ ide o stiahnutie bodov programu

z rokovania.  Urobili sme  to tak,  že bol  všeobecný súhlas

o tom, ktoré body sme stiahli, takže som nedal hlasovať. Aby

neboli rozpory, že sme nedodržali rokovací poriadok, prosím,

dám ešte  hlasovať o tých bodoch,  o ktorých sme nerokovali,

a to  o návrhu  pána poslanca  Duku-Zólyomiho, ktorý navrhol

stiahnuť svoj návrh, pokiaľ ide  o návrh na udelenie Nobelo-

vej ceny, a potom ten bod programu, o ktorom som hovoril te-

raz a ktorý navrhol stiahnuť pán poslanec Fico.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme  o tom,  že sme ich

stiahli z tohto rokovania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ešte mám oznam o leteckej preprave poslancov po skonče-

ní tejto schôdze. Autobus odchádza  spred budovy 30 minút po

skončení  rokovania.  Prílet  lietadla  v  utorok 1. októbra

1996 je okolo 9.00 hodiny s  tým, že lietadlo odletí z Košíc

o 7.30 hodine a z Popradu o 8.10 hodine.

 

     Pripomínam, že rokovanie schôdze je o 10.00 hodine.

 

     Kým ukončím schôdzu, ešte sa s faktickou poznámkou hlá-

si pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda, povedali ste, že bod programu, pokiaľ ide

o návrh novelizácie zákona o veľkej privatizácii, bude zara-

dený na najbližšiu schôdzu 23. októbra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie na najbližšiu, na 23. októbra.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Netreba o tom hlasovať?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie. To je odhlasované.

 

 

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Dobre. Len by  som navrhoval, neviem, či je  to v tejto

chvíli možné, aby sme zaradili  tento bod rokovania ako prvý

bod rokovania nasledujúcej schôdze.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  to dohodneme v  politickom grémiu. Nemám

nič proti tomu, aby to bolo tak.

 

     Vážené  pani poslankyne,  vážení páni  poslanci, končím

17. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Rokovanie schôdze skončené o 16.45 hodine.