Stenografická správa o 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Stenozáznam


 

                    Prvý deň rokovania

      17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                    11. septembra 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 17.  schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Skôr  ako pristúpime  k rokovaniu,  prosím, aby  sme sa

prezentovali - len na zistenie počtu poslancov.

 

     Ďakujem.  Zisťujem,  že  je  prítomných  122  poslancov

a poslankýň, takže Národná rada je schopná sa uznášať.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     odchodom  poslanca Národnej  rady Slovenskej  republiky

pána Duckého  z funkcie člena vlády  Slovenskej republiky sa

začal 28.  augusta 1996 uplatňovať jeho  mandát poslanca Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti poďakoval aj

jeho náhradníkovi pánu Mariánovi Vankovi za prácu, ktorú ako

poslanec v Národnej rade odviedol.

 

     Pán poslanec Ducký je  zaradený do Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie,  do  ktorého  bol  zvolený  riadne  na  ustanovujúcej

schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 3. novembra 1994.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci,  ďalej vám chcem ozná-

miť, že na dnešnú schôdzu sa ospravedlnili títo páni poslan-

ci: pán poslanec Vaškovič,  pán poslanec Šagát, pán poslanec

Weiss, pán poslanec Fogaš a pán poslanec Ftáčnik.

 

     Na 17. schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky ove-

rovateľmi budú  poslanec Tomáš Cingel  za HZDS a  poslankyňa

Mária  Sabolová za  KDH. Náhradníkmi  budú poslanci  Terézia

Chlebová za ZRS a Anton Juriš za Spoločnú voľbu.

 

     Po dohode s podpredsedami  Národnej rady a v politickom

grémiu navrhujem program 17. schôdze,  ako vám bol dnes roz-

daný.

 

     Predtým však, vážené panie  poslankyne a páni poslanci,

chcem upozorniť, že  na program 17. schôdze sú  pod bodmi 4,

5, 9, 10, 13, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 23, 32, 34 a 35  zara-

dené návrhy  zákonov, o ktorých  musíme hlasovať, aby  podľa

§ 75  zákona o  rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej

republiky  mohli byť  zaradené na  rokovanie pred  uplynutím

60-dňovej lehoty. O tomto  návrhu dávam hlasovať bez rozpra-

vy.

 

     Prosím, páni poslanci a  panie poslankyne, aby sme hla-

sovali za  zaradenie týchto bodov, ktoré  inak máte napísané

v programe.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže tieto body zaraďujeme do programu.

 

     Ďalej,  vážené panie  poslankyne a  páni poslanci,  vám

chcem oznámiť, že na moje  osobné pozvanie príde v dňoch 15.

až 18.  septembra 1996 na oficiálnu  návštevu Slovenskej re-

publiky  predsedníčka Dolnej  snemovne britského  Parlamentu

pani Betty Boothroydová. V tejto súvislosti je v navrhovanom

programe 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky uve-

dené  vystúpenie  predsedníčky  Dolnej  snemovne  pani Betty

Boothroydovej v utorok 17. septembra 1996 o 14.00 hodine.

 

     Podľa nášho rokovacieho poriadku  musíme hlasovať o sú-

hlase  s vystúpením  pani Betty  Boothroydovej. Považujem za

súhlas, že to odhlasujeme ako bod programu, čiže nebudem dá-

vať  o tom  osobitne hlasovať.  Súhlasíte s  tým? (Všeobecný

súhlas.)

 

     Ďakujem.

 

     Takže môžeme  pristúpiť k schvaľovaniu  nášho programu.

Skôr  ako udelím slovo na podanie návrhov na zmenu alebo do-

plnenie  programu, chcem  vás informovať,  že Výbor Národnej

rady  Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo  prijal 10.

septembra 1996 uznesenie, ktorým  ma žiada o zaradenie troch

správ  (skrátený názov - ako  ho poznáme - je zelená správa)

na rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ide o správu o  poľnohospodárstve a potravinárstve v Sloven-

skej  republike, správu  o lesnom  hospodárstve v Slovenskej

republiky a správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej repub-

like.  Tieto  správy  v  prípade  ich  zaradenia do programu

schôdze odporúčam zaradiť  ako body 17, 18 a  19. Čiže je to

môj prvý návrh.

 

     Pýtam sa teraz, kto z vás má návrhy na ďalšie doplnenie

alebo zmenu programu.

 

 

     Ešte predtým dovoľte, aby  som bol najskôr vypočutý ja.

Dostal  som návrh  skupiny poslancov  na vyslovenie nedôvery

členovi vlády  Slovenskej republiky ministrovi  kultúry Slo-

venskej republiky  Ivanovi Hudecovi. Keďže  tento návrh, tak

ako prikazujú zákon a ústava, predkladá 30 poslancov, Národ-

ná rada musí prerokovať tento  návrh. Preto tento návrh bude

zaradený ako jeden z bodov programu s tým, že páni poslanci,

ktorí návrh dávajú, žiadajú, aby bol tento návrh prerokovaný

18. septembra  o 9.00 hodine.  O tom dám  potom hlasovať pri

hlasovaní o zmenách programu.

 

     Takže už nemám iné návrhy, prosím, pristúpime k návrhom

poslancov. Ako prvý sa hlási pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážená Národná rada, mám dva návrhy.

 

     V mene poslaneckých klubov Spoločná voľba, KDH, DÚ, Ma-

ďarská  koalícia a  MKDH navrhujem  zaradiť do  programu 17.

schôdze ďalší bod programu - odvolanie členov prezídia Fondu

národného  majetku a  dozornej rady  Fondu národného majetku

a voľba nových členov prezídia  a dozornej rady Fondu národ-

ného majetku. Navrhujem zaradiť  tento bod na budúcu stredu,

to znamená na 18. septembra 1996.

 

     Ako poznámka:  Ak bude treba,  samozrejme, prostredníc-

tvom výboru Národnej rady budú podané nové návrhy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Na ktorý deň ste to navrhli?

 

 

 

Poslanec A. Duka-Zólyomi:

 

     Na stredu osemnásteho.

 

     Druhý návrh.  Na základe uznesenia  Zahraničného výboru

Národnej rady Slovenskej republiky som poverený navrhnúť no-

vý bod programu schôdze  Národnej rady Slovenskej republiky.

Navrhujem zaradiť do programu 17. schôdze Národnej rady Slo-

venskej republiky  bod pod -  návrh uznesenia Národnej  rady

Slovenskej  republiky o  návrhu na  udelenie Nobelovej  ceny

mieru  spoločne  pre  medzinárodné  centrum Spojeného ústavu

jadrových výskumov  (SÚJV) v Dubne v  Ruskej federácii a pre

Európske centrum jadrového výskumu  (CERN) pri Ženeve. Navr-

hujem ho zaradiť ako bod 38.

 

     Na doplnenie chcem oznámiť,  že zahraničný výbor osloví

aj ministerstvo zahraničných vecí, aby vypracovalo a odosla-

lo nórskemu parlamentu samostatný návrh v tejto veci.

 

     A ešte jedna  poznámka. Len tri štáty, a  medzi nimi aj

Slovenská republika, sú členmi obidvoch týchto ústavov.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ďalej sa hlási pán poslanec Macuška.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Pán predseda, chcel by som len oznámiť, že budem hlaso-

vať náhradnou kartou číslo 2.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Páni  poslanci,  ešte  niekto  bude  hlasovať

s náhradnou kartou? Povedzte to  takto bez zapnutia mikrofó-

nu, aby som to vedel. Nikto?

 

     Nech sa páči, pán poslanec Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     mal by som požiadavku, aby  bod 19 (tlač 471) bol zara-

dený ako prvý bod programu zajtra, čiže vo štvrtok, z dôvodu

vycestovania vojsk a zabezpečenia  ich technických a organi-

začných náležitostí. Žiadam, aby bod 19 bol zaradený ako pr-

vý 12. 9. 1996, čiže zajtra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem,  pán  predseda.   Navrhujem  vypustiť  bod  17

- vládny  návrh  zákona  Národnej  rady Slovenskej republiky

o premávke na pozemných komunikáciách,  tlač 447. Dôvodom je

jednoducho neprehľadnosť formulácií tohto zákona, rozpornosť

jednotlivých paragrafov.  Myslím si, že  zákony majú byť  na

to,  aby umožnili  bežnému občanovi  určitý spôsob správania

sa, a nie preto, aby boli zdrojom obživy právnikov.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, o vašom návrhu dám, samozrejme, hlasovať,

ale  takéto  výhrady  neprišli  z  výborov,  súhlasili s ním

a takisto legislatívci povedali, že zákon je v poriadku.

 

     Ďalej pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vážená Národná rada,

 

     v  mene opozičných  parlamentných politických  strán si

dovolím navrhnúť dva nové body programu 17. schôdze Národnej

rady  Slovenskej republiky.  Navrhujeme, aby  ako druhý  bod

v stredu budúci  týždeň ráno Národná  rada prerokovala návrh

uznesenia, ktorým požiadame  prezidenta republiky, aby odvo-

lal Dr. Michala Vaľu  z funkcie generálneho prokurátora Slo-

venskej republiky.

 

     Ďalší návrh - navrhujeme rozšíriť program, a to ako pr-

vý bod vo štvrtok 19. septembra,  o zahraničnopolitickú roz-

pravu.  Žiadame predsedu  vlády, aby  túto rozpravu  uviedol

dôvodmi,  prečo Slovenská  republika bola  vyradená spomedzi

prvých  štátov, ktoré  budú  prijímané  do NATO  a Európskej

únie, prečo vláda nezabezpečila  dosiahnutie jedného z hlav-

ných  cieľov svojho  programového vyhlásenia,  aby Slovenská

republika bola prijatá do NATO a Európskej únie medzi prvými

krajinami strednej a východnej Európy. (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľte mi v mene všetkých opozičných politických strán

a hnutí zastúpených v parlamente  navrhnúť ďalší bod rokova-

nia, a to odvolanie členov  Rady Slovenskej televízie a Roz-

hlasovej rady  a voľba nových  členov týchto orgánov.  Tento

návrh podávame z toho dôvodu,  že v týchto mediálnych radách

nie je primerané zastúpenie opozície. Súčasne navrhujem, aby

sa o tomto bode programu  rokovalo na budúci týždeň 18. sep-

tembra, a žiadam, aby do toho času zasadol výbor pre vzdela-

nie,  pretože  podľa  príslušných  zákonov  členov rady volí

a odvoláva Národná  rada Slovenskej republiky  na návrh prí-

slušného výboru.

 

     Môj druhý  návrh do programu sa  týka žiadosti, aby sme

hlasovali o zaradení dvoch bodov, a to na základe § 75 roko-

vacieho poriadku, ktorý hovorí, že návrh zákona Národnej ra-

dy môže Slovenská národná rada prerokovať najskôr po uplynu-

tí 60 dní od času, keď bol rozoslaný poslancom. Požiadala by

som teda, aby o všetkých návrhoch, ktoré sa takýmto spôsobom

dostali do programu, aj keď neuplynula táto lehota, hlasova-

lo a súčasne žiadam...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa,  o tých návrhoch  sme už pred  chvíľou

hlasovali a schválili sme ich.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Aj vrátane návrhu vládneho zákona o vysokých školách?

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Všetko sme schválili.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Áno. Tak potom je to v poriadku. Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Neviem, či ste nehlasovali za to aj vy.

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  predseda,  podávam  návrh  na  doplnenie  programu

schôdze tak, aby bol pozvaný  minister vnútra a podal Národ-

nej rade výklad o rozšírení detskej pornografie na Slovensku

a o schopnosti slovenskej polície bojovať proti detskej por-

nografii.

 

     V uplynulých týždňoch sa uskutočnila v Štokholme konfe-

rencia o boji proti detskej pornografii. Akoby na potvrdenie

aktuálnosti konferencie rakúsky týždenník odhalil zdroj roz-

širovania detskej pornografie v Bratislave. Odhalenie prišlo

potom,  ako pani  ministerka Keltošová  práve na konferencii

v Štokholme  vyhlásila, že  detská pornografia  na Slovensku

neexistuje.

 

     Minister vnútra by mal vysvetliť, ako je možné, že slo-

venská polícia vynaložila svoju obrovskú kapacitu na kontro-

lu podpisových hárkov Demokratickej únie, že vláda sústredi-

la svoje úsilie vo sfére trestnoprávnej legislatívy na dopl-

nenie  Trestného  zákona  o  politické  paragrafy, ale voľne

prístupné dôkazy o rozširovaní  detskej pornografie z Brati-

slavy museli odhaliť nezávislí rakúski novinári, pretože po-

lícii nezostáva na také  vyšetrovanie voľná kapacita. Minis-

ter vnútra by mal tiež  vysvetliť, čo hodlá jeho rezort uro-

biť, aby sa detská pornografia na Slovensku naozaj skončila.

Vystúpenie  ministra vnútra  navrhujem zaradiť  pred písomné

odpovede členov vlády a interpelácie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážená Národná rada,

 

     navrhujem zaradiť  do programu 17.  zasadnutia Národnej

rady Slovenskej  republiky tlač 301, teda  návrh skupiny po-

slancov  Národnej rady  na  vydanie  zákona, ktorým  sa mení

a dopĺňa  zákon  číslo  229/1991  Zb.  o úprave vlastníckych

vzťahov k pôde a inému  poľnohospodárskemu majetku - ako bod

číslo 28.

 

     Vážení kolegovia, chcel by  som dodať, že napriek tomu,

že návrh zákona už bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlá-

dy, vo vláde  a v určených výboroch, Národná  rada ho dosiaľ

neprerokovala. Takže  by som prosil  o vaše pochopenie,  aby

sme mohli vysloviť už konečný verdikt.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán poslanec, len chcem povedať, že tento návrh už

tu bol trikrát, takže Národná rada ho neprerokovala nie pre-

to, že nebol predložený.

 

     Pán poslanec Hrnko.

 

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     V mene skupiny poslancov navrhujem, aby bol z rokovania

stiahnutý bod 33 - návrh na vydanie novelizácie zákona číslo

544/1990  Zb. o  miestnych poplatkoch  na základe  uznesenia

ústavnoprávneho výboru najmä z toho dôvodu, že nie je nejaké

stanovisko Združenia  miest a obcí Slovenska, a chcel by som

ešte predtým,  než by sa tento  návrh prerokoval, rokovať so

Združením miest a obcí Slovenska. Myslím si, že o tomto bode

netreba hlasovať, lebo ho sťahujeme.

 

     Ďalej by som  chcel dať takýto návrh k  bodu 2 - správa

o plnení  štátneho rozpočtu:  predložený materiál,  ktorý sa

dostal poslancom do rúk, nemá zaradené kapitoly ministerstva

obrany a ministerstva vnútra. Tieto kapitoly tam podľa môjho

názoru  mali byť  zaradené. Na  rokovaní príslušných výborov

predkladateľ argumentoval, že sú to veci tajné, veci štátne-

ho tajomstva.  Mne sa nezdá,  že sú to  veci štátneho tajom-

stva, že generálne by tam mali byť uvedené tieto čísla, pre-

tože sa  bežne používajú a aj  odovzdávajú do zahraničia. Ak

sú predmetom štátneho tajomstva, asi  by ich bolo treba pre-

rokovať v Národnej rade na neverejnom zasadnutí a o tom tre-

ba hlasovať na začiatku schôdze. Takže teraz neviem, či tre-

ba dať hlasovať o tom...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, myslím, že táto  správa, tak ako je zara-

dená do programu, samozrejme, keď to poslanci odhlasujú, mu-

sí byť prerokovaná  s tým, že táto vaša  požiadavka by mohla

vyjsť z vášho výboru uznesením, aby som požiadal vládu o do-

plnenie správy  o tieto fakty,  ktoré požadujete. A  môže sa

potom na budúci mesiac, na ďalšej schôdzi zaradiť do progra-

mu. Alebo ak to vláda urobí rýchlo, môže to byť ešte na tej-

to schôdzi. Ale potrebujem, aby váš výbor mi dal uznesenie.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ale to je vec rozpočtového výboru, lebo náš výbor...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak rozpočtový, to je  jedno, ktorý. Alebo potom budeme

hlasovať, ak dáte návrh. Dajte návrh tak, aby sme hlasovali,

aby vláda doplnila túto správu o tieto dva body.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Áno, a  ak treba, aby  sa to prerokovalo  na neverejnom

zasadnutí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Kolegyne  a  kolegovia,  pozdravujem  vás  všetkých  po

prázdninách.

 

     Dovoľte,  aby  som   navrhol  rozšírenie  programu  17.

schôdze o návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej

rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  46/1993 Z. z. o Slo-

venskej informačnej službe v znení zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 72/1995 Z. z. Tento  návrh má parla-

mentnú tlač  číslo 449. Bol  podaný pred viac  ako 60 dňami.

Jeho obsahom je návrat k ústavnej koncepcii v otázke vymenú-

vania a odvolávania riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

Navrhujem, aby sa tento návrh prerokoval ako bod číslo 37.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     žiadam v  mene parlamentných opozičných  klubov zaradiť

do programu 17. schôdze  Národnej rady nový bod - informácia

vlády Slovenskej republiky o koncepcii privatizácie rozhodu-

júcich finančných ústavov, teda  VÚB, IRB, Slovenskej spori-

teľne a Slovenskej poisťovne a  zaradiť ho  pred písomné od-

povede členov vlády, teda na štvrtok 19. septembra. Informá-

ciu by mal predniesť predseda vlády alebo ním poverený pred-

staviteľ vlády Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Len mi zopakujte dátum, čas, kedy to navrhujete.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vzhľadom na  to, že by  to mal byť  predstaviteľ vlády,

preto na štvrtok pred  interpeláciami, lebo tu budú prítomní

členovia vlády.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Koncoš.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán predseda, navrhujem, aby sa do programu 17. schôdze

Národnej  rady Slovenskej  republiky na  základe odporúčania

klubu Spoločná  voľba zaradilo prerokovanie  protokolu o vý-

sledku kontroly  vykonanej podľa poverenia  predsedu Najvyš-

šieho  kontrolného  úradu  Slovenskej  republiky  číslo  384

z 2.  apríla 1996  a dodatku  číslo 1  k povereniu číslo 384

z 19. apríla 1996. Odporúčam,  aby informáciu podal predseda

Najvyššieho kontrolného úradu.

 

     Zároveň navrhujem,  aby pri prerokúvaní  protokolu Naj-

vyššieho kontrolného úradu  predseda vlády Slovenskej repub-

liky alebo  iný poverený člen  vlády oboznámil Národnú  radu

s opatreniami, ktoré  vláda prijala na  základe prerokovania

tejto  problematiky na  schôdzi vlády  Slovenskej republiky.

Pre informáciu: toto poverenie predsedu Najvyššieho kontrol-

ného úradu sa týkalo  vykonania kontroly na preverenie zdro-

jov príjmov  štátneho rozpočtu na  základe vydaných úradných

povolení na vývoz pšenice,  pšeničných otrúb a pšeničnej mú-

ky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

     milé kolegyne,

 

     v zmysle  uznesenia Národnej rady  Slovenskej republiky

z 21. júna 1996 číslo 372,  ktoré sa týkalo zmeny počtu čle-

nov Osobitného kontrolného orgánu  na kontrolu činnosti Slo-

venskej informačnej služby, Osobitný kontrolný orgán na kon-

trolu činnosti  Slovenskej informačnej služby  v I. volebnom

období má mať 7 členov  vrátane predsedu. Preto v mene klubu

Spoločná voľba a ostatných poslaneckých opozičných strán od-

porúčam  zaradiť do  programu bod  - voľba  člena Osobitného

kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informač-

nej služby. Odporúčam ho zaradiť ako bod číslo 38.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcel by som sa  opýtať pána poslanca Čarnogurského, či

by predsa len nezvážil  zaradenie takéhoto bodu do programu,

a to preto, že detskou pornografiou  by sa mali zaoberať na-

ozaj  príslušné výkonné  orgány nášho  štátu, nie parlament.

Predsa aj  vaša špecifikácia, že pornografia  "sa nešíri" zo

Slovenska,  nie je  presná. Pornografiu  šíria zo  Slovenska

príslušníci  národov, ktorí  si hovoria,  že sú demokratické

a že sú moderné a ešte neviem čo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, vôľu  alebo nevôľu  zaradiť bod programu

urobíme hlasovaním.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Zbytočne budeme tu zabíjať čas, pretože to netreba pre-

rokovať v parlamente.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,  navrhujem, aby ako bod  číslo 13 nás po-

slanec  Arpád Matejka  informoval o  straníckej dohode medzi

Komunistickou stranou  Číny a HZDS,  ktorú podľa informácií,

ktoré mám, Arpád Matejka podpísal v Číne. Zároveň by ma zau-

jímalo meno toho čínskeho občana, ktorý túto dohodu podpísal

za Komunistickú stranu Číny. Ako bod číslo 13 - keby nám mo-

hol podať informáciu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  do redakcie Roháča,  ale nie na  Národnú

radu.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ja to myslím veľmi vážne. (Smiech v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán predseda, dovoľujem si navrhnúť do programu na pre-

rokovanie návrh poslanca  Národnej rady Slovenskej republiky

Juraja Šveca na vydanie  zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa zákon číslo  172/1990 Zb.

o vysokých školách, tlač 470.  Navrhujem, aby sa tento návrh

prerokoval pred  vládnym návrhom zákona, to  znamená ako bod

číslo 22.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Matejka. Ale prosím, žiadna konfrontácia.

 

Poslanec A. Matejka:

 

     Nebudem  robiť žiadne  invektívy, ale  od pána Mikloška

som inú poznámku ani  nečakal. Žiadne dohody neboli podpiso-

vané. Možno, že keď tam pôjde KDH, tak oni podpíšu niečo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda, v  záverečnom hlasovaní sa prejaví

individuálny postoj  poslancov k programu,  pričom s mnohými

bodmi,  ktoré sú  zaradené,  nemusia  súhlasiť, s  inými zas

kvôli  nezaradeniu  tiež  vyjadria  svoj  postoj. Vystúpenie

britskej speakerky, predsedníčky  Dolnej snemovne pani Betty

Boothroydovej  je  iste  želané  aj  vítané  a  ako predseda

slovensko-britskej skupiny Medziparlamentnej únie navrhujem,

aby hlasovanie o jej  vystúpení bolo samostatné, pretože vy-

jadrením  podpory,  možno  aj  jednomyseľnej, jej vystúpeniu

môžeme vyslať už vopred signál tejto predstaviteľke a Veľkej

Británii. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tým, že schválime program, je  jasné, že jej dávame sú-

hlas, že môže vystúpiť.  Prosím, dám hlasovať samostatne. Je

to váš návrh.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,

 

     teraz vás prosím,  aby ste mi nechali 10  minút, kým si

zostavím vaše  návrhy, pretože sú také široké, že potrebujem

10 minút. Súhlasíte? (Všeobecný súhlas.)

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrá-

tili do rokovacej miestnosti.

 

 

     Prosím, pani  poslankyne, páni poslanci,  dám hlasovať,

a tí, ktorí tu nebudete, budete  sa hnevať, že neprešiel váš

návrh.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu

a schvaľovaniu doplňujúcich a  pozmeňujúcich návrhov k prog-

ramu 17. schôdze Národnej rady.

 

     Ako prvé  doplňujúce návrhy som mal  ja. Môj prvý návrh

znel: hlasovať o návrhu  Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  pôdohospodárstvo a zaradiť  ho ako body  17, 18

a 19.  Ide  o  správu  o  poľnohospodárstve a potravinárstve

v Slovenskej republike za rok 1996 (tlač 481), správu o les-

nom hospodárstve  v Slovenskej republike  za rok 1996  (tlač

482) a  správu o vodnom hospodárstve  v Slovenskej republike

za rok 1996 (tlač 483).

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tieto body sme zaradili do programu.

 

     Ďalej zaraďujem návrh, o  ktorom nedávam hlasovať, pre-

tože zo zákona vyplýva, že  Národná rada ho musí prerokovať,

a to skupiny poslancov na  vyslovenie nedôvery členovi vlády

Slovenskej republiky ministrovi kultúry Slovenskej republiky

Ivanovi Hudecovi  s tým, že teraz  dávam hlasovať o termíne,

ktorý páni  poslanci navrhujú. Ide  o to, aby  sme tento bod

programu prerokovali 19. septembra 1996 o 9.00 hodine.

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Zaradený bod programu

je, to vyplýva zo zákona.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Budeme prerokúvať tento bod pred interpeláciami.

 

     Ďalší bol  návrh, ktorý dal  pán poslanec Duka-Zólyomi,

a to je  návrh na odvolanie členov  prezídia Fondu národného

majetku a dozornej rady Fondu národného majetku.

 

     Budeme hlasovať o zaradení tohto bodu programu. Prosím,

pán poslanec.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ja som navrhoval aj voľbu nových členov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, platí aj to - a voľbu nových členov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Druhý  návrh pána  Duku-Zólyomiho je,  aby sme  prijali

uznesenie Národnej rady, aby Národná rada podporila udelenie

Nobelovej ceny mieru spoločne  pre Medzinárodné centrum spo-

jeného ústavu jadrových výskumov  v Dubne v Ruskej federácii

a Európske centrum pre jadrový výskum pri Ženeve.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento návrh zaraďujeme do programu 17. schôdze Národnej

rady.

 

     Druhý z pánov poslancov,  ktorý navrhuje zmenu, bol pán

poslanec Gaulieder. Navrhuje,  aby sme bod číslo 19  - to je

tlač  471 - zaradili na  rokovanie  na  12. septembra  1996.

Dôvody pán poslanec povedal.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 135 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh pána poslanca sme prijali.

 

     Ďalej pán  poslanec Prokeš žiada, aby  sme bod číslo 17

nášho programu vypustili. Je to tlač 347.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tlač 347 z programu tejto schôdze nevypúšťame.

 

     Ďalej vystúpil pán poslanec  Langoš, ktorý ako prvý ná-

vrh dáva odvolať Michala Vaľa z funkcie generálneho prokurá-

tora  Slovenskej  republiky,  teda  zaradiť  taký bod. Podľa

článku 150 Ústavy  Slovenskej republiky generálneho prokurá-

tora vymenúva  a odvoláva prezident  Slovenskej republiky na

návrh Národnej  rady. Ideme to zaradiť  do programu, aby sme

hlasovali o  takomto návrhu, alebo nezaradiť  tento bod pro-

gramu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod programu nebudeme prerokúvať.

 

 

 

     Druhý návrh  pána poslanca Langoša je,  aby sme ako bod

číslo 1  na 19. septembra 1996  zaradili informáciu o zahra-

ničnej politike v tom znení, ako navrhol pán poslanec Langoš.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

 

     Ani tento návrh nezaraďujeme do programu.

 

     Ďalej pani poslankyňa Rusnáková  žiadala, aby sme zara-

dili ako jeden z bodov  odvolanie členov Rady Slovenskej te-

levízie a  Rozhlasovej rady a  zaradili to na  18. septembra

1996.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh pani poslankyne sme neprijali.

 

     Ďalej s  návrhom na zmenu vystúpil  pán poslanec Čarno-

gurský, ktorý  navrhol, aby sme  predvolali ministra vnútra,

ktorý  by nám  mal  objasniť - budem  parafrázovať - asi aké

opatrenia ministerstvo vnútra prijalo  a prijme v boji proti

detskej pornografii.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Pán poslanec Köteles navrhuje, aby sme do bodu programu

zaradili tlač číslo 301. Ide  o novelu zákona číslo 229/1991

Zb., o úpravu vlastníctva k pôde atď., a aby sme to zaradili

ako bod 28.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme návrh pána poslanca Kötelesa.

 

     Pán  poslanec Hrnko  ako prvý  návrh na  zmenu programu

žiada, aby sme z rokovania stiahli bod číslo 33, ktorý hovo-

  o miestnych  poplatkoch.  (Šum  v sále.)  Pardon. Všetci

predkladatelia ho stiahli. Ďakujem, takže o tom nehlasujeme.

 

     Druhý návrh pána poslanca  je: Pokiaľ budeme prerokúvať

správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I.

polrok 1996, navrhuje, aby sme požiadali vládu a zistil som,

že je také rozhodnutie aj v príslušnom výbore, aby vláda do-

plnila túto správu na budúcu schôdzu,  a ak sa jej to podarí

tak na túto schôdzu, o state, ktoré hovoria o plnení štátne-

ho rozpočtu  ministerstiev obrany a vnútra,  s tým, že potom

by sa to prerokovalo na neverejnej schôdzi.

 

     Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tento návrh sme  prijali s tým,  že sa

prerokuje podľa toho, kedy to vláda dá, ale najneskôr na bu-

dúcu schôdzu.

 

     Ďalší návrh na doplnenie programu mal pán poslanec Šim-

ko, ktorý žiada, aby bol zaradený do programu zákon Národnej

rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej  rady číslo  46/1993 Z. z. o  Slovenskej  informačnej

službe  v znení  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky

72/1995 Z. z. Je to tlač 440.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Ďalej vystúpil  pán poslanec Volf s  návrhom, aby vláda

informovala o  privatizácii finančných úradov  s tým, že  by

sme toto zaradili pred bod programu interpelácie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

     Ďalší návrh má pán poslanec Koncoš, ktorý navrhuje, aby

o obsahu  správy  Najvyššieho  kontrolného  úradu pod číslom

384 z 2. 4. 1996  a o opatreniach prišiel informovať Národnú

radu poverený člen vlády. Ide tam o problém predaja obilia.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme tento bod programu zaradili do programu.

 

     Ďalej vystúpil pán poslanec Benčík, ktorý navrhuje, aby

sme na základe uznesenia Národnej rady z 21. 6. 1996 rozhod-

li a zaradili ako bod programu voľbu nového člena Osobitného

kontrolného orgánu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento bod programu neprešiel.

 

     Pán poslanec Mikloško, myslím,  že o vašom návrhu nemu-

sím dať hlasovať. Trváte na tom, aby som dal hlasovať? (Hla-

sy z pléna.)

 

     Prosím, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Mikloška.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

     To  by  bolo  všetko,  pani  poslankyne, páni poslanci,

s tým,  že ešte  je návrh  pána poslanca  Figeľa. A ešte pán

poslanec Rosival navrhuje, aby zákon  172 z roku  1992, jeho

novela, tlač 470, bola zaradená ako bod programu 22.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Nezaraďujeme ani tento bod programu.

 

     Takže vrátim sa k návrhu pána poslanca Figeľa. Nejde tu

o návrh, ktorým  by chcel, aby  sme diskvalifikovali prítom-

nosť  pani  Boothroydovej,  ale  aby  sme  individuálne, nie

v rámci celého programu, vyjadrili svoj súhlas s tým, že sú-

hlasíme s  jej vystúpením. Stačilo by  to aj bodom programu,

ale keďže to žiada, budeme hlasovať.

 

     Hlasujeme o tom, aby predsedníčka Dolnej snemovne brit-

ského  parlamentu  pani  Betty  Boothroydová  mohla vystúpiť

v našom parlamente tak, ako som povedal. Prosím, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže môj návrh sme prijali. Ďakujem zaň.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tým sme vyčerpa-

li doplnenie  nášho programu. Budeme hlasovať  o návrhu pro-

gramu ako celku. (Hlasy v sále.) Prosím, hlasujeme o progra-

me ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili priebeh  17. schôdze Ná-

rodnej rady.

 

     Pristúpime k  p r v é m u  bodu, ktorým je

 

     Koncepcia aproximácie práva Slovenskej republiky k prá-

vu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy.

 

      A v rámci tohto bodu prerokujeme aj

 

      Hlavné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v pro-

cese aproximácie práva Slovenskej  republiky s právom Európ-

skej únie a ich zabezpečenie v rámci Kancelárie Národnej ra-

dy Slovenskej republiky.

 

     Materiál  vlády  ku  koncepcii  aproximácie  práva máte

predložený  ako tlač  číslo 403   a doplnok  k nej  ako tlač

403a. Uznesenie ústavnoprávneho výboru  ste dostali ako tlač

403b, ktorého súčasťou je návrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Z poverenia vlády  Slovenskej republiky koncepciu apro-

ximácie práva uvedie podpredsedníčka vlády Slovenskej repub-

liky  pani Katarína  Tóthová. Prosím,  pani podpredsedníčka,

aby ste sa ujali slova. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vypracovanie Koncepcie aproximácie práva Slovenskej re-

publiky  k právu  Európskej únie  a k  dohovorom Rady Európy

vlastne vyplynulo  z programového vyhlásenia,  ktoré prijala

vláda v januári 1995. Intenzívne sa začalo pracovať na tejto

koncepcii po vzniku Inštitútu aproximácie práva, ktorý vzni-

kol 1. 7. 1995.  Vypracovaná koncepcia bola dvakrát preroko-

vaná v Rade pre európsku integráciu, ktorá je poradným orgá-

nom vlády Slovenskej republiky, a po zapracovaní pripomienok

z týchto zasadnutí rád bola koncepcia prerokovaná a schvále-

ná vládou Slovenskej republiky 1. februára 1996.

 

     Po schválení  vládou a postúpení do  Národnej rady kon-

cepciu prerokoval Ústavnoprávny  výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky a uznesením číslo  251 z 9. mája 1996 navrhol

doplnenie tejto koncepcie. Vypracovaný doplnok bol predlože-

ný opätovne na prerokovanie vláde Slovenskej republiky, kto-

rá ho 18. júna 1996  svojím uznesením schválila. Tento mate-

riál, ako i tlač, máte pod číslom 403a  k dispozícii pod ná-

zvom "Doplnok ku koncepcii  aproximácie práva Slovenskej re-

publiky".

 

     Tieto skutočnosti uvádzam z toho dôvodu, aby bolo zrej-

mé, že s vypracovaním  tejto koncepcie sa permanentne praco-

valo, že sa  hľadali alternatívy najefektívnejšieho stvárne-

nia  tak inštitucionálneho,  personálneho, ako  i obsahového

zvládnutia tejto úlohy, keďže  po oboznámení sa so situáciou

v jednotlivých štátoch bývalého  východného bloku sme zisti-

li, že niet všeobecne prijatého  modelu, že každá krajina si

vytvára svoj model, ktorý považuje za najvýhodnejší pre svo-

ju vnútornú situáciu.

 

     Vláda Slovenskej republiky v súlade so svojím programo-

vým vyhlásením považuje za  trvalú prioritu cieľavedomé pri-

bližovanie sa k Európskej únii  so zámerom získať v nej plné

členstvo v horizonte roku  2000. K tejto priorite podriaďuje

aj plnenie záväzku vyplývajúceho  z článku 69 Asociačnej do-

hody zabezpečovať postupnú zlučiteľnosť legislatívnych pred-

pisov Slovenskej  republiky s predpismi  Európskej únie, ako

aj s dohovormi a ďalšími materiálmi Rady Európy.

 

     Súčasťou úsilia vlády je aj príprava a realizácia pred-

loženej koncepcie  aproximácie práva, ktorá  je v súčasnosti

už v realizačnej fáze.

 

     Vláda si je vedomá, že zbližovanie existujúcich i budú-

cich právnych predpisov Slovenskej republiky s predpismi Eu-

rópskej únie, ako i s  dohovormi Rady Európy je hlavnou pod-

mienkou  na integráciu  našej republiky  do Európskej  únie.

Preto od ministerstiev a  ostatných ústredných orgánov štát-

nej správy už aj v  zmysle legislatívnych pravidiel sa vyža-

duje, aby neustále sledovali a analyzovali vývoj práva v Eu-

rópskej únii  a jej členských štátoch. Pri príprave  každého

návrhu nového  alebo novelizovaného zákona  sa požaduje, aby

predkladateľ v dôvodovej správe alebo ústne na zasadnutí Le-

gislatívnej rady výslovne uviedol, ako pracoval so smernica-

mi  a odporúčaniami  orgánov Európskej  únie, ktoré upravujú

príslušnú  problematiku, ako  aj mieru  ich premietnutia  do

pripravovaného návrhu zákona.

 

     Tento postup  sa už stal pravidlom  a poslanci Národnej

rady Slovenskej  republiky pri prerokúvaní  vládnych návrhov

zákonov i stanovísk vlády k  poslaneckým návrhom sa už mohli

presvedčiť o  systéme tejto práce. V  tejto praxi vláda bola

cieľavedomá  a pokračuje  a  prehlbuje  túto úlohu  v súlade

s predloženou koncepciou.

 

     V súvislosti s prípravou Bielej knihy Európskej komisie

vláda  v  prvom  štvrťroku  schválila  zoznam priorít, chcem

zdôrazniť - v prvom štvrťroku  ešte roku 1995 schválila zoz-

nam  priorít  ústredných  orgánov  štátnej  správy v procese

zbližovania  práva Slovenskej  republiky s  právom Európskej

únie v rokoch 1995 a 1996. Spoločný podvýbor pre aproximáciu

práva, ktorý  zasadal v Bratislave,  prerokoval tento zoznam

20. apríla 1995. Zoznam obsahuje 22 úloh. Ich plnenie sa za-

bezpečuje presnými plánmi legislatívnych úloh vlády. Viaceré

z týchto prioritných úloh boli  už splnené, napríklad novela

zákona o bankách, ďalej zákon Národnej rady o ochrane hospo-

dárskej súťaže, novela zákona  o investičných fondoch, zákon

o potravinách a ďalšie.

 

     V súčasnosti  sú v legislatívnom  procese návrhy, ktoré

vláda  mieni predložiť  Národnej  rade  do konca  roku 1996,

t. j. návrhy, ktoré realizujú tento zoznam priorít. Sú medzi

nimi  napríklad návrh  zákona o  mierovom využívaní energie,

zákon o energetickom hospodárstve,  autorský zákon a ďalšie.

Medzičasom boli tiež už do  parlamentu odovzdané zákon o od-

padoch, zákon o liehu a víne.

 

     Vláda Slovenskej republiky v týchto týždňoch pripravuje

strategický materiál, ktorý by  mal mať politický charakter,

o prioritách v najbližšom období  s cieľom prednostne zabez-

pečiť  aproximáciu  právnych  predpisov  v oblastiach, ktoré

môžu ďalej významne ovplyvniť prípravu na integráciu do spo-

ločného  trhu Európskej  únie. Tento  pripravovaný materiál,

resp. priority  v ňom určené, už  budú vychádzať z podmienok

a požiadaviek Bielej knihy.

 

     Viaceré  ústredné  orgány  štátnej  správy  získali 

v procese aproximácie  významné skúsenosti, či  už obsahové,

organizačné a podobne. Medzi  tieto ministerstvá patria pre-

dovšetkým ministerstvo životného prostredia, Úrad pre norma-

lizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, ďalej ministerstvo pôdo-

hospodárstva, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo práce,

sociálnych  vecí a  rodiny. Výsledky,  ktoré boli dosiahnuté

v aproximácii právnych predpisov v  oblasti tvorby a ochrany

životného prostredia,  vyvolali pozornosť aj  orgánov Európ-

skej únie a boli viackrát  ocenené aj v zahraničí. Naposledy

na rokovaní v Budapešti,  kde medzi východoeurópskymi štátmi

na  základe bodovacieho  systému aproximačné  aktivity tohto

ministerstva získali najvyšší počet bodov.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predloženou koncepciou  aproximácie si vláda  kladie za

cieľ zjednocovať postup ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov  štátnej správy  v procese  aproximácie právneho po-

riadku  a vytvoriť  nevyhnutné inštitucionálne,  organizačné

a materiálne  predpoklady na  uskutočňovanie tohto  procesu.

Niektoré z týchto úloh sa nám už podarilo riešiť, tie, ktoré

sa nám nepodarilo, treba doriešiť tak, aby na ich doriešenie

bola sústredená maximálna intenzita.

 

     Ministri  a  predsedovia  ostatných  ústredných orgánov

štátnej správy budú zabezpečovať vykonávanie tejto koncepcie

súbežne  s plnením  koncepcie uplatňovania  Európskej dohody

v Slovenskej republike, ktorú schválila vláda uznesením čís-

lo 103 zo 6. februára 1996.

 

     V uplynulých  týždňoch vláda postupne  prerokovala kon-

cepcie  integrácie  Slovenskej  republiky  do Európskej únie

v jednotlivých  rezortoch, pričom  tieto koncepcie jednotli-

vých  rezortov predtým  boli predmetom  rokovania Rady vlády

pre európsku integráciu. V  týchto rezortných koncepciách sa

konkretizujú aj úlohy a  potreby z hľadiska aproximácie prá-

va. Uskutočňovanie týchto vzájomne súvisiacich a navzájom sa

doplňujúcich  koncepcií si  vyžaduje pripravenosť získavania

a nepretržitého  vzdelávania   stabilizovaných  pracovníkov,

ktorí svojimi odbornými i jazykovými vedomosťami budú rovno-

cennými partnermi pre pracovníkov aparátu Európskej komisie.

Preto vláda systematicky rozvíja spoluprácu najmä s vysokými

školami  ekonomického a  právnického zamerania, predovšetkým

s Univerzitou Mateja  Bela v Banskej Bystrici,  a to s práv-

nickou fakultou, ktorá je  svojím učebným plánom výrazne za-

meraná na prípravu odborníkov pre plnenie aproximačných úloh

v Slovenskej republike. Títo  frekventanti sa vychovávajú so

zvýšeným dôrazom na zvládnutie  jazykov, v ktorých sa vypra-

cúvajú materiály Európskej únie.

 

     Na koordináciu  aproximačných prác a  overovanie súladu

návrhov zákonov  a vládnych nariadení  s predpismi Európskej

únie vláda pred tromi  rokmi zriadila Inštitút pre aproximá-

ciu práva.  Inštitút napriek sťaženým  podmienkam, v ktorých

začal a rozvíja svoju činnosť, za situácie personálnych ťaž-

kostí získania  vysokokvalifikovaných pracovníkov, vypracúva

stanoviská takmer ku všetkým návrhom, ktoré posudzuje Legis-

latívna rada vlády Slovenskej republiky a následne aj vláda.

Jeho stanoviská  v početných prípadoch už  boli podkladom na

rozhodnutie Legislatívnej rady  vrátiť návrh predkladateľovi

na  dopracovanie. Tieto  stanoviská sú  tiež často predmetom

veľmi živých diskusií v Legislatívnej rade, kde sa na zákla-

de nich doformulovávajú ustanovenia prerokúvaných návrhov.

 

     Realizáciou koncepcie sa sleduje tiež vytvorenie priaz-

nivých predpokladov  na prácu inštitútu.  Verím, že významnú

pomoc  získame  na  základe  rozhodnutia  Európskej  komisie

o uzavretí zmluvy s  konzorciom právnických poradenských fi-

riem na podporu úsilia  Slovenskej republiky pri aproximácii

nášho  právneho  poriadku  k  právu  Európskej  únie. Zmluva

s týmto konzorciom už bola  uzavretá a musím konštatovať, že

k uzavretiu tejto zmluvy došlo až po viacerých urgenciách zo

strany Slovenskej  republiky, a treba povedať,  že v Bruseli

bolo  konštatované,  že  k  časovému  posunu uzavretia tejto

zmluvy nedošlo zavinením slovenskej strany.

 

     Vláda bude dbať, aby  súčinnosť Inštitútu pre aproximá-

ciu  práva,  ministerstiev  a  ostatných  ústredných orgánov

štátnej správy  s týmto konzorciom bola  intenzívna a hlavne

aby to  bol efektívny prínos pre  vypracúvanie návrhov práv-

nych predpisov.  Predpokladáme, že v najbližšom  čase, t. j.

6. a  17. septembra 1996  na zasadnutí spoločného  podvýboru

pre  aproximáciu práva,  ktoré sa  bude konať  v Bratislave,

sformulujeme požiadavky pre konzorcium a vytvoríme mechaniz-

mus kontroly plnenia týchto našich požiadaviek.

 

     Chcela by som pripomenúť, že v júni 1996 vrcholili prá-

ce na príprave odpovedí  na dotazník Európskej komisie. Prí-

slušné  časti  týchto  odpovedí  obsahujú  podľa konkrétnych

a detailných  otázok  aj  konkrétne  odpovede,  z ktorých je

zrejmý súčasný  stav aproximácie v  jednotlivých oblastiach,

ako  aj postupnosť  procesu približovania  právneho poriadku

Slovenskej republiky k právu Európskej únie v ďalšom období.

 

     Materiály,  ktoré     obsiahnuté  v  tomto  dotazníku

z aproximácie práva, sú cenným podkladom na vypracovanie ná-

rodného programu  aproximácie práva v  Slovenskej republike,

tzv. Bielej knihy,  ktorej dopracovanie Inštitút aproximácie

práva v súčasnom období dokončuje,  a časový sklz, ktorý na-

stal v odovzdaní tohto materiálu,  bol z významnej časti de-

terminovaný  aj práve  spracúvaním uvedeného  dotazníka, kde

všetky sily Inštitútu aproximácie  práva boli zamerané práve

na splnenie tejto veľmi významnej  úlohy. A nedá mi nespome-

núť,  že táto  úloha bola  splnená včas,  a nielen včas, ale

Slovenská  republika  bola  prvým  asociovaným štátom, ktorá

odovzdala tento  dotazník a nežiadala odklad.  Tým chcem len

zdôrazniť, že  aktivity, ktoré vyvinul  Inštitút aproximácie

práva,  skutočne retardovali  dopracovanie spomínaného mate-

riálu.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že výsledky rokovania

Národnej rady  Slovenskej republiky o  predloženej koncepcii

a schválenie tejto  koncepcie Národnou radou  Slovenskej re-

publiky bude významným podkladom na úspešné zvládnutie všet-

kých úloh  spojených s aproximáciou práva  k právu Európskej

únie ako nevyhnutného predpokladu na prijatie Slovenskej re-

publiky do Európskej únie.

 

     Na  mojom pondelňajšom  stretnutí s  pánom veľvyslancom

Zavvosom bol predmetom rokovania aj problém aproximácie prá-

va. Rada by som na záver zdôraznila jeho konštatovanie, kto-

ré poskytol aj tlači, že Slovenská republika v oblasti apro-

ximácie práva má za sebou kus dobre vykonanej práce.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pani podpredsedníčke vlády.

 

     Na začiatku som uviedol, že v rámci tohto bodu programu

prerokujeme aj  materiál Hlavné úlohy  Národnej rady Sloven-

skej republiky v procese aproximácie práva Slovenskej repub-

liky s právom Európskej únie a ich zabezpečenie v rámci Kan-

celárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vypracoval

náš  ústavnoprávny výbor.  Keďže sú  to materiály viac-menej

totožné a nadväzujúce, najskôr  prednesie pán poslanec Brňák

informáciu z výboru.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

 

     Slovenská  republika sa  v súlade  s Európskou  dohodou

o pridružení, uzavretou medzi Slovenskou republikou a európ-

skymi spoločenstvami, zaviazala vytvoriť ekonomické  a poli-

tické podmienky na prevzatie  záväzkov vyplývajúcich z budú-

ceho  členstva v  Európskej únii.  Jednou z najdôležitejších

podmienok  ekonomickej  integrácie  je  postupné zbližovanie

práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie v rozsahu

vymedzenom v článkoch 69 až 70 Asociačnej dohody.

 

     Zbližovanie práva podľa  Asociačnej dohody má zahrnovať

najmä tieto  oblasti: colné právo,  podnikové právo, bankové

právo, vedenie  účtov a dane  podnikov, duševné vlastníctvo,

ochrana pracovníkov na pracovisku, finančné služby, pravidlá

súťaže, ochrana  zdravia a života  ľudí, zvierat a  rastlín,

ochrana spotrebiteľa, nepriame zdaňovanie, technické pravid-

lá a  normy, zákony a  predpisy o jadrovej  energii, doprava

a životné prostredie.

 

     Uvedená úloha sa týka celkove 23 okruhov právnych prob-

lémov  súvisiacich  s  vytvorením  vnútorného trhu Európskej

únie podľa článku 7a Zmluvy o Európskom spoločenstve, v kto-

rom je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapi-

tálu, a  bola rozpracovaná v  nadväznosti na závery  summitu

Európskej  rady v  Essene do  tzv. Bielej  knihy pod  názvom

Príprava asociovaných krajín strednej  a východnej Európy na

integráciu do vnútorného trhu únie z 3. mája 1995.

 

     Pri realizovaní týchto úloh  má svoju zodpovednosť pre-

dovšetkým vláda  Slovenskej republiky a  jednotlivé ústredné

orgány štátnej správy, ale  osobitnú zodpovednosť má Národná

rada Slovenskej  republiky ako zákonodarný  orgán Slovenskej

republiky  ako asociovanej  krajiny. Zodpovednosť  národných

parlamentov za proces aproximácie národných právnych poriad-

kov s právom Európskej  únie vyplýva z Maastrichtskej dohody

z roku  1992,  ktorá  zvýraznila  predovšetkým ich kontrolnú

funkciu najmä v oblasti kontroly reflexie európskeho komuni-

tárneho práva v národnom právnom poriadku.

 

     Z tohto  dôvodu problematike aproximácie  práva Sloven-

skej republiky  k právu Európskej  únie venuje Národná  rada

Slovenskej republiky pozornosť už  od roku 1993,  keď zarea-

govala na podpis Asociačnej dohody  už 6. októbra 1993, a to

uznesením číslo  300 z roku  1993, v ktorom  požiadala vládu

Slovenskej  republiky predložiť  návrh koncepcie inštitucio-

nálneho, materiálneho, personálneho  a informačného zabezpe-

čenia  zosúlaďovania právneho  poriadku Slovenskej republiky

s právnym poriadkom Európskych spoločenstiev.

 

     Následne v  novembri 1993 Ústavnoprávny  výbor Národnej

rady  Slovenskej republiky  vytvoril komisiu Ústavnoprávneho

výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre aproximáciu

práva  Slovenskej republiky  s právom  Európskej únie, ktorá

pôsobí i v súčasnom volebnom období.

 

     V gescii tejto komisie následne v rámci Ústavnoprávneho

výboru Národnej rady Slovenskej republiky vznikol predložený

materiál -  Hlavné úlohy Národnej  rady Slovenskej republiky

v procese  aproximácie práva  Slovenskej republiky  s právom

Európskej únie a ich  zabezpečenie v rámci Kancelárie Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorý reaguje na postup vlády

Slovenskej  republiky  v  tejto  oblasti,  prezentovaný pred

chvíľou pani podpredsedníčkou vlády Slovenskej republiky ako

Koncepcia aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Eu-

rópskej únie a k dohovorom Rady Európy. Materiál vypracovaný

Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky je

kompatibilný s návrhom vlády Slovenskej republiky, nadväzuje

naň a vytvára s ním  ucelený systém krokov exekutívy a záko-

nodarnej moci v oblasti  aproximácie práva Slovenskej repub-

liky s právom Európskej únie.

 

     Predložený materiál v úvode definuje úlohy Národnej ra-

dy Slovenskej republiky v procese aproximácie, určuje v nad-

väznosti na odporúčania  maastrichtskej konferencie jej jed-

notlivé funkcie, navrhuje subjekty zodpovedné za ich plnenie

a určuje formy zabezpečenia týchto úloh v Národnej rade Slo-

venskej  republiky  a  naznačuje  možný  postup  ich plnenia

i v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Súčasne  v prílohách  predloženého materiálu oboznamuje

Národnú radu Slovenskej republiky so súčasným stavom v plne-

ní predmetných  úloh (to je  ako príloha 1),  s materiálnymi

požiadavkami  a  potrebami  spojenými  so zabezpečením tejto

úlohy v rámci Kancelárie  Národnej rady Slovenskej republiky

(toto je  ako príloha 2), s  metodikou práce pri aproximácii

v rámci Kancelárie Národnej  rady Slovenskej republiky (toto

je ako  príloha 3) vrátane  základného metodologického prvku

aproximácie v rámci Národnej  rady Slovenskej republiky ces-

tou kontroly, tzv. doložky zlučiteľnosti.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

ako predkladateľ  predmetného materiálu vychádza  zo skutoč-

nosti, že úloha postupne  zbližovať právny poriadok s právom

Európskej únie  ako záväzok vyplývajúci  z Asociačnej dohody

je  nesporná. Sú  viaceré  možnosti,  ako ju  splniť, pričom

predložený návrh zabezpečenia úloh v rámci Kancelárie Národ-

nej rady  Slovenskej republiky je  jedným z možných  riešení

danej úlohy.

 

     Bude si  vyžadovať príslušné zmeny  v legislatívnej ob-

lasti, napríklad prijatie nového rokovacieho poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a zakotviť v ňom inštitút do-

ložky zlučiteľnosti návrhu zákonov  s právom Európskej únie,

súčinnosť  exekutívy a  zákonodarnej moci  cestou spoločných

legislatívnych pravidiel vlády  Slovenskej republiky v časti

týkajúcej  sa citovanej  doložky zlučiteľnosti,  organizačné

a personálne opatrenia v rámci Kancelárie Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Osobitne treba zdôrazniť  politickú zodpovednosť Národ-

nej rady Slovenskej republiky  za riešenie tejto otázky, keď

bude treba nájsť spoločnú vôľu posudzovať každý legislatívny

návrh v kontexte s právom Európskej únie, a to bez ohľadu na

záujmy politických strán a politických hnutí.

 

     V tomto  zmysle vám predkladám predmetný  návrh ako vý-

sledok našich predstáv o možnom  riešení týchto úloh v rámci

Národnej rady  Slovenskej republiky s tým,  že ich naplnenie

bude plne v pôsobnosti predsedu Národnej rady Slovenskej re-

publiky a  vedúceho Kancelárie Národnej  rady Slovenskej re-

publiky v nadväznosti na  prijímaný rokovací poriadok Národ-

nej rady Slovenskej republiky a ďalšie naň nadväzujúce vnút-

roorganizačné úpravy Kancelárie Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu predsedovi ústavnoprávneho výboru za

uvedenie materiálu.

 

     Prosím  povereného  člena  ústavnoprávneho  výboru pána

poslanca Cupera, aby podal správu o výsledku prerokovania vo

výboroch.

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte  mi, aby  som ako  spoločný spravodajca výborov

Národnej rady Slovenskej republiky podal správu o výsledkoch

prerokovania Koncepcie aproximácie práva Slovenskej republi-

ky k  právu Európskej únie  a k dohovorom  Rady Európy, tlač

číslo  403, v  znení jej   doplnku z  júna 1996,  tlač číslo

403a,  a Hlavných  úloh Národnej  rady Slovenskej  republiky

v procese  aproximácie práva  Slovenskej republiky  s právom

Európskej únie a ich  zabezpečenie v rámci Kancelárie Národ-

nej rady  Slovenskej republiky, tlač číslo  435, vo výboroch

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Materiál vlády Slovenskej republiky - Koncepcia aproxi-

mácie  práva  Slovenskej  republiky  k  právu Európskej únie

a k dohovorom  Rady Európy, tlač číslo  403, bol rozhodnutím

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 935 zo dňa

22. apríla 1996 pridelený na prerokovanie len Ústavnoprávne-

mu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval Koncepciu aproximácie  práva Slovenskej republiky

k právu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy, tlač číslo

403, na svojej  schôdzi 9. mája 1996 s tým,  že ju zobral na

vedomie. Súčasne  uznesením číslo 251 z  9. 5. 1996 požiadal

vládu Slovenskej republiky dopracovať ju o pripomienky, kto-

ré máte predložené ako tlač  403b, príloha k uzneseniu číslo

251.  Súčasne  Ústavnoprávny  výbor  Národnej rady odporúčal

predsedovi Národnej rady zaradiť  uvedený materiál na prero-

kovanie Národnej rady na  júnovej schôdzi Národnej rady Slo-

venskej republiky a vysloviť s  ním súhlas v znení pripomie-

nok Ústavnoprávneho výboru Národnej rady.

 

     Ústavnoprávny  výbor Národnej rady Slovenskej republiky

uložil tiež  členom komisie Ústavnoprávneho  výboru Národnej

rady Slovenskej republiky  pre harmonizáciu práva Slovenskej

republiky  s  právom  Európskej  únie  uskutočniť poslanecký

prieskum na  Inštitúte pre aproximáciu práva  a na vybraných

ústredných  orgánoch  štátnej  správy  Slovenskej republiky,

ktoré plnia úlohy v  procese európskej integrácie a harmoni-

zácie  práva Slovenskej  republiky s  právom Európskej únie.

Len tak mimo: prieskum sme už aj uskutočnili s predsedom vý-

boru pánom Brňákom v auguste.

 

     Treba súčasne uviesť, že vláda Slovenskej republiky re-

agovala  na uznesenie  Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo  251/1996 z  9. 5. 1996 tak, že

všetky pripomienky Ústavnoprávneho  výboru Národnej rady zo-

hľadnila v doplnku ku Koncepcii aproximácie práva Slovenskej

republiky k  právu Európskej únie a  k dohovorom Rady Európy

z júna 1996, ktorý máte predložený ako tlač 403a.

 

     Materiál  Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky Hlavné úlohy  Národnej rady Slovenskej repub-

liky v procese aproximácie práva Slovenskej republiky s prá-

vom Európskej  únie aj ich  zabezpečenie v rámci  Kancelárie

Národnej rady Slovenskej republiky,  tlač 435, spracoval Ús-

tavnoprávny  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky ako

svoj iniciatívny  materiál a prerokoval ho  na schôdzi 9. 5.

1996. Uznesením číslo 252 z 9.  5. 1996 - máte ho predložený

ako tlač  číslo 435a -  predmetný materiál schválil  v znení

pripomienok a doplnkov prednesených  na 49. schôdzi Ústavno-

právneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a odporú-

čal predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať

ho na júnovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sú-

bežne s vládnym návrhom  koncepcie aproximácie. Keďže na jú-

novej schôdzi nebol prerokovaný, prerokúvame ho až dnes.

 

     Súčasne  Ústavnoprávny výbor  Národnej rady  Slovenskej

republiky odporúčal predsedovi  Národnej rady Slovenskej re-

publiky zabezpečiť  splnenie úloh vyplývajúcich  pre Národnú

radu  Slovenskej republiky  z bodu  IV/A body  1-13 Hlavných

úloh Národnej rady Slovenskej  republiky v procese aproximá-

cie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a ich

zabezpečenia v rámci Kancelácie Národnej rady Slovenskej re-

publiky. Ide o úlohy týkajúce sa krokov v rámci Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky a Kancelárie  Národnej rady Sloven-

skej republiky prakticky realizujúce načrtnuté hlavné úlohy.

 

     Milé dámy,  vážení páni, toľko  pokiaľ ide o  rokovanie

jediného  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorý

prerokoval oba materiály - tlač 403 a 435.

 

     Pokiaľ ide o môj návrh na stanovisko Národnej rady Slo-

venskej republiky k nim ako spoločný spravodajca výborov na-

vrhujem  po predpokladanej  spoločnej rozprave  k nim prijať

uznesenie pripojené v prílohe, tlač  403b a 435a. K vládnemu

materiálu  Koncepcia aproximácie  práva Slovenskej republiky

k právu Európskej únie a k  dohovorom Rady Európy, tlač 403,

odporúčam zobrať ju  len na vedomie. Pokiaľ ide  o návrh Ús-

tavnoprávneho  výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

Hlavné  úlohy Národnej  rady Slovenskej  republiky v procese

aproximácie  práva Slovenskej  republiky s  právom Európskej

únie  a ich  zabezpečenie v  rámci Kancelárie  Národnej rady

Slovenskej republiky, rovnako ich  odporúčam zobrať na vedo-

mie  s tým,  že Národná  rada Slovenskej  republiky odporúča

predsedovi Národnej  rady Slovenskej republiky  pri inštitu-

cionálnom a organizačnom  zabezpečení záväzku Slovenskej re-

publiky vyplývajúceho z Asociačnej  dohody v podmienkach Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky vychádzať  z Hlavných úloh

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  v procese aproximácie

práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a ich za-

bezpečenia v  rámci Kancelárie Národnej  rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Súčasne si  dovolím upozorniť, že  v tlači 403b  a 435a

došlo k prehodeniu textu návrhov uznesení. K vládnemu návrhu

je pripojené  uznesenie k návrhu  Ústavnoprávneho výboru Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky a  naopak. Prosil by  som,

aby  ste túto  skutočnosť vzali  na vedomie  a texty v tomto

zmysle aj upravili.

 

     Keďže mám slovo, vážený pán predseda, dovoľte mi prečí-

tať návrh na uznesenie.

 

    Uznesenie  Národnej rady  Slovenskej republiky  z 11. 9.

1996  ku  Koncepcii  aproximácie  práva Slovenskej republiky

k právu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy, tlač 403

 

     Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Kon-

cepciu aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európ-

skej únie a k dohovorom Rady Európy, tlač 403.

 

     K druhému materiálu si dovolím prečítať uznesenie.

 

     Uznesenie Národnej  rady Slovenskej republiky  z 11. 9.

1996  k Hlavným  úlohám Národnej  rady Slovenskej  republiky

v procese  aproximácie práva  Slovenskej republiky  s právom

Európskej únie a ich  zabezpečenie v rámci Kancelácie Národ-

nej rady Slovenskej republiky, tlač 435

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie  Hlavné úlohy Národnej rady Sloven-

skej republiky v procese aproximácie práva Slovenskej repub-

liky s právom Európskej únie a ich zabezpečenie v rámci Kan-

celárie Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 435;

 

     B. odporúča predsedovi  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pri inštitucionálnom a organizačnom zabezpečení záväzku

Slovenskej republiky vyplývajúceho z článku 69 - prosím, aby

ste si tam opravili -  pomlčka 71 Európskeho dohovoru o pri-

družení  Slovenskej  republiky   k  Európskym  spoločenstvám

v podmienkach  Národnej rady  Slovenskej republiky vychádzať

z Hlavných úloh Národnej rady Slovenskej republiky v procese

aproximácie  práva Slovenskej  republiky s  právom Európskej

únie  a ich  zabezpečenia v  rámci Kancelárie  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpra-

vu k  tomuto bodu programu s  tým, že do rozpravy  mám jednu

písomnú prihlášku,  a to pána  poslanca Csákyho. Takže,  pán

poslanec Csáky, nech sa páči, môžete vystúpiť.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     poslanci  Maďarského   kresťanskodemokratického  hnutia

uvítali zaradenie dokumentov číslo 403 a 435 do programu za-

sadnutia Národnej rady Slovenskej republiky, pretože sme to-

ho názoru, že vláda Slovenskej republiky nevenuje dostatočnú

pozornosť aproximácii práva Slovenskej republiky k právu Eu-

rópskej únie a k dohovorom Rady Európy. Predkladané materiá-

ly však nepovažujeme za dostačujúce,  je v nich niekoľko ne-

konkrétnych a formálnych prvkov. A súhlasíme s uznesením Ús-

tavnoprávneho výboru zo dňa 9. mája 1996 číslo 251, v ktorom

výbor žiada vládu o doplnenie koncepcie. Sme však pripravení

podporiť tieto materiály aj  v takom neúplnom stave, pretože

prijatie týchto  dokumentov aj v  takom stave považujeme  za

krok dopredu a za dobrý signál do zahraničia.

 

     Prečo som teda požiadal o slovo? Chcem upozorniť každé-

ho  poslanca aj  členov vlády  Slovenskej republiky,  že ani

dôsledným  realizovaním  obsahu  týchto  dvoch dokumentov sa

Slovenská  republika nedostane  z tých zahraničnopolitických

problémov, s ktorými v  súčasnosti zápasíme. Tieto dokumenty

hovoria o určitých oblastiach, v ktorých skutočne potrebuje-

me zladiť náš právny systém  s európskym, nehovoriac o všet-

kých potrebných krokoch, ktoré v legislatíve musíme uskutoč-

niť, aby  sme sa stali skutočne  kompatibilnými s európskymi

normami a, samozrejme, zvyklosťami.

 

     Pri  prerokúvaní  tohto  bodu  aspoň  takýmto verbálnym

spôsobom  musíme  poukázať  na  to,  že  slovenský parlament

v uplynulých necelých  dvoch rokoch prijal  rad takých záko-

nov, bez  novelizovania alebo zrušenia ktorých  aj v prípade

dôsledného plnenia obsahu dokumentov  číslo 403 a 435 budeme

mať značné  problémy s našou  eurokompatibilitou. Ide naprí-

klad o zákon o nadáciách, o parlamentom už raz prijatú nove-

lu Trestného zákona, ide o  vysokoškolský zákon, ktorý je na

programe terajšej schôdze, ide  o vlani prijatú novelu škol-

ského zákona, ide o prijatý jazykový zákon, ide o absentujú-

ci zákon na ochranu menšinových jazykov, ide o problematický

zákon  o  územnom  členení  Slovenskej  republiky,  ktorý je

v silnej kontroverzii s Chartou  Rady Európy o miestnych sa-

mosprávach a o regionalizme, a  samozrejme, mohol by som ho-

voriť aj o avizovanom zákone na znovuzavedenie trestu smrti.

 

     Nechcem tu  však vymenovať všetky  problematické právne

normy  a taktiež  nemôžem  dať konkrétny návrh  na doplnenie

pripravenej koncepcie, pretože táto koncepcia je založená na

inej  filozofii. Chcem  len dať  do pozornosti  vlády a vám,

cteným kolegom,  predchádzajúce súvislosti a  chcem vyhlásiť

v mene svojich  kolegov, že naše  pozitívne hlasovanie treba

chápať v súvislosti s tými  výhradami, ktoré som v tomto vy-

stúpení povedal.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Druhý sa  do rozpravy  prihlásil pán poslanec

Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani podpredsedníčka,

     vážení kolegovia,

     vážené kolegyne,

 

     dovoľte mi  stručnú poznámku. Ja som  s materiálom obo-

známený, som  členom aproximačnej komisie  a členom ústavno-

právneho výboru.  Kvitujem, že je tu  koncepcia, a kvitujem,

že vieme, ako  a čo by sme chceli  robiť. Pravda, materiálne

a personálne podmienky sú dané,  sú realitou, nemôžeme počí-

tať s tým, že sme vo vzduchoprázdne a nemôžeme si stavať ne-

jaké hviezdne ciele. A nemám  vôbec v úmysle negovať doteraz

vykonanú prácu,  ale úvodné vystúpenie  pani podpredsedníčky

vlády ma nabáda k tomu, aby  som sa pýtal, prečo tá nadnese-

nosť, prečo tá ružová ľahkosť a prečo tak ďaleko od reality,

ktorá u nás v  zákonodarnej a legislatívnej činnosti existu-

je. Komu slúži takéto nadnesené a nepravdivé vzájomné klama-

nie sa?

 

     Dovoľte len povedať: So  spôsobom prerokúvania a kvali-

tou našich zákonov máme všetci veľmi dobré skúsenosti. V so-

botu dostanem  návrh, veľmi komplexný,  veľmi vážny, citlivý

- o  prokuratúre, v  utorok ho  schvaľujeme v ústavnoprávnom

výbore, potom sa s ním  dodatočne človek oboznamuje a zisťu-

je, čo všetko tam je. Kvalita, s ktorou sa chválime.

 

     Čítal som,  pani podpredsedníčka, v  našej parlamentnej

tlači, že nás v zahraničí chvália za zákon o praní špinavých

peňazí. Bol som na takej konferencii, kde nás skutočne chvá-

lili, lebo to je dobrý zákon, ale oni nevedeli, že v tom zá-

kone je jedno ustanovenie,  s ktorým sme "svetovo" prerazili

bankové tajomstvo. Tam je uvedené, že tento zákon bude upra-

vený vyhláškou ministra vnútra  a ministra financií. Nemohli

to urobiť,  pokiaľ sme nenovelizovali zákon  o bankách. Čiže

s týmto  zákonom, ktorý  je dobrý,  a chvalabohu,  že je, je

zbytočné sa chváliť, keď  poldruha roka sme nemali novelizo-

vaný  zákon o  bankách a  jeho jadro  sa v  podstate nemohlo

v praxi uplatňovať.

 

     Alebo inštitucionálne vybavenie.  Dobre, že máme Inšti-

tút aproximácie práva. Keby ste nám ráčili povedať, koľko je

tam právnikov.

 

     Pokiaľ  ide o  vedeckú oblasť,  tak ako celá naša  veda

v posledných rokoch upadá, môžem vám  zodpovedne povedať, že

v Ústave štátu a práva -  okrem jednotlivcov - sa pozitívnym

právnym odvetviam, tomu, čo by nám najviac pomohlo v zákono-

darnej činnosti, v podstate nikto nevenuje.

 

     Pokorne prosím,  držme sa pri zemi  a prestaňme s chvá-

lenkárstvom. Našej súčasnej biede  v zákonodarnej a legisla-

tívnej činnosti to veľmi nepomôže.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyne, páni  poslanci, hlási sa nie-

kto do rozpravy? S faktickou poznámkou? Nech sa páči.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Rád by som nadviazal na  slová môjho kolegu z poslanec-

kého klubu a chcel by som požiadať vládu Slovenskej republi-

ky a najmä pani podpredsedníčku,  ktorá tu dnes vládu zastu-

puje, aby naozaj pokiaľ možno čo najviac podporili či už fi-

nančne, materiálne, ale aj personálne Inštitút pre aproximá-

ciu práva,  pretože ak pán poslanec  Benčík postavil otázku,

koľko právnikov robí na tomto inštitúte, asi mal dôvod pýtať

sa na  personálny stav. Ja  naozaj rozumiem tomu,  že nie je

jednoduché nájsť ľudí, ktorí vedia robiť s právom Európskeho

spoločenstva, pretože robiť s právom Európskeho spoločenstva

to nie je zobrať si knihu  a prečítať ju. Robiť s právom Eu-

rópskeho  spoločenstva  znamená  poznať  výkladové pravidlá,

ktoré sa používajú pri  manipulácii s právom Európskeho spo-

ločenstva,  poznať autentické  texty, rovnako  poznať úmysel

zákonodarcu, teda  Európskeho spoločenstva, keď  tieto normy

boli prijímané či už v tej alebo onej oblasti.

 

     V porovnaní s inými krajinami  si myslím, že nie sme až

tak ďaleko. Ak zoberieme Maďarsko alebo Poľsko, tak dosiahli

pri porovnávaní  práva oveľa viac ako  my. Chápem objektívnu

situáciu, ktorá je, preto  naozaj prosím, aby podpora inšti-

tútu bola čo možno najväčšia.

 

     A mám ešte jednu  otázku na pani podpredsedníčku vlády.

Týka  sa Bielej  knihy. Vy  ste vo  svojom úvodnom vystúpení

uviedli, že vláda si vytýčila 22 priorít v legislatívnej ob-

lasti a  že v podstate  tieto priority už  boli konzultované

s autormi  Bielej  knihy  alebo pri  príprave Bielej  knihy.

Môžem povedať, že tie priority napríklad v oblasti životného

prostredia vôbec nie sú totožné s prioritami, ktoré sú vytý-

čené v  Bielej knihe. A teraz  hovoríte, že vláda pripravuje

nejaký ďalší  materiál, v ktorom bude  reagovať na priority.

Ale ako je to možné, že  Biela kniha je na svete už niekoľko

mesiacov a  vláda to ešte  len teraz pripravuje?  Vlastne čo

môže vláda s tým urobiť? Iba  to opísať, nič iné. Tam je se-

dem alebo osem priorít v oblasti životného prostredia. Vláde

nezostáva nič iné iba sa  sústrediť na tieto priority. Preto

sme tu trošku  možno pozadu s  aplikáciou tohto dokumentu aj

v porovnaní s inými štátmi a naozaj sa pripájam k pripomien-

kam, ktoré tu mal môj kolega pán poslanec Benčík.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Vyšlo vám to skoro navlas.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, písomne už nikto

nie je prihlásený do rozpravy. Končím rozpravu k tomuto bodu

programu s  tým, že pani podpredsedníčka  vlády sa ešte chce

vyjadriť.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

     vážení prítomní,

 

     dovoľte, aby som v stručnosti odpovedala.

 

     Pánu poslancovi Csákymu, ktorý  hovorí, že materiál nie

je dostatočne  konkrétny: Je to  otázka posúdenia materiálu,

ale v každom prípade k vašej požiadavke, v ktorej sa stotož-

ňujete s požiadavkami ústavnoprávneho  výboru a žiadate, aby

boli tieto pripomienky  akceptované, môžem jednoznačne pove-

dať, že sú spracované v dodatku, kde sme v plnom rozsahu ak-

ceptovali všetky pripomienky, vláda  ich schválila a dodatok

tvorí organický celok predloženej koncepcie.

 

     Hovoríte, že ani keby sme plnili to, čo je uvedené, nie

sme v legislatíve dobrí,  pretože budeme mať vážne problémy,

keď prijímame také zákony, ako je zákon o nadáciách, jazyko-

vý zákon, zákon o územnom usporiadaní a tak ďalej, a uvádza-

te, že ešte iniciujeme zákon  o treste smrti. Vážený pán po-

slanec, vláda Slovenskej republiky nikdy takýto zákon neini-

ciovala, vláda - vedomá si pristúpenia k šiestemu dodatkové-

mu protokolu - sa len obrátila na Radu Európy s návrhom, aby

bol tento  dodatkový protokol prehodnotený,  pričom uviedla,

že plne sa bude správať podľa prijatých záväzkov, pokiaľ Ra-

da  Európy príslušný  dodatkový protokol  nezmení. Môžem vás

ubezpečiť, že takéto nálady  sú nielen v Slovenskej republi-

ke, ktorá tak učinila už  pred vyše polrokom a vysoko kulti-

vovaným  spôsobom, ale  aj iné  štáty už  dali takýto  návrh

a mám informácie, že Belgicko tiež zvažuje takýto návrh.

 

     Pokiaľ ide o zákon o nadáciách, môžem vás ubezpečiť, že

na  viacerých  zahraničných  rokovaniach,  vrátane rokovania

s vysokým komisárom OSN pre ľudské  práva, sme dospeli k zá-

veru, resp. bolo nám povedané, že  tento zákon je plne v sú-

lade s dohovormi, a smernice, ktoré sa ich netýkajú, tam mu-

síme  pominúť,  ale  je  v  súlade  s  dohovormi Rady Európy

a s chápaním ľudských práv  v demokratickej spoločnosti vrá-

tane práv  na vytvorenie tretieho  sektora. Dokonca ani  pán

prezident, ktorý vrátil tento  zákon, nenašiel žiadny ústav-

noprávny dôvod  ani rozpor s  jediným medzinárodným dokumen-

tom, ktorý by mohol akceptabilne uviesť.

 

 

     O jazykovom zákone už nebudem hovoriť, pretože o tom sa

už toľko porozprávalo a  písomne bolo konštatované, že jazy-

kový zákon  je prijateľný a dokonca  v súčasnej dobe, pokiaľ

mám informácie, aj Spojené  štáty americké vypracúvajú jazy-

kový zákon, ktorý má viaceré inštitúty, ktoré boli tu namie-

tané, presne však nemôžem  uviesť, ale opakujem, o jazykovom

zákone sme  rokovali v Rade  Európy a bolo  konštatované, že

nie je v rozpore - to, čo kývete hlavou, boli otázky do dis-

kusie zo záznamu a v diskusii  sme to plne odôvodnili. A zá-

ver - neboli pripomienky.

 

     Ďalej zákon o územnom  usporiadaní - tiež sa o ňom dis-

kutovalo a bolo konštatované, že nie je v rozpore so žiadny-

mi kritériami,  ktoré by oprávňovali záver,  že tieto zákony

sú neprijateľné.

 

     Navyše to, čo sa  uvádza, sú často skutočne dezinformá-

cie, či už informácie, ktoré boli v tlači, že vysoký komisár

pre ľudské  práva protestoval, sám to  v zápise vyvrátil, že

to nie je  pravda, ďalej  sme si dali  preskúmať  veľvyslan-

com, máme  písomné záznamy, že  Európska komisia sa  zákonom

o nadáciách vôbec nezaoberala, ani žiadny iný orgán, ani ne-

dali záporné stanovisko a  ani úradne nepožiadali o vypraco-

vanie  expertízy. Ale  myslím, že  pre niektorých  uvádzanie

konkrétnych argumentov je hádzanie hrachu o stenu. Takže ne-

budem tu pokračovať a nárokovať si váš vzácny čas.

 

     Pánu poslancovi Benčíkovi by  som uviedla, že nepovažu-

jem za ružovú ľahkosť, keď na jednej strane v materiáli kon-

štatujeme, že  máme skutočne veľké problémy  hlavne v perso-

nálnej oblasti, a tie sú  objektívne. Ja som ich už uvádzala

viackrát a boli akceptované  aj v zahraničí. Totiž Slovenská

republika je štát, v ktorom  z bývalého štátneho útvaru pre-

važná časť legislatívcov ostala v Českej republike, lebo tam

sa robilo ťažisko legislatívy.  Na ministerstvách s výlučnou

republikovou pôsobnosťou bolo  pár legislatívcov, z ktorých,

žiaľ, mnohí  už nepracujú v službách  štátnej správy, prešli

do súkromného sektora. A legislatívca treba vychovať. Každý,

kto robil legislatívu, vie,  že tvorba legislatívy je vysoko

špecializovaná činnosť. A navyše, ak k tomu potrebujete dob-

rú znalosť angličtiny v  terminológii a ochotu zvládnuť pen-

zum problémov, ktoré sú vlastne novou oblasťou poznania sys-

tému orgánov  Európskej únie, ich práce  atď. tak vám vyjde,

že nie je veľká ochota pracovať v tejto oblasti.

 

     Toho času má Inštitút pre aproximáciu práva päť stálych

pracovníkov, dvaja sú na stáži a jedna pracuje popri štúdiu,

čiže je to sedem zamestnancov právnikov, ale máme perspektí-

vu  teraz, po  právnej úprave  možnosti financovania  týchto

pracovníkov ako špičkových pracovníkov, že prijmeme urýchle-

ne ďalších, keďže  budeme môcť oceniť ich prácu.  Ja si mys-

lím, že  tým odpovedám aj na  vystúpenie pána poslanca Fica,

ktorý vlastne apeloval na podporu inštitútu.

 

     Pán poslanec, Biela kniha  ako národný program v zmysle

požiadaviek Európskej únie nie je mechanické doplnenie, pre-

tože až  v júni boli vypracované  tabuľkové grafy, v ktorých

žiadajú, aby boli dané informácie, keďže zistili, že niekto-

ré národné  programy boli odovzdané tak,  že boli ťažko pre-

hľadné, preto požadujú vypracovanie  týchto informácií v ta-

buľkovom systéme. To znamená, že my prepracúvame tiež to, čo

už bolo  pripravené, do tabuľkového  systému. A zdôrazňujem,

začiatkom júna sme sa oboznámili s ich konečným znením. Tak-

že nejde o mechanické doplnenie,  pretože tam žiadajú aj in-

štitucionálne  zabezpečenie, informácie  o ďalších súvislos-

tiach.

 

     K zákonu o praní špinavých  peňazí by som sa nerada vy-

jadrovala. Je  pravda, že bol podmienený  zákonom o bankách,

ale je pravda, že zákon o bankách bol dvakrát vrátený z vlá-

dy na  dopracovanie, a je neodškriepiteľným faktom, že  Rada

Európy písomne doručila pánu  ministrovi v rámci korešpoden-

cie odsek, v ktorom je jasne uvedené, že vysoko hodnotia náš

zákon o praní špinavých peňazí  s dodatkom, že viaceré štáty

Európskej únie by  si z tohto zákona mohli  brať príklad. Je

to neodškriepiteľný fakt,  pretože na viacerých stretnutiach

sa hovorilo o tomto zákone a boli pochvalné vyjadrenia.

 

     K tomu, koľko protiústavných zákonov bolo prijatých, by

som  chcela uviesť  pánom  poslancom  len jedno.  Na základe

správy,  ktorú som  dávala do  vlády, do  decembra 1995 bolo

prijatých od vzniku Slovenskej  republiky 386 právnych pred-

pisov. Je pravda, že bolo daných veľa návrhov, je pravda, že

bolo zrušených  veľa všeobecne záväzných  právnych predpisov

miestnej  samosprávy,  ale  je  neodškriepiteľným faktom, že

z predpisov, ktoré dala vláda ako svoje vládne návrhy, resp.

sú medzi nimi aj návrhy  poslanecké, boli do decembra Ústav-

ným súdom  zrušené len tri. Pri  Liečebnom poriadku bola na-

mietaná  forma, teda  nie vládneho  nariadenia, ale  zákona,

a v dvoch  prípadoch došlo k zrušeniu,  ale nie celých práv-

nych predpisov, len  niektorých paragrafov príslušných práv-

nych predpisov.

 

     Vážení,  pri tej  dynamike a  pri tom,  že hľadáme, ako

transformovať, na čo nemáme vzory  v západnej Európe, a máme

ústavu, ktorá  je porovnateľná so  súčasne platnými ústavami

v západnej Európe, je veľmi  ťažko pripravovať predpisy, keď

na  výklad niektorého  ustanovenia, resp.  článku ústavy  aj

medzi právnikmi  nie sú jednotné  názory. To znamená,  že aj

v rozvinutých  demokraciách ústavný  súd ruší  zákony, takže

nehovorme o  našej legislatíve ako  protiústavnej, katastro-

fálnej, ktorá by mala takú kvalitu, že nás pre ňu odsúdi ci-

vilizovaný svet. To nie je pravda.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani podpredsedníčke.  Pýtam sa predsedu ústav-

noprávneho výboru  pána Brňáka, či sa ako  predkladateľ chce

vyjadriť k rozprave.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie. Takže sa pýtam spoločného spravodajcu pána Cupera,

či sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pôvodne som nechcel  vystúpiť, ale niektorí predrečníci

ma k tomu prinútili. Iste  mnohí z vás zabudli, že hlasovali

za nejakú  komisiu, ktorá v tomto  parlamente bola zriadená.

Keďže som  bol jej predsedom,  dovolím si povedať  aj ja pár

slov  k niektorým  kritickým vystúpeniam.  Komisia pracovala

v zložení:  Šimko, Benčík,  Sečánsky, Brňák,  Cuper. Isteže,

táto komisia nebola v toľkej pozornosti ako oveľa slávnejšia

komisia pána Macušku, môžem povedať, že aspoň sa jej neveno-

valo toľko  pozornosti zo strany  novinárskej obce, ale  na-

priek tomu komisia pracovala, intenzívne zbierala skúsenosti

zo zahraničia,  členovia komisie sa  zúčastňovali na rokova-

niach v Rakúsku, v Českej republike, v Belgicku, v Maďarskej

republike.

 

     Všetky skúsenosti  vyústili do toho,  že sme pripravili

tento program. Možno k  nemu mať výhrady, samozrejme, netvr-

dím, že  je absolútne dokonalý,  ale chcem povedať  pánu po-

slancovi Csákymu, že nie celkom trefne reagoval aspoň na ma-

teriál, ktorý sa dotýka  aproximácie práva na pôde parlamen-

tu,  pretože účelom  materiálu nebolo  zaoberať sa obsahovou

náplňou aproximácie, ale inštitucionálnou. To znamená, v ma-

teriáli  je navrhnutý  inštitucionálny program,  ako sa bude

aproximovať. A môžem ho ubezpečiť,  že v tomto smere sme as-

poň  tak ďaleko  ako napríklad  Maďarská republika,  o práci

ktorej sme  v decembri (1.  decembra 1995) na  rokovaní boli

informovaní  od predsedu  ústavnoprávneho výboru  maďarského

parlamentu. Samozrejme,  aspoň tak ďaleko  sme ako v  českom

parlamente, i keď, samozrejme, ich finančné možnosti na prá-

cu výboru alebo parlamentu v oblasti aproximácie sú nepomer-

ne lepšie.

 

     Beriem, samozrejme, kritické  slová pána poslanca Fica.

Áno, personálna  situácia na Slovensku nie  je dobrá, ale to

by som sa opakoval  po predrečníkoch. Nieto právnikov, ktorí

by boli schopní robiť aproximáciu na vysokej úrovni, pretože

okrem všeobecného rozhľadu,  zvlášť právnického rozhľadu, sú

potrebné aj široké jazykové znalosti, lebo zatiaľ nie je vy-

budovaný informačný systém o komunitárnom práve a komunitár-

ne právo nie je preložené  do slovenského jazyka. Takže, sa-

mozrejme, berte  to tak, že  vám predkladáme výsledok  práce

v podstate piatich ľudí, ktorí pracovali každý podľa svojich

možností, každý  podľa politických a iných  záujmov, ale vý-

sledný  akt, výsledný  program  nie  je politický,  je čiste

a výlučne odborný. Ja si ako predseda komisie dovoľujem čle-

nom komisie poďakovať a  chcem popriať vopred budúcim členom

už výboru pre integráciu veľa úspechov v tejto práci.

 

     Ďakujem.

 

     Keďže, pán predsedajúci,  z rozpravy nevyplynuli nijaké

pozmeňujúce návrhy  k uzneseniam, dovolil by  som si vás po-

prosiť, aby ste dali hlasovať o návrhoch uznesení.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Pýtam sa, páni poslanci, panie

poslankyne,  pretože budeme  hlasovať o  návrhu uznesenia ku

koncepcii  aproximácie práva,  ktoré už  pán poslanec  Cuper

prečítal, či chcete, aby toto  uznesenie bolo ešte raz číta-

né, alebo pristúpime k hlasovaniu. Máte to všetci v materiá-

loch na  stole. (Hlasy z  pléna, že uznesenie  netreba znovu

čítať.)

 

     Takže môžeme pristúpiť k  hlasovaniu. Prosím, budeme sa

prezentovať a hlasovať o návrhu uznesenia ku koncepcii apro-

ximácie práva.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada toto uznesenie schválila.

 

     Teraz budeme  hlasovať o uznesení k  Hlavným úlohám Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky v procese aproximácie práva

Slovenskej republiky s právom  Európskej únie a ich zabezpe-

čeniu v rámci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Budeme hlasovať o uznesení  ako celku hneď, takisto ako

pri prvom hlasovaní, keďže tu tiež neboli pripomienky.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že aj toto uznesenie sme prijali.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážené panie poslankyne, páni  poslanci, ďakujem vám za

spoluprácu a  za to, že ste  túto koncepciu podporili takmer

ústavnou väčšinou, a pánu  Moricovi zvlášť ďakujem za trpez-

livosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     d r u h ý m  bodom programu je

 

     správa o plnení  štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

za I. polrok 1996.

 

     Správu vlády ste dostali ako tlač 469 a spoločnú správu

o výsledkoch jej prerokovania vo výboroch ako tlač 469a. Sú-

časťou spoločnej  správy je aj  návrh na uznesenie  Národnej

rady.

 

     Z rozhodnutia vlády  Slovenskej republiky správu uvedie

podpredseda vlády  a minister financií  Slovenskej republiky

pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som vám vo  svojom vystúpení priblížil

výsledky plnenia  štátneho rozpočtu Slovenskej  republiky za

6 mesiacov tohto roku, ktoré sú charakterizované schodkom vo

výške 6,1 mld Sk. Výsledok rozpočtového hospodárenia by bolo

možné  z hľadiska  výšky dosiahnutého  deficitu považovať za

uspokojivý.

 

     Za obdobie I. polroka 1996 boli celkové príjmy štátneho

rozpočtu splnené  v objeme 79,5 mld  Sk, čo je 49  % ročného

predpokladu.  Dosiahnutá skutočnosť  v porovnaní  s rovnakým

obdobím roka  1995 bola vyššia  o 4,1 mld  Sk. Daňové príjmy

boli splnené v  objeme 67,6 mld Sk, t. j.  na 46,6 % ročného

rozpočtu. Dosiahnutá skutočnosť v porovnaní s rovnakým obdo-

bím minulého roka je vyššia o 1,5 mld Sk.

 

     Dane z  príjmov, zisku a kapitálového  majetku k 30. 6.

tohto roka  dosiahli 32,2 mld  Sk, čo predstavovalo  plnenie

ročných úloh na 53,9 %. Dane z majetku boli splnené v objeme

388 mil. Sk,  čo je 51,7 % ročného  rozpočtu, domáce dane na

tovary  a služby  dosiahli k  polroku 30,3  mld Sk a splnili

ročný predpoklad len na 38,9 %. Do tejto skupiny daní patria

najmä daň z pridanej hodnoty  a spotrebné dane. Príjmy štát-

neho rozpočtu  z výnosov dane z  pridanej hodnoty sú štátnym

rozpočtom na rok 1996 stanovené vo výške 54,7 mld Sk.

 

     Medziročný nárast  rozpočtu o 11,5  mld Sk v  porovnaní

s minulým rokom vyplynul jednak  zo skutočných výnosov tejto

dane dosahovaných  v roku 1995  a jednak  z predpokladu,  že

až 52 % predaných  tovarov a služieb sa  bude realizovať pri

23-percentnej  sadzbe  dane  a 48 % pri  6-percentnej sadzbe

tejto dane. Plnenie príjmov štátneho rozpočtu z výnosov dane

z pridanej hodnoty za  I. polrok bolo vo výške  20,9 mld Sk,

to znamená 38,2 %. Jednotlivé druhy spotrebných daní dosiah-

li objem 9,4 mld Sk, t. j. plnenie na 40,2 %.

 

     Nižší podiel, ako sa  predpokladalo v štátnom rozpočte,

dosiahla  daň z  uhlovodíkových palív  a mazív,  daň z  vína

a daň z tabaku a tabakových  výrobkov. V tomto období daňové

úrady uzatvárajú previerky príčin tohto stavu u oboch druhov

daní.

 

     Dane z medzinárodného obchodu a transakcií boli splnené

až na 72 % a ich  skutočný objem dosiahol 4,8 mld Sk. Pokiaľ

ide o nedaňové príjmy za obdobie I. polroka dosiahli 7,4 mld

Sk, čo predstavuje 66,4 % ročného  rozpočtu. V rámci nedaňo-

vých príjmov  príjmy z podnikania a  vlastníctva majetku do-

siahli za  I. polrok 906 mil.  Sk, čo znamená 21,8-percentné

plnenie ročného  rozpočtu. Príjmy zo  splácania úverov pôži-

čiek a  z predaja účastín  dosiahli 4,5 mld  Sk, to znamená,

72,2  % ročného  rozpočtu. Priaznivé  polročné tempo plnenia

príjmov tejto kapitoly je  najmä v dôsledku príjmov štátneho

rozpočtu  z  predaných  dlhopisov  určených  na financovanie

ciest a diaľničnej infraštruktúry vo výške 3 mld Sk.

 

     Aj pri  dynamickom medziročnom raste  výdavkov štátneho

rozpočtu  medziročný  nárast výdavkov bol 22  mld, vo vzťahu

k požiadavkám  rozpočtových kapitol  má tohtoročný  rozpočet

naďalej úsporný charakter.

 

     Celkové výdavky štátneho rozpočtu  sa k 30. júnu reali-

zovali v objeme 85 653 mil. Sk a v dôsledku uplatnenia regu-

lácie niektorých druhov výdavkov v priebehu I. polroka tohto

roka tempo  ich plnenia  dosiahlo 45,2 %. Dosiahnutá skutoč-

nosť je  však oproti rovnakému obdobiu  minulého roka vyššia

o 10,3 mld  Sk. Bežné výdavky  boli realizované vo  výške 69

mld  Sk, to  znamená 45,5 % z  ročného  rozpočtu. Patria sem

bežné  výdavky  na  verejnú  spotrebu  obyvateľstva  a štátu

v objeme 33,8 mld Sk, čo predstavuje 44 % ročného rozpočtu.

 

     Realizácia týchto výdavkov  v jednotlivých rozpočtových

kapitolách vzhľadom na  reguláciu niektorých druhov výdavkov

bola pomerne  rovnomerná. Mierne prekročenie  výdavkov v re-

zorte práce,  sociálnych vecí a rodiny,  kde bolo plnenie na

53,7 %, súvisí so skutočnosťou, že určené výdavky sociálneho

charakteru  nepodliehajú  regulácii.  Bežné  transfery za I.

polrok  sa realizovali v objeme 35,2 mld Sk, čo je 47 % roč-

ného predpokladu. Transfery neziskovým organizáciám dosiahli

za obdobie  I. polroka  27,1 mld  Sk, čo je 43,6 % z ročného

rozpočtu.  Transfery podnikateľskému  sektoru sa  splnili vo

výške 7,6 mld Sk,  čím prekročili polročný časový predpoklad

o 13,3 %.  Bežné transfery poskytované obciam  a mestám Slo-

venskej republiky na výkon samosprávnych funkcií obcí sa vy-

čerpali v objeme 243 mil.  Sk, čo je takmer celoročný rozpo-

čet - je to 97-percentné plnenie.

 

     Toto vysoké čerpanie dotácie na zabezpečenie výkonu sa-

mosprávnych funkcií obcí súvisí s potrebou financovania úloh

začiatkom roka, keď vlastná  príjmová základňa obcí neposky-

tuje dostatočný priestor na zabezpečenie ich funkcií. Čerpa-

nie uvedenej dotácie nie je ministerstvom financií termínovo

viazané. Dotácie k tržbám podnikom mestskej hromadnej dopra-

vy sa  čerpali v súlade s  časovým plánom na 48,8  % ročného

zámeru.

 

     Kapitálové výdavky štátneho rozpočtu dosiahli k 30. jú-

nu hodnotu 8,1 mld Sk, čo  je 44,1 % z ročného rozpočtu. Pl-

nili sa  v priamej nadväznosti na  plnenie vecných investič-

ných úloh, tak  v rozpočtovej sfére, ako aj  v oblasti prís-

pevkov a dotácií smerovaných  do neziskovej a podnikateľskej

sféry.

 

 

     Výdavky štátneho rozpočtu v kategórii úverov, pôžičiek,

účasti na majetku a splácania  istiny sa realizovali v kapi-

tole Štátny dlh, a to v úhrnnej sume 8,5 mld  Sk, čo je 44 %

časového plánu.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     ako som  uviedol na začiatku,  vývoj v plnení  štátneho

rozpočtu v Slovenskej republike  za obdobie I. polroka tohto

roka i  z hľadiska problémového vývoja  rozpočtov vo väčšine

vyspelých krajín  Európy a transformujúcich  sa krajín možno

hodnotiť pozitívne, a to najmä vo vzťahu k celkovému výsled-

ku rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, keď scho-

dok štátneho rozpočtu dosiahol hodnotu 6,1 mld Sk. Dosiahnu-

té výsledky  i celkovú situáciu  v plnení štátneho  rozpočtu

z pohľadu jeho realizácie v  II. polroku treba však hodnotiť

veľmi triezvo a realisticky.

 

     V oblasti naplnenia príjmov  štátneho rozpočtu v druhom

polroku 1996 vidí ministerstvo financií hlavné riziká takto:

v pretrvávaní tendencií  v plnení príjmov  štátneho rozpočtu

na úrovni I. polroka pri  dani z pridanej hodnoty a spotreb-

ných daniach, čo by mohlo znamenať výpadok príjmov z výnosov

týchto dvoch druhov nepriamych daní. Podotýkam však, že pre-

pad z  I. polroka je  v podstate stabilizovaný  a v podstate

otázka stojí tak, či sa nám podarí v ďalšom období avizovaný

prepad znížiť. Podotýkam, že nenarastá.

 

     Druhým vážnym rizikom v  naplnení príjmov štátneho roz-

počtu sú príjmy zo  splátok vládnych úverov  vrátane splátok

z titulu deblokácií, kde sú  síce tovarové deblokácie hodno-

tovo vyššie, ako bol plán deblokácií v rozsahu 6 mld Sk, ale

vo finančnom plnení  je riziko nedosiahnutia predpokladaného

zámeru.

 

     Tretím rizikovým  faktorom v naplnení  príjmov štátneho

rozpočtu je odvod voľného zostatku zisku Národnej banky, po-

kiaľ sa  vytvoria príslušné zdrojové  predpoklady v Národnej

banke.

 

     V oblasti výdavkov sa  očakáva zvýšenie potrieb finanč-

ných prostriedkov na výdavky  štátneho rozpočtu v súvislosti

s uplatňovaním nového územno-organizačného členenia miestnej

správy.

 

     Vzhľadom na  uvedené skutočnosti a  potrebu dodržať pri

rozpočtovom  hospodárení  Slovenskej  republiky  v roku 1996

schodok 27 mld Sk ako  krajnú hranicu, tak ako bol stanovený

zákonom Národnej  rady o štátnom rozpočte  na rok 1996, bude

potrebné pokračovať aj v druhom polroku 1996 v prísnej regu-

lácii výdavkov štátneho  rozpočtu v príslušných rozpočtových

kapitolách.  V  prípade  nepriaznivého  vývoja bude potrebné

pristúpiť  i  k  viazaniu  schválených rozpočtových výdavkov

v závere tohto roka.

 

     Vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som vás ešte oboznámil s aktuálnym sta-

vom  rozpočtového  hospodárenia  v  posledných mesiacoch II.

polroka. Predovšetkým  k 31. júlu boli  príjmy štátneho roz-

počtu dosiahnuté vo výške 95,8 mld Sk a výdavky  boli reali-

zované vo výške 101,9 mld  Sk, pričom schodok rozpočtu k to-

muto termínu presahoval  6,1 mld Sk. Stav k  31. augustu bol

v príjmoch  106,5 mld  Sk, výdavky  vo výške  114,4 mld  Sk,

schodok štátneho rozpočtu predstavoval 7,9 mld Sk.

 

     Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi aj ja.

 

     Správu o  výsledkoch prerokovania vo  výboroch nám podá

predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  vám  predložil  spoločnú správu

o výsledku prerokovania plnenia štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky za I. polrok 1996.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím z 22. augusta 1996 pridelil správu o plnení štátne-

ho rozpočtu Slovenskej republiky  za I. polrok všetkým výbo-

rom  Národnej rady  Slovenskej republiky  - samozrejme okrem

mandátového výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štát-

nych funkcionárov - s  termínom prerokovania do 4. septembra

1996. Ako  príslušný pán predseda určil  Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet  a menu, ktorý

pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania a návrh na

uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbory Národnej rady  Slovenskej republiky, ktoré pred-

loženú  správu  prerokovali,  ju  svojimi uzneseniami zhodne

vzali na vedomie.

 

     Správu  neprerokoval Ústavnoprávny  výbor Národnej rady

Slovenskej republiky. Výbor  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ju preroko-

val na  dodatočnom zasadnutí výboru dňa  10. septembra a ne-

prijal platné uznesenie.

 

     Pokiaľ som spomínal,  že ústavnoprávny výbor nepreroko-

val správu, chcel by som vás upozorniť, že ústavnoprávny vý-

bor rokoval  o správe o plnení  štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky  za  I.  polrok  dnes  a  prijal platné uznesenie,

v ktorom správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej repub-

liky  odporúča Národnej  rade Slovenskej  republiky vziať na

vedomie.

 

     Tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to Vý-

bor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti,  Výbor Národnej rady Sloven-

skej  republiky pre  pôdohospodárstvo a  Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport,

svojimi uzneseniami zobrali na vedomie aj informáciu o súhr-

ne miestnych rozpočtov na  rok 1996 schválených obecnými za-

stupiteľstvami.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a  ochranu prírody svojím uznesením  číslo 184 zo

4. septembra v bode C odporučil Národnej rade Slovenskej re-

publiky  prerokovať v  rámci bodu  Správa o  plnení štátneho

rozpočtu  za I.  polrok 1996  kapitoly rezortov podliehajúce

ochrane štátneho  tajomstva podľa zákona  Národnej rady Slo-

venskej  republiky  číslo 100/1996 Z. z. o ochrane  štátneho

tajomstva na neverejnom rokovaní.

 

     Výbor  Národnej rady  pre obranu  a bezpečnosť neprijal

uznesenie o  výsledku prerokovania správy,  lebo podľa §  48

ods.  1 zákona  Slovenskej národnej  rady číslo  44/1989 Zb.

o rokovacom poriadku  s ním nevyslovila  súhlas nadpolovičná

väčšina všetkých členov výboru.

 

 

     Už som vás informoval,  že Ústavnoprávny výbor Národnej

rady Slovenskej republiky dodatočne  prerokoval správu o pl-

není štátneho rozpočtu za I. polrok 1996. Predtým ako prero-

koval  túto správu,  uložil predsedovi  výboru, aby  oznámil

predsedovi  Národnej  rady  Slovenskej  republiky dôvod, pre

ktorý Ústavnoprávny výbor  Národnej rady Slovenskej republi-

ky  nerokoval o  správe, s  požiadavkou, aby  predsedu vlády

Slovenskej republiky  požiadal o dodržiavanie  účasti členov

vlády na  rokovaniach výborov Národnej  rady, pretože Ústav-

noprávny  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky správu

o plnení  štátneho rozpočtu  za I.  polrok 1996 neprerokoval

vzhľadom na skutočnosť, že na schôdzu ústavnoprávneho výboru

sa napriek písomnému pozvaniu nedostavil v súlade s § 49 zá-

kona Slovenskej národnej rady  číslo 44/1989 Zb. o rokovacom

poriadku člen vlády, resp. jeho štátny tajomník.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, ako som  už uviedol, ostatné

výbory odporúčajú zobrať správu na vedomie.

 

     Prílohou spoločnej správy, tlač  469a, je i návrh uzne-

senia Národnej rady k správe o plnení štátneho rozpočtu Slo-

venskej republiky za I. polrok, ktorý, samozrejme, budem ako

spravodajca odporúčať prijať.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu predsedovi výboru.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu s tým,  že som dostal zatiaľ šesť pí-

somných prihlášok. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Mal som už pri príprave  programu jednu otázku a teraz,

keď je tu pán podpredseda  vlády, by som to chcel zopakovať.

Názov bodu je "Správa  o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky za  I. polrok 1996". Nie  som ekonomický odborník,

ale štátny rozpočet chápem ako  celok, to znamená, že nemôže

byť z neho vynechaná žiadna kapitola. V materiáli, ktorý sme

dostali, nie sú kapitoly ministerstva  obrany a ministerstva

vnútra ako  celky a nie sú tam vôbec  zahrnuté ani vo svojom

generálnom obraze.

 

     Chcem sa pána podpredsedu  vlády opýtať, prečo. Veď ka-

pitola  ministerstva  obrany  nebola  ani  vo svojom rozpise

označená ako  tajná, okrem iného  sa odovzdáva aj  do Viedne

a do OSN, takže nie je to  žiadna tajnosť, aké sú u nás roz-

počty na obranu. A kapitola ministerstva vnútra bola utajená

len vo  svojej bezpečnostnej zložke.  Teda prečo tam  nie sú

zahrnuté tieto  dve kapitoly a ako  chce pán podpredseda za-

bezpečiť, aby bol prerokovaný celý bod, ktorý sa volá "Sprá-

va  o plnení  štátneho rozpočtu  Slovenskej republiky  za I.

polrok 1996",  pretože to, čo je  predložené, nie je totožné

s názvom tohto bodu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  S faktickou  poznámkou sa ešte

hlási pán poslanec Filkus.

 

 

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Chcem to len doplniť,  pretože sme schvaľovali kapitoly

aj ministerstva  vnútra, aj ministerstva  obrany, aj Sloven-

skej informačnej služby. To sú tri kapitoly. Bol by som rád,

keby sa zaujalo stanovisko ku všetkým trom kapitolám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda vlády sa  k tomu chce hneď vy-

jadriť.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     nie je to proste nejaký "šprajc" zo strany ministerstva

financií. Kapitoly ministerstva obrany a ministerstva vnútra

sú, samozrejme, vyjadrené v globálnych číslach odpočtu plne-

nia štátneho  rozpočtu za I.  polrok. Stala sa  taká vec, že

bol prijatý  zákon Národnej rady  o ochrane štátneho  tajom-

stva,  služobného tajomstva  a šifrovej  ochrane informácií,

o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších pred-

pisov a v rámci neho  údaje týchto kapitol sa stali tajnými.

Toto je verejný dokument, takže vyjadrujeme čísla týchto ka-

pitol v  sumáre, v poslednom  riadku s tým,  že, samozrejme,

poslanci Národnej rady majú právo žiadať jednotlivých minis-

trov o predloženie konkrétnych údajov svojich kapitol na ne-

verejnom  zasadnutí.  Momentálne  sme  viazaní znením zákona

číslo 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva. Samozrej-

me, nie je problém pre Národnú radu si na neverejné zasadnu-

tie pozvať príslušných ministrov, aby informovali o konkrét-

nych číslach v rámci svojich kapitol.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja. Ako prvý je  do rozpravy prihlásený pán

poslanec Košnár. Predtým ešte s faktickou poznámkou pán pos-

lanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Bol by som veľmi rád, keby pán podpredseda povedal, ako

si predstavuje, že máme schváliť tento materiál, keď nebude-

me poznať príjmy a  výdavky týchto dvoch rezortov. Minimálne

mi  napríklad chýba  príjmová a  výdavková zložka, povedzme,

civilnej zložky ministerstva vnútra.  Veď to je štátna sprá-

va, to sú štátni úradníci a mali by sme vedieť, koľko peňazí

tam išlo. Vláda nakoniec mohla požiadať parlament vypracovať

správu aj s týmto dodatkom a požiadať parlament, aby dodatok

týchto troch kapitol bol  prerokovaný osobitne na zasadnutí,

ktoré je uzatvorené - na neverejnom zasadnutí. Myslím si, že

by to bol korektnejší postup.  Pretože v tejto chvíli vlast-

ne, pán podpredseda vlády, od nás žiadate, aby sme v uznese-

  schválili niečo,  o čom  nevieme, lebo  ho dostávame len

v globálnych číslach a z nich je veľmi ťažko vypozorovať, či

výdavky a  príjmy - či  politika jednotlivých rezortov  bola

hospodárna, tak  ako má byť.  A schválili sme  uznesenie, že

správy z týchto dvoch kapitol  budú v Národnej rade preroko-

vané. O  tom vás pán  predseda asi ešte  neinformoval, ak to

stihne vláda - ešte na tomto zasadnutí, ak nie, tak na budú-

com. Domnievam sa, že záverečné uznesenie k tomuto materiálu

by  sme mali  prijať až  po vypočutí  stavu rozpočtu  týchto

dvoch, resp. troch kapitol.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ospravedlňujem sa, že do toho vstupujem, ale myslím si,

že  minimálne finančné  informácie o  stave obehu finančných

prostriedkov v sekcii verejnej  správy pri transformácii ta-

kého  problému,  akou  je  verejná  správa,  by sme mali mať

k dispozícii.  Je to  normálna oficiálna  informácia. Myslím

si, že minimálne tu by sme mohli urobiť určitý ústupok.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážení kolegovia, je mi ľúto, že máte záujem a starost-

livosť o  to, že napríklad  ministerstvo vnútra nepredložilo

čerpanie rozpočtu v jeho civilnosprávnom úseku. Náš výbor si

to vyžiadal,  poslanci ho majú. Prosím  vás pekne, správajme

sa tak,  že sme dali  v našich výboroch  kolegom dôveru, aby

v príslušných  výboroch príslušné  kapitoly prerokovali. Ne-

chcime dnes, aby sme zrazu  v celej Národnej rade prerokova-

li  ministerstvo vnútra - kapitolu  civilnosprávneho  úseku.

Dôverujem kolegom vo výbore pre obranu a bezpečnosť, že pre-

rokujú tento rozpočet a takisto v tom istom výbore aj rozpo-

čet bezpečnosti ministerstva vnútra.  Prosím vás pekne, sku-

točne  v globálnych  číslach máme  v materiáli  všetky čísla

a berieme to  iba na vedomie,  nič neschvaľujeme. Takto  sme

vždy rokovali o týchto kapitolách.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán poslanec Rea, dovolil  by som si vás upozor-

niť, že vo vašom výbore  nie je predstaviteľ každej politic-

kej strany,  ktorá je v tomto parlamente, a každý poslanecký

klub. Takže veriť môžeme, ale nemusíme. To po prvé.

 

     A po  druhé, uznesenie k  tomuto materiálu neberie  váš

výbor, ale toto uznesenie prijíma  Národná rada. Tá má právo

na  informácie ako  celok a  nielen vybraní  poslanci. To je

niečo iné. Vy  sa snažíte k tomuto správať ako Osobitný kon-

trolný orgán,  ktorý dostáva informácie  o Slovenskej infor-

mačnej  službe, a  nikto iný  z parlamentu.  Ale právo  máme

všetci. Myslím si, že nemáme o čom hovoriť, pretože sme pri-

jali uznesenie. Neviem, či ste  vy zaň hlasovali, ale parla-

ment schválil  svojím uznesením, že tieto  dve kapitoly bude

prerokúvať. Prosím, prečítajte si  uznesenie, ktoré sme pri-

jali. Nemáme tu o čom diskutovať, iba ak by ste toto uznese-

nie spochybnili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Vavrík.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcel som  prakticky povedať to isté.  Chcel by som vás

poprosiť, aby sme rešpektovali, čo parlament schválil v úvo-

de - aby ste zariadili, aby nám boli okamžite predložené ma-

teriály, ktoré parlament žiada. Ak  tu dnes nie sú, tak pre-

rušte, prosím, tento bod a odložme ho, pokiaľ neskompletizu-

jú materiál.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, o čo ma žiadate? Národná rada to schváli-

la a podľa toho budeme postupovať.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Ale  ako  môžete  otvoriť  tento  bod  ako predsedajúci

a predseda  Národnej rady,  keď parlament  schválil, že máme

dostať dve kapitoly - vnútro a obranu?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, môžem ho otvoriť tak, že aj vy ste hlaso-

vali za to, aby tento  bod bol prerokovaný. Tak je otvorený.

O čom teraz vediete polemiku?

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     No nemáme materiál, ku ktorému sa máme vyjadriť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Národná rada  sa vyjadrila k tomuto  bodu programu tým,

že prijala druhé uznesenie, tak neviem, o čom diskutujete.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Ale to nie je splnené, lebo nemáme tie dokumenty, ktoré

sme potrebovali.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Mám vám prečítať, aký bol  záver? Pred chvíľou ho pove-

dal pán poslanec Kováč, tak nedebatujme o tom, čo je dané.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, z toho dôvodu, čo ste teraz povedali, na-

vrhujem, keď  odznejú príspevky ku  kapitolám, ktoré sme  si

mohli prečítať, aby ste tento bod  prerušili a aby sme v ňom

pokračovali na budúci týždeň, kým nedostaneme kapitoly doda-

né tak, aby sme si mohli prečítať aj tie ostatné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Na budúci  týždeň nie, ale  podľa rozhodnutia. Súhlasím

s vaším návrhom.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     No ak vláda dodá, nepochybujem o tom, že už to má hoto-

vé, tak to môže byť aj na budúci týždeň.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, podľa toho rozhodnutia, ktoré sme pri-

jali.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Áno, samozrejme.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže sme sa dohodli. Pán poslanec Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     obidva materiály sú vo  výbore pre obranu a bezpečnosť,

neprerokovali sme  ich, pretože nebol  prítomný minister ani

štátny tajomník. Boli odložené na rokovanie ďalšieho výboru.

Pokiaľ treba tieto materiály  rozmnožiť, vo výbore ich máme,

každý člen výboru ich dostal a preštudoval.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme pokračovať v rozprave s tým, že na kon-

ci rozpravy budeme hlasovať  o návrhu pani poslankyne Rusná-

kovej.  Samozrejme, vo  vzťahu k  prijatému uzneseniu, ktoré

sme urobili pri schvaľovaní programu.

 

     Ešte pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Nechcem  zbytočne zdržovať,  ale ozaj  chcem vedieť, či

pôjde len o kapitolu obrany a vnútra, lebo ja som ešte dodal

Slovenskú informačnú službu. V  našom výbore sme schvaľovali

všetky tri kapitoly, takže by  som bol rád, keby sme dostali

všetky tri kapitoly.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Nech sa páči, pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predseda,

     pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

     dámy a páni,

 

     na  začiatku  azda  nezaškodí  opätovne  pripomenúť, že

štátnym rozpočtom  sa prerozdeľuje tretina  hrubého domáceho

produktu, takmer 190 mld korún,  a teda toto zákonom a štát-

nou mocou vynucované sústreďovanie a rozdeľovanie peňazí vy-

jadruje, prirodzene,  aj charakter moci, jej  zámery, ale aj

pomer k  tým, ktorí platia, ktorí  napĺňajú štátny rozpočet,

i k tým, ktorí zo štátneho rozpočtu čerpajú.

 

     Daňové zaťaženie i zaťaženie  odvodmi do poistných fon-

dov je vysoké a priestor  na napĺňanie príjmov štátneho roz-

počtu rastom  tohto bremena je, ako  sa nazdávam, nielen vy-

čerpaný, ale  asi sa pohybujeme už  za hranicami ekonomickej

racionality.

 

     Jedným  z koncepčných  zámerov rozpočtovej  politiky na

tento rok, ktorý deklarovala  vláda pri prerokúvaní štátneho

rozpočtu,  malo  byť  celkové  ozdravenie  vládnych financií

v oblasti ich efektívneho  využívania a dôsledné presadzova-

nie  záujmov štátu  pri  hospodárení  s jeho  majetkom. Táto

proklamácia sa, žiaľ, nepremieňa  na skutočnosť ani efektív-

nejším využívaním vládnych financií, ani presadzovaním záuj-

mov štátu  pri hospodárení s  jeho majetkom, najmä  pri jeho

privatizácii.

 

 

     Výsledky  rozpočtového hospodárenia  za I.  polrok, ale

i za 8  mesiacov roku 1996 to  dokumentujú, myslím  si, dosť

presvedčivo.  Hodnotenie rozpočtového  hospodárenia sa  dosť

masívne a účelovo upína na rozdiel medzi príjmami a výdavka-

mi, na to, že schodok štátneho  rozpočtu za I. polrok sa vy-

kázal vo výške 6,1 mld, čo je 22,7 % z ročného objemu 27 mld

projektovaného schodku štátneho rozpočtu.

 

     Dovoľte mi,  aby som pripomenul, že  vlani za I. polrok

sme  mali  mierne  aktívne  saldo  štátneho rozpočtu. Správa

predkladaná vládou však  vyžaduje, myslím si, analytickejšie

pohľady, ktorých zmyslom, pravdaže,  nemajú byť len kritické

konštatovania, ale aj hľadanie  východísk zo stavu, s ktorým

sa  nemožno uspokojiť.  Musím povedať,  že správa  v podobe,

v akej je spracovaná, sa, žiaľ, obmedzuje  na strohé číselné

konštatovania, iba v poldruhastranovom závere naznačuje roz-

počtové riziká a iba veľmi  sporo niektoré opatrenia, o kto-

rých sa zmieňoval aj pán podpredseda vlády.

 

     Stručne by som povedal, že je to štandardná správa, ale

v neštandardnej,  výrazne  zmenenej   situácii  v  ekonomike

a v  jej vývojových  trendoch. Takýmto  postupom sa  pestuje

akási ilúzia, že vývoj ide od  dobrého k lepšiemu, ak už nie

priam od zázračného k lepšiemu,  a neberie sa vážne, že hos-

podársky rast sa utlmuje, že sú značné kolísania v cykle, že

značná časť ekonomiky je umŕtvená, stratová atď.

 

     Spomeniem  štatistickú správu  o základných  vývojových

tendenciách v hospodárstve Slovenskej  republiky v I. polro-

ku, ktorú sme  dostali vari včera či predvčerom  a ktorá re-

gistruje  spomalenie tempa  rastu hrubého  domáceho produktu

v stálych cenách zo 7,3 % vykázaných za I. kvartál na 6,9 %

vykázaných za  druhý kvartál. Pravda, ťažko  tam nájsť odpo-

veď, akou metodikou sa došlo  k týmto číslam za II. kvartál,

a potom aj za celý I. polrok.

 

     Nechcem  spochybňovať pravdivosť  a preukaznosť  týchto

výsledkov,  ale chcem  povedať, že  podstatná časť prírastku

hrubého domáceho  produktu už v  I. štvrťroku a  ešte väčšia

v II. štvrťroku ide na konto prírastku zásob. Bez tohto prí-

rastku by sa rast hrubého domáceho produktu pohyboval niekde

na úrovni 3 % alebo niečo nad 3 %.

 

     Oproti I.  polroku 1995 klesol  podiel pridanej hodnoty

na hrubej produkcii a naopak - zvýšil sa podiel medzispotre-

by o 1,2  boda, teda na 63,9 %. Výrazne  sa zmenil vplyv za-

hraničného dopytu  na tvorbu hrubého  domáceho produktu. Pri

znížení vývozu výrobkov a  služieb, ako vykazuje štatistika,

o 3,2 %  a rast dovozu o  18,5 % dosiahlo pasívne  saldo ob-

chodnej bilancie k 30. júnu 27  mld korún a v súčasnosti do-

sahuje približne  32 alebo niečo  nad 32 mld  korún. Opäť mi

dovoľte pripomenúť, že v I.  polroku 1995 bolo saldo obchod-

nej bilancie ešte stále aktívne. Na strane dopytu je hlavným

faktorom  rastu hrubého  domáceho produktu  dopyt na domácom

trhu, pokiaľ  ide o prírastok hrubého  fixného kapitálu, ko-

nečnej spotreby štátnej správy, tak aj konečnej spotreby do-

mácností.

 

     V našich  podmienkach  veľmi otvorenej ekonomiky - a zo

štátov Európskej  únie otvorenejšiu ekonomiku  ako Slovensko

má len  Belgicko - vnútorný  dopyt nie je celkom  autonómny.

V podmienkach takto vysoko  otvorenej ekonomiky  je odvodený

od vonkajšieho dopytu s multiplikačnými efektmi, prirodzene,

v oboch smeroch - pri raste vonkajšieho dopytu i pri poklese

vonkajšieho dopytu, pričom dovoz  vytláča z trhu domácu pro-

dukciu. Rast exportu bol v našej republike v minulých rokoch

priaznivo ovplyvňovaný vzostupnou fázou konjunktúrneho cyklu

svetovej ekonomiky a s ňou spojeného dopytu po našich vývoz-

ných komoditách, najmä po poloproduktoch.

 

     Situácia sa však výrazne  zmenila a s terajšou štruktú-

rou exportu nevystačíme. Je nevyhnutná pružná adaptácia náš-

ho hospodárstva, najmä priemyslu na sofistikovanejšie výroby

a služby. V  tejto oblasti sa však  neurobilo, nechcem pove-

dať, že nič,  ale urobilo sa hriešne málo  a prepáslo sa ne-

smierne veľa.  Ak sa neurobia razantné  opatrenia týmto sme-

rom, bude naša ekonomika periférnou a aj z členstva v Európ-

skej únii môžeme získavať viac  nevýhod a menej výhod. Sú tu

vážne príznaky, že vnútorná  a vonkajšia nerovnováha sa bude

prehlbovať a že jej  dôsledky sa nepriaznivo plnšie prejavia

v II. polovici roku 1997 a v roku 1998. Nechcem to politizo-

vať, ale azda aj preto sa stretávame s kalkuláciami na pred-

časné voľby.

 

     Vládna hospodárska politika, podľa môjho názoru, sa vy-

čerpala  a ešte  stále  nemá  v zmenenej  situácii primeranú

stratégiu. Sprevádzala ju značná bezstarostnosť a ad hoc re-

akcie. Presun ťažiska rastových impulzov z exportu na domáci

dopyt  zastihol hospodársku  politiku vlády,  presnejšie jej

mnohých rezortov,  nepripravenú a piešťanské  porady prichá-

dzajú, žiaľ, oneskorene až následne.  Niet sa čo čudovať, že

aj výsledky rozpočtového hospodárenia a správa o nich sú ta-

ké, aké sú - rozkolísané, nejednoznačné, rozpačité. Ilustrá-

ciou toho sú napríklad pasáže o daňových príjmoch, ktoré má-

me pred sebou v správe.

 

     Rozpočtové príjmy za I. polrok 1996 - hovoril o tom pán

podpredseda vlády - dosiahli 79,5  mld, čo je 49 % celoročne

projektovaných príjmov, ale výpadok  výnosov z dane z prida-

nej hodnoty  6,4 mld a  výnosov spotrebných daní  2,3 mld je

značne vyšší  ako vykázaný schodok  štátneho rozpočtu. Možno

položiť rečnícku  otázku, či boli  tieto výnosy projektované

nereálne a  nakoľko boli projektované nereálne,  alebo je to

dôsledok  nízkej efektívnosti  správy daní  a nakoľko  je to

dôsledok tejto skutočnosti. Tieto otázky sa nám napokon vnu-

covali,  vnucovala  ich  realita    pri prerokúvaní správy

o rozpočtovom hospodárení  za I. štvrťrok  roku 1996. Správa

vlády za dva  štvrťroky nás upokojuje, a spomínal  to aj pán

podpredseda vlády, že odpoveď na príčiny týchto výpadkov da-

jú previerky ministerstva financií  na daňových úradoch. Ale

nebude to trochu neskoro? Nielen  čo sa týka rozpočtu na rok

1996, ale aj čo sa týka rozpočtu na rok 1997?

 

     Dámy a páni,  aj z týchto dôvodov, ktoré  som sa snažil

povedať len v náznaku, situácia je výrazne iná ako situácia,

keď sme sa pripravovali a rokovali o štátnom rozpočte na rok

1996.  Aj z  týchto dôvodov  si dovoľujem  navrhnúť, aby  sa

v uznesení Národnej  rady k tejto správe  zaradil ďalší bod,

aby sa po pasáži "berie na vedomie" zaradil bod "žiada vládu

predložiť  Národnej rade  Slovenskej republiky  návrh zákona

o štátnom rozpočte na rok 1997  do konca októbra 1996". Azda

aj to  bude krok k  prijatiu kvalitnejšieho rozpočtu  na rok

1997.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej  je   do  rozpravy  prihlásená   pani  poslankyňa

Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená poslanecká snemovňa,

 

     mali sme možnosť vypočuť  si úvodné slovo pána ministra

financií, ktorý uviedol bod rokovania  správa o štátnom roz-

počte  za I.  polrok 1996.  Pán minister  financií vo svojom

úvodnom slove  nepovedal nič, čo by  sme si neboli prečítali

v správe.  Chcela by  som  však  využiť jeho  prítomnosť tu,

v poslaneckej snemovni na to, aby sme si predsa len niektoré

otázky  prediskutovali  podrobnejšie,  keď  on  im nevenoval

priestor vo svojom úvodnom slove.

 

     Predovšetkým by som sa  chcela dotknúť zámerov štátneho

rozpočtu na rok 1996,  porovnať zámery so skutočne dosiahnu-

tými  výsledkami.  Niektoré  zámery,  ktoré boli koncipované

a na základe  ktorých bol zostavený  štátny rozpočet, myslím

si, že boli veľmi rozumné, a  je to preto o to dôležitejšie.

Tieto závery sú stručne zhrnuté už na prvej strane správy.

 

     Prvý  zo zámerov  bol podpora  rastových tendencií. 

uvedené rôzne spôsoby: výraznejšia orientácia na podporu ex-

portu, na rozvojové  úlohy a bytovú výstavbu. Na podporu ex-

portu v  štátnom rozpočte na rok  1996 bolo vyčlenených, ne-

viem prečo  spolu s položkou aj pre CAS-LOT, 300 mil. Sk. Za

posledné roky sa obvykle na podporu exportu formou poisťova-

nia rizík pre Spoločnosť  na poisťovanie exportu vyčleňovalo

200 mil. korún. Za I.  polrok vôbec nedošlo k čerpaniu tejto

položky. Pokladám  to za dosť dôležité,  najmä v nadväznosti

na fakt, ktorý tu už spomenul  môj predrečník, že za I. pol-

rok výrazne narástol schodok obchodnej bilancie a, žiaľbohu,

odrazilo sa to už aj vo vývoji bežného účtu platobnej bilan-

cie, ba dokonca v celkovom účte platobnej bilancie.

 

     Okrem toho poznáme aj zámer  vlády, ktorý je už dlhodo-

bejší -  transformovať SPE  na EXIM  banku. Pokiaľ viem, za-

tiaľ sa v  tomto smere neurobilo nič, ale  chcem využiť prí-

tomnosť pána  ministra financií, aby nás  o tom podrobnejšie

informoval.

 

     Spomínate si,  že sme prijali novelu  zákona o bankách.

Významnou časťou tejto novely bola časť zaoberajúca sa hypo-

tekárnym bankovníctvom. Pri prerokúvaní  tejto novely som sa

snažila  presadiť, aby  poslanecká snemovňa  zaviazala mini-

sterstvo  financií pripraviť  vládne nariadenie  na finančnú

podporu hypotekárneho úverovania. Vtedy som vašu podporu ne-

získala. Podľa  mojich predbežných informácií  zatiaľ takéto

vládne  nariadenie nie  je pripravené  a znamená  to, že ani

v tomto roku  podpora na rozbehnutie  hypotekárneho úverova-

nia, konkrétne tu ide o riešenie rozdielov medzi  komerčnými

a zvýhodnenými úrokovými sadzbami,  nebude poskytnutá. Chcem

tým  povedať, že  sa v  tomto roku  nepodarilo naplniť zámer

štátneho rozpočtu podporovať  bytovú výstavbu. Zároveň chcem

požiadať pána ministra financií,  aby uviedol, do akej miery

sa  počíta  pri  príprave  budúcoročného  rozpočtu s takýmto

vládnym nariadením a do akej miery počíta aj s jeho účinkami

na rozbehnutie hypotekárneho úverovania.

 

     Ďalším zámerom štátneho rozpočtu  na rok 1996 bolo zní-

žením sadzby  dane z pridanej  hodnoty vytvoriť priestor  na

oživenie vnútornej  spotreby. Máme k  dispozícii správu Šta-

tistického úradu  Slovenskej republiky za I.  polrok a podľa

nej ukazovateľ maloobchodného obratu  za I. polrok v stálych

cenách vykázal rast rýchlejší  ako bol rast hrubého domáceho

produktu. Mohli by  sme byť s tým spokojní,  keby sme nemali

aj iné  informácie, ktoré potvrdili,  že, žiaľbohu, zníženie

DPH, niektoré presuny, ktoré tu nastali, neviedli k zníženiu

cien. V  dôsledku toho môžeme celkom  zodpovedne povedať, že

nenastal  ani  taký  rast  maloobchodného  obratu, ktorý sme

predpokladali. Prirodzene, hovorím o tom preto, že sa to od-

razilo v príjmovej časti štátneho rozpočtu práve pri položke

DPH, ktorá  úzko nadväzuje na maloobchodný  obrat, na domácu

spotrebu.

 

     Ďalším  zo zámerov  štátneho rozpočtu bolo - citujem to

isté, na čo upozornil aj pán poslanec Košnár - dôsledne pre-

sadzovať záujmy štátu pri  hospodárení s jeho  majetkom. Do-

tknem sa však inej časti, a to nadväzujem  na správu Najvyš-

šieho kontrolného úradu, ktorú  sme neprerokúvali  tak dávno

a ktorá sa týkala situácie  v roku 1995. Výsledky kontrolnej

činnosti pri vyrubovaní a  vymáhaní daní, odvodov, poplatkov

a pokút, ktoré  sú príjmom štátneho rozpočtu,  boli v správe

zhrnuté za rok 1995. Poukázali na mnohé nedostatky. Len veľ-

mi stručne zrekapitulujem, na ktoré. Poukázali na pokračova-

nie nedostatkov pri povoľovaní  daňových a colných úľav, pri

odpúšťaní penále a pokút,  na úmyselné vyhýbanie sa plateniu

daní, na neplnenie dane  z pridanej hodnoty, nadmerné vratky

dane z pridanej hodnoty, na krátenie tržieb a iné spôsoby da-

ňového úniku spojené s porušovaním  zákona o daniach z príj-

mov, dani z pridanej hodnoty, spotrebnej dani, ale aj na ne-

dostatky v uhrádzaní colného dlhu voči štátnemu rozpočtu.

 

     Chcem využiť prítomnosť pána ministra a položím mu jed-

nu otázku,  ako hodnotí opatrenia,  ktoré na základe  správy

Najvyššieho  kontrolného  úradu  za  rok 1995, predpokladám,

uskutočnilo  ministerstvo financií,  Ústredná daňová správa,

Ústredná colná správa v I. polroku 1996. Sú už známe niekto-

ré prvé výsledky previerky  ministerstva financií a daňových

úradov pri výbere dane z  pridanej hodnoty a spotrebných da-

ní? V tejto súvislosti by ma veľmi zaujímalo, aké sú výsled-

ky analýzy  - pokiaľ bola  robená - zavedenia  registračných

pokladníc a ich účinky na výber dane z pridanej hodnoty.

 

     V  tejto súvislosti  chcem len  upozorniť, že  sú známe

veľmi vážne indície týkajúce  sa nadmerného vracania vratiek

dane z  pridanej hodnoty. Myslím, že  Ústredné daňové riadi-

teľstvo začalo vyšetrovať prípad Daňového úradu v Leviciach.

Ak sa nedospeje k  uspokojujúcim výsledkom, poslanci sa budú

musieť obrátiť na Najvyšší  kontrolný úrad so žiadosťou, aby

opätovne v tomto daňovom úrade uskutočnil kontrolu.

 

     Chcela by  som tiež položiť otázku  pánu ministrovi fi-

nancií, či ste boli  upozornený na dosahy exekučného zákona,

ktorý nedávno  vstúpil do platnosti. Ako  je známe, exekučný

zákon v  takej podobe, v  akej sme ho  prijali, nebol zatiaľ

prijatý v Českej republike.  Keďže slovenskí výrobcovia majú

najvyššie záväzky po lehote splatnosti práve v Českej repub-

like, predčasné prijatie exekučného zákona na Slovensku zna-

mená, že  českí veritelia, ktorí  majú pohľadávky v  sloven-

ských  podnikoch, dostali  silnú zbraň  na vymáhanie svojich

pohľadávok. Situácia je taká,  že obstavujú účty týchto pod-

nikov v bankách a doslova zamedzujú podnikom prežívať zo dňa

na deň. Podnikateľská sféra odhaduje, že v dôsledku prijatia

exekučného zákona  do konca roku  sa uskutoční niekoľko  mi-

liárd transferov zo slovenských  podnikov do Českej republi-

ky. Nepochybne  aj toto bude  mať odraz na  plnenie štátneho

rozpočtu,  pretože to  môže ohroziť  napríklad plnenie  dane

z príjmov, ale aj iných nepriamych daní.

 

     Chcem sa dotknúť ešte  jedného zámeru štátneho rozpočtu

na I. polrok, a tým bolo postupne stabilizovať, resp. znižo-

vať výdavky kapitoly Štátny dlh. O kapitole Štátny dlh sa už

niekoľko rokov veľmi diskutuje,  pretože štátny dlh predsta-

vuje vysoké  percento z výdavkovej  časti rozpočtu. Pripome-

niem, že v tomto roku štátny dlh - počítam do neho aj úroky,

ale aj  splácanie istiny -  predstavuje dohromady takmer  32

mld korún,  čo predstavuje 16,8 %  výdavkovej časti štátneho

rozpočtu  na rok  1996. Hovorím  o tom  z viacerých dôvodov.

Tento rok sa zvyšuje štátny  dlh o emisiu dlhopisov na diaľ-

nice o 3  mld, čo v príjmovej časti  rozpočtu na prvý pohľad

vyzerá veľmi povzbudivo, lebo  navyšuje príjmovú stranu roz-

počtu. Samozrejme, je nám jasné, že toto navyšovanie je fik-

tívne, pretože keby sme emitovali dlhopisy vo väčšom objeme,

tak by  o to viac narástla  príjmová stránka. Prirodzene, ak

by došlo  k tomu, že bude  dodržaný plán alebo predpokladaný

deficit rozpočtu v tomto roku -  i keď nebudem hovoriť o is-

tých  rizikách na  jeho prekročenie  - zvýši  sa štátny  dlh

o ďalších 27 mld korún.

 

     V tejto  súvislosti by som  chcela dať jeden  návrh. Na

80. schôdzi vlády 20. 8. 1996 bol prerokovaný materiál - ná-

vrh na  oddlženie vládneho sektora voči  Národnej banke Slo-

venska pod číslom 0947. Tento materiál je tajný. Vzhľadom na

to, že  toto zasadnutie je verejné,  chcela by som navrhnúť,

aby sme časť  rozpravy urobili neverejnou a aby  nás pán mi-

nister  počas tejto  neverejnej časti  informoval o prijatom

uznesení číslo 556, ktoré sa týka tohto materiálu, a zároveň

stručne o obsahu tohto materiálu.

 

     Správa o štátnom rozpočte za I. polrok poukazuje na ri-

ziká do konca tohto  roku. Pokladám identifikáciu týchto ri-

zík za  primeranú. Možno na  výdavkovej stránke by  bolo po-

trebné, aby sme mali aspoň odhad rizika spojeného s prijatím

zákona o  novom územnosprávnom členení,  pretože informácie,

ktoré sme v tomto smere  dostali, sa diametrálne od seba lí-

šia. Predsa však musím upozorniť  na jedno, že v tejto časti

správy sa neuvádza  fakt, resp. treba si ho  tam doplniť, že

do druhého polroku sa  koncentruje väčšia časť nákladov spo-

jených s plnením dlhovej služby.  Vyzerá to, že je to zhruba

asi 18 mld korún, čo  sú čisté výdavky zo štátneho rozpočtu,

čiže v druhom polroku sa bude realizovať viac ako 57 % vlád-

nej dlhovej služby.

 

     Dovoľte mi  ešte veľmi stručne  sa dotknúť hospodárenia

s rozpočtovými rezervami.  Pri štúdiu tejto  časti správy mi

padli do  očí niektoré skutočnosti,  ktorých sa dotknem  iba

veľmi krátkym poukázaním na ne,  ale pri jednej sa chcem za-

staviť.

 

     Z  čerpania  rezervy  vlády  bola  na  úhradu odmeny za

sprostredkovateľskú činnosť  pre Devín banku,  a. s., Brati-

slava vyčlenená suma uznesením vlády číslo 140 z 20. 2. 1996

vo výške 296,074 mil. Sk. Chcem upozorniť, že toto uznesenie

vlády  je  opäť  tajné.  Prirodzene,  poslanci  majú prístup

k tajným uzneseniam vlády, ale  po prečítaní tohto uznesenia

nebolo možné identifikovať, o čo tu ide. Chcela by som preto

poprosiť a zároveň žiadam, aby  v tej časti nášho rokovania,

ktorá bude neverejná, nás  pán minister financií stručne in-

formoval, o akú sprostredkovateľskú činnosť Devín banky ide.

Počas  rokovania  vo  výbore  nebola  pani štátna tajomníčka

schopná presne zaujať k tomuto stanovisko, lebo povedala, že

s týmto uznesením nie je oboznámená.  Uviedla, o čo asi môže

ísť, ale nebolo to presné.

 

     Chcela by som ešte  upozorniť na čerpanie rezervy vlády

v niektorých prípadoch,  ktoré, myslím, poukazujú  na určitý

charakter tejto vládnej moci, ale  musím povedať, že jej ne-

slúžia ku cti, aj keď nejde  o veľké sumy. Ak sa pozriete na

finančné  prostriedky,  ktoré  sa  poskytli  z rezervy vlády

obecným úradom,  prídete k analogickému záveru,  k akému som

prišla ja,  že boli poskytnuté prevažne  obecnýn úradom, kde

sú starostovia buď za HZDS, alebo za strany  blízke vládnemu

hnutiu. Uvediem aspoň niektoré - Detva, Vyhne, ale medzi ni-

mi by ste  napríklad našli i to, že  najväčšia čiastka z re-

zervy  vlády bola  poskytnutá Ladomierskej  Vieske. Na tieto

praktiky sme boli zvyknutí a veľmi nás to neprekvapuje.

 

     V časti  rezervy na štátne záruky  na bankové úvery sme

dostali informáciu,  v akom rozsahu sa  čerpali tieto štátne

záruky za I. polrok. Chcela  by som však požiadať pána mini-

stra, aby  nás informoval, aké štátne  záruky poskytla vláda

za I. polrok 1996. Z informácií  z masmédií vieme iba to, že

včera  napríklad súhlasila  s garanciou  pre Vodohospodársku

výstavbu vo výške 200 mil.  dolárov. Keďže pôvodne vláda od-

ložila prerokovanie poskytnutia záruky  na tento úver a máme

informácie, že to odložila preto, lebo boli vážne pochybnos-

ti o finančnom zdôvodnení tohto úveru, pán minister, prosím,

vysvetlite, či došlo k nejakým závažným skutočnostiam, ktoré

ovplyvnili pozitívne rozhodnutie vlády.

 

     Chcela by som zároveň upozorniť ešte na jednu vec. Pri-

rodzene,  mali sme  dlhé prázdniny,  takže správa  o štátnom

rozpočte  nemohla  byť  na  pléne  Národnej rady prerokúvaná

skôr. Na druhej strane sa  nachádzame už skutočne v pokroči-

lom čase, keď by sme mali byť oboznámení aspoň so základnými

informáciami o štátnom rozpočte na budúci rok. Pokiaľ čítame

tlač, vieme, že vláda  Českej republiky už prerokovala návrh

štátneho rozpočtu  na budúci rok,  podobne je to  aj v iných

štátoch. Vlani sme brali do  úvahy fakt, že ministerstvo fi-

nancií  prechádzalo  na  nové  podmienky.  Preto  sme  akosi

viac-menej  mlčky prijali,  že návrh  štátneho rozpočtu  bol

predložený  tak neskoro.  Chcela by  som podporiť myšlienku,

aby vláda  predložila návrh štátneho rozpočtu  na budúci rok

najneskôr do konca októbra 1996.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  je do rozpravy  prihlásený pán poslanec

Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     predkladateľ správy o  plnení štátneho rozpočtu Sloven-

skej republiky za I. polrok 1996 signalizuje problémy, ktoré

pretrvávajú v plnení príjmov rozpočtu od začiatku roku, kto-

ré sa prehlbujú a ohrozujú splnenie ročného zámeru založené-

ho v  zákone o štátnom rozpočte.  Očakávaný výpad v príjmoch

pri dani z pridanej hodnoty  a spotrebných daní na úrovni 10

mld Sk  je optimistickým odhadom  a možno ho  akceptovať len

ako saldo s príjmami, ktoré budú preplnené, ako je napríklad

dovozná prirážka a ako sú dane z príjmov. Spolu s očakávaným

nesplnením príjmov zo splátok vládnych úverov  vrátane splá-

tok z titulu deblokácií vo výške 3 500 mil. Sk a odvodu voľ-

ného zostatku zisku Národnej banky  Slovenska vo výške 2 211

mil. Sk výpad  predstavuje 15 711 mil. Sk.  Výpad teda pred-

stavuje v percentách 9,67 % z celkových príjmov a súčasne to

znamená zvýšenie plánovaného schodku štátneho rozpočtu o vy-

še 58 %, teda 58,2 %.

 

     Tento vývoj v plnení rozpočtu nemôžeme hodnotiť ako re-

latívne pozitívny, ale jednoznačne a nesporne ako nepriazni-

vý, pretože možnosti regulovať tento výpad z príjmov cez vý-

davkovú časť rozpočtu sú  veľmi obmedzené, ak nechceme siah-

nuť na aj tak oklieštené možnosti správcov kapitol, na kapi-

tálové  výdavky,  alebo  zvýšiť  skrytú  vnútornú zadlženosť

štátnych organizácií  a štátnej správy.  Toto tvrdenie doku-

mentujú tieto skutočnosti: V  súčasnom období štátne rozpoč-

tové  a príspevkové  organizácie signalizujú  nedostatok fi-

nančných  prostriedkov  na  krytie  zvýšených  mzdových pro-

striedkov. Zadlženosť zdravotníckych zariadení sa nezmenila,

naopak, postupne narastá.

 

     Vo výdavkovej  časti rozpočtu treba  vyčleniť zdroje na

uplatnenie  nového   systému  územno-organizačného  členenia

miestnej štátnej správy. Tieto prostriedky nebudú malé. Roč-

ný rozpočet na dotácie  v cene tepelnej energie domácnostiam

vo výške 2 500 mil. Sk bol  už za I. polrok prečerpaný o 154

miliónov. A čaká nás nová vykurovacia sezóna.

 

     Kapitálové výdavky  sú dodávateľsky vybilancované  a sú

na dolnej hranici nutných potrieb. Záväzky zo splácania úve-

rov, pôžičiek a úrokov vyplývajú  z uzatvorených zmlúv a ich

plnenie je povinnosťou  štátneho rozpočtu. Tieto skutočnosti

spolu s nepriaznivým vývojom zahraničnej obchodnej platobnej

bilancie ukazujú, že problémy hospodárstva Slovenskej repub-

liky, jeho štruktúry a efektívnosti sa prehlbujú. Tento stav

nie je dlhodobo udržateľný.

 

     Hroziaci  nárast schodku  štátneho rozpočtu  a zníženie

devízových  rezerv  možno  odstrániť  zvýšením  efektívnosti

a zvýšením  exportnej  schopnosti  ekonomiky  ako  celku. Do

týchto oblastí by mali  smerovať opatrenia vlády a jednotli-

vých rezortov.

 

     Z výsledkov  roku 1995 sa nedá  dlhodobo žiť. Túto sku-

točnosť sa snažíme  zakrývať všetkými možnými prostriedkami.

Možno aj tým, že správa  o plnení štátneho rozpočtu je veľmi

stručná a opätovne len konštatuje stav bez hlbších analytic-

kých záverov.

 

     V ďalšej  časti mi dovoľte  po uplynutí I.  polroku vy-

jadriť  vlastný  názor  na  pretrvávajúcu  prax  v nakladaní

s prostriedkami zo štátnych fondov.  Štátne fondy boli zria-

dené na  presne stanovený účel. To  znamená na jednej strane

sústreďovať peňažné prostriedky a  na druhej strane ich pre-

rozdeľovať a zabezpečovať ich efektívne využívanie.

 

     Správu štátnych fondov vykonávajú podľa zákonov, ktorý-

mi boli zriadené, spravidla príslušné ministerstvá a rovnako

príslušní ministri  vymenúvajú a odvolávajú  riaditeľov fon-

dov. Rovnako  minister zriaďuje radu fondu  ako svoj poradný

orgán. Preto  môžeme urobiť jednoznačný  záver, že príslušní

ministri plne  zodpovedajú za stav v  rozdeľovaní aj v efek-

tívnom využívaní štátnych  fondov. Nespochybňujem ich kompe-

tencie vyplývajúce  zo zákona, len ich žiadam, aby svoje ko-

nanie a rozhodnutia vždy verejne zdokumentovali.

 

     Dnes musím  konštatovať, že jediný  minister, pán Jozef

Zlocha, minister životného prostredia, pravidelne po uplynu-

tí I.  polroku aj kalendárneho roku  zverejňuje v tlači pre-

rozdeľovanie  Štátneho fondu  životného prostredia.  Ostatní

správcovia  fondov nie.  Rovnakou samozrejmosťou  by to malo

byť pre Štátny fond rozvoja bývania, pre Štátny fond rozvoja

telesnej kultúry, pre Štátny  fond kultúry Pro Slovakia, pre

štátne fondy, ktoré sú v rezorte pána ministra Baca, to zna-

mená vodného hospodárstva,  zveľaďovania lesa, trhovej regu-

lácie a podobne, ale rovnako pre všetky štátne fondy. Zastá-

vam  názor, že  minister    právo rozhodovať  v súčinnosti

s radou fondu,  ale má aj povinnosť  zodpovedať za správnosť

a objektívnosť rozhodnutí,  a preto prerozdelenie  fondov má

byť zverejnené. Dnes  je taký stav, že mnohé  veci ťažko do-

stávame aj my, poslanci. A mali by sme dostávať aspoň do vý-

borov a pravidelne.

 

     A  ešte jeden  názor v  súvislosti s  použitím štátnych

fondov. Niektoré štátne fondy majú charakter obratových fon-

dov a u  niektorých štátnych fondov sa uvažuje  s ich trans-

formáciou. V tých prípadoch,  kde hospodárenie štátnych fon-

dov alebo  štátneho fondu umožňuje  aj návratné financovanie

a vytvára možnosti na poskytovanie  úverov a pôžičiek s níz-

kou úverovou sadzbou a s dlhou dobou splatnosti, mali by sme

vytvoriť obciam  a mestám podmienky,  aby tieto úvery  mohli

splácať dlhopismi Fondu národného majetku.

 

     Pozerám sa  do tvárí mnohým  poslancom, ktorí nás  pre-

sviedčali o tom, že dlhopisy Fondu národného majetku sú kva-

litné cenné  papiere. A v zákone  sme vytvárali možnosť, aby

občania  Slovenskej republiky  pri kúpe  obecných bytov  ich

mohli splácať  aj formou dlhopisov  Fondu národného majetku.

Potom sa mi zdá a je to veľmi logické, aby mestá a obce moh-

li prijatými dlhopismi Fondu národného majetku splácať svoje

záväzky voči štátu  napríklad pri splácaní pôžičiek a úverov

zo štátnych fondov. Myslím, že  by to bolo spravodlivé. Oča-

kávam, že všetci poslanci, ktorí vytvárali v tomto parlamen-

te  gloriolu  okolo  odškodňovania  občanov formou dlhopisov

Fondu národného majetku, nám  pomôžu túto myšlienku dopraco-

vať do novely, a verím, že  ju aj podporia. Obce a mestá nám

budú povďačné  a dlhopisy Fondu národného  majetku  ako kva-

litné cenné papiere sa opätovne  dostanú do rúk tých, čo ich

vymysleli.

 

 

     Ak už vystupujem k plneniu štátneho rozpočtu za obdobie

I. polroku,  ako člen Osobitného  kontrolného orgánu by  som

chcel zaujať stanovisko k pripomienke pána poslanca Filkusa,

ktorá sa týkala kontroly čerpania rozpočtu Slovenskej infor-

mačnej služby.

 

     Výstupom štátneho rozpočtu pre informačnú službu sú tri

záväzné ukazovatele, ktoré schvaľuje Národná rada Slovenskej

republiky. Plnenie  týchto troch ukazovateľov  môžu poslanci

Národnej  rady žiadať  v rámci  hodnotenia plnenia  štátneho

rozpočtu aj  za obdobie I. polroku.  Ďalšie podklady na kon-

trolu čerpania rozpočtu informačnej  služby môžu však poznať

len členovia Osobitného kontrolného orgánu zriadeného Národ-

nou radou. Ale aby vás  hlava nebolela, niet dôvodu na poru-

šenie rozpočtovej disciplíny vo  vzťahu k štátnemu rozpočtu,

pretože  o  zvýšenie  môže  riaditeľ  Slovenskej informačnej

služby požiadať ministra financií Slovenskej republiky, kto-

rý rozpočtovými opatreniami ministerstva financií môže tieto

ukazovatele upraviť, to znamená  aj zvýšiť.  Preto si nemys-

lím, že  došlo k porušeniu  rozpočtovej disciplíny na  tomto

úseku.

 

     Odporúčam však všetkým poslancom  Národnej rady, aby sa

dobre oboznámili so zákonom  o Slovenskej informačnej službe

z 21. 1. 1993. Ten totiž v § 5 presne stanovuje  kompetencie

Osobitného kontrolného orgánu a jeho členov. Tieto kompeten-

cie sú  značne obmedzené, kontrolovať môžeme  v podstate len

rozpracovanie vnútorných dokumentov, a nie činnosť. Preto si

myslím, že aj teraz pri kontrole rozpočtu sú proste veci, do

ktorých  ani členovia  Osobitného kontrolného  orgánu nemajú

možnosť podľa zákona nahliadať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec

Baránik.  Faktická poznámka  -  predseda výboru pán Delinga.

Potom pán poslanec Baránik.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Chcel by  som sa vyjadriť vo  faktickej poznámke k pánu

poslancovi Sopkovi, pokiaľ uvádzal  alebo požadoval, aby bol

zverejnený prehľad o  čerpaní prostriedkov niektorých účelo-

vých  fondov. Chcel  by som  dať do  pozornosti, že minister

pôdohospodárstva  toto o  fondoch uvádza  a je  to v  správe

o stave poľnohospodárstva a  potravinárstva, o lesnom hospo-

dárstve  a vodnom  hospodárstve, ktorú  budeme prerokúvať aj

teraz v  parlamente, kde je presne  účelovo zdôvodnené a vy-

číslené, na  čo sa jednotlivé fondy  v odvetví pôdohospodár-

stva používajú. Takže by som  poprosil pána poslanca, aby si

to tam pozrel.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som aj  ja zaujal stanovisko k hodnote-

niu ekonomických predpokladov plnenia štátneho rozpočtu.

     Staviam si otázku, ako hodnotiť rozpočtové hospodárenie

v I.  polroku 1996,  osobitne v  porovnaní s  veľmi úspešným

hospodárskym polrokom v minulom  roku. Treba povedať, ako to

pán  podpredseda uviedol,  že príjmy  vzrástli o  4,1 mld Sk

oproti  minulému  roku,  t. j.  o  5,4 %,  výdavky  vzrástli

o 10 337 mil.,  t. j. o 13,7 %. Saldo štátneho rozpočtu bolo

v roku 1995  plus 97 mil. Sk,  v roku 1996 je  schodok 6 129

mil. Sk, na plánovanom salde je to 22 %. Kým príjmy sa plni-

li na 49  %, výdavky len na 45,2 %.  Sú tieto výsledky pozi-

tívne?

 

       bližšie  poznanie  ďalších  skutočností  nám umožní

zhodnotiť, ako možno hodnotiť dosiahnutý stav. Nižšie príjmy

oproti  predpokladu sú  v dôsledku  neplnenia príjmov hlavne

z dane z pridanej hodnoty a  zo spotrebných daní. DPH je zá-

vislá  od sadzby  dane, objemu  vytvoreného hrubého domáceho

produktu  a od  daňových  únikov - samozrejme, zjednodušene.

Podľa predpokladov rastu hrubého  domáceho produktu a sadzby

dane sa má u nás v ekonomike v tomto roku vytvoriť 83 mld Sk

dane z pridanej hodnoty. Pri  67-percentnej úspešnosti sa dá

získať 54 mld dane, tak ako to predpokladá rozpočet. Percen-

to úspešnosti je relatívne nízke. Čo urobiť, aby sa zvýšilo?

Cez štátny rozpočet preteká u nás ani nie jedna tretina hru-

bého domáceho produktu, ale  podľa predpokladov na tento rok

je to len 26,8 %.  Z hľadiska medzinárodného porovnávania je

to vynikajúca situácia.

 

     Jednou z ciest, ako zvýšiť príjem daní do štátneho roz-

počtu,  je zvýšenie  účinnosti daňových  úradov. Podľa nášho

poznania  je to  veľmi zložitý  problém. Jeho  rozuzlenie je

podmienené tromi skutočnosťami:

 

     Po prvé, ako dosiahnuť vyššiu zodpovednosť pracovníkov,

hlavne správcov daní, aby zodpovednejšie plnili svoje povin-

nosti, a  ako organizovať prácu  daňových úradov, aby  sa to

zabezpečilo.

 

     Druhá  podmienka je  dokonalejšie vybaviť  daňové úrady

technickým vybavením.

 

     A treťou podmienkou je  zabezpečiť vyšší stupeň zainte-

resovanosti pracovníkov daňových úradov na čerpaní výšky da-

ne a na nedoplatkoch daní.

 

     Vybudovať efektívny daňový systém je dlhodobý a zložitý

proces. Vyžaduje  si dokonalú prípravu  pracovníkov daňových

úradov  na svedomité  plnenie úloh.  V príprave  zaostávame.

Ústrednému daňovému  riaditeľstvu sa nedarí  zriadiť národnú

daňovú školu.  Príčinou tohto je aj  malé pochopenie z mini-

sterstva financií. Pracovníci daňových úradov musia byť pra-

videlne informovaní o nových  praktikách neplatičov daní. Tí

sú mimoriadne vynachádzaví. Značná  časť daňových úradov nie

je vybavená  tak, aby mohla plnohodnotne  plniť svoje povin-

nosti. Technický stav je nedokonalý, zainteresovanosť je re-

latívne nižšia ako v minulom roku.

 

     Aké procesy prebiehali v ekonomike, ktoré mali vplyv na

štátny  rozpočet? Vcelku  uspokojivo sa  vyvíja hrubý domáci

produkt v stálych  i bežných cenách. V stálych  cenách je to

7,1 %,  v bežných cenách  je to 13,2  %. Negatívny je  vplyv

salda zahraničného obchodu. Zamestnanosť síce mierne pokles-

la,  ale vcelku  stagnuje. Počet  neumiestnených absolventov

škôl sa zvýšil na 44 000,  to je 14 % z celkovej nezamestna-

nosti. Nezamestnaní sa najviac  grupujú z absolventov stred-

ných odborných škôl. Počet neobsadených pracovných miest bol

v júni 18 691,  najviac z nich (51 %)  bolo pre kvalifikova-

ných  robotníkov,  a  pritom  absolventi stredných odborných

učilíšť sa neuplatňujú. Treba sa zamyslieť, kde je chyba.

 

     V priemysle pracovalo v I. polroku o 0,8 % viac pracov-

níkov ako  v porovnateľnom období minulého  roka, ale v súk-

romnom sektore sa zvýšila zamestnanosť  o 8,8 % a predstavo-

vala až 69,7 % celkovej zamestnanosti v priemysle. V staveb-

níctve,  ako aj  v obchode  a službách  sa počet pracovníkov

znížil. V doprave sa zvýšil podobne ako v priemysle.

 

     Za I. polrok tempo rastu priemernej nominálnej mesačnej

mzdy pracovníkov v podnikoch s viac ako 25 zamestnancami bo-

lo miernejšie ako v minulom roku. V priemysle vzrástla nomi-

nálna mesačná mzda o 14,4 %,  v stavebníctve o 14,8 %, v ob-

chode o 22,1 % a v doprave  o 17,3 %. V doprave je najvyššia

priemerná mzda 8 535 Sk. Medziročný prírastok reálnej mesač-

nej  mzdy bol  vo všetkých  odvetviach vyšší  ako pred rokom

a  v priemysle  predstavoval  rast o  7,8 %, v  stavebníctve

o 8,2 %, v obchode o 15,1 %  a v doprave o 10,6 %. Produkti-

vita  práce v  priemysle vzrástla  o 2,5  %, v  stavebníctve

o 5,8 %, v maloobchode o 9,2 %. Čiže v základných odvetviach

nominálne mzdy rástli rýchlejšie ako produktivita práce.

 

     Rast miezd sa pozitívne prejavil v raste dane z príjmov

fyzických  osôb,  ktorá  dosiahla  objem  9,9  mld Sk, čo je

56,2 % z celkového ročného  predpokladu. Daň z príjmov práv-

nických  osôb sa  realizovala v  objeme  18,5 mld  Sk,  čiže

49,7 %  z ročného predpokladu. V  štruktúre právnických osôb

došlo k pozitívnym zmenám.  Zvýšil sa podiel ziskových orga-

nizácií a  predstavuje 64,7 %  z celkového počtu.  Prírastok

v I. polroku  bol 4 250 právnických  osôb, ktoré sa zaradili

do kategórie ziskových.

 

     Vzrast sa  prejavil vo všetkých  formách okrem štátnych

podnikov, kde došlo k poklesu  o 86 podnikov. Počet nezisko-

vých  organizácií je  35,3 a  vzrástol o  1 738 organizácií.

K 30.  6. podnikalo  276 656  fyzických osôb,  v priebehu I.

polroku  zaniklo  631  právnických  osôb  a 20 960 fyzických

osôb.  Novozačínajúcich  fyzických  osôb  bolo  v I. polroku

1 546. Z  celkového počtu ziskových  organizácií medzi práv-

nickými  osobami  bolo  3,3  %  súčasťou  verejného  sektora

a 96,7 % patrilo do  súkromného sektora. Počet súkromne hos-

podáriacich  roľníkov sa  zvýšil o  1 839  osôb a počet osôb

podnikajúcich  formou slobodných  povolaní sa  zvýšil od za-

čiatku roka  o 2 132  osôb. Na tento  rast významne vplývala

privatizácia v zdravotníctve.

 

     Pohyb vo vývoji podnikateľských subjektov zvyšuje náro-

ky na daňové úrady. V  tomto pohybe je určitý zdroj daňových

únikov. Nie v ojedinelom  prípade k likvidácii dochádza pre-

to,  aby sa  podnikateľ vyhol  odvodu daní.  Správcovia daní

často nestačia  sledovať a kontrolovať  pohyb medzi daňovými

subjektmi, hlavne realizovať kontrolu,  čo je živná pôda pre

neplatenie daní a krátenie daní.

 

     Pohyb, ktorý nastal v  ekonomike, vo vývoji hrubého do-

máceho produktu atď., vytvára reálne predpoklady, aby príjmy

daní  pre štátny  rozpočet mohli  byť také,  aké predpokladá

štátny rozpočet na tento rok. Samozrejme, potrebujeme urobiť

všetko, aby sa príjmy, ktoré sa vytvárajú, primeraným spôso-

bom dostali aj do štátneho rozpočtu. To znamená, že sú reál-

ne predpoklady, aby objem z dane z pridanej hodnoty sa zrea-

lizoval v  predpokladanom objeme. Neplnenie  spotrebnej dane

vyplýva  buď  z  nepresného  odhadu  celkovej  výšky,  alebo

dochádza k  značným daňovým únikom.  Podľa informácií, ktoré

máme k dispozícii, značný podiel  na neplnení majú práve da-

ňové úniky.

 

     Výdavky štátneho  rozpočtu sa plnia  na 45,2 %,  ale sú

vyššie  o 10  mld oproti  rovnakému obdobiu  v minulom roku.

Chcem upozorniť na potrebu pri čerpaní výdavkov na nákup to-

varov,  kde sa  uprednostňuje nákup  zahraničného tovaru na-

priek  tomu, že  ekonomika disponuje  uvedenými tovarmi  pri

nízkom využívaní výrobných kapacít,  hlavne na stavebné čin-

nosti. Myslím  tým na nákup  tovarov pre štátne  organizácie

a organizácie vo verejnom sektore.

 

 

     Ďalším problémom, ktorý by mohol znížiť výdavky štátne-

ho rozpočtu, ale súčasne zvýšiť príjmy  príslušnej kapitoly,

je predaj  zásob zo Správy štátnych  hmotných rezerv. Naprí-

klad cukor sa v minulom  roku vyskladňoval pre obchodnú sieť

za 13 korún,  ale v obchode sa predával za  32 korún. Aj keď

je to extrémny prípad, na  zisku z predaja štátnych hmotných

rezerv by  sa mala podieľať aj  Správa štátnych hmotných re-

zerv,  aby sa  takto znížili  i nároky  na štátny  rozpočet,

a nielen aby tieto zisky realizoval obchod.

 

     Plnenie bežných  a kapitálových výdavkov  štátneho roz-

počtu bolo približne na  rovnakej úrovni. Kapitálové výdavky

vysoko prekročilo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomuniká-

cií  a Úrad  priemyselného  vlastníctva.  Dosiahli  výdavky,

ktoré  prekročili v  podstate celoročné  výdavky. Z finančne

náročných  rezortov  rozpočet  prekročilo  len  ministerstvo

školstva.  Ministerstvo pôdohospodárstva  čerpalo kapitálové

výdavky len na 19,5 %.  V bežných výdavkoch sa silné rezorty

čerpaním priblížili  k predpokladanému objemu,  okrem minis-

terstva hospodárstva,  ktoré vyčerpalo len  39 % celoročných

výdavkov.

 

     Vážené dámy a páni, ak chceme dostať správnu odpoveď na

otázku, ktorú  som si postavil,  či hodnotenie výsledkov  je

pozitívne, alebo negatívne, treba  si uvedomiť, v akých pod-

mienkach  sa  nachádza  naša  ekonomika.  Legislatívne normy

a aplikácia systémových opatrení  zo scenára ekonomickej re-

formy sa v rokoch 1990 a 1991 realizovali tak, že vyvolávajú

dnes viacero rozporných  tendencií, ktoré komplikujú súčasný

vývoj. Patria tu hlavne nasledujúce opatrenia:

 

     - zákon o pôde,

     - liberalizácia cien,

     - devalvácia meny,

     - zákon o štátnom podniku a podobne.

 

     Ak vezmeme  do úvahy všetky  uvedené skutočnosti, musím

konštatovať,  že výsledky  rozpočtovej politiky,  tak ako sú

prezentované v  predkladanej správe, treba  hodnotiť kladne.

Preto vás  žiadam, aby ste túto  skutočnosť, vážené kolegyne

a kolegovia, vzali do úvahy. Vláda dnes nemá priame nástroje

na ovplyvňovanie ekonomiky. Má len nepriame nástroje. V tom-

to období  účinnosť ich pôsobenia je  relatívne malá. Pokiaľ

sa ekonomika  nestabilizuje, účinnosť týchto  nástrojov bude

podobná. Musíme  byť dôslednejší vo  formovaní trhového pro-

stredia.

 

     Vážené dámy a  páni, v tom je aj  naša úloha. Parlament

musí ráznejšie pokračovať  v príprave legislatívnych noriem,

aby sme dôslednejšie formovali trhové prostredie. Bez vyfor-

movania  trhového prostredia  sa budeme  musieť zmieriť,  že

v ekonomike budú často výrazné výkyvy. A to, čo sa prejavuje

v tomto polroku, samozrejme, nie  je to najhoršie, ale mohlo

by to  byť aj horšie.  Preto sa prihováram,  aby sme urobili

viac pre  to, aby sme  dokonalejšie vyformovali trhové  pro-

stredie, a  potom budeme môcť byť  spokojnejší pri hodnotení

ekonomických predpokladov plnenia štátneho rozpočtu.

 

     Vážené dámy a páni, na  záver chcem povedať, že osobne,

zo svojho  pohľadu považujem výsledky  hospodárenia štátneho

rozpočtu za  I. polrok tohto  polroku za priaznivé,  a preto

vás  žiadam,  aby  ste  aj  vy  kladne hodnotili túto správu

a zaujali aj k tomu pri hlasovaní podobné stanovisko.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec  Baránik. Ďalej  je do  rozpravy

prihlásený pán poslanec Hanker.

 

 

     Ešte mám dve písomné  prihlášky. Pripraví sa pán posla-

nec Filkus a pán poslanec Lysák.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené poslankyne a poslanci,

 

     dostali  sme na  prerokovanie správu  o plnení štátneho

rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1996, ktorá podá-

va  obraz  o  vývoji  plnenia  rozpočtu Slovenskej republiky

najmä vo vzťahu k celkovému výsledku rozpočtového hospodáre-

nia. Dosiahnuté výsledky hospodárenia možno  hodnotiť vcelku

priaznivo, už len z  výsledného efektu, keď schodok štátneho

rozpočtu dosiahol v I. polroku  hodnotu len 6,1 mld Sk, pri-

čom, ako  je známe, plánovaný  schodok štátneho rozpočtu  za

rok 1996  v schválenom štátnom  rozpočte je určený  sumou 27

mld, ktorý je krajnom hranicou.

 

     Správa na záver uvádza, že v II. polroku sa predpokladá

prísna  regulácia  výdavkov  štátneho  rozpočtu,  ktoré budú

v prípade  nepriaznivého  vývoja  viazané  oproti schváleným

rozpočtovým  výdavkom, a  na záver  sa pritom, pochopiteľne,

nesmie pripustiť schválenie žiadneho  nároku na zmenu zákona

o štátnom rozpočte na rok 1996, ktorý by mal negatívny dosah

na príjmy, prípadne zvýšenie celkových výdavkov.

 

     Aj keď predložená správa nemala za cieľ podrobne infor-

movať plénum Národnej rady Slovenskej republiky o hospodáre-

ní v rámci jednotlivých kapitol,  dovoľte mi ako členovi za-

hraničného  výboru urobiť  stručnú analýzu  plnenia štátneho

rozpočtu  na  ministerstve  zahraničných  vecí  za I. polrok

1996  a súčasne vysloviť určitú  prognózu jeho plnenia v II.

polroku 1996. Chcem sa pritom pozastaviť aj nad určitými od-

lišnosťami, ktoré má toto ministerstvo  na rozdiel od ostat-

ných  ministerstiev,  čo  má,  pochopiteľne,  aj dosah alebo

priemet v plnení položiek štátneho rozpočtu.

 

     Nebudem uvádzať  absolútne čísla plnenia  rozpočtu, ale

kvôli prehľadnosti ich percentuálne plnenie vo vzťahu k roz-

počtu ako celku za rok  1996. Stanovené príjmy boli v sledo-

vanom období  splnené na 57,8 %  plánovaného ročného objemu.

Toto  porovnanie dáva  reálny predpoklad  splnenia celkových

úloh v príjmovej časti. Stanovený rozpočet výdavkov v sledo-

vanom období sa čerpal vo výške 47,4 % ročného objemu schvá-

leného rozpočtu  a v tom rozpočet  bežných výdavkov vo výške

47 % ročného objemu a rozpočet kapitálových výdavkov celkove

50 % ročného objemu schváleného rozpočtu.

 

     Z  údajov  vyplýva,  že  ministerstvo zahraničných vecí

dôsledne dodržiava zákonom stanovenú výšku rozpočtu a pokyny

ministerstva financií  na reguláciu výdavkov.  Za týmto kon-

štatovaním sa  skrýva aj nutné  prispôsobovanie činnosti za-

hraničnej  služby rozsahu  pridelených finančných prostried-

kov,  čo môže  mať vplyv  na účinnosť  a kvalitu zahraničnej

služby.

 

     K výrazným problémom  možno zaradiť rozsah kapitálových

výdavkov a potreby investovania  v rezorte. Ako mladá repub-

lika sa  chceme dobre prezentovať  v zahraničí aj  adekvátne

vybudovanými zastupiteľskými  úradmi. Ako je  známe, na mno-

hých miestach sú zastupiteľské úrady umiestnené v nevhodných

a prenajatých  budovách,  čo  z  dlhodobého  hľadiska nie je

efektívne  riešenie. Na  obstarávanie kapitálových  aktív sa

rozpočet čerpá vo výške 154 mil., čo je 50 % ročného objemu.

V rámci tejto  kategórie sa účelovo  čerpali rozpočtové pro-

striedky na zabezpečenie rozvoja materiálovo-technického za-

bezpečenia zahraničnej služby. Išlo  o prostriedky na rekon-

štrukcie budov a rozostavané  investičné akcie na našich za-

stupiteľstvách v  rôznych štátoch -  spomeniem len Bukurešť,

Peking, Haag, Kodaň, Paríž a ďalšie -, ako aj na nákup stro-

jov a zariadení.

 

     Ministerstvo zahraničných vecí  sa snažilo riešiť napä-

tosť  pridelených prostriedkov  presunom medzi  jednotlivými

položkami schváleného  rozpočtu, t. j.  posilnením kapitálo-

vých výdavkov.  Túto snahu, aj keď  nerieši všetky problémy,

treba ďalej podporiť, a pritom hľadať aj v budúcnosti rieše-

nia zásadného významu.

 

     V bežných výdavkoch na  mzdy, platy a osobné vyrovnania

došlo  k zvýšeniu  čerpania mzdových  prostriedkov vo  výške

53,1 % ročného objemu schváleného rozpočtu. Bolo to spôsobe-

né tým, že sa riešilo  potrebné finančné krytie úprav vyplý-

vajúcich zo  zmien spotrebného koša  v krajinách, v  ktorých

pôsobí slovenská zahraničná služba.  Zvlášť výrazné boli po-

hyby v krajinách východného bloku, kde dochádza k zreálneniu

cien  energie potravín  a podobne.  Pretože úpravy tarifných

platov  týkajúce  sa zamestnancov v  Slovenskej republike sa

nevzťahujú na vyslaných pracovníkov,  treba hľadať iné vyho-

vujúce riešenie.

 

     Z hľadiska ďalšieho vývoja  dovoľujem si poznamenať, že

pri uplatňovaní regulácie výdavkov  štátneho rozpočtu na zá-

ver roka dochádza v  rezorte ministerstva zahraničných vecí

k paradoxnej  situácii.  Rozpočtový  rok  na zastupiteľských

úradoch  trvá do  konca októbra  a viazanie  finančných pro-

striedkov na záver roka nie je možné premietnuť do rozpočtov

zastupiteľských úradov. Regulácia vypočítaná z celkových vý-

davkov rezortu  v plnom rozsahu  dopadá na ministerstvo  ako

také. Treba preto zvážiť, či pri výpočte regulácie by nebolo

účelnejšie brať  do úvahy len výdavky  rezortu na zahraničné

služby.

 

 

 

     Vážení prítomní, na záver  možno konštatovať, že v sle-

dovanom období rezort ministerstva  zahraničných vecí v glo-

bále dosiahol regulované 46-percentné čerpanie výdavkov roč-

ného objemu  schváleného rozpočtu, okrem  výdavkov, na ktoré

sa nevzťahuje regulácia, a to prísnym dodržiavaním rozpočto-

vej disciplíny na všetkých  úrovniach rezortu, často však za

cenu odkladu riešenia mnohých problémov rezortu a vytvárania

porovnateľných podmienok  pre prácu našich  diplomatov v za-

hraničí s vyspelými krajinami.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja pánu poslancovi.  Teraz prosím pána  po-

slanca Filkusa.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte,  aby som  zameral svoj  príspevok trochu inak,

cez okuliare rizík štátneho  rozpočtu na rok 1996. Samozrej-

me, že mi z toho vyplývajú aj určité otázky a prosby na pána

ministra, aby v týchto  súvislostiach niektoré veci zodpove-

dal. Môžem zodpovedne vyhlásiť, že by som ho určite nemoles-

toval, keby som bol dostal  vo výbore odpovede od pani štát-

nej tajomníčky. Žiaľ, nestalo sa tak.

 

     Balík výpadku 8,7 mld Sk nie  je malý, najmä keď ho po-

rovnáte s deficitom, ktorý je  6,3 mld. Keby nebol tento vý-

padok,  tak by  to bol  krásny rozpočet.  Tento výpadok  sám

predstavuje 12,6 % všetkých  daňových príjmov. Z pohľadu ri-

zika do konca roku ministerstvo financií odhaduje, že to bu-

de okolo 10  mld. Podľa mňa to bude trochu  viac, ale to nie

je v tejto súvislosti podstatné. Podstatné je (aj z hľadiska

otázky na  pána podpredsedu vlády, pretože  som sa dozvedel,

že  robíte hĺbkové  previerky), aké  sú doterajšie  výsledky

hĺbkových  previerok  pri  výpadku  daní  z pridanej hodnoty

a pri výpadku spotrebných daní. To je prvá otázka.

 

     Do  balíka problémov  rizík  treba  dať aj  odvod alebo

- nazvime to  - preddavok zostatku  zisku Národnej banky  do

štátneho rozpočtu. Keď ste si prečítali správu, tak ste zis-

tili,  že banka  v I.  polroku -  nechcem povedať, že nebola

schopná, že nemala na to - ale jednoducho  nedala ani korunu

do štátneho rozpočtu napriek tomu, že vzťah medzi kreditnými

a debetnými úrokmi  alebo reláciami  úrokov  z prostriedkov,

alebo z peňazí štátneho  rozpočtu profitoval miliardu zisku.

Je iná vec, že banka má stratu, to nemôžem osobitne posudzo-

vať.  Ten, kto  chodí na  bankovú radu,  môže posúdiť, či sú

ozaj náklady také, že táto  strata vyzerá ako strata, ale do

tohto sa nechcem zaťahovať. Je fakt, že inak to bývalo - ne-

bol som tak dlho ministrom, že by som mohol povedať, že dlhé

roky -, ale bolo to tak,  že v I. polroku aspoň niečo dostal

štátny rozpočet  ako preddavok z voľného  zostatku zisku Ná-

rodnej banky. Teraz  sa to nestalo. Bolo by  dobre, keby sme

si to tu, na tejto pôde,  povedali, prečo - ten argument, že

banka je stratová a ako dlho ešte bude stratová.

 

     Ďalším  rizikovým  faktorom,  ktorý  môže bezprostredne

ovplyvniť výsledky rozpočtu koncom  roku, sú príjmy zo splá-

tok vládnych úverov a  deblokácie. Tých deblokácií v určitom

smere orientácií sa už dotkla kolegyňa Schmögnerová. Nechcem

opakovať, ale bol by som rád, keby sme na neverejnom zasada-

ní - chcem poprosiť  pána podpredsedu  vlády - mohli hovoriť

o tom, či vláda má určité  svoje konkrétne predstavy a vyty-

pované komerčné banky, ktoré  sa majú deblokáciami zaoberať,

alebo či  je to vec náhody  alebo ponuky. Ale o  tom nechcem

teraz hovoriť, len  chcem vás na to pripraviť,  aby som zby-

točne neprekvapoval. Bolo by dobre, keby sme z tohto pohľadu

dostali prehľad, ktoré komerčné  banky budeme prednostne po-

verovať deblokáciami  alebo ktoré na to  majú, že nám pomôžu

pri deblokáciách.  Lebo ten jeden prípad,  samozrejme, aj to

si  treba vysvetliť,  ale na  úrovni neverejného zasadnutia,

nechcem o tom ďalej hovoriť.

 

     Ďalším rizikovým argumentom alebo faktorom, ktorý vyze-

rá ako rizikový, čo uznáva aj ministerstvo financií, je kry-

tie finančných nákladov nového územného organizačného člene-

nia miestnej štátnej správy. Pamätám sa na "rozprávku" býva-

lého ministra vnútra Hudeka, keď  hovoril, že to nebude stáť

viac ako miliardu korún. To je už dávno za nami.

 

     Keď si napríklad pozriete  materiál o štatistike, ktorý

budeme onedlho prerokúvať, a pritom  nehovorím, že to nie je

zdôvodnené, sú tam potreby z  tohto pohľadu len na jeden re-

zort, pre štatistiku okolo  300 miliónov. Čo prinesú ostatné

rezorty a ostatné problémy tohto nového usporiadania, o tom,

samozrejme, budeme rokovať v  rámci výborov. Čiže krytie po-

trieb na nové územno-organizačné  členenie z hľadiska finan-

cií bude oveľa vyššie,  ako to napríklad predpokladal bývalý

pán minister vnútra.

 

     Sú niektoré veci, ktoré mi nie  sú jasné a na ktoré som

v našom výbore tiež nedostal odpoveď,  keď sme sa tým zaobe-

rali, a bol by som rád, keby sme sa ich mohli dotknúť jednou

vetou alebo jednou úvahou. Ide o dve veci: kapitálové trans-

fery podnikateľským subjektom a kapitálové transfery obciam.

Dotácie  investičného charakteru  pre podnikateľské subjekty

zďaleka nezodpovedajú ročnému zámeru.  Ročný zámer by sa mal

pohybovať do 50 %  čerpania týchto výdavkov. Pri podnikateľ-

ských subjektoch je to však 21,8  % a zámer z hľadiska kapi-

tálových transferov obciam  nepredstavuje ani jednu tretinu.

Ide mi jednoducho  o to, že určite nie  je dopyt po investí-

ciách taký nízky.  Možno, že zase sa tu  použije starý argu-

ment, že  investície alebo dopyt po  investíciách sa nahrnie

koncom roka, a  potom to bude naplňovať tento  balík, ale to

nie je dobré. To nie je dobré a nad tým sa treba pozastaviť.

 

     Chcem  ešte  povedať  pánu  Sopkovi.  Samozrejme, že si

a priori nemyslím, že pri plnení štátneho rozpočtu alebo ka-

pitoly štátneho rozpočtu  Slovenskej informačnej služby pri-

šlo  k nejakým  porušeniam rozpočtových  pravidiel. Nie, ale

keď sme už schvaľovali kapitolu Slovenskej informačnej služ-

by,  tak chcem  vedieť, ako  sa táto  kapitola čerpá v rámci

polročného rozpočtu, a takisto  aj kapitoly ostatných minis-

terstiev. Argument, že sú tu  tri kritériá "a nič viacej ne-

budeš  vedieť, kamarát"  - tak  potom neschvaľujme  kapitolu

rozpočtu, keď sa nemôžem spýtať na položky, ktoré sme schvá-

lili začiatkom roka na rozpočtový rok 1996. To si tiež treba

vyjasniť.

 

     Prihlasujem sa k tým,  ktorí povedali, že doteraz nebol

žiadny ohlas na správu Najvyššieho kontrolného úradu o poru-

šovaní zákona o verejnom  obstarávaní. Viete, že sme dokonca

apelovali na Generálnu prokuratúru a  viem, a som o tom pre-

svedčený, že minister financií  a podpredseda vlády sa týmto

problémom zaoberá, považuje za vlastné  a určite ho to mrzí,

že sa toto porušovanie zákona deje napriek tomu, že boli da-

  už určité  - neviem,  či to  nazvem - pokyny alebo čo na

trestné stíhanie. Najvyšší  kontrolný úrad predsa vytypoval,

kde je to na hranici trestného stíhania a generálny prokurá-

tor - nič.  To sú veci, ktoré by sa  mali aj s pomocou mini-

sterstva financií začať riešiť.

 

     Prikláňam sa k tomu - dať návrh na uznesenie (už to má-

te - vyhlásenie alebo príspevok  pána kolegu  Košnára a pani

Schmögnerovej)  návrh  štátneho  rozpočtu 1997  predložiť do

konca októbra  tohto roku. Samozrejme, vychádzam  z toho, že

konečné stanovisko  k tomuto plneniu  rozpočtu za I.  polrok

1996  zaujmeme vtedy,  keď budeme  vedieť aj  to, ako  je to

s náplňou tých troch kapitol.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi  Filkusovi.  Ako  posledný je

prihlásený pán poslanec Lysák. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené panie poslankyne a páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     mám  čiastočne uľahčenú  úlohu, pretože  bol už urobený

seriózny rozbor  z viacerých čísel a  súvislostí. Pokúsim sa

teda  čo  najsyntetizovanejšie  pozrieť  na výsledky plnenia

štátneho rozpočtu v I. polroku tohto roku.

 

     Hneď na úvod mi dovoľte konštatovať, že čísla, ktoré sa

tu uvádzali a ktoré sme  mali možnosť si preštudovať, jedno-

značne svedčia  o tom, že pokračuje  pozitívny vývin sloven-

skej ekonomiky  a viaceré makroekonomické  ukazovatele, mys-

lím, že to jednoznačne dokumentujú. Nielen hrubý domáci pro-

dukt, inflácia, ale aj rad ďalších.

 

     Podľa  môjho názoru  sú prijateľné  aj celkové výsledky

a základné  vzťahy, pokiaľ  ide o  príjmy, tak  ako sa to už

spomínalo, ktoré dosiahli úroveň takmer 50 % (49 %) a výdav-

ky sa čerpali výrazne nižšie. Teda disciplína je naozaj pri-

meraná, hoci to nemožno  pokladať jednoznačne len za pozití-

vum,  len na  úrovni 45,5  %. A  neprikláňam sa k hodnoteniu

tých kolegov,  ktorí výrazne znížený schodok  len na 6,1 mld

Sk z celkových 27 mld bagatelizujú.

 

     Podľa môjho  názoru správa hodnotí v  tomto prípade na-

ozaj triezvo, ani ružovo,  ani čierno, celý rad dosiahnutých

výsledkov aj niektorých tendencií,  ktoré nie sú vždy priaz-

nivé. Myslím  si, že je oprávnené  oveľa  intenzívnejšie ako

doteraz  zaoberať  sa  výpadkom  programovaného  objemu dane

z pridanej hodnoty,  teda výpadok 6,4 mld  a pri spotrebných

daniach to bolo 2,3 mld Sk.  No na druhej strane sa ukazuje,

že sú  vcelku priaznivé predpoklady  na plnenie pri  daniach

z príjmov, zisku a kapitálového majetku, ktoré sa prekročili

o 2,3  mld, aj  pri nedaňových  príjmoch štátneho  rozpočtu,

ktoré sa prekročili takmer o 2 mld Sk.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pristaviť sa pri

výdavkovej časti  štátneho rozpočtu, kde  je pozoruhodný in-

tenzívnejší vývoj bežných transferov podnikateľskému sektoru

a obciam.  Bežné  výdavky  zo  štátneho  rozpočtu na verejnú

spotrebu obyvateľstva  a štátu však vykázali  úsporu 4,6 mld

Sk. Bol  by som rád,  pán podpredseda vlády,  keby sme tejto

otázke venovali  pri odpovediach pozornosť.  Rovnako si mys-

lím, že sú zaujímavé bežné transfery neziskovým organizáciám

3,9 mld Sk a znova sa nečerpali - to čo som  už dvakrát kri-

tizoval z  tejto pozície - kapitálové  výdavky o  vyše 1 mld

Sk.  A pritom  tu existujú  stále ponosy  na nedostatok pro-

striedkov na krytie projektov, ktoré existujú.

 

     Ekonomický vývoj  ukazuje na vcelku  primerané ocenenie

či odhad možnosti tvorby a výdavkov v rozhodujúcej časti ka-

pitol štátneho rozpočtu, a teda aj nižšieho schodku štátneho

rozpočtu, ako sa uvádzalo, len vo výške 22,7 % z ročného ob-

jemu deficitu.  Dovolím si pripomenúť  okrem toho, čo  tu už

kolegovia spomínali,  že nemalou mierou  k tomu prispela  aj

colná politika a vyberanie cla vo  výške 64 %. Nie je to za-

nedbateľná položka.

 

     Keď  sa  vrátim  k  úvodným  základným číslam, vychádza

z nich záver, že neplnenie  príjmov štátneho rozpočtu len zo

spotrebných daní a z DPH dosahuje výšku nad 11 mld Sk. Možno

teda oprávnene usudzovať, že sú  tu isté a nemalé rezervy na

splnenie zámerov štátneho rozpočtu za celý rok. Teda môj zá-

ver je iný  ako u viacerých predo mnou vystupujúcich poslan-

cov.

 

     Pokiaľ ide o deblokácie,  nevidím dôvod, vážený pán ko-

lega Filkus, bagatelizovať prínos, ktorý sa dosiahol za dosť

primerané disážio bankám alebo banke, ktorá k tomu prispela.

Naopak,  zrejme  sa  zhodneme  v  tom,  že je účelnejšie ísť

pri disážiu  vo  viacerých  prípadoch  možno  aj vyššie, nad

20 %,  lebo dobre vieme, že  v iných štátoch je  to aj 40 %,

ale získať potrebné prostriedky najmä pre podnikateľské sub-

jekty  na  potrebné  zvýšenie  exportu Slovenskej republiky.

Možno by  bolo v tomto  prípade účelné, aby  pán podpredseda

vlády a minister  financií uviedol, aké vidí - ak je to mož-

né - šance na zmenu uvažovaného výpadku práve v tejto polož-

ke deblokácií až o 3,5 mld Sk.

 

     Pokiaľ ide  o miestne rozpočty  - naozaj veľmi  krátko.

Z ich celkovej výšky, vyše 19 mld Sk, ide 32 % na kapitálové

výdavky, to je 6,1 mld Sk. Je to skoro o 200 mil. korún viac

ako v roku 1995. Myslím si, že je to náznak už kvalitatívnej

zmeny.  A treba  pritom  oceniť  aj aktívnejší  prístup obcí

k zabezpečovaniu  rozvojových  programov.  Verme,  že k tomu

prispeje aj nové územnosprávne členenie.

 

     Vážené kolegyne,  kolegovia, dovoľte mi  pripomenúť, že

v snahe, aby sme niektoré položky prípravy aj výdavkov štát-

neho rozpočtu poznali lepšie, náš výbor pre financie, rozpo-

čet a menu uvažuje ešte  podrobnejšie sa pozrieť na niektoré

vybrané kapitoly, niektoré vybrané  položky, a už v najbliž-

šom období plánujeme uskutočniť v dvoch inštitúciách serióz-

ny  poslanecký prieskum.  Myslím, že  jeho výsledky prispejú

k tomu, po čom niektorí kolegovia predo mnou volali.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi na záver,  aby som odporúčal návrh uznesenia

k správe o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok, tak ako je

uvedený v priloženom materiáli.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  keďže už nemám

žiadnu prihlášku  do rozpravy, dávam  v rámci faktickej  po-

známky slovo pánu Černákovi.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne, vážený pán predseda.

 

     Vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

 

     stanovisko Demokratickej únie  k rozpočtu už formuloval

kolega  Filkus. Dovoľte  mi preto,  aby som  sa aj ja formou

faktickej poznámky opýtal  predovšetkým na sprostredkovateľ-

skú províziu pre Devín banku. Je úplne bežné, že sa debloku-

je. Je bežné, že sa  deblokuje len čiastočná hodnota, ale je

úplne netypické,  aby sa provízia vyplácala  z rezervy vlády

a dokonca vo výške 300 mil. Sk. Takže podobne ako moji pred-

rečníci by som prosil odpoveď.

 

     Rád by som poukázal ešte aj na ďalší fakt, ktorý ma za-

razil pri čerpaní rezervy za štátne záruky za bankové úvery.

Medzi realizovanými zárukami je aj položka za PP, a. s., Ži-

lina vo výške 42,7 mil. Sk. Keby som išiel niekomu robiť ru-

čiteľa na  stotisícovú pôžičku a on  by medzitým predal, po-

vedzme,  5  miliónový  "barak"  za  milión,  nevrátil  by tú

pôžičku a musel  by som ju ja platiť, tak  by som z neho tie

"prachy"  jednoducho vytriasol.  Fond národného  majetku pod

cenu predal  vysoký podiel akcií PP  Žilina a štát realizuje

záruku vo výške 42 mil. Sk.

 

     Pán podpredseda, kde je tu  logika, kde je tu súčinnosť

hospodárskej politiky, prečo jednoducho aj s tou ťarchou no-

vý majiteľ neprevzal podiel PP Žilina, ktoré boli predávané,

myslím,  niekedy v  máji alebo  v apríli  tohto roku?  Takže

v tom spočíva moja otázka.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, ako som konšta-

toval, nemám do rozpravy ďalšiu prihlášku a nikto sa nehlási

s faktickou poznámkou. Končím rozpravu k tomuto bodu progra-

mu.

 

     Pýtam sa pána podpredsedu  vlády a pána ministra finan-

cií, či sa chce vyjadriť k  rozprave. Nech sa páči, pán pod-

predseda.

 

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte  mi reagovať  na niektoré  vystúpenia k  správe

o plnení štátneho  rozpočtu Slovenskej republiky  za I. pol-

rok.

 

     Predovšetkým,  pokiaľ  ide  o  vystúpenie pána poslanca

Košnára, spomenul spomalenie rastu hrubého domáceho produktu

zo 7,3 na 6,9 %, čo si myslím, že je ešte stále veľmi slušný

rast hrubého  domáceho produktu alebo  ekonomický vývoj, po-

kiaľ to  porovnáme s inými okolitými  aj vyspelými krajinami

Európy. Nespomenul rast investícií o  40 % za I. polrok, ne-

spomenul  rast  pridanej  hodnoty  o  13  %, ale tým nechcem

spochybniť určité riziká vývoja, na ktoré treba v rámci ďal-

ších krokov v oblasti hospodárskej politiky reagovať.

 

     Pokiaľ ide o spoločné  otázky exportnej politiky, ktoré

otvárala aj pani poslankyňa Schmögnerová - je samozrejmé, že

rast exportu, a to sme neskrývali, sa v podstate vyčerpal na

tých extenzívnych faktoroch, ktoré boli viazané predovšetkým

na produkciu podnikov s produkciou s relatívne nízkou prida-

nou hodnotou,  s veľkou cenovou citlivosťou  a že vlastne na

rast exportu vplývajú momentálne dva výrazné faktory - je to

predovšetkým  zvládnutie štrukturálnej  adaptácie, ktorá  si

vyžiada  dlhšie časové  obdobie a  ktorá je  práve rámcovaná

rastom investícií.  A bude to  dlhodobejší proces, ktorý  sa

nedá zvládnuť ani do roku  2000. Je to minimálne horizont 10

- 15 rokov.

 

     Druhý moment  je využitie ešte  stále existujúcich vnú-

torných rezerv  v tých fabrikách, ktoré  majú kapacity,  mo-

mentálne  nevedia realizovať  odbyt smerom  na Európsku úniu

a potrebujeme, aby sa presadili smerom na iné krajiny, či už

sa to týka spotrebných tovarov, ale najmä podnietenie vývozu

investičných celkov, technológií,  k čomu  by mali  prispieť

nástroje, ktoré sa pripravovali  aj v Piešťanoch, prehlbova-

li, pretože tie nástroje  poznáme, len ich treba precizovať,

či už je  to otázka EXIM banky, ktorá  by mala byť smerovaná

predovšetkým na dlhodobejšie financovanie dlhodobejších úve-

rov, hlavne do oblasti technologických vývozov.

 

     Ďalej je to otázka zlacnenia peňazí cez komplex opatre-

ní na  ozdravenie bankovej sféry, ktoré  by mali viesť potom

k lacnejšiemu financovaniu najmä exportných aktivít, kde pe-

ňazí  je možno  v ekonomike  dosť, len  úrokové podmienky sú

príliš vysoké  a dostávajú našich  exportérov do nevýhodných

pozícií. Ďalšia vec je otváranie  nových trhov aj cez dohody

o nových zónach voľného obchodu  a odstránenie určitých col-

ných a iných obchodných bariér.

 

     Myslím, že  teraz bol celý  ten komplex veľmi  podrobne

prekonzultovaný a konkrétne nástroje - už nie ich definícia,

ale  konkrétne  vyšpecifikovanie  nástrojov  bude  prebiehať

v najbližších týždňoch.

 

     Pokiaľ ide  o otázku, ako je  ďaleko transformácia spo-

ločnosti na poistenie exportu na  EXIM banku - v podstate je

návrh zákona  na vytvorenie EXIM banky  pripravený, pôjde do

pripomienkového medzirezortného konania. Pripravujeme pre ňu

aj príslušné zdrojové predpoklady tým, že štátny rozpočet na

rok 1997  by mal uvažovať s  2 mld Sk na  prvotné kapitálové

vybavenie tejto banky.

 

     Čo sa týka ďalšieho rozvoja hrubého domáceho  produktu,

pokiaľ bude akcelerovať export, samozrejme, treba podnecovať

rast hrubého domáceho produktu aj  cez iné smery. Sú to pre-

dovšetkým  infraštrukturálne projekty, ale, samozrejme, musí

tu byť väzba dlhodobých úverových  zdrojov s väzbou na krát-

kodobejšie úverové programy. V  tomto zmysle musia prebiehať

aj  pomerne rýchle  investičné stimuly  v oblasti priemyslu,

tam, kde budú mať vynaložené  prostriedky rýchlejšiu návrat-

nosť.

 

     Pokiaľ ide  o otázku podpory  bytovej  výstavby, vládne

nariadenie na  podporu hypotekárneho financovania  je v pod-

state už pripravené a  prebieha o ňom medzirezortné konanie,

takže  ešte v  tomto roku  by mala  táto norma uzrieť svetlo

sveta s  účinnosťou najneskôr k  1. januáru. Na  to sa viaže

ďalšia pomerne dôležitá norma, je to novela zákona o staveb-

nom sporení, kde sú  určité rezervy v mobilite prostriedkov,

ktoré sú uložené v  stavebných  sporiteľniach. Treba do toho

vstúpiť aktívnejšie  a príslušná norma už  bola aj predmetom

diskusie v Piešťanoch, bola predložená na legislatívnu radu.

Po diskusii v Piešťanoch som ju stiahol z legislatívnej rady

a ešte prehĺbime niektoré opatrenia  tak, aby sa oživil celý

systém stavebného sporenia.

 

     Pokiaľ ide  o celý systém zlepšenia  výberu a vymáhania

daní  a vôbec  projekcie daní,  tak ako  to otvorila aj pani

poslankyňa Schmögnerová a niektorí  ďalší poslanci, je zrej-

mé,  že  pokiaľ  prechádzame  transformačným  procesom,  sme

vlastne podriadení tomu, že  musíme postupne novelizovať zá-

kony,  ktoré sme  prijali v  roku 1993,  nielen v zmysle ich

zlepšenia,  ale postupne  aj aproximáciou  k právu Európskej

únie. To všetko sú nesmierne riziká do rozpočtových príjmov.

Je veľmi zložité niekedy odhadnúť,  ako sa bude správať pod-

nikateľská  sféra, ale  musíme prejsť  touto anabázou. Takže

miera neistoty daňových príjmov v každom rozpočte je vysoká.

Vôbec som to neskrýval ani pri schvaľovaní štátneho rozpočtu

na rok 1996 a nebudem to skrývať ani pri schvaľovaní štátne-

ho rozpočtu na rok 1997.

 

     Robíme, samozrejme, analýzy vývoja najmä v oblasti DPH,

spotrebných daní. Pokiaľ sa  dotknem konštrukcie dane z pri-

danej hodnoty, úplnú logiku má ten objem, ktorý sme plánova-

li  na rok  1996. Odrazili  sme ho  od skutočnosti roku 1995

a napriek tomu, že sme znižovali sadzbu  z 25 na 23 %, pred-

pokladali sme, že vývojom hrubého domáceho produktu a rastom

domácej  spotreby  dobehneme  zníženie  sadzieb  a zhruba na

úrovni plus 101,5 mld Sk  (zhruba koľko je navýšenie) to do-

kážeme zabezpečiť.

 

     Je tu iná  vec, s ktorou sme nemohli  rátať, lebo je to

už vec konania podnikateľskej sféry,  že odpočty dane z pri-

danej hodnoty, ktoré sa mali realizovať v roku 1995, si pod-

nikateľská  sféra, mnohí veľkí  platcovia, posunuli do  roku

1996, čím si predĺžili  možnosť disponovania zdrojmi. Nie je

to  protizákonné, ale  na druhej  strane sa  nám to objavilo

v lepšom príleve  daní z pridanej  hodnoty v roku  1995 - to

bolo vynikajúce, ale v určitom poklese cez odpočty vo výbere

dane z pridanej hodnoty v II. kvartáli roku 1996. Toto sa už

vyrovnáva  v II.  polroku a  v rámci  odpočtov sme v relácii

s rokom 1995. Ale, žiaľbohu, došlo k určitému poklesu vo vý-

bere daní z pridanej  hodnoty oproti ročnému časovému harmo-

nogramu.

 

     Chcem povedať len jednu vec. Nenašli sme systémovú chy-

bu v rámci nového zákona o  dani z pridanej hodnoty, skôr sa

prejavil určitý moment, ktorým podnikateľská sféra reagovala

na zásadnejšie zmeny, ktoré sme  vykonali ešte v apríli roku

1995.

 

     Pokiaľ ide o spotrebné dane, obdobne neevidujeme systé-

movú chybu. Fakt je ten, že  v roku 1995 sme nadsadili spot-

rebné dane na 24 mld Sk, dosiahlo sa okolo 19 mld Sk výberu,

teraz sme nasadzovali predsa len cez opatrenia, cez nové zá-

kony, ktoré sme prijímali v roku 1995, určité navýšenie. To-

to navýšenie  tu je. Máme o  vyše 2 mld Sk  lepší výber spo-

trebných  daní ako  v roku  1995, ale  zatiaľ sme nedosiahli

predpokladaný plánovaný rámec. V  každom prípade je rast vý-

beru spotrebných daní.

 

     Pokiaľ ide o prípad daňového úradu v Leviciach - myslím

si, že Najvyšší kontrolný  úrad, ako navrhovala pani poslan-

kyňa Schmögnerová, je na to málo.  To už je vec, ktorú rieši

prokuratúra a orgány činné v  trestnom konaní. Stanú sa také

veci. Je  to vec, na  ktorú budem upozorňovať, aj keď budeme

hovoriť o zákone o audítoroch, že v celom systéme správy da-

ní dochádza k rotácii a je potrebné, aby správcovia daní ro-

tovali, pretože  takto sa najlepšie  kontroluje správa daní.

Je to  určitý systém samokontroly.  Aj pokiaľ pôjde  o zákon

o audítoroch, upozorním na to, že treba, aby došlo k rotácii

audítorov, podobne ako v daňovom systéme. Tento prípad rieši

už priamo kriminálka. Aké budú  závery, to je otázka orgánov

činných v  trestnom konaní. Podotýkam,  že nie je  to masový

jav, stanú sa takéto prípady.  Je 5000 pracovníkov v oblasti

výberu  a správy  daní, takže  takéto prípady  určite nie sú

príjemné, ale stať sa môže všeličo.

 

     Pokiaľ ide  o exekučný zákon,  pripomenul by som,  pani

poslankyňa, že  ani vy ste nehlasovali proti tomuto  zákonu,

nehlasovali ste proti, presne definujem vašu pozíciu, s tým,

že hlasovala úplná  väčšina parlamentu.  Ale tým neobviňujem

parlament, ani  tých, čo nehlasovali proti.  Tento zákon bol

z hľadiska  transformačného procesu  potrebný, predkladal ho

minister spravodlivosti. Fakt je, že Poľsko, Maďarsko, Česká

republika nemajú tieto zákony  ešte v takejto podobe. Zisťo-

vali sme situáciu, tieto zákony majú rozpracované a budú ich

v rámci aproximácie a približovania sa k Európskej únii pri-

jímať. Fakt je,  že sa za nami oneskorili.  Je tu otázka, či

máme silu  postaviť trebárs tento zákon  ako reciprocitu, že

sa môže uplatňovať len voči krajinám, kde takýto zákon exis-

tuje, ale na to asi silu nemáme.

 

     Druhá vec  je, že zas  v Čechách majú  zákon o konkurze

a vyrovnaní. Takže v rôznych smeroch sme medzi sebou v urči-

tých odchýlkach. Uznám, že je  to do istej miery nepríjemné,

a o to je dôležitejšie  pri schvaľovaní zákonov v parlamente

poznať vývoj najmä u najbližších susedov, aby sme sa určitým

nevyváženým postupom alebo  predstihom nedostávali do situá-

cie,  že  môžeme  na  niektoré  transformačné  zákony svojím

spôsobom doplatiť.

 

     Pokiaľ ide o vývoj kapitoly  Štátny dlh - pohybujeme sa

v situácii, keď sa od roku  1994 výrazne zvyšujú splátky is-

tiny v rámci  štátneho dlhu. V roku 1994 to  bolo 11 mld Sk,

v roku 1995 13 mld  Sk, v roku 1996 19 mld Sk  a na rok 1997

je to 25 mld Sk istiny. Znamená to v podstate, že sa kvalita

štátneho dlhu prehlbuje, že platíme  menej úrokov a viac is-

tiny, a len čo sa nám podarí odhryznúť z toho objemu štátne-

ho dlhu  alebo dlhovej služby,  o to viac  znižujeme vlastnú

podstatu štátneho  dlhu a stále  máme základný princíp  kon-

štrukcie rozpočtu, že chceme mať fiškálny deficit, to zname-

ná po odpočte splátok istiny pod 1,5 % hrubého domáceho pro-

duktu, čo je taký nepísaný záväzok voči Medzinárodnému meno-

vému  fondu.  Tento  fiškálny  deficit  veľmi  tvrdo  držíme

a v minulom roku sme sa dokonca vo fiškálnom deficite dosta-

li nie  do deficitu, ale naopak,  sme preplnili, dostali sme

sa do plusu. V tomto zmysle si myslím, že veľmi korektne dr-

žíme rámce rozpočtového hospodárenia štátu.

 

     Čo sa  týka otázok oddlženia vládneho  sektora voči Ná-

rodnej banke Slovenska, nemyslím si,  že by sme to mali rie-

šiť nejakým samostatným uzatvoreným rokovaním Národnej rady.

Pokiaľ máte,  pani poslankyňa, záujem  - ste o  tom probléme

dobre informovaná už od roku 1994 - je to možné riešiť urči-

tým individuálnym vysvetlením, ak  budete mať takú požiadav-

ku. Ale  je to, myslím, vysoko  špecifický problém, ktorý je

možno lepšie riešiť voči  niektorým ďalším záujemcom indivi-

duálne.

 

 

 

     Podobne si myslím,  že by sa mala riešiť  aj otázka de-

blokácií. Rámcove  poviem, pokiaľ ide  o sprostredkovateľskú

odmenu Devín banke, momentálne  deblokácie voči Rusku sa po-

hybujú  na  úrovni  30    40  %  disážia, všetky ponuky sú

v týchto rámcoch.  To znamená, že  pokiaľ sa riešila  určitá

tranža, určité riešenie pohľadávok štátu voči Ruskej federá-

cii 5-percentnou sprostredkovateľskou odmenou, tak je to ďa-

leko nad rámec akýchkoľvek ponúk,  ktoré v tomto zmysle boli

robené zo strany iných inštitúcií.

 

     Pán poslanec  Filkus otváral otázku o  tom, ktoré banky

dostávajú zmocnenie vykonávať tieto operácie. Je viac inšti-

túcií  a nie sú to len  banky. V tomto systéme je zapojených

minimálne,  len ako  ja odhadujem,  okolo 15-20  inštitúcií,

ktoré sa týmto zapodievajú. Ide to výberovým konaním, sú da-

né ponuky, v rámci ktorých komisia ministerstva financií vy-

berá,  je na to  zriadený osobitný útvar, ktorý sa zapodieva

týmito  operáciami, a  Najvyšší kontrolný  úrad každý polrok

tento systém kontroluje.

 

     Čo sa týka štátnych záruk - pani poslankyňa sa ešte pý-

tala na objemy štátnych záruk, to vám teraz z hlavy nepoviem.

Hlavná štátna záruka boli, samozrejme, Mochovce ako najväčší

objem a bola tam štátna  záruka, pokiaľ ma pamäť neklame, na

Solivary Prešov a Solivary Zbudza  1,5 mld Sk. Myslím, že už

iná záruka nebola. Teraz riešila vláda záruku na vodné dielo

Gabčíkovo. Poopravil by som pohľad, že to bolo kvôli nejakým

rizikám týchto stavieb. Boli to vodné diela Gabčíkovo, Žili-

na a Tichý  Potok s tým, že tam v  júni ešte neboli naplnené

podklady, ktoré ukladá nariadenie vlády, predovšetkým nebola

úverová a garančná zmluva. Takže  toto bolo doplnené a vláda

včera rozhodla o  tejto záruke s tým, že  je ešte podmienkou

doloženie dohody o záložnom práve  na majetok, na ktorý bude

táto vládna  garancia poskytnutá. Naznačujem tým  len to, že

sme podstatne  prehĺbili záväzky tých,  ktorým dávame garan-

cie.  To tu  nebolo do  roku 1995.  Ak by  došlo k naplneniu

týchto garancií,  automaticky vzniká záložné  právo štátu na

tento majetok. Sú  to veci, ktoré od roku  1995 platia všeo-

becne pri garanciách vlády.

 

     Reagujem na  to preto, že pán  poslanec Černák vzniesol

otázku na záruku na Papierenský  podnik v Žiline. Teraz fakt

neviem, kedy  bola predávaná časť  akcií tohto podniku,  ale

tento podnik bol viac-menej z veľkej časti už sprivatizovaný

v predošlých  rokoch. Záruku  za túto  fabriku prevzali ešte

niekedy v roku 1990, pánboh ho vie, ktorá vláda,  neviem, či

to nebolo dokonca delimitované z federálnej vlády na sloven-

skú vládu. Ako ministrovi financií  mi neostáva nič iné, ako

plniť záruku, ktorú predchádzajúce vlády vzali na seba, a už

je povinnosť teraz realizovať túto záruku. Podobne sa reali-

zujú viaceré  záruky. Krásnym čítankovým  príkladom je CALEX

Zlaté Moravce,  kde bola podobne v  roku 1991 prijatá záruka

a teraz plníme záruky  napriek tomu, že sme sa  pod toto ne-

podpísali. Znovu opakujem, tento model sme doriešili. Všetky

záruky, ktoré sa poskytujú od roku 1995, sú kryté protizáru-

kami na  možnosť záložného práva voči  majetku v prípade, že

dôjde k naplneniu týchto záruk.

 

     Pokiaľ  ide o  riziká s  územnosprávnym členením, chcem

povedať jedno. V každom prípade  nemôže byť (to je princíp),

nesmie byť prekročená tá 1 mld aj niečo tento rok a 3 mld na

budúci rok. Tak bude stavaný aj štátny rozpočet. Neexistuje,

aby to bolo viac peňazí,  pán poslanec. Bude to presne limi-

tované v tomto rozsahu.

 

     Čo sa týka termínov predloženia štátneho rozpočtu, ter-

mín predloženia štátneho rozpočtu  je daný zákonom o rozpoč-

tových pravidlách, kde je  presne stanovený termín. Chcel by

som podotknúť,  že termín október  je nereálny najmä  z toho

dôvodu, že nastupuje nové územnosprávne členenie, vzniká no-

vých osem kapitol, teraz prebiehajú delimitácie, takže návrh

štátneho rozpočtu predložíme v  termínoch, ako boli schvaľo-

vané ešte koncom minulého roka pri schvaľovaní štátneho roz-

počtu na rok 1996.

 

     Pokiaľ ide  o otázku pána  poslanca Sopka -  informácie

o účelových fondoch  rezortov - to je  otázka rozsahu správy

o plnení štátneho  rozpočtu za I. polrok,  či to bude kniha,

ktorá bude mať  20 cm do výšky, alebo  budeme naďalej riešiť

túto  správu štandardným  spôsobom - informovať  o rámcových

výsledkoch a ktorýkoľvek výbor  si môže príslušného ministra

predvolať a dať sa  informovať o podstatne hlbších aspektoch

plnenia štátneho rozpočtu.

 

     Čo  sa týka  výpadku štátneho  rozpočtu, ktorý spomínal

pán profesor Filkus - 8,7 mld Sk k 1. 7. - dnes je to o nie-

čo nižšie, už sa sčasti  zredukoval z časového hľadiska. Vý-

padok však  stále existuje, pričom vyššie  plnenie je predo-

všetkým pri  daniach z príjmov.  Chcel by som  uviesť, že sa

vlastne prejavuje vplyv najmä registračných pokladníc, ktoré

sa neprejavujú  v dani z pridanej  hodnoty, ale predovšetkým

v oblasti dane z príjmov.

 

     Pokiaľ ide o otázky,  ktoré otvorili pán poslanec Lysák

aj  pán poslanec  Filkus, o  plnení kapitálových transferov,

chcem povedať, že pri kapitálových transferoch obciam, najmä

investičných výdavkoch,  nemôžeme donútiť obce,  aby čerpali

rýchlejšie. Je  to na obciach.  Ale pokiaľ ide  o kapitálové

výdavky a transfery vôbec, podliehajú sčasti regulácii, tak-

že je  tu aj tento  dôvod. Povedal som,  ak sú veľké  riziká

v príjmoch, riešime ich tak, že od začiatku roka nasadzujeme

určité regulačné opatrenia, ktoré  držíme počas roka, pokiaľ

nemáme istotu v oblasti príjmov,  že ich nielen splníme, ale

je tu určité preplnenie,  aby sme skutočne zabezpečili napl-

nenie štátneho rozpočtu, tak ako predpokladáme.

 

 

 

     Na rok 1997 očakávame, že  hneď od 1. januára zavedieme

pomerne prísnu  reguláciu, pretože ideme  s ďalšími novelami

zákonov a v čase transformácie,  ak sú určité neistoty, sys-

tém  regulácie je  jediný spôsob,  ako si  zabezpečiť istotu

v plnení základných proporcií štátneho rozpočtu.

 

     Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán  podpredseda.  Pýtam  sa  pána spoločného

spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Ak dovolíte, mám len jednu poznámku. Vzhľadom na to, že

termín,  ktorý uvádzal  pán podpredseda  vlády, vyvolal isté

pochybnosti a týka sa navrhovaného doplnenia uznesenia, kto-

ré nebudem  odporúčať schváliť, chcel by  som len uviesť, že

§ 8 ods. 4 uvádza termín  na predloženie rozpočtu do 15. no-

vembra, ak Národná rada nerozhodne  inak. Je tam tá podmien-

ka. Ale vzhľadom na to, že tam pribúda osem rozpočtových ka-

pitol, nevidím dôvod a opodstatnenie, aby sme naliehali, aby

to bolo o dva týždne skôr.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     mali by sme rozhodnúť o uznesení k správe. Pani poslan-

kyňa Rusnáková  navrhla, keďže sme  pri schvaľovaní programu

prijali rozhodnutie, že vláda  doplní túto správu o kapitoly

ministerstva vnútra, ministerstva  obrany, aj správou, ktorú

podáva Slovenská informačná služba,  aby sme prijali rozhod-

nutie uznesením až potom.  Pri schvaľovaní programu sme roz-

hodli, že  vláda by takéto podklady  mala predložiť, ak bude

môcť, do konca tejto schôdze, ak nie - až na budúcu schôdzu.

 

     To znamená, že teraz by  som dal hlasovať o procedurál-

nom návrhu pani poslankyne, či budeme hlasovať o tejto sprá-

ve, tak  ako nám bola  predložená teraz, alebo  budeme o nej

hlasovať, až  keď vláda doplní  túto správu o  mnou menované

inštitúcie.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, aký má názor a čo

snemovni odporúča.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ja  som návrh  na  uznesenie  navrhol a  stotožňujem sa

s ním, tak  ako je uvedený  v spoločnej správe.  Samozrejme,

môžeme to rozšíriť, len  taký konkrétny pozmeňujúci návrh tu

nebol,  aby sme  rozšírili uznesenie,  že prerokovala správu

o vývoji štátneho rozpočtu za I. polrok 1996 a žiada doplniť

rozpočtové kapitoly ministerstva vnútra, ministerstva obrany

a Slovenskej  informačnej služby  podľa špecifikácie príjmov

a výdavkov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To znamená, že budeme hlasovať  teraz o návrhu pani po-

slankyne Rusnákovej.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca, od-

porúčate, alebo nie?

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Odporúčam neprijať tento návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme.  Inak o  správach,

ktoré sa navrhujú,  budeme aj tak rokovať. Tu  ide len o to,

či budeme hlasovať dvakrát, alebo raz.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Návrh pani poslankyne Rusnákovej sme neprijali.

 

     Prosím, pán poslanec, predložte pôvodný návrh uznesenia.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní správy

o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok

1996 a  informácie o súhrne miestnych  rozpočtov na rok 1996

schválených obecnými zastupiteľstvami berie na vedomie

 

     1. správu o plnení  štátneho rozpočtu Slovenskej repub-

liky za I.  polrok, ktorá vykazuje príjmy vo  výške 79 524,8

mil. Sk, výdavky vo výške 85 653,4 mil. Sk a schodok vo výš-

ke 6 128,6 mil. Sk,

 

     2. informáciu o súhrne  miestnych rozpočtov na rok 1996

schválených obecnými zastupiteľstvami.

 

     To je návrh na uznesenie.

 

     Ale v rozprave odznel ešte pozmeňujúci návrh, ktorý bol

formulovaný dosť jasne, a o ňom sme, pán  predseda, ešte ne-

hlasovali. Prosil by som, aby sme najskôr hlasovali o pozme-

ňujúcom návrhu, kde Národná rada žiada vládu predložiť návrh

štátneho rozpočtu  na rok 1997 do  konca októbra 1996. Tento

pozmeňujúci návrh neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Je to pozmeňujúci návrh pána poslanca Košnára.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme.  Počuli ste  návrh

spoločného spravodajcu. Inak v zákone o rozpočtových pravid-

lách číslo  303/1995 Z. z.  je stanovený dátum  15. novembra

s tým, že Národná rada ho  môže zmeniť. (Hlasy z pléna.) Ho-

vorím, že Národná  rada ho môže zmeniť, veď  som to povedal.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz by  som prosil, pán  predseda, aby sme  hlasovali

o uznesení, tak ako je uvedené v spoločnej správe.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, budeme hlasovať o  konečnom uznesení. Prosím, pre-

zentujme sa a hlasujme.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Odporúčam tento návrh uznesenia prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca  odporúča návrh uznesenia pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že toto uznesenie sme prijali.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, to,  čo sme schválili

pri schvaľovaní programu, samozrejme, toto uznesenie neruší.

Vláda ďalej bude povinná predložiť  nám kapitoly, ako sme si

ich vyžiadali.

 

 

 

     Ešte by som vás chcel poprosiť - poprosil ma pán guver-

nér, že zajtra  je mimo -, či by  sme neprerokovali ešte bod

programu,  ktorý predkladá.  Je  to  krátke, do  rozpravy je

prihlásený len jeden poslanec.  (Hlasy v rokovacej miestnos-

ti.)

 

     Prosím, páni poslanci, dám o tom hlasovať. Prosím, pre-

zentujme sa a hlasujme.  Uznávam, že máme svoje ustanovenie,

ktoré hovorí, že končíme o 19.00 hodine. Hlasujme, či ho eš-

te chceme vypočuť, alebo nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov, nie sme uznášaniaschopní.

 

     Ďakujem  vám  pekne,  páni  poslanci.  Zajtra  začíname

o 9.00 hodine ráno.

 

                    Druhý deň rokovania

      17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                    12. septembra 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     keďže  hneď pri  prvom bode  rokovania budeme hlasovať,

prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 70 poslancov.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni  poslanci, ktorí ste mimo

rokovacej miestnosti,  aby ste prišli  na rokovanie Národnej

rady.

 

     Ešte raz  vás prosím, panie  poslankyne, páni poslanci,

aby sme sa prezentovali, medzitým prišli ďalší poslanci.

 

     Prezentovalo  sa 81  poslancov, môžeme  začať rokovanie

prerušenej 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Pri  schvaľovaní  programu  17. schôdze  Národnej  rady

Slovenskej  republiky  sme  rozhodli,  že  d v a d s i a t y

d r u h ý  bod programu, ktorým je

 

     návrh na  vyslanie príslušníkov Vojsk  civilnej ochrany

Ministerstva vnútra Slovenskej  republiky na spoločné cviče-

nia mimo územia Slovenskej republiky v roku 1996

 

prerokujeme ako prvý bod dnešného rokovania. Pristúpime teda

k prerokovaniu tohto bodu programu.

 

     Návrh vlády ste dostali ako  tlač 471 a spoločnú správu

výborov ako tlač 471a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-

nister vnútra Slovenskej republiky pán Gustáv Krajči.

 

     Páni poslanci, keďže pán minister po vymenovaní do svo-

jej funkcie  sa zúčastňuje na  rokovaní Národnej rady  prvý-

krát, dovoľte  mi, aby som mu v mene nás  všetkých  poprial,

aby sa mu v jeho práci darilo. (Potlesk.)

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladaný návrh na vyslanie príslušníkov Vojsk civil-

nej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na spo-

ločné cvičenia mimo územia  Slovenskej republiky v roku 1996

ďalej rozvíja kontakty Slovenskej  republiky v rámci progra-

mov vrcholných medzinárodných organizácií, predovšetkým NATO

a OSN.

 

     V predchádzajúcich  rokoch sekcia civilnej  ochrany Mi-

nisterstva  vnútra Slovenskej  republiky nadviazala kontakty

v rámci činnosti  Výboru pre civilné  núdzové plánovanie pri

NATO a  v rámci pracovného plánu  Severoatlantickej rady pre

spoluprácu sa podieľa i na rozvíjaní projektu Partnerstvo za

mier.

 

     Predkladaný návrh na základe poznatkov z realizácie ak-

tivít Vojsk civilnej  ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky z rokov 1994 a 1995 plánuje rozšíriť naše aktivity

o tieto cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier rozví-

janého  Severoatlantickou  radou  pre  spoluprácu pod názvom

PLANEX 1996, v rámci projektu OSN odboru pre humanitné zále-

žitosti EXERCISE  1996. Ich cieľom  bude dosiahnuť zladenosť

našich síl a vojenských  prostriedkov v medzinárodnom merad-

le,  ako i  prezentovať pripravenosť  Vojsk civilnej ochrany

Ministerstva  vnútra  Slovenskej  republiky  na plnenie úloh

v rámci predvedeného projektu.

 

     Vláda Slovenskej  republiky svojím uznesením  číslo 530

z 13. augusta 1996 súhlasila s účasťou Vojsk civilnej ochra-

ny  Ministerstva vnútra  Slovenskej republiky  na spoločných

cvičeniach PLANEX 1996 a EXERCISE 1996  mimo  územia Sloven-

skej republiky.

 

     Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že len Národ-

ná rada  Slovenskej republiky v súlade  s Ústavou Slovenskej

republiky má oprávnenie vysloviť súhlas na vyslanie ozbroje-

ných  síl mimo  územia Slovenskej  republiky, chcem požiadať

Národnú  radu Slovenskej  republiky o  vyslovenie súhlasu na

vyslanie  príslušníkov Vojsk  civilnej ochrany  Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky na spoločné cvičenia mimo územia

Slovenskej republiky v roku 1996.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi. Ako spoločný spravodajca výbo-

rov bol určený pán poslanec Gaulieder. Prosím, pán poslanec,

aby ste nás informovali o prerokovaní návrhu vo výboroch.

 

 

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     ctená Národná rada,

 

     dovoľte  mi predniesť  spoločnú správu  Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre obranu a  bezpečnosť a Zahra-

ničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku

prerokovania návrhu na  vyslanie príslušníkov Vojsk civilnej

ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na spoločné

cvičenia mimo územia Slovenskej  republiky v roku 1996, tlač

471.

 

     Návrh na  vyslanie príslušníkov Vojsk  civilnej ochrany

Ministerstva vnútra Slovenskej  republiky na spoločné cviče-

nia mimo  územia Slovenskej republiky  v roku 1996  pridelil

predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-

tím číslo  1115 zo dňa  26. augusta 1996  na prerokovanie do

4. septembra 1996 Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť  a Zahraničnému výboru Národnej rady

Slovenskej republiky. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slo-

venskej  republiky  pre  obranu  a  bezpečnosť ako príslušný

pripraviť správu o výsledku  prerokovania materiálu vo výbo-

roch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Obidva určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslo-

vili s ním súhlas a rovnako odporúčajú Národnej rade Sloven-

skej republiky  podľa článku 86  písm. l) Ústavy  Slovenskej

republiky vysloviť s návrhom súhlas.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný  spravodajca. K tomuto bodu

programu vyhlasujem teraz rozpravu s informáciou pre vás, že

som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

 

     Keďže sa nikto do rozpravy nehlási, uzatváram rozpravu.

Pýtam  sa pána  ministra, či  sa chce  vyjadriť. Zrejme nie,

keďže v rozprave nič nebolo.

 

     Pán poslanec Gaulieder?

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Odporúčam  uvedený materiál  aj s  návrhom na uznesenie

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ani pán poslanec sa  nechce vyjadriť, len navrhuje, aby

sme prijali predmetné uznesenie.

 

     Prosím,  páni poslanci,  budeme sa  prezentovať a  hneď

hlasovať. Pán spravodajca odporúča, aby sme hlasovali za.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu nikto nehlasoval.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme  uznesenie Národnej rady Slovenskej

republiky  k návrhu  vlády Slovenskej  republiky na vyslanie

príslušníkov  Vojsk  civilnej  ochrany  Ministerstva  vnútra

Slovenskej republiky  na spoločné cvičenia  mimo územia Slo-

venskej republiky v roku 1996 prijali.

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Ďakujem aj  vám, páni poslanci,  aj vám, pán  minister,

a prajem vám, aby vám všetky návrhy takto ľahko prechádzali.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime  k  t r e t i e m u  bodu  nášho  rokovania,

ktorým je

 

     správa o  menovom vývoji v  Slovenskej republike za  I.

polrok 1996.

 

     Správu  máte ako  tlač 465  a spoločnú  správu ako tlač

465a, ktorej  súčasťou je aj návrh  uznesenia Národnej rady.

Správa sa podáva podľa § 3  ods. 1 zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky  číslo 566/1992 Zb. o  Národnej banke Slo-

venska, na základe ktorého  je Národná banka povinná podávať

Národnej rade správu o menovom vývoji.

 

     Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Vladimí-

ra Masára, aby správu predniesol.

 

     Chcem vás  ešte informovať, že  do rozpravy som  dostal

zatiaľ štyri písomné prihlášky.

 

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Národná banka Slovenska predkladá podľa  § 3 ods. 1 zá-

kona  o Národnej  banke  Slovenska  správu o  menovom vývoji

v Slovenskej republike za I. polrok 1996. Robí tak s vedomím

svojej zodpovednosti za menový vývoj  a s vedomím svojho po-

dielu na riešení problémov reálnej ekonomiky.

 

     Dámy a páni, dovoľte, aby  som svoje úvodné slovo začal

konštatovaním, že  Slovenská republika urobila  ďalšie kroky

smerom  ku krajinám  so štandardným  ekonomickým prostredím.

Potvrdzuje to aj prechod  Slovenskej republiky na štandardný

systém  vzťahov s  Medzinárodným menovým  fondom platným pre

ktorúkoľvek členskú  krajinu, ktorá nečerpá  nové pôžičky na

podporu platobnej bilancie.  Medzinárodné uznanie tejto sku-

točnosti je významným medzníkom na ceste Slovenska do európ-

skych a svetových hospodárskych štruktúr. Slovenská republi-

ka reprezentovaná Národnou bankou Slovenska získala v poradí

už tretie investičné ohodnotenie dlhodobých záväzkov denomi-

novaných  v zahraničnej  mene. V roku 1995 od MOODYřS stupeň

BAA3, v apríli roku 1996 od  STANDARD & POORřS stupeň 3B mí-

nus so stabilným výhľadom a  v uplynulých týždňoch aj od Eu-

rópskej ratingovej  agentúry IBCA investičný  stupeň takisto

3B mínus.

 

     Medzinárodným uznaním  konvertibility slovenskej koruny

bola historicky prvá emisia eurobondov denominovaných v slo-

venských korunách Európskou bankou pre obnovu a rozvoj v ob-

jeme 750  miliónov Sk a  Medzinárodnou finančnou korporáciou

IFC, ktorá patrí do skupiny svetovej banky, v objeme 1,2 mi-

liardy Sk.

 

     Svoje základné  priority definovala Národná  banka Slo-

venska v  menovom programe schválenom  koncom minulého roka,

ktorý bol na základe  vývoja I. štvrťroku 1996 konkretizova-

ný. Prvoradým cieľom bolo a  je udržanie a ďalšie znižovanie

inflácie v koridore 6 až  7,2 % v prostredí fixného nominál-

neho kurzu slovenskej koruny v rámci stanoveného fluktuačné-

ho pásma. Stanovenie primárnych  cieľov bolo založené na ex-

pertných odhadoch a prognózach vývoja reálneho hrubého domá-

ceho produktu a bežného  účtu platobnej bilancie pri limito-

vaní vývoja nástrojových veličín centrálnej banky, to zname-

ná rastu peňažnej zásoby, úverov podnikom a obyvateľstvu.

 

 

     Priaznivý vývoj inflácie, ako aj reálnej ekonomiky v I.

polroku bol sprevádzaný  výrazným deficitom obchodnej bilan-

cie, stagnáciou,  resp. poklesom čistých  zahraničných aktív

pri výraznom  raste peňažného agregátu  M2 spôsobeného najmä

úverovou expanziou. Miera inflácie  sa v priebehu I. polroka

naďalej pohybovala na nízkej úrovni a k ultimu júna dosiahla

v medziročnom vyjadrení 6,2 %. Na jej vývoj vplývalo viacero

faktorov. Stabilizujúcim boli najmä spotrebiteľské ceny pot-

ravín.

 

     Celkove došlo k  poklesu priemernej medzimesačnej miery

inflácie v porovnaní s I. polrokom 1995 o 0,14 percentuálne-

ho boda, a to na 0,37 %. Vývoj ročnej miery inflácie ku kon-

cu júla 1995  na úrovni 5,5 % dáva  reálny predpoklad na do-

siahnutie cieľov Národnej banky  Slovenska stanovených v me-

novom programe.

 

     V  priebehu  prvých  šiestich  mesiacov 1996 dochádzalo

k nepriaznivému vývoju bežného účtu platobnej bilancie, kto-

rý bol  ovplyvnený predovšetkým zvyšujúcim  sa deficitom ob-

chodnej bilancie. Najvýznamnejším  faktorom, ktorý ovplyvňo-

val schodok  obchodnej bilancie, bol  narastajúci domáci do-

pyt. Investície sa podieľali  na prírastku dovozu 50 percen-

tami, výrobná  spotreba 30 percentami  a osobná spotreba  20

percentami.  Treba však  povedať,  že  dve tretiny  z dovozu

osobných automobilov boli zahrnuté v investičnom dovoze.

 

     Pokles vývozu Slovenskej  republiky bol výrazne ovplyv-

nený poklesom vývozu do  Českej republiky, ako aj spomalením

ekonomického rastu  v krajinách západnej  Európy. Pri nízkej

diverzifikácii slovenského vývozu bol tento dosah výraznejší

ako očakávaný. V menovej oblasti bol vývoj za I. polrok 1996

charakterizovaný výraznou úverovou expanziou obchodných bánk

tak v slovenských korunách, ako aj v cudzej mene s následným

dosahom na vysokú rastovú dynamiku peňažnej zásoby. Zvyšujú-

ci sa objem  disponibilných prostriedkov nebankových subjek-

tov vytváral  tlak na rast domáceho  dopytu, čo sa premietlo

v zmene štruktúry rastu hrubého domáceho produktu a narasta-

júcom deficite obchodnej bilancie.

 

     Na znižujúce sa tempo  inflácie reagovala Národná banka

Slovenska  ďalším  znížením  diskontnej  sadzby, čo následne

nepriamo  ovplyvnilo aj  pokles priamych  úrokových mier tak

z vkladov, ako i úverov.  Naďalej pokračoval trend upevňova-

nia dôvery voči slovenskej korune, ktorý dokumentuje výrazný

prírastok  korunových  vkladov  a  tendencia poklesu vkladov

v cudzej mene.

 

     Národná  banka Slovenska  v I.  polroku 1996 udržiavala

stabilitu kurzu slovenskej koruny, ktorý je primeraný hodno-

tám  ostatných menových  veličín. Devízové  rezervy dosahujú

úroveň dostatočnú  na zvládnutie výkyvov  v devízových inka-

sách  a  platbách.  Ku  koncu  I.  polroka ich stav pokrýval

3,5-násobok priemerného  mesačného dovozu tovarov  a služieb

Slovenskej republiky za prvých šesť mesiacov.

 

     Národná banka Slovenska v priebehu I. polroka sledovala

zámer postupného približovania  svojho menového inštrumentá-

ria k  podmienkam a štandardom  vyspelých ekonomík. Zrušenie

úverových limitov ako administratívneho nástroja menovej po-

litiky  bolo  ďalším  krokom  k  trhovo  konformným  menovo-

politickým nástrojom. Základným  prostriedkom realizácie zá-

merov menovej politiky, riadenia  peňažného trhu a likvidity

bankového sektora sa stali operácie  na voľnom trhu. Na pra-

videlné emisie pokladničných poukážok Národnej banky Sloven-

ska nadväzovali obchody na sekundárnom trhu s týmito cennými

papiermi, ako aj so štátnymi pokladničnými poukážkami.

 

     Centrálna banka sa v  priebehu prvých šiestich mesiacov

výrazne podieľala na rozvoji  peňažného trhu, ktorého funkč-

nosť  a  efektívnosť  je  základným  predpokladom existencie

transmisného mechanizmu  menovej politiky, ako  aj stability

bankového sektora.

 

     Po dôkladnom zhodnotení  ekonomického a menového vývoja

na  konci  polroka  banková  rada  Národnej  banky Slovenska

s cieľom  predísť možným  negatívnym dosahom  ďalšieho rastu

úverov  a peňažnej  zásoby na  výsledky zahraničného obchodu

rozhodla dňa 15. júla  o konkretizácii nástrojov menovej po-

litiky. Zámerom tohto kroku je zvýšiť ich účinnosť pri regu-

lovaní menového vývoja a ovplyvňovaní aktivít bankového sek-

tora.

 

     Uplatnením týchto  opatrení sleduje Národná  banka Slo-

venska ďalšie znižovanie miery inflácie a ozdravenie obchod-

nej bilancie  podmienené znížením úverovej  expanzie obchod-

ných  bánk a  následnou redukciou  dynamiky domáceho dopytu.

Predpokladáme, že z krátkodobého  hľadiska dôjde k dočasnému

zvýšeniu úrokových mier s  ich následnou stabilizáciou, res-

pektívne poklesom v súlade s vývojom miery inflácie.

 

     Na  záver mi  dovoľte vyjadriť  ubezpečenie, že Národná

banka  Slovenska  bude  aj  v  budúcnosti naďalej pokračovať

v dlhodobej stratégii znižovania miery inflácie s cieľom jej

priblíženia k úrovni inflácie vyspelých ekonomík, zabezpečo-

vať stabilitu  devízového režimu, ako  aj vytvárať podmienky

na budovanie zdravého bankového systému.

 

     Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj  ja  pánu  guvernérovi  a prosím spoločného

spravodajcu, ktorým je pán poslanec Lysák, aby nás oboznámil

s prerokovaním správy vo výboroch Národnej rady.

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán guvernér,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu, Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie a  Výboru Národnej

rady  Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo  o výsledku

prerokovania správy o menovom  vývoji v Slovenskej republike

za I. polrok 1996, tlač 465.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1137 z 28. augusta 1996 pridelil správu o me-

novom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1996 Výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu a  podnikanie a  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokovanie do

10. septembra 1996. Ako  príslušný určil Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet  a menu, ktorý

pripraví spoločnú správu o výsledkoch prerokovania materiálu

vo výboroch  a návrh na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej

republiky.

 

     Výsledky  rokovania  výborov.  V  súlade  s rozhodnutím

predsedu Národnej  rady Slovenskej republiky 1137  z 28. au-

gusta 1996 určené výbory  Národnej rady Slovenskej republiky

správu o menovom vývoji v  Slovenskej republike za I. polrok

1996 prerokovali v stanovenom termíne s týmto výsledkom: Ur-

čené výbory Národnej rady  Slovenskej republiky, ktoré pred-

loženú  správu prerokovali,  ju svojím  uznesením zobrali na

vedomie  a  odporučili  Národnej  rade  Slovenskej republiky

správu o menovom vývoji v  Slovenskej republike za I. polrok

vziať na vedomie. Toľko správa.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

     Vážený pán predseda, hlásim sa do rozpravy, ktorú odpo-

rúčam otvoriť, ako prvý.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Mám tomu rozu-

mieť tak, že chcete vystúpiť prvý?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Okrem pána spoločného spravodajcu mám, ako som povedal,

ešte 4  prihlášky. Po spoločnom  spravodajcovi je prihlásený

pán poslanec Magvaši. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     celkový  pozitívny  rozvoj  slovenskej  ekonomiky,  ale

i niektoré menej  priaznivé zmeny v  produkčnej sfére, ktoré

sa  odrážajú najmä  v spomalení  rastu priemyselnej  výroby,

i v  neutešenom  stave  v  poľnohospodárstve  a  nakoniec aj

v zahraničnom  obchode, ktorý  vyústil do  výrazného pasíva,

sa, prirodzene,  odrážajú a museli odraziť  v menovom vývoji

a v menovej politike za I.  polrok a aj v ďalších mesiacoch.

K tomu  pristupujú aj  ďalšie činitele,  o ktorých  už bola,

alebo zrejme ešte bude v diskusii reč.

 

     Za  rozhodujúce pre  hodnotenie menového  vývoja môžeme

opodstatnene pokladať dve zásadné skutočnosti.

 

     Po prvé, že vláde Slovenskej republiky a Národnej banke

Slovenska sa  darí smerovať ekonomický  vývoj Slovenskej re-

publiky tak, že úroveň inflácie sa dlhodobo udržiava na veľ-

mi  nízkej,  najnižšej  úrovni  v  rámci transformujúcich sa

stredoeurópskych štátov. To pokladám  za dôležité najmä pre-

to,  že je  to jedno  z kritérií  pri posudzovaní výkonnosti

ekonomiky Slovenska, pri oceňovaní Slovenska pred vstupom do

Európskej únie,  ale, a to, myslím  si, je rovnako dôležité,

aj  pri  oceňovaní  dôveryhodnosti  Slovenskej republiky pre

vstup zahraničného  kapitálu k nám.  Skutočnosť, že devízové

rezervy máme na dostatočnej úrovni  (okolo 3,7 miliardy bolo

na pol roka), nás teda nenúti k devalvácii. Skôr po nej volá

časť podnikateľskej sféry, najmä tej exportujúcej, no a, sa-

mozrejme, pritom sa vždy priživia kuvici.

 

     Faktom je tiež to, že popri priaznivom vývoji aj hrubé-

ho domáceho produktu, okrem inflácie, výrazne narástol defi-

cit obchodnej bilancie (vyše 27 mld korún za pol roka, teraz

je to  už vyše 30  mld korún). Poklesli  nám tiež zahraničné

aktíva a výrazne  vzrástol, ako to už uvádzal  aj pán guver-

nér, peňažný agregát M2 v dôsledku rastúcich úverov. Výrazný

rast úverov podnikov o vyše 30 mld korún, t. j. 19 %, zname-

ná aj prekročenie ročného programu v tom smere.

 

     Chcel by som vyjadriť  presvedčenie, že aspoň neskôr sa

tieto  zvýšené úvery  prejavia pozitívne,  lebo za hodnotený

polrok,  ako som  už spomínal,  priemyselná výroba  nerástla

uspokojivým tempom, bolo to iba 3,4 %. A ak dovolíte, tu vi-

dím rozhodujúcu príčinu a dôvod na veľmi seriózne zamyslenie

sa  nad týmto  sektorom národného  hospodárstva, ktorý často

mnohí nazývajú "post". Rovnako  tak skutočnosť, že poľnohos-

podárske produkty majú na  pasívnom salde obchodnej bilancie

za tento polrok až 21-percentný podiel zo sumy 27 mld korún.

 

     Opakovaná  kritika nepriaznivého  stavu rastu  reálnych

miezd k rastu produktivity práce by už konečne nemala zostať

bez  odozvy v  produkčnej  sfére.  Je to  mimoriadne zložitá

otázka  pri teraz  nízkej  úrovni  našich miezd  v porovnaní

s úrovňou miezd  vo vyspelých štátoch.  Ale je to  aj otázka

s jediným správnym riešením, a  to podstatne rýchlejším ras-

tom produktivity  práce a kvality  produkcie. K tomu  môžeme

dospieť predovšetkým realizáciou, nie proklamovaním sofisti-

kovanej, teda výskumnej  a technologicky náročnej produkcie.

Produkcie  za pomoci  techniky, ktorú  musíme v rozhodujúcej

miere dovážať.

 

     Z toho hľadiska by  bolo 10-násobne vyššie tempo dovozu

za I. polrok  tohto roka, teda rastu dovozu  okolo 20 % voči

rastu exportu,  niečo vyše 2  %, celkom uspokojivé.  Aj jeho

hrubá  štruktúra  hovorí,  že  sme  dovážali prevažne stroje

a zariadenia. Podľa  údajov v posudzovanej  správe o menovom

vývoji vyše tretinu (to znamená  37 %) prírastku dovozu tvo-

rili osobné  a nákladné autá a  príslušenstvo, okolo tretiny

(4 mld)  stroje a zariadenia najmä  pre priemysel a posledná

časť  -  rôzne  zariadenia,  čerpadlá, kotly, chladiarenské,

klimatizačné  zariadenia. Sú  síce súčasťou  investícií, ale

toto naozaj nie je aktívna  časť, ktorá by prispievala k dy-

namizácii  priemyselnej výroby.  Je to,  zdôrazním ešte raz,

časť prírastku, nie samotného celkového dovozu, kde štruktú-

ra je priaznivejšia.

 

     Keď sa však hlbšie prizrieme na dovoz dopravných zaria-

dení, zarazí najmä vysoký podiel osobných automobilov. Urči-

te všetci súhlasíme, že treba obnoviť a zmodernizovať vozový

park. Lenže ak podiel  osobných automobilov, najmä tých vyš-

ších kubatúr, dosiahol čiastku vyše  200 mil. dolárov za pár

mesiacov, treba  zvážiť, či to  nie je na  úkor dovozu práve

moderných technológií, ktoré  by znamenali súčasne  udržanie

alebo aj zvýšenie pracovných príležitostí. Tým smerom by ma-

la podnikateľská sféra za primeranej pomoci štátu orientovať

aj strategické investície. Doteraz sú,  tak ako sa uvádza aj

v správe o  menovom vývoji, orientované vo  veľkej miere nie

do produkčnej  sféry, aj keď nie  je to taká malá  časť, ale

najmä do obchodu - vyše 40 %.

 

     Kľúčové riešenie nepriaznivej obchodnej bilancie a nad-

väzné  zlepšenie  platobnej  bilancie  i celkovej výkonnosti

slovenskej ekonomiky  vidím vo zvýšení  exportu, v postupnom

zlepšovaní jeho štruktúry a efektívnosti. Vláda i ďalšie in-

štitúcie vrátane Národnej banky  Slovenska nedávno o tom in-

tenzívne rokovali. Verím, že dospeli k riešeniam, ktoré zvý-

šia exportnú výkonnosť v krátkom čase.

 

     O vcelku priaznivom  vývoji slovenskej ekonomiky svedčí

tiež nízka zahraničná zadlženosť. V závere I. polroka v kon-

vertibilných  aj nekonvertibilných  menách to  bolo 6,1  mld

s rozhodujúcim  trojštvrtinovým podielom  bánk a podnikateľ-

skej sféry. To je povšimnutiahodné. Teda Slovensko tak patrí

k najmenej zadlženým  štátom nielen v  rámci Európy, ale  aj

v celosvetovom rozsahu.

 

     Niekoľko  slov  ešte  k  inflácii.  Jej priaznivý vývoj

v tomto roku premietla Národná  banka do zníženia diskontnej

sadzby z 9,75 % na 8,8 %. Tak sa vyhlasované základné úroko-

vé miery obchodných bánk pre rôzne kategórie klientov zníži-

li o 1,5, dokonca až o  3,5 boda. Priemerná úroková miera zo

stavu úverov sa od januára do júna znížila o 1,41 boda práve

vďaka zníženiu  diskontnej sadzby Národnej