Prvý deň rokovania
16. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
19. júna 1996
___________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie 16. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky.
Pýtam sa pánov poslancov, ktorí sú napísaní na tabuli,
na
displeji, či chcú zahlásiť len karty. Ak chcú zahlásiť
zmenu
náhradných kariet, tak im dám slovo, ak
nie, slovo im
nedám.
Ide o karty? (Hlasy zo sály: Áno.) Tak prosím, pán
poslanec
Hanker.
Poslanec J. Hanker:
Pán predseda, budem hlasovať náhradnou
kartou číslo 1.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Ja dávam návrh...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, žiaden návrh, ide o
karty.
Pani poslankyňa Rapaičová.
Poslankyňa I. Rapaičová:
Pán predseda, budem hlasovať náhradnou
kartou číslo 2.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne.
Takže na úvod sa skúsme prezentovať.
Prosím, prezentuj-
me
sa.
Prezentovalo sa 119 poslancov. Zisťujem,
že Národná ra-
da
je schopná sa uznášať.
O ospravedlnenie na dnešnej schôdzi požiadali poslanci
Juraj
Švec, Bartolomej Kunc, Marcela Gbúrová, Karol Konárik.
Pán
Karol Konárik leží v nemocnici, včera v noci bol prepad-
nutý.
Pri násilnom prepadnutí mu boli odcudzené všetky do-
klady,
aj poslanecký preukaz a všetky ostatné doklady, ktoré
mal
pri sebe. Takže, prajem mu skoré vyzdravenie.
Na 16. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú
overovateľmi
títo poslanci: pani poslankyňa Eva Rusnáková za
DÚ,
pán poslanec Karol Zahatlan za HZDS. Náhradníkmi budú
pán
poslanec Tomáš Cingel za HZDS a pani
poslankyňa Mária
Sabolová
za KDH.
Po
dohode s podpredsedami
Národnej rady v politickom
grémiu
a s predsedami klubov vám bol rozdaný
program, ktorý
máte
pred sebou.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
na programe tejto schôdze sú pod bodmi 13, 14, 15, 17,
18,
20 a 32 zaradené návrhy zákonov, o
ktorých dám hlasovať
s
návrhom, aby podľa § 75 zákona o rokovacom poriadku Národ-
ná rada Slovenskej republiky súhlasila s ich
prerokovaním
pred
uplynutím 60-dňovej lehoty.
Prosím,
aby sme sa
prezentovali a hlasovali. (Ruch
v
sále.) Sú to všetky body, ktoré boli
prerokované vo výbo-
roch,
a sú aj uznesenia z výborov.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Hlasovali sme všetci, takže sme dali súhlas prerokovať
návrhy
týchto zákonov.
Pani poslankyne, páni poslanci,
pristúpime teraz k k schvaľovaniu návrhu programu 16.
schôdze
Národnej rady. Pýtam sa, či má
niekto z vás pripo-
mienky
alebo doplnky. Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Ak dovolíte, z dôvodu upokojenia
vnútropolitickej si-
tuácie
Slovenskej republiky, ako aj zahraničných politických
vzťahov
dávam návrh na doplnenie programu 16. zasadnutia Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o dva body.
Prvý bod: roz-
šírenie
Osobitného kontrolného orgánu nad
činnosťou Sloven-
skej informačnej služby o dvoch zástupcov
opozície. Tento
bod
rozčleniť na dve časti, a to na návrh na zmenu uznesenia
číslo
25 zo 4. novembra 1994...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, nemusíte to čítať, pretože to z toho
vyplýva.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Dobre. A druhý bod: návrh na prijatie uznesenia Národ-
nej
rady Slovenskej republiky k uzneseniu Mestského zastupi-
teľstva
vo Veľkých Kapušanoch. Žiadam, aby tieto dva body
boli
zaradené na piatok ako prvé body.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Na piatok tohto týždňa?
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Áno, na piatok 21. 6. 1996.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážený pán predseda,
s ohľadom na to, že bude treba ešte dohodnúť s jednot-
livými klubmi návrh zloženia budúceho výboru
pre európsku
integráciu,
navrhujem, aby bod číslo 5 bol prerokúvaný ako
bod
číslo 30.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Aj body 6 a 7. Potom ako body 30, 31, 32,
však?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Chlebová.
Poslankyňa T. Chlebová:
Dávam návrh na doplnenie programu...
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Nepočuť.
Poslankyňa T. Chlebová:
Podávam
návrh na doplnenie programu o návrh
skupiny
poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky na
vydanie zá-
kona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa dopĺňa
zákon Národnej
rady Slovenskej republiky
číslo 212/1995
Z.
z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona číslo
468/1991
Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a
televízneho vy-
sielania
v znení neskorších predpisov. Minule sme požiadali,
aby
bol tento zákon zaradený, no asi nedopatrením nebol do
programu
zaradený.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vôbec nerozumieť, pani poslankyňa, čo
hovoríte.
Poslankyňa T. Chlebová:
Že sme požiadali aj minule o zaradenie
tohto bodu a asi
nedopatrením
sa nedostal do programu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená Národná rada,
navrhujem zaradiť do programu 16. zasadnutia Národnej
rady
tlač 301, teda návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej
republiky na vydanie zákona Národnej rady Sloven-
skej republiky,
ktorým sa mení
a dopĺňa zákon
číslo
229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde a k inému
poľnohospodárskemu
majetku. Navrhujem to ako bod číslo 32.
Vážení kolegovia, chcel by som dodať, že návrh zákona
som
oficiálne odovzdal ešte v novembri minulého roka predse-
dovi Národnej rady. Napriek tomu, že
návrh zákona bol už
prerokovaný
v Legislatívnej rade vlády, vo vláde
Slovenskej
republiky a v určených výboroch,
do pléna Národnej rady
z
nejakých dôvodov nebol predložený dodnes.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, už bol raz predložený a neprešiel, ak si
pamätáte. Pri schvaľovaní programu neprešiel, takže
to je
rozdiel,
než to, čo ste povedali.
Poslanec L. Köteles:
Tak nebol prerokovaný.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tak, aby sme si rozumeli.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem za spresnenie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
poslal
som vám písomný návrh na rozšírenie programu,
ale
keďže nebol rozdaný poslancom, prečítam
ho veľmi struč-
ne.
Navrhujem...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja by som ho bol prečítal, ale nech sa
páči.
Poslanec M. Ftáčnik:
...v mene poslancov Strany demokratickej ľavice a ďal-
ších
poslancov z klubu Spoločná voľba zaradiť do programu
16.
schôdze Národnej rady bod: informácia o výsledkoch 2.
zasadnutia Spoločného parlamentného výboru Európskej únie
a
Slovenskej republiky v Bruseli ako
nový bod 33, pričom
koncepcia
aproximácie práva a ďalšie body by sa prečíslovali.
Považujeme za potrebné, aby spolupredseda tohto výboru
a
podpredseda Národnej rady Slovenskej
republiky pán Húska
a
podpredseda vlády Slovenskej republiky
pán Kalman podali
parlamentu
informáciu o výsledkoch rokovania v
Bruseli, aby
mal
parlament možnosť sa k nej vyjadriť. Spoločný výbor je
parlamentný
orgán, ktorého členmi sú poslanci
Národnej rady
a
Európskeho parlamentu, a preto Národná rada Slovenskej re-
publiky
má právo byť informovaná, aké výsledky prinieslo to-
to
rokovanie.
Táto informácia súvisí aj s plnením tej
časti Programo-
vého vyhlásenia
vlády Slovenskej republiky, ktorá hovorí
o
integrácii do Európskej únie, a
povinnosťou parlamentu je
kontrolovať
plnenie programového vyhlásenia.
Európska
integrácia je zložitý
a prierezový proces,
v
ktorom parlament má svoje nezastupiteľné miesto. Ak sa ob-
javili
v Bruseli pozitívne vyjadrenia na adresu Slovenska,
ale
i konkrétne výhrady, považujeme za dôležité, aby poslan-
ci
mali priamu a neskreslenú informáciu.
Na záver rozpravy k tomuto bodu
navrhujeme prijať uzne-
senie,
ktorého znenie sme priložili k tomuto návrhu, ktoré
netreba
prečítať. Je písomne predložené
predsedovi Národnej
rady.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, ďakujem. Pani poslankyňa
Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
po
tretíkrát dávam návrh
zaradiť na prerokovanie
schôdze
Národnej rady návrh skupiny poslancov
Národnej rady
Slovenskej
republiky na vydanie zákona Národnej rady, ktorým
sa
mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 192/1995 Z. z.
o
zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategických
štátnych
podnikov a akciových spoločností. V tomto návrhu sa
navrhuje,
aby štyri najvýznamnejšie
slovenské finančné in-
štitúcie
boli zahrnuté medzi strategické podniky, z toho dva
do
prvej skupiny podnikov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
pred chvíľou sa skončilo mimoriadne
zasadnutie výboru
pre
životné prostredie, ktoré som z
poverenia pani predsed-
níčky
Lazarovej viedol. Na základe rozhodnutia výboru, ktoré
bolo
prijaté platným uznesením, výbor navrhuje Národnej rade
urobiť
zmeny v orgánoch Fondu národného majetku. Konkrétne
prijal
uznesenie, ktorým odporúča odvolať z prezídia pánov
Reháka,
Mikuša a Kačica. Prijal uznesenie,
ktorým žiada po-
slanecké
kluby, aby predložili dnes do večera návrhy, a zaj-
tra
na prerušenom rokovaní ich odsúhlasí.
Preto navrhujem zaradiť tieto
dva body programu: odvo-
lanie
členov prezídia Fondu národného majetku
a ďalší bod -
voľba
členov prezídia Fondu národného majetku. Tieto dva bo-
dy
žiadam zaradiť po sebe na rokovanie
Národnej rady v pia-
tok
ako ďalšie body programu po návrhoch, ktoré predniesla
kolegyňa Kolláriková, t. j. pravdepodobne ako
body 3 a 4
v
piatok doobedňajšieho rokovania.
Môj druhý pozmeňujúci, resp. doplňujúci návrh: podobne
ako
kolegyňa Schmögnerová aj ja tretíkrát žiadam zaradiť...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, hovorte do mikrofónu, tu
vás nepočuť.
Poslanec Ľ. Černák:
Môžem ísť dopredu...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Netreba, len bližšie.
Poslanec Ľ. Černák:
Takže môj druhý doplňujúci návrh: podobne ako kolegyňa
Schmögnerová aj ja
tretíkrát žiadam zaradiť na rokovanie
tlač
číslo 332. Je to obdobný návrh, ktorým sa novelizuje
zákon
číslo 192/1995 Z. z. 30. januára bol
doručený na Úrad
vlády.
Vláda sa k nemu mala vyjadriť do 60 dní. Predpokla-
dám,
že ho zatiaľ neprerokovala. Tento návrh
sa týka priva-
tizácie
finančných inštitúcií. Žiadam ho
zaradiť na rokova-
nie
po zaradení bodu kolegyne
Schmögnerovej, aby tieto dva
návrhy
išli za sebou. Som ochotný prípadne rokovať o spoloč-
nom
postupe.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda,
mám
štyri návrhy uznesení,
ktoré sa týkajú bodu 32,
t.
j. prerokúvania poslaneckého návrhu
zákona o rokovacom
poriadku,
a to:
Národná rada Slovenskej republiky žiada
predsedu Národ-
nej
rady, aby rozhodol o spoločnom
zasadnutí všetkých výbo-
rov
Národnej rady Slovenskej republiky dňa
24. júna 1996,
t.
j. v čase ohláseného zasadnutia ústavnoprávneho výboru vo
veci spoločného
prerokovania poslaneckého návrhu
zákona
o
rokovacom poriadku Národnej
rady Slovenskej republiky,
tlač
426.
Druhý návrh uznesenia: Národná rada
Slovenskej republi-
ky
odporúča predkladateľom poslaneckého
návrhu zákona o ro-
kovacom poriadku
Národnej rady Slovenskej republiky, aby
stiahli jeden z
poslaneckých návrhov o rokovacom
poriadku
Národnej
rady vzhľadom na to, že v Národnej rade sú podané
dva návrhy
zákonov o rokovacom
poriadku Národnej rady
a
k prvému návrhu tohto zákona bola prerušená rozprava.
Tretí návrh uznesenia: Národná rada
Slovenskej republi-
ky schvaľuje, aby po spoločnom zasadnutí
výborov Národnej
rady Slovenskej republiky k rokovaciemu poriadku Národnej
rady
dňa 24. júna 1996 sa konala rozprava k tomuto bodu tak,
aby
v nej mal možnosť vystúpiť minimálne jeden zástupca kaž-
dého
poslaneckého klubu Národnej rady.
Štvrtý návrh: Národná rada Slovenskej republiky schva-
ľuje,
aby sa hlasovanie o poslaneckom návrhu
zákona o roko-
vacom
poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uskutočni-
lo
nasledujúci deň po ukončení rozpravy k rokovaciemu po-
riadku
Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán predseda,
navrhujem, aby sme ako bod 15
programu prerokovali ná-
vrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení
a
dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu ma-
jetku
štátu na iné osoby v znení neskorších
predpisov, teda
zákon
o tzv. veľkej privatizácii. Cieľom
tejto malej novely
je
zabezpečiť, aby dôchodcovia mali skôr
splatené dlhopisy.
To
je jeden cieľ tohto návrhu. A druhý cieľ je, aby mestá
a
obce boli motivované pri prijímaní dlhopisov pri odpredaji
bytov
do osobného vlastníctva.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
posmelený viacerými verejnými
vyhláseniami zodpovedných
predstaviteľov
koaličných strán, najmä Združenia
robotníkov
Slovenska a Slovenskej národnej strany, v
ktorých aj oni
poukazujú
na podozrenie z nečistých postupov
privatizačného
procesu, z poverenia
poslaneckého klubu Spoločná
voľba už
štvrtýkrát
ponúkame návrh legislatívne doriešiť možnosť kon-
troly
Fondu národného majetku Najvyšším kontrolným úradom.
Navrhujem preto doplniť program
16. schôdze Národnej
rady
o návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
na vydanie zákona Národnej rady
Slovenskej republi-
ky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon 92/1991
Zb. o podmienkach
prevodu
majetku štátu na iné osoby v znení
neskorších pred-
pisov a
zákon Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
39/1993
Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej repub-
liky.
Je to tlač 316.
Dúfam, že v tomto prípade podporíte návrh
a nebudú chý-
bať
tie tri hlasy, ako to bolo na 13.,
resp. na 14. schôdzi
Národnej
rady.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, ale ten prvý návrh je zhodný
s návrhom pána
poslanca
Fica, nie? (Hlasy z pléna.) Je to iná novela? Pán
poslanec
Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
skutočnosti zistené počas poslaneckých
prieskumov vyko-
naných
v Slovenskej televízii sa v týchto dňoch premietajú
do
podaní konkrétnych podnetov na Najvyšší kontrolný úrad,
príslušné
ministerstvá a obvodnú prokuratúru. Až
poslanecký
prieskum,
hoci ešte nie v celom rozsahu, poukázal na stav,
v
ktorom sa verejnoprávna televízia objektívne nachádza. Ra-
da
Slovenskej televízie volená Národnou radou Slovenskej re-
publiky
je orgánom, ktorý má podľa zákona Slovenskej televí-
zii
zabezpečovať jej programovú
objektívnosť a nezávislosť.
Zároveň
podľa § 10 uvedeného zákona spadá do
jej pôsobnosti
okrem
iného aj povinnosť schvaľovať dlhodobé plány a koncep-
cie.
Objektívny stav Slovenskej televízie je
poznačený najmä
faktom,
že Slovenská televízia nemá definované základné kon-
cepčné smerovanie a jednotlivé organizačné
racionalizačné
zmeny
sa vykonávajú nesystémovo, často v
rozpore s platnými
zákonmi
a bez konkrétnej predstavy, ako má verejnoprávna in-
štitúcia
po transformácii vyzerať. Na tomto stave má svoj
podiel
viny aj Rada Slovenskej televízie. Zo štatútu Rady
Slovenskej
televízie však Rade Slovenskej televízie vyplýva-
jú
aj ďalšie povinnosti, ktoré táto rada neplní. Konkrétne
sa týmito faktami budeme zaoberať v
odôvodnení návrhu na
vyslovenie
nedôvery niektorým členom Rady Slovenskej televí-
zie.
Národná
rada Slovenskej republiky
nemá priamy právny
dosah
na Slovenskú televíziu. Národná rada Slovenskej repub-
liky
však volí a odvoláva členov Rady Slovenskej televízie
a
na návrh vyslovenia nedôvery členovi Rady Slovenskej tele-
vízie
je podľa zákona o Slovenskej televízii
upraveného zá-
konom
číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlaso-
vého
a televízneho vysielania - § 8 ods. 1 písm. d) - po-
trebný
súhlas jednej desatiny všetkých
poslancov, t. j. 15
podpisov.
V zmysle
uvedeného zákona predkladám
návrh 15 poslan-
cov,
prepáčte, 19 poslancov na odvolanie pána Dušana Jarjab-
ka, Jerguša Ferka, Jána Majerníka, Štefana
Drozda z Rady
Slovenskej
televízie. Žiadam, aby bol tento bod zaradený ako
samostatný
bod rokovania pléna Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
v piatok po prerokovaní bodu rekonštrukcia Osobitné-
ho
kontrolného orgánu.
Vážené dámy a páni poslanci, situácia
vo verejnopráv-
nych
elektronických médiách bola predmetom
demaršov doruče-
ných
Slovenskej republike. Naposledy sa tejto problematiky
dotkol aj pán
Karsten Voigt, prezident Severoatlantického
zhromaždenia,
keď uviedol, že situácia vo verejnoprávnej te-
levízii
nie je v súlade s pravidlami platnými v členských
krajinách
NATO. Národná rada Slovenskej republiky má jedi-
nečnú
šancu dokázať Slovensku, ale aj Európe,
že si ctí ob-
vyklé
demokratické hodnoty, medzi ktoré patrí právo občana
byť
objektívne informovaný a právo zastúpenia opozície v ra-
dách
verejnoprávnych médií.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kňažko, teraz mi medzitým
doručili túto
žiadosť.
Pán poslanec Kňažko mi predložil žiadosť 19 poslan-
cov,
treba ju preformulovať, lebo podľa
tohto ju nezaradím,
pretože
15. schôdza už bola.
Poslanec M. Kňažko:
Dal
som tam pätnástu schôdzu? Tak sa ospravedlňujem.
Prepíšem
to. To je preklep.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pán podpredseda Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Vážené dámy,
vážení páni,
ako
bod 25 navrhujem zaradiť návrh skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
ústavného zá-
kona Národnej
rady Slovenskej republiky,
ktorým sa mení
a
dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, číslo 460/1992 Zb.,
tlač
254.
Ďalej
navrhujem ako bod 26 zaradiť
návrh skupiny po-
slancov
Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o vrátení
robotníckych
domov
robotníckym spolkom a združeniam, tlač 331.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že
do
môjho návrhu programu nie sú žiadne
zmeny. Ešte pán po-
slanec
Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
chcem poprosiť, aby ste vyhlásili
prestávku a zároveň
zvolali
politické grémium.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne, pôvodne som tiež chcel
dať
tento návrh. Sú tu niektoré body,
kde je potrebné, aby
zasadlo
politické grémium, aby sme dohodli presné poradie.
Niektoré
body splývajú a sú na ten istý termín,
na ten istý
bod.
Skutočne som rozhodoval v rámci návrhov, či politické
grémium zvolám. Takže politické grémium
zvolávam, ale pán
poslanec Cabaj chce
aj prestávku. Možno by
bolo rozumné
-
pán poslanec Bugár tiež kýva hlavou -,
aby sme to urobili
asi takto: Je
trištvrte na jedenásť, do jedenástej bude
prestávka
a o jedenástej politické grémium. Do jedenástej by
ste
sa v kluboch mohli poradiť, a o jedenástej bude politic-
ké
grémium. Súhlasíte? Prestávka.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, o
rozhodnutí politické-
ho
grémia vás nemusím informovať, pretože boli kluby. Aby
som
vás nezdržiaval, pristúpime hneď k hlasovaniu o dopln-
koch
programu rokovania našej schôdze, ako boli navrhnuté.
Prvý návrh mala pani poslankyňa Kolláriková, kde navr-
huje, aby sme
prijali rozhodnutie o
rozšírení Osobitného
kontrolného
orgánu o dvoch zástupcov. To znamená,
že budeme
teraz
hlasovať len o zaradení tohto bodu do programu.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hlasovali.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Ďalej pani poslankyňa navrhovala, nedefinovala to, ani
neuvádzala
obsah, aby sme prijali uznesenie proti
rozhodnu-
tiu
Mestského zastupiteľstva vo Veľkých
Kapušanoch. Navrhla
to
zaradiť do programu, len neviem, čo tam
budeme prijímať.
Prosím, hlasujme o
tom. (Hlasy zo sály.) Ja neviem, pani
poslankyňa
povedala, aby sme zaradili do programu
a prijali
uznesenie
proti prijatému rozhodnutiu Mestského
zastupiteľ-
stva
vo Veľkých Kapušanoch o umiestnení
pomníka. Takže pro-
sím,
hlasujeme o tomto návrhu pani poslankyne. To je ako bod
programu.
Nehlasujeme o tom, či uznesenie prijmeme. To je
len
bod programu. Takže prosím, hlasujme.
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 106 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že aj túto zmenu, resp.
doplnok do progra-
mu
sme prijali.
Ďalej pán podpredseda Húska navrhol, aby
sme z technic-
kých
dôvodov body 5, 6, 7 zaradili na tejto schôdzi ako body
30,
31, 32.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 106 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Takže sme prijali aj túto zmenu.
Ďalej pán poslanec Köteles žiada, aby
sme tlač 301...
(Hlasy
nesúhlasu zo sály.) Pardon, áno. Ďalšia v poradí bola
pani
poslankyňa Chlebová, ktorá
žiadala, aby sme návrh na
doplnenie
zákona 212/1995 Z. z., je to tlač číslo 337, a zá-
kona 468/1991, ide o koncesionárske
poplatky, zaradili na
rokovanie
tejto schôdze.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Šum v sále.) To je
zmena
televíznych a rozhlasových koncesionárskych poplatkov.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 126 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Takže
sme prijali aj
tento návrh.
Poslanec
Köteles navrhol, aby
sme zmenu zákona 229
z
roku 1991, je to stará tlač 301, ide o úpravu vlastníckych
vzťahov,
zaradili na rokovanie tejto
schôdze a dali to ako
bod
číslo 32. To už nemôže byť, lebo sme schválili predtým
návrh
pána poslanca Húsku.
Takže prosím, hlasujme, bude to mať iné
číslo rokova-
nia. Inak pre
informáciu, to sú Benešove
zákony. (Hlasy
z
pléna.) Nie? Tak potom nie, beriem späť.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže sme to neprijali.
Pán poslanec Ftáčnik žiada, aby sme na rokovanie zara-
dili
informáciu podpredsedu vlády pána Kalmana a, myslím si,
aj podpredsedu parlamentu pána Húsku,
ktorý je predsedom
Spoločnej
komisie Európskej únie a slovenského parlamentu,
o
rokovaniach, ktoré boli v Bruseli pred dvoma týždňami.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme s tým,
že dohodnem vo
vláde,
kedy bude podpredseda naisto voľný.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 130 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme prijali tento návrh pána
poslanca Ftáčnika.
Pani poslankyňa Schmögnerová navrhuje,
aby sme zaradili
na
rokovanie novelizáciu zákona číslo
192/1995 Z. z. Je to
ako
tlač 335. Ide o privatizáciu strategických štátnych pod-
nikov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
(Potlesk.)
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže zaradíme tento návrh do programu.
Ďalej s návrhom vystúpil pán poslanec
Černák, ktorý na-
vrhuje,
aby sme v rámci tejto schôdze rokovali o rekonštruk-
cii
Fondu národného majetku s tým, že
navrhuje, nie on, ale
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre
životné pro-
stredie
a ochranu prírody, odvolať z Fondu národného majetku
Milana
Reháka, viceprezidenta prezídia
Fondu národného ma-
jetku
Slovenskej republiky, ďalej pána
Jána Mikuša a Pavla
Kačica,
členov prezídia Fondu národného majetku Slovenskej
republiky.
Čiže zase hlasujeme len o zaradení tohto bodu programu
s
tým, že na tejto schôdzi by potom malo prebehnúť aj hlaso-
vanie
o nových členoch, tak ako sme sa dohodli na politickom
grémiu.
Prosím, tak ako sme sa dohodli na politickom grémiu,
potom
ako mi kluby dajú materiály o tom, čo je potrebné.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh sme schválili.
Myslím, že o ďalšom návrhu pána poslanca
nie je potreb-
né hlasovať.
Povedal, že sa
dohodne s pani poslankyňou
Schmögnerovou.
Prosím, pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Keďže prešiel ná-
vrh,
ktorý predkladala kolegyňa
Schmögnerová, svoj návrh na
zaradenie
tlače číslo 332 sťahujem.
Formuloval som návrh na zaradenie dvoch bodov programu
na
základe uznesenia výboru, t. j. bod odvolanie členov pre-
zídia
fondu a následne ďalší bod - voľba.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To sme teraz odhlasovali.
Poslanec Ľ. Černák:
Len aby bolo jasné, pretože vy ste to
nazvali ako re-
konštrukcia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To sme teraz odhlasovali.
Poslanec Ľ. Černák:
Áno,
jasné, len spresňujem, že to boli
dva za sebou
idúce
body, odvolanie a voľba.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej boli návrhy pani poslankyne
Rusnákovej, mala šty-
ri
návrhy. Všetky návrhy sa týkajú prerokovania nového roko-
vacieho
poriadku. Ako viete, páni poslanci, pani poslankyne,
rokovací
poriadok bol rozdiskutovaný v
parlamente a skončil
sa
neukončenou rozpravou. Medzitým ústavnoprávny výbor a le-
gislatívny odbor spracovali návrhy, ktoré z
tohto vyšli.
Predkladatelia
si sadli k týmto návrhom a vypracovali
v zá-
sade
ten istý rokovací poriadok, ktorý bol, ale s pripomien-
kami
- s návrhom, že 24. tohto mesiaca bude zasadať ústav-
noprávny
výbor a ešte dá dohromady niektoré
veci, s ktorými
sa
vystúpi potom pred Národnou radou.
Druhá dohoda bola, a to bolo aj v
politickom grémiu, že
ak
by boli nové doplňujúce, resp. pozmeňujúce návrhy k tomu-
to
zákonu, za každý klub bude mať
právo vystúpiť jeden po-
slanec.
To je politická dohoda. A pokiaľ ide o
spoločný vý-
bor,
tam sa povedalo, že každý poslanec, ktorý má záujem, sa
môže
na rokovaní ústavnoprávneho výboru 24. júna 1996 zú-
častniť.
Čiže všetko toto, o čom tu pani poslankyňa
hovorila, aj
to,
že sa bude hlasovať na druhý deň potom, ako sa skončí
rozprava,
bolo prerokované a odsúhlasené. Takže ak chcete,
dám
hlasovať po jednotlivých bodoch,
ako ste povedali, ale
myslím
si, že to nie je potrebné.
Prosím, pani poslankyňa, čo mi chcete
povedať?
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán
predseda, nesúhlasím úplne
s vaším vysvetlením,
prepáčte,
ono trošku zavádza v tom zmysle, že bol podaný no-
vý návrh zákona. To je neodškriepiteľné. To znamená, že
predkladatelia
by ten prvý mali stiahnuť, pretože k
nemu už
bola
otvorená rozprava, ktorá bola len prerušená. Čiže ak sa
nechceme venovať prvému návrhu zákona, ale
druhému návrhu
zákona,
tak s tým prvým musíme niečo
urobiť. Pretože ak je
prerušená
rozprava, tak by sme v nej mali
pokračovať. To je
po
prvé.
Žiadam preto spoločné zasadnutie všetkých
výborov v ten
deň,
keď zasadá ústavnoprávny výbor, lebo napríklad poslanci
Demokratickej únie
nie sú členmi ústavnoprávneho výboru.
A
ak by som aj prišla na zasadnutie a
predložila by som ne-
jaké pripomienky, môže sa stať, že si ich nikto neosvojí
a
potom som sa tam zúčastnila zbytočne. A neviem si predsta-
viť,
aby k novému návrhu rokovacieho poriadku zasadal len
jeden jediný výbor Národnej rady. Preto
žiadam, aby bolo
spoločné
zasadnutie výborov. Opakujem, v
ústavnoprávnom vý-
bore
nie sú naši poslanci členovia, z tohto dôvodu by sme
tam
my mohli mať len nejaký poradný hlas.
Prosím, pán pred-
seda,
aby sme o tom hlasovali.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno,
dám hlasovať, pani
poslankyňa, o každom návrhu,
ktorý
tu predloží poslanec, musím dať hlasovať. O tomto je
škoda
diskutovať, že by nebol osvojený a nehlasovalo by sa.
Prosím, pán poslanec Brňák, ale žiadnu
diskusiu k návr-
hu.
Poslanec P. Brňák:
Ospravedlňujem sa, pán predseda,
ale reagujem len na
vystúpenie
pani poslankyne Rusnákovej. Podľa rokovacieho po-
riadku
cudzí poslanci, ktorí sa zúčastňujú na rokovaní iného
výboru,
môžu predkladať návrhy, nemôžu však
hlasovať. V tom
je
význam ich postavenia ako poslancov.
Čiže nie je pravda,
že
by nemohli predkladať návrhy, môžu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre, ja som to povedal, ale ideme hlasovať, keďže si
to
pani poslankyňa praje. Budeme hlasovať o tom, že 24. júna
1996
by malo byť spoločné zasadnutie výborov pod gesciou ús-
tavnoprávneho
výboru.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 67 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento prvý návrh. Napriek
tomu nič nebrá-
ni,
pani poslankyňa, poslancom vášho
klubu zúčastniť sa na
rokovaní
tohto výboru a dávať aj pozmeňujúce
návrhy. To len
na
doplnenie.
Druhý návrh pani poslankyne je taký, aby
sa stiahol je-
den
z poslaneckých návrhov o rokovacom poriadku Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky.
Dostal
som od predkladateľov list, kde píšu
o tomto
postupe,
ktorý máme zachovať, a úmyselne tam
nenavrhli, po-
dľa
mňa, stiahnutie tohto návrhu
rokovacieho poriadku. Mys-
lím
si, že nie je potrebné ho stiahnuť, pretože v rámci roz-
pravy
sa povie, ktorý bude a prečo ten nie.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pani
poslankyne.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 71 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprešiel ani tento návrh.
Tretí návrh - to som povedal, ale dám o
tom hlasovať,
aby
v rozprave mohol vystúpiť s návrhmi za
každý klub jeden
poslanec.
Hovorili sme tam dokonca o časovom
obmedzení, ne-
pamätám
si, aké bolo. Prosím, hlasujme.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme prijali.
Ďalší návrh je, aby sa hlasovalo až nasledujúci deň po
skončení
rozpravy. Myslím si, že by to potom
mali povedať
predkladateľ
a spravodajca, ale prosím, hlasujme, či to bude
potrebné.
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 78 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme neprijali.
Ďalej vystúpil pán poslanec Fico a
navrhuje, aby sme do
programu zaradili parlamentnú tlač 425.
Je to novelizácia
zákona
číslo 92/1991 Zb. o prevode majetku na iné osoby. Ide
o
veľkú privatizáciu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
(Potlesk.)
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme prijali tento bod ako nový bod
programu tejto
schôdze.
Ďalej predkladá návrh pán poslanec Benčík, ktorý navr-
huje,
aby sme do programu zaradili tlač 316. Ide o novelu
zákona
číslo 92/1991 Zb. a zákona číslo
39/1993 Z. z. Je to
zákon
o Najvyššom kontrolnom úrade.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
(Potlesk.)
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh sme prijali.
Ďalej vystúpil pán poslanec Kňažko.
Navrhuje, aby sme
zaradili na rokovanie tejto schôdze odvolanie
členov Rady
Slovenskej televízie. Navrhuje konkrétne tri mená, ja som
ten
návrh už odovzdal kancelárii, takže neviem, ktoré sú to,
ale
podľa návrhu, ktorý predložil.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme neprijali.
Ďalej vystúpil s návrhom pán podpredseda
Ľupták. Žiada,
aby
sme do rokovania zaradili parlamentnú tlač 254, je to
novela ústavy, a
parlamentnú tlač 331. O tom by sme mali
hlasovať
osobitne. Čiže najskôr o prvom návrhu - tlač 254.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Je to
novela ústavy.
Inak,
myslím si, že to je to isté, čo predložil aj pán po-
slanec
Benčík. Nie?
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh prešiel.
(Šum v sále.) Ne-
prešiel
o jeden hlas.
Druhý návrh pána podpredsedu Ľuptáka - ide o tlač 331,
robotnícke
domy.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ani tento návrh pána Ľuptáka sme
neprijali.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, teraz budeme
hlasovať
o programe ako celku.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hlasovali.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme prijali tento program tak, ako sme si ho do-
plnili
pozmeňujúcimi návrhmi.
Dodatočne chcem len oznámiť, že som
dostal ospravedlne-
nie
na dnešnej schôdzi od pána poslanca Javorského, ktorý je
chorý.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pristúpime k p r v é m u bodu
programu, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa dopĺňa
zákon 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych
vzťahov
k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
a zákon
Slovenskej
Národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani
z nehnu-
teľností.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 317 a
spoločnú správu
ako
tlač 317a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní pán poslanec
Prokeš.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
cieľom predloženej novely zákona je
odstrániť diskrimi-
náciu
tých oprávnených osôb, ktorým nebola vydaná ich pôvod-
ná
pôda pre prekážky na strane povinnej
osoby alebo štátu,
ale
podľa § 15 zákona číslo 330/1991
Zb. im boli pridelené
pozemky
do náhradného bezplatného užívania do
vykonania po-
zemkových
úprav a dovtedy im na tieto pozemky nie
sú vydané
listy
vlastníctva.
Navrhnutá novela zákona číslo 229/1991 Zb. v znení ne-
skorších
predpisov odstraňuje podstatné
obmedzenia užívania
majetku, nakoľko podľa vyjadrenia pracovníkov ministerstva
financií
zákon číslo 229/1991 Zb. v znení neskorších predpi-
sov
nepovoľuje osobám, ktorým namiesto
ich vlastných boli
pridelené
pozemky do náhradného bezplatného
užívania do vy-
konania pozemkových úprav podľa § 15 ods. 2 zákona číslo
330/1990
Zb., dať tieto pozemky do nájmu inej osobe. To môže
viesť
až k faktickému znemožneniu riadneho hospodárenia na
týchto
pozemkoch. Navrhnutá novela zákona číslo 317/1992 Zb.
odstraňuje vážne znevýhodnenie týchto osôb
v oblasti daní
z
pôdy, nakoľko terajšie znenie zákona číslo 317/1992 Zb.
v
znení neskorších predpisov v § 2 ods. 5 definuje ako plat-
cu
dane z pôdy takúto osobu bez možnosti
preniesť povinnosť
platiť
daň z pôdy na osobu, ktorá pozemky
skutočne užíva.
Takýto
prenos je však možný v prípade, ak bol vlastníkovi
vydaný
vlastnícky list, napríklad v § 2 ods.
1 citovaného
zákona, alebo ak
správcom pozemku je
Slovenský pozemkový
fond
(§ 2 ods. 2 citovaného zákona), ako i v
ďalších prípa-
doch.
To znamená, že zákon pozná inštitút prenosu povinnosti
platiť
daň.
Znevýhodnený je i samostatne
hospodáriaci roľník, ak
užíva pozemky
pridelené podľa §
15 ods. 2 zákona číslo
330/1991
Zb. do náhradného bezplatného užívania inej osobe
voči
prípadu, ak užíva pozemky osoby s listom
vlastníctva
alebo
pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu, lebo
nemôže využiť
všetky možnosti, ktoré
mu poskytuje zákon
v
prípade, ak je on platcom dane z pôdy.
Treba zdôrazniť, že znevýhodňovaní sú
skutoční vlastní-
ci
pôdy, predovšetkým malí a strední, ktorým kvôli prekážkam
na
strane povinných osôb alebo štátu, nakoľko nie sú vykona-
né
pozemkové úpravy, nemohla byť vydaná ich vlastná pôda. Sú
znevýhodňovaní
za to, že vyšli v ústrety štátu a súhlasili
s
dočasným náhradným riešením podľa § 15 ods. 2 zákona číslo
330/1991
Zb. Neodstránenie tejto diskriminácie
by znamenalo
vedomé
spochybňovanie politickej vôle zmierniť
krivdy z mi-
nulého
obdobia.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi.
Spoločným spravodaj-
com
k tomuto návrhu poslaneckého zákona je
pán poslanec No-
vák,
preto ho prosím, aby predniesol správu o prerokovaní
návrhu
vo výboroch Národnej rady.
Poslanec M. Novák:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte,
aby som predniesol spoločnú správu Ústavno-
právneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdo-
hospodárstvo
o výsledku prerokovania návrhu skupiny
poslan-
cov
Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa
dopĺňa zákon
číslo
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov
k pôde a
inému
poľnohospodárskemu majetku a zákon Slovenskej národnej
rady
číslo 317/1992 Zb. o dani z
nehnuteľností. Túto správu
máte
ako číslo tlače 317.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky na
vydanie zákona, ktorým
sa dopĺňa zákon
číslo
229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu
majetku a zákon Slovenskej národnej
rady
číslo
317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností
pridelil predseda
Národnej rady
Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 726
z
8. januára 1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Ná-
rodnej rady, Výboru Národnej rady pre
financie, rozpočet
a
menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdo-
hospodárstvo
po prijatí stanoviska vlády Slovenskej republi-
a súčasne určil Výbor Národnej
rady pre pôdohospodárstvo,
aby
skoordinoval stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej
republiky
s tým, že sa tieto stanoviská výborov
premietnu
v
spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republi-
ky.
Vláda Slovenskej republiky s návrhom skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky uznesením číslo 320 zo 7. mája
1996
vyslovila nesúhlas z dôvodov uvedených
v jej stanovis-
ku.
Určené výbory Národnej rady Slovenskej
republiky prero-
kovali návrh skupiny poslancov na vydanie
zákona Národnej
rady
Slovenskej republiky v čase od 9. mája 1996 do 14. mája
1996.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republi-
ky,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
pôdohospodárstvo vyslovili súhlas s
návrhom skupiny po-
slancov
a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky
schváliť s týmito
pozmeňujúcimi a doplňujúcimi
návrhmi na
úpravu:
1. V článku II § 2 ods. 5 sa na konci ustanovenia pri-
pája veta, ktorá
znie: "Ak táto fyzická osoba na základe
zmluvy
prenechala tieto pozemky do nájmu inej
osobe, je da-
ňovníkom
nájomca."
2. V článku II ďalej druhá pripomienka: v
§ 2 ods. 5 sa
vypúšťajú
slová "ak sa tak v zmluve dohodli".
3. Za článok II sa vkladá nový
článok III, ktorý znie:
"Tento
zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia."
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi,
aby som odporu-
čil
o bodoch 1 a 3 hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.
O
bode 2 odporúčam hlasovať osobitne
a odporúčam ho nepri-
jať.
Vážený pán predseda, toľko k
spoločnej správe. Môžete
otvoriť
rozpravu o danej problematike.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu spoločnému
spravodajcovi.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dostal som dve
prihlášky
do rozpravy o tomto bode. Ako prvý sa prihlásil
predseda
pôdohospodárskeho výboru pán Delinga
a po ňom pán
poslanec
Boros.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v
mojom vystúpení chcem poukázať na rôzne pojmové vý-
klady inštitútu
"náhradní užívatelia pozemkov", ktoré sa
vyskytujú
v prerokúvaných zákonoch. Zákon číslo 229/1991 Zb.
pojem
"náhradný užívateľ" nepozná. Zákon
číslo 330/1991 Zb.
pozná
pojem "náhradné užívanie"
a na tento sa aj odvoláva
zákon
číslo 317 v § 2 ods. 5. Náhradné užívanie sa realizuje
na
území, kde neprebiehajú pozemkové
úpravy a vlastníci po-
žiadali
o vyčlenenie svojich pozemkov užívaných
poľnohospo-
dárskym
alebo lesným podnikom, ale ten im z dôvodu neprís-
tupnosti
pozemky nemôže reálne vydať, čiže vyčleniť až do
schválenia
projektu pozemkových úprav.
Náhradné
pozemky sa prideľujú
náhradným užívateľom
v
správnom konaní, výsledkom ktorého je
rozhodnutie znejúce
na
meno náhradného užívateľa. Rozhodnutie
má charakter vec-
ného
bremena, nakoľko obmedzuje vlastníka pozemku v dispozí-
cii
s predmetom vlastníctva. Vzhľadom na tento postup mám
názor,
že toto právo, čiže rozhodnutie znejúce na meno a zá-
pis
do katastra nehnuteľností
neumožňuje, aby bolo zmluvne
postúpené
ďalšej osobe. V takomto prípade text
daňového zá-
kona
je nepresný, a to v ustanovení, ktoré
hovorí o náhrad-
ných
pozemkoch, pričom v danom prípade ide o náhradné užíva-
nie.
Pojem náhradný pozemok sa používa len v prípadoch, že
prebiehajú
pozemkové úpravy a treba vykonať výmenu
pozemkov
za
náhradné pozemky. V danom prípade teda
došlo k stotožne-
niu
pojmu náhradný pozemok s náhradným
užívateľom. A navyše
v
§ 15
ods. 2 zákona Slovenskej národnej
rady číslo
330/1991 Zb. sa
náhradné užívanie realizuje do
schválenia
projektu
pozemkových úprav a nie do jeho vykonania.
Preto v záujme toho, aby bola navrhovaná úprava jedno-
značná, určitá,
zrozumiteľná a nedochádzalo k zamieňaniu
pojmov
"náhradný pozemok" a "náhradné užívanie", navrhujem:
1. Upraviť v § 2 ods. 5 zákona
číslo 317/1992 Zb.
v
úplnom znení zákona číslo 93/1994 Z. z. takto: "Pri ná-
hradnom
užívaní alebo" a ďalej pokračuje veta malým písmenom
v
pôvodnom znení, ako uvádza zákon.
2. Upraviť odkaz 5c) pod čiarou takto:
"5c) § 15 ods. 1
a
2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb."
Tento návrh odovzdávam spoločnému spravodajcovi a pro-
sím
o jeho podporu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu poslancovi. Pán
poslanec Boros.
Poslanec Z. Boros:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
v predloženom návrhu ide o novelizáciu
dvoch zákonov,
ktoré
majú určujúci vplyv na priebeh transformácie, ako aj
želanej prosperity poľnohospodárstva Slovenskej republiky.
Zhodou
okolností ide o úpravu § 2 v obidvoch zákonoch, tak
zákona číslo
229/1991 Zb. o
úprave vlastníckych vzťahov
k
pôde, ako aj zákona Slovenskej
národnej rady číslo
317/1992
Zb. o dani z nehnuteľností. Chcem
vyzdvihnúť podľa
mňa
tri najdôležitejšie aspekty.
Prvým je
samotné znenie predmetných
paragrafov, ktoré
umožňujú
rôzny, dokonca principiálne protichodný výklad. Som
totiž
presvedčený o tom, že precízne
sformulované vykonáva-
cie
nariadenie by a priori zabránilo byrokratickému a, musím
povedať,
negativisticky svojvoľnému výkladu zo
strany vyso-
kých
úradníkov ministerstva financií. Pretože takéto poníma-
nie
očividne a, čo si nerád pripúšťam, asi
vedome chce zne-
možniť
prosperujúce hospodárenie na pôde práve
tým vlastní-
kom
alebo nájomcom, ktorí ešte našli v sebe chuť a odvahu
pustiť
sa do nikdy nie ľahkého borenia sa s pôdou. Pritom je
nad
slnko jasnejšie, že vinníkom nie je vlastník,
resp. ná-
sledne
nájomca pôdy, ak mu nebol včas vydaný list vlastníct-
va.
Nie je vinníkom, ale je obeťou úradníckej svojvôle, pre-
tože
okrem so spätnou platnosťou vyrubenej dane znásobenej
ešte
penálmi príde navyše aj o stimulačné prostriedky, na
ktoré
by mal mať zákonný nárok.
Druhý
aspekt - novelizácia zákona číslo 317/1992 Zb.
o
dani z nehnuteľností v roku 1994
odsunula do krajne nevý-
hodnej pozície
mnoho pôvodných vlastníkov,
ktorí sú už
väčšinou
starší ľudia, dôchodcovia a títo
niežeby si trochu
privyrobili k svojmu
nízkemu starobnému dôchodku za
nájom
vlastného
majetku, ale sú zrazu postavení pred
neriešiteľný
finančný
šok a niektorí sa pomaly môžu zberať do chudobin-
ca.
V tejto súvislosti chcem upozorniť aj na
tvrdý dosah na
nájomcov
pôdy a teraz začínajúcich poľnohospodárskych podni-
kateľov,
ktorým už nie je dožičený prirodzený štartovací im-
pulz
päťročných daňových prázdnin. Keď sme schopní a ochotní
tieto
prekážky dať do súvislosti so skutočnosťou, že stav
rezortu
pôdohospodárstva nie je zďaleka ružový ani dnes, tak
je
jasné, že sa treba urýchlene zbaviť rôznych brzdiacich
elementov či už v platných zákonných normách, ako aj v
naj-
vyššej
štátnej správe.
A
do tretice je
tu na prvý pohľad možno
nepatrný
a
skrytý moment, ktorý však pokladám za mimoriadne nebezpeč-
ný zámer -
postaviť aj tu proti sebe miestne samosprávy,
ktoré
majú stanoviť a zinkasovať spomínanú daň, a občanov
dotyčných
obcí. Táto prax je ďalším, síce
skrytým, ale sku-
točne
nebezpečným úderom na postavenie
miestnych samospráv,
čo
sleduje spolu s ich už značne obmedzenými finančnými mož-
nosťami cieľ
oslabiť ich dôveryhodnosť v očiach občanov
a
otvorene nahrávať, resp. našepkávať tzv. dobrotu všemocné-
ho
štátneho aparátu.
Myslím si, že aj tieto tri dôvody, ktoré
som tu uvie-
dol,
sú dostatočné na to, aby vážená Národná rada Slovenskej
republiky
prijala predložený návrh zákona, za ktorý budem aj
ja
hlasovať.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pani poslankyne, páni poslanci, nemám do
rozpravy žiad-
nu
písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási.
(Nikto.)
Nie. Končím rozpravu k tomuto bodu
programu.
Prosím pána spoločného spravodajcu,
aby... Ešte predtým
sa
pýtam, či sa chce vyjadriť predkladateľ. Myslím, že to
nie
je potrebné. Ani pán spoločný spravodajca. Ak nie, tak
pristúpime
k hlasovaniu.
Poslanec M. Novák:
Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja disku-
tujúci.
Jeden z nich podal návrh, ale najprv predkladám na
hlasovanie
body zo spoločnej správy. Navrhujem, aby sa o bo-
doch
číslo 1 a číslo 3 hlasovalo spoločne a odporúčam ich
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni
poslanci, hlasujeme o bodoch
1
a 3 spoločnej správy s návrhom pána spoločného spravodajcu
prijať
ich.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme prijali tieto dva body spoločnej
správy.
Môžete pokračovať, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec M. Novák:
Bod číslo 2 spoločnej správy odporúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 2 spoločnej správy
s odporúčaním
negatívnym,
teda neprijať ho.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 16 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme bod číslo 2 spoločnej
správy.
Môžeme pristúpiť k pozmeňujúcim návrhom z
rozpravy, pán
poslanec.
Poslanec M. Novák:
V
rozprave vystúpil s
pozmeňujúcimi návrhmi iba pán
poslanec
Delinga, ktorý navrhuje upraviť v § 2 odsek 5 záko-
na
číslo 317/1992 Zb. v úplnom znení zákona číslo 93/1994
Zb.
takto: "Pri náhradnom užívaní alebo" - ďalej veta pokra-
čuje
malým písmenom v pôvodnom znení.
Po druhé, upraviť odkaz 5c pod čiarou: 5c) § 15 odseku
1
a 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb.
Odporúčam o tejto pripomienke hlasovať
kladne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa. Pán spoločný spravodajca navr-
huje
pozmeňujúci návrh poslanca Delingu prijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže pozmeňujúci návrh pána poslanca Delingu sme pri-
jali.
Poslanec M. Novák:
Vážený pán predseda, ďalšie pripomienky
neboli. Dajte
hlasovať
o zákone ako celku s týmito
pripomienkami. Odporú-
čam
zákon prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1
zákona o rokova-
com
poriadku budeme hlasovať o návrhu ako celku spolu s pri-
jatými
pozmeňujúcimi návrhmi. Pán spoločný spravodajca odpo-
rúča
prijať tento zákon.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 113 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
dopĺňa zákon číslo
229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu
majetku a zákon Slovenskej národnej
rady
číslo
317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj
vám, kolegovia,
kolegyne.
Poslanec M. Novák:
I
ja ďakujem, pán predseda, za spoluprácu a kolegom
a
kolegyniam za to, že zase zvíťazilo
poľnohospodárske lob-
by.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
D r u h ý m bodom programu dnešnej schôdze bude
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky čís-
lo
289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 384 a
spoločnú správu
ako
tlač 384a. (Šum v sále.) Prosím pokoj, páni poslanci.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní pán poslanec
Lysák.
Prosím pána poslanca, aby sa ujal
slova. (Nezrozumi-
teľné
hlasy zo sály.) Kto bol určený výborom? Tak nech sa
páči,
výborom bol určený pán profesor Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán predseda,
vážené dámy poslankyne,
páni poslanci,
vážení hostia,
predkladám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slo-
venskej
republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej
republiky,
ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty. Ná-
vrh
predpokladá, aby v prílohe zákona
Národnej rady Sloven-
skej republiky
číslo 289/1995 Z. z. sa položka "22021000
-
Voda, vrátane minerálnych vôd a
sódoviek s prísadou cukru
alebo
iných sladidiel alebo aromatizovaná - len z minerál-
nych
vôd s výnimkou ovocných alebo
zeleninových štiav čísla
2009" nahradila položkou "2202 - Voda, vrátane minerálnych
vôd
a sódoviek s prídavkom cukru alebo iných
sladidiel ale-
bo
aromatizovaná a iné nealkoholické nápoje s výnimkou ovoc-
ných
alebo zeleninových štiav čísla 2009".
Autori tohto návrhu vychádzajú z
poznatkov poslaneckého
prieskumu,
ktorý vykonali v podnikoch vyrábajúcich nealkoho-
lické
nápoje. Zaradením nealkoholických
nápojov s výnimkou
vody,
vrátane minerálnych vôd a sódoviek s
prísadou cukru
alebo
iných sladidiel alebo aromatizovaných - len z minerál-
nych
vôd do skupiny výrobkov zdaňovaných sadzbou 6 % dane
z
pridanej hodnoty u ostatných nealkoholických nápojov s vý-
nimkou
ovocných alebo zeleninových štiav sa výrobcovia tých-
to
výrobkov dostali do nekonkurenčného
prostredia, v ktorom
sú osladené
nápoje na báze
minerálnych vôd zvýhodnené.
V
dôsledku toho došlo k zníženiu
spotreby týchto nápojov
a
následne k zníženiu využitia kapacít, čo sa negatívne pre-
javilo
v ich hospodárskom výsledku.
V záujme podpory malého a stredného podnikania je žia-
duce vytvoriť rovnaké konkurenčné prostredie
pre všetkých
výrobcov
nealkoholických nápojov. Okrem toho tým, že sa zní-
ži
zdanenie nealkoholických nápojov, podporí sa ich spotreba
hlavne
medzi mladou generáciou, ktorá pri súčasných cenách
uprednostňuje
alkoholické nápoje.
Vážené dámy a páni, chcem uviesť niekoľko analytických
informácií,
aby ste videli, aké ekonomické dôsledky má apli-
kácia
zákona dane z pridanej hodnoty v tejto
oblasti v pra-
xi.
Asociácia výrobcov nealkoholických
nápojov, ktorá zdru-
žuje
väčšinu výrobcov nealkoholických
nápojov, mala takéto
ekonomické
výsledky (porovnávam údaje za rok 1994 a 1995):
tržby
vcelku v roku 1994 boli 959 169 tisíc, v roku 1995 bo-
li
753 608 tisíc, čiže poklesli o 21,4 %.
Mzdy (vzhľadom na
to,
že sa nevyužívajú kapacity) poklesli z 84 941 tisíc na
71
975 tisíc, čiže o 15,3 %.
Hospodársky výsledok v roku
1994
bol 73 057 tisíc a v roku 1995 bola strata 672 tisíc.
Ako sa vyvíjali dane? Daň z pridanej
hodnoty, v dôsled-
ku
preradenia zo 6-percentnej sadzby na
25-percentnú sadzbu
stúpla
zo 156 208 tisíc na 188 402 tisíc, čiže
o 32 194 ti-
síc,
ale daň z miezd poklesla o 8 166 tisíc a daň zo zisku
o
29 223 tisíc. Čiže, štát stratil v dôsledku aplikácie toh-
to
zákona na daniach 5 195 tisíc. Toto sú
ekonomické údaje.
Mohol
by som uviesť celý rad údajov za
jednotlivé hospodár-
ske
organizácie, ktoré potvrdzujú, že táto
tendencia je ce-
loplošná.
Vážené
dámy a páni, vzhľadom na negatívne pôsobenia
tohto
zákona v takomto znení na výrobcov nealkoholických ná-
pojov
odporúčam tento zákon prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Prosím teraz
pána poslanca Ly-
sáka
ako spoločného spravodajcu, aby podal
správu o výsled-
koch
prerokovania vo výboroch.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ctení hostia,
dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu Ústavnopráv-
neho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
financie, rozpočet
a
menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdo-
hospodárstvo
o výsledku prerokovania návrhu skupiny
poslan-
cov
Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým
sa mení zákon Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani
z
pridanej hodnoty, tlač 384.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
857 z 18. marca 1996 pridelil návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pri-
danej
hodnoty, na prerokovanie po prijatí stanoviska vlády
Slovenskej republiky
Ústavnoprávnemu výboru Národnej
rady
Slovenskej
republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady
pre pôdohospodárstvo. Výbor pre financie, rozpočet a menu
bol
uvedeným rozhodnutím predsedu
Národnej rady Slovenskej
republiky
určený na skoordinovanie stanovísk
výborov Národ-
nej
rady Slovenskej republiky s tým, že skoordinované stano-
viská
sa premietnu v spoločnej správe výborov
Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre pôdohospo-
dárstvo prerokoval
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej
republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon
Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
289/1995 Z. z.
o
dani z pridanej hodnoty, a neprijal
uznesenie o výsledku
jeho
prerokovania, lebo podľa § 48 ods. 1
zákona Slovenskej
národnej
rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Sloven-
skej
národnej rady v znení neskorších
predpisov nevyslovila
s
ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.
Počet členov výboru 10, prítomných 8, za návrh uznesenia
hlasovali
3 poslanci, proti nikto a hlasovania sa zdržali
5
poslanci.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
a
Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre
financie,
rozpočet
a menu prerokovali návrh skupiny poslancov na vyda-
nie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa me-
ní
zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995
Z.
z. o dani z pridanej hodnoty,
vyslovili s ním súhlas a
odporúčajú ho Národnej
rade Slovenskej republiky
schváliť
v
predloženom znení.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k to-
muto
bodu programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu
písomnú
prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa chce
niekto
prihlásiť do rozpravy. Pán
poslanec, k tomuto bodu?
Nech
sa páči, pán poslanec Juriš.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
spotreba elektrickej energie sa neustále
zvyšuje. Vlani
sme
ju doviezli za 3,8 mld Sk, i keď sme
nejakú menšiu časť
aj
vyviezli. Z hľadiska ochrany životného prostredia je naj-
lepšia
a najlacnejšia energia, ktorá sa nemusí vyrobiť. Pre-
tože
by sme sa už ťažko vedeli uskromniť v
spotrebe mate-
riálnych statkov,
musíme vedieť spotrebu racionalizovať.
Podľa
vládneho programu a podľa energetickej koncepcie sa má
aj
legislatívnym procesom pomáhať
šetriť energiu a pomáhať
alternatívnym
zdrojom energie, najmä obnoviteľným zdrojom.
Jedným z takýchto racionalizačných
opatrení je používa-
nie
strojov a zariadení s nižším príkonom. Využívanie elekt-
rickej energie
na svietenie je
značnou časťou produkcie
elektrického
prúdu a práve zavádzaním používania úsporných
žiaroviek a žiariviek, ktoré majú až
päťnásobný výkon na
rozdiel
od klasických žiaroviek, pri rovnakej spotrebe elek-
trickej energie, by
sme mohli vo významnej miere znížiť
spotrebu
elektrickej energie. Ale cena týchto žiariviek je
značne
vysoká a táto vysoká cena je spôsobená aj zaradením
týchto
výrobkov do skupiny s 23 % DPH. Preto podávam doplňu-
júci
návrh do článku I v prílohe zákona 289/1995 Z. z. (tá
príloha
je podľa § 10 ods. 2) zaradiť položku
85-39-21-92
-
ostatné žiarivky s výnimkou ultrafialových a infračerve-
ných
a ostatné na napätie prevyšujúce 100 V.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Pani
poslankyňa Bartošíková, hlásite
sa do rozpravy
alebo
s faktickou poznámkou?
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
návrh
skupiny poslancov na
vydanie zákona, ktorým sa
mení
zákon 289/1995 Z. z., bol, ako sa už spomenulo, výsled-
kom
práce skupiny poslancov, ktorá bola
poverená uskutočne-
ním
poslaneckého prieskumu. V návrhu sa
rešpektuje 6. smer-
nica
Európskej únie, ktorá uvádza nealkoholické nápoje ako
skupinu
výrobkov, pri ktorej je možné použiť
zníženú sadzbu
dane.
Zároveň odstraňuje rozpor s jednou zásadou zo 6. smer-
nice
Európskej únie, ktorá hovorí, že DPH nesmie zvýhodňovať
ani
diskriminovať žiadneho výrobcu a žiadny
výrobok zo sku-
piny
výrobkov zaradených pod jednu skupinu výrobkov.
Pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona v
Národnej rade,
ktorý
počítal presne s takým istým znením,
aké navrhuje po-
slanecká
skupina, došlo pri schvaľovacom procese
na základe
pozmeňujúceho
návrhu k zmene, kde skupina výrobkov vyrába-
ných
na báze minerálnych vôd bola zvýhodnená od výrobkov vy-
rábaných z vody ochutenej cukrom,
príchuťami a prípadne
okysličených
kysličníkom uhličitým. Daň z pridanej hodnoty
je daňou, ktorá je obsiahnutá v cene a platí
ju konečný
spotrebiteľ.
Preto nie je zanedbateľný 17-percentný
rozdiel
dane z pridanej
hodnoty v konečnej cene, lebo obmedzuje
schopnosť
konkurencie týchto výrobkov na
trhu a ich vyššiu
spotrebu.
Argumentácia, ktorá vtedy odznela na silných vý-
robcov
kokakoly, pepsikoly v súčasnosti vlastne neobstojí,
pretože
takí silní výrobcovia masívnou reklamou prekonajú aj
túto
znevýhodnenú sadzbu dane a celý
negatívny dosah dopadá
na našich
domácich výrobcov, ktorí
vyrábajú rôzne džúsy
a
ochutené malinovky.
Pôvodný vládny návrh, ako som už
povedala, počítal so
zaradením
celej skupiny uvedenej pod číslom 2202, to znamená
vody,
vrátane minerálnych vôd a sódoviek s
prídavkom cukru
alebo
iných sladidiel atď., tak ako znie celá skupina, do
zvýhodnenej
6-percentnej sadzby dane. Celý
poslanecký návrh
zákona
prešiel legislatívnym procesom, bol prerokovaný v Le-
gislatívnej
rade vlády s odporúčaním ministerstva
financií,
s
odporučením inštitútu pre aproximáciu
práva, nakoniec aj
s
odporučením Legislatívnej rady vlády k
tomu, aby sa navr-
hovaná
zmena akceptovala. Vláda v konečnom
dôsledku zvážila
a
vydala nesúhlas s
návrhom novely zákona
a odporučila
počkať
ešte s touto zmenou do určitého času.
Chcela by som napriek tomu poprosiť vážených pánov ko-
legov,
aby túto zmenu odporučili a svojím
hlasovaním potvr-
dili.
Skutočne, v dobrom úmysle došlo k chybe, ktorou sme si
vlastných
výrobcov znevýhodnili, a navyše k
chybe, ktorá je
v
rozpore so smernicami Európskej
únie o uplatňovaní tejto
dane.
Navrhovaná novela ju odstraňuje.
Mám iba jeden pozmeňujúci návrh. Navrhujem zmenu účin-
nosti zákona od
1. 8., pretože vytlačenie novely
zákona
v
tlači sa už nestihne do 1. 7.
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Ešte pán poslanec Pokorný.
Poslanec J. Pokorný:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
vážení hostia,
pri prerokúvaní návrhu zákona o dani z
pridanej hodnoty
na 11. schôdzi
Národnej rady Slovenskej
republiky som vo
svojom
vystúpení poukázal na nedostatočné ekonomické nástro-
je
pri ochrane a tvorbe životného prostredia, konkrétne na
nesúlad zaradenia výrobkov z recyklovaného papiera
u nás
a
v krajinách Európskej únie, ale napríklad aj v susednej
Českej
republike.
Upozorňoval som, že zákon o dani z
pridanej hodnoty
z
roku 1992, ktorý dovtedy platil, problematiku recyklované-
ho
papiera a výrobkov z neho riešil. Hovoril som tiež najmä
o
ekonomických dôvodoch využívania
druhotných surovín, kon-
krétne
zberového papiera. Zberový papier, ako je známe, je
mimoriadne
cennou a ekologicky výhodnou surovinou. Okrem to-
ho,
že umožňuje výrobu kvalitných papierov
a lepeniek, jeho
spracovaním
sa šetria lesy, energia i miesto na
skládkach
tuhého
komunálneho odpadu.
Celulózový a papierenský priemysel patrí
k odvetviam,
ktoré
významnou mierou prispievajú k tvorbe
aktívneho deví-
zového
salda Slovenskej republiky. Plnému využitiu vybudova-
ných
kapacít v súčasnosti bráni nedostatok
zberového papie-
ra.
Domáce zdroje sú dané spotrebou papiera a lepeniek na
obyvateľa, ktorá poklesla zo 72,5 kg na obyvateľa v roku
1989
na súčasných 60 kg.
Je známe, že rast alebo pokles
spotreby papiera a le-
penky je v priamej závislosti od zmien rastu alebo poklesu
hrubého
domáceho produktu. Je potešiteľné, že u
nás na Slo-
vensku
hrubý domáci produkt rastie, a teda možno očakávať
i
zvýšenie spotreby papiera. Zvýšená
spotreba však prinesie
so
sebou i určité negatíva vo vzťahu k životnému prostrediu,
čo
sa zasa na inom mieste negatívne
prejaví i v ekonomike.
Celosvetovým
trendom je preto využívanie recyklovaného pa-
piera
a zvyšovanie zanášky zberového papiera
v papierenskej
výrobe.
Neustále silnejú aktivity v oblasti techniky recy-
klingu, ktorých výsledkom je získavanie kvalitných
vláken
určených
na opätovné využitie.
Z pohľadu zanášky zberového papiera
pri výrobe obalo-
vých
materiálov dosahuje napríklad
Nemecko až 92-percentný
podiel.
Účelom môjho vystúpenia je opätovne
navrhnúť preradenie
tovarov
uvedených pod číslom 4810, 4817, 4818 a
4820 zo zo-
znamu
tovarov podliehajúcich sadzbe 23 % DPH
medzi tovary
podliehajúce
sadzbe 6 % DPH s tým, že 6 % DPH sa
bude týkať
len
tých tovarov, na ktoré bude povereným subjektom vydané
osvedčenie,
že boli vyrobené z viac ako 70 % recyklovaného
papiera.
Dnes platný zákon číslo 289/1995 Z. z. pamätá na
využitie
recyklovaného papiera, samozrejme, z viac ako 70 %,
iba
pri toaletnom papieri.
Na informáciu ešte uvediem, že oprávnenie na vydávanie
osvedčení
má Výskumný ústav papiera a celulózy v
Bratislave
ako
štátna skúšobňa.
Môj doplňujúci návrh: článok I predloženého návrhu zá-
kona
rozšíriť o nový odsek, v ktorom budú zaradené nižšie
uvedené
položky. Čiže v prílohe zákona 289/1995
Z. z. podľa
§
10 ods. 2 zaradiť položky 4810, 4817,
4818, 4820 s týmto
dodatkom
"iba tie, na ktoré bolo povereným
subjektom vydané
osvedčenie,
že boli vyrobené z viac ako 70 % recyklovaného
papiera".
Príslušný text jednotlivých
položiek je v colnom
sadzobníku.
Pán spoločný spravodajca, je nutné
prečítať z Colného
sadzobníka,
čo konkrétne obsahuje jednotlivá položka? Je to-
ho
pomerne veľa. (Hlas v sále.) Napríklad položka 4810 - ide
o
papier, kartón a lepenku, natierané na
jednej alebo oboch
stranách
atď., ale bude tam doplnenie "iba tie, na ktoré bo-
lo
povereným subjektom" atď., čiže
tie, ktoré nebudú takto
vyrobené,
zostanú v kategórii 23 %, a tie, ktoré technolo-
gicky
bude môcť vyrobiť z recyklovaného papiera a budú mať
príslušnú
normu, budú preradené do kategórie 6 %.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu poslancovi. S
faktickou poznámkou
sa
hlási pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
vysoko si vážim kolegu Pokorného, ale
keďže tento návrh
zákona
rieši filozoficky úplne iný problém, to
znamená chce
naprávať
určitú chybičku, ktorá sa stala pri
minulom prero-
kúvaní,
odporúčal by som mu postup, aby sme
nemiešali tieto
položky,
aby urobil presne to, čo urobila skupina poslancov,
a
prípadne navrhol novú zmenu, za ktorú, samozrejme, budem
hlasovať,
ale jednoducho zmiešať tento problém s tým problé-
mom, ktorý odstraňujeme, myslím
si, že by nebolo celkom
správne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Bartošíková.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Áno, ďakujem za slovo. Súhlasím s názorom, ktorý práve
vyslovil
kolega. Práve tým, že sme vstúpili do skupiny vý-
robkov
a vyňali z nej časť, sme sa dopustili chyby. Preto
prosím,
aby sme všetky tieto návrhy dali do pozornosti od-
borníkom ministerstva pre budúcu prípravu novely.
Pamätám
sa, že pri
prerokúvaní vládneho návrhu
zákona upozornila
Colná
správa, že nie je dosť dobre možné pri
súčasných pod-
mienkach
rozlišovať tieto výrobky. Takže prosím, nechajme to
dozrieť
a domyslieť, ako by sa tieto výrobky dali bezpečne
oddeliť
a ako by sa dala zdaniť celá skupina jednotnou sadz-
bou
dane.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Pokorný.
Poslanec J. Pokorný:
Musím
zareagovať na pani
poslankyňu, ktorá tvrdí, že
Colná
správa mala tieto výhrady. Takto to bolo uvedené i pri
prerokúvaní
zákona na 11. schôdzi. Chcem zdôrazniť, že exis-
tujú certifikáty, existuje štátna skúšobňa, ktorá do roku
1995
vydávala certifikáty o obsahu recyklovaného papiera. Je
to presne
stanovený technologický postup,
ktorý sa nedá
oklamať.
Ak sme to boli schopní robiť do roku 1995, keď sa
tieto
certifikáty vydávali, nevidím dôvod
sa k tomu nevrá-
tiť.
Mám tu dokumentáciu na nahliadnutie, mám aj certifikáty
napríklad pre
celulózku Ružomberok, čiže
nejde o žiadny
omyl,
o žiadnu možnosť zneužitia tohto
problému. Pri prero-
kúvaní
na 11. schôdzi Národnej rady predkladateľ
zákona po-
vedal,
že je možné k tomu pristúpiť neskôr, čas uplynul...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Skúste zapnúť ešte raz mikrofón pánu poslancovi Pokor-
nému.
Poslanec J. Pokorný:
Len chcem uviesť, že opäť budeme čakať a
problém nerie-
šime.
Neobávajme sa, že niekto chce zneužiť môj návrh. Návr-
hom sledujem
uplatnenie ekonomického nástroja v životnom
prostredí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán
poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Chcem povedať pár poznámok, ozaj po
slovensky. Všetky
nealkoholické
nápoje sú vzájomne zastupiteľné.
Uvedomme si,
prosím
vás, že keď sme na základe rozhodnutia minulého za-
sadnutia
parlamentu deformovali konkurenčné prostredie neal-
koholických nápojov tým, že sme umožnili jednému z nich
-
tie osladené minerálky atď. - takéto
monopolné postavenie
na
trhu, že to musíme dnes zmeniť.
Nepridávajme teraz rôzne
iné
výrobky, ktoré vytvoria mimoriadny tlak na štátny rozpo-
čet.
Pokladám to za problém, ktorý je pre
vás - nadnesiem
to
- prvoradý, významný, ale
neprichádzajte s ním teraz
a
nespájajme tieto veci s ďalšími
problémami. K tomu vám
chcem
ešte čosi povedať. Bolo by dobré, keby si tento parla-
ment
láskavo uvedomil, že sme urobili chybu. Ale tá chyba
nebola formálna, dokonca nebola ani vecná. Tá chyba mala
svoju
politickú dimenziu a tá politická dimenzia je v tom,
že
z vládnej koalície vstal partner, dal
návrh a ten sa od-
hlasoval
bez toho, že by sa o tom uvažovalo,
alebo že by sa
o
tom diskutovalo najmä z hľadiska
dopadu na štátny rozpo-
čet.
Nechcem sa teraz k tomu všetkému vracať,
ale chcem ape-
lovať
na vás, aby sme si to uvedomili, a nech
je táto chyba
mementom,
že ak sa bude v tomto parlamente takto hlasovať,
tak
sa ešte narobí viac chýb, ako len
deformácia konkurenč-
ného
prostredia. A v tomto prípade, keď sme
tú chybu urobi-
li,
napravme ju, ale nespájajme to s ďalšími výrobkami.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Končím rozpravu k tomuto bodu programu.
Pýtam sa pána
predkladateľa,
či sa chce vyjadriť.
Poslanec M. Baránik:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
spoločný spravodajca, chcete
sa vyjadriť, alebo
chcete
hneď pristúpiť k hlasovaniu?
Poslanec L. Lysák:
Chcem sa vyjadriť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem,
pán predseda. Mám uľahčenú situáciu tým, že
vystúpili
predo mnou kolegovia z nášho výboru, ktorí celú
problematiku
dobre ovládajú.
K trom vystúpeniam súhrnne: Chcem poďakovať za návrhy,
ktoré
tu zazneli. Ak by som nešiel po poradí,
myslím, že je
účelné
a z praktického hľadiska budeme
podporovať platnosť
zákona
od 1. augusta.
Pokiaľ
ide o návrh pána
poslanca Juriša, po vecnej
stránke
plne súhlasím, aby sme tieto otázky riešili. Podobne
súhlasím
po vecnej stránke s tým, čo navrhol pán
kolega Po-
korný,
a odporúčam, aby to dali do pozornosti
ministerstvu.
Mimochodom,
ja som ešte pred rokovaním konzultoval na minis-
terstve
financií, ak by vznikli ďalšie návrhy, aká je mož-
nosť
ich riešenia ešte v tomto roku. Bolo prisľúbené, že ta-
kéto
otázky sa predpokladajú a bude sa k nim prihliadať.
Teda ak
dovolíte zhrnúť, je neúčelné,
aby sme v tomto
prípade
spájali nové položky so skupinou, ktorá rieši jed-
noznačne
problematiku, o ktorej tu bola reč. Kolega Filkus
to
povedal dosť pregnantne.
Pán predseda, v tejto polohe môžeme pristúpiť k hlaso-
vaniu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca,
budeme
hlasovať najskôr o zmenách, ktoré boli v spoločnej
správe.
Poslanec L. Lysák:
V
spoločnej správe neboli
nijaké pozmeňujúce návrhy.
Môžeme teda
pristúpiť k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom
poslancov.
Pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh pána
poslanca
Juriša
v tejto podobe a etape odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Poslanec L. Lysák:
S tým, že to bude riešené najbližšie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu pána poslanca
Juriša s odporúčaním
spravodajcu
neprijať ho.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 13 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec L. Lysák:
Druhý návrh podala pani poslankyňa Bartošíková - plat-
nosť
zákona od 1. augusta 1996. Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o návrhu pani poslankyne Bartošíkovej.
Návrh
je v zmene účinnosti zákona na neskorší čas. Prosím,
prezentujme
sa a hlasujme. Spravodajca ho odporúča prijať.
Na
neskorší čas preto, lebo by už zrejme edícia nestačila
včas
vydať tento zákon.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme prijali návrh, ktorý znie od 1.
8. 1996.
Poslanec L. Lysák:
Návrh pána poslanca Pokorného odporúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Šum v
sále.) Pokoj,
páni
poslanci, pani poslankyne. Hlasujeme o pozmeňujúcom ná-
vrhu
pána poslanca Pokorného s odporúčaním spravodajcu ne-
prijať
ho.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže sme neprijali tento návrh.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem.
Môžeme hlasovať o návrhu novely zákona ako
celku.
Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu ako celku - podľa
ustanovenia § 26
ods.
1 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Spoločný spravodajca
návrh
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pri-
danej
hodnoty.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj
vám, pani poslan-
kyne,
páni poslanci.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem, pán predseda, pani kolegyne,
kolegovia za spo-
luprácu.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, prosil by som
o
pokoj a prosím pánov poslancov, ktorí nedebatujú o rokova-
cích
bodoch, aby rokovali vedľa. Rušíte všetkých ostatných
poslancov,
páni poslanci.
Pristúpime k t r e t i e m u bodu
programu, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky čís-
lo
270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 390 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 390a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní pán poslanec
Roman
Kováč. Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
v mene skupiny poslancov predkladám návrh na novelizá-
ciu
zákona o štátnom jazyku. Táto novela je veľmi stručná,
veľmi
jednoduchá a jej cieľom je odstrániť z tohto zákona
ustanovenie o pokutách.
Dovoľte mi, aby som zdôvodnenie,
prečo
predkladáme takýto návrh, povedal v troch rovinách.
Prvá rovina je politická. Prijatie zákona
o štátnom ja-
zyku bolo
prijaté značnou časťou
slovenskej verejnosti
s
uspokojením. Istá časť
slovenskej verejnosti neprijala
tento
zákon s porozumením a svetová verejnosť takisto nepre-
javila príliš veľké pochopenie pre prijatie
tohto zákona,
a
to najmä z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že súčasne so zá-
konom
nebol predložený zákon o používaní
jazykov národnost-
ných menšín. Myslím si, že tento problém máme vyriešený,
pretože
premiér slovenskej vlády sľúbil
tak v domácom pro-
stredí,
ako i v zahraničí, že takýto zákon vláda v čo naj-
kratšom
čase predloží, treba len, aby sme si
spresnili ten-
to
termín "v čo najkratšej dobe". Druhá námietka bola vlast-
ne
smerovaná práve k pokutám. Myslím si, že takto formulova-
ný
zákon urobil politicky viac škody ako úžitku.
Druhá rovina, v ktorej by som chcel odôvodniť svoj ná-
vrh,
je rovina, takpovediac, morálna.
Keď si prečítate po-
zorne
preambulu tohto zákona, zistíte, že preambula definuje
slovenský
jazyk ako najdôležitejší znak osobitosti sloven-
ského
národa, ako najvzácnejšiu hodnotu jeho
kultúrneho de-
dičstva, ako výraz
suverenity slovenskej republiky
a ako
všeobecný
dorozumievací prostriedok. Najmä tie
prvé tri de-
finície
slovenského jazyka majú v sebe skutočne obsahovú mo-
rálnu
hĺbku, ale my sme túto morálnu hĺbku výrazne
oslabili
tým,
že sme do toho zaviedli pragmatický obchod, a to sú po-
kuty.
Myslím si, že význam slovenského jazyka je taký, že
nie
je potrebné siahať k pokutovaniu. Navyše, ak dovolíte,
zdôvodním
toto svoje stanovisko v tretej rovine, a to je ro-
vina
vecná.
V § 10, ktorý navrhujeme zrušiť, sa hovorí o výške po-
kút za
nedodržiavanie niektorých ustanovení.
Pokúsme sa
zhodnotiť
tieto jednotlivé ustanovenia z ich
vecného obsahu
a
tam si uvedomíme, aký obrovský priestor je ponechaný úrad-
níkovi
na rozhodnutie, či pokutu dá, alebo nedá, pretože,
žiaľ,
zákon v atmosfére, v ktorej sme ho prijímali, a vzhľa-
dom
na to, že nebola splnená požiadavka, aby sme si ho mohli
prečítať
pred schvaľovaním vcelku, skutočne
dovoľuje v mno-
hých
paragrafoch, za ktoré sa udeľuje pokuta, veľmi vágny
výklad.
Pokúsim sa to teraz dokumentovať postupne na jednot-
livých
paragrafoch, tak ako sú uvedené v texte zákona.
Podľa §
4 ods. 4 sa udeľuje pokuta za jeho porušenie
právnickým osobám do
250 000, fyzickým osobám do 50 000.
Prepáčte,
že vás trošku zdržím, ale tieto vecné argumenty
pokladám za
veľmi dôležité. Hovorí
o tom, že učebnice
a
učebné texty používané vo výchovno-vzdelávacom procese
v
Slovenskej republike sa vydávajú v
štátnom jazyku. Teda
ide
o vydávanie učebníc. Teraz výnimky z tohto ustanovenia
sú:
učebnice a učebné texty na výučbu v jazyku národnostných
menšín
a etnických skupín.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prosím vás, to nečíta mne,
pán poslanec,
to
číta nám všetkým, tak mu venujte pozornosť.
Poslanec R. Kováč:
Ďalej
sú to učebnice a učebné texty na výučbu iných
cudzích
jazykov. Ďalej sú to učebnice a učebné texty pri vý-
učbe na
vysokých školách a
učebnice a učebné texty pri
výchove
a vzdelávaní v inom jazyku ako štátnom.
O aké učeb-
nice
vlastne pôjde pri ich vydaní a komu sú určené? Z dikcie
zákona,
teda ods. 4 a ods. 5 tohto paragrafu
vyplýva, že to
platí
len pre učebnice pre základné a stredné školy s vyučo-
vacím
jazykom slovenským, aj to nie pre tie školy, ktoré ma-
jú
rozšírenú výučbu cudzieho jazyka, pretože tie môžu použí-
vať
aj cudzojazyčnú učebnicu.
Skúsme analyzovať, ako by táto
učebnica mala vyzerať,
aby
mohla byť pokutovateľná. To znamená, že to nemôže byť
učebnica
v slovenskom jazyku, nemôže to byť učebnica v jazy-
ku
národnostných menšín a nemôže to byť
ani učebnica v inom
cudzom
jazyku, v ktorom sa vyučuje na
tejto škole. Keď som
si
doviedol tento príklad do absurda, tak
pokutovať sa môže
vydanie
učebnice fyziky určenej pre slovenské školy v japon-
čine.
To sa z hľadiska zákona pokutovať môže. Ale ktorá ško-
la
ich bude používať? Žiaci takéto jazyky
neovládajú. Preto
si
myslím, že z tohto pohľadu vlastne niet čo pokutovať.
Prečo
vznikol tento problém? Ak sa pamätáte, vznikol
v
diskusii preto, že boli prijaté doplňujúce návrhy, ktoré
vlastne
odstránili z pokutovania povedzme učebnice pre vyso-
ké
školy, tam sa urobila výnimka pre
učebné texty pre vyso-
ké
školy a tak ďalej. Teda toľko k § 4. Podľa môjho názoru
niet
čo pokutovať. Do vašej pozornosti dávam
súčasne aj to,
že
zákon ustanovuje pokutu nie za
používanie takýchto učeb-
níc,
ale za ich vydávanie. To je, myslím si, zásadný roz-
diel.
Ak je učebnica vydaná a nie je používaná, nezasahuje
do
výchovno-vzdelávacieho procesu.
Dovoľte, aby som sa dotkol ďalšieho
paragrafu, to je
§
5 ods. 2, ktorý trestá pokutou až 500 tisíc právnické oso-
by
a pokutou 50 tisíc fyzické osoby, ak
inojazyčné audiovi-
zuálne diela určené deťom do 12 rokov neboli dabované do
štátneho
jazyka. Tento paragraf je v úplnom
súlade s medzi-
národnou
chartou práv dieťaťa, lebo ona to takto uvádza. Ce-
lý
tento paragraf má jedinú slabinu. Podľa mojich zistení
neexistuje
na Slovensku žiadny rozhodujúci orgán,
ktorý ur-
čí,
ktoré audiovizuálne dielo je určené deťom do 6 rokov,
ktoré
do 12, ktoré do 13 a ktoré do 15 rokov. Záleží to na
tvorcovi
a na distributérovi tohto audiovizuálneho diela. To
znamená,
že ak distributéri alebo autori zistia, že majú to-
to obmedzenie,
nič im nebráni, aby diela neoznačili za
audiovizuálnu
tvorbu pre deti do 13 rokov, a tým sa
vlastne
vymykajú
z tohto zákona a zase niet čo pokutovať. Myslím si,
že to je
trošku nedostatok tohto
zákona, že ozaj by mal
niekto
určiť charakter diela, ktoré je určené
pre rôzne ve-
kové
skupiny.
Ďalej by som sa dotkol § 5 ods. 4, kde
je opäť takáto
vysoká
pokuta, a to 500 tisíc pre právnické osoby a 50 ti-
síc
pre fyzické osoby s právom podnikať. Toto ustanovenie
vyvoláva
najviac rozpakov a dovoľuje veľmi subjektívny vý-
klad.
Toto ustanovenie hovorí totiž o tom, že vysielanie re-
gionálnych
alebo lokálnych televíznych staníc,
rozhlasových
staníc a
rozhlasových zariadení sa
zásadne uskutočňuje
v
štátnom jazyku a iné jazyky sa smú
používať pred odvysie-
laním
a po odvysielaní danej relácie v štátnom jazyku. Keď
som
sa rozprával s pracovníkmi alebo majiteľmi týchto zaria-
dení,
položili mi otázku, či sa na nich vzťahuje § 5 ods.
1,
ktorý hovorí: vysielanie rozhlasu a televízie sa na celom
území Slovenskej
republiky uskutočňuje v
štátnom jazyku
a
výnimkou sú hudobné relácie s pôvodnými
textami, cudzoja-
zyčné
vysielanie alebo relácie určené pre kurz
jazyka a iné
rozhlasové
relácie, ktoré spĺňajú zrozumiteľnosť slovenského
jazyka,
teda myslí sa na relácie v češtine.
Prečo sa ma na to pýtali? Pretože ak by sa skutočne na
nich
tieto výnimky nevzťahovali, v tom
prípade by napríklad
v
rádiu Nitra mala byť pokutovaná pesnička odvysielaná s an-
glickým
textom. Keďže sa tam hovorí, že regionálne stanice
musia
zásadne vysielať v štátnom jazyku, a nie je spomenuté,
že
na ne platia tieto výnimky, dôsledne
postupujúci inšpek-
tor
by skutočne musel postupovať takto. Potom sa ma však pý-
tajú:
Máme my právo - ako lokálna
rozhlasová stanica - vy-
sielať
povedzme rozhlasové kurzy cudzieho jazyka, máme právo
vysielať
pesničky v pôvodnom texte, máme právo zaradiť po-
vedzme
vysielanie pre národnostné menšiny, to,
čo všetko je
dovolené
na území Slovenska?
Práve
pre túto nejasnosť
paragrafu dávame veľkú vôľu
úradníkom,
aby rozhodovali, či pokutu udelia, alebo nie. Je-
den
úradník môže povedať, že pokutu neudelí za anglickú pes-
ničku,
druhý môže povedať, že ju udelí. To znamená, že práve
zmenami,
ktoré sme do tohto zákona vniesli a
ktoré zlepšili
jeho dikciu, sme
vniesli aj tú nepríjemnú vlastnosť, že
niektoré
otázky sa vlastne legislatívne zahmlili.
Ďalší paragraf, ktorý pokutuje, je § 8,
ktorý má pokuty
za
štyri ustanovenia. Dovoľte, aby
som o niektorých z nich
už
v stručnejšej forme polemizoval. Nespochybňujem, že v zá-
ujme
ochrany spotrebiteľa treba dať návod v
slovenčine, aby
sa
nestala nejaká nehoda. Alebo nespochybňujem potrebu ve-
dieť,
akú zložku má príslušný liek, aby sa nestala nejaká
nepríjemná
vec. Žiaľ, tento zákon sa tu
končí. Udelí za to
pokutu
a dosť. A čo bude ďalej?
Keď si porovnáte napríklad zákon na
ochranu spotrebite-
ľa,
ktorý spotrebiteľa chráni pred zdravotne závadnou potra-
vinou,
tam majú orgány inšpekcie možnosť udeliť pokutu do
výšky
pol milióna korún. Je to veľmi blízke tomu, čo sa ude-
ľuje
tu, ale majú právo pozastaviť ďalší predaj tovaru. Ak
sme
presvedčení, že chýbanie návodu
môže ohroziť život pa-
cienta
a teda život alebo zdravie spotrebiteľa, v tom prípa-
de
sme mali pristúpiť aj k tomu druhému
kroku, čo sa, žiaľ,
nestalo.
Preto si myslím, že udeľovanie pokút v tejto oblas-
ti
nerieši, čo sa stane ďalej. To znamená, že dostane pokutu
a
ďalej bude pokračovať v tejto svojej
činnosti. Myslím si,
že
to zákon nevyriešil dobre.
Ďalej sa pokutuje to, že finančná a technická dokumen-
tácia
- takto znie dikcia - slovenské
technické normy, sta-
novy združení atď. sa vyhotovujú v štátnom
jazyku. Opäť
vzniesli
otázky predovšetkým podniky, kde je spolumajiteľ zo
zahraničia.
Vzniesli otázky podniky, ktoré
vyvážajú, expor-
tujú
svoje výrobky a nie sú určené na domáci trh, ale vý-
hradne
von. A pýtajú sa: Môžeme urobiť
technickú dokumentá-
ciu
výrobku, ktorý ideme predávať, v inom
jazyku, keď zákon
nám
určuje, že sa vyhotovuje v štátnom
jazyku? Prinajmenšom
-
ak sme chceli, aby na Slovensku vo všetkých úradoch bolo
slovenské
znenie technickej a finančnej dokumentácie - mal
tento
paragraf obsahovať "pre potreby orgánov Slovenskej re-
publiky".
To by bolo v poriadku. Ale tým, že sme
nepostihli
túto
vec a neviem ju vysvetliť, a zrejme ju
nevie vysvetliť
ani
zákonodarca, pretože zákon je postavený
s veľkou vôľou
vysvetľovania, zas
dávame do rúk
úradníkovi možnosť, že
niekde bude stíhať
takéto technické dokumentácie a
niekde
ich
nebude stíhať.
V konaní pred verejnoprávnymi orgánmi o zmluvách upra-
vujúcich
záväzkové vzťahy sa uznáva len znenie v štátnom ja-
zyku.
Opäť by to bolo v absolútnom poriadku, keby tam nechý-
bal
ten predmet, znenie čoho. Znenie toho konania? Znenie
dokumentov?
Znenie čoho? To tu nie je. Opäť si myslím, že to
dovoľuje
množstvo výkladov.
A konečne posledné. Všetky nápisy,
reklamy a oznamy ur-
čené na informovanie verejnosti, teraz je tam
vymenované,
kde všade -
od železničných vozňov
počnúc až po obchody
-
musia sa uvádzať v štátnom jazyku, môžu byť preložené do
iných
jazykov, ale inojazyčné texty nasledujú
až po rovnako
veľkom
texte v štátnom jazyku. Opäť až vlastne pokus o zave-
denie tejto praxe
do života naráža na problémy. Problém,
s
ktorým sa na mňa obrátili obchodníci, je ten, že nerozume-
jú,
čo to je rovnako veľký text. Lebo ak chcem rovnako veľké
písmená,
tak som to mal dať takto. Rovnako veľký text, ako
mi
povedali, sa nedá dosiahnuť, pretože
každý jazyk, v kto-
rom
sa to píše, má inú dikciu slov, povedzme niekde tam, kde
slovenčina
používa dve slová, iný jazyk musí použiť tri. Či-
že
dĺžka textu nemôže byť rovnaká. Zase
to závisí od toho,
ako
to posúdi úradník, teda nie od toho,
aká je presná dik-
cia
zákona, ale ako to posúdi úradník.
Chcel som vám na vecných príkladoch
dokumentovať, že vo
všetkých
prípadoch, kde sme stanovili pokuty, je príliš veľ-
ká
vôľa výkladu pre orgány, ktoré budú s
týmto zákonom pra-
covať.
Myslím si, v takej citlivej oblasti,
ako je používa-
nie
štátneho jazyka, sme mali byť oveľa presnejší. Môj návrh
teda
smeruje k tomu, aby sme odstránili pokutovanie zo záko-
na.
Myslím si, že tento zákon by si mali skutočne veľmi sta-
rostlivo
prečítať jazykovedci, pretože je to zákon o štátnom
jazyku,
mali by si ho prečítať aj odborníci na slovenský ja-
zyk
takpovediac právnicky, pretože si
myslím, že aj to nie
je
v absolútnej čistote tohto slovenského
právnického jazy-
ka,
a nedostatky, o ktorých som hovoril, by sa z toho zákona
mali
dostať preč. Nechcem ten zákon
odstrániť, jeho zmysel,
ale
chcem, aby to bol ozaj zákon, ktorý má
takú kvalitu, že
zodpovedá
tomu, o čom píše, to znamená, zodpovedá štátnemu
jazyku.
Som
si vedomý, že nato, aby novela
zákona mohla byť
prijatá v tejto
forme, teda vypustiť § 10, treba upraviť
ďalšie
paragrafy. Je to naša chyba, že sme ho predložili bez
toho.
Upozornili nás na to legislatívci a kolegyňa z nášho
klubu
tieto spresňujúce
legislatívno-technické návrhy pred-
loží.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
myslím si, že to, že sme naplnili ústavu
zrušením záko-
na
o úradnom jazyku a prijatím zákona
o štátnom jazyku, je
prvý
krok, ktorý bolo treba spraviť. Dnes
vás prosím o pod-
poru
druhého kroku, aby sme niektorými
nezmyselnými ustano-
veniami o pokutách
neznehodnotili zákon, ktorý
si dal do
svojho záväzku chrániť najvýznamnejšie kultúrne dedičstvo,
chrániť
výraz suverenity Slovenskej republiky,
chrániť naj-
dôležitejší
znak osobitosti slovenského národa. Ja
vás pro-
sím
o podporu nášho návrhu novely.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu poslancovi Kováčovi.
Prosím spoločného
spravodajcu
výborov pána poslanca Hornáčka, aby podal správu
o
výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej
rady.
Nech sa páči.
Poslanec V. Hornáček:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky na vydanie
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
pridelil
predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhod-
nutím
z 25. marca 1996 číslo 869
Ústavnoprávnemu výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na
prerokovanie
potom, čo dostanú stanovisko vlády Slovenskej
republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sú-
časne
určil na skoordinovanie stanovísk Výbor
Národnej rady
Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a šport
s
tým, aby sa skoordinované stanoviská
premietli do spoloč-
nej
správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Vláda
Slovenskej republiky návrh zákona
prerokovala
7.
mája 1996 a uznesením číslo 317
vyslovila s ním nesú-
hlas. Príslušné výbory Národnej rady Slovenskej
republiky
návrh
zákona prerokovali do 14. mája 1996 a neprijali k nemu
uznesenie,
pretože zaň nehlasovala nadpolovičná
väčšina ich
členov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Hornáčkovi. Prosím, aby zaujal
miesto
určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o treťom bode programu.
Vážené kolegy-
ne
a kolegovia, nemám tu ďalšiu písomnú prihlášku. Nech sa
páči,
pani poslankyňa Rusnáková, máte slovo.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
kolegovia,
dovoľte mi k návrhu novely zákona predložiť tri pozme-
ňujúce
návrhy.
Prvý sa týka § 2 ods. 2 - za slovami
"na návrh" doplniť
slová
"a so súhlasom". Pôvodný text pokračuje ďalej. Celý
odsek
teda znie takto: "Kodifikovanú
podobu štátneho jazyka
vyhlasuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej
len
"ministerstvo kultúry") na návrh a so súhlasom odborných
slovakistických
jazykovedných pracovísk." Tento
pozmeňujúci
návrh
si dovolím predložiť z toho dôvodu, aby
nemohlo dôjsť
k
odbornému posudzovaniu jazykovedných otázok len zo zorného
uhla
pracovníka ústrednej štátnej správy,
ale aby sa k nemu
záväzne vyjadrilo aj odborné pracovisko, ktoré
dá súhlas
alebo
vysloví nesúhlas s tým, aká zmena
sa v tejto oblasti
navrhuje.
Opakujem, nemôže o tom rozhodnúť podľa mojej pred-
stavy
len pracovník ministerstva kultúry, ale
mal by tu byť
aj súhlas príslušného slovakistického jazykovedného praco-
viska.
Druhý návrh sa týka § 11 ods. 2. Navrhujem vypustiť na
konci
textu text v zátvorke vrátane zátvoriek. Text v zá-
tvorke
sa dotýka § 10, ktorý práve navrhujeme vypustiť. To
znamená,
že treba upraviť aj tento odsek.
Tretí návrh sa týka § 13. Navrhujem, aby
sa text končil
za
dátumom 1. januára 1996. Slová za týmto dátumom je po-
trebné
vypustiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pani poslankyni Rusnákovej. Slovo má pán
poslanec
Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja mám skôr faktickú otázku
na
predkladateľa. Ako si predstavuje vynútenie si dodržiava-
nia
zákona, ak nebudú sankcie?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická
poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Ja by som len odpovedal pánu poslancovi Prokešovi. Pán
poslanec,
máme viacero zákonov, ktoré tiež vynucujú povin-
nosti,
a nesankcionujú. Tak to aj vyzerá. Napríklad poviem
veľmi
konkrétne: Zákon o poslancoch
ukladá ministrom a os-
tatným
pracovníkom ústredných štátnych orgánov a ďalších or-
ganizácií, že sú
povinní poslancovi poskytnúť
informácie,
podklady,
správy a prijať ho v naliehavých
prípadoch bezod-
kladne. Zákon
však za to
nestanovuje, ak to pracovník
ústredného orgánu štátnej správy nesplní, žiadnu
sankciu,
takže
nie je to prvý zákon, ktorý nebude sankčným zákonom.
To
po prvé.
Po druhé, nie som proti tomu, aby
vôbec nejaké pokuty
existovali,
ale v tejto chvíli, keď máme dikciu zákona takú,
že
o tom, či sa pokuta môže, alebo nemôže udeliť, nerozhodu-
je
dikcia zákona, ale rozhodne o tom svojvôľa úradníka, mys-
lím,
že takýto zákon by sme nemali prijať. Ponúkam spoluprá-
cu
na tom, aby sme dikciu zákona upravili
tak, aby bola ab-
solútne
jasná, priezračná a čistá, a vtedy sa nebránim tomu,
aby
pri nedodržiavaní tejto právnej normy
nejaká pokuta bo-
la.
Ale v tejto chvíli si myslím, že je to príliš subjektív-
ne,
a výklad zákona nebude robiť ani
orgán, ktorý je na to
určený, ale bude
to robiť jednoducho
úradník, povedal by
som,
nižšieho rangu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do
rozpravy?
(Nikto.)
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o
treťom bode programu
za
skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec
Kováč?
Poslanec R. Kováč:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán spoločný spravodajca, chcete záverečné
slovo,
alebo budete uvádzať hlasovanie? Nech sa páči.
Poslanec V. Hornáček:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
konštatujem, že k predloženému zákonu
boli predložené
tri
pozmeňujúce návrhy od pani poslankyne Rusnákovej, o kto-
rých
budeme hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pristúpime teda k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujú-
cich a doplňujúcich návrhoch. Nech sa
páči, pán spoločný
spravodajca,
uvádzajte hlasovanie.
Poslanec V. Hornáček:
Prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 2 ods. 2 a znie: za
slovami
"na návrh" doplniť slová "a so súhlasom". Pôvodný
text
pokračuje ďalej v nezmenenej podobe.
Tento návrh odpo-
rúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pani poslankyne
Rusnákovej
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte.
Poslanec V. Hornáček:
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 11 ods. 2, kde sa má
vypustiť
na konci textu text v zátvorke vrátane zátvoriek.
Je
tam napísané "§ 10 odsek 1".
Aj tento pozmeňujúci návrh
odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom
návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Pán spoločný
spravodajca ho odporúča
neprijať. Ide o vypustenie textu
v
zátvorke.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
pani poslankyne
Rusnákovej
nebol prijatý.
Nech sa páči, uvádzajte ďalej, pán
spoločný spravodajca.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem. Tretí pozmeňujúci návrh sa týka
§ 13, kde by
sa
mal text končiť dátumom 1. január 1996. Aj tento tretí
návrh
odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom po-
zmeňujúcom
návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Pán spoločný
spravodajca
odporúča tento návrh neprijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh
pani poslankyne
Rusnákovej
nebol prijatý.
Nech sa páči, uvádzajte ďalej, pán
spoločný spravodajca.
Poslanec V. Hornáček:
Budeme hlasovať o zákone ako celku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení
schválených
zmien a doplnkov.
Pán spoločný spravodajca, vaše
stanovisko?
Poslanec V. Hornáček:
Práve preto, že sa stotožňujem s
preambulou zákona čís-
lo
270/1995 Z. z., som presvedčený, že
takáto významná hod-
nota
si zasluhuje osobitú ochranu. Preto odporúčam poslancom
Národnej rady Slovenskej republiky, aby
nepodporili tento
návrh.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča návrh neprijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme neschválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom ja-
zyku
Slovenskej republiky.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne pánom poslancom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Podľa schváleného programu nasleduje
informácia o založení Parlamentného klubu
žien.
Informáciu podá pani poslankyňa Alena Kolesárová. Pro-
sím,
pani poslankyňa, máte slovo. Nech sa páči.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Vážený pán predsedajúci,
dámy, páni,
dovoľte mi, aby som dnes oslovila
osobitne pánov po-
slancov,
pretože chcem informovať o už dlhšie
pripravovanom
založení
Parlamentného klubu žien ako dobrovoľného združenia
poslankýň.
Našu aktivitu, aktivitu prípravného výboru, pred-
znamenali
najmä nasledujúce skutočnosti.
Predovšetkým je to rozvinutosť ženského
hnutia v Slo-
venskej republike. Z najvýznamnejších ženských organizácií
môžeme
uviesť:
- Demokratickú úniu žien s 39 tisíc
členkami
- Kresťanskodemokratický klub žien
- Kresťanskodemokratické združenie žien
- Združenie demokratickej ľavice žien
- Spoločenstvo žien sociálnej demokracie.
Spomedzi profesijných záujmových združení:
- Spoločnosť podnikateliek a manažérok
- Živenu
- Katolícku jednotu
- feministický Aspekt a podobne.
V radoch žien vzniká množstvo možných
riešení existujú-
cich
problémov, ale táto snaha a predstavy tzv. zdola sa len
málokedy
dostanú do parlamentu a do legislatívnej podoby.
Na
základe rozhodnutia vlády
Slovenskej republiky sa
pod
predsedníctvom pani ministerky Keltošovej pred 3 mesiac-
mi
konštituoval koordinačný výbor pre problematiku žien. Ide
o
poradný, koordinačný a iniciatívny orgán pre otázky posta-
venia a
záujmov žien vo
všetkých oblastiach spoločnosti
a
jeho členmi sú kompetentní
predstavitelia orgánov štátnej
správy,
Národnej rady, mimovládnych organizácií, samosprávy,
odborov,
cirkví a odborníci v oblasti ženskej
problematiky.
Jeho
činnosť je zameraná na oblasť zamestnanosti, oblasť so-
ciálnej
a populačnej politiky, oblasť spoločensko-politic-
kú
a zahraničnú i oblasť
legislatívno-právnu, z čoho teda
prirodzene
vyplýva, že bude priamym partnerom
Parlamentného
klubu
žien.
Naša aktivita je aj odpoveďou na
požiadavky medzinárod-
nej
spolupráce na úrovni poslankýň parlamentov, ako aj na
medzinárodne
platné dokumenty a na požiadavky mimovládnych
organizácií.
Najzávažnejšími z nich sú dokumenty OSN.
Náš
štát prijal záväzok
plniť Dohovor o odstránení
všetkých
foriem diskriminácie žien, ako aj Akčnú platformu
zo
4. svetovej konferencie o ženách v
Pekingu. O plnení Do-
hovoru
sa spracúva v pravidelných
intervaloch správa a po-
stupuje
sa generálnemu tajomníkovi OSN.
V
uvedenom kontexte chcem
uviesť, že som ešte počas
pôsobenia na
Filozofickej fakulte Univerzity
Komenského
viedla
výskumný tím sociologičiek, ktoré
analyzovali úroveň
intolerancie
a násilia voči ženám v Slovenskej republike.
Na základe informácií z policajných
zborov, z útvarov
sociálnej starostlivosti, z centier poradenských psycholo-
gických
služieb a okresných súdov sme
kvalifikovane odhadli
47 tisíc evidovaných prípadov násilia a
intolerancie, čo
znamená,
že v priebehu roka sa zhruba u každej 40. ženy zve-
rejní
istým spôsobom vykonané alebo pociťované násilie. Ak
odborníci
uviedli, že násilie skryté, nezverejnené má rovna-
ko
veľký rozsah, potom je celkom možné,
že problém sa týka
každej
20. ženy.
Nepomerne hrozivejšie v súvislosti s bezbrannosťou sú
nedávno
uverejnené informácie občianskeho
združenia Sloven-
ská
nádej dieťaťa o zistení, že v Slovenskej republike je
rôznymi
spôsobmi týraných 400 detí a sexuálne zneužívaných
až
500 detí, pričom mnohé už od druhého
roka svojho života.
Množstvo prípadov,
pochopiteľne, ostáva nezverejnených
a
podľa amerických výskumov je to až 10-násobok.
Významným dôvodom tejto poslaneckej
iniciatívy bola
tiež
účasť na medzinárodnej popekinskej konferencii o ženách
vo
Viedni. Na základe výmeny skúseností sme zistili a spome-
nula
som to už pri schvaľovaní prostriedkov do štátneho roz-
počtu
pre rezort zdravotníctva, že v
krajinách ako USA, Ne-
mecko, Rakúsko,
Francúzsko či postsocialistické štáty sa
pravidelne
nedostáva dosť peňazí na zdravotníctvo,
školstvo
a
veci sociálne a že iná situácia je
len v severských štá-
toch.
Tam sú však v zákonodarných orgánoch i vo vláde takmer
úplne
rovnocenne zastúpené ženy a ich priority sú oproti mu-
žom iné. A
to najmä preto, opäť z tohto miesta odcitujem
dánsku
účastníčku konferencie, že muži sú
muži, ale ženy sú
matky
a z tejto pozície vidia svet inakšie.
Uvedené
skutočnosti nútia k zamysleniu a verím, že
s
nami tak urobia i zodpovední politickí
a verejní činite-
lia,
pretože zastúpenie žien v rozhodujúcich orgánoch je ne-
postačujúce,
osobitne berúc do úvahy vysokú
kvalifikovanosť
žien,
ich schopnosti, ale aj vyššie
zastúpenie oproti mužom
(nad
51 %) v spoločnosti.
Ako sa uvádza aj v správe Slovenskej
republiky o plnení
Dohovoru o odstránení všetkých foriem
diskriminácie žien,
v
Národnej rade Slovenskej republiky je
22 žien, čo repre-
zentuje
15 % z celkového počtu poslancov, vo
vláde sú 3 že-
ny,
to je 18 %, v zahraničí nás reprezentuje iba 5 veľvys-
lankýň,
to je 11 %, a v mestských a miestnych
orgánoch sa
zastúpenie
žien pohybuje na úrovni 10 až 30 %.
Na margo
ešte informácia, že zastúpenie
žien v našom
parlamente je absolútne rovnaké ako v
Zimbabwe, kde majú
tiež
150 poslancov, z čoho je 22 žien.
Vážení prítomní, s cieľom zistiť, ako by
založenie Par-
lamentného klubu žien
prijali poslankyne, vypracovali
sme
prieskumný
dotazník, prostredníctvom ktorého sme
zozbierali
tieto údaje: Súhlas so založením klubu prejavili poslan-
kyne Hnutia za
demokratické Slovensko,
Združenia robotní-
kov Slovenska, Slovenskej národnej strany a Spoločnej voľ-
by.
Takmer všetky sa chcú aj aktívne podieľať na jeho čin-
nosti.
Táto má zahŕňať legislatívnu iniciatívu k podpore zá-
ujmov žien, detí,
mládeže a rodiny, aktivity na zvýšenie
žien
v politickom a verejnom živote a na
spoluprácu s vlád-
nymi
a mimovládnymi ženskými inštitúciami a
so zoskupeniami
žien
v zahraničných parlamentoch.
Na ilustráciu možno uviesť, že podľa
názoru poslankýň
by
Parlamentný klub žien mal sústrediť pozornosť najmä na
legislatívne iniciatívy v oblasti rodiny,
pestúnskej sta-
rostlivosti, výživného,
ochrany pred týraním detí, žien,
starých
ľudí i mužov, predĺženia materskej dovolenky, prí-
padne
zavedenia rodičovskej dovolenky s primeraným finančným
zabezpečením,
ale aj na posudzovanie dosahov
transformácie,
teda
jej únosnosti, na riešenie drogových závislostí mládeže
i
žien, či celkový zdravotný stav obyvateľstva.
Poukázali tiež na doteraz neriešenú
oblasť, ktorou je
obchodovanie
so ženami a dievčatmi, ochrana žien pri práci
napríklad z hľadiska
možnosti zamestnať sa po
päťdesiatke
a
podobne. Vítaným je aj záujem odborných pracovníčok Kance-
lárie
Národnej rady, pretože spolupráca s
nimi je popri le-
gislatívnej
činnosti dôležitá aj v čase, keď nezasadá parla-
ment, a medzi
voľbami, aby sa zachovala kontinuita práce
parlamentného
klubu. Možno povedať, že vytvorením Parlament-
ného
klubu žien by sa zavŕšila pyramída aktivít žien na Slo-
vensku,
čo je pozitívna reakcia na závery 4. svetovej konfe-
rencie
žien v Pekingu. Znamená to, že na
tvorbe legislatívy
by
sa stretlo ženské hnutie, koordinačný výbor pre problema-
tiku
žien a Parlamentný klub žien v Národnej rade Slovenskej
republiky.
Významnou mierou môže klub prispieť aj pri aproximácii
práva
Slovenskej republiky k právu Európskej
únie v oblasti
legislatívy
o rovnoprávnych možnostiach mužov a žien.
Dovoľte mi ešte poinformovať vás, že
po konzultáciách
s
poslankyňami, ktoré prejavili záujem
o členstvo v klube,
za predsedníčku navrhujeme pani Máriu
Bartošíkovú z HZDS
a
za podpredsedníčku pani Marcelu Gbúrovú
zo Spoločnej voľ-
by.
Sú to skúsené rešpektované poslankyne i dobré odborníčky
a
s návrhom súhlasia.
Na predmetnú činnosť nám predseda
parlamentu pán Gašpa-
rovič
sľúbil pomoc pri vytvorení materiálnych a priestoro-
vých podmienok. Veľmi si vážime jeho pozitívne
stanovisko
k
založeniu Parlamentného klubu žien a veríme v ďalšiu dobrú
spoluprácu.
Organizačný výbor na prípravu Parlamentného klubu žien
v
zložení pani poslankyne Bartošíková,
Belohorská a Kolesá-
rová
v spolupráci s odbornou poradkyňou
Kancelárie Národnej
rady
Dr. Annou Okruhlicovou, CSc.,
spracovali návrh štatútu
klubu a
svoju prípravnú prácu
ukončia ustanovujúcou
schôdzou,
ktorá sa uskutoční v stredu 26. 6.
počas obedňaj-
šej
prestávky. Do tohto termínu dostanú
poslankyne pozvánku
s
programom i návrh štatútu.
Na
záver chcem popriať nám,
poslankyniam klubu, dobrý
vietor
do plachiet pri naštartovaní činnosti a vám, páni ko-
legovia
poslanci, záujem o spoluprácu. Pretože
ako to pove-
dala
aj veľvyslankyňa USA v Rakúsku a podporovateľka žen-
ských
iniciatív pani Swanee Hunt, ženy sú kľúčom k stabilite
i
demokracii. A stabilita a
demokracia by mali byť predsa
naším
spoločným cieľom.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi ešte, aby som pre-
čítala
návrh uznesenia: "Národná
rada Slovenskej republiky
berie
na vedomie informáciu o Parlamentnom klube žien, ktorý
vzniká
na základe inciatívy skupiny poslankýň
Národnej rady
Slovenskej
republiky."
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pani poslankyni Kolesárovej
za informáciu.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa schváleného programu by mal teraz nasledovať bod
-
zákon Národnej rady Slovenskej republiky
z 22. mája 1996
o
nadáciách vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opä-
tovné
prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Prezident oznámil listom predsedovi Národnej rady, že
vrátenie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky o nadá-
ciách
z 22. mája 1996 odôvodní osobne. Vo svojom liste uvie-
dol,
že vzhľadom na už stanovené termíny 16.
schôdze Národ-
nej
rady Slovenskej republiky žiada o zaradenie tohto bodu
na
štvrtok 20. júna 1996 v dopoludňajších hodinách.
Politické grémium, ktoré sa dnes zišlo,
na základe toh-
to
listu dalo odporúčanie, aby sa tento bod konal vo štvrtok
o
10.00 hodine. Vzhľadom na to
prechádzame tento bod a po-
stupujeme
ďalej. Teraz by mal...
Nech sa páči, pani poslankyňa Kolesárová.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, dovoľte, aby som
vás poprosila,
aby
ste dali hlasovať o uznesení, ktoré som prečítala.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno, prepáčte. Samozrejme.
Vážené kolegyne a kolegovia, pani poslankyňa vo svojej
informácii
zároveň predložila návrh uznesenia. Myslím, že je
celkom
logické, že budeme o ňom hlasovať. Pozývam všetky ko-
legyne
a kolegov z priľahlých miestností, aby sa dostavili
na hlasovanie. Budeme hlasovať o návrhu
uznesenia, ktorý
predložila
pani poslankyňa Kolesárová.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o tomto návr-
hu.
Pani poslankyňa odporúča prijať toto uznesenie.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh uznesenia, ktorý predložila pani
poslankyňa
Kolesárová, sme prijali. (Potlesk.)
Vážené kolegyne a kolegovia, po preložení
bodu, ktorý
som uvádzal, ku ktorému vystúpi prezident, nasleduje ďalší
bod
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
Vojenskej polícii a o doplnení Trestného poriadku.
Máte ho ako tlač 370.
K tomuto bodu sa hlási pán poslanec Polka. Nech sa pá-
či,
máte slovo.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predložil procedurálny návrh, kto-
rého
zmyslom je odložiť prerokovanie
uvedeného vládneho ná-
vrhu
zákona na koniec roku 1996 z týchto dôvodov:
Po prvé. Predloženie návrhu zákona je z
hľadiska ústav-
noprávneho
veľmi diskutabilné, lebo návrh bol po
prerokova-
ní
vo výbore vzatý späť a opätovne bol
prerokovaný bez sta-
noviska
vlády.
Po druhé. Návrh považujem za neodôvodnený najmä z hľa-
diska
dosahu na štátny rozpočet.
Tvrdenie, že nárast počtu
dôstojníkov vojenskej
justície a nárast takých závažných
činností,
ako je využívanie (prepáčte, že vás ruším, kolego-
via) informačných technických prostriedkov
a operatívno-
-pátracích činností, teda vyslovene spravodajských
metód,
nevyžaduje
zásah do rozpočtu, je prinajmenšom nezodpovedné.
Po schválení novelizácie Trestného
poriadku a Trestného
zákona
v roku 1994 mali byť vypracované vykonávacie predpisy
na
činnosť agentov, na používanie krycích dokladov a ďalších
prostriedkov,
a napriek výmene vlád tieto interné
normy ne-
boli
dosiaľ vypracované. Boli predmetom kritiky tak opozície
do
konca roku 1994, ako sú predmetom kritiky i súčasnej opo-
zície.
Teraz prichádza nová právna norma, opäť bez vykonáva-
cích
predpisov. V neposlednom rade celý
uzavretý systém vo-
jenskej
justície narúša realizáciu princípu civilnej kontro-
ly
armády, ale to je otázka, ktorú treba riešiť v súvislosti
s
rekodifikáciou Trestného práva.
Po tretie. V závere roku 1996 predkladá
vláda návrh zá-
kona
o Policajnom zbore ako výsledok
permanentnej revolúcie
alebo, ak chcete,
transformácie v Policajnom
zbore. Túto
príležitosť treba využiť na koordináciu činností a
právnu
precizáciu
postavenia rôznych ozbrojených zborov,
skupín či
spolkov.
Vedľa Policajného zboru existuje totiž Železničná
polícia,
existuje už Vojenská polícia, existuje nespočetné
množstvo
mestských a obecných polícií, pestrá paleta rôznych
stráží,
ako poľná stráž, colná stráž, lesná stráž a neviem
aké iné stráže,
ďalej množstvo de iure
nelegálnych, bez
právneho
postavenia upravených civilných bezpečnostných slu-
žieb,
o slovo sa hlási letisková polícia, nevieme ako sa bu-
de
riešiť eventuálne lodná polícia, o
slovo sa hlásia a po
vyšetrovačke
túžia colníci, kolega Hrnko navrhuje jazykovú
políciu, čiže na
Slovensku summa summarum v krátkom čase
môže
pôsobiť počet ozbrojených a bezbranných občanov v pome-
re
1 : 1. Čiže, Boh buď na pomoci slovenským lúpežníkom.
Realita, žiaľ, je iná a efektívnosť
práce ozbrojených
zložiek
represívneho aparátu je diskutabilná. Príbehy o spo-
lupráci
rôznych sledovačiek voľne sa potĺkajúcich po Sloven-
skej republike sú však námetom pre
slovenských recesistov
a
nie pre diskusiu v parlamente.
Preto pri všetkej úcte k práci
Ministerstva obrany Slo-
venskej
republiky, pri všetkej úcte k práci generálneho štá-
bu
Armády Slovenskej republiky navrhujem
odložiť prerokova-
nie
tohto zákona a prerokovať ho koncom roku 1996 súbežne
s
návrhom zákona o Policajnom zbore Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Polkovi.
Vzhľadom na túto
skutočnosť
budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána po-
slanca
Polku, aby táto kauza bola preložená na neskorší čas.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o tomto návr-
hu
pána poslanca Polku. Pán poslanec
navrhuje, aby z uvede-
ných dôvodov bol
tento bod preložený na neskorší termín.
Myslím,
že dôvody sú pádne.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Konštatujem, že sme preložili bod vládny
návrh zákona
Národnej rady
Slovenskej republiky o Vojenskej polícii a
o
doplnení Trestného poriadku na neskorší termín.
Z toho vyplýva, že by sme mali ako ďalší
bod prerokovať
základné
ciele a zásady národnej bezpečnosti
Slovenskej re-
publiky.
Materiál máte predložený ako tlač číslo 424 a spoločnú
správu výborov ako
tlač 424a, ktorej súčasťou je aj
návrh
uznesenia
Národnej rady. Rád by som len upozornil, že spo-
ločným
spravodajcom je pán poslanec Slota a
ten nie je prí-
tomný.
Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh,
ktorý zahrnu-
je
dva body.
Vzhľadom na to, že uznesením výboru je ako spravodajca
poverený
pán poslanec Slota, ktorý nie je prítomný, dávam
prvý
procedurálny návrh, aby sme tento
materiál prerokovali
zajtra.
Po druhé. Prosím poslancov, aby sme
preložili na zajtra
odpoludnia
aj bod číslo 12, tlač 433, pretože tento materiál
nebol
prerokovaný vo výbore a výbor máme zvolaný na zajtra
o
13.00 hodine. Prosím o pochopenie. Spravodajcom k tomuto
materiálu
budem ja, tak je to navrhované.
Žiadam poslancov o pochopenie a
schválenie môjho prvého
aj
druhého návrhu, aby sme materiály prerokovali až zajtra.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, je teda na zváženie,
aby
sme
preložili tento bod na zajtrajšie
rokovanie. Môžeme ta-
kým
spôsobom postupovať, predpokladám,
že nemusíme dokonca
o
tomto riešení v takomto prípade hlasovať, je to v rámci
tej
istej schôdze, ale pravdepodobne musíme ďalej improvizo-
vať
a nasledoval by ako ďalší bod
správa o plnení úloh Vo-
jenského
spravodajstva za uplynulé obdobie, ktoré by predlo-
žil
pán minister Sitek. (Hlasy zo sály.) Prosím? Hlasovať?
V
poriadku, formálne.
Budeme
teda hlasovať o
procedurálnom návrhu pána po-
slanca
Andrejčáka, ktorý navrhuje vzhľadom na
to, že nie je
prítomný
spoločný spravodajca pán poslanec
Slota, aby tento
bod
bol preložený na zajtrajšok.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali procedurálny návrh presunu
bodu o základných cieľoch a zásadách
národnej bezpečnosti
Slovenskej
republiky na nasledujúci deň.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu,
ktorým je
správa o plnení úloh Vojenského spravodajstva za uply-
nulé
obdobie.
Správu
o plnení úloh Vojenského spravodajstva uvedie
minister
obrany Slovenskej republiky pán Ján
Sitek. Prosím,
pán
minister, ujmite sa slova.
Minister obrany SR J.
Sitek:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
v súlade s § 4 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej
republiky číslo 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve
predkladám
správu o plnení úloh Vojenského
spravodajstva za
rok
1995.
Vzhľadom na charakter predkladaného
materiálu, ktorý má
stupeň utajenia tajný, je určený len pre internú potrebu
poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky. Pri
manipulá-
cii
a využívaní predmetných informácií je nutné postupovať
v
súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo
100/1990
Zb. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajom-
stva
a šifrových ochranných informácií.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán
minister, prepáčte. Medzitým
sa zistili niektoré
ďalšie
skutočnosti, pretože materiál má taký charakter, kto-
rý by
mal byť predkladaný
ako neverejný. Z materiálov
a
z uvedeného postupu to nie
je zrejmé. Vzhľadom na túto
skutočnosť
prerušujem vaše expozé a musíme hlasovať o tom,
aby
vaše vystúpenie sa uskutočnilo ako neverejné. V zmysle
daného
postupu má byť takáto informácia
neverejného charak-
teru.
(Hlasy v sále.) Myslíte, že máme o tomto hlasovať? Po-
dľa
údajov, ktoré som dostal od právnikov, je to legitímna
požiadavka.
Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem pekne.
Na jednej strane s absolútnou
zhovievavosťou vystupujem
vo
vzťahu k predsedovi výboru pánu Andrejčákovi, ale nestalo
sa
ešte v tomto parlamente...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Hovorte hlasnejšie, pán poslanec.
Poslanec R. Filkus:
...nestalo sa ešte v tomto parlamente, aby výbor odvo-
lal
materiál pripravovaný na plénum počas zasadnutia pléna
preto,
lebo ho nemohol prerokovať. Toto je ospravedlnenie,
ktoré
sa pravdepodobne ťažko prijíma aj medzi profesionálmi.
Predsa sú výbory,
ktoré majú päťkrát toľko materiálov na
prerokovanie
ako výbor pána Andrejčáka. No, ako je to možné?
Bolo by treba predsa aspoň povedať, prečo sa to stalo.
Teraz
beriem všetky ostatné kroky, ktoré sú
podľa môjho ná-
zoru
dehonestujúce pre ministra. Dehonestujeme ministra tým,
že
takto spolupracujeme.
To
sú veci, ktoré si treba vyslovene
vysvetliť a pove-
dať
tak, ako v skutočnosti sú. Inak to vrhá nie dobré svetlo
na
tento parlament.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Andrejčák,
ale myslím si,
že
je to už odhlasovaný bod a zbytočne vedieme diskusiu toh-
to
typu. Nech sa páči, pán predseda výboru Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážení páni poslanci, ďakujem pánu
poslancovi Filkusovi
za
námietku. Má pravdu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Hovorme, prosím vás, hlasno a do mikrofónu.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za pripomienku pána poslanca Filkusa, má prav-
du.
V tomto prípade nemá vinu ani pán minister, ani výbor.
V našom
výbore je väčšina ľudí mimo
Bratislavy. Mate-
riál
spracoval minister obrany na základe
posledných spres-
není
zahraničných partnerov. Preto nebol ani v minulom mate-
riáli,
ktorý sme na minulej schôdzi prerokúvali a schválili.
Je
to mimoriadny materiál. Bol
zaradený na poslednú chvíľu
a
poslanci z Východoslovenského kraja sa
už nemohli zúčast-
niť.
Preto sme volili termín, aby sme nerušili dnešný deň,
že
zajtra cez obedňajšiu prestávku tento materiál prerokuje-
me.
Nečakali sme takýto priebeh schôdze.
Priznávam chybu, že je to
neobvyklé, a ospravedlňujem
sa,
že sa to takto skončilo. To je k prvému materiálu, pora-
dové
číslo 12, tlač 433.
Materiál, ktorý sa teraz
prerokúva, nie je predmetom
rokovania výboru pre
obranu a bezpečnosť, ale Osobitného
kontrolného
orgánu pre Vojenské spravodajské
služby. K tomu
mám
pripomienku. Pretože pán minister v úvode oznámil, že
obsahom
jeho vystúpenia budú skutočnosti, ktoré
sú označené
stupňom utajenia "tajné", musíme buď
zabezpečiť uzavretie
sály
len pre poslancov, vykonať kontrolu, a
potom pán mini-
ster
môže pokračovať, alebo pán
minister musí zmeniť svoje
stanovisko
a oznámiť nám, že nám oznámi obyčajné alebo ve-
rejne
používateľné argumenty.
Preto ak
pán minister trvá na tom, že
jeho vystúpenie
bude
tajné, navrhujem, tak ako pán predsedajúci začal, za-
staviť
vystúpenie, urobiť bezpečnostné
opatrenie, a keď nám
pracovníci
Kancelárie Národnej rady dajú garanciu,
že už je
všetko
prekontrolované, môžeme pokračovať v prerokúvaní taj-
ného
materiálu. Urobili by sme všetci spolu
chybu, ale naj-
väčšia
chyba by bola u toho, kto nám oznamuje utajené infor-
mácie
pred ľuďmi, ktorí k nim nemajú prístup. Taký zákon sme
v
minulosti prijali.
Preto navrhujem, pán predsedajúci, aby - ak pán minis-
ter
trvá, že nám povie tajný obsah - kancelária
zabezpečila
kontrolu
a bezpečnosť ochrany utajovaných skutočností.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno. Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, pretože procedúry zabezpe-
čenia
dôvernosti podávania takéhoto typu správ
vyžadujú ur-
čitý
časový interval, ktorý momentálne
nemáme v rukách, bu-
deme postupovať tak, že preložíme aj tento
bod spoločne
s
predchádzajúcim bodom na nasledujúce rokovanie zajtrajšie-
ho
dňa. Aby sme vyplnili a vhodne využili
čas, mohli by sme
ešte
dnes prerokovať, pretože máme tu prítomného aj pána mi-
nistra
Hudeca, vládny návrh zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej
rady Slo-
venskej
republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného po-
koja
a pamätných dňoch.
Vážené kolegyne, kolegovia, majte pochopenie pre vyvi-
nutú
situáciu. Musíme zrejme takto promptne konať.
Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne pán podpredseda. Mám
procedurálnu poznám-
ku
alebo pripomienku.
Máte
pravdu, samozrejme, môžeme
to nechať na zajtra,
ale
pokiaľ ide o rozhodnutie o tom, či má
byť schôdza neve-
rejná,
alebo verejná, toto rozhodnutie musíme
urobiť my. Ak
to
nie je v zákone, že schôdza má byť
neverejná, o tom musí
rozhodnúť Národná rada. To nezávisí od
povahy materiálu,
ktorý
si doniesol pán minister, ale podľa
toho, ako sa Ná-
rodná
rada rozhodne, takú povahu by mal mať ten materiál.
Osobne som za to, aby bola neverejná, ale
treba o tom
hlasovať.
Je to dokonca v ústave v článku 83 ods.
4: "Neve-
rejné
schôdze sa môžu konať len v prípadoch,
ktoré ustanoví
zákon"
- to nie je náš prípad, lebo v zákone
o Vojenskom
obrannom spravodajstve nie je také ustanovenie,
- "alebo
v
prípade, že sa na tom uznesie Národná
rada Slovenskej re-
publiky
trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov."
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne, za predpokladu,
že to má charakter
dôvernosti,
myslím si, že je to celkom samozrejmé a asi by
sme
nemali odtajňovať ten materiál formou
poslaneckej vôle,
ktorá
by zmenila túto situáciu. Ale prosím, zajtra môžeme
o
tom hovoriť, keď budeme ten bod prerokúvať.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz by sme
mali od uvede-
ného
bodu prejsť k ďalšiemu.
Pán
poslanec Černák - faktická poznámka. Prosím vás,
spojte
ho.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, 90 % už povedal kolega Šimko.
Ja
chcem len upozorniť na § 14 ods. 2
rokovacieho poriadku,
nebudem
ho čítať celý, ale uznesením sa musí Národná rada
zhodnúť
na tom, že schôdza alebo jej časť je
neverejná. Ná-
vrh
môže podať výbor Slovenskej národnej rady, poslanec Slo-
venskej
národnej rady, vláda Slovenskej
republiky alebo jej
člen.
Môžeme chápať vyjadrenie pána ministra ako návrh člena
vlády
a musíme hlasovaním zajtra rozhodnúť o tom, že táto
časť
bude neverejná.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno, vážené kolegyne a kolegovia, na
základe toho, že
sme
povedali, že prekladáme tento bod na nasledujúci deň,
budeme zajtra hlasovať o tom, či rokovanie bude verejné,
alebo
neverejné. (Hlasy v sále.)
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Budeme dnes
hlasovať
o tom, či má byť táto schôdza verejná,
alebo neve-
rejná.
Pán minister Sitek navrhuje, aby bola neverejná. Hla-
suje
sa, pozývam kolegov na hlasovanie.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme prijali
procedurálne rozhodnutie,
že
správa, ktorú predloží pán minister obrany o Vojenskom
spravodajstve,
bude neverejná. V tomto zmysle zariadia
naše
organizačné
útvary príslušné podmienky na predkladanie neve-
rejnej
správy.
Ďakujem, priatelia.
Pristupujeme k ďalšiemu bodu.
Nasledujúcim bodom na
základe
takéhoto posunu je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch
pracovného
pokoja a pamätných dňoch.
Vládny
návrh zákona ste dostali ako tlač
číslo 423,
spoločnú
správu výborov máte ako tlač 423a.
Z poverenia vlády
Slovenskej republiky návrh
zákona
odôvodní
minister kultúry Slovenskej republiky
pán Ivan Hu-
dec.
Prosím, pán minister, máte slovo.
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
v
zákone Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
241/1993
Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja
a
pamätných dňoch chýba v ustanoveniach
pamätný deň viažuci
sa
k narodeniu jednej z najvýznamnejších
postáv slovenského
národa
Ľudovíta Štúra. Zaradenie tohto
významného dňa medzi
pamätné
dni Slovenskej republiky
odporučila aj komisia od-
borníkov
zriadená pri Ministerstve kultúry Slovenskej repub-
liky. Prijatie navrhovaného doplnenia zákona si nevyžiada
zvýšené
výdavky štátu ani obcí.
Dovolím si vám preto úctivo navrhnúť, aby
ste súhlasili
s
tým, aby sa predmetný zákon
doplnil v ustanovení § 3
o
ďalší pamätný deň: 29. október - deň narodenia
Ľudovíta
Štúra.
Súhlasím
s pozmeňujúcim návrhom,
ktorý je vyjadrený
v
spoločnej správe, v tlači 423a, aby sa
v článku II nahra-
dili
slová "1. júla 1996" slovami "dňom vyhlásenia".
Ďakujem za pozornosť a ďakujem za podporu tohto návrhu
zákona.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu ministrovi Hudecovi.
Prosím spoločného
spravodajcu výborov
poslanca Viliama Hornáčka, aby podal
správu
o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo
výboroch
Národnej rady. Nech sa páči.
Poslanec V. Hornáček:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú
správu k tomuto
bodu
programu.
Predseda
Národnej rady Slovenskej
republiky pridelil
vládny návrh
zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie
do
14. júna 1996. Predseda Národnej rady Slovenskej republi-
ky
súčasne určil na skoordinovanie stanovísk výborov Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-
túru
a šport s tým, aby sa skoordinované
stanoviská výborov
premietli
do spoločnej správy výborov Národnej
rady Sloven-
skej
republiky.
Uvedené výbory návrh zákona prerokovali v
určenej leho-
te
s tým, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
súhlasil s návrhom zákona bez
pripomienok a Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-
túru a
šport súhlasil s
návrhom s touto pripomienkou:
v
článku II nahradiť slová "1. júla
1996" slovami "dňom vy-
hlásenia".
Vážený
pán predsedajúci, to
je všetko zo spoločnej
správy.
Zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené
kolegyne a kolegovia, na základe toho otváram
rozpravu
a dávam slovo pánu spoločnému
spravodajcovi, ktorý
sa
prihlásil do rozpravy ako prvý.
Poslanec V. Hornáček:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
aj vzhľadom na nelichotivú skutočnosť, že
sa ako naj-
vyšší
zákonodarný orgán dnes už slobodného slovenského náro-
da
zahanbujúco oneskorene vyjadrujeme k uzákoneniu pamätného
dňa
Ľudovíta Štúra, nebudem predlžovať čas splatenia tohto
nášho
veľkého dlhu ešte aj dlhým zdôvodňovaním opodstatne-
nosti dnešného
aktu. Z hľadiska
vedomostí potrebných na
správne rozhodnutie
sa slovenských poslancov slovenského
parlamentu,
o ktorého kladnom výsledku nepochybujem ani naj-
menej,
bolo už o Štúrovi povedané všetko, teda všetko pod-
statné.
No predsa aspoň veľmi stručne, aby náš
súhlas nebol
iba
formálnym prejavom samozrejmej
povinnosti, ale aj dôka-
zom
dobrej vôle vyplývajúcej z pochopenia
významu tohto ve-
likána.
Vyspelosť a kultúrnosť akéhokoľvek
spoločenstva, teda
aj
národného, sa hodnotí aj vzhľadom na
to, akú úctu vzdáva
tým,
ktorí sa zaslúžili o jeho rast a rozvoj. Predovšetkým
tým
dokazuje uvedomenie si kontinuity vlastného vývoja a to,
že
sa s ňou stotožňuje a uznáva jej
význam, zmysel a smero-
vanie.
Ľudovít Štúr, ktorý nám zanechal celé svoje dielo, už
žiadnu
poctu nepotrebuje. Tí, ktorí ju dnes potrebujú a budú
potrebovať
i v budúcnosti - vždy - ako základný kameň svojej
stavby,
sme najmä my, jeho terajší i budúci
nasledovníci na
ceste
k dôstojnej, slobodnej a verme, že i šťastnej budúc-
nosti
nášho národa.
Nech
urobíme čokoľvek, splatíme
iba malú časť nášho
veľkého
dlhu voči Štúrovi, voči jeho osobnosti,
ktorej meno
nesie
celá generácia, ba ešte viac, je
symbolom nielen jed-
nej epochy, stal sa najvýraznejším symbolom
celého zápasu
Slovákov
za svoju národnú rovnoprávnosť, ktorého zavŕšenie
sa
stalo čestnou povinnosťou našej generácie.
Buďme teda vďační, veď skutočne máme byť
za čo. Mali by
sme
vedieť aj komu. Stavajme pomníky, sochy,
vydávajme die-
la,
uzákoňujme pamätné dni. No najviac, to
najpodstatnejšie
a
najosožnejšie nielen pre Štúrovu pamiatku, ale aj najmä
pre
perspektívnu, slobodnú a dôstojnú budúcnosť urobíme tým,
že si osvojíme
príklad života, stotožníme
sa s princípmi
práce
a ideálmi diela tohto veľkého syna
slovenského národa
a
budeme sa v práci pre náš národ podľa nich aj správať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, hlási sa ešte
niekto do
rozpravy?
Nech sa páči, pán poslanec Weiss, máte slovo.
Poslanec P. Weiss:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vláda
Slovenskej republiky navrhuje
doplniť v zákone
stanovené
pamätné dni o pamätný deň viažuci sa k narodeniu
najvýznamnejšej
postavy slovenského národného života v polo-
vici
19. storočia - Ľudovíta Štúra.
Objektívny zástoj tejto
osobnosti
v slovenských dejinách dáva dostatok argumentov na
podporu
tohto návrhu. Strana demokratickej ľavice má v poli-
tickom
programe zapísané, že sa hrdo hlási k dedičstvu ná-
rodne
uvedomelej a revolučnej generácie štúrovcov, a preto
tento
návrh podporíme.
Keďže sa novelizuje tento zákon, kolegyne a kolegovia,
chcel
by som aj ja podať jeden doplňujúci návrh.
Antifašistické tradície sú súčasťou
spoločenského vedo-
mia
národov a štátov celého pokrokového
sveta. Nemôžu nebyť
teda
aj aktívnou zložkou národného povedomia slovenského ná-
roda, historickým
fenoménom najvyššieho významu. Tým, že
slovenský
národ aktívne povstal proti fašizmu a Slovenským
národným
povstaním sa zaradil medzi víťazné národy a štáty
antifašistickej
koalície, prispel aj k ukončeniu vojny v má-
ji
1945. To zaväzuje zvýrazniť úctu k tomuto dejinnému medz-
níku,
teda k 8. máju 1945 okrem iného aj tým,
že Deň víťaz-
stva
nad fašizmom a skončenia vojny v
Európe sa stane dňom
pracovného
pokoja.
Ak si
spomínate, kedysi skupina
poslancov predkladala
tento návrh, stiahli sme ho na základe
určitých ústnych
prísľubov,
že táto vec sa bude riešiť
komplexne a aj tento
sviatok
bude zaradený. Keďže sa tak nestalo, chcel by som
navrhnúť,
aby sme v § 2 ods. 2 doplnili písm. j), ktoré znie
"j)
8. mája - Deň víťazstva nad fašizmom" a v § 3 sa vypúšťa
písm.
d) "8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom".
Ďakujem vám za pozornosť a dúfam vo vašu
podporu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec
Hrnko.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Zaujal ma podnetný návrh pána Weissa, ale myslím si, že
keď
je štátny sviatok, je to deň pracovného pokoja, takže by
tam
malo byť aj zdôvodnenie návrhu, aké to bude mať dôsledky
na
štátny rozpočet. A druhá vec, ja by
som chcel skutočne
počuť,
či pán Weiss analyzoval, ako je to v štátoch, ktoré
sa
zúčastnili na víťazstve nad nacizmom, či tieto dni víťaz-
stva
sú tam ešte štátnymi sviatkami, v
ktorých sú a v kto-
rých
nie sú, pretože podľa mojich informácií
(neviem, či sú
presné,
ale ja som to zachytil pri príležitosti
40. výročia
víťazstva
nad fašizmom) sa tento sviatok vo väčšine západ-
ných
krajín zrušil. Takže neviem, či mám pravdu, alebo nemám
pravdu.
Toto by som chcel vedieť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Weiss.
Nech
sa páči.
Poslanec P. Weiss:
Myslím
si, že si ešte
živo pamätáme, aké veľkolepé
oslavy
50. výročia ukončenia vojny pripravili vo Veľkej Bri-
tánii,
a myslím si, že po týchto oslavách nezrušili tento
štátny
sviatok. My nenavrhujeme štátny
sviatok, navrhujeme,
aby
sa stal tento deň dňom pracovného pokoja.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto? Nech sa
páči, pán posla-
nec
Hrnko. Dobre, sťahuje svoj návrh vystúpenia.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
keďže už nemám nikoho
prihláseného
do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode
programu
za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Hudec?
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu ministrovi Hudecovi.
Žiada si záverečné
slovo
pán spoločný spravodajca? Nech sa páči.
Poslanec V. Hornáček:
Vážená Národná rada,
zo spoločnej správy vyplynul jeden
pozmeňujúci návrh,
ktorý
som prečítal, a z rozpravy dva pozmeňujúce návrhy pána
poslanca
Weissa. Prosím, aby sme o nich mohli hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Budeme hlasovať o návrhu - prepáčte,
koordinoval som sa
s
odborníkom z organizačného útvaru - čo
navrhujete, hlaso-
vať
o čom?
Poslanec V. Hornáček:
O
pozmeňujúcom návrhu, ktorý
vyplynul zo spoločnej
správy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
A odporúčate ho prijať?
Poslanec V. Hornáček:
Áno, samozrejme.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa vzápätí hlasujme o návrhu v spo-
ločnej
správe. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že návrh zo spoločnej správy
sme prijali.
Pán spravodajca, teraz ešte
predkladáte...
Poslanec V. Hornáček:
Pozmeňujúce návrhy pána Weissa.
Prvý pozmeňujúci návrh: v §
2 ods. 2 sa dopĺňa písm.
j),
ktoré znie: "8. mája, Deň víťazstva nad fašizmom". Osob-
ne
si myslím, že túto slávnostnú chvíľu, ktorú som vo svojom
úvodnom
slove, ako aj pán minister naznačil, by nebolo treba
miešať
s niečím iným. Osobne nie som za to,
aby sme prijali
akýkoľvek doplňujúci návrh k tomuto, čo sme urobili. Ale
nechávam
to na svedomie a vedomie poslancov. Nech sa páči.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Weissa. Pán spoločný spravodajca to
ponecháva
na voľnú úvahu. Ide o návrh pamätného dňa.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Weissa
bol
prijatý. (Potlesk.)
Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec V. Hornáček:
Druhý pozmeňujúci návrh, o ktorom platí z mojej strany
ten
istý názor ako o prvom, znie: v § 3 sa
vypúšťa písm. d)
-
citujem: "8. máj, Deň víťazstva nad fašizmom".
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vaše stanovisko, pán spoločný
spravodajca. (Hlasy v sá-
le.)
Zapojte pána poslanca Weissa.
Poslanec P. Weiss:
Ďakujem. Druhý návrh súvisí s tým prvým.
To je už potom
technické
opatrenie. Ak sa stane 8. máj dňom
pracovného po-
koja,
prestáva byť potom takpovediac iba
obyčajným pamätným
dňom.
To znamená, že ak sme schválili to prvé, tak by bolo
logickým
nezmyslom, aby mal ten deň dva významy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Brňák, nech sa
páči - faktická
poznámka.
Poslanec P. Brňák:
Vážený
pán predsedajúci, myslím
si, že nejde len
o
technické opatrenie, ide v podstate
o dva návrhy, o nich
sa
malo hlasovať naraz, ale sa tak nestalo možno vinou spra-
vodajcu,
alebo pána poslanca Weissa, ktorý toto nenavrhol,
preto
je potrebné dať hlasovať aj o druhom návrhu.
Poslanec V. Hornáček:
Tak dávam hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Chápem to ako procedurálny návrh, to
znamená, že máme
hlasovať
aj o tomto druhom návrhu, aby mal
charakter pamät-
ného
dňa. (Hlasy v sále.) Prosím vás,
zapojte ešte raz pána
poslanca
Weissa.
Poslanec P. Weiss:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
schválili sme, že 8. máj bude dňom
pracovného pokoja.
Preto by sme
mali logicky schváliť...
Áno, došlo vlastne
k
technickej chybe, že sme nehlasovali o týchto dvoch bodoch
naraz,
pretože jeden súvisí s druhým, je to
jeden celok. To
znamená,
ak je 8. máj dňom pracovného pokoja,
tak by nebolo
dobré,
aby zároveň bol aj pamätným dňom. To
znamená, že ten
druhý
návrh navrhujeme vypustiť, teda ten druhý bod.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, postupujeme dosť nekonzistentne. Návrhy
predkladáme
náhodne a nedomyslene.
Poslanec V. Hornáček:
Hovorili ste o dvoch návrhoch.
Poslanec P. Weiss:
Navrhujem vypustiť zo zákona,
že 8. máj je pamätným
dňom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Čiže
navrhujete spresnenie, aby
8. máj bol pamätným
dňom?
(Hlasy z pléna.)
Poslanec P. Weiss:
Nie, pán
podpredseda, zmyslom môjho
návrhu, ktorý bol
schválený...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, pokoj.
Poslanec P. Weiss:
...je to, že 8. máj, ktorý bol v pôvodnom znení zákona
pamätným
dňom, sa stal teraz dňom pracovného pokoja. To zna-
mená, že nemôže
byť zároveň aj pamätným dňom. To
je len
legislatívno-technická úprava. Vypustí sa tam ten pamätný
deň.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V poriadku. To znamená, že zotrvávame pri jedinom hla-
sovaní
o tomto návrhu. V danom prípade budeme pokračovať ďa-
lej.
Ďalšie možnosti sú len za predpokladu,
že ide o proce-
durálne
návrhy, pretože hlasujeme, priatelia.
Nech sa páči, pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Považujem toto hlasovanie za
chybné, preto navrhujem
zopakovať
jedno aj druhé hlasovanie. (Hlasy z pléna.)
Poslanec V. Hornáček:
Ja
si myslím, že
keď pán poslanec
chcel hlasovať
o
týchto obidvoch návrhoch spoločne, mal to povedať, ale ho-
voril,
že bude hlasovanie o dvoch návrhoch, preto som to čí-
tal
osobitne. (Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážení priatelia, v danom prípade by sme znova museli
postupovať
tak, že by sme museli najprv hlasovať o
procedu-
rálnom návrhu pána
podpredsedu Andela, či
považujeme toto
rozhodnutie
za chybné a formulovať nanovo postup. Mám taký
dojem,
že už hromadíme za sebou nekonzistentné návrhy.
Predseda výboru pán Haťapka, nech sa
páči.
Poslanec K. Haťapka:
Prosím vás, ja si predsa myslím, že ak
je to deň pra-
covného
pokoja, tak je to aj pamätný deň. Alebo
je to nede-
ľa?
Však predsa to nie je možné. Je to normálne
pamätný deň
víťazstva
nad fašizmom. Nie? A preto je to
deň pracovného
pokoja.
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Priatelia, takto sa stále viacej
cyklíme. Pro-
cedurálny
návrh - pán poslanec Ftáčnik. Nech sa páči, máte
slovo.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán podpredseda, predseda
ústavnoprávneho výboru
pán
Brňák má pravdu, povedal, že o jednom
návrhu pána po-
slanca
Weissa sme rozhodli, druhý s ním vecne
súvisí, treba
tiež
hlasovať aj o druhom návrhu. Môj
návrh je - hlasujme.
Už
si nevysvetľujme, či treba, či netreba, pán spravodajca
ten
návrh prečíta, poďme o ňom hlasovať.
Všetci už asi vie-
me,
o čo ide.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To je už ako pleonazmus. Lebo neviem,
prečo by sme mali
teraz
hlasovať o dni, ktorý je dňom pracovného pokoja, aby
bol
ešte pamätným dňom. Mám taký dojem, že to sú priraďované
ďalšie
a ďalšie významy. (Hlasy v sále.)
Pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Nebolo by múdrejšie, keby pán poslanec Weiss tento bod
stiahol
a nemáme potom o čom hlasovať? (Smiech, potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Predseda výboru pán Maxon, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem za slovo.
Predovšetkým by som chcel poprosiť mojich
kolegov o po-
koj,
aby sme sa koncentrovali, lebo nie je
to dôstojné, keď
takýmto spôsobom pokračujeme. Dovolil by
som si predniesť
procedurálny
návrh, ten procedurálny návrh pozostáva z dvoch
hlasovaní.
Prvé hlasovanie, že by sme anulovali
predchádza-
júce hlasovanie a o návrhu pána
poslanca Weissa (o tých
dvoch
bodoch) hlasovali jedným hlasovaním.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, je to procedurálny návrh.
O
tomto procedurálnom návrhu dávam teraz hlasovať.
Prosím,
prezentujme sa a
vzápätí hlasujme o návrhu
predsedu
výboru pána Maxona, ktorý navrhuje
najprv uznať to
predchádzajúce
hlasovanie za neplatné a po koncíznom predne-
sení
návrhu budeme hlasovať o ňom znova.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme anulovali svoje
predchádzajúce roz-
hodnutie.
A teraz by som prosil pána poslanca
Weissa, aby koncíz-
nym
spôsobom, prípadne po nejakej porade, po dohode formulo-
val
svoj návrh.
Pán poslanec Ftáčnik, je váš návrh procedurálneho cha-
rakteru?
(Hlas v sále.) Dobre, pán poslanec
Weiss, povedzte
svoj
návrh.
Poslanec P. Weiss:
Ja som ho dal pánu spravodajcovi, on ho prečíta. Sú to
dva
body, ktoré vzájomne súvisia.
Poslanec V. Hornáček:
V § 2 ods. 2 sa dopĺňa písmeno j), ktoré
znie: "8. mája
-
Deň víťazstva nad fašizmom".
V § 3 sa vypúšťa písmeno d): "8. máj - Deň víťazstva nad
fašizmom".
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
to ponecháva na predstavu poslancov.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňujúci
návrh pána poslanca Weissa
bol
prijatý.
Nech sa páči, pokračujme, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec V. Hornáček:
To boli všetky pozmeňujúce návrhy. Môžeme dať hlasovať
o
zákone ako celku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku
v
znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča...
Poslanec V. Hornáček:
Myslím, že tu netreba odporúčať. Nechávam
na voľnú úva-
hu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
(Potlesk.)
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a
dopĺňa
zákon
Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 241/1993 Zb.
o
štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných
dňoch.
Ďakujem, vážené kolegyne a kolegovia,
ďakujem aj pánu
spoločnému
spravodajcovi.
Vážené
kolegyne a kolegovia, ďalej by mal nasledovať
zákon, ku ktorému
poznamenávam, že minister
zdravotníctva
pán Javorský sa
nachádza na služobnej ceste v Slovinsku,
z
ktorej sa vráti až vo
večerných hodinách 20. 6. 1996.
Vzhľadom
na uvedenú skutočnosť skončíme dnešný program.
Pokračovať budeme zajtra o 9.00 hodine, a to vládnym
návrhom
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení
a dopĺňa Zákonník práce a menia a dopĺňajú zákony v ob-
lasti
zamestnanosti. Po tomto zákone bude nasledovať návrh
vráteného
zákona o nadáciách, ktorého vrátenie
bude prezen-
tovať
prezident republiky. Odpoludnia bude
nasledovať neve-
rejné
rokovanie, v ktorom prerokujeme správu ministra národ-
nej
obrany.
Vážené kolegyne a kolegovia, dnes
prerušujem naše zasa-
danie
a pokračujeme zajtra ráno.
Ďakujem, dobrú noc.
Druhý deň rokovania
16. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
20. júna 1996
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme
pokračovať v rokovaní
prerušenej 16. schôdze
s
tým, že ako vám včera po dohode v politickom grémiu bolo
oznámené,
ak by sme do 10. hodiny neskončili program, ktorým
začneme,
prerušíme schôdzu a budeme pokračovať vráteným
zá-
konom
o nadáciách, ktorý príde uviesť pán prezident. Nemusím
teda dávať prezentáciu, keďže začíname novým
zákonom, len
chcem oznámiť, že
pani poslankyňa Lazarová
bude hlasovať
náhradnou kartou číslo 1. Má ešte niekto náhradnú kartu?
Nie.
Pristúpime k d v a n á s t e m
u bodu programu nášho
rokovania,
ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa Zákonník práce a menia a dopĺňajú
zákony
v oblasti zamestnanosti.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
415 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 415a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
zákon uvedie mi-
nisterka
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republi-
ky
pani Keltošová. Prosím, pani ministerka.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa Zákonník práce a menia a dopĺňajú
zákony v oblasti
zamestnanosti, vláda Slovenskej republiky
schválila
uznesením číslo 331 zo dňa 7. 5. 1996.
Účelom vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej
republiky je
širšie uplatniť princíp
zmluvnej autonómie
účastníkov pracovnoprávnych vzťahov, zjednotenie pracovno-
právnej
úpravy všetkých zamestnávateľských subjektov
vráta-
ne
občanov, ktorí súkromne podnikajú, čím
sa odstraňuje do-
terajšia dvojkoľajnosť v úprave pracovnoprávnych vzťahov
a
ustanovujú sa rovnaké podmienky
pre účastníkov pracovno-
právnych
vzťahov bez ohľadu na to, či na strane
zamestnáva-
teľa
ide o fyzickú alebo právnickú osobu.
Ďalej ide o prehĺbenie sociálno-právnej
ochrany zamest-
nanca
v pracovnom pomere, ktorá sa premieta najmä:
1.
v zúžení okruhu vymenúvaných funkcií, a tým v posil-
není
princípu zmluvnosti pri založení pracovného pomeru;
2. v ustanovení nového dôvodu na okamžité
zrušenie pra-
covného
pomeru na strane zamestnanca;
3. v ustanovení nového inštitútu hromadného
prepúšťania
a
v ustanovení povinností zamestnávateľa
pri uvoľnení väč-
šieho
počtu zamestnancov vo vzťahu k
odborovému orgánu ako
územnému
orgánu práce;
4. v otázke prechodu práv a povinností z pracovnopráv-
nych
vzťahov, ku ktorému môže dôjsť len zo zákona.
Rozširuje sa tiež možnosť kolektívneho vyjednávania aj
na
ďalších zamestnávateľov s výnimkou rozpočtových organizá-
cií
alebo príspevkových organizácií, ktorých výdavky na mzdy
a
na ďalšie pracovnoprávne nároky sú zabezpečované z rozpoč-
tu
zriaďovateľa.
Príslušné ustanovenie o dovolenke na
zotavenie sa upra-
vuje
tak, že sa základná výmera dovolenky upravuje pre všet-
kých
zamestnancov jednotne vo výmere 4 týždňov.
Návrh zákona obsahuje aj právnu úpravu
zabezpečovania
a
poskytovania rekondičných pobytov.
Podľa doterajšej práv-
nej
úpravy § 251 Zákonníka práce má uspokojovať nároky za-
mestnancov
zrušeného zamestnávateľa - pokiaľ ide o nároky na
náhradu
škody pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania,
na uspokojovanie ktorých sa nevzťahuje zákonné poistenie
alebo
povinné zmluvné poistenie - štát.
Predloženou úpravou sa navrhuje ustanoviť
úrazovú pois-
ťovňu
- článok I bod 49 § 251c, ktorá bude za štát uspokojo-
vať
nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa
na náhradu
škody
pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania, ktoré
neuspokojí likvidátor a na ktorých sa
nevzťahuje zákonné
alebo
povinné zmluvné poistenie. Aj keď v tomto prípade nej-
de
o plnenie z poistného vzťahu, navrhuje sa zákonom ustano-
viť subjekt na
uspokojovanie nárokov
vzniknutých z titulu
pracovných
úrazov a chorôb z povolania - Slovenskú
poisťov-
ňu,
akciovú spoločnosť.
Zákonom číslo 275/1993 Z. z., ktorým sa
mení Zákonník
práce,
bola Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť, ustano-
vená
na plnenie úloh v oblasti zákonného poistenia, zodpo-
vednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo
chorobe
z povolania do zriadenia úrazovej poisťovne. S ohľa-
dom
na účelnosť a hospodárnosť sa navrhuje, aby aj nároky
zamestnancov zrušeného zamestnávateľa, ktoré vznikli pred
zavedením
zákonného a povinného zmluvného poistenia, ktoré
má
povinnosť uspokojovať štát, na
prechodný čas, do zriade-
nia úrazovej poisťovne, uspokojovala Slovenská poisťovňa,
akciová
spoločnosť. Nevyhnutným predpokladom na
uspokojova-
nie nárokov zamestnancov na náhradu
škody je zabezpečenie
finančných
zdrojov, čo sa navrhuje v článku IV v
závislosti
od
spôsobu zrušenia jednotlivých
zamestnávateľských subjek-
tov
a od ich zakladateľa.
V oblasti zamestnanosti v záujme zabezpečenia primera-
nej
kvality sprostredkovateľskej činnosti
vykonávanej práv-
nickými osobami a
fyzickými osobami za úhradu a v záujme
ochrany
občana, ktorý sa o tieto služby uchádza, sa navrhuje
v
zákone o zamestnanosti, aby sprostredkovanie zamestnania
za
úhradu mohla vykonávať iba osoba, ktorá spĺňa podmienku
bezúhonnosti
a podmienku úplného stredného vzdelania. V tej-
to
súvislosti sa dopĺňa splnomocňovacie
ustanovenie pre mi-
nisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby
všeobecne
záväzným právnym predpisom ustanovilo maximálne
úhrady za
sprostredkovanie
zamestnania za úhradu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pani ministerke.
Ako spoločný spravodajca bol výbormi určený pán posla-
nec
František Švec. Prosím ho preto, aby uviedol výsledky
z
rokovaní vo výboroch.
Poslanec F. Švec:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa Zákonník práce a menia sa a dopĺňajú
zákony v oblasti
zamestnanosti, pridelil predseda Národnej
rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 971 zo
dňa
13. 5. 1996 na prerokovanie do 14. 6.
1996 Ústavnopráv-
nemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Ná-
rodnej
rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej
rady
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-
rodnej
rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národ-
nosti,
Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne ve-
ci,
Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre životné
prostredie
a
ochranu prírody. Zároveň určil Výbor Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby skoor-
dinoval
stanoviská výborov, ktoré sa premietajú do spoločnej
správy
výborov.
Všetky uvedené výbory návrh prerokovali,
pričom Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a so-
ciálne veci, Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu
a
národnosti a Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre
obranu
a bezpečnosť vyslovili s návrhom súhlas
a odporúčajú
Národnej
rade Slovenskej republiky jeho
schválenie bez pri-
pomienok.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republiky,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre
financie, roz-
počet
a menu a Výbor Národnej rady pre životné prostredie
a
ochranu prírody po prerokovaní vyslovili s návrhom taktiež
súhlas
a odporúčajú Národnej rade Slovenskej
republiky jeho
schválenie
s týmito pripomienkami.
Pripomienka číslo 1: V článku I
bod 15 v tretej vete
vsunúť
pred slová "rozpočtovou organizáciou" slovo "štátnou"
a
pred slová "príspevkovou
organizáciou" rovnako slovo
"štátnou".
To je pripomienka ústavnoprávneho výboru.
Pripomienka číslo 2: V bode 2 v
článku I bod 27 slová
"ustanoviť nariadením" nahradiť slovami "vydať nariadenie,
ktoré
ustanoví". V rovnakom zmysle upraviť aj ostatné splno-
mocňovacie
ustanovenia v tomto zákone. Taktiež pripomienka
ústavnoprávneho
výboru.
Pripomienka číslo 3: V bode 3 v § 102
ods. 3 doplniť na
konci
vetu "zamestnávateľ, u ktorého nepôsobí odborová orga-
nizácia,
môže tak ustanoviť vo vnútornom predpise". Pripo-
mienka
Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.
Pripomienka číslo 4: V § 58a ods. 2
v prvej vete za
slová
"s príslušným odborovým
orgánom" vložiť slová "alebo
so
zástupcami zamestnancov, na ktorých sa hromadné prepúšťa-
nie vzťahuje". Výbor Národnej rady pre životné prostredie
a
ochranu prírody.
Vážené
kolegyne, kolegovia, z
tejto spoločnej správy
odporúčam
body 1 a 2 v spoločnom hlasovaní neprijať, bod 3
prijať
v samostatnom hlasovaní, aj bod 4 v
samostatnom hla-
sovaní,
ale s úpravou v tomto znení, čiže bod 4
v upravenom
znení
znie takto: v článku I bod 24 v §
58a ods. 2 v prvej
vete
za slovami "s príslušným odborovým orgánom" vložiť slo-
vá
"alebo ak u zamestnávateľa
nepôsobí odborová organizácia
priamo
so zamestnancami, na ktorých sa
hromadné prepúšťanie
vzťahuje".
A v druhej vete za slovami "príslušný odborový
orgán"
vložiť slová "alebo priamo
zamestnancov". Navrhovaná
úprava
je v súlade so smernicou Rady Európskeho spoločenstva
75/129 EHS
o prispôsobovaní právnych predpisov členských
štátov
o hromadnom prepúšťaní.
Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu
k
tomuto bodu programu. Zatiaľ mám
tri písomné prihlášky.
Ako
prvý sa prihlásil pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážení kolegovia,
návrh novely Zákonníka práce je opodstatnený, potrebný
a
poslanecký klub Spoločná voľba ho podporí.
Vecne a legis-
latívne
je na dobrej úrovni, ako sme si už na
to zvykli, ak
návrh
pochádza z dielne ministerstva práce,
sociálnych vecí
a
rodiny. Pre návrh je charakteristická liberalizácia zmluv-
ných
vzťahov, len sa mi zdá, že postupným odbúraním práv od-
borových
orgánov a liberalizáciou zmluvných vzťahov sa vý-
razne
zhoršujú pracovnoprávne istoty
zamestnancov. Viem, že
je
to komplexnejší problém, upozorňujem na
to a bol by som
rád,
keby sme pri pripravovanej rekodifikácii Zákonníka prá-
ce,
ktorá je avizovaná, nezabudli a nestalo sa nám to, že
liberalizáciou
a podnikateľskou činnosťou bude všetko
v po-
predí
pozornosti, len nie zamestnanec, človek.
Vecne úplne novým problémom v tomto
návrhu je kolektív-
ne
prepúšťanie zamestnancov. To je v našom
právnom poriadku
nové, pravda, nové je aj v našom spoločensko-ekonomickom
a
sociálnom postavení. Tým viac, že je to
nové, doteraz ne-
zakotvené
v našom právnom poriadku, by som rád
upozornil na
to, aby sme
nie mechanicky preberali
právne úpravy iných
vyspelých
štátov, lebo máme v transformačnom období predsa
len
vlastné, osobitné, špeciálne podmienky. A v tejto súvis-
losti
sa mi zdá, že rigídny právny postoj trochu podceňuje
sociálny
aspekt tohto problému, a odporúčam, aby
sme v bode
24
v § 58a odsek 3 doplnili
na konci odseku text o slová
"inak
je skončenie pracovného pomeru neplatné".
Dovoľte mi, aby som vlastnými slovami zrozumiteľne vy-
svetlil
podstatu problému. V tomto novom ustanovení sa ukla-
dá
oznamovacia povinnosť pre toho, kto chce hromadne prepúš-
ťať,
je tam aj určená lehota. Ak si on túto
svoju povinnosť
nesplní,
podľa platných noriem je možné i sankcionovať ho
pokutou.
Zastávam názor, a v ústavnoprávnom výbore som k to-
mu
už zaujal stanovisko, že v danom prípade táto sankcia,
pokuta nepostačuje, lebo pre niektorého podnikateľa bude
vhodné, aby s
touto pokutou kalkuloval a zamestnancov sa
zbavil.
Preto navrhujem tou malou zmenou
"inak je skončenie
pracovného
pomeru neplatné" sankcionovať,
že on je povinný
vykonať
túto oznamovaciu povinnosť, aby sa
príslušný zodpo-
vedný
orgán mohol s tým v primeranom časovom období zaobe-
rať.
Ak túto svoju povinnosť nesplní,
nielenže ho treba po-
kutovať,
ale aby nastala neplatnosť právnej zmluvy.
Viem, právnici mi povedia, že v tom a v tom ustanovení
Zákonníka
práce máme presne vymedzené, kedy je právny úkon
neplatný. Ale chcel
by som vás, vážení kolegovia, trochu
presvedčiť,
aby sme - vzhľadom na novosť,
originálnosť a na
naše
podmienky - túto záležitosť zohľadnili. Mohol by som
argumentovať
ešte podrobnejšie, ale ide mi o to, aby sa pod-
stata
problému pochopila.
Trochu
ma prekvapil pán spravodajca,
ktorý body 1 a 2
spoločnej
správy neodporúča prijať. Prekvapuje ma
to preto,
lebo
keď neprijmeme bod 1 návrhu, potom sa na účely tohto
zákona
rozumejú všetci zamestnávatelia, ktorí nie sú štátnou
rozpočtovou
organizáciou alebo štátnou príspevkovou
organi-
záciou.
Podľa mňa je potrebné, aby medzi podnikateľské orga-
nizácie boli zaradené všetky organizácie s
výnimkou tých,
ktoré
sú štátne rozpočtové a
príspevkové. Má to význam pri
kolektívnom
vyjednávaní atď., napríklad pri
podnikoch zria-
dených mestskými úradmi alebo inými. To
"štátne" má svoje
opodstatnenie.
Neviem, ako ste na to prišli, že
ste návrh schválený
ústavnoprávnym
výborom odporučili neprijať,
nenachádzam do-
statok
argumentov. Prosil by som preto pokorne
pána spravo-
dajcu,
aby si túto záležitosť prekonzultoval, preveril dôvo-
dy,
pre ktoré sme sa v ústavnoprávnom výbore k tomuto návrhu
priklonili,
a aby ste body 1, 2 podporili.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pánu poslancovi. Ďalej
je prihlásený do
rozpravy
pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zá-
konník
práce, treba zapísať do
Guinnessovej knihy rekordov
minimálne
z dvoch dôvodov: vláde trvalo takmer rok, čo ho po
schválení poslala na
prerokovanie do parlamentu, a
takmer
dva
roky potom, čo bol vypracovaný na ministerstve práce,
sociálnych
vecí a rodiny.
Pani ministerka dlhuje odpoveď vám, páni poslanci, ale
i
občanom tohto štátu na otázku, čo bolo príčinou týchto ob-
štrukcií a na
čo bol potrebný aj ten zastierací manéver
v
lete minulého roka o tzv. referende, ktoré organizovalo
jej
ministerstvo. Pamätáte si - či skrátenie pracovného týž-
dňa
o hodinu, či zvýšenie minimálnej mzdy, alebo zvýšenie
dovolenky
o jeden týždeň. Táto akcia ministerstva práce, so-
ciálnych
vecí a rodiny bola taká pôsobivá, že niektorí odbo-
rári
v kolektívnych zmluvách uzatváraných na tento rok sa
ani
neusilovali o dlhšiu dovolenku,
lebo si mysleli, že už
je
zo zákona schválená. Dnes už precitli a čakajú tiež na
odpoveď.
Že je
konečne tu novela Zákonníka
práce, táto novela
Zákonníka práce, hovorím, aj z
iných dôvodov. Na tejto
schôdzi
máme v programe zriadenie Výboru
Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre európsku integráciu, a
práve pracovné
právo výrazne zaostáva v harmonizácii s
právom Európskej
únie.
Toto zaostávanie vyplýva nielen z porovnania existujú-
ceho
právneho stavu v Slovenskej republike s ostatnými post-
komunistickými
krajinami, ale aj z porovnania s inými odvet-
viami
nášho právneho systému - trestné,
občianske, obchodné
právo.
V podstate máme ešte stále komunistický Zákonník prá-
ce z roku
1965 s absolútnou prevahou kogentných právnych
ustanovení,
ktoré nedovoľujú rozvinúť základný
princíp slo-
body
a zmluvnosti tak, ako by zodpovedal požiadavkám trhové-
ho
hospodárstva i harmonizácii s právom Európskej únie.
Rozvoj pracovného práva v Slovenskej republike spočíva
práve v
podstatnom rozšírení dispozitívnych ustanovení,
t.
j. v rozšírení princípu
slobody, zmluvnosti subjektov
nielen
individuálneho, ale aj kolektívneho pracovného práva.
V predloženom návrhu novely Zákonníka práce sú však aj
určité
zmeny oproti návrhu, ktorý poznáme z
roku 1994. Zme-
ny,
ktoré návrh nezlepšujú, ale naopak zhoršujú, keď pred-
kladateľ
nerieši situáciu u tých zamestnávateľských
subjek-
tov,
u ktorých nie je založená odborová
organizácia. Tak je
to
v prípade nároku alebo predĺženia
dovolenky o ďalší týž-
deň
v § 102 ods. 3 a tiež právnej úpravy
hromadného prepúš-
ťania
v § 58a. Tento nezabezpečuje plne právnu ochranu za-
mestnancov tých zamestnávateľských subjektov, kde nepôsobí
odborová
organizácia, hoci smernice číslo 75/129
Európskeho
hospodárskeho
spoločenstva aj novela smernice číslo 92/56,
ktoré predkladatelia preberajú do návrhu
novely Zákonníka
práce,
obsahujú i takéto riešenie. Zamestnávatelia v takomto
prípade,
ak tam nie je odborová organizácia, plnia svoju in-
formačnú
a konzultačnú povinnosť priamo voči zamestnancom.
Inak by došlo
k porušeniu základného
princípu negatívnej
koaličnej
slobody. Právne postavenie takýchto odborovo neor-
ganizovaných
zamestnancov nesmie byť horšie, nepriaznivejšie
v
porovnaní so zamestnancami koalične organizovanými.
Som rád, že zástupca predkladateľa štátny tajomník mi-
nisterstva práce pri
prerokovaní vo výbore pre financie,
rozpočet
a menu akceptoval, aj keď čiastočne, môj pozmeňujú-
ci
návrh a vďaka tomu sa dostal po hlasovaní do spoločnej
správy.
Zo spoločnej správy odporúčam schváliť
všetky štyri
doplňujúce
návrhy, aj bod 1, na rozdiel od spoločného
spra-
vodajcu.
Moja posledná poznámka sa týka
odškodňovania pracovných
úrazov,
ktoré je obsahom nových paragrafov
251a, 251b, 251c
a
článku IV. Súčasná pracovnoprávna
úprava Zákonníka práce
je v rozpore
s Dohovorom Medzinárodnej
organizácie práce
číslo
17 o odškodňovaní pracovných úrazov, ktorým je Sloven-
ská republika
viazaná, lebo nerieši uplatňovanie náhrady
škody
za pracovné úrazy a choroby z povolania
zamestnancov,
resp.
ich pozostalých v zamestnávateľských subjektoch, ktoré
zanikli,
a nie je určený povinný subjekt na
uspokojenie ich
nároku.
Podľa citovaného Dohovoru Medzinárodnej
organizácie
práce sú
práva vyplývajúce z náhrady za
stratu na zárobku
v
prípade pracovných úrazov a chorôb
z povolania, ako aj
v
prípade inej ujmy na zdraví a právo na
výživné pozostalým
po
zamestnancoch, ktorí utrpeli
pracový úraz alebo chorobu
z
povolania, nepremlčateľné. A práve tie stovky, možno tisí-
ce
zdravotne postihnutých zamestnancov,
prípadne ich pozo-
stalí,
sú tí, ktorí najviac čakajú na prijatie
tejto novely
Zákonníka
práce. A tým, že to trvalo tak neprimerane dlho,
boli
možno práve oni najviac postihnutí.
Dámy a
páni, z uvedených dôvodov klub
poslancov Kres-
ťanskodemokratického
hnutia bude hlasovať za tento návrh zá-
kona.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk).
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu poslancovi Brockovi.
Ďalej mám písomnú
a
poslednú prihlášku od pani poslankyne Aibekovej.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
dovoľte mi predniesť štyri pozmeňujúce a
doplňujúce ná-
vrhy
k prerokúvanému návrhu zákona, ktorým
sa mení a dopĺňa
Zákonník
práce, tlač 415. Ospravedlňujem sa
všetkým prítom-
ným
kolegom, že tieto návrhy budú trošku
rozsiahle a že nie
sú
v spoločnej správe, pretože som ich nepredniesla na roko-
vaní
gestorského výboru - výboru pre zdravotníctvo a sociál-
ne
veci. Stalo sa tak z toho dôvodu, že
tieto moje pozmeňu-
júce
návrhy bolo treba prerokovať s ministerstvom práce, so-
ciálnych
vecí a rodiny i s ministerstvom financií. A keďže
som
to stanovisko dostala až po prerokovaní v gestorskom vý-
bore, preto ich
predkladám teraz. Mám ich
pripravené aj
v
písomnej podobe, nie v počte 150, ale pre všetky poslanec-
ké
kluby, tak by som potom prosila tých záujemcov, predsedov
poslaneckých
klubov, ktorí budú mať záujem, aby si tieto pí-
somne
predložené návrhy vyzdvihli. Sú
pripravené tu na sto-
líku.
A
teraz mi dovoľte
predniesť tie štyri pozmeňujúce
a
doplňujúce návrhy.
Prvý návrh sa týka článku I, kde odporúčam,
aby sa za
bod
36 vložil nový bod 37, ktorý znie: V §
133 ods. 2 sa na
konci pripája táto veta: "Zamestnávateľ
je ďalej povinný
vypracúvať hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pra-
covných
procesov a na jeho základe vypracovať
zoznam na po-
skytovanie osobných
ochranných pracovných prostriedkov."
V
nadväznosti na vloženie tohto bodu prečíslovať ďalšie body.
Druhý návrh sa týka článku I,
kde za bod 41 odporúčam
vložiť
nový bod 42, ktorý znie: § 140 vrátane poznámok pod
čiarou
k odkazom 8e a 8f znie: "§ 140 odsek 1. Zamestnávateľ
je povinný
zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách
stravovanie
zodpovedajúce zásadám správnej výživy
priamo na
pracoviskách
alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči
zamestnancom
vyslaným na pracovnú cestu a v prípadoch, keď
to
vylučujú podmienky výkonu práce na pracoviskách. V kolek-
tívnej zmluve možno rozšíriť okruh fyzických
osôb, ktorým
zamestnávateľ
poskytne stravovanie. To platí aj pre
zamest-
návateľov,
ktorí neprevádzkujú podnikateľskú činnosť."
Odsek 2 toho paragrafu bude znieť alebo navrhujem, aby
znel:
"Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie
podľa odseku 1
podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane
vhodného
nápoja
zamestnancovi v priebehu pracovnej
zmeny vo vlastnom
zariadení,
stravovacom zariadení iného
zamestnávateľa alebo
prostredníctvom
právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá
má oprávnenie
poskytovať stravovacie služby. Za pracovnú
zmenu
sa pritom považuje výkon dlhší ako tri hodiny."
Odsek 3: "Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa
odsekov
1 a 2 vo výške 55 % hodnoty jedla, najviac však do
výšky
55 % stravného poskytovaného na
pracovnej ceste v tr-
vaní
5 až 12 hodín podľa osobitného
predpisu." Tu je potom
odvolávka
8e: "Okrem toho zamestnávateľ poskytuje aj príspe-
vok
podľa osobitného predpisu,
odvolávka 8f". Tie prečítam
na
záver.
A odsek 4 v znení: "Stravovanie podľa odseku 1 nemožno
nahradiť
iným plnením." Odvolávka 8e -
Zákon číslo 111/1992
Zb.
o cestovných náhradách v znení zákona Národnej rady Slo-
venskej
republiky číslo 53/1994 Z. z. Odvolávka 8f - Zákon
Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
152/1994 Z. z.
o
Sociálnom fonde a o zmene zákona číslo
286/1992 Zb. o da-
niach
z príjmov v znení neskorších predpisov.
V nadväznosti na doplnenie tohto bodu prečíslovať ďal-
šie
body.
Pozmeňujúci návrh číslo 3: V článku IX v bode 1 sa na
konci
vypúšťajú slová "a § 14".
A posledný pozmeňujúci návrh číslo 4: V
článku IX sa za
bod
3 pripája bod 4, ktorý znie: "Nariadenie vlády Českoslo-
venskej
socialistickej republiky číslo 137/1989 Zb. o závod-
nom
stravovaní".
Napriek
rozsiahlosti týchto
pozmeňujúcich návrhov si
dovoľujem
dúfať, že ich všetci podporíte, pretože
naozaj je
to
na zlepšenie situácie pracujúcich,
hlavne kapitola týka-
júca sa
závodného stravovania a príspevku
naň. Podrobné
zdôvodnenie
je uvedené v tejto písomnej podobe.
Nebudem ho
čítať.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pani poslankyni.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nedostal som do
rozpravy
žiadne iné písomné prihlášky. Pýtam sa preto, či sa
ešte
niekto hlási.
(Nikto.)
Ak nie,
končím rozpravu k tomuto bodu
programu. Pýtam
sa
pani ministerky Keltošovej, či sa chce
vyjadriť. Nech sa
páči.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predseda,
vážená snemovňa,
pokiaľ som si stihla zapísať, pozmeňujúce
návrhy prišli
od
pána poslanca Benčíka. Pán poslanec Brocka nemal pozmeňu-
júce
návrhy a pani poslankyňa Aibeková predniesla svoj po-
zmeňujúci
návrh. Dovoľte, aby som sa v
poradí, v akom jed-
notliví
poslanci vystupovali, vyjadrila k pozmeňujúcim návr-
hom.
Pán poslanec Benčík navrhoval v bode
24 § 58a doplniť
"inak je skončenie pracovného pomeru neplatné".
Chcela by
som
uviesť, že ak zamestnávateľ nesplní
svoju povinnosť in-
formovať
príslušný územný orgán práce o hromadnom prepúšťaní
najmenej
jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania,
zvyšujeme
mu sankcie z pôvodných 100 000 na
500 000 korún
a
hornú hranicu zvyšujeme z 500 tisíc na jeden milión korún.
Takže
myslíme si, že aj toto zvýšenie z pol milióna na mi-
lión
korún môže byť určitou motiváciou a malo by byť motivá-
ciou pre zamestnávateľov, aby, tak
ako ste povedali, pán
poslanec, si už
vopred nezakalkulovali sankcie
do svojich
nákladov.
Okrem toho sankcionovať neplatnosť
výpovede nie je mož-
né,
pretože § 242 odsek 2 Zákonníka práce toto zakazuje. Tam
je
len informačná povinnosť. Pokiaľ
sa táto informačná po-
vinnosť
nesplní, nastupuje sankcia, ktorá, ako
som už pove-
dala,
bola zvýšená. Podľa názoru právnikov je len ten právny
úkon
neplatný, na ktorý sa neudelil predpísaný súhlas prí-
slušného
orgánu alebo ktorý sa neurobil formou predpísanou
týmto
zákonníkom. A § 58 odsek 3 je
len informačná povin-
nosť,
ak ste si prečítali, čiže v tomto prípade ani zo smer-
nice
o hromadnom prepúšťaní nevyplýva táto povinnosť. Čiže
ja
by som sa odvolala na smernicu, takisto by som sa odvola-
la
na § 58 odsek 3 Zákonníka práce, kde sa ukladá výlučne
informačná
povinnosť. Preto, pán poslanec, navrhujem tento
váš
pozmeňujúci návrh neprijať.
Ostatné body, ktoré predniesol pán spoločný spravodaj-
ca,
zrejme zdôvodní vo svojom záverečnom slove.
Pokiaľ ide ešte o vystúpenie pána
poslanca Brocku k §
102,
§ 58 a § 251a, b, c, vzhľadom na skutočnosť, o ktorej
som
hovorila, na prechodné obdobie do prijatia nového Zákon-
níka
práce upravujeme to v tejto novele takým spôsobom, akým
je
to upravené. To znamená, že sme akceptovali povinnosť in-
formovať
priamo zamestnancov tam, kde nie sú
odborové orga-
nizácie.
Je to v predkladanom návrhu novely Zákonníka práce.
Takisto pokiaľ ide o odškodňovanie
pracovných úrazov do
zriadenia
novej úrazovej poisťovne, ako som povedala vo svo-
jom
úvodnom slove, naďalej táto
povinnosť zostáva tak, ako
je
to doteraz, na Slovenskej poisťovni,
akciovej spoločnos-
ti.
Myslím si, že v transformačnom období by bolo chybné ro-
biť
nejaké základné veľké zmeny, pokiaľ nie je pripravené
úplne
nové znenie, nová právna úprava Zákonníka práce. Bude-
te
mať možnosť ju za krátky čas posúdiť.
K ostatným návrhom, resp. vyjadreniam
nezaujímam žiadne
stanovisko. Myslím si,
že by bolo potrebné konkretizovať,
ktoré odborové
zväzy, pán poslanec
Brocka, si nedohodli
v
kolektívnych zmluvách o týždeň
dlhšiu dovolenku, pretože
u
nás sú uložené všetky kolektívne zmluvy vyššieho stupňa.
Na našom
ministerstve robíme aj
expertízu kolektívnych
zmlúv,
takže mám informáciu, že právna úprava, ktorú teraz
predkladám,
nemala žiadny vplyv na kolektívne
vyjednávanie,
pokiaľ
išlo o týždeň dovolenky alebo o ďalšie veci, ktoré sa
v
kolektívnych zmluvách dohodli.
Ak máte vedomosť, ktorý
konkrétny odborový zväz postupoval tak, ako ste
hovorili,
budem
rada a budem vám vďačná za informáciu.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem,
pani ministerka. Pýtam
sa pána spoločného
spravodajcu,
či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.
Poslanec F. Švec:
Vážené kolegyne, kolegovia, len stručne o tých bodoch
spoločnej
správy, ktoré v rozprave boli spomenuté.
K bodu
1 pán poslanec Benčík navrhuje,
aby bol tento
bod
schválený. Po porade s odbornými pracovníkmi minister-
stva
je práve tá záležitosť, o ktorej on hovorí, že nové or-
ganizácie,
ktoré môžu byť zriadené obcou a iné príspevkové
organizácie,
by práve v zmysle tej úpravy mohli upravovať
bez
ohľadu na rozpočet zriaďovateľa rôzne príspevky a pra-
covnoprávne nároky. Takže z toho dôvodu nebudem
odporúčať
bod
1 schváliť.
K bodu 2, kde výraz "ustanoviť nariadením" sa navrhuje
nahradiť
slovami "vydať nariadenie, ktoré ustanoví", mám len
také
vysvetlenie. Legislatívci tvrdia, že je
to proste ťaž-
kopádnejšie
a v legislatívnej praxi je takáto formulácia ne-
obvyklá.
V Zákonníku práce v mnohých článkoch je
štylizácia
"vláda
môže ustanoviť nariadením",
"vláda ustanoví nariade-
ním",
takže takisto neodporúčam, aby bol pozmeňujúci návrh
číslo
2 prijatý.
Len toľko na vysvetlenie, pán predseda, môžeme pristú-
piť
k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Prosím, pán spoločný
spravodajca, uvá-
dzajte
hlasovanie, najskôr pripomienky k spoločnej správe.
Poslanec F. Švec:
Vzhľadom na pripomienky odporúčam, aby
sme o každom bo-
de
hlasovali osobitne. Bod číslo 1
spoločnej správy odporú-
čam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Hlasujeme o bo-
de
spoločnej správy číslo 1 s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme neprijali tento bod spoločnej
správy.
Poslanec F. Švec:
Bod číslo 2 spoločnej správy, ako som už
uviedol, odpo-
rúčam
z týchto dôvodov neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže
hlasujeme o bode
2 spoločnej správy, takisto
s
odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Neprijali sme ani tento bod spoločnej
správy.
Poslanec F. Švec:
Podľa bodu číslo 3 odporúčam schváliť navrhované dopl-
nenie
článku I v bode 23. Čiže bod číslo 3 odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže budeme hlasovať o bode číslo 3
spoločnej správy
s
odporúčaním prijať ho.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 115 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme bod číslo 3 spoločnej správy.
Poslanec F. Švec:
K bodu
4 mám malé vysvetlenie. Bol som
upozornený, že
som
v spoločnej správe predniesol upravené znenie toho bodu.
Takže navrhujem najprv neschváliť pôvodné znenie
a potom
hlasovať
o upravenom znení, ktoré som
predniesol. (Hlasy zo
sály.)
Áno, potom ho prečítam. Predtým? Nech sa páči.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec ho čítal. Ide o článok I
bod 24, kde sa
hovorí,
"alebo ak u zamestnancov". To myslíte, áno?
Poslanec F. Švec:
Ale
môžem to prečítať
ešte raz. Odporúčam schváliť
to
v upravenom znení takto: v článku I bod 24 v § 58a ods. 2
v
prvej vete za slovami "s
príslušným odborovým
orgánom"
vložiť slová "alebo ak u zamestnávateľa
nepôsobí odborová
organizácia
priamo so zamestnancami, na ktorých sa
hromadné
prepúšťanie
vzťahuje". A v druhej vete za slovami "príslušný
odborový
orgán" vložiť "alebo priamo zamestnanci".
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Čiže budeme hlasovať o bode číslo 4, aby sme ho
zrušili.
Poslanec F. Švec:
Bod číslo 4 spoločnej správy odporúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme o bode číslo 4
spoločnej správy s od-
porúčaním
neprijať ho.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovali 2 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 90 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Takže sme neprijali tento bod spoločnej správy.
Poslanec F. Švec:
Teraz odporúčam hlasovať o novom znení
tohto bodu, kto-
ré
som pred chvíľou prečítal. Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 4 so zmenou,
ktorú predniesol
spoločný
spravodajca s odporúčaním prijať ho.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 120 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Čiže sme prijali tento bod spoločnej
správy.
Poslanec F. Švec:
Pán poslanec Benčík predniesol
pozmeňujúci návrh k bodu
24
- v § 58a ods. 3 doplniť na
konci odseku text o slová
"inak
je skončenie pracovného pomeru neplatné". Pani mini-
sterka vysvetlila, že sankčné postihy sú tam
dostačujúce,
aby zabránili špekulatívnym konaniam podnikateľov. Z toho
dôvodu
návrh odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme o návrhu pána poslanca Benčíka s od-
porúčaním
spoločného spravodajcu neprijať ho.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec F. Švec:
Pani poslankyňa Aibeková predniesla 4
pozmeňujúce návr-
hy.
Všetky 4 kvalitatívne zlepšujú
zákonník v prospech za-
mestnancov,
preto sa pýtam pani Aibekovej, či súhlasí, aby
sme
o nich hlasovali spoločne.
Poslankyňa M. Aibeková:
Nie je to možné, pretože každý sa týka
iného paragrafu.
Musíme
hlasovať osobitne, ale myslím, že ich nemusíte čítať,
pretože
som ich rozdala v písomnej podobe
každému poslanec-
kému
klubu, to čítanie by bolo pomerne rozsiahle. Takže oso-
bitne,
ale navrhujem, aby ste ich znovu nečítali.
Poslanec F. Švec:
Ďakujem. Pán predseda, môžeme hlasovať
o pozmeňujúcom
návrhu
pani Aibekovej číslo 1. Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu
pani poslankyne
Aibekovej
s odporúčaním spravodajcu prijať ho.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 104 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme tento návrh.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec F. Švec:
Druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne
Aibekovej odpo-
rúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Druhý návrh spravo-
dajca
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Prijali sme aj tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec F. Švec:
Tretí pozmeňujúci návrh pani poslankyne
Aibekovej odpo-
rúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o treťom pozmeňujúcom návrhu. Spoločný spra-
vodajca
ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme aj tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec F. Švec:
Štvrtý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Aibekovej od-
porúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne
Aibekovej
s návrhom pána spoločného spravodajcu prijať ho.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec F. Švec:
Vážený pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňu-
júcich
návrhoch, ktoré vyplynuli z
rozpravy a zo spoločnej
správy.
Preto odporúčam, aby sme hlasovali o zákone ako cel-
ku
s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o
návrhu zákona ako
celku
v znení schválených pozmeňujúcich návrhov.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spra-
vodajca
odporúča návrh zákona...
Poslanec F. Švec:
Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 121 poslancov.
(Potlesk.)
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Ďakujem
vám, pán spoločný
spravodajca, aj vám, pani
poslankyne,
páni poslanci, a ďakujem aj pani ministerke za
dobrý
zákon.
Poslanec F. Švec:
Aj ja ďakujem za spoluprácu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani ministerka už nemôže otvoriť
rozpravu, pretože zá-
kon
sme prijali, ale žiada si slovo.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte, aby som sa vám poďakovala. Som v
parlamente od
roku
1990, ale nepamätám si taký prípad,
okrem odhlasovania
predčasných
volieb, aby sa jednomyseľne snemovňa
zjednotila
a
jednomyseľne zákon odhlasovala. Ešte
raz ďakujem opozícii
a
ďakujem aj koalícii. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
ako som oznámil, podľa dohody v politickom grémiu a na
žiadosť
prezidenta republiky na dnešnom
rokovaní uvedie pán
prezident
vrátenú novelu zákona o nadáciách.
Zatiaľ je pre-
stávka,
ale prosím, aby ste neodchádzali, ak
nemusíte. Zis-
tíme,
či je pán prezident už tu.
(Po krátkej prestávke.)
(Potlesk pri príchode prezidenta republiky.)
Pani poslankyne, páni poslanci,
ď a l š í m bodom nášho rokovania je
zákon
Národnej rady Slovenskej
republiky z 22. mája
1996
o nadáciách vrátený prezidentom Slovenskej republiky na
opätovné
prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Pán
prezident sa zúčastní na rokovaní osobne a bude
predkladať
tento zákon.
Materiál
ste dostali ako tlač 429. Jeho
súčasťou je
rozhodnutie
prezidenta Slovenskej republiky z 5. júna 1996
o
vrátení zákona tak, ako je
schválený zákon z 22. mája
1996.
Spoločnú správu ste dostali ako tlač 429a.
Prosím pána prezidenta Michala Kováča,
aby vrátenie zá-
kona
uviedol a odôvodnil.
Prezident Slovenskej
republiky M. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené pani poslankyne,
páni poslanci,
o chvíľu budete opäť prerokúvať zákon o
nadáciách. Moje
rozhodnutie
o vrátení zákona na opätovné prerokovanie Národ-
nou
radou, ako aj dôvody, ktoré ma
viedli k využitiu tohto
podľa
môjho názoru vážneho ústavného
prostriedku, máte uve-
dené
v tlači číslo 429. Napriek tomu by som
sa, vážené pani
poslankyne,
vážení páni poslanci, rád spolu s vami
zamyslel
nad
filozofiou posudzovaného zákona a
poukázal na tie jeho
časti,
ktoré podľa mňa najvýraznejšie zasiahnu do života na-
dácií
a plnenia ich úloh.
Východiskom na posúdenie problematiky
nadácií je zodpo-
vedanie
si otázky, či nadácie vykonávajú spoločensky žiaducu
činnosť.
Ak sa zhodneme na tom, že ide
o činnosť verejno-
prospešnú
a pre občanov i štát užitočnú, som toho názoru, že
aj
štát by mal svojím zákonodarstvom takúto činnosť podporiť
a
vytvoriť také podmienky na
existenciu a činnosť nadácií,
ktoré
budú rozvíjať a využívať každú iniciatívu na rozvoj
spoločensky
užitočnej práce.
Pripomienky uvedené v mojom rozhodnutí o vrátení posu-
dzovaného
zákona možno v podstate rozdeliť do
dvoch základ-
ných
skupín. Prvú tvoria tie, ktoré menia postavenie nadácií
v
spoločnosti a zasahujú do ich činnosti
takým výrazným
spôsobom,
že u mnohých vytvoria stav ich
faktickej likvidá-
cie.
Druhou je pripomienka, ktorá poukazuje na nesúlad záko-
na
so záväzkom Slovenskej republiky ako
pridruženej krajiny
vo
vzťahu k Európskej únii.
Vážená Národná rada,
podobne, ako to už v priebehu prijímania posudzovaného
zákona
zhodne konštatovali poslanci koaličných
i opozičných
strán,
o potrebe právnej regulácie postavenia
nadácií a ich
činností ani
ja nemám žiadne
pochybnosti. Právna úprava
o
nadáciách v Občianskom zákonníku v
§ 20b a nasledujúcich
sa javí ako
naozaj nedostatočná. Jednak
je to preto, že
úprava
je len rámcová a aj sám Občiansky zákonník predpokla-
dá
prijatie osobitného zákona. Ale je to aj preto, že po ro-
ku
1989 vznikol rad nadácií, ktoré svojím poslaním a formami
činnosti sú skôr
iným typom neziskových organizácií. Ich
právna
forma nadácie bola zvolená viac-menej z dôvodu ne-
existencie
inej právnej úpravy.
Po prijatí posudzovaného zákona nadácie,
ktoré nezodpo-
vedajú
vymedzeniu v ňom uvedenom, sa budú musieť transformo-
vať
na iné typy právnických osôb, a ak právna úprava iných
typov
neziskových organizácií nebude
uzákonená, budú musieť
zaniknúť.
Z tohto dôvodu považujem za nevyhnutné
prerokovať
zákon o nadáciách
spolu so zákonmi, ktoré upravia právne
postavenie
neziskových všeobecne prospešných
subjektov, ne-
investičných
fondov so všeobecne prospešným zameraním a kto-
ré
nadobudnú účinnosť k tomu istému dňu.
Vychádzam z predpokladu, že nadácie plnia mimoriadne
osožné a spoločensky veľmi užitočné funkcie
v humanitnej
alebo
inej všeobecne prospešnej oblasti. Preto treba všet-
kým,
ktorí v orgánoch nadácií dobrovoľne a
bezplatne pracu-
jú,
a všetkým, ktorí nadáciám finančne
prispievajú, úprimne
poďakovať,
ale najmä ich ďalšiu činnosť náležite stimulovať.
Posudzovaný
zákon to však nerobí, naopak, nadácie neprimera-
ne
obmedzuje, ba rad z nich, najmä
tie, ktoré nemajú väčší
majetok,
s najväčšou pravdepodobnosťou zlikviduje.
Vážená Národná rada,
možno,
pravda, súhlasiť s tým, že štát
má vykonávať
dohľad
nad nadáciami, aby zabránil daňovým únikom, ak by na-
dácie
vykonávali podnikateľskú činnosť, a aby
zabránil mož-
nosti
obohacovania sa funkcionárov alebo pracovníkov nadácií
z
prostriedkov nadácie. Na
účely tohto dohľadu používajú
štáty Európskej únie rôzne mechanizmy a
poistky, ale len
v
nevyhnutnom rozsahu. Naproti tomu
posudzovaný zákon pre-
vzal
v podstate všetky známe dohliadacie mechanizmy, povýšil
ich na úroveň
kontroly a pridal k nim aj
také, ktoré sa
v
krajinách Európskej únie buď vôbec nepoužívajú, alebo sa
používajú v inom
zmysle. Nemôže preto uspokojiť
napríklad
poukázanie
na to, že minimálnu výšku základného imania poža-
duje
aj Dánsko, ak uvedený štát nepozná rad
iných obmedzení
a
kontrolných mechanizmov upravených v
našom zákone o nadá-
ciách.
Zákonu z 22. mája vyčítam aj to, že v
podstate upravuje
postavenie a činnosť
takých nadácií, ktoré u nás nie sú,
pričom neumožňuje existenciu nadácií, ktoré tu už pôsobia
a
vykonávajú užitočnú činnosť. Zákon
zodpovedá predovšetkým
typu
tzv. verejných nadácií a nie nadácií súkromných. Za ve-
rejnú
nadáciu nepovažujem totiž nadáciu s
verejnoprospešným
účelom,
nakoľko takýto účel majú všetky mne známe a u nás
jestvujúce
nadácie, ale nadáciu dotovanú zo
štátnych, obec-
ných
alebo iných verejných prostriedkov. Za súkromnú považu-
jem
pritom nadáciu, ktorej prostriedky pochádzajú zo súkrom-
ných zdrojov. V
takto chápanej verejnej
nadácii sú potom
nielen dohliadacie, ale aj kontrolné mechanizmy
zo strany
štátu
plne opodstatnené, lebo kontrolujú používanie štátnych
a
obecných peňazí.
V súkromných nadáciách, teda takých, aké
u nás pôsobia,
je
však situácia iná, aj keď výnimočne
dostane súkromná na-
dácia
príspevok z verejného zdroja, existuje dosť spôsobov
a
prostriedkov na kontrolu zo strany štátu.
Ani
z hľadiska rozsahu a charakteru činností nadácií
zákon
nezohľadňuje podmienky a potreby
Slovenska. Typ nadá-
cií,
ktoré upravuje posudzovaný zákon, v
podstate zodpovedá
takým
nadáciám, akou je nadácia Alfréda Nobela. Tá má celé
imanie
kapitalizované do vkladov a cenných papierov a výnosy
vrátane úrokov
používa na finančné ohodnotenie udelených
cien.
My však - pokiaľ viem - nadáciu takého typu nemáme.
Preto
prežijú iba nadácie, ktoré majú nehnuteľný, prípadne
hnuteľný
majetok v hodnote 100 000 korún, napríklad v podobe
zariadenia
a v tomto zariadení trvale uskutočňujú
svoju hu-
manitnú
činnosť. Ale také nadácie, ak vôbec
jestvujú, pred-
stavujú
iba nepatrný zlomok z počtu všetkých nadácií. Ostat-
né, ak nezískajú požadovanú sumu
základného imania, ktorú
však
nebudú môcť použiť, zaniknú a s
nimi sa skončí aj ich
všeobecne
prospešná, pre občanov vysoko užitočná činnosť.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcel
by som na vás apelovať, aby ste pri opätovnom
prerokúvaní zákona vychádzali z preukázateľných
poznatkov
o
činnosti nadácií u nás, o množstve spoločensky záslužnej
práce,
ktorú vykonávajú, a o možnostiach štátu nahradiť čin-
nosť na základe
zákona zaniknutých nadácií.
Mám na mysli
tie,
ktoré pôsobia v oblasti školstva,
zdravotníctva, v ob-
lasti
sociálnej starostlivosti o starých ľudí, o zdravotne
postihnutých občanov a
podobne. Povedzme si
otvorene, že
štát
v tomto období nemá ešte vybudované inštitúty v demo-
kratických
štátoch nezastupiteľné a ani nemá dostatok pro-
striedkov na
to, aby tieto
spoločensky potrebné náklady
uhradil.
Nemyslím si tiež, že štát by sa mal usilovať o pre-
beranie
výlučnej zodpovednosti vo všetkých
oblastiach živo-
ta.
Bolo by to vlastne v rozpore s
princípom samosprávy ob-
čianskej
spoločnosti, s princípom deetatizácie nášho života.
V
prípade, že štát takúto snahu
nemá, potom zvolený postup
nemožno
hodnotiť inak ako brzdu rozvoja demokratickej spo-
ločnosti a
hatenie iniciatívnych činností všetkých tých,
ktorí
bezplatne pracujú v orgánoch nadácií, a všetkých tých,
ktorí
nadáciám finančne prispievajú. Že ide
vo väčšine prí-
padov
o mimoriadne osožné a spoločensky veľmi žiaduce čin-
nosti,
o tom sa už pri prerokovaní zákona povedalo veľa.
Mrzí ma však to, že na konkrétne prípady
uvedené v roz-
prave,
napríklad nadácie pôsobiace v oblasti školstva, ste
pri rozhodovaní o znení zákona nevzali ohľad. Nemôže ma
uspokojiť
prijaté uznesenie Národnej rady, ktorým žiada vlá-
du
predložiť návrhy ďalších zákonov, aj
keď ho, samozrejme,
vítam.
Podľa súčasne platného ústavného stavu niet dostatoč-
nej
záruky, že sa podarí v potrebnom termíne tieto právne
normy
schváliť. Môže tak nastať situácia,
ktorá by výrazným
spôsobom
zasiahla do života spoločnosti. Pri posudzovaní zá-
kona
o nadáciách som mal na zreteli práve poslanie nadácií
a
ich nespochybniteľný význam v
humanitnej a inej všeobecne
prospešnej
oblasti a dôsledky, ktoré nastanú u tých občanov,
ktorí
sú na činnosť nadácií odkázaní.
Vážená Národná rada,
pri prerokúvaní zákona sa poukazovalo na
to, že zákon
zodpovedá
právnym úpravám platným v štátoch
Európskej únie.
Žiaľ,
musím konštatovať, že to tak nie je. Posudok z 10. má-
ja
1996, vypracovaný pre Európsku komisiu,
je viac ako kri-
tický,
ba až odmietavý. Prijatý zákon obsahuje značné roz-
diely
voči právu členských štátov Európskej
únie a nezodpo-
vedá
stanovisku Európskeho nadačného centra.
Kriticky sa k zákonu počas druhého
zasadnutia Spoločné-
ho
parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republi-
ky
v Bruseli vyjadril komisár Európskej komisie Hans van den
Broek.
Slovenská republika sa uchádza o členstvo v európskych
hospodárskych
a bezpečnostných štruktúrach. V Asociačnej do-
hode
sa zaviazala harmonizovať svoj právny poriadok s právom
Európskej únie.
Plnenie tohto záväzku
je obsiahnuté aj
v
programovom vyhlásení našej vlády. Nemôžem sa stotožniť
s
argumentáciou, že takto koncipovaný zákon je vyjadrením
našej
suverenity. Suverenita neznamená, že
netreba dodržia-
vať
medzinárodné záväzky vrátane Dohody
o pridružení k Eu-
rópskej
únii, a preto nevidím žiadne politické prekážky na
prijatie
takého znenia zákona o nadáciách, ktoré bude požia-
davkám Európskej únie zodpovedať. Slovenská
republika tak
konkrétnym
krokom potvrdí deklarovaný záujem o
vstup do eu-
rópskych
štruktúr.
Opätovným schválením zákona, bez zásadných zmien, vy-
šleme
z tohto parlamentu negatívny signál do
demokratického
sveta.
Vedome tak prispejete k zhoršeniu našich šancí na in-
tegráciu
do európskych štruktúr už v prvej etape
rozširova-
nia
NATO a Európskej únie. Keď z tejto
schôdze parlamentu
nevyšlete
pozitívne signály, potvrdíme stále
silnejšie zne-
júce hlasy o
našej nezrelosti na
pozvanie na konzultácie
v
rámci prvej etapy rozširovania NATO
a Európskej únie.
Prestaňme
hazardovať s ďalším osudom našich
občanov a nášho
štátu.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vo svojom vystúpení som sa snažil
poukázať na širšie
spoločenské
a politické súvislosti činnosti nadácií a vami
schváleného zákona. Zákon, podľa môjho názoru,
principiálne
nezodpovedá
postaveniu nadácií v demokratickej
spoločnosti.
Nedostatočne
rešpektuje samosprávne princípy
fungovania na-
dácií a bezdôvodne zužuje nadačné spektrum
iba na jediný
typ.
Tento typ nezodpovedá však majetkovým a príjmovým pome-
rom v štáte, ani reálnej situácii v
postavení a fungovaní
väčšiny
existujúcich nadácií. Poukázal som na
to, že prijí-
manie
len jednej právnej normy,
upravujúcej len jednu časť
tretieho
sektora nie je správne a nemôže priniesť pre našu
spoločnosť
úžitok. Práve naopak, dôsledky, ktoré
pre značnú
časť
subjektov pôsobiacich v oblasti verejnoprospešných čin-
ností
nastanú, považujem za také závažné, že
vám navrhujem,
aby
ste zákon o nadáciách pri opätovnom prerokúvaní neschvá-
lili. Nezabúdajte, že našu právnu úpravu
nadácií sleduje
takmer
celý demokratický svet!
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu prezidentovi za odôvodnenie vráteného záko-
na.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, spoločným spra-
vodajcom
pri schvaľovaní zákona bol pán poslanec Kunc. Keďže
je
dlhšie chorý, výbor uznesením rozhodol, že spravodajcom
bude
predseda výboru pán Brňák. Prosím, pán predseda, aby
ste
uviedli spoločnú správu výborov.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem.
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
vážený pán minister,
panie poslankyne a páni poslanci,
dovoľte, aby som vás ako spoločný
spravodajca oboznámil
so
spoločnou správou pod parlamentným číslom 429a.
Zákon
Národnej rady Slovenskej
republiky z 22. mája
1996
o nadáciách vrátený prezidentom Slovenskej republiky na
opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky
pridelil
predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhod-
nutím
číslo 1025 z 5. júna 1996 na prerokovanie Ústavnopráv-
nemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
financie, rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-
dárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samo-
správu
a národnosti, Výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému
výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky, Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky pre vzdelanie,
vedu, kultúru
a
šport a Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre ži-
votné prostredie a ochranu prírody v
lehote do 19. júna
1996
a súčasne určil Ústavnoprávny výbor
Národnej rady Slo-
venskej
republiky na skoordinovanie stanovísk výborov Národ-
nej
rady Slovenskej republiky s tým, že sa
stanoviská výbo-
rov
Národnej rady Slovenskej republiky premietnu v spoločnej
správe
výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Určené výbory prezidentom Slovenskej republiky vrátený
zákon
Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách
prero-
kovali
v určenej lehote. Ústavnoprávny výbor,
výbor pre fi-
nancie,
rozpočet a menu, výbor pre
hospodárstvo, privatizá-
ciu
a podnikanie, výbor pre
pôdohospodárstvo, výbor pre ve-
rejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti, zahraničný vý-
bor, výbor pre
zdravotníctvo a sociálne veci, výbor pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport neprijali uznesenie o vý-
sledku
prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republi-
ky
z 22. mája 1996 o nadáciách vrátený prezidentom Sloven-
skej
republiky na opätovné prerokovanie
Národnou radou Slo-
venskej
republiky, lebo podľa § 48 ods. 1
zákona Slovenskej
národnej
rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Sloven-
skej
národnej rady v znení neskorších
predpisov s ním nevy-
slovila
súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov prísluš-
ného
výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre obranu a bezpečnosť nesúhlasí s
pripomienkami
prezidenta
Slovenskej republiky uvedenými v
rozhodnutí pre-
zidenta Slovenskej
republiky z 5.
júna 1996 číslo
2418/96-80-129
o vrátení zákona Národnej rady Slovenskej re-
publiky
z 22. mája 1996 o nadáciách a odporúča Národnej rade
Slovenskej
republiky po opätovnom prerokovaní zákon Národnej
rady
Slovenskej republiky z 22. mája 1996 o nadáciách schvá-
liť.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody odporúča Národnej
rade Sloven-
skej
republiky opätovne prerokovať zákon
Národnej rady Slo-
venskej
republiky z 22. mája 1996 o nadáciách a neodporúča
ho
opätovne schváliť.
Ako spoločný spravodajca zhodne so
stanoviskom Výboru
pre
obranu a bezpečnosť odporúčam Národnej rade Slovenskej
republiky tento zákon
schváliť. Týmto hlasovaním sa
stane
bezpredmetným aj
návrh výboru pre
životné prostredie
a
ochranu prírody.
Vážený pán predseda, v rámci parlamentnej zvyklosti sa
hlásim
do rozpravy a prosím o možnosť vystúpenia ako prvý
rečník.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu
k
tomuto bodu programu s konštatovaním,
že okrem zahlásenej
žiadosti
mám 4 písomné prihlášky.
Na začiatok rozpravy chcem povedať, že
pán prezident vo
svojom
zdôvodnení uvádza a žiada, aby Národná rada Sloven-
skej
republiky pri opätovnom prerokovaní
zákona z 22. mája
1996
tento zákon neschválila, čiže podáva námietky proti zá-
konu
ako celku a žiada, aby bol pripravený
nový zákon o na-
dáciách,
kde uvádza potom v jednotlivých ustanoveniach nové-
ho
zákona vykonať odporúčania, ktoré pán
prezident aj pred-
niesol.
Budeme hlasovať len o zákone ako celku, či ho potvr-
díme,
alebo či vyhovieme žiadosti pána prezidenta.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, v
rámci rozpra-
vy
vystupujete ako prvý.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem.
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
vážený pán minister,
panie poslankyne a páni poslanci,
vo
svojom vystúpení chcem
reagovať, resp. považujem
priamo
za svoju povinnosť uviesť na pravú mieru také závažné
tvrdenie,
akým je konštatovanie pána prezidenta,
ktoré opä-
tovne
viac ráz prízvukoval vo svojom ústnom vystúpení, že
parlamentom
schválený zákon o nadáciách je v
rozpore s kon-
cepciou
aproximácie práva Slovenskej republiky
s právom Eu-
rópskej
únie, že tento zákon nechce dodržiavať
medzinárodné
záväzky
vrátane dohody o pridružení k Európskej únii.
Aby som bol konkrétny, dovolím si teraz
odcitovať spor-
né
pasáže priamo z textu. Sú uvedené v
časti II body 1 a 6
tohto
materiálu. Citujem: "Okrem
toho" dodávam, tento zákon
"nie
je v súlade s Kódexom praxe pre
nadácie, ktorý z pove-
renia
Európskej komisie vytvorilo Európske
nadačné centrum,
a
tým ani s koncepciou aproximácie práva Slovenskej republi-
ky
s právom Európskej únie a jej členov." Ďalej: "Posudzova-
ný zákon,
napriek programovému vyhláseniu
vlády, ktoré
schválila
Národná rada, nezodpovedá požiadavke
harmonizácie
právneho poriadku Slovenskej republiky s
právom Európskej
únie."
A nakoniec: "Nemôžem sa stotožniť s argumentáciou, že
takto
koncipovaný zákon vyjadruje našu suverenitu. Suvereni-
ta neznamená,
že netreba dodržiavať medzinárodné záväzky
vrátane
dohody o pridružení k Európskej únii.
Neznamená ani
to, že
by sme nemali plniť prijatý cieľ, ktorý spočíva
v
smerovaní Slovenskej republiky do
európskych integračných
procesov."
Vážený pán prezident,
ak
je vôbec možné pripustiť, že materiál
pod názvom
Koncepcia aproximácie práva Slovenskej republiky s
právom
Európskej
únie vôbec oficiálne existuje, tak tento nič neob-
sahuje
o našej povinnosti harmonizovať tento
zákon s právom
Európskej únie. V
tejto súvislosti považujem
za potrebné
zdôrazniť,
že Kódex praxe pre nadácie, o ktorý sa opierate
vo
svojom tvrdení, nie je právom Európskej únie v zmysle na-
šich
záväzkov.
Podobná nepresnosť, ktorú, domnievam sa, nemožno pova-
žovať alebo nazvať za omyl, je už citované tvrdenie pána
prezidenta, že tento
zákon nechce dodržiavať
medzinárodné
záväzky
vrátane dohody o pridružení k Európskej únii. Naše
medzinárodné
záväzky vo vzťahu k Európskej únii sú dané pre-
dovšetkým
Asociačnou dohodou, najmä jej článkom 70, jej roz-
pracovaním
v tzv. Bielej knihe, ako aj prípadne
inými smer-
nicami
či nariadeniami Európskej únie v tejto oblasti. Podľa
mojich
zistení ani jeden zo spomínaných dokumentov neobsahu-
je
požiadavku harmonizovať vnútroštátny
zákon o nadáciách,
teda
nemožno ani hovoriť o medzinárodnom
záväzku Slovenskej
republiky
voči Európskej únii.
Bolo by preto žiaduce, vážený pán
prezident, aby som sa
vás
opýtal, aké medzinárodné záväzky ste mali na mysli, ale-
bo
ináč, koho medzinárodné záväzky a voči komu?
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu poslancovi Brňákovi.
Medzitým požiadal
o
vystúpenie pán minister. Nech sa páči, pán minister.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
oceňujem, že pán prezident uznal vo
svojom rozhodnutí
o
vrátení zákona o nadáciách potrebnosť
zákona o nadáciách.
Zároveň
však zákon, ktorý Národná rada
Slovenskej republiky
schválila
dňa 22. mája 1996, hodnotí nám už dobre známymi
argumentmi
používanými v kampani proti príprave zákona o na-
dáciách.
Viaceré tvrdenia sú iba vo všeobecnej podobe sub-
jektívnych konštatovaní bez uvedenia argumentov, a
tak sa
o
nich nedá ani diskutovať.
Žiaľ, v tomto rozhodnutí sú aj omyly, na
ktoré by som
chcel upozorniť preto, že sa pripisujú na účet vlády ako
predkladateľa
zákona. Prezident republiky vyčíta schválenému
zákonu,
že nie je v súlade s Kódexom praxe pre
nadácie, vy-
pracovaným Európskym
nadačným centrom. A
tým vraj, ani
s
koncepciou aproximácie práva, o čom sa
tu už hovorilo. Na
margo takéhoto hodnotenia si dovolím
upozorniť na znenie
Rímskeho dohovoru, ktorý explicitne vylučuje
problematiku
neziskových
organizácií z predmetu právnych úprav príjíma-
ných
v orgánoch Európskej únie. Na pôde európskych spoločen-
stiev
existuje v tomto smere iba odporúčanie, aby Európske
nadačné centrum, čo
je iba záujmová organizácia nadácií,
prijalo
etický kódex správania sa nadácií.
Podľa jeho vzoru
si
nadácie v národných štátoch majú prijať
svoje etické kó-
dexy.
V rozhodnutí pána prezidenta sa vytýka vláde, že ne-
aproximuje,
ale ona to v tomto prípade nemôže
urobiť preto,
lebo
niet čo aproximovať.
V
bode II na strane 4 rozhodnutia sa uvádza súhlas
s
tým, aby štát vykonával dohľad nad nadáciami preto, aby
zabránil
možnému daňovému úniku, možnému obohateniu sa funk-
cionárov
a pracovníkov nadácie, ako aj praniu
špinavých pe-
ňazí.
Na iné dohliadacie úkony štátu pán prezident nevidí
dôvod.
Pritom uvádza, že zákon uvedené úlohy
značne prekra-
čuje.
V čom sú tieto úlohy značne prekročené, uvedené nie je
a
ani nemôže byť, pretože príklady na takéto konštatovanie
v
zákone nenájdeme. Rovnako sa v ničom nešpecifikuje konšta-
tovanie, že zákon
obsahuje kontrolné mechanizmy,
ktoré sa
v
štátoch Európskej únie vôbec nepoužívajú, a ako príklad sa
uvádza
povinnosť preukazovať pôvod
majetku podľa § 4 ods.
1
a § 35 ods. 2 písm. d).
Konštatovanie, že sa takéto mechanizmy v krajinách Eu-
rópskej
únie nepoužívajú, si dovoľujem spochybniť poukazom
na
ustanovenie francúzskeho zákonodarstva,
podľa ktorého už
pri vzniku
nadácie treba preukázať
zdroj imania a jeho
pôvod.
Táto zásada sa uplatňuje v praxi fungovania nadácií
aj
neskôr tým, že musia preukazovať pôvod zdrojov na svoju
činnosť,
t. j. nadobúdanie hnuteľného a
nehnuteľného, hmot-
ného
či nehmotného majetku. Na margo príkladu, že základné
imanie
vyžaduje aj dánsky zákon, sa pánom prezidentom kon-
štatuje,
že ho takýto argument nemôže uspokojiť,
ak uvedený
štát
nepozná rad iných obmedzení a kontrolných mechanizmov.
Pána prezidenta týmto ubezpečujem, že
dánsky zákon má
aj
ďalšie ustanovenia o kontrole. Ako príklad uvádzam § 14
zákona
o nadáciách a určitých typoch spolkov,
ktorý ustano-
vuje,
že dozorný orgán, a tým je v
danom prípade minister
spravodlivosti,
môže odvolať člena správy alebo riaditeľa,
ak
nespĺňa podmienku svojprávnosti
trvalého bydliska v kra-
jine,
ďalej môže pripustiť zmenu znenia v
stanovách vrátane
jej
zlúčenia s inými nadáciami, alebo to,
aby nadácia, kto-
rej
prostriedky nie sú v primeranom pomere k cieľom, bola
zrušená
a kapitál rozdelený. Toto je len menšia
časť okruhu
právomocí dozorného orgánu, a preto možno dúfať, že s
dopl-
nením
týchto argumentov bude spokojný aj pán prezident.
Predpovede o tom, že nadácie zaniknú v dôsledku limitu
základného
imania, nepotvrdzuje prax v štátoch, kde sa tento
limit
zaviedol alebo zavádza. Zavádza sa napríklad aj v Čes-
kej
republike v oveľa vyššej hodnote majetku ako u nás.
K návrhu pána prezidenta na obsahovú
stránku nového zá-
kona
sa nemôžem vyjadriť, pretože úlohu
vypracovať nový zá-
kon
mi zatiaľ vláda Slovenskej republiky neustanovila.
Na záver svojho vystúpenia chcem ešte
dodať konštatova-
nie,
že som potešený tým, že pán prezident nevrátil zákon
o
nadáciách pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a ani
nenamieta čo len jediný prípad rozpornosti s inými
zákonmi.
Názory na iné
vecné riešenia obsahu zákona sú vyjadrené
v
rozhodnutí pána prezidenta, na čo má
právo. Je na váženej
Národnej
rade či si ich osvojí, alebo nie. Vláda svoje názo-
ry
prezentovala a obhájila pri prerokovaní zákona.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. Pristúpime k rozprave podľa pí-
somných
prihlášok. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
vážený pán minister,
dámy a páni,
po niekoľkomesačnej diskusii o
predloženom návrhu vlád-
neho
zákona o nadáciách prerokúvame
tento zákon opäť, lebo
ho
vrátil pán prezident späť do parlamentu.
Pri prvom roko-
vaní
za klub Kresťanskodemokratického hnutia
vystúpili via-
cerí poslanci, všetci sme odmietli vládnu
predlohu zákona
o
nadáciách. Zopakujem niektoré argumenty, ktoré sú dôležité
a
na ktorých trváme.
Predkladatelia sa snažili navodiť
atmosféru o prebieha-
júcej
odbornej debate, ktorá si vyžaduje čo
najprecíznejšie
legislatívne riešenie. Išlo tu však v pozadí o politickú
otázku. Už aj
podľa "ústretovosti
vládnych poslancov" pri
schvaľovaní pozmeňujúcich návrhov opozície možno len opäť
konštatovať,
že vláda neustúpila a ani neustúpi v
ničom, čo
je
pre jej koncepciu moci podstatné.
Všetky základné mecha-
nizmy
kontroly nad činnosťou nadácií si berie
týmto zákonom
do svojich
rúk - registrácie, výročné správy, hlásenie
o
darcoch. Navrhovaný zákon je súčasťou
budovania autorita-
tívneho
režimu na Slovensku, ktorý nedôveruje slobodnej ini-
ciatíve
občana. Štát sa usiluje postupne a systematicky pre-
nikať
do každej nezávislej štruktúry.
Ďalej
poslanci KDH vyjadrili, že nás veľmi
mrzí, že
vládni poslanci
nepodporili v máji
tohto roku návrh na
stiahnutie
tohto materiálu z rokovania 15. schôdze
Národnej
rady.
Navrhovali sme, aby takýto zákon bol prijatý po verej-
nej
diskusii medzi vládou a celým dobrovoľníckym sektorom na
Slovensku.
Dôvody na takýto postup boli tieto:
návrh zákona
neprešiel
riadnym legislatívnym procesom, neboli prerokované
zásady tohto zákona, zástupcovia tretieho
sektora sa síce
zúčastnili
na pripomienkovom konaní, ale predkladatelia
ne-
akceptovali ich zásadné
výhrady. Vzhľadom na
previazanosť
tohto
zákona s inými zákonmi, napríklad daňovými, o nezisko-
vých
všeobecnoprospešných organizáciách by bolo žiaduce, aby
boli
tieto zákony prerokované súčasne.
Návrh zákona vyvolal ostrú kritiku nielen doma, ale aj
v
zahraničí, čo v čase integračného
procesu Slovensku škodí
a
neprispieva dobrému obrazu Slovenska v zahraničí. Základná
filozofia
zo strany predkladateľa nie je podporiť a vytvoriť
čo
najlepšie podmienky na fungovanie nadácií, ale čo najviac
obmedziť
možnosti ich pôsobenia a dostať ich
úplne pod kon-
trolu
štátu. Prispeje to k likvidácii
tretieho dobrovoľníc-
keho
sektora. Búral by sa tým jeden z
pilierov občianskej
spoločnosti,
jeden z pilierov demokracie. Uviedli sme prí-
klad
fungovania Nadácie Svätého Petra s
projektom prevencie
vzniku
drogových závislostí u žiakov základných škôl. Tisíce
odpracovaných
dobrovoľníckych hodín a žiadne mzdové náklady.
Nemali najprv peniaze alebo majetok, ako sa
to vyžaduje
v
tomto zákone. Napriek nepriaznivým a nežičlivým podmienkam
takto
existuje množstvo nadácií, ktoré
pôsobia pre zdravot-
níctvo,
v oblasti kultúry, vzdelávania,
sociálnych služieb,
charity,
ochrany životného prostredia. Či budú
existovať aj
po
prijatí tohto zákona, vážení poslanci, je veľmi otázne.
Súhlasíme s tým, že pán prezident
vrátil tento zákon
parlamentu
a odporúča ho neschváliť. Pripomeniem len v krát-
kosti
dôvody, ktoré uviedol a s ktorými súhlasíme. Takýto
zákon
nezodpovedá postaveniu nadácií v demokratickej spoloč-
nosti. Nie
je stimulačný, ale reštriktívny. Nedostatočne
rešpektuje
samosprávne princípy postavenia
nadácií. Nie je
v
súlade s kódexom praxe pre nadácie,
ktorý z poverenia Eu-
rópskej komisie vytvorilo Európske nadačné centrum,
a tým
ani s
koncepciou aproximácie práva
Slovenskej republiky
s
právom Európskej únie a jej členov. V súvislosti s aproxi-
máciou
práva a argumentmi, ktoré uviedol pán
spoločný spra-
vodajca
predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák mu odporú-
čam,
aby si pozrel uznesenie ústavnoprávneho
výboru k tlači
403,
kde sú odporučenia ústavnoprávneho výboru k aproximácii
práva.
Možno tam nájdete odpoveď na tie otázky, ktoré ste
položili
pánu prezidentovi.
Posudzovaný zákon neuvoľňuje iniciatívu,
naopak nadácie
neprimerane
obmedzuje, ba rad z nich, najmä tie, ktoré ne-
získajú
väčší majetok, likviduje. Posudzovaný
zákon prevzal
v
podstate všetky známe dohliadacie
mechanizmy, povýšil ich
na
úroveň kontroly a pridal k nim aj také, ktoré sa v kraji-
nách
Európskej únie vôbec nepoužívajú. Zákon, ktorý požaduje
základné
imanie 100 tisíc Sk, nevyhovuje majetkovým a zárob-
kovým
pomerom v Slovenskej republike. Iba
málo jestvujúcich
nadácií
má alebo môže získať požadovaný majetok, takže prav-
depodobne
väčšina nadácií zanikne.
Posudzovaný zákon, napriek deklarácii
v programovom
vyhlásení
vlády o harmonizácii právneho poriadku
Slovenskej
republiky
s právnou úpravou Európskej únie, nezodpovedá har-
monizácii právneho poriadku Slovenskej republiky s
právom
Európskej
únie. Naši poslanci si myslia, že by bolo treba
prijať
nový zákon. A tento zákon, tak ako to
uvádza vo svo-
jich odporúčaniach pán prezident, by mal
mať najmä tieto
základné zmeny: Nepožadovať súčasné preukazovanie
zdrojov
i
pôvodu majetku nadácií. Neurčovať
konkrétnu dolnú hranicu
základného
imania nadácie, prípadne ju určiť nižšou sumou.
Vedením
registra nadácií poveriť okresné súdy.
Vypustiť zá-
kaz
anonymity darcu, prípadne ho určiť až
od sumy 50 tisíc.
Neustanovovať na
činnosť zahraničných nadácií prísnejšie
podmienky
ako na činnosť zahraničných obchodných
spoločnos-
tí.
Účinnosť zákona ustanoviť spolu s
účinnosťou nadväzujú-
cich
zákonov, a to najskôr od 1. 1. 1997.
Pre všetky tieto argumenty
vás chcem, vážení poslanci,
požiadať,
aby ste nehlasovali za takýto nedemokratický a zlý
zákon.
Náš poslanecký klub KDH nebude hlasovať za tento vrá-
tený
zákon a želáme si, aby všetky nadácie
ďalej fungovali.
Neschválením
tohto zákona by sme vytvorili časový priestor
na verejnú
diskusiu a zapracovanie pripomienok poslancov
a
pána prezidenta k tejto predlohe zákona. V opačnom prípade
môže
nastať situácia, ktorú uviedol môj kolega poslanec Šim-
ko.
Predložený zákon o nadáciách je prvá
reťaz, ktorú vláda
kladie
na šiju občianskej spoločnosti.
Môže byť čo ako vy-
leštená,
ale reťaz zostane reťazou. Páni poslanci, zamyslite
sa
nad týmito argumentmi, spamätajte sa a
nehlasujte za ta-
kýto
zákon, ktorý likviduje nadácie.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pán poslanec, musím zareagovať
na tie slová,
keď
ste povedali, že zákon neprešiel riadnou legislatívnou
cestou,
že tu neboli zásady. Ako viete, predseda Národnej
rady
môže upustiť od zásad, a keď
upustí, tak je to riadna
legislatívna
cesta. To po prvé. A po druhé, ak ste si ne-
všimli,
viac ako rok a pol po tichej dohode zásady nevyžadu-
jeme
ani od poslaneckých návrhov, ani od vlády preto, že ani
nový
rokovací poriadok ich neobsahuje. To je len
poznámka
k
tomu.
Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Rusná-
ková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán prezident,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som stručne aj ja
v mene poslaneckého
klubu
Demokratickej únie zopakovala
zásadné výhrady, ktoré
máme.
Vzhľadom na to, že ide o zákon, ktorý sa týka niekoľko
tisíc pracovníkov
nadácií a dobrovoľníkov, ktorí pracujú
v
nadáciách, a vzhľadom na to, že pán prezident vrátil tento
zákon,
by som bola veľmi rada, keby ste
venovali tomuto vy-
stúpeniu
pozornosť a možno sa menej venovali
čítaniu novín.
(Reakcia
v sále.) Na začiatok, ak dovolíte, malá rekonštruk-
cia
číselných údajov.
Výbory Národnej rady predložili k tomuto
návrhu 20 pri-
pomienok, z
ktorých Národná rada schválila jednu-jedinú.
V
rozprave poslanci predložili 140
návrhov na zmeny textu,
z
toho 130 zmien navrhla opozícia. Z
týchto 140 pripomienok
prešli
len tri, z toho len jeden návrh
opozičného poslanca,
a
treba povedať, že sa týka oblasti, ktorá nebola tou najzá-
sadnejšou
oblasťou v pripomienkovaní návrhu zákona.
Po prvé - rada by som zopakovala, že verejnosť nepoci-
ťovala potrebu legislatívnej úpravy problematiky nadácií.
Nepociťovala
ju možno práve preto, lebo kontrolné orgány ne-
zistili
žiadne závažné nedostatky v činnosti
nadácií. To je
po druhé.
Po tretie -
nebol žiadny objektívny dôvod na
urýchlené
riešenie tejto problematiky a na to, aby
neboli
najprv
predložené zásady zákona. Aj keď sa pán
predseda Ná-
rodnej
rady pred chvíľou k tomu vyjadroval, dovoľte mi pred-
sa
len povedať, že mnohé návrhy
poslaneckých zákonov sú no-
velami
zákonov a je do istej miery jasné, prečo sa nemajú
predkladať
zásady. Bolo veľmi málo takých návrhov,
pri kto-
rých by sa
mohlo vyžadovať predkladať
zásady zákona. Pri
tomto
návrhu zákona by som osobne považovala
za dobré, keby
boli
zásady predložené.
Bohužiaľ, je potrebné povedať,
že počas rozpravy sme
nedostali
odpovede na zásadné otázky, na ktoré
nám mala od-
povedať
pani podpredsedníčka vlády a pán minister spravodli-
vosti.
My sme sa veľmi jasne pýtali, aké signály viedli vlá-
du
k tomu, aby žiadala urýchlené prerokovanie a skrátené le-
gislatívne konanie
v Národnej rade. Pani podpredsedníčka
vlády
sa zmohla len na jediný argument, že v českej tlači
vyšiel článok, ktorý hovoril o tom, ako je možné zneužiť
pôdu
nadácií na nekalé spôsoby zneužitia
prostriedkov, atď.
Nedávno v Krokoch spomenula, že dostala
niekoľko desia-
tok
alebo stoviek listov, v ktorých ju občania upozorňujú na
to,
že by nadácie mohli byť zneužité. Pre mňa osobne, keď
kontrolné
orgány vykonali kontrolu a nezistili žiadne závaž-
né
nedostatky, je táto odpoveď nedostačujúca. Samozrejme, že
ma
prekvapila v relácii Kroky aj argumentácia pracovníka mi-
nisterstva
spravodlivosti pána doktora Ukropa, ktorý povedal
toto:
"V nadáciách pôsobia ľudia, ktorí
skončili s politic-
kou činnosťou a
teraz sú tam buď zamestnaní alebo v nich
pôsobia."
To (a to
už spejem, prosím, k záveru) ma
vedie k dvom
konštatovaniam:
Tento zákon má politické pozadie. Týmto
po-
litickým
pozadím sú dva momenty. Jedným momentom sú osoby
a
druhým momentom sú peniaze. Osoby, ktoré skončili politic-
kú
činnosť podľa pána doktora Ukropa a
uchýlili sa do nadá-
cií,
sú asi mnohé neprijateľné aj pre predstaviteľov vládnej
koalície
a veľmi radi by im znemožnili tento spôsob ďalšej
práce,
ďalšej aktivity v spoločenskom živote.
Peniaze plynú
aj
do takých nadácií, ktoré by pravdepodobne nedostali pe-
niaze,
keby to záviselo od štátu, pretože mnohé podporujú
napríklad aj
programy lokálnej regionálnej
demokracie.
V
rámci nich sa pracovníci a dobrovoľníci
pracujúci v nadá-
ciách
stretávajú aj na besedách s občanmi,
kde prizývajú aj
politikov,
aj hostí zo zahraničia (napríklad
bývalých sená-
torov), bývalých poslancov, bývalých ministrov, novinárov,
a
to sa tiež mnohým nepáči.
Dovoľte mi preto povedať, že
neodporúčam, aby Národná
rada
opätovne schválila zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky o nadáciách, a oznamujem, že ak tento zákon bude
potvrdený
a znovu ho schválite, poslanecký klub
Demokratic-
kej
únie pripravuje nový zákon o nadáciách, ktorý predložíme
v
tej chvíli, ako sa zmenia isté možno spoločenské, ale aj
politické
pomery v tejto Národnej rade, keď bude
priechodné
to, aby táto
Národná rada zrušila zákon, ak ho prijmete,
a
aby prijala taký zákon o nadáciách, ktorý bude nadáciám
pomáhať,
a nie sťažovať a strpčovať im život.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pani poslankyňa. Ďalej je
prihlásená pa-
ni
poslankyňa Sabolová, ale s
faktickou poznámkou sa hlási
pán
spoločný spravodajca.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem len v krátkosti reagovať na
vystúpenie pána po-
slanca
Lauka, pretože ak by som reagoval v rámci záverečného
slova,
nedal by som mu možnosť, aby prípadne reagoval na tie
otázky,
ktoré naopak chcem ja položiť jemu.
Pán
poslanec Lauko vo
svojom vystúpení okrem iného
vzniesol
dve výhrady, na ktoré chcem reagovať.
Prvá výhrada
sa
dotýkala skutočnosti, že koaliční
poslanci neboli dosta-
točne
ústretoví k návrhom, ktoré predkladala opozícia. Dovo-
lím
si k uvedenému uviesť to, čo som už uviedol aj na verej-
nosti,
že v čase schvaľovania zákona o nadáciách v parlamen-
te
bola koalícia pripravená na ústretové kompromisy voči po-
žiadavkám
tretieho sektora. Túto ústretovosť
jasne deklaro-
vali či už
minister spravodlivosti pán
Liščák i spoločný
spravodajca pán
poslanec Kunc. Túto
ponúkanú ruku rázne
a
jednoznačne opozícia odmietla najmä vystúpeniami poslancov
pána
Šimka, Langoša, Romana Kováča, ktorí si
vecnú diskusiu
k
zákonu pomýlili s mítingovým stretnutím.
A k
druhej výhrade, ktorú uviedol
pán poslanec Lauko
-
ak tvrdíte, že uvedený zákon je v
rozpore s právom Európ-
skej
únie, dovoľte mi, aby som vám ako
osobe medzinárodne
znalej,
keďže ste členom zahraničného výboru a
zúčastňujete
sa
na viacerých akciách na
medzinárodnom fóre, položil zá-
kladné
otázky. Pán poslanec, viete, čo je to právo Európskej
únie?
Po druhé, ktoré smernice a nariadenia Európskej únie
upravujú
oblasť nadácií? Po tretie, v čom je s nimi v rozpo-
re
tento zákon, ak takéto smernice existujú? A po štvrté,
kde
v texte materiálu ústavnoprávneho výboru o aproximácii
práva
Slovenskej republiky s právom Európskej
únie sa dáva
za
pravdu pánu prezidentovi o tomto
rozpore? Ak mi kvalifi-
kovane
odpoviete na tieto položené otázky, dopredu sa vám
ospravedlňujem.
Ak nie, tak očividne klamete.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Langoš - faktická
poznámka.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec
Brňák, mňa láskavo
vynechajte
zo svojho výlevu. Ak si dobre pamätáte, predložil
som
v rozprave niekoľko desiatok pozmeňujúcich návrhov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán
poslanec Brňák, chcel by
som odpovedať na vaše
otázky
alebo výzvu. Právo Európskej únie nie
je záväzné pre
Slovenskú
republiku, pretože Slovenská republika nie je čle-
nom Európskej únie, ale Slovenská republika
sa oficiálne
uchádza
o členstvo v Európskej únii. V takom
prípade stret-
nutie vrcholných
predstaviteľov Európskej únie
v Kodani
z
júna 1993 stanovilo tri základné
podmienky či predpoklady
prijatia nových členov do Európskej únie a jednou z tých
podmienok
je prijatie tzv. acquis communautaire,
čiže práv-
neho
systému Európskej únie, ktorý sa buduje a už existuje
v
takej zárodočnej podobe.
Znamená
to, že právny poriadok Slovenskej republiky,
ktorý
prijímame, zákony, ktoré prijímame, by sme mali prijí-
mať už
s ohľadom na
to, aká je
obdobná právna úprava
v
Európskej únii, pretože tým si uľahčíme približovanie sa
k
Európskej únii, vstup, a jednoducho tým uľahčíme aj úpravu
pre
našich občanov, pretože bude podobná
úprave v krajinách
Európskej
únie.
Grémium tretieho sektora, resp. tieto nadácie, ktoré,
povedzme,
že robia kampaň okolo tohto zákona, majú aj analý-
zu
toho, že tento navrhovaný zákon je v
rozpore s právnou
úpravou prinajmenšom v hlavných krajinách
Európskej únie.
A
z toho hľadiska sa staviame na odpor aj tomuto zákonu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán
poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem
zareagovať na žlčovité
argumenty
pána Brňáka jednoduchými
argumentmi, ktoré tu už
odzneli,
a dokladom o materiáli, ktorý tu je. Na vaše otázky
odborne
vo väčšej časti odpovedal náš kolega pán Čarnogur-
ský,
preto ich nebudem opakovať. Pani Rusnáková tu zopakova-
la výpočet, koľko bolo prijatých
pozmeňujúcich návrhov zo
141.
To je odpoveď na vašu prvú otázku o ústretovosti koalí-
cie
voči opozícii. Ten materiál má tlač
číslo 403a a je to
v
prílohe. Sú tam pripomienky
ústavnoprávneho výboru. O tom
materiáli
som hovoril.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán poslanec Brňák, viete čo ma
fascinuje? Vy ako pred-
seda
ústavnoprávneho výboru tvrdíte, že ste
boli pripravený
k
ústretovým krokom, to znamená, že asi
ste boli vecne pre-
svedčený,
že niektoré zmeny v tom zákone sú dobré. A moje,
ako hovoríte, mítingové vystúpenie, ktorému chýbali vecné
argumenty
- tak ste sa vyjadrili na minulej schôdzi -, vás
primalo
k zmene týchto vašich názorov. Fascinuje ma hĺbka
vašich
názorov v tej vecnej oblasti.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Chcem len povedať pánu poslancovi
Brňákovi - vo chví-
li,
keď ste chceli byť ústretový, nejaký mítingový prejav
vás
z tej cesty stiahol. Tak o čo vám vlastne ide? Ide vám
o
zákony v tejto snemovni, alebo vám ide
o politické víťaz-
stvo alebo
o nejaké afekty?
Veď koalícia sa správa ako
štrnásťročné
dievča, ktoré sa urazí, keď jej niekto niečo
povie.
Zaznie tu nejaká veta a vy už okamžite sťahujete svo-
ju
ústretovosť. Povedzte, ako sa máme správať - budeme vám
hovoriť,
že ste krásni, múdri, ak prijmete nejaký zákon. Ra-
di
to urobíme. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia poslanci,
v dnešných časoch, keď je prevažne cieľom
ľudského sna-
ženia
zveľaďovanie a získavanie vlastného majetku, je nemálo
ľudí,
ktorých snaženie sa uberá iným smerom. Vidia bezmoc-
nosť
opustených detí, utrpenie zdravotne
postihnutých a ne-
vládnosť prestarnutých spoluobčanov i devastovanú prírodu
a
chcú pomáhať. Popri vlastnej pracovnej
činnosti s nasade-
ním svojho voľného času bez vlastných
finančných zdrojov
zakladali
nadácie a získavali do nich prostriedky. Pri ich
zakladaní
vychádzali zo známej a všade proklamovanej skutoč-
nosti,
že v štátnom rozpočte našej mladej
Slovenskej repub-
liky
je nedostatok finančných
prostriedkov na tieto účely,
a
verili, že takéto riešenie bude mať všestrannú podporu
štátu.
Veď tu bola snaha pomôcť z darov získavaných zo sú-
kromného
sektora aj od zahraničných
prispievateľov tam, kde
štát
nemá z čoho prispievať.
V Banskej Bystrici bola v januári
tohto roku založená
nadácia
ELEN - domov pre staré dámy. Cieľom nadácie je po-
starať
sa o dôstojné dožitie starých žien v domovoch, pen-
ziónoch
neštátneho typu. Sú to prevažne ženy, ktoré sa doží-
vajú
vysokého veku. Je mnoho žien a matiek, i starých ma-
tiek,
o ktoré sa vzorne starajú, i keď s
veľkým časovým na-
sadením,
mladší príslušníci rodín. Ale je mnoho takých žien,
ktoré
nemajú najlepšie rodinné zázemie alebo proste nemajú
nikoho,
pretože všetkých svojich najbližších
prežili. Tieto
ženy
pre nedostatok voľných miest v štátnych
sociálnych za-
riadeniach
žijú osamelo vo svojich bytoch, odkázané na ná-
hodnú
pomoc súcitných ľudí zo svojho okolia, v lepšom prípa-
de
na opatrovateľskú službu.
Súkromné domovy - penzióny pre dôchodcov
s poskytovaním
komplexnej starostlivosti - ako je to v iných krajinách,
u
nás na Slovensku nie sú. Myšlienka
poskytnutia pomoci pri
zriaďovaní
takýchto neštátnych sociálnych zariadení a posky-
tovania
príspevkov na ich prevádzkovanie je
preto aktuálna.
V
malých súkromných penziónoch pre
12 až 24 osôb by ženy,
ktoré
boli srdcom vlastných domácností, nestratili pocit do-
mova
a rodinnej spolupatričnosti.
Získavanie a poskytovanie finančných
prostriedkov na
tento
účel je cieľom aj tejto nadácie, ktorá
mohla vzniknúť
len
preto, že pri jej založení nebol
potrebný vstupný vklad
vo
výške 100 000 korún, ako to ukladá nový zákon o nadá-
ciách,
ktorý v týchto dňoch opätovne
prerokúvame. Pravda je
taká,
že ak by som pri založení nadácie
musela mať najprv
100
000 korún, ktoré síce budú majetkom
nadácie, ale nebudú
môcť
byť použité na účely, pre ktoré je
nadácia, tak žiadnu
nadáciu
založiť nemôžem. Veď vlastne jej založením sa vytvá-
rajú
podmienky na združovanie finančných
prostriedkov, teda
majetku,
ktorý sa po prerozdelení použije na
plnenie cieľov
nadácie.
Tak vznikala väčšina nadácií na Slovensku, kde žijú
ľudia
s hlbokým sociálnym cítením, ale bez veľkých majetkov,
ktoré
si nemali možnosť svojou poctivou
celoživotnou prácou
nahonobiť.
Ak teda nejaké prostriedky majú a
venujú ich na-
dácii,
chcú, aby boli čo najskôr použité na daný účel, a nie
viazané
v majetku nadácie.
Návrh vlády, aby sa nadácie zlúčili, lebo ich je veľa,
neobstojí,
iba ak by sa našlo niekoľko nadácií zriadených na
ten istý účel.
Ak na rôzne účely zriadené nadácie dokážu
združovať
prostriedky a používať ich na vytýčené
ciele, po-
máhajú
tým na rôznych úsekoch našej spoločnosti a pomáhajú
tým
predovšetkým občanom tohto štátu.
Ak hovoríme, že občianske združenie je
združením osôb
za
účelom vykonávania nejakej činnosti, nemôžeme transformo-
vať
nadácie do občianskych združení. Sú to nadácie, ktoré
majú možnosť združovania majetku z
rôznych tuzemských ne-
štátnych i zahraničných zdrojov. Tieto zdroje
nikto nepo-
skytne
občianskemu združeniu, ktoré svoju
činnosť mnohokrát
financuje
z príspevkov účelových nadácií.
Je potrebné, aby zákon o nadáciách
zohľadňoval špeci-
fické
problémy Slovenska a jeho občanov,
ktorí tvoria tento
štát.
Preto by sme si nemali pri tvorbe tohto zákona brať
vzor
z krajín so životnou úrovňou, ktorá sa nedá porovnať so
životnou
úrovňou priemerného slovenského občana.
Preto žia-
dam
aj v mene tejto nadácie, ale aj v mene ostatných nadá-
cií,
aby zákon o nadáciách bol vrátený z
parlamentu na pre-
pracovanie
vláde a aby Národná rada pri opätovnom prerokú-
vaní
tento návrh neschválila.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni Sabolovej. Ďalej je prihlásený
pán
poslanec Langoš. Po pánu poslancovi Langošovi mám po-
slednú
písomnú prihlášku pána poslanca Ftáčnika.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
minister spravodlivosti,
vážená snemovňa,
pán
spoločný spravodajca, možno
teraz to bude trošku
mítingová
reč. Pri prerokúvaní zákona som bol vecný.
Dámy a páni,
prezident republiky vrátil zákon o nadáciách parlamen-
tu,
lebo podľa neho obmedzuje činnosť nadácií namiesto to-
ho,
aby vytvoril právne prostredie na ich rozvoj. O vecnej
stránke
problému sa už hovorilo dosť. Stále
zostáva v plat-
nosti, že
zákon, ktorý sa
vracia do parlamentu, je zlý
a
reštriktívny. Stále platí, že zo strany štátnych úradníkov
umožňuje zasahovať
úplne neprimerane do
tvorby, chodu
a
ukončenia činnosti nadácií tam, kde na to štát nemá nijaký
dôvod
ani oprávnenie. Stále platí, že štát vyžaduje finančnú
kontrolu
tam, kde to nie je jeho vecou, ale vecou sponzorov.
Stále
platí, že zákon diskriminuje nadácie, ktorých imanie
nedosahuje
výšku 100 000 Sk, a tak znemožňuje
činnosť množ-
stvu malých pružných nadácií, ktoré sú
soľou spontánnych
ľudských
aktivít.
Málo sa však na parlamentnej pôde
hovorilo o tom (alebo
sa
nehovorilo vôbec), čo je podstatné. Nadácie a občianske
združenia tvoria základ slobodnej občianskej
spoločnosti.
Slobodnej preto, lebo
zoskupuje ľudí, ktorí sa
dobrovoľne
a
obetavo združili, aby konali
spoločensky prospešnú prácu
tam,
kde na to nestačí štát či jednotlivci.
Občianskej pre-
to,
lebo nadácie a občianske združenia pokrývajú v spoloč-
nosti
obrovský priestor medzi štátom a
súkromným vlastníct-
vom
a svojím verejnoprospešným charakterom rozvíjajú skutoč-
né
nefalšované občianske aktivity. A práve o to ide.
Slobodné občianske aktivity neboli pred
rokom 1989 mož-
né.
Všetky jednoducho štát zakázal. Po novembri 1989 bolo
jedným
z prvých spontánnych krokov malých i väčších ľudských
spoločenstiev
založenie nadácií a občianskych
združení. Tie
v
posledných šiestich rokoch vyrástli ako huby po daždi.
Nestalo
sa pritom doložiteľne ani raz, že by
niekto činnosť
v
nadáciách alebo občianskych združeniach zneužil. Ako by sa
to
aj mohlo dať?
Činnosť v nadácii či občianskom združení
alebo charita-
tívnej
organizácii si vyžaduje ľudskú obetavosť, spolupat-
ričnosť,
a nie chamtivosť po peniazoch. Preto
sme my, ktorí
sme utvárali základy demokracie, po roku 1989
podporovali
rozvoj
nadácií a občianskych združení a vytvárali pre ne zá-
konný priestor, rovnako sme utvorili zákonný
priestor pre
slobodu
a nezávislosť školstva, vedy, kultúry a ekologických
aktivít.
Pýtam sa preto, vážené pani poslankyne a vážení pá-
ni
poslanci, aký má súčasná vláda a koalícia v parlamente
dôvod na prijatie zákona, ktorý činnosť
desiatok tisícov
obetavých
ľudí šikanuje, obmedzuje, narúša,
pomáha ich lik-
vidovať
a jednoducho im bráni obetovať sa v
prospech iných.
A
to napriek tomu, že si dnes veľká väčšina občanov uvedomu-
je pozitívnosť v činnosti nadácií a
občianskych združení,
napriek tomu, že
ich činnosť odobruje a napriek tomu, že
predstavitelia
európskych štruktúr dôrazne varujú pred
pri-
jatím
obmedzujúceho zákona o nadáciách.
Odpoveď je podľa nás jednoduchá. Hnacím
motorom vládnej
koalície je
strach, celkom obyčajný
strach. Strach pred
otvoreným
svetom, otvorenou občianskou
spoločnosťou, strach
pred
tým, že by na Slovensku kvitla obrovská oblasť spontán-
nych
ľudských aktivít mimo područia štátu.
Je to strach mo-
ci,
ktorá si myslí, že sa môže udržať len
tak, keď bude mať
všetko
v rukách, je to strach moci, ktorá vytvára vnútorných
a
vonkajších nepriateľov, strach moci, ktorá vidí za všetkým
sprisahanie. Tak ako
ich vidí za činnosťou
medzinárodných
organizácií
riaditeľ spravodajských služieb Ivan Lexa.
Pýtam sa však, aké sú to medzinárodné
organizácie a in-
štitúcie,
v ktorých vidí pán Lexa nepriateľa v
štýle stude-
nej
vojny. Sú to presne tie organizácie a
inštitúcie, ktoré
pomáhajú rozvoju
občianskej demokratickej spoločnosti na
Slovensku, pomáhajú
zdravotne postihnutým, bezdomovcom,
opusteným,
pomáhajú zlepšovať životné prostredie,
učia ľudí
demokratickej
politickej kultúre. Sú to organizácie a inšti-
túcie
presne tých štátov, ktoré sú členmi západoeurópskych
štruktúr,
do ktorých chce Slovenská republika vstúpiť. Sú to
všetko
organizácie a inštitúcie USA a štátov
Európskej únie
a
sú to predovšetkým inštitúcie,
ktoré prichádzajú na Slo-
vensko,
aby pomohli, a nie škodili.
Preto
sa vás pýtam, dámy a páni
z vládnej koalície,
prečo
chcete zákonom zamedziť činnosť
nadáciám, keď zároveň
tvrdíte,
že chcete vstúpiť do NATO a Európskej únie. Prečo
chcete zamedziť činnosť nadáciám, keď zároveň
tvrdíte, že
ste
za rozvoj občianskej spoločnosti? Prečo
chcete zamedziť
v
činnosti nadáciám, keď zároveň tvrdíte,
že ich chcete zá-
konom
podporiť? Odpovedať si musíte, panie poslankyne a páni
poslanci
z vládnej koalície, sami. Vašou jedinou
pozitívnou
odpoveďou
však môže byť dnes len hlasovanie. Ono rozhodne
o
tom, či to myslíte s demokraciou,
slobodnou občianskou
spoločnosťou
a s miestom Slovenska v európskych
štruktúrach
vážne,
alebo vám ide len o rečnícke cvičenia,
za ktorými sa
neskrýva
nič iné ako strach a záujem o vlastnú moc.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási
pán podpredseda
Húska.
Zapnite mikrofón pánu poslancovi.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
myslím, že práve tu, ak chceme, tak
argumentujme. Sa-
mozrejme,
každý má právo siahať po všetkom, čo v
tom svojom
mešci má.
Ale predsa len
argumentovať takýmto spôsobom?
Všimnite
si, urobme len analýzu toho, čo hovoril
pán posla-
nec
Čarnogurský. Ak ju urobíme buď sémantickým, alebo vecným
spôsobom,
nenájdeme ani jeden protiargument, a
zase sa zhr-
nulo,
že je to pádny argument.
Teraz sa
tu argumentuje spôsobom, že
robíme všetko zo
strachu
alebo že charakterizujeme aj Západ ako bezvýhradnú
kladnú
hodnotu. Priatelia, veď to nie je tak.
Veď skutoč-
nosť,
že s otvorenou spoločnosťou
prichádzajú aj veľmi zá-
porné
javy do našej spoločnosti, ktorým sa
oprávnene musíme
brániť, je
predsa celkom zrejmá
a nikto, nikto, kto je
trocha
seriózny, nebude to takto jednostranne predstavovať.
A ešte niečo, priatelia, lebo už dlho sa
tu hovorí, ako
nám
rastie strach. Priatelia, strach je
existenčná hodnota,
pocit,
ktorý keď človek nemá, tak koná
neuvážene, nerozmys-
lene
a ľahkomyseľne. Priatelia, my sa ani na chvíľu nebráni-
me
tomu, aby sme priznali, že máme aj takú ľudskú vlastnosť,
akou
je strach. Ale ak sa pýtate, či je to panika z vás, tak
vám
môžem povedať, vážení páni z opozície, nie, tento panic-
ký
strach zatiaľ nemáme.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem,
pán predseda. Ja by som sa
len rád podelil
s
mojimi kolegami poslancami o jednu informáciu, ktorú som
čítal nedávno v
dennej tlači, že dokonca
aj Švajčiarsko
ustupuje
od anonymity vkladov a zavádza ohlasovaciu povin-
nosť
práve v súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňa-
zí.
Preto nepovažujem za zlé, ak ktorákoľvek právnická osoba
vrátane nadácií musí preukazovať pôvod svojich
finančných
zdrojov
alebo majetku.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec Prokeš. Mám tu
poslednú písomnú
prihlášku
pána poslanca Ftáčnika.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
kolegyne a kolegovia,
dvaja predrečníci so svojimi faktickými poznámkami mi
pomohli
začať, pretože by som rád položil otázky a neviem,
kto z vás
pozná na ne odpovede, pretože kolegovia vládni
poslanci
vo výbore na viaceré z nich neboli
schopní odpove-
dať.
Všetci, ktorí ste rozhodnutí
hlasovať za tento zákon,
pokúste
sa zamyslieť nad tými odpoveďami.
Prvá otázka znie: Prečo máme prijímať
zákon, ktorý je
spracovaný tak,
ako je spracovaný, a odpoveďou,
najmä
z
týchto lavíc, je šírenie akýchsi obáv o zneužitie pro-
striedkov,
o pranie špinavých peňazí atď. atď. Žiadny kon-
krétny
dôkaz ste nepredložili. Žiadny.
Ústredné daňové ria-
diteľstvo
urobilo kontrolu v 335 nadáciách, aj na žiadosť
vlády, to znamená,
že si vybralo z 500 nadácií zrejme aj
tie,
na ktorých vám záleží. Zistilo bežné nedostatky v účto-
vaní,
veci, ktoré sa dajú odstrániť, ktoré zistil aj Najvyš-
ší kontrolný
úrad v štátnych rozpočtových organizáciách.
Ústredné
daňové riaditeľstvo, čo je orgán štátnej správy pre
správu
daní, konštatuje, že žiadny argument
pre podozrenia,
že
sa v nadáciách perú špinavé peniaze,
neexistuje. Prosím,
aby
ste povedali aspoň jeden, aby sme tu
nevytvárali také
tajomné
opary, obláčiky akéhosi sprisahania a
nejakej neka-
lej
činnosti, ktorá jednoducho neexistuje.
Je to možno čin-
nosť,
ktorá vám nevyhovuje, ktorá sa vám
nepáči, ale musíte
to
povedať takto, a nie hovoriť o tom, že sem prúdia peniaze
na nejakú nekalú činnosť. To sú vážne fakty, resp. vážne
tvrdenia,
ktoré treba doložiť faktami. To je moja prvá po-
známka.
Rád by som bol, keby niekto uviedol
aspoň jeden ar-
gument
ešte v prebiehajúcej rozprave.
Druhý
argument alebo druhá otázka je adresovaná pánu
ministrovi,
resp. všetkým, ktorí tento zákon
podporujú. Po-
dľa
mňa základná otázka tohto zákona stojí takto: či ten zá-
kon podporí, alebo zlikviduje nadácie. Na
Slovensku máme
500
nadácií, z toho štatistika ukazuje, že
okolo 180 pôsobí
v
oblasti základného a stredného
školstva. To sú tie malé
nadácie,
o ktorých sa hovorilo, že zachraňujú to, čo štát
nestihne vykryť rozpočtovými prostriedkami. Ďalšia skupina
nadácií,
okolo 180 až 200, pôsobí v oblasti
vzdelávania do-
spelých,
ďalších 111 pôsobí v oblasti zdravotníctva. To je
takmer
500 nadácií. Všetko oblasti, ktoré sú skutočne vše-
obecne
prospešné.
Otázka znie takto: Aký bude dosah
tohto zákona na tie
nadácie?
Vie niekto z vás odhadnúť, koľko z týchto nadácií
bude
schopných prežiť, bude schopných
prispôsobiť sa tomuto
zákonu
a zareagovať tak, aby mohli ďalej plniť svoje vše-
obecnoprospešné
poslanie, alebo sa to skončí tak, že zahynie
väčšina
tých maličkých nadácií, prežijú tie veľké nadácie,
ktoré
majú zdrojov dosť, pre ktoré nebude až taký problém
splniť
podmienky tohto zákona, ale vlastne z vaničky vyleje-
me
s vodou aj dieťa, teda úmysel mnohých
tých, ktorí chceli
pomôcť,
ale zákon im na to nevytvoril podmienky.
Prosím,
keby sa niekto pokúsil odpovedať aj na túto
otázku,
teda či pomôže, alebo nepomôže. A
ja si myslím, že
toto
je otázka, ktorú si kladú aj zahraniční
pozorovatelia.
Skutočne je možno
pravda, že neexistuje
uniformná právna
úprava,
ktorá by hovorila, akým spôsobom sa majú regulovať
nadácie
v štátoch Európskej únie, kam chceme raz patriť. Ta-
ká
úprava pravdepodobne neexistuje. Existujú princípy, resp.
právne
úpravy, ktoré nadácie viac či menej rešpektujú, ale
otázka znie tak,
či právna úprava podporuje rozvoj toho
príslušného sektora, resp. ho likviduje. U nás sa hovorí
o
tom, že prijímame a teraz diskutujeme o
tzv. organizačnej
norme,
ktorá povie, čo, kedy, ako sa má stať, a o podpore sa
bude
diskutovať až potom. Daňové úľavy a všetko možné zatiaľ
nepoznáme,
zatiaľ ich nemáme, a preto z toho vyplýva skôr
obava, že tento
zákon bude skutočne
likvidačný. A takéto
obavy
naozaj vyslovujú predstavitelia
zahraničných inštitú-
cií
vrátane Európskej únie a berme ich s plnou vážnosťou.
Pridal by som ešte k tým
argumentom, o ktorých sa tu
hovorilo,
aj niektoré vecné otázky. Pýtal som sa
kolegov vo
výbore,
ktorí hlasovali za prijatie tohto zákona, a pýtam sa
aj
vás na niektoré vysvetlenia. Čo to,
prosím vás, znamená,
diskutoval
som o tom aj pri zákone, preukazovanie pôvodu ma-
jetku?
Čo znamená preukazovanie pôvodu majetku, keď pôjdem
zaregistrovať nadáciu, na
ktorú sa pozbierajú rodičia po-
vedzme
petržalských škôl? Majú doniesť výplatné pásky, aby
dokázali,
že 500 alebo 1 000 korún, ktoré vložili do tej na-
dácie,
je statočne zarobených? Čo je to pôvod
toho majetku?
Ako
sa má dokázať, že niekto, keď zložil dedičstvo, čo je
v
tomto prípade pôvod majetku, keď sa dedičstvo vloží do na-
dácie?
Čo je to, prosím vás? Má dokázať, odkiaľ nadobudol
majetok,
ktorý teraz dedičstvom vložil do
nadácie? Alebo je
to
jeho dedičské rozhodnutie, že... (hlas v sále). Ale to je
zdroj.
Zdroj je dedičstvo, ale čo je to pôvod,
na to zatiaľ
neodpovedal
ani minister spravodlivosti a
možno by sa o to
mohol
v tejto diskusii pokúsiť, pretože statočne nadobudnuté
zdroje
sa nedajú dokázať.
To, čo
tvrdí prezident, je pravda. Dá
sa dokázať, že
niekto
nestatočne nadobudol zdroje, ale
dokázať vernosť ani
statočne
nadobudnuté peniaze sa nedá. Čiže preukazovať pri
založení
nadácie pôvod dokladom, ako to vyžaduje tento zá-
kon,
je veľmi ťažké, lebo nikto nevie povedať, čo to bude
ten
doklad. Čo bude doklad v prípade, že
rodičia chcú daro-
vať peniaze na
školskú nadáciu? Skúste na
to odpovedať.
(Hlas
zo sály.) To bude nadácia. Keď sa rozhodneme, tak dáme
dokopy
100 tisíc korún a budeme sa snažiť pomáhať školám. Čo
bude vtedy, keď
tam dám 1000 korún? Mám doniesť výplatnú
pásku?
(Hlasy z pléna.) To som zvedavý.
Prosím vás, je tu ďalšia otázka, že
keď chcem dedič-
stvom,
resp. závetom ustanoviť nadáciu,
tak musím v závete
upraviť kompletne štatút. Viete si predstaviť
šľachetného
darcu, ktorý
na smrteľnej posteli
skladá nejaký štatút?
(Potlesk.)
To požadujete v tomto zákone a očakávate, že sa
to
bude zrejme diať ako normálne, pretože takto by to nejako
podľa
vás malo fungovať.
V zákone zostali aj drobnosti, ktoré
možno nie je dôle-
žité
odstraňovať, ale prečo má byť počet správnej rady deli-
teľný
tromi? Pôvodná konštrukcia zákona, že sa budú striedať
po
6 rokoch - vždy tretina - odtiaľ
vypadla a ostali tu ta-
kéto
reglementy, ktoré naznačujú, že o
zákone sme nerozmýš-
ľali
a že sme ho šili horúcou ihlou aj na pôde parlamentu.
Hovoril som to
už minule, zákon dostali poslanci v jeden
deň,
vo výboroch o ňom rokovali na druhý
deň a o 14 dní po
tom,
ako sme ho dostali, rokovala o ňom Národná rada.
Ďalšia otázka, vážené kolegyne a kolegovia: Prečo majú
nadácie, ktoré sú
dobrovoľnými organizáciami,
preukazovať
pôvod
peňazí do výšky 5 000 korún? A
prečo politické stra-
ny
- o tom budeme mať ešte na tejto schôdzi rozpravu - musia
preukazovať darcu, až
keď daruje 50 000 korún? Prečo? Má
niekto
z vás na to rozumný dôvod? Ja ho
nepoznám, pretože
politická
strana spravuje záležitosti tohto štátu, nadácia
plní
všeobecnoprospešný účel.
A najpodstatnejšia otázka je účinnosť. Vy sa ponáhľate
s
účinnosťou tohto zákona, akoby to malo vyriešiť problémy
s
existujúcimi nadáciami, ktoré vám
možno ležia v žalúdku.
Lenže
tento zákon im dáva možnosť 12
mesiacov nato, aby sa
prispôsobili
požiadavkám tohto zákona. Čiže ak si myslíte,
že
sa niečo perie, tak sa to možno ešte doperie a jednoducho
12
mesiacov od 1. septembra, resp. 1. októbra, ako ten zákon
má
platiť, je na to, aby sa nadácie prispôsobili. Nestojí tu
za
úvahu prijať tú pripomienku, o ktorej
sme tu minule dis-
kutovali
a ku ktorej sa, povedal by som, s pozitívnym posto-
jom
postavil aj minister spravodlivosti, aby sme tento zákon
posudzovali
v komplexe dvoch ďalších zákonov -
zákona o ne-
investičných
fondoch a zákona o neziskových organizáciách?
Tam
si budeme môcť povedať, kam vlastne tie
naše existujúce
nadácie,
na akú formu sa majú transformovať.
Ak pani podpredsedníčka vlády hovorí, že
však si z toho
urobte
občianske združenie, akú to má výhodu?
Dnes má nadá-
cia akési daňové zvýhodnenie. Hovorilo sa,
že ho aj bude
mať.
Aké budú mať zvýhodnenia tie ďalšie
formy? Nikto z nás
to
nevie, možno vy to viete, ale my ostatní to nevieme, pre-
to sme hlboko
presvedčení, že zákon by mal byť prijímaný
spolu
s ďalšími dvoma, aby vytvoril komplexnú
úpravu nezis-
kového
sektora v Slovenskej republike. To je celkom racio-
nálny,
rozumný postup, proti ktorému z vašej strany neboli
povedané
žiadne rozumné dôvody. Prečo nie takto? A keďže som
žiadne
dôvody nepočul, dávam návrh, ktorý som predložil aj
minule,
aby sme prerušili prerokúvanie tohto zákona a vráti-
li
sa k nemu vtedy, keď budú predložené ďalšie dve normy:
zákon
o neziskových organizáciách a zákon o neinvestičných
fondoch.
Skutočne ma vedie k tomu len ten
cieľ, aby sme mohli
posúdiť
celú úpravu neziskového sektora
komplexne na jednom
zasadnutí
a v kontexte, tak ako to vyžaduje
logika veci sa-
mej.
Pripomienka, že zákon by mal byť účinný
od 1. 1. 1997,
sa
už uplatniť nedá, pretože môžeme
hlasovať len o tom, či
zákon
prijmeme, alebo neprijmeme, preto si myslím, že prija-
tie procedurálneho návrhu by vyriešilo aj tento problém.
Mohli
by sme datovať účinnosť všetkých tých troch zákonov od
jedného
konkrétneho dátumu, od ktorého by mala byť účinná aj
novela
zákona o daniach z príjmu, ktorá by
vytvorila daňové
úľavy sľubované
ministerstvom spravodlivosti aj
minister-
stvom
financií pre činnosť neziskového sektora. Takáto úpra-
va
by vyvolala podstatne menej
rozporov a kontroverzií ako
to,
čo máme pred sebou.
Poznámka k ústretovosti, o ktorej tu
hovoril pán posla-
nec
Brňák, a ktorá bola dokumentovaná tým, že fakticky žiad-
na
pripomienka, ktorá bola prednesená pri
prerokúvaní záko-
na, nebola akceptovaná. A vyhovárať
sa pritom na to, že
niekto zle vystúpil a že nejakým
spôsobom si dovolil vás
podráždiť,
kolegyne a kolegovia, nie je vhodná
tohto parla-
mentu,
ani vás, ktorí tu sedíte.
Skutočne a pevne tomu verím, že tento parlament rokuje
v
prvom rade vecne, teda preto, aby vytvoril čo najlepšie
zákony.
Priebeh rozpravy a výsledky rokovania o tomto zákone
naznačujú,
že toto rokovanie nebolo vecné, ale
bolo v prvom
rade
politické. Ak chcete, aby také nebolo, aby malo za cieľ
pripraviť
čo najlepší zákon, prijmite buď ten procedurálny
návrh,
alebo návrh prezidenta, aby zákon v
tejto podobe ne-
bol
prijatý.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa ešte
hlási pán posla-
nec
Prokeš.
Poslane J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som
prijal výzvu od
pána
poslanca Ftáčnika a bol veľmi vecný.
Predovšetkým ho
chcem
upozorniť, že dokladom na preukazovanie pôvodu majetku
nadácie, napríklad ako on hovoril, že sa budú skladať po
1000
korún, je pokladničný blok, ktorý nadácia musí vydať
a
ktorým potvrdzuje prijatie peňazí.
Odkiaľ ste vy zobrali
1000
korún, to už je ďalšia, iná otázka a to
nie je problé-
mom
nadácie.
To isté
sa týka dedičstva. Tam je jasné
konanie súdu,
ktorý
pririekne majetok nadácii. To je úplne v poriadku. Od-
kiaľ
ho zobral ten, ktorý ho poručil, to je
zase záležitosť
iných
orgánov a iných konaní, nie nadácie samej. A takisto
si
ho dovolím upozorniť, že aj táto budova
má svoj požiarny
štatút,
a pritom tu ešte nehorelo. To je otázka prevencie.
To
je, pokiaľ sa pýtal na to, že máme preukázať, že sa prali
niekde
špinavé peniaze. Myslím si, že by sme mali tomuto fe-
noménu
predchádzať a zabrániť jeho vzniku prv,
než by sa tu
mohol
rozmôcť.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán
poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem.
Zaujala ma hlavne jedna veta pána poslanca Langoša, že
hnacím
motorom koalície je strach pred
otvorenou spoločnos-
ťou.
Myslím si, že určitým spojivom vládnej koalície je na-
ozaj
práve strach pred otvorenou spoločnosťou v chápaní pána
Langoša
aj niektorých protagonistov tretieho sektora. Proste
toto
chápanie otvorenej spoločnosti
spôsobuje, že v mnohých
spoločnostiach
- aj na Slovensku - začal vládnuť veľmi zlý
klientizmus.
Totiž vláda dravcov kapitálovej džungle
v sym-
bióze
s jej kvázidemokratickými služobníkmi.
Dôsledkom toho
je
neustále klesajúca miera slobody,
humanity v týchto spo-
ločnostiach
od USA cez západnú Európu po stredo- a
východo-
európske
krajiny a naopak, rastúca miera
neslobody, nehuma-
nizmu
a brutality.
Myslím
si, že naozaj určitým spoločným znakom strán
vládnúcej koalície
je strach pred otvorenou spoločnosťou
v
chápaní niektorých predstaviteľov tretieho sektora a pred-
staviteľov
pravice, ktorí, povedzme, v Česku túto otvorenú
spoločnosť
realizovali aj tak, že expresne dali do rúk cu-
dzích
mafií vlastné krimininálne
podsvetie iba ako služob-
nícke
a podobne odovzdali vlastný kapitál a
vlastnú národnú
moc
cudzím záujmom.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu poslancovi Glinskému.
Ešte pán poslanec
Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Budem veľmi stručný - len k praniu
špinavých peňazí.
Pranie
špinavých peňazí v mojom chápaní, nie som odborník na
ekonómiu,
funguje tak, že peniaze získané
nelegálne sa ulo-
žia do nejakého
legálneho inštitútu, napríklad
do banky,
a
odtiaľ sa vytiahnu a slúžia tomu, kto
ich tam vložil. Už
oprané, opreté o
pôvod, že pochádzajú z tej banky. To je
u
mňa pranie špinavých peňazí.
Ak peniaze vložím do nadácie a
použijú sa na verejno-
prospešný účel, čiže
už neslúžia mne, ale niekomu inému,
v
tom vidím veľký rozdiel. Takže aby sme rozumeli, čo je
a
čo nie je pranie špinavých peňazí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
keďže nie je už
do
rozpravy nikto prihlásený, končím
rozpravu k tomuto bodu
programu a pýtam
sa pána prezidenta, či sa chce vyjadriť
k
rozprave. Áno. Nech sa páči, pán prezident.
Prezident Slovenskej
republiky M. Kováč:
Pán poslanec Brňák mi položil otázku,
možno ju presne
nezreprodukujem, v
podstate ide o
to, aby som uviedol,
v
rozpore s ktorým zákonom Európskeho
spoločenstva je pred-
kladaný
alebo parlamentom schválený zákon o nadáciách. Odpo-
vedal
by som takto: Doteraz som si všimol, že pri vypracova-
ní,
predkladaní a zdôvodnení rôznych našich
návrhov zákonov
sa
odvolávame na to, ako je to vo Švédsku,
ako je to v Dán-
sku,
ako je to v Európskom spoločenstve,
proste - ako je to
vo vyspelých
demokratických krajinách. Robíme to správne
a
robíme to preto, lebo zároveň
chceme, aby všetky zákony,
ktoré
prijímame, boli v súlade s právom,
ktoré existuje na-
teraz
v členských štátoch Európskej únie, resp. s právom,
ktoré existuje v
Európskom spoločenstve. Teda
aj v tomto
prípade
je to len podporné.
Hlavné argumenty, ktoré sme uviedli, ktoré som uviedol
aj
ja, sú iné: že je v rozpore s demokratickými princípmi,
že
nepomôže stimulovať iniciatívu a
aktivitu ľudí, že bude
reštriktívny,
že teda nepomôže dobročinným
účelom. A to je
hlavné,
prečo vlastne namietame a navrhujeme neschváliť ho
a
schváliť ho vtedy, keď budeme
schvaľovať i ďalšie dva zá-
kony.
Naozaj nie je dôležité, aby som teraz
presne uviedol,
či
je v rozpore s tým alebo oným zákonom tej alebo onej kra-
jiny,
alebo Európskeho spoločenstva. Ale máme stanovisko, že
je
v rozpore, pretože to tvrdí aj Európske
nadačné centrum.
Máme
stanovisko komisára Hansa van den
Broeka, že je nedob-
rý,
máme celý rad iných. Nehovorím, že musíme tieto stano-
viská
zohľadniť, ale ak úprimne tvrdíme, že sa chceme integ-
rovať
do európskych štruktúr, tak potom by nám takéto stano-
viská nemali byť
ľahostajné. A mne nie sú ľahostajné. Ak
preukážeme,
že sú nám ľahostajné, tak zároveň spochybníme,
či
naše deklarácie a to, že sa bijeme v prsia, že chceme ísť
do
Európskej únie, budú brať členské štáty Európskej únie
vážne
a úprimne.
A ja
by som vás chcel znovu
poprosiť: Ak tento zákon
opätovne
prijmete, máte istotu, že sme vyslali z
tohto par-
lamentu
pozitívny signál do Európskej únie? Ja nemám istotu.
Ja
mám obavu, že sa to prijme ako
negatívny signál. A preto
vás
prosím, aby ste si toho boli vedomí.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán prezident.
Pýtam sa spoločného spravodajcu pána
Brňáka, či sa chce
vyjadriť.
Poslanec P. Brňák:
Pán predseda, chcem zareagovať dvoma poznámkami k roz-
prave, ktorá odznela. Prvá poznámka sa
dotýka vystúpenia
alebo
faktickej poznámky pána poslanca
Čarnogurského, ktorý
sa vlastne pokúsil zdôvodniť, že právo
Európskej únie je
niečo
iné, ako skutočne je. Chcem sa vám
poďakovať, pán po-
slanec,
za to, že ak ste nevedeli konkretizovať
obsah nášho
skutočného,
nie chceného, záväzku k Európskej únii,
že ste
nehovorili
o duchu práva Európskej únie, ku ktorej
argumen-
tácii
sa utiekate vtedy, keď chýbajú vecné argumenty. Voči
duchu
práva Európskej únie by som nemal vecné
argumenty ani
ja.
Pokiaľ pán poslanec Ftáčnik položil na úvod svojho vy-
stúpenia
otázku, prečo máme prijať takýto zákon, a zároveň
sa
hneď do tejto otázky snažil položiť alebo uviesť dôvod,
ktorý
tam podľa môjho názoru skutočne nie je,
dovolím si mu
citovať
pasáž zo zdôvodnenia pána
prezidenta. Ten hovorí:
"Stotožňujem
sa s názorom, že právne postavenie, činnosť na-
dácií a štátnu
podporu, ktorá sa im má poskytovať, treba
upraviť zákonom.
To predvída aj paragraf 20e
odseku 2 Ob-
čianskeho
zákonníka." Tu je, pán poslanec,
dôvod, prečo je
potrebné
prijať zákon o nadáciách. To, že existovali nadácie
doteraz
živelne, voľne, zmiešane, neujasnene,
predsa nemôže
slúžiť
ako základ na predpokladanú kodifikáciu
nadácií. To,
že
máme rôzne názory na to, aký má byť
obsah zákona o nadá-
ciách,
je, myslím, prirodzené. Ale to, že
tento zákon treba
prijať,
je mimo akejkoľvek diskusie.
Keď ste v závere, pán poslanec Ftáčnik, uviedli, že je
nedôstojné
tohto parlamentu, aby prípadná politická ústreto-
vosť
mala rozporovať vecnosť rokovania, tak ja si
dovolím
vysloviť
isté počudovanie vo vzťahu k vám ako
znalcovi par-
lamentného
života, pretože ste tu už dlhý čas a sám viete,
že
činnosť parlamentu je predovšetkým
politickou činnosťou.
Poslanci
sú predovšetkým politikmi a politická
hra v parla-
mente
má svoje tradície, má svoje miesto
a má svoj význam.
Čiže
toto som chcel povedať, pokiaľ ide o
ponúkanú ústreto-
vosť.
Ďakujem, to je všetko.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. V
rozprave nebo-
li
konkrétne návrhy, ani nemohli byť, bol len jeden procesný
návrh
pána poslanca Ftáčnika, o ktorom dám hlasovať.
Pani poslankyňa Rusnáková, nie sú žiadne faktické pri-
pomienky.
Takže
môžeme hlasovať? Majú tam malú technickú chybu
s
jednou kartou, takže prosím, aby mi dali pokyn, kedy môže-
me
hlasovať o návrhu pána poslanca Ftáčnika.
Páni poslanci, pani poslankyne, počuli
ste procedurálny
návrh,
ktorý dal pán poslanec Ftáčnik, aby sme prerušili ro-
kovanie
o tomto vrátenom zákone a pokračovali neskôr.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Tento procedurálny návrh sme neprijali.
Pán spoločný spravodajca, môžete uviesť
hlasovanie.
Poslanec P. Brňák:
Návrh na hlasovanie je v podstate jediný, a to vlastne
vysloviť
opätovný súhlas s textom už schváleného zákona par-
lamentom. Ako
spoločný spravodajca odporúčam tento zákon
schváliť
v podobe, v akej bol schválený.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže v súlade s článkom 87 Ústavy
Slovenskej republiky
budeme
hlasovať či Národná rada uvedený zákon po opätovnom
prerokovaní schvaľuje v
znení, ako bol prijatý
22. mája
1996.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
(Potlesk.)
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov
Ďakujem pekne.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, má nasledovať
ďalší
bod, urobíme len trojminútovú prestávku.
Pán prezident, ďakujem pekne za účasť na
rokovaní Ná-
rodnej
rady.
(Poslanci pozdravili prezidenta pri jeho odchode z ro-
kovacej
sály povstaním.)
Pani poslankyne, páni poslanci... Pán poslanec Hrušov-
ský,
nie je rozprava, aký máte návrh? Pán poslanec Hrušov-
ský.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážený pán predseda,
v súvislosti s včera schváleným programom
ste požiadali
jednotlivé
poslanecké kluby, aby vám do 12.00 hodiny predlo-
žili
návrh kandidátov jednak na členov Osobitného kontrolné-
ho
orgánu, ale aj do prezídia Fondu národného majetku. Za
náš
poslanecký klub vám chcem oznámiť, že
rešpektujeme vašu
prvú
požiadavku na návrh člena Osobitného
kontrolného orgá-
nu,
ale dodržíme zákonný postup pri druhej, kde predložíme
výboru,
ktorý predložil aj návrh...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Aj ja to predkladám výboru, samozrejme,
že výboru.
Poslanec P. Hrušovský:
Predložíme to výboru, výbor navrhuje a
výbor to potom
odporučí
vám. Takže, aby sa to potom
nepovažovalo za niečo
nesplnené,
ak do dvanástej návrh nedáme.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Zákon hovorí jednoznačne, že výbor, ale
ja som to mal
dať
výboru.
Poslanec P. Hrušovský:
V poriadku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tak bolo dohodnuté aj na grémiu, takže mne ste to mali
dať.
Poslanec P. Hrušovský:
Dáme to priamo výboru.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale ja to aj tak potrebujem.
Poslanec P. Hrušovský:
V poriadku. Výbor to potom predloží
vám. Takto je to
v
zmysle zákona. Ja len preto, aby nevznikli...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V poriadku, beriem to. Nie je to tak, potom si to vy-
diskutujeme.
Poslanec P. Hrušovský:
Dobre.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pristúpime k t r i n á s t e m
u bodu programu, kto-
rým
je
návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou repub-
likou
a Bulharskou republikou.
Dostali ste to ako tlač 344 a
spoločnú správu výborov
ako
tlač 344a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh uvedie mi-
nister
hospodárstva pán Ducký. Pán minister, nech sa páči.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
páni poslanci,
dovoľte, aby som vám predložil návrh na vyslovenie sú-
hlasu
s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou
a
Bulharskou republikou. Nakoľko ide
o formu prezidentskej
zmluvy,
podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných
listín prezidentom republiky ju musí
schváliť i slovenský
parlament.
Dohoda
o voľnom obchode
medzi Slovenskou republikou
a
Bulharskou republikou bola podpísaná
počas návštevy pred-
sedu vlády v
Bulharsku ministrom hospodárstva
8. decembra
1995 v Sofii.
Dohoda sa predbežne
vykonáva od 1. januára
1996
a nadobudne platnosť dňom výmeny
ratifikačných listín.
Pri
rokovaniach o Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskom
a
Bulharskom sa vychádzalo z obsahu
memoranda o liberalizá-
cii
vzájomných obchodných vzťahov medzi
Slovenskou republi-
kou
a Bulharskou republikou, ktoré bolo
podpísané ministrom
hospodárstva
Duckým a podpredsedom vlády a ministrom obchodu
a
zahraničných ekonomických vzťahov Bulharskej republiky pá-
nom
Gečevom v Bratislave 31. mája 1995. Memorandum schválila
vláda
Slovenskej republiky svojím uznesením
číslo 190 z 28.
marca
1995.
V nadväznosti na uvedené uznesenie vlády
schválila vlá-
da
obchodno-politickú smernicu na
rokovanie o Dohode o voľ-
nom
obchode medzi Slovenskou republikou a
Bulharskou repub-
likou.
Obchodno-politická smernica bola
schválená uznesením
číslo
339 zo 16. mája 1995 a obsahovala osemnásť rámcových
zásad, z ktorých
sa vychádzalo pri rokovaniach o Dohode
o
voľnom obchode. Rokovania o Dohode
o voľnom obchode sa
ukončili
na jeseň uplynulého roku a vláda svojím uznesením
číslo
920 z 5. decembra 1995 schválila návrh
na uzatvorenie
Dohody
o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Bul-
harskou
republikou. Cieľom dohody je vytvoriť oblasť voľného
obchodu
postupným odstraňovaním tarifných i netarifných pre-
kážok.
Liberalizácia sa vzťahuje na priemyselné výrobky a má
sa
v zásade dosiahnuť v prechodnom období, ktoré sa skončí
1.
januára 1998.
Predkladaná Dohoda o voľnom
obchode medzi Slovenskou
republikou
a Bulharskou republikou nepredpokladá
plnú libe-
ralizáciu poľnohospodárskeho obchodu, pričom však obsahuje
navzájom si
poskytnuté koncesie pri
poľnohospodárskych
a
potravinárskych výrobkoch. Dohoda
obsahuje 40 článkov,
ktoré
v zásade vychádzajú zo Stredoeurópskej dohody o voľnom
obchode,
a je k nej pripojených 7 príloh, záznam o porozume-
ní
a 4 protokoly. Text dohody je
koncipovaný tak, že umožní
bez
väčších technických problémov
prípadné pripojenie Bul-
harska k CEFTA,
keď Bulharsko splní
všeobecné podmienky.
Protokoly sa týkajú
poskytnutia si vzájomných
koncesií za
priemyselné
výrobky, poskytnutia si koncesií za
poľnohospo-
dárske
výrobky, pravidiel pôvodu tovaru a vzájomnej pomoci
v
colných otázkach. Na príprave textu dohody sa podieľali
experti z ministerstva zahraničných vecí a z
ministerstva
hospodárstva.
Z celkového hodnotenia dosahu a prínosu
Dohody o voľnom
obchode
medzi Slovenskou republikou a
Bulharskom, vychádza-
júc
z obchodnej bilancie za rok 1994, vyplýva, že pri reali-
zovanom dovoze
priemyselných výrobkov poklesnú príjmy do
štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky z colných poplatkov
vo
výške 176 tisíc amerických dolárov, čo je koncesia po-
skytnutá slovenskou stranou Bulharsku, a na druhej
strane
nebudú
v Bulharsku vybrané colné poplatky v hodnote 1 275
tisíc
dolárov, čo je koncesia poskytnutá
bulharskou stranou
Slovenskej
republike.
Dohoda
o voľnom obchode
medzi Slovenskou republikou
a
Bulharskou republikou je v poradí
treťou bilaterálnou do-
hodou
a šiestou dohodou celkove, ktorej cieľom je vytvorenie
zóny
voľného obchodu. Nesporné výhody z uzatvorenia dohody
sa
prejavili už počas prvých štyroch mesiacov tohto roku,
keď
náš export do Bulharska v porovnaní s
rovnakých obdobím
minulého
roku vzrástol o 83,5 %.
V záujme
koordinovaného postupu voči
tretím krajinám,
ktorý
ako záväzok pre obidve strany vyplýva
zo Zmluvy o vy-
tvorení colnej únie
medzi Slovenskou a Českou
republikou,
všetky
rokovania o príprave dohody prebiehali
na trojstran-
nom
základe spoločným rokovaním delegácie
Slovenskej repub-
liky
a delegácie Českej republiky s bulharskou stranou.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne,
odporúčam, aby
ste
vyslovili súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi Slo-
venskou
republikou a Bulharskou republikou.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi.
Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán posla-
nec
Marián Vanko. Prosím pána poslanca. Kde
je pán poslanec
Vanko?
Páni poslanci, bez spoločného spravodajcu nemôžeme po-
kračovať
v prerokúvaní žiadneho návrhu, preto navrhujem do
14.00
hodiny prestávku.
Prosím, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, podľa dohody zo včerajška
máme o 14.00
hodine
politické grémium, preto navrhujem pokračovať v roko-
vaní
o 14.30 hodine.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Je to pravda, takže pokračujeme o 14.30
hodine.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Panie poskankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po
prerušenom
rokovaní našej schôdze s tým, že ste
počuli uve-
denie
bodu programu, ktorý prerokúvame,
ministrom hospodár-
stva
Slovenskej republiky.
Teraz prosím spoločného spravodajcu pána
Vanka, aby po-
dal
správu z prerokovania vo výboroch. A prosím o pokoj, pá-
ni
poslanci.
Poslanec M. Vanko:
Kolegyne, kolegovia, najprv sa
ospravedlňujem, prehlia-
dol
som, že som spravodajcom.
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení hostia,
dovoľte mi predložiť spoločnú správu príslušných výbo-
rov
o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky s Dohodou o
voľnom obchode
medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou, tlač
344.
Návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou repub-
likou
a Bulharskou republikou pridelil predseda Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky svojím rozhodnutím
číslo 1013 z 28.
mája
1996 na prerokovanie do 14. júna 1996 Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Vý-
boru Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému
výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky. Zároveň
určil Výbor Národnej
rady Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie ako príslušný pripraviť
správu o výsledku pre-
rokovania
materiálu vo výboroch a návrh na
uznesenie Národ-
nej
rady Slovenskej republiky.
Všetky uvedené výbory prerokovali návrh
v lehote, vy-
slovili
s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej
republiky
podľa článku 86 písm. e) Ústavy
Slovenskej repub-
liky
vysloviť súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi Slo-
venskou
republikou a Bulharskou republikou.
V Bratislave 18. júna 1996. Ing. Miroslav
Maxon, v. r.,
predseda
výboru pre financie, rozpočet a menu, Ing. Roman
Hofbauer,
v. r., predseda výboru pre
hospodárstvo, privati-
záciu
a podnikanie, Ing. Pavel Delinga, CSc., v. r., predse-
da výboru
pre pôdohospodárstvo a
PhDr. Dušan Slobodník,
CSc.,
v. r.. predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Vážené
kolegyne, kolegovia, keďže
v tlači je uvedené
plné
znenie navrhovaného uznesenia, nebudem ho čítať, dal by
som
vám ho len do pozornosti.
Ďakujem, to je všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram
rozpravu k tri-
nástemu
bodu programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu
písomnú
prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam,
či sa niekto
z
vás chce v rozprave vyjadriť.
(Nikto.)
Nikto,
ďakujem pekne. Končím rozpravu k tomuto
bodu
programu.
Pán minister sa nemá k čomu vyjadriť, takisto ani spo-
ločný
spravodajca. Budeme hlasovať.
Poslanec M. Vanko:
Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o uznesení
Národnej
rady Slovenskej republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia,
ktorým Národná
rada
Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s
Dohodou o voľ-
nom
obchode medzi Slovenskou republikou a
Bulharskou repub-
likou.
Hlasujeme o uznesení, tak ako ho máte predložené.
Poslanec M. Vanko:
Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca odporúča
uznesenie prijať.
Prosím, prezentujme sa a hneď aj
hlasujme.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
(Potlesk.)
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa programu by sme mali pokračovať v
bode
správa o plnení úloh Vojenského spravodajstva za uply-
nulé
obdobie.
Toto rokovanie bude neverejné. Pán minister, ste voľný
a
budete čakať na pozvanie, keď prídu na rad ďalšie vaše bo-
dy.
Ďakujem.
(Neverejné rokovanie o správe o plnení úloh Vojenského
spravodajstva
za uplynulé obdobie.)
(Po neverejnom rokovaní a prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci,
budeme
pokračovať prerokúvaním s i e d m e h o bodu
programu,
ako sme si určili pri schvaľovaní schôdze, a to sú
Základné ciele a zásady národnej
bezpečnosti Slovenskej
republiky.
Materiál máte ako tlač 424 a spoločnú
správu ako tlač
424a,
ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Opäť
prosím pána ministra
Siteka, ktorý je poverený
vládou
Slovenskej republiky, aby materiál uviedol.
Minister obrany SR J.
Sitek:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky dokument s názvom "Základné
ciele a zásady
národnej bezpečnosti Slovenskej republiky",
ktorý
je spracovaný v súlade s programovým
vyhlásením vlády
Slovenskej
republiky z januára minulého roka.
Bezpečnosť štátov má v súčasnosti mnohostranný charak-
ter.
Proces jej zaručenia je v mnohom veľmi zložitý a nároč-
ný.
Vyžaduje definovať javy a procesy, na
ktoré sme v minu-
losti
nemuseli bezprostredne reagovať.
Po páde berlínskeho
múru
sa svet a osobitne Európa ocitli v historicky nových
podmienkach.
Národy a štáty sa stali slobodnými, samé môžu
určovať svoje osudy
i ďalšiu cestu vývoja. Najmä národy
strednej
a východnej Európy sa zbavili bezprostredných vply-
vov
veľmocí a môžu budovať slobodné,
demokratické spoločen-
stvá.
V
duchu známej zásady, že
národy vstupujú do dejín
prostredníctvom svojho štátu, aj národ slovenský
na báze
cyrilo-metodského
duchovného dedičstva spolu s národnostnými
a
etnickými menšinami konštituoval spoločný štát. Prijatá
línia
jeho bezpečnostnej politiky zaručuje existenciu a roz-
voj
Slovenskej republiky ako nezávislého,
suverénneho a de-
mokratického
štátu.
Významné miesto v systéme zaručenia
národnej bezpečnos-
ti
je prisúdené aj dokumentu, ktorý vám dnes vláda Sloven-
skej
republiky postúpila na rokovanie. Dokument definuje ta-
ké
významné kategórie, akými sú základné
ciele a zásady ná-
rodnej
bezpečnosti Slovenskej republiky, národný záujem Slo-
venskej
republiky, národná bezpečnosť
Slovenskej republiky,
bezpečnostná
politika Slovenskej republiky, ktoré nie sú do-
teraz
dokumentom podobného charakteru špecifikované.
Spracovaniu tohto dokumentu predchádzala
analýza skúse-
ností
zo zaručovania bezpečnosti
podobných európskych štá-
tov.
Zovšeobecnené odporúčania a poznatky,
ktorých využitie
je na zaručenie národnej bezpečnosti
Slovenskej republiky
podnetné,
boli zapracované. Spolu s tým sa pri formulovaní
jednotlivých
pasáží tohto dokumentu plne akceptovali aj nor-
my
medzinárodného práva, právny poriadok Slovenskej republi-
ky
a tiež záväzky, ktoré jej vyplývajú z uzatvorených zmlúv.
Dovoľte mi na okraj jednu krátku
poznámku. Pri formulo-
vaní
jednotlivých pasáží predmetného
dokumentu sa okrem ob-
sahovej
diskusie objavili aj obavy, či pojmy "národný záu-
jem",
"národná bezpečnosť"
nepreferujú iba etnický princíp.
Chcem
vás ubezpečiť, že celý dokument je
postavený na vyvá-
ženosti
etnického a občianskeho princípu, o čom
svedčí pou-
žitá anglosaská dikcia, v rámci ktorej sa
pojmy "národ"
a
"štát" nerozlišujú, a aj použitie
termínu "národný" je
vždy
vo väzbe na Slovenskú republiku, napríklad národný záu-
jem
Slovenskej republiky, národná bezpečnosť atď.
Pani poslankyne, páni poslanci, vám postúpený dokument
systémovo rieši
problematiku bezpečnosti štátu a vytvára
predpoklady
na skvalitnenie rozhodovacej činnosti
jeho ria-
diacich orgánov. Je
využiteľný aj ako nástroj
prezentácie
národného záujmu Slovenskej republiky smerom k
zahraničiu
i
smerom k vlastným obyvateľom. Prijatím
tohto dokumentu sa
posilnia predpoklady na harmonizáciu činnosti
štátu, a to
z
hľadiska zaručenia jeho vonkajšej a vnútornej bezpečnosti.
Chcem vás požiadať o jeho podporu. Ide o dobro Slovenska
a
o jeho stabilitu a prosperitu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi. K tomuto bodu
programu bol ako
spoločný spravodajca za výbory určený pán
poslanec Slota.
Prosím,
pán poslanec, aby ste predniesli správu z prerokova-
nia
vo výboroch.
Poslanec J. Slota:
Vážení prítomní,
výbory prerokovali uvedený materiál do 13. júna 1996.
Ústavnoprávny
výbor Národnej rady a Zahraničný výbor
Národ-
nej
rady vyjadrili súhlas so základnými cieľmi a zásadami
národnej bezpečnosti Slovenskej republiky. Odporučili ich
Národnej
rade.
Výbor Národnej rady pre obranu a
bezpečnosť odporučil
Národnej
rade tento materiál schváliť. Konštatoval, že zá-
kladné
ciele a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej repub-
liky
predstavujú bezpečnostno-politický
dokument strategic-
kého významu.
S pripomienkami a odporúčaním Národnej rade Slovenskej
republiky
materiál prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre obranu a bezpečnosť.
Odporúčania výborov vláde Slovenskej
republiky:
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť odporučil vláde Slovenskej
republiky rozpraco-
vať
základné ciele a zásady národnej
bezpečnosti Slovenskej
republiky
do funkčného systému riadenia národnej bezpečnosti
a
zabezpečiť jeho účinnú realizáciu v
oblasti zahraničnopo-
litickej, vojenskej, hospodárskej, ochrany vnútorného po-
riadku
a bezpečnosti štátu.
Odporúčania výborov členom vlády
Slovenskej republiky:
Výbor
Národnej rady pre obranu a bezpečnosť požiadal
ministra obrany Slovenskej republiky priebežne
informovať
výbor o
postupe uplatnenia systému
národnej bezpečnosti
v
rezorte obrany v oblasti strategickej,
koncepčnej, opera-
tívnej
a legislatívnej v termíne do 31. decembra každoročne.
Je tu
aj návrh na uznesenie Národnej
rady, ale to po
rozprave.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prečítajte ten návrh, lebo poslanci ho
nemajú.
Poslanec J. Slota:
Takže
je to návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky
k základným cieľom a zásadám národnej
bezpečnosti
Slovenskej
republiky.
Národná rada Slovenskej republiky
A. prerokovala podľa článku 86 písm. i) Ústavy Sloven-
skej
republiky základné ciele a zásady
národnej bezpečnosti
Slovenskej
republiky predložené vládou Slovenskej republiky;
B. konštatuje, že základné ciele a zásady
národnej bez-
pečnosti
Slovenskej republiky predstavujú bezpečnostno-po-
litický
dokument strategického významu;
C. súhlasí so základnými cieľmi a zásadami
národnej
bezpečnosti
Slovenskej republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nemám žiadnu
písomnú
prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do-
datočne.
Nech sa páči.
Poslanec P. Kanis:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
spolu sme boli svedkami budovania štátu
v jeho prvých
rokoch
a prijímania jeho základných
dokumentov, čo sa týka
ústavných
základov štátu, ako aj základných dokumentov v ob-
lasti
bezpečnosti štátu. Budú to pomaly dva roky, čo bola
v
tejto Národnej rade schválená obranná
doktrína, presne to
bolo
30. júna 1994. Obranná doktrína vychádza z potrieb bez-
pečnosti
Slovenskej republiky, vyjadruje základné podmienky,
ciele a zásady
branno-bezpečnostnej politiky. Sformulovala
základný národno-bezpečnostný záujem Slovenskej republiky,
citujem:
"Základným národno-bezpečnostným záujmom Slovenskej
republiky
je zaručenie jej existencie a rozvoja
ako slobod-
ného, suverénneho
a demokratického štátu. Pri realizácii
tohto
záujmu je Slovenská republika pripravená chrániť svoju
slobodu,
nezávislosť a suverenitu, zachovávať územnú celist-
vosť a nedotknuteľnosť štátnych hraníc,
využívajúc pritom
všetky
svoje politické, diplomatické,
vojenské, ekonomické,
vedecko-technické
a duchovné sily a prostriedky."
Obranná doktrína je bezpečnostno-politickým dokumentom
predurčeným na
dobu participácie Slovenskej republiky na
programe
Partnerstvo za mier. Obranná doktrína
postavila aj
základný
cieľ, keď prijala, že základnou orientáciou bezpeč-
nostnej
politiky Slovenskej republiky je
orientácia na zís-
kanie
plnohodnotného členstva v Severoatlantickom pakte.
Vážená Národná rada,
minulý
týždeň bol na návšteve v Slovenskej republike
Karsten
Voigt, predseda parlamentného zhromaždenia Severoat-
lantickej aliancie.
Absolvoval tu celý
rad rozhovorov
s
predstaviteľmi štátu, s predsedom Národnej rady, premiérom
a
ďalšími významnými politickými činiteľmi Slovenskej repub-
liky. Predmetom týchto rozhovorov boli predovšetkým otázky
rozširovania NATO a
otázky možnej účasti,
možného vstupu
Slovenskej
republiky do NATO. Pri týchto
diskusiách sa uká-
zalo, že
Slovenská republika má
niektoré problémy alebo
otvorené otázky, ktoré treba doriešiť,
prekonzultovať, ak
chce
byť medzi tými krajinami, ktoré budú v prvej skupine
prijaté
v rámci rozširovania do NATO.
Vo svetle tejto návštevy a vo svetle
požiadaviek, ktoré
boli
vznesené, ako aj vo svetle vyjadrení
štátnych predsta-
viteľov
Slovenskej republiky možno
povedať, že tento doku-
ment,
ktorý dnes prerokúvame, nie je v súlade s tým, čo bolo
povedané.
Prirodzene, rešpektujem, že základy tohto dokumen-
tu
sa rodili už niekedy v rokoch 1993 a 1994, že istá verzia
dokumentu
s týmto názvom bola predložená a schválená vo vlá-
de
začiatkom marca roku 1994, ale pri koncipovaní a tvorbe
obrannej doktríny tvorcovia obrannej doktríny
usúdili, že
ten
materiál, ktorý bol, jednoducho bol prekonaný aj reálnym
medzinárodnopolitickým vývojom, ako aj na poli bezpečnost-
nej
politiky v Európe, a teda že obrannú doktrínu treba for-
mulovať
ináč, ako bol obsah pôvodného dokumentu.
Pravda, ani vtedy a ani v diskusii pri
prijímaní obran-
nej
doktríny sa nevylučovalo, že dokument takéhoto charakte-
ru
je potrebný urobiť predovšetkým vzhľadom na to, aby sa
v
ňom identifikovali nové
bezpečnostné riziká, teda také
bezpečnostné riziká, ktoré treba riešiť iným
spôsobom ako
nasadením
ozbrojených síl. Samotná obranná doktrína je zame-
raná
vlastne iba na riešenie rizík, pri ktorých je nevyhnut-
né
použitie ozbrojených síl. Čiže
priestor na takýto doku-
ment
bol.
To,
čo je predložené a čo máme
posudzovať, si podľa
môjho
názoru zasluhuje veľkú pozornosť,
predovšetkým vzhľa-
dom
na význam, ktorý predkladatelia tomuto
dokumentu prisu-
dzujú.
Prisudzujú mu úlohu strategického dokumentu, ktorý by
mal
byť istou metodologickou pomôckou. Ale ak sa ponoríme do
obsahu
tohto dokumentu, tak zistíme, že nespĺňa kritériá ta-
kej
kvality, ako ju samotní predkladatelia označujú.
Podľa môjho názoru ďalší osud a vývoj bezpečnosti Slo-
venskej
republiky v mnohom závisí od
rozriešenia otázky, či
sa
dostaneme do bezpečnostných európskych štruktúr, alebo sa
nedostaneme.
Ak sa dostaneme, potom sa prirodzene naplnilo
aj
poslanie obrannej doktríny, pretože bude potrebné spraviť
novú
doktrínu v intenciách spoločenstva, v ktorom sa ocitne-
me.
Ak sa nedostaneme do týchto štruktúr, potom treba opäť
rozmýšľať o tom,
ako budovať obranyschopnosť a
bezpečnosť
Slovenskej
republiky v podmienkach našej neúčasti
v Severo-
atlantickej
aliancii.
Už som povedal, že obranná doktrína (naša
súčasne plat-
ná)
je zameraná na čas našej účasti v Partnerstve za mier.
Podľa
môjho názoru tvorcovia tohto materiálu mali dôslednej-
šie
vychádzať z obsahu obrannej doktríny. To po prvé.
Po druhé. Chápem, že vždy pri tvorbe takýchto dokumen-
tov vznikajú
aj isté poznávacie
problémy, pretože ide
o
problematiku veľmi zložitú. Mám pocit, že samotná štruktú-
ra
materiálu mohla vhodnejšie reagovať na
objektívnu situá-
ciu,
ktorá tu je. Nechápem, prečo sa v tomto dokumente, kto-
rý sa
chce označovať za
dokument strategického významu,
vôbec nerozoberajú európske
bezpečnostné štruktúry alebo
prečo
sa vôbec nerozoberajú štruktúry, ktoré majú čo povedať
o
otázkach bezpečnosti aj Slovenskej republiky.
Pozornosť by si bolo zaslúžilo
nepochybne Partnerstvo
za
mier, pozornosť si podľa môjho názoru zasluhuje proces
rozširovania
NATO, pretože to je ten podstatný proces a pod-
statná
záležitosť, o ktorú teraz ide. Pozornosť by si zaslú-
žili
aj vzťahy s Ruskom ako súčasť tohto
procesu rozširova-
nia
NATO a budovania stabilných vzťahov v
spolupráci s Rus-
kom.
Pozornosť vo svojom bezpečnostnom
aspekte si zasluhuje
aj
rozširovanie Európskej únie a,
samozrejme, aj posilňova-
nie
Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Keďže
sa v tomto dokumente odhliada od
existujúcich
bezpečnostných
štruktúr, odhliada sa od existujúcich bezpeč-
nostných realít, potom sa nemožno ubrániť
tomu, že obsah
tohto
dokumentu je mimo času a mimo
priestoru, v ktorom sa
teraz
nachádzame a v ktorom stojí aj otázka bezpečnosti Slo-
venskej
republiky.
K samotnej štruktúre tohto materiálu: Domnievam sa, že
to,
že sa dáva akcent na väzby slov, kde je slovo národný,
vyplýva
z toho, že Slovenská národná strana má na starosti
práve
tento rezort. Vhodnejšie by boli pomenovania štátnopo-
litické
záujmy, vhodnejší by bol štátnobezpečnostný záujem
a
v intenciách takýchto vhodnejších
pojmov by sa možno bola
aj
presadila istá logika, ktorá v realite
je, ale ktorá sa,
žiaľ,
neodráža v tomto dokumente.
Národný záujem sa tu charakterizuje v
dvoch odsekoch.
Myslím,
že sa dal charakterizovať aj ináč, hoci treba rozli-
šovať,
samozrejme, aj otázku národného záujmu,
aj štátnopo-
litického
záujmu, čo však autori tohto dokumentu nerobia.
Podľa môjho názoru nedostatkom tohto
dokumentu je, že
jeho
tvorcovia nerozlišujú to, čo je
realitou, nerozlišujú,
čo
je vznikanie nových tendencií a nových realít a neidenti-
fikujú
ani nové možné reality. Potom dochádza
k tomu, že na
troch
stranách, kde sa vymenúvajú faktory
ovplyvňujúce rea-
lizáciu národného
záujmu Slovenskej republiky,
dochádza
vlastne
k tomu, že sú tam na rovnakú úroveň zaradené veci,
ktoré
fakticky neexistujú, ktoré sa síce môžu stať, môžu byť
v
prípade ohrozenia, ale ktoré v dôsledkoch vážnosti toho,
čo
sa tvrdí, môžu vyvolať aj medzinárodné
komplikácie vzťa-
hov
Slovenskej republiky.
Práve
nerozlišovanie existujúcich realít,
tendencií
a
možností fakticky vytvára isté chaotické zlievanie rôznych
skutočností
alebo možností, ktoré sú vymenované práve v čas-
ti
Faktory. Veď ako možno tvrdiť medzi vonkajšími faktormi
napríklad
pod číslom 2.1. písm. d) absenciu medzinárodných
bezpečnostných
záruk pre Slovenskú republiku? Aj keď Sloven-
ská republika nemá priame bezpečnostné
záruky vzhľadom na
členstvo
v nejakom obrannom zoskupení, ale jednoducho má is-
té medzinárodné bezpečnostné záruky a
samo Partnerstvo za
mier
má takisto jeden takýto aspekt. Alebo ako chápať, že
faktorom
je spomalenie alebo nesplnenie integračných
cieľov
Slovenskej
republiky? Tu môže byť more rôznych možností. Ta-
káto
veta nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu.
Alebo tvrdenie pod číslom 2.1. písm. f) - jednostranné
presadzovanie
záujmov veľmocí v stredoeurópskej oblasti.
Ak
toto
hovoríme, potom by sme museli povedať
aj v čom. Alebo
je
to len v polohe toho, že je to možnosť, ktorá by bola ne-
gatívna?
Tak potom treba, samozrejme,
povedať aj to, že by
to
mohlo byť aj isté riziko, ale
uvažovania o takýchto ve-
ciach
patria skôr do trezoru ako do dokumentu, ktorý sa pre-
rokúva
verejne na pôde Národnej rady.
Alebo ďalšia formulácia (2.1. písm. g)
- prípadný ne-
úspech politickej a hospodárskej transformácie v krajinách
strednej a východnej
Európy. Je zjavné, že sa tu
narába
s
niečím, čo - dajme tomu - je možnosťou.
Ale toto splieta-
nie realít, možností alebo tendencií robí
jednoducho toto
usporiadanie
v časti Faktory nelogické a chaotické.
Takisto viaceré vyjadrenia týkajúce sa vnútorných fak-
torov
- hovorí sa tam o pomerne
vysokej právnej kultúre
väčšiny
obyvateľstva. No keby sme postavili
otázku o správ-
nej
kultúre spôsobu vládnutia, možno by to bolo ináč. Hovorí
sa
tu o vysokej miere vzdelanosti obyvateľstva. No ubezpeču-
jem
vás, že až taká veľká nie je, keď si
zoberieme medziná-
rodné
komparácie. Ba naopak, ten vývoj je veľmi nebezpečný
a
priam hrozivý, a tam sa tiež môže
odvíjať jedno z možných
ohrození
Slovenskej republiky.
A ďalšie a ďalšie veci. Myslím si, že
ani nemá zmysel
brať
vetu po vete.
V ďalšej
časti, kde je formulovaná
národná bezpečnosť
a
ciele národnej bezpečnosti, myslím si, že tam sa tvorcovia
krútia
istým spôsobom dookola, pretože aj pri cieľoch národ-
nej
bezpečnosti pri bode 4.1 sa považuje za základné ciele
a
vymenúva sa to, čo sa predtým na strane
5 v bode 1.1 cha-
rakterizovalo
ako národný záujem. Chápem, že sú to zložité
vzťahy,
ak sa chce práve zdôrazňovať národný moment. Kolego-
via
a kolegyne, ktorí ste si to prečítali, je umenie niekto-
rým
vetám porozumieť, čo sa tu vlastne chce a čo sa tu tvrdí.
Za najvydarenejšiu časť považujem časť Zásady národnej
bezpečnosti
Slovenskej republiky, kde sa zrejme
vychádza aj
z
niektorých medzinárodných dokumentov a
ktorá svojím cha-
rakterom
v podstate zodpovedá istému systematickému usporia-
daniu
postupov, ktoré by v tejto oblasti mali byť.
Ak
som tu spomínal, že vlastne práve v tomto období
a
aj v nasledujúcom sa bude riešiť
otázka, či nás začlenia,
alebo
nezačlenia, osobitnú pozornosť si zaslúži aj to, že
v
tomto dokumente fakticky
nie je ani raz použité slovo
NATO.
Ak si zoberieme do konfrontácie už samotnú túto sku-
točnosť
s tým, čo je na programe dňa, tak prinajmenej to mu-
sí
pozorného čitateľa zarážať. Myslím si, že nie
je možné
v
takomto dokumente hovoriť iba všeobecne o novom komplexnom
systéme
bezpečnosti, o novom bezpečnostnom systéme Európy,
pretože,
áno, ten sa rodí, je cieľom, ale sú tu existujúce
štruktúry,
či je to už NATO ako samotný pilier bezpečnosti
v
Európe (či sa to niekomu páči, alebo
nie, je to tak), je
tu Partnerstvo za mier, je tu
Organizácia pre bezpečnosť
a
spoluprácu v Európe a to sú všetko
štruktúry, ktoré exis-
tujú
a o ktorých tento dokument mal
hovoriť. Nie o dajakom
všeobecnom neznámom
európskom bezpečnostnom systéme, ale
o
tom, ako sa na báze
týchto jednotlivých inštitúcií
a
štruktúr európsky bezpečnostný systém postupne vytvára.
Podrobne
som si to vypísal, je tu
štyri- či päťkrát
uvedený
práve európsky bezpečnostný systém,
ale je to skôr
len taká nálepka bez konkrétneho obsahu.
Považujem to za
veľký
nedostatok tohto dokumentu, pretože ak
tento dokument
berieme
vážne, tak sa stane predmetom
pozornosti aj niekoho
iného
a mám veľmi vážne obavy, ako si ho bude vysvetľovať.
Nemám pozmeňujúce návrhy, pretože by som musel prefor-
mulovať
značnú časť tohto materiálu a to považujem za zby-
točné
a jednoducho zrejme aj neakceptovateľné, a preto by
som
si dovolil na záver dať istý návrh.
Myslím si, že tento dokument nemá takú kvalitu, aby ho
schvaľovala
Národná rada, nemá takú kvalitu, aby Národná ra-
da
dávala svoje meno na to, že schvaľuje niečo, ktoré sa sí-
ce
tvári, že je veľmi vážne a strategické, ale jednoducho je
to
dosť nepodarené slohové cvičenie. Preto
ak chcú predkla-
datelia
a ak, dajme tomu, aj členovia
branno-bezpečnostného
výboru
pokladajú za potrebné uvažovať o tomto
probléme, čo,
samozrejme,
potrebné aj je, dovolím si dať návrh zmeny uzne-
senia,
a to v takomto duchu:
Navrhujem uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky
zmeniť
tak, že sa v ňom vypustí obsah písmena B a písmeno
C
sa preformuluje: berie na vedomie.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem
pánu poslancovi aj ja. Ďalej je
do rozpravy
prihlásený
pán poslanec Figeľ.
Poslanec J. Figeľ:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
milí kolegovia a kolegyne,
dokument predložený vládou Slovenskej republiky by mal
byť
po ústave najdôležitejším východiskom na stanovenie cie-
ľov
a postupov na dosiahnutie
bezpečnosti Slovenska. Má to
byť
dokument strategického významu.
Pri takýchto ambíciách
však jeho
obsah vyvoláva prinajmenšom rozpaky. Dokument
o
národnej bezpečnosti sa hemží cudzími
výrazmi aj tam, kde
máme
pekné slovenské ekvivalenty. Spomeniem len "import kri-
minality",
"decizívna sféra". Ale nie o
forme chcem rozprá-
vať.
O obsahu.
Prvé, čo
padne do očí, je abstraktnosť
dokumentu. Vy-
medzenie
pojmov ako "národný záujem",
"vnútorné a vonkajšie
faktory
národného záujmu" a podobne
sú uvádzané úplne vše-
obecne,
abstraktne, akoby boli vypísané z
učebníc politoló-
gie
alebo vedy o národnej bezpečnosti, tak ako je prednášaná
na
amerických univerzitách. Vymedzenie národného záujmu Slo-
venskej
republiky na strane 5 je také
všeobecné, že sa hodí
na
ktorýkoľvek štát európskej civilizačnej
skupiny. To isté
platí o určení
národnej bezpečnosti Slovenskej
republiky,
cieľov
a zásad národnej bezpečnosti.
Niektoré časti materiálu boli doslova nevhodne opísané
zo
zahraničnej literatúry. Napríklad bod 1.2 dôvodovej sprá-
vy,
kde sa píše: "V súčasnosti možno
pozorovať dve navzájom
protichodné
tendencie. V západnej časti kontinentu už nie-
koľko
desaťročí prebieha postupná integrácia.
V jej východ-
nej časti sa
decentralizačné a emancipačné
zmeny spojené
s
hľadaním národnej identity dostali do rozporu nielen s in-
tegračnými
trendmi súčasného európskeho a
svetového vývoja,
ale
aj so životnými záujmami jednotlivých oblastí." Koniec
citátu. Chcel
predkladateľ dokumentu -
formálne predseda
vlády
Vladimír Mečiar, neformálne pán minister Sitek - pove-
dať,
že rozpad Česko-Slovenska a vznik Slovenska sa dostal
do
rozporu nielen s integračnými trendmi európskeho a sveto-
vého
vývoja, ale aj so životnými záujmami strednej Európy?
Z
takýchto "kacírskych" názorov ste predsa obviňovali KDH!
Všeobecné definície sa uvádzajú v
školských učebniciach
preto,
aby učiteľ a žiaci mohli do nich dosadzovať konkrétnu
realitu
za konkrétnych okolností. Zásady v predloženom doku-
mente
priam volajú po tom, aby sa
porovnali s realitou sú-
časného Slovenska.
V tom prípade dopadajú tieto zásady
a
ciele ako bumerang na svojho predkladateľa. Napríklad na
strane 10 sa
medzi cieľmi národnej
bezpečnosti Slovenska
uvádza
rešpektovanie záruk ústavnosti. Je to
veľmi dôležitý
cieľ,
základný predpoklad ochrany občana i fungovania štátu.
Nie
je však vláda, ktorá podrýva autoritu a
legitimitu pre-
zidenta,
ktorá predložila parlamentu viac než
desiatku váž-
nych protiústavných zákonov, ktorá sa
dlhodobo snažila
o
spochybnenie výsledkov volieb, vláda,
ktorej predseda na-
zve
Ústavný súd chorým prvkom na scéne, zároveň podrývačom
národnej
bezpečnosti Slovenskej republiky?
Ďalší vážny cieľ - dobudovanie
právneho štátu. Vážení
páni
a dámy, aký to právny štát budujeme, keď pri vyšetrova-
ní
vážneho prípadu, ktorým sa Slovensko osobitne negatívne
zapisuje
do dejín medzinárodného práva a praxe medzinárodné-
ho
práva, sú odvolávaní vyšetrovatelia,
len čo sa priblížia
v
podozrení k štátnemu orgánu? A
avízo o tom podáva týždeň
vopred
predseda vlády, hoci by o tom nemal
vedieť. Minister
vnútra
a šéf tajnej služby sa dohovárajú o fabrikovaní fa-
lošného
dôkazu, a nič sa s nimi nedeje. Naopak, zahynie člo-
vek,
dôležitý človek v uvedenom prípade, a znovu akoby sa
nič
nestalo. Ide o život, o ľudí, o
spravodlivosť, ale aj
o
skúšku a dôkaz o tom, či a nakoľko máme na Slovensku práv-
ny
štát. Takým štýlom, akým to robí
súčasná vláda, ho ešte
nevybudovali
nikde. Iba na papieri.
Na prvom mieste medzi vonkajšími faktormi
ovplyvňujúci-
mi
realizáciu národného záujmu
Slovenska uvádza dokument -
citujem "orientáciu na získanie
plného členstva v trans-
atlantických a
západoeurópskych politických, hospodárskych
a
bezpečnostných štruktúrach".
Ibaže politika vlády, ktorá
bola
opakovane adresátom vážnych
diplomatických znepokojení
a
výhrad týchto štruktúr, je v priamom protiklade s deklaro-
vaným
cieľom, a teda faktorom ohrozujúcim záujem Slovenska.
Mám tu
kópiu legislatívneho návrhu
Kongresu Spojených
štátov
amerických zo 4. júna t.r., v ktorom kongres vyčleňu-
je
istú finančnú čiastku na pomoc pri umožňovaní prípravy
nových,
budúcich členov aliancie. Ak sme predtým boli ner-
vózni,
keď Helmut Kohl alebo Malcolm Rifkind
alebo niektorí
iní
predstavitelia zabudli na Slovensko, možno menej úmysel-
ne,
možno viac úmyselne, tipovali sme, či to bolo tak, alebo
onak,
toto je prvý vážny dokument, kde
Slovensko explicitne
čierne
na bielom už nie je zahrnuté a nie je
zahrnuté už aj
s
istými dôsledkami - prinajmenšom finančnej participácie na
programe
pri rozširovaní. Je tam možnosť pre prezidenta, ale
prezident
nemá vo zvyku ísť do konfliktu s
kongresom, ktorý
svoj
názor vyjadruje cez zákon. Tento stav
definovaný v ná-
vrhu
amerického zákona je explicitným
vyjadrením možnosti -
citujem
"spomalenia alebo nesplnenia integračného cieľa Slo-
venska",
čo je podľa vládneho dokumentu
ohrozením nášho ná-
rodného
záujmu. Pýtam sa vás teda, pán minister obrany, čo
vláda
robí a čo chce ešte urobiť na
odvrátenie výpadku Slo-
venska
z procesu rozšírenia Severoatlantickej aliancie. Pri-
pomínam,
že prísľuby a vysvetľovania situáciu nezmenia.
Ďalším negatívnym faktorom je - citujem:
"rast nebezpe-
čenstva
medzinárodného organizovaného zločinu". Ako chce to-
muto
javu čeliť vláda, ak tajná služba stratila dôveryhod-
nosť
svojich partnerov vo väčšine susedných štátov? Chráni
Slovenká
informačná služba seba, vládu, alebo Slovensko?
Dovolím si spomenúť ešte zopár typických
súčasných roz-
porov
medzi programovým dokumentom,
ktorý máte na stoloch,
a
reálnou politikou. Je tam faktor
"únik vedeckého a iného
duchovného
potenciálu z celospoločensky potrebných oblastí".
Spomeňme
si, v akom hrozivom stave je súčasná
veda a vysoké
školstvo
na Slovensku. Ale vláda dá radšej
peniaze na tajnú
službu,
na Silvestra, na Maticu, neposilní viac
vzdelávacie
inštitúcie,
ktoré máme, ale rozmýšľa o iných, politicky ver-
nejších
či servilnejších.
Ďalej: "nedostatočná
diverzifikácia životne dôležitých
surovinových
a energetických zdrojov". Realita? Namiesto di-
verzifikácie vyše 80-percentnej jednostrannej energetickej
závislosti
od Ruska vláda podpíše zmluvné absolutórium aj na
dodávky
jadrového paliva z toho istého štátu.
Ďalej: "nedostatočná efektívnosť kontrolných mechaniz-
mov
štátu". A realita? Pri rastúcej
závažnosti hospodárskej
kriminality
a podvodov v privatizácii smeruje odmietanie po-
silnenia
plurality a nezávislosti kontroly výkonnej moci vo-
lebnými
víťazmi postupne k vážnemu ohrozovaniu bezpečnosti
spoločnosti
na Slovensku.
Takto by sa dalo pokračovať odsek po odseku. Nie slová
a
program, ale politická realita je
to, čo prežívajú ľudia
na
Slovensku. Štát tu nie je na to, aby
rozhodoval o priva-
tizácii,
o daniach, o okresoch. To je v poradí jeho desiata,
možno
tridsiatatretia povinnosť. Štát je nato,
a predovšet-
kým
nato, aby chránil svojich občanov a
ich práva. Ak toto
nedokáže,
potom ani národ nie je bezpečný, ani láska k vlas-
ti
u jeho obyvateľov nebude rásť. Nepomôžu plte, zbierky,
ohňostroje.
Taký štát nikdy nebude silný.
Naopak,
Slovensko, najmenší štát
vo svojom okolí,
s
najmenej početným obyvateľstvom, s
medzinárodne veľmi zá-
vislou ekonomikou,
napriek týmto obmedzujúcim faktorom
a
existujúcim vonkajším hrozbám môže byť
silným štátom so
zaručenou národnou bezpečnosťou, ak bude
motivovať pocti-
vých, schopných, pracovitých, nie mafiánov. Ak bude zákon
platiť pre
všetkých rovnako a
poriadok bude začínať od
vrchu.
Ak sa bude svojou politikou nie vyčleňovať z priesto-
ru
Vyšehradskej štvorky, ale naopak,
spájať ho a robiť bez-
pečnou,
atraktívnou časťou európskeho
kontinentu. Na to nie
je
potrebná ani tak doktrína, ale predovšetkým pozitívna po-
litická
zmena. Nie v záujme opozície, to by bolo málo. V zá-
ujme
ľudí, ktorí žijú na Slovensku a chcú žiť bezpečnejšie
a
lepšie.
Preto sa veľmi pripájam k návrhu, ktorý predniesol môj
predrečník
vo forme zmeny uznesenia. A na záver mi dovoľte
formulovať
ešte druhú otázku okrem tej prvej pre pána minis-
tra.
Dokument
pod bodom 5.5
uvádza zásadu primeranosti
ozbrojených
síl. Citujem: "Svoj národný záujem
bude Sloven-
ská
republika garantovať aj zodpovedajúcimi
ozbrojenými si-
lami,
ktoré budú primerané jej individuálnym a kolektívnym
potrebám. Bude
podporovať opatrenia na posilnenie dôvery
a
bezpečnosti." V osemdesiatych rokoch boli v štátoch stred-
nej a
východnej Európy rozmiestňované sovietske rakety
stredného doletu. Po
dosiahnutí strategických dohôd o
ich
likvidácii sa ich
éra skončila. Dvojnásobne to platí po
skončení
studenej vojny, vzniku Armády
Slovenskej republiky
a
v čase našej snahy o členstvo v Severoatlantickej alian-
cii.
Pán minister Sitek, pýtam sa vás, či sú
vo vlastníctve
Slovenskej
armády ešte nejaké z týchto rakiet
stredného do-
letu.
Vopred vám ďakujem za odpoveď.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Kukan.
Poslanec E. Kukan:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne a kolegovia,
chcel by
som veľmi stručne povedať
stanovisko k tomu
materiálu,
ktorý práve teraz prerokúvame, teda Základné cie-
le
a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky. Podľa
môjho
názoru je to pokus o súhrn akoby vedeckých konštatova-
ní
a definícií pojmov zo spomenutej
oblasti. To "akoby" som
chcel
podčiarknuť. Hneď na úvod chcem povedať, že nespĺňa
tie
ambície, ktoré si vytýčil.
Zdôrazňuje na mnohých mies-
tach
- body 1.2, 1.3, 1.4 - jednoznačne negatívne stanoviská
pri
hodnotení súčasnej medzinárodnej situácie.
Jej hodnote-
nie
a z neho vyplývajúce závery sú
miestami zmätené až ne-
zrozumiteľné.
Niektoré pasáže, ako napríklad 1.2, obsahujú konštato-
vania,
ktoré sú už zastarané, vývoj vo svete ich už jednodu-
cho
prekonal. Na iných miestach prognózy budúceho vývoja ob-
sahujú vízie
doslova strašidelné. Rozhodne nezodpovedajú
dnešnej
realite a myslím si, že mnohé odseky v
materiáli sú
vykonštruované
umelo.
Čomu má tento materiál vlastne slúžiť? Sám materiál si
dáva
odpoveď, že je to metodologická pomôcka a že determinu-
je
také významné dokumenty, ako je koncepcia zahraničnej po-
litiky
Slovenskej republiky, obranná doktrína, doktrína vnú-
tornej bezpečnosti Slovenska. Bolo by
nezodpovedné, ak by
tieto dokumenty boli spracované skutočne na
základe tohto
materiálu.
Obavy vyvoláva aj jeho navrhované, povedal by som hie-
rarchické
postavenie, že vlastne po Ústave Slovenskej repub-
liky
to má byť najzávažnejší dokument, ktorý sa potom roz-
pracúva
do ďalších dokumentov. Kvalita materiálu, jeho nere-
alistické
stanoviská, ich neadekvátnosť súčasnej realite, to
všetko
by uvedené materiály znehodnotilo.
V
materiáli sa dokonca
konštatuje, že jeho praktická
realizácia
nevyvolá dodatočný nárast účelových
prostriedkov
zo
štátneho rozpočtu. Ale veď takýto materiál sa nedá jedno-
ducho
realizovať. Predchádzajúce konštatovanie je nepochopi-
teľné,
nemá nijaký praktický základ.
Pasáž o
vnútorných a vonkajších
faktoroch ovplyvňujú-
cich realizáciu
národného záujmu Slovenskej republiky je
v
rozpore so súčasnou situáciou vo svete. Je ďalej nelogická
a
neadekvátna, väčšina konštatovaní je
neprimerane zveličo-
vaná.
Aj pasáž o národnej bezpečnosti Slovenskej republiky
obsahuje
nepresnosti a neúmerne vyvyšuje pojem
modelu celo-
európskej bezpečnosti. Nie je to celkom presne
definovaný
model
a táto pasáž je nie celkom v súlade aj s programovým
vyhlásením súčasnej
vlády, ktorá stanoví jednoznačne iné
priority.
Slovo Severoatlantická aliancia alebo
NATO naozaj
v
celom materiáli jednoducho chýba.
Kolegyne
a kolegovia, takto
vypracovaný a predložený
materiál,
aj keď treba oceniť snahu jeho autorov, nemá prak-
tický
význam a myslím si, že nie je potrebný
v takejto for-
me.
Pojmy a definície, ktoré obsahuje, možno nájsť v iných
relevantných
materiáloch, či už v ústave alebo ďalších mate-
riáloch, ktoré
schválila Národná rada.
Takýto materiál
-
s ohľadom na jeho obsah aj formu - by situáciu podľa mňa
iba skomplikoval. Národná rada Slovenskej republiky by ho
preto
nemala prijať.
Ďakujem, pán predseda.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec, aj ja. S faktickou poznámkou sa
hlási
pán poslanec Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pripravil som si príspevok, ale
vzhľadom na to, že
vlastne
moji predrečníci obsahovo v podstate povedali to, čo
mám
aj ja pripravené, chcem len povedať
záver z toho môjho
príspevku,
ktorý je podobný, ako bol doteraz u predrečníkov,
a
to, že tento dokument má podľa mňa takú nízku jazykovú,
formálnu
i vecnú úroveň, že vydávať ho za oficiálny doku-
ment, jeden po
ústave najdôležitejší, je pre
civilizovaný
štát
hanbou.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či ešte nie-
kto
má prihlášku do rozpravy alebo chce vystúpiť.
(Nikto.)
Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam
sa pána ministra Siteka, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Pán
minister chce vystúpiť. Nech sa páči.
Minister obrany SR J.
Sitek:
Vážený pán predseda,
vážení páni poslanci,
vážené pani poslankyne,
chcel by som odpovedať na tie otázky,
ktoré tu boli po-
vedané.
Pán poslanec Figeľ mal otázku, akým smerom sa táto
Slovenská
republika uberá. V podstate, hovorili ste o orien-
tácii
do NATO. Treba povedať jednoznačne, že
to je deklaro-
vané
v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kde
bezpečnostnú štruktúru NATO pokladáme za
najefektívnejšiu
bezpečnostnú
štruktúru. Je to jednoznačne v tomto
dokumente
zapracované.
Za rezort obrany v podstate môžem
hodnotiť len
to,
čo tento rezort obrany spĺňa pri tejto orientácii.
Vieme, že zahraničné návštevy, ktoré
navštívili Sloven-
skú
republiku, a aj pri rôznych iných
rokovaniach, či už na
Slovensku,
alebo mimo republiky, tieto kroky rezortu obra-
ny
veľmi pozitívne hodnotili. Jednak sa to týka otázky Part-
nerstva
za mier, kde Slovenská republika, ktorá ako jedna
z
prvých tento prezentačný dokument
podpísala, si plní zod-
povedne
tento program Partnerstva za mier.
Vieme, že rezort
obrany
vyčlenil v tomto roku 4 % z
rezortu obrany. Všetky
aktivity
majú veľmi rastúci koeficient. A takisto v súvis-
losti
s orientáciou do NATO, kde v podstate treba splniť ur-
čité
dokumenty, napríklad programovanie,
plánovanie a roz-
počtovanie
v rezorte obrany, ktoré má byť kompatibilné s tý-
mi
dokumentmi, ktoré sú rozpracované v armádach štátov NATO,
ministerstvo
obrany pristupuje k týmto otázkam veľmi
zodpo-
vedne.
Takisto
bolo nastolené, aj
keď neboli špecifikované
bližšie
podmienky v súvislosti s
orientáciou do NATO, boli
na
rezort obrany vznesené také základné
otázky, a to posil-
nenie
civilnej kontroly armády. Myslím si, že táto otázka je
zodpovedne
riešená. Vieme, že civilná kontrola armády je za-
bezpečovaná jednak v
ústave, jednak cez výbor pre obranu
a
bezpečnosť, jednak najvyšší funkcionári
v rezorte obrany
sú
civili, taktiež cez spoločenské organizácie je posilnenie
kontroly.
Ministerstvo obrany má uzavreté zmluvy
s jedenás-
timi
spoločenskými organizáciami, ktoré sa v podstate zúčas-
tňujú
na tvorbe legislatívnych a právnych dokumentov.
Takisto bola otázka v súvislosti s NATO -
dôraz kladený
na
kompatibilitu a interoperabilitu. Mám tým na mysli v pod-
state
komunikačné a spojovacie prostriedky, kde sa dáva veľ-
ký
dôraz, lebo vieme, že výzbroj jednotlivých štátov NATO je
v
podstate z domácich produktov, ale dáva
sa dôraz na inte-
roperabilitu a kompatibilitu týchto spojovacích
systémov,
čiže my vynakladáme veľké finančné
prostriedky. Využívame
pomoc
jednak zo Spojených štátov amerických, jednak aj Fran-
cúzi
s nami v tomto smere nadviazali určité kontakty, čiže
myslím
si, že tieto otázky si rezort
obrany plní. Ešte raz
môžem
v podstate povedať, že využívame každú pomoc zo zahra-
ničia.
Viac k tejto otázke vám nemôžem
povedať, lebo v pod-
state
otázka NATO nie je len otázkou ministerstva obrany.
Čo sa týka tej druhej otázky, myslím si,
že je to veľmi
citlivá
otázka a má určitý stupeň utajenia. Rád vám odpoviem
písomnou
cestou.
K vystúpeniu pána poslanca Kanisa.
Myslím si, že ide
o
dokument podstatne širší, ako je
obranná doktrína Sloven-
skej republiky. Tento dokument pokrýva nielen
obranu, ale
celý
komplex bezpečnosti, aj vnútornej, aj vonkajšej bezpeč-
nosti.
Procesy, ktoré ste, pán poslanec,
naznačili, sú rie-
šené
v národnej obrannej stratégii. Ešte raz zdôrazňujem, že
tento
dokument je nadrezortný, je to veľmi významný dokument
a
treba tu jednoznačne zdôrazniť, že -
ako to už bolo viac
ráz dokumentované - v podstate z hľadiska
metodologického
významu
má slúžiť procesom pokračovania ďalšej
tvorby tejto
bezpečnosti.
Veď dnes tento dokument nemôže presne obsahovať
špecifické
otázky, ako je orientácia do NATO, aby tu bola
viackrát
táto otázka prezentovaná. Je to vyjadrené v Progra-
movom
vyhlásení vlády Slovenskej republiky
a my sa riadime
programovým vyhlásením
vlády. (Hlas z
pléna.) Na štyri.
(Hlas
z pléna.) Samozrejme, lenže tieto zásady sú riešené
s
tým, že je to otvorený dokument,
do ktorého v podstate
môžeme
vstupovať podľa vývoja situácie v Európe a v zahrani-
čí.
Nemôžeme ho presne špecifikovať. Ak máme
programové vy-
hlásenia vlády schválené, kde je presná orientácia,
podľa
tohto
programového vyhlásenia si vláda
zodpovedá a je pod-
riadená
parlamentu, aby hodnotil tieto kroky. Ja som zdôraz-
nil
kroky, ktoré si ministerstvo obrany v súvislosti s prog-
ramovým
vyhlásením vlády plní. Len toľko.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. Pýtam sa spoločného spravodajcu
pána
poslanca Slotu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa
páči.
Poslanec J. Slota:
Vážení prítomní,
chcem sa
vyjadriť k niektorým
skutočnostiam, ktoré tu
boli
prednesené. Pán kolega Kanis hovoril,
že pojem "národ-
ný"
je, dá sa povedať, podľa jeho názoru, až skoro sprofano-
vaný.
(Hlas v sále.) No skoro. Chcel by som zdôrazniť, že aj
taký
štát, ako sú Spojené štáty americké, ktoré sú vzorom
demokracie, jednoznačne
zvýrazňujú národný záujem. Medzi
štátnopolitickým záujmom
a národným záujmom je znamienko
rovnosti,
i keď podľa mňa Spojené štáty americké nemôžu
ho-
voriť
o národnom záujme, pretože je tam vyše 100 národností.
Mohli
by tak rozprávať o ľudovom záujme. Ale prosím. Sloven-
ská
republika je jednoznačne národný štát, pretože 85 % oby-
vateľstva
sú Slováci, takže myslím, že pojem "národný" je
namieste,
a čo je národné, je štátnopolitické, to je bez de-
baty.
Ale to je môj názor.
K
tým ďalším veciam.
Dalo by sa polemizovať možno
o
cudzích slovách, ktoré sú v materiáli. Možno v tomto sú
tam nedostatky, súhlasím. Ale v
končenom dôsledku by som
chcel
zdôrazniť, aj kolega Ftáčnik povedal, že by takýto ma-
teriál
mal byť prijatý minimálne na desať rokov - smerovo.
Len
by som chcel všetkých upozorniť, že možno sa tento mate-
riál bude meniť
už o mesiac po voľbách v Rusku. Zásadne.
Možno. Takže vývoj
v Európe, ale predovšetkým v strednej
Európe
je taký, aký je a osobne môžem len
toľko povedať, že
by
sme mali jednoznačne mať prijaté aspoň na nejaký čas, as-
poň
niečo. Môžeme polemizovať o tom, na akej úrovni je tento
materiál
po kvalitatívnej stránke. Prosím. Len toľko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pán spravodajca, budeme
prijímať uznesenie,
čiže
budeme musieť hlasovať, lenže ako sa dívam po rokovacej
miestnosti, nie sme
uznášaniaschopní. (Hlasy z
pléna.) Po
mojej
strane aj pravé krídlo chýba. (Hlasy z
pléna.) To nie
je
mojou povinnosťou, pán poslanec.
Vyhlasujem desaťminútovú prestávku. Ak nebudeme po de-
siatich
minútach uznášaniaschopní, budeme
pokračovať zajtra
o
9.00 hodine. (Hlasy z pléna.)
Pokoj. Vy ste to chceli.
(Hlasy
z pléna.) Z vašej strany páni poslanci
kričia, že sú
v
budove, že ich treba hľadať. Môžeme to urobiť. Prosím, aby
som urobil všetko podľa rokovacieho
poriadku, prezentujme
sa.
Prezentovalo sa 46 poslancov. Zrejme nás
viac nebude.
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať zaj-
tra
o 9.00 hodine prijatím uznesenia k
tomuto bodu programu
a
potom tak, ako sme si schválili v rámci
schvaľovania pro-
gramu.
Ďakujem pekne.
Tretí deň rokovania
16. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
21. júna 1996
___________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
včera
sme prerušili schôdzu, lebo sme neboli uznáša-
niaschopní.
Prosím, aby sme sa teraz prezentovali.
Prezentovalo sa 114 poslancov, takže
môžeme pokračovať.
Včera
sme prerušili schôdzu pred hlasovaním o návrhu
uznesenia
k bodu Základné ciele a zásady národnej bezpečnos-
ti
Slovenskej politiky, takže by sme mali pristúpiť teraz
k
hlasovaniu o uznesení k tomuto bodu programu.
Prosím spoločného spravodajcu pána Slotu, aby hlasova-
nie
uviedol, keďže včera sa nepotreboval vyjadriť k priebehu
rozpravy.
Poslanec J. Slota:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážení prítomní,
zo včerajšej rozpravy, i keď vystúpili
viacerí, dá sa
povedať,
že jedine pán poslanec Kanis mal pozmeňujúce návrhy
na
uznesenie k tomuto materiálu, takže by
som dal hlasovať,
pán
predseda, o jeho pozmeňujúcich návrhoch.
V prvom bode pán poslanec Kanis žiadal
vypustiť písmeno
B
a jeho obsah, celý obsah písmena B
uznesenia, v ktorom sa
hovorí,
že "Národná rada konštatuje, že základné ciele a zá-
sady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky predstavujú
bezpečnostno-politický
dokument strategického významu". Toto
celé chce pán
poslanec Kanis vypustiť. Odporúčam, aby to
zostalo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prečítam ešte raz celé
uznesenie.
Uznesenie znie: "Národná rada prerokovala podľa článku
86
písm. i) Ústavy Slovenskej republiky Základné ciele a zá-
sady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky predložené
vládou
Slovenskej republiky."
Teraz je tu: "B. Konštatuje, že
Základné ciele a zásady
národnej
bezpečnosti Slovenskej republiky predstavujú bez-
pečnostno-politický dokument
strategického významu."
Toto
pán
poslanec káže vynechať.
A ďalej
je: "C. súhlasí". On
navrhuje slovo "súhlasí"
prečiarknuť
a napísať "berie na vedomie Základné ciele a zá-
sady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky". Takto to
navrhuje.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali, či sme za
takúto
zmenu, alebo nie. Pán spravodajca
povedal, že nie je
za
túto zmenu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Znamená to, že návrh neprešiel, chýba
jeden hlas.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Ďalej nemusíme hlasovať, uznesenie sme
schválili tak,
ako
som ho prečítal. Neprešiel návrh pána poslanca Kanisa.
Poslanec J. Slota:
Pán predseda, ale neviem, hlasovali sme
aj o bode C?
Myslím
si, že musíme hlasovať ešte aj o bode C.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, hlasovali sme en bloc o uznesení, ako som ho pre-
čítal,
s návrhom pána Kanisa, a tento návrh pána poslanca
Kanisa
neprešiel. (Hlasy v sále.)
Poslanec J. Slota:
Osobne si myslím, že by sme mali ešte
hlasovať...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasovali sme o pozmeňujúcom návrhu
poslanca Kanisa. To
znamená,
že dáme hlasovať teraz o uznesení, tak ako ho pred-
kladá
Národná rada.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
návrhu.
Poslanec J. Slota:
O uznesení Národnej rady ako celku, tak ako bolo pred-
ložené.
Odporúčam ho, samozrejme, prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme toto uznesenie
prijali.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj
vám, pani poslan-
kyne,
páni poslanci.
Teraz budeme rokovať o pôvodnom d e v
i a t o m bode
programu,
ktorým je
návrh na vyslanie príslušníkov Armády
Slovenskej repub-
liky
na spoločné vojenské cvičenia GUARDEX 015-96, GUARDEX
016-96
a ostré bojové streľby mimo územia
Slovenskej repub-
liky.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 433 a
správu o výsled-
ku
prerokovania návrhu vo výboroch
ako tlač 433a, v ktorej
je
aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím pána ministra obrany Slovenskej
republiky, aby
návrh
uviedol.
Minister obrany SR J.
Sitek:
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
predkladám vám na posúdenie materiál
Ministerstva obra-
ny
Slovenskej republiky - návrh na vyslanie príslušníkov Ar-
mády Slovenskej
republiky na spoločné
vojenské cvičenia
GUARDEX
015-96 a GUARDEX 016-96 a ostré bojové
streľby mimo
územia
Slovenskej republiky, ktorý vláda Slovenskej republi-
ky
schválila na svojom zasadnutí dňa 11. júna 1996 uznesením
číslo
413.
Národnej rade Slovenskej republiky prináleží podľa Ús-
tavy
Slovenskej republiky článku 86 písm. l) vysloviť súhlas
na
vyslanie ozbrojených síl mimo územia
Slovenskej republi-
ky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením
číslo 323
z
27. marca 1996 súhlasila s návrhom na uskutočnenie spoloč-
ných vojenských cvičení v rámci programu Partnerstvo
za
mier
a bilaterálnej spolupráce Armády Slovenskej republiky
v
roku 1996 mimo územia Slovenskej republiky.
Aj napriek snahe vlády Slovenskej
republiky predložiť
na rokovanie
Národnej rady Slovenskej
republiky v marci
1996
komplexnejší materiál týkajúci sa výcvikových aktivít
za ročné
obdobie boli plány
Armády Slovenskej republiky
spresnené
a rozšírené o ďalšie cvičenia na základe iniciatí-
vy
partnerských strán. K schváleným
aktivitám pribudli spo-
ločne vojenské
cvičenia GUARDEX 015-96
a GUARDEX 016-96
v
rámci programov Partnerstva za mier a ostré bojové streľby
jednotiek protivzdušnej obrany Armády Slovenskej republiky
v
rámci bilaterálnej spolupráce.
Cvičenia GUARDEX 015-96 a GUARDEX 016-96
organizuje Ná-
rodná garda štátu
Indiana v Spojených štátoch amerických
a
svoju účasť na cvičení ponúkla armáde koncom mája tohto
roku. Cvičenie
GUARDEX 015-96 sa uskutoční
v termíne od
20.
júla 1996 do 3. augusta 1996 a je
pozvaných 20 prísluš-
níkov
Armády Slovenskej republiky.
Cieľom cvičenia je pre-
cvičiť
pripravenosť jednotiek na mierové
operácie s dôrazom
na
podporu týchto operácií. Pri tomto
cvičení bude po prvý-
krát
použitý automatizovaný systém palebnej
prípravy operá-
cií.
Cvičenie GUARDEX 016-96 sa uskutoční v termíne od 1.
septembra
tohto roku do 30. septembra tohto roku a pozvaní
sú
3 príslušníci Armády Slovenskej republiky. Témou cvičenia
je
plánovanie humanitných a mierových cvičení.
Obidve aktivity sú konkrétnym príspevkom
na rozvoj spo-
lupráce
so štátom Indiana, ktorý je pre
Slovenskú republiku
partnerským
štátom v rámci programu Most spolupráce.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením
číslo 323
z
27. marca 1996 vyslovila súhlas s
ostrými bojovými streľ-
bami
útvarov protivzdušnej obrany v Poľskej
republike. Poľ-
ská
strana predbežne požadovala sumu
400 až 555 tisíc USD,
čo
by bolo v porovnaní so streľbami tohto druhu vykonanými
v
minulom roku v Poľskej republike
podstatne viac. Z tohto
dôvodu
Armáda Slovenskej republiky zvážila aj
ďalšie ponuky
k
streľbám na území Rumunskej republiky a
Bulharskej repub-
liky.
Z finančného, vojenského a technického hľadiska je po-
nuka Bulharskej republiky pre Armádu
Slovenskej republiky
najvýhodnejšia. Zmluvne dohodnuté náklady predstavujú sumu
350
tisíc USD.
Uvedené aktivity mimo územia Slovenskej
republiky umož-
nia
zúčastneným jednotkám Armády
Slovenskej republiky obo-
známiť
sa s terénom a operačnými podmienkami v danom prie-
store.
Prispejú k zvýšeniu interoperability
síl pripravova-
ných
na mierové operácie a bojovej pripravenosti jednotiek
zaradených
do systému protivzdušnej obrany.
Vážený pán predseda,
páni poslanci,
pretože
uvedené aktivity prispejú k posilneniu boja-
schopnosti
Armády Slovenskej republiky, odporúčam vám, aby
ste
s predkladaným návrhom súhlasili.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán minister.
Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť
pán Imrich And-
rejčák
bol určený ako spoločný spravodajca výborov. Prosím
ho,
aby nás informoval o prerokovaní tohto návrhu vo výbo-
roch.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
vážená snemovňa,
predkladám spoločnú správu Zahraničného
výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky a Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky pre obranu
a bezpečnosť o výsledku
prerokovania
návrhu
na vyslanie príslušníkov Armády
Slovenskej republiky
na spoločné
vojenské cvičenia GUARDEX
O15-96, GUARDEX
016-96
a ostré bojové streľby mimo územia
Slovenskej repub-
liky.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 1032 zo 17. júna tohto roku pridelil návrh na
vyslanie
príslušníkov Armády Slovenskej republiky na uvádza-
né
cvičenia a ostré bojové streľby Výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému vý-
boru
Národnej rady. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slo-
venskej republiky
pre obranu a
bezpečnosť pripraviť na
schôdzu
Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu
o
výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch.
Zahraničný výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
prerokoval
návrh na vyslanie príslušníkov Armády
Slovenskej
republiky
na uvedené vojenské cvičenia a bojové
streľby dňa
18.
júna a odporučil Národnej rade
Slovenskej republiky vy-
sloviť
s ním súhlas.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre obranu
a
bezpečnosť prerokoval návrh na toto
vyslanie dňa 20. júna
a
odporučil Národnej rade vysloviť s ním súhlas.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi predniesť aj návrh
uznesenia Národnej rady
Slovenskej
republiky. Citujem z návrhu na vyslanie
prísluš-
níkov
Armády Slovenskej republiky na spoločné
vojenské cvi-
čenia
GUARDEX 015-96, GUARDEX 016-96 a ostré
bojové streľby
mimo územia Slovenskej republiky, tlač 433: "Národná rada
Slovenskej
republiky podľa článku 86 písm. l) Ústavy Sloven-
skej
republiky vyslovuje súhlas s vyslaním
príslušníkov Ar-
mády
Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky
za
účelom uskutočnenia spoločných
vojenských cvičení a ost-
rých
bojových strelieb v roku 1996
A. v rámci programu Partnerstvo za mier
- cvičenie GUARDEX 015-96 na území
Spojených štátov,
- cvičenie GUARDEX 016-96 na území
Spojených štátov,
B. v rámci bilaterálnej spolupráce
ostré bojové streľby v Bulharskej
republike.
Bratislava 19. júna 1996."
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram
k tomuto bodu programu rozpravu. Do rozpravy
som
nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ak
sa nikto nehlási,
končím rozpravu k
tomuto bodu programu. Pán minister sa
zrejme nechce
vyjadriť. Pán spoločný spravodajca takisto
nie.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Nech sa páči, pán spo-
ločný
spravodajca.
Poslanec I. Andrejčák:
Pán predseda, odporúčam Národnej rade
návrh uznesenia
Národnej
rady, ktoré som prečítal, prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Počuli
sme znenie uznesenia,
budeme preto hlasovať.
Prosím, aby sme
sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Pán
spoločný
spravodajca navrhuje prijať toto uznesenie.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 124 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu vlády
Slovenskej
republiky na vyslanie príslušníkov Armády Sloven-
skej
republiky na spoločné vojenské cvičenia
GUARDEX 015-96
a
GUARDEX 016-96 a ostré bojové streľby
mimo územia Sloven-
skej
republiky.
Ďakujem,
pán spoločný spravodajca,
aj vám, panie po-
slankyne,
páni poslanci.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Cabaj.
Ale
môže to byť len procedurálny návrh.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda, je to
procedurálna poznámka. Do-
voľte
mi, aby som požiadal o 30-minútovú prestávku na poradu
klubu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Borovský.
Poslanec J. Borovský:
Poslanecký klub Združenia robotníkov
Slovenska sa
k
tejto požiadavke pripája.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predseda, včera sme dostali materiály
na prerokova-
nie
do výboru pre hospodárstvo a privatizáciu, ale dostali
sme
ich prakticky až v závere rokovania, takže využívam túto
30-minútovú prestávku na schôdzu výboru pre
hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie. Prosím, aby ste prišli. Bude to
veľmi
rýchlo, do tých 20 minút sa bezpečne zmestíme. Nakoľko
zasadnutie
klubov sa bude konať bezpochyby v miestnosti čís-
lo
30, prosím, aby ste prišli do mojej pracovne hore na čís-
lo
209.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre, čiže bude prestávka do 10.30
hodiny.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, po hodine a pol
prestávky
budeme pokračovať v rokovaní.
Pri schvaľovaní programu 16. schôdze
Národnej rady Slo-
venskej
republiky sme rozhodli, že sa na program dnešného
rokovacieho
dňa zaradia body 39 až 42. Všetky body sme prak-
ticky
už prerokúvali v inom poradí.
Pristúpime k t r i d s i a t e m u d
e v i a t e m u
bodu
programu, ktorým je
návrh na rozšírenie členov Osobitného
kontrolného orgá-
nu
na kontrolu činnosti Slovenskej
informačnej služby a na
voľbu
ďalších členov tohto orgánu.
Kým pristúpime k rokovaniu o tomto bode, s procedurál-
nou
poznámkou vystúpi pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán
predseda, mám procedurálny
návrh. Navrhujem, aby
sme
po bode 39 programu, ktorým je návrh na
rozšírenie čle-
nov
Osobitného kontrolného orgánu na
kontrolu činnosti Slo-
venskej
informačnej služby a na voľbu ďalších členov tohto
orgánu,
rokovali o bode programu číslo 33. Je
to návrh sku-
piny
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona
Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo
192/1995
Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri
privatizácii
strategicky
dôležitých štátnych podnikov a akciových spoloč-
ností.
Ďalej
navrhujem, aby sme odložili rokovanie o bodoch
programu
41 a 42 na utorok budúci týždeň. A po tomto všetkom
navrhujem,
ak schválime, alebo teda neschválime návrh zákona
o
zabezpečení záujmov štátu, aby
dnešné rokovanie Národnej
rady
bolo prerušené.
Dávam
teda komplexný návrh na zmenu programu, prosím
vás,
aby sme o tomto procedurálnom návrhu hlasovali ako cel-
ku
bez rozpravy.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Borovský.
Poslanec J. Borovský:
Pán predseda, mám tiež procedurálny
návrh. V zmysle ro-
kovacieho
poriadku § 13 dávam procedurálny návrh na zmenu
poradia
programu schôdze. Navrhujem, aby body programu číslo
33
a 31 boli prerokované teraz, v
poradí: bod číslo 33 ako
prvý
a bod číslo 31 ako druhý. Ostatné body programu nech sa
prečíslujú.
O tomto návrhu navrhujem hlasovať bez rozpravy.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím
pokoj.
Poslanec V. Moric:
Dovoľte mi, pán predseda, aby som
vyslovil vážne znepo-
kojenie
nad prácou vášho sekretariátu. Dostala sa mi do ruky
tlač
438 číslo 1004/1996 sekretariát, kde na predposlednej
strane
je list, ktorý píše nejaký Magyár kereszténydemokrata
mozgálom,
ktorý navrhuje pána Bugára za člena
OKO. Ja nepo-
znám,
čo to je "Magyár
kereszténydemokrata mozgálom" a pro-
sím,
aby ste mi viacej takéto listy z vášho sekretariátu ne-
posielali.
Ja protestujem proti tomu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Poslanec V. Moric:
Predsa v tomto štáte má každá strana svoj
názov, tak je
zaregistrovaná.
Toto, čo si niektoré strany v tomto štáte
dovoľujú,
nemá obdobu v nijakom štáte.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Ešte niekto? Pán poslanec Ásvá-
nyi,
jedine s procesnou pripomienkou.
Poslanec L. Ásványi:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som upozorniť pána poslanca
Morica, že keby sa
pozrel
o jeden riadok nižšie, tak tam má
napísaný tento ná-
zov
po slovensky, ďalší riadok po anglicky,
po nemecky. Ne-
viem,
ktorý jazyk ovláda. Okrem maďarčiny.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric, bol by som rád,
keby sme nechali
prestrelku.
Povedali ste svoj názor, povedal svoj názor aj
on.
Súhlasím, v poriadku. Ďakujem.
Budeme hlasovať najprv o procedurálnom návrhu pána po-
slanca Fica, ktorý
navrhuje, aby sme po bode 39 rokovali
hneď
o bode 33 a aby sme body 41 a 42, ktoré majú nasledovať
podľa
pôvodného schválenia programu,
preložili na rokovanie
v
utorok, a zároveň prerušili túto schôdzu až do utorka.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hlasovali. Počuli ste
návrh.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
To znamená, páni poslanci, pani
poslankyne, že prejdeme
k
prvému bodu. O návrhu pána poslanca
Borovského nie je po-
trebné
hlasovať. (Hlasy v sále.) Tá zmena
a ten bod, ktorý
ste
navrhli, je prijatý, čiže to bolo týmto potvrdené. (Hla-
sy
v sále.) Prosím? Ale prijali sme tento návrh, ktorý by
potom
zmenil návrh pána poslanca Fica.
Prosím, dám hlasovať o návrhu pána
poslanca Borovského.
(Dohadovanie
v sále o tom, či hlasovať alebo nie.) To sa bi-
je,
však hovorím, veď vy ste povedali, že chcete hlasovať.
(Hlas
podpredsedu Ľuptáka: To je
rozdiel.) Nie je rozdiel.
Páni
poslanci, počúvajte dobre ešte
raz. Pán poslanec Fico
mal
návrh a ten sme už odhlasovali. Tým sa to končí. Po bode
39
ide bod 33, odložia sa body 41
a 42 a bude sa rokovať
v
utorok, pretože sa preruší dnešná schôdza. Pán Borovský
navrhuje,
aby pred bodom 33 bol zaradený bod 31. (Pokračujú-
ce
dohadovanie v sále. Hlas
podpredsedu Ľuptáka: A to hneď
teraz.
On dal iný návrh.) Ale, pán podpredseda, pán Fico dal
návrh,
že po prerokovaní týchto bodov sa preruší schôdza.
Čiže
nie je o čom rokovať. Neviem, prečo sa so mnou škriepi-
te. Nie je
o čom rokovať. (Hlas podpredsedu Ľuptáka: Je
o
čom rokovať.) Janko, pán podpredseda, nie, pretože pán Fi-
co
dal návrh na prerušenie schôdze.
Prosím, budeme hlasovať
o
pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.
Vlastne nie, už sme to
odhlasovali.
(Hlas podpredsedu Ľuptáka: Nemôže to byť. Ne-
uprednostňujte
iných. My dávame trochu iný návrh, pozmeňujú-
ci.)
Dobre. Páni poslanci, dám hlasovať o
návrhu pána po-
slanca.
Hlasujeme o návrhu pána poslanca Borovského. Ja sa
nebudem
s vami škriepiť. Každý logicky
rozmýšľajúci vie, že
to
tak nie je. (Znova argumentovanie podpredsedu Ľuptáka.)
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 79 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento návrh neprešiel.
Pani poslankyne, páni poslanci, teraz by sme mali pre-
rokovať
bod, ktorým je
návrh na rozšírenie členov Osobitného
kontrolného orgá-
nu
na kontrolu činnosti Slovenskej
informačnej služby a na
voľbu
členov tohto orgánu.
Národná rada Slovenskej republiky svojím
uznesením zo
4.
novembra 1994 číslo 25 zriadila podľa § 5 ods. 1 a § 6
ods. 1
zákona Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
46/1993
Z. z. o Slovenskej informačnej službe
Osobitný kon-
trolný orgán
na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej
služby
v zložení predseda a štyria členovia. Podľa § 6 odse-
ku
1 uvedeného zákona Národná rada určuje počet členov tohto
Osobitného
kontrolného orgánu.
Navrhuje sa, aby Osobitný kontrolný orgán mal 7 členov
vrátane jeho predsedu, teda aby sa tento
orgán rozšíril
o
dvoch členov.
Návrh ste dostali ako tlač 438.
Súčasťou je aj návrh
uznesenia
Národnej rady. Návrh kandidátov na
členov Osobit-
ného
kontrolného orgánu vychádza z návrhov
jednotlivých po-
slaneckých
klubov.
Chcem sa spýtať, či má niekto pripomienky
alebo doplňu-
júce
návrhy.
(Nikto.)
Konštatujem, že nikto nemá žiaden doplňujúci návrh ani
pripomienky.
Pristúpime k hlasovaniu. Hlasovanie
nie je ako pri
iných
hlasovaniach tajné, nie je tajné.
Prosím, pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo. Pán predseda, keďže ide o personálne
otázky a vždy
sme o týchto otázkach rozhodovali v tajnom
hlasovaní, odporúčam
aj teraz, aby
sme hlasovali tajne.
(Nezrozumiteľné hlasy.) Nie
o počte, myslím o konkrétnych
osobách.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale teraz ideme najskôr hlasovať o tom,
aby sme zmenili
uznesenie,
aby bol počet poslancov sedem.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Áno, len ja to beriem ako jeden návrh a aby sme už ne-
uzavreli
tú možnosť, podávam už teraz procedurálny návrh.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pokoj, páni poslanci. Nechajte hovoriť jedného. Pokra-
čujte.
Čo ste chceli povedať, pán poslanec?
Poslanec Ľ. Fogaš:
Že je
to jeden návrh, ktorý sa
skladá z dvoch častí,
a
aby sme pre prípadné uzatvorenie rozpravy neznemožnili po-
danie
návrhu na tajné hlasovanie, podávam ho teraz.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre.
Pán poslanec Hrušovský.
Nie? (Hlasy z pléna.)
Hlasujeme
o tom, že sa počet mení z piatich na sedem. Čiže
hlasujeme najskôr o
časti A návrhu uznesenia, ktorý máte
predložený
v rozdanom materiáli. V časti A sa navrhuje počet
členov Osobitného kontrolného orgánu na
kontrolu činnosti
Slovenskej
informačnej služby a jeho rozšírenie o dvoch.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 144 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili rozšírenie
počtu členov
Osobitného
kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Sloven-
skej
informačnej služby o dvoch členov.
Teraz budeme hlasovať o voľbe, ale
procedurálne musím
dať
hlasovať o návrhu pána poslanca Fogaša. Pán poslanec Fo-
gaš
navrhuje, aby sme hlasovali o týchto členoch v tajnom
hlasovaní.
Tak som tomu rozumel, pán poslanec Fogaš.
Prosím, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať o tom,
či
budeme hlasovať tajne alebo verejne.
Prezentovalo sa 142 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Odsúhlasili sme si tajné hlasovanie.
Vážení páni poslanci, to znamená, že budeme musieť mať
krátku
prestávku, kým kancelária pripraví... Nemusíme? Je to
prichystané?
Kancelária bola prichystaná aj na túto alterna-
tívu.
Dovoľte mi povedať, že klub poslancov za
Spoločnú voľbu
navrhuje
za člena Osobitného kontrolného orgánu poslanca Vi-
liama
Sopka, klub poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie
navrhuje poslanca Ladislava Pittnera a kluby
poslancov za
Maďarskú
koalíciu, MKDH navrhujú pána poslanca
Bélu Bugára.
Nemám
tu vzor hlasovacieho lístka, takže momentálne neviem
povedať,
ako vyzerá a akým spôsobom budeme hlasovať. Už mi
ho
dali.
Budeme hlasovať zvyčajným spôsobom.
Najskôr budú hlaso-
vať overovatelia, ktorých prosím, aby rozdali hlasovacie
lístky
a dozreli na priebeh tajného
hlasovania. Po overova-
teľoch
budú hlasovať predsedovia výborov a predsedníctvo.
Pokiaľ ide o úpravu hlasovacieho lístku, kto chce, aby
bol
členom Osobitného kontrolného
orgánu navrhovaný kandi-
dát,
jeho meno nechá tak, ako je napísané. Koho chce, aby
nebol,
tak ho vyčiarkne. Jasné? (Hlasy v
sále.) Platný lís-
tok
je aj vtedy, keď prečiarknete všetkých.
(Hlasy v sále.)
A
neplatný je, ak zostanú
všetci traja, pretože ide len
o
dvoch. Jeden sa musí zo zoznamu vyčiarknuť.
Ešte raz
hovorím, platný je ten hlasovací
lístok, na
ktorom
budú ponechané mená najviac dvoch kandidátov. Najskôr
budú
hlasovať overovatelia, potom predsedovia výborov a pod-
predsedovia
parlamentu.
(Tajné hlasovanie.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pýtam sa, vážené kolegyne a kolegovia, či má ešte nie-
kto
z vás vykonať akt tajného hlasovania. Nech sa páči.
Vážené kolegyne a kolegovia, vyhlasujem tajné hlasova-
nie
za skončené.
Prosím
overovateľov, aby na
určenom mieste spočítali
hlasy.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Dobrú
chuť.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme
pokračovať.
Prosím teraz povereného overovateľa, aby
oznámil Národ-
nej
rade výsledky volieb.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám prečítala
zápisnicu o tajnom
hlasovaní
na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolného or-
gánu
Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti
Slovenskej
informačnej služby, konanom na 16. schôdzi Národ-
nej
rady Slovenskej republiky 21. júna 1996.
Na voľbu
ďalších členov Osobitného
kontrolného orgánu
Národnej
rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slo-
venskej
informačnej služby bolo poslancom
vydaných 143 hla-
sovacích
lístkov. Po spočítaní hlasov
overovatelia zistili,
že
v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 141 platných hlasova-
cích
lístkov a 2 neplatné hlasovacie lístky.
Za návrh na voľbu ďalšieho člena
Osobitného kontrolného
orgánu
Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu čin-
nosti
Slovenskej informačnej služby Viliama
Sopka hlasovalo
87
poslancov, za Ladislava Pittnera
69 poslancov a za Bélu
Bugára
51 poslancov.
Overovatelia konštatujú, že Národná rada
Slovenskej re-
publiky
zvolila za ďalšieho člena Osobitného kontrolného or-
gánu
Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti
Slovenskej
informačnej služby pána poslanca Viliama Sopka,
ktorý
dosiahol a prekročil hranicu 79 hlasov. (Potlesk v sá-
le.) Ďalší dvaja
členovia túto hranicu
neprekročili, čiže
voľba
ďalšieho sa bude musieť ešte zopakovať. Gratulujem pá-
nu
poslancovi Sopkovi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Budeme postupovať podľa volebného
poriadku. Volebný po-
riadok
hovorí, že pred konaním nového kola
volieb predseda-
júci
schôdzu preruší. Počas prerušenia sa uskutočnia schôdze
poslaneckých
klubov, poslanci môžu navrhnúť iného, čiže za
každý
poslanecký klub poslanci môžu navrhnúť nových kandidá-
tov.
To znamená, že budem čakať na návrhy kandidátov.
Podľa schváleného bodu programu teraz budeme pokračo-
vať t r i d s i a t y m t r e t í m bodom, a to je
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení s dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri
privatizácii
strategicky dôležitých štátnych
podnikov a ak-
ciových
spoločností.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 335,
správu o výsled-
ku
prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady ako tlač
335a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní pani poslan-
kyňa
Brigita Schmögnerová.
Pán poslanec Maxon, je to procedurálny
návrh? Nech sa
páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo. Vzhľadom na to, že máme k dis-
pozícii
spoločnú správu k tomuto bodu rokovania
a v spoloč-
nej
správe je uvedené, že výbor pre financie, rozpočet a me-
nu
tento návrh pod tlačou číslo 355 neprerokoval, toto už
nie je skutočnosťou, tak by som potom
prosil spoločného
spravodajcu,
aby všetkých informoval o uznesení výboru pre
financie,
rozpočet a menu k tomuto predmetu rokovania.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Dobre, ďakujem. Nech sa páči, pani
poslankyňa Schmögne-
rová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Vážený pán predseda,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte, aby som vám zdôvodnila
predloženie novelizácie
zákona
číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení
záujmov štátu pri
privatizácii
strategicky dôležitých štátnych
podnikov a ak-
ciových
spoločností, ktorý máte pred sebou ako tlač číslo
335.
Ide o veľmi krátky návrh zákona, ktorý je však svojím
dosahom
veľmi dôležitý.
V návrhu zákona sa predkladá, aby dve
finančné inštitú-
cie
- Slovenská sporiteľňa, a. s., a Slovenská
poisťovňa,
a.
s., boli zahrnuté do § 2 zákona číslo
192/1995 Z. z., to
znamená
medzi tie spoločnosti a štátne podniky, ktoré nemajú
byť
ďalej privatizované.
V
druhej časti návrhu sa navrhuje, aby Všeobecná úvero-
vá
banka a Investičná a rozvojová banka boli zahrnuté do § 3
ods.
1 zákona číslo 192/1995 Z. z., t. j.
aby boli zaradené
medzi
strategické podniky, na ktoré sa nevzťahuje klauzula
o
neprivatizovateľnosti, ale pri ktorých sa zvyšujú právomo-
ci
zakladateľského orgánu.
Dovoľte, aby som stručne zdôvodnila tento
návrh.
Slovenská poisťovňa a Slovenská sporiteľňa sú dve vý-
znamné
finančné inštitúcie. Obidve majú monopolné postave-
nie,
Slovenská sporiteľňa na trhu úspor, resp. na trhu vkla-
dov,
kde má zhruba asi medzi 80 až 84 %, a Slovenská pois-
ťovňa
na trhu poistných vkladov, kde má
podiel medzi 75 až
80
%.
V
súčasnosti neexistujú žiadne
legislatívne úpravy,
ktoré
by zamedzovali zneužitiu monopolného postavenia týchto
dvoch inštitúcií
na obidvoch trhoch.
Neexistuje zákon
o
štátnom dozore, neexistuje Úrad
štátneho dozoru, ktorý by
mohol
účinne vykonávať štátny dozor nad obidvoma inštitúcia-
mi.
Predpokladáme, že prijatie zákona
o štátnom dozore,
zriadenie
Úradu pre štátny dozor a podobne si vyžiada určitý
čas.
Diverzifikácia na obidvoch trhoch je časovo ešte nároč-
nejšia, i keď
na trhu poistných vkladov už máme niekoľko
súkromných
inštitúcií, ktoré, myslím si, v budúcnosti budú
rozhodne
znižovať vážnosť monopolného postavenia
Slovenskej
poisťovne.
Už dnes dávajú mnohé komerčné banky na trhu vkla-
dov
možnosť zhromažďovať vklady od obyvateľstva.
Druhým dôvodom, ktorý treba brať do úvahy, je fakt, že
Slovenská sporiteľňa a aj dve ďalšie
finančné inštitúcie
-
Všeobecná úverová banka a Investičná a rozvojová banka
-
sú poznamenané tým, že majú pomerne zlú
štruktúru svojich
úverov.
Otázka zlého úverového portfólia týchto inštitúcií
nie
je nová, existuje tu už niekoľko rokov. Bohužiaľ, v tom-
to
smere sa ešte neuskutočnili dostatočne
účinné opatrenia.
Ich
uskutočnenie zo strany štátu
predpokladá schválenie no-
velizácie
zákona o rezervách a oprávkach a predpokladá aj
vyčlenenie
určitých zdrojov v štátnom rozpočte, aby sa tento
ozdravný proces mohol rozbehnúť. Naša
poslanecká snemovňa
prijala
novelizáciu zákona o bankách, kde sa prijalo aj roz-
hodnutie
o tom, že tieto inštitúcie budú zo zákona musieť
byť
reštrukturalizované.
Chcem teda upozorniť, že v danej
situácii, ale aj na
najbližšie
obdobie nie sú vytvorené vhodné
podmienky na to,
aby tieto
inštitúcie, predovšetkým Slovenská
sporiteľňa
a
Slovenská poisťovňa, sa privatizovali. Nezabezpečilo by to
dostatočnú
ochranu vkladov a dostatočnú ochranu pred zneuži-
tím
ich monopolného postavenia. Vzhľadom
na to, že vo Vše-
obecnej
úverovej banke a Investičnej a rozvojovej banke bude
potrebné uskutočniť
proces reštrukturalizácie úverového
portfólia,
treba zvážiť aj to, či sa predtým
uskutoční ďal-
šia
privatizácia týchto inštitúcií.
Na
základe toho, vážené
poslankyne, vážení poslanci,
vás
prosím o podporu novelizácie zákona číslo 192/1995 Z. z.
o
zabezpečení záujmov štátu
pri privatizácii strategicky
dôležitých
štátnych podnikov a akciových spoločností.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa, aj ja vám. Ako
spoločný spra-
vodajca výborov bol
určený predseda výboru pán Hofbauer.
Prosím
ho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu
zákona
vo výboroch Národnej rady.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri
privatizácii
strategicky dôležitých štátnych
podnikov a ak-
ciových
spoločností, tlač číslo 335, pridelil predseda Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky rozhodnutím
číslo 769 z 5.
februára
1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu
výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie v lehote po prijatí stanoviska vlády Slovenskej
republiky
a súčasne určil ako príslušný Výbor
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie
na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slo-
venskej
republiky s tým, že sa skoordinované
stanoviská vý-
borov
Národnej rady Slovenskej republiky premietnu v spoloč-
nej
správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
1041 z 20. júna 1996 pozmenil svoje
rozhodnutie číslo
769
z 5. februára 1996 tak, že určil lehotu
na prerokovanie
návrhu
skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky
na
vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky ihneď.
Stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny
poslancov
na vydanie zákona Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
v čase spracovania spoločnej správy nebolo známe. Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-
dárstvo,
privatizáciu a podnikanie v čase spracovania spo-
ločnej
správy neprerokovali návrh skupiny poslancov Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona. Tieto výbory
prerokovali
návrh zákona osobitne, a to dnes, a ich
uznese-
nia
sú preto osobitnou prílohou spoločnej správy.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
dňa
21. júna 1996 prerokoval návrh skupiny
poslancov na vy-
danie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky a neprijal
uznesenie
k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Sloven-
skej republiky na vydanie zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej
rady Slo-
venskej
republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov
štátu
pri privatizácii strategicky dôležitých
štátnych pod-
nikov
a akciových spoločností, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona
Slovenskej
národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom po-
riadku
Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpi-
sov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých
členov
výboru.
Vážení
kolegovia, súčasťou spoločnej
správy sú teda
tieto
dve uznesenia, ktoré som dostal osobitne, a v týchto
uzneseniach
boli prijaté odporúčania na pozmeňujúce
návrhy,
ktoré
tu prečítam a treba ich chápať ako stanovisko k spo-
ločnej
správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie prijal tento pozmeňujúci ná-
vrh:
V bode 1 textu návrhu skupiny poslancov v
treťom riadku
za
slovami "štátne podniky"
vypustiť slovo "alebo" a nahra-
diť
ho čiarkou a vo štvrtom riadku za slová
"s účasťou štá-
tu"
vypustiť slovo "alebo" a
nahradiť ho slovami "a akcie"
a
ďalej pokračovať pôvodným textom. Tento
pozmeňujúci návrh
bol prerokovaný s predkladateľmi a
precizuje pôvodný text
návrhu.
Ďalej ako súčasť spoločnej správy treba
chápať aj po-
zmeňujúci návrh Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre
financie, rozpočet a menu k bodu 2, a
to v bode 2 písm.
f)
slovo "alebo" nahradiť slovom "a".
Toto sú
všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré
treba chápať
ako
stanoviská k spoločnej správe. Odporúčam ich prijatie,
vážený
pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu spoločnému
spravodajcovi. Do rozpra-
vy
sa prihlásil predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
na základe nie nevýznamného tlaku
relevantných medziná-
rodných inštitúcií,
či už Medzinárodného menového fondu,
Svetovej banky alebo
OECD, ktoré navrhujú
privatizáciu aj
peňažných
inštitúcií, resp. žiadajú oznámiť
termín, kedy sa
pristúpi
k tejto privatizácii, navrhujem obmedziť účinnosť
tejto
novely do dátumu 31. 3. 1997. Môj pozmeňujúci, resp.
doplňujúci
návrh teda znie: v texte článku II
návrhu novely
tohto
zákona vypustiť bodku a pokračovať v texte "a stráca
účinnosť
31. 3. 1997".
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Slota. Nech
sa
páči.
Poslanec J. Slota:
Vážený pán predseda,
vážení prítomní,
som
skutočne veľmi rád, že Slovenská národná strana
podporou
tohto návrhu bude môcť preukázať tie
dehonestujúce
reči
o tom, že Slovenská národná strana je proste nejakým
spôsobom
zainteresovaná v privatizácii
poisťovní, až natoľ-
ko,
že by spochybňovala nejaké koaličné vzťahy. Sme skutočne
veľmi
radi a myslím si, že sa vyjadrí aj môj
kolega Ľupták,
že
dôjde k zahrnutiu týchto peňažných
ústavov do strategic-
kých
podnikov tohto štátu. A naveky vekov amen tak, aby nik-
dy
nikým neboli privatizované. Nie v roku
1997, nech sú aj
v
roku 2097 tieto peňažné ústavy stále ako peňažné ústavy
štátu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
pri tomto návrhu zákona sa vlastne žiada
opýtať, aký je
účel
tejto novely zákona o strategických
podnikoch. Je úče-
lom
zabrániť privatizácii Slovenskej sporiteľne a Slovenskej
poisťovne?
Pravdepodobne áno, z vystúpenia pani predklada-
teľky
to vyplýva.
Môžeme mať rôzne názory na potrebu privatizácie týchto
inštitúcií,
ale za existujúcich okolností na Slovensku ak-
ceptujem, že
dnes je dôvod
na neprivatizáciu poisťovne
a
sporiteľne. V tomto prípade však
musím upozorniť, že ná-
vrh,
tak ako ho formulovali predkladatelia, tento účel vôbec
nespĺňa.
Kolegovia totiž nepostrehli, čo je pri privatizácii
podľa zákona 92/1991 Zb. o veľkej
privatizácii predmetom
privatizácie.
Nikdy to nebol a nie je majetok akciových spo-
ločností.
Tu, pravda, nemám na mysli, keď nejaká
spoločnosť
predá
napríklad Ford Escort svojmu
riaditeľovi ako fyzickej
osobe.
Aj to je určitý druh privatizácie, ale nie je to pri-
vatizácia
podľa zákona číslo 92/1991 Zb. Musíme totiž rozlí-
šiť
majetok akciovej spoločnosti a majetok štátu, resp. Fon-
du
národného majetku. V privatizácii
je pri akciových spo-
ločnostiach bežný postup, že Fond národného majetku
predá
akcie,
ktoré zhmotňujú jeho majetkovú účasť v danej akciovej
spoločnosti.
Fond národného majetku nikdy nemôže predať, te-
da
privatizovať, majetok akciovej
spoločnosti - budovy, po-
zemky,
stroje a iný hmotný alebo nehmotný majetok akciovej
spoločnosti.
To je vo výlučnej kompetencii orgánov danej ak-
ciovej
spoločnosti. Predložený návrh zákona tomuto nezabráni.
Túto problematiku som konzultoval aj s pracovníkmi le-
gislatívneho
odboru Kancelárie Národnej rady
Slovenskej re-
publiky, ktorí toto
potvrdili a vlastne potom predložili
pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený do
výborov. Bohu-
žiaľ,
ani jeden výbor si tento návrh neosvojil.
Samozrejme, je možné aj iné vysvetlenie.
Predkladatelia
mohli
chcieť len budiť dojem starostlivosti o
osud monopol-
ných finančných inštitúcií a predložiť
zákon, ktorým budú
predstierať celej verejnosti, že zachránili majetok pred
rozkrádaním.
V skutočnosti sa však týmto zákonom
nezachráni
vôbec
nič. Ja verím, že takýto úmysel predkladatelia nemali.
Potom
však návrh svedčí o ich
nekompetentnosti alebo nezna-
losti
základných ekonomických právnych
pojmov, rozdielu me-
dzi
akciami a majetkom akciových spoločností.
Aby
som túto nezrovnalosť
odstránil, navrhujem tento
pozmeňujúci
návrh:
Po prvé: bod 1 sa vypúšťa.
Po druhé: bod 2 sa označí ako
bod 1 a znie: V § 2
ods.
3 sa za slová "Slovenských elektrární, a. s., Brati-
slava"
vkladajú slová "Slovenskej
sporiteľne, a. s., Brati-
slava
a Slovenskej poisťovne, a. s., Bratislava" a text za
bodkočiarkou
v tomto odseku sa vypúšťa. A bod 3 sa označí
ako
bod 2.
Myslím, že týmto návrhom sa
podarí dosiahnuť pôvodný
účel,
ktorý predkladatelia mali na mysli.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Palackovi. Ďalej
sa do rozpravy
hlási
pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
kolegyne a kolegovia,
otázka
privatizácie finančnej
inštitúcie je nesmierne
dôležitá
a nie je to otázka prístupu jednotlivých politic-
kých
strán, lobbistických skupín, ale je to otázka
prístupu
k
celej ekonomike ako celku. Aj to bol dôvod, keď sa zača-
lo
diskutovať o privatizácii, prečo
som aj ja, podobne ako
kolegyňa
Schmögnerová, navrhol novelizáciu príslušného záko-
na,
dokonca som ju podal asi o dva dni
skôr. Ja som pôvodne
navrhoval
všetky štyri finančné inštitúcie
zaradiť do prvej
skupiny,
kolegyňa Schmögnerová s kolegom Ficom
to prepraco-
vali
lepšie a navrhli len Slovenskú sporiteľňu a Slovenskú
poisťovňu
zaradiť do prvej skupiny a do druhej
skupiny Vše-
obecnú
úverovú banku a Investičnú a rozvojovú banku.
Preto som svoj návrh stiahol a budem
podporovať jej ná-
vrh,
ale dopredu som s nimi konzultoval, že pri reštruktura-
lizácii
našej ekonomiky pri vyslaní signálov, o
ktorých ho-
voril pán kolega Brňák, by bolo vhodné platnosť
tohto záko-
na
časovo obmedziť. Zásadne však nie do marca roka 1997. Tí,
ktorí
troška robia v tejto oblasti, vedia, že reštrukturali-
zácia
úverového portfólia, ozdravenie vstupu kapitálu, even-
tuálne navŕšenie, pripravenie privatizačných projektov je
proces,
ktorý sa dá optimisticky odhadnúť na
niekoľko rokov
a
nie na niekoľko mesiacov.
Ono, viete, vôbec diskutovať o tom, či ho časovo obme-
dziť,
či nie, je nie veľmi logické, pretože
zákon sa dá no-
velizovať,
kedy chceme, a dátumy sa tam dajú zmeniť tak, ako
sa prejaví väčšinová politická vôľa. Ale
aby sme vyslali
signál
tým finančným inštitúciám, o ktorých hovoril kolega
Brňák,
mali by sme jasne povedať - áno, zatiaľ
ich nebudeme
privatizovať, chceme
urobiť tie kroky v poradí,
ako som
ich
menoval, t. j. reštrukturalizácia úverového portfólia,
ozdravenie, kapitálové posilnenie, vybudovanie rezerv fi-
nančných
a privatizačných projektov, a potom privatizovať.
Tento proces som po konzultáciách s čelnými predstavi-
teľmi
všetkých finančných inštitúcií odhadoval na 4 až 5 ro-
kov,
a preto dávam nasledujúci pozmeňujúci
návrh, aby v tej
časti,
ktorá hovorí o nadobudnutí účinnosti, bola bodka zru-
šená
a doplnený text "a platí do 31. 12. 2000".
Nielen tým, že sa
prvýkrát v našich zákonoch zjavuje
dátum
2000, ale predovšetkým tým, že sú
to 4 roky aj čosi,
vás
prosím o podporu tohto časového obmedzenia.
Ďakujem za pochopenie, návrh odovzdávam písomne. Znovu
by
som chcel apelovať na tých, ktorí rozumejú situácii vo
finančných
inštitúciách, aby nesiahli k politickému riešeniu
a
dali tam obmedzenie na niekoľko
mesiacov, ktoré zjavne
zvádza
k tomu, že zatiaľ sme sa nedohodli, ale za rok sa asi
dohodneme,
ale aby volili z ekonomického hľadiska a tam je
potrebný
časový interval 4 až 5 rokov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Filkus, nech sa
páči.
Poslanec R. Filkus:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
celkom jednoznačne poviem hneď
na začiatku, že nie som
proti privatizácii aj takýchto veľkých
peňažných ústavov.
Ale
v tejto etape transformačného procesu by sme určite uro-
bili
chybu, keby sme prikročili k tejto privatizácii. Od-
hliadam od všetkých politických
aspektov, ktoré tu
sú
a
o ktorých sme už x-krát hovorili. Chcem vás vyslovene
presvedčiť
o tom, že vecne by sme urobili ohromnú chybu.
V tejto etape transformačného procesu
slovenskej ekono-
miky
sme niekoľko ráz deklarovali, že musíme
našim občanom,
a
to nie je fráza, vytvoriť určitú garanciu na poistnom
a
vkladovom trhu tých inštitúcií,
ktoré prevažujú na danom
trhu. To je
jedna vec - garancia. Garancia štátu. My sme
o
tom vo výbore diskutovali.
Druhá
vec, že musíme vytvoriť bariéry, aby monopolné
postavenie týchto
inštitúcií, znovu najmä
na poistnom
a
vkladovom trhu, boli také veľké, aby
toto svoje monopolné
postavenie
nemohli zneužívať. A prečo hovorím v
tejto etape
transformačného
procesu? Pretože sme si povedali, že
musíme
reštrukturalizovať,
zmeniť bankovú sféru, musíme reštruktu-
ralizovať
podnikovú sféru (viete o problémoch so
stratovými
podnikmi
a všetkým ostatným, čo sme už tiež mnoho ráz opako-
vali), a keby
sme to v tejto etape urobili, tak by sme
vlastne
oslabili ďalšie kroky v transformačnom procese.
Samozrejme, to však súčasne znamená, že
nemôžem teraz
tu
deklarovať a povedať, že po 7
mesiacoch 31. 3., či po 9
mesiacoch
bude ukončený transformačný proces a už
tento zá-
kon
nebude pôsobiť. No to je strašne slabá argumentácia, dy-
mová
clona a nechcem ju dostať do
politickej roviny, i keď
možno
hľadať určité zázemie politického charakteru. Predsa
nie
je možné teraz povedať, že po deviatich mesiacoch dosta-
neme
túto ekonomiku do takého stavu, že všetko bude v po-
riadku,
to, čo máme pred sebou, a to, čo sa nám
doteraz ne-
podarilo
v transformačnom procese urobiť. Som
zásadne proti
tomu,
aby sa tu prichádzalo s hocijakým
obdobím, do ktorého
by
mal tento zákon platiť. Potom radšej k novelizácii zákona
nepristupujme.
A potom sa treba znovu k tomu vrátiť a hľadať
v
tom nejaké iné motívy a nie motívy ekonomického charakteru.
Pozmeňujúce návrhy tak, ako ich interpretoval pán po-
slanec
Palacka, sme mali vo výbore, rokovali sme o nich. Sa-
mozrejme,
možno prijať buď alternatívu pozmeňujúcich návr-
hov, ale alternatívu tých pozmeňujúcich
návrhov, ktoré do
určitej miery zodpovedajú poňatiu aj v
interpretácii pána
predsedu Hofbauera. Ono v podstate doplnením
akcií alebo
zmenou
bodu, ktorú navrhoval pán Palacka,
dosiahneme to is-
té.
Treba si to povedať, v čom nie. Jednoznačne sme hovorili
o
akciách, tak si zdokumentujme tie dva prístupy vedľa seba.
Poprosil
by som pána spravodajcu, keď bude dávať tieto al-
ternatívy,
aby dopodrobna povedal ich interpretáciu, lebo je
to
mimoriadne vážna vec.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec
Vaškovič - faktic-
ká
poznámka. Nech sa páči.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
zastávam tiež ten názor, ktorý tu prezentoval pán pro-
fesor
Filkus. Chcem však upozorniť na jednu vec, ktorú som
povedal
aj vo výbore, keď sme to prerokúvali, že len tento
krok
vôbec nepostačuje. Totiž ak
nedôjde k ďalšiemu kroku,
a
to k dôslednej kontrole štátu a k dôslednému výkonu práv
akcionára
v týchto inštitúciách, tak je to o ničom.
Prosím
vás pekne, už aj vrabce na
streche čvirikajú
o
tom, čo sa v týchto inštitúciách deje,
ako sa tam dávajú
úvery.
Pokiaľ v dozorných radách budú sedieť ľudia, ktorí
o
financiách ani neslýchali, pokiaľ budú
tieto inštitúcie
viesť
ľudia, ktorí o poisťovníctve alebo o peňažníctve vedia
iba
z rýchlika, v tom prípade je to krok úplne slabulinký.
Čiže
za týmto krokom musia nasledovať konzekventné personál-
ne
zmeny v orgánoch týchto spoločností. A na to musí byť po-
litická
vôľa, ale musia tam byť odborníci a nie
politickými
stranami
delegovaní šaškovia.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, hlási sa
ešte niekto do
rozpravy?
Predseda výboru pán Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ak dovolíte, len z miesta poviem jednu
poznámku alebo
dve
poznámky. Tie pozmeňujúce návrhy, jednak pána poslanca
Palacku
i pána poslanca Černáka, i keď, samozrejme, každý sa
vecne
týka niečoho iného, majú nepochybne
istý stupeň opod-
statnenosti.
Možno v tejto chvíli nie je celkom
vhodné, ale
podľa mňa je
dôležité pripomenúť jednu
vec, že na druhej
strane
by som predkladateľom týchto návrhov chcel pripomenúť
dosť jednoznačné stanoviská súvisiace s
privatizáciou fi-
nančných
ústavov Slovenskej republiky napríklad
z OECD, kde
sa veľmi jasne
deklaruje odporúčanie tieto peňažné
ústavy
privatizovať a,
samozrejme, požadujú dve veci - stanoviť
spôsob
a metódy privatizácie a druhú vec -
stanoviť jej ča-
sovú
postupnosť.
Nepochybne tie termíny, ktoré sú z
hľadiska účinnosti
zákona
navrhnuté, môžu byť predmetom diskusie o tom, či je
možné
ten proces zvládnuť za 9 mesiacov alebo 7 mesiacov,
alebo či
tento proces taxatívne
stanoviť do 31. 12. roku
2000,
ako navrhoval kolega pán poslanec Černák. Túto svoju
faktickú
poznámku som považoval za potrebné
uviesť, lebo je
to
požiadavka alebo odporúčanie
nielen OECD, ale napríklad
aj
Svetovej banky. A mnohokrát sa o nej
diskutovalo aj na
pôde
parlamentu, nie v súvislosti s
privatizáciou peňažných
ústavov,
ale v súvislosti s transformáciou slovenskej ekono-
miky
a vtedy požiadavky týchto inštitúcií boli interpretova-
né
voči nám ako požiadavky, ktoré je potrebné splniť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Páni poslanci, pani poslankyne, keďže sa nikto nehlási
do
rozpravy, končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam
sa
pani predkladateľky, či sa chce vyjadriť. Pani poslankyňa
Schmögnerová,
ale pri pulte.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ak dovolíte, chcela by som sa vyjadriť k niektorým ná-
vrhom,
ktoré treba brať do úvahy.
V uznesení, ktoré prijal výbor pre financie a menu, je
jeden
pozmeňujúci návrh. Upozorňujem, že sa doň vkradla chy-
ba.
Legislatívny odbor uviedol zlé číslo odseku. Nemá to byť
dvojka,
ich návrh sa vzťahuje nie na odsek, ale na bod číslo
1.
To je prvá poznámka.
Druhá
poznámka: Prijatie pozmeňujúceho
návrhu, ktorý
prijal
výbor pre hospodárstvo a privatizáciu,
rieši zároveň
aj
návrh, ktorý prijal výbor pre financie a menu. Pripomínam
to,
aby nedošlo k chybným hlasovaniam.
Tretia poznámka: Riešenie, ktoré predložil pán poslanec
Palacka,
v porovnaní s riešením, ktoré navrhujeme my a ktoré
je
súčasťou uznesenia gesčného výboru,
je odlišné v jednom
bode.
Návrh gesčného výboru okrem akcií
zahŕňa návrh nepri-
vatizovať
ani majetok akciových spoločností. Je
otázkou, či
chceme
zabrániť tomu, aby tieto finančné inštitúcie - Slo-
venská
sporiteľňa a Slovenská poisťovňa - nakladali s majet-
kom,
do ktorého patria budovy, pozemky atď., alebo im chceme
v
tom zabrániť. V tom je
odlišnosť tých dvoch návrhov.
Nechávam
na vaše zváženie, ktorý návrh
podporíte. Prirodze-
ne,
pri druhom návrhu môžu vzniknúť určité komplikácie pri
nakladaní
s nepotrebným majetkom, resp. napríklad
pri vyra-
ďovaní
niektorých základných prostriedkov s
určitou zostat-
kovou
cenou.
Dovoľte, aby som sa vyjadrila k časovej
náročnosti pro-
cesov,
ktoré je nevyhnutné uskutočniť, aby sa
vytvorili zá-
kladné predpoklady pre niektoré ďalšie kroky.
Prirodzene,
návrhy,
ktoré odzneli zo strán určitých inštitúcií, ako je
OECD,
Európska únia, Svetová banka, sú návrhy veľmi všeobec-
né a nevzťahujú sa konkrétne na tie inštitúcie, ktoré tu
riešime,
t. j. na Slovenskú sporiteľňu a
Slovenskú poisťov-
ňu.
Rozhodujúcejšie ako rýchla privatizácia je to, aby
sa
privatizáciou
neurobili základné chyby, ktoré sa nedajú už
napraviť.
Preto tomuto kroku musí predchádzať určitý proces,
ktorý
by mal zahrnúť obmedzenie, resp.
limitovanie nebezpe-
čenstva
zneužitia monopolného postavenia a
ozdravenie prvej
skupiny
finančných inštitúcií.
Prirodzene, veľa bude závisieť od toho, či sa bude po-
kračovať
takým tempom, ako sa pokračovalo dosiaľ, keď zatiaľ
sme
v priebehu 3 rokov neboli schopní
prijať ani legislatí-
vu,
ktorá upravuje nevyhnutné podmienky na
reštrukturalizá-
ciu
úverového portfólia a zavedenie
štátneho dozoru. Osobne
sa
nazdávam, že nadmerné urýchľovanie
tohto procesu je asi
dosť
ťažko schodné. Preto dávam na vaše zváženie, aby ste aj
toto
brali do úvahy.
Je možné aj iné riešenie. Keby sa podaril tento proces
urýchliť, za čo
sa, myslím, všetci prihovárame,
pristúpiť
potom
k obmedzeniu účinnosti tohto zákona. Je to ďalšie mož-
né
riešenie, ktoré treba pri hlasovaní zvažovať. Napriek to-
mu
sa nazdávam, že sú vážne odborné dôvody, ku ktorým pribú-
dajú
i niektoré politické, ktorých som sa
zámerne ani nedo-
týkala, aby sa
tento zákon prijal. V krajnom prípade aj
v
určitej mäkšej podobe, ako to navrhujú niektoré pozmeňujú-
ce
návrhy.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani predkladateľke. Pýtam sa
pána spoločného
spravodajcu,
či sa chce vyjadriť k rozprave.
Poslanec R. Hofbauer:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ak nie,
môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Nech sa páči,
pán
spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
pani poslankyne, páni poslanci,
spolu existuje päť pozmeňujúcich návrhov
k tomuto textu
návrhu
zákona skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej re-
publiky.
Budem zaradom uvádzať jednotlivé pozmeňujúce návrhy
vrátane
tých, ktoré boli prijaté výbormi, alebo ktoré prešli
výbormi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Najskôr musíte uvádzať návrhy zo
spoločnej správy.
Poslanec R. Hofbauer:
Áno, začneme tými, ktoré sú zo
spoločnej správy. Prvý
je
návrh výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,
ktorý
sa týka bodu 1 v treťom riadku a s tými úpravami, kto-
ré
som uviedol. Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prvom pozmeňujúcom
návrhu
zo spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďalší je pozmeňujúci návrh výboru pre rozpočet, finan-
cie
a menu, týka sa bodu 2. Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
odporúča prijať druhý pozmeňujúci návrh.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 127 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Tento návrh prešiel.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďalšie tri pozmeňujúce návrhy vyplynuli z rozpravy po-
slancov. Prvý odznel
návrh pána poslanca Brňáka, týka sa
účinnosti
zákona do 31. 3. 1997. Návrh odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Brňáka s odporúčaním prijať ho.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
(Potlesk.)
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Pokračujte, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem,
pán predseda. Ďalší
vystúpil v rozprave pán
poslanec
Palacka, ktorý predložil 3 návrhy,
ktoré spolu sú-
visia.
Po prvé - bod 1 sa vypúšťa, po druhé - bod 2 sa ozna-
čí
ako bod 1 a znie tak, ako uviedol, a po tretie - bod 3 sa
označí
ako bod 2. Dávam o týchto troch
hlasovať naraz, pre-
tože vecne spolu
súvisia a odporúčam ich neprijať. (Ruch
v
sále.) Áno, dobre.
Prvý je k bodu 1 - bod 1 sa vypúšťa. Po
druhé - bod 2
sa
označí ako bod 1 a znie: V § 2 ods. 3
za slová "Sloven-
ských
elektrární, a. s., Bratislava" sa vkladajú slová "Slo-
venskej
sporiteľne, a. s., Bratislava, Slovenskej poisťovne,
a.
s., Bratislava" a text za
bodkočiarkou sa vypúšťa. A bod
3
sa označí ako 2. Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-
dajca
odporúča návrh neprijať.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci. Ako posledný bol návrh pána
Černáka,
ale ten v podstate bol vyriešený
prijatím pozmeňu-
júceho
návrhu pána poslanca Brňáka, takže
hlasovať o ňom je
bezpredmetné. Tým sme
vyčerpali všetky pozmeňujúce
návrhy
k
tomuto textu zákona a odporúčam hlasovať o zákone ako cel-
ku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení
schválených
zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Poslanec R. Hofbauer:
Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že uvedený zákon sme
prijali. (Potlesk.)
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
tak ako
sme sa dohodli v priebehu
dnešného rokovania,
prerušujem
schôdzu do utorka do 14.00 hodiny.
Oznamujem, že letecká preprava pre
poslancov Národnej
rady
po prerušení 16. schôdze je zabezpečená tak, že lietad-
lo
odlieta hodinu po skončení schôdze. Autobus 30 minút po
skončení.
Taký rýchly sled je preto, lebo lietadlo sa musí
vrátiť,
ide mimo republiky. Prílet lietadla bude v utorok
25.
júna približne o 12.00 hodine s
tým, že z Košíc odletí
o
10.00 hodine, z Popradu o 10.40 hodine.
Štvrtý deň rokovania
16. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
25. júna 1996
___________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcem vás informovať o tom, že v
dopoludňajších hodi-
nách sa konala
schôdza politického grémia.
Na grémiu bol
prerokovaný
ďalší postup v pokračovaní 16. schôdze
Národnej
rady. Bol
podaný návrh, aby
sme schôdzu dnes prerušili
s
tým, že budeme pokračovať
v pondelok na budúci týždeň
o
13.00 hodine. S týmto návrhom na
politickom grémiu vyjad-
rili
súhlas poslanecké kluby SDĽ, HZDS, ZRS
a SNS. Zástupca
KDH
sa vyjadril jednoznačne, že nebudú
podporovať tento ná-
vrh,
DÚ a koalícia Együttélés a MKDH
povedali, že sa musia
poradiť
ešte v kluboch.
Na základe tohto podaného návrhu dávam
návrh a budeme
hlasovať
bez rozpravy (hlasy z pléna) o tomto
návrhu, ktorý
vzišiel
z politického grémia.
Ak má
pán poslanec Kováč procedurálny
návrh, nech sa
páči.
Poslanec R. Kováč:
Pán predseda, budem hlasovať náhradnou kartou číslo 2.
Demokratická únia nepodporí tento návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda. Mám procedurálny
návrh. Viete,
to
lietadlo, ktorým sem poslanci
prileteli, stálo okolo mi-
lióna
korún. Myslím si, že by bolo vyhadzovaním peňazí na-
šich daňových
poplatníkov, keby sme
prerušovali celú
schôdzu.
Môžeme o bodoch, o ktoré ide, rokovať, povedzme,
v
piatok, preložme ich na piatok. Dávam
taký návrh, aby sme
tento
bod, ktorý máme prerokúvať teraz, preložili na piatok.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, povedal som, že budeme hlasovať bez roz-
pravy.
To je v súlade s rokovacím poriadkom. Jednak nejde
o
také financie, ako ste povedali. To po
prvé. A ja neviem,
o
ktorých bodoch máme rokovať a o ktorých nie.
Poslanec I. Šimko:
Napríklad o rokovacom poriadku.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Či lietadlo pôjde dnes, alebo nepôjde, to
neviem. Musím
si
splniť svoju povinnosť.
Pán poslanec Klein.
Poslanec J. Klein:
Ďakujem za slovo. Pán predseda, mám procedurálny návrh
ako
pán poslanec Šimko. Odporúčam neprerušiť schôdzu a roko-
vať
o iných bodoch programu. Myslím, že plytváme peniazmi
našich
daňových poplatníkov.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Pán predseda, nemám kartu a prosil by som
vás, keby ste
mi
umožnili zaregistrovať náhradnú kartu,
inak by som musel
hlasovať
rukou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Tiež sa
pridávam k návrhu mojich
predrečníkov, aby sa
pokračovalo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To netreba. Budeme o tom hlasovať, takže potom sa pri-
dajme
hlasmi.
Prosím, urobte kartu pánu poslancovi
Moricovi.
Páni poslanci, pani poslankyne,
je niekoľko výborov, ktoré nemajú
prerokované zákony.
(Hlas
zo sály: Ktoré?) Výbor pána predsedu
Reu. (Ruch medzi
poslancami.)
Páni poslanci! Pán poslanec Hrušovský, vyprosu-
jem si od
vás takéto niečo. Konám korektne podľa návrhov
poslancov.
Keď budete sedieť vy tu, ako sa vy budete sprá-
vať,
to je vaša vec. Ja sa snažím správať korektne k obidvom
stranám.
Prosím, aby ste takto nerušili schôdzu.
Pán poslanec Mikloško, máte procedurálnu
otázku? (Hlasy
zo
sály.) Ešte nie je karta pre pána Morica. Kartu potrebuje
aj
pán poslanec Vaškovič. (Ruch a hlasy v sále.)
Inak
je zbytočné, aby sme ďalej diskutovali o tejto
otázke.
Dám hlasovať o návrhu z grémia, a keď
neprejde, sa-
mozrejme, že platí
to druhé. Takže akákoľvek diskusia je
zbytočná.
Pán poslanec Mikloško. Zapnite mikrofón pánu po-
slancovi
Mikloškovi.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, technika vypla pána
poslanca Šimka skôr
ako
mohol povedať veľmi konkrétne svoj procedurálny návrh,
aby
bola voľba do Fondu národného majetku
preložená z tejto
chvíle
na piatok ráno o 9.00 hodine. Chcem
povedať, že máme
preberať
rokovací poriadok, môžeme sa ním zaoberať celý týž-
deň,
to je toľko roboty. Nie je dôvod prerušovať schôdzu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, nič iné som nepovedal a aj
to, čo povedal
pán poslanec
Šimko, všetci pochopili.
Ide sa hlasovať
o
týchto dvoch návrhoch. Každý
vyjadrí svoju vôľu hlasova-
ním.
Neviem, o čom chceme diskutovať.
Prosím,
budeme hlasovať. Hlasujeme
najskôr za návrh,
ktorý
vyšiel z politického grémia, a to, aby sme prerušili
schôdzu
a pokračovali v nej v pondelok o 13.00 hodine.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prerušujem dnešnú schôdzu do pondelka do 13.00 hodiny
s
tým, že vyzývam predsedov výborov, ktorí nemajú prerokova-
né
jednotlivé normy, aby si v tomto čase
organizovali prácu
vo
výboroch.
Pán poslanec Rea zvoláva svoj výbor na
15.00 hod. Pán
predseda Haťapka
zvoláva svoj výbor
okamžite. Výbor pre
zdravotníctvo
a sociálne veci bude zasadať o 15.30 hodine.
Výbor
pre financie, rozpočet a menu bude zasadať o 15.15 ho-
dine.
Všetci budeme pracovať.
16. schôdza Národnej rady Slovenskej
republiky preruše-
ná
do pondelka 1. júla 1996 - do 13.00 hodiny.
Piaty deň rokovania
16. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
1. júla 1996
___________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 16. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Prosím,
pani poslankyne, páni
poslanci, nebudeme sa
prezentovať teraz, ale
potom, keďže ste sa
už zahlásili
s
poznámkami, ktoré sa týkajú procedurálnych problémov.
Nech sa páči, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, v prvom rade vás chcem poprosiť, aby ste
informovali
Národnú radu o ďalšom presnom programe rokova-
nia,
pretože taký zmätok v programe, aký máme teraz, sme eš-
te
azda nikdy v parlamente nemali. To je
jedna procedurálna
požiadavka.
Druhý návrh sa týka, pán predseda,
ďalšej voľby člena
Osobitného
kontrolného orgánu. Vy ste po voľbe, ktorá pre-
behla v piatok
predminulý týždeň, konštatovali,
že nebol
zvolený
siedmy člen Osobitného kontrolného
orgánu a že žia-
date
poslanecké kluby, aby predložili návrhy na ďalších kan-
didátov.
Lenže ste nepovedali ani termín, ani hodinu, dokedy
to
majú urobiť. Preto vás prosím o spresnenie tejto informá-
cie,
pretože ak k tomuto spresneniu nedôjde, dávam v tomto
momente
procedurálny návrh, ktorý stiahnem v prípade vášho
spresnenia, aby sme
ako prvý bod rokovania v stredu ráno
uskutočnili
voľbu siedmeho člena Osobitného
kontrolného or-
gánu
s tým, že politické kluby, parlamentné kluby by boli
povinné
predložiť návrhy kandidátov do zajtra do 12.00 hodi-
ny.
Ďalej
navrhujem, aby sme
ako druhý bod
rokovania
v
stredu ráno (teda po tomto bode) prerokovali bod rekon-
štrukcia
Rady Slovenskej televízie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán predseda Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené dámy, páni,
dovoľte
mi, aby som predložil tri pozmeňujúce návrhy
k
programu rokovania 16. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky,
tak ako boli pôvodne schválené v
programe. Odpo-
rúčam,
aby body číslo 34, 41 a 42,
prečítam teda, o ktoré
body
ide, boli z rokovania 16. schôdze Národnej rady Sloven-
skej
republiky stiahnuté.
Ide o bod číslo 34 - je to návrh skupiny poslancov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon
číslo
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby v znení
neskorších predpisov a
zákon Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kon-
trolnom
úrade Slovenskej republiky.
Materiál je pod tlačou
číslo
316.
Ďalej odporúčam, aby zo 16. schôdze Národnej rady Slo-
venskej
republiky bol stiahnutý bod
programu číslo 41. Ide
o
návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre život-
né
prostredie a ochranu prírody na
odvolanie viceprezidenta
Fondu národného majetku Slovenskej republiky a
niektorých
ďalších
členov prezídia Fondu národného majetku Slovenskej
republiky.
A ďalej odporúčam, aby bol stiahnutý bod
číslo 42 - ná-
vrh
na voľbu viceprezidenta Fondu národného
majetku Sloven-
skej
republiky a ďalších členov prezídia Fondu národného ma-
jetku
Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda,
vážené dámy, páni,
tento môj návrh odôvodňujem výsledkami politických ro-
kovaní
v uplynulom týždni a stanoviskom
poslaneckých klubov
HZDS,
RSS, Slovenskej národnej strany a Združenia robotníkov
Slovenska.
Súčasne k tomuto návrhu by som si
dovolil pozna-
menať,
že tieto poslanecké kluby budú trvať
na tom, aby sa
tieto
body programu prerokovali na septembrovej schôdzi po
dôkladnej
príprave týchto bodov a po všeobecnej politickej
konzultácii
všetkých politických subjektov,
všetkých parla-
mentných
politických subjektov Národnej rady
Slovenskej re-
publiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán predseda Rea.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
kolegyne poslankyne,
kolegovia poslanci,
dovoľte,
aby som v rámci svojho
procedurálneho návrhu
navrhol
doplnenie programu tejto 16. schôdze
Národnej rady,
a
to o tri body programu s tým, aby boli do programu zarade-
né
postupne, tak ako ich navrhnem. Zároveň žiadam, aby tieto
body
programu boli zaradené na prerokovanie
16. schôdze dňa
3.
7. 1996, t. j. v stredu
tohto týždňa. Konkrétne
ide
o
tieto tri body programu:
1. zákon Národnej rady Slovenskej
republiky z 22. marca
1996
o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky
vrátený
prezidentom Slovenskej republiky na
opätovné prero-
kovanie Národnou
radou Slovenskej republiky -
parlamentná
tlač
číslo 396,
2. v
rámci procedurálneho návrhu
navrhujem zaradiť na
rokovanie
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej re-
publiky o organizácii miestnej štátnej správy a
o zmene
a
doplnení niektorých zákonov - parlamentná tlač 427,
3. ako tretí si dovoľujem navrhnúť na rokovanie vládny
návrh
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení
a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo
83/1991 Zb. o
pôsobnosti orgánov Slovenskej
republiky pri
zabezpečovaní politiky
zamestnanosti v znení
neskorších
predpisov
- parlamentná tlač 432.
Zároveň žiadam kolegyne poslankyne a kolegov poslancov
o
podporu prerokovania týchto
bodov programu na
tejto
schôdzi
Národnej rady.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani predsedkyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte, aby som navrhla doplnenie
programu schôdze Ná-
rodnej
rady o tlač 444 na zmenu uznesenia Národnej rady Slo-
venskej
republiky z 8. novembra 1995 číslo 222 o vyslovení
súhlasu
s Dohovorom o ochrane európskych voľne
žijúcich or-
ganizmov
a prírodných stanovíšť. Prosím, aby tento bod prog-
ramu
bol zaradený ako posledný, aby ho výbor pre životné
prostredie
a ochranu prírody mohol ešte prerokovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pán poslanec Pokorný.
Poslanec J. Pokorný:
Pán predseda, chcel som navrhnúť to isté, lebo som za-
bezpečoval
realizáciu návrhu tohto uznesenia. Pani
predsed-
níčka
ma predbehla, predložila tento návrh napriek skutoč-
nosti,
že nič pre to neurobila. Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Koncoš.
Poslanec P. Koncoš:
Ďakujem. Pán predseda, chcem len oznámiť,
že budem hla-
sovať
náhradnou kartou číslo 1.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. O tom nebudeme hlasovať.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predtým ako dám
hlasovať
o vašich pozmeňujúcich návrhoch, prosím, aby sme sa
prezentovali.
Prítomných je 115 poslancov.
Konštatujem, že Národná
rada
je schopná sa uznášať.
Pristúpime k hlasovaniu. Prvý pozmeňujúci, resp. dopl-
ňujúci
návrh do programu mal pán poslanec
Fico, ale najskôr
s
otázkou pre mňa. Po vyhlásení, že voľba prebehla tak, že
bol
zvolený len jeden z navrhovaných členov
Osobitného kon-
trolného
orgánu, poslanecký klub Maďarskej
koalície navrhol
pána
poslanca Kötelesa. Žiaden iný
návrh som nedostal. Ani
som
nemal v úmysle zaradiť ho na túto schôdzu. To znamená,
že
beriem druhý návrh pána poslanca Fica, ktorý navrhuje,
aby
sme doplňujúcu voľbu na siedmeho člena dali na stredu
tento týždeň. (Nezrozumiteľný hlas.) Dobre, veď to môžeme
nakoniec
urobiť. Navrhuje to ako prvý bod.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 64 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Na
túto schôdzu nenavrhneme
zaradiť tento doplňujúci
bod.
Ďalej
vystúpil s návrhom
predseda výboru pán Maxon
a
žiada, aby sme vypustili z
rokovania 16. schôdze... Par-
don,
ospravedlňujem sa, pán poslanec
Fico mal ďalší návrh,
aby
sme na túto schôdzu navrhli
prerokovanie doplnenia a
zmeny,
resp. rekonštrukciu Rady Slovenskej televízie.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 63 poslancov.
Tento návrh neprešiel. (Potlesk.)
Môžeme pristúpiť k návrhu pána predsedu Maxona, ktorý
navrhuje,
aby sme body 34, 41 a 42 stiahli z rokovania tejto
schôdze.
Ide o návrh Výboru Národnej rady pre životné pro-
stredie
a ochranu prírody na odvolanie viceprezidenta Fon-
du
národného majetku Slovenskej republiky
a niektorých ďal-
ších
členov prezídia fondu. Ďalej o návrh na
voľbu vicepre-
zidenta
Fondu národného majetku Slovenskej
republiky a ďal-
ších
členov prezídia Fondu národného majetku a takisto o ná-
vrh,
ktorý má tlač 316 - novela zákona o podmienkach prevodu
majetku
štátu na iné osoby a rovnako o
Najvyššom kontrolnom
úrade
Slovenskej republiky.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Tieto body programu vypúšťame z rokovania
16. schôdze.
Ďalej pán predseda Rea navrhol, aby
sme na stredu 3.
júla
1996 zaradili na rokovanie tlače číslo
396, 427 a 432.
Ide
o tieto zákony: jeden vrátil prezident republiky na opä-
tovné
prerokovanie (je to tlač 396) - o územnom a správnom
usporiadaní
Slovenskej republiky, ďalej vládny
návrh zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii
miestnej
štátnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (je
to
tlač 427) a takisto, aby sme zaradili
návrh zákona, kto-
rým sa
mení zákon Slovenskej
národnej rady 83/1991 Zb.
o
pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky
pri zabezpečovaní
politiky
zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme, kto je za zaradenie
týchto
bodov.
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Na rokovanie tejto schôdze zaraďujeme na
stredu 3. júla
uvedené
body.
Predsedníčka výboru pani Lazarová navrhla,
aby sme do
programu
zaradili tlač číslo 444. Je to návrh na zmenu uzne-
senia
Národnej rady Slovenskej republiky z 8.
novembra 1995
číslo
222 o vyslovení súhlasu s Dohovorom o ochrane európ-
skych
voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť.
Prosím,
prezentujme sa a
hlasujme. Ide, myslím si,
o
vyňatie vlka a medveďa spod ochrany.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento bod programu bude zaradený.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, keďže sme si
takto
upravili našu schôdzu, budeme
pokračovať nasledujúcim
bodom,
ktorým je
návrh
na prijatie uznesenia
Národnej rady Slovenskej
republiky k uzneseniu
Mestského zastupiteľstva vo
Veľkých
Kapušanoch.
Je to
bod, ako sme si ho schválili po
tých troch bo-
doch,
ktoré sme teraz stiahli z rokovania.
Prosím pani poslankyňu Melániu
Kollárikovú, aby uviedla
návrh
a podala návrh na uznesenie.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som vám predložila návrh
uznesenia týkajú-
ci
sa budovania pomníkov vo Veľkých Kapušanoch, v Tornali
i
v niektorých ďalších mestách
južného Slovenska na počesť
1100.
výročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny.
Klub
poslancov Slovenskej národnej
strany konštatuje,
že
budovanie pomníkov na počesť uvedeného historického výro-
čia
nie je v súlade so záujmami dobrého spolunažívania obča-
nov
Slovenska. Klub poslancov Slovenskej národnej strany vy-
jadruje
nesúhlas s rozhodnutím poslancov príslušných mest-
ských
zastupiteľstiev, ktoré si dovolili na
území zvrchova-
nej
Slovenskej republiky dať súhlas na postavenie pamätníkov
oslavujúcich násilný
vpád Maďarov do životného priestoru
starých
Slovákov. Inštalácia pomníkov nie je v súlade ani so
Zmluvou o dobrom
susedstve a priateľských
vzťahoch medzi
Slovenskou
republikou a Maďarskou republikou.
Na základe uvedeného poslanecký klub Slovenskej národ-
nej
strany navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky
na
16. zasadnutí prijala takéto uznesenie. Návrh uznesenia:
"Národná rada Slovenskej republiky
konštatuje, že vybu-
dovanie
pomníka vo Veľkých Kapušanoch a v Tornali pri príle-
žitosti
1100. výročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny
nie
je v súlade so záujmami dobrého
spolunažívania obyvate-
ľov Slovenska.
Vyjadruje hlboké znepokojenie nad úmyslom
mestských
zastupiteľstiev vo Veľkých Kapušanoch a
v Tornali
postaviť
vyššie uvedený pomník. Žiada mestské zastupiteľstvá
vo
Veľkých Kapušanoch a v Tornali
prehodnotiť svoje rozhod-
nutie
vybudovať pri príležitosti 1100.
výročia príchodu Ma-
ďarov
do Karpatskej kotliny pomník a v záujme
dobrého ob-
čianskeho
spolunažívania v Slovenskej
republike upustiť od
jeho
výstavby."
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu
k
tomuto bodu. Pán poslanec Ferkó sa hlási do rozpravy. Nech
sa
páči. Pán poslanec Langoš má medzitým faktickú poznámku.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem za slovo.
Pán predseda, navrhujem, aby sa Národná
rada Slovenskej
republiky
nedôstojným spôsobom týmto miestnym
problémom ne-
zaoberala,
pretože návrh Slovenskej národnej strany vytvára,
rozširuje priestor
konfrontácie,
slovensko-maďarskej kon-
frontácie
na Slovensku. Je to proti záujmom Slovenskej re-
publiky.
Navyše, rokovali sme s maďarskými
kresťanskými de-
mokratmi,
s ktorými máme spolu v zastupiteľstve vo Veľkých
Kapušanoch
väčšinu, a dospeli sme k dohode, ktorá odstraňuje
konfrontačný
spôsob alebo konfrontačnú interpretáciu nápisu,
tak
ako ho pôvodne navrhovalo mestské
zastupiteľstvo. Preto
navrhujem,
aby parlament prenechal rozhodnutie samospráve vo
Veľkých
Kapušanoch.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže mám to považovať za procedurálny
návrh na stiahnu-
tie
tohto bodu z rokovania programu?
Poslanec J. Langoš:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Medzitým sa ešte pán poslanec Ftáčnik
hlási s faktickou
poznámkou.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
som trochu sklamaný tým, ako málo faktov sa prednieslo
o
tejto otázke, pretože napríklad to, čo spomínal pán posla-
nec
Langoš, by bolo treba reflektovať, keď
niekto predkladá
návrh
na uznesenie Národnej rady, že v tej
veci došlo k is-
tému
vývoju a poslanci by mali byť o ňom
informovaní. Teda,
aby
dostali všetky presné a úplné informácie, keď sa pred-
kladá
návrh na takéto uznesenie.
Takže v tejto faktickej poznámke som
chcel požiadať pa-
ni
predkladateľku, aby uviedla celú
genézu, ako sa veci vy-
víjali,
aby sa to neriešilo len tak, že poslanecký klub je
znepokojený
a my, všetci ostatní, sa máme podľa toho riadiť.
To
znamená, povedať aj fakty, ako to bolo,
ako sa kauza vy-
víjala
a prečo Národná rada má k tomu zaujímať stanovisko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko sa
prihlásil do rozpravy.
Tak
najskôr pán poslanec Ferkó, lebo je prihlásený do roz-
pravy,
vy ste ako druhý, pán poslanec.
Ale mal
by som dať hlasovať, lebo pán
poslanec Langoš
mal
procedurálny návrh. Najskôr budeme hlasovať o tom, či to
stiahneme
z rokovania tejto schôdze. Pani
poslankyňa, je to
normálne hlasovanie bez rozpravy, ale keďže
pán poslanec
Ftáčnik
mal istý názor a myšlienku, chcem sa vás spýtať, kým
dám
o tomto hlasovať, či sa chcete vyjadriť k tomu, čo pove-
dal
pán poslanec Ftáčnik, alebo nie. Keď nie, dám hlasovať
hneď
o návrhu. Chcete sa vyjadriť, alebo nie?
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Trvám na tomto uznesení, ale ide o tú
vec, že Mestské
zastupiteľstvo
vo Veľkých Kapušanoch odhlasovalo
dokonca aj
sumu
na výstavbu tohto pamätníka, a my tu
nezakazujeme, ale
dávame na
mestské zastupiteľstvo, aby prehodnotilo svoje
stanovisko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Chcel by som poprosiť, aby sme venovali
pozornosť tomu,
o
čom budeme hlasovať. Totiž aj
to odporúčanie, ktoré sa
predkladá
zo strany Národnej rady, je dnes podľa toho, čo
povedal
pán poslanec Langoš, už asi málo aktuálne. Bolo by
dobré,
aby nás prípadne pán Langoš oboznámil s textom dohody
alebo
toho uznesenia, na čom sa dohodli.
Čo je to ten kom-
promis? Pretože ak
sa na niečom dohodli, čo je všeobecne
prijateľné,
je zbytočné hlasovanie v Národnej rade,
a potom
treba
podporiť návrh na stiahnutie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Myslím si, že to vôbec nie je
neaktuálne, pretože dva
pamätníky
sú už postavené a jeden z nich je
odhalený. Takže
toto
uznesenie bude treba rozšíriť ešte aj na tieto ďalšie
dva
pamätníky v Tornali a Rimavskej Sobote.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Andel, podpredseda Národnej
rady.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán predseda. Myslím si, že
to, čo navrhuje
pán
Ftáčnik, aby sme povedali genézu toho, je ťažko realizo-
vateľné. Po prvé,
neboli sme pri tom, ako sa
to udialo
v
Tornali, vo Veľkých Kapušanoch, resp. v niektorých ďalších
obciach
na Slovensku. Po druhé, neviem, potom azda by sme
museli
urobiť poslanecký prieskum a to je veľmi ťažko rea-
lizovateľné. Ja by
som len navrhoval, ak môžem, do
toho
uznesenia
"vo Veľkých Kapušanoch, v Tornali a v niektorých
ďalších
obciach Slovenskej republiky",
pretože toto sa ne-
stalo
iba v Tornali, vo Veľkých Kapušanoch,
ale stalo sa to
cca
v 10 alebo 9 obciach Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre, ďakujem. Ešte pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Varoval by som pred takýmto nekonkrétnym
postupom, pre-
tože
uznesením Národnej rady môžeme zrušiť len taxatívne ne-
jaké
konkrétne uznesenie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Toto nie je narušenie uznesenia. To je
len...
Poslanec V. Bajan:
Reagujem len na môjho predrečníka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Chcem reagovať na slová pána podpredsedu Andela, prečo
nie
je možné vykonať ten prieskum. Čo nám
bráni, aby sme tu
nekvalifikovane
nerozhodovali bez informácií? Veď sa k tej
veci
môžeme vyjadriť na základe faktov. On hovorí, že to nie
je
možné, ja nevidím dôvod, prečo to nie je možné. Môžeme aj
my
poveriť poslancov, aby takýto prieskum urobili, aby pred-
ložili
všetky fakty.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Langoš, nedávam rozpravu
k vášmu návrhu,
o
tom sa bude hlasovať. Ide len o vysvetlenie dôvodov.
Nech sa páči, pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne. Navrhujem teda, aby sa
hlasovalo o mojom
procedurálnom
návrhu po vystúpení pána poslanca Ferkóa, kto-
rý
je súčasne poslancom Mestského zastupiteľstva
vo Veľkých
Kapušanoch, s ktorým
sme vlastne rokovali o možnej zmene
uznesenia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, do rozpravy sa predtým hlásil pán poslanec Hrnko.
Nebolo by potom
dobré, keby sme z rozpravy vyhodili pána
poslanca
Hrnka a v rozprave by vystúpil pán
poslanec Ferkó.
Budete
súhlasiť, aby vystúpil aj poslanec Hrnko, alebo ak by
ste
súhlasili, mal by som návrh, aby sme po
rozprave hlaso-
vali o návrhu
pána poslanca Langoša.
Dobre? Ďakujem, pán
poslanec
Langoš súhlasí.
Nech sa páči, pán poslanec Ferkó.
Poslanec B. Ferkó:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás z prvej
ruky a chronologicky
informoval
o kauze výstavby pamätníka vo Veľkých
Kapušanoch
ako
člen mestského zastupiteľstva.
Dňa
25. 4. 1996 predstavitelia
mestskej organizácie
Csemadoku
predniesli požiadavku na výstavbu pamätníka pripo-
mínajúceho
1100. výročie príchodu Maďarov do Karpatskej kot-
liny
a takisto sa vyslovila požiadavka na finančný príspevok
vo
výške 50 000 Sk. Po diskusii dal pán primátor hlasovať
o
prednesenej požiadavke. Prítomných
bolo 17 poslancov
a
hlasovanie dopadlo jednomyselne za, nikto nebol proti.
Z
tých 17 prítomných poslancov boli prítomní 6 poslanci slo-
venskej
národnosti, takže ostro protestujeme
proti vyjadre-
niu
poslanca Gaľu, že výstavbu pamätníka odsúhlasila iba na-
cionalistická
väčšina maďarských poslancov. Nie je to
prav-
da.
Teraz vám prečítam schválené uznesenie a
posúďte vy sa-
mi,
ktoré zákony Slovenskej republiky porušilo mestské za-
stupiteľstvo
schválením tohto uznesenia.
Uznesenie číslo 130 - k žiadosti
Csemadoku vo Veľkých
Kapušanoch
o finančný príspevok na postavenie
pamätníka pri
príležitosti 1100. výročia príchodu Maďarov do
Karpatskej
kotliny.
Mestské zastupiteľstvo vo Veľkých
Kapušanoch:
1. schvaľuje finančný príspevok vo výške
50 000 Sk na
pomník pri príležitosti 1100. výročia príchodu
Maďarov do
Karpatskej
kotliny,
2. súhlasí s umiestnením tohto pomníka pred budovou
Mestského
úradu vo Veľkých Kapušanoch,
3. ukladá školsko-kultúrnej komisii mestského zastupi-
teľstva
spracovať návrh scenára osláv a podujatí spojených
s
prvou písomnou zmienkou o meste Veľké Kapušany.
Myslím si, že z právneho hľadiska je rozhodnutie mest-
ského
zastupiteľstva úplne v poriadku. A vták turul ťažko
môže
narušiť integritu, suverenitu slovenského štátu.
Odmietame aj tvrdenie Jána
Čarnogurského, že pomník
oslavuje
násilie a je schopný narušiť spolunažívanie. Obávam
sa,
že na narušenie dobrého spolunažívania
sú tu iní vtáci,
ktorí
však nemajú krídla. (Ruch v sále.)
Dňa 30. 5. 1996 bolo ďalšie zasadnutie
mestského zastu-
piteľstva,
kde sa znovu nastolila otázka pamätníka. V záujme
dobrého spolunažívania sme hľadali možnosť riešenia
umelo
nafúknutej konfliktovej situácie a ponúklo
sa kompromisné
riešenie
v tomto zmysle:
1. pamätník nebude postavený pred budovou mestského
úradu,
2. nápis nebude "Obsadenie domoviny", hoci preklad nie
je
najšťastnejší, skôr by zodpovedalo
"Osídlenie domoviny",
ale nápis
bude znieť: "Pri
príležitosti 1100. výročia
príchodu
Maďarov do Karpatskej kotliny",
3. názvy obcí budú uvedené dvojjazyčne.
Oponenti pamätníka však nepristúpili na žiadne kompro-
misné
riešenie, preto neprišlo k dohode. Takisto, z tých is-
tých
dôvodov nedošlo ani k dohode pri okrúhlom stole, kde
boli prítomní
zástupcovia jednotlivých politických strán
a
hnutí.
Najviac nás však mrzí, že v tejto
zložitej politickej
situácii,
keď koalícia je v kríze a prebiehajú
špinavé pri-
vatizačné praktiky, sa zase vytiahla národnostná
karta na
odvrátenie
pozornosti občanov Slovenskej
republiky od kon-
krétnych
a závažných problémov. A čo je zarážajúce, asistujú
pri
tom aj niektorí opoziční politici.
1100. výročie príchodu Maďarov do
Karpatskej kotliny je
nevymazateľným historickým faktom, aj keď
to v niektorých
vzbudzuje
neodôvodnené negativistické predsudky. Napriek to-
mu
by sme to nemali využiť na získavanie politického kapitá-
lu.
Nemôžeme stavať budúcnosť na krivdách
minulosti, ale na
perspektívach.
Verím, že jeden pomník nás v tomto
snažení
nemôže
zabrzdiť.
Teraz by som ešte prečítal vyhlásenie mestského zastu-
piteľstva
z minulého týždňa - vo štvrtok sme mali zasadnu-
tie.
Mestské zastupiteľstvo vo Veľkých Kapušanoch v záujme
zachovania
dobrého spolunažívania Slovákov a Maďarov, aj ako
reakciu
na výroky niektorých politikov a v záujme informova-
nosti
občanov prijíma toto vyhlásenie:
"Postavením pamätníka
vo Veľkých Kapušanoch si chceme
pripomenúť 1100. výročie usadenia sa Maďarov v
Karpatskej
kotline
a ich dobré spolunažívanie so Slovákmi a ostatnými
národnosťami
v našom okolí. Odmietame spolitizovanie tohto
plánu
niektorými politikmi, ich znevažujúcimi výrokmi na ad-
resu
poslancov mestského zastupiteľstva, ktoré sú aj spo-
chybnením samosprávnych funkcií nášho mesta.
Súhlasíme
s
tým, aby na podstavci pamätníka bol text: "Postavené na
pamiatku
1100. výročia usadenia sa Maďarov v Karpatskej kot-
line
a na znak toho, že odvtedy žijú v mieri so Slovákmi
a
inými národnosťami", s tým, aby
tento text bol v štyroch
jazykoch
- v slovenčine, maďarčine, ruštine a nemčine. Sme
presvedčení,
že takýto text osloví zástancov dobrého
spolu-
nažívania
Maďarov a Slovákov a nie je v rozpore so žiadnym
zákonom
tohto štátu.
Vyzývame
predstaviteľov vlády a
parlamentu, ako aj
iných
čelných predstaviteľov, aby aj pri podpore lokálnych
rozvojových
programov venovali nášmu mestu aspoň toľko po-
zornosti
ako v prípade výstavby spomenutého pamätníka."
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko a po ňom
pani poslankyňa
Lazarová.
Poslanec A. Hrnko:
Vážené dámy,
vážení páni kolegovia,
vážený pán predseda,
prítomní členovia vlády,
nechcem
nejakým spôsobom vnášať
nesváry alebo nejaké
nedorozumenia medzi občanov tohto štátu rôznej
národnosti
a
myslím si, že zodpovední politici na jednej
aj druhej
strane
by si mali byť vedomí dôsledkov svojho konania, aby
nevyvolávali
neželateľné následky a reakcie.
Osobne
si myslím, že aj zodpovední politici miestnej
samosprávy
by mali dbať na to, aby svojimi uzneseniami ne-
vstupovali
do medzery, v ktorej nie je porušenie zákona, ale
v
ktorej sa využíva nedostatok zákona. A to je, myslím, ten-
to
prípad - rozhodnutie Mestského
zastupiteľstva vo Veľkých
Kapušanoch
i rozhodnutia ďalších podobných a obdobných za-
stupiteľstiev.
Aby som
bol konkrétny, čo znamená v
slovenských deji-
nách
milénium alebo milénium a centárium, teda 1000. a 1100.
výročie zaujatia vlasti, pretože presný termín
maďarského
"honfoglalás"
je zaujatie vlasti. Už sám osebe tento
termín
implikuje,
že sa tu stalo niečo, čo asi nebolo
celkom v sú-
lade
s tým, čo sleduje naša vláda a čo sleduje táto republi-
ka
vo vzťahu k národnostiam.
Keď
sa pripravovali rozsiahle
milenárne oslavy pred
100
rokmi, diali sa zo strany vtedajšej budapeštianskej vlá-
dy
vo vypätom, nebojím sa povedať, šovinistickom duchu a ce-
lý
duch milenárnych osláv bol duch podmanenia. Duch podmane-
nia všetkých ostatných, ktorí žili
vo vtedajšom Uhorsku,
a
jednoducho jediný osud, mierový osud,
ktorý im strojcovia
milenárnych
osláv ponúkali, bola dobrovoľná asimilácia. Ináč
nasledovala
násilná asimilácia. A preto sa v roku
1895, rok
pred
konaním osláv, stretli v Budapešti
zástupcovia utláča-
ných národností
Uhorska a prijali
vyhlásenie, že nebudú
oslavovať
milénium, pretože milénium je jednoducho nástro-
jom,
ktorý oslavuje násilie a ktorý upiera ostatným uhorským
národnostiam
právo na slobodný rozvoj národného života.
Nebolo náhodou, že po roku 1918 sa z
úradnej moci všet-
ky
pomníky pripomínajúce milénium na Slovensku zlikvidovali.
Padol pomník
Árpáda na Devíne,
obdobný pomník v Nitre
i
v ďalších obciach na Slovensku.
Pokus zástupcov niektorých samospráv na
Slovensku pova-
žujem
za snahu revidovať výsledky národnej a demokratickej
revolúcie
z roku 1918 po sedemdesiatich alebo
osemdesiatich
rokoch,
niečo medzi tým, teda v každom prípade ide o kon-
frontačný
pokus.
Páni, uvedomte si, že nie je možné
oslavovať príchod
Maďarov
v roku 896, pretože Maďari boli v Karpatskej kotline
už
minimálne 30 rokov predtým. Čo sa stalo v roku 896, je
jasné.
Maďari vtedy začali násilne zaujímať
tento priestor.
Nie, oni
prišli sem skôr
a to vie objektívna história,
a
preto pripomínanie tejto
skutočnosti na Slovensku
je
v
rozpore s dobrými vzťahmi medzi národnosťami.
Nemyslím si, že by sme mali prijímať uznesenie v tejto
snemovni,
ale konať by mala vláda Slovenskej republiky, a ak
nemá
dostatok zákona, tak jednoducho prijať zákon o tom, aký
postup
je možný pri výstavbe pomníkov. Dnes tu
je milénium,
čo
je na jednej strane, samozrejme, najvyššia, resp. naj-
významnejšia
udalosť jedného národa a na druhej strane je to
otázka
pokorenia, resp. porážky. Myslím si, že keď si budeme
takto
pripomínať svoju minulosť, nedospejeme
ďaleko. Dospe-
jeme
len k vzájomnej konfrontácii. Máme si pripomínať to, čo
nás
spája, nie to, čo nás rozdeľuje. A
nehovorím, ako by sa
zachovala maďarská vláda, keby, dajme tomu, v Békéscsabe
postavili pomník Košickému vládnemu programu. Pán
kolega,
dajte
mi príklad.
Treba urobiť takú zákonnú normu, aby
nemohlo nastať di-
voké
stavanie pomníkov, lebo niekde v dedine
si zmyslia, že
treba
postaviť pomník na oslavu tých, ktorí
uskutočnili ho-
lokaust,
a tiež povieme, že vláda nemá zákonný nástroj na
to,
aby takýto pomník znemožnila. Preto si myslím, že by ne-
bolo
vhodné ani dobré vo vzťahoch našich občanov, keby sme
takéto
niečo na Slovensku pripustili.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Najskôr má faktickú
poznámku pán poslanec
Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som upozorniť pána
poslanca
Hrnka, že práve v tomto roku asi v marci oslavovali
dolnozemskí
Slováci 250. výročie príchodu Slovákov
na Dolnú
zem,
a práve v Békešskej Čabe odhalili
pomník. Oficiálne sa
na tom
zúčastnil aj prezident
Maďarskej republiky Árpád
Göncz.
Nikomu to neprekážalo. Nerobili z toho takú
aféru,
akú
robíme teraz tu. V tomto štáte sme zvyknutí búrať pomní-
ky.
Prosím vás, chceme to robiť ešte raz? Nestačí nám, že
sme
rozbili sochu Márie Terézie a teraz ju oslavujeme? Chcel
by
som vás takisto upozorniť, že práve minister zahraničných
vecí Slovenskej
republiky hovoril, že nemáme politizovať
historické
fakty. Historické fakty majú posúdiť historici,
nie
členovia Národnej rady Slovenskej republiky a hlavne nie
takí
ľudia, ktorí žijú od tohto mesta približne
v 500-kilo-
metrovej
vzdialenosti.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, aj ja ďakujem, ale keďže ste ma vyprovo-
kovali, a viem,
že by sme nemali viesť takýto dialóg, je
rozdiel
prísť niekde s pluhom a prísť so šabľou. (Potlesk.)
Pani poslankyňa Garajová.
Poslankyňa E. Garajová:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
chcela by som zareagovať na poznámku
môjho predrečníka.
Chcem
upozorniť, že v Békešskej Čabe
nepostavili pomník ta-
kého
typu ako v Tornali alebo Rimavskej Sobote, kde sú starí
Maďari
s mečmi, a ako sme počuli od pána
Ferkóa, vraj je to
symbol
pokoja a mierového spolunažívania
Slovákov a Maďarov
na
južnom Slovensku. Stavanie pamätníkov
tohto typu je ty-
pická falzifikácia dejín. Podobná, akú som zažila nedávno
v
Maďarskom parlamente, keď sme sa s pánom podpredsedom Hús-
kom zúčastnili na stretnutí predsedov
parlamentov Európy,
kde sa niekoľkokrát hovorilo a niekoľkokrát
opakovalo, že
vraj
Maďarská republika oslavuje tento rok, počúvajte dobre,
1000.
výročie maďarskej štátnosti. Tak nielen 1100 rokov ob-
sadenia
alebo podmanenia vlasti, lebo to je pravý
preklad
z
maďarčiny, ale už ďalšia falzifikácia dejín, 1000. výročie
maďarskej
štátnosti. Je to smutné, ale takáto účelová falzi-
fikácia
dejín je metóda veľmi známa aj u niektorých
politi-
kov
maďarskej národnosti v Slovenskej
republike. A vystúpe-
nia
mojich predrečníkov sú toho dôkazom.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová, nech
sa páči.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán predseda,
poslankyne, poslanci,
ako tu už bolo povedané, v Maďarsku sa v
priebehu celé-
ho
tohto roku uskutočňujú viaceré oslavné
akcie, ktorými si
Maďari
pripomínajú 1100. výročie príchodu Maďarov do vlasti.
V
tejto súvislosti maďarské
iredentistické kruhy na Sloven-
sku sa rozhodli
provokatívne a preukázateľne
protizákonne
postaviť a slávnostne odhaliť na južnom
Slovensku viacero
pamätníkov
pripomínajúcich udalosti spred 1100
rokov. Týmto
aktom
sa usilujú rozdúchavať neexistujúce
národnostné nepo-
koje
na tomto území a súčasne demonštrujú aj
svoje terajšie
agresívne
ciele.
Pozrime sa preto, čo sa tu vlastne pred
tými 1100 rokmi
v
skutočnosti dialo. Dovoľte mi uviesť, resp. priamo citovať
aspoň
niekoľko krátkych údajov uvedených v historických pra-
meňoch
o Veľkej Morave z tohto obdobia, akými sú napríklad
Perzská kronika, Zeme sveta, Fuldské letopisy,
Spisy Kon-
štantína Profyrogeneta o spravovaní ríše, Kronika Regina
z
Prümu, Kozmosova Kronika Čechov,
Duklianska kronika, Krá-
ľovstvo Slovanov, Kniha Chorvátska a ďalšie.
Prosím vás,
prepáčte
mi moju česko-slovenčinu, ktorú tu
budem asi teraz
prezentovať,
pretože budem čítať priamo z českého textu.
Regino z
Prümu - Kronika 889: "V
roku 889 od vtělení
Pána
vytáhl nejdivočejší národ Uhrů nad
všechny obludy kru-
tější
a v minulé věky neznámý a proto
nejmenovaný, ze skít-
ských
království a močálů, které svým tokem do nedozírna za-
topuje
Don. Odtamtud byl tehdy uvedený národ vyhnán národy
sousedními,
které sa nazývají Pečeněhové. Uhri byli nimi ná-
silně
vyhnáni, rozloučili se s vlastí a
vydali se na cestu,
aby
vyhledali země, která by mohli obývat a zvolit si tam
sídla."
Presídlili sa vtedy do Etelközu. Stadiaľ robili ďal-
šie
výpady. Najprv k Bulharom, "poté však utrpěli od Bulharů
roku
895 citelnou porážku, takovou, že stratili 20 000 jezd-
ců.
Kromě toho Pečeňové jako spojenci
Bulharů zcela zničili
maďarské
sídla v Etelközu a zbylí Maďari potom
Pečeni vypu-
zeni táhli dále
na západ." Turci,
resp. Maďari sa vtedy
obrátili
na útek... (Smiech v sále.) Áno, Türky - Maďari, to
je
uvedené v zátvorke, pretože vtedy boli
nazývaní Türkami.
"Türky
se tehdy obrátili na útěk a hledali
země k usídlení.
Prišli
a vyhubili lid obývající Velkou Moravu
a usídlili se
v
jejich zemi." To píše Konštantín
Porfyrogenet, to nehovo-
ríme
my.
O tom, že Morava bola vtedy známou zemou,
hovorí aj Al-
fréd
Veľký vo svojej Chronografii, kde
opisuje okolité štá-
ty,
ktoré sa nachádzali v oblasti Moravy, čiže Morava - cen-
trum,
o ktorej každý vedel, a v okolí
sa nachádzali tieto
krajiny: "A tyto Moravané mají na
západ od sebe Durinky
a
Čechy i čast Bavorů, od nich na
druhé straně je země Ka-
rantánie.
Na východ od země Moravanů je země Vislanů a na
severovýchod
jsou Dalemici" atď. atď.
O Slovanoch píšu toľko: "Mezi Pečeněhy a Slovany je 10
dnů
cesty. Všude se vyskytují prameny vod
a všude je hustý
les.
Území Slovanů je rozláhlé s mnohými
lesy. Mají drevěné
nádoby
a je v nich hojnost medu. Zemře li někdo z nich, spá-
lí
ho. Jsou ctitelé tura. Jejich nejčastější obilninou je
proso. Mají
různé hudební nástroje,
jako loutny, bubny,
flétny
a podobne. Nápoje si připravují z medu. Jejich oděvem
je
rubáš a nosí vysoké boty. Zbraně, jímž
válčí, jsou oště-
py,
štíty a kopije. Jejich vládce si
klade na hlavu korunu
a
všichni ho poslouchají a konají podle
jeho příkazů. Svého
největšího
vládce nazývají Svatopluk a jeho
zástupce se na-
zývá župan, a
sídelnímu městu říkají
"grad". Každý měsíc
jsou
v onom měste po tři dny trhy, kde obchodují s různým
zbožím.
Musí stavět hrady. Ze všech stran se sejde více lidí
a
postaví hrad, neboť Maďari na ně útočí v každé době a pře-
padávají
je nájezdy. A když Maďari přijdou, Slované se uchý-
lí
do oněch hradů, které jsi vystavěli."
Ďalej sa tu píše, že v roku 885, keď sa Svätopluk ože-
nil so sestrou
cisára Anonufa, cisár mu daroval ako veno
svojej sestry Čechy. A vtedy bol
Svätopluk korunovaný na
rímsky
spôsob, tak ako rímski cisári.
"Nejctihodnější ten král
Svatopluk vládl pak 40 let
a
4 měsíce a splodil syny a dcéry. To
je o zemi Slovanů.
Avari,
kterí se nazývají Uhri, podnikali v
těchto dobách od
východu
nájezdy za Dunaj a spůsobili mnoho běd, neboť lidi
a
staré ženy zabíjeli, mladice však jako dobytek pro ukájení
rozkoše
odvlékali sebou" - takže na pamiatku týchto udalostí
my
staviame pamätníky - "celou
Panónii zničili až do vyhla-
zení.
Asi v této době zemřel též Svatopluk,
král moravských
Slovanů,
muž mezi svýmy nejrozvážnější a duchem
nejbystrej-
ší.
Jeho království drželi jeho synové
nešťastně po krátkou
dobu,
neboť Uhri vše až do základů
spustošili. Je třeba vě-
det,
že Svatopluk vládce Moravy byl statečným a obávaným mu-
žem
pro národy, které s ním sousedili."
Ďalej tu píše o usadzovaní Maďarov v
Panónii: "Tam spa-
dá
veškeré osídlení Turkie. Je nyní označováno podle názvu
řek
tu tekoucích. Ty řeky jsou následující: první řeka je
Tymeš,
Tutis, Maruše, Kryš. Když sem přišli
Turci úplně vy-
plenili
a ovládli zemi, v níž se usídlili."
Ďalej Regino z Prümu: "Mezitím však
Avari, kteří se na-
zývají
Uhri, spustošili též celou Itálii,
spustošili Bavor-
sko"
atď. atď. V Dákiji na východ od Tisy, kde poplienili
Venety
Slovany, které obývají Dákiji a byli
poslušní Svato-
pluka,
krále Moravy nejmocnějšího a nejbojovnějšího ze všech
slovanských
vládců." Atď. atď.
Čo
to znamená? Cez východné Slovensko tieto maďarské
vojská
iba prešli a usadili sa v Potisí, dole pod Matrou. To
znamená,
ako uvádzajú ďalšie pramene, že
východné Slovensko
prakticky
vôbec v tých časoch neobsadili. Boli
najprv v Po-
tisí,
potom si násilím získali územie medzi Tisou a Dunajom,
kde
zavraždili knieža Moravanov menom Marout, a potom tiahli
na
Itáliu a Bavorsko, čiže v podstate na severnej Morave,
pod
ktorou dnes rozumieme to tzv. horné Uhorsko, sa vtedy
vôbec
neusídlili, o čom svedčia údaje týkajúce sa ďalších
rokov,
kde sa hovorí, že "Uhry byli v roku 906" (t. j. 10
rokov
po tzv. príchode do vlasti)
"pobiti od Moravanů, když
ich
napadli." O tom svedčia aj mnohé
iné letopisy a to, čo
sa
tu dnes robí, je vlastne ťažký
falzifikát. Falzifikát je
aj
zobrazenie maďarských bojovníkov na
pomníku. Prosím vás,
veď
tí, ktorí navrhovali daný pomník, ani
nevedia, ako títo
pôvodní
maďarskí bojovníci vyzerali. Nech sa pozrú do kroni-
ky
z roku 1300, tam ich majú znázornených.
A čo sa týka me-
čov, ktorými sú
bojovníci ozbrojení, je to smiešne. Lebo
"spůsob
boje Maďarů" vylíčil Regino z Prümu roku 889, kde sa
hovorí,
že "Maďari nezahubili lidi
mečem, mnoho tisíc však
šípy,
ktoré vystrelovali s takovým
uměním z rohových luků,
že jejich zásahům se bylo možno
vyhnout jen stěží", čiže
žiadne
meče, ale mali šípy a luky.
Takže tak, ako som uviedla, už aj
samotné zobrazenie
týchto
bojovníkov je falzifikát, bez ohľadu na to, že vlast-
ne
v týchto končinách sa v tom čase maďarské kmene vôbec ne-
usídlili.
Naším územím prechádzali iba
staromaďarskí bojov-
níci
a až v roku 900 sa presúvali do Potisia
ženy a deti so
šiatrami
a dobytkom.
Ako z
uvedených historických prameňov
jednoznačne vy-
plýva,
pamätníky, ktoré sa stavajú na južnom Slovensku, sú
na jednej
strane cynickou oslavou
násilia a ukrutností
páchaných
v dávnych dobách v našej krajine na našom obyva-
teľstve
a na druhej strane cieľavedomým falšovaním historic-
kých skutočností. Žiadny z historických národov žijúcich
v
Európe neoslavuje svoj pradávny príchod
a usadenie sa na
území,
ktoré obýva. Už samotný fakt, že Maďari
túto udalosť
takto
kŕčovite zdôrazňujú, je dôkazom toho, že sa
vlastne
sami
vyčleňujú z európskych národov a demonštrujú tým pred
svetom,
že sú tu ešte dodnes vlastne cudzím
elementom. Pro-
sím,
keď si to chcú oslavovať, je to ich záležitosť. Na svo-
jom
území v Maďarsku si môžu oslavovať
všetko, čo uznajú za
vhodné,
ale nemôžu to robiť na území cudzieho suverénneho
štátu.
Nič menej, tieto pamätníky hodné
zavrhnutia, oslavujúce
vyvražďovanie
nášho obyvateľstva a pustošenie našej pravlas-
ti
Veľkomoravskej ríše, je spupnou urážkou nášho obyvateľ-
stva.
Neviem si predstaviť, že by príslušníci
nemeckej men-
šiny
stavali pamätníky fašistickej
armáde na územiach, cez
ktoré
prechádzali nemecké vojská naším územím počas II. sve-
tovej
vojny a kde preukázateľne zabíjali našich obyvateľov.
Keď si však už chceme tieto udalosti na Slovensku pri-
pomenúť,
tak potom postavme pomníky padlým a obetiam, po-
stavme
pomníky Morotovi a Salanovi, veľkomoravským knieža-
tám,
ktoré bojovali a chránili tieto územia.
A preto dôrazne vyzývame ministra životného prostredia
pána
Zlochu, aby v čo najkratšom čase v
spolupráci s minis-
trom
vnútra Hudekom zabezpečil odstránenie týchto protipráv-
ne
zriadených stavieb. Žiadame odstránenie, nie pokutovanie.
Totiž
vo vyhláške 85/1976 Zb., v ktorej sú aj
pomníky pova-
žované
za stavby, sa nariaďuje vlastníkovi stavbu odstrániť,
ak
bola postavená bez stavebného
povolenia, alebo v rozpore
s
ním a keď sa stavba neodstráni po prvom upozornení, prí-
padne
po pokute, potom sa odstráni oficiálnymi orgánmi na
náklady
zriaďovateľa. Prosíme, aby tieto pamätníky boli do
3
týždňov odstránené.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pani predsedníčke výboru. Slovo do rozpravy má
pán
poslanec Milan Gaľa. Nech sa páči, máte slovo. Pardon,
ešte sú faktické
poznámky, pán poslanec
Rózsa. (Hlas: Do
rozpravy.)
Do rozpravy? Nech sa páči. To isté aj
pán posla-
nec
Duka-Zólyomi? S faktickou poznámkou? Dobre.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Lazarová, vy ste smiešna. Že sa nehan-
bíte
oblbovať parlament takými nezmyslami,
ktoré ste tu vy-
slovili.
Takto diletantsky vystupovať pred celým
plénom! Ak
tomu nerozumiete, aspoň neurážajte. Urážate nás, a dôrazne
protestujem
proti týmto urážkam.
Chcel by
som ešte povedať jednu poznámku
k vystúpeniu
pána
Hrnka. Áno, my tu žijúci Maďari sme nikdy neprotesto-
vali
proti tomu, že slovenský národ hodnotí svoje historické
cennosti
a pamiatky a oslavuje ich. My ako
Maďari tu žijúci
alebo
vôbec maďarský národ tiež máme svoje historické pa-
miatky, historické
hodnoty, ktoré si uctievame, na týchto
sme vyrástli
a budeme si
ich uctievať aj v budúcnosti.
V
tomto by sme chceli mať vzájomné porozumenie a nechápať to
tak,
že chceme niekoho urážať. Preto tieto slová, ktoré tu
odznievajú, musíme skutočne odmietnuť a protestovať
proti
nim.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper, faktická
poznámka? Nech sa
páči.
Poslanec J. Cuper:
Vážený
pán predsedajúci, chcel som iba povedať
pánu
Ferkóovi
a pánu Duka-Zólyomimu, že chápem ich
túžby a žela-
nia,
ale stavanie takýchto pamätníkov je minimálne v nesúla-
de
s preambulou Ústavy Slovenskej
republiky, pretože naozaj
preambula
hovorí, že celý tento štát je budovaný
na cyrilo-
metodských
tradíciách. V tomto by som musel
súhlasiť s nie-
ktorými
mojimi predrečníkmi, že je to minimálne urážka ducha
preambuly
ústavy a tým aj celej ústavy, pretože preambula sa
vzťahuje
na celú ústavu a dáva duch ústave. Samozrejme, aj
príslušníci národnostných menšín sú v
prvom rade občanmi
Slovenskej republiky a
zaväzuje ich preambula ústavy,
tak
ako
aj celá ústava.
Ďalej chcem povedať, že sa divím
poslancom Slovenskej
národnej
strany, ktorí predložili toto uznesenie, pretože ja
by
som hlasoval aj za zákon, ktorý by bol v súlade s článkom
67
a obmedzoval také nerozvážne povinnosti niektorých obcí
stavať
takýto typ pamätníkov.
Ďalej
chcem povedať, že naozaj na postavenie každej
stavby
je potrebný súhlas úradu životného
prostredia. Takže
ak
sa niečo postaví, napríklad aj v
súkromnej záhrade, môže
sa
postaviť, no treba mať aj na to
súhlas okresného úradu
životného
prostredia. To je všetko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa pánu poslancovi Gaľo-
vi,
ale ešte sú faktické poznámky. Pani predsedníčka Lazaro-
vá.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dôrazne
protestujem proti vystúpeniu
pána poslanca
Duka-Zólyomiho,
pretože veci, o ktorých hovorím, to nie je
žiaden
diletantizmus. Môžem mu poskytnúť množstvo
historic-
kých prameňov.
Pramene, ktoré som
citovala, sú uvedené
v
Kronike Veľkej Moravy od Havlíka, najznámejšieho moravské-
ho
historika zaoberajúceho sa históriou Veľkomoravskej ríše,
preto
sú citované pramene uvádzané v češtine. V publikácii
sú odfotografované kópie originálov rukopisov z uvedených
letopisov,
a to, čo som tu čítala, sú preklady
týchto ruko-
pisov.
Je pravdou, že na Slovensku všetky dokumenty Maďari
zničili
do posledného tla, ale našťastie v
okolitých kraji-
nách
sa uvedené dokumenty nachádzajú a práve
zato sú dokla-
dom
pravdivosti, že okolité krajiny nemali
ani ten najmenší
záujem, aby
chceli falšovať alebo
prikrášľovať históriu
v
prospech Veľkej Moravy.
A čo sa
týka toho zákona, áno, máme tu
zákon o zákaze
propagácie
fašizmu. Isteže, vôbec nám nezišlo na um, že môže
nastať
takáto situácia. Avšak pomníky oslavujúce príchod ma-
ďarských
kmeňov do Európy predstavujú naozaj
oslavu násilia
a
vyvražďovania nášho obyvateľstva. Môžeme, prosím, prijať
aj
zákon o zákaze propagácie udalostí vpádu Maďarov do Euró-
py
spred 1100 rokov, čo je naozaj postavené na hlavu, ale
keď
stavanie pamätníkov oslavujúcich
tieto udalosti nie je
postavené
na hlavu, tak potom ani takýto zákon.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická
poznámka.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem. Mám dve faktické pripomienky. Jedna
je k vy-
stúpeniu
pani poslankyne Lazarovej. Čudujem sa, že nerešpek-
tovala zákon o
štátnom jazyku a
nepredniesla svoj prejav
v
slovenčine, pretože tie
citácie, ktoré hovorila, boli
pôvodne
v iných jazykoch ako v češtine, takže mala použiť
vo
svojom vystúpení štátny jazyk.
A druhá
je k vystúpeniu pána poslanca
Duka-Zólyomiho.
Pán
poslanec, faktom je, že na videnie niektorých udalostí
má
každý národ svoju optiku, a preto často
dochádza k tomu,
že
to, čo jeden národ pokladá za najslávnejšiu udalosť vo
svojej
histórii, za víťazstvo svojej národnej
sily a svojho
národného
ducha, iný národ pokladá za chorobu, za nešťastie,
za niečo, na
čo by najradšej vo svojej histórii zabudol,
resp. by chcel,
aby sa to nekonalo. V našich dejinách je
viac
takýchto udalostí. Jednou z nich je aj príchod Maďarov,
nie
Maďarov, ale starých Maďarov, aby sme boli presní, do
Karpatskej
kotliny, na ktorý je iná optika videnia
dnešných
Slovákov
a iná optika videnia dnešných Maďarov a detto najmä
pripomienka
tejto udalosti pred 100 rokmi, ktorá bola spoje-
ná so surovou
asimiláciou, násilnou
asimiláciou Slovákov,
likvidáciou
ich školstva atď. atď.
Preto si myslím, že politici, ktorí
pristupujú k stava-
niu
pomníkov na územiach národov, kde je iná optika videnia,
sú
nezodpovední politici, pretože
vyvolávajú takéto napätia
a
takéto trenice. Jednoducho je to neprípustné. To je môj
názor.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má predseda výboru
pán Hofbauer,
nech
sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem,
pán predsedajúci. Ak sa budeme touto kauzou
zaoberať
tak, ako sa zatiaľ zaoberáme, domnievam sa, že Špa-
nieli
alebo Portugalci by pokojne mohli podnecovať budovanie
pamätníkov
v Strednej a Latinskej Amerike pri príležitosti
conquisty
a conquistadorov, vyvražďovania
Indiánov a likvi-
dácie
pôvodného obyvateľstva. Rád by som
videl, akým spôso-
bom
by tam takéto pamätníky boli vítané.
A pokiaľ tento stav budeme rešpektovať na
našom sloven-
skom
štátnom území, tak ďalšími pamätníkmi
pokojne môžu byť
napríklad
pamätník statočným maďarským žandárom, ktorí po-
strieľali
darebáckych sedliakov v Černovej, môžeme pokojne
pripustiť
stavbu pamätníkov hrdinskej armáde Bélu Kúna, kto-
rá
statočne bojovala za proletársky internacionalizmus v ro-
ku
1919 na našom území, a podobne je možné
v Spišskej Novej
Vsi
postaviť pamätník na pamiatku bombardovania Spišskej No-
vej Vsi
maďarským letectvom roku
1938, (Hlas z pléna:
deväť.)
opravujem sa, 1939, a takýmto spôsobom by bolo možné
pokračovať,
ale to by sme sa asi dostali úplne
niekde inde,
vážení
páni.
Domnievam sa, že skutočne
záver, ktorý povedala pani
poslankyňa Lazarová, je meritom veci. Máme predsa stavebný
zákon,
ktorý platí, a nie je mi zrozumiteľné, prečo sa tu
bavíme o nerešpektovaní stavebného zákona a
načo vlastne
treba
k tomu prijímať uznesenie. Veď keď vypukol známy tabu-
ľový
folklór na južnom Slovensku v roku 1992, Národná rada
sa
ním vôbec nezaoberala, ani vláda, ani minister, ani ja
som
sa s tým vôbec nezaoberal. Nie je o tejto kauze žiadne
uznesenie,
nenachádza sa na niečom takom môj podpis minis-
tra,
ale vybavil to jednoducho úradník
ministerstva po dis-
kusii
s príslušným riaditeľom cestnej správy a to je všetko.
Takže
my sa tu zaoberáme niečím, čo ďaleko
presahuje úroveň
parlamentu,
páni.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Faktická poznámka - pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dávam do pozornosti pána Hofbauera, že
práve v Spišskej
Novej
Vsi existuje pomník pre tých, ktorí padli počas bom-
bardovania
v marci 1939, keby ste nevedeli, a práve my Maďa-
ri
sme tam minule položili kvety, lebo sme si uctili ich pa-
miatku.
Ale chcel by som vás upozorniť na jednu
vec. Slávna So-
vietska
armáda má skoro na celom Slovensku pamätné tabule.
Pritom
napríklad z našej rodiny v roku 1945
odvliekli môjho
starého
otca a troch strýkov. Generál Petrov, ktorý na to
vydal
rozkaz - dávam to do pozornosti, pán Gaľa - má v Koši-
ciach
pomník, a nikomu to neprekáža. Tí
porobili také zver-
stvá,
že v sovietskych lágroch zomrelo 10 tisíce našich ľudí
a
nikomu to neprekáža.
Do pozornosti pani Lazarovej - tie
historické pramene
sú
účelovo vyrábané legendy. Veď napríklad, čo povedal aj
pán
poslanec Hrnko, že Maďari sem prišli nie v roku 896, ale
skôr
- len legendy potrebovali nejaký dátum.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Poslanec L. Köteles:
A
ešte jedno slovo o tom, prepáčte, že Maďari môžu
oslavovať
svoje sviatky na svojom území. Prepáčte, narodil
som
sa na tomto území, tu sa narodili aj moji predkovia. To-
to
územie považujeme takisto za svoje. Ja to považujem za
hrubú
urážku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani predsedníčka Lazarová. Myslím si, že ne-
treba
pokračovať v tejto rozprave.
Poslankyňa Z. Lazarová:
K Sovietskej armáde. Áno, my sme utekali
oproti Soviet-
skej
armáde, pretože môjho otca chceli odvliecť fašisti do
Nemecka
a jedine v Sovietskej armáde sme videli záchranu.
Bolo
to už ku koncu vojny. Sovietska armáda
oslobodila túto
krajinu
od fašizmu, nikomu nezobrala jeho územie, nikomu ne-
zobrala
jeho reč, nikomu neničila jeho školy, opačne, toto
územie
oslobodila.
Veľmi ľutujem, ale maďarskí kočovníci,
ktorí sem pri-
šli, nikoho
neoslobodili, naopak, oni
tu všetko spálili
a
zničili a obyvateľstvo buď pobili,
alebo zavliekli do ot-
roctva.
A to je predsa len dajaký ten rozdiel.
Čo chcem tým povedať? To, že ste sa tu narodili, to je
pravda,
ale nenarodili ste sa tu v roku
896, v tom čase sa
Maďari
vôbec neusídlili na tomto území, maďarské hordy iba
prechádzali
naším územím a nie zbytočne mali
prezývku "boží
bič".
Maďarské kmene sa síce neskôr usídlili na území Veľko-
moravskej ríše, ale
iba v jej južných
oblastiach, t. j.
v
Potisí a neskôr v Panónii.
Nie na území Slovenska. Až
neskôr,
a najmä okolo roku 1390, počas tureckých vpádov do
Uhorska, časť obyvateľstva dolnej zeme utekala do
horného
Uhorska
(t. j. na Slovensko), kde boli dobromyseľne prijatí.
Niektorí
Maďari sa na južnom Slovensku nielen usadili, ale
postupne
pomaďarčovali domáce obyvateľstvo.
Pretože ste tu
zostali,
tak teraz ste tu, to je celý špás.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Bugár - faktická
poznámka.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne. Chcel by som upozorniť
všetkých kolegov,
ktorí
vystupujú v tejto debate, aby si
uvedomili, že sa zú-
častňujú
na realizácii taktiky vládnej koalície. Vládna koa-
lícia
vzhľadom na vnútorné nezhody
potrebuje ešte čas, aby
sa
dohodla na ďalších zákonoch. Ja sa na
tom nemienim zú-
častniť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, výborne. Pani poslankyňa
Bauerová, nech sa pá-
či
- faktická poznámka.
Poslankyňa E. Bauerová:
Ďakujem. Chcela by som upozorniť, že
tabuľový zákon nie
je
tabuľový folklór, pretože vyplýva zo
záväzkov Slovenskej
republiky
daných Rade Európy pri prijímaní
Slovenskej repu-
bliky
do Rady Európy. Podobne by som chcela upozorniť, že
mať
vlastné symboly je medzinárodne
garantovaným právom ná-
rodnostných
menšín. V tejto súvislosti mi dovoľte
odcitovať
z
jedného medzinárodného dokumentu o národnostných menšinách
prijatého
v Ženeve 1. až 19. júla 1991: "Účastnícke štáty sú
presvedčené,
že na ochranu hodnôt a kultúrneho dedičstva ná-
rodnostných
menšín je žiaduca účasť osôb patriacich
k týmto
menšinám
a že tolerancia, úcta voči rozličným
kultúram majú
pri tom prvoradý význam. V zhode s tým potvrdzujú, že je
dôležité
odstraňovať prekážky pri tvorbe kultúrnych objektov
týkajúcich
sa národnostných menšín vrátane ich tvorby osoba-
mi
patriacimi k národnostným menšinám."
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Predseda výboru pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pani poslankyňa Bauerová, keby ste
neprehovorili k tomu
tabuľovému
problému, tak by ste boli filozofkou.
Pretože ja
som
hovoril o rokoch 1992-1993, keď nebol o tomto žiadny zá-
kon
a keď to, čo sa dialo okolo
štátnych ciest, tak to bol
skutočne
tabuľový folklór, mimo rámca zákona. A presne to
isté
sa deje aj s týmito pamätníkmi.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hornáček - faktická
poznámka.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem, pán podpredseda.
Predovšetkým, pani Bauerová, tento pomník
nemá s kultú-
rou nič spoločné. Po prvé, je to pomník ničenia kultúry
a
ničenia civilizácie. Po druhé, vážení poslanci Národnej
rady, základnou povinnosťou poslancov Slovenskej národnej
rady,
slovenského parlamentu je predovšetkým chrániť sloven-
ský
národný a štátny záujem. V tomto záujme vonkoncom nie je
žiaduce postaviť na
výsostnom území Slovenskej
republiky,
slovenského
štátu, teraz i v budúcnosti, čo i len jeden pom-
ník
akýmkoľvek spôsobom pripomínajúci
zabíjanie našich slo-
venských
predkov a ničenie ich kultúry.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Gaľa, máte konečne
slovo.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
na úvod mi dovoľte povedať pár slov o tom, že Kresťan-
skodemokratické
hnutie sa vždy svojou politikou voči
menši-
nám
snažilo obhajovať práva menšín, ktoré vyplývajú z Ústavy
Slovenskej
republiky a z medzinárodných dokumentov týkajú-
cich
sa práv menšín, či už ide o Chartu OSN,
Všeobecnú dek-
laráciu
ľudských práv, Deklaráciu OSN o právach osôb patria-
cich
k národnostným, etnickým, náboženským a
jazykovým men-
šinám,
ďalej Rámcový dohovor Rady Európy,
Dohovor o ochrane
ľudských
práv a základných slobôd a podobne. Dôkazom toho
nie
sú len slovné deklarácie, ale aj naše
praktické postoje
pri
mnohých hlasovaniach v tejto snemovni,
či už sa to týka
hlasovania pri zákone
o politických stranách, pri zákone
o
mene a priezvisku, ďalej mi dovoľte spomenúť naše hlasova-
nie
pri zákone o štátnom jazyku, kde ten
fakt, že zákon ne-
rieši
používanie menšinových jazykov, nás
okrem iných dôvo-
dov
viedol k tomu, že sme hlasovali tak,
ako sme hlasovali.
Zároveň
pripomínam naše hlasovania týkajúce sa
financovania
menšinových
kultúr a prípadne niektoré spoločné
podpisy pri
podaniach
na Ústavný súd s maďarskými politikmi
alebo s po-
litikmi
maďarských menšinových strán v tomto parlamente.
Zároveň
si uvedomujeme, že na našej spoločnej ceste
existujú
body, pri ktorých sa musíme pozastaviť
a prehodno-
tiť
niektoré naše postoje, a keďže Ján Čarnogurský pri prie-
skume,
pri poslaneckom prieskume na východnom Slovensku vo
Veľkých
Kapušanoch narazil na problém výstavby
rekriminova-
ného
pamätníka a keďže nemal dostatok času ísť pri svojom
skúmaní
do hĺbky, tak som bol poverený Predsedníctvom KDH
zúčastniť
sa alebo urobiť tam ešte hlbší poslanecký prieskum
a
zistil som tieto skutočnosti. Dovoľte
mi citovať niektoré
veci z plánu
postavenia pamätníka k
1100. výročiu, ktorý
vlastne
navrhla miestna organizácia Csemadoku vo Veľkých Ka-
pušanoch.
Nebudem to čítať celé, zdôrazním len niektoré body.
Náklady na výstavbu pamätníka budú
hradené z finančných
príspevkov
22 obcí patriacich územnej organizácii
Csemadoku
vidieka
Uh, preto pamätník bude spoločným pamätníkom vidieka
Uh.
Termín odhalenia pamätníka je 25.
august 1996. Ďalej je
tu menovaný autor pamätníka, miesto
pamätníka je námestie
pred mestským úradom. Bod 4 rieši pramene financií. Bod
5
- navrhovaná téma pamätníka - na mramorovom podstavci
z
bronzu odliaty turul vták, na podstavci erb mesta Veľké
Kapušany
a tento nápis: "Na počesť 1100.
roku obsadenia do-
moviny
z verejných príspevkov postavili
obyvatelia", nasle-
dujú
názvy obcí v maďarčine. Bod 6 rieši
rozpočet na strane
výdavkov,
príjmov a ešte niektoré ďalšie náležitosti týkajú-
ce
sa, povedzme, čísla účtu atď.
Čo
nám konkrétne prekáža na pôvodne navrhovanej téme
pamätníka? Hovorím
pôvodne navrhovanej, lebo to, čo
pred-
niesol
pán poslanec Ferkó, je výsledkom určitého konsenzu,
ktorý, dovolím si
povedať, nasledoval až potom,
keď sme
v
podstate zasiahli do veci. Konkrétne nám prekážalo, že
text
nápisu na pamätníku mal byť pôvodne len maďarský, bez
slovenského
ekvivalentu. Názvy obcí, to je to isté.
Zásadne
nemôžeme
súhlasiť s termínom
"honfogalás", ktorý v preklade
znamená
"obsadenie domoviny". Termín
"obsadenie" môže navo-
diť
dojem anexie, prípadne vojenskej
intervencie, víťazného
dobytia
atď. Mali sme ten názor, že maďarčina obsahuje aj
iné
termíny, ktoré synonymicky v plnej miere môžu nahradiť
termín
"honfogalás".
Ďalej sme nesúhlasili s umiestnením
navrhovaného pamät-
níka
pred mestský úrad, pretože by mohlo dochádzať k nevhod-
nému
spájaniu umiestnenia pamätníka s umiestnením orgánu ve-
rejnej
správy. Takisto sme nesúhlasili so zakomponovaním er-
bu mesta Veľké
Kapušany do heraldiky
pamätníka, lebo erb
mesta
zakomponovaný do pamätníka môže navodiť dojem, že mes-
to
Veľké Kapušany je súčasťou onej
"obsadenej dobytej domo-
viny".
Takisto si myslíme, že bronzový
odliatok vtáka turu-
la,
ktorý je totemovým kultovým vtákom
starých Maďarov, nie
je
vhodný na tento pamätník, lebo
čiastočne môžeme hovoriť,
že
turul vták je zároveň aj víťazným vtákom starých Maďarov,
čosi
podobné, ako, povedzme, orly rímskych légií.
Pôvodné hlasovanie sa konalo, zdá sa mi, 25. apríla,
vec
sa rekriminovala koncom mája.
Tuším, že po poslaneckom
prieskume
a po zverejnení niektorých skutočností sa 14. júna
konal
okrúhly stôl a minulý týždeň došlo k
ďalšiemu sedeniu
na
Mestskom úrade vo Veľkých Kapušanoch, kde
mestské zastu-
piteľstvo
odsúhlasilo určitý kompromisný názor,
kompromisný
postoj
k výstavbe tohto pamätníka. Počul som to teraz po pr-
vý
raz, o čo tam ide, nepamätám si všetko.
Rád by som sa
s
pánom poslancom Ferkóom stretol a
porozprával o tejto ve-
ci,
aby sme si mohli vyjasniť, do akej miery rešpektuje ten-
to
kompromis naše požiadavky, pôvodné požiadavky k pôvodnému
návrhu.
Chcem ešte povedať jednu vec. Nikdy
som nepovedal nič
o
nacionalistickej väčšine poslancov v
Mestskom zastupiteľ-
stve
vo Veľkých Kapušanoch. To je asi všetko. Pokiaľ by nový
návrh
metského zastupiteľstva rešpektoval naše výhrady, mys-
lím
si, že po porade poslaneckého klubu naše stanovisko môže
dospieť
k určitým zmenám.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu poslancovi. Pán
poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
v roku 1990 sme si spoločne sľúbili, že pôjdeme cestou
prebudovania novej spoločnosti na systéme právneho
štátu.
Preto
sa chcem veľmi stručne vyjadriť k prerokúvanej kauze
z
hľadiska právneho, bez emócií a bez
toho, aby som si pri-
svojil
právo hodnotiť históriu pred 1100 rokmi.
Čo je predmetom toho rozhodnutia alebo uznesenia mest-
ského zastupiteľstva? V prvom rade sa hovorí o nakladaní
s
finančnými prostriedkami. Mestské
zastupiteľstvo má na to
právo
podľa § 11 ods. 3a zákona číslo 481/1992 Zb.
Druhý bod uznesenia hovorí o tom,
kde sa umiestni ten
pomník. Tento bod
uznesenia je v súlade so zákonom číslo
50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
neskorších
zmien a doplnkov a vykonávacích
predpisov v nad-
väznosti
na zákon číslo 472/1990 Zb. o
organizácii miestnej
štátnej
správy.
Pokiaľ ide o tretí bod uznesenia z hľadiska právneho
posúdenia,
mestské zastupiteľstvo môže ukladať kultúrnej ko-
misii
určité úlohy a tento bod je v súlade s
§ 15 ods. 1 až
3
zákona o obecnom zriadení.
Po
obsahovej stránke, pokiaľ
ide o postup mestského
zastupiteľstva,
dovolím si upriamiť vašu pozornosť, že po-
stup
je v súlade s článkom 34 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky, článkom 64
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a
článkom 67 Ústavy Slovenskej
republiky. Prečo? Preto, že
vo
veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne. Po-
vinnosti
a obmedzenia jej možno ukladať len
zákonom. Územná
samospráva
sa uskutočňuje na zhromaždeniach
občanov, miest-
nym
referendom alebo prostredníctvom
orgánov obce. Orgánmi
obce,
ako vieme, podľa § 10 zákona 481 Zb. je
obecné zastu-
piteľstvo
a starosta obce. Uznesenie mestského zastupiteľ-
stva
je ďalej aj v súlade s článkami 1 a 2
základnej zmluvy
uzavretej
medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou.
Nedávno sme si sľúbili, že zmluvu o dobrom priateľstve
a
susedstve medzi týmito štátmi budeme podporovať a realizo-
vať.
Podľa tejto zmluvy, podľa článku 13
ods. 1 a článku 15
najmä
písm. c) a h) tejto zmluvy, ktorú sme
ratifikovali,
toto
opatrenie je v súlade, lebo zabezpečuje, na základe vý-
roku
v zmluve, že štáty budú na svojom území vytvárať pod-
mienky
pre národnostné menšiny v tom zmysle, aby si zachova-
li
svoju kultúru, dejiny a tradície.
Na základe týchto skutočností mám ten právny názor, že
niet
dôvodu na zásah do zákonnej činnosti mestského zastupi-
teľstva
ani žiadny nátlak na samostatné rozhodovanie.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Faktická poznámka - pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
aj my
sme sa, prirodzene, dali
informovať o situácii,
ktorá
vznikla vo Veľkých Kapušanoch. Máme k
dispozícii sta-
novisko
Základnej organizácie Strany demokratickej ľavice vo
Veľkých Kapušanoch
k pôvodnému návrhu
na vznik pomníka,
v
ktorom sa zdôrazňuje, že Strana demokratickej ľavice ako
politická sila,
ktorá združuje vo
svojich radoch členov
rôznych
národov a národností, nikdy
nepodporovala tendencie
vedúce
k nacionalizmu, šovinizmu a extrémizmu. Voči tomuto
návrhu
pomníka, tak ako bol predložený, mali aj naši poslan-
ci
v mestskom zastupiteľstve, resp. Strana demokratickej ľa-
vice,
výhrady.
A
tu by som chcel upriamiť vašu pozornosť na to, že
nejde
iba o interpretáciu zákona, ide o takú v politike veľ-
mi
dôležitú vec, ako je politický takt. Ak
si niekto myslí,
že
je politicky taktné po tom, aké komplikované spoločné de-
jiny
sme s Maďarmi na území v Karpatskej kotline prežili,
teraz na konci
20. storočia dať tam dravého sokolovitého
vtáka,
ako píšu predstavitelia Strany demokratickej ľavice
z
Veľkých Kapušian, na
mramorovom podstavci pred budovu
mestského
úradu, tak je na omyle. Pretože takýto
symbol, či
sa
to niekomu páči, alebo nepáči, bude
netaktný voči Slová-
kom
a bude pripomínať negatívne stránky spolunažívania Maďa-
rov
a Slovákov.
Chcem povedať už len jednu vetu. Aj vo Veľkých Kapuša-
noch,
tak ako aj inde, sú extrémisti, slovenskí extrémisti
potrebujú
maďarských, maďarskí extrémisti
potrebujú sloven-
ských
a myslím si, že aj táto kauza sa veľmi
vhodne využila
na
to, aby sa forsírovali prejavy národnostnej neznášanli-
vosti.
Myslím si, že tu treba v prvom rade politický takt
a
nepresadzovať nasilu nejakú apriórnu
predstavu v mene ne-
jakých
posvätných národných hodnôt.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
nemám do rozpra-
vy
žiadnu prihlášku, ani sa nikto nehlási s faktickou po-
známkou,
takže končím rozpravu k tomuto bodu programu s tým,
že
musím dať najskôr hlasovať o návrhu
pána poslanca Lango-
ša.
Hlási sa pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Pán
predseda, ale po skončení rozpravy už hlasovanie
o
mojom návrhu je bezpredmetné. Svojím návrhom som sa snažil
zabrániť
tejto nedôstojnej rozprave.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale potom sme sa dohodli, že rozpravu
pustíme.
Poslanec J. Langoš:
V tejto situácii je možné hlasovať len za, alebo proti
uzneseniu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Súhlasím. Takže beriete späť svoj
procesný návrh?
Poslanec J. Langoš:
Je to úplne bezpredmetné.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Prosím
pani poslankyňu Kollárikovú
prečítať uznesenie
aj
so zmenami, ktoré vyplynuli z rozpravy. Budeme musieť dať
o
nich hlasovať. Pani poslankyňa, prosím,
aby ste ako pred-
kladateľka
uviedli uznesenie.
Pýtam sa najskôr, či sa chcete vyjadriť k rozprave. Ak
nie,
budeme hlasovať. Pokiaľ som tu bol a
urobil som si po-
známky,
tak vzišiel jeden pozmeňujúci
návrh, ktorý dal pán
podpredseda
Andel.
Chcete sa vyjadriť k rozprave, pani
poslankyňa?
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Nebudem sa vyjadrovať k rozprave. V
podstate, to čo na-
vrhoval
pán podpredseda Andel, som čítala už vo svojom úvod-
nom
slove, že sa rozšíri aj na ďalšie obce.
Súhlasím s jeho
návrhom.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, budeme hlasovať. Najskôr
hlasujeme o návrhu pá-
na
podpredsedu Andela.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Odporúčam tento návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Rozširuje sa aj na
iné
obce.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Prosím, pani spravodajkyňa, prečítajte
nám celé uznese-
nie
a budeme o ňom hlasovať ako o celku.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Návrh na uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky
konštatuje, že
vybudovanie pomníka vo Veľkých Kapušanoch,
Tornali
i ďalších mestách južného Slovenska z príležitosti
1100.
výročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny
nie je
v
súlade so záujmami dobrého spolunažívania
obyvateľov Slo-
venska.
Vyjadruje hlboké znepokojenie nad
úmyslom Mestského
zastupiteľstva vo Veľkých Kapušanoch, v Tornali a v ďalších
mestách južného Slovenska postaviť vyššie uvedený
pomník.
Žiada
Mestské zastupiteľstvo vo Veľkých
Kapušanoch a v Tor-
nali
i ďalších mestách južného Slovenska prehodnotiť svoje
rozhodnutie
vybudovať z príležitosti 1100. výročia
príchodu
Maďarov
do Karpatskej kotliny pomník a v záujme
dobrého ob-
čianskeho
spolunažívania v Slovenskej
republike upustiť od
jeho
výstavby."
Odporúčam hlasovať za toto uznesenie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, ešte pani poslankyňa Garajová,
ale už nie je
žiadna
rozprava, len procedurálne poznámky. Nech sa páči.
Poslankyňa E. Garajová:
Prosila by som jazykovo trošku upraviť ten text. Neho-
vorí
sa z príležitosti, ale pri príležitosti, a v ďalších
obciach
a mestách.
Ďakujem.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
V poriadku, dobre, akceptujem to.
Odporúčam hlasovať za
tento
návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Mám
podobnú pripomienku. Nazdávam
sa, že sa to nemá
vzťahovať
iba na obce južného Slovenska, ale možno aj obce
východného
a západného Slovenska.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Už to nemôžeme doplňovať, ale pod obcou
sa podľa ústavy
myslí
aj mesto. Takže je to v poriadku. Pán
podpredseda An-
del,
už nie je rozprava. (Ruch v sále.) Ďakujem.
Prosím, budeme hlasovať o návrhu ako
celku.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Obce a mestá južného Slovenska. Čiže
necháme to iba ob-
ce
južného Slovenska.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Odporúčam hlasovať za tento návrh.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme toto uznesenie
prijali.
Ďakujem, pani poslankyňa.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Ďakujem vám, pani kolegyne, kolegovia za
prijatie tohto
uznesenia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať j e d e n á s t y m bodom
schvále-
ného
programu, úmyselne hovorím
schváleného, lebo teraz je
to
iné poradie, ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďo-
vaní
a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
418 a spoločnú
správu
z výborov ako tlač 418a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh odôvodní
minister
zdravotníctva Slovenskej republiky pán Javorský.
Pani poslankyňa Schmögnerová, máte
procedurálny návrh?
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne. Pán predseda, vzhľadom na
to, že hneď sa
začalo
rokovať, nemala som čas na vznesenie námietky voči
hlasovaniu.
Ak dovolíte, v záujme zaprotokolovania chcela
by
som vzniesť námietku voči výsledkom
hlasovania číslo 5.
Bol
to procedurálny návrh o zaradení, resp. o vyradení troch
bodov
z rokovania tejto schôdze Národnej rady, ktorý pred-
niesol
pán Rea. Podľa môjho najlepšieho vedomia som hlaso-
vala
presne opačne ako vyšlo v záverečnom hlasovaní. Odvolá-
vam sa týmto
na uznesenie číslo 468 Národnej rady, ktoré
umožňuje,
aby poslanec bezprostredne po hlasovaní
mohol po-
dať
námietku proti výsledku
hlasovania, pokiaľ išlo o ne-
funkčnosť
hlasovacej jednotky.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán minister, nech sa páči.
Minister zdravotníctva
SR Ľ. Javorský:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vážení prítomní,
predkladám návrh zákona Národnej rade Slovenskej repu-
bliky o
ochrane pred zneužívaním
alkoholických nápojov
a
o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných
izieb.
Zneužívanie alkoholických nápojov predstavuje v súčas-
nosti vážny spoločenský problém a izolovaná
snaha o jeho
riešenie
zo strany zdravotníctva je vopred
odsúdená na neú-
spech. Iba ozdravením spoločenského prostredia,
povýšením
striedmeho spôsobu života na uznávanú spoločenskú
hodnotu
a
programovým a systematickým úsilím o znižovanie dopytu
osôb
po alkoholických nápojoch je možné
účinne chrániť spo-
ločnosť pred negatívnymi následkami zneužívania alkoholic-
kých
nápojov.
Protialkoholické záchytné stanice sú ako
prežitok z mi-
nulosti
od roku 1962 zaradené do sústavy
zdravotníckych za-
riadení.
Podľa zákona číslo 120/1962 Zb. o boji
proti alko-
holizmu
a podľa doteraz platného zákona
Slovenskej národnej
rady
číslo 46/1989 Zb. o ochrane pred alkoholizmom a inými
toxikomániami ich zriaďovali a prevádzkovali národné výbo-
ry. Pôvodne mali byť tieto záchytné
stanice detoxikačnými
centrami. Tento zámer
bol však v neprospech
zdravotníctva
deformovaný
na úroveň dnešných záchytiek.
Legislatívne práce na príprave
návrhu novely zákona
číslo
46/1989 Zb. o ochrane pred alkoholizmom
a inými toxi-
komániami
sa začali už v roku 1992, ale pre pretrvávajúce
zásadné
rozpory Ministerstva zdravotníctva Slovenskej repub-
liky,
Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky so Združením
miest a obcí
Slovenskej republiky, týkajúce
sa existencie
a
ďalšej činnosti protialkoholických a záchytných staníc bo-
li
prerušené.
Pretože
uvedené rozpory sa
nepodarilo štyri roky od-
strániť
ani viacerými rokovaniami na úrovni ministrov, pred-
ložilo
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vláde
Slovenskej republike informáciu obsahujúcu právnu analýzu
súčasného právneho stavu so žiadosťou o
určenie ďalšieho
postupu.
Informácia bola predmetom
rokovania vlády Sloven-
skej
republiky dňa 9. mája a opakovane 30. mája 1995 a 6.
februára
tohto roku. Na poslednom rokovaní bolo rozhodnuté
o
tom, že potreba protialkoholických záchytných staníc naďa-
lej
pretrváva a súčasne bolo uložené
ministrovi zdravotníc-
tva
pripraviť novelu zákona Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
46/1989 Zb. a vyriešiť v nej najmä otázky týkajúce sa
financovania
týchto staníc v súlade s rozhodnutím vlády Slo-
venskej
republiky.
Náklady na prevádzku zariadení poskytujúcich zdravotnú
starostlivosť sú doteraz
financované prostredníctvom zdra-
votných
poisťovní, a to formou úhrad za zdravotné výkony.
V
prípade záchytných izieb však na úhradu
ich prevádzkových
nákladov
zo zdravotného poistenia nie je právny
titul, pre-
tože
v takých prípadoch nejde o poskytovanie zdravotnej sta-
rostlivosti.
K 31. 12. 1995 bolo v prevádzke 13 záchytných izieb so
103
posteľami. Využiteľnosť lôžok týchto
zariadení je veľmi
nízka. Za posledné
tri roky sa pohybovala od 10
do 20 %
okrem
záchytnej izby v Košiciach, kde využiteľnosť za uvede-
né
obdobie bola až 40-percentná. V roku 1995 náklady na pre-
vádzku
protialkoholických záchytných izieb
boli vykázané vo
výške
20 600 tisíc korún, čo na jedno lôžko
na deň predsta-
vovalo
náklady 548 Sk. Po zohľadnení
predpokladaného 8-per-
centného
nárastu nákladov v roku 1996 je predpokladaný ná-
klad
na lôžko na deň 592 korún.
Podľa predloženého návrhu zákona sa na úhrade prevádz-
kovaných
nákladov budú podieľať záchytné osoby a obce, na
území
ktorých je záchytná izba zriadená, vo
výške 600 korún
na
jedno lôžko na jeden deň. Nepredpokladá
sa preto zvýšený
nárok na štátny
rozpočet. Príjmom obcí sú okrem iného aj
miestne
poplatky za predaj alkoholu, ktoré v roku 1995 do-
siahli spolu s
výnosmi z predaja
tabakových výrobkov asi
350
miliónov. Ročné náklady na prevádzku všetkých záchytných
izieb
predstavujú sumu asi 22 miliónov Sk. Z uvedeného vy-
plýva,
že obce majú dostatok zdrojov na úhradu
prevádzkova-
ných
nákladov záchytných izieb.
Vzhľadom na skutočnosť, že
sa
novým spôsobom upravuje financovanie prevádzky záchytných
izieb,
zakotvuje sa právo obce dohodnúť sa s ministerstvom
zdravotníctva
o prevádzkovaní záchytných izieb zriadených do
nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, a to v lehote troch me-
siacov.
Ak v uvedenej lehote obec o prevádzkovanie záchytnej
izby
nepožiada, ministerstvo zdravotníctva
takúto izbu zru-
ší.
Nový
návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďo-
vaní
a prevádzke protialkoholických
záchytných izieb prero-
kovala
dňa 3. apríla 1996 Legislatívna rada vlády Slovenskej
republiky
a dňa 14. mája 1996 vláda Slovenskej republiky,
ktorej
pripomienky sú zohľadnené v materiáli.
Návrh zákona bol dňa 12. júna 1996
prerokovaný vo výbo-
roch
Národnej rady Slovenskej republiky, a
to vo Výbore Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
financie, rozpočet
a
menu, vo výbore pre ochranu a bezpečnosť, vo výbore pre
zdravotníctvo
a sociálne veci, vo výbore pre
vzdelanie, ve-
du,
kultúru a šport a takisto pre verejnú správu, územnú sa-
mosprávu
a národnosti ako i v ústavnoprávnom výbore.
Vážené panie a páni poslanci, vzhľadom na to, že pred-
ložený návrh zákona je potrebný na
zabezpečenie verejného
poriadku
v obciach, prosím, aby ste tento návrh podporili.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi Javorskému. Ako spoločná spra-
vodajkyňa
výborov bola určená pani poslankyňa
Marta Aibeko-
vá.
Prosím ju, aby nás informovala o priebehu prerokovania
vo
výboroch.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážení prítomní,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu
výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho
návrhu
zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane
pred
zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a pre-
vádzkovaní
protialkoholických záchytných izieb.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
z
23. mája 1996 číslo 1001 pridelil
vládny návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o ochrane
pred zneužívaním
alkoholických
nápojov a o zriaďovaní a prevádzke
protialko-
holických
izieb šiestim výborom, a to
ústavnoprávnemu výbo-
ru,
výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti, výboru
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci, výboru pre obranu a bezpečnosť a vý-
boru
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie do
14.
júna 1996.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh
zákona
prerokovali v určenom termíne. Ústavnoprávny výbor,
výbor
pre financie, rozpočet a menu, výbor pre zdravotníctvo
a
sociálne veci a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport
o
výsledku prerokovania vládneho
návrhu zákona neprijali
uznesenie, lebo
za jeho návrh
nehlasovala nadpolovičná
väčšina všetkých členov výboru. Výbor pre verejnú
správu,
územnú
samosprávu a národnosti a výbor pre
obranu a bezpeč-
nosť odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny
návrh
zákona schváliť s úpravami, ktoré sú uvedené v spoloč-
nej
správe pod bodmi 1 až 18.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
z
týchto 18 bodov, ktoré
sú uverejnené v spoločnej
správe,
odporúčam spolu prijať body 5, 7, 9, 15, 18 a vyjad-
riť
s nimi hlasovaním súhlasné
stanovisko a spolu hlasovať
o bodoch
1, 2, 3, 4, 6, 8, 10, 11, 12, 13,
14, 16 a 17,
pričom
odporúčam, aby sme tieto body neprijali.
Vážený
pán predseda, to by bolo všetko
zo spoločnej
správy.
Dovoľte mi, aby som sa ako spoločná spravodajkyňa
prihlásila
po otvorení rozpravy do rozpravy ako prvá.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram k
tomuto bodu rokova-
nia
rozpravu s tým, že pán poslanec Bajan sa hlási s faktic-
kou
poznámkou.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne. Hlásil som sa hneď. Mám
len dve podotáz-
ky,
pravdepodobne na pána ministra, či by
mi vedel v záve-
rečnom
slove odpovedať, lebo
pravdepodobne využije možnosť
vyjadriť
sa v záverečnom slove. Keď sa povie "a", bolo by
dobré
povedať aj "b". Je síce pravda, že príjem obcí sa tvo-
rí
aj z poplatkov za alkohol a cigarety a tvorilo sa pri-
bližne
330-360 miliónov, ale na druhej strane treba povedať,
že
daň z alkoholu a tabaku bola v štátnom rozpočte 7 mi-
liárd.
Takže buďme k sebe korektní. To je na
jednej strane.
A
na druhej strane, neviem či som dobre
počul, ale bola tam
dikcia, že v
prípade, ak obec nepožiada o zriaďovateľskú
funkciu
k takémuto zariadeniu, tak sa zruší.
Ak je to tak,
pýtam
sa, čo bude potom.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky,
okrem
toho sa prvá hlási pani spravodajkyňa. Prosím teda pa-
ni
spoločnú spravodajkyňu. Po nej sa pripraví pán poslanec
Sopko.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
na predchádzajúcej 15. schôdzi Národnej
rady Slovenskej
republiky
sme sa podrobne zaoberali problematikou
drogových
závislostí
v Slovenskej republike za rok 1995. Z tejto sprá-
vy
vyplynulo, že nárast drogovo závislých
osôb, hlavne mla-
distvých
závislých od kokaínu, zaznamenal prudký nárast.
Drogou číslo 1 v Slovenskej republike je
však stále al-
kohol.
Alkoholikov evidujeme na
desaťtisíce, osobnú skúse-
nosť
s požitím alkoholu majú už aj deti
predškolského veku,
zvyšuje
sa počet žien závislých od alkoholu. Preto oceňujem,
že
vláda predložila Národnej rade Slovenskej republiky zákon
o
ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďo-
vaní
a prevádzke protialkoholických záchytných izieb. Dúfam,
že
sa všetci zhodneme v znení paragrafov 1 až 5, ktoré pred-
stavujú
modernejšie znenie problematiky doteraz riešenej zá-
konom
číslo 46/1989 Zb.
Paragrafy 6 až 11 pojednávajúce o
zriadení, prevádzke
záchytných izieb, o
umiestňovaní a doprave osôb do nich,
oznámení údajov
o osobách umiestnených v záchytnej izbe
pravdepodobne
vyvolajú rozpravu s rôznymi návrhmi, tak ako
to
bolo v gestorskom výbore - Výbore Národnej rady Sloven-
skej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Je to
pochopiteľné.
Nakoniec aj v dôvodovej správe sa uvádza, že
legislatívne práce na
príprave tohto návrhu zákona
neboli
jednoduché.
Začali sa už v roku 1992 a vyžiadali si
kompro-
misné
riešenie medzi predstavami ministerstva zdravotníctva,
ministerstva
vnútra a zástupcov Združenia miest a
obcí Slo-
venska.
Priznávam, že ako zdravotnícka pracovníčka by som skôr
prijala
také riešenie, aby záchytné izby boli
prevádzkované
a
financované z rozpočtov obcí,
alebo aby osoby, ktoré po
požití alkoholu
strácajú kontrolu nad
svojím správaním,
ohrozujú seba, iné
osoby, verejný poriadok alebo
majetok,
boli
umiestnené v zariadeniach, ktoré by prevádzkovalo mi-
nisterstvo
vnútra.
Vnímam
však predložený návrh
zákona ako krok vpred
v
porovnaní so súčasným stavom v
riešení problematiky
záchytných
izieb, nakoľko nebudú už financované z príspevkov
zdravotného
poistenia, ktoré podľa
zákona číslo 273/1994
Z.
z. platíme všetci povinne. V rámci princípu solidarity
pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti ju v tomto prípade
považujem za
neopodstatnú, lebo ebrieta
nie je choroba
a
úhrada za prevádzku záchytných izieb zo
zdravotného pois-
tenia
nie je v súlade so zákonmi číslo
273, 277/1994 Z. z.
a
zákonom číslo 98/1995 Z. z.
Podľa ekonomického rozboru uvedeného v
dôvodovej správe
náklady
na prevádzku záchytných izieb v roku 1995
boli vo
výške
20 602 tisíc korún. Obávam sa, že obce by odmietli tú-
to sumu
ročne poskytovať na
prevádzku záchytných izieb
a
zrušili by ich. Kompromisné riešenie uvedené v paragrafoch
6
až 11 umožní tieto prostriedky platené zdravotnými pois-
ťovňami investovať tam, kam patria, na
humánne účely, na
liečbu
pacientov.
Vážené dámy a vážení páni, dovoľte mi
v závere pred-
niesť
jeden doplňujúci návrh, ktorý sa týka §
2 ods. 2. Na-
vrhujem
doplniť tento odsek o text: "požívanie alkoholických
nápojov".
Upravený § 2 ods. 2 by potom po prijatí
tohto do-
plňujúceho
návrhu znel: "Obce môžu vo svojich územných obvo-
doch
obmedziť alebo zakázať v určitých dňoch
alebo hodinách
v
určitých častiach svojho územnému obvodu predaj, podávanie
alebo
požívanie alkoholických nápojov v zariadeniach spoloč-
ného
stravovania, v predajniach potravín
alebo na iných ve-
rejne
prístupných miestach."
Táto navrhovaná úprava sleduje to, aby
obec mohla v sú-
lade so zákonom
obmedziť alebo zakázať požívanie
alkoholu
v
záujme verejného poriadku, bezpečnosti občanov, ochrany
zdravia
a morálky, ochrany majetku, obmedzenia
nárastu kri-
minality
a ostatných negatívnych spoločenských
javov, ktoré
osobitným
spôsobom ohrozujú morálny vývoj detí a mládeže.
Vážené prítomné poslankyne a poslanci, dúfam, že tento
pozmeňujúci
návrh, ako aj celý návrh zákona podporíte.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni. Ďalej pán posla-
nec
Sopko vystúpi v rozprave. Po ňom sa prihlásil pán posla-
nec
Ásványi.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia,
je najvyšší čas, že
v prerokúvanom návrhu
zákona
v
§ 6 sú riešené aj problémy súvisiace so zriaďovaním a pre-
vádzkou protialkoholických záchytných izieb. Všedný život
v
mestách prináša aj smutné až tragické
situácie, keď ľudia
po
nadmernom požití alkoholických nápojov bezvládne ležia na
verejných
priestranstvách, obťažujú spoluobčanov a vzbudzujú
pohoršenie
na verejnosti. Ale ešte väčším
nešťastím je, keď
človek
v opitom stave je agresívny, keď poškodzuje vlastný
a
cudzí majetok či majetok štátu, dokonca ohrozuje iných ob-
čanov.
Takého človeka treba spoločensky izolovať aj liečiť.
Som presvedčený, že nikto z
nás nespochybňuje potrebu
existencie
záchytných izieb. Problémy sú len s
financovaním
ich prevádzky a
týmto vládnym návrhom
zákona by sme mali
stanoviť, kto a
v akej miere sa má podieľať na nákladoch
spojených
s ich zriadením aj prevádzkou. Inými slovami zákon
má
určiť povinnosť štátu, povinnosť obce a samozrejme aj sa-
motného
občana.
Reforma
zdravotníctva, jeho financovanie
z poistných
fondov
zdravotných poisťovní, ich oddelenie od štátneho roz-
počtu na
jednej strane a
určenie zdravotníckych výkonov
a
ich cien na druhej strane vyvolalo
nemožnosť financovania
záchytných
izieb z prostriedkov zdravotných poisťovní, o čom
hovoril
aj minister Javorský.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej
republiky pripra-
vovalo od roku
1994 vládny návrh zákona aj o
zriaďovaní
a
prevádzke protialkoholických záchytných
izieb. Vládne ná-
vrhy prešli zmenami, ktoré sú v súlade aj so stanoviskom
Združenia
miest a obcí Slovenska. Do návrhu
zákona sa nepo-
darilo
presadiť všetky požadované riešenia,
ktoré spočívajú
hlavne
v tom, aby úhrady za použitie služieb v záchytnej iz-
be
hradil v prvom rade občan.
Ďalší navrhnutý krok spočíva v tom, aby
občanom neuhra-
dené
výdavky za pobyt v záchytnej izbe prevzala obec, v kto-
rej
má občan trvalé bydlisko, s tým, že túto obec treba spl-
nomocniť
vymáhaním uhradenej čiastky od občana. Vládny návrh
zákona v §
11 ods. 1 stanovuje, že náklady
za prevádzku
záchytnej izby uhrádza zdravotníckemu zariadeniu
obec, na
území
ktorej je záchytná izba.
Prijatím dikcie § 11 ods. 1 budú
nespravodlivo zaťažené
rozpočty
obcí, na území ktorých ministerstvo zdravotníctva
rozhodne
o potrebe záchytných izieb bez ohľadu na to, či ob-
čania
tejto obce využili uvedené zdravotnícke
služby. Preto
si myslím,
že je správnejší návrh, aby úhradu za pobyt
v
záchytnej izbe znášal občan a následne
pri neuhradení po-
hľadávky
do 30 dní obec v mieste trvalého bydliska občana,
ktorý
použil toto zariadenie.
Preto
navrhujem upraviť dikciu § 11 ods.
1 a ods. 3
takto:
"(1) Náklady na prevádzku záchytnej izby uhrádza zdra-
votníckemu
zariadeniu tá obec, na území ktorej má
občan tr-
valé
bydlisko, v sume 600 Sk na lôžko a deň. Náklady za pre-
vádzku platené obcou sa znižujú o sumu zaplatenú osobami
priamo
v záchytnej izbe podľa odseku 2.
(3) V prípade, že osoba sumu podľa odseku
2 v určenej
lehote
neuhradí, oznámi zdravotné zariadenie,
pri ktorom je
zriadená
záchytná izba, údaje o takejto osobe obci, v ktorej
má
občan trvalé bydlisko. V takomto prípade je osoba povinná
uhradiť
náklady do výšky 600 Sk za deň obci, v ktorej má tr-
valé
bydlisko, do 30 dní od doručenia výzvy obce na zaplate-
nie
nákladov za pobyt v záchytnej izbe."
Prosím, aby ste túto zmenu podporili.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pánu poslancovi
Sopkovi. Nech sa páči,
pán
poslanec Ásványi, a pripraví sa pán poslanec Šagát. Ešte
pán
poslanec Bajan má faktickú poznámku.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem
pekne. Mám k tomuto len jednu
poznámku. Ide
o
návrh Združenia miest a obcí
Slovenska. Viem si predsta-
viť,
že by sme mohli o ňom diskutovať, ale nerieši vôbec ten
problém,
že väčšinou sú to občania, u ktorých je problema-
tické
zistiť trvalý pobyt. To znamená, že si ich budeme pre-
vážať z
okresu do okresu?
Alebo ako riešiť bezdomovcov
a
tých, u ktorých nevieme zistiť trvalé bydlisko?
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ásványi.
Poslanec L. Ásványi:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
dámy a páni,
prerokúvaný návrh zákona o ochrane pred
zneužívaním al-
koholických
nápojov a o zriadení a prevádzke protialkoholic-
kých záchytných izieb v porovnaní s
doteraz platným a na
zrušenie
navrhovaným zákonom číslo 46 z roku
1989 Zb. rieši
iba
ochranu pred škodlivými vplyvmi a
dôsledkami alkoholic-
kých
nápojov. Iné zlozvyky a ich neblahé
následky, akými sú
fajčenie
a toxikománia, iba spomína.
Ďalšou významnou zmenou je navrhovaný nový spôsob fi-
nancovania,
zriadenia a prevádzkovania záchytných izieb. Re-
zortu zdravotníctva teraz chýbajú prostriedky. Všeobecná
zdravotná
poisťovňa bola za rok 1995 stratová.
Ministerstvo
zdravotníctva
hľadalo riešenie a aj našlo. Je ním
uznesenie
vlády
číslo 98 zo 6. februára 1996. V prerokúvanom vládnom
návrhu prenáša ťarchu financovania na obce. Našlo
sa aj
zdôvodnenie. Veď opilci
sú vaši, vy chcete
mať poriadok
a
pokoj vo svojom okolí.
Podľa môjho posúdenia je tento
spôsob
riešenia neadekvátny a jeho zdôvodňovanie je nekon-
štruktívne
a unáhlené.
Návrh zákona v § 6 a v dôvodovej správe ešte výraznej-
šie
definuje záchytné izby ako súčasť
zdravotníckeho zaria-
denia,
ktoré zriaďuje ministerstvo
zdravotníctva po novom,
po
dohode s obcou. V tejto dohode
nejde iba o súhlas obce,
ale o
prevzatie ťarchy financovania prevádzky. Za jedno
lôžko
je to denne 600 korún, z celoslovenského hľadiska na
existujúci
počet lôžok 22 miliónov korún ročne.
Vraj nie je
právny
titul na financovanie týchto nákladov zo strany zdra-
votného
poistenia alebo právny titul zanikol
prijatím uzne-
senia
vlády číslo 98.
Je pravda, že Všeobecná zdravotná poisťovňa pri celko-
vých
výdavkoch 27 miliárd korún bola za rok 1995 stratová vo
výške
1 887 miliónov korún, ale
zdravotné poisťovne spolu
boli
ziskové vo výške 2 128 miliónov
korún. Čo znamená pri
týchto
číslach a výsledkoch 22 miliónov korún?
V budúcnosti
môže
nasledovať konštatovanie neexistovania
právneho titulu
na
financovanie liečebnej starostlivosti
zo strany zdravot-
ného
poistenia. To ale ročne predstavuje už 300 miliónov ko-
rún.
Do záchytných izieb sú úradne
umiestňované osoby, ktoré
pod
vplyvom alkoholických nápojov vzbudzujú verejné pohorše-
nie,
ohrozujú seba, rodinu a iné osoby, hodnoty a majetok.
Toto
vymenovanie je priamym dôkazom celospoločenskej potreby
a
nie je správne degradovať jav na potrebu obcí a miest. Veď
napríklad
aj ochrana a bezpečnosť obyvateľstva je
vecou ce-
lospoločenskou,
aj keď existuje napríklad miestna polícia.
Podľa
§ 11 cestou dohody mienime zaviazať obec, aby
uhradila
náklady prevádzky za každé lôžko vo výške 600 korún
za
každý deň v roku. Ak záchytná izba má desať lôžok, úhrada
za
rok bude činiť 2 190 tisíc korún, i keď kapacita bude,
chvalabohu,
využívaná na 10-20 % ako sa uvádza v dôvodovej
správe. Na možnosť
pripojenia sa spádových
obcí k dohode
o
úhrade nákladov mám
skeptický názor, nebudú
sa hrnúť
a
prihlasovať sa na spolufinancovanie.
Akú majú motiváciu?
Ak
osoba s veľkým "O", nezaplatí zariadeniu 600 korún za po-
byt,
bude možné od tejto osoby požadovať do
30 dní zaplate-
nie
v prospech obce, kde je zariadenie. Čo a kedy dostane
napojená
spádová obec?
Tu sa musím zmieniť o liste Združenia
miest a obcí Slo-
venska, ktorý zaiste dostal každý poslanec
Národnej rady.
Zazlieva
vláde Slovenskej republiky, že nezakotvila do návr-
hu
zákona prvoradú úhradu nákladov, čo je
600 korún za noc
alebo
deň strávený v záchytnej izbe zo strany osoby. Táto
povinnosť
je v zákone zakotvená, i keď nie je
priveľmi prí-
zvukovaná.
Ďalej sa v liste píše, že zákon pozabudol
zainteresovať
záväzkami
a právami obce, v ktorých má osoba
trvalé bydlis-
ko.
V tomto má Združenie miest a obcí Slovenska plnú pravdu,
ale
potom by ešte ťažšie vznikali dohody s obcami o financo-
vaní prevádzkových nákladov. Vieme, odkiaľ budú pochádzať
nádejní
užívatelia záchytnej izby? Ktorú obec
treba zainte-
resovať?
Iba zákon by mohol zaviazať adresné obce na úhradu,
a
nie dobrovoľná dohoda. Nesprávne je konštatovanie v liste,
že
úhradu nákladov za prevádzku
záchytnej izby uhrádza iba
obec,
na území ktorej sa nachádza, a to bez
ohľadu na názor
a
potrebu obce i jej obyvateľov. Zákon
pamätá aj na spádové
obce
na základe záujmu o dohodu.
V § 12 návrhu zákona sú ustanovenia o pokutách od 5000
do
200 000 korún za porušenie ustanovení tohto zákona, ktoré
sú
príjmom obcí. To je v poriadku, za porušenie zákona musia
nasledovať
sankcie. Ale v dôvodovej správe k tomuto paragra-
fu
prízvukovať, že obcou uplatnené sankcie
sú bohatým zdro-
jom
na úhradu nákladov záchytných izieb,
považujem za nemo-
rálne
nabádanie sankcionovania za každú cenu.
Zákon sa bude
porušovať aj
v obciach, ktoré
nie sú účastníkmi dohody
a
neprispievajú na prevádzku záchytných izieb. Obec má príj-
my
z poplatkov za predaj alkoholu aj tabaku. Tieto príjmy
však
majú svoje miesto vo výdavkoch v
rozpočte obcí aj bez
tohto
diskriminujúceho návrhu zákona.
Môžem však operovať aj s poznámkou,
že štátny rozpočet
má
miliardové príjmy spotrebnej dane z výroby, dovozu a pre-
daja
alkoholu a tabaku a napriek tomu odmieta účasť na úhra-
de
nákladov prevádzky záchytných
izieb z hľadiska štátneho
rozpočtu
v nepatrnej výške 22 miliónov Sk. Toto považujem za
trochárenie
zo strany rezortu a vlády na úkor toho slabšieho
-
obce. Škoda, že Združenie miest a obcí na Slovensku pozme-
nilo
svoje stanovisko odmietania úhrady
nákladov a dožaduje
sa
nepodstatných úprav návrhu zákona, a to
asi bez znalosti
konečného
znenia návrhu zákona.
Dovoľte
mi upriamiť vašu pozornosť na pôvodné znenie
dôvodovej
správy k návrhu zákona a slová prednesené pánom
ministrom.
Dôvodovú správu dostal každý poslanec. V jej vše-
obecnej
časti sa konštatuje, že od roku 1992
trvajú rozpory
medzi ministerstvom zdravotníctva,
ministerstvom vnútra
a
Združením miest a obcí Slovenska o existencii a financova-
ní prevádzky záchytných izieb. Napokon vláda konštatovala
potrebu
záchytných izieb, ale zbavila sa ťarchy financovania
nákladov
v ročnom objeme 22 miliónov korún. Táto suma činí
13
tisícin percenta z celkových výdavkov štátneho rozpočtu
alebo 12 stotín
percenta z výdavkov
ministerstva vnútra,
alebo
2 desatiny percenta z výdavkov ministerstva zdravot-
níctva
za rok 1995. Nie je to trochárenie?
Nemôžem
obísť § 13 - prechodné ustanovenia ako zdroj
akútneho
nebezpečenstva rýchlej likvidácie záchytných izieb.
Obec,
na území ktorej je záchytná izba,
sa má do troch me-
siacov
od účinnosti zákona uchádzať na ministerstve zdravot-
níctva
o ďalšiu prevádzku, samozrejme, aj o
uzatvorenie do-
hody
o úhrade nákladov. Ak sa tak nestane, ministerstvo zru-
ší
záchytnú izbu. Ale z
celospoločenského hľadiska si toto
nemôžeme
dovoliť. Ak sme chceli týmto zákonom docieliť práve
toto
- zlikvidovať záchytné izby - nerobíme záslužnú činnosť
a
to by sme si mali všetci uvedomiť.
Vážené dámy a páni, z hľadiska
paragrafového znenia od-
porúčam
v § 6 ponechať právo a povinnosť zriadiť záchytnú
izbu
a určiť jej spádové územie ministerstvu
zdravotníctva,
ale
bez dohody s obcou o úhrade nákladov.
V § 11 ods. 1 na uhrádzanie nákladov prevádzky záchyt-
ných
izieb navrhujem dve alternatívy:
1. uhrádzať náklady z kapitoly
ministerstva zdravotníc-
tva
s tým, že pre jeho rozpočet ministerstvo
financií po-
skytne
osobitnú položku na krytie tejto nákladovej položky,
2. uhrádzať náklady z rezervy vlády
Slovenskej republi-
ky.
V § 11 ods. 3 odporúčam rozšíriť oznamovaciu povinnosť
o
neuhradení poplatku aj obci trvalého bydliska osoby s veľ-
kým
"O".
§ 13
- prechodné ustanovenie, ktoré
ďalšiu existenciu
prevádzky
záchytných izieb podmieňuje požiadavkou obce v le-
hote
troch mesiacov, navrhujem vypustiť.
V tomto zmysle odovzdávam pani spoločnej spravodajkyni
konkrétny
návrh na pozmenenie návrhu zákona a
žiadam o jed-
notlivých
bodoch hlasovať osobitne.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec
Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
mojou ambíciou je
povedať niektoré vecné
argumenty,
ktoré
sa týkajú tohto zákona. Ako vidíte podľa prítomnosti
v
tejto rokovacej sále, už je rozhodnuté a poslanci Národnej
rady
nemajú záujem diskutovať a zaoberať sa
touto problema-
tikou,
ktorú vnímam ako veľmi dôležitú a vážnu.
Ak dovolíte, upozornil by som na
stanovisko legislatív-
neho
odboru Národnej rady, pretože sa tu doteraz veľmi ne-
spomenulo.
Stanovisko legislatívneho odboru Národnej rady sa
dá
hodnotiť ako kritické, pretože tento zákon zužuje danú
problematiku
len na alkohol a rušením zákonov, ktoré
sa tý-
kali
ochrany pred tabakom a inými omamnými látkami, sa tým
vlastne
zruší zákon číslo 46, myslím, a ešte
nejaký iný, na
ktorý
si teraz nespomeniem. Takisto pani doktorka Aibeková
odporučila
vynechať tie pozmeňujúce ustanovenia,
kde sa na-
vrhujú
vypustiť z textu zákona iné omamné
látky. A do názvu
zákona
by sa vlastne malo automaticky dostať,
že sa to týka
iných
omamných látok. Predsa je legislatívna zásada (prepáč-
te, keď nelegislatívec má upozorňovať, že
sa tu porušuje
základná
legislatívna norma), že obsah zákona sa musí vy-
jadriť
v jeho názve. Tak potom, prepáčte, načo
robíme zmenu
zákona?
Načo robíme taký zákon, ktorý rieši
čiastočne alko-
holizmus
a zužuje sa to, čo predtým riešil? Tabakizmus a iné
omamné
látky sa tu neriešia. Pravdepodobne sme chceli len
vyriešiť, pretože sme
dostali legislatívnu úlohu,
problém
záchytných
izieb, ale ten sa tu rieši principiálne nekon-
cepčne
- okrem tejto legislatívnej veci - v dvoch úrovniach.
Prvá
je zriaďovanie. Všimnite
si, ako je tu riešené
zriaďovanie. Zriaďovateľom je ministerstvo
zdravotníctva,
ale
úlohou zdravotníckych pracovníkov v
rezorte je diagnos-
tikovať,
liečiť a robiť prevenciu ochorení, chorôb. Úlohou
zdravotníkov
nie je robiť represiu, úlohou
zdravotníkov nie
je
zamkýnať na záchytnú izbu, a keď to
nezvládnu, zavolať
policajtov.
Prosím vás pekne, kde sme sa to
dostali? Kde je
tu
porovnanie tohto zákona s riešením vo vyspelých kraji-
nách?
Povedzte a citujte jednu krajinu, kde to takto existu-
je, kde zdravotnícki pracovníci zadržia osobu
v dôsledku
opilosti,
ktorá neohrozuje život človeka, na záchytnej izbe.
Povedzte,
citujte jednu krajinu.
A možno tí, čo sú v kuloároch a možno
sedia pri neja-
kých
nápojoch, zrazu sem prídu a budú
si myslieť, že je to
vážna problematika. Zásadne protestujem, ako to tu jasne
deklaroval
a povedal pán poslanec Sopko, aby sa bremeno sta-
rostlivosti
o človeka, ktorý je pod vplyvom alkoholu agre-
sívny, rozbíja a
ničí, prenieslo na
zdravotníctvo. Takýto
človek
nepatrí do zdravotníckeho zariadenia. (Ak chcete nie-
čo
povedať, pán poslanec, prihláste sa riadne, tak ako si to
vyžaduje
rokovací poriadok, dobre?) Prosím vás pekne, nemys-
lím
si, že toto patrí do rúk zdravotníkov. A kto má argumen-
táciu
a povie, že to patrí, nech zdôvodní, prečo. Stačilo by
totiž
zmeniť... (Pán Rea, takisto, ak máte poznámku, nech sa
páči. (Ruch
v sále.) Pán
minister, možno vám je to na
smiech,
mne nie. Táto snemovňa musí rokovať za dôstojných
okolností.
Prosím, počúvajte, alebo odídem preč.
Táto vec
by sa dala vyriešiť jednoducho
zmenou zákona
o
Policajnom zbore v § 44
ods. 2, podľa ktorého nemožno
umiestniť
osobu, ktorá je zjavne pod vplyvom alkoholických
nápojov, do cely
predbežného zadržania. Pýtam
sa: prečo?
Prečo
človek, ktorý je len pod vplyvom alkoholu, obťažuje
okolie, nemôže byť
zadržaný v cele predbežného
zadržania.
Prečo
tam nemôže byť izolovaný? Pán poslanec Sopko to krásne
povedal. Tých treba
izolovať. Nehnevajte sa, tých
netreba
dať
do zdravotníckeho zariadenia.
Pán
predseda Národnej rady,
zákonom to predsa možno
urobiť.
Ak nie, tak nech sa páči, potom povedzte, prečo by
to
malo robiť zdravotnícke zariadenie.
To je teda prvá vecná rovina, prečo by
mali byť zriaďo-
vateľmi záchytných staníc ministerstvo zdravotníctva alebo
následne
potom, samozrejme, nemocnica. To nie je vyriešené.
Okrem
toho je absolútne
zle vyriešené financovanie.
A
to iste veľmi dobre viete. 80 % stálych zákazníkov záchyt-
ných staníc sú
asociáli, pravdepodobne
prakticky stále tí
istí,
od ktorých nikto, ani obec, ani
zdravotnícke zariade-
nie
nikdy peniaze nedostane. Čo budeme
robiť s tými, ktorí,
ako
už na to upozornil poslanec Bajan, nemajú trvalé bydlis-
ko?
Podľa mňa za tých musí platiť štát. Nehnevajte sa, prečo
by
to mala platiť obec? Prečo sme "horúci zemiak" platenia
izieb
dali obciam, ktoré majú najmenšie páky
na to, aby sa
bránili?
Ak je to 20 miliónov korún a my sme tu dali, ne-
chcem vám pripomínať, ako sme tu riešili zákon o štátnom
rozpočte,
keď sme iné milióny dali inde, prečo nemôže štát
povedať,
že v týchto časoch dá 20 miliónov pre občanov, kto-
rí
sú pod vplyvom alkoholu? Prečo by to malo znášať zdravot-
níctvo?
Nemôžem s tým v žiadnom prípade súhlasiť, pán posla-
nec
Ásványi.
Zdravotníctvo dnes zápasí s problémami financií, a nie
aby
riešilo tieto veci. Financovanie záchytných izieb nie je
len
zle riešené, ale je aj ťažkopádne. Mechanizmus, ktorý je
navrhnutý
s 30-dňovou lehotou, ďalšou 30-dňovou - tie penia-
ze
nikto neuvidí.
Vážené
poslankyne, poslanci, na
základe mojich dvoch
vecných
argumentov, to znamená, že to nepatrí zdravotníkom
a
nie je vyriešené financovanie, v
prvom návrhu vás požia-
dam,
aby ste boli takí láskaví a skutočne veľmi zvážili tie-
to
argumenty a aby sme tento návrh zákona poslali opäť na
prerokovanie navrhovateľovi, aby ho riešil
koncepčne, tak
ako
je to v iných vyspelých krajinách.
Ale ak by tento návrh neprešiel, tak by som si dovolil
upozorniť
a dám ešte dva pozmeňujúce návrhy.
Jeden sa bude týkať § 2 bodu 3, ktorý v
návrhu zákona
hovorí,
že "v zdravotníckych zariadeniach
s výnimkou kúpeľ-
ných
liečební pre dospelých".
Nehnevajte sa, myslím si, že
v
kúpeľných liečebniach, či sú pre dospelých, alebo nedospe-
lých,
alkohol sa nemá podávať. Odporúčam tento bod vynechať.
V § 8 ods. 2: "Pred umiestnením v
záchytnej izbe posúdi
lekár
zdravotný stav tej osoby." Odporúčam to spresniť, pre-
tože
aby sa dodržali lege artis normy ošetrovania
pacienta,
treba,
aby sa zdravotný stav človeka, ktorý
je pod vplyvom
alkoholu,
posúdil na centrálnom príjme príslušnej nemocnice.
Treba
to do tohto exaktne uviesť, lebo ak niekoho odporučíme
na
izoláciu do záchytnej izby, musí byť dôkladne vyšetrený
mnohokrát
aj pomocou konziliárnych lekárov a
mnohokrát aj
pomocou
zdravotníckej techniky. Toto sa môže
robiť len tam,
kde
sú na to podmienky. Znenie by bolo, že "pred umiestnením
osoby do
záchytnej izby jej
zdravotný stav a vhodnosť
umiestnenia
posúdi lekár centrálneho prijímacieho
oddelenia
nemocnice".
Ešte raz upriamim vašu pozornosť na
informáciu legisla-
tívneho
odboru. Keď si ju pozriete, a potom ju
porovnáte so
spoločnou
správou, uvidíte, že dve tretiny pozmeňujúcich ná-
vrhov
sa prijali. Treba skutočne povedať, že
mnohé štylizá-
cie,
ktoré tu predkladateľ použil, sú veľmi
kostrbaté a ne-
myslím
si, že sa venoval dostatočný čas na prípravu tohto
zákona,
pretože mnohé veci preštylizoval práve
legislatívny
odbor
Kancelárie Národnej rady a škoda, že
sa nie vo všet-
kých
častiach rešpektoval.
Vážení páni poslanci,
vážený pán minister,
dovoľte mi na záver dúfať a ešte raz
vás o to úctivo
žiadam,
že zvážite argumentácie, ktoré som uviedol, aby roz-
hodne zriaďovateľom nebolo ministerstvo, pretože ten kto
zriadi,
by mal aj platiť prevádzku, a aby sa financovanie
neriešilo
cestou obcí. Prosím vás preto, aby ste podporili
môj
prvý pozmeňujúci návrh - vládny návrh zákona vrátiť na
prepracovanie.
Procedurálny, ďakujem za technické opravenie.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Prepáčte, že som si musel až zvýšeným
hlasom vynútiť
akú-takú pozornosť, keď ide o taký vážny zákon, ktorý sa
môže
týkať každého z nás.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Vanko - faktická poznámka.
Poslanec M. Vanko:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážené kolegovia,
dovolil by som si dvoma poznámkami
dať určitú pripo-
mienku
pánu rečníkovi.
Prvá je,
že som presvedčený, že zákon
bol zvažovaný,
nebol
náhodne nejakým spôsobom narýchlo zostavený a predkla-
daný,
ale že sa dlhodobo pripravoval. Podľa
mojich informá-
cií to bolo,
myslím, najmenej dva roky. Neviem to
teraz
presne,
dokonca mi ukazujú 4 roky. Táto problematika bola
viackrát
preberaná v odborných kruhoch, ktoré sa
k nej môžu
zodpovedne
vyjadriť, ako riešiť dané problémy.
Druhú
poznámku mám k tej veci, kde
by mala byť izba
predbežného zadržania,
zachytenia alebo neviemako
sa to
presne
nazýva, teda kde by mala byť
lokalizovaná, či na po-
lícii,
alebo v zdravotníckom zariadení. Zo
skúsenosti môžem
povedať,
že do takýchto zariadení sa neberú
občania, keď sú
len
podnapití. Väčšinou sa berú, keď majú
vyšší alebo ťažký
stupeň
opilosti, ktorý je už aj zo zdravotného hľadiska dosť
závažný.
Pokúsim sa to vysvetliť. Ak by to bolo na
polícii v iz-
be zadržania či v miestnosti predbežného
zadržania, táto
miestnosť
nie je uspôsobená, a keby sa aj
prípadne prístro-
jovo
vybavila, personál, ktorý je na
polícii, by určite ne-
vedel
poskytnúť odbornú pomoc. Totiž
agresívni jedinci nie-
lenže
niekedy ohrozujú svoje okolie, ale môžu ohrozovať aj
svoje
zdravie. A v takomto prípade je veľmi potrebná odborná
lekárska
starostlivosť a presne tak, ako neskôr pán rečník
uviedol,
že zdravotný stav by sa mal
posúdiť na vyššej od-
bornej
úrovni, to znamená v prijímacej
kancelárii nemocnice
alebo
podobne, prípadne konziliárnym
spôsobom, aby bol zis-
tený
aktuálny zdravotný stav a hlavne, aby boli posúdené ri-
ziká
možného zdravotného zlyhania alebo zdravotného poškode-
nia
toho jedinca, ktorý je v podnapitom
stave. Nesmieme za-
búdať
aj na to.
A aby sme nezľahčovali tento moment, môžem povedať, že
sa
už dosť často vyskytli aj také prípady, keď sa do takého-
to
zdravotného alebo do takéhoto
stavu opilosti dostal na-
príklad žiak, maloletý alebo aj dieťa. V prípade, keď to
bol,
dajme tomu, mladistvý a mal určité agresívne prejavy,
bolo pochopiteľne potrebné posúdiť z
odborného lekárskeho
zdravotného hľadiska to, či nebude mať
priebeh negatívny
vplyv
aj na jeho organizmus, či nemôže dôjsť
k nejakému zá-
važnejšiemu
poškodeniu jeho zdravotného stavu.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne. Mám dve poznámky, jedna je
organizačná.
Pán predseda, prosil by som vás, aby
sme po vystúpení
spoločnej
spravodajkyne a pána ministra mali pred hlasovaním
10-15-minútovú
prestávku. Ďakujem pekne.
A druhá poznámka: Princíp, ktorý sa jednoducho snažíme
do tohto vniesť, je, aby príjem a
vypustenie tohto občana
riešil
právnik ministerstva vnútra, resp.
takýto orgán. To,
čo
je medzi tým, je jasná možno medicínska otázka a možno
nie,
ale jednoducho nakladanie so zadržaným
občanom sa musí
predsa riešiť po
právnickej otázke. To bol
princíp, kde
nájsť
to správne miesto ministerstva vnútra a ministerstva
zdravotníctva.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pánu poslancovi Vankovi - som rád, že ste
diskutovali
a
povedali svoj názor na túto
vec. Dovolím si presvedčiť
vás,
pretože mi záleží na tom, aby ste sa
správne rozhodli.
Ak
je niekto pod vplyvom alkoholu, treba,
aby bol vyšetrený
z
medicínskeho hľadiska, tak ako som uviedol, lekárom cen-
trálneho
prijímacieho oddelenia. Tento lekár tým, že vystaví
určité
potvrdenie o zdravotnom stave, zhodnotí jeho situá-
ciu,
a ak zdravotný stav je taký, že sú tu
poranenia, že je
závažný
stupeň poruchy vedomia alebo iná známka, teda stupeň
požitia alkoholu napovedá o závažnej intoxikácii,
ten pa-
cient
zostáva pacientom zdravotníckeho
zariadenia a nedáva
sa
do záchytnej izby. Pokiaľ je len v štádiu eufórie, v štá-
diu
excitácie, keď rozbíja, ničí a je
agresívny, nemá ohro-
zené
vitálne funkcie, to znamená nemá
poruchy vedomia, nemá
poruchy
krvného tlaku, dýchania, tento pacient sa len izolu-
je
a izoluje sa, samozrejme, tými zložkami v štátnej správe,
ktoré
majú v rukách represiu. Keďže vývin
zdravotného stavu
sa
môže ďalej v nasledujúcich
hodinách meniť rôznym spôso-
bom,
zmluvný lekár ministerstva vnútra, alebo toho, kto bude
zriaďovateľom,
každé dve-tri hodiny, podľa toho, ako
sa ur-
čí,
občana vyšetrí a môže zmeniť jeho umiestnenie. Ale k to-
mu,
aby sa takýto spôsob zaviedol, tento zákon určite ne-
prispeje.
Okrem toho pri deťoch, pán poslanec,
zákon, samozrejme,
určuje,
že mladiství do 15 rokov sa neumiestňujú v záchyt-
ných izbách, to
stále platí. A pre mladistvých medzi 15
a
18 rokom platí rovnaký režim ako pre
dospelého. To zname-
ná,
že je vyšetrený a potom je, samozrejme,
buď označený za
ohrozeného
na zdraví a je prijatý do nemocnice, alebo ide do
záchytnej
izby. Ak si v rámci svojej agresivity
ubližuje,
považujem
to opäť za zdravotnú indikáciu na farmakologické
upokojenie
pacienta, a to sa nedá robiť na záchytnej izbe.
Na
to je určené znova zdravotnícke zariadenie. Takže nevidím
tu
žiadne problémy.
Ale, prosím vás pekne, treba povedať, že človek, ktorý
sa
sám poškodil alkoholom, ohrozil svoj zdravotný stav a ne-
možno
vylúčiť, aj keď bude umiestnený na záchytnej izbe aké-
hokoľvek druhu, že
môže zomrieť. Žiaľbohu,
môže. Žiadnym
predpisom
sa nedá tomu úplne stopercentne zabrániť.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
nemám žiadnu pí-
somnú
prihlášku do rozpravy a nikto sa ďalej nehlási. Ešte
pán
poslanec Kováč s faktickou poznámkou.
Poslanec R. Kováč:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte, aby som vniesol trošku humoru do
tohto rokova-
nia o takomto
vážnom zákone. Zjavne sa pamätáte na
taký
vtip,
keď nájdu človeka pred hotelom Devín a jeden druhého
sa
pýta, aké "i" sa píše, a
keďže nevedia, tak si povedia,
že
ho prenesú pred hotel Carlton.
Chcem sa spýtať, čo bráni mestskej polícii, ktorá vie,
že
obec bude musieť zaplatiť za tohto
človeka, aby prísluš-
ného
opilca rýchlo nepreviezla do katastra inej obce, preto-
že to bude
oveľa lacnejšie, ako
zaplatiť za tohto opilca
príslušnú
sadzbu 600 korún.
Verte, že naša mestská polícia, ale aj,
povedal by som,
štátna
polícia sa rýchlo vybavia príslušnými "pickupmi" ale-
bo
inými vozidlami, ktoré budú prevážať
opilcov z miesta na
miesto,
kým nevytriezvejú. Skutočne si myslím,
že takto po-
stavený
zákon nie je dobrý a bude, myslím si, na nás všet-
kých,
aby sme rozhodli, aby sme zabránili tomuto mohutnému
sťahovaniu,
ktoré by sa mohlo nazvať nové sťahovanie náro-
dov.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pripájam sa ku kolegovi Bajanovi a
žiadam krátku pre-
stávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale pán
poslanec Bajan hovoril o
prestávke až potom,
keď
vystúpi pani spoločná spravodajkyňa.
Poslanec F. Mikloško:
Pripájam sa ku kolegovi Bajanovi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Končím rozpravu k tomuto bodu programu.
Pýtam sa pána
ministra,
či sa chce vyjadriť k rozprave.
Pán minister sa vyjadrí.
Minister zdravotníctva
SR Ľ. Javorský:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne a poslanci,
skutočne som nechcel reagovať, ale ten
posledný príspe-
vok
ma trošku podpichol a musím naň zareagovať.
Pán poslanec Kováč, záchytná stanica je
podľa zákona na
to,
aby občan, ktorý sa nevie zmestiť
do kože a nemá zdra-
votnú
indikáciu, vytriezvel. A keď ho budú policajti voziť
podľa
vás z miesta na miesto a vytriezvie, je to v poriadku.
Môže
ísť domov.
Ale vrátim sa k filozofii zákona. Štyri roky sa viedla
polemika, kto má
zriaďovať záchytky a kto
má financovať
záchytné
stanice. Pokiaľ boli financované zo štátneho roz-
počtu
- to bol starý zákon, ktorý som citoval a ten jasne
hovoril,
že záchytné stanice sú zdravotnícke zariadenia atď.
atď.
Prišiel zákon o poisťovníctve a o
financovaní zdravot-
níckych
zariadení z poisťovacieho systému. Prosím pekne, ma-
li
ste tu možnosť vidieť diskusiu. Pán poslanec Ásványi tvr-
dí,
že to má byť v zdravotníckom zariadení. Pán poslanec Ša-
gát
tvrdí, že to má byť buď na vnútre, alebo v meste. Takis-
to
mal svoj názor aj pán poslanec Sopko a ďalší.
Prosím vás pekne, kto má pravdu?
(Hlasy v sále.) Áno,
hneď
vám vysvetlím, kto má pravdu. Zoberieme si to takto. Ak
je
skutočne občan pod vplyvom alkoholu a
je tam až porucha
vedomia
alebo ohrozenie zdravia, tak je privezený do zdra-
votníckeho zariadenia
a službukonajúci lekár stanoví, či
tento
občan má takú poruchu zdravia, že musí
zostať v zdra-
votníckom
zariadení, alebo je tam skutočne niečo iné, teda
z
iných dôvodov, hlavne z porušovania
alebo ohrozovania ve-
rejného poriadku by
mal byť pod nejakou aj zdravotníckou
kontrolou.
Ak je to skutočne porucha zdravia, automaticky je
tento
občan umiestnený na patričné oddelenie.
Ak je to úraz
hlavy,
je na traumatológii, ak je tam intoxikácia, ide na
ARO
alebo na interné oddelenie, alebo na
iné oddelenie. Po-
kiaľ službukonajúci lekár uzná,
že tam nie je ohrozenie
zdravia,
môže byť umiestnený v záchytnej izbe. Lekár vystaví
o
tom protokol a podpíše sa, že si uvedomuje všetky následky
a
odporúča umiestniť toho občana na záchytnej stanici.
Pán
poslanec Šagát navrhuje,
aby vyšetrenie bolo na
centrálnom
príjme. Prosím vás pekne, bol by som
rád, keby
v
každej nemocnici bol centrálny príjem.
Zatiaľ nie je. Tak
musí
tam byť službukonajúci pohotovostný lekár - aj centrál-
ny
príjem v noci je pohotovosť - a ten
skutočne vyšetrí ob-
čana
a zváži skutočnosti, o ktorých som hovoril. Hovorilo sa
tu
o právnom titule. Áno, právny titul nie je, pretože na
Liečebný poriadok je
zákon a ten o niečom hovorí. Hovorí
o
tom, na čo, na akú bezplatnú
starostlivosť má občan nárok
zo zákona a
čo hradí poisťovňa, čo hradia poisťovne. Ale
prevádzku
záchytných staníc skutočne nemôže hradiť poisťova-
cí
systém, lebo zdravotné poistenie
je založené na základe
solidarity,
a, nehnevajte sa, neviem, prečo by mala
byť na-
príklad z môjho
poistenia zo solidarity hradená
prevádzka
záchytných
izieb.
Ďalšia
námietka bola, aby sa vymedzili peniaze, dali
zdravotníctvu a aby
sa prevádzkovali záchytné
stanice. To
môže
robiť aj niekto iný, môžu sa vymedziť peniaze a môžu to
robiť
aj obce alebo niekto iný.
Z pripomienok, ktoré tu odzneli, akceptujem tie, ktoré
vzniesla
pani spravodajkyňa a pán poslanec Sopko.
A ešte je v zákone napísané o počte 13 záchytných sta-
níc,
ktoré teraz fungujú. Prosím vás pekne, fungujú takým
systémom,
aký navrhujeme, lebo viaceré mestá, tie
obce, re-
gionálne
obce financujú záchytné stanice. A keď
nepožiadajú
do
3 mesiacov, znamená to, že nemajú
záujem o financovanie,
a
zruší sa. Ale neverím, že nepožiadajú, pretože ich pre-
vádzkujú
druhý rok systémom, ktorý navrhujeme.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi aj ja. Pýtam sa pani spoločnej
spravodajkyne,
či sa chce vyjadriť.
Poslankyňa M. Aibeková:
Áno, ďakujem, pán predseda, veľmi
stručne. Rozprava bo-
la
pomerne stručná, aj keď z jedného
vystúpenia značne emo-
cionálna.
Odzneli tu rozporuplné návrhy, tak ako
ich komen-
toval pán minister. Na jednej strane
odmietnutie, aby sa
platilo
zo zdravotníctva, na druhej strane návrh pána po-
slanca Ásványiho, aby sa financovalo zo
zdravotníctva. Aj
z
týchto stručných vystúpení vidíme, že
naozaj nebolo ľahké
pripraviť
tento návrh zákona, a nedivím sa, že to trvalo ta-
ký
čas, aký to trvalo.
Vážené
dámy, vážení páni,
súčasný stav je skutočne
v
rozpore s platnými zákonmi, tak ako som
ich citovala, zá-
konom
273 a 277/1994 Z. z. a zákonom o Liečebnom
poriadku
číslo
98/1995 Z. z. Tam skutočne nie sú
záchytné izby zara-
dené medzi zdravotnícke zariadenia, pretože ako
opakovane
odznelo, prostá ebrieta, čiže podnapitosť bez
akýchkoľvek
komplikácií
nie je choroba a nemali by sme ju
financovať my
všetci
z povinného zdravotného poistenia, ktoré platíme.
Veľmi
ma mrzí vyjadrenie, ktoré povedal pán poslanec
Ásványi,
a to "trochárskych 22
miliónov". Prepáčte, pán po-
slanec,
ale z 22 miliónov by sa dalo zachrániť niekoľko ľud-
ských životov, a
preto nechápem, prečo by tieto peniaze,
ktoré
môžu byť použité na zdravotníctvo, na záchranu ľud-
ských
životov, mali byť použité na financovanie záchytných
staníc.
Pri
hlasovaní budem uvádzať,
ktoré návrhy podporím,
ktoré
nie. Rozhodne nemôžem súhlasiť s procedurálnym návrhom
pána poslanca Šagáta, aby sa tento návrh
vrátil. Pokiaľ
viem,
aj za jeho ministrovania sa na tomto
návrhu pracovalo
a
v takom duchu a v takej dikcii,
ako je predložený. Preto
rozhodne ten
procedurálny návrh nepodporím
a dúfam, že
s
pozmeňujúcimi návrhmi, tak ako ich vlastne uviedol pán mi-
nister,
budete súhlasiť a podporíte aj tento návrh zákona.
Ďakujem vám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pani spoločnej
spravodajkyni.
Páni
poslanci, pani poslankyne,
vypýtali ste si pre-
stávku
do 16.15 hodiny. Stačí vám? Hlasovať budeme až potom.
(Hlasy
z pléna.) Tak prestávka je do 16.20 hodiny.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Mali by sme hlasovať, ale myslím si, že nás bude málo.
Prezentujme
sa.
Prezentovalo sa 58 poslancov.
Asi sme si to zamenili s našimi deťmi. Dostali vysved-
čenia,
majú prázdniny. My prázdniny
nemáme, mali by sme tu
byť.
(Hlasy z pléna. Gong.)
Skúsme sa prezentovať ešte raz. Keď nás
bude málo, pre-
ruším
schôdzu a budeme rokovať zasa o týždeň dlhšie.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Prosím,
pani spoločná spravodajkyňa,
budeme hlasovať.
Prosím,
aby ste uvádzali najskôr hlasovanie v
zmysle správy
a
výsledkov z rozpravy.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený
pán predseda, myslím, že najskôr by
sme mali
hlasovať
o procedurálnom návrhu, ktorý dal pán
poslanec Ša-
gát
a pripojil sa pán poslanec Kováč. Navrhujú, aby sa tento
zákon
vrátil na prepracovanie. Mám opačný názor, a preto od-
porúčam,
aby sme tento návrh nepodporili.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Nie je
potrebné o ňom hlasovať teraz,
stačilo by pred
záverom,
pred konečným hlasovaním, ale keď ste ohlásili, dá-
me
o ňom hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu poslancov,
aby
sme vrátili zákon na prepracovanie.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento procedurálny návrh sme neprijali.
Môžeme pokračo-
vať.
Poslankyňa M. Aibeková:
Budeme
pokračovať spoločnou správou.
Najskôr bodmi,
ktoré
som odporúčala prijať. Keďže
žiaden z nich nebol na-
padnutý
v rozprave, tak ich znovu zopakujem.
Odporúčam, aby
sme
en bloc prijali body spoločnej správy 5, 7, 9, 15 a 18.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o
bodoch spoloč-
nej
správy, ako ich prečítala pani
spravodajkyňa. Navrhuje,
aby
sme tieto body prijali.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 103 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tieto body spoločnej správy sme
schválili.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Aibeková:
Body
spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 6, 8, 10, 11, 12,
13,
14, 16, 17 neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej správy,
ktoré pani spoločná spravodajkyňa, tak ako
ich prečítala,
neodporúča
prijať.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tieto body spoločnej správy sme
neakceptovali.
Poslankyňa M. Aibeková:
Teraz prejdeme na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňu-
júcich
návrhoch, ktoré odzneli v
rozprave. Vystúpilo v nej
7
poslancov, 4 predniesli pozmeňujúce návrhy.
Ako prvá som vystúpila ja s jedným
pozmeňujúcim návrhom
týkajúcim
sa § 2 ods. 2 a odporúčam ho doplniť o
text: "po-
žívanie
alkoholických nápojov". Tento
návrh odporúčam pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prvom návrhu pani
spoločnej
spravodajkyne s odporúčaním prijať ho.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 103 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Poslankyňa M. Aibeková:
Druhý v rozprave vystúpil pán poslanec Sopko. Prednie-
sol 2 pozmeňujúce návrhy týkajúce sa § 11, a
to ods. 1
a
ods. 3. Keďže spolu súvisia a jeden nadväzuje na druhý,
týka
sa doplnenia trvalého bydliska, pýtam sa pána poslanca,
či
môžeme o obidvoch návrhoch hlasovať spolu.
A je mi ľúto, pán poslanec, nemôžem ich odporúčať pri-
jať,
pretože z právneho hľadiska sa nedajú,
tak ako sú na-
vrhnuté,
prijať, aj keď obsahovo by tu bol súhlas. Nakoniec,
aj
pán poslanec Bajan upozornil, že v
praxi sú nerealizova-
teľné.
Preto obidva návrhy odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a
hneď hlasujme. Hlasujeme
o
pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Sopka
s odporúčaním ne-
prijať
ho. Hlasujeme o jeho obidvoch návrhoch spoločne.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 26 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.
Tento návrh sme neprijali.
Nech sa páči, pokračujte.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďalšie návrhy predniesol v rozprave pán poslanec Ásvá-
nyi.
Chcete hlasovať, pán poslanec, spolu, alebo individuál-
ne?
Všetky odporúčam neprijať. Osobitne?
Budeme najprv hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa
týka
§ 6. Za slovom "republiky"
dať bodku a vypustiť slová
"po
dohode s obcou, pre územie ktorej je
určená". Odporúčam
ho
neprijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Hlasujeme o pozmeňu-
júcich
návrhoch poslanca Ásványiho. Prvý spoločná spravodaj-
kyňa
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prvý návrh sme neprijali.
Nech sa páči, pani poslankyňa,
pokračujte.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem. Druhý pozmeňujúci návrh je v dvoch alternatí-
vach.
Týka sa § 11 ods. 1.
Prvá alternatíva: "Náklady na
prevádzku záchytnej izby
uhrádza Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky
v
rámci rozpočtu kapitoly. Pri
rozpočtovaní kapitoly Mini-
sterstva
financií Slovenskej republiky vykryje
túto potrebu
ministerstva osobitnou položkou." Po zdôvodnení v rozprave
návrh
odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o obidvoch alternatívach, alebo
len o jednej?
(Hlasy
v sále.) Prezentujme a hlasujme. Keďže
pani spoločná
spravodajkyňa
navrhuje neprijať ani jednu, hlasujeme
o obi-
dvoch
alternatívach naraz. Odporúča obidva návrhy neprijať.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 24 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Druhý
pozmeňujúci návrh týkajúci
sa § 11 ods. 1 sme
neprijali.
Prosím, pokračujte.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 11 ods. 3. Za slovo
"zriadená"
sa vkladá čiarka a slová "obci trvalého
bydliska
osoby"
a ďalší text zostáva. Zmysel je podobný ako u pána
poslanca
Sopka, len iné znenie. Neodporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, počuli ste, tento návrh spravodajkyňa odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento pozmeňujúci
návrh.
Môžete pokračovať.
Poslankyňa M. Aibeková:
Áno, ďakujem. Posledný pozmeňujúci návrh pána poslanca
Ásványiho
sa týka § 13, ktorý navrhuje vypustiť a
§ 14 a 15
prečíslovať
na 13 a 14. Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o poslednom pozme-
ňujúcom
návrhu pána poslanca Ásványiho s
odporúčaním nepri-
jať
ho.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme neprijali.
Poslankyňa M. Aibeková:
S pozmeňujúcimi návrhmi vystúpil v
rozprave ako posled-
ný
pán poslanec Šagát.
O
jeho procedurálnom návrhu na
vrátenie zákona sme už
rozhodli,
preto budeme pokračovať pozmeňujúcim návrhom týka-
júcim
sa § 2 ods. 1 bod 3, aby v texte "v zdravotníckych za-
riadeniach
s výnimkou kúpeľných liečební pre
dospelých" vy-
padol text "s výnimkou kúpeľných
liečební pre dospelých".
Odporúčam
ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Hlasujeme o ná-
vrhu
pána poslanca Šagáta s odporúčaním neprijať ho.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Tento návrh sme neprijali.
Poslankyňa M. Aibeková:
Posledný návrh, ktorý odznel v rozprave,
predniesol pán
poslanec
Šagát. Týka sa § 8 ods. 2, kde navrhuje, aby sa pr-
vá
veta upravila v takomto znení: "Pred umiestnením osoby
v
záchytnej izbe posúdi jej zdravotný stav lekár centrálneho
príjmu
a rozhodne o vhodnosti umiestnenia
osoby v záchytnej
izbe."
Po vysvetlení pánom ministrom ani tento návrh neod-
porúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa, hlasujme s odporúčaním návrh
neprijať.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 23 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh poslanca Šagáta sme
neprijali.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňu-
júcich
a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave a
boli
v spoločnej správe. Môžeme hlasovať o zákone ako celku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec Ásványi, pri
hlasovaní nie sú faktické
poznámky.
(Hlas zo sály.) Nech sa páči.
Poslanec L. Ásványi:
Ďakujem.
Pani spravodajkyňa, nehlasovalo
sa o druhej
alternatíve
môjho návrhu § 11 ods. 1.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, povedal som, že hlasujeme
aj o druhej al-
ternatíve.
Bol to návrh pani poslankyne a pri hlasovaní bolo
29
hlasov za, ostatní boli proti a zdržali sa.
Poslanec L. Ásványi:
Nemôže to byť, prosím, to sú dve rôzne
veci.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie sú
to dve rôzne veci, ale aby ste boli spokojný,
dáme
ešte teraz hlasovať o druhej alternatíve návrhu pána
poslanca
Ásványiho. Týka sa § 11 ods. 1, kde navrhuje, aby
sa
úhrada robila z rezerv vlády.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Poslankyňa M. Aibeková:
Svoje stanovisko som už povedala.
Neodporúčam to prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani spravodajkyňa návrh neodporúča
prijať.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Podľa ustanovenia § 26 ods.
1 zákona o rokovacom po-
riadku Národnej rady Slovenskej republiky
budeme hlasovať
o
návrhu zákona ako celku s
doplnkami a zmenami, ktoré sme
prijali.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Poslankyňa M. Aibeková:
Odporúčam zákon prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Návrh pani spoločnej spravodajkyne znie -
zákon ako ce-
lok
prijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o ochrane
pred zneužívaním
alkoholických
nápojov, o zriaďovaní a prevádzke protialkoho-
lických
záchytných izieb.
Ďakujem pekne, pani spoločná
spravodajkyňa, aj vám, pá-
ni
poslanci. (Potlesk.)
Keďže sme body 12 a 13 schváleného programu už
prero-
kovali, pristúpime
k š t r n á s t e m u bodu
programu,
ktorým
je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
reklame.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
414 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 414a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní
minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Duc-
ký.
Pán minister, nech sa páči.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vládny návrh zákona Národnej
rady Slovenskej republiky
o
reklame, ktorý sa vám predkladá na
schválenie, bol vypra-
covaný na
základe uznesenia vlády
Slovenskej republiky
z
31. 8. 1995 číslo 651. Podnetom na
prijatie tohto uznese-
nia
vlády bolo uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorá
svojím uznesením z 26. 6. 1995 číslo 153 neschválila
poslanecký
návrh zákona o regulácii reklamy a požiadala vlá-
du
predložiť návrh tohto zákona Národnej rade Slovenskej re-
publiky
do 30. 9. 1995.
Návrh zákona, ktorý som na základe
citovaného uznesenia
vlády predložil vláde v októbri 1995, bol po prerokovaní
v
Legislatívnej rade vlády Slovenskej
republiky v decembri
uplynulého
roku vrátený na dopracovanie. Nové
znenie návrhu
zákona
prerokované v legislatívnej rade v marci tohto roku
bolo
vrátené s tým, že je potrebné vypracovať ďalšie nové
znenie
v dvoch alternatívach. Jednu alternatívu s absolútnym
zákazom reklamy
tabakových výrobkov a
druhú alternatívu
upravujúcu
obmedzenia reklamy tabakových výrobkov.
Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 30. 4.
tohto
roku schválila uznesením číslo 295 alternatívu obsahu-
júcu
zákaz reklamy tabakových výrobkov, ktorá ako vládny ná-
vrh
zákona bola predložená Národnej rade Slovenskej republi-
ky.
Predložený vládny návrh zákona
o reklame predstavuje
z
legislatívneho hľadiska zákon
s generálnou suverenitou
v
oblasti reklamy. Návrh zákona v úvodných ustanoveniach de-
finuje účel zákona, vymedzuje základné pojmy
ako reklama,
nosič
informácií, produkt, skrytá reklama, podprahové vníma-
nie.
Definuje tiež činnosti a aktivity, ktoré sa na účely
tohto
zákona považujú za reklamu, ale aj
tie, ktoré v sku-
točnosti
reklamou podľa tohto zákona nie sú.
V ustanoveniach vo všeobecných požiadavkách na reklamu
zákon
ustanovuje podmienky šírenia reklamy právnickými a fy-
zickými osobami,
upravuje etické požiadavky
na reklamu,
ochranu
osobnosti a vlastníckych práv, ako aj
ochranu malo-
letých.
Z vecného hľadiska je najvýznamnejšie ustanovenie § 6,
ktorým
sa zakazuje reklama tabakových výrobkov, alkoholic-
kých
nápojov a iných návykových látok, liečiv, ktoré obsahu-
jú omamné,
psychotropné a iné návykové látky, strelných
zbraní
a streliva s výnimkou zbraní a streliva určených na
športové
použitie - poľovníctvo, historických
zbraní a rek-
lamy zbraní a
streliva určených pre odborných
pracovníkov
rezortu
ministerstva obrany a vnútra.
S ohľadom na skutočnosť, že šírenie reklamy je riešené
čiastkovými
úpravami v takých zákonoch, ako je
zákon o pre-
vádzkovaní
rozhlasového a televízneho vysielania (zákon čís-
lo
468/1991 Zb.), podobne zákon o audiovízii (zákon Národnej
rady Slovenskej
republiky číslo 1/1996
Z. z)., zákon
o
ochrane spotrebiteľa (zákon
číslo 634/1992 Zb.), zákon
o
potravinách (zákon Národnej rady Slovenskej republiky čís-
lo
152/1995 Z. z.), návrh zákona šírenie
reklamy podrobnej-
šie
neupravuje, ale odkazuje na tieto zákony s tým, že sa
majú
aplikovať v znení všeobecných ustanovení tohto zákona.
Z rovnakého dôvodu ako úprava šírenia
reklamy je rieše-
ná
aj otázka dozoru nad dodržiavaním zákona. Navrhovaným zá-
konom
sa nezriaďuje osobitný orgán dozoru nad dodržiavaním
predpisov
o reklame, ale pre úplnosť len vymenúva orgány do-
zoru, ktoré
vykonávajú dozornú činnosť
nad dodržiavaním
predpisov
o reklame, o rozsahu zákonom vymedzených kompeten-
cií.
Aby niektorá oblasť šírenia reklamy
nezostala nepokry-
tá,
zákon splnomocňuje Slovenskú obchodnú
inšpekciu vykoná-
vať
dozor nad nedodržiavaním predpisov o reklame tam, kde ho
nevykonávajú
v zákone uvedené orgány dozoru.
Zákon sa zaoberá aj vzťahmi medzi občianskymi a profe-
sijnými
združeniami na ochranu etiky reklamy a orgánmi dozo-
ru
na dodržiavanie predpisov o reklame.
Dovoľte mi - na porovnanie predloženého
vládneho návrhu
zákona o reklame
- oboznámiť vás s právnym stavom úpravy
reklamy
v zahraničí.
V štátoch Európskej únie reklama nie je
komplexne práv-
ne
upravená a Európska únia doteraz nevydala záväzný pred-
pis,
ktorý by zaväzoval členské štáty k zákazu reklamy taba-
kových
výrobkov. Smernica 84/450/EHS, ktorá je
zatiaľ jedi-
ným záväzným predpisom v oblasti reklamy
Európskej únie,
zaväzuje
členské štáty na harmonizáciu predpisov
len pokiaľ
ide klamlivú reklamu. Pripravovaný návrh
dodatku k tejto
smernici
označený ako COM (90 141 FINAL SIN) obsahuje
obme-
dzenia
reklamy len niektorých produktov, medzi ktorými sú aj
tabakové
výrobky.
Rovnako Európsky dohovor
o bezhraničnej televízii, ku
ktorému
pristúpila vláda Slovenskej republiky v
marci tohto
roku,
zakazuje šírenie reklamy tabakových výrobkov v televí-
zii
v čase od 6.00 do 22.00 hodiny. V zahraničí sa všeobecne
uplatňuje
forma kódexov v etike reklamy, ktoré subjekty rek-
lamy
plne rešpektujú.
Zo susedných štátov: V Českej republike zákon o regulá-
cii
reklamy, vydaný v roku 1995, obsahuje
zákaz reklamy ta-
bakových
výrobkov v televíznom vysielaní v čase od 6.00 do
22.00
hodiny a obsahuje niektoré obmedzenia z titulu ochrany
maloletých
a zdravia občanov. V Maďarsku zákon z roku 1978
o
vnútornom obchode zakazuje reklamu,
ktorá propaguje spo-
trebu
tabakových výrobkov. Takto formulovaný
zákon umožňuje
v
praxi jeho obchádzanie. Poľská zákonná
úprava reklamy ob-
sahuje len
zákaz reklamy tabakových
výrobkov v rozhlase
a
televízii v reláciách vysielaných pre osoby mladšie ako
18
rokov.
V dňoch 12. a 13. júna tohto roku
prerokovali predlože-
ný
návrh zákona výbory Národnej rady Slovenskej republiky.
S
výsledkami prerokovania budete oboznámení.
Vláda Slovenskej republiky si je vedomá, že schválením
predloženého
vládneho návrhu zákona Národnou radou Sloven-
skej republiky
sa vytvorí v
Slovenskej republike jeden
z
najprísnejších právnych režimov v
oblasti reklamy tabako-
vých
výrobkov a alkoholických nápojov, ale v
záujme ochrany
zdravia
našich občanov odporúča predložený
vládny návrh zá-
kona
schváliť s účinnosťou od 1. septembra 1996.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi Duckému.
Prosím
spoločného spravodajcu výborov
pána poslanca
Vanka,
aby podal správu o výsledku prerokovania vládneho ná-
vrhu
zákona vo výboroch Národnej rady
Slovenskej republiky.
Nech
sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Vanko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení hostia,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu príslušných výbo-
rov
o výsledku prerokovania vládneho návrhu
zákona Národnej
rady
Slovenskej republiky o reklame, tlač 414.
Vládny návrh zákona o reklame pridelil predseda Národ-
nej
rady Slovenskej republiky
rozhodnutím číslo 990 z 20.
mája 1996 na
prerokovanie Ústavnoprávnemu
výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky
pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie, Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo,
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre
zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky pre vzdelanie,
vedu, kultúru
a
šport a Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre ži-
votné prostredie a ochranu prírody v
lehote do 14. júna
1996. Súčasne ako príslušný výbor určil Výbor
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie
na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slo-
venskej
republiky s tým, že sa skoordinované
stanoviská vý-
borov
Národnej rady Slovenskej republiky premietnu v spoloč-
nej
správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Určené výbory Národnej rady Slovenskej
republiky vládny
návrh
zákona prerokovali v určenej lehote.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republiky,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky
pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre životné prostredie a ochranu prírody
neprijali
uznesenie k vládnemu návrhu zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky o reklame, lebo podľa § 48 ods. 1 záko-
na
Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom
poriadku
Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpi-
sov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých
členov
príslušného výboru Národnej rady
Slovenskej republi-
ky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet a menu,
Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre
pôdohospodárstvo, Výbor Národnej
rady Slovenskej repu-
bliky
pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport
odporúčajú
Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh
zákona schváliť s
pozmeňujúcimi a doplňujúcimi
návrhmi na
úpravu.
Jednotlivé návrhy nebudem čítať, máte
ich v spoloč-
nej
správe. Chcel by som len povedať,
ktoré budem ako spo-
ločný spravodajca odporúčať, a ktoré
nebudem odporúčať na
prijatie.
Na prijatie budem odporúčať tieto body,
teda pozmeňujú-
ce
a doplňujúce návrhy: 1, 2, 3, 4, 5, 9, 10 a 11. Tieto bu-
dem
odporúčať na prijatie. Na neprijatie budem odporúčať bo-
dy
spoločnej správy 6, 7 a 8. Ak nebudú k jednotlivým pozme-
ňujúcim návrhom pripomienky, ako spoločný spravodajca dám
o
nich hlasovať spoločne. Ak k
niektorému bodu budú pripo-
mienky,
vyberiem ho na osobitné hlasovanie.
Pán predsedajúci, to je všetko. Hlásim sa ako spoločný
spravodajca
prvý do rozpravy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prvý do rozpravy? Nech sa
páči.
Ďakujem pánu poslancovi Vankovi a prosím,
aby začal te-
raz
v rozprave prvý. Týmto otváram rozpravu o štvrnástom bo-
de
programu. Nech sa páči.
Poslanec M. Vanko:
Vážené kolegyne, kolegovia,
prepáčte mi, teraz som si spomenul, že som nevymenoval
výbory,
ktoré sa touto problematikou zaoberali
a ktoré pod-
písali
predsedovia výborov, urobím to dodatočne.
V spoločnej správe na strane číslo 6
je osem výborov,
ktoré
sa touto problematikou zaoberali. Vo výboroch väčšinou
prebehli,
podľa informácií, ktoré som dostal, diskusie, kto-
ré rozobrali danú problematiku a výsledky
prerokovania sa
prejavili
v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Dovolil by som si dať ešte dva
pozmeňujúce návrhy.
Prvý je, aby z § 6 bolo vypustené písmeno
d), to zname-
ná
celá časť o strelných zbraniach atď. To
je jeden môj ná-
vrh.
Ak bude potrebné, tak ho potom vysvetlím.
Druhý návrh: v § 8 doplniť nové
písmeno f), ktoré by
znelo:
"okresné úrady podľa osobitných
predpisov". Niektoré
činnosti
v oblasti reklamy by boli veľmi jednoducho skontro-
lované
alebo kontrolovateľné okresnými úradmi, ktoré majú
živnostenské oddelenia, prípadne ďalšie kompetencie,
a
v tomto prípade by bolo možné, navyše oproti predchádzajú-
cim
orgánom, ktoré dostávajú kompetenciu
kontroly, vo veľmi
krátkom
čase celoplošne na celom území
Slovenskej republiky
vykonať
určitú kontrolu.
Ďakujem, to je všetko.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má podpredseda
Národnej rady pán
Andel.
Pripraví sa pán poslanec Lysák.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
milé dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som aj ja predložil
niekoľko pozmeňujú-
cich
návrhov k tomuto zákonu.
Po prvé, navrhujem z § 2 vypustiť bod 2. Ak by náhodou
neprešiel
tento môj prvý návrh, potom si dovolím vám pred-
niesť
alternatívne znenie § 2 bodu 2, ktorý
znie: "Na účely
tohto
zákona sa za reklamu nepovažuje aj
sponzorovanie, in-
zercia,
organizovanie súťaží, bezodplatné
poskytovanie vzo-
riek
produktov alebo upomienkových
predmetov, obalov alebo
poskytovanie
iných predmetov a služieb uskutočňované za úče-
lom
ovplyvniť spotrebiteľa pri výbere produktov."
Po druhé, ak neprejde bod spoločnej
správy, ktorý asi
neprejde,
nakoľko pán spoločný spravodajca ho vo
svojom vy-
stúpení
navrhol zaradiť medzi tie, ktoré treba neschváliť,
navrhujem
toto znenie: "Zakazuje sa reklama tabakových vý-
robkov, alkoholických nápojov a iných
návykových látok na
týchto
nosičoch reklamy: televízne,
audiovizuálne a rozhla-
sové
prostriedky, kiná, veľkoplošné nosiče, ako sú billboar-
dy,
tributy a periodická tlač.
Vážené dámy,
vážení páni,
som presvedčený, tak ako to tvrdia naši
výrobcovia uve-
dených
produktov, že tieto návrhy sú v intenciách vládneho
návrhu
zákona, nakoľko ide iba o základnú
možnosť komerčnej
komunikácie
so zákazníkom.
Pamätáme si tridsiate roky a prohibíciu v
USA, kde nie-
lenže
bol zákaz reklamy alkoholických nápojov, ale dokonca
aj
ich výroba. Vieme dobre, že tam niekoľkonásobne stúpla
spotreba
týchto výrobkov. Sám na sebe viem,
že ak mám chuť
fajčiť
a fajčím tak raz za tri alebo štyri
dni, tak si jed-
noducho
zapálim bez toho, aby som pozeral na nejakú reklamu.
Som stále
športovým funkcionárom a
viem si predstaviť,
o
koľko peňazí by prišli napríklad rôzne
telovýchovné orga-
nizácie,
ale nakoniec i kultúrne zariadenia atď.
Niekto môže povedať, že som
antihumanista (nakoľko je
to
pravdou, kolega Šagát mi to potvrdí), dávame veľké penia-
ze
na boj proti chorobám, ktoré vznikli v dôsledku týchto
návykových
prostriedkov, či už sú to cigarety,
alkohol atď.
Ale
skutočne, ak táto reklama nebude, predsa dnes, kto má
káblovú
televíziu, prípadne satelit, môže chytiť minimálne
20
programov, kde táto reklama jednoducho je a tvrdo sa rea-
lizuje.
Tak ako povedal pán minister, v
podstate dnes prij-
meme
jeden z najtvrdších zákonov, aký vôbec v Európe existu-
je.
Prepytujem, prečo sme v tomto momente tvrdší alebo pá-
pežskejší ako pápež?
Uvedomujem si aj negatívne dôsledky
používania - opakujem
ešte raz - týchto
návykových pro-
striedkov,
ale uvedomujem si aj druhú stranu veci, že v pod-
state neovplyvníme alebo nebudeme vplývať na to,
aby sa
zmiernila
alebo znížila spotreba tabakových
výrobkov, alko-
holických
nápojov. A na druhej strane si uvedomujem, o koľko
peňazí
príde táto spoločnosť, koľko detí nepôjde na ihrisko,
teda
stanú sa ešte drogovo závislejšími, a
už teraz je si-
tuácia
tragická, resp. katastrofálna.
Ďakujem veľmi pekne a verím, že moje návrhy podporíte.
Ďakujem
vám.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Lysák.
Pripraví sa pán
poslanec Prokeš. Pán
poslanec Šagát - faktická poznámka,
nech
sa páči.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
K vystúpeniu pána poslanca Andela by
som chcel uviesť
svoj názor. Viete, je to lákavá a veľmi lacná
karta, ak
chceme
niekoho presvedčiť, že priemysel, ktorý nám produkuje
najdlhšie
známe drogy - tabak, alkohol,
sponzoruje športové
podujatia
a iné humanitné akcie, a keby to
chýbalo, že by
vznikla
neriešiteľná situácia.
To nie je ani slza toho, čo všetko
negatívne do spoloč-
nosti
prinesie. Žiaľbohu, nemôžem
súhlasiť s argumentáciou
pána
podpredsedu Andela. Dostali ste všetci
jeden fundovaný
letáčik
od skupiny popredných odborníkov, ktorý nebudem opa-
kovať,
pravdepodobne ste si prečítali, čo
všetko, aké nedo-
zerné
miliardové straty vznikajú alkoholom a tabakom. A pre-
to
je lacná argumentácia, ktorá dôvodí, čo sa stane, keď ne-
budeme
mať na športové podujatia.
Prosím vás pekne, musím tu otvorene
povedať, že táto
vláda
predložila tentokrát dobrý zákon, škoda, že ho pán mi-
nister tu predložil ako jeden z
najprísnejších a tým ho
vlastne
spochybnil. A nehnevajte sa, ale pravdepodobne vláda
si
tentoraz dala poriadne poradiť od odborníkov, aby ho tu
predložila.
Ak ho tu dnes zmeníte a urobíte z neho iný zá-
kon,
ako si to potom vlastne mám vysvetliť?
Záchytné izby ste schválili jedným šmahom,
hoci je to
filozoficky
postavené úplne na hlavu, a teraz tu ideme dovo-
liť
reklamu. Prosím vás pekne, pán podpredseda Andel, prepáč
mi,
že to neovplyvní spotrebu, to je geniálny výrok. Spotre-
bu
to ovplyvňuje stopercentne, keď sa niečo propaguje. Prej-
dite
sa po meste, West a Marlboro vidíte na každom druhom
rohu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pánu kolegovi Šagátovi by som len rád
pripomenul ge-
niálne
rozhodnutie federálnej vlády zastaviť
zbrojnú výrobu
na
Slovensku. Nemyslím si, že by sa
tým spotreba zbraní na
svete
znížila.
Čo sa týka reklamy, o ktorej sa tu hovorí, a konkrétne
o
tabakových výrobkoch, ale aj iných
výrobkoch, treba pove-
dať
jednu vec. Pozrime sa, ako dopadli tie krajiny, ktoré
zaviedli
takéto zákony. Skutočne nedošlo k zníženiu spotreby
tabakových
výrobkov, ale spotreba sa podstatne
presunula na
zahraničné,
dovážané výrobky a odrazilo sa to tvrdo na domá-
cich
výrobkoch. Bohužiaľ, pán kolega Šagát
nezobral do úva-
hy,
že napriek akémukoľvek zákonu
nedokážeme u nás zastaviť
satelitné
vysielanie, nedokážeme zastaviť dovoz časopisov zo
zahraničia,
pretože je to v medzinárodných zmluvách, a tam
všade
táto reklama je. Jediné, čo dosiahneme,
je to, že ne-
bude
reklama domácich výrobcov. To
znamená, že to bude mať
dosah
predovšetkým na štátny rozpočet v príjmoch od domácich
výrobcov
z platenia daní a podobne.
Skutočne mi je nesmierne ľúto, zo
zdravotníckeho hľa-
diska
plne chápem pána poslanca Šagáta, že
hovorí v najlep-
šej
viere, ale, bohužiaľ, psychologickú a ekonomickú stránku
vôbec
nezobral do úvahy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem za slovo.
Pán kolega, skutočne som ťa volal,
aby si mi povedal,
koľko
nákladov dáva tento štát na liečenie neduhov, ktoré
vznikajú
práve z používania týchto návykových
prostriedkov,
či
je to alkohol, tabakové výrobky a niektoré ďalšie. Súhla-
sím,
takisto som čítal ten plagátik, ktorý vlastne dostal
každý
poslanec. Chcel som len ostať reálny,
skutočne, a ne-
hovoril
som iba o športe. Iste, možno to
ovplyvní spotrebu,
ale
minimálne, skús si dať urobiť serióznu analýzu, či to
zníži spotrebu
tabakových a alkoholických výrobkov aspoň
o
5 % - pochybujem o tom, ani o toľko percent nie.
Na druhej strane, ako povedal
kolega Prokeš, ale ne-
chcem
sa opakovať, aj ja som to povedal vo svojom vystúpení,
či
chceme, alebo nechceme, dnes na naše
vedomie pôsobia mé-
diá
zo zahraničia, ktoré jednoducho tak či onak
tento náš
zákon budú
neutralizovať, iba to
som povedal. Súhlasím
s
tým, aj s tým, čo je na tom plagátiku napísané. Preboha,
nerob
zo mňa antihumanistu, ale chcem byť
reálny človek. To
je
všetko.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Rád by som predsa len povedal
jednu malú po-
známku.
Urobilo sa tu aj porovnanie o opačnom
pôsobení toho
zákona, ktorý zakazoval v USA požívanie
alkoholu. Chcem
upozorniť,
že je to neporovnateľné. Zakázať
reklamu a zaká-
zať
niektoré látky je predsa len, povedal
by som, psycholo-
gický
posun, aj argumentačný posun,
priatelia. Nechceme za-
kázať
to, čo je v podstate už holým
spoločenským faktom, že
veľká
časť obyvateľstva je jednoducho orientovaná na tieto
návykové
látky. Ale fakt je ten, že reklama je veľmi tvrdý
a
podvedomý nástroj a že by sme mali predsa len zvážiť, či
naozaj
pustíme reklamu aj do tejto oblasti, alebo nie.
Ďakujem.
Pán poslanec Roman, nech sa páči,
faktická poznámka.
Poslanec Ľ. Roman:
Chcel by
som podporiť to, čo hovoril
pán podpredseda
Andel, pretože zmenou § 6, ako on navrhuje, teda zákazom
reklamy
alkoholických nápojov a tabakových výrobkov v roz-
hlase, televízii,
kinách, na billboardoch, v periodickej
tlači
vlastne eliminujeme reklamu a ostane nám len tzv. pre-
zentácia
výrobku. A prezentácia výrobku je niečo
iné, samo-
zrejme,
ako masová reklama. Čiže je tam spôsob
toho celého,
ako
z toho vykĺznuť a nerobiť veľkú reklamu tabakovým výrob-
kom
a alkoholickým nápojom. Pretože ak zakážeme aj prezentá-
ciu
výrobku, tak sa dostaneme do rozporu s
obchodným zákon-
níkom
o informácii výrobku. To je prvá vec.
Druhá vec - pivo alebo cigarety nie sú u nás zakázané,
to
znamená, že výrobcovia majú právo informovať o svojich
výrobkoch.
A tretie je to, o čom hovoril aj kolega Prokeš,
že
na to doplatia len slovenskí výrobcovia, pretože nebudú
môcť
informovať o svojich výrobkoch, a tým vlastne nastane
pretlak
zahraničných výrobkov, zahraničných cigariet, zahra-
ničného
piva atď. České médiá, ktoré tu majú
veľkú čítavosť
a
zároveň aj, povedzme, sledovateľnosť (televízna stanica
Nova),
vlastne pracujú bez zákazu tejto reklamy, to znamená,
že
tá reklama sa k nám dostane. Čiže ide len o prezentáciu
výrobku.
Takisto
podporujem aj návrh
pána podpredsedu Andela
zrušiť
v § 2 ods. 2, teda za reklamu nepovažovať sponzorova-
nie,
organizovanie súťaží s cieľom informovať spotrebiteľa.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Predseda výboru pán Haťapka,
nech sa páči.
Poslanec K. Haťapka:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
možno sa budete diviť, čo teraz poviem, ale musím pod-
poriť
názor a návrh pána podpredsedu Andela.
Som za to vy-
pustiť
v § 2 bod 2, resp. ho upraviť, tak ako
povedal on,
aby
ostalo proste sponzorovanie, pretože
vieme, aké sú dnes
problémy
s financiami v telovýchove, športe a
kultúre. Štát
samotný
nemá finančné prostriedky, aby dotoval telovýchovu
a
šport v plnom rozsahu, tak ako by mal,
a na druhej strane
zakážeme
sponzorovanie.
Chcel by som sa opýtať, ako je to s reklamou napríklad
pri
veľkých prenosoch majstrovstiev sveta
alebo Európy, kde
je
normálne v televízii propagovaný napríklad Jägermeister
a
iné zahraničné výrobky, tabakové alebo alkoholické. Môžeme
teda
propagovať zahraničné, ale domáce sa
vôbec nemôžu. Ide
mi
vyslovene o sponzoring, a preto som
toho názoru a budem
podporovať
návrh pána podpredsedu Andela. A takisto v
§ 6
ods.
a), tak ako ho predniesol.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Predseda výboru pán Maxon -
faktická
poznámka.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo. Využijem svoju
faktickú poznám-
ku
aj na pozmeňujúci návrh, ale ak
dovolíte, predsa len by
som
uviedol niekoľko skutočností,
ktoré súvisia s legisla-
tívnym
postupom a s tvorbou tohto vládneho návrhu zákona.
Od pána poslanca Šagáta sme dostali stanovisko, že sme
konečne
dostali dobrý návrh, okolo ktorého chceme teraz zby-
točne
otvárať diskusiu. Samozrejme, týka sa predovšetkým us-
tanovenia
o možnosti povolenia reklamy za určitých podmienok
na
tabak a tabakové výrobky.
Kto čítal dôvodovú správu k tomuto
návrhu zákona, ne-
mohla
mu ujsť skutočnosť, že sa vlastne tento zákon procedu-
rálne
zdržal aj preto, že Legislatívna rada
vlády tento zá-
kon
vrátila. Vrátila ho s tým, aby sa vypustil zákaz reklamy
tabakových
výrobkov a nakoniec bol v takomto znení
opätovne
predložený
do Legislatívnej rady vlády a Legislatívna rada
sa
rozhodla, že dá tento zákon na posúdenie vlády v dvoch
alternatívach.
Nakoniec vláda rozhodla o absolútnom zákaze
reklamy.
Takže istá variabilita a stanovisko Legislatívnej
rady
vlády nebolo absolútne jednoznačné, čiže naozaj nevidím
dôvod, aby sme
nemohli o tom viesť polemiku a diskutovať
o
tomto probléme.
Môj pozmeňujúci návrh sa týka § 6 písm.
a) a b). Písme-
no
a) by znelo: "tabakových výrobkov,
alkoholických nápojov
okrem
piva v televíznom a rozhlasovom
vysielaní, pri výrobe
a
pri uvádzaní audiovizuálnych diel, na
veľkoplošných nosi-
čoch
a v periodickej tlači". A písmeno b): "iných návykových
látok"
s odkazom na číslo 7, to znamená
identický návrh ako
je
pod bodom 7 spoločnej správy s tým, že
odporúčam doplniť
"okrem piva", pretože predovšetkým v tejto oblasti môžeme
diskutovať
o prospešnosti alebo škodlivosti piva.
Všeobecne
sa
hovorí, že pivo v normálnych dávkach je
pre ľudský orga-
nizmus,
povedal by som, prospešné alebo má teda
aj isté po-
zitívne
účinky. Ale, prosím vás pekne, pokiaľ ide o vzťah
k
Českej republike - Česká republika
je veľkým exportérom
piva
na Slovensko a ich zákon o reklame jednoznačne povoľuje
reklamovať
pivo a na Slovensku, ak by sme našim výrobcom tú-
to
možnosť nedali, tak by to možno bol ich ďalší handicap.
To bol
môj pozmeňujúci návrh. A ešte
raz zdôrazňujem,
že
nevidím dôvod, prečo by sme nehovorili
o probléme aj vo
vzťahu
k sponzoringu, samozrejme, každý máme istý osobný ná-
zor
na možnosť reklamy, ale ak vylúčime
televíziu, rozhlas,
veľkoplošné
nosiče, tak reklama nie je taká masívna a môže
byť
z hľadiska súčasnej ekonomickej situácie v oblasti špor-
tu
a kultúry istým spôsobom prospešná, ako aj z hľadiska ich
účasti
na sponzorstve v tejto oblasti. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predseda Maxon, ak ste to pochopili tak, že
považujem
túto diskusiu za zbytočnú, ide o hlboké
nedorozu-
menie, pretože akúkoľvek diskusiu o ktoromkoľvek
probléme
nikdy nepovažujem
za zbytočnú. Teda
neviem, ako ste to
pochopili.
Pokiaľ ide o meritum veci, opäť ste
oslabili ten zákon.
Hovoríte,
že Legislatívna rada vlády dala dve alternatívy.
Ale
Legislatívna rada vlády posudzovala tento zákon po práv-
nej
stránke, vecnú náplň zdravotného aspektu, ktorý má plniť
tento
zákon (pravdepodobne aj zdravotný
aspekt), nemôže po-
stihnúť
právnik, nehnevajte sa. Ale, žiaľbohu, vy ste vystú-
pili
dosť odvážne, pán predseda Maxon, keď
ste povedali, že
neviete
o tom, či je pivo zdraviu škodlivé, ak
sa používa
v
správnych dávkach. Iste. Čo to je správna dávka? Vedeli by
ste
citovať jednu jedinú kontrolovanú klinickú štúdiu, ktorá
by
toto vaše tvrdenie dokázala? Ak viete,
pán predseda, bol
by
som rád, keby ste parlamentu citovali odborný časopis,
v
ktorom to vyšlo. To by bolo výborné.
Pravdepodobne aj minulý reprezentačný
tréner pán posla-
nec
Haťapka mi dá za pravdu v tom, že napríklad tvrdenie,
ktoré
niekedy propagovalo, aký je alkohol výborný rehydra-
tačný
nápoj po športovom výkone, sa teraz úplne zamietlo.
Pretože alkoholdehydrogenáza sa používa na metabolizovanie
alkoholu,
ktorý je v pive, a nie na kyselinu
mliečnu, ktorá
sa
hromadí vo svale počas výkonu.
Prosím vás pekne, fungujú tu lobbizmy firiem, ktoré sa
chcú
cez tento zákon predsa len umiestniť
na trhu, však si
to
povedzme. Ak ste sa dohodli, dajte tie pozmeňujúce návrhy
a
odhlasujte si ich. Aj pán Prokeš vyvracia to, čo povedal
pán
podpredseda Húska. Prohibícia je
zakázanie užívania. Tu
sa
nezakazuje užívanie, nehnevajte sa. Frekvencia upomínania
"tu
som, môžeš po mne siahnuť" je to,
čo vám bude vo vedomí
fungovať,
ani nebudete vedieť ako. Je to tak, ako keď príde-
te
do samoobsluhy a zrazu si kúpite,
nechcem povedať to, čo
sa tak veľmi
často propaguje v
televízii, tak dajme tomu
OMO.
Ani neviete, prídete domov a zistíte - "preboha, čo som
to
urobil, kúpil som OMO?" Alebo aj iné veci. Ak vláda tu
predkladá
tvrdý zákon, ja viem, pán minister, že,
vy by ste
tu mali, povedal by som, obhajovať to predpolie vlastnou
hruďou,
a nie povedať, že je najprísnejší, lebo
tým vlastne
hovoríme,
že prečo by sme my mali byť najprísnejší.
A jednu
otázku vám, ktorí sa vyznáte v
ekonomike: Kto
drží aký podnik,
v akých rukách je tabakový priemysel na
Slovensku, v akých
je rukách, kto ho má kúpený?
Ako to
vlastne
je? Je to slovenský výrobca? Presne to neviem, možno
vy
to budete vedieť podľa toho, ktorí výrobcovia vás oslovi-
li.
Mňa neoslovili, lebo vedeli, že u mňa nepochodia.
Prosím vás pekne, vážená snemovňa, hlasujete o niečom,
čo
sa zdá, že by mohlo podporovať šport a kultúru. Ale viete
čo?
Tento štát musí vytvárať podmienky na financovanie tých-
to
aktivít inými zdrojmi, ako je reklama.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Švec - faktická
poznámka.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán podpredseda. Z hľadiska pragmatického po-
hľadu
si myslím, že si treba uvedomiť, že abúzus
z nikotímu
a
abúzus z alkoholu sú dva
diametrálne odlišné procesy,
s
dvoma diametrálne odlišnými vplyvmi na zdravotný stav uží-
vateľov
týchto drog.
Veľmi by som sa prihováral za to, aby sme
zakázali rek-
lamu
tabakových výrobkov, pretože fajčenie
jednoznačne vždy
a
za všetkých okolností poškodzuje
zdravie. Pri alkoholizme
je
problém trošku iný. Alkoholizmus je spoločenský jav, kto-
rý
vyplýva zo sociálnych problémov obyvateľstva. Domnievam
sa,
že užívanie napríklad vína v malých dávkach je zdraviu
prospešné
a dnes existujú štúdie, pán docent Šagát, ktoré
hovoria,
že malé dávky veľmi kvalitných vín majú
protiskle-
rotizačný
efekt. (Potlesk.) Myslím si skôr, že by sme mali
obmedziť reklamu alkoholických nápojov s
obsahom alkoholu
nad
20 % a navrhujem, aby v § 6 ods. 2 bol doplnok: "alkoho-
lických
nápojov s obsahom vyšším ako 20 % a iných návykových
látok".
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán minister, chcete vstúpiť
do debaty? Nech
sa
páči, objektívne.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Vážený pán poslanec Šagát,
na vlastnej hrudi som ten zákon doniesol
do vlády aj do
parlamentu a
nemyslím si, že
poznámka alebo informácia
o
tom, že je najprísnejší, je na škodu, pretože poslanecký
zbor
má právo vedieť, akej relácie je právna norma, ktorú má
prijímať
vo vzťahu k ostatným okolitým štátom alebo zvyklos-
tiam,
ktoré vládnu svetom.
Takže
obhajujem vládny návrh zákona,
i keď z úradu
odišli
dva návrhy, ale povinnosť mi tak káže, sám som nefaj-
čiar,
ale to ešte neznamená, že by som sa mal
k tomu vyjad-
rovať
nejakým iným spôsobom. Nepredpokladám,
že by bola na
škodu
informácia o tom, že je prísny.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - predseda
výboru pán Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte aj mne uviesť
jednu
poznámku v tomto reklamnom mlyne, ktorý tu v súčasnos-
ti
prebieha. Myslím si, že z ľudského, teda z prirodzeného
hľadiska
akékoľvek zdôvodňovanie ekonomickej
výnosnosti ta-
bakových
a alkoholových výrobkov svojou povahou má protiľud-
ský
a sebazničujúci charakter. Myslím si, že celú túto otáz-
ku
treba posúdiť ani nie na základe lobbistických záujmov,
ale
skôr z principiálneho postoja.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - predseda výboru pán
Haťapka.
Poslanec K. Haťapka:
Chcel by
som priznať pánu doktorovi
Šagátovi, že vždy
po
etape som namiesto uspávacích práškov dával 10-stupňové
pivo a veľmi
dobre potom spali.
(Smiech.) A ešte by som
chcel
povedať, že teraz som bol v
nemocnici, ležal som tam
vyše
týždňa s obličkovou kolikou a páni doktori mi predpísa-
li,
že mám piť pivo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická
poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Chcem len povedať, že tento zákon je
svojím znením dis-
kriminačný dokonca
aj voči nám
kresťanským demokratom.
(Smiech.)
Totiž, ak si prečítate bibliu, tam
jasne píše sv.
Pavol
Timotejovi: "A nezabudni si sem-tam vypiť aj pohár
dobrého
vína." Ak má byť zakázaná úplná
reklama vín, tak sa
nebude môcť v
televízii a rozhlase
hovoriť ani o biblii,
a
to zase už prosím nie. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. Rád by som len upozornil na
jednu
skutočnosť, že diskutujeme o niečom úplne inom, ako je
v
pozadí. Nehovoril som nič, pán poslanec
Šagát, o prohibí-
cii.
Povedal som, či vieme zakázať dovoz
reklamy alkoholic-
kých
výrobkov zo zahraničia. Ak to nevieme urobiť, tak vý-
sledok
bude jeden jediný, že to, čo sa vyrába
na Slovensku,
sa
nebude môcť propagovať, ale naopak, cez zahraničné masmé-
diá
sa bude propagovať to, čo je vyrábané v zahraničí, a tým
sa vlastne presunie ťažisko spotreby na
dovážané výrobky,
a
nie na tie, ktoré sa vyrábajú u nás.
Výsledkom nebude ur-
čite
zníženie spotreby, tá totiž
nespočíva na reklame, ale
na
vytvorení spoločenského tlaku, tak ako napríklad v Spoje-
ných
štátoch, kde sa robí spoločenský tlak na to, aby sa po-
važovalo trebárs fajčenie za spoločensky neúnosné.
To je
trošku v inej
polohe. Akékoľvek zakazovanie
vyvoláva vždy
protireakciu.
Pán predsedajúci, keďže sa už niekoľkokrát
porušil roko-
vací
poriadok a vo forme faktických poznámok
sa dávali pri-
pomienky
a návrhy, tak to urobím aj ja.
Navrhujem, aby sa vypustilo v § 3
písmeno g), nakoľko
si
neviem dosť dobre predstaviť, ako môže zákon definovať,
čo
je podprahové a čo je nadprahové vnímanie.
Ďalej
navrhujem, aby v § 6 písmeno
b) znelo takto:
"omamných, psychotropných a iných návykových
látok". Teda
nebude
tam "alkoholických"... (Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, venujte pozornosť návrhom.
Poslanec J. Prokeš:
...a aby sa vsunul nový § 7 a
ostatné sa prečíslujú.
§
7 bude znieť:
"Reklama alkoholických nápojov
a) nesmie byť orientovaná na mladistvých,
b) nesmie znázorňovať mladistvých pri konzumácii alko-
holických
nápojov,
c) nesmie spájať konzumáciu alkoholu so
zvýšenou teles-
nou
výkonnosťou alebo šoférovaním alebo
nadväzovať na tieto
činnosti,
d) nesmie vytvárať dojem, že alkohol má liečivé
účinky,
že
je stimulátorom, alebo že má schopnosť vyriešiť osobné
problémy,
či napomáhať ich riešeniu,
e) nesmie vyvolať domnienku, že
konzumácia alkoholu po-
máha
k spoločenskému alebo sexuálnemu úspechu,
f) nesmie podporovať neprimeranú
konzumáciu alkoholu,
g)
nesmie predstavovať abstinenciu
alebo striedmosť
v
konzumovaní alkoholických nápojov v negatívnom svetle,
h) nesmie spájať kvalitu nápoja s vysokým
obsahom alko-
holu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Bajan -
faktická poznámka.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dovolil by som si dve poznámky. Jedna je tá, že by som
odporúčal, aby sme
nezúžili diskusiu na problém alkoholu
a
tabaku, lebo ten zákon má oveľa širší
záber, a možno pre-
to, že je
to nejakým spôsobom
populárne, sa držíme práve
týchto
dvoch.
Čo sa týka propagácie tabaku, nebudem sa k tomu vyjad-
rovať
z rôznych dôvodov, povedzme aj rodinných, takže ten
problém ma teraz
netrápi, skôr si myslím že mi je trošku
bližší
problém, ktorý nastolil kolega Maxon. Bol by som skôr
za
trošku liberálnejšiu podobu tohto
zákona a viem, že tak
ako
to priznal minister Ducký, snažil sa
presadiť niečo po-
dobné.
Na druhej strane, opakujem, že celá diskusia sa krúti
okolo
alkoholu a cigariet, a myslím si, že
problém je oveľa
širší.
Osobne ako človeku, ktorý organizuje
rôzne podujatia
s
rôznymi sponzormi, mi je blízky návrh
kolegu Haťapku, ale
nehovorím,
že by to malo byť presne v tej dikcii,
ako navr-
hol.
Takže v tejto chvíli vás vyzývam, aby sme nediskutovali
len
o alkohole a cigaretách.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Bieliková -
faktická poznámka.
Poslankyňa A. Bieliková:
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kým na
mňa
prišiel rad, tak už poniektorí hovorili to, čo som chce-
la
povedať. Budem hovoriť tiež predovšetkým o tabaku, o faj-
čení
a o alkohole.
Totiž pán poslanec Šagát hovoril o zdravotnom aspekte,
ale
tu predsa nejde o zákaz fajčenia či konzumovania alko-
holických
nápojov, ale o zákaz reklamy, a to je veľký roz-
diel. Ak totiž
absolútne zakážeme reklamu,
neprestane sa
fajčiť,
určite nie, ale znemožní sa akákoľvek
informovanosť
o
slovenských výrobkoch, o nových slabších výrobkoch, po-
vedzme
pri cigaretách. No, a pokiaľ viem, občan
má právo na
informovanosť.
Podporujem návrhy, ktoré podal pán podpredse-
da
Andel.
A ešte, ak dovolíte, by som chcela poukázať tak trošku
na
rozdiel medzi alkoholizmom a fajčením cigariet. Napríklad
opitý
človek rozbíja, kradne, možno i vraždí
atď., ale ešte
som
v živote nepočula, že po vyfajčení
dvoch cigariet išiel
niekto
rozbíjať výklady alebo niekoho zbiť, takže predsa len
je
tu trošku rozdiel. Opakujem, podporujem
návrhy pána pod-
predsedu
Andela.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Filkus, máte slovo.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem pekne. Som veľmi rád, že sa táto
diskusia do-
stala z hľadiska
politického afektu aj efektu
do afektu
a
efektu lobbistických záujmov. To je po prvé a je to dobré.
Povedzme,
je dobré to, že konečne vieme aj inak diskutovať
-
pozitívne. Ale musím povedať, že vláda je
v tomto prípade
lepšie
pripravená ako lobbisti. A keby boli
lobbisti lepšie
pripravení,
museli by prísť s konkrétnou analýzou. Nemôžem
len
tak "hauzírovať", že vo vzťahu k štátnemu rozpočtu to má
taký
dosah, z hľadiska domáceho výrobcu taký alebo onaký. To
musí
byť analýza, vážení. Keby ste mali analýzu a povedali
ju,
možno by sme rozmýšľali ďalej. V tom je váš handicap.
Takisto
treba dokázať argument v prospech zahraničia, že vý-
robca
bude vo výhode. Keď chcem niečo lobbovať, takto glo-
bálne
sa to nedá proste presadiť. Naozaj, v tomto prípade sa
vláda
lepšie pripravila, pripravila lepší zákon a je silnej-
šia.
A
teraz, hoci som mal na začiatku
radosť, a hovoril
o
nepolitických afektoch a efektoch,
nakoniec mi vychádza,
že nejaký ten
politický "šmrnc" majú. Čo
sa stalo? Vláda
pripravila
podľa mňa dobrý zákon, a keď ho pripravila, tak
mal
byť prediskutovaný aj na úrovni špičky tohto parlamentu.
No
a teraz, čo sa konkrétne stalo?
Teraz to nerobím preto,
aby
som to naťahoval, ale podpredseda
parlamentu má iný ná-
zor,
ako má minister, ako má vláda, ktorá je v tomto prípade
silnejšia
v "kramflekoch". Poviem to
jednoznačne. A toto už
dostáva
nejaký ten politický "šmrnc".
Samozrejme, že sa prikloním
podľa svojho svedomia
k
týmto záverom, ktoré som tu počul, aj k tomu, za čo zdvih-
nem
hlas. Nemám konkrétny návrh, len vám chcem povedať, že
uznávam,
rešpektujem lobbistické záujmy, ale to sa musí pre-
sadzovať
trochu inak. Nie takto handicapovane a slabo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Predseda výboru pán Andrejčák - faktická po-
známka.
Poslanec I. Andrejčák:
Budem veľmi stručný, pretože pani poslankyňa Bieliková
použila
obidva argumenty, ktoré som chcel uviesť.
Poviem
azda iba mojim kolegom nefajčiarom jednu faj-
čiarsku
skúsenosť, ktorú už mám 35 rokov, lebo toľko rokov
fajčím.
Prosím vás, keď som čítal reklamu na cigaretu, nikdy
som
nedostal chuť si zapáliť alebo prestať
fajčiť, ale vždy
som
si iba v duchu pomyslel, či tá
cigareta, ktorá mne chu-
tí, je lepšia
ako tá, ktorú mi ponúkajú. Nikdy to nemalo
vplyv
na to, aby som si išiel rýchlo zapáliť, keď som zbadal
reklamu.
Takže sa na tento problém pozerám tak, či Slováci
v
televízii alebo v časopisoch budú vidieť len reklamu za-
hraničných
výrobkov, alebo tam uvidia aj naše. A preto sú-
hlasím
s návrhom pána poslanca Maxona a budem ho podporovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Švec. Máte
slovo,
nech sa páči.
Poslanec J. Švec:
Pán predseda Andrejčák, myslím si, že vás
nemôže rekla-
ma
o tabakových výrobkoch skutočne ovplyvniť, ale pozrite sa
napríklad na
reklamu tabakového výrobku
Marlboro a iste
pochopíte, že
takáto reklama môže ovplyvniť mladistvých,
a
to je už rozdiel v ponímaní reklamy tabakových výrobkov.
Preto
si myslím, už aj vzhľadom na to, čo som
povedal pred-
tým,
že abúzus nikotínu je zdraviu evidentne škodlivý, mohli
by
sme pri posudzovaní reklamy tabakových výrobkov a nápojov
rozlišovať,
ktoré majú nízky obsah nikotínu alebo alkoholu.
Ešte by som chcel povedať pani Bielikovej, že v Spoje-
ných
štátoch platí federálny zákon,
podľa ktorého sa zdra-
votné
poisťovne majú právo pýtať občana, či fajčí. Ak fajčí,
tak
mu poisťovňa vyrubí vyššie poplatky za zdravotné poiste-
nie,
pretože tento človek je viac ohrozený z
hľadiska zdra-
votného
stavu ako človek, ktorý nefajčí.
Myslím si, že by bolo naozaj potrebné
diferencovať tie-
to
dve veci. Prikláňam sa preto k názoru všetkých, ktorí ho-
voria, že reklama
alkoholických nápojov by
mohla mať inú
reštriktívnu
funkciu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo s faktickou poznámkou má pán pod-
predseda
Andel. Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Chcel by som reagovať na pána kolegu Filkusa. Chcel by
som
povedať iba toľko, že i podpredseda parlamentu je po-
slancom
a má právo povedať svoj názor podľa vlastného svedo-
mia
a vedomia.
Po druhé, tak trošku humorne - žijem už
26 rokov s jed-
nou
manželkou. Pomerne často mám iný názor
ako moja manžel-
ka
- aj teraz som mal iný názor ako
minister - a pritom som
sa
ešte nerozviedol. Dá boh, že sa ani
nerozvediem, hoci,
viete,
nemôžem povedať, čo bude o mesiac.
A po tretie, lobbovanie, áno, lobbovanie - to je obha-
jovať niečie záujmy. Skutočne neobhajujem
záujmy niekoho,
aby
som, povedzme si to otvorene, mal
z toho osobne nejaký
prospech.
Máte pravdu, ak by som to bol urobil,
skutočne tu
mala
byť nejaká analýza, ako som povedal,
taký vplyv zahra-
ničnej
reklamy cez satelitné televízne
vysielače a podobne.
Chcel
som vás len proste, tak ako to cítim, presvedčiť neja-
kým
pragmatickým vyjadrením, pretože, ak vyženiem deti (na-
koľko
nebudem mať príjem z reklamy) z
ihrísk a tie deti mi
začnú
drogovať, pre boha živého, veď je to
oveľa horšie ako
zakázať
reklamu, a pritom spotreba týchto výrobkov neklesne.
Áno,
klesne pri slovenských výrobkoch, ako sa tu správne po-
vedalo, ale stúpne
používanie zahraničných
výrobkov. Čiže
asi
takýmto spôsobom som tu vystúpil. A
uvedomujem si nega-
tíva.
Čestné slovo, vám všetkým zodpovedne vyhlasujem, že si
uvedomujem
negatíva, ktoré má používanie týchto návykových
prostriedkov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo s faktickou poznámkou má pani po-
slankyňa
Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela
by som tiež do-
niesť
trošku do mlyna, tak ako všetci ostatní a hlavne leká-
ri.
O to viac ma mrzí, ak lekár zaujme
stanovisko, ktoré by
bolo
práve v prospech tejto reklamy.
Boj
proti drogám totiž
nedefinuje drogu len na takú
drogu,
akou je heroín alebo kokaín a podobne. Fajčenie ciga-
rety
a alkohol, žiaľ, patria tiež k drogám.
A tu
by som mala právo povedať
nielen ako lekár, ale
ako veľmi kvalitný a veľmi výdatný
fajčiar (posledné dva
roky
som vyfajčila 50 až 60 cigariet denne),
že u mňa nebol
ani
tak problém a do dnešného dňa nie je problém fyzickej
závislosti,
ale je to problém psychickej
závislosti. A ver-
te,
že u detí, práve v tom veku, ako 14-15 ročné dievčatá
rady
nosia mamine topánky a chcú sa veľmi
rýchlo podobať na
dospelých, takisto
10-12-roční chlapci a, samozrejme, aj
dievčatká,
sa veľmi rady hrajú na dospelých a zapália si ci-
garetu.
Každý to vyskúšal, ale ide o to, aby sme práve týmto
všetkým
ostatným tomu nepomáhali aj my. A dovolila by som si
odvolať
sa aj na televíznu debatu, ktorú mal teraz pred dvo-
ma
dňami pán poslanec Polka s pánom poslancom Kanisom, kde
sa
tiež hovorilo o boji proti drogám, že
nestačí len vyhnať
policajtov do ulíc
a naháňať dílerov, ale prevencia boja
proti
drogám sa začína už s cigaretou a s
reklamou na ciga-
rety.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Ďurišinová -
faktická poznámka.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem
veľmi pekne. Keď sa
tu hovorilo o lobbizme,
chcela
by som dať slovo, že nelobbujem ani za
nejaké vinár-
ske
závody, ani za nejaké pivárske podniky
a takisto ani za
nejaký
spolok pre fajčiarov, ale lobbujem tu takisto ako pán
poslanec
Andel, pán poslanec Haťapka z praktických skúsenos-
tí
zo života pre šport. Som členkou
ekonomickej komisie há-
dzanárskeho zväzu a
môžem vám povedať, že veľmi súhlasím
s
tým, čo povedal pán Filkus, aj pán Šagát, že tento štát by
sa
mal v prvom rade postarať o to, aby šport, kultúra fungo-
vali
bez potreby takého liberálnejšieho zákona, ako ho navr-
huje
pán poslanec Andel. Keď bude mať tento štát finančné
prostriedky
na to, aby to fungovalo, tak budem prvá, čo bude
žiadať
zmenu, ak prejdú pozmeňujúce návrhy pána poslanca An-
dela.
Zároveň kladiem jednu zaujímavú otázku.
Myslím si, že
ten
návrh je v tom liberálny, lebo zakazuje v televízii atď.
veľkoplošnú
reklamu, ale dovoľuje, aby to bolo inde - uve-
diem konkrétny príklad: idem zháňať prostriedky
na nejakú
akciu
pre mládež a zhodou okolností sa dostanem aj k nejakej
fajčiarskej spoločnosti. Ich prvou podmienkou je,
aby sa
v
zmluve, keď mi dajú hoci len 10 tisíc korún, a to je možno
maximum,
čo dostanem, objavil hoci len maličký
nadpis v ne-
jakom bulletine alebo možno na tri sekundy
v televízii.
A
tento zákon ani toto neumožňuje. Takže
nehnevajte sa, mám
pocit,
že je naozaj v tom veľmi prísny.
A teraz
si dovolím položiť jednu otázku,
pán poslanec
Šagát,
keď už takto komunikujeme očami: Ako si
predstavíte,
že
sa budú vysielať, dajme tomu, prenosy formuly 1, keď vie-
me,
že tieto autá majú velikánske názvy
Marlboro, atď. atď.
Čo
budeme robiť teraz? Zrušíme v televízii tieto momenty,
alebo
ako to bude fungovať v praxi? To by ma zaujímalo, lebo
slovenské
výrobky tam určite nebudú.
Ďakujem, to je všetko.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Faktická poznámka - predseda výboru pán
Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem
pekne. Dalo sa zrejme predpokladať, že tento
vládny
návrh bude predmetom dosť
obsiahlej diskusie. Už sa
začíname
radiť aj do istých lobbistických skupín. Som ochot-
ný
otvorene sa priznať - áno, patrím do
lobbistickej skupi-
ny,
ktorá jednoducho chce výrobcov
tabaku a tabakových vý-
robkov normálnym spôsobom pripraviť o pár
stotisíc alebo
niekoľko
miliónov korún na podporu slovenského športu a pod-
poru
slovenskej kultúry. Takže toto je moje lobby.
Akým spôsobom sa vyvíja ekonomický prospech týchto fi-
riem,
ma vôbec nezaujíma, ale ak máme
lobbovať, tak by sme
mali
lobbovať nejakými konkrétnymi faktami.
Predovšetkým sa
k
tomu istým spôsobom priznal aspoň pán poslanec Filkus.
V
prvom rade treba povedať, že Slovensko, Slovenská republi-
ka nepatrí medzi štáty s najväčšou
spotrebou cigariet na
jedného
občana. Druhým faktom je to, že vo svete sa postupne
začínajú presadzovať cigarety s menším
obsahom škodlivín.
Predpokladajme,
že aj naši výrobcovia, ak budú chcieť udržať
svetový
trend, budú musieť ísť takýmto spôsobom.
A keď bude zakázaná reklama, ako sa tých
40 % populá-
cie,
čo u nás zhruba fajčí, bude
informovať o tomto fakte?
Na
to sú, prosím, štatistické dôkazy, že
napríklad v kraji-
ne,
kde je zákaz reklamy tabakových výrobkov, sa percento
menej
škodlivých cigariet konzumuje asi zhruba v rozmedzí od
7,5
do 15 %. Tam, kde je reklama povolená, sa cigarety s me-
nej škodlivým účinkom konzumujú až vo
výške 60 %. Takže
vlastne
reklama istým spôsobom vytvára
priestor na to, aby
sa
postupne fajčili menej škodlivé cigarety. A to by sa ana-
logicky
mohlo týkať aj nášho prípadu.
A
potom ešte jeden úplne pragmatický dôvod - je to
otázka
colnej ochrany nášho trhu voči tretím krajinám. Colná
ochrana
je pomerne dostatočná, ale voči Českej republike má-
me ochranu
vo výške 10 %, teda od 1. 7. len vo výške 7,5 %
a
v Českej republike je reklama tabaku a tabakových výrobkov
absolútne
liberálna. A baviť sa o tom, či je napríklad SIT
dnes
slovenským alebo akým, treba
povedať, že je to jedno-
ducho podnikateľský subjekt pôsobiaci na Slovensku, ktorý
odvádza
prostriedky v rámci riadnych daňových
povinností tu
v
Slovenskej republike, ak sa, samozrejme, nezačneme zase
baviť
o probléme transferových cien. Takže z mojej strany
len
niekoľko faktov, ktoré sú naozaj podložené štatistikami.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická
poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
táto diskusia ma takmer dojala k slzám,
lebo som zis-
til, že
tabakový priemysel a
výrobcovia alkoholu nemajú
žiadny iný cieľ
v reklame len podporovať slovenský šport
a
kultúru.
Vážené dámy, vážení páni, tí, čo ste
študovali ekonó-
miu,
ste zjavne študovali aj predmet, ako sa robí reklama.
A
tam ste sa asi dozvedeli, že reklama sa robí preto, aby sa
zvýšil
predaj výrobkov. Veď nikto nie je taká dobročinná or-
ganizácia,
aby vydal niekoľko miliónov alebo sto miliónov na
reklamu
preto, aby sa znížil predaj výrobkov.
Veď sa tu ne-
klamme!
To je predsa každému z nás jasné. Argument, že sa
budú
predávať cigarety menej škodlivé a viac škodlivé - vie-
te,
keď sa má normálna firma rozhodnúť medzi horším jedom
a
lepším jedom, urobí to,
že prestane vyrábať horší jed
a
bude vyrábať len ten lepší jed. Urobila
by to každá nor-
málna
firma a nepotrebuje na to reklamu. Jednoducho prestane
vyrábať
cigarety s vyšším obsahom škodlivých látok. Myslím
si,
že je prirodzené, keď sa to takto robí.
Vážené dámy, vážení páni, snažíme sa
tu navzájom kla-
mať.
Skutočne sa domnievam, že reklama je určená výhradne
nato,
aby sa zvýšil zisk, aby sa zvýšil predaj výrobku. Vie-
te
si predstaviť, že by sme v tejto chvíli hovorili, povedz-
me,
o reklame na televízory alebo na pracie
prášky? Je rek-
lama
na pracie prášky skutočne určená nato,
aby bola podpo-
rovaná
slovenská kultúra a šport, alebo nato,
aby sa prášky
predávali?
Logika mi hovorí, že je nato, aby sa
prášky pre-
dávali.
Nemaľujme si ružové okuliare, nedávajme
to do krás-
nych
hesiel o podpore športu a kultúry a neviem čoho všetké-
ho.
Povedzme si jasne, že sú tu skupiny, ktoré pozitívne za-
lobbovali,
aby sme umožnili tabakovému priemyslu, výrobcom
piva
a alkoholu zvýšiť ich produkciu a ich
predaj. Povedzme
otvorene,
že ten poslanec, ktorý sa za takéto umožnenie pre-
daja
výrobkov a zvýšenie tohto predaja prihlási, bude hlaso-
vať
za, ale prosím vás, nezakrývajte sa za slovenskú kultúru
a
za slovenský šport. Veď je to nezmysel.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Veľmi si vážim slová nášho váženého
kolegu pána Romana
Kováča a som
mu nesmierne vďačný,
pretože spomenul práve
pracie
prášky. Dovolím si ho ubezpečiť, neviem ako inde, ale
v
našej rodine reklama nijako nevplýva na
spotrebu práškov,
len
na výber práškov, ale rozhodne nie na spotrebu. Jedno-
ducho,
špinavá bielizeň si žiada prášky, tak si nejaké musí-
me kúpiť.
No a ak je nejaká
reklama, tak, samozrejme,
ovplyvní
výber. A o tom sa tu hovorilo.
Nehovoríme o tom, že nebude reklama, len
zabránime rek-
lame domácich producentov, ale nijako
nezabránime reklame
ani
alkoholických nápojov a nezabránime ani fajčeniu ako ta-
kému.
Tie sú dané filmami, kde vidíte, ako protagonisti fil-
mov fajčia, kde vidíte, ako konzumujú
alkoholické nápoje.
Čiže
efekt, o ktorom sa tu hovorilo, že aj mladé deti budú
mať
pocit dospelosti, ak budú piť, sa tam dostal
na základe
týchto
filmov. Ak budú hľadať nejaký alkoholický nápoj alebo
budú
hľadať cigaretu, nájdu ich v zahraničných časopisoch
alebo
v satelitnom vysielaní, ktoré im napovie, že si majú
kúpiť
Marlboro, že to je to pravé.
Akurát nikdy nebudú ve-
dieť,
že nejaký Konárik vyrába nejaké pivo,
prípadne nejaký
Corgoň
sa vyrába v Nitre. O tom nebudú vedieť,
ale budú ve-
dieť,
že z týchto všelijakých nápojov je nejaký Heineken,
budú
vedieť, že existuje nejaký Redlabel a podobne. To je
celý
problém.
Pán poslanec Roman Kováč a podobní, čo bojujete za zá-
kaz
reklamy takýchto výrobkov, vy bojujete vlastne za likvi-
dáciu
domácich výrobcov a preferujete zahraničných. Tu totiž
skutočne
nejde o to, aby sa zastavilo fajčenie. Ak by bol
zákon
o zákaze fajčenia a zákon o zákaze
konzumácie alkoho-
lických
nápojov, prvý zdvihnem za to ruku. Ale váš prístup
fajčeniu
ani pitiu alkoholických nápojov brániť nebude.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Budem musieť upozorňovať na tri minúty.
(Hlasy z plé-
na.) Dobre, ďakujem. Vidíte, priatelia, pri
tomto zákone
vlastne
neexistuje koalícia a opozícia. Slovo
má pán posla-
nec
Smolec s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Smolec:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Neviem, či by sme nemali zakázať niektoré reklamné vy-
stúpenia na pôde
parlamentu. Keby to vysielala
televízia,
tak
pár ľudí by dostalo asi pekné honoráre za svoje vystúpe-
nia.
Vážení, ale propagovali ste predčasnú
smrť desaťtisícom
ľudí,
ktorí zomrú na dôsledky fajčenia. Upozornilo nás na to
tridsať
významných vedeckých osobností.
Pán poslanec Maxon
hovorí,
že ekonomické úspechy ho nezaujímajú. Ja mu pripome-
niem,
že vlani po zdanení bol čistý zisk
tabakovej korporá-
cie na Slovensku presne 123 miliónov
korún. Na Slovensku
chcú
v roku 1996 investovať až 260 miliónov
korún do moder-
nizácie
výroby a rozvojových programov. Odborníci sa pýtajú,
ktorý
normálny podnikateľ investuje do rozvoja o 100 % viac,
ako
získa. A idú to robiť preto, aby za smrť tých 10 tisícov
fajčiarov
získali 10 tisíc nových?
Vážení, svetová banka robila tiež istý
výskum a upozor-
nila,
že amorálny zisk z každých 1 100 ton vypestovaného ta-
baku
predstavuje cca 2,5 mil. dolárov, čo je
však maličkos-
ťou
oproti ohromujúcim škodám 30 mil. dolárov z rovnakého
množstva vyfajčeného
tabaku, ktorý zapríčiňuje všelijaké
tragédie.
Chcem upozorniť na jedno, aj nám by sa
v novinách
zišla
tabaková reklama, aj keď je tam doteraz
zakázaná. Ale
nech
je pre nás mementom smrť 10 tisícov predčasne zomretých
Slovákov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Baránik - faktická
poznámka.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy a páni,
nikdy som nefajčil, nikdy som nepil
vo väčšom rozsahu
pivo, ale na
základe diskusie dospievam
k názoru, ako to
z
nás väčšina tvrdí, že aplikácia tohto zákona nebude mať
pozitívny
vplyv na zníženie spotreby tabaku a
piva. To zna-
mená, že ak
sa neschváli, bude z toho celkom jednoznačný
efekt,
ktorý sa prejaví v tom, že ochromíme
niektorú oblasť
nášho
poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu,
čiže bude mať
negatívny
ekonomický dosah. Ďalej bude mať dosah na šport,
kultúru
a samozrejme aj dosah na štátny rozpočet. Preto sa
prihováram, aby
sme podporili pozmeňujúce
návrhy, ktoré
predniesli
páni poslanci Andel, Maxon, Švec a Prokeš.
K firme SIT by som chcel povedať toľko, že je to jedna
z
mála zahraničných firiem, ktorá u nás
pôsobí a ktorá od-
vádza
daň zo zisku aj DPH. To je vzácna výnimka medzi zahra-
ničnými
podnikateľmi, ktorí u nás pôsobia.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán podpredseda Andel - faktická
poznámka.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Mrzí ma, že ak povieme svoj názor, hneď sme upodozrie-
vaní
z nejakých nekalých myšlienok, resp. skutkov. Pán kole-
ga
Kováč povedal, že sa snažíme klamať navzájom medzi sebou.
Roman,
čestné slovo, nie.
Ale zoberme si jednu vec. Skutočne,
poznáte to, dnes
deti
nemajú kde športovať. Zoberme ďalšie
peniaze, deti bu-
deme vyháňať. Najväčšia drogová závislosť v
Bratislave je
u
mládeži do 18 rokov. Vlado, pán
kolega Bajan, ty si sa
smial.
Vieš, aký je problém v Petržalke. Zlikviduj tam ešte,
čo
ja viem, desať mládežníckych
družstiev vo futbale a kam
to
pôjde. Drogovo závislých bude z toho 50 %. To je prvý mo-
ment.
Druhý moment - skutočne, skúsme zvažovať
(Tibor, môžeme
sa
o tom porozprávať medzi štyrmi očami) misky na váhach.
Nelobbujem
naozaj za niekoho preto, aby som dostal
nejakých
100 tisíc korún. Čestné slovo, nie,
to vám tu zodpovedne
prisahám.
Ale,
Roman, chcem sa spýtať: Fajčíš? (Nezrozumiteľný
hlas
z pléna.) Prosím? Stále? A keby si chcel prestať faj-
čiť,
má na teba vplyv reklama, alebo nie?
Zrejme nie. To si
človek
musí uvedomiť. Prosím, budeme hlasovať tak, ako bude-
me
hlasovať. Ale skutočne, na váhach sú dve misky. A uvedom-
me
si, čo je horšie, trebárs aj pre mladšiu generáciu. Všet-
ko,
čo ste povedali, všetky argumenty, aj pán kolega Smolec,
ktorý
hovoril o 10 tisícoch mŕtvych, bohužiaľ, je pravda, je
to
tragické a niekedy sa hanbím o tom
rozprávať, že tu pro-
pagujem
vlastne nejakú reklamu, ale svojím spôsobom tomu ne-
zabránime.
Opakujem sa tretíkrát, a kolegovia okolo mňa tak-
isto, vplyv reklamy tu bude, tomu
nezabránime, zabránime
akurát
slovenským výrobcom realizovať sa na slovenskom trhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Priatelia, upozorňujem, že dávam už len troj-
minútové
vystúpenia. Pán poslanec Šagát, nech sa páči.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem poďakovať za
faktické
poznámky pani doktorke Belohorskej i pánu poslanco-
vi
Smolcovi. A rád by som poslednýkrát
vystúpil s tým, aby
sme
brali tento zákon skutočne v širokých
súvislostiach. Ak
hovoríme,
že je najprísnejší - chvalabohu, nech
je najprís-
nejší.
Neporovnávajme sa s inými krajinami, čo
sa týka boja
proti
drogám. Tak ako povedala pani poslankyňa Belohorská,
je
to droga, sú to drogy.
Keď pôjdete navštíviť vyspelé Švédsko, ktoré sme dlho-
dobo
obdivovali, tak nemocnica, ktorá má rovnaký posteľový
fond
ako Kramáre (1 200 lôžok), mala 400
postelí, dobre po-
čujete, 400
postelí pre narkomanov
a psychické poruchy
z
drogovej závislosti. My ich máme dnes ešte relatívne málo.
Ak neurobíme celý komplex opatrení, aby
to sem neprišlo,
tento
jediný zákon to nevyrieši, ale niekde sa musí začať,
bez
ohľadu na to, či to bude napísané niekde na formule 1.
Preboha, taká reprezentantka, ako je
pani Ďurišinová,
mohla
by vystúpiť s tričkom, kde bude
napísané West, a hrať
hádzanú? Veď určite
by jej prišlo zle. To je
môj názor.
(Ruch
v sále.) A prosím vás pekne, že by skrachovali sloven-
skí
výrobcovia? Ten, kto vyrába jed, nehnevajte sa na mňa,
nech
pre mňa za mňa skrachuje. Na Slovensku zomiera 30 % ľu-
dí
na nádorové ochorenia, u mužov je to najčastejší karci-
nóm
pľúc. A je dokázané, sedí tu
profesor onkológie, že je
jasná
súvislosť s fajčením. Odporúčam vám ísť sa
pozrieť,
ako
zomiera ten, čo má karcinóm pľúc, a
potom budete hlaso-
vať
o reklame inak.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Dovoľte, aby som sa vrátil k tomu, že "chráňme si naše
slovenské
cigarety".
Vážené dámy, vážení páni, veď to je
komické. Tak napíš-
me
na škatuľku cigariet: "Ľudia,
nezomierajte na zahraničné
cigarety,
zomrite radšej za naše slovenské, národné." Veď to
je
nezmysel. (Potlesk.) Prosím vás, používajme adekvátnu ar-
gumentáciu.
Všetci hovoríte, že sa nemení počet fajčiarov.
Áno,
skutočne si myslím, že reklama už
neovplyvní fajčiara,
ktorý
fajčí. Ale reklama, najmä ak sa robí
rafinovým spôso-
bom,
môže výrazne ovplyvniť začínajúceho fajčiara, to zname-
ná
mládež. A všimnite si, ako je robená.
Všade sú mužné po-
stavy,
ktoré fajčia, sú tam moderné dámy, ktoré fajčia.
Čomu sa
to dieťa chce podobať? Svojej
upotenej mame?
Alebo svojmu upracovanému otcovi? Nie, ono chce byť také
mužné, ako tento
pán na reklame a ako Mária, jednoducho.
A
ak má v ruke cigaretu, tak je pre neho idolom. Toto je ne-
bezpečný jav reklamy
pre mladých ľudí.
Samozrejme, že sa
nezníži počet, ale
každoročne narastá počet mladých
ľudí,
ktorí
fajčia. A vy hovoríte, že 1,5 % je ročne málo. No ja
by
som bol veľmi spokojný, keby každý rok 1,5 % mladých ľudí
nezačalo
fajčiť. Myslím, že každý z nás.
Takže nenahovárajme si, nie sú v tom ani národné záuj-
my,
ani záujmy športu a kultúry. Inak
by sme skutočne mali
na cigarety napísať: "Umierajme na naše
národné slovenské
cigarety!"
Napíšme si to na naše slovenské výrobky, a ľudia,
preboha,
neumierajte na tie zahraničné, to sa nepatrí.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ale nerobiť, prosím, protipropagandu slovenským výrob-
kom.
Ďakujem.
Poslanec R. Kováč:
Len tabakovým.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Predseda výboru pán
poslanec Cuper, nech sa
páči,
máte faktickú poznámku.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
myslím si, že táto debata je o ničom. Treba ju ukončiť
a
zákon odhlasovať. (Potlesk.)
Som hlboko presvedčený, že reklama u
priemernej populá-
cie
má účinnosť asi od 5 do 10 %. Osobne som si v živote ne-
kúpil
výrobok, ktorý je uvádzaný na trh
reklamnou kampaňou.
(Smiech.)
A myslím si, že málokto si kúpi taký výrobok, lebo
dobrý
výrobok sa reklamuje sám. Aj dobrí fajčiari si robia
reklamu
sami. A naozaj si myslím, že počet fajčiarov nezávi-
sí
od reklamy. V mojej rodine zomrel na karcinóm pľúc z faj-
čenia
aj otec, aj brat a viem, čo to je, v
tom musím súhla-
siť
s pánom Šagátom i s pánom Kováčom. Ale nemyslím si, že
by
na nich bola vplývala nejaká reklama. V
nijakom prípade,
ani
na počet vyfajčených cigariet.
Mne
iba prekáža, že sa
reklama robí formou letákov
a
novín, ktorými zásobujú moju
novinovú schránku, a ja to
musím
vyberať a vyhadzovať, a ničí sa
tým strašne veľa le-
sov.
Ale neprekáža mi ako Ferovi Mikloškovi,
že sa to bude
reklamovať
televíziou, pretože nemám televízor. A teda urči-
te
budem hlasovať za zákon.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán predsedajúci, môžem povedať dve slová? Prosím vás
pekne,
skončime túto linku dôvery. Už vieme, kto koľko pije,
kto
koľko fajčí, kto v čom perie. Myslím si, že pri hlasova-
ní
sa ukáže, kto bude za čo hlasovať. Prosím vás, páni po-
slanci,
skončime to a poďme k iným bodom programu. Toto ozaj
nie
je najdôležitejšie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno. Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, naozaj to zvážme. Ale ako
predsedajúci
chcem povedať, že, samozrejme, mám cnosť nefaj-
čiara,
ale je to opustená neresť. Predtým som
fajčil. A po-
važujem naozaj za
správne, aby sme vyšli s naším názorom
celkom
otvorene von. Som presvedčený, že fajčenie je škodli-
vé
a že reklama fajčenia je tiež škodlivá.
Teraz dávam podľa postupu návrh pána predsedu Gašparo-
viča,
ktorý vlastne môžem chápať ako procedurálny návrh, aby
sme
hlasovali o ukončení rozpravy. (Hlasy zo sály.)
Priatelia, mobilizujem vaše sily.
Prosím vás, poďte
hlasovať
o procedurálnom návrhu, aby sme skončili rozpravu
o
tomto bode.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Kto je za
skončenie
rozpravy? (Neutíchajúce hlasy a vrava v sále.) Keď
sa
skončí rozprava, skončia sa aj faktické poznámky.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme prijali tento procedurálny návrh
a
vyhlasujem rozpravu o štrnástom bode programu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister
Ducký?
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca
výborov
pán poslanec Vanko? Nech sa páči.
Poslanec M. Vanko:
Vážené kolegyne, kolegovia,
chcem vám poďakovať za konštruktívnu
diskusiu. Ak by sa
nám
podarilo v takomto duchu viesť rozpravu aj pri iných zá-
konoch,
bolo by to určite v prospech veci. Dovolil by som si
povedať
len veľmi stručne niečo k niektorým
bodom, ktoré sa
predniesli
v rámci rozpravy.
Prvé bolo podprahové vnímanie, ku ktorému namietal pán
poslanec
Prokeš. Podprahové vnímanie bolo na
Slovensku zis-
tené,
neviem teraz presne, možno je to
10-15 rokov, v roz-
právke
pre deti, v televíznom vysielaní, kde je frekvencia
vnímania
15-16 obrázkov za sekundu, bola vložená
reklama na
pivo.
To znamená, že v 16 bliknutiach za sekundu tam bola
v
dvoch momentoch vložená reklama,
ktorá pôsobila ako pod-
prahové
vnímanie. To znamená, že človek, ktorý
sa na to po-
zeral,
si vôbec neuvedomil tento vplyv. Táto reklama mala
teda
efekt. To je len na vysvetlenie. Preto
je potrebné po-
nechať
v zákone o reklame tento bod, ktorý je uvedený.
Som rád, že nebola diskusia okolo liekov,
drog a podob-
ných
látok, o ktorých vieme, že sú v
terajších časoch veľmi
závažné
zvlášť pre mladých ľudí, lebo sa dostávajú do drogo-
vej
alebo liekovej závislosti.
Dovoľte mi krátku poznámku. Minulý týždeň
v stredu pre-
behla
v Bratislave akcia, na ktorej boli
experti z Rady Eu-
rópy.
Okrem iného im aj pani poslankyňa Rapaičová predložila
návrh
nášho zákona. Hodnotili ho ako veľmi dobrý a presne
v
takom duchu by sa mali uberať zákony aj v iných štátoch
Európy.
Vážené
kolegyne, kolegovia, pán
poslanec Pokorný ma
upozornil,
na lavici má otočeného kostlivca, to je vari tiež
vyjadrenie
určitej vzorky populácie, zvlášť tých, ktorí sú
medicínsky orientovaní, že by sme nemali podceňovať
tento
problém
a mali by sme k nemu pristupovať s plnou vážnosťou.
Vzhľadom na to, že boli prednesené pozmeňujúce návrhy,
ktoré
by bolo potrebné mať v písomnej forme, o čo som bol aj
požiadaný,
prosil by som pána predsedajúceho, aby dal hlaso-
vať
o tomto zákone až zajtra, keď budú písomne spracované
návrhy
a pripomienky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, s ohľadom na túto skutoč-
nosť
budeme pokračovať v ďalších bodoch nášho programu.
Pokračujeme p ä t n á s t y m bodom,
ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky
o
rozhodcovskom konaní.
Vládny
návrh zákona ste dostali
ako tlač číslo 428
a
spoločnú správu výborov ako tlač číslo 428a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán
Jozef
Liščák.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Nech sa páči.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci
zákonom
Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
120/1994
Z. z. bola rozšírená pôsobnosť zákona číslo 98/1963
Zb.
o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku
a
o výkone rozhodcovských rozhodnutí aj
na vnútroštátne ob-
chodné
styky, teda na rozhodovanie majetkových
sporov vzni-
kajúcich
v obchodných stykoch medzi tuzemskými podnikateľmi.
Žiaľ,
táto novelizácia nesplnila
a naďalej neplní
v
potrebnej miere svoje poslanie vytýčené
v úvodnom ustano-
vení
zákona. Súčasný stav je taký, že sa alternatívny spôsob
rozhodovania
obchodných sporov rozhodcami
nerozšíril, a tak
neprispel
k rozvoju a priebehu obchodných vzťahov a k odbre-
meneniu
všeobecných súdov od enormného množstva
majetkových
sporov,
čo má zákonite za následok zdĺhavé a oneskorené roz-
hodovanie
obchodných sporov.
Hlavný dôvod, že sa u nás rozhodcovské súdnictvo dote-
raz
neudomácnilo a nerozšírilo v žiaducej miere, vidíme nie-
len
v tom, že tento druh alternatívneho súdnictva nemá u nás
tradíciu,
ale hlavne v tom, že platnej zákonnej úprave chýba
náležitá
argumentácia a reglementácia konania pred rozhodca-
mi,
a v nejasnostiach, pokiaľ ide o
zriaďovanie a pôsobnosť
stálych
rozhodcovských súdov.
Vychádzajúc z poznatkov získaných z viacerých krajín
Európskej únie, v
ktorých je tento druh súdnictva značne
rozšírený,
a z
viacerých medzinárodných
dokumentov, ktoré
uvádzame
aj v dôvodovej správe, sme vypracovali na minister-
stve
spravodlivosti návrh nového zákona o
rozhodcovskom ko-
naní, ktorý
pri náležitej podpore
a správnej aplikácii
v
praxi má šancu splniť poslanie, ktoré od rozhodcovského
súdnictva
očakávame.
Navrhovaný zákon má teda nahradiť zákon číslo 98/1963
Zb.
o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku
a
o výkone rozhodcovských nálezov v
znení zákona Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 120/1994 Z. z.
Pokiaľ
ide o obsahové zameranie navrhovaného zákona,
rád
by som sa zmienil aspoň o niektorých zásadných otázkach.
Základnou podmienkou rozhodcovského
konania je existen-
cia rozhodcovskej zmluvy alebo doložky
uzavretej medzi
zmluvnými
stranami v písomnej forme, v ktorej je vyjadrená
vôľa
zveriť riešenie ich sporu nimi zvolenému rozhodcovskému
orgánu
a zároveň aj záväzok, že sa podrobia rozhodcovskému
rozhodnutiu.
Rozhodcovskému konaniu možno zveriť
všetky ma-
jetkové spory, ktoré zmluvné strany môžu
ukončiť zmierom.
Vyplýva
to z § 2 ods. 2 navrhovanej predlohy.
Z rozhodcovského rozhodovania sú však vylúčené
statuso-
vé
spory, spory o vzniku, zmene alebo zániku práv k nehnu-
teľnostiam,
spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí sú-
dov a
administratívnych orgánov a
spory, ktoré vzniknú
v
priebehu konkurzného alebo vyrovnávacieho konania.
Poverenie vykonávať funkciu rozhodcu v spore sa zakladá
na
dôvere zmluvných strán. Preto návrh v § 5 ods. 1 vymedzu-
je
len základné vlastnosti rozhodcu. Od podmienky štátneho
občianstva
možno upustiť len u rozhodcov poverených riešením
sporov
vzniknutých v medzinárodnom
obchode, ako to vyplýva
z
§ 36. Funkciu rozhodcu nie je povinný nikto prijať. Kto
však
túto funkciu prijme, môže sa jej vzdať
iba so súhlasom
účastníkov
sporu alebo zo závažných dôvodov
uvedených v po-
známke 6 pod
čiarou k § 5. Platne uzavretá rozhodcovská
zmluva
je prekážkou začatia sporu na
všeobecnom súde. Ak by
však niektorá zo
zmluvných strán znemožnila
začatie tohto
konania alebo
ho marila, tým že nesplní
svoje povinnosti
o
voľbe rozhodcu alebo
náhradníka za rozhodcu, ktorý sa
funkcie
vzdal, druhá strana je oprávnená
požiadať o rozhod-
nutie sporu všeobecný súd. Základné zásady
rozhodcovského
konania
sú totožné so zásadami platnými pre súdne konanie
zakotvenými
v občianskom súdnom poriadku.
V tretej časti navrhovaného zákona sú
zahrnuté procedu-
rálne
úpravy rozhodcovského konania. Musia byť dodržané via-
ceré
úpravy, ktoré sú predpísané v OSP -
náležitosti žaloby
o
vzájomnej žalobe, právne
účinky podanej žaloby
atď.,
s
tým vás nebudem zaťažovať. Rozhodcovské
konanie je jedno-
inštančné, takže proti
rozhodnutiu v rozhodcovskom
konaní
nie
je prípustný riadny opravný prostriedok.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
na záver si dovoľujem vyjadriť
presvedčenie, že s týmto
vládnym
návrhom zákona o rozhodcovskom konaní
budete súhla-
siť
a že jeho prijatie podporíte.
Za vaše porozumenie a podporu vopred
ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne, pánu ministrovi.
Prosím spoločného spravodajcu výborov
pána poslanca Fi-
ca,
aby podal správu o výsledkoch
prerokovania vládneho ná-
vrhu
zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy,
vážení páni,
domnievam sa, že tento návrh zákona je
prinajmenšom ta-
ký
dôležitý ako ten predchádzajúci o
reklame. Myslím si, že
by
sme mu mali venovať primeranú pozornosť, pretože rezort
ministerstva
spravodlivosti od neho oprávnene očakáva zásad-
né
zmeny vo vybavovaní obchodno-právnej agendy. Musím hneď
na
úvod povedať, že je to jeden z mála návrhov zákonov, kto-
rý
bol kvalitne spracovaný a ku ktorému bol v podstate mini-
málny
počet pozmeňujúcich návrhov pri
prerokúvaní návrhu vo
výboroch.
Vládny
návrh zákona o
rozhodcovskom konaní pridelil
predseda
Národnej rady Slovenskej republiky na
prerokovanie
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky
a
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie.
Určené
výbory Národnej rady
prerokovali vládny návrh
zákona
na svojich schôdzach dňa 13. júna 1996 a vyslovili
s
ním súhlas.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie odporúča Národnej rade vlád-
ny
návrh tohto zákona schváliť a
Ústavnoprávny výbor Národ-
nej
rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade rovnako
vládny
návrh zákona schváliť s jedným
pozmeňujúcim návrhom,
a
to v §
8 ods. 3 sa na konci
textu pripája táto veta:
"Účastníci
sporu sa však môžu dohodnúť s rozhodcom na jeho
odmene
odlišne od úpravy vydanej zriaďovateľom rozhodcovské-
ho
súdu."
To sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané pri
prerokúvaní
tohto návrhu zákona vo výboroch.
Odporúčam, aby
sme
tento jediný pozmeňujúci návrh prijali,
a rovnako odpo-
rúčam,
aby Národná rada prijala aj celý návrh zákona vrátane
tohto
jedného pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu poslancovi Ficovi a prosím, aby
zaujal
miesto
určené pre spravodajcov výborov.
Otváram
rozpravu o pätnástom
bode. Nemám, bohužiaľ,
žiadne
písomné prihlášky do rozpravy. Hlási sa
niekto pria-
mo?
Nech sa páči, pán poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
protestujem proti vášmu svojvoľnému
postupu, čím ste
porušili
ústavné právo podľa článku 73 ods. 2 Ústavy Sloven-
skej
republiky - moje ústavné právo podľa článku 87, lebo
ste
mi neumožnili predniesť pozmeňujúci
návrh k tlači 414,
hoci
som sa riadne prihlásil. Tým ste
porušili aj ustanove-
nie
§ 16 ods. 3 a § 22 rokovacieho poriadku.
Prosím, aby sa to v budúcnosti nestalo, a
navrhujem Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky, aby som trojriadkový návrh
mohol
odovzdať spravodajcovi, aby ho mohol zachytiť do návr-
hu
zmien.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, prepáčte, naozaj fakt
je taký, že prišiel
návrh
na ukončenie, na základe toho som dal hlasovať o tomto
návrhu
ako o každom návrhu, ktorý sa predkladá
ako procedu-
rálny,
a hlasovanie rozhodlo.
Nehnevajte sa, veľmi ma mrzí, naozaj to
nebol zámer
zabrániť
vám predložiť váš návrh. Jednoducho, takto sa vyvi-
nula
situácia na základe procedurálnych návrhov.
Ďakujem.
Prosím, kto ďalší sa hlási do rozpravy?
(Šum v sále.)
Chcete
ešte slovo, áno? Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec E. Rózsa:
Ďakujem
za slovo. Vážený pán podpredseda, pokiaľ ide
o
predložený návrh, nebol predložený návrh na ukončenie roz-
pravy.
Bol predložený zmätený návrh.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Hlási sa niekto do rozpravy?
(Nikto.)
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu k
pätnástemu bodu pro-
gramu
za skončenú.
Pán
minister zrejme nemá žiadne stanovisko. Pýtam sa
teraz
ešte na záverečné slovo pána spravodajcu.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem, nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu.
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím,
dostavte sa do ro-
kovacej
miestnosti, budeme hlasovať.
Prosím spoločného spravodajcu výborov
pána poslanca Fi-
ca,
aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán podpredseda, pri prerokovaní
návrhu zákona
o
rozhodcovskom konaní vo výboroch bol
podaný a prijatý iba
jeden
pozmeňujúci návrh a ten sa týka § 8
ods. 3. Už som ho
čítal
pri predkladaní spoločnej správy a
odporúčam, aby sme
tento
pozmeňujúci návrh prijali.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu zo spoločnej správy, ktorý pán spoločný spravo-
dajca
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh vyplývajúci zo
spoločnej
správy sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
Pán podpredseda, môžeme pristúpiť k
hlasovaniu o návrhu
zákona
ako celku.
Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej
republiky prija-
la
návrh zákona o rozhodcovskom konaní
vrátane zmeny, ktorú
sme
schválili v § 8 ods. 3.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením §
26 ods. 1 záko-
na
o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zá-
kona
ako celku v znení schválenej zmeny. Pán
spoločný spra-
vodajca
odporúča tento návrh prijať.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
(Potlesk.)
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Gratulujem a ďakujem pánu
spoločnému spravodajcovi
i
pánu ministrovi.
Vážené kolegyne a kolegovia, je tu teraz
návrh, aby sme
ešte
využili zvyšný čas a aby sme
odhlasovali sudcov. (Ruch
v
miestnosti.) Je to
5 minút. Prosím
vás, majte pre to
pochopenie.
Ďakujem.
Pokračujeme teraz š e s t n á s t y m bodom programu,
ktorým
je
návrh na voľbu sudcov Slovenskej
republiky.
Návrh
ste dostali ako tlač číslo 436,
v ktorej máte
predložený
aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh odôvodní
minister
spravodlivosti Slovenskej republiky pán
Jozef Liš-
čák.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som uviedol ďalší návrh
na voľbu sudcov
Slovenskej republiky,
ktorý predkladám podľa plánu práce
vlády
na rok 1996. Cieľom predloženého materiálu je predo-
všetkým doplniť rady sudcov o nových adeptov
pripravených
vykonávať
túto náročnú a zodpovednú funkciu.
Veľmi krátko k číslam. K 31. 5. 1996 v
Slovenskej re-
publike
pôsobilo 1 083 sudcov okresných a krajských súdov.
Od
začiatku tohto roka odišlo z justície
22 sudcov a ďalším
piatim
plynie lehota na zánik funkcie. Približne jedna štvr-
tina
z celkového počtu je zvolená na obdobie 4 rokov, ide
o
tzv. funkčne mladých sudcov. Títo len
postupne nahrádzajú
svojich
kolegov s dlhšou sudcovskou praxou.
Súčasná situácia v justícii je ešte stále poznamenaná
zvyšovaním
počtu v jednotlivých súdnych agendách a tým aj
nárastom zaťaženosti súdov a sudcov. Každý
výpadok sudcu
z
pracovného procesu - či už z dôvodov rodinných, čerpania
dovolenky
a podobne - je badateľný.
Z celkového počtu navrhovaných kandidátov
sú 16 justič-
ní
čakatelia, ktorí vykonávali
čakateľskú prax. Predložený
materiál
obsahuje návrhy na 18 kandidátov, ktorí spĺňajú zá-
konom
stanovené podmienky.
Vážená Národná rada, upozorňujem, že ide
o posledných
kandidátov
navrhovaných na voľbu podľa § 71, ktorého účin-
nosť sa končí
uplynutím prechodného 5-ročného
obdobia od
účinnosti
zákona, teda dňom 31. 8. tohto roka. V prípade, že
navrhovaní
kandidáti budú zvolení, náklady na platy sú
na
rok 1996
zabezpečené z rozpočtovej kapitoly Ministerstva
spravodlivosti
Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
z týchto dôvodov odporúčam navrhnutých kandidátov zvo-
liť
za sudcov Slovenskej republiky na prvé funkčné obdobie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi Liščákovi.
Návrh na
voľbu sudcov Slovenskej
republiky prerokoval
Ústavnoprávny
výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Pro-
sím
povereného člena výboru pána poslanca
Róberta Fica, aby
podal
informáciu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výbore.
Nech
sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán podpredseda,
ako sa už konštatovalo, návrh na voľbu sudcov bol pre-
rokovaný
iba v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Sloven-
skej
republiky. Ústavnoprávny výbor nemal výhrady voči žiad-
nemu
z navrhovaných kandidátov na funkciu
sudcu a odporúča,
aby
Národná rada Slovenskej republiky
zvolila všetkých kan-
didátov
na funkciu sudcu do funkcie na 4-ročné iniciatívne
obdobie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. (Gong.)
Vážené
kolegyne, kolegovia, nemám
nikoho prihláseného
do
rozpravy, ale napriek tomu ju formálne treba otvoriť.
Otváram rozpravu o šestnástom bode programu. Hlási sa
niekto
do rozpravy?
(Nikto.)
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o
šestnástom bode pro-
gramu
za skončenú.
Nepredpokladám, že sa bude chcieť
vyjadriť pán minister
Liščák.
Pán spravodajca taktiež nie.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia
tohto zne-
nia: "Národná rada Slovenskej republiky
podľa článku 145
ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a
podľa § 35 ods. 1 a
§
38 ods. 1 zákona číslo 335/1991
Zb. o súdoch a sudcoch
v
znení neskorších predpisov volí sudcov Slovenskej republi-
ky,
ako sú uvedení v tlači číslo 436.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča...
Poslanec R. Fico:
Navrhujem uznesenie prijať, navrhovaných
sudcov zvoliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prijať, presnejšie povedané zvoliť. Prosím, buďte takí
dobrí
a zúčastnite sa na voľbe.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej
republiky navr-
hované
uznesenie schválila, ktorým zvolila 18 sudcov Sloven-
skej
republiky. (Potlesk.)
Ďakujem pánu ministrovi a ďakujem
spoločnému spravodaj-
covi
pánu poslancovi Ficovi.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
prerušujeme dnešnú
schôdzu.
Zajtra pokračujeme v rokovaní o 9.00 hodine.
Prajem vám dobrý večer.
Šiesty deň rokovania
16. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
2. júla 1996
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Milé dámy,
vážení páni,
otváram rokovanie prerušenej 16. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky. Vzhľadom na to, že náš program bude
pokračovať
hlasovaním, prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Konštatujem, že sme uzná-
šaniaschopní.
Dámy a páni,
včera sme prerušili rokovanie pred
hlasovaním o vládnom
návrhu
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky o reklame.
Pristúpime
k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a dopl-
ňujúcich
návrhoch, ktoré vám boli rozdané v písomnej forme.
Prosím
spoločného spravodajcu výborov
pána poslanca
Vanka, aby
hlasovanie uvádzal v
zmysle spoločnej správy
a
výsledkov rozpravy. Prosím, pán kolega, máte slovo.
Poslanec M. Vanko:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
budem
uvádzať hlasovanie, tak ako sú návrhy postupne
uvedené
v spoločnej správe a potom v
rozmnoženom materiáli,
ktorý má názov
Pozmeňujúce a doplňujúce
návrhy poslancov
uplatnené
v rámci rozpravy k tlači 414.
Mali sme
trochu problémy pri prepisovaní,
niežeby po-
slanci
nevedeli písať, písať píšu, dokonca pravopisne, jazy-
kovo
správne, ale nevedeli sme to prečítať.
Pri rozprave nebolo dotknuté poradie alebo skupina po-
zmeňujúcich
návrhov, ktoré boli uvedené v spoločnej správe
a
ktoré som označil, že
o nich budeme hlasovať spoločne
a
s odporučením hlasovať za. Prečítam
ich ešte raz. Prosil
by
som, aby sa hlasovalo najprv o týchto
doplňujúcich a po-
zmeňujúcich
návrhoch. Zo spoločnej správy sú to bod
číslo
1,
bod číslo 2...
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prosím pokoj, dámy a páni.
Poslanec M. Vanko:
...bod číslo 3, bod číslo 4, bod číslo 5, bod číslo 9,
bod
číslo 10 a bod číslo 11. Odporúčam ich prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prezentujme sa, dámy a páni, a prosím, vzápätí hlasuj-
me.
Pán spoločný spravodajca odporúča návrhy prijať.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tieto
body zo spoločnej správy
schválili.
Nech sa páči, pán kolega, pokračujte.
Poslanec M. Vanko:
Prosím, aby sa dalo hlasovať o 3
bodoch zo spoločnej
správy,
ktoré budem odporúčať neprijať. Je to bod číslo 6,
bod
číslo 7 a bod číslo 8.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán kolega, chcel by som upozorniť, že bod číslo 7 bol
vyňatý
zo spoločného hlasovania, a
takisto aj ja so žiadal
vo
svojom vystúpení vyňať bod 8, a ak
neprejde, tak som dá-
val
alternatívny návrh.
Poslanec M. Vanko:
Boli podané ďalšie pozmeňujúce návrhy,
to znamená, že
nič
sa nestane, ak tieto body...
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Súhlasím, pán kolega.
Poslanec M. Vanko:
V tom
prípade môžeme hlasovať o
ďalších bodoch, ktoré
boli
uvedené. Ešte raz, tieto tri body odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme o bodoch
spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca
odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 10 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme ne-
prijali.
Nech sa páči, pán kolega, pokračujte
ďalej.
Poslanec M. Vanko:
Budeme
hlasovať o doplňujúcich a pozmeňujúcich návr-
hoch,
ktoré vznikli v rozprave. Najprv by som prosil, aby sa
hlasovalo
o mojom pozmeňujúcom návrhu číslo 1, kde navrhujem
v
§ 6 vypustiť písmeno d). Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návr-
hoch
pána poslanca Vanka, ktoré odporúča prijať. Hlasujeme
o
jeho prvom návrhu.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme prvý
návrh pána poslanca Vanka
schválili.
Poslanec M. Vanko:
Môj druhý návrh - v § 8 doplniť... atď.,
to je o kompe-
tencii
okresných úradov pri kontrole reklamy. Odporúčam ho
prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme
o druhom
návrhu
pána poslanca Vanka, ktorý odporúča prijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Nech sa páči, pán kolega, pokračujte
ďalej.
Poslanec M. Vanko:
Ako druhý vystúpil pán poslanec Marián
Andel, ktorý dal
tri
pozmeňujúce návrhy. Prvý pozmeňujúci návrh je v § 2 ods.
2
vypustiť. Odporúčam ho neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o mojom
prvom
návrhu, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča nepri-
jať.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh poslanca Andela bol schvá-
lený.
Poslanec M. Vanko:
Tým
vypadáva bod 2, ktorý bol vlastne
alternatívny,
ostáva
bod 3, ktorý spresňuje... (v texte je
napísaný). Od-
porúčam
ho neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Teraz hlasujeme o treťom návrhu, druhý je
bezpredmetný.
Dámy
a páni, prezentujme sa zároveň hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
návrh odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Smutne konštatujem, že tento návrh poslanca Andela ne-
bol
prijatý.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Vanko:
Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Miroslav Maxon,
ktorý
dal jeden návrh, tak ako ho máte napísaný. Odporúčam
ho
neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy
a páni, prosím, prezentujme sa a
hlasujme. Pán
spoločný
spravodajca odporúča návrh neprijať. (Ruch v sále.)
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovalo 23 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca
Maxona sme prijali.
Pán kolega, nech sa páči, môžete
pokračovať ďalej.
Poslanec M. Vanko:
Ďalší
v rozprave vystúpil pán poslanec Švec. Vlastne
tým,
že sme prijali predchádzajúci pozmeňujúci návrh, hlaso-
vanie
o jeho návrhu je bezpredmetné, zaoberá sa tou istou
problematikou.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Môžeme pokračovať ďalej.
Poslanec M. Vanko:
Ďalší vystúpil pán poslanec Prokeš. Prvý
návrh, ktorý
podal,
je vypustiť písmeno g) - to je o podprahovom vnímaní.
Odporúčam
tento pozmeňujúci návrh neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o prvom
návrhu
pána poslanca Prokeša. Pán spoločný spravodajca odpo-
rúča
návrh neprijať.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 13 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.
Nehlasovali 5 poslanci.
Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Prokeša sme
neschválili.
Poslanec M. Vanko:
Druhý návrh pána poslanca Prokeša je opäť k § 6 písm.
b).
Prijali sme už návrh pána poslanca Maxona. Teoreticky by
sa
o ňom mohlo hlasovať, lebo vlastne spresňuje písmeno b).
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Procedurálna poznámka - pán kolega
Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Chcem len upozorniť na to, že moje
znenie je o niečo
širšie,
ako dal pán poslanec Maxon. A pokiaľ to
tam nebude,
tak
nám vypadnú omamné a psychotropné látky. Prosím, aby ste
zvážili
len dodatok k tomu, čo bolo odhlasované v návrhu pá-
na
poslanca Maxona.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dobre, ďakujem.
Poslanec M. Vanko:
Prosil
by som pani kolegyne a kolegov,
stalo sa už
v
tomto parlamente, že sme mali takéto hlasovanie. Tým by sa
len
rozšírilo to, čo je tam napísané.
Myšlienka alebo obsah
sa
nemení, len sa spresní a rozšíri. Prosím pána predsedajú-
ceho, aby dal
hlasovať o druhom
pozmeňujúcom návrhu pána
poslanca
Prokeša, ktorý odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán kolega, prosím vás, potom hovorte
trošku hlasnejšie
do
mikrofónu.
Je to procedurálna pripomienka? Prosím, zapnite mikro-
fón
pánu Komlósymu.
Poslanec Zs. Komlósy:
Ďakujem pekne. Chcem len upozorniť, že je síce pragma-
ticky
pravda to, čo teraz povedal pán
spoločný spravodajca,
ale
uvedomme si, že takýmto hlasovaním budeme zase len poru-
šovať
rokovací poriadok. Totiž to, čo sme
schválili pri ná-
vrhu
pána poslanca Maxona, je "§ 6 písm. a) a b) znejú", či-
že
sme schválili znenie tohto paragrafu. Dodatočné menenie
tohto
je podľa rokovacieho poriadku neprístupné.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Myslím si, že pán kolega má v tejto
procedurálnej po-
známke
pravdu. Pán Černák, procedurálna pripomienka? Prosím,
zapojte
mikrofón pánu Černákovi.
Poslanec Ľ. Černák:
V princípe chcem povedať to isté, čo hovoril môj pred-
rečník,
a okrem toho tie psychotropné a návykové látky sú
pokryté
v návrhu pána poslanca Maxona v časti b), kde sa ho-
vorí
"iných návykových látok",
takže je to vyriešené a už
nemusíme
hlasovať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Áno, ďakujem. Konštatujem, že toto
hlasovanie je bez-
predmetné.
Môžeme postúpiť ďalej, pán kolega, nech sa páči.
Poslanec M. Vanko:
Posledný návrh pána poslanca Prokeša pod
číslom 3 je,
aby sa za
§ 6 vložil nový § číslo
7. Ak sa pozriete do
pôvodného
návrhu, § 7 mal iné zameranie. Vlastne tento pa-
ragraf
by vsunul úplne novú záležitosť do postupu alebo do
konštrukcie
zákona. Odporúčam neprijať tento návrh.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme o treťom
návrhu pána poslanca Prokeša. Pán spoločný
spravodajca ho
odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tretí návrh pána poslanca
Prokeša sme
neprijali.
Poslanec M. Vanko:
Ešte
je potrebná určitá
legislatívna úprava. Prijali
sme
znenie pána poslanca Maxona v § 6 písm.
b). Tam sa uvá-
dza
"iných návykových látok"
a sedmička v zátvorke, to je
odkaz
pod čiarou, ten odkaz bol napísaný na zákon, ktorý sme
včera
zrušili, teda napíšeme tam číslo nového
zákona, ktorý
bol
včera prijatý. To je legislatívna zmena, len je potrebné
upozorniť,
aby poslanci vedeli, že sa mení dikcia, ktorá bo-
la
pôvodne uvedená ako odkaz pod čiarou.
Tým boli vyčerpané všetky doplňujúce a pozmeňujúce ná-
vrhy,
ktoré vznikli v rozprave. Z bohatej
diskusie, kde vy-
stúpilo viac
ako 30 rečníkov, lepšie povedané viac ako
30-krát sa diskutovalo o tomto zákone,
nevyplynuli ďalšie
doplňujúce
alebo pozmeňujúce návrhy, preto prosím, pán pred-
sedajúci,
aby sme dali hlasovať o zákone ako celku. Zákon
odporúčam
prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona
ako
celku.
Prosím, prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča tento zákon prijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o reklame.
Pán spoločný spravodajca, ďakujem vám za
spoluprácu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni,
š i e s t y m bodom podľa upraveného
programu nášho
rokovania
je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo
194/1990
Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení zá-
kona
Slovenskej národnej rady číslo 68/1992 Zb. a zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. a kto-
rým
sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo
145/1995
Z. z. o správnych poplatkoch.
Vládny
návrh zákona ste dostali
ako tlač číslo 407
a
spoločnú správu výborov ako tlač číslo 407a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej
republiky
pán Sergej Kozlík. Prosím pána
podpredsedu vlády,
aby
sa ujal slova.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
oblasť
lotérií a iných podobných hier upravuje zákon
Slovenskej
národnej rady číslo 194/1990 Zb. v znení zákona
Slovenskej
národnej rady číslo 68/1992 Zb. a zákona Národnej
rady číslo
249/1994 Z. z. o lotériách a iných
podobných
hrách.
Právna úprava zákona o verejných zbierkach a lotériách
a
iných podobných hrách z roku 1973 riešila prevádzkovanie
lotérií
iba v obmedzenom rozsahu, tzv. žrebové
lotérie. Po-
znatky
na vypracovanie prvého komplexného zákona o lotériách
a
iných podobných hrách v roku 1990 boli
získané v zahrani-
čí,
predovšetkým v Rakúsku. Zákon
vymedzoval pritom iba tie
oblasti,
ktoré sa vyžadovali z hľadiska u nás
vtedy známych
druhov
lotérií a stávkových hier. Jeho novelizácia v roku
1992 vyplynula
z rozvoja ďalších
druhov stávkových hier
a
súčasne riešila niektoré problémy,
ktoré vyplynuli z pra-
xe.
Vykonané analýzy, ďalšie poznatky praxe
a zámery minis-
terstva
financií, aby z najvýnosnejších lotérií profitoval
iba
štát, vyústili do potreby zákon opäť upraviť.
Prvoradým cieľom navrhovanej novely zákona je zabezpe-
čiť predovšetkým zdroje na financovanie verejnoprospešných
účelov,
a to novým spôsobom výpočtu prostriedkov určených na
uvedené
účely. Vymeriavacím základom odvodu z
výťažku v na-
vrhovanej
novele je rozdiel medzi prijatými vkladmi do hry
po
odpočítaní vyplatených výhier namiesto dosiaľ odpočíta-
vaných
aj priamych nákladov prevádzkovateľa
lotérie a urči-
tých
druhov hier aj o zaplatené správne poplatky a zaplatené
dane
z príjmov právnických osôb.
Táto
systémová zmena si však vyžaduje vykonať určité
úpravy týkajúce
sa prevádzkovania lotérií v
zákone o da-
niach
z príjmov právnických osôb, tak aby pre ne nevyplynula
daňová povinnosť dane z príjmov právnických
osôb, nakoľko
navrhované percentuálne zaťaženie prevádzkovateľov odvodmi
z
výťažku je vysoké.
Ďalšou dôležitou zmenou návrhu novely zákona je rozší-
renie
okruhu tzv. štátnych lotérií, ktoré
môžu prevádzkovať
len organizácie alebo spoločnosti založené
alebo zriadené
ministerstvom financií.
Ide o lotérie prevádzkované pro-
stredníctvom masmédií, ktorých prevádzkovanie je pozitívne
a
preverené v zahraničí, napríklad televízne bingo.
Novelou sa tiež uzákoňuje 51-percentná majetková účasť
štátu
v spoločnostiach prevádzkujúcich
kasína, prostredníc-
tvom
spoločností založených na tento účel. Zo 16 kasín, her-
ní
má štát v súčasnosti spolu s obcou majetkovú účasť v 7
kasínach
z dôvodu monopolu štátu nad prevádzkovaním kasín.
U
výherných prístrojov sa zavádza vo
svete bežný systém hry
založený
na zhromažďovaní určitej časti
vkladu do hry pro-
stredníctvom
prepojenia všetkých alebo určitého počtu výher-
ných prístrojov
herní, tzv. prémiová
hra. Povinná účasť
štátneho
dozoru pri výbere mincí z výherného prístroja sa
odstraňuje, nakoľko
pri dvojitom nezávislom počítadlovom
systéme
ide o zbytočne náročný výkon kontroly.
Pri
vypracovaní novely boli
tiež zohľadnené poznatky
z
pôsobenia štátneho dozoru, ktorý od roku 1990 v obmedzenom
rozsahu
a od roku 1992 nad všetkými lotériami vykonávajú da-
ňové úrady. Spresnením definícií hier -
napríklad bingo,
základných
pojmov - napríklad výťažok, obslužné,
spresnením
obsahu
rozhodnutí, textov žrebov, osvedčení, odstránením du-
plicitných
a nepotrebných ustanovení, vytvorením nadväzností
na
iné, predovšetkým základné právne
predpisy sa celá táto
špecifická
činnosť sprehľadňuje, čím sa vytvárajú
podmienky
na
skvalitnenie prevádzkovania a aj dozoru
nad celou oblas-
ťou
stávkových hier.
K návrhu novely zákona negatívne stanovisko nevyjadril
Výbor
ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, kto-
rému
bol návrh zaslaný na vyjadrenie. K návrhu novely zákona
sa
vyjadril aj jazykovedný ústav v súvislosti s nahradením
výrazu
"jackpot" primeraným slovenským ekvivalentom. Jazyko-
vedným
ústavom odporúčaný výraz
"bank" vzhľadom na podstatu
hry
predkladateľ nahradil výrazom "prémiová hra". Akceptova-
la
sa aj požiadavka Združenia miest a obcí Slovenska, aby
časť
výnosu uložených pokút plynula do rozpočtov obcí.
Návrh
novely zákona po zohľadnení pripomienok týchto
orgánov,
ktorým bol návrh novely zaslaný na vyjadrenie, pre-
rokovala
vláda Slovenskej republiky. Pripomienky z rokovania
vlády
týkajúce sa legislatívno-technických úprav sú v návrhu
novely
zákona o lotériách a iných podobných hrách zapracova-
né.
Návrh novely zákona o lotériách a iných
podobných hrách
odporúčam
po prerokovaní schváliť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán podpredseda.
Prosím
spoločnú spravodajkyňu výborov
pani poslankyňu
Ivetu
Novákovú, aby podala správu o
výsledkoch prerokovania
tohto
vládneho návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej
republiky.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slo-
venskej republiky o
výsledku prerokovania vládneho
návrhu
zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa mení
a
dopĺňa zákon Slovenskej národnej
rady číslo 194/1990 Zb.
o
lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších pred-
pisov a
zákon Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
145/1995
Z. z. o správnych poplatkoch.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
963 zo 6. mája 1996 pridelil uvedený
vládny návrh zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do
14.
júna 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Sloven-
skej
republiky, Výboru Národnej rady pre
financie, rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady pre
verejnú správu, územnú
správu
a národnosti, Výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky pre vzdelanie,
vedu, kultúru a
šport.
Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím
predsedu
Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Ná-
rodnej
rady pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordi-
nované
stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky
sa
premietnu v spoločnej správe
výborov Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Predmetný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
prerokovali v stanovenej lehote všetky
výbory Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.
Dva výbory Národnej rady, a to výbor pre verejnú sprá-
vu,
územnú správu a národnosti a výbor pre
vzdelanie, vedu,
kultúru
a šport neprijali uznesenie o výsledku
prerokovania
vládneho
návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
pretože
s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná
väčšina všet-
kých
členov oboch výborov.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republiky,
Výbor
Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor
Národnej rady pre
zdravotníctvo a sociálne veci
vyslovili
súhlas
s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej re-
publiky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej
rady
číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných
podobných hrách
v
znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Sloven-
skej
republiky číslo 145/1995 Z. z. o
správnych poplatkoch
a
odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej
republiky schváliť
so
zmenami a doplnkami, o ktorých
odporúčam hlasovať takto:
spoločne
prijať odporúčam body 1, 2, 4, 5, 7, 8,
9, 11, 12,
17,
19, 20, 22, 23, 24 a 25; spoločne neprijať odporúčam bo-
dy
3, 6, 10, 13, 14, 15, 16, 18, 21.
Vážené
kolegyne, kolegovia, pozmeňujúce
a doplňujúce
návrhy,
ktoré vyplynú z rozpravy, prosím odovzdať písomne.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť
rozpravu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem,
pani kolegyňa. Nech sa páči, sadnite si na
miesto
určené spoločným spravodajcom výborov.
Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho roko-
vania.
Do rozpravy sa prihlásili dvaja poslanci. Prvý vystú-
pi
pán poslanec Prokeš, pripraví sa pani
poslankyňa Ďuriši-
nová.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy a páni, poslanci Národnej
rady Slovenskej
republiky,
predkladaná novela zákona je v poradí treťou novelizá-
ciou, ktorá
progresívne mení systém
zdaňovania lotérií
a
iných podobných hier. Nesporné pozitíva predkladanej nove-
ly však komplikuje značná neprehľadnosť
komplexu právnych
úprav.
Nazdávam sa, pretože skutočným prínosom by bol v tom-
to
prípade zákon od základu nový, a o tejto miestami vecne
menej prehľadnej problematike, legislatívne jasný. V tomto
zmysle
predkladám svoj prvý pozmeňujúci návrh.
K vecnému obsahu predkladanej novely
možno konštatovať,
že
pozitívnou výhodou je nesporné
zdanenie cez výťažok, čo
je
tržba v hre mínus výhry. Týka sa to všetkých hier okrem
výherných
prístrojov, kde je určená nová taxa 40 000 na kaž-
dý
prístroj paušálne. Doteraz platia prevádzkovatelia hier
mimo
výherných hracích prístrojov, kde je aj dnes
paušál,
20
000 Sk za každý prístroj, 10 % z výťažku štátu a všetci
2
% príslušnému daňovému úradu.
Podľa predloženého návrhu sa ruší
odvádzanie časti zis-
ku
- to je po odčítaní všetkých nákladov
prevádzkovateľov
hier,
čo v podstate zamedzí špekulatívne nakladanie s ná-
kladmi,
lebo sa odvedie určené percento z tržieb mínus vý-
hry,
nehľadiac na náklady. V navrhovaných percentách vidím
však
veľké disproporcie.
Podľa § 2 písm. a), t. j. žrebové, vecné alebo peňažné
lotérie,
bol odvod minimálne 90 % zo zisku, mení
sa na 50 %
z
výťažku. Ostatných 50 % ostáva
potom na náklady, v tomto
prípade
je to na tlač a distribúciu lósov a mzdy tejto štát-
nej
organizácie, lebo tieto lósy môže
organizovať len orga-
nizácia
so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu.
Písmeno b) sú tomboly, kde je tiež
zmiernenie z mini-
málneho
odvodu 90 % zo zisku po odvodoch 10 2
% z výťažku
-
nový odvod 50 2 % z výťažku.
Písmeno c) číselné lotérie, ktoré môže
robiť zasa len
organizácia
so 100-percentnou účasťou štátu, s odvodom mini-
málne
90 % zo zisku po zaplatení 12 % štátu,
je tu návrh
40
2 % z výťažku. Celých 58 % ostáva na
náklady organizá-
cie,
ktorá si nevyžaduje veľký počet pracovníkov.
Písmeno d) okamžité lotérie, stieracie
žreby - návrh je
od
42 do 54 % odvodu z výťažku podľa výšky
ceny lósu a 2 %
daňovému
úradu. Predtým bolo 12 % z výťažku a minimálne 90 %
zo
zisku. Nový návrh je zmierňujúci.
Písmeno e) výherné prístroje - jasné zvýšenie na dvoj-
násobok poplatku je
v súlade so snahou
zredukovať počet
týchto
prístrojov. No i pri týchto poplatkoch zostáva pre-
vádzkovateľom
na prežitie.
Písmeno f) kurzové stávky na dostihoch boli znížené na
20
% z výťažku. Predtým bol odvod 90 % zo
zisku po odvedení
12
% z výťažku, čo iste prispeje k obľube návštevnosti do-
stihov.
Písmeno g) bingo - doterajší odvod tu predstavuje spo-
mínaných
10 2 % z výťažku a 35 % zo zisku, čo je v prepoč-
te
približne 4 % z výťažku. Teda súčasný stav je
odvod 16 %
z
výťažku a novonavrhovaný 35 % štátu, 5
% obci a 2 % daňo-
vému
úradu, to je spolu 42 %, nárast
odvodov je 26 % z vý-
ťažku.
Bingo zatiaľ zabezpečujú na Slovensku
tri organizácie
a
pribudne k nim štátna, ktorá má zabezpečovať televízne
bingo.
I v prípade televízneho binga bude dosah prehnaných
odvodov
tiež jednoznačný. U predkladateľa Ministerstva fi-
nancií
Slovenskej republiky sú jasné
prepočty, že keď bude
schválené takéto zvýšenie odvodov, budú musieť sály
binga
pre
nerentabilitu skončiť. Je to práve oblasť hier, ktorá je
plne
pod kontrolou, nie je tu možný žiaden únik, no vyžaduje
si
mnoho zamestnancov. A to sú náklady. V bingách na Sloven-
sku
je spolu zamestnaných do 400, prevažne mladých pracovní-
kov
s mladými rodinami. Berme to tak, že
ďalších 400 robot-
níkov
stratí zamestnanie a len pre chybne určené percento
odvodov.
Takéto zvýšenie sa pri ostatných hrách
neobjavilo.
Návrh
z Asociácie prevádzkovateľov hry binga
je 15 % štá-
tu
5 % obci 2 % daňovému úradu, t. j. spolu 22 %.
Na
porovnanie s inými štátmi
je tu prehľad odvodov
z
tejto hry: Veľká Británia - 10 %,
Španielsko - 20 až 25 %
podľa
regiónov, zvyšok Európskej únie 15 až
18 % podľa jed-
notlivých
štátov, Argentína 21 %, Brazília 8
až 15 % podľa
regiónov,
v USA a Kanada neexistuje poplatok.
Písmeno h) kurzové stávky sa upravuje z
12 % odvodu vý-
ťažku
a minimálne 50 % odvodu zo zisku
na 25 2 %, t. j.
32
%.
Písmeno i) sú kasína, kde vstupuje na 51 % štát a cel-
kový
odvod výťažku bude 24 5 2, to je 31
% z výťažku.
Takto
69 % zostane na náklady a zisk.
Z tohto prehľadu jednoznačne vyplýva, že
v hrách, ktoré
bude prevádzkovať alebo spoluprevádzkovať štát, je výrazné
zvýhodnenie
oproti iným subjektom. Spôsobí sa
zníženie pra-
covných miest, daní, daňových subjektov a
zníženie príjmu
obcí
o príslušné poplatky.
Navrhovatelia novelizácie nedo-
statočne
prepočítali percento odvodov pri hrách podľa písme-
na
g).
Z uvedených dôvodov si osvojujem
návrh Asociácie pre-
vádzkovateľov hry binga
a predkladám v tomto zmysle svoj
druhý
pozmeňujúci návrh.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán kolega. V rozprave ďalej vystúpi pani Ďu-
rišinová
a pripraví sa pán poslanec Kanis.
Poslankyňa M.
Durišinová:
Dobrý deň.
Vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán podpredseda,
dovoľte mi, aby som aj ja predložila niekoľko pozmeňu-
júcich návrhov
týkajúcich sa tejto
novelizácie zákona,
vzhľadom
na to, že u nás vo výbore boli dve
pracovníčky mi-
nisterstva financií a
tie pozmeňujúce návrhy, ktoré
teraz
predložím,
v našom výbore jednohlasne prešli, ale, bohužiaľ,
pri
záverečnom hlasovaní, tak ako to
spoločná spravodajkyňa
uviedla,
návrh ako celok neprešiel a moje pozmeňujúce návrhy
sa
nedostali do spoločnej správy, a preto ich predkladám te-
raz.
Môj prvý a dosť zásadný pozmeňujúci návrh sa týka § 4
ods.
1 a 2. Navrhujem, aby znenie ods. 1 v § 4 bolo nasledu-
júce:
"Žrebové peňažné lotérie podľa
§ 2 písm. a), číselné
lotérie
podľa § 2 písm. c) a stávkové hry podľa § 2 písm. g)
uskutočnené prostredníctvom hromadných
oznamovacích pro-
striedkov
- televízia, rozhlas, tlač a podobne - môže pre-
vádzkovať
len štátna rozpočtová alebo štátna príspevková or-
ganizácia zriadená ministerstvom alebo právnická osoba so
sídlom
v Slovenskej republike so 100-percentnou majetkovou
účasťou štátu, osobitne na tento účel
založená minister-
stvom.
Takéto lotérie prevádzkované
právnickými osobami sú
štátnymi
lotériami a nevzťahuje sa na ne ustanovenie § 42
ods.
7 a 9."
Odsek 2 by mal dve nové písmená a písmeno a) sa v pod-
state dotýka, poviem to v skratke, hry Sazka ako
takej.
"Stávkové
hry na športové výsledky podľa § 2 písm. f) môže
prevádzkovať
len právnická osoba určená ministerstvom" -
myslí
sa ministerstvo financií - "po
dohode s ministerstvom
školstva."
Odsek b) by znel: "Stávkové hry na
dostihy usku-
točnené na
území Slovenskej republiky
podľa § 2 písm.
f)
a h) môže prevádzkovať len právnická
osoba určená minis-
terstvom
po dohode s Ministerstvom
pôdohospodárstva Sloven-
skej
republiky." To sú tie klasické dostihy.
Moje zdôvodnenie: V návrhu zákona
ministerstvo financií
navrhovalo
zachovať monopol na stávkové hry podľa
§ 2 písm.
f)
pre 100-percentnú štátnu organizáciu. Ide o hru typu Saz-
ka, ktorú od
roku 1956 zabezpečovala neštátna
organizácia
a
bola zdrojom financovania telovýchovy.
Pritom po prevzatí
číselných
hier v roku 1994 ministerstvo financií 100-per-
centnému
štátnemu Tiposu túto hru nepovolilo. Táto hra, kto-
rá
bola medzi tipujúcimi obľúbená, sa už dva roky nehrá. Sme
asi
jediná krajina v Európe, ale mám informácie, že aj na
Ukrajine
a tuším i v Litve sa táto hra nehrá, čo
môže nega-
tívne
pôsobiť aj na vystúpenie futbalových
družstiev v let-
nom
období Interlota. Ide o to, že teraz, v čase futbalových
prázdnin,
prebieha súťaž Intercup a vlastne
organizácia In-
terloto,
a tá krajina, ktorá prevádzkuje túto hru, nemusí sa
volať
Sazka, v Rakúsku je to, myslím,
Toto-loto, má možnosť
väčšieho
počtu účastníkov. Keby prešiel môj
pozmeňujúci ná-
vrh,
a prevádzkovali by sme túto hru, tak do
Fondu telesnej
kultúry
a športu by z nej mohli plynúť prostriedky.
Preto navrhujem, aby sa ministerstvo
financií tohto mo-
nopolu
vzdalo, aby túto hru mohla hrať hoci neštátna práv-
nická osoba určená ministerstvom financií a
ministerstvom
školstva
alebo Štátnym fondom telesnej
kultúry. Tak ako je
to
v prípade stávok na kone.
Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 4a ods. 1, ktorý
je
v podstate zhodný s bodom 3 spoločnej
správy. Myslím, že
pani
spoločná spravodajkyňa ho zaradila do
negatívneho hla-
sovania, takže to
nemusím vynímať. Vlastne nie,
požiadam,
aby bol vyňatý
na samostatné hlasovanie,
lebo v podstate
súhlasím
so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi,
ktoré sa v bode
3
spoločnej správy nachádzajú, len
by som chcela navrhnúť,
aby
v písm. h), kde sa v návrhu zákona
uvádza čiastka 25 %,
bola
táto čiastka 35 %, tak ako je to pri
lotériách organi-
zovaných
podľa § 2 písm. c).
Moje argumenty vo výbore mi nevyvrátili
ani pracovníčky
ministerstva
financií a ide tu v podstate o zvýhodnenie jed-
ných
voči druhým, hoci náklady majú podľa prepočtu približne
rovnaké.
Myslím si, že tu asi zapracovala lobby prevádzkujú-
ca
kurzové stávky, takže tých 35 % odvodu z výťažku by sa
vyrovnalo, tak ako
je to 35 % pri lotériách zriaďovaných
podľa
§ 2 písm. c). Bolo by to teraz na jednej úrovni.
Môj tretí pozmeňujúci návrh sa týka § 6 ods. 2, kde sa
za
poslednú vetu vkladá nová veta. Ide o žreby, vlastne ten-
to
zákon len taxatívne určuje, že žreby sa môžu predávať, už
si
to presne nepamätám, po 5, 10 a 20 korún. V prípade neja-
kej
mimoriadnej lotérie alebo v prípade
inflácie by sme mu-
seli
vlastne novelizovať zákon, aby sa mohli
predávať žreby
aj
vo vyššej nominálnej hodnote, tak táto
nová veta by zne-
la:
"V prípade príležitostných
jednorazových lotérií podľa
§
2 písm. b) môže byť cena žrebu vyššia." Toľko môj tretí
pozmeňujúci
návrh.
Môj štvrtý návrh bude skôr otázkou na
pána podpredsedu.
V
návrhu zákona sa hovorí aj o tom, že ministerstvo financií
potrebuje
vydeliť 70 mil. zo štátneho rozpočtu, aby štát mo-
hol
získať majoritu v kasínach. Na Slovensku je momentálne
17
kasín alebo herní, ako spresnili pracovníčky ministerstva
financií, a väčšina
z nich ako taká v podstate
krachuje
a
štát, aby získal podiel v niektorých kasínach, potrebuje
vydeliť
tých 70 miliónov. Podľa mojich informácií, povolenia
na
prevádzkovanie týchto kasín majú
uplynúť do 30. 6. 1997.
Myslím
si, že by bolo racionálnejšie, aby ministerstvo fi-
nancií
nechalo dobehnúť tieto povolenia a potom, po 30. 6.
1997,
by buď neudelilo nové povolenia, alebo
by udelilo po-
volenia
len niektorým.
Podľa mňa je Slovensko taká malá krajina,
a napríklad
Rakúsko,
ktoré je aj finančne silnejšie, má, pokiaľ viem,
4
kasína. A u nás, myslím si, by trh stačil takisto bohato
na
3 až 4 kasína. A preto po zdôvodnení, ak by to bolo možné
a
ak by s tým súhlasil pán podpredseda, navrhovala by som,
aby
sa v článku II ods. 2 v
štvrtej vete zmenil dátum 1.
12.
1996 (ide tam o nové požiadanie)
na 30. 6. 1997. Hovo-
rím,
iba po zdôvodnení pána podpredsedu by som potom svoj
štvrtý
pozmeňujúci návrh prípadne stiahla.
Na
záver by som si dovolila upozorniť ešte na jednu
menšiu
nepresnosť zo spoločnej správy. Týka sa
bodu 15 spo-
ločnej
správy, kde je chyba, nejde o riadok 6,
ale o riadok
4,
kde je potrebné urobiť zmenu.
To je všetko. Ďakujem veľmi pekne a dúfam, že moje ná-
vrhy
podporí aspoň športuchtivá verejnosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pani poslankyňa. Aj ja som
presvedčený, že ich
podporíme.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kanis.
Poslanec P. Kanis:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
oceňujem návrh novely zákona o
lotériách aj to, že ide
o
systémovú zmenu v
zabezpečení prehľadnosti pri tvorbe
zdrojov
a pri zdaňovaní prevádzkovateľov lotérií. Nepochybne
viacerí
vieme, že v tomto smere bolo potrebné spraviť poria-
dok.
Pravda, menej si už uvedomujeme to, že
priemysel hier
je významným zdrojom štátneho rozpočtu, a možno
viacerých
z
vás prekvapí, že v USA dal priemysel hier do štátneho roz-
počtu
viac ako zbrojársky priemysel, čiže ide
o takú úžasnú
finančnú silu, ktorá
sa stáva skutočne jedným z hlavných
zdrojov
štátneho rozpočtu.
Samotný
priemysel hier produkuje
aj mnohé negatíva,
ktoré
treba, prirodzene, zákonom obmedzovať, či už sa to tý-
ka
vytvárania čiernych peňazí, alebo aj chorobných dôsled-
kov,
ktoré z hier vyplývajú.
Celkovo teda vítam túto novelu. Je
potrebná a lepšie
upravuje
právne vzťahy vznikajúce v tomto odvetví činnosti
ako
predchádzajúci zákon. Pravda,
musíme rozlišovať jedno-
tlivé
typy hier, vidieť ich podstatu i charakter, ako aj in-
vestičné
prostredie, ktoré jednotlivé hry potrebujú. Z tohto
hľadiska
je istým novým typom hry bingo. Myslím, že treba
uviesť
to, že na Slovensku sú iba 3
spoločnosti, ktoré pre-
vádzkujú
túto hru, a v celej Slovenskej
republike je iba 6
bíng,
čiže kontrola tejto hry je, podľa môjho
názoru, veľmi
jednoduchá.
Možno je zaujímavosťou, že Bingo Mamut je najmo-
dernejšia sála
pre bingo v
Európe. Ak hovoríme, že ide
o
najmodernejšiu sálu, vyplýva z toho aj to, že tu boli vlo-
žené
veľké investície, ktoré, samozrejme,
zaťažujú prevádz-
kovateľov,
a v tomto prípade zahraničný investor pri pred-
pokladanom
odvode z výťažku 35 % sa môže rozhodnúť aj tak,
že
vlastne zmení pôsobenie krajiny, v ktorej pôsobí, a tento
zdroj
vyschne. Ľudová múdrosť hovorí o tom, že ak chceš kra-
vičku
dojiť, tak ju musíš kŕmiť, a v tomto prípade, takisto,
ak
nebude dostatočný zdroj, tak sa môže
stať, že sa, dajme
tomu,
sídlom tejto hry stane iné mesto.
Aj
keď som na začiatku povedal, že
plne vítam túto
úpravu,
domnievam sa, že práve toto rozlišovanie jednotli-
vých
hier by nás malo viesť aj k
realistickému stanovovaniu
percentuálneho
podielu z výťažku pre jednotlivé hry. Dovolím
si
dať preto pozmeňujúci návrh. Hoci tento
zákon nepodlieha
zosúlaďovaniu právnych predpisov v štátoch Európskej únie
a
asociovaných krajinách, v podstate ten priemer výťažku,
teda
odvodov z výťažku v jednotlivých krajinách, sa blíži
k
číslu 20 %. Aj to bol pre mňa dôvod,
aby som dal pozmeňu-
júci
návrh.
Spoločná správa v bode 3 k § 4a ods. 1
písm. g) navrhu-
je
30 % z výťažku. Pani spravodajkyňa
však už medzitým na-
vrhla
a zaradila bod 3 medzi body, za ktoré sa nemá hlaso-
vať,
čiže vysvetľujem si toto tak, že by
vlastne ostával vo
vládnom
návrhu návrh, ktorý znie na 35 %. Pán
poslanec Pro-
keš
dal návrh, aby v § 4a ods. 1 písm. g)
bolo zmenené toto
číslo
na 15 %. Dovolím si dať
pozmeňujúci návrh tohto zne-
nia:
V § 4a v bode 1 v písm. g) zmeniť číslo 35 % na 20 %.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán poslanec.
Keďže nemám už viacej prihlášok do rozpravy, pýtam sa,
či
chce niekto vystúpiť. Pán Palacka, s faktickou poznámkou?
Nech
sa páči.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len z
miesta by som
poprosil,
aby bod 16 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné
hlasovanie.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Nech sa páči, pán kolega Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vo svojom vystúpení by som sa chcel zaoberať špecific-
kou
časťou v tomto návrhu zákona, ktorá reguluje priemysel
hracích
automatov. Podľa údajov známych z médií
v roku 1994
tržby
za hracie automaty, za výherné hracie automaty dosaho-
vali
hodnotu 2 800 miliónov korún.
Myslím si, že vzhľadom na túto sumu z roku 1994 môžeme
hovoriť
o určitej epidémii hracích automatov aj na Sloven-
sku.
Žiaľ, s touto epidémiou sa začína šíriť aj epidémia zá-
vislosti,
drogovej závislosti. Táto epidémia postihuje stále
mladšie
a mladšie vekové kategórie. Podľa primára jediného
špeciálneho liečebného
zariadenia na Slovensku v Banskej
Bystrici
pána doktora Nábělka závislí od hracích automatov
(gambleri)
boli ešte pred rokom-dvoma v priemere tridsiatni-
ci.
V súčasnosti títo závislí pacienti sú teenageri. Prie-
merný
vek začína klesať pod dvadsať rokov. Priemysel hracích
automatov
dosahuje proste neuveriteľný boom a útočí na stále
mladšie
a mladšie vekové kategórie Slovenska.
Podľa údajov, ktoré poskytol odbor informácií a analýz
Kancelárie
Národnej rady Slovenskej
republiky, sa vo svete
k
problému hracích automatov, predovšetkým
k etickému pro-
blému,
stavajú veľmi diferencovane. Aj v Európskej únii majú
rôzne
štáty veľmi diferencovaný prístup k regulácii priemys-
lu hracích automatov. V niektorých platia veľmi
drastické
obmedzenia,
ktorými sa zbavili gamblerov, inde sa s
povole-
ním tohto
boomu musia pasovať
práve s touto sociálnou,
sociálno-psychologickou
a etickou chorobou spoločnosti.
O predloženom návrhu zákona pán
primár Nábělek nevedel
prakticky
nič, nepoznal tento zákon.
Nevyjadrili sa k tomu
ani
expertné komisie generálneho sekretariátu pri úrade vlá-
dy.
Chcem tým povedať, že to, čo je v tomto návrhu zákona,
aj
podľa odborníkov v liečbe a v prevencii drogových záleži-
tostí,
je predovšetkým výsledkom lobbovania priemyslu výher-
ných
hracích automatov. Ak tržby dosahovali
v roku 1994 (to
už
je minulosť) 2,8 mld korún, priemerne jeden občan Sloven-
ska prehral
asi 500 korún.
Tisíce a tisíce prehrávajú
v
týchto (vraj výherných) hracích automatoch
svoje rodinné,
sociálne
a iné hodnoty, svoje psychické, sociálne a biolo-
gické
zdravie. Možno iba odhadovať, koľkí si
už zobrali ži-
vot, možno
odhadovať, koľkí si
siahli na život. Žiaľ,
v
predkladom návrhu zákona sa o
tom nič nedozvieme práve
preto,
lebo tí, ktorí by mali bdieť nad zdravím spoločnosti,
neparticipovali
primeraným spôsobom na tvorbe zákona.
Podľa tlače sa v jednej dedinke na
Slovensku rozhodli
ženy,
že sa zbavia tohto problému starodávnym, staroznámym
spôsobom - absolútne
zničili výherné hracie automaty.
Nik
ich za to
nežaloval a nik v tejto dedine nezriadil nové.
Chcem
tým povedať, že podobný pocit alebo
podobný postoj sa
na Slovensku
šíri a šíri sa hlavne v sociálne slabších
vrstvách,
pretože práve tie sú najdrastickejšie postihované.
Podľa prieskumu
občianskeho združenia EFATA asi polovica
hráčov
sú mladí ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky, teda
vlastne
štát dotuje cez sociálne dávky priemysel hracích au-
tomatov.
Chcem
predložiť návrh opatrení,
ktoré sa nepostavia
dramaticky
k tejto epidemiologickej
záležitosti, ktorú ne-
možno
riešiť prohibíciou, ale podľa mňa treba aspoň aké-také
zmierňujúce
návrhy, aby boom priemyslu hracích automatov ne-
pokračoval
a aby sme mali šancu postaviť sa
systémovo k to-
muto
problému. Disponujeme síce množstvom výskumných, vedec-
kých
inštitúcií, sociologických,
zdravotníckych a iných bá-
dateľov, nemáme však
systémové analytické štúdie
o tomto
probléme.
Máme množstvo docentov, profesorov, ktorí sa anga-
žujú
ako pracovníci Slovenskej akadémie vied a iných autori-
tatívnych
inštitúcií v nezmieriteľnom
politickom boji, ale
neposkytujú
nám informácie o príčinnom vývoji spoločnosti.
To, že sa k návrhu zákona nevyjadrili
zodpovední exper-
ti,
nie je dôsledkom toho, že by sa liečitelia tešili na to,
že
budú mať stále viac a viac pacientov, naopak, liečitelia,
ktorí
v tejto sfére zostali, sú veľmi
slabo platení, sú to
fanatici
s nesmiernym sociálnym cítením, ktorým nedá, aby sa
pozerali
na svojich pacientov, aby odišli do súkromnej
sfé-
ry,
kde by mali niekoľkonásobne vyššie mzdy, voľný čas a po-
koj, teda
relatívne bezrizikové zamestnanie. Títo ľudia
proste
boli obídení pri tvorbe zákona.
Myslím si, že predložený návrh zákona je
aj ťažkým zly-
haním
generálneho sekretariátu v jeho veľmi skromnučkom per-
sonálnom
zložení. A tak nám zostáva na úvahu,
akým spôsobom
sa
vláda a parlament postaví k epidémii drogových závislostí
aj
k epidémii závislosti od hracích automatov.
Z tohto miesta by som chcel opäť pripomenúť a podporiť
požiadavku parlamentu, aby vláda zriadila úrad
na úrovni
úloh,
úrad pre boj s drogovými závislosťami,
ktorý si získa
znalcov,
nemnohých znalcov, ktorých máme, na
zodpovedný boj
s
epidémiou nesmiernych rozmerov. Dúfam, že
vláda vyčlení
zodpovedajúce prostriedky
na boj proti tejto epidémii,
a
práve tak, že parlament upriami oveľa
väčšiu pozornosť
na
centrálnu úlohu dneška.
V
predloženom návrhu zákona
sa síce správny poplatok
zvyšuje
z 20 tisíc na 40 tisíc, ale zároveň sa ruší odvod
z
výťažku. Ak v roku 1994 bolo 14 tisíc automatov a tržby
2,8
mld korún, na jeden hrací automat pripadalo priemerne
200
tisíc korún. Sú hracie automaty, ktoré dosahovali pod-
statne menší výťažok, menší obrat, a sú hracie automaty,
ktoré
dosahovali niekoľkonásobne väčší
obrat ako 200 tisíc
korún.
Porovnajme sumu 20 tisíc korún alebo
200 tisíc korún
s
obratom, pritom sa ešte ruší
odvod z výťažku, ďalej sa
znižuje
tzv. istota z 30 tisíc na 10 tisíc korún. A aby tá
epidémia
ešte akcelerovala, zriaďuje sa nový inštitút pré-
miovej
hry. Ako by to bolo ešte málo! Aby aj tí, ktorí by
chceli odísť, mali
určitú nádej, aby ešte do herní
išli
stratiť
majetok, stratiť morálku, stratiť sociálne zázemia
atď.
Ako som už naznačil, nechcem vo svojich návrhoch radi-
kálne
pozmeniť predložený návrh zákona, ale podľa odporúčaní
občianskeho
združenia EFATA aspoň pribrzdiť tento boom a dať
šancu
zodpovednýn grémiám, aby systematicky a systémovo ana-
lyzovali
situáciu a navrhli riešenia na úrovni našich čias.
V článku I § 4a ods. 4 číslo 40 tisíc
správneho poplat-
ku
navrhujem nahradiť číslom 150 tisíc. Pripomeniem priemer-
né
tržby jedného hracieho automatu 200 tisíc z roku 1994.
V článku
I vypustiť zavádzaný nový
paragraf "prémiová
hra".
V článku I § 18 ods. 2 písm. g), ktorý
definuje identi-
fikačnú
kartu, navrhujem v písm. g) doplniť takéto znenie:
"adresa,
číslo telefónu, odtlačok pečiatky a podpis orgánu
štátneho
dozoru". Aby totiž šanca na
reklamáciu bola reálna
a
o niečo vyššia.
V článku I § 42b ods. 9 navrhujem
vypustiť slová "s vý-
nimkou
osobitne zriadených herní so stálym
dozorom" a ďalej
číslo
200 metrov nahradiť číslom 500 metrov.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem,
pán kolega. Pýtam sa,
či chce ešte niekto
z
vás vystúpiť. Pán kolega Vicen? Nie?
Zdalo sa mi, že ste
sa
hlásili.
Keďže sa ďalej nikto nehlási, vyhlasujem
rozpravu o se-
demnástom
bode nášho programu za skončenú.
Pýtam sa
pána podpredsedu vlády, či sa
chce vyjadriť.
(Áno.)
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
len krátko by som sa vyjadril k rozprave. Predovšetkým
prechádzame
na európsky režim v oblasti celého systému loté-
rie
a hier. Pokiaľ by som vymedzil
základné okruhy - je to
posilnenie
účasti štátu na celom systéme hier, je to zmena
a
upevnenie režimu prevádzky hier, režimovanie odvodov a ce-
lý systém kontroly. Priznávam, že každé
pritvrdenie bolí
a
obzvlášť v takej citlivej oblasti,
ako sú lotérie a hry,
ale
nie je možné ísť inou cestu. Vôbec si nemyslím, že by
sme
išli v tejto predkladanej novele zákona na doraz, myslím
si,
že stále bude existovať určitý
manévrovací priestor pre
prevádzkovateľov
týchto hier a na druhej strane aj pre štát,
aby
ešte hľadal únikové kanály v tejto oblasti.
Bol som, podotýkam, vystavený dosť tvrdej kritike čle-
nov vlády
aj niektorých spoločenských organizácií, lebo
predkladaná
novela je príliš mäkká. Na druhej strane som,
samozrejme,
vystavený kritike iných aj odborných
kruhov, aj
konkrétnych prevádzkovateľov, ktorí zas kritizujú tvrdosť
tejto novely. Pohybujeme sa v relatívne
neznámej rovine,
pretože meníme celkovo systém prevádzky a
odvodov, takže
rok,
rok a pol nám zase ukáže, kde sme sa dostali z hľadiska
tejto
úrovne.
Ale musím povedať jednu vec. Všade sú obrovské
rezervy,
vo
všetkých typoch hier sú obrovské
rezervy z hľadiska pri-
spievania
na konkrétne akcie, či je to šport alebo cez linku
štátneho
rozpočtu na konkrétne smerovanie, na rozvoj škol-
stva, na rozvoj
športu, na rozvoj
sociálnych záležitostí
a
kultúry. Znovu si potom pripomenieme pri štátnom rozpočte,
keď
budeme hovoriť o zdrojoch, ktoré máme
na rozvoj sociál-
nej
sféry v širšom zmysle slova, kde brať zdroje. Mám ziste-
nia, že len
v kasínach, napriek tomu, že kasína vykazujú
straty
alebo hospodárske výsledky blízke nule,
sú konštruo-
vanými transakciami mimo tohto územia (mimo
územia nášho
štátu)
vyvádzané prostriedky za
jednotlivé kasína v objeme
30
miliónov korún za jedno kasíno. Tieto údaje mám preukáza-
né,
nie je to postihnuteľné, sú to obchodné
transakcie, ale
to
len naznačuje priestor, aký existuje v
oblasti prevádzky
lotérií,
kasín a ďalších hier.
V
tomto zmysle reagujem aj na pripomienky, ktoré sú
myslené
nesporne v dobrej úvahe, ale požiadal by som, aby
parlament akceptoval predložený návrh novely v tom znení,
ako
ho predniesla pani spoločná
spravodajkyňa v rámci spo-
ločnej
správy.
Pokiaľ som dostal konkrétnu otázku
od pani poslankyne
Ďurišinovej
na otázku zabezpečenia majority štátu v kasínach
s
tým termínom požiadania do 1. 12. 1996,
odporúčam aj toto
akceptovať
v rámci predkladanej novely zákona.
Upozorňujem,
že pôvodne sme predpokladali celý
tento režim zaviesť od
1.
7. 1996. Po určitých rozhovoroch aj s
profesijnými zdru-
ženiami
hier, lotérií, kasín sme sa rozhodli posunúť účin-
nosť
od 1. 1. 1997, aby sa mohli jednotliví prevádzkovatelia
pripraviť.
Domnievam sa, že je tu dostatočný časový pries-
tor,
aby sa prevádzkovatelia na toto pripravili. Druhá vec
je,
ako potom zabezpečiť, a to je už zase vec ministerstva
financií, príslušné
prostriedky na zabezpečenie majority
štátu
v kasínach.
Takže odporúčam ponechať návrh novely
zákona v tom zne-
ní,
ako je, opäť zdôrazňujem, s
akceptovaním znenia spoloč-
nej
správy prednesenej spoločnou spravodajkyňou.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán podpredseda.
Žiada si
záverečné slovo spoločná
spravodajkyňa výbo-
rov?
Poslankyňa I. Nováková:
Nie.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Nech
sa páči, pani kolegyňa, pristúpime k hlasovaniu
o
pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. (Gong.)
Prosím poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti,
aby
sa dostavili na hlasovanie.
Pán kolega Cabaj, nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený
pán predsedajúci, dámy a páni, chcem požiadať
o
15-minútovú prestávku na poradu klubu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán Borovský.
Poslanec J. Borovský:
Poslanecký klub sa pripája k tejto
požiadavke.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Dámy a páni, prerušujem naše
rokovanie. Stret-
neme
sa o 10.50 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Žiadam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti,
aby
sa dostavili na hlasovanie. (Gong.)
Žiadam všetkých poslancov, ktorí sa zdržujú mimo roko-
vacej
miestnosti, aby prišli okamžite na hlasovanie. Ak nie,
prerušíme
rokovanie do 14.00 hodiny.
Dámy a páni, prosím, aby ste sa
prezentovali.
Prezentovalo sa 52 poslancov.
Milé dámy,
vážení páni,
napriek tomu, že čakáme takmer 30 minút, nie sme uzná-
šaniaschopní,
z toho dôvodu prerušujem rokovanie. V rokovaní
budeme
pokračovať o 14.00 hodine.
Ďakujem. (Hlasy v sále.)
Priatelia,
o 13.30 hodine. (Hlasy v sále.) Tak dobre, pre-
stávka
je do 14.00 hodiny, v poriadku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy
a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní
16.
schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky. Prosím prí-
tomných
poslancov, aby sa prezentovali.
Prezentovalo sa 49 poslancov.
Konštatujem, že nie sme uznášaniaschopní. Prosím všet-
kých
poslancov, ktorí sa zdržujú mimo
rokovacej miestnosti,
a
platí to aj o predsedoch výborov, ktorí
by mali byť vzo-
rom,
nech sa dostavia do rokovacej miestnosti. (Gong.)
Pani poslankyňa Nováková, prosím, poďte uvádzať hlaso-
vanie.
Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov, pani poslankyňu
Novákovú,
aby hlasovanie uvádzala v zmysle
spoločnej správy
a,
samozrejme, i výsledkov z rozpravy.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
najskôr budeme hlasovať o bodoch
spoločnej správy. Spo-
ločne
odporúčam prijať tieto body: 1, 2, 4,
5, 7, 8, 9, 11,
12,
17, 19, 20, 22, 23, 24, 25. Tieto body odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem.
(Gong.) Ešte raz
volám všetkých poslancov,
nech
sa dostavia do rokovacej miestnosti na hlasovanie.
Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme
o
bodoch spoločnej správy, ktoré pani
poslankyňa odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že uvedené body
spoločnej správy sme
schválili.
Pani kolegyňa, môžete pokračovať.
Poslankyňa I. Nováková:
Ďalšie body spoločnej správy odporúčam
neprijať a odpo-
rúčam ich tiež
na spoločné hlasovanie. Ide o body 6, 10,
13,
14, 15, 18 a 21. Tieto body spoločne odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Čiže body 3 a 16 sú z pôvodného
návrhu vyňaté na oso-
bitné
hlasovanie. (Hlas poslankyne Novákovej: Áno.) Ďakujem.
Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme o bodoch
spoločnej
správy, ako ich uviedla pani
poslankyňa. Odporúča
ich
neprijať.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme
neprijali.
Nech sa páči, pokračujte.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme hlasovať o bode 3 spoločnej správy, ktorý odpo-
rúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a
páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme o bode
3
spoločnej správy, ktorý pani poslankyňa odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovali 2 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy
sme neprijali.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme hlasovať o bode 16 spoločnej
správy, ktorý odpo-
rúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Dámy a
páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme o bode
číslo
16 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa odpo-
rúča
tento bod neprijať.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že ani bod číslo 16
spoločnej správy sme
neprijali.
Týmto
sme vlastne vyčerpali
všetky body zo spoločnej
správy.
Pani kolegyňa, pristúpte teraz k hlasovaniu
o návr-
hoch,
ktoré vyplynuli z rozpravy.
Poslankyňa I. Nováková:
Prvý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Prokeš.
Znie:
"V § 4a bod 1 písm. g) číslo 35 nahradiť číslom 15.
Odporúčam
ho neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prezentujme sa
a zároveň hlasujme o prvom
návrhu pána poslanca Prokeša. Pani spoločná
spravodajkyňa
ho
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 16 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci
návrh pána poslanca
Prokeša
sme neprijali.
Nech sa páči, pokračujte.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani
poslanky-
ne
Ďurišinovej.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pardon, bol tam aj druhý návrh.
Poslankyňa I. Nováková:
Nie, ten sa netýkal hlasovania.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Áno, ďakujem.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch
pani poslanky-
ne
Ďurišinovej.
Prvý pozmeňujúci návrh znie: "Žrebové peňažné lotérie
podľa § 2
písm. a), číselné lotérie podľa §
2 písm. c)
a
stávkové hry podľa § písm. g) uskutočňované prostredníc-
tvom
hromadných oznamovacích prostriedkov -
televízia, roz-
hlas,
tlač a podobne - môže prevádzkovať len
štátna rozpoč-
tová alebo príspevková organizácia zriadená
ministerstvom
alebo
právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike so
100-percentnou majetkovou účasťou štátu osobitne na tento
účel založená ministerstvom. Takéto lotérie prevádzkované
právnickými
osobami sú štátnymi lotériami a nevzťahujú sa na
ne
ustanovenia § 42 ods. 7 a 9." To je po prvé.
Po druhé:
"a) stávkové hry na športové výsledky podľa § 2 písm.
f) môže prevádzkovať len právnická osoba
určená minister-
stvom
po dohode s Ministerstvom školstva Slovenskej republi-
ky,
b) stávkové hry na dostihy uskutočňované na území Slo-
venskej
republiky podľa § 2 písm. f) a h) môže
prevádzkovať
len
právnická osoba určená ministerstvom
po dohode s Mini-
sterstvom
pôdohospodárstva Slovenskej
republiky."
Tento pozmeňujúci návrh odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem,
pani kolegyňa.
Dámy a páni, prezentujme sa
a zároveň hlasujme o prvom
pozmeňujúcom
návrhu pani poslankyne
Ďurišinovej. Pani spo-
ločná
spravodajkyňa ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pani poslankyne
Ďurišinovej
sme neprijali.
Poslankyňa I. Nováková:
Druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Ďurišinovej sa
týka
§ 4a ods. 1, kde odporúča zmeniť
čísla: 50 % na 47 %,
40
% na 35 %, 42 % na 39 %, 51 % na 48 %, 54 % na 51 %, 20 %
zostáva
20 %, 35 % na 30 %, 25 % na 35 % a 24 % zostáva.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam návrh
neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme o druhom
pozmeňujúcom
návrhu pani poslankyne
Ďurišinovej. Pani spo-
ločná
spravodajkyňa ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 26 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že ani druhý
pozmeňujúci návrh pani po-
slankyne
Ďurišinovej sme neprijali.
Poslankyňa I. Nováková:
Tretí
pozmeňujúci návrh pani
poslankyne Ďurišinovej
znie - v
§ 6 ods. 2 za poslednú
vetu vložiť novú vetu:
"V
prípade príležitostných lotérií podľa
§ 2 písm. b) môže
byť
cena žrebu vyššia." Odporúčam ho neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme o treťom
pozmeňujúcom
návrhu pani poslankyne
Ďurišinovej. Pani spo-
ločná
spravodajkyňa ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 26 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že aj tretí pozmeňujúci
návrh pani poslan-
kyne
Ďurišinovej sme neschválili.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca Ka-
nisa,
ktorý znie...
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pardon, čiže štvrtý návrh je
bezpredmetný. Áno. Ďaku-
jem.
Nech sa páči, pokračujte.
Poslankyňa I. Nováková:
V § 4a v bode 1 písm. g) zmeniť číslo 35
% na 20 %. Od-
porúčam
návrh neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a
páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pani
spoločná
spravodajkyňa neodporúča pozmeňujúci návrh pána Ka-
nisa
prijať.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 17 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Kanisa
sme
neprijali.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca
Glinského.
Chcem sa ho opýtať, či môžem dať
hlasovať o nich
spoločne,
alebo osobitne. Odporučím ich neprijať. (Hlas zo
sály.)
Osobitne, áno. Ďakujem.
Prvý pozmeňujúci návrh pána
poslanca Glinského znie:
"Článok
I § 4 a ods. 4 číslo 40 tisíc
správneho poplatku
nahradiť
číslom 150 tisíc". Odporúčam návrh neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a
páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pani
spoločná
spravodajkyňa odporúča neprijať tento návrh.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci
návrh pána poslanca
Glinského
sme neprijali.
Poslankyňa I. Nováková:
Článok II - vypustiť § 20a. Odporúčam
návrh neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme o druhom
návrhu
pána poslanca Glinského. Pani spoločná
spravodajkyňa
odporúča
tento návrh neprijať.
Prosím, buďte tichšie.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme neschválili ani druhý
pozmeňujúci
návrh
pána poslanca Glinského.
Poslankyňa I. Nováková:
Článok I § 18 ods. 2 písm. g):
"adresa, číslo telefónu,
odtlačok
pečiatky a podpis orgánu štátneho
dozoru". Odporú-
čam
návrh neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prosím, prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pani spoloč-
ná
spravodajkyňa neodporúča tento návrh pána
poslanca Glin-
ského
prijať.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že ani tento návrh pána
poslanca Glinského
sme
neprijali.
Poslankyňa I. Nováková:
Posledný
pozmeňujúci návrh pána
poslanca Glinského
znie:
"Článok I § 42b ods. 9 - vypustiť slová "s výnimkou
osobitne zriadených herní so stálym dozorom"
a číslo 200
nahradiť
číslom 500. Odporúčam návrh neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prosím, prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pani spoloč-
ná
spravodajkyňa ani tento návrh pána poslanca Glinského ne-
odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že ani posledný návrh pána poslanca Glin-
ského
sme neschválili.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať
o
návrhu zákona ako celku s
prijatými zmenami a doplnkami.
Odporúčam
ho prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej republiky bu-
deme
hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku. Pani spo-
ločná
spravodajkyňa odporúča tento zákon prijať.
Prosím, prezentujme sa a zároveň
hlasujme.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a
dopĺňa
zákon
Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o loté-
riách
a iných podobných hrách v znení zákona
Slovenskej ná-
rodnej
rady číslo 68/1992 Zb. a zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky číslo 249/1994 Z. z. a
ktorým sa mení zákon
Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
145/1995 Z. z.
o
správnych poplatkoch.
Pani kolegyňa, veľmi pekne vám ďakujem za
spoluprácu.
Poslankyňa I. Nováková:
Aj ja ďakujem za spoluprácu, pán
predsedajúci.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Je to procedurálna pripomienka? Prosím, zapnite mikro-
fón
pani poslankyni Ďurišinovej.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Prepáčte, že som
si včera nevšimla, keď pani Brigita Schmögnerová žiadala
o
to, že jej hlasovanie pri zaraďovaní do
programu zariade-
nie
uviedlo mylne. Mám možno aj svedkov, keď to budú ochotní
dosvedčiť,
že som mala vytiahnutú kartu, takisto
aj pán po-
slanec
Kanis. Pánu poslancovi Ficovi som
vytiahla kartu ne-
skoršie,
lebo stál kúsok dolu... (Hlasy a ruch v sále.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Priatelia, pokoj. Nech sa páči,
dokončite.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
...a
obaja sme s pánom poslancom Kanisom hlasovali.
Myslím,
že aj Evka Zelenayová pozerala, že som mala kartu
von.
Viem, že sa už nedá na tom nič zmeniť, sme zaradení, že
sme
hlasovali. Je to dosť zvláštne, že v tomto kúte sme tra-
ja,
ktorí sme v podstate buď mali karty
von, alebo sme hla-
sovali inak, a
sme uvedení... Už som to aj
konzultovala
s
obsluhou zariadenia. Vytiahla som kartu
ešte predtým, než
bolo spustené zariadenie. Viem to
určite pozitívne. Takže
kvôli
záznamu by som žiadala zaprotokolovať, že kartu som
mala
zo zariadenia vonku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pani kolegyňa. Pán poslanec
Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Odpovedal by som len na margo
kolegyne. V prípade, že
stlačila
hocičo iné ako prezentáciu a potom
vytiahla kartu,
počítač
registruje už prítomnosť a hlasovanie. Takže, keď sa
karta
chce vytiahnuť, musí sa predtým, ako sa hlasuje.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem
pánu kolegovi Bajanovi,
ktorý je technicky
zdatný
človek, ale myslím si, že túto problematiku by mali
vysvetliť
najmä pracovníci pri počítačoch.
Dámy a páni, prosím, upokojme sa, budeme
pokračovať ďa-
lej.
Ď a l š í m bodom nášho programu je
návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
s Protokolom doplňujúcim Zmluvu medzi Českosloven-
skou socialistickou republikou a Holandským
kráľovstvom
o
zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení
daňovému úniku
v
odbore daní z príjmu a z majetku.
Návrh vlády ste dostali ako tlač
číslo 388 a spoločnú
správu
výborov ako tlač číslo 388a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh uvedie
podpredseda
vlády Slovenskej republiky a minister financií
Slovenskej
republiky pán Sergej Kozlík.
Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa
ujal slova, a vás
žiadam,
aby ste boli trošku tichšie.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
predkladám na rokovanie Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
návrh Protokolu doplňujúceho Zmluvu
medzi Českosloven-
skou socialistickou republikou a Holandským
kráľovstvom
o
zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení
daňovému úniku
v
odbore daní z príjmu a z majetku.
Zmeny politických a ekonomických
podmienok v Slovenskej
republike vyvolali
zmeny v zahraničnoobchodných vzťahoch
a
tým aj v spôsobe aplikácie
medzinárodných daňových zmlúv.
Z
uvedených dôvodov boli uskutočnené ešte pred rozdelením
bývalej česko-slovenskej federácie rokovania o pozmenení
a
doplnení niektorých ustanovení Zmluvy medzi Českosloven-
skou socialistickou republikou a Holandským
kráľovstvom
o
zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení
daňovému úniku
v
odbore daní z príjmu a z majetku, ktorá nadobudla platnosť
5.
novembra 1974.
Objstranne sa odsúhlasilo vykonať zmeny
formou protoko-
lu.
Zmenené ustanovenia umožňujú spravodlivejšie rozhraničiť
právo
na daň z príjmov a z majetku. Oba štáty budú mať právo
zdaniť
podnikateľské aktivity v prípade stavebných a montáž-
nych
prác, ak tieto práce budú na území
druhého štátu trvať
viac
ako 12 mesiacov, a právo zdaniť zisky zo scudzenia...
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Páni kolegovia, prosím vás o pokoj. Ak sa
chcete roz-
právať,
tu rozpráva pán podpredseda vlády, choďte sa rozprá-
vať mimo rokovacej miestnosti. Pán kolega,
nech sa páči,
pokračujte.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Ďakujem pekne.
...kapitálového majetku, hlavne podielov
a užívacích
práv
na spoločnosti. Prijatie Protokolu
doplňujúceho Zmluvu
medzi
Československou socialistickou republikou a Holandským
kráľovstvom
o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňo-
vému
úniku v odbore daní z príjmu a z
majetku, ktorý je ne-
oddeliteľnou
súčasťou zmluvy, nebude mať nepriaznivý dosah
na
štátny rozpočet Slovenskej republiky.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, prosím o prijatie
tohto
protokolu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Prosím
spoločnú spravodajkyňu výborov
pani poslankyňu
Ivetu
Novákovú, aby podala správu o
výsledkoch prerokovania
tohto
návrhu vo výboroch Národnej rady.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
s Protokolom doplňujúcim Zmluvu medzi Českosloven-
skou socialistickou republikou a Holandským
kráľovstvom
o
zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení
daňovému úniku
v
odbore daní z príjmu a z majetku
pridelil predseda Národ-
nej
rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 982
zo
dňa 14. mája 1996 na prerokovanie
Ústavnoprávnemu výboru
Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre financie, rozpočet a menu do
14.
6.
1996. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre financie, rozpočet a menu ako príslušný podať Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky správu o
výsledkoch prero-
kovania
návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republi-
ky.
Obidva určené výbory Národnej rady
Slovenskej republiky
prerokovali
návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a rovnako
odporúčajú
Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s ním
súhlas.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pani kolegyňa.
Nech sa páči, zaujmite miesto
určené
pre spoločných spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu.
Nakoľko som nedostal ani jednu
prihlášku do rozpravy,
pýtam
sa vás, dámy a páni, či sa niekto do rozpravy hlási.
(Nikto.)
Ak nie, zároveň rozpravu uzatváram.
Pani kolegyňa, nech sa páči.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený
pán predsedajúci, odporúčam
uznesenie Národnej
rady
v tomto zmysle prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, prezentujme sa, prosím, a zároveň hlasuj-
me.
Pani spoločná spravodajkyňa odporúča
uznesenie k tomuto
bodu
programu prijať. (Gong.)
Napriek tomu, že disciplína v tejto
rokovacej miestnos-
ti je pomerne nízka,
prezentovalo sa 77 poslancov,
za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Pani kolegyňa, ďakujem za spoluprácu.
Konštatujem, že navrhované uznesenie Národná rada Slo-
venskej
republiky schválila.
Ď a l š í m bodom programu je
návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou
medzi vládou Slo-
venskej republiky a vládou Chorvátskej republiky o podpore
a
vzájomnej ochrane investícií.
Návrh vlády ste dostali ako tlač
číslo 417 a spoločnú
správu
výborov ako tlač číslo 417a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh uvedie
opäť
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej repub-
liky
pán Sergej Kozlík.
Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa
ujal slova, a vás
prosím,
keď bude rozprávať pán podpredseda vlády, aby ste
zachovali
dôstojnosť.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predložený návrh Dohody medzi vládou Slovenskej repub-
liky
a vládou Chorvátskej republiky o podpore a
vzájomnej
ochrane
investícií predstavuje jednu zo
štandardných dohôd,
ktoré
sa uzatvárajú medzi suverénnymi subjektmi
medzinárod-
ného
práva s cieľom vytvárať priaznivé
ekonomické podmienky
na
rozvoj vzájomnej ekonomickej spolupráce založenej na pod-
nikateľskej
iniciatíve.
Uzatvoreniu tejto dohody predchádzala
príprava už od
roku 1993, ktorá
vyústila do znenia
predkladanej dohody,
ktorá
vyhovuje obom zúčastneným stranám. Táto
dohoda vychá-
dzala zo štandardných podmienok obdobných
dohôd, ktoré už
Slovenská
republika uzatvorila v priebehu minulých rokov.
V priebehu rokovaní s chorvátskou stranou
bolo potrebné
prekonať
(tak ako s inými štátmi) určité
odlišnosti, vyplý-
vajúce
z existujúceho právneho systému, ktoré sa riešili buď
vzájomnou dohodou
v texte jednotlivých ustanovení, alebo
spojením znenia
príslušných formulácií vychádzajúcich
z
oboch právnych poriadkov. Verím,
že podnikateľská verej-
nosť
využije tento legislatívny rámec a bude pomáhať rozvoju
investícií v oboch
zmluvných krajinách. Prosím
o podporu
tejto
dohody.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán podpredseda, ďakujem veľmi pekne.
Prosím
spoločného spravodajcu výborov
pána poslanca
László
Ásványiho, aby podal správu o výsledkoch prerokova-
nia
tohto návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej repub-
liky.
Poslanec L. Ásványi:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
dámy a páni,
návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou
medzi vládou Slo-
venskej
republiky a vládou Chorvátskej republiky o podpore
a
vzájomnej ochrane investícií (tlač 417)
pridelil predseda
Národnej
rady Slovenskej republiky svojím
rozhodnutím číslo
1015
zo dňa 3. 6. 1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výbo-
ru
Národnej rady Slovenskej republiky,
Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre financie, rozpočet a menu
a Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, priva-
tizáciu
a podnikanie do 14. 6. 1996.
Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
financie, rozpočet a menu ako príslušný pripraviť správu
o
výsledku prerokovania materiálu vo
výboroch Národnej rady
Slovenskej
republiky a návrh na uznesenie Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Všetky uvedené výbory Národnej rady
Slovenskej republi-
ky
prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a rov-
nako
odporúčajú Národnej rade Slovenskej
republiky vysloviť
s
Dohodou medzi vládou Slovenskej
republiky a vládou Chor-
vátskej
republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií
podľa
článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky súhlas.
Vážený pán predsedajúci, prosím o
otvorenie rozpravy.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán kolega.
Dámy a
páni, otváram rozpravu o tomto
bode programu.
Nakoľko
som nedostal ani k tomuto bodu programu
žiadnu pri-
hlášku
do rozpravy, pýtam sa, či chce niekto vystúpiť.
(Nikto.)
Ak
nie, zároveň považujem rozpravu
aj o tomto bode
programu
za skončenú.
Poslanec L. Ásványi:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
odporúčam vysloviť s uvedenou dohodou
súhlas.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán kolega.
Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia,
ktorým
Národná
rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou
medzi
vládou Slovenskej republiky a vládou Chorvátskej re-
publiky
o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
Prosím, prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča tento návrh prijať.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Konštatujem, že za návrh uznesenia sme
hlasovali jedno-
myseľne, návrh uznesenia sme schválili.
Pristúpime k ď a l š i e m u bodu
programu, ktorým
je
návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
so Zmluvou medzi Slovenskou republikou
a Chorvát-
skou
republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní
z
príjmov a z majetku.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 413 a spoločnú správu
výborov
ako tlač číslo 413a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh uvedie
podpredseda
vlády a minister financií Slovenskej republiky
pán
Sergej Kozlík.
Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa
ujal slova.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, poslanci,
predkladám na rokovanie Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
návrh Zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Chorvátskou
republikou o
zamedzení dvojakého zdanenia
v odbore daní
z
príjmov a z majetku.
Doterajšie vzájomné vzťahy sa v daňovej
oblasti riadili
zmluvou medzi
Československou
socialistickou republikou
a
Socialistickou Federatívnou republikou
Juhoslávie o zame-
dzení
dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a majetku
publikovanou
pod číslom 99/1983 Zb.
Navrhovaná zmluva je vypracovaná
na základe vzorovej
zmluvy
OECD a jej ustanovenia sú obvyklé pri dojednávaní po-
dobných medzinárodných daňových zmlúv. Účelom navrhovanej
Zmluvy
medzi Slovenskou republikou a
Chorvátskou republikou
o
zamedzení dvojakého zdanenia
v odbore daní
z príjmov
a
z majetku je reagovať na novú politickú
a hospodársku si-
tuáciu oboch štátov a vytvoriť právny
priestor na rozvoj
všestranných
a vzájomne výhodných vzťahov. Navrhovaná zmluva
obmedzuje
na minimum daňové zaťaženie fyzických a právnic-
kých
osôb tak, aby nedochádzalo k dvojakému zdaneniu tých
istých
príjmov podľa platnej sústavy daňových zákonov Slo-
venskej
republiky a taktiež podľa platných
daňových predpi-
sov
druhého zmluvného štátu. Zmluva by mala podporiť vzájom-
nú
spoluprácu zmluvných štátov a jej využívaním by sa malo
zabezpečiť
objektívnejšie rozdelenie práva na daň z jedno-
tlivých
príjmov medzi oba zmluvné štáty. Celkový prínos ply-
núci
z uzatvorenia tejto zmluvy o zamedzení dvojakého zdane-
nia
bude závisieť od tempa rozvoja
jednotlivých foriem hos-
podárskej
spolupráce oboch štátov.
Zmluva sa predkladá pred ratifikáciou prezidentom Slo-
venskej republiky
na odsúhlasenie Národnej rade, pretože
upravuje
odlišne od ustanovení daňových
zákonov daňové po-
vinnosti
organizácií a občanov. Zmluva si nevyžaduje zmeny
v
právnom systéme Slovenskej republiky a
nedotýka sa záväz-
kov
iných medzinárodných zmlúv, ktorými je
Slovenská repub-
lika
viazaná.
Vážené
poslankyne, poslanci, prosím
o podporu návrhu
tejto
zmluvy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán podpredseda. Prosím spoločnú
spravodajkyňu
výborov
pani poslankyňu Ivetu Novákovú, aby nám podala sprá-
vu
o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
so Zmluvou medzi Slovenskou republikou
a Chorvát-
skou
republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní
z
príjmov a z majetku pridelil
predseda Národnej rady Slo-
venskej
republiky svojím rozhodnutím číslo 982 zo dňa
14.
mája 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
a výboru pre financie, rozpočet a menu na preroko-
vanie
do 14. 6. 1996.
Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
financie, rozpočet a menu ako príslušný podať Národnej
rade
Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania ná-
vrhu
v určených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Obidva uvedené výbory Národnej rady
Slovenskej republi-
ky
prerokovali návrh, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú
Národnej
rade Slovenskej republiky vysloviť
súhlas so Zmlu-
vou medzi
Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou
o
zamedzení dvojakého zdanenia
v odbore daní z príjmov a
z
majetku.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť
rozpravu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
otváram rozpravu o tomto bode nášho programu. Nakoľko
som
nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či nie-
kto
z vás chce v rozprave vystúpiť.
Ak nie, zároveň uzatváram rozpravu o
tomto bode rokova-
nia.
Nech sa páči, pani kolegyňa.
Poslankyňa I. Nováková:
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
odporúčam prijať uznesenie v tom zmysle,
že vyslovujeme
súhlas
so Zmluvou medzi Slovenskou republikou
a Chorvátskou
republikou o
zamedzení dvojakého zdanenia
v odbore daní
z
príjmov a z majetku.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pristúpime k hlasovaniu a
budeme hlasovať o návrhu
uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky
podľa
článku 86 písm.
e) Ústavy Slovenskej
republiky vyslovuje
súhlas
so Zmluvou medzi Slovenskou republikou
a Chorvátskou
republikou o
zamedzení dvojakého zdanenia
v odbore daní
z
príjmov a z majetku.
Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tento
návrh pri-
jať.
Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Konštatujem, že sme navrhované
uznesenie schválili
jednomyseľne.
Pani kolegyňa, ďakujem za spoluprácu.
N a s l e d u j ú c i m bodom
nášho programu je
návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou
medzi vládou Slo-
venskej
republiky a Zväzovou vládou Zväzovej republiky Ju-
hoslávie
o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 416 a spoločnú
správu
výborov ako tlač číslo 416a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh uvedie
podpredseda
vlády a minister financií Slovenskej republiky
pán
Sergej Kozlík.
Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa
ujal slova.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
uzatvoreniu Dohody medzi vládou
Slovenskej republiky
a
Zväzovou republikou Juhoslávie
o podpore a
vzájomnej
ochrane investícií predchádzala intenzívna príprava, ktorá
vyústila
do konečného znenia dohody, ktoré vyhovuje obom zú-
častneným
stranám.
Táto dohoda vychádzala zo štandardných
podmienok obdob-
ných
dohôd, ktoré už Slovenská republika
uzatvorila v prie-
behu
minulého roka. V súčasnosti prebiehajú rokovania o uza-
tvorení
takejto dohody s ďalšími 9 krajinami
sveta. V prie-
behu
rokovaní bolo potrebné prekonať určité odlišnosti vy-
plývajúce
z existujúceho právneho systému, ako aj
predvídať
pripravované
zmeny tak, aby nevznikli v priebehu
realizácie
dohody
zbytočné spory. Zároveň bolo nevyhnutné riešiť určité
územné
otázky v ponímaní, vo vymedzení definície územia, keď
zmluvná strana Zväzovej republiky Juhoslávie
presadzovala
v
dohode definíciu územia s odkazom na vnútroštátne právo,
eventuálne
definíciu bez odkazu na medzinárodné právo.
Po návrhu alternatívnej definície, v
spolupráci s Mi-
nisterstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky
bolo
ustanovenie
definujúce pojem územia z textu dohody úplne vy-
pustené. Nakoľko všeobecná zodpovednosť štátov za
plnenie
medzinárodných
zmlúv na ich území vyplýva z iných noriem,
expertná skupina pristúpila k vypusteniu definície
územia
z
návrhu dohody.
V podpísaní dohody v tomto roku vidíme možnosť rozvoja
investícií, najmä zo
strany našich investorov, ktorí
majú
týmto
pripravený legislatívny rámec na rozvoj aktivít v štá-
te,
kde naša ekonomika mala vždy dobré
meno. Zmluva v pred-
loženom
znení má všetky potrebné náležitosti a je zárukou
pre
investície investorov oboch zmluvných strán.
Vážené poslankyne, poslanci, prosím taktiež o podporu
návrhu
tejto dohody.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán podpredseda.
Prosím
spoločného spravodajcu výborov
pána poslanca
László
Ásványiho, aby nám podal správu o výsledkoch preroko-
vania
tohto návrhu vo výboroch Národnej rady
Slovenskej re-
publiky.
Poslanec L. Ásványi:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou
medzi vládou Slo-
venskej
republiky a Zväzovou vládou Zväzovej republiky Ju-
hoslávie
o podpore a vzájomnej ochrane investícií pridelil
predseda
Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-
tím
číslo 1022 zo dňa 4. júna 1996 na prerokovanie do 14.
6.
1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej
rady Slovenskej re-
publiky,
výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie. Zároveň určil Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu ako príslušný pripraviť správu o
výsledku prerokova-
nia
materiálov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republi-
ky
a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Všetky určené výbory Národnej rady
Slovenskej republiky
prerokovali
návrh v lehote. Vyslovili s ním súhlas a rovnako
odporúčajú
Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s Do-
hodou medzi vládou Slovenskej republiky a
Zväzovou vládou
Zväzovej
republiky Juhosláviou o podpore a vzájomnej ochrane
investícií
podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej repub-
liky
súhlas.
Vážený pán predsedajúci, prosím o
otvorenie rozpravy.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem.
Skôr ako otvorím rozpravu, sú tu
sťažnosti
poslancov
na prudké osvetlenie. Nie sú tu
televízne kamery,
tak
by som prosil technikov, keby toto osvetlenie vypli. Ďa-
kujem.
Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho prog-
ramu.
Nakoľko som nedostal ani k tomuto bodu programu žiadnu
prihlášku
do rozpravy, pýtam sa vás, či sa
chce niekto do
rozpravy
prihlásiť.
(Nikto.)
Ak nie, uzatváram rozpravu o tomto bode
programu.
Pán kolega, nech sa páči.
Poslanec L. Ásványi:
Vážené
kolegyne, vážení kolegovia,
odporúčam vysloviť
súhlas
s dohodou.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem veľmi pekne.
Dámy a
páni, pristúpime k hlasovaniu.
Budeme hlasovať
o
návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky
vyslovuje
súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky
a
Zväzovou vládou Zväzovej republiky Juhoslávie o podpore
a
vzájomnej ochrane investícií.
Prosím, prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča tento návrh uznesenia prijať.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie
schválili.
Ďakujem, pán kolega, za spoluprácu.
Ď a l š í m bodom nášho programu je
návrh Štátneho záverečného účtu
Slovenskej republiky za
rok
1995.
Návrh vlády ste dostali ako tlač
číslo 404 a spoločnú
správu
výborov ako tlač číslo 404a. Súčasťou spoločnej sprá-
vy
je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slo-
venskej
republiky Najvyšší kontrolný úrad vypracúva stano-
visko
k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republi-
ky
a predkladá ho Národnej rade. Stanovisko Najvyššieho kon-
trolného
úradu máte rozdané ako tlač číslo 422.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh štátneho
záverečného
účtu uvedie podpredseda vlády
Slovenskej repub-
liky
a minister financií pán Sergej Kozlík.
Prosím
pána podpredsedu vlády,
aby sa ujal slova.
A
vás, priatelia, skutočne žiadam, aby ste boli tichšie. Ru-
ší
to naše rokovanie.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, poslanci,
v mene vlády Slovenskej republiky predkladám na dnešné
rokovanie
Národnej rady Slovenskej republiky
návrh Štátneho
záverečného
účtu Slovenskej republiky za rok 1995,
ktorý je
odpočtom
plnenia zámerov a cieľov rozpočtovej politiky vlády
v
roku 1995, ktoré boli stanovené zákonom Národnej rady čís-
lo
58/1995 Z. z., ako i zámerov
hospodárskej politiky vlády
v
makroekonomickej oblasti. Bol som poverený uviesť tento
materiál
pri prerokovaní v Národnej rade.
Dovoľte mi, aby som vo svojom úvodnom
slove k tomuto
materiálu priblížil ekonomický vývoj, celkové hospodárske
výsledky,
ako aj výsledky rozpočtového hospodárenia štátu.
Hrubý
domáci produkt sa vytvoril v bežných cenách v celkovej
hodnote
518 mld korún, čo oproti roku 1994 predstavuje ná-
rast
o 17,4 %. Hodnota vytvoreného hrubého domáceho produktu
v
stálych cenách predstavuje nárast
o 7,4 % oproti roku
1994,
čo je o 2,4 % viac, než bol predpoklad návrhu štátneho
rozpočtu.
K pozitívnym javom patrí aj zvyšujúci sa
podiel súkrom-
ného
sektora na výkone ekonomiky. Na hrubom domácom produkte
sa
súkromný sektor podieľal približne 62
%, na priemyselnej
produkcii
64,6 %, na produkcii stavebníctva 81,5
%, na trž-
bách
obchodu 92,3 % a na cestnej nákladnej doprave 62,1 %.
Priemerná ročná miera inflácie meraná
indexom spotrebi-
teľských
cien dosiahla 9,9 %. Účelnou monetárnou a fiskálnou
politikou sa dosiahol
sledovaný cieľ znížiť infláciu pod
10 %. Pritom
miera inflácie meraná
porovnaním jej úrovne
v
decembri 1995 k decembru 1994 dosiahla 7,2 %. Na vývoj in-
flácie pozitívne pôsobili menová politika Národnej
banky,
sledujúca upevnenie stability meny, opatrenia v regulácii
cien,
zvýšenie rozpočtovej disciplíny, ako aj
stabilita da-
ňového
systému.
Priemerná ročná nezamestnanosť
podľa evidencie úradov
práce
dosiahla hodnotu 13,8 % a oproti roku
1994 sa znížila
o
0,8 bodu. Pritom ku koncu decembra 1995 dosiahla 13,1 %.
Zahraničnoobchodný obrat
za rok 1995 sa realizoval
v
celkovej hodnote 506,4 mld korún a v
porovnaní s predchá-
dzajúcim
rokom vzrástol o 18,8 %. Saldo obchodnej bilancie
dosialo
aktívnu hodnotu 1,8 %. Bežný účet platobnej bilancie
Slovenskej
republiky v roku 1995 bol aktívny vo výške 19,2
mld
korún, čisté saldo zahraničného obchodu bolo podľa stavu
bežného
účtu aktívne a dosiahlo 16,9 mld korún. Prílev za-
hraničného
kapitálu zo zahraničia do podnikov na
území Slo-
venskej
republiky k 31. 12. 1995 dosiahol sumu
21,9 mld ko-
rún.
V priebehu roka sa zvýšil o 5,3 mld korún, t. j. takmer
o
jednu tretinu.
Vážené poslankyne, poslanci,
pokiaľ
ide o vývoj rozpočtového hospodárenia štátu
v
uplynulom roku, je možné hodnotiť ho
pozitívne. V štátnom
rozpočte
Slovenskej republiky na rok 1995 boli príjmy na rok
1995 stanovené vo výške 146,4 mld
korún. Skutočné príjmy
štátneho
rozpočtu k 31. 12. 1995 dosiahli
hodnotu 163,1 mld
korún,
čo predstavuje 111,4-percentné plnenie celkových roz-
počtovaných
príjmov.
Na priaznivom plnení príjmov štátneho
rozpočtu sa po-
dieľali najmä
príjmy z výnosov daní, ktoré predstavujú
83,7
% z celkového objemu príjmov štátneho
rozpočtu. Daňové
príjmy dosiahli v
roku 1995 hodnotu 136,5 mld korún,
čo
predstavuje
105,1-percentné plnenie štátneho rozpočtu. Príj-
my
z daňových výnosov boli vyššie o 6,7 mld korún, než pred-
pokladal
štátny rozpočet, pričom najvýraznejšie
sa na tomto
podieľali
daň z pridanej hodnoty, ktorá bola splnená indexom
121, daň z
príjmov fyzických osôb indexom 114, nedaňové
príjmy
boli splnené na 160,8 %, čo predstavuje prekročenie
zámerov stanovených štátnym rozpočtom o
10 miliárd korún.
Predpoklady príjmov štátneho rozpočtu neboli naplnené
pri
výnosoch
dane z príjmov fyzických osôb z podnikania o necelé
2
%, ale najmä z výnosov spotrebnej dane, ktorá bola splnená
len
na 78,6 %, a došlo teda k nesplneniu o
5,4 mld korún
v
porovnaní s plánom štátneho
rozpočtu. Rovnako i doplatky
daní
z minulých rokov neboli naplnené v
objeme, ktorý pred-
pokladal
štátny rozpočet. Prekročenie daňových i
nedaňových
príjmov ako celku
umožnilo kryť zvýšené
náklady, zvýšené
potreby
vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu.
Podstatnú časť v oblasti
nedaňových príjmov štátneho
rozpočtu
tvoria príjmy v rámci kapitoly Štátny dlh, ktoré
dosiahli
hodnotu 7,3 mld korún vrátane príjmov z
clearingo-
vého
zúčtovania platobného styku s Českou
republikou, a do-
plnkové náhodné a
ostatné príjmy štátneho
rozpočtu, ktoré
dosiahli
hodnotu 8,4 mld korún.
Žiaľ, musím konštatovať, že napriek
priaznivému plneniu
daňových
príjmov evidujeme aj nedoplatky na daniach, úľavy
a
odklady. Rozsah daňových nedoplatkov ku koncu roka 1995
predstavoval hodnotu 19,5 mld korún. Súčasne daňové
úrady
vykazovali
4,3 mld korún daňových preplatkov.
Rozdiel medzi
daňovými
nedoplatkami a preplatkami teda predstavoval 15,2
mld
korún. V porovnaní so stavom k 1.
januáru 1995, ktorý
predstavoval 14,7 mld
korún nedoplatkov, bola výška
nedo-
platkov
ku koncu roka 1995 vyššia o 4,8 mld korún.
Tento stav, samozrejme, ministerstvo
financií neuspoko-
juje,
ale chcem súčasne uviesť, že dynamika daňových príjmov
za
rok 1995 bola podstatne vyššia ako dynamika nárastu da-
ňových
nedoplatkov a odkladov, to znamená, že je podstatne
vyššia
miera identifikácie daňových požiadaviek oproti tomu,
ako
sa vyvíjali daňové nedoplatky a odklady.
Pokiaľ viem a bol som informovaný, že
pri prerokovaní
návrhu
záverečného účtu za rok 1995 vo výboroch Národnej ra-
dy
odzneli k problémom nedoplatkov kritické pripomienky,
zmieňuje
sa o nich aj Najvyšší kontrolný úrad vo svojom sta-
novisku
k návrhu štátneho záverečného účtu. K
tejto proble-
matike
chcem uviesť, že ministerstvo financií
bude v správe
o
plnení štátneho rozpočtu za I. polrok analyzovať štruktúru
nedoplatkov jednak
z hľadiska časového podľa
jednotlivých
rokov,
nakoniec Medzinárodný menový fond i Medzinárodná šta-
tistická organizácia EUROSTAT pri posudzovaní jednotlivých
parametrov
ekonomického vývoja rovnako požadujú
takéto ana-
lýzy.
Pokiaľ ide o výdavky štátneho rozpočtu -
celkový rozsah
výdavkov
štátneho rozpočtu na rok 1995 bol stanovený zákonom
Národnej
rady číslo 58/1995 Z. z. vo výške 167,4
mld korún.
Skutočné
výdavky štátneho rozpočtu za rok 1995 dosiahli hod-
notu 171,4 mld
korún, čo predstavuje
prekročenie rozpočtu
výdavkov
schválených zákonom o 2,4 %. Prekročenie výdavkov
štátneho
rozpočtu o 4 mld korún vyplynulo z
nutnosti zabez-
pečiť
financovanie ďalších v rozpočte nezohľadnených potrieb
najmä
v rezorte školstva, zdravotníctva, dopravy, pôšt a te-
lekomunikácií,
ďalej boli riešené potreby celého
nového re-
zortu
ministerstva výstavby a verejných prác a podobne. Zvý-
šený
rozsah výdavkov bol pritom krytý vyššími príjmami štát-
neho rozpočtu. Na celkovom rozsahu výdavkov
majú najvyšší
podiel
výdavky na zabezpečenie bežnej
činnosti. Išlo o fi-
nancovanie
neinvestičných potrieb v súvislosti so zabezpeče-
ním
funkcií štátu a potrieb podnikateľskej sféry a obyvateľ-
stva.
Kapitálové výdavky predstavovali 8,9 z
celkového roz-
sahu
výdavkov. Podrobné členenie bolo, samozrejme, predmetom
príslušných
materiálov.
Treba vidieť, že prakticky v priebehu celého roka bola
uplatňovaná
určitá miera regulácie, takže sa podarilo udržať
celkový
rozsah výdavkov v súlade so zámermi štátneho rozpoč-
tu,
ale určité rozpočtové kapitoly neboli regulované v prie-
behu celého roka
vzhľadom na ich dôležitosť. Išlo najmä
o
dávky vyplývajúce zo zákona, výdavky na záväzky štátu voči
zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni, Fondu zamest-
nanosti,
ďalej neboli regulované príspevky medzinárodným or-
ganizáciám a výdavky
z titulu záväzkov štátu voči zahra-
ničiu,
ktoré boli rozpočtované v kapitole Štátny dlh.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
výsledkom rozpočtového hospodárenia
Slovenskej republi-
ky
v roku 1995 je schodok vo výške 8,3 mld
korún, teda niž-
ší,
než s akým sa predpokladalo v štátnom rozpočte, keď úva-
ha
bola pôvodne 21 mld korún. Na krytie schodku odporúčame
Národnej rade
Slovenskej republiky vydať štátne dlhopisy
v
súlade s ustanoveniami zákona číslo 530/1990 Zb. o dlhopi-
soch
v znení zákona Národnej rady číslo 194/1995 Z. z.
V závere
svojho vystúpenia vás chcem tiež
informovať,
že návrh záverečného účtu obsahuje i analýzu
rozpočtového
hospodárenia miestnych
samospráv v roku 1995. Rozpočtové
hospodárenie
obcí v roku 1995 skončilo prebytkovo vo výške
3,4
mld korún. Vykázaný prebytok hospodárenia umožňuje ob-
ciam
kontinuitu hospodárenia na prechode
rokov a realizáciu
plánovaných
dlhodobých rozvojových aktivít.
V ďalšej časti svojho vystúpenia by som
sa rád vyslovil
k
niektorým požiadavkám, ktoré odzneli pri prerokúvaní tohto
dokumentu,
najmä vo výbore pre poľnohospodárstvo.
Ide o po-
žiadavku zvýšiť
objem dotácií pre poľnohospodárstvo pro-
stredníctvom štátnych
fondov spravovaných týmto rezortom
o
500 mil. korún na riešenie dosahov sucha a škôd spôsobe-
ných
poľnými hlodavcami v roku 1995.
V správe k záverečným účtom štátnych
fondov sme sa sna-
žili
poukázať na skutočný stav hospodárenia
s prostriedkami
štátneho
rozpočtu v štátnych účelových fondoch. Zostatok fi-
nančných prostriedkov v 11 štátnych fondoch k 31. 12. 1995
predstavoval
3,4 mld korún, z toho zostatok na účtoch v pia-
tich
štátnych fondoch v pôsobnosti ministerstva pôdohospo-
dárstva
predstavuje takmer 2 mld korún. Podľa nášho názoru
môže ministerstvo pôdohospodárstva uvedený problém riešiť
v
rámci tých finančných prostriedkov na účtoch štátnych fon-
dov
a nie je vhodné sa uchyľovať k snahám o ďalšie dotácie
zo
štátneho rozpočtu a zvyšovanie deficitu, na ktorý si štát
musí
požičať, teda vydať štátne pokladničné poukážky.
Pri prerokovaní materiálu vo výbore pre financie, roz-
počet a
menu predseda Najvyššieho
kontrolného úradu pri
uvádzaní
stanoviska Najvyššieho kontrolného
úradu k návrhu
štátneho
záverečného účtu Slovenskej republiky
uviedol jed-
nak niektoré nedostatky, ktoré boli
zistené pri kontrole
v
jednotlivých rozpočtových kapitolách,
a jednak návrhy
a
odporučenia, okrem iného aj odporučenie
prijať štátny zá-
verečný
účet.
Chcem
vás všetkých ubezpečiť, že všetky námety mini-
sterstvo
financií v ďalšej svojej činnosti zužitkuje.
Na
záver by som chcel vysloviť názor, že návrh štátneho
záverečného
účtu, tak ako bol vypracovaný mojimi spolupra-
covníkmi,
má vypovedaciu schopnosť o skutočnom vývoji v eko-
nomike
Slovenskej republiky za rok 1995. Do materiálu sme sa
snažili
zapracovať všetky skutočnosti dôležité
na posúdenie
pri
prerokovaní či už vo vláde, alebo
v Národnej rade, ale
môže
slúžiť i ako podklad na zhodnotenie vývoja Slovenskej
republiky
z medzinárodného hľadiska.
Vážené poslankyne, poslanci,
odporúčam súčasne prijať uznesenie,
ktorého návrh je
súčasťou
predkladaného materiálu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády.
Teraz
prosím predsedu Najvyššieho
kontrolného úradu
Slovenskej
republiky pána Štefana Balejíka, aby uviedol sta-
novisko
Najvyššieho kontrolného úradu k Štátnemu záverečnému
účtu
Slovenskej republiky za rok 1995.
Predseda Najvyššieho
kontrolného úradu SR Š. Balejík:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán podpredseda vlády,
v zmysle § 5 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 39/1993
Z.
z. o
Najvyššom kontrolnom úrade
Slovenskej republiky
predkladám
na dnešné rokovanie Národnej rady stanovisko Naj-
vyššieho
kontrolného úradu k návrhu Štátneho záverečného úč-
tu
Slovenskej republiky za rok 1995, ktorý
predložila vláda
Slovenskej
republiky Národnej rade.
V stanovisku sa vyjadrujem k návrhu
štátneho záverečné-
ho
účtu Slovenskej republiky z hľadiska
dodržiavania zákona
číslo
374/1994 Z. z. Národnej rady o
niektorých opatreniach
na zabezpečenie hospodárenia
Slovenskej republiky v roku
1995
a o zmene a doplnení niektorých zákonov
najmä v súvis-
losti
s rozpočtovým provizóriom, ďalej zákona
Národnej rady
číslo
58/1995 Z. z. o štátnom rozpočte
Slovenskej republiky
na
rok 1995, ďalej zákona Národnej rady
567/1992 Zb. o roz-
počtových
pravidlách Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov
a ďalších zákonov a predpisov súvisiacich s hos-
podárením
s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej re-
publiky,
ďalej uznesenia Národnej rady číslo 64 z 22. decem-
bra
1994 o rozpočtovom provizóriu.
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu hodnotí návrh
štátneho
záverečného účtu z hľadiska § 15 zákona
Národnej
rady
567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách
v znení neskor-
ších predpisov. Konštatujem, že predložený návrh štátneho
záverečného
účtu je zostavený v súlade s § 15 citovaného zá-
kona
a jeho prílohu tvoria záverečné účty štátnych fondov,
vybrané
údaje hospodárenia obcí a zhodnotenie návrhu na úve-
ry
a návratných finančných výpomocí.
Stanovisko obsahuje hodnotenie
makroekonomických súvis-
lostí
a ich dosahy na hospodárenie s
prostriedkami štátneho
rozpočtu
Slovenskej republiky, ďalej plnenie príjmovej časti
štátneho
rozpočtu, kde napriek pozitívnemu vývoju poukazuje-
me
na možné rezervy najmä v súčinnosti tých orgánov, ktoré
môžu
zabrániť daňovým únikom. Jedna z
možností je v dôsled-
nom
preskúmavaní žiadostí na povolenie podnikateľskej čin-
nosti
fyzických a právnických osôb vo vzťahu k plneniu daňo-
vých
povinností.
Prijatie opatrení v tomto smere vyžaduje, ako uvádzame
i
v predkladanom stanovisku, užšiu spoluprácu povoľujúcich
orgánov
a daňových úradov, ale aj zmenu mechanizmu registrá-
cie
a evidencie daňových subjektov. Ide o to, že mnohé práv-
nické
osoby, najmä spoločnosti s ručením obmedzeným, unikajú
daňovým
povinnostiam aj preto, že majú možnosť ľubovoľne za-
ložiť
ďalšiu spoločnosť s ručením obmedzeným, preto by zalo-
ženie
novej spoločnosti s ručením
obmedzeným malo byť pod-
mienené
vyrovnaním daňových povinností u jestvujúcej spoloč-
nosti
s ručením obmedzeným.
Treba
tiež účinnejšie využívať
na zabránenie vzniku
prvotnej platovej
neschopnosti účinnejšie zákon
číslo
328/1992
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších pred-
pisov.
využívať taktiež oprávnenie daňových orgánov vyplýva-
júce z ustanovenia § 20 ods. 8 zákona číslo 511/1992 Zb.
v
znení neskorších predpisov,
ktoré umožňujú zverejňovať
zoznam
daňových dlžníkov po právoplatnosti rozhodnutia, vždy
po
uplynutí príslušného zdaňovacieho
obdobia. Pri neplnení
daňových
povinností vo väčšom rozsahu je nevyhnutné využívať
možnosť
daňových úradov podať návrh
živnostenskému úradu na
zrušenie
živnostenského listu alebo príslušnému úradu na vý-
maz
z obchodného registra.
Vo
výdavkovej časti plnenia
štátneho rozpočtu okrem
hodnotenia
celkového vývoja poukazujeme na rezervy a nedo-
statky
v hospodárení tej-ktorej rozpočtovej kapitoly. Vzhľa-
dom
na to, že pretrvávajú nedostatky a dochádza k opakované-
mu
porušovaniu zákonov, predpisov a vyhlášok, bude potrebné,
aby
okrem opatrení, ktoré boli prijaté na úrovni jednotli-
vých
správcov kapitol, Národná rada Slovenskej republiky za-
viazala
vládu na prijatie systémových opatrení
na odstráne-
nie
zistených nedostatkov.
Na záver hodnotíme a zovšeobecňujeme
poznatky z vykona-
ných
kontrol, ktoré vyúsťujú najmä do oblasti dodržiavania
rozpočtovej
disciplíny, vedenia účtovníctva, porušovania zá-
kona
o verejnom obstarávaní tovaru a služieb, správy majetku
štátu
a v neposlednom rade aj vnútorného
kontrolného systé-
mu. Naše poznatky majú oporu v
uzatvorených protokoloch,
ktoré
boli prerokované a uzatvorené so
zodpovednými pracov-
níkmi
jednotlivých kapitol, ktorí na odstránenie zistených
nedostatkov
prijali konkrétne opatrenia.
Najvyšší
kontrolný úrad Slovenskej
republiky odporúča
schváliť
štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok
1995,
ktorý vykazuje príjmy v sume 163 137,7 mil. Sk, výdav-
ky
v sume 171 436,8 mil. Sk a schodok
rozpočtového hospodá-
renia
v sume 8 229,1 mil. Sk.
Zároveň odporúčame využiť stanovisko v
procese schvaľo-
vania
návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997 a pri
ďalšej
činnosti parlamentu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem
predsedovi Najvyššieho
kontrolného úradu Slo-
venskej
republiky pánu Štefanovi Balejíkovi.
Zároveň prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre financie, rozpočet a menu pána
poslanca Miro-
slava Maxona, aby
podal správu o výsledkoch prerokovania
tohto
návrhu vo výboroch Národnej rady.
Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
vážený pán podpredseda vlády,
dovoľte mi, aby som vám predložil
spoločnú správu výbo-
rov Národnej rady Slovenskej republiky,
samozrejme, okrem
Mandátového
a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
a Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre ne-
zlučiteľnosť
funkcií štátnych funkcionárov o výsledku prero-
kovania
návrhu Štátneho záverečného účtu Slovenskej republi-
ky
za rok 1995.
Vážené dámy,
vážení páni,
predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 922 z 15. apríla 1996 pridelil návrh Štátneho
záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1995
všetkým
výborom
Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie
do
13. júna 1996 s tým, že posledný o ňom bude rokovať Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu za účasti spravodajcov ostatných výborov Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky do 14. júna 1996.
Lehoty,
ktoré stanovil predseda
Národnej rady svojím
rozhodnutím
číslo 922, boli dodržané a bola
dodržaná aj le-
hota
na prerokovanie v gestorskom výbore, to
znamená vo Vý-
bore
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-
čet
a menu.
V súvislosti s prerokovaním predloženého
materiálu, te-
da
štátneho záverečného účtu za rok 1995, mi dovoľte, aby
som
využil túto možnosť ako spoločný
spravodajca a informo-
val
ctenú snemovňu o uznesení Výboru Národnej rady Sloven-
skej republiky pre financie, rozpočet a
menu zo 14. júna
1996,
ktoré prijal náš výbor v súvislosti s
účasťou spravo-
dajcov
výborov pri prerokovaní návrhu štátneho záverečného
účtu
za rok 1995. Všetci prítomní, ktorí sa zúčastnili na
rokovaní
nášho výboru, a za predpokladanej účasti spravodaj-
cov
ostatných výborov sme sa zhodli na tom, že prerokúvame
mimoriadne
vážny národohospodársky dokument.
Dovoľte mi, aby som splnil uznesenie
výboru v tom, že
snemovňu
informujem, že z deviatich výborov, ktoré tento ná-
vrh
štátneho záverečného účtu mali
prerokovať, sa piati zá-
stupcovia
jednotlivých výborov na spoločnom rokovaní výborov
vo
výbore pre financie, rozpočet a menu
jednoducho bez aké-
hokoľvek
ospravedlnenia nezúčastnili. Považujeme
to za nie
celkom
dobrú vizitku práce jednotlivých
výborov a pán pred-
seda
dostane k tomuto aj písomné stanovisko výboru, kde budú
uvedení
aj tí, ktorí sa na rokovaní nezúčastnili.
Ako som už uviedol, ako príslušný výbor,
ktorému výbory
Národnej
rady Slovenskej republiky podajú správy
o výsledku
prerokovania kapitol Štátneho záverečného účtu
Slovenskej
republiky
za rok 1995, bol určený výbor pre financie, rozpo-
čet
a menu. Dovoľte mi, aby som vás v krátkosti informoval
o
výsledkoch rokovania výboru k návrhu
Štátneho záverečného
účtu
Slovenskej republiky za rok 1995.
S
predloženým návrhom vyjadrili
súhlas alebo návrh
zobrali
na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej re-
publiky
schváliť štátny záverečný účet za rok 1995, ktorý
vykazuje
rozpočtové príjmy vo výške 163 mld korún, rozpočto-
vé
výdavky v sume 171 mld korún, schodok rozpočtového hospo-
dárenia v sume
8 299,1 mil. Sk, bez ďalších doplňujúcich
pripomienok
a odporúčaní Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky, Výbor Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
pre hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie, Výbor Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultú-
ru a šport,
Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a sociálne veci, Výbor Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre obranu a bezpečnosť.
S predloženým návrhom vyjadrili súhlas
alebo ho zobrali
na
vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky
schváliť
štátny záverečný účet za rok 1995 s pripomienkou či
s
odporúčaním tieto výbory:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu, ktorý odporúča Národnej rade Slovenskej re-
publiky zmeniť ods.
1 konštatačnej časti návrhu uznesenia
v
tom duchu, že v druhej vete sa prvý údaj o inflácii doplní
slovami
"pri priemernej ročnej inflácii 9,9 %", čo je v pri-
loženom
návrhu uznesení aj akceptované.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre pôdohospo-
dárstvo,
ktorý odporúča konštatovať, že v dôsledku neposkyt-
nutia pomoci zo
štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky na
riešenie
dôsledkov živelných pohrôm v rezorte
pôdohospodár-
stva
v roku 1995 v sume 500 mil. slovenských
korún a vzhľa-
dom
na záplavy, ktoré boli v prvom polroku 1996, pretrváva
v
rezorte pôdohospodárstva zložitá situácia,
a po druhé po-
žiadať
vládu, aby znovu posúdila dosah živelných pohrôm, ži-
velných
škôd v pôdohospodártve a riešila ich dôsledky fi-
nančnou
výpomocou zo štátneho rozpočtu.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie a ochranu
prírody prijal svoje uznesenie
číslo
172
orientované na predsedu vlády Slovenskej republiky, na
ministra
kultúry Slovenskej republiky.
V dvoch výboroch Národnej rady Slovenskej
republiky ne-
bolo
podľa § 48 ods. 1 zákona číslo 49/1989
Zb. o rokovacom
poriadku
Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpi-
sov
prijaté uznesenie, pretože s ním
nevyslovila súhlas po-
trebná nadpolovičná väčšina všetkých členov
výboru. Ide
o
Zahraničný výbor Národnej rady
Slovenskej republiky a Vý-
bor
Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu,
územnú
samosprávu a národnosti.
Vážené
dámy, vážení páni, podľa rozhodnutia predsedu
Národnej
rady Slovenskej republiky z 15. apríla 1996 boli
prerokované všetky pridelené kapitoly štátneho záverečného
účtu
za rok 1995 v stanovenom termíne do 13.
júna 1996. Bez
pripomienok a
doplňujúcich návrhov bol vyslovený súhlas,
resp. sa zobralo
na vedomie 28 kapitol, ktoré sú uvedené
v
spoločnej správe.
S odporúčaním Národnej rade Slovenskej
republiky bola
odsúhlasená
jedna kapitola štátneho záverečného účtu Sloven-
skej
republiky za ministerstvo zdravotníctva, pri prerokúva-
ní
ktorej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-
votníctvo
a sociálne veci v bode B ods. 2 svojho uznesenia
číslo
212 z 12. júna odporúča Národnej rade Slovenskej re-
publiky v rámci
schvaľovania štátneho
záverečného účtu za
rok 1995 uhradiť stratu z hlavnej činnosti
zdravotníckych
organizácií poskytujúcich zdravotnú starostlivosť vykázanú
v
rámci finančného zúčtovania za rok 1995 vo výške 1 728 912
tisíc
korún z kapitoly Všeobecná pokladničná správa.
Vážené dámy, vážení páni, s požiadavkami
smerom k mi-
nisterstvám
boli odsúhlasené tri kapitoly štátneho
závereč-
ného
účtu, a to Ministerstva školstva
Slovenskej republiky,
Tlačovej
agentúry Slovenskej republiky a Slovenského rozhla-
su.
Vecné pripomienky sú uvedené v spoločnej správe.
Pokiaľ ide o prerokovanie ostatných kapitol - pri pre-
rokovaní šiestich kapitol s návrhom uznesenia
podľa § 48
ods.
1 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Sloven-
skej
národnej rady v znení neskorších
predpisov nevyslovila
súhlas
nadpolovičná väčšina všetkých členov
štyroch výborov
Národnej
rady Slovenskej republiky a neboli
prijaté uznese-
nia
za kapitoly: Úrad vlády Slovenskej
republiky, Minister-
stvo
obrany Slovenskej republiky, Slovenská
televízia, Úrad
pre
stratégiu rozvoja spoločnosti a Ministerstva životného
prostredia
Slovenskej republiky.
Vážené dámy, vážení páni, výbor pre financie, rozpočet
a
menu v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Sloven-
skej
republiky zo 6. júna 1996 číslo 1029
prerokoval v sta-
novenom
termíne aj stanovisko Najvyššieho
kontrolného úradu
Slovenskej
republiky k Štátnemu záverečnému účtu
Slovenskej
republiky za rok
1995 a zobral ho svojím uznesením číslo
293a
na vedomie.
Vážené dámy, vážení páni, prílohou spoločnej správy je
návrh
uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky k návrhu
Štátneho
záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1995.
Chcel by som vás informovať, že návrh na uznesenie bu-
dem odporúčať na prijatie okrem časti
E bodu 2, a preto
o
bode 2 dám hlasovať osobitne.
Pokiaľ
ide o uznesenia
jednotlivých výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky, ktoré boli smerované na Národnú
radu
alebo vládu, sú premietnuté v uzneseniach. Pokiaľ som
spomínal
niektoré uznesenia, ktoré boli prijaté v rámci jed-
notlivých
rozpočtových kapitol k jednotlivým rezortom, sú to
uznesenia,
ktoré sa viažu a sú v kompetencii jednotlivých
výborov Národnej rady a nie je potrebné o nich hlasovať,
takže
budeme hlasovať len o návrhu uznesenia
Národnej rady,
tak
ako som uviedol.
Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vás ešte popro-
siť,
ak odznejú v rozprave nejaké písomné
pripomienky alebo
pozmeňujúce
návrhy, aby ste mi ich odovzdali písomne.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem pekne
za pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, môžete k predmetnému bodu ro-
kovania
otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán predseda, ctená snemovňa vám ďakuje.
Dámy
a páni, zároveň k tomuto bodu
programu otváram
rozpravu.
Do rozpravy sa prihlásilo zatiaľ 10 poslancov.
Skôr ako
odovzdám slovo prvému z nich,
dávam faktickú
poznámku
pánu Koncošovi. Nech sa páči, pán kolega.
Poslanec P. Koncoš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, chcem len krátko
zareagovať na
úvodné
slovo pána podpredsedu vlády a ministra financií.
Ak som dobre rozumel, pán podpredseda, odporúčate, aby
sa
náhrada škôd v poľnohospodárstve za rok
1995 riešila po-
užitím
zostatku účelových fondov, ktoré spravuje Minister-
stvo
pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Dúfam, že v tom-
to
prípade ide z vašej strany len o hlboké nedorozumenie,
a
nie o hlboké nepochopenie.
Ministerstvo pôdohospodárstva
spravuje hlavne Štátny
fond
trhovej regulácie, ktorý, ako už sám názov hovorí, by
mal slúžiť na
reguláciu trhu, ďalej
Štátny podporný fond
v
pôdohospodárstve, ktorý by mal slúžiť
na rozvoj technoló-
gií
a na podporu obnovy
technologického parku v pôdohospo-
dárstve,
Štátny fond zveľaďovania lesa, takisto
prísne úče-
lový,
by mal slúžiť, ako už sám názov hovorí,
na zveľaďova-
nie
lesa. Štátny fond zúrodňovania pôdy by mal slúžiť na zú-
rodňovanie
pôdy a Štátny fond vodného hospodárstva takisto
by
mal slúžiť na revitalizáciu
vodného hospodárstva. Sú to
teda,
ešte raz zdôrazňujem, prísne účelové
fondy a ich pou-
žitie
upravujú osobitné zákony.
Ale
v poľnohospodárstve vznikli
aj roku 1995 škody
spôsobené záplavami
a premnožením hraboša poľného. Tieto
škody
boli vyčíslené asi na 1,5 mld korún. Poľnohospodári
žiadajú
uhradiť len časť týchto škôd vo
výške 500 mil. ko-
rún.
Škody v poľnohospodárstve vznikajú každý rok. A, bohu-
žiaľ,
od roku 1990 sa nenašiel spôsob, ako tieto nepoisti-
teľné škody spôsobené hlavne suchom alebo záplavami
aspoň
čiastočne
uhradiť, a tak zmierniť ich straty. Bol by teda
najvyšší čas, aby
sa tak stalo, aby sa našiel
systémový
prístup na riešenie
náhrad strát spôsobených
živelnými či
inými
pohromami.
Už svojho času som spomínal príklad
riešenia v Spoje-
ných
štátoch, na oživenie len zopakujem. Ak
sledujeme v te-
levízii,
že v Spojených štátoch vystrája živel (tornádo ale-
bo
neviem čo), zároveň sa dozvieme, že prezident Spojených
štátov
uvoľnil aj príslušnú sumu z rozpočtu na úhradu škôd
a
na odstránenie následkov živelných pohrôm. Bohužiaľ, u nás
sa
takýto prístup, ako hovorím, zatiaľ nedokázal uplatniť.
A
pritom v Spojených štátoch tiež majú každoročne poriadne
vysoký
deficit štátneho rozpočtu.
Dúfam,
že konečne nájdeme odvahu na Slovensku riešiť
tieto
problémy tak, aby ich neznášali len
samotní poľnohos-
podári,
ale aby sa im pomohlo.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážený pán poslanec Koncoš,
samozrejme, dobre viem, akým
spôsobom fungujú fondy
v
rezorte pôdohospodárstva, ale myslím, že nebolo zlé uviesť
situáciu
v jednotlivých fondoch. Zvýraznil som jednu okol-
nosť
- štátny rozpočet skončil s deficitom 8
mld korún. Na-
značil som, že
sú tu fondy, či štátne, či verejnoprávne,
ktoré
skončili s prebytkami, že je tu
situácia, keď s pre-
bytkami
skončili niektoré ďalšie inštitúty, napríklad roz-
počty
miest a obcí. To znamená, že na štátny rozpočet, ktorý
je
vlastne v najťaživejšej situácii, napriek tomu, že si-
tuácia
sa skončila mimoriadne priaznivo a je oceňovaná celým
vyspelým
svetom alebo vyspelými ekonomickými inštitúciami vo
svete,
je predsa len v pozícii, ktorá je podstatne ťažšia
než situácia ktoréhokoľvek rezortu. Takže, ak zdôrazňujem
túto
otázku, len v kontexte deficitu štátneho rozpočtu.
Ďalej
zdôrazňujem jednu vec,
ktorá sa odohrala pri
schvaľovaní
štátneho rozpočtu na rok 1996, kde bol určitý
názor pre
poľnohospodárstvo, práve s
vedomím tých škôd,
schváliť
250 mil. korún na riešenie určitých problémov. Táto
požiadavka
neprešla pri schvaľovacej mašinérii. Našli sa pe-
niaze
trebárs 100 mil. na šport, našli sa
položky najmä na
dodatkové
riešenie príspevkov na zdravotníctvo,
ale nenašla
sa
vôľa v čase schvaľovania rozpočtu na rok 1996 práve s ve-
domím
problémov v poľnohospodárstve na sumu
250 mil. korún.
Takže
v tomto kontexte som pokladal a naďalej pokladám za
správne
upozorniť, že treba merať vo viacerých rovinách.
Ak sa
tu spomínajú škody v Spojených
štátoch americ-
kých,
povedal by som iný príklad - súčasné škody v súvislos-
ti
s počasím v Maďarsku, odhad ktorých
je 1,5 mld forintov
a
schopnosť vlády je 50 mil.
Aj vláda Slovenskej republiky reaguje na
niektoré okol-
nosti. Riešime
trebárs otázky škôd
spojené so záplavami
z
rezervy vlády v tom rozsahu, aké sú možnosti štátneho roz-
počtu.
Ak sú problémy s deficitmi, potom aj
problémy schop-
nosti
štátneho rozpočtu situáciu riešiť sú zložité. Ak chce-
me
hovoriť o riešení problémov v poľnohospodárstve, treba to
zase
vidieť v kontexte celej koncepcie, to znamená nielen
v
oblasti štátneho rozpočtu, je tu otázka
cenovej problema-
tiky,
otázka zmiernenia roztvárania
nožníc medzi prvovýro-
bou,
druhovýrobou a obchodom. Ale to sú
problémy, ktoré pán
poslanec,
dobre poznáš, no nie je možné všetko nahrnúť len
do
vzťahu k štátnemu rozpočtu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán podpredseda.
Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec
Lysák, pripra-
ví
sa pani poslankyňa Schmögnerová.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
panie poslankyne, páni poslanci,
ctení hostia,
plnenie programu štátneho rozpočtu na rok 1995, ale aj
celého záverečného
účtu pokladám za
potrebné hodnotiť
s
prihliadnutím na ambiciózny program
makroekonomickej sta-
bility,
na zlepšenie podmienok v mikroekonomike a na nutnosť
zlepšovania
podmienok na vstup zahraničného
kapitálu, najmä
priamych zahraničných investícií, ktoré Slovensku chýbajú.
Súčasne
treba prihliadať na zložitosť vývoja začiatkom minu-
lého
roka s potrebou rozpočtového provizória.
Hospodársky rozvoj Slovenskej
republiky v roku 1995,
ako to už
viackrát zaznelo, bol
vcelku pozitívny. To sa
priaznivo odrazilo tak v príjmovej, ako aj vo výdavkovej
časti štátneho
rozpočtu. Makroekonomické výsledky, či už
rast
hrubého domáceho produktu, miery inflácie, tvorby re-
zerv
sú pozitívne a oceňované prestížnymi medzinárodnými in-
štitúciami,
či už Európskej únie, OECD, ale aj ďalšími najmä
bankovými
inštitúciami.
Za rozhodujúce činitele takéhoto rozvoja možno označiť
na
jednej strane existujúci potenciál Slovenskej ekonomiky
a
na druhej strane spôsobilosť jeho efektívneho riadenia
a
využívania tak na vrcholovej
štátnej, ako aj regionálnej
úrovni
a čoraz širšie, čo je, myslím, najpotešiteľnejšie, aj
v
podnikateľskej sfére.
Za rozhodujúce v tejto oblasti dovoľte
označiť predo-
všetkým
nárast alebo lepšie povedané začiatky oživenia najmä
v
priemyselnej výrobe o 8,3 bodu.
Ale aj maloobchodný pre-
daj,
ktorý stúpol o 7,3 % najmä vďaka vyššej
zamestnanosti.
Pravda,
aj vďaka poklesu rastu spotrebiteľských cien o 3 ce-
lé
body.
Nárastom
hrubého domáceho produktu
v stálych cenách
o
7,4 bodu stúplo Slovensko na prvé
miesto v skupine trans-
formujúcich
sa štátov. Ale pravdou je aj to,
že tento ná-
rast,
podľa môjho presvedčenia, mohol byť aj dynamickejší,
keby
nebola klesla stavebná výroba o 0,8
% a niektoré ďal-
šie
odvetvia a keby nebolo pokleslo, okolo
1 mld, saldo za-
hraničného
obchodu. Aj keď plusové saldo obchodnej
bilancie
za
minulý rok bolo takmer 2 mld,
presnejšie 1,8 mld korún,
treba
pritom oceniť, že narastal podiel
súkromného sektora,
v
ktorom sa vyprodukovalo už 65
% priemyselnej produkcie.
Skoro rovnaký bol
jeho podiel na tvorbe hrubého domáceho
produktu.
Menej priaznivý, ako sa už spomínalo, bol vývoj v poľ-
nohospodárstve. Jeho výnosy
síce stúpli oproti roku 1994
o
4,5 %, to je zaujímavé, lenže strata tohto komplexu bola
takmer
3 mld korún.
Za potešiteľný, myslím si, každý ekonóm musí považovať
istý
zvrat pri doteraz prudkom poklese stavebníctva. Ten pád
už
nebol taký dravý alebo taký nebezpečný. Aj tak sa program
novej
výstavby, rekonštrukcie a modernizácie, bohužiaľ, spl-
nil
na necelých 80 %.
O pozitívnom menovom vývoji u nás sme
hovorili na 15.
zasadaní,
ale v súvislosti s prerokovaním
štátneho závereč-
ného
účtu vari stojí za to pripomenúť si fakt, že sa udržala
stabilita
meny, že sa posilňovali pozície
slovenskej koruny
prechodom
na jej konvertibilitu v rozsahu bežného účtu, že
tu
bol priaznivý vývoj úrokových mier, zvýšil sa podiel ter-
mínovaných
vkladov, že nám celkovo stúpli devízové rezervy
takmer
o 5 mld korún - voči roku 1994 takmer na dvojnásobok.
A
fakt, že bežný účet platobnej bilancie bol koncom roka ak-
tívny,
vo výške takmer 20 mld korún, je podľa mňa ten zá-
klad,
že pozitívne hodnotenia medzinárodných
inštitúcií, či
je
to už Standard & Poorřs, Moodyřs atď., boli také pozitív-
ne,
ako sa tu už aj hovorilo.
Najväčším problémom slovenskej
ekonomiky a slovenskej
spoločnosti
je relatívne vysoká miera
nezamestnanosti s di-
ferencovanými
prejavmi, veľmi diferencovanými - od
4,7 % tu
v
Bratislave až po vyše 20 % v
južných, východných, ale aj
severných
oblastiach Slovenska. Aj keď sa na
riešenie tohto
problému vykonalo a
robí nemálo, akútnosť
riešenia tohto
problému neklesá. A tu je, hádam, namieste, kolegyne,
kole-
govia, pripomenúť
potrebu účinnejšieho využitia
námetov
z
Bielej knihy Európskej únie. Myslím, že to je tá najzaují-
mavejšia
časť, ktorej sa venuje dosť málo pozornosti. Tak
málo pozornosti,
ako systematickému sledovaniu výsledkov
reštrukturalizácie
ekonomiky a oveľa systematickejšiemu
než
doteraz
skvalitňovaniu zahraničnoekonomických vzťahov.
Je pravda, že sa čiastočne zlepšila situácia v prílive
zahraničného
kapitálu do podnikov na území Slovenskej repub-
liky
- v priebehu roka stúpla až o jednu
tretinu. Ale stále
nemôžeme
byť s tým spokojní. Nemáme, pravda, záujem o príliv
špekulatívneho
kapitálu za každých podmienok. Ale skutočnosť
je
taká, že kapitál prichádza spravidla
tam, kde sú príťaž-
livé
programy a podmienky. A na ich utváraní
by sa aj v na-
šom
parlamente a v celom štáte mali podieľať hádam všetci
spôsobilí,
bez ohľadu na stranícke tričká, bez ohľadu na to,
či
ide o koalíciu, alebo opozíciu. Tak konajú zodpovední po-
litici
a ekonómovia vo všetkých vyspelých štátoch.
Kolegyne, kolegovia, popri nežiaduco vysokej miere ne-
zamestnanosti
je tu ešte jedna nezdravá tendencia v
minulo-
ročnom
vývoji slovenskej ekonomiky. Je to
vyšší rast miezd,
ako
rastie produktivita práce. A je nepríjemné, že sa to tý-
ka najmä
výrobných odvetví. Rast
produktivity práce bol
o
0,2 % pomalší ako rast nominálnej mesačnej mzdy. Tomu by
sme
sa mali v roku 1996 a ďalších rokoch vyvarovať, ak ne-
chceme
znovu u nás roztočiť inflačnú špirálu.
O ekonomickej situácii krajiny a o
raste kúpnej sily
vnútorného
trhu u nás hovoria aj bežné výdavky domácností
dosť
výraznou rečou. Za rok sa reálne zvýšili takmer o 20 %.
V
bežných cenách to bolo až
okolo 30 %. Od uvedených vý-
sledkov
hospodárskeho vývoja Slovenskej republiky sa odvíja-
lo
aj plnenie programových zámerov štátneho rozpočtu. Zámery
v
príjmovej časti štátneho rozpočtu vôbec neboli skromné.
Oproti
roku 1994 vzrástli vyše 10 % a iste si spomeniete, tí
ktorí
ste prítomní, dámy a páni, že pri ich
posudzovaní sme
mali na reálnosť
príjmových položiek dosť odlišné
názory.
V
jednom prípade s váženým kolegom profesorom Filkusom došlo
dokonca
k zaujímavej a lukratívnej stávke za
asistencie vý-
znamných ekonómov a
právnikov. Ako vieme, príjmy
štátneho
rozpočtu
boli dosť výrazne prekročené. Ich vývoj som aktívne
sledoval
a za dôležité pokladám nielen to, že sa
prekročili
o
5 %
daňové príjmy, to
bolo 6,7 mld korún plus, ale,
a
chcel by som to mimoriadne zdôrazniť,
zvýšili sa aj neda-
ňové
príjmy - až o 61 %, vyše 10 mld korún.
To stojí za po-
všimnutie.
Pravda,
menej potešiteľné je dosť výrazné nesplnenie
pri
spotrebnej dani - len na 78,5 %, a nesplnili sa očakáva-
nia
zo zvýšenej sadzby dane z uhľovodíkových palív a mazív.
Ale aj to
je, myslím, tiež zaujímavé pri spotrebnej dani
z
vína a piva. Niečo to signalizuje.
Na druhej strane sa
prekročili
príjmy z cla o vyše 640 mil. korún.
Čo nemožno obísť v príjmovej časti bez povšimnutia, sú
daňové nedoplatky,
ktorých suma stúpla
oproti roku 1994
o
4,8 mld korún a koncom roku to bolo
spolu až 19,5 mld ko-
rún.
V štruktúre nedoplatkov vysoko stúpol
podiel fyzických
osôb
nezapísaných v obchodnom registri, navyše 15 % z celko-
vej
dlžnej sumy. Isteže, riešenie tohto problému nie je jed-
noduchá
záležitosť. Sú prípady, keď rigorózne
vymáhanie da-
ňového
dlhu by mohlo viesť k likvidácii
nezavinene slabších
inštitúcií
aj s dôsledkami v nezamestnanosti. Vláda a prí-
slušné
rezorty by tu mali vyvinúť patričnú aktivitu. Zanaly-
zovať
a sprehľadniť, kde je nutný špecifický
prístup, a mo-
nitorovať
a zasahovať, kde ide len o chytračenie nateraz bez
obáv
s okamžitým dôsledkom, kde by sme mali
byť podľa môjho
názoru
oveľa pružnejší a dôraznejší, aby poctiví platiči da-
ní
neboli nepoctivcom na posmech.
Dámy a
páni, pár slov o výdavkovej
časti. Programové
výdavky
štátneho rozpočtu boli čiastočne
prekročené o nece-
lých
2,5 %. Za situácie výraznejšieho nárastu príjmovej čas-
ti
to nie je dôvod na znepokojovanie, najmä nie preto, že sa
prekročili
výdavky osobitne kapitálové, a to skoro o 40 %.
Neinvestičné
boli čerpané v programovanej výške okolo 100 %.
Štátny
rozpočet sa tak podieľal na zvýšení
investičných ak-
tivít
formou investičných dotácií
podnikateľským subjektom,
mestám,
obciam, ale aj mnohým rozpočtovým organizáciám.
Z
jednotlivých kapitol dovoľte
aspoň dve-tri vety na
margo
kapitoly Štátny dlh. Chcel by som to zdôrazniť, preto-
že
som to tu minulý rok kritizoval. Zdôrazňoval som predo-
všetkým
potrebu výrazne zvýšiť aktivity v tejto oblasti. Te-
raz
možno konštatovať, že vnútorný dlh Slovenskej republiky,
t. j. záväzky
štátu voči Národnej banke a záväzky
štátu
z
vydaných emisií štátnych dlhopisov, štátnych pokladničných
poukážok,
sa v priebehu roka zvýšili o 13,5 mld,
ale zahra-
ničný
dlh sa v priebehu roku 1995 znížil o
vyše 9 mld korún
a
dosiahol výšku niečo vyše 34 mld korún. Pokiaľ ide o zále-
žitosti,
ktoré tu uvádza aj predseda nášho výboru pán Maxon,
myslím
si, že to už bolo zodpovedané. Tieto otázky odporúčam
riešiť po
zrelej úvahe aj
ďalšími, nielen prostriedkami
štátneho
rozpočtu. Podľa môjho názoru je dôležitá otázka, či
sa prostriedky
zo štátneho rozpočtu využívali efektívne,
napríklad na konverziu zbrojnej výroby. Ale iste
všetkých
nás
zaujali skoro dvojnásobné výdavky na lieky v zdravotníc-
tve.
Vážené dámy a páni, myslím, že tak ako
v našom výbore
pre
financie, rozpočet a menu bude treba týmto otázkam veno-
vať
oveľa väčšiu pozornosť, lebo určite to nemôžu byť len
otázky
nárastu cien tejto komodity.
Vážené dámy a páni, na záver mi dovoľte stručne
- scho-
dok
štátneho rozpočtu je voči programovanej
výške podstatne
nižší,
oproti 21 mld len 8 mld korún. Možno vari dodať, že
na
výsledkoch roku 1995, a to si hádam veľmi nenamýšľame, sú
stopy
alebo aspoň čiastočné dôsledky aj legislatívnych opat-
rení
pripravovaných rezortmi i
poslancami a posúdených vý-
bormi
a plénom Národnej rady.
V súhrne, po zvážení všetkých pozitív aj toho, čo ešte
bude
treba urobiť, odporúčam, aby návrh uznesenia, tak ako
bol
predložený s navrhovanými malými modifikáciami, bol pri-
jatý.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán kolega. S faktickou poznámkou vystúpi pán
poslanec
Filkus, nech sa páči.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem pekne. Mám procedurálny návrh. Už ma hádam po-
znáte,
že sa nerád producírujem, teraz sa však už naplnil aj
môj
pohár trpezlivosti.
Chcem vám povedať, že štátny
záverečný účet je mimo-
riadne
významná záležitosť. To nie je len vec ministra fi-
nancií,
aby ho obhajoval, to je vecou všetkých ministrov.
Navrhujem
prerušiť rokovanie a pokračovať vtedy, keď tu budú
aj
ostatní ministri. Nehovorím, že všetci, ale rozhodujúca
väčšina
ministrov by na tomto rokovaní mala byť. Kedy sa oni
majú
dozvedieť napríklad to, čo spomína Najvyšší kontrolný
úrad?
Kedy sa majú dozvedieť naše pripomienky
a my poslanci
ich
reakcie na ne? Tak ako napríklad predseda Maxon hovorí
o
tom, že 5 výborov bez ospravedlnenia nepríde na rozhodujú-
ce
rokovanie o záverečnom účte. Veď toto je výsmech, vážení.
Štátny
záverečný účet všade inde v parlamente - veď to je
mimoriadne významná vec. Tam ministri chodia
a skladajú,
každý
skladá účet, nielen pán minister
Kozlík, každý minis-
ter
musí zložiť účet.
Dávam procedurálny návrh prerušiť rokovanie a pokračo-
vať
vtedy, keď budú prítomní ministri.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán poslanec. Žiadam poslancov, ktorí sa zdr-
žujú
mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasova-
nie.
Pán poslanec, o vašom návrhu budeme hlasovať bez roz-
pravy.
Dámy
a páni, budeme hlasovať o návrhu
pána poslanca
Filkusa,
ktorý navrhuje tento bod programu
prerušiť, pokiaľ
pri
jeho prerokúvaní nebude zabezpečená
účasť i ďalších mi-
nistrov
vlády Slovenskej republiky.
Prosím, prezentujme sa a zároveň
hlasujme.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.
Pán kolega, konštatujem, že váš návrh, bohužiaľ, nebol
schválený.
Budeme
pokračovať ďalej. V
rozprave vystúpi pani po-
slankyňa
Schmögnerová. Pripraví sa pán poslanec Košnár.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
ctená poslanecká snemovňa,
keď nič inšie, aspoň ja profitujem z toho,
že sem vo-
šiel
pán minister financií a podaktorí poslanci, a dúfam, že
aspoň
chvíľu vydržia sedieť.
Dovoľte,
aby som sa vyjadrila k štátnemu záverečnému
účtu
za rok 1995 v niekoľkých bodoch.
Po
prvé by som chcela zhodnotiť východiská štátneho
rozpočtu
a dosiahnuté výsledky. Dosiahnuté hospodárske čísla
v
roku 1995 sú lepšie od predpokladaných
východísk štátneho
rozpočtu iba v
ukazovateli hrubý domáci produkt, kde sa
predpokladalo
dosiahnuť 5-percentný rast, a v skutočnosti sa
dosiahol rast vyšší
o 2,4 percentuálne body. V ostatných
makroekonomických ukazovateľoch - miera nezamestnanosti,
ročná
miera inflácie - rozdiely
neprekračujú zhruba 1 per-
centuálny
bod.
Prirodzene, vyšší rast hrubého
domáceho produktu sa
priaznivo odrazil na
prírastku zdrojov štátneho
rozpočtu,
predovšetkým
na daňových príjmoch. Podľa štruktúry
prírast-
ku zdrojov štátneho rozpočtu najvyššie prekročenie
sa do-
siahlo
pri dani z pridanej hodnoty.
Prekročenie predstavuje
22,1
%, t. j. 9,1 mld korún.
Je zrejmé, že daňové opatrenia
uskutočnené v polovici
roku
1994, ktoré vtedajšia opozícia a dnešná vládna koalícia
tvrdo
kritizovala, a ktoré jej dopomohli k volebnému úspe-
chu,
sa po voľbách pokladali za dostatočne
dobré i pre novú
vládu
a udržala ich preto po celý rok 1995.
Práve vďaka nim
pri
inak priaznivých hospodárskych
podmienkach sa teda do-
siahlo
najvyššie prekročenie príjmovej položky štátneho roz-
počtu
práve pri DPH. Inými slovami to, na čom predchádzajúca
vláda
stratila v roku 1994 určité politické body, vláda Vla-
dimíra
Mečiara v roku 1995 na tom politické body získala.
Argumentácia v tomto smere je veľmi jednoznačná.
Ak po-
rovnáte
výsledky štátneho rozpočtu za I.
štvrťrok 1996, keď
pokračuje vysoký hospodársky rast a platia všetky
ostatné
opatrenia,
ktoré sa zaviedli na zabránenie
daňových únikov,
napríklad zavedenie
registračných pokladníc, označovanie
liehovín a podobne,
jediný rozdiel sú opatrenia pri DPH
k
1. 1. 1996, to znamená zníženie vyššej daňovej sadzby
a
určité presuny medzi dvoma daňovými sadzbami. Výsledkom
toho
je plnenie príjmov pri DPH v I. štvrťroku 1996 iba na
úrovni
17,1 %.
Druhá poznámka sa dotýka rizík štátneho
rozpočtu na rok
1995.
V rozprave k návrhu zákona o
štátnom rozpočte na rok
1995
sme upozorňovali na niektoré riziká vo výdavkovej stra-
ne
rozpočtu. Prvým z nich bolo riziko nedodržania jednoci-
fernej
inflácie. Toto riziko sa nenaplnilo
rovnako, ako ani
možné prekročenie miery nezamestnanosti 14 %. Na
udržanie
miery
nezamestnanosti pod 14 % nepochybne
pomohol rýchlejší
hospodársky
rast, ako sa predpokladalo. Chcem poznamenať, že
vďaka
tomu sa výdavky jednotlivých rozpočtových kapitol udr-
žali
na predpokladanej nominálnej, ale i reálnej úrovni.
Už
v marci 1995 sme však hodnotili výdavkovú stranu
rozpočtu
ako reštriktívnu. Rok 1995 sa charakterizoval vlád-
nymi
predstaviteľmi ako úsporný rok. No v
roku 1995 sa do-
siahli najlepšie
hospodárske výsledky, ktoré,
ako je už
zrejmé, sa
nebudú opakovať v
takom rozsahu v roku 1996
a
pravdepodobne budú výrazne horšie
v roku 1997. Fakt, že
vyššia
dynamika slovenského hospodárstva sa
neodrazila viac
na
výdavkoch štátneho rozpočtu, je síce pozitívny z hľadiska
znižovania
deficitu štátneho rozpočtu, nie však z hľadiska
hospodárskeho
a sociálneho rozvoja slovenskej spoločnosti.
Tretia poznámka sa dotýka štátneho rozpočtu
ako nástro-
ja
sociálnej politiky. Položme si otázku,
do akej miery bol
štátny
rozpočet nástrojom sociálnej
politiky štátu. Pripo-
meňme
si, že prírastok tzv. sociálnych
výdavkov v roku 1995
na
zvýšenie dôchodkov a zvýšenie nemocenského bol hradený
v
plnom rozsahu z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu.
Bol
hradený zo zvýšeného odvodu zamestnancov a zamestnávate-
ľov
do poistných fondov Sociálnej poisťovne, ktorý kopíroval
rast
priemernej mzdy, a preto i pri zvýšení výdavkov Sociál-
na
poisťovňa skončila v roku 1995 s prebytkom.
Zvýšenie
minimálnej mzdy, ktoré sa vďaka ľudomilnému
návrhu predsedu
Združenia robotníkov Slovenska
odložilo
o
celý štvrťrok, nestálo už štátny rozpočet nič. Zachovali
sa povinné
odvody zo štátneho
rozpočtu do poisťovní na
pôvodnej
nezvýšenej úrovni. Možno teda povedať,
že s výnim-
kou
zvýšených výdavkov na detské prídavky,
ktoré sa hradili
zo štátneho rozpočtu, štátny rozpočet
nerealizoval zámery
sociálnej
politiky vlády z vlastných zdrojov, naopak, zníže-
né zákonné
odvody do Všeobecnej
zdravotnej poisťovne na
úrovni
13,7 % iba z 54 % minimálnej mzdy mali za následok,
ako
sme predpokladali, vznik deficitu
Všeobecnej zdravotnej
poisťovne,
ktorý dosiahol 1,840 mld korún. Ak sa v
najvyda-
renejšom
roku do takej miery šetrí na zdraví, neprimerane
i
na školstve, vede, sociálnych výdavkoch, ako to bude vyze-
rať
v rokoch menej priaznivých?
Uveďme to na číslach. Výdavky štátneho rozpočtu v roku
1995
vzrástli na 102,4 %. Pri raste príjmov štátneho rozpoč-
tu
111,4 %, v absolútnych číslach oproti
rozpočtu 1995 rast
príjmov
predstavuje 16,164 mld korún (na
porovnanie s rokom
1994 je to
prírastok 26,943 mld
korún). Na druhej strane
spoločenské
služby a činnosti pre obyvateľstvo, t. j. výdav-
ky
na školstvo, kultúru, zdravotníctvo a sociálne zabezpeče-
nie,
vzrástli oproti rozpočtu o 1,67 mld
korún, t. j. pre-
kročili predpoklad iba o 3,6 %. Znamená to, že zdroje do
zdravotníctva, školstva,
vedeckého a inovačného rozvoja,
ktoré
nemožno pokladať za spotrebu, ale za investície, ktoré
by mali priniesť vysokú mieru zhodnotenia,
podstatne ne-
vzrástli.
Pár slov
o štátnom rozpočte ako nástroji
hospodárskej
politiky
vlády. Dosť analogicky je možné argumentovať aj pri
tzv. rozvojových výdavkoch štátu, ktoré odrážajú priority
hospodárskej politiky štátu. Napríklad na podporu
rozvoja
malého
a stredného podnikania sa do tzv. podporného úverové-
ho
fondu rovnako ako v roku 1994 poskytlo 200 mil. korún.
Tieto
zdroje sa však poskytli až v IV.
štvrťroku 1995, t.j.
v
priebehu roka 1995 neprinášali podporu malým a stredným
podnikateľom.
Podobne podpora exportu sa už tradične reduku-
je
na 200-miliónovú podporu pre spoločnosť
na poistenie ex-
portu.
Ani v roku 1995 štát nezareagoval na finančnú reštruk-
turalizáciu
bánk. Ani v roku 1995 sa nepodporila
investičná
klíma,
napríklad čiastočnou odpočítateľnosťou
investícii zo
zisku,
s výnimkou - ako nás ubezpečil pán minister
financií
už
pri novelizácii zákona o dani z príjmov
- pretrvávajúcej
praxe
odpočítateľnosti investícií hradených z
výnosov a od-
počítateľných z kúpnej
ceny pre nadobúdateľov v priamych
predajoch.
Rozvoj malého a stredného podnikania, podpora ex-
portu,
konsolidácia bankového sektora, atraktívna investičná
klíma
- to by mali byť priority vládnej hospodárskej politi-
ky.
Možno je to tak na papieri, no
adekvátnu podporu v roz-
počte
tieto priority nenachádzajú.
Dotknem sa ešte jednej veľmi dôležitej
a dlhodobo za-
nedbávanej
sféry - regionálnej politiky. Pán minister, vy-
svetlite,
prosím, spôsob použitia zdrojov určených na zabez-
pečenie
cieľov regionálnej politiky vo výške 63,3 mil., kto-
ré
podľa štátneho záverečného účtu smerovali do Úradu pre
stratégiu,
rozvoj a vedu. Ako s nimi úrad nakladal?
Chcem
sa ešte dotknúť
rozpočtových právomocí vlády.
Rozpočet
na rok 1995 mimoriadne zvýšil pôsobnosť vlády pri
upravovaní
záväzných limitov a okrem toho jej dal právomoc
poskytovať
štátne záruky až do výšky 40 % rozpočtových príj-
mov. Naplnenie
tohto limitu, tak
ako sme argumentovali
v
rozprave pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1995,
predstavuje pre štátny
rozpočet značné riziko. Pozrime
sa
napríklad
na to, ako bolo nutné uhradiť záväzky štátu v prí-
pade neplnenia záväzkov Calexu, a. s., ktoré,
prirodzene,
znamenajú
značnú záťaž pre štátny rozpočet v
tomto roku. Je
skutočne
možné predpokladať, že pri výdavkoch, s
ktorými sa
počíta v nasledujúcich rokoch, z ktorých
značnú časť ne-
pochybne bude
musieť garantovať štátny
rozpočet, riziká
štátneho
rozpočtu výrazne vzrastú.
Chcem len upozorniť na to, že vláda
skrátením predpo-
kladanej
doby na rozvoj diaľničnej výstavby, s ktorým sa rá-
talo pôvodne o
15 rokov dlhším,
predpokladá do roku 2005
uvoľniť
viac ako 145 mld korún. Som presvedčená, že práve
značná
časť z týchto prostriedkov bude musieť
byť krytá ga-
ranciami štátneho rozpočtu. Prirodzene, zvyšuje to
riziká
štátneho
rozpočtu, nechcem sa teraz dotknúť aj
rizík, ktoré
súvisia s prehrievaním slovenského hospodárstva,
ktoré už
dnes
spôsobuje pomerne závažné ťažkosti
Národnej banke Slo-
venska.
Závažnejšie je to, že sa odrážajú aj na
určitej po-
trebe
reštrikcie v menovej sfére, ktorá sa odrazí na zdraže-
nej
ponuke úverov v slovenskom hospodárstve.
Na záver chcem povedať, že Strana demokratickej ľavice
pri
schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte nepodporila zámery
štátneho
rozpočtu na rok 1995. Argumenty, ktoré sme vtedy
priniesli,
sa do značnej miery, aj keď nie stopercentne, na-
plnili.
Nemáme preto dôvod podporiť uznesenie
Národnej rady
o
štátnom záverečnom účte za rok 1995.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pani kolegyňa. V rozprave ďalej
vystúpi posla-
nec
Košnár a pripraví sa pán poslanec Sopko.
Poslanec J. Košnár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
dámy a páni,
v správe
k štátnemu záverečnému účtu, ale
aj v expozé
pána
podpredsedu vlády a ministra financií
sa rozsiahla pa-
sáž,
a celkom zaslúžene, venovala
charakteristike ekonomic-
kého
vývoja v minulom roku. Je to celkom správne, pretože
rozpočtové hospodárenie mimo celkového rámca
ekonomického
pohybu
charakterizovaného takými ukazovateľmi, ako sú uvede-
né
aj v správe, by asi nebolo dostatočne preukazné a nevede-
li
by sme ho zasadiť do správneho rámca.
Makroekonomický vývoj v roku 1995 sa označuje za veľmi
pozitívny,
pričom toto hodnotenie, ako sa už o tom hovorilo,
sa opiera
predovšetkým o štatisticky priaznivejší vývoj,
najmä
rastu hrubého domáceho produktu, a nižšieho, výrazne
nižšieho
rozpočtového schodku oproti východiskám zabudovaným
v
štátnom rozpočte na rok 1995.
Samozrejme, lepšie výsledky radi
vítame a oceňujeme,
ale
nenazdávam sa, že by bolo namieste ich preceňovať, alebo
že
by bolo správne, aby si ich niekto
akokoľvek privlastňo-
val.
Hlbšia analýza ekonomického vývoja v roku 1995 relati-
vizuje totiž
úspešnosť hospodárskeho vývoja
v roku 1995
i
hospodárskej politiky vlády a
ukazuje obmedzenú platnosť
pozitív
rozpočtovej a finančnej politiky.
Porovnávanie uka-
zovateľov
za rok 1994 a 1995, ktoré má charakterizovať trend
oživenia,
je porovnávaním, ktoré
má obmedzenú vypovedaciu
schopnosť,
predovšetkým povedzme len z dvoch dôvodov:
1. že východisková základňa, ku ktorej
počítame percen-
tuálne nárasty
hrubého domáceho produktu, je veľmi nízka
a
ani v roku 1996, ani v roku 1997 povedzme v tomto ukazo-
vateli sa nedostaneme na úroveň, na akej sme boli v roku
1989;
2. štruktúra hrubého domáceho produktu
je štruktúrou,
ktorá
ukazuje, že sme v reštrukturalizácii
ekonomiky neuro-
bili
dosť preto, aby sa tento trend stabilizoval.
Vážené dámy a páni, hospodársky zázrak
sa teda nekoná
a
obávam sa, že slovenský kocúr
nedorastie na rozmery stre-
doeurópskeho tigra, a
ak bude pokračovať taký
hospodársky
vývoj, aký naznačili už záverečné fázy
roku 1995, mám na
zreteli
zvrat vo vývoji obchodnej bilancie, a
aký sa potvr-
dzuje
výsledkami za prvých 5 či 6 mesiacov
tohto roku, obá-
vam
sa, že naďalej bude naháňať myšky v poloprázdnej komore.
Chcem teda povedať, že pri všetkej spokojnosti
s úspeš-
nosťou
aktivít, ktoré sú opísané,
nemôžeme upadať do seba-
uspokojenia.
Zvlášť v rozpočtovom hospodárení v minulom roku
boli
niektoré faktory, ktoré sú neopakovateľné
a ktoré majú
obmedzenú
platnosť. Takým príjmovým faktorom bolo
napríklad
prekročenie
výnosu dane z pridanej hodnoty o viac
ako 9 mi-
liárd
korún, na ktorý mali vplyv v podstate neopakovateľné
faktory,
a nedaňové príjmy, ktoré boli prekročené o 10 mld
korún,
veľký podiel na nich má ďalší
neopakovateľný faktor,
a
to je vyrovnanie clearingového zúčtovania platobného styku
s
Českou republikou.
Už sa
tu spomínalo nenaplnenie príjmov
zo spotrebných
daní
len na 78,6 %, čo, mimochodom, v absolútnych číslach je
o
1 mld korún menší výnos, ako bol v roku 1994, a z hľadiska
rozpočtových
zámerov je to výpadok zhruba 5 mld korún.
Zvlášť kriticky hodnotí vývoj a stav
nedoplatkov na da-
niach,
úľav a odkladov aj správa
alebo stanovisko Najvyš-
šieho
kontrolného úradu. Nejde len o to, že výsledná suma ku
koncu
roku 1995 dosahuje veľmi vysokú úroveň 19,5 mld, ale
ide
aj o to, že tieto nedoplatky od
začiatku roku 1995 majú
narastajúci
charakter. Napríklad nedoplatky odpísané pre ne-
vymožiteľnosť tvorili
7 % celkových nedoplatkov, viac
ako
1
300 mil. korún a nevymožiteľné
nedoplatky dosiahli k 31.
12.
viac ako 2,6 mld korún, čo je 13,7 % zo sumy evidovaných
nedoplatkov.
Nazdávam sa, že aj to potvrdzuje ešte stále ne-
uspokojivú
efektívnosť správy daní a že je tu
široké pole
pôsobenia
na jej zvýšenie.
Pokiaľ
ide o prekročenie výdavkov, na prekročení sa,
prirodzene, podieľalo
viacero kapitol rozdielnou
mierou
a
rozdielnou váhou. Z percentuálneho hľadiska napríklad Úrad
vlády
prekročil rozpočtované výdavky svojej kapitoly o 83 %,
Ministerstvo
financií o 61 %, Slovenská televízia na
411 %,
i
keď nejde o sumy, ktoré by mali rád miliárd, predsa len aj
toto prekračovanie výdavkov naznačuje a
potvrdzuje, že
v
rozpočtovom hospodárení sa forsírovali
tie priority vlád-
nej
politiky, ktoré boli zabudované už pri konštrukcii štát-
neho
rozpočtu na rok 1995.
Prekročili sa aj výdavky niektorých
ďalších kapitol, aj
zo
sektoru školstva, zdravotníctva,
práce, sociálnych vecí
atď.,
pravda, pri niektorých kapitolách to
nebolo z rozpoč-
tových,
ale z mimorozpočtových zdrojov.
A
pokiaľ ide o výdavky dlhovej služby, ktoré tvoria
najväčšiu
výdavkovú položku štátneho
rozpočtu (viac ako 24
mld
korún), prirodzene, je to bremeno, ktoré veľmi silne za-
ťažuje
a ešte bude zaťažovať aj v budúcnosti
štátne rozpoč-
tové hospodárenie Slovenskej republiky. Ak sa tu hovorilo
o
tom, že došlo k výraznej zmene v zmysle pozície vlády voči
Národnej
banke Slovenska a voči iným subjektom,
tak súčasne
treba
povedať, že finančná pozícia vládneho sektoru sa zhor-
šila,
keď štátne finančné aktíva vzrástli o 1
600 mil., ale
štátne finančné pasíva o 4 560 mil. korún. Veľký
rozsah po-
dľa
toho, čo sa udáva v stanovisku Najvyššieho kontrolného
úradu, mali v
uplynulom roku rozpočtové
opatrenia vlády,
ktoré
sa dotýkali sumy viac ako 10 mld korún. Nazdávam sa,
že
pri tvorbe rozpočtu na rok 1997 by bolo
potrebné aj túto
okolnosť zvážiť a
prípadne dať do súladu alebo urobiť aj
príslušné
úpravy v zákone o rozpočtových pravidlách.
Vážené dámy a páni, hospodárenie s prostriedkami štát-
neho
rozpočtu v uplynulom roku sprevádzal rad nedostatkov,
na
ktoré poukázala aj Správa o výsledkoch kontrolnej činnos-
ti
Najvyššieho kontrolného úradu za
uplynulý rok, ktorú sme
prerokúvali
v máji tohto roku. Je tam preukázaná nedostatoč-
ná
rozpočtová disciplína, porušovanie predpisov o hospodáre-
ní
s rozpočtovými prostriedkami, nedostatočné vymáhanie poh-
ľadávok,
ba i porušovanie, nedodržiavanie
zákonov o rozpoč-
tových
pravidlách a podobne.
Nazdávam sa, že by bolo užitočné, keby sa v budúcnosti
správa
Najvyššieho kontrolného úradu,
ktorú jej predpisuje
zákon
o Najvyššom kontrolnom úrade - o jeho činnosti v uply-
nulom
roku, predkladala parlamentu súbežne so
štátnym záve-
rečným
účtom za uplynulý rok, to znamená, že je potrebné do-
siahnuť stav, aby
sa parlamentu predkladal návrh
štátneho
záverečného
účtu skôr, ako je to v tomto roku, pretože po-
znatky
Najvyššieho kontrolného úradu uvedené v tejto správe,
prirodzene,
upadajú do zabudnutia a Najvyšší kontrolný orgán
ich
nemôže a ani nechce uvádzať v takej
podrobnosti vo svo-
jom
stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu. Je to te-
da
podnet na takú úpravu a koordináciu termínov predkladania
navzájom
veľmi úzko spätých materiálov, ktorý by mohol zlep-
šiť našu kontrolnú činnosť, ktorá je
jednou z významných
činností
parlamentu.
A po druhé mi dovoľte, aby som navrhol
doplnok do uzne-
senia
Národnej rady Slovenskej republiky, a to v tom zmysle,
že
Národná rada Slovenskej republiky žiada
vládu Slovenskej
republiky
predložiť návrh zákona o štátnom
rozpočte Sloven-
skej
republiky na rok 1997 do konca októbra 1996.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán kolega. S faktickou
poznámkou sa prihlásil
pán
poslanec Lysák.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážim si niektoré prístupy kolegu
Košnára, najmä vtedy,
keď
sú vecné. Ale iste sa nepohnevá, keď ten jeho kocúr, ne-
viem
prečo navliekaný na našu hlavu, je mu
taký nesympatic-
ký.
Mne je nesympatickejší ten kocúr, ktorý je na nábreží
Dunaja,
pretože si myslím, že ten tigrí skok slovenskej eko-
nomiky
tu bol a je. Hádam sa zhodneme v tom,
že tu bola de-
gradácia ekonomiky konverziou, degradáciou zbrojného prie-
myslu
na 10 %, aby to isté vyrábali iní, tí, ktorí to spôso-
bili,
a ďalšie faktory, a myslím si, že si
zasluhuje ocene-
nie,
že Slovensko dosahuje tú dynamiku, ktorú dosahuje.
A ak
vážený pán kolega dovolí,
kolegyne a kolegovia,
nejde
o ocenenie. Myslím si, že práve toto hodnotenie, kde
by
sme, samozrejme, radi vítali ďalších
predstaviteľov vlá-
dy,
je vhodné práve na to, aby sme
posudzovali reálnosť po-
stupov,
ktoré vláda volí a ktoré sa ukázali racionálne. Mys-
lím
si zase, že nemusíme byť v tomto
prípade skromní. Hádam
aj
za prispenia niektorých návrhov, ktoré sa zrodili v tejto
poslaneckej
snemovni, Slovensko dobré výsledky dosiahlo.
Teda ešte raz, výsledky neoceňujeme preto, aby sme ich
maľovali,
ale preto, aby sme vedeli ďalej stavať
racionálne
programy.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán kolega. V rozprave ďalej
vystúpi pán po-
slanec
Sopko a pripraví sa pán poslanec Baránik.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády Slovenskej
republiky,
vážená Národná rada,
kolegyne a kolegovia poslanci,
ekonomický vývoj Slovenskej republiky
v roku 1995
v
oblasti finančnej, hospodárskej aj rozpočtovej politiky
bol v
porovnaní na rozpočtové
parametre pozitívny, tak
v
makroekonomických ukazovateľoch, ako aj v rozpočtovej sfé-
re.
Priaznivé hodnotenie makroekonomického
vývoja Sloven-
skej
republiky v roku 1995 sa opieralo o
štatisticky priaz-
nivejší
vývoj rastu hrubého domáceho produktu,
miery inflá-
cie, miery
nezamestnanosti a rozpočtového schodku oproti
východiskám
zabudovaným v štátnom rozpočte na rok 1995. Hlb-
ším
rozborom sa dá však vysledovať aj viacero negatívnych
skutočností, ktoré pôsobili na dosiahnuté výsledky v
roku
1995 alebo budú
pôsobiť aj v ďalších rokoch, a
o týchto
chcem
hovoriť.
Jednou
z nich je nesúlad rastu
produktivity práce
z
hrubého domáceho produktu v bežných
cenách oproti rastu
priemernej
nominálnej mesačnej mzdy. Zaostávanie
rastu pro-
duktivity práce
oproti rastu priemernej
nominálnej mzdy
o
0,2 bodu je dlhodobo neudržateľné.
Priemerná miera nezamestnanosti v
roku 1995 dosiahla
13,8
% a počet nezamestnaných v absolútnom
vyjadrení dosia-
hol
350 tisíc osôb. V porovnaní s rokom 1994 to bol pozitív-
ny
vývoj. Iný pohľad na úroveň tohto
ukazovateľa dostaneme,
ak stav nezamestnanosti dáme do
súvislosti s poskytovaním
sociálnych
dávok poberateľom z radov nezamestnaných. Ku kon-
cu
roku 1995 bolo na obvodných úradoch evidovaných 275 tisíc
poberateľov dávok sociálnej starostlivosti, z tohto
počtu
tvorili nezamestnaní poberatelia vyše 147
tisíc osôb, čo
predstavuje
53,5 % z celkového počtu. Zaujímavý je
aj údaj,
že
až 73,5 %, to znamená 2 168 mil. Sk
z dávok sociálnej
starostlivosti
bolo vyplatených nezamestnaným občanom, ktorí
po
skončení lehoty určenej na
poskytovanie podpory v neza-
mestnanosti
splnili podmienky na poskytovanie dávok
sociál-
nej
starostlivosti.
Vážené dámy, vážení páni,
je relatívne jedno, z akých
zdrojov
je nezamestnaný platený, pretože tak
zdroj štátneho
rozpočtu, ako aj
Fond zamestnanosti tvoria
občania, resp.
podnikateľská
sféra. Problém je o to naliehavejší, že so-
ciálna situácia rodín s nezaopatrenými deťmi
sa zhoršuje
a
až 53,5 %, to znamená viac ako polovica
dávok má dlhodobý
charakter. Aj predstih
priemernej mzdy pred
produktivitou
práce
signalizuje, že existuje sociálna
zamestnanosť, ktorú
budú
riešiť zamestnávatelia na úkor
znižovania pracovníkov.
Príkladom
toho je napríklad aj problém Dubnice nad Váhom,
ktorý
to potvrdzuje.
Iný pohľad na štátny záverečný účet
- zlepšené saldo
štátneho
rozpočtu za rok 1995 vo forme zníženia
plánovaného
schodku
o 12 701 mil. Sk je na jednej strane dôsledok priaz-
nivých
výsledkov v plnení daní a dobrých makroekonomických
výsledkov,
ale na druhej strane je to dôsledok neočakávaných
zdrojov,
resp. úspor výdavkov. V príjmovej sfére mám na mys-
li
príjmy z vyrovnávania zostatku clearingového účtu platob-
ného
styku s Českou republikou, ktoré Česká
republika uhra-
dila
v mesiaci decembri v objeme 2 757 mil. Sk. A rovnako
doplnkové príjmy, ktoré vo forme zahraničných
grantov, vo
forme rôznych darov, dotácií zo štátnych
fondov zlepšili
príjmovú
časť rozpočtu o 4 376 mil. Sk. Z tohto objemu by
bolo vhodné poznať výšku zahraničných
grantov a aj cieľ,
ktorý tieto
granty podporovali. Na
preplnenie príjmovej
stránky
štátneho rozpočtu rovnako prispeli aj
príjmy zinka-
sované za pokuty,
penále, sankcie a úroky z oneskoreného
platenia
cla, ktoré predstavujú výšku 2 284 mil. Sk.
Na druhej strane v zdrojovej časti sú
príjmy, kde nebol
splnený
rozpočtový zámer. Ide predovšetkým o spotrebné dane,
kde je výpad
5 400 mil. korún, o doplatky
priamych daní
-
výpad 1 664 mil. korún, a deblokácia pohľadávok, kde je
výpad
1 500 mil. korún. Nespokojnosť treba vyjadriť aj so
stavom
nedoplatkov, ktoré oproti roku 1994
narástli o 4 800
mil.
korún a celkove dosiahli takmer 19,5 mld korún. Z tejto
čiastky
do rozpočtu nebude uhradených
minimálne 2 675 mil.
korún,
ktoré sú odpísané alebo sú hodnotené ako nevymožiteľ-
né.
Aké sú perspektívy, že najväčší dlžníci
so sumou nad 50
mil.
korún svoj dlh splatia, s istotou nemôžu potvrdiť ani
sami
správcovia dane.
Pokiaľ ide o výdavkovú časť štátneho rozpočtu, hovoriť
o
určitej miere reštrikcie vo výdavkovej časti rozpočtu, ho-
voriť
o problémoch s nedostatkom zdrojov v oblasti školstva,
zdravotníctva,
ale aj iných úsekov by bolo nosením
dreva do
lesa.
Ponechám túto oblasť na kolegov.
Na záver chcem však upozorniť, že pri schvaľovaní roz-
počtu sa veľmi
intenzívne diskutovalo o výške
podielových
daní pre obce
aj o potrebe ich navýšenia z dôvodu veľkej
napätosti
medzi zdrojmi a potrebami samospráv.
Plnenie roz-
počtu tento argument podporuje, pretože obce
v roku 1995
prijali vo forme
úverov, vo forme vydaní obligácií 3 504
mil.
slovenských korún. Tieto cudzie zdroje tvoria až 15,7 %
z celkových
príjmov a až
18,6 % z celkových výdavkov.
A
k zadlženosti obcí je potrebné pripočítať aj úvery a obli-
gácie
z minulých rokov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pre všetkých, ktorí
sú
neprajníkmi samospráv, ktorí nedoprajú mestám a obciam to
potrebné
a základné, čo potrebujú, chcem zvýrazniť, že tento
vývoj
je dlhodobo neudržateľný, pričom rok 1996 zadlženosť
len
prehĺbi. Na porovnanie, a prosím, napíšte si aj ďalšie
dva údaje, uvádzam, že schodok štátneho rozpočtu za rok
1995 v porovnaní
na celkové príjmy
predstavuje len 5,1 %
a
na celkové výdavky 4,8 %. Tak ak si to porovnáme s tým pr-
vým
18,6 % a 15,7 %, jednoznačne z toho
vyplýva, že zadlže-
nosť
obcí narastá oveľa rýchlejšie ako zadlženosť
štátu. To
by
sme si mali všetci s plnou zodpovednosťou uvedomiť.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán kolega.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec
Baránik a pripra-
ví
sa pán poslanec Pavol Delinga.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy a páni,
vážení hostia,
prerokovanie návrhu štátneho záverečného účtu v Národ-
nej
rade Slovenskej republiky sa už tradične stalo formou
bilancovania výsledkov rozpočtovej politiky štátu v pred-
chádzajúcom
roku. V skutočnosti pri prerokovaní sa
nebilan-
cujú
len výsledky rozpočtovej politiky, ale
celej hospodár-
skej
politiky, ktorej súčasťou je rozpočtová
politika. Naj-
dôležitejším
nástrojom rozpočtovej politiky je štátny rozpo-
čet.
Pri hodnotení výsledkov uplynulého roku
treba konštato-
vať,
že rozpočtová politika prispela k formovaniu trhového
prostredia
a stabilizácii daňovej sústavy.
Formovanie trho-
vého
prostredia sa významne podieľalo na dosiahnutých hospo-
dárskych
výsledkoch, ktoré vyjadruje rast hrubého domáceho
produktu, pokles
miery inflácie, pokles nezamestnanosti,
zlepšenie
situácie v príjmoch obyvateľstva, v
raste spotre-
by,
v raste devízových rezerv, vo zvýšenej
dôvere obyvateľ-
stva
v domácu menu a podobne.
Stabilizácia daňovej sústavy sa prejavila
v raste daňo-
vých
príjmov a poklese daňových únikov, aj keď súčasne sú
uvedomované
rozsiahle daňové nedoplatky, približne v rozsahu
20
mld Sk. Ide o problém, ktorý sa vlečie už niekoľko rokov.
Úctu
k daňovým povinnostiam vo vyspelých trhových ekonomi-
kách pestujú aj
školskou výchovou, dodržiavaním
morálnych
a
etických princípov v podnikaní a ich verejnou kontrolou.
Významnú
úlohu tu hrá aj fungujúce konkurenčné prostredie,
ktoré
je u nás ešte len v plienkach.
K parametrom, ktoré charakterizujú úspešnosť rozpočto-
vej politiky, patrí prírastok rozpočtových
príjmov oproti
schválenému rozpočtu vo
výške 146,4 mld Sk, o 16 mld 737
mil.
Sk, ktoré boli vyššie, takže celkové príjmy dosiahli
výšku
163 mld korún. Rozpočtové výdavky boli
vyššie o 4,036
mld
korún a dosiahli výšku 171 mld korún. V
dôsledku uvede-
ného
vývoja príjmov a výdavkov došlo k zníženiu schodku zo
schváleného
objemu 21 mld na 8 299 mil. korún. Rozdiel medzi
schváleným
schodkom a skutočnosťou je 12,7 mld korún. Daňové
príjmy
vzrástli o 6,4 mld korún, ich vývoj
ovplyvnil hlavne
rast
dane z pridanej hodnoty o 9,1 mld korún, dane z príjmov
fyzických osôb o
1,5 mld korún a pokles spotrebnej dane
o
5,4 mld korún oproti predpokladu v schválenom rozpočte.
Daňové príjmy sa podieľali na celkových príjmoch štát-
neho
rozpočtu 80,7 %. Pozitívny trend vývoja
daňových príj-
mov sa prejavoval v priebehu celého
roka. Vývoj daňových
príjmov
priaznivo ovplyvnil rast hrubého
domáceho produktu,
ktorý
našiel odraz v raste dane z pridanej hodnoty a dane
z
príjmov fyzických osôb. Rast dovozu tiež pozitívne ovplyv-
nil
vývoj dane z pridanej hodnoty
inkasovanej colnými úrad-
mi.
Tento priaznivý trend podporilo aj
dôslednejšie vykoná-
vanie
správy a kontroly dane daňovými a colnými orgánmi, ako
aj
opatrenia prijaté Ministerstvom
financií Slovenskej re-
publiky.
Daňová sústava uplatňovaná od 1. 1. 1993
sa postupne
stabilizuje.
Postupne si ju osvojujú tak
podnikateľské sub-
jekty,
ako aj daňové a colné orgány. Nepriaznivo na tento
pozitívny
vývoj pôsobí neskúsenosť časti podnikateľskej sfé-
ry,
ktorá si osvojila prax ignorovania
daňových povinností.
Prejavuje
sa to v nepriznávaní daní hlavne malými podnika-
teľskými subjektmi,
ktoré často nedodržujú ani povinnosť
viesť
evidenciu o príjmoch a výdavkoch. Zabúdajú na to, že
daňový
systém je neoblomný, mnohí z nich
na to prídu až po
rokoch,
ale môže sa to pre nich skončiť veľmi nepríjemne.
Na základe trojročných skúseností možno
konštatovať, že
nová
daňová sústava pozitívne vplýva na úroveň a
účinnosť
rozpočtovej politiky. Osvedčuje sa hlavne
daň z pridanej
hodnoty.
Zložitý mechanizmus dane
neumožňuje, aby túto daň
odvádzal
jednotlivo každý konečný spotrebiteľ, preto v zása-
de
platiteľmi tejto dane sú ekonomické subjekty, ktoré tova-
ry
a služby dodávajú a ktoré inkasujú od príjemcov
daň ako
súčasť
ceny tovarov a služieb. Podnikateľské
subjekty potom
v
zákonom stanovenej lehote daňovú
povinnosť vyrovnávajú so
štátnym
rozpočtom. Daň z pridanej hodnoty nezaťažuje majetok
ani
dôchodok platiteľa, lebo platiteľ má nárok na
odpočet
dane
v prípade nákupu tovaru alebo služieb, ak boli zaťažené
daňou
a kúpil ich za účelom podnikania. Teda vtedy, ak taký-
to
nákup platiteľ nepoužije na konečnú
spotrebu. Daň z pri-
danej
hodnoty je daňou, ktorá sa vyznačuje vysokým stupňom
daňovej
spravodlivosti, nakoľko nerozlišuje,
či ide o spo-
trebiteľa,
podnikateľa, združenie alebo štát. Daňové bremeno
je
pre všetkých rovnaké, ak tovar alebo
služby, ktoré nakú-
pili,
použijú na konečnú spotrebu.
Z hľadiska pohľadu štátu a jeho zámerov v hospodárskej
politike
daň z pridanej hodnoty v plnej miere
umožňuje rea-
lizovať jej
stimulačné, resp. antistimulačné opatrenia
v
spotrebe určitých druhov tovarov a
služieb. Nedosahovanie
predpokladaného
objemu spotrebnej dane svedčí o skutočnosti,
že
buď sa nedarí odhadnúť rozsah jej
zdrojov, hlavne v prí-
pade spotrebnej dane z liehu a liehovín,
alebo dochádza
v
priebehu rozpočtového roku k významnejším štrukturálnym
zmenám
v objeme spotreby tovarov zaťažených spotrebnou da-
ňou.
Prekročenie rozpočtových príjmov umožnilo
popri znížení
rozpočtového
schodku zabezpečiť v rozpočte
nezohľadnené po-
treby
najmä v rezorte školstva, zdravotníctva, dopravy, pôšt
a
telekomunikácií, ako aj potreby nových
rozpočtových kapi-
tol
rezortu ministerstva výstavby a
verejných prác a úradu
pre
stratégiu a rozvoj spoločnosti, vedy a techniky.
Neinvestičné rozpočtové výdavky sa použili na zabezpe-
čenie
všetkých funkcií štátu a ústavou
garantovaných spolo-
čenských potrieb. Boli stanovené tak, že sa v ich objeme
uvažovalo
s racionálnym využitím pri plnení úloh rezortov.
Tento prístup bol
úplne správny a potrebný,
lebo štátna
správa napriek obmedzeným prostriedkom, ktorými disponuje,
je
vzhľadom na rozsah rozpočtových príjmov relatívne náklad-
ná. Regulovanie výdavkov je síce
mimoriadne potrebné, ale
samo
osebe funkčnosť funkcií štátu ešte nezvyšuje. Tu pôsobí
len
nepriamo, pozvoľne a účinnosť sa prejaví dlhodobo. Limi-
tované
zdroje vyžadujú ráznejší prístup, ktorý
by vychádzal
z
rýchlejšieho postupu transformácie hlavne tých rezortov,
ktoré
sú zamerané na ovplyvňovanie vývoja ekonomiky a so-
ciálnej
sféry. Tento problém je v súvislosti s
bilancovaním
štátneho
záverečného účtu okrajový, ale treba na jeho nalie-
havosť
upozorňovať.
Zmena vlastníckych vzťahov a na jej
základoch sa formu-
júca
trhová ekonomika kladie nároky na reformu štátnej sprá-
vy
a iné fungovanie rezortov, ktorých právomoc sa presúva do
sféry
nepriameho riadenia a metodického
usmerňovania aj le-
gislatívneho zabezpečovania ovplyvňovaných procesov.
Váha
priameho riadenia sa
rapídne znižuje. Z toho vyplýva, že
rastú
kvalitatívne nároky na ústredné orgány, úmerne postupu
transformácie.
Kapitálové výdavky sa skladali z troch zložiek - z in-
vestičných
výdavkov rozpočtových organizácií, investičných
príspevkov príspevkovým a podobným organizáciám, investič-
ných
dotácií podnikateľskému sektoru.
Celkový objem kapitá-
lových
výdavkov v objeme 15,2 mld korún prevýšil rozpočet
o
4,1 mld korún a to bola jedna z položiek, kde sa najvý-
znamnejšie
usmernili zvýšené príjmy. Toto
prekročenie umož-
nili
zvýšené príjmy štátneho rozpočtu, ako
aj úsilie o zvý-
šenie financovania investícií
doplnkovými rozpočtovými
zdrojmi.
Investičnými výdavkami v úhrnnej sume 8,6 mld korún
sa
financovali potreby investičnej výstavby ústredných orgá-
nov
a nimi riadených rozpočtových
organizácií vrátane meno-
vitých
akcií a systémových investícií.
Uprednostnili sa po-
treby
rozostavaných stavieb a úloh súvisiacich s novými kom-
petenciami ústredných orgánov. Na príspevky príspevkovým a
podobným
organizáciám sa poskytli prostriedky v sume 4,1 mld
korún,
z čoho príspevkové organizácie získali 3,2 mld korún.
Z kapitoly Všeobecnej
pokladničnej správy sa finan-
covalo splácanie
zahračného kapitálového úveru
pre minis-
terstvo zdravotníctva v objeme 773,9
miliónov korún. In-
vestičné dotácie podnikateľským subjektom v objeme 2,4 mld
korún
sa poskytli z kapitoly ministerstva
hospodárstva, mi-
nisterstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a
ministerstva
pôdohospodárstva
a Všeobecnej pokladničnej správy.
Podľa
druhého členenia sa
výdavky delili na údržbu
a
opravy v objeme 2,3 mld, materiálové 5,8 mld, služby a vý-
davky nevýrobnej povahy, to je najsilnejšia
položka, 66,7
mld
korún, cestovné 0,3 mld korún, mzdové prostriedky 18,8
mld
korún, dávky sociálneho zabezpečenia 20,9 mld korún, in-
vestičné
15,2 mld korún, príspevkovým
organizáciám 25,6 mld
korún
a neinvestičné dotácie príspevkovým
organizáciám 14,3
mld
korún.
Použité mzdové prostriedky umožnili pre
216 786 zamest-
nancov rozpočtových organizácií vrátane ústredných orgánov
zabezpečiť
priemernú mzdu v objeme 7 067 korún, čo
predsta-
vuje
nárast oproti úvahe rozpočtu na rok 1995 o 8,1 %. Je
to,
úprimne povedané, veľmi nízka úroveň.
Relatívne málo prostriedkov sa použilo na financovanie
vedy
a techniky - 1,3 mld korún. Z toho sa
financovala pre-
vádzka
rozpočtových organizácií, výskumnej
a vývojovej zá-
kladne,
výdavky na štátne objednávky vedy a techniky riešené
v
podnikateľskej sfére a príspevkových organizáciách. Aj keď
rozpočtové hospodárenie umožnilo znížiť schodok štátneho
rozpočtu
z 21 mld na 8,3 mld, napriek tomu dosiahnutý
scho-
dok
prispel k zvýšeniu štátnej zadlženosti,
ktorá sa v roku
1995
zvýšila o 4,4 mld korún a dosiahla
celkovú výšku 134,8
mld
korún. Napriek absolútnemu rastu
zadlženosti jej podiel
na
objeme hrubého domáceho produktu oproti
roku 1994 pokle-
sol
z 29,56 na 26,4 %, čím sa znížil o 3,52 bodu.
Výsledky rozpočtového hospodárenia za rok
1994 sú veľmi
pozitívne.
Skúsenosti, ktoré sa na základe toho
získali, sa
len
v obmedzenej miere dajú využiť v riadení rozpočtovej po-
litiky roku 1996,
ale v plnom rozsahu sa dajú využiť pri
príprave
rozpočtu na rok 1997.
Pri
globálnom hodnotení
hospodárskych výsledkov roku
1995
sa poukazuje na to, že makroekonomické parametre vývoja
ekonomiky
sú priaznivé, ale v rovnakej miere sa
to nepreja-
vilo
v mikroekonomike. Hlavne, že to nepocítil radový občan.
V
tejto argumentácii ide, klausovsky
povedané, "o veľké ne-
dorozumenie".
Rast hrubého domáceho produktu v stálych ce-
nách
v objeme 7,4 % je skutočne veľký úspech ekonomiky. To
nemôže
nikto poprieť. Vo vyspelých ekonomikách
sa rast hru-
bého
domáceho produktu pohybuje v intervale 2 až 4 %, len
ojedinele
vyššie.
V našom prípade sa ekonomika zotavuje z
hlbokého pokle-
su.
Napriek rýchlemu rastu má však veľké
rezervy v nevyuži-
tom
potenciáli pracovných síl, výrobných kapacít, ale hlavne
invencií
kvalifikovaných pracovníkov, ktorí
získavajú cenné
skúsenosti
z fungovania trhovej ekonomiky a
pôsobenia trho-
vých
vzťahov vo formujúcom sa konkurenčnom
prostredí. Ak sa
uvedené štyri potenciály náležite využijú, úspech
v roku
1995
sa môže nielen opakovať, ale aj zvýšiť.
Ako je to v mikroekonomike? Ak by sme
chceli mechanicky
aplikovať makroekonomické podmienky do mikroekonomiky
a
hlavne do príjmov obyvateľstva, tak
musíme počítať s vý-
raznou
diferenciáciou. O úspech makroekonomiky
sa pričinila
skupina
výrazne úspešných firiem. V príjmoch majiteľov a za-
mestnancov týchto firiem sa to prejavilo. Veď rast miezd
v
úspešných firmách sa pohyboval okolo 20
%. A to je už čo
povedať.
V ostatných menej úspešných firmách bol
rast príj-
mov
okolo 10 %. V neúspešných 0 až 10 %, čo pri raste inflá-
cie
7,2 % znamenalo pokles reálnych príjmov
pracovníkov ta-
kých
firiem. Reálne príjmy mierne vzrástli
dôchodcom. Obča-
nia
odkázaní na sociálne dávky zostali nominálne na pred-
chádzajúcej
úrovni, ale reálne sa ich príjmy znížili. Proces
výraznej
diferenciácie je všeobecne zato
nespravodlivý, ale
je to charakteristická črta trhovej ekonomiky. V žiadnom
prípade
nemožno zazlievať rast príjmov tým,
ktorí sú úspeš-
ní.
Sú ťahúňmi ekonomiky. Ich finančné ohodnotenie je úmerné
hospodárskym
výsledkom.
Ale ako ďalej? Vo všeobecnej polohe je
recept do budúc-
nosti
jednoduchý - zvýšiť objem hrubého domáceho produktu,
zvýšiť
efektívnosť produkcie a služieb,
zhospodárniť výrobu
a
služby. Ale ako to dosiahnuť? Rastom konkurenčnej schop-
nosti
produkcie, rastom technických,
úžitkových a kvalita-
tívnych
parametrov výrobkov a služieb. Čo na to potrebujeme?
Viac
investovať, zavádzať špičkové
technológie, vyššie oce-
niť
živú prácu zvýšeným odmeňovaním tých,
ktorí sa rozhodu-
júcou
mierou pričiňujú o úspech, hlavne projektantov, kon-
štruktérov, návrhárov, technológov, pracovníkov marketingu
a
podobne. Výsledkom úsilia budú vyššie ceny produkcie, vyš-
ší
objem hrubého domáceho produktu, vyššie zdroje štátneho
rozpočtu,
ktoré umožnia posilniť rozvojovú a
sociálnu funk-
ciu
štátneho rozpočtu.
Ako realizovať uvedené všeobecné pravdy, je mimoriadne
náročný
problém, ale nie neriešiteľný. Treba využiť na to
intelektuálny
potenciál časti teoretického frontu praktikov,
ktorí
sú výnimoční a schopní manažéri a organizátori.
Bilancovanie výsledkov rozpočtovej politiky je dôvodom
na
kritický pohľad späť, ktorý by mal predstavovať zdroj in-
formácií
na hľadanie východiska do
pripravovaného rozpočto-
vého
obdobia. Kľúčovými problémami sú:
- ako zvýšiť zdroje,
- ako racionálnejšie využiť súčasný
rozsah výdavkov,
- ale hlavne - ako využiť prírastok
zdrojov.
Pri takto postavenom probléme musíme vychádzať z prio-
rít
rozpočtovej politiky. K určujúcim prioritám patrí:
- rast príjmov štátneho rozpočtu cez rast
hrubého domá-
ceho
produktu
- zníženie daňového zaťaženia podnikateľskej sféry
a
obyvateľstva.
Na
rok 1996 boli prijaté opatrenia na zníženie dane
z
pridanej hodnoty plošne o 2
% a pri vybraných tovaroch
preradením
časti tovarov a služieb do zníženej sadzby 6 %.
Ako
sa táto skutočnosť prejavila v zdrojoch štátneho rozpoč-
tu,
zatiaľ nevieme. Mala sa tiež prejaviť v poklese ceny.
Informácie
nie sú povzbudivé. Dosah na ekonomický
rast bude
možné
posúdiť až pri hodnotení ročných
výsledkov. Rast hru-
bého
domáceho produktu mali priamo ovplyvniť
investičné vý-
davky.
Ich objem na tento rok sa zvýšil o 4 mld. Je to málo,
alebo
dosť? Rozhodne málo. Výdavky štátneho
rozpočtu, či už
neinvestičné, alebo kapitálové, majú multiplikačný efekt.
Ten
sa podľa predbežných informácií prejavuje v raste spo-
treby
obyvateľstva, ktorá v tomto roku
priaznivo ovplyvňuje
rast
hrubého domáceho produktu, a to je
výsledok minuloroč-
nej
úspešnej rozpočtovej politiky.
Súčasná situácia v príjmoch a výdavkoch štátneho roz-
počtu neumožňuje výraznejšiu angažovanosť zdrojov štátneho
rozpočtu
na financovanie rozvojových a štrukturálnych pro-
jektov,
ktoré by zásadne proefektívne
ovplyvnili vývoj eko-
nomiky. Zatiaľ nepoznáme nijaký takýto projekt.
Absentujú
nové
invencie. Nedarí sa oživiť zdecimovanú výrobno-vývojovú
základňu.
Aj keď sa v tomto rozpočtovom roku
zvýšili pro-
striedky
pre Slovenskú akadémiu vied,
neušli sa pre vysoké
školy.
Aplikovaný výskum túžobne čaká, že podnikateľská sfé-
ra
konečne pochopí, že bez nových invencií
sa žiadne štruk-
turálne
zmeny nedajú realizovať a následne sa nedá zvýšiť
konkurenčná
schopnosť našej produkcie.
Filozofia, že sa budeme opierať o
komparatívnu výhodu
založenú
na lacnej živej práci, sa končí. Narazila na hrani-
ce
sociálneho zmieru. Situácia - hlavne v textilnom priemys-
le,
kde sú najnižšie mzdy - je naďalej neúnosná. Hľadanie
východiska
v práci, v mzde je len východisko z núdze. Nie je
to
perspektívne a koncepčné riešenie.
Zo
štátneho rozpočtu plynú
relatívne rozsiahle pro-
striedky
ako dotácie do poľnohospodárstva. O správnosti toh-
to
kroku nemožno pochybovať. Ale treba sa zamyslieť nad tým,
že
štát dotuje poľnohospodársku prvovýrobu, ale efekt z toho
pre
spoločnosť nie je primeraný. Vyplýva to
z toho, že nie
je finančne prepojený celý reprodukčný proces.
Takto časť
efektu
z toho plynúca uniká.
Treba kriticky hodnotiť licenčnú politiku ministerstva
hospodárstva a ministerstva pôdohospodárstva, ktoré
často
vydávajú licencie v
rozpore so spoločenskými
záujmami. Aj
keď
zdroje štátneho rozpočtu umožnili rast príjmov zamest-
nancov
ústredných orgánov, rozpočtových a
príspevkových or-
ganizácií
a štátnych orgánov vrátane škôl a
nemocníc, treba
povedať,
že tento rast bol veľmi nízky. Z tohto pohľadu je
obzvlášť neadekvátna situácia v zdravotníctve a školstve.
Preto
treba uvítať zvýšenie platov, ktoré sa v
súčasnosti
realizuje.
Výbor pre financie, rozpočet a menu
uskutoční poslanec-
ký
prieskum v záujme poznania detailnej situácie,
ako je to
možné,
že do zdravotníctva plynie v tomto roku o 5,3 mld ko-
rún
viac ako v roku 1995, a v platoch lekárov štátnych zdra-
votníckych
zariadení sa to výraznejšie neprejavuje
alebo ak
áno,
tak len v minimálnom rozsahu. Podobná situácia je aj
v
školstve. Riešenie problémov
zdravotníctva a školstva je
o
to naliehavejšie, že základným
rozvojovým potenciálom na-
šej
ekonomiky je človek. Škola ho pripravuje na výkon jeho
životného
pôsobenia a zdravotníctvo vytvára na to predpokla-
dy
v období prípravy a ďalej počas celého života. Pre hospo-
dársku,
ale aj rozpočtovú politiku je to mimoriadne nalieha-
vý
problém, riešením ktorého bude aj kladné vnímanie rozpoč-
tovej
politiky značnej časti našej populácie.
Revolučne sa uvedené problémy riešiť
nedajú. A ak by sa
na
to pristúpilo, nebolo by to ani koncepčné, ani optimálne.
Vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko
poznámok k dote-
rajšej
rozprave.
Predchádzajúca vláda navrhla výnos dane z pridanej hod-
noty
na rok 1995 nižší, aká bola skutočnosť
v roku 1994. To
svedčí,
že odhad vývoja hrubého domáceho
produktu a DPH ne-
bol
reálny. Reálnejšie to odhadla
súčasná vláda, preto jej
patrí
uznanie. Nedomnievam sa, že by nám v súčasnosti hrozi-
lo
prehriatie ekonomiky. K tomuto
javu dochádza vtedy, keď
ekonomika
využije všetky svoje potenciálne zdroje. Naša eko-
nomika je od
toho ešte veľmi ďaleko. Preto nemusíme mať
z
toho obavu. Problém vzťahu produktivity
práce a miezd nie
je u nás
nový. V minulom období bol stále
pertraktovaný
a
nedarilo sa ho riešiť. Aj v tomto
období by bolo iste op-
timálne,
keby sa mzdy vyvíjali v súlade s
vývojom produkti-
vity
práce, to znamená, že je z teoretického hľadiska žiadu-
ce,
aby bol predstih produktivity práce.
Ale priznám sa úprimne, že v tejto
etape nepovažujem
predstih
rastu miezd pred produktivitou práce za
nejaký ne-
bezpečný
vývojový trend. Keď som pôsobil ako predseda dozor-
nej
rady, všade som presadil to, aby došlo
k výraznému zvý-
šeniu
miezd, hlavne v tých odvetviach, kde sú
mzdy na veľmi
nízkej úrovni. Ide
o textilný priemysel,
elektrotechnický
priemysel
atď. Som presvedčený, že zamestnanci týchto podni-
kov
sú takejto politike povďační a zaviazaní.
Domnievam sa, že v niektorých prípadoch napriek hospo-
dárskym
výsledkom je žiaduce, aby nedochádzalo k sociálnym
rozporom
v dôsledku nedocenenia významu miezd, niekedy aj na
úkor
hospodárskych výsledkov. Ale tým sa rieši ďalší kon-
cepčný
problém, ktorý môže významne ovplyvniť budúci vývoj
našej ekonomiky, lebo jednak nedochádza k úniku
pracovnej
sily, pretože predpokladáme, že v
najbližšom období dôjde
k
vzrastu efektívnosti v týchto
podnikoch, kde je v súčas-
nosti
horšia situácia, a následne k oživeniu ekonomiky. Mys-
lím
si, že práve tí, ku ktorým sa takto ich manažment zacho-
vá,
si dokážu zvážiť takýto prístup a
oceniť svojou vernos-
ťou
vo vzťahu k podniku.
Vážené dámy a páni, vzhľadom na to, že hospodárske vý-
sledky
v minulom roku boli mimoriadne priaznivé, žiadam vás,
aby
ste uznesenie, ktoré je navrhnuté,
prijali a akceptova-
li.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem,
pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi pán
poslanec
Delinga.
Vážené kolegyne, kolegovia, samozrejme,
nemám právo ob-
medzovať
čas vášho vystupovania v rozprave, ale
priemer na-
šich
diskusných príspevkov je 22 minút na
jedného prednáša-
júceho.
Myslím si, že je racionálnejšie, keď niečo povieme
za
10 minút, totiž aj my to dokážeme lepšie vnímať.
Nech sa páči, pán poslanec Delinga. Pripraví sa posla-
nec
Zoltán Boros.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne poslankyne,
kolegovia poslanci,
prerokúvanie štátneho záverečného účtu v
takých výsled-
koch,
aké sú predložené a dosiahnuté, je iste
veľmi význam-
ná,
vážna vec a môžeme povedať, že aj trošku potešujúca. Ale
pre
nás poľnohospodárov za tejto polohy predsa len musíme
povedať,
že nie je až tak celkom adekvátne
radostná. Predsa
len
za uplynulý rok neboli výsledky, ktoré sa čakali, tak
markantne
dosiahnuté a aj štátny rozpočet, ktorý dal zo svo-
jej
kapsy to, čo predpokladal a čo sa vyčerpalo, samozrejme,
nedodal
ešte to, o čo sme žiadali v Národnej
rade. A z toho
pohľadu,
ako to tu uviedol aj pán podpredseda
vlády, predsa
len
musíme, aj keď sme súčasťou vládnej
koalície, k niekto-
rým
veciam zaujať meritórne a dá sa povedať, trošku spravod-
livejšie
stanovisko.
Chcem rozobrať niektoré otázky dosahu
štátneho rozpočtu
a
vôbec výsledkov v
poľnohospodárstve.
Nepochybne sú tu
zjavné pozitíva,
ktoré sa odvíjajú
od koncepcie vlády
a
agrárnej politiky, ktorá bola schválená v roku 1993 aj
v
Národnej rade a ktorá sa
realizovala počas troch rokov
jednak
v legislatíve, vo finančných opatreniach, v obchod-
ných opatreniach, ale aj v
organizačných opatreniach
a
vlastne potvrdila to aj
nadpolovičná väčšina poľnohospo-
dárskych
podnikov hospodáriacich na pôde, teda podnikateľ-
ských
subjektov, ktoré dosiahli v
uplynulom roku zisk. Ale
tento
zisk im ešte nedáva plné predpoklady na
to, aby mohli
z
neho v podstate robiť rozšírenú reprodukciu.
Medzi pozitíva doterajšieho pôsobenia
agrárnej politiky
možno zaradiť zastavenie rozpadu funkčných
veľkovýrobných
štruktúr,
spomalenie útlmu výroby a stabilizáciu stavov hos-
podárskych
zvierat. Ďalej je to dostatok potravín na našom
trhu,
samozrejme, aj niektorých prebytkov, ktoré sa potom za
účinnej
pomoci proexportných dotácií vyvezú, aj keď niektoré
dosť
nekontrolovane, na čo sa tu už poukázalo.
O čo
sú lepšie výsledky v roku 1995
ako v roku 1994?
Konečná
poľnohospodárska produkcia dosiahla v roku 1995 hod-
notu
43,9 mld Sk v bežných cenách a v porovnaní s predchá-
dzajúcim rokom vzrástla o 3 %. Rastlinná produkcia sa na
tomto
výsledku podieľa 39 %, živočíšna produkcia 61 %. Si-
tuácia
odráža rozdielne tempo rastu cien rastlinných a živo-
číšnych
produktov. Hrubá pridaná hodnota v trhových cenách
vo
výške 13,9 mld korún zostala oproti predchádzajúcemu roku
takmer
nezmenená v dôsledku rovnakého tempa rastu konečnej
produkcie a
hlavne medzispotreby. Hrubý
domáci produkt
v
poľnohospodárskej prvovýrobe dosiahol 518
mld korún a pri
nezmenenej
hodnote hrubej pridanej hodnoty v trhových cenách
znamená
nárast hrubého domáceho produktu v trhových cenách
o
necelé percento.
Pokiaľ hodnotíme doplatok subvencií na
poľnohospodársku
prvovýrobu,
hlavne z dotačných zdrojov na krytie nákladov na
výrobné
faktory, môžeme povedať, že oproti roku
1994 sa ich
účinnosť
zvýšila o 17 % a dane, ktoré boli viazané na pro-
dukciu,
sa zvýšili o 14 %. Čiže ide tu o pozitívne saldo po-
meru
medzi dotačnou politikou a medzi daňovou politikou.
Zvýšením
investičných aktivít vzrástol
objem odpisov
asi
o 9 % a pomer čistej pridanej hodnoty k
hrubej pridanej
hodnote
v trhových cenách sa zmenil o 2 %. Hovoril som pred-
tým
o 1 %, teraz to spresním, o 2 %.
Ale aj napriek týmto ukazovateľom treba
povedať, že si-
tuácia
v poľnohospodárstve ešte zostáva
zložitá a že v nie-
ktorých
regiónoch, najmä v niektorých podnikateľských sub-
jektoch,
je dokonca aj zlá, pretože plošný tlak, ktorý tu je
hlavne cez cenovú
oblasť, kde sa naďalej otvorili cenové
nožnice
v tom pohľade, že ceny vstupov do
poľnohospodárskej
prvovýroby
vzrástli v uplynulom roku zhruba osempercentným
nárastom, ale ceny
výstupov, to znamená
poľnohospodárskej
produkcie,
vzrástli len trojpercentným rastom.
Čiže celkove
tu
došlo k zníženiu cenovej úhrady nákladov v poľnohospodár-
skej
prvovýrobe o 1,4 mld korún.
V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že
podstatné zvý-
šenie
nákupných cien poľnohospodárskych
produktov na úrovni
rastúcich
vstupov by spôsobilo následné zvýšenie cien potra-
vín,
a to si iste neželáme.
Doteraz sme svedkami toho, že zvýšenie
cien poľnohospo-
dárskych
výrobkov sa niekoľkonásobne prenáša do
cien jednak
spracovateľov,
ale predovšetkým do výstupných cien v
obcho-
de. V
roku 1995 sa
táto situácia zopakovala v
podstate
3,6-krát.
Drahé potraviny sa zatiaľ nevyrábajú a nevytvárajú
v
poľnohospodárstve, ale sa vyrábajú a
v cenovom reťazci
predávajú
v podstate v maloobchodnom predaji,
teda v obcho-
doch.
V daňovej politike v uplynulom roku
poľnohospodárstvo
hlavne v oblasti
spotrebnej dane zaťažovala
spotrebná daň
z
palív a mazív zhruba vo výške 1 mld, a
teda to opatrenie,
ktoré sa prijalo
na úrovni štátneho rozpočtu tohto roku,
a
potom v premietnutí cez rezortné orgány, treba hodnotiť už
v
tomto roku, pochopiteľne, pozitívne.
Naďalej
zostáva negatívnym javom v poľnohospodárstve
nedostatok
finančného kapitálu na prevádzkové a investičné
účely.
Uvedená situácia sa prejavuje v tom, že
v prevádzko-
vej sfére narastajú finančné záväzky
poľnohospodárov voči
dodávateľským
organizáciám a zhoršuje sa likvidita
podnika-
teľských
subjektov. Záväzky v poľnohospodárstve
trojnásobne
prevyšujú
pohľadávky. V investičnej sfére to spôsobuje za-
ostávanie
reprodukcie technickej vybavenosti. Dokumentuje sa
to
aj tým, že poľnohospodárstvo sa podieľa
na celkových in-
vestíciách
4,2 %, ale na tvorbe hrubého domáceho
produktu
v
minulom roku 5,6 %. V tom vidieť, že
masa prostriedkov na
rozšírenú
reprodukciu je skutočne malá.
Nedostatočnosť finančných zdrojov v
poľnohospodárstve
sa
prejavuje aj v mzdovej disparite. Poľnohospodárstvo pri
dynamickejšom
raste produktivity práce, ako je to v ostat-
ných
odvetviach ekonomickej činnosti národného hospodárstva,
nevytvára
dostatok zdrojov na udržanie
dôchodkovej primera-
nosti
pracovných príjmov v porovnaní s jej
vývojom v ostat-
ných
odvetviach národného hospodárstva. Ide tu len o 80-per-
centnú
paritu, čo sa skutočne môže odzrkadliť v ďalšom vývo-
ji
v konkurenčnej schopnosti poľnohospodárskej výroby.
Je teda nereálne predpokladať, že by sa poľnohospodár-
stvo
mohlo bez pomoci štátu zaobísť aj v budúcnosti
a že by
bolo naďalej schopné tlmiť finančné tlaky
a v doterajšej
miere
rozvíjať značnú, povedal by som, svoju
kapitalizáciu.
To
je osobitná oblasť sama osebe.
Teraz chcem povedať niečo o tom, o čom sa tu dnes pri
prerokúvaní
štátneho záverečného účtu hovorilo. Predovšetkým
o
tom, že v poľnohospodárstve skutočne za minulý rok bol do-
sah
nepriaznivých podmienok a živelných
pohrôm značný a vi-
diteľný.
To,
že sme sa s tým v
Národnej rade zaoberali veľmi
vážne
a pozitívne, nás nemôže, samozrejme, v žiadnom prípade
doviesť
k takému koncu, že by sa tento výpadok v poľnohospo-
dárstve
mal nahradiť zo zdrojov, ktoré sú komerčného charak-
teru
a ktoré sa predkladajú aj nám do
Národnej rady v takej
polohe,
že zostatky fondov, to znamená
požičaných peňazí na
obrat
trhu od komerčných bánk za úrok, by
sa mal prejaviť
tým,
že by sa mali nahradiť škody v poľnohospodárstve.
A preto
aj výbor pre pôdohospodárstvo
jednoznačne po-
sudzoval
túto situáciu v takom pohľade a prenáša to do uzne-
senia, ktoré je
v spoločnej správe aj v uznesení z tohto
pléna
pri prerokúvaní tejto otázky, aby sa vláda touto si-
tuáciou
skutočne vážne zaoberala.
Chcem povedať pánu podpredsedovi vlády,
že prostriedky,
ktoré
zostali na účtoch ku koncu roku, sú prostriedky sku-
točne
nie štátneho rozpočtu, aj keď sú to štátne fondy, pre-
tože
tieto prostriedky boli požičané od bánk a prísuny štát-
nych prostriedkov zo zdrojov štátneho
rozpočtu, ktoré sa
udieľajú
pravidelne, mesačne alebo štvrťročne, sa v podstate
míňajú na zabezpečovanie úloh štátnych fondov s
tým, že
štátne
fondy nie sú ziskové organizácie, to znamená, že ťaž-
ko
by sa dalo využiť to, aby sa využil
zákon 303/1995 Z. z.
o
štátnom rozpočte, ktorý v § 5 hovorí, že Národná rada môže
pri schvaľovaní
štátneho záverečného účtu určiť štátnemu
fondu
odvod do štátneho rozpočtu najviac do výšky dotácie zo
štátneho
rozpočtu.
No keby toto Národná rada teraz
uskutočnila, tak v pod-
state
by do štátneho rozpočtu fondy odviedli
cudzie zdroje,
komerčné
zdroje, ktoré sú z obratu prostriedkov na činnosť
týchto
fondov a ktoré môže fond použiť, tak ako sa hovorí
v
ostatných odsekoch tohto zákona, len na
tie účely, o kto-
rých hovorí
tento zákon. Samozrejme,
štátne prostriedky
v
štátnom rozpočte by asi štát potom
použil na niečo celkom
iné.
Takže touto alternatívou asi cesta
nevedie. Vedie sku-
točne
asi tak, že ak nie je možné a vláda nenájde zdroje,
budeme
musieť túto situáciu aj tu v Národnej rade posúdiť
cez
problematiku čerpania štátneho rozpočtu na rok 1996.
Na záver chcem podotknúť, že aj napriek
tomu, že poľno-
hospodárstvo zo snaženia, z dobrých výsledkov v
uplynulom
roku
neobišlo takpovediac úplne nasucho, ale
že tam zostali
odkryté
rezervy, aj napriek tomu podporia poslanci Roľníckej
strany
Slovenska štátny záverečný účet s tým, že
vláda sa
s
touto úlohou vyrovná.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán kolega.
V
rozprave ďalej vystúpi pán Zoltán Boros a pripraví sa
pán
Filkus.
Faktická poznámka? Nech sa páči, pán
predseda.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Odporúčam, aby ste v tejto chvíli vyhlásili desaťminú-
tovú
prestávku a pokračovali sme v tom
v prípade, keď pre-
zentáciou
zistíte, že snemovňa je uznášaniaschopná.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán kolega, pokiaľ je rozprava,
nemusíme sa prezento-
vať,
či sme, alebo nie sme uznášaniaschopní. Tento akt musí-
me
vykonať vtedy, keď ideme hlasovať.
Pán kolega Boros, nech sa páči.
Samozrejme, pán predseda, ak minimálne
dva poslanecké
kluby
požiadajú o desaťminútovú
prestávku, ako je zvyklos-
ťou,
budem to rešpektovať.
Poslanec Z. Boros:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
chcem sa stručne zamerať na kapitolu pôdohospodárstva.
Mrzí
ma, že po preštudovaní kapitoly ministerstva pôdohospo-
dárstva nie je možné zastávať niektoré optimistické tvrde-
nia,
že naše poľnohospodárstvo sa už odrazilo od dna prie-
pasti
a je na najlepšej ceste k všeobecnej prosperite.
Tento erárny optimizmus je založený na chabej argumen-
tácii,
že hospodársky výsledok podnikateľských subjektov re-
zortu
vykazuje v porovnaní s rokom 1994 určité zlepšenie.
Pravda,
aj s tým zlepšením uzavreli poľnohospodárske podniky
rok
1995 so značnou, vyše 2,8-miliardovou stratou. Pravdou
sú
aj ďalšie závažné fakty, ktoré dávajú dôvod na hlboké za-
myslenie nielen pracovníkom ministerstva pôdohospodárstva,
ale
celej vláde Slovenskej republiky.
Hneď na úvod chcem poznamenať, že často
to vyzerá, mož-
no
je to môj mylný dojem, akoby ministerstvo pôdohospodár-
stva
bolo postavené do úlohy štatistu, ktorý je v množstve
problémov národného hospodárstva odsunutý na
úplný koniec
radu čakajúcich. A takéto zaradenie rezortu,
ktorý je vo
vládnom
programe hrdo pasovaný za jeden z troch pilierov ná-
rodného
hospodárstva, je prinajmenšom nespravodlivé. Ale aby
ste
ma správne chápali, ani na chvíľu si nemyslím, že by sa-
motný rezort nemal prvoradú
zodpovednosť za chod a stav
pôdohospodárstva. Takže
keď nemienime sami seba, zároveň
poľnohospodárov a
všetkých občanov tejto krajiny klamať,
treba
konštatovať, že rozbor za rok 1995 odhaľuje zreteľne
kritickú
situáciu tohto nosného odvetvia. Isteže, okrem mno-
hých
subjektívnych príčin majú na tom podiel aj niektoré ob-
jektívne.
Dovoľte mi poukázať na niektoré z týchto príčin.
Prvá
súvisí s už spomínanou "radostnou" správou, že
v
hospodárskom roku 1995 poľnohospodárske podniky vyproduko-
vali
iba 2,8-miliardovú stratu. Tu sa žiada
ozrejmiť, že za
uvedené
zníženie straty vďačíme nie rastu ekonomickej výkon-
nosti,
ale zníženiu úrokových sadzieb a nezdravému vynútené-
mu
šetreniu na vlastných nákladoch. Celková ekonomická vý-
konnosť
poľnohospodárstva totiž naďalej klesá,
platobná ne-
schopnosť
narastá. Hmotný investičný majetok klesol naprí-
klad
o 1,3 mld slovenských korún, rezervy cca o 30 % a prvo-
výrobcovia
sú nútení naďalej znižovať náklady tam, kde sa to
v
budúcnosti dvojnásobne vypomstí. Mám na
mysli napríklad
šetrenie na
živinách, na komplexnej
ochrane rastlín, na
údržbe a obnove
strojového parku, kde hrozí
bezprostredný
technický
kolaps, alebo aj na mzdách, ktoré dosahujú ledva
80
% priemeru. A keď porovnáme pohľadávky
vo výške 8,5 mld
korún
so záväzkami, ktoré predstavujú
sumu až 11,7 mld ko-
rún,
je jasné, že doteraz možno neviditeľná vnútorná zadlže-
nosť
má rozmer, ktorý sa skôr či neskôr musí prejaviť zniču-
júco.
Rezort pôdohospodárstva nutne potrebuje
reálne finančné
prostriedky
a nie nikdy nesplnené sľuby, ako je to napríklad
v
prípade živelných pohrôm z roku 1995, keď z pôvodne vyčís-
lenej
sumy škôd cca 1,3 mld korún na základe uznesenia Ná-
rodnej
rady z 11. decembra 1995 malo byť
uvoľnených ešte do
konca
minulého roka aspoň tých
minimálnych 500 mil. korún.
Odzneli
rôzne sľuby a uistenia, no smutná
skutočnosť je ne-
zmenená.
Dodnes, a už vlastne píšeme II. polrok 1996, sa ne-
našiel
ani halier v štátnom rozpočte. Odôvodnenia tejto nuly
sú
rozmanité až smiešne. Počnúc sľubmi
úradov, cez clearin-
gový
účet a končiac tým, že vláda posúdila tento - myslím
správny krok parlamentu - ako protiústavný. Zostáva mi ako
večnému
optimistovi veriť v písmo na strane 18 "nebolo za-
tiaľ
realizované", že sa to azda do konca niektorého roka,
možno
tohto tisícročia, aj podarí.
Nechcem byť zbytočne ironický, ale takéto
zaobchádzanie
s
našimi poľnohospodármi je ponižujúce, škodlivé a neprí-
pustné.
Neverím, že by sme takto chceli naše
poľnohospodár-
stvo
vytrhnúť z biedy a postaviť na roveň
všemožne podporo-
vanému poľnohospodárstvu štátov Európskej únie. Neustále
omieľame
potrebu oživenia rezortu, lenže na to je nutná per-
spektívna
a pevná koncepcia, opora v štátnom rozpočte, zaru-
čená
efektívnosť a konkurencieschopnosť, podporujúce dotačné
systémy, striktne účelne, a nie protekčne fungujúce
fondy
a
ďalšie.
Prečo to
všetko hovorím teraz, keď je už
vyše polroka
po
uzávierke minulého roka? Z jednoduchého
presvedčenia, že
tento štát a
jeho vláda vari nebude do nekonečna odsúvať
a
neriešiť naliehavú problematiku pôdohospodárstva. Predsa
nemožno
spokojne a nečinne sledovať, že Štátny
fond trhovej
regulácie
nie je schopný plniť svoje poslanie, naopak, obja-
vujú
sa podozrenia ohľadne rôznych možností špekulácií. Moh-
li
by sme uviesť viacero príkladov. Jedným z nich je terajší
vývoj
ceny kŕmnych zmesí alebo nereálne nízke nákupné ceny.
Vážené kolegyne, kolegovia, už sme v
období tohtoročnej
žatvy
a okrem nepriaznivých očakávaní úrod sú tu
aj vážne
systémové poruchy týkajúce sa napríklad trhu
obilnín, keď
štvrtina
očakávanej úrody, cca 800 tisíc ton, nie je zmluvne
zabezpečených.
A javí sa výpad napríklad asi 100 tisíc ton
sladovníckeho
jačmeňa a ďalšie. Mohli by sme neúrekom
vyme-
núvať
ďalej, jedno je však neodškriepiteľné,
že poľnohospo-
dársko-potravinárska obec plným
právom požaduje a očakáva
nielen neodkladné odškodnenia za rok
1995, ale komplexné
riešenie
všetkých problémov, ktoré rezort
dostali prakticky
do
bezvýchodiskového stavu.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán kolega.
Dámy a páni, môžeme pokračovať ďalej. V rozprave ďalej
vystúpi
pán poslanec Filkus, ale predtým s
faktickou pripo-
mienkou
vystúpi pán poslanec Klein.
Poslanec J. Klein:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Som
sklamaný, že poľnohospodári nedostali 500 mil.
a
chcem len zdôrazniť niektoré čísla. Priemerná mesačná mzda
v
poľnohospodárstve v roku 1995 vzrástla o 647 korún, čo
predstavuje
nárast o 12,48 %. V celom hospodárstve
vzrástla
o
901 korún, čo je 14,3 %. Z toho vyplýva, že je to najnižší
prírastok
miezd, a to aj napriek tomu,
zdôrazňujem, že pro-
duktivita práce
v poľnohospodárstve rástla o
16,74 %, dy-
namickejšie ako v ostatných odvetviach, kde rast bol len
14,6
%. Čiže keď porovnávame produktivitu a
mzdy, v čom je
neúspech
poľnohospodárstva? Neúspech je asi v
tom, keď sle-
dujeme
index cien výrobcov, považujem rok 1989 za 100, tak
priemysel
spolu je index 269,1 %, výroba potravín
a nápojov
251,9
%, spracovanie tabaku (bavili sme sa o
reklame) index
858,1
%, výroba ropných produktov index 385,6 %, výroba che-
mikálií,
ktoré poľnohospodári potrebujú, index
263,9 %, ale
index
cien poľnohospodárstva spolu je
len 144,9 %. Dokonca
za
obdobie prvého štvrťroku 1996 v porovnaní s rokom 1995 je
index
len 97,1 %, čiže naše ceny poklesli.
Vidím
tu riešenie len vo výške dotácií, tak ako som
žiadal
vo výbore pre pôdohospodárstvo, keď sa
tvoril rozpo-
čet,
vo výške 7,9 mld (lebo je to na základe
miery inflácie
-
keď porovnávame mieru inflácie v rokoch 1992 až 1995 je
okolo
38 % - čiže je to len normálny nárast), alebo potom
svetové
ceny potravín.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Ako som povedal, v rozprave
vystúpi pán posla-
nec
Filkus a pripraví sa pán poslanec Vaškovič.
Poslanec R. Filkus:
Vážený pán podpredseda vlády,
vážený predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
prerokúvame návrh štátneho záverečného
účtu. Myslím si,
že
to je hlavným predmetom, a dovoľte mi,
aby som sa s vami
podelil
o niektoré súvislosti, ktoré z tohto návrhu štátneho
záverečného
účtu vyplývajú a ktoré sú, myslím si,
vhodné na
to,
aby sme si ich všimli. Chcem hovoriť k
makro, mikro sú-
vislostiam, stručne
k výdavkom, veľmi
stručne k príjmom
a
potom, samozrejme, ako opozičný
politik, chcem aj povedať
niečo
o možnej alternatíve, ktorú by bola opozícia možno vy-
užila,
keby bola bývala na mieste vládnej koalície. To sa
sluší,
patrí a to sa všade v parlamente robí.
K tomu prvému. Prostredie, z ktorého vychádza,
a výcho-
disko,
ktoré si zobralo za svoje ministerstvo
financií, ale
aj
ostatné rezorty, je prostredie, ktoré hovorí o tom, že
makroekonomické veličiny sa
veľmi priaznivo vyvíjali, ale
mikroprostredie
prebiehalo pomalším transformačným procesom.
S
týmto nemožno celkom súhlasiť. Prečo? Pretože makrovýsled-
ky
vždy budú také, ako sa hospodári na
mikroúrovni. To zna-
mená,
že keby bolo mikro išlo pomalšie, tak by išlo aj makro
pomalšie.
Opačný vzťah neexistuje, tento vzťah
medzi makrom
a
mikrom je jednoznačne odvodený z toho,
ako sa správa mik-
rosféra,
z toho sú potom dobré alebo horšie
makroekonomické
veličiny.
Samozrejme, že v tejto súvislosti možno
hovoriť o po-
malšom
transformačnom procese alebo kontinuite
transformač-
ného
procesu vôbec, ale to platí tak pre prostredie v makro,
ako
aj mikro.
Poznámka k príjmom štátneho rozpočtu. Fakt
je ten, že
16,67
mld je pekný balík peňazí, ktorý sa objavil v príjmoch
navyše,
ale treba vedieť, že prevažovali, a
to už mnohí tu
spomenuli,
nie daňové príjmy, ale nedaňové príjmy (10 mld
korún).
Tie sa už nebudú opakovať v najbližších obdobiach
tak
jednorazovo ako v roku 1995. O tom sme
už tiež hovorili
a
je zbytočné znovu sa k tomu vracať.
Treba mať len reálne
okuliare
a reálnu pozíciu, že sú to situácie, výsledky, kto-
ré
sa tak ľahko opakovať nebudú.
Pokiaľ ide o výdavky, zastavil by som sa
pri nich troš-
ku
dlhšie. Ak ste si všimli správu Najvyššieho kontrolného
úradu,
prípadne správu z mája 1995, môžete prísť k takýmto
záverom:
Keď si zoberiete kapitálové výdavky a
najmä inves-
tičné
výdavky rozpočtovej sféry,
zistíte, že sa prekročili
skoro
o 4 mld korún. Pôvodne, citujem zo
správy Najvyššieho
kontrolného
úradu na strane 23, "investičné
výdavky rozpoč-
tovej
sféry boli určené sumou 4 807 mil.,
skutočne realizo-
vané
v sume 8 638 mil". To by, samozrejme, nebola chyba, ke-
by
sme efektívnou investičnou výstavbou
pristupovali k oži-
veniu,
a keď si pozorne prečítate od kapitoly ministerstva
obrany
cez kapitolu ministerstva financií, vnútra, minister-
stva
dopravy, pôšt, spravodlivosti, hmotných rezerv, prídete
na
to, že všetky tieto rezorty porušili zákon 263/1993 o ve-
rejnom
obstarávaní. A to nie sú haliere, to sú
milióny, vá-
žení.
Včera sme sa tu pri prerokúvaní
zákona o reklame odu-
ševňovali,
jeden druhého sme presviedčali a,
chvalabohu, že
sa
to podarilo aj pánu podpredsedovi Andelovi, aj vám, pán
predseda
Maxon, že peniaze z reklamy idú aj pre šport a kul-
túru
atď., že sú potrebné. Najvyšší
kontrolný úrad v správe
z
mája 1996 uvádzal, že konkrétne 500 mil. korún sa použilo,
zneužilo
vo vzťahu k zákonu 263, ale nikto doteraz na to ne-
reaguje.
Nič sa nedeje. Keď sme dali návrh, aby to dostalo
nejakú koncovku,
pretože v správe
boli už aj námety na
trestné
konania, keď sme dali námety pre
Generálnu prokura-
túru,
viete, že to hlasovaním v Národnej rade neprešlo. No
a
toto pôjde naďalej touto cestou? Napríklad ministerstvo
dopravy,
pôšt a telekomunikácií - porušenie zákona 263 o ve-
rejnom
obstarávaní u správcu kapitoly vo výške 3,7 mil. Sú
aj
iné, 3,1 mil., 4 mil. atď. No ale to musí dostať nejakú
koncovku.
Niekto sa musí spýtať, čo sa s tým stalo. Alebo sa
bude
ďalej takto šafáriť s prostriedkami štátu?
A to súvisí aj s tým, aby príslušný
minister tu na plé-
ne Národnej rady tieto súvislosti
vysvetlil. Aj minister
obrany,
aj spravodlivosti, aj ostatní. Prečo sa
zákon o ve-
rejnom
obstarávaní jednoducho neberie do úvahy? No ak je nám
to jedno,
ak nás to nebolí, tak
potom nemusíme ani tu
o
týchto otázkach diskutovať. A to nie je dobrý smer, v tom-
to
máme rezervy - ako sa zlepšiť. Znovu uplatním apel na Ge-
nerálnu
prokuratúru, na generálneho prokurátora. To je konk-
rétne
zavesené na reálnych súvislostiach, to nie je vymysle-
né.
To je tu a to bolo aj v máji 1996
zverejnené v správe
Najvyššieho
kontrolného úradu.
K alternatíve. Nech mi pán podpredseda
vlády a minister
financií
túto moju ilúziu dovolí, ale je to alternatíva, nie
je
to len ilúzia. Znižovanie deficitu
štátneho rozpočtu ur-
čite
pôsobí na znižovanie úrokov z pokladničných poukážok,
znižovanie
štátneho dlhu atď. V roku 1995 sme
mali 8,3 mld
deficitu.
Nič by sa nebolo stalo, keby bol ten deficit o 1
alebo
2 mld vyšší a boli by sme pokryli
potreby zdravotníc-
tva,
školstva a všetky ostatné nutné potreby, o ktorých sa
tak
vážne diskutuje. Pri analýze štátneho rozpočtu za rok
1995
aj na základe tejto správy sa ukazuje, že je mimoriadne
drahá štátna správa a že dostávame málo peňazí z procesu
privatizácie.
Rezervy sú teda v znížení výdavkov
niektorých
častí
štátnej správy a vo zvýšení príjmov z procesu privati-
zácie.
Pokiaľ ide o alternatívu opozičného politika, uvádza-
me možnosť
pripustiť zvýšenie deficitu štátneho rozpočtu
v
prospech riešenia akútnych problémov v školstve a zdravot-
níctve.
Ďakujem vám pekne i pri tomto preriedenom
stave, že ste
mi
venovali pozornosť. Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán kolega.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec
Vaškovič a pri-
praví
sa pán poslanec Ftáčnik. (Hlas zo sály.)
Pán
kolega, požiadajte o
faktickú poznámku, nie sme
v
stupavskej krčme. Ďakujem. (Smiech.)
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
pokúsim sa v stručnosti povedať svoj
názor na štátny
záverečný
účet v širších súvislostiach.
Veľa
predrečníkov hovorilo o vývoji
makroekonomických
ukazovateľov. Všetci
viac-menej uznávame priaznivý vývoj
niektorých
makroekonomických ukazovateľov, ale zdá sa mi, že
v
správe je tento vývoj opísaný veľmi ružovými okuliarmi.
Myslím
si, že sme v časoch transformácie ekonomiky a mali by
sme
otvorene hovoriť o problémoch, ktoré sú
a ktoré nám za-
nechal
minulý režim. Ich riešenie nie je jednoduché, a preto
sa
netreba hanbiť za problémy, ale naopak, treba o nich dis-
kutovať
a hľadať vecné riešenia. O tých najzávažnejších by
som
preto veľmi stručne pohovoril.
Za prvý závažný nedostatok považujem vývoj medzipodni-
kovej
zadlženosti, ktorý začína byť neúnosný. Bankové inšti-
túcie
majú vo svojej štruktúre nezdravé úverové portfólio.
Takisto
štruktúra úverov sa z časového hľadiska nevyvíja po-
zitívne,
chýbajú nám dlhodobé zdroje. Vedná a inovačná tech-
nologická politika prakticky za 6 rokov neexistuje,
resp.
zdroje,
ktoré sa do toho dali, neprinášajú
prakticky žiadne
efekty.
Toto považujem za veľmi nebezpečný signál, pretože
ak si niekto
myslí, že prejdeme k sofistikovaným výrobám
v
štruktúre ekonomiky bez pomoci štátu v
tejto oblasti, tak
je veľký romantik, a čakať na rast produkčnej schopnosti
ekonomiky
pri takom nízkom investovaní do týchto
odvetví je
prakticky v
budúcnosti nereálne. Vieme,
že časový posun
z
efektov týchto prostriedkov je 5 až 10 rokov, a preto pod-
cenenie
tejto oblasti v doterajšom vývoji nás
bude, myslím,
v
budúcnosti stáť veľmi veľa.
Ďalej je
to veľmi nízky podiel priamych
investícií zo
zahraničia,
čo svedčí o tom, že atraktivita nášho prostredia
je veľmi nízka. Daňový systém, žiaľbohu,
nepracuje veľmi
proinvestične
a dúfam, že v septembri nám pán minister pred-
loží
nové návrhy, ktoré v tomto duchu začnú
predsa len fun-
govať. Existuje vysoký stupeň kriminalizácie hospodárstva.
Začína
sa veľmi nebezpečný jav, že neplatiť dane, neplniť
záväzky
začína byť priam pravidlom, a toto je
do budúcnosti
tejto
ekonomiky veľmi nebezpečné.
Samozrejme, nedostatočný posun v
štruktúre výroby je
predovšetkým
preto, že tu vlastne nezačali fungovať inovačné
a
technologické mechanizmy, a očakávať
jednoznačné riešenia
len
od podnikovej sféry v období, keď veľká časť podnikov
bojuje
o prežitie bez podpory štátu, je skutočne chiméra.
Hlboká
stagnácia na kapitálovom trhu neveští do budúcnosti
nič
dobré, lebo práve odtiaľ sa získavajú dlhodobé zdroje,
a
nie z bánk. Takisto sa nepodarilo, napriek veľkej snahe
vlády,
rozbehnúť počas dvoch rokov bytovú výstavbu a exis-
tencia
nefunkčného zákona o konkurze a vyrovnaní
značne de-
formuje
trhové prostredie.
Samozrejme, nechcem povedať, že vláda sa
nepokúša tieto
problémy
riešiť - niektoré viacej, niektoré menej. Žiaľbohu,
mnohé
z tých problémov, o ktorých som hovoril, nemajú ani
presvedčivú
koncepciu, nie to ešte riešenie v tejto oblasti,
a
to nedáva dobré predpoklady na rast
produkčnej schopnosti
ekonomiky v budúcnosti a, samozrejme, aj
rast príjmov do
štátneho
rozpočtu.
Vrátim sa k samotnému štátnemu rozpočtu. Myslím si, že
deficit
štátneho rozpočtu je prijateľný hlavne
preto, že sa
zvýšili príjmy štátneho rozpočtu o 11,4 %, ale na druhej
strane
je tu veľmi negatívny vývoj, ktorý je sprevádzaný da-
ňovými
nedoplatkami a colnými
nedoplatkami, ktoré narástli
o
32,3 %. Dalo by sa povedať, že v budúcnosti vzhľadom na
vysokú
daňovú zaťaženosť máme iba jednu možnosť - znížiť da-
ňovú
zaťaženosť a zároveň podstatne sprísniť
daňové výbery.
Iná
cesta na príjmovej stránke prakticky neexistuje.
Pokiaľ ide o deficit, už som spomínal, že
jeho priazni-
vý
výsledok spočíval jednak v tom, že boli vyššie príjmy,
a
jednak, ako sa už spomínalo, bolo nižšie plnenie dlhovej
služby.
Prejdem k výdavkom štátneho rozpočtu,
lebo si myslím,
že
sú tu najväčšie problémy. Zazneli aj hlasy, akoby boli
tieto
výdavky reštriktívne. Osobne s týmto
názorom nesúhla-
sím.
Myslím si, že sledovať trend znižovania deficitov je
jediná
správna cesta a v tom prípade sa celkový objem výdav-
kov musí prispôsobovať skôr príjmovej stránke
ako želaným
výdavkom.
Jedinú možnú cestu do budúcnosti vidím v tom, že
sa
zmení štruktúra výdavkov a štátneho
rozpočtu a podstatne
sa
zefektívnia výnosy z každej koruny vloženej do štátneho
rozpočtu.
Iná cesta neexistuje. Ak ma niekto o
tom presved-
čí,
tak budem veľmi rád. Čiže jediná cesta je podstatne zvý-
šiť
výnosy alebo efekty z tých
prostriedkov, ktoré do tejto
výdavkovej
oblasti idú, a zmeniť priority výdavkovej časti.
Myslím si, že vláda v tejto oblasti
jednoducho nepre-
svedčila
o príliš koncepčnom prístupe. Prístup, aký venuje
oblasti vzdelávania, ktoré viacerí považujeme
- a vo sve-
te
sa už dnes investícia do vzdelania pokladá za najlepšiu
investíciu do
budúcnosti, u nás sa k
učiteľskému stavu
správame veľmi macošsky - jej etatistický
spôsob riadenia
školstva
neprinesie v budúcnosti nič dobré. Myslím si, že
tu treba urobiť razantnú zmenu v
prioritách a v budúcom
štátnom
rozpočte. Ak školstvo nedostane prioritu, tak, váže-
ní,
to je po technologickej a inovačnej politike ďalší, dru-
hý
prvok, kde si podsekávame produkčnú schopnosť budúcnosti.
Odstránenie nedostatkov, ktoré pretrvávajú vo výdavko-
vej
časti, vidím v štyroch oblastiach.
V prvom
rade je to nedostatočná
legislatíva z úrovne
Národnej
rady, nedostatky ministerstva
financií v riadení,
tak v nejasných
podzákonných normách, v nejasnej
metodike
a
v usmerňovaní a takisto v
nedostatočných kontrolných
mechanizmoch.
Ďalej
sú to závažné nedostatky v činnosti inštitúcií
podriadených Ministerstvu financií Slovenskej republiky
-
bohatý materiál nám poskytla správa Najvyššieho kontrolné-
ho
úradu, nemienim sa o tom podrobnejšie
rozširovať, ale je
to
skutočne veľmi smutné čítanie, a myslím si, že na základe
výsledkov tejto správy by vláda mala
uskutočniť razantné
kroky,
jednak pri zostavovaní budúceho
rozpočtu a potom pri
jeho
kontrole.
A čo
je najdôležitejšie, podľa môjho
názoru prakticky
neexistujú
kritériá a mechanizmy hodnotenia efektov z použi-
tých
prostriedkov daňových poplatníkov.
Myslím si, že bude
potrebné
zmeniť aj procedúru posudzovania
štátneho rozpočtu
v
samotnej Národnej rade, že nestačí, ak jednotlivé kapitoly
posudzujú
iba jednotlivé výbory. Štátnemu rozpočtu by sa ma-
la
venovať jedna osobitná schôdza, kde by prakticky aj každá
kapitola bola predmetom diskusie. Prerokúvanie agregátnych
čísel,
ktoré máme v tejto správe, je podľa
môjho názoru ne-
dôstojné.
Jednoducho, ak chceme kvalitne rozhodovať v budúc-
nosti
o použití prostriedkov, je nutné zmeniť aj celú proce-
dúru
prerokúvania kapitol štátneho rozpočtu.
Pokiaľ ide o hodnotiace mechanizmy, tak povedzme v za-
hraničí
je úplne bežný takzvaný odborný audit - mechanizmus,
ktorý
sa robí vo výskumných ústavoch, ale aj
v iných inšti-
túciách.
Myslím si, že tu je už na štátny rozpočet nadviaza-
ných vyše
1000 rozpočtových a
príspevkových organizácií
a
doteraz nebola uskutočnená seriózna analýza hodnotenia ich
výsledkov.
Podľa mňa teda nastal najvyšší čas uskutočniť od-
borné
nezávislé audity v týchto
inštitúciách a povedať si,
či
tie milióny do niektorých inštitúcií netečú úplne zbytoč-
ne
a či by ich nebolo treba presunúť tam, kde prinesú spolo-
čenský
efekt do budúcnosti.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán kolega.
Teraz dávam slovo pánu poslancovi
Ftáčnikovi a pripraví
sa
pán poslanec Kováč.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi ponúknuť niekoľko poznámok k rezortu, ktorý
už citovali niektorí moji predrečníci, ako
jeden z tých,
ktoré
môžu dať potrebnú dynamiku rozvoju Slovenska a jeho
postupu
k prosperite, to znamená rezortu
školstva a oblasti
vzdelávania.
Samozrejme, nebudem vás unavovať
siahodlhými číslami,
o
ktorých sme podrobne diskutovali vo
výbore pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport, ale považujem za potrebné niektoré
z
týchto čísel pripomenúť, pretože dotvárajú pohľad na štát-
ny záverečný účet ako celok a
naznačujú aj tie kritické
miesta,
ktoré sa spomínajú v súvislosti so vzdelaním, a na
ktoré
by sme mali pamätať, keď budeme prerokúvať rozpočet na
rok
1997.
Najprv mi dovoľte krátku poznámku alebo krátke poznámky
k
celkovej výške rozpočtu. V priebehu
roka 1995 uskutočnilo
ministerstvo
financií rozpočtové opatrenia v
celkovej výške
775
mil. korún. To znamená, že pridalo do kapitoly takúto
vysokú
sumu, samozrejme, v množstve jednotlivých opatrení.
Iste si
spomínate, že pri prerokúvaní
rozpočtu na rok
1995
navrhoval výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport
pridať
do kapitoly 300 mil. korún. Minister financií a vlád-
ni
poslanci vtedy tento návrh zamietli. A
myslím si, že vý-
bor
pre vzdelanie videl ďalej, lebo dokázal reálnejšie od-
hadnúť
potreby, ktoré mala táto kapitola.
Najväčším rozpočtovým opatrením v roku 1995 boli tak-
zvané
"Piusove" peniaze, konkrétne 530 mil. korún, z ktorých
106 mil.
išlo na príspevkové
organizácie, konkrétne na
stredné
odborné učilištia, zariadenia pre záujmové štúdium
a
cirkevné školy, a 424 mil. korún na rozpočtové organizácie
pre všetky typy
škôl, od materských až po vysoké, z toho
319
mil. korún na mzdy a zvyšok na poistné. Riešilo to situ-
áciu v mzdovej
oblasti, ku ktorej sa ešte vyjadrím, ale
predchádzali
tomu opatrenia najmä zo strany odborového zväzu
pracovníkov
školstva a vedy a samotných učiteľov,
ktorí vy-
jadrovali
dôraznú nespokojnosť so svojím mzdovým ohodnotením
a
hrozili štrajkami. A vlastne až
v máji 1995, keď došlo
k
prísľubu, že sa situácia bude riešiť, sa uvoľnili tieto
prostriedky
a od júla minulého roku sa dali na školské sprá-
vy,
jednotlivé školy a školské zariadenia.
Ďalších 124 mil.
korún si školstvo
zarobilo takpovediac nadpríjmami, teda
prekročilo
plánované príjmy, a ministerstvo financií, ako je
dobrým
zvykom už z minulých rokov, mu tieto nadpríjmy pri-
znalo
do kapitoly s tým, že ich môže použiť v rámci výdav-
kov.
Ešte treba spomenúť aj 71 mil. korún, ktoré vláda šted-
ro udelila Univerzite Mateja Bela v Banskej
Bystrici na
vznik troch nových fakúlt, čo nie je celkom obvyklé, ale
zrejme
to patrí medzi priority vlády.
Oceniť treba to, že školstvo si
dokázalo získať mimo-
rozpočtové
prostriedky vo výške 350 mil. korún,
takže sumu-
jem k celkovej
výške rozpočtu, že vlastne
školstvo malo
k
dispozícii viac ako 1 125 mil. korún oproti rozpočtu, kto-
rý
schválil tento parlament.
Dovoľte ešte krátko k príjmom. Príjmy splnilo školstvo
na
130 %, a to napriek tomu, že každý rok ministerstvo fi-
nancií
zdvíha sumu, ktorú má školstvo odviesť do štátneho
rozpočtu, a je
vlastne najsilnejšou rozpočtovou
kapitolou
z
hľadiska príjmov voči štátnemu rozpočtu. Navyše si dokáza-
lo
získať spomínaných 352 mil. Sk ako
mimorozpočtové zdroje
(len
pre úplnosť pripomínam, že v roku 1994 to bolo 270 mil.
Sk),
pritom z týchto mimorozpočtových
zdrojov ústredne ria-
dené
školstvo, kam patria najmä vysoké
školy, z podnikateľ-
skej
činnosti získalo 104 mil. korún, zo
sponzorských darov
38
mil. korún, v takzvanom malom školstve, teda v školstve
základných
a stredných škôl boli najväčšou mimorozpočtovou
položkou
dary od sponzorov vo výške 39 mil.
korún, z podni-
kateľskej
činnosti 3,9 mil. Sk.
Keď sa
pozrieme na podnikateľskú činnosť,
tak ako som
ju
citoval v ústredne riadenom
školstve i tzv. malom škol-
stve,
vidieť, že návrh nášho výboru, aby sa odpustili dane
z
príjmu v prípade podnikateľskej činnosti v školstve, by
nijako
neohrozil štátny rozpočet, pretože by
prišiel o sumu
zhruba
100 mil. korún, ale táto suma by sa
dostala na školy
a
školské zariadenia a mohla by ich
stimulovať k väčším vý-
konom
v podnikateľskej činnosti. Myslím si,
že údaje, ktoré
sú v
kapitole ministerstva školstva,
to jasne dokazujú,
a
keď budeme diskutovať v tomto
parlamente o novele zákona
o
dani z príjmu, predpokladám, že si
spomeniete na moje vy-
jadrenie.
Čo
sa týka výdavkov kapitoly, nominálne boli splnené
prakticky
všetky výdavky na 100 %, resp. 99,9 %, takže by
sme
mohli byť spokojní. Bližší pohľad nám skonštatuje to, čo
konštatovalo
ministerstvo školstva v správe, ktorú predloži-
lo
výboru k návrhu záverečného účtu za kapitolu školstvo:
napriek
tomu, že boli v tomto roku nominálne
prostriedky na
školstvo
vyššie oproti roku 1994 (a to súvisí, ako iste vie-
te,
aj s metodickými zmenami v oblasti platenia poistného,
ktoré
treba očistiť), tak reálne školstvu
chýbali tzv. pre-
vádzkové
prostriedky, v novej rozpočtovej metodike sú to to-
vary
a služby, 468 mil. korún oproti roku 1994.
Čo to prakticky znamená? Ministerstvo
školstva píše, že
tento pokles
tzv. prevádzkových prostriedkov sa prejavil
v
ďalšom odsúvaní údržbárskych prác
väčšieho rozsahu na bu-
dovách škôl a
školských zariadení. Obmedzovali
sa nákupy
učebných
pomôcok, kníh a publikácií. Obmedzovali sa cesty do
zahraničia, účasť pracovníkov na školeniach a
seminároch,
nákup
softwaru, čo má, samozrejme, konkrétny dosah na kvali-
tu
pedagogického procesu a stav budov a zariadení, v ktorých
sa
učia naše deti. Toto treba nahlas skonštatovať, pretože
opticky
vyzerá kapitola školstva veľmi dobre,
ale prakticky
bola poddimenzovaná z hľadiska prevádzkových
prostriedkov
u
rozpočtových organizácií, ktoré tvoria základ prevádzky
rezortu.
Z hľadiska miezd treba povedať, že
vzhľadom na mzdovú
situáciu,
ktorá vládne v školstve, chýba tu okolo 3 300 pra-
covníkov,
z toho v základnom a strednom školstve chýba 2 100
podľa
údajov, ktoré poskytlo ministerstvo, a ďalej pracovní-
ci
ministerstva odhadujú, že chýba okolo 4
000 kvalifikova-
ných
učiteľov najmä na základných školách. To znamená, ak aj
učia
na školách, ale učia takí, ktorí nemajú patričnú kvali-
fikáciu,
a navyše chýbajú učitelia, to znamená, treba zaska-
kovať
a podobne. Vyplýva to z toho, že mzdová úroveň škol-
stva
stále nedosahuje a zdá sa, že sa ani neblíži k priemer-
nému
platu v národnom hospodárstve.
Za
rok 1995 bol priemerný plat v školstve 6 565 korún
a
oproti roku 1994 vzrástol o
992, čiže výraznejšie, ako
vzrástol
v priemere v národnom hospodárstve, a predstavuje
to
rast 17,8 %. Na vysokých školách je priemerná mzda 7 900,
z
toho pre pedagogických pracovníkov 10 640, pre nepedago-
gických
pracovníkov 5 720 korún. V malom
školstve, teda na
základných a
stredných školách, je priemerná mzda 6 360,
z
toho pedagógovia majú 7 250 priemernú mzdu a nepedagogickí
pracovníci iba 4 563 Sk. Tu sú kdesi skryté údaje, resp.
príčiny
toho, prečo zo škôl odchádzajú
kvalifikovaní učite-
lia,
prečo nám chýbajú jazykári, prečo nám chýbajú pracovní-
ci,
ktorí vyučujú odborné predmety, najmä
elektrotechnické,
informatické
a podobne.
Treba pamätať na to pri schvaľovaní
rozpočtu na ďalší
rok
a riešiť túto situáciu schválením
harmonogramu riešenia
mzdových
otázok v školstve, ku ktorému sa zaviazala vláda
Slovenskej
republiky vo svojom programovom
vyhlásení. Možno
vám
je známe, že takýto harmonogram
pripravilo ministerstvo
školstva
v spolupráci s odborovým zväzom pracovníkov škol-
stva a vedy,
pretože tak to ukladá programové vyhlásenie
a
ministerstvo školstva zaviazal k tomu
aj náš výbor. Mate-
riál
je predložený do vlády a vláda mlčí.
Mlčí namiesto to-
ho,
aby sa vyjadrila k tomu, akým
spôsobom budú rásť platy
pedagogických aj
nepedagogických pracovníkov v roku 1997
a
1998, pričom konkrétne návrhy ministerstva školstva aj od-
borárov
sú na stole. Očakávam, že sa vláda
v krátkom čase
vyjadrí, pretože inak neposkytne perspektívu
pedagogickým
a
nepedagogickým pracovníkom, ktorí
v školstve pôsobia,
a
stav, na ktorý som upozornil, sa bude len zhoršovať.
Osobitnú poznámku treba povedať k financovaniu stred-
ných
odborných učilíšť. Parlament každoročne uvoľňuje účelo-
vo
viazanú sumu v štátnom rozpočte, ktorá
slúži na zabezpe-
čenie stredných
odborných učilíšť. Ministerstvo školstva
v
kapitole, ktorú predložilo
nášmu výboru ako
komentár
k
štátnemu záverečnému účtu,
konštatuje, že prostriedky,
ktoré
sme dali na učilištia v roku 1995, nepokryli zákonom
stanovené
úhrady. Bohužiaľ, ministerskí
pracovníci nevedeli
povedať,
o akú sumu, akým spôsobom sa to bude riešiť, preto-
že
zosumované požiadavky jednotlivých rezortov predložili na
ministerstvo
financií. Až na gestorskom výbore som sa ako
spravodajca
za túto kapitolu dozvedel, že tie problémy sa
riešili,
z clearingového zúčtovania s Českou republikou sa
uvoľnili
určité prostriedky, ale zlou známkou ministerstva
školstva
je to, že nevedia, či k takémuto postupu prišlo,
a
nevedeli informovať poslancov, o aké sumy vlastne ide.
Problém, na ktorý sme vo výbore upozornili, bol i ten,
že
za peniazmi, ktoré vynaloží štátny rozpočet, treba vidieť
konkrétne
výkony. Tieto neboli poslancom predložené, preto
sme
v uznesení, ktoré je uvedené aj v
spoločnej správe, po-
žiadali,
aby boli predložené konkrétne výkony - koľko tried,
koľko
žiakov, koľko učiteľov - a aby boli
urobené aj porov-
nania,
ktoré sa niekedy objavujú veľmi skreslene vo verej-
ných
vyjadreniach niektorých činiteľov, porovnania štátnych,
cirkevných a súkromných škôl z hľadiska ich zabezpečenia
prostriedkami
zo štátneho rozpočtu. Aby sme
odstránili aké-
koľvek
pochybnosti, treba dať na stôl čísla a povedať: "Za
peniaze
daňových poplatníkov sme vykonali toto a toto." Pre-
tože
nestačí len povedať "chceme", treba povedať aj to, akým
spôsobom boli prostriedky použité a aké
konkrétne efekty
z
toho má naša spoločnosť.
Na záver
mi dovoľte konštatovať, že
školstvo síce do-
stalo
ďalšie prostriedky zo štátneho rozpočtu (tie čísla som
uviedol),
dokázalo si získať vlastnými aktivitami z mimoroz-
počtových
zdrojov ďalšie prostriedky, ale odchod učiteľov,
nezabezpečenie prevádzky škôl na takej úrovni ako v roku
1994
znamenali, že školstvo ďalej prešľapuje
na mieste a že
by
sme naozaj naň mali výraznejšie pamätať
v roku 1997, ak
nechceme,
aby nezačalo klesať.
Ďakujem vám za pozornosť, dámy a páni.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán kolega.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Roman Kováč. Pán
kolega,
nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
blíži sa záver rozpravy, dovoľte mi, aby som sa zaobe-
ral
písmenom Z, teda posledným
písmenom našej abecedy a aj
posledným odborom
z hľadiska financovania štátu, a síce
zdravotníctvom.
Chcem povedať, že nikto nepopiera makroekonomické uka-
zovatele,
ktoré sa dosiahli a sú v štátnom
záverečnom účte,
chcem
len trochu poukázať na to, aká je cena,
ktorú platíme
za
tieto ukazovatele.
V zdravotníctve sa odhadovala vnútorná
zadlženosť zhru-
ba
na 50 mld korún a vie sa, že ročne rastie o 2 mld. Nie je
preto prekvapením, že rezort ministerstva zdravotníctva,
škoda,
že tu pán minister nie je,
požadoval v roku 1995 na
investície
3,5 mld, a dostal niečo vyše
jednej. Rezort tým
chcel
vykryť alebo zastaviť rast vnútorného zadlženia. V čom
spočíva
tento vnútorný dlh? Keby to bolo len v
tom, že máme
rozostavané
alebo neomietnuté budovy, z hľadiska pacienta by
to
asi veľa neznamenalo. Ale ide o to, že vo vnútornom zadl-
žení zdravotníctva sa objavujú technologické nedostatky.
Prosím vás, presvedčte sa sami, v
zdravotníctve dnes ne-
dochádza
k plánovitej obmene prístrojov, riešia sa iba hava-
rijné
stavy a mnoho ráz ani na tie nie sú finančné zdroje.
Dovoľte, aby som krátko dokladoval to, že
sa nepriazni-
vá
situácia v zdravotníctve prejavila aj v mzdách zdravotní-
kov.
Prvá tabuľka, podľa ktorej sa
postupovalo, teda mzdové
tarify,
bola vydaná roku 1992, kde pre lekárov,
vyberiem si
túto
kategóriu, platila mzda - základná
tarifa 4 400, resp.
5
000 korún podľa toho, v ktorej tarifnej
triede boli zara-
dení.
Ak si spočítate vývoj inflácie od tých čias, dôjdeme
k
číslu asi 56 %, to znamená, že ak by
nemala klesať reálna
mzda,
reálna mzdová tarifa tohto pracovníka, malo by byť od-
vtedy minimálne 56-percentné navýšenie. Priemerná mzda za
rok
1996 dosiahla viac ako 7 000 korún, asi 7 100 korún,
priemerná
mzda v zdravotníctve je takmer o tisíc
korún niž-
šia.
Aby som dokumentoval, ako sa otvára
rozdiel medzi zdra-
votníctvom
a inými odbormi, treba povedať, že do
včerajška,
kým
vláda neschválila zvýšenie mzdových taríf,
do včerajška
či
do predvčerajška platila základná
tarifa pre mladého le-
kára
5 750 korún.
Ak dovolíte, urobil by som krátke
porovnanie s ostatný-
mi
odbormi, pretože iné odbory si dokážu pomocou vyšších ko-
lektívnych
zmlúv dohodnúť mesačné mzdy. Len na ilustráciu by
som
uviedol, že s tou istou kvalifikáciou, prosím, s tou is-
tou
kvalifikáciou pracovník v odbore Kovo má 8 950, stále to
porovnávajte s 5
700-korunovým platom lekára,
pracovník
v
oblasti drevo, lesy, voda 7 500-7 400, pracovník v oblasti
poľnohospodárstva
u ziskových organizácií 7 200, pracovník
v
odbore peňažníctvo, poisťovníctvo 7 700. Ale poďme do me-
nej atraktívnych oblastí, aby sme
sa neporovnávali len
s
týmto. Odborový zväz
Stavba, pracovníci v
stavebníctve
6
450, v zdravotníctve 5 750 atď.
Aké
riešenie ponúkla vláda?
Ponúkla plošné zvýšenie
mzdových
taríf o 7 %.
Vážené dámy, vážení páni, ak by sme
chceli dosiahnuť
odstránenie
vplyvu inflácie, treba dnes zvýšiť platy, plato-
vé
tarify o 24 % vo všetkých stupňoch,
vtedy by sme odstrá-
nili
vplyv inflácie. A vláda ponúkla 7-percentné plošné zvý-
šenie.
Myslím si, že je to akt, nad ktorým sa všetci poza-
stavia,
pretože to nie je adekvátne výkonu
povolania, ktorý
očakávame
od zdravotníckych pracovníkov.
Ak dovolíte, mám tu ešte ďalšiu
tabuľku. Hodinová ta-
rifná mzda, minimálna hodinová tarifná mzda v
predpísanom
pásme
v desiatke, v odbore sklo, bižutéria dosiahla 44 ko-
rún.
Aby som bol ešte slušnejší, pôjdem nižšie. Stredoškolák
v
tomto odvetví má hodinovú mzdu dohodnutú na výške 39,20
korún.
Pravdepodobne ste čítali o chirurgoch v
okresnej ne-
mocnici,
ktorí po úraze rómskeho dievčaťa, resp. po pokuse
o
zabitie dievča namieste operovali, vo
svojej nemocnici mu
operovali
srdce, ktoré bolo prepichnuté nožom.
Vďaka šikov-
nosti
týchto chirurgov dievčatku bol zachránený život.
Vážené dámy, vážení páni, chirurg operoval tri hodiny.
Jeho
zárobok za tento výkon bol 120 korún.
Nie je nám a vám
všetkým
hanba za takýto vzťah k zdravotníctvu? Nie je hanba,
že
stredoškolák v bižutérii zarobí viac ako tento chirurg
s
15-ročnou praxou? Ale to nie je len tarifná mzda, pozor,
to je už aj s prídavkami,
pretože on má tarifnú hodinovú
mzdu
33 korún. Nie je nám hanba? A to je tá
cena, ktorú za-
platilo
slovenské zdravotníctvo na oltár úspešnosti makro-
ekonomických
ukazovateľov.
Kde bolo riešenie? Ak by štát dodržal to,
čo je napísa-
né
v zákone o zdravotnej poisťovni, a
platil za občanov, za
ktorých
má platiť, tú taxu, ktorú platiť má, zdravotníctvo
by
získalo navyše 5 mld korún. Dal
by sa z toho zastaviť
prepad vnútorného dlhu a dali by sa z toho
aj radikálne
upraviť
mzdy pre týchto pracovníkov. Myslím, že to, čo sa
stalo
v roku 1995 a ako sa skončila sociálna
situácia zdra-
votníckych
pracovníkov, by malo byť varovaním pre tento par-
lament,
pretože sa chystá rozpočet na budúci rok.
Opozícia
opakovane zdôrazňuje, že
zdravotníctvo končí
s
dlhom 2-3 mld korún. Pozrite sa na konečnú súvahu Všeobec-
nej zdravotnej
poisťovne - deficit, schodok
2 mld korún,
presne
taká suma, na akú sme upozorňovali a na ktorú upozor-
ňoval
rezort. V tejto chvíli by som chcel chrániť ministra
zdravotníctva,
lebo upozorňoval, že sa to tak skončí,
a na-
priek
tomu nebral parlament do úvahy jeho názor.
Dovoľte, aby som na záver svojho
vystúpenia, vzhľadom
na
to, čo sa hovorilo o školstve, vzhľadom
na to, čo sa ho-
vorilo o
zdravotníctve, o sociálno-ekonomickej situácii
týchto pracovníkov, predložil na hlasovanie o tomto bode
programu
návrh uznesenia v tomto znení:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Sloven-
skej
republiky, aby v roku 1996 zabezpečila úpravu tarifných
platov
pracovníkov v rozpočtových a
príspevkových organizá-
ciách
tak, aby nárast tarifných miezd v jednotlivých trie-
dach
a platových stupňoch bol najmenej 24 %."
Týmto krokom by sme odstránili pokles reálnej tarifnej
mzdy
týchto pracovníkov. Prosím, buďme k nim poctiví a vážme
si
ich prácu, ktorá je v prospech nás všetkých.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán kolega.
Nemám
ďalšie prihlášky do
rozpravy. (Hlasy z pléna.)
S
faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Boh mi
je pravdou a dosvedčil by
mi, že skutočne pod
všetky
slová, ktoré povedal pán poslanec Roman Kováč, by som
sa
podpísala. Áno, má svätú pravdu v tom,
ako slabo sú pla-
tení
lekári, ako slabo sú platení učitelia.
Má to len jeden
jediný
háčik, že on sám najlepšie vie, keďže
robil vysokého
odborárskeho
bossa a keďže robil dva roky podpredsedu vlá-
dy,
že sú to veci nie až tak ľahko realizovateľné.
Sto dní
som bola ministerkou a do
dnešného dňa stále
hovorím,
že sa hanbím za to, že som v tejto problematike ne-
vedela
lekárom pomôcť. Ale on sám dobre vie, že to nie je
také
jednoduché. Nedá sa to. Nech nevyčíta
druhým, čo nedo-
kázal
urobiť sám. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa hlási pani
poslankyňa Rusnáko-
vá.
(Hlas poslankyne Rusnákovej.) Do rozpravy? S faktickou
poznámkou
vystúpi pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Dám len
odpoveď pani poslankyni
Belohorskej. Pani po-
slankyňa, prosím, pozrite si na zvýšenie
platových taríf
v
roku 1994. Keď si toto zvýšenie premietnete do inflácie,
ktorá
predchádzala tomuto zvýšeniu, tak nielenže ju krylo,
ale
o čosi tie platy predbehli, to znamená,
že sa vyrovnali
reálne
mzdy. Dnes je prepad 24 %.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. S faktickou poznámkou -
pani kolegyňa, buďte,
prosím,
trpezlivá - vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem,
pán predsedajúci. Obávam
sa, že problém
v
zdravotníctve sa v dohľadnom čase
ťažko zlepší. Skôr mám
značnú
obavu, že sa prehĺbi, lebo napríklad v týchto dňoch
lekárske
fakulty opúšťa 400 nových lekárov za
stavu, že trh
pracovných
príležitostí v tejto profesii je značne prehuste-
ný.
Takže tí, ktorí sa hlásia na tieto fakulty, v podstate
vytvárajú prebytok na
tomto trhu. No nepomôže
zalamovanie
rukami,
pán Harach. Jednoducho každý
človek, ktorý sa dáva
na
nejakú kvalifikáciu, musí vedieť, do akého priestoru trhu
pracovných
síl vstupuje.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Všetko?
(Hlas poslanca Hofbauera:
Áno.) Pán poslanec
Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovolil
by som si
tiež
vyjadriť sa k tomu, čo povedala pani poslankyňa Belo-
horská.
Som rád, že súhlasí s tým, že treba zohľadniť opráv-
nené
požiadavky, ale viac-menej
kapitulovala sama tým, keď
povedala,
že sa to, žiaľbohu, nedá.
Myslím si, že ak sa dosiahol taký
pozitívny výsledok
a
deficit bol len mínus 8 mld, nakoniec
aj, tak ako povedal
pán
poslanec Filkus, vláda v priebehu roka pri priaznivom
vývine
mohla reagovať na požiadavky
rezortu a iste by bola
dodržala
aj predpokladaný deficit, ktorý si
určila, tak aby
bola
aj v zhode s inými medzinárodnými
kritériami, a mohla,
nehovorím
úplne vyriešiť, ale riešiť. Iste
urobila niektoré
opatrenia,
pán minister, pán podpredseda vlády ich uvedie.
Dúfam, že nezabudne pripomenúť aj návratnú
pôžičku, ktorú
tak
veľkoryso za diskontnú sadzbu cez 9 % ponúkla Všeobecnej
zdravotnej
poisťovni a ktorá ju bude do roku 1998 splácať.
A
pritom vláda si nesplnila a zákonom o štátnom rozpočte po-
rušila
zákon 273 o zdravotnom poistení. Pán
podpredseda ne-
súhlasne
krúti hlavou, takže to vysvetlí, pretože tak ako
uviedol
pán poslanec Roman Kováč, keby sa bolo platilo nie
54
%, ale 100 %, tak by peniaze správne
prišli do poisťovne
v
inom objeme, ako to bolo.
Skutočne nie je dobré ďalej tento stav
pestovať a dúfam
i
verím, že v tejto snemovni bude dosť síl, aby sa nový roz-
počet
pripravil určite inak ako doteraz. Je nedôstojné vyža-
dovať a
vynucovať si Hippokratovou prísahou, aby lekári
a
všeobecne zdravotnícki pracovníci pracovali za mzdy, ktoré
nezodpovedajú
ich kvalifikácii.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi
pán poslanec Ju-
raj
Švec.
Poslanec J. Švec:
Nerád zdržujem, pán predsedajúci, ale
vďaka za slovo.
Chcel by som reagovať na stanovisko pána
Hofbauera. Rád
by
som zdôraznil, že podiel vysokoškolsky vzdelaných občanov
v
tomto štáte je veľmi nízky v porovnaní
s vyspelou Európou
a
že naším cieľom by malo byť predovšetkým zvýšiť podiel vy-
sokoškolsky vzdelaných odborníkov pre potreby
nášho štátu
dnes
a v budúcnosti.
Vy
neviete, ale ja to
viem, že rezort ministerstva
zdravotníctva opustilo takmer 1000 lekárov, ktorí išli
do
iných
oblastí hospodárstva a do
privátnej sféry. Obava, že
by
400 lekárov nenašlo zamestnanie, je
iluzórna. Podiel vy-
sokoškolsky
vzdelaných občanov v tomto štáte, ktorí sú neza-
mestnaní,
tvorí na celkovej nezamestnanosti 0,4 %.
Rád by som sa tiež vyjadril k otázkam
rozpočtu, ale len
veľmi krátko,
a reagoval na
to, čo sa tu prezentovalo
v
predchádzajúcich dvoch príspevkoch. Keby
tu bola pani mi-
nisterka
školstva, rád by som sa jej spýtal, či realokácia
rozpočtu,
tak ako bola realizovaná, je správna, alebo nie.
Uviedol
by som len jeden príklad - ak sa pozrieme na tabuľku
realokácie
finančných prostriedkov v rezorte školstva, tak
zistíme,
že podiel výdavkov na predškolské
zariadenia a vy-
soké
školy je rovnaký. Domnievam sa, že takýto pomer stojí
za
uváženie pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1997.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem,
pán poslanec. S faktickou poznámkou vystúpi
pán
poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
mám doplňujúci návrh k návrhu uznesenia
pod písm. A,
a
síce doplniť ho bodom 4 s týmto znením:
"Predseda vlády sa nedostavil na schôdzu Národnej rady
ani inak nezdôvodnil celospoločenskú prospešnosť
čerpania
rezervy
vlády."
A bod 5 ako doplnok časti A: "Minister kultúry nepodal
konkrétny
rozpis dotácií zo Štátneho fondu
kultúry Pro Slo-
vakia
za rok 1995, ako to požadoval Výbor
Národnej rady pre
životné
prostredie a ochranu prírody."
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Ďalej vystúpi s faktickou
poznámkou pán posla-
nec
Oravec.
Poslanec M. Oravec:
Ďakujem za udelenie slova.
Chcel
by som len pripomenúť pánom poslancom Kováčovi
a
Šagátovi, že Všeobecná zdravotná poisťovňa síce skončila
so
schodkom 1 839 940 tisíc korún, ale ostatné zdravotné po-
isťovne
skončili svoj bilančný rok s prebytkom
2 128 55 ti-
síc
korún. Tieto peniaze sa však nedostali do zdravotníckych
zariadení,
preto nemohli byť použité na zlepšenie
ošetrova-
cieho
dňa alebo na zvýšenie bodu, čiže sa
nedostali k zdra-
votníkom
a nebolo na platy pre zdravotníckych
zamestnancov.
Ten
zákon, ktorý to umožňoval, pripravovali oni, keď boli vo
vláde.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Páni, vidím, že sa spustila séria faktických poznámok,
ale
o chvíľu budeme končiť, takže buďme racionálni.
Pán poslanec Šagát, nech sa páči.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo. Rád by som
reagoval, aby sa to vy-
svetlilo,
pretože pán poslanec Oravec niektoré veci trošku
zle
interpretuje. Aby bolo jasné. Ak zostali plusové ostatné
poisťovne,
okrem Všeobecnej zdravotnej poisťovne, treba uro-
biť
analýzu, prečo je to tak. Tie peniaze zostávajú v zá-
kladnom
fonde a dajú sa ďalej použiť pre zdravotnícke zaria-
denia.
Samozrejme, pokiaľ by ste neboli urobili takú vynika-
júcu
vec, že ste vstúpili do spomínaného
zákona a neboli by
ste
ho zmenili cenovým výmerom tak - a pán podpredseda vlády
potvrdí -, že
ste urobili maximálnu cenu bodu, a tým ste
vlastne
zničili trhový mechanizmus na úrovni
poisťovníctva.
Pretože
ak limitujem, že maximálna cena môže
byť len 30 ha-
lierov,
mám prebytok a nemôžem dať vyššiu, tak
mi povedzte,
aký
to bol kvalifikovaný zákon. Ako ste to mohli urobiť? Ako
sa
môžu dostať peniaze z prebytku v iných
poisťovniach, keď
je limitovaná hlavná cena? (Nezrozumiteľný
hlas z pléna.)
Nie,
odpovedzte vy, veď ste členom správnej
rady Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne, prečo by ste sa mali schovávať za chr-
bát
podpredsedu vlády. Myslím si, že vy by ste to tu mali
vedieť
kvalifikovane vysvetliť.
Dúfam, že sa dostaneme k tomu, aby sme si
to vydiskuto-
vali,
a vy ako člen správnej rady budete
vedieť vysvetliť
mnohé
veci, ktoré mi prekážajú v záverečnom účte
Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne. Ale k tomu prídeme, až príde, samo-
zrejme,
na prerokovanie. Skutočne, pán poslanec
Oravec, zá-
sadne
protestujem proti tomu, že vytvorením
zákona o plura-
litnom
zdravotnom poistení sme my zamedzili,
aby sa dostali
peniaze
k zdravotníckym zariadeniam. Potom ste, prosím vás
pekne,
vôbec nepochopili transformáciu a bojím sa vášho ďal-
šieho
pôsobenia ako člena správnej rady vo
Všeobecnej zdra-
votnej
poisťovni. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán kolega, samozrejme vystúpte, ale chceli
sme
ešte dnes o tomto návrhu uznesenia hlasovať. Nech sa pá-
či.
Poslanec M. Oravec:
Pán predsedajúci, rád by som reagoval, lebo sa divím,
že
pán poslanec Šagát ako bývalý minister
zdravotníctva ne-
ovláda
jednu zásadnú vec, že cenu bodu neurčuje Všeobecná
zdravotná poisťovňa,
ale určuje ju ministerstvo financií
v
spolupráci s ministerstvom zdravotníctva,
a to by mal ve-
dieť
ako minister v prvom rade... (Hlas
podpredsedu Andela:
"Ako
exminister.") ...ako exminister,
pardon. Ďalej nebudem
hovoriť,
lebo to nemá význam.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Rus-
náková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
na zasadnutí výboru pre životné
prostredie štátny ta-
jomník ministerstva financií nebol schopný
odpovedať na
niektoré naše otázky
a konkrétne sa vyjadriť k niektorým
čiastkam
poskytnutia finančných prostriedkov z
rezervy vlá-
dy.
Zaujímali nás niektoré položky,
napríklad poskytnutie
15
mil. korún na vydávanie Novej Smeny mladých a poskytnutie
finančných
prostriedkov na riešenie straty Tlačovej agentúry
Slovenskej
republiky. Dokonca istým pobúreným
spôsobom rea-
goval
na 15 miliónov na Novú Smenu mladých, prečo nás zaují-
ma
15 mil., keď v štátnom rozpočte
ide o miliardy. Ak však
vieme,
že niektoré malotriedky v obciach existujú len preto,
že
na ne prispievajú finančnými
prostriedkami obce a rodi-
čia, potom je
prirodzené, že poslanca
Národnej rady musí
zaujímať
"aj nejakých 15 miliónov".
Práve z tohto dôvodu si
dovolím
navrhnúť tri uznesenia v súvislosti s prerokúvaním
návrhu
štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky.
Prvý
návrh: Národná rada
Slovenskej republiky žiada
vládu, aby
vysvetlila, aký celospoločenský prospech malo
čerpanie
A. 14 747 tisíc korún z rezervy vlády
pri riešení
straty
Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v roku 1993 na
základe uznesenia
vlády Slovenskej republiky
číslo 540
z
18. júla 1995 spôsobenej denníkom Slovenská republika.
Po B. (Hlas zo sály, že po A.) Po A bola
TASR, po B bu-
de
niečo iné.
B. 15 miliónov Sk z rezervy vlády pre Fond detí a mlá-
deže Slovenskej republiky na vydávanie denníka Nová Smena
mladých
na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky čís-
lo
833 zo 7. 11. 1995.
Druhý návrh uznesenia: Národná rada
Slovenskej republi-
ky
žiada vládu, aby zdôvodnila, v čom vidí zmenu kompetencií
a
nepredvídané mimoriadne udalosti pri poskytnutí finančných
prostriedkov 15 miliónov
korún na vydávanie denníka Nová
Smena
mladých. Citovala som písmeno C
použitia prostriedkov
z
rezervy vlády, príloha číslo 3 Návrhu štátneho záverečného
účtu
Slovenskej republiky na rok 1995.
Tretí návrh uznesenia: Národná rada
Slovenskej republi-
ky
žiada vládu o konkrétny rozpis dotácií
zo Štátneho fondu
kultúry
Pro Slovakia za rok 1995. Je nedostatočné oznámiť
v
materiáli, že výdavky Štátneho fondu
kultúry boli poskyt-
nuté
na financovanie obnovy kultúrnych
pamiatok, na poskyt-
nutie dotácií pre
občianske združenia, na
rozvoj kultúry
menšín
v takejto všeobecnej polohe, a pritom z tohto nikto
nevie
vyčítať, kde a pre koho konkrétne išli
prostriedky zo
štátneho
rozpočtu.
Vzhľadom na to, že pán podpredseda
vlády je prítomný,
napriek
tomu, že som navrhla tieto tri uznesenia Národnej
rady,
budem veľmi rada, ak bude reagovať na moje pripomienky
a
otázky, ktoré zostali predsedom vlády nezodpovedané.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Nakoľko už nemám žiadne prihlášky do
rozpravy, vyhlasu-
jem
rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť
pán podpredse-
da
vlády. Nech sa páči.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte mi určite nie vyčerpávajúco, ale
aspoň v skrat-
ke
reagovať na priebeh rozpravy.
V prvom rade by som reagoval na
vystúpenie pani poslan-
kyne
Schmögnerovej. Pani poslankyňa, v tom
vystúpení je je-
den
zásadný odborný omyl, pokiaľ ide o vplyv dane, najmä da-
ne z pridanej
hodnoty na vývoj príjmov daní. Príjmy z daní
v
roku 1995 nevyplývali z opatrení, ktoré
urobila ešte vlá-
da,
v ktorej vy ste boli členkou, najmä to
známe preradenie
a
zvýšenie niektorých položiek sadzieb
dane z pridanej hod-
noty. To by
sa dalo dokumentovať na vývoji príjmov dane
z
pridanej hodnoty za I. kvartál 1995,
keď tento vývoj ešte
stagnoval. Vlnu príjmov dane z pridanej
hodnoty vyvolalo
predovšetkým opatrenie,
ktoré bolo schválené po skončení
rozpočtového
provizória v súvislosti s prijatím nového záko-
na
o štátnom rozpočte na rok 1995,
kde sa podstatne nároč-
nejšie režimovali
odpočty dane z
pridanej hodnoty a to
vlastne
vyvolalo veľkú vlnu nárastu dane z pridanej hodnoty,
aj
potom výsledok prírastku dane z pridanej hodnoty.
Na druhej strane nám to paradoxne
bude robiť problém
v
roku 1996, pretože takúto vlnu nárastu
dane je veľmi zlo-
žité
udržať a, samozrejme, po preklenutí určitých brzdiacich
faktorov
už teraz dochádza k podstatne väčšiemu
nárastu od-
počtov
dane z pridanej hodnoty. Tam kdesi bol koreň prírast-
ku
daní a najmä prírastku dane z pridanej hodnoty.
Pokiaľ je tu kritika na plnenie dane z pridanej hodno-
ty,
že plnením v roku 1996 sa už ukazuje stagnácia, za I.
kvartál
je plnenie dane z pridanej hodnoty a vôbec niekto-
rých
daní len 17-percentné, tak by som uviedol, že v roku
1995
za I. kvartál podiel plnenia dane bol len 12 %. To zna-
mená,
že tu existuje určitý časový faktor a
príjmy daní ak-
celerujú
v priebehu roka, ale prvý kvartál je vždy svojím
objemom
najmenej výrazný z hľadiska plnenia daní v porovnaní
s
celým rokom, takže ani toto neplatí z hľadiska vašich tvr-
dení.
Pokiaľ ide o kritiku šetrenia sociálneho aspektu štát-
neho
rozpočtu, v podstate sme v roku 1995 realizovali nie-
ktoré
kroky, s ktorými, ako správne pomenoval pán poslanec
Ftáčnik,
sa neuvažovalo v základnom modeli
rozpočtu. Rozpo-
čet
bol z hľadiska výdavkov skutočne
postavený veľmi nároč-
ne,
a keďže sa nám podarilo prepĺňať príjmy štátneho rozpoč-
tu,
vláda reagovala veľmi umiernene,
veľmi opatrne a veľmi
zodpovedne
z hľadiska ďalších dodatkových výdavkov
štátneho
rozpočtu,
ktoré boli orientované na odstránenie dlhu v zdra-
votníctve.
Spomínalo sa to dnes, spomenul to tuším pán Šagát, ale
musím pripomenúť,
že budem reagovať
na tých 600, to až
v
druhom kroku. Najprv musím pripomenúť, že sme riešili vyše
2
mld korún stratu v zdravotníctve z roku
1994, riešili sme
stratu
v učňovskom školstve takisto z roku
1994. To zname-
ná,
že sociálny aspekt v štátnom rozpočte
fungoval.
Iné je, že také veci ako sociálna, zdravotná poisťovňa
a
dôchodková poisťovňa, to sú veci, ktoré sú už dnes odpoje-
né
od štátneho rozpočtu. V tomto zmysle
by som aj reagoval
na pána poslanca Šagáta, na tých 600 mil. korún. Bola to
pôžička
na ťarchu štátneho rozpočtu, museli sme
to vybilan-
covať
a ukázať ako súčasť deficitu štátneho rozpočtu a ďa-
lej,
zo zákona už od roku 1995 nevieme postupovať voči pois-
ťovniam
inak ako finančnými výpomocami.
V tom je ústreto-
vosť,
že je to úročené len diskontnou sadzbou. Ale zo zákona
už
nemôžeme robiť iný model riešenia
nepriaznivej finančnej
situácie
poisťovní, len finančnými výpomocami
štátneho roz-
počtu.
A musíme si na to zvyknúť, lebo ide o verejnoprávne
inštitúcie,
ktoré nie sú už priamo napojené na štátny rozpo-
čet.
(Hlasy z pléna.)
Aj
k tomu prídem, pán poslanec. Teraz som definoval
tých
600 mil., lebo ste kritizovali, že sme to dali veľkory-
so
za diskont. Myslím si, že skutočne veľkoryso, bez úvodzo-
viek,
pretože sme to museli usporiadať v štátnom rozpočte aj
v
štátnom záverečnom účte a museli byť na to vytvorené zdro-
je.
To som sa dotkol vystúpenia pani
poslankyne Schmögnero-
vej,
toho sociálneho aspektu rozpočtu, že sa teda
riešili
dlhy
zdravotníctva, školstva.
Pokiaľ ide o príspevky na regionálny
rozvoj, je tam je-
den
problém. Každoročne vyčleňujeme 200 mil. korún na regio-
nálny
rozvoj. Vláda odsúhlasila projekty, myslím, že tam bo-
la
Žilina - pokiaľ si z odstupu roka a pol roka
pamätám - a
ďalšie
regionálne projekty. Niektoré sa neriešili, pretože
vláda
uložila príslušnej inštitúcii - bolo to
pôvodne Cent-
rum
pre strategické štúdie, potom Úrad pre
stratégiu -, aby
pripravili zásady,
princípy, ako sa
budú uvoľňovať pro-
striedky
pre regionálne projekty, pretože požiadaviek bolo
podstatne
viac ako 200 miliónov, a nakoľko ten model nebol
spracovaný
v takej podobe, aby ho vláda prijala, tak nebol
dočerpaný
ten rozsah prostriedkov, ktoré boli v roku
1995
vymedzené
na regionálne projekty.
Čo sa týka Calexu, záväzky, ktoré sme plnili v štátnom
rozpočte
1995 zhruba v rozsahu 1 mld, celý
projekt bol pri-
jatý
ešte vládou pána Čarnogurského a musíme
ho plniť, pre-
tože to je
medzinárodný záväzok, a
musíme plniť garancie
vlády, pokiaľ nejde podnik alebo projekt
s medzinárodným
zahraničným partnerom
tak, ako sa pôvodne predpokladalo.
Takže keď sa
taká situácia vyskytne,
budeme ju plniť aj
v
tomto roku a budeme ju plniť aj v
ďalšom roku, ak sa vy-
tvoria
podmienky alebo predpoklady na plnenie záruky štátu
za
prevzatý projekt garantovaný vládou.
Nemôžeme z toho vy-
stúpiť,
či sme vo vláde my, alebo hocikto iný.
Pani poslankyňa končila tým, že predpoklady postavené
Stranou
demokratickej ľavice sa nenaplnili. Súhlasil by som,
pretože
Strana demokratickej ľavice v tom
období a menovite
aj vy, pani
poslankyňa, ste absolútne
spochybnili vývody
alebo
predpoklady štátneho rozpočtu na rok 1995. Spochybnili
ste opäť
rast hrubého domáceho
produktu, pretože vláda,
v
ktorej ste boli, pripravovala štátny rozpočet s rastom HDP
3
%, spochybnili ste vtedy infláciu pod 10 %,
pretože ste
predpokladali
12 %, skutočnosť bola v priemere 9,9, v decem-
bri
7,2, spochybnili ste deficit
štátneho rozpočtu 21 mld,
pretože
ste uvažovali 26 mld, a ešte ste tam rátali príspev-
ky
Fondu národného majetku. Takže
súhlasím, štátny rozpočet
roku
1995 sa nevyvíjal podľa vašich
predpokladov, ale chva-
labohu,
že nie podľa vašich predpokladov. (Potlesk.)
Končím tým, pretože vy ste tu nahlas
povedali, že štát-
ny
záverečný účet nepodporíte, že je mi to
ľúto, ale pokla-
dám
to v prizme týchto údajov za nezodpovednosť.
Pokiaľ
sa dotknem niektorých ďalších vystúpení, iste
sme
nevyriešili všetko v roku 1995 a reštrukturalizácia, ako
ju uvádzal pán
Košnár, a ďalšie problémy sú, samozrejme,
problémy
dlhodobého hľadiska, nevyrieši to jedno-dve volebné
obdobia
ktorejkoľvek vlády.
Spomínajú sa tu akési zázraky
clearingového účtu na vý-
voji
štátneho rozpočtu roku 1995. Podotýkam, otázky clearin-
gu
sa dotýkajú rádove 3 mld korún,
prevýšenie štátneho roz-
počtu
oproti roku 1994 bolo 23 mld korún, takže, prosím, po-
hybujme
sa zase z hľadiska váhy jednotlivých vplyvov v reál-
nej
polohe.
Pán poslanec Sopko porovnával väzbu obce,
mestá, štátny
rozpočet.
V podstate to, čo sme deklarovali na
stretnutiach
so
Združením miest a obcí Slovenska, že sledujeme rastový
vývoj
príjmov obcí a miest, čo sme v plnom
rozsahu zabezpe-
čili
- nevidím pána poslanca - a v podstate
dokonca došlo
k
tomu, že obce skončili s prebytkom
3 mld korún. Štátny
rozpočet
sa skončil s deficitom 8 mld korún, čím
naznačujem
ten
vzťah - štát, obce, mestá. Štátny rozpočet pred sebou
valí 140 mld
korún štátneho dlhu, ročne sa musí vyrovnať
s
30 mld dlhovej služby. Pozícia
štátneho rozpočtu je pod-
statne
tvrdšia, než je pozícia rozpočtu miest a obcí, čím
však
nechcem povedať, že ich pozícia je dobrá. Všetci, ktorí
sa
pohybujeme v čase transformácie
ekonomiky, nedostatočnej
výkonnosti ekonomiky, pociťujeme svoje problémy, či je to
úroveň
štátu, či je to úroveň obcí a miest, alebo je to úro-
veň
jednotlivých rezortov štátu.
Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, znovu súhlasím, poľno-
hospodárstvo
má proste svoje problémy, naznačil som možnosti
riešenia
poľnohospodárstva v kontexte možností štátneho roz-
počtu.
Treba hľadať niekoľko ciest,
nevynímajúc štátny roz-
počet,
ale nie zjednodušovať celý problém tlakom na štátny
rozpočet.
Celá skupina vystúpení bola nasmerovaná
na poľno-
hospodárstvo. Súhlasím
s tým, že v poľnohospodárstve sú
obrovské
problémy a jednoducho treba tieto problémy riešiť.
Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca
Filkusa, mohol by
som
takisto pripomenúť otázky východísk predchádzajúcej vlá-
dy,
už som niektoré pomenoval, takže sa
k nim nebudem vra-
cať.
V
pomerne dramatickej polohe
sa pertraktovala otázka
zákona
o verejnom obstarávaní. Je to problém,
ktorý sa vle-
čie vlastne od
roku 1991. Podotýkam, že uznesenie vlády
o
verejnom obstarávaní z roku 1991
vzniklo na mojom stole.
Ten
problém poznám veľmi detailne, ale ten problém je naozaj
problém
dlhodobý nielen u nás, ale aj v západných krajinách,
kde
desiatky rokov z public procurement celý systém existuje
a
stále je problém, čím nechcem
povedať, že nemáme dôrazne
ísť za
riešením týchto záležitostí. Ubezpečujem vás, že
väčšie
zistenia na ministerstve financií boli postúpené na
trestnoprávne
konanie. Druhá vec je, ako fungujú nezávislé
súdy,
ako možno funguje prokuratúra, aj pre
nich sú to nové
veci
a isteže potrvá určitý čas, kým sa celý tento mechaniz-
mus
zvládne až do koncovky.
Pokiaľ ide o pána
poslanca Vaškoviča, toto vystúpenie
bolo
nesporne lepšie ako niektoré jeho vystúpenia na brífin-
goch
Demokratickej únie, plne akceptujem jeho vystúpenie.
Čo sa týka pána poslanca Ftáčnika,
školstvo je nesmier-
ne
problémové a stavali sme kompletne kapitoly štátneho roz-
počtu
na rok 1995 pomerne tvrdo, odrážali sme ich od rozpoč-
tového
provizória a v podstate sa hrá na pomerne veľkú mieru
neistoty
z hľadiska príjmov a ešte dosť dlho sa bude hrať
pomerne na veľkú
mieru neistoty, to znamená nasadzujú sa
tvrdšie parametre,
tvrdšie čísla pre jednotlivé rezorty,
a
potom podľa akútnosti problémov v
priebehu roka v závis-
losti
od vývoja príjmov sa situácia rieši.
Bola tu
výzva na iné riešenie štátneho
rozpočtu roku
1997.
Z tohto miesta vás ubezpečujem, že
nebude iný prístup
ani
v roku 1997, lebo nie je možné nezodpovedne mäkko posta-
viť
kontúry štátneho rozpočtu a potom dôjsť ku katastrofe na
konci
rozpočtového hospodárenia. Problémy
školstva nesporne
vnímame,
určite sa dá vo vnútri rezortu pracovať
aj korekt-
nejšie a racionálnejšie s jednotlivými zdrojmi.
Vecou je,
samozrejme,
ako sa dokážu tieto veci definovať v
rámci kon-
štrukcie
rozpočtovej kapitoly.
Osobitnou kapitolou je zdravotníctvo. Pán poslanec Ko-
váč, vystúpenie, že vláda ponúkla 7-percentný
rast platov
zdravotníctva,
to nie je pravda, to je len
jedna položka.
Ponúkli
sme 7 % plošne pre zdravotníkov. Okrem 7 % je tu di-
ferencované
riešenie podľa jednotlivých platových
kategórií
od
6-20 %, ktoré sa nabaľuje na tých 7 %,
a ešte sa k tomu
priraďujú
špičkoví pracovníci, ten model určitého
počtu vy-
braných špičkových pracovníkov, ktorí sa
majú výraznejšie
platovo diferencovať od základne pracovníkov
jednotlivých
rezortov.
To znamená, že do oblasti rezortu zdravotníctva sú
smerované
3 nástroje. Podmienkou a základným princípom je,
že
to musia financovať zdravotné poisťovne. Opäť na rok
1996
sme povýšili zdroje zdravotných poisťovní cez príspevky
hradené
štátom z 54 % na 80 %, to je enormný prírastok zdro-
jov
a zdravotné poisťovne vcelku za I. kvartál 1996 vyšli
v
prebytku 900 mil. korún, to znamená, že
ak sa zvládne ro-
zumný
režim výdavkov a nakladania s prostriedkami v zdravot-
ných
poisťovniach, je naprostý predpoklad na to, aby zvládli
aj
dobeh určitého nedostatku prostriedkov
z roku 1995 a za-
bezpečili
aj krytie príslušných zdrojov na riešenie platov
a
určitý rozvoj zdravotníctva.
Preto z
pozície ministerstva financií na
základe pod-
kladov,
ktoré dajú zdravotné poisťovne a najmä
ministerstvo
zdravotníctva, budeme riešiť cenu bodu aj cenu lôžkodňa,
ale,
podotýkam, transformačný proces v
zdravotníctve je zá-
kladnou
podmienkou, aby, a to si tu vôbec nemusíme vysvetľo-
vať,
aby tento režim úspešne bežal ďalej.
Pokiaľ ide o vývoj miezd, to, čo tu navrhol pán posla-
nec
Kováč, je absolútne neprijateľné.
Nemôžeme ísť do ploš-
ného riešenia miezd. Už momentálne máme
základný problém
v
tom, že ak ešte za I. kvartál nie, ale v podstate sú indí-
cie,
že rast miezd v priemere prevyšuje rast produktivity
práce,
čo je určite nie dobrý makroekonomický signál. Bol
som
a vždy budem zástancom určitej
regulácie miezd vo väzbe
na
produktivitu práce a budem sa snažiť toto dostať aj do
strategických
zámerov na rok 1997. Podotýkam, ak sa
tu spo-
mínal
rast platov v roku 1994, uviedol by
som, že vo voleb-
nom
roku sa príslušnej vláde skutočne
radostne dvíhajú pla-
ty.
Dúfam, že aj my sa vo vláde dožijeme volebného roka.
Pokiaľ
ide o otázky vzdelanosti atď., vzdelanosť ne-
sporne
je národným bohatstvom, ale na jeho
tvorbu treba ne-
smierne
veľa zdrojov a každý štát by mal mať ambíciu tieto
zdroje
hľadať.
Podotýkam, že pokiaľ ide o otázky pani poslankyne Rus-
nákovej,
nevidím potrebu alebo dôvod nejakým spôsobom obšír-
ne
reagovať. Vláda sa rozhodla riešiť
otázku situácie v mé-
diách,
chýbal tu mládežnícky časopis, takže
urobila rozhod-
nutie
vo svojej kompetencii a rozhodla o určitom príspevku
na
vydávanie denníka pre mladých. Nie vždy sú
všetky veci
úspešné.
Aby som
to doviedol do nejakého záveru,
podotýkam, že
nechcem
hovoriť z pozície ministra financií ani člena vlády,
ale
zdôrazňujem, že keď vyspelé krajiny a
renomovaní zahra-
niční
odborníci výsledky hospodárenia, aj
rozpočtového hos-
podárenia
Slovenskej republiky za rok 1995 považujú za exce-
lentné,
podotýkam za excelentné, tak nepokladám za zdôvodne-
né,
aby parlament tejto republiky záverečný štátny účet Slo-
venskej
republiky neschválil.
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo spoločný spravo-
dajca
výborov pán Maxon. Zrejme áno, nech sa páči, pán kole-
ga.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy,
vážení páni,
naozaj nechcem skúšať vašu trpezlivosť.
Myslím si, že
aj
s hlasovaním to všetko stihneme do konca nášho pracovného
času, ale pre
stenografický záznam považujem
za potrebné
niektoré
veci zdôrazniť.
Celá
diskusia sa vlastne odvíjala od
troch základných
vecí,
že chceme byť múdri, zdraví a sýti. Myslím si, že slo-
venský
parlament by mal nájsť spôsoby a
dostatok zdrojov na
to,
aby sa to v budúcnosti mohlo realizovať. Ale, ak dovolí-
te,
pán podpredseda vlády, niektoré veci, ktoré boli z vašej
strany
povedané, treba uviesť trošku do presnejšieho obrazu.
Slovenský parlament už prerokúval správu o menovom vý-
voji Slovenskej republiky za
rok 1995. V textovej časti
i
v syntetických údajoch, v rozhodujúcich údajoch v tomto
materiáli
je jasne dokumentované, že dobré
výsledky v tejto
oblasti,
a teda i menová stabilita ako taká, boli rozhodujú-
cou
mierou ovplyvnené stabilitou
potravinového trhu. To je
jedna
odpoveď, prečo z prostriedkov štátneho rozpočtu.
Druhá odpoveď - miera inflácie 9,9, rast
cien poľnohos-
podárskych
produktov 3,3 %, z toho 1,9 % rastlinných a 4,3 %
živočíšnych
- to je druhý dôvod, prečo zo štátneho rozpočtu.
Tretí dôvod predovšetkým preto, lebo keď
sme schvaľova-
li
rozpočet, vážený pán podpredseda
vlády, tak sme ho pre-
dovšetkým
posudzovali komplexne. Preto sa stalo to, čo sa
stalo,
v tejto chvíli by som to chcel
zdôrazniť, že ak člo-
vek
spraví čokoľvek, nikdy nie je dobre,
preto sa stalo to,
čo
sa stalo, že sme ho posudzovali komplexne a zdravotníctvu
sme
odsúhlasili 1,3 mld korún navyše. Dnes sa nám vytýka,
že sme mali
tieto prostriedky schváliť
poľnohospodárstvu.
Myslím
si, pán podpredseda, že to nie je celkom adekvátne.
Na druhej strane by som si dovolil
spresniť alebo dovo-
lil
by som si zdokumentovať niektoré nepresnosti aj tých,
ktorí
vystúpili na tému agrárna politika. Som presvedčený,
že
agrárna politika aj prostredníctvom ministerstva pôdohos-
podárstva
sa realizuje v súlade s tým, ako
bola schválená
v
Národnej rade, a chcel by som, pán Boros, podotknúť, že
ministerstvo pôdohospodárstva na škody spôsobené
v roku
1995
uvoľnilo 118 mil. Sk, takže nie je to
tak, ako ste po-
vedali, že nedostali ani korunu, ale 118 mil. korún bolo
uvoľnených.
Samozrejme, súhlasím, že je to z rozpočtovej ka-
pitoly ministerstva pôdohospodárstva a bude treba hľadať
riešenia.
Ešte, ak dovolíte, jedno zdržanie. Polemika o 500 mil.
korún
pre poľnohospodárov vznikla predovšetkým
preto, že to
bolo v období,
keď sa tvoril štátny rozpočet, že to bolo
v
období, keď prichádzalo do úvahy
clearingové zúčtovanie
s
Českou republikou, a v tom čase nám pracovníci minister-
stva financií dali prísľub, že sa to bude riešť
takýmto
spôsobom.
Ak by sme, samozrejme, boli informovaní
pravdivo,
tak
by sme boli tie peniaze premietli do štátneho rozpočtu
za
rok 1996, čo sa nepochybne poslaneckým návrhom v tomto
roku stane. Chcel by som ešte povedať, zhrnúť, že prečo.
Predovšetkým
pre cenovú stabilitu, predovšetkým pre stratu
2,8
mld, predovšetkým pre najnižšiu priemernú mzdu, predo-
všetkým
aj, pán podpredseda vlády, preto, že
napríklad rea-
lizácia
opatrení na odpočet spotrebnej dane na
naftu trvala
4
mesiace, kým sa usporiadala. Mala platiť od 1. 1., no
vlastne
začala fungovať neskoršie. To sú teda dôvody.
Ešte jednu veľmi vážnu vec považujem za mimoriadne po-
trebné
povedať a trošičku ma mrzí, pán podpredseda vlády, že
si
si osvojil názor pracovníkov ministerstva financií, aby
sme
tieto prostriedky riešili odvodom do štátneho rozpočtu
zo
štátnych fondov, ktoré sú v správe
ministerstva pôdohos-
podárstva.
Pre boha živého, uvedomuje si tu vôbec niekto, že
Štátny
fond trhovej regulácie rozhodujúcou mierou spôsobil
to,
že sme jediná krajina, ktorá v tomto období významným
spôsobom
nezvýšila ceny pečiva a chleba? Že to zvládol Štát-
ny
fond trhovej regulácie, samozrejme, aj
s inými inštitút-
mi, a jednoducho preto, že tie zdroje mal? Akým spôsobom
môžeme
potom previesť tieto prostriedky a žiadať, aby nejaká
stabilita
na slovenskom potravinovom trhu bola?
Prepáčte mi trošku emócií. Na záver ešte
jeden údaj, že
prečo
teda vždy na ťarchu štátneho rozpočtu. Ak by to, váže-
né
dámy a páni, všetko vždy malo byť na ťarchu štátneho roz-
počtu,
ak by sme pristupovali k tomu len
matematicky, tak
rezort ministerstva pôdohospodárstva by nemal
mať dotácie
teraz
6,9 mld, ale minimálne 11,4 mld. Ale to sú problémy
omnoho
širšie a ja som presvedčený, že dospejeme k vzájomné-
ho
dorozumeniu a k vzájomnej dohode.
Vážené dámy, vážení páni, to je z mojej
strany všetko.
Vážený pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu
o
návrhu záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1995.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán kolega. Pristúpime k
hlasovaniu a žiadam
vás,
aby ste uvádzali hlasovanie o návrhu uznesenia, ktoré
máte
predložené v spoločnej správe, prípadne o tých návr-
hoch,
resp. doplnkoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Žiadam poslancov, ktorí sú mimo rokovacích priestorov,
aby
sa okamžite dostavili na hlasovanie. Ďakujem. (Gong.)
Nech sa páči, pán kolega.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predsedajúci, zo spoločnej
správy nevyplynu-
li
žiadne body, o ktorých by bolo potrebné hlasovať, sú pre-
mietnuté
do uznesenia. Takže najskôr by som odporúčal, aby
sme
hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v roz-
prave
k tomuto bodu rokovania, a potom o záverečnom uznesení
ako
celku s tým, že o bode, o ktorom som
odporúčal hlasovať
osobitne,
by sme hlasovali najskôr. Má to svoju logiku.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Áno,
samozrejme, inak ani
postupovať nemôžeme. Takže
nech
sa páči, pán spoločný spravodajca, môžete začať uvádzať
návrh.
Poslanec M. Maxon:
Prvý pozmeňujúci návrh v rozprave
formuloval pán posla-
nec Košnár, žiada doplniť uznesenie, kde
v časti E žiada
vládu
Slovenskej republiky predložiť
vládny návrh štátneho
rozpočtu
na rok 1997 do konca októbra 1996. Tento pozmeňujú-
ci
návrh odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy
a páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pán
spoločný
spravodajca neodporúča tento návrh prijať.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme
neprijali.
Nech sa páči, pokračujme.
Poslanec M. Maxon:
Ďalší pozmeňujúci návrh predniesol pán poslanec Kováč.
"Národná
rada Slovenskej republiky, žiada vládu Slovenskej
republiky,
aby v roku 1996 zabezpečila úpravu tarifných pla-
tov
pre pracovníkov v rozpočtových a príspevkových organizá-
ciách
tak, aby nárast miezd v jednotlivých triedach a plato-
vých
stupňoch bol najmenej 24 %." Tento
návrh odporúčam ne-
prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pán spoloč-
ný
spravodajca odporúča tento návrh neprijať.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že ani tento návrh sme
neschválili.
Pán kolega Moric, prosím, nerušte naše
rokovanie.
Poslanec M. Maxon:
Ďalšie pozmeňujúce návrhy predniesol pán poslanec Ró-
zsa.
Žiada doplniť uznesenie v časti A o
bod 4: "Predseda
vlády
sa nedostavil na schôdzu Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
a ani inak neodôvodnil celospoločenskú prospešnosť
čerpania
rezervy vlády." A bod 5 "Minister kultúry Sloven-
skej
republiky nepodal rozpis dotácií z fondu Pro Slovakia
za
rok 1995, ako to požadoval Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre životné prostredie a ochranu prírody."
Predpokladám, že je to jeden pozmeňujúci
návrh. Žiadate
hlasovať
osobitne? (Hlas v sále.) Takže budeme hlasovať naj-
prv
o doplnení bodu 4 uznesenia, kde sa
hovorí, že predseda
vlády
sa nedostavil na schôdzu. Neodporúčam tento návrh pri-
jať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy
a páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pán
spoločný
spravodajca neodporúča tento návrh prijať.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme
neprijali.
Poslanec M. Maxon:
Doplnenie uznesenia v časti A o bod 5 - minister
kultú-
ry Slovenskej
republiky nepodal konkrétny rozpis dotácií
z
fondu Pro Slovakia za rok 1995, ako to požadoval Výbor Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
životné prostredie
a
ochranu prírody - odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy
a páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pán
spoločný
spravodajca neodporúča tento návrh prijať.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh nebol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Ako posledná formulovala svoje pozmeňujúce návrhy pani
poslankyňa
Rusnáková. Jej prvý pozmeňujúci návrh znel: Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby zdôvodnila,
aký
celospoločenský prospech malo čerpanie 14 747 tisíc Sk
z
rezervy vlády pri riešení straty Tlačovej agentúry Sloven-
skej
republiky v roku 1993 (uznesenie vlády Slovenskej re-
publiky
číslo 540 z 18. 7. 1995) spôsobenej
denníkom Repub-
lika. A po b): 15
mil. Sk z rezervy vlády pre
Fond detí
a
mládeže na vydávanie denníka Nová Smena mladých (uznesenie
vlády
Slovenskej republiky číslo 833 zo dňa 17. 11. 1995).
Tento
pozmeňujúci návrh neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pán spoloč-
ný
spravodajca neodporúča tento návrh prijať.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme
neprijali.
Poslanec M. Maxon:
Ďalší pozmeňujúci návrh pani poslankyne Rusnákovej je,
že Národná
rada Slovenskej republiky
žiada vládu, aby
zdôvodnila,
v čom vidí zmenu kompetencií a
nepredvídané mi-
moriadne
udalosti - písm. C použitia
prostriedkov z rezervy
vlády,
príloha číslo 3 Návrhu štátneho záverečného účtu Slo-
venskej
republiky za rok 1995 - pri poskytnutí finančných
prostriedkov
15 mil. Sk na vydávanie denníka Nová Smena mla-
dých.
Tento pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy
a páni, prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pán
spoločný
spravodajca neodporúča ani tento návrh prijať.
Pani
kolegyňa Rusnáková, netreba
náhodou procedurálnu
poznámku?
Nie. (Hlas zo sály.) Pán kolega, nie ste v krčme.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme
neprijali.
Môžete pokračovať, pán kolega.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne. Posledný pozmeňujúci návrh pani poslan-
kyne
Rusnákovej znie: Národná rada Slovenskej republiky žia-
da
vládu o konkrétny rozpis dotácií zo Štátneho fondu kultú-
ry
Pro Slovakia za rok 1995. Tento pozmeňujúci návrh odporú-
čam
prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prosím, prezentujme sa a zároveň
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča tento návrh prijať.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme prijali.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Teraz, ak dovo-
líte,
by som dal hlasovať osobitne o časti E bod 2, o ktorom
som
uviedol, že budeme o ňom hlasovať osobitne vzhľadom na
to,
že ho neodporúčam prijať. Takže prosím, aby sme hlasova-
li
o časti E bod 2 s odporúčaním neprijať.
Mám na mysli ná-
vrh
uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tejto
časti uznese-
nia,
ktorú pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 26 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme
neprijali.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Teraz vás chcem
poprosiť,
aby ste dali hlasovať o uznesení ako
celku, samo-
zrejme,
okrem časti E bodu 2 uznesenia Národnej rady Sloven-
skej
republiky k návrhu Štátneho záverečného účtu Slovenskej
republiky
za rok 1995. Odporúčam ho, samozrejme, prijať.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu
uznesenia ako celku
v
znení schválených zmien a doplnkov. Prosím, prezentujme sa
a
zároveň hlasujme. Pán spoločný
spravodajca odporúča návrh
uznesenia
prijať.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Konštatujem, že v tomto momente zrejme nie sme uznáša-
niaschopní,
pretože niektoré kartičky nie sú tam, kde majú
byť. Využil by som
teraz túto možnosť, a prosím skrutátorov,
aby
okamžite spočítali počet prítomných
členov. (Ruch v sá-
le.)
Áno, nech sa páči, počítajte najmä tých, čo odchádzajú.
Nech sa
páči, s procedurálnym návrhom
vystúpi pán po-
slanec
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Kolegovia poslanci, zajtra o
8.30 hodine u mňa bude
výbor
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie - na 10
minút.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dámy a páni, skúsime
zopakovať hlasovanie. Prezentujte
sa, prosím, a
hlasujte. Pán spoločný
spravodajca odporúča
tento
návrh uznesenia prijať. Dúfam, že medzitým ste si sčí-
tali
ľudí, ktorí odišli. Počítajú sa aj tí,
ktorí stoja me-
dzi
dverami, pokiaľ nie sú zatvorené dvere.
Aj teraz sa prezentovalo 73 poslancov.
Prosím, páni skrutátori, aký je skutočný
stav poslancov
tejto slávnej snemovne? (Hlasy v sále.) Pán kolega, ja ne-
šaškujem, myslím, že vy
šaškujete. Pán kolega, zatvorte dve-
re,
je tu prievan. Čo si taký zvedavý? Poď
dnu alebo zatvor
dvere,
alebo choď na balkón. (Ruch v sále.)
Ale už ho zapo-
čítali.
Môžeš ísť preč, oni ťa spočítali pri hlasovaní, už
teraz
môžeš odísť.
Páni skrutátori, viete mi povedať výsledok, koľko bolo
poslancov?
(Hlasy v sále.) Prosím pokoj, pýtam sa
skrutáto-
rov.
Pán kolega, ste predseda výboru. Vieme, nevieme?
Ak nevieme, dámy a páni, prerušujem
dnešné rokovanie.
Zajtra bude schôdza pokračovať o 9.00 hodine za účasti
pána
prezidenta Slovenskej republiky. Budeme
pokračovať zá-
konom
Národnej rady Slovenskej republiky z 22. marca
1996
o
územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky vráte-
nom
prezidentom Slovenskej republiky na
opätovné prerokova-
nie
Národnou radou Slovenskej republiky. O
tomto zákone bu-
deme
rokovať za prítomnosti pána prezidenta Slovenskej re-
publiky
o 9.00 hodine.
Siedmy deň rokovania
16. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
3. júla 1996
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
prosím, zaujmite svoje miesta v zasadacej miestnosti,
budeme
pokračovať v rokovaní 16. schôdze
Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
na dnešnom rokovaní 16. schôdze
Národnej rady Sloven-
skej republiky vítam prezidenta Slovenskej
republiky. Pán
prezident
sa zúčastní na rokovaní o n
a s l e d o v n o m
bode
programu, ktorým je
zákon
Národnej rady Slovenskej
republiky z 22. marca
1996
o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky
vrátený
prezidentom Slovenskej republiky na
opätovné prero-
kovanie
Národnou radou Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač číslo 396. Jeho súčasťou
je
rozhodnutie prezidenta republiky z 9.
apríla 1996 o vrá-
tení
zákona, ako aj schválený zákon z
22. marca 1996. Spo-
ločnú
správu výborov máte ako tlač 396a.
Prosím
prezidenta republiky pána
Michala Kováča, aby
vrátenie
zákona odôvodnil. Nech sa páči.
Prezident Slovenskej
republiky M. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
k
zákonu o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej
republiky som uplatnil 4 pripomienky. Z
nich má základný
význam
problematika postavenia hlavného mesta Bratislavy.
Podľa článku 10 ústavy postavenie Bratislavy ako hlav-
ného mesta
Slovenskej republiky ustanoví osobitný zákon.
Týmto
zákonom je zákon číslo 377/1990 Zb., ktorý podľa vy-
jadrenia
ministerstva vnútra i podľa názoru niektorých po-
slancov
nebol posudzovaným zákonom zmenený. S
uvedenými ná-
zormi
sa však nemôžem stotožniť.
Nový zákon bez ohľadu na to, či to
výslovne ustanovuje
alebo
nie, ak upravuje rovnakú matériu, mení staršie zákony.
Preto
ustanovenie § 2 posudzovaného zákona
nepriamo noveli-
zuje
aj zákon o Bratislave. Ak by to tak nemalo byť, musel
by
posudzovaný zákon obsahovať výslovné
ustanovenie, že zá-
kon
o Bratislave nie je zákonom o
územnom a správnom uspo-
riadaní dotknutý. Také ustanovenie však
posudzovaný zákon
nemá.
Citovaný § 2 ustanovuje, že "samosprávnymi územnými
celkami sú obce
a vyššie územné
celky", pričom za vyšší
územný
celok považuje kraj. Z toho vyplýva, že
okres nemôže
mať
samosprávne postavenie, a preto aj Bratislava, ktorá do-
teraz
mala samosprávne postavenie v podstate na úrovni okre-
su, už takéto
samosprávne postavenie nebude
mať. A keďže
podľa
§ 9 posudzovaného zákona Bratislava
nebude tvoriť ani
kraj,
zostáva iba možnosť, aby Bratislava mala samosprávne
postavenie
na úrovni obce. Ale ak bude mať hlavné mesto rov-
naké
postavenie ako ktorákoľvek obec, nebude splnený zámer
ustanovenia
článku 10 ústavy.
Ani tým sa však problematika nekončí.
Podľa zákona čís-
lo
377 je v Bratislave 17 mestských častí
a tie majú posta-
venie obcí. Posudzovaný zákon nezrušuje mestské
časti ani
ich
orgány a výslovne nezrušuje ani mestské orgány Bratisla-
vy.
Nie je však možné, aby na úrovni obce jestvovali dva or-
gány
- aj orgán mestskej časti, aj
celomestský orgán s rov-
nakou
kompetenciou. Veď v takom prípade by
dva orgány mohli
rozdielne
rozhodnúť v tej istej konkrétnej veci, čo by vied-
lo
k absurdným dôsledkom. Vidíme teda, že v
uvedenej kon-
štrukcii
mestské orgány i orgány mestských častí nemôžu ved-
ľa
seba v nových podmienkach pôsobiť. Kto
však bude v Bra-
tislave
pôsobnosť obce vykonávať a ktoré orgány zanikajú, to
sa
zo zákona nedozvieme. Pravdaže, ani sa to dozvedieť nemô-
žeme, lebo
obyčajný zákon sotva
môže predčasne ukončiť
funkčné
obdobie orgánov zvolených občanmi na presne vymedze-
ný
čas.
To, čo
som uviedol, jednoznačne dokazuje,
že zákon sa
veľmi významne dotýka samosprávneho postavenia Bratislavy,
postavenia
celomestských samosprávnych orgánov a samospráv-
nych
orgánov mestských častí.
Obdobná problematika vznikne v oblasti tzv. prenesenej
štátnej
správy, kde v prvom stupni rozhoduje obec a v druhom
stupni okresný štátny orgán. Ak by v budúcnosti na prvom
stupni rozhodol
napríklad o poplatkoch
za znečisťovanie
ovzdušia
celomestský samosprávny orgán, odvolacím orgánom by
bol štátny orgán jedného z bratislavských
okresov. Orgán,
ktorý
reprezentuje jednu pätinu Bratislavy,
by bol v tomto
zmysle nadriadeným
orgánom voči celej Bratislave. Takýto
vzťah
medzi celomestskými samosprávnymi orgánmi, t. j. mest-
ským
zastupiteľstvom, primátorom a
magistrátom a medzi or-
gánmi štátnej správy, ktoré bude mať mesto iba na úrovni
piatich
okresov, nie je dobrý.
Posudzovaný zákon významne mení aj
postavenie Bratisla-
vy
a jej orgánov, ktoré vykonávajú štátnu správu. § 9 neráta
s
Bratislavou ako s územným celkom, ale rozdeľuje ju na 5
samostatných
okresov bez toho, aby vyjadril, že tieto okresy
sa
integrujú do územného celku Bratislava, a teda aj bez to-
ho, aby
umožnil existenciu celomestských orgánov štátnej
správy.
Krajské orgány túto funkciu plniť nebudú a ani nemô-
žu, pretože
tak ako o
Bratislavu sa budú musieť starať
o
ďalších 71 obcí. Ale existenciu mesta vo veľkosti a význa-
me
Bratislavy bez mestských orgánov štátnej správy si neviem
predstaviť.
Uvedomme si, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že
Bratislava
je hlavným mestom nás všetkých, čo v
nej bývame,
ako
aj tých občanov Slovenska, ktorí v nej nebývajú.
Vyjad-
rime takú
podporu svojmu hlavnému
mestu, aká mu patrí,
a
nevráťme ho na úroveň, ktorú malo v neslávnom období ozna-
čovanom
ako éra Antonína Novotného.
Viem,
že prípadné zaradenie
okresov Pezinok, Malacky
a
Senec do Trnavského kraja by niektorým
občanom týchto ok-
resov
nevyhovovalo. Rovnakú situáciu však budú mať mnohí ob-
čania
napríklad z okresov Senica alebo Dunajská Streda. A do
ešte
horšej situácie sa dostanú napríklad
obyvatelia Dunaj-
skej Lužnej, ktorá komunikačne i mestským
spôsobom života
jej
občanov jednoznačne inklinuje k
Bratislave, ale okresné
sídlo
má mať v Senci. Horšiu situáciu
budú mať preto, lebo
občan
dochádza do osobného kontaktu s
okresnými orgánmi ne-
porovnateľne
častejšie ako s krajskými orgánmi. Na
krajskom
stupni
je konanie, ako vieme, spravidla písomné.
Pri riešení tejto problematiky by
bolo možné uvažovať
o
existencii kraja, ktorý by združoval
spomínané i niektoré
ďalšie
okresy a mal by sídlo v
Bratislave. Také úvahy však
presahujú
rámec možností, ktorými disponuje prezident repub-
liky
formou pripomienok k vrátenému
zákonu. Išlo by v pod-
state
o novú koncepciu, takmer o nový zákon, ale zákonodarnú
iniciatívu
prezident republiky podľa ústavy nemá. Za tejto
situácie
ako najlepšie z možných riešení vidím to, aby hlav-
né
mesto Slovenskej republiky tvorilo osobitnú územnú jed-
notku
s postavením kraja.
Vážená Národná rada,
vo
svojom rozhodnutí som
pripomenul problém, ktorý
vznikne
v dôsledku novej zákonnej úpravy, uvedenej v § 2 od-
sek
3, podľa ktorej vojenský obvod nie je
súčasťou obce ani
kraja.
Ustanovenie § 10 síce dáva možnosť vláde, aby zaradi-
la
vojenské obvody do príslušných
okresov, ale tým sa celá
problematika
nerieši. Predovšetkým je tu otázka ústavnosti
celého
splnomocnenia, ktoré je uvedené v citovanom ustanove-
ní. Pochybnosti o tom, či je v súlade s
ústavou, aby sa
o
veciach takej primárnej povahy, akú
má zaradenie obcí do
okresov,
rozhodovalo formou sekundárneho
právneho predpisu,
som
uviedol písomne a nechcem ich tu opakovať. Pripomeniem
len,
že podľa článku 120 ústavy nariadenie vlády možno vydať
iba
"v medziach zákona".
Posudzované splnomocnenie, ani zá-
kon
ako celok, však nijaké medze pre
vykonávacie nariadenie
neustanovili. Mám vážne
obavy z možnej situácie v podobe
niekoľkomesačného
právneho vákua, ktoré by nastalo, ak by sa
opakovala
história s vládnym nariadením o
Liečebnom poriad-
ku.
Okrem toho samotné splnomocnenie umožňuje zaradiť vojen-
ské
obvody iba do okresu a znenie § 2 odsek 3 vylučuje ich
zaradenie
do kraja. Pýtam sa preto, ktorý krajský súd bude
príslušný
na rozhodovanie o trestných činoch civilných osôb,
ku
ktorým dôjde vo vojenskom obvode. A
rovnako sa pýtam, či
zodpovedá
všeobecnému volebnému právu
skutočnosť, že osoby
trvale bývajúce vo
vojenských obvodoch nebudú
môcť - bez
zmeny
zákona - voliť prinajmenšom do orgánov obcí. Bude to
tak
preto, lebo vojenské obvody nie sú a
ani podľa vládneho
nariadenia nebudú môcť
byť súčasťou nijakej obce a voliť
môže
iba občan s trvalým pobytom v obci a iba taký občan
môže
byť aj zvolený. Uvedomujeme si, že sme
takto pozbavili
istú časť občanov jedného zo základných
občianskych práv,
a
to volebného práva?
Keď som
vyjadril toto upozornenie a
formuloval rieše-
nie,
ktoré by problém mohlo odstrániť, nemyslel som, a ani
si
nemyslím, že by to mohlo byť riešenie jediné. Určite mož-
no
uvažovať aj o iných variantoch. Ale nemožno nechať uvede-
nú
problematiku otvorenú a neriešiť tieto
i ďalšie problémy
len
preto, že na ne upozornil prezident republiky. Máme spo-
ločnú
zodpovednosť voči našim občanom a máme spoločnú povin-
nosť
riešiť ich problémy bez ohľadu na to,
ktorý štátny or-
gán
upozorňuje na medzeru alebo chybu v prijatom zákone.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
nové územné usporiadanie je veľmi zložitou problemati-
kou
a nevyrieši ju iba tento zákon. Vieme,
aký komplex ďal-
ších
zákonov treba nielen pripraviť a
prijať, najmä zavŕšiť
celý
legislatívny proces až po ich publikovanie, pričom tre-
ba
vykonať všetky opatrenia, vrátane kreovania orgánov, kto-
ré
uvedené zákony predpokladajú. A nejde
len o oblasť štát-
nej
správy, ale aj o územné usporiadanie iných orgánov, kto-
ré
svojou štruktúrou na administratívne
členenie štátu nad-
väzujú.
Z nich
spomeniem aspoň zákon o štátnej
správe súdov,
podľa
ktorého obvody okresných súdov sa zhodujú s obvodmi
okresov
a sídla a obvody krajských súdov sú vymedzené v zho-
de
s doterajším administratívnym usporiadaním štátu. Nepova-
žujem
za dostatočne reálne očakávanie, že
nové územné uspo-
riadanie
súdov vrátane všetkých personálnych zmien sa dá vy-
konať za niekoľko
zostávajúcich týždňov. Uvedomme
si, že
z
ústavy vyplýva nemožnosť preložiť sudcu
bez jeho súhlasu,
a
uvedomme si tiež, že nie je možné,
aby odo dňa účinnosti
zákona
nefungovali všetky okresné a krajské
súdy, ktoré po-
dľa zákona musia pôsobiť. Článok 46
ústavy dáva občanovi
právo,
aby sa v každom čase mohol domáhať svojich práv na
súde,
ktorého príslušnosť ustanoví zákon.
Dodnes však nepo-
znám
návrh zákona, ktorý by spôsobom zodpovedajúcim vyššie
uvedeným
ústavným zásadám túto problematiku navrhoval rie-
šiť.
Okrem uvedených vážnych vecných dôvodov
je tu ďalší zá-
konný
dôvod, aby zákon o územnom a správnom
usporiadaní na-
dobudol
účinnosť až 1. januára. Týmto dôvodom je vami iba
nedávno
prijatý zákon o rozpočtových
pravidlách, ktorým ste
sa
sami zaviazali prijímať zákony s
rozpočtovými dôsledkami
iba s účinnosťou od 1. januára
nasledujúceho rozpočtového
roka.
Sami ste si uzákonili výnimku iba
na prípad, ak roz-
počtové
dôsledky možno pokryť zvýšenými príjmami alebo úspo-
rou výdavkov. Preto odôvodnenie ministra
vnútra, ktoré sa
odvoláva na rozpočtovú rezervu, nie je v súlade s § 51 od-
sek
3 zákona číslo 303/1995 Z. z. Netreba vysvetľovať, že
iným inštitútom
sú zvýšené príjmy
alebo znížené výdavky
a
celkom iným inštitútom je rozpočtová
rezerva. Ak ste toho
názoru,
že zákon o rozpočtových pravidlách
nie je dobrý,
zmeňte
ho a potom môžete určiť účinnosť zákona bez uvedeného
obmedzenia.
Vedomé porušovanie platného zákona by
však bolo
ďalším
ústupom od princípov právneho štátu.
Vážená Národná rada,
nové územné a správne usporiadanie
Slovenskej republiky
je
vážnou a zodpovednou úlohou. O to
viac je potrebné, aby
ste
vaše rozhodnutie opätovne dôkladne
uvážili, rozhodli sa
v
súlade s požiadavkami a potrebami občanov, vrátane občanov
hlavného
mesta, i v súlade s ústavnými
princípmi. Preto vás
žiadam,
aby ste zákon schválili so zmenami, ktoré som vám
navrhol
vo svojom rozhodnutí z 9. apríla 1996. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu prezidentovi za odôvodnenie vráteného zá-
kona.
Prosím predsedu výboru pre verejnú
správu, územnú sa-
mosprávu
a národnosti poslanca Jozefa Reu, aby
podal správu
o
výsledkoch prerokovania vráteného
zákona vo výboroch Ná-
rodnej
rady. Nech sa páči.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
pán predseda Národnej rady,
pán minister,
pán prezident,
kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
dovoľte, aby som predložil Národnej rade
Slovenskej re-
publiky
spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej re-
publiky,
okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych
funkcionárov,
o
výsledku prerokovania zákona Národnej
rady Slovenskej re-
publiky
z 22. marca 1996 o územnom a
správnom usporiadaní
Slovenskej
republiky vráteného prezidentom Slovenskej repub-
liky
na opätovné prerokovanie Národnou radou
Slovenskej re-
publiky,
tlač číslo 396.
Zákon
Národnej rady Slovenskej
republiky o územnom
a
správnom usporiadaní Slovenskej
republiky z 22. marca
1996 vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné
prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky
pridelil
predseda
Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím čís-
lo
902 z 10. apríla 1996 na prerokovanie všetkým výborom Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky okrem uvedených
výborov,
a
to v lehote do 9. mája tohto roku. Na
skoordinovanie sta-
novísk
bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Výbory
prerokovali
zákon v určenej lehote.
Zahraničný výbor Národnej rady
Slovenskej republiky,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo
a
sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej
rady Slovenskej re-
publiky
pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a šport
neprijali uznesenie
o výsledku prerokovania zákona, lebo
podľa
§ 48 ods. 1 zákona Slovenskej
národnej rady číslo 44
z
roku 1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej ra-
dy v znení
neskorších predpisov nevyslovila
s nim súhlas
nadpolovičná
väčšina všetkých členov výboru.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti,
Ústavnoprávny výbor
Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie
odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť
zákon
v pôvodnom znení.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody odporúča Národnej
rade Sloven-
skej
republiky opätovne prerokovať zákon
Národnej rady Slo-
venskej republiky z
22. marca 1996 o územnom a
správnom
usporiadaní
Slovenskej republiky vrátený prezidentom Sloven-
skej republiky
na opätovné prerokovanie s pripomienkami.
Spoločnú
správu, tlač 396a, máte pred sebou, tieto pripo-
mienky
sú zhrnuté v 5 bodoch, ktoré prijal výbor pre životné
prostredie, ale zároveň
tým, že odporúča zákon
prerokovať
s
týmito pripomienkami, Výbor Národnej
rady Slovenskej re-
publiky
pre životné prostredie a ochranu
prírody neodporúča
Národnej
rade Slovenskej republiky opätovne schváliť návrh
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky
z 22. marca 1996
o
územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.
Toľko, vážený pán predsedajúci, spoločná
správa. Dovoľ-
te
mi, aby som sa prihlásil do rozpravy ako prvý.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem predsedovi výboru pánu poslancovi Reovi a pro-
sím,
aby zaujal miesto určené pre
spravodajcov výborov. Zá-
roveň
otváram rozpravu o tomto bode programu.
Nech sa páči, pán predseda výboru. Máte
slovo ako prvý.
Mám
tu ešte dve písomné prihlášky.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem
pekne. Skôr ako budem pokračovať, dovoľte mi
povedať,
že v spoločnej správe tých 5 bodov odporučím nepri-
jať
spoločne s tým, že v rámci bodu 5 dávam
pozmeňujúci ná-
vrh,
a to taký, aby sa v §
9 účinnosť zákona určila dňom
vyhlásenia.
(Hlasy zo sály.) Ospravedlňujem sa, v § 19 účin-
nosť
zákona určiť dňom vyhlásenia.
Vážený pán predsedajúci,
vážení prítomní,
dovoľte
mi, aby som predniesol
vyhlásenie členských
miest
a obcí združených v Regionálnom
združení miest a obcí
a
mestských častí malokarpatského regiónu k územnému
a
správnemu usporiadaniu Slovenskej
republiky. Sú to práve
okresy
alebo obce, ktoré sú pričlenené k
Bratislave, ako je
okres
Malacky, Pezinok a Senec, a tieto regióny podporujú
pôvodný
vládny návrh zákona, tak ako bol
schválený, a odpo-
rúčajú
Národnej rade ho tak aj schváliť.
Regionálne združenie členských obcí miest a obcí malo-
karpatského
regiónu na svojom zasadnutí dňa 26.
apríla 1996
prerokovalo stanovisko
k opätovnému prerokovaniu zákona
o
územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.
Členské mestá Modra, Pezinok, Senec, Svätý
Jur a obce
Budmerice,
Častá, Dolany, Dubová, Jablonec, Limbach, Píla,
Slovenský Grob,
Šenkvice, Štefanová, Viničné,
Vinosady
a
Vištuk s uspokojením a podporou
prijali schválený zákon
o
územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky s tým,
že boli vytvorené samostatné okresy Pezinok,
Senec, Modra
a
Malacky a zaradené boli do Bratislavského kraja. Členské
mestá
a obce tohto regiónu žiadajú poslancov Národnej rady
Slovenskej
republiky, aby pri opätovnom prerokovaní zákona
o
územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky podpo-
rili
pôvodný vládny návrh zákona o územnom a
správnom uspo-
riadaní
Slovenskej republiky bez zmeny začlenenia okresov,
tak
ako sú pôvodne navrhované v zákone, a
proti návrhu pána
prezidenta.
Postavenie hlavného mesta Slovenskej
republiky Brati-
slavy, pôsobnosť a
orgány samosprávy, ktoré budú
zaradené
v
Bratislavskom kraji, je možné ustanoviť osobitným zákonom,
tak ako
je to umožnené v §
2 ods. 2 zákona o územnom
a
správnom usporiadaní.
Novovytvorené okresy Pezinok, Senec a Modra z bývalého
okresu Bratislava vidiek z hľadiska regionálnej politiky
a
ekonomických vzťahov sú úzko
nadviazané na hlavné mesto
Slovenskej
republiky a z tohto dôvodu nesúhlasia so začlene-
ním okresov
Pezinok, Senec a
Modra do iného ako Brati-
slavského
kraja.
Stanovisko poslali z týchto miest a možno ho majú aj
viacerí
páni poslanci. Je to stanovisko
niekoľkých desiatok
tisíc
obyvateľov, ktorí nesúhlasia so
stanoviskom prednese-
ným
pánom prezidentom, aby boli tieto okresy začlenené do
Trnavského kraja.
K ich požiadavke sa osobne prikláňam
a
prosím v ich mene, aj vo svojom, aby sme pôvodný Brati-
slavský
kraj odsúhlasili v pôvodnom znení, tak
ako je v zá-
kone
schválenom z 22. marca 1996.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Šimko. Pripraví sa
pán
poslanec Kvarda. S faktickou poznámkou
ešte vystúpi pán
poslanec
Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán prezident,
vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
samozrejme, využijem možnosť vyjadriť
sa v rozprave,
ale
len malou faktickou pripomienkou
by som chcel pripome-
núť, že
existuje takisto stanovisko
17 mestských častí
a
starostov a niektorých poslancov
zvolených za volebný ob-
vod
Bratislava, ktorí sa jednoducho nestotožňujú s týmto ná-
vrhom.
Ak sa ponúka stanovisko jednej strany,
bolo by dobré
následne
prečítať aj stanovisko druhej strany,
ktoré, samo-
zrejme,
spomeniem vo svojom vystúpení. Len na
margo, že ne-
existuje
len jedno stanovisko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Budete mať možnosť, pán poslanec. Pán
podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Myslím si, že toto netreba chápať ako nejaký zápas me-
dzi mestami
a obcami pri
Bratislave, resp. jednotlivých
mestských
častí. Osobne som z Modry a takisto viem, ktorý
problém
vlastne predstaviteľov týchto obcí vedie k tomu, aby
žiadali pripojenie k Bratislave, aby sme im
tu umožnili
proste
ľahší život. 70 % obyvateľstva týchto obcí, počnúc od
Modry, Častej, z
tejto strany od Malaciek, za Malackami,
pracuje
v Bratislave - Vladko, nemávaj rukou. A ak môžeme
ľuďom
nejakým spôsobom pomôcť, tak im pomôžme a nerobme to
ako
zápas medzi opozíciou a koalíciou. Proste sme tu nato,
aby sme
ľuďom pomáhali, a z toho,
podľa môjho názoru,
vychádzal
aj tento návrh zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Šimko, máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem.
Vážený pán prezident,
dámy a páni,
zákon o územnom a správnom usporiadaní v
podobe, v kto-
rej
ho máme znova pred sebou, nie je zákonom pre ľudí. Už
jeho
prvé schválenie spôsobilo veľa zlej krvi. Oživili sa
staré,
často už storočia driemajúce nevraživosti medzi riva-
lizujúcimi mestami. Výsledkom boli nové sváry a
nekonečne
veľa
praktických nejasností, pretože zákon vlastne vôbec ne-
bol
pripravený. Namiesto toho, aby ľuďom život zjednodušil
a
uľahčil, pôsobí už dnes presne opačne. A predovšetkým roz-
deľuje.
Nielen našu vlasť, ale znova a znova našich ľudí. Na
čo
je to dobré? Azda preto, aby sa zasa
napĺňalo heslo sta-
rých
rímskych imperátorov "Divide et impera"?
Je
nad slnko jasnejšie, že tento zákon
uzrel svetlo
sveta
nie preto, aby ľuďom na Slovensku akokoľvek pomohol.
Je to
klasický príklad politickej
objednávky. Vidno, že
vládnucemu hnutiu na
ňom skutočne nesmierne
záleží, a je
zrejmé
aj prečo. Veď jeho predstavitelia nám to vlastne už
všetko
povedali.
Pani podpredsedníčka HZDS sa nedávno
vyjadrila skutočne
pregnantne:
"Budúce voľby musíme vyhrať tak, aby sme koalič-
ných
partnerov nepotrebovali." A
predovšetkým predseda toho
istého
hnutia to v podstate povedal už mnohokrát - že treba,
aby
sme tu mali dve veľké strany a možno i
to je veľa, a že
treba
zmeniť volebný systém. Nuž a ako sa to
dá urobiť? Iba
postupne.
Pretože naraz by to malé strany asi sotva odhlaso-
vali.
Ale postupne sa dá obeť prinútiť i k samovražde. Pri
každom
kroku si totiž povie: "Dnes je to ešte dobré, dnes to
ešte
prežijem." Len vtedy, keď už nebude cesty späť, si uve-
domí,
že letí v kamikadze lietadle, ktoré nemá podvozok na
pristávanie.
A scenár je jasný ako detské oči.
Ono to tak totiž bolo vždy. Marx a Lenin jasne naryso-
vali kontúry
komunistickej diktatúry. Otvorene to predsa
dopredu
napísali a povedali. Ba v Rusku to po
roku 1917 za-
čali
i realizovať. A komunisti v Československu nič iného
neponúkali,
len nezdôrazňovali všetko naraz a
hlavne nie to
nepríjemné.
A tak ich v roku 1946 volili i milióny
občanov,
ktorí
si nepochybne neželali diktatúru. A potom sa nestačili
diviť,
keď krok po kroku ich život obvinul ostnatý drôt.
A obdobne zrejmé je to i teraz.
Navrhované územnospráv-
ne
usporiadanie štátu je prvým krokom k tomu, čo nám pani
Keltošová
vo svojej úprimnosti minule vlastne už povedala.
Ale
mnohí si tu azda dnes povedia: "No
veď to ešte nič nie
je.
Ak príde čosi, čo bude nebezpečné, potom už nezahlasu-
jem".
Nuž ale nabudúce príde návrh volebného zákona, ktorý
zmení
volebný systém.
Mimochodom, už je pripravených niekoľko
alternatív. Ale
i
tu mnohých z vás bude možné ešte uchlácholiť. Veď väčšino-
vý volebný systém je v mnohých
demokratických krajinách.
V
podaktorých už asi 300 rokov. A napokon zahlasujete. V tej
chvíli nastane situácia, aká sa stala v nemeckom Ríšskom
sneme,
keď viaceré naivné politické strany
odhlasovali kan-
celárovi
Hitlerovi tzv. zmocňovací zákon.
Kancelár sa poba-
vene
obrátil k nim a povedal im:
"Odteraz vás už nepotrebu-
jem."
Vážení priatelia, predovšetkým zo Združenia robotníkov
Slovenska
a Slovenskej národnej strany,
demokratické tradí-
cie
v tomto priestore sú iné ako napríklad v Amerike. Keď
bola u nás
sloboda, tak boli v parlamente i väčšie, ale
i
malé strany. A i tie mali svoj zmysel. Tlmočili mienku ur-
čitej
skupiny ľudí na štátnu politiku. Mocní museli s nimi
rokovať,
brať ich na vedomie a dohodnúť sa s nimi. I keď
dnes
stojíme na opačných stranách politickej barikády, pred-
sa
si myslím, že by bolo veľkým ochudobnením nášho verejného
života,
ak by z neho zmizlo zastúpenie robotníkov alebo tra-
dičná
národná strana.
A to si, vážení kolegovia, nič
nenavrávajme. Matematika
väčšinového
volebného systému je neúprosná. Po voľbách podľa
takéhoto
kľúča zasadnú do týchto lavíc už len
reprezentanti
troch
politických zoskupení - stredopravicovej aliancie KDH,
DÚ
a DS, ktorú tento volebný systém
objektívne vytvorí, Ma-
ďarskej
koalície a, samozrejme, HZDS. Nebudem
dnes špekulo-
vať, v akom
pomere. Ostatné politické
subjekty, ktoré sú
dnes
v tomto parlamente, si budú môcť obnoviť zhromaždenie
mimoparlamentných
strán a v ňom horko zaplakať nad premárne-
nými
príležitosťami.
Dámy a páni, zákon o územnom a správnom usporiadaní je
iba
prvým krokom v tomto scenári. Pre vás,
kolegovia zo ZRS
a
SNS, ak budete zaň hlasovať, bude tento
krok prvým podpi-
som
na váš politický úmrtný list. Radšej si to ešte dobre
zvážte.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Slovo
má pán poslanec Kvarda za
Maďarskú koalíciu
a
pripraví sa pán poslanec Bajan.
S faktickou poznámkou predseda výboru
Hofbauer, nech sa
páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šimko, ten výrok "odteraz vás už nepotre-
bujeme",
povedal nielen Hitler. Povedal to aj pán Mikloško
na
jar roku 1994 po zvrhnutí Mečiarovej vlády. Pamäť máme
celkom
slušnú.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Máte slovo, pán poslanec Kvarda.
Poslanec J. Kvarda:
Ďakujem pekne.
Vážený pán prezident Slovenskej
republiky,
vážený pán predsedajúci,
pán minister,
vážený parlament,
zákon
Národnej rady Slovenskej
republiky z 22. marca
1996
o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky
pán
prezident republiky vrátil parlamentu na opätovné prero-
kovanie.
V mene poslancov obidvoch poslaneckých
klubov Maďarskej
koalície
konštatujem, že sme sa stotožnili so zmenami, ktoré
navrhuje
pán prezident, a svojimi hlasmi ich podporíme, lebo
sú
v súlade aj s našimi predstavami. Maďarskí poslanci totiž
nikdy nespochybnili postavenie Bratislavy ako samostatného
samosprávneho celku, čo
logicky znamená aj to, že hlavné
mesto
Slovenskej republiky má tvoriť aj podľa tohto zákona
samostatný
kraj.
V
ďalšom chcem poukázať na závažné nedostatky zákona
z
hľadiska Ústavy Slovenskej republiky a
zákona o obecnom
zriadení
v úplnej zhode s časťou IV rozhodnutia
pána prezi-
denta Slovenskej
republiky o vrátení
zákona o územnom
a
správnom usporiadaní Slovenskej republiky.
Dámy a
páni, vzhľadom na to, že
podľa článku 64 ods.
1
ústavy je základom územnej
samosprávy obec a podľa ods.
2
tohto článku ústavy je obec samostatný územný a správny
celok
Slovenskej republiky, teda tieto územné celky (obce)
ako
základ územnej samosprávy tvoria územie štátu,
podľa
mňa,
ak ide o nové územné a správne
usporiadanie Slovenskej
republiky,
má predovšetkým ísť o vytvorenie vyššieho samo-
správneho
územného celku, ktorý v článku 64 ods. 3 ústava
predpokladá.
Tvrdím to preto, že z hľadiska teórie
správneho práva
ostatný
rozdiel medzi územným celkom a správnym celkom je
v
tom, že územné celky majú, podobne ako
štát, svoje územie
a
svojich obyvateľov, svoje orgány a
právomoci, právnu sub-
jektivitu a vlastný
majetok. Správne celky tieto
atribúty
nemajú.
V prípade správnych celkov ide len o vymedzenie úze-
mia, na ktorom
orgány štátu vykonávajú svoje
kompetencie.
Z
tohto dôvodu sú prioritné územné celky. Ustanovenie § 2
ods.
2 zákona má na rozdiel od toho celkom opačný postup,
keď
sa v ňom ustanovuje, že "vyšší územný celok je zhodný
len
s územným obvodom kraja".
Zákon už
ďalej neobsahuje žiadnu úpravu,
ktorá by sa
vzťahovala
na vyššie územné celky, pričom v druhej
časti sa
venuje len problematike správnych celkov. Z toho
vychádza
záver,
že v zmysle tohto zákona sa majú
vytvárať predovšet-
kým správne celky. Takto bude ich
územie určujúce aj pre
vyššie
samosprávne územné celky. Inak povedané, vytváranie
správnych celkov
sa stáva prioritnou
otázkou a skrytým
spôsobom majú byť
nanútené aj vyšším samosprávnym
územným
celkom.
Navyše aj správne celky sa majú vytvárať "de iure"
a
"de facto" až neskôr. Táto skutočnosť je zrejmá z formulá-
cie
ustanovenia § 8 a 9 zákona, veď obsahujú len pomenovanie
jednotlivých
krajov, resp. ich okresov, pričom na ich vytvo-
renie
v konkrétnej podobe v zmysle ustanovenia § 10 vláda
dostala
oprávnenie formou nariadenia.
Teda tak ako vláda uzná za vhodné
vytvoriť správne cel-
ky,
čiže kraje, súčasne bude vytvárať aj
vyššie samosprávne
územné
celky, na ktorých majú pôsobiť orgány vyšších samo-
správnych
celkov. A v zmysle článku 64 ods. 3
ústavy, podľa
ktorého
má samosprávu vo vyšších územných
celkoch a ich or-
gány
ustanoviť zákon, som presvedčený o tom, že
aj územné
celky
musí vymedziť zákon, a to nielen ich
pomenovaním, ale
konkrétne.
Uvedenú
zákonnú úpravu považujem
za problematickú
z
hľadiska ústavy aj preto, lebo podľa môjho názoru pre kaž-
dú
obec je v jej živote a na jej ďalší rozvoj výsostne dôle-
žitá
otázka, kam a do ktorého vyššieho samosprávneho územné-
ho
celku, ale aj správneho celku bude patriť. Naproti tomu
vláda
ani v štádiu prípravy návrhu zákona nezohľadnila návr-
hy
samospráv, a to i napriek tomu, že vo veciach územnej sa-
mosprávy
rozhoduje obec samostatne, povinnosti a
obmedzenia
jej
možno ukladať len zákonom - článok 67 ústavy.
S prihliadnutím na uvedené považujem predmetnú zákonnú
úpravu
jednoznačne za ukladanie
povinností, resp. obmedze-
nie,
a preto riešenie nariadením vlády nie je absolútne mož-
né považovať za také, ktoré by bolo v súlade s citovaným
článkom
67 ústavy.
Pokiaľ
ide o samotných občanov -
obyvateľov obcí, som
presvedčený
o tom, že rozhodovanie o tejto otázke treba aj
z
ich hľadiska pokladať za vec
výsostne dôležitú, ktorú
rozhodne
musíme zaradiť do kategórie správy
verejných vecí,
o
ktorých by mali mať občania v súlade
s článkom 30 ods. 1
ústavy právo
rozhodovať aj priamo
alebo prostredníctvom
svojich
volených zástupcov. Z toho mi vychádza
záver, že ak
sa
občania nerozhodnú v referende,
prinajmenšom by sa mali
rozhodnúť
nimi zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej re-
publiky,
samozrejme, formou zákona.
Keďže vláda je len výkonný orgán
štátnej moci, na jej
rozhodovanie ani z tohto dôvodu nevidím oporu v ústave.
Na-
vyše
príslušníkom maďarského národného spoločenstva sa takto
odníma
aj právo zúčastňovať sa na riešení vecí, ktoré sa ich
týkajú,
garantované aj osobitne v článku 34
ods. 2 písm. b)
ústavy.
Arogancia ide až tak ďaleko, že títo občania nemohli
doteraz
realizovať svoje právo ani
prostredníctvom volených
zástupcov,
veď tento parlament dodnes neprejavil
ani ochotu
zaoberať
sa s návrhom zákona o územnom a správnom usporiada-
ní
Slovenskej republiky, ktorý predložili poslanci Maďarskej
koalície,
a vôbec nezohľadnil ich požiadavky pri prerokúvaní
vládneho
návrhu zákona. Predtým však ani ministerstvo vnútra
nijako
nereagovalo na návrh zákona, ktorý mu
bol predložený
týmito
poslancami.
Ako som
už naznačil, tento zákon je
jednoducho prázd-
nym,
vôbec nerieši to, čo má riešiť, len dáva vláde jeden
obrovský
bianko šek, aby sa už nemusela trápiť so žiadnym
parlamentom. Ak by
tento zákon neupravoval
označenie ulíc
a
iných verejných priestranstiev a
číslovanie stavieb, tak
by
neupravoval vôbec nič. Len porovnajte túto podrobnú úpra-
vu
s prvou a druhou časťou zákona a môžete
vidieť tú prázd-
notu.
Také riešenie rozhodne nezodpovedá požiadavke článku
120
ústavy, podľa ods. 1 tohto článku,
citujem: "na vykona-
nie
zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia".
Kde je tu však zákonná úprava a kde
sú jeho medze? To
zrejme
nikto nevie povedať. Z toho dôvodu riešenie obsiahnu-
té
v § 8 až 10 zákona rozhodne nie je možné, podľa môjho ná-
zoru,
považovať za takú zákonnú úpravu, ktorá by mohla byť
právnym
základom na vydanie nariadenia vlády vôbec, a to ani
vtedy,
ak by to v tejto veci mohlo prichádzať do úvahy.
Aj keď trvám na tom, že úprava obsiahnutá
v § 8 a 9 zá-
kona
konkrétne nič nerieši, je jasné, kam
smeruje. Doteraj-
ších
36 okresov má nahradiť 8 krajov a 121
obvodov 79 okre-
sov.
Je evidentné, že v dôsledku toho
sa aj miestna štátna
správa
dostane ďalej od občanov. Pozoruhodné
však je, že to
neplatí všade rovnako. Kým v severnej časti Slovenska sa
vytvárajú
aj celkom malé nové okresy z terajších obvodov,
v
južnej časti to tak nie je. Jedinú výnimku tvorí okres Ša-
ľa.
V ostatných prípadoch na juhu sa ponechávajú terajšie
veľké
okresy vytvorené v roku 1960 s výsledkom, ktorým sa
netají
ani Ivan Bajcura vo svojej knihe "Cesta k internacio-
nálnej
jednote" na strane 183, kde píše, citujem: "Z tohto
hľadiska územnopolitická reorganizácia uskutočnená v roku
1960
značne zhoršila postavenie národností.
Vytváranie veľ-
kých
okresov značne narušilo postavenie
jednotlivých národ-
ností."
Teraz sa
ponechanie týchto veľkých
okresov argumentu-
je tým,
že sa údajne "zachová kompaktné územie obývané
väčšinou príslušníkmi maďarského národného
spoločenstva".
V
skutočnosti ide o demagógiu, pretože kým teraz existuje
17
územných obvodov prvostupňových orgánov
miestnej štátnej
správy
s prevahou príslušníkov maďarského národného spolo-
čenstva, budú po
tomto správnom usporiadaní
len 2 takéto
správne celky, a
to Dunajskostredský a
Komárňanský okres.
Navyše
ani tieto by nemali patriť do jedného
kraja, ale je-
den
do jedného a druhý do susediaceho.
Mení
sa tým ich početné zastúpenie
v jednotlivých
správnych
celkoch? Rozhodne áno. Pokiaľ ide o
územné obvody
druhostupňových orgánov
miestnej štátnej správy,
namiesto
dvoch
s prevahou príslušníkov maďarského národného spoločen-
stva by
po tejto reorganizácii nemal byť žiadny takýto
správny
celok. V dôsledku týchto zmien sa orgány miestnej
štátnej
správy na južnom Slovensku skutočne dostanú ďalej od
občanov,
čím sa porušuje aj zásada
subsidiarity zakotvená
v
Európskej charte miestnych samospráv, ku ktorej sa Sloven-
ská
republika pravdepodobne aj preto zdráha pristúpiť.
Takto možno vytvárať aj taký stav, že ak
občania žijúci
v
južnej časti územia štátu si budú chcieť ísť vybaviť na-
príklad
sociálnu dávku, budú musieť cestovať do
príslušného
úradu
raz toľko ako doteraz, na rozdiel od
občanov žijúcich
v
severnej časti krajiny, ktorých to
nepostihne. Jedni budú
zvýhodňovaní
a druhí znevýhodňovaní, čo rozhodne
nemôže byť
v
súlade s článkom 12 ods. 2 ústavy. Keďže takto občanom na-
pokon
bude na ujmu aj ich príslušnosť k národnostnej menšine
alebo
k etnickej skupine, vidím tu nesúlad
aj s článkom 33
ústavy.
V dôsledku toho, že sa v južnej časti
územia štátu tak-
to
zredukuje počet správnych celkov, nutne
sa zrušia teraj-
šie
orgány miestnej štátnej správy.
Viem o tom, že celkovo
sa
počíta so znížením počtu ich zamestnancov o 4000 osôb.
Nie
je vôbec otázne, koho to postihne. V
dôsledku toho však
dôjde opäť k
diskriminácii, jedni budú
opäť zvýhodňovaní
a
druhí znevýhodňovaní a tento stav opäť zrejme nebude v sú-
lade
s článkom 12 ods. 2, ale ani s článkom
35 ods. 1 ústa-
vy.
Veď ak zaniknú doterajšie úrady a
nebudú ničím nahrade-
né,
títo občania nebudú mať ani reálnu možnosť na realizáciu
práva
a slobodnú voľbu povolania. Zostane im len ústavou za-
ručené
právo na prácu a na hmotné zabezpečenie v nezamestna-
nosti, samozrejme,
v medziach zákona. Rady
nezamestnaných
v
južnej časti Slovenska majú narastať ďalej.
Pritom ani nemusíme pátrať po odpovedi
na otázku, ako
zákon zabezpečí
terajším zamestnancom miestnych
orgánov
štátnej
správy v tejto oblasti ústavou garantovanú ochranu
proti
svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii
v
zamestnaní - článok 36 písm. b) ústavy. Zrejme nijako, veď
znížením
počtu úradov na juhu Slovenska sa dá
ľahko dosiah-
nuť
aj to, že sa výrazne zredukuje počet zamestnancov miest-
nej
štátnej správy, ktorí majú národnosť
inú ako slovenskú.
Teraz
sú totiž príslušníci maďarského národného spoločenstva
v
týchto úradoch ešte v početnej prevahe.
Takto sa ich však
možno
zbaviť prv, ako sa schváli a nadobudne
účinnosť zákon
o
štátnych zamestnancoch, tzv. definitíva
sa zrejme na nich
nemá
vzťahovať.
Na základe toho tu vidím rovnaký cieľ,
ale aj výsledok,
ako
to bolo v roku 1945, keď najprv Národná
rada Slovenskej
republiky
sa uzniesla dňa 25. mája vyhláškou číslo 44 z roku
1945
Zb. na okamžitom prepustení maďarských štátnych zamest-
nancov.
Teraz bude iný len spôsob.
Z
uvedených dôvodov neobstojí
tvrdenie, že pri tomto
územnom a správnom
usporiadaní nezohralo etnické
hľadisko
žiadnu úlohu, a
preto ani nemalo dôjsť k úmyselnej zmene
v
demografickom zložení obyvateľstva území obývaných prí-
slušníkmi
maďarského národného spoločenstva.
Práve opak je
pravdou,
teda toto riešenie nevychádza z občianskeho princí-
pu,
ale výlučne zo záujmu väčšinového
národa, resp. vládnej
koalície.
Táto právna úprava v dôsledku toho, že
nerešpektuje ani
medzinárodný
všeobecne uznávaný princíp o zákaze
úmyselných
demografických
zmien, sa dostáva do rozporu aj s Rámcovým
dohovorom
Rady Európy o ochrane národnostných menšín, ako aj
so
Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi
Slovenskou
republikou a Maďarskou republikou, s ratifikáciou
ktorých
tento parlament súhlasil.
Vážený parlament,
kolegyne, kolegovia,
zákon,
ktorý dnes opätovne
prerokúvame, je v hrubom
rozpore
s Ústavou Slovenskej republiky, preto navrhujem, aby
ste
tento návrh zamietli ako celok. Pre
nás, maďarských po-
slancov,
a pre našich voličov je tento zákon, hoci aj v zme-
nenej
podobe, naďalej neprijateľný, lebo je v príkrom rozpo-
re
so záujmami občanov maďarskej
národnosti, navyše zakladá
zárodky nových politických, spoločenských a národnostných
rozporov.
S poľutovaním musím konštatovať aj to, že ani pán pre-
zident
nevenoval dostatočnú pozornosť
problematike územného
a
správneho usporiadania z hľadiska
záujmov a potrieb všet-
kých
občanov tejto republiky vrátane požiadaviek maďarskej
komunity,
hoci sú všeobecne známe.
Na záver oznamujem v mene obidvoch poslaneckých klubov
Maďarskej koalície, že návrhy pána prezidenta v
hlasovaní
podporíme,
ale zákon ako celok nie, lebo je proti našim ele-
mentárnym záujmom, a
preto pred záverečným
hlasovaním na
protest
opúšťame rokovaciu sálu.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Bajan.
Pripraví sa pán
poslanec
Ftáčnik.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán prezident,
vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
veľmi veľa sa povedalo už pri minulom
prerokúvaní, pre-
to
je veľmi ťažké opakovať veci, kvôli
ktorým si myslím, že
by
sme tento zákon vo všeobecnosti nemali podporiť. Totiž,
podporili
by sme predovšetkým princíp, kde politiku presu-
nieme
pred vecnosť alebo pred vecné prerokúvanie, a to je
možno
princíp, pre ktorý ste sa rozhodli. Každý má, samo-
zrejme,
právo sa rozhodnúť pre svoje postupovanie.
Vzhľadom
na to, aby nevznikli dohady, osvojujem si
všetky
pripomienky pána prezidenta a žiadam
pána spravodaj-
cu, aby dal
o nich hlasovať po týchto pripomienkach, po
ukončení
rozpravy.
Skúsme sa vrátiť k tým
najneuralgickejším bodom tohto
zákona.
Povedzme, že zákon by mal riešiť aj postavenie hlav-
ného
mesta Bratislavy. Nech mi je dovolené povedať, že ide
o
politickú objednávku vzhľadom na skutočnosť, že jednoducho
komunálne
voľby nedopadli tak, ako si niekto predstavoval,
a
aj ďalšie zákony, ktoré smerujú do
Národnej rady a týkajú
sa
kompetencií štátnej správy a spôsobov financovania, len
nasvedčujú
tomu, že sú tu vysoké ambície rozhodovať o rozvo-
ji
toho-ktorého kraja práve
prostredníctvom štátnej správy.
Nikto
to nemôže, samozrejme, zamietnuť, lebo
materiály máme
na
stole. Sú to argumenty, ktoré sú z
môjho pohľadu výlučne
demagogické.
Ako sa chce Bratislava rozvíjať, keď
nebude mať okolie?
Pýtam
sa: To už sme až tak ďaleko, že máte
ambície rozhodo-
vať
o tom bez spolupráce s ostatnými obcami? Argumenty, že
80
% ľudí tej-ktorej dediny alebo mestečka
pracuje v Brati-
slave,
je predsa problémom tých ľudí. To sa nerieši diktá-
tom.
Postavíme druhú Petržalku v Modre, alebo kde budú bývať
Bratislavčania,
keď sa mesto potrebuje rozvíjať? Veď to je
nezmysel.
Rozvoj miest a obcí sa nerobí takým spôsobom, ku
ktorému
sa jednoducho vraciame.
Uvediem maličký príklad. Skládka odpadu v Zohore. Máte
pocit,
že jednoducho by sa to nadiktovalo, keby sme sa nedo-
hodli
s miestnou samosprávou v Zohore, že skládka vznikne
pre
Bratislavu? Tieto veci sa jednoducho nediktujú, ale sa
dohadujú s obcami.
Však na to máme zákon číslo 377 alebo
369
o obecnom zriadení.
Povedzme si, čo sa vlastne hrá. Dobre, rozhodli ste sa
pre
politické stanovisko. Môžem
tlmočiť názor klubu Demo-
kratickej
únie, že sa stotožňujeme s návrhmi pána
preziden-
ta.
Jednoducho, v prípade, že nebudú prijaté, poslanci De-
mokratickej
únie nemôžu podporiť takýto zákon.
Druhá poznámka smeruje k tomu, že priľahlé obce Brati-
slavy
majú ambície byť pričlenené k Bratislave. Áno, zúčast-
nil
som sa na niekoľkých rokovaniach s týmito občanmi.
Páni
a dámy, aby som oslovil všetkých, ak im budeme
vysvetľovať
pričlenenie k Bratislave tým spôsobom, že sa ich
budeme
pýtať, kde si budú chodiť vybavovať veci, či do Trna-
vy,
alebo do Bratislavy, je to bohapustá
demagógia zavádza-
nia.
Tí, čo robia v samospráve a v štátnej správe, vedia, čo
si
občan vybavuje na druhom stupni. Je to možno raz alebo
jediná
návšteva za život.
Pýtam sa, prečo sme po diskusiách
nešli na to naozaj
vecne
a nepovedali, že tak ako bolo kedysi - Západoslovenský
národný
výbor mal sídlo na Mierovej v
Bratislave, prečo by
takýto
mechanizmus nemohol slúžiť aj týmto
okolitým obciam.
Len
preto, že sme sa rozhodli, že Bratislavský kraj bude mať
57
obcí? Opakujem, že ideme na to politicky, a nie vecne.
Totiž
nemáte vecný argument na to, aby ste
presadili takýto
zákon.
Idete na mechanizmus sily. V poriadku.
A
posledná poznámka. Myslím si,
že tak ako zaznelo
v
kuloároch pred nejakým mesiacom, keď
tu bol pán primátor
Košíc, aj o
tom možno povedať, že
predovšetkým poslanci
z
Bratislavy sa nezmazateľne zapíšu do dejín Bratislavy prá-
ve
svojím hlasovaním o tomto zákone.
Maličká poznámka na záver. Pán predseda
Rea tu podsunul
jednu
veľkú myšlienku, ku ktorej by som poprosil, aby sa vy-
jadrili
predovšetkým naši právnici. Pán prezident vrátil zá-
kon
okrem iného aj z dôvodu, že
posúva, alebo odporúča po-
sunúť
účinnosť od 1. januára 1997. Tu zaznel
termín "od dňa
účinnosti".
Pýtam sa: Je už teraz vôľa ísť nad
rámec pripo-
mienok?
Ak áno, otvárame precedens,
ktorý sme pred neja-
kým časom zavrhli. Skúste mi zodpovedať,
či ideme naozaj
týmto
smerom. Ak áno, potom odporúčam, aby sme dávali ďalšie
pripomienky
a normálne rozobrali zákon paragraf po
paragra-
fe. Je to
nová pripomienka, ktorá tu nesmie zaznieť. Buď
prijmeme zákon v
pôvodnom znení, alebo
musíme prijať tie
pripomienky,
ktoré sú na stole.
Na záver, samozrejme, nemožno sa stotožniť s týmto zá-
konom,
a preto odporúčam aj vám, kolegyne a kolegovia, aby
ste
sa zamysleli a prijali možno zlepšujúce návrhy pána pre-
zidenta.
Môj osobný názor je ten, že tento zákon
je nezlep-
šiteľný,
pretože už filozofia je zlá.
A na záver mi dovoľte citovať zo
stanoviska Združenia
miest
a obcí, ktoré sme dostali. To je združenie, pre vašu
informáciu len pripomeniem, pretože vláda svojím
spôsobom
úplne
ignorovala VI. snem Združenia miest a
obcí Slovenska,
ktorý
sa konal v apríli, že je to združenie obcí a miest,
kde
je združených viac ako 95 % miest a
obcí. Združenie vy-
jadrilo
požiadavku v uznesení, podľa
ktorého by Bratislava
mala
mať v správnom členení postavenie na
úrovni kraja. Od-
porúča,
a ja sa s tým stotožňujem a dávam to ako pozmeňujúci
návrh,
aby sa v § 2 ods. 3 vypustil, teda aby sme nerokovali
o
vojenských obvodoch.
A na záver, keď už chceme byť perfekcionalisti, v § 2
ods.
1 žiadame úpravu textu nahradiť slovo "samosprávnymi"
slovom
"samostatnými", lebo podľa Ústavy Slovenskej republi-
ky
je obec nie samosprávny, ale samostatný
územný a správny
celok.
Tí, ktorí pracujú v tejto oblasti, vedia, že je to
maličký, ale veľmi
podstatný rozdiel, takže to dávam ako
ďalší
pozmeňujúci návrh.
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ftáčnik,
pripraví sa pán
poslanec
Černák. Ešte s faktickou poznámkou
vystúpi pán po-
slanec
Cuper, predseda výboru.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
chcem odpovedať pánu poslancovi Bajanovi,
ale aj pánu
poslancovi
Šimkovi, že politizáciu tohto zákona urobila opo-
zícia,
a nie vládna koalícia. Opozícia má
svoje dôvody, ako
ich
zrejme uviedol pán Šimko, ktorý tu
hovoril nie o zákone
o
územnosprávnom členení, ale o zákone o voľbách. Neviem, či
sa
už KDH chystá na voľby. Samozrejme, ide
nám predovšetkým
o
územno-organizačné členenie.
Netvrdím, že rozvadené Slovensko týchto
dní alebo tohto
roku a budúceho
roku prijme jednoznačne
akýkoľvek zákon.
Preštudoval
som si aj návrhy KDH a nemyslím si, ak by tu bo-
li
prerokúvané, že by s nimi bola všeobecná spokojnosť. Tiež
by
bolo množstvo nespokojných, tak
ako je s naším zákonom.
Vláda
bola vedená zrejme snahou zaviesť pre celé Slovensko
rovnaké
územno-organizačné a správne členenie.
Samozrejme, mohlo sa uvažovať aj o inom,
mohlo sa poža-
dovať
pre Košice a Bratislavu municipiálne
zriadenie, také,
aké
bolo v prvej republike, kde by sa
spojila štátna správa
s
obecnou samosprávou. Samozrejme, neviem
však, koľké mestá
by
to žiadali tiež. Komárno by bolo určite tretím v poradí.
Takže nevidím nijaký dôvod na
nespokojnosť s tým, že
Bratislava
bude mať také isté správne členenie alebo bude na
jej teritóriu
zavedené také isté administratívno-správne
členenie
ako v každom inom kúte Slovenskej
republiky. Zákon
sa
nedotýka samosprávnych funkcií
mesta Bratislavy. Aj keď
bude
zavedená územná samospráva, ani vtedy nebude dotknutá
obecná samospráva
Bratislavy. To znamená,
že právomoci
a
kompetencie primátora Bratislavy zostanú zachované. Tak-
isto
aj iných orgánov obecnej samosprávy vrátane právomoci
starostu
Petržalky pána Bajana.
K tomuto mám aj stanovisko Rady Európy, ktoré prednie-
sol
zástupca výboru alebo direktória pre
životné prostredie
a
miestne orgány pán Locattelli, ktorý hovorí, že nevidí
dôvod,
pretože niet takých dokumentov v Rade Európy alebo
Európskej
únii, ktoré by stanovovali, že hlavné
mesto štátu
musí
mať osobitnú štátnu správu.
V tomto
zmysle by bolo dobré, ak by
poslanci opozície
ešte
raz pouvažovali, kto politizuje túto kauzu a z akých
príčin.
Samozrejme, okolie Bratislavy nie je
naladené proo-
pozične,
Bratislava možno áno. A preto zrejme opozícii tak
veľmi
záleží na tom, aby Bratislava bola
odizolovaná od os-
tatnej
časti Slovenska.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Predseda výboru pán
Hofbauer - faktická po-
známka.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Bajan, vy ste uviedli
celý rad tvrdení,
ktoré
si dovolím trošku upraviť.
Bratislava ako mesto nemá
predsa svoje fixné hranice a tak,
ako sa rozvíjalo mesto
s
jeho zástavbou, jeho populáciou,
jeho hospodárskym záze-
mím,
tak sa nepretržite menilo a vyvíjalo aj
územné teritó-
rium mesta. Veď
Bratislava sa v 18. storočí končila pri
Michalskej
bráne a za tým nasledovalo Schöndorfské
predmes-
tie,
končila na Rybnom námestí a za tým nasledovalo Podhrad-
ské predmestie. V 19. storočí to bola
oblasť Blumentálu
a
približne Židovský cintorín na nábreží
Dunaja. V 20. sto-
ročí
sa rozšírila o Dynamitku, Lafranconi.
Po roku 1945 Ra-
ča,
Karlova Ves, v šesťdesiatych rokoch Devín, Záhorská Bys-
trica,
Lamač. A takto by som mohol pokračovať.
Prosím vás, pozrite sa na územno-plánovaciu dokumentá-
ciu
mesta na radnici, či sa končí Komisárkami v Rači a či sa
končí
v Záhorskej Bystrici. Vôbec nie. Na výkrese je záujmo-
vé
územie mesta, ktoré sa končí približne tam, kde je stano-
vený
Bratislavský kraj. To je veľká Bratislava. Nič viac,
nič
menej. Tak nezavádzajte, prosím vás, verejnosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická
poznámka.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem,
pán predsedajúci. Nechcem
tu hovoriť žiadne
politické
úvahy ani reagovať na predrečníkov. Zaujímalo by
ma,
keďže všade, kde chodím, hovorím, že za
toto nové územ-
nosprávne usporiadanie budú zodpovední poslanci vládneho
hnutia,
vládnej koalície, žiadam vás,
posuňte sa do vecnej
roviny
a povedzte nám, koľko to bude Slovensko stáť. Jasnú
reč
na túto tému som ešte nepočul.
Aké
budú náklady na toto územnosprávne usporiadanie?
Sumy
a cifry, ktoré ste doteraz dávali, pán minister, aj pá-
ni
poslanci, sú značne zavádzajúce. A
poslanci tohto parla-
mentu
jasné správy o nákladoch na toto územnosprávne uspo-
riadanie
nedostali. Žiadam vás, povedzte to pred hlasovaním.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, pán poslanec Bajan - faktická
poznámka.
Poslanec V. Bajan:
Samozrejme, mali by sme reagovať len na
predrečníka. No
neodpustím
si poznámku ku kolegovi Hofbauerovi. V podstate
som
chcel naznačiť, že moderná komunálna politika sa robí
inými
metódami ako v minulosti. Pravdepodobne som to nepove-
dal
jasne a pravdepodobne možno aj zbytočne.
Dve poznámky ku kolegovi Cuperovi.
Našťastie, kompeten-
cie
starostu mestskej časti nezávisia od tohto parlamentu,
ale od štatútu
hlavného mesta, takže v tomto som
svojím
spôsobom
pokojný. A vždy po skúsenostiach z minulých rokov
mám
obavy, ak sa prejudikuje nejaká myšlienka alebo len sa
tak
voľne povie, potom sa znenazdajky objaví v zákone. Ko-
legyne,
kolegovia, zaznela tu myšlienka o
možnosti spojenia
samosprávy
so štátnou správou v Bratislave a v Košiciach, čo
sú
mestá zriadené samostatným zákonom. Nič viac a nič menej.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik dal
prednosť pánu poslan-
covi
Fogašovi, tak teraz nastúpi do rozpravy pán poslanec
Fogaš
a pripraví sa pán poslanec Ftáčnik. (Hlasy z pléna.)
Prosím?
Ste v poradí potom, vy ste prihlásený
ako piaty, je
len
prehodený postup pánov poslancov Fogaša a Ftáčnika.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán prezident,
vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
pôvodne som nepredpokladal, že vystúpim
k tomuto bodu
programu, lebo
som predpokladal, že
predsa len niektoré
z
návrhov, ktoré predložil pán prezident, sú prijateľné. Ale
zdá
sa, že i bod 5, ktorý sa týka účinnosti navrhovaného zá-
kona,
je neprijateľný, pretože predseda výboru a spravodajca
v
jednej osobe pán Rea predložil návrh na
to, aby sa zákon
stal
účinným dňom vyhlásenia.
Nie prvýkrát sa z tejto miestnosti a aj z tohto miesta
ozýva,
že na uvedenie zákona do života treba
mať nejakú le-
gisvakačnú lehotu.
Tá je dôležitá nielen preto, aby sa
dôsledne
pripravila realizácia zákona, ale aj
preto, aby sa
pripravili
náklady, ktoré treba vynaložiť na jeho realizá-
ciu.
Súhlasím s doktorom Laukom v tom, že
zrejme náklady na
realizáciu
tohto zákona sú podstatne väčšie, než
sa pôvodne
uvádzalo.
Dôvodová správa k
navrhovanému zákonu neobsahovala te-
mer žiadne
ekonomické zhodnotenie, ani
analýzu nákladov
a
dosahov, ale ani presvedčivé
vysvetlenie, ktorých ďalších
štruktúr
sa samotný zákon dotkne.
Jednej z nich sa dotknem - je to súdnictvo. Vo finanč-
nej
oblasti v celom období územného usporiadania sú nároky
súvisiace
so zriadením 41 nových súdov za predpokladu, že
bude
zriadený i hlavný súd, celkovo 969 025 tisíc korún. Ka-
pitálové výdavky z
toho predstavujú 820 850
tisíc korún
a
bežné výdavky 148 750 tisíc korún. Okrem toho okamžité ná-
roky
s trvalým dosahom na štátny rozpočet
v roku 1996 budú
predstavovať
3 959 tisíc korún. V roku 1997 ďalších 64 736
tisíc
a v rokoch 1998 a 1999 ďalších 77 200 tisíc
korún. Ak
k
tomu pripočítame i náklady na
personálne vybavenie týchto
štruktúr
orgánov súdnictva, musíme vynaložiť
ďalších 35 794
tisíc
korún.
Prosím, nech mi nikto nepovie, že to
nesúvisí s územno-
správnym
členením. Ono to s tým súvisí, pretože
sústava sú-
dov
sa má prispôsobiť práve tomuto územnosprávnemu členeniu.
Ak k tomu
dopočítame i predpokladané
zvýšenie počtu osôb
o
ďalších 200 v oblasti justície, to je ďalších 19 420 tisíc
korún.
Celkove teda pri možných omyloch plus-mínus sa len
náklad
tejto štruktúry dotkne celkovou
čiastkou 1 166 175
tisíc
korún.
Myslím
si teda, že by bolo
namieste, aby minister
vnútra
vystúpil a takto vysvetlil aj ostatné
náklady, ktoré
súvisia s územnosprávnym členením, aby sme naozaj
vedeli,
o
čom hlasujeme. Totiž keď sa v tomto roku objavili základné
sociálne problémy v
niektorých regiónoch,
oblastiach, ale
i
konkrétnych podnikoch, ako je napríklad Dubnica, ako je
Korasan
Rajec, ako je Ilava, mohli by sme vymenovať ďalšie
a
ďalšie, keď sa objavuje určitý tlak na
sociálnu sféru po-
stavenia
lekárov, učiteľov atď., bolo by namieste, aby sme
zvážili,
či nie je lepšie vytvoriť si náležitú rozpočtovú
rezervu a ísť
do celkovej reorganizácie
štruktúry štátnej
správy
naozaj od 1. 1. 1997.
V
tomto smere by som vás prosil, aby ste aspoň tento ná-
vrh podporovali, lebo sa domnievam, že
môže dôjsť naozaj
k
výdavkom, ktoré sú nepredvídateľné, a
my nebudeme vedieť,
o
čom hlasujeme.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Slovo má pán
poslanec Ftáčnik. Ale najprv
s
faktickou poznámkou pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán prezident,
pripojil by som sa k tým otázkam, ktoré
hovoria o kvan-
tifikácii
zdrojov potrebných na nové územnosprávne členenie,
a
chcem sa opýtať pána ministra, ako je to prerokované s mi-
nisterstvom
zdravotníctva. Pán minister, keby ste
boli taký
láskavý
a povedali, ako bude riešená sieť nemocníc. Budeme
mať
76 okresných nemocníc a 8 krajských nemocníc? Ako to po-
tom
vybudujeme, koľko na to treba
investičných prostriedkov
a
či to máme kvantifikované? Pretože inak
by museli niekedy
aj
dva okresy súperiť o jednu nemocnicu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ftáčnik a
pripraví sa
pán
poslanec Černák.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán prezident,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
nemám záujem politizovať tento zákon. Rád
by som vystú-
pil
vecne ako poslanec zvolený za volebný kraj Bratislava.
Asi už tušíte, že budem diskutovať o tom
istom, o čom
som
diskutoval pri prvom prerokúvaní tohto
zákona, o posta-
vení
hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy. Nako-
niec
je to aj jedna z pripomienok, kvôli ktorej vrátil návrh
zákona
prezident Slovenskej republiky.
Chcem povedať, že vás nebudem unavovať
opakovaním argu-
mentov,
prečo v zákone, ktorý sme schválili 22. marca, nebo-
lo
postavenie Bratislavy riešené tak, ako by podľa môjho ná-
zoru
malo byť. Dostatok argumentov uviedol prezident vo svo-
jom
úvodnom slove, dostatok argumentov bolo
možné nájsť ako
odozvu
na prijatie tohto zákona vo vyjadreniach predstavite-
ľov
samosprávy a ďalších činiteľov.
Sústredím sa skôr na tú
časť,
resp. na tú rovinu, ako ďalej, ako z toho von, čo môže
tento
zákonodarný zbor urobiť, aby postavenie hlavného mesta
zodpovedalo
jeho ústavnému vymedzeniu hlavného mesta Sloven-
skej
republiky.
V mojom prvom vystúpení v marci som uviedol, že v pod-
state
sú možné tri alternatívy alebo tri
varianty. Jedna je
tá,
ktorú nám navrhuje vo svojich pripomienkach prijať pán
prezident,
to znamená usporiadať Bratislavu ako samostatný
samosprávny
a správny celok s postavením kraja, skladajúci
sa
z piatich okresov, a tri zvyšné okresy bývalého okresu
Bratislava-vidiek (Senec, Malacky a Pezinok) pričleniť do
Trnavského
kraja. Je tu toto riešenie. Pán spravodajca na-
značil, že má
svoje mínus vo vyjadreniach predstaviteľov
týchto troch okresov, ktoré by sa mali presunúť do iného
kraja, aj keď
je pravda, že vlastne získavajú. Z jedného
okresu získavajú tri okresy, to znamená
samospráva, resp.
štátna
správa pre nich bude bližšie, a problematické
je len
to,
kam vlastne by títo občania mali
cestovať na druhý stu-
peň.
Naozaj, zvážiť nakoľko atď., to je vec
diskusie, ale
povedzme, že toto
riešenie je jedno možné, je pred
nami
predložené,
má svoje ratio a má aj, samozrejme,
svoje nega-
tíva.
Pán prezident spomenul druhé riešenie,
dnes ho v legis-
latívnej
podobe nemáme predložené, aby sme upravili postave-
nie
mesta ako samosprávny a správny celok s
postavením kra-
ja.
Vytvorili by sme, takpovediac, prímestský kraj, ktorý by
mal
sídlo v Bratislave, to znamená z týchto troch okresov by
sme
vytvorili malý kraj, ktorý by vlastne zabezpečoval alebo
by
bol takým zabezpečovacím krajom pre hlavné mesto, ale je-
ho sídlo by
bolo v Bratislave, čiže
pripomienka občanov
týchto
troch okresov by sa vlastne stratila. Svoje druho-
stupňové
záležitosti by si chodili vybavovať do
Bratislavy,
pretože tam
by bolo sídlo
tohto kraja, a Bratislava by
spĺňala tie funkcie
a tie možnosti, ktoré má spĺňať
ako
hlavné
mesto.
Tá
tretia možnosť, o ktorej som hovoril
a na ktorú by
som rád upriamil vašu pozornosť, pretože
ju považujem za
najschodnejšiu,
je sústrediť sa na problematiku
samosprávy.
Pretože,
podľa môjho dobrého názoru, najmä pripomienky mesta
a
mestských častí vyplývajú z toho, že zákon, o ktorom teraz
rokujeme,
nerieši len problémy štátnej správy,
ale rieši aj
problémy
samosprávy. A v § 2 prejudikuje,
ako sa majú veci
usporiadať,
keď sa v novembri, aspoň podľa
harmonogramu re-
formy
verejnej správy, bude tento parlament zaoberať uspo-
riadaním
samosprávy.
Vážení, podľa môjho názoru
vznikne absurdná situácia.
V
Bratislave budeme mať mestské časti, budeme mať mestské
zastupiteľstvo
a ešte bude nejaké krajské samosprávne zastu-
piteľstvo,
ktoré podľa všetkého dostane rozhodujúce právomo-
ci. To znamená,
že bude ovplyvňovať rozvoj
Bratislavského
kraja
z hľadiska samosprávy a majú sa
naň presúvať kompe-
tencie,
dať mu finančné a ďalšie právomoci z
hľadiska daňo-
vého
a podobne, tieto rozhodujúce
právomoci bude mať v ru-
kách
krajský samosprávny orgán, ak by som to
takto povedal,
a
mesto sa bude kdesi krčiť v kútiku a bude sa dožadovať, že
aj
ono by čosi, lebo však mesto by potrebovalo. A rovnako
budú
postupovať ďalšie tri okresy, resp. 71 obcí, ktoré tu
boli
spomínané, že aj ony by chceli.
Túto situáciu prejudikujeme § 2 ods. 2 a podľa mňa ona
vytvára
ten spor. Môj pozmeňujúci návrh bude
smerovať k to-
mu,
aby sme túto vec týmto zákonom neriešili. To znamená, ak
je
presvedčenie u vážených kolegov poslancov, že treba uspo-
riadať
veci štátnej správy v oblasti
Bratislavy tak, aby sa
vytvoril
Bratislavský kraj s ôsmimi okresmi, v
poriadku, je
to
tiež jedna alternatíva. Uviedli ste k nej určité argumen-
ty,
ktoré tiež treba a možno ich brať do úvahy, ale nepreju-
dikujme
týmto zákonom postavenie samosprávy, ktoré by pokoj-
ne
mohlo vyzerať tak, že v tomto kraji
a možno len v tomto
kraji
by ten druhostupňový krajský
samosprávny celok plnilo
hlavné
mesto Bratislava a jeho mestské zastupiteľstvo a že
by
si priľahlé tri okresy vytvorili tiež svoj samosprávny
celok,
ktorý by na báze dohody, tak ako to
spomínal pán po-
slanec
Bajan, riešil problémy, ktoré pripadajú samospráve,
a
ktoré sa navzájom budú ovplyvňovať - napríklad skládky
a
mnohé iné veci.
Takáto
predstava by sa dala dosiahnuť tým, ak by sa
prijal
návrh, ktorý prednesiem, resp. ktorý môžem hneď teraz
uviesť.
Pripravil som ho v dvoch alternatívach, pričom jedna
alternatíva je širšia,
pretože by znamenala, že by sa aj
v
iných krajoch mohli vytvárať viaceré samosprávne celky,
viaceré
samosprávy. To je, prosím, vec názoru, predložím ná-
vrh
a predkladám vlastne dva navzájom
súvisiace pozmeňujúce
návrhy,
ktoré sa, samozrejme, vylučujú.
Prvý návrh znie takto: V § 2 ods. 2 časť
vety pred bod-
kočiarkou by znela:
"Územný obvod vyššieho
územného celku
nepresahuje
územný obvod kraja." Toto riešenie by prejudiko-
valo,
že sa s ním buď stotožňuje, je teda
totožný s územným
obvodom
kraja, alebo je prípadne menší. Nemôže byť väčší. Vo
vytvorených
krajoch by mohli vzniknúť jeden prípadne dva sa-
mosprávne
orgány. Samozrejme, že by sa to
netýkalo len Bra-
tislavy.
Preto hovorím, že je to všeobecnejšie,
a záleží na
vecnom
posúdení, či toto rieši problém.
Ak nebude tento návrh prijatý, v
druhom návrhu sa sú-
stredím len
na otázku Bratislavy
a navrhujem, aby sme
v
§ 2 ods. 2 za slovo "kraja" pred bodkočiarku vložili slová
"(okrem hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy)".
Prečítam
vám, ako by vlastne ten návrh znel: "Územný obvod
vyššieho
územného celku je zhodný len s územným obvodom kra-
ja".
To je doterajší text zákona, nasledovala by zátvorka
"(okrem
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy)".
Tým by sme vlastne potvrdili znenie § l
ods. 2 súčasné-
ho
zákona o Bratislave, ktorý hovorí, tak ako to uvádza pre-
zident
republiky vo svojom zdôvodnení, že
hlavné mesto Slo-
venskej
republiky Bratislava je samostatný samosprávny územ-
ný
celok, samosprávny územný celok. A
sústreďujem sa naozaj
len
na fungovanie samosprávy. Ak by sme prijali tento pozme-
ňujúci návrh, tak
by vznikol Bratislavský
kraj, mal by 8
okresov, štátna správa by sa riadila tak, ako to navrhla
vláda
Slovenskej republiky, ale samosprávu by
sme, takpove-
diac,
neobmedzili v tom, aby sme jej riešenie mohli zvoliť
vtedy,
keď budeme prerokúvať zákon o vytvorení samosprávnych
celkov
II. stupňa, resp. samosprávnych
orgánov, budeme roz-
hodovať
o ich kompetenciách, o ich právomociach a mohli by
sme
sa vtedy osobitne pozrieť na mesto Bratislava, ktoré,
predpokladám, zostane upravené samostatným zákonom a
jeho
právomoci
by mali tomu zodpovedať.
Ak by mal niekto námietku, že vlastne
presahujeme rámec
rokovania
o pripomienkach prezidenta, rád by som
sa odvolal
na
precedens, ktorého sa tu dopustil tento
parlament v kon-
krétnom
príklade rokovania o zákone o matrikách, kde bola
pripomienka prezidenta ku konkrétnemu paragrafu, parlament
s
ňou nebol spokojný a prijal
vlastné znenie k tej istej
časti
dotknutého zákona.
Podľa mňa sa prezident vecne dotkol
problematiky posta-
venia
Bratislavy, a preto je náležité, teda relevantné pred-
kladať pripomienky, ktoré riešia tento zámer, možno
inak,
ako
to predpokladal prezident, ale
smerujú k tomuto. Pred-
kladať
iné pripomienky k zákonu je, podľa mňa, nenáležité.
To
je môj názor, o ktorý opieram to, že som si dovolil pred-
ložiť pripomienku, ktorá nie je identická s
pripomienkami
pána
prezidenta.
Aby som oprel svoje vystúpenie o
názory tých, ktorých
sa
tento zákon bude dotýkať, rád by som informoval o petícii
občanov
Bratislavy, ktorí vyjadrili svoj
nesúhlas so schvá-
leným
zákonom o územnom a správnom členení v tej jeho časti,
kde
sa ustanovuje, že hlavné mesto
Bratislava má postavenie
v
Bratislavskom kraji v podstate na
takej úrovni ako tri
ostatné
okresy. Tí občania, ktorí podpísali túto petíciu, sa
obracajú
na poslancov Národnej rady o podporu návrhu, aby
Bratislava
ako hlavné mesto samostatnej Slovenskej republiky
bolo
samostatným územným a správnym celkom
na úrovni kraja.
V
petícii sa vychádza z toho, že Bratislava mala vo svojej
histórii
osobitné postavenie v územnom a správnom členení,
a
to buď preto, že bola najväčším mestom na Slovensku, alebo
preto,
že bola hlavným mestom republiky.
Táto petícia vychádza aj z toho, že
Bratislava musí mať
sama
dostatok nástrojov na to, aby mohla zabezpečiť sociálny
a
ekonomický rozvoj mesta a spokojnosť jeho obyvateľov. Bude
to,
podľa mňa, vtedy, ak mestská
samospráva, ktorá má funk-
cie
stanovené zákonom, dostane aj ďalšie
právomoci, tak ako
vyššie
samosprávne celky a tak ako som o tom
hovoril. Petí-
ciu, ktorú prinášam, takpovediac fyzicky,
podpísalo 5 584
občanov
a nie sú to žiadni politickí
prívrženci SDĽ, sú to
občania oslovení na
námestiach hlavného mesta
Bratislavy,
ktorí
spontánne a dobrovoľne podpisovali túto petíciu.
Chcem teda naznačiť, pretože pán kolega
Rea ako spravo-
dajca
spomínal petíciu občanov a vyjadrenia občanov
dotknu-
tých
obcí, chcem proti tomu postaviť aj hlas
občanov Brati-
slavy
a myslím si, že riešenie, ktoré som navrhol, nie je
v
rozpore ani s jednými, ani s druhými, teda že tento parla-
ment vie nájsť
riešenie, ktoré dokáže
uspokojiť aj obce,
resp.
okresy, ktoré budú priľahlé ku Bratislave, a dokáže
uspokojiť aj
požiadavky Bratislavy a Bratislavčanov, aby
mesto
malo postavenie, ktoré dôstojne
zodpovedá jeho ústav-
nému
vymedzeniu.
Dovoľte mi na záver ešte jednu poznámku k tomu, čo po-
vedal
môj predrečník pán kolega Fogaš. Ak by sme prijali ná-
vrh,
že tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, tak
si
myslím, že tento parlament si vystaví zlú vizitku. Zlé
vysvedčenie
preto, že nie je schopný povedať presný dátum,
od
ktorého sa má taká vážna reforma uskutočniť.
Skutočne v legislatívnej praxi dať
účinnosť zákona dňom
vyhlásenia
by malo byť neobvyklé, naliehavé a podobne. Ak
považujú
poslanci tento zákon za naliehavý, prosím, aby ešte
predložili konkrétny návrh. Ale predstaviť si, že
zbierka
zákonov
a jej publikovanie určí, odkedy sa toto spustí do
života,
že určí, odkedy pracovníci doterajších
úradov stra-
tia
svoje postavenia a prejdú na iné
úrady, sa mi zdá sku-
točne
absurdné. (Potlesk.) A pripomienku
prezidenta, aby to
bol
1. január 1997, neberte, prosím, ako
pripomienku prezi-
denta,
ak vám vadí, že to navrhol tento ústavný činiteľ. Ale
pozrite
sa na to z hľadiska zdravého rozumu,
teda odkedy je
to
vecne možné, finančne možné,
odkedy sme to schopní pri-
praviť,
a ak vám je proti srsti dátum 1. januára 1997, na-
vrhnite
iný konkrétny dátum, ku ktorému všetcí tí, ktorých
sa
tento zákon dotýka, budú vedieť, že vstupuje do účinnosti
a
že sa musia na jeho fungovanie pripraviť.
Vážené dámy a páni, dúfam, že som vás
svojím vystúpením
presvedčil,
že vecné prerokovanie tohto zákona je mi bližšie
ako
nejaké politické poznámky.
Pozmeňujúce návrhy odovzdám
pánu spravodajcovi a petíciu 5 584
občanov odovzdám pánu
predsedajúcemu.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte, aby som na pôde Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
privítal delegáciu zahraničných Slovákov z Austrá-
lie,
Juhoslávie, Maďarska, Českej republiky,
USA, Rumunska,
zo Švédska, Chorvátska, Ukrajiny, Švajčiarska, Talianska,
ktorí
sa zúčastňujú na festivale Dni zahraničných Slovákov
a
ktorí prišli predstaviteľom Národnej
rady Slovenskej re-
publiky
porozprávať o svojom živote.
Drahí krajania, vitajte na pôde
suverénneho slovenského
parlamentu
samostatného štátu. (Potlesk.)
Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi
pán poslanec Cu-
per.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
chcem
reagovať na vystúpenie pána poslanca Ftáčnika.
Chcem
opäť zdôrazniť, že návrh zákona, ktorý ste dostali ako
tlač 396, sa
v nijakom prípade nedotýka zákona o hlavnom
meste
Slovenskej republiky, pretože v § 2 tento zákon použí-
va
dva pojmy - samosprávny celok a vyšší územný celok. To
znamená,
že Bratislava z tohto pohľadu je len samosprávny
územný
celok a, samozrejme, jej hranice týmto zákonom nebudú
v
nijakom prípade dotknuté. Jej postavenie ako samosprávneho
celku je potom
výnimočné v rámci ostatných samosprávnych
celkov,
teda obcí alebo miest Slovenska,
zdôraznené osobit-
ným
zákonom. To znamená, že ak by sme ho
chceli ešte väčšmi
zvýrazniť,
tak ako požaduje pán poslanec Ftáčnik,
museli by
sme
novelizovať zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave.
Samozrejme, neobstoja argumenty pána prezidenta a po-
rovnania
s inými hlavnými mestami, ako je Washington, Can-
berra
alebo niektoré ďalšie, ktoré sú v zložených štátoch.
Ide
o hlavné mestá, ktorých územie nie je
súčasťou žiadneho
federálneho
štátu a tvorí samostatné územie federálneho štá-
tu,
tzv. district of federal, čo v našej federácii nikdy ne-
bolo dosiahnuté,
pretože hlavné mesto
sa stotožňovalo
s
hlavným mestom Českej republiky. My sme z hľadiska územno-
organizačného
členenia unitárny štát a nemôže tu byť
nejaký
osobitný územný celok, ktorý by prináležal len
Slovenskej
republike,
pretože celé územie Slovenskej republiky prinále-
ží
slovenskému štátu. Takže z tohto pohľadu nemôžeme podľa
mňa
v nijakom prípade robiť v tomto zákone výnimku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil ešte
pán
poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ak dovolíte, chcel by som zdôrazniť jednu
vec, o ktorej
sa
ešte nehovorilo. Je možné urobiť mnohé
kozmetické úpravy
v
§ 2 a podávať akékoľvek
vysvetlenia o prospešnosti tohto
zákona
z hľadiska územného a správneho členenia Bratislavy
a
jej postavenia v rámci tohto
územného a správneho člene-
nia.
Dámy a
páni, ale my nerešpektujeme vôľu
občanov tohto
mesta, obyvateľov mesta, ktorí predstavujú 10
% všetkých
obyvateľov.
Veď predsa 17 mestských častí a ich
zastupiteľ-
stiev
jasne svojou deklaráciou definovalo, že mesto chce mať
štatút
samostatného správneho celku. A ak k tomu ešte vezme-
me do úvahy
stanovisko Združenia miest
a obcí Slovenska,
ktoré
združuje 90 obcí tohto štátu, ktoré vyjadrilo presne
tú
istú požiadavku, tak sa pýtam, ako reaguje tento parla-
ment
na požiadavky občanov.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická
poznámka.
Poslanec M. Ftáčnik:
Chcem
len vecne zareagovať na pána poslanca Cupera,
ktorý
hovorí, že keby sa prijal môj
pozmeňujúci návrh, bolo
by
treba novelizovať zákon o Bratislave.
Ešte raz by som mu
pripomenul
§ 1 ods. 2 zákona o hlavnom meste, kde sa hovorí,
že
Bratislava je samostatný samosprávny
územný celok. Ak by
sme
prijali znenie § 2 ods. 2 v pôvodnom
znení, tak si mys-
lím,
že práve tento princíp sa nabúra, pretože sa vytvoria
3
stupne samosprávy, z ktorých najvyššia bude mať rozhodujú-
cu
funkciu, lebo sa tam budú presúvať právomoci. Samozrejme,
to
nepoznáme, sme poznamenaní tým, že reforma naštartovala
riešením
problematiky štátnej správy, ale
predpokladáme, že
tam
budú tie právomoci, ktoré ovplyvnia rozvoj príslušného
regiónu.
Som hlboko presvedčený, že aj z hľadiska ústavného, aj
vecného
by mali byť právomoci v rukách Bratislavy, teda jeho
samosprávneho predstaviteľa, to je mestské zastupiteľstvo.
Čiže
tomuto sa snažím, takpovediac, nie zabrániť, ale vy-
tvoriť
na to predpoklady, aby sme tú vecnú diskusiu absolvo-
vali vtedy, keď
budeme riešiť samosprávne
celky vyššieho
stupňa
a neprejudikovali to teraz, aby sme
nezatvárali dve-
re.
A to riešenie nájdeme určite spoločne v novembri, keď
predloží
vláda Slovenskej republiky príslušný zákon.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - predseda
výboru pán posla-
nec
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Švec, neviem, kto robil
prieskum o odmiet-
nutí tejto
územnosprávnej organizácie v
Bratislave, ale
vo
IV. obvode, kde bývam a kde žije
100 tisíc obyvateľov,
môžem
zodpovedne povedať, že nik. Neodvolávajte sa na stano-
viská,
ktoré neexistujú.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická
poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Mrzí
ma, že sa naozaj s
pánom poslancom Ftáčnikom
nechápeme.
Ten istý prípad by nastal aj v
Košiciach, aj na-
stane.
Ale to vám neprekáža, to farizejstvo, a hlasovali ste
za
to, aby sa v Košiciach zriadili
okresné úrady. Ten istý
prípad
bude aj v Košiciach po prijatí
tohto zákona, ale to
vám
neprekáža. Prekáža vám, že v Bratislave budú 3 stupne
samosprávy.
(Hlasy z pléna.) Ale to nie je nijaký
argument,
už
som vám vysvetlil, že nemôžeme vyňať
osobitne bratislav-
ské
teritórium. Bratislavské teritórium
bude podliehať len
primátorovi? Nebude podliehať územnoorganizačnému členeniu
tohto
štátu? Ale to si vari nerozumieme, pán kolega Ftáčnik.
Nie
je to na diskusiu tu, môžeme si to vydiskutovať v kuloá-
roch.
Pánu poslancovi Švecovi by som chcel
položiť otázku, či
vyhovieme každej obci
a každému mestu v tomto parlamente
a
či vyhovieme aj slovenským poslancom maďarskej národnosti,
a
nie maďarským poslancom, ako nás
presviedča pán Kvarda,
lebo
takí tu ešte z maďarského parlamentu nesedia,
či aj im
vyhovieme
v tom, aby sme im vytvorili tie 3
uhorky 5 km ši-
roké
a jednu z nich 150 km dlhú, ak si každý v tomto štáte
bude
požadovať a presadzovať len svoju vôľu. Sme tu práve na
to, aby sme
posúdili možnosti, ktoré sa
dajú realizovať
v
tomto štáte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán prezident,
vážený pán predsedajúci,
chcem reagovať na to, čo hovoril pán
poslanec Cuper.
Pán poslanec, nie je pravdou, že len
federálne usporia-
dané
štáty majú osobitné územie, správne územie svojho hlav-
ného mesta. Skúste sa pozrieť na Dánske
kráľovstvo, kde
existuje
"amt Kodaň", v našom preklade kraj Kodaň, a "amt
veľká
Kodaň", kraj veľká Kodaň. Tam chápu, že hlavné mesto
je
symbolom štátu a že práve preto, že
plní iné funkcie ako
všetky
ostatné mestá, potrebuje aj iný správny systém.
A po
druhé, prosím vás, pán
predsedajúci, mám otázku,
či
budete akceptovať, aby sa hovorilo o
pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca Reu, pretože ide nad
rámec zvyklostí tohto
parlamentu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno, ďakujem.
Poslanec R. Kováč:
Moment, neskončil som, pán predsedajúci.
To znamená, že
v
prípade, ak budete akceptovať, som pripravený predložiť
41
pozmeňujúcich návrhov k zákonu a
požiadať, aby sa o kaž-
dom
hlasovalo osobitne. Takže chcem jasnú
odpoveď, či otvá-
rame
znovu celý zákon, alebo či budeme
rokovať len o pripo-
mienkach
pána prezidenta s tým, že ich prijmeme, alebo za-
mietneme.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, nebudeme tu postupovať vyhrážaním, že čo
urobím...
Poslanec R. Kováč:
Ja sa nevyhrážam. (Ruch v sále.) Ja sa
pýtam, pán pred-
sedajúci.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno. Pán poslanec Bajan - faktická
poznámka.
Poslanec V. Bajan:
Samozrejme, aby to bolo jasné, vyjadrím sa k pánu Hof-
bauerovi.
Klub starostov Bratislavy, to je združenie staros-
tov
17 mestských častí, dal jednoznačné
stanovisko, vrátane
starostu
z Ružinova, vrátane starostu z Rače,
teda kandidá-
tov
za HZDS, a vrátane starostky z Vrakune, kandidátky za
SNS,
čo sa týka územného a správneho
členenia. Potom nasle-
dovalo
spoločné rokovanie mestského zastupiteľstva so zastu-
piteľstvami
miestnych častí a stanovisko dostal aj
predseda
parlamentu. Čiže
odvolávam sa na
dokument, ktorý leží
v
útrobách Národnej rady, takže nie je to niečo
fiktívne.
A len
maličká poznámka k filozofii.
Nechceme vyhovieť
každému
mestečku alebo obci, ale rešpektujme názor združe-
nia,
ktorý združuje 95 % z 2 800 obcí a 10 % obyvateľstva sa
vyjadrilo prostredníctvom volených zástupcov. Jednoducho
niečo počujeme, a
niečo nechceme počuť. V tom je meritum
diskusie,
o ktorom hovoril pán kolega Švec.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper, nech sa
páči - faktická
poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci, chcem odpovedať
pánu poslanco-
vi
Kováčovi.
Áno, je aj taký model, ale v tom prípade je to podria-
dené
priamo vláde a vláda má rozhodujúce
ingerencie do ria-
denia
takýchto samosprávnych municipií. To my
nechceme. Sa-
mozrejme,
chceme pre celý štát rovnakú štátnu správu. To, že
ste
si z nás robili dobrý deň už pri prvom prerokúvaní záko-
na,
pán poslanec Kováč, to som tu povedal, lebo my sme zria-
ďovali okresy a
vy ste niečo žiadali do nich začleňovať.
Takže
už vtedy ste hovorili so svojimi
"pozmeňovákmi" úplne
o
niečom inom a chcete si znovu z tohto zhromaždenia robiť
dobrý
deň. Nech sa páči, ale určite
viem, že ste si robili
vtedy
a aj teraz by ste si z nás robili dobrý deň.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán predseda výboru
Hofbauer - faktická po-
známka.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem,
pán poslanec Bajan,
za spresnenie, že ide
o
stanovisko starostov, ako ste uviedli,
a nie o stanovisko
občanov,
ako uviedol pán poslanec Švec.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická
poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci, keďže ste
mi neodpovedali na
otázku, dávam procedurálny návrh, aby Národná rada
svojím
hlasovaním
rozhodla o tom, či budeme rokovať len o pripo-
mienkach
pána prezidenta v tom zmysle, že ich prijmeme alebo
zamietneme,
alebo nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
pozývam všetkých poslan-
cov,
ktorí sa nachádzajú v okolitých miestnostiach, aby sa
dostavili
do rokovacej miestnosti. Budeme
hlasovať o proce-
durálnom
návrhu pána poslanca Kováča. (Gong.)
S
faktickou poznámkou vystúpi
pán poslanec Mikloško.
Nech
sa páči, máte slovo.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, za klub KDH by sme
prosili prestávku
do
11.30 hodiny.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, necháme ešte sériu troch
faktických poznámok
a
vyhlásime prestávku.
Pán poslanec Duka-Zólyomi - faktická
poznámka.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem
pekne. Klub poslancov
Maďarskej koalície sa
pripája
k tejto žiadosti.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Bugár sa pripája
tiež. Ďakujem.
Predseda ústavnoprávneho výboru pán
Brňák, nech sa pá-
či.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem
pekne. Pán predsedajúci, mám tri poznámky
k
procedurálnemu návrhu pána poslanca Kováča.
Prvá
poznámka - domnievam sa, že o
tak formulovanom
procedurálnom návrhu nie
je možné dať hlasovať. Nemôžeme
hlasovať
o tom, či pôjdeme nad rámec prezidentových pripo-
mienok,
alebo nie. Takto položená otázka je nezmyselná.
Druhá poznámka - nie je možné
procedurálnym návrhom ob-
medziť
právo a návrhy iných poslancov. To znamená, ak iní
poslanci
dali návrh, o tomto návrhu podľa rokovacieho po-
riadku
sa musí dať hlasovať.
A tretia
poznámka - ak napriek tomu
nebudete súhlasiť
s
týmto výkladom, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasova-
li o tom,
či budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána
poslanca
Kováča. (Šum v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
vyhlásil som, že ponechávam sérii troch faktických po-
známok priechod, a
zároveň teraz vyhlasujem
prestávku do
11.30
hodiny na poradu klubov.
Ďakujem.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
prosím vás, zaujmite svoje miesta. Po
porade s odbor-
níkmi,
ktorú sme uskutočnili, došli sme k záveru, že by bolo
teraz
vhodné spojiť s obedňajšou prestávkou také riešenie,
ktorým
poverujeme ústavnoprávny výbor,
aby prerokoval túto
problematiku a aby predložil svoj návrh, na základe
ktorého
budeme
konať. Počas tejto obedňajšej prestávky zasadne ús-
tavnoprávny
výbor, ktorý vypracuje návrh riešenia ďalšieho
postupu.
Do 14.00 hodiny vyhlasujem obedňajšiu prestávku.
Ešte sa hlási predseda ústavnoprávneho
výboru pán Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem
za slovo, pán predsedajúci. Zvolávam schôdzu
ústavnoprávneho
výboru na 11.50 hodinu v zasadačke
ústavno-
právneho
výboru.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nech sa páči pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Bartošíková:
Vážené kolegyne, pripomínam prvé ustanovujúce stretnu-
tie členiek
poslaneckého klubu žien,
ktoré sa uskutoční
o
13.00 hodine v zasadačke číslo 30.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam vás
do rokovacej
miestnosti,
aby sme mohli pokračovať v zasadaní.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
znova opakujem, prosím
vás,
dostavte sa do rokovacej miestnosti,
aby sme mohli po-
kračovať
v zasadaní.
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás,
zaujmite svoje
miesta, budeme pokračovať. Na základe vzniknutej
situácie
sme požiadali predsedu ústavnoprávneho výboru,
aby zvolal
zasadanie
ústavnoprávneho výboru a posúdil
vzniknutú otázku
v
súvislosti s vráteným zákonom. Ústavnoprávny výbor zasadal
a
prijal príslušné uznesenie. Prosím pána
predsedu ústavno-
právneho
výboru, aby ho predniesol. Nech sa
páči, máte slo-
vo.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem za slovo.
Ústavnoprávny výbor na svojej 54. schôdzi
prerokoval na
základe
požiadavky zo 16. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
pripomienku pána poslanca Romana Kováča
z 3. júla
1996
prednesenú v rámci rozpravy k zákonu Národnej rady Slo-
venskej republiky z
22. marca 1996 o územnom a
správnom
usporiadaní
Slovenskej republiky, vrátenému prezidentom Slo-
venskej republiky na opätovné prerokovanie
Národnou radou
Slovenskej
republiky, tlač 396, k možnosti meniť deň účin-
nosti
v zákone vrátenom na opätovné prerokovanie prezidentom
Slovenskej
republiky podľa článku 87 ods. 3 Ústavy Sloven-
skej
republiky, a:
A. konštatuje, že určenie dňa účinnosti
dňom vyhláse-
nia, resp. iný
termín účinnosti zákona
neporušuje princíp
rokovania
iba o pripomienkach prezidenta uvedených
v zákone
vrátenom
na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej
republiky
podľa článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,
B. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky naďalej
rešpektovať
zásadu, že pri rokovaní o návrhu zákona vrátenom
prezidentom
Slovenskej republiky podľa článku 87
ods. 3 Ús-
tavy
Slovenskej republiky sa nemá rokovať a
hlasovať o poz-
meňujúcich
návrhoch poslancov, ktoré idú nad rámec pripomie-
nok
prezidenta Slovenskej republiky,
C.
ukladá predsedovi výboru,
aby oboznámil s týmto
uznesením
plénum Národnej rady Slovenskej republiky.
Na
rokovaní ústavnoprávneho výboru
sa zúčastnilo 11
členov
ústavnoprávneho výboru, 8
hlasovali za znenie tohto
uznesenia,
3 sa zdržali hlasovania.
Ďakujem, to je všetko.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne, pán predseda
ústavnoprávneho výboru.
Vážené kolegyne a kolegovia, myslím, že by bolo dobré,
aby
som dal teraz hlasovať o tomto
uznesení, lebo týmto pá-
dom
máme v podstate jasné podmienky riešenia.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o tomto uzne-
sení.
(Ruch v sále.)
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, zúčastnime sa
na
hlasovaní. (Hlasy v sále.)
Poslanec J. Rea:
Odporúčam, aby sme toto odporúčanie
ústavnoprávneho vý-
boru
prijali.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
pokračujeme v rozprave.
Ďalším
prihláseným je pán poslanec Černák. Nech sa páči, má-
te
slovo.
Prepáčte, ešte chvíľu, pán
poslanec. S faktickou po-
známkou
sa hlási pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Pán predsedajúci, práve ste hrubo
porušili rokovací po-
riadok,
pretože môj procedurálny návrh bol podaný skôr ako
stanovisko ústavnoprávneho výboru. Vo svojom procedurálnom
návrhu
som nežiadal stanovisko
ústavnoprávneho výboru (po-
tlesk)
a vašou povinnosťou podľa rokovacieho poriadku bolo
dať
hlasovať najprv o mojom návrhu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Len poznamenávam, že skôr sa
hlasuje o rozhod-
nutí
výborov ako jednotlivcov. (Šum v sále.)
Poslanec R. Kováč:
Kde je to napísané?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Bajan, máte slovo s
faktickou poznámkou.
Poslanec V. Bajan:
V podstate pán kolega Roman Kováč
povedal to, čo som
chcel
povedať aj ja. Ide o tupú aroganciu moci.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková -
faktická poznámka.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, dovoľte mi, aj keď to už kolegovia
povedali,
ako predsedníčke klubu oznámiť ešte raz
- o žiad-
nom
stanovisku výboru sa nemôže hlasovať
skôr ako o proce-
durálnom návrhu
poslanca. Porušili ste rokovací poriadok
a
žiadam, aby sa o návrhu pána poslanca Romana Kováča hlaso-
valo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Chcem sa pridať k tým, ktorí hovoria, že to hlasovanie
bolo
v rozpore s rokovacím poriadkom. Som členom ústavno-
právneho
výboru. Ústavnoprávny výbor prijal
uznesenie o ve-
ci,
tak ako ho prečítal pán predseda Brňák,
nedal však žia-
den
návrh uznesenia Národnej rady, čiže sme hlasovali o čom-
si,
o čom viete iba vy. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Fico - faktická
poznámka.
Poslanec R. Fico:
Pán podpredseda, ústavnoprávny výbor nie je oprávnený
vykladať
Ústavu Slovenskej republiky. To je
jedna poznámka.
Druhá
poznámka - argumentácia, ktorá
bola prijatá v ústav-
noprávnom
výbore, bola založená na nelogických argumentoch
a
okrem toho toto uznesenie bolo
prijaté iba silou hlasov,
ničím
iným. Ja ho nemôžem rešpektovať. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická
poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Odporúčam mojim kolegom poslancom,
aby si prečítali,
akú
funkciu majú výbory Národnej rady
Slovenskej republiky.
Sú
to iniciatívne a poradné orgány tohto pléna, teda aj vás.
Ak
sa výbor na niečom uzniesol, je vecou pléna, či to odhla-
suje,
alebo nie, a osvojí si to. Stanovisko
ústavnoprávneho
výboru
tu bolo odhlasované a osvojené, tak ho,
prosím, reš-
pektujme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. S prednosťou má faktickú
poznámku predseda Ná-
rodnej
rady pán Gašparovič. Nech sa páči.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Chcem
upozorniť na § 22 rokovacieho poriadku, ktorý
v
odseku 2, nebudem citovať všetky odseky, ale v tomto hovo-
rí:
"Ak sa v rozprave prednesie
pozmeňujúci návrh, poslanec
alebo
navrhovateľ môžu navrhnúť prerušenie prerokovania veci
až
dovtedy, kým k prednesenému pozmeňujúcemu návrhu zaujme
stanovisko
výbor, ktorý určí Slovenská národná rada." (Po-
tlesk
a nezrozumiteľné hlasy.) Predsedajúci určil, že zasad-
ne
ústavnoprávny výbor.
Páni
poslanci, ja som neskákal ani jednému
do reči.
Prečo
skáčete mne? Citoval som vám ustanovenie rokovacieho
poriadku.
(Neutíchajúce hlasy protestu.) A keď
niečo chcete
povedať,
tak sa prihláste, tak ako som sa ja prihlásil. Pre-
čo
kričíme jeden na druhého? Už si od toho odvyknime. Tu má-
te
ďalej... Alebo to stačí, nebudem o tom ďalej diskutovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Predseda výboru pán Brňák -
faktická poznámka.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som len poopraviť tvrdenie pána
poslanca Fica.
Ústavnoprávny
výbor nedával výklad ústavy, ústavnoprávny vý-
bor
prijal stanovisko. To je niečo iné. A toto stanovisko
normálne prešlo
hlasovaním, toto stanovisko
si následne
osvojilo
plénum pri hlasovaní. V konečnom dôsledku bolo roz-
hodnuté aj
o návrhu pána
poslanca Romana Kováča, ktorý
vlastne
žiadal hlasovať o tom, čo sa v tomto uznesení uvá-
dzalo
v časti písmena B.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická
poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Chcel som len upozorniť pána predsedu
Národnej rady, že
som
nedával pozmeňujúci návrh, ale
procedurálny. A o proce-
durálnom
návrhu sa hlasuje hneď a bez rozpravy. To nie je
pozmeňujúci
návrh. Keby som dával pozmeňujúci návrh
k textu
zákona,
pán predseda, mali by ste pravdu.
Ale ja som dával
procedurálny
návrh, a toto bolo hrubé porušenie zákona o ro-
kovacom
poriadku. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková -
faktická poznámka.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, pán poslanec Roman Kováč oznámil, že
žiada,
aby sa hlasovalo o jeho procedurálnom návrhu. Znova
vám
opakujem, stanovisko ústavnoprávneho
výboru je len sta-
novisko,
nie je to procedurálny návrh. Návrh pána poslanca
bol prvý.
Znovu opakujem, dodržiavajte rokovací poriadok
a
dajte o ňom hlasovať. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka.
Poslanec E. Rózsa:
Pán podpredseda,
vážená Národná rada,
protestujem v mene Maďarskej koalície
proti svojvoľnému
výkladu
rokovacieho poriadku. Predsa
všetkým, ktorí sedíme
v
sále, je jasné, že nebol predložený návrh na prerušenie
rokovania,
ale bol predložený procedurálny návrh. To, čo pán
predseda
Gašparovič vysvetľuje podľa odseku 2 §
22, je úče-
lový
výklad. Prosím, pán predseda, aby ste si to ako právnik
uvedomili.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
S uprednostnením slova má faktickú
poznámku pán predse-
da
Národnej rady.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Rózsa, dovoľte mi
povedať, ak máte pred
sebou
rokovací poriadok, ja som citoval odsek
2, vy by ste
si
mohli prečítať odsek 5, ktorý hovorí:
"Obdobne možno po-
stupovať
pri predložení iného návrhu k prerokúvanej otázke."
To
je iný návrh k prerokúvanej otázke. Takže, pán poslanec
Rózsa
- právnik, prečítajte si to. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák -
faktická poznámka.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán podpredseda, aj pán predseda,
aj Kresťanskodemokratické hnutie vyjadruje nesúhlas so
svojvoľným
výkladom rokovacieho poriadku. § 22 ods. 2 hovorí
o
tom, že "ak sa v
rozprave prednesie pozmeňujúci
návrh,
poslanec
alebo navrhovateľ...". Ani
poslanec, ktorý dotyčný
mávrh
predniesol, ani navrhovateľ
nepožiadali o prerušenie
a
o prerokovanie, a to isté... (Hlasy v sále.) Odsek 5 je
v
tomto prípade irelevantný, pán predsedajúci.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To vari nie je možné.
Poslanec J. Miklušičák:
Súhlasím s vami, pán predseda, to vari
nie je možné.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická
poznámka.
Poslanec P. Lauko:
Protestujem proti postupu
predsedajúceho aj predsedu
ústavnoprávneho
výboru, pretože tu nebol podľa rokovacieho
poriadku
prednesený návrh, aby ústavnoprávny
výbor zaujímal
stanovisko
k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Kováča. Ak
si
spomínate, páni kolegovia poslanci aj
pán predsedajúci,
pán poslanec Mikloško a dvaja členovia
Maďarskej koalície
predniesli
návrh na prerušenie a na poradu klubov. Predseda-
júci tu nepredniesol, že má zasadnúť
ústavnoprávny výbor.
Vymýšľate
si. (Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Dovoľte mi protestovať, pán predsedajúci,
proti všetkým
predchádzajúcim
protestujúcim. (Šum v sále.) A chcem upozor-
niť
pána poslanca Kováča, že jeho návrh vôbec nebol pozmeňu-
júci,
pretože sa nedotýkal procedúry, teda
ani nie procedu-
rálny,
ale dotýkal sa obsahu a rozsahu
prerokúvanej proble-
matiky,
toho, čo pán prezident navrhol na nové prerokovanie.
To
znamená, že nebol to návrh procedurálny.
Bol to špekula-
tívno-obsahový
návrh. Asi tak by som to nazval.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Rózsa - faktická
poznámka.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
pokiaľ
ide o výklad pána predsedu Gašparoviča, odsek
5
§ 22 rokovacieho poriadku Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
sa vzťahuje na okamžité hlasovanie bez
rozpravy. Svoj-
voľným
výkladom nemožno aplikovať ustanovenie
na to bez to-
ho,
aby bol predložený konkrétny návrh na prerušenie rokova-
nia,
že o tomto môže rozhodnúť niekto iný. Nemôže. Pán pred-
seda
Národnej rady, prosím, aby ste si túto
otázku uvedomi-
li.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Faktická poznámka - pán poslanec Komlósy.
Poslanec Zs. Komlósy:
Vážená Národná rada,
ostatné námietky voči takémuto postupu už
povedali moji
kolegovia.
Chcem len upozorniť na jeden fakt. Aj rokovací
poriadok, aj návrh,
aj celý priebeh tejto kauzy bol,
že
ústavnoprávny
výbor zaujal stanovisko k navrhnutému procedu-
rálnemu
návrhu pána poslanca Romana Kováča. O stanovisku ako
takom
- neviem, či môže, a ja mám taký názor,
že nemôže za-
ujať
stanovisko Národná rada hlasovaním, ak
to nebolo pred-
nesené
ako návrh. Ak aj bol uznesením výboru požiadaný pred-
seda tohto výboru, aby predniesol návrh výboru, môže sa
o
ňom hlasovať len po
návrhu pána poslanca Kováča. Čiže
minimálne
bol porušený tento postup. Neviem, čo sa udialo vo
výbore,
ale minimálne tento postup bol porušený.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pani
poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Chcela by som sa obrátiť na pána predsedu Národnej ra-
dy,
ak môže teraz na chvíľku počúvať, lebo mu chcem dať jed-
nu
otázku. Chcela by som sa spýtať predsedu Národnej rady,
na základe ktorého odseku § 22 má prednosť pri hlasovaní
stanovisko
výboru pred procedurálnym návrhom poslanca.
Pán predseda, buďte taký láskavý, mohli
by ste mi to
citovať, pretože môj
výklad je iný. Uznávam, že môžu byť
sporné
prípady. Uznávam, že ústavnoprávny
výbor môže zasad-
núť
a môže poslancovi odporúčať, aby
stiahol svoj návrh, ak
vyvoláva legislatívne problémy. Posledný odsek hovorí, že
poslanec
môže stiahnuť svoj návrh. Ak ho však nestiahne, pán
predseda,
potom je o ňom potrebné hlasovať. Opakujem otázku:
Na
základe ktorého odseku § 22 sa hlasuje najprv o stanovis-
ku
výboru a až potom o návrhu poslanca?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
znovu by
som upozornil, že § 22 hovorí o
pozmeňujúcom
návrhu,
pozmeňujúci návrh sa týka obsahu. Ja
hovorím o tom,
že
som predložil procedurálny návrh. Pán
poslanec Cuper, to
nebol
žiadny špekulatívno-obsahový návrh, to
bola procedúra
hlasovať iba o
pripomienkach pána prezidenta. To nie je
žiadny
obsah. To je forma, ako sa bude
hlasovať. To je pro-
cedúra. Takže prosím vás, aby ste si
nezamieňali pojmy.
A
preto nesúhlasím ani s výkladom
pána predsedu, ani s vý-
kladom
pána predsedu ústavnoprávneho výboru, pretože pri do-
držaní
rokovacieho poriadku sa malo najprv
hlasovať o mojom
procedurálnom
návrhu, potom sa mohlo hlasovať o stanovisku
ústavnoprávneho
výboru, ale určite nie opačne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem.
Pán predseda, vy ste sa dovolávali
rokovacieho poriadku
§
22 ods. 2, ods. 5 s odvolaním na ods. 2, kde poslanec môže
požiadať
o stanovisko výboru a Slovenská národná rada, ako
sa
ešte vtedy nazývala, mala v podstate
rozhodnúť o tom, či
výbor takéto
stanovisko má predložiť
Národnej rade. Ale
o
tom nerozhodla Národná rada. V tomto prípade sa vlastne
§
22 ods. 2 nenaplnil, pretože o tom
Národná rada nerozhod-
la.
Ale ja teraz na základe tohto § 22 ods. 2 ako poslanec
navrhujem,
aby k tejto veci zaujal stanovisko
výbor pre ži-
votné
prostredie. (Šum v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Poslanec I. Šimko:
Je
to procedurálny návrh,
pán podpredseda, a treba
o
ňom hlasovať bez rozpravy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická
poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci, chcem iba odporučiť pani Rus-
nákovej,
slečne, pardon (ruch v sále), pani
poslankyni Rus-
nákovej chcem odporučiť, aby si prečítala
príslušnú stať
o
výboroch Národnej rady Slovenskej
republiky, to je § 37
a
nasledujúci.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, pokoj, vážení. Nepočúvate sa.
Poslanec J. Cuper:
A pánu poslancovi Kováčovi chcem povedať, že jeho pro-
cedurálny
návrh by aj tak bol zmätkový, pretože by sa ním
obmedzovali
právomoci tohto zákonodarného
orgánu, ktoré má
z
ústavy. Tento parlament je zvrchovaný a nie je viazaný len
pripomienkami
pána prezidenta, lebo by to znamenalo,
že pán
prezident
má zákonodarnú iniciatívu (reakcia
v sále), a my
neprerokúvame
návrh zákona, ale v každom prípade prerokúvame
už
raz schválený zákon Národnou radou
Slovenskej republiky.
Takže, samozrejme, pán poslanec Kováč, nemôžem s vami
súhlasiť.
Nemôžem hlasovať o vašom návrhu, ktorým
by som si
ja
sám obmedzil svoje právomoci.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - predseda
výboru pán Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Chcel by som dvomi poznámkami reagovať na
svojich pred-
rečníkov.
Pán poslanec Šimko, aj keby ste mali pravdu, tak každý
výbor
podľa rokovacieho poriadku je nielen kontrolný, ale aj
iniciatívny
orgán. To znamená, aj zo samotnej iniciatívy ús-
tavnoprávneho
výboru bolo možné začať v tejto veci rokovať
a
oboznámiť plénum so stanoviskom.
Veď je predsa normálne,
že
došlo k istým problémovým výkladom a že
sme takto postu-
povali.
(Hlasy v sále.) Iniciatívny a kontrolný orgán.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, hláste sa. Dávam všetkým
slovo.
Poslanec P. Brňák:
A ešte jednu poznámku k vystúpeniu pána
poslanca Romana
Kováča.
Pán poslanec, o čom, o akom vašom návrhu máme dať hla-
sovať?
Ak máte presne zapísaný svoj návrh, tak on nie je,
ako
povedal pán poslanec Cuper, špekulatívny, ale je vnútor-
ne
nezmyselný. Dovolím si odcitovať, ja
vás nechcem urážať,
aby ste to
nemysleli takto, ale
dovolím si odcitovať váš
procedurálny návrh, ktorý ste položili. Uviedli ste
alebo
dali
ste tento návrh: "Či pôjdeme nad rámec prezidentových
pripomienok,
alebo nie." V jednom návrhu ste podali nenorma-
tívny
text na hlasovanie. Pýtam sa, o čom máme dať hlasovať?
Či
pôjdeme nad rámec, alebo nie? Veď návrh
sám osebe je ne-
zmyselný
na hlasovanie. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč, máte slovo.
Poslanec R. Kováč:
Je
to neuveriteľné, pán
predseda, že ste prerušili
schôdzu, zasadal ústavnoprávny výbor, aby
rokoval o mojom
nenormatívnom
návrhu. Je to nenormálne. A myslím si,
že môj
návrh
bol úplne jasný. (Potlesk.) Prosím vás, to po prvé.
Po druhé, nesmierne si vážim vaše slová, ktoré ste po-
vedali
o tom, že každý poslanec má právo
predniesť svoj ná-
vrh,
aj slová pána Cupera, že toto je
suverénny orgán, a,
vážení
páni, ja vám tieto vaše slová budem
pripomínať vždy,
keď
bude prerušená rozprava a bude
znemožnené poslancom dá-
vať
návrhy. Vždy vám to budem pripomínať.
Vraciam sa k svojej procedurálnej otázke,
k svojmu pro-
cedurálnemu
návrhu, aby sme po rozprave hlasovali iba o pia-
tich
pripomienkach pána prezidenta. Je to
plne v dikcii to-
ho,
čo som navrhol v rozprave.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Fogaš - faktická
poznámka.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia,
chcel by som vás poprosiť, aby sme sa vrátili k meritu
veci.
Spor vznikol ohľadom toho, či je, alebo nie je možné
rokovať
aj o ďalších pripomienkach, ktoré budú prednesené,
ako
o pripomienkach, ktoré písomne predložil pán prezident.
Pán kolega Cuper predniesol jednoducho názor, ktorý je
absolútne vedľa. Ústava jednoznačne predpokladá,
že sa má
rokovať o pripomienkach, ktoré sú predložené
prezidentom.
A
hovorme o tom s vážnosťou, pretože premiér slovenskej vlá-
dy
v súvislosti s otázkou na novelu Trestného zákona odpove-
dal,
že Slovenská republika požiadala
nezávislých rakúskych
právnikov o ich
názor a tieto názory budú rešpektované.
A
majú byť rešpektované tak, že sa dokončí legislatívny pro-
ces
v Národnej rade. Čiže ak dnes prijmeme
nejaké stanovis-
ko,
súčasne predurčujeme, ako sa bude konať aj v tejto veci.
Nestojíme prvýkrát pred týmto
problémom. Prezident
i
vláda v podstate majú možnosť iniciovať vrátenie zákona
v
prípadoch, keď nie je zákon realizovateľný, či už z ekono-
mických
dôvodov, alebo nie je v súlade s medzinárodnými nor-
mami,
alebo nezodpovedá kritériám, podľa
ktorých sa mal zá-
kon
prijať. Teda porušuje sa procedurálne nejaký proces.
Ak je
stanovisko ústavnoprávneho výboru
bez ohľadu na
to,
či ho chceme odhlasúvať, alebo nechceme, myslím si, že
netreba
o ňom hlasovať, stačí, že sa tlmočí. Ale ak ho chce-
me
v tomto zmysle rešpektovať, potom treba povedať, že ani
návrhy,
ktoré predložil prezident, nie je možné meniť. Môže-
me
z nich schváliť len časť a časť z nich neschváliť, ale
nemôžeme
ich meniť. Keď iniciuje vrátenie zákona, či už vlá-
da,
alebo keď vyjadruje svoje stanovisko prezident, to sú
jeho návrhy a
nemáme právo ich meniť. To
je môj názor.
A
myslím si, že o procedurálnom
návrhu je možné dať hlaso-
vať.
Ak sa to nestalo včas, treba to urobiť, ale snemovňa
tým
predurčí aj ďalší vývoj. Chcel by som
vás poprosiť, aby
sme
predurčili ďalší vývoj v súlade s duchom ústavy, tak ako
bola
prijímaná. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Komlósy - faktická
poznámka.
Poslanec Zs. Komlósy:
Ďakujem pekne.
Chcem len zareagovať na vysvetlenie pána
poslanca Brňá-
ka,
že o tom, čo navrhol pán poslanec
Kováč, sa nedalo hla-
sovať, lebo jeho
návrh bol vnútorne
nezmyselný. Chcem sa
spýtať,
o čom sme hlasovali, na akom základe
sme potom hla-
sovali
o stanovisku výboru.
Podľa mňa stanoviskom výboru k nejakému
návrhu môže byť
len
nejaký vysvetľovací text, pokúšajúci sa v určitom zmysle
ovplyvniť
snemovňu a na základe tohto stanoviska,
tohto vy-
svetlenia
by sa malo hlasovať o pôvodnom
návrhu. To je len
stanovisko,
vysvetlenie výboru. A pôvodný návrh bol procedu-
rálny
návrh pána poslanca Romana Kováča, o ktorom sme zatiaľ
ešte
vôbec nehlasovali. Hlasovali sme...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Kováč povedal...
Poslanec Zs. Komlósy:
Chcel by
som dokončiť a potom môžete
povedať svoj ná-
zor,
pán podpredseda.
Na základe tohto, ak bol aj vnútorne
nezmyselný návrh
pána poslanca Romana Kováča, mali ste o ňom dať hlasovať
a
mohli sme ho zamietnuť. Ak si väčšina
poslancov myslí, že
je
to nezmyselný návrh, tak ho zamietne. Ale nie takto igno-
rovať
rokovací poriadok a vôbec nedať o ňom hlasovať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Rózsa, nech sa
páči, máte faktic-
kú
poznámku.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
pokiaľ ide o poradie hlasovania o
jednotlivých pozmeňu-
júcich
návrhoch, nech sú návrhy akékoľvek,
upravuje to § 25
ods.
2 rokovacieho poriadku. Ak majú mnohí z
prítomných po-
slancov
názor, že návrh je nereálny, nesplniteľný alebo pro-
tizákonný,
môžu to vyjadriť hlasovaním. To nie je dôvod na
to,
aby sme o tomto procedurálnom návrhu, nech je akýkoľvek,
nedali
hlasovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Langoš - faktická
poznámka.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte
mi povedať dve veci.
Po prvé, som zhrozený
z
toho, akú neúctu prejavujete vy, poslanci zákonodarného
zboru
Slovenskej republiky, voči ústave a voči zákonom. Pri-
jímate
zákony, z ktorých mnohé dôležitým a závažným spôsobom
zasahujú
do života 5 miliónov občanov našej krajiny.
Po
druhé, ak schválite
pozmeňujúci návrh kolegu Reu
a
schválite zákon v tomto znení, s týmto
pozmeňujúcim návr-
hom schválite nový zákon a prezident tak získa znova právo
vrátiť
nový zákon parlamentu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická
poznámka.
Poslanec P. Lauko:
Chcel by som vám pripomenúť, pán
predsedajúci a kolego-
via
z koalície, že si pán predseda Národnej
rady, keď pred-
sedal
tomuto zhromaždeniu, niekoľkokrát uplatnil právo a dal
hlasovať
bez rozpravy nie o procedurálnom, ale
procesuálnom
návrhu.
Takéto dva návrhy tu odzneli. Odznel
návrh pána Ko-
váča,
ktorý odznel predtým, ako bolo treba zvolávať ústav-
noprávny
výbor, a nehlasovalo sa o ňom. Odznel
tu ďalší ná-
vrh,
ktorý podal môj kolega poslanec Šimko.
Pýtam
sa vás, pán
predsedajúci, kedy konečne dáte
o
týchto dvoch návrhoch hlasovať. O návrhu pána poslanca Ko-
váča
aj o návrhu pána poslanca Šimka, aby
výbor pre životné
prostredie
zvážil, čo sa tu prednieslo. Pýtam sa vás ešte
raz,
kedy dáte o týchto dvoch procedurálnych návrhoch, jasne
procedurálnych,
hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Chcem môjmu kolegovi pánu poslancovi Fogašovi povedať,
že
keď ja som vedľa, on je ešte aj ako tá jedľa, lebo som
hovoril,
že prezidentove pripomienky nie sú pre
nás nijakým
návrhom,
ako si to myslí pán poslanec Fogaš. Sú to proste
prezidentove
pripomienky. (Prejav nesúhlasu v sále.)
Ale, pán Fogaš, nikde v ústave nečítam, že
by mal pán
prezident
právo predkladať tomuto parlamentu
nejaké návrhy,
ktorými
by sa tento zákonodarný orgán bol
povinný zaoberať.
Tak
neviem, o čom sa tu bavíme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková -
faktická poznámka.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Chcela by som pripomenúť pánu predsedovi
Národnej rady,
že neodpovedal na moju otázku, na
základe ktorého odseku
a
ktorého paragrafu má prednosť pri hlasovaní stanovisko vý-
boru
pred procedurálnym návrhom poslanca.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Černák s
prihláškou do
rozpravy.
(Ruch v sále.) Prepáčte ešte na chvíľu, pán posla-
nec
Šimko sa hlási s faktickou poznámkou.
Poslanec I. Šimko:
Pán podpredseda Augustín Marián Húska, dal
som normálny
procedurálny
návrh podľa § 22 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Kováč pred chvíľou, keď
modifikoval svoj
návrh,
hovoril, aby sa o tom hlasovalo po skončení rozpravy,
atď.
Takýmto spôsobom modifikoval svoj návrh. Takým spôsobom
dám
o tejto záležitosti hlasovať po skončení rozpravy. Hovo-
ril
to pred krátkou chvíľou.
Poslanec I. Šimko:
Pán podpredseda, ale ja som dal iný návrh. Dal som iný
procedurálny
návrh.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Bol tu
predtým aj návrh pána poslanca
Brňáka. Jedno-
ducho,
je z toho zmätok. Nejdem sa podriadiť
tomuto zmätku,
ani
vašim zmätkovým postupom. Slovo má pán poslanec...
Poslanec I. Šimko:
Pán podpredseda, ten zmätok je u vás. Neprenášajte ho
na celú snemovňu. Upokojte sa a dajte
normálne hlasovať
o
návrhu, ktorý ste dostali.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
A je tam ešte ďalšia faktická poznámka.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Faktická poznámka, pán poslanec Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem, pán predsedajúci. Vôbec si nemyslím, že je tu
zmätok.
Len si myslím, že o procedurálnom
návrhu sa hlasuje
bez rozpravy. Neviem, prečo si myslíte, že
po rozprave.
O
procedurálnom návrhu sa hlasuje bez
rozpravy. Tak prosím,
aby
ste dali hlasovať o procedurálnych návrhoch.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická
poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že
by sme sa mali
vrátiť
k rokovaniu. Ak v rokovacom poriadku stojí, že o pro-
cedurálnom
návrhu sa hlasuje bez rozpravy, to znamená, že sa
nerobí
rozprava k tomuto návrhu, ale nie
to, že sa automa-
ticky
zastavuje každá rozprava a okamžite sa hlasuje.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ten postup aj zachovávam. Pán Černák,
máte slovo. Pán
poslanec
Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Pán
predsedajúci, máte rozdielny
meter podľa toho,
z
ktorej strany prichádzajú návrhy.
Robíte si z rokovacieho
poriadku
trhací kalendár. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická
poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
boli predložené dva procesné návrhy. Jeden som predlo-
žil
ja, druhý predložil pán poslanec Šimko. Procedurálne ná-
vrhy...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Aj pán poslanec Brňák predložil návrh.
(Hlasy v sále.)
Poslanec R. Kováč:
Prečo pokračujete ďalej v rozprave, keď sa hovorí, že
sa
o tomto návrhu hlasuje bez rozpravy?
Chcel by som pripo-
menúť
pánu poslancovi Prokešovi, že procedurálne návrhy na
ukončenie
rozpravy, ktoré dávali práve členovia tohto posla-
neckého
klubu, nepripustili ďalšiu rozpravu.
Práve procedu-
rálne
návrhy neodzneli až po skončení rozpravy, ale zastavi-
li
rozpravu. Nech teraz nevyťahuje, že sa nerokuje ďalej.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dobre. Pán poslanec Bugár - faktická
poznámka.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem. Pán podpredseda, v mene dvoch
klubov Maďarskej
koalície
žiadam prestávku dovtedy, kým si s legislatívcami
nevysvetlíte,
kto v tomto procese má pravdu a ako sa
dá vy-
riešiť
tento problém.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Hrušovský - faktická
poznámka.
Poslanec P. Hrušovský:
Pripájame sa ku klubom na vyhlásenie
prestávky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková -
faktická poznámka.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pripájame sa...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Brocka - faktická
poznámka.
Poslanec J. Brocka:
Vážené
kolegyne, vážení kolegovia,
navrhujem vymeniť
predsedajúceho
schôdze.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Priatelia, s ohľadom na
požiadavku na preruše-
nie
schôdze vyslovenú viacerými ako jedným klubom vyhlasujem
do
15.00 hodiny prestávku na poradu klubov.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
prosím,
dostavte sa do
rokovacej miestnosti, budeme
pokračovať v rokovaní.
Prestávka sa využila na
neformálne
rozhovory
s odborníkmi. Postup bude taký, že teraz budeme
hlasovať
o procedurálnom návrhu pána poslanca
Kováča, potom
o
procedurálnom návrhu pána poslanca Šimka, pán poslanec Br-
ňák
sťahuje svoj procedurálny návrh. Potom dokončíme rozpra-
vu
vystúpením pána poslanca Černáka.
Prosím, pripravme sa. Pozývam všetkých poslancov, aby
zaujali
svoje miesta v rokovacej sále. Nech sa páči. (Gong.)
Opakujem, pozývam všetkých poslancov do
rokovacej mies-
tnosti.
Prosím vás, zachovajme vnútornú a pracovnú disciplí-
nu.
Nech sa páči.
Budeme
postupovať tak, že na základe diskusií, ktoré
sme
teraz uskutočnili s odborníkmi, budeme
hlasovať o dvoch
procedurálnych
návrhoch - pána poslanca Kováča, potom pána
poslanca
Šimka. Pán poslanec Brňák sťahuje svoj procedurálny
návrh.
Po tomto pristúpime ešte k zakľúčeniu rozpravy vystú-
pením
pána poslanca Černáka.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
prosím, prezentujme sa
a
vzápätí hlasujme. (Hlasy v sále.) Pardon, pán poslanec Ko-
váč,
nech sa páči - faktická poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Pán podpredseda, aby bolo jasné, o čom hlasujeme, lebo
mnohí
sa vyslovili, že im nie je jasné. Znovu to teda prečí-
tam. Môj procedurálny návrh znie, aby sme
hlasovali iba
o
5 pripomienkach pána prezidenta.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To je ale znova posun v štylizácii vašej
požiadavky.
Poslanec R. Kováč:
To je spresnenie, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Je to nový upravený návrh?
Poslanec R. Kováč:
Nie, je to spresnenie návrhu, ktorý som
podal.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Lebo v takom prípade je to váš tretí
návrh.
Poslanec R. Kováč:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Je to v podstate celkom výrazne
modifikovaný návrh, pán
kolega.
Budeme teda hlasovať o návrhu pána
poslanca Šimka. Fak-
tická
poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, chcem oznámiť, že budem hlasovať ná-
hradnou
kartou číslo 2.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, pán predseda Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený
pán predsedajúci, odporučil
by som zobrať zo
záznamu textáciu pána poslanca Kováča, pretože
po treťom
spresňujúcom
texte bude štvrtý, pätnásty, šestnásty, trid-
siaty,
donekonečna sa budeme zaoberať
nezmyslami a títo po-
slanci
budú s nami takto manipulovať. Tak sa, preboha, ne-
dajme
a pristúpme k racionálnej práci.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Moric - faktická
poznámka.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Prosím vás pekne, tú prestávku sme si dali na to, aby
sme
si spresnili svoje názory. Spresnili sme ich a pán Kováč
jasne
povedal o čom chce, aby sa hlasovalo.
Prosím vás pek-
ne,
hlasujme o tom, čo si žiada pán poslanec Kováč, nič iné.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
O tom niet žiadnych pochýb, priatelia. Problém bol iba
v
tom, že v novej modifikácii
je to vlastne nový návrh
a
v takom prípade má pán poslanec Šimko prednosť so svojím
procedurálnym
návrhom, to je zmysel postupu.
Nech sa páči, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Pán podpredseda, išlo o spresnenie
procedurálneho návr-
hu,
ktorý dal pán Kováč, takže nevidím dôvod, prečo by sa
malo
meniť poradie. Ja som dal návrh až po ňom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Viem, ale hovoríte, že ste dali
spresnenie, pre pánabo-
ha.
(Smiech.) Tak zachovajme chvíľu rozumný stav. Veď celkom
chápem,
že politická chvíľa velí často rôzne
spôsoby postu-
pu, ale
predsa nemôžeme to
robiť ako paru nad hrncom.
Veď to musí
mať nejakým spôsobom svoju vnútornú kohéziu.
(Ruch
v sále.)
Dobre, priatelia, myslím, že môžeme byť takí veľkorysí
všetci
navzájom voči sebe a budeme hlasovať o návrhu pána
poslanca
Kováča.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 129
poslancov.
Za návrh hlasovalo 59
poslancov.
Proti návrhu hlasovalo
40 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo
28 poslancov.
Nehlasovali 2
poslanci.
Konštatujem, že procedurálny návrh pána
poslanca Kováča
nebol
prijatý.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o procedurál-
nom
návrhu pána poslanca Šimka.
Prezentovalo sa 122
poslancov.
Za návrh hlasovalo 40
poslancov.
Proti návrhu hlasovalo
61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo
21 poslancov.
Konštatujem, že procedurálny návrh pána poslanca Šimka
nebol
schválený.
Dokončíme rozpravu, slovo má pán poslanec Černák. Pán
poslanec Fico má
predtým faktickú poznámku.
Prepáčte, pán
poslanec
Černák.
Poslanec R. Fico:
Pán podpredseda, rád by som teraz počul vaše vysvetle-
nie.
Neprijali sme procedurálny návrh pána
poslanca Kováča,
negáciou
mi z toho vyplýva, že budeme hlasovať o všetkých
pozmeňujúcich
návrhoch, ktoré boli teraz v
parlamente. Pro-
sím
vás, spresnite to.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prijali
sme uznesenie, ktoré
predložil ústavnoprávny
výbor.
(Hlasy protestu v sále.) Veľmi ľutujem, prosím, po-
kračujeme.
Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Pán
predsedajúci, prepáčte, pán
poslanec Roman Kováč
navrhol
a teraz sme to prijali hlasovaním, že
môžeme hlaso-
vať len o
pozmeňujúcich návrhoch pána
prezidenta. Keď to
neprešlo,
môžeme hlasovať o čomkoľvek, bohužiaľ.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Šimko - faktická
poznámka.
Poslanec I. Šimko:
Pán podpredseda, Národná rada Slovenskej
republiky dnes
prijala
vnútorne protirečivé, vzájomne si protirečivé
uzne-
senia.
Podľa čoho postupujeme? Skúste to charakterizovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická
poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Chcem iba pánu Mikloškovi povedať,
aby si preštudoval
článok 2 odsek
3 ústavy, a pánu poslancovi Kováčovi, aby
viacej nepredkladal také návrhy, ktoré
sú protiústavné
a
ktorými sa zmení zmysel a obsah Ústavy Slovenskej republi-
ky,
pretože o takých návrhoch sa naozaj nemá čo hlasovať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Fico - faktická
poznámka.
Poslanec R. Fico:
Pán podpredseda, keďže sú tu takéto zmätky, navrhujem,
aby
sa zišlo politické grémium, aby pripravilo návrh na ďal-
ší
postup v rokovaní. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Černák, nech sa
páči, máte slovo.
(Hlasy
v sále.)
Pán poslanec Černák má slovo.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Registroval som, že pán
poslanec Bugár
sa
pripája k požiadavke pána Fica...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Koniec s touto hrou.
Poslanec Ľ. Černák:
...ale keďže riskujem, že od pol
jedenástej čakám na
vystúpenie
a je už pomaličky pol štvrtej, tak sa
budem sna-
žiť
veľmi skrátenou formou povedať, čo mám
na srdci, a po-
tom,
myslím si, že návrh, ktorý tu bol dvoma klubmi potvrde-
ný
na zvolanie politického grémia, je aktuálny.
Dovoľte mi veľmi stručne povedať čosi o štyroch oblas-
tiach.
Najprv taká nostalgická poznámočka, potom čosi k vec-
nej
náplni pripomienok pána prezidenta, jeden procesný návrh
a
nakoniec jedna politická poznámka.
Nostalgicky si spomínam na
minulý týždeň, keď sme
z
opozície navrhovali, vážení kolegovia a
kolegyne, aby ste
neprerušovali
schôdzu, ale aby sme rokovali o
rokovacom po-
riadku.
Keby sme už boli mali nový rokovací poriadok, tak sa
vyhneme
takým diskusiám, aké prebiehajú v parlamente dnes od
pol
jedenástej, kde sa prijímajú
protichodné uznesenia, kde
pán
predsedajúci raz povie, že biele je
biele, a raz povie,
že
je čierne. Žiaľ, vidíte, že niekedy aj my máme pravdu.
Ten
týždeň, ktorý sme mali
rezervovaný, minulý týždeň, sme
mohli
efektívnejšie využiť.
Dámy a
páni, čo ešte povedať k
tomuto návrhu zákona,
ktorý
pán prezident, využijúc svoje ústavné právo, vrátil?
Ak
si zalistujete v pamäti, ak si pospomínate, čo všetko sme
pohovorili,
z ktorých všetkých možných zorných
uhlov sme sa
na
zákon pozerali, prakticky už nie je
čo nové k tomu pri-
dať,
aby sme sa neopakovali a aby sme
efektívne využívali
svoj
poslanecký čas. Ale chcel by som vás všetkých poprosiť,
sústreďme
sa predovšetkým na to, o čom teraz diskutujeme, na
pripomienku
pána prezidenta o účinnosti tohto zákona.
Povedzte mi, preboha, čo vás vlastne
tlačí. Pán premiér
vo
februári vyhlásil, že banky budú sprivatizované do febru-
ára.
Prijali sme zákon, že nebudú sprivatizované, nič sa ne-
deje.
Vláda menovala krajských šéfov, už
prebiehajú okresné
rozlučovacie
snemy. Čo je, preboha, motívom, že to musí pla-
tiť
od 1. júla? Veď je to proti zákonu o rozpočtových pra-
vidlách.
Prijmite prezidentovu pripomienku,
akceptujte 1. januá-
ra
a získate čas na to, aby sa chyby, ktoré boli urobené,
odstránili.
Predovšetkým aby sa prijal presun kompetencií na
samosprávu a
aby sa dôkladne prediskutovala
organizácia
miestnej
štátnej správy.
Dámy
a páni, prosím vás, tak ako
vo svojom pôvodnom
vystúpení,
prijali sme zákon o rozpočtových
pravidlách, dá-
tum, 1. 1.
1997 je najlogickejší dátum, a ak
máme aspoň
trošku
ukázať, že chceme posudzovať problémy vecne, a nie
politicky,
mali by sme akceptovať výhradu pána prezidenta.
Druhá, resp. po tej nostalgickej
poznámke tretia moja
pripomienka je procesná. Sám vôbec neviem, o čom budeme
vlastne
hlasovať. Ale keď sme sa rozhodli pri poslednom pro-
cesnom
hlasovaní, že budeme hlasovať nad rámec pripomienok
pána
prezidenta, dovoľte mi, aby som aj ja
dal jeden pozme-
ňujúci
návrh.
Sám som si vedomý, že sme sa dohodli, že pri opätovnom
prerokúvaní
zákona, ktorý vráti pán prezident, by sa malo
rokovať
len o jeho pripomienkach, ale dovoľte mi, aby som
pripomenul,
že trikrát sme toto pravidlo porušili. Raz pri
poslaneckých
platoch, vtedy to nebolo v záujme veci, ale pri
matrikách
a pri organizácii ministerstiev a ústredných orgá-
nov
štátnej správy tretíkrát, vtedy to bolo v záujme veci.
Preto
aj ja navrhujem, ak sa bude hlasovať o pozmeňujúcom
návrhu
pána Reu, nech sa hlasuje aj o mojom pozmeňujúcom ná-
vrhu,
ktorý odovzdávam písomne a ktorý znie: V § 9
ods. 6
písm.
k) slovo "Žarnovica" nahradiť slovom "Nová Baňa".
Dámy a páni, keď Novobančania spočítali vaše hlasy, 83
poslancov
Národnej rady hlasovalo za Novú Baňu. Preboha, veď
to
je pomaly dosť na ústavný zákon. Ale raz sa jeden klub
zdržal,
raz druhý klub nehlasoval. Ústava hovorí úplne jasne
(článok
73 ods. 2) - poslanec hlasuje podľa
svojho svedomia
a
vedomia. A dovoľte mi položiť otázku, ktorú mi položili
Novobančania:
"Tak ako ste to vlastne hlasovali? Veď, keď
sme
vás spočítali ako fyzické osoby, tak ste mali 83 hlasov,
ktoré
podporovali Novú Baňu." A to bol jeden a jediný dôvod,
prečo
dávam pozmeňujúci návrh.
Na záver mi dovoľte položiť politickú rečnícku otázku:
Čiu
vôľu vlastne my ako poslanci v
parlamente presadzujeme?
Pán
kolega Švec hovoril o vôli občanov, o
vôli Bratislavča-
nov,
či bude rešpektovaná, alebo nebude rešpektovaná. Pre-
sadzujeme
názory, ktoré by sme mali zozbierať od svojich ob-
čanov, ale presadzujeme ich slobodne, vedome,
na základe
svojho
mandátu, ktorý sme dostali. Prijali sme
zákon. Zákon
odhlasovali
poslanci, resp. opätovne o ňom rokujú poslanci
Národnej rady.
Strana demokratickej ľavice,
ktorá tiež
oprávnene
kritizuje toto územnosprávne členenie,
sa vlastne
nepriamo pričinila o
to, že o ňom dnes rokujeme, pretože
vláda
si nebola istá, či prejde vrátený návrh a odkladala
ho,
odkladala, až prebehol dátum.
A dovoľte mi teraz položiť znovu tú
otázku, koho vôľu
presadzujeme,
keď približne pred mesiacom Slovenská
národná
strana
tvrdo kritizovala územnosprávne členenie a vyjadrova-
la sa,
že ho nepodporí. Ergo, keď to všetko spočítame,
vlastne
presadzujeme názory jednej politickej
strany. Neva-
dí,
že má 61 poslancov, ale ja som veľmi podporoval hlasy,
ktoré
hovorili, aby toto bol ústavný zákon, aby bol potrebný
širší
politický konsenzus. Takýto zákon,
takáto malá ústava
je
pomaličky druhý najdôležitejší zákon
po ústave a mal by
platiť
na desaťročia, mal by byť prijatý
širokým politickým
konsenzom. Ak sa
pozrieme vylučovacou metódou
na to, kto
a
ako sa k územnosprávnemu členeniu vyjadroval, presadzujeme
vlastne
vôľu len jednej politickej strany, aj
to som si nie
celkom
istý z kuloárnych diskusií, či je to
absolútny sú-
hlas.
Preto skončím ďalšou rečníckou otázkou,
ale chcem vás
poprosiť,
kolegyne, kolegovia, odložme teraz na bok politic-
ké
tričká a pri hlasovaní o tomto zákone, a predovšetkým pri
hlasovaní o
prezidentových
pripomienkach, berme do úvahy
vecnú
argumentáciu, vecné problémy a hlasujme tak, aby sa
občania
nepýtali: "83 vás hlasovalo za a
aj tak to nakoniec
neprešlo."
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia,
prerušujem teraz rokovanie do 15.45
hodiny na zasadanie
politického
grémia. Prosím poverených
zástupcov strán, aby
nastúpili
o 15.30 hodine do politického grémia.
Po politic-
kom
grémiu rozhodneme, ako budeme postupovať ďalej. Ďakujem.
Opakujem, o 15.30 hodine sa začne politické grémium,
bude
trvať do 15.45 hodiny. Prosím vážených
pánov poslancov
a
vážené panie poslankyne, aby
neopúšťali rokovacie miest-
nosti,
aby sme mohli potom plynule pokračovať.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás,
zaujmite mies-
ta
v zasadacej miestnosti.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
dostal som ešte jednu
prihlášku
do rozpravy od poslanca Kováča. Prosím, pán posla-
nec
Kováč, máte slovo.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
viem, že všetci s napätím očakávate mojich 51 pozmeňu-
júcich
návrhov. Musím vás sklamať. V tejto chvíli nebudem
hovoriť
o 51 pozmeňujúcich návrhoch, ale dovoľte, aby som sa
vyjadril
k stanovisku pána prezidenta, predovšetkým čo sa
týka
hlavného mesta Slovenska Bratislavy.
Domnievam sa, že jeho
stanovisko, to znamená zriadiť
samostatný
správny celok hlavné mesto Slovenska, je stano-
visko,
ktoré podložil legislatívnymi normami. Ale bolo by
treba
hovoriť aj o vecnej problematike.
Štátna správa má vo
svojej kompetencii množstvo problémov, ktoré treba riešiť
v
záujme regiónu, v ktorom pôsobí.
Nikto z nás asi nepochybuje o tom, že hlavné mesto má
iné
a špecifické problémy, ktoré ostatné kraje nemajú. Hlav-
né
mesto je sídlom ústredných orgánov štátnej správy. Hlavné
mesto
Slovenska je sídlom diplomatického zboru. Hlavné mesto
Slovenska
je centrom alebo jedným z najdôležitejších centier
vzdelanosti
a vedy. Hlavné mesto Slovenska predstavuje pre
občana
istý symbol štátnosti.
Je nepochybné, že každé mesto, každá obec
má svoj prob-
lém,
každý občan má svoj problém, ktorý chce riešiť. Na dru-
hej
strane treba však povedať, že celkom
inou problematikou
budú
žiť občania okresov, ktoré vládny návrh
navrhuje zara-
diť
do Bratislavského kraja. Iným problémom
bude žiť občan,
povedzme,
okresu Senec, a iným problémom bude žiť občan mes-
ta
Bratislavy. Iným problémom (aj zo správneho hľadiska iným
problémom)
bude žiť mesto Senec alebo obce
zaradené v tomto
okrese,
a iným problémom bude žiť mesto Bratislava.
Domnievam sa, že je racionálne pristúpiť k návrhu pána
prezidenta
a vymedziť Bratislavu ako osobitný správny celok.
Vychádzam
aj z medzinárodných skúseností. Prosím vás, keď sa
pozriete
po väčšine hlavných miest Európy, zistíte, že každý
štát
sa stará o svoje mesto tak, že vytvára z neho samostat-
ný
správny celok, a pokiaľ sú priľahlé obce, vytvára ďalší
kraj,
ktorý vytvára istý prstenec okolo hlavného mesta. Mys-
lím
si, že takýto návrh je racionálny, a z tohto dôvodu jed-
no z najelegantnejších riešení ponúka práve pán poslanec
Ftáčnik,
ktorý navrhuje vytvoriť kraj Bratislava a kraj oko-
lia
Bratislavy.
S istým
záujmom budem sledovať, ako budú
hlasovať za
takéto návrhy predovšetkým poslanci, ktorí sú zvolení za
Bratislavu
alebo ktorí sú občanmi mesta Bratislavy. Je veľká
škoda,
že ste sa vo väčšom počte nezúčastnili na stretnutí
s
poslancami mestských zastupiteľstiev a zastupiteľstiev
mestských
častí a s poslancami mestského bratislavského par-
lamentu,
pretože tam odznievali zásadné pripomienky, prečo
by
malo byť hlavné mesto samostatným správnym celkom.
Chcem vás požiadať, a teraz sa budem obracať
predovšet-
kým
na tých, ktorí sú obyvateľmi Bratislavy, prosím vás, vy-
jadrite svoj vzťah
k hlavnému mestu Slovenska. Ale táto
prosba
platí aj pre všetkých ostatných
poslancov. Veď je to
skutočne
symbol suverénneho štátu. A prečo práve tomuto sym-
bolu
suverénneho štátu nedať výnimočné postavenie voči os-
tatným
mestám?
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
pretože už nemám ďalšie
prihlášky
do rozpravy, vyhlasujem rozpravu...
(Hlasy z plé-
na.)
Pán poslanec Harach, faktická poznámka?
Poslanec Ľ. Harach:
Áno.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nech sa páči.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne. Ďakujem za slovo, pán
predsedajúci.
Kolegyne a kolegovia,
chcel by som využiť prítomnosť pani
ministerky školstva
a
predkladateľa alebo tvorcov tohto zákona a spýtať sa, opä-
tovne
položiť otázku, na ktorú som, žiaľ, doteraz nedostal
odpoveď
ani vo výbore, ani v interpelácii. Koľko bude táto
transformácia
stáť napríklad v rezorte školstva, keď zo 46
školských
správ urobíte 79 školských úradov?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Šagát -
faktická poznámka.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovolím si tiež využiť prítomnosť pána ministra Javor-
ského.
Pýtal som sa vtedy, keď tu nebol, ako bude riešiť mi-
nisterstvo
zdravotníctva štruktúru a sieť zdravotníckych za-
riadení, či vznikne
79 okresných nemocníc, či vznikne 8
krajských nemocníc,
aký nárast to
bude mať v riadiacej
štruktúre
na úrovni okresov a krajov a koľko to
bude dohro-
mady
stáť peňazí.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická
poznámka.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Keďže
nepredpokladám, že pán
minister vnútra vystúpi
počas
rozpravy, opakujem svoju otázku.
Pán minister vnútra, ako poslanec
Národnej rady som ne-
dostal
vyčerpávajúcu odpoveď, koľko bude stáť
rekonštrukcia
alebo
nový systém štátnej správy slovenských daňovníkov. Ke-
by ste
boli taký láskavý
a poinformovali vyčerpávajúcim
spôsobom
a pravdivo poslancov Národnej rady, aké budú nákla-
dy
na nový systém štátnej správy na Slovensku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za
skončenú.
Chce sa vyjadriť alebo žiada si záverečné slovo
pán
spoločný spravodajca výborov?
Pán minister, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči.
(Hlas
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky: Najskôr
prezident.
Hlasy v sále.) Pardon. Nie, nie. To je
otázka...
len
pán prezident má teraz túto funkciu,
to nemôže byť. Vo
vnútri
rozprava je už uzavretá.
Nech sa páči, spoločný spravodajca
výborov pán poslanec
Rea.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia,
prosím
vás, venujte sa teraz záveru pred
hlasovaním
k
prerokovanému zákonu, ktorý vrátil
pán prezident na opä-
tovné
prerokovanie parlamentu.
Vidieť,
že poslancov z
opozície aj pána prezidenta
zrejme viedla jedna idea, ako zmariť
úspešnosť realizácie
tohto
zákona, lebo dobre vieme, že termíny
účinnosti, ktoré
boli
predložené, neboli prerokované s
exekutívou, ktorá is-
te,
keď navrhovala 1. 7. tohto roku, aby mohli byť zrealizo-
vané,
mala všetko pripravené tak, aby mohol
byť tento zákon
uvedený
do života.
Aj z
diskusie bolo vidieť, že
niektorí páni poslanci,
ako
napríklad pán poslanec Šimko, naliehal na poslancov Slo-
venskej národnej strany a Združenia robotníkov
Slovenska,
ako
majú hlasovať. Ale, pán poslanec Šimko, v našom výbore
sme
prijali niekoľko desiatok starostov. Boli tam aj poslan-
ci
z Gelnice, z Gelnickej doliny, niekoľko ich je aj z Kres-
ťanskodemokratického
hnutia a súhlasili so stavom prípravy
a
dokonca boli radi, že môžu byť prijatí na Národnej rade
v
našom výbore a že Gelnica bude vyhlásená za okresné mesto.
Boli
to aj miestni komunálni poslanci z Kresťanskodemokra-
tického
hnutia.
Takisto pán poslanec Fogaš vystúpil, že len v justícii
budú
potrebné náklady 1,2 mld korún. Iste, možno, že to boli
len
zbožné priania niektorých úradníkov z ministerstva spra-
vodlivosti,
že by si to takto predstavovali.
Dovoľte, aby som požiadal pána predsedajúceho, aby sme
prikročili
k hlasovaniu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím
teda spoločné-
ho spravodajcu pána predsedu Reu, aby
hlasovanie uvádzal
podľa
pripomienok prezidenta, uvedených v
časti 6 rozhodnu-
tia
prezidenta a návrhov z rozpravy. (Gong.)
Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k
hlasovaniu.
Nech
sa páči, uvádzajte hlasovanie podľa návrhov.
Poslanec J. Rea:
Vo svojom úvodnom vystúpení som uviedol,
že budem dávať
hlasovať
o piatich bodoch spoločnej správy
spoločne a neod-
porúčam
ich prijať, ale v rozprave vystúpil pán poslanec Ba-
jan
a chce, aby sme hlasovali o pripomienkach pána preziden-
ta
samostatne, o každej zvlášť a o všetkých.
Sú presne uve-
dené
v spoločnej správe, všetkých 5. Budem dávať hlasovať
o
bodoch spoločnej správy jednotlivo,
a zároveň tým splním
aj
podmienku pána poslanca Bajana, o ktorú požiadal v roz-
prave.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, takže začnite.
Poslanec J. Rea:
Bod číslo 1 spoločnej správy odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
1
spoločnej správy. Pán
spoločný spravodajca ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 130
poslancov.
Za návrh hlasovalo 56
poslancov.
Proti návrhu hlasovalo
66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo
8 poslancov.
Konštatujem, že bod 1 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec J. Rea:
Bod číslo 2 spoločnej správy odporúčam
taktiež neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
2
spoločnej správy. Pán
spoločný spravodajca ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 129
poslancov.
Za návrh hlasovalo 47
poslancov.
Proti návrhu hlasovalo
69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo
11 poslancov.
Nehlasovali 2
poslanci.
Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne. Bod číslo 3 odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
3
spoločnej správy. Pán
spoločný spravodajca ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 127
poslancov.
Za návrh hlasovalo 44
poslancov.
Proti návrhu hlasovalo
65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo
18 poslancov.
Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec J. Rea:
Bod číslo 4 spoločnej správy odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 4 spo-
ločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 131
poslancov.
Za návrh hlasovalo 56
poslancov.
Proti návrhu hlasovalo
67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo
6 poslancov.
Nehlasovali 2
poslanci.
Konštatujem, že bod 4 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán
spoločný spra-
vodajca.
Poslanec J. Rea:
Bod 5 spoločnej správy odporúčam taktiež
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 5 spo-
ločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 130
poslancov.
Za návrh hlasovalo 52
poslancov.
Proti návrhu hlasovalo
63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo
14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy
nebol prijatý.
Prikročíme zrejme k hlasovaniu o celku.
Poslanec J. Rea:
Ak dovolíte, pán predsedajúci, budeme
pokračovať pozme-
ňujúcimi
návrhmi. Prvými piatimi bodmi spoločnej
správy sme
vyčerpali
hlasovanie o spoločnej správe. Ďalej
vyplynuli na
hlasovanie
pozmeňujúce návrhy z rozpravy. Ako prvý som vy-
stúpil
ja a môj pozmeňujúci návrh znel v §
19 účinnosť zá-
kona
určiť dňom vyhlásenia. Odporúčam aby
sme takýto pozme-
ňujúci
návrh prijali.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Reu. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 82
poslancov.
Za návrh hlasovalo 75
poslancov.
Proti návrhu hlasovalo
6 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1
poslanec.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána predsedu výboru
Reu
bol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem
pekne, budeme pokračovať.
Ako ďalší vystúpil
pán
poslanec Bajan, o ktorého piatich bodoch sme hlasovali
súbežne s
hlasovaním o piatich
bodoch spoločnej správy
a
ďalšie 2 body na hlasovanie predložím.
Pán poslanec Bajan požaduje v § 2
vypustiť odsek 3. Ná-
vrh
odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com návrhu pána
poslanca Bajana. Pán spoločný
spravodajca
ho
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 128
poslancov.
Za návrh hlasovalo 51
poslancov.
Proti návrhu hlasovalo
56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo
20 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana
nebol
prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec J. Rea:
Posledný pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana sa tý-
kal
§ 2 ods. 1, kde slovo "samosprávnymi" pán poslanec navr-
huje nahradiť slovom "samostatnými". Odporúčam ho taktiež
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravo-
dajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 129
poslancov.
Za návrh hlasovalo 47
poslancov.
Proti návrhu hlasovalo
49 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo
32 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Bajana
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec J. Rea:
Ďalej
vystúpil s pozmeňujúcimi návrhmi pán poslanec
Ftáčnik.
Mal dva pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci návrh v bode
1 je krátky, prečítam ho.
V
§ 2 odsek 2 časť vety pred bodkočiarkou
znie: "Územný ob-
vod
vyššieho územného celku nepresahuje územný obvod kraja."
Odporúčam
ho neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spra-
vodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50
poslancov.
Proti návrhu hlasovalo
60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo
19 poslancov.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci
návrh pána poslanca
Ftáčnika
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec J. Rea:
Pán
poslanec dal návrh, že ak návrh
v bode 1 nebude
prijatý,
podáva druhý návrh, ktorý prečítam. V § 2 ods. 2
sa
za slovo "kraja" pred bodkočiarkou vkladajú slová "okrem
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy". Odporúčam
ho
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom al-
ternatívnom
pozmeňujúcom návrhu pána poslanca
Ftáčnika. Pán
spoločný
spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 128
poslancov.
Za návrh hlasovalo 51
poslancov.
Proti návrhu hlasovalo
46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo
30 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že druhý alternatívny
pozmeňujúci návrh
pána
poslanca Ftáčnika nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec J. Rea:
Ako posledný vystúpil s pozmeňujúcim
návrhom pán posla-
nec
Černák a navrhol v § 9 ods. 6 písm. k) slovo "Žarnovica"
nahradiť
slovom "Nová Baňa". Keďže je
toto skutočne nad rá-
mec
k pripomienkam pána prezidenta, mimo paragrafov... (Hla-
sy
z pléna.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pokoj. Pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec J. Rea:
...návrh odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca
ho
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 124
poslancov.
Za návrh hlasovalo 47
poslancov.
Proti návrhu hlasovalo
27 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo
47 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána
poslanca Černáka
nebol
prijatý.
Poslanec J. Rea:
Pán predsedajúci, boli vyčerpané
všetky pozmeňujúce a
doplňujúce
návrhy k vrátenému zákonu. Prosím, aby sme hlaso-
vali
o zákone ako celku a odporúčam poslancom Národnej rady,
aby
ho prijali.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Budeme hlasovať o tom, či Národná rada
Slovenskej re-
publiky
v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej re-
publiky uvedený
zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje
v
znení schválených pripomienok.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o tomto návr-
hu.
Pán spoločný spravodajca odporúča...
Poslanec J. Rea:
Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán spoločný spravodajca ho odporúča
prijať.
Poslanec J. Rea:
Odporúčam prijať pôvodný zákon aj v mene najmenej 90 %
obyvateľov
Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prezentovalo sa 92
poslancov.
Za návrh hlasovalo 78
poslancov.
Proti návrhu hlasovalo
7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo
7 poslancov.
(Potlesk.)
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky po
opätovnom
prerokovaní schválila zákon Národnej
rady Sloven-
skej
republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej
republiky vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opä-
tovné
prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Poslanec J. Rea:
Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem za spoluprácu pri
tomto
ťažkom hlasovaní.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dokončíme rokovanie o bode
návrh Štátneho záverečného
účtu
Slovenskej republiky za rok 1995, ktorý
sme včera pre-
rušili vzhľadom na
to, že Národná rada nebola uznášania-
schopná.
Preto teraz pristúpime k hlasovaniu o
návrhu uzne-
senia
ako celku k tomuto bodu programu.
Predseda
Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet
a
menu poslanec Miroslav Maxon odporúča návrh uznesenia,
ktoré
je súčasťou spoločnej správy, schváliť
v znení prija-
tých
zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán predseda
výboru
návrh odporúča schváliť.
Prezentovalo sa 90
poslancov.
Za návrh hlasovalo 79
poslancov.
Proti návrhu
nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo
11 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie
Národnej rady
Slovenskej
republiky k návrhu Štátneho záverečného účtu za
rok
1995. (Potlesk.)
Budeme pokračovať ď a l š í m
bodom programu, ktorým
je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
organizácii miestnej štátnej správy a
o zmene a doplnení
niektorých
zákonov.
Vládny
návrh zákona ste dostali
ako tlač číslo 427
a
spoločnú správu výborov ako tlač číslo 427a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní
minister vnútra Slovenskej republiky Ľudovít Hudek.
Prosím
pána ministra, aby sa ujal slova. Nech sa páči.
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
návrh zákona Národnej rady Slovenskej
republiky o orga-
nizácii
miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niekto-
rých
zákonov je ďalším krokom súvisiacim s reformou verejnej
správy. Tento zákon
nahrádza doteraz platnú právnu
úpravu
organizácie miestnej
štátnej správy, ktorá
je zakotvená
v
zákone Slovenskej národnej rady číslo 472/1990 Zb. o orga-
nizácii
miestnej štátnej správy.
Z legislatívneho hľadiska ide o zložitý návrh zákona,
ktorý
v článku I ustanovuje zriadenie, organizačnú výstavbu,
metódy
riadenia a prechody pôsobnosti zo zrušovaných orgánov
miestnej
štátnej správy na novú sústavu orgánov, nadväzujúcu
na územné a
správne usporiadanie štátu.
Zriadenie nových
miestnych orgánov
štátnej správy, a to
krajských úradov
a
okresných úradov, predovšetkým vyžaduje, aby boli vybavené
náležitými
kompetenciami. Zákon preto vo svojej
prílohe ob-
sahuje
taxatívny výpočet kompetencií krajských
úradov, pri-
čom
ostatnú agendu, ktorá v prílohe nie je uvedená, budú au-
tomaticky
vykonávať okresné úrady ako správne
orgány prvého
stupňa.
Základným, teda aj najpočetnejším článkom sústavy
miestnych
orgánov štátnej správy budú okresné úrady. Tejto
skutočnosti
zodpovedá i rozsiahla kompetencia, ktorú zákon
deklaruje
zásadou, že okresný úrad vykonáva štátnu správu na
jednotlivých
úsekoch, ak jej výkon nie je výnimočne
zverený
inému
orgánu štátnej správy alebo neštátnemu subjektu, na-
príklad
obci či mestu. Naproti tomu krajský úrad je kreovaný
ako
správny orgán, ktorého hlavnou úlohou
je spravidla pre-
skúmavacia
činnosť, teda preskúmavanie zákonnosti
individu-
álnych
správnych aktov vydaných okresnými úradmi.
Z
hľadiska vnútornej organizácie sa krajský úrad
a
okresný úrad členia jednotne na
odbory a iné organizačné
útvary.
Odbory budú budované v závislosti od
vecnej proble-
matiky. V
pôsobnosti týchto úradov majú administratívno-
-právnu
subjektivitu. Znamená to, že príslušný odbor miestnu
štátnu
správu vykonáva samostatne,
nezávisle od iných sub-
jektov
vo vnútri úradu i mimo neho.
Pokiaľ ide o riešenie pracovnoprávnych
otázok zamest-
nancov
zrušovaných úradov miestnej štátnej správy, navrhova-
ný
zákon v súlade s medzinárodnými
záväzkami Slovenskej re-
publiky
upravuje prechod práv a povinností z pracovnopráv-
nych
vzťahov priamo na novozriaďované okresné a krajské úra-
dy.
V článkoch II až XXIX ide o
novely niektorých zákonov
ako
nevyhnutnú súčasť už spomínaného
zrušenia orgánov a vy-
tvorenia nových. V
týchto článkoch sú vykonané
nevyhnutné
zmeny,
bez ktorých by dotknuté zákony
spôsobovali pri apli-
kácii
v praxi problémy a v niektorých z nich
sa premieta aj
požiadavka
presunu pôsobnosti z ústredných orgánov štátnej
správy
na nižšie zložky štátnej správy.
Návrh tohto zákona je pripravený tak,
aby rešpektoval
požiadavky
a zásady výstavby novej miestnej
štátnej správy,
ktoré vyplynuli z
požiadaviek vlády Slovenskej
republiky,
vyjadrených
v jej programových dokumentoch. Z tohto hľadiska
sú
krajské úrady a okresné úrady konštituované ako orgány
miestnej
štátnej správy so všeobecnou vecnou pôsobnosťou, to
znamená, že vo
svojom územnom obvode
zabezpečia prevažnú
časť právnych
činností, ktoré dosiaľ
vykonávajú viaceré
miestne
orgány štátnej správy. Odstránenie terajšieho nežia-
duceho horizontálneho členenia miestnych správnych orgánov
posilní koordinačnú
funkciu štátu v
území a v konečnom
dôsledku
prinesie skvalitnenie výkonu miestnej štátnej sprá-
vy
chápanej ako služby občanom i právnickým osobám.
Vzhľadom na vecný obsah zákona, ktorý sa
týka pôsobnos-
ti
viacerých ústredných orgánov štátnej
správy, popri našom
ministerstve
spolupôsobili pri jeho vypracovaní
najmä mini-
sterstvo
financií a tie ústredné orgány štátnej správy, kto-
ré
doteraz riadili tzv. špecializované orgány miestnej štát-
nej
správy. Podieľali sa tak na vecnom, ako aj legislatívnom
dotváraní
návrhu.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
návrhy výborov Národnej rady Slovenskej
republiky ob-
siahnuté
v spoločnej správe sú prevažne spresňujúceho cha-
rakteru.
Návrhy pod bodmi 7 až 11 spoločnej
správy je nutné
uvážiť
z hľadiska nevyhnutnej miery ingerencie
vlády, mini-
sterstiev
a iných ústredných orgánov do personálnych vzťahov
krajských
a okresných úradov. V tomto smere odporúčam zacho-
vať
vládou navrhované znenie.
Návrh
zákona o organizácii
miestnej štátnej správy
a
o zmene a doplnení niektorých
zákonov súvisí s návrhom
a
už vlastne pred pár minútami schváleným
zákonom o územnom
a
správnom usporiadaní Slovenskej
republiky tak, že obidve
zákonné
úpravy musia byť uvedené do praxe v rovnakom čase.
Preto
vás chcem požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zá-
kona.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím predsedu výboru pre
verejnú sprá-
vu,
územnú samosprávu a národnosti pána poslanca Jozefa Reu,
aby
podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu
zákona
vo výboroch Národnej rady Slovenskej
republiky. Nech
sa
páči, máte slovo.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
dovoľte, aby som predložil Národnej rade
spoločnú sprá-
vu
všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky okrem
Mandátového
a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ne-
zlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a
Zahraničného
výboru
Národnej rady Slovenskej republiky o
výsledku prero-
kovania
vládneho návrhu zákona Národnej rady
Slovenskej re-
publiky o organizácii miestnej štátnej správy a
o zmene
a
doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 427.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
organizácii miestnej štátnej správy a
o zmene a doplnení
niektorých
zákonov pridelil predseda Národnej rady Sloven-
skej
republiky svojím rozhodnutím číslo 1026
z 5. júna 1996
všetkým výborom
Národnej rady Slovenskej republiky okrem
troch výborov, ktoré som citoval v úvode. Skoordinovaním
stanovísk
bol poverený Výbor Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre verejnú správu, územnú
samosprávu a národnosti do
19.
júna 1996.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej
republiky,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodár-
stvo,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet a menu,
Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport
neprijali uznesenie
o
výsledku prerokovania, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona o ro-
kovacom
poriadku Národnej rady nevyslovila s ním súhlas nad-
polovičná
väčšina všetkých členov výboru.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody nesúhlasí s návrhom
zákona Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky o
organizácii miestnej
štátnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ne-
odporúča Národnej
rade Slovenskej republiky návrh zákona
schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo, privatizáciu a podnikanie súhlasí s
návrhom zákona
a
odporúča Národnej rade Slovenskej
republiky návrh zákona
schváliť
bez pripomienok. Ostatné výbory
Národnej rady Slo-
venskej
republiky taktiež súhlasia s návrhom
zákona a odpo-
rúčajú Národnej
rade Slovenskej republiky
návrh zákona
schváliť
po zohľadnení ich pripomienok.
Vážené
kolegyne, kolegovia, navrhované
pripomienky sú
uvedené
v spoločnej správe pod bodmi 1-34. Ak
dovolíte, od-
poručím
ich na schválenie a neschválenie. Dovoľte, aby som
vám
najskôr predložil tie body, ktoré budem odporúčať schvá-
liť
a hlasovať o nich spoločne, ak nebudú v rozprave niekto-
rým
pánom kolegom poslancom alebo
poslankyňou vyňaté na sa-
mostatné
hlasovanie alebo s iným názorom na konečné hlasova-
nie.
Dovoľte, aby som odporučil na prijatie
body 2, 3, 6,
7,
8, 10 spoločnej správy, na ďalšej
strane body 12, 13, 14
a
15. Ďalej odporúčam schváliť v
spoločnom hlasovaní bod
16,
ďalej na strane 7 bod 20 a bod 21, na strane 8 bod 22
a
bod 23, na strane 9 prijať body 24,
25, 26, na strane 10
odporúčam
prijať body 27, 28, 29 a na
strane 11 odporúčam
prijať
hlasovaním spoločne bod 33 a bod 34.
Dovoľte, aby som vám teraz predniesol
návrh na spoločné
hlasovanie
o bodoch, ktoré neodporúčam prijať. Teraz budem
dávať návrhy bodov, ktoré neodporúčam prijať,
v spoločnom
hlasovaní,
pokiaľ nebudú v rozprave dotknuté. Zo spoločnej
správy
sú to body 1, 4 a 5, na ďalšej
strane body 9 a 11
taktiež
nie, potom na strane 6 neodporučím prijať body 17,
18
a 19. Ak dovolíte, budem pokračovať, na
strane 10 bod 30
taktiež neodporučím
prijať. Ďalej neodporučím
prijať na
strane
11 bod 31 a bod 32 s tým, že potom v rozprave na ter-
mín
účinnosti prednesiem nový návrh.
To je, pán predsedajúci, zo spoločnej
správy a z návrhu
na
hlasovanie zo spoločnej správy všetko.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem predsedovi výboru poslancovi
Reovi a prosím ho,
aby
zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Ako prvý vystú-
pi
a prihlásil sa písomne pán István Pásztor. Pripraví sa
pán
poslanec Hrušovský.
Poslanec I. Pásztor:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážení členovia vlády,
vážené dámy a páni,
všetky doteraz realizované kroky v
záujme reformy ve-
rejnej
správy sú v skutočnosti len reformou štátnej správy
s
veľmi silnými prvkami koncentrácie - v
porovnaní s dosiaľ
existujúcim
stavom. Mám na mysli problematiku postavenia ob-
cí
a budovanie ďalších orgánov územnej samosprávy.
Postupnosť krokov reformy verejnej správy musí zahŕňať
aj
organizáciu územnej samosprávy. Ak neobsahuje, a dosiaľ
neobsahuje,
nemôže obstáť ani hlavná argumentácia
celej re-
formy verejnej
správy, a to
jej priblíženie k občanom.
V
tejto súvislosti si dovolím položiť
predkladateľovi otáz-
ku,
prečo sa uprednostňuje reforma štátnej správy na úkor
reformy celej verejnej správy. Azda prílišná
samostatnosť
miest
a obcí je v súčasnosti už tŕňom v oku niekoho, a preto
sa
o tejto otázke nemôže ani uvažovať?
Z tohto pohľadu by som chcel poukázať na niektoré sku-
točnosti
navrhovaného zákona o organizácii
miestnej štátnej
správy.
Okrem krajského a okresného úradu môžu
výkon miestnej
štátnej
správy vykonávať iné orgány len na základe osobitné-
ho zákona. Presun právomocí zo súčasných
orgánov štátnej
správy, obvodných
a okresných úradov,
na nové okresné
a
krajské úrady zvlášť komplikuje presun právomocí neskoršie
na orgány
územnej samosprávy. Predstavuje zbytočný krok,
ktorý okrem
značného množstva finančných
prostriedkov
spochybňuje
skutočný zámer - presunúť ich na územné samo-
správne
orgány.
O ozajstnom záujme predkladateľa by svedčilo predlože-
nie
návrhu zákona o presune kompetencií na
obce a návrh zá-
kona
o územných samosprávnych orgánoch. Z dôvodu verejného
záujmu, najmä na
priblíženie štátnej správy
občanom, môže
okresný úrad zriadiť stále alebo dočasné
pracovisko. Toto
navrhované
ustanovenie sa dotkne zvlášť citlivo aj nášho re-
giónu
Medzibodrožia v juhovýchodnej
časti okresu Trebišov,
kde
vzdialenosť do sídla okresu dosahuje až
70 km. Posudzo-
vanie
verejného záujmu v súčasnosti, keď
obsadzovania funk-
cií
prednostov okresného úradu sa budú diať
na prísne poli-
tickom
princípe, sa zúži na prísne politický záujem prednos-
tu tohto
úradu, prípadne jeho
politickej strany alebo
hnutia.
Približuje teda skutočne návrh zákona
tento výkon? Ale-
bo
sa budú zriaďovať stále a dočasné pracoviská za odmenu
či
za dobré správanie? Na vydanie potvrdenia sa bude denne
cestovať
120 až 140 km? Chápanie štátnej správy
ako všezna-
lého
a všeobsiahnutého prvku sa v tomto návrhu veľmi vypuklo
objavuje v §
5, kde okrem poskytovania evidencií
štátna
správa
upozorňuje obce na nedostatky a vykonáva právne pora-
denstvo
spočívajúce v aplikácii právnych predpisov. Kontrola
činnosti
obcí zo strany okresných úradov je zasahovanie do
celkovej
činnosti obcí. Príslušné orgány by mali
posudzovať
činnosť
obcí len na úseku výkonu štátnej správy. Kontrola
obcí
je dostatočne zabezpečená orgánmi a občanmi obcí.
Odsek
3 počíta s neschopnosťou plnenia samosprávnych
funkcií
zo strany malých obcí, ktoré má zabezpečiť okresný
úrad
a ktorému sa zveruje výkon pôsobnosti obce v určitej
oblasti.
Toto ustanovenie svedčí jednoznačne o tom, ako chá-
pe
predkladateľ presun kompetencií zo
štátnej správy na ob-
ce.
Pri pokračovaní tendencie neustáleho
znižovania príjmov
obcí
zo štátneho rozpočtu je jednoznačné, že obce nie dobro-
voľne,
ale prostredníctvom finančných pák budú
donútené po-
žiadať
o výkon pôsobnosti okresné úrady.
Konečná argumentá-
cia
zo strany predkladateľa bude jednoznačná a zrejmá: načo
chcú
obce kompetencie, keď aj tie, ktoré
majú, nedokážu za-
bezpečiť?
Na druhej strane, budú mať okresné úrady personál-
ne
a materiálne zabezpečenie, aby mohli
tieto právomoci za-
bezpečiť?
Alebo sa počíta pri ich práci s voľnými
kapacita-
mi? Ak ich
budú mať okresné úrady, prečo sa nemôžu tieto
prostriedky
poskytnúť priamo obciam? Na druhej
strane medzi
samosprávne
funkcie obce patrí, ako to vyplýva z §
4 ods. 3
zákona
číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskor-
ších
predpisov, aj zabezpečenie
verejnoprospešných služieb,
akými
sú odvoz komunálneho odpadu a čistenie
obce. Aj tieto
budú
zabezpečovať okresné úrady, ak o to obce požiadajú?
Odvolacím orgánom vo veciach, o ktorých v správnom ko-
naní rozhodovala v prvom stupni obec,
bude krajský úrad.
Z
hľadiska náročnosti a značného počtu obcí patriacich do
územnej
pôsobnosti krajského úradu bude ťažko
predstaviteľ-
né,
o akom množstve vecí budú rozhodovať
a aký aparát bude
na
to nutný.
Z uvedených skutočností možno ťažko predpokladať napl-
nenie
zámeru uvedeného v dôvodovej
správe, a to konkrétne,
že sa nepredpokladá úspora ani potreba
zvýšenia súčasného
počtu
zamestnancov v doterajších
úradoch. V článku VII sa
počíta s presunom
kompetencií z ministerstiev
na krajské
úrady.
Bude mať tento presun za dôsledok aj zníženie počtu
pracovníkov
jednotlivých ministerstiev? Ak áno, o
aký počet
pracovníkov
by malo ísť?
Vážené dámy a páni, predloženie návrhu
zákona o organi-
zácii
miestnej štátnej správy a opätovné schválenie zákona
o
územnom a správnom členení Slovenskej republiky zo strany
vládnucej
moci nie sú v žiadnom prípade takými krokmi, ktoré
by sa dotýkali
verejnej správy v celom komplexe. Ide iba
o
tzv. reformu štátnej správy, ktorá je v
skutočnosti obno-
vením
národných výborov existujúcich do roku 1990.
Riešenie
otázky - najprv štátna správa, potom možno
neskoršie
aj samospráva obcí - svedčí o
jednoznačnom prefe-
rovaní štátnej správy a zaznávaní existujúcich
a života-
schopných
miest a obcí ako prvkov presadzujúcich záujmy svo-
jich
voličov v porovnaní so
zbyrokratizovanou štátnou sprá-
vou
bez jej jednoznačnej adresnosti a zodpovednosti, stavané
na
dôslednom presadzovaní straníckych záujmov vládnucich.
O reforme verejnej správy nie je
možné vážne hovoriť
dovtedy,
pokiaľ nebudú predložené súčasne aj také návrhy zá-
konov,
ktoré riešia vytvorenie samosprávy vyšších územných
celkov
a presun kompetencií z orgánov štátnej
správy na or-
gány
miestnych a územných samospráv, a tak
umožnia dôsledne
presadzovať
zásadu subsidiarity výkonu
verejnej správy. Aj
z
tohto návrhu zákona vyplýva opačná tendencia, keď z dôvodu
neustáleho zhoršovania finančného postavenia miest a obcí
bude
možné dobrovoľne požiadať orgány štátnej správy, okres-
né
úrady o výkon pôsobnosti obcí, ktoré nemôžu zabezpečiť.
Pri pokračovaní takého prístupu k mestám
a obciam je
jednoznačné,
že obce nebudú môcť zabezpečiť ani existujúci
okruh
pôsobností a bude zrejmé, že presun
kompetencií v da-
nom
prípade nebude vôbec aktuálny s odvolaním sa na počet
obcí, ktoré požiadali okresné úrady o
výkon už zverených
právomocí.
Samotná filozofia tohto zákona, ktorá nadraďuje
krajské
a okresné úrady nad obce, je nesprávna.
Je pokračo-
vaním
tendencie čo najväčšieho zasahovania do pôsobností ob-
cí kontrolnou činnosťou a ukladaním
pokút orgánmi štátnej
správy, ktorých nezávislosť je v
mnohých prípadoch naozaj
otázna.
Z
uvedeného návrhu je
jednoznačné, akým spôsobom si
predstavuje vláda
reformu verejnej správy.
Je to naozaj
priblíženie
výkonu verejnej správy občanom? Je to uplatnenie
princípu
subsidiarity z Európskej charty
miestnej samosprá-
vy,
kde sa hovorí, že vo všeobecnosti
správu vecí verejných
vykonávajú
predovšetkým tie orgány, ktoré sú k občanovi naj-
bližšie,
a to je určite skôr občanmi volený starosta, posla-
nec
obecného zastupiteľstva ako
prednosta okresného úradu?
Tento
návrh svedčí o tom, že predkladateľ
odmieta decentra-
lizáciu
štátnej správy, prenos právomocí na
samosprávy, de-
mokratizáciu
spoločnosti, naopak, je dôkazom jeho centralis-
tických úmyslov obmedzenia súčasných právomocí samosprávy,
jej
ekonomického oslabenia a nepriameho podriadenia
štátnej
správe.
Vážené dámy a páni, preto je nutné
tento návrh zákona
odmietnuť
dovtedy, pokiaľ reforma verejnej správy nebude na-
ozajstnou
reformou obsahujúcou aj konštituovanie
samosprávy
vyšších
územných celkov, ako aj presun kompetencií na orgány
samosprávy
obcí a územných samospráv.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Pásztorovi. Slovo má pán
poslanec
Hrušovský z KDH a pripraví sa pán
poslanec Langoš.
Pardon,
ešte je tu faktická poznámka
predsedu výboru pána
Haťapku.
Nech sa páči.
Poslanec K. Haťapka:
Dovoľte mi oznámiť, že zajtra o 8.30 hodine má náš vý-
bor
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport schôdzu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
predložený návrh zákona Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene i dopl-
není niektorých zákonov rieši v § 5 postavenie okresného
úradu
ako nižšieho administratívneho článku. V tom istom pa-
ragrafe
v odseku 5 umožňuje okresnému úradu upozorniť obec
na to, že
jej všeobecne záväzné
nariadenie je v rozpore
s
Ústavou Slovenskej republiky alebo zákonom. Proti takémuto
oprávneniu
nemožno mať zásadnejšie výhrady, ale
ďalšia časť
ustanovenia
a to, že ak obec nevyhovie upozorneniu okresného
úradu,
teda orgánu štátu, môže tento orgán
pozastaviť účin-
nosť
nariadenia obce a navrhnúť, aby príslušný orgán o súla-
de
takéhoto nariadenia obce s ústavou alebo zákonom rozho-
dol. Pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia
obce
je možné až do 6 mesiacov, dokiaľ má príslušný orgán
rozhodnúť
o návrhu.
V súvislosti s takto navrhovaným znením vyvstávajú dva
ústavnoprávne problémy. Podľa článku 67 Ústavy
Slovenskej
republiky
vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec sa-
mostatne.
To znamená, že do jej rozhodnutí, a takým je aj
všeobecne
záväzné nariadenie obce, nemôže štát zasahovať.
Po druhé, druhým problémom je, že
podľa zákona číslo
369/1990
Zb. o obecnom zriadení v platnom znení môže vše-
obecne
záväzné nariadenie obce, ktoré odporuje
ústave alebo
zákonu,
zrušiť Národná rada na návrh generálneho prokurátora
alebo
vlády alebo z vlastného podnetu. A tu vzniká ďalšia
otázka,
pretože takéto znenie § 6 ods. 2
zákona o obecnom
zriadení
nezodpovedá článku 86 ústavy. Národná
rada Sloven-
skej
republiky nemá podľa neho oprávnenie zrušiť všeobecne
záväzné
nariadenie obce. Takéto oprávnenie Ústava Slovenskej
republiky
zveruje podľa článku 125 ústavy
Ústavnému súdu.
Aj lehota, počas ktorej je pozastavená
účinnosť všeobecne
záväzného nariadenia
obce, v zákone
o obecnom zriadení
a
riešenie problematiky v článku 132 ústavy je rozdielna.
Pretože mám vážne pochybnosti o
ústavnosti navrhovaného
znenia
§ 5 ods. 5, dávam tento
pozmeňujúci návrh: V článku
I
v § 5 navrhujem vypustiť odsek 5.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Langoš a pripraví
sa
pán poslanec Bárdos z MKDH.
Poslanec J. Langoš:
Vážený pán predsedajúci,
pán predseda,
vážená snemovňa,
členovia vlády,
nie je to tak dávno, aby nám neslúžila pamäť, keď pred
túto
snemovňu predstúpil predseda vlády s programovým vyhlá-
sením,
aby sa uchádzal so svojou vládou o našu dôveru. Vy-
hlásenie
bolo plné sľubov o rozvoji demokracie,
o rozšírení
účasti
občanov na správe verejných vecí, o
posilnení miest-
nych
samospráv a o ďalších cieľoch, ktoré sa vláda zaviazala
splniť, aby priviedla našu krajinu medzi
moderné európske
štáty.
Tvrdil to vtedy tak dojemne presvedčivo, že občan,
ktorý
by nemal predtým s jeho vládami skúsenosti, možno by
aj
uveril.
Keďže však od roku 1992 boli nedobré
skúsenosti, verila
tomuto
vyhláseniu len časť tejto snemovne. Bolo vás vtedy
dosť, aby ste tomu, na pohľad
zdatnému výtvoru dali punc
dôveryhodnosti
a uložili vláde, aby sa podľa neho štyri roky
správala.
Žiaľ, nespráva sa podľa tohto vyhlásenia a pred-
kladaný
návrh zákona je opäť toho príkladom. Po
nepodarenom
zákone
o územnom a správnom usporiadaní
Slovenskej republi-
ky,
ktorý ešte nenadobudol platnosť, vláda teraz predkladá
návrh
zákona, ktorý jasne dokresľuje jej nedemokratický cha-
rakter
a zámer. Vláda tak koná napriek všetkým rozumným upo-
zorneniam
nielen opozície, ale aj dvoch najväčších organizá-
cií, ktoré združujú samosprávy miest a obcí
- Združenia
miest
a obcí Slovenska a Únie miest. Sú to organizácie, kto-
ré
problematikou verejnej správy doslova
žijú, po 6 rokoch
jej
rozumejú a z každodenného života
komunálnych poslancov,
starostov a
primátorov vedia, ako
má reforma územného
a
správneho usporiadania vyzerať.
Dámy a páni, napriek tomu, že úvaha prirovnávajúca re-
formu k stavbe
domu tu už odznela, považujem za dobré sa
k
nej vrátiť. Je pravdepodobné, že názory
ľudí na konkrétne
riešenia
reformy nebudú vo všetkom zhodné, podobne ako nie
sú
zhodné názory, ako má vyzerať murovaný dom, budú však ur-
čite
zhodné v tom, kde sa má stavba začať.
Či tak, ako káže
sedliacky
rozum, určením účelu, na čo má budova slúžiť, ale-
bo hlúpo tak,
že začneme bez rozumu klásť tehlu na tehlu
a
podľa výsledku rozhodneme, či budovu
využijeme na školu
alebo
väznicu.
Kritizovali sme postup vlády, ktorý sa
nám javí nelo-
gický,
a nachádzali sme a nachádzame na to rad
dôvodov. Vy-
menujem
tri najdôležitejšie.
Prvý
dôvod - neboli určené zásady financovania samo-
správ.
Druhý dôvod - nebola určená
regionálna samospráva ani
vecne,
ani územne.
Tretí
dôvod - neboli
určené právomoci jednotlivých
stupňov
miestnych a regionálnych samospráv vo vzťahu k štát-
nej
správe.
O tom sme však už hovorili a tento zákon
prináša ďalšie
oprávnené dôvody na
kritiku. Vytvára predpoklady
ďalšieho
nekontrolovateľného
nárastu štátnej byrokracie hradenej
z
vreciek občanov namiesto
toho, aby sa funkcie štátnej
správy preniesli na samosprávy - § 2 ods. 2, zaťažuje už
dnes
chudobné obce ďalšími nákladmi na prospech štátnej moci
-
§ 2 ods. 3, umožňuje štátnej správe zasahovať do právomocí
samospráv
- § 5 ods. 1, supluje právomoci druhého stupňa sa-
mospráv
- § 5 ods. 3, stavia sa do pozície odvolacieho orgá-
nu
pri správnom konaní - § 6 ods. 3 a
samozrejme opäť nič
nehovorí
o posilnení právomocí samospráv, o peniazoch na ich
fungovanie,
o samospráve presahujúcej chotár obce.
Spôsob, akým postupuje vláda pri
reorganizácii územného
a
správneho usporiadania, sa nedá
napraviť, lebo celá jeho
filozofia je chorá
a náprava by si vyžadovala u autorov
pochopenie základných
princípov demokracie a
fungujúcej
miestnej
samosprávy. Nedá sa napraviť ani pre
ďalší závažný
dôvod.
Na vysvetlenie sa vrátim na začiatok
svojho vystúpe-
nia. Ak vychádzame z programového vyhlásenia
vlády, potom
sme oprávnene kritizovali a opäť
môžeme kritizovať tento
postup
ako chaotický a nekoncepčný. Ak však programové vy-
hlásenie vlády neberieme vážne a ak sa
namiesto záplavy
ušľachtilých
slov zameriame na doterajšie činy
vlády, potom
sa tento postup javí úplne inak. V takom prípade sa hmla
rozplynie
a jasne vidíme reálny cieľ vládnej koalície. Silný
centralizovaný štát
s formálnou a neúčinnou samosprávou,
ktorú
má Slovensko v ústave na okrasu. Vidíme
štát dôsledne
riadený
straníckymi nomenklatúrami v okresoch a
krajoch ako
základný
predpoklad dlhodobej vlády politického
zoskupenia,
ktoré
nemá podporu väčšiny obyvateľov.
Pri takomto zámere sú všetky doterajšie kroky logické.
Po
prvé - žiadna jasná koncepcia reformy, ktorú by sme mohli
nedajbože
porovnávať s vládnym programom. Po
druhé - žiadna
podpora
miestnym samosprávam, do ktorých občania volia poli-
tikov
podľa toho, čo pre obec vykonali, a nie podľa toho, čo
povedali.
Po tretie - minimum právomocí takýmto samosprávam,
aby
si občania nebodaj nemysleli, že sa obídu bez štátneho
paternalizmu.
A po piate - žiadna územná samospráva,
a keď,
tak
v nejasnej budúcnosti a za veľké peniaze. Takže predsa
len
koncepcia. Namiesto modernej,
straníckymi sekretariátmi
ťažko
manipulovateľnej samosprávnej
demokracie je tu neoko-
munistická
štruktúra obnovených krajských a okresných národ-
ných
výborov, ktoré dokonale ovládajú
krajské a okresné se-
kretariáty
vládnucej partaje. (Potlesk.) Namiesto slobodných
volieb menovanie a
odvolávanie, teda ovládanie
centrálnej
vlády.
Presne to, čo už v roku 1989 patrilo do
antikvariátu
neúspešných
a životu nebezpečných experimentov s
totalitným
štátom.
Návrat ustráchanej spoločnosti neslobodných občanov,
ovládanej
spolitizovaným štátnym aparátom.
Je pravda, že aj takto sa dá
vládnuť, ale pokojne sa
môžeme rozlúčiť s
víziou predsedu vlády o
Slovensku ako
Švajčiarsku strednej Európy, lebo Švajčiarsko robia
Švaj-
čiarskom
jeho banky, ale ešte viac jeho slobodní občania,
ktorí
rozhodujú o sebe vo svojich obciach a kantónoch. A ani
banka
v Banskej Bystrici, ani banka Devín to nezmenia.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Bárdos má slovo a
pripraví sa pán
poslanec
Novotný.
Poslanec Gy. Bárdos:
Vážený pán predsedajúci,
pani ministerka,
kolegyne a kolegia,
ctení hostia,
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
organizácii miestnej štátnej správy a
o zmene a doplnení
niektorých
zákonov sa zaoberá problematikou reformy verejnej
správy,
teda oblasťou, ktorá, či chceme, alebo nie, rozhodu-
júcim spôsobom ovplyvní život všetkých občanov
Slovenskej
republiky. Uvedomujúc si závažnosť zmien reformy
verejnej
a
miestnej správy, riešenie prerokúvanej tematiky by malo
byť
komplexné a systémové,
zohľadňujúce vzájomné previaza-
nosti, resp.
podmienenosti jednotlivých oblastí
zložiek
a
úrovní verejnej správy. Nie je
možné systémové riešenie
bez
toho, aby sa nezohľadnilo prerozdelenie
právomocí medzi
obcou,
mestom, regiónom a štátom, štátom a samosprávou a,
samozrejme,
medziiným aj finančné zabezpečenie
jednotlivých
úloh.
Všetci dobre poznáme históriu zmien a
pripravovanej re-
formy verejnej správy, preto sa nebudem podrobne
zaoberať
týmito
otázkami. Chcem upriamiť pozornosť
napríklad na sta-
novisko Združenia miest a obcí Slovenska,
združujúce viac
ako
95 % z celkového počtu miest a obcí v
Slovenskej repub-
like,
ktoré vyjadruje svoj názor, že rozhodnúť treba najskôr
o
kompetenciách jednotlivých orgánov a až potom sa môže roz-
hodnúť
o území ich pôsobnosti. V tejto oblasti panovala zho-
da
medzi vládou a Združením miest a obcí Slovenska len do
októbra
roku 1995, keď sa súčasná vláda
rozhodla pre opačné
garde a pripravila a prijala, ako sme boli toho
nedávno
svedkami,
návrh zákona o územnosprávnom
usporiadaní Sloven-
skej
republiky s neprijateľnou a s ničím neospravedlniteľnou
argumentáciou,
že prednostné riešenie kompetencií je,
citu-
jem,
"príliš zdĺhavé". Je predsa nelogické a jednoznačne za-
vádzajúce
schvaľovať rozdelenie kompetencií medzi
jednotli-
vými
stupňami štátnej správy, ak nie je
známe, ktoré kompe-
tencie
a v akom časovom slede majú prejsť zo
štátnej správy
na
samosprávu.
Tým,
že sa vláda rozhodla zmeniť pôvodný, odborníkmi
a
predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska podporova-
ný, dohodnutý a
avizovaný scenár reformy
verejnej správy,
dala
najavo, že účelom zmien nie je tak
často deklarovaná
a
skloňovaná decentralizácia moci a priblíženie, zefektívne-
nie
a dostupnosť verejnej správy, lebo návrh zákona nepri-
blíži
verejnú správu k občanovi z toho
jednoduchého dôvodu,
že
doteraz nie je známe, aké kompetencie budú prenesené na
samosprávu,
teda aké pole pôsobnosti budú mať.
Namiesto de-
centralizácie
tu ide o centralizáciu moci, dokonca je
umož-
nené, aby okresné
úrady dostali právo kontrolovať
mestské
alebo
obecné zastupiteľstvá.
V programovom vyhlásení vlády je veľmi
zaujímavá textá-
cia,
citujem: "V súlade s
Európskou chartou miestnej samo-
správy
nadviažeme na doterajšie pozitívne prvky fungovania
samosprávy
miest a obcí." Teda nie náhodou, ale vedome chýba
v
pripravovanom vyhlásení, že Európsku
chartu miestnej sa-
mosprávy chce Slovenská republika podpísať a
ratifikovať.
Keby
to tam bolo, nebolo by možné robiť také prechmaty, kto-
ré
sú známe a ktoré sú znepokojujúce. Ako príklad uvediem
iba
jeden fakt z minulého roku. Združenie hlavných kontroló-
rov
miest a obcí Slovenskej republiky vo svojom stanovisku
uvádza,
citujem: "politickými tlakmi na hlavných kontrolórov
miest
a obcí Slovenskej republiky, ktoré sú v
nejednom prí-
pade
pripravované nezákonnými krokmi". To znamená, že hlavní
kontrolóri
sa ozvali, že je na nich masívny útok.
Je jasné,
že
problémy chcú riešiť tlakom a chcú
dosiahnuť rozhodujúci
vplyv
na rozhodnutie samosprávy.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
pri prerokúvaní návrhu zákona o
územnosprávnom usporia-
daní
už bolo toho povedané dosť, takisto svoje povedali už
moji
predrečníci, nechcem to opakovať a súhlasím s mojimi
kolegami,
že celá reforma tzv. verejnej správy má
jeden-je-
diný, a to
výsostne politický cieľ - zabetónovať pozíciu
najsilnejšieho politického subjektu vládnej koalície, teda
Hnutia
za demokratické Slovensko.
Namiesto odbornosti, tak
ako
to bolo už viackrát, sa do
popredia dostali úzke stra-
nícke
záujmy a je to bezočivosť, treba to pomenovať pravým
menom,
že táto metóda sa pertraktuje a
predáva ako reforma
verejnej
správy slúžiaca občanom Slovenskej republiky.
Svoj názor a názor mojich kolegov na predložený vládny
návrh
zákona o organizácii miestnej štátnej správy zhrniem
takto:
vládny návrh zákona je svojou filozofiou aj obsahom
zlý,
politicky motivovaný a účelový a pre
nás absolútne ne-
prijateľný.
Podľa návrhu sa vraciame, ako to povedal môj ko-
lega,
do éry bývalých ONV a KNV, ale ešte v horšom vydaní.
Nie je mysliteľné, aby okresné úrady
kontrolovali činnosť
obcí.
Štátne orgány by mali posudzovať maximálne činnosť ob-
cí výlučne a
len na úseku výkonu štátnej správy v zmysle
správneho
poriadku a v žiadnom prípade by nemali zasiahnuť
do
činností obcí. Návrh je aj protiústavný, lebo
§ 5 ods. 5
nie
je v súlade s článkom 130 Ústavy
Slovenskej republiky
a
taktiež ani s § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení.
Tento
návrh sa nedá zlepšiť alebo modifikovať, preto
nemám
k textu pozmeňujúce návrhy, ale mám jeden procedurálny
návrh, o
ktorom podľa rokovacieho
poriadku žiadam ihneď
a
bez rozpravy hlasovať. Môj procedurálny
návrh je, aby Ná-
rodná rada Slovenskej republiky vrátila
predložený vládny
návrh
zákona, tlač číslo 427, predkladateľovi
s tým, že ná-
vrh
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky o organizácii
miestnej
štátnej správy bude predložený a
prerokovaný v Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky až po ratifikácii Európskej
charty
miestnej samosprávy v Národnej rade Slovenskej repub-
liky.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Novotný a pripraví
sa
pán poslanec Sopko. (Hlasy z pléna.)
Prosím? Nerozumiem vás. Teraz
procedurálny návrh? (Hla-
sy:
Áno.)
Pozývam pánov poslancov a panie poslankyne
do rokovacej
sály.
Pán poslanec Bárdos zopakuje svoj
procedurálny návrh.
(Gong.)
Zachovajte pokoj, priatelia.
Pozývam znova panie poslankyne a pánov
poslancov do ro-
kovacej
miestnosti. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu
pána
poslanca Bárdosa. Poznamenávam, že takýmto spôsobom má-
me,
samozrejme, určité prerušenie rozpravy,
ale aj s týmto
musíme
rátať.
Nech sa páči, pán poslanec Rea - faktická
poznámka.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som požiadal ko-
legu
po prvé, aby dal pozmeňujúci alebo procedurálny návrh
spravodajcovi písomne, aby som ho mohol prečítať.
Uvádzať
hlasovanie
môžem ja a vždy rokujeme tak, že o takomto návrhu
dávame
hlasovať ako o prvom až potom pri spoločnom hlasovaní
a
pri uzatvorení rozpravy, vtedy, keď je
rozprava uzatvore-
ná.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, som toho názoru, lebo teraz zase budeme mať
štruktúru ďalších faktických poznámok, navrhujem, aby
pán
poslanec Bárdos zopakoval svoj procedurálny návrh
a dáme
o
tom hlasovať.
Nech sa páči, pán poslanec Bárdos, zopakujte svoj pro-
cedurálny
návrh.
Poslanec Gy. Bárdos:
Môj procedurálny návrhom je, aby Národná rada Sloven-
skej
republiky vrátila predložený vládny
návrh zákona, tlač
číslo
427, predkladateľovi s tým, aby návrh
zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky o organizácii miestnej štátnej
správy
bol predložený a prerokovaný v Národnej
rade Sloven-
skej
republiky až po ratifikácii Európskej charty miestnej
samosprávy
v Národnej rade Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o
tomto procedurálnom návrhu
pána poslanca Bárdosa. Vaše
stanovisko,
pán spoločný spravodajca?
Poslanec J. Rea:
Odporúčam návrh neprijať. (Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán spoločný spravodajca ho odporúča
neprijať. Ďakujem.
(Hlasy
v sále.)
To ponechajte, prosím, na nás. Pri vedení schôdze máme
právo,
priatelia, požiadať, aby sme počuli stanovisko člove-
ka,
ktorý zodpovedá ako spoločný spravodajca.
Prezentovalo sa 101
poslancov.
Za návrh hlasovalo 31
poslancov.
Proti návrhu hlasovalo
59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo
11 poslancov.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh pána poslanca
Bárdosa
neprešiel.
Pokračujeme v rozprave. Slovo má pán poslanec Novotný.
Pripraví
sa pán poslanec Sopko.
Poslanec Ľ. Novotný:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani ministerky,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľujem si predniesť vám pripomienky týkajúce sa or-
gánov
štátnej veterinárnej správy.
Svetová organizácia pre poľnohospodárstvo a výživu FAO
vypracovala
štandard veterinárnych služieb, ktorý
tvorí zá-
klad budovania
ich organizačnej štruktúry v jednotlivých
krajinách.
Na základe tohto štandardu bola
vybudovaná orga-
nizačná
štruktúra štátnej veterinárnej správy a veterinárnej
starostlivosti
aj v bývalej ČSFR na úrovni národných
minis-
terstiev
a výživy s priamymi horizontálnymi a vertikálnymi
väzbami bez ďalších
riadiacich medzičlánkov. Operatívnosť
a
rýchly tok informácií smerom do okresov, do centra a opač-
ne
bol vysoko pozitívne hodnotený aj vedúcimi oddelenia Sve-
tovej organizácie pre poľnohospodárstvo a
výživu OSN FAO,
ktorí
navštívili Slovenskú republiku v septembri 1993.
Obdobné hodnotenia sú aj v zápisoch z
inšpekcií vykona-
ných
v rokoch 1992 a 1993 pracovníkmi
stáleho veterinárneho
výboru
Komisie Európskej únie v súvislosti s kontrolami pro-
tinákazových
opatrení veterinárnou ochranou štátneho
územia
a
zabezpečenia kontroly zdravotnej
bezchybnosti potravín
a
surovín živočíšneho pôvodu. V súčasnej organizačnej štruk-
túre
a platnej veterinárnej legislatíve vyzdvihujú neovplyv-
niteľnosť
a nezávislosť výkonu štátnej správy veterinárnej
starostlivosti.
Potrebu posilnenia výkonu štátnej správy
a štátneho do-
zoru na úseku
veterinárnej starostlivosti v
súvislosti so
vznikom
množstva nových subjektov
podliehajúcich veterinár-
nej
kontrole deklarovali aj pracovné
stretnutia šéfov vete-
rinárnych správ štátov Vyšehradskej skupiny v
rokoch 1992
a
1993. Nadväzne na túto skutočnosť Štátna veterinárna sprá-
va Slovenskej republiky uvádza dôvody na vyňatie orgánov
štátnej
veterinárnej správy z nového
usporiadania odvetvovo
riadených
orgánov miestnej štátnej správy a
ostatných orgá-
nov štátu
a ponechanie organizácií
Štátnej veterinárnej
správy
Slovenskej republiky v špecializovanej
štátnej sprá-
ve.
Dôvody sú:
1. Orgány štátnej veterinárnej správy nie
sú len orgán-
mi miestnej
štátnej správy. Ich
účinnosť má celoštátny
a
prierezový charakter hlavne
v oblastiach: veterinárna
ochrana
štátneho územia pred zavlečením veľmi nebezpečných
a
nebezpečných nákaz, zabezpečenie a uplatnenie národných
programov
eradikácie a likvidácie nákaz, povinná notifikácia
výskytu
nákaz.
2. Nové inštitucionálne začlenenie
nezodpovedá medziná-
rodnému štandardu
veterinárnych služieb FAO. Navrhovaným
usporiadaním
vznikne situácia, že výkonné orgány
veterinár-
nej správy v
krajoch a okresoch nebudú podliehať priamej
riadiacej
právomoci ústredného riaditeľa štátnej
veterinár-
nej správy a
zároveň zodpovednosti
kompetentného ministra
pôdohospodárstva.
3.
Týmto organizačným a
administratívnym usporiadaním
sa
oslabí a obmedzí priamy vnútorný systém riadenia a toku
informácií
pri výkone veterinárneho a potravinového dozoru.
4. Zhorší sa priame a účelové využívanie špecializova-
ných laboratórnych diagnostických
pracovísk a finančných
zdrojov
podľa špecifických potrieb zabezpečenia úloh veteri-
nárnej
starostlivosti.
5.
Rozdiely pri výkone
potravinového a epizootického
dozoru
na úrovni miestnej štátnej správy môžu spôsobiť vážne
prekážky pri
medzinárodnom obchode so živými zvieratami,
potravinami
a surovinami živočíšneho pôvodu, garantom ktoré-
ho
je štátna veterinárna správa.
6. Pokračujúci proces aproximácie
veterinárnej legisla-
tívy
v Slovenskej republike s veterinárnou
legislatívou Eu-
rópskej
únie predpokladá jej jednotný výklad, uplatňovanie
v
praxi, kontrolu a garancie na miestnej a centrálnej úrovni.
7. Orgány štátnej veterinárnej správy
neposkytujú vete-
rinárne
služby obyvateľstvu. Tieto služby sú zabezpečované
súkromnými
veterinárnymi lekármi, ale v svojich jednotlivých
špecializovaných zložkách
zabezpečujú odborné, inšpekčné,
diagnostické a
monitorovacie činnosti, ktoré
v konečnom
dôsledku vedú k
ochrane prioritného záujmu
štátu, ochrane
zdravia
ľudí a zvierat.
8. Činnosť orgánov štátnej veterinárnej správy
nespočí-
va len vo
výkone a kontrole
administratívnych rozhodnutí
a
vybavovaní agendy pre jednotlivých občanov. Jej činnosť
zahŕňa
aj špecifické odborné okruhy vo väzbe
na laboratórnu
diagnostiku, kontrolu odborných veterinárnych činností, na
vedeckovýskumnú
základňu, a to:
-
predchádzanie nákazám a iným hromadným ochoreniam s uplat-
nením ozdravovacích programov,
-
veterinárnu ochranu štátneho územia pred zavlečením pôvod-
cov nákaz,
iných hromadných ochorení
zvierat a zdravotne
závadných živočíšnych produktov a krmív zo zahraničia,
-
starostlivosť o zdravie zvierat
vrátane hygieny ich pro-
stredia, ošetrovania, výživy, plemenitby a
prepravy,
-
ochranu zdravia ľudí pred chorobami
prenosnými zo zvierat
na človeka a naopak, pred poškodením alebo
ohrozením živo-
číšnymi produktmi,
-
starostlivosť o zdravotnú a hygienickú
bezchybnosť potra-
vín a
surovín živočíšneho pôvodu v
súčinnosti s orgánmi
ministerstva zdravotníctva,
-
kontrolu a schvaľovanie veterinárnych liečiv a bioprepará-
tov,
-
kontrolu asanácie prostredia a asanačných kafilerických
podnikov,
-
kontrolu zdravotnej nezávadnosti krmív,
-
ochranu a tvorbu životného prostredia
pred škodlivými
vplyvmi nachádzajúcimi sa v poľnohospodárskej a potravi-
nárskej výrobe.
Členenie orgánov štátnej veterinárnej správy a veteri-
nárnej
starostlivosti, ktoré nie je v súlade so štandardom
FAO,
môže:
-
narušiť odborný výkon veterinárnej
činnosti a informačné
toky v celom riadiacom a odbornom procese,
cielene a dlho-
dobo budované a priamo prepojené na
medzinárodné organizá-
cie a medzinárodné špecializované
pracoviská,
-
negatívne ovplyvniť medzinárodný obchod
so živými zviera-
tami, surovinami a potravinami živočíšneho
pôvodu,
-
v dôsledku preferencie lokálnych
či regionálnych záujmov
môže spôsobiť čiastočnú izoláciu veterinárnej
správy pre
jej zapojenie do medzinárodných programov
prevencie a era-
dikácie nákaz bezprostredne sa dotýkajúcich
územia Sloven-
skej republiky,
-
pri oslabení postavenia a funkcie orgánov veterinárnej
správy spôsobiť značné národohospodárske
škody hlavne pri
prenose veľmi nebezpečných nákaz vo vzťahu k
novým subjek-
tom
a faktorom, ktoré
podliehajú štátnemu veterinárnemu
dozoru a kontroluje ich,
-
podľa vyjadrenia expertov FAO môže byť zdrojom výrazného
zníženia efektívnosti a produkčných schopností živočíšnej
výroby, narušiť systém potravinového dozoru,
vyplývajúceho
zo zákona číslo 152/1995 Z. z., nakoľko iba jeden zo sub-
jektov vykonávajúci potravinový dozor bude
podliehať hori-
zontálnej integrácii orgánov štátnej
správy, a negatívne
ovplyvniť výkon kontroly
vyplývajúcej zo zákona
číslo
115/1995 Z. z. o ochrane zvierat a nadväzných legislatív-
nych noriem.
Dovolím si ešte upozorniť na Radu Európskych spoločen-
stiev,
ktorá svojím uznesením z 15. októbra
1968 ustanovila
stály
veterinárny výbor na koordináciu
veterinárneho práva,
predpisov
a kontrolu nariadení a opatrení. Výbor
nie je len
orgánom
spoločenstva v zmysle zmluvy, preto ani nemá výkonnú
moc,
ktorá prislúcha komisii, no vo veterinárnych otázkach
komisia
nemôže rozhodnúť v rozpore s vyjadrením, resp. s od-
porúčaním
výboru. Rada Európy preniesla na komisiu kompeten-
cie
realizácie veterinárnych predpisov.
V prípadoch, keď je potrebné obzvlášť
naliehavé rozhod-
nutie,
musí existovať mimoriadne krátky čas.
Výsledok roko-
vania
rady vedie k zmene stálym veterinárnym
výborom schvá-
lených
opatrení z návrhu komisie. Pri komisii bol ustanovený
vedecký
veterinárny výbor, ktorý sa zaoberá otázkami zdravia
zvierat,
veterinárnych opatrení v rámci verejného zdravot-
níctva
a ochrany zvierat.
V uvedených oblastiach sú angažovaní
odborníci z kruhov
vedecko
vysokokvalifikovaných osobností s odbornými vedomos-
ťami.
Dňa 15. júna 1976 sa komisia uzniesla na ustanovení
poradného
veterinárneho výboru, ktorý sa skladá zo zástupcov
poľnohospodárskych,
priemyselných a obchodných organizácií,
zamestnancov,
spotrebiteľov a združenia
zverolekárskych po-
volaní
v Európskej únii. Výbor má výlučne poradnú funkciu vo
veterinárnych
otázkach, ktoré sa týkajú aproximácie práva.
Uvedené
skutočnosti len zdôrazňujú
dôležitosť veteri-
nárnej
problematiky a veterinárnej správy v
otázkach medzi-
národného
styku, pri prevencii nákaz zvierat a zoonóz. Po-
ukazujú na nezávislosť veterinárnej správy, na
jej širšie
dimenzie,
ako určuje navrhovaná legislatívna
úprava vo vše-
obecnej
štátnej správe.
Dovolím si vás upozorniť, že 30. 4. 1996 uskutočnil náš
veľvyslanec v Bruseli pán Ján Lišuch konzultáciu s pracov-
níkmi
tohto stáleho veterinárneho výboru,
ktorý som bližšie
opísal,
a v tomto telegrame sa v podstate píše,
že vzhľadom
na novú
legislatívu, ktorá sa
v súčasnosti pripravuje
v
oblasti veterinárnej starostlivosti
Slovenskej republiky,
budú
títo pracovníci neustále sledovať vývoj.
Súčasná organizácia našej veterinárnej služby je pova-
žovaná
za veľmi dobrú. Umožňuje operatívne rozhodovať a celá
sieť
veterinárnych pracovísk podlieha jednému
centru, t. j.
štátnej veterinárnej správe. Nový systém, na ktorý chceme
prejsť,
je z európskych štátov uplatňovaný v podstate len
v
Nemecku. Čo sa týka veterinárnej
správy aj tu sa uvažuje
o
zmene tohto systému a v
Nemecku je vôbec považovaný za
zlý.
Tu by som chcel upozorniť na stály veterinárny výbor.
Myslím
si, že to s ním nie je jednoduché, lebo
vieme, že ak
sa
týmto pánom, ktorí sedia v stálom veterinárnom výbore,
čosi
znepáčilo, sami vieme, aké problémy sme mali pred tromi
rokmi
s vývozom jahniat, čo sú pre nás
v podstate príjmy,
len
kvôli tomu, že sme nemali dostatočné označovanie zvierat
podľa
ich predpisov, sami vieme, ako dokážu v podstate po-
hnúť
s takými mohutnými ekonomikami,
ako je dnes Anglicko,
kde
stály veterinárny výbor zakázal na základe známej choro-
by
šialených kráv tento vývoz, takže netreba, myslím, brať
jeho
odporúčania na ľahkú váhu.
Na základe uvedených pripomienok by som si dovolil dať
do
zákona konkrétne návrhy, a to vypustiť
z predmetného ná-
vrhu
zákona:
-
v článku I v § 3 ods. 1
písm. j) "štátnej
veterinárnej
starostlivosti",
-
v § 12 písm. d) "okresné veterinárne správy",
-
v § 13 ods. 2 písm. d) "okresných veterinárnych správ",
-
v § 13 ods. 3 písm. d) "okresných veterinárnych správ",
-
v § 13 ods. 4 písm. c) "okresné veterinárne správy",
-
v § 16 "zákona Slovenskej Národnej rady číslo 11/1992 Zb".
Ďalej vypustiť celý článok XV a dovolím
si navrhnúť je-
ho
nové znenie. Článok XV by znel:
Zákon Slovenskej národnej rady číslo 11/1992 Zb. o or-
ganizácii veterinárnej starostlivosti Slovenskej republiky
sa
mení a dopĺňa takto: v § 3 ods. 1 písm. b) "krajské vete-
rinárne
správy". Ostatné písmená sa posunú.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Sopko a pripraví
sa
pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
pani poslankyne, páni poslanci,
návrh zákona o organizácii miestnej
štátnej správy je
v
rozpore so schváleným postupom vlády
Slovenskej republiky
pri
zabezpečovaní reformy miestnej
verejnej správy. Tvrdím
to
aj napriek tomu, že sa ním realizuje dlhodobý zámer hori-
zontálnej
integrácie. Návrh vymedzuje funkcie a
organizačné
členenie
územnej štátnej správy, pričom však v
ničom nenad-
väzuje
na druhú zložku verejnej správy, to znamená na regio-
nálnu
samosprávu. Preto je stredobodom kritiky a opätovne sú
poslanci
Národnej rady v rovnakej polohe ako pri schvaľovaní
zákona
o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky neberie do úvahy stanoviská
Združenia
miest a obcí Slovenska k reforme miestnej verejnej
správy
a rovnako neberie na zreteľ
ani naše pripomienky a
odporúčania.
Aby som bol objektívny, oboznámil som
sa s ná-
vrhom
postupu prác pri odovzdávaní
kompetencií samosprávnym
orgánom.
Aj keď ide o materiál vlády Slovenskej republiky,
nemá
veľkú vypovedaciu hodnotu a nedáva mi jasnú predstavu
o
konštituovaní vyšších územných samosprávnych celkov, ani
o
ich právomociach. Takže na jednej
strane tvrdíme, že rie-
šenie
problematiky územnej samosprávy je
súčasťou uceleného
a
komplexného postupu na reforme
miestnej verejnej správy,
že
je rovnako súčasťou koncepčných zámerov nového územného
a
správneho usporiadania Slovenskej
republiky, a na druhej
strane týmto
zákonom všetky rozhodujúce funkcie verejnej
správy
v podstate priraďujeme štátnej správe.
Myslím si, že nie je to ani efektívne, ani racionálne,
a
naopak, svedčí to v prvom rade o výraznom posilňovaní cen-
tralistického modelu územného riadenia a ďalej to svedčí
o
útlme začatého rozvoja územnej
demokracie, ktorá sa redu-
kovala
len na vytvorenie obecnej samosprávy.
V tejto
súvislosti si dovolím upozorniť
na Programové
vyhlásenie
vlády Slovenskej republiky, kde sa
deklaruje, že
postup
prác pri riešení problémov súvisiacich
s územnou sa-
mosprávou
bude v súlade so zámermi reformy, ktoré
schválila
vláda
Slovenskej republiky ešte v roku 1993. Žiaľ, nie je to
tak. Z
doterajších krokov vlády
Slovenskej republiky je
zrejmé,
že sa zrýchľuje len postup reformy
miestnej štátnej
správy
a výrazne zaostáva postup prác pri utváraní predpo-
kladov
na odovzdávanie kompetencií vyšším územným samospráv-
nym
celkom a na odovzdávanie kompetencií obciam. Napriek to-
mu, že stále
hovoríme o potrebe rozšíriť kompetencie na
miestnej
samosprávnej úrovni, to znamená na orgány, ktoré sú
najbližšie
k občanovi.
Zákon sa nazýva v našom parlamentnom slangu ako kompe-
tenčný
zákon, oficiálne zákon o organizácii miestnej štátnej
správy.
Položme si otázku, čo očakáva občan od zákona s tým-
to
názvom. Očakáva, že sa v ňom dozvie všetko, čo sa týka
organizácie
miestnej štátnej správy, že nebude musieť vyhľa-
dávať
kompetencie úradov v rade ďalších zákonov. Toto krité-
rium
zákon vôbec nespĺňa, je nesúrodý a neprehľadný, pretože
obsahuje
18 noviel právnych predpisov, upravujúcich kompe-
tencie
orgánov štátnej správy. Návrh zákona obsahuje úpravy,
ktoré
do zákona s týmto názvom v podstate
nepatria, pretože
novelizujú špeciálne
zákony aj v
otázkach nesúvisiacich
s
predmetom úpravy, a preto sa
výrazne zneprehľadňujú aj
ďalšie
právne predpisy.
Okrem
týchto všeobecných pripomienok
k návrhu zákona
chcem
upozorniť na niektoré konkrétne problémy, aj keď je
veľmi
zložité posudzovať niektoré časti zákona, pretože sa
vzťahujú
na zmeny a doplnenia ďalších zákonov. Osobne chápem
tento
zákon tak, že jeho hlavným cieľom bola horizontálna
integrácia
miestnej štátnej správy. Nejde však o
integráciu
všetkých
odvetví štátnej správy, ale len niektorých, pretože
sa nevzťahuje na daňové úrady, na
colné úrady, na banské
úrady
a podobne.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
som presvedčený, že k takým nesporne patria aj katas-
trálne
úrady. Zaradenie katastra nehnuteľností do všeobecnej
štátnej
správy je zásadne neprijateľné. Ide o orgány vykoná-
vajúce
okrem správnych funkcií aj
činnosti s prvkami judi-
ciálneho charakteru,
s osobitnými postupmi
odlišnými od
správneho
konania. Ide v prvom rade o
rozhodovanie o vklade
vlastníctva
do katastra nehnuteľností. Ide o rozhodovanie,
ktoré
v príslušnej procesnej forme patrilo pôvodne do rozho-
dovacej
činnosti súdov, neskôr sa na konštituovaní vlastníc-
kych vzťahov podieľali štátne notárstva. Nikdy
však zápis
s
konštituovanými dôsledkami v oblasti
vlastníckych vzťahov
nepatril
do pôsobnosti orgánov štátnej správy.
Mali by sme si uvedomiť, že ak ten istý úrad bude roz-
hodovať
o vyvlastnení nehnuteľností a súčasne aj o vklade
vlastníctva, treba
vážne pochybovať o garanciách ochrany
vlastníctva pri realizácii navrhovanej zmeny.
Kataster si
musí
zachovať nezávislosť od iných orgánov štátnej správy už
aj
vzhľadom na prebiehajúce práce na usporiadaní pozemkového
vlastníctva, kde je
štátna pozemková správa aj pozemkový
fond
zainteresovaný aj ako účastník konania
o vydaní nehnu-
teľností.
Preto je otázne, či odbor katastra v
rámci okres-
ného
úradu bude s rovnakou náročnosťou posudzovať návrh iné-
ho
odboru okresného úradu na vklad alebo na záznam vlastníc-
tva
do katastra, ako by to činil ako orgán
samostatný a ne-
závislý.
Je celý rad dôvodov, ktoré svedčia o nevhodnosti zara-
denia
katastrálnych úradov do horizontálnej integrácie štát-
nej
správy, a verím, že navrhovanú zmenu podporíte. Dôvody
na zrušenie katastrálnych úradov sa
musia posudzovať kom-
plexne.
Začlenenie týchto úradov do systému všeobecnej štát-
nej
správy vyvolá potrebu novej právnej
úpravy. Katastrálne
úrady
nie sú typickými orgánmi štátnej správy a takéto po-
stavenie
nemajú ani obdobné ustanovizne v
štátoch Európskej
únie.
S prihliadnutím na charakter činností v
podstate roz-
hodujú
o právnych vzťahoch, ktoré patria do pôsobnosti sú-
dov, čoho dôkazom sú aj kolízie
záujmov orgánov miestnej
štátnej
správy a iných subjektov v majetkovoprávnej oblasti.
Prosím
vás, dobre zvážme tieto argumenty.
Rovnako chcem poukázať na to, že v návrhu
zákona nie sú
vytvorené
podmienky na postupný prechod správnych
agend za-
bezpečovaných
Policajným zborom v Slovenskej
republike. Ide
napríklad
o pasovú agendu, o vodičské preukazy, o
evidenciu
obyvateľstva
a podobne. V zákone sa to nerieši a od
pracov-
níkov
Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky som nedostal
odpoveď,
ako sa to bude koncepčne riešiť aj napriek tomu, že
je
to súčasťou Programového vyhlásenia
vlády Slovenskej re-
publiky.
Treba to domyslieť aj doriešiť. Verím,
že sa týmto
ministerstvo
vnútra vážne zaoberá.
Rovnako sa zamýšľam nad § 4, ktorý
rieši financovanie
krajských
a okresných úradov. Zdá sa mi, že
priame financo-
vanie,
resp. finančné napojenie krajských úradov na štátny
rozpočet, bude veľmi
zložité a nie je
celkom domyslené.
Z
pohľadu racionality je to
priekopnícka myšlienka, ale na
druhej
strane je to netradičné riešenie.
Dnes sa štátny rozpočet delí na kapitoly
podľa rezortov
a
za každú kapitolu zodpovedá ústavný činiteľ. Prechod na
nejaké územné
financovanie je možný,
ale bolo to treba
v
dôvodovej správe dostatočne zdôvodniť.
Preto žiadam, aby
pán
minister vnútra vysvetlil, prečo nebol
ponechaný spôsob
financovania
krajských úradov cez Ministerstvo vnútra Slo-
venskej republiky
a čo vlastne od tejto zmeny očakáva.
Rovnako
sa pýtam, či práce na príprave štátneho
rozpočtu na
rok
1997 nad týmto uvažujú, a ak áno, či si to vyžiada aj
novelizáciu
zákona o rozpočtových pravidlách.
Návrh zákona umožňuje okresnej štátnej
správe zriaďovať
jej
expozitúry mimo sídiel štátnej správy.
Rovnako je otáz-
ne,
či je vôbec vhodné zriaďovať dočasné
alebo stále praco-
viská
okresných úradov aj mimo sídel okresného úradu, keď sa
počet
okresov zdvojnásobil. Týmto bude
dochádzať k ďalšiemu
narastaniu
štátnej administratívy.
Už netreba pripomínať, že priblíženie
miestnej správy
k
občanom môžeme oveľa jednoduchšie
a racionálnejšie usku-
točniť
rozšírením kompetencií obecnej samosprávy a nie vy-
tváraním
siete ďalších úradov. Takáto reforma verejnej sprá-
vy
bude nielen organizačne, ale aj finančne veľmi náročná.
Tento
experiment je nesystematický,
neracionálny aj nedemo-
kratický.
Tým, že zákon všetky rozhodujúce
funkcie verejnej
správy
priraďuje k vetve štátnej správy, ich postavenie bude
v
území dominantné a jednoznačne povedie k regionálnej pasi-
vite,
pretože lokálne a regionálne iniciatívy budú v podsta-
te
závisieť od centrálnych finančných zdrojov.
Zvážme
tieto pripomienky pri
schvaľovaní navrhovaných
zmien,
niektoré sú obsahom spoločnej správy.
Na základe týchto argumentov navrhujem:
-
z návrhu zákona vypustiť v
§ 3 v bode 1 písmeno r), to
znamená slová "katastra
nehnuteľností",
-
v § 12 vypustiť písm. g) a v nadväznosti na to vypustiť aj
článok XXVIII a poradové číslo 214 prílohy.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Sopkovi z
SDĽ. Slovo má
pán
poslanec Bajan a pripraví sa pán poslanec Čopík.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
vzhľadom na to, že veľmi veľa vecí z
toho, čo som chcel
povedať,
povedal pán kolega Langoš, mám len jedinú poznámku.
Z
tohto zákona jasne vidieť, že ide
o zúfalý pokus
o
centralizáciu v oblastiach verejnej správy, ktorá je už
dávno
od roku 1989 prekonaná. Myslím si, že
podobne, ako sa
v
niektorých veciach oblúkom vraciame
pred rok 1989, práve
v
oblasti verejnej správy sa nám to takýmito zákonmi darí.
To
je jedna poznámka.
Druhá poznámka - keby to nebola taká
dôležitá vec, bolo
by
to na smiech. Hádam nás nechcete presvedčiť, že štátna
správa sa zintegruje, nakúpia sa budovy,
technika, ľudia
a
potom sa to bude dávať obciam. Veď tomu neverí ani malé
dieťa
a predpokladám, že ani jeden z vás.
K niektorým bodom. Jeden z mojich
predrečníkov povedal,
že tento zákon
sa nedá zlepšiť, napriek tomu sa
pokúsim
o
nemožné a predložím dva alebo tri pozmeňujúce návrhy, kto-
ré v prípade
odosobnenia sa od
príslušnosti k politickej
strane
by sme mohli naozaj schváliť.
V § 2
ods. 3 vypustiť slová: "alebo stáleho, alebo do-
časného
pracoviska okresného úradu".
Oproti pôvodným pred-
stavám sa tam
vkradli slovíčka, ktoré
hovoria o tom, že
obec,
ktorá je sídlom krajského úradu, okresného úradu alebo
stáleho
alebo dočasného pracoviska okresného
úradu je podľa
svojich možností povinná zabezpečiť... som rád, že
je tam
"podľa
svojich možností", lebo
väčšina obcí tieto možnosti
nemá.
A predpokladám, že tak bude aj pokračovať.
Na druhej strane v zákone sa
hovorí, že krajský úrad
alebo iné orgány
štátnej správy rozhodnú, či si zriadia
a
koľko si zriadia dočasných pracovísk.
Obec by potom mala
postupovať
tak, že vytvorí na to podmienky. Pýtam
sa, či je
toto
normálny postup. Predpokladám, že áno,
ale asi nie pre
mňa. Jednoducho, len čo sa krajský úrad rozhodne, že si
zriadi
ďalšie pracoviská, predpokladám, že s plnou zodpoved-
nosťou
za ich vybavenie, nielen personálne,
ale aj priesto-
rové.
O § 5 ods. 5 hovoril kolega, ktorý spomínal, že nie je
možné,
aby okresný úrad pozastavil rozhodnutie obce. A už
vôbec
nie na 6 mesiacov. Na papieri to nevyzerá ako niečo
mimoriadne,
ale je to nebezpečná záležitosť, ktorá
môže byť
vzhľadom
na to, že nevieme, z akých dôvodov, resp. je tam
veľká možnosť subjektívneho rozhodnutia úradu, môže dôjsť
k
nenahraditeľným škodám. Sú dve možnosti. Osobne odporúčam,
aby
sme v § 5 ods. 5 vôbec vypustili. Myslím si, že aj na-
priek
tomuto schváleniu, teda aj tomuto
neschváleniu vypus-
tenia
si neviem predstaviť, ako bude okresný úrad takéto po-
zastavenie presadzovať. Jednoducho, neverím, že
obce sú
schopné
sa tomu podriadiť, a potom neviem, aký bude postup.
V §
14 ods. 1 - keby to nebolo
tam napísané, tak si
poviem,
že si jednoducho neveríte. Nie je možné, aby odsek
v
zákone znel: "V okrese, v ktorom ku dňu účinnosti tohto
zákona
nie je možné zriadiť okresný úrad najmä
z dôvodu ne-
dostatočných
priestorových, personálnych alebo organizačných
podmienok,
vykonáva štátnu správu do jeho
zriadenia okresný
úrad
susedného okresu, ktorý určí ministerstvo vnútra." To
je
jednoducho nezmysel. Takže odporúčam § 14 ods. 1 vypustiť.
Štvrtý
pozmeňujúci návrh - po § 2
zaradiť nový § 3
(a
následne po prípadnom prijatí
tohto zákona ostatné pre-
číslovať),
ktorý by znel:
"(1) Slovenská komisia pre
životné prostredie môže
s
výnimkou štátnej správy na úseku ochrany prírody a na úse-
ku
územného plánovania a stavebného poriadku rozhodnúť o vy-
konávaní
štátnej správy vo veciach
starostlivosti o životné
prostredie a
ich časti jedným
okresným úradom životného
prostredia
v dvoch alebo vo viacerých okresoch. K tomu si
vyžiada
stanovisko dotknutých okresných a obvodných úradov."
Už
potom len okresných.
"(2) Okresný úrad životného prostredia môže rozhodnúť
o
vykonávaní štátnej správy vo veciach
starostlivosti o ži-
votné
prostredie a ich časti jedným obvodným úradom životné-
ho
prostredia v dvoch alebo viacerých okresoch. K tomu si
vyžiada
stanovisko príslušného okresu."
O čo ide? V celom hraničnom toku Dunaja podľa súčasnej
územnej
pôsobnosti vykonáva štátnu vodnú správu jediný vodo-
hospodársky orgán, a to Okresný úrad životného prostredia
Bratislava
- vidiek. Podľa nového, pred pár
minútami schvá-
leného
zákona o územnom a správnom členení Slovenska (súčas-
ne
rokujeme aj o organizácii miestnej
štátnej správy), roz-
deľujú
túto dočasnú alebo územnú pôsobnosť na tri okresy.
Novovytvorené
orgány môžu mať rozdielne prístupy k
riešeniu
vodohospodárskych
otázok, ktoré sa týkajú celého úseku
hra-
ničnej
rieky. Dnešná ešte platná norma berie do úvahy oso-
bitné
členenie územnej pôsobnosti
vodohospodárskych orgánov
a
orgánov štátnej správy ochrany ovzdušia. Vychádza totiž
z
teritoriálnych kritérií, že všade vo svete sú povodia veľ-
kých
vodných tokov a na nižšom stupni
čiastočné alebo časti
týchto
povodí. Aj vodohospodársky plán ako
základný podklad
pre
opatrenia a rozhodovanie sa zostavuje, rieši a spresňuje
v
rámci povodia. Priemyselná výroba
potrebuje väčšie množ-
stvo vody, preto
zdroje znečistenia ovzdušia sú
spravidla
pri
významných tokoch.
Vzhľadom na efektívnejšie využitie financií, i keď mi-
nisterstvo
vnútra sa prsí, že na to máme, ako aj
na geogra-
fické
podmienky nášho územia je najúčelnejšia rovnaká pôsob-
nosť
ochrany ovzdušia, ako aj vodoprávnych
orgánov. Z tohto
titulu
som si dovolil navrhnúť
pozmeňujúci návrh, v ktorom
sa
skrýva jednotnosť rozhodnutia a efektívna správa finan-
cií.
Predpokladám, že by k tomu nemali byť
mimoriadne nega-
tívne
odozvy, pretože pod titulom aj takýchto kritérií sa
navrhoval,
alebo aspoň sa tu hovorilo, že sa navrhuje, tento
zákon.
Vážené kolegyne, kolegovia, zvážte, opäť sa budem opa-
kovať,
je to na vás, ale myslím si, že podobne ako povedal
kolega
Sopko, nebudete sa mať čím pochváliť v prípade schvá-
lenia
takto znejúceho zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Čopík z HZDS a pripraví
sa
pán poslanec Pokorný zo Spoločnej voľby.
Pán poslanec Vanko - faktická poznámka.
Poslanec M. Vanko:
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia,
dovolil by som si niekoľko poznámok. Pán
poslanec Bajan
vo
svojom terajšom vystúpení povedal,
že ide o centralizá-
ciu.
Absolútne nechápem, ako mohol prísť k tomuto záveru,
keď
evidentne sa z centrálnych orgánov prenášajú kompetencie
na
nižšie orgány verejnej správy.
Druhá poznámka - viacerí predrečníci vystúpili a pove-
dali
zhruba asi to, ako keby tento zákon bol
pripravený na-
rýchlo, nekompetentne, akoby bol len
poskladaný. Od roku
1990
sa vlastne na tom pracuje. Do
pozornosti vám môžem dať
-
roku 1991 vznikol nový systém, kde sa vo verejnej správe
oddelila štátna správa od samosprávy. Odvtedy
boli možno,
určite
to bolo najmenej 10 konzultácií, seminárov, porád eu-
rópskych
expertov a neviem, čo všetko prebehlo. Pripravovali
a
pracovali na ňom všetky vlády. Je to
určitý systém verej-
nej
správy, ktorý bol mimoriadne pozorne konzultovaný a sle-
dovaný
v Európskom spoločenstve, a tu sa to
prezentuje, ako
keby
to bolo náhodné, nejakým spôsobom náhodne daný nejaký
nový
systém verejnej správy. U viacerých pánov poslancov bo-
lo
evidentne vidieť, že pravdepodobne nemajú celkom jasné,
čo
je to činnosť alebo kompetencia štátnej
správy a ako vy-
zerá
činnosť alebo kompetencia samosprávy.
Keď dovolíte, poviem ešte jednu vec. Od roku 1991 pra-
cujem
v štátnej správe. Bol som prednostom
obvodného úradu,
čo
znamená prvostupňovú štátnu správu. Dennodenne som ju vy-
konával,
riešil som problémy. Teda nie som tu
žiadny amatér
alebo
nováčik, ktorý si z literatúry prečítal nejaké úvahy.
Teraz by som vysvetlil, aby si konečne prestali pliesť
základný
princíp alebo prístup, čo je to
kompetencia, alebo
čo je
to činnosť, práca,
ktorú vykonáva štátna správa,
a
ktorú vykonáva samospráva. Schválne to
ukážem na jednom
príklade,
ktorý to jasne povie. Môže sa stať, že občan alebo
jeho
rodina sú určitým spôsobom sociálne
odkázaní na pomoc.
A
túto sociálnu odkázanosť robí
štátna správa, teda štátny
systém
práce, je to na obvodných úradoch, kde mu pracovníčky
alebo
pracovníci obvodného úradu presne
stanoveným spôsobom
vypočítajú alebo napred zistia, či môže dostať
príspevok,
a
presne mu vypočítajú, aký príspevok.
To znamená, že
v
právnom štáte môže štátna správa konať len presne podľa
zákona,
v medziach zákona. Keď sa v tom istom
prípade tento
istý občan obráti aj na samosprávu,
dajme tomu na obecné
zastupiteľstvo,
a požiada o príspevok, samosprávny
orgán mu
môže
dať príspevok, a nemusí mu dať príspevok. A druhá zále-
žitosť
je výška príspevku. Tento samosprávny
orgán, pretože
sme
právny štát a môže konať slobodne,
teda nie je viazaný
prísne
zákonom, mu môže dať ľubovoľnú výšku
príspevku. Môže
mu
dať 500 korún, 1 000 korún, 5 000 korún.
Takže by som vás poprosil, keď sa tu
rozpráva o činnos-
ti
alebo kompetenciách štátnej správy
alebo samosprávy, aby
bolo
jasne rozlíšené, akým spôsobom vykonávajú túto činnosť.
Ešte
by som si dovolil...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Poznamenávam, prosím vás, máte tri
minúty.
Poslanec M. Vanko:
Áno. Ešte by som si dovolil povedať jednu
vec. Táto vec
zaznieva
dosť často od samosprávy, ktorá (prepáčte, že to
nebudem podrobne rozoberať pre krátkosť času)
požaduje od
štátu
peniaze na vykonávanie činnosti, ale
nechce kontrolu,
aby
štát kontroloval, či peniaze, ktoré jej dal na vykonáva-
nie
určitej činnosti, použila na tú
činnosť. Môžete sa spý-
tať
v hociktorom štáte v Európe, či štát,
ktorý dá peniaze,
si
neskontroluje, na čo boli použité. Ak by to nespravil,
tak
potom si môže obec robiť ľubovoľne a svojvoľne, čo chce.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.
Poslanec V. Bajan:
Veľmi ťažko sa mi bude reagovať, lebo pán kolega Vanko
pomenoval
niekoľko oblastí, začnem tou poslednou. Je nezmys-
lom,
aby obce protestovali proti kontrole tých peňazí, ktoré
dostávajú
zo štátneho rozpočtu, ani nemajú na to možnosť. Ak
si
pamätá, pri novelizácii zákona 263 o
verejnom obstaráva-
ní
som sám navrhol pozmeňujúci návrh, aby
sa takéto peniaze
kontrolovali.
Takže počúvajme sa chvíľu.
Druhá poznámka. Prečo považujem tento zákon za centra-
listický?
Preto, lebo je kreovaný, povedzme, § 8 tak, ako je.
Ľutujem
toho prednostu, ktorý dostane ľudí,
ktorých mu "na-
sáčkujú" ministri, ako šéfov oddelení.
Jednoducho, tak sa
úrad
nedá riadiť a tak im treba, lebo to tak
dostanú. To je
typický
prvok centralizácie v personálnej oblasti.
Prečo hovoríme, že nejde o systémové
riešenie? Lebo tak
ako
táto oblasť aj ostatné oblasti by mali byť predkladané
systémovo
v balíku zákonov. Keby sme vedeli, aké kompetencie
idú
na obce, tak si viem predstaviť, že aj
vy máte predsta-
vu,
ako to ďalej pôjde. V tomto duchu
hovoríme o nesystémo-
vosti,
pretože to nie je riešené súčasne s balíkom zákonov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická
poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Ak dovolíte, pán poslanec Vanko,
zúčastnil som sa na
niekoľkých
konzultáciách so zahraničnými
expertmi a myslím
si,
že kroky, ku ktorým sme dospeli a ktoré
oni navrhovali,
sú
kroky, ktoré sú logické. Prvý krok je
prehodnotiť a zvý-
šiť
rozsah prirodzených kompetencií obce.
Druhý - stanoviť,
ktoré
kompetencie môže vykonávať obec v mene
štátu. Pán po-
slanec,
tu sa hovorí o prenesenej kompetencii. Daný zákon
o
tom nehovorí nič.
Ďalej stanoviť prirodzené kompetencie regiónu a kompe-
tencie,
ktoré na región budú prenesené zo štátnej správy.
Opäť
prenesené kompetencie. Teda ten
vzťah - štátna správa
a
samospráva - by mal byť postavený v záujme občana, aby bol
jeho
problém vykonávaný čo najbližšie
alebo mu bol čo naj-
dostupnejší.
Mal by sa vykonávať čo najbližšie k občanovi,
to
znamená, na úrovni obce alebo prípadne
spoločného miest-
neho
úradu.
Pokiaľ ide o kontrolu, dobre viete, že aj
Najvyšší kon-
trolný
úrad má kompetenciu kontrolovať každú korunu, ktorá
bola
vynaložená z prostriedkov štátneho
rozpočtu. Takže či
sa obce bránia, alebo nie, existuje legislatíva, ktorá to
štátu
umožňuje. Pokiaľ sa obce bránia tomu, aby štát kontro-
loval
použitie daní, ktoré patria obci, to je, myslím si,
oprávnená
požiadavka obcí, pretože tieto prostriedky kontro-
lujú
orgány obce - kontrolór miestneho úradu, poslanci a ob-
čania
sami. Sú to prostriedky, ktoré patria obci, nedostáva-
jú
ich zo štátneho rozpočtu. Nemôžu sa brániť, ani sa nebrá-
nia
kontrole toho, čo dostanú zo štátneho rozpočtu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Vanko - faktická
poznámka.
Poslanec M. Vanko:
Pán poslanec Bajan, bohužiaľ, i keď ste to vysvetľova-
li,
pojem centralizácia má svoj sémantický obsah.
Bohužiaľ,
keď
poviete centralizácia a keď to poviete,
tak musí za tým
niečo
nasledovať alebo to musí niečo mať. Ak je to dôvod,
o
ktorom ste hovorili, nie je to
centralizácia, je to niečo
iné.
Pánu
poslancovi Kováčovi. Pracoval
som ako prednosta
Obvodného
úradu v Púchove. Sme jediný obvodný úrad na Slo-
vensku,
neviem o ďalšom, ktorý od roku
1991 mal denný, me-
sačný, ročný výkaz
každej činnosti, ktorá sa vykonávala.
Opakujem
- denný, mesačný, je zviazaný, je
spravený, zapro-
tokolovaný, štatisticky
vyhodnotený, o všetkých
kompeten-
ciách.
Teda presne viem, ktorý mesiac, v ktorom roku, aká
kompetencia
sa vykonávala, ako dlho trvá, koľko
treba na to
času,
všetky tieto veci. Je mi strašne trápne, keď niekto
rozpráva
o kompetenciách a zvlášť o prenose kompetencií na
obce,
a s prepáčením, poviem, že nevidí
do toho. Poviem to
jemne.
Poviem vám aspoň jeden príklad. Strašne
jednoduchá kom-
petencia, ktorá
už na obce bola prenesená - dohľad nad
miestnymi
komunikáciami, nad rozkopávkami a obmedzeniami po-
hybu
vozidiel na miestnych
komunikáciách mal obvodný úrad.
Na
výkon sme potrebovali - nie celý výkon
jedného pracovní-
ka,
približne štvrtinu lebo tretinu jeho výkonu. Táto kompe-
tencia
bola prenesená na obce. Presne viem,
aký to malo do-
sah,
lebo sme to sledovali. V každej obci sa s tým musel
niekto
zaoberať, ale skončilo sa to často
bohužiaľ tak, aby
si
miestne samosprávne orgány nepoštvali
voči sebe občanov,
že im tolerujú
rozkopávky, napríklad navozený
materiál na
cestách
a podobne. Môžeme to zdokumentovať, nie ako vy hovo-
ríte
a strieľate do vetra. Môžem vám povedať presne. Máme to
zdokumentované.
Alebo druhá kompetencia, ktorú obce požadovali - vyko-
návanie
priestupkového konania v obciach. Priestupkové kona-
nie
dostalo celkom iný charakter.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, ešte 30 sekúnd.
Poslanec M. Vanko:
Dostalo charakter, že niektoré trestné činy boli pre-
kvalifikované
na priestupky. Na obvodnom úrade to vykonáva
špeciálne
školený, pripravovaný právnik. Ak sa prenesie táto
kompetencia
na obce, koľko treba právnikov? V mojom obvode
by
to bolo 21 ďalších právnikov, ktorí by
sa tým museli za-
oberať.
Teraz je to 1 právnik. Keď niekto
rozpráva o kompe-
tenciách,
bol by som veľmi rád, aby rozprával kompetentne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Bajan - faktická
poznámka.
Poslanec V. Bajan:
Naozaj už len veľmi krátko. Pokúsim sa vyjadriť kompe-
tentne
k prenosu kompetencií na samosprávy. Obávam sa, že tu
sme
trošku mimo. Ak si, pán kolega,
prečítate, čo ste teraz
povedali,
znamená to veľmi jednoduchú logiku - na
štátnej
správe
to ide oveľa efektívnejšie ako na samospráve. Potom
by
malo nasledovať, na ministerstve to ide
oveľa lepšie ako
na
okrese a máme presne to, čo sme chceli mať. Totiž, nevie-
me
sa zhodnúť vo filozofii. Preto je veľmi
ťažké diskutovať
o
jednotlivostiach.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Rózsa - faktická
poznámka.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
nedá mi,
aby som sa nevyjadril k tejto
pertraktovanej
otázke,
lebo vzťah medzi štátnou správou a obecnou samosprá-
vou
je otázka deľby moci. Ak chceme demokratickým spôsobom
pokračovať
v budovaní spoločnosti, musíme nastúpiť
na cestu
-
čo najmenej práv a kompetencií štátnej správe a čo najviac
kompetencií
a práv obecným samosprávam. Ak takou
cestou ne-
pôjdeme,
skôr či neskôr štátna správa, to je jedno, či to
pôjde od ministerstva, krajských úradov,
okresných úradov
a
detašovaných pracovísk, to je vždy centralizovaná moc a je
to
moc vlády nad ľuďmi. Samospráva znamená
realizovať samo-
statne,
bez akéhokoľvek násilia zvonku,
záležitosti svojich
občanov. Ak
pri pertraktovaní tejto otázky nevychádzame,
prosím,
z tejto zásady, pôjdeme na mylnú cestu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanc Vanko - faktická
poznámka.
Poslanec M. Vanko:
Prepáčte, ale musím k tomu opäť povedať
poznámku. Ne-
rád,
ale musím povedať. Opäť, keby ste
mali aspoň do hĺbky
naštudované
otázky samosprávy a štátnej
správy, ak ste ne-
pracovali
v oblastiach samosprávnej činnosti,
museli by ste
použiť slovo "motivácia". Samospráva pracuje s občanmi na
princípe
pozitívnej motivácie. Keby bolo viac
času, tak vám
to
rozoberiem, alebo ak budete chcieť, tak vám to vysvetlím.
Štátna
správa je orgán, ktorý väčšinou, ak občan, jeho kona-
nie vybočuje z
medzí zákona, používa negatívnu
motiváciu.
Celý
princíp, ktorý nastal v roku 1990 alebo v roku 1991, sa
u
nás začal modelovať a
uplatňovať a spočíval na týchto
dvoch
prvkoch. Po období totality v našom štáte sme museli
občanovi
v právnom štáte vytvoriť podmienky na
jeho slobodu
a
na jeho pozitívnu motiváciu samosprávou. Toto je jadro ce-
lej
samosprávy.
Prepáčte mi, že takto rozprávam, ale ak niekto s touto
problematikou
roky pracuje, zaoberá sa, je mu veľmi ľúto, ak
do
tejto problematiky vstupujú názory,
ktoré nie sú dobré.
Hovorím,
že toto je základný princíp samosprávy a štátnej
správy
vo verejnej správe. Toto je tento zákon. A ten budeme
rešpektovať,
ten bude dodržaný.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Čopík, máte slovo. Pripraví sa
pán
poslanec Pokorný.
Poslanec J. Čopík:
Vážený pán podpredseda,
vážení páni ministri,
vážené kolegyne poslankyne, poslanci,
dovoľte
mi predniesť jeden
pozmeňujúci návrh. Článok
XII
zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 287/1994
Z.
z. o ochrane prírody a krajiny sa mení a dopĺňa takto:
zaradiť
za odsek 1 nový odsek 2 v znení: V § 51
písm. i) sa
za
slovo "parkov" vkladajú slová
"s výnimkou správy Tatran-
ského
národného parku". Ďalšie odseky prečíslovať.
Odôvodním to takto. Tatranský národný
park (ďalej len
TANAP)
je náš najstarší a z hľadiska
prírodných hodnôt naj-
významnejší
národný park. Príroda Tatier je
národným bohat-
stvom
Slovenska, je symbolom Slovákov, je zostručneným obra-
zom
o prírodnom a kultúrnom bohatstve nášho národa. Územie
je výrazne
zafixované u širokej
verejnosti a významné
i
z medzinárodného hľadiska. Za obdobie existencie národného
parku
bolo vykonané mnoho pre rozvoj územia a jeho základ-
ných,
jednotlivých a neopakovateľných
krás. Súčasne sa vy-
skytli
i nové problémy, ktoré treba neodkladne riešiť. Poly-
funkčný
model horského národného parku bol a je veľmi nároč-
ný
na organizáciu ochrany a z hľadiska ochrany prírody opti-
málne
a racionálne využitie ekosystémov jednotlivých zložiek
prírody.
Pri prerokovaní zákona číslo 287/1994 Z.
z. o ochrane
prírody
a krajiny sa nedopatrením zaradil aj tento jediný
národný park
vyhlásený zákonom, ktorý integroval ochranu
prírody
a starostlivosti o územie.
Predkladatelia a spravo-
dajca
vtedy uviedli, že prijatím tohto zákona nedôjde k zru-
šeniu
správy TANAP-u v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodár-
stva
Slovenskej republiky, pričom
prijatá dikcia zákona to
nezohľadnila.
Mojím pozmeňujúcim návrhom vrátime
tomuto ná-
rodnému parku
také postavenie, aké
mu právom patrilo
a
patrí.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Pokorný a pripraví
sa
pani poslankyňa Nováková.
Poslanec J. Pokorný:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka, pán minister,
vážené dámy a páni,
vo
svojom vystúpení sa chcem sústrediť iba na jednu
oblasť, ktorá
nám zeleným leží
najviac na srdci, a ide
o
oblasť štátnej správy pre životné prostredie, do ktorej sa
neustále
búši od jej vzniku v roku 1990.
Štátna správa pre životné prostredie sa vykonáva podľa
zákona Slovenskej národnej rady číslo
595/199O Zb. Týmto
právnym
predpisom sa vytvorila osobitná sústava úradov ži-
votného prostredia aplikáciou odvetvovo-územného princípu.
Podstatou
tohto princípu je priame vertikálne riadenie dvoj-
stupňovej sústavy úradov životného prostredia v
území pri
zachovaní
ich územnej pôsobnosti.
Pri tvorbe tejto sústavy sa vychádzalo predovšetkým zo
základného
princípu organizácie štátnej správy v
Slovenskej
republike,
oddelenia štátnej správy od samosprávy a spotreby
priameho
riadenia systému starostlivosti o
životné prostre-
die vtedajšou Slovenskou komisiou pre životné prostredie,
dnes
Ministerstvom životného prostredia
Slovenskej republi-
ky ako
ústredného orgánu štátnej
správy. Potreba priameho
riadenia veci životného prostredia vyplynula z
týchto zá-
kladných
skutočností:
-
z nevyhnutnosti oddeliť výkon štátnej správy v oblasti ži-
votného
prostredia od riadenia
ekonomických aktivít na
všetkých
úrovniach a vo vzťahu ku všetkým
typom vlast-
níctva,
-
z potreby zvýšiť účinnosť riadenia
systému starostlivosti
o životné prostredie pri výkone štátnej
správy,
-
z negatívnych skúseností uplatňovania predchádzajúceho mo-
delu riadenia v starostlivosti o životné
prostredie,
-
z odbornej zložitosti výkonu štátnej
správy v oblasti ži-
votného prostredia s prihliadnutím na jeho interdiscipli-
nárny charakter a možné dôsledky.
Aj
v nasledujúcom období
považujem za optimálne, aby
štátna
správa v životnom prostredí bola vykonávaná v samo-
statných orgánoch, to je v úradoch
životného prostredia.
Vyplýva
to z povahy činnosti, ktoré majú stanovovať limity
ostatným aktivitám
na danom území.
Zákonite bude teda
dochádzať
k stretom záujmov a doterajšia
skúsenosť ukazuje,
že
v takých prípadoch sa rozhodovalo na
úkor životného pro-
stredia.
Štátna správa v životnom prostredí si
totiž v každej
svojej
činnosti vyžaduje zvláštne odborné znalosti a špecia-
lizáciu.
Pre takýto typ štátnej správy je najvhodnejšie ria-
denie,
ktoré tvorí aj záruku jej odborného
výkonu. Táto od-
bornosť je
najlepšie zaručená predovšetkým vtedy, ak je
miestny
orgán priamo riadený rovnako špecializovaným ústred-
ným
orgánom, teda Ministerstvom životného prostredia Sloven-
skej
republiky. Vysoká profesionálna
náročnosť je limitujú-
cim
faktorom na prenechanie mnohých
kompetencií obciam a za
vhodné
nepovažujem ani jej spájanie s inými
oblasťami štát-
nej
správy.
Počas
môjho pôsobenia na
ministerstve životného pro-
stredia
bola vykonaná analýza opodstatnenosti
úradov život-
ného prostredia a mnou uvedené argumenty,
ktoré vyplynuli
z
tejto analýzy, zatiaľ nikto nevyvrátil.
Jedným z argumen-
tov
je sprehľadnenie miestnej štátnej správy pre obyvateľ-
stvo,
ale dodnes nebola zodpovedaná otázka, v čom spočíva
sprehľadnenie
miestnej štátnej správy pre obyvateľstvo. Ak
sú
dnes jednotlivé úrady štátnej správy v
spoločnej budove,
pôjde
zrejme o zámenu tabúľ na tejto budove za informačnú
tabuľu
vo vnútri budovy pri vrátnici. Ak sú
úrady v rozlič-
ných budovách, tak sa voči občanovi takisto nič nezmení.
V
tejto súvislosti pôjde o ten istý stav, ktorý dnes prezen-
tujú
napríklad v rôznych budovách dislokované odbory aj vše-
obecnej
miestnej štátnej správy. Argument o fyzickom priblí-
žení
štátnej správy občanovi tu teda ani dnes vôbec neobsto-
jí.
Vychádza pritom zo spochybnenia
intelektu občana. Záro-
veň
treba podotknúť, že občan predstavujúci stránku máloke-
dy
vybavuje na úrade naraz napríklad sociálne dávky a sta-
vebné
povolenie. Väčšia časť styku sa pritom vybavuje poš-
tou.
Ďalším argumentom za integráciu
bolo, že nie je dosta-
točne
vyťažený pracovný fond odborných pracovníkov okresných
úradov životného
prostredia. Nechcem hovoriť
o číslach,
o
jednotlivých rozhodnutiach na obvodných
a okresných úra-
doch,
ale kompetencie úradov životného prostredia dnes pred-
stavujú
40 až 50 % z celkovej pôsobnosti
štátnej správy bez
posúdenia
stupňa obťažnosti, to je samostatná kapitola. Pri-
tom
počet pracovníkov na dnešnej úrovni je približne trikrát
menší než vo
všeobecných okresných úradoch
a na obvodnej
úrovni
až šesťkrát menší.
Podľa
upozornení, ktoré odzneli
aj na pôde ministrov
životného
prostredia v Lucerne a pri iných príležitostiach
na medzinárodnom fóre, v prechodnom transformačnom období
ešte
vzrastie agresivita investorov zameraná na nešetrnú ex-
ploatáciu
prírodných zdrojov a poškodzovanie
životného pro-
stredia,
teda na protiústavné činnosti, čo si vyžaduje vy-
tvorenie samostatnej
alebo posilnenie nezávislej štátnej
správy
pre životné prostredie, tak ako sú
argumenty pri da-
ňových úradoch. V
Slovenskej republike je už táto štátna
správa
vytvorená. Odporúčanie potvrdzuje
aj skutočnosť, že
v
súčasnosti nie je ešte v
Slovenskej republike vytvorená
taká
sústava ekonomických nástrojov, ktorá
by pôsobila pre-
ventívne
a v prospech riešenia environmentálnych
problémov,
tak
ako v zahraničí.
Uvedené argumenty, ako aj možnosť zoslabenia negatív-
nych vplyvov na
vek a zdravie človeka, zabránenia vzniku
nezvratných
procesov a predídenie škodám vyžadujúcim v bu-
dúcich
rokoch niekoľkonásobne vyššie
investície, zaťažujúce
i
štátny rozpočet, vedú Stranu zelených na Slovensku k zotr-
vaniu na
nesúhlasnom stanovisku s
predloženým návrhom
a
k požiadavke, aby miestna štátna
správa pre životné pro-
stredie
bola vyňatá z integračného procesu.
Preto
navrhujem vyňať v článku I v § 3 ods. 1 písme-
no
f), kde sa hovorí o tvorbe a ochrane
životného prostre-
dia,
v § 12 písm. b) "okresné úrady
životného prostredia a
obvodné
úrady životného prostredia", v §
13 ods. 2 písm. b)
"okresné a
obvodné úrady životného
prostredia", ods. 3
písm.
b) "okresné úrady životného prostredia" v § 16 zákona
Slovenskej
národnej rady číslo 595 z roku 1990 Zb. o štátnej
správe
pre životné prostredie.
Zmyslom toho je ponechať v platnosti
zákon 595/1990 Zb.
a
realizovať jeho čiastočnú novelu, aby sa vytvorili krajské
úrady
životného prostredia ako kontrolný druhostupňový odvo-
lací orgán
proti rozhodnutiam okresných úradov životného
prostredia.
To je k tomuto všetko.
Na záver
chcem ešte podporiť stanovisko a
pozmeňujúce
návrhy
kolegu poslanca Novotného, ktorý sa
zaoberal proble-
matikou
štátnej veterinárnej správy. Môj
predrečník pán po-
slanec
Čopík vniesol svojím návrhom nový moment do rokova-
nia.
Bol by som rád, keby sa k jeho
požiadavke nepriamo no-
velizovať
zákon o ochrane prírody a krajiny vo vzťahu k Tat-
ranskému
národnému parku mohol vyjadriť minister životného
prostredia,
v ktorého kompetencii je riadenie všetkých ná-
rodných
parkov. Chcem zdôrazniť, že nie nedopatrením, ako to
uviedol
pán poslanec Čopík, sa Tatranský národný park dostal
do
zákona o ochrane prírody a krajiny, ale na základe logic-
kých
argumentov, aby ochrana národných parkov, územná a dru-
hová
ochrana bola v kompetencii jedného
rezortu - Minister-
stva
životného prostredia Slovenskej republiky.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Nováková, pri-
praví
sa pán poslanec Ftáčnik.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
pani poslankyne, páni poslanci,
predkladám dva pozmeňujúce návrhy.
Prvý
sa týka článku I § 2
ods. 2. Prvá alternatíva:
"Z dôvodu verejného záujmu, najmä na
priblíženie štátnej
správy
občanom, môže krajský úrad zriadiť na výkon štátnej
správy
stále alebo dočasné pracovisko okresného úradu aj mi-
mo sídla okresného úradu. Zároveň určí obce
patriace do
pôsobnosti
stáleho alebo dočasného pracoviska okresného úra-
du."
Druhá
alternatíva, ktorá sa týka toho istého odseku:
"Z dôvodu verejného záujmu, najmä na
priblíženie štátnej
správy
občanom, môže okresný úrad zriadiť na výkon štátnej
správy
stále alebo dočasné pracovisko okresného úradu aj mi-
mo sídla okresného úradu. Zároveň určí obce
patriace do
pôsobnosti
stáleho alebo dočasného pracoviska okresného úra-
du."
Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka
článku XVIII § 27,
kde
ods. 1 znie: "Na poskytovanie služieb sociálnej starost-
livosti
krajské úrady zriaďujú a kontrolujú ako rozpočtové
organizácie alebo príspevkové organizácie detské
domovy."
Ods. 2: "Na
poskytovanie služieb sociálnej
starostlivosti
okresné
úrady zriaďujú a kontrolujú ako rozpočtové organizá-
cie
alebo príspevkové organizácie ústavy
sociálnej starost-
livosti."
Ďalšie odseky prečíslovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Slovo má pán poslanec Ftáčnik z SDĽ,
pripraví
sa pani poslankyňa Aibeková.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy a páni,
kolegyne ma napomenuli, aby som bol
stručný, pokúsim sa
o
to a obmedzím svoje vystúpenie len na štyri okruhy, z kto-
rých
jeden bude možno trošku
obsažnejší, tie tri ďalšie sa
pokúsim
skrátiť.
Vážené kolegyne a kolegovia, keď som sledoval prerokú-
vanie
tohto zákona a celkove postup verejnej správy a pre-
ukázali
ste to veľmi názorne i pri schvaľovaní vráteného zá-
kona prezidentom, musím na úvod konštatovať
jednu smutnú
skutočnosť.
Vládna koalícia sa pri reforme verejnej správy
riadi veľmi
jednoduchým heslom: "Zbohom, zdravý rozum."
(Potlesk.) Prejavuje
sa to v konkrétnych
ustanoveniach,
v
konkrétnych postupoch a pokúsim sa vám to vyložiť na prvom
okruhu,
ku ktorému sa chcem vyjadriť, a to je školstvo.
Prosím,
keby ste zobrali do úvahy aj
to, čo zostane
zaprotokolované v správe
o rokovaní výboru pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport, kde som podal protest a rád by som ho
tlmočil
aj vám, že takéto zákony sa neprerokúvajú tak, že
jeden
deň ich poslanci dostanú a na druhý deň o nich majú
rokovať.
Tlač 427 bola takto doručená poslancom výboru pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport a zrejme aj
vy ďalší ste
mali
takýto priestor na to, aby sme posúdili takú závažnú
vec,
akou je vytvorenie krajských a okresných úradov s nový-
mi kompetenciami, s novým spôsobom
fungovania, čo presne
dokladá
slogan, ktorý som povedal.
Konkrétne k školstvu. Keď sa začiatkom
roka 1994 vte-
dajší
podpredseda vlády pán Roman Kováč pokúšal presvedčiť
poslancov o tom,
že najlepšou cestou v
reforme verejnej
správy
je integrácia, horizontálna
integrácia, objavili sa
tri
problémy. Dva z nich tu už zazneli.
Boli to katastrálne
úrady
a boli to úrady životného prostredia. Ten tretí boli
školské
správy a k tým by som sa rád aspoň stručne vyjadril.
Možno
ešte úrady práce, ešte veterinári,
veterinári sa dnes
ozvali.
Pamätám si len na tie tri, ale pani
kolegyňa ma do-
plnila,
a nakoniec zazneli tu dnes aj veterinári.
Nebudem predkladať žiadne pozmeňujúce
návrhy na školské
správy,
aby neboli začlenené a podobne, pretože to považujem
za
zbytočné, aj tak by ste to
neodhlasovali. Ale chcem vám
vysvetliť,
čo vlastne urobíme, ak začleníme špecializovanú
štátnu
správu v oblasti školstva do krajských a okresných
úradov,
čo sa tým vlastne stane.
Dôvody, pre ktoré sme namietali v roku 1994, a rovnako
ostro
treba namietať aj dnes, sú takéto. Keď školstvo v roku
1990 vytvorilo
vlastnú štátnu správu,
vertikálnu štátnu
správu, tak si
pomohlo z hľadiska rozdeľovania
finančných
prostriedkov
a z hľadiska zabezpečenia vecných úloh, ktoré
má.
Na otázku, ako dlho by mala fungovať takáto samostatná
štátna
správa v školstve, sme odpovedali veľmi jednoducho,
do
času, kým štát nepresunie kompetencie v
oblasti školstva
na
samosprávu. Potom nebude treba
také školské správy, aké
máme
dnes. Samospráva si bude musieť vybudovať svoje útvary,
ktorými bude zabezpečovať úlohy, ktoré jej
štát prenesie
v
oblasti školstva. Ale do tých čias je škoda rušiť to, čo
sme
vybudovali v roku 1990 a čo v rezorte školstva pomerne
dobre
funguje a pôsobí smerom k
zabezpečovaniu úloh štátnej
správy
na školách a školských zariadeniach, či
v základných
alebo
stredných.
Totiž obavy, ktoré vzniknú z toho, keď
presunieme školy
a
školské zariadenia pod krajské úrady, sú z tohto. Školstvo
predstavuje
a bude predstavovať najväčšiu rozpočtovú kapito-
lu.
Týmto rozhodnutím zverujeme
krajským a okresným úradom
zhruba 20 mld
korún. S takýmito čiastkami dnešná štátna
správa vôbec nehospodári. Zabezpečoval ich rezort
a jeho
príslušné
predĺžené ruky v regiónoch. 20 miliárd korún pote-
čie
len na kapitolu školstva na zabezpečenie činnosti škôl
a
školských zariadení. Náš názor bol taký, aby sa peniaze
nestratili,
aby sa prednosta toho či onoho úradu nerozhodol,
že
opraví strechu okresného úradu, a nie príslušnej školy,
na
to treba zabezpečiť účelové toky. Kolegovia krútia hla-
vou.
Skúste ma presvedčiť o tom, že účelové toky budú zabez-
pečené. Bude len
jeden rozpočet krajského alebo
okresného
úradu
a nie som si istý, či v ňom bude garantované, že sa na
školstvo
dostane práve toľko. Ak je to tak, jedna moja ná-
mietka
bude nadbytočná.
Druhá otázka sa týka presunu kompetencií.
Ak je tu váž-
ny
úmysel a my o ňom zase nevieme, pretože
robíme reformu
verejnej
správy takpovediac od strechy, od hlavy, a nie od
základov,
ako by sme mali, teda povedať, čo kto nakoniec bu-
de
robiť a takýmito kompetenciami sa
riadiť, ak chceme pre-
sunúť
kompetencie na samosprávu a vieme, že sa tak šepká, že
by
to mali byť budovy a údržba a proste veci týkajúce sa ma-
jetku,
že toto by mali robiť obce, a štát by
mal zabezpečo-
vať
vzdelanie, štandardy, učebnice atď., tak potom sa pýtam,
prečo
chceme teraz presúvať niekoľko
stomiliardový majetok,
možno
väčší ako to, čo ešte zostáva sprivatizovať, najprv na
krajské
a okresné úrady a v novembri, alebo kedy prijmeme
príslušný
zákon o presune kompetencií, možno na
budúci rok,
budeme
ten istý majetok presúvať na samosprávy. Akú to má
logiku?
Je to obrovská práca a nemá to prakticky
žiadny zmysel.
Logické
by bolo ponechať školstvo tak ako je a
presunúť to,
čo
treba, do cieľovej stanice, teda to,
čo má ísť na samo-
správu
samosprávam, to, čo má ísť štátnej správe, presunúť
na
štátnu správu. Takto si vyrobíme obrovské administratívne
problémy a myslím
si, že ten proces budeme robiť vlastne
nadbytočne.
Toto sú minimálne dva hlavné dôvody, ktoré sved-
čia
o tom, že presun školských správ, resp.
ich zrušenie či
presun
pod krajské úrady, nie sú domyslené, pretože podľa
mňa
nie sú garancie o tom, že sa peniaze dostanú tam, kam sa
majú
dostať, a nevieme presne, kto bude aké kompetencie mať,
to
znamená tie presuny budú nadbytočné a ťažko tomu zabráni-
me.
Toľko moja poznámka k školstvu, ku
ktorému nemám žiadne
pozmeňujúce
návrhy.
Druhý
okruh veľmi stručne - otázka detských domovov.
Predložený
návrh zákona v článku XIX rieši problematiku det-
ských
domovov, ktoré berie zo školstva a pričleňuje ich do
rezortu
ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Mám tu
k
dispozícii zápis z porady, ktorú mali
riaditelia detských
domovov Slovenskej republiky 16. mája
v Bratislave, ktorú
zvolalo ministerstvo školstva a Únia
pracovníkov detských
domovov.
Zo 67 prítomných riaditeľov 66 (sú tu
podpísaní,
môžem
to doložiť) trvajú na tom a chcú,
aby detské domovy
zostali
v riadení ministerstva školstva
vzhľadom na to, že
v
tomto rezorte majú zabezpečený svoj
rozvoj a je vytvorená
primeraná
koncepcia, ktorá sa bude dotvárať. Presun detských
domovov
pod správu ministerstva práce, sociálnych vecí a ro-
diny
chápu všetci účastníci ako krok späť.
Mohol by som tu čítať argumenty, ktoré uvádzajú riadi-
telia,
ale nebudem vás tým príliš unavovať. Spomeniem, že
detské domovy
predstavujú len jednu škálu starostlivosti
o
deti, ktoré pochádzajú z narušeného prostredia a treba
o
ne istú osobitnú starostlivosť. Otázka znie, prečo sa det-
ské
domovy majú presunúť pod ministerstvo
práce, sociálnych
vecí
a rodiny, a iné špeciálne zariadenia sa nemajú presu-
núť.
Pýtam sa to takisto, prečo to tak má byť, pretože sa to
robí
zákonom, ktorý máme pred sebou, a argumentom je, že ve-
ci
by sa mali skôr udržať v rezorte
školstva, pretože s tý-
mito narušenými deťmi by mali pracovať
najmä pedagogickí
pracovníci, ktorí sa
snažia aj z nich
vychovať občanov,
platných
občanov Slovenskej republiky. Majú na to predpokla-
dy,
vysokoškolské vzdelanie, príslušnú aprobáciu zo špeciál-
nej
pedagogiky a ďalšie a ďalšie argumenty.
Chcem navrhnúť, aby sme vypustili zo
zákona článok XIX,
a
to je môj pozmeňujúci návrh. To znamená,
aby situácia
ostala taká, aká
bola doteraz, aby detské domovy naďalej
patrili pod
ministerstvo školstva, ktoré
bude metodicky
usmerňovať
ich činnosť na krajských úradoch.
Môj ďalší okruh je veľmi stručný a týka sa
bodu 7 a 8
spoločnej
správy, ktoré prosím a žiadam na osobitné hlasova-
nie.
Rád by som kolegom z vládnej koalície,
nie tým, čo se-
dia
oproti mne, ale tým, čo sedia vľavo, vysvetlil, prečo si
myslím, že
by sa mali zamyslieť nad týmito dvoma bodmi
a
zvážiť, či ich podporia v predloženom znení. (Hlasy z plé-
na.)
To hovorím kolegom z vládnej koalície. Nie, v prvých
dvoch
laviciach sedí opozícia, ak ste si
to nevšimli, a za
nimi
síce aj sedia, ale kolegovia zo SNS nesedia. To je mož-
no
ich vzťah k tomuto zákonu.
Ale rád by som im povedal, že postup, ktorý sa navrhuje
v
bodoch 7 a 8, bude takýto: Vláda
vymenuje prednostu kraj-
ského
úradu. Podľa bodu 7 spoločnej správy prednosta kraj-
ského
úradu vymenuje prednostu okresného
úradu a podľa bodu
8
prednosta krajského úradu, stále ten
istý, vymenuje vedú-
cich
odborov na krajskom úrade a s ministrom
sa to iba pre-
rokuje.
Povedal by som, že ministrovi sa
to dá na vedomie.
Po
prerokovaní, to je taká
formulácia, že keby minister aj
stokrát
nesúhlasil, bolo to s ním prerokované?
Bolo. Žiadny
problém,
rozhoduje jeden jediný človek, ktorého si vyberie
vláda Slovenskej republiky. Do týchto
lavíc by som chcel
adresovať poznámku, že 8 prednostov krajských
úradov bude
8
príslušníkov odtiaľto a ten jeden-jediný človek, ktorého
schváli
vládna väčšina, resp. väčšina HZDS vo vláde, ten bu-
de
rozhodovať o všetkom. Ak toto chcete schváliť, nech sa
vám
páči, ale podľa mňa to kríva minimálne
na jednu, ak nie
na
obidve nohy. Takže zvážte, ako sa postavíte k bodom 7 a 8
spoločnej
správy. Bez ohľadu na to navrhujem, aby
sa o nich
hlasovalo
osobitne.
Posledná poznámka, ktorá dokladá platnosť
sloganu, kto-
rým
som začal a ktorým sa blížim k záveru, je poznámka týka-
júca
sa účinnosti zákona. Zoberte si, prosím, spoločnú sprá-
vu
a nalistujte si bod 32. Výbor pre
verejnú správu, územnú
samosprávu
a národnosti, ktorého predsedom je pán poslanec
Rea,
schválil právoplatne, zrejme väčšinou poslancov, návrh,
aby
tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 1997. Je to
triezvy, rozumný návrh, ktorý sme sa snažili presadiť aj
v
predošlom zákone. Zrejme sa pri
tom výbor riadil aspoň
čiastočne
nejakými kritériami a rozmýšľaním,
odkedy by celý
tento
projekt mal vstúpiť do účinnosti,
personálnymi, mate-
riálnymi, finančnými dôvodmi. Je to
tu, prosím, napísané.
Nevymyslel
som si to ja, odhlasoval to zrejme pán poslanec
Rea
a ďalší vládni poslanci, lebo v tomto výbore majú väčši-
nu.
Dnes prišli do parlamentu a z akýchsi
dôvodov, zrejme
vyšších,
ako sú oni a ich vlastné rozhodovanie, boli donúte-
ní
urobiť jedno divadlo a schváliť absurdnú situáciu, že re-
forma
sa má spustiť dňom vyhlásenia. Dňom, keď čosi vyjde
v
Zbierke zákonov, to znamená úplne náhodne, a zrejme odvte-
dy sa spustí
aj tento zákon. Pán spravodajca sľúbil, že
k
tomu prednesie pozmeňujúci návrh, ale to už nemôže byť nič
iné,
len to, čo ste urobili predtým. V tom je tá absurdita
a
nelogickosť celého tohto postupu, že
ktosi tu tlačí, aby
to
bolo takpovediac zajtra, bez toho, aby
sa vzali do úvahy
kritériá
a rozpočtové pravidlá. Absolútne nič neplatí. Platí
tu
vôľa niekoho vyššieho, kto sa snaží pretlačiť, aby sa re-
forma
začala čím skôr. Ak máte pocit, že je to všetko správ-
ne, lúčim sa
s vami s pozdravom "Zbohom, zdravý rozum".
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa
Aibeková, nech sa pá-
či.
Faktickú poznámku má pán poslanec Cuper.
Prepáčte, pani
poslankyňa.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Chcem
sa poďakovať pánu
poslancovi Ftáčnikovi, že ma
zasa
konečne pobavil. Už som si myslel,
že bude len vecný,
stručný, matematicky racionálny, a on
sa tu zahral aj na
starostlivého
otecka, aj sa postaral o Združenie robotníkov
Slovenska,
aby ich napomenul, aby boli opatrní, ako milé de-
ti.
A čo keď náhodou vyhrá budúce voľby SDĽ a bude mať také-
ho
slabšieho partnera? Kto sa bude starať
zasa o neho, keď
bude
mať 8 prednostov krajských úradov?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská -
faktická poznámka.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne.
Ozaj sa
budem snažiť byť veľmi stručná.
Trošku sa ma
skutočne
dotklo, že pán poslanec, od ktorého som
aj ja oča-
kávala
vyslovene argumentáciu a
konštruktívnosť, skĺzne do
úplne
zbytočných detských prekáračiek a prirovnala by som to
možno
dokonca aj k urážkam.
Nemám pocit, že by som prišla o zdravý
rozum, ale po-
znám
systém riadenia a dopriala by som tiež našim ministrom,
aby
sa mohli rozhodovať tak ako ministri v jednej našej dosť
blízkej
krajine, tu v Európe, kde minister rozmýšľal, či zo-
berie
post, ktorý mu bol ponúkaný, pokiaľ mu boli schopní
zabezpečiť,
že nebude robiť denne viac ako 6-7 hodín. A ten-
to
systém delenej právomoci slúži práve na to. Je nelogické,
aby
napríklad minister zdravotníctva riadil
310 nemocníc na
Slovensku, keď sú
alebo boli v minulosti kraje, ktoré si
tieto
veci riešili. On má riešiť stratégiu a globálne veci.
A druhá
vec, vyslovene sa ma dotklo,
že pán poslanec
Ftáčnik nepostrehol, že je ministerstvo práce,
sociálnych
vecí
a rodiny, a rodiny, znovu hovorím, lebo detské domovy
sú
vlastne náhradnými rodinami, a nie
školskými zariadenia-
mi.
A ak hovorí o školských pracovníkoch, ktorí deti vyučujú
v
bežnom procese, tak sú to ľudia, ktorí tam môžu pracovať
aj
naďalej.
Hovorím to skutočne bez toho, aby som sa tu prekárala,
či
som stratila zdravý rozum, alebo nie. Ale raz je to už
tak,
pán poslanec Ftáčnik, že sme vyhrali voľby a zodpovedá-
me
svojim voličom aj za to, ako budú tieto inštitúcie fungo-
vať.
Čiže o dobe účinnosti istého zákona
hovoríme aj preto,
aby tu nenastalo interegnum. A myslela
som si, že ste to
postrehli.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Vanko - faktická
poznámka.
Poslanec M. Vanko:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som veľmi stručne reagovať.
Vôbec to teraz ne-
myslím
osobne alebo ako nejaký protiútok a
podobne, ale za-
zneli tu obavy,
či bude možné rozbehnúť činnosť verejnej
správy,
hlavne v oblasti štátnej správy v danom
termíne, či
to nie je
skoro, neskoro, alebo skôr sa hovorilo, či sa
zvládne
tento prechod alebo táto zmena v štátnej správe.
Môžem vám povedať z vlastných tvrdých skúseností, áno,
prejde
to rýchlo a dobre. Sú na to dve záruky. Prvá záruka
je,
že na ministerstve vnútra na odbore verejnej správy sú
natoľko
vytrénovaní, vypracovaní pracovníci,
že sú schopní
zareagovať
aj na mimoriadne zmeny a mimoriadne
rýchlo vedia
spraviť,
zariadiť potrebné opatrenia.
Druhý dôvod, pre ktorý som optimista, je
ten, že poznám
pracovníkov
štátnej správy, poznám, čo sme museli preskákať.
Nie
je to vôbec nič nové. Nechcem vás zamestnávať svojimi
osobnými
vecami, ale predsa vám len poviem jednu
skúsenosť.
Keď
som nastupoval v roku 1991 ako
prednosta obvodného úra-
du,
20. januára som dostal do ruky menovací
dekrét a 25 pe-
čiatok. To bolo
všetko, čím bol Obvodný úrad v
Púchove.
V
januári sme si požičali miestnosť,
požičali písací stroj,
vo
februári sme začínali pracovať, boľavo
prijímali pracov-
níkov,
v marci sme vykonávali minimálne na 70 % túto čin-
nosť.
A zvládli to pracovníci štátnej správy.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa
Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené dámy,
vážení páni,
budem
veľmi stručná. Chcem sa dotknúť iba
spoločnej
správy
a navrhovaného hlasovania, tak ako ho odôvodnil pán
spoločný
spravodajca. Nakoľko odporúčal,
aby nebol prijatý
bod
32 spoločnej správy, t. j. účinnosť zákona od 1. januára
1997,
a zároveň neodporúčal prijatie bodu 30, žiadam, aby
bod
30 bol vyňatý na samostatné hlasovanie a aby sa o ňom
hlasovalo
kladne z toho dôvodu, že detské domovy a dojčenské
ústavy
sú navrhované, aby od 1. 1. prešli pod kompetenciu
ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny, a práve
na to
prechodné
obdobie je potrebné, aby bol prijatý bod 30. Nebu-
dem
ho čítať, keď si ho podrobne prečítate, zistíte, prečo
dávam
tento návrh.
A na záver iba veľmi stručne pánu poslancovi Ftáčniko-
vi,
ktorý sa práve dotkol problematiky detských
domovov. Je
mi
ľúto, že diskutuje a že nepočúval ani
argumenty pani po-
slankyne
Belohorskej a nemá ani teraz záujem
vypočuť si ná-
zor
niekoho iného. Nepochybujem o tom, že
si veľmi podrobne
prečítal
znenie § 74a, kde sa veľmi jasne hovorí, čo sú det-
ské
domovy, a že tam majú byť umiestnené deti od 0
do 18
alebo
až do 25 rokov. A naozaj majú plniť
funkciu náhradnej
rodiny, keďže tieto
deti buď nemajú vôbec rodičov, alebo
jednoducho
rodičia o ne nemajú záujem. Myslím si, že toto
presunutie
bude v prospech detí a jedným z dôvodov
môže byť
aj
to, že pracovníci tam nakoniec zostanú. Čiže svoju odbor-
nosť
nestratia, budú ju rovnako využívať pre
tie isté deti,
ktoré
tam boli a budú.
Myslím si, že jedna argumentácia
hovorí aj za to, že
detské domovy
mali problémy, ako
viete, s financiami.
A
chvalabohu, v rezorte ministerstva
práce, sociálnych vecí
a
rodiny všetky zariadenia, ktoré patria do kompetencie toho
rezortu,
nikdy finančné problémy nemali. Tak dúfam, že to
tak
bude aj po prijatí tohto návrhu zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. O slovo ešte s návrhom sa prihlásil pán
spoločný
spravodajca.
Pán poslanec Harach - faktická poznámka.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný. Veľmi
si vážim šar-
mantnú
kolegyňu pani Aibekovú, ale úplne ma zarazila argu-
mentácia,
že ak čosi presunieme z jedného rezortu
do druhé-
ho,
tak to nebude mať finančné problémy. Vážení, kde to sme?
Kam
sme sa dostali? Kam sme sa dostali?
V rezorte školstva na to nie sú
finančné prostriedky,
tak to dajme
do rezortu práce,
sociálnych vecí a rodiny.
Navrhoval
by som, čo keby sme tam tak
presunuli aj vysoké
školy,
keď majú dostatok financií v
tomto rezorte. Prosím
vás,
takto sa pripravoval celý tento zákon, na základe ta-
kýchto
argumentov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická
poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Len na
dokreslenie by som chcel
upozorniť svoju ctenú
kolegyňu,
keď hovorila, že nie sú ekonomické
problémy v za-
riadeniach
ministerstva práce a sociálnych vecí.
Sú tam ab-
solútne
najnižšie priemerné mzdy z celej štátnej sféry. Pra-
covníčky, ktoré
sa starajú o
imobilných pacientov, majú
4
300 alebo 4 400 korún. A to vieme všetci. Aj vo výbore sme
proti
tomu protestovali. Tak ak chceme toto
spraviť detským
domovom,
tak im blahoželám.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková -
faktická poznámka.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážení
kolegovia, keby ste ma boli počúvali pozorne,
povedala
som, že dúfam, že nebudú mať finančné problémy. Ar-
gumenty
za tento presun by som tu mohla hovoriť
veľmi dlho,
ale
nemám vo zvyku zdržiavať ctenú snemovňu takýmito rôznymi
úvahami.
Bol to len jeden kratučký názor. Kladiem na prvé
miesto
to, že naozaj si myslím, že nie sú tam len školopo-
vinné
deti a že detské domovy majú byť naozaj
náhradným do-
movom
a dúfam, že postupne budú, lebo dnes to tak nie je.
A
o otázkach miezd, samozrejme, aj to veľmi dobre viem. Tak-
že,
ak máte záujem, páni, môžeme o tom diskutovať hodiny,
ale
nie tu a zdržiavať ostatných kolegov.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Šagát - faktická
poznámka.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Myslím si, že je tu priestor na diskusiu,
pani doktorka
Aibeková. Chcem sa
opýtať, keď navrhujete presun
detských
domovov do sociálneho rezortu, či predkladateľ vyčíslil,
koľko
detí je tam zo zdravotnej indikácie a
ako sa budú de-
liť
o kompetencie zdravotníci so sociálnymi
pracovníkmi. Ak
to
máme, prosím, ale podľa tej definície pani doktorka Aibe-
ková
prečítala, že sú tam deti od 0 do 18
rokov. To je moja
prvá
otázka.
A druhú
chcem položiť pani doktorke
Belohorskej. Sto-
tožnili ste sa
vnútorne s tým, že vlastne v
organizácii
zdravotníctva (i keď
súhlasím, že nie je dobrá situácia,
keďže
ministerstvo riadi celé zdravotníctvo) prechod na sta-
rý
model, čo tu bol, sa vlastne obnovuje.
Myslíte si, že to
je
správne? Vyhliadky transformácie v
rezorte zdravotníctva
boli
úplne iné, nechcem vám ich pripomínať,
možno si spome-
niete
na názory v tých rokoch, keď sa tvorila transformácia,
aké
by malo byť riadenie nemocníc, ako by sa mali deliť. To-
to
je návrat k bývalým odborom
zdravotníctva. Myslím si, že
by
ste mohli povedať svoj názor. Budem si ho pamätať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Musím povedať, že celkom pozorne počúvam túto diskusiu
a
zaujala ma, ale nie je to moja parketa,
preto by som cel-
kom
rád počul argumenty, o ktorých ste
hovorili, pani Aibe-
ková.
Zatiaľ som z vašej strany od vašej kolegyne Belohor-
skej počul
iba jeden presvedčivý
argument a ten, musím
uznať,
presvedčivý je - že ste vyhrali voľby.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková -
faktická poznámka.
Poslankyňa M. Aibeková:
Prepáčte, naozaj tu nebudem hovoriť všetky argumenty.
Pán
poslanec Ftáčnik povedal svoj názor, ja som tiež poveda-
la
svoj názor, ktorý mám právo povedať,
tak to takto, pro-
sím,
berte. Nikdy som vám neupierala právo povedať v tomto
parlamente
svoj názor, tak ho neupierajte ani mne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia...
(Hlasy z plé-
na.)
Neúnavný pán poslanec Šagát - faktická poznámka.
Poslanec T. Šagát:
Pán
predsedajúci, som v
absolútne dobrej kondícii
psychickej,
fyzickej, prišiel som sem rokovať, a nie počú-
vať.
Chcem rokovať o nejakom probléme a chcem len povedať
pani doktorke Aibekovej, ktorú si
vážim, že okrem názoru
treba
vysloviť aj argumenty, prečo ten názor sa tu prezentu-
je
a prečo chcete, aby sme si ho eventuálne osvojili, lebo
to
by malo byť účelom. Takže s takouto
argumentáciou by sme
mali
prichádzať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, je tu ešte požiadavka mi-
nisterky na vystúpenie. V zmysle rokovacieho
poriadku má
prednosť.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby
to zobral
do
ohľadu. Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, vážený pán
predsedajúci.
Vrátim
sa k meritu veci. Myslím si,
že pán poslanec
Ftáčnik
tlmočil názor riaditeľov detských domovov, ich obavy
chápem
najmä pokiaľ ide o ich platové zaradenie, prípadne
iné
pohyblivé zložky platu, nazvime to tak.
Chcela
by som vás však upozorniť,
že na strane 56
v
časti XXIII v § 4, ktorý znie
"Pôsobnosť orgánov štátnej
správy v školstve" - a myslím, že tam
smerovala otázka pána
poslanca
Ftáčnika - naozaj si ministerstvo práce, sociálnych
vecí
a rodiny nenárokuje na detské domovy, ktoré plnia aj
inú úlohu
ako úlohu náhradnej
rodinnej výchovy. Takže
v
§ 4 zostávajú v pôsobnosti orgánov štátnej
správy v škol-
stve
ako b) špeciálne školy, ako c)
špeciálne materské ško-
ly,
čo sú materské školy pre mentálne, zmyslovo alebo teles-
ne
postihnuté deti a ako d) špeciálne
výchovné zariadenia,
a
to sú detské domovy, o ktorých chcem hovoriť. To sú detské
domovy,
ktorých prevažná časť funkcie je v
reedukačnej čin-
nosti,
čiže zostávajú pod gesciou školstva. Je
to na strane
56:
reedukačné detské domovy, reedukačné
domovy pre mládež,
diagnostické
centrá, liečebno-výchovné sanatóriá.
Ak hovoríme o presune určitých
pôsobností na náš re-
zort,
ide nám v prvom rade o dojčenské ústavy, ktoré, pán
poslanec
Šagát, ako lekár musíte uznať, že
to nie sú zdra-
votnícke
zariadenia v tom typickom zmysle slova, pretože de-
ti
od 0 do 3 rokov sú zdravé. A neviem, prečo by mali byť
v
zdravotníckych zariadeniach. Je
to tak, podľa dnešného
právneho
stavu je to tak. A od 3 do 18 rokov sú detské domo-
vy
rôzneho typu, ktoré sme, samozrejme, špecifikovali, kde
je
prevaha na reedukačnej, čiže
prevýchovnej činnosti, pre-
ložme
to do slovenčiny, a kde žijú deti, ktoré sú z neúpl-
ných
rodín, kde vlastne majú už dnes
nárok na náhradnú ro-
dinnú
starostlivosť. Takže neberieme
všetky detské domovy,
len
tie, kde žijú zdravé deti, či od 0 do
3, alebo od 3 do
18.
A ďalší
dôvod, prečo sme pristúpili k
tomuto návrhu,
bol
ten, že pripravujeme v súčinnosti s
ministerstvom spra-
vodlivosti
nový zákon o rodine. Viackrát som už aj
na tejto
pôde hovorila o
pripravovaných zmenách, najmä
pokiaľ ide
o
predadoptívnu starostlivosť, o
pestúnsku starostlivosť,
o
spôsob vyberania pestúnov alebo náhradných rodičov, a mys-
lím
si, keď pripravujeme zákon, máme právo na to, aby sme ho
mohli
potom aj realizovať.
Znovu opakujem, že na strane 56 sú
vyčíslené detské do-
movy
- typy, ktoré zostávajú v gescii
školstva, ale dojčen-
ské
ústavy od 0 do troch rokov a ďalej zariadenia od 3 do 18
rokov,
okrem reedukačných, diagnostických
a ďalších, ktoré
sú
tam taxatívne vymenované, preberáme do
našej gescie. Po-
tom
totiž preberáme deti vo veku 18 rokov,
ktoré vychádzajú
z
týchto zariadení, pre ktorých
často nemáme nielen prácu,
ale
ani riešenie ich ubytovania, a myslíme si, že by bolo
dobré zachovať určitú kontinuitu od narodenia
až po vek,
ktorý
navrhujeme predĺžiť z 18 rokov na
25 rokov veku, aby
tieto
deti mohli zostať, pokiaľ sa neosamostatnia, minimálne
do
25. roku veku. To je všetko z mojej strany.
A pokiaľ ide o počty detí, ktoré sú
zdravotne postihnu-
té,
už aj dnes ich máme v našich ústavoch sociálnej starost-
livosti,
náš rezort ich má a môžem vám povedať, že momentál-
ne podľa našich informácií ide asi o 4
600 detí zdravotne
postihnutých. Ústavy riadi ministerstvo práce,
sociálnych
vecí
a rodiny. To je všetko.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pani ministerke.
O
slovo sa prihlásil pán podpredseda Národnej rady.
V
zmysle rokovacieho poriadku má prednostné právo, nech sa
páči.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
v § 4 Pôsobnosť orgánov štátnej správy v
školstve písm.
a)
znie takto: "stredné školy a
stredné odborné učilištia".
Žiadam
vyňať "a stredné odborné
učilištia", aby tieto uči-
lištia
ostali pod rezortmi. Dávam takýto pozmeňujúci návrh.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má ešte pán spoločný spravodajca.
Nech
sa páči, aby sme mohli uzavrieť rozpravu.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne. Svoje vystúpenie musím skrátiť. Napriek
niektorým
názorom, ktoré odsudzujú prípravu tejto novej nor-
my
v zákone, ktorá robí ďalší krok v
reforme verejnej sprá-
vy,
ja ju považujem za potrebnú, dobrú a prosím
Národnú ra-
du,
aby ju podporila.
Vo svojom pozmeňujúcom návrhu v spoločnej
správe článok
XXX
navrhujem v tomto znení: "Tento
zákon nadobúda účinnosť
dňom
vyhlásenia."
Dovoľte, aby som v rýchlosti predniesol ešte ďalší po-
zmeňujúci
návrh týkajúci sa zákona, ktorý sme schválili ten-
to
rok, a to ochrana štátneho tajomstva. Aby nemusel tento
zákon
zachytávať aj prostriedky z niektorých
krajských úra-
dov,
čím by sme v štátnom tajomstve, v jeho režime mali veľ-
mi veľký úhrn
štátneho rozpočtu v
utajovaných skutočnos-
tiach,
dovoľte, aby som predniesol návrh na zmenu. Uvediem
ho
v celom článku XXX (po prečíslovaní ten článok dostane
nové
číslo). Bude to:
Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky číslo
100/1996
Z. z. o ochrane štátneho tajomstva,
služobného ta-
jomstva,
o šifrovej ochrane informácií a o zmene
a doplnení
Trestného
zákona v znení neskorších predpisov sa mení takto:
§ 2 ods. 3 písm. d) bod 2 vrátane
poznámky 1a) pod čia-
rou
znie: "Údaje štátneho rozpočtu
vrátane jeho návrhu a
údaje
o plnení štátneho rozpočtu s výnimkou údajov za hlavné
kategórie
a kategórie (odkaz 1a), a to v
rozpočtových kapi-
tolách
Ministerstva obrany Slovenskej
republiky, Slovenskej
informačnej
služby, Správy štátnych hmotných rezerv
Sloven-
skej
republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky tý-
kajúce
sa bezpečnostného úseku, Ministerstva
spravodlivosti
Slovenskej
republiky týkajúce sa Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej
republiky, Ministerstva dopravy,
pôšt
a
telekomunikácií Slovenskej republiky týkajúce sa železnič-
ného
vojska Slovenskej republiky a
Železničnej polície Slo-
venskej
republiky, ako aj údaje rozpočtových kapitol štátne-
ho
rozpočtu v prípade vyhlásenia brannej pohotovosti štátu
a
údaje vojnového rozpočtového
výhľadu." Poznámka pod čia-
rou,
odkaz 1a), ako som uviedol, znie:
"§ 1 ods. 1 písm. c)
výnosu
Ministerstva financií Slovenskej
republiky z 21. de-
cembra
1995 číslo 41/985/1995 Z. z. o rozpočtovej klasifiká-
cii,
oznámený pod číslom 15/1996 Z. z."
Pôvodný článok XXX
bude
upravený na článok XXXI. Neviem, či mám už pre krátkosť
času
uviesť odôvodnenie.
A
ďalej navrhujem, aby v § 6
článku I tohto zákona,
ktorý
prerokúvame, bol doplnený nový
odsek 5 tohto znenia:
"Prednosta
krajského úradu môže rozhodnúť, že v
rámci kraja
bude
vykonávať jeden okresný úrad agendu za
niekoľko okres-
ných úradov." Tento návrh má
krátke odôvodnenie. Vyplýva
z
možnosti racionálnejšieho vykonávania štátnej správy
v
tých okresoch, kde nie je
potrebné vytvoriť personálne
štruktúry,
ak by sa v týchto okresoch štátna
správa v urči-
tej oblasti
nevykonávala. Sú to
napríklad okresné úrady
v
Bratislave, kde sme zriadili 5,
a v Košiciach, kde sme
zriadili
4.
Ďakujem za pozornosť a je mi skutočne ľúto, že som ne-
mohol
predniesť svoj celý pozmeňujúci návrh.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, vyčerpali
sme prihlášky do
rozpravy,
ale máme tu ešte dve faktické poznámky.
Uzavrieme
rozpravu,
ale ešte by som rád nechal
priestor na tieto dve
faktické
poznámky. Pán poslanec Harach, nech sa páči.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne za slovo.
Celkom som nerozumel návrhu alebo som dobre nezachytil
návrh,
ktorý mal pán podpredseda Ľupták. Ale ak som dobre
pochopil,
asi o čo ide, odhadujem, že chcete vyňať stredné
odborné
učilištia a ponechať ich tak, ako sú teraz. Áno?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno.
Poslanec Ľ. Harach:
Vážené dámy,
vážení páni,
už neviem, čo sa to vlastne ide diať so
strednými od-
bornými
učilišťami, kam ich ideme posúvať. Odznievajú tu ta-
ké
zaujímavé návrhy od vašich priateľov zozadu, keď komentu-
jú
názory predstaviteľov Združenia robotníkov
Slovenska, je
to
veľmi zaujímavé a hovoria, že to budeme konzultovať.
Dámy a páni, chcete, aby sa tento zákon
konzultoval po-
tom,
keď sa prijme, ja tomu tak rozumiem. To je veľmi zaují-
mavá stratégia, s ktorou pracuje súčasná
vládna koalícia,
najmä
Hnutie za demokratické Slovensko, že si
navrhne záko-
ny,
o ktorých pomaličky s nikým nehovorí, a chce ich konzul-
tovať
potom, keď sú tie zákony prijaté.
Zaujímavé. Ale vrá-
tim
sa k stredným odborným učilištiam.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím vás, faktickú poznámku, toto sú komentáre, síce
tiež
šarmantné, ale...
Poslanec Ľ. Harach:
Prosil
by som, pán podpredseda, keby ste
nepočítali
čas,
v ktorom do toho vstupujete, aby som
mohol voľne hovo-
riť.
A prosím neprerušujte ma.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Už som ho odrátal.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem veľmi pekne, ja si to stopnem.
Pán podpredseda Ľupták, celkom seriózne
chcem upozorniť
na
to, že problém stredných odborných
učilíšť je oveľa váž-
nejší
ako to, či ich teraz vyjmete,
alebo nie. Ten problém
spočíva
v tom, že nie je jasné, čo je, čo má byť do budúc-
nosti obsahom
vzdelávania na stredných odborných učiliš-
tiach,
ako sa bude realizovať a organizovať toto vzdeláva-
nie.
Sú to tri skupiny problémov, ktoré sú
spoločné stredným
odborným
učilištiam, stredným odborným
školám i gymnáziám.
Ak
vyjmete stredné odborné učilištia z tejto skupiny, tým
nechcem
povedať, že to, čo navrhujete v tejto integrácii, je
správne,
to nie je dobré riešenie, ale keď ešte
navyše vyj-
mete
stredné odborné učilištia, tak ich dostanete na plat-
formu,
keď tieto prúdy štandardizácie, normatívov financova-
nia, ktoré sú
koordinované, pôjdu mimo.
Stredným odborným
učilištiam
sa tým ublíži.
Opakujem, vidím za
tým záujmy privatizačných lobby,
pretože by veľmi
radi sprivatizovali prevádzky,
ktoré sú
v
stredných odborných učilištiach, a na to si "sakramentsky"
posvietime.
Možno teraz nie, ale potom, keď sa to
bude dať,
to
aj vyriešime.
Po prvé, položte si otázku, aké normatívy
chcete vidieť
v
stredných odborných učilištiach. Aké
štandardy chcete vi-
dieť
v stredných odborných učilištiach? Ako si predstavujete
organizáciu
riadenia, manažment a podľa mňa koordináciu? Keď
si
na toto zodpoviete, potom ich vynímajte zo skupiny stred-
ných
škôl. Zatiaľ je to veľmi, veľmi chybný krok.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická
poznámka.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
veľmi sa ospravedlňujem, ale nebude to
faktická poznám-
ka,
pretože návrh, ktorý predniesol kolega
Ľupták, podpred-
seda
Národnej rady, je príliš vážny na to,
aby sme ho vyba-
vili
trojminútovou poznámkou. Bol prednesený bez argumentov,
čiže
na prvý pohľad niet s čím polemizovať. Ale chcem vám
vysvetliť,
čo sa vlastne skrýva za týmto návrhom, a aké sú
iné
argumenty toho, aby sme do zajtra dobre
zvážili, kým sa
poradíme
v kluboch o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, či
o
tom budeme hlasovať.
Veľmi ma mrzí, že to bolo prednesené
týmto spôsobom bez
zdôvodnenia,
aby sme vedeli, prečo tento návrh má byť prija-
tý. Pokúsim sa
vám vysvetliť, prečo si myslím, že
tento
predložený
návrh je v rozpore s materiálom, ktorý ohľadne
stredných
odborných učilíšť schválila vláda Slovenskej re-
publiky
v októbri minulého roku. A to je vážna vec. To je
koncepcia,
ktorú prijala vláda. Čakalo sa na ňu
tri roky,
prebojúvala sa cez
ministrov školstva - jedného,
druhého,
tretieho
a v októbri bola schválená. A myslím
si, že to bol
pozitívny
krok v oblasti stredných odborných učilíšť a v ob-
lasti
prípravy mládeže na robotnícke povolania.
V tomto
materiáli sa hovorí, že
perspektívny stav, ku
ktorému
by sa malo smerovať, sú dve myšlienky, aby sa stred-
né
odborné učilištia stali súčasťou
sústavy stredných škôl.
To
je to, o čom hovoril kolega Harach, aby sme ich nevydeľo-
vali,
aby neostali bokom.
Po
druhé, bola tam predložená
predstava a vláda sa
s
ňou stotožnila, aby cieľovo stav vyzeral tak, že teoretic-
kú
prípravu na stredných odborných učilištiach bude zabezpe-
čovať
školstvo, teda to, ktoré zabezpečuje vzdelávanie aj na
ostatných
typoch stredných škôl, a praktickú prípravu nebudú
mať
na svojich pleciach rezorty, ale budú ich zabezpečovať
zamestnávateľské zväzy, teda
tí, ktorí konkrétne pracujú,
pre
potreby ktorých sa pripravujú
učni, pretože k nim chcú
nastúpiť pracovať. Je to samozrejme stav,
na ktorý treba
vytvoriť
isté podmienky a zainteresovať podnikateľskú sféru.
Ale
týmto to vlastne nabúravame.
Rád by
som vám vysvetlil, že stav,
ktorý navrhuje pán
podpredseda
Ľupták, kopíruje situáciu z roku 1990. Vtedy Fe-
derálne
zhromaždenie prijalo zákon, ktorým
zobralo od štát-
nych
podnikov učilištia a priradilo ich pod
rezorty. Bol to
pozitívny
krok, pretože vtedy, v čase nabiehajúcej transfor-
mácie,
v čase nedostatku peňazí, by učilištia boli zahynuli.
Postupne
sa ukázalo, že štát prebral na svoje
plecia finan-
covanie
žiakov, dnes máme väčšinu štátnych žiakov, málokto
sa
pripravuje pre konkrétnu organizáciu,
to znamená, že sú
to
štátni žiaci a je to kryté cez jednotlivé rezorty.
Áno, rezorty vstupujú a zrejme by aj mali vstupovať do
zabezpečovania
praktickej prípravy. Mali by vstupovať,
pre-
tože
ešte množstvo podnikov je štátnych, sú tam konkrétne
väzby, je tam
konkrétna skúsenosť. Ale
nie zakonzervovať
stav,
že to večne bude takto, že ochrana nad strednými od-
bornými
učilišťami by mala trvať večne, a teda
nemali by sa
stať
normálnou súčasťou stredoškolského
vzdelávania. Veď to
sú
tiež dôležití pracovníci, ktorí sa pripravujú na konkrét-
ne
povolanie, viacerí s maturitou, teda sú
tam učebné odbo-
ry,
ktoré tento štát jednoducho potrebuje.
Prečo by sme ich
mali
vydeľovať a zavesiť ich na jednotlivé rezorty, prečo by
sa nemali
stať súčasťou riadenia
školstva na príslušnom
krajskom
úrade na odbore školstva?
O tomto je tento návrh a prosím, aby ste
zvážili vládny
návrh,
ktorému som sa snažil v tejto veci priniesť konkrétne
argumenty
skutočne len z vecného hľadiska, lebo si myslím,
že
to potrebuje vecné posúdenie.
Ďakujem vám za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.
Poslanec V. Bajan:
Naozaj len veľmi krátko, lebo som vo
veľmi ťažkej pozí-
cii,
pretože mám podobný názor ako kolega Harach a kolega
Ftáčnik
a bude to možno zvrátenosť, keď budeme podporovať
pôvodný
vládny návrh v tejto oblasti. Takže, aby sme tomu
veľmi nepoškodili, naozaj odporúčam, aby sme veľmi dobre
zvážili,
čo nastane, pretože ak schválime pôvodný vládny ná-
vrh,
je to, povedzme, menšie zlo v tejto oblasti.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Klein - faktická poznámka.
Poslanec J. Klein:
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
kolegyne, kolegovia,
chcem podporiť pozmeňujúci návrh pána
poslanca Novotné-
ho a
som za ponechanie organizácií
štátnej veterinárnej
správy
v špecializovanej štátnej správe. Odôvodňujem to tým,
že
v poslednom čase vznikol veľký počet podnikateľských sub-
jektov poľnohospodárskej prvovýroby a veterinári tam majú
svoje
oprávnenie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická
poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Chcel som iba povedať pánu
poslancovi Ftáčnikovi, ale
aj
pánu poslancovi Harachovi, že zabudli vo svojich návrhoch
na
jednu vec, že učilištia už nevychovávajú svojich učňov
pre
štátne podniky, ale pre väčšinu súkromných zamestnávate-
ľov,
takže treba aj s tým v budúcnosti počítať pri svojich
budúcich
kalkuláciách, keď budete vládnuť vy v
tomto štáte,
aby
ste to zreformovali v tomto smere.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Harach - faktická poznámka.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne za slovo.
Myslím si, že sme na to nezabudli, ani kolega Ftáčnik,
ten
to dokonca povedal explicitne, môžem to, myslím, za neho
povedať,
ja určite nie, že pre koho, a
vieme veľmi dobre,
pán
kolega Cuper, pre koho dnes pripravujú stredné odborné
učilištia.
Dámy
a páni, je tu však jedna
veľmi vážna vec. Máme
sieť
stredných škôl ako jednu, povedal by som, inštituciona-
lizovanú
mapu po Slovensku, ktorá nie je efektívna, nie je
pružná.
Teraz si predstavte, že ju ideme upravovať tak, že
zavesíme
na N rezortov podmienky, možnosti, čo sa má s touto
sieťou
robiť. Bude to taký guláš, že sa z toho stredné škol-
stvo
nespamätá ani za 20 rokov. Najskôr
treba urobiť úpravu
tejto
siete. Treba ju urobiť pod koordináciou jedného rezor-
tu, pretože to
je vec obsahu vzdelávania, štandardizácie
vzdelávania.
Súhlasím s pánom Ľuptákom v tom a v tom vidím
istý
pozitívny prvok, že chce, aby do toho vstúpili predsta-
vitelia živnostenských zväzov a podobných inštitúcií. To
všetko
možno urobiť. Ale musí to mať v tomto transformujúcom
období
jedného koordinátora. Ak to zostane pod
rezortmi, to
sa
nebude dať dosiahnuť. V tom je vážnosť tohto problému.
Mal by som taký návrh, možno pán Ľupták
zváži, ale keby
stiahol
svoj návrh, skúsme si prediskutovať, čo
by sa v tom
dalo
urobiť, a nájsť nejaké pozitívne východisko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Šagát - faktická
poznámka.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem
za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som
krátko
podporil návrh pána poslanca Kleina, aby sme skutočne
veľmi
starostlivo zvážili to, čo
predniesol pán doktor No-
votný
ohľadne organizácií veterinárnej služby. A chcem pove-
dať,
že celý klub DÚ, dúfam, že to v tejto situácii nepoško-
dí,
bude podporovať jeho návrh.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne
vážení kolegovia,
končím rozpravu, uzatváram rozpravu k tomuto bodu.
Zároveň vám oznamujem, že budeme pokračovať v zasadaní
o
9.00 hodine ráno. Prosím, aby sme sa na to duševne pripra-
vili.
Oddýchnite si, všetko dobré.
Ôsmy deň rokovania
16. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
4. júla 1996
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pozývam vás do rokovacej miestnosti, aby sme mohli po-
kračovať
v zasadaní. Opakujem, pozývam všetkých poslancov do
rokovacej
miestnosti.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 16. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Panie poslankyne a páni poslanci, prosím, aby sme sa
prezentovali
stlačením hlasovacieho tlačidla.
Prezentovalo sa 85 poslancov. Sme
uznášaniaschopní.
Včera sme schôdzu prerušili ukončením rozpravy o vlád-
nom
návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o orga-
nizácii
miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niekto-
rých
zákonov.
Pýtam sa, či sa chce v rozprave
vyjadriť pán minister
Hudek.
Áno, nech sa páči, máte slovo.
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte, aby som vám povedal niekoľko
slov ešte pred-
tým,
ako budem reagovať na niektoré vaše vystúpenia.
Reforma miestnej verejnej správy v Slovenskej republike
nadväzuje
na reformné zmeny uskutočnené v dôsledku spoločen-
sko-politických
zmien, ktoré viedli k zmene politického sys-
tému
Slovenskej republiky v roku 1990. S koncepčnými prácami
na
reforme miestnej verejnej správy sa začalo v
roku 1992
a
jej výsledkami boli koncepčné
dokumenty, týkajúce sa rie-
šenia
problematiky miestnej štátnej
správy a územnej samo-
správy.
Zámery reformy sa teda týkali územného a správneho
usporiadania
Slovenskej republiky, miestnej štátnej
správy,
ale
i samosprávnych orgánov.
V marci 1994 Národná rada Slovenskej
republiky preroko-
vala
koncepciu organizácie miestnej a regionálnej verejnej
správy,
na ktorú nadväzovala pri riešení tejto problemati-
ky...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, venujte pozornosť
vystúpeniu
ministra.
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
...čo deklarovala aj vo svojom programovom vyhlásení.
Ucelený
koncepčný návrh reformy verejnej správy Slovenskej
republiky bol predmetom posudzovania expertíz
skupín Rady
Európy
v roku 1994 a v roku 1995 a ich
odporúčania boli vy-
užité
v koncepčných materiáloch.
Predpoklady na realizáciu reformy
miestnej verejnej
správy z
hľadiska vecného riešenia a časovej postupnosti
utvorila
už táto vláda v októbri 1995 po
prerokovaní návrhu
postupu
prác na reforme verejnej správy. Tu po prvýkrát vlá-
da
prijala v súlade s koncepciou verejnej správy konkrétne
postupné
kroky a zadania na vypracovanie zákonov
týkajúcich
sa
územného a správneho členenia, organizácie miestnej štát-
nej správy, vyšších územných samosprávnych
celkov, ale aj
presun
kompetencií z orgánov miestnej štátnej
správy na ob-
ce.
Nemôžem teda súhlasiť s názormi
niektorých pánov pos-
lancov, konkrétne
pánov Langoša, Bárdosa,
Pásztora, ktorí
kritizujú,
že postup reformy je chaotický a
nekoncepčný, že
nie
sú určené zásady financovania samospráv, prenos kompe-
tencií na samosprávu a že treba podpísať Európsku chartu
miestnych
samospráv a až potom budú môcť byť prijaté zákony,
ktoré
riešia otázky reformy verejnej správy.
Keby sledovali
prijaté
uznesenia vlády, tak by takto nemohli hovoriť ani
len v
náznakoch, veď všetky
tieto úlohy sú zapracované
v
koncepčných materiáloch i s konkrétnymi časovými postupmi.
Teraz chcem reagovať na niektoré
vystúpenia poslancov.
Pán poslanec Novotný - k začleneniu
doterajších veteri-
nárnych
správ do integrovaných úradov. Veterinárne správy sú
typické
úrady miestnej štátnej správy, ktorých,
podľa môjho
názoru,
ale aj názoru ministerstva
pôdohospodárstva, špeci-
fický
charakter nebráni začleneniu do
integrovaných úradov.
Veterinárne
správy doteraz pôsobia v 30 okresoch a
rozšíre-
nie
na 79 okresov bude naopak prínosom a
priblíženie k sub-
jektom ich pôsobenia. Veterinárne odbory budú
aj v rámci
krajských
a okresných úradov samostatnými útvarmi s adminis-
tratívno-právnou
subjektivitou. Aj v nových podmienkach budú
vybavené
plnými kompetenciami na výkon všetkých úloh, o kto-
rých hovoril pán
poslanec. Predložený zákon
nerieši zmenu
obsahu
činnosti veterinárnych útvarov, ale organizačnú a in-
štitucionálnu
formu ich zabezpečenia. To je, myslím, napriek
rešpektovaniu medzinárodných záväzkov a organizácií plne
v
kompetencii každého štátu.
Pán poslanec Pásztor sa vyjadroval k
detašovaným praco-
viskám v
okrese Trebišov. V
návrhu projektu krajských
a
okresných úradov sa uvažuje s
detašovanými pracoviskami
v
mestách Kráľovský Chlmec a Sečovce. Nejde o formálne opat-
renie,
ale ide o pracoviská, ktoré budú súčasťou okresných
úradov
a budú vykonávať plnohodnotné služby
občanom. Počíta
sa
najmä s výkonom správy na úseku sociálnej starostlivosti,
na
úseku stavebného konania a vnútornej správy, teda matrík.
K
úspore pracovníkov ústredných
orgánov, čo sa týka
zníženia
pracovníkov ústredných orgánov - ministerstvo fi-
nancií
vykonáva v súčasnosti analýzu
konkrétnych úspor pra-
covníkov,
ktorá má byť vykonaná a vyčíslená do 15. augusta
tohto
roku.
Vo svojom vystúpení ďalej uviedol, že
je potrebné od-
mietnuť
tento zákon až dovtedy, pokiaľ nebudú prijaté zákony
týkajúce
sa orgánov samosprávy. Harmonogram prác bude pokra-
čovať prípravou druhého stupňa územných
samospráv, to je
úloha
do decembra tohto roku, a potom návrhom
zákona o pre-
sune
kompetencií z orgánov miestnej štátnej
správy na samo-
správu.
Pán poslanec Sopko sa tiež vyjadroval k
zriaďovaniu de-
tašovaných pracovísk. Zriadenie detašovaných pracovísk je
opatrením,
ktorého zámerom je, aby na
najfrekventovanejších
úsekoch
štátnej správy nedošlo k
oddialeniu miesta ich za-
bezpečovania
od občanov, resp. obcí. Počíta sa so
zriadením
44 detašovaných pracovísk v mestách
mimo sídiel okresných
úradov.
I keď pôjde o funkčne kompetentné pracoviská, z hľa-
diska
personálneho budú vybavené iba
nevyhnutným a minimál-
nym
počtom pracovníkov. V prípade presunu
príslušných agend
na obce
nebudú žiadne problémy takéto pracovisko zrušiť,
resp.
delimitovať na obec vrátane
pracovníkov, ktorí túto
agendu vykonávajú. Nejde teda o neefektívne a
nekoncepčné
opatrenie,
ale naopak o opatrenie, ktoré plne
zodpovedá sú-
časným
potrebám a podmienkam miestnej štátnej správy.
Pre informáciu uvádzam, že i v súčasnosti
sa zabezpeču-
je
napríklad agenda matrík práve prostredníctvom detašova-
ných
pracovísk obvodných úradov. Treba uviesť, že inštitút
detašovaných
pracovísk sa používa aj inde, napríklad v iných
odvetviach,
konkrétne v súdnictve.
K
správnym agendám. Úloha
presunu správnych agend na
miestnu
štátnu správu je v našej pozornosti a
podľa Progra-
mového
vyhlásenia vlády Slovenskej republiky sa do konca ro-
ku
1998 majú vytvoriť podmienky na presun správnych agend
vykonávaných
Policajným zborom, cestovné doklady,
identifi-
kačné karty, vodičské preukazy, evidencia
obyvateľstva na
miestnu
štátnu správu. Na tejto úlohe sa pracuje, ale nie je
reálne
tento presun vykonať súčasne s mimoriadne zložitými
opatreniami
pri zriadení krajských a okresných úradov a pre-
sun
týchto agend sa predpokladá
realizovať postupne, až do
vytvorených
nových integrovaných úradov. O postupe
realizá-
cie
tejto úlohy sa pripravuje komplexná informácia pre Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-
nú
samosprávu a národnosti.
K financovaniu krajských a okresných
úradov. Znenie § 4
v
článku I nevyžaduje potrebu novely
zákona o rozpočtových
pravidlách,
je potrebné upraviť výnosy ministerstva finan-
cií, ktoré
sa vykonávajú zákonom
Národnej rady číslo
303/1995
Z. z., kde bude potrebné zaviesť nové rozpočtové
kapitoly
a nové ustanovenia o rozpočtovej
klasifikácii. Ná-
vrhy
ústredných orgánov k štátnemu
rozpočtu na rok 1997 sa
pripravujú
v organizácii a metodike rozpočtu roku 1996. Sú
však zabezpečené algoritmy prevodu údajov, ktoré umožňujú
vyčleniť
z návrhov rezortov sumy, ktoré budú delimitované do
rozpočtov
nových krajských a okresných úradov.
K začleneniu katastrálnych úradov do
integrovaných úra-
dov
- v tomto prípade platí všetko to, čo
som uviedol o za-
členení
veterinárnych správ.
Vážené pani poslankyne, poslanci, reagoval
som len na
niektoré
závažné pripomienky a názory. S viacerými sme sú-
hlasili,
tie nájdu svoje vyjadrenie i tu a
budú predmetom
vášho
hlasovania. Tie, ktoré odzneli v
rozprave k predlože-
nému
vládnemu návrhu zákona,
nepovažujem za potrebné robiť
zásadné
zmeny v zákone, môžem vás však ubezpečiť, že nado-
budnutím účinnosti
zákona vytvoríme všetky
organizačné
a
technické podmienky na uvedenie
nových okresných a kraj-
ských
úradov do činnosti. Odporúčam preto vládny návrh záko-
na
o organizácii miestnej štátnej správy schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu ministrovi Hudekovi.
Žiada si záverečné slovo pán spoločný
spravodajca výbo-
rov?
Poslanec J. Rea:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Keďže nie, pristúpime k hlasovaniu o
jednotlivých po-
zmeňujúcich
a doplňujúcich návrhoch.
Poslanec J. Rea:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážení páni ministri,
kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
dovoľte,
aby som uvádzal
hlasovanie, tak ako bolo
v
rámci spoločnej správy uvedené pred
rozpravou a ako boli
pripomienky
z rozpravy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, uvádzajte hlasovanie v zmysle spoločnej správy
a
výsledkov rozpravy.
Poslanec J. Rea:
V
rozprave na rozdiel
od toho, ako som navrhol ja
-
hlasovať spoločne o blokoch bodov spoločnej správy s návr-
hom
prijať a nie - bol som upozornený, že pán poslanec Ftáč-
nik
navrhol o bodoch 7 a 8 hlasovať samostatne, pani poslan-
kyňa
Aibeková o bode 30 a ja som uviedol bod 6 na samostatné
hlasovanie. Takže
okrem týchto bodov
navrhujem hlasovať
o
bodoch spoločnej správy spolu, s návrhom schváliť a nie.
V prvom rade dovoľte, aby som navrhol,
aby sme hlasova-
li
o bodoch 2, 3, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 20, 21, 22, 23,
24,
25, 26, 27, 28, 29, 33 a 34 s tým, že navrhujem, aby sme
o
nich hlasovali spoločne a odporúčam tieto body prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme v podstate
o
20 bodoch spoločnej správy od bodu 2
po bod 34. Pán spo-
ločný
spravodajca odporúča tieto body prijať en bloc.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 104 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že sme 20 bodov spoločnej
správy en bloc
prijali.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán
spoločný spra-
vodajca.
Poslanec J. Rea:
Áno, ďakujem pekne. Budem teraz uvádzať body,
ktoré od-
porúčam
neprijať a odporúčam o nich hlasovať spoločne. Ide
o
tieto body: 1, 4, 5, 9, 11, 17, 18, 19, 31 a 32. Tieto bo-
dy
odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, budeme hlasovať o 10 bodoch
spoločnej správy od
1
po 32, ktoré pán spoločný spravodajca
odporúča en bloc
neprijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 13 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme uvedených 10 bodov
spoločnej správy
neprijali.
Poslanec J. Rea:
Teraz
dovoľte, aby som uviedol hlasovanie o návrhoch
z
rozpravy a body zo spoločnej správy, ktoré jednotliví páni
poslanci navrhli
na hlasovanie samostatne.
Pán poslanec
Ftáčnik
navrhol vyňať na samostatné
hlasovanie body 7 a 8.
Uvediem
najskôr hlasovanie o bode 7 a odporučím ho neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spra-
vodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci
návrh pána poslanca
Ftáčnika
nebol prijatý.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Rea:
Aj druhý návrh pána poslanca Ftáčnika bol vyňať na sa-
mostatné
hlasovanie bod 8 spoločnej správy.
Odporúčam tento
bod
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spra-
vodajca
tento pozmeňujúci návrh navrhuje prijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Ftáčnika
bol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec J. Rea:
Budeme pokračovať. Ešte stále hlasujeme o bodoch spo-
ločnej
správy. Pani poslankyňa Aibeková mala
požiadavku vy-
ňať
na samostatné hlasovanie bod číslo 30. Tento bod odporú-
čam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pani poslankyne Aibekovej. Pán spoločný spravo-
dajca
ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pani
poslankyne Aibe-
kovej
bol prijatý.
Prosím, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodaj-
ca.
Poslanec J. Rea:
Budem pokračovať. Posledný bod spoločnej
správy som na-
vrhol
ja na samostatné hlasovanie. Je to bod číslo 6 a odpo-
rúčam
ho neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu, ktorý predložil pán
poslanec Rea. Pán spoločný
spravodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
sme neprijali.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec J. Rea:
Teraz pristúpime k hlasovaniu o
jednotlivých pozmeňujú-
cich
návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, postupne tak, ako
ich
poslanci predkladali v rozprave.
Ako
prvý vystúpil pán poslanec Hrušovský. Jeho návrh
odporúčam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prijať?
Poslanec J. Rea:
Áno, prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Hrušovského. Pán spoločný spravo-
dajca
odporúča tento návrh prijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 114 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána
poslanca Hrušov-
ského
bol impozantnou väčšinou prijatý. (Šum v sále.)
Prosím, pokračujte.
Poslanec J. Rea:
Vážené pani kolegyne, kolegovia, ako
druhý vystúpil...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Procedurálna poznámka? Nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Chcem len povedať, že ten, čo sa zdržal
hlasovania, bol
zo
slušnosti pán poslanec Hrušovský. (Smiech v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pokračujeme. Nedám o tom
hlasovať, ak súhlasí-
te.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne. Budeme pokračovať.
Ako druhý vystúpil pán poslanec
Novotný. Dovoľte, aby
som
nečítal jeho návrh, on sám žiadal o návrhu hlasovať spo-
ločne.
Odporúčam tento návrh neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča nepri-
jať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.
Prosím, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec J. Rea:
Ďalší vystúpil pán poslanec Sopko a mal
dva návrhy. Pán
poslanec,
tie návrhy veľmi spolu súvisia, budeme o nich hla-
sovať
spoločne. Áno? Ďakujem pekne. Budeme hlasovať spoločne
o
týchto dvoch návrhoch pána poslanca
Sopku a odporúčam ich
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o dvoch návr-
hoch
pána poslanca Sopku. Pán spoločný spravodajca ich odpo-
rúča
neprijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.
Konštatujem, že tieto dva
pozmeňujúce návrhy neboli
prijaté.
Poslanec J. Rea:
Budeme pokračovať. Ako ďalší vystúpil pán poslanec Ba-
jan,
mal 4 pozmeňujúce návrhy a budeme
o nich hlasovať sa-
mostatne.
Prvý návrh pána poslanca Bajana odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravo-
dajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca
Bajana
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem
pekne. Jeho ďalší návrh sa týkal
§ 5 ods. 5
a
ten sme odhlasovali, takže o ňom už nemôžeme hlasovať.
Budeme pokračovať o návrhu pod bodom číslo 3 a odporú-
čam
ho neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravo-
dajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Bajana
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán
spoločný spra-
vodajca.
Poslanec J. Rea:
Štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana
odporúčam
neprijať.
Podobné riešenie potom poskytuje pani poslankyňa
Nováková,
ktoré odporučím prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
štvrtom
pozmeňujúcom
návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spra-
vodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca
Bajana
nebol prijatý.
Prosím, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spravodaj-
ca.
Procedurálna poznámka, pán poslanec
Pokorný? Pretože
nie
je rozprava.
Nech sa páči. Zapnite, prosím vás, pána
poslanca Pokor-
ného.
Poslanec J. Pokorný:
Ďakujem
pekne, pán predsedajúci.
Včera som vo svojom
vystúpení
zdôraznil, že návrh pána poslanca Čopíka, o ktorom
ideme teraz hlasovať, je nad rámec
prerokúvaného vládneho
návrhu
zákona. Veľmi silno zasahuje do kompetencií rezortu
životného
prostredia. Žiadal som, aby sa k tejto
otázke mo-
hol
vyjadriť minister životného prostredia. Správa národného
parku
bola zrušená a delimitáciou vznikla v rezorte pôdohos-
podárstva
organizácia Štátne lesy Tatranského národného par-
ku.
Dňa 25. 6. sa konala porada medzi rezortom pôdohospodár-
stva
a životného prostredia, kde sa dva
rezorty dohodli, že
kompetencie
na úseku ochrany prírody bude naďalej
vykonávať
v
zmysle zákona o ochrane prírody rezort
životného prostre-
dia.
Mám v rukách zápisnicu podpísanú sekčným riaditeľom Mi-
nisterstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky Ing. Konôp-
kom
a Dr. Geisbacherom, kde sa konštatuje, že zabezpečenie
činnosti
ochrany prírody a krajiny v TANAP-e bude v kompe-
tencii
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republi-
ky.
Ministerstvo pôdohospodárstva s tým
teda súhlasí. Ak sú
nejaké
nezhody, treba ich riešiť zaužívaným
postupom, pred-
ložením
novely daného zákona. Nie teraz.
Urobíme viac chýb,
ktoré si teraz
neuvedomujeme. Apelujem na
parlament, aby
neprijal
tento návrh.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Je hlasovanie a toto prestupuje v tejto chvíli hranice
možného
procedurálneho zvládnutia, priatelia.
Nech sa páči, pokračujeme.
Poslanec J. Pokorný:
Súhlasím s tým, ale musel som povedať, že
je to nad rá-
mec
toho, čo robíme, a robíme to zle.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Nech sa páči, pokračujeme.
Poslanec J. Rea:
Budeme pokračovať v hlasovaní o už
ohlásenom návrhu pá-
na
poslanca Čopíka, ktorý sa týka zákona 287. Odporúčam ten-
to
návrh pána poslanca prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com návrhu pána
poslanca Čopíka. Pán spoločný
spravodajca
ho
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Čopíka
nebol
prijatý.
Nech sa páči, pokračujte.
Poslanec J. Rea:
Budeme pokračovať. Ďalší vystúpil pán poslanec Pokorný
a
mal 6 pozmeňujúcich návrhov. Budeme hlasovať o návrhu čís-
lo
1, odporúčam ho neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Odporúčate ho neprijať? Prosím?
Poslanec J. Rea:
Odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto po-
zmeňujúcom
návrhu. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči, uvádzajte ďalšie
hlasovanie, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec J. Rea:
Ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca
Pokorného odporú-
čam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto po-
zmeňujúcom
návrhu. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 23 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec J. Rea:
Pán
poslanec Pokorný mi
signalizuje, že ostatné body
sťahuje,
tak nebudeme ďalej hlasovať.
Ďalšia
vystúpila pani poslankyňa
Nováková a jej prvý
pozmeňujúci
návrh bol v dvoch alternatívach. Budeme hlasovať
o
alternatíve číslo 1 a odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom al-
ternatívnom
návrhu pani poslankyne Novákovej. Pán spoločný
spravodajca
odporúča prvú alternatívu prijať. Ak sa nemýlim,
ide
o zaradenie na krajskú úroveň.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 110 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že prvý alternatívny návrh
pani poslankyne
Novákovej
sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne. Tým alternatíva číslo 2
vypadá.
Druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne
Novákovej odpo-
rúčam
neprijať. Pani poslankyňa ho sťahuje,
ako mi signali-
zuje,
takže nemusíme hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán podpredseda Ľupták, nech sa páči.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Potom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Potom? Nech sa páči.
Poslanec J. Rea:
Ospravedlňujem sa pánu poslancovi
Ftáčnikovi. Budeme
hlasovať
o jeho návrhu a odporúčam ho neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán
spoločný spravodajca
ho
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Ftáčnika
nebol prijatý.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán podpredseda Ľupták, nech sa páči,
máte slovo.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Po konzultácii s predkladateľom zákona aj v klube svoj
návrh
sťahujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Prosím, pokračujte
v uvádzaní, pán
spoločný
spravodajca.
Poslanec J. Rea:
Dovoľte, aby som aj ja stiahol
pozmeňujúci návrh, ktorý
som
v rozprave predniesol. Týmto by sme mali vyčerpané všet-
ky
hlasovania zo spoločnej správy aj hlasovania o pozmeňujú-
cich
návrhoch z rozpravy. Môžeme hlasovať o
zákone ako cel-
ku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V súlade s ustanovením...
Poslanec J. Rea:
Pardon, už to veľmi urýchľujem. Budeme ešte pokračovať
mojím
prvým pozmeňujúcim návrhom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ešte pozmeňujúci návrh?
Poslanec J. Rea:
Áno, môj
prvý pozmeňujúci návrh pod bodom
1, kde uvá-
dzam
účinnosť. Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Reu. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Reu
bol prijatý.
Poslanec J. Rea:
Pozmeňujúci návrh pod bodmi 2 a
3 sťahujem. Môžeme
pristúpiť
už teraz definívne k hlasovaniu o návrhu zákona
ako
celku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona
o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku
v
znení schválených zmien a
doplnkov. Pán spoločný spravo-
dajca
ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky o organizácii
miestnej
štátnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem
za spoluprácu vám
všetkým, pánu ministrovi
a
spoločnému spravodajcovi. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
nasleduje
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon Slovenskej národnej rady
číslo 83/1991
Zb.
o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečo-
vaní
politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
432 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 432a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
vládny návrh zá-
kona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej
republiky pani Oľga Keltošová.
Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon Slovenskej národnej rady
číslo 83/1991
Zb.
o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečo-
vaní politiky zamestnanosti v znení
neskorších predpisov,
schválila vláda
Slovenskej republiky uznesením číslo 417
z
11. júna 1996.
Týmto vládnym návrhom sa rieši územné
usporiadanie úra-
dov
práce v období po účinnosti zákona Národnej rady Sloven-
skej republiky
o organizácii miestnej
štátnej správy
a
o zmene a doplnení niektorých zákonov
do účinnosti nového
zákona o
zamestnanosti, ktorá sa
predpokladá 1. januára
1997.
Po účinnosti nového zákona o
zamestnanosti budú sídla
a
územné obvody krajských úradov práce a
sídla a územné ob-
vody
okresných úradov práce zhodné so sídlami a územnými ob-
vodmi krajských
úradov a so
sídlami a územnými obvodmi
okresných úradov. Dočasné zachovanie súčasného inštitucio-
nálneho a územného
usporiadania územných orgánov
práce sa
navrhuje vzhľadom
na pripravovanú komplexnú právnu
úpravu
v
oblasti zamestnanosti, ktorá bude
riešiť aj pôsobnosť or-
gánov
pri zabezpečovaní politiky trhu práce.
V pripravovanom návrhu nového zákona o
zamestnanosti sa
navrhuje
zriadenie Národného úradu práce ako
verejnoprávnej
inštitúcie,
súčasťou ktorého budú aj úrady práce ako jeho
výkonné
orgány. Táto inštitúcia bude svojimi samosprávnymi
a
výkonnými orgánmi zabezpečovať
realizáciu a aj financova-
nie
politiky trhu práce. Postup, ktorý sme zvolili, je v sú-
lade
s Dohovorom medzinárodnej
organizácie práce číslo 150
o
správe práce. Navrhované riešenie
je potrebné z hľadiska
činnosti
úradov práce najmä z toho dôvodu, aby nedošlo k na-
rušeniu kvalitatívnej úrovne zabezpečovania politiky trhu
práce,
a to aj v súvislosti s možným zvýšením pohybu na trhu
práce v súvislosti s realizáciou reformy
miestnej štátnej
správy.
Zároveň sa tým vytvorí aj dostatočný časový priestor
na
prechod pôsobnosti zo Správy služieb zamestnanosti, Fondu
zamestnanosti
Slovenskej republiky a úradov práce na novo-
zriadený
Národný úrad práce a na jeho dostatočné
personálne
a
materiálne zabezpečenie.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pani ministerke.
Prosím
spoločného spravodajcu výborov
poslanca Pavla
Derfényiho,
aby podal správu o výsledkoch prerokovania vlád-
neho
návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec P. Derfényi:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
kolegyne a kolegovia,
vážení hostia,
dámy a páni,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu
k zákonu Sloven-
skej
národnej rady číslo 83/1991 Zb.
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon Slovenskej národnej rady
číslo 83/1991
Zb.
o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečo-
vaní politiky zamestnanosti v znení
neskorších predpisov,
pridelil
predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhod-
nutím
číslo 1033 zo 17. júna 1966 Ústavnoprávnemu výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slo-
venskej republiky
pre verejnú správu,
územnú samosprávu
a
národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a sociálne veci v lehote do 25. júna
1996. Na
skoordinovanie
stanovísk bol určený Výbor Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo a sociálne
veci prerokoval návrh zákona 20. júna
1996,
vyslovil s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade
Slovenskej
republiky návrh zákona schváliť s jednou pripo-
mienkou.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti
prerokoval návrh zá-
kona
25. júna tohto roku, súhlasil s týmto návrhom a odporu-
čil
Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schvá-
liť.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
neprijal
uznesenie o výsledku prerokovania zákona, pretože
v
zmysle § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo
44/1989 Zb. o
rokovacom poriadku Slovenskej
národnej rady
v
znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpo-
lovičná
väčšina všetkých členov výboru.
Navrhovaná zmena k článku III, ktorého nové znenie je:
"Tento zákon nadobúda účinnosť účinnosťou
zákona Národnej
rady
Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní
Slovenskej
republiky." Odporúčam ju prijať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu poslancovi Derfényimu
a prosím ho, aby
zaujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpra-
vu
o tomto bode programu. Zatiaľ nie je nikto prihlásený.
Pýtam
sa, či chce niekto vystúpiť.
(Nikto.)
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto
bode programu za
skončenú.
Chce sa ešte vyjadriť pani ministerka?
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Ďakujem, nie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Prosím, pán spravodajca.
Poslanec P. Derfényi:
Ďakujem. Odporúčam návrh zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky s pozmeňujúcim návrhom k článku III prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili
na hlasovanie.
Gong.)
Prosím
spoločného spravodajcu výborov
pána poslanca
Derfényiho,
aby hlasovanie uvádzal v zmysle
spoločnej sprá-
vy.
Nech sa páči.
Poslanec P. Derfényi:
Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcom
návrhu zo spoloč-
nej
správy k článku III a odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca
návrh odporú-
ča
prijať.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej
správy sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Derfényi:
Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy. Pán pred-
sedajúci,
odporúčam, aby sme hlasovali o vládnom
návrhu zá-
kona
ako celku s odporúčaním prijať ho.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku
v
znení schválených zmien. Pán spoločný spravodajca ho odpo-
rúča
prijať.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení zákon Slo-
venskej
národnej rady číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov
Slovenskej
republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanos-
ti
v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a pani minister-
ke.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pokračujeme d v a d s i a t y m b o
d o m schvále-
ného
programu, ktorým je
správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
za
prvý štvrťrok 1996.
Správu vlády ste dostali ako tlač 419 a
spoločnú správu
o
výsledkoch jej prorokovania vo výboroch ako tlač 419a. Sú-
časťou
spoločnej správy je aj návrh uznesenia
Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Správu
uvedie podpredseda vlády
a minister financií
Slovenskej
republiky pán Sergej Kozlík. Prosím, aby
sa ujal
slova.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte mi, aby som vás informoval o
správe o plnení
štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky za
prvý štvrťrok
1996
a zároveň by som sa dotkol aj niektorých aktuálnych čí-
sel
vývoja štátneho rozpočtu k včerajšiemu dňu.
V
prvom rade by som
rád priblížil výsledky plnenia
štátneho
rozpočtu za prvé tri mesiace tohto roka. Rozpočtové
hospodárenie
Slovenskej republiky za prvé tri mesiace roku
1996
sa skončilo so schodkom vo výške 3,5 mld korún. Celkové
príjmy
štátneho rozpočtu dosiahli k 31. 3. hodnotu 40 393
mil. korún,
čo je 24,9 % ročného rozpočtu. V porovnaní
s
rovnakým obdobím minulého roka tieto
príjmy vzrástli viac
ako
o 7 mld korún.
Príjmy štátneho rozpočtu z výnosov daní
dosiahli hodno-
tu
33,4 mld korún, čo bolo 23 %
z rozpočtovaných daňových
príjmov
za rok 1996. Skutočné plnenie príjmov
štátneho roz-
počtu
z výnosov daní zaostalo za zámermi rozpočtu za obdobie
prvých
troch mesiacov roka o cca 2,8 mld, ale
oproti rovna-
kému
obdobiu minulého roka sú vyššie o 3,6 mld korún.
Z jednotlivých druhov daní neboli
naplnené zámery štát-
neho
rozpočtu pri dani z majetku, kde sa dosiahlo plnenie na
21,9
% rozpočtovanej sumy roka, pri dani z
pridanej hodnoty
vo
výške 9,4 mld korún, čo je 17,1
% z ročného rozpočtu,
a
pri príjmoch z výnosov spotrebných daní, ktoré dosiahli
4,2
mld korún, čo bolo 17,9 ročného rozpočtu.
Už včera či predvčerom som vo svojom
vystúpení uvádzal,
že ak to
porovnáme trebárs s rokom 1995, tak plnenie pri
týchto
daniach bolo len 12 %, že dochádza k určitému časové-
mu
pohybu v rámci plnenia jednotlivých druhov daní.
Pokiaľ ide o nedaňové príjmy, dosiahli hodnotu 3,1 mld
korún,
čo bolo plnenie na úrovni 28,3 % štátneho rozpočtu.
Príjmy zo splácania úverov pôžičiek a
z predaja účas-
tín dosiahli hodnotu 3,9 mld korún, a to
predstavuje 61 %
rozpočtovanej
čiastky roka.
Celkové
výdavky štátneho rozpočtu
za obdobie prvého
kvartálu
boli vo výške 43,9 mld korún a
neprekročili hrani-
cu
časového rozpočtového predpokladu, keď plnenie bolo na
23,3
%. Opäť by som zdôraznil, že akcelerácia výdavkov štát-
neho
rozpočtu prebieha vždy v druhom polroku bežného roka.
Mierne prekročenie časového rozpočtového zámeru 25,5 %
plnenia bolo
pri bežných transferoch, a to pri bežných
transferoch
podnikateľským subjektom, pri neinvestičných do-
táciách
v rezorte pôdohospodárstva, v rezorte ministerstva
hospodárstva na program
útlmu činnosti v rudných baniach
a
podporu uhoľného baníctva a pri bežných transferoch obciam
pri
dotáciách na výkon samosprávnych funkcií.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
rád
by som vás zároveň oboznámil s
aktuálnym stavom
rozpočtového
hospodárenia Slovenskej republiky k včerajšiemu
dňu, to znamená
k 3. júlu tohto roka. Kumulované príjmy
štátneho
rozpočtu činili 83,8 mld korún, čo
predstavuje pl-
nenie
príjmov štátneho rozpočtu na 51,4 %, a výdavky v kumu-
latíve
predstavovali 89,6 mld korún, čo je plnenie podielu
štátneho
rozpočtu na 48 %. Deficit štátneho
rozpočtu k vče-
rajšiemu
dňu činil 5,8 mld korún, čo je v určitej vyváženos-
ti
vo vzťahu k plánovanému deficitu štátneho rozpočtu 27 mld
korún.
Pokiaľ vidíme, zatiaľ je čerpanie výdavkov na 48 %.
Pokiaľ hodnotím doterajší vývoj, možno ho hodnotiť ako
vývoj
uspokojivý, ale upozornil by som, že
rok 1996 je ne-
sporne
rozpočtovo veľmi náročný a zdroje i
výdavky ako také
naďalej
hodnotím ako napäté, preto aj v druhom
polroku uva-
žujeme
s návrhom relatívne prísnej
regulácie, s cieľom do-
siahnuť
zámery v stanovenom štátnom rozpočte na tento rok.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.
Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Maxona, aby
podal
informáciu o výsledkoch prerokovania predloženej sprá-
vy
vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážený pán minister financií,
vážené dámy, páni,
dovoľte mi, aby som predložil
spoločnú správu výborov
Národnej
rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania
správy o plnení
štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky za
prvý
štvrťrok 1996.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 889 z 20. mája pridelil správu o plnení štát-
neho
rozpočtu Slovenskej republiky za prvý štvrťrok
všetkým
výborom
Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie
do
14. júna s odporúčaním, aby sa
zamerali na plnenie roz-
počtových
kapitol v pôsobnosti jednotlivých výborov. Zároveň
poveril
Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre finan-
cie,
rozpočet a menu, aby pripravil spoločnú správu o vý-
sledku
prerokovania a návrh na uznesenie
Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Výsledky
rokovania jednotlivých výborov
sú uvedené
v
spoločnej správe, ktorú sme všetci dostali. Treba povedať,
že
v súlade s rozhodnutím predsedu
Národnej rady Slovenskej
republiky
z 20. mája 1996 výbory Národnej rady Slovenskej
republiky
správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej re-
publiky
za prvý štvrťrok 1996 prerokovali v
stanovenom ter-
míne.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody zobral na vedomie
správu o pl-
není
štátneho rozpočtu za prvý štvrťrok.
Päť výborov zobralo správu o plnení
štátneho rozpočtu
na
vedomie a odporučilo Národnej rade Slovenskej republiky
uvedenú
správu zobrať na vedomie.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo
okrem správy
o
plnení štátneho rozpočtu zobral na vedomie aj informáciu
o
výsledkoch rozpočtového hospodárenia Úradu geodézie a kar-
tografie.
Uvedený výbor tiež odporúča Národnej rade zobrať
správu
o plnení štátneho rozpočtu za prvý
štvrťrok na vedo-
mie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie vyslovil so správou súhlas.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre verejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničný
výbor
Národnej rady
Slovenskej republiky neprijali
uznesenie
o
výsledku prerokovania správy o plnení štátneho rozpočtu.
Vážené dámy, vážení páni, to je v
stručnosti prehľad
o
spoločnej správe. Prílohou spoločnej správy je návrh uzne-
senia
Národnej rady Slovenskej republiky
k správe o plnení
štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky za
prvý štvrťrok
1996,
ktorú budem odporúčať plénu ako spoločný spravodajca
prijať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Maxonovi a prosím
ho, aby za-
ujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o dvadsiatom treťom bode
programu. Za-
tiaľ
mám do diskusie prihlásených štyroch poslancov. Ako pr-
vý
je prihlásený pán poslanec Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády a minister
financií,
vážené dámy,
vážení páni,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som sa vyjadril k výsledkom hospodáre-
nia
štátneho rozpočtu za prvý kvartál tohto roku.
Ako uviedol pán minister a podpredseda vlády, výsledky
rozpočtovej
politiky v prvom kvartáli tohto roku sú priazni-
vé.
Chcem upozorniť na skutočnosť, že je to dôsledok rozpoč-
tovej
politiky, ktorá sa realizovala v
minulom roku a ktorá
sa
realizuje v tomto roku, a predovšetkým
kladný vplyv roz-
počtových
výdavkov, ktoré sa prejavili svojím multiplikačným
efektom
v raste hrubého domáceho produktu v tomto roku. To
je
veľmi priaznivý jav a treba kvitovať,
že tento priaznivý
jav
pokračuje aj v tomto roku.
Súčasne chcem upozorniť na ďalšiu skutočnosť, ktorá je
už
menej príjemná, ale ktorá súvisí s rozpočtovou politikou.
Objem
príjmov štátneho rozpočtu a objem
daňových únikov zá-
visí
v značnej miere od postavenia daňových úradov, ich per-
sonálneho a
technického vybavenia, podmienok umiestnenia
a
v neposlednom rade aj od
lokalizácie. Treba úprimne pri-
znať
a poďakovať pracovníkom daňových úradov
a colných úra-
dov
za ich statočnú prácu, ktorú v prospech príjmov štátneho
rozpočtu
vykonávajú, resp. doteraz vykonali.
Z celkového objemu daňových príjmov zabezpečujú daňové
úrady
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v minu-
lom
roku 68 % príjmov a v prvom kvartáli
tohto roku až 71 %
príjmov. Ale počet
pracovníkov na bratislavských
daňových
úradoch sa podieľa
na celkovom počte pracovníkov
daňových
úradov
len 19 %. Umiestnenie daňových úradov
sa realizovalo
v
rokoch 1990 a 1991. V tomto období ich umiestnenie v zása-
de
vyhovovalo. Od tohto roku narástla úmerne daňová agenda
a
niekoľkonásobne sa zvýšili počty pracovníkov. Počet daňov-
níkov
pripadajúcich na jedného pracovníka je už dávno nepri-
meraný.
Napríklad na jedného správcu dane na daňovom úrade
Bratislava
I pripadá 330 právnických osôb ako
daňových sub-
jektov,
1477 fyzických osôb ako daňových subjektov a z ne-
priamych
daní 212. Uznajte, že je to obrovská
agenda, ktorú
musia
vykonávať pracovníci Daňového úradu Bratislava I. Pri-
tom
daňové úrady v Bratislave sú technicky veľmi zle vybave-
né,
hlavne počítačovou technikou. Tak napríklad v kontrole
pracuje 74 pracovníkov, majú 5 počítačov a
3 tlačiarne.
V
správe daní na 64 pracovníkov pripadá 50
počítačov a 25
tlačiarní.
V ostatných činnostiach na 24 pracovníkov pripadá
19
počítačov a 10 tlačiarní. Táto kategória pracovníkov je
najlepšie
vybavená. Daňový úrad vcelku obsluhuje 4 700 práv-
nických
osôb, 16 250 fyzických osôb a 3 600 nepriamych daní.
Na daňovom úrade Bratislava IV
evidujú k 30. 6. 1996
2
632 právnických osôb ako daňových
subjektov a 21 000 fy-
zických
osôb ako daňových subjektov. Okrem
toho 4 000 ne-
priamych
daní. Chýba im 16 počítačov a 40 tlačiarní. Ak sú
všetky
daňové úrady v Bratislave zle umiestnené, vážené dámy
a
páni, predstavuje umiestnenie Daňového úradu IV otrasný
prípad, ako vyzerá
štátna inštitúcia v súčasných
podmien-
kach.
Aby ste boli informovaní, chcem povedať,
ako sú umiest-
nené
jednotlivé daňové úrady. Daňový úrad Bratislava I je
umiestnený na Vajanského nábreží číslo 15 a 16, nemá ani
spoločný
vchod a nedostatočná je aj ochrana
tohto úradu. Má
plochu
600 m2, je na 4 poschodiach, ale v tomto objekte sú
aj
súkromné byty. Daňový úrad Bratislava II je umiestnený
v
bývalej budove Koospolu, v tzv.
unimobunkách. Daňový úrad
Bratislava
III na rôznych poschodiach v budove
Mlynov a pe-
kární.
Daňový úrad Bratislava IV v budove,
ktorá je staveb-
ným
zariadením Cementární Rohožník. Súčasne
v tomto objekte
je umiestnené aj Ústredné daňové
riaditeľstvo, expozitúra
Bratislava.
Daňový úrad Bratislava V je v
prenajatých prie-
storoch
s ročnou úhradou za nájomné vrátane služieb za 800
tisíc
korún. Daňový úrad VI je v prenajatých
priestoroch od
Mestského
úradu Vrakuňa a Kultúrneho strediska
Vrakuňa. Da-
ňový
úrad Malacky je v prenajatých priestoroch od Bytového
podniku
Malacky spolu v budove s opatrovateľskou službou pre
prestarnutých
občanov a s ubytovňou pre sociálne slabšie ro-
diny.
Kancelárie sú prerobené z garzóniek. Daňový úrad Senec
je umiestnený
v priestoroch Stredného odborného učilišťa
strojárskeho
a Daňový úrad Pezinok v priestoroch prenajatých
od
Západoslovenských tehelní, a. s.,
Pezinok. Tak také je
umiestnenie
daňových úradov.
Na
Daňovom úrade Bratislava IV na jedného pracovníka
pripadajú
2-4 m2. V jednej miestnosti sú aj 7 pracovníci,
pričom
nie sú absolútne vytvorené podmienky, aby sa mohlo
rokovať
s daňovníkmi diskrétne, čo si oni, samozrejme, vyža-
dujú.
Preto pracovníci Daňového úradu Bratislava IV sú radi,
ak
niektorý zo spolupracovníkov nepríde
do práce z dôvodov
choroby
alebo dovolenky.
Na Daňovom úrade Bratislava I majú
značnú časť zahra-
ničných daňovníkov, ani pre tých nemajú
vytvorené vhodné
podmienky
na to, aby s nimi mohli diskrétne rokovať.
Ústredné
daňové riaditeľstvo v tomto roku dostalo na
jedného
pracovníka približne 180 tisíc korún.
Po odpočítaní
mzdových
nákladov a sociálnych nákladov na 1 pracovníka pri-
padá 29 tisíc
korún na pracovníka. A to je
na prevádzku
strašne
málo. V Českej republike, prepočítané
na našu menu,
pripadá
na jedného pracovníka 420 tisíc korún a
v Maďarskej
republike
460 tisíc korún. Vidíte ten diametrálny rozdiel vo
financovaní
slovenských daňových úradov.
Daňové úrady vykazujú až 30-percentnú fluktuáciu, pre-
tože
pracovníci tam odmietajú pracovať pre nízke platy a zlé
pracovné
podmienky. Na daňovom riaditeľstve Bratislava IV sú
dve
toalety pre 99 zamestnankýň.
Ústredné daňové riaditeľstvo sa usiluje
zriadiť Národnú
daňovú školu. Ministerstvo financií sa
k tomuto problému
stavia
veľmi nepružne. Treba úprimne povedať, že daňové úra-
dy všade
vo svete si
pripravujú svojich pracovníkov
vo
vlastných
školiacich zariadeniach. Myslím
si, že aj my by
sme
úsilie Ústredného daňového
riaditeľstva v tomto zmysle
mali
podporiť, a preto apelujem na pána podpredsedu vlády,
aby
ministerstvo prehodnotilo svoj doterajší postoj k tomuto
úsiliu
Ústredného daňového riaditeľstva.
V
súčasnom období chce
Ústredné daňové riaditeľstvo
riešiť
zlepšenie pracovných podmienok pre
pracovníkov daňo-
vých
úradov tým, že sa stavia budova pre daňové riaditeľstvo
Bratislava
V v Petržalke. Bude tam lokalizované aj pracovis-
ko
Ústredného daňového riaditeľstva a
súčasne sa pripravuje
nadstavba
na túto budovu, aby tam bolo umiestnené
aj Daňové
riaditeľstvo Bratislava I. Samozrejme, daňové riaditeľstvo
a
orgány samosprávy proti tomuto namietajú, pretože chcú,
aby
daňové úrady boli v centre jednotlivých obvodov.
Treba úprimne povedať, že pri vybavovaní daňových ria-
diteľstiev
priestormi sa samospráva stavia veľmi nepružne.
Nechce
pristúpiť na to, aby sa vytvorili podmienky na lepšiu
prácu
daňových riaditeľstiev. Vyhovárajú sa na to, že daňové
úrady
sú súčasťou štátnej správy a samospráva nemá čo vytvá-
rať
pre nich podmienky. Myslím si, že
takýto prístup je ne-
seriózny
a nezodpovedný.
Daňové úrady pri prechode na novú daňovú
sústavu, ktorú
zvládli
v rekordnom čase, ukázali, že máme schopných pracov-
níkov,
adaptabilných na zmenu podmienok, obetavých a učenli-
vých.
To všetko sa dá získať len za určitých podmienok. Keď-
že
nároky sa stupňujú a podmienky sa nezlepšujú, dochádza
k
zvýšenej fluktuácii, ktorá je absolútne neúnosná. Okrem
toho
po daňových úradoch lovia podnikatelia, ktorí chcú zís-
kať
skúsených pracovníkov v nádeji, že im pomôžu za určitých
podmienok v hľadaní
spôsobov, ako realizovať bez
väčšieho
rizika
daňové úniky. A tomu je potrebné urýchlene zabrániť.
Pri získavaní priestorov pre daňové úrady je potrebné,
pretože
pracovisko Ústredného daňového
riaditeľstva má kon-
krétnu
predstavu, ako zlepšiť situáciu, podporiť jeho úsi-
lie,
aby skutočne šesť bratislavských
daňových úradov mohlo
pracovať
v nových podmienkach.
Vážené dámy a páni, pripravuje sa zákon o dani z príj-
mov,
kde sa predpokladá, že všetci daňovníci
budú priznania
podávať
na daňové riaditeľstvá. Ak sa tento
zákon v takejto
podobe
prijme, tak bratislavské daňové úrady
nebudú schopné
v
žiadnom prípade zvládnuť túto náročnú
úlohu. V tejto sú-
vislosti apelujem
súčasne na pána ministra hospodárstva,
pretože
ministerstvo hospodárstva už 1,5 roka pripravuje tr-
hový
poriadok, a zatiaľ tento dokument nie
je pripravený na
použitie.
Vzhľadom na situáciu, ktorá je na
trhoviskách, je
potrebné,
pretože tam sú tiež obrovské daňové
úniky, urých-
lene
vydať trhový poriadok, aby sa aj na trhoviskách zvýšila
evidencia
daní a tým sa znížili daňové úniky.
Vážené dámy a páni, to je všetko, čo som
chcel k tomuto
problému
povedať. A súčasne ešte raz apelujem na pána pod-
predsedu
vlády, aby prehodnotil stanovisko
ministerstva fi-
nancií
k lokalizácii a umiestneniu daňových
úradov v Brati-
slave
a v budúcom Bratislavskom kraji.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi. Pán
predseda Gašpa-
rovič
- faktická poznámka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
prihlásil som sa len preto, že v
rámci prerokúvania
tohto
bodu programu na žiadosť niektorých predsedov klubov
zasadlo
politické grémium, kde sme prehodnotili
zostávajúci
čas
na rokovanie. Viacerí poslanci
signalizovali, že od bu-
dúceho
týždňa majú už čas vymedzený a
vyhradený na dovolen-
ky, že ich
majú zaplatené, a požiadali svojich predsedov
klubov,
aby so mnou prerokovali následnosť schôdze.
Na
politickom grémiu sme
sa dohodli, že
na tejto
schôdzi
by mali byť prerokované ešte body 12, alebo poviem
tlač, aby
to bolo jednoznačné, tlač 419, 408, 409, 401
a
398. To sú body 12, 13, 14, 15 a 16
na strane 3. Ide tam
najmä
o ročné účtovné uzávierky, ktoré by sme
mali preroko-
vať
teraz. Zároveň by sme mali prerokovať
aj niektoré záko-
ny,
o ktorých si myslíme, že by sa mali
prerokovať na tejto
schôdzi,
a to je tlač 425 - návrh zákona poslancov, teda no-
vely,
takisto tlač 337, bod 21, starý bod 32 - sú to rozhla-
sové
a televízne koncesionárske poplatky (to sú zákony, kto-
ré
sú krátke, predpokladáme, že bez diskusie), návrh uznese-
nia
o voľne žijúcich organizmoch s tým, že
by sme si stano-
vili
čas dnešného rokovania a zaradili by sme ako posledný
bod
aj interpelácie, ak vyjdú v tomto
čase. Teraz je to na
nás.
Navrhujem, aby sme mali prestávku od
12.00 hodiny do
13.00
hodiny, nie ako zvyčajne, a dohodli sa,
že budeme ro-
kovať
do 19.00 hodiny alebo do 20.00 hodiny, alebo dokedy
neprerokujeme
tieto body.
To znamená, že ak by sme končili aj o
19.00 hodine ale-
bo
o 20.00 hodine posledným zákonom,
interpelácie by boli
aj
potom. Je mi ľúto, že nás je tu tak
málo a vlastne neho-
vorím to skoro
nikomu, ale predpokladám,
že to vedia aj
ostatní,
keďže sme o tom hovorili s predsedami politických
klubov.
Potreboval by som návrh, aby ste mi
povedali, či do
19.00
hodiny, do 20.00 hodiny, alebo do skončenia, kým sa
neprerokujú
tieto zákony. Súhlasíme? (Hlasy z pléna: Áno.)
V
tom poradí, ako som ich prečítal. To však znamená, že lie-
tadlo,
ak by sme tu boli dlhšie, by letelo zajtra ráno. Ak
by
sme skončili do 19.00 hodiny alebo do
20.00 hodiny, môže
ísť
ešte večer. Ak dovtedy neskončíme, lietadlo pôjde až rá-
no
o 9.00 hodine. (Hlasy z pléna.)
Prosím? To už vydržíme.
To
sa dohodneme potom, ad hoc. Dobre?
Beriem na vedomie, že máme prestávku od 12.00 hodiny do
13.00
hodiny a rokujeme, dokiaľ neprejdeme tieto návrhy, tak
ako
som povedal.
Zároveň sme sa na politickom grémiu
dohodli, že páni
predsedovia
klubov sa dohodnú so svojimi členmi a v rámci
rozpravy prakticky určia niektorých svojich
členov, ktorí
zhrnú
poznatky klubu k týmto návrhom a prednesú ich. (Hlas
zo
sály.) Na tom sme sa dohodli, pani
poslankyňa. Samozrej-
me,
že nikomu nemôžete zabrániť, keď bude chcieť vystúpiť.
Ale
predsa sme si povedali, že budeme regulovať rozpravu.
(Hlas
poslankyne Rusnákovej - o faktických poznámkach.) Však
faktické poznámky
sú rozprava. Dobre?
Súhlasíme? (Hlasy
v
sále.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu predsedovi. Pán poslanec Filkus
- faktická
poznámka.
Poslanec R. Filkus:
Mám jeden kolegiálny apel na kolegov a
kolegyne. Prosím
vás,
buďme pri vystupovaní vecnejší a stručnejší. Nechcime
hovoriť
analógie. Sú veci, ktoré netreba spomínať v súvis-
losti
s predmetom diskusie, lebo sú vedľajšie.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pani poslankyňa Schmögnerová a
pripraví sa pán
Košnár.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister a podpredseda vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
štátny rozpočet za I. štvrťrok 1996
vykazuje rozpočtové
príjmy
viac ako 40 mld a rozpočtové výdavky
43,9 mld korún.
Podľa toho
schodok rozpočtového hospodárenia predstavuje
1,5
mld korún. Do schodku štátneho rozpočtu
na strane príj-
mov
v položke príjmy zo splácania úverov,
pôžičiek a z pre-
daja
účastín sa zahrnuli aj príjmy z emisie štátnych dlhopi-
sov
na výstavbu diaľničnej siete v Slovenskej republike vo
výške
viac ako 3 mld korún a ostatné príjmy v čiastke 848
mil.
korún. Na strane výdavkov v položke c)
úvery, pôžičky,
účasť
na majetku a splácanie istiny vo
výške 6 354,5 mil.,
z
ktorej podstatnú časť tvorí splácanie
istiny v rámci vnú-
tornej
a zahraničnej zadlženosti. Po zohľadnení týchto polo-
žiek
čistý schodok štátneho rozpočtu za I. štvrťrok predsta-
vuje
mínus 999,4 mil. korún, t. j. necelú 1 miliardu korún.
Zámery vlády v príjmoch štátneho
rozpočtu sa dosiahli
skoro na úrovni
štvrťročného rozpočtu, výdavky
sú nižšie
o
1,8 %. Na základe toho možno usudzovať, že zámery vlády
v
rozpočtovom hospodárení za I. štvrťrok tohto roku sa daria
presadzovať.
Na príjmovej strane rozpočtu pozornosť vzbudzu-
je
poddimenzované plnenie pri daniach z
pridanej hodnoty na
úrovni
17,1 % a pri spotrebných daniach na úrovni 17,9 %.
Výpadok príjmov z týchto dvoch druhov
daní v absolútnej
výške
predstavuje skoro 6 mld korún. Pri
daniach z pridanej
hodnoty
môžeme predpokladať, že je to aj dosah novelizácie
zákona o DPH
s účinnosťou k 1. 1. 1996,
čiastočne možno
i
nepresného odhadu účinku tohto zákona
zo strany minister-
stva
financií. Pri spotrebnej dani to
znamená, že pokračuje
minuloročný
trend výpadku platenia daní. Znamená to,
že ani
opatrenia
vlády a ministerstva financií na
zvýšenie daňovej
disciplíny
pri spotrebnej dani sa celkom neosvedčili.
Pán minister financií pred dvoma dňami a
dnes opakovane
argumentoval,
že pri DPH ide o sezónne neplnenie bežné pre
I.
štvrťrok každého roku. Čiastočne je to naozaj tak. Ale ak
pán
minister financií popiera dosahy daňových opatrení, kto-
ré
sa dotýkajú daňových sadzieb, na daňové príjmy štátneho
rozpočtu,
ako to urobil, keď zdôvodňoval jednostranne prepl-
nenie
DPH v štátnom rozpočte za minulý rok iba daňovým opat-
rením
dotýkajúcim sa režimu zálohového
platenia dane z pri-
danej
hodnoty, pripadá mi to, akoby kopáč tvrdil, že nemá
prečo
používať lopatu, alebo chirurg skalpel. Musím povedať,
že
v jeho odpovedi bolo viac demagógie ako argumentácie.
Každému je zrejmé, že zmeny v daňovom zaťažení, aj pri
nepriamych
daniach, majú dosahy na príjmovú stránku štátneho
rozpočtu,
i keď podľa teoretickej Lafettovej
krivky má rast
daňového
zaťaženia pozitívne účinky na rozpočet iba do urči-
tého
bodu, po ktorom sa začínajú prejavovať opačné účinky.
Prerokúvanie správy o plnení
štátneho rozpočtu za I.
štvrťrok
1996 na tej istej schôdzi ako štátneho
záverečného
účtu
za rok 1995 umožňuje robiť určité porovnania. Pán mi-
nister
financií zožal potlesk vládnych
poslancov, keď doka-
zoval,
na akých o koľko odvážnejších
východiskách zostavila
vláda
Vladimíra Mečiara štátny rozpočet za rok 1995 v porov-
naní
s návrhom štátneho rozpočtu tzv.
dočasnej vlády. A do-
siahnuté
výsledky pokladá nielen on, ale i renomovaní zahra-
niční
experti za excelentné. Otázku, či ich za
excelentné
pokladá
aj bežný človek, keď priemerné príjmy v roku 1995
poklesli
o 0,5 %, keď podstatne vzrástli
napríklad dopravné
náklady
po zrušení cestovných zliav, keď sa mzdy
učiteľov
a
lekárov udržujú na kritickej
úrovni, si už pán minister
nepoložil.
V minulom roku na priaznivé výsledky štátneho rozpočtu
pôsobili neopakovateľné jednorazové a neplánované faktory,
ako
ukončenie platobnej dohody, presun 2 miliárd z
CKP do
štátneho rozpočtu, doplnkové príjmy vo
forme zahraničných
grantov
predstavujúcich 4 miliardy, príjmy z penálov a pokút
za
sankcie - úroky z oneskorenia zaplatenia vo výške 2,3 mi-
liardy. Len
doplnkové, náhodné a
ostatné príjmy spolu
vzrástli
z predpokladaných 1,3 mld na 8,4 mld, t. j. vzrást-
li
indexom 656,1. Len z uvedených položiek štátny rozpočet
v
roku 1995 nepočítal v rozsahu takmer s 10 mld korún.
Prečo o tom hovorím práve teraz? Je
nepochybné, že mie-
ra
neurčitosti pri zostavovaní štátneho
rozpočtu je značná,
a
predpokladám, že ani dnes nevieme
odhadnúť, aká bude na-
príklad
položka - doplnkové, náhodné a ostatné príjmy za rok
1996.
V roku 1995 iba vďaka nim a ukončeniu platobnej dohody
deficit
štátneho rozpočtu skončil o 10 mld lepšie, ako sa
predpokladalo.
Ako to bude vyzerať v roku 1996,
nevieme od-
hadnúť.
Je to zatiaľ pre nás skutočne veľkou neznámou. Ne-
vieme preto povedať, či tohtoročné výsledky
budú natoľko
priaznivé
ako v roku 1995.
I keď
sme mali možnosť si vypočuť, že
stav k 3. júlu
zhruba
zodpovedá plánovaným predpokladom, podotýkam, že pri-
rodzene
stav k jednému dňu nie je v danej
situácii rozhodu-
júci,
ale dlhodobejšie sa skutočne pohybuje deficit štátneho
rozpočtu
na úrovni predpokladanej zákonom o štátnom rozpočte
na
rok 1995.
Rozpočtová politika štátu na rok 1996 si vytýčila nie-
koľko
zámerov. Za I. štvrťrok, ak by som
počítala mechanic-
ky,
by sa z nich mala splniť jedna štvrtina. Za najdôleži-
tejšie
z nich pokladám podporu exportu prostredníctvom po-
skytovania
štátnych záruk na bankové úvery, použitie štát-
nych
zdrojov na podporu bytovej výstavby a
oživenie vnútor-
nej
spotreby, napríklad, ako bolo uvedené, znížením sadzby
dane
z pridanej hodnoty. Žiaľ, tieto zámery
sa z najrôznej-
ších
dôvodov nepodarilo v I. štvrťroku plniť. Za rozhodujúce
pokladám
to, že sa dlhodobo nerealizujú vládne zámery ex-
portnej
politiky. Pokles konjunktúry na západe ukázal zrani-
teľnosť
slovenského hospodárstva. Preto nás
nemôže spomale-
nie
dynamiky deficitu bilancie zahraničného
obchodu uspoko-
jiť.
Štruktúrne zaostávanie slovenského
hospodárstva, bohu-
žiaľ,
rastie, a ak vláda nezačne urýchlene
realizovať poli-
tiku
zameranú na modernizáciu slovenského hospodárstva, toto
zaostávanie
sa bude geometricky zväčšovať.
Keďže táto Národná rada nechce zaradiť na
svoje rokova-
nie
bod rokovanie o hospodárskej
politike vlády, chcela by
som
využiť prítomnosť pána ministra financií a podpredsedu
vlády,
aby stručne zrekapituloval podiel
finančnej politiky
na presadzovaní zámerov hospodárskej politiky vlády. O to
skôr,
keď sa opakovane realizuje napríklad podhodnotenie pl-
nenia
kapitálových transferov podnikateľským subjektom,
ka-
pitálové
transfery obciam atď. Viem, že aj tu pôsobia sezón-
ne vplyvy,
ale chcela by
som vedieť, ako vec pokračuje
v
nasledujúcich mesiacoch.
K poslednej otázke, ktorou budem končiť, ma vyprovoko-
val
pán poslanec Baránik, keď hovoril o tom, ako nedostatoč-
ne
sú vybavené daňové úrady, a uvádzal niektoré veľmi impre-
sívne
príklady. Chcem upozorniť, že vlani
príjmy z penálov,
pokút
a sankcií a úroky z oneskorenia
zaplatenia predstavo-
vali
2,285 mld korún. Tieto prostriedky sa nedostávajú na
účet
štátneho rozpočtu, ale sa rozdeľujú priamo na daňové
úrady
a ministerstvo financií podľa určitého
kľúča. Nepamä-
tám
si presne, či sa zachováva rovnaký
kľúč ako v predchá-
dzajúcom
roku 1994. Uvedomme si, že Národná rada
Slovenskej
republiky tým stráca
možnosť rozhodovať o použití
značnej
časti
zdrojov. Podľa pána poslanca Baránika
sa však nezlep-
šuje
ani technické vybavenie daňových
úradov. Pán minister,
vysvetlite,
prosím, aká je súčasná situácia na daňových úra-
doch, samozrejme stručne, a použitie
týchto prostriedkov.
Zároveň
aj to, ako sa bude postupovať v
nasledujúcich ro-
koch.
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pani poslankyni. Nech sa páči, pán
poslanec
Košnár.
Pripraví sa pán Sopko.
Poslanec J. Košnár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
dámy a páni,
chcem rešpektovať jednak rozhodnutie či
odporúčanie po-
litického
grémia, ako aj výzvu kolegu Filkusa, a preto sa
budem
usilovať byť maximálne stručný a moje poznámky budú
mať
charakter skôr otázok, na ktoré som nedostal odpoveď pri
prerokúvaní
tejto správy v našom výbore.
Začal sa tretí štvrťrok. Zaoberáme sa správou o plnení
štátneho
rozpočtu za I. kvartál, čo môže spôsobovať istú ku-
rióznu
situáciu najmä pre tých kolegov, ktorí pri prerokúva-
ní
štátneho záverečného účtu za rok 1995 zamerali, ohraniči-
li
svoj pohľad len na ten dátum do 31. decembra, a preto ví-
tam,
že pán podpredseda vlády aktualizoval
aspoň tri najzá-
kladnejšie
údaje týkajúce sa štátneho rozpočtu k
včerajšie-
mu
dňu.
Pravda,
aby rokovanie nebolo
formálne a vzhľadom na
práce,
ktoré sa uskutočňujú na príprave návrhu štátneho roz-
počtu
na budúci rok, bolo by azda užitočné, aby sme mali as-
poň hrubé informácie o tom, k akým posunom vo vývinových
trendoch
ekonomiky, ktoré sme
charakterizovali pri štátnom
záverečnom
účte, dochádza napríklad v menovej
oblasti, rast
agregátu M2,
spomaľovanie rýchlosti obehu peňazí, pokles
miery
súkromných úspor, schodok bilancie zahraničného obcho-
du,
ktorý má značne vysoký rozsah, vplyv na
vývoj platobnej
bilancie
atď.
Situácia, pokiaľ ide o hospodárenie podnikov, je tiež
situáciou,
ktorá si vyžaduje hlbšiu analýzu, keď približne
57
% (možno to nie je najčerstvejší údaj) podnikov nad 25
zamestnancov vykazuje stratu a rozdiel medzi sumou
ziskov
ziskových
podnikov a stratových je relatívne nízky - rádu
okolo
40 mld atď.
Chcem sa
teda v týchto súvislostiach
spýtať, v čom sú
skutočné dôvody nenaplnenia príjmov do štátneho
rozpočtu,
pokiaľ
ide o daňové príjmy, osobitne o daň z pridanej hodno-
ty,
keď sa naplnili na 17,1 % z celoročného objemu a spo-
trebných
daní na 17,9 %. Okrem argumentov, ktoré tu odzneli,
chcel
by som sa spýtať, prečo pri takom vývoji obchodnej bi-
lancie,
kde rýchlejšie rastie dovoz ako vývoz, by malo byť
aj
plnenie dane z pridanej hodnoty
poznamenané týmto fakto-
rom. A preto
si neviem dosť dobre vysvetliť takéto veľmi
nízke
plnenie dane z pridanej hodnoty za I. kvartál.
A druhá otázka, na ktorú by som sa chcel
spýtať, je to,
že
v zameraní finančnej a rozpočtovej politiky, presnejšie
rozpočtovej
politiky na rok 1996, sa okrem iných mnohých ve-
cí
uvádza aj podpora exportu a nazdávam
sa, že v tejto ob-
lasti
nepostačuje len poskytovanie záruk za bankové úvery,
ale
že práve vzhľadom na vývoj obchodnej i
platobnej bilan-
cie
je azda už zrelý, ak nie prezretý čas na koncepčnejšie
úvahy,
povedzme, v smere EXIM banky atď., a okrem toho sa
projektovalo,
že v roku 1996 sa bude v transformácii rozpoč-
tového
mechanizmu pokračovať najmä v oblasti budovania štát-
nej
pokladnice Slovenskej republiky.
Iste by
bolo nielen zaujímavé, ale aj
veľmi užitočné,
keby
sme sa vedeli orientovať, v akom štádiu
je doteraz bu-
dovanie štátnej pokladnice Slovenskej republiky ako
jeden
z
významných smerov rozpočtovej politiky, jej zdokonaľova-
nia,
zvyšovania jej efektívnosti v roku 1996.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu poslancovi. Nech sa páči, pán
poslanec
Sopko.
Pripraví sa pán poslanec Filkus.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády Slovenskej
republiky,
panie poslankyne,
páni poslanci,
dnes hodnotíme vývoj plnenia príjmov aj výdavkov štát-
neho
rozpočtu za obdobie I. štvrťroku 1996. Z pohľadu per-
centuálneho
plnenia je priaznivý. Časové naplňovanie rozpoč-
tových zámerov pri
príjmoch na 24,9 % a pri výdavkoch na
23,2
% priaznivo pôsobí na stav schodku v porovnaní s úlohou
založenou
v štátnom rozpočte.
V
štruktúre príjmov je však vývoj diferencovaný. Už
v
súčasnom štádiu sa ukazujú úzke
miesta v príjmovej časti
štátneho
rozpočtu. Možno za ne pokladať vývoj v
plnení roz-
hodujúcich
daní, a to daní z pridanej hodnoty a
spotrebných
daní.
Daň z pridanej hodnoty tvorí 33,7 %
celkových príjmov
a
spotrebnej dane 14,3 %. Na dani z pridanej hodnoty bolo
zinkasovaných
len 17,1 % a časový vývoj a výpad
predstavuje
viac
než 4 mld Sk. Podobne je to pri
spotrebných daniach,
kde
výpad oproti ideálnemu plneniu je 1,6 mld.
Správa, ktorú nám predložili, konštatuje
tento stav bez
hlbších analytických záverov. Preto by
som chcel poznať
a
vedieť, aké skutočnosti ovplyvňujú
takéto nepriaznivé pl-
nenie
dane z pridanej hodnoty. Aký vplyv má
zníženie sadzby
dane
na jej plnenie? Bude ďalší vývoj v plnení podobný s ro-
kom
1995 a bude splnený rozpočtový zámer?
Rovnako
otázka: Nesignalizuje
zinkasovaná daň určité
problémy
vo výrobe, kde sa daň tvorí? Podobné sa pýtal aj
pán poslanec Košnár. Mali by sme poznať odpoveď na tieto
otázky.
Ale podobné otázky možno položiť aj pri
spotrebných
daniach.
Prosím podpredsedu vlády pána Kozlíka, aby na tieto
otázky
reagoval a zaujal k ním stanovisko.
Je na škodu veci, že sa správa nezmieňuje o vývoji ne-
doplatkov.
Aký je ich stav k 31. marcu 1996 alebo k dnešnému
dňu?
Aký je vývoj oproti rovnakému obdobiu minulého roku?
Z
výdavkovej časti rozpočtu síce cez tabuľkovú časť je možné
zistiť,
ako ústredné orgány odčerpávajú rozpočet. Žiadalo by
sa zvýrazniť čerpanie na účely, to znamená na tie účely,
ktoré
boli predmetom širokej diskusie pri schvaľovaní roz-
počtu. Mám na
mysli, aký objem poukázal štát za
svojich
poistencov
pre zdravotné poisťovne.
Stav
odčerpávania zdrojov rozpočtu
by bol pozitívny,
keby
nebol výsledkom regulácie čerpania rozpočtu, ale výs-
ledkom
pokrytia potrieb. Zadlženosť
zdravotníckych a škol-
ských
zariadení sa v podstate nemení a
nespokojnosť s úrov-
ňou
odmeňovania v týchto rezortoch sa stále prehlbuje.
Z
uvedeného vyplýva, že
hodnotenie plnenia štátneho
rozpočtu
je naozaj len konštatačné. Existujúci
stav je málo
analyzovaný
a nie sú navrhnuté opatrenia na splnenie rozpoč-
tových
úloh.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi.
Nech sa páči, pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Vážený pán podpredseda vlády,
vážený predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
je nás tu tak málo, že neviem, či sa mám
presadiť silou
hlasu
alebo autoritou rozumu. Je to také
prostredie skôr na
pivo
ako na takúto vážnu diskusiu. Ale musíme si navzájom
povedať,
či to myslíme s tým naším parlamentom
vážne, alebo
nie.
Nijako
nechcem znevažovať pozitíva makroekonomických
veličín, o ktorých
sme hovorili aj včera a máme
možnosť
o
nich hovoriť aj v súvislosti s týmto
kvartálom. Veľmi te-
legraficky.
Ide len o to, aby sme si reálne zvážili
stav do
budúcnosti, aby sme
reálne vedeli posúdiť, či sa to bude
takto
pozitívne vyvíjať naďalej samo.
Poviem prečo. Som na
pochybách a myslím
si, že sú určité bariéry, ktoré stoja
v
ceste nášmu budúcemu ekonomickému rastu. Patria sem:
1. Recesia zo západných trhov sa ešte
naplno neprejavi-
la
na našom vývoze. Tá sa prejavila len čiastočne (nebudem
rozvádzať,
prečo).
2.
Naša konkurenčná schopnosť klesá pre politickú ne-
stabilitu.
Signály dostávame z rôznych kútov, z rôznych kra-
jín,
aj od našich najbližších susedov.
3. Vplyv
zahraničného kapitálu je veľmi
malý. Nehovo-
rím,
že nie je zachovaná dynamika, ale v
porovnaní s našimi
susedmi
ide o minimálny vplyv.
4.
Pomalá reštrukturalizácia na
úkor neadekvátneho
privlastňovania
si majetku. Samozrejme, samotná téza, nie-
koľko
ráz vysvetľovaná a uvádzaná aj pánom podpredsedom Hús-
kom,
o vytváraní si vlastnej vnútornej kapitálovej vrstvy je
v
podstate správna, ale nemôže ísť v neprospech reštruktura-
lizácie,
v neprospech oživenia mikrosféry a najmä neadekvát-
neho
privlastňovania si majetku.
5. To, čo sa objavuje v súčasnom stave a
čo treba pozi-
tívne
hodnotiť je, že v štruktúre dovozu sa ozaj začínajú
veľmi
jasne ukazovať dovozy technológií a výrobných zariade-
ní.
6. Pripájam sa k názoru profesora
Baránika jednou ve-
tou,
že treba pomôcť všestrannému vybaveniu
daňových úradov
na úkor - a teraz podčiarkujem - ostatnej
štátnej správy.
Najmä
preto, lebo daňová sústava, daňová
politika, celý da-
ňový
systém dozrieva všade vo svete, nielen
v transformujú-
cich
sa krajinách od 3 až do 5 rokov.
Takisto sa pripájam k otázkam pána
Košnára, ktoré som
chcel
tiež povedať, najmä v súvislosti s
formovaním štátnej
pokladnice.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Filkusovi. (Hlasy
v sále.) Keď-
že nemáme nikoho prihláseného do rozpravy,
hlási sa ešte
niekto
do rozpravy?
Pán poslanec Kňažko - faktická poznámka.
Poslanec M. Kňažko:
Ďakujem. Len by som chcel oznámiť, že
hlasujem hlasova-
cou
kartou číslo 2.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Hlasujete hlasovacou kartou číslo 2.
Ďakujem.
Ak sa
nikto nehlási, vyhlasujem
rozpravu o dvadsiatom
treťom
bode programu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť podpredseda vlády pán Koz-
lík?
Nech sa páči.
Podpredseda vlády a minister
financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
nechcem
zdržovať priebeh tejto
schôdze, vyjadrím sa
krátko
k priebehu rozpravy. Pokiaľ ide o situáciu na daňo-
vých
úradoch, určite vás nemusím presviedčať, že dobre tú
situáciu
poznám a, samozrejme, celé riešenie rozmiestnenia
tej
pozície sa v jednotlivých budovách, v
jednotlivých mes-
tách
viaže na prostriedky. Pomáhame si tzv.
vedľajšími roz-
počtovými
príjmami, ktoré sú každoročne
kritizované, ale je
to
jediný výraznejší zdroj, cez ktorý môžeme túto situáciu
riešiť. Podotýkam,
že sme podstatne zmenili celý
systém
tvorby a použitia
vedľajších rozpočtových príjmov,
keď na
základe
schválených rozpočtových pravidiel, zákona 303 z mi-
nulého
roka, 30 % z týchto príjmov odvádzame do štátneho
rozpočtu.
To nebolo v minulom období, a zmenili sme poradie,
ako
tvoríme vedľajšie rozpočtové príjmy.
V prvom rade sú platby daňových
nedoplatkov do štátneho
rozpočtu.
Predtým boli penále na prvom mieste, ktoré tvorili
hlavný zdroj
vedľajších rozpočtových príjmov. Penále ako
zdroj vedľajších rozpočtových príjmov prišli až na tretie
miesto v poradí
zdrojov alebo nakladania
zdrojov, dostali
sa teda podstatne ďalej z hľadiska
toho, že môžu napĺňať
príjmy,
ktorými ministerstvo financií môže riešiť situáciu
na
daňových úradoch.
V rámci zdrojov, ktoré máme v týchto príjmoch, na prvé
miesto na rok
1996 a ďalšie roky som postavil informačnú
sústavu,
pretože bez kvalitnej informatiky sa v
oblasti da-
ní,
ciel absolútne nemôžeme pohnúť ďalej.
Budovy, žiaľbohu,
pán
poslanec, budú tak, ako nám budú stačiť
zdroje v ďalšom
období.
Chápem to tvoje vystúpenie ako
pozitívne vystúpenie
v
tom zmysle, že upozornilo na situáciu,
a možno bude menší
tlak
pri prerokúvaní niektorých rozpočtových záležitostí, či
na
konci roka alebo v rámci tvorby štátneho rozpočtu.
Pokiaľ ide o pani poslankyňu
Schmögnerovú, s mnohým, čo
povedala, samozrejme, súhlasím. Druhá vec je - stále platí
to,
čo som uvádzal včera, že tento rok sa
vyvíja lepšie ako
rok
1995 z hľadiska kvartálneho plnenia.
Iná vec je, že po-
kiaľ
sa menia sadzby dane, DPH ako daň,
ktorá sa viaže svo-
jím
spôsobom na konečnú spotrebu, je pomerne rýchlo prejavu-
júca
sa daň v rámci príjmov štátneho rozpočtu, takže efekty,
ktoré
plynuli zo zmeny, ktorá sa konala v
roku 1994, sa ne-
pochybne
naplnili už v priebehu roka 1994. Dokladal som to
aj vývojom I.
kvartálu v príjmoch roku 1995, ale nechcem
v
tomto smere polemizovať. Nesporné je
jedno, že vlna príj-
mov
sa zdvihla až v mesiaci máji roku 1995, keď do plnej
platnosti nabehol
účinok opatrenia, ktoré
sme prijali
v
štátnom rozpočte na rok 1995 koncom marca a ktoré podstat-
ne sprísnilo režimovanie odpočtov dane z pridanej hodnoty
práve
splnením podmienky splnenia odvodových povinností voči
štátu,
DPH v reťazci uplatňovania DPH. Takže sme zdvihli vl-
nu
príjmov štátneho rozpočtu pomerne razantne.
Na druhej strane, momentálne najmä v II. kvartáli 1996
sa
prejavila situácia, keď už mnohé subjekty, najmä veľké
subjekty,
dospeli do situácie, keď splnili túto podmienku,
to znamená na
jednej strane je to pozitívne pre štát, na
druhej
strane začínajú sa už odpočty uplatňovať vo väčšom
rozsahu, pretože príslušné podnikateľské subjekty naplnili
túto
podmienku, a predsa len vývoj v oblasti dane z pridanej
hodnoty,
najmä v druhom štvrťroku 1996, nebol
taký dynamic-
ký
ako trebárs v predošlom období.
Od pána poslanca Sopka tu bola pripomienka, aké prijí-
mame
opatrenia. Prijímame opatrenia v legislatíve, mal som
dvojdňové
sedenie s daňovými úradmi pred dvoma-troma týždňa-
mi,
už to neviem časove zaradiť, kde
sme si veľmi podrobne
rozobrali
aspekty vývoja daní podľa jednotlivých
druhov da-
ní,
spísali sme si námety a budeme veľmi
promptne robiť ur-
čité
korekcie, menšie korekcie, ale možno účinné v rámci ce-
lého
systému daní.
Pani poslankyňa, súhlasím aj s tým, že sme vo veľkej
miere
v neurčitosti v oblasti štátneho rozpočtu, čo je však,
myslím,
sprievodným znakom všetkých transformujúcich sa eko-
nomík,
takže sa na to viaže aj pomerne prísny regulačný sys-
tém
výdavkov. Viaže sa to zase na otázku, ako sme plnili vý-
davky
štátneho rozpočtu v oblasti kapitálových výdavkov. Po-
dotýkam,
že v sociálnej oblasti ideme vždy plne v rozmere
kvartálneho
alebo mesačného plnenia, proporčného plnenia.
Aj čo sa týka krytia samosprávnych
nákladov miest a ob-
cí,
informoval som, že sme v predstihu.
Dlhá zima sa podpí-
sala na plnení
kapitálových výdavkov štátneho
rozpočtu za
prvý
kvartál, pretože sú to v značnej miere investície, čer-
panie
sa potom výraznejšie prejavilo v druhom kvartáli a bu-
de akcelerovať v treťom a štvrtom
kvartáli. Okamžite sme
uvoľňovali
prostriedky na diaľnice, 3 mld dlhopisov, okamži-
te, po schválení vládou sme uvoľňovali aj miliardu pro-
striedkov
na výstavbu bytov. Druhá vec je, ako
rezorty čer-
pajú
kapitálové výdavky. Samozrejme,
nerobili sme nad rámec
regulačných
opatrení a ani žiadne iné obmedzujúce opatrenia.
Pokiaľ ide o výsledky v roku 1995, že
možno tam nebol
taký zreteľný sociálny náboj, bol v tom rozmere, ako sme
plánovali,
ale výsledky roku 1995 urobili
predpolie na rie-
šenia viacerých vecí v roku 1996, či sa to
týka úpravy
dôchodkov,
či sa to týka teraz pripravovaných zmien platov
v
oblasti zdravotníctva, riešenia platov špičkových odborní-
kov.
Takže všetko má svoju postupnosť a
asi všetci so mnou
súhlasia
s tým, že dynamika spotreby nemôže ísť nad dynamiku
produktivity
tohto štátu. To je, samozrejme, zase viazané na
štrukturálne procesy,
ktoré vo svojom vystúpení spomínal
najmä
pán poslanec Filkus.
Dotknem sa prognózy plnenia štátneho
rozpočtu, tú otáz-
ku
položil pán poslanec Sopko.
Medzitým som si ešte trošku
prerátal
včerajší údaj na základné daňové príjmy. Ak sme ma-
li
v prvom kvartáli DPH plnenú na 17 %, tak ku včerajšiemu
dňu
už je to 40 %, takže už cítiť akceleráciu.
A
pokiaľ ide o kritiku na spotrebnú daň, v podstate
takisto
bolo plnenie za prvý kvartál na 17 % a k 3. 7. je to
45
% ročného podielu a
znovu zreteľne cítiť akceleráciu
príjmov
v tejto dani a sme o 2 miliardy vyššie, ako sme boli
v
roku 1995, to znamená, že sme určitým spôsobom dosiahli
obrat
oproti roku 1995 v tejto dani.
Čo sa týka dane z príjmov, tam je plnenie veľmi priaz-
nivé, keď k
3. júlu - pardon, nie veľmi,
nechcem používať
prívlastky
takéhoto druhu - priaznivé v tom, že plnenie k 3.
júlu
je na 53,3 %, takže v tejto významnej daňovej položke
je
predstih. Naznačuje to, ak berieme do úvahy časové fakto-
ry,
že v druhom, treťom, štvrtom kvartáli
pôjdu rozsiahlej-
šie najmä investičné faktory, ktoré budú vytvárať zase ur-
čité sprievodné účinky na rast ekonomiky,
že by sme mali
splniť
tak daňové zámery, príjmovú
zložku, ako aj príjmové
zámery
v oblasti štátneho rozpočtu. Naopak, naším zámerom je
dospieť
k čo najvyššiemu zníženiu deficitu
štátneho rozpoč-
tu,
ale naznačujem, že zámery, tak ako boli postavené v roz-
počte,
by sme mali naplniť.
Pokiaľ ide ešte o otázku budovania štátnej pokladnice,
ktorú
položil pán poslanec Košnár, v podstate celý ten režim
beží.
Vláda schválila základnú koncepciu.
Momentálne nám do
tohto vstupuje
problém nového územnosprávneho členenia,
s
ktorým sa musíme, samozrejme, v modeli
koncipovania štát-
nej
pokladne vyrovnať. Asi o 2 mesiace sa nám posúva režimo-
vanie,
takže v septembri ideme už s vecným
návrhom zabezpe-
čenia
systému štátnej pokladne. Podotýkam, že
to však ďalej
znamená
vytvoriť aj personálne predpoklady v okresoch, v ce-
lom
systéme daňových úradov, ktoré budú základnými článkami,
nositeľmi spodnej štruktúry štátnej pokladnice. Informujem
len
v tom zmysle, že sa na celom systéme intenzívne pracuje.
Svoje vystúpenie končím v tom zmysle, že
na základe čí-
sel,
ktoré som uviedol k 3. júlu, dokladám to, čo som tvrdil
pri
uvádzaní prvého kvartálu, že časový faktor skutočne fun-
guje
a že dochádza už k akcelerácii daňových
príjmov, že sú
prijímané
a predpokladáme ďalšie opatrenia v
oblasti správy
a
výberu daní a ciel tak, aby sme nielenže splnili, ale pre-
plnili plán v
oblasti daňových príjmov,
ale aj v oblasti
príjmov
štátneho rozpočtu nad rámec toho, čo sa
schválilo
v
tomto parlamente.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.
Žiada si záverečné slovo pán poslanec
Maxon?
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne, nie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Prosíme poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály,
budeme
hlasovať. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia,
ktoré máte
predložené. Prosím pána
poslanca Maxona, aby
uvádzal
hlasovanie o návrhu uznesenia.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy,
vážení páni,
návrh
uznesenia Národnej rady
Slovenskej republiky
k
správe o plnení štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky za
I.
štvrťrok 1996 odporúčam prijať tak, ako je uvedené v prí-
lohe
spoločnej správy.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.
Pán
spoločný spravodajca odporúča uznesenie prijať.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie
Národnej rady
Slovenskej republiky k
správe o plnení štátneho rozpočtu
Slovenskej
republiky za I. štvrťrok 1996.
Ďakujem pekne pánu spoločnému
spravodajcovi a pánu pod-
predsedovi
vlády.
D v a d s i a t y m š t v r t ý m bodom schváleného
programu
je
návrh výročnej správy o činnosti Fondu
národného majet-
ku
Slovenskej republiky za rok 1995.
Podľa § 32 odseku 3 zákona Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov pred-
kladá
Fond národného majetku Národnej rade Slovenskej repub-
liky
na schválenie výročnú správu o činnosti fondu na prero-
kovanie
vo vláde.
Návrh výročnej správy o činnosti fondu za
rok 1995 pre-
rokovala vláda Slovenskej republiky na svojej
schôdzi 23.
apríla
1996.
Návrh správy ste dostali ako tlač 408 a
spoločnú správu
výborov
ako tlač 408a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh
uznesenia
Národnej rady.
Prosím prezidenta prezídia Fondu
národného majetku Slo-
venskej
republiky pána Štefana Gavorníka, aby návrh výročnej
správy
o činnosti fondu uviedol.
Prezident prezídia Fondu
národného majetku SR Š. Gavorník:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
Fond národného majetku Slovenskej
republiky po preroko-
vaní
v prezídiu a v dozornej rade Fondu národného majetku
predložil,
tak ako už pán podpredseda Ľupták
povedal, vláde
Slovenskej
republiky na prerokovanie správu o svojej činnos-
ti
za rok 1995. Vláda Slovenskej republiky
odporučila pred-
ložiť
materiál Národnej rade Slovenskej republiky.
Fond národného majetku Slovenskej republiky začal čin-
nosť
v roku 1995 v intenciách zákona číslo 369/1994 Z. z.,
ktorými
sa na prezídium fondu preniesli kompetencie v rozho-
dovaní o priamych
predajoch. Popri povinnosti
využiť dané
kompetencie
sa musel fond vyrovnať so spoločenskou požiadav-
kou
zásadne zrýchliť proces privatizácie.
V roku 1995 prevzal fond 223 privatizačných projektov,
ktoré
obsahovali 338 výstupov. Na fond prešiel v roku 1995
majetok
podľa predložených súvah v hodnote 89 922 mil. Sk.
Z
prijatých privatizačných projektov v roku
1995 bolo 85
projektov,
ktorých schváleným výstupom bolo založenie akcio-
vej
spoločnosti. V priebehu roka založil
104 akciových spo-
ločností,
do ktorých vložil majetok vo výške 23 983 46 tisíc
Sk.
Z toho bolo zatiaľ zapísaných do
obchodného registra 71
akciových
spoločností.
Prezídium vydalo v roku 1995 celkove 376
rozhodnutí
o
priamom predaji podnikov a akcií v
kúpnej cene 36 662 438
tisíc
Sk. Z rozhodnutí bolo
zrealizovaných 211, z toho 109
sa
týkalo priameho predaja podnikov a 102 priameho predaja
akcií.
Uzavretých bolo 103 zmlúv o predaji podniku, resp.
časti
podniku a 307 zmlúv o odplatnom prevode akcií kúpou.
Úspešne
sa zrealizovalo 73 verejných obchodných súťaží a do-
siahnutá
výška kúpnej ceny bola 1 270 967 tisíc
Sk. Verejná
dražba
sa v minulom roku neuskutočnila.
Predaj
akcií na verejnom
trhu cenných papierov bol
realizovaný
najmä formou priamych obchodov na základe kúp-
nych
zmlúv. V menšej miere sa obchodovalo aj
formou anonym-
ných
obchodov. Pri predaji 1 197 717
kusov akcií bol výnos
z
predaja 127 642 946 Sk. Dosiahnutá priemerná cena jednej
akcie
bola 106,60 Sk.
Fond zabezpečil v oblasti mimosúdnych
rehabilitácií fi-
nančnú
náhradu 527 oprávneným osobám formou
vydania cenných
papierov
v rozsahu 43 398 kusov akcií v nominálnej hodnote
1
000 Sk. V oblasti reštitučných nárokov
boli vyrovnané ná-
roky 30 oprávneným osobám vo výške 13 948 tisíc Sk. Fond
uzavrel
celkove v roku 1995 117 bezodplatných prevodov na
obce
a Slovenský pozemkový fond vo výške 8 856 314 Sk.
Významnou aktivitou fondu bola príprava emisie dlhopi-
sov
a ich upísanie platne zaregistrovaným občanom na ich ma-
jetkové
účty v Stredisku cenných
papierov. Fond emitoval
3
326 630 dlhopisov právoplatne zaregistrovaným majiteľom.
V oblasti sledovania a vymáhania pohľadávok prerokoval
fond
142 žiadostí o úpravu platobných podmienok. Ide najmä
o
úpravu splátkového kalendára
a uznanie investícií ako
úhrady
úrokov. Svoje záväzky voči fondu
nesplnilo 214 kupu-
júcich.
Z dôvodu dlhodobého neplnenia povinností zo strany
kupujúceho
fond odstúpil od štyroch zmlúv.
V súlade s § 12 odsek 3 zákona založil
šesť spoločností
s
ručením obmedzeným, ktorých
je jediným spoločníkom. Do
týchto
spoločností sa predpokladá vklad majetku získaného na
základe
odstúpenia od zmlúv na prechodný čas až do určenia
nového
nadobúdateľa majetku, resp. predaja tejto spoločnosti.
Po vytvorení legislatívnych podmienok sa
fond sústredil
aj
na komplexný výkon kontrolnej
činnosti fondu. V oblasti
vnútornej
kontroly fondu bolo prešetrených 412 podaní, v ob-
lasti
vonkajšej kontroly realizoval 6 kontrol v obchodných
spoločnostiach.
Hlavné zdroje príjmov sú za predaj
podnikov a akcií,
zisk
z účasti na podnikaní, t. j. dividendy, a výnos z účas-
ti
na kapitálovom trhu. V roku 1995 bol celkový príjem fondu
10
814 001 tisíc korún. Peňažné
prostriedky použil najmä na
splácanie
dlhopisov za oddlženie podnikov, plnenie poskytnu-
tých
záruk na úvery, na splatenie záväzkov v zmysle uznesení
vlády
Slovenskej republiky a zákonov Národnej rady Sloven-
skej
republiky. Celkové výdavky v roku 1995 boli vo výške
10
118 879 tisíc korún.
Pred fondom stojí úloha dokončiť druhú vlnu privatizá-
cie
v tomto roku, čo k termínu 31. 12. predchádzajúceho roku
predstavovalo
sprivatizovať asi 250 štátnych podnikov s hod-
notou 42 mld
Sk. Z toho vyplýva úloha ešte viac urýchliť
tempo
vydávania realizácie rozhodnutí o privatizácii. Fond
prijal
opatrenia potrebné na to, aby kladenú prioritnú úlohu
úspešne
zvládol.
Prosím váženú Národnú radu po rozprave o
schválenie vý-
ročnej správy o
činnosti Fondu národného majetku za rok
1995.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
prezidentovi prezídia Fondu
národného majetku
pánu
Gavorníkovi.
Dávam
slovo poverenému členovi
Výboru Národnej rady
Slovenskej
rady pre hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie
poslancovi
Miroslavovi Pacolovi, aby podal správu
o výsled-
koch
prerokovania návrhu výročnej správy o činnosti fondu vo
výboroch
Národnej rady. Pán poslanec Pacola, nech sa páči.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu
Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet a menu
a
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie o výsledku
prerokovania vý-
ročnej správy o
činnosti Fondu národného majetku za rok
1995.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 923 z 15. apríla 1996 pridelil výročnú správu
o
činnosti Fondu národného majetku
Slovenskej republiky za
rok
1995 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie
do 13. júna 1996. Zároveň určil Výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie
ako príslušný výbor, ktorý predloží Národnej rade Slo-
venskej
republiky správu o prerokovaní uvedeného materiálu
a
návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory prerokovali výročnú správu v súlade s rozhodnu-
tím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
v určenom
termíne.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie súhlasil s predloženým návr-
hom
výročnej správy bez pripomienok. Zároveň odporučil Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky, aby návrh
výročnej správy
v
súlade s článkom 9 štatútu Fondu národného majetku Sloven-
skej
republiky schválila.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu neprijal uznesenie o výsledku prerokovania
výročnej
správy, lebo podľa § 48 ods. 1
zákona Slovenskej
národnej
rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Sloven-
skej
národnej rady v znení neskorších
predpisov nevyslovila
s
ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.
Počet
členov výboru 17, prítomných 11, za hlasovalo 7, proti
hlasovali
2, zdržali sa 2.
Na záver
mi dovoľte, aby som prečítal
návrh uznesenia
Národnej
rady Slovenskej republiky zo 4. júla
1996 k návrhu
výročnej
správy o činnosti Fondu národného majetku Sloven-
skej
republiky za rok 1995.
Národná rada Slovenskej republiky po
prerokovaní návrhu
výročnej
správy o činnosti Fondu národného majetku Sloven-
skej republiky za rok 1995 vo vláde Slovenskej republiky
podľa
§ 32 ods. 3 zákona 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu na
iné osoby v znení
neskorších predpisov
schvaľuje
výročnú správu o činnosti Fondu
národného majetku
Slovenskej
republiky za rok 1995.
To je všetko, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Otváram rozpravu o dvadsiatom štvrtom
bode programu. Do
rozpravy
sa písomne prihlásil pán poslanec Vaškovič
ako je-
diný.
Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán prezident Fondu národného
majetku,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
Fond
národného majetku nám
predložil výročnú správu
o
činnosti Fondu národného majetku za rok
1995. Túto správu
je
možné, samozrejme, posudzovať z rôznych
uhlov, chápať ju
ako
štatistický výpočet toho, čo sa udialo na fonde. Potom
by
sa dalo pozerať na túto správu aj z iného hľadiska, či sa
vo
Fonde národného majetku dodržujú
zákony, a takisto by sa
táto
správa dala posudzovať aj zo širšieho
hľadiska, z hľa-
diska koncepcie
privatizácie. Myslím si,
že pokiaľ ide
o
koncepciu privatizácie, sú naše názory na ňu,
samozrejme,
iné
ako u vládnej koalície a niekoľkokrát
sme ich už vyjad-
rili.
Vzhľadom na to, že dnes chceme rokovať efektívne, túto
časť
nebudem opakovať a myslím si, že
naše názory sú všeo-
becne
známe.
Pokiaľ ide o druhý aspekt, a to aspekt dodržiavania
zá-
konov
na Fonde národného majetku, ktorý
vlastne by mal pat-
riť
do kompetencie, a najmä do kompetencie parlamentu, k to-
mu
mám niekoľko poznámok.
Predovšetkým, vzhľadom na to,
že nie sme zastúpení
v
kontrolných orgánoch, neviem sa k tejto otázke vecne vy-
jadriť.
Môžem hovoriť iba v domnienkach. Ale to
nie je naša
chyba,
ale vaša chyba, že jednoducho nemáme
možnosť zúčast-
niť
sa v kontrolnom procese. Podľa môjho
názoru by sme mali
mať
nezastupiteľné právo kontrolovať alebo
mať podrobné in-
formácie
o tom, ako sa uskutočňujú výbery na Fonde národného
majetku,
pokiaľ ide o priame predaje.
Mňa by zaujímalo, či sa na Fonde národného majetku do-
držujú
metodické pokyny, ktoré boli
schválené v roku 1992,
a
to pravidlá postupu pri výbere
nadobúdateľov v procese
veľkej
privatizácie. Takisto by bolo zaujímavé vedieť, ako
sa
v jednotlivých privatizačných
protokoloch tieto kritériá
zdôvodňujú,
a výsledok týchto rokovaní s podpismi ľudí, kto-
rí
o tom rozhodujú. Čiže tieto dve
otázky sú pre mňa veľmi
dôležité.
Pokiaľ nemáme možnosť nahliadnuť do týchto protokolov,
veľmi
ťažko sa kritizuje postup, či sa pri ňom dodržiava zá-
kon
číslo 92, alebo nie. Niektoré
sťažnosti, ktoré nám boli
prezentované, ukazujú na to, že sa pravdepodobne nie vo
všetkých
prípadoch zákon 92 dodržuje. Ale
skutočne vzhľadom
na
to, že nemám k tomu priamy prístup, nemôžem širšie o tej-
to
veci diskutovať.
Druhý prípad je však na Fonde národného
majetku viac
ako
jasný. Už v interpelácii som vyzval prezidenta Fondu ná-
rodného majetku, aby dal prešetriť predaje na
kapitálovom
trhu,
ktoré uskutočňuje Fond národného
majetku. Do dnešného
dňa
som nedostal odpoveď ani v tom zmysle,
či sa s tým do-
zorná
rada zaoberá. Budem tu prezentovať svoj názor, že tie-
to
predaje podľa môjho názoru jednoznačne nemajú oporu v zá-
kone
číslo 92, totiž uskutočňujú sa spôsobom, ktorý možno
zahrnúť len pod
verejnú dražbu a nevykazujú ani základné
znaky
verejnej dražby. Základným znakom verejnej dražby je
skutočnosť, že zverejníte to, že verejná
dražba bude. Ak
idem robiť verejnú dražbu a poviem to iba jednému svojmu
priateľovi,
toto nepovažujem za verejnú dražbu.
Čiže
doteraz som na
tento podnet nedostal odpoveď,
a
pokiaľ ju v dohľadnom čase nedostanem,
vlastne viac-menej
som
donútený použiť inú cestu.
Takisto som žiadal pána predsedu komisie,
ktorá kontro-
luje
z nášho výboru Fond národného majetku,
aby ich upozor-
nil,
aby ďalej tieto predaje neuskutočňovali. Napriek tomu
sa
minulý týždeň tieto predaje naďalej
uskutočnili. Pravde-
podobne
mi neostane nič iné, ako dať podnet
Generálnej pro-
kuratúre.
Tretia oblasť je vlastná správa. Myslím
si, že pokiaľ
ide
o samotné informácie o činnosti, o
kvantitatívne čísla,
tak
správu po doplnení, ktorú ste nedostali všetci, ale čle-
novia
výboru dostali aj ďalšie podklady,
vcelku, informačne
ju
považujem za dostačujúcu, až na jednu informáciu, ktorá
sa
tam, žiaľbohu, nevyskytla, a to je
objem odpočítateľných
investícií.
Ak by táto informácia bola k dispozícii, môžem
povedať,
že o kvantitatívnych výsledkoch
činnosti Fondu ná-
rodného
majetku by sme mali vcelku dobrý obraz.
Privatizácia je prakticky pred záverom. Na Fond národ-
ného
majetku prišiel majetok v hodnote 295 mld, čiže kategó-
ria
odetatizovania majetku, čo sa
považuje za fakt, keď to
príde
na Fond národného majetku, z celkového majetku je už
percentuálne
značne vysoká. Takisto Fond národného majetku
prijal
1 150 privatizačných projektov a z nich
1 962 priva-
tizačných výstupov. Rovnako v minulom roku založil
značný
počet
akciových spoločností. Čiže z tohto hľadiska exekutív-
nu
časť Fondu národného majetku v princípe, vzhľadom na roz-
hodnutia
prezídia Fondu národného majetku po formálnej, exe-
kutívnej
stránke možno hodnotiť vcelku pozitívne.
Ešte
raz opakujem: pokiaľ ide o obsah,
za to nie je
zodpovedná
exekutíva Fondu národného majetku, ale
prezídium
Fondu
národného majetku. A za všetky rozhodnutia, ktoré sa
udiali,
nesie zodpovednosť prezídium Fondu
národného majet-
ku,
a nie výkonný výbor a úradníci Fondu národného majetku.
V krátkosti, pokiaľ ide o
pohľadávky, myslím si, že
je
tam prezentované, že sa ich podiel na
celkových kúpno-
predajných
zmluvách znížil, čo je síce štatisticky pravda,
ale nemožno byť
s tým spokojný, pretože
prakticky podľa
môjho
názoru nemalo dôjsť k nárastu, ale k zníženiu pohľadá-
vok.
Už za našej éry sa prijali jednoznačné pravidlá, v kto-
rých
sa všetkým z prvej vlny kupónovej privatizácie umožnilo
predĺžiť
platobné kalendáre z 5 na 10 rokov. Neplatenie bolo
hlavne
preto, že počas piatich rokov neboli schopní platiť
záväzky
voči fondu. Ale tým, že sa platobné kalendáre predĺ-
žili
na 10 rokov, podľa môjho názoru mal výrazne poklesnúť
objem
pohľadávok, čiže nemôžem s tým
súhlasiť, že to je po-
zitívum.
Zatiaľ napriek snahe, o ktorej viem, sa Fondu ná-
rodného majetku
nepodarilo výrazne riešiť
tento problém
a
dúfam, že ho budú výraznejšie riešiť v budúcnosti.
V krátkosti sa dotknem dlhopisov fondu. V
správe sa pí-
še, že Fond
národného majetku metodicky
významne prispel
k
tvorbe nariadenia vlády. Ako iste
viete, v mene poslancov
Národnej
rady som dal podnet na Ústavný súd, kde v trinás-
tich
bodoch napádam nariadenie vlády. Z tohto hľadiska ne-
vyzerá,
že by sa bol Fond národného majetku
príliš vyzname-
nal
pri tvorbe tohto nariadenia, a pochvalne by som sa o tom
nevyjadroval.
Zatiaľ je to síce iba môj názor a domnienka,
ale
v prípade, že Ústavný súd veľkú časť tých trinástich bo-
dov
uzná za opodstatnenú, potom je to
skôr hanba Fondu ná-
rodného majetku a
tých, ktorí to nariadenie robili, ako
opačne.
Nakoniec
by som sa chcel vyjadriť
ešte k tabuľke,
k
jednej najzaujímavejšej tabuľke, ktorú sme dostali a ktorá
by
mala vlastne poukazovať na to, či
je reálne dlhopisy do
roku
2001 splatiť. To znamená, že sme
dostali splátkový ka-
lendár z doterajších kúpno-predajných zmlúv do
roku 2001,
a takisto sme dostali predpokladané predaje, ktoré sa majú
uskutočniť,
a predpokladané príjmy do roku 2001.
Celková bilancia medzi rokmi 1996 a 2000
je na príjmoch
69
mld a na výdavkoch 75 mld. Chýba tu však jedna dôležitá
vec,
o ktorej som práve hovoril, že podľa môjho názoru príj-
my
v hotovosti budú znížené o odpočítateľné investície, lebo
vlastne zmyslom odpočítateľných investícií je to, že sub-
jekt,
ktorý to dostal, je v ťažkej situácii a vlastne dostal
výhodu
odpočítateľných investícií zo
splátok len preto, že
potrebuje
nevyhnutne a rýchlo investovať. To znamená, že in-
vestície
sa musia realizovať do roku 2000. Ináč
potom nevi-
dím
opodstatnenie, prečo by tam mali figurovať. A ak odpočí-
tam
15 mld od 69 mld, potom je prepad (a to len odhadujem
tých
15 mld, nemám presné číslo, ale myslím, že bude pod-
statne vyššie, hovorím zámerne nižšie), potom
bude prepad
v
bilancii 20 mld - podľa toho,
čo sme tu dostali. Takže
z
toho jednoznačne vyplýva, že budú obrovské problémy s pla-
tením
dlhopisov.
Ak mi niekto bude teraz namietať, že si
to kúpi skupina
privatizujúcich,
to je len na obidvoch týchto stranách
zni-
žujúca
sa položka, ale tých 20 mld deficitu vôbec nevykryje,
iba
sa zníži položka príjmov a zároveň aj položka
výdavkov.
Čiže
je to neutrálna operácia. Tí, ktorí privatizujú, kúpia
dlhopisy
a použijú ich voči Fondu národného
majetku - je to
absolútne
neutrálna operácia z hľadiska bilancie Fondu ná-
rodného
majetku. Čiže toto je vec, ktorú by mal
podľa môjho
názoru
Fond národného majetku v budúcnosti
podrobnejšie vy-
svetliť, pretože z
toho, čo sme dostali, vidím ohrozenie
zaplatenia dlhopisov alebo potom ohrozenie iných
záväzkov
Fondu
národného majetku. Prosil by som Fond národného majet-
ku,
aby spresnil, alebo aby predstavitelia
fondu v článkoch
alebo
iným spôsobom sa pokúsili presvedčiť občanov, že to
nie
je tak, ako hovorím, a ja sa pokúsim,
samozrejme, na to
reagovať.
Vôbec mi nepripadá veľmi príjemné neustále napádať dl-
hopisy či
už po právnej stránke,
koncepčnej, alebo z toho
hľadiska,
že jednoducho Fond národného majetku nebude mať na
ich
splatenie. Hovorím to iba preto, aby som vyprovokoval
v
dobrom zmysle Fond národného majetku a aby ma argumentačne
presvedčil
o tom, že nemám pravdu. Zatiaľ sa to nestalo.
Ďakujem vám za pozornosť.
Pardon, ešte by som chcel navrhnúť tri uznesenia. Mys-
lím,
že ich podporíte a zároveň spestríte moju dovolenku.
Prvé uznesenie je:
Národná rada Slovenskej republiky žiada
predsedu Národ-
nej
rady, aby v zmysle § 40 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení
neskorších
predpisov požadoval za každý štvrťrok
informácie
o
priebehu privatizácie v tejto štruktúre:
1. zoznam prevzatých privatizačných projektov a samo-
statných
privatizačných výstupov,
2. zoznam založených akciových
spoločností,
3. zoznam schválených rozhodnutí o
privatizácii,
4. zoznam uzavretých kúpno-predajných zmlúv a ich zá-
kladné
charakteristiky,
5.
zoznam prevodov akcií z vlastníctva
Fondu národného
majetku,
prehľad o stave pohľadávok, plnenie
záväzkov Fondu
národného
majetku, zmeny zástupcov Fondu národného majetku
a
príkazníkov Fondu národného majetku v
dozorných radách,
akciových
spoločností a zoznam majetkových účastí
Fondu ná-
rodného
majetku.
V podstate je to to isté, čo sme dostali teraz v sprá-
ve,
a vzhľadom na to, že je tam paragraf
tak voľne naformu-
lovaný,
že fond poskytne požadované informácie a údaje na
účely kontroly Národnej rade Slovenskej
republiky, Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, priva-
tizáciu
a podnikanie, vláde Slovenskej republiky a Najvyš-
šiemu
kontrolnému úradu Slovenskej
republiky raz za štvrť-
rok,
čiže poskytne požadované, chcem
zabezpečiť cez uznese-
nie,
aby sa konkrétne toto požadovalo a aby sa požadovalo,
pretože
zákon platí už prakticky skoro rok, a Fond národného
majetku
nám zatiaľ takéto informácie nedal.
Druhé uznesenie:
Národná rada Slovenskej republiky odporúča
Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, privati-
záciu
a podnikanie rozšíriť komisiu na kontrolu Fondu národ-
ného
majetku o člena opozície.
Ďalšie uznesenie:
Národná
rada Slovenskej republiky
odporúča prezídiu
Fondu národného majetku zastaviť obchodovanie s
dlhopismi
Fondu
národného majetku do momentu rozhodnutia Ústavného sú-
du
vo veci podania súladu nariadenia vlády Slovenskej repub-
liky
s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nemám už ďalšiu prihlášku. Hlási sa ešte nie-
kto
z poslancov do rozpravy?
(Nikto.)
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o
dvadsiatom štvrtom bo-
de
programu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť prezident prezídia pán Ga-
vorník?
Prezident prezídia Fondu
národného majetku SR Š. Gavorník:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
pán poslanec Vaškovič, úprimne ma mrzí,
že už dlhší čas
navádzate
atmosféru, že sa nedodržiavajú zákony na Fonde ná-
rodného majetku.
Osobne nemám tento
pocit, ale ak máte
dôvodné podozrenie
a naozaj sa
tak stalo, predložte ho
a
úprimne vám hovorím, že sa
s tým budem - a nielen sám
osobne,
samozrejme, ale prezídium a
výkonný výbor - zaobe-
rať.
Ale keď hovoríte o domnienkach, nuž, žiaľ, k tomu nemám
čo
dodať, lebo aj ja mám všelijaké domnienky, no ak ich vie-
te
doložiť, tak prosím, doložte.
Naozaj vám hovorím, osobne si myslím
sám za seba ako
predstaviteľ Združenia
robotníkov Slovenska, že na fonde
stojím
rovno a budem rovno stáť, dokiaľ z
vašej vôle odtiaľ
neodídem.
Nikto ma tam neskrivil, ani neskriví.
Osobne si myslím a som presvedčený,
lebo málo by bolo
si
čosi myslieť, že zákon 92 o veľkej
privatizácii sa dodr-
žiava.
Pokiaľ sú náznaky, že sa porušuje, prosím, doložte.
Mrzelo
by ma, keby to bola pravda.
Pokiaľ ide o priame predaje, máme vlastné
pravidlá pro-
cesu
výberu. Nepoznám pravidlá z roku 1992, lebo som ich ne-
čítal,
máme svoje pravidlá, ktoré prezídium schválilo. Ne-
myslím
si, aj keď nepoznám tie predchádzajúce, že by boli
v
nejakej diskrepancii. Myslím si, že je to takisto v zmysle
zákona,
tak ako je dohovorené. Podľa tohto postupuje výkonný
výbor
a dodržiava vnútorné predpisy fondu,
ale v prvom rade
zákon,
ktorý je iste nadradený týmto predpisom.
Pokiaľ ide o interpeláciu, sporadicky sa
o tom dozvedám
z
novín, pán poslanec Vaškovič. Vašu
interpeláciu nepoznám,
nikdy
som od vás nedostal interpeláciu, že
žiadate informá-
ciu
o kapitálovom trhu, len som sa,
opakujem, dočítal v no-
vinách,
že čosi také spochybňujete. Pokiaľ je
istý výsledok
vašich vyšetrovaní
alebo pozorovaní tohto stavu, takisto
úprimne
vám hovorím, že nemám čo skrývať. Všeličo sa môže na
kapitálovom
trhu stať, upozornite ma, a pokiaľ
interpeláciu
dostanem,
myslím si, že niet takej, na ktorú by
som neodpo-
vedal.
Otázna je, samozrejme, spokojnosť toho,
kto sa pýta,
ale
to je už druhá vec. Pokiaľ máte nejaké zistenie, povedz-
te
mi alebo príďte ku mne a môžeme sa o tom zhovárať.
Čo sa týka pohľadávok, uznávam, aj minule
som konštato-
val,
máte pravdu, pohľadávky sú večným problémom Fondu ná-
rodného
majetku, odkedy táto inštitúcia existuje a začala sa
v
transformácii národného majetku etablovať spôsobom, akým
sa
etabluje. Tým, že sa zvýšil počet
privatizovaných podni-
kov,
samozrejme, tento problém narastá.
Moríme sa s ním do
tej
miery, pokiaľ máme možnosti a schopnosti zvládnuť nepla-
tičov,
len viete, že to nie je jednoduché. Z
toho titulu aj
inštitút
odstupovania od zmlúv, máme pripravených desiatky
odstúpení
od zmlúv. Len je problém zas nájsť nadobúdateľa,
lebo
to už nie je také jednoduché ako pri
privatizácii pod-
niku,
ktorý je bonitný, väčšinou tieto podniky už bonitné
nie
sú. Je to viac-menej vybrakované a je problém, ako má
fond
s tým naložiť. Preto, aj ako som spomínal, sme vytvori-
li spoločnosti
dočasne preberajúce naspäť záväzky, ktoré
prebrali
predtým na seba noví nadobúdatelia.
Pokiaľ ide o dlhopisy, máme isté termínové podlžnosti,
ale myslím si,
že sa veci dajú do poriadku. V posledných
chvíľach,
v nedávnych hodinách bol schválený na ministerstve
financií
trhový poriadok o tom, ako sa vlastne má narábať
s
dlhopismi. Je vypracovaná príručka
o službách poskytova-
ných
RM-systémom pri prevodoch dlhopisov
vrátane organizač-
ného a
odborného vzdelávania pracovníkov
na RM-systéme
a
v Centre kupónovej privatizácie. Mohol
by som o tom mnoho
hovoriť,
čo v súčasnosti fond má a robí.
Predpokladám, že
v
dohľadnom čase, v týchto letných mesiacoch by sa mala táto
akcia
spustiť, ak parlament neodsúhlasí to, čo navrhujete,
aby
sa obchodovanie zastavilo.
Pokiaľ ide o zoznamy, ktoré žiadate, a parlament vyslo-
ví
takúto vôľu, zoznamy mám k dispozícii
a nerobí nám pro-
blémy
dať vám, poslancom, čokoľvek si z fondu budete žiadať.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
prezidentovi prezídia fondu pánu
Gavorníkovi.
Pán
Vaškovič - faktická poznámka.
(Hlasy z pléna.) Nech sa
páči.
Poslanec V. Vaškovič:
Chcel by som len stručne zareagovať na to,
že som in-
terpeloval
ministra pre správu a privatizáciu a
zároveň som
toto
označil ako podnet pre prezidenta Fondu národného ma-
jetku.
Pán minister pre správu a privatizáciu mi odpovedal
listom,
že môj podnet zaslal a že nepatrí do ich kompetencie
sa
s tým zaoberať, že to zasiela na Fond
národného majetku.
Teraz
si zistím, čo je vlastne s touto interpeláciou, preto-
že
sme ju ani neschválili ako odpoveď v
Národnej rade, čiže
u
pána predsedu Národnej rady si zistím, v akom je to stave.
Ale
podľa odpovede pána ministra jednoznačne poslal inter-
peláciu,
kde žiadam, aby sa s týmto podnetom zaoberala do-
zorná
rada, na Fond národného majetku. Čiže nešlo o nič iné,
iba
mi napísať list v znení: "Vaším
podnetom sa začala za-
oberať
dozorná rada, ďakujem, dovidenia."
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Chce sa ešte vyjadriť pán Pacola?
Poslanec M. Pacola:
Áno. Vyjadril by som sa len k tým
doplňujúcim uznese-
niam,
ktoré sú tri. Čo sa týka uznesenia číslo 1, pán kolega
Vaškovič,
myslím si, že dopĺňa to, čo je v zákone špecifiko-
vané.
Neviem, či má zmysel. Spokojne môžete
svoje požiadav-
ky,
ktoré ste tu predniesli, vzniesť cez výbor pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie. Keby to prípadne neprešlo
cez
výbor, tak až potom cez plénum Národnej rady.
Druhé uznesenie - takisto, aby do výboru Národnej rady
bol
doplnený aj člen z opozície. Myslím si,
že táto proble-
matika
neprešla politickými rokovaniami,
ktoré boli minulý
týždeň,
takže treba to takisto riešiť najprv v našom výbore,
keď
to neprejde, tak potom v pléne.
Čo
sa týka uznesenia číslo 3, neviem, ako to bude komu-
nikovať
aj s návrhom zákona, ktorý predkladá Spoločná voľba,
aj
čo sa týka zákona o dlhopisoch, takže budem odporúčať to-
to
uznesenie neprijať.
Čo sa týka uznesenia číslo 1, myslím si, že ho netreba
čítať.
Budeme hlasovať o nich samostatne. Nechám na zváženie
vás,
poslancov, ako ho prijmete. Prečítam ho:
Národná rada Slovenskej republiky žiada
predsedu Národ-
nej rady Slovenskej republiky, aby v
zmysle § 40 zákona
92/1991
Zb. v znení neskorších predpisov
požadoval za každý
štvrťrok
informáciu o priebehu procesu
privatizácie v tejto
štruktúre:
1. zoznam prevzatých privatizačných projektov a samo-
statných
privatizačných výstupov,
2. zoznam založených akciových
spoločností,
3. zoznam schválených rozhodnutí o
privatizácii,
4. zoznam uzavretých kúpno-predajných zmlúv a ich zá-
kladné
charakteristiky,
5. zoznam prevodov akcií z vlastníctva Fondu národného
majetku,
6. prehľad o stave pohľadávok,
7. plnenie záväzkov Fondu národného
majetku,
8. zmeny zástupcov Fondu národného majetku a príkazní-
kov Fondu národného majetku v dozorných
radách akciových
spoločností,
9. zoznam majetkových účastí Fondu
národného majetku.
Povedal som už, že nechávam na zváženie
vás, poslancov,
či
toto uznesenie prijmete, alebo neprijmete. Osobne si mys-
lím, že
by sme nemali bližšie špecifikovať § 40 zákona
190/1995
Z. z.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Najskôr budeme hlasovať o uzneseniach, ktoré
navrhol pán Vaškovič, a potom o uznesení ako celku.
Pán
spravodajca,
uvádzajte ich postupne.
Poslanec M. Pacola:
Uznesenie číslo 1 som teraz prečítal. Nechávam na zvá-
ženie
poslancov, či uznesenie prijmeme, alebo nie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme
hlasovať. Pán spravodajca
necháva na zváženie
poslancov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 24 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Toto uznesenie sme neprijali.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec M. Pacola:
Prečítam uznesenie číslo 2, ktoré predložil pán Vaško-
vič:
Národná rada Slovenskej republiky odporúča
Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, privati-
záciu
a podnikanie rozšíriť komisiu na kontrolu Fondu národ-
ného
majetku o člena opozície.
Z dôvodov, o ktorých som už hovoril,
že najskôr treba
túto požiadavku predložiť vo výbore,
nechávam na zváženie
vás,
panie poslankyne a páni poslanci.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Budeme hlasovať. Pán
spoločný spravodajca
necháva
na zváženie.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 23 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani toto uznesenie.
Poslanec M. Pacola:
Tretie uznesenie, ktoré predložil pán kolega Vaškovič,
dúfam,
že ho prečítam správne, pretože je to napísané len
rukou:
Národná
rada Slovenskej republiky
odporúča prezídiu
Fondu národného majetku zastaviť obchodovanie s
dlhopismi
Fondu
národného majetku do momentu rozhodnutia Ústavného sú-
du
vo veci podania súladu nariadenia vlády Slovenskej repub-
liky
s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi. Odpo-
rúčam
uznesenie neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o treťom
uznesení pána poslan-
ca
Vaškoviča. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Ani toto uznesenie sme neprijali.
Ďakujem. Hlasovali sme o uzneseniach pána
poslanca Vaš-
koviča.
Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady
Slovenskej
republiky k výročnej správe o činnosti
Fondu ná-
rodného majetku Slovenskej republiky za rok
1995 v znení
schválených
zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Poslanec M. Pacola:
Odporúčam návrh schváliť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán
spoločný spravodajca odporúča
návrh uznesenia
schváliť.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali uznesenie,
ktorým Národná
rada
Slovenskej republiky schvaľuje výročnú správu o činnos-
ti
Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995.
Vážení,
vyhlasujem prestávku do
13.00 hodiny. Prosím
vás
o dochvíľnu účasť na popoludňajšom rokovaní.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračo-
vať
návrhom ročnej účtovnej závierky Fondu
národného majet-
ku
Slovenskej republiky za rok 1995.
Podľa §
32 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov Fond
národného
majetku predkladá Národnej rade
Slovenskej repub-
liky
na schválenie ročnú účtovnú závierku
fondu po preroko-
vaní
vo vláde.
Návrh ročnej účtovej závierky
fondu za rok 1995 prero-
kovala vláda
Slovenskej republiky na
svojej schôdzi 23.
apríla
1996.
Návrh ste dostali ako tlač 409 a spoločnú správu výbo-
rov ako tlač
409a. Súčasťou spoločnej
správy je aj návrh
uznesenia
Národnej rady.
Prosím prezidenta prezídia Fondu
národného majetku Slo-
venskej
republiky pána Štefana Gavorníka, aby návrh uviedol.
Prezident prezídia Fondu
národného majetku SR Š. Gavorník:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
v zmysle
ustanovenia § 32 ods. 3 zákona
číslo 92/1991
Zb.
o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení
zmien
a doplnkov predkladá Fond národného majetku Slovenskej
republiky ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku
Slovenskej republiky za rok 1995 po
prerokovaní vo vláde
Slovenskej
republiky na schválenie Národnej rade
Slovenskej
republiky.
Predchádzalo tomu rokovanie v
dozornej rade a, samo-
zrejme,
v prezídiu Fondu národného majetku.
Overenie ročnej
účtovej závierky bolo vykonané audítorskou firmou
ACE Audí-
torská
a účtovnícka spoločnosť s r. o., Považská Bystrica.
Podľa názoru
auditu finančné výkazy
reprezentujú verne
a
pravdivo finančnú situáciu a výsledky hospodárenia vo Fon-
de
národného majetku za rok 1995 v zmysle schválených postu-
pov.
Na návrh auditu za predchádzajúce roky
Ministerstvo fi-
nancií
Slovenskej republiky zmenilo spôsob účtovania vo fon-
de. Prvýkrát bola účtovná závierka
zostavená podľa nových
postupov
za rok 1995. Fond sa vo svojom
účtovníctve od roku
1995 riadi účtovnou osnovou pre podnikateľov
s osobitnými
zmenami
a doplnkami pre Fond národného majetku, ktoré vydalo
ministerstvo financií. Podľa týchto predpisov fond účtuje
činnosti,
ktoré v zmysle zákona číslo 91/1992 Zb. vykonáva
vo
svojej pôsobnosti. Všetky vzťahy medzi
fondom a privati-
zovanými
subjektmi sa premietajú vo výkaze
súvaha Fondu ná-
rodného
majetku v členení na aktíva a pasíva. Aktíva celkove
a
pasíva celkove predstavujú čiastku 94
640 092 tisíc Sk.
Hlavnú položku aktív tvorí účasť fondu
na majetku ak-
ciových
spoločností, ktoré boli založené fondom a zaknihova-
né
v Stredisku cenných papierov, upravené o rozdiel medzi
nominálnou
hodnotou a trhovou hodnotou na organizovanom trhu.
Hlavnou položkou pasív je účet Fondu národného majetku
vo
výške 86 537 062 tisíc Sk, ktorý je
hlavným zdrojom kry-
tia
aktív, je obsahom výkazu o tvorbe a použití Fondu národ-
ného
majetku a predstavuje tvorbu celkove, t. j. nadobudnutý
majetok zo
štátnych podnikov, prijaté dividendy, ziskové
rozdiely z
predajov, majetok, ktorý
prešiel na fond
v
dôsledku odstúpenia od zmlúv, finančné
prostriedky, ktoré
sú
príjmom osobitného účtu Ministerstva
privatizácie národ-
ného
majetku Slovenskej republiky a prijaté úroky a zisky zo
splátok
úrokov a iné.
Jeho
použitie je na
vybavenie akciových spoločností
fondmi
pri založení, na prevody majetku na
obce, reštitučný
investičný
fond, pozemkový fond a oprávneným osobám. Ďalej
na
náklady podľa § 28 ods. 3 písm. b) na podporu rozvojových
programov,
na náklady spojené s činnosťou správy Fondu ná-
rodného
majetku za rok 1995, čerpané vo výške
136 154 tisíc
korún,
to znamená vyčerpané na 92,4 % z celkového rozpočtu
vo
výške 147 420 tisíc korún, čiže je tam šetrenie, schvále-
ného
uznesením Národnej rady Slovenskej
republiky zo dňa 8.
marca
1995 - to číslo 147 miliónov, ktoré som uvádzal. Ďalej
na
platené úroky z dlhopisov, na straty z
predajov a trans-
formácie
majetku.
Podmienkou, ako som už povedal, prerokovania uvedeného
materiálu v
parlamente je prerokovanie v dozornej rade
-
stalo sa tak v zmysle príslušných odsekov citovaného záko-
na
v znení zmien a doplnkov, materiál bol
prerokovaný v do-
zornej
rade 11. 4., čím sa vytvorili podmienky predloženia
tohto
materiálu vláde Slovenskej republiky.
Vláda na svojom
zasadnutí
vzala na vedomie ročnú účtovnú závierku
a odporu-
čila
predložiť uvedený materiál na schválenie v Národnej ra-
de.
Prosím váženú Národnú radu, aby tak učinila.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
prezidentovi prezídia Fondu
národného majetku
pánu
Gavorníkovi.
Dávam
slovo poverenému členovi
Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie poslancovi
Miroslavovi Pacolovi, aby
podal správu
o
výsledkoch prerokovania návrhu ročnej účtovnej závierky
fondu
vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán prezident Fondu národného
majetku,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú
správu Výboru Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
financie, rozpočet
a
menu a Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre hos-
podárstvo,
privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania
návrhu
ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slo-
venskej
republiky za rok 1995.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 923 z 15. apríla 1996 pridelil návrh ročnej
účtovnej
závierky Fondu národného majetku
Slovenskej repub-
liky
za rok 1995 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, privati-
záciu
a podnikanie do 13. júna 1996. Zároveň určil Výbor Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, privati-
záciu
a podnikanie, aby predložil Národnej rade Slovenskej
republiky
Správu o prerokovaní uvedeného materiálu a návrh
uznesenia
Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory prerokovali návrh ročnej účtovnej
závierky v sú-
lade
s rozhodnutím predsedu Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
v určenom termíne.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie súhlasil s predloženým návr-
hom
bez pripomienok. Zároveň odporučil Národnej rade Sloven-
skej
republiky, aby návrh ročnej závierky v
súlade so záko-
nom
číslo 92/1991 Zb. schválila.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu neprijal uznesenie o výsledku prerokovania
ročnej
účtovnej závierky, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slo-
venskej
národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku
Slovenskej
národnej rady v znení neskorších
predpisov nevy-
slovila s ním
súhlas nadpolovičná väčšina
všetkých členov
výboru. Počet členov výboru 17, prítomných 12, za návrh
uznesenia
hlasovalo 7, proti hlasovali 2, hlasovania sa zdr-
žali
3.
Na
základe výsledkov svojho
rokovania Výbor Národnej
rady Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie požiadal prezidenta prezídia Fondu národného
majetku
Slovenskej republiky, aby
predložil na septembrové
rokovanie výboru správu o plnení rozpočtu Fondu
národného
majetku
Slovenskej republiky za I. polrok 1996
a informáciu
o
plnení záverov auditu k ročnej účtovnej závierke Fondu ná-
rodného
majetku Slovenskej republiky za rok
1995.
Ďalej dovoľte, aby som prečítal návrh uznesenia Národ-
nej
rady Slovenskej republiky zo 4. júla
1996 k návrhu roč-
nej
účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej re-
publiky
za rok 1995.
Národná rada Slovenskej republiky po
prerokovaní návrhu
ročnej
účtovnej závierky Fondu národného
majetku Slovenskej
republiky
za rok 1995 vo vláde Slovenskej republiky podľa
§
32 ods. 3 zákona 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku
štátu
na iné osoby v znení neskorších
predpisov a článku 9
štatútu
Fondu národného majetku Slovenskej
republiky schva-
ľuje
ročnú účtovnú závierku Fondu národného
majetku Sloven-
skej
republiky za rok 1995.
Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť
rozpravu.
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Pacolovi a prosím
ho, aby za-
ujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o dvadsiatom piatom bode
programu. Za-
tiaľ
nemám žiadnu prihlášku. Hlási sa niekto?
Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážený pán prezident,
bol som si cez prestávku overiť svoj podnet v Kancelá-
rii
Národnej rady a môžem vám potvrdiť, že môj podnet bol
odoslaný,
váš sekretariát ho prevzal, takže nie je pravdou
to,
čo ste tu hovorili vo vystúpení. Prosil by som vás, keby
ste
sa mojím podnetom na Fonde národného
majetku zaoberali,
pretože
stále nie je tento prípad uzavretý a Národná rada ho
vedie
ako otvorený.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Keďže sa nikto nehlási do
rozpravy, vyhlasujem
rozpravu
o dvadsiatom piatom bode programu za skončenú.
Chce sa ešte vyjadriť pán prezident?
Prezident prezídia Fondu
národného majetku SR Š. Gavorník:
Nemám sa k čomu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre,
ďakujem. Pristúpime k
hlasovaniu. Prosím pána
poslanca
Pacolu, aby uvádzal hlasovanie.
Prosím pánov poslancov, aby sa
dostavili do rokovacej
sály,
budeme hlasovať. (Gong.)
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať
o
návrhu uznesenia k ročnej účtovnej závierke Fondu národné-
ho
majetku Slovenskej republiky za
rok 1995. Nech sa páči,
pán
spoločný spravodajca.
Poslanec M. Pacola:
Pán
predsedajúci, odporúčam návrh
uznesenia Národnej
rady
Slovenskej republiky schváliť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca od-
porúča
návrh uznesenia schváliť.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali uznesenie,
ktorým Národná
rada
Slovenskej republiky schvaľuje
ročnú účtovnú závierku
Fondu
národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995.
Ďakujem, pán spravodajca. Ďakujem aj pánu prezidentovi
prezídia
Fondu národného majetku.
Poslanec M. Pacola:
Ďakujem
aj ja. Verím, že budeme
takto operatívne
a
pružne pokračovať i naďalej.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pokračujeme d v a d s i a t y m š i
e s t y m bodom
programu,
ktorým je
návrh účtovnej závierky a správy o
hospodárení Všeobec-
nej
zdravotnej poisťovne za rok 1995.
Podľa §
42 ods. 6 zákona Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financo-
vaní
zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne
a o zriadení rezortných, odvetvových,
podnikových
a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších pred-
pisov účtovnú
závierku a správu o hospodárení Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne schvaľuje Národná rada Slovenskej re-
publiky.
Návrh ste dostali ako tlač 401 a spoločnú správu výbo-
rov
ako tlač 401a. Súčasťou spoločnej
správy je aj návrh na
uznesenie
Národnej rady.
Vzhľadom
na to, že predseda správnej rady Všeobecnej
zdravotnej poisťovne je mimo územia Slovenskej
republiky,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo
a
sociálne veci odporúča, aby návrh
účtovnej závierky
a
správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za
rok
1995 zdôvodnil a vyjadril sa k
rozprave na schôdzi Ná-
rodnej rady s
jej súhlasom riaditeľ Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne
pán Eduard Hostýn. O tomto návrhu
Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre zdravotníctvo
a sociálne veci
dávam
hlasovať.
Nech sa páči, budeme sa prezentovať a hlasujme. Hlasu-
jeme
o tom, aby pán Hostýn mohol vystúpiť v pléne.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Pani Chlebová, nechoďte von. (Gong.) Nech
sa páči, páni
poslanci,
budeme sa ešte raz prezentovať a
hlasovať, či sú-
hlasíme,
aby pán Hostýn mohol vystúpiť.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.
Nehlasovali 5 poslanci.
Pán Hostýn nemôže vystúpiť. (Hlasy v
pléne.)
Nech sa páči, pán predseda Národnej rady.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne, netreba
to prekladať na
september,
pretože rokovací poriadok hovorí "spravidla pred-
kladá".
(Hlasy zo sály, aby pán predseda hovoril hlasnej-
šie.)
Rokovací poriadok hovorí
jednoznačne, kto predkladá,
kedy
a ako, a hovorí "spravidla predkladá", to znamená, že
nie
je potrebné, aby to predkladal. Môžeme rokovať aj bez
predloženia.
Hociktorý z poslancov prečíta správu a môžeme
o
nej rokovať. Ale je škoda, že sme to
neschválili, pretože
pán
Hostýn mohol byť medzi nami.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Vážení páni poslanci, kto vystúpi so správou?
(Hlasy
v sále.) Hovoria, že bolo zmätkové hlasovanie. Nech
sa
páči, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyne, páni poslanci, bol
za mnou aj pán
predseda
klubu KDH, ako ste videli. Hovorí, že došlo k nedo-
rozumeniu.
Mysleli si, že sa treba len prezentovať, ale my
sa
prezentujeme a musíme hlasovať za to,
či chceme, aby vy-
stúpil
zástupca poisťovne, alebo nie, keďže tu môže vystúpiť
okrem
poslancov a ministrov len ten, komu
dáme súhlas. Pro-
sím,
zopakujme ešte raz hlasovanie.
Budeme hlasovať o tom,
či
súhlasíme s tým, aby pán Hostýn ako zástupca poisťovne
vystúpil
a predniesol správu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, budeme sa prezentovať ešte
raz. Hlasujeme
o
tom, aby pán Hostýn mohol vystúpiť.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Prosím
riaditeľa Všeobecnej zdravotnej
poisťovne pána
Eduarda
Hostýna, aby sa ujal slova.
Riaditeľ
Všeobecnej zdravotnej poisťovne E. Hostýn:
Vážený pán predsedajúci,
vážené predsedníctvo,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
s veľkou úctou a trošku aj s trémou som sa postavil za
tento
rečnícky pult. Je mi cťou, že mi
bolo dovolené, aby
som
mohol predniesť úvod k prerokúvanej
problematike hospo-
dárenia
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zároveň mal mož-
nosť
obhajovať dobrú prácu manažmentu
Všeobecnej zdravotnej
poisťovne
a dobré výsledky jej hospodárenia v daných pod-
mienkach
a v daných možnostiach. Ešte raz
vám úprimne a zo
srdca
ďakujem.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám vám na prerokovanie návrh účtovnej závierky
a
správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za
rok
1995, ktorú Všeobecná zdravotná poisťovňa má povinnosť
vypracovať
podľa ods. 6 § 42 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 273/1994 Z. z.
Predložený materiál
bol v súlade s citovaným zákonom
prerokovaný
dňa 2. mája 1996 správnou radou Všeobecnej zdra-
votnej
poisťovne. Všeobecná zdravotná
poisťovňa ako právny
nástupca
Správy fondu zdravotného poistenia Národnej pois-
ťovne
prešla do roku 1995 so záväzkom voči poskytovateľom
zdravotníckej
starostlivosti vo výške 3 027 mld Sk. Problémy
financovania
zdravotníckej starostlivosti v roku 1994 sú úz-
ko
previazané s platbami štátu, ktoré v roku 1994 predstavo-
vali
13,7 % z 10-percentnej minimálnej mzdy.
Národná rada Slovenskej republiky
zaviazala Správu fon-
du zdravotného poistenia v decembri
1994 podpísať dodatky
k
zmluvám s poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti, čím
vznikol
uvedený dlh. S problémami vyplývajúcimi
zo záväzkov
v
roku 1994 sa Všeobecná zdravotná
poisťovňa borila v prie-
behu
celého roku 1995. Všeobecná zdravotná
poisťovňa na zá-
klade
ročnej účtovnej závierky za rok 1994 znížila tento dlh
o
657,1 mil. Sk, t. j. znížila tento dlh na 2 370 mld Sk.
Uznesením vlády Slovenskej republiky
číslo 438
z
13. 6. 1995 bolo rozhodnuté, že pre poskytovateľov zdra-
votnej
starostlivosti, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo
zdravotníctva
Slovenskej republiky, budú uvoľnené
tieto fi-
nančné
prostriedky: z rezervy kapitoly
vnútornej pokladnič-
nej správy Ministerstva financií Slovenskej republiky 700
mil.
korún, v rámci zúčtovania finančných vzťahov zo štátne-
ho
rozpočtu na rok 1994 so Všeobecnou
zdravotnou poisťovňou
vo
výške 160,4 mil. korún, z výsledkov
clearingového zúčto-
vania
s Českou republikou 855,4 mil. korún a
ďalšie sa malo
riešiť
formou úveru vo výške 645,8 mil. korún.
Na základe citovaného uznesenia vlády
Všeobecná zdra-
votná
poisťovňa požiadala ministerstvo financií o návratnú
finančnú
výpomoc na sumu 645,8 mil. korún
na to, aby mohla
splatiť
dlhy vyplývajúce zo základného fondu.
Finančné
prostriedky z titulu
tohto úveru Všeobecná
zdravotná
poisťovňa v roku 1995 zaslala poskytovateľom zdra-
votníckej starostlivosti. Posledná časť vyrovnania
dlhu
v
roku 1994 cestou Ministerstva financií Slovenskej republi-
ky
sa riešila vo výške 855,4 mil. korún a bola poskytnutá
v
januári 1996.
Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a poistného rozpočtu
Všeobecnej
zdravotnej poisťovne na rok 1995 v
decembri 1994
poukazovala
Všeobecná zdravotná poisťovňa na to, že platba
poistného
vo výške 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy nezabezpečí
ani
v roku 1995 dostatočné zdroje na financovanie zdravotné-
ho
poistenia. Výška zdrojov hospodárenia Všeobecnej zdravot-
nej
poisťovne je ovplyvňovaná štruktúrou a
vekovým zložením
našich poistencov. Všeobecná zdravotná poisťovňa evidovala
k
1. 1. 1995 5 178 164 poistencov, čo
predstavovalo v danom
období
96,7 % z celkového počtu poistencov v
Slovenskej re-
publike.
V priebehu roku 1995 udelilo ministerstvo
zdravotníctva
súhlas
na vznik ďalších zdravotných poisťovní. S postupným
etablovaním
nových zdravotných poisťovní sa znížil počet po-
istencov
Všeobecnej zdravotnej poisťovne o 760 tisíc pois-
tencov
a na konci roku 1995 predstavoval počet poistencov
Všeobecnej
zdravotnej poisťovne 4 418 tisíc, t. j. 82,28 %
počtu
poistencov v rámci celého Slovenska. Z uvedeného počtu
poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne predstavuje po-
diel
ekonomicky produktívnych poistencov len
35,2 %. Podiel
poistencov,
za ktorých platí zdravotné poistenie štát a Fond
zamestnanosti,
predstavuje 64,8 %.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcem poukázať na to, že práve pomer
medzi zdrojmi Vše-
obecnej zdravotnej poisťovne za produktívnych poistencov,
ktorých
je 35,2 %, a poistencov, za ktorých
platí zdravotné
poistenie
štát a Fond zamestnanosti, je 252 korún po preroz-
delení
poistného za 64,8 % poistencov
Všeobecnej zdravotnej
poisťovne. A potreba
týchto zdrojov, najmä za poistencov
štátu a
Fondu zamestnanosti, sa
práve výrazne podpísala
v
záverečnej bilancii Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V os-
tatných
zdravotných poisťovniach bol pomer oveľa priaznivej-
ší
v prospech zdrojov poisťovní, pretože podiel ekonomicky
produktívnych
poistencov bol 58 % a podiel poistencov
štátu
a
Fondu zamestnanosti bol 42 %.
Pri hospodárení s jednotlivými fondmi Všeobecnej zdra-
votnej
poisťovne boli v priebehu celého roku
1995 najväčšie
problémy
s financovaním zdravotnej
starostlivosti práve zo
základného
fondu. Zo základného fondu sa uhradilo v prepočte
na
jedného poistenca 414 korún
mesačne, hoci predpoklad na
úhradu
bol len 404 korún.
Problém s nedostatkom finančných
prostriedkov základné-
ho
fondu sa vyhrotil najmä pri nákladoch
na liečivá a zdra-
votnícke
pomôcky, ktoré predstavovali sumu 7,2 mld korún, čo
je
o 3,1 mld korún viac, ako predpokladal rozpočet na rok
1995.
Súčasne s tým treba povedať, že počet balení jednotli-
vých
liekov v roku 1995 sa oproti roku 1994
nezvýšil a naši
revízni
lekári a revízni farmaceuti zistili, že
dôvodom vy-
sokého
čerpania finančných prostriedkov
bol výrazný nárast
ceny
liečiv.
Tvorba správneho fondu Všeobecnej zdravotnej poisťovne
bola
v priebehu roku 1995 tvorená zálohovo vo výške 711 mil.
korún.
V súlade so zákonom mohol byť správny fond tvorený až
do
výšky 731,8 mil. korún. Použitie správneho fondu Všeobec-
nej
zdravotnej poisťovne v sume 719,6 mil. korún predstavuje
čerpanie
len vo výške 98 %.
Z účelového fondu boli v roku 1995 poskytnuté finančné
prostriedky na úhradu
zvýšených výdavkov určitým
skupinám
poistencov
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a to po preroko-
vaní
s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Tý-
kalo sa to
skupín pacientov vyžadujúcich
si predovšetkým
transplantácie,
implantácie, doliečovacie akcie a
pacientov
s
onkologickým ochorením.
Z rezervného fondu Všeobecnej zdravotnej
poisťovne boli
v
roku 1995 hradené mimoriadne výdavky, ktoré nepredpokladal
poistný
rozpočet. Z tohto fondu boli v súlade s uznesením
správnej
rady uvoľnené finančné prostriedky vo výške 89 mil.
korún
na zníženie záväzkov v roku 1994 voči poskytovateľom
zdravotníckej
starostlivosti za liečivá. Na zmiernenie ná-
sledkov
chrípkovej epidémie v decembri 1995
Všeobecná zdra-
votná
poisťovňa uvoľnila so súhlasom správnej
rady finančné
prostriedky
vo výške 70 mil. korún.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám vám návrh účtovnej závierky a správy o hos-
podárení
Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1995, ktorej
záverečná
bilancia predstavuje:
-
zdroje v roku 1995 vo výške 25,122 mld Sk,
-
použitie v roku 1995 je vyššie 26,962
mld Sk,
-
schodok v hospodárení je 1,840 mld Sk.
Schodok v hospodárení nevznikol z dôvodu
nehospodárneho
financovania v jednotlivých fondoch Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne
za rok 1995. Príčinou bola nepriaznivá skladba po-
istencov
Všeobecnej zdravotnej poisťovne v neprospech skupi-
ny, t. j. v neprospech tých 64,8 % poistencov Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne, za ktorú platí poistné štát a výška
ktorého
v minulom roku predstavovala 13,7 % z
54 % minimál-
nej
mzdy, a ďalej neúmerné prekročenie
nákladov na liečivá
a
zdravotnícke pomôcky o 3,1 mld Sk.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľu-
jem
si vás požiadať o odsúhlasenie
predloženej účtovnej zá-
vierky
a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťov-
ne
za rok 1995.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu riaditeľovi Všeobecnej
zdravotnej poisťov-
ne
pánu Hostýnovi. Nech sa páči, pán riaditeľ, sadnite si
hore
na najvyšší piedestál.
Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
pre zdravotníctvo a sociálne veci poslancovi Jaro-
slavovi Paškovi, aby podal správu o výsledku
prerokovania
návrhu
vo výboroch Národnej rady.
Poslanec J. Paška:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán riaditeľ Všeobecnej zdravotnej
poisťovne,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov
Národnej
rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania
návrhu
účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne za rok 1995.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 923 z 15. apríla 1996 pridelil návrh účtovnej
závierky
a správu o hospodárení Všeobecnej
zdravotnej pois-
ťovne
za rok 1995 Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky
pre
financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na preroko-
vanie
do 13. júna 1996. Súčasne poveril Výbor
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne
veci pri-
praviť
na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky spoloč-
nú
správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo vý-
boroch
a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej
repub-
liky.
Obidva výbory Národnej rady Slovenskej
republiky prero-
kovali
predložený návrh v stanovenom termíne.
Výbory vyjad-
rili
súhlas s návrhom účtovnej závierky a so
správou o hos-
podárení
Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1995 a odpo-
ručili
Národnej rade Slovenskej republiky predložený mate-
riál schváliť. Výbory vyjadrili súhlas s
tým, že celkové
zdroje
na financovanie zdravotného poistenia
mala Všeobecná
zdravotná
poisťovňa vo výške 25 122 248 tisíc
Sk. Použité
boli prostriedky vo výške 26 962 188
tisíc Sk a schodok
v
hospodárení dosiahol výšku 1 839 940 tisíc korún.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci okrem uvedeného požiadal ministra fi-
nancií a ministra
zdravotníctva Slovenskej
republiky, aby
vypracovali
metodický pokyn na jednotné vykazovanie hospo-
dárskych
údajov týkajúcich sa všetkých
zdravotných poisťov-
ní.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, ako
spoločný spravo-
dajca
výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam
prijať
uznesenie, ktoré máte v spoločnej správe výborov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
poslancovi Paškovi a
prosím ho, aby zaujal
miesto
určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o dvadsiatom šiestom
bode programu. Do
rozpravy
sa písomne prihlásil jeden
poslanec, a to pán po-
slanec
Šagát. Nech sa páči.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, vážený pán
predsedajúci.
Vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte, aby som sa krátko vyjadril k
účtovnej závier-
ke a správe
o hospodárení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne
a
vzniesol niekoľko otázok na pána riaditeľa.
Iste, najdôležitejší je schodok 1,8 mld.
Ja som si sku-
točne
správu podrobne prečítal a chcem sa spýtať v súvislos-
ti
s týmto schodkom na faktory, ktoré by
to mohli ovplyvňo-
vať. Predovšetkým, či v 1,8 mld je započítaná aj pôžička
645
miliónov, alebo či 1,8 mld je
schodok a poisťovňa musí
ešte
vrátiť aj 645 miliónov. To je jedna otázka.
Druhá otázka - pokiaľ ide o schodok, je asi takáto. Na
x-tej
strane, prepáčte, že ju neviem nájsť, ale pán riaditeľ
bude
vedieť určite odpovedať, je uvedené, že do závierky ne-
boli zahrnuté financie, ktoré prešli z
prerozdeľovania za
mesiace
november a december. Keď som si urobil krátky prepo-
čet,
peniaze z tohto prerozdelenia za november a december
1995
by podľa mojich výpočtov mali činiť
okolo 1,5 mld ko-
rún.
Pýtam sa, keď je urobená závierka k 31.
decembru a nie
sú
tam tieto peniaze zahrnuté, už by mali určite byť na účte
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, teda ako
sa teraz zmení
schodok,
keď sa vyrovná tento technický
nedostatok prevede-
nia
z prerozdeľovacieho účtu. Tým by totiž celý
schodok vy-
zeral
možno úplne inak.
A tretia
otázka sa týka dlhu. Prvá bola,
či je v tom
645
miliónov, druhá otázka sa týka schodku, ako je to s pre-
rozdelením
za november a december, a tretia otázka je, ako
sa premietli do tohto schodku pohľadávky,
ktoré poisťovňa
nedokázala
vybrať. Ako je uvedené na strane 6, sú
na úrovni
asi
953 miliónov. Keby si bol, pán riaditeľ, taký láskavý
a
ozrejmil tieto veci, aby sme vedeli ten schodok lepšie po-
súdiť.
Pokiaľ ide o schodok, štvrtá pripomienka sa týka strán
4
a 5. Tam uvádzate, že v dôsledku chybnej legislatívy, kto-
rá
nedostatočne upravuje registráciu
poistencov a jeden po-
istenec
je neprerušene súčasne evidovaný aj v dvoch poisťov-
niach, vznikajú
straty pre Všeobecnú
zdravotnú poisťov-
ňu.
Tie ste bližšie nekvantifikovali, len ste napísali, že
vznikali
veľké straty, čo by asi finančná inštitúcia mala
uviesť
presnejšie. A pýtam sa, keď ste minulý rok vstupovali
do zákona o
zdravotnom poistení, prečo
sa neurobila taká
úprava,
aby sa tento nedostatok v hlásení o
preregistrovaní
odstránil.
To je k schodku. Tento schodok, ako iste viete,
čiastočne
riešila poisťovňa tým, že skrátila
výdavky na vý-
kony
v nemocničných častiach.
A druhý okruh problémov sa bude týkať vášho argumentu,
že
ste museli z výkonov pre nemocnice dať
1,8 mld na lieky.
Uvádza
sa, a vy ste to tu, pán riaditeľ, sám zdôvodňovali,
že
to bolo preto, že došlo k enormnému nárastu cien. Skutoč-
ne,
musím veľmi dôrazne protestovať, že nemôžem
zobrať túto
argumentáciu,
pretože platila kategorizácia liekov, ktorá sa
v
priebehu roku 1995 nezmenila, a preto
nemohlo dôjsť k ná-
rastu
cien takým spôsobom, pretože lekári
mohli predpisovať
len
lieky, ktoré sú uvedené v kategóriách
1, 2 alebo 3. Sa-
mozrejme,
podľa toho sú hradené poisťovňou, to je jedna vec.
Druhá vec je, že došlo skutočne - čo by
sa v takej veľ-
kej
finančnej inštitúcii nemalo stať - k
absolútne nezodpo-
vednému
vytvoreniu rozpočtu na lieky, ktorý bol strašne pod-
hodnotený.
Keďže v roku 1994 sa čerpalo na lieky
zo základ-
ného
fondu 26 % a v roku 1995 30 %, nárast
je prakticky len
na
úrovni 3-4 %, čo nemôže byť 2 mld rozdielu, tak ako to
urobilo, pretože v
roku 1994 sa dalo na lieky niečo vyše
5
mld a v roku 1995 približne 7,2 mld.
Pán riaditeľ, nevidím, že ste veľmi dobre zvládli ana-
lytickú
časť, prečo došlo k nárastu výdajov na lieky, a mys-
lím
si, že to bol normálne predpokladaný výdavok, ktorý sa
dal zakalkulovať do rozpočtu. Deficit vznikol jednoducho
preto,
ako ste formulovali, že platba
štátu na úrovni 54 %
z
13,7 % minimálnej mzdy bola nízka.
Upozorňovali sme na to
pri
tvorbe rozpočtu a deficit zákonite musel vzniknúť.
Dovoľte, aby som sa opýtal na strane 8, ak by ste mali
trpezlivosť,
viem, že už máte vietor v plachtách a myslíte
na
príjemné dni, na dovolenku, ale napriek tomu, keby ste
boli
takí láskaví a všimli si 2 odsek na strane 8. Nedokázal
som
ho totiž pochopiť. Som však lekár,
a nie ekonóm, možno
sa
to dá vysvetliť. K 31. 12. 1995 zostatky na príjmových
účtoch,
ktoré neboli prevedené do fondov, predstavovali 90
miliónov.
Z tejto sumy sa mal dotovať základný fond sumou
135
a správny fond 20. Neviem, ako by sa mohlo potom z 90
miliónov
dotovať čiastkou 135 a plus ešte 20 mil. iné fondy,
nie
je mi to jasné. Aj koniec toho odseku je veľmi zaujímavý
a
neviem ho vysvetliť.
Takisto na strane 8, pán riaditeľ, sa uvádza v predpo-
slednom
odseku, že záväzky základného fondu predstavujú výš-
ku
2 mld, ale celkový schodok je 1,8 mld. A posledná veta
-
pohľadávky základného fondu sú 86
miliónov, ale celkové
pohľadávky
na strane 6, tak ako som už citoval,
ste poveda-
li,
že sú 953. Veľmi starostlivo som síce študoval správu,
ale
som zmätený z týchto čísel.
Dovoľte krátko povedať ešte niekoľko
poznámok a položiť
niekoľko
otázok predovšetkým ku kúpeľnej
starostlivosti, to
iste
bude všetkých zaujímať. Na kúpeľnú starostlivosť, ako
sa
uvádza na strane 11, sa investovalo takmer 100 miliónov
korún
a liečilo sa vyše 18 tisíc
poistencov. Chcem sa spý-
tať,
či všetci poistenci, ktorí mali nárok
na kúpeľnú lieč-
bu, sa odliečili, alebo či zostali
nejaké poukazy, alebo
niektorí
neuspokojení poistenci. Chcem sa opýtať
- je to na
strane
12 - prečo a ako sa liečba v zahraničí
platila zo
základného
fondu, ako som pochopil zo správy.
Myslím si, že
je
to podľa skladby liečba, ktorá sa mala
uhrádzať z účelo-
vého
alebo rezervného fondu. Lebo potom sa takisto na strane
15
uvádza účelový fond - transplantácie kostnej drene, obli-
čiek,
implantácia atď. Na jednej strane sa to
riešilo lieč-
bou
v zahraničí a okrem toho sa to
riešilo akoby z dvoch
fondov.
Tak ako je to možné? Možno sa to dá vysvetliť.
Správny fond - v správnom fonde na prevádzkové náklady
bolo
určených 439 miliónov korún a vytvorili sa odpisy vo
výške
66 miliónov korún. Chcem sa opýtať, pán
riaditeľ, ako
sa
použilo týchto 66 miliónov korún. Tým, že ste si vytvori-
li odpisy,
pravdepodobne na reprodukciu
základných pro-
striedkov,
teda boli použité ako investičné peniaze, lebo sú
uvedené
v kolónke prevádzkových peňazí.
Vážení
páni poslanci, pani
poslankyne, neviem, či je
možné
(strana 14) podpísať bianko šek na 129 miliónov sta-
vebných
investícií, keď nemáme ich rozpis. Kam sa tie penia-
ze
dali, čo sa týka investičných prostriedkov? Neviem, či tu
nemala
byť stručná analýza, kam sa tie investičné prostried-
ky
dali. Navštívil som pána riaditeľa pred dva a pol týždňa-
mi
a prosil som ho o informáciu o kúpe
budovy pre poisťovňu
v
Košiciach. Gentlemansky sme sa dohodli, že mi poskytne in-
formácie.
A za 14 dní som nedostal žiadnu
informáciu, na-
priek
tomu, že som urgoval odpoveď. Nebudem tú kauzu ďalej
rozvádzať,
ale myslím si, že by bolo dobré, keby sme v bu-
dúcnosti
mali pri investičných nákladoch rozpis,
na čo boli
použité. A v
tej celej kauze prekáža predovšetkým to, že
člen
správnej rady Ing. Tarášek, súčasne
riaditeľ stavebnej
firmy, dostal zákazku na rekonštrukciu tej
budovy za 128
miliónov
korún. Neviem, či je to správne, aby sa to takto
riešilo.
A keď sme pri správnej rade, možno pán poslanec Oravec
bude
mať konečne tú odvahu, že vstane a
povie, a pán riadi-
teľ to potvrdí,
lebo druhou informáciou,
ktorú som chcel
získať
od pána riaditeľa, bolo to, koľko správna rada dosta-
la
vyplatené za svoje zasadania v priebehu
roku 1995 do 30.
mája
1996. Túto odpoveď som nedostal. A
takisto by som ešte
chcel
mať takú malú doplňujúcu otázku, keďže vidím, že pán
poslanec
Oravec sa chystá vystúpiť, či je pravda, že správna
rada
schválila nákup 21 eurotelov pre členov správnej rady
tohto
roku.
Pokiaľ ide o účelový fond, ten, ako sa
uvádza, je urče-
ný
na úhradu zvýšených výdavkov v súvislosti
s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti určitým skupinám poistencov. Je
tam
úspora zdrojov 20 miliónov. Škoda, že
nie je pri pred-
kladaní
tejto vážnej finančnej bilancie, ktorá hospodárila
s
25 mld korún, čo nie je skutočne málo, predseda správnej
rady,
pretože mnohé veci pán riaditeľ musel
riešiť tak, ako
určila
správna rada. A pýtam sa, prečo
napríklad nebol úče-
lový fond vyčerpaný a prečo sme museli zo Štátneho fondu
zdravia
dať 20 miliónov na nákup liekov a
spotrebného mate-
riálu
pre kardiochirurgiu, keď v
účelovom fonde boli na to
peniaze.
To isté
sa týka rezervného fondu, ktorý
má úsporu 93
miliónov
korún. Štátny fond zdravia by sa mal použiť na rie-
šenie
celonárodných problémov, a nie používať na spotrebný
materiál. A tu
sme mali zasa 93 miliónov korún a neviem,
prečo
sme ich nepoužili na veci, ktoré bolo treba uhradiť.
Vážená snemovňa, táto správa skutočne veľmi objektívne
dáva
dôvod na vznik mnohých otázok. Dúfam, že pán riaditeľ
bude
vedieť na ne odpovedať. Nevýhodou tejto snemovne je to,
že
pravdepodobne sa už nebude dať vystúpiť, pretože ak by
nebolo
dostatočne dobre odpovedané na moje otázky, navrhol
by som vám,
aby ste neodhlasovali túto účtovnú závierku
a
aby ste ju nechali prepracovať. Ale
keďže bude vystupovať
pán riaditeľ, nádejám sa, že úspešne odpovie a vysvetlí
všetky
otázky, ktoré som položil, a zatiaľ by
som tento ná-
vrh
nevzniesol.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Šagátovi. Hlási
sa ešte niekto?
Pán
poslanec Kováč - faktická poznámka?
Poslanec R. Kováč:
Len s faktickou poznámkou a azda s
otázkou. Pretože má-
me
v ruke dokument uznesenia správnej
rady, kde sa píše, že
všetky otázky
spojené so stanovením
výšky odmien členov
správnej
rady a dozornej rady sú tajným predmetom, teda je
to
tajný dokument, chcem sa spýtať, prečo
má byť predo mnou
ako
poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne utajovaná tá-
to
skutočnosť. To po prvé.
Po druhé, žiadam, aby takáto skutočnosť
bola odtajnená.
A
po tretie, prosím pána riaditeľa, aby v
odpovedi povedal,
aká
konkrétna suma bola vyčlenená na odmeny
členom správnej
rady
a dozornej rady Všeobecnej zdravotnej
poisťovne z roz-
počtu
a aká bola v reále vyplatená.
Vopred ďakujem pekne za odpoveď.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov
do rozpravy?
(Nikto.)
Vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom šiestom bode programu
za
skončenú.
Chce sa
k rozprave vyjadriť riaditeľ
Všeobecnej zdra-
votnej
poisťovne pán Hostýn? Nech sa páči.
Riaditeľ
Všeobecnej zdravotnej poisťovne E. Hostýn:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som sa v prvom rade
poďakoval spravodajco-
vi
pánu poslancovi Paškovi za uvedenie
celého materiálu. Po
druhé,
chcem poďakovať aj doktorovi Šagátovi, poslancovi Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, že si dal námahu a skutoč-
ne
perfektne a detailne niektoré veci
študoval, hoci sa do-
pustil niektorých
nepresností a niektorých zavádzajúcich
skutočností,
ktoré si nesprávne vyložil.
Neviem, či som si
stačil
zapísať všetky jeho pripomienky, ale v krátkosti, po-
kiaľ
budem stačiť, budem odpovedať.
Prosím
vás pekne, poďme
najprv k liekovej politike
a
k problematike liekov vo Všeobecnej
zdravotnej poisťovni.
Mám
tu materiál, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na lieky,
ktoré
Všeobecná zdravotná poisťovňa vyplatila ako receptové,
je
to suma 30,03 %, teda jedna tretina z
celkového rozpočtu
bola
daná na receptové lieky - 30,3 %. Nepočítam do toho eš-
te
náklady na lieky, ktoré vynaložili jednotlivé oddelenia
nemocníc
s poliklinikou a nepočítam do toho ani lieky, ktoré
používajú praktickí a
odborní lekári vo svojich ambulan-
ciách.
Okrem toho nepočítam do tohto počtu, do
tých 30,3 %,
špeciálne
lieky, ktoré Všeobecná zdravotná poisťovňa platí
onkologickým
pacientom, ktoré sú veľmi drahé a veľmi
špeci-
fické
a platíme ich len individuálne na
poistenca, ktorý si
to
nevyhnutne vyžaduje v rámci svojej liečby. Okrem toho sme
do
tohto balíka nákladov na lieky nepočítali ani osobitne
hradený
špeciálny zdravotný materiál a liečivá, ktoré nie sú
započítavané
do ošetrovacieho dňa. Myslím tým
napríklad pa-
cemakery
a podobne. Čiže takto je to.
Pokiaľ išlo o to, že máme úsporu na
špeciálnom zdravot-
nom
materiáli, prosím vás pekne, závierka
sa robí po 1. ja-
nuári
predchádzajúceho roku a na základe čerpania
jednotli-
vých nemocníc s
poliklinikou, ktoré mali
pridelené určité
finančné prostriedky na to, aby tento špeciálny
zdravotný
materiál
použili. Ak ho nepoužili, tak nám vznikla určitá
úspora
a preplatok v jednotlivých nemocniciach
s poliklini-
kou,
čo je celkom jasné a nejakých tých pár percent nemuseli
alebo
nemohli použiť, alebo nemali pacientov vhodných na to,
aby
tento špeciálny zdravotný materiál
kúpili a použili pre
poistencov.
K množstvu liekov, k hodnote a k tomu, ako sa hospodá-
rilo
s liekmi, by som rád povedal jedno. V roku 1994 bol
rozpočet na lieky
a zdravotnícke pomôcky vo výške 3,601.
Skutočnosť
bola 5 mld 346,6. Predpokladali sme pri tvorbe
rozpočtu
na rok 1995, že vhodnou liekovou politikou sa poda-
rí
znížiť množstvo finančných prostriedkov
o 1 miliardu. To
bol
prvý dôvod a predpokladali sme, že
to klesne na 4 mld.
A
druhý dôvod bol ten, že sme chceli,
aby rozpočet bol vy-
rovnaný, a predpokladali sme, že prídu určité opatrenia,
ktoré
nám pomôžu tento vyrovnaný rozpočet nejakým spôsobom
dodržať.
Plnenie v roku 1995 - rozpočet bol 4, 076 mld, sku-
točnosť
bola 7 209,8, percento plnenia bolo 176,9 %. Taká je
skutočnosť,
pokiaľ ide o lieky a liekovú politiku.
Druhá
otázka od pána poslanca Šagáta bola
o tom, či
pôžička, o ktorú
sme požiadali ministerstvo
financií ako
o
návratnú finančnú pôžičku, je
zahrnutá v rozpočte, alebo
nie.
Prosím, táto pôžička nie je zahrnutá v
rozpočte, s tou
sa nepočítalo,
pretože je predpoklad,
že tieto finančné
prostriedky
získame tým, že zlepšíme a skvalitníme výber po-
istného,
najmä u chronických neplatičov. Správne podotkol,
že
finančné prostriedky, ktoré nám dlžia
jednotliví zamest-
návatelia,
sú vo výške viac ako 900 miliónov korún. Na tento
rok
za prvý kvartál sa nám podarilo vybrať
z týchto finanč-
ných
prostriedkov 70 miliónov korún,
ktoré sme okamžite na
konci
prvého štvrťroka poukázali
ministerstvu financií ako
splátku
na návratnú finančnú výpomoc.
Kategorizácia, myslím, už bola.
Kúpeľná starostlivosť sa stala podľa
zákona o Liečebnom
poriadku dávkou nárokovateľnou a skutočne
sme všetkým pa-
cientom,
ktorí mali požiadavku na kúpeľnú
liečebnú starost-
livosť
v roku 1995, vyhoveli, až na malé výnimky (keď pri-
šiel
návrh v posledných decembrových dňoch, už sa nedal rea-
lizovať), ale
tie, ktoré prišli
skôr, sme realizovali.
A
vzhľadom na to, že sme nemali dostatok
kapacít na Sloven-
sku,
zakúpili sme aj určité množstvo
poukazov do Františko-
vých Lázní,
kde sme pacientov
liečili. Neostali vlastne
žiadne
resty z minulého roka.
Investičné prostriedky. Prosím vás, veľmi
rád predložím
Národnej
rade Slovenskej republiky materiály o tom, kde, ke-
dy
a aké investičné prostriedky sme v
roku 1995 dali. Pri-
znám sa bez
bitia, prvýkrát sme robili
účtovnú závierku
o
hospodárení vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Nemáme,
ani podľa zákona nie sú predpísané žiadne tabuľky alebo
predpísané
tlačivá, čo v tom musí byť. Domnievali sme sa, že
to,
čo predkladáme, je dostačujúce, a v prípade, že niektorí
páni
poslanci alebo pani poslankyne by mali záujem, veľmi
radi
dáme k dispozícii a na nahliadnutie akýkoľvek materiál,
ktorý
sa týka Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Chcel
by som len podotknúť,
že práve pred mesiacom
skončila
u nás veľká finančná previerka, ktorú
vykonalo Mi-
nisterstvo
financií Slovenskej republiky a nenašlo prakticky
žiadne závady
v hospodárení a
financovaní vo Všeobecnej
zdravotnej
poisťovni. Pokladáme to za veľký úspech.
Pokiaľ ide o informáciu o Košiciach a čo
sa týka, pán
poslanec,
vášho listu, myslím si, že ako riaditeľ Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne nemám povinnosť zodpovedať
prednostovi
detskej
kliniky, ktorý odo mňa žiada materiály o určitých
veciach, ktoré sa
týkajú Všeobecnej zdravotnej
poisťovne.
Práve
preto som nedal ani odpoveď. Mám pre vás pripravený
list,
kde vás prosím, aby ste si to vyžiadali úradnou ces-
tou,
prostredníctvom predsedu správnej rady
a potrebné pod-
klady
na vašu činnosť určite dostanete. Zatiaľ vám môžem len
toľko
povedať, že mám pripravený celý
"fascikeľ" materiálov
o
Košiciach od roku 1992 práve na základe nášho rozhovoru.
Je
to pripravené, a ak to predseda
správnej rady odsúhlasí,
celý
komplexný materiál, kedy boli výberové
konania, zápis-
nice
z výberových konaní a všetko, myslím si, že máte mať
k
dispozícii.
Eurotel - zatiaľ sa neuvažuje o
žiadnom eurotele, ale
myslíme
si, že členovia správnej rady, poviem to otvorene,
zatiaľ
to nie je, ale môj názor je ten, že by mali mať urči-
té
pracovné nástroje, aby boli k dispozícii
a aby sme mohli
s
nimi komunikovať. Nehovorím, že to má byť eurotel, ale ne-
jaké
pracovné nástroje potrebujú a mali by
ich mať na svoju
prácu.
Zatiaľ, prosím, nedostali nič.
Pokiaľ ide o čerpanie účelového a rezervného fondu,
prosím, už
som to tu spomenul, že ak neboli požiadavky
-
zjednoduším si to, pre nemocnicu na Kramároch sme vyčleni-
li
4 milióny korún na špeciálny fond a Kramáre ho nevyčer-
pali,
tak zvyšok bola úspora, a to sú tie percentá, úspory
na
účelovom fonde. Podobne to je aj s rezervným fondom.
Ešte
by som sa rád vrátil k
liekom za prvý kvartál
1996,
aby ste mohli, páni poslanci, porovnať,
aký je nárast
liekov
za prvý kvartál 1995 a aký je nárast liekov za prvý
kvartál
1996. Chcel by som vám povedať, že v prvom štvrťroku
1995 celkové náklady činili 1 310 594 tisíc Sk,
v prvom
štvrťroku
1996 náklady na lieky činili 1 630 482 tisíc ko-
rún, teda nárast
nákladov na lieky v celkovej hodnote je
viac
ako 319 tisíc korún. Priemerné náklady za lieky na jed-
ného poistenca v
prvom štvrťroku 1995 boli 265,78 korún.
V
I. kvartáli 1996 boli už náklady 370,08 korún.
Chcel
by som len upozorniť panie poslankyne a pánov
poslancov,
že náklady na lieky stúpajú. Nemá
pravdu pán po-
slanec,
keď hovorí, že sa nezvýšili ceny liekov. Cena liekov
sa
zvyšovala v priebehu roku, aj v tomto
roku práve teraz
ministerstvo financií zvýšilo cenu liekov zo
Slovakofarmy
o
22 %. Teraz pred týždňom. Takže ceny liekov stúpajú. Hovo-
rím
to len preto, aby sme mali ilustrované aj tieto veci.
Neviem, či som vám stačil odpovedať.
Pokiaľ ide o pána poslanca Kováča, rád by som povedal,
ak
ma pán predseda Národnej rady alebo predsedajúci zbaví,
povedal
by som, povinnej mlčanlivosti, prosím,
spokojne od-
poviem
aj na to, aké platy majú členovia správnej a dozornej
rady.
(Hlasy z pléna.)
Ak som neodpovedal, pán poslanec Šagát
alebo pán posla-
nec
Kováč, prosím, pýtajte sa, som ochotný ďalej odpovedať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem riaditeľovi Všeobecnej zdravotnej
poisťovne pá-
nu
Hostýnovi.
Chce sa ešte vyjadriť pán poslanec Paška?
Poslanec J. Paška:
Nie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Máte procedurálnu pripomienku? (Hlasy zo
sály.) Rozpra-
va
je ukončená. Ďakujem pekne.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Prosím pá-
nov
poslancov, aby prišli do rokovacej sály. Nech sa páči,
pán
spravodajca.
Poslanec J. Paška:
Milé kolegyne,
vážení kolegovia,
v
rozprave vystúpili dvaja
poslanci. Z ich vystúpení
však
nevzišli žiadne návrhy na iné uznesenie, ako máte pred-
ložené
v spoločnej správe, preto by sme mali
hlasovať o uz-
nesení
zo spoločnej správy. Odporúčam, aby sme ho prijali.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej
rady
Slovenskej republiky. Prosím,
prezentujme sa a hlasuj-
me.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali
uznesenie Národnej rady
Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh
účtovnej
závierky
a správy o hospodárení Všeobecnej
zdravotnej pois-
ťovne
za rok 1995.
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Nasleduje d v a d s i a t y s i e d
m y bod programu,
ktorým
je
návrh
účtovnej závierky Sociálnej
poisťovne za rok
1995.
Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky číslo 274/1994 Zb. o Sociálnej
poisťovni ná-
vrh
účtovnej závierky predkladá správna rada Sociálnej pois-
ťovne na
schválenie Národnej rade
Slovenskej republiky
v
termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného
účtu
Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač 398 a spoločnú správu výbo-
rov
ako tlač 398a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uz-
nesenia
Národnej rady.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a
sociálne veci
odporučil,
aby návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne
za
rok 1995 odôvodnil a vyjadril sa v rozprave na schôdzi
Národnej
rady s jej súhlasom predseda správnej
rady Sociál-
nej
poisťovne pán Vojtech Tkáč.
Hlasujeme o tom, či pán Tkáč môže
predniesť správu.
Prezentovalo sa 71 poslancov. Je nás
málo. (Gong.)
Ešte raz
sa budeme prezentovať a hlasovať, či
môže pán
Tkáč vystúpiť. Nech sa páči, znova hlasujme.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme vyjadrili súhlas s
tým, aby návrh
účtovnej
závierky Sociálnej poisťovne za rok
1995 odôvodnil
a
vyjadril sa k rozprave predseda jej správnej rady pán Voj-
tech
Tkáč. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Predseda správnej rady Sociálnej
poisťovne V. Tkáč:
Vážená Národná rada,
ďakujem
za súhlas a možnosť
vystúpiť pred vami pri
predkladaní
návrhu účtovnej závierky Sociálnej
poisťovne za
rok
1995. Materiál predkladám v mene správnej rady Sociálnej
poisťovne
na základe ustanovenia § 7 ods. 1 písm.
a) zákona
Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
274/1994 Z. z.
o
Sociálnej poisťovni.
Účtovná závierka za minulý rok bola
spracovaná v súlade
s
príslušnými predpismi o
účtovníctve a po
prerokovaní
a
schválení v správnej rade ju
predkladáme Národnej rade na
schválenie.
Predkladaný materiál dokumentuje stav v tvorbe zdrojov
a
ich použití na výkon nemocenského poistenia a dôchodkového
zabezpečenia,
na výplatu nesystémových a štátnych sociálnych
dávok
a nákladov priamo súvisiacich s výkonom činností So-
ciálnej
poisťovne v prvom roku jej
pôsobenia ako samostat-
nej
verejnoprávnej inštitúcie.
Systém priebežného financovania výplatných dávok nemo-
cenského
poistenia a dávok dôchodkového zabezpečenia
si vy-
žaduje
skončenie hospodárenia príslušného roku zo zabezpeče-
ných
zdrojov na financovanie výdavkov aspoň na obdobie 1 me-
siaca
nasledujúceho roku, čo sa tejto inštitúcii v prvom ro-
ku
hospodárenia podarilo.
Priaznivý výsledok hospodárenia Sociálnej
poisťovne
v
základnom Fonde nemocenského poistenia
umožní v roku 1996
realizovať
legislatívnu úpravu schválenej
najvyššej hranice
čistej
dennej mzdy na výpočet dávok nemocenského poistenia
s
predpokladanou účinnosťou od 1. januára 1996.
Obdobne v súvislosti s hospodárením vo Fonde dôchodko-
vého poistenia a
zabezpečenia sme v rámci
správnej rady
pripravili finančný priestor na krytie zvýšenia
dôchodkov
v
roku 1996, čo v rozpätí 11
mesiacov spolu so zvýšením
dôchodkov
v roku 1995 bolo viac ako 20 %. Treba upozorniť na
skutočnosť,
že legislatívna úprava zníženia
percenta poist-
ného z nemocenského poistenia na dôchodkové
zabezpečenie,
bez
kladného bilančného rozdielu z roku
1995 by v roku 1996
spôsobila
insolventnosť základného Fondu
nemocenského pois-
tenia.
Kladný bilančný rozdiel základného Fondu dôchodkového
zabezpečenia
z roku 1995 umožnil plynulé financovanie výpla-
ty dávok dôchodkového zabezpečenia v januári
tohto roku.
Tvorba zdrojov základného Fondu dôchodkového
zabezpečenia
z
výberu poistného je rozložená na celý mesiac.
Priaznivým výsledkom hospodárenia sa
potvrdzuje opod-
statnenosť existencie Sociálnej poisťovne ako inštitúcie,
ktorá
svojou činnosťou dokázala schopnosť
zabezpečiť príjmy
v
čase a v rozsahu, ktorý je potrebný na výplaty zákonmi ga-
rantovaných
dávok. Celkový obraz o hospodárení Sociálnej po-
isťovne
dokresľujú faktografické údaje spracované v tabuľko-
vých
prehľadoch a grafoch.
Po rokovaniach v príslušných výboroch Národnej rady sa
správna
rada Sociálnej poisťovne
stotožňuje s uzneseniami,
ktoré
sú predmetom rokovania dnešnej schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu predsedovi správnej rady.
Prosím
spoločnú spravodajkyňu výborov
pani poslankyňu
Martu Aibekovú, aby podala správu o výsledku
prerokovania
návrhu
vo výboroch Národnej rady.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu
výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu úč-
tovnej
závierky Sociálnej poisťovne za rok 1995.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky
svojím roz-
hodnutím
číslo 923 z 15. apríla 1996 pridelil návrh účtovnej
závierky
Sociálnej poisťovne za rok 1995 dvom výborom Národ-
nej rady Slovenskej republiky, a to
výboru pre financie,
rozpočet
a menu a výboru pre zdravotníctvo a
sociálne veci.
Obidva
výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali
predložený
materiál v stanovenom termíne.
Výbory zhodne vyjadrili súhlas s
návrhom účtovnej zá-
vierky
Sociálnej poisťovne na rok 1995 a odporúčali schváliť
ho
s tým, že:
-
celkové príjmy dosiahli výšku 55 587 832 tisíc korún,
-
výdavky, náklady dosiahli výšku 48 937 840 tisíc korún,
-
prebytok hospodárenia za rok 1995 bol
vo výške 6 649 992
tisíc korún.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci okrem uvedeného súhlasu a odporúčania
pre
Národnú radu Slovenskej republiky
požiadal správnu radu
Sociálnej
poisťovne, aby predložila do augusta 1996 informá-
ciu o vynaložených finančných prostriedkoch
na informačný
systém
od vzniku Národnej poisťovne, fondov nemocenského po-
istenia, dôchodkového zabezpečenia a súhrnnú
informáciu
o
konkrétnych opatreniach zameraných na zlepšenie situácie
vo
výbere poistného spolu s návrhmi na uplatnenie opatrení
v
nasledujúcich rokoch.
Vážené dámy, vážení páni, súčasťou spoločnej správy je
aj
uznesenie, ktoré nebudem čítať, nakoľko ho všetci poslan-
ci
dostali v písomnej podobe. Hlasovať budeme podľa tohto
predloženého
uznesenia, ktoré v oboch bodoch - v
bode A aj
v
bode B - odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pani poslankyni Aibekovej a prosím ju, aby za-
ujala
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu
o
dvadsiatom siedmom bode programu.
Zatiaľ nemám žiadnu prihlášku na vystúpenie. S faktic-
kými
poznámkami sa prihlásili pán
Hanker a pán Kováč. Nech
sa
páči.
Poslanec J. Hanker:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážení prítomní,
treba konštatovať podľa predloženého
materiálu, že čin-
nosť súvisiaca s
transformáciou z úrovne bývalej
Národnej
poisťovne
na nové nástupnícke subjekty k 1. januáru 1995 bo-
la
správna.
Porovnaním predchádzajúceho obdobia
rokov 1993 a 1994
s
hodnoteným obdobím z hľadiska hospodárenia Sociálnej po-
isťovne v roku
1995 pozitívne výsledky
umožnili zvýšenie
úrovne
dávok nemocenského poistenia a
dôchodkového zabezpe-
čenia
a položili základ na ďalšiu úpravu výšky dávok dôchod-
kového zabezpečenia aj v roku 1996. V tomto zmysle treba
konštatovať, že
krok uskutočnený v
roku 1994, smerujúci
k
odčleneniu systémov sociálneho poistenia a zdravotného po-
istenia,
sa javí bez akýchkoľvek pochybností správny.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán poslanec, to nie je faktická poznámka, mali ste sa
prihlásiť
do rozpravy. (Hlasy o tom, že už je
koniec vystú-
penia
poslanca Hankera.) Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
budem mať len niekoľko malých
poznámok k predloženému
účtu
Sociálnej poisťovne, a to
poznámky, o ktorých si mys-
lím,
že smerujú k zlepšeniu situácie poistencov.
Po
prvé, treba konštatovať, že vo Fonde nemocenského
poistenia pretrváva vysoký prebytok. Tento prebytok
podľa
môjho názoru treba koncepčne riešiť a
žiadalo by sa, aby
práve takáto koncepcia bola pripojená, alebo aby
sme boli
o
nej informovaní. To znamená, že alebo
znížime platby, aby
sa takýto prebytok nevytváral, alebo zvýšime
poskytovanie
nemocenských
dávok, to znamená, akým spôsobom chce
postupo-
vať
fond ďalej.
Upozorňujem na to, čo
si málokto z vás všimol, že
správny fond sa
vytvára z celkových
príjmov, čiže nielen
z
vybrania poistného, a preto je
pre každú poisťovňu ne-
smierne
výhodné, ak si chce zvýšiť správny
fond, že tam zo-
stávajú
prebytky, že sa nevyplatia, pretože sa
správny fond
vytvára
vlastne z kumulácie všetkých
príjmov. Čím je vyšší
prebytok,
tým je vyšší správny fond. A myslím si, že toto
nie
je naším cieľom. Naopak, naším cieľom
by malo byť v zá-
ujme poistencov udržať vyrovnaný rozpočet, a nie
rozpočet
takto
prebytkový. Iba ak by sa Sociálna
poisťovňa rozhodla,
ale
to by zas bolo treba v koncepcii povedať, že prechádza
od
priebežného financovania ku klasickému fondovému financo-
vaniu
poistného. Osobne by som tento krok veľmi privítal,
pretože málokto z
nás si uvedomuje, že doterajší
systém
priebežného
financovania vytvára pre budúcu generáciu, najmä
pre
mladých, obrovskú záťaž. Myslím si, že by bolo treba po-
vedať
o tom pár slov.
Po druhé, dovoľte, aby som sa
dotkol dôchodkového za-
bezpečenia.
Myslím si, že dôchodkové zabezpečenie
je pozna-
menané
hlavne tým, že sa oneskoruje zvyšovanie
dôchodkov po
dosiahnutí zákonného
nároku. Napríklad zákonné podmienky
rastu
miezd, to znamená rast miezd o 5
%, sa dosiahli už
v
novembri v roku 1995, ale navrhované
zvýšenie bolo reali-
zované
naším návrhom vo februári, ale s účinnosťou až od jú-
na
tohto roku. Čiže je tam vlastne takmer 8-mesačný posun.
Pravdepodobne
by bolo treba pristúpiť, aj to by mala
zvážiť
Sociálna
poisťovňa, k žiadosti o novelizáciu v precizovaní
textu o oznamovaní údajov Štatistickým úradom.
Chápem, že
oznamovanie
dostávajú dosť neskoro a zle sa na to reaguje.
Z
tohto pohľadu práve oneskorenie
dodávania údajov Štatis-
tickým
úradom môže spôsobiť aj to, že pri návrhu rozpočtu sa
kalkuluje
s iným rastom príjmu, aký sa v realite dosahuje.
Aj
v tomto fonde je veľmi výrazný prebytok. Upozorňujem zno-
vu
na to isté. Prebytok sa rovnako dá
využiť na rast správ-
neho
fondu.
Chcem povedať, že ak si porovnáme pomer
medzi príjmom
a
dôchodkom, teda dôchodok voči mzde, tak kým v roku 1994 to
bolo
45,4 %, v roku 1995 už to bolo len 43,1
%. To znamená,
že voči mzde z pracovného pomeru klesá pomer dôchodkov, čo
si
myslím, že je oveľa vážnejší problém,
nad ktorým by sme
sa
mali zamyslieť, a rovnako požiadať aj ministerstvo práce,
sociálnych
vecí aj Sociálnu poisťovňu, aby sa
zamysleli nad
úrovňou
invalidných dôchodkov. Na
invalidné dôchodky totiž
nie
sú odkázaní len starší ľudia, ale
sú na ne odkázaní aj
ľudia
v produktívnom veku. Mnohí z nich majú
rodiny, a ak
priemerný
invalidný dôchodok dosiahol výšku 2 950 korún, sa-
mi
uznáte, že táto suma je príliš nízka.
Nenamietam nič voči správe, ktorú
predložila Sociálna
poisťovňa.
V tomto vystúpení som sa len snažil poukázať na
niekoľko
vážnych problémov, o ktorých by mala
uvažovať nie-
len
Sociálna poisťovňa, ale aj ministerstvo
práce a sociál-
nych
vecí a v konečnom dôsledku parlament, pretože my sme
vlastne
zodpovední za sociálny stav obyvateľstva a ukazuje
sa,
že sú rezervy. Ak by sa napríklad
rezervy, ktoré vznik-
li,
alebo prebytok, ktorý vznikol vo Fonde
dôchodkového po-
istenia, využil
na zvýšenie invalidného poistenia, podľa
môjho
názoru, pretože tých invalidných občanov, ktorí berú
tento dôchodok, nie je tak veľa, mohli by sme
razantným
spôsobom
zvýšiť ich sociálnu úroveň, čo sa asi od nás očaká-
va.
Viete dobre, že na Slovensku žije zhruba 500 tisíc zdra-
votne postihnutých občanov, pripomínam, že všetci nie sú
v
invalidnom dôchodku, invalidný dôchodok
je radove pre 150
tisíc
poberateľov, tak si myslím, že týmto
ľuďom by sme vý-
razne
dokázali pomôcť.
Chápem, že každá poisťovňa, ktorá sa zriaďuje, vyžadu-
je,
aby mala správny fond preto, aby mohla
realizovať svoje
predstavy
o zapojení výpočtovej techniky
atď. atď. Ale do-
mnievam
sa, že možno malá úprava v zákone o
tom, že správny
fond
sa tvorí z vybraného poistného, a nie zo všetkých príj-
mov,
by zabránila možnému
podozrievaniu, teraz môžem pove-
dať,
že to môže byť len podozrievanie, som presvedčený, že
to
nie je pravda, ale to podozrenie tu
môže vzniknúť, že sa
prebytky
tvoria preto, aby správny fond bol
vyšší, čo samo-
zrejme
z hľadiska poistencov nie je želateľné.
Sú to,
podľa môjho názoru, tri veci,
ktorými sa treba
zaoberať. Jedna otázka je, ako udržať
vyrovnaný rozpočet
včasnými
operatívnymi opatreniami či už Sociálnej poisťov-
ne,
alebo parlamentu.
Druhá otázka, ako sa pozerať na pomerne
veľký časový
interval
medzi dosiahnutím zákonného nároku, reálnym dosiah-
nutím
zákonného nároku na zvýšenie dôchodku a jeho oneskore-
ným
zvýšením. Myslím si, že v tom by sme
mohli byť (Národná
rada) operatívnejší, prípadne sa dohodnúť
so Štatistickým
úradom
a so Sociálnou poisťovňou, ako nájsť riešenie tohto
problému.
A po tretie, a to považujem za
najzávažnejšie, možno aj
vytvoriť pracovnú
skupinu, povedzme za účasti poslancov,
ktorá
by riešila problematiku podľa môjho
názoru veľmi níz-
kych
invalidných dôchodkov, zlepšenie
sociálneho postavenia
aj
týchto občanov.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov
do rozpravy?
(Nikto.)
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o
dvadsiatom siedmom bo-
de
programu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť predseda správnej rady So-
ciálnej
poisťovne? Nech sa páči, pán Tkáč.
Predseda správnej rady
Sociálnej poisťovne V. Tkáč:
Vážené dámy,
vážení páni,
vážený pán predsedajúci,
budem stručne reagovať na vystúpenie pána poslanca Ko-
váča.
Tieto otázky sme starostlivo
rozoberali aj na úrovni
garančného
výboru. Súčasťou tejto správy sa synchrónne stala
aj výročná správa o činnosti Sociálnej poisťovne za rok
1995, kde boli
v širšom rozsahu, než je účtovná závierka
podľa
účtovnej osnovy, rozobrané aj tieto záležitosti.
Veľmi tézovite by som chcel komentovať,
že na všetko,
na
čo sa pán poslanec pýtal, odpovedá
koncepcia transformá-
cie
sociálnej sféry. To nie je fráza, ani
pokus o odrazenie
týchto
otázok, ale ak by sme išli bod po bode v koncepcii
transformácie,
tieto úlohy sú tam a plnia sa.
Do augusta tohto roku máme vypracovať
spolu s minister-
stvom
financií analýzu a optimalizáciu
daňového, príspevko-
vého
a poistného zaťaženia. Je to veľmi závažná úloha, na
ktorej
sa v súčasnosti pracuje. Na základe
analýzy, a sú na
to
vedecké poistno-matematické modely, sa dá zvážiť poistné,
príspevkové
a daňové zaťaženie vrátane iných bremien, a na
základe toho je
možné zvážiť proporcie medzi
jednotlivými
fondmi
vrátane príspevku do Fondu zamestnanosti, do zdravot-
ných
poisťovní a vo väzbe na dane.
Súčasťou tejto analýzy a optimalizácie sú
aj úlohy štá-
tu, zamestnancov a zamestnávateľov. Syntézu
tejto analýzy
chceme
dotiahnuť do druhej úlohy v koncepcii, ktorá je vo
vecnom
a časovom harmonograme a mali ste ju v pléne, a to je
otázka
ekonomicko-finančného zabezpečenia sociálnej sféry.
Východiskom
pre túto úlohu je analýza a optimalizácia prí-
spevkov
a poistného.
Vo väzbe na prebytok chcem zdôrazniť jednu skutočnosť,
že
prebytok nie je zadarmo a že je za ním
obrovský kus prá-
ce,
ale aj fortieľu už nových expertov sociálneho poistenia,
ktorých
sme na Slovensku nemali. Keď posúdite... (ruch v sá-
le),
mne sa veľmi ťažko rozpráva...
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pokoj, vážení.
Predseda správnej rady
Sociálnej poisťovne V. Tkáč:
Keď posúdite, povedal by som, unikát,
ktorý v sociálnej
poisťovni
je, a nemám to zo svojej hlavy, je to výsledok ro-
kovania
aj na úrovni Medzinárodnej asociácie
sociálneho za-
bezpečenia,
ktorá je svetovou organizáciou a ktorá prijala
8.
a 9. mája tohto roku Sociálnu poisťovňu
za riadneho čle-
na, že
Sociálna poisťovňa má
úspešnosť výberu poistného
94,5
% (a to sme dokumentovali vo výbore), tak je to unikát,
ktorý
nemajú ani vyspelé poisťovne, ktoré nezažili socializ-
mus.
V priemere je úspešnosť výberu takýchto podobných in-
štitúcií
vo vyspelých štátoch 80 %. A to už hovorí o urči-
tých
úspechoch.
Samozrejme, je to stále
negatívne. V súčasnosti máme
pohľadávky
vo výške asi 6,7 mld korún na úrovni Sociálnej
poisťovne
a robíme všetko pre to, aby sme orientovali pozor-
nosť
na výber a vymáhanie poistného. Je to
nepríjemná agen-
da,
ale podarilo sa ju riešiť aj vo väzbe
na možnosť odpúš-
ťania
penálov, pokiaľ si zachováme nárok na istinu a nechce-
me
robiť najmä zo zamestnávateľských subjektov rukojemníkov.
Prebytok, ktorý sme avizovali ako
výsledok hospodáre-
nia,
je to aj otázka, ktorú spomínal
pán poslanec, a to je
situácia,
že nepostupujeme systémom len
priebežného rozpoč-
tovania, ale cez
biznisplány aj prostredníctvom
PHARE sú
mechanizmy
na kapitalizáciu týchto pohľadávok. Súčasný práv-
ny stav aj
realita v poisťovni to umožňuje, ale v každom
prípade
si dovolím poznamenať, že aj v
tejto etape, kým sa
nevybuduje seriózny rezervný mechanizmus 6 až 8
mesiacov,
rezervný fond z
vyplateného poistného na
cyklické výkyvy
a
demografické zmeny, je tento prebytok krehký a veľmi rela-
tívny,
ale je závislý aj od subjektívnej
schopnosti jednot-
livých pobočiek, cez výber až po prácu
s kapitalizáciou
týchto
pohľadávok.
Pokiaľ ide o mechanizmus zvyšovania
dôchodkov, je to už
dočasný
problém. Máme pripravený návrh zásad zákona o so-
ciálnom
poistení, kde mechanizmus zvyšovania dôchodkov odpú-
tavame od súčasného zákona 46 a v najbližších niekoľkých
týždňoch
by sme ho predložili na spoločné
posudzovanie, ako
sme
sľúbili výboru, aby sme už do
zásad zákona o sociálnom
poistení
vstúpili na parlamentnej pôde cez
mechanizmus zvy-
šovania
dôchodkov.
Obdobne to platí aj vo väzbe na prípadné úpravy zvyšo-
vania
dôchodkov v invalidite a v rámci koncepcie transformá-
cie
od 1. januára 1997. Som optimista, že
to dotiahneme, je
to
najťažší právny predpis, aký sa v
sociálnej oblasti roky
robil a roky
nebude robiť. Mechanizmus
invalidity chceme
postaviť
na úplne nový základ.
Pokiaľ ide o otázku správneho fondu, treba povedať, že
rozpočet
správneho fondu Sociálnej poisťovne schvaľuje Ná-
rodná
rada. Nie je to subjektívna kategória a aj v tejto zá-
vierke,
ako aj vo výročnej správe sme v podstate do koruny
ohodnotili
čerpanie výsledkov správneho fondu.
V novom právnom predpise o sociálnom poistení skutočne
prechádzame na to,
na čo upozornil pán poslanec, a to je
tvorba
správneho fondu z celkového úhrnu
vyplatených výstu-
pov,
dávok a dôchodkov, nemocenského poistenia.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu predsedovi správnej rady.
Chce sa ešte vy-
jadriť
spoločná spravodajkyňa pani Aibeková?
Poslankyňa M. Aibeková:
Nie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pristúpime k hlasovaniu o
návrhu uznesenia. (Gong.)
Prosím
pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály, a pro-
sím
spoločnú spravodajkyňu výborov pani Aibekovú, aby hlaso-
vanie
uvádzala.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený
pán predsedajúci, odporúčam,
aby Národná rada
schválila
uznesenie, tak ako je predložené v písomnej podobe
s
príjmami, výdavkami a prebytkom, ako som ho uviedla.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia
Národnej rady Slo-
venskej
republiky. Pani spoločná spravodajkyňa
odporúča ná-
vrh
prijať.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali
uznesenie Národnej rady
Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh
účtovnej
závierky
Sociálnej poisťovne za rok 1995.
Ďakujem.
T r i d s i a t y m p r v ý m
bodom programu je
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo
92/1991 Zb. o podmien-
kach
prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších
predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 425 a
spoločnú správu
výborov
ako tlač 425a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní pán poslanec
Róbert
Fico. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
posledná
novelizácia zákona číslo
92/1991 Zb. o pod-
mienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v
znení neskor-
ších
predpisov, teda zákon o veľkej
privatizácii, priniesla
závažné
zmeny do prebiehajúceho procesu privatizácie. Zasta-
venie
kupónovej formy privatizácie a jej zmena na dlhopisovú
boli privítané prinajmenšom rozpačito. Rozpačitosť občanov
sa
prehĺbila ešte viac, keď sa ukázalo, že
posledná noveli-
zácia zákona o
veľkej privatizácii vykonaná
zákonom číslo
190/1995
Z. z. bola v niektorých častiach v
rozpore s Ústa-
vou
Slovenskej republiky. Ako to už
obyčajne býva, protiús-
tavnosťou
sa vyznačovali najmä tie ustanovenia, ktoré boli
vcelku
priaznivé pre občanov. Mám, samozrejme,
na mysli us-
tanovenie
zákona číslo 190/1995 Z. z., ktoré ukladali vlast-
níkom
bytových domov povinnosť prevziať od
občanov dlhopisy
ako
formu platby pri prevode bytov do vlastníctva občanov.
Ústavný
súd Slovenskej republiky vyhlásil tieto
ustanovenia
za
protiústavné, a to svojím nálezom
publikovaným v Zbierke
zákonov
pod číslom 4/1996.
Všetci vieme, v čom spočíva podstata
dlhopisovej priva-
tizácie.
31. decembra v roku 2000 nastane
splatnosť dlhopi-
sov,
ktorých nominálna hodnota bude 10 tisíc
korún. Dovtedy
sú
dlhopisy pre radového občana prakticky nepoužiteľné. Mož-
nosti
nakladania s dlhopismi sú veľmi úzke a
použiteľné iba
pre
ľudí, ktorí sa vyznajú v nakladaní s cennými papiermi.
Radovému občanovi nezostáva nič iné, len dlhopis zasunúť
medzi
ostatné domáce papiere a čakať, či sa v
roku 2000 na-
plní
sľub predkladateľov dlhopisovej
privatizácie v podobe
10
tisíc korún vrátane výnosu z dlhopisu.
Už tu
však chcem upozorniť, že hoci
zákon zavádzajúci
dlhopisovú
privatizáciu hovorí o päťročnej
splatnosti dlho-
pisu,
radový občan sa k reálnym peniazom,
ak o ne bude mať
záujem,
dostane až po šiestich rokoch, pretože Fond národné-
ho
majetku má povinnosť splatiť nominálnu
hodnotu dlhopisu,
t.
j. desaťtisíc korún vrátane jeho výnosu, až do konca roku
2001,
čím sa päťročná lehota fakticky predlžuje na lehotu
šesťročnú.
Domnievam sa, že návrh zákona je sociálne nespravodli-
vý.
Z tohto titulu predkladám návrh zákona, ktorý má odstrá-
niť
určité sociálne nespravodlivosti spočívajúce v tom, že
starí
občania alebo starší občania, ktorí najviac prispeli
k
vybudovaniu majetku, ktorý je rozdeľovaný v dlhopisovej
privatizácii, budú mať
požitky z tohto majetku až v roku
2001,
čo je lehota, ktorá prináša rôzne životné situácie,
a
poviem to veľmi otvorene, možno,
že mnohí starí ľudia sa
tohto
termínu ani nedožijú.
Preto v návrhu zákona navrhujeme, aby sme skrátili deň
splatnosti
dlhopisu u tých občanov, ktorí v deň nadobudnutia
účinnosti
dosiahnu vek 60 rokov a viac, vtedy by dlhopis bol
splatný
31. decembra 1997 vrátane jeho výnosu.
Táto právna úprava nevedie iba k
sociálnej spravodli-
vosti,
ale je aj významná z pohľadu Fondu národného majetku.
Pretože
ak nebude prijatý tento zákon, Fond národného majet-
ku
bude musieť v roku 2001 jednorazovo
vyplatiť sumu 35 až
40 mld korún.
Ak by sme prijali tento zákon, tak v roku
1997,
resp. v roku 1998, pretože dávame ešte šesť mesiacov
Fondu
národného majetku na vyplatenie týchto dlhopisov, by
sa
vyplatila suma, podľa tohto
návrhu, približne 8 mld ko-
rún,
ale to iba v teoretickej rovine, ak by všetci ľudia nad
60
rokov požiadali o vyplatenie dlhopisov. Myslím si, že pre
fond
je to účelné v tom, že nebude vyplácať sumu 35 až 40
mld
naraz, ale postupne. A okrem toho, ako som zdôraznil,
treba
vidieť sociálny aspekt tejto novelizácie zákona.
Druhá významná zmena prinášaná návrhom
zákona spočíva
v
tom, že pokiaľ mestá a
obce prijmú dlhopisy ako formu
platby
pri prevode bytov do osobného
vlastníctva, tak tieto
dlhopisy
im budú splatené do konca roku 1997.
Musím vám po-
vedať,
že zo skúseností, ktoré mám z miest a
obcí, zastavil
sa
trh s bytmi. Zastavil sa trh s bytmi preto, že ľudia oča-
kávali,
že budú môcť použiť dlhopisy ako formu platby pri
prevode
bytov do osobného vlastníctva.
Keďže mestá a obce nie sú povinné
zo zákona prijímať
dlhopisy
ako formu platby, je prirodzené, že iba malá časť
z
týchto miest sa rozhodne pre obchodovanie s cennými pa-
piermi,
a ľudia, hoci prejavili záujem o kúpu
bytu, niekedy
aj
zaplatili počiatočnú čiastku, ďalej neplatia a máme dôka-
zy
o tom, že trh s bytmi je zastavený. Myslím si, že toto
ustanovenie
by mohlo viesť k oživeniu trhu, ďalej k tomu, že
mnohí
ľudia, ktorí by normálne nemali na kúpu bytu, by si
tieto
byty mohli kúpiť. A osobitne je tento návrh významný
pre
starších občanov.
Vážené
dámy a páni, toto je podstata
návrhu zákona,
ktorý v mene
skupiny poslancov predkladám.
Verím, že ako
letný
darček by sme sa mohli dohodnúť na návrhu, ktorý by
pomohol nielen starším občanom, ale pomohol
by naozaj aj
v
oblasti, na ktorej nám všetkým
záleží, v oblasti predaja
bytov
do osobného vlastníctva. Preto vás prosím o podporu
tohto
návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. Prosím
spoločného spra-
vodajcu výborov
pána poslanca Tomáša
Cingela, aby podal
správu
o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch
Národnej
rady.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia a kolegyne,
predseda
Národnej rady Slovenskej
republiky svojimi
rozhodnutiami
číslo 1003 z 27. mája 1996 a 1041 z 20. júna
1996
pridelil návrh skupiny poslancov
Národnej rady Sloven-
skej republiky na vydanie zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb.
o
podmienkach prevodu majetku štátu na
iné osoby v znení
neskorších
predpisov, na prerokovanie v lehote
ihneď Ústav-
noprávnemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-
dárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru
Národnej
rady
Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samo-
správu
a národnosti. Na skoordinovanie stanovísk výborov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky bol citovanými rozhodnutia-
mi
predsedu Národnej rady Slovenskej
republiky určený Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, priva-
tizáciu
a podnikanie s tým, že skoordinované stanoviská
vý-
borov
Národnej rady sa premietnu v spoločnej správe.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
neprijal
uznesenie k návrhu skupiny poslancov
Národnej rady
Slovenskej
republiky na vydanie zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon číslo 92/1991
Zb.
o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení
neskorších
predpisov, lebo podľa § 48 ods. 1
zákona Sloven-
skej
národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku
Slovenskej
národnej rady v znení neskorších
predpisov nevy-
slovila s ním
súhlas nadpolovičná väčšina
všetkých členov
výboru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie o výsled-
ku
prerokovania návrhu skupiny
poslancov na vydanie zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky tlač 425, lebo podľa § 48
ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady
číslo 44/1989 Zb.
o
rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení ne-
skorších predpisov
nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých členov výboru.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti prerokoval návrh sku-
piny
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa mení
a
dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu ma-
jetku
štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Vy-
slovil
s ním súhlas a odporúčal Národnej rade Slovenskej re-
publiky
schváliť ho v predloženom znení.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
pôdohospodárstvo vyslovili súhlas s
návrhom skupiny po-
slancov
Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon
číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu
na
iné osoby v znení neskorších predpisov, a odporúčajú ho
Národnej
rade Slovenskej republiky schváliť s týmito zmenami
a
doplnkami:
V článku
I v predvetí sa za slová "zákon 92/1991 Zb.
o
podmienkach prevodu majetku štátu
na iné osoby" vkladajú
slová
"číslo 92/1992".
V
článku I bod 1 - znenie úvodnej
vety sa upravuje,
v
§ 24 sa za odsek 6 vkladá
nový odsek 7, ktorý znie:
v
článku I znenie bodu 1 upraviť tak, aby sa splatnosť dlho-
pisu vrátane jeho výnosu vzťahovala na
všetkých občanov,
ktorí
dovŕšia vek 60 rokov do roku 2000.
V článku
I bod 1 slová "vek 60 rokov je vrátane" sa
nahrádzajú
slovami "vek 70 rokov a viac, je vrátane".
V článku I bod 3 znenie úvodnej vety sa
upravuje takto:
"V
§ 24 v novooznačenom odseku 6 sa za písmeno f) vkladá no-
vé
písmeno f), ktoré znie ...atď."
V článku I bod 8 v navrhovanom § 24 v
novooznačenom od-
seku
14 sa slovo "iba" nahrádza slovom "aj".
To je všetko.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi a prosím ho, aby za-
ujal
miesto určené pre spravodajcu výborov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpra-
vu
o tridsiatom prvom bode programu. Nemám žiadnu prihlášku.
Keďže sa do rozpravy nikto nehlási,
vyhlasujem rozpravu
o
tridsiatom prvom bode programu... (Hlasy zo sály.) Nech sa
páči,
pán poslanec Fico. Už ste unavení, viem, ale pán Glin-
ský
ešte vystúpi s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som len pri tejto príležitosti
konštatovať, že
sa
v našej hospodárskej sfére už stále častejšie konštatuje,
že
prechod z kupónovej privatizácie na dlhopisovú privatizá-
ciu
bol veľkým ekonomickým víťazstvom, a nielen ekonomickým,
aj
sociálnym.
Minulý
týždeň napríklad denník SME uviedol, že podľa
štatistík
v Česku priemerný zisk z kupónovej knižky bol
3
000 korún. Nie je vypočítané, koľko to bolo
na Slovensku,
ale
v Česku bol priemerný zisk 3 000 korún. U nás na kupóno-
vom
trhu dávame všetkým ľuďom, aj tým starším, ktorí sú bez-
mocní,
istotu 10 000 korún. Dnes po vzájomných konzultáciách
strán,
dá sa povedať, po vzájomnej dohode,
môžeme pristúpiť
k
uvoľňovaniu prostriedkov pre
dôchodcov. Myslím si, že
môžeme
konštatovať, že dlhopisová privatizácia
je nepomerne
spravodlivejšia,
okrem toho, že je ekonomicky pre
Slovensko
vyhovujúca.
Ďakujem.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
návrh zákona, ktorý som predložil v
mene skupiny po-
slancov, celkom
prirodzene vyvolal veľkú mieru diskusií.
V
samotných výboroch som videl,
že je tu vôľa poslancov
schváliť nejaký návrh zákona v tomto smere, ale rovnako
viem,
aká je vôľa tohto parlamentu, pokiaľ ide o vekovú hra-
nicu
ľudí, na ktorých sa má vzťahovať, a myslím si, že ak sa
bude
hlasovať, tak podľa všetkého prejde návrh na 70 rokov.
Nevystupujem teraz ako predkladateľ, ale
dal som dohro-
mady
všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sa objavovali, nehovo-
riac
o tom, že v spoločnej správe je z jedného výboru návrh,
aby
sme legislatívne spracovali kaskádovité riešenie, aby do
skupiny
ľudí, ktorí budú zvýhodnení, boli zaradení aj ďalší.
Dovoľte mi preto, aby som ako alternatívu
návrhu, ktorý
je
predložený, navrhol riešenie, také riešenie, s ktorým vy-
jadril
súhlas aj pán poslanec Maxon, aby to bolo trošku kry-
té,
a to riešenie spočíva v tomto, alebo táto alternatíva by
vyzerala
asi takto:
Ak by
sme prijali návrh, ktorý je v
spoločnej správe,
znamenalo
by to, že ak majiteľ po účinnosti
zákona dosiahne
vek
70 rokov a viac, dlhopis bude splatný
31. decembra 1997
vrátane
výnosu. Ako alternatívu teraz navrhujem doplniť tie-
to
odseky:
Dlhopis podľa odseku číslo 4, to je
charakteristika dl-
hopisu,
ktorého majiteľ dosiahne po dni
účinnosti tohto zá-
kona vek 65
rokov a viac, je vrátane jeho výnosu splatný
31.
decembra 1998.
Druhý odsek, ktorý by sme doplnili, by
znel, že dlhopis
podľa
odseku 4, ktorého majiteľ dosiahne ku dňu účinnosti
tohto
zákona vek 60 rokov a viac, je
vrátane tohto výnosu
splatný 31. decembra 1999. A všetci
ostatní budú mať deň
splatnosti
31. december roku 2000, čiže tá
postupnosť je tu
presne
zachovaná.
Rovnako nenavrhujeme, aby fond okamžite
splatil peniaze
v
dátumoch, ktoré sú uvedené, ale aby
splatnosť, vyplatenie
reálnych
peňazí v prípade 70-ročných bola do 30.
júna 1998,
u
65-ročných a starších 30. júna 1999 a u 60-ročných a star-
ších
30. júna roku 2000. A u ostatných je to podľa zákona
31.
decembra roku 2001.
Rovnako vám chcem povedať, že keď
prijmeme tieto kaská-
dy,
tak zabezpečíme plynulé výdavky z Fondu národného majet-
ku.
Pokiaľ ide o skupinu 70-ročných, je to
235 000 ľudí, to
je
2,3 miliardy korún. Ale to neznamená,
že všetci okamžite
prídu
a budú si pýtať 10 000 korún vrátane výnosu, lebo to
sú
cenné papiere, ktoré sa dedia a ktoré sa dajú použiť iným
spôsobom.
Ďalej je skupina 65-ročných,
ktorých je 180 000,
to
je 1,8 miliardy korún, ale to spadá až do obdobia roku
1998
a vyplatenie až do 30. júna 1999. A 60-roční, to je
opäť
skupina asi 200 000 dôchodcov, ktorí by
mali vyplatené
dlhopisy teoreticky, lebo naozaj nebudú všetci
žiadať ku
30.
júnu roku 2000.
Keď prijmeme túto alternatívu, prirodzene, potom treba
podopĺňať
aj návrhy ustanovení, ktoré sú tam, pretože sa po-
súvajú
odseky a posúvajú sa aj niektoré ďalšie
záležitosti,
ale
v tomto je podstata.
A v rámci tejto alternatívy by bolo potom
potrebné zme-
niť
aj deň účinnosti, aby sa nám lepšie rátali lehoty. Navr-
hujem
preto v druhej alternatíve deň účinnosti od 1. augusta
1996.
Je to dostatočný čas na to, aby
prešiel zákon celým
legislatívnym procesom.
Tento návrh naozaj vytvára dobré
predpoklady
pre Fond národného majetku, aby plynule vyplá-
cal, lebo keď
to neurobíme, tak sa nám stane,
že v roku
2000 nebude mať
fond 35-40 mld korún, a neviem
si potom
predstaviť
reakcie verejnosti na takúto situáciu.
Toto je alternatíva. Je spracovaná
legislatívne presne,
vrátane
posunov jednotlivých odsekov a ustanovení, takže má-
me
možnosť v rámci pozmeňujúcich
návrhov hlasovať aj o ta-
kejto
alternatíve, ktorá by mohla byť prijateľná.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.
Poslanec R. Filkus:
Nerád zasahujem kvôli času, lebo sme si o
tom povedali.
Ale
čudujem sa vám, pán poslanec Fico,
boli ste pri jednej
diskusii
v našom výbore pre financie, rozpočet a menu
a tam
som
vám hovoril o základných argumentoch proti tomuto kaská-
dovému
riešeniu. Veď to nie dobré, čo teraz navrhujete.
Pozrite sa, zásadná vec je takáto. Ak ste privatizačný
proces
nahradili odškodňovacím procesom,
tak ste museli aj
dopredu
vedieť, že Fond národného majetku bude mať peniaze
na
odškodnenie. Teraz sa vyhnem diskusii, že je to tak alebo
onak,
ale keď sa to spravilo, tak sa musí počítať, že penia-
ze
budú, a viete, čo to znamená - keď nie v
tom roku, tak
v
inom roku, v poriadku. Nepatrím k mladším, ale keby ste
toto
zaviedli, tak je to proti všetkým
mladším. Čo je to za
prístup?
Spravíte niekoľko skupín, ktorým budete dávať podľa
veku.
Tak potom keď spravíte jednu skupinu,
je to v poriad-
ku,
ale keď spravíte 3, 4, 5, tak mladší tiež budú chcieť,
rozumiete.
Prečo nie 55, prečo nie 50, prečo nie 45 a ne-
viem,
čo všetko možné ostatné?
Keď
sme už raz spravili chybný krok
a spravili sme
z
privatizačného procesu proces odškodňovací, tak to konzek-
vetne
veďme, a keď sme si boli vedomí toho, čo to znamená,
aké
množstvo peňazí Fond národného majetku
bude mať, no tak
toto
nemôžete takto "rozbetlovať".
Navyše vám do toho ešte
dám
jeden moment - keď minister financií a podpredseda vlády
vyhlásil,
že 7,5 tisíc je vrchná hranica 10-tisícovej hodno-
ty,
tak už vytvára pouvoir na to, že sa bude platiť menej.
A po druhé, môžem vám povedať niekoľko
miest, kde sa už
tieto
dlhopisy predávali pod 4, pod 5 tisíc, pod 6 tisíc. Čo
urobíte
z týchto kaskád? Jeden trhací kalendár.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická
poznámka.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Keďže pán navrhovateľ predniesol odlišný
návrh, aký má-
me
uvedený v tlači, žiadam a dávam procedurálny návrh, aby
sme
dostali tento návrh písomne a aby bol prerokovaný vo vý-
boroch.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Je to procedurálny návrh, musím dať
o ňom hla-
sovať.
Pán poslanec Lauko žiada... Ešte
faktická poznámka -
pán
Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Po
prvé, pán poslanec
Lauko, pán Fico nepredniesol
žiadny
nový návrh, predniesol riadny pozmeňujúci návrh, čiže
netreba,
aby sa schádzali výbory, to po prvé.
Po
druhé, pán poslanec Filkus,
myslím si, že nejde
o
to, či sú peniaze, ale o to, že bol predložený pozmeňujúci
návrh,
ktorý je uvedený v spoločnej správe, a
ten podstatne
mení
hranicu, ktorou sme aj my argumentovali. Hovoríte, že
stanovenie
určitých stupňov nie je vhodným
riešením a podľa
vás
je to trhací kalendár. Nemyslím si, že
je to trhací ka-
lendár, pretože aj
dôchodkový vek je stanovený
rozdielne,
podľa
určitých podmienok. Domnievam sa, že zmysel stanovenia
vekových
kategórí je rozšírenie okruhu ľudí, ktorým by sa
dlhopis
vyplatil skôr ako to predpokladá platný zákon, a te-
da
by ho mohli použiť, aspoň v súlade s týmto zákonom. Nie
je
to nič nenormálne a nevytvára to ani nejaký jednorazový
tlak
na Fond národného majetku, ale naopak, vytvára predpok-
lady
pre tých, ktorí sa môžu aj nedožiť vyplatenia týchto
čiastok,
aby sa urýchlila splatnosť dlhopisov. Nevidím v tom
žiadny
vecný problém z hľadiska posudzovania
kategórie oby-
vateľstva.
A keď hovoríte o 45-ročných, tak to nie
sú ľudia
v
dôchodkovom veku. Ak ste si všimli, zaoberali sme sa práve
tými,
ktorí majú dôchodkový a vyšší vek.
Týmto by som neargumentoval, pretože
potom sa dostanete
do
filozofie, ktorá by musela znamenať, že
celé dlhopisy sa
budú
vyplácať v kategorizácii obyvateľstva, od dospelosti až
po smrť.
A toto sa zrejme týmto
návrhom asi nechcelo
sledovať
a ani sa nesledovalo.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Dovolím si povedať, Ľuboš, že
my nehovoríme o dôchod-
kovom procese,
ale privatizačnom. A čo to má čo hľadať
v
privatizačnom procese? Tak si potom
povedzme, že sme pri-
vatizačný
proces nahradili odškodňovacím, a tým, ako hovo-
ríš,
v rámci toho, ako je rozdelený
dôchodok, podľa určitej
hranice
veku, budeme dávať. Ale veď hovoríme o privatizácii,
o
tom, ako to nahradíme v privatizačnom
procese, a teraz mi
len
dávaš za pravdu, že sme z toho spravili
jeden odškodňo-
vací
proces, ktorý má nakoniec význam
politického charakte-
ru, aby sme
dôchodcov presvedčili a aby videli, čo teraz
urobíme
v ich prospech v rámci privatizačného procesu. Ale
to
už nič nemá spoločné s privatizačným procesom.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Pán kolega Fogaš, nesúhlasím, pretože
tento pozmeňujúci
návrh
zásadne mení to, čo bolo v predloženej
tlači, a preto
navrhujem
procedurálny návrh. Ale aby som bol ústretový, me-
ním trochu znenie svojho procedurálneho návrhu - nežiadam,
aby
to bolo prerokované vo výboroch, ale
aby sme to dostali
písomne,
lebo musíme vedieť, o čom rokujeme.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za ústretovosť. Myslím, že je to
normálny návrh
a
môžete to dostať písomne, to po prvé.
Po druhé, tu nejde o žiadne odškodnenie a
ja to tak ani
nechápem, pretože dlhopisová metóda nie je odškodnením
za
privatizáciu.
Sám hovoríte, pán profesor, že to je
privati-
zácia,
a ak sme hľadali hranicu, keď
treba sledovať aj so-
ciálne aspekty
tohto procesu, tak
sme ju videli práve
v
dôchodkovom veku. Viem, že tu
nerozhodujeme o dôchodkoch,
ale
umožňujeme ľuďom, ktorí sú vo vekovej
kategórii, keď sa
už
môžu, povedzme, nedožiť užitia 10 tisíc Sk, vychádzame im
v
ústrety. Nič sa nemení na filozofii, iba splatnosť dlhopi-
sov
je pre určité kategórie obyvateľstva
rýchlejšia. To nič
nemení
na ekonomickej podstate samotnej
teórie, ktorú pred-
ložilo
vládne hnutie a ktorú aj schválilo. Tú my nemôžeme
zmeniť,
ale umožníme ľuďom aspoň z toho čosi
mať. To je ce-
lé.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
S
dovolením, chcel by som k tomu
povedať aspoň pár
slov.
Pokus interpretácie, ktorý tu robil pán
poslanec Fil-
kus,
je proste a jednoducho pokus politickej
ideologizácie.
Fakt
je ten, že ide o privatizáciu a v rámci privatizácie aj
pri
prvej vlne sa uvažovalo, že preto, aby mohli byť odškod-
není občania, sa
zaviedol princíp kupónovej privatizácie
ako
jeden z časti toho postupu a,
samozrejme, odškodňovacia
stránka
bola do neho zahrnutá. Vieme, že aj pri
kupónoch sa
postupovalo
tak, že na základe psychózy a netrpezlivosti ne-
zorientovaných
ľudí sa od obyvateľov za veľmi lacné
peniaze
skupúvali prostriedky - kupónové knižky.
Tento postup sa
stále
robil a vidíme celkový výsledok, dajme tomu, poslednej
bilancie
v Čechách, ktorá po veľkých a honosných informá-
ciách, aké je
to výhodné, ukazuje
trojtisícovú priemernú
hodnotu
kupónovej knižky. Takto sa veci majú.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
alternatíva, ktorú som uviedol v rozprave, v podstate
mení
iba splatnosť u dvoch kategórií ľudí, a to u 65-ročných
a
60-ročných. Inak je zákon v tej istej polohe. Ale súhlasím
s
vami, vždy som bol za to, aby poslanci
vedeli, o čom hla-
sujú. Som pripravený v priebehu polhodiny
spracovať druhú
alternatívu
vrátane posunu odsekov a ustanovení a
môžeme to
vo forme písomného "pozmeňováku" rozdať,
môžeme si urobiť
prestávku,
o polhodinu to môže byť na stole, alebo
prípadne
pokračovať
v schôdzi.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Pán podpredseda Húska, aká politická
ideológia? Ak je
to
proces privatizácie, prečo dopredu vyhlasujete, že za dl-
hopis,
ktorý má hodnotu, nie ešte cenu, hodnotu 10 tisíc,
občan
musí dostať najmenej 7,5 tisíc. To som
nevyhlásil ja,
to
vyhlásil minister financií a
podpredseda vlády. Ak by to
bol
proces privatizácie, tak do toho nemôže takto zasahovať.
Je
to odškodňovací proces.
Po druhé
- samozrejme, že som za to, aby
občan na to
nedoplatil. Potom to
však zoberme rigorózne a
jednoznačne
povedzme:
"60 rokov, hotovo a
dostaneš". Ale nebudem z toho
robiť
kaskády, veď to celé rozbijem. To už
nemá žiadny cha-
rakter
nejakého procesu privatizácie. Veď z čoho vychádzame,
preboha?
Proces privatizácie je zmena štruktúry vlastníctva,
iná
forma vlastníctva. A toto je
privatizácia, keď dostanem
dlhopis
za 10 tisíc a už mi dopredu vyhlásia: "No dobre, ale
neboj
sa, dostaneš najmenej 7,5 tisíc."
No čo je to? Samo-
zrejme,
ja som takisto za to a poslancovi Fogašovi chcem po-
vedať,
áno, pomôcť, ale jednoznačne - dosiahneš 60 rokov,
dostane
to, čo navrhol pán Fico v prvom návrhu, za to som
bol.
Ale tieto kaskády je čosi úplne iné, ako sme mysleli.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, pán kolega Fico, chcel by som vás požia-
dať,
vzhľadom na to, aby sme eventuálne
mohli dospieť k ne-
jakej
vzájomnej dohode, či by ste neboli ochotný spracovať
pozmeňujúce
návrhy v dvoch alternatívach, jedna
alternatíva
v
znení, v akom ste navrhovali, a druhá
alternatíva, pokiaľ
sa
týka veku takisto, ale bez alternatívy bytov.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán podpredseda Húska, nech sa
páči.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Chcem len znova opakovať, že problém je v čomsi celkom
inom.
Keď povieme, že hodnota obligácie sa stanovuje mini-
málne
7,5 tisíc Sk, to je práve ochrana, aby nezneužívali
vlastníka
obligácie v situácii, v ktorej by mu prípadne moh-
li
ponúkať nižšiu cenu a obrať ho o tieto prostriedky. To je
čisto
ochranný prostriedok a platí v období nie splatnosti
obligácie.
Pri splatnosti obligácie predsa platí plná cena
istiny
plus úrok.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, pán Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcel by
som reagovať na to, čo
povedal pán poslanec
Filkus.
Myslím si, že vôbec nejde o niečo celkom iné. Ide
o
to, čo je navrhnuté v zákone, len sa rozširuje okruh osôb.
A
platba za dlhopis sa rozkladá na okruh osôb na viac rokov,
nie
na jeden rok. Takže vôbec nejde o zmenu podstaty dlhopi-
sovej
metódy, ani nejde o zmenu spôsobu privatizácie, ani
nejde
o zmenu iného nejakého návrhu. Ide len o to, že tak
ako
dostali možnosť v zákone, povedzme,
podnikatelia každý
rok
si prostredníctvom dlhopisov
uhrádzať svoje pohľadávky
voči
Fondu národného majetku, tak v podstate počas lehoty,
ktorá
trvá na výplatu dlhopisov, dostanú túto možnosť nielen
jednorazovo
60-roční, ale 60-roční v tom roku,
pokiaľ dlho-
pisy
platia. Považujem to za normálny
prístup nás poslancov
aj
k iným občanom, nielen k tým,
ktorí sa dožijú toho veku
teraz.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážený
pán predsedajúci, myslím
si, že by sme mohli
vytvoriť
priestor na vypracovanie
pozmeňujúceho návrhu pre
ostatných
poslancov. Rozmnožím ho a dám každému poslancovi
k
dispozícii. Ak nebudú ďalšie prihlášky do rozpravy, môžeme
skončiť
rozpravu a pokračovať ďalším bodom programu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Ešte pán predseda Gašparovič.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vlastne
som chcel povedať presne to, čo
povedal pán
poslanec
Fico, aby sme urobili 15-minútovú pauzu pre neho
a
prípadne pre iného poslanca alebo
klub, ak by chcel ešte
spracovať
nejaký návrh, a ďalej by sme pokračovali v bodoch,
ktoré
sme si stanovili. Ak by bolo
treba, na hlasovanie sa
páni
poslanci vrátia.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ale rozpravu neskončíme.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Rozpravu neskončíme, lebo potom by
nemohol dať pozmeňu-
júci
návrh. (Hlasy zo sály.) Prosím vás, pán poslanec Fogaš,
ako
môžeme ukončiť rozpravu a príde pán Fico s iným návrhom?
Hlasovať
o tom nemusíme, budeme ďalej pokračovať podľa bodov
programu
a pán poslanec Fico pripraví to, čo povedal.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Presne tak. Nech sa páči, pán poslanec
Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Pán poslanec Fico svoj pozmeňujúci
návrh na pléne už
predniesol,
ide sa dať len do písomnej formy, takže pokiaľ
nechceme
niečo na tom zmeniť ešte v rámci dohody, tak potre-
bujeme
vstúpiť v prípade potreby do rozpravy. Mohla by sa
stať
jedine tá alternatíva, ak by teraz pán Fico súhlasil
s
tým, aby boli z pôvodnej predlohy
vypustené body číslo
5
a 6, že je to alternatívny návrh. Chcel
by som od vás po-
čuť
odpoveď, či ste ochotný pripraviť to aj
v alternatívnom
návrhu,
že by sa z toho vyňali byty.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán poslanec Maxon povedal podstatu.
Pozmeňujúce návrhy
boli predložené,
stačí ich rozmnožiť.
Aj ja som jedným
z
predkladateľov, a to, čo navrhuje pán
poslanec Maxon, je
pre
mňa osobne neprijateľné. Návrh je
predložený práve pre-
to,
aby istým spôsobom urýchlil alebo
umožnil širšie použi-
tie
dlhopisov. Ak už nie sú ďalšie
pozmeňujúce návrhy, roz-
prava
sa môže uzavrieť a - tak ako to robíme
inokedy - pred
záverečným
hlasovaním sa rozdajú pozmeňujúce návrhy.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko, trváte na svojom procedu-
rálnom
návrhu?
Poslanec P. Lauko:
Áno.
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Pán poslanec Lauko dal návrh, aby pán
poslanec Fico ná-
vrh
rozmnožil, ale nepovedal, že dva varianty, prvý a druhý.
(Hlasy
z pléna.) Aby rozmnožil to, čo predniesol. Potom sa
k
tomu vrátime. Kto je za?
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh sme prijali. Tento bod programu prerušujeme, kým
sa
spracuje pozmeňujúci návrh, ale rozprava nie je skončená.
Rozprava
je prerušená.
Teraz pristúpime k t
r i d s i a t e m u d r u h é-
m
u bodu programu ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch
a
o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o
prevádzkovaní rozhla-
sového
a televízneho vysielania v znení neskorších predpi-
sov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 337 a
spoločnú správu
výborov
ako tlač 337a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní poslankyňa
pani
Terézia Chlebová. Prosím pani
poslankyňu, aby sa ujala
slova.
Poslankyňa T. Chlebová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
skupina
poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky
predkladá
návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa dopĺňa
zákon Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo
212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene
zákona
číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a te-
levízneho
vysielania v znení neskorších predpisov.
Účelom predloženej zmeny zákona je náprava krivdy voči
poberateľom
vdovských dôchodkov, kde pri podávaní pozmeňujú-
cich návrhov
k tomuto zákonu
sa nedopatrením zo zákona
o
koncesionárskych poplatkoch táto kategória dôchodcov vy-
nechala.
Pri plnení ďalších kritérií, t. j.
vek nad 65 ro-
kov,
samostatná domácnosť, by bola táto
kategória diskrimi-
novaná
najmä tým, že vdovy a vdovci sú
poberatelia zvyčajne
iba
jedného dôchodku.
Legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady Slovenskej
republiky
v informácii o návrhu skupiny poslancov Národnej
rady
Slovenskej republiky k zmene
predloženého zákona odpo-
ručil v predloženom návrhu niekoľko
pripomienok z dôvodu,
aby
sa uskutočnila novelizácia tohto zákona
zo širších hľa-
dísk,
ako len na ktorú poukazuje dôvodová správa.
Skupina poslancov, ktorá návrh na zmenu
zákona o konce-
sionárskych
poplatkoch predkladá, pripomienky legislatívneho
odboru
Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky prijíma
a
súhlasí s nimi tak, ako sú predložené, a odporúča Národnej
rade Slovenskej
republiky návrh predloženého zákona aj
s
pripomienkami legislatívneho odboru
Národnej rady Sloven-
skej
republiky schváliť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pani poslankyni Chlebovej.
Prosím
spoločnú spravodajkyňu výborov
pani poslankyňu
Idu
Rapaičovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania
návrhu
zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslankyňa I. Rapaičová:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu
výborov Národnej
rady Slovenskej
republiky o výsledku prerokovania návrhu
skupiny
poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky na vy-
danie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa
dopĺňa zákon
Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
212/1995
Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene záko-
na
číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a tele-
vízneho
vysielania v znení neskorších predpisov, tlač 337.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
z
12. februára 1996 pridelil uvedený návrh zákona Ústavno-
právnemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre zdra-
votníctvo
a sociálne veci a Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokova-
nie
po tom, ako dostanú stanovisko vlády Slovenskej republi-
ky.
Na skoordinovanie stanovísk výborov bol
týmto rozhodnu-
tím
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-
túru
a šport.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona
prerokovali
od 21. júna do 25. júna 1996 bez stanoviska vlá-
dy
Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republiky,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo
a
sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
vzdelanie, vedu, kultúru a šport súhlasili s návrhom zá-
kona
s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu s návrhom súhlasil bez pripomienok.
Výbory Národnej rady Slovenskej
republiky, ktoré súhla-
sili s návrhom
zákona s pripomienkami, odporučili v ňom
uplatniť
zmeny a doplnky. Je ich 8 a sú uvedené
v spoločnej
správe.
Ešte
si dovolím povedať jednu poznámku na spresnenie
znenia
bodu 6. K omylu pravdepodobne prišlo pri nepresnom
prepise.
Výraz "návrh" treba zmeniť
na "nárok". Celý tento
bod
znie: "Ak platiteľ poplatku nezaplatí poplatok z omeška-
nia
ani do jedného mesiaca po doručení
výzvy na jeho zapla-
tenie,
vyberateľ poplatku môže uplatniť svoj nárok na súde."
Nie
svoj návrh na súde, ale svoj nárok na súde.
Ďakujem. Toľko spoločná správa. Prosím,
pán predsedajú-
ci,
aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pani poslankyni Rapaičovej a
prosím, aby zauja-
la
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu
o
tridsiatom druhom bode
programu. Nemám žiadnu písomnú
prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť
v
rozprave.
(Nikto.)
Ak
nie, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom druhom bode
programu
za skončenú.
Prosím pánov poslancov, panie poslankyne,
aby sa dosta-
vili
do sály, budeme hlasovať. (Gong.)
Prosím
spoločnú spravodajkyňu výborov
pani poslankyňu
Rapaičovú,
aby uvádzala hlasovanie v zmysle spoločnej správy
a
výsledkov z rozpravy. Nech sa páči.
Poslankyňa I. Rapaičová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľujem si navrhnúť, aby
sme
hlasovali o všetkých ôsmich zmenách a doplnkoch vyplýva-
júcich zo
spoločnej správy spoločne.
Pretože nevzišiel
z
pléna žiadny návrh na vyňatie
hlasovania o žiadnom bode,
odporúčam
všetky jednoznačne prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pani spoločná spravodajkyňa odporúča
všetky body prijať
en
bloc.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Poslankyňa I. Rapaičová:
Vážení kolegovia a kolegyne, pán predsedajúci, prosím,
aby
ste dali hlasovať o zákone ako celku.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení
schválených
zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o
zákone ako celku.
Pani
spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
Národnej rady
Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z.
o
koncesionárskych poplatkoch a
o zmene zákona
číslo
468/1991
Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a
televízneho vy-
sielania
v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni za
spoluprácu.
Poslankyňa I. Rapaičová:
Ďakujem aj ja za spoluprácu. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
ď a l š í m bodom programu je
návrh na
zmenu uznesenia Národnej rady
Slovenskej re-
publiky z 8.
novembra 1995 číslo 222 o vyslovení súhlasu
s
Dohovorom o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a
prírodných
stanovíšť.
Návrh ste dostali ako tlač 444, ktorého súčasťou je aj
návrh
uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím poslanca Jozefa Pokorného, aby
návrh uviedol.
Poslanec J. Pokorný:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov
a
prírodných stanovíšť, známy ako Bernský
dohovor, je pred-
metom
rokovania Národnej rady Slovenskej republiky už dru-
hýkrát.
Dôvodom je nielen mimoriadne postavenie tohto medzi-
národného
právneho dokumentu na ochranu európskych význam-
ných
druhov a ich stanovíšť, ale tiež potreba jednoznačne
definovať
záväzky Slovenskej republiky ako budúcej
zmluvnej
strany
dohovoru.
Význam dohovoru spočíva predovšetkým v
medzinárodne ko-
ordinovanom
postupe pri aktívnej ochrane druhov a ich stano-
víšť.
Dohovor bol predložený na podpis 19. septembra 1979
pre
štáty Rady Európy, ako aj všetky ostatné európske kraji-
ny
a z dôvodu ochrany migrujúcich druhov živočíchov i pre
niektoré
štáty Afriky. V súčasnosti má 33 zmluvných strán
vrátane
Európskej únie.
Bezprostredne po prijatí Slovenskej
republiky medzi
členské
krajiny Rady Európy sa začala príprava na naše člen-
stvo
v jej najvýznamnejších právnych
normách. Návrh na pri-
stúpenie
k dohovoru bol na rokovanie vlády Slovenskej repub-
liky
predložený v decembri v roku 1993. Vláda Slovenskej re-
publiky
na svojom zasadnutí 8. marca 1994 uznesením číslo
208
súhlasila s pristúpením Slovenskej
republiky k dohovoru
s
uplatnením výhrady voči dvom druhom -
vlk obyčajný a med-
veď
hnedý. Vláda ďalej v uvedenom uznesení odporučila prezi-
dentovi
Slovenskej republiky splnomocniť mimoriadneho a spl-
nomocneného
veľvyslanca, vedúceho Stálej diplomatickej misie
Slovenskej
republiky pri Rade Európy v Štrasburgu, na jeho
podpísanie.
Keďže v zmysle Ústavy Slovenskej republiky dohovor vy-
žaduje
súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, bol pri-
pravený
návrh na vyslovenie súhlasu Národnou radou Sloven-
skej
republiky s ratifikáciou dohovoru.
Národná
rada Slovenskej republiky
na svojom rokovaní
dňa
8. 11. 1995 materiál prerokovala a prijala uznesenie Ná-
rodnej rady číslo
222. V uvedenom uznesení však
chýbalo
uplatnenie
výhrady voči dvom druhom - vlk obyčajný
a medveď
hnedý,
ktoré sú zaradené medzi prísne chránené druhy živo-
číchov.
Uplatnenie výhrady voči uvedeným dvom druhom živo-
číchov je v
súlade s článkom 22 ods. 1 dohovoru. Dôvodom
uplatnenia výhrady voči plneniu podmienok ochrany
k týmto
druhom
živočíchov v zmysle článku 6 dohovoru je súčasný stav
ich
populácie v Slovenskej republike, umožňujúci reguláciu
početnosti
bez ohrozenia ich existencie a funkcií
v ekosys-
témoch.
Z tohto
dôvodu je potrebné doplniť
uznesenie Národnej
rady
číslo 222 z 8. 11. 1995 tak, aby bolo v
súlade s uzne-
sením
vlády číslo 208 z 8. 3. 1994, ako aj s aktuálnymi pod-
mienkami
a potrebami ochrany uvedených dvoch druhov organiz-
mov. Tento postup bol dohodnutý spoločne
s ministerstvom
zahraničných
vecí.
Záväzky vyplývajúce z dohovoru budú v
Slovenskej repub-
like
plnené v gescii orgánov štátnej správy
ochrany prírody
a
krajiny v úzkej súčinnosti s orgánmi štátnej správy poľov-
níctva
a rybárstva a vedeckovýskumnou základňou. Ratifikácia
dohovoru
Slovenskou republikou a jeho plnenie nie je spojené
s
priamymi finančnými záväzkami.
Vážené dámy a páni, ak sa dobre
pamätáte, na schôdzi,
keď
sme prijímali toto uznesenie, sme odôvodňovali, prečo si
Slovenská
republika uplatňuje túto výnimku. Žiaľ, do uznese-
nia
sa toto konštatovanie nedostalo.
Ak dovolíte, oboznámim vás ešte s uznesením Výboru Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
životné prostredie
a
ochranu prírody, ktorý
prerokoval daný návrh na zmenu
uznesenia
a vyslovil s uznesením súhlas.
Súčasťou materiálu (tlač 444), je návrh uznesenia Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorý odporúčam prijať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Pokornému. Má
niekto k uvedené-
mu
návrhu otázky alebo pripomienky?
Ak nie, pristúpime k hlasovaniu o návrhu
uznesenia, tak
ako
ho máte uvedený v tlači 444.
Budeme sa prezentovať a hlasovať. Pán spoločný spravo-
dajca
alebo predkladateľ odporúča uznesenie prijať.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie
schválili.
O slovo sa prihlásil predseda Národnej rady Slovenskej
republiky.
Nech sa páči, pán predseda.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, chcem využiť chvíľku,
kým
prejdeme k ďalšiemu bodu rokovania, keďže tu ešte nie sú
spracovatelia,
a poprosiť vás o jednu vec. Ale najskôr by
som
chcel predložiť návrh na uznesenie, ktoré by sme si mali
schváliť
ohľadne parlamentných prázdnin, aj keď
sa to nikde
takto
oficiálne nevolá. Navrhol by som, aby sme podľa článku
82
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, kde
je stanovené, že
Národná rada Slovenskej republiky môže uznesením
prerušiť
svoje
zasadanie, na základe politickej
dohody či už v gré-
miu,
alebo inde, prijali uznesenie tohto znenia:
Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 82 ods.
3
Ústavy Slovenskej republiky prerušuje
svoje zasadanie na
čas
od 8. júla 1996 do 19. augusta 1996.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste o tom
dali hlasovať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Návrh na uznesenie bol prednesený pánom pred-
sedom
Gašparovičom. Budeme hlasovať. Pán
predseda návrh od-
porúča
prijať.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Ďakujem. Ešte pán predseda, nech sa páči.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne a páni poslanci, keďže stále nie sú tu
predkladatelia
návrhov do rozpravy, chcel by som využiť túto
chvíľku,
aby sme prerokovali aj pôvodný bod 35, teraz 22,
a
to je informácia o predložení výročných finančných správ
politických
strán a politických hnutí, aby sme to neprerokú-
vali
v septembri na konci roku 1996. Je to podľa programu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Mám procedurálnu otázku, pán predseda. Budete dávať aj
vysvedčenia?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pani Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Chcela by som poslankyniam a
poslancom podať informá-
ciu,
že v predsieni sú pripravené
materiály, t. j. výzva,
ktorú
podáva skupina poslancov Národnej rady. Tieto materiá-
ly sú k
dispozícii každému poslancovi
a v rozprave podám
o
nich informáciu. Teraz vás chcem
upozorniť iba na to, že
materiály
pre vás sú pripravené.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Pokračujeme t r i d s i a t y m p i
a t y m bodom
programu,
ktorým je
informácia o predložení výročných finančných správ po-
litických
strán a politických hnutí za rok 1995.
Informáciu ste dostali ako tlač 434. Súčasťou informá-
cie
je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím
poverenú členku výboru pre financie, rozpočet
a
menu poslankyňu Teréziu Chlebovú, aby informáciu uviedla.
Ospravedlňujem sa, správu prednesie pán
Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za
slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
správu
ste dostali ako tlač číslo 434.
Tak ako pán
predsedajúci
uviedol, súčasťou správy je i uznesenie
výboru
pre
financie, rozpočet a menu a návrh na
uznesenie Národnej
rady
Slovenskej republiky k informácii o predložení výroč-
ných
finančných správ politických strán a politických hnutí.
Ak dovolíte, v rámci predloženia tohto
materiálu uve-
diem
niekoľko poznámok, ako si to vyžaduje procedúra.
Informácia bola spracovaná na základe §
18 zákona číslo
424
o združovaní v politických
stranách a politických hnu-
tiach
v znení neskorších predpisov.
Predseda
Národnej rady svojím
rozhodnutím číslo 733
z
11. januára pridelil Výboru
Národnej rady Slovenskej re-
publiky pre financie, rozpočet a menu túto informáciu na
prerokovanie.
Súčasne ešte predtým požiadal tento výbor, aby
vypracoval
súhrnnú informáciu o výročných finančných sprá-
vach politických
strán a politických
hnutí za rok 1995
a
predložil ju Národnej rade Slovenskej republiky do 30. ap-
ríla
1996.
Na základe uvedeného rozhodnutia predseda
Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet a menu
svojím
listom číslo 150 z 29. januára upozornil všetky poli-
tické
strany a politické hnutia, ktoré boli
registrované na
ministerstve vnútra, celkove to bolo 75 politických strán
a
politických hnutí v roku
1995, z toho jedna politická
strana
bola v tom čase likvidácii. Okrem toho boli strany
a
hnutia upozornené na
§ 3 zákona Národnej rady číslo
43/1994
Z. z, podľa ktorého má byť súčasťou výročnej finanč-
nej
správy zúčtovanie štátneho príspevku.
Vážené
dámy, vážení páni, výročnú finančnú správu za
rok 1995 predložilo 46 politických strán
a hnutí. Správu
nepredložilo
celkove 30 politických strán a politických hnu-
tí.
Podrobné údaje sú v prílohách číslo 2 a číslo 4.
Šestnástim politickým stranám a
hnutiam nebolo možné
listy
predsedu výboru doručiť, nakoľko
adresát bol neznámy.
Znamená
to, že strany a hnutia neoznamujú dôsledne a včas
zmeny
svojich adries na Ministerstve vnútra Slovenskej re-
publiky.
Za problematické považujem, že zákon
Národnej rady Slo-
venskej republiky číslo 47/1993 Z. z.
nestanovuje žiadne
sankcie
voči tým politickým stranám, ktoré
výročnú finančnú
správu
nepredložia. Určitá sankcia
vyplýva zo zákona číslo
424/1991
Zb. o združovaní v politických stranách a v poli-
tických
hnutiach v znení neskorších predpisov, podľa ktorých
súčasťou
výročnej finančnej správy je vždy
zúčtovanie štát-
neho
príspevku, inak nárok na ročnú splátku štátneho prís-
pevku
za príslušný rok zaniká.
Vážené dámy, páni, podľa skúseností zo spracovania in-
formácií
od jednotlivých politických strán,
väčšina predlo-
žených
správ je spracovaná podľa príslušných predpisov.
Pre
politické strany a
politické hnutia boli v roku
1995 v
zmysle zákona Slovenskej
národnej rady číslo
190/1992 Zb. o
príspevku politickým stranám
a politickým
hnutiam
zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktorý bol
schválený
zákonom Národnej rady číslo 58/1995 Z.
z. o štát-
nom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 a o zmene
a
doplnení niektorých zákonov, pridelené rozpočtové finančné
prostriedky v sume
39 miliónov Sk. Z
rozpočtovanej sumy
štátneho
príspevku boli za voľby v roku 1994 vyplatené poli-
tickým stranám a
politickým hnutiam v roku 1995 finančné
prostriedky
vo výške 39 515 465 Sk.
Štátny príspevok nebol poskytnutý Demokratickej strane
v
súlade s § 2 odsek 7 zákona číslo 190/1992 Zb., pretože
nezískala
žiadny poslanecký mandát v dvoch po
sebe nasledu-
júcich
voľbách.
K 31. 12. záväzky politických strán a
politických hnutí
voči štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky
predstavovali
sumu
3,5 mil. Sk, z toho záväzok Sociálnodomokratickej stra-
ny predstavoval sumu 35 tisíc korún,
Kresťansko-sociálnej
únie
88 tisíc, Národnodemokratickej strany novej alternatívy
2
milióny Sk a Občianskej demokratickej
únie (strany v lik-
vidácii)
1,4 mil. Sk.
V roku
1995 boli vyrovnané záväzky voči
štátnemu roz-
počtu Slovenskej
republiky
Sociálnodemokratickou stranou
a
Národnodemokratickou stranou novou
alternatívou, za ktorú
po zlúčení vrátila finančné prostriedky
Demokratická únia
Slovenska.
Záväzok Občianskej demokratickej únie
voči štát-
nemu rozpočtu Slovenskej republiky k
31. 12. 1995 je 1,4
mil.
a záväzok Kresťansko-sociálnej únie zostáva nezmenený.
Vážené dámy, vážení páni, to je
informácia o predložení
výročných
finančných správ politických strán a politických
hnutí
za rok 1995. Súčasťou tohto materiálu
je návrh na uz-
nesenie
Národnej rady Slovenskej republiky, kde Národná rada
berie
na vedomie informáciu o predložení výročných finanč-
ných správ politických strán a politických hnutí za rok
1995
a odporúča predsedovi túto informáciu zverejniť.
Samozrejme, predmetom alebo úlohou spravodajkyne bude,
aby
odporúčala toto uznesenie na
schválenie. Prihováram sa,
aby
sme toto uznesenie schválili. Mali by
sme sa však, pro-
sím,
spoločne zamyslieť nad tým, keď sa v priebehu tohto ro-
ku budeme podieľať na istej novele zákona o politických
stranách,
aby existovali aj reálne sankcie voči tým, ktorí
si
povinnosti, ktoré im ukladá zákon, neplnia. Zákonná norma
je
totiž len vtedy účinná, ak má aj dostatočné sankčné opat-
renia,
a to práve v súčasnom zákone o politických stranách
chýba.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o uznesení,
ktoré predniesol
pán
poslanec Maxon. Otváram rozpravu k tomuto bodu. (Hlasy
v
sále.) Netreba. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik. (Hlasy
v
sále.) Za spravodajcu predniesol uznesenie predkladateľ.
Poslanec M. Ftáčnik:
Beriem na vedomie, ak je otvorená
rozprava.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
rád by som vás upozornil na to, že
materiál, ktorý máme
predložený,
nie je tým materiálom, o ktorý požiadal výbor
pre
financie, rozpočet a menu predseda Národnej rady Sloven-
skej
republiky.
Na strane 1 materiálu sa píše, že
predseda Národnej ra-
dy
svojím rozhodnutím z 11. januára
pridelil výboru pre fi-
nancie,
rozpočet a menu výročné finančné správy. Teda nie
informáciu,
ale fyzické správy, ktoré predložili politické
strany
uvedené v prílohe 1 tohto materiálu.
Čítam ďalej, to
čo
nám píše výbor. Súčasne požiadal tento
výbor, aby vypra-
coval
súhrnnú informáciu o výročných finančných správach po-
litických
strán a politických hnutí a predložil
ju Národnej
rade
Slovenskej republiky do 30. apríla 1996. A, bohužiaľ,
toto sa nestalo.
Rozhodnutie predsedu Národnej
rady výbor
ignoroval,
tak ako ho ignoroval minulý rok, a
predložil nám
akúsi
"vypelichanú" informáciu o
tom, kto predložil a kto
nepredložil.
Vážení priatelia, to nie je to, čo chcel predseda Ná-
rodnej
rady, a to nie je to, čo
ukladá politickým stranám
a
Národnej rade zákon o politických stranách a politických
hnutiach
424. Máme sa totiž dozvedieť nielen to, kto predlo-
žil
a kto nepredložil, máme sa dozvedieť nielen to, kto dos-
tal
alebo nedostal štátny príspevok,
ale máme sa dozvedieť
aj
to, či a ako nám politické strany hlásia, že dostali dary
vo
výške presahujúcej 50 tisíc korún ročne, resp. jednorazo-
vo
presahujúce 10 tisíc korún.
Nie som spokojný s tým, ak sa výbor obmedzí na konšta-
tovanie,
ktoré je uvedené aj v správe z
minulého roku, že
niektoré organizácie nedodržali, resp. neposkytli niektoré
údaje,
napríklad u darcov, ktoré prevyšujú
hodnotu 10 tisíc
korún,
nie je uvedené meno, priezvisko a
adresa darcu. Toto
chcem
vidieť fyzicky. Chcem informáciu o tom, ako hospodári-
li
politické strany.
Ak sme
boli prísni na nadácie s akýmsi
podozrením, že
sa
tam dejú nekalé veci, myslím si, že financovanie politic-
kých
strán by malo byť pod verejnou
kontrolou. Pod verejnou
kontrolou
bude vtedy, ak o ňom dostane informáciu tento par-
lament
a ak bude na základe jeho rozhodnutia informácia zve-
rejnená.
Ale ak sa dozvedia naši občania len to, kto predlo-
žil
a nepredložil, tak nevedia, koľko peňazí dostalo na svo-
ju
činnosť alebo získalo na svoju činnosť to hnutie alebo tá
politická
strana, ktorá sedí v tomto parlamente, a myslím
si,
že toto je to, čo by malo byť pod verejnou kontrolou.
Ak
poznáte ten materiál,
výročné správy majú jednu
stranu
za každú politickú stranu. Sú tam presne kolónky tý-
kajúce
sa príspevkov, ktoré strana
dostala od svojich čle-
nov,
týkajúce sa nejakej podnikateľskej
činnosti, ktorú zá-
kon povoľuje
v obmedzenom rozsahu,
týkajúce sa štátneho
príspevku,
prípadne nejakých finančných výpomocí a
podobne.
Toto
všetko sa uvádza vo výročnej finančnej správe,
vrátane
hnuteľného
a nehnuteľného majetku, ktorým strana
disponuje.
Toto
by sme mali zverejniť.
Chcem konštatovať, že výbor nesplnil rozhodnutie pred-
sedu
Národnej rady, mali by sme mu preto vrátiť úlohu, ktorú
mu
uložil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 11.
januára,
a teda nemôžeme prijať uznesenie, ktoré
je uvedené
v
tomto materiáli, kde sa píše, že berieme na vedomie infor-
máciu
o predložení a odporúčame predsedovi, aby odsúhlasil
zverejnenie
prílohy číslo 4, ktorá hovorí len o časti, ktorá
sa
týka štátneho príspevku.
Navrhujem, aby sme prijali uznesenie, v
ktorom požiada-
me výbor o
spracovanie informácie o
výročných finančných
správach,
súhrnnej informácie, tak ako o to požiadal predse-
da Národnej
rady, aby nám
túto informáciu predložil na
septembrové zasadanie Národnej rady Slovenskej
republiky.
Inú
možnosť, bohužiaľ, nemáme, pretože nebudeme inak rešpek-
tovať
zákon a rozhodnutie predsedu tohto parlamentu.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ale to nie je procedurálny návrh.
Poslanec M. Ftáčnik:
Pán predsedajúci, to je procedurálny
návrh, aby sme na-
miesto
uznesenia, ktoré je uvedené v tomto materiáli, prija-
li
uznesenie, v ktorom požiadame Výbor Národnej rady Sloven-
skej republiky pre financie, rozpočet a
menu, aby splnil
rozhodnutie
predsedu Národnej rady číslo 733 z 11. januára
1996
o pridelení a o tom, že má spracovať súhrnnú informáciu
o
výročných finančných správach do
septembrovej schôdze Ná-
rodnej
rady.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Dám hlasovať o návrhu, ako ho
predniesol pán
poslanec.
Ešte má faktickú poznámku pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán
predsedajúci.
Chcel by som sa svojho kolegu opýtať, odkedy bol pred-
seda tohto parlamentu zbavený svojprávnosti,
keď hovoríte
v
jeho mene, že to, čo bolo predložené,
nie je to, čo chcel
predseda
parlamentu. To, čo je predložené, nemôžete chcieť
vy,
ale nehovorte za predsedu tohto parlamentu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu, ktorý
dal pán posla-
nec
Ftáčnik.
Páni, nech sa páči. Hlasujeme o
návrhu pána poslanca
Ftáčnika,
aby sa správa vrátila a vypracovala
nová všetkými
stranami.
(Hlasy v sále.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 24 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme neprijali.
Budeme hlasovať o uznesení pána poslanca
a predkladate-
ľa
pána Maxona, ako ho predniesol.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že návrh uznesenia sme
prijali.
Dostali sme materiál, ktorý spracoval pán poslanec Fi-
co.
(Hlasy zo sály.) Poprosím pána spravodajcu Cingela. Roz-
prava
nebola uzavretá.
Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predsedajúci,
vzhľadom na to, že predpokladám, že
chceme pokračovať
v
bode k tlači 425 a nebola uzavretá
rozprava, nechcem zdr-
žiavať,
mám len dve poznámky o tom, čo sa tu hovorilo.
Boli tu
informácie, či fond má, alebo
nemá peniaze na
to,
aby mohol vyplatiť či nevyplatiť dlhopisy pre dôchodcov,
ktoré
uplatnia za byty. Problém je v tom, že z tých niekoľko
100
tisíc bytov, ktoré sú na Slovensku, naozaj sú v nájme
práve
týchto starých ľudí, ktorí v zúfalstve, aby nemuseli
ten byt
vracať štátu, prepisujú
ho na vnukov, vnučky
a
rôznym iným spôsobom sa nakladá s týmito nájomnými zmluva-
mi.
Na vyčistenie by bolo naozaj elegantnejšie,
aby to zís-
kalo
konkrétneho vlastníka a zamedzilo by sa rôznym špekulá-
ciám
s týmito bytmi, okrem iného aj
psychologicky nepríjem-
nými,
keď sa má starý rodič rozhodnúť, komu
ho zapíše, koho
tam
napíše, ktorú rodinu. Jednoducho, sú to situácie kon-
krétne
z praxe, ktoré veľmi ťažko dokladovať, lebo sú to de-
siatky
a desiatky prípadov. To je jedna vec.
Druhá poznámka, naozaj by sa to pohlo a starý rodič by
mal
záujem si byt odkúpiť, pretože by mal jasný transparent-
ný
príklad, ako sa zbaviť toho dlhopisu.
Teda tu by som od-
porúčal
bez zbytočnej príslušnosti k
straníckemu tričku ta-
kému
či onakému, aby sme o tom naozaj porozmýšľali, a keď
chceme
pomôcť, je to jedna z mála možností, ako starým ľuďom
pomôcť.
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán
poslanec Bajan, presne
toto bolo obsiahnuté
v
pôvodnom znení zákona. A presne s touto
iniciatívou, mys-
lím si, že
váš poslanecký opozičný
blok išiel na Ústavný
súd,
aby to zrušil. A teraz sa oduševňujete presne za to is-
té,
čo bolo pôvodne v zákone obsiahnuté.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Samozrejme, že si to môžeme vonku
vydiskutovať, mám len
jednu poznámku. Spor bol v tom, či obec musí
alebo môže
odobrať
dlhopisy vo všetkých prípadoch,
nie len v špeciál-
nych
prípadoch dôchodcov. A tu by sme mysleli, že toto by
mohol
byť taký ľahší kompromis. Naozaj, je to
vec na disku-
siu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Prosím pána Cingela. Ešte chce vystúpiť pán
Baránik.
Nech sa páči.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy a páni,
aby ste mali svoje rozhodnutie ľahšie,
chcel by som vám
vysvetliť
z teoretického aspektu problém, ktorý je predmetom
rokovania.
(Hlasy zo sály.) Áno, veľmi stručne.
Peniaze
sú v modernej ekonomike špeciálnym fenoménom
ekonomického rozvoja, ktoré môžu stimulovať alebo
totálne
zabiť
ekonomický rozvoj. V našom prípade, ak
ide o uplatne-
nie dlhopisov, ich hodnota je v objeme v čase splatnosti
zhruba
35-40 mld, to znamená, že ak by sa tieto peniaze dos-
tali do ekonomiky jednorazovo, tak by mohli zohrať veľmi
nepriaznivú
úlohu, pretože podľa predstavy a objemu, aké te-
raz osobná spotreba má (dá sa predpokladať,
že peniaze sa
dostanú
do osobnej spotreby), by mohli vyvolať prudký rast
cien
a spôsobiť infláciu približne na úrovni 20 %.
Ak
chceme tomu zabrániť, je potrebné masu peňazí využiť
ako stimul ekonomiky. A stimulom sa stanú vtedy, keď ich
plynule
rozložíme na určité časové obdobie a postupne budú
vchádzať
do ekonomiky a cez rast spotreby budú stimulovať
ekonomický
rozvoj. Ak by sa to nestalo, potom vyvolajú in-
fláciu
ťahanú dopytom, spôsobia rast, ktorý
prekročí poten-
ciálny
produkt a bude prudko zvyšovať ceny.
Preto sa
prihováram za to, aby sme našli
skutočne ra-
cionálne
riešenie, aby sme zabránili tomu, ak by
sa náhodou
malo
zrealizovať vyplácanie dlhopisov až v
roku 2001, čo by
skutočne
malo negatívny vplyv na ekonomiku.
V tomto prípade pri rozhodovaní treba
brať do úvahy eš-
te
jednu skutočnosť, a tou je, že nemáme stanovisko Fondu
národného
majetku, v akých časových intervaloch
Fond národ-
ného majetku bude schopný pokryť
požiadavky, ktoré teraz
chceme
prerokovať. V tomto prípade by bolo
racionálne, keby
sme
mohli dostať stanovisko Fondu národného majetku.
Viem, že sa to v tejto krátkej chvíli nedá urobiť, ale
ak
by sme tento zákon prijali tak, ako je navrhnutý, to zna-
mená
kaskádovité uspokojovanie potrieb, bude
potom potrebné
náležite
ho prerokovať s Fondom národného
majetku, aby pri-
pravil v príslušných lehotách potrebné
množstvá peňazí na
realizáciu
týchto nárokov obyvateľstva.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi. Ešte
sa do rozpravy
prihlásil
spoločný spravodajca výborov pán Cingel.
Pán poslanec Švec - faktická poznámka.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán podpredseda.
Chcel by som sa spýtať pána profesora Baránika, či sme
nevedeli o
týchto problémoch, keď
sme schvaľovali zákon
o
dlhopisoch.
A druhá otázka: Podľa slov pána premiéra vlády Sloven-
skej
republiky privatizácia by mala byť ukončená v lete toh-
to
roku. I pri sklze, ktorý sa dá predpokladať a ktorý je,
samozrejme, prijateľný, predpokladáme, že privatizácia sa
skončí
do konca roku 1996. Fond národného majetku nebude mať
príkon finančných prostriedkov z privatizácie po ukončení
jej procesu. Takže domnievam sa, že
vôbec nie je problém
vyplatiť
dlhopisy všetkým občanom v termíne, ktorý navrhol
pán
Fico.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Mne je to už trápne. Prosím vás pekne, keď ste už zme-
nili
proces privatizácie na proces
odškodňovací, tak sa as-
poň
nepriznávajte k tomu, že dodnes
neviete, či Fond národ-
ného
majetku na to bude mať. Aspoň toto nerobte sami.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Dávam pozmeňujúci návrh, aby z návrhu zákona boli vy-
pustené
odseky 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8. To je všetko.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Ešte sa hlási pán poslanec
Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy,
vážení páni,
ak dovolíte, vzhľadom na to, čo sa dosiaľ k tomuto po-
slaneckému
návrhu zákona hovorilo, vidieť istú snahu zjedno-
tiť
sa v niektorých veciach a predovšetkým spraviť dobrý zá-
kon v prospech
občana, dávam procedurálny
návrh, aby sme
prerušili
rokovanie o tomto bode programu a
neukončili roz-
pravu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno,
ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca
Maxona,
aby sme neukončili rozpravu o tomto bode a prerušili
rokovanie.
Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Tento procedurálny návrh sme prijali.
Pristúpime k ď a l š i e m u bodu
programu, ktorými
sú
interpelácie a otázky poslancov.
Pán predseda Gašparovič - faktická
poznámka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyne, páni poslanci,
keďže viem, aký býva
priebeh
interpelácií, že záujem o pobyt v tejto miestnosti
klesá,
chcem povedať tým, ktorí idú lietadlom, že lietadlo
pôjde
až hodinu po skončení bodu interpelácie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Do interpelácií sú prihlásení traja poslanci. Ako prvý
je
pán Boros a pripraví sa pán Mikloško z KDH.
Faktickú poznámku má pani poslankyňa Rusnáková. (Ruch
v
sále.) Pokoj, vážení.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, nevadí mi, samozrejme,
že sú interpe-
lácie,
len by som sa chcela spýtať, nakoľko bola zabezpečená
účasť
členov vlády, lebo oni by sa mali vyjadrovať k našim
stanoviskám,
či prijímame, alebo neprijímame ich odpovede,
a
bez nich je to o ničom. Tak sa
chcem spýtať, či bola za-
bezpečená
ich účasť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, členom vlády bolo oznámené, ale mali zabezpečené
programy, napríklad pán podpredseda vlády Kalman
išiel na
Piesok,
kde má rokovanie s odborármi, tak sa ospravedlnil.
Program
sme prijali dnes. Každý má svoju cestu, viete, ako
to
už je, ťažko ich bolo zabezpečiť,
ale bolo im oznámené.
Už
je to tak, ako sme si rozhodli.
Nech sa páči, pán Boros. Pán Komlósy -
faktická poznám-
ka.
Poslanec Zs. Komlósy:
Ďakujem pekne. Chcem sa pripojiť k pani
poslankyni Rus-
nákovej
a odvolávam sa na schválený program, platný program,
kde
je napísané, že tento bod sa prerokuje
za účasti členov
vlády
Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, ospravedlnili ste jedného člena vlá-
dy,
ostatných nie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán predseda
Gašparovič.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyne, páni poslanci,
dobre viete, že táto
zmena
programu bola urobená dnes o 12.00 hodine. Ministri
majú
svoje programy. Oznámil som im, každý
minister to dos-
tal,
že sú dnes interpelácie - to po prvé.
A po druhé, pokiaľ čítate, pán poslanec,
že tu budú mi-
nistri,
tak si pozrite, bol určený presný dátum pri schvaľo-
vaní
programu. Pri schvaľovaní, vy máte iný program. To je
už
ten dodatočný. Ale, pán poslanec,
hovorím, prosím, nehá-
dajme
sa, pozrite si pôvodný program, ako sme
ho schválili.
Dnes
je štvrtok, neviem presne koľkého. Takže nemôžeme niko-
ho
z tohto obviňovať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno. Nech sa páči, pán Boros.
Poslanec Z. Boros:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
tiež nie som spokojný, že nie sú prítomní
členovia vlá-
dy,
na druhej strane verím v takú vyspelú techniku, že už
dnes v noci
budú mať na stole všetky naše
interpelácie.
S
touto nádejou sa obraciam so svojou
interpeláciou v tomto
prípade
na ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky
pána
Juraja Schenka.
V
programe vlády Slovenskej
republiky je obsiahnutá
jednoznačná
snaha rozšíriť cezhraničné styky medzi Sloven-
skou republikou
a okolitými štátmi
z veľmi racionálneho
dôvodu -
dať impulz všestranným hospodárskym, obchodným,
kultúrnym
a ďalším obojstranne výhodným
aktivitám, tak pod-
nikateľských
subjektov, ako aj všetkých občanov prihranič-
ných
regiónov.
Vzájomná užitočnosť a konkretizovaná potreba zriadenia
nových
hraničných priechodov je zakotvená aj v nedávno rati-
fikovanej
a už platnej bilaterálnej zmluve medzi
Slovenskou
republikou
a Maďarskou republikou. Veľmi dôležitá iniciatíva
už
od roku 1990 vychádza aj od samotných obcí a obyvateľov
pohraničných
oblastí, konkrétne v mojom prípade požiadavka
na
zriadenie stáleho hraničného prechodu medzi obcami Tachty
v
Slovenskej republike a Cered v
Maďarskej republike, okres
Rimavská Sobota. Ide
o rázovitú oblasť Cerovej vrchoviny,
kde
otvorenie hraníc so susednou Maďarskou republikou je mi-
moriadne
dôležitým aj ekonomickým impulzom pre
všetkých ta-
mojších
obyvateľov. Táto objektívna požiadavka bola plne ak-
ceptovaná
aj oboma vládami.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Páni poslanci, pokoj.
Poslanec Z. Boros:
Vláda Slovenskej republiky to potvrdila svojím uznese-
ním
číslo 756 z roku 1993 a vláda Maďarskej
republiky číslo
1065
z roku 1992. Podľa pôvodných zámerov malo dôjsť k otvo-
reniu
tohto prechodu ešte v priebehu vlaňajšieho roka, no
z
rôznych technických dôvodov sa to odsúvalo.
Vážený pán minister, som presvedčený, že svojou inter-
peláciou
nebúcham do zatvorených dverí. Naopak, verím, že vo
svojej odpovedi, vážený pán minister, budete môcť
oznámiť
presný postup
aj termín otvorenia
štátneho hraničného
prechodu
medzi obcami Tachty a Cered ešte do konca tohto ka-
lendárneho
roka, na čo všetci obyvatelia tejto oblasti s ná-
dejou
a netrpezlivo čakajú.
Ďakujem
za vaše pochopenie a rázne konanie v smere
realizácie
otvorenia hraničného prechodu Tachty - Cered.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec
Mikloško a pri-
praví
sa pani poslankyňa Lazarová.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
moja prvá interpelácia ide na
generálneho prokurátora
Slovenskej
republiky pána Vaľu.
Dňa
13. mája 1996 súkromná rozhlasová stanica TWIST
zverejnila
nahrávku telefonického rozhovoru medzi
ministrom
vnútra
Slovenskej republiky pánom Hudekom a
riaditeľom Slo-
venskej
informačnej služby pánom Lexom. Obsah
rozhovoru bol
niekoľkokrát zverejnený aj inými masovokomunikačnými
pro-
striedkami.
Z obsahu rozhovoru vyplýva dôvodné podozrenie,
že
a) menované osoby mali vedomosť o
falšovanej príprave
trojstranného
listu Braňa Chyla-Ptáka, ktorý zaslal pánu Hu-
dekovi
a tento dokazoval verziu tzv. samoúnosu,
b) pán Hudek z titulu svojej funkcie
ministra sa podie-
ľal
na rozhodnutí o odňatí vyšetrovacieho spisu vyšetrovate-
ľovi
Policajného zboru majorovi Vačokovi,
c) pán Hudek vydal pokyny na perzekúciu
riaditeľa Kraj-
ského
úradu vyšetrovania Policajného zboru
Bratislava pod-
plukovníka
Šátka, tak aby bol odvolaný z funkcie,
d) pán Hudek sa s pánom Lexom dohodli o poskytnutí ne-
presných
informácií a zamlčaní preukázaných faktov poslancom
za
Demokratickú úniu i verejnosti v
súvislosti s preverova-
ním
podpisov na hárkoch Demokratickej únie.
Podľa §
2 ods. 3 Trestného poriadku
prokurátor je po-
vinný
stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel. Pý-
tam
sa preto pána generálneho prokurátora, vzhľadom na pred-
metnú
zásadu legality, či prikázal svojim
podriadeným vyko-
nať
preverovanie o podozrení zo spáchaných trestných činov
zneužívania
právomoci verejných činiteľov podľa § 158 ods. 1
písm.
a), b), ods. 2 písm. b), c) Trestného zákona a nadržo-
vania
podľa § 166 ods. 1 Trestného zákona.
Pokiaľ takýto pokyn vydal, žiadam
oznámiť, kedy bol vy-
daný, komu a
v akom rozsahu, a pokiaľ je
možné informovať
o
stave preverovania. Pokiaľ však takýto pokyn do dňa inter-
pelácie
nevydal, žiadam uviesť dôvody tohto porušenia ústav-
ných
povinností orgánov prokuratúry, kto si
menovite povin-
nosť
nesplnil, a prijaté opatrenia.
Súčasne
žiadam, aby táto
interpelácia, pokiaľ sa tak
nestalo,
bola ako oznámenie v zmysle § 158 ods.
1 Trestného
poriadku
preverená orgánmi činnými v trestnom
konaní a žia-
dam
do jedného mesiaca upovedomenie o urobených opatreniach.
Súčasne žiadam preveriť informáciu uvádzanú vyšetrova-
teľkou prípadu pani Celárikovou, vyšetrovateľkou Mestského
úradu
vyšetrovania Policajného zboru
Bratislava, že posudok
Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru,
sekcie
vyšetrovania a
kriminalisticko-expertíznych činností
Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky nie je od
polovice
júna 1996 kompletný, či nezavádza verejnosť
a nezatajuje
v
rozpore so zákonom informácie, na ktoré
má verejnosť prá-
vo.
V svojej interpelácii pokračujem na
predsedu vlády Slo-
venskej
republiky pána Mečiara.
V
súvislosti s textom
predchádzajúcej interpelácie
ohľadne
obsahu telefonického rozhovoru
medzi pánom Hudekom
a
Lexom vyplýva, že osobne
informovali pána predsedu vlády
Slovenskej republiky
o došlom trojstrannom liste Braňa
Chyla-Ptáka,
ako aj o prijatých nezákonných opatreniach voči
vyšetrovateľom
prípadu. Obraciam sa na predsedu vlády Slo-
venskej
republiky, ktorý je i právnikom, s otázkou, či ho
menované
osoby v priebehu mesiaca október 1995 informovali
o
vytváraní falšovaných dôkazov
k verzii tzv. samoúnosu
Michala
Kováča mladšieho a poskytovali mu informácie o ich
zasahovaní
do vyšetrovania vykonaného majorom Vačokom. Po-
kiaľ
mu takéto informácie boli
poskytnuté, aké kroky k ná-
prave
stavu vykonal.
Interpelujem ďalej ministra vnútra
Slovenskej republiky
pána
Hudeka a generálneho prokurátora Slovenskej republiky
pána
Vaľa. V súvislosti s propagandistickou kampaňou vedenou
Slovenskou
televíziou proti majorovi Vačokovi,
vyšetrovate-
ľovi
v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny, podľa
ktorej
mal pri spracúvaní úradných záznamov v rozpore so zá-
konom
falšovať údaje získané od svedkov, bola
pánom Hudekom
vytvorená
skupina inšpekčných pracovníkov na
urýchlené pre-
verenie
tohto podozrenia. Keďže existuje
embargo nad infor-
máciou
o výsledku tohto preverovania,
pýtam sa pána Hudeka
a
pána Vaľa, z akých dôvodov tieto informácie neboli prí-
slušnými
pracovníkmi poskytnuté verejnosti, a súčasne žiadam
poskytnúť
základné informácie o výsledku tohto
preverovania
a
spôsobe rozhodnutia o merite veci.
Po druhé. V súvislosti s preverovaním oznámenia viace-
rých pracovníkov Mestského úradu vyšetrovania Policajného
zboru
v Bratislave ohľadne podozrenia zo
zneužitia právomo-
ci verejného
činiteľa riaditeľom tohto úradu plukovníkom
JUDr.
Dlapom bola pánom ministrom vnútra Slovenskej republi-
ky
zriadená skupina inšpekčných
pracovníkov. Predmetom pre-
verovania malo
byť protizákonné konanie plukovníka JUDr.
Dlapu, ktorý prikázal svojej podriadenej zrušiť
už platné
disciplinárne rozkazy
o udelení peňažných odmien, vydané
predchádzajúcim
riaditeľom tohto úradu podplukovníkom Gerbe-
ľom, a nahradil
ich vlastnými rozkazmi, ktorými
podstatne
skrátil
odmeny v celkovej sume cca 20 tisíc Sk. Súčasne pri-
kázal
sfalšovať spisový záznam o evidovaní vydaných a proti-
zákonne zrušených rozkazov. Vzhľadom na
to, že inšpekční
pracovníci
po preverení oznámenia predložili
dôkazový mate-
riál
na Mestskú prokuratúru v
Bratislave so záverom, že je
dôvodné
podozrenie zo spáchania trestného činu plukovníkom
JUDr.
Dlapom a táto prikázala v danej veci
konať a vyšetro-
vateľ
je dosiaľ nečinný, žiadam o podanie informácie, aké
dôvody
bránia plynule danú vec vyšetriť, kto
prípadne prie-
ťahy
zavinil a aké opatrenia prijal vo vlastnej kompetencii.
A ešte je tu jedna interpelácia na
generálneho prokurá-
tora
Slovenskej republiky pána Vaľa. V
súvislosti s ohláse-
nou
návštevou členov Osobitného kontrolného
orgánu Národnej
rady
Slovenskej republiky u riaditeľa Slovenskej informačnej
služby
v polovici mesiaca jún 1996 prítomní novinári pred
vchodom
do objektu Slovenskej informačnej
služby na Vajnor-
skej
ulici v Bratislave boli z priestorov
Slovenskej infor-
mačnej
služby jej príslušníkmi snímaní videokamerou a boli
fotografovaní. Ako
bolo oznámené pánom Šáškym, povereným
Slovenskou
informačnou službou stykom s verejnosťou, noviná-
ri
sa dopustili priestupku, keďže pošľapali verejné pries-
transtvo
i kvetinové záhony a súčasne znečistili
prostredie
zanechanými
odpadkami. Z tohto dôvodu bol dôkazový materiál,
zrejme
i videokazeta i fotografie, zaslané na
príslušný ob-
vodný
úrad na prerokovanie priestupkov.
Pokiaľ mám informácie, nikto, teda ani pracovníci Slo-
venskej
informačnej služby na danú situáciu nereagovali tým,
že by privolali príslušníkov Policajného
zboru, ktorá by
prípadné
porušenie verejného poriadku napravila a tiež vyko-
nala
objasňovanie priestupkov a zistenie ich páchateľov, tak
ako im to
ukladá zákon číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom
zbore v §
2 ods. 1 písm. k). Tomuto postupu príslušníkov
Slovenskej
informačnej služby nikto nebránil a
situácia ne-
bola
natoľko kritická, aby museli nahrádzať príslušné orgány.
Vzhľadom na naznačené sa pýtam pána generálneho proku-
rátora
Slovenskej republiky, či nedošlo k prekročeniu rozsa-
hu kompetencií pracovníkmi Slovenskej informačnej služby,
keďže
v zákone číslo 46/1993 Z. z. o
Slovenskej informačnej
službe
v ustanovení § 2 o hlavných úlohách - citát "objasňo-
vanie
priestupkov a zisťovanie ich páchateľov" absentuje.
Dovoľujem si malú poznámku, že určite
i týmto sa Slo-
vensko
a jeho tajná služba zviditeľnila, keďže si z histórie
nepamätám
prípad, že by sa tajná služba zaoberala dokumento-
vaním
priestupkov svojich občanov.
Prvá moja otázka by mohla vyvolať úsmev.
Ale myslím si,
že
veľmi rýchle odstúpenie materiálov na prerokovanie pries-
tupkov
Slovenskej informačnej služby bolo len
uvedomením si
kompetentných pracovníkov
oveľa závažnejšieho pochybenia
príslušníkov
Slovenskej informačnej služby a týmto
spôsobom
jeho zakrytie pred verejnosťou, ale aj pred
kompetentnými
orgánmi
prokuratúry, ktoré majú chrániť zákonnosť.
Závažnou skutočnosťou je verejne známy
fakt, že pracov-
níci
Slovenskej informačnej služby z priestorov objektu toh-
to
štátneho orgánu verejne urobili videokazetou i fotoapará-
tom
snímky občanov, ktorí sa nachádzali na
verejne prístup-
nom
mieste v súvislosti s výkonom svojho
povolania. Citujem
zákon
číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe,
ustanovenie
§ 12 ods. 1 písm. c) informačnotechnické
pro-
striedky.
"Až informačnotechnickými prostriedkami sa na úče-
ly
tohto zákona rozumejú najmä
elektrotechnické, rádiotech-
nické, fototechnické, optické, mechanické a iné technické
prostriedky
a zariadenia alebo ich súbory používané utajova-
ným spôsobom
pri atď. vyhotovovaní obrazových, zvukových
alebo
iných záznamov v prípade, že sú používané spôsobom,
ktorým
sa zasahuje do práv občanov."
A v tomto je kameň úrazu. Pracovníci Slovenskej infor-
mačnej
služby môžu teda používať videokameru a fotoaparát,
ktoré
sú informačnotechnickými prostriedkami len
vtedy, ak
plnia
úlohy v zmysle zákona o Slovenskej
informačnej službe
a
súčasne ich použitie písomne odsúhlasil sudca. Vzhľadom na
to,
že videozáznamy, fotografické snímky občanov zasiahli do
ich
práv zakotvených našou ústavou, pýtam sa pána generálne-
ho
prokurátora Slovenskej republiky,
či prikázal príslušný
prokurátor pre
obvod Bratislava III
preveriť podozrenie
z
trestného činu zneužitia právomoci
verejného činiteľa po-
dľa
§ 158 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, ktoré spočíva
v
neoprávnenom použití informačnotechnických prostriedkov
bez
písomného súhlasu sudcu, pričom sa
neplnili zákonom ur-
čené
úlohy Slovenskej informačnej služby a tieto boli v roz-
pore
so zákonom použité verejne a ich
výsledky boli použité
v
rozpore s ustanovením § 14 ods. 3 zákona 46/1993 Z. z.
Pokiaľ sa takéto preverovanie nevykonáva, žiadam odpo-
veď,
z akých dôvodov. Kto si nesplnil
svoju zákonnú povin-
nosť, aké boli
prijaté opatrenia a súčasne týmto podávam
v
naznačenom smere oznámenie v zmysle § 158 ods. 1 Trestného
poriadku
a žiadam do jedného mesiaca podať
informáciu o vy-
konaných
opatreniach.
Po druhé. V súvislosti s bombasticky vedenou propagan-
distickou
kampaňou v októbri 1995 proti vyšetrovateľom Kraj-
ského
úradu vyšetrovania Policajného zboru Bratislava, ktorí
"mali
vyzvedať štátne tajomstvo, nahovárať príslušníkov Slo-
venskej informačnej služby na krivú výpoveď a podplácať"
(koniec citátu), podľa mojich informácií došlo
zo strany
príslušníkov
Slovenskej informačnej služby k provokáciám vo-
či
týmto vyšetrovateľom vyvolávaním
osobných stretnutí, pri
ktorých
mali byť skrytým spôsobom fotografovaní. Pokiaľ je
táto informácia
pravdivá, opätovne ako v predchádzajúcom
prípade
sa pýtam generálneho prokurátora Slovenskej republi-
ky
pána Vaľu, či súčasťou predmetného vyšetrovacieho spisu
sú
i fotografie, ktoré boli vykonané príslušníkmi Slovenskej
informačnej
služby skrytým spôsobom. Ak je to pravdou, ďalej
sa
pýtam, či použitie informačnotechnických prostriedkov bo-
lo
v súlade so zákonom číslo 46/1993 Z. z. Pokiaľ je táto
skutočnosť
pravdivá a prokurátor o nej má i
dôkazy, pýtam
sa,
či bolo v tejto veci vykonané
preverovanie a s akým vý-
sledkom.
Obdobne v negatívnom prípade podávam
oznámenie po-
dľa § 158
ods. 1 Trestného poriadku a do jedného mesiaca
očakávam
odpoveď k prijatým opatreniam.
Po tretie. V súvislosti so známou kauzou
petičných hár-
kov
Združenia robotníkov Slovenska a trestným oznámením čle-
nov
tejto strany, vzhľadom na jednej strane
dostupnú infor-
máciu
o prieťahoch v preverovaní a na druhej strane značnú
dôkaznú
silu, ktorá hraničí s potrebou začať
trestné stíha-
nie
proti konkrétnym osobám, sa pýtam pána
generálneho pro-
kurátora
Slovenskej republiky, aké opatrenia vykonala proku-
ratúra
smerom k rýchlemu a zákonnému ukončeniu tohto prípadu
a
kto je za prípadné nedostatky zodpovedný.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vy sa už aj do nás púšťate, pán Mikloško? To som neve-
del. Ďakujem vám. Nebolo vám dobre ani v socializme, ani
v
kapitalizme. Nech sa páči, pani Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne, poslanci,
vzhľadom na to, že dnes je posledný
deň, keď sa ešte
rokuje, potom už
prídu prázdniny, dovolím si vás a touto
cestou
aj pána ministra zahraničných vecí oboznámiť s výzvou
skupiny
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k po-
slancom
Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, v ktorej
sa
píše:
"Vážený pán predseda Národného
zhromaždenia Maďarskej
republiky,
vážené poslankyne, vážení poslanci,
predsedovia maďarskej a slovenskej
vlády podpísali
Zmluvu
o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Ma-
ďarskou
republikou a Slovenskou republikou, ktorá bola oboma
parlamentmi
ratifikovaná.
Poslanci Národnej rady Slovenskej
republiky vysoko oce-
ňujú skutočnosť, že sa tvorí nový svet, v ktorom by mali
štáty
vzájomne konštruktívne spolupracovať a
vytvárať spolu
skutočné
partnerské vzťahy. Slovensko vždy patrilo a patrí
medzi
mierumilovné krajiny, nikdy agresívne neútočilo na iné
krajiny.
Naopak, v minulosti si často muselo chrániť svoje
územie
i to, čo si jeho obyvatelia vytvorili poctivou prá-
cou,
pred útokmi zvonka.
Dobré
susedské vzťahy sú v stredoeurópskom priestore
dôležitým predpokladom pre pokoj v
Európe a spoluprácu
európskych
národov. Musia sa však zakladať na vzájomnom reš-
pektovaní
sa, ako aj na vzájomnej úcte a rovnocennom part-
nerstve,
aby mohli byť trvalé.
Žiaľ,
historické skúsenosti Slovákov zo spolužitia
s
Maďarmi nie sú dobré. V novodobej histórii sa to prejavilo
najvýraznejšie v
rokoch 1938-1945 počas okupácie južného
Slovenska
horthyovským Maďarskom. Na okupovaných územiach sa
Slováci
dostali do postavenia druhoradých
občanov zbavených
základných
ľudských práv a slobôd. Nové demokratické Nemecko
sa
po vojne ospravedlnilo svetu za agresiu a výčiny nacistov
v
Európe. Maďarsko sa dodnes verejne a oficiálne nedištanco-
valo od agresie,
ktorú rozpútal predvojnový
maďarský štát
proti
susedným štátom a národom v rokoch 1938 až 1941, proti
Československej republike
v roku 1938, proti Slovenskému
štátu
v marci 1939, proti Rumunsku v roku
1940 a Juhoslávii
v
roku 1941 a od jej dôsledkov. Bez tejto morálnej satisfak-
cie nemožno urobiť bodku za minulosťou a napraviť krivdu
spôsobenú
nemaďarskému obyvateľstvu na okupovanom území.
Občania nášho štátu, ktorí sa stali obeťou agresie Ma-
ďarska
a trpeli pod nadvládou maďarského okupačného režimu
v
rokoch 1938-1945, čakajú na tento demokratický a morálny
čin
predstaviteľov Maďarskej republiky, ktorý by bol súčasne
garanciou,
že sa história nebude opakovať a
Maďarská repub-
lika
sa v súčasnosti a v budúcnosti vzdá každého kroku, kto-
rý
by smeroval k okupácii teritória Slovenskej republiky.
Takéto vyhlásenie najvyššieho zákonodarného orgánu Ma-
ďarskej
republiky by bolo v súlade s tretím
článkom základ-
nej
zmluvy medzi Slovenskou republikou a
Maďarskou republi-
kou
a ukončilo by ťaživú minulosť vo
vzťahoch obidvoch štá-
tov. Náš apel
vychádza z princípov
medzinárodného práva,
z
protiprávneho a agresívneho
postupu Maďarska v rokoch
1938-1945 a antidemokratického utláčateľského fašistického
režimu,
ktorý vládol na okupovanom území.
Viedenská arbitráž bola súčasťou
Mníchovskej dohody,
nadväzovala
na ňu a bola jej priamym dôsledkom.
Uskutočnila
sa
pod hrozbou sily, za hrubého nátlaku fašistických veľmocí
a
Maďarska proti zásadám medzinárodného práva. Preto rozhod-
nutie
Viedenskej arbitráže bolo protiprávne a rovnako aj no-
vý
stav vytvorený Maďarskom na okupovanom teritóriu. Z tohto
dôvodu
spojenci antihitlerovskej koalície
verdikt z 2. no-
vembra
1938 vyhlásili za neplatný a pokladali ho za agresív-
ny akt
proti Československému štátu.
Preto sa v dohode
o
prímerí medzi spojencami a Maďarskom z 20. 1. 1945 v člán-
ku
12 prílohy D uvádzalo, že maďarská vláda poskytuje potra-
viny
ako odškodné obyvateľstvu
Československa a Juhoslávie,
ktoré
boli postihnuté maďarskou agresiou.
Podobne sa aj v mierovej zmluve s
Maďarskom z 10. 2.
1947
uvádza, že Maďarsko, ktoré sa stalo spojencom hitlerov-
ského
Nemecka a po jeho boku sa zúčastnilo vo vojne proti
spojencom, nesie svoj
podiel zodpovednosti za túto
vojnu.
V
prvej časti v bode 4a sa uvádzalo, že
rozhodnutia Vieden-
skej
arbitráže z 2. novembra 1938 sa vyhlasujú za nulitné.
A
v druhej časti článku 4 sa Maďarsko
zaviazalo, že rozpus-
tí všetky
organizácie vyvíjajúce nepriateľskú propagandu
proti
spojencom vrátane revizionistickej propagandy a ani
v
budúcnosti nebude trpieť existenciu a
činnosť organizácií
tohto
druhu.
Nastolená maďarská okupácia po 5.
novembri 1938 na úze-
mí
južného Slovenska, na časti východného Slovenska od konca
marca
1939 bola protiprávna, nedemokratická a utlačovateľská
a
ako taká tam uplatňovala násilie a
politiku maďarizácie
voči
obyvateľom slovenskej národnosti. Na okupovanom teritó-
riu zavládlo hrubé násilie a bezprávie.
Slovenskí roľníci
boli
bezprávne pozbavení pôdy a hnuteľného majetku. Maďarský
okupačný
režim vyhostil alebo prinútil emigrovať
veľkú časť
slovenského
obyvateľstva a zlikvidoval slovenské školy všet-
kých stupňov.
Štátni úradníci slovenskej národnosti boli
prepúšťaní
zo zamestnania - železničiari,
učitelia, úradní-
ci, notári,
richtári, boli zrušené slovenské organizácie
a
spolky, zakázalo sa používanie
slovenského jazyka na ve-
rejnosti a v
úradoch, ako aj slovenských nápisov, názvov
a
mien.
Maďarská vládna politika sa vrátila k predvojnovej ná-
silnej
odnárodňovacej praxi a brutálne brachiálnou mocou za-
sahovala
proti prejavom národného cítenia slovenského obyva-
teľstva. Politická perzekúcia, policajné výsluchy, telesné
tresty
a týranie národne uvedomelých Slovákov
sa stali bež-
nou
metódou maďarských vládnych orgánov.
Maďarské ozbrojené
sily
neváhali použiť aj zbrane proti slovenskému obyvateľ-
stvu
(Šurany, Čechy, Černík, Komjatice). Osobitnou cestou sa
režim zbavoval mladej slovenskej inteligencie
tým, že jej
príslušníkov
povolával do armády a posielal ich na
východný
front,
odkiaľ sa zväčša už nevrátili.
Agresia, ktorú Maďarsko rozpútalo 23. marca 1939 proti
vznikajúcej
Slovenskej republike, bola ďalším bezprávnym ak-
tom,
ktorý bol v rozpore s medzinárodným
právom a praxou vo
vzťahoch
dvoch štátov. Napriek tomu, že Maďarsko 15. marca
1939
uznaním nového štátu de iure akceptovalo jeho územnú
integritu,
o pár dní zaútočilo regulárnou armádou
bez vypo-
vedania
vojny Slovenskému štátu a bez pokusov o urovnanie
hraničných sporov medzi okupovanou Zakarpatskou
Ukrajinou
a
Slovenskom pokojnou cestou. Navyše
na obranné akcie Slo-
venského štátu Maďarsko reagovalo brutálnou
formou a 24.
marca
1939 maďarské letectvo bombardovalo mesto Spišskú Novú
Ves,
ktoré ležalo vzdialené viac než 100 km
od bojových lo-
kalít.
Maďarské bombardovanie malo za následok veľké mate-
riálne
škody a obete na ľudských životoch. Maďarsko si tým
získalo primát
v bombardovaní vnútrozemského mesta iného
štátu
v strednej Európe ešte pred vypuknutím II. svetovej
vojny.
Vážení poslanci Národného zhromaždenia
Maďarskej repub-
liky, slovenský
národ v záujme
rozvoja dobrých vzťahov
a
vzájomnej spolupráce našich národov v
budúcnosti vychádza
v
ústrety s ochotou urobiť hrubú čiaru za minulosťou, k tomu
je
však potrebný ústretový krok aj zo strany Maďarskej re-
publiky.
Ak
majú naše národy v budúcnosti úzko spolupracovať
a
najmä navzájom si veriť, žiadame, aby sa predstavitelia
Maďarskej
republiky ospravedlnili slovenskému národu za prí-
koria
počas okupácie južného Slovenska.
Státisíce našich občanov, pamätníci,
ako aj priami
účastníci
týchto tragických udalostí, ktorí ešte
stále žijú
medzi
nami, právom očakávajú od Maďarska aspoň dodatočné mo-
rálne
zadosťučinenie za utrpenia a neprávosti, ktorým boli
počas
horthyovského Maďarska vystavení.
V civilizovanom svete sa stalo úplnou
samozrejmosťou,
že
národy a štáty, ktoré sa počas II.
svetovej vojny dopus-
tili
agresie, násilností, ukrutností a genocídy, sa už dávno
svojim
obetiam ospravedlnili. Ospravedlnilo sa Nemecko i Ja-
ponsko.
Samotné Maďarsko viazalo ratifikáciu rusko-maďar-
skej
zmluvy na ospravedlnenie sa Ruska za okupáciu v roku
1956.
Domnievame sa preto, že práve akt
uzavretia základnej
slovensko-maďarskej
zmluvy je tou najvhodnejšou historickou
príležitosťou
na ospravedlnenie sa, čím by sa vytvorila zák-
ladňa
na definitívne uzmierenie medzi našimi krajinami.
Poslanci
Národnej rady Slovenskej
republiky využívajú
túto
príležitosť, aby ubezpečili
poslancov Národného zhro-
maždenia
Maďarskej republiky o svojej hlbokej úcte.
Podpísaní: Marián Andel, Kamil Haťapka, Rastislav Šep-
ták,
Zora Lazarová, Roman Hofbauer, Eva Garajová, Ján Garai,
Terézia Chlebová,
Marián Polák, Jaroslav
Paška, Hubert
Kraus,
Miroslav Pacola, Anton Poliak, Ján Volný, Stanislav
Líška,
Melánia Kolláriková, Víťazoslav Moric,
Miroslav Bar-
na,
Eva Zelenayová, Pavel Halabrín, Ján
Fekete, Ľubomír No-
votný, Vladimír Mikulka, Jaroslav Fidrik, Ladislav
Lysák,
František
Švec, Michal Baránik, Arpád Tarnóczy, Vladimír Ho-
mola,
Ľubomír Roman, Ján Smolec, Vlastimil Vicen, Ján Slota,
Viliam
Hornáček, Iveta Nováková, Alica Bieliková, Ladislav
Polka,
Igor Urban, Ján Ľupták, Anton Národa,
Imrich Andrej-
čák,
Miroslav Kočnár, Dušan Macuška a Milan Sečánsky."
Samozrejme, kto by mal záujem sa ešte podpísať na túto
výzvu,
bude mu podpisový hárok daný k dispozícii.
Tento dokument bude spolu s prekladom do maďarčiny za-
slaný poslancom Národného zhromaždenia Maďarskej republiky
priateľsky
a v plnej dôvere, že maďarskí poslanci ho takto
prijmú
a vyjdú v ústrety vzájomným priateľským vzťahom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Sopko,
ale s fak-
tickou
poznámkou sa prihlásil pán Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán predsedajúci, chcem rázne protestovať proti tomu,
že
ste povolili prečítať túto výzvu,
nakoľko táto výzva ne-
bola
interpelácia. Pani poslankyňa Lazarová,
vy ste si asi
poplietli
dva programové body, všeobecnú rozpravu a interpe-
lácie.
Neviem, ktorého ministra ste interpelovali
touto vý-
zvou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pani Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán poslanec,
po prvé, týmto vystúpením dávam na vedomie pánu minis-
trovi
zahraničných vecí, že poslanci vypracovali a podpísali
výzvu pre
poslancov maďarského parlamentu.
A po druhé,
vzhľadom
na to, že táto výzva bude postúpená v priebehu nie-
koľkých
dní Národnému zhromaždeniu Maďarskej republiky, bolo
potrebné ju prečítať
aj v parlamente Slovenskej
republiky
a
oboznámiť s ňou všetkých poslancov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán predsedajúci, chcem len poprosiť to torzo poslan-
cov,
ktorí zostali v Národnej rade, aby sme mali navzájom
k
sebe úctu, prosím vás, neveďme tieto diskusie o interpelá-
ciách
alebo vyhláseniach. Umožnime, nech sa prečítajú inter-
pelácie, ktoré sú
pripravené, a potom prípadne
diskutujme
o
problémoch, ktoré zostanú sporné.
Ďakujem za pochopenie.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Áno, súhlasím, pán kolega, ak sú
interpelácie, tak nech
sú
interpelácie. A tu ešte raz opakujem, opätovne sa vás pý-
tam,
pani kolegyňa, ktorého ministra ste
interpelovali, kde
ste
poukazovali na nejaké porušenia zákonov alebo nedodržia-
vanie
zákonov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre, ďakujem. Nech sa páči, pán
Köteles.
Poslanec L. Köteles:
S ľútosťou musím konštatovať, že vystúpenie pani Laza-
rovej
bola krátkozraká hlúposť. Teraz vyhrocujeme zase vzťa-
hy, chceme vyhrocovať zase vzťahy s Maďarskou
republikou,
pritom
základné historické fakty nepoznajú ani
tí, ktorí to
podpísali. Keď
chceme niečo vyriešiť,
odporúčam okrúhly
stôl,
tu v Národnej rade po prvýkrát,
aby sme to už nejako
medzi
nami riešili. Veď tu žije menšina, ktorá to prežila,
naozaj
prežila tie isté ťažkosti. A má na
veci celkom iný
pohľad.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pani Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Samozrejme, že nechcem rozširovať diskusiu na túto té-
mu,
len by som rada povedala pánu
poslancovi Kötelesovi, že
dostávame
od občanov listy, v ktorých sa obracajú na poslan-
cov Národnej rady Slovenskej republiky so
žiadosťou, aby
iniciovali
ospravedlnenie sa Maďarska za agresiu a
maďarský
okupačný
režim na južnom Slovensku v rokoch 1938-1945. Dote-
raz
nebola taká vhodná historická príležitosť na tento pria-
teľský
akt, ako práve po podpísaní slovensko-maďarskej zá-
kladnej
zmluvy.
Naozaj som prekvapená vašou reakciou. V záujme by malo
byť,
aby sa pomery na južnom Slovensku
normalizovali, upra-
vili,
takže nechápem, prečo sa proti tomu tak búrite. Veď už
všetky
národy a štáty, ktoré sa počas druhej
svetovej vojny
dopustili agresie a
genocídy, sa už dávno svojim obetiam
ospravedlnili.
Nevidím preto dôvod, prečo by sa práve Maďar-
ská republika nemala ospravedlniť. Totiž ona
sa má za čo
ospravedlniť.
Ďakujem za pozornosť, už k tomuto bodu
nebudem diskuto-
vať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Domnievam sa, že tá poznámka pána
poslanca Fica bola
úplne
vecná a rozumná a mali by sme sa venovať tej problema-
tike, ktorá tu
je, a nie rekriminovať to, čo tu odznelo.
Pripomeniem
obdobie Národnej rady roku 1990-1992, keď slo-
bodne
zvolená Slovenská národná rada
považovala si za svoje
morálne
právo a svoju morálnu povinnosť ospravedlniť sa za
všetky
kroky neprávosti za minulé obdobie. A
to sme spravi-
li. A spravili
sme to s dobrým vedomím. Takže čudujem sa
týmto
hlasom.
Kolegovia poslanci, pokiaľ máte
iné názory, tým sa
nechtiac
vlastne prihlasujete k tomu obdobiu, ktoré je poľu-
tovaniahodné
pre maďarský národ aj pre slovenský
národ. Pre
oba
národy tam nebolo ani víťazov ani porazených.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Hofbauer, súhlasím s vami, len takú maličkosť. Ná-
rodná
rada, Slovenská národná rada sa
ospravedlnila Nemcom,
Židom.
Maďarom nie. Tú otázku sme nechali otvorenú, žiaľ.
A pre pani predsedníčku Lazarovú. Žiaľ,
nepozná základ-
né
historické fakty. Sú to naozaj také nehistorické veci, že
celé, čo prečítala, môžem považovať jedine za
diletantský
pamflet.
Prosím tých, ktorí to podpísali, aby ten spis zo-
brali
späť. Nemá to zmysel. Keď chcete, hocikedy sme ochotní
o
tom otvorene rokovať. A neposielať také listy do susedného
štátu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán kolega poslanec Köteles, toto nie je nejaký folk-
lór
vypracovaný pani poslankyňou Lazarovou.
Je to dokument,
ktorý vypracovali odborníci a historici, a pod to sme sa
podpísali
- 45 poslancov tohto poslaneckého zboru, po sta-
rostlivom
prečítaní, pod čo sa podpisujeme. Tak si myslím,
že
je bezpredmetné sa na túto tému ďalej baviť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, ešte pán poslanec, ale už,
prosím vás...
Poslanec L. Köteles:
Prosím vás, pán predseda, môžete mi konkretizovať tých
historikov? Neverím,
že by to nejaký historik podpísal
a
dal pod to svoje meno.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec, môžete
interpelovať.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády Slovenskej
republiky,
panie poslankyne, páni poslanci,
na
15. schôdzi Národnej
rady Slovenskej republiky
vzniesla
interpeláciu pani poslankyňa
Sabolová na pána mi-
nistra
Baca a na pána ministra Zlochu a vo
svojom vystúpení
veľmi
kriticky poukázala na rozhodnutie vlády Slovenskej re-
publiky,
ktorá prevzala štátnu záruku za bankový úver pre
štátny
podnik Vodohospodárska výstavba
Bratislava na finan-
covanie
vodného diela Gabčíkovo, vodného diela Žilina, ale
hlavne
vodnej nádrže Tichý Potok.
Aj napriek tomu, že na výstavbu vodnej
nádrže Tichý Po-
tok
mám celkom odlišný názor ako
pani poslankyňa Sabolová
a
pán poslanec Javorský, súhlasím s nimi v
dvoch veciach.
V
tom, že v konečnom dôsledku majú rozhodnúť odborníci a ich
stanovisko má byť
rozhodujúce a konečné, a tiež v
tom, že
treba
prijať konkrétne, účinné krátkodobé aj
dlhodobé opat-
renia
na zníženie strát z vodovodných systémov rekonštruk-
ciou
vodovodných sietí, a tak zlepšiť hospodárenie s vodou.
Zároveň
však chcem reagovať na ďalšie argumenty pani
poslankyne Sabolovej a
pána poslanca Javorského a
súčasne
vzniesť
interpeláciu úplne opačnú, inú na pána ministra Baca
s
tým, aby táto významná vodohospodárska
stavba sa čím skôr
začala.
Ako som spomínal, niektoré argumenty, ktoré
tu odzneli,
pokladám za
nesprávne, účelovo vykonštruované, a dokonca
niektoré
sú nepravdivé. Dovolím si to tvrdiť preto, že som
osobne
navštívil obce Tichý Potok a Nižné Repáše, uskutočnil
som
exkurziu priehradok, ktorých výstavbu
zabezpečovala mi-
movládna
organizácia Ľudia a voda, a oboznámil som sa s naj-
novšími
argumentmi vodohospodárov, ktorí
rozhodli o vybudo-
vaní
vodárenskej nádrže Tichý Potok na hornom toku Torysy
a
ktorí ju pokladajú za dôležitú a
nevyhnutnú pre vodovodnú
sústavu
východného Slovenska.
Úprimne poviem, že ani po skúmaní nových
informácií ne-
viem,
na základe akých faktov tu odzneli určité tvrdenia.
V
prvom rade to, že vláda Slovenskej republiky svojím roz-
hodnutím
presadzuje záujmy veľkých firiem združovaných v be-
tonárskej lobby na
čele s pánom Binderom. Je to zvláštne
tvrdenie.
Veď história vodnej nádrže Tichý Potok bola už zá-
ležitosťou
päťdesiatych rokov a v priebehu celého obdobia až
doteraz
bola vždy aktuálna. Prípravu stavby
podporilo uzne-
senie vlády Slovenskej republiky číslo 283 zo
7. apríla
1992
o zmene koncepcie budovania vodného zdroja Veľká Domaša
a
následne, a to zdôrazňujem, o potrebe
realizácie vodáren-
skej
nádrže Tichý Potok. Ak sa nemýlim, bola to vláda vedená
pánom
Čarnogurským.
Po ďalšie, pani poslankyňa rovnako tvrdí,
že realizácia
tohto
vodohospodárskeho diela zničí niekoľko
dedín v doline
Tichý
Potok, Vyšné Repáše, Nižné Repáše, Torysky a Oľšavica.
Rovnako
to nie je pravda. Podľa najnovších
podkladov rozsah
sanácií
je minimalizovaný. Pôjde len o sanácie niekoľkých,
prevažne
hospodárskych objektov a v dôsledku výstavby nebudú
zatopené
priamo žiadne obytné objekty. Prečo
potom strašíme
a
znepokojujeme tamojších ľudí
nepravdivými informáciami
o
údajnom pomalom vysídľovaní obcí?
Pravda je taká, že ne-
príde
k žiadnemu vysídľovaniu. Ak pri detailnom návrhu hy-
gienických
opatrení v týchto obciach bude nevyhnutné niekto-
ré hospodárske
objekty asanovať, budú
premiestnené len
v
rámci tej istej obce do lokality, ktorá
priamo neohrozuje
hygienické
zabezpečenie kvality vody v toku tečúcom do nádr-
že.
Pokiaľ ide o ekologické dosahy stavby, odznelo tu tvr-
denie,
ktoré sa odvoláva len na stanovisko miestnych akti-
vistov
z mimovládnej organizácie Ľudia a voda v Košiciach.
Pritom
bolo tvrdené, že ani príslušné ministerstvo, ani vlá-
da
Slovenskej republiky sa vážnejšie nezaoberala inými al-
ternatívami.
Nie je to pravda.
V rámci úlohy Environmentálne hodnotenie
alternatív za-
bezpečovania
pitnej vody pre Prešov a Košice sa riešilo aj
posúdenie
zámeru Vodohospodárske využitie povodia hornej To-
rysy.
A do súhrnnej správy tejto úlohy boli
zaradené aj vý-
sledky
z expertízneho posúdenia alternatívneho návrhu tvorby
vodných
zdrojov v oblasti Tichého Potoka na
hornom toku To-
rysy.
Tento návrh bol vypracovaný v júni roku
1994 spomína-
nou
skupinou aktivistov z Košíc. Treba sa oboznámiť s vý-
sledkami
posúdenia tohto alternatívneho návrhu,
ktorý stra-
til
schopnosť na zaujímavom území konkurovať iným variantom,
založeným na vytváraní operatívnych zásob vody
vo vodných
nádržiach.
Veľmi jasne to analyzuje doktorka Mária Kozová,
CSc.,
z Katedry krajinnej ekológie Prírodovedeckej fakulty
Univerzity
Komenského, ktorá vychádza z odborných posudkov
11
expertov. Myslím, že by to malo stačiť každému.
Súčasná vláda Slovenskej republiky si
zaslúži kritiku
za
mnohé rozhodnutia, aj za mnohé postupy,
ale nie za všet-
ky. Je veľmi
zlé, ak ideme do
extrému a za každú cenu
z
princípu kritizujeme všetko, aj to
pozitívne. V prípade
vodnej
nádrže Tichý Potok naopak vysoko oceňujem dynamický
postup
vlády Slovenskej republiky a
zainteresovaných rezor-
tov.
Som rád, že aj keď s oneskorením, dostáva sa výstavba
tohto
vodného diela do realizačnej fázy. Veď
východosloven-
ský
región je v zásobovaní obyvateľstva vodou z verejných
vodovodov
v rámci Slovenskej republiky podpriemerný. A vý-
razne zaostávajú predovšetkým okresy Košice-vidiek, Trebi-
šov,
Prešov a Michalovce. Príčinou tohto
stavu bol nedosta-
tok vody v
regióne, nedostatok vyhovujúcich
zdrojov vody
a
vysoký podiel ohrozovania kvality
vody. Kríza, ktorú sme
v
okrese Prešov a v meste
Košice prežili v rokoch 1986
a
1990, sa nesmie opakovať a musí byť
výstrahou pre nás aj
pre
ďalšie generácie. Nezabudli sme na túto krízovú situá-
ciu.
Máme ju v pamäti a nedáme sa pomýliť v
riešení základ-
ných
a rozhodujúcich problémov a potrieb
východného Sloven-
ska.
Rovnako chcem poukázať na to, že v
mesiaci jún 1994 Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky schválila koncepčný materiál
s
názvom Vodohospodárska politika, ktorý analyzuje súčasný
neuspokojivý stav a
stanovuje výhľadové ciele
zásobovania
obyvateľstva
pitnou vodou z verejných vodovodov. Vo výcho-
doslovenskom
regióne to predpokladá zvýšiť počet zásobova-
ných
obyvateľov v roku 2015 na 87 až 90 %. Tuto poukazujem
na
to, že v zaostávajúcich okresoch, ako je napríklad Vra-
nov,
je to dnes len 41,6 %. Vodohospodárska politika Sloven-
skej
republiky predpokladá zabezpečiť tieto prírastky v rám-
ci
vybudovaných vodovodných systémov.
Potreba pitnej vody na tieto definované
ciele je rieše-
ná
v nadväznosti na bilanciu potreby a
zdrojov pitnej vody.
Táto
súhrnná bilancia bola viackrát
zverejnená a analyzova-
ná,
napríklad pánom Ing. Imrichom Jasaňom z Výskumného ústa-
vu vodného hospodárstva Bratislava, Ing. Jurajom Mantičom
z
Východoslovenských vodární a kanalizácií, ktorých pokladám
za
odborníkov. Skrátene uvediem len údaje
za prešovský sku-
pinový
vodovod, ktorý zásobuje druhú najväčšiu mestskú aglo-
meráciu
východoslovenského regiónu, to znamená
územie povo-
dia
Torysy až po Prešov, kde žije takmer
106 000 obyvateľov
a
zásobovanie sa zabezpečuje z
vlastných zdrojov pozemných
vôd
s náplavou hornej Torysy a z priameho odberu z Torysy
v
profile Tichý Potok.
Záver je jednoznačný. Súčasnými
kapacitami zdrojov vody
po
ich prehodnotení a vyradení časti kvalitatívne nevhodných
zdrojov
vznikne v tejto oblasti v roku 2000
deficit 180 se-
kundových
litrov a v celej sústave deficit 260 sekundových
litrov.
Preto pre oblasť Prešova a Košíc treba vybudovať no-
vý
veľkokapacitný zdroj vody, ktorým je vodná nádrž Tichý
Potok
na Toryse a ktorý je vo vysokom štádiu
prípravy. Pre-
študovať
si treba veľmi dôkladne a vo všetkých súvislostiach
súhrnnú
bilanciu potrieb a zdrojov vody, pretože v zásobova-
ní
obyvateľov pitnou vodou by sme nemali pripustiť žiadne
riziká. Túto
funkciu, čiže vybudovanie
zásobného objemu
s
dostatočnou kapacitou a ovládateľnou zabezpečenosťou dodá-
vok
vody, má plniť práve veľkokapacitný
zdroj vody v Tichom
Potoku
s akumuláciou vody z celého okolia.
Toto sú závery odborníkov a nemali by sme ich spochyb-
ňovať.
Okrem samostatného
technickoekonomického návrhu rie-
šenia
objektov tohto vodného diela bolo
spracovaných 20 do-
plňujúcich
štúdií. Preto odporúčam každému, kto má pochyb-
nosti
o potrebe tejto stavby, oboznámiť sa
lepšie so skúse-
nosťami
aj s ťažkosťami súčasného odberu vody z Torysy. Mož-
no
zmenia svoj názor, pretože súčasný odberový objekt bol
vybudovaný
ako provizórny. Tento provizórny stav pretrváva
už
od roku 1982 a takáto prevádzka neprospieva spoľahlivosti
ani efektívnosti odberu a je
nevyhnutné nájsť definitívne
riešenie
v čo najkratšom čase. Informácie o tom veľmi radi
poskytnú
pracovníci povodia Bodrogu a
Hornádu a hlavne pán
Ing.
Jaroslav Mráz.
Ale
ak nás zaujímajú názory a stanoviská odborníkov,
treba
si preštudovať aj stanovisko k
využívaniu povrchových
zdrojov
východného Slovenska z katedry hospodárstva
krajiny
Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity, predo-
všetkým
pána doc. Solgája a pána profesora Dzubáka.
Som presvedčený, že vláda Slovenskej
republiky a budúci
investor
stavby budú vo vzťahu k obyvateľom
dotknutých obcí
postupovať
veľmi citlivo. Všetky nepriaznivé
vplyvy sú spo-
jené
predovšetkým s vlastnou výstavbou
vodohospodárskej ná-
drže
a s dodržiavaním hygienických
podmienok v pásmach hy-
gienickej
ochrany. Isteže, nedajú sa vylúčiť
problémy súvi-
siace
s dopravou a so stavebným ruchom v obciach. Ale inves-
tičná
výstavba - okrem týchto problémov -
prinesie do tohto
regiónu
aj pracovné príležitosti a som presvedčený, že aj
finančné
prostriedky na rozvoj dotknutých obcí.
Preto ešte raz interpelujem pána ministra Baca, aby sa
výstavba
tohto diela urýchlila.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči,
pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Chcel by
som len poprosiť pána poslanca
Kötelesa...
(Hlas
podpredsedu Ľuptáka: Nie je tu, už odišiel.) Nie je
tu?
Lebo hľadal pánov ministrov a vládu, a
keď sa tak poze-
rám,
tak je v rokovacej miestnosti viac ministrov ako po-
slancov.
To tu ešte nebolo. Preto som sa prihlásil, aby to
bolo
v zázname z rokovania Národnej rady.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
vážení členovia vlády,
orgány Odborového zväzu KOVO a výbor základnej organi-
zácie
Odborového zväzu KOVO pri ZŤS Dubnica nad Váhom podali
23. 5. 1996
na Úrad vlády Slovenskej republiky petíciu,
v
ktorej konštatujú, že tieto orgány neustále bez náležitého
efektu
upozorňujú orgány štátu na všetkých
úrovniach na ne-
priaznivý
hospodársky a ekonomický vývoj podniku
dosahujúci
hranicu
únosnosti a smerujúci k ekonomického kolapsu.
Dôsledky z nedostatočného (a to citujem
zo samotnej pe-
tície)
nekompetentného a nezodpovedného riešenia znášajú len
zamestnanci,
ktorých zostalo z pôvodných 12 773 v
roku 1990
5
665. Hlboká kríza rovnajúca sa
bankrotu ohrozuje nielen
2
135 zamestnancov, pre ktorých nie je práca, ale aj funkčné
technologické
minimum v počte 3 530 pracovníkov. Mzdy za od-
vedenú prácu
sa stávajú stále nedobytnejšou pohľadávkou.
V
tejto situácii sa zdá výsmechom vymedzenie ZŤS Dubnica nad
Váhom
z hľadiska národnoštátnych záujmov medzi strategicky
dôležité
podniky.
Zavádzajúce sú tiež Fondom národného
majetku deklarova-
né
zásady ochraňovať strategické záujmy štátu najmä pri pri-
vatizácii
významných podnikov v odvetví
zbrojárstva, usmer-
ňovať
proces privatizácie, tak aby sa
vytváralo konkurenčné
prostredie smerujúce
k ozdraveniu podnikov, a podporovať
účasť
zamestnancov podnikov na privatizácii.
Vo
svojej petícii žiadali
spomínané orgány, aby sa
v
tejto mimoriadnej situácii spolu s tzv.
novým manažmentom
prijali
mimoriadne opatrenia smerujúce k zachovaniu súčasné-
ho
torza zamestnancov a k zabezpečeniu strategických záujmov
štátu.
Rovnako uvádzajú, že v prípade nedostatočných opatre-
ní
v intenciách vývoja od roku 1991
sa nebudú cítiť zodpo-
vední
za nedodržanie sociálneho zmieru a že využijú všetky
formy a prostriedky odborárskeho boja na
zachovanie práv
prislúchajúcich
im z Ústavy Slovenskej republiky,
konkrétne
z
článku 35 ods. 3 ústavy - práva na
prácu - a článku 36
písm.
a) - práva na odmenu za vykonanú prácu,
dostatočnú na
to, aby bola
umožnená dôstojná životná úroveň
pracovníkom
tohto
podniku.
Tento
text petície bol
prerokovaný a schválený radou
Odborového
zväzu KOVO v Bratislave 23. mája 1996, v ten istý
deň
bol tento text odovzdaný vláde a
súčasne prešiel aj cez
výbor základnej organizácie Odborového zväzu KOVO pri ZŤS
Dubnica
nad Váhom v Dubnici nad Váhom dňa 22. 5. 1996.
Ako bolo zistené, 27. 6. to znamená 30 dní po lehote,
ktorú
stanovuje zákon, vláda Slovenskej
republiky neodpove-
dala
na petíciu zamestnancov podniku ZŤS Dubnica. Preto kla-
diem
v tomto bode programu otázku na pána premiéra, či si
vláda
Slovenskej republiky, keďže zatiaľ nie sú o tom žiadne
informácie, splnila
svoju zákonnú povinnosť podľa zákona
o
petičnom práve, kde sa hovorí, že na
petíciu je príslušný
orgán
povinný reagovať do 30 dní od doručenia. Ak to tak nie
je,
tak budeme musieť konštatovať, že vláda Slovenskej re-
publiky
porušila zákon o petičnom práve.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.
Pýtam sa, či chce ešte niekto z poslancov podať inter-
peláciu.
(Nikto.)
Keďže nie, pýtam sa členov vlády, či chcú odpovedať na
interpelácie
a otázky poslancov hneď.
(Nie.)
Chcem ich však zároveň požiadať, aby
svoju odpoveď dali
pánom
poslancom aj v písomnej forme.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vyhlasujem tento bod programu
za skončený. Tým sme
program
16. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky, ako
sme
sa dnes dohodli, vyčerpali. Ďakujem vám
za účasť a vy-
hlasujem
16. schôdzu za skončenú.
Rokovanie schôdze skončené o 17.30
hodine.