Stenografická správa o 16. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze


                    Prvý deň rokovania

      16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       19. júna 1996

___________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 16. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Pýtam sa pánov poslancov,  ktorí sú napísaní na tabuli,

na displeji,  či chcú zahlásiť  len karty. Ak  chcú zahlásiť

zmenu náhradných kariet, tak im  dám slovo, ak nie, slovo im

nedám. Ide  o karty? (Hlasy  zo sály: Áno.)  Tak prosím, pán

poslanec Hanker.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Pán predseda, budem hlasovať náhradnou kartou číslo 1.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ja dávam návrh...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, žiaden návrh, ide o karty.

 

     Pani poslankyňa Rapaičová.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Pán predseda, budem hlasovať náhradnou kartou číslo 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Takže na úvod sa skúsme prezentovať. Prosím, prezentuj-

me sa.

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov. Zisťujem, že Národná ra-

da je schopná sa uznášať.

 

     O ospravedlnenie na  dnešnej schôdzi požiadali poslanci

Juraj Švec, Bartolomej Kunc, Marcela Gbúrová, Karol Konárik.

Pán Karol Konárik leží v nemocnici, včera v noci bol prepad-

nutý. Pri  násilnom prepadnutí mu boli  odcudzené všetky do-

klady, aj poslanecký preukaz a všetky ostatné doklady, ktoré

mal pri sebe. Takže, prajem mu skoré vyzdravenie.

 

     Na 16. schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky budú

overovateľmi títo poslanci: pani poslankyňa Eva Rusnáková za

DÚ, pán  poslanec Karol Zahatlan  za HZDS. Náhradníkmi  budú

pán poslanec  Tomáš Cingel za  HZDS a pani  poslankyňa Mária

Sabolová za KDH.

 

     Po  dohode s  podpredsedami Národnej  rady v politickom

grémiu a s predsedami klubov  vám bol rozdaný program, ktorý

máte pred sebou.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na programe tejto schôdze sú  pod bodmi 13, 14, 15, 17,

18, 20 a 32 zaradené  návrhy zákonov, o ktorých dám hlasovať

s návrhom, aby podľa § 75 zákona o rokovacom poriadku Národ-

  rada Slovenskej  republiky súhlasila  s ich prerokovaním

pred uplynutím 60-dňovej lehoty.

 

     Prosím,  aby  sme  sa  prezentovali  a hlasovali. (Ruch

v sále.) Sú to všetky body,  ktoré boli prerokované vo výbo-

roch, a sú aj uznesenia z výborov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Hlasovali sme všetci, takže  sme dali súhlas prerokovať

návrhy týchto zákonov.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime teraz  k k schvaľovaniu  návrhu programu 16.

schôdze Národnej rady.  Pýtam sa, či má niekto  z vás pripo-

mienky alebo doplnky. Pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ak dovolíte,  z dôvodu upokojenia  vnútropolitickej si-

tuácie Slovenskej republiky, ako aj zahraničných politických

vzťahov dávam návrh na doplnenie programu 16. zasadnutia Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o  dva body. Prvý bod: roz-

šírenie Osobitného kontrolného  orgánu nad činnosťou Sloven-

skej  informačnej služby  o dvoch  zástupcov opozície. Tento

bod rozčleniť na dve časti, a to na návrh na zmenu uznesenia

číslo 25 zo 4. novembra 1994...

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa,  nemusíte to čítať, pretože  to z toho

vyplýva.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Dobre. A druhý bod:  návrh na prijatie uznesenia Národ-

nej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Mestského zastupi-

teľstva vo  Veľkých Kapušanoch. Žiadam,  aby tieto dva  body

boli zaradené na piatok ako prvé body.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Na piatok tohto týždňa?

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Áno, na piatok 21. 6. 1996.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážený pán predseda,

 

     s ohľadom na to, že  bude treba ešte dohodnúť s jednot-

livými  klubmi návrh  zloženia budúceho  výboru pre európsku

integráciu, navrhujem,  aby bod číslo 5  bol prerokúvaný ako

bod číslo 30.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj body 6 a 7. Potom ako body 30, 31, 32, však?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Chlebová.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Dávam návrh na doplnenie programu...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nepočuť.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Podávam  návrh na  doplnenie programu  o návrh  skupiny

poslancov Národnej rady Slovenskej  republiky na vydanie zá-

kona  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa dopĺňa

zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 212/1995

Z. z.  o koncesionárskych poplatkoch a  o zmene zákona číslo

468/1991 Zb. o prevádzkovaní  rozhlasového a televízneho vy-

sielania v znení neskorších predpisov. Minule sme požiadali,

aby bol  tento zákon zaradený, no  asi nedopatrením nebol do

programu zaradený.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vôbec nerozumieť, pani poslankyňa, čo hovoríte.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Že sme požiadali aj minule o zaradenie tohto bodu a asi

nedopatrením sa nedostal do programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážená Národná rada,

 

     navrhujem zaradiť  do programu 16.  zasadnutia Národnej

rady tlač  301, teda návrh  skupiny poslancov Národnej  rady

Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Sloven-

skej  republiky,  ktorým  sa   mení  a  dopĺňa  zákon  číslo

229/1991 Zb. o úprave vlastníckych  vzťahov k pôde a k inému

poľnohospodárskemu majetku. Navrhujem to ako bod číslo 32.

 

     Vážení kolegovia,  chcel by som dodať,  že návrh zákona

som oficiálne odovzdal ešte v novembri minulého roka predse-

dovi  Národnej rady.  Napriek tomu,  že návrh  zákona bol už

prerokovaný v Legislatívnej rade  vlády, vo vláde Slovenskej

republiky  a v  určených  výboroch,  do pléna  Národnej rady

z nejakých dôvodov nebol predložený dodnes.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, už bol raz  predložený a neprešiel, ak si

pamätáte.  Pri schvaľovaní  programu neprešiel,  takže to je

rozdiel, než to, čo ste povedali.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Tak nebol prerokovaný.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak, aby sme si rozumeli.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem za spresnenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

 

     poslal  som vám  písomný návrh  na rozšírenie programu,

ale keďže nebol rozdaný  poslancom, prečítam ho veľmi struč-

ne. Navrhujem...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja by som ho bol prečítal, ale nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     ...v mene poslancov Strany  demokratickej ľavice a ďal-

ších poslancov  z klubu Spoločná  voľba zaradiť do  programu

16. schôdze  Národnej rady bod:  informácia o výsledkoch  2.

zasadnutia  Spoločného parlamentného  výboru Európskej  únie

a Slovenskej  republiky v  Bruseli ako  nový bod  33, pričom

koncepcia aproximácie práva a ďalšie body by sa prečíslovali.

 

     Považujeme za potrebné,  aby spolupredseda tohto výboru

a podpredseda Národnej rady  Slovenskej republiky  pán Húska

a podpredseda vlády Slovenskej republiky  pán Kalman  podali

parlamentu informáciu o výsledkoch  rokovania v Bruseli, aby

mal parlament  možnosť sa k nej  vyjadriť. Spoločný výbor je

parlamentný orgán, ktorého členmi  sú poslanci Národnej rady

a Európskeho parlamentu, a preto Národná rada Slovenskej re-

publiky má právo byť informovaná, aké výsledky prinieslo to-

to rokovanie.

 

     Táto informácia súvisí aj s plnením tej časti Programo-

vého  vyhlásenia  vlády  Slovenskej  republiky, ktorá hovorí

o integrácii do Európskej únie,  a povinnosťou parlamentu je

kontrolovať plnenie programového vyhlásenia.

 

     Európska  integrácia  je  zložitý  a prierezový proces,

v ktorom parlament má svoje nezastupiteľné miesto. Ak sa ob-

javili v  Bruseli pozitívne vyjadrenia  na adresu Slovenska,

ale i konkrétne výhrady, považujeme za dôležité, aby poslan-

ci mali priamu a neskreslenú informáciu.

 

     Na záver rozpravy k tomuto bodu navrhujeme prijať uzne-

senie, ktorého  znenie sme priložili k  tomuto návrhu, ktoré

netreba prečítať. Je  písomne predložené predsedovi Národnej

rady.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ďakujem. Pani poslankyňa Schmögnerová.

 

 

 

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

 

     po  tretíkrát  dávam   návrh  zaradiť  na  prerokovanie

schôdze Národnej rady návrh  skupiny poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady, ktorým

sa mení  a dopĺňa zákon  Národnej rady číslo  192/1995 Z. z.

o zabezpečení  záujmov štátu  pri privatizácii strategických

štátnych podnikov a akciových spoločností. V tomto návrhu sa

navrhuje, aby  štyri najvýznamnejšie slovenské  finančné in-

štitúcie boli zahrnuté medzi strategické podniky, z toho dva

do prvej skupiny podnikov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

 

     pred chvíľou  sa skončilo mimoriadne  zasadnutie výboru

pre životné prostredie, ktoré  som z poverenia pani predsed-

níčky Lazarovej viedol. Na základe rozhodnutia výboru, ktoré

bolo prijaté platným uznesením, výbor navrhuje Národnej rade

urobiť zmeny  v orgánoch Fondu  národného majetku. Konkrétne

prijal uznesenie,  ktorým odporúča odvolať  z prezídia pánov

Reháka, Mikuša a Kačica.  Prijal uznesenie, ktorým žiada po-

slanecké kluby, aby predložili dnes do večera návrhy, a zaj-

tra na prerušenom rokovaní ich odsúhlasí.

 

     Preto navrhujem zaradiť tieto  dva body programu: odvo-

lanie členov prezídia  Fondu národného majetku a ďalší bod -

voľba členov prezídia Fondu národného majetku. Tieto dva bo-

dy žiadam zaradiť po sebe  na rokovanie Národnej rady v pia-

tok ako  ďalšie body programu po  návrhoch, ktoré predniesla

kolegyňa  Kolláriková, t. j.  pravdepodobne  ako body  3 a 4

v piatok doobedňajšieho rokovania.

 

     Môj druhý pozmeňujúci,  resp. doplňujúci návrh: podobne

ako kolegyňa Schmögnerová aj ja tretíkrát žiadam zaradiť...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, hovorte do mikrofónu, tu vás nepočuť.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Môžem ísť dopredu...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Netreba, len bližšie.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Takže môj druhý doplňujúci  návrh: podobne ako kolegyňa

Schmögnerová  aj ja  tretíkrát žiadam  zaradiť na  rokovanie

tlač číslo  332. Je to  obdobný návrh, ktorým  sa novelizuje

zákon číslo 192/1995 Z. z.  30. januára bol doručený na Úrad

vlády. Vláda sa  k nemu mala vyjadriť do  60 dní. Predpokla-

dám, že ho zatiaľ neprerokovala.  Tento návrh sa týka priva-

tizácie finančných inštitúcií. Žiadam  ho zaradiť na rokova-

nie po  zaradení bodu kolegyne Schmögnerovej,  aby tieto dva

návrhy išli za sebou. Som ochotný prípadne rokovať o spoloč-

nom postupe.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

 

     mám  štyri návrhy  uznesení, ktoré  sa týkajú  bodu 32,

t. j. prerokúvania  poslaneckého  návrhu  zákona o rokovacom

poriadku, a to:

 

     Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Národ-

nej rady, aby rozhodol  o spoločnom zasadnutí všetkých výbo-

rov Národnej  rady  Slovenskej republiky  dňa 24. júna 1996,

t. j. v čase ohláseného zasadnutia ústavnoprávneho výboru vo

veci  spoločného  prerokovania  poslaneckého  návrhu  zákona

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej republiky,

tlač 426.

 

     Druhý návrh uznesenia: Národná rada Slovenskej republi-

ky odporúča predkladateľom poslaneckého  návrhu zákona o ro-

kovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej republiky, aby

stiahli  jeden z  poslaneckých návrhov  o rokovacom poriadku

Národnej rady vzhľadom  na to, že v Národnej  rade sú podané

dva  návrhy  zákonov  o  rokovacom  poriadku  Národnej  rady

a k prvému návrhu tohto zákona bola prerušená rozprava.

 

     Tretí návrh uznesenia: Národná rada Slovenskej republi-

ky  schvaľuje, aby  po spoločnom  zasadnutí výborov Národnej

rady  Slovenskej republiky  k rokovaciemu  poriadku Národnej

rady dňa 24. júna 1996 sa konala rozprava k tomuto bodu tak,

aby v nej mal možnosť vystúpiť minimálne jeden zástupca kaž-

dého poslaneckého klubu Národnej rady.

 

     Štvrtý návrh: Národná  rada Slovenskej republiky schva-

ľuje, aby sa hlasovanie o  poslaneckom návrhu zákona o roko-

vacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uskutočni-

lo nasledujúci  deň po ukončení  rozpravy k rokovaciemu  po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem, aby sme ako bod 15 programu  prerokovali ná-

vrh  skupiny poslancov  na  vydanie  zákona, ktorým  sa mení

a dopĺňa zákon  číslo 92/1991 Zb. o  podmienkach prevodu ma-

jetku štátu na iné osoby  v znení neskorších predpisov, teda

zákon o tzv. veľkej  privatizácii. Cieľom tejto malej novely

je zabezpečiť, aby dôchodcovia  mali skôr splatené dlhopisy.

To je  jeden cieľ tohto návrhu.  A druhý cieľ je,  aby mestá

a obce boli motivované pri prijímaní dlhopisov pri odpredaji

bytov do osobného vlastníctva.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     posmelený viacerými verejnými vyhláseniami zodpovedných

predstaviteľov koaličných strán,  najmä Združenia robotníkov

Slovenska  a Slovenskej  národnej strany,  v ktorých  aj oni

poukazujú na podozrenie  z nečistých postupov privatizačného

procesu,  z poverenia  poslaneckého klubu  Spoločná voľba už

štvrtýkrát ponúkame návrh legislatívne doriešiť možnosť kon-

troly Fondu národného majetku Najvyšším kontrolným úradom.

 

     Navrhujem  preto doplniť  program 16.  schôdze Národnej

rady o návrh skupiny  poslancov Národnej rady Slovenskej re-

publiky na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej republi-

ky, ktorým sa mení a  dopĺňa zákon 92/1991 Zb. o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné  osoby v znení neskorších pred-

pisov  a  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej repub-

liky. Je to tlač 316.

 

     Dúfam, že v tomto prípade podporíte návrh a nebudú chý-

bať tie tri hlasy, ako to  bolo na 13., resp. na 14. schôdzi

Národnej rady.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, ale  ten prvý návrh  je zhodný s  návrhom pána

poslanca Fica, nie?  (Hlasy z pléna.) Je to  iná novela? Pán

poslanec Kňažko.

 

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     skutočnosti zistené počas poslaneckých prieskumov vyko-

naných v  Slovenskej televízii sa v  týchto dňoch premietajú

do podaní  konkrétnych podnetov na  Najvyšší kontrolný úrad,

príslušné ministerstvá a  obvodnú prokuratúru. Až poslanecký

prieskum, hoci  ešte nie v celom  rozsahu, poukázal na stav,

v ktorom sa verejnoprávna televízia objektívne nachádza. Ra-

da Slovenskej televízie volená Národnou radou Slovenskej re-

publiky je orgánom, ktorý má podľa zákona Slovenskej televí-

zii zabezpečovať jej  programovú objektívnosť a nezávislosť.

Zároveň podľa § 10 uvedeného  zákona spadá do jej pôsobnosti

okrem iného aj povinnosť schvaľovať dlhodobé plány a koncep-

cie.

 

     Objektívny stav Slovenskej televízie je poznačený najmä

faktom, že Slovenská televízia nemá definované základné kon-

cepčné  smerovanie a  jednotlivé organizačné  racionalizačné

zmeny sa vykonávajú nesystémovo,  často v rozpore s platnými

zákonmi a bez konkrétnej predstavy, ako má verejnoprávna in-

štitúcia po  transformácii vyzerať. Na  tomto stave má  svoj

podiel viny  aj Rada Slovenskej  televízie. Zo štatútu  Rady

Slovenskej televízie však Rade Slovenskej televízie vyplýva-

jú aj  ďalšie povinnosti, ktoré táto  rada neplní. Konkrétne

sa  týmito faktami  budeme zaoberať  v odôvodnení  návrhu na

vyslovenie nedôvery niektorým členom Rady Slovenskej televí-

zie.

 

     Národná  rada Slovenskej  republiky nemá  priamy právny

dosah na Slovenskú televíziu. Národná rada Slovenskej repub-

liky však  volí a odvoláva členov  Rady Slovenskej televízie

a na návrh vyslovenia nedôvery členovi Rady Slovenskej tele-

vízie je podľa zákona  o Slovenskej televízii upraveného zá-

konom číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlaso-

vého a  televízneho vysielania - §  8 ods. 1 písm.  d) - po-

trebný súhlas  jednej desatiny všetkých poslancov,  t. j. 15

podpisov.

 

     V zmysle  uvedeného zákona predkladám  návrh 15 poslan-

cov, prepáčte, 19 poslancov na odvolanie pána Dušana Jarjab-

ka,  Jerguša Ferka,  Jána Majerníka,  Štefana Drozda  z Rady

Slovenskej televízie. Žiadam, aby bol tento bod zaradený ako

samostatný bod rokovania pléna  Národnej rady Slovenskej re-

publiky v piatok po prerokovaní bodu rekonštrukcia Osobitné-

ho kontrolného orgánu.

 

     Vážené dámy  a páni poslanci,  situácia vo verejnopráv-

nych elektronických médiách  bola predmetom demaršov doruče-

ných Slovenskej  republike. Naposledy sa  tejto problematiky

dotkol  aj pán  Karsten Voigt,  prezident Severoatlantického

zhromaždenia, keď uviedol, že situácia vo verejnoprávnej te-

levízii nie  je v súlade  s pravidlami platnými  v členských

krajinách NATO.  Národná rada Slovenskej  republiky má jedi-

nečnú šancu dokázať Slovensku, ale  aj Európe, že si ctí ob-

vyklé demokratické  hodnoty, medzi ktoré  patrí právo občana

byť objektívne informovaný a právo zastúpenia opozície v ra-

dách verejnoprávnych médií.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      Pán poslanec  Kňažko, teraz mi  medzitým doručili túto

žiadosť. Pán poslanec Kňažko mi predložil žiadosť 19 poslan-

cov, treba ju preformulovať,  lebo podľa tohto ju nezaradím,

pretože 15. schôdza už bola.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Dal  som tam  pätnástu schôdzu?  Tak sa ospravedlňujem.

Prepíšem to. To je preklep.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ako  bod 25  navrhujem zaradiť  návrh skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie ústavného zá-

kona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  ktorým sa mení

a dopĺňa  Ústava Slovenskej  republiky, číslo  460/1992 Zb.,

tlač 254.

 

     Ďalej  navrhujem ako bod  26 zaradiť návrh  skupiny po-

slancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona

Národnej  rady Slovenskej  republiky o  vrátení robotníckych

domov robotníckym spolkom a združeniam, tlač 331.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, konštatujem, že

do môjho návrhu  programu nie sú žiadne zmeny.  Ešte pán po-

slanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     chcem poprosiť,  aby ste vyhlásili  prestávku a zároveň

zvolali politické grémium.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  pôvodne som tiež chcel

dať tento návrh.  Sú tu niektoré body, kde  je potrebné, aby

zasadlo politické  grémium, aby sme  dohodli presné poradie.

Niektoré body splývajú a sú na  ten istý termín, na ten istý

bod. Skutočne  som rozhodoval v rámci  návrhov, či politické

grémium  zvolám. Takže  politické grémium  zvolávam, ale pán

poslanec  Cabaj chce  aj  prestávku.  Možno by  bolo rozumné

- pán poslanec Bugár tiež kýva  hlavou -, aby sme to urobili

asi  takto: Je  trištvrte  na  jedenásť, do  jedenástej bude

prestávka a o jedenástej politické grémium. Do jedenástej by

ste sa v kluboch mohli poradiť, a o jedenástej bude politic-

ké grémium. Súhlasíte? Prestávka.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, o rozhodnutí politické-

ho grémia  vás nemusím informovať,  pretože boli kluby.  Aby

som vás  nezdržiaval, pristúpime hneď k  hlasovaniu o dopln-

koch programu rokovania našej schôdze, ako boli navrhnuté.

 

     Prvý návrh mala pani  poslankyňa Kolláriková, kde navr-

huje,  aby sme  prijali rozhodnutie  o rozšírení  Osobitného

kontrolného orgánu o dvoch  zástupcov. To znamená, že budeme

teraz hlasovať len o zaradení tohto bodu do programu.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

 

     Ďalej pani poslankyňa  navrhovala, nedefinovala to, ani

neuvádzala obsah, aby sme  prijali uznesenie proti rozhodnu-

tiu Mestského zastupiteľstva  vo Veľkých Kapušanoch. Navrhla

to zaradiť do programu, len  neviem, čo tam budeme prijímať.

Prosím,  hlasujme o  tom. (Hlasy  zo sály.)  Ja neviem, pani

poslankyňa povedala, aby sme  zaradili do programu a prijali

uznesenie proti prijatému  rozhodnutiu Mestského zastupiteľ-

stva vo Veľkých Kapušanoch  o umiestnení pomníka. Takže pro-

sím, hlasujeme o tomto návrhu pani poslankyne. To je ako bod

programu. Nehlasujeme  o tom, či  uznesenie prijmeme. To  je

len bod programu. Takže prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že aj túto zmenu, resp. doplnok do progra-

mu sme prijali.

 

 

     Ďalej pán podpredseda Húska navrhol, aby sme z technic-

kých dôvodov body 5, 6, 7 zaradili na tejto schôdzi ako body

30, 31, 32.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Takže sme prijali aj túto zmenu.

 

     Ďalej pán  poslanec Köteles žiada, aby  sme tlač 301...

(Hlasy nesúhlasu zo sály.) Pardon, áno. Ďalšia v poradí bola

pani poslankyňa  Chlebová, ktorá žiadala,  aby sme návrh  na

doplnenie zákona 212/1995 Z. z., je to tlač číslo 337, a zá-

kona  468/1991, ide  o koncesionárske  poplatky, zaradili na

rokovanie tejto schôdze.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.  (Šum v sále.) To je

zmena televíznych a rozhlasových koncesionárskych poplatkov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 126 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Takže  sme  prijali  aj  tento  návrh.

 

     Poslanec  Köteles  navrhol,  aby  sme  zmenu zákona 229

z roku 1991, je to stará tlač 301, ide o úpravu vlastníckych

vzťahov, zaradili  na rokovanie tejto schôdze  a dali to ako

bod číslo 32.  To už nemôže byť, lebo  sme schválili predtým

návrh pána poslanca Húsku.

 

     Takže prosím,  hlasujme, bude to mať  iné číslo rokova-

nia.  Inak pre  informáciu,  to  sú Benešove  zákony. (Hlasy

z pléna.) Nie? Tak potom nie, beriem späť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže sme to neprijali.

 

     Pán poslanec Ftáčnik žiada,  aby sme na rokovanie zara-

dili informáciu podpredsedu vlády pána Kalmana a, myslím si,

aj  podpredsedu parlamentu  pána Húsku,  ktorý je  predsedom

Spoločnej komisie  Európskej únie a  slovenského parlamentu,

o rokovaniach, ktoré boli v Bruseli pred dvoma týždňami.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme s tým, že dohodnem vo

vláde, kedy bude podpredseda naisto voľný.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 130 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme prijali tento návrh pána poslanca Ftáčnika.

 

     Pani poslankyňa Schmögnerová navrhuje, aby sme zaradili

na rokovanie  novelizáciu zákona číslo 192/1995  Z. z. Je to

ako tlač 335. Ide o privatizáciu strategických štátnych pod-

nikov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže zaradíme tento návrh do programu.

 

     Ďalej s návrhom vystúpil pán poslanec Černák, ktorý na-

vrhuje, aby sme v rámci tejto schôdze rokovali o rekonštruk-

cii Fondu národného majetku s  tým, že navrhuje, nie on, ale

Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné pro-

stredie a ochranu prírody, odvolať z Fondu národného majetku

Milana Reháka,  viceprezidenta prezídia Fondu  národného ma-

jetku Slovenskej  republiky, ďalej pána Jána  Mikuša a Pavla

Kačica, členov  prezídia Fondu národného  majetku Slovenskej

republiky.

 

     Čiže zase hlasujeme len  o zaradení tohto bodu programu

s tým, že na tejto schôdzi by potom malo prebehnúť aj hlaso-

vanie o nových členoch, tak ako sme sa dohodli na politickom

grémiu. Prosím, tak ako sme sa dohodli na politickom grémiu,

potom ako mi kluby dajú materiály o tom, čo je potrebné.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme schválili.

 

     Myslím, že o ďalšom návrhu pána poslanca nie je potreb-

  hlasovať.  Povedal,  že  sa  dohodne  s pani poslankyňou

Schmögnerovou. Prosím, pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za  slovo, pán predsedajúci.  Keďže prešiel ná-

vrh, ktorý predkladala kolegyňa  Schmögnerová, svoj návrh na

zaradenie tlače číslo 332 sťahujem.

 

     Formuloval som návrh na  zaradenie dvoch bodov programu

na základe uznesenia výboru, t. j. bod odvolanie členov pre-

zídia fondu a následne ďalší bod - voľba.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To sme teraz odhlasovali.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Len aby bolo  jasné, pretože vy ste to  nazvali ako re-

konštrukcia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To sme teraz odhlasovali.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Áno,  jasné, len  spresňujem, že  to boli  dva za sebou

idúce body, odvolanie a voľba.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej boli návrhy pani poslankyne Rusnákovej, mala šty-

ri návrhy. Všetky návrhy sa týkajú prerokovania nového roko-

vacieho poriadku. Ako viete, páni poslanci, pani poslankyne,

rokovací poriadok bol rozdiskutovaný  v parlamente a skončil

sa neukončenou rozpravou. Medzitým ústavnoprávny výbor a le-

gislatívny  odbor spracovali  návrhy, ktoré  z tohto  vyšli.

Predkladatelia si sadli k týmto  návrhom a vypracovali v zá-

sade ten istý rokovací poriadok, ktorý bol, ale s pripomien-

kami - s  návrhom, že 24. tohto mesiaca  bude zasadať ústav-

noprávny výbor a ešte dá  dohromady niektoré veci, s ktorými

sa vystúpi potom pred Národnou radou.

 

     Druhá dohoda bola, a to bolo aj v politickom grémiu, že

ak by boli nové doplňujúce, resp. pozmeňujúce návrhy k tomu-

to zákonu, za  každý klub bude mať právo  vystúpiť jeden po-

slanec. To je politická dohoda.  A pokiaľ ide o spoločný vý-

bor, tam sa povedalo, že každý poslanec, ktorý má záujem, sa

môže na  rokovaní ústavnoprávneho výboru  24. júna 1996  zú-

častniť.

 

     Čiže všetko toto, o čom tu pani poslankyňa hovorila, aj

to, že  sa bude hlasovať na  druhý deň potom, ako  sa skončí

rozprava, bolo  prerokované a odsúhlasené.  Takže ak chcete,

dám hlasovať  po jednotlivých bodoch, ako  ste povedali, ale

myslím si, že to nie je potrebné.

 

     Prosím, pani poslankyňa, čo mi chcete povedať?

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán  predseda,  nesúhlasím  úplne  s vaším vysvetlením,

prepáčte, ono trošku zavádza v tom zmysle, že bol podaný no-

  návrh zákona.  To  je  neodškriepiteľné. To  znamená, že

predkladatelia by ten prvý mali  stiahnuť, pretože k nemu už

bola otvorená rozprava, ktorá bola len prerušená. Čiže ak sa

nechceme  venovať prvému  návrhu zákona,  ale druhému návrhu

zákona, tak s  tým prvým musíme niečo urobiť.  Pretože ak je

prerušená rozprava, tak by sme  v nej mali pokračovať. To je

po prvé.

 

     Žiadam preto spoločné zasadnutie všetkých výborov v ten

deň, keď zasadá ústavnoprávny výbor, lebo napríklad poslanci

Demokratickej  únie  nie    členmi ústavnoprávneho výboru.

A ak by som aj prišla na  zasadnutie a predložila by som ne-

jaké  pripomienky, môže  sa stať,  že si  ich nikto neosvojí

a potom som sa tam zúčastnila zbytočne. A neviem si predsta-

viť, aby  k novému návrhu  rokovacieho poriadku zasadal  len

jeden  jediný výbor  Národnej rady.  Preto žiadam,  aby bolo

spoločné zasadnutie výborov.  Opakujem, v ústavnoprávnom vý-

bore nie  sú naši poslanci  členovia, z tohto  dôvodu by sme

tam my mohli mať len  nejaký poradný hlas. Prosím, pán pred-

seda, aby sme o tom hlasovali.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno,  dám hlasovať,  pani poslankyňa,  o každom návrhu,

ktorý tu  predloží poslanec, musím dať  hlasovať. O tomto je

škoda diskutovať, že by nebol osvojený a nehlasovalo by sa.

 

     Prosím, pán poslanec Brňák, ale žiadnu diskusiu k návr-

hu.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ospravedlňujem  sa, pán  predseda, ale  reagujem len na

vystúpenie pani poslankyne Rusnákovej. Podľa rokovacieho po-

riadku cudzí poslanci, ktorí sa zúčastňujú na rokovaní iného

výboru, môžu predkladať návrhy,  nemôžu však hlasovať. V tom

je význam ich postavenia ako  poslancov. Čiže nie je pravda,

že by nemohli predkladať návrhy, môžu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, ja som to povedal,  ale ideme hlasovať, keďže si

to pani poslankyňa praje. Budeme hlasovať o tom, že 24. júna

1996 by malo byť spoločné zasadnutie výborov pod gesciou ús-

tavnoprávneho výboru.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 67 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento prvý návrh. Napriek tomu nič nebrá-

ni, pani  poslankyňa, poslancom vášho klubu  zúčastniť sa na

rokovaní tohto výboru a dávať  aj pozmeňujúce návrhy. To len

na doplnenie.

 

     Druhý návrh pani poslankyne je taký, aby sa stiahol je-

den z poslaneckých návrhov o rokovacom poriadku Národnej ra-

dy Slovenskej republiky.

 

 

     Dostal  som od  predkladateľov list,  kde píšu  o tomto

postupe, ktorý máme zachovať,  a úmyselne tam nenavrhli, po-

dľa mňa, stiahnutie tohto  návrhu rokovacieho poriadku. Mys-

lím si, že nie je potrebné ho stiahnuť, pretože v rámci roz-

pravy sa povie, ktorý bude a prečo ten nie.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o  tomto návrhu pani

poslankyne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 71 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprešiel ani tento návrh.

 

     Tretí návrh -  to som povedal, ale dám  o tom hlasovať,

aby v rozprave mohol vystúpiť  s návrhmi za každý klub jeden

poslanec. Hovorili sme tam  dokonca o časovom obmedzení, ne-

pamätám si, aké bolo. Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Ďalší návrh je, aby sa  hlasovalo až nasledujúci deň po

skončení rozpravy.  Myslím si, že  by to potom  mali povedať

predkladateľ a spravodajca, ale prosím, hlasujme, či to bude

potrebné.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 78 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Ďalej vystúpil pán poslanec Fico a navrhuje, aby sme do

programu  zaradili parlamentnú  tlač 425.  Je to novelizácia

zákona číslo 92/1991 Zb. o prevode majetku na iné osoby. Ide

o veľkú privatizáciu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme prijali tento bod ako nový bod programu tejto

schôdze.

 

     Ďalej predkladá návrh pán  poslanec Benčík, ktorý navr-

huje, aby  sme do programu  zaradili tlač 316.  Ide o novelu

zákona číslo 92/1991 Zb. a zákona  číslo 39/1993 Z. z. Je to

zákon o  Najvyššom kontrolnom úrade.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Ďalej vystúpil  pán poslanec Kňažko.  Navrhuje, aby sme

zaradili  na rokovanie  tejto schôdze  odvolanie členov Rady

Slovenskej  televízie. Navrhuje  konkrétne tri  mená, ja som

ten návrh už odovzdal kancelárii, takže neviem, ktoré sú to,

ale podľa návrhu, ktorý predložil.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Ďalej vystúpil s návrhom pán podpredseda Ľupták. Žiada,

aby sme  do rokovania zaradili  parlamentnú tlač 254,  je to

novela  ústavy, a  parlamentnú tlač  331. O  tom by sme mali

hlasovať osobitne. Čiže najskôr o prvom návrhu - tlač 254.

 

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Je to novela ústavy.

Inak, myslím si,  že to je to isté, čo  predložil aj pán po-

slanec Benčík. Nie?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh prešiel. (Šum  v sále.) Ne-

prešiel o jeden hlas.

 

     Druhý návrh pána podpredsedu Ľuptáka  - ide o tlač 331,

robotnícke domy.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento návrh pána Ľuptáka sme neprijali.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, teraz budeme

hlasovať o programe ako celku.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme prijali tento program  tak, ako sme si ho do-

plnili pozmeňujúcimi návrhmi.

 

     Dodatočne chcem len oznámiť, že som dostal ospravedlne-

nie na dnešnej schôdzi od pána poslanca Javorského, ktorý je

chorý.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pristúpime k  p r v é m u  bodu programu, ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým  sa dopĺňa  zákon 229/1991  Zb. o úprave vlastníckych

vzťahov k  pôde a inému poľnohospodárskemu  majetku  a zákon

Slovenskej Národnej rady číslo 317/1992  Zb. o dani z nehnu-

teľností.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 317 a spoločnú správu

ako tlač 317a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec

Prokeš. Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     cieľom predloženej novely zákona je odstrániť diskrimi-

náciu tých oprávnených osôb, ktorým nebola vydaná ich pôvod-

ná pôda pre prekážky na  strane povinnej osoby  alebo štátu,

ale podľa §  15 zákona číslo 330/1991 Zb.  im boli pridelené

pozemky do náhradného bezplatného  užívania do vykonania po-

zemkových úprav a dovtedy im  na tieto pozemky nie sú vydané

listy vlastníctva.

 

     Navrhnutá novela zákona číslo  229/1991 Zb. v znení ne-

skorších predpisov odstraňuje  podstatné obmedzenia užívania

majetku,  nakoľko podľa  vyjadrenia pracovníkov ministerstva

financií zákon číslo 229/1991 Zb. v znení neskorších predpi-

sov nepovoľuje  osobám, ktorým  namiesto  ich vlastných boli

pridelené pozemky do náhradného  bezplatného užívania do vy-

konania  pozemkových úprav  podľa §  15 ods.  2 zákona číslo

330/1990 Zb., dať tieto pozemky do nájmu inej osobe. To môže

viesť až  k faktickému znemožneniu  riadneho hospodárenia na

týchto pozemkoch. Navrhnutá novela zákona číslo 317/1992 Zb.

odstraňuje  vážne znevýhodnenie  týchto osôb  v oblasti daní

z pôdy,  nakoľko terajšie  znenie zákona  číslo 317/1992 Zb.

v znení neskorších predpisov v § 2 ods. 5 definuje ako plat-

cu dane z pôdy takúto  osobu bez možnosti preniesť povinnosť

platiť daň  z pôdy na  osobu, ktorá pozemky  skutočne užíva.

Takýto prenos  je však možný  v prípade, ak  bol vlastníkovi

vydaný vlastnícky  list, napríklad v  § 2 ods.  1 citovaného

zákona,  alebo ak  správcom pozemku  je Slovenský  pozemkový

fond (§ 2 ods. 2 citovaného  zákona), ako i v ďalších prípa-

doch. To znamená, že zákon pozná inštitút prenosu povinnosti

platiť daň.

 

     Znevýhodnený  je i  samostatne hospodáriaci  roľník, ak

užíva  pozemky  pridelené  podľa  §  15  ods. 2 zákona číslo

330/1991 Zb.  do náhradného bezplatného  užívania inej osobe

voči prípadu,  ak užíva pozemky osoby  s listom  vlastníctva

alebo pozemky  v správe Slovenského  pozemkového fondu, lebo

nemôže  využiť  všetky  možnosti,  ktoré  mu poskytuje zákon

v prípade, ak je on platcom dane z pôdy.

 

     Treba zdôrazniť, že znevýhodňovaní sú skutoční vlastní-

ci pôdy, predovšetkým malí a strední, ktorým kvôli prekážkam

na strane povinných osôb alebo štátu, nakoľko nie sú vykona-

né pozemkové úpravy, nemohla byť vydaná ich vlastná pôda. Sú

znevýhodňovaní za  to, že vyšli v  ústrety štátu a súhlasili

s dočasným náhradným riešením podľa § 15 ods. 2 zákona číslo

330/1991 Zb. Neodstránenie  tejto diskriminácie by znamenalo

vedomé spochybňovanie politickej vôle  zmierniť krivdy z mi-

nulého obdobia.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi. Spoločným spravodaj-

com k tomuto návrhu poslaneckého  zákona je pán poslanec No-

vák, preto  ho prosím, aby  predniesol správu o  prerokovaní

návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte,  aby som  predniesol spoločnú  správu Ústavno-

právneho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdo-

hospodárstvo o výsledku  prerokovania návrhu skupiny poslan-

cov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky, ktorým  sa dopĺňa  zákon

číslo 229/1991 Zb. o úprave  vlastníckych  vzťahov  k pôde a

inému poľnohospodárskemu majetku a zákon Slovenskej národnej

rady číslo 317/1992 Zb. o  dani z nehnuteľností. Túto správu

máte ako číslo tlače 317.

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na  vydanie  zákona,  ktorým  sa  dopĺňa  zákon  číslo

229/1991 Zb.  o úprave vlastníckych  vzťahov k pôde  a inému

poľnohospodárskemu majetku  a zákon Slovenskej národnej rady

číslo 317/1992 Zb. o  dani z nehnuteľností pridelil predseda

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  rozhodnutím číslo 726

z 8. januára 1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Ná-

rodnej  rady, Výboru  Národnej rady  pre financie,  rozpočet

a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdo-

hospodárstvo po prijatí stanoviska vlády Slovenskej republi-

a  súčasne určil Výbor  Národnej  rady pre pôdohospodárstvo,

aby skoordinoval stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej

republiky s  tým, že sa  tieto stanoviská výborov  premietnu

v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Vláda Slovenskej republiky  s návrhom skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 320 zo 7. mája

1996 vyslovila nesúhlas z  dôvodov uvedených v jej stanovis-

ku.

 

     Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prero-

kovali  návrh skupiny  poslancov na  vydanie zákona Národnej

rady Slovenskej republiky v čase od 9. mája 1996 do 14. mája

1996. Ústavnoprávny výbor  Národnej rady Slovenskej republi-

ky, Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie,

rozpočet a  menu a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo vyslovili súhlas  s návrhom skupiny po-

slancov a  odporúčajú ho Národnej  rade Slovenskej republiky

schváliť  s týmito  pozmeňujúcimi a  doplňujúcimi návrhmi na

úpravu:

 

     1. V článku II § 2  ods. 5 sa na konci ustanovenia pri-

pája  veta, ktorá  znie: "Ak  táto fyzická  osoba na základe

zmluvy prenechala tieto pozemky do  nájmu inej osobe, je da-

ňovníkom nájomca."

 

     2. V článku II ďalej druhá pripomienka: v § 2 ods. 5 sa

vypúšťajú slová "ak sa tak v zmluve dohodli".

 

     3. Za článok II sa vkladá nový článok  III, ktorý znie:

"Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia."

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som odporu-

čil o bodoch 1 a 3 hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.

O bode 2  odporúčam hlasovať osobitne a  odporúčam ho nepri-

jať.

 

     Vážený pán  predseda, toľko k  spoločnej správe. Môžete

otvoriť rozpravu o danej problematike.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  dostal som dve

prihlášky do  rozpravy o tomto  bode. Ako prvý  sa prihlásil

predseda pôdohospodárskeho  výboru pán Delinga a  po ňom pán

poslanec Boros.

 

 

 

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v mojom  vystúpení chcem poukázať na  rôzne pojmové vý-

klady  inštitútu  "náhradní  užívatelia  pozemkov", ktoré sa

vyskytujú v prerokúvaných zákonoch. Zákon číslo 229/1991 Zb.

pojem "náhradný užívateľ" nepozná. Zákon  číslo 330/1991 Zb.

pozná pojem  "náhradné užívanie" a  na tento sa  aj odvoláva

zákon číslo 317 v § 2 ods. 5. Náhradné užívanie sa realizuje

na území, kde neprebiehajú  pozemkové úpravy a vlastníci po-

žiadali o vyčlenenie  svojich pozemkov užívaných poľnohospo-

dárskym alebo  lesným podnikom, ale ten  im z dôvodu neprís-

tupnosti pozemky  nemôže reálne vydať,  čiže vyčleniť až  do

schválenia projektu pozemkových úprav.

 

     Náhradné  pozemky  sa  prideľujú  náhradným  užívateľom

v správnom konaní, výsledkom  ktorého je rozhodnutie znejúce

na meno náhradného užívateľa.  Rozhodnutie má charakter vec-

ného bremena, nakoľko obmedzuje vlastníka pozemku v dispozí-

cii s  predmetom vlastníctva. Vzhľadom  na tento postup  mám

názor, že toto právo, čiže rozhodnutie znejúce na meno a zá-

pis do  katastra nehnuteľností neumožňuje,  aby bolo zmluvne

postúpené ďalšej osobe. V  takomto prípade text daňového zá-

kona je nepresný, a to v ustanovení, ktoré  hovorí o náhrad-

ných pozemkoch, pričom v danom prípade ide o náhradné užíva-

nie. Pojem  náhradný pozemok sa používa  len v prípadoch, že

prebiehajú pozemkové úpravy a  treba vykonať výmenu pozemkov

za náhradné pozemky. V danom  prípade teda došlo k stotožne-

niu pojmu náhradný pozemok  s náhradným užívateľom. A navyše

v §  15  ods.  2   zákona  Slovenskej  národnej  rady  číslo

330/1991  Zb. sa  náhradné užívanie  realizuje do schválenia

projektu pozemkových úprav a nie do jeho vykonania.

 

     Preto v záujme toho,  aby bola navrhovaná úprava jedno-

značná,  určitá,  zrozumiteľná  a  nedochádzalo k zamieňaniu

pojmov "náhradný pozemok" a "náhradné užívanie", navrhujem:

 

     1. Upraviť v  § 2   ods. 5  zákona  číslo  317/1992 Zb.

v úplnom znení  zákona číslo 93/1994  Z. z. takto:  "Pri ná-

hradnom užívaní alebo" a ďalej pokračuje veta malým písmenom

v pôvodnom znení, ako uvádza zákon.

 

     2. Upraviť odkaz 5c) pod čiarou takto: "5c) § 15 ods. 1

a 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb."

 

     Tento návrh odovzdávam  spoločnému spravodajcovi a pro-

sím o jeho podporu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi. Pán poslanec Boros.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     v predloženom  návrhu ide o  novelizáciu dvoch zákonov,

ktoré majú  určujúci vplyv na priebeh  transformácie, ako aj

želanej  prosperity poľnohospodárstva  Slovenskej republiky.

Zhodou okolností ide  o úpravu § 2 v  obidvoch zákonoch, tak

zákona  číslo  229/1991  Zb.  o  úprave vlastníckych vzťahov

k pôde,  ako  aj  zákona   Slovenskej  národnej  rady  číslo

317/1992 Zb. o dani  z nehnuteľností. Chcem vyzdvihnúť podľa

mňa tri najdôležitejšie aspekty.

 

 

     Prvým je  samotné znenie predmetných  paragrafov, ktoré

umožňujú rôzny, dokonca principiálne protichodný výklad. Som

totiž presvedčený o tom,  že precízne sformulované vykonáva-

cie nariadenie by a priori zabránilo byrokratickému a, musím

povedať, negativisticky svojvoľnému výkladu zo  strany vyso-

kých úradníkov ministerstva financií. Pretože takéto poníma-

nie očividne a, čo si  nerád pripúšťam, asi vedome chce zne-

možniť prosperujúce hospodárenie na  pôde práve tým vlastní-

kom alebo  nájomcom, ktorí ešte  našli v sebe  chuť a odvahu

pustiť sa do nikdy nie ľahkého borenia sa s pôdou. Pritom je

nad slnko jasnejšie, že vinníkom  nie je vlastník, resp. ná-

sledne nájomca pôdy, ak mu nebol včas vydaný list vlastníct-

va. Nie je vinníkom, ale je obeťou úradníckej svojvôle, pre-

tože okrem  so spätnou  platnosťou vyrubenej dane znásobenej

ešte penálmi  príde navyše aj  o stimulačné prostriedky,  na

ktoré by mal mať zákonný nárok.

 

     Druhý  aspekt -  novelizácia zákona  číslo 317/1992 Zb.

o dani z nehnuteľností v roku  1994 odsunula do krajne nevý-

hodnej  pozície  mnoho  pôvodných  vlastníkov,  ktorí  sú už

väčšinou starší ľudia, dôchodcovia a títo  niežeby si trochu

privyrobili  k svojmu  nízkemu starobnému  dôchodku za nájom

vlastného majetku, ale sú  zrazu postavení pred neriešiteľný

finančný šok a niektorí sa  pomaly môžu  zberať do chudobin-

ca. V tejto súvislosti chcem  upozorniť aj na tvrdý dosah na

nájomcov pôdy a teraz začínajúcich poľnohospodárskych podni-

kateľov, ktorým už nie je dožičený prirodzený štartovací im-

pulz päťročných daňových prázdnin. Keď sme schopní a ochotní

tieto prekážky  dať do súvislosti  so skutočnosťou, že  stav

rezortu pôdohospodárstva nie je zďaleka ružový ani dnes, tak

je jasné,  že sa treba  urýchlene zbaviť rôznych  brzdiacich

elementov  či už v platných zákonných normách, ako aj v naj-

vyššej štátnej správe.

 

     A  do  tretice  je  tu  na  prvý  pohľad možno nepatrný

a skrytý moment, ktorý však pokladám za mimoriadne nebezpeč-

  zámer -  postaviť aj  tu proti  sebe miestne samosprávy,

ktoré majú  stanoviť a zinkasovať  spomínanú daň, a  občanov

dotyčných obcí. Táto prax je  ďalším, síce skrytým, ale sku-

točne nebezpečným úderom  na postavenie miestnych samospráv,

čo sleduje spolu s ich už značne obmedzenými finančnými mož-

nosťami  cieľ  oslabiť  ich  dôveryhodnosť  v očiach občanov

a otvorene nahrávať, resp. našepkávať tzv. dobrotu všemocné-

ho štátneho aparátu.

 

     Myslím si, že  aj tieto tri dôvody, ktoré  som tu uvie-

dol, sú dostatočné na to, aby vážená Národná rada Slovenskej

republiky prijala predložený návrh zákona, za ktorý budem aj

ja hlasovať.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, nemám do rozpravy žiad-

nu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási.

 

     (Nikto.)

 

     Nie. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Prosím pána spoločného spravodajcu, aby... Ešte predtým

sa pýtam,  či sa chce  vyjadriť predkladateľ. Myslím,  že to

nie je  potrebné. Ani pán spoločný  spravodajca. Ak nie, tak

pristúpime k hlasovaniu.

 

 

 

 

Poslanec M. Novák:

 

     Vážený pán predseda, v  rozprave vystúpili dvaja disku-

tujúci. Jeden  z nich podal návrh,  ale najprv predkladám na

hlasovanie body zo spoločnej správy. Navrhujem, aby sa o bo-

doch číslo  1 a číslo  3 hlasovalo spoločne  a odporúčam ich

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  hlasujeme  o bodoch

1 a 3 spoločnej správy s návrhom pána spoločného spravodajcu

prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že sme  prijali tieto  dva body spoločnej

správy.

 

     Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Bod číslo 2 spoločnej správy odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 2 spoločnej správy s odporúčaním

negatívnym, teda neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme bod číslo 2 spoločnej správy.

 

     Môžeme pristúpiť k pozmeňujúcim návrhom z rozpravy, pán

poslanec.

 

Poslanec M. Novák:

 

     V  rozprave vystúpil  s pozmeňujúcimi  návrhmi iba  pán

poslanec Delinga, ktorý navrhuje upraviť v § 2 odsek 5 záko-

na číslo  317/1992 Zb. v  úplnom znení zákona  číslo 93/1994

Zb. takto: "Pri náhradnom užívaní alebo" - ďalej veta pokra-

čuje malým písmenom v pôvodnom znení.

 

     Po druhé, upraviť odkaz 5c  pod čiarou: 5c) § 15 odseku

1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb.

 

     Odporúčam o tejto pripomienke hlasovať kladne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa.  Pán spoločný spravodajca navr-

huje pozmeňujúci návrh poslanca Delingu prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže pozmeňujúci návrh pána  poslanca Delingu sme pri-

jali.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Vážený pán  predseda, ďalšie pripomienky  neboli. Dajte

hlasovať o zákone ako  celku s týmito pripomienkami. Odporú-

čam zákon prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 zákona o rokova-

com poriadku budeme hlasovať o návrhu ako celku spolu s pri-

jatými pozmeňujúcimi návrhmi. Pán spoločný spravodajca odpo-

rúča prijať tento zákon.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 113 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa dopĺňa zákon číslo

229/1991 Zb.  o úprave vlastníckych  vzťahov k pôde  a inému

poľnohospodárskemu majetku a  zákon Slovenskej národnej rady

číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností.

 

     Ďakujem, pán  spoločný spravodajca, aj  vám, kolegovia,

kolegyne.

 

Poslanec M. Novák:

 

     I  ja ďakujem,  pán predseda,  za spoluprácu  a kolegom

a kolegyniam za to, že  zase zvíťazilo poľnohospodárske lob-

by. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     D r u h ý m  bodom programu dnešnej schôdze bude

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 384 a spoločnú správu

ako tlač 384a. (Šum v sále.) Prosím pokoj, páni poslanci.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec

Lysák. Prosím pána poslanca,  aby sa ujal slova. (Nezrozumi-

teľné hlasy  zo sály.) Kto  bol určený výborom?  Tak nech sa

páči, výborom bol určený pán profesor Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy poslankyne,

     páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     predkladám návrh  skupiny poslancov Národnej  rady Slo-

venskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 289/1995 Z. z.  o dani z pridanej hodnoty. Ná-

vrh predpokladá, aby v  prílohe zákona Národnej rady Sloven-

skej  republiky  číslo  289/1995 Z. z. sa  položka "22021000

- Voda, vrátane  minerálnych vôd a sódoviek s prísadou cukru

alebo iných sladidiel  alebo  aromatizovaná - len z minerál-

nych vôd s výnimkou  ovocných alebo zeleninových štiav čísla

2009"  nahradila položkou  "2202 - Voda, vrátane minerálnych

vôd a sódoviek s prídavkom cukru alebo iných  sladidiel ale-

bo aromatizovaná a iné nealkoholické nápoje s výnimkou ovoc-

ných alebo zeleninových štiav čísla 2009".

 

     Autori tohto návrhu vychádzajú z poznatkov poslaneckého

prieskumu, ktorý vykonali v podnikoch vyrábajúcich nealkoho-

lické nápoje.  Zaradením nealkoholických nápojov  s výnimkou

vody, vrátane minerálnych  vôd a  sódoviek s  prísadou cukru

alebo iných sladidiel alebo aromatizovaných - len z minerál-

nych vôd  do skupiny výrobkov  zdaňovaných sadzbou 6  % dane

z pridanej hodnoty u ostatných nealkoholických nápojov s vý-

nimkou ovocných alebo zeleninových štiav sa výrobcovia tých-

to výrobkov dostali do  nekonkurenčného prostredia, v ktorom

  osladené  nápoje  na  báze  minerálnych  vôd zvýhodnené.

V dôsledku  toho došlo  k zníženiu  spotreby týchto  nápojov

a následne k zníženiu využitia kapacít, čo sa negatívne pre-

javilo v ich hospodárskom výsledku.

 

     V záujme podpory malého  a stredného podnikania je žia-

duce  vytvoriť rovnaké  konkurenčné prostredie  pre všetkých

výrobcov nealkoholických nápojov. Okrem toho tým, že sa zní-

ži zdanenie nealkoholických nápojov, podporí sa ich spotreba

hlavne medzi  mladou generáciou, ktorá  pri súčasných cenách

uprednostňuje alkoholické nápoje.

 

     Vážené dámy a páni,  chcem uviesť niekoľko analytických

informácií, aby ste videli, aké ekonomické dôsledky má apli-

kácia zákona dane z pridanej  hodnoty v tejto oblasti v pra-

xi. Asociácia výrobcov  nealkoholických nápojov, ktorá zdru-

žuje väčšinu  výrobcov nealkoholických nápojov,  mala takéto

ekonomické výsledky  (porovnávam údaje za rok  1994 a 1995):

tržby vcelku v roku 1994 boli 959 169 tisíc, v roku 1995 bo-

li 753 608 tisíc, čiže poklesli  o 21,4 %. Mzdy (vzhľadom na

to, že sa  nevyužívajú kapacity)  poklesli z 84 941 tisíc na

71 975 tisíc,  čiže o  15,3 %.  Hospodársky  výsledok v roku

1994 bol 73 057 tisíc a v roku 1995 bola strata 672 tisíc.

 

     Ako sa vyvíjali dane? Daň z pridanej hodnoty, v dôsled-

ku preradenia zo 6-percentnej  sadzby na 25-percentnú sadzbu

stúpla zo 156 208 tisíc na 188 402 tisíc,  čiže o 32 194 ti-

síc, ale daň  z miezd poklesla o 8 166  tisíc a daň zo zisku

o 29 223 tisíc. Čiže, štát stratil v dôsledku aplikácie toh-

to zákona na daniach 5 195 tisíc. Toto  sú ekonomické údaje.

Mohol by som uviesť celý  rad údajov za jednotlivé hospodár-

ske organizácie, ktoré potvrdzujú,  že táto tendencia je ce-

loplošná.

 

     Vážené  dámy a  páni, vzhľadom  na negatívne  pôsobenia

tohto zákona v takomto znení na výrobcov nealkoholických ná-

pojov odporúčam tento zákon prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Prosím teraz pána poslanca Ly-

sáka ako spoločného spravodajcu,  aby podal správu o výsled-

koch prerokovania vo výboroch.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     ctení hostia,

 

     dovoľte, aby som  prečítal spoločnú správu Ústavnopráv-

neho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdo-

hospodárstvo o výsledku  prerokovania návrhu skupiny poslan-

cov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým sa  mení zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani

z pridanej hodnoty, tlač 384.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 857 z 18. marca  1996 pridelil návrh skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pri-

danej hodnoty, na prerokovanie  po  prijatí stanoviska vlády

Slovenskej  republiky  Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  financie, rozpočet a  menu a Výboru  Národnej rady

pre  pôdohospodárstvo. Výbor  pre financie,  rozpočet a menu

bol uvedeným  rozhodnutím predsedu Národnej  rady Slovenskej

republiky určený na  skoordinovanie stanovísk výborov Národ-

nej rady Slovenskej republiky s tým, že skoordinované stano-

viská sa premietnu v  spoločnej správe výborov Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo  prerokoval  návrh  skupiny  poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  289/1995 Z. z.

o dani z  pridanej hodnoty, a neprijal uznesenie o  výsledku

jeho prerokovania, lebo podľa §  48 ods. 1 zákona Slovenskej

národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Sloven-

skej národnej rady v  znení neskorších predpisov nevyslovila

s ním  súhlas nadpolovičná  väčšina všetkých  členov výboru.

Počet  členov výboru  10, prítomných  8, za  návrh uznesenia

hlasovali 3  poslanci, proti nikto  a hlasovania sa  zdržali

5 poslanci.

 

     Ústavnoprávny výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

a Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokovali návrh skupiny poslancov na vyda-

nie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa me-

ní zákon  Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 289/1995

Z. z. o  dani z  pridanej hodnoty,  vyslovili s ním súhlas a

odporúčajú  ho Národnej  rade Slovenskej  republiky schváliť

v predloženom znení.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu  programu s konštatovaním, že  som nedostal žiadnu

písomnú prihlášku  do rozpravy. Preto  sa pýtam, či  sa chce

niekto prihlásiť  do rozpravy. Pán poslanec,  k tomuto bodu?

Nech sa páči, pán poslanec Juriš.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     spotreba elektrickej energie sa neustále zvyšuje. Vlani

sme ju doviezli za 3,8 mld  Sk, i keď sme nejakú menšiu časť

aj vyviezli. Z hľadiska ochrany životného prostredia je naj-

lepšia a najlacnejšia energia, ktorá sa nemusí vyrobiť. Pre-

tože by  sme sa už  ťažko vedeli uskromniť  v spotrebe mate-

riálnych  statkov,  musíme  vedieť  spotrebu racionalizovať.

Podľa vládneho programu a podľa energetickej koncepcie sa má

aj legislatívnym  procesom pomáhať šetriť  energiu a pomáhať

alternatívnym zdrojom energie, najmä obnoviteľným zdrojom.

 

     Jedným z takýchto racionalizačných opatrení je používa-

nie strojov a zariadení s nižším príkonom. Využívanie elekt-

rickej  energie  na  svietenie  je  značnou časťou produkcie

elektrického prúdu  a  práve zavádzaním používania úsporných

žiaroviek  a žiariviek,  ktoré majú  až päťnásobný  výkon na

rozdiel od klasických žiaroviek, pri rovnakej spotrebe elek-

trickej  energie, by  sme  mohli  vo významnej  miere znížiť

spotrebu elektrickej  energie. Ale cena  týchto žiariviek je

značne vysoká  a táto vysoká cena  je spôsobená aj zaradením

týchto výrobkov do skupiny s 23 % DPH. Preto podávam doplňu-

júci návrh do  článku I v prílohe zákona  289/1995 Z. z. (tá

príloha je  podľa § 10  ods. 2) zaradiť  položku 85-39-21-92

- ostatné žiarivky  s výnimkou ultrafialových  a infračerve-

ných a ostatné na napätie prevyšujúce 100 V.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani  poslankyňa  Bartošíková,  hlásite  sa do rozpravy

alebo s faktickou poznámkou?

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     návrh  skupiny poslancov  na vydanie  zákona, ktorým sa

mení zákon 289/1995 Z. z., bol, ako sa už spomenulo, výsled-

kom práce skupiny poslancov,  ktorá bola poverená uskutočne-

ním poslaneckého prieskumu. V  návrhu sa rešpektuje 6. smer-

nica Európskej  únie, ktorá uvádza  nealkoholické nápoje ako

skupinu výrobkov, pri ktorej  je možné použiť zníženú sadzbu

dane. Zároveň odstraňuje rozpor s jednou zásadou zo 6. smer-

nice Európskej únie, ktorá hovorí, že DPH nesmie zvýhodňovať

ani diskriminovať žiadneho výrobcu  a žiadny výrobok zo sku-

piny výrobkov zaradených pod jednu skupinu výrobkov.

 

     Pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona v Národnej rade,

ktorý počítal presne s takým  istým znením, aké navrhuje po-

slanecká skupina, došlo pri  schvaľovacom procese na základe

pozmeňujúceho návrhu  k zmene, kde  skupina výrobkov vyrába-

ných na báze minerálnych vôd bola zvýhodnená od výrobkov vy-

rábaných  z  vody  ochutenej  cukrom,  príchuťami a prípadne

okysličených kysličníkom  uhličitým. Daň z  pridanej hodnoty

je  daňou, ktorá  je obsiahnutá  v cene  a platí  ju konečný

spotrebiteľ. Preto nie  je zanedbateľný 17-percentný rozdiel

dane  z pridanej  hodnoty  v  konečnej cene,  lebo obmedzuje

schopnosť konkurencie  týchto výrobkov na trhu  a ich vyššiu

spotrebu. Argumentácia,  ktorá vtedy odznela  na silných vý-

robcov kokakoly,  pepsikoly v súčasnosti  vlastne neobstojí,

pretože takí silní výrobcovia masívnou reklamou prekonajú aj

túto znevýhodnenú sadzbu dane  a celý negatívny dosah dopadá

na  našich  domácich  výrobcov,  ktorí  vyrábajú rôzne džúsy

a ochutené malinovky.

 

     Pôvodný vládny  návrh, ako som už  povedala, počítal so

zaradením celej skupiny uvedenej pod číslom 2202, to znamená

vody, vrátane minerálnych vôd a  sódoviek s prídavkom  cukru

alebo iných  sladidiel atď., tak  ako znie celá  skupina, do

zvýhodnenej 6-percentnej sadzby  dane. Celý poslanecký návrh

zákona prešiel legislatívnym procesom, bol prerokovaný v Le-

gislatívnej rade vlády  s odporúčaním ministerstva financií,

s odporučením inštitútu  pre aproximáciu práva,  nakoniec aj

s odporučením Legislatívnej rady vlády  k tomu, aby sa navr-

hovaná zmena akceptovala. Vláda  v konečnom dôsledku zvážila

a vydala  nesúhlas  s  návrhom  novely  zákona  a odporučila

počkať ešte s touto zmenou do určitého času.

 

     Chcela by som napriek  tomu poprosiť vážených pánov ko-

legov, aby túto zmenu  odporučili a svojím hlasovaním potvr-

dili. Skutočne, v dobrom úmysle došlo k chybe, ktorou sme si

vlastných výrobcov znevýhodnili, a  navyše k chybe, ktorá je

v rozpore so  smernicami Európskej únie  o uplatňovaní tejto

dane. Navrhovaná novela ju odstraňuje.

 

     Mám iba jeden pozmeňujúci  návrh. Navrhujem zmenu účin-

nosti  zákona od  1.  8.,  pretože vytlačenie  novely zákona

v tlači sa už nestihne do 1. 7.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Ešte pán poslanec Pokorný.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

     vážení hostia,

 

     pri prerokúvaní návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty

na  11. schôdzi  Národnej rady  Slovenskej republiky  som vo

svojom vystúpení poukázal na nedostatočné ekonomické nástro-

je pri  ochrane a tvorbe životného  prostredia, konkrétne na

nesúlad  zaradenia výrobkov  z recyklovaného  papiera u  nás

a v krajinách  Európskej únie, ale  napríklad aj v  susednej

Českej republike.

 

     Upozorňoval  som, že  zákon o  dani z  pridanej hodnoty

z roku 1992, ktorý dovtedy platil, problematiku recyklované-

ho papiera a výrobkov z neho riešil. Hovoril som tiež  najmä

o ekonomických dôvodoch využívania  druhotných surovín, kon-

krétne zberového  papiera. Zberový papier, ako  je známe, je

mimoriadne cennou a ekologicky výhodnou surovinou. Okrem to-

ho, že umožňuje výrobu  kvalitných papierov a lepeniek, jeho

spracovaním sa  šetria lesy, energia  i miesto na  skládkach

tuhého komunálneho odpadu.

 

     Celulózový a  papierenský priemysel patrí  k odvetviam,

ktoré významnou mierou prispievajú  k tvorbe aktívneho deví-

zového salda Slovenskej republiky. Plnému využitiu vybudova-

ných kapacít v súčasnosti  bráni nedostatok zberového papie-

ra. Domáce  zdroje sú dané  spotrebou papiera a  lepeniek na

obyvateľa,  ktorá poklesla  zo 72,5  kg na  obyvateľa v roku

1989 na súčasných 60 kg.

 

     Je známe,  že rast alebo pokles  spotreby papiera a le-

penky  je v priamej závislosti  od zmien rastu alebo poklesu

hrubého domáceho produktu. Je potešiteľné,  že u nás na Slo-

vensku hrubý  domáci produkt rastie,  a teda možno  očakávať

i zvýšenie spotreby papiera.  Zvýšená spotreba však prinesie

so sebou i určité negatíva vo vzťahu k životnému prostrediu,

čo sa zasa  na inom mieste negatívne prejaví  i v ekonomike.

Celosvetovým trendom  je preto využívanie  recyklovaného pa-

piera a zvyšovanie zanášky  zberového papiera v papierenskej

výrobe. Neustále  silnejú aktivity v  oblasti techniky recy-

klingu,  ktorých výsledkom  je získavanie  kvalitných vláken

určených na opätovné využitie.

 

     Z pohľadu  zanášky zberového papiera  pri výrobe obalo-

vých materiálov  dosahuje napríklad Nemecko  až 92-percentný

podiel.

 

     Účelom môjho vystúpenia je opätovne navrhnúť preradenie

tovarov uvedených pod číslom 4810,  4817, 4818 a 4820 zo zo-

znamu tovarov  podliehajúcich sadzbe 23 %  DPH  medzi tovary

podliehajúce sadzbe 6 % DPH s tým,  že 6 % DPH sa bude týkať

len tých  tovarov, na ktoré bude  povereným subjektom vydané

osvedčenie, že  boli vyrobené z viac  ako 70 % recyklovaného

papiera. Dnes  platný zákon číslo  289/1995 Z. z.  pamätá na

využitie recyklovaného papiera, samozrejme, z viac ako 70 %,

iba pri toaletnom papieri.

 

     Na informáciu ešte uvediem,  že oprávnenie na vydávanie

osvedčení má Výskumný ústav  papiera a celulózy v Bratislave

ako štátna skúšobňa.

 

     Môj doplňujúci návrh: článok  I predloženého návrhu zá-

kona rozšíriť  o nový odsek,  v ktorom budú  zaradené nižšie

uvedené položky. Čiže v prílohe  zákona 289/1995 Z. z. podľa

§ 10 ods. 2  zaradiť položky 4810, 4817, 4818,  4820 s týmto

dodatkom "iba tie, na ktoré bolo  povereným subjektom vydané

osvedčenie, že  boli vyrobené z viac  ako 70 % recyklovaného

papiera". Príslušný  text jednotlivých položiek  je v colnom

sadzobníku.

 

     Pán spoločný  spravodajca, je nutné  prečítať z Colného

sadzobníka, čo konkrétne obsahuje jednotlivá položka? Je to-

ho pomerne veľa. (Hlas v sále.) Napríklad položka 4810 - ide

o papier, kartón a lepenku,  natierané na jednej alebo oboch

stranách atď., ale bude tam doplnenie "iba tie, na ktoré bo-

lo povereným  subjektom" atď., čiže tie,  ktoré nebudú takto

vyrobené, zostanú  v kategórii 23 %,  a tie, ktoré technolo-

gicky bude  môcť vyrobiť z recyklovaného  papiera a budú mať

príslušnú normu, budú preradené do kategórie 6 %.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne  pánu poslancovi. S  faktickou poznámkou

sa hlási pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     vysoko si vážim kolegu Pokorného, ale keďže tento návrh

zákona rieši filozoficky úplne  iný problém, to znamená chce

naprávať určitú chybičku, ktorá  sa stala pri minulom prero-

kúvaní, odporúčal by som mu  postup, aby sme nemiešali tieto

položky, aby urobil presne to, čo urobila skupina poslancov,

a prípadne navrhol  novú zmenu, za  ktorú, samozrejme, budem

hlasovať, ale jednoducho zmiešať tento problém s tým problé-

mom,  ktorý odstraňujeme,  myslím  si,  že by  nebolo celkom

správne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Bartošíková.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Áno, ďakujem za slovo.  Súhlasím s názorom, ktorý práve

vyslovil kolega.  Práve tým, že sme  vstúpili do skupiny vý-

robkov a  vyňali z nej  časť, sme sa  dopustili chyby. Preto

prosím, aby  sme všetky tieto návrhy  dali do pozornosti od-

borníkom  ministerstva pre  budúcu prípravu  novely. Pamätám

sa,  že pri  prerokúvaní vládneho  návrhu zákona  upozornila

Colná správa, že nie je  dosť dobre možné pri súčasných pod-

mienkach rozlišovať tieto výrobky. Takže prosím, nechajme to

dozrieť a  domyslieť, ako by sa  tieto výrobky dali bezpečne

oddeliť a ako by sa dala zdaniť celá skupina jednotnou sadz-

bou dane.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Pokorný.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Musím  zareagovať na  pani poslankyňu,  ktorá tvrdí, že

Colná správa mala tieto výhrady. Takto to bolo uvedené i pri

prerokúvaní zákona na 11. schôdzi. Chcem zdôrazniť, že exis-

tujú  certifikáty, existuje  štátna skúšobňa,  ktorá do roku

1995 vydávala certifikáty o obsahu recyklovaného papiera. Je

to  presne  stanovený  technologický  postup,  ktorý sa nedá

oklamať. Ak sme  to boli schopní robiť do  roku 1995, keď sa

tieto certifikáty  vydávali, nevidím dôvod sa  k tomu nevrá-

tiť. Mám tu dokumentáciu na nahliadnutie, mám aj certifikáty

napríklad  pre  celulózku  Ružomberok,  čiže  nejde o žiadny

omyl, o žiadnu možnosť  zneužitia tohto problému. Pri prero-

kúvaní na 11. schôdzi  Národnej rady predkladateľ zákona po-

vedal, že je možné k tomu pristúpiť neskôr, čas uplynul...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Skúste zapnúť ešte raz  mikrofón pánu poslancovi Pokor-

nému.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Len chcem uviesť, že opäť budeme čakať a problém nerie-

šime. Neobávajme sa, že niekto chce zneužiť môj návrh. Návr-

hom  sledujem  uplatnenie  ekonomického  nástroja v životnom

prostredí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Chcem povedať  pár poznámok, ozaj  po slovensky. Všetky

nealkoholické nápoje sú  vzájomne zastupiteľné. Uvedomme si,

prosím vás,  že keď sme na  základe rozhodnutia minulého za-

sadnutia parlamentu deformovali konkurenčné prostredie neal-

koholických  nápojov tým,  že  sme  umožnili jednému  z nich

- tie osladené  minerálky atď. - takéto monopolné postavenie

na trhu, že to musíme  dnes zmeniť. Nepridávajme teraz rôzne

iné výrobky, ktoré vytvoria mimoriadny tlak na štátny rozpo-

čet. Pokladám to  za problém, ktorý  je pre  vás - nadnesiem

to - prvoradý,  významný,  ale  neprichádzajte  s  ním teraz

a nespájajme  tieto veci  s ďalšími  problémami. K  tomu vám

chcem ešte čosi povedať. Bolo by dobré, keby si tento parla-

ment láskavo  uvedomil, že sme  urobili chybu. Ale  tá chyba

nebola  formálna, dokonca  nebola ani  vecná. Tá  chyba mala

svoju politickú  dimenziu a tá politická  dimenzia je v tom,

že z vládnej koalície vstal partner,  dal návrh a ten sa od-

hlasoval bez toho,  že by sa o tom uvažovalo, alebo že by sa

o tom diskutovalo  najmä z hľadiska dopadu  na štátny rozpo-

čet.

 

     Nechcem sa teraz k tomu všetkému vracať, ale chcem ape-

lovať na vás, aby sme si  to uvedomili, a nech je táto chyba

mementom, že  ak sa bude v  tomto parlamente takto hlasovať,

tak sa ešte narobí viac  chýb, ako len deformácia konkurenč-

ného prostredia. A v tomto  prípade, keď sme tú chybu urobi-

li, napravme ju, ale nespájajme to s ďalšími výrobkami.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Končím rozpravu  k tomuto bodu  programu. Pýtam sa  pána

predkladateľa, či sa chce vyjadriť.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  spoločný  spravodajca,  chcete  sa vyjadriť, alebo

chcete hneď pristúpiť k hlasovaniu?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Chcem sa vyjadriť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem,  pán predseda.  Mám uľahčenú  situáciu tým, že

vystúpili predo  mnou kolegovia z  nášho výboru, ktorí  celú

problematiku dobre ovládajú.

 

     K trom vystúpeniam súhrnne:  Chcem poďakovať za návrhy,

ktoré tu zazneli. Ak by som  nešiel po poradí, myslím, že je

účelné a z  praktického hľadiska budeme podporovať  platnosť

zákona od 1. augusta.

 

     Pokiaľ  ide o  návrh  pána  poslanca Juriša,  po vecnej

stránke plne súhlasím, aby sme tieto otázky riešili. Podobne

súhlasím po vecnej stránke s  tým, čo navrhol pán kolega Po-

korný, a  odporúčam, aby to dali do pozornosti ministerstvu.

Mimochodom, ja som ešte pred rokovaním konzultoval na minis-

terstve financií,  ak by vznikli ďalšie  návrhy, aká je mož-

nosť ich riešenia ešte v tomto roku. Bolo prisľúbené, že ta-

kéto otázky sa predpokladajú a bude sa k nim prihliadať.

 

     Teda ak  dovolíte zhrnúť, je neúčelné,  aby sme v tomto

prípade spájali  nové položky so skupinou,  ktorá rieši jed-

noznačne problematiku,  o ktorej tu bola  reč. Kolega Filkus

to povedal dosť pregnantne.

 

     Pán predseda, v tejto  polohe môžeme pristúpiť k hlaso-

vaniu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Nech sa  páči, pán spoločný spravodajca,

budeme hlasovať  najskôr o zmenách,  ktoré boli v  spoločnej

správe.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V  spoločnej správe  neboli nijaké  pozmeňujúce návrhy.

Môžeme  teda  pristúpiť  k  jednotlivým pozmeňujúcim návrhom

poslancov. Pozmeňujúci alebo  doplňujúci návrh pána poslanca

Juriša v tejto podobe a etape odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     S tým, že to bude riešené najbližšie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  návrhu pána poslanca  Juriša s odporúčaním

spravodajcu neprijať ho.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Druhý návrh podala pani  poslankyňa Bartošíková - plat-

nosť zákona od 1. augusta 1996. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o  návrhu pani poslankyne Bartošíkovej.

Návrh je  v zmene účinnosti zákona  na neskorší čas. Prosím,

prezentujme sa  a hlasujme. Spravodajca  ho odporúča prijať.

Na neskorší  čas preto, lebo  by už zrejme  edícia nestačila

včas vydať tento zákon.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme prijali návrh, ktorý znie od 1. 8. 1996.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Návrh pána poslanca Pokorného odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Šum v sále.) Pokoj,

páni poslanci, pani poslankyne. Hlasujeme o pozmeňujúcom ná-

vrhu pána  poslanca Pokorného s  odporúčaním spravodajcu ne-

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem.  Môžeme hlasovať  o návrhu  novely zákona  ako

celku. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  návrhu ako celku -  podľa ustanovenia § 26

ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spoločný spravodajca

návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pri-

danej hodnoty.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, pani poslan-

kyne, páni poslanci.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem, pán predseda, pani kolegyne, kolegovia za spo-

luprácu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  prosil by som

o pokoj a prosím pánov poslancov, ktorí nedebatujú o rokova-

cích bodoch,  aby rokovali vedľa.  Rušíte všetkých ostatných

poslancov, páni poslanci.

 

     Pristúpime k  t r e t i e m u  bodu programu, ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač číslo 390 a spoločnú

správu výborov ako tlač 390a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec

Roman Kováč. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     v mene skupiny poslancov  predkladám návrh na novelizá-

ciu zákona  o štátnom jazyku. Táto  novela je veľmi stručná,

veľmi jednoduchá  a jej cieľom  je odstrániť z  tohto zákona

ustanovenie  o pokutách.  Dovoľte mi,  aby som  zdôvodnenie,

prečo predkladáme takýto návrh, povedal v troch rovinách.

 

     Prvá rovina je politická. Prijatie zákona o štátnom ja-

zyku  bolo  prijaté  značnou  časťou  slovenskej  verejnosti

s uspokojením.  Istá  časť  slovenskej  verejnosti neprijala

tento zákon s porozumením a svetová verejnosť takisto nepre-

javila  príliš veľké  pochopenie pre  prijatie tohto zákona,

a to najmä z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že súčasne so zá-

konom nebol predložený zákon  o používaní jazykov národnost-

ných  menšín. Myslím  si, že  tento problém  máme vyriešený,

pretože premiér  slovenskej vlády sľúbil tak  v domácom pro-

stredí, ako i  v zahraničí, že takýto zákon  vláda v čo naj-

kratšom čase predloží, treba len, aby sme  si spresnili ten-

to termín "v čo najkratšej dobe". Druhá námietka bola vlast-

ne smerovaná práve k pokutám. Myslím si, že takto formulova-

ný zákon urobil politicky viac škody ako úžitku.

 

     Druhá rovina, v ktorej by  som chcel odôvodniť svoj ná-

vrh, je  rovina, takpovediac, morálna. Keď  si prečítate po-

zorne preambulu tohto zákona, zistíte, že preambula definuje

slovenský jazyk  ako najdôležitejší znak  osobitosti sloven-

ského národa, ako najvzácnejšiu  hodnotu jeho kultúrneho de-

dičstva,  ako výraz  suverenity slovenskej  republiky a  ako

všeobecný dorozumievací prostriedok. Najmä  tie prvé tri de-

finície slovenského jazyka majú v sebe skutočne obsahovú mo-

rálnu hĺbku, ale my sme  túto morálnu hĺbku výrazne oslabili

tým, že sme do toho zaviedli pragmatický obchod, a to sú po-

kuty. Myslím  si, že význam  slovenského jazyka je  taký, že

nie je  potrebné siahať k pokutovaniu.  Navyše, ak dovolíte,

zdôvodním toto svoje stanovisko v tretej rovine, a to je ro-

vina vecná.

 

     V § 10, ktorý navrhujeme  zrušiť, sa hovorí o výške po-

kút  za  nedodržiavanie  niektorých  ustanovení.  Pokúsme sa

zhodnotiť tieto jednotlivé ustanovenia  z ich vecného obsahu

a tam si uvedomíme, aký obrovský priestor je ponechaný úrad-

níkovi na  rozhodnutie, či pokutu  dá, alebo nedá,  pretože,

žiaľ, zákon v atmosfére, v ktorej sme ho prijímali, a vzhľa-

dom na to, že nebola splnená požiadavka, aby sme si ho mohli

prečítať pred schvaľovaním vcelku,  skutočne dovoľuje v mno-

hých paragrafoch,  za ktoré sa  udeľuje pokuta, veľmi  vágny

výklad. Pokúsim sa to teraz dokumentovať postupne na jednot-

livých paragrafoch, tak ako sú uvedené v texte zákona.

 

     Podľa §  4 ods. 4  sa udeľuje pokuta  za jeho porušenie

právnickým  osobám do  250 000,  fyzickým osobám  do 50 000.

Prepáčte, že  vás trošku zdržím,  ale tieto vecné  argumenty

pokladám  za  veľmi  dôležité.  Hovorí  o  tom,  že učebnice

a učebné  texty  používané  vo  výchovno-vzdelávacom procese

v Slovenskej  republike sa  vydávajú v  štátnom jazyku. Teda

ide o  vydávanie učebníc. Teraz výnimky  z tohto ustanovenia

sú: učebnice a učebné texty na výučbu v jazyku národnostných

menšín a etnických skupín.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím vás, to nečíta mne, pán poslanec,

to číta nám všetkým, tak mu venujte pozornosť.

 

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďalej  sú to  učebnice a  učebné texty  na výučbu iných

cudzích jazykov. Ďalej sú to učebnice a učebné texty pri vý-

učbe  na  vysokých  školách  a  učebnice  a učebné texty pri

výchove a vzdelávaní v inom  jazyku ako štátnom. O aké učeb-

nice vlastne pôjde pri ich vydaní a komu sú určené? Z dikcie

zákona, teda ods. 4 a ods.  5 tohto paragrafu vyplýva, že to

platí len pre učebnice pre základné a stredné školy s vyučo-

vacím jazykom slovenským, aj to nie pre tie školy, ktoré ma-

jú rozšírenú výučbu cudzieho jazyka, pretože tie môžu použí-

vať aj cudzojazyčnú učebnicu.

 

     Skúsme analyzovať,  ako by táto  učebnica mala vyzerať,

aby mohla  byť pokutovateľná. To  znamená, že to  nemôže byť

učebnica v slovenskom jazyku, nemôže to byť učebnica v jazy-

ku národnostných menšín a nemôže  to byť ani učebnica v inom

cudzom jazyku, v  ktorom sa vyučuje na tejto  škole. Keď som

si doviedol tento príklad do  absurda, tak pokutovať sa môže

vydanie učebnice fyziky určenej pre slovenské školy v japon-

čine. To sa z hľadiska zákona pokutovať môže. Ale ktorá ško-

la ich bude používať?  Žiaci takéto jazyky neovládajú. Preto

si myslím, že z tohto pohľadu vlastne niet čo pokutovať.

 

     Prečo  vznikol tento  problém? Ak  sa pamätáte, vznikol

v diskusii preto,  že boli prijaté  doplňujúce návrhy, ktoré

vlastne odstránili z pokutovania povedzme učebnice pre vyso-

ké školy,  tam sa urobila výnimka pre učebné texty pre vyso-

ké školy a  tak ďalej. Teda toľko k §  4. Podľa môjho názoru

niet čo pokutovať. Do vašej  pozornosti dávam súčasne aj to,

že zákon ustanovuje pokutu  nie za používanie takýchto učeb-

níc, ale  za ich vydávanie.  To je, myslím  si, zásadný roz-

diel. Ak  je učebnica vydaná a  nie je používaná, nezasahuje

do výchovno-vzdelávacieho procesu.

 

 

     Dovoľte, aby  som sa dotkol  ďalšieho paragrafu, to  je

§ 5 ods. 2, ktorý trestá pokutou až 500 tisíc právnické oso-

by a pokutou 50 tisíc  fyzické osoby, ak inojazyčné audiovi-

zuálne  diela určené  deťom do  12 rokov  neboli dabované do

štátneho jazyka. Tento paragraf je  v úplnom súlade s medzi-

národnou chartou práv dieťaťa, lebo ona to takto uvádza. Ce-

lý tento  paragraf má jedinú  slabinu. Podľa mojich  zistení

neexistuje na Slovensku žiadny  rozhodujúci orgán, ktorý ur-

čí, ktoré  audiovizuálne dielo je  určené deťom do  6 rokov,

ktoré do 12,  ktoré do 13 a ktoré do  15 rokov. Záleží to na

tvorcovi a na distributérovi tohto audiovizuálneho diela. To

znamená, že ak distributéri alebo autori zistia, že majú to-

to  obmedzenie,  nič  im  nebráni,  aby  diela neoznačili za

audiovizuálnu tvorbu pre  deti do 13 rokov, a tým sa vlastne

vymykajú z tohto zákona a zase niet čo pokutovať. Myslím si,

že  to je  trošku nedostatok  tohto zákona,  že ozaj  by mal

niekto určiť charakter diela, ktoré  je určené pre rôzne ve-

kové skupiny.

 

     Ďalej by som  sa dotkol § 5 ods. 4,  kde je opäť takáto

vysoká pokuta, a to  500 tisíc pre  právnické osoby a 50 ti-

síc pre  fyzické osoby s  právom podnikať. Toto  ustanovenie

vyvoláva najviac  rozpakov a dovoľuje  veľmi subjektívny vý-

klad. Toto ustanovenie hovorí totiž o tom, že vysielanie re-

gionálnych alebo lokálnych  televíznych staníc, rozhlasových

staníc  a  rozhlasových  zariadení  sa  zásadne  uskutočňuje

v štátnom jazyku a iné jazyky  sa smú používať pred odvysie-

laním a  po odvysielaní danej relácie  v štátnom jazyku. Keď

som sa rozprával s pracovníkmi alebo majiteľmi týchto zaria-

dení, položili  mi otázku, či sa  na nich vzťahuje §  5 ods.

1, ktorý hovorí: vysielanie rozhlasu a televízie sa na celom

území  Slovenskej  republiky  uskutočňuje  v  štátnom jazyku

a výnimkou sú hudobné relácie  s pôvodnými textami, cudzoja-

zyčné vysielanie alebo relácie určené  pre kurz jazyka a iné

rozhlasové relácie, ktoré spĺňajú zrozumiteľnosť slovenského

jazyka, teda myslí sa na relácie v češtine.

 

     Prečo sa ma na to pýtali?  Pretože ak by sa skutočne na

nich tieto výnimky nevzťahovali,  v tom prípade by napríklad

v rádiu Nitra mala byť pokutovaná pesnička odvysielaná s an-

glickým textom.  Keďže sa tam hovorí,  že regionálne stanice

musia zásadne vysielať v štátnom jazyku, a nie je spomenuté,

že na ne platia  tieto výnimky, dôsledne postupujúci inšpek-

tor by skutočne musel postupovať takto. Potom sa ma však pý-

tajú: Máme my  právo - ako lokálna rozhlasová  stanica - vy-

sielať povedzme rozhlasové kurzy cudzieho jazyka, máme právo

vysielať pesničky  v pôvodnom texte, máme  právo zaradiť po-

vedzme vysielanie pre národnostné  menšiny, to, čo všetko je

dovolené na území Slovenska?

 

     Práve  pre túto  nejasnosť paragrafu  dávame veľkú vôľu

úradníkom, aby rozhodovali, či pokutu udelia, alebo nie. Je-

den úradník môže povedať, že pokutu neudelí za anglickú pes-

ničku, druhý môže povedať, že ju udelí. To znamená, že práve

zmenami, ktoré sme do tohto  zákona vniesli a ktoré zlepšili

jeho  dikciu, sme  vniesli  aj  tú nepríjemnú  vlastnosť, že

niektoré otázky sa vlastne legislatívne zahmlili.

 

     Ďalší paragraf, ktorý pokutuje, je § 8, ktorý má pokuty

za štyri  ustanovenia. Dovoľte, aby som  o niektorých z nich

už v stručnejšej forme polemizoval. Nespochybňujem, že v zá-

ujme ochrany spotrebiteľa treba  dať návod v slovenčine, aby

sa nestala  nejaká nehoda. Alebo  nespochybňujem potrebu ve-

dieť, akú  zložku má príslušný  liek, aby sa  nestala nejaká

nepríjemná vec. Žiaľ,  tento zákon sa tu končí.  Udelí za to

pokutu a dosť. A čo bude ďalej?

 

     Keď si porovnáte napríklad zákon na ochranu spotrebite-

ľa, ktorý spotrebiteľa chráni pred zdravotne závadnou potra-

vinou, tam  majú orgány inšpekcie  možnosť udeliť pokutu  do

výšky pol milióna korún. Je to veľmi blízke tomu, čo sa ude-

ľuje tu,  ale majú právo pozastaviť  ďalší predaj tovaru. Ak

sme presvedčení,  že chýbanie návodu môže  ohroziť život pa-

cienta a teda život alebo zdravie spotrebiteľa, v tom prípa-

de sme mali pristúpiť aj k  tomu druhému kroku, čo sa, žiaľ,

nestalo. Preto si myslím, že udeľovanie pokút v tejto oblas-

ti nerieši, čo sa stane ďalej. To znamená, že dostane pokutu

a ďalej bude pokračovať v  tejto svojej činnosti. Myslím si,

že to zákon nevyriešil dobre.

 

     Ďalej sa pokutuje to,  že finančná a technická dokumen-

tácia - takto znie dikcia - slovenské  technické normy, sta-

novy  združení atď.  sa  vyhotovujú  v štátnom  jazyku. Opäť

vzniesli otázky predovšetkým podniky, kde je spolumajiteľ zo

zahraničia. Vzniesli otázky  podniky, ktoré vyvážajú, expor-

tujú svoje  výrobky a nie sú  určené na domáci trh,  ale vý-

hradne von. A pýtajú  sa: Môžeme urobiť technickú dokumentá-

ciu výrobku, ktorý ideme predávať,  v inom jazyku, keď zákon

nám určuje, že sa  vyhotovuje v štátnom jazyku? Prinajmenšom

- ak sme  chceli, aby na Slovensku  vo všetkých úradoch bolo

slovenské znenie  technickej a finančnej  dokumentácie - mal

tento paragraf obsahovať "pre potreby orgánov Slovenskej re-

publiky". To by bolo v  poriadku. Ale tým, že sme nepostihli

túto vec a  neviem ju vysvetliť, a zrejme ju nevie vysvetliť

ani zákonodarca,  pretože zákon je postavený  s veľkou vôľou

vysvetľovania,  zas  dávame  do  rúk  úradníkovi možnosť, že

niekde  bude stíhať  takéto technické  dokumentácie a niekde

ich nebude stíhať.

 

     V konaní pred verejnoprávnymi  orgánmi o zmluvách upra-

vujúcich záväzkové vzťahy sa uznáva len znenie v štátnom ja-

zyku. Opäť by to bolo v absolútnom poriadku, keby tam nechý-

bal ten  predmet, znenie čoho.  Znenie toho konania?  Znenie

dokumentov? Znenie čoho? To tu nie je. Opäť si myslím, že to

dovoľuje množstvo výkladov.

 

     A konečne posledné. Všetky nápisy, reklamy a oznamy ur-

čené  na informovanie  verejnosti, teraz  je tam vymenované,

kde  všade -  od železničných  vozňov počnúc  až po  obchody

- musia sa  uvádzať v štátnom jazyku,  môžu byť preložené do

iných jazykov, ale inojazyčné  texty nasledujú až po rovnako

veľkom texte v štátnom jazyku. Opäť až vlastne pokus o zave-

denie  tejto praxe  do života  naráža na  problémy. Problém,

s ktorým sa na mňa obrátili obchodníci, je ten, že nerozume-

jú, čo to je rovnako veľký text. Lebo ak chcem rovnako veľké

písmená, tak som  to mal dať takto. Rovnako  veľký text, ako

mi povedali, sa nedá dosiahnuť,  pretože každý jazyk, v kto-

rom sa to píše, má inú dikciu slov, povedzme niekde tam, kde

slovenčina používa dve slová, iný jazyk musí použiť tri. Či-

že dĺžka textu  nemôže byť rovnaká. Zase to  závisí od toho,

ako to posúdi úradník, teda nie  od toho, aká je presná dik-

cia zákona, ale ako to posúdi úradník.

 

     Chcel som vám na vecných príkladoch dokumentovať, že vo

všetkých prípadoch, kde sme stanovili pokuty, je príliš veľ-

ká vôľa výkladu pre orgány,  ktoré budú s týmto zákonom pra-

covať. Myslím si, v takej  citlivej oblasti, ako je používa-

nie štátneho jazyka, sme mali byť oveľa presnejší. Môj návrh

teda smeruje k tomu, aby sme odstránili pokutovanie zo záko-

na. Myslím si, že tento zákon by si mali skutočne veľmi sta-

rostlivo prečítať jazykovedci, pretože je to zákon o štátnom

jazyku, mali by si ho prečítať aj odborníci na slovenský ja-

zyk takpovediac  právnicky, pretože si myslím,  že aj to nie

je v absolútnej čistote  tohto slovenského právnického jazy-

ka, a nedostatky, o ktorých som hovoril, by sa z toho zákona

mali dostať preč. Nechcem  ten zákon odstrániť, jeho zmysel,

ale chcem, aby to bol ozaj  zákon, ktorý má takú kvalitu, že

zodpovedá tomu,  o čom píše, to  znamená, zodpovedá štátnemu

jazyku.

 

     Som  si vedomý,  že nato,  aby novela  zákona mohla byť

prijatá  v tejto  forme, teda  vypustiť §  10, treba upraviť

ďalšie paragrafy. Je to naša chyba, že sme ho predložili bez

toho. Upozornili  nás na to legislatívci  a kolegyňa z nášho

klubu tieto spresňujúce  legislatívno-technické návrhy pred-

loží.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     myslím si, že to, že sme naplnili ústavu zrušením záko-

na o úradnom  jazyku a prijatím zákona o  štátnom jazyku, je

prvý krok, ktorý bolo treba  spraviť. Dnes vás prosím o pod-

poru druhého kroku, aby  sme niektorými nezmyselnými ustano-

veniami  o pokutách  neznehodnotili zákon,  ktorý si  dal do

svojho  záväzku chrániť  najvýznamnejšie kultúrne dedičstvo,

chrániť výraz suverenity  Slovenskej republiky, chrániť naj-

dôležitejší znak osobitosti slovenského  národa. Ja vás pro-

sím o podporu nášho návrhu novely.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi  Kováčovi.  Prosím spoločného

spravodajcu výborov pána poslanca Hornáčka, aby podal správu

o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej

rady. Nech sa páči.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhod-

nutím z 25. marca 1996  číslo 869 Ústavnoprávnemu výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky  pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport  na

prerokovanie potom,  čo dostanú stanovisko  vlády Slovenskej

republiky. Predseda  Národnej rady Slovenskej  republiky sú-

časne určil na skoordinovanie  stanovísk Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a šport

s tým, aby sa skoordinované  stanoviská premietli do spoloč-

nej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vláda  Slovenskej republiky  návrh  zákona  prerokovala

7. mája  1996  a uznesením  číslo 317 vyslovila  s ním nesú-

hlas.  Príslušné výbory  Národnej rady  Slovenskej republiky

návrh zákona prerokovali do 14. mája 1996 a neprijali k nemu

uznesenie, pretože zaň  nehlasovala nadpolovičná väčšina ich

členov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Hornáčkovi. Prosím, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o treťom bode programu. Vážené kolegy-

ne a  kolegovia, nemám tu ďalšiu  písomnú prihlášku. Nech sa

páči, pani poslankyňa Rusnáková, máte slovo.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     kolegovia,

 

     dovoľte mi k návrhu  novely zákona predložiť tri pozme-

ňujúce návrhy.

 

     Prvý sa týka § 2 ods. 2 - za slovami "na návrh" doplniť

slová "a  so súhlasom". Pôvodný  text pokračuje ďalej.  Celý

odsek teda znie takto:  "Kodifikovanú podobu štátneho jazyka

vyhlasuje  Ministerstvo kultúry  Slovenskej republiky (ďalej

len "ministerstvo kultúry") na návrh a so súhlasom odborných

slovakistických jazykovedných  pracovísk." Tento pozmeňujúci

návrh si dovolím predložiť z  toho dôvodu, aby nemohlo dôjsť

k odbornému posudzovaniu jazykovedných otázok len zo zorného

uhla pracovníka ústrednej štátnej správy,  ale aby sa k nemu

záväzne  vyjadrilo aj  odborné pracovisko,  ktoré dá  súhlas

alebo vysloví nesúhlas  s tým, aká zmena sa  v tejto oblasti

navrhuje. Opakujem, nemôže o tom rozhodnúť podľa mojej pred-

stavy len pracovník ministerstva kultúry,  ale mal by tu byť

aj  súhlas príslušného  slovakistického jazykovedného praco-

viska.

 

     Druhý návrh sa týka §  11 ods. 2. Navrhujem vypustiť na

konci textu  text v zátvorke  vrátane zátvoriek. Text  v zá-

tvorke sa  dotýka § 10, ktorý  práve navrhujeme vypustiť. To

znamená, že treba upraviť aj tento odsek.

 

     Tretí návrh sa týka § 13. Navrhujem, aby sa text končil

za dátumom  1. januára 1996.  Slová za týmto  dátumom je po-

trebné vypustiť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni  Rusnákovej. Slovo má pán

poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Ja  mám skôr faktickú otázku

na predkladateľa. Ako si predstavuje vynútenie si dodržiava-

nia zákona, ak nebudú sankcie?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ja by som len  odpovedal pánu poslancovi Prokešovi. Pán

poslanec, máme  viacero zákonov, ktoré  tiež vynucujú povin-

nosti, a  nesankcionujú. Tak to aj  vyzerá. Napríklad poviem

veľmi konkrétne:  Zákon o poslancoch ukladá  ministrom a os-

tatným pracovníkom ústredných štátnych orgánov a ďalších or-

ganizácií,  že sú  povinní poslancovi  poskytnúť informácie,

podklady, správy a prijať  ho v naliehavých prípadoch bezod-

kladne.  Zákon  však  za  to  nestanovuje,  ak  to pracovník

ústredného  orgánu štátnej  správy nesplní,  žiadnu sankciu,

takže nie  je to prvý zákon,  ktorý nebude sankčným zákonom.

To po prvé.

 

     Po druhé,  nie som proti tomu,  aby vôbec nejaké pokuty

existovali, ale v tejto chvíli, keď máme dikciu zákona takú,

že o tom, či sa pokuta môže, alebo nemôže udeliť, nerozhodu-

je dikcia zákona, ale rozhodne o tom svojvôľa úradníka, mys-

lím, že takýto zákon by sme nemali prijať. Ponúkam spoluprá-

cu na tom, aby sme dikciu  zákona upravili tak, aby bola ab-

solútne jasná, priezračná a čistá, a vtedy sa nebránim tomu,

aby pri nedodržiavaní tejto  právnej normy nejaká pokuta bo-

la. Ale v tejto chvíli si myslím, že je to príliš subjektív-

ne, a výklad  zákona nebude robiť ani orgán,  ktorý je na to

určený,  ale bude  to robiť  jednoducho úradník,  povedal by

som, nižšieho rangu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie,  vyhlasujem rozpravu o  treťom bode programu

za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Kováč?

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Pán  spoločný  spravodajca,  chcete záverečné

slovo, alebo budete uvádzať hlasovanie? Nech sa páči.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     konštatujem, že  k predloženému zákonu  boli predložené

tri pozmeňujúce návrhy od pani poslankyne Rusnákovej, o kto-

rých budeme hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pristúpime teda k  hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujú-

cich  a doplňujúcich  návrhoch. Nech  sa páči,  pán spoločný

spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Prvý pozmeňujúci  návrh sa týka §  2 ods. 2 a  znie: za

slovami "na  návrh" doplniť slová  "a so súhlasom".  Pôvodný

text pokračuje ďalej v  nezmenenej podobe. Tento návrh odpo-

rúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom návrhu. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že prvý  pozmeňujúci návrh pani poslankyne

Rusnákovej nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Druhý pozmeňujúci návrh sa týka §  11 ods. 2, kde sa má

vypustiť na  konci textu text v  zátvorke vrátane zátvoriek.

Je tam napísané  "§ 10 odsek 1". Aj  tento pozmeňujúci návrh

odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu  pani poslankyne Rusnákovej.  Pán spoločný

spravodajca  ho odporúča  neprijať. Ide  o vypustenie  textu

v zátvorke.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne

Rusnákovej nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, uvádzajte ďalej, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem. Tretí  pozmeňujúci návrh sa týka  § 13, kde by

sa mal  text končiť dátumom  1. január 1996.  Aj tento tretí

návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o treťom po-

zmeňujúcom návrhu  pani poslankyne Rusnákovej.  Pán spoločný

spravodajca odporúča tento návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh pani poslankyne

Rusnákovej nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, uvádzajte ďalej, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Budeme hlasovať o zákone ako celku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o návrhu zákona  ako celku v znení

schválených zmien a doplnkov.

 

      Pán spoločný spravodajca, vaše stanovisko?

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Práve preto, že sa stotožňujem s preambulou zákona čís-

lo 270/1995 Z. z., som  presvedčený, že takáto významná hod-

nota si zasluhuje osobitú ochranu. Preto odporúčam poslancom

Národnej  rady Slovenskej  republiky, aby  nepodporili tento

návrh.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

 

 

     Konštatujem, že sme neschválili návrh skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom ja-

zyku Slovenskej republiky.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne pánom poslancom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Podľa schváleného programu nasleduje

 

     informácia o založení Parlamentného klubu žien.

 

     Informáciu podá pani  poslankyňa Alena Kolesárová. Pro-

sím, pani poslankyňa, máte slovo. Nech sa páči.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy, páni,

 

     dovoľte mi,  aby som dnes  oslovila osobitne pánov  po-

slancov, pretože chcem informovať  o už dlhšie pripravovanom

založení Parlamentného klubu žien ako dobrovoľného združenia

poslankýň. Našu aktivitu, aktivitu prípravného výboru, pred-

znamenali najmä nasledujúce skutočnosti.

 

     Predovšetkým je  to rozvinutosť ženského  hnutia v Slo-

venskej  republike. Z  najvýznamnejších ženských organizácií

môžeme uviesť:

 

 

     - Demokratickú úniu žien s 39 tisíc členkami

     - Kresťanskodemokratický klub žien

     - Kresťanskodemokratické združenie žien

     - Združenie demokratickej ľavice žien

     - Spoločenstvo žien sociálnej demokracie.

 

     Spomedzi profesijných záujmových združení:

 

     - Spoločnosť podnikateliek a manažérok

     - Živenu

     - Katolícku jednotu

     - feministický Aspekt a podobne.

 

     V radoch žien vzniká množstvo možných riešení existujú-

cich problémov, ale táto snaha a predstavy tzv. zdola sa len

málokedy dostanú do parlamentu a do legislatívnej podoby.

 

     Na  základe rozhodnutia  vlády Slovenskej  republiky sa

pod predsedníctvom pani ministerky Keltošovej pred 3 mesiac-

mi konštituoval koordinačný výbor pre problematiku žien. Ide

o poradný, koordinačný a iniciatívny orgán pre otázky posta-

venia  a  záujmov  žien  vo  všetkých oblastiach spoločnosti

a jeho členmi sú  kompetentní predstavitelia orgánov štátnej

správy, Národnej rady, mimovládnych organizácií, samosprávy,

odborov, cirkví a odborníci  v oblasti ženskej problematiky.

Jeho činnosť je zameraná na oblasť zamestnanosti, oblasť so-

ciálnej a populačnej politiky,  oblasť  spoločensko-politic-

kú a  zahraničnú i oblasť legislatívno-právnu,  z čoho  teda

prirodzene vyplýva, že  bude priamym partnerom Parlamentného

klubu žien.

 

     Naša aktivita je aj odpoveďou na požiadavky medzinárod-

nej spolupráce  na úrovni poslankýň  parlamentov, ako aj  na

medzinárodne platné  dokumenty a na  požiadavky mimovládnych

organizácií. Najzávažnejšími z nich sú dokumenty OSN.

 

     Náš  štát  prijal  záväzok  plniť  Dohovor o odstránení

všetkých foriem  diskriminácie žien, ako  aj Akčnú platformu

zo 4. svetovej konferencie o  ženách v Pekingu. O plnení Do-

hovoru sa  spracúva v pravidelných intervaloch  správa a po-

stupuje sa generálnemu tajomníkovi OSN.

 

     V  uvedenom kontexte  chcem uviesť,  že som  ešte počas

pôsobenia  na  Filozofickej  fakulte  Univerzity  Komenského

viedla výskumný tím  sociologičiek, ktoré analyzovali úroveň

intolerancie a násilia voči ženám v Slovenskej republike.

 

     Na základe  informácií z policajných  zborov, z útvarov

sociálnej  starostlivosti, z  centier poradenských psycholo-

gických služieb a okresných  súdov sme kvalifikovane odhadli

47  tisíc evidovaných  prípadov násilia  a intolerancie,  čo

znamená, že v priebehu roka sa zhruba u každej 40. ženy zve-

rejní istým  spôsobom vykonané alebo  pociťované násilie. Ak

odborníci uviedli, že násilie skryté, nezverejnené má rovna-

ko veľký rozsah,  potom je celkom možné, že  problém sa týka

každej 20. ženy.

 

     Nepomerne hrozivejšie  v súvislosti s  bezbrannosťou sú

nedávno uverejnené informácie  občianskeho združenia Sloven-

ská nádej  dieťaťa o zistení,  že v Slovenskej  republike je

rôznymi spôsobmi  týraných 400 detí  a sexuálne zneužívaných

až 500 detí, pričom mnohé  už od druhého roka svojho života.

Množstvo   prípadov,  pochopiteľne,   ostáva  nezverejnených

a podľa amerických výskumov je to až 10-násobok.

 

     Významným  dôvodom  tejto  poslaneckej  iniciatívy bola

tiež účasť na medzinárodnej popekinskej konferencii o ženách

vo Viedni. Na základe výmeny skúseností sme zistili a spome-

nula som to už pri schvaľovaní prostriedkov do štátneho roz-

počtu pre rezort zdravotníctva, že  v krajinách ako USA, Ne-

mecko,  Rakúsko,  Francúzsko  či  postsocialistické štáty sa

pravidelne nedostáva dosť  peňazí na zdravotníctvo, školstvo

a veci sociálne a  že iná situácia je len  v severských štá-

toch. Tam sú však v zákonodarných orgánoch i vo vláde takmer

úplne rovnocenne zastúpené ženy a ich priority sú oproti mu-

žom  iné. A  to najmä  preto, opäť  z tohto miesta odcitujem

dánsku účastníčku konferencie, že muži  sú muži, ale ženy sú

matky a z tejto pozície vidia svet inakšie.

 

     Uvedené  skutočnosti  nútia  k  zamysleniu  a verím, že

s nami tak urobia i  zodpovední politickí a verejní  činite-

lia, pretože zastúpenie žien v rozhodujúcich orgánoch je ne-

postačujúce, osobitne berúc  do úvahy vysokú kvalifikovanosť

žien, ich schopnosti, ale  aj vyššie zastúpenie oproti mužom

(nad 51 %) v spoločnosti.

 

     Ako sa uvádza aj v správe Slovenskej republiky o plnení

Dohovoru  o odstránení  všetkých foriem  diskriminácie žien,

v Národnej rade  Slovenskej republiky je 22  žien, čo repre-

zentuje 15 % z celkového počtu  poslancov, vo vláde sú 3 že-

ny, to je  18 %, v zahraničí nás  reprezentuje iba 5 veľvys-

lankýň, to  je 11 %, a  v mestských a miestnych  orgánoch sa

zastúpenie žien pohybuje na úrovni 10 až 30 %.

 

     Na margo  ešte informácia, že  zastúpenie žien v  našom

parlamente  je absolútne  rovnaké ako  v Zimbabwe,  kde majú

tiež 150 poslancov, z čoho je 22 žien.

 

     Vážení prítomní, s cieľom zistiť, ako by založenie Par-

lamentného  klubu žien  prijali poslankyne,  vypracovali sme

prieskumný dotazník, prostredníctvom  ktorého sme zozbierali

tieto  údaje: Súhlas  so  založením  klubu prejavili poslan-

kyne  Hnutia za  demokratické Slovensko,  Združenia robotní-

kov  Slovenska, Slovenskej  národnej strany a Spoločnej voľ-

by. Takmer všetky  sa chcú aj aktívne podieľať  na jeho čin-

nosti. Táto má zahŕňať legislatívnu iniciatívu k podpore zá-

ujmov  žien, detí,  mládeže a  rodiny, aktivity  na zvýšenie

žien v politickom a verejnom  živote a na spoluprácu s vlád-

nymi a mimovládnymi ženskými  inštitúciami a so zoskupeniami

žien v zahraničných parlamentoch.

 

     Na ilustráciu  možno uviesť, že  podľa názoru poslankýň

by Parlamentný  klub žien mal  sústrediť pozornosť najmä  na

legislatívne  iniciatívy v  oblasti rodiny,  pestúnskej sta-

rostlivosti,  výživného,  ochrany  pred  týraním detí, žien,

starých ľudí  i mužov, predĺženia  materskej dovolenky, prí-

padne zavedenia rodičovskej dovolenky s primeraným finančným

zabezpečením, ale aj  na posudzovanie dosahov transformácie,

teda jej únosnosti, na riešenie drogových závislostí mládeže

i žien, či celkový zdravotný stav obyvateľstva.

 

     Poukázali tiež  na doteraz neriešenú  oblasť, ktorou je

obchodovanie so  ženami a dievčatmi, ochrana  žien pri práci

napríklad  z hľadiska  možnosti zamestnať  sa po päťdesiatke

a podobne. Vítaným je aj záujem odborných pracovníčok Kance-

lárie Národnej rady, pretože spolupráca  s nimi je popri le-

gislatívnej činnosti dôležitá aj v čase, keď nezasadá parla-

ment,  a medzi  voľbami, aby  sa zachovala  kontinuita práce

parlamentného klubu. Možno povedať, že vytvorením Parlament-

ného klubu žien by sa zavŕšila pyramída aktivít žien na Slo-

vensku, čo je pozitívna reakcia na závery 4. svetovej konfe-

rencie žien v Pekingu. Znamená  to, že na tvorbe legislatívy

by sa stretlo ženské hnutie, koordinačný výbor pre problema-

tiku žien a Parlamentný klub žien v Národnej rade Slovenskej

republiky.

 

     Významnou mierou môže klub  prispieť aj pri aproximácii

práva Slovenskej republiky k  právu Európskej únie v oblasti

legislatívy o rovnoprávnych možnostiach mužov a žien.

 

     Dovoľte mi  ešte poinformovať vás,  že po konzultáciách

s poslankyňami, ktoré  prejavili záujem o  členstvo v klube,

za  predsedníčku navrhujeme  pani Máriu  Bartošíkovú z  HZDS

a za podpredsedníčku pani Marcelu  Gbúrovú zo Spoločnej voľ-

by. Sú to skúsené rešpektované poslankyne i dobré odborníčky

a s návrhom súhlasia.

 

     Na predmetnú činnosť nám predseda parlamentu pán Gašpa-

rovič sľúbil  pomoc pri vytvorení  materiálnych a priestoro-

vých  podmienok. Veľmi  si vážime  jeho pozitívne stanovisko

k založeniu Parlamentného klubu žien a veríme v ďalšiu dobrú

spoluprácu.

 

     Organizačný výbor na  prípravu Parlamentného klubu žien

v zložení pani poslankyne  Bartošíková, Belohorská a Kolesá-

rová v spolupráci s  odbornou poradkyňou Kancelárie Národnej

rady Dr. Annou Okruhlicovou,  CSc., spracovali návrh štatútu

klubu   a  svoju   prípravnú  prácu   ukončia  ustanovujúcou

schôdzou, ktorá sa uskutoční v  stredu 26. 6. počas obedňaj-

šej prestávky. Do tohto  termínu dostanú poslankyne pozvánku

s programom i návrh štatútu.

 

     Na  záver chcem  popriať nám, poslankyniam klubu, dobrý

vietor do plachiet pri naštartovaní činnosti a vám, páni ko-

legovia poslanci, záujem o  spoluprácu. Pretože ako to pove-

dala aj  veľvyslankyňa USA v  Rakúsku a podporovateľka  žen-

ských iniciatív pani Swanee Hunt, ženy sú kľúčom k stabilite

i demokracii. A  stabilita a demokracia  by mali byť  predsa

naším spoločným cieľom.

 

     Vážený pán predsedajúci, dovoľte  mi ešte, aby som pre-

čítala návrh  uznesenia: "Národná rada  Slovenskej republiky

berie na vedomie informáciu o Parlamentnom klube žien, ktorý

vzniká na základe inciatívy  skupiny poslankýň Národnej rady

Slovenskej republiky."

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni Kolesárovej za informáciu.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     podľa schváleného programu by  mal teraz nasledovať bod

- zákon Národnej  rady Slovenskej republiky z  22. mája 1996

o nadáciách vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opä-

tovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

 

     Prezident oznámil  listom predsedovi Národnej  rady, že

vrátenie zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky o nadá-

ciách z 22. mája 1996 odôvodní osobne. Vo svojom liste uvie-

dol, že vzhľadom na už  stanovené termíny 16. schôdze Národ-

nej rady  Slovenskej republiky žiada o  zaradenie tohto bodu

na štvrtok 20. júna 1996 v dopoludňajších hodinách.

 

     Politické grémium, ktoré sa dnes zišlo, na základe toh-

to listu dalo odporúčanie, aby sa tento bod konal vo štvrtok

o 10.00 hodine.  Vzhľadom na to prechádzame  tento bod a po-

stupujeme ďalej. Teraz by mal...

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Kolesárová.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán podpredseda, dovoľte, aby som vás poprosila,

aby ste dali hlasovať o uznesení, ktoré som prečítala.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, prepáčte. Samozrejme.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  pani poslankyňa vo svojej

informácii zároveň predložila návrh uznesenia. Myslím, že je

celkom logické, že budeme o ňom hlasovať. Pozývam všetky ko-

legyne a  kolegov z priľahlých miestností,  aby sa dostavili

na  hlasovanie. Budeme  hlasovať o  návrhu uznesenia,  ktorý

predložila pani poslankyňa Kolesárová.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návr-

hu. Pani poslankyňa odporúča prijať toto uznesenie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že návrh  uznesenia, ktorý predložila pani

poslankyňa Kolesárová, sme prijali. (Potlesk.)

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, po  preložení bodu, ktorý

som  uvádzal, ku ktorému vystúpi  prezident, nasleduje ďalší

bod

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o Vojenskej polícii a o doplnení Trestného poriadku.

 

     Máte ho ako tlač 370.

 

     K tomuto bodu sa hlási  pán poslanec Polka. Nech sa pá-

či, máte slovo.

 

 

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  predložil procedurálny návrh, kto-

rého zmyslom je odložiť  prerokovanie uvedeného vládneho ná-

vrhu zákona na koniec roku 1996 z týchto dôvodov:

 

     Po prvé. Predloženie návrhu zákona je z hľadiska ústav-

noprávneho veľmi  diskutabilné, lebo návrh bol po prerokova-

ní vo výbore vzatý späť  a opätovne bol prerokovaný bez sta-

noviska vlády.

 

     Po druhé. Návrh považujem  za neodôvodnený najmä z hľa-

diska dosahu  na štátny rozpočet. Tvrdenie,  že nárast počtu

dôstojníkov  vojenskej  justície  a  nárast takých závažných

činností, ako je využívanie (prepáčte, že vás ruším, kolego-

via)  informačných  technických  prostriedkov a  operatívno-

-pátracích  činností, teda  vyslovene spravodajských  metód,

nevyžaduje zásah do rozpočtu, je prinajmenšom nezodpovedné.

 

     Po schválení novelizácie Trestného poriadku a Trestného

zákona v roku 1994 mali byť vypracované vykonávacie predpisy

na činnosť agentov, na používanie krycích dokladov a ďalších

prostriedkov, a napriek výmene  vlád tieto interné normy ne-

boli dosiaľ vypracované. Boli predmetom kritiky tak opozície

do konca roku 1994, ako sú predmetom kritiky i súčasnej opo-

zície. Teraz prichádza nová právna norma, opäť bez vykonáva-

cích predpisov. V neposlednom  rade celý uzavretý systém vo-

jenskej justície narúša realizáciu princípu civilnej kontro-

ly armády, ale to je otázka, ktorú treba riešiť v súvislosti

s rekodifikáciou Trestného práva.

 

     Po tretie. V závere roku 1996 predkladá vláda návrh zá-

kona o Policajnom zbore  ako výsledok permanentnej revolúcie

alebo,  ak chcete,  transformácie v  Policajnom zbore.  Túto

príležitosť  treba využiť  na koordináciu  činností a právnu

precizáciu postavenia rôznych  ozbrojených zborov, skupín či

spolkov. Vedľa  Policajného zboru existuje  totiž Železničná

polícia, existuje  už Vojenská polícia,  existuje nespočetné

množstvo mestských a obecných polícií, pestrá paleta rôznych

stráží, ako  poľná stráž, colná stráž,  lesná stráž a neviem

aké  iné stráže,  ďalej  množstvo  de iure  nelegálnych, bez

právneho postavenia upravených civilných bezpečnostných slu-

žieb, o slovo sa hlási letisková polícia, nevieme ako sa bu-

de riešiť eventuálne  lodná polícia, o slovo sa  hlásia a po

vyšetrovačke túžia  colníci, kolega Hrnko  navrhuje jazykovú

políciu,  čiže na  Slovensku summa  summarum v  krátkom čase

môže pôsobiť počet ozbrojených a bezbranných občanov v pome-

re 1 : 1. Čiže, Boh buď na pomoci slovenským lúpežníkom.

 

     Realita, žiaľ,  je iná a  efektívnosť práce ozbrojených

zložiek represívneho aparátu je diskutabilná. Príbehy o spo-

lupráci rôznych sledovačiek voľne sa potĺkajúcich po Sloven-

skej  republike sú  však námetom  pre slovenských recesistov

a nie pre diskusiu v parlamente.

 

     Preto pri všetkej úcte k práci Ministerstva obrany Slo-

venskej republiky, pri všetkej úcte k práci generálneho štá-

bu Armády Slovenskej  republiky navrhujem odložiť prerokova-

nie tohto  zákona a prerokovať  ho koncom roku  1996 súbežne

s návrhom zákona o Policajnom zbore Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Polkovi. Vzhľadom na túto

skutočnosť budeme  hlasovať o procedurálnom  návrhu pána po-

slanca Polku, aby táto kauza bola preložená na neskorší čas.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návr-

hu pána poslanca Polku. Pán  poslanec navrhuje, aby z uvede-

ných  dôvodov bol  tento bod  preložený na  neskorší termín.

Myslím, že dôvody sú pádne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme preložili bod  vládny návrh zákona

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  o Vojenskej polícii a

o doplnení Trestného poriadku na neskorší termín.

 

     Z toho vyplýva, že by sme mali ako ďalší bod prerokovať

základné ciele a zásady  národnej bezpečnosti Slovenskej re-

publiky.

 

     Materiál máte predložený ako  tlač číslo 424 a spoločnú

správu  výborov ako  tlač 424a,  ktorej súčasťou je aj návrh

uznesenia Národnej  rady. Rád by som  len upozornil, že spo-

ločným spravodajcom je pán poslanec  Slota a ten nie je prí-

tomný.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

 

 

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, ktorý zahrnu-

je dva body.

 

     Vzhľadom na to, že  uznesením výboru je ako spravodajca

poverený pán  poslanec Slota, ktorý  nie je prítomný,  dávam

prvý procedurálny návrh, aby  sme tento materiál prerokovali

zajtra.

 

     Po druhé. Prosím poslancov, aby sme preložili na zajtra

odpoludnia aj bod číslo 12, tlač 433, pretože tento materiál

nebol prerokovaný  vo výbore a výbor máme  zvolaný na zajtra

o 13.00 hodine.  Prosím o pochopenie.  Spravodajcom k tomuto

materiálu budem ja, tak je to navrhované.

 

     Žiadam poslancov o pochopenie a schválenie môjho prvého

aj druhého návrhu, aby sme materiály prerokovali až zajtra.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, je teda  na zváženie, aby

sme preložili tento bod  na zajtrajšie rokovanie. Môžeme ta-

kým spôsobom  postupovať, predpokladám, že  nemusíme dokonca

o tomto riešení  v takomto prípade  hlasovať, je to  v rámci

tej istej schôdze, ale pravdepodobne musíme ďalej improvizo-

vať a nasledoval  by ako ďalší bod správa  o plnení úloh Vo-

jenského spravodajstva za uplynulé obdobie, ktoré by predlo-

žil pán  minister Sitek. (Hlasy zo  sály.) Prosím? Hlasovať?

V poriadku, formálne.

 

     Budeme  teda hlasovať  o procedurálnom  návrhu pána po-

slanca Andrejčáka, ktorý navrhuje vzhľadom  na to, že nie je

prítomný spoločný spravodajca pán  poslanec Slota, aby tento

bod bol preložený na zajtrajšok.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme  prijali procedurálny návrh presunu

bodu  o základných  cieľoch a  zásadách národnej bezpečnosti

Slovenskej republiky na nasledujúci deň.

 

     Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

 

     správa o plnení úloh  Vojenského spravodajstva za uply-

nulé obdobie.

 

     Správu  o plnení  úloh Vojenského  spravodajstva uvedie

minister obrany Slovenskej republiky  pán Ján Sitek. Prosím,

pán minister, ujmite sa slova.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v súlade s  § 4 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky  číslo 198/1994  Z. z.  o Vojenskom  spravodajstve

predkladám správu o plnení  úloh Vojenského spravodajstva za

rok 1995.

 

 

     Vzhľadom na charakter predkladaného materiálu, ktorý má

stupeň  utajenia tajný,  je určený  len pre  internú potrebu

poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky. Pri manipulá-

cii a  využívaní predmetných informácií  je nutné postupovať

v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo

100/1990 Zb. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajom-

stva a šifrových ochranných informácií.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán  minister, prepáčte.  Medzitým sa  zistili niektoré

ďalšie skutočnosti, pretože materiál má taký charakter, kto-

  by  mal  byť  predkladaný  ako  neverejný.  Z materiálov

a z  uvedeného postupu  to nie  je zrejmé.  Vzhľadom na túto

skutočnosť prerušujem  vaše expozé a musíme  hlasovať o tom,

aby vaše  vystúpenie sa uskutočnilo ako  neverejné. V zmysle

daného postupu má byť  takáto informácia neverejného charak-

teru.

 

     (Hlasy v sále.) Myslíte, že  máme o tomto hlasovať? Po-

dľa údajov,  ktoré som dostal od  právnikov, je to legitímna

požiadavka.

 

     Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Na jednej strane s absolútnou zhovievavosťou vystupujem

vo vzťahu k predsedovi výboru pánu Andrejčákovi, ale nestalo

sa ešte v tomto parlamente...

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Hovorte hlasnejšie, pán poslanec.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     ...nestalo sa ešte v  tomto parlamente, aby výbor odvo-

lal materiál  pripravovaný na plénum  počas zasadnutia pléna

preto, lebo  ho nemohol prerokovať.  Toto je ospravedlnenie,

ktoré sa pravdepodobne ťažko prijíma aj medzi profesionálmi.

Predsa  sú výbory,  ktoré majú  päťkrát toľko  materiálov na

prerokovanie ako výbor pána Andrejčáka. No, ako je to možné?

 

     Bolo by treba predsa aspoň  povedať, prečo sa to stalo.

Teraz beriem všetky ostatné kroky,  ktoré sú podľa môjho ná-

zoru dehonestujúce pre ministra. Dehonestujeme ministra tým,

že takto spolupracujeme.

 

     To sú veci, ktoré si  treba vyslovene vysvetliť a pove-

dať tak, ako v skutočnosti sú. Inak to vrhá nie dobré svetlo

na tento parlament.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Pán poslanec Andrejčák,  ale myslím si,

že je to už odhlasovaný bod a zbytočne vedieme diskusiu toh-

to typu. Nech sa páči, pán predseda výboru Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážení páni poslanci, ďakujem pánu poslancovi Filkusovi

za námietku. Má pravdu.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Hovorme, prosím vás, hlasno a do mikrofónu.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ďakujem za pripomienku pána  poslanca Filkusa, má prav-

du. V tomto prípade nemá vinu ani pán minister, ani výbor.

 

     V našom  výbore je väčšina ľudí  mimo Bratislavy. Mate-

riál spracoval minister obrany  na základe posledných spres-

není zahraničných partnerov. Preto nebol ani v minulom mate-

riáli, ktorý sme na minulej schôdzi prerokúvali a schválili.

Je to  mimoriadny materiál. Bol zaradený  na poslednú chvíľu

a poslanci z Východoslovenského kraja  sa už nemohli zúčast-

niť. Preto  sme volili termín, aby  sme nerušili dnešný deň,

že zajtra cez obedňajšiu prestávku tento materiál prerokuje-

me. Nečakali sme takýto priebeh schôdze.

 

     Priznávam chybu,  že je to  neobvyklé, a ospravedlňujem

sa, že sa to takto skončilo. To je k prvému materiálu, pora-

dové číslo 12, tlač 433.

 

     Materiál,  ktorý sa  teraz prerokúva,  nie je predmetom

rokovania  výboru pre  obranu a  bezpečnosť, ale  Osobitného

kontrolného orgánu pre Vojenské  spravodajské služby. K tomu

mám pripomienku.  Pretože pán minister  v úvode oznámil,  že

obsahom jeho vystúpenia budú  skutočnosti, ktoré sú označené

stupňom  utajenia "tajné",  musíme buď  zabezpečiť uzavretie

sály len  pre poslancov, vykonať kontrolu, a potom pán mini-

ster môže  pokračovať, alebo pán minister  musí zmeniť svoje

stanovisko a  oznámiť nám, že nám  oznámi obyčajné alebo ve-

rejne používateľné argumenty.

 

 

 

     Preto ak  pán minister trvá na  tom, že jeho vystúpenie

bude tajné,  navrhujem, tak ako pán  predsedajúci začal, za-

staviť vystúpenie, urobiť bezpečnostné  opatrenie, a keď nám

pracovníci Kancelárie Národnej rady  dajú garanciu, že už je

všetko prekontrolované, môžeme pokračovať v prerokúvaní taj-

ného materiálu. Urobili by sme  všetci spolu chybu, ale naj-

väčšia chyba by bola u toho, kto nám oznamuje utajené infor-

mácie pred ľuďmi, ktorí k nim nemajú prístup. Taký zákon sme

v minulosti prijali.

 

     Preto navrhujem, pán predsedajúci,  aby - ak pán minis-

ter trvá, že nám povie tajný obsah - kancelária  zabezpečila

kontrolu a bezpečnosť ochrany utajovaných skutočností.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno. Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,  pretože procedúry zabezpe-

čenia dôvernosti podávania takéhoto  typu správ vyžadujú ur-

čitý časový interval, ktorý  momentálne nemáme v rukách, bu-

deme  postupovať tak,  že  preložíme  aj tento  bod spoločne

s predchádzajúcim bodom na nasledujúce rokovanie zajtrajšie-

ho dňa. Aby sme vyplnili a  vhodne využili čas, mohli by sme

ešte dnes prerokovať, pretože máme tu prítomného aj pána mi-

nistra Hudeca, vládny návrh  zákona Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení a  dopĺňa zákon Národnej rady Slo-

venskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného po-

koja a pamätných dňoch.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,  majte pochopenie pre vyvi-

nutú situáciu. Musíme zrejme takto promptne konať.

 

     Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne pán podpredseda. Mám procedurálnu poznám-

ku alebo pripomienku.

 

     Máte  pravdu, samozrejme,  môžeme to  nechať na zajtra,

ale pokiaľ ide o rozhodnutie o  tom, či má byť schôdza neve-

rejná, alebo verejná, toto  rozhodnutie musíme urobiť my. Ak

to nie je v zákone, že  schôdza má byť neverejná, o tom musí

rozhodnúť  Národná rada.  To nezávisí  od povahy  materiálu,

ktorý si doniesol  pán minister, ale podľa toho,  ako sa Ná-

rodná rada rozhodne, takú povahu by mal mať ten materiál.

 

     Osobne som za  to, aby bola neverejná, ale  treba o tom

hlasovať. Je to dokonca v ústave  v článku 83 ods. 4: "Neve-

rejné schôdze sa môžu konať  len v prípadoch, ktoré ustanoví

zákon" -  to nie je  náš prípad, lebo  v zákone o  Vojenskom

obrannom  spravodajstve nie  je také  ustanovenie, -  "alebo

v prípade, že sa na tom  uznesie Národná rada Slovenskej re-

publiky trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov."

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne, za  predpokladu, že  to má  charakter

dôvernosti, myslím si,  že je to celkom samozrejmé  a asi by

sme nemali odtajňovať ten  materiál formou poslaneckej vôle,

ktorá by  zmenila túto situáciu.  Ale prosím, zajtra  môžeme

o tom hovoriť, keď budeme ten bod prerokúvať.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, teraz by sme mali od uvede-

ného bodu prejsť k ďalšiemu.

 

     Pán  poslanec Černák  - faktická  poznámka. Prosím vás,

spojte ho.

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci, 90  % už povedal kolega Šimko.

Ja chcem len upozorniť na  § 14 ods. 2 rokovacieho poriadku,

nebudem ho  čítať celý, ale  uznesením sa musí  Národná rada

zhodnúť na tom, že schôdza  alebo jej časť je neverejná. Ná-

vrh môže podať výbor Slovenskej národnej rady, poslanec Slo-

venskej národnej rady, vláda  Slovenskej republiky alebo jej

člen. Môžeme chápať vyjadrenie pána ministra ako návrh člena

vlády a  musíme hlasovaním zajtra  rozhodnúť o tom,  že táto

časť bude neverejná.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, vážené  kolegyne a kolegovia, na  základe toho, že

sme povedali,  že prekladáme tento  bod na nasledujúci  deň,

budeme  zajtra hlasovať  o tom,  či rokovanie  bude verejné,

alebo neverejné. (Hlasy v sále.)

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme. Budeme dnes

hlasovať o tom,  či má byť táto schôdza verejná, alebo neve-

rejná. Pán minister Sitek navrhuje, aby bola neverejná. Hla-

suje sa, pozývam kolegov na hlasovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem,  že sme  prijali procedurálne rozhodnutie,

že správa,  ktorú predloží pán  minister obrany o  Vojenskom

spravodajstve, bude neverejná. V  tomto zmysle zariadia naše

organizačné útvary príslušné podmienky na predkladanie neve-

rejnej správy.

 

     Ďakujem, priatelia.

 

     Pristupujeme  k  ďalšiemu  bodu.  Nasledujúcim bodom na

základe takéhoto posunu je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky  číslo 241/1993  Z. z.  o štátnych  sviatkoch, dňoch

pracovného pokoja a pamätných dňoch.

 

     Vládny  návrh zákona  ste dostali  ako tlač  číslo 423,

spoločnú správu výborov máte ako tlač 423a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní minister kultúry Slovenskej  republiky pán Ivan Hu-

dec. Prosím, pán minister, máte slovo.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v  zákone  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja

a pamätných dňoch chýba v  ustanoveniach pamätný deň viažuci

sa k narodeniu jednej  z najvýznamnejších postáv slovenského

národa Ľudovíta Štúra. Zaradenie  tohto významného dňa medzi

pamätné dni  Slovenskej republiky odporučila  aj komisia od-

borníkov zriadená pri Ministerstve kultúry Slovenskej repub-

liky.  Prijatie navrhovaného  doplnenia zákona  si nevyžiada

zvýšené výdavky štátu ani obcí.

 

     Dovolím si vám preto úctivo navrhnúť, aby ste súhlasili

s tým,  aby  sa  predmetný  zákon  doplnil  v ustanovení § 3

o ďalší  pamätný  deň: 29. október - deň narodenia  Ľudovíta

Štúra.

 

     Súhlasím  s  pozmeňujúcim  návrhom,  ktorý je vyjadrený

v spoločnej správe, v tlači 423a,  aby sa v článku II nahra-

dili slová "1. júla 1996" slovami "dňom vyhlásenia".

 

     Ďakujem za pozornosť a  ďakujem za podporu tohto návrhu

zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu  ministrovi  Hudecovi.  Prosím spoločného

spravodajcu  výborov  poslanca  Viliama  Hornáčka, aby podal

správu o  výsledkoch prerokovania vládneho  návrhu zákona vo

výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu k tomuto

bodu programu.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky  pridelil

vládny  návrh  zákona  Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  a Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie

do 14. júna 1996. Predseda Národnej rady Slovenskej republi-

ky súčasne  určil na skoordinovanie  stanovísk výborov Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport s tým,  aby sa skoordinované stanoviská výborov

premietli do spoločnej správy  výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Uvedené výbory návrh zákona prerokovali v určenej leho-

te s  tým, že Ústavnoprávny  výbor Národnej rady  Slovenskej

republiky súhlasil s návrhom  zákona bez pripomienok a Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru  a  šport  súhlasil  s  návrhom  s  touto pripomienkou:

v článku II nahradiť slová "1. júla  1996" slovami "dňom vy-

hlásenia".

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  to  je  všetko zo spoločnej

správy. Zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, na  základe toho otváram

rozpravu a dávam slovo  pánu spoločnému spravodajcovi, ktorý

sa prihlásil do rozpravy ako prvý.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     aj vzhľadom  na nelichotivú skutočnosť, že  sa ako naj-

vyšší zákonodarný orgán dnes už slobodného slovenského náro-

da zahanbujúco oneskorene vyjadrujeme k uzákoneniu pamätného

dňa Ľudovíta  Štúra, nebudem predlžovať  čas splatenia tohto

nášho veľkého  dlhu ešte aj  dlhým zdôvodňovaním opodstatne-

nosti  dnešného  aktu.  Z  hľadiska  vedomostí potrebných na

správne  rozhodnutie  sa  slovenských  poslancov slovenského

parlamentu, o ktorého kladnom výsledku nepochybujem ani naj-

menej, bolo  už o Štúrovi povedané  všetko, teda všetko pod-

statné. No predsa aspoň veľmi  stručne, aby náš súhlas nebol

iba formálnym prejavom samozrejmej  povinnosti, ale aj dôka-

zom dobrej vôle vyplývajúcej  z pochopenia významu tohto ve-

likána.

 

     Vyspelosť  a kultúrnosť  akéhokoľvek spoločenstva, teda

aj národného, sa hodnotí aj  vzhľadom na to, akú úctu vzdáva

tým, ktorí  sa zaslúžili o jeho  rast a rozvoj. Predovšetkým

tým dokazuje uvedomenie si kontinuity vlastného vývoja a to,

že sa s ňou stotožňuje a  uznáva jej význam, zmysel a smero-

vanie. Ľudovít Štúr, ktorý nám zanechal celé svoje dielo, už

žiadnu poctu nepotrebuje. Tí, ktorí ju dnes potrebujú a budú

potrebovať i v budúcnosti - vždy - ako základný kameň svojej

stavby, sme najmä my, jeho  terajší i budúci nasledovníci na

ceste k  dôstojnej, slobodnej a verme,  že i šťastnej budúc-

nosti nášho národa.

 

     Nech  urobíme čokoľvek,  splatíme iba  malú časť  nášho

veľkého dlhu voči Štúrovi,  voči jeho osobnosti, ktorej meno

nesie celá generácia, ba ešte  viac, je symbolom nielen jed-

nej  epochy, stal  sa najvýraznejším  symbolom celého zápasu

Slovákov za  svoju národnú rovnoprávnosť,  ktorého zavŕšenie

sa stalo čestnou povinnosťou našej generácie.

 

     Buďme teda vďační, veď skutočne máme byť za čo. Mali by

sme vedieť aj komu.  Stavajme pomníky, sochy, vydávajme die-

la, uzákoňujme pamätné dni.  No najviac, to najpodstatnejšie

a najosožnejšie  nielen pre  Štúrovu pamiatku,  ale aj najmä

pre perspektívnu, slobodnú a dôstojnú budúcnosť urobíme tým,

že  si osvojíme  príklad života,  stotožníme sa  s princípmi

práce a ideálmi diela  tohto veľkého syna slovenského národa

a budeme sa v práci pre náš národ podľa nich aj správať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, hlási  sa ešte niekto  do

rozpravy? Nech sa páči, pán poslanec Weiss, máte slovo.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     vláda  Slovenskej republiky  navrhuje doplniť  v zákone

stanovené pamätné  dni o pamätný deň  viažuci sa k narodeniu

najvýznamnejšej postavy slovenského národného života v polo-

vici 19. storočia -  Ľudovíta Štúra. Objektívny zástoj tejto

osobnosti v slovenských dejinách dáva dostatok argumentov na

podporu tohto návrhu. Strana demokratickej ľavice má v poli-

tickom programe  zapísané, že sa hrdo  hlási k dedičstvu ná-

rodne uvedomelej  a revolučnej generácie  štúrovcov, a preto

tento návrh podporíme.

 

     Keďže sa novelizuje tento  zákon, kolegyne a kolegovia,

chcel by som aj ja podať jeden doplňujúci návrh.

 

     Antifašistické tradície sú súčasťou spoločenského vedo-

mia národov a štátov  celého pokrokového sveta. Nemôžu nebyť

teda aj aktívnou zložkou národného povedomia slovenského ná-

roda,  historickým  fenoménom  najvyššieho  významu. Tým, že

slovenský národ  aktívne povstal proti  fašizmu a Slovenským

národným povstaním  sa zaradil medzi víťazné  národy a štáty

antifašistickej koalície, prispel aj k ukončeniu vojny v má-

ji 1945. To zaväzuje zvýrazniť úctu k tomuto dejinnému medz-

níku, teda k 8. máju 1945  okrem iného aj tým, že Deň víťaz-

stva nad fašizmom  a skončenia vojny v Európe  sa stane dňom

pracovného pokoja.

 

     Ak si  spomínate, kedysi skupina  poslancov predkladala

tento  návrh, stiahli  sme  ho  na základe  určitých ústnych

prísľubov, že táto  vec sa bude riešiť komplexne  a aj tento

sviatok bude  zaradený. Keďže sa  tak nestalo, chcel  by som

navrhnúť, aby sme v § 2 ods. 2 doplnili písm. j), ktoré znie

"j) 8. mája - Deň víťazstva nad fašizmom" a v § 3 sa vypúšťa

písm. d) "8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom".

 

     Ďakujem vám za pozornosť a dúfam vo vašu podporu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Do rozpravy  sa ďalej  prihlásil pán poslanec

Hrnko. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Zaujal ma podnetný návrh pána Weissa, ale myslím si, že

keď je štátny sviatok, je to deň pracovného pokoja, takže by

tam malo byť aj zdôvodnenie návrhu, aké to bude mať dôsledky

na štátny  rozpočet. A druhá  vec, ja by  som chcel skutočne

počuť, či pán  Weiss analyzoval, ako je to  v štátoch, ktoré

sa zúčastnili na víťazstve nad nacizmom, či tieto dni víťaz-

stva sú tam  ešte štátnymi sviatkami, v ktorých  sú a v kto-

rých nie sú, pretože podľa  mojich informácií (neviem, či sú

presné, ale ja som to  zachytil pri príležitosti 40. výročia

víťazstva nad  fašizmom) sa tento sviatok  vo väčšine západ-

ných krajín zrušil. Takže neviem, či mám pravdu, alebo nemám

pravdu. Toto by som chcel vedieť.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka  - pán poslanec Weiss.

Nech sa páči.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Myslím  si, že  si  ešte  živo pamätáme,  aké veľkolepé

oslavy 50. výročia ukončenia vojny pripravili vo Veľkej Bri-

tánii, a  myslím si, že  po týchto oslavách  nezrušili tento

štátny sviatok. My  nenavrhujeme štátny sviatok, navrhujeme,

aby sa stal tento deň dňom pracovného pokoja.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte niekto? Nech sa páči, pán posla-

nec Hrnko. Dobre, sťahuje svoj návrh vystúpenia.

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  keďže  už nemám nikoho

prihláseného do  rozpravy, vyhlasujem rozpravu  o tomto bode

programu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave  vyjadriť pán minister Hudec?

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu ministrovi  Hudecovi. Žiada  si záverečné

slovo pán spoločný spravodajca? Nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Vážená Národná rada,

 

     zo spoločnej  správy vyplynul jeden  pozmeňujúci návrh,

ktorý som prečítal, a z rozpravy dva pozmeňujúce návrhy pána

poslanca Weissa. Prosím, aby sme o nich mohli hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Budeme hlasovať o návrhu - prepáčte, koordinoval som sa

s odborníkom z organizačného útvaru  - čo navrhujete, hlaso-

vať o čom?

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     O  pozmeňujúcom  návrhu,  ktorý  vyplynul  zo spoločnej

správy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     A odporúčate ho prijať?

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Áno, samozrejme.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa vzápätí hlasujme o návrhu v spo-

ločnej správe. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že návrh zo spoločnej správy sme prijali.

 

     Pán spravodajca, teraz ešte predkladáte...

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Pozmeňujúce návrhy pána Weissa.

 

     Prvý pozmeňujúci  návrh: v §  2 ods. 2  sa dopĺňa písm.

j), ktoré znie: "8. mája, Deň víťazstva nad fašizmom". Osob-

ne si myslím, že túto slávnostnú chvíľu, ktorú som vo svojom

úvodnom slove, ako aj pán minister naznačil, by nebolo treba

miešať s niečím iným. Osobne nie  som za to, aby sme prijali

akýkoľvek  doplňujúci návrh  k tomuto,  čo sme  urobili. Ale

nechávam to na svedomie a vedomie poslancov. Nech sa páči.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca Weissa. Pán spoločný spravodajca to

ponecháva na voľnú úvahu. Ide o návrh pamätného dňa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Weissa

bol prijatý. (Potlesk.)

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

    Druhý pozmeňujúci  návrh, o ktorom platí  z mojej strany

ten istý názor ako o prvom, znie:  v § 3 sa vypúšťa písm. d)

- citujem: "8. máj, Deň víťazstva nad fašizmom".

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca. (Hlasy v sá-

le.) Zapojte pána poslanca Weissa.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Ďakujem. Druhý návrh súvisí s tým prvým. To je už potom

technické opatrenie. Ak sa stane  8. máj dňom pracovného po-

koja, prestáva byť potom  takpovediac iba obyčajným pamätným

dňom. To znamená,  že ak sme schválili to  prvé, tak by bolo

logickým nezmyslom, aby mal ten deň dva významy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Brňák, nech  sa páči -  faktická

poznámka.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  myslím  si,  že  nejde  len

o technické opatrenie,  ide v podstate o  dva návrhy, o nich

sa malo hlasovať naraz, ale sa tak nestalo možno vinou spra-

vodajcu, alebo  pána poslanca Weissa,  ktorý toto nenavrhol,

preto je potrebné dať hlasovať aj o druhom návrhu.

 

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Tak dávam hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Chápem to  ako procedurálny návrh, to  znamená, že máme

hlasovať aj o tomto druhom  návrhu, aby mal charakter pamät-

ného dňa. (Hlasy v sále.)  Prosím vás, zapojte ešte raz pána

poslanca Weissa.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

    schválili sme,  že 8. máj  bude dňom pracovného  pokoja.

Preto  by sme  mali logicky  schváliť... Áno,  došlo vlastne

k technickej chybe, že sme nehlasovali o týchto dvoch bodoch

naraz, pretože jeden súvisí s  druhým, je to jeden celok. To

znamená, ak je 8. máj  dňom pracovného pokoja, tak by nebolo

dobré, aby zároveň bol aj  pamätným dňom. To znamená, že ten

druhý návrh navrhujeme vypustiť, teda ten druhý bod.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia,  postupujeme   dosť  nekonzistentne.  Návrhy

predkladáme náhodne a nedomyslene.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Hovorili ste o dvoch návrhoch.

 

 

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Navrhujem  vypustiť zo  zákona, že  8. máj  je pamätným

dňom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Čiže  navrhujete spresnenie,  aby 8.  máj bol  pamätným

dňom? (Hlasy z pléna.)

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Nie, pán  podpredseda, zmyslom môjho  návrhu, ktorý bol

schválený...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, pokoj.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     ...je to, že 8. máj,  ktorý bol v pôvodnom znení zákona

pamätným dňom, sa stal teraz dňom pracovného pokoja. To zna-

mená,  že nemôže  byť zároveň  aj pamätným  dňom. To  je len

legislatívno-technická  úprava. Vypustí  sa tam  ten pamätný

deň.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V poriadku. To znamená,  že zotrvávame pri jedinom hla-

sovaní o tomto návrhu. V danom prípade budeme pokračovať ďa-

lej. Ďalšie možnosti sú len  za predpokladu, že ide o proce-

durálne návrhy, pretože hlasujeme, priatelia.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Považujem  toto hlasovanie  za chybné,  preto navrhujem

zopakovať jedno aj druhé hlasovanie. (Hlasy z pléna.)

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ja  si  myslím,  že  keď  pán  poslanec  chcel hlasovať

o týchto obidvoch návrhoch spoločne, mal to povedať, ale ho-

voril, že bude hlasovanie o dvoch návrhoch, preto som to čí-

tal osobitne. (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážení priatelia,  v danom prípade by  sme znova museli

postupovať tak, že by sme  museli najprv hlasovať o procedu-

rálnom  návrhu pána  podpredsedu Andela,  či považujeme toto

rozhodnutie za  chybné a formulovať nanovo  postup. Mám taký

dojem, že už hromadíme za sebou nekonzistentné návrhy.

 

     Predseda výboru pán Haťapka, nech sa páči.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Prosím vás, ja  si predsa myslím, že ak  je to deň pra-

covného pokoja, tak je to aj  pamätný deň. Alebo je to nede-

ľa? Však predsa to nie je  možné. Je to normálne pamätný deň

víťazstva nad  fašizmom. Nie? A  preto je to  deň pracovného

pokoja. (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Priatelia, takto sa stále viacej cyklíme. Pro-

cedurálny návrh  - pán poslanec Ftáčnik.  Nech sa páči, máte

slovo.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda, predseda ústavnoprávneho výboru

pán Brňák  má pravdu, povedal,  že o jednom  návrhu pána po-

slanca Weissa sme rozhodli, druhý  s ním vecne súvisí, treba

tiež hlasovať aj  o druhom návrhu. Môj návrh  je - hlasujme.

Už si  nevysvetľujme, či treba, či  netreba, pán spravodajca

ten návrh prečíta, poďme o  ňom hlasovať. Všetci už asi vie-

me, o čo ide.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To je už ako pleonazmus. Lebo neviem, prečo by sme mali

teraz hlasovať  o dni, ktorý je  dňom pracovného pokoja, aby

bol ešte pamätným dňom. Mám taký dojem, že to sú priraďované

ďalšie a ďalšie významy. (Hlasy v sále.)

 

     Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Nebolo by múdrejšie, keby  pán poslanec Weiss tento bod

stiahol a nemáme potom o čom hlasovať? (Smiech, potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Predseda výboru pán Maxon, máte slovo.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Predovšetkým by som chcel poprosiť mojich kolegov o po-

koj, aby sme sa koncentrovali,  lebo nie je to dôstojné, keď

takýmto  spôsobom pokračujeme.  Dovolil by  som si predniesť

procedurálny návrh, ten procedurálny návrh pozostáva z dvoch

hlasovaní. Prvé hlasovanie, že  by sme anulovali predchádza-

júce  hlasovanie a  o návrhu  pána poslanca  Weissa (o  tých

dvoch bodoch) hlasovali jedným hlasovaním.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  je to procedurálny návrh.

O tomto procedurálnom návrhu dávam teraz hlasovať.

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí  hlasujme o návrhu

predsedu výboru pána Maxona,  ktorý navrhuje najprv uznať to

predchádzajúce hlasovanie za neplatné a po koncíznom predne-

sení návrhu budeme hlasovať o ňom znova.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme anulovali svoje predchádzajúce roz-

hodnutie.

 

     A teraz by som prosil pána poslanca Weissa, aby koncíz-

nym spôsobom, prípadne po nejakej porade, po dohode formulo-

val svoj návrh.

 

     Pán poslanec Ftáčnik, je  váš návrh procedurálneho cha-

rakteru? (Hlas v sále.)  Dobre, pán poslanec Weiss, povedzte

svoj návrh.

 

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Ja som ho dal pánu  spravodajcovi, on ho prečíta. Sú to

dva body, ktoré vzájomne súvisia.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     V § 2 ods. 2 sa dopĺňa písmeno j), ktoré znie: "8. mája

- Deň víťazstva nad fašizmom".

 

     V § 3 sa vypúšťa písmeno  d): "8. máj - Deň víťazstva nad

fašizmom".

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca to ponecháva na predstavu poslancov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Weissa

bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujme, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     To boli všetky pozmeňujúce  návrhy. Môžeme dať hlasovať

o zákone ako celku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o vládnom návrhu  zákona ako celku

v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča...

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Myslím, že tu netreba odporúčať. Nechávam na voľnú úva-

hu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     (Potlesk.)

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 241/1993 Zb.

o štátnych  sviatkoch, dňoch  pracovného pokoja  a pamätných

dňoch.

 

     Ďakujem, vážené  kolegyne a kolegovia,  ďakujem aj pánu

spoločnému spravodajcovi.

 

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, ďalej  by mal nasledovať

zákon,  ku ktorému  poznamenávam, že  minister zdravotníctva

pán  Javorský sa  nachádza na  služobnej ceste  v Slovinsku,

z ktorej  sa vráti  až vo  večerných  hodinách  20. 6. 1996.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť skončíme dnešný program.

 

     Pokračovať budeme  zajtra o 9.00  hodine, a to  vládnym

návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa

mení a dopĺňa Zákonník práce a menia a dopĺňajú zákony v ob-

lasti zamestnanosti.  Po tomto zákone  bude nasledovať návrh

vráteného zákona o nadáciách,  ktorého vrátenie bude prezen-

tovať prezident republiky.  Odpoludnia bude nasledovať neve-

rejné rokovanie, v ktorom prerokujeme správu ministra národ-

nej obrany.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, dnes prerušujem naše zasa-

danie a pokračujeme zajtra ráno.

 

     Ďakujem, dobrú noc.

 

 

                    Druhý deň rokovania

      16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       20. júna 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme  pokračovať  v  rokovaní  prerušenej 16. schôdze

s tým, že ako  vám včera po dohode v  politickom grémiu bolo

oznámené, ak by sme do 10. hodiny neskončili program, ktorým

začneme, prerušíme schôdzu a  budeme pokračovať vráteným zá-

konom o nadáciách, ktorý príde uviesť pán prezident. Nemusím

teda  dávať prezentáciu,  keďže začíname  novým zákonom, len

chcem  oznámiť, že  pani poslankyňa  Lazarová bude  hlasovať

náhradnou  kartou číslo  1. Má  ešte niekto  náhradnú kartu?

Nie.

 

     Pristúpime  k  d v a n á s t e m u  bodu programu nášho

rokovania, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa  Zákonník práce a  menia a dopĺňajú

zákony v oblasti zamestnanosti.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 415 a spoločnú

správu výborov ako tlač 415a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky zákon uvedie mi-

nisterka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republi-

ky pani Keltošová. Prosím, pani ministerka.

 

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa  Zákonník práce a  menia a dopĺňajú

zákony  v oblasti  zamestnanosti, vláda Slovenskej republiky

schválila uznesením číslo 331 zo dňa 7. 5. 1996.

 

     Účelom vládneho návrhu  zákona Národnej rady Slovenskej

republiky  je  širšie  uplatniť  princíp  zmluvnej autonómie

účastníkov  pracovnoprávnych vzťahov,  zjednotenie pracovno-

právnej úpravy všetkých zamestnávateľských subjektov  vráta-

ne občanov, ktorí súkromne  podnikajú, čím sa odstraňuje do-

terajšia  dvojkoľajnosť  v  úprave  pracovnoprávnych vzťahov

a ustanovujú sa  rovnaké podmienky pre  účastníkov pracovno-

právnych vzťahov bez ohľadu na  to, či na strane zamestnáva-

teľa ide o fyzickú alebo právnickú osobu.

 

     Ďalej ide o prehĺbenie sociálno-právnej ochrany zamest-

nanca v pracovnom pomere, ktorá sa premieta najmä:

 

     1. v zúžení okruhu vymenúvaných funkcií, a tým v posil-

není princípu zmluvnosti pri založení pracovného pomeru;

 

     2. v ustanovení nového dôvodu na okamžité zrušenie pra-

covného pomeru na strane zamestnanca;

 

     3. v ustanovení nového inštitútu hromadného prepúšťania

a v ustanovení  povinností zamestnávateľa pri  uvoľnení väč-

šieho počtu zamestnancov vo  vzťahu k odborovému orgánu  ako

územnému orgánu práce;

 

     4. v otázke prechodu  práv a povinností z pracovnopráv-

nych vzťahov, ku ktorému môže dôjsť len zo zákona.

 

     Rozširuje sa tiež  možnosť kolektívneho vyjednávania aj

na ďalších zamestnávateľov s výnimkou rozpočtových organizá-

cií alebo príspevkových organizácií, ktorých výdavky na mzdy

a na ďalšie pracovnoprávne nároky sú zabezpečované z rozpoč-

tu zriaďovateľa.

 

     Príslušné ustanovenie o dovolenke na zotavenie sa upra-

vuje tak, že sa základná výmera dovolenky upravuje pre všet-

kých zamestnancov jednotne vo výmere 4 týždňov.

 

     Návrh zákona  obsahuje aj právnu  úpravu zabezpečovania

a poskytovania rekondičných pobytov.  Podľa doterajšej práv-

nej úpravy § 251 Zákonníka  práce  má uspokojovať nároky za-

mestnancov zrušeného zamestnávateľa - pokiaľ ide o nároky na

náhradu škody pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania,

na  uspokojovanie  ktorých  sa  nevzťahuje zákonné poistenie

alebo povinné zmluvné poistenie - štát.

 

     Predloženou úpravou sa navrhuje ustanoviť úrazovú pois-

ťovňu - článok I bod 49 § 251c, ktorá bude za štát uspokojo-

vať nároky zamestnancov  zrušeného zamestnávateľa na náhradu

škody pri  pracovnom úraze alebo chorobe  z povolania, ktoré

neuspokojí  likvidátor a  na ktorých  sa nevzťahuje  zákonné

alebo povinné zmluvné poistenie. Aj keď v tomto prípade nej-

de o plnenie z poistného vzťahu, navrhuje sa zákonom ustano-

viť  subjekt na  uspokojovanie nárokov  vzniknutých z titulu

pracovných úrazov a chorôb  z povolania - Slovenskú poisťov-

ňu, akciovú spoločnosť.

 

     Zákonom číslo  275/1993 Z. z., ktorým  sa mení Zákonník

práce, bola Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť, ustano-

vená na  plnenie úloh v oblasti  zákonného poistenia, zodpo-

vednosti zamestnávateľa  za škodu pri  pracovnom úraze alebo

chorobe z povolania do zriadenia úrazovej poisťovne. S ohľa-

dom na  účelnosť a hospodárnosť  sa navrhuje, aby  aj nároky

zamestnancov  zrušeného zamestnávateľa,  ktoré vznikli  pred

zavedením zákonného  a povinného zmluvného  poistenia, ktoré

má povinnosť uspokojovať štát,  na prechodný čas, do zriade-

nia  úrazovej poisťovne,  uspokojovala Slovenská  poisťovňa,

akciová spoločnosť. Nevyhnutným  predpokladom na uspokojova-

nie  nárokov zamestnancov  na náhradu  škody je zabezpečenie

finančných zdrojov, čo sa navrhuje  v článku IV v závislosti

od spôsobu zrušenia  jednotlivých zamestnávateľských subjek-

tov a od ich zakladateľa.

 

     V oblasti zamestnanosti  v záujme zabezpečenia primera-

nej kvality sprostredkovateľskej  činnosti vykonávanej práv-

nickými  osobami a  fyzickými osobami  za úhradu  a v záujme

ochrany občana, ktorý sa o tieto služby uchádza, sa navrhuje

v zákone  o zamestnanosti,  aby sprostredkovanie zamestnania

za úhradu  mohla vykonávať iba osoba,  ktorá spĺňa podmienku

bezúhonnosti a podmienku úplného stredného vzdelania. V tej-

to súvislosti sa dopĺňa  splnomocňovacie ustanovenie pre mi-

nisterstvo  práce, sociálnych  vecí a  rodiny, aby všeobecne

záväzným  právnym predpisom  ustanovilo maximálne  úhrady za

sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pani ministerke.

 

     Ako spoločný spravodajca bol  výbormi určený pán posla-

nec František  Švec. Prosím ho  preto, aby uviedol  výsledky

z rokovaní vo výboroch.

 

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a menia sa a dopĺňajú

zákony  v oblasti  zamestnanosti, pridelil predseda Národnej

rady  Slovenskej republiky  svojím rozhodnutím  číslo 971 zo

dňa 13. 5. 1996 na  prerokovanie do 14. 6. 1996 Ústavnopráv-

nemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Ná-

rodnej rady  pre financie, rozpočet a  menu, Výboru Národnej

rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-

rodnej rady  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národ-

nosti, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne ve-

ci, Výboru  Národnej rady pre  obranu a bezpečnosť  a Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  životné prostredie

a ochranu prírody. Zároveň určil Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby skoor-

dinoval stanoviská výborov, ktoré sa premietajú do spoločnej

správy výborov.

 

     Všetky uvedené  výbory návrh prerokovali,  pričom Výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne  veci, Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre

obranu a bezpečnosť vyslovili  s návrhom súhlas a odporúčajú

Národnej rade Slovenskej republiky  jeho schválenie bez pri-

pomienok.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, roz-

počet a  menu a Výbor  Národnej rady pre  životné prostredie

a ochranu prírody po prerokovaní vyslovili s návrhom taktiež

súhlas a odporúčajú Národnej  rade Slovenskej republiky jeho

schválenie s týmito pripomienkami.

 

     Pripomienka číslo 1:  V článku I  bod 15  v tretej vete

vsunúť pred slová "rozpočtovou organizáciou" slovo "štátnou"

a pred  slová  "príspevkovou   organizáciou"  rovnako  slovo

"štátnou". To je pripomienka ústavnoprávneho výboru.

 

     Pripomienka číslo 2:  V bode 2 v článku  I bod 27 slová

"ustanoviť  nariadením" nahradiť  slovami "vydať nariadenie,

ktoré ustanoví". V rovnakom zmysle upraviť aj ostatné splno-

mocňovacie ustanovenia  v tomto zákone.  Taktiež pripomienka

ústavnoprávneho výboru.

 

     Pripomienka číslo 3: V bode 3 v § 102 ods. 3 doplniť na

konci vetu "zamestnávateľ, u ktorého nepôsobí odborová orga-

nizácia, môže  tak ustanoviť vo  vnútornom predpise". Pripo-

mienka Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

 

     Pripomienka číslo  4: V §  58a ods. 2  v prvej vete  za

slová "s  príslušným odborovým orgánom"  vložiť slová "alebo

so zástupcami zamestnancov, na ktorých sa hromadné prepúšťa-

nie  vzťahuje". Výbor  Národnej rady  pre životné prostredie

a ochranu prírody.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  z tejto  spoločnej správy

odporúčam body 1 a 2  v spoločnom hlasovaní  neprijať, bod 3

prijať v samostatnom hlasovaní, aj  bod 4 v samostatnom hla-

sovaní, ale s úpravou v tomto  znení, čiže bod 4 v upravenom

znení znie takto: v  článku I bod 24 v § 58a  ods. 2 v prvej

vete za slovami "s príslušným odborovým orgánom" vložiť slo-

vá "alebo ak u  zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia

priamo so zamestnancami, na  ktorých sa hromadné prepúšťanie

vzťahuje". A  v druhej vete  za slovami "príslušný  odborový

orgán" vložiť slová  "alebo priamo zamestnancov". Navrhovaná

úprava je v súlade so smernicou Rady Európskeho spoločenstva

75/129  EHS  o  prispôsobovaní  právnych predpisov členských

štátov o hromadnom prepúšťaní.

 

     Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto  bodu programu.  Zatiaľ mám  tri písomné prihlášky.

Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážení kolegovia,

 

     návrh novely Zákonníka  práce je opodstatnený, potrebný

a poslanecký klub Spoločná voľba  ho podporí. Vecne a legis-

latívne je na dobrej úrovni, ako  sme si už na to zvykli, ak

návrh pochádza z dielne  ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny. Pre návrh je charakteristická liberalizácia zmluv-

ných vzťahov, len sa mi zdá, že postupným odbúraním práv od-

borových orgánov  a liberalizáciou zmluvných  vzťahov sa vý-

razne zhoršujú pracovnoprávne  istoty zamestnancov. Viem, že

je to komplexnejší problém, upozorňujem  na to  a bol by som

rád, keby sme pri pripravovanej rekodifikácii Zákonníka prá-

ce, ktorá  je avizovaná, nezabudli  a nestalo sa  nám to, že

liberalizáciou a podnikateľskou činnosťou  bude všetko v po-

predí pozornosti, len nie zamestnanec, človek.

 

     Vecne úplne novým problémom v tomto návrhu je kolektív-

ne prepúšťanie zamestnancov. To  je v našom právnom poriadku

nové,  pravda, nové  je aj  v našom  spoločensko-ekonomickom

a sociálnom postavení. Tým viac, že  je to nové, doteraz ne-

zakotvené v našom právnom poriadku,  by som rád upozornil na

to,  aby sme  nie mechanicky  preberali právne  úpravy iných

vyspelých štátov,  lebo máme v  transformačnom období predsa

len vlastné, osobitné, špeciálne podmienky. A v tejto súvis-

losti sa  mi zdá, že rigídny  právny postoj trochu podceňuje

sociálny aspekt tohto problému, a  odporúčam, aby sme v bode

24 v  § 58a odsek 3  doplnili  na konci odseku  text o slová

"inak je skončenie pracovného pomeru neplatné".

 

     Dovoľte mi, aby som  vlastnými slovami zrozumiteľne vy-

svetlil podstatu problému. V tomto novom ustanovení sa ukla-

dá oznamovacia povinnosť pre toho, kto chce hromadne prepúš-

ťať, je tam aj určená lehota.  Ak si on túto svoju povinnosť

nesplní, podľa  platných noriem je  možné i sankcionovať  ho

pokutou. Zastávam názor, a v ústavnoprávnom výbore som k to-

mu už  zaujal stanovisko, že  v danom prípade  táto sankcia,

pokuta  nepostačuje,  lebo  pre  niektorého podnikateľa bude

vhodné,  aby s  touto pokutou  kalkuloval a  zamestnancov sa

zbavil. Preto navrhujem tou  malou zmenou "inak je skončenie

pracovného pomeru  neplatné" sankcionovať, že  on je povinný

vykonať túto oznamovaciu povinnosť,  aby sa príslušný zodpo-

vedný orgán  mohol s tým v  primeranom časovom období zaobe-

rať. Ak túto svoju povinnosť  nesplní, nielenže ho treba po-

kutovať, ale aby nastala neplatnosť právnej zmluvy.

 

     Viem, právnici mi povedia, že  v tom a v tom ustanovení

Zákonníka práce  máme presne vymedzené, kedy  je právny úkon

neplatný.  Ale chcel  by som  vás, vážení  kolegovia, trochu

presvedčiť, aby sme - vzhľadom  na novosť, originálnosť a na

naše podmienky  - túto záležitosť  zohľadnili. Mohol by  som

argumentovať ešte podrobnejšie, ale ide mi o to, aby sa pod-

stata problému pochopila.

 

 

     Trochu  ma prekvapil  pán spravodajca, ktorý body 1 a 2

spoločnej správy neodporúča prijať.  Prekvapuje ma to preto,

lebo keď  neprijmeme bod 1  návrhu, potom sa  na účely tohto

zákona rozumejú všetci zamestnávatelia, ktorí nie sú štátnou

rozpočtovou organizáciou alebo  štátnou príspevkovou organi-

záciou. Podľa mňa je potrebné, aby medzi podnikateľské orga-

nizácie  boli zaradené  všetky organizácie  s výnimkou tých,

ktoré sú  štátne rozpočtové a príspevkové.  Má to význam pri

kolektívnom vyjednávaní atď.,  napríklad pri podnikoch zria-

dených  mestskými úradmi  alebo  inými. To "štátne" má svoje

opodstatnenie.

 

     Neviem, ako  ste na to  prišli, že ste  návrh schválený

ústavnoprávnym výborom odporučili  neprijať, nenachádzam do-

statok argumentov. Prosil by  som preto pokorne pána spravo-

dajcu, aby si túto záležitosť prekonzultoval, preveril dôvo-

dy, pre ktoré sme sa v ústavnoprávnom výbore k tomuto návrhu

priklonili, a aby ste body 1, 2 podporili.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja pánu poslancovi. Ďalej  je prihlásený do

rozpravy pán poslanec Brocka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     tento vládny návrh zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa Zá-

konník práce, treba zapísať do  Guinnessovej  knihy rekordov

minimálne z dvoch dôvodov: vláde trvalo takmer rok, čo ho po

schválení  poslala na  prerokovanie do  parlamentu, a takmer

dva roky  potom, čo bol  vypracovaný na ministerstve  práce,

sociálnych vecí a rodiny.

 

     Pani ministerka dlhuje odpoveď  vám, páni poslanci, ale

i občanom tohto štátu na otázku, čo bolo príčinou týchto ob-

štrukcií  a na  čo bol  potrebný aj  ten zastierací  manéver

v lete minulého  roka o  tzv. referende,  ktoré organizovalo

jej ministerstvo. Pamätáte si - či skrátenie pracovného týž-

dňa o  hodinu, či zvýšenie  minimálnej mzdy, alebo  zvýšenie

dovolenky o jeden týždeň. Táto akcia ministerstva práce, so-

ciálnych vecí a rodiny bola taká pôsobivá, že niektorí odbo-

rári v  kolektívnych zmluvách  uzatváraných na  tento rok sa

ani neusilovali  o dlhšiu dovolenku, lebo  si mysleli, že už

je zo  zákona schválená. Dnes  už precitli a  čakajú tiež na

odpoveď.

 

     Že je  konečne tu novela  Zákonníka práce, táto  novela

Zákonníka  práce,  hovorím,  aj  z  iných  dôvodov. Na tejto

schôdzi máme v programe  zriadenie Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre európsku  integráciu, a práve pracovné

právo  výrazne zaostáva  v harmonizácii  s právom  Európskej

únie. Toto zaostávanie vyplýva nielen z porovnania existujú-

ceho právneho stavu v Slovenskej republike s ostatnými post-

komunistickými krajinami, ale aj z porovnania s inými odvet-

viami nášho právneho systému  - trestné, občianske, obchodné

právo. V podstate máme ešte stále komunistický Zákonník prá-

ce  z roku  1965 s  absolútnou prevahou  kogentných právnych

ustanovení, ktoré nedovoľujú  rozvinúť základný princíp slo-

body a zmluvnosti tak, ako by zodpovedal požiadavkám trhové-

ho hospodárstva i harmonizácii s právom Európskej únie.

 

     Rozvoj pracovného práva  v Slovenskej republike spočíva

práve  v  podstatnom  rozšírení  dispozitívnych  ustanovení,

t. j.  v rozšírení  princípu  slobody, zmluvnosti  subjektov

nielen individuálneho, ale aj kolektívneho pracovného práva.

 

     V predloženom návrhu novely  Zákonníka práce sú však aj

určité zmeny oproti návrhu, ktorý  poznáme z roku 1994. Zme-

ny, ktoré  návrh nezlepšujú, ale naopak  zhoršujú, keď pred-

kladateľ nerieši situáciu  u tých zamestnávateľských subjek-

tov, u ktorých nie je  založená odborová organizácia. Tak je

to v prípade nároku alebo  predĺženia dovolenky o ďalší týž-

deň v § 102 ods. 3 a tiež právnej  úpravy hromadného prepúš-

ťania v  § 58a. Tento nezabezpečuje  plne právnu ochranu za-

mestnancov  tých zamestnávateľských  subjektov, kde nepôsobí

odborová organizácia, hoci  smernice číslo 75/129 Európskeho

hospodárskeho spoločenstva  aj novela smernice  číslo 92/56,

ktoré  predkladatelia preberajú  do návrhu  novely Zákonníka

práce, obsahujú i takéto riešenie. Zamestnávatelia v takomto

prípade, ak tam nie je odborová organizácia, plnia svoju in-

formačnú a  konzultačnú povinnosť priamo  voči zamestnancom.

Inak  by došlo  k porušeniu  základného princípu  negatívnej

koaličnej slobody. Právne postavenie takýchto odborovo neor-

ganizovaných zamestnancov nesmie byť horšie, nepriaznivejšie

v porovnaní so zamestnancami koalične organizovanými.

 

     Som rád, že zástupca predkladateľa  štátny tajomník mi-

nisterstva  práce pri  prerokovaní vo  výbore pre  financie,

rozpočet a menu akceptoval, aj keď čiastočne, môj pozmeňujú-

ci návrh  a vďaka tomu  sa dostal po  hlasovaní do spoločnej

správy. Zo spoločnej správy  odporúčam schváliť všetky štyri

doplňujúce návrhy, aj bod 1,  na rozdiel od spoločného spra-

vodajcu.

 

     Moja posledná poznámka sa týka odškodňovania pracovných

úrazov, ktoré je obsahom  nových paragrafov 251a, 251b, 251c

a článku IV.  Súčasná pracovnoprávna úprava  Zákonníka práce

je  v rozpore  s Dohovorom  Medzinárodnej organizácie  práce

číslo 17 o odškodňovaní pracovných úrazov, ktorým je Sloven-

ská  republika  viazaná,  lebo  nerieši uplatňovanie náhrady

škody za pracovné úrazy  a choroby z povolania zamestnancov,

resp. ich pozostalých v zamestnávateľských subjektoch, ktoré

zanikli, a nie je určený  povinný subjekt na uspokojenie ich

nároku. Podľa citovaného  Dohovoru Medzinárodnej organizácie

práce    práva vyplývajúce z náhrady  za stratu na zárobku

v prípade  pracovných úrazov  a chorôb  z povolania,  ako aj

v prípade inej ujmy na zdraví  a právo na výživné pozostalým

po zamestnancoch,  ktorí utrpeli pracový  úraz alebo chorobu

z povolania, nepremlčateľné. A práve tie stovky, možno tisí-

ce zdravotne  postihnutých zamestnancov, prípadne  ich pozo-

stalí, sú tí, ktorí najviac  čakajú na prijatie tejto novely

Zákonníka práce.  A tým, že to  trvalo tak neprimerane dlho,

boli možno práve oni najviac postihnutí.

 

     Dámy a  páni, z uvedených dôvodov  klub poslancov Kres-

ťanskodemokratického hnutia bude hlasovať za tento návrh zá-

kona.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk).

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi  Brockovi.  Ďalej mám písomnú

a poslednú prihlášku od pani poslankyne Aibekovej.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi predniesť štyri pozmeňujúce a doplňujúce ná-

vrhy k prerokúvanému návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa

Zákonník práce, tlač 415.  Ospravedlňujem sa všetkým prítom-

ným kolegom, že tieto návrhy  budú trošku rozsiahle a že nie

sú v spoločnej správe, pretože som ich nepredniesla na roko-

vaní gestorského výboru - výboru pre zdravotníctvo a sociál-

ne veci. Stalo sa tak z  toho dôvodu, že tieto moje pozmeňu-

júce návrhy bolo treba prerokovať s ministerstvom práce, so-

ciálnych vecí  a rodiny i s  ministerstvom financií. A keďže

som to stanovisko dostala až po prerokovaní v gestorskom vý-

bore,  preto ich  predkladám  teraz.  Mám ich  pripravené aj

v písomnej podobe, nie v počte 150, ale pre všetky poslanec-

ké kluby, tak by som potom prosila tých záujemcov, predsedov

poslaneckých klubov, ktorí budú mať záujem, aby si tieto pí-

somne predložené návrhy vyzdvihli.  Sú pripravené tu na sto-

líku.

 

     A  teraz  mi  dovoľte  predniesť  tie štyri pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy.

 

     Prvý návrh sa  týka článku I, kde odporúčam,  aby sa za

bod 36 vložil nový bod 37, ktorý  znie: V § 133 ods. 2 sa na

konci  pripája táto  veta: "Zamestnávateľ  je ďalej  povinný

vypracúvať  hodnotenie nebezpečenstiev  vyplývajúcich z pra-

covných procesov a na jeho  základe vypracovať zoznam na po-

skytovanie  osobných  ochranných  pracovných  prostriedkov."

V nadväznosti na vloženie tohto bodu prečíslovať ďalšie body.

 

     Druhý návrh sa týka článku  I,  kde za bod 41 odporúčam

vložiť nový bod  42, ktorý znie: § 140  vrátane poznámok pod

čiarou k odkazom 8e a 8f znie: "§ 140 odsek 1. Zamestnávateľ

je  povinný  zabezpečovať  zamestnancom  vo všetkých zmenách

stravovanie zodpovedajúce zásadám  správnej výživy priamo na

pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči

zamestnancom vyslaným  na pracovnú cestu a  v prípadoch, keď

to vylučujú podmienky výkonu práce na pracoviskách. V kolek-

tívnej  zmluve možno  rozšíriť okruh  fyzických osôb, ktorým

zamestnávateľ poskytne stravovanie. To  platí aj pre zamest-

návateľov, ktorí neprevádzkujú podnikateľskú činnosť."

 

     Odsek 2 toho paragrafu  bude znieť alebo navrhujem, aby

znel: "Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie  podľa odseku 1

podávaním  jedného teplého  hlavného jedla  vrátane vhodného

nápoja zamestnancovi v priebehu  pracovnej zmeny vo vlastnom

zariadení, stravovacom zariadení  iného zamestnávateľa alebo

prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá

  oprávnenie  poskytovať  stravovacie  služby. Za pracovnú

zmenu sa pritom považuje výkon dlhší ako tri hodiny."

 

     Odsek 3: "Zamestnávateľ  prispieva na stravovanie podľa

odsekov 1 a  2 vo výške 55 % hodnoty  jedla, najviac však do

výšky 55 % stravného poskytovaného  na pracovnej ceste v tr-

vaní 5 až  12 hodín podľa osobitného predpisu."  Tu je potom

odvolávka 8e: "Okrem toho zamestnávateľ poskytuje aj príspe-

vok podľa  osobitného predpisu, odvolávka  8f". Tie prečítam

na záver.

 

     A odsek 4 v znení:  "Stravovanie podľa odseku 1 nemožno

nahradiť iným plnením." Odvolávka  8e - Zákon číslo 111/1992

Zb. o cestovných náhradách v znení zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky  číslo 53/1994 Z. z.  Odvolávka 8f - Zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  152/1994 Z. z.

o Sociálnom fonde a o zmene  zákona číslo 286/1992 Zb. o da-

niach z príjmov v znení neskorších predpisov.

 

     V nadväznosti na doplnenie  tohto bodu prečíslovať ďal-

šie body.

 

     Pozmeňujúci návrh číslo 3: V článku  IX v bode 1 sa na

konci vypúšťajú slová "a § 14".

 

     A posledný pozmeňujúci návrh číslo 4: V článku IX sa za

bod 3 pripája bod 4, ktorý znie: "Nariadenie vlády Českoslo-

venskej socialistickej republiky číslo 137/1989 Zb. o závod-

nom stravovaní".

 

     Napriek  rozsiahlosti týchto  pozmeňujúcich návrhov  si

dovoľujem dúfať, že ich  všetci podporíte, pretože naozaj je

to na zlepšenie situácie  pracujúcich, hlavne kapitola týka-

júca  sa  závodného  stravovania  a  príspevku naň. Podrobné

zdôvodnenie je uvedené v tejto  písomnej podobe. Nebudem  ho

čítať.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pani poslankyni.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, nedostal som do

rozpravy žiadne iné písomné prihlášky. Pýtam sa preto, či sa

ešte niekto hlási.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  končím rozpravu k tomuto  bodu programu. Pýtam

sa pani ministerky Keltošovej, či  sa chce vyjadriť. Nech sa

páči.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená snemovňa,

 

     pokiaľ som si stihla zapísať, pozmeňujúce návrhy prišli

od pána poslanca Benčíka. Pán poslanec Brocka nemal pozmeňu-

júce návrhy  a pani poslankyňa Aibeková  predniesla svoj po-

zmeňujúci návrh. Dovoľte,  aby som sa v poradí,  v akom jed-

notliví poslanci vystupovali, vyjadrila k pozmeňujúcim návr-

hom.

 

     Pán poslanec  Benčík navrhoval v bode  24 § 58a doplniť

"inak  je skončenie  pracovného pomeru  neplatné". Chcela by

som uviesť, že ak  zamestnávateľ nesplní svoju povinnosť in-

formovať príslušný územný orgán práce o hromadnom prepúšťaní

najmenej jeden  mesiac pred začatím  hromadného prepúšťania,

zvyšujeme mu  sankcie z pôvodných  100 000 na  500 000 korún

a hornú hranicu zvyšujeme z 500 tisíc na jeden milión korún.

Takže myslíme si,  že aj toto zvýšenie z  pol milióna na mi-

lión korún môže byť určitou motiváciou a malo by byť motivá-

ciou  pre zamestnávateľov,  aby, tak  ako ste  povedali, pán

poslanec,  si už  vopred nezakalkulovali  sankcie do svojich

nákladov.

 

     Okrem toho sankcionovať neplatnosť výpovede nie je mož-

né, pretože § 242 odsek 2 Zákonníka práce toto zakazuje. Tam

je len  informačná povinnosť. Pokiaľ sa  táto informačná po-

vinnosť nesplní, nastupuje sankcia,  ktorá, ako som už pove-

dala, bola zvýšená. Podľa názoru právnikov je len ten právny

úkon neplatný,  na ktorý sa neudelil  predpísaný súhlas prí-

slušného orgánu  alebo ktorý sa  neurobil formou predpísanou

týmto zákonníkom.  A § 58  odsek 3 je  len informačná povin-

nosť, ak ste si prečítali, čiže v tomto prípade ani zo smer-

nice o  hromadnom prepúšťaní nevyplýva  táto povinnosť. Čiže

ja by som sa odvolala na smernicu, takisto by som sa odvola-

la na  § 58 odsek 3  Zákonníka práce, kde sa  ukladá výlučne

informačná povinnosť.  Preto, pán poslanec,  navrhujem tento

váš pozmeňujúci návrh neprijať.

 

     Ostatné body, ktoré  predniesol pán spoločný spravodaj-

ca, zrejme zdôvodní vo svojom záverečnom slove.

 

     Pokiaľ ide  ešte o vystúpenie pána  poslanca Brocku k §

102, § 58  a § 251a, b, c, vzhľadom  na skutočnosť, o ktorej

som hovorila, na prechodné obdobie do prijatia nového Zákon-

níka práce upravujeme to v tejto novele takým spôsobom, akým

je to upravené. To znamená, že sme akceptovali povinnosť in-

formovať priamo zamestnancov tam,  kde nie sú odborové orga-

nizácie. Je to v predkladanom návrhu novely Zákonníka práce.

 

     Takisto pokiaľ ide o odškodňovanie pracovných úrazov do

zriadenia novej úrazovej poisťovne, ako som povedala vo svo-

jom úvodnom  slove, naďalej táto povinnosť  zostáva tak, ako

je to doteraz, na  Slovenskej poisťovni, akciovej spoločnos-

ti. Myslím si, že v transformačnom období by bolo chybné ro-

biť nejaké  základné veľké zmeny,  pokiaľ nie je  pripravené

úplne nové znenie, nová právna úprava Zákonníka práce. Bude-

te mať možnosť ju za krátky čas posúdiť.

 

     K ostatným návrhom, resp. vyjadreniam nezaujímam žiadne

stanovisko.  Myslím si,  že by  bolo potrebné konkretizovať,

ktoré  odborové  zväzy,  pán  poslanec  Brocka, si nedohodli

v kolektívnych zmluvách  o týždeň dlhšiu  dovolenku, pretože

u nás sú  uložené všetky kolektívne  zmluvy vyššieho stupňa.

Na  našom  ministerstve  robíme  aj  expertízu  kolektívnych

zmlúv, takže  mám informáciu, že právna  úprava, ktorú teraz

predkladám, nemala žiadny  vplyv na kolektívne vyjednávanie,

pokiaľ išlo o týždeň dovolenky alebo o ďalšie veci, ktoré sa

v kolektívnych  zmluvách  dohodli.  Ak  máte vedomosť, ktorý

konkrétny  odborový zväz  postupoval tak,  ako ste hovorili,

budem rada a budem vám vďačná za informáciu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pani  ministerka.  Pýtam  sa  pána spoločného

spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

 

 

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vážené kolegyne,  kolegovia, len stručne  o tých bodoch

spoločnej správy, ktoré v rozprave boli spomenuté.

 

     K bodu  1 pán poslanec  Benčík navrhuje, aby  bol tento

bod schválený.  Po porade s  odbornými pracovníkmi minister-

stva je práve tá záležitosť, o ktorej on hovorí, že nové or-

ganizácie, ktoré  môžu byť zriadené obcou  a iné príspevkové

organizácie, by  práve v zmysle  tej úpravy mohli  upravovať

bez ohľadu  na rozpočet zriaďovateľa rôzne  príspevky a pra-

covnoprávne  nároky. Takže  z toho  dôvodu nebudem odporúčať

bod 1 schváliť.

 

     K bodu 2, kde  výraz "ustanoviť nariadením" sa navrhuje

nahradiť slovami "vydať nariadenie, ktoré ustanoví", mám len

také vysvetlenie. Legislatívci tvrdia,  že je to proste ťaž-

kopádnejšie a v legislatívnej praxi je takáto formulácia ne-

obvyklá. V Zákonníku práce  v mnohých článkoch je štylizácia

"vláda môže ustanoviť  nariadením", "vláda ustanoví nariade-

ním", takže  takisto neodporúčam, aby  bol pozmeňujúci návrh

číslo 2 prijatý.

 

     Len toľko na vysvetlenie,  pán predseda, môžeme pristú-

piť k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.  Prosím, pán spoločný  spravodajca, uvá-

dzajte hlasovanie, najskôr pripomienky k spoločnej správe.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vzhľadom na pripomienky odporúčam, aby sme o každom bo-

de hlasovali osobitne. Bod  číslo 1 spoločnej správy odporú-

čam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Hlasujeme o bo-

de spoločnej správy číslo 1 s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Bod číslo 2 spoločnej správy, ako som už uviedol, odpo-

rúčam z týchto dôvodov neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme  o  bode  2  spoločnej správy, takisto

s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento bod spoločnej správy.

 

 

 

Poslanec F. Švec:

 

     Podľa bodu číslo 3  odporúčam schváliť navrhované dopl-

nenie článku I v bode 23. Čiže bod číslo 3 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme  hlasovať o bode číslo  3 spoločnej správy

s odporúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 115 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme bod číslo 3 spoločnej správy.

 

Poslanec F. Švec:

 

     K bodu  4 mám malé vysvetlenie.  Bol som upozornený, že

som v spoločnej správe predniesol upravené znenie toho bodu.

Takže  navrhujem najprv  neschváliť pôvodné  znenie a  potom

hlasovať o upravenom znení,  ktoré som predniesol. (Hlasy zo

sály.) Áno, potom ho prečítam. Predtým? Nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  ho čítal. Ide o  článok I bod 24,  kde sa

hovorí, "alebo ak u zamestnancov". To myslíte, áno?

 

 

 

Poslanec F. Švec:

 

     Ale  môžem  to  prečítať  ešte  raz. Odporúčam schváliť

to v upravenom znení takto: v článku I bod 24 v § 58a ods. 2

v prvej  vete za  slovami "s  príslušným  odborovým orgánom"

vložiť  slová "alebo  ak u  zamestnávateľa nepôsobí odborová

organizácia priamo so zamestnancami,  na ktorých sa hromadné

prepúšťanie vzťahuje". A v druhej vete za slovami "príslušný

odborový orgán" vložiť "alebo priamo zamestnanci".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Čiže budeme hlasovať o  bode číslo 4, aby sme ho

zrušili.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Bod číslo 4 spoločnej správy odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o bode číslo 4 spoločnej správy s od-

porúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovali 2 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 90 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento bod spoločnej správy.

 

 

 

 

Poslanec F. Švec:

 

     Teraz odporúčam hlasovať o novom znení tohto bodu, kto-

ré som pred chvíľou prečítal. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  bode číslo 4  so zmenou, ktorú  predniesol

spoločný spravodajca s odporúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 120 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Čiže sme prijali tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Pán poslanec Benčík predniesol pozmeňujúci návrh k bodu

24 - v  § 58a ods. 3  doplniť na  konci odseku  text o slová

"inak je  skončenie pracovného pomeru  neplatné". Pani mini-

sterka  vysvetlila, že  sankčné postihy  sú tam dostačujúce,

aby  zabránili špekulatívnym  konaniam podnikateľov.  Z toho

dôvodu návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o návrhu  pána poslanca Benčíka s od-

porúčaním spoločného spravodajcu neprijať ho.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Pani poslankyňa Aibeková predniesla 4 pozmeňujúce návr-

hy. Všetky  4 kvalitatívne zlepšujú zákonník  v prospech za-

mestnancov, preto  sa pýtam pani Aibekovej,  či súhlasí, aby

sme o nich hlasovali spoločne.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Nie je to možné, pretože každý sa týka iného paragrafu.

Musíme hlasovať osobitne, ale myslím, že ich nemusíte čítať,

pretože som ich rozdala  v písomnej podobe každému poslanec-

kému klubu, to čítanie by bolo pomerne rozsiahle. Takže oso-

bitne, ale navrhujem, aby ste ich znovu nečítali.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Ďakujem. Pán  predseda, môžeme hlasovať  o pozmeňujúcom

návrhu pani Aibekovej číslo 1. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  prvom pozmeňujúcom návrhu  pani poslankyne

Aibekovej s odporúčaním spravodajcu prijať ho.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

     Nech sa páči, pán spravodajca.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Aibekovej odpo-

rúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Druhý návrh spravo-

dajca odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Prijali sme aj tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Tretí pozmeňujúci návrh pani poslankyne Aibekovej odpo-

rúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o treťom  pozmeňujúcom návrhu. Spoločný spra-

vodajca ho odporúča  prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme aj tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Štvrtý pozmeňujúci návrh  pani poslankyne Aibekovej od-

porúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne

Aibekovej s návrhom pána spoločného spravodajcu prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

 

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vážený pán predseda, hlasovali  sme o všetkých pozmeňu-

júcich návrhoch,  ktoré vyplynuli z rozpravy  a zo spoločnej

správy. Preto odporúčam, aby sme hlasovali o zákone ako cel-

ku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom  poriadku budeme  hlasovať o  návrhu zákona  ako

celku v znení schválených pozmeňujúcich návrhov.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hneď hlasujme. Spoločný spra-

vodajca odporúča návrh zákona...

 

Poslanec F. Švec:

 

     Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 121 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Ďakujem  vám, pán  spoločný spravodajca,  aj vám,  pani

poslankyne, páni  poslanci, a ďakujem aj  pani ministerke za

dobrý zákon.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Aj ja ďakujem za spoluprácu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani ministerka už nemôže otvoriť rozpravu, pretože zá-

kon sme prijali, ale žiada si slovo.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte, aby som sa vám poďakovala. Som v parlamente od

roku 1990, ale nepamätám  si taký prípad, okrem odhlasovania

predčasných volieb, aby  sa jednomyseľne snemovňa zjednotila

a jednomyseľne zákon odhlasovala.  Ešte raz ďakujem opozícii

a ďakujem aj koalícii. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ako som oznámil, podľa dohody  v politickom grémiu a na

žiadosť prezidenta republiky na  dnešnom rokovaní uvedie pán

prezident vrátenú novelu zákona  o nadáciách. Zatiaľ je pre-

stávka, ale prosím, aby  ste neodchádzali, ak nemusíte. Zis-

tíme, či je pán prezident už tu.

 

     (Po krátkej prestávke.)

 

     (Potlesk pri príchode prezidenta republiky.)

 

 

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ď a l š í m  bodom nášho rokovania je

 

     zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  z 22.  mája

1996 o nadáciách vrátený prezidentom Slovenskej republiky na

opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

 

     Pán  prezident sa  zúčastní na  rokovaní osobne  a bude

predkladať tento zákon.

 

     Materiál  ste dostali  ako tlač  429. Jeho  súčasťou je

rozhodnutie prezidenta  Slovenskej republiky z  5. júna 1996

o vrátení  zákona tak,  ako je  schválený zákon  z 22.  mája

1996. Spoločnú správu ste dostali ako tlač 429a.

 

     Prosím pána prezidenta Michala Kováča, aby vrátenie zá-

kona uviedol a odôvodnil.

 

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené pani poslankyne,

     páni poslanci,

 

     o chvíľu budete opäť prerokúvať zákon o nadáciách. Moje

rozhodnutie o vrátení zákona na opätovné prerokovanie Národ-

nou radou, ako  aj dôvody, ktoré ma viedli  k využitiu tohto

podľa môjho názoru vážneho  ústavného prostriedku, máte uve-

dené v tlači číslo 429. Napriek  tomu by som sa, vážené pani

poslankyne, vážení páni poslanci,  rád spolu s vami zamyslel

nad filozofiou  posudzovaného zákona a poukázal  na tie jeho

časti, ktoré podľa mňa najvýraznejšie zasiahnu do života na-

dácií a plnenia ich úloh.

 

     Východiskom na posúdenie problematiky nadácií je zodpo-

vedanie si otázky, či nadácie vykonávajú spoločensky žiaducu

činnosť. Ak  sa zhodneme na  tom, že ide  o činnosť verejno-

prospešnú a pre občanov i štát užitočnú, som toho názoru, že

aj štát by mal svojím zákonodarstvom takúto činnosť podporiť

a vytvoriť také  podmienky na existenciu  a činnosť nadácií,

ktoré budú  rozvíjať a využívať  každú iniciatívu na  rozvoj

spoločensky užitočnej práce.

 

     Pripomienky uvedené v mojom  rozhodnutí o vrátení posu-

dzovaného zákona možno v  podstate rozdeliť do dvoch základ-

ných skupín. Prvú tvoria tie, ktoré menia postavenie nadácií

v spoločnosti  a  zasahujú  do  ich  činnosti takým výrazným

spôsobom, že u mnohých  vytvoria stav ich faktickej likvidá-

cie. Druhou je pripomienka, ktorá poukazuje na nesúlad záko-

na so záväzkom Slovenskej  republiky ako pridruženej krajiny

vo vzťahu k Európskej únii.

 

     Vážená Národná rada,

 

     podobne, ako to už  v priebehu prijímania posudzovaného

zákona zhodne konštatovali  poslanci koaličných i opozičných

strán, o potrebe právnej  regulácie postavenia nadácií a ich

činností  ani  ja  nemám  žiadne  pochybnosti. Právna úprava

o nadáciách v  Občianskom zákonníku v §  20b a nasledujúcich

sa  javí ako  naozaj nedostatočná.  Jednak je  to preto,  že

úprava je len rámcová a aj sám Občiansky zákonník predpokla-

dá prijatie osobitného zákona. Ale je to aj preto, že po ro-

ku 1989 vznikol rad nadácií, ktoré svojím poslaním a formami

činnosti  sú skôr  iným typom  neziskových  organizácií. Ich

právna forma  nadácie bola zvolená  viac-menej z dôvodu  ne-

existencie inej právnej úpravy.

 

     Po prijatí posudzovaného zákona nadácie, ktoré nezodpo-

vedajú vymedzeniu v ňom uvedenom, sa budú musieť transformo-

vať na iné  typy právnických osôb, a ak  právna úprava iných

typov neziskových organizácií  nebude uzákonená, budú musieť

zaniknúť. Z tohto dôvodu  považujem za nevyhnutné prerokovať

zákon  o nadáciách  spolu so  zákonmi, ktoré  upravia právne

postavenie neziskových všeobecne  prospešných subjektov, ne-

investičných fondov so všeobecne prospešným zameraním a kto-

ré nadobudnú účinnosť k tomu istému dňu.

 

     Vychádzam  z predpokladu,  že nadácie  plnia mimoriadne

osožné  a spoločensky  veľmi užitočné  funkcie v  humanitnej

alebo inej  všeobecne prospešnej oblasti.  Preto treba všet-

kým, ktorí v orgánoch  nadácií dobrovoľne a bezplatne pracu-

jú, a všetkým, ktorí  nadáciám finančne prispievajú, úprimne

poďakovať, ale najmä ich ďalšiu činnosť náležite stimulovať.

Posudzovaný zákon to však nerobí, naopak, nadácie neprimera-

ne obmedzuje, ba  rad z nich, najmä tie,  ktoré nemajú väčší

majetok, s najväčšou pravdepodobnosťou zlikviduje.

 

     Vážená Národná rada,

 

     možno,  pravda, súhlasiť  s tým,  že štát  má vykonávať

dohľad nad nadáciami, aby zabránil daňovým únikom, ak by na-

dácie vykonávali podnikateľskú činnosť,  a aby zabránil mož-

nosti obohacovania sa funkcionárov alebo pracovníkov nadácií

z prostriedkov  nadácie.  Na  účely  tohto dohľadu používajú

štáty  Európskej únie  rôzne mechanizmy  a poistky,  ale len

v nevyhnutnom rozsahu.  Naproti tomu posudzovaný  zákon pre-

vzal v podstate všetky známe dohliadacie mechanizmy, povýšil

ich  na úroveň  kontroly a  pridal k  nim aj  také, ktoré sa

v krajinách Európskej  únie buď vôbec  nepoužívajú, alebo sa

používajú  v inom  zmysle. Nemôže  preto uspokojiť napríklad

poukázanie na to, že minimálnu výšku základného imania poža-

duje aj Dánsko, ak uvedený  štát nepozná rad iných obmedzení

a kontrolných mechanizmov upravených v  našom zákone o nadá-

ciách.

 

 

     Zákonu z 22. mája vyčítam aj to, že v podstate upravuje

postavenie  a činnosť  takých nadácií,  ktoré u  nás nie sú,

pričom  neumožňuje existenciu  nadácií, ktoré  tu už pôsobia

a vykonávajú užitočnú činnosť.  Zákon zodpovedá predovšetkým

typu tzv. verejných nadácií a nie nadácií súkromných. Za ve-

rejnú nadáciu nepovažujem  totiž nadáciu s verejnoprospešným

účelom, nakoľko  takýto účel majú  všetky mne známe  a u nás

jestvujúce nadácie, ale nadáciu  dotovanú zo štátnych, obec-

ných alebo iných verejných prostriedkov. Za súkromnú považu-

jem pritom nadáciu, ktorej prostriedky pochádzajú zo súkrom-

ných  zdrojov. V  takto chápanej  verejnej nadácii  sú potom

nielen  dohliadacie, ale  aj kontrolné  mechanizmy zo strany

štátu plne opodstatnené, lebo kontrolujú používanie štátnych

a obecných peňazí.

 

     V súkromných nadáciách, teda takých, aké u nás pôsobia,

je však situácia iná, aj  keď výnimočne dostane súkromná na-

dácia príspevok  z verejného zdroja,  existuje dosť spôsobov

a prostriedkov na kontrolu zo strany štátu.

 

     Ani  z hľadiska  rozsahu a  charakteru činností nadácií

zákon nezohľadňuje podmienky a  potreby Slovenska. Typ nadá-

cií, ktoré upravuje posudzovaný  zákon, v podstate zodpovedá

takým nadáciám,  akou je nadácia Alfréda  Nobela. Tá má celé

imanie kapitalizované do vkladov a cenných papierov a výnosy

vrátane  úrokov  používa  na  finančné ohodnotenie udelených

cien. My  však - pokiaľ  viem - nadáciu  takého typu nemáme.

Preto prežijú  iba nadácie, ktoré  majú nehnuteľný, prípadne

hnuteľný majetok v hodnote 100 000 korún, napríklad v podobe

zariadenia a v tomto  zariadení trvale uskutočňujú svoju hu-

manitnú činnosť. Ale také  nadácie, ak vôbec jestvujú, pred-

stavujú iba nepatrný zlomok z počtu všetkých nadácií. Ostat-

né,  ak nezískajú  požadovanú sumu  základného imania, ktorú

však nebudú môcť  použiť, zaniknú a s nimi  sa skončí aj ich

všeobecne prospešná, pre občanov vysoko užitočná činnosť.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     chcel  by som  na vás  apelovať, aby  ste pri opätovnom

prerokúvaní  zákona vychádzali  z preukázateľných  poznatkov

o činnosti nadácií  u nás, o  množstve spoločensky záslužnej

práce, ktorú vykonávajú, a o možnostiach štátu nahradiť čin-

nosť  na základe  zákona zaniknutých  nadácií. Mám  na mysli

tie, ktoré pôsobia v  oblasti školstva, zdravotníctva, v ob-

lasti sociálnej  starostlivosti o starých  ľudí, o zdravotne

postihnutých  občanov a  podobne. Povedzme  si otvorene,  že

štát v  tomto období nemá ešte  vybudované inštitúty v demo-

kratických štátoch  nezastupiteľné a ani  nemá dostatok pro-

striedkov  na  to,  aby  tieto  spoločensky potrebné náklady

uhradil. Nemyslím si tiež, že štát by sa mal usilovať o pre-

beranie výlučnej zodpovednosti  vo všetkých oblastiach živo-

ta. Bolo by to vlastne  v rozpore s princípom samosprávy ob-

čianskej spoločnosti, s princípom deetatizácie nášho života.

V prípade, že  štát takúto snahu nemá,  potom zvolený postup

nemožno hodnotiť  inak ako brzdu  rozvoja demokratickej spo-

ločnosti  a  hatenie  iniciatívnych  činností všetkých tých,

ktorí bezplatne pracujú v orgánoch nadácií, a všetkých tých,

ktorí nadáciám finančne prispievajú.  Že ide vo väčšine prí-

padov o  mimoriadne osožné a spoločensky  veľmi žiaduce čin-

nosti, o tom sa už pri prerokovaní zákona povedalo veľa.

 

     Mrzí ma však to, že na konkrétne prípady uvedené v roz-

prave, napríklad  nadácie pôsobiace v  oblasti školstva, ste

pri  rozhodovaní o  znení  zákona  nevzali ohľad.  Nemôže ma

uspokojiť prijaté uznesenie Národnej rady, ktorým žiada vlá-

du predložiť návrhy ďalších  zákonov, aj keď ho, samozrejme,

vítam. Podľa súčasne platného ústavného stavu niet dostatoč-

nej záruky,  že sa podarí  v potrebnom termíne  tieto právne

normy schváliť. Môže tak  nastať situácia, ktorá by výrazným

spôsobom zasiahla do života spoločnosti. Pri posudzovaní zá-

kona o  nadáciách som mal na  zreteli práve poslanie nadácií

a ich nespochybniteľný význam v  humanitnej a inej všeobecne

prospešnej oblasti a dôsledky, ktoré nastanú u tých občanov,

ktorí sú na činnosť nadácií odkázaní.

 

     Vážená Národná rada,

 

     pri prerokúvaní  zákona sa poukazovalo na  to, že zákon

zodpovedá právnym úpravám platným  v štátoch Európskej únie.

Žiaľ, musím konštatovať, že to tak nie je. Posudok z 10. má-

ja 1996, vypracovaný pre Európsku  komisiu, je viac ako kri-

tický, ba  až odmietavý. Prijatý zákon  obsahuje značné roz-

diely voči právu členských  štátov Európskej únie a nezodpo-

vedá stanovisku Európskeho nadačného centra.

 

     Kriticky sa k zákonu počas druhého zasadnutia Spoločné-

ho parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republi-

ky v Bruseli vyjadril komisár Európskej komisie Hans van den

Broek.

 

     Slovenská republika sa uchádza  o členstvo v európskych

hospodárskych a bezpečnostných štruktúrach. V Asociačnej do-

hode sa zaviazala harmonizovať svoj právny poriadok s právom

Európskej  únie.  Plnenie  tohto  záväzku  je  obsiahnuté aj

v programovom  vyhlásení našej  vlády. Nemôžem  sa stotožniť

s argumentáciou,  že takto  koncipovaný zákon  je vyjadrením

našej suverenity. Suverenita  neznamená, že netreba dodržia-

vať medzinárodné  záväzky vrátane Dohody o  pridružení k Eu-

rópskej únii,  a preto nevidím žiadne  politické prekážky na

prijatie takého znenia zákona o nadáciách, ktoré bude požia-

davkám  Európskej únie  zodpovedať. Slovenská  republika tak

konkrétnym krokom potvrdí deklarovaný  záujem o vstup do eu-

rópskych štruktúr.

 

     Opätovným schválením  zákona, bez zásadných  zmien, vy-

šleme z tohto parlamentu  negatívny signál do demokratického

sveta. Vedome tak prispejete k zhoršeniu našich šancí na in-

tegráciu do európskych štruktúr  už v prvej etape rozširova-

nia NATO  a Európskej únie.  Keď z tejto  schôdze parlamentu

nevyšlete pozitívne signály,  potvrdíme stále silnejšie zne-

júce  hlasy o  našej nezrelosti  na pozvanie  na konzultácie

v rámci  prvej  etapy  rozširovania  NATO  a Európskej únie.

Prestaňme hazardovať s ďalším  osudom našich občanov a nášho

štátu.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vo svojom  vystúpení som sa  snažil poukázať na  širšie

spoločenské a  politické súvislosti činnosti  nadácií a vami

schváleného  zákona. Zákon, podľa môjho názoru, principiálne

nezodpovedá postaveniu nadácií  v demokratickej spoločnosti.

Nedostatočne rešpektuje samosprávne  princípy fungovania na-

dácií  a bezdôvodne  zužuje nadačné  spektrum iba  na jediný

typ. Tento typ nezodpovedá však majetkovým a príjmovým pome-

rom  v štáte, ani reálnej  situácii v  postavení a fungovaní

väčšiny existujúcich nadácií. Poukázal  som na to, že prijí-

manie len  jednej právnej normy, upravujúcej  len jednu časť

tretieho sektora  nie je správne a  nemôže priniesť pre našu

spoločnosť úžitok. Práve naopak,  dôsledky, ktoré pre značnú

časť subjektov pôsobiacich v oblasti verejnoprospešných čin-

ností nastanú, považujem za  také závažné, že vám navrhujem,

aby ste zákon o nadáciách pri opätovnom prerokúvaní neschvá-

lili.  Nezabúdajte, že  našu právnu  úpravu nadácií  sleduje

takmer celý demokratický svet!

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

   Ďakujem pánu prezidentovi  za odôvodnenie vráteného záko-

na.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, spoločným spra-

vodajcom pri schvaľovaní zákona bol pán poslanec Kunc. Keďže

je dlhšie  chorý, výbor uznesením  rozhodol, že spravodajcom

bude predseda  výboru pán Brňák.  Prosím, pán predseda,  aby

ste uviedli spoločnú správu výborov.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     panie poslankyne a páni poslanci,

 

     dovoľte, aby som vás ako spoločný spravodajca oboznámil

so spoločnou správou pod parlamentným číslom 429a.

 

     Zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  z 22.  mája

1996 o nadáciách vrátený prezidentom Slovenskej republiky na

opätovné  prerokovanie Národnou  radou Slovenskej  republiky

pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhod-

nutím číslo 1025 z 5. júna 1996 na prerokovanie Ústavnopráv-

nemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie,  Výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  pôdohospodárstvo, Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti, Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre obranu a  bezpečnosť, Zahraničnému

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre ži-

votné  prostredie a  ochranu prírody  v lehote  do 19.  júna

1996 a súčasne určil  Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky na skoordinovanie stanovísk výborov Národ-

nej rady Slovenskej republiky s  tým, že sa stanoviská výbo-

rov Národnej rady Slovenskej republiky premietnu v spoločnej

správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Určené výbory  prezidentom Slovenskej republiky vrátený

zákon Národnej rady Slovenskej republiky o nadáciách  prero-

kovali v určenej lehote.  Ústavnoprávny výbor, výbor pre fi-

nancie, rozpočet a menu,  výbor pre hospodárstvo, privatizá-

ciu a podnikanie, výbor  pre pôdohospodárstvo, výbor pre ve-

rejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, zahraničný vý-

bor,  výbor pre  zdravotníctvo  a  sociálne veci,  výbor pre

vzdelanie, vedu,  kultúru a šport neprijali  uznesenie o vý-

sledku prerokovania zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky z  22. mája 1996 o  nadáciách vrátený prezidentom Sloven-

skej republiky na opätovné  prerokovanie Národnou radou Slo-

venskej republiky, lebo podľa §  48 ods. 1 zákona Slovenskej

národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Sloven-

skej národnej rady v znení  neskorších predpisov s ním nevy-

slovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov prísluš-

ného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor pre obranu a bezpečnosť nesúhlasí s pripomienkami

prezidenta Slovenskej republiky  uvedenými v rozhodnutí pre-

zidenta   Slovenskej  republiky   z  5.   júna  1996   číslo

2418/96-80-129 o vrátení zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky z 22. mája 1996 o nadáciách a odporúča Národnej rade

Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon Národnej

rady Slovenskej republiky z 22. mája 1996 o nadáciách schvá-

liť.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody  odporúča Národnej rade Sloven-

skej republiky opätovne prerokovať  zákon Národnej rady Slo-

venskej republiky  z 22. mája 1996  o nadáciách a neodporúča

ho opätovne schváliť.

 

     Ako spoločný  spravodajca zhodne so  stanoviskom Výboru

pre obranu  a bezpečnosť odporúčam  Národnej rade Slovenskej

republiky  tento zákon  schváliť. Týmto  hlasovaním sa stane

bezpredmetným  aj   návrh  výboru  pre   životné  prostredie

a ochranu prírody.

 

     Vážený pán predseda, v  rámci parlamentnej zvyklosti sa

hlásim do  rozpravy a prosím  o možnosť vystúpenia  ako prvý

rečník.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu s  konštatovaním, že okrem zahlásenej

žiadosti mám 4 písomné prihlášky.

 

     Na začiatok rozpravy chcem povedať, že pán prezident vo

svojom zdôvodnení  uvádza a žiada, aby  Národná rada Sloven-

skej republiky  pri opätovnom prerokovaní zákona  z 22. mája

1996 tento zákon neschválila, čiže podáva námietky proti zá-

konu ako celku a žiada, aby  bol pripravený nový zákon o na-

dáciách, kde uvádza potom v jednotlivých ustanoveniach nové-

ho zákona vykonať odporúčania,  ktoré pán prezident aj pred-

niesol. Budeme hlasovať len o zákone ako celku, či ho potvr-

díme, alebo či vyhovieme žiadosti pána prezidenta.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, v rámci rozpra-

vy vystupujete ako prvý.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     panie poslankyne a páni poslanci,

 

     vo  svojom  vystúpení  chcem  reagovať, resp. považujem

priamo za svoju povinnosť uviesť na pravú mieru také závažné

tvrdenie, akým je konštatovanie  pána prezidenta, ktoré opä-

tovne viac  ráz prízvukoval vo  svojom ústnom vystúpení,  že

parlamentom schválený zákon o nadáciách  je v rozpore s kon-

cepciou aproximácie práva Slovenskej  republiky s právom Eu-

rópskej únie, že tento  zákon nechce dodržiavať medzinárodné

záväzky vrátane dohody o pridružení k Európskej únii.

 

     Aby som bol konkrétny, dovolím si teraz odcitovať spor-

né pasáže priamo  z textu. Sú uvedené v časti  II body 1 a 6

tohto materiálu. Citujem: "Okrem  toho" dodávam, tento zákon

"nie je v súlade s Kódexom  praxe pre nadácie, ktorý z pove-

renia Európskej komisie  vytvorilo Európske nadačné centrum,

a tým ani s koncepciou aproximácie práva Slovenskej republi-

ky s právom Európskej únie a jej členov." Ďalej: "Posudzova-

  zákon,  napriek  programovému  vyhláseniu  vlády,  ktoré

schválila Národná rada, nezodpovedá požiadavke  harmonizácie

právneho  poriadku Slovenskej  republiky s  právom Európskej

únie." A nakoniec: "Nemôžem sa stotožniť s argumentáciou, že

takto koncipovaný zákon vyjadruje našu suverenitu. Suvereni-

ta  neznamená,  že  netreba  dodržiavať medzinárodné záväzky

vrátane dohody o pridružení  k Európskej únii. Neznamená ani

to,  že  by  sme  nemali  plniť  prijatý cieľ, ktorý spočíva

v smerovaní Slovenskej republiky  do európskych integračných

procesov."

 

     Vážený pán prezident,

 

     ak  je vôbec  možné pripustiť,  že materiál  pod názvom

Koncepcia  aproximácie práva  Slovenskej republiky  s právom

Európskej únie vôbec oficiálne existuje, tak tento nič neob-

sahuje o našej povinnosti  harmonizovať tento zákon s právom

Európskej  únie. V  tejto súvislosti  považujem za  potrebné

zdôrazniť, že  Kódex praxe pre nadácie,  o ktorý sa opierate

vo svojom tvrdení, nie je právom Európskej únie v zmysle na-

šich záväzkov.

 

     Podobná nepresnosť, ktorú,  domnievam sa, nemožno pova-

žovať  alebo nazvať  za omyl,  je už  citované tvrdenie pána

prezidenta,  že tento  zákon nechce  dodržiavať medzinárodné

záväzky vrátane  dohody o pridružení k  Európskej únii. Naše

medzinárodné záväzky vo vzťahu k Európskej únii sú dané pre-

dovšetkým Asociačnou dohodou, najmä jej článkom 70, jej roz-

pracovaním v tzv. Bielej knihe,  ako aj prípadne inými smer-

nicami či nariadeniami Európskej únie v tejto oblasti. Podľa

mojich zistení ani jeden zo spomínaných dokumentov neobsahu-

je požiadavku  harmonizovať vnútroštátny zákon  o nadáciách,

teda nemožno ani hovoriť  o medzinárodnom záväzku Slovenskej

republiky voči Európskej únii.

 

     Bolo by preto žiaduce, vážený pán prezident, aby som sa

vás opýtal, aké medzinárodné záväzky ste mali na mysli, ale-

bo ináč, koho medzinárodné záväzky a voči komu?

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi  Brňákovi.  Medzitým požiadal

o vystúpenie pán minister. Nech sa páči, pán minister.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     oceňujem, že  pán prezident uznal  vo svojom rozhodnutí

o vrátení zákona o nadáciách  potrebnosť zákona o nadáciách.

Zároveň však zákon, ktorý  Národná rada Slovenskej republiky

schválila dňa  22. mája 1996,  hodnotí nám už  dobre známymi

argumentmi používanými v kampani proti príprave zákona o na-

dáciách. Viaceré  tvrdenia sú iba vo  všeobecnej podobe sub-

jektívnych  konštatovaní bez  uvedenia argumentov,  a tak sa

o nich nedá ani diskutovať.

 

     Žiaľ, v tomto  rozhodnutí sú aj omyly, na  ktoré by som

chcel  upozorniť preto,  že sa  pripisujú na  účet vlády ako

predkladateľa zákona. Prezident republiky vyčíta schválenému

zákonu, že nie je v súlade  s Kódexom praxe pre nadácie, vy-

pracovaným  Európskym  nadačným  centrom.  A  tým  vraj, ani

s koncepciou aproximácie práva, o čom  sa tu už hovorilo. Na

margo  takéhoto hodnotenia  si dovolím  upozorniť na  znenie

Rímskeho  dohovoru, ktorý  explicitne vylučuje  problematiku

neziskových organizácií  z predmetu právnych  úprav príjíma-

ných v orgánoch Európskej únie. Na pôde európskych spoločen-

stiev existuje  v tomto smere iba  odporúčanie, aby Európske

nadačné  centrum, čo  je iba  záujmová organizácia  nadácií,

prijalo etický kódex správania  sa nadácií. Podľa jeho vzoru

si nadácie v národných štátoch  majú prijať svoje etické kó-

dexy. V  rozhodnutí pána prezidenta sa  vytýka vláde, že ne-

aproximuje, ale ona to v  tomto prípade nemôže urobiť preto,

lebo niet čo aproximovať.

 

     V  bode II  na strane  4 rozhodnutia  sa uvádza  súhlas

s tým, aby  štát vykonával dohľad  nad nadáciami preto,  aby

zabránil možnému daňovému úniku, možnému obohateniu sa funk-

cionárov a pracovníkov nadácie,  ako aj praniu špinavých pe-

ňazí. Na  iné dohliadacie úkony  štátu pán prezident  nevidí

dôvod. Pritom uvádza, že  zákon uvedené úlohy značne prekra-

čuje. V čom sú tieto úlohy značne prekročené, uvedené nie je

a ani nemôže  byť, pretože príklady  na takéto konštatovanie

v zákone nenájdeme. Rovnako sa v ničom nešpecifikuje konšta-

tovanie,  že zákon  obsahuje kontrolné  mechanizmy, ktoré sa

v štátoch Európskej únie vôbec nepoužívajú, a ako príklad sa

uvádza povinnosť  preukazovať pôvod majetku  podľa § 4  ods.

1 a § 35 ods. 2 písm. d).

 

     Konštatovanie, že sa takéto  mechanizmy v krajinách Eu-

rópskej únie  nepoužívajú, si dovoľujem  spochybniť poukazom

na ustanovenie francúzskeho  zákonodarstva, podľa ktorého už

pri  vzniku  nadácie  treba  preukázať  zdroj  imania a jeho

pôvod. Táto  zásada sa uplatňuje v  praxi fungovania nadácií

aj neskôr  tým, že musia preukazovať  pôvod zdrojov na svoju

činnosť, t. j. nadobúdanie  hnuteľného a nehnuteľného, hmot-

ného či  nehmotného majetku. Na margo  príkladu, že základné

imanie vyžaduje  aj dánsky zákon, sa  pánom prezidentom kon-

štatuje, že ho takýto  argument nemôže uspokojiť, ak uvedený

štát nepozná rad iných obmedzení a kontrolných mechanizmov.

 

     Pána prezidenta  týmto ubezpečujem, že  dánsky zákon má

aj ďalšie  ustanovenia o kontrole. Ako  príklad uvádzam § 14

zákona o nadáciách a  určitých typoch spolkov, ktorý ustano-

vuje, že  dozorný orgán, a  tým je v  danom prípade minister

spravodlivosti, môže  odvolať člena správy  alebo riaditeľa,

ak nespĺňa podmienku svojprávnosti  trvalého bydliska v kra-

jine, ďalej môže pripustiť  zmenu znenia v stanovách vrátane

jej zlúčenia s inými nadáciami,  alebo to, aby nadácia, kto-

rej prostriedky  nie sú v  primeranom pomere k  cieľom, bola

zrušená a kapitál rozdelený. Toto  je len menšia časť okruhu

právomocí  dozorného orgánu, a preto možno dúfať, že s dopl-

nením týchto argumentov bude spokojný aj pán prezident.

 

     Predpovede o tom, že  nadácie zaniknú v dôsledku limitu

základného imania, nepotvrdzuje prax v štátoch, kde sa tento

limit zaviedol alebo zavádza. Zavádza sa napríklad aj v Čes-

kej republike v oveľa vyššej hodnote majetku ako u nás.

 

     K návrhu pána prezidenta na obsahovú stránku nového zá-

kona sa nemôžem vyjadriť,  pretože úlohu vypracovať nový zá-

kon mi zatiaľ vláda Slovenskej republiky neustanovila.

 

     Na záver svojho vystúpenia chcem ešte dodať konštatova-

nie, že  som potešený tým,  že pán prezident  nevrátil zákon

o nadáciách pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky  a ani

nenamieta  čo len jediný prípad rozpornosti s inými zákonmi.

Názory  na iné  vecné  riešenia  obsahu zákona  sú vyjadrené

v rozhodnutí pána prezidenta, na čo  má právo. Je na váženej

Národnej rade či si ich osvojí, alebo nie. Vláda svoje názo-

ry prezentovala a obhájila pri prerokovaní zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Pristúpime  k rozprave podľa pí-

somných prihlášok. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     po niekoľkomesačnej diskusii o predloženom návrhu vlád-

neho zákona  o nadáciách prerokúvame tento  zákon opäť, lebo

ho vrátil pán prezident späť  do parlamentu. Pri prvom roko-

vaní za klub  Kresťanskodemokratického hnutia vystúpili via-

cerí  poslanci, všetci  sme odmietli  vládnu predlohu zákona

o nadáciách. Zopakujem niektoré argumenty, ktoré sú dôležité

a na ktorých trváme.

 

     Predkladatelia sa snažili navodiť atmosféru o prebieha-

júcej odbornej debate, ktorá  si vyžaduje čo najprecíznejšie

legislatívne  riešenie. Išlo  tu však  v pozadí  o politickú

otázku.  Už aj  podľa "ústretovosti  vládnych poslancov" pri

schvaľovaní  pozmeňujúcich návrhov  opozície možno  len opäť

konštatovať, že vláda  neustúpila a ani neustúpi v ničom, čo

je pre jej koncepciu  moci podstatné. Všetky základné mecha-

nizmy kontroly nad činnosťou  nadácií si berie týmto zákonom

do  svojich  rúk  -  registrácie,  výročné  správy, hlásenie

o darcoch. Navrhovaný zákon  je súčasťou budovania autorita-

tívneho režimu na Slovensku, ktorý nedôveruje slobodnej ini-

ciatíve občana. Štát sa usiluje postupne a systematicky pre-

nikať do každej nezávislej štruktúry.

 

     Ďalej  poslanci KDH  vyjadrili, že  nás veľmi  mrzí, že

vládni  poslanci  nepodporili  v  máji  tohto  roku návrh na

stiahnutie tohto materiálu z  rokovania 15. schôdze Národnej

rady. Navrhovali sme, aby takýto zákon bol prijatý po verej-

nej diskusii medzi vládou a celým dobrovoľníckym sektorom na

Slovensku. Dôvody na takýto  postup boli tieto: návrh zákona

neprešiel riadnym legislatívnym procesom, neboli prerokované

zásady  tohto zákona,  zástupcovia tretieho  sektora sa síce

zúčastnili na pripomienkovom  konaní, ale predkladatelia ne-

akceptovali  ich zásadné  výhrady. Vzhľadom  na previazanosť

tohto zákona s inými zákonmi, napríklad daňovými, o nezisko-

vých všeobecnoprospešných organizáciách by bolo žiaduce, aby

boli tieto zákony prerokované súčasne.

 

     Návrh zákona  vyvolal ostrú kritiku nielen doma, ale aj

v zahraničí, čo v čase  integračného procesu Slovensku škodí

a neprispieva dobrému obrazu Slovenska v zahraničí. Základná

filozofia zo strany predkladateľa nie je podporiť a vytvoriť

čo najlepšie podmienky na fungovanie nadácií, ale čo najviac

obmedziť možnosti ich pôsobenia a  dostať ich úplne pod kon-

trolu štátu. Prispeje to  k likvidácii tretieho dobrovoľníc-

keho sektora.  Búral by sa  tým jeden z  pilierov občianskej

spoločnosti, jeden  z pilierov demokracie.  Uviedli sme prí-

klad fungovania Nadácie Svätého  Petra s projektom prevencie

vzniku drogových závislostí u žiakov základných škôl. Tisíce

odpracovaných dobrovoľníckych hodín a žiadne mzdové náklady.

Nemali  najprv peniaze  alebo  majetok,  ako sa  to vyžaduje

v tomto zákone. Napriek nepriaznivým a nežičlivým podmienkam

takto existuje množstvo nadácií,  ktoré pôsobia pre zdravot-

níctvo, v oblasti  kultúry, vzdelávania, sociálnych služieb,

charity, ochrany životného prostredia.  Či budú existovať aj

po prijatí tohto zákona, vážení poslanci, je veľmi otázne.

 

     Súhlasíme s  tým, že pán  prezident vrátil tento  zákon

parlamentu a odporúča ho neschváliť. Pripomeniem len v krát-

kosti dôvody,  ktoré uviedol a  s ktorými súhlasíme.  Takýto

zákon nezodpovedá postaveniu nadácií v demokratickej spoloč-

nosti.  Nie  je  stimulačný,  ale reštriktívny. Nedostatočne

rešpektuje samosprávne  princípy postavenia nadácií.  Nie je

v súlade s kódexom praxe pre  nadácie, ktorý z poverenia Eu-

rópskej  komisie vytvorilo  Európske nadačné  centrum, a tým

ani  s  koncepciou  aproximácie  práva  Slovenskej republiky

s právom Európskej únie a jej členov. V súvislosti s aproxi-

máciou práva a argumentmi,  ktoré uviedol pán spoločný spra-

vodajca predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák mu odporú-

čam, aby si pozrel  uznesenie ústavnoprávneho výboru k tlači

403, kde sú odporučenia ústavnoprávneho výboru k aproximácii

práva. Možno  tam nájdete odpoveď  na tie otázky,  ktoré ste

položili pánu prezidentovi.

 

     Posudzovaný zákon neuvoľňuje iniciatívu, naopak nadácie

neprimerane obmedzuje,  ba rad z nich,  najmä tie, ktoré ne-

získajú väčší majetok, likviduje. Posudzovaný  zákon prevzal

v podstate všetky známe  dohliadacie mechanizmy, povýšil ich

na úroveň kontroly a pridal k nim aj také, ktoré sa v kraji-

nách Európskej únie vôbec nepoužívajú. Zákon, ktorý požaduje

základné imanie 100 tisíc Sk, nevyhovuje majetkovým a zárob-

kovým pomerom v Slovenskej  republike. Iba málo jestvujúcich

nadácií má alebo môže získať požadovaný majetok, takže prav-

depodobne väčšina nadácií zanikne.

 

     Posudzovaný  zákon,  napriek  deklarácii  v programovom

vyhlásení vlády o  harmonizácii právneho poriadku Slovenskej

republiky s právnou úpravou Európskej únie, nezodpovedá har-

monizácii  právneho poriadku  Slovenskej republiky  s právom

Európskej únie.  Naši poslanci si  myslia, že by  bolo treba

prijať nový zákon. A tento zákon,  tak ako to uvádza vo svo-

jich  odporúčaniach pán  prezident, by  mal mať  najmä tieto

základné  zmeny: Nepožadovať  súčasné preukazovanie  zdrojov

i pôvodu majetku nadácií.  Neurčovať konkrétnu dolnú hranicu

základného imania  nadácie, prípadne ju  určiť nižšou sumou.

Vedením registra nadácií poveriť  okresné súdy. Vypustiť zá-

kaz anonymity darcu, prípadne ho  určiť až od sumy 50 tisíc.

Neustanovovať  na  činnosť  zahraničných  nadácií prísnejšie

podmienky ako na  činnosť zahraničných obchodných spoločnos-

tí. Účinnosť zákona ustanoviť  spolu s účinnosťou nadväzujú-

cich zákonov, a to najskôr od 1. 1. 1997.

 

     Pre všetky tieto argumenty  vás chcem, vážení poslanci,

požiadať, aby ste nehlasovali za takýto nedemokratický a zlý

zákon. Náš poslanecký klub KDH nebude hlasovať za tento vrá-

tený zákon a želáme si,  aby všetky nadácie ďalej fungovali.

Neschválením tohto  zákona by sme  vytvorili časový priestor

na  verejnú  diskusiu  a  zapracovanie pripomienok poslancov

a pána prezidenta k tejto predlohe zákona. V opačnom prípade

môže nastať situácia, ktorú uviedol môj kolega poslanec Šim-

ko. Predložený zákon o nadáciách  je prvá reťaz, ktorú vláda

kladie na  šiju občianskej spoločnosti. Môže  byť čo ako vy-

leštená, ale reťaz zostane reťazou. Páni poslanci, zamyslite

sa nad týmito argumentmi, spamätajte  sa a nehlasujte za ta-

kýto zákon, ktorý likviduje nadácie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec, musím zareagovať  na tie slová,

keď ste  povedali, že zákon  neprešiel riadnou legislatívnou

cestou, že  tu neboli zásady.  Ako viete, predseda  Národnej

rady môže upustiť  od zásad, a keď upustí,  tak je to riadna

legislatívna cesta.  To po prvé. A  po druhé, ak ste  si ne-

všimli, viac ako rok a pol po tichej dohode zásady nevyžadu-

jeme ani od poslaneckých návrhov, ani od vlády preto, že ani

nový rokovací  poriadok ich neobsahuje.  To je len  poznámka

k tomu.

 

     Ďalej je do rozpravy  prihlásená pani poslankyňa Rusná-

ková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán prezident,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som stručne  aj ja  v mene poslaneckého

klubu Demokratickej  únie zopakovala zásadné  výhrady, ktoré

máme. Vzhľadom na to, že ide o zákon, ktorý sa týka niekoľko

tisíc  pracovníkov  nadácií  a  dobrovoľníkov, ktorí pracujú

v nadáciách, a vzhľadom na to, že pán prezident vrátil tento

zákon, by som bola veľmi  rada, keby ste venovali tomuto vy-

stúpeniu pozornosť a možno  sa menej venovali čítaniu novín.

(Reakcia v sále.) Na začiatok, ak dovolíte, malá rekonštruk-

cia číselných údajov.

 

     Výbory Národnej rady predložili k tomuto návrhu 20 pri-

pomienok,  z  ktorých  Národná  rada schválila jednu-jedinú.

V rozprave poslanci  predložili 140 návrhov  na zmeny textu,

z toho 130 zmien navrhla  opozícia. Z týchto 140 pripomienok

prešli len tri, z toho len jeden návrh  opozičného poslanca,

a treba povedať, že sa týka oblasti, ktorá nebola tou najzá-

sadnejšou oblasťou v pripomienkovaní návrhu zákona.

 

     Po prvé - rada by  som zopakovala, že verejnosť nepoci-

ťovala  potrebu legislatívnej  úpravy problematiky  nadácií.

Nepociťovala ju možno práve preto, lebo kontrolné orgány ne-

zistili žiadne závažné nedostatky  v činnosti nadácií. To je

po  druhé.  Po  tretie  -  nebol  žiadny objektívny dôvod na

urýchlené riešenie  tejto problematiky a  na to, aby  neboli

najprv predložené zásady zákona. Aj  keď sa pán predseda Ná-

rodnej rady pred chvíľou k tomu vyjadroval, dovoľte mi pred-

sa len povedať, že mnohé  návrhy poslaneckých zákonov sú no-

velami zákonov  a je do  istej miery jasné,  prečo sa nemajú

predkladať zásady. Bolo veľmi  málo takých návrhov, pri kto-

rých  by sa  mohlo vyžadovať  predkladať zásady  zákona. Pri

tomto návrhu zákona by som  osobne považovala za dobré, keby

boli zásady predložené.

 

     Bohužiaľ,  je potrebné  povedať, že  počas rozpravy sme

nedostali odpovede na zásadné otázky,  na ktoré nám mala od-

povedať pani podpredsedníčka vlády a pán minister spravodli-

vosti. My sme sa veľmi jasne pýtali, aké signály viedli vlá-

du k tomu, aby žiadala urýchlené prerokovanie a skrátené le-

gislatívne  konanie  v  Národnej  rade. Pani podpredsedníčka

vlády sa  zmohla len na  jediný argument, že  v českej tlači

vyšiel  článok, ktorý  hovoril o  tom, ako  je možné zneužiť

pôdu nadácií na nekalé  spôsoby zneužitia prostriedkov, atď.

 

     Nedávno v Krokoch spomenula, že dostala niekoľko desia-

tok alebo stoviek listov, v ktorých ju občania upozorňujú na

to, že  by nadácie mohli  byť zneužité. Pre  mňa osobne, keď

kontrolné orgány vykonali kontrolu a nezistili žiadne závaž-

né nedostatky, je táto odpoveď nedostačujúca. Samozrejme, že

ma prekvapila v relácii Kroky aj argumentácia pracovníka mi-

nisterstva spravodlivosti pána doktora Ukropa, ktorý povedal

toto: "V nadáciách pôsobia  ľudia, ktorí skončili s politic-

kou  činnosťou a  teraz sú  tam buď  zamestnaní alebo v nich

pôsobia."

 

     To (a to  už spejem, prosím, k záveru)  ma vedie k dvom

konštatovaniam: Tento zákon má  politické pozadie. Týmto po-

litickým pozadím  sú dva momenty.  Jedným momentom sú  osoby

a druhým momentom sú peniaze. Osoby, ktoré skončili politic-

kú činnosť podľa pána doktora  Ukropa a uchýlili sa do nadá-

cií, sú asi mnohé neprijateľné aj pre predstaviteľov vládnej

koalície a  veľmi radi by im  znemožnili tento spôsob ďalšej

práce, ďalšej aktivity v  spoločenskom živote. Peniaze plynú

aj do  takých nadácií, ktoré by  pravdepodobne nedostali pe-

niaze, keby  to záviselo od  štátu, pretože mnohé  podporujú

napríklad  aj  programy   lokálnej  regionálnej  demokracie.

V rámci nich sa pracovníci  a dobrovoľníci pracujúci v nadá-

ciách stretávajú aj na besedách  s občanmi, kde prizývajú aj

politikov, aj hostí zo  zahraničia (napríklad bývalých sená-

torov),  bývalých poslancov,  bývalých ministrov, novinárov,

a to sa tiež mnohým nepáči.

 

     Dovoľte mi  preto povedať, že  neodporúčam, aby Národná

rada opätovne  schválila zákon Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  o nadáciách,  a oznamujem,  že ak  tento zákon bude

potvrdený a znovu ho  schválite, poslanecký klub Demokratic-

kej únie pripravuje nový zákon o nadáciách, ktorý predložíme

v tej chvíli,  ako sa zmenia isté  možno spoločenské, ale aj

politické pomery v tejto  Národnej rade, keď bude priechodné

to,  aby táto  Národná rada  zrušila zákon,  ak ho prijmete,

a aby prijala  taký zákon o  nadáciách, ktorý bude  nadáciám

pomáhať, a nie sťažovať a strpčovať im život.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pani poslankyňa. Ďalej je prihlásená pa-

ni poslankyňa  Sabolová, ale s faktickou  poznámkou sa hlási

pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem len  v krátkosti reagovať na  vystúpenie pána po-

slanca Lauka, pretože ak by som reagoval v rámci záverečného

slova, nedal by som mu možnosť, aby prípadne reagoval na tie

otázky, ktoré naopak chcem ja položiť jemu.

 

     Pán  poslanec  Lauko  vo  svojom  vystúpení okrem iného

vzniesol dve výhrady, na  ktoré chcem reagovať. Prvá výhrada

sa dotýkala skutočnosti, že  koaliční poslanci neboli dosta-

točne ústretoví k návrhom, ktoré predkladala opozícia. Dovo-

lím si k uvedenému uviesť to, čo som už uviedol aj na verej-

nosti, že v čase schvaľovania zákona o nadáciách v parlamen-

te bola koalícia pripravená na ústretové kompromisy voči po-

žiadavkám tretieho sektora.  Túto ústretovosť jasne deklaro-

vali  či už  minister spravodlivosti  pán Liščák  i spoločný

spravodajca  pán  poslanec  Kunc.  Túto  ponúkanú ruku rázne

a jednoznačne opozícia odmietla najmä vystúpeniami poslancov

pána Šimka, Langoša, Romana  Kováča, ktorí si vecnú diskusiu

k zákonu pomýlili s mítingovým stretnutím.

 

 

     A k  druhej výhrade, ktorú  uviedol pán poslanec  Lauko

- ak tvrdíte, že uvedený zákon  je v rozpore s právom Európ-

skej únie,  dovoľte mi, aby  som vám ako  osobe medzinárodne

znalej, keďže ste členom  zahraničného výboru a zúčastňujete

sa na  viacerých akciách na medzinárodnom  fóre, položil zá-

kladné otázky. Pán poslanec, viete, čo je to právo Európskej

únie? Po  druhé, ktoré smernice a  nariadenia Európskej únie

upravujú oblasť nadácií? Po tretie, v čom je s nimi v rozpo-

re tento  zákon, ak takéto  smernice existujú? A  po štvrté,

kde v  texte materiálu ústavnoprávneho  výboru o aproximácii

práva Slovenskej  republiky s právom Európskej  únie sa dáva

za pravdu pánu prezidentovi o  tomto rozpore? Ak mi kvalifi-

kovane odpoviete  na tieto položené  otázky, dopredu sa  vám

ospravedlňujem. Ak nie, tak očividne klamete.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Langoš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Brňák, mňa láskavo

vynechajte zo svojho výlevu. Ak si dobre pamätáte, predložil

som v rozprave niekoľko desiatok pozmeňujúcich návrhov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  poslanec Brňák,  chcel  by  som odpovedať  na vaše

otázky alebo výzvu. Právo Európskej  únie nie je záväzné pre

Slovenskú republiku, pretože Slovenská republika nie je čle-

nom  Európskej únie,  ale Slovenská  republika sa  oficiálne

uchádza o členstvo v Európskej  únii. V takom prípade stret-

nutie  vrcholných  predstaviteľov  Európskej  únie  v Kodani

z júna 1993  stanovilo tri základné podmienky či predpoklady

prijatia  nových členov  do Európskej  únie a  jednou z tých

podmienok je prijatie tzv.  acquis communautaire, čiže práv-

neho systému  Európskej únie, ktorý sa  buduje a už existuje

v takej  zárodočnej podobe.

 

     Znamená  to, že  právny poriadok  Slovenskej republiky,

ktorý prijímame, zákony, ktoré prijímame, by sme mali prijí-

mať    s  ohľadom  na  to,  aká  je  obdobná právna úprava

v Európskej únii,  pretože tým si  uľahčíme približovanie sa

k Európskej únii, vstup, a jednoducho tým uľahčíme aj úpravu

pre našich občanov, pretože  bude podobná úprave v krajinách

Európskej únie.

 

     Grémium tretieho  sektora, resp. tieto  nadácie, ktoré,

povedzme, že robia kampaň okolo tohto zákona, majú aj analý-

zu toho,  že tento navrhovaný  zákon je v  rozpore s právnou

úpravou  prinajmenšom v  hlavných krajinách  Európskej únie.

A z toho hľadiska sa staviame na odpor aj tomuto zákonu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem zareagovať na žlčovité

argumenty pána Brňáka jednoduchými  argumentmi,  ktoré tu už

odzneli, a dokladom o materiáli, ktorý tu je. Na vaše otázky

odborne vo  väčšej časti odpovedal náš  kolega pán Čarnogur-

ský, preto ich nebudem opakovať. Pani Rusnáková tu zopakova-

la  výpočet, koľko  bolo prijatých  pozmeňujúcich návrhov zo

141. To je odpoveď na vašu prvú otázku o ústretovosti koalí-

cie voči opozícii.  Ten materiál má tlač číslo  403a a je to

v prílohe. Sú tam pripomienky  ústavnoprávneho výboru. O tom

materiáli som hovoril.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Pán poslanec Brňák, viete čo ma fascinuje? Vy ako pred-

seda ústavnoprávneho výboru tvrdíte,  že ste boli pripravený

k ústretovým krokom, to znamená, že  asi ste boli vecne pre-

svedčený, že niektoré  zmeny v tom zákone sú  dobré. A moje,

ako  hovoríte, mítingové  vystúpenie, ktorému  chýbali vecné

argumenty - tak  ste sa vyjadrili na minulej  schôdzi -, vás

primalo k  zmene týchto vašich  názorov. Fascinuje ma  hĺbka

vašich názorov v tej vecnej oblasti.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcem len  povedať pánu  poslancovi Brňákovi - vo chví-

li, keď  ste chceli byť  ústretový, nejaký mítingový  prejav

vás z tej  cesty stiahol. Tak o čo vám  vlastne ide? Ide vám

o zákony v tejto snemovni, alebo  vám ide o politické víťaz-

stvo  alebo  o  nejaké  afekty?  Veď  koalícia sa správa ako

štrnásťročné dievča,  ktoré sa urazí,  keď jej niekto  niečo

povie. Zaznie tu nejaká veta a vy už okamžite sťahujete svo-

ju ústretovosť.  Povedzte, ako sa máme  správať - budeme vám

hovoriť, že ste krásni, múdri, ak prijmete nejaký zákon. Ra-

di to urobíme. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia poslanci,

 

     v dnešných časoch, keď je prevažne cieľom ľudského sna-

ženia zveľaďovanie a získavanie vlastného majetku, je nemálo

ľudí, ktorých  snaženie sa uberá iným  smerom. Vidia bezmoc-

nosť opustených detí, utrpenie  zdravotne postihnutých a ne-

vládnosť  prestarnutých spoluobčanov  i devastovanú  prírodu

a chcú pomáhať. Popri vlastnej  pracovnej činnosti s nasade-

ním  svojho voľného  času bez  vlastných finančných  zdrojov

zakladali nadácie  a získavali do nich  prostriedky. Pri ich

zakladaní vychádzali zo známej a všade proklamovanej skutoč-

nosti, že v štátnom  rozpočte našej mladej Slovenskej repub-

liky je  nedostatok finančných prostriedkov  na tieto účely,

a verili,  že takéto  riešenie bude  mať všestrannú  podporu

štátu. Veď tu  bola snaha pomôcť z darov  získavaných zo sú-

kromného sektora aj od  zahraničných prispievateľov tam, kde

štát nemá z čoho prispievať.

 

     V Banskej  Bystrici bola v januári  tohto roku založená

nadácia ELEN -  domov pre staré dámy. Cieľom  nadácie je po-

starať sa o dôstojné  dožitie  starých žien v domovoch, pen-

ziónoch neštátneho typu. Sú to prevažne ženy, ktoré sa doží-

vajú vysokého  veku. Je mnoho  žien a matiek,  i starých ma-

tiek, o ktoré sa vzorne starajú,  i keď s veľkým časovým na-

sadením, mladší príslušníci rodín. Ale je mnoho takých žien,

ktoré nemajú  najlepšie rodinné zázemie  alebo proste nemajú

nikoho, pretože všetkých  svojich najbližších prežili. Tieto

ženy pre nedostatok voľných  miest v štátnych sociálnych za-

riadeniach žijú  osamelo vo svojich bytoch,  odkázané na ná-

hodnú pomoc súcitných ľudí zo svojho okolia, v lepšom prípa-

de na opatrovateľskú službu.

 

     Súkromné domovy - penzióny pre dôchodcov s poskytovaním

komplexnej  starostlivosti -  ako je  to v  iných krajinách,

u nás na Slovensku nie  sú. Myšlienka poskytnutia pomoci pri

zriaďovaní takýchto neštátnych sociálnych zariadení a posky-

tovania príspevkov na ich  prevádzkovanie je preto aktuálna.

V malých súkromných  penziónoch pre 12  až 24 osôb  by ženy,

ktoré boli srdcom vlastných domácností, nestratili pocit do-

mova a rodinnej spolupatričnosti.

 

     Získavanie  a poskytovanie  finančných prostriedkov  na

tento účel je cieľom aj  tejto nadácie, ktorá mohla vzniknúť

len preto, že pri jej  založení nebol potrebný vstupný vklad

vo výške  100 000 korún,  ako to ukladá  nový zákon o  nadá-

ciách, ktorý v týchto  dňoch opätovne prerokúvame. Pravda je

taká, že  ak by som  pri založení nadácie  musela mať najprv

100 000 korún, ktoré síce  budú majetkom nadácie, ale nebudú

môcť byť použité na účely,  pre ktoré je nadácia, tak žiadnu

nadáciu založiť nemôžem. Veď vlastne jej založením sa vytvá-

rajú podmienky na  združovanie finančných prostriedkov, teda

majetku, ktorý sa po  prerozdelení použije na plnenie cieľov

nadácie. Tak vznikala väčšina nadácií na Slovensku, kde žijú

ľudia s hlbokým sociálnym cítením, ale bez veľkých majetkov,

ktoré si nemali možnosť  svojou poctivou celoživotnou prácou

nahonobiť. Ak teda nejaké prostriedky  majú a venujú ich na-

dácii, chcú, aby boli čo najskôr použité na daný účel, a nie

viazané v majetku nadácie.

 

     Návrh vlády, aby sa nadácie  zlúčili, lebo ich je veľa,

neobstojí, iba ak by sa našlo niekoľko nadácií zriadených na

ten  istý účel.  Ak na  rôzne účely  zriadené nadácie dokážu

združovať prostriedky a používať  ich na vytýčené ciele, po-

máhajú tým  na rôznych úsekoch našej  spoločnosti a pomáhajú

tým predovšetkým občanom tohto štátu.

 

     Ak hovoríme,  že občianske združenie  je združením osôb

za účelom vykonávania nejakej činnosti, nemôžeme transformo-

vať nadácie  do občianskych združení.  Sú to nadácie,  ktoré

majú  možnosť združovania  majetku z  rôznych tuzemských ne-

štátnych  i zahraničných  zdrojov. Tieto  zdroje nikto nepo-

skytne občianskemu združeniu,  ktoré svoju činnosť mnohokrát

financuje z príspevkov účelových nadácií.

 

     Je potrebné,  aby zákon o  nadáciách zohľadňoval špeci-

fické problémy Slovenska a  jeho občanov, ktorí tvoria tento

štát. Preto  by sme si  nemali pri tvorbe  tohto zákona brať

vzor z krajín so životnou úrovňou, ktorá sa nedá porovnať so

životnou úrovňou priemerného  slovenského občana. Preto žia-

dam aj v  mene tejto nadácie, ale aj  v mene ostatných nadá-

cií, aby zákon o nadáciách  bol vrátený z parlamentu na pre-

pracovanie vláde  a aby  Národná rada pri opätovnom prerokú-

vaní tento návrh neschválila.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni  Sabolovej. Ďalej je prihlásený

pán poslanec  Langoš. Po pánu  poslancovi Langošovi mám  po-

slednú písomnú prihlášku pána poslanca Ftáčnika.

 

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     minister spravodlivosti,

     vážená snemovňa,

 

     pán  spoločný spravodajca,  možno teraz  to bude trošku

mítingová reč. Pri prerokúvaní zákona som bol vecný.

 

     Dámy a páni,

 

     prezident republiky vrátil  zákon o nadáciách parlamen-

tu, lebo podľa neho  obmedzuje činnosť  nadácií namiesto to-

ho, aby  vytvoril právne prostredie na  ich rozvoj. O vecnej

stránke problému sa už hovorilo  dosť. Stále zostáva v plat-

nosti,  že  zákon,  ktorý  sa  vracia  do parlamentu, je zlý

a reštriktívny. Stále platí, že zo strany štátnych úradníkov

umožňuje  zasahovať  úplne   neprimerane  do  tvorby,  chodu

a ukončenia činnosti nadácií tam, kde na to štát nemá nijaký

dôvod ani oprávnenie. Stále platí, že štát vyžaduje finančnú

kontrolu tam, kde to nie je jeho vecou, ale vecou sponzorov.

Stále platí,  že zákon diskriminuje  nadácie, ktorých imanie

nedosahuje výšku 100 000 Sk,  a tak znemožňuje činnosť množ-

stvu  malých pružných  nadácií, ktoré  sú soľou  spontánnych

ľudských aktivít.

 

     Málo sa však na parlamentnej pôde hovorilo o tom (alebo

sa nehovorilo  vôbec), čo je podstatné.  Nadácie a občianske

združenia  tvoria základ  slobodnej občianskej  spoločnosti.

Slobodnej  preto, lebo  zoskupuje ľudí,  ktorí sa dobrovoľne

a obetavo združili,  aby konali spoločensky  prospešnú prácu

tam, kde na to nestačí  štát či jednotlivci. Občianskej pre-

to, lebo  nadácie a občianske združenia  pokrývajú v spoloč-

nosti obrovský priestor medzi  štátom a súkromným vlastníct-

vom a svojím verejnoprospešným charakterom rozvíjajú skutoč-

né nefalšované občianske aktivity. A práve o to ide.

 

     Slobodné občianske aktivity neboli pred rokom 1989 mož-

né. Všetky  jednoducho štát zakázal.  Po novembri 1989  bolo

jedným z prvých spontánnych krokov malých i väčších ľudských

spoločenstiev založenie nadácií  a občianskych združení. Tie

v posledných  šiestich rokoch  vyrástli ako  huby po  daždi.

Nestalo sa pritom doložiteľne ani  raz, že by niekto činnosť

v nadáciách alebo občianskych združeniach zneužil. Ako by sa

to aj mohlo dať?

 

     Činnosť v nadácii či občianskom združení alebo charita-

tívnej organizácii  si vyžaduje ľudskú  obetavosť, spolupat-

ričnosť, a nie chamtivosť po  peniazoch. Preto sme my, ktorí

sme  utvárali základy  demokracie, po roku 1989  podporovali

rozvoj nadácií a občianskych združení a vytvárali pre ne zá-

konný  priestor, rovnako  sme utvorili  zákonný priestor pre

slobodu a nezávislosť školstva, vedy, kultúry a ekologických

aktivít. Pýtam sa preto, vážené pani poslankyne a vážení pá-

ni poslanci,  aký má súčasná  vláda a koalícia  v parlamente

dôvod  na prijatie  zákona, ktorý  činnosť desiatok  tisícov

obetavých ľudí šikanuje, obmedzuje,  narúša, pomáha ich lik-

vidovať a jednoducho im bráni  obetovať sa v prospech iných.

A to napriek tomu, že si dnes veľká väčšina občanov uvedomu-

je  pozitívnosť v  činnosti nadácií  a občianskych združení,

napriek  tomu, že  ich činnosť  odobruje a  napriek tomu, že

predstavitelia európskych štruktúr  dôrazne varujú pred pri-

jatím obmedzujúceho zákona o nadáciách.

 

     Odpoveď je podľa nás jednoduchá. Hnacím motorom vládnej

koalície  je  strach,  celkom  obyčajný  strach. Strach pred

otvoreným svetom, otvorenou  občianskou spoločnosťou, strach

pred tým, že by na Slovensku kvitla obrovská oblasť spontán-

nych ľudských aktivít mimo područia  štátu. Je to strach mo-

ci, ktorá si myslí, že sa  môže udržať len tak, keď bude mať

všetko v rukách, je to strach moci, ktorá vytvára vnútorných

a vonkajších nepriateľov, strach moci, ktorá vidí za všetkým

sprisahanie.  Tak ako  ich vidí  za činnosťou medzinárodných

organizácií riaditeľ spravodajských služieb Ivan Lexa.

 

     Pýtam sa však, aké sú to medzinárodné organizácie a in-

štitúcie, v ktorých vidí pán  Lexa nepriateľa v štýle stude-

nej vojny. Sú to presne  tie organizácie a inštitúcie, ktoré

pomáhajú  rozvoju  občianskej  demokratickej  spoločnosti na

Slovensku,  pomáhajú   zdravotne  postihnutým,  bezdomovcom,

opusteným, pomáhajú zlepšovať  životné prostredie, učia ľudí

demokratickej politickej kultúre. Sú to organizácie a inšti-

túcie presne  tých štátov, ktoré  sú členmi západoeurópskych

štruktúr, do ktorých chce Slovenská republika vstúpiť. Sú to

všetko organizácie a inštitúcie  USA a štátov Európskej únie

a sú to  predovšetkým inštitúcie, ktoré  prichádzajú na Slo-

vensko, aby pomohli, a nie škodili.

 

     Preto  sa vás  pýtam, dámy  a páni  z vládnej koalície,

prečo chcete zákonom zamedziť  činnosť nadáciám, keď zároveň

tvrdíte, že  chcete vstúpiť do NATO  a Európskej únie. Prečo

chcete  zamedziť činnosť  nadáciám, keď  zároveň tvrdíte, že

ste za rozvoj občianskej  spoločnosti? Prečo chcete zamedziť

v činnosti nadáciám, keď zároveň  tvrdíte, že ich chcete zá-

konom podporiť? Odpovedať si musíte, panie poslankyne a páni

poslanci z vládnej koalície,  sami. Vašou jedinou pozitívnou

odpoveďou však  môže byť dnes  len hlasovanie. Ono  rozhodne

o tom,  či to  myslíte s  demokraciou, slobodnou  občianskou

spoločnosťou a s miestom  Slovenska v európskych štruktúrach

vážne, alebo vám ide len  o rečnícke cvičenia, za ktorými sa

neskrýva nič iné ako strach a záujem o vlastnú moc.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda

Húska. Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     myslím, že  práve tu, ak chceme,  tak argumentujme. Sa-

mozrejme, každý má právo siahať  po všetkom, čo v tom svojom

mešci  má.  Ale  predsa  len  argumentovať takýmto spôsobom?

Všimnite si, urobme len analýzu  toho, čo hovoril pán posla-

nec Čarnogurský. Ak ju urobíme buď sémantickým, alebo vecným

spôsobom, nenájdeme ani jeden  protiargument, a zase sa zhr-

nulo, že je to pádny argument.

 

     Teraz sa  tu argumentuje spôsobom, že  robíme všetko zo

strachu alebo  že charakterizujeme aj  Západ ako bezvýhradnú

kladnú hodnotu.  Priatelia, veď to  nie je tak.  Veď skutoč-

nosť, že  s otvorenou spoločnosťou prichádzajú  aj veľmi zá-

porné javy do našej  spoločnosti, ktorým sa oprávnene musíme

brániť,  je  predsa  celkom  zrejmá  a  nikto, nikto, kto je

trocha seriózny, nebude to takto jednostranne predstavovať.

 

     A ešte niečo, priatelia, lebo už dlho sa tu hovorí, ako

nám rastie strach. Priatelia,  strach je existenčná hodnota,

pocit, ktorý keď človek  nemá, tak koná neuvážene, nerozmys-

lene a ľahkomyseľne. Priatelia, my sa ani na chvíľu nebráni-

me tomu, aby sme priznali, že máme aj takú ľudskú vlastnosť,

akou je strach. Ale ak sa pýtate, či je to panika z vás, tak

vám môžem povedať, vážení páni z opozície, nie, tento panic-

ký strach zatiaľ nemáme.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem,  pán predseda.  Ja by  som sa  len rád podelil

s mojimi kolegami  poslancami o jednu  informáciu, ktorú som

čítal  nedávno v  dennej  tlači,  že dokonca  aj Švajčiarsko

ustupuje od  anonymity vkladov a  zavádza ohlasovaciu povin-

nosť práve v súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňa-

zí. Preto nepovažujem za zlé, ak ktorákoľvek právnická osoba

vrátane  nadácií musí  preukazovať pôvod  svojich finančných

zdrojov alebo majetku.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec Prokeš. Mám  tu poslednú písomnú

prihlášku pána poslanca Ftáčnika.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dvaja predrečníci  so svojimi faktickými  poznámkami mi

pomohli začať,  pretože by som rád  položil otázky a neviem,

kto  z vás  pozná na  ne odpovede,  pretože kolegovia vládni

poslanci vo výbore na viaceré  z nich neboli schopní odpove-

dať. Všetci,  ktorí ste rozhodnutí hlasovať  za tento zákon,

pokúste sa zamyslieť nad tými odpoveďami.

 

     Prvá otázka  znie: Prečo máme prijímať  zákon, ktorý je

spracovaný  tak,  ako  je  spracovaný,  a  odpoveďou,  najmä

z týchto  lavíc, je  šírenie akýchsi  obáv o  zneužitie pro-

striedkov, o  pranie špinavých peňazí atď.  atď. Žiadny kon-

krétny dôkaz ste nepredložili.  Žiadny. Ústredné daňové ria-

diteľstvo urobilo  kontrolu v 335  nadáciách, aj na  žiadosť

vlády,  to znamená,  že si  vybralo z  500 nadácií zrejme aj

tie, na ktorých vám záleží. Zistilo bežné nedostatky v účto-

vaní, veci, ktoré sa dajú odstrániť, ktoré zistil aj Najvyš-

ší  kontrolný  úrad  v  štátnych rozpočtových organizáciách.

Ústredné daňové riaditeľstvo, čo je orgán štátnej správy pre

správu daní, konštatuje, že  žiadny argument pre podozrenia,

že sa v nadáciách  perú špinavé peniaze, neexistuje. Prosím,

aby ste  povedali aspoň jeden,  aby sme tu  nevytvárali také

tajomné opary, obláčiky akéhosi  sprisahania a nejakej neka-

lej činnosti, ktorá jednoducho  neexistuje. Je to možno čin-

nosť, ktorá vám nevyhovuje, ktorá  sa vám nepáči, ale musíte

to povedať takto, a nie hovoriť o tom, že sem prúdia peniaze

na  nejakú nekalú  činnosť. To  sú vážne  fakty, resp. vážne

tvrdenia, ktoré  treba doložiť faktami. To  je moja prvá po-

známka. Rád by som bol,  keby niekto uviedol aspoň jeden ar-

gument ešte v prebiehajúcej rozprave.

 

     Druhý  argument alebo  druhá otázka  je adresovaná pánu

ministrovi, resp. všetkým, ktorí  tento zákon podporujú. Po-

dľa mňa základná otázka tohto zákona stojí takto: či ten zá-

kon  podporí, alebo  zlikviduje nadácie.  Na Slovensku  máme

500 nadácií, z toho štatistika  ukazuje, že okolo 180 pôsobí

v oblasti základného  a stredného školstva.  To sú tie  malé

nadácie, o  ktorých sa hovorilo,  že zachraňujú to,  čo štát

nestihne  vykryť rozpočtovými  prostriedkami. Ďalšia skupina

nadácií, okolo 180 až 200,  pôsobí v oblasti vzdelávania do-

spelých, ďalších  111 pôsobí v oblasti  zdravotníctva. To je

takmer 500  nadácií. Všetko oblasti, ktoré  sú skutočne vše-

obecne prospešné.

 

     Otázka znie  takto: Aký bude dosah  tohto zákona na tie

nadácie? Vie  niekto z vás odhadnúť,  koľko z týchto nadácií

bude schopných prežiť, bude  schopných prispôsobiť sa tomuto

zákonu a  zareagovať tak, aby  mohli ďalej plniť  svoje vše-

obecnoprospešné poslanie, alebo sa to skončí tak, že zahynie

väčšina tých  maličkých nadácií, prežijú  tie veľké nadácie,

ktoré majú  zdrojov dosť, pre  ktoré nebude až  taký problém

splniť podmienky tohto zákona, ale vlastne z vaničky vyleje-

me s vodou aj dieťa,  teda úmysel mnohých tých, ktorí chceli

pomôcť, ale zákon im na to nevytvoril podmienky.

 

     Prosím,  keby sa  niekto pokúsil  odpovedať aj  na túto

otázku, teda či  pomôže, alebo nepomôže. A ja  si myslím, že

toto je otázka, ktorú  si kladú aj zahraniční pozorovatelia.

Skutočne  je možno  pravda, že  neexistuje uniformná  právna

úprava, ktorá  by hovorila, akým spôsobom  sa majú regulovať

nadácie v štátoch Európskej únie, kam chceme raz patriť. Ta-

ká úprava pravdepodobne neexistuje. Existujú princípy, resp.

právne úpravy,  ktoré nadácie viac či  menej rešpektujú, ale

otázka  znie tak,  či   právna úprava podporuje  rozvoj toho

príslušného  sektora, resp.  ho likviduje.  U nás  sa hovorí

o tom, že prijímame a  teraz diskutujeme o tzv. organizačnej

norme, ktorá povie, čo, kedy, ako sa má stať, a o podpore sa

bude diskutovať až potom. Daňové úľavy a všetko možné zatiaľ

nepoznáme, zatiaľ  ich nemáme, a  preto z toho  vyplýva skôr

obava,  že tento  zákon bude  skutočne likvidačný.  A takéto

obavy naozaj vyslovujú  predstavitelia zahraničných inštitú-

cií vrátane Európskej únie a berme ich s plnou vážnosťou.

 

     Pridal by  som ešte k  tým argumentom, o  ktorých sa tu

hovorilo, aj niektoré vecné otázky.  Pýtal som sa kolegov vo

výbore, ktorí hlasovali za prijatie tohto zákona, a pýtam sa

aj vás na niektoré vysvetlenia.  Čo to, prosím vás, znamená,

diskutoval som o tom aj pri zákone, preukazovanie pôvodu ma-

jetku? Čo  znamená preukazovanie pôvodu  majetku, keď pôjdem

zaregistrovať  nadáciu, na  ktorú sa  pozbierajú rodičia po-

vedzme petržalských  škôl? Majú doniesť  výplatné pásky, aby

dokázali, že 500 alebo 1 000 korún, ktoré vložili do tej na-

dácie, je statočne zarobených? Čo  je to pôvod toho majetku?

Ako sa  má dokázať, že  niekto, keď zložil  dedičstvo, čo je

v tomto prípade pôvod majetku, keď sa dedičstvo vloží do na-

dácie? Čo  je to, prosím vás?  Má dokázať, odkiaľ  nadobudol

majetok, ktorý teraz dedičstvom  vložil do nadácie? Alebo je

to jeho dedičské rozhodnutie, že... (hlas v sále). Ale to je

zdroj. Zdroj je dedičstvo, ale čo  je to pôvod, na to zatiaľ

neodpovedal ani  minister spravodlivosti a možno  by sa o to

mohol v tejto diskusii pokúsiť, pretože statočne nadobudnuté

zdroje sa nedajú dokázať.

 

     To, čo  tvrdí prezident, je  pravda. Dá sa  dokázať, že

niekto nestatočne nadobudol zdroje,  ale dokázať vernosť ani

statočne nadobudnuté  peniaze sa nedá.  Čiže preukazovať pri

založení nadácie  pôvod dokladom, ako to  vyžaduje tento zá-

kon, je  veľmi ťažké, lebo  nikto nevie povedať,  čo to bude

ten doklad. Čo bude doklad  v prípade, že rodičia chcú daro-

vať  peniaze na  školskú  nadáciu?  Skúste na  to odpovedať.

(Hlas zo sály.) To bude nadácia. Keď sa rozhodneme, tak dáme

dokopy 100 tisíc korún a budeme sa snažiť pomáhať školám. Čo

bude  vtedy, keď  tam dám  1000 korún?  Mám doniesť výplatnú

pásku? (Hlasy z pléna.) To som zvedavý.

 

     Prosím vás,  je tu ďalšia  otázka, že keď  chcem dedič-

stvom, resp.  závetom ustanoviť nadáciu, tak  musím v závete

upraviť  kompletne štatút.  Viete si  predstaviť šľachetného

darcu,  ktorý  na  smrteľnej  posteli  skladá nejaký štatút?

(Potlesk.) To  požadujete v tomto zákone  a očakávate, že sa

to bude zrejme diať ako normálne, pretože takto by to nejako

podľa vás malo fungovať.

 

     V zákone zostali aj drobnosti, ktoré možno nie je dôle-

žité odstraňovať, ale prečo má byť počet správnej rady deli-

teľný tromi? Pôvodná konštrukcia zákona, že sa budú striedať

po 6 rokoch - vždy tretina - odtiaľ  vypadla a ostali tu ta-

kéto reglementy, ktoré naznačujú,  že o zákone sme nerozmýš-

ľali a že  sme ho šili horúcou ihlou  aj na pôde parlamentu.

Hovoril  som to  už minule,  zákon dostali  poslanci v jeden

deň, vo výboroch  o ňom rokovali na druhý deň  a o 14 dní po

tom, ako sme ho dostali, rokovala o ňom Národná rada.

 

     Ďalšia otázka, vážené kolegyne  a kolegovia: Prečo majú

nadácie,  ktoré sú  dobrovoľnými organizáciami,  preukazovať

pôvod peňazí  do výšky 5 000 korún? A prečo  politické stra-

ny - o tom budeme mať ešte na tejto schôdzi rozpravu - musia

preukazovať  darcu, až  keď daruje  50 000  korún? Prečo? Má

niekto z  vás na to  rozumný dôvod? Ja  ho nepoznám, pretože

politická strana  spravuje záležitosti tohto  štátu, nadácia

plní všeobecnoprospešný účel.

 

     A najpodstatnejšia otázka je  účinnosť. Vy sa ponáhľate

s účinnosťou tohto  zákona, akoby to  malo vyriešiť problémy

s existujúcimi nadáciami,  ktoré vám možno  ležia v žalúdku.

Lenže tento zákon  im dáva možnosť 12 mesiacov  nato, aby sa

prispôsobili požiadavkám  tohto zákona. Čiže  ak si myslíte,

že sa niečo perie, tak sa to možno ešte doperie a jednoducho

12 mesiacov od 1. septembra, resp. 1. októbra, ako ten zákon

má platiť, je na to, aby sa nadácie prispôsobili. Nestojí tu

za úvahu prijať tú pripomienku,  o ktorej sme tu minule dis-

kutovali a ku ktorej sa, povedal by som, s pozitívnym posto-

jom postavil aj minister spravodlivosti, aby sme tento zákon

posudzovali v komplexe dvoch ďalších  zákonov - zákona o ne-

investičných fondoch  a zákona o  neziskových organizáciách?

Tam si budeme môcť povedať,  kam vlastne tie naše existujúce

nadácie, na akú formu sa majú transformovať.

 

     Ak pani podpredsedníčka vlády hovorí, že však si z toho

urobte občianske združenie, akú to  má výhodu? Dnes má nadá-

cia  akési daňové  zvýhodnenie. Hovorilo  sa, že  ho aj bude

mať. Aké budú mať zvýhodnenia  tie ďalšie formy? Nikto z nás

to nevie, možno vy to viete, ale my ostatní to nevieme, pre-

to  sme hlboko  presvedčení, že  zákon by  mal byť prijímaný

spolu s ďalšími dvoma,  aby vytvoril komplexnú úpravu nezis-

kového sektora  v Slovenskej republike. To  je celkom racio-

nálny, rozumný  postup, proti ktorému z  vašej strany neboli

povedané žiadne rozumné dôvody. Prečo nie takto? A keďže som

žiadne dôvody  nepočul, dávam návrh, ktorý  som predložil aj

minule, aby sme prerušili prerokúvanie tohto zákona a vráti-

li sa  k nemu vtedy,  keď budú predložené  ďalšie dve normy:

zákon o  neziskových organizáciách a  zákon o neinvestičných

fondoch.

 

     Skutočne ma  vedie k tomu  len ten cieľ,  aby sme mohli

posúdiť celú úpravu neziskového  sektora komplexne na jednom

zasadnutí a v kontexte, tak  ako to vyžaduje logika veci sa-

mej. Pripomienka, že zákon by mal  byť účinný od 1. 1. 1997,

sa už uplatniť  nedá, pretože môžeme hlasovať len  o tom, či

zákon prijmeme, alebo neprijmeme, preto si myslím, že prija-

tie  procedurálneho návrhu  by vyriešilo  aj tento  problém.

Mohli by sme datovať účinnosť všetkých tých troch zákonov od

jedného konkrétneho dátumu, od ktorého by mala byť účinná aj

novela zákona o daniach z  príjmu, ktorá by vytvorila daňové

úľavy  sľubované  ministerstvom  spravodlivosti aj minister-

stvom financií pre činnosť neziskového sektora. Takáto úpra-

va by  vyvolala podstatne menej rozporov  a kontroverzií ako

to, čo máme pred sebou.

 

     Poznámka k ústretovosti, o ktorej tu hovoril pán posla-

nec Brňák, a ktorá bola dokumentovaná tým, že fakticky žiad-

na pripomienka, ktorá bola  prednesená pri prerokúvaní záko-

na,  nebola akceptovaná.  A vyhovárať  sa pritom  na to,  že

niekto  zle vystúpil  a že  nejakým spôsobom  si dovolil vás

podráždiť, kolegyne a kolegovia,  nie je vhodná tohto parla-

mentu, ani vás, ktorí tu sedíte.

 

     Skutočne a pevne tomu  verím, že tento parlament rokuje

v prvom rade  vecne, teda preto,  aby vytvoril čo  najlepšie

zákony. Priebeh rozpravy a výsledky rokovania o tomto zákone

naznačujú, že toto rokovanie nebolo  vecné, ale bolo v prvom

rade politické. Ak chcete, aby také nebolo, aby malo za cieľ

pripraviť čo  najlepší zákon, prijmite  buď ten procedurálny

návrh, alebo návrh prezidenta, aby  zákon v tejto podobe ne-

bol prijatý.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán posla-

nec Prokeš.

 

Poslane J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som prijal výzvu od

pána poslanca  Ftáčnika a bol veľmi  vecný.  Predovšetkým ho

chcem upozorniť, že dokladom na preukazovanie pôvodu majetku

nadácie,  napríklad ako  on hovoril,  že sa  budú skladať po

1000 korún,  je pokladničný blok,  ktorý nadácia musí  vydať

a ktorým potvrdzuje  prijatie peňazí. Odkiaľ  ste vy zobrali

1000 korún, to už je ďalšia,  iná otázka a to nie je problé-

mom nadácie.

 

     To isté  sa týka dedičstva. Tam  je jasné konanie súdu,

ktorý pririekne majetok nadácii. To je úplne v poriadku. Od-

kiaľ ho zobral ten, ktorý  ho poručil, to je zase záležitosť

iných orgánov  a iných konaní, nie  nadácie samej. A takisto

si ho dovolím upozorniť, že  aj táto budova má svoj požiarny

štatút, a  pritom tu ešte nehorelo.  To je otázka prevencie.

To je, pokiaľ sa pýtal na to, že máme preukázať, že sa prali

niekde špinavé peniaze. Myslím si, že by sme mali tomuto fe-

noménu predchádzať a zabrániť jeho  vzniku prv, než by sa tu

mohol rozmôcť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     Zaujala ma hlavne jedna  veta pána poslanca Langoša, že

hnacím motorom koalície je  strach pred otvorenou spoločnos-

ťou.

 

     Myslím si, že určitým  spojivom vládnej koalície je na-

ozaj práve strach pred otvorenou spoločnosťou v chápaní pána

Langoša aj niektorých protagonistov tretieho sektora. Proste

toto chápanie otvorenej spoločnosti  spôsobuje, že v mnohých

spoločnostiach -  aj na Slovensku -  začal vládnuť veľmi zlý

klientizmus. Totiž vláda dravcov  kapitálovej džungle v sym-

bióze s jej  kvázidemokratickými služobníkmi. Dôsledkom toho

je neustále klesajúca miera  slobody, humanity v týchto spo-

ločnostiach od USA cez západnú  Európu po stredo- a východo-

európske krajiny a naopak,  rastúca miera neslobody, nehuma-

nizmu a brutality.

 

     Myslím  si, že  naozaj určitým  spoločným znakom  strán

vládnúcej  koalície  je  strach  pred otvorenou spoločnosťou

v chápaní niektorých predstaviteľov tretieho sektora a pred-

staviteľov pravice,  ktorí, povedzme, v  Česku túto otvorenú

spoločnosť realizovali  aj tak, že expresne  dali do rúk cu-

dzích mafií  vlastné krimininálne podsvetie  iba ako služob-

nícke a podobne odovzdali  vlastný kapitál a vlastnú národnú

moc cudzím záujmom.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Glinskému. Ešte  pán poslanec

Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Budem veľmi  stručný - len  k praniu špinavých  peňazí.

Pranie špinavých peňazí v mojom chápaní, nie som odborník na

ekonómiu, funguje tak, že  peniaze získané nelegálne sa ulo-

žia  do nejakého  legálneho inštitútu,  napríklad do  banky,

a odtiaľ sa vytiahnu  a slúžia tomu, kto ich  tam vložil. Už

oprané,  opreté o  pôvod, že  pochádzajú z  tej banky. To je

u mňa pranie špinavých peňazí.

 

     Ak peniaze  vložím do nadácie a  použijú sa na verejno-

prospešný  účel, čiže  už neslúžia  mne, ale  niekomu inému,

v tom  vidím veľký  rozdiel. Takže  aby sme  rozumeli, čo je

a čo nie je pranie špinavých peňazí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže nie je už

do rozpravy nikto prihlásený,  končím rozpravu k tomuto bodu

programu  a pýtam  sa pána  prezidenta, či  sa chce vyjadriť

k rozprave. Áno. Nech sa páči, pán prezident.

 

 

 

 

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

 

     Pán poslanec  Brňák mi položil otázku,  možno ju presne

nezreprodukujem,  v  podstate  ide  o  to,  aby som uviedol,

v rozpore s ktorým zákonom  Európskeho spoločenstva je pred-

kladaný alebo parlamentom schválený zákon o nadáciách. Odpo-

vedal by som takto: Doteraz som si všimol, že pri vypracova-

ní, predkladaní a zdôvodnení  rôznych našich návrhov zákonov

sa odvolávame na to, ako je to  vo Švédsku, ako je to v Dán-

sku, ako je to v Európskom  spoločenstve, proste - ako je to

vo  vyspelých  demokratických  krajinách.  Robíme to správne

a robíme to  preto, lebo zároveň chceme,  aby všetky zákony,

ktoré prijímame, boli v súlade  s právom, ktoré existuje na-

teraz v  členských štátoch Európskej  únie, resp. s  právom,

ktoré  existuje v  Európskom spoločenstve.  Teda aj  v tomto

prípade je to len podporné.

 

     Hlavné argumenty, ktoré sme  uviedli, ktoré som uviedol

aj ja, sú  iné: že je v rozpore  s demokratickými princípmi,

že nepomôže  stimulovať iniciatívu a aktivitu  ľudí, že bude

reštriktívny, že  teda nepomôže dobročinným účelom.  A to je

hlavné, prečo  vlastne namietame a  navrhujeme neschváliť ho

a schváliť ho vtedy, keď budeme  schvaľovať i ďalšie dva zá-

kony.

 

     Naozaj nie  je dôležité, aby som  teraz presne uviedol,

či je v rozpore s tým alebo oným zákonom tej alebo onej kra-

jiny, alebo Európskeho spoločenstva. Ale máme stanovisko, že

je v rozpore, pretože to  tvrdí aj Európske nadačné centrum.

Máme stanovisko komisára Hansa van  den Broeka, že je nedob-

rý, máme  celý rad iných. Nehovorím,  že musíme tieto stano-

viská zohľadniť, ale ak úprimne tvrdíme, že sa chceme integ-

rovať do európskych štruktúr, tak potom by nám takéto stano-

viská  nemali byť  ľahostajné. A  mne nie  sú ľahostajné. Ak

preukážeme, že  sú nám ľahostajné,  tak zároveň spochybníme,

či naše deklarácie a to, že sa bijeme v prsia, že chceme ísť

do Európskej  únie, budú brať  členské štáty Európskej  únie

vážne a úprimne.

 

     A ja  by som vás  chcel znovu poprosiť:  Ak tento zákon

opätovne prijmete, máte istotu, že  sme vyslali z tohto par-

lamentu pozitívny signál do Európskej únie? Ja nemám istotu.

Ja mám obavu, že sa to  prijme ako negatívny signál. A preto

vás prosím, aby ste si toho boli vedomí.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán prezident.

 

     Pýtam sa spoločného spravodajcu pána Brňáka, či sa chce

vyjadriť.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán predseda, chcem zareagovať  dvoma poznámkami k roz-

prave,  ktorá odznela.  Prvá poznámka  sa dotýka  vystúpenia

alebo faktickej poznámky  pána poslanca Čarnogurského, ktorý

sa  vlastne pokúsil  zdôvodniť, že  právo Európskej  únie je

niečo iné, ako skutočne je.  Chcem sa vám poďakovať, pán po-

slanec, za to, že ak  ste nevedeli konkretizovať obsah nášho

skutočného, nie chceného, záväzku k  Európskej únii, že  ste

nehovorili o duchu práva  Európskej únie, ku ktorej argumen-

tácii sa  utiekate vtedy, keď chýbajú  vecné argumenty. Voči

duchu práva Európskej únie by  som nemal vecné argumenty ani

ja.

 

     Pokiaľ pán poslanec Ftáčnik  položil na úvod svojho vy-

stúpenia otázku,  prečo máme prijať takýto  zákon, a zároveň

sa hneď  do tejto otázky snažil  položiť alebo uviesť dôvod,

ktorý tam podľa môjho názoru  skutočne nie je, dovolím si mu

citovať  pasáž zo  zdôvodnenia pána  prezidenta. Ten hovorí:

"Stotožňujem sa s názorom, že právne postavenie, činnosť na-

dácií  a štátnu  podporu, ktorá  sa im  má poskytovať, treba

upraviť  zákonom.  To predvída aj paragraf  20e odseku 2 Ob-

čianskeho zákonníka." Tu je, pán  poslanec, dôvod, prečo  je

potrebné prijať zákon o nadáciách. To, že existovali nadácie

doteraz živelne, voľne,  zmiešane, neujasnene, predsa nemôže

slúžiť ako základ na  predpokladanú kodifikáciu nadácií. To,

že máme rôzne názory na to,  aký má byť obsah zákona o nadá-

ciách, je, myslím, prirodzené. Ale  to, že tento zákon treba

prijať, je mimo akejkoľvek diskusie.

 

     Keď ste v závere, pán  poslanec Ftáčnik, uviedli, že je

nedôstojné tohto parlamentu, aby prípadná politická ústreto-

vosť mala  rozporovať vecnosť rokovania,  tak ja si  dovolím

vysloviť isté počudovanie vo vzťahu  k vám ako znalcovi par-

lamentného života, pretože  ste tu už dlhý čas  a sám viete,

že činnosť parlamentu  je predovšetkým politickou činnosťou.

Poslanci sú predovšetkým politikmi  a politická hra v parla-

mente má svoje  tradície, má svoje miesto a  má svoj význam.

Čiže toto som chcel povedať,  pokiaľ ide o ponúkanú ústreto-

vosť.

 

     Ďakujem, to je všetko.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. V rozprave nebo-

li konkrétne návrhy, ani nemohli byť, bol len jeden procesný

návrh pána poslanca Ftáčnika, o ktorom dám hlasovať.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková, nie  sú žiadne faktické pri-

pomienky.

 

     Takže  môžeme hlasovať?  Majú tam  malú technickú chybu

s jednou kartou, takže prosím, aby mi dali pokyn, kedy môže-

me hlasovať o návrhu pána poslanca Ftáčnika.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, počuli ste procedurálny

návrh, ktorý dal pán poslanec Ftáčnik, aby sme prerušili ro-

kovanie o tomto vrátenom zákone a pokračovali neskôr.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Tento procedurálny návrh sme neprijali.

 

     Pán spoločný spravodajca, môžete uviesť hlasovanie.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Návrh na hlasovanie je v  podstate jediný, a to vlastne

vysloviť opätovný súhlas s textom už schváleného zákona par-

lamentom.  Ako  spoločný  spravodajca  odporúčam tento zákon

schváliť v podobe, v akej bol schválený.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže v súlade s článkom 87 Ústavy Slovenskej republiky

budeme hlasovať  či Národná rada uvedený  zákon po opätovnom

prerokovaní  schvaľuje v  znení,  ako  bol prijatý  22. mája

1996.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  má nasledovať

ďalší bod, urobíme len trojminútovú prestávku.

 

     Pán prezident,  ďakujem pekne za účasť  na rokovaní Ná-

rodnej rady.

 

     (Poslanci pozdravili prezidenta pri  jeho odchode z ro-

kovacej sály povstaním.)

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci... Pán poslanec Hrušov-

ský, nie  je rozprava, aký máte  návrh? Pán poslanec Hrušov-

ský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predseda,

 

     v súvislosti s včera schváleným programom ste požiadali

jednotlivé poslanecké kluby, aby vám do 12.00 hodiny predlo-

žili návrh kandidátov jednak na členov Osobitného kontrolné-

ho orgánu,  ale aj do  prezídia Fondu národného  majetku. Za

náš poslanecký klub vám  chcem oznámiť, že rešpektujeme vašu

prvú požiadavku na návrh  člena Osobitného kontrolného orgá-

nu, ale  dodržíme zákonný postup pri  druhej, kde predložíme

výboru, ktorý predložil aj návrh...

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj ja to predkladám výboru, samozrejme, že výboru.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Predložíme to  výboru, výbor navrhuje a  výbor to potom

odporučí vám. Takže, aby sa  to potom nepovažovalo  za niečo

nesplnené, ak do dvanástej návrh nedáme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Zákon hovorí  jednoznačne, že výbor, ale  ja som to mal

dať výboru.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     V poriadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak bolo dohodnuté aj na  grémiu, takže mne ste to mali

dať.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Dáme to priamo výboru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale ja to aj tak potrebujem.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     V poriadku.  Výbor to potom  predloží vám. Takto  je to

v zmysle zákona. Ja len preto, aby nevznikli...

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V poriadku, beriem  to. Nie je to tak,  potom si to vy-

diskutujeme.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Dobre.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pristúpime  k  t r i n á s t e m u  bodu programu, kto-

rým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou repub-

likou a Bulharskou republikou.

 

     Dostali ste  to ako tlač 344  a spoločnú správu výborov

ako tlač 344a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-

nister hospodárstva pán Ducký. Pán minister, nech sa páči.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     páni poslanci,

 

     dovoľte, aby som vám  predložil návrh na vyslovenie sú-

hlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou

a Bulharskou republikou.  Nakoľko ide o  formu prezidentskej

zmluvy, podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných

listín  prezidentom republiky  ju musí  schváliť i slovenský

parlament.

 

     Dohoda  o  voľnom  obchode  medzi Slovenskou republikou

a Bulharskou republikou bola  podpísaná počas návštevy pred-

sedu  vlády v  Bulharsku ministrom  hospodárstva 8. decembra

1995  v Sofii.  Dohoda sa  predbežne vykonáva  od 1. januára

1996 a nadobudne platnosť  dňom výmeny ratifikačných listín.

Pri rokovaniach  o Dohode o voľnom  obchode medzi Slovenskom

a Bulharskom sa vychádzalo z  obsahu memoranda o liberalizá-

cii vzájomných obchodných  vzťahov medzi Slovenskou republi-

kou a Bulharskou republikou,  ktoré bolo podpísané ministrom

hospodárstva Duckým a podpredsedom vlády a ministrom obchodu

a zahraničných ekonomických vzťahov Bulharskej republiky pá-

nom Gečevom v Bratislave 31. mája 1995. Memorandum schválila

vláda Slovenskej republiky svojím  uznesením číslo 190 z 28.

marca 1995.

 

     V nadväznosti na uvedené uznesenie vlády schválila vlá-

da obchodno-politickú smernicu na  rokovanie o Dohode o voľ-

nom obchode medzi Slovenskou  republikou a Bulharskou repub-

likou. Obchodno-politická smernica  bola schválená uznesením

číslo 339  zo 16. mája 1995  a obsahovala osemnásť rámcových

zásad,  z ktorých  sa  vychádzalo  pri rokovaniach  o Dohode

o voľnom  obchode. Rokovania  o Dohode  o voľnom  obchode sa

ukončili na  jeseň uplynulého roku a  vláda svojím uznesením

číslo 920 z 5. decembra  1995 schválila návrh na uzatvorenie

Dohody o  voľnom obchode medzi Slovenskou  republikou a Bul-

harskou republikou. Cieľom dohody je vytvoriť oblasť voľného

obchodu postupným odstraňovaním tarifných i netarifných pre-

kážok. Liberalizácia sa vzťahuje na priemyselné výrobky a má

sa v  zásade dosiahnuť v  prechodnom období, ktoré sa skončí

1. januára 1998.

 

     Predkladaná  Dohoda o  voľnom obchode  medzi Slovenskou

republikou a Bulharskou  republikou nepredpokladá plnú libe-

ralizáciu  poľnohospodárskeho obchodu,  pričom však obsahuje

navzájom  si  poskytnuté   koncesie  pri  poľnohospodárskych

a potravinárskych  výrobkoch.  Dohoda  obsahuje  40 článkov,

ktoré v zásade vychádzajú zo Stredoeurópskej dohody o voľnom

obchode, a je k nej pripojených 7 príloh, záznam o porozume-

ní a 4 protokoly. Text  dohody je koncipovaný tak, že umožní

bez väčších  technických problémov prípadné  pripojenie Bul-

harska  k CEFTA,  keď Bulharsko  splní všeobecné  podmienky.

Protokoly  sa týkajú  poskytnutia si  vzájomných koncesií za

priemyselné výrobky, poskytnutia  si koncesií za poľnohospo-

dárske výrobky,  pravidiel pôvodu tovaru  a vzájomnej pomoci

v colných  otázkach. Na  príprave textu  dohody sa podieľali

experti  z ministerstva  zahraničných vecí  a z ministerstva

hospodárstva.

 

     Z celkového hodnotenia dosahu a prínosu Dohody o voľnom

obchode medzi Slovenskou  republikou a Bulharskom, vychádza-

júc z obchodnej bilancie za rok 1994, vyplýva, že pri reali-

zovanom  dovoze  priemyselných  výrobkov  poklesnú príjmy do

štátneho rozpočtu  Slovenskej republiky z  colných poplatkov

vo výške  176 tisíc amerických  dolárov, čo je  koncesia po-

skytnutá  slovenskou stranou  Bulharsku, a  na druhej strane

nebudú v  Bulharsku vybrané colné  poplatky v hodnote  1 275

tisíc dolárov, čo je  koncesia poskytnutá bulharskou stranou

Slovenskej republike.

 

     Dohoda  o  voľnom  obchode  medzi Slovenskou republikou

a Bulharskou republikou je v  poradí treťou bilaterálnou do-

hodou a šiestou dohodou celkove, ktorej cieľom je vytvorenie

zóny voľného  obchodu. Nesporné výhody  z uzatvorenia dohody

sa prejavili  už počas prvých  štyroch mesiacov tohto  roku,

keď náš export do Bulharska  v porovnaní s rovnakých obdobím

minulého roku vzrástol o 83,5 %.

 

     V záujme  koordinovaného postupu voči  tretím krajinám,

ktorý ako záväzok pre obidve  strany vyplýva zo Zmluvy o vy-

tvorení  colnej únie  medzi Slovenskou  a Českou republikou,

všetky rokovania o príprave  dohody prebiehali na trojstran-

nom základe spoločným  rokovaním delegácie Slovenskej repub-

liky a delegácie Českej republiky s bulharskou stranou.

 

     Vážení páni  poslanci, pani poslankyne,  odporúčam, aby

ste vyslovili  súhlas s Dohodou o  voľnom obchode medzi Slo-

venskou republikou a Bulharskou republikou.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Ako spoločný spravodajca výborov  bol určený pán posla-

nec Marián Vanko. Prosím pána  poslanca. Kde je pán poslanec

Vanko?

 

     Páni poslanci, bez  spoločného spravodajcu nemôžeme po-

kračovať v  prerokúvaní žiadneho návrhu,  preto navrhujem do

14.00 hodiny prestávku.

 

     Prosím, pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda,  podľa dohody zo  včerajška máme o  14.00

hodine politické grémium, preto navrhujem pokračovať v roko-

vaní o 14.30 hodine.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je to pravda, takže pokračujeme o 14.30 hodine.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Panie poskankyne,  páni poslanci, budeme  pokračovať po

prerušenom rokovaní našej schôdze s  tým, že ste počuli uve-

denie bodu programu,  ktorý prerokúvame, ministrom hospodár-

stva Slovenskej republiky.

 

     Teraz prosím spoločného spravodajcu pána Vanka, aby po-

dal správu z prerokovania vo výboroch. A prosím o pokoj, pá-

ni poslanci.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Kolegyne, kolegovia, najprv sa ospravedlňujem, prehlia-

dol som, že som spravodajcom.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi predložiť  spoločnú správu príslušných výbo-

rov o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  s Dohodou o voľnom obchode

medzi  Slovenskou republikou  a Bulharskou  republikou, tlač

344.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou repub-

likou a Bulharskou republikou pridelil predseda Národnej ra-

dy Slovenskej republiky svojím  rozhodnutím číslo 1013 z 28.

mája 1996  na prerokovanie do 14.  júna 1996 Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a  podnikanie, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo  a Zahraničnému výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky.  Zároveň určil Výbor Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie ako príslušný pripraviť  správu o výsledku pre-

rokovania materiálu vo výboroch  a návrh na uznesenie Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

     Všetky uvedené  výbory prerokovali návrh  v lehote, vy-

slovili s  ním súhlas a odporúčajú  Národnej rade Slovenskej

republiky podľa článku 86  písm. e) Ústavy Slovenskej repub-

liky vysloviť  súhlas s Dohodou o  voľnom obchode medzi Slo-

venskou republikou a Bulharskou republikou.

 

     V Bratislave 18. júna 1996. Ing. Miroslav Maxon, v. r.,

predseda výboru  pre financie, rozpočet  a menu, Ing.  Roman

Hofbauer, v. r., predseda  výboru pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie, Ing. Pavel Delinga, CSc., v. r., predse-

da  výboru  pre  pôdohospodárstvo  a  PhDr. Dušan Slobodník,

CSc., v. r.. predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  keďže v  tlači je uvedené

plné znenie navrhovaného uznesenia, nebudem ho čítať, dal by

som vám ho len do pozornosti.

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tri-

nástemu bodu  programu. Konštatujem, že  som nedostal žiadnu

písomnú prihlášku do rozpravy, preto  sa pýtam, či sa niekto

z vás chce v rozprave vyjadriť.

 

     (Nikto.)

 

     Nikto,  ďakujem pekne.  Končím rozpravu  k tomuto  bodu

programu.

 

     Pán minister sa nemá k  čomu vyjadriť, takisto ani spo-

ločný spravodajca. Budeme hlasovať.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán predseda, prosím, aby  ste dali hlasovať o uznesení

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná

rada Slovenskej republiky vyslovuje  súhlas s Dohodou o voľ-

nom obchode medzi Slovenskou  republikou a Bulharskou repub-

likou. Hlasujeme o uznesení, tak ako ho máte predložené.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca odporúča uznesenie prijať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     (Potlesk.)

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     podľa programu by sme mali pokračovať v bode

 

     správa o plnení úloh  Vojenského spravodajstva za uply-

nulé obdobie.

 

     Toto rokovanie bude neverejné.  Pán minister, ste voľný

a budete čakať na pozvanie, keď prídu na rad ďalšie vaše bo-

dy. Ďakujem.

 

     (Neverejné rokovanie o správe  o plnení úloh Vojenského

spravodajstva za uplynulé obdobie.)

 

     (Po neverejnom rokovaní a prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme  pokračovať  prerokúvaním  s i e d m e h o  bodu

programu, ako sme si určili pri schvaľovaní schôdze, a to sú

 

     Základné ciele a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej

republiky.

 

     Materiál máte  ako tlač 424 a  spoločnú správu ako tlač

424a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Opäť  prosím pána  ministra Siteka,  ktorý je  poverený

vládou Slovenskej republiky, aby materiál uviedol.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     vláda Slovenskej  republiky predkladá na  rokovanie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky dokument s názvom "Základné

ciele  a zásady  národnej bezpečnosti Slovenskej republiky",

ktorý je spracovaný v  súlade s programovým vyhlásením vlády

Slovenskej republiky z januára minulého roka.

 

     Bezpečnosť štátov má  v súčasnosti mnohostranný charak-

ter. Proces jej zaručenia je v mnohom veľmi zložitý a nároč-

ný. Vyžaduje definovať javy a  procesy, na ktoré sme v minu-

losti nemuseli  bezprostredne reagovať. Po  páde berlínskeho

múru sa  svet a osobitne  Európa ocitli v  historicky nových

podmienkach. Národy  a štáty sa stali  slobodnými, samé môžu

určovať  svoje osudy  i  ďalšiu  cestu vývoja.  Najmä národy

strednej a východnej Európy sa zbavili bezprostredných vply-

vov veľmocí a môžu  budovať slobodné, demokratické spoločen-

stvá.

 

     V  duchu známej  zásady,  že  národy vstupujú  do dejín

prostredníctvom  svojho štátu,  aj národ  slovenský na  báze

cyrilo-metodského duchovného dedičstva spolu s národnostnými

a etnickými  menšinami konštituoval  spoločný štát.  Prijatá

línia jeho bezpečnostnej politiky zaručuje existenciu a roz-

voj Slovenskej  republiky ako nezávislého, suverénneho a de-

mokratického štátu.

 

     Významné miesto v systéme zaručenia národnej bezpečnos-

ti je  prisúdené aj dokumentu, ktorý  vám dnes vláda Sloven-

skej republiky postúpila na rokovanie. Dokument definuje ta-

ké významné kategórie, akými sú  základné ciele a zásady ná-

rodnej bezpečnosti Slovenskej republiky, národný záujem Slo-

venskej republiky, národná  bezpečnosť Slovenskej republiky,

bezpečnostná politika Slovenskej republiky, ktoré nie sú do-

teraz dokumentom podobného charakteru špecifikované.

 

     Spracovaniu tohto dokumentu predchádzala analýza skúse-

ností zo  zaručovania bezpečnosti podobných  európskych štá-

tov. Zovšeobecnené odporúčania  a poznatky, ktorých využitie

je  na zaručenie  národnej bezpečnosti  Slovenskej republiky

podnetné, boli  zapracované. Spolu s tým  sa pri formulovaní

jednotlivých pasáží tohto dokumentu plne akceptovali aj nor-

my medzinárodného práva, právny poriadok Slovenskej republi-

ky a tiež záväzky, ktoré jej vyplývajú z uzatvorených zmlúv.

 

     Dovoľte mi na okraj jednu krátku poznámku. Pri formulo-

vaní jednotlivých pasáží predmetného  dokumentu sa okrem ob-

sahovej diskusie  objavili aj obavy, či  pojmy "národný záu-

jem", "národná bezpečnosť"  nepreferujú iba etnický princíp.

Chcem vás ubezpečiť, že celý  dokument je postavený na vyvá-

ženosti etnického a občianskeho  princípu, o čom svedčí pou-

žitá  anglosaská dikcia,  v  rámci  ktorej sa  pojmy "národ"

a "štát"  nerozlišujú, a  aj použitie  termínu "národný"  je

vždy vo väzbe na Slovenskú republiku, napríklad národný záu-

jem Slovenskej republiky, národná bezpečnosť atď.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, vám postúpený dokument

systémovo  rieši  problematiku  bezpečnosti  štátu a vytvára

predpoklady na skvalitnenie  rozhodovacej činnosti jeho ria-

diacich  orgánov. Je  využiteľný aj  ako nástroj prezentácie

národného  záujmu Slovenskej  republiky smerom  k zahraničiu

i smerom k vlastným obyvateľom.  Prijatím tohto dokumentu sa

posilnia  predpoklady na  harmonizáciu činnosti  štátu, a to

z hľadiska zaručenia jeho vonkajšej a vnútornej bezpečnosti.

Chcem  vás požiadať  o jeho  podporu. Ide  o dobro Slovenska

a o jeho stabilitu a prosperitu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi. K tomuto bodu programu bol ako

spoločný  spravodajca za  výbory určený  pán poslanec Slota.

Prosím, pán poslanec, aby ste predniesli správu z prerokova-

nia vo výboroch.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Vážení prítomní,

 

     výbory prerokovali  uvedený materiál do  13. júna 1996.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady  a Zahraničný výbor Národ-

nej rady  vyjadrili súhlas so  základnými cieľmi a  zásadami

národnej  bezpečnosti Slovenskej  republiky. Odporučili  ich

Národnej rade.

 

     Výbor Národnej  rady pre obranu  a bezpečnosť odporučil

Národnej rade  tento materiál schváliť.  Konštatoval, že zá-

kladné ciele a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej repub-

liky predstavujú  bezpečnostno-politický dokument strategic-

kého  významu.

 

     S pripomienkami a  odporúčaním Národnej rade Slovenskej

republiky materiál prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť.

     Odporúčania výborov vláde Slovenskej republiky:

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť odporučil vláde  Slovenskej republiky rozpraco-

vať základné ciele a  zásady národnej bezpečnosti Slovenskej

republiky do funkčného systému riadenia národnej bezpečnosti

a zabezpečiť jeho účinnú  realizáciu v oblasti zahraničnopo-

litickej,  vojenskej, hospodárskej,  ochrany vnútorného  po-

riadku a bezpečnosti štátu.

 

     Odporúčania výborov členom vlády Slovenskej republiky:

 

     Výbor  Národnej rady  pre obranu  a bezpečnosť požiadal

ministra  obrany Slovenskej  republiky priebežne  informovať

výbor  o  postupe  uplatnenia  systému  národnej bezpečnosti

v rezorte obrany v  oblasti strategickej, koncepčnej, opera-

tívnej a legislatívnej v termíne do 31. decembra každoročne.

 

     Je tu  aj návrh na  uznesenie Národnej rady,  ale to po

rozprave.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prečítajte ten návrh, lebo poslanci ho nemajú.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Takže  je to  návrh uznesenia  Národnej rady Slovenskej

republiky k základným cieľom  a zásadám národnej bezpečnosti

Slovenskej republiky.

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. prerokovala podľa článku  86 písm. i) Ústavy Sloven-

skej republiky základné ciele  a zásady národnej bezpečnosti

Slovenskej republiky predložené vládou Slovenskej republiky;

 

     B. konštatuje, že základné ciele a zásady národnej bez-

pečnosti Slovenskej republiky  predstavujú  bezpečnostno-po-

litický dokument strategického významu;

 

     C. súhlasí so  základnými  cieľmi  a zásadami  národnej

bezpečnosti Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rozpravu  k tomuto bodu  programu. Nemám žiadnu

písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do-

datočne. Nech sa páči.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     spolu sme  boli svedkami budovania štátu  v jeho prvých

rokoch a  prijímania jeho základných dokumentov,  čo sa týka

ústavných základov štátu, ako aj základných dokumentov v ob-

lasti bezpečnosti  štátu. Budú to  pomaly dva roky,  čo bola

v tejto Národnej rade schválená  obranná doktrína, presne to

bolo 30. júna 1994. Obranná doktrína vychádza z potrieb bez-

pečnosti Slovenskej republiky, vyjadruje základné podmienky,

ciele  a zásady  branno-bezpečnostnej politiky. Sformulovala

základný  národno-bezpečnostný záujem  Slovenskej republiky,

citujem: "Základným národno-bezpečnostným záujmom Slovenskej

republiky je zaručenie jej  existencie a rozvoja ako slobod-

ného,  suverénneho  a  demokratického  štátu. Pri realizácii

tohto záujmu je Slovenská republika pripravená chrániť svoju

slobodu, nezávislosť a suverenitu, zachovávať územnú celist-

vosť  a nedotknuteľnosť  štátnych hraníc,  využívajúc pritom

všetky svoje politické,  diplomatické, vojenské, ekonomické,

vedecko-technické a duchovné sily a prostriedky."

 

     Obranná doktrína  je bezpečnostno-politickým dokumentom

predurčeným  na  dobu  participácie  Slovenskej republiky na

programe Partnerstvo za mier.  Obranná doktrína postavila aj

základný cieľ, keď prijala, že základnou orientáciou bezpeč-

nostnej politiky Slovenskej republiky  je orientácia na zís-

kanie plnohodnotného členstva v Severoatlantickom pakte.

 

     Vážená Národná rada,

 

     minulý  týždeň bol  na návšteve  v Slovenskej republike

Karsten Voigt, predseda parlamentného zhromaždenia Severoat-

lantickej  aliancie.  Absolvoval   tu  celý  rad  rozhovorov

s predstaviteľmi štátu, s predsedom Národnej rady, premiérom

a ďalšími významnými politickými činiteľmi Slovenskej repub-

liky.  Predmetom týchto  rozhovorov boli predovšetkým otázky

rozširovania  NATO a  otázky možnej  účasti, možného  vstupu

Slovenskej republiky do NATO.  Pri týchto diskusiách sa uká-

zalo,  že  Slovenská  republika    niektoré problémy alebo

otvorené  otázky, ktoré  treba doriešiť,  prekonzultovať, ak

chce byť  medzi tými krajinami,  ktoré budú v  prvej skupine

prijaté v rámci rozširovania do NATO.

 

     Vo svetle tejto návštevy a vo svetle požiadaviek, ktoré

boli vznesené, ako aj  vo svetle vyjadrení štátnych predsta-

viteľov Slovenskej  republiky možno povedať,  že tento doku-

ment, ktorý dnes prerokúvame, nie je v súlade s tým, čo bolo

povedané. Prirodzene, rešpektujem, že základy tohto dokumen-

tu sa rodili už niekedy v rokoch 1993 a 1994, že istá verzia

dokumentu s týmto názvom bola predložená a schválená vo vlá-

de začiatkom  marca roku 1994, ale  pri koncipovaní a tvorbe

obrannej  doktríny tvorcovia  obrannej doktríny  usúdili, že

ten materiál, ktorý bol, jednoducho bol prekonaný aj reálnym

medzinárodnopolitickým  vývojom, ako  aj na poli bezpečnost-

nej politiky v Európe, a teda že obrannú doktrínu treba for-

mulovať ináč, ako bol obsah pôvodného dokumentu.

 

     Pravda, ani vtedy a ani v diskusii pri prijímaní obran-

nej doktríny sa nevylučovalo, že dokument takéhoto charakte-

ru je  potrebný urobiť predovšetkým  vzhľadom na to,  aby sa

v ňom  identifikovali  nové  bezpečnostné  riziká, teda také

bezpečnostné  riziká, ktoré  treba riešiť  iným spôsobom ako

nasadením ozbrojených síl. Samotná obranná doktrína je zame-

raná vlastne iba na riešenie rizík, pri ktorých je nevyhnut-

né použitie  ozbrojených síl. Čiže priestor  na takýto doku-

ment bol.

 

     To,  čo je  predložené a  čo máme  posudzovať, si podľa

môjho názoru zasluhuje  veľkú pozornosť, predovšetkým vzhľa-

dom na význam, ktorý  predkladatelia tomuto dokumentu prisu-

dzujú. Prisudzujú mu úlohu strategického dokumentu, ktorý by

mal byť istou metodologickou pomôckou. Ale ak sa ponoríme do

obsahu tohto dokumentu, tak zistíme, že nespĺňa kritériá ta-

kej kvality, ako ju samotní predkladatelia označujú.

 

     Podľa môjho názoru ďalší  osud a vývoj bezpečnosti Slo-

venskej republiky v mnohom  závisí od rozriešenia otázky, či

sa dostaneme do bezpečnostných európskych štruktúr, alebo sa

nedostaneme. Ak  sa dostaneme, potom  sa prirodzene naplnilo

aj poslanie obrannej doktríny, pretože bude potrebné spraviť

novú doktrínu v intenciách spoločenstva, v ktorom sa ocitne-

me. Ak  sa nedostaneme do týchto  štruktúr, potom treba opäť

rozmýšľať  o tom,  ako budovať  obranyschopnosť a bezpečnosť

Slovenskej republiky v podmienkach  našej neúčasti v Severo-

atlantickej aliancii.

 

     Už som povedal, že obranná doktrína (naša súčasne plat-

ná) je zameraná  na čas našej účasti v  Partnerstve za mier.

Podľa môjho názoru tvorcovia tohto materiálu mali dôslednej-

šie vychádzať z obsahu obrannej doktríny. To po prvé.

 

     Po druhé. Chápem, že  vždy pri tvorbe takýchto dokumen-

tov  vznikajú  aj  isté  poznávacie  problémy,  pretože  ide

o problematiku veľmi zložitú. Mám pocit, že samotná štruktú-

ra materiálu mohla vhodnejšie  reagovať na objektívnu situá-

ciu, ktorá tu je. Nechápem, prečo sa v tomto dokumente, kto-

  sa  chce  označovať  za  dokument strategického významu,

vôbec  nerozoberajú  európske  bezpečnostné  štruktúry alebo

prečo sa vôbec nerozoberajú štruktúry, ktoré majú čo povedať

o otázkach bezpečnosti aj Slovenskej republiky.

 

     Pozornosť by  si bolo zaslúžilo  nepochybne Partnerstvo

za mier,  pozornosť si podľa môjho  názoru zasluhuje  proces

rozširovania NATO, pretože to je ten podstatný proces a pod-

statná záležitosť, o ktorú teraz ide. Pozornosť by si zaslú-

žili aj vzťahy s Ruskom  ako súčasť tohto procesu rozširova-

nia NATO a budovania stabilných  vzťahov v spolupráci s Rus-

kom. Pozornosť vo svojom  bezpečnostnom aspekte si zasluhuje

aj rozširovanie Európskej únie  a, samozrejme, aj posilňova-

nie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

 

     Keďže  sa v  tomto dokumente  odhliada od  existujúcich

bezpečnostných štruktúr, odhliada sa od existujúcich bezpeč-

nostných  realít, potom  sa nemožno  ubrániť tomu,  že obsah

tohto dokumentu je  mimo času a mimo priestoru,  v ktorom sa

teraz nachádzame a v ktorom stojí aj otázka bezpečnosti Slo-

venskej republiky.

 

     K samotnej štruktúre tohto  materiálu: Domnievam sa, že

to, že sa  dáva akcent na väzby slov,  kde je slovo národný,

vyplýva z  toho, že Slovenská národná  strana má na starosti

práve tento rezort. Vhodnejšie by boli pomenovania štátnopo-

litické záujmy,  vhodnejší by bol  štátnobezpečnostný záujem

a v intenciách takýchto vhodnejších  pojmov by sa možno bola

aj presadila istá logika, ktorá  v realite je, ale ktorá sa,

žiaľ, neodráža v tomto dokumente.

 

     Národný záujem  sa tu charakterizuje  v dvoch odsekoch.

Myslím, že sa dal charakterizovať aj ináč, hoci treba rozli-

šovať, samozrejme, aj otázku  národného záujmu, aj štátnopo-

litického záujmu, čo však autori tohto dokumentu nerobia.

 

     Podľa môjho  názoru nedostatkom tohto  dokumentu je, že

jeho tvorcovia nerozlišujú to,  čo je realitou, nerozlišujú,

čo je vznikanie nových tendencií a nových realít a neidenti-

fikujú ani nové možné reality.  Potom dochádza k tomu, že na

troch stranách, kde sa  vymenúvajú faktory ovplyvňujúce rea-

lizáciu  národného  záujmu  Slovenskej  republiky,  dochádza

vlastne k tomu,  že sú tam na rovnakú  úroveň zaradené veci,

ktoré fakticky neexistujú, ktoré sa síce môžu stať, môžu byť

v prípade ohrozenia,  ale ktoré v  dôsledkoch vážnosti toho,

čo sa tvrdí, môžu  vyvolať aj medzinárodné komplikácie vzťa-

hov Slovenskej republiky.

 

     Práve  nerozlišovanie  existujúcich  realít,  tendencií

a možností fakticky vytvára isté chaotické zlievanie rôznych

skutočností alebo možností, ktoré sú vymenované práve v čas-

ti Faktory.  Veď ako možno tvrdiť  medzi vonkajšími faktormi

napríklad pod  číslom 2.1. písm.  d) absenciu medzinárodných

bezpečnostných záruk pre Slovenskú republiku? Aj keď Sloven-

ská  republika nemá  priame bezpečnostné  záruky vzhľadom na

členstvo v nejakom obrannom zoskupení, ale jednoducho má is-

  medzinárodné bezpečnostné  záruky a  samo Partnerstvo za

mier má  takisto jeden takýto  aspekt. Alebo ako  chápať, že

faktorom je spomalenie  alebo nesplnenie integračných cieľov

Slovenskej republiky? Tu môže byť more rôznych možností. Ta-

káto veta nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu.

 

     Alebo tvrdenie pod číslom  2.1. písm. f) - jednostranné

presadzovanie záujmov veľmocí v stredoeurópskej oblasti.  Ak

toto hovoríme, potom  by sme museli povedať aj  v čom. Alebo

je to len v polohe toho, že je to možnosť, ktorá by bola ne-

gatívna? Tak  potom treba, samozrejme, povedať  aj to, že by

to mohlo byť  aj isté riziko, ale uvažovania  o takýchto ve-

ciach patria skôr do trezoru ako do dokumentu, ktorý sa pre-

rokúva verejne na pôde Národnej rady.

 

     Alebo ďalšia  formulácia (2.1.  písm. g) - prípadný ne-

úspech  politickej a  hospodárskej transformácie v krajinách

strednej  a východnej  Európy. Je  zjavné, že  sa tu  narába

s niečím, čo - dajme tomu  - je možnosťou. Ale toto splieta-

nie  realít, možností  alebo tendencií  robí jednoducho toto

usporiadanie v časti Faktory nelogické a chaotické.

 

     Takisto viaceré vyjadrenia  týkajúce sa vnútorných fak-

torov - hovorí  sa  tam  o  pomerne  vysokej právnej kultúre

väčšiny obyvateľstva. No keby  sme postavili otázku o správ-

nej kultúre spôsobu vládnutia, možno by to bolo ináč. Hovorí

sa tu o vysokej miere vzdelanosti obyvateľstva. No ubezpeču-

jem vás, že až taká veľká  nie je, keď si zoberieme medziná-

rodné komparácie.  Ba naopak, ten vývoj  je veľmi nebezpečný

a priam hrozivý, a tam sa  tiež môže odvíjať jedno z možných

ohrození Slovenskej republiky.

 

     A ďalšie a  ďalšie veci. Myslím si, že  ani nemá zmysel

brať vetu po vete.

 

     V ďalšej  časti, kde je  formulovaná národná bezpečnosť

a ciele národnej bezpečnosti, myslím si, že tam sa tvorcovia

krútia istým spôsobom dookola, pretože aj pri cieľoch národ-

nej bezpečnosti  pri bode 4.1 sa  považuje za základné ciele

a vymenúva sa to, čo sa predtým  na strane 5 v bode 1.1 cha-

rakterizovalo ako  národný záujem. Chápem, že  sú to zložité

vzťahy, ak sa chce práve zdôrazňovať národný moment. Kolego-

via a kolegyne, ktorí ste si to prečítali, je umenie niekto-

rým vetám porozumieť, čo sa tu vlastne chce a čo sa tu tvrdí.

 

     Za najvydarenejšiu časť  považujem časť Zásady národnej

bezpečnosti Slovenskej republiky, kde  sa zrejme vychádza aj

z niektorých medzinárodných  dokumentov a ktorá  svojím cha-

rakterom v podstate zodpovedá istému systematickému usporia-

daniu postupov, ktoré by v tejto oblasti mali byť.

 

     Ak  som tu  spomínal, že  vlastne práve  v tomto období

a aj v nasledujúcom sa bude  riešiť otázka, či nás začlenia,

alebo nezačlenia,  osobitnú pozornosť si  zaslúži aj to,  že

v tomto  dokumente  fakticky  nie je  ani raz  použité slovo

NATO. Ak  si zoberieme do konfrontácie  už samotnú túto sku-

točnosť s tým, čo je na programe dňa, tak prinajmenej to mu-

sí pozorného  čitateľa zarážať. Myslím  si, že nie  je možné

v takomto dokumente hovoriť iba všeobecne o novom komplexnom

systéme bezpečnosti,  o novom bezpečnostnom  systéme Európy,

pretože, áno, ten  sa rodí, je cieľom, ale  sú tu existujúce

štruktúry, či  je to už NATO  ako samotný pilier bezpečnosti

v Európe (či sa  to niekomu páči, alebo nie,  je to tak), je

tu  Partnerstvo za  mier, je  tu Organizácia  pre bezpečnosť

a spoluprácu v Európe a to  sú všetko štruktúry, ktoré exis-

tujú a o  ktorých tento dokument mal hovoriť.  Nie o dajakom

všeobecnom  neznámom  európskom  bezpečnostnom  systéme, ale

o tom,  ako  sa  na   báze  týchto  jednotlivých  inštitúcií

a štruktúr európsky bezpečnostný systém postupne vytvára.

 

     Podrobne  som si  to vypísal,  je tu  štyri- či päťkrát

uvedený práve  európsky bezpečnostný systém, ale  je to skôr

len  taká nálepka  bez konkrétneho  obsahu. Považujem  to za

veľký nedostatok tohto dokumentu,  pretože ak tento dokument

berieme vážne, tak sa  stane predmetom pozornosti aj niekoho

iného a mám veľmi vážne obavy, ako si ho bude vysvetľovať.

 

 

     Nemám pozmeňujúce návrhy, pretože  by som musel prefor-

mulovať značnú  časť tohto materiálu a  to považujem za zby-

točné a  jednoducho zrejme aj  neakceptovateľné, a preto  by

som si dovolil na záver dať istý návrh.

 

     Myslím si, že tento dokument  nemá takú kvalitu, aby ho

schvaľovala Národná rada, nemá takú kvalitu, aby Národná ra-

da dávala svoje meno na to, že schvaľuje niečo, ktoré sa sí-

ce tvári, že je veľmi vážne a strategické, ale jednoducho je

to dosť nepodarené slohové  cvičenie. Preto ak chcú predkla-

datelia a ak, dajme  tomu, aj členovia branno-bezpečnostného

výboru pokladajú za potrebné  uvažovať o tomto probléme, čo,

samozrejme, potrebné aj je, dovolím si dať návrh zmeny uzne-

senia, a  to v takomto  duchu:

 

     Navrhujem uznesenie Národnej  rady Slovenskej republiky

zmeniť tak,  že sa v ňom  vypustí obsah písmena B  a písmeno

C sa preformuluje: berie na vedomie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  aj ja.  Ďalej je  do rozpravy

prihlásený pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     milí kolegovia a kolegyne,

 

     dokument predložený vládou Slovenskej republiky  by mal

byť po ústave najdôležitejším východiskom na stanovenie cie-

ľov a  postupov na dosiahnutie bezpečnosti  Slovenska. Má to

byť dokument  strategického významu. Pri  takýchto ambíciách

však  jeho  obsah  vyvoláva  prinajmenšom  rozpaky. Dokument

o národnej bezpečnosti sa hemží  cudzími výrazmi aj tam, kde

máme pekné slovenské ekvivalenty. Spomeniem len "import kri-

minality", "decizívna sféra". Ale  nie o forme chcem rozprá-

vať. O obsahu.

 

     Prvé, čo  padne do očí, je  abstraktnosť dokumentu. Vy-

medzenie pojmov ako "národný  záujem", "vnútorné a vonkajšie

faktory národného  záujmu" a podobne sú  uvádzané úplne vše-

obecne, abstraktne, akoby boli  vypísané z učebníc politoló-

gie alebo vedy o národnej bezpečnosti, tak ako je prednášaná

na amerických univerzitách. Vymedzenie národného záujmu Slo-

venskej republiky na strane 5  je také všeobecné, že sa hodí

na ktorýkoľvek štát európskej  civilizačnej skupiny. To isté

platí  o určení  národnej bezpečnosti  Slovenskej republiky,

cieľov a zásad národnej bezpečnosti.

 

     Niektoré časti materiálu  boli doslova nevhodne opísané

zo zahraničnej literatúry. Napríklad bod 1.2 dôvodovej sprá-

vy, kde sa píše: "V  súčasnosti možno pozorovať dve navzájom

protichodné tendencie.  V západnej časti  kontinentu už nie-

koľko desaťročí prebieha postupná  integrácia. V jej východ-

nej  časti sa  decentralizačné a  emancipačné zmeny  spojené

s hľadaním národnej identity dostali do rozporu nielen s in-

tegračnými trendmi súčasného  európskeho a svetového vývoja,

ale aj  so životnými záujmami  jednotlivých oblastí." Koniec

citátu.  Chcel  predkladateľ  dokumentu - formálne  predseda

vlády Vladimír Mečiar, neformálne pán minister Sitek - pove-

dať, že  rozpad Česko-Slovenska a vznik  Slovenska sa dostal

do rozporu nielen s integračnými trendmi európskeho a sveto-

vého vývoja,  ale aj so životnými  záujmami strednej Európy?

Z takýchto "kacírskych" názorov ste predsa obviňovali KDH!

 

 

 

     Všeobecné definície sa uvádzajú v školských učebniciach

preto, aby učiteľ a žiaci mohli do nich dosadzovať konkrétnu

realitu za konkrétnych okolností. Zásady v predloženom doku-

mente priam volajú  po tom, aby sa porovnali  s realitou sú-

časného  Slovenska.  V  tom  prípade  dopadajú  tieto zásady

a ciele ako  bumerang na svojho  predkladateľa. Napríklad na

strane  10 sa  medzi cieľmi  národnej bezpečnosti  Slovenska

uvádza rešpektovanie záruk ústavnosti.  Je to veľmi dôležitý

cieľ, základný predpoklad ochrany občana i fungovania štátu.

Nie je však vláda, ktorá  podrýva autoritu a legitimitu pre-

zidenta, ktorá predložila parlamentu  viac než desiatku váž-

nych  protiústavných  zákonov,  ktorá  sa  dlhodobo  snažila

o spochybnenie výsledkov volieb,  vláda, ktorej predseda na-

zve Ústavný  súd chorým prvkom na  scéne, zároveň podrývačom

národnej bezpečnosti Slovenskej republiky?

 

     Ďalší vážny  cieľ - dobudovanie  právneho štátu. Vážení

páni a dámy, aký to právny štát budujeme, keď pri vyšetrova-

ní vážneho  prípadu, ktorým sa  Slovensko osobitne negatívne

zapisuje do dejín medzinárodného práva a praxe medzinárodné-

ho práva, sú odvolávaní  vyšetrovatelia, len čo sa priblížia

v podozrení k  štátnemu orgánu? A avízo  o tom podáva týždeň

vopred predseda vlády, hoci by  o tom nemal vedieť. Minister

vnútra a  šéf tajnej služby sa  dohovárajú o fabrikovaní fa-

lošného dôkazu, a nič sa s nimi nedeje. Naopak, zahynie člo-

vek, dôležitý  človek v uvedenom  prípade, a znovu  akoby sa

nič nestalo.  Ide o život,  o ľudí, o  spravodlivosť, ale aj

o skúšku a dôkaz o tom, či a nakoľko máme na Slovensku práv-

ny štát. Takým  štýlom, akým to robí súčasná  vláda, ho ešte

nevybudovali nikde. Iba na papieri.

 

     Na prvom mieste medzi vonkajšími faktormi ovplyvňujúci-

mi realizáciu národného záujmu  Slovenska  uvádza dokument -

citujem  "orientáciu na  získanie  plného  členstva v trans-

atlantických  a  západoeurópskych politických, hospodárskych

a bezpečnostných  štruktúrach". Ibaže  politika vlády, ktorá

bola opakovane adresátom  vážnych diplomatických znepokojení

a výhrad týchto štruktúr, je v priamom protiklade s deklaro-

vaným cieľom, a teda faktorom ohrozujúcim záujem Slovenska.

 

     Mám tu  kópiu legislatívneho návrhu  Kongresu Spojených

štátov amerických zo 4. júna t.r., v ktorom kongres vyčleňu-

je istú  finančnú čiastku na  pomoc pri umožňovaní  prípravy

nových, budúcich  členov aliancie. Ak sme  predtým boli ner-

vózni, keď Helmut Kohl  alebo Malcolm Rifkind alebo niektorí

iní predstavitelia zabudli na Slovensko, možno menej úmysel-

ne, možno viac úmyselne, tipovali sme, či to bolo tak, alebo

onak, toto je prvý  vážny dokument, kde Slovensko explicitne

čierne na bielom už nie je  zahrnuté a nie je zahrnuté už aj

s istými dôsledkami - prinajmenšom finančnej participácie na

programe pri rozširovaní. Je tam možnosť pre prezidenta, ale

prezident nemá vo zvyku ísť  do konfliktu s kongresom, ktorý

svoj názor vyjadruje cez zákon.  Tento stav definovaný v ná-

vrhu amerického zákona je explicitným  vyjadrením možnosti -

citujem "spomalenia alebo nesplnenia integračného cieľa Slo-

venska", čo je podľa  vládneho dokumentu ohrozením nášho ná-

rodného záujmu.  Pýtam sa vás teda,  pán minister obrany, čo

vláda robí a čo chce ešte urobiť na  odvrátenie výpadku Slo-

venska z procesu rozšírenia Severoatlantickej aliancie. Pri-

pomínam, že prísľuby a vysvetľovania situáciu nezmenia.

 

     Ďalším negatívnym faktorom je - citujem: "rast nebezpe-

čenstva medzinárodného organizovaného zločinu". Ako chce to-

muto javu  čeliť vláda, ak tajná  služba stratila dôveryhod-

nosť svojich  partnerov vo väčšine  susedných štátov? Chráni

Slovenká informačná služba seba, vládu, alebo Slovensko?

 

     Dovolím si spomenúť ešte zopár typických súčasných roz-

porov medzi  programovým dokumentom, ktorý  máte na stoloch,

a reálnou politikou.  Je tam faktor "únik vedeckého a  iného

duchovného potenciálu z celospoločensky potrebných oblastí".

Spomeňme si, v akom hrozivom  stave je súčasná veda a vysoké

školstvo na Slovensku. Ale vláda  dá radšej peniaze na tajnú

službu, na Silvestra, na  Maticu, neposilní viac vzdelávacie

inštitúcie, ktoré máme, ale rozmýšľa o iných, politicky ver-

nejších či servilnejších.

 

     Ďalej: "nedostatočná diverzifikácia  životne dôležitých

surovinových a energetických zdrojov". Realita? Namiesto di-

verzifikácie  vyše 80-percentnej  jednostrannej energetickej

závislosti od Ruska vláda podpíše zmluvné absolutórium aj na

dodávky jadrového paliva z toho istého štátu.

 

     Ďalej: "nedostatočná  efektívnosť kontrolných mechaniz-

mov štátu". A realita? Pri  rastúcej závažnosti hospodárskej

kriminality a podvodov v privatizácii smeruje odmietanie po-

silnenia plurality a nezávislosti kontroly výkonnej moci vo-

lebnými víťazmi  postupne k vážnemu  ohrozovaniu bezpečnosti

spoločnosti na Slovensku.

 

     Takto by sa dalo pokračovať  odsek po odseku. Nie slová

a program, ale  politická realita je to,  čo prežívajú ľudia

na Slovensku. Štát tu nie je  na to, aby rozhodoval o priva-

tizácii, o daniach, o okresoch. To je v poradí jeho desiata,

možno tridsiatatretia povinnosť. Štát  je nato, a predovšet-

kým nato, aby  chránil svojich občanov a ich  práva. Ak toto

nedokáže, potom ani národ nie je bezpečný, ani láska k vlas-

ti u  jeho obyvateľov nebude  rásť. Nepomôžu plte,  zbierky,

ohňostroje. Taký štát nikdy nebude silný.

 

     Naopak,  Slovensko,  najmenší  štát  vo  svojom  okolí,

s najmenej početným obyvateľstvom,  s medzinárodne veľmi zá-

vislou  ekonomikou,  napriek   týmto  obmedzujúcim  faktorom

a existujúcim  vonkajším hrozbám  môže byť  silným štátom so

zaručenou  národnou bezpečnosťou,  ak bude  motivovať pocti-

vých,  schopných, pracovitých,  nie mafiánov.  Ak bude zákon

platiť  pre  všetkých  rovnako  a  poriadok  bude začínať od

vrchu. Ak sa bude svojou politikou nie vyčleňovať z priesto-

ru Vyšehradskej štvorky, ale naopak,  spájať ho a robiť bez-

pečnou, atraktívnou časťou európskeho  kontinentu. Na to nie

je potrebná ani tak doktrína, ale predovšetkým pozitívna po-

litická zmena. Nie v záujme opozície, to by bolo málo. V zá-

ujme ľudí,  ktorí žijú na Slovensku  a chcú žiť bezpečnejšie

a lepšie.

 

     Preto sa veľmi pripájam  k návrhu, ktorý predniesol môj

predrečník vo  forme zmeny uznesenia. A  na záver mi dovoľte

formulovať ešte druhú otázku okrem tej prvej pre pána minis-

tra.

 

     Dokument  pod  bodom  5.5  uvádza  zásadu  primeranosti

ozbrojených síl. Citujem: "Svoj  národný záujem bude Sloven-

ská republika garantovať  aj zodpovedajúcimi ozbrojenými si-

lami, ktoré  budú primerané jej  individuálnym a kolektívnym

potrebám.  Bude  podporovať  opatrenia  na posilnenie dôvery

a bezpečnosti." V osemdesiatych rokoch boli v štátoch stred-

nej  a  východnej  Európy  rozmiestňované  sovietske  rakety

stredného  doletu. Po  dosiahnutí strategických  dohôd o ich

likvidácii  sa ich  éra  skončila.  Dvojnásobne to  platí po

skončení studenej vojny,  vzniku Armády Slovenskej republiky

a v čase  našej snahy o členstvo  v Severoatlantickej alian-

cii. Pán minister Sitek, pýtam  sa vás, či sú vo vlastníctve

Slovenskej armády ešte nejaké  z týchto rakiet stredného do-

letu. Vopred vám ďakujem za odpoveď.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Kukan.

 

 

 

Poslanec E. Kukan:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     chcel by  som veľmi stručne  povedať stanovisko k  tomu

materiálu, ktorý práve teraz prerokúvame, teda Základné cie-

le a zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky. Podľa

môjho názoru je to pokus o súhrn akoby vedeckých konštatova-

ní a definícií pojmov zo  spomenutej oblasti. To "akoby" som

chcel podčiarknuť.  Hneď na úvod  chcem povedať, že  nespĺňa

tie ambície,  ktoré si vytýčil. Zdôrazňuje  na mnohých mies-

tach - body 1.2, 1.3, 1.4 - jednoznačne negatívne stanoviská

pri hodnotení súčasnej  medzinárodnej situácie. Jej hodnote-

nie a z  neho vyplývajúce závery sú miestami  zmätené až ne-

zrozumiteľné.

 

     Niektoré pasáže, ako  napríklad 1.2, obsahujú konštato-

vania, ktoré sú už zastarané, vývoj vo svete ich už jednodu-

cho prekonal. Na iných miestach prognózy budúceho vývoja ob-

sahujú  vízie  doslova  strašidelné.  Rozhodne nezodpovedajú

dnešnej realite a myslím si,  že mnohé odseky v materiáli sú

vykonštruované umelo.

 

     Čomu má tento materiál  vlastne slúžiť? Sám materiál si

dáva odpoveď, že je to metodologická pomôcka a že determinu-

je také významné dokumenty, ako je koncepcia zahraničnej po-

litiky Slovenskej republiky, obranná doktrína, doktrína vnú-

tornej  bezpečnosti Slovenska.  Bolo by  nezodpovedné, ak by

tieto  dokumenty boli  spracované skutočne  na základe tohto

materiálu.

 

     Obavy vyvoláva aj jeho  navrhované, povedal by som hie-

rarchické postavenie, že vlastne po Ústave Slovenskej repub-

liky to  má byť najzávažnejší dokument,  ktorý sa potom roz-

pracúva do ďalších dokumentov. Kvalita materiálu, jeho nere-

alistické stanoviská, ich neadekvátnosť súčasnej realite, to

všetko by uvedené materiály znehodnotilo.

 

     V  materiáli sa  dokonca konštatuje,  že jeho praktická

realizácia nevyvolá dodatočný  nárast účelových prostriedkov

zo štátneho rozpočtu. Ale veď takýto materiál sa nedá jedno-

ducho realizovať. Predchádzajúce konštatovanie je nepochopi-

teľné, nemá nijaký praktický základ.

 

     Pasáž o  vnútorných a vonkajších  faktoroch ovplyvňujú-

cich  realizáciu  národného  záujmu  Slovenskej republiky je

v rozpore so súčasnou situáciou vo svete. Je ďalej nelogická

a neadekvátna, väčšina konštatovaní  je neprimerane zveličo-

vaná. Aj  pasáž o národnej  bezpečnosti Slovenskej republiky

obsahuje nepresnosti a neúmerne  vyvyšuje pojem modelu celo-

európskej  bezpečnosti. Nie  je to  celkom presne definovaný

model a táto  pasáž je nie celkom v  súlade aj s programovým

vyhlásením  súčasnej  vlády,  ktorá  stanoví jednoznačne iné

priority. Slovo Severoatlantická  aliancia alebo NATO naozaj

v celom materiáli jednoducho chýba.

 

     Kolegyne  a kolegovia,  takto vypracovaný  a predložený

materiál, aj keď treba oceniť snahu jeho autorov, nemá prak-

tický význam a myslím si, že  nie je potrebný v takejto for-

me. Pojmy  a definície, ktoré obsahuje,  možno nájsť v iných

relevantných materiáloch, či už v ústave alebo ďalších mate-

riáloch,  ktoré  schválila  Národná  rada.  Takýto  materiál

- s ohľadom na  jeho obsah aj formu -  by situáciu podľa mňa

iba  skomplikoval. Národná  rada Slovenskej  republiky by ho

preto nemala prijať.

 

     Ďakujem, pán predseda.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec, aj  ja. S faktickou poznámkou sa

hlási pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pripravil  som si  príspevok,  ale  vzhľadom na  to, že

vlastne moji predrečníci obsahovo v podstate povedali to, čo

mám aj ja  pripravené, chcem len povedať záver  z toho môjho

príspevku, ktorý je podobný, ako bol doteraz u predrečníkov,

a to, že  tento dokument má  podľa mňa takú  nízku jazykovú,

formálnu i  vecnú úroveň, že  vydávať ho za  oficiálny doku-

ment,  jeden po  ústave najdôležitejší,  je pre civilizovaný

štát hanbou.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  pýtam sa, či ešte nie-

kto má prihlášku do rozpravy alebo chce vystúpiť.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, končím rozpravu k  tomuto bodu programu a pýtam

sa  pána ministra  Siteka, či  sa chce  vyjadriť k rozprave.

Pán minister chce vystúpiť. Nech sa páči.

 

 

 

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni poslanci,

     vážené pani poslankyne,

 

     chcel by som odpovedať na tie otázky, ktoré tu boli po-

vedané. Pán  poslanec Figeľ mal otázku,  akým smerom sa táto

Slovenská republika uberá. V podstate, hovorili ste o orien-

tácii do NATO. Treba povedať  jednoznačne, že to je deklaro-

vané v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kde

bezpečnostnú  štruktúru NATO  pokladáme za  najefektívnejšiu

bezpečnostnú štruktúru. Je to  jednoznačne v tomto dokumente

zapracované. Za rezort obrany  v podstate môžem hodnotiť len

to, čo tento rezort obrany spĺňa pri tejto orientácii.

 

     Vieme, že zahraničné návštevy, ktoré navštívili Sloven-

skú republiku, a aj pri  rôznych iných rokovaniach, či už na

Slovensku, alebo mimo republiky, tieto  kroky  rezortu obra-

ny veľmi pozitívne hodnotili. Jednak sa to týka otázky Part-

nerstva za  mier, kde Slovenská  republika, ktorá ako  jedna

z prvých tento prezentačný dokument  podpísala, si plní zod-

povedne tento program Partnerstva  za mier. Vieme, že rezort

obrany vyčlenil  v tomto roku  4 % z  rezortu obrany. Všetky

aktivity majú  veľmi rastúci koeficient. A  takisto v súvis-

losti s orientáciou do NATO, kde v podstate treba splniť ur-

čité dokumenty,  napríklad programovanie, plánovanie  a roz-

počtovanie v rezorte obrany, ktoré má byť kompatibilné s tý-

mi dokumentmi, ktoré sú rozpracované v armádach štátov NATO,

ministerstvo obrany pristupuje k  týmto otázkam veľmi zodpo-

vedne.

 

     Takisto  bolo  nastolené,  aj  keď neboli špecifikované

bližšie podmienky  v súvislosti s orientáciou  do NATO, boli

na rezort obrany vznesené také  základné otázky, a to posil-

nenie civilnej kontroly armády. Myslím si, že táto otázka je

zodpovedne riešená. Vieme, že civilná kontrola armády je za-

bezpečovaná  jednak v  ústave, jednak  cez výbor  pre obranu

a bezpečnosť, jednak  najvyšší funkcionári v  rezorte obrany

sú civili, taktiež cez spoločenské organizácie je posilnenie

kontroly. Ministerstvo obrany má  uzavreté zmluvy s jedenás-

timi spoločenskými organizáciami, ktoré sa v podstate zúčas-

tňujú na tvorbe legislatívnych a právnych dokumentov.

 

     Takisto bola otázka v súvislosti s NATO - dôraz kladený

na kompatibilitu a interoperabilitu. Mám tým na mysli v pod-

state komunikačné a spojovacie prostriedky, kde sa dáva veľ-

ký dôraz, lebo vieme, že výzbroj jednotlivých štátov NATO je

v podstate z domácich produktov, ale  dáva sa dôraz na inte-

roperabilitu  a kompatibilitu  týchto spojovacích  systémov,

čiže  my vynakladáme  veľké finančné  prostriedky. Využívame

pomoc jednak zo Spojených štátov amerických, jednak aj Fran-

cúzi s  nami v tomto smere  nadviazali určité kontakty, čiže

myslím si, že  tieto otázky si rezort obrany  plní. Ešte raz

môžem v podstate povedať, že využívame každú pomoc zo zahra-

ničia. Viac k tejto otázke  vám nemôžem povedať, lebo v pod-

state otázka NATO nie je len otázkou ministerstva obrany.

 

     Čo sa týka tej druhej otázky, myslím si, že je to veľmi

citlivá otázka a má určitý stupeň utajenia. Rád vám odpoviem

písomnou cestou.

 

     K vystúpeniu  pána poslanca Kanisa.  Myslím si, že  ide

o dokument podstatne širší, ako  je obranná doktrína Sloven-

skej  republiky. Tento  dokument pokrýva  nielen obranu, ale

celý komplex bezpečnosti, aj vnútornej, aj vonkajšej bezpeč-

nosti. Procesy, ktoré ste,  pán poslanec, naznačili, sú rie-

šené v národnej obrannej stratégii. Ešte raz zdôrazňujem, že

tento dokument je nadrezortný, je to veľmi významný dokument

a treba tu jednoznačne  zdôrazniť, že - ako to  už bolo viac

ráz  dokumentované -  v podstate  z hľadiska metodologického

významu má slúžiť procesom  pokračovania ďalšej tvorby tejto

bezpečnosti. Veď dnes tento dokument nemôže presne obsahovať

špecifické otázky,  ako je orientácia  do NATO, aby  tu bola

viackrát táto otázka prezentovaná. Je to vyjadrené v Progra-

movom vyhlásení  vlády Slovenskej republiky a  my sa riadime

programovým  vyhlásením  vlády.  (Hlas  z  pléna.) Na štyri.

(Hlas z  pléna.) Samozrejme, lenže  tieto zásady sú  riešené

s tým,  že je  to otvorený  dokument, do  ktorého v podstate

môžeme vstupovať podľa vývoja situácie v Európe a v zahrani-

čí. Nemôžeme ho presne  špecifikovať. Ak máme programové vy-

hlásenia  vlády schválené,  kde je  presná orientácia, podľa

tohto programového  vyhlásenia si vláda zodpovedá  a je pod-

riadená parlamentu, aby hodnotil tieto kroky. Ja som zdôraz-

nil kroky, ktoré si ministerstvo obrany v súvislosti s prog-

ramovým vyhlásením vlády plní. Len toľko.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.  Pýtam sa spoločného spravodajcu

pána poslanca Slotu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa

páči.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Vážení prítomní,

 

     chcem sa  vyjadriť k niektorým  skutočnostiam, ktoré tu

boli prednesené. Pán kolega  Kanis hovoril, že pojem "národ-

ný" je, dá sa povedať, podľa jeho názoru, až skoro sprofano-

vaný. (Hlas v sále.) No skoro. Chcel by som zdôrazniť, že aj

taký štát,  ako sú Spojené  štáty americké, ktoré  sú vzorom

demokracie,  jednoznačne  zvýrazňujú  národný  záujem. Medzi

štátnopolitickým  záujmom  a  národným  záujmom je znamienko

rovnosti, i keď podľa mňa  Spojené štáty americké nemôžu ho-

voriť o národnom záujme, pretože je tam vyše 100 národností.

Mohli by tak rozprávať o ľudovom záujme. Ale prosím. Sloven-

ská republika je jednoznačne národný štát, pretože 85 % oby-

vateľstva sú  Slováci, takže myslím,  že pojem "národný"  je

namieste, a čo je národné, je štátnopolitické, to je bez de-

baty. Ale to je môj názor.

 

     K  tým  ďalším  veciam.  Dalo  by  sa polemizovať možno

o cudzích slovách,  ktoré sú v  materiáli. Možno v  tomto sú

tam  nedostatky, súhlasím.  Ale v  končenom dôsledku  by som

chcel zdôrazniť, aj kolega Ftáčnik povedal, že by takýto ma-

teriál mal  byť prijatý minimálne  na desať rokov - smerovo.

Len by som chcel všetkých upozorniť, že možno sa tento mate-

riál  bude meniť  už o  mesiac po  voľbách v Rusku. Zásadne.

Možno.  Takže vývoj  v Európe,  ale predovšetkým  v strednej

Európe je taký, aký je a  osobne môžem len toľko povedať, že

by sme mali jednoznačne mať prijaté aspoň na nejaký čas, as-

poň niečo. Môžeme polemizovať o tom, na akej úrovni je tento

materiál po kvalitatívnej stránke. Prosím. Len toľko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Pán spravodajca,  budeme prijímať  uznesenie,

čiže budeme musieť hlasovať, lenže ako sa dívam po rokovacej

miestnosti,  nie sme  uznášaniaschopní. (Hlasy  z pléna.) Po

mojej strane aj pravé krídlo  chýba. (Hlasy z pléna.) To nie

je mojou povinnosťou, pán poslanec.

 

     Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.  Ak nebudeme po de-

siatich minútach  uznášaniaschopní, budeme pokračovať zajtra

o 9.00  hodine. (Hlasy  z pléna.)  Pokoj. Vy  ste to chceli.

(Hlasy z pléna.) Z vašej  strany páni poslanci kričia, že sú

v budove, že ich treba hľadať. Môžeme to urobiť. Prosím, aby

som  urobil všetko  podľa rokovacieho  poriadku, prezentujme

sa.

 

     Prezentovalo sa 46 poslancov. Zrejme nás viac nebude.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, budeme pokračovať zaj-

tra o 9.00 hodine prijatím  uznesenia k tomuto bodu programu

a potom tak, ako sme si  schválili v rámci schvaľovania pro-

gramu.

 

     Ďakujem pekne.

                    Tretí deň rokovania

      16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       21. júna 1996

___________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     včera  sme prerušili  schôdzu, lebo  sme neboli uznáša-

niaschopní.

 

     Prosím, aby sme sa teraz prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov, takže môžeme pokračovať.

 

     Včera  sme prerušili  schôdzu pred  hlasovaním o návrhu

uznesenia k bodu Základné ciele a zásady národnej bezpečnos-

ti Slovenskej  politiky, takže by  sme mali pristúpiť  teraz

k hlasovaniu o uznesení k tomuto bodu programu.

 

     Prosím spoločného  spravodajcu pána Slotu, aby hlasova-

nie uviedol, keďže včera sa nepotreboval vyjadriť k priebehu

rozpravy.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážení prítomní,

 

     zo včerajšej  rozpravy, i keď vystúpili  viacerí, dá sa

povedať, že jedine pán poslanec Kanis mal pozmeňujúce návrhy

na uznesenie k tomuto materiálu,  takže by som dal hlasovať,

pán predseda, o jeho pozmeňujúcich návrhoch.

 

     V prvom bode pán poslanec Kanis žiadal vypustiť písmeno

B a jeho obsah, celý obsah  písmena B uznesenia, v ktorom sa

hovorí, že "Národná rada konštatuje, že základné ciele a zá-

sady  národnej bezpečnosti  Slovenskej republiky predstavujú

bezpečnostno-politický dokument strategického významu". Toto

celé  chce pán  poslanec Kanis  vypustiť. Odporúčam,  aby to

zostalo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prečítam ešte raz celé uznesenie.

 

     Uznesenie znie: "Národná  rada prerokovala podľa článku

86 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky Základné ciele a zá-

sady  národnej bezpečnosti  Slovenskej republiky  predložené

vládou Slovenskej republiky."

 

     Teraz je tu: "B. Konštatuje, že Základné ciele a zásady

národnej bezpečnosti  Slovenskej republiky  predstavujú bez-

pečnostno-politický  dokument  strategického  významu." Toto

pán poslanec káže vynechať.

 

     A ďalej  je: "C. súhlasí". On  navrhuje slovo "súhlasí"

prečiarknuť a napísať "berie na vedomie Základné ciele a zá-

sady  národnej bezpečnosti  Slovenskej republiky".  Takto to

navrhuje.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali  a hlasovali, či sme za

takúto zmenu, alebo nie. Pán  spravodajca povedal, že nie je

za túto zmenu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Znamená to, že návrh neprešiel, chýba jeden hlas.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Ďalej nemusíme  hlasovať, uznesenie sme  schválili tak,

ako som ho prečítal. Neprešiel návrh pána poslanca Kanisa.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Pán predseda,  ale neviem, hlasovali  sme aj o  bode C?

Myslím si, že musíme hlasovať ešte aj o bode C.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, hlasovali sme en bloc  o uznesení, ako som ho pre-

čítal, s  návrhom pána Kanisa,  a tento návrh  pána poslanca

Kanisa neprešiel. (Hlasy v sále.)

 

Poslanec J. Slota:

 

     Osobne si myslím, že by sme mali ešte hlasovať...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasovali sme o pozmeňujúcom návrhu poslanca Kanisa. To

znamená, že dáme hlasovať teraz o uznesení, tak ako ho pred-

kladá Národná rada.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

 

Poslanec J. Slota:

 

     O uznesení Národnej rady ako  celku, tak ako bolo pred-

ložené. Odporúčam ho, samozrejme, prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme toto uznesenie prijali.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, pani poslan-

kyne, páni poslanci.

 

     Teraz budeme  rokovať o pôvodnom  d e v i a t o m  bode

programu, ktorým je

 

     návrh na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej repub-

liky na  spoločné vojenské cvičenia  GUARDEX 015-96, GUARDEX

016-96 a ostré bojové  streľby mimo územia Slovenskej repub-

liky.

 

     Návrh vlády ste dostali ako tlač 433 a správu o výsled-

ku prerokovania  návrhu vo výboroch ako  tlač 433a, v ktorej

je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Prosím pána  ministra obrany Slovenskej  republiky, aby

návrh uviedol.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám vám na posúdenie materiál Ministerstva obra-

ny Slovenskej republiky - návrh na vyslanie príslušníkov Ar-

mády  Slovenskej  republiky  na  spoločné  vojenské cvičenia

GUARDEX 015-96 a GUARDEX 016-96  a ostré bojové streľby mimo

územia Slovenskej republiky, ktorý vláda Slovenskej republi-

ky schválila na svojom zasadnutí dňa 11. júna 1996 uznesením

číslo 413.

 

     Národnej rade Slovenskej  republiky prináleží podľa Ús-

tavy Slovenskej republiky článku 86 písm. l) vysloviť súhlas

na vyslanie ozbrojených síl  mimo územia Slovenskej republi-

ky.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 323

z 27. marca 1996 súhlasila s návrhom na uskutočnenie spoloč-

ných  vojenských cvičení  v rámci  programu  Partnerstvo  za

mier a  bilaterálnej spolupráce Armády  Slovenskej republiky

v roku 1996 mimo územia Slovenskej republiky.

 

     Aj napriek  snahe vlády Slovenskej  republiky predložiť

na  rokovanie  Národnej  rady  Slovenskej  republiky v marci

1996 komplexnejší  materiál týkajúci sa  výcvikových aktivít

za  ročné  obdobie  boli  plány  Armády Slovenskej republiky

spresnené a rozšírené o ďalšie cvičenia na základe iniciatí-

vy partnerských strán. K  schváleným aktivitám pribudli spo-

ločne  vojenské  cvičenia  GUARDEX  015-96  a GUARDEX 016-96

v rámci programov Partnerstva za mier a ostré bojové streľby

jednotiek  protivzdušnej obrany  Armády Slovenskej republiky

v rámci bilaterálnej spolupráce.

 

     Cvičenia GUARDEX 015-96 a GUARDEX 016-96 organizuje Ná-

rodná  garda štátu  Indiana v  Spojených štátoch  amerických

a svoju účasť  na cvičení ponúkla  armáde koncom mája  tohto

roku.  Cvičenie  GUARDEX  015-96 sa  uskutoční  v termíne od

20. júla 1996 do 3. augusta  1996 a je pozvaných 20 prísluš-

níkov Armády  Slovenskej republiky. Cieľom  cvičenia je pre-

cvičiť pripravenosť jednotiek na  mierové operácie s dôrazom

na podporu týchto operácií. Pri  tomto cvičení bude po prvý-

krát použitý automatizovaný  systém palebnej prípravy operá-

cií.

 

     Cvičenie GUARDEX  016-96 sa uskutoční  v termíne od  1.

septembra tohto  roku do 30. septembra  tohto roku a pozvaní

sú 3 príslušníci Armády Slovenskej republiky. Témou cvičenia

je plánovanie humanitných a mierových cvičení.

 

     Obidve aktivity sú konkrétnym príspevkom na rozvoj spo-

lupráce so štátom Indiana,  ktorý je pre Slovenskú republiku

partnerským štátom v rámci programu Most spolupráce.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 323

z 27. marca 1996  vyslovila súhlas s ostrými bojovými streľ-

bami útvarov protivzdušnej obrany  v Poľskej republike. Poľ-

ská strana  predbežne požadovala sumu 400  až 555 tisíc USD,

čo by  bolo v porovnaní so  streľbami tohto druhu vykonanými

v minulom roku  v Poľskej republike podstatne  viac. Z tohto

dôvodu Armáda Slovenskej republiky  zvážila aj ďalšie ponuky

k streľbám na území Rumunskej  republiky a Bulharskej repub-

liky. Z finančného, vojenského a technického hľadiska je po-

nuka  Bulharskej republiky  pre Armádu  Slovenskej republiky

najvýhodnejšia.  Zmluvne dohodnuté  náklady predstavujú sumu

350 tisíc USD.

 

     Uvedené aktivity mimo územia Slovenskej republiky umož-

nia zúčastneným  jednotkám Armády Slovenskej  republiky obo-

známiť sa  s terénom a operačnými  podmienkami v danom prie-

store. Prispejú k  zvýšeniu interoperability síl pripravova-

ných na  mierové operácie a  bojovej pripravenosti jednotiek

zaradených do systému protivzdušnej obrany.

 

     Vážený pán predseda,

     páni poslanci,

 

     pretože  uvedené aktivity  prispejú k  posilneniu boja-

schopnosti Armády  Slovenskej republiky, odporúčam  vám, aby

ste s predkladaným návrhom súhlasili.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán minister.

 

     Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť pán Imrich And-

rejčák bol  určený ako spoločný  spravodajca výborov. Prosím

ho, aby  nás informoval o prerokovaní  tohto návrhu vo výbo-

roch.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážená snemovňa,

 

     predkladám spoločnú správu Zahraničného výboru Národnej

rady Slovenskej republiky a  Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky  pre obranu  a bezpečnosť  o výsledku prerokovania

návrhu na vyslanie  príslušníkov Armády Slovenskej republiky

na  spoločné  vojenské   cvičenia  GUARDEX  O15-96,  GUARDEX

016-96 a ostré bojové  streľby mimo územia Slovenskej repub-

liky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1032 zo 17. júna tohto roku pridelil návrh na

vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky na uvádza-

né cvičenia a ostré bojové streľby Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému vý-

boru Národnej  rady. Zároveň určil Výbor  Národnej rady Slo-

venskej  republiky  pre  obranu  a  bezpečnosť  pripraviť na

schôdzu Národnej  rady Slovenskej republiky  spoločnú správu

o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch.

 

     Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky

prerokoval návrh na  vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej

republiky na uvedené vojenské  cvičenia a bojové streľby dňa

18. júna a odporučil  Národnej rade Slovenskej republiky vy-

sloviť s ním súhlas.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť prerokoval návrh na  toto vyslanie dňa 20. júna

a odporučil Národnej rade vysloviť s ním súhlas.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi  predniesť aj návrh  uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky. Citujem z návrhu  na vyslanie prísluš-

níkov Armády Slovenskej republiky  na spoločné vojenské cvi-

čenia GUARDEX 015-96, GUARDEX  016-96 a ostré bojové streľby

mimo  územia Slovenskej  republiky, tlač 433: "Národná  rada

Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. l) Ústavy Sloven-

skej republiky vyslovuje súhlas  s vyslaním príslušníkov Ar-

mády Slovenskej  republiky mimo územia  Slovenskej republiky

za účelom uskutočnenia spoločných  vojenských cvičení a ost-

rých bojových strelieb v roku 1996

 

 

 

     A. v rámci programu Partnerstvo za mier

 

        - cvičenie GUARDEX 015-96 na území Spojených štátov,

        - cvičenie GUARDEX 016-96 na území Spojených štátov,

 

     B. v rámci bilaterálnej spolupráce

 

        ostré bojové streľby v Bulharskej republike.

 

 Bratislava 19. júna 1996."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Otváram  k tomuto  bodu programu  rozpravu. Do rozpravy

som nedostal žiadnu písomnú  prihlášku. Ak sa nikto nehlási,

končím  rozpravu k  tomuto  bodu  programu. Pán  minister sa

zrejme  nechce  vyjadriť.  Pán  spoločný spravodajca takisto

nie. Môžeme  pristúpiť k hlasovaniu. Nech  sa páči, pán spo-

ločný spravodajca.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Pán predseda,  odporúčam Národnej rade  návrh uznesenia

Národnej rady, ktoré som prečítal, prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli  sme  znenie  uznesenia,  budeme preto hlasovať.

Prosím,  aby sme  sa prezentovali  a hneď  aj hlasovali. Pán

spoločný spravodajca navrhuje prijať toto uznesenie.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili  uznesenie k návrhu vlády

Slovenskej republiky na vyslanie príslušníkov Armády Sloven-

skej republiky na spoločné  vojenské cvičenia GUARDEX 015-96

a GUARDEX 016-96 a ostré  bojové streľby mimo územia Sloven-

skej republiky.

 

     Ďakujem,  pán spoločný  spravodajca, aj  vám, panie po-

slankyne, páni poslanci.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou sa  prihlásil pán poslanec Cabaj.

Ale môže to byť len procedurálny návrh.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán  predseda, je to  procedurálna poznámka. Do-

voľte mi, aby som požiadal o 30-minútovú prestávku na poradu

klubu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Borovský.

 

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Poslanecký  klub  Združenia   robotníkov  Slovenska  sa

k tejto požiadavke pripája.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán predseda, včera sme dostali materiály na prerokova-

nie do  výboru pre hospodárstvo a  privatizáciu, ale dostali

sme ich prakticky až v závere rokovania, takže využívam túto

30-minútovú  prestávku na  schôdzu výboru  pre hospodárstvo,

privatizáciu a  podnikanie. Prosím, aby ste  prišli. Bude to

veľmi rýchlo, do tých 20 minút sa bezpečne zmestíme. Nakoľko

zasadnutie klubov sa bude konať bezpochyby v miestnosti čís-

lo 30, prosím, aby ste prišli do mojej pracovne hore na čís-

lo 209.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, čiže bude prestávka do 10.30 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, po hodine a pol

prestávky budeme pokračovať v rokovaní.

 

     Pri schvaľovaní programu 16. schôdze Národnej rady Slo-

venskej republiky  sme rozhodli, že  sa na program  dnešného

rokovacieho dňa zaradia body 39 až 42. Všetky body sme prak-

ticky už prerokúvali v inom poradí.

 

     Pristúpime k  t r i d s i a t e m u   d e v i a t e m u

bodu programu, ktorým je

 

     návrh na rozšírenie členov Osobitného kontrolného orgá-

nu na kontrolu činnosti  Slovenskej informačnej  služby a na

voľbu ďalších členov tohto orgánu.

 

     Kým pristúpime k rokovaniu  o tomto bode, s procedurál-

nou poznámkou vystúpi pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán  predseda, mám  procedurálny návrh.  Navrhujem, aby

sme po bode 39 programu,  ktorým je návrh na rozšírenie čle-

nov Osobitného kontrolného orgánu  na kontrolu činnosti Slo-

venskej informačnej  služby a na voľbu  ďalších členov tohto

orgánu, rokovali o bode programu  číslo 33. Je to návrh sku-

piny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie

zákona Národnej  rady, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo

192/1995 Z. z. o  zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii

strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoloč-

ností.

 

     Ďalej  navrhujem, aby  sme odložili  rokovanie o bodoch

programu 41 a 42 na utorok budúci týždeň. A po tomto všetkom

navrhujem, ak schválime, alebo teda neschválime návrh zákona

o zabezpečení záujmov  štátu, aby dnešné  rokovanie Národnej

rady bolo prerušené.

 

     Dávam  teda komplexný  návrh na  zmenu programu, prosím

vás, aby sme o tomto procedurálnom návrhu hlasovali ako cel-

ku bez rozpravy.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Borovský.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Pán predseda, mám tiež procedurálny návrh. V zmysle ro-

kovacieho poriadku  § 13 dávam  procedurálny návrh na  zmenu

poradia programu schôdze. Navrhujem, aby body programu číslo

33 a 31  boli prerokované teraz, v poradí:  bod číslo 33 ako

prvý a bod číslo 31 ako druhý. Ostatné body programu nech sa

prečíslujú. O tomto návrhu navrhujem hlasovať bez rozpravy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne za  slovo, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím pokoj.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Dovoľte mi, pán predseda, aby som vyslovil vážne znepo-

kojenie nad prácou vášho sekretariátu. Dostala sa mi do ruky

tlač 438  číslo 1004/1996 sekretariát,  kde na predposlednej

strane je list, ktorý píše nejaký Magyár kereszténydemokrata

mozgálom, ktorý navrhuje pána Bugára  za člena OKO. Ja nepo-

znám, čo to je  "Magyár kereszténydemokrata mozgálom" a pro-

sím, aby ste mi viacej takéto listy z vášho sekretariátu ne-

posielali. Ja protestujem proti tomu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Predsa v tomto štáte má každá strana svoj názov, tak je

zaregistrovaná. Toto,  čo si niektoré  strany v tomto  štáte

dovoľujú, nemá obdobu v nijakom štáte.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ešte  niekto? Pán poslanec Ásvá-

nyi, jedine s procesnou pripomienkou.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcel by som upozorniť pána poslanca Morica, že keby sa

pozrel o jeden riadok nižšie,  tak tam má napísaný tento ná-

zov po slovensky, ďalší riadok  po anglicky, po nemecky. Ne-

viem, ktorý jazyk ovláda. Okrem maďarčiny.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Moric, bol by  som rád, keby  sme nechali

prestrelku. Povedali  ste svoj názor, povedal  svoj názor aj

on. Súhlasím, v poriadku. Ďakujem.

 

     Budeme hlasovať najprv o  procedurálnom návrhu pána po-

slanca  Fica, ktorý  navrhuje, aby  sme po  bode 39 rokovali

hneď o bode 33 a aby sme body 41 a 42, ktoré majú nasledovať

podľa pôvodného schválenia  programu, preložili na rokovanie

v utorok,  a zároveň  prerušili túto  schôdzu až  do utorka.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. Počuli ste

návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     To znamená, páni poslanci, pani poslankyne, že prejdeme

k prvému bodu. O návrhu pána  poslanca Borovského nie je po-

trebné hlasovať. (Hlasy  v sále.) Tá zmena a  ten bod, ktorý

ste navrhli, je prijatý, čiže to bolo týmto potvrdené. (Hla-

sy v  sále.) Prosím? Ale  prijali sme tento  návrh, ktorý by

potom zmenil návrh pána poslanca Fica.

 

     Prosím, dám hlasovať o návrhu pána poslanca Borovského.

(Dohadovanie v sále o tom, či hlasovať alebo nie.) To sa bi-

je, však  hovorím, veď vy ste  povedali, že chcete hlasovať.

(Hlas podpredsedu  Ľuptáka: To je rozdiel.)  Nie je rozdiel.

Páni poslanci,  počúvajte dobre ešte raz.  Pán poslanec Fico

mal návrh a ten sme už odhlasovali. Tým sa to končí. Po bode

39 ide  bod 33, odložia  sa body 41  a 42 a  bude sa rokovať

v utorok,  pretože sa  preruší dnešná  schôdza. Pán Borovský

navrhuje, aby pred bodom 33 bol zaradený bod 31. (Pokračujú-

ce dohadovanie  v sále. Hlas podpredsedu  Ľuptáka: A to hneď

teraz. On dal iný návrh.) Ale, pán podpredseda, pán Fico dal

návrh, že  po prerokovaní týchto  bodov sa preruší  schôdza.

Čiže nie je o čom rokovať. Neviem, prečo sa so mnou škriepi-

te.  Nie je  o čom  rokovať. (Hlas  podpredsedu Ľuptáka:  Je

o čom rokovať.) Janko, pán podpredseda, nie, pretože pán Fi-

co dal návrh na  prerušenie schôdze. Prosím, budeme hlasovať

o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.  Vlastne nie, už sme to

odhlasovali. (Hlas  podpredsedu Ľuptáka: Nemôže  to byť. Ne-

uprednostňujte iných. My dávame trochu iný návrh, pozmeňujú-

ci.)

 

     Dobre. Páni  poslanci, dám hlasovať  o návrhu pána  po-

slanca. Hlasujeme  o návrhu pána poslanca  Borovského. Ja sa

nebudem s vami škriepiť.  Každý logicky rozmýšľajúci vie, že

to tak nie je. (Znova argumentovanie podpredsedu Ľuptáka.)

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 79 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  teraz by sme mali pre-

rokovať bod, ktorým je

 

     návrh na rozšírenie členov Osobitného kontrolného orgá-

nu na  kontrolu činnosti Slovenskej informačnej  služby a na

voľbu členov tohto orgánu.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky svojím  uznesením zo

4. novembra  1994 číslo 25 zriadila  podľa § 5 ods.  1 a § 6

ods.  1  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

46/1993 Z. z. o  Slovenskej informačnej službe Osobitný kon-

trolný  orgán  na  kontrolu  činnosti Slovenskej informačnej

služby v zložení predseda a štyria členovia. Podľa § 6 odse-

ku 1 uvedeného zákona Národná rada určuje počet členov tohto

Osobitného kontrolného orgánu.

 

     Navrhuje sa, aby Osobitný  kontrolný orgán mal 7 členov

vrátane  jeho predsedu,  teda  aby  sa tento  orgán rozšíril

o dvoch členov.

 

     Návrh ste  dostali ako tlač  438. Súčasťou je  aj návrh

uznesenia Národnej rady. Návrh  kandidátov na členov Osobit-

ného kontrolného orgánu vychádza  z návrhov jednotlivých po-

slaneckých klubov.

 

     Chcem sa spýtať, či má niekto pripomienky alebo doplňu-

júce návrhy.

 

     (Nikto.)

 

     Konštatujem, že nikto nemá  žiaden doplňujúci návrh ani

pripomienky.

 

     Pristúpime  k  hlasovaniu.  Hlasovanie  nie  je ako pri

iných hlasovaniach tajné, nie je tajné.

 

     Prosím, pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo. Pán  predseda, keďže ide o personálne

otázky  a vždy  sme o  týchto otázkach  rozhodovali v tajnom

hlasovaní,  odporúčam  aj  teraz,  aby  sme hlasovali tajne.

(Nezrozumiteľné  hlasy.) Nie  o počte,  myslím o konkrétnych

osobách.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale teraz ideme najskôr hlasovať o tom, aby sme zmenili

uznesenie, aby bol počet poslancov sedem.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Áno, len ja to beriem ako  jeden návrh a aby sme už ne-

uzavreli tú možnosť, podávam už teraz procedurálny návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci.  Nechajte hovoriť jedného. Pokra-

čujte. Čo ste chceli povedať, pán poslanec?

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Že je  to jeden návrh,  ktorý sa skladá  z dvoch častí,

a aby sme pre prípadné uzatvorenie rozpravy neznemožnili po-

danie návrhu na tajné hlasovanie, podávam ho teraz.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre.  Pán poslanec  Hrušovský. Nie?  (Hlasy z pléna.)

Hlasujeme o tom,  že sa počet mení z  piatich na sedem. Čiže

hlasujeme  najskôr o  časti A  návrhu uznesenia,  ktorý máte

predložený v rozdanom materiáli. V časti A sa navrhuje počet

členov  Osobitného kontrolného  orgánu na  kontrolu činnosti

Slovenskej informačnej služby a jeho rozšírenie o dvoch.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 144 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

     Konštatujem, že  sme schválili rozšírenie  počtu členov

Osobitného kontrolného  orgánu na kontrolu  činnosti Sloven-

skej informačnej služby o dvoch členov.

 

     Teraz budeme  hlasovať o voľbe,  ale procedurálne musím

dať hlasovať o návrhu pána poslanca Fogaša. Pán poslanec Fo-

gaš navrhuje,  aby sme hlasovali  o týchto členoch  v tajnom

hlasovaní. Tak som tomu rozumel, pán poslanec Fogaš.

 

     Prosím, budeme sa prezentovať  a budeme hlasovať o tom,

či budeme hlasovať tajne alebo verejne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Odsúhlasili sme si tajné hlasovanie.

 

     Vážení páni poslanci, to  znamená, že budeme musieť mať

krátku prestávku, kým kancelária pripraví... Nemusíme? Je to

prichystané? Kancelária bola prichystaná aj na túto alterna-

tívu.

 

     Dovoľte mi povedať, že klub poslancov za Spoločnú voľbu

navrhuje za člena Osobitného kontrolného orgánu poslanca Vi-

liama Sopka, klub poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie

navrhuje  poslanca Ladislava  Pittnera a  kluby poslancov za

Maďarskú koalíciu, MKDH navrhujú  pána poslanca Bélu Bugára.

Nemám tu  vzor hlasovacieho lístka,  takže momentálne neviem

povedať, ako  vyzerá a akým spôsobom  budeme hlasovať. Už mi

ho dali.

 

     Budeme hlasovať zvyčajným spôsobom. Najskôr budú hlaso-

vať  overovatelia,  ktorých  prosím,  aby rozdali hlasovacie

lístky a dozreli na  priebeh tajného hlasovania. Po overova-

teľoch budú hlasovať predsedovia výborov a predsedníctvo.

 

     Pokiaľ ide o úpravu  hlasovacieho lístku, kto chce, aby

bol členom  Osobitného kontrolného orgánu  navrhovaný kandi-

dát, jeho  meno nechá tak,  ako je napísané.  Koho chce, aby

nebol, tak ho vyčiarkne. Jasné?  (Hlasy v sále.) Platný lís-

tok je aj vtedy, keď  prečiarknete všetkých. (Hlasy v sále.)

A neplatný  je, ak  zostanú  všetci  traja, pretože  ide len

o dvoch. Jeden sa musí zo zoznamu vyčiarknuť.

 

     Ešte raz  hovorím, platný je  ten hlasovací lístok,  na

ktorom budú ponechané mená najviac dvoch kandidátov. Najskôr

budú hlasovať overovatelia, potom predsedovia výborov a pod-

predsedovia parlamentu.

 

     (Tajné hlasovanie.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pýtam sa, vážené kolegyne a  kolegovia, či má ešte nie-

kto z vás vykonať akt tajného hlasovania. Nech sa páči.

 

     Vážené kolegyne a  kolegovia, vyhlasujem tajné hlasova-

nie za skončené.

 

     Prosím  overovateľov, aby  na určenom  mieste spočítali

hlasy.

 

     Vyhlasujem obedňajšiu prestávku  do 14.00 hodiny. Dobrú

chuť.

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať.

 

     Prosím teraz povereného overovateľa, aby oznámil Národ-

nej rade výsledky volieb.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som vám  prečítala zápisnicu o  tajnom

hlasovaní na voľbu ďalších členov Osobitného kontrolného or-

gánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti

Slovenskej informačnej služby, konanom na 16. schôdzi Národ-

nej rady Slovenskej republiky 21. júna 1996.

 

     Na voľbu  ďalších členov Osobitného  kontrolného orgánu

Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slo-

venskej informačnej služby bolo  poslancom vydaných 143 hla-

sovacích lístkov. Po  spočítaní hlasov overovatelia zistili,

že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 141 platných hlasova-

cích lístkov a 2 neplatné hlasovacie lístky.

 

     Za návrh na voľbu ďalšieho člena Osobitného kontrolného

orgánu Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu čin-

nosti Slovenskej informačnej  služby Viliama Sopka hlasovalo

87 poslancov,  za Ladislava Pittnera 69  poslancov a za Bélu

Bugára 51 poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej re-

publiky zvolila za ďalšieho člena Osobitného kontrolného or-

gánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti

Slovenskej informačnej  služby pána poslanca  Viliama Sopka,

ktorý dosiahol a prekročil hranicu 79 hlasov. (Potlesk v sá-

le.)  Ďalší dvaja  členovia túto  hranicu neprekročili, čiže

voľba ďalšieho sa bude musieť ešte zopakovať. Gratulujem pá-

nu poslancovi Sopkovi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

 

     Budeme postupovať podľa volebného poriadku. Volebný po-

riadok hovorí, že pred  konaním nového kola volieb predseda-

júci schôdzu preruší. Počas prerušenia sa uskutočnia schôdze

poslaneckých klubov,  poslanci môžu navrhnúť  iného, čiže za

každý poslanecký klub poslanci môžu navrhnúť nových kandidá-

tov. To znamená, že budem čakať na návrhy kandidátov.

 

      Podľa schváleného bodu  programu teraz budeme pokračo-

vať  t r i d s i a t y m   t r e t í m  bodom, a to je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení s dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri

privatizácii strategicky dôležitých  štátnych podnikov a ak-

ciových spoločností.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 335, správu o výsled-

ku prerokovania  návrhu vo výboroch  Národnej rady ako  tlač

335a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pani poslan-

kyňa Brigita Schmögnerová.

 

     Pán poslanec  Maxon, je to procedurálny  návrh? Nech sa

páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo. Vzhľadom  na to, že máme k dis-

pozícii spoločnú správu k tomuto  bodu rokovania a v spoloč-

nej správe je uvedené, že výbor pre financie, rozpočet a me-

nu tento  návrh pod tlačou  číslo 355 neprerokoval,  toto už

nie  je skutočnosťou,  tak  by  som potom  prosil spoločného

spravodajcu, aby  všetkých informoval o  uznesení výboru pre

financie, rozpočet a menu k tomuto predmetu rokovania.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Schmögne-

rová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená poslanecká snemovňa,

 

     dovoľte, aby som vám zdôvodnila predloženie novelizácie

zákona číslo 192/1995 Z. z.  o zabezpečení záujmov štátu pri

privatizácii strategicky dôležitých  štátnych podnikov a ak-

ciových spoločností,  ktorý máte pred  sebou ako tlač  číslo

335. Ide  o veľmi krátky  návrh zákona, ktorý je však svojím

dosahom veľmi dôležitý.

 

     V návrhu zákona sa predkladá, aby dve finančné inštitú-

cie - Slovenská  sporiteľňa, a. s., a  Slovenská  poisťovňa,

a. s., boli zahrnuté do §  2 zákona číslo 192/1995 Z. z., to

znamená medzi tie spoločnosti a štátne podniky, ktoré nemajú

byť ďalej privatizované.

 

     V druhej časti návrhu sa navrhuje, aby Všeobecná úvero-

vá banka a Investičná a rozvojová banka boli zahrnuté do § 3

ods. 1 zákona číslo 192/1995 Z.  z., t. j. aby boli zaradené

medzi strategické  podniky, na ktoré  sa nevzťahuje klauzula

o neprivatizovateľnosti, ale pri ktorých sa zvyšujú právomo-

ci zakladateľského orgánu.

 

     Dovoľte, aby som stručne zdôvodnila tento návrh.

 

     Slovenská poisťovňa  a Slovenská sporiteľňa  sú dve vý-

znamné finančné  inštitúcie. Obidve majú  monopolné postave-

nie, Slovenská sporiteľňa na trhu úspor, resp. na trhu vkla-

dov, kde má  zhruba asi medzi 80 až 84  %, a Slovenská pois-

ťovňa na trhu  poistných vkladov, kde má podiel  medzi 75 až

80 %.

 

     V  súčasnosti  neexistujú  žiadne  legislatívne úpravy,

ktoré by zamedzovali zneužitiu monopolného postavenia týchto

dvoch  inštitúcií  na   obidvoch  trhoch.  Neexistuje  zákon

o štátnom dozore, neexistuje Úrad  štátneho dozoru, ktorý by

mohol účinne vykonávať štátny dozor nad obidvoma inštitúcia-

mi.

 

     Predpokladáme,  že  prijatie  zákona  o štátnom dozore,

zriadenie Úradu pre štátny dozor a podobne si vyžiada určitý

čas. Diverzifikácia na obidvoch trhoch je časovo ešte nároč-

nejšia,  i keď  na trhu  poistných vkladov  už máme niekoľko

súkromných inštitúcií,  ktoré, myslím si,  v budúcnosti budú

rozhodne znižovať vážnosť  monopolného postavenia Slovenskej

poisťovne. Už dnes dávajú mnohé komerčné banky na trhu vkla-

dov možnosť zhromažďovať vklady od obyvateľstva.

 

     Druhým dôvodom, ktorý treba brať  do úvahy, je fakt, že

Slovenská  sporiteľňa a  aj dve  ďalšie finančné  inštitúcie

- Všeobecná  úverová banka  a Investičná  a rozvojová  banka

- sú poznamenané tým, že  majú pomerne zlú štruktúru svojich

úverov. Otázka  zlého úverového portfólia  týchto inštitúcií

nie je nová, existuje tu už niekoľko rokov. Bohužiaľ, v tom-

to smere sa ešte  neuskutočnili dostatočne účinné opatrenia.

Ich uskutočnenie zo strany  štátu predpokladá schválenie no-

velizácie zákona  o rezervách a  oprávkach a predpokladá  aj

vyčlenenie určitých zdrojov v štátnom rozpočte, aby sa tento

ozdravný  proces mohol  rozbehnúť. Naša  poslanecká snemovňa

prijala novelizáciu zákona o bankách, kde sa prijalo aj roz-

hodnutie o  tom, že tieto  inštitúcie budú zo  zákona musieť

byť reštrukturalizované.

 

     Chcem teda  upozorniť, že v  danej situácii, ale  aj na

najbližšie obdobie nie sú  vytvorené vhodné podmienky na to,

aby  tieto  inštitúcie,  predovšetkým  Slovenská  sporiteľňa

a Slovenská poisťovňa, sa privatizovali. Nezabezpečilo by to

dostatočnú ochranu vkladov a dostatočnú ochranu pred zneuži-

tím ich  monopolného postavenia. Vzhľadom na  to, že vo Vše-

obecnej úverovej banke a Investičnej a rozvojovej banke bude

potrebné  uskutočniť   proces  reštrukturalizácie  úverového

portfólia, treba zvážiť aj to,  či sa predtým uskutoční ďal-

šia privatizácia týchto inštitúcií.

 

     Na  základe toho,  vážené poslankyne,  vážení poslanci,

vás prosím o podporu novelizácie zákona číslo 192/1995 Z. z.

o zabezpečení  záujmov  štátu  pri  privatizácii strategicky

dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa, aj ja vám. Ako spoločný spra-

vodajca  výborov bol  určený predseda  výboru pán  Hofbauer.

Prosím ho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu

zákona vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri

privatizácii strategicky dôležitých  štátnych podnikov a ak-

ciových spoločností,  tlač číslo 335,  pridelil predseda Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  rozhodnutím číslo 769 z 5.

februára 1996 na  prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie v lehote po prijatí stanoviska vlády Slovenskej

republiky a súčasne určil  ako príslušný Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slo-

venskej republiky s tým,  že sa skoordinované stanoviská vý-

borov Národnej rady Slovenskej republiky premietnu v spoloč-

nej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1041 z 20. júna  1996 pozmenil svoje rozhodnutie číslo

769 z 5. februára 1996  tak, že určil lehotu na prerokovanie

návrhu skupiny poslancov  Národnej rady Slovenskej republiky

na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky ihneď.

 

     Stanovisko vlády Slovenskej  republiky k návrhu skupiny

poslancov na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky v čase spracovania spoločnej správy nebolo známe. Výbor

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo, privatizáciu  a podnikanie v  čase spracovania spo-

ločnej správy neprerokovali návrh skupiny poslancov Národnej

rady  Slovenskej republiky  na vydanie  zákona. Tieto výbory

prerokovali návrh zákona osobitne, a  to dnes, a ich uznese-

nia sú preto osobitnou prílohou spoločnej správy.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

dňa 21. júna 1996 prerokoval  návrh skupiny poslancov na vy-

danie zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky a neprijal

uznesenie k  návrhu skupiny poslancov  Národnej rady Sloven-

skej  republiky na  vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení a  dopĺňa zákon Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov

štátu pri privatizácii  strategicky dôležitých štátnych pod-

nikov a akciových spoločností, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej  rady číslo 44/1989 Zb.  o rokovacom po-

riadku Slovenskej  národnej rady v  znení neskorších predpi-

sov  nevyslovila s ním  súhlas nadpolovičná väčšina všetkých

členov výboru.

 

     Vážení  kolegovia,  súčasťou  spoločnej  správy sú teda

tieto dve  uznesenia, ktoré som  dostal osobitne, a v týchto

uzneseniach boli prijaté  odporúčania na pozmeňujúce návrhy,

ktoré tu prečítam  a treba ich chápať ako  stanovisko k spo-

ločnej správe.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie prijal tento pozmeňujúci ná-

vrh:

 

     V bode 1 textu návrhu skupiny poslancov v treťom riadku

za slovami "štátne podniky"  vypustiť slovo "alebo" a nahra-

diť ho čiarkou a vo štvrtom  riadku za slová "s účasťou štá-

tu" vypustiť  slovo "alebo" a nahradiť  ho slovami "a akcie"

a ďalej pokračovať pôvodným  textom. Tento pozmeňujúci návrh

bol  prerokovaný s  predkladateľmi a  precizuje pôvodný text

návrhu.

 

     Ďalej ako  súčasť spoločnej správy treba  chápať aj po-

zmeňujúci  návrh Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu k bodu  2, a to v bode 2 písm.

f) slovo "alebo" nahradiť slovom "a".

 

     Toto sú  všetky pozmeňujúce návrhy,  ktoré treba chápať

ako stanoviská  k spoločnej správe.  Odporúčam ich prijatie,

vážený pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. Do rozpra-

vy sa prihlásil predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     na základe nie nevýznamného tlaku relevantných medziná-

rodných  inštitúcií,  či    Medzinárodného menového fondu,

Svetovej  banky alebo  OECD, ktoré  navrhujú privatizáciu aj

peňažných inštitúcií, resp. žiadajú  oznámiť termín, kedy sa

pristúpi k  tejto privatizácii, navrhujem  obmedziť účinnosť

tejto novely  do dátumu 31. 3.  1997. Môj pozmeňujúci, resp.

doplňujúci návrh teda znie: v  texte článku II návrhu novely

tohto zákona  vypustiť bodku a pokračovať  v texte "a stráca

účinnosť 31. 3. 1997".

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Do rozpravy sa  hlási pán poslanec Slota. Nech

sa páči.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení prítomní,

 

     som  skutočne veľmi  rád, že  Slovenská národná  strana

podporou tohto návrhu bude  môcť preukázať tie dehonestujúce

reči o  tom, že Slovenská  národná strana je  proste nejakým

spôsobom zainteresovaná v  privatizácii poisťovní, až natoľ-

ko, že by spochybňovala nejaké koaličné vzťahy. Sme skutočne

veľmi radi a myslím si, že  sa vyjadrí aj môj kolega Ľupták,

že dôjde k zahrnutiu  týchto peňažných ústavov do strategic-

kých podnikov tohto štátu. A naveky vekov amen tak, aby nik-

dy nikým neboli  privatizované. Nie v roku 1997,  nech sú aj

v roku 2097  tieto peňažné ústavy  stále ako peňažné  ústavy

štátu.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     pri tomto návrhu zákona sa vlastne žiada opýtať, aký je

účel tejto novely zákona  o strategických podnikoch. Je úče-

lom zabrániť privatizácii Slovenskej sporiteľne a Slovenskej

poisťovne? Pravdepodobne  áno, z vystúpenia  pani predklada-

teľky to vyplýva.

 

     Môžeme mať rôzne názory  na potrebu privatizácie týchto

inštitúcií, ale  za existujúcich okolností  na Slovensku ak-

ceptujem,  že  dnes  je  dôvod  na  neprivatizáciu poisťovne

a sporiteľne. V  tomto prípade však musím  upozorniť, že ná-

vrh, tak ako ho formulovali predkladatelia, tento účel vôbec

nespĺňa. Kolegovia totiž nepostrehli, čo je pri privatizácii

podľa  zákona 92/1991  Zb. o  veľkej privatizácii  predmetom

privatizácie. Nikdy to nebol a nie je majetok akciových spo-

ločností. Tu, pravda, nemám na mysli, keď nejaká  spoločnosť

predá napríklad Ford Escort  svojmu riaditeľovi ako fyzickej

osobe. Aj to je určitý druh privatizácie, ale nie je to pri-

vatizácia podľa zákona číslo 92/1991 Zb. Musíme totiž rozlí-

šiť majetok akciovej spoločnosti a majetok štátu, resp. Fon-

du národného majetku.  V privatizácii je  pri akciových spo-

ločnostiach  bežný postup,  že Fond  národného majetku predá

akcie, ktoré zhmotňujú jeho majetkovú účasť v danej akciovej

spoločnosti. Fond národného majetku nikdy nemôže predať, te-

da privatizovať, majetok  akciovej spoločnosti - budovy, po-

zemky, stroje  a iný hmotný alebo  nehmotný majetok akciovej

spoločnosti. To je vo výlučnej kompetencii orgánov danej ak-

ciovej spoločnosti. Predložený návrh zákona tomuto nezabráni.

 

     Túto problematiku som konzultoval  aj s pracovníkmi le-

gislatívneho odboru Kancelárie  Národnej rady Slovenskej re-

publiky,  ktorí toto  potvrdili a  vlastne potom  predložili

pozmeňujúci  návrh, ktorý  bol predložený  do výborov. Bohu-

žiaľ, ani jeden výbor si tento návrh neosvojil.

 

     Samozrejme, je možné aj iné vysvetlenie. Predkladatelia

mohli chcieť len budiť  dojem starostlivosti o osud monopol-

ných  finančných inštitúcií  a predložiť  zákon, ktorým budú

predstierať  celej  verejnosti,  že  zachránili majetok pred

rozkrádaním. V skutočnosti sa však  týmto zákonom nezachráni

vôbec nič. Ja verím, že takýto úmysel predkladatelia nemali.

Potom však návrh svedčí  o ich nekompetentnosti alebo nezna-

losti základných ekonomických  právnych pojmov, rozdielu me-

dzi akciami a majetkom akciových spoločností.

 

     Aby  som túto  nezrovnalosť odstránil,  navrhujem tento

pozmeňujúci návrh:

 

     Po prvé: bod 1 sa vypúšťa.

 

     Po druhé:  bod 2 sa  označí  ako  bod 1 a  znie:  V § 2

ods. 3 sa  za  slová "Slovenských elektrární,  a. s., Brati-

slava" vkladajú slová "Slovenskej  sporiteľne, a. s., Brati-

slava a  Slovenskej poisťovne, a. s.,  Bratislava" a text za

bodkočiarkou v  tomto odseku sa  vypúšťa. A bod  3 sa označí

ako bod 2.

 

     Myslím,  že týmto  návrhom sa  podarí dosiahnuť pôvodný

účel, ktorý predkladatelia mali na mysli.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Palackovi. Ďalej sa do rozpravy

hlási pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     otázka  privatizácie finančnej  inštitúcie je nesmierne

dôležitá a  nie je to otázka  prístupu jednotlivých politic-

kých strán, lobbistických skupín, ale je to otázka  prístupu

k celej ekonomike ako  celku.  Aj to bol dôvod, keď sa zača-

lo diskutovať  o privatizácii, prečo som  aj ja, podobne ako

kolegyňa Schmögnerová, navrhol novelizáciu príslušného záko-

na, dokonca som ju podal asi  o dva dni skôr. Ja som pôvodne

navrhoval všetky štyri finančné  inštitúcie zaradiť do prvej

skupiny, kolegyňa Schmögnerová s  kolegom Ficom to prepraco-

vali lepšie  a navrhli len Slovenskú  sporiteľňu a Slovenskú

poisťovňu zaradiť do prvej skupiny  a do druhej skupiny Vše-

obecnú úverovú banku a Investičnú a rozvojovú banku.

 

     Preto som svoj návrh stiahol a budem podporovať jej ná-

vrh, ale dopredu som s nimi konzultoval, že pri reštruktura-

lizácii našej ekonomiky pri  vyslaní signálov, o ktorých ho-

voril  pán kolega Brňák, by bolo vhodné platnosť tohto záko-

na časovo obmedziť. Zásadne však nie do marca roka 1997. Tí,

ktorí troška robia v tejto oblasti, vedia, že reštrukturali-

zácia úverového portfólia, ozdravenie vstupu kapitálu, even-

tuálne  navŕšenie, pripravenie  privatizačných projektov  je

proces, ktorý sa dá  optimisticky odhadnúť na niekoľko rokov

a nie na niekoľko mesiacov.

 

     Ono, viete, vôbec diskutovať o  tom, či ho časovo obme-

dziť, či nie, je nie veľmi  logické, pretože zákon sa dá no-

velizovať, kedy chceme, a dátumy sa tam dajú zmeniť tak, ako

sa  prejaví väčšinová  politická vôľa.  Ale aby  sme vyslali

signál tým  finančným inštitúciám, o  ktorých hovoril kolega

Brňák, mali by sme jasne  povedať - áno, zatiaľ ich nebudeme

privatizovať,  chceme  urobiť  tie kroky  v poradí,  ako som

ich menoval,  t. j. reštrukturalizácia  úverového portfólia,

ozdravenie,  kapitálové posilnenie,  vybudovanie rezerv  fi-

nančných a privatizačných projektov, a potom privatizovať.

 

     Tento proces som po  konzultáciách s čelnými predstavi-

teľmi všetkých finančných inštitúcií odhadoval na 4 až 5 ro-

kov, a preto dávam nasledujúci  pozmeňujúci návrh, aby v tej

časti, ktorá hovorí o nadobudnutí účinnosti, bola bodka zru-

šená a doplnený text "a platí do 31. 12. 2000".

 

     Nielen tým,  že sa prvýkrát  v našich zákonoch  zjavuje

dátum 2000, ale  predovšetkým tým, že sú to  4 roky aj čosi,

vás prosím o podporu tohto časového obmedzenia.

 

     Ďakujem za pochopenie,  návrh odovzdávam písomne. Znovu

by som  chcel apelovať na  tých, ktorí rozumejú  situácii vo

finančných inštitúciách, aby nesiahli k politickému riešeniu

a dali  tam obmedzenie  na niekoľko  mesiacov, ktoré  zjavne

zvádza k tomu, že zatiaľ sme sa nedohodli, ale za rok sa asi

dohodneme, ale  aby volili z ekonomického  hľadiska a tam je

potrebný časový interval 4 až 5 rokov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus, nech sa páči.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     celkom jednoznačne poviem hneď  na začiatku, že nie som

proti  privatizácii aj  takýchto veľkých  peňažných ústavov.

Ale v tejto etape transformačného procesu by sme určite uro-

bili chybu,  keby sme prikročili  k tejto privatizácii.  Od-

hliadam  od  všetkých  politických  aspektov,  ktoré  tu 

a o  ktorých sme    x-krát  hovorili. Chcem  vás vyslovene

presvedčiť o tom, že vecne by sme urobili ohromnú chybu.

 

     V tejto etape transformačného procesu slovenskej ekono-

miky sme niekoľko ráz  deklarovali, že musíme našim občanom,

a to  nie je  fráza,  vytvoriť  určitú garanciu  na poistnom

a vkladovom trhu  tých inštitúcií, ktoré  prevažujú na danom

trhu.  To je  jedna vec  - garancia.  Garancia štátu. My sme

o tom vo výbore diskutovali.

 

     Druhá  vec, že  musíme vytvoriť  bariéry, aby monopolné

postavenie  týchto  inštitúcií,   znovu  najmä  na  poistnom

a vkladovom trhu, boli také  veľké, aby toto svoje monopolné

postavenie nemohli zneužívať. A  prečo hovorím v tejto etape

transformačného procesu? Pretože sme  si povedali, že musíme

reštrukturalizovať, zmeniť bankovú  sféru, musíme reštruktu-

ralizovať podnikovú sféru (viete  o problémoch so stratovými

podnikmi a všetkým ostatným, čo sme už tiež mnoho ráz opako-

vali),  a keby  sme to  v tejto  etape urobili,  tak by  sme

vlastne oslabili ďalšie kroky v transformačnom procese.

 

     Samozrejme, to  však súčasne znamená,  že nemôžem teraz

tu deklarovať a  povedať, že po 7 mesiacoch  31. 3., či po 9

mesiacoch bude ukončený transformačný  proces a už tento zá-

kon nebude pôsobiť. No to je strašne slabá argumentácia, dy-

mová clona a  nechcem ju dostať do politickej  roviny, i keď

možno hľadať  určité zázemie politického  charakteru. Predsa

nie je možné teraz povedať, že po deviatich mesiacoch dosta-

neme túto  ekonomiku do takého  stavu, že všetko  bude v po-

riadku, to, čo máme pred sebou,  a to, čo sa nám doteraz ne-

podarilo v transformačnom procese  urobiť. Som zásadne proti

tomu, aby sa tu prichádzalo  s hocijakým obdobím, do ktorého

by mal tento zákon platiť. Potom radšej k novelizácii zákona

nepristupujme. A potom sa treba znovu k tomu vrátiť a hľadať

v tom nejaké iné motívy a nie motívy ekonomického charakteru.

 

     Pozmeňujúce návrhy  tak, ako ich  interpretoval pán po-

slanec Palacka, sme mali vo výbore, rokovali sme o nich. Sa-

mozrejme, možno  prijať buď alternatívu  pozmeňujúcich návr-

hov,  ale alternatívu  tých pozmeňujúcich  návrhov, ktoré do

určitej  miery zodpovedajú  poňatiu aj  v interpretácii pána

predsedu  Hofbauera. Ono  v podstate  doplnením akcií  alebo

zmenou bodu, ktorú navrhoval  pán Palacka, dosiahneme to is-

té. Treba si to povedať, v čom nie. Jednoznačne sme hovorili

o akciách, tak si zdokumentujme tie dva prístupy vedľa seba.

Poprosil by  som pána spravodajcu, keď  bude dávať tieto al-

ternatívy, aby dopodrobna povedal ich interpretáciu, lebo je

to mimoriadne vážna vec.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Vaškovič - faktic-

ká poznámka. Nech sa páči.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     zastávam tiež ten názor,  ktorý tu prezentoval pán pro-

fesor Filkus.  Chcem však upozorniť na  jednu vec, ktorú som

povedal aj vo  výbore, keď sme to prerokúvali,  že len tento

krok vôbec  nepostačuje. Totiž ak nedôjde  k ďalšiemu kroku,

a to k  dôslednej kontrole štátu a  k dôslednému výkonu práv

akcionára v týchto inštitúciách, tak je to o ničom.

 

     Prosím  vás pekne,  už aj  vrabce na  streche čvirikajú

o tom, čo sa  v týchto inštitúciách deje, ako  sa tam dávajú

úvery. Pokiaľ  v dozorných radách  budú sedieť ľudia,  ktorí

o financiách  ani neslýchali,  pokiaľ budú  tieto inštitúcie

viesť ľudia, ktorí o poisťovníctve alebo o peňažníctve vedia

iba z rýchlika,  v tom prípade je to  krok úplne slabulinký.

Čiže za týmto krokom musia nasledovať konzekventné personál-

ne zmeny v orgánoch týchto spoločností. A na to musí byť po-

litická vôľa, ale musia tam  byť odborníci a nie politickými

stranami delegovaní šaškovia.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, hlási sa ešte niekto do

rozpravy? Predseda výboru pán Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ak dovolíte,  len z miesta poviem  jednu poznámku alebo

dve poznámky.  Tie pozmeňujúce návrhy,  jednak pána poslanca

Palacku i pána poslanca Černáka, i keď, samozrejme, každý sa

vecne týka niečoho iného,  majú nepochybne istý stupeň opod-

statnenosti. Možno v tejto chvíli  nie je celkom vhodné, ale

podľa  mňa je  dôležité pripomenúť  jednu vec,  že na druhej

strane by som predkladateľom týchto návrhov chcel pripomenúť

dosť  jednoznačné stanoviská  súvisiace s  privatizáciou fi-

nančných ústavov Slovenskej republiky  napríklad z OECD, kde

sa  veľmi jasne  deklaruje odporúčanie  tieto peňažné ústavy

privatizovať  a,  samozrejme,  požadujú dve  veci - stanoviť

spôsob a metódy privatizácie a  druhú vec - stanoviť jej ča-

sovú postupnosť.

 

     Nepochybne tie  termíny, ktoré sú  z hľadiska účinnosti

zákona navrhnuté,  môžu byť predmetom diskusie  o tom, či je

možné ten  proces zvládnuť za  9 mesiacov alebo  7 mesiacov,

alebo  či  tento proces taxatívne  stanoviť  do 31. 12. roku

2000, ako  navrhoval kolega pán poslanec  Černák. Túto svoju

faktickú poznámku som považoval  za potrebné uviesť, lebo je

to požiadavka  alebo odporúčanie nielen  OECD, ale napríklad

aj Svetovej  banky. A mnohokrát  sa o nej  diskutovalo aj na

pôde parlamentu, nie v  súvislosti s privatizáciou peňažných

ústavov, ale v súvislosti s transformáciou slovenskej ekono-

miky a vtedy požiadavky týchto inštitúcií boli interpretova-

né voči nám ako požiadavky, ktoré je potrebné splniť.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  keďže sa nikto nehlási

do rozpravy,  končím rozpravu k tomuto  bodu programu. Pýtam

sa pani predkladateľky, či sa chce vyjadriť. Pani poslankyňa

Schmögnerová, ale pri pulte.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ak dovolíte, chcela by som  sa vyjadriť k niektorým ná-

vrhom, ktoré treba brať do úvahy.

 

     V uznesení, ktoré prijal výbor  pre financie a menu, je

jeden pozmeňujúci návrh. Upozorňujem, že sa doň vkradla chy-

ba. Legislatívny odbor uviedol zlé číslo odseku. Nemá to byť

dvojka, ich návrh sa vzťahuje nie na odsek, ale na bod číslo

1. To je prvá poznámka.

 

     Druhá  poznámka: Prijatie  pozmeňujúceho návrhu,  ktorý

prijal výbor pre hospodárstvo  a privatizáciu, rieši zároveň

aj návrh, ktorý prijal výbor pre financie a menu. Pripomínam

to, aby nedošlo k chybným hlasovaniam.

 

     Tretia poznámka: Riešenie, ktoré predložil pán poslanec

Palacka, v porovnaní s riešením, ktoré navrhujeme my a ktoré

je súčasťou  uznesenia gesčného výboru, je  odlišné v jednom

bode. Návrh gesčného výboru  okrem akcií zahŕňa návrh nepri-

vatizovať ani majetok akciových  spoločností. Je otázkou, či

chceme zabrániť  tomu, aby tieto finančné  inštitúcie - Slo-

venská sporiteľňa a Slovenská poisťovňa - nakladali s majet-

kom, do ktorého patria budovy, pozemky atď., alebo im chceme

v tom  zabrániť.  V  tom  je  odlišnosť  tých dvoch návrhov.

Nechávam na vaše zváženie,  ktorý návrh podporíte. Prirodze-

ne, pri  druhom návrhu môžu vzniknúť  určité komplikácie pri

nakladaní s nepotrebným majetkom,  resp. napríklad pri vyra-

ďovaní niektorých základných  prostriedkov s určitou zostat-

kovou cenou.

 

     Dovoľte, aby som sa vyjadrila k časovej náročnosti pro-

cesov, ktoré je nevyhnutné  uskutočniť, aby sa vytvorili zá-

kladné  predpoklady pre  niektoré ďalšie  kroky. Prirodzene,

návrhy, ktoré  odzneli zo strán určitých  inštitúcií, ako je

OECD, Európska únia, Svetová banka, sú návrhy veľmi všeobec-

  a nevzťahujú  sa konkrétne  na tie  inštitúcie, ktoré tu

riešime, t. j. na  Slovenskú sporiteľňu a Slovenskú poisťov-

ňu. Rozhodujúcejšie  ako rýchla privatizácia  je to, aby  sa

privatizáciou neurobili  základné chyby, ktoré  sa nedajú už

napraviť. Preto tomuto kroku musí predchádzať určitý proces,

ktorý by mal zahrnúť  obmedzenie, resp. limitovanie nebezpe-

čenstva zneužitia monopolného  postavenia a ozdravenie prvej

skupiny finančných inštitúcií.

 

     Prirodzene, veľa bude závisieť od  toho, či sa bude po-

kračovať takým tempom, ako sa pokračovalo dosiaľ, keď zatiaľ

sme v priebehu 3 rokov  neboli schopní prijať ani legislatí-

vu, ktorá upravuje nevyhnutné podmienky  na reštrukturalizá-

ciu úverového portfólia a  zavedenie štátneho dozoru. Osobne

sa nazdávam,  že nadmerné urýchľovanie tohto  procesu je asi

dosť ťažko schodné. Preto dávam na vaše zváženie, aby ste aj

toto brali do úvahy.

 

     Je možné aj iné riešenie.  Keby sa podaril tento proces

urýchliť,  za čo  sa, myslím,  všetci prihovárame, pristúpiť

potom k obmedzeniu účinnosti tohto zákona. Je to ďalšie mož-

né riešenie, ktoré treba pri hlasovaní zvažovať. Napriek to-

mu sa nazdávam, že sú vážne odborné dôvody, ku ktorým pribú-

dajú i niektoré politické, ktorých  som sa zámerne ani nedo-

týkala,  aby sa  tento zákon  prijal. V  krajnom prípade  aj

v určitej mäkšej podobe, ako to navrhujú niektoré pozmeňujú-

ce návrhy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani  predkladateľke. Pýtam sa  pána spoločného

spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ak nie,  môžeme pristúpiť k  hlasovaniu. Nech sa  páči,

pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     spolu existuje päť pozmeňujúcich návrhov k tomuto textu

návrhu zákona skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej re-

publiky. Budem zaradom uvádzať jednotlivé pozmeňujúce návrhy

vrátane tých, ktoré boli prijaté výbormi, alebo ktoré prešli

výbormi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Najskôr musíte uvádzať návrhy zo spoločnej správy.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Áno, začneme  tými, ktoré sú zo  spoločnej správy. Prvý

je návrh výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,

ktorý sa týka bodu 1 v treťom riadku a s tými úpravami, kto-

ré som uviedol. Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme o prvom pozmeňujúcom

návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďalší je pozmeňujúci návrh  výboru pre rozpočet, finan-

cie a menu, týka sa bodu 2. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča prijať druhý pozmeňujúci návrh.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Tento návrh prešiel.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďalšie tri pozmeňujúce návrhy  vyplynuli z rozpravy po-

slancov.  Prvý odznel  návrh pána  poslanca Brňáka,  týka sa

účinnosti zákona do 31. 3. 1997. Návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Brňáka s odporúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem,  pán predseda.  Ďalší vystúpil  v rozprave pán

poslanec Palacka, ktorý predložil  3 návrhy, ktoré spolu sú-

visia. Po prvé - bod 1 sa vypúšťa, po druhé - bod 2 sa ozna-

čí ako bod 1 a znie tak, ako uviedol, a po tretie - bod 3 sa

označí ako bod 2. Dávam  o týchto troch hlasovať naraz, pre-

tože  vecne spolu  súvisia a  odporúčam ich  neprijať. (Ruch

v sále.) Áno, dobre.

 

     Prvý je k bodu  1 - bod 1 sa vypúšťa. Po  druhé - bod 2

sa označí ako bod 1 a znie: V  § 2 ods. 3 za  slová "Sloven-

ských elektrární, a. s., Bratislava" sa vkladajú slová "Slo-

venskej sporiteľne, a. s., Bratislava, Slovenskej poisťovne,

a. s., Bratislava" a text  za bodkočiarkou sa vypúšťa. A bod

3 sa označí ako 2. Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Ako  posledný bol návrh pána

Černáka, ale ten v  podstate bol vyriešený prijatím pozmeňu-

júceho návrhu pána poslanca Brňáka,  takže hlasovať o ňom je

bezpredmetné.  Tým sme  vyčerpali všetky  pozmeňujúce návrhy

k tomuto textu zákona a odporúčam hlasovať o zákone ako cel-

ku.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o návrhu zákona  ako celku v znení

schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že uvedený zákon sme prijali. (Potlesk.)

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     tak ako  sme sa dohodli v  priebehu dnešného rokovania,

prerušujem schôdzu do utorka do 14.00 hodiny.

 

     Oznamujem, že  letecká preprava pre  poslancov Národnej

rady po prerušení 16. schôdze je zabezpečená tak, že lietad-

lo odlieta  hodinu po skončení schôdze.  Autobus 30 minút po

skončení. Taký  rýchly sled je preto,  lebo lietadlo sa musí

vrátiť, ide  mimo republiky. Prílet  lietadla bude v  utorok

25. júna približne  o 12.00 hodine s tým,  že z Košíc odletí

o 10.00 hodine, z Popradu o 10.40 hodine.

 

                   Štvrtý deň rokovania

      16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       25. júna 1996

___________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     chcem vás  informovať o tom, že  v dopoludňajších hodi-

nách  sa konala  schôdza politického  grémia. Na  grémiu bol

prerokovaný ďalší postup v  pokračovaní 16. schôdze Národnej

rady.  Bol  podaný  návrh,  aby  sme  schôdzu dnes prerušili

s tým,  že budeme  pokračovať  v  pondelok na  budúci týždeň

o 13.00 hodine. S týmto  návrhom na politickom grémiu vyjad-

rili súhlas poslanecké kluby SDĽ,  HZDS, ZRS a SNS. Zástupca

KDH sa vyjadril jednoznačne,  že nebudú podporovať tento ná-

vrh, DÚ a  koalícia Együttélés a MKDH povedali,  že sa musia

poradiť ešte v kluboch.

 

     Na základe  tohto podaného návrhu dávam  návrh a budeme

hlasovať bez rozpravy (hlasy z  pléna) o tomto návrhu, ktorý

vzišiel z politického grémia.

 

     Ak má  pán poslanec Kováč  procedurálny návrh, nech  sa

páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predseda, budem hlasovať  náhradnou kartou číslo 2.

 

     Demokratická únia nepodporí tento návrh.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán  predseda. Mám procedurálny  návrh. Viete,

to lietadlo, ktorým sem  poslanci prileteli, stálo okolo mi-

lióna korún.  Myslím si, že by  bolo vyhadzovaním peňazí na-

šich  daňových   poplatníkov,  keby  sme   prerušovali  celú

schôdzu. Môžeme  o bodoch, o  ktoré ide, rokovať,  povedzme,

v piatok, preložme ich na piatok.  Dávam taký návrh, aby sme

tento bod, ktorý máme prerokúvať teraz, preložili na piatok.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, povedal som,  že budeme hlasovať bez roz-

pravy. To  je v súlade  s rokovacím poriadkom.  Jednak nejde

o také financie, ako ste povedali.  To po prvé. A ja neviem,

o ktorých bodoch máme rokovať a o ktorých nie.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Napríklad o rokovacom poriadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Či lietadlo pôjde dnes, alebo nepôjde, to neviem. Musím

si splniť svoju povinnosť.

 

     Pán poslanec Klein.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Ďakujem za slovo. Pán  predseda, mám procedurálny návrh

ako pán poslanec Šimko. Odporúčam neprerušiť schôdzu a roko-

vať o  iných bodoch programu.  Myslím, že plytváme  peniazmi

našich daňových poplatníkov.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Pán predseda, nemám kartu a prosil by som vás, keby ste

mi umožnili zaregistrovať náhradnú  kartu, inak by som musel

hlasovať rukou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Tiež sa  pridávam k návrhu mojich  predrečníkov, aby sa

pokračovalo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To netreba. Budeme o tom  hlasovať, takže potom sa pri-

dajme hlasmi.

 

     Prosím, urobte kartu pánu poslancovi Moricovi.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,

 

     je niekoľko  výborov, ktoré nemajú  prerokované zákony.

(Hlas zo sály: Ktoré?) Výbor  pána predsedu Reu. (Ruch medzi

poslancami.) Páni poslanci! Pán poslanec Hrušovský, vyprosu-

jem  si od  vás takéto  niečo. Konám  korektne podľa návrhov

poslancov. Keď budete  sedieť vy tu, ako sa  vy budete sprá-

vať, to je vaša vec. Ja sa snažím správať korektne k obidvom

stranám. Prosím, aby ste takto nerušili schôdzu.

 

     Pán poslanec Mikloško, máte procedurálnu otázku? (Hlasy

zo sály.) Ešte nie je karta pre pána Morica. Kartu potrebuje

aj pán poslanec Vaškovič. (Ruch a hlasy v sále.)

 

     Inak  je zbytočné,  aby sme  ďalej diskutovali  o tejto

otázke. Dám hlasovať  o návrhu z grémia, a keď neprejde, sa-

mozrejme,  že platí  to druhé.  Takže akákoľvek  diskusia je

zbytočná. Pán  poslanec Mikloško. Zapnite  mikrofón pánu po-

slancovi Mikloškovi.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, technika vypla pána poslanca  Šimka  skôr

ako mohol povedať veľmi  konkrétne svoj  procedurálny návrh,

aby bola voľba do Fondu  národného majetku preložená z tejto

chvíle na piatok ráno o  9.00 hodine. Chcem povedať, že máme

preberať rokovací poriadok, môžeme sa ním zaoberať celý týž-

deň, to je toľko roboty. Nie je dôvod prerušovať schôdzu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, nič iné som nepovedal a aj to, čo povedal

pán  poslanec  Šimko,  všetci  pochopili.  Ide  sa  hlasovať

o týchto dvoch  návrhoch. Každý vyjadrí  svoju vôľu hlasova-

ním. Neviem, o čom chceme diskutovať.

 

     Prosím,  budeme hlasovať.  Hlasujeme najskôr  za návrh,

ktorý vyšiel  z politického grémia,  a to, aby sme prerušili

schôdzu a pokračovali v nej v pondelok o 13.00 hodine.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prerušujem dnešnú  schôdzu do pondelka  do 13.00 hodiny

s tým, že vyzývam predsedov výborov, ktorí nemajú prerokova-

né jednotlivé normy, aby si  v tomto čase organizovali prácu

vo výboroch.

 

     Pán poslanec  Rea zvoláva svoj výbor  na 15.00 hod. Pán

predseda  Haťapka  zvoláva  svoj  výbor  okamžite. Výbor pre

zdravotníctvo a  sociálne veci bude zasadať  o 15.30 hodine.

Výbor pre financie, rozpočet a menu bude zasadať o 15.15 ho-

dine. Všetci budeme pracovať.

 

     16. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky preruše-

ná do pondelka 1. júla 1996 - do 13.00 hodiny.

 

                    Piaty deň rokovania

      16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       1. júla 1996

___________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  16. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Prosím,  pani  poslankyne,  páni  poslanci, nebudeme sa

prezentovať  teraz, ale  potom,  keďže  ste sa  už zahlásili

s poznámkami, ktoré sa týkajú procedurálnych problémov.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda, v prvom rade  vás chcem poprosiť, aby ste

informovali Národnú  radu o ďalšom  presnom programe rokova-

nia, pretože taký zmätok v programe, aký máme teraz, sme eš-

te azda nikdy v parlamente  nemali. To je jedna procedurálna

požiadavka.

 

     Druhý návrh  sa týka, pán predseda,  ďalšej voľby člena

Osobitného kontrolného  orgánu. Vy ste po  voľbe, ktorá pre-

behla  v piatok  predminulý týždeň,  konštatovali, že  nebol

zvolený siedmy člen Osobitného  kontrolného orgánu a že žia-

date poslanecké kluby, aby predložili návrhy na ďalších kan-

didátov. Lenže ste nepovedali ani termín, ani hodinu, dokedy

to majú urobiť. Preto vás prosím o spresnenie tejto informá-

cie, pretože  ak k tomuto spresneniu  nedôjde, dávam v tomto

momente procedurálny  návrh, ktorý stiahnem  v prípade vášho

spresnenia,  aby sme  ako prvý  bod rokovania  v stredu ráno

uskutočnili voľbu siedmeho  člena Osobitného kontrolného or-

gánu s  tým, že politické  kluby, parlamentné kluby  by boli

povinné predložiť návrhy kandidátov do zajtra do 12.00 hodi-

ny.

 

     Ďalej  navrhujem,  aby  sme  ako  druhý  bod  rokovania

v stredu ráno  (teda po tomto  bode) prerokovali bod  rekon-

štrukcia Rady Slovenskej televízie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán predseda Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy, páni,

 

     dovoľte  mi, aby  som predložil  tri pozmeňujúce návrhy

k programu  rokovania 16.  schôdze Národnej  rady Slovenskej

republiky, tak ako boli  pôvodne schválené v programe. Odpo-

rúčam, aby  body číslo 34, 41 a 42, prečítam  teda,  o ktoré

body ide, boli z rokovania 16. schôdze Národnej rady Sloven-

skej republiky stiahnuté.

 

     Ide o bod číslo 34 -  je to návrh skupiny poslancov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národnej

rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa  mení a  dopĺňa zákon

číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby  v znení  neskorších predpisov  a zákon  Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo  39/1993 Z. z. o Najvyššom  kon-

trolnom úrade  Slovenskej republiky. Materiál  je pod tlačou

číslo 316.

 

     Ďalej odporúčam, aby zo  16. schôdze Národnej rady Slo-

venskej republiky  bol stiahnutý bod programu  číslo 41. Ide

o návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre život-

né prostredie a ochranu  prírody na odvolanie viceprezidenta

Fondu  národného majetku  Slovenskej republiky  a niektorých

ďalších členov  prezídia Fondu národného  majetku Slovenskej

republiky.

 

     A ďalej odporúčam, aby bol stiahnutý bod číslo 42 - ná-

vrh na voľbu viceprezidenta  Fondu národného majetku Sloven-

skej republiky a ďalších členov prezídia Fondu národného ma-

jetku Slovenskej republiky.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy, páni,

 

     tento môj návrh  odôvodňujem výsledkami politických ro-

kovaní v uplynulom týždni  a stanoviskom poslaneckých klubov

HZDS, RSS, Slovenskej národnej strany a Združenia robotníkov

Slovenska. Súčasne k tomuto návrhu  by som si dovolil pozna-

menať, že tieto  poslanecké kluby budú trvať na  tom, aby sa

tieto body  programu prerokovali na  septembrovej schôdzi po

dôkladnej príprave  týchto bodov a  po všeobecnej politickej

konzultácii všetkých politických  subjektov, všetkých parla-

mentných politických subjektov  Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán predseda Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne poslankyne,

     kolegovia poslanci,

 

     dovoľte,  aby som  v rámci svojho procedurálneho návrhu

navrhol doplnenie programu tejto  16. schôdze Národnej rady,

a to o tri body programu s tým, aby boli do programu zarade-

né postupne, tak ako ich navrhnem. Zároveň žiadam, aby tieto

body programu boli zaradené  na prerokovanie 16. schôdze dňa

3. 7. 1996,  t. j.  v stredu  tohto  týždňa.  Konkrétne  ide

o tieto tri body programu:

 

     1. zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 22. marca

1996 o  územnom a správnom  usporiadaní Slovenskej republiky

vrátený prezidentom Slovenskej  republiky na opätovné prero-

kovanie  Národnou  radou  Slovenskej republiky - parlamentná

tlač číslo 396,

 

     2. v  rámci procedurálneho návrhu  navrhujem zaradiť na

rokovanie vládny  návrh zákona Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  o organizácii  miestnej  štátnej  správy a  o zmene

a doplnení niektorých zákonov - parlamentná tlač 427,

 

     3. ako tretí si  dovoľujem navrhnúť na rokovanie vládny

návrh zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

83/1991  Zb. o  pôsobnosti orgánov  Slovenskej republiky pri

zabezpečovaní  politiky  zamestnanosti  v  znení  neskorších

predpisov - parlamentná tlač 432.

 

 

     Zároveň žiadam kolegyne  poslankyne a kolegov poslancov

o podporu  prerokovania  týchto   bodov  programu  na  tejto

schôdzi Národnej rady.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani predsedkyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte, aby som navrhla doplnenie programu schôdze Ná-

rodnej rady o tlač 444 na zmenu uznesenia Národnej rady Slo-

venskej republiky  z 8. novembra 1995  číslo 222 o vyslovení

súhlasu s Dohovorom o  ochrane európskych voľne žijúcich or-

ganizmov a prírodných stanovíšť. Prosím, aby tento bod prog-

ramu  bol zaradený  ako posledný,  aby ho  výbor pre životné

prostredie a ochranu prírody mohol ešte prerokovať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Pokorný.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Pán predseda, chcel som navrhnúť  to isté, lebo som za-

bezpečoval realizáciu návrhu  tohto uznesenia. Pani predsed-

níčka ma  predbehla, predložila tento  návrh napriek skutoč-

nosti, že nič pre to neurobila. Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Koncoš.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Ďakujem. Pán predseda, chcem len oznámiť, že budem hla-

sovať náhradnou kartou číslo 1.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. O tom nebudeme hlasovať.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, predtým ako dám

hlasovať o vašich pozmeňujúcich návrhoch, prosím, aby sme sa

prezentovali.

 

     Prítomných  je 115  poslancov. Konštatujem,  že Národná

rada je schopná sa uznášať.

 

     Pristúpime k hlasovaniu.  Prvý pozmeňujúci, resp. dopl-

ňujúci návrh do programu mal  pán poslanec Fico, ale najskôr

s otázkou pre  mňa. Po vyhlásení, že  voľba prebehla tak, že

bol zvolený len jeden  z navrhovaných členov Osobitného kon-

trolného orgánu, poslanecký  klub Maďarskej koalície navrhol

pána poslanca  Kötelesa. Žiaden iný návrh  som nedostal. Ani

som nemal v  úmysle zaradiť ho na túto  schôdzu. To znamená,

že beriem  druhý návrh pána  poslanca Fica, ktorý  navrhuje,

aby sme  doplňujúcu voľbu na  siedmeho člena dali  na stredu

tento  týždeň. (Nezrozumiteľný  hlas.) Dobre,  veď to môžeme

nakoniec urobiť. Navrhuje to ako prvý bod.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 64 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Na  túto schôdzu  nenavrhneme zaradiť  tento doplňujúci

bod.

 

     Ďalej  vystúpil  s  návrhom  predseda  výboru pán Maxon

a žiada, aby  sme vypustili z rokovania  16. schôdze... Par-

don, ospravedlňujem  sa, pán poslanec Fico  mal ďalší návrh,

aby sme na túto  schôdzu  navrhli  prerokovanie  doplnenia a

zmeny, resp. rekonštrukciu Rady Slovenskej televízie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 63 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel. (Potlesk.)

 

     Môžeme pristúpiť  k návrhu pána  predsedu Maxona, ktorý

navrhuje, aby sme body 34, 41 a 42 stiahli z rokovania tejto

schôdze. Ide o návrh  Výboru Národnej rady  pre životné pro-

stredie a ochranu prírody  na odvolanie  viceprezidenta Fon-

du národného majetku Slovenskej  republiky a niektorých ďal-

ších členov prezídia fondu. Ďalej  o návrh na voľbu vicepre-

zidenta Fondu národného majetku  Slovenskej republiky a ďal-

ších členov prezídia Fondu národného majetku a takisto o ná-

vrh, ktorý má tlač 316 - novela zákona o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby  a rovnako o Najvyššom kontrolnom

úrade Slovenskej republiky.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Tieto body programu vypúšťame z rokovania 16. schôdze.

 

     Ďalej pán  predseda Rea navrhol,  aby sme na  stredu 3.

júla 1996 zaradili na rokovanie  tlače číslo 396, 427 a 432.

Ide o tieto zákony: jeden vrátil prezident republiky na opä-

tovné prerokovanie (je  to tlač 396) - o  územnom a správnom

usporiadaní Slovenskej republiky,  ďalej vládny návrh zákona

Národnej  rady Slovenskej  republiky o  organizácii miestnej

štátnej správy  a o zmene a  doplnení niektorých zákonov (je

to tlač 427) a takisto,  aby sme zaradili návrh zákona, kto-

rým  sa  mení  zákon  Slovenskej  národnej  rady 83/1991 Zb.

o pôsobnosti orgánov Slovenskej  republiky pri zabezpečovaní

politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme, kto je za zaradenie

týchto bodov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Na rokovanie tejto schôdze zaraďujeme na stredu 3. júla

uvedené body.

 

     Predsedníčka  výboru pani Lazarová navrhla,  aby sme do

programu zaradili tlač číslo 444. Je to návrh na zmenu uzne-

senia Národnej rady Slovenskej  republiky z 8. novembra 1995

číslo 222  o vyslovení súhlasu s  Dohovorom o ochrane európ-

skych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť.

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  hlasujme.  Ide, myslím si,

o vyňatie vlka a medveďa spod ochrany.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento bod programu bude zaradený.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  keďže sme  si

takto upravili našu  schôdzu, budeme pokračovať nasledujúcim

bodom, ktorým je

 

     návrh  na prijatie  uznesenia Národnej  rady Slovenskej

republiky  k uzneseniu  Mestského zastupiteľstva  vo Veľkých

Kapušanoch.

 

     Je to  bod, ako sme si  ho schválili po tých  troch bo-

doch, ktoré sme teraz stiahli z rokovania.

 

     Prosím pani poslankyňu Melániu Kollárikovú, aby uviedla

návrh a podala návrh na uznesenie.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby som vám predložila návrh uznesenia týkajú-

ci sa  budovania pomníkov vo  Veľkých Kapušanoch, v  Tornali

i v niektorých  ďalších mestách južného  Slovenska na počesť

1100. výročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny.

 

     Klub  poslancov Slovenskej  národnej strany konštatuje,

že budovanie pomníkov na počesť uvedeného historického výro-

čia nie je v súlade so záujmami dobrého spolunažívania obča-

nov Slovenska. Klub poslancov Slovenskej národnej strany vy-

jadruje nesúhlas  s rozhodnutím poslancov  príslušných mest-

ských zastupiteľstiev, ktoré si  dovolili na území zvrchova-

nej Slovenskej republiky dať súhlas na postavenie pamätníkov

oslavujúcich  násilný  vpád  Maďarov  do životného priestoru

starých Slovákov. Inštalácia pomníkov nie je v súlade ani so

Zmluvou  o dobrom  susedstve a  priateľských vzťahoch  medzi

Slovenskou republikou a Maďarskou republikou.

 

     Na základe uvedeného  poslanecký klub Slovenskej národ-

nej strany  navrhuje, aby Národná  rada Slovenskej republiky

na 16. zasadnutí prijala takéto uznesenie. Návrh uznesenia:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že vybu-

dovanie pomníka vo Veľkých Kapušanoch a v Tornali pri príle-

žitosti 1100. výročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny

nie je v súlade  so záujmami dobrého spolunažívania obyvate-

ľov  Slovenska.  Vyjadruje  hlboké  znepokojenie nad úmyslom

mestských zastupiteľstiev vo Veľkých Kapušanoch  a v Tornali

postaviť vyššie uvedený pomník. Žiada mestské zastupiteľstvá

vo Veľkých Kapušanoch a  v Tornali prehodnotiť svoje rozhod-

nutie vybudovať pri príležitosti  1100. výročia príchodu Ma-

ďarov do  Karpatskej kotliny pomník  a v záujme  dobrého ob-

čianskeho spolunažívania  v Slovenskej republike  upustiť od

jeho výstavby."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu. Pán poslanec Ferkó sa hlási do rozpravy. Nech

sa páči. Pán poslanec Langoš má medzitým faktickú poznámku.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán predseda, navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej

republiky nedôstojným spôsobom  týmto miestnym problémom ne-

zaoberala, pretože návrh Slovenskej národnej strany vytvára,

rozširuje  priestor  konfrontácie,  slovensko-maďarskej kon-

frontácie na  Slovensku. Je to proti  záujmom Slovenskej re-

publiky. Navyše, rokovali sme s  maďarskými kresťanskými de-

mokratmi, s  ktorými máme spolu v  zastupiteľstve vo Veľkých

Kapušanoch väčšinu, a dospeli sme k dohode, ktorá odstraňuje

konfrontačný spôsob alebo konfrontačnú interpretáciu nápisu,

tak ako ho pôvodne  navrhovalo mestské zastupiteľstvo. Preto

navrhujem, aby parlament prenechal rozhodnutie samospráve vo

Veľkých Kapušanoch.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže mám to považovať za procedurálny návrh na stiahnu-

tie tohto bodu z rokovania programu?

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Medzitým sa ešte pán poslanec Ftáčnik hlási s faktickou

poznámkou.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     som trochu sklamaný tým,  ako málo faktov sa prednieslo

o tejto otázke, pretože napríklad to, čo spomínal pán posla-

nec Langoš, by bolo  treba reflektovať, keď niekto predkladá

návrh na uznesenie Národnej rady, že  v tej veci došlo k is-

tému vývoju a poslanci by  mali byť o ňom informovaní. Teda,

aby dostali  všetky presné a úplné  informácie, keď sa pred-

kladá návrh na takéto uznesenie.

 

     Takže v tejto faktickej poznámke som chcel požiadať pa-

ni predkladateľku, aby uviedla celú  genézu, ako sa veci vy-

víjali, aby sa  to neriešilo len tak, že  poslanecký klub je

znepokojený a my, všetci ostatní, sa máme podľa toho riadiť.

To znamená, povedať aj fakty, ako  to bolo, ako sa kauza vy-

víjala a prečo Národná rada má k tomu zaujímať stanovisko.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Hrnko sa  prihlásil do rozpravy.

Tak najskôr  pán poslanec Ferkó, lebo  je prihlásený do roz-

pravy, vy ste ako druhý, pán poslanec.

 

 

     Ale mal  by som dať hlasovať,  lebo pán poslanec Langoš

mal procedurálny návrh. Najskôr budeme hlasovať o tom, či to

stiahneme z rokovania tejto  schôdze. Pani poslankyňa, je to

normálne  hlasovanie bez  rozpravy, ale  keďže pán  poslanec

Ftáčnik mal istý názor a myšlienku, chcem sa vás spýtať, kým

dám o tomto hlasovať, či sa chcete vyjadriť k tomu, čo pove-

dal pán  poslanec Ftáčnik, alebo nie.  Keď nie, dám hlasovať

hneď o návrhu. Chcete sa vyjadriť, alebo nie?

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Trvám na tomto  uznesení, ale ide o tú  vec, že Mestské

zastupiteľstvo vo Veľkých  Kapušanoch odhlasovalo dokonca aj

sumu na výstavbu tohto pamätníka, a my tu  nezakazujeme, ale

dávame  na  mestské  zastupiteľstvo,  aby prehodnotilo svoje

stanovisko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Chcel by som poprosiť, aby sme venovali pozornosť tomu,

o čom  budeme hlasovať.  Totiž aj  to odporúčanie,  ktoré sa

predkladá zo  strany Národnej rady,  je dnes podľa  toho, čo

povedal pán  poslanec Langoš, už asi  málo aktuálne. Bolo by

dobré, aby nás prípadne pán Langoš oboznámil s textom dohody

alebo toho uznesenia,  na čom sa dohodli. Čo  je to ten kom-

promis?  Pretože ak  sa na  niečom dohodli,  čo je všeobecne

prijateľné, je zbytočné hlasovanie  v Národnej rade, a potom

treba podporiť návrh na stiahnutie.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Myslím si,  že to vôbec nie  je neaktuálne, pretože dva

pamätníky sú už postavené a  jeden z nich je odhalený. Takže

toto uznesenie  bude treba rozšíriť ešte  aj na tieto ďalšie

dva pamätníky v Tornali a Rimavskej Sobote.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Andel, podpredseda Národnej rady.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  predseda. Myslím si,  že to, čo  navrhuje

pán Ftáčnik, aby sme povedali genézu toho, je ťažko realizo-

vateľné.  Po prvé,  neboli sme   pri tom,  ako sa  to udialo

v Tornali, vo Veľkých Kapušanoch, resp. v niektorých ďalších

obciach na  Slovensku. Po druhé,  neviem, potom azda  by sme

museli urobiť poslanecký prieskum a  to je  veľmi ťažko rea-

lizovateľné.  Ja by  som len  navrhoval, ak  môžem, do  toho

uznesenia "vo  Veľkých Kapušanoch, v Tornali  a v niektorých

ďalších obciach  Slovenskej republiky", pretože  toto sa ne-

stalo iba v Tornali, vo  Veľkých Kapušanoch, ale stalo sa to

cca v 10 alebo 9 obciach Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, ďakujem. Ešte pán poslanec Bajan.

 

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Varoval by som pred takýmto nekonkrétnym postupom, pre-

tože uznesením Národnej rady môžeme zrušiť len taxatívne ne-

jaké konkrétne uznesenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Toto nie je narušenie uznesenia. To je len...

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Reagujem len na môjho predrečníka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Chcem reagovať na slová  pána podpredsedu Andela, prečo

nie je možné vykonať ten prieskum.  Čo nám bráni, aby sme tu

nekvalifikovane nerozhodovali  bez informácií? Veď  sa k tej

veci môžeme vyjadriť na základe faktov. On hovorí, že to nie

je možné, ja nevidím dôvod, prečo to nie je možné. Môžeme aj

my poveriť poslancov, aby takýto prieskum urobili, aby pred-

ložili všetky fakty.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Langoš, nedávam rozpravu  k vášmu návrhu,

o tom sa bude hlasovať. Ide len o vysvetlenie dôvodov.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Langoš.

 

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne. Navrhujem teda, aby sa hlasovalo o mojom

procedurálnom návrhu po vystúpení pána poslanca Ferkóa, kto-

rý je súčasne poslancom Mestského zastupiteľstva  vo Veľkých

Kapušanoch,  s ktorým  sme vlastne  rokovali o  možnej zmene

uznesenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, do rozpravy sa  predtým hlásil pán poslanec Hrnko.

Nebolo  by potom  dobré, keby  sme z  rozpravy vyhodili pána

poslanca Hrnka a v rozprave  by vystúpil pán poslanec Ferkó.

Budete súhlasiť, aby vystúpil aj poslanec Hrnko, alebo ak by

ste súhlasili, mal by som  návrh, aby sme po rozprave hlaso-

vali  o návrhu  pána poslanca  Langoša. Dobre?  Ďakujem, pán

poslanec Langoš súhlasí.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Ferkó.

 

Poslanec B. Ferkó:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som vás  z prvej ruky  a chronologicky

informoval o kauze výstavby  pamätníka vo Veľkých Kapušanoch

ako člen mestského zastupiteľstva.

 

     Dňa  25.  4.  1996  predstavitelia mestskej organizácie

Csemadoku predniesli požiadavku na výstavbu pamätníka pripo-

mínajúceho 1100. výročie príchodu Maďarov do Karpatskej kot-

liny a takisto sa vyslovila požiadavka na finančný príspevok

vo výške  50 000 Sk.  Po diskusii dal  pán primátor hlasovať

o prednesenej  požiadavke.  Prítomných   bolo  17  poslancov

a hlasovanie  dopadlo  jednomyselne za,  nikto  nebol proti.

Z tých 17 prítomných poslancov boli prítomní 6 poslanci slo-

venskej národnosti, takže  ostro protestujeme proti vyjadre-

niu poslanca Gaľu, že výstavbu pamätníka odsúhlasila iba na-

cionalistická väčšina maďarských poslancov.  Nie je to prav-

da.

 

     Teraz vám prečítam schválené uznesenie a posúďte vy sa-

mi, ktoré  zákony Slovenskej republiky  porušilo mestské za-

stupiteľstvo schválením tohto uznesenia.

 

     Uznesenie číslo  130 - k žiadosti  Csemadoku vo Veľkých

Kapušanoch o finančný príspevok  na postavenie pamätníka pri

príležitosti  1100. výročia  príchodu Maďarov  do Karpatskej

kotliny.

 

     Mestské zastupiteľstvo vo Veľkých Kapušanoch:

 

     1. schvaľuje  finančný príspevok vo výške  50 000 Sk na

pomník  pri príležitosti  1100. výročia  príchodu Maďarov do

Karpatskej kotliny,

 

     2. súhlasí s  umiestnením  tohto  pomníka pred  budovou

Mestského úradu vo Veľkých Kapušanoch,

 

     3. ukladá školsko-kultúrnej  komisii mestského zastupi-

teľstva spracovať  návrh scenára osláv  a podujatí spojených

s prvou písomnou zmienkou o meste Veľké Kapušany.

 

     Myslím si, že z  právneho hľadiska je rozhodnutie mest-

ského zastupiteľstva  úplne v poriadku.  A vták turul  ťažko

môže narušiť integritu, suverenitu slovenského štátu.

 

     Odmietame  aj  tvrdenie  Jána  Čarnogurského, že pomník

oslavuje násilie a je schopný narušiť spolunažívanie. Obávam

sa, že na narušenie dobrého  spolunažívania sú tu iní vtáci,

ktorí však nemajú krídla. (Ruch v sále.)

 

     Dňa 30. 5. 1996 bolo ďalšie zasadnutie mestského zastu-

piteľstva, kde sa znovu nastolila otázka pamätníka. V záujme

dobrého  spolunažívania sme  hľadali možnosť  riešenia umelo

nafúknutej  konfliktovej situácie  a ponúklo  sa kompromisné

riešenie v tomto zmysle:

 

     1. pamätník  nebude  postavený  pred budovou  mestského

úradu,

 

     2. nápis nebude "Obsadenie  domoviny", hoci preklad nie

je najšťastnejší, skôr  by zodpovedalo "Osídlenie domoviny",

ale  nápis  bude  znieť:  "Pri  príležitosti  1100.  výročia

príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny",

 

     3. názvy obcí budú uvedené dvojjazyčne.

 

     Oponenti pamätníka však  nepristúpili na žiadne kompro-

misné riešenie, preto neprišlo k dohode. Takisto, z tých is-

tých dôvodov  nedošlo ani k  dohode pri okrúhlom  stole, kde

boli  prítomní  zástupcovia  jednotlivých  politických strán

a hnutí.

 

     Najviac nás  však mrzí, že v  tejto zložitej politickej

situácii, keď koalícia je v  kríze a prebiehajú špinavé pri-

vatizačné  praktiky, sa zase  vytiahla  národnostná karta na

odvrátenie pozornosti  občanov Slovenskej republiky  od kon-

krétnych a závažných problémov. A čo je zarážajúce, asistujú

pri tom aj niektorí opoziční politici.

 

     1100. výročie príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny je

nevymazateľným  historickým faktom,  aj keď  to v niektorých

vzbudzuje neodôvodnené negativistické predsudky. Napriek to-

mu by sme to nemali využiť na získavanie politického kapitá-

lu. Nemôžeme stavať budúcnosť  na krivdách minulosti, ale na

perspektívach. Verím,  že jeden pomník  nás v tomto  snažení

nemôže zabrzdiť.

 

     Teraz by som ešte  prečítal vyhlásenie mestského zastu-

piteľstva z  minulého týždňa - vo  štvrtok sme mali zasadnu-

tie. Mestské  zastupiteľstvo vo Veľkých  Kapušanoch v záujme

zachovania dobrého spolunažívania Slovákov a Maďarov, aj ako

reakciu na výroky niektorých politikov a v záujme informova-

nosti občanov prijíma toto vyhlásenie:

 

     "Postavením pamätníka  vo Veľkých Kapušanoch  si chceme

pripomenúť  1100. výročie usadenia sa  Maďarov v  Karpatskej

kotline a  ich dobré spolunažívanie so  Slovákmi a ostatnými

národnosťami v  našom okolí. Odmietame  spolitizovanie tohto

plánu niektorými politikmi, ich znevažujúcimi výrokmi na ad-

resu poslancov  mestského  zastupiteľstva, ktoré  sú aj spo-

chybnením  samosprávnych  funkcií   nášho  mesta.  Súhlasíme

s tým, aby  na podstavci pamätníka  bol text: "Postavené  na

pamiatku 1100. výročia usadenia sa Maďarov v Karpatskej kot-

line a  na znak toho,  že odvtedy žijú  v mieri so  Slovákmi

a inými národnosťami",  s tým, aby tento  text bol v štyroch

jazykoch -  v slovenčine, maďarčine, ruštine  a nemčine. Sme

presvedčení, že takýto text  osloví zástancov dobrého spolu-

nažívania Maďarov a  Slovákov a nie je v  rozpore so žiadnym

zákonom tohto štátu.

 

     Vyzývame  predstaviteľov  vlády  a  parlamentu,  ako aj

iných čelných  predstaviteľov, aby aj  pri podpore lokálnych

rozvojových programov  venovali nášmu mestu  aspoň toľko po-

zornosti ako v prípade výstavby spomenutého pamätníka."

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Hrnko a  po ňom pani  poslankyňa

Lazarová.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni kolegovia,

     vážený pán predseda,

     prítomní členovia vlády,

 

     nechcem  nejakým spôsobom  vnášať nesváry  alebo nejaké

nedorozumenia  medzi občanov  tohto štátu  rôznej národnosti

a myslím  si, že  zodpovední  politici  na jednej  aj druhej

strane by  si mali byť vedomí  dôsledkov svojho konania, aby

nevyvolávali neželateľné následky a reakcie.

 

     Osobne  si myslím,  že aj  zodpovední politici miestnej

samosprávy by  mali dbať na to, aby svojimi  uzneseniami ne-

vstupovali do medzery, v ktorej nie je porušenie zákona, ale

v ktorej sa využíva nedostatok zákona. A to je, myslím, ten-

to prípad - rozhodnutie  Mestského zastupiteľstva vo Veľkých

Kapušanoch i  rozhodnutia ďalších podobných  a obdobných za-

stupiteľstiev.

 

     Aby som  bol konkrétny, čo znamená  v slovenských deji-

nách milénium alebo milénium a centárium, teda 1000. a 1100.

výročie  zaujatia vlasti,  pretože presný  termín maďarského

"honfoglalás" je zaujatie vlasti. Už sám  osebe tento termín

implikuje, že sa tu stalo niečo,  čo asi nebolo celkom v sú-

lade s tým, čo sleduje naša vláda a čo sleduje táto republi-

ka vo vzťahu k národnostiam.

 

     Keď  sa  pripravovali  rozsiahle  milenárne oslavy pred

100 rokmi, diali sa zo strany vtedajšej budapeštianskej vlá-

dy vo vypätom, nebojím sa povedať, šovinistickom duchu a ce-

lý duch milenárnych osláv bol duch podmanenia. Duch podmane-

nia  všetkých ostatných,  ktorí žili  vo vtedajšom  Uhorsku,

a jednoducho jediný osud, mierový  osud, ktorý im strojcovia

milenárnych osláv ponúkali, bola dobrovoľná asimilácia. Ináč

nasledovala násilná asimilácia. A preto  sa v roku 1895, rok

pred konaním osláv, stretli  v Budapešti zástupcovia utláča-

ných  národností  Uhorska  a  prijali  vyhlásenie, že nebudú

oslavovať milénium,  pretože milénium je  jednoducho nástro-

jom, ktorý oslavuje násilie a ktorý upiera ostatným uhorským

národnostiam právo na slobodný rozvoj národného života.

 

     Nebolo náhodou, že po roku 1918 sa z úradnej moci všet-

ky pomníky pripomínajúce milénium na Slovensku zlikvidovali.

Padol  pomník  Árpáda  na  Devíne,  obdobný  pomník  v Nitre

i v ďalších obciach na Slovensku.

 

     Pokus zástupcov niektorých samospráv na Slovensku pova-

žujem za  snahu revidovať výsledky  národnej a demokratickej

revolúcie z roku 1918  po sedemdesiatich alebo osemdesiatich

rokoch, niečo  medzi tým, teda  v každom prípade  ide o kon-

frontačný pokus.

 

     Páni, uvedomte  si, že nie  je možné oslavovať  príchod

Maďarov v roku 896, pretože Maďari boli v Karpatskej kotline

už minimálne  30 rokov predtým. Čo  sa stalo v roku  896, je

jasné. Maďari vtedy začali  násilne zaujímať tento priestor.

Nie,  oni  prišli  sem  skôr  a  to vie objektívna história,

a preto  pripomínanie  tejto  skutočnosti  na  Slovensku  je

v rozpore s dobrými vzťahmi medzi národnosťami.

 

     Nemyslím si, že by sme  mali prijímať uznesenie v tejto

snemovni, ale konať by mala vláda Slovenskej republiky, a ak

nemá dostatok zákona, tak jednoducho prijať zákon o tom, aký

postup je možný pri výstavbe  pomníkov. Dnes tu je milénium,

čo je  na jednej strane,  samozrejme, najvyššia, resp.  naj-

významnejšia udalosť jedného národa a na druhej strane je to

otázka pokorenia, resp. porážky. Myslím si, že keď si budeme

takto pripomínať svoju  minulosť, nedospejeme ďaleko. Dospe-

jeme len k vzájomnej konfrontácii. Máme si pripomínať to, čo

nás spája, nie to, čo nás  rozdeľuje. A nehovorím, ako by sa

zachovala  maďarská vláda,  keby, dajme  tomu, v  Békéscsabe

postavili  pomník Košickému  vládnemu programu.  Pán kolega,

dajte mi príklad.

 

     Treba urobiť takú zákonnú normu, aby nemohlo nastať di-

voké stavanie pomníkov, lebo niekde  v dedine si zmyslia, že

treba postaviť pomník na  oslavu tých, ktorí uskutočnili ho-

lokaust, a  tiež povieme, že  vláda nemá zákonný  nástroj na

to, aby takýto pomník znemožnila. Preto si myslím, že by ne-

bolo vhodné  ani dobré vo vzťahoch  našich občanov, keby sme

takéto niečo na Slovensku pripustili.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Najskôr    faktickú  poznámku  pán poslanec

Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel  by som upozorniť pána

poslanca Hrnka, že práve v tomto roku asi v marci oslavovali

dolnozemskí Slováci 250. výročie  príchodu Slovákov na Dolnú

zem, a práve v Békešskej  Čabe odhalili pomník. Oficiálne sa

na  tom  zúčastnil  aj  prezident  Maďarskej republiky Árpád

Göncz. Nikomu  to neprekážalo. Nerobili  z toho takú  aféru,

akú robíme teraz tu. V tomto štáte sme zvyknutí búrať pomní-

ky. Prosím  vás, chceme to  robiť ešte raz?  Nestačí nám, že

sme rozbili sochu Márie Terézie a teraz ju oslavujeme? Chcel

by som vás takisto upozorniť, že práve minister zahraničných

vecí  Slovenskej  republiky  hovoril,  že nemáme politizovať

historické fakty.  Historické fakty majú  posúdiť historici,

nie členovia Národnej rady Slovenskej republiky a hlavne nie

takí ľudia, ktorí žijú od tohto mesta približne  v 500-kilo-

metrovej vzdialenosti.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, aj ja ďakujem,  ale keďže ste ma vyprovo-

kovali,  a viem,  že by  sme nemali  viesť takýto dialóg, je

rozdiel prísť niekde s pluhom a prísť so šabľou. (Potlesk.)

 

     Pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

 

     chcela by som zareagovať na poznámku môjho predrečníka.

Chcem upozorniť, že v  Békešskej Čabe nepostavili pomník ta-

kého typu ako v Tornali alebo Rimavskej Sobote, kde sú starí

Maďari s mečmi, a ako sme  počuli od pána Ferkóa, vraj je to

symbol pokoja a mierového  spolunažívania Slovákov a Maďarov

na južnom  Slovensku. Stavanie pamätníkov tohto  typu je ty-

pická  falzifikácia dejín.  Podobná, akú  som zažila nedávno

v Maďarskom parlamente, keď sme sa s pánom podpredsedom Hús-

kom  zúčastnili na  stretnutí predsedov  parlamentov Európy,

kde  sa niekoľkokrát  hovorilo a  niekoľkokrát opakovalo, že

vraj Maďarská republika oslavuje tento rok, počúvajte dobre,

1000. výročie maďarskej štátnosti. Tak nielen 1100 rokov ob-

sadenia alebo  podmanenia vlasti, lebo  to je pravý  preklad

z maďarčiny, ale už ďalšia falzifikácia dejín, 1000. výročie

maďarskej štátnosti. Je to smutné, ale takáto účelová falzi-

fikácia dejín je metóda veľmi  známa aj u niektorých politi-

kov maďarskej národnosti v  Slovenskej republike. A vystúpe-

nia mojich predrečníkov sú toho dôkazom.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová, nech sa páči.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán predseda,

     poslankyne, poslanci,

 

     ako tu už bolo povedané, v Maďarsku sa v priebehu celé-

ho tohto roku uskutočňujú  viaceré oslavné akcie, ktorými si

Maďari pripomínajú 1100. výročie príchodu Maďarov do vlasti.

V tejto súvislosti maďarské  iredentistické kruhy na Sloven-

sku  sa rozhodli  provokatívne a  preukázateľne protizákonne

postaviť  a slávnostne  odhaliť na  južnom Slovensku viacero

pamätníkov pripomínajúcich udalosti  spred 1100 rokov. Týmto

aktom sa usilujú  rozdúchavať neexistujúce národnostné nepo-

koje na tomto území a  súčasne demonštrujú aj svoje terajšie

agresívne ciele.

 

     Pozrime sa preto, čo sa tu vlastne pred tými 1100 rokmi

v skutočnosti dialo. Dovoľte mi uviesť, resp. priamo citovať

aspoň niekoľko krátkych údajov uvedených v historických pra-

meňoch o  Veľkej Morave z tohto  obdobia, akými sú napríklad

Perzská  kronika, Zeme  sveta, Fuldské  letopisy, Spisy Kon-

štantína  Profyrogeneta  o  spravovaní  ríše, Kronika Regina

z Prümu, Kozmosova Kronika  Čechov, Duklianska kronika, Krá-

ľovstvo  Slovanov, Kniha  Chorvátska a  ďalšie. Prosím  vás,

prepáčte mi moju česko-slovenčinu, ktorú  tu budem asi teraz

prezentovať, pretože budem čítať priamo z českého textu.

 

     Regino z  Prümu - Kronika  889: "V roku  889 od vtělení

Pána vytáhl nejdivočejší národ  Uhrů nad všechny obludy kru-

tější a v  minulé věky neznámý a proto nejmenovaný, ze skít-

ských království a močálů, které svým tokem do nedozírna za-

topuje Don.  Odtamtud byl tehdy uvedený  národ vyhnán národy

sousedními, které sa nazývají Pečeněhové. Uhri byli nimi ná-

silně vyhnáni, rozloučili se s  vlastí a vydali se na cestu,

aby vyhledali  země, která by  mohli obývat a  zvolit si tam

sídla." Presídlili sa vtedy do Etelközu. Stadiaľ robili ďal-

šie výpady. Najprv k Bulharom, "poté však utrpěli od Bulharů

roku 895 citelnou porážku, takovou, že stratili 20 000 jezd-

ců. Kromě toho Pečeňové  jako spojenci Bulharů zcela zničili

maďarské sídla v Etelközu a  zbylí Maďari potom Pečeni vypu-

zeni  táhli dále  na západ."  Turci, resp.  Maďari sa  vtedy

obrátili na útek... (Smiech v sále.) Áno, Türky - Maďari, to

je uvedené v zátvorke,  pretože vtedy boli nazývaní Türkami.

"Türky se tehdy obrátili na  útěk a hledali země k usídlení.

Prišli a vyhubili lid obývající  Velkou Moravu a usídlili se

v jejich zemi." To píše  Konštantín Porfyrogenet, to nehovo-

ríme my.

 

     O tom, že Morava bola vtedy známou zemou, hovorí aj Al-

fréd Veľký vo svojej  Chronografii, kde opisuje okolité štá-

ty, ktoré sa nachádzali v oblasti Moravy, čiže Morava - cen-

trum, o  ktorej každý vedel,  a v okolí  sa nachádzali tieto

krajiny:  "A tyto  Moravané mají  na západ  od sebe  Durinky

a Čechy i čast  Bavorů, od nich na druhé  straně je země Ka-

rantánie. Na  východ od země  Moravanů je země  Vislanů a na

severovýchod jsou Dalemici" atď. atď.

 

     O Slovanoch píšu toľko: "Mezi  Pečeněhy a Slovany je 10

dnů cesty. Všude  se vyskytují prameny vod a  všude je hustý

les. Území Slovanů je rozláhlé  s mnohými lesy. Mají drevěné

nádoby a je v nich hojnost medu. Zemře li někdo z nich, spá-

lí ho.  Jsou ctitelé tura.  Jejich nejčastější obilninou  je

proso.  Mají  různé  hudební  nástroje,  jako loutny, bubny,

flétny a podobne. Nápoje si připravují z medu. Jejich oděvem

je rubáš a nosí vysoké  boty. Zbraně, jímž válčí, jsou oště-

py, štíty a  kopije. Jejich vládce si klade  na hlavu korunu

a všichni ho poslouchají a konají podle  jeho příkazů. Svého

největšího vládce nazývají Svatopluk  a jeho zástupce se na-

zývá  župan, a  sídelnímu městu  říkají "grad".  Každý měsíc

jsou v  onom měste po tři  dny trhy, kde obchodují  s různým

zbožím. Musí stavět hrady. Ze všech stran se sejde více lidí

a postaví hrad, neboť Maďari na ně útočí v každé době a pře-

padávají je nájezdy. A když Maďari přijdou, Slované se uchý-

lí do oněch hradů, které jsi vystavěli."

 

     Ďalej sa tu píše, že v  roku 885, keď sa Svätopluk ože-

nil  so sestrou  cisára Anonufa,  cisár mu  daroval ako veno

svojej  sestry Čechy.  A vtedy  bol Svätopluk  korunovaný na

rímsky spôsob, tak ako rímski cisári.

 

     "Nejctihodnější  ten král  Svatopluk vládl  pak 40  let

a 4 měsíce  a splodil syny  a dcéry. To  je o zemi  Slovanů.

Avari, kterí se nazývají Uhri,  podnikali v těchto dobách od

východu nájezdy  za Dunaj a spůsobili  mnoho běd, neboť lidi

a staré ženy zabíjeli, mladice však jako dobytek pro ukájení

rozkoše odvlékali sebou" - takže na pamiatku týchto udalostí

my staviame pamätníky - "celou  Panónii zničili až do vyhla-

zení. Asi v této době  zemřel též Svatopluk, král moravských

Slovanů, muž mezi svýmy  nejrozvážnější a duchem nejbystrej-

ší. Jeho království drželi  jeho synové nešťastně po krátkou

dobu, neboť Uhri vše až  do základů spustošili. Je třeba vě-

det, že Svatopluk vládce Moravy byl statečným a obávaným mu-

žem pro národy, které s ním sousedili."

 

     Ďalej tu píše o usadzovaní Maďarov v Panónii: "Tam spa-

dá veškeré  osídlení Turkie. Je nyní  označováno podle názvu

řek tu  tekoucích. Ty řeky  jsou následující: první  řeka je

Tymeš, Tutis, Maruše, Kryš. Když  sem přišli Turci úplně vy-

plenili a ovládli zemi, v níž se usídlili."

 

     Ďalej Regino z Prümu: "Mezitím však Avari, kteří se na-

zývají Uhri, spustošili též  celou Itálii, spustošili Bavor-

sko" atď.  atď. V Dákiji  na východ od  Tisy, kde poplienili

Venety Slovany, které obývají  Dákiji a byli poslušní Svato-

pluka, krále Moravy nejmocnějšího a nejbojovnějšího ze všech

slovanských vládců." Atď. atď.

 

     Čo  to znamená?  Cez východné  Slovensko tieto maďarské

vojská iba prešli a usadili sa v Potisí, dole pod Matrou. To

znamená, ako uvádzajú ďalšie  pramene, že východné Slovensko

prakticky vôbec v tých časoch  neobsadili. Boli najprv v Po-

tisí, potom si násilím získali územie medzi Tisou a Dunajom,

kde zavraždili knieža Moravanov menom Marout, a potom tiahli

na Itáliu  a Bavorsko, čiže  v podstate na  severnej Morave,

pod ktorou  dnes rozumieme to  tzv. horné Uhorsko,  sa vtedy

vôbec neusídlili,  o čom svedčia  údaje týkajúce sa  ďalších

rokov, kde  sa hovorí, že "Uhry  byli v roku 906"  (t. j. 10

rokov po tzv. príchode do  vlasti) "pobiti od Moravanů, když

ich napadli." O  tom svedčia aj mnohé iné  letopisy a to, čo

sa tu dnes robí, je  vlastne ťažký falzifikát. Falzifikát je

aj zobrazenie maďarských bojovníkov  na pomníku. Prosím vás,

veď tí, ktorí navrhovali daný  pomník, ani nevedia, ako títo

pôvodní maďarskí bojovníci vyzerali. Nech sa pozrú do kroni-

ky z roku 1300, tam ich  majú znázornených. A čo sa týka me-

čov,  ktorými sú  bojovníci ozbrojení,  je to  smiešne. Lebo

"spůsob boje Maďarů" vylíčil Regino z Prümu roku 889, kde sa

hovorí, že  "Maďari nezahubili lidi mečem,  mnoho tisíc však

šípy, ktoré  vystrelovali s takovým uměním  z rohových luků,

že  jejich zásahům  se bylo  možno vyhnout  jen stěží", čiže

žiadne meče, ale mali šípy a luky.

 

 

     Takže tak,  ako som uviedla,  už aj samotné  zobrazenie

týchto bojovníkov je falzifikát, bez ohľadu na to, že vlast-

ne v týchto končinách sa v tom čase maďarské kmene vôbec ne-

usídlili. Naším územím  prechádzali iba staromaďarskí bojov-

níci a až v roku 900 sa  presúvali do Potisia ženy a deti so

šiatrami a dobytkom.

 

     Ako z  uvedených historických prameňov  jednoznačne vy-

plýva, pamätníky,  ktoré sa stavajú na  južnom Slovensku, sú

na  jednej  strane  cynickou  oslavou  násilia  a ukrutností

páchaných v  dávnych dobách v našej  krajine na našom obyva-

teľstve a na druhej strane cieľavedomým falšovaním historic-

kých  skutočností.  Žiadny  z  historických národov žijúcich

v Európe neoslavuje  svoj pradávny príchod a  usadenie sa na

území, ktoré obýva. Už samotný  fakt, že Maďari túto udalosť

takto kŕčovite  zdôrazňujú, je dôkazom  toho, že sa  vlastne

sami vyčleňujú  z európskych národov a  demonštrujú tým pred

svetom, že sú tu ešte  dodnes vlastne cudzím elementom. Pro-

sím, keď si to chcú oslavovať, je to ich záležitosť. Na svo-

jom území v Maďarsku si  môžu oslavovať všetko, čo uznajú za

vhodné, ale  nemôžu to robiť  na území cudzieho  suverénneho

štátu.

 

     Nič menej, tieto pamätníky hodné zavrhnutia, oslavujúce

vyvražďovanie nášho obyvateľstva a pustošenie našej pravlas-

ti Veľkomoravskej  ríše, je spupnou  urážkou nášho obyvateľ-

stva. Neviem si predstaviť,  že by príslušníci nemeckej men-

šiny stavali  pamätníky fašistickej armáde  na územiach, cez

ktoré prechádzali nemecké vojská naším územím počas II. sve-

tovej vojny a kde preukázateľne zabíjali našich obyvateľov.

 

     Keď si však už chceme  tieto udalosti na Slovensku pri-

pomenúť, tak  potom postavme pomníky  padlým a obetiam,  po-

stavme pomníky  Morotovi a Salanovi,  veľkomoravským knieža-

tám, ktoré bojovali a chránili tieto územia.

 

     A preto dôrazne  vyzývame ministra životného prostredia

pána Zlochu, aby v čo  najkratšom čase v spolupráci s minis-

trom vnútra Hudekom zabezpečil odstránenie týchto protipráv-

ne zriadených stavieb. Žiadame odstránenie, nie pokutovanie.

Totiž vo vyhláške 85/1976 Zb.,  v ktorej sú aj pomníky pova-

žované za stavby, sa nariaďuje vlastníkovi stavbu odstrániť,

ak bola postavená bez  stavebného povolenia, alebo v rozpore

s ním a  keď sa stavba neodstráni  po prvom upozornení, prí-

padne po  pokute, potom sa  odstráni oficiálnymi orgánmi  na

náklady zriaďovateľa.  Prosíme, aby tieto  pamätníky boli do

3 týždňov odstránené.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pani predsedníčke výboru.  Slovo do rozpravy má

pán poslanec  Milan Gaľa. Nech sa  páči, máte slovo. Pardon,

ešte  sú faktické  poznámky, pán  poslanec Rózsa.  (Hlas: Do

rozpravy.) Do rozpravy? Nech sa  páči. To isté aj pán posla-

nec Duka-Zólyomi? S faktickou poznámkou? Dobre.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pani poslankyňa Lazarová, vy  ste smiešna. Že sa nehan-

bíte oblbovať parlament takými  nezmyslami, ktoré ste tu vy-

slovili. Takto diletantsky vystupovať  pred celým plénom! Ak

tomu  nerozumiete, aspoň  neurážajte. Urážate nás, a dôrazne

protestujem proti týmto urážkam.

 

     Chcel by  som ešte povedať jednu  poznámku k vystúpeniu

pána Hrnka. Áno, my  tu  žijúci Maďari sme nikdy neprotesto-

vali proti tomu, že slovenský národ hodnotí svoje historické

cennosti a pamiatky a oslavuje  ich. My ako Maďari tu žijúci

alebo vôbec  maďarský národ tiež  máme svoje historické  pa-

miatky,  historické  hodnoty,  ktoré si uctievame, na týchto

sme  vyrástli  a  budeme  si  ich  uctievať aj v budúcnosti.

V tomto by sme chceli mať vzájomné porozumenie a nechápať to

tak, že  chceme niekoho urážať. Preto  tieto slová, ktoré tu

odznievajú,  musíme skutočne  odmietnuť a  protestovať proti

nim.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper, faktická poznámka? Nech sa

páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  chcel som  iba povedať  pánu

Ferkóovi a pánu Duka-Zólyomimu, že  chápem ich túžby a žela-

nia, ale stavanie takýchto pamätníkov je minimálne v nesúla-

de s preambulou Ústavy  Slovenskej republiky, pretože naozaj

preambula hovorí, že celý tento  štát je budovaný na cyrilo-

metodských tradíciách. V tomto by  som musel súhlasiť s nie-

ktorými mojimi predrečníkmi, že je to minimálne urážka ducha

preambuly ústavy a tým aj celej ústavy, pretože preambula sa

vzťahuje na  celú ústavu a dáva  duch ústave. Samozrejme, aj

príslušníci  národnostných menšín  sú v  prvom rade  občanmi

Slovenskej  republiky a  zaväzuje ich  preambula ústavy, tak

ako aj celá ústava.

 

     Ďalej chcem  povedať, že sa  divím poslancom Slovenskej

národnej strany, ktorí predložili toto uznesenie, pretože ja

by som hlasoval aj za zákon, ktorý by bol v súlade s článkom

67 a  obmedzoval také nerozvážne  povinnosti niektorých obcí

stavať takýto typ pamätníkov.

 

     Ďalej  chcem povedať,  že naozaj  na postavenie  každej

stavby je potrebný súhlas  úradu životného prostredia. Takže

ak sa niečo postaví, napríklad  aj v súkromnej záhrade, môže

sa postaviť,  no treba mať  aj na to  súhlas okresného úradu

životného prostredia. To je všetko.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Ospravedlňujem  sa pánu poslancovi Gaľo-

vi, ale ešte sú faktické poznámky. Pani predsedníčka Lazaro-

vá.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Dôrazne  protestujem  proti  vystúpeniu  pána  poslanca

Duka-Zólyomiho, pretože  veci, o ktorých hovorím,  to nie je

žiaden diletantizmus. Môžem  mu poskytnúť množstvo historic-

kých  prameňov.  Pramene,  ktoré  som  citovala,  sú uvedené

v Kronike Veľkej Moravy od Havlíka, najznámejšieho moravské-

ho historika zaoberajúceho sa históriou Veľkomoravskej ríše,

preto sú  citované pramene uvádzané v  češtine. V publikácii

  odfotografované kópie  originálov rukopisov  z uvedených

letopisov, a to, čo som  tu čítala, sú preklady týchto ruko-

pisov. Je  pravdou, že na Slovensku  všetky dokumenty Maďari

zničili do posledného tla,  ale našťastie v okolitých kraji-

nách sa uvedené dokumenty nachádzajú  a práve zato sú dokla-

dom pravdivosti, že okolité  krajiny nemali ani ten najmenší

záujem,  aby  chceli  falšovať  alebo  prikrášľovať históriu

v prospech Veľkej Moravy.

 

 

     A čo sa  týka toho zákona, áno, máme  tu zákon o zákaze

propagácie fašizmu. Isteže, vôbec nám nezišlo na um, že môže

nastať takáto situácia. Avšak pomníky oslavujúce príchod ma-

ďarských kmeňov do Európy  predstavujú naozaj oslavu násilia

a vyvražďovania  nášho obyvateľstva.  Môžeme, prosím, prijať

aj zákon o zákaze propagácie udalostí vpádu Maďarov do Euró-

py spred  1100 rokov, čo  je naozaj postavené  na hlavu, ale

keď stavanie  pamätníkov oslavujúcich tieto  udalosti nie je

postavené na hlavu, tak potom ani takýto zákon.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem. Mám  dve faktické pripomienky. Jedna  je k vy-

stúpeniu pani poslankyne Lazarovej. Čudujem sa, že nerešpek-

tovala  zákon o  štátnom jazyku  a nepredniesla  svoj prejav

v slovenčine,  pretože  tie  citácie,  ktoré  hovorila, boli

pôvodne v  iných jazykoch ako  v češtine, takže  mala použiť

vo svojom vystúpení štátny jazyk.

 

     A druhá  je k vystúpeniu  pána poslanca Duka-Zólyomiho.

Pán poslanec,  faktom je, že na  videnie niektorých udalostí

má každý národ svoju optiku,  a preto často dochádza k tomu,

že to,  čo jeden národ  pokladá za najslávnejšiu  udalosť vo

svojej histórii, za víťazstvo  svojej národnej sily a svojho

národného ducha, iný národ pokladá za chorobu, za nešťastie,

za  niečo, na  čo by  najradšej vo  svojej histórii zabudol,

resp.  by chcel,  aby sa  to nekonalo.  V našich dejinách je

viac takýchto udalostí. Jednou z nich je aj príchod Maďarov,

nie Maďarov,  ale starých Maďarov,  aby sme boli  presní, do

Karpatskej kotliny, na ktorý  je iná optika videnia dnešných

Slovákov a iná optika videnia dnešných Maďarov a detto najmä

pripomienka tejto udalosti pred 100 rokmi, ktorá bola spoje-

  so surovou  asimiláciou, násilnou  asimiláciou Slovákov,

likvidáciou ich školstva atď. atď.

 

     Preto si myslím, že politici, ktorí pristupujú k stava-

niu pomníkov na územiach národov, kde je iná optika videnia,

sú nezodpovední politici,  pretože vyvolávajú takéto napätia

a takéto trenice.  Jednoducho je to  neprípustné. To je  môj

názor.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Slovo má predseda  výboru pán Hofbauer,

nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem,  pán predsedajúci.  Ak sa  budeme touto kauzou

zaoberať tak, ako sa zatiaľ zaoberáme, domnievam sa, že Špa-

nieli alebo Portugalci by pokojne mohli podnecovať budovanie

pamätníkov v  Strednej a Latinskej  Amerike pri príležitosti

conquisty a conquistadorov,  vyvražďovania Indiánov a likvi-

dácie pôvodného obyvateľstva. Rád  by som videl, akým spôso-

bom by tam takéto pamätníky boli vítané.

 

     A pokiaľ tento stav budeme rešpektovať na našom sloven-

skom štátnom území, tak  ďalšími pamätníkmi pokojne môžu byť

napríklad pamätník  statočným maďarským žandárom,  ktorí po-

strieľali darebáckych  sedliakov v Černovej,  môžeme pokojne

pripustiť stavbu pamätníkov hrdinskej armáde Bélu Kúna, kto-

rá statočne bojovala za proletársky internacionalizmus v ro-

ku 1919 na našom území, a  podobne je možné v Spišskej Novej

Vsi postaviť pamätník na pamiatku bombardovania Spišskej No-

vej  Vsi  maďarským  letectvom  roku  1938,  (Hlas  z pléna:

deväť.) opravujem sa, 1939, a takýmto spôsobom by bolo možné

pokračovať, ale to by sme  sa asi dostali úplne niekde inde,

vážení páni.

 

     Domnievam  sa, že  skutočne záver,  ktorý povedala pani

poslankyňa  Lazarová, je meritom veci.  Máme predsa stavebný

zákon, ktorý  platí, a nie  je mi zrozumiteľné,  prečo sa tu

bavíme  o nerešpektovaní  stavebného zákona  a načo  vlastne

treba k tomu prijímať uznesenie. Veď keď vypukol známy tabu-

ľový folklór  na južnom Slovensku v  roku 1992, Národná rada

sa ním  vôbec nezaoberala, ani  vláda, ani minister,  ani ja

som sa s  tým vôbec nezaoberal. Nie je  o tejto kauze žiadne

uznesenie, nenachádza  sa na niečom takom  môj podpis minis-

tra, ale vybavil to  jednoducho úradník ministerstva po dis-

kusii s príslušným riaditeľom cestnej správy a to je všetko.

Takže my sa tu zaoberáme  niečím, čo ďaleko presahuje úroveň

parlamentu, páni.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Dávam do pozornosti pána Hofbauera, že práve v Spišskej

Novej Vsi  existuje pomník pre tých,  ktorí padli počas bom-

bardovania v marci 1939, keby ste nevedeli, a práve my Maďa-

ri sme tam minule položili kvety, lebo sme si uctili ich pa-

miatku.

 

     Ale chcel by som vás upozorniť na jednu vec. Slávna So-

vietska armáda  má skoro na celom  Slovensku pamätné tabule.

Pritom napríklad z našej rodiny  v roku 1945 odvliekli môjho

starého otca  a troch strýkov.  Generál Petrov, ktorý  na to

vydal rozkaz - dávam to do pozornosti, pán Gaľa - má v Koši-

ciach pomník, a nikomu to  neprekáža. Tí porobili také zver-

stvá, že v sovietskych lágroch zomrelo 10 tisíce našich ľudí

a nikomu to neprekáža.

 

     Do pozornosti  pani Lazarovej -  tie historické pramene

sú účelovo  vyrábané legendy. Veď  napríklad, čo povedal  aj

pán poslanec Hrnko, že Maďari sem prišli nie v roku 896, ale

skôr - len legendy potrebovali nejaký dátum.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     A  ešte jedno  slovo o  tom, prepáčte,  že Maďari  môžu

oslavovať svoje  sviatky na svojom  území. Prepáčte, narodil

som sa na tomto území, tu sa narodili aj moji predkovia. To-

to územie  považujeme takisto za  svoje. Ja to  považujem za

hrubú urážku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani predsedníčka Lazarová.  Myslím si, že ne-

treba pokračovať v tejto rozprave.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     K Sovietskej armáde. Áno, my sme utekali oproti Soviet-

skej armáde,  pretože môjho otca chceli  odvliecť fašisti do

Nemecka a  jedine v Sovietskej  armáde sme videli  záchranu.

Bolo to už ku koncu  vojny. Sovietska armáda oslobodila túto

krajinu od fašizmu, nikomu nezobrala jeho územie, nikomu ne-

zobrala jeho  reč, nikomu neničila jeho  školy, opačne, toto

územie oslobodila.

 

     Veľmi ľutujem,  ale maďarskí kočovníci,  ktorí sem pri-

šli,  nikoho  neoslobodili,  naopak,  oni  tu všetko spálili

a zničili a obyvateľstvo buď  pobili, alebo zavliekli do ot-

roctva. A to je predsa len dajaký ten rozdiel.

 

     Čo chcem tým povedať? To, že  ste sa tu narodili, to je

pravda, ale nenarodili  ste sa tu v roku 896,  v tom čase sa

Maďari vôbec  neusídlili na tomto území,  maďarské hordy iba

prechádzali naším územím a  nie zbytočne mali prezývku "boží

bič". Maďarské kmene sa síce neskôr usídlili na území Veľko-

moravskej  ríše, ale  iba v  jej  južných  oblastiach, t. j.

v Potisí  a neskôr  v Panónii.  Nie na  území Slovenska. 

neskôr, a  najmä okolo roku 1390,  počas tureckých vpádov do

Uhorska,  časť obyvateľstva  dolnej zeme  utekala do horného

Uhorska (t. j. na Slovensko), kde boli dobromyseľne prijatí.

Niektorí Maďari  sa na južnom Slovensku  nielen usadili, ale

postupne pomaďarčovali  domáce obyvateľstvo. Pretože  ste tu

zostali, tak teraz ste tu, to je celý špás.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bugár - faktická poznámka.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne. Chcel by som upozorniť všetkých kolegov,

ktorí vystupujú v tejto debate,  aby si uvedomili, že sa zú-

častňujú na realizácii taktiky vládnej koalície. Vládna koa-

lícia vzhľadom  na vnútorné nezhody potrebuje  ešte čas, aby

sa dohodla  na ďalších zákonoch.  Ja sa na  tom nemienim zú-

častniť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, výborne. Pani poslankyňa Bauerová, nech sa pá-

či - faktická poznámka.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Ďakujem. Chcela by som upozorniť, že tabuľový zákon nie

je tabuľový folklór, pretože  vyplýva zo záväzkov Slovenskej

republiky daných Rade Európy  pri prijímaní Slovenskej repu-

bliky do  Rady Európy. Podobne  by som chcela  upozorniť, že

mať vlastné symboly je  medzinárodne garantovaným právom ná-

rodnostných menšín. V tejto  súvislosti mi dovoľte odcitovať

z jedného medzinárodného dokumentu o národnostných menšinách

prijatého v Ženeve 1. až 19. júla 1991: "Účastnícke štáty sú

presvedčené, že na ochranu hodnôt a kultúrneho dedičstva ná-

rodnostných menšín je žiaduca  účasť osôb patriacich k týmto

menšinám a že tolerancia,  úcta voči rozličným kultúram majú

pri  tom prvoradý  význam. V  zhode s  tým potvrdzujú, že je

dôležité odstraňovať prekážky pri tvorbe kultúrnych objektov

týkajúcich sa národnostných menšín vrátane ich tvorby osoba-

mi patriacimi k národnostným menšinám."

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pani poslankyňa Bauerová, keby ste neprehovorili k tomu

tabuľovému problému, tak by  ste boli filozofkou. Pretože ja

som hovoril o rokoch 1992-1993, keď nebol o tomto žiadny zá-

kon a keď  to, čo sa dialo okolo štátnych  ciest, tak to bol

skutočne tabuľový  folklór, mimo rámca  zákona. A presne  to

isté sa deje aj s týmito pamätníkmi.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hornáček - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Predovšetkým, pani Bauerová, tento pomník nemá s kultú-

rou  nič spoločné.  Po prvé,  je to  pomník ničenia  kultúry

a ničenia  civilizácie. Po  druhé, vážení  poslanci Národnej

rady,  základnou povinnosťou  poslancov Slovenskej  národnej

rady, slovenského parlamentu je predovšetkým chrániť sloven-

ský národný a štátny záujem. V tomto záujme vonkoncom nie je

žiaduce  postaviť na  výsostnom území  Slovenskej republiky,

slovenského štátu, teraz i v budúcnosti, čo i len jeden pom-

ník akýmkoľvek spôsobom  pripomínajúci zabíjanie našich slo-

venských predkov a ničenie ich kultúry.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Gaľa, máte konečne slovo.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     na úvod mi dovoľte povedať  pár slov o tom, že Kresťan-

skodemokratické hnutie sa vždy  svojou politikou voči menši-

nám snažilo obhajovať práva menšín, ktoré vyplývajú z Ústavy

Slovenskej republiky  a z medzinárodných  dokumentov týkajú-

cich sa práv menšín, či už  ide o Chartu OSN, Všeobecnú dek-

laráciu ľudských práv, Deklaráciu OSN o právach osôb patria-

cich k národnostným, etnickým,  náboženským a jazykovým men-

šinám, ďalej Rámcový dohovor  Rady Európy, Dohovor o ochrane

ľudských práv  a základných slobôd  a podobne. Dôkazom  toho

nie sú len slovné deklarácie,  ale aj naše praktické postoje

pri mnohých hlasovaniach v tejto  snemovni, či už sa to týka

hlasovania  pri zákone  o politických  stranách, pri  zákone

o mene a priezvisku, ďalej mi dovoľte spomenúť naše hlasova-

nie pri zákone o štátnom jazyku,  kde ten fakt, že zákon ne-

rieši používanie menšinových jazykov,  nás okrem iných dôvo-

dov viedol k tomu, že  sme hlasovali tak, ako sme hlasovali.

Zároveň pripomínam naše  hlasovania týkajúce sa financovania

menšinových kultúr a prípadne  niektoré spoločné podpisy pri

podaniach na Ústavný súd s  maďarskými politikmi alebo s po-

litikmi maďarských menšinových strán v tomto parlamente.

 

     Zároveň  si uvedomujeme,  že na  našej spoločnej  ceste

existujú body, pri ktorých  sa musíme pozastaviť a prehodno-

tiť niektoré naše postoje, a keďže Ján Čarnogurský pri prie-

skume, pri  poslaneckom prieskume na  východnom Slovensku vo

Veľkých Kapušanoch narazil  na problém výstavby rekriminova-

ného pamätníka  a keďže nemal  dostatok času ísť  pri svojom

skúmaní do  hĺbky, tak som  bol poverený Predsedníctvom  KDH

zúčastniť sa alebo urobiť tam ešte hlbší poslanecký prieskum

a zistil som tieto skutočnosti.  Dovoľte mi citovať niektoré

veci  z plánu  postavenia pamätníka  k 1100.  výročiu, ktorý

vlastne navrhla miestna organizácia Csemadoku vo Veľkých Ka-

pušanoch. Nebudem to čítať celé, zdôrazním len niektoré body.

 

     Náklady na výstavbu pamätníka budú hradené z finančných

príspevkov 22 obcí  patriacich územnej organizácii Csemadoku

vidieka Uh, preto pamätník bude spoločným pamätníkom vidieka

Uh. Termín odhalenia pamätníka je  25. august 1996. Ďalej je

tu  menovaný autor  pamätníka, miesto  pamätníka je námestie

pred  mestským úradom.  Bod  4  rieši pramene  financií. Bod

5 -  navrhovaná  téma  pamätníka -  na mramorovom  podstavci

z bronzu odliaty  turul vták, na  podstavci erb mesta  Veľké

Kapušany a tento nápis: "Na  počesť 1100. roku obsadenia do-

moviny z verejných  príspevkov postavili obyvatelia", nasle-

dujú názvy obcí v maďarčine.  Bod 6 rieši rozpočet na strane

výdavkov, príjmov a ešte niektoré ďalšie náležitosti týkajú-

ce sa, povedzme, čísla účtu atď.

 

     Čo  nám konkrétne  prekáža na  pôvodne navrhovanej téme

pamätníka?  Hovorím  pôvodne  navrhovanej, lebo to, čo pred-

niesol pán poslanec Ferkó, je  výsledkom  určitého konsenzu,

ktorý,  dovolím si  povedať,  nasledoval  až potom,  keď sme

v podstate  zasiahli do  veci. Konkrétne  nám prekážalo,  že

text nápisu  na pamätníku mal byť  pôvodne len maďarský, bez

slovenského ekvivalentu. Názvy obcí,  to je to isté. Zásadne

nemôžeme súhlasiť s termínom  "honfogalás", ktorý v preklade

znamená "obsadenie domoviny".  Termín "obsadenie" môže navo-

diť dojem anexie,  prípadne vojenskej intervencie, víťazného

dobytia atď.  Mali sme ten  názor, že maďarčina  obsahuje aj

iné termíny,  ktoré synonymicky v plnej  miere môžu nahradiť

termín "honfogalás".

 

     Ďalej sme nesúhlasili s umiestnením navrhovaného pamät-

níka pred mestský úrad, pretože by mohlo dochádzať k nevhod-

nému spájaniu umiestnenia pamätníka s umiestnením orgánu ve-

rejnej správy. Takisto sme nesúhlasili so zakomponovaním er-

bu  mesta Veľké  Kapušany do  heraldiky pamätníka,  lebo erb

mesta zakomponovaný do pamätníka môže navodiť dojem, že mes-

to Veľké Kapušany je  súčasťou onej "obsadenej dobytej domo-

viny". Takisto si myslíme,  že bronzový odliatok vtáka turu-

la, ktorý je totemovým  kultovým vtákom starých Maďarov, nie

je vhodný na tento  pamätník, lebo čiastočne môžeme hovoriť,

že turul vták je zároveň aj víťazným vtákom starých Maďarov,

čosi podobné, ako, povedzme, orly rímskych légií.

 

     Pôvodné hlasovanie  sa konalo, zdá  sa mi, 25.  apríla,

vec sa  rekriminovala koncom mája. Tuším,  že po poslaneckom

prieskume a po zverejnení niektorých skutočností sa 14. júna

konal okrúhly stôl a minulý  týždeň došlo k ďalšiemu sedeniu

na Mestskom úrade vo Veľkých Kapušanoch, kde  mestské zastu-

piteľstvo odsúhlasilo určitý kompromisný názor,  kompromisný

postoj k výstavbe tohto pamätníka. Počul som to teraz po pr-

vý raz,  o čo tam  ide, nepamätám si  všetko. Rád by  som sa

s pánom poslancom Ferkóom stretol  a porozprával o tejto ve-

ci, aby sme si mohli vyjasniť, do akej miery rešpektuje ten-

to kompromis naše požiadavky, pôvodné požiadavky k pôvodnému

návrhu.

 

     Chcem ešte  povedať jednu vec. Nikdy  som nepovedal nič

o nacionalistickej väčšine poslancov  v Mestskom zastupiteľ-

stve vo Veľkých Kapušanoch. To je asi všetko. Pokiaľ by nový

návrh metského zastupiteľstva rešpektoval naše výhrady, mys-

lím si, že po porade poslaneckého klubu naše stanovisko môže

dospieť k určitým zmenám.

 

     Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi. Pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v roku 1990 sme si  spoločne sľúbili, že pôjdeme cestou

prebudovania  novej spoločnosti  na systéme  právneho štátu.

Preto sa  chcem veľmi stručne vyjadriť  k prerokúvanej kauze

z hľadiska právneho, bez emócií a  bez toho, aby som si pri-

svojil právo hodnotiť históriu pred 1100 rokmi.

 

     Čo je predmetom toho  rozhodnutia alebo uznesenia mest-

ského  zastupiteľstva? V  prvom rade  sa hovorí  o nakladaní

s finančnými prostriedkami. Mestské  zastupiteľstvo má na to

právo podľa § 11 ods. 3a zákona číslo 481/1992 Zb.

 

     Druhý bod  uznesenia hovorí o tom,  kde sa umiestni ten

pomník.  Tento bod  uznesenia je  v súlade  so zákonom číslo

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení

neskorších zmien a doplnkov  a vykonávacích predpisov v nad-

väznosti na zákon číslo  472/1990 Zb. o organizácii miestnej

štátnej správy.

 

     Pokiaľ ide  o tretí bod  uznesenia z hľadiska  právneho

posúdenia, mestské zastupiteľstvo môže ukladať kultúrnej ko-

misii určité úlohy a tento bod je  v súlade s § 15 ods. 1 až

3 zákona o obecnom zriadení.

 

     Po  obsahovej stránke,  pokiaľ ide  o postup  mestského

zastupiteľstva, dovolím  si upriamiť vašu  pozornosť, že po-

stup je v  súlade s článkom 34 ods. 1  a 2 Ústavy Slovenskej

republiky,  článkom 64  ods. 2  Ústavy Slovenskej  republiky

a článkom 67  Ústavy Slovenskej republiky.  Prečo? Preto, že

vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne. Po-

vinnosti a obmedzenia jej  možno ukladať len zákonom. Územná

samospráva sa uskutočňuje  na zhromaždeniach občanov, miest-

nym referendom  alebo prostredníctvom orgánov  obce. Orgánmi

obce, ako vieme, podľa § 10  zákona 481 Zb. je obecné zastu-

piteľstvo a  starosta obce. Uznesenie  mestského zastupiteľ-

stva je ďalej  aj v súlade s článkami 1 a 2 základnej zmluvy

uzavretej medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou.

 

     Nedávno sme si sľúbili,  že zmluvu o dobrom priateľstve

a susedstve medzi týmito štátmi budeme podporovať a realizo-

vať. Podľa tejto zmluvy, podľa článku  13 ods. 1 a článku 15

najmä písm.  c) a h)  tejto zmluvy, ktorú  sme ratifikovali,

toto opatrenie je v súlade, lebo zabezpečuje, na základe vý-

roku v zmluve,  že štáty budú na svojom  území vytvárať pod-

mienky pre národnostné menšiny v tom zmysle, aby si zachova-

li svoju kultúru, dejiny a tradície.

 

     Na základe týchto skutočností  mám ten právny názor, že

niet dôvodu na zásah do zákonnej činnosti mestského zastupi-

teľstva ani žiadny nátlak na samostatné rozhodovanie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     aj my  sme sa, prirodzene, dali  informovať o situácii,

ktorá vznikla vo Veľkých  Kapušanoch. Máme k dispozícii sta-

novisko Základnej organizácie Strany demokratickej ľavice vo

Veľkých  Kapušanoch  k  pôvodnému  návrhu  na vznik pomníka,

v ktorom sa  zdôrazňuje, že Strana  demokratickej ľavice ako

politická  sila,  ktorá  združuje  vo  svojich radoch členov

rôznych národov a  národností, nikdy nepodporovala tendencie

vedúce k  nacionalizmu, šovinizmu a  extrémizmu. Voči tomuto

návrhu pomníka, tak ako bol predložený, mali aj naši poslan-

ci v mestskom zastupiteľstve, resp. Strana demokratickej ľa-

vice, výhrady.

 

 

     A  tu by  som chcel  upriamiť vašu  pozornosť na to, že

nejde iba o interpretáciu zákona, ide o takú v politike veľ-

mi dôležitú vec, ako je  politický takt. Ak si niekto myslí,

že je politicky taktné po tom, aké komplikované spoločné de-

jiny sme  s Maďarmi na  území v Karpatskej  kotline prežili,

teraz  na konci  20. storočia  dať tam  dravého sokolovitého

vtáka, ako  píšu predstavitelia Strany  demokratickej ľavice

z Veľkých  Kapušian,  na  mramorovom  podstavci  pred budovu

mestského úradu, tak je na  omyle. Pretože takýto symbol, či

sa to niekomu páči, alebo  nepáči, bude netaktný voči Slová-

kom a bude pripomínať negatívne stránky spolunažívania Maďa-

rov a Slovákov.

 

     Chcem povedať už len jednu  vetu. Aj vo Veľkých Kapuša-

noch, tak  ako aj inde, sú  extrémisti, slovenskí extrémisti

potrebujú maďarských,  maďarskí extrémisti potrebujú sloven-

ských a myslím si, že aj  táto kauza sa veľmi vhodne využila

na to,  aby sa forsírovali  prejavy národnostnej neznášanli-

vosti. Myslím  si, že tu  treba v prvom  rade politický takt

a nepresadzovať nasilu nejakú apriórnu  predstavu v mene ne-

jakých posvätných národných hodnôt.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemám do rozpra-

vy žiadnu  prihlášku, ani sa  nikto nehlási s  faktickou po-

známkou, takže končím rozpravu k tomuto bodu programu s tým,

že musím dať najskôr hlasovať  o návrhu pána poslanca Lango-

ša.

 

     Hlási sa pán poslanec Langoš.

 

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Pán  predseda, ale  po skončení  rozpravy už hlasovanie

o mojom návrhu je bezpredmetné. Svojím návrhom som sa snažil

zabrániť tejto nedôstojnej rozprave.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale potom sme sa dohodli, že rozpravu pustíme.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     V tejto situácii je možné  hlasovať len za, alebo proti

uzneseniu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Súhlasím. Takže beriete späť svoj procesný návrh?

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Je to úplne bezpredmetné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím  pani poslankyňu  Kollárikovú prečítať uznesenie

aj so zmenami, ktoré vyplynuli z rozpravy. Budeme musieť dať

o nich hlasovať. Pani poslankyňa,  prosím, aby ste ako pred-

kladateľka uviedli uznesenie.

 

     Pýtam sa najskôr, či sa  chcete vyjadriť k rozprave. Ak

nie, budeme hlasovať. Pokiaľ som tu  bol a urobil som si po-

známky, tak  vzišiel jeden pozmeňujúci návrh,  ktorý dal pán

podpredseda Andel.

 

     Chcete sa vyjadriť k rozprave, pani poslankyňa?

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Nebudem sa vyjadrovať k rozprave. V podstate, to čo na-

vrhoval pán podpredseda Andel, som čítala už vo svojom úvod-

nom slove, že sa rozšíri aj  na ďalšie obce. Súhlasím s jeho

návrhom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme hlasovať. Najskôr hlasujeme o návrhu pá-

na podpredsedu Andela.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Odporúčam tento návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme. Rozširuje  sa aj na

iné obce.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Prosím, pani spravodajkyňa, prečítajte nám celé uznese-

nie a budeme o ňom hlasovať ako o celku.

 

 

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Návrh na uznesenie:  "Národná rada Slovenskej republiky

konštatuje,  že  vybudovanie  pomníka  vo Veľkých Kapušanoch,

Tornali i  ďalších mestách južného  Slovenska z príležitosti

1100. výročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny  nie je

v súlade so záujmami  dobrého spolunažívania obyvateľov Slo-

venska. Vyjadruje hlboké  znepokojenie nad úmyslom Mestského

zastupiteľstva  vo Veľkých Kapušanoch, v Tornali a v ďalších

mestách  južného Slovenska  postaviť vyššie  uvedený pomník.

Žiada Mestské zastupiteľstvo vo  Veľkých Kapušanoch a v Tor-

nali i  ďalších mestách južného  Slovenska prehodnotiť svoje

rozhodnutie vybudovať z  príležitosti 1100. výročia príchodu

Maďarov do Karpatskej kotliny pomník  a v záujme dobrého ob-

čianskeho spolunažívania  v Slovenskej republike  upustiť od

jeho výstavby."

 

     Odporúčam hlasovať za toto uznesenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, ešte  pani poslankyňa Garajová,  ale už nie  je

žiadna rozprava, len procedurálne poznámky. Nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Prosila by som jazykovo  trošku upraviť ten text. Neho-

vorí sa  z príležitosti, ale  pri príležitosti, a  v ďalších

obciach a mestách.

 

     Ďakujem.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     V poriadku, dobre, akceptujem to. Odporúčam hlasovať za

tento návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Paška.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Mám  podobnú pripomienku.  Nazdávam sa,  že sa  to nemá

vzťahovať iba  na obce južného Slovenska,  ale možno aj obce

východného a západného Slovenska.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Už to nemôžeme doplňovať, ale pod obcou sa podľa ústavy

myslí aj mesto. Takže je  to v poriadku. Pán podpredseda An-

del, už nie je rozprava. (Ruch v sále.) Ďakujem.

 

     Prosím, budeme hlasovať o návrhu ako celku.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Obce a mestá južného Slovenska. Čiže necháme to iba ob-

ce južného Slovenska.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Odporúčam hlasovať za tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme toto uznesenie prijali.

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ďakujem vám, pani kolegyne, kolegovia za prijatie tohto

uznesenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať  j e d e n á s t y m  bodom  schvále-

ného programu,  úmyselne hovorím schváleného,  lebo teraz je

to iné poradie, ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďo-

vaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 418 a spoločnú

správu z výborov ako tlač 418a.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Javorský.

 

     Pani poslankyňa Schmögnerová, máte procedurálny návrh?

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne. Pán predseda, vzhľadom na to, že hneď sa

začalo rokovať,  nemala som čas  na vznesenie námietky  voči

hlasovaniu. Ak  dovolíte, v záujme  zaprotokolovania  chcela

by som vzniesť námietku voči  výsledkom hlasovania číslo  5.

Bol to procedurálny návrh o zaradení, resp. o vyradení troch

bodov z  rokovania tejto schôdze Národnej  rady, ktorý pred-

niesol pán Rea.  Podľa  môjho najlepšieho vedomia som hlaso-

vala presne opačne ako vyšlo v záverečnom hlasovaní. Odvolá-

vam  sa týmto  na uznesenie  číslo 468  Národnej rady, ktoré

umožňuje, aby poslanec bezprostredne  po hlasovaní mohol po-

dať námietku  proti výsledku hlasovania,  pokiaľ išlo o  ne-

funkčnosť hlasovacej jednotky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán minister, nech sa páči.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

     vážení prítomní,

 

     predkladám návrh zákona  Národnej rade Slovenskej repu-

bliky  o  ochrane  pred  zneužívaním  alkoholických  nápojov

a o  zriaďovaní  a  prevádzke  protialkoholických záchytných

izieb.

 

     Zneužívanie alkoholických nápojov  predstavuje v súčas-

nosti  vážny spoločenský  problém a  izolovaná snaha  o jeho

riešenie zo strany zdravotníctva  je vopred odsúdená na neú-

spech.  Iba ozdravením  spoločenského prostredia,  povýšením

striedmeho  spôsobu života  na uznávanú  spoločenskú hodnotu

a programovým  a  systematickým  úsilím  o znižovanie dopytu

osôb po alkoholických nápojoch  je možné účinne chrániť spo-

ločnosť  pred negatívnymi  následkami zneužívania alkoholic-

kých nápojov.

     Protialkoholické záchytné stanice sú ako prežitok z mi-

nulosti od roku 1962  zaradené do sústavy zdravotníckych za-

riadení. Podľa zákona číslo 120/1962  Zb. o boji proti alko-

holizmu a podľa doteraz  platného zákona Slovenskej národnej

rady číslo  46/1989 Zb. o ochrane  pred alkoholizmom a inými

toxikomániami  ich zriaďovali  a prevádzkovali národné výbo-

ry.  Pôvodne mali  byť tieto  záchytné stanice detoxikačnými

centrami.  Tento zámer  bol však  v neprospech zdravotníctva

deformovaný na úroveň dnešných záchytiek.

 

     Legislatívne  práce  na  príprave  návrhu novely zákona

číslo 46/1989 Zb. o ochrane  pred alkoholizmom a inými toxi-

komániami sa  začali už v  roku 1992, ale  pre pretrvávajúce

zásadné rozpory Ministerstva zdravotníctva Slovenskej repub-

liky, Ministerstva vnútra  Slovenskej republiky so Združením

miest  a obcí  Slovenskej republiky,  týkajúce sa existencie

a ďalšej činnosti protialkoholických a záchytných staníc bo-

li prerušené.

 

     Pretože  uvedené rozpory  sa nepodarilo  štyri roky od-

strániť ani viacerými rokovaniami na úrovni ministrov, pred-

ložilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vláde

Slovenskej  republike informáciu  obsahujúcu právnu  analýzu

súčasného  právneho stavu  so žiadosťou  o určenie  ďalšieho

postupu. Informácia  bola predmetom rokovania  vlády Sloven-

skej republiky  dňa 9. mája a  opakovane 30. mája 1995  a 6.

februára tohto  roku. Na poslednom  rokovaní bolo rozhodnuté

o tom, že potreba protialkoholických záchytných staníc naďa-

lej pretrváva a súčasne  bolo uložené ministrovi zdravotníc-

tva pripraviť novelu zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky 46/1989 Zb.  a vyriešiť v nej najmä  otázky týkajúce sa

financovania týchto staníc v súlade s rozhodnutím vlády Slo-

venskej republiky.

 

     Náklady na prevádzku  zariadení poskytujúcich zdravotnú

starostlivosť  sú doteraz  financované prostredníctvom zdra-

votných poisťovní,  a to formou  úhrad za zdravotné  výkony.

V prípade záchytných izieb však  na úhradu ich prevádzkových

nákladov zo zdravotného poistenia  nie je právny titul, pre-

tože v takých prípadoch nejde o poskytovanie zdravotnej sta-

rostlivosti.

 

     K 31. 12. 1995 bolo  v prevádzke 13 záchytných izieb so

103 posteľami. Využiteľnosť lôžok  týchto zariadení je veľmi

nízka.  Za posledné  tri roky  sa pohybovala  od 10  do 20 %

okrem záchytnej izby v Košiciach, kde využiteľnosť za uvede-

né obdobie bola až 40-percentná. V roku 1995 náklady na pre-

vádzku protialkoholických záchytných  izieb boli vykázané vo

výške 20 600 tisíc korún, čo  na jedno lôžko na deň predsta-

vovalo náklady 548 Sk.  Po zohľadnení predpokladaného 8-per-

centného nárastu  nákladov v roku 1996  je predpokladaný ná-

klad na lôžko na deň 592 korún.

 

     Podľa predloženého návrhu zákona  sa na úhrade prevádz-

kovaných nákladov  budú podieľať záchytné  osoby a obce,  na

území ktorých je záchytná izba  zriadená, vo výške 600 korún

na jedno lôžko na jeden  deň. Nepredpokladá sa preto zvýšený

nárok  na štátny  rozpočet. Príjmom  obcí sú  okrem iného aj

miestne poplatky  za predaj alkoholu, ktoré  v roku 1995 do-

siahli  spolu s  výnosmi z  predaja tabakových  výrobkov asi

350 miliónov. Ročné náklady na prevádzku všetkých záchytných

izieb predstavujú  sumu asi 22 miliónov  Sk. Z uvedeného vy-

plýva, že obce majú  dostatok zdrojov na úhradu prevádzkova-

ných nákladov  záchytných izieb. Vzhľadom  na skutočnosť, že

sa novým spôsobom upravuje financovanie prevádzky záchytných

izieb, zakotvuje  sa právo obce dohodnúť  sa s ministerstvom

zdravotníctva o prevádzkovaní záchytných izieb zriadených do

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a to v lehote troch me-

siacov. Ak v uvedenej lehote obec o prevádzkovanie záchytnej

izby nepožiada, ministerstvo  zdravotníctva takúto izbu zru-

ší.

 

     Nový  návrh zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky

o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďo-

vaní a prevádzke  protialkoholických záchytných izieb prero-

kovala dňa 3. apríla 1996 Legislatívna rada vlády Slovenskej

republiky a  dňa 14. mája  1996 vláda Slovenskej  republiky,

ktorej pripomienky sú zohľadnené v materiáli.

 

     Návrh zákona bol dňa 12. júna 1996 prerokovaný vo výbo-

roch Národnej rady Slovenskej republiky,  a to vo Výbore Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu, vo  výbore pre ochranu  a bezpečnosť, vo  výbore pre

zdravotníctvo a sociálne veci,  vo výbore pre vzdelanie, ve-

du, kultúru a šport a takisto pre verejnú správu, územnú sa-

mosprávu a národnosti ako i v ústavnoprávnom výbore.

 

     Vážené panie a páni poslanci,  vzhľadom na to, že pred-

ložený  návrh zákona  je potrebný  na zabezpečenie verejného

poriadku v obciach, prosím, aby ste tento návrh podporili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi  Javorskému. Ako spoločná spra-

vodajkyňa výborov bola určená  pani poslankyňa Marta Aibeko-

vá. Prosím  ju, aby nás informovala  o priebehu prerokovania

vo výboroch.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážení prítomní,

 

     dovoľte mi  predniesť spoločnú správu  výborov Národnej

rady Slovenskej  republiky o výsledku  prerokovania vládneho

návrhu zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky o ochrane

pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a pre-

vádzkovaní protialkoholických záchytných izieb.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 23. mája 1996 číslo 1001  pridelil vládny návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  o ochrane pred zneužívaním

alkoholických nápojov a o  zriaďovaní a prevádzke protialko-

holických izieb šiestim výborom,  a to ústavnoprávnemu výbo-

ru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú

správu, územnú samosprávu a  národnosti, výboru pre zdravot-

níctvo a sociálne veci, výboru pre obranu a bezpečnosť a vý-

boru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokovanie do

14. júna 1996.

 

     Výbory Národnej rady  Slovenskej republiky vládny návrh

zákona prerokovali  v určenom termíne.  Ústavnoprávny výbor,

výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre zdravotníctvo

a sociálne veci a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport

o výsledku  prerokovania  vládneho  návrhu  zákona neprijali

uznesenie,  lebo  za  jeho  návrh  nehlasovala  nadpolovičná

väčšina  všetkých členov  výboru. Výbor  pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti a  výbor pre obranu a bezpeč-

nosť  odporúčajú Národnej  rade Slovenskej  republiky vládny

návrh zákona schváliť s úpravami, ktoré sú uvedené v spoloč-

nej správe pod bodmi 1 až 18.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     z  týchto 18  bodov,  ktoré  sú uverejnené  v spoločnej

správe, odporúčam spolu prijať body 5, 7, 9, 15, 18 a vyjad-

riť s  nimi hlasovaním súhlasné stanovisko  a spolu hlasovať

o  bodoch  1, 2, 3, 4,  6, 8, 10,  11, 12, 13,  14, 16 a 17,

pričom odporúčam, aby sme tieto body neprijali.

 

     Vážený  pán predseda,  to by  bolo všetko  zo spoločnej

správy. Dovoľte  mi, aby som  sa ako spoločná  spravodajkyňa

prihlásila po otvorení rozpravy do rozpravy ako prvá.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram k tomuto bodu rokova-

nia rozpravu s tým, že pán poslanec Bajan sa hlási s faktic-

kou poznámkou.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne. Hlásil som sa hneď. Mám len dve podotáz-

ky, pravdepodobne na  pána ministra, či by mi  vedel v záve-

rečnom slove  odpovedať, lebo pravdepodobne  využije možnosť

vyjadriť sa  v záverečnom slove.  Keď sa povie  "a", bolo by

dobré povedať aj "b". Je síce pravda, že príjem obcí sa tvo-

rí aj  z poplatkov za alkohol  a cigarety a tvorilo  sa pri-

bližne 330-360 miliónov, ale na druhej strane treba povedať,

že daň  z alkoholu a  tabaku bola v  štátnom rozpočte 7  mi-

liárd. Takže buďme k sebe  korektní. To je na jednej strane.

A na druhej strane, neviem či  som dobre počul, ale bola tam

dikcia,  že v  prípade, ak  obec nepožiada  o zriaďovateľskú

funkciu k takémuto  zariadeniu, tak sa zruší. Ak  je to tak,

pýtam sa, čo bude potom.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Do rozpravy som  dostal tri písomné prihlášky,

okrem toho sa prvá hlási pani spravodajkyňa. Prosím teda pa-

ni spoločnú  spravodajkyňu. Po nej sa  pripraví pán poslanec

Sopko.

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     na predchádzajúcej 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej

republiky sme sa  podrobne zaoberali problematikou drogových

závislostí v Slovenskej republike za rok 1995. Z tejto sprá-

vy vyplynulo, že nárast  drogovo závislých osôb, hlavne mla-

distvých závislých od kokaínu, zaznamenal prudký nárast.

 

     Drogou číslo 1 v Slovenskej republike je však stále al-

kohol. Alkoholikov  evidujeme na desaťtisíce,  osobnú skúse-

nosť s požitím alkoholu majú  už aj deti predškolského veku,

zvyšuje sa počet žien závislých od alkoholu. Preto oceňujem,

že vláda predložila Národnej rade Slovenskej republiky zákon

o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďo-

vaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb. Dúfam,

že sa všetci zhodneme v znení paragrafov 1 až 5, ktoré pred-

stavujú modernejšie znenie problematiky doteraz riešenej zá-

konom číslo 46/1989 Zb.

 

     Paragrafy 6  až 11 pojednávajúce  o zriadení, prevádzke

záchytných  izieb, o  umiestňovaní a  doprave osôb  do nich,

oznámení  údajov  o  osobách  umiestnených  v záchytnej izbe

pravdepodobne vyvolajú  rozpravu s rôznymi  návrhmi, tak ako

to bolo  v gestorskom výbore -  Výbore Národnej rady Sloven-

skej  republiky pre  zdravotníctvo  a  sociálne veci.  Je to

pochopiteľné. Nakoniec  aj v dôvodovej správe  sa uvádza, že

legislatívne  práce na  príprave tohto  návrhu zákona neboli

jednoduché. Začali sa už v  roku 1992 a vyžiadali si kompro-

misné riešenie medzi predstavami ministerstva zdravotníctva,

ministerstva vnútra a zástupcov  Združenia miest a obcí Slo-

venska.

 

     Priznávam, že ako zdravotnícka  pracovníčka by som skôr

prijala také riešenie, aby  záchytné izby boli prevádzkované

a financované z  rozpočtov obcí, alebo  aby osoby, ktoré  po

požití  alkoholu  strácajú  kontrolu  nad  svojím správaním,

ohrozujú  seba, iné  osoby, verejný  poriadok alebo majetok,

boli umiestnené  v zariadeniach, ktoré  by prevádzkovalo mi-

nisterstvo vnútra.

 

     Vnímam  však  predložený  návrh  zákona  ako krok vpred

v porovnaní  so  súčasným   stavom  v  riešení  problematiky

záchytných izieb, nakoľko nebudú už financované z príspevkov

zdravotného  poistenia, ktoré  podľa  zákona  číslo 273/1994

Z. z.  platíme všetci povinne.  V rámci princípu  solidarity

pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ju v tomto prípade

považujem  za  neopodstatnú,  lebo  ebrieta  nie  je choroba

a úhrada za prevádzku záchytných  izieb zo zdravotného pois-

tenia nie je v súlade so  zákonmi číslo 273,  277/1994 Z. z.

a zákonom číslo 98/1995 Z. z.

 

     Podľa ekonomického rozboru uvedeného v dôvodovej správe

náklady na  prevádzku záchytných izieb  v roku 1995  boli vo

výške 20 602 tisíc korún. Obávam sa, že obce by odmietli tú-

to  sumu  ročne  poskytovať  na  prevádzku  záchytných izieb

a zrušili by ich. Kompromisné riešenie uvedené v paragrafoch

6 až 11  umožní tieto prostriedky  platené zdravotnými pois-

ťovňami  investovať tam,  kam patria,  na humánne  účely, na

liečbu pacientov.

 

     Vážené dámy  a vážení páni,  dovoľte mi v  závere pred-

niesť jeden doplňujúci návrh, ktorý sa  týka § 2 ods. 2. Na-

vrhujem doplniť tento odsek o text: "požívanie alkoholických

nápojov". Upravený § 2 ods. 2  by potom po prijatí tohto do-

plňujúceho návrhu znel: "Obce môžu vo svojich územných obvo-

doch obmedziť alebo zakázať  v určitých dňoch alebo hodinách

v určitých častiach svojho územnému obvodu predaj, podávanie

alebo požívanie alkoholických nápojov v zariadeniach spoloč-

ného stravovania, v predajniach  potravín alebo na iných ve-

rejne prístupných miestach."

 

     Táto navrhovaná úprava sleduje to, aby obec mohla v sú-

lade  so zákonom  obmedziť alebo  zakázať požívanie alkoholu

v záujme  verejného poriadku,  bezpečnosti občanov,  ochrany

zdravia a morálky, ochrany  majetku, obmedzenia nárastu kri-

minality a ostatných  negatívnych spoločenských javov, ktoré

osobitným spôsobom ohrozujú morálny vývoj detí a mládeže.

 

     Vážené prítomné poslankyne a  poslanci, dúfam, že tento

pozmeňujúci návrh, ako aj celý návrh zákona podporíte.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani spoločnej  spravodajkyni. Ďalej pán posla-

nec Sopko vystúpi v rozprave. Po ňom sa prihlásil pán posla-

nec Ásványi.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     je  najvyšší  čas,  že  v  prerokúvanom  návrhu  zákona

v § 6 sú riešené aj problémy súvisiace so zriaďovaním a pre-

vádzkou  protialkoholických záchytných  izieb. Všedný  život

v mestách prináša aj smutné  až tragické situácie, keď ľudia

po nadmernom požití alkoholických nápojov bezvládne ležia na

verejných priestranstvách, obťažujú spoluobčanov a vzbudzujú

pohoršenie na verejnosti. Ale  ešte väčším nešťastím je, keď

človek v  opitom stave je agresívny,  keď poškodzuje vlastný

a cudzí majetok či majetok štátu, dokonca ohrozuje iných ob-

čanov. Takého človeka treba spoločensky izolovať aj liečiť.

 

     Som presvedčený,  že nikto z  nás nespochybňuje potrebu

existencie záchytných izieb. Problémy  sú len s financovaním

ich  prevádzky a  týmto vládnym  návrhom zákona  by sme mali

stanoviť,  kto a  v akej  miere sa  má podieľať na nákladoch

spojených s ich zriadením aj prevádzkou. Inými slovami zákon

má určiť povinnosť štátu, povinnosť obce a samozrejme aj sa-

motného občana.

 

     Reforma  zdravotníctva, jeho  financovanie z  poistných

fondov zdravotných poisťovní, ich oddelenie od štátneho roz-

počtu  na  jednej  strane  a  určenie zdravotníckych výkonov

a ich cien na druhej  strane vyvolalo nemožnosť financovania

záchytných izieb z prostriedkov zdravotných poisťovní, o čom

hovoril aj minister Javorský.

 

     Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripra-

vovalo  od roku  1994 vládny  návrh zákona  aj o  zriaďovaní

a prevádzke protialkoholických záchytných  izieb. Vládne ná-

vrhy  prešli zmenami,  ktoré sú  v súlade  aj so stanoviskom

Združenia miest a obcí Slovenska.  Do návrhu zákona sa nepo-

darilo presadiť všetky  požadované riešenia, ktoré spočívajú

hlavne v tom, aby úhrady za použitie služieb v záchytnej iz-

be hradil v prvom rade občan.

 

     Ďalší navrhnutý krok spočíva v tom, aby občanom neuhra-

dené výdavky za pobyt v záchytnej izbe prevzala obec, v kto-

rej má občan trvalé bydlisko, s tým, že túto obec treba spl-

nomocniť vymáhaním uhradenej čiastky od občana. Vládny návrh

zákona  v §  11 ods.  1 stanovuje,  že náklady  za prevádzku

záchytnej  izby uhrádza  zdravotníckemu zariadeniu  obec, na

území ktorej je záchytná izba.

 

 

     Prijatím dikcie § 11 ods. 1 budú nespravodlivo zaťažené

rozpočty obcí,  na území ktorých  ministerstvo zdravotníctva

rozhodne o potrebe záchytných izieb bez ohľadu na to, či ob-

čania tejto obce využili  uvedené zdravotnícke služby. Preto

si  myslím,  že  je  správnejší  návrh,  aby úhradu za pobyt

v záchytnej izbe znášal občan  a následne pri neuhradení po-

hľadávky do  30 dní obec v  mieste trvalého bydliska občana,

ktorý použil toto zariadenie.

 

     Preto  navrhujem upraviť  dikciu §  11 ods.  1 a ods. 3

takto:

 

     "(1) Náklady na prevádzku  záchytnej izby uhrádza zdra-

votníckemu zariadeniu tá obec, na  území ktorej má občan tr-

valé bydlisko, v sume 600 Sk na lôžko a deň. Náklady za pre-

vádzku  platené obcou  sa znižujú  o sumu  zaplatenú osobami

priamo v záchytnej izbe podľa odseku 2.

 

     (3) V prípade,  že osoba sumu podľa odseku  2 v určenej

lehote neuhradí, oznámi zdravotné  zariadenie, pri ktorom je

zriadená záchytná izba, údaje o takejto osobe obci, v ktorej

má občan trvalé bydlisko. V takomto prípade je osoba povinná

uhradiť náklady do výšky 600 Sk za deň obci, v ktorej má tr-

valé bydlisko, do 30 dní od doručenia výzvy obce na zaplate-

nie nákladov za pobyt v záchytnej izbe."

 

     Prosím, aby ste túto zmenu podporili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja pánu poslancovi  Sopkovi. Nech sa  páči,

pán poslanec Ásványi, a pripraví sa pán poslanec Šagát. Ešte

pán poslanec Bajan má faktickú poznámku.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem  pekne. Mám  k tomuto  len jednu  poznámku. Ide

o návrh Združenia  miest a obcí Slovenska.  Viem si predsta-

viť, že by sme mohli o ňom diskutovať, ale nerieši vôbec ten

problém, že  väčšinou sú to občania,  u ktorých je problema-

tické zistiť trvalý pobyt. To znamená, že si ich budeme pre-

vážať  z  okresu  do  okresu?  Alebo  ako riešiť bezdomovcov

a tých, u ktorých nevieme zistiť trvalé bydlisko?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ásványi.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     dámy a páni,

 

     prerokúvaný návrh zákona o ochrane pred zneužívaním al-

koholických nápojov a o zriadení a prevádzke protialkoholic-

kých  záchytných izieb  v porovnaní  s doteraz  platným a na

zrušenie navrhovaným zákonom číslo 46  z roku 1989 Zb. rieši

iba ochranu pred škodlivými  vplyvmi a dôsledkami alkoholic-

kých nápojov. Iné zlozvyky a  ich neblahé následky, akými sú

fajčenie a toxikománia, iba spomína.

 

     Ďalšou významnou  zmenou je navrhovaný  nový spôsob fi-

nancovania, zriadenia a prevádzkovania záchytných izieb. Re-

zortu  zdravotníctva  teraz  chýbajú  prostriedky. Všeobecná

zdravotná poisťovňa bola za  rok 1995 stratová. Ministerstvo

zdravotníctva hľadalo riešenie a  aj našlo. Je ním uznesenie

vlády číslo  98 zo 6. februára  1996. V prerokúvanom vládnom

návrhu  prenáša ťarchu  financovania  na  obce. Našlo  sa aj

zdôvodnenie.  Veď opilci    vaši,  vy chcete  mať poriadok

a pokoj  vo svojom  okolí.  Podľa  môjho  posúdenia je tento

spôsob riešenia  neadekvátny a jeho  zdôvodňovanie je nekon-

štruktívne a unáhlené.

 

     Návrh zákona v § 6  a v dôvodovej správe ešte výraznej-

šie definuje záchytné izby  ako súčasť zdravotníckeho zaria-

denia, ktoré  zriaďuje ministerstvo zdravotníctva  po novom,

po dohode s  obcou. V tejto dohode nejde  iba o súhlas obce,

ale  o  prevzatie  ťarchy  financovania  prevádzky. Za jedno

lôžko je  to denne 600 korún,  z celoslovenského hľadiska na

existujúci počet lôžok 22 miliónov  korún ročne. Vraj nie je

právny titul na financovanie týchto nákladov zo strany zdra-

votného poistenia  alebo právny titul zanikol prijatím uzne-

senia vlády číslo 98.

 

     Je pravda, že Všeobecná  zdravotná poisťovňa pri celko-

vých výdavkoch 27 miliárd korún bola za rok 1995 stratová vo

výške 1 887 miliónov korún,  ale zdravotné  poisťovne  spolu

boli ziskové vo  výške 2 128 miliónov korún.  Čo znamená pri

týchto číslach a výsledkoch  22 miliónov korún? V budúcnosti

môže nasledovať konštatovanie  neexistovania právneho titulu

na financovanie liečebnej  starostlivosti zo strany zdravot-

ného poistenia. To ale ročne predstavuje už 300 miliónov ko-

rún.

 

     Do záchytných izieb sú úradne umiestňované osoby, ktoré

pod vplyvom alkoholických nápojov vzbudzujú verejné pohorše-

nie, ohrozujú  seba, rodinu a iné  osoby, hodnoty a majetok.

Toto vymenovanie je priamym dôkazom celospoločenskej potreby

a nie je správne degradovať jav na potrebu obcí a miest. Veď

napríklad aj ochrana a  bezpečnosť obyvateľstva je vecou ce-

lospoločenskou, aj keď existuje napríklad miestna polícia.

 

 

     Podľa  § 11  cestou dohody  mienime zaviazať  obec, aby

uhradila náklady prevádzky za každé lôžko vo výške 600 korún

za každý deň v roku. Ak záchytná izba má desať lôžok, úhrada

za rok  bude činiť 2 190  tisíc korún, i keď  kapacita bude,

chvalabohu, využívaná  na 10-20 % ako  sa uvádza v dôvodovej

správe.  Na možnosť  pripojenia sa  spádových obcí  k dohode

o úhrade  nákladov  mám  skeptický  názor,  nebudú  sa hrnúť

a prihlasovať sa  na spolufinancovanie. Akú  majú motiváciu?

Ak osoba s veľkým "O", nezaplatí zariadeniu 600 korún za po-

byt, bude možné od tejto  osoby požadovať do 30 dní zaplate-

nie v  prospech obce, kde  je zariadenie. Čo  a kedy dostane

napojená spádová obec?

 

     Tu sa musím zmieniť o liste Združenia miest a obcí Slo-

venska,  ktorý zaiste  dostal každý  poslanec Národnej rady.

Zazlieva vláde Slovenskej republiky, že nezakotvila do návr-

hu zákona prvoradú  úhradu nákladov, čo je 600  korún za noc

alebo deň  strávený v záchytnej  izbe zo strany  osoby. Táto

povinnosť je v zákone zakotvená,  i keď nie je priveľmi prí-

zvukovaná.

 

     Ďalej sa v liste píše, že zákon pozabudol zainteresovať

záväzkami a právami obce, v  ktorých má osoba trvalé bydlis-

ko. V tomto má Združenie miest a obcí Slovenska plnú pravdu,

ale potom by ešte ťažšie vznikali dohody s obcami o financo-

vaní  prevádzkových nákladov.  Vieme, odkiaľ  budú pochádzať

nádejní užívatelia záchytnej izby?  Ktorú obec treba zainte-

resovať? Iba zákon by mohol zaviazať adresné obce na úhradu,

a nie dobrovoľná dohoda. Nesprávne je konštatovanie v liste,

že úhradu  nákladov za prevádzku záchytnej  izby uhrádza iba

obec, na území ktorej sa nachádza,  a to bez ohľadu na názor

a potrebu obce i jej obyvateľov.  Zákon pamätá aj na spádové

obce na základe záujmu o dohodu.

 

     V § 12 návrhu zákona  sú ustanovenia o pokutách od 5000

do 200 000 korún za porušenie ustanovení tohto zákona, ktoré

sú príjmom obcí. To je v poriadku, za porušenie zákona musia

nasledovať sankcie. Ale v dôvodovej správe k tomuto paragra-

fu prízvukovať, že obcou  uplatnené sankcie sú bohatým zdro-

jom na úhradu nákladov  záchytných izieb, považujem za nemo-

rálne nabádanie sankcionovania za  každú cenu. Zákon sa bude

porušovať  aj  v  obciach,  ktoré  nie  sú účastníkmi dohody

a neprispievajú na prevádzku záchytných izieb. Obec má príj-

my z  poplatkov za predaj  alkoholu aj tabaku.  Tieto príjmy

však majú svoje  miesto vo výdavkoch v rozpočte  obcí aj bez

tohto diskriminujúceho návrhu zákona.

 

     Môžem však operovať aj s poznámkou, že  štátny rozpočet

má miliardové príjmy spotrebnej dane z výroby, dovozu a pre-

daja alkoholu a tabaku a napriek tomu odmieta účasť na úhra-

de nákladov  prevádzky záchytných izieb  z hľadiska štátneho

rozpočtu v nepatrnej výške 22 miliónov Sk. Toto považujem za

trochárenie zo strany rezortu a vlády na úkor toho slabšieho

- obce. Škoda, že Združenie miest a obcí na Slovensku pozme-

nilo svoje stanovisko odmietania  úhrady nákladov a dožaduje

sa nepodstatných  úprav návrhu zákona, a to asi bez znalosti

konečného znenia návrhu zákona.

 

     Dovoľte  mi upriamiť  vašu pozornosť  na pôvodné znenie

dôvodovej správy  k návrhu zákona  a slová prednesené  pánom

ministrom. Dôvodovú správu dostal každý poslanec. V jej vše-

obecnej časti sa konštatuje, že  od roku 1992 trvajú rozpory

medzi  ministerstvom   zdravotníctva,  ministerstvom  vnútra

a Združením miest a obcí Slovenska o existencii a financova-

  prevádzky záchytných  izieb. Napokon  vláda konštatovala

potrebu záchytných izieb, ale zbavila sa ťarchy financovania

nákladov v  ročnom objeme 22 miliónov  korún. Táto suma činí

13 tisícin  percenta z celkových  výdavkov štátneho rozpočtu

alebo  12 stotín  percenta z  výdavkov ministerstva  vnútra,

alebo 2  desatiny percenta z  výdavkov ministerstva zdravot-

níctva za rok 1995. Nie je to trochárenie?

 

 

     Nemôžem  obísť §  13 - prechodné  ustanovenia ako zdroj

akútneho nebezpečenstva rýchlej likvidácie záchytných izieb.

Obec, na území  ktorej je záchytná izba, sa  má do troch me-

siacov od účinnosti zákona uchádzať na ministerstve zdravot-

níctva o ďalšiu prevádzku,  samozrejme, aj o uzatvorenie do-

hody o úhrade nákladov. Ak sa tak nestane, ministerstvo zru-

ší záchytnú  izbu. Ale z celospoločenského  hľadiska si toto

nemôžeme dovoliť. Ak sme chceli týmto zákonom docieliť práve

toto - zlikvidovať záchytné izby - nerobíme záslužnú činnosť

a to by sme si mali všetci uvedomiť.

 

     Vážené dámy a páni, z hľadiska paragrafového znenia od-

porúčam v  § 6 ponechať  právo a povinnosť  zriadiť záchytnú

izbu a určiť jej  spádové územie ministerstvu zdravotníctva,

ale bez dohody s obcou o úhrade nákladov.

 

     V § 11 ods. 1  na uhrádzanie nákladov prevádzky záchyt-

ných izieb navrhujem dve alternatívy:

 

     1. uhrádzať náklady z kapitoly ministerstva zdravotníc-

tva s  tým, že pre  jeho rozpočet ministerstvo  financií po-

skytne osobitnú položku na krytie tejto nákladovej položky,

 

     2. uhrádzať náklady z rezervy vlády Slovenskej republi-

ky.

 

     V § 11 ods.  3 odporúčam rozšíriť oznamovaciu povinnosť

o neuhradení poplatku aj obci trvalého bydliska osoby s veľ-

kým "O".

 

     § 13  - prechodné ustanovenie,  ktoré ďalšiu existenciu

prevádzky záchytných izieb podmieňuje požiadavkou obce v le-

hote troch mesiacov, navrhujem vypustiť.

 

 

     V tomto zmysle  odovzdávam pani spoločnej spravodajkyni

konkrétny návrh na pozmenenie návrhu  zákona a žiadam o jed-

notlivých bodoch hlasovať osobitne.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     mojou  ambíciou  je  povedať  niektoré vecné argumenty,

ktoré sa  týkajú tohto zákona. Ako  vidíte podľa prítomnosti

v tejto rokovacej sále, už je rozhodnuté a poslanci Národnej

rady nemajú záujem diskutovať  a zaoberať sa touto problema-

tikou, ktorú vnímam ako veľmi dôležitú a vážnu.

 

     Ak dovolíte, upozornil by som na stanovisko legislatív-

neho odboru  Národnej rady, pretože sa  tu doteraz veľmi ne-

spomenulo. Stanovisko legislatívneho odboru Národnej rady sa

dá hodnotiť  ako kritické, pretože  tento zákon zužuje  danú

problematiku len na alkohol a  rušením zákonov, ktoré sa tý-

kali ochrany  pred tabakom a inými  omamnými látkami, sa tým

vlastne zruší zákon číslo 46, myslím, a ešte  nejaký iný, na

ktorý si  teraz nespomeniem. Takisto  pani doktorka Aibeková

odporučila vynechať tie pozmeňujúce  ustanovenia, kde sa na-

vrhujú vypustiť z textu zákona iné omamné  látky. A do názvu

zákona by sa vlastne malo  automaticky dostať, že sa to týka

iných omamných látok. Predsa je legislatívna zásada (prepáč-

te,  keď nelegislatívec  má upozorňovať,  že sa  tu porušuje

základná legislatívna  norma), že obsah  zákona sa musí  vy-

jadriť v jeho názve. Tak  potom, prepáčte, načo robíme zmenu

zákona? Načo robíme taký  zákon, ktorý rieši čiastočne alko-

holizmus a zužuje sa to, čo predtým riešil? Tabakizmus a iné

omamné látky  sa tu neriešia.  Pravdepodobne sme chceli  len

vyriešiť,  pretože sme  dostali legislatívnu  úlohu, problém

záchytných izieb,  ale ten sa  tu rieši principiálne  nekon-

cepčne - okrem tejto legislatívnej veci - v dvoch úrovniach.

 

     Prvá  je zriaďovanie.  Všimnite si,  ako je  tu riešené

zriaďovanie.  Zriaďovateľom  je  ministerstvo zdravotníctva,

ale úlohou zdravotníckych pracovníkov  v rezorte je diagnos-

tikovať, liečiť  a robiť prevenciu  ochorení, chorôb. Úlohou

zdravotníkov nie je robiť  represiu, úlohou zdravotníkov nie

je zamkýnať  na záchytnú izbu,  a keď to  nezvládnu, zavolať

policajtov. Prosím vás pekne, kde  sme sa to dostali? Kde je

tu porovnanie  tohto zákona s  riešením vo vyspelých  kraji-

nách? Povedzte a citujte jednu krajinu, kde to takto existu-

je,  kde zdravotnícki  pracovníci zadržia  osobu v  dôsledku

opilosti, ktorá neohrozuje život človeka, na záchytnej izbe.

Povedzte, citujte jednu krajinu.

 

     A možno tí,  čo sú v kuloároch a  možno sedia pri neja-

kých nápojoch, zrazu  sem prídu a budú si  myslieť, že je to

vážna  problematika. Zásadne  protestujem, ako  to tu  jasne

deklaroval a povedal pán poslanec Sopko, aby sa bremeno sta-

rostlivosti o  človeka, ktorý je pod  vplyvom alkoholu agre-

sívny,  rozbíja a  ničí, prenieslo  na zdravotníctvo. Takýto

človek nepatrí do zdravotníckeho zariadenia. (Ak chcete nie-

čo povedať, pán poslanec, prihláste sa riadne, tak ako si to

vyžaduje rokovací poriadok, dobre?) Prosím vás pekne, nemys-

lím si, že toto patrí do rúk zdravotníkov. A kto má argumen-

táciu a povie, že to patrí, nech zdôvodní, prečo. Stačilo by

totiž zmeniť... (Pán Rea, takisto, ak máte poznámku, nech sa

páči.  (Ruch  v  sále.)  Pán  minister,  možno  vám je to na

smiech, mne  nie. Táto snemovňa  musí rokovať za  dôstojných

okolností. Prosím, počúvajte, alebo odídem preč.

 

     Táto vec  by sa dala vyriešiť  jednoducho zmenou zákona

o Policajnom  zbore v  § 44  ods. 2,  podľa ktorého  nemožno

umiestniť osobu,  ktorá je zjavne  pod vplyvom alkoholických

nápojov,  do cely  predbežného zadržania.  Pýtam sa:  prečo?

Prečo človek,  ktorý je len  pod vplyvom alkoholu,  obťažuje

okolie,  nemôže byť  zadržaný v  cele predbežného zadržania.

Prečo tam nemôže byť izolovaný? Pán poslanec Sopko to krásne

povedal.  Tých treba  izolovať. Nehnevajte  sa, tých netreba

dať do zdravotníckeho zariadenia.

 

     Pán  predseda Národnej  rady, zákonom  to predsa  možno

urobiť. Ak nie,  tak nech sa páči, potom  povedzte, prečo by

to malo robiť zdravotnícke zariadenie.

 

     To je teda prvá vecná rovina, prečo by mali byť zriaďo-

vateľmi  záchytných staníc  ministerstvo zdravotníctva alebo

následne potom, samozrejme, nemocnica. To nie je vyriešené.

 

     Okrem  toho  je  absolútne  zle vyriešené financovanie.

A to iste veľmi dobre viete. 80 % stálych zákazníkov záchyt-

ných  staníc sú  asociáli, pravdepodobne  prakticky stále tí

istí, od ktorých nikto,  ani obec, ani zdravotnícke zariade-

nie nikdy peniaze nedostane. Čo  budeme robiť s tými, ktorí,

ako už na to upozornil poslanec Bajan, nemajú trvalé bydlis-

ko? Podľa mňa za tých musí platiť štát. Nehnevajte sa, prečo

by to  mala platiť obec? Prečo  sme "horúci zemiak" platenia

izieb dali obciam,  ktoré majú najmenšie páky na  to, aby sa

bránili? Ak  je to 20 miliónov  korún a my sme  tu dali, ne-

chcem  vám pripomínať,  ako sme  tu riešili  zákon o štátnom

rozpočte, keď  sme iné milióny dali  inde, prečo nemôže štát

povedať, že v týchto časoch dá 20 miliónov pre občanov, kto-

rí sú pod vplyvom alkoholu? Prečo by to malo znášať zdravot-

níctvo? Nemôžem s tým v žiadnom prípade súhlasiť, pán posla-

nec Ásványi.

 

     Zdravotníctvo dnes zápasí s  problémami financií, a nie

aby riešilo tieto veci. Financovanie záchytných izieb nie je

len zle riešené, ale je aj ťažkopádne. Mechanizmus, ktorý je

navrhnutý s 30-dňovou lehotou, ďalšou 30-dňovou - tie penia-

ze nikto neuvidí.

 

     Vážené  poslankyne, poslanci,  na základe  mojich dvoch

vecných argumentov,  to znamená, že  to nepatrí zdravotníkom

a nie je  vyriešené financovanie, v prvom  návrhu vás požia-

dam, aby ste boli takí láskaví a skutočne veľmi zvážili tie-

to argumenty  a aby sme  tento návrh zákona  poslali opäť na

prerokovanie  navrhovateľovi, aby  ho riešil  koncepčne, tak

ako je to v iných vyspelých krajinách.

 

     Ale ak by tento návrh  neprešiel, tak by som si dovolil

upozorniť a dám ešte dva pozmeňujúce návrhy.

 

     Jeden sa bude  týkať § 2 bodu 3,  ktorý v návrhu zákona

hovorí, že "v zdravotníckych  zariadeniach s výnimkou kúpeľ-

ných liečební pre dospelých".  Nehnevajte  sa, myslím si, že

v kúpeľných liečebniach, či sú pre dospelých, alebo nedospe-

lých, alkohol sa nemá podávať. Odporúčam tento bod vynechať.

 

     V § 8 ods. 2: "Pred umiestnením v záchytnej izbe posúdi

lekár zdravotný stav tej osoby." Odporúčam to spresniť, pre-

tože aby sa dodržali lege artis normy ošetrovania  pacienta,

treba, aby sa zdravotný stav  človeka, ktorý je  pod vplyvom

alkoholu, posúdil na centrálnom príjme príslušnej nemocnice.

Treba to do tohto exaktne uviesť, lebo ak niekoho odporučíme

na izoláciu  do záchytnej izby, musí  byť dôkladne vyšetrený

mnohokrát aj  pomocou  konziliárnych  lekárov a mnohokrát aj

pomocou zdravotníckej techniky. Toto  sa môže robiť len tam,

kde sú na to podmienky. Znenie by bolo, že "pred umiestnením

osoby  do  záchytnej  izby  jej  zdravotný  stav  a vhodnosť

umiestnenia posúdi lekár  centrálneho prijímacieho oddelenia

nemocnice".

 

     Ešte raz upriamim vašu pozornosť na informáciu legisla-

tívneho odboru. Keď si ju  pozriete, a potom ju porovnáte so

spoločnou správou, uvidíte, že dve tretiny pozmeňujúcich ná-

vrhov sa prijali. Treba  skutočne povedať, že mnohé štylizá-

cie, ktoré tu predkladateľ použil,  sú veľmi kostrbaté a ne-

myslím si,  že sa venoval  dostatočný čas na  prípravu tohto

zákona, pretože mnohé  veci preštylizoval práve legislatívny

odbor Kancelárie Národnej  rady a škoda, že sa  nie vo všet-

kých častiach rešpektoval.

 

     Vážení páni poslanci,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi  na záver dúfať a  ešte raz vás o  to úctivo

žiadam, že zvážite argumentácie, ktoré som uviedol, aby roz-

hodne  zriaďovateľom  nebolo  ministerstvo,  pretože ten kto

zriadi, by  mal aj platiť  prevádzku, a aby  sa financovanie

neriešilo cestou  obcí. Prosím vás preto,  aby ste podporili

môj prvý  pozmeňujúci návrh - vládny  návrh zákona vrátiť na

prepracovanie. Procedurálny, ďakujem za technické opravenie.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

 

     Prepáčte, že  som si musel  až zvýšeným hlasom  vynútiť

akú-takú  pozornosť, keď  ide o  taký vážny  zákon, ktorý sa

môže týkať každého z nás.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážené kolegovia,

 

     dovolil by  som si dvoma  poznámkami dať určitú  pripo-

mienku pánu rečníkovi.

 

     Prvá je,  že som presvedčený,  že zákon bol  zvažovaný,

nebol náhodne nejakým spôsobom narýchlo zostavený a predkla-

daný, ale že sa  dlhodobo pripravoval. Podľa mojich informá-

cií  to bolo,  myslím, najmenej  dva roky.  Neviem to  teraz

presne, dokonca  mi ukazujú 4  roky. Táto problematika  bola

viackrát preberaná v odborných kruhoch,  ktoré sa k nej môžu

zodpovedne vyjadriť, ako riešiť dané problémy.

 

     Druhú  poznámku mám  k tej  veci, kde  by mala byť izba

predbežného  zadržania,  zachytenia  alebo  neviemako  sa to

presne nazýva, teda kde by  mala byť lokalizovaná, či na po-

lícii, alebo v zdravotníckom  zariadení. Zo skúsenosti môžem

povedať, že do takýchto zariadení  sa neberú občania, keď sú

len podnapití. Väčšinou sa berú,  keď majú vyšší alebo ťažký

stupeň opilosti, ktorý je už aj zo zdravotného hľadiska dosť

závažný.

 

     Pokúsim sa to vysvetliť. Ak by to bolo na polícii v iz-

be  zadržania či  v miestnosti  predbežného zadržania,  táto

miestnosť nie je uspôsobená, a  keby sa aj prípadne prístro-

jovo vybavila, personál, ktorý je  na polícii, by určite ne-

vedel poskytnúť odbornú pomoc.  Totiž agresívni jedinci nie-

lenže niekedy  ohrozujú svoje okolie, ale  môžu ohrozovať aj

svoje zdravie. A v takomto prípade je veľmi potrebná odborná

lekárska starostlivosť  a presne tak, ako  neskôr pán rečník

uviedol, že zdravotný  stav by sa mal posúdiť  na vyššej od-

bornej úrovni, to znamená  v prijímacej kancelárii nemocnice

alebo podobne, prípadne konziliárnym  spôsobom, aby bol zis-

tený aktuálny zdravotný stav a hlavne, aby boli posúdené ri-

ziká možného zdravotného zlyhania alebo zdravotného poškode-

nia toho jedinca, ktorý je  v podnapitom stave. Nesmieme za-

búdať aj na to.

 

     A aby sme nezľahčovali  tento moment, môžem povedať, že

sa už dosť často vyskytli aj také prípady, keď sa do takého-

to zdravotného  alebo do takéhoto stavu  opilosti dostal na-

príklad  žiak, maloletý  alebo aj  dieťa. V  prípade, keď to

bol, dajme  tomu, mladistvý a mal  určité agresívne prejavy,

bolo  pochopiteľne potrebné  posúdiť z  odborného lekárskeho

zdravotného  hľadiska to,  či nebude  mať priebeh  negatívny

vplyv aj na jeho organizmus,  či nemôže dôjsť k nejakému zá-

važnejšiemu poškodeniu jeho zdravotného stavu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne. Mám dve poznámky, jedna je organizačná.

 

     Pán predseda,  prosil by som vás,  aby sme po vystúpení

spoločnej spravodajkyne a pána ministra mali pred hlasovaním

10-15-minútovú prestávku. Ďakujem pekne.

 

     A druhá poznámka: Princíp,  ktorý sa jednoducho snažíme

do  tohto vniesť, je, aby  príjem a  vypustenie tohto občana

riešil právnik ministerstva vnútra,  resp. takýto orgán. To,

čo je  medzi tým, je  jasná možno medicínska  otázka a možno

nie, ale jednoducho nakladanie  so zadržaným občanom sa musí

predsa  riešiť po  právnickej  otázke.  To bol  princíp, kde

nájsť to  správne miesto ministerstva  vnútra a ministerstva

zdravotníctva.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Pánu poslancovi Vankovi - som rád,  že ste  diskutovali

a povedali  svoj názor  na túto  vec. Dovolím  si presvedčiť

vás, pretože mi záleží na  tom, aby ste sa správne rozhodli.

Ak je niekto pod vplyvom  alkoholu, treba, aby bol vyšetrený

z medicínskeho hľadiska,  tak ako som  uviedol, lekárom cen-

trálneho prijímacieho oddelenia. Tento lekár tým, že vystaví

určité potvrdenie  o zdravotnom stave,  zhodnotí jeho situá-

ciu, a ak zdravotný stav je  taký, že sú tu poranenia, že je

závažný stupeň poruchy vedomia alebo iná známka, teda stupeň

požitia  alkoholu napovedá  o závažnej  intoxikácii, ten pa-

cient zostáva  pacientom zdravotníckeho zariadenia  a nedáva

sa do záchytnej izby. Pokiaľ je len v štádiu eufórie, v štá-

diu excitácie, keď rozbíja, ničí  a je agresívny, nemá ohro-

zené vitálne funkcie, to  znamená nemá poruchy vedomia, nemá

poruchy krvného tlaku, dýchania, tento pacient sa len izolu-

je a izoluje sa, samozrejme, tými zložkami v štátnej správe,

ktoré majú v rukách  represiu. Keďže vývin zdravotného stavu

sa môže  ďalej v nasledujúcich hodinách  meniť rôznym spôso-

bom, zmluvný lekár ministerstva vnútra, alebo toho, kto bude

zriaďovateľom, každé dve-tri hodiny,  podľa toho, ako sa ur-

čí, občana vyšetrí a môže zmeniť jeho umiestnenie. Ale k to-

mu, aby  sa takýto spôsob  zaviedol, tento zákon  určite ne-

prispeje.

 

 

     Okrem toho pri deťoch, pán poslanec, zákon, samozrejme,

určuje, že  mladiství do 15 rokov  sa neumiestňujú v záchyt-

ných  izbách, to  stále platí.  A pre  mladistvých medzi  15

a 18 rokom platí rovnaký režim  ako pre dospelého. To zname-

ná, že je vyšetrený a  potom je, samozrejme, buď označený za

ohrozeného na zdraví a je prijatý do nemocnice, alebo ide do

záchytnej izby.  Ak si v  rámci svojej agresivity  ubližuje,

považujem to  opäť za zdravotnú  indikáciu na farmakologické

upokojenie pacienta,  a to sa nedá  robiť na záchytnej izbe.

Na to je určené znova zdravotnícke zariadenie. Takže nevidím

tu žiadne problémy.

 

     Ale, prosím vás pekne,  treba povedať, že človek, ktorý

sa sám poškodil alkoholom, ohrozil svoj zdravotný stav a ne-

možno vylúčiť, aj keď bude umiestnený na záchytnej izbe aké-

hokoľvek  druhu, že  môže zomrieť.  Žiaľbohu, môže.  Žiadnym

predpisom sa nedá tomu úplne stopercentne zabrániť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemám žiadnu pí-

somnú prihlášku  do rozpravy a nikto  sa ďalej nehlási. Ešte

pán poslanec Kováč s faktickou poznámkou.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte, aby som vniesol trošku humoru do tohto rokova-

nia  o takomto  vážnom zákone.  Zjavne sa  pamätáte na  taký

vtip, keď  nájdu človeka pred hotelom  Devín a jeden druhého

sa pýta, aké  "i" sa píše, a keďže  nevedia, tak si povedia,

že ho prenesú pred hotel Carlton.

 

     Chcem sa spýtať, čo  bráni mestskej polícii, ktorá vie,

že obec bude musieť zaplatiť  za tohto človeka, aby prísluš-

ného opilca rýchlo nepreviezla do katastra inej obce, preto-

že  to bude  oveľa lacnejšie,  ako zaplatiť  za tohto opilca

príslušnú sadzbu 600 korún.

 

     Verte, že naša mestská polícia, ale aj, povedal by som,

štátna polícia sa rýchlo vybavia príslušnými "pickupmi" ale-

bo inými vozidlami, ktoré budú  prevážať opilcov z miesta na

miesto, kým nevytriezvejú. Skutočne  si myslím, že takto po-

stavený zákon nie  je dobrý a bude, myslím  si, na nás všet-

kých, aby  sme rozhodli, aby sme  zabránili tomuto mohutnému

sťahovaniu, ktoré  by sa mohlo nazvať  nové sťahovanie náro-

dov.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pripájam sa  ku kolegovi Bajanovi a  žiadam krátku pre-

stávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale pán  poslanec Bajan hovoril  o prestávke až  potom,

keď vystúpi pani spoločná spravodajkyňa.

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pripájam sa ku kolegovi Bajanovi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Končím rozpravu  k tomuto bodu programu.  Pýtam sa pána

ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

     Pán minister sa vyjadrí.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne a poslanci,

 

     skutočne som nechcel reagovať, ale ten posledný príspe-

vok ma trošku podpichol a musím naň zareagovať.

 

     Pán poslanec Kováč, záchytná stanica je podľa zákona na

to, aby občan,  ktorý sa nevie zmestiť do  kože a nemá zdra-

votnú indikáciu,  vytriezvel. A keď ho  budú policajti voziť

podľa vás z miesta na miesto a vytriezvie, je to v poriadku.

Môže ísť domov.

 

     Ale vrátim sa k filozofii  zákona. Štyri roky sa viedla

polemika,  kto má  zriaďovať  záchytky  a kto  má financovať

záchytné stanice.  Pokiaľ boli financované  zo štátneho roz-

počtu - to bol starý zákon,  ktorý  som citoval a  ten jasne

hovoril, že záchytné stanice sú zdravotnícke zariadenia atď.

atď. Prišiel zákon o  poisťovníctve a o financovaní zdravot-

níckych zariadení z poisťovacieho systému. Prosím pekne, ma-

li ste tu možnosť vidieť diskusiu. Pán poslanec Ásványi tvr-

dí, že to má byť v zdravotníckom zariadení. Pán poslanec Ša-

gát tvrdí, že to má byť buď na vnútre, alebo v meste. Takis-

to mal svoj názor aj pán poslanec Sopko a ďalší.

 

     Prosím vás  pekne, kto má pravdu?  (Hlasy v sále.) Áno,

hneď vám vysvetlím, kto má pravdu. Zoberieme si to takto. Ak

je skutočne občan  pod vplyvom alkoholu a je  tam až porucha

vedomia alebo  ohrozenie zdravia, tak je  privezený do zdra-

votníckeho  zariadenia  a  službukonajúci  lekár stanoví, či

tento občan má takú poruchu  zdravia, že musí zostať v zdra-

votníckom zariadení,  alebo je tam skutočne  niečo iné, teda

z iných dôvodov, hlavne z  porušovania alebo ohrozovania ve-

rejného  poriadku by  mal byť  pod nejakou  aj zdravotníckou

kontrolou. Ak je to skutočne porucha zdravia, automaticky je

tento občan umiestnený na patričné  oddelenie. Ak je to úraz

hlavy, je  na traumatológii, ak  je tam intoxikácia,  ide na

ARO alebo na interné oddelenie,  alebo na iné oddelenie. Po-

kiaľ  službukonajúci lekár  uzná,  že  tam nie  je ohrozenie

zdravia, môže byť umiestnený v záchytnej izbe. Lekár vystaví

o tom protokol a podpíše sa, že si uvedomuje všetky následky

a odporúča umiestniť toho občana na záchytnej stanici.

 

     Pán  poslanec Šagát  navrhuje, aby  vyšetrenie bolo  na

centrálnom príjme.  Prosím vás pekne,  bol by som  rád, keby

v každej nemocnici bol centrálny  príjem. Zatiaľ nie je. Tak

musí tam byť službukonajúci pohotovostný lekár - aj centrál-

ny príjem v noci je pohotovosť  - a ten skutočne vyšetrí ob-

čana a zváži skutočnosti, o ktorých som hovoril. Hovorilo sa

tu o  právnom titule. Áno,  právny titul nie  je, pretože na

Liečebný  poriadok je  zákon a  ten o  niečom hovorí. Hovorí

o tom, na čo, na akú  bezplatnú starostlivosť má občan nárok

zo  zákona a  čo hradí  poisťovňa, čo  hradia poisťovne. Ale

prevádzku záchytných staníc skutočne nemôže hradiť poisťova-

cí systém,  lebo zdravotné poistenie je  založené na základe

solidarity, a, nehnevajte sa, neviem,  prečo by mala byť na-

príklad  z môjho  poistenia zo  solidarity hradená prevádzka

záchytných izieb.

 

 

     Ďalšia  námietka bola,  aby sa  vymedzili peniaze, dali

zdravotníctvu  a aby  sa prevádzkovali  záchytné stanice. To

môže robiť aj niekto iný, môžu sa vymedziť peniaze a môžu to

robiť aj obce alebo niekto iný.

 

     Z pripomienok, ktoré tu  odzneli, akceptujem tie, ktoré

vzniesla pani spravodajkyňa a pán poslanec Sopko.

 

     A ešte je v zákone  napísané o počte 13 záchytných sta-

níc, ktoré  teraz fungujú. Prosím  vás pekne, fungujú  takým

systémom, aký navrhujeme, lebo  viaceré mestá, tie obce, re-

gionálne obce financujú záchytné  stanice. A keď nepožiadajú

do 3 mesiacov, znamená to,  že nemajú záujem o financovanie,

a zruší sa.  Ale neverím, že  nepožiadajú, pretože ich  pre-

vádzkujú druhý rok systémom, ktorý navrhujeme.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi aj  ja. Pýtam sa pani spoločnej

spravodajkyne, či sa chce vyjadriť.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Áno, ďakujem, pán predseda, veľmi stručne. Rozprava bo-

la pomerne stručná, aj keď  z jedného vystúpenia značne emo-

cionálna. Odzneli tu rozporuplné  návrhy, tak ako ich komen-

toval  pán minister.  Na jednej  strane odmietnutie,  aby sa

platilo zo  zdravotníctva, na druhej  strane návrh pána  po-

slanca  Ásványiho, aby  sa financovalo  zo zdravotníctva. Aj

z týchto stručných vystúpení vidíme,  že naozaj nebolo ľahké

pripraviť tento návrh zákona, a nedivím sa, že to trvalo ta-

ký čas, aký to trvalo.

 

 

     Vážené  dámy,  vážení  páni,  súčasný  stav je skutočne

v rozpore s platnými zákonmi, tak  ako som ich citovala, zá-

konom 273  a 277/1994 Z. z. a zákonom  o Liečebnom  poriadku

číslo 98/1995 Z. z. Tam  skutočne nie sú záchytné izby zara-

dené  medzi zdravotnícke  zariadenia, pretože  ako opakovane

odznelo,  prostá ebrieta,  čiže podnapitosť  bez akýchkoľvek

komplikácií nie je choroba a  nemali by sme ju financovať my

všetci z povinného zdravotného poistenia, ktoré platíme.

 

     Veľmi  ma mrzí  vyjadrenie, ktoré  povedal pán poslanec

Ásványi, a to "trochárskych  22 miliónov". Prepáčte, pán po-

slanec, ale z 22 miliónov by sa dalo zachrániť niekoľko ľud-

ských  životov, a  preto nechápem,  prečo by  tieto peniaze,

ktoré môžu  byť použité na  zdravotníctvo, na záchranu  ľud-

ských životov,  mali byť použité  na financovanie záchytných

staníc.

 

     Pri  hlasovaní  budem  uvádzať,  ktoré návrhy podporím,

ktoré nie. Rozhodne nemôžem súhlasiť s procedurálnym návrhom

pána  poslanca Šagáta,  aby  sa  tento návrh  vrátil. Pokiaľ

viem, aj za jeho ministrovania  sa na tomto návrhu pracovalo

a v takom duchu  a v takej dikcii, ako  je predložený. Preto

rozhodne  ten  procedurálny  návrh  nepodporím  a  dúfam, že

s pozmeňujúcimi návrhmi, tak ako ich vlastne uviedol pán mi-

nister, budete súhlasiť a podporíte aj tento návrh zákona.

 

     Ďakujem vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pani spoločnej spravodajkyni.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, vypýtali  ste si pre-

stávku do 16.15 hodiny. Stačí vám? Hlasovať budeme až potom.

(Hlasy z pléna.) Tak prestávka je do 16.20 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Mali by sme hlasovať, ale  myslím si, že nás bude málo.

Prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 58 poslancov.

 

     Asi sme si to zamenili  s našimi deťmi. Dostali vysved-

čenia, majú  prázdniny. My prázdniny nemáme,  mali by sme tu

byť. (Hlasy z pléna. Gong.)

 

     Skúsme sa prezentovať ešte raz. Keď nás bude málo, pre-

ruším schôdzu a budeme rokovať zasa o týždeň dlhšie.

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

 

     Prosím,  pani spoločná  spravodajkyňa, budeme hlasovať.

Prosím, aby ste uvádzali  najskôr hlasovanie v zmysle správy

a výsledkov z rozpravy.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený  pán predseda,  myslím, že  najskôr by  sme mali

hlasovať o procedurálnom návrhu,  ktorý dal pán poslanec Ša-

gát a pripojil sa pán poslanec Kováč. Navrhujú, aby sa tento

zákon vrátil na prepracovanie. Mám opačný názor, a preto od-

porúčam, aby sme tento návrh nepodporili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie je  potrebné o ňom hlasovať  teraz, stačilo by pred

záverom, pred konečným hlasovaním, ale keď ste ohlásili, dá-

me o ňom hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme  o návrhu poslancov,

aby sme vrátili zákon na prepracovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento procedurálny návrh sme neprijali. Môžeme pokračo-

vať.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Budeme  pokračovať  spoločnou  správou.  Najskôr bodmi,

ktoré som  odporúčala prijať. Keďže žiaden  z nich nebol na-

padnutý v rozprave, tak  ich znovu zopakujem. Odporúčam, aby

sme en bloc prijali body spoločnej správy 5, 7, 9, 15 a 18.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o bodoch spoloč-

nej správy, ako ich  prečítala pani spravodajkyňa. Navrhuje,

aby sme tieto body prijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto body spoločnej správy sme schválili.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Body  spoločnej  správy 1, 2,  3, 4, 6, 8, 10, 11,  12,

13, 14, 16, 17 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme  sa a  hlasujme o  bodoch spoločnej správy,

ktoré  pani spoločná  spravodajkyňa, tak  ako ich prečítala,

neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto body spoločnej správy sme neakceptovali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Teraz prejdeme na hlasovanie  o pozmeňujúcich a doplňu-

júcich návrhoch,  ktoré odzneli v rozprave.  Vystúpilo v nej

7 poslancov, 4 predniesli pozmeňujúce návrhy.

 

     Ako prvá som vystúpila ja s jedným pozmeňujúcim návrhom

týkajúcim sa § 2 ods. 2  a odporúčam ho doplniť o text: "po-

žívanie alkoholických  nápojov". Tento návrh  odporúčam pri-

jať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o  prvom návrhu pani

spoločnej spravodajkyne s odporúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Druhý v rozprave vystúpil  pán poslanec Sopko. Prednie-

sol  2 pozmeňujúce  návrhy týkajúce  sa §  11, a  to ods.  1

a ods. 3.  Keďže spolu súvisia  a jeden nadväzuje  na druhý,

týka sa doplnenia trvalého bydliska, pýtam sa pána poslanca,

či môžeme o obidvoch návrhoch hlasovať spolu.

 

     A je mi ľúto, pán  poslanec, nemôžem ich odporúčať pri-

jať, pretože z  právneho hľadiska sa nedajú, tak  ako sú na-

vrhnuté, prijať, aj keď obsahovo by tu bol súhlas. Nakoniec,

aj pán poslanec Bajan upozornil,  že v praxi sú nerealizova-

teľné. Preto obidva návrhy odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  hneď  hlasujme.  Hlasujeme

o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca  Sopka s odporúčaním ne-

prijať ho. Hlasujeme o jeho obidvoch návrhoch spoločne.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďalšie návrhy predniesol v  rozprave pán poslanec Ásvá-

nyi. Chcete hlasovať, pán poslanec, spolu, alebo individuál-

ne? Všetky odporúčam neprijať. Osobitne?

 

     Budeme najprv hlasovať o  pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa

týka § 6.  Za slovom "republiky" dať bodku  a vypustiť slová

"po dohode s obcou, pre  územie ktorej je určená". Odporúčam

ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o pozmeňu-

júcich návrhoch poslanca Ásványiho. Prvý spoločná spravodaj-

kyňa odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prvý návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa, pokračujte.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem. Druhý pozmeňujúci návrh  je v dvoch alternatí-

vach. Týka sa § 11 ods. 1.

 

     Prvá alternatíva: "Náklady na prevádzku  záchytnej izby

uhrádza  Ministerstvo   zdravotníctva  Slovenskej  republiky

v rámci rozpočtu  kapitoly. Pri rozpočtovaní  kapitoly Mini-

sterstva financií Slovenskej  republiky vykryje túto potrebu

ministerstva  osobitnou položkou." Po zdôvodnení  v rozprave

návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o obidvoch alternatívach, alebo len o jednej?

(Hlasy v sále.) Prezentujme  a hlasujme. Keďže pani spoločná

spravodajkyňa navrhuje neprijať ani  jednu, hlasujeme o obi-

dvoch alternatívach naraz. Odporúča obidva návrhy neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Druhý  pozmeňujúci návrh  týkajúci sa  § 11  ods. 1 sme

neprijali.

 

     Prosím, pokračujte.

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh  sa týka § 11 ods.  3. Za slovo

"zriadená" sa vkladá čiarka a slová "obci trvalého  bydliska

osoby" a  ďalší text zostáva.  Zmysel je podobný  ako u pána

poslanca Sopka, len iné znenie. Neodporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli ste,  tento návrh spravodajkyňa odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

 

     Môžete pokračovať.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Áno, ďakujem. Posledný  pozmeňujúci návrh pána poslanca

Ásványiho sa týka § 13, ktorý  navrhuje vypustiť a § 14 a 15

prečíslovať na 13 a 14. Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujeme sa a  hlasujeme o poslednom pozme-

ňujúcom návrhu pána poslanca  Ásványiho s odporúčaním nepri-

jať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     S pozmeňujúcimi návrhmi vystúpil v rozprave ako posled-

ný pán poslanec Šagát.

 

     O jeho  procedurálnom návrhu na vrátenie  zákona sme už

rozhodli, preto budeme pokračovať pozmeňujúcim návrhom týka-

júcim sa § 2 ods. 1 bod 3, aby v texte "v zdravotníckych za-

riadeniach s výnimkou kúpeľných  liečební pre dospelých" vy-

padol  text "s  výnimkou kúpeľných  liečební pre dospelých".

Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Hlasujeme o ná-

vrhu pána poslanca Šagáta s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Posledný návrh, ktorý odznel v rozprave, predniesol pán

poslanec Šagát. Týka sa § 8 ods. 2, kde navrhuje, aby sa pr-

vá veta  upravila v takomto  znení: "Pred umiestnením  osoby

v záchytnej izbe posúdi jej zdravotný stav lekár centrálneho

príjmu a rozhodne o  vhodnosti umiestnenia osoby v záchytnej

izbe." Po vysvetlení pánom  ministrom  ani tento návrh neod-

porúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa,  hlasujme s  odporúčaním návrh

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh poslanca Šagáta sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda, hlasovali  sme o všetkých pozmeňu-

júcich a doplňujúcich  návrhoch, ktoré  odzneli v rozprave a

boli v spoločnej správe. Môžeme hlasovať o zákone ako celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec Ásványi,  pri hlasovaní  nie sú  faktické

poznámky. (Hlas zo sály.) Nech sa páči.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Ďakujem.  Pani spravodajkyňa,  nehlasovalo sa  o druhej

alternatíve môjho návrhu § 11 ods. 1.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, povedal som, že hlasujeme aj o druhej al-

ternatíve. Bol to návrh pani poslankyne a pri hlasovaní bolo

29 hlasov za, ostatní boli proti a zdržali sa.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Nemôže to byť, prosím, to sú dve rôzne veci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie sú  to dve rôzne  veci, ale aby  ste boli spokojný,

dáme ešte  teraz hlasovať o  druhej alternatíve návrhu  pána

poslanca Ásványiho. Týka  sa § 11 ods. 1,  kde navrhuje, aby

sa úhrada robila z rezerv vlády.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Svoje stanovisko som už povedala. Neodporúčam to prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani spravodajkyňa návrh neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Podľa ustanovenia  § 26 ods.  1 zákona o  rokovacom po-

riadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  budeme hlasovať

o návrhu zákona  ako celku s doplnkami  a zmenami, ktoré sme

prijali.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Odporúčam zákon prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Návrh pani spoločnej spravodajkyne znie - zákon ako ce-

lok prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  o ochrane pred zneužívaním

alkoholických nápojov, o zriaďovaní a prevádzke protialkoho-

lických záchytných izieb.

 

     Ďakujem pekne, pani spoločná spravodajkyňa, aj vám, pá-

ni poslanci. (Potlesk.)

 

     Keďže sme body 12 a 13 schváleného  programu už  prero-

kovali,  pristúpime  k  š t r n á s t e m u  bodu  programu,

ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o reklame.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 414 a spoločnú

správu výborov ako tlač 414a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Duc-

ký. Pán minister, nech sa páči.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o reklame, ktorý sa vám  predkladá na schválenie, bol vypra-

covaný  na  základe  uznesenia  vlády  Slovenskej  republiky

z 31. 8. 1995 číslo 651.  Podnetom na prijatie tohto uznese-

nia vlády bolo uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorá svojím  uznesením z 26. 6.  1995 číslo 153 neschválila

poslanecký návrh zákona o regulácii reklamy a požiadala vlá-

du predložiť návrh tohto zákona Národnej rade Slovenskej re-

publiky do 30. 9. 1995.

 

     Návrh zákona, ktorý som na základe citovaného uznesenia

vlády  predložil vláde  v  októbri  1995, bol po prerokovaní

v Legislatívnej rade  vlády Slovenskej republiky  v decembri

uplynulého roku vrátený na  dopracovanie. Nové znenie návrhu

zákona prerokované  v legislatívnej rade v  marci tohto roku

bolo vrátené  s tým, že  je potrebné vypracovať  ďalšie nové

znenie v dvoch alternatívach. Jednu alternatívu s absolútnym

zákazom  reklamy  tabakových  výrobkov  a  druhú alternatívu

upravujúcu obmedzenia reklamy tabakových výrobkov.

 

     Vláda Slovenskej  republiky na svojom  zasadnutí 30. 4.

tohto roku schválila uznesením číslo 295 alternatívu obsahu-

júcu zákaz reklamy tabakových výrobkov, ktorá ako vládny ná-

vrh zákona bola predložená Národnej rade Slovenskej republi-

ky.

 

     Predložený  vládny návrh  zákona o  reklame predstavuje

z legislatívneho  hľadiska  zákon  s  generálnou suverenitou

v oblasti reklamy. Návrh zákona v úvodných ustanoveniach de-

finuje  účel zákona,  vymedzuje základné  pojmy ako reklama,

nosič informácií, produkt, skrytá reklama, podprahové vníma-

nie. Definuje  tiež činnosti a  aktivity, ktoré sa  na účely

tohto zákona považujú  za reklamu, ale aj tie,  ktoré v sku-

točnosti reklamou podľa tohto zákona nie sú.

 

     V ustanoveniach vo  všeobecných požiadavkách na reklamu

zákon ustanovuje podmienky šírenia reklamy právnickými a fy-

zickými  osobami,  upravuje  etické  požiadavky  na reklamu,

ochranu osobnosti a vlastníckych  práv, ako aj ochranu malo-

letých.

 

     Z vecného hľadiska je  najvýznamnejšie ustanovenie § 6,

ktorým sa  zakazuje reklama tabakových  výrobkov, alkoholic-

kých nápojov a iných návykových látok, liečiv, ktoré obsahu-

  omamné,  psychotropné  a iné  návykové látky,  strelných

zbraní a  streliva s výnimkou zbraní  a streliva určených na

športové použitie - poľovníctvo,  historických zbraní a rek-

lamy  zbraní a  streliva určených  pre odborných pracovníkov

rezortu ministerstva obrany a vnútra.

 

     S ohľadom na skutočnosť,  že šírenie reklamy je riešené

čiastkovými úpravami v takých zákonoch,  ako je zákon o pre-

vádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania (zákon čís-

lo 468/1991 Zb.), podobne zákon o audiovízii (zákon Národnej

rady  Slovenskej  republiky  číslo   1/1996  Z.  z).,  zákon

o ochrane  spotrebiteľa  (zákon  číslo  634/1992 Zb.), zákon

o potravinách (zákon Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 152/1995 Z. z.),  návrh zákona šírenie reklamy podrobnej-

šie neupravuje,  ale odkazuje na  tieto zákony s  tým, že sa

majú aplikovať v znení všeobecných ustanovení tohto zákona.

 

     Z rovnakého dôvodu ako úprava šírenia reklamy je rieše-

ná aj otázka dozoru nad dodržiavaním zákona. Navrhovaným zá-

konom sa  nezriaďuje osobitný orgán  dozoru nad dodržiavaním

predpisov o reklame, ale pre úplnosť len vymenúva orgány do-

zoru,  ktoré  vykonávajú  dozornú  činnosť  nad dodržiavaním

predpisov o reklame, o rozsahu zákonom vymedzených kompeten-

cií. Aby niektorá oblasť  šírenia reklamy nezostala nepokry-

tá, zákon splnomocňuje  Slovenskú obchodnú inšpekciu vykoná-

vať dozor nad nedodržiavaním predpisov o reklame tam, kde ho

nevykonávajú v zákone uvedené orgány dozoru.

 

     Zákon sa zaoberá aj  vzťahmi medzi občianskymi a profe-

sijnými združeniami na ochranu etiky reklamy a orgánmi dozo-

ru na dodržiavanie predpisov o reklame.

 

     Dovoľte mi - na porovnanie predloženého vládneho návrhu

zákona  o reklame  - oboznámiť  vás s  právnym stavom úpravy

reklamy v zahraničí.

 

     V štátoch Európskej únie reklama nie je komplexne práv-

ne upravená  a Európska únia doteraz  nevydala záväzný pred-

pis, ktorý by zaväzoval členské štáty k zákazu reklamy taba-

kových výrobkov. Smernica 84/450/EHS,  ktorá je zatiaľ jedi-

ným  záväzným predpisom  v oblasti  reklamy Európskej  únie,

zaväzuje členské štáty na  harmonizáciu predpisov len pokiaľ

ide  klamlivú reklamu.  Pripravovaný návrh  dodatku k  tejto

smernici označený ako COM (90 141 FINAL SIN) obsahuje  obme-

dzenia reklamy len niektorých produktov, medzi ktorými sú aj

tabakové výrobky.

 

     Rovnako Európsky  dohovor o bezhraničnej  televízii, ku

ktorému pristúpila vláda Slovenskej  republiky v marci tohto

roku, zakazuje šírenie reklamy tabakových výrobkov v televí-

zii v čase od 6.00 do 22.00 hodiny. V zahraničí sa všeobecne

uplatňuje forma kódexov v etike reklamy, ktoré subjekty rek-

lamy plne rešpektujú.

 

     Zo susedných štátov:  V Českej republike zákon o regulá-

cii reklamy, vydaný v roku  1995, obsahuje zákaz reklamy ta-

bakových výrobkov  v televíznom vysielaní v  čase od 6.00 do

22.00 hodiny a obsahuje niektoré obmedzenia z titulu ochrany

maloletých a  zdravia občanov. V Maďarsku  zákon z roku 1978

o vnútornom obchode  zakazuje reklamu, ktorá  propaguje spo-

trebu tabakových výrobkov.  Takto formulovaný zákon umožňuje

v praxi jeho obchádzanie. Poľská  zákonná úprava reklamy ob-

sahuje  len  zákaz  reklamy  tabakových  výrobkov v rozhlase

a televízii  v reláciách  vysielaných pre  osoby mladšie ako

18 rokov.

 

     V dňoch 12. a 13. júna tohto roku prerokovali predlože-

ný návrh  zákona výbory Národnej  rady Slovenskej republiky.

S výsledkami prerokovania budete oboznámení.

 

     Vláda Slovenskej republiky si  je vedomá, že schválením

predloženého vládneho  návrhu zákona Národnou  radou Sloven-

skej  republiky  sa  vytvorí  v  Slovenskej  republike jeden

z najprísnejších právnych režimov  v oblasti reklamy tabako-

vých výrobkov a alkoholických  nápojov, ale v záujme ochrany

zdravia našich občanov odporúča  predložený vládny návrh zá-

kona schváliť s účinnosťou od 1. septembra 1996.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi Duckému.

 

     Prosím  spoločného  spravodajcu  výborov  pána poslanca

Vanka, aby podal správu o výsledku prerokovania vládneho ná-

vrhu zákona vo výboroch  Národnej rady Slovenskej republiky.

Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi predniesť  spoločnú správu príslušných výbo-

rov o výsledku prerokovania  vládneho návrhu zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o reklame, tlač 414.

 

     Vládny návrh zákona o  reklame pridelil predseda Národ-

nej rady  Slovenskej republiky rozhodnutím  číslo 990 z  20.

mája  1996 na  prerokovanie Ústavnoprávnemu  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky   pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

pôdohospodárstvo, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky

pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky  pre obranu a  bezpečnosť, Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre ži-

votné  prostredie a  ochranu prírody  v lehote  do 14.  júna

1996.  Súčasne ako príslušný výbor určil Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slo-

venskej republiky s tým,  že sa skoordinované stanoviská vý-

borov Národnej rady Slovenskej republiky premietnu v spoloč-

nej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny

návrh zákona prerokovali v určenej lehote.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu  a podnikanie,  Výbor Národnej  rady Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky  pre životné prostredie  a ochranu prírody

neprijali uznesenie  k vládnemu návrhu  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o reklame, lebo podľa § 48 ods. 1 záko-

na Slovenskej  národnej rady číslo  44/1989 Zb. o  rokovacom

poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpi-

sov  nevyslovila s ním  súhlas nadpolovičná väčšina všetkých

členov príslušného výboru  Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet  a menu,  Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo,  Výbor Národnej rady  Slovenskej repu-

bliky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport

odporúčajú Národnej  rade Slovenskej republiky  vládny návrh

zákona  schváliť s  pozmeňujúcimi a  doplňujúcimi návrhmi na

úpravu. Jednotlivé návrhy nebudem  čítať, máte ich v spoloč-

nej správe. Chcel  by som len povedať, ktoré  budem ako spo-

ločný  spravodajca odporúčať,  a ktoré  nebudem odporúčať na

prijatie.

 

     Na prijatie budem odporúčať tieto body, teda pozmeňujú-

ce a doplňujúce návrhy: 1, 2, 3, 4, 5, 9, 10 a 11. Tieto bu-

dem odporúčať na prijatie. Na neprijatie budem odporúčať bo-

dy spoločnej správy 6, 7 a 8. Ak nebudú k jednotlivým pozme-

ňujúcim  návrhom pripomienky,  ako spoločný  spravodajca dám

o nich hlasovať  spoločne. Ak k niektorému  bodu budú pripo-

mienky, vyberiem ho na osobitné hlasovanie.

 

     Pán predsedajúci, to je  všetko. Hlásim sa ako spoločný

spravodajca prvý do rozpravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prvý do rozpravy? Nech sa páči.

 

     Ďakujem pánu poslancovi Vankovi a prosím, aby začal te-

raz v rozprave prvý. Týmto otváram rozpravu o štvrnástom bo-

de programu. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     prepáčte mi, teraz som  si spomenul, že som nevymenoval

výbory, ktoré sa touto  problematikou zaoberali a ktoré pod-

písali predsedovia výborov, urobím to dodatočne.

 

     V spoločnej  správe na strane číslo  6 je osem výborov,

ktoré sa touto problematikou zaoberali. Vo výboroch väčšinou

prebehli, podľa informácií, ktoré som dostal, diskusie, kto-

  rozobrali danú  problematiku a  výsledky prerokovania sa

prejavili v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

 

     Dovolil by som si dať ešte dva pozmeňujúce návrhy.

 

     Prvý je, aby z § 6 bolo vypustené písmeno d), to zname-

ná celá časť o strelných zbraniach  atď. To je jeden môj ná-

vrh. Ak bude potrebné, tak ho potom vysvetlím.

 

     Druhý návrh:  v § 8  doplniť nové písmeno  f), ktoré by

znelo: "okresné úrady  podľa osobitných predpisov". Niektoré

činnosti v oblasti reklamy by boli veľmi jednoducho skontro-

lované  alebo kontrolovateľné  okresnými úradmi,  ktoré majú

živnostenské   oddelenia,   prípadne   ďalšie   kompetencie,

a v tomto prípade by bolo možné, navyše oproti predchádzajú-

cim orgánom, ktoré dostávajú  kompetenciu kontroly, vo veľmi

krátkom čase celoplošne na  celom území Slovenskej republiky

vykonať určitú kontrolu.

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Slovo má  podpredseda Národnej rady pán

Andel. Pripraví sa pán poslanec Lysák.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som aj ja predložil niekoľko pozmeňujú-

cich návrhov k tomuto zákonu.

 

    Po prvé, navrhujem  z § 2 vypustiť bod  2. Ak by náhodou

neprešiel tento  môj prvý návrh, potom  si dovolím vám pred-

niesť alternatívne znenie § 2 bodu 2, ktorý  znie: "Na účely

tohto zákona sa za  reklamu nepovažuje aj sponzorovanie, in-

zercia, organizovanie súťaží,  bezodplatné poskytovanie vzo-

riek produktov  alebo upomienkových predmetov,  obalov alebo

poskytovanie iných predmetov a služieb uskutočňované za úče-

lom ovplyvniť spotrebiteľa pri výbere produktov."

 

     Po druhé,  ak neprejde bod spoločnej  správy, ktorý asi

neprejde, nakoľko pán spoločný  spravodajca ho vo svojom vy-

stúpení navrhol  zaradiť medzi tie,  ktoré treba neschváliť,

navrhujem toto  znenie: "Zakazuje sa  reklama tabakových vý-

robkov,  alkoholických nápojov  a iných  návykových látok na

týchto nosičoch reklamy:  televízne, audiovizuálne a rozhla-

sové prostriedky, kiná, veľkoplošné nosiče, ako sú billboar-

dy, tributy a periodická tlač.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     som presvedčený, tak ako to tvrdia naši výrobcovia uve-

dených produktov,  že tieto návrhy sú  v intenciách vládneho

návrhu zákona, nakoľko ide  iba o základnú možnosť komerčnej

komunikácie so zákazníkom.

 

     Pamätáme si tridsiate roky a prohibíciu v USA, kde nie-

lenže bol  zákaz reklamy alkoholických  nápojov, ale dokonca

aj ich  výroba. Vieme dobre,  že tam niekoľkonásobne  stúpla

spotreba týchto výrobkov.  Sám na sebe viem, že  ak mám chuť

fajčiť a fajčím tak raz za  tri alebo štyri dni, tak si jed-

noducho zapálim bez toho, aby som pozeral na nejakú reklamu.

Som  stále  športovým  funkcionárom  a  viem  si predstaviť,

o koľko peňazí by prišli  napríklad rôzne telovýchovné orga-

nizácie, ale nakoniec i kultúrne zariadenia atď.

 

     Niekto môže  povedať, že som  antihumanista (nakoľko je

to pravdou, kolega Šagát mi to potvrdí), dávame veľké penia-

ze na  boj proti chorobám,  ktoré vznikli v  dôsledku týchto

návykových prostriedkov, či už  sú to cigarety, alkohol atď.

Ale skutočne,  ak táto reklama  nebude, predsa dnes,  kto má

káblovú televíziu,  prípadne satelit, môže  chytiť minimálne

20 programov, kde táto reklama jednoducho je a tvrdo sa rea-

lizuje. Tak ako povedal pán  minister, v podstate dnes prij-

meme jeden z najtvrdších zákonov, aký vôbec v Európe existu-

je.

 

     Prepytujem, prečo sme v  tomto momente tvrdší alebo pá-

pežskejší  ako pápež?  Uvedomujem si  aj negatívne  dôsledky

používania  - opakujem  ešte  raz  - týchto  návykových pro-

striedkov, ale uvedomujem si aj druhú stranu veci, že v pod-

state  neovplyvníme alebo  nebudeme  vplývať  na to,  aby sa

zmiernila alebo znížila  spotreba tabakových výrobkov, alko-

holických nápojov. A na druhej strane si uvedomujem, o koľko

peňazí príde táto spoločnosť, koľko detí nepôjde na ihrisko,

teda stanú sa  ešte drogovo závislejšími, a už  teraz je si-

tuácia tragická, resp. katastrofálna.

 

     Ďakujem veľmi pekne a  verím, že moje návrhy podporíte.

Ďakujem vám.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Lysák.  Pripraví sa pán

poslanec  Prokeš. Pán  poslanec Šagát  - faktická  poznámka,

nech sa páči.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     K vystúpeniu  pána poslanca Andela by  som chcel uviesť

svoj  názor. Viete,  je to  lákavá a  veľmi lacná  karta, ak

chceme niekoho presvedčiť, že priemysel, ktorý nám produkuje

najdlhšie známe drogy -  tabak, alkohol, sponzoruje športové

podujatia a  iné humanitné akcie,  a keby to  chýbalo, že by

vznikla neriešiteľná situácia.

 

     To nie je ani slza toho, čo všetko negatívne do spoloč-

nosti prinesie.  Žiaľbohu, nemôžem súhlasiť  s argumentáciou

pána podpredsedu Andela. Dostali  ste všetci jeden fundovaný

letáčik od skupiny popredných odborníkov, ktorý nebudem opa-

kovať, pravdepodobne ste si  prečítali, čo všetko, aké nedo-

zerné miliardové straty vznikajú alkoholom a tabakom. A pre-

to je lacná argumentácia, ktorá dôvodí, čo sa stane, keď ne-

budeme mať na športové podujatia.

 

     Prosím vás  pekne, musím tu  otvorene povedať, že  táto

vláda predložila tentokrát dobrý zákon, škoda, že ho pán mi-

nister  tu predložil  ako jeden  z najprísnejších  a tým  ho

vlastne spochybnil. A nehnevajte sa, ale pravdepodobne vláda

si tentoraz  dala poriadne poradiť od  odborníkov, aby ho tu

predložila. Ak ho  tu dnes zmeníte a urobíte  z neho iný zá-

kon, ako si to potom vlastne mám vysvetliť?

 

     Záchytné izby  ste schválili jedným šmahom,  hoci je to

filozoficky postavené úplne na hlavu, a teraz tu ideme dovo-

liť reklamu. Prosím vás pekne, pán podpredseda Andel, prepáč

mi, že to neovplyvní spotrebu, to je geniálny výrok. Spotre-

bu to ovplyvňuje stopercentne, keď sa niečo propaguje. Prej-

dite sa  po meste, West  a Marlboro vidíte  na každom druhom

rohu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pánu kolegovi  Šagátovi by som  len rád pripomenul  ge-

niálne rozhodnutie federálnej  vlády zastaviť zbrojnú výrobu

na Slovensku. Nemyslím  si, že by sa tým  spotreba zbraní na

svete znížila.

 

     Čo sa týka reklamy, o  ktorej sa tu hovorí, a konkrétne

o tabakových výrobkoch, ale aj  iných výrobkoch, treba pove-

dať jednu  vec. Pozrime sa,  ako dopadli tie  krajiny, ktoré

zaviedli takéto zákony. Skutočne nedošlo k zníženiu spotreby

tabakových výrobkov, ale spotreba  sa podstatne presunula na

zahraničné, dovážané výrobky a odrazilo sa to tvrdo na domá-

cich výrobkoch. Bohužiaľ, pán  kolega Šagát nezobral do úva-

hy, že napriek akémukoľvek  zákonu nedokážeme u nás zastaviť

satelitné vysielanie, nedokážeme zastaviť dovoz časopisov zo

zahraničia, pretože  je to v medzinárodných  zmluvách, a tam

všade táto reklama je. Jediné,  čo dosiahneme, je to, že ne-

bude reklama  domácich výrobcov. To znamená,  že to bude mať

dosah predovšetkým na štátny rozpočet v príjmoch od domácich

výrobcov z platenia daní a podobne.

 

     Skutočne mi  je nesmierne ľúto,  zo zdravotníckeho hľa-

diska plne chápem pána poslanca  Šagáta, že hovorí v najlep-

šej viere, ale, bohužiaľ, psychologickú a ekonomickú stránku

vôbec nezobral do úvahy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán kolega,  skutočne som ťa volal,  aby si mi povedal,

koľko nákladov  dáva tento štát  na liečenie neduhov,  ktoré

vznikajú práve z  používania týchto návykových prostriedkov,

či je to alkohol, tabakové výrobky a niektoré ďalšie. Súhla-

sím, takisto  som čítal ten  plagátik, ktorý vlastne  dostal

každý poslanec. Chcel som len  ostať reálny, skutočne, a ne-

hovoril som iba o športe.  Iste, možno to ovplyvní spotrebu,

ale minimálne,  skús si dať  urobiť serióznu analýzu,  či to

zníži  spotrebu  tabakových  a  alkoholických výrobkov aspoň

o 5 % - pochybujem o tom, ani o toľko percent nie.

 

     Na druhej  strane, ako povedal  kolega Prokeš, ale  ne-

chcem sa opakovať, aj ja som to povedal vo svojom vystúpení,

či chceme, alebo nechceme, dnes  na naše vedomie pôsobia mé-

diá zo  zahraničia, ktoré jednoducho  tak či onak  tento náš

zákon  budú  neutralizovať,  iba  to  som  povedal. Súhlasím

s tým, aj s  tým, čo je na tom  plagátiku napísané. Preboha,

nerob zo mňa antihumanistu, ale  chcem byť reálny človek. To

je všetko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Rád  by som predsa len  povedal jednu malú po-

známku. Urobilo sa tu aj  porovnanie o opačnom pôsobení toho

zákona,  ktorý zakazoval  v USA  požívanie alkoholu.  Chcem

upozorniť, že je to  neporovnateľné. Zakázať reklamu a zaká-

zať niektoré látky je predsa  len, povedal by som, psycholo-

gický posun, aj argumentačný  posun, priatelia. Nechceme za-

kázať to, čo je v  podstate už holým spoločenským faktom, že

veľká časť  obyvateľstva je jednoducho  orientovaná na tieto

návykové látky. Ale  fakt je ten, že reklama  je veľmi tvrdý

a podvedomý nástroj  a že by  sme mali predsa len zvážiť, či

naozaj pustíme reklamu aj do tejto oblasti, alebo nie.

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Roman, nech sa páči, faktická poznámka.

 

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Chcel by  som podporiť to,  čo hovoril pán  podpredseda

Andel,  pretože zmenou  § 6,  ako on  navrhuje, teda zákazom

reklamy alkoholických  nápojov a tabakových  výrobkov v roz-

hlase,  televízii,  kinách,  na  billboardoch, v periodickej

tlači vlastne eliminujeme reklamu a ostane nám len tzv. pre-

zentácia výrobku. A prezentácia  výrobku je niečo iné, samo-

zrejme, ako masová reklama. Čiže  je tam spôsob toho celého,

ako z toho vykĺznuť a nerobiť veľkú reklamu tabakovým výrob-

kom a alkoholickým nápojom. Pretože ak zakážeme aj prezentá-

ciu výrobku, tak sa dostaneme  do rozporu s obchodným zákon-

níkom o informácii výrobku. To je prvá vec.

 

     Druhá vec - pivo alebo cigarety nie  sú u nás zakázané,

to znamená,  že výrobcovia majú  právo informovať o  svojich

výrobkoch. A tretie  je to, o čom hovoril  aj kolega Prokeš,

že na  to doplatia len slovenskí  výrobcovia, pretože nebudú

môcť informovať  o svojich výrobkoch, a  tým vlastne nastane

pretlak zahraničných výrobkov, zahraničných cigariet, zahra-

ničného piva atď. České médiá,  ktoré tu majú veľkú čítavosť

a zároveň  aj, povedzme,  sledovateľnosť (televízna  stanica

Nova), vlastne pracujú bez zákazu tejto reklamy, to znamená,

že tá reklama  sa k nám dostane. Čiže  ide len o prezentáciu

výrobku.

 

     Takisto  podporujem  aj  návrh  pána podpredsedu Andela

zrušiť v § 2 ods. 2, teda za reklamu nepovažovať sponzorova-

nie, organizovanie súťaží s cieľom informovať spotrebiteľa.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Predseda výboru pán Haťapka, nech sa páči.

 

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     možno sa budete diviť, čo  teraz poviem, ale musím pod-

poriť názor a  návrh pána podpredsedu Andela. Som  za to vy-

pustiť v  § 2 bod 2,  resp. ho upraviť, tak  ako povedal on,

aby ostalo proste sponzorovanie,  pretože vieme, aké sú dnes

problémy s financiami v  telovýchove, športe a kultúre. Štát

samotný nemá  finančné prostriedky, aby  dotoval telovýchovu

a šport v plnom rozsahu, tak ako  by mal, a na druhej strane

zakážeme sponzorovanie.

 

     Chcel by som sa opýtať, ako je to  s reklamou napríklad

pri veľkých prenosoch majstrovstiev  sveta alebo Európy, kde

je normálne  v televízii propagovaný  napríklad Jägermeister

a iné zahraničné výrobky, tabakové alebo alkoholické. Môžeme

teda propagovať zahraničné, ale  domáce sa vôbec nemôžu. Ide

mi vyslovene o  sponzoring, a preto som toho  názoru a budem

podporovať návrh  pána podpredsedu Andela.  A takisto v  § 6

ods. a), tak ako ho predniesol.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Predseda  výboru pán  Maxon -  faktická

poznámka.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo. Využijem svoju faktickú poznám-

ku aj na  pozmeňujúci návrh, ale ak dovolíte,  predsa len by

som uviedol  niekoľko skutočností, ktoré  súvisia s legisla-

tívnym postupom a s tvorbou tohto vládneho návrhu zákona.

 

     Od pána poslanca Šagáta  sme dostali stanovisko, že sme

konečne dostali dobrý návrh, okolo ktorého chceme teraz zby-

točne otvárať diskusiu. Samozrejme, týka sa predovšetkým us-

tanovenia o možnosti povolenia reklamy za určitých podmienok

na tabak a tabakové výrobky.

 

     Kto čítal  dôvodovú správu k tomuto  návrhu zákona, ne-

mohla mu ujsť skutočnosť, že sa vlastne tento zákon procedu-

rálne zdržal aj preto, že  Legislatívna rada vlády tento zá-

kon vrátila. Vrátila ho s tým, aby sa vypustil zákaz reklamy

tabakových výrobkov a nakoniec  bol v takomto znení opätovne

predložený do  Legislatívnej rady vlády  a Legislatívna rada

sa rozhodla,  že dá tento  zákon na posúdenie  vlády v dvoch

alternatívach. Nakoniec  vláda rozhodla o  absolútnom zákaze

reklamy. Takže  istá variabilita a  stanovisko Legislatívnej

rady vlády nebolo absolútne jednoznačné, čiže naozaj nevidím

dôvod,  aby sme  nemohli o  tom viesť  polemiku a diskutovať

o tomto probléme.

 

     Môj pozmeňujúci návrh sa týka § 6 písm. a) a b). Písme-

no a) by znelo:  "tabakových výrobkov, alkoholických nápojov

okrem piva v televíznom  a rozhlasovom vysielaní, pri výrobe

a pri uvádzaní audiovizuálnych  diel, na veľkoplošných nosi-

čoch a v periodickej tlači". A písmeno b): "iných návykových

látok" s odkazom na číslo  7, to znamená identický návrh ako

je pod bodom 7 spoločnej  správy s tým, že odporúčam doplniť

"okrem  piva", pretože  predovšetkým v  tejto oblasti môžeme

diskutovať o prospešnosti  alebo škodlivosti piva. Všeobecne

sa hovorí, že pivo v  normálnych dávkach je pre ľudský orga-

nizmus, povedal by som, prospešné  alebo má teda aj isté po-

zitívne účinky.  Ale, prosím vás  pekne, pokiaľ ide  o vzťah

k Českej  republike - Česká  republika  je veľkým exportérom

piva na Slovensko a ich zákon o reklame jednoznačne povoľuje

reklamovať pivo a na Slovensku, ak by sme našim výrobcom tú-

to možnosť nedali, tak by to možno bol ich ďalší handicap.

 

     To bol  môj pozmeňujúci návrh. A  ešte raz zdôrazňujem,

že nevidím dôvod,  prečo by sme nehovorili o  probléme aj vo

vzťahu k sponzoringu, samozrejme, každý máme istý osobný ná-

zor na možnosť reklamy,  ale ak vylúčime televíziu, rozhlas,

veľkoplošné nosiče,  tak reklama nie je  taká masívna a môže

byť z hľadiska súčasnej ekonomickej situácie v oblasti špor-

tu a kultúry istým spôsobom prospešná, ako aj z hľadiska ich

účasti na sponzorstve v tejto oblasti. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán predseda Maxon, ak  ste to pochopili tak, že

považujem túto diskusiu za  zbytočnú, ide o hlboké nedorozu-

menie,  pretože akúkoľvek  diskusiu o  ktoromkoľvek probléme

nikdy  nepovažujem  za  zbytočnú.  Teda  neviem,  ako ste to

pochopili.

 

     Pokiaľ ide o meritum veci, opäť ste oslabili ten zákon.

Hovoríte, že  Legislatívna rada vlády  dala dve alternatívy.

Ale Legislatívna rada vlády posudzovala tento zákon po práv-

nej stránke, vecnú náplň zdravotného aspektu, ktorý má plniť

tento zákon (pravdepodobne aj  zdravotný aspekt), nemôže po-

stihnúť právnik, nehnevajte sa. Ale, žiaľbohu, vy ste vystú-

pili dosť odvážne, pán predseda  Maxon, keď ste povedali, že

neviete o  tom, či je  pivo zdraviu škodlivé,  ak sa používa

v správnych dávkach. Iste. Čo to je správna dávka? Vedeli by

ste citovať jednu jedinú kontrolovanú klinickú štúdiu, ktorá

by toto vaše tvrdenie dokázala?  Ak viete, pán predseda, bol

by som  rád, keby ste  parlamentu citovali odborný  časopis,

v ktorom to vyšlo. To by bolo výborné.

 

     Pravdepodobne aj minulý reprezentačný tréner pán posla-

nec Haťapka  mi dá za  pravdu v tom,  že napríklad tvrdenie,

ktoré niekedy  propagovalo, aký je  alkohol výborný rehydra-

tačný nápoj  po športovom výkone,  sa teraz úplne  zamietlo.

Pretože  alkoholdehydrogenáza sa  používa na metabolizovanie

alkoholu, ktorý je v pive,  a nie na kyselinu mliečnu, ktorá

sa hromadí vo svale počas výkonu.

 

     Prosím vás pekne, fungujú  tu lobbizmy firiem, ktoré sa

chcú cez tento  zákon predsa len umiestniť na  trhu, však si

to povedzme. Ak ste sa dohodli, dajte tie pozmeňujúce návrhy

a odhlasujte si  ich. Aj pán Prokeš  vyvracia to, čo povedal

pán podpredseda Húska. Prohibícia  je zakázanie užívania. Tu

sa nezakazuje užívanie, nehnevajte sa. Frekvencia upomínania

"tu som, môžeš po mne siahnuť"  je to, čo vám bude vo vedomí

fungovať, ani nebudete vedieť ako. Je to tak, ako keď príde-

te do samoobsluhy a zrazu  si kúpite, nechcem povedať to, čo

sa  tak veľmi  často propaguje  v televízii,  tak dajme tomu

OMO. Ani neviete, prídete domov a zistíte - "preboha, čo som

to urobil,  kúpil som OMO?" Alebo  aj iné veci. Ak  vláda tu

predkladá tvrdý zákon, ja viem,  pán minister, že, vy by ste

tu  mali, povedal  by som,  obhajovať to  predpolie vlastnou

hruďou, a nie povedať, že  je najprísnejší, lebo tým vlastne

hovoríme, že prečo by sme my mali byť najprísnejší.

 

     A jednu  otázku vám, ktorí sa  vyznáte v ekonomike: Kto

drží  aký podnik,  v akých  rukách je  tabakový priemysel na

Slovensku,  v akých  je rukách,   kto ho  má kúpený?  Ako to

vlastne je? Je to slovenský výrobca? Presne to neviem, možno

vy to budete vedieť podľa toho, ktorí výrobcovia vás oslovi-

li. Mňa neoslovili, lebo vedeli, že u mňa nepochodia.

 

 

     Prosím vás pekne, vážená  snemovňa, hlasujete o niečom,

čo sa zdá, že by mohlo podporovať šport a kultúru. Ale viete

čo? Tento štát musí vytvárať podmienky na financovanie tých-

to aktivít inými zdrojmi, ako je reklama.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Švec - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.  Z hľadiska pragmatického po-

hľadu si myslím, že si treba uvedomiť, že  abúzus z nikotímu

a abúzus  z  alkoholu    dva  diametrálne odlišné procesy,

s dvoma diametrálne odlišnými vplyvmi na zdravotný stav uží-

vateľov týchto drog.

 

     Veľmi by som sa prihováral za to, aby sme zakázali rek-

lamu tabakových výrobkov,  pretože fajčenie jednoznačne vždy

a za všetkých okolností  poškodzuje zdravie. Pri alkoholizme

je problém trošku iný. Alkoholizmus je spoločenský jav, kto-

rý vyplýva  zo sociálnych problémov  obyvateľstva. Domnievam

sa, že  užívanie napríklad vína v  malých dávkach je zdraviu

prospešné a  dnes existujú štúdie,  pán docent Šagát,  ktoré

hovoria, že malé dávky  veľmi kvalitných vín majú protiskle-

rotizačný efekt.  (Potlesk.) Myslím si skôr,  že by sme mali

obmedziť  reklamu alkoholických  nápojov s  obsahom alkoholu

nad 20 % a navrhujem, aby v § 6 ods. 2 bol doplnok: "alkoho-

lických nápojov s obsahom vyšším ako 20 % a iných návykových

látok".

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán  minister, chcete vstúpiť  do debaty? Nech

sa páči, objektívne.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Vážený pán poslanec Šagát,

 

     na vlastnej hrudi som ten zákon doniesol do vlády aj do

parlamentu  a  nemyslím  si,  že  poznámka  alebo informácia

o tom, že  je najprísnejší, je na  škodu, pretože poslanecký

zbor má právo vedieť, akej relácie je právna norma, ktorú má

prijímať vo vzťahu k ostatným okolitým štátom alebo zvyklos-

tiam, ktoré vládnu svetom.

 

     Takže  obhajujem vládny  návrh  zákona,  i keď  z úradu

odišli dva návrhy, ale povinnosť mi tak káže, sám som nefaj-

čiar, ale to ešte neznamená, že  by som sa mal k tomu vyjad-

rovať nejakým  iným spôsobom. Nepredpokladám, že  by bola na

škodu informácia o tom, že je prísny.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

      Ďakujem. Faktická poznámka - predseda výboru pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.  Dovoľte aj mne uviesť

jednu poznámku v tomto reklamnom mlyne, ktorý tu v súčasnos-

ti prebieha.  Myslím si, že z  ľudského, teda z prirodzeného

hľadiska akékoľvek zdôvodňovanie  ekonomickej výnosnosti ta-

bakových a alkoholových výrobkov svojou povahou má protiľud-

ský a sebazničujúci charakter. Myslím si, že celú túto otáz-

ku treba  posúdiť ani nie na  základe lobbistických záujmov,

ale skôr z principiálneho postoja.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka  - predseda výboru pán

Haťapka.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Chcel by  som priznať pánu doktorovi  Šagátovi, že vždy

po etape  som namiesto uspávacích  práškov dával 10-stupňové

pivo  a veľmi  dobre potom  spali. (Smiech.)  A ešte  by som

chcel povedať, že  teraz som bol v nemocnici,  ležal som tam

vyše týždňa s obličkovou kolikou a páni doktori mi predpísa-

li, že mám piť pivo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcem len povedať, že tento zákon je svojím znením dis-

kriminačný  dokonca  aj  voči  nám  kresťanským  demokratom.

(Smiech.) Totiž, ak si prečítate  bibliu, tam jasne píše sv.

Pavol Timotejovi: "A  nezabudni si  sem-tam vypiť  aj  pohár

dobrého vína." Ak má byť  zakázaná úplná reklama vín, tak sa

nebude  môcť v  televízii a  rozhlase hovoriť  ani o biblii,

a to zase už prosím nie. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

      Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Rád  by som len upozornil na

jednu skutočnosť, že diskutujeme o niečom úplne inom, ako je

v pozadí. Nehovoril som nič,  pán poslanec Šagát, o prohibí-

cii. Povedal som, či  vieme zakázať dovoz reklamy alkoholic-

kých výrobkov  zo zahraničia. Ak to  nevieme urobiť, tak vý-

sledok bude jeden jediný, že  to, čo sa vyrába na Slovensku,

sa nebude môcť propagovať, ale naopak, cez zahraničné masmé-

diá sa bude propagovať to, čo je vyrábané v zahraničí, a tým

sa  vlastne presunie  ťažisko spotreby  na dovážané výrobky,

a nie na tie, ktoré sa  vyrábajú u nás. Výsledkom nebude ur-

čite zníženie  spotreby, tá totiž nespočíva  na reklame, ale

na vytvorení spoločenského tlaku, tak ako napríklad v Spoje-

ných štátoch, kde sa robí spoločenský tlak na to, aby sa po-

važovalo  trebárs fajčenie  za spoločensky  neúnosné. To  je

trošku  v inej  polohe. Akékoľvek  zakazovanie vyvoláva vždy

protireakciu.

 

    Pán predsedajúci, keďže sa už niekoľkokrát porušil roko-

vací poriadok a vo forme  faktických poznámok sa dávali pri-

pomienky a návrhy, tak to urobím aj ja.

 

     Navrhujem, aby  sa vypustilo v § 3  písmeno g), nakoľko

si neviem  dosť dobre predstaviť, ako  môže zákon definovať,

čo je podprahové a čo je nadprahové vnímanie.

 

     Ďalej  navrhujem, aby  v §  6 písmeno  b) znelo  takto:

"omamných,  psychotropných a  iných návykových  látok". Teda

nebude tam "alkoholických"... (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, venujte pozornosť návrhom.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     ...a aby sa  vsunul  nový § 7 a ostatné  sa prečíslujú.

§ 7 bude znieť:

 

     "Reklama alkoholických nápojov

 

     a) nesmie byť orientovaná na mladistvých,

 

     b) nesmie znázorňovať  mladistvých pri konzumácii alko-

holických nápojov,

 

     c) nesmie spájať konzumáciu alkoholu so zvýšenou teles-

nou výkonnosťou alebo šoférovaním  alebo nadväzovať na tieto

činnosti,

 

     d) nesmie vytvárať dojem, že alkohol má liečivé účinky,

že je  stimulátorom, alebo že  má schopnosť vyriešiť  osobné

problémy, či napomáhať ich riešeniu,

 

     e) nesmie vyvolať domnienku, že konzumácia alkoholu po-

máha k spoločenskému alebo sexuálnemu úspechu,

 

     f) nesmie podporovať neprimeranú konzumáciu alkoholu,

 

     g)  nesmie  predstavovať  abstinenciu  alebo striedmosť

v konzumovaní alkoholických nápojov v negatívnom svetle,

 

     h) nesmie spájať kvalitu nápoja s vysokým obsahom alko-

holu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovolil by som si dve poznámky.  Jedna je tá, že by som

odporúčal,  aby sme  nezúžili diskusiu  na problém  alkoholu

a tabaku, lebo ten zákon má  oveľa širší záber, a možno pre-

to,  že je  to nejakým  spôsobom populárne,  sa držíme práve

týchto dvoch.

 

     Čo sa týka propagácie tabaku,  nebudem sa k tomu vyjad-

rovať z  rôznych dôvodov, povedzme  aj rodinných, takže  ten

problém  ma teraz  netrápi, skôr  si myslím  že mi je trošku

bližší problém, ktorý nastolil kolega Maxon. Bol by som skôr

za trošku  liberálnejšiu podobu tohto zákona  a viem, že tak

ako to priznal minister Ducký,  snažil sa presadiť niečo po-

dobné. Na druhej strane, opakujem, že celá diskusia sa krúti

okolo alkoholu a cigariet, a  myslím si, že problém je oveľa

širší. Osobne ako človeku,  ktorý organizuje rôzne podujatia

s rôznymi sponzormi, mi je  blízky návrh kolegu Haťapku, ale

nehovorím, že by to malo byť  presne v tej dikcii, ako navr-

hol. Takže v tejto chvíli vás vyzývam, aby sme nediskutovali

len o alkohole a cigaretách.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Bieliková - faktická poznámka.

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Ďakujem veľmi pekne za  slovo, pán predsedajúci. Kým na

mňa prišiel rad, tak už poniektorí hovorili to, čo som chce-

la povedať. Budem hovoriť tiež predovšetkým o tabaku, o faj-

čení a o alkohole.

 

     Totiž pán poslanec Šagát  hovoril o zdravotnom aspekte,

ale tu predsa nejde o  zákaz fajčenia  či konzumovania alko-

holických nápojov, ale  o zákaz reklamy, a to  je veľký roz-

diel.  Ak totiž  absolútne zakážeme  reklamu, neprestane  sa

fajčiť, určite nie, ale  znemožní sa akákoľvek informovanosť

o slovenských  výrobkoch, o  nových slabších  výrobkoch, po-

vedzme pri cigaretách. No, a pokiaľ viem, občan  má právo na

informovanosť. Podporujem návrhy, ktoré podal pán podpredse-

da Andel.

 

     A ešte, ak dovolíte, by  som chcela poukázať tak trošku

na rozdiel medzi alkoholizmom a fajčením cigariet. Napríklad

opitý človek rozbíja, kradne, možno  i vraždí atď., ale ešte

som v živote nepočula, že  po vyfajčení dvoch cigariet išiel

niekto rozbíjať výklady alebo niekoho zbiť, takže predsa len

je tu trošku rozdiel.  Opakujem, podporujem návrhy pána pod-

predsedu Andela.

 

     Ďakujem za slovo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus, máte slovo.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.  Som veľmi rád, že  sa táto diskusia do-

stala  z hľadiska  politického  afektu  aj efektu  do afektu

a efektu lobbistických záujmov. To je po prvé a je to dobré.

Povedzme, je  dobré to, že konečne  vieme aj inak diskutovať

- pozitívne. Ale musím povedať, že  vláda je v tomto prípade

lepšie pripravená ako lobbisti.  A keby boli lobbisti lepšie

pripravení, museli  by prísť s  konkrétnou analýzou. Nemôžem

len tak "hauzírovať", že vo vzťahu k štátnemu rozpočtu to má

taký dosah, z hľadiska domáceho výrobcu taký alebo onaký. To

musí byť  analýza, vážení. Keby ste  mali analýzu a povedali

ju, možno  by sme rozmýšľali  ďalej. V tom  je váš handicap.

Takisto treba dokázať argument v prospech zahraničia, že vý-

robca bude  vo výhode. Keď chcem  niečo lobbovať, takto glo-

bálne sa to nedá proste presadiť. Naozaj, v tomto prípade sa

vláda lepšie pripravila, pripravila lepší zákon a je silnej-

šia.

 

     A  teraz, hoci  som mal  na začiatku  radosť, a hovoril

o nepolitických afektoch  a efektoch, nakoniec  mi vychádza,

že  nejaký ten  politický "šmrnc" majú. Čo  sa  stalo? Vláda

pripravila podľa  mňa dobrý zákon, a  keď ho pripravila, tak

mal byť prediskutovaný aj na úrovni špičky tohto parlamentu.

No a teraz,  čo sa konkrétne stalo? Teraz  to nerobím preto,

aby som to naťahoval, ale  podpredseda parlamentu má iný ná-

zor, ako má minister, ako má vláda, ktorá je v tomto prípade

silnejšia v "kramflekoch". Poviem  to jednoznačne. A toto už

dostáva nejaký ten politický "šmrnc".

 

     Samozrejme,  že  sa  prikloním  podľa  svojho  svedomia

k týmto záverom, ktoré som tu počul, aj k tomu, za čo zdvih-

nem hlas.  Nemám konkrétny návrh, len  vám chcem povedať, že

uznávam, rešpektujem lobbistické záujmy, ale to sa musí pre-

sadzovať trochu inak. Nie takto handicapovane a slabo.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Predseda  výboru pán Andrejčák  - faktická po-

známka.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Budem veľmi stručný,  pretože pani poslankyňa Bieliková

použila obidva argumenty, ktoré som chcel uviesť.

 

     Poviem  azda iba  mojim kolegom  nefajčiarom jednu faj-

čiarsku skúsenosť,  ktorú už mám 35  rokov, lebo toľko rokov

fajčím. Prosím vás, keď som čítal reklamu na cigaretu, nikdy

som nedostal chuť si zapáliť  alebo prestať fajčiť, ale vždy

som si iba v duchu pomyslel,  či tá cigareta, ktorá mne chu-

tí,  je lepšia  ako tá,  ktorú mi  ponúkajú. Nikdy to nemalo

vplyv na to, aby som si išiel rýchlo zapáliť, keď som zbadal

reklamu. Takže  sa na tento problém  pozerám tak, či Slováci

v televízii alebo  v časopisoch budú vidieť  len reklamu za-

hraničných výrobkov,  alebo tam uvidia aj  naše. A preto sú-

hlasím s návrhom pána poslanca Maxona a budem ho podporovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Faktická poznámka  - pán  poslanec Švec. Máte

slovo, nech sa páči.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Pán predseda Andrejčák, myslím si, že vás nemôže rekla-

ma o tabakových výrobkoch skutočne ovplyvniť, ale pozrite sa

napríklad  na  reklamu  tabakového  výrobku  Marlboro a iste

pochopíte,  že  takáto  reklama  môže ovplyvniť mladistvých,

a to je  už rozdiel v ponímaní  reklamy tabakových výrobkov.

Preto si myslím, už aj vzhľadom  na to, čo som povedal pred-

tým, že abúzus nikotínu je zdraviu evidentne škodlivý, mohli

by sme pri posudzovaní reklamy tabakových výrobkov a nápojov

rozlišovať, ktoré majú nízky obsah nikotínu alebo alkoholu.

 

     Ešte by som chcel povedať  pani Bielikovej, že v Spoje-

ných štátoch  platí federálny zákon, podľa  ktorého sa zdra-

votné poisťovne majú právo pýtať občana, či fajčí. Ak fajčí,

tak mu poisťovňa vyrubí vyššie poplatky za zdravotné poiste-

nie, pretože tento človek je  viac ohrozený z hľadiska zdra-

votného stavu ako človek, ktorý nefajčí.

 

     Myslím si, že by bolo naozaj potrebné diferencovať tie-

to dve veci. Prikláňam sa preto k názoru všetkých, ktorí ho-

voria,  že reklama  alkoholických nápojov  by mohla  mať inú

reštriktívnu funkciu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo s  faktickou poznámkou má pán pod-

predseda Andel. Nech sa páči.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Chcel by som reagovať na  pána kolegu Filkusa. Chcel by

som povedať  iba toľko, že  i podpredseda parlamentu  je po-

slancom a má právo povedať svoj názor podľa vlastného svedo-

mia a vedomia.

 

     Po druhé, tak trošku humorne - žijem už 26 rokov s jed-

nou manželkou. Pomerne často mám  iný názor ako moja manžel-

ka - aj teraz som mal iný  názor ako minister - a pritom som

sa ešte  nerozviedol. Dá boh,  že sa ani  nerozvediem, hoci,

viete, nemôžem povedať, čo bude o mesiac.

 

     A po tretie, lobbovanie, áno,  lobbovanie - to je obha-

jovať  niečie záujmy.  Skutočne neobhajujem  záujmy niekoho,

aby som, povedzme  si to otvorene, mal z  toho osobne nejaký

prospech. Máte pravdu, ak by  som to bol urobil, skutočne tu

mala byť nejaká analýza, ako  som povedal, taký vplyv zahra-

ničnej reklamy cez satelitné  televízne vysielače a podobne.

Chcel som vás len proste, tak ako to cítim, presvedčiť neja-

kým pragmatickým vyjadrením, pretože, ak vyženiem deti  (na-

koľko nebudem mať  príjem z reklamy) z ihrísk  a tie deti mi

začnú drogovať, pre boha živého,  veď je to oveľa horšie ako

zakázať reklamu, a pritom spotreba týchto výrobkov neklesne.

Áno, klesne pri slovenských výrobkoch, ako sa tu správne po-

vedalo,  ale stúpne  používanie zahraničných  výrobkov. Čiže

asi takýmto spôsobom som tu  vystúpil. A uvedomujem si nega-

tíva. Čestné slovo, vám všetkým zodpovedne vyhlasujem, že si

uvedomujem negatíva,  ktoré má používanie  týchto návykových

prostriedkov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo s  faktickou poznámkou má pani po-

slankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som tiež do-

niesť trošku do mlyna, tak ako všetci ostatní a hlavne leká-

ri. O to viac ma mrzí,  ak lekár zaujme stanovisko, ktoré by

bolo práve v prospech tejto reklamy.

 

     Boj  proti drogám  totiž nedefinuje  drogu len  na takú

drogu, akou je heroín alebo kokaín a podobne. Fajčenie ciga-

rety a alkohol, žiaľ, patria tiež k drogám.

 

     A tu  by som mala  právo povedať nielen  ako lekár, ale

ako  veľmi kvalitný  a veľmi  výdatný fajčiar  (posledné dva

roky som vyfajčila 50 až 60  cigariet denne), že u mňa nebol

ani tak  problém a do  dnešného dňa nie  je problém fyzickej

závislosti, ale je to  problém psychickej závislosti. A ver-

te, že  u detí, práve v  tom veku, ako 14-15  ročné dievčatá

rady nosia mamine topánky a  chcú sa veľmi rýchlo podobať na

dospelých,  takisto  10-12-roční  chlapci  a, samozrejme, aj

dievčatká, sa veľmi rady hrajú na dospelých a zapália si ci-

garetu. Každý to vyskúšal, ale ide o to, aby sme práve týmto

všetkým ostatným tomu nepomáhali aj my. A dovolila by som si

odvolať sa aj na televíznu debatu, ktorú mal teraz pred dvo-

ma dňami  pán poslanec Polka s  pánom poslancom Kanisom, kde

sa tiež hovorilo o boji  proti drogám, že nestačí len vyhnať

policajtov  do ulíc  a naháňať  dílerov, ale  prevencia boja

proti drogám sa začína už s  cigaretou a s reklamou na ciga-

rety.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Ďurišinová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem  veľmi pekne.  Keď  sa  tu hovorilo o lobbizme,

chcela by som dať slovo,  že nelobbujem ani za nejaké vinár-

ske závody, ani za nejaké  pivárske podniky a takisto ani za

nejaký spolok pre fajčiarov, ale lobbujem tu takisto ako pán

poslanec Andel, pán poslanec Haťapka z praktických skúsenos-

tí zo života pre šport.  Som členkou ekonomickej komisie há-

dzanárskeho  zväzu a  môžem vám  povedať, že  veľmi súhlasím

s tým, čo povedal pán Filkus, aj pán Šagát, že tento štát by

sa mal v prvom rade postarať o to, aby šport, kultúra fungo-

vali bez potreby takého liberálnejšieho zákona, ako ho navr-

huje pán  poslanec Andel. Keď  bude mať tento  štát finančné

prostriedky na to, aby to fungovalo, tak budem prvá, čo bude

žiadať zmenu, ak prejdú pozmeňujúce návrhy pána poslanca An-

dela.

 

     Zároveň kladiem  jednu zaujímavú otázku.  Myslím si, že

ten návrh je v tom liberálny, lebo zakazuje v televízii atď.

veľkoplošnú reklamu,  ale dovoľuje, aby to  bolo inde - uve-

diem  konkrétny príklad:  idem zháňať  prostriedky na nejakú

akciu pre mládež a zhodou okolností sa dostanem aj k nejakej

fajčiarskej  spoločnosti. Ich  prvou podmienkou  je, aby  sa

v zmluve, keď mi dajú hoci len 10 tisíc korún, a to je možno

maximum, čo dostanem, objavil hoci  len maličký nadpis v ne-

jakom  bulletine alebo  možno  na  tri sekundy  v televízii.

A tento zákon ani toto  neumožňuje. Takže nehnevajte sa, mám

pocit, že je naozaj v tom veľmi prísny.

 

     A teraz  si dovolím položiť jednu  otázku, pán poslanec

Šagát, keď už takto  komunikujeme očami: Ako si predstavíte,

že sa budú vysielať, dajme tomu, prenosy formuly 1, keď vie-

me, že tieto autá majú  velikánske názvy Marlboro, atď. atď.

Čo budeme  robiť teraz? Zrušíme  v televízii tieto  momenty,

alebo ako to bude fungovať v praxi? To by ma zaujímalo, lebo

slovenské výrobky tam určite nebudú.

 

     Ďakujem, to je všetko.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

   Ďakujem  pekne. Faktická  poznámka -  predseda výboru pán

Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem  pekne. Dalo  sa zrejme  predpokladať, že tento

vládny návrh  bude predmetom dosť obsiahlej  diskusie. Už sa

začíname radiť aj do istých lobbistických skupín. Som ochot-

ný otvorene sa priznať - áno, patrím  do lobbistickej skupi-

ny, ktorá  jednoducho chce výrobcov tabaku  a tabakových vý-

robkov  normálnym spôsobom  pripraviť o  pár stotisíc  alebo

niekoľko miliónov korún na podporu slovenského športu a pod-

poru slovenskej kultúry. Takže toto je moje lobby.

 

     Akým spôsobom sa vyvíja  ekonomický prospech týchto fi-

riem, ma vôbec  nezaujíma, ale ak máme lobbovať,  tak by sme

mali lobbovať nejakými  konkrétnymi faktami. Predovšetkým sa

k tomu  istým spôsobom  priznal aspoň  pán poslanec  Filkus.

V prvom rade treba povedať, že Slovensko, Slovenská republi-

ka  nepatrí medzi  štáty s  najväčšou spotrebou  cigariet na

jedného občana. Druhým faktom je to, že vo svete sa postupne

začínajú  presadzovať cigarety  s menším  obsahom škodlivín.

Predpokladajme, že aj naši výrobcovia, ak budú chcieť udržať

svetový trend, budú musieť ísť takýmto spôsobom.

 

     A keď bude  zakázaná reklama, ako sa tých  40 % populá-

cie, čo u  nás zhruba fajčí, bude informovať  o tomto fakte?

Na to sú, prosím, štatistické  dôkazy, že napríklad v kraji-

ne, kde  je zákaz reklamy  tabakových výrobkov, sa  percento

menej škodlivých cigariet konzumuje asi zhruba v rozmedzí od

7,5 do 15 %. Tam, kde je reklama povolená, sa cigarety s me-

nej  škodlivým účinkom  konzumujú až  vo výške  60 %.  Takže

vlastne reklama  istým spôsobom vytvára priestor  na to, aby

sa postupne fajčili menej škodlivé cigarety. A to by sa ana-

logicky mohlo týkať aj nášho prípadu.

 

     A  potom ešte  jeden úplne  pragmatický dôvod  - je  to

otázka colnej ochrany nášho trhu voči tretím krajinám. Colná

ochrana je pomerne dostatočná, ale voči Českej republike má-

me  ochranu  vo výške 10 %, teda od 1. 7. len vo výške 7,5 %

a v Českej republike je reklama tabaku a tabakových výrobkov

absolútne liberálna. A  baviť sa o tom, či  je napríklad SIT

dnes slovenským  alebo akým, treba povedať,  že je to jedno-

ducho  podnikateľský subjekt  pôsobiaci na  Slovensku, ktorý

odvádza prostriedky v rámci  riadnych daňových povinností tu

v Slovenskej  republike, ak  sa, samozrejme,  nezačneme zase

baviť o  probléme transferových cien.  Takže z mojej  strany

len niekoľko faktov, ktoré sú naozaj podložené štatistikami.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

   Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     táto diskusia  ma takmer dojala k  slzám, lebo som zis-

til,  že  tabakový  priemysel  a  výrobcovia alkoholu nemajú

žiadny  iný cieľ  v reklame  len podporovať  slovenský šport

a kultúru.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, tí, čo  ste študovali ekonó-

miu, ste  zjavne študovali aj predmet,  ako sa robí reklama.

A tam ste sa asi dozvedeli, že reklama sa robí preto, aby sa

zvýšil predaj výrobkov. Veď nikto nie je taká dobročinná or-

ganizácia, aby vydal niekoľko miliónov alebo sto miliónov na

reklamu preto, aby sa znížil  predaj výrobkov. Veď sa tu ne-

klamme! To  je predsa každému  z nás jasné.  Argument, že sa

budú predávať cigarety menej škodlivé a viac škodlivé - vie-

te, keď  sa má normálna  firma rozhodnúť medzi  horším jedom

a lepším  jedom, urobí  to,  že  prestane vyrábať  horší jed

a bude vyrábať len  ten lepší jed. Urobila by  to každá nor-

málna firma a nepotrebuje na to reklamu. Jednoducho prestane

vyrábať cigarety  s vyšším obsahom  škodlivých látok. Myslím

si, že je prirodzené, keď sa to takto robí.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, snažíme sa  tu navzájom kla-

mať. Skutočne  sa domnievam, že  reklama je určená  výhradne

nato, aby sa zvýšil zisk, aby sa zvýšil predaj výrobku. Vie-

te si predstaviť, že by sme v tejto chvíli hovorili, povedz-

me, o reklame na televízory  alebo na pracie prášky? Je rek-

lama na pracie prášky skutočne  určená nato, aby bola podpo-

rovaná slovenská kultúra a šport,  alebo nato, aby sa prášky

predávali? Logika mi hovorí, že  je nato, aby sa prášky pre-

dávali. Nemaľujme si ružové  okuliare, nedávajme to do krás-

nych hesiel o podpore športu a kultúry a neviem čoho všetké-

ho. Povedzme si jasne, že sú tu skupiny, ktoré pozitívne za-

lobbovali, aby  sme umožnili tabakovému  priemyslu, výrobcom

piva a alkoholu zvýšiť ich  produkciu a ich predaj. Povedzme

otvorene, že ten poslanec, ktorý sa za takéto umožnenie pre-

daja výrobkov a zvýšenie tohto predaja prihlási, bude hlaso-

vať za, ale prosím vás, nezakrývajte sa za slovenskú kultúru

a za slovenský šport. Veď je to nezmysel.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Veľmi si vážim slová nášho váženého kolegu  pána Romana

Kováča  a som  mu nesmierne  vďačný, pretože  spomenul práve

pracie prášky. Dovolím si ho ubezpečiť, neviem ako inde, ale

v našej rodine reklama nijako  nevplýva na spotrebu práškov,

len na  výber práškov, ale rozhodne  nie na spotrebu. Jedno-

ducho, špinavá bielizeň si žiada prášky, tak si nejaké musí-

me  kúpiť.  No  a  ak  je  nejaká  reklama, tak, samozrejme,

ovplyvní výber. A o tom sa tu hovorilo.

 

     Nehovoríme o tom, že nebude reklama, len zabránime rek-

lame  domácich producentov,  ale nijako  nezabránime reklame

ani alkoholických nápojov a nezabránime ani fajčeniu ako ta-

kému. Tie sú dané filmami, kde vidíte, ako protagonisti fil-

mov  fajčia, kde  vidíte, ako  konzumujú alkoholické nápoje.

Čiže efekt, o  ktorom sa tu hovorilo, že  aj mladé deti budú

mať pocit dospelosti, ak budú piť, sa tam dostal  na základe

týchto filmov. Ak budú hľadať nejaký alkoholický nápoj alebo

budú hľadať  cigaretu, nájdu  ich v zahraničných  časopisoch

alebo v  satelitnom vysielaní, ktoré im  napovie, že si majú

kúpiť Marlboro, že  to je to pravé. Akurát  nikdy nebudú ve-

dieť, že nejaký Konárik  vyrába nejaké pivo, prípadne nejaký

Corgoň sa vyrába v Nitre. O  tom nebudú vedieť, ale budú ve-

dieť, že  z týchto všelijakých  nápojov je nejaký  Heineken,

budú vedieť,  že existuje nejaký  Redlabel a podobne.  To je

celý problém.

 

     Pán poslanec Roman Kováč a  podobní, čo bojujete za zá-

kaz reklamy takýchto výrobkov, vy bojujete vlastne za likvi-

dáciu domácich výrobcov a preferujete zahraničných. Tu totiž

skutočne nejde  o to, aby  sa zastavilo fajčenie.  Ak by bol

zákon o zákaze fajčenia a  zákon o zákaze konzumácie alkoho-

lických nápojov,  prvý zdvihnem za to  ruku. Ale váš prístup

fajčeniu ani pitiu alkoholických nápojov brániť nebude.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Budem musieť  upozorňovať na tri minúty.  (Hlasy z plé-

na.)  Dobre, ďakujem.  Vidíte, priatelia,  pri tomto  zákone

vlastne neexistuje koalícia a  opozícia. Slovo má pán posla-

nec Smolec s faktickou poznámkou.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Neviem, či by sme  nemali zakázať niektoré reklamné vy-

stúpenia  na pôde  parlamentu. Keby  to vysielala televízia,

tak pár ľudí by dostalo asi pekné honoráre za svoje vystúpe-

nia.

 

     Vážení, ale propagovali ste predčasnú smrť desaťtisícom

ľudí, ktorí zomrú na dôsledky fajčenia. Upozornilo nás na to

tridsať významných  vedeckých osobností. Pán  poslanec Maxon

hovorí, že ekonomické úspechy ho nezaujímajú. Ja mu pripome-

niem, že vlani po zdanení  bol čistý zisk tabakovej korporá-

cie  na Slovensku  presne 123  miliónov korún.  Na Slovensku

chcú v roku 1996 investovať  až 260 miliónov korún do moder-

nizácie výroby a rozvojových programov. Odborníci sa pýtajú,

ktorý normálny podnikateľ investuje do rozvoja o 100 % viac,

ako získa. A idú to robiť preto, aby za smrť tých 10 tisícov

fajčiarov získali 10 tisíc nových?

 

     Vážení, svetová banka robila tiež istý výskum a upozor-

nila, že amorálny zisk z každých 1 100 ton vypestovaného ta-

baku predstavuje cca 2,5 mil.  dolárov, čo je však maličkos-

ťou oproti  ohromujúcim škodám 30  mil. dolárov z  rovnakého

množstva  vyfajčeného  tabaku,  ktorý  zapríčiňuje všelijaké

tragédie. Chcem upozorniť na jedno,  aj nám by sa v novinách

zišla tabaková reklama, aj keď  je tam doteraz zakázaná. Ale

nech je pre nás mementom smrť 10 tisícov predčasne zomretých

Slovákov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Baránik - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy a páni,

 

     nikdy som  nefajčil, nikdy som nepil  vo väčšom rozsahu

pivo,  ale na  základe diskusie  dospievam k  názoru, ako to

z nás väčšina  tvrdí, že aplikácia  tohto zákona nebude  mať

pozitívny vplyv na zníženie spotreby  tabaku a piva. To zna-

mená,  že ak  sa neschváli,  bude z  toho celkom jednoznačný

efekt, ktorý sa prejaví v  tom, že ochromíme niektorú oblasť

nášho poľnohospodárstva, priemyslu a  obchodu, čiže bude mať

negatívny ekonomický  dosah. Ďalej bude mať  dosah na šport,

kultúru a  samozrejme aj dosah na  štátny rozpočet. Preto sa

prihováram,  aby  sme  podporili  pozmeňujúce  návrhy, ktoré

predniesli páni poslanci Andel, Maxon, Švec a Prokeš.

 

     K firme SIT by som chcel  povedať toľko, že je to jedna

z mála zahraničných firiem, ktorá u  nás pôsobí  a ktorá od-

vádza daň zo zisku aj DPH. To je vzácna výnimka medzi zahra-

ničnými podnikateľmi, ktorí u nás pôsobia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Andel - faktická poznámka.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Mrzí ma, že ak povieme  svoj názor, hneď sme upodozrie-

vaní z nejakých nekalých myšlienok, resp. skutkov. Pán kole-

ga Kováč povedal, že sa snažíme klamať navzájom medzi sebou.

Roman, čestné slovo, nie.

 

     Ale zoberme  si jednu vec.  Skutočne, poznáte to,  dnes

deti nemajú kde športovať.  Zoberme ďalšie peniaze, deti bu-

deme  vyháňať. Najväčšia  drogová závislosť  v Bratislave je

u mládeži  do 18  rokov. Vlado,  pán kolega  Bajan, ty si sa

smial. Vieš, aký je problém v Petržalke. Zlikviduj tam ešte,

čo ja  viem, desať mládežníckych družstiev  vo futbale a kam

to pôjde. Drogovo závislých bude z toho 50 %. To je prvý mo-

ment.

 

     Druhý moment - skutočne, skúsme zvažovať (Tibor, môžeme

sa o  tom porozprávať medzi  štyrmi očami) misky  na váhach.

Nelobbujem naozaj za niekoho  preto, aby som dostal nejakých

100  tisíc korún.  Čestné slovo,  nie, to  vám tu zodpovedne

prisahám.

 

     Ale,  Roman, chcem  sa spýtať:  Fajčíš? (Nezrozumiteľný

hlas z pléna.)  Prosím? Stále? A keby si  chcel prestať faj-

čiť, má na teba vplyv reklama,  alebo nie? Zrejme nie. To si

človek musí uvedomiť. Prosím, budeme hlasovať tak, ako bude-

me hlasovať. Ale skutočne, na váhach sú dve misky. A uvedom-

me si, čo je horšie, trebárs aj pre mladšiu generáciu. Všet-

ko, čo ste povedali, všetky argumenty, aj pán kolega Smolec,

ktorý hovoril o 10 tisícoch mŕtvych, bohužiaľ, je pravda, je

to tragické a niekedy sa hanbím  o tom rozprávať, že tu pro-

pagujem vlastne nejakú reklamu, ale svojím spôsobom tomu ne-

zabránime. Opakujem sa tretíkrát, a kolegovia okolo mňa tak-

isto,  vplyv reklamy  tu bude,  tomu nezabránime,  zabránime

akurát slovenským výrobcom realizovať sa na slovenskom trhu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Priatelia, upozorňujem, že  dávam už len troj-

minútové vystúpenia. Pán poslanec Šagát, nech sa páči.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán  predsedajúci. Chcem poďakovať za

faktické poznámky pani doktorke Belohorskej i pánu poslanco-

vi Smolcovi. A  rád by som poslednýkrát vystúpil  s tým, aby

sme brali tento zákon  skutočne v širokých súvislostiach. Ak

hovoríme, že je najprísnejší  - chvalabohu, nech je najprís-

nejší. Neporovnávajme sa s inými  krajinami, čo sa týka boja

proti drogám.  Tak ako povedala  pani poslankyňa Belohorská,

je to droga, sú to drogy.

 

     Keď pôjdete navštíviť vyspelé  Švédsko, ktoré sme dlho-

dobo obdivovali,  tak nemocnica, ktorá  má rovnaký posteľový

fond ako Kramáre (1 200  lôžok), mala 400 postelí, dobre po-

čujete,  400  postelí  pre  narkomanov  a  psychické poruchy

z drogovej závislosti. My ich máme dnes ešte relatívne málo.

Ak  neurobíme celý  komplex opatrení,  aby to  sem neprišlo,

tento jediný  zákon to nevyrieši, ale  niekde sa musí začať,

bez ohľadu na to, či to bude napísané niekde na formule 1.

 

     Preboha, taká  reprezentantka, ako je  pani Ďurišinová,

mohla by vystúpiť s tričkom,  kde bude napísané West, a hrať

hádzanú?  Veď určite  by jej  prišlo zle.  To je  môj názor.

(Ruch v sále.) A prosím vás pekne, že by skrachovali sloven-

skí výrobcovia?  Ten, kto vyrába jed,  nehnevajte sa na mňa,

nech pre mňa za mňa skrachuje. Na Slovensku zomiera 30 % ľu-

dí na  nádorové ochorenia, u  mužov je to najčastejší karci-

nóm pľúc. A  je dokázané, sedí tu profesor  onkológie, že je

jasná súvislosť  s fajčením. Odporúčam  vám ísť sa  pozrieť,

ako zomiera ten, čo má  karcinóm pľúc, a potom budete hlaso-

vať o reklame inak.

 

     Ďakujem vám.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Dovoľte, aby som sa vrátil  k tomu, že "chráňme si naše

slovenské cigarety".

 

     Vážené dámy, vážení páni, veď to je komické. Tak napíš-

me na škatuľku cigariet:  "Ľudia, nezomierajte na zahraničné

cigarety, zomrite radšej za naše slovenské, národné." Veď to

je nezmysel. (Potlesk.) Prosím vás, používajme adekvátnu ar-

gumentáciu. Všetci  hovoríte, že sa  nemení počet fajčiarov.

Áno, skutočne si myslím,  že reklama už neovplyvní fajčiara,

ktorý fajčí. Ale reklama, najmä  ak sa robí rafinovým spôso-

bom, môže výrazne ovplyvniť začínajúceho fajčiara, to zname-

ná mládež. A všimnite si, ako  je robená. Všade sú mužné po-

stavy, ktoré fajčia, sú tam moderné dámy, ktoré fajčia.

 

     Čomu sa  to dieťa chce  podobať? Svojej upotenej  mame?

Alebo  svojmu upracovanému  otcovi? Nie,  ono chce  byť také

mužné,  ako tento  pán na  reklame a  ako Mária, jednoducho.

A ak má v ruke cigaretu, tak je pre neho idolom. Toto je ne-

bezpečný  jav reklamy  pre mladých  ľudí. Samozrejme,  že sa

nezníži  počet, ale  každoročne narastá  počet mladých ľudí,

ktorí fajčia. A  vy hovoríte, že 1,5 % je  ročne málo. No ja

by som bol veľmi spokojný, keby každý rok 1,5 % mladých ľudí

nezačalo fajčiť. Myslím, že každý z nás.

 

     Takže nenahovárajme si, nie sú  v tom ani národné záuj-

my, ani záujmy  športu a kultúry. Inak by  sme skutočne mali

na  cigarety napísať:  "Umierajme na  naše národné slovenské

cigarety!" Napíšme si to na naše slovenské výrobky, a ľudia,

preboha, neumierajte na tie zahraničné, to sa nepatrí.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ale nerobiť, prosím,  protipropagandu slovenským výrob-

kom. Ďakujem.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Len tabakovým.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Predseda výboru  pán poslanec  Cuper, nech sa

páči, máte faktickú poznámku.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     myslím si, že táto debata  je o ničom. Treba ju ukončiť

a zákon odhlasovať. (Potlesk.)

 

     Som hlboko presvedčený, že reklama u priemernej populá-

cie má účinnosť asi od 5 do 10 %. Osobne som si v živote ne-

kúpil výrobok, ktorý je  uvádzaný na trh reklamnou kampaňou.

(Smiech.) A myslím si, že málokto si kúpi taký výrobok, lebo

dobrý výrobok  sa reklamuje sám. Aj  dobrí fajčiari si robia

reklamu sami. A naozaj si myslím, že počet fajčiarov nezávi-

sí od reklamy. V mojej rodine zomrel na karcinóm pľúc z faj-

čenia aj otec, aj brat a viem,  čo to je, v tom musím súhla-

siť s pánom  Šagátom i s pánom Kováčom.  Ale nemyslím si, že

by na nich bola vplývala  nejaká reklama. V nijakom prípade,

ani na  počet vyfajčených cigariet.

 

     Mne  iba prekáža,  že  sa  reklama robí  formou letákov

a novín, ktorými  zásobujú moju novinovú  schránku, a ja  to

musím vyberať a  vyhadzovať, a ničí sa tým  strašne veľa le-

sov. Ale neprekáža  mi ako Ferovi Mikloškovi, že  sa to bude

reklamovať televíziou, pretože nemám televízor. A teda urči-

te budem hlasovať za zákon.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán predsedajúci,  môžem povedať dve  slová? Prosím vás

pekne, skončime túto linku dôvery. Už vieme, kto koľko pije,

kto koľko fajčí, kto v čom perie. Myslím si, že pri hlasova-

ní sa ukáže,  kto bude za čo hlasovať.  Prosím vás, páni po-

slanci, skončime to a poďme k iným bodom programu. Toto ozaj

nie je najdôležitejšie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno. Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  naozaj to zvážme. Ale ako

predsedajúci chcem povedať, že, samozrejme, mám cnosť nefaj-

čiara, ale je to opustená  neresť. Predtým som fajčil. A po-

važujem  naozaj za  správne, aby  sme vyšli  s naším názorom

celkom otvorene von. Som presvedčený, že fajčenie je škodli-

vé a že reklama fajčenia je tiež škodlivá.

 

     Teraz dávam podľa postupu  návrh pána predsedu Gašparo-

viča, ktorý vlastne môžem chápať ako procedurálny návrh, aby

sme hlasovali o ukončení rozpravy. (Hlasy zo sály.)

 

     Priatelia,  mobilizujem  vaše  sily.  Prosím vás, poďte

hlasovať o  procedurálnom návrhu, aby  sme skončili rozpravu

o tomto bode.

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme. Kto je  za

skončenie rozpravy? (Neutíchajúce hlasy a vrava v sále.) Keď

sa skončí rozprava, skončia sa aj faktické poznámky.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa  82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo  8 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem,  že sme  prijali tento  procedurálny návrh

a vyhlasujem rozpravu o štrnástom bode programu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Ducký?

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Žiada si  záverečné slovo spoločný spravodajca

výborov pán poslanec Vanko? Nech sa páči.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcem vám poďakovať za konštruktívnu diskusiu. Ak by sa

nám podarilo v takomto duchu viesť rozpravu aj pri iných zá-

konoch, bolo by to určite v prospech veci. Dovolil by som si

povedať len veľmi stručne niečo  k niektorým bodom, ktoré sa

predniesli v rámci rozpravy.

 

     Prvé bolo podprahové vnímanie,  ku ktorému namietal pán

poslanec Prokeš. Podprahové vnímanie  bolo na Slovensku zis-

tené, neviem teraz  presne, možno je to 10-15  rokov, v roz-

právke pre  deti, v televíznom vysielaní,  kde je frekvencia

vnímania 15-16 obrázkov za  sekundu, bola vložená reklama na

pivo. To  znamená, že v  16 bliknutiach za  sekundu tam bola

v dvoch momentoch  vložená reklama, ktorá  pôsobila ako pod-

prahové vnímanie. To znamená, že  človek, ktorý sa na to po-

zeral, si  vôbec neuvedomil tento  vplyv. Táto reklama  mala

teda efekt. To je len  na vysvetlenie. Preto je potrebné po-

nechať v zákone o reklame tento bod, ktorý je uvedený.

 

     Som rád, že nebola diskusia okolo liekov, drog a podob-

ných látok, o ktorých vieme,  že sú v terajších časoch veľmi

závažné zvlášť pre mladých ľudí, lebo sa dostávajú do drogo-

vej alebo liekovej závislosti.

 

     Dovoľte mi krátku poznámku. Minulý týždeň v stredu pre-

behla v Bratislave akcia, na  ktorej boli experti z Rady Eu-

rópy. Okrem iného im aj pani poslankyňa Rapaičová predložila

návrh nášho  zákona. Hodnotili ho  ako veľmi dobrý  a presne

v takom duchu  by sa mali  uberať zákony aj  v iných štátoch

Európy.

 

     Vážené  kolegyne,  kolegovia,  pán  poslanec Pokorný ma

upozornil, na lavici má otočeného kostlivca, to je vari tiež

vyjadrenie určitej  vzorky populácie, zvlášť  tých, ktorí sú

medicínsky  orientovaní, že  by sme  nemali podceňovať tento

problém a mali by sme k nemu pristupovať s plnou vážnosťou.

 

     Vzhľadom na to, že  boli prednesené pozmeňujúce návrhy,

ktoré by bolo potrebné mať v písomnej forme, o čo som bol aj

požiadaný, prosil by som pána predsedajúceho, aby dal hlaso-

vať o  tomto zákone až  zajtra, keď budú  písomne spracované

návrhy a pripomienky.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  s ohľadom na túto skutoč-

nosť budeme pokračovať v ďalších bodoch nášho programu.

 

     Pokračujeme  p ä t n á s t y m  bodom, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o rozhodcovskom konaní.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 428

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 428a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  minister spravodlivosti  Slovenskej republiky  pán

Jozef Liščák.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci

 

     zákonom   Národnej  rady   Slovenskej  republiky  číslo

120/1994 Z. z. bola rozšírená pôsobnosť zákona číslo 98/1963

Zb. o  rozhodcovskom konaní v  medzinárodnom obchodnom styku

a o výkone rozhodcovských rozhodnutí  aj na vnútroštátne ob-

chodné styky, teda na  rozhodovanie majetkových sporov vzni-

kajúcich v obchodných stykoch medzi tuzemskými podnikateľmi.

 

     Žiaľ,  táto  novelizácia  nesplnila  a  naďalej  neplní

v potrebnej miere svoje poslanie  vytýčené v úvodnom ustano-

vení zákona. Súčasný stav je taký, že sa alternatívny spôsob

rozhodovania obchodných sporov  rozhodcami nerozšíril, a tak

neprispel k rozvoju a priebehu obchodných vzťahov a k odbre-

meneniu všeobecných súdov  od enormného množstva majetkových

sporov, čo má zákonite za následok zdĺhavé a oneskorené roz-

hodovanie obchodných sporov.

 

     Hlavný dôvod, že sa  u nás rozhodcovské súdnictvo dote-

raz neudomácnilo a nerozšírilo v žiaducej miere, vidíme nie-

len v tom, že tento druh alternatívneho súdnictva nemá u nás

tradíciu, ale hlavne v tom, že platnej zákonnej úprave chýba

náležitá argumentácia a reglementácia konania pred rozhodca-

mi, a  v nejasnostiach, pokiaľ ide o zriaďovanie a pôsobnosť

stálych rozhodcovských súdov.

 

     Vychádzajúc  z poznatkov  získaných z  viacerých krajín

Európskej  únie, v  ktorých je  tento druh  súdnictva značne

rozšírený, a  z  viacerých  medzinárodných dokumentov, ktoré

uvádzame aj v dôvodovej správe, sme vypracovali na minister-

stve spravodlivosti návrh nového  zákona o rozhodcovskom ko-

naní,  ktorý  pri  náležitej  podpore  a  správnej aplikácii

v praxi  má šancu  splniť poslanie,  ktoré od rozhodcovského

súdnictva očakávame.

 

     Navrhovaný zákon  má teda nahradiť  zákon číslo 98/1963

Zb. o  rozhodcovskom konaní v  medzinárodnom obchodnom styku

a o  výkone rozhodcovských  nálezov v  znení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 120/1994 Z. z.

 

     Pokiaľ  ide o  obsahové zameranie  navrhovaného zákona,

rád by som sa zmienil aspoň o niektorých zásadných otázkach.

 

     Základnou podmienkou rozhodcovského konania je existen-

cia  rozhodcovskej  zmluvy  alebo  doložky  uzavretej  medzi

zmluvnými stranami  v písomnej forme, v  ktorej je vyjadrená

vôľa zveriť riešenie ich sporu nimi zvolenému rozhodcovskému

orgánu a  zároveň aj záväzok, že  sa podrobia rozhodcovskému

rozhodnutiu. Rozhodcovskému konaniu  možno zveriť všetky ma-

jetkové  spory, ktoré  zmluvné strany  môžu ukončiť zmierom.

Vyplýva to z § 2 ods. 2 navrhovanej predlohy.

 

     Z rozhodcovského rozhodovania sú však vylúčené statuso-

vé spory, spory o vzniku,  zmene  alebo zániku práv k nehnu-

teľnostiam, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí sú-

dov  a  administratívnych  orgánov  a  spory,  ktoré vzniknú

v priebehu konkurzného alebo vyrovnávacieho konania.

 

     Poverenie vykonávať funkciu rozhodcu v spore sa zakladá

na dôvere zmluvných strán. Preto návrh v § 5 ods. 1 vymedzu-

je len  základné vlastnosti rozhodcu.  Od podmienky štátneho

občianstva možno upustiť len u rozhodcov poverených riešením

sporov vzniknutých  v medzinárodnom obchode,  ako to vyplýva

z § 36.  Funkciu rozhodcu nie  je povinný nikto  prijať. Kto

však túto funkciu prijme, môže  sa jej vzdať iba so súhlasom

účastníkov sporu alebo zo  závažných dôvodov uvedených v po-

známke  6 pod  čiarou k  § 5.  Platne uzavretá  rozhodcovská

zmluva je prekážkou začatia sporu  na všeobecnom súde. Ak by

však  niektorá zo  zmluvných strán  znemožnila začatie tohto

konania  alebo  ho marila, tým  že nesplní svoje  povinnosti

o voľbe  rozhodcu  alebo  náhradníka  za  rozhodcu, ktorý sa

funkcie vzdal, druhá strana  je oprávnená požiadať o rozhod-

nutie  sporu všeobecný  súd. Základné  zásady rozhodcovského

konania sú  totožné so zásadami  platnými pre súdne  konanie

zakotvenými v občianskom súdnom poriadku.

 

     V tretej časti navrhovaného zákona sú zahrnuté procedu-

rálne úpravy rozhodcovského konania. Musia byť dodržané via-

ceré úpravy, ktoré sú predpísané  v OSP - náležitosti žaloby

o vzájomnej  žalobe,  právne  účinky  podanej  žaloby  atď.,

s tým vás nebudem zaťažovať.  Rozhodcovské konanie je jedno-

inštančné,  takže proti  rozhodnutiu v  rozhodcovskom konaní

nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

 

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na záver si dovoľujem vyjadriť presvedčenie, že s týmto

vládnym návrhom zákona o  rozhodcovskom konaní budete súhla-

siť a že jeho prijatie podporíte.

 

     Za vaše porozumenie a podporu vopred ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pánu ministrovi.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Fi-

ca, aby podal správu  o výsledkoch prerokovania vládneho ná-

vrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     domnievam sa, že tento návrh zákona je prinajmenšom ta-

ký dôležitý  ako ten predchádzajúci o reklame. Myslím si, že

by sme  mu mali venovať primeranú  pozornosť, pretože rezort

ministerstva spravodlivosti od neho oprávnene očakáva zásad-

né zmeny  vo vybavovaní obchodno-právnej  agendy. Musím hneď

na úvod povedať, že je to jeden z mála návrhov zákonov, kto-

rý bol kvalitne spracovaný a ku ktorému bol v podstate mini-

málny počet pozmeňujúcich  návrhov pri prerokúvaní návrhu vo

výboroch.

 

     Vládny  návrh  zákona  o  rozhodcovskom konaní pridelil

predseda Národnej rady  Slovenskej republiky na prerokovanie

Ústavnoprávnemu  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky

a Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Určené  výbory Národnej  rady prerokovali  vládny návrh

zákona na  svojich schôdzach dňa  13. júna 1996  a vyslovili

s ním súhlas.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie odporúča Národnej rade vlád-

ny návrh tohto zákona  schváliť a Ústavnoprávny výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade rovnako

vládny návrh zákona schváliť  s jedným pozmeňujúcim návrhom,

a to  v §  8 ods.  3 sa  na konci  textu pripája  táto veta:

"Účastníci sporu  sa však môžu dohodnúť  s rozhodcom na jeho

odmene odlišne od úpravy vydanej zriaďovateľom rozhodcovské-

ho súdu."

 

     To sú všetky pozmeňujúce  návrhy, ktoré boli podané pri

prerokúvaní tohto návrhu zákona  vo výboroch. Odporúčam, aby

sme tento jediný pozmeňujúci  návrh prijali, a rovnako odpo-

rúčam, aby Národná rada prijala aj celý návrh zákona vrátane

tohto jedného pozmeňujúceho návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Ficovi a  prosím, aby  zaujal

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram  rozpravu  o  pätnástom  bode. Nemám, bohužiaľ,

žiadne písomné prihlášky do  rozpravy. Hlási sa niekto pria-

mo? Nech sa páči, pán poslanec Rózsa.

 

 

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     protestujem  proti vášmu  svojvoľnému postupu,  čím ste

porušili ústavné právo podľa článku 73 ods. 2 Ústavy Sloven-

skej republiky  - moje ústavné  právo podľa článku  87, lebo

ste mi  neumožnili predniesť pozmeňujúci návrh  k tlači 414,

hoci som sa riadne prihlásil.  Tým ste porušili aj ustanove-

nie § 16 ods. 3 a § 22 rokovacieho poriadku.

 

     Prosím, aby sa to v budúcnosti nestalo, a navrhujem Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky, aby som trojriadkový návrh

mohol odovzdať spravodajcovi, aby ho mohol zachytiť do návr-

hu zmien.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia,  prepáčte, naozaj  fakt je  taký, že prišiel

návrh na ukončenie, na základe toho som dal hlasovať o tomto

návrhu ako o každom návrhu,  ktorý sa predkladá ako procedu-

rálny, a hlasovanie rozhodlo.

 

     Nehnevajte  sa, veľmi  ma mrzí,  naozaj to  nebol zámer

zabrániť vám predložiť váš návrh. Jednoducho, takto sa vyvi-

nula situácia na základe procedurálnych návrhov.

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, kto ďalší sa hlási do rozpravy? (Šum v sále.)

Chcete ešte slovo, áno? Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

 

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Ďakujem  za slovo.  Vážený pán  podpredseda, pokiaľ ide

o predložený návrh, nebol predložený návrh na ukončenie roz-

pravy. Bol predložený zmätený návrh.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Hlási sa niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie,  vyhlasujem rozpravu k  pätnástemu bodu pro-

gramu za skončenú.

 

     Pán  minister zrejme  nemá žiadne  stanovisko. Pýtam sa

teraz ešte na záverečné slovo pána spravodajcu.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem, nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, dostavte sa do ro-

kovacej miestnosti, budeme hlasovať.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Fi-

ca, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy.

 

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán  podpredseda, pri prerokovaní  návrhu zákona

o rozhodcovskom konaní vo výboroch  bol podaný a prijatý iba

jeden pozmeňujúci návrh a ten sa týka  § 8 ods. 3. Už som ho

čítal pri predkladaní spoločnej  správy a odporúčam, aby sme

tento pozmeňujúci návrh prijali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu  zo spoločnej správy, ktorý  pán spoločný spravo-

dajca odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento  pozmeňujúci návrh vyplývajúci zo

spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán podpredseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu

zákona ako celku.

 

     Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prija-

la návrh zákona o  rozhodcovskom konaní vrátane zmeny, ktorú

sme schválili v § 8 ods. 3.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 záko-

na o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zá-

kona ako celku v znení  schválenej zmeny. Pán spoločný spra-

vodajca odporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Gratulujem  a  ďakujem  pánu  spoločnému  spravodajcovi

i pánu ministrovi.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, je tu teraz návrh, aby sme

ešte využili zvyšný čas a  aby sme odhlasovali sudcov. (Ruch

v miestnosti.)  Je  to  5  minút.  Prosím  vás, majte pre to

pochopenie. Ďakujem.

 

     Pokračujeme teraz  š e s t n á s t y m  bodom programu,

ktorým je

 

     návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky.

 

     Návrh  ste dostali  ako tlač  číslo 436,  v ktorej máte

predložený aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

minister spravodlivosti Slovenskej  republiky pán Jozef Liš-

čák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

 

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som uviedol ďalší návrh na voľbu sudcov

Slovenskej  republiky,  ktorý  predkladám  podľa plánu práce

vlády na  rok 1996. Cieľom predloženého  materiálu je predo-

všetkým  doplniť rady  sudcov o  nových adeptov pripravených

vykonávať túto náročnú a zodpovednú funkciu.

 

     Veľmi krátko k  číslam. K 31. 5. 1996  v Slovenskej re-

publike pôsobilo  1 083 sudcov okresných  a krajských súdov.

Od začiatku tohto roka odišlo  z justície 22 sudcov a ďalším

piatim plynie lehota na zánik funkcie. Približne jedna štvr-

tina z  celkového počtu je  zvolená na obdobie  4 rokov, ide

o tzv. funkčne mladých sudcov.  Títo len postupne nahrádzajú

svojich kolegov s dlhšou sudcovskou praxou.

 

     Súčasná situácia  v justícii je  ešte stále poznamenaná

zvyšovaním počtu  v jednotlivých súdnych  agendách a tým  aj

nárastom  zaťaženosti súdov  a sudcov.  Každý výpadok  sudcu

z pracovného procesu  - či už z  dôvodov rodinných, čerpania

dovolenky a podobne - je badateľný.

 

     Z celkového počtu navrhovaných kandidátov sú 16 justič-

ní čakatelia,  ktorí vykonávali čakateľskú  prax. Predložený

materiál obsahuje návrhy na 18 kandidátov, ktorí spĺňajú zá-

konom stanovené podmienky.

 

     Vážená Národná  rada, upozorňujem, že  ide o posledných

kandidátov navrhovaných  na voľbu podľa §  71, ktorého účin-

nosť  sa končí  uplynutím prechodného  5-ročného obdobia  od

účinnosti zákona, teda dňom 31. 8. tohto roka. V prípade, že

navrhovaní kandidáti  budú zvolení, náklady  na platy sú  na

rok  1996  zabezpečené  z  rozpočtovej kapitoly Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     z týchto dôvodov  odporúčam navrhnutých kandidátov zvo-

liť za sudcov Slovenskej republiky na prvé funkčné obdobie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi Liščákovi.

 

     Návrh na  voľbu sudcov Slovenskej  republiky prerokoval

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Pro-

sím povereného člena výboru  pána poslanca Róberta Fica, aby

podal informáciu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výbore.

Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     ako sa už konštatovalo, návrh  na voľbu sudcov bol pre-

rokovaný iba  v Ústavnoprávnom výbore  Národnej rady Sloven-

skej republiky. Ústavnoprávny výbor nemal výhrady voči žiad-

nemu z navrhovaných kandidátov  na funkciu sudcu a odporúča,

aby Národná rada Slovenskej  republiky zvolila všetkých kan-

didátov na  funkciu sudcu do funkcie  na 4-ročné iniciatívne

obdobie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. (Gong.)

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  nemám nikoho prihláseného

do rozpravy, ale napriek tomu ju formálne treba otvoriť.

 

     Otváram rozpravu  o šestnástom bode  programu. Hlási sa

niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie,  vyhlasujem rozpravu o  šestnástom bode pro-

gramu za skončenú.

 

     Nepredpokladám, že sa bude chcieť vyjadriť pán minister

Liščák. Pán spravodajca taktiež nie.

 

     Pristúpime k  hlasovaniu o návrhu  uznesenia tohto zne-

nia:  "Národná rada  Slovenskej republiky  podľa článku  145

ods. 1  Ústavy  Slovenskej  republiky a podľa § 35  ods. 1 a

§ 38  ods. 1  zákona číslo  335/1991 Zb.  o súdoch a sudcoch

v znení neskorších predpisov volí sudcov Slovenskej republi-

ky, ako sú uvedení v tlači číslo 436.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča...

 

Poslanec R. Fico:

 

     Navrhujem uznesenie prijať, navrhovaných sudcov zvoliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prijať, presnejšie povedané  zvoliť. Prosím, buďte takí

dobrí a zúčastnite sa na voľbe.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky navr-

hované uznesenie schválila, ktorým zvolila 18 sudcov Sloven-

skej republiky. (Potlesk.)

 

     Ďakujem pánu ministrovi a ďakujem spoločnému spravodaj-

covi pánu poslancovi Ficovi.

 

     Vážené   kolegyne  a   kolegovia,  prerušujeme   dnešnú

schôdzu. Zajtra pokračujeme v rokovaní o 9.00 hodine.

 

     Prajem vám dobrý večer.

 

                   Šiesty deň rokovania

      16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       2. júla 1996

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Milé dámy,

     vážení páni,

 

     otváram rokovanie prerušenej  16. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.  Vzhľadom na to,  že náš program  bude

pokračovať hlasovaním, prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov. Konštatujem, že sme uzná-

šaniaschopní.

 

     Dámy a páni,

 

     včera sme prerušili rokovanie pred hlasovaním o vládnom

návrhu zákona Národnej rady  Slovenskej republiky o reklame.

Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch, ktoré vám boli rozdané v písomnej forme.

 

     Prosím  spoločného  spravodajcu  výborov  pána poslanca

Vanka,  aby  hlasovanie  uvádzal  v  zmysle spoločnej správy

a výsledkov rozpravy. Prosím, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     budem  uvádzať hlasovanie,  tak ako  sú návrhy postupne

uvedené v spoločnej správe  a potom v rozmnoženom materiáli,

ktorý  má názov  Pozmeňujúce a  doplňujúce návrhy  poslancov

uplatnené v rámci rozpravy k tlači 414.

 

     Mali sme  trochu problémy pri  prepisovaní, niežeby po-

slanci nevedeli písať, písať píšu, dokonca pravopisne, jazy-

kovo správne, ale nevedeli sme to prečítať.

 

     Pri rozprave nebolo dotknuté  poradie alebo skupina po-

zmeňujúcich návrhov,  ktoré boli uvedené  v spoločnej správe

a ktoré  som označil,  že  o  nich budeme  hlasovať spoločne

a s odporučením  hlasovať za. Prečítam ich  ešte raz. Prosil

by som, aby sa hlasovalo  najprv o týchto doplňujúcich a po-

zmeňujúcich návrhoch.  Zo spoločnej správy  sú to bod  číslo

1, bod číslo 2...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím pokoj, dámy a páni.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     ...bod číslo 3, bod číslo 4,  bod číslo 5, bod číslo 9,

bod číslo 10 a bod číslo 11. Odporúčam ich prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa, dámy a  páni, a prosím, vzápätí hlasuj-

me. Pán spoločný spravodajca odporúča návrhy prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  tieto  body  zo spoločnej správy

schválili.

 

     Nech sa páči, pán kolega, pokračujte.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Prosím, aby  sa dalo hlasovať  o 3 bodoch  zo spoločnej

správy, ktoré  budem odporúčať neprijať. Je  to bod číslo 6,

bod číslo 7 a bod číslo 8.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, chcel by som  upozorniť, že bod číslo 7 bol

vyňatý zo  spoločného hlasovania, a takisto  aj ja so žiadal

vo svojom vystúpení vyňať bod 8,  a ak neprejde, tak som dá-

val alternatívny návrh.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Boli podané  ďalšie pozmeňujúce návrhy,  to znamená, že

nič sa nestane, ak tieto body...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Súhlasím, pán kolega.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     V tom  prípade môžeme hlasovať o  ďalších bodoch, ktoré

boli uvedené. Ešte raz, tieto tri body odporúčam neprijať.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bodoch

spoločnej  správy, ktoré  pán spoločný  spravodajca odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tieto body  zo spoločnej správy sme ne-

prijali.

 

     Nech sa páči, pán kolega, pokračujte ďalej.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Budeme  hlasovať o  doplňujúcich a  pozmeňujúcich návr-

hoch, ktoré vznikli v rozprave. Najprv by som prosil, aby sa

hlasovalo o mojom pozmeňujúcom návrhu číslo 1, kde navrhujem

v § 6 vypustiť písmeno d). Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme o návr-

hoch pána  poslanca Vanka, ktoré  odporúča prijať. Hlasujeme

o jeho prvom návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  prvý  návrh  pána poslanca Vanka

schválili.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Môj druhý návrh - v § 8 doplniť... atď., to je o kompe-

tencii okresných  úradov pri kontrole  reklamy. Odporúčam ho

prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom

návrhu pána poslanca Vanka, ktorý odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nech sa páči, pán kolega, pokračujte ďalej.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Ako druhý vystúpil pán poslanec Marián Andel, ktorý dal

tri pozmeňujúce návrhy. Prvý pozmeňujúci návrh je v § 2 ods.

2 vypustiť. Odporúčam ho neprijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme o mojom

prvom návrhu, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča nepri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh  poslanca Andela bol schvá-

lený.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Tým  vypadáva bod  2, ktorý  bol vlastne  alternatívny,

ostáva bod 3, ktorý spresňuje...  (v texte je napísaný). Od-

porúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Teraz hlasujeme o treťom návrhu, druhý je bezpredmetný.

Dámy a  páni, prezentujme sa zároveň  hlasujme. Pán spoločný

spravodajca návrh odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Smutne konštatujem, že tento  návrh poslanca Andela ne-

bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Ďalší vystúpil v rozprave  pán poslanec Miroslav Maxon,

ktorý dal  jeden návrh, tak ako  ho máte napísaný. Odporúčam

ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy  a páni,  prosím, prezentujme  sa a  hlasujme. Pán

spoločný spravodajca odporúča návrh neprijať. (Ruch v sále.)

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasovalo 23 poslancov.

 

     Konštatujem, že návrh pána poslanca Maxona sme prijali.

 

     Pán kolega, nech sa páči, môžete pokračovať ďalej.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Ďalší  v rozprave  vystúpil pán  poslanec Švec. Vlastne

tým, že sme prijali predchádzajúci pozmeňujúci návrh, hlaso-

vanie o  jeho návrhu je  bezpredmetné, zaoberá sa  tou istou

problematikou.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Môžeme pokračovať ďalej.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Ďalší vystúpil  pán poslanec Prokeš.  Prvý návrh, ktorý

podal, je vypustiť písmeno g) - to je o podprahovom vnímaní.

Odporúčam tento pozmeňujúci návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme o prvom

návrhu pána poslanca Prokeša. Pán spoločný spravodajca odpo-

rúča návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

     Konštatujem,  že prvý  návrh pána  poslanca Prokeša sme

neschválili.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Druhý návrh pána  poslanca Prokeša je opäť k  § 6 písm.

b). Prijali sme už návrh pána poslanca Maxona. Teoreticky by

sa o ňom mohlo hlasovať, lebo vlastne spresňuje písmeno b).

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Procedurálna poznámka - pán kolega Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Chcem len  upozorniť na to,  že moje znenie  je o niečo

širšie, ako dal pán poslanec  Maxon. A pokiaľ to tam nebude,

tak nám vypadnú omamné a psychotropné látky. Prosím, aby ste

zvážili len dodatok k tomu, čo bolo odhlasované v návrhu pá-

na poslanca Maxona.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre, ďakujem.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Prosil  by som  pani kolegyne  a kolegov,  stalo sa 

v tomto parlamente, že sme mali takéto hlasovanie. Tým by sa

len rozšírilo to, čo je  tam napísané. Myšlienka alebo obsah

sa nemení, len sa spresní a rozšíri. Prosím pána predsedajú-

ceho,  aby dal  hlasovať o  druhom pozmeňujúcom  návrhu pána

poslanca Prokeša, ktorý odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, prosím vás, potom hovorte trošku hlasnejšie

do mikrofónu.

 

     Je to procedurálna  pripomienka? Prosím, zapnite mikro-

fón pánu Komlósymu.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne. Chcem len  upozorniť, že je síce pragma-

ticky pravda to, čo  teraz povedal pán spoločný spravodajca,

ale uvedomme si, že takýmto hlasovaním budeme zase len poru-

šovať rokovací poriadok. Totiž to,  čo sme schválili pri ná-

vrhu pána poslanca Maxona, je "§ 6 písm. a) a b) znejú", či-

že sme  schválili znenie tohto  paragrafu. Dodatočné menenie

tohto je podľa rokovacieho poriadku neprístupné.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Myslím si,  že pán kolega má  v tejto procedurálnej po-

známke pravdu. Pán Černák, procedurálna pripomienka? Prosím,

zapojte mikrofón pánu Černákovi.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     V princípe chcem povedať to  isté, čo hovoril môj pred-

rečník, a  okrem toho tie  psychotropné a návykové  látky sú

pokryté v návrhu pána poslanca Maxona v časti b), kde sa ho-

vorí "iných  návykových látok", takže  je to vyriešené  a už

nemusíme hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem.  Konštatujem, že toto  hlasovanie je bez-

predmetné. Môžeme postúpiť ďalej, pán kolega, nech sa páči.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Posledný návrh  pána poslanca Prokeša pod  číslom 3 je,

aby  sa za  § 6  vložil nový  § číslo  7. Ak  sa pozriete do

pôvodného návrhu,  § 7 mal iné  zameranie. Vlastne tento pa-

ragraf by  vsunul úplne novú záležitosť  do postupu alebo do

konštrukcie zákona. Odporúčam neprijať tento návrh.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o treťom

návrhu  pána poslanca  Prokeša. Pán  spoločný spravodajca ho

odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasovali 3  poslanci.

 

     Konštatujem, že  tretí návrh pána  poslanca Prokeša sme

neprijali.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Ešte  je potrebná  určitá legislatívna  úprava. Prijali

sme znenie pána poslanca Maxona v  § 6 písm. b). Tam sa uvá-

dza "iných  návykových látok" a  sedmička v zátvorke,  to je

odkaz pod čiarou, ten odkaz bol napísaný na zákon, ktorý sme

včera zrušili, teda napíšeme  tam číslo nového zákona, ktorý

bol včera prijatý. To je legislatívna zmena, len je potrebné

upozorniť, aby poslanci vedeli, že sa mení dikcia, ktorá bo-

la pôvodne uvedená ako odkaz pod čiarou.

 

     Tým boli vyčerpané všetky  doplňujúce a pozmeňujúce ná-

vrhy, ktoré vznikli v rozprave.  Z bohatej diskusie, kde vy-

stúpilo  viac  ako  30  rečníkov,  lepšie  povedané viac ako

30-krát  sa diskutovalo  o tomto  zákone, nevyplynuli ďalšie

doplňujúce alebo pozmeňujúce návrhy, preto prosím, pán pred-

sedajúci, aby  sme dali hlasovať  o zákone ako  celku. Zákon

odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, v súlade s  ustanovením § 26 ods. 1 zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča tento zákon prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o reklame.

 

     Pán spoločný spravodajca, ďakujem vám za spoluprácu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni,

 

     š i e s t y m  bodom  podľa  upraveného  programu nášho

rokovania je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení zá-

kona Slovenskej národnej rady číslo 68/1992 Zb. a zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. a kto-

rým sa  mení zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 407

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 407a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  podpredseda vlády  a minister  financií Slovenskej

republiky pán Sergej Kozlík.  Prosím pána podpredsedu vlády,

aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     oblasť  lotérií a  iných podobných  hier upravuje zákon

Slovenskej národnej  rady číslo 194/1990 Zb.  v znení zákona

Slovenskej národnej rady číslo 68/1992 Zb. a zákona Národnej

rady  číslo  249/1994 Z. z.  o lotériách  a iných  podobných

hrách.

 

     Právna úprava zákona o  verejných zbierkach a lotériách

a iných podobných  hrách z roku  1973 riešila prevádzkovanie

lotérií iba v obmedzenom  rozsahu, tzv. žrebové lotérie. Po-

znatky na vypracovanie prvého komplexného zákona o lotériách

a iných podobných hrách v roku  1990 boli získané v zahrani-

čí, predovšetkým v Rakúsku.  Zákon vymedzoval pritom iba tie

oblasti, ktoré sa vyžadovali z  hľadiska u nás vtedy známych

druhov lotérií  a stávkových hier.  Jeho novelizácia v  roku

1992  vyplynula  z  rozvoja  ďalších  druhov stávkových hier

a súčasne riešila niektoré problémy,  ktoré vyplynuli z pra-

xe. Vykonané analýzy, ďalšie  poznatky praxe a zámery minis-

terstva financií,  aby z najvýnosnejších  lotérií profitoval

iba štát, vyústili do potreby zákon opäť upraviť.

 

     Prvoradým cieľom navrhovanej  novely zákona je zabezpe-

čiť  predovšetkým zdroje  na financovanie verejnoprospešných

účelov, a to novým spôsobom výpočtu prostriedkov určených na

uvedené účely. Vymeriavacím základom  odvodu z výťažku v na-

vrhovanej novele  je rozdiel medzi prijatými  vkladmi do hry

po odpočítaní vyplatených  výhier  namiesto dosiaľ odpočíta-

vaných aj priamych nákladov  prevádzkovateľa lotérie a urči-

tých druhov hier aj o zaplatené správne poplatky a zaplatené

dane z príjmov právnických osôb.

 

     Táto  systémová zmena  si však  vyžaduje vykonať určité

úpravy  týkajúce  sa prevádzkovania lotérií  v zákone o  da-

niach z príjmov právnických osôb, tak aby pre ne nevyplynula

daňová  povinnosť dane  z príjmov  právnických osôb, nakoľko

navrhované  percentuálne zaťaženie  prevádzkovateľov odvodmi

z výťažku je vysoké.

 

     Ďalšou dôležitou zmenou návrhu  novely zákona je rozší-

renie okruhu tzv. štátnych  lotérií, ktoré môžu prevádzkovať

len  organizácie alebo  spoločnosti založené  alebo zriadené

ministerstvom  financií.  Ide  o  lotérie prevádzkované pro-

stredníctvom  masmédií, ktorých  prevádzkovanie je pozitívne

a preverené v zahraničí, napríklad televízne bingo.

 

     Novelou sa tiež  uzákoňuje 51-percentná majetková účasť

štátu v spoločnostiach  prevádzkujúcich kasína, prostredníc-

tvom spoločností založených na tento účel. Zo 16 kasín, her-

ní má  štát v súčasnosti spolu  s obcou majetkovú účasť  v 7

kasínach z  dôvodu monopolu štátu  nad prevádzkovaním kasín.

U výherných prístrojov sa zavádza  vo svete bežný systém hry

založený na  zhromažďovaní určitej časti vkladu  do hry pro-

stredníctvom prepojenia všetkých alebo určitého počtu výher-

ných  prístrojov  herní,  tzv.  prémiová  hra. Povinná účasť

štátneho dozoru  pri výbere mincí  z výherného prístroja  sa

odstraňuje,  nakoľko  pri  dvojitom  nezávislom počítadlovom

systéme ide o zbytočne náročný výkon kontroly.

 

     Pri  vypracovaní novely  boli tiež  zohľadnené poznatky

z pôsobenia štátneho dozoru, ktorý od roku 1990 v obmedzenom

rozsahu a od roku 1992 nad všetkými lotériami vykonávajú da-

ňové  úrady. Spresnením  definícií hier  - napríklad  bingo,

základných pojmov -  napríklad výťažok, obslužné, spresnením

obsahu rozhodnutí, textov žrebov, osvedčení, odstránením du-

plicitných a nepotrebných ustanovení, vytvorením nadväzností

na iné,  predovšetkým základné právne predpisy  sa celá táto

špecifická činnosť sprehľadňuje,  čím sa vytvárajú podmienky

na skvalitnenie prevádzkovania a  aj dozoru nad celou oblas-

ťou stávkových hier.

 

     K návrhu novely  zákona negatívne stanovisko nevyjadril

Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, kto-

rému bol návrh zaslaný na vyjadrenie. K návrhu novely zákona

sa vyjadril  aj jazykovedný ústav v  súvislosti s nahradením

výrazu "jackpot" primeraným slovenským ekvivalentom. Jazyko-

vedným ústavom odporúčaný výraz  "bank" vzhľadom na podstatu

hry predkladateľ nahradil výrazom "prémiová hra". Akceptova-

la sa  aj požiadavka Združenia  miest a obcí  Slovenska, aby

časť výnosu uložených pokút plynula do rozpočtov obcí.

 

     Návrh  novely zákona  po zohľadnení  pripomienok týchto

orgánov, ktorým bol návrh novely zaslaný na vyjadrenie, pre-

rokovala vláda Slovenskej republiky. Pripomienky z rokovania

vlády týkajúce sa legislatívno-technických úprav sú v návrhu

novely zákona o lotériách a iných podobných hrách zapracova-

né.

 

     Návrh novely zákona o lotériách a iných podobných hrách

odporúčam po prerokovaní schváliť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Prosím  spoločnú spravodajkyňu  výborov pani poslankyňu

Ivetu Novákovú, aby podala  správu o výsledkoch prerokovania

tohto vládneho  návrhu vo výboroch  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slo-

venskej  republiky o  výsledku prerokovania  vládneho návrhu

zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa mení

a dopĺňa zákon  Slovenskej národnej rady  číslo 194/1990 Zb.

o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších pred-

pisov  a  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 963 zo 6. mája  1996 pridelil uvedený vládny návrh zá-

kona Národnej  rady Slovenskej republiky  na prerokovanie do

14. júna  1996 Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky, Výboru Národnej  rady pre financie, rozpočet

a menu,  Výboru  Národnej  rady  pre  verejnú správu, územnú

správu a národnosti, Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru a

šport. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky bol  citovaným rozhodnutím

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Ná-

rodnej rady pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordi-

nované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky

sa premietnu  v spoločnej správe výborov  Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Predmetný vládny návrh  zákona Národnej rady Slovenskej

republiky prerokovali v stanovenej  lehote všetky výbory Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

 

     Dva výbory Národnej rady, a  to výbor pre verejnú sprá-

vu, územnú  správu a národnosti a výbor pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport  neprijali uznesenie o výsledku prerokovania

vládneho návrhu  zákona Národnej rady  Slovenskej republiky,

pretože s ním nevyslovila  súhlas nadpolovičná väčšina všet-

kých členov oboch výborov.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej  rady pre financie,  rozpočet a menu  a Výbor

Národnej  rady pre  zdravotníctvo a  sociálne veci vyslovili

súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon Slovenskej národnej

rady číslo 194/1990 Zb. o  lotériách a iných podobných hrách

v znení neskorších  predpisov a zákon  Národnej rady Sloven-

skej republiky  číslo 145/1995 Z. z. o správnych  poplatkoch

a odporúčajú ho Národnej  rade Slovenskej republiky schváliť

so zmenami a doplnkami,  o ktorých odporúčam hlasovať takto:

spoločne prijať odporúčam  body 1, 2, 4, 5, 7, 8, 9, 11, 12,

17, 19, 20, 22, 23, 24 a 25; spoločne neprijať odporúčam bo-

dy 3, 6, 10, 13, 14, 15, 16, 18, 21.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  pozmeňujúce a  doplňujúce

návrhy, ktoré vyplynú z rozpravy, prosím odovzdať písomne.

 

     Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pani kolegyňa.  Nech sa  páči, sadnite  si na

miesto určené spoločným spravodajcom výborov.

 

     Dámy a páni, otváram rozpravu  o tomto bode nášho roko-

vania. Do rozpravy sa prihlásili dvaja poslanci. Prvý vystú-

pi pán poslanec Prokeš,  pripraví sa pani poslankyňa Ďuriši-

nová.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy  a páni, poslanci  Národnej rady Slovenskej

     republiky,

 

     predkladaná novela zákona je  v poradí treťou novelizá-

ciou,  ktorá  progresívne  mení  systém  zdaňovania  lotérií

a iných podobných hier. Nesporné pozitíva predkladanej nove-

ly  však komplikuje  značná neprehľadnosť  komplexu právnych

úprav. Nazdávam sa, pretože skutočným prínosom by bol v tom-

to prípade  zákon od základu  nový, a o tejto miestami vecne

menej  prehľadnej problematike, legislatívne jasný.  V tomto

zmysle predkladám svoj prvý pozmeňujúci návrh.

 

     K vecnému obsahu predkladanej novely možno konštatovať,

že pozitívnou  výhodou je nesporné zdanenie  cez výťažok, čo

je tržba v  hre mínus výhry. Týka sa  to všetkých hier okrem

výherných prístrojov, kde je určená nová taxa 40 000 na kaž-

dý prístroj  paušálne. Doteraz platia  prevádzkovatelia hier

mimo výherných  hracích prístrojov, kde  je aj dnes  paušál,

20 000 Sk  za každý prístroj, 10 % z  výťažku štátu a všetci

2 % príslušnému daňovému úradu.

 

     Podľa predloženého návrhu sa ruší odvádzanie časti zis-

ku - to je po  odčítaní všetkých  nákladov  prevádzkovateľov

hier, čo  v podstate zamedzí  špekulatívne nakladanie s  ná-

kladmi, lebo  sa odvedie určené percento  z tržieb mínus vý-

hry, nehľadiac  na náklady. V  navrhovaných percentách vidím

však veľké  disproporcie.

 

     Podľa § 2 písm. a),  t. j. žrebové, vecné alebo peňažné

lotérie, bol  odvod minimálne 90 % zo zisku, mení sa na 50 %

z výťažku. Ostatných  50 % ostáva potom  na náklady, v tomto

prípade je to na tlač a distribúciu lósov a mzdy tejto štát-

nej organizácie, lebo tieto  lósy môže organizovať len orga-

nizácia so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu.

 

     Písmeno b)  sú tomboly, kde je  tiež zmiernenie z mini-

málneho odvodu 90 % zo zisku po  odvodoch 10 2 % z výťažku

- nový odvod 50 2 % z výťažku.

 

     Písmeno c)  číselné lotérie, ktoré môže  robiť zasa len

organizácia so 100-percentnou účasťou štátu, s odvodom mini-

málne 90 % zo  zisku  po zaplatení  12 % štátu, je  tu návrh

40 2 % z výťažku.  Celých 58 % ostáva na náklady organizá-

cie, ktorá si nevyžaduje veľký počet pracovníkov.

 

     Písmeno d) okamžité lotérie, stieracie žreby - návrh je

od 42 do 54  % odvodu z výťažku podľa výšky ceny  lósu a 2 %

daňovému úradu. Predtým bolo 12 % z výťažku a minimálne 90 %

zo zisku. Nový návrh je zmierňujúci.

 

     Písmeno e) výherné prístroje  - jasné zvýšenie na dvoj-

násobok  poplatku je  v  súlade  so snahou  zredukovať počet

týchto prístrojov.  No i pri týchto  poplatkoch zostáva pre-

vádzkovateľom na prežitie.

 

     Písmeno f) kurzové stávky  na dostihoch boli znížené na

20 % z výťažku. Predtým bol  odvod 90 % zo zisku po odvedení

12 % z  výťažku, čo iste prispeje k  obľube návštevnosti do-

stihov.

 

     Písmeno g) bingo -  doterajší odvod tu predstavuje spo-

mínaných 10 2 % z výťažku a 35 % zo zisku, čo je v prepoč-

te približne 4 % z výťažku. Teda súčasný stav je  odvod 16 %

z výťažku a novonavrhovaný 35 % štátu,  5 % obci a 2 % daňo-

vému úradu, to  je spolu 42 %, nárast odvodov  je 26 % z vý-

ťažku.

 

 

     Bingo zatiaľ  zabezpečujú na Slovensku  tri organizácie

a pribudne  k nim  štátna, ktorá  má zabezpečovať  televízne

bingo. I  v prípade televízneho binga  bude dosah prehnaných

odvodov tiež  jednoznačný. U predkladateľa  Ministerstva fi-

nancií Slovenskej  republiky sú jasné prepočty,  že keď bude

schválené  takéto zvýšenie  odvodov, budú  musieť sály binga

pre nerentabilitu skončiť. Je to práve oblasť hier, ktorá je

plne pod kontrolou, nie je tu možný žiaden únik, no vyžaduje

si mnoho zamestnancov. A to sú náklady. V bingách na Sloven-

sku je spolu zamestnaných do 400, prevažne mladých pracovní-

kov s mladými rodinami. Berme  to tak, že ďalších 400 robot-

níkov stratí  zamestnanie a len  pre chybne určené  percento

odvodov. Takéto zvýšenie sa  pri ostatných hrách neobjavilo.

Návrh z  Asociácie  prevádzkovateľov hry binga  je 15 % štá-

tu 5 % obci 2 % daňovému úradu, t. j. spolu 22 %.

 

     Na  porovnanie s  inými  štátmi  je tu  prehľad odvodov

z tejto hry: Veľká  Británia - 10 %, Španielsko - 20 až 25 %

podľa regiónov, zvyšok Európskej únie  15 až 18 % podľa jed-

notlivých štátov, Argentína  21 %, Brazília 8 až  15 % podľa

regiónov, v USA a Kanada neexistuje poplatok.

 

     Písmeno h) kurzové stávky sa upravuje z 12 % odvodu vý-

ťažku a  minimálne 50 % odvodu  zo zisku  na 25 2 %, t. j.

32 %.

 

     Písmeno i) sú kasína, kde vstupuje  na 51 % štát a cel-

kový odvod  výťažku  bude 24 5 2, to je  31 % z výťažku.

Takto 69 % zostane na náklady a zisk.

 

     Z tohto prehľadu jednoznačne vyplýva, že v hrách, ktoré

bude  prevádzkovať alebo  spoluprevádzkovať štát, je výrazné

zvýhodnenie oproti iným subjektom.  Spôsobí sa zníženie pra-

covných  miest, daní,  daňových subjektov  a zníženie príjmu

obcí o  príslušné poplatky. Navrhovatelia  novelizácie nedo-

statočne prepočítali percento odvodov pri hrách podľa písme-

na g).

 

     Z uvedených  dôvodov si osvojujem  návrh Asociácie pre-

vádzkovateľov  hry binga  a predkladám  v tomto  zmysle svoj

druhý pozmeňujúci návrh.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. V  rozprave ďalej vystúpi pani Ďu-

rišinová a pripraví sa pán poslanec Kanis.

 

Poslankyňa M. Durišinová:

 

     Dobrý deň.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

     vážený pán podpredseda,

 

     dovoľte mi, aby som  aj ja predložila niekoľko pozmeňu-

júcich  návrhov  týkajúcich  sa  tejto  novelizácie  zákona,

vzhľadom na to, že u nás  vo výbore boli dve pracovníčky mi-

nisterstva  financií a  tie pozmeňujúce  návrhy, ktoré teraz

predložím, v našom výbore jednohlasne prešli, ale, bohužiaľ,

pri záverečnom hlasovaní, tak  ako to spoločná spravodajkyňa

uviedla, návrh ako celok neprešiel a moje pozmeňujúce návrhy

sa nedostali do spoločnej správy, a preto ich predkladám te-

raz.

 

     Môj prvý a  dosť zásadný pozmeňujúci návrh sa  týka § 4

ods. 1 a 2. Navrhujem, aby znenie ods. 1 v § 4 bolo nasledu-

júce: "Žrebové  peňažné lotérie podľa §  2 písm. a), číselné

lotérie podľa § 2 písm. c) a stávkové hry podľa § 2 písm. g)

uskutočnené  prostredníctvom  hromadných  oznamovacích  pro-

striedkov -  televízia, rozhlas, tlač a  podobne - môže pre-

vádzkovať len štátna rozpočtová alebo štátna príspevková or-

ganizácia  zriadená ministerstvom  alebo právnická  osoba so

sídlom v  Slovenskej republike so  100-percentnou majetkovou

účasťou  štátu, osobitne  na tento  účel založená  minister-

stvom. Takéto  lotérie prevádzkované právnickými  osobami sú

štátnymi lotériami  a nevzťahuje sa  na ne ustanovenie  § 42

ods. 7 a 9."

 

     Odsek 2 by mal dve nové  písmená a písmeno a) sa v pod-

state  dotýka, poviem  to v  skratke, hry  Sazka ako  takej.

"Stávkové hry na športové výsledky  podľa § 2  písm. f) môže

prevádzkovať len  právnická  osoba  určená  ministerstvom" -

myslí sa ministerstvo financií  - "po dohode s ministerstvom

školstva." Odsek b) by znel:  "Stávkové hry na dostihy usku-

točnené  na  území  Slovenskej  republiky  podľa  §  2 písm.

f) a h) môže prevádzkovať  len právnická osoba určená minis-

terstvom po dohode  s Ministerstvom pôdohospodárstva Sloven-

skej republiky." To sú tie klasické dostihy.

 

     Moje zdôvodnenie: V návrhu zákona ministerstvo financií

navrhovalo zachovať monopol na stávkové  hry podľa § 2 písm.

f) pre 100-percentnú štátnu organizáciu. Ide o hru typu Saz-

ka,  ktorú od  roku 1956  zabezpečovala neštátna organizácia

a bola zdrojom financovania  telovýchovy. Pritom po prevzatí

číselných hier  v roku 1994  ministerstvo  financií 100-per-

centnému štátnemu Tiposu túto hru nepovolilo. Táto hra, kto-

rá bola medzi tipujúcimi obľúbená, sa už dva roky nehrá. Sme

asi jediná  krajina v Európe,  ale mám informácie,  že aj na

Ukrajine a tuším i v Litve  sa táto hra nehrá, čo môže nega-

tívne pôsobiť aj na  vystúpenie futbalových družstiev v let-

nom období Interlota. Ide o to, že teraz, v čase futbalových

prázdnin, prebieha súťaž Intercup a  vlastne organizácia In-

terloto, a tá krajina, ktorá prevádzkuje túto hru, nemusí sa

volať Sazka, v Rakúsku je  to, myslím, Toto-loto, má možnosť

väčšieho počtu účastníkov. Keby  prešiel môj pozmeňujúci ná-

vrh, a prevádzkovali by sme  túto hru, tak do Fondu telesnej

kultúry a športu by z nej mohli plynúť prostriedky.

 

     Preto navrhujem, aby sa ministerstvo financií tohto mo-

nopolu vzdalo,  aby túto hru mohla  hrať hoci neštátna práv-

nická  osoba určená  ministerstvom financií  a ministerstvom

školstva alebo  Štátnym fondom telesnej kultúry.  Tak ako je

to v prípade stávok na kone.

 

     Môj druhý pozmeňujúci návrh sa  týka § 4a ods. 1, ktorý

je v podstate zhodný s  bodom 3 spoločnej správy. Myslím, že

pani spoločná spravodajkyňa ho  zaradila do negatívneho hla-

sovania,  takže to  nemusím vynímať.  Vlastne nie, požiadam,

aby  bol vyňatý  na samostatné  hlasovanie, lebo  v podstate

súhlasím so všetkými pozmeňujúcimi  návrhmi, ktoré sa v bode

3 spoločnej správy  nachádzajú, len by  som chcela navrhnúť,

aby v písm. h), kde sa  v návrhu zákona uvádza čiastka 25 %,

bola táto čiastka 35 %, tak  ako je to pri lotériách organi-

zovaných podľa § 2 písm. c).

 

     Moje argumenty vo výbore mi nevyvrátili ani pracovníčky

ministerstva financií a ide tu v podstate o zvýhodnenie jed-

ných voči druhým, hoci náklady majú podľa prepočtu približne

rovnaké. Myslím si, že tu asi zapracovala lobby prevádzkujú-

ca kurzové  stávky, takže tých 35  % odvodu z výťažku  by sa

vyrovnalo,  tak ako  je to  35 %  pri lotériách zriaďovaných

podľa § 2 písm. c). Bolo by to teraz na jednej úrovni.

 

     Môj tretí pozmeňujúci návrh sa týka  § 6 ods. 2, kde sa

za poslednú vetu vkladá nová veta. Ide o žreby, vlastne ten-

to zákon len taxatívne určuje, že žreby sa môžu predávať, už

si to presne nepamätám, po 5, 10 a 20 korún. V prípade neja-

kej mimoriadnej lotérie alebo v  prípade inflácie by sme mu-

seli vlastne novelizovať zákon,  aby sa mohli predávať žreby

aj vo vyššej nominálnej hodnote,  tak táto nová veta by zne-

la: "V  prípade príležitostných jednorazových  lotérií podľa

§ 2 písm.  b) môže byť  cena žrebu vyššia."  Toľko môj tretí

pozmeňujúci návrh.

 

     Môj štvrtý návrh bude skôr otázkou na pána podpredsedu.

V návrhu zákona sa hovorí aj o tom, že ministerstvo financií

potrebuje vydeliť 70 mil. zo štátneho rozpočtu, aby štát mo-

hol získať  majoritu v kasínach. Na  Slovensku je momentálne

17 kasín alebo herní, ako spresnili pracovníčky ministerstva

financií,  a väčšina  z nich  ako taká  v podstate  krachuje

a štát, aby  získal podiel v  niektorých kasínach, potrebuje

vydeliť tých 70 miliónov. Podľa mojich informácií, povolenia

na prevádzkovanie týchto kasín majú  uplynúť do 30. 6. 1997.

Myslím si,  že by bolo racionálnejšie,  aby ministerstvo fi-

nancií nechalo  dobehnúť tieto povolenia a  potom, po 30. 6.

1997, by buď neudelilo nové  povolenia, alebo by udelilo po-

volenia len niektorým.

 

     Podľa mňa  je Slovensko taká  malá krajina, a napríklad

Rakúsko, ktoré  je aj finančne  silnejšie, má, pokiaľ  viem,

4 kasína. A u  nás, myslím si, by trh  stačil takisto bohato

na 3 až 4 kasína. A preto po zdôvodnení, ak by to bolo možné

a ak by  s tým súhlasil pán  podpredseda, navrhovala by som,

aby sa  v článku II  ods. 2 v  štvrtej vete zmenil  dátum 1.

12. 1996 (ide  tam o nové požiadanie) na  30. 6. 1997. Hovo-

rím, iba  po zdôvodnení pána  podpredsedu by som  potom svoj

štvrtý pozmeňujúci návrh prípadne stiahla.

 

     Na  záver by  som si  dovolila upozorniť  ešte na jednu

menšiu nepresnosť zo spoločnej správy.  Týka sa bodu 15 spo-

ločnej správy, kde je chyba, nejde  o riadok 6, ale o riadok

4, kde je potrebné urobiť zmenu.

 

     To je všetko. Ďakujem veľmi  pekne a dúfam, že moje ná-

vrhy podporí aspoň športuchtivá verejnosť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. Aj ja som presvedčený, že ich

podporíme. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     oceňujem návrh novely zákona o lotériách  aj to, že ide

o systémovú  zmenu  v  zabezpečení  prehľadnosti  pri tvorbe

zdrojov a pri zdaňovaní prevádzkovateľov lotérií. Nepochybne

viacerí vieme, že v tomto smere bolo potrebné spraviť poria-

dok.

 

     Pravda, menej  si už uvedomujeme to,  že priemysel hier

je  významným zdrojom  štátneho rozpočtu, a možno  viacerých

z vás prekvapí, že v USA dal priemysel hier do štátneho roz-

počtu viac ako zbrojársky priemysel,  čiže ide o takú úžasnú

finančnú  silu, ktorá  sa stáva  skutočne jedným  z hlavných

zdrojov štátneho rozpočtu.

 

     Samotný  priemysel  hier  produkuje  aj mnohé negatíva,

ktoré treba, prirodzene, zákonom obmedzovať, či už sa to tý-

ka vytvárania  čiernych peňazí, alebo  aj chorobných dôsled-

kov, ktoré z hier vyplývajú.

 

     Celkovo teda  vítam túto novelu.  Je potrebná a  lepšie

upravuje právne  vzťahy vznikajúce v  tomto odvetví činnosti

ako predchádzajúci  zákon. Pravda, musíme  rozlišovať jedno-

tlivé typy hier, vidieť ich podstatu i charakter, ako aj in-

vestičné prostredie, ktoré jednotlivé hry potrebujú. Z tohto

hľadiska je  istým novým typom  hry bingo. Myslím,  že treba

uviesť to, že na Slovensku  sú iba 3 spoločnosti, ktoré pre-

vádzkujú túto hru,  a v celej Slovenskej republike  je iba 6

bíng, čiže kontrola tejto hry  je, podľa môjho názoru, veľmi

jednoduchá. Možno je zaujímavosťou, že Bingo Mamut je najmo-

dernejšia  sála  pre  bingo  v  Európe.  Ak hovoríme, že ide

o najmodernejšiu sálu, vyplýva z toho aj to, že tu boli vlo-

žené veľké investície,  ktoré, samozrejme, zaťažujú prevádz-

kovateľov, a  v tomto prípade zahraničný  investor pri pred-

pokladanom odvode z  výťažku 35 % sa môže  rozhodnúť aj tak,

že vlastne zmení pôsobenie krajiny, v ktorej pôsobí, a tento

zdroj vyschne. Ľudová múdrosť hovorí o tom, že ak chceš kra-

vičku dojiť, tak ju musíš kŕmiť, a v tomto prípade, takisto,

ak nebude dostatočný  zdroj, tak sa môže stať,  že sa, dajme

tomu, sídlom tejto hry stane iné mesto.

 

     Aj  keď som  na začiatku  povedal, že  plne vítam  túto

úpravu, domnievam  sa, že práve  toto rozlišovanie jednotli-

vých hier by nás malo  viesť aj k realistickému stanovovaniu

percentuálneho podielu z výťažku pre jednotlivé hry. Dovolím

si dať preto pozmeňujúci  návrh. Hoci tento zákon nepodlieha

zosúlaďovaniu  právnych predpisov  v štátoch  Európskej únie

a asociovaných  krajinách, v  podstate ten  priemer výťažku,

teda odvodov  z výťažku v  jednotlivých krajinách, sa  blíži

k číslu 20 %. Aj to bol  pre mňa dôvod, aby som dal pozmeňu-

júci návrh.

 

     Spoločná správa v bode 3 k § 4a ods. 1 písm. g) navrhu-

je 30 %  z výťažku. Pani spravodajkyňa však  už medzitým na-

vrhla a zaradila  bod 3 medzi body, za  ktoré sa nemá hlaso-

vať, čiže vysvetľujem si toto  tak, že by vlastne ostával vo

vládnom návrhu návrh, ktorý znie  na 35 %. Pán poslanec Pro-

keš dal návrh, aby v § 4a  ods. 1 písm. g) bolo zmenené toto

číslo na 15 %. Dovolím  si dať pozmeňujúci  návrh tohto zne-

nia: V § 4a v bode 1 v písm. g) zmeniť číslo 35 % na 20 %.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Keďže nemám už viacej  prihlášok do rozpravy, pýtam sa,

či chce niekto vystúpiť. Pán Palacka, s faktickou poznámkou?

Nech sa páči.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem pekne,  pán predsedajúci. Len  z miesta by  som

poprosil, aby bod 16 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné

hlasovanie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nech sa páči, pán kolega Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     vo svojom vystúpení by  som sa chcel zaoberať špecific-

kou časťou  v tomto návrhu zákona,  ktorá reguluje priemysel

hracích automatov. Podľa údajov známych  z médií v roku 1994

tržby za hracie automaty, za výherné hracie automaty dosaho-

vali hodnotu 2 800 miliónov korún.

 

     Myslím si, že vzhľadom na  túto sumu z roku 1994 môžeme

hovoriť o  určitej epidémii hracích automatov  aj na Sloven-

sku. Žiaľ, s touto epidémiou sa začína šíriť aj epidémia zá-

vislosti, drogovej závislosti. Táto epidémia postihuje stále

mladšie a  mladšie vekové kategórie.  Podľa primára jediného

špeciálneho  liečebného  zariadenia  na  Slovensku v Banskej

Bystrici pána doktora  Nábělka  závislí od hracích automatov

(gambleri) boli ešte pred rokom-dvoma v priemere tridsiatni-

ci. V  súčasnosti títo závislí pacienti  sú teenageri. Prie-

merný vek začína klesať pod dvadsať rokov. Priemysel hracích

automatov dosahuje proste neuveriteľný boom a útočí na stále

mladšie a mladšie vekové kategórie Slovenska.

 

     Podľa údajov, ktoré poskytol  odbor informácií a analýz

Kancelárie Národnej  rady Slovenskej republiky,  sa vo svete

k problému hracích  automatov, predovšetkým k  etickému pro-

blému, stavajú veľmi diferencovane. Aj v Európskej únii majú

rôzne štáty veľmi diferencovaný prístup k regulácii priemys-

lu  hracích automatov.  V niektorých  platia veľmi drastické

obmedzenia, ktorými sa zbavili  gamblerov, inde sa s povole-

ním  tohto  boomu  musia  pasovať  práve  s touto sociálnou,

sociálno-psychologickou a etickou chorobou spoločnosti.

 

     O predloženom návrhu zákona pán primár  Nábělek nevedel

prakticky nič,  nepoznal tento zákon. Nevyjadrili  sa k tomu

ani expertné komisie generálneho sekretariátu pri úrade vlá-

dy. Chcem tým  povedať, že to, čo je  v tomto návrhu zákona,

aj podľa odborníkov v liečbe a v prevencii drogových záleži-

tostí, je predovšetkým výsledkom lobbovania priemyslu výher-

ných hracích automatov. Ak tržby  dosahovali v roku 1994 (to

už je minulosť) 2,8 mld korún, priemerne jeden občan Sloven-

ska  prehral  asi  500  korún.  Tisíce  a  tisíce prehrávajú

v týchto (vraj výherných) hracích automatoch  svoje rodinné,

sociálne a  iné hodnoty, svoje psychické,  sociálne a biolo-

gické zdravie. Možno iba odhadovať,  koľkí si už zobrali ži-

vot,  možno  odhadovať,  koľkí  si  siahli  na  život. Žiaľ,

v predkladom  návrhu zákona  sa o  tom nič  nedozvieme práve

preto, lebo tí, ktorí by mali bdieť nad zdravím spoločnosti,

neparticipovali primeraným spôsobom na tvorbe zákona.

 

 

     Podľa tlače  sa v jednej dedinke  na Slovensku rozhodli

ženy, že  sa zbavia tohto  problému starodávnym, staroznámym

spôsobom  - absolútne  zničili výherné  hracie automaty. Nik

ich  za to  nežaloval a  nik v  tejto dedine nezriadil nové.

Chcem tým povedať, že podobný  pocit alebo podobný postoj sa

na  Slovensku  šíri  a  šíri  sa  hlavne v sociálne slabších

vrstvách, pretože práve tie sú najdrastickejšie postihované.

Podľa  prieskumu  občianskeho  združenia  EFATA asi polovica

hráčov sú  mladí ľudia, ktorí poberajú  sociálne dávky, teda

vlastne štát dotuje cez sociálne dávky priemysel hracích au-

tomatov.

 

     Chcem  predložiť  návrh  opatrení,  ktoré sa nepostavia

dramaticky k  tejto epidemiologickej záležitosti,  ktorú ne-

možno riešiť prohibíciou, ale podľa mňa treba aspoň aké-také

zmierňujúce návrhy, aby boom priemyslu hracích automatov ne-

pokračoval a aby sme mali  šancu postaviť sa systémovo k to-

muto problému. Disponujeme síce množstvom výskumných, vedec-

kých inštitúcií, sociologických,  zdravotníckych a iných bá-

dateľov,  nemáme však  systémové analytické  štúdie o  tomto

probléme. Máme množstvo docentov, profesorov, ktorí sa anga-

žujú ako pracovníci Slovenskej akadémie vied a iných autori-

tatívnych inštitúcií  v nezmieriteľnom politickom  boji, ale

neposkytujú nám informácie o príčinnom vývoji spoločnosti.

 

     To, že sa k návrhu zákona nevyjadrili zodpovední exper-

ti, nie je dôsledkom toho, že by sa liečitelia tešili na to,

že budú mať stále viac a viac pacientov, naopak, liečitelia,

ktorí v tejto  sfére zostali, sú veľmi slabo  platení, sú to

fanatici s nesmiernym sociálnym cítením, ktorým nedá, aby sa

pozerali na svojich pacientov,  aby odišli do súkromnej sfé-

ry, kde by mali niekoľkonásobne vyššie mzdy, voľný čas a po-

koj,  teda  relatívne  bezrizikové  zamestnanie.  Títo ľudia

proste boli obídení pri tvorbe zákona.

 

 

     Myslím si, že predložený návrh zákona je aj ťažkým zly-

haním generálneho sekretariátu v jeho veľmi skromnučkom per-

sonálnom zložení. A tak nám  zostáva na úvahu, akým spôsobom

sa vláda a parlament postaví k epidémii drogových závislostí

aj k epidémii závislosti od hracích automatov.

 

     Z tohto miesta by som  chcel opäť pripomenúť a podporiť

požiadavku  parlamentu, aby  vláda zriadila  úrad na  úrovni

úloh, úrad pre boj s drogovými  závislosťami, ktorý si získa

znalcov, nemnohých znalcov, ktorých  máme, na zodpovedný boj

s epidémiou  nesmiernych rozmerov.  Dúfam, že  vláda vyčlení

zodpovedajúce  prostriedky  na  boj  proti  tejto  epidémii,

a práve  tak, že  parlament upriami  oveľa väčšiu  pozornosť

na centrálnu úlohu dneška.

 

     V  predloženom návrhu  zákona sa  síce správny poplatok

zvyšuje z  20 tisíc na 40 tisíc, ale  zároveň sa ruší  odvod

z výťažku. Ak  v roku  1994 bolo 14 tisíc  automatov a tržby

2,8 mld  korún, na jeden  hrací automat pripadalo  priemerne

200 tisíc  korún. Sú hracie automaty,  ktoré dosahovali pod-

statne  menší výťažok,  menší obrat,  a sú  hracie automaty,

ktoré dosahovali  niekoľkonásobne väčší obrat  ako 200 tisíc

korún. Porovnajme sumu 20 tisíc  korún alebo 200 tisíc korún

s obratom,  pritom sa  ešte ruší  odvod z  výťažku, ďalej sa

znižuje tzv. istota  z 30 tisíc na 10 tisíc  korún. A aby tá

epidémia ešte  akcelerovala, zriaďuje sa  nový inštitút pré-

miovej hry.  Ako by to bolo  ešte málo! Aby aj  tí, ktorí by

chceli  odísť, mali  určitú nádej,  aby ešte  do herní  išli

stratiť majetok,  stratiť morálku, stratiť  sociálne zázemia

atď.

 

     Ako som už naznačil,  nechcem vo svojich návrhoch radi-

kálne pozmeniť predložený návrh zákona, ale podľa odporúčaní

občianskeho združenia EFATA aspoň pribrzdiť tento boom a dať

šancu zodpovednýn grémiám, aby systematicky a systémovo ana-

lyzovali situáciu a navrhli riešenia na úrovni našich čias.

 

     V článku I § 4a ods. 4 číslo 40 tisíc správneho poplat-

ku navrhujem nahradiť číslom 150 tisíc. Pripomeniem priemer-

né tržby jedného hracieho automatu 200 tisíc z roku 1994.

 

     V článku  I vypustiť zavádzaný  nový paragraf "prémiová

hra".

 

     V článku I § 18 ods. 2 písm. g), ktorý definuje identi-

fikačnú kartu,  navrhujem v písm. g)  doplniť takéto znenie:

"adresa, číslo  telefónu, odtlačok pečiatky  a podpis orgánu

štátneho dozoru". Aby totiž  šanca na reklamáciu bola reálna

a o niečo vyššia.

 

     V článku I § 42b ods. 9 navrhujem vypustiť slová "s vý-

nimkou osobitne zriadených herní  so stálym dozorom" a ďalej

číslo 200 metrov nahradiť číslom 500 metrov.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán kolega.  Pýtam  sa,  či chce  ešte niekto

z vás vystúpiť. Pán  kolega Vicen? Nie? Zdalo sa  mi, že ste

sa hlásili.

 

     Keďže sa ďalej nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o se-

demnástom bode nášho programu za skončenú.

 

     Pýtam sa  pána podpredsedu vlády, či  sa chce vyjadriť.

(Áno.) Nech sa páči, pán podpredseda.

 

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     len krátko by som  sa vyjadril k rozprave. Predovšetkým

prechádzame na európsky režim v oblasti celého systému loté-

rie a hier.  Pokiaľ by som vymedzil základné  okruhy - je to

posilnenie účasti  štátu na celom systéme  hier, je to zmena

a upevnenie režimu prevádzky hier, režimovanie odvodov a ce-

  systém kontroly.  Priznávam, že  každé pritvrdenie  bolí

a obzvlášť v  takej citlivej oblasti, ako  sú lotérie a hry,

ale nie  je možné ísť inou  cestu. Vôbec si nemyslím,  že by

sme išli v tejto predkladanej novele zákona na doraz, myslím

si, že stále bude  existovať určitý manévrovací priestor pre

prevádzkovateľov týchto hier a na druhej strane aj pre štát,

aby ešte hľadal únikové kanály v tejto oblasti.

 

     Bol som, podotýkam, vystavený  dosť tvrdej kritike čle-

nov  vlády  aj  niektorých  spoločenských  organizácií, lebo

predkladaná novela  je príliš mäkká.  Na druhej strane  som,

samozrejme, vystavený kritike iných aj  odborných kruhov, aj

konkrétnych  prevádzkovateľov, ktorí  zas kritizujú  tvrdosť

tejto  novely. Pohybujeme  sa v  relatívne neznámej  rovine,

pretože  meníme celkovo  systém prevádzky  a odvodov,  takže

rok, rok a pol nám zase ukáže, kde sme sa dostali z hľadiska

tejto úrovne.

 

     Ale musím povedať jednu vec. Všade sú obrovské rezervy,

vo všetkých typoch hier sú  obrovské rezervy z hľadiska pri-

spievania na konkrétne akcie, či je to šport alebo cez linku

štátneho rozpočtu  na konkrétne smerovanie,  na rozvoj škol-

stva,  na rozvoj  športu, na  rozvoj sociálnych  záležitostí

a kultúry. Znovu si potom pripomenieme pri štátnom rozpočte,

keď budeme hovoriť o zdrojoch,  ktoré máme na rozvoj sociál-

nej sféry v širšom zmysle slova, kde brať zdroje. Mám ziste-

nia,  že len  v kasínach,  napriek tomu,  že kasína vykazujú

straty alebo hospodárske výsledky  blízke nule, sú konštruo-

vanými  transakciami mimo  tohto územia  (mimo územia  nášho

štátu) vyvádzané  prostriedky za jednotlivé  kasína v objeme

30 miliónov korún za jedno kasíno. Tieto údaje mám preukáza-

né, nie je to postihnuteľné,  sú to obchodné transakcie, ale

to len naznačuje priestor,  aký existuje v oblasti prevádzky

lotérií, kasín a ďalších hier.

 

     V  tomto zmysle  reagujem aj  na pripomienky,  ktoré sú

myslené nesporne  v dobrej úvahe,  ale požiadal by  som, aby

parlament  akceptoval predložený  návrh novely  v tom znení,

ako ho  predniesla pani spoločná spravodajkyňa  v rámci spo-

ločnej správy.

 

     Pokiaľ som  dostal konkrétnu otázku  od pani poslankyne

Ďurišinovej na otázku zabezpečenia majority štátu v kasínach

s tým termínom požiadania do 1. 12. 1996,  odporúčam aj toto

akceptovať v rámci  predkladanej novely zákona. Upozorňujem,

že  pôvodne sme predpokladali  celý  tento  režim zaviesť od

1. 7. 1996. Po určitých  rozhovoroch aj s profesijnými zdru-

ženiami hier,  lotérií, kasín sme sa  rozhodli posunúť účin-

nosť od 1. 1. 1997, aby sa mohli jednotliví prevádzkovatelia

pripraviť. Domnievam  sa, že je tu  dostatočný časový pries-

tor, aby  sa prevádzkovatelia na toto  pripravili. Druhá vec

je, ako potom  zabezpečiť, a to je už  zase vec ministerstva

financií,  príslušné  prostriedky  na  zabezpečenie majority

štátu v kasínach.

 

     Takže odporúčam ponechať návrh novely zákona v tom zne-

ní, ako je, opäť  zdôrazňujem, s akceptovaním znenia spoloč-

nej správy prednesenej spoločnou spravodajkyňou.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Žiada si  záverečné slovo spoločná  spravodajkyňa výbo-

rov?

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nech  sa páči,  pani kolegyňa,  pristúpime k hlasovaniu

o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. (Gong.)

 

     Prosím poslancov,  ktorí sú mimo  rokovacej miestnosti,

aby sa dostavili na hlasovanie.

 

     Pán kolega Cabaj, nech sa páči.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  dámy a  páni, chcem požiadať

o 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán Borovský.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Poslanecký klub sa pripája k tejto požiadavke.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Dámy a páni, prerušujem naše rokovanie. Stret-

neme sa o 10.50 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Žiadam poslancov,  ktorí sú mimo  rokovacej miestnosti,

aby sa dostavili na hlasovanie. (Gong.)

 

     Žiadam všetkých poslancov, ktorí  sa zdržujú mimo roko-

vacej miestnosti, aby prišli okamžite na hlasovanie. Ak nie,

prerušíme rokovanie do 14.00 hodiny.

 

     Dámy a páni, prosím, aby ste sa prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 52 poslancov.

 

     Milé dámy,

     vážení páni,

 

     napriek tomu, že čakáme takmer  30 minút, nie sme uzná-

šaniaschopní, z toho dôvodu prerušujem rokovanie. V rokovaní

budeme pokračovať  o 14.00 hodine. Ďakujem.  (Hlasy v sále.)

Priatelia, o  13.30 hodine. (Hlasy v  sále.) Tak dobre, pre-

stávka je do 14.00 hodiny, v poriadku.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy  a páni,  budeme pokračovať  v prerušenom rokovaní

16. schôdze Národnej rady  Slovenskej republiky. Prosím prí-

tomných poslancov, aby sa prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 49 poslancov.

 

     Konštatujem, že nie  sme uznášaniaschopní. Prosím všet-

kých poslancov, ktorí sa  zdržujú mimo rokovacej miestnosti,

a platí to aj  o predsedoch výborov, ktorí by  mali byť vzo-

rom, nech sa dostavia do rokovacej miestnosti. (Gong.)

 

     Pani poslankyňa Nováková,  prosím, poďte uvádzať hlaso-

vanie.

 

     Prosím spoločnú spravodajkyňu  výborov, pani poslankyňu

Novákovú, aby hlasovanie uvádzala  v zmysle spoločnej správy

a, samozrejme, i výsledkov z rozpravy.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Spo-

ločne odporúčam prijať tieto body: 1,  2, 4, 5, 7, 8, 9, 11,

12, 17, 19, 20, 22, 23, 24, 25. Tieto body odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  (Gong.)  Ešte  raz  volám všetkých poslancov,

nech sa dostavia do rokovacej miestnosti na hlasovanie.

 

     Dámy a páni, prosím,  prezentujme sa a zároveň hlasujme

o bodoch  spoločnej správy,  ktoré pani  poslankyňa odporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  uvedené  body  spoločnej  správy  sme

schválili.

 

     Pani kolegyňa, môžete pokračovať.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďalšie body spoločnej správy odporúčam neprijať a odpo-

rúčam  ich tiež  na spoločné  hlasovanie. Ide  o body 6, 10,

13, 14, 15, 18 a 21. Tieto body spoločne odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Čiže body 3  a 16 sú z pôvodného  návrhu vyňaté na oso-

bitné hlasovanie. (Hlas poslankyne Novákovej: Áno.) Ďakujem.

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bodoch

spoločnej správy, ako ich  uviedla pani poslankyňa. Odporúča

ich neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasoval 1 poslanec.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že uvedené  body zo  spoločnej správy sme

neprijali.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o bode  3 spoločnej správy, ktorý odpo-

rúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a  páni, prezentujme sa a  zároveň hlasujme o bode

3 spoločnej správy, ktorý pani poslankyňa odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovali 2 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o bode 16 spoločnej správy, ktorý odpo-

rúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a  páni, prezentujme sa a  zároveň hlasujme o bode

číslo 16 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa odpo-

rúča tento bod neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Konštatujem, že  ani bod číslo 16  spoločnej správy sme

neprijali.

 

     Týmto  sme vlastne  vyčerpali všetky  body zo spoločnej

správy. Pani kolegyňa, pristúpte  teraz k hlasovaniu o návr-

hoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Prvý pozmeňujúci  návrh predložil pán  poslanec Prokeš.

Znie: "V  § 4a bod 1  písm. g) číslo 35  nahradiť číslom 15.

Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme o prvom

návrhu  pána poslanca  Prokeša. Pani  spoločná spravodajkyňa

ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Prokeša sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslanky-

ne Ďurišinovej.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pardon, bol tam aj druhý návrh.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Nie, ten sa netýkal hlasovania.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslanky-

ne Ďurišinovej.

 

     Prvý pozmeňujúci  návrh znie: "Žrebové  peňažné lotérie

podľa  § 2  písm. a),  číselné lotérie  podľa §  2 písm.  c)

a stávkové hry  podľa § písm.  g) uskutočňované prostredníc-

tvom hromadných oznamovacích  prostriedkov - televízia, roz-

hlas, tlač a podobne -  môže prevádzkovať len štátna rozpoč-

tová  alebo príspevková  organizácia zriadená  ministerstvom

alebo právnická  osoba so sídlom  v Slovenskej republike  so

100-percentnou  majetkovou účasťou  štátu osobitne  na tento

účel  založená ministerstvom.  Takéto lotérie  prevádzkované

právnickými osobami sú štátnymi lotériami a nevzťahujú sa na

ne ustanovenia § 42 ods. 7 a 9." To je po prvé.

 

     Po druhé:

 

     "a) stávkové  hry na športové výsledky  podľa § 2 písm.

f)  môže prevádzkovať  len právnická  osoba určená minister-

stvom po dohode s Ministerstvom školstva Slovenskej republi-

ky,

 

     b) stávkové hry na  dostihy uskutočňované na území Slo-

venskej republiky podľa § 2  písm. f) a h) môže prevádzkovať

len právnická  osoba určená ministerstvom po  dohode s Mini-

sterstvom pôdohospodárstva Slovenskej  republiky."

 

     Tento pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pani kolegyňa.

 

     Dámy a páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme o prvom

pozmeňujúcom návrhu  pani poslankyne Ďurišinovej.  Pani spo-

ločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

 

     Konštatujem, že prvý  pozmeňujúci návrh pani poslankyne

Ďurišinovej sme neprijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Druhý pozmeňujúci návrh  pani poslankyne Ďurišinovej sa

týka § 4a  ods. 1, kde odporúča zmeniť čísla:  50 % na 47 %,

40 % na 35 %, 42 % na 39 %, 51 % na 48 %, 54 % na 51 %, 20 %

zostáva 20 %, 35 % na 30 %, 25 % na 35 % a 24 % zostáva.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, odporúčam návrh

neprijať.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom

pozmeňujúcom návrhu  pani poslankyne Ďurišinovej.  Pani spo-

ločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že ani  druhý pozmeňujúci  návrh pani po-

slankyne Ďurišinovej sme neprijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Tretí  pozmeňujúci  návrh  pani  poslankyne Ďurišinovej

znie  - v  § 6  ods. 2  za poslednú  vetu vložiť  novú vetu:

"V prípade  príležitostných lotérií podľa §  2 písm. b) môže

byť cena žrebu vyššia." Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o treťom

pozmeňujúcom návrhu  pani poslankyne Ďurišinovej.  Pani spo-

ločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že aj tretí pozmeňujúci návrh pani poslan-

kyne Ďurišinovej sme neschválili.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ka-

nisa, ktorý znie...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pardon, čiže  štvrtý návrh je  bezpredmetný. Áno. Ďaku-

jem. Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     V § 4a v bode 1 písm. g) zmeniť číslo 35 % na 20 %. Od-

porúčam návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a  páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme.  Pani

spoločná spravodajkyňa neodporúča pozmeňujúci návrh pána Ka-

nisa prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Kanisa

sme neprijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o  pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca

Glinského. Chcem sa ho opýtať,  či môžem dať hlasovať o nich

spoločne, alebo osobitne.  Odporučím ich  neprijať. (Hlas zo

sály.) Osobitne, áno. Ďakujem.

 

     Prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca  Glinského znie:

"Článok I  § 4 a  ods. 4 číslo  40 tisíc správneho  poplatku

nahradiť číslom 150 tisíc". Odporúčam návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a  páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme.  Pani

spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Glinského sme neprijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Článok II - vypustiť § 20a. Odporúčam návrh neprijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom

návrhu pána poslanca  Glinského. Pani spoločná spravodajkyňa

odporúča tento návrh neprijať.

 

     Prosím, buďte tichšie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme neschválili ani  druhý pozmeňujúci

návrh pána poslanca Glinského.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Článok I § 18 ods. 2 písm. g): "adresa, číslo telefónu,

odtlačok pečiatky a podpis  orgánu štátneho dozoru". Odporú-

čam návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pani spoloč-

ná spravodajkyňa neodporúča tento  návrh pána poslanca Glin-

ského prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca Glinského

sme neprijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Posledný  pozmeňujúci  návrh  pána  poslanca  Glinského

znie: "Článok  I § 42b ods.  9 - vypustiť slová  "s výnimkou

osobitne  zriadených herní  so stálym  dozorom" a  číslo 200

nahradiť číslom 500. Odporúčam návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pani spoloč-

ná spravodajkyňa ani tento návrh pána poslanca Glinského ne-

odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že ani posledný  návrh pána poslanca Glin-

ského sme neschválili.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o návrhu zákona  ako celku s prijatými  zmenami a doplnkami.

Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, v súlade s  ustanovením § 26 ods. 1 zákona

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky bu-

deme hlasovať  o vládnom návrhu zákona  ako celku. Pani spo-

ločná spravodajkyňa odporúča tento zákon prijať.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon Slovenskej  národnej rady číslo  194/1990 Zb. o  loté-

riách a iných podobných hrách  v znení zákona Slovenskej ná-

rodnej rady číslo 68/1992 Zb. a zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo  249/1994 Z. z. a ktorým  sa mení zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  145/1995 Z. z.

o správnych poplatkoch.

 

     Pani kolegyňa, veľmi pekne vám ďakujem za spoluprácu.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Aj ja ďakujem za spoluprácu, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Je to procedurálna  pripomienka? Prosím, zapnite mikro-

fón pani poslankyni Ďurišinovej.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Prepáčte, že som

si  včera nevšimla,  keď pani  Brigita Schmögnerová  žiadala

o to, že jej hlasovanie  pri zaraďovaní do programu zariade-

nie uviedlo mylne. Mám možno aj svedkov, keď to budú ochotní

dosvedčiť, že som mala vytiahnutú  kartu, takisto aj pán po-

slanec Kanis. Pánu poslancovi  Ficovi som vytiahla kartu ne-

skoršie, lebo stál kúsok dolu... (Hlasy a ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, pokoj. Nech sa páči, dokončite.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     ...a  obaja sme  s pánom  poslancom Kanisom  hlasovali.

Myslím, že  aj Evka Zelenayová  pozerala, že som  mala kartu

von. Viem, že sa už nedá na tom nič zmeniť, sme zaradení, že

sme hlasovali. Je to dosť zvláštne, že v tomto kúte sme tra-

ja, ktorí sme v podstate buď  mali karty von, alebo sme hla-

sovali  inak, a  sme uvedení...  Už som  to aj  konzultovala

s obsluhou zariadenia. Vytiahla som  kartu ešte predtým, než

bolo  spustené zariadenie.  Viem to  určite pozitívne. Takže

kvôli záznamu  by som žiadala  zaprotokolovať, že kartu  som

mala zo zariadenia vonku.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani kolegyňa. Pán poslanec Bajan.

 

 

 

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Odpovedal by  som len na margo  kolegyne. V prípade, že

stlačila hocičo iné ako  prezentáciu a potom vytiahla kartu,

počítač registruje už prítomnosť a hlasovanie. Takže, keď sa

karta chce vytiahnuť, musí sa predtým, ako sa hlasuje.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  pánu  kolegovi  Bajanovi,  ktorý  je technicky

zdatný človek,  ale myslím si, že  túto problematiku by mali

vysvetliť najmä pracovníci pri počítačoch.

 

     Dámy a páni, prosím, upokojme sa, budeme pokračovať ďa-

lej.

 

     Ď a l š í m  bodom nášho programu je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Protokolom doplňujúcim Zmluvu medzi Českosloven-

skou  socialistickou  republikou  a  Holandským  kráľovstvom

o zamedzení  dvojakého zdanenia  a zabránení  daňovému úniku

v odbore daní z príjmu a z majetku.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako tlač  číslo 388 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 388a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh uvedie

podpredseda vlády  Slovenskej republiky a  minister financií

Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova, a vás

žiadam, aby ste boli trošku tichšie.

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej repub-

liky návrh Protokolu  doplňujúceho Zmluvu medzi Českosloven-

skou  socialistickou  republikou  a  Holandským  kráľovstvom

o zamedzení  dvojakého zdanenia  a zabránení  daňovému úniku

v odbore daní z príjmu a z majetku.

 

     Zmeny politických a ekonomických podmienok v Slovenskej

republike  vyvolali  zmeny  v  zahraničnoobchodných vzťahoch

a tým aj v spôsobe  aplikácie medzinárodných daňových zmlúv.

Z uvedených  dôvodov boli  uskutočnené ešte  pred rozdelením

bývalej  česko-slovenskej  federácie  rokovania  o pozmenení

a doplnení  niektorých ustanovení  Zmluvy medzi Českosloven-

skou  socialistickou  republikou  a  Holandským  kráľovstvom

o zamedzení  dvojakého zdanenia  a zabránení  daňovému úniku

v odbore daní z príjmu a z majetku, ktorá nadobudla platnosť

5. novembra 1974.

 

     Objstranne sa odsúhlasilo vykonať zmeny formou protoko-

lu. Zmenené ustanovenia umožňujú spravodlivejšie rozhraničiť

právo na daň z príjmov a z majetku. Oba štáty budú mať právo

zdaniť podnikateľské aktivity v prípade stavebných a montáž-

nych prác, ak tieto práce  budú na území druhého štátu trvať

viac ako 12 mesiacov, a právo zdaniť zisky zo scudzenia...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Páni kolegovia,  prosím vás o pokoj.  Ak sa chcete roz-

právať, tu rozpráva pán podpredseda vlády, choďte sa rozprá-

vať  mimo rokovacej  miestnosti. Pán  kolega, nech  sa páči,

pokračujte.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Ďakujem pekne.

 

     ...kapitálového  majetku, hlavne  podielov a  užívacích

práv na spoločnosti.  Prijatie Protokolu doplňujúceho Zmluvu

medzi Československou socialistickou republikou a Holandským

kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňo-

vému úniku v odbore daní z  príjmu a z majetku, ktorý je ne-

oddeliteľnou súčasťou  zmluvy, nebude mať  nepriaznivý dosah

na štátny rozpočet Slovenskej republiky.

 

     Vážené poslankyne,  vážení poslanci, prosím  o prijatie

tohto protokolu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

 

     Prosím  spoločnú spravodajkyňu  výborov pani poslankyňu

Ivetu Novákovú, aby podala  správu o výsledkoch prerokovania

tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Protokolom doplňujúcim Zmluvu medzi Českosloven-

skou  socialistickou  republikou  a  Holandským  kráľovstvom

o zamedzení  dvojakého zdanenia  a zabránení  daňovému úniku

v odbore daní z príjmu a  z majetku pridelil predseda Národ-

nej rady  Slovenskej republiky svojím  rozhodnutím číslo 982

zo dňa 14. mája  1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky a  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet  a menu do  14.

6. 1996. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre financie, rozpočet a  menu  ako príslušný podať Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky  správu o výsledkoch prero-

kovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Obidva určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky

prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a rovnako

odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s ním

súhlas.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani  kolegyňa. Nech sa  páči, zaujmite miesto

určené pre spoločných spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Nakoľko som  nedostal ani jednu  prihlášku do rozpravy,

pýtam sa vás, dámy a páni, či sa niekto do rozpravy hlási.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, zároveň rozpravu uzatváram.

 

     Pani kolegyňa, nech sa páči.

 

 

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  odporúčam uznesenie Národnej

rady v tomto zmysle prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme  sa, prosím, a zároveň hlasuj-

me. Pani spoločná spravodajkyňa  odporúča uznesenie k tomuto

bodu programu prijať. (Gong.)

 

     (Hlasovanie.)

 

     Napriek tomu, že disciplína v tejto rokovacej miestnos-

ti je pomerne nízka,

 

     prezentovalo sa 77 poslancov,

     za návrh hlasovalo 77 poslancov.

 

     Pani kolegyňa, ďakujem za spoluprácu.

 

     Konštatujem, že navrhované  uznesenie Národná rada Slo-

venskej republiky schválila.

 

     Ď a l š í m  bodom programu je

 

     návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou medzi vládou Slo-

venskej  republiky a vládou  Chorvátskej republiky o podpore

a vzájomnej ochrane investícií.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako tlač  číslo 417 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 417a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh uvedie

opäť podpredseda vlády a minister financií Slovenskej repub-

liky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova, a vás

prosím, keď  bude rozprávať pán  podpredseda vlády, aby  ste

zachovali dôstojnosť.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     predložený návrh Dohody  medzi vládou Slovenskej repub-

liky a  vládou Chorvátskej republiky  o podpore a  vzájomnej

ochrane investícií predstavuje  jednu zo štandardných dohôd,

ktoré sa uzatvárajú medzi suverénnymi subjektmi  medzinárod-

ného práva s cieľom  vytvárať priaznivé ekonomické podmienky

na rozvoj vzájomnej ekonomickej spolupráce založenej na pod-

nikateľskej iniciatíve.

 

     Uzatvoreniu  tejto dohody  predchádzala príprava  už od

roku  1993, ktorá  vyústila do  znenia predkladanej  dohody,

ktorá vyhovuje obom zúčastneným  stranám. Táto dohoda vychá-

dzala  zo štandardných  podmienok obdobných  dohôd, ktoré už

Slovenská republika uzatvorila v priebehu minulých rokov.

 

     V priebehu rokovaní s chorvátskou stranou bolo potrebné

prekonať (tak ako s  inými štátmi) určité odlišnosti, vyplý-

vajúce z existujúceho právneho systému, ktoré sa riešili buď

vzájomnou  dohodou  v  texte  jednotlivých ustanovení, alebo

spojením   znenia   príslušných   formulácií  vychádzajúcich

z oboch právnych  poriadkov. Verím, že  podnikateľská verej-

nosť využije tento legislatívny rámec a bude pomáhať rozvoju

investícií  v oboch  zmluvných krajinách.  Prosím o  podporu

tejto dohody.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán podpredseda, ďakujem veľmi pekne.

 

     Prosím  spoločného  spravodajcu  výborov  pána poslanca

László Ásványiho,  aby podal  správu o výsledkoch prerokova-

nia tohto návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou medzi vládou Slo-

venskej republiky  a vládou Chorvátskej  republiky o podpore

a vzájomnej ochrane  investícií (tlač 417) pridelil predseda

Národnej rady Slovenskej  republiky svojím rozhodnutím číslo

1015 zo dňa 3. 6. 1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výbo-

ru Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie,  rozpočet a menu a Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie do 14. 6. 1996.

 

     Zároveň určil Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu ako príslušný pripraviť správu

o výsledku prerokovania materiálu  vo výboroch Národnej rady

Slovenskej republiky a návrh na uznesenie Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republi-

ky prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a rov-

nako odporúčajú Národnej  rade Slovenskej republiky vysloviť

s Dohodou medzi  vládou Slovenskej republiky  a vládou Chor-

vátskej republiky  o podpore a  vzájomnej ochrane investícií

podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky súhlas.

 

     Vážený pán predsedajúci, prosím o otvorenie rozpravy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Dámy a  páni, otváram rozpravu  o tomto bode  programu.

Nakoľko som nedostal ani k  tomuto bodu programu žiadnu pri-

hlášku do rozpravy, pýtam sa, či chce niekto vystúpiť.

 

     (Nikto.)

 

     Ak  nie, zároveň  považujem  rozpravu  aj o  tomto bode

programu za skončenú.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     odporúčam vysloviť s uvedenou dohodou súhlas.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým

Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou

medzi vládou  Slovenskej republiky a  vládou Chorvátskej re-

publiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

 

     Konštatujem, že za návrh uznesenia sme hlasovali jedno-

myseľne,  návrh uznesenia sme schválili.

 

     Pristúpime  k  ď a l š i e m u  bodu  programu,  ktorým

je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so Zmluvou medzi  Slovenskou republikou a Chorvát-

skou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní

z príjmov a z majetku.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  číslo 413 a spoločnú správu

výborov ako tlač číslo 413a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh uvedie

podpredseda vlády  a minister financií  Slovenskej republiky

pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej repub-

liky návrh Zmluvy medzi  Slovenskou republikou a Chorvátskou

republikou  o  zamedzení  dvojakého  zdanenia  v odbore daní

z príjmov a z majetku.

 

 

     Doterajšie vzájomné vzťahy sa v daňovej oblasti riadili

zmluvou  medzi   Československou  socialistickou  republikou

a Socialistickou Federatívnou republikou  Juhoslávie o zame-

dzení dvojakého  zdanenia v odbore  daní z príjmu  a majetku

publikovanou pod číslom 99/1983 Zb.

 

     Navrhovaná  zmluva je  vypracovaná na  základe vzorovej

zmluvy OECD a jej ustanovenia sú obvyklé pri dojednávaní po-

dobných  medzinárodných daňových  zmlúv. Účelom  navrhovanej

Zmluvy medzi Slovenskou  republikou a Chorvátskou republikou

o zamedzení  dvojakého  zdanenia  v  odbore  daní  z príjmov

a z majetku  je reagovať na novú politickú a hospodársku si-

tuáciu  oboch štátov  a vytvoriť  právny priestor  na rozvoj

všestranných a vzájomne výhodných vzťahov. Navrhovaná zmluva

obmedzuje na  minimum daňové zaťaženie  fyzických a právnic-

kých osôb  tak, aby nedochádzalo  k dvojakému zdaneniu  tých

istých príjmov  podľa platnej sústavy  daňových zákonov Slo-

venskej republiky a taktiež  podľa platných daňových predpi-

sov druhého zmluvného štátu. Zmluva by mala podporiť vzájom-

nú spoluprácu  zmluvných štátov a jej  využívaním by sa malo

zabezpečiť objektívnejšie  rozdelenie práva na  daň z jedno-

tlivých príjmov medzi oba zmluvné štáty. Celkový prínos ply-

núci z uzatvorenia tejto zmluvy o zamedzení dvojakého zdane-

nia bude závisieť od  tempa rozvoja jednotlivých foriem hos-

podárskej spolupráce oboch štátov.

 

     Zmluva sa predkladá  pred ratifikáciou prezidentom Slo-

venskej  republiky  na  odsúhlasenie  Národnej rade, pretože

upravuje odlišne od ustanovení  daňových zákonov  daňové po-

vinnosti organizácií  a občanov. Zmluva  si nevyžaduje zmeny

v právnom systéme Slovenskej republiky  a nedotýka sa záväz-

kov iných medzinárodných zmlúv,  ktorými je Slovenská repub-

lika viazaná.

 

 

     Vážené  poslankyne, poslanci,  prosím o  podporu návrhu

tejto zmluvy.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Prosím spoločnú spravodajkyňu

výborov pani poslankyňu Ivetu Novákovú, aby nám podala sprá-

vu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so Zmluvou medzi  Slovenskou republikou a Chorvát-

skou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní

z príjmov a  z majetku pridelil predseda  Národnej rady Slo-

venskej republiky  svojím rozhodnutím číslo  982 zo dňa  14.

mája  1996 Ústavnoprávnemu  výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky a výboru pre financie, rozpočet a menu na preroko-

vanie do 14. 6. 1996.

 

     Zároveň určil Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a  menu  ako príslušný podať Národnej

rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania ná-

vrhu v určených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Obidva uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republi-

ky prerokovali  návrh, vyslovili s  ním súhlas a  odporúčajú

Národnej rade Slovenskej republiky  vysloviť súhlas so Zmlu-

vou  medzi  Slovenskou  republikou  a Chorvátskou republikou

o zamedzení  dvojakého  zdanenia  v odbore  daní z príjmov a

z majetku.

 

     Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     otváram rozpravu  o tomto bode  nášho programu. Nakoľko

som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či nie-

kto z vás chce v rozprave vystúpiť.

 

     Ak nie, zároveň uzatváram rozpravu o tomto bode rokova-

nia.

 

     Nech sa páči, pani kolegyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     odporúčam prijať uznesenie v tom zmysle, že vyslovujeme

súhlas so Zmluvou medzi  Slovenskou republikou a Chorvátskou

republikou  o  zamedzení  dvojakého  zdanenia  v odbore daní

z príjmov a z majetku.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pristúpime  k  hlasovaniu  a  budeme  hlasovať o návrhu

uznesenia,  ktorým Národná  rada Slovenskej  republiky podľa

článku  86 písm.  e) Ústavy  Slovenskej republiky  vyslovuje

súhlas so Zmluvou medzi  Slovenskou republikou a Chorvátskou

republikou  o  zamedzení  dvojakého  zdanenia  v odbore daní

z príjmov a z majetku.

 

     Pani spoločná  spravodajkyňa odporúča tento  návrh pri-

jať.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  sme  navrhované  uznesenie  schválili

jednomyseľne.

 

     Pani kolegyňa, ďakujem za spoluprácu.

 

     N a s l e d u j ú c i m  bodom  nášho  programu je

 

     návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou medzi vládou Slo-

venskej republiky  a Zväzovou vládou  Zväzovej republiky Ju-

hoslávie o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač číslo 416 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 416a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh uvedie

podpredseda vlády  a minister financií  Slovenskej republiky

pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     uzatvoreniu  Dohody medzi  vládou Slovenskej  republiky

a Zväzovou  republikou  Juhoslávie  o  podpore  a  vzájomnej

ochrane  investícií predchádzala  intenzívna príprava, ktorá

vyústila do konečného znenia dohody, ktoré vyhovuje obom zú-

častneným stranám.

 

     Táto dohoda vychádzala zo štandardných podmienok obdob-

ných dohôd, ktoré už  Slovenská republika uzatvorila v prie-

behu minulého roka. V súčasnosti prebiehajú rokovania o uza-

tvorení takejto dohody s ďalšími  9 krajinami sveta. V prie-

behu rokovaní  bolo potrebné prekonať  určité odlišnosti vy-

plývajúce z existujúceho právneho  systému, ako aj predvídať

pripravované zmeny tak, aby  nevznikli v priebehu realizácie

dohody zbytočné spory. Zároveň bolo nevyhnutné riešiť určité

územné otázky v ponímaní, vo vymedzení definície územia, keď

zmluvná  strana Zväzovej  republiky Juhoslávie  presadzovala

v dohode definíciu  územia s odkazom  na vnútroštátne právo,

eventuálne definíciu bez odkazu na medzinárodné právo.

 

     Po návrhu  alternatívnej definície, v  spolupráci s Mi-

nisterstvom  zahraničných  vecí  Slovenskej  republiky  bolo

ustanovenie definujúce pojem územia z textu dohody úplne vy-

pustené.  Nakoľko všeobecná  zodpovednosť štátov  za plnenie

medzinárodných zmlúv  na ich území  vyplýva z iných  noriem,

expertná  skupina pristúpila  k vypusteniu  definície územia

z návrhu dohody.

 

     V podpísaní dohody v tomto roku  vidíme možnosť rozvoja

investícií,  najmä zo  strany našich  investorov, ktorí majú

týmto pripravený legislatívny rámec na rozvoj aktivít v štá-

te, kde naša ekonomika mala  vždy dobré meno. Zmluva v pred-

loženom znení  má všetky potrebné  náležitosti a je  zárukou

pre investície investorov oboch zmluvných strán.

 

     Vážené poslankyne,  poslanci, prosím taktiež  o podporu

návrhu tejto dohody.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Prosím  spoločného  spravodajcu  výborov  pána poslanca

László Ásványiho, aby nám podal správu o výsledkoch preroko-

vania tohto návrhu vo  výboroch Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou medzi vládou Slo-

venskej republiky  a Zväzovou vládou  Zväzovej republiky Ju-

hoslávie o  podpore a vzájomnej  ochrane investícií pridelil

predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-

tím číslo  1022 zo dňa 4.  júna 1996 na prerokovanie  do 14.

6. 1996 Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, výboru  pre financie, rozpočet a  menu a výboru pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň určil Výbor

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu ako príslušný pripraviť  správu o výsledku prerokova-

nia materiálov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republi-

ky a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

     Všetky určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky

prerokovali návrh v lehote. Vyslovili s ním súhlas a rovnako

odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s Do-

hodou  medzi vládou  Slovenskej republiky  a Zväzovou vládou

Zväzovej republiky Juhosláviou o podpore a vzájomnej ochrane

investícií podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej repub-

liky súhlas.

 

     Vážený pán predsedajúci, prosím o otvorenie rozpravy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Skôr ako  otvorím rozpravu,  sú tu  sťažnosti

poslancov na prudké osvetlenie.  Nie sú tu televízne kamery,

tak by som prosil technikov, keby toto osvetlenie vypli. Ďa-

kujem.

 

     Dámy a páni, otváram rozpravu  o tomto bode nášho prog-

ramu. Nakoľko som nedostal ani k tomuto bodu programu žiadnu

prihlášku do  rozpravy, pýtam sa  vás, či sa  chce niekto do

rozpravy prihlásiť.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     Pán kolega, nech sa páči.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážené  kolegyne, vážení  kolegovia, odporúčam vysloviť

súhlas s dohodou.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Dámy a  páni, pristúpime k  hlasovaniu. Budeme hlasovať

o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky

vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky

a Zväzovou  vládou Zväzovej  republiky Juhoslávie  o podpore

a vzájomnej ochrane investícií.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča tento návrh uznesenia prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem, pán kolega, za spoluprácu.

 

     Ď a l š í m  bodom nášho programu je

 

     návrh Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za

rok 1995.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako tlač  číslo 404 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 404a. Súčasťou spoločnej sprá-

vy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo  39/1993 Z. z. o  Najvyššom kontrolnom úrade Slo-

venskej republiky  Najvyšší kontrolný úrad  vypracúva stano-

visko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republi-

ky a predkladá ho Národnej rade. Stanovisko Najvyššieho kon-

trolného úradu máte rozdané ako tlač číslo 422.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh štátneho

záverečného účtu uvedie  podpredseda vlády Slovenskej repub-

liky a minister financií pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím  pána  podpredsedu  vlády,  aby  sa  ujal slova.

A vás, priatelia, skutočne žiadam, aby ste boli tichšie. Ru-

ší to naše rokovanie.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     v mene vlády Slovenskej  republiky predkladám na dnešné

rokovanie Národnej rady  Slovenskej republiky návrh Štátneho

záverečného účtu Slovenskej republiky  za rok 1995, ktorý je

odpočtom plnenia zámerov a cieľov rozpočtovej politiky vlády

v roku 1995, ktoré boli stanovené zákonom Národnej rady čís-

lo 58/1995  Z. z., ako i zámerov hospodárskej politiky vlády

v makroekonomickej  oblasti. Bol  som poverený  uviesť tento

materiál pri prerokovaní v Národnej rade.

 

     Dovoľte mi,  aby som vo  svojom úvodnom slove  k tomuto

materiálu  priblížil ekonomický  vývoj, celkové  hospodárske

výsledky, ako  aj výsledky rozpočtového  hospodárenia štátu.

Hrubý domáci produkt sa vytvoril v bežných cenách v celkovej

hodnote 518  mld korún, čo oproti  roku 1994 predstavuje ná-

rast o 17,4 %. Hodnota vytvoreného hrubého domáceho produktu

v stálych  cenách predstavuje  nárast  o  7,4 %  oproti roku

1994, čo je o 2,4 % viac, než bol predpoklad návrhu štátneho

rozpočtu.

 

     K pozitívnym javom patrí aj zvyšujúci sa podiel súkrom-

ného sektora na výkone ekonomiky. Na hrubom domácom produkte

sa súkromný sektor podieľal  približne 62 %, na priemyselnej

produkcii 64,6 %, na produkcii  stavebníctva 81,5 %, na trž-

bách obchodu 92,3 % a na cestnej nákladnej doprave 62,1 %.

 

     Priemerná ročná miera inflácie meraná indexom spotrebi-

teľských cien dosiahla 9,9 %. Účelnou monetárnou a fiskálnou

politikou  sa dosiahol  sledovaný  cieľ znížiť  infláciu pod

10  %. Pritom  miera inflácie  meraná porovnaním  jej úrovne

v decembri 1995 k decembru 1994 dosiahla 7,2 %. Na vývoj in-

flácie  pozitívne pôsobili  menová politika  Národnej banky,

sledujúca  upevnenie stability  meny, opatrenia  v regulácii

cien, zvýšenie rozpočtovej disciplíny,  ako aj stabilita da-

ňového systému.

 

     Priemerná  ročná nezamestnanosť  podľa evidencie úradov

práce dosiahla hodnotu 13,8 %  a oproti roku 1994 sa znížila

o 0,8 bodu. Pritom ku koncu decembra 1995 dosiahla 13,1 %.

 

     Zahraničnoobchodný  obrat  za  rok  1995  sa realizoval

v celkovej hodnote 506,4 mld korún  a v porovnaní s predchá-

dzajúcim rokom  vzrástol o 18,8 %.  Saldo obchodnej bilancie

dosialo aktívnu hodnotu 1,8 %. Bežný účet platobnej bilancie

Slovenskej republiky  v roku 1995 bol  aktívny vo výške 19,2

mld korún, čisté saldo zahraničného obchodu bolo podľa stavu

bežného účtu  aktívne a dosiahlo 16,9  mld korún. Prílev za-

hraničného kapitálu zo zahraničia  do podnikov na území Slo-

venskej republiky k 31. 12.  1995 dosiahol sumu 21,9 mld ko-

rún. V priebehu roka sa zvýšil o 5,3 mld korún, t. j. takmer

o jednu tretinu.

 

     Vážené poslankyne, poslanci,

 

     pokiaľ  ide  o  vývoj  rozpočtového  hospodárenia štátu

v uplynulom roku, je možné  hodnotiť ho pozitívne. V štátnom

rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 boli príjmy na rok

1995  stanovené vo  výške 146,4  mld korún.  Skutočné príjmy

štátneho rozpočtu k 31. 12.  1995 dosiahli hodnotu 163,1 mld

korún, čo predstavuje 111,4-percentné plnenie celkových roz-

počtovaných príjmov.

 

     Na priaznivom  plnení príjmov štátneho  rozpočtu sa po-

dieľali  najmä  príjmy  z  výnosov daní,  ktoré  predstavujú

83,7 % z celkového  objemu príjmov štátneho rozpočtu. Daňové

príjmy  dosiahli v  roku 1995  hodnotu 136,5  mld korún,  čo

predstavuje 105,1-percentné plnenie štátneho rozpočtu. Príj-

my z daňových výnosov boli vyššie o 6,7 mld korún, než pred-

pokladal štátny rozpočet, pričom  najvýraznejšie sa na tomto

podieľali daň z pridanej hodnoty, ktorá bola splnená indexom

121,  daň z  príjmov  fyzických  osôb indexom  114, nedaňové

príjmy boli  splnené na 160,8 %,  čo predstavuje prekročenie

zámerov  stanovených štátnym  rozpočtom o  10 miliárd korún.

Predpoklady  príjmov štátneho  rozpočtu neboli  naplnené pri

výnosoch dane z príjmov fyzických osôb z podnikania o necelé

2 %, ale najmä z výnosov spotrebnej dane, ktorá bola splnená

len na  78,6 %, a  došlo teda k  nesplneniu o 5,4  mld korún

v porovnaní s  plánom štátneho rozpočtu.  Rovnako i doplatky

daní z minulých rokov neboli  naplnené v objeme, ktorý pred-

pokladal štátny rozpočet.  Prekročenie daňových i nedaňových

príjmov  ako celku  umožnilo kryť  zvýšené náklady,  zvýšené

potreby vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu.

 

     Podstatnú  časť v  oblasti nedaňových  príjmov štátneho

rozpočtu tvoria  príjmy v rámci  kapitoly Štátny dlh,  ktoré

dosiahli hodnotu 7,3 mld  korún vrátane príjmov z clearingo-

vého zúčtovania platobného styku  s Českou republikou, a do-

plnkové  náhodné a  ostatné príjmy  štátneho rozpočtu, ktoré

dosiahli hodnotu 8,4 mld korún.

 

     Žiaľ, musím konštatovať, že napriek priaznivému plneniu

daňových príjmov  evidujeme aj nedoplatky  na daniach, úľavy

a odklady.  Rozsah daňových  nedoplatkov ku  koncu roka 1995

predstavoval  hodnotu 19,5  mld korún.  Súčasne daňové úrady

vykazovali 4,3 mld korún  daňových preplatkov. Rozdiel medzi

daňovými nedoplatkami  a preplatkami teda  predstavoval 15,2

mld korún.  V porovnaní so  stavom k 1.  januáru 1995, ktorý

predstavoval  14,7 mld  korún nedoplatkov,  bola výška nedo-

platkov ku koncu roka 1995 vyššia o 4,8 mld korún.

 

     Tento stav, samozrejme, ministerstvo financií neuspoko-

juje, ale chcem súčasne uviesť, že dynamika daňových príjmov

za rok 1995 bola podstatne  vyššia  ako dynamika nárastu da-

ňových nedoplatkov  a odkladov, to znamená,  že je podstatne

vyššia miera identifikácie daňových požiadaviek oproti tomu,

ako sa vyvíjali daňové nedoplatky a odklady.

 

     Pokiaľ viem  a bol som informovaný,  že pri prerokovaní

návrhu záverečného účtu za rok 1995 vo výboroch Národnej ra-

dy  odzneli  k  problémom  nedoplatkov kritické pripomienky,

zmieňuje sa o nich aj Najvyšší kontrolný úrad vo svojom sta-

novisku k návrhu štátneho  záverečného účtu. K tejto proble-

matike chcem uviesť, že  ministerstvo financií bude v správe

o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok analyzovať štruktúru

nedoplatkov  jednak  z hľadiska časového  podľa jednotlivých

rokov, nakoniec Medzinárodný menový fond i Medzinárodná šta-

tistická  organizácia EUROSTAT  pri posudzovaní jednotlivých

parametrov ekonomického vývoja  rovnako požadujú takéto ana-

lýzy.

 

     Pokiaľ ide o výdavky štátneho rozpočtu - celkový rozsah

výdavkov štátneho rozpočtu na rok 1995 bol stanovený zákonom

Národnej rady číslo 58/1995 Z.  z. vo výške 167,4 mld korún.

Skutočné výdavky štátneho rozpočtu za rok 1995 dosiahli hod-

notu  171,4 mld  korún, čo  predstavuje prekročenie rozpočtu

výdavkov schválených  zákonom o 2,4  %. Prekročenie výdavkov

štátneho rozpočtu o 4 mld  korún vyplynulo z nutnosti zabez-

pečiť financovanie ďalších v rozpočte nezohľadnených potrieb

najmä v rezorte školstva, zdravotníctva, dopravy, pôšt a te-

lekomunikácií, ďalej boli riešené  potreby celého nového re-

zortu ministerstva výstavby a verejných prác a podobne. Zvý-

šený rozsah výdavkov bol pritom krytý vyššími príjmami štát-

neho  rozpočtu. Na  celkovom rozsahu  výdavkov majú najvyšší

podiel výdavky  na zabezpečenie bežnej činnosti.  Išlo o fi-

nancovanie neinvestičných potrieb v súvislosti so zabezpeče-

ním funkcií štátu a potrieb podnikateľskej sféry a obyvateľ-

stva. Kapitálové výdavky predstavovali  8,9 z celkového roz-

sahu výdavkov. Podrobné členenie bolo, samozrejme, predmetom

príslušných materiálov.

 

     Treba vidieť, že prakticky  v priebehu celého roka bola

uplatňovaná určitá miera regulácie, takže sa podarilo udržať

celkový rozsah výdavkov v súlade so zámermi štátneho rozpoč-

tu, ale určité rozpočtové kapitoly neboli regulované v prie-

behu  celého roka  vzhľadom  na  ich dôležitosť.  Išlo najmä

o dávky vyplývajúce zo zákona, výdavky na záväzky štátu voči

zdravotným  poisťovniam, Sociálnej  poisťovni, Fondu zamest-

nanosti, ďalej neboli regulované príspevky medzinárodným or-

ganizáciám  a výdavky  z titulu  záväzkov štátu  voči zahra-

ničiu, ktoré boli rozpočtované v kapitole Štátny dlh.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     výsledkom rozpočtového hospodárenia Slovenskej republi-

ky v roku 1995 je schodok  vo výške 8,3 mld korún, teda niž-

ší, než s akým sa predpokladalo v štátnom rozpočte, keď úva-

ha bola  pôvodne 21 mld korún.  Na krytie schodku odporúčame

Národnej  rade  Slovenskej  republiky  vydať štátne dlhopisy

v súlade s ustanoveniami zákona číslo 530/1990 Zb. o dlhopi-

soch v znení zákona Národnej rady číslo 194/1995 Z. z.

 

     V závere  svojho vystúpenia vás  chcem tiež informovať,

že  návrh záverečného  účtu obsahuje  i analýzu rozpočtového

hospodárenia  miestnych  samospráv  v  roku 1995. Rozpočtové

hospodárenie obcí  v roku 1995 skončilo  prebytkovo vo výške

3,4 mld  korún. Vykázaný prebytok  hospodárenia umožňuje ob-

ciam kontinuitu hospodárenia na  prechode rokov a realizáciu

plánovaných dlhodobých rozvojových aktivít.

 

     V ďalšej časti svojho vystúpenia by som sa rád vyslovil

k niektorým požiadavkám, ktoré odzneli pri prerokúvaní tohto

dokumentu, najmä vo výbore  pre poľnohospodárstvo. Ide o po-

žiadavku  zvýšiť  objem  dotácií  pre poľnohospodárstvo pro-

stredníctvom  štátnych  fondov  spravovaných  týmto rezortom

o 500 mil.  korún na riešenie dosahov  sucha a škôd spôsobe-

ných poľnými hlodavcami v roku 1995.

 

     V správe k záverečným účtom štátnych fondov sme sa sna-

žili poukázať na skutočný  stav hospodárenia s prostriedkami

štátneho rozpočtu v štátnych účelových fondoch. Zostatok fi-

nančných  prostriedkov v 11 štátnych  fondoch k 31. 12. 1995

predstavoval 3,4 mld korún, z toho zostatok na účtoch v pia-

tich štátnych  fondoch v pôsobnosti  ministerstva pôdohospo-

dárstva predstavuje  takmer 2 mld korún.  Podľa nášho názoru

môže  ministerstvo pôdohospodárstva  uvedený problém  riešiť

v rámci tých finančných prostriedkov na účtoch štátnych fon-

dov a nie  je vhodné sa uchyľovať k  snahám o ďalšie dotácie

zo štátneho rozpočtu a zvyšovanie deficitu, na ktorý si štát

musí požičať, teda vydať štátne pokladničné poukážky.

 

     Pri prerokovaní materiálu vo  výbore pre financie, roz-

počet  a  menu  predseda  Najvyššieho  kontrolného úradu pri

uvádzaní stanoviska  Najvyššieho kontrolného úradu  k návrhu

štátneho záverečného účtu  Slovenskej republiky uviedol jed-

nak  niektoré nedostatky,  ktoré boli  zistené pri  kontrole

v jednotlivých  rozpočtových  kapitolách,  a  jednak  návrhy

a odporučenia, okrem iného aj  odporučenie prijať štátny zá-

verečný účet.

 

     Chcem  vás všetkých  ubezpečiť, že  všetky námety mini-

sterstvo financií v ďalšej svojej činnosti zužitkuje.

 

     Na záver by som chcel vysloviť názor, že návrh štátneho

záverečného účtu,  tak ako bol  vypracovaný mojimi spolupra-

covníkmi, má vypovedaciu schopnosť o skutočnom vývoji v eko-

nomike Slovenskej republiky za rok 1995. Do materiálu sme sa

snažili zapracovať všetky  skutočnosti dôležité na posúdenie

pri prerokovaní či  už vo vláde, alebo v  Národnej rade, ale

môže slúžiť  i ako podklad na  zhodnotenie vývoja Slovenskej

republiky z medzinárodného hľadiska.

 

     Vážené poslankyne, poslanci,

 

     odporúčam  súčasne prijať  uznesenie, ktorého  návrh je

súčasťou predkladaného materiálu.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády.

 

     Teraz  prosím  predsedu  Najvyššieho  kontrolného úradu

Slovenskej republiky pána Štefana Balejíka, aby uviedol sta-

novisko Najvyššieho kontrolného úradu k Štátnemu záverečnému

účtu Slovenskej republiky za rok 1995.

 

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Š. Balejík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     v zmysle § 5 ods.  1 zákona Národnej rady číslo 39/1993

Z. z.  o  Najvyššom  kontrolnom  úrade  Slovenskej republiky

predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady stanovisko Naj-

vyššieho kontrolného úradu k návrhu Štátneho záverečného úč-

tu Slovenskej republiky za  rok 1995, ktorý predložila vláda

Slovenskej republiky Národnej rade.

 

     V stanovisku sa vyjadrujem k návrhu štátneho záverečné-

ho účtu Slovenskej republiky  z hľadiska dodržiavania zákona

číslo 374/1994 Z. z.  Národnej rady o niektorých opatreniach

na  zabezpečenie  hospodárenia  Slovenskej  republiky v roku

1995 a o zmene a  doplnení niektorých zákonov najmä v súvis-

losti s rozpočtovým provizóriom,  ďalej zákona Národnej rady

číslo 58/1995 Z. z.  o štátnom rozpočte Slovenskej republiky

na rok 1995, ďalej zákona  Národnej rady 567/1992 Zb. o roz-

počtových pravidlách Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov a ďalších zákonov  a predpisov  súvisiacich s hos-

podárením s  prostriedkami štátneho rozpočtu  Slovenskej re-

publiky, ďalej uznesenia Národnej rady číslo 64 z 22. decem-

bra 1994 o rozpočtovom provizóriu.

 

     Stanovisko Najvyššieho kontrolného  úradu hodnotí návrh

štátneho záverečného  účtu z hľadiska  § 15 zákona  Národnej

rady 567/1992 Zb. o  rozpočtových pravidlách v znení neskor-

ších  predpisov. Konštatujem,  že predložený  návrh štátneho

záverečného účtu je zostavený v súlade s § 15 citovaného zá-

kona a  jeho prílohu tvoria záverečné  účty štátnych fondov,

vybrané údaje hospodárenia obcí a zhodnotenie návrhu na úve-

ry a návratných finančných výpomocí.

 

     Stanovisko obsahuje hodnotenie makroekonomických súvis-

lostí a ich dosahy  na hospodárenie s prostriedkami štátneho

rozpočtu Slovenskej republiky, ďalej plnenie príjmovej časti

štátneho rozpočtu, kde napriek pozitívnemu vývoju poukazuje-

me na  možné rezervy najmä v  súčinnosti tých orgánov, ktoré

môžu zabrániť daňovým únikom. Jedna  z možností je v dôsled-

nom preskúmavaní  žiadostí na povolenie  podnikateľskej čin-

nosti fyzických a právnických osôb vo vzťahu k plneniu daňo-

vých povinností.

 

     Prijatie opatrení v tomto  smere vyžaduje, ako uvádzame

i v  predkladanom stanovisku,  užšiu spoluprácu povoľujúcich

orgánov a daňových úradov, ale aj zmenu mechanizmu registrá-

cie a evidencie daňových subjektov. Ide o to, že mnohé práv-

nické osoby, najmä spoločnosti s ručením obmedzeným, unikajú

daňovým povinnostiam aj preto, že majú možnosť ľubovoľne za-

ložiť ďalšiu spoločnosť s ručením obmedzeným, preto by zalo-

ženie novej  spoločnosti s ručením obmedzeným  malo byť pod-

mienené vyrovnaním daňových povinností u jestvujúcej spoloč-

nosti s ručením obmedzeným.

 

     Treba  tiež  účinnejšie  využívať  na zabránenie vzniku

prvotnej   platovej  neschopnosti   účinnejšie  zákon  číslo

328/1992 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších pred-

pisov. využívať taktiež oprávnenie daňových orgánov vyplýva-

júce  z ustanovenia  § 20  ods. 8  zákona číslo 511/1992 Zb.

v znení  neskorších  predpisov,  ktoré  umožňujú zverejňovať

zoznam daňových dlžníkov po právoplatnosti rozhodnutia, vždy

po uplynutí  príslušného zdaňovacieho obdobia.  Pri neplnení

daňových povinností vo väčšom rozsahu je nevyhnutné využívať

možnosť daňových úradov podať  návrh živnostenskému úradu na

zrušenie živnostenského listu alebo príslušnému úradu na vý-

maz z obchodného registra.

 

     Vo  výdavkovej  časti  plnenia  štátneho rozpočtu okrem

hodnotenia celkového  vývoja poukazujeme na  rezervy a nedo-

statky v hospodárení tej-ktorej rozpočtovej kapitoly. Vzhľa-

dom na to, že pretrvávajú nedostatky a dochádza k opakované-

mu porušovaniu zákonov, predpisov a vyhlášok, bude potrebné,

aby okrem  opatrení, ktoré boli prijaté  na úrovni jednotli-

vých správcov kapitol, Národná rada Slovenskej republiky za-

viazala vládu na prijatie  systémových opatrení na odstráne-

nie zistených nedostatkov.

 

 

     Na záver hodnotíme a zovšeobecňujeme poznatky z vykona-

ných kontrol,  ktoré vyúsťujú najmä  do oblasti dodržiavania

rozpočtovej disciplíny, vedenia účtovníctva, porušovania zá-

kona o verejnom obstarávaní tovaru a služieb, správy majetku

štátu a v neposlednom  rade aj vnútorného kontrolného systé-

mu.  Naše poznatky  majú oporu  v uzatvorených  protokoloch,

ktoré boli prerokované a  uzatvorené so zodpovednými pracov-

níkmi jednotlivých  kapitol, ktorí na  odstránenie zistených

nedostatkov prijali konkrétne opatrenia.

 

     Najvyšší  kontrolný úrad  Slovenskej republiky odporúča

schváliť štátny  záverečný účet Slovenskej  republiky za rok

1995, ktorý vykazuje príjmy v sume 163 137,7 mil. Sk, výdav-

ky v sume 171 436,8  mil. Sk a schodok rozpočtového hospodá-

renia v sume 8 229,1 mil. Sk.

 

     Zároveň odporúčame využiť stanovisko v procese schvaľo-

vania návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997 a pri

ďalšej činnosti parlamentu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  predsedovi Najvyššieho  kontrolného úradu Slo-

venskej republiky pánu Štefanovi Balejíkovi.

 

     Zároveň prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet  a menu pána poslanca Miro-

slava  Maxona, aby  podal správu  o výsledkoch  prerokovania

tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

     Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výbo-

rov  Národnej rady  Slovenskej republiky,  samozrejme, okrem

Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre ne-

zlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov o výsledku prero-

kovania návrhu Štátneho záverečného účtu Slovenskej republi-

ky za rok 1995.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 922 z 15. apríla 1996 pridelil návrh Štátneho

záverečného  účtu Slovenskej  republiky za  rok 1995 všetkým

výborom Národnej  rady Slovenskej republiky  na prerokovanie

do 13. júna 1996 s tým, že posledný o ňom bude rokovať Výbor

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu za účasti spravodajcov ostatných výborov Národnej ra-

dy Slovenskej republiky do 14. júna 1996.

 

     Lehoty,  ktoré stanovil  predseda Národnej  rady svojím

rozhodnutím číslo 922, boli dodržané  a bola dodržaná aj le-

hota na prerokovanie v gestorskom  výbore, to znamená vo Vý-

bore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a menu.

 

     V súvislosti s prerokovaním predloženého materiálu, te-

da štátneho  záverečného účtu za  rok 1995, mi  dovoľte, aby

som využil túto možnosť  ako spoločný spravodajca a informo-

val ctenú  snemovňu o uznesení Výboru  Národnej rady Sloven-

skej  republiky pre  financie, rozpočet  a menu  zo 14. júna

1996, ktoré prijal náš výbor  v súvislosti s účasťou spravo-

dajcov výborov  pri prerokovaní návrhu  štátneho záverečného

účtu za  rok 1995. Všetci  prítomní, ktorí sa  zúčastnili na

rokovaní nášho výboru, a za predpokladanej účasti spravodaj-

cov ostatných  výborov sme sa zhodli  na tom, že prerokúvame

mimoriadne vážny národohospodársky dokument.

 

     Dovoľte mi,  aby som splnil uznesenie  výboru v tom, že

snemovňu informujem, že z deviatich výborov, ktoré tento ná-

vrh štátneho záverečného účtu  mali prerokovať, sa piati zá-

stupcovia jednotlivých výborov na spoločnom rokovaní výborov

vo výbore pre financie, rozpočet  a menu jednoducho bez aké-

hokoľvek ospravedlnenia  nezúčastnili. Považujeme to  za nie

celkom dobrú vizitku práce  jednotlivých výborov a pán pred-

seda dostane k tomuto aj písomné stanovisko výboru, kde budú

uvedení aj tí, ktorí sa na rokovaní nezúčastnili.

 

     Ako som už uviedol, ako príslušný výbor, ktorému výbory

Národnej rady Slovenskej republiky  podajú správy o výsledku

prerokovania  kapitol Štátneho  záverečného účtu  Slovenskej

republiky za rok 1995, bol určený výbor pre financie, rozpo-

čet a menu.  Dovoľte mi, aby som vás  v krátkosti informoval

o výsledkoch rokovania výboru  k návrhu Štátneho záverečného

účtu Slovenskej republiky za rok 1995.

 

     S  predloženým  návrhom  vyjadrili  súhlas  alebo návrh

zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej re-

publiky schváliť  štátny záverečný účet  za rok 1995,  ktorý

vykazuje rozpočtové príjmy vo výške 163 mld korún, rozpočto-

vé výdavky v sume 171 mld korún, schodok rozpočtového hospo-

dárenia  v sume  8 299,1  mil. Sk,  bez ďalších doplňujúcich

pripomienok a  odporúčaní Ústavnoprávny výbor  Národnej rady

Slovenskej republiky, Výbor  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie, Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru  a šport,  Výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

zdravotníctvo a  sociálne veci, Výbor  Národnej rady Sloven-

skej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     S predloženým návrhom vyjadrili súhlas alebo ho zobrali

na vedomie  a odporučili Národnej  rade Slovenskej republiky

schváliť štátny záverečný účet za rok 1995 s pripomienkou či

s odporúčaním tieto  výbory:

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu, ktorý odporúča Národnej rade Slovenskej re-

publiky  zmeniť ods.  1 konštatačnej  časti návrhu uznesenia

v tom duchu, že v druhej vete sa prvý údaj o inflácii doplní

slovami "pri priemernej ročnej inflácii 9,9 %", čo je v pri-

loženom návrhu uznesení aj akceptované.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo, ktorý odporúča konštatovať, že v dôsledku neposkyt-

nutia  pomoci zo  štátneho rozpočtu  Slovenskej republiky na

riešenie dôsledkov živelných  pohrôm v rezorte pôdohospodár-

stva v roku 1995 v sume  500 mil. slovenských korún a vzhľa-

dom na  záplavy, ktoré boli v  prvom polroku 1996, pretrváva

v rezorte pôdohospodárstva zložitá situácia,  a po druhé po-

žiadať vládu, aby znovu posúdila dosah živelných pohrôm, ži-

velných škôd  v pôdohospodártve a  riešila ich dôsledky  fi-

nančnou výpomocou zo štátneho rozpočtu.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie  a ochranu  prírody prijal  svoje uznesenie číslo

172 orientované  na predsedu vlády  Slovenskej republiky, na

ministra kultúry Slovenskej republiky.

 

     V dvoch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky ne-

bolo podľa § 48 ods. 1  zákona číslo 49/1989 Zb. o rokovacom

poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpi-

sov prijaté uznesenie, pretože  s ním nevyslovila súhlas po-

trebná  nadpolovičná  väčšina  všetkých  členov  výboru. Ide

o Zahraničný výbor Národnej rady  Slovenskej republiky a Vý-

bor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, podľa  rozhodnutia predsedu

Národnej rady  Slovenskej republiky z  15. apríla 1996  boli

prerokované  všetky pridelené  kapitoly štátneho záverečného

účtu za rok 1995 v stanovenom  termíne do 13. júna 1996. Bez

pripomienok  a  doplňujúcich  návrhov  bol vyslovený súhlas,

resp.  sa zobralo  na vedomie  28 kapitol,  ktoré sú uvedené

v spoločnej správe.

 

     S odporúčaním  Národnej rade Slovenskej  republiky bola

odsúhlasená jedna kapitola štátneho záverečného účtu Sloven-

skej republiky za ministerstvo zdravotníctva, pri prerokúva-

ní ktorej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-

votníctvo a sociálne  veci v bode B ods.  2 svojho uznesenia

číslo 212  z 12. júna odporúča  Národnej rade Slovenskej re-

publiky  v rámci  schvaľovania štátneho  záverečného účtu za

rok  1995 uhradiť  stratu z  hlavnej činnosti zdravotníckych

organizácií  poskytujúcich zdravotnú  starostlivosť vykázanú

v rámci finančného zúčtovania za rok 1995 vo výške 1 728 912

tisíc korún z kapitoly Všeobecná pokladničná správa.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, s požiadavkami  smerom k mi-

nisterstvám boli odsúhlasené  tri kapitoly štátneho závereč-

ného účtu, a to  Ministerstva školstva Slovenskej republiky,

Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a Slovenského rozhla-

su. Vecné pripomienky sú uvedené v spoločnej správe.

 

     Pokiaľ ide o prerokovanie  ostatných kapitol - pri pre-

rokovaní  šiestich kapitol  s návrhom  uznesenia podľa  § 48

ods. 1 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Sloven-

skej národnej rady v  znení neskorších predpisov nevyslovila

súhlas nadpolovičná väčšina  všetkých členov štyroch výborov

Národnej rady Slovenskej republiky  a neboli prijaté uznese-

nia za kapitoly: Úrad  vlády Slovenskej republiky, Minister-

stvo obrany Slovenskej  republiky, Slovenská televízia, Úrad

pre stratégiu  rozvoja spoločnosti a  Ministerstva životného

prostredia Slovenskej republiky.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  výbor pre financie, rozpočet

a menu v  zmysle rozhodnutia predsedu  Národnej rady Sloven-

skej republiky zo 6. júna  1996 číslo 1029 prerokoval v sta-

novenom termíne aj  stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu

Slovenskej republiky k  Štátnemu záverečnému účtu Slovenskej

republiky  za rok  1995 a  zobral ho  svojím uznesením číslo

293a na vedomie.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  prílohou spoločnej správy je

návrh uznesenia Národnej rady  Slovenskej republiky k návrhu

Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1995.

 

     Chcel by som vás informovať,  že návrh na uznesenie bu-

dem  odporúčať na  prijatie okrem  časti E  bodu 2,  a preto

o bode 2 dám hlasovať osobitne.

 

     Pokiaľ  ide o  uznesenia jednotlivých  výborov Národnej

rady Slovenskej  republiky, ktoré boli  smerované na Národnú

radu alebo  vládu, sú premietnuté  v uzneseniach. Pokiaľ som

spomínal niektoré uznesenia, ktoré boli prijaté v rámci jed-

notlivých rozpočtových kapitol k jednotlivým rezortom, sú to

uznesenia, ktoré  sa viažu a  sú v kompetencii  jednotlivých

výborov  Národnej rady  a nie  je potrebné  o nich hlasovať,

takže budeme hlasovať len  o návrhu uznesenia Národnej rady,

tak ako som uviedol.

 

 

 

     Vážené dámy, vážení páni, chcel  by som vás ešte popro-

siť, ak odznejú v  rozprave nejaké písomné pripomienky alebo

pozmeňujúce návrhy, aby ste mi ich odovzdali písomne.

 

     Vážené dámy, vážení páni, ďakujem pekne za pozornosť.

 

     Vážený pán predsedajúci, môžete  k predmetnému bodu ro-

kovania otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán predseda, ctená snemovňa vám ďakuje.

 

     Dámy  a páni,  zároveň k  tomuto bodu  programu otváram

rozpravu. Do rozpravy sa prihlásilo zatiaľ 10 poslancov.

 

     Skôr ako  odovzdám slovo prvému z  nich, dávam faktickú

poznámku pánu Koncošovi. Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci, chcem len krátko zareagovať na

úvodné slovo pána podpredsedu vlády a ministra financií.

 

     Ak som dobre rozumel,  pán podpredseda, odporúčate, aby

sa náhrada škôd v poľnohospodárstve  za rok 1995 riešila po-

užitím zostatku  účelových fondov, ktoré  spravuje Minister-

stvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Dúfam, že v tom-

to prípade  ide z vašej  strany len o  hlboké nedorozumenie,

a nie o hlboké nepochopenie.

 

     Ministerstvo  pôdohospodárstva  spravuje  hlavne Štátny

fond trhovej  regulácie, ktorý, ako už  sám názov hovorí, by

mal  slúžiť na  reguláciu trhu,  ďalej Štátny  podporný fond

v pôdohospodárstve, ktorý by mal  slúžiť na rozvoj technoló-

gií a  na podporu obnovy technologického  parku v pôdohospo-

dárstve, Štátny fond zveľaďovania  lesa, takisto prísne úče-

lový, by mal slúžiť, ako  už sám názov hovorí, na zveľaďova-

nie lesa. Štátny fond zúrodňovania pôdy by mal slúžiť na zú-

rodňovanie pôdy  a Štátny fond  vodného hospodárstva takisto

by mal  slúžiť na revitalizáciu vodného  hospodárstva. Sú to

teda, ešte raz zdôrazňujem, prísne  účelové fondy a ich pou-

žitie upravujú osobitné zákony.

 

     Ale  v  poľnohospodárstve  vznikli  aj  roku 1995 škody

spôsobené  záplavami  a  premnožením  hraboša poľného. Tieto

škody boli  vyčíslené asi na  1,5 mld korún.  Poľnohospodári

žiadajú uhradiť len  časť týchto škôd vo výške  500 mil. ko-

rún.

 

     Škody v poľnohospodárstve vznikajú  každý rok. A, bohu-

žiaľ, od  roku 1990 sa nenašiel  spôsob, ako tieto nepoisti-

teľné  škody spôsobené  hlavne suchom  alebo záplavami aspoň

čiastočne uhradiť,  a tak zmierniť  ich straty. Bol  by teda

najvyšší  čas, aby  sa tak  stalo, aby  sa našiel  systémový

prístup  na riešenie  náhrad strát  spôsobených živelnými či

inými pohromami.

 

     Už svojho  času som spomínal príklad  riešenia v Spoje-

ných štátoch, na oživenie len  zopakujem. Ak sledujeme v te-

levízii, že v Spojených štátoch vystrája živel (tornádo ale-

bo neviem  čo), zároveň sa dozvieme,  že prezident Spojených

štátov uvoľnil  aj príslušnú sumu z  rozpočtu na úhradu škôd

a na odstránenie následkov živelných pohrôm. Bohužiaľ, u nás

sa takýto  prístup, ako hovorím,  zatiaľ nedokázal uplatniť.

A pritom v  Spojených štátoch tiež  majú každoročne poriadne

vysoký deficit štátneho rozpočtu.

 

 

 

     Dúfam,  že konečne  nájdeme odvahu  na Slovensku riešiť

tieto problémy tak, aby  ich neznášali len samotní poľnohos-

podári, ale aby sa im pomohlo.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážený pán poslanec Koncoš,

 

     samozrejme,  dobre  viem,  akým  spôsobom fungujú fondy

v rezorte pôdohospodárstva, ale myslím, že nebolo zlé uviesť

situáciu v  jednotlivých fondoch. Zvýraznil  som jednu okol-

nosť - štátny rozpočet  skončil s deficitom 8 mld korún. Na-

značil  som, že  sú tu  fondy, či  štátne, či verejnoprávne,

ktoré skončili s  prebytkami, že je tu situácia,  keď s pre-

bytkami skončili  niektoré ďalšie inštitúty,  napríklad roz-

počty miest a obcí. To znamená, že na štátny rozpočet, ktorý

je vlastne  v najťaživejšej situácii,  napriek tomu, že  si-

tuácia sa skončila mimoriadne priaznivo a je oceňovaná celým

vyspelým svetom alebo vyspelými ekonomickými inštitúciami vo

svete, je  predsa len v  pozícii, ktorá je  podstatne ťažšia

než  situácia ktoréhokoľvek  rezortu. Takže,  ak zdôrazňujem

túto otázku, len v kontexte deficitu štátneho rozpočtu.

 

     Ďalej  zdôrazňujem  jednu  vec,  ktorá  sa odohrala pri

schvaľovaní štátneho  rozpočtu na rok  1996, kde bol  určitý

názor  pre  poľnohospodárstvo,  práve  s  vedomím tých škôd,

schváliť 250 mil. korún na riešenie určitých problémov. Táto

požiadavka neprešla pri schvaľovacej mašinérii. Našli sa pe-

niaze trebárs 100 mil. na  šport, našli sa položky  najmä na

dodatkové riešenie príspevkov  na zdravotníctvo, ale nenašla

sa vôľa v čase schvaľovania rozpočtu na rok 1996 práve s ve-

domím problémov v poľnohospodárstve  na sumu 250 mil. korún.

Takže v  tomto kontexte som  pokladal a naďalej  pokladám za

správne upozorniť, že treba merať vo viacerých rovinách.

 

     Ak sa  tu spomínajú škody  v Spojených štátoch  americ-

kých, povedal by som iný príklad - súčasné škody v súvislos-

ti s počasím  v Maďarsku, odhad ktorých je  1,5 mld forintov

a schopnosť vlády je 50 mil.

 

     Aj vláda Slovenskej republiky reaguje na niektoré okol-

nosti.  Riešime  trebárs  otázky  škôd  spojené so záplavami

z rezervy vlády v tom rozsahu, aké sú možnosti štátneho roz-

počtu. Ak sú problémy s  deficitmi, potom aj problémy schop-

nosti štátneho rozpočtu situáciu riešiť sú zložité. Ak chce-

me hovoriť o riešení problémov v poľnohospodárstve, treba to

zase vidieť  v kontexte celej  koncepcie, to znamená  nielen

v oblasti štátneho rozpočtu, je  tu otázka cenovej problema-

tiky, otázka  zmiernenia roztvárania nožníc  medzi prvovýro-

bou, druhovýrobou a obchodom. Ale  to sú problémy, ktoré pán

poslanec, dobre  poznáš, no nie je  možné všetko nahrnúť len

do vzťahu k štátnemu rozpočtu.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Lysák, pripra-

ví sa pani poslankyňa Schmögnerová.

 

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     panie poslankyne, páni poslanci,

     ctení hostia,

 

     plnenie programu štátneho rozpočtu  na rok 1995, ale aj

celého  záverečného  účtu   pokladám  za  potrebné  hodnotiť

s prihliadnutím na ambiciózny  program makroekonomickej sta-

bility, na zlepšenie podmienok v mikroekonomike a na nutnosť

zlepšovania podmienok  na vstup zahraničného kapitálu, najmä

priamych  zahraničných investícií,  ktoré Slovensku chýbajú.

Súčasne treba prihliadať na zložitosť vývoja začiatkom minu-

lého roka s potrebou rozpočtového provizória.

 

     Hospodársky  rozvoj Slovenskej  republiky v  roku 1995,

ako  to už  viackrát zaznelo,  bol vcelku  pozitívny. To  sa

priaznivo  odrazilo tak  v príjmovej,  ako aj  vo výdavkovej

časti  štátneho  rozpočtu.  Makroekonomické  výsledky, či už

rast hrubého  domáceho produktu, miery  inflácie, tvorby re-

zerv sú pozitívne a oceňované prestížnymi medzinárodnými in-

štitúciami, či už Európskej únie, OECD, ale aj ďalšími najmä

bankovými inštitúciami.

 

     Za rozhodujúce činitele  takéhoto rozvoja možno označiť

na jednej  strane existujúci potenciál  Slovenskej ekonomiky

a na  druhej  strane  spôsobilosť  jeho efektívneho riadenia

a využívania tak  na vrcholovej štátnej,  ako aj regionálnej

úrovni a čoraz širšie, čo je, myslím, najpotešiteľnejšie, aj

v podnikateľskej sfére.

 

     Za rozhodujúce  v tejto oblasti  dovoľte označiť predo-

všetkým nárast alebo lepšie povedané začiatky oživenia najmä

v priemyselnej výrobe  o 8,3 bodu. Ale  aj maloobchodný pre-

daj, ktorý stúpol o 7,3  % najmä vďaka vyššej zamestnanosti.

Pravda, aj vďaka poklesu rastu spotrebiteľských cien o 3 ce-

lé body.

 

     Nárastom  hrubého  domáceho  produktu  v stálych cenách

o 7,4 bodu stúplo Slovensko na  prvé miesto v skupine trans-

formujúcich sa  štátov. Ale pravdou  je aj to,  že tento ná-

rast, podľa  môjho presvedčenia, mohol  byť aj dynamickejší,

keby nebola klesla  stavebná výroba o 0,8 %  a niektoré ďal-

šie odvetvia a keby nebolo  pokleslo, okolo 1 mld, saldo za-

hraničného obchodu. Aj keď  plusové saldo obchodnej bilancie

za minulý rok  bolo takmer 2 mld, presnejšie  1,8 mld korún,

treba pritom oceniť, že  narastal podiel súkromného sektora,

v ktorom  sa vyprodukovalo  už 65  % priemyselnej produkcie.

Skoro  rovnaký bol  jeho podiel  na tvorbe  hrubého domáceho

produktu.

 

     Menej priaznivý, ako sa už  spomínalo, bol vývoj v poľ-

nohospodárstve.  Jeho výnosy  síce stúpli  oproti roku  1994

o 4,5 %,  to je zaujímavé, lenže  strata tohto komplexu bola

takmer 3 mld korún.

 

     Za potešiteľný, myslím si,  každý ekonóm musí považovať

istý zvrat pri doteraz prudkom poklese stavebníctva. Ten pád

už nebol taký dravý alebo taký nebezpečný. Aj tak sa program

novej výstavby, rekonštrukcie a modernizácie, bohužiaľ, spl-

nil na necelých 80 %.

 

     O pozitívnom  menovom vývoji u nás  sme hovorili na 15.

zasadaní, ale v súvislosti  s prerokovaním štátneho závereč-

ného účtu vari stojí za to pripomenúť si fakt, že sa udržala

stabilita meny, že sa  posilňovali pozície slovenskej koruny

prechodom na  jej konvertibilitu v rozsahu  bežného účtu, že

tu bol priaznivý vývoj úrokových mier, zvýšil sa podiel ter-

mínovaných vkladov,  že nám celkovo  stúpli devízové rezervy

takmer o 5 mld korún - voči roku 1994 takmer na dvojnásobok.

A fakt, že bežný účet platobnej bilancie bol koncom roka ak-

tívny, vo  výške takmer 20 mld  korún, je podľa mňa  ten zá-

klad, že pozitívne  hodnotenia medzinárodných inštitúcií, či

je to už Standard & Poorřs, Moodyřs atď., boli také pozitív-

ne, ako sa tu už aj hovorilo.

 

     Najväčším  problémom slovenskej  ekonomiky a slovenskej

spoločnosti je relatívne vysoká  miera nezamestnanosti s di-

ferencovanými prejavmi, veľmi diferencovanými  - od 4,7 % tu

v Bratislave až po  vyše 20 % v južných,  východných, ale aj

severných oblastiach Slovenska. Aj  keď sa na riešenie tohto

problému  vykonalo a  robí nemálo,  akútnosť riešenia  tohto

problému  neklesá. A tu je, hádam, namieste, kolegyne, kole-

govia,  pripomenúť  potrebu  účinnejšieho  využitia  námetov

z Bielej knihy Európskej únie. Myslím, že to je tá najzaují-

mavejšia časť,  ktorej sa venuje  dosť málo pozornosti.  Tak

málo  pozornosti,  ako  systematickému  sledovaniu výsledkov

reštrukturalizácie ekonomiky a  oveľa systematickejšiemu než

doteraz skvalitňovaniu zahraničnoekonomických vzťahov.

 

     Je pravda, že sa  čiastočne zlepšila situácia v prílive

zahraničného kapitálu do podnikov na území Slovenskej repub-

liky - v priebehu roka stúpla  až o jednu tretinu. Ale stále

nemôžeme byť s tým spokojní. Nemáme, pravda, záujem o príliv

špekulatívneho kapitálu za každých podmienok. Ale skutočnosť

je taká, že kapitál prichádza  spravidla tam, kde sú príťaž-

livé programy a podmienky. A na  ich utváraní by sa aj v na-

šom parlamente  a v celom  štáte mali podieľať  hádam všetci

spôsobilí, bez ohľadu na stranícke tričká, bez ohľadu na to,

či ide o koalíciu, alebo opozíciu. Tak konajú zodpovední po-

litici a ekonómovia vo všetkých vyspelých štátoch.

 

     Kolegyne, kolegovia, popri  nežiaduco vysokej miere ne-

zamestnanosti je tu ešte  jedna nezdravá tendencia v minulo-

ročnom vývoji slovenskej ekonomiky.  Je to vyšší rast miezd,

ako rastie produktivita práce. A je nepríjemné, že sa to tý-

ka  najmä  výrobných  odvetví.  Rast  produktivity práce bol

o 0,2 %  pomalší ako rast nominálnej  mesačnej mzdy. Tomu by

sme sa mali  v roku 1996 a ďalších  rokoch vyvarovať, ak ne-

chceme znovu u nás roztočiť inflačnú špirálu.

 

     O ekonomickej  situácii krajiny a  o raste kúpnej  sily

vnútorného trhu  u nás hovoria  aj bežné výdavky  domácností

dosť výraznou rečou. Za rok sa reálne zvýšili takmer o 20 %.

V bežných cenách  to bolo    okolo 30 %. Od  uvedených vý-

sledkov hospodárskeho vývoja Slovenskej republiky sa odvíja-

lo aj plnenie programových zámerov štátneho rozpočtu. Zámery

v príjmovej  časti štátneho  rozpočtu vôbec  neboli skromné.

Oproti roku 1994 vzrástli vyše 10 % a iste si spomeniete, tí

ktorí ste prítomní, dámy a  páni, že pri ich posudzovaní sme

mali  na reálnosť  príjmových položiek  dosť odlišné názory.

V jednom prípade s váženým kolegom profesorom Filkusom došlo

dokonca k zaujímavej a  lukratívnej stávke za asistencie vý-

znamných  ekonómov a  právnikov. Ako  vieme, príjmy štátneho

rozpočtu boli dosť výrazne prekročené. Ich vývoj som aktívne

sledoval a za dôležité pokladám  nielen to, že sa prekročili

o 5  %  daňové  príjmy,  to  bolo  6,7  mld korún plus, ale,

a chcel by som to mimoriadne  zdôrazniť, zvýšili sa aj neda-

ňové príjmy - až o 61 %, vyše 10 mld korún.  To stojí za po-

všimnutie.

 

     Pravda,  menej potešiteľné  je dosť  výrazné nesplnenie

pri spotrebnej dani - len na 78,5 %, a nesplnili sa očakáva-

nia zo zvýšenej sadzby dane z uhľovodíkových palív a  mazív.

Ale  aj to  je, myslím,  tiež zaujímavé  pri spotrebnej dani

z vína  a piva.  Niečo to  signalizuje. Na  druhej strane sa

prekročili príjmy z cla o vyše 640 mil. korún.

 

     Čo nemožno obísť v  príjmovej časti bez povšimnutia, sú

daňové  nedoplatky,  ktorých  suma  stúpla  oproti roku 1994

o 4,8 mld korún a koncom roku  to bolo spolu až 19,5 mld ko-

rún. V štruktúre nedoplatkov  vysoko stúpol podiel fyzických

osôb nezapísaných v obchodnom registri, navyše 15 % z celko-

vej dlžnej sumy. Isteže, riešenie tohto problému nie je jed-

noduchá záležitosť. Sú prípady,  keď rigorózne vymáhanie da-

ňového dlhu by mohlo  viesť k likvidácii nezavinene slabších

inštitúcií aj  s dôsledkami v nezamestnanosti.  Vláda a prí-

slušné rezorty by tu mali vyvinúť patričnú aktivitu. Zanaly-

zovať a sprehľadniť, kde je  nutný špecifický prístup, a mo-

nitorovať a zasahovať, kde ide len o chytračenie nateraz bez

obáv s okamžitým dôsledkom, kde  by sme mali byť podľa môjho

názoru oveľa pružnejší a dôraznejší, aby poctiví platiči da-

ní neboli nepoctivcom na posmech.

 

     Dámy a  páni, pár slov  o výdavkovej časti.  Programové

výdavky štátneho rozpočtu boli  čiastočne prekročené o nece-

lých 2,5 %. Za situácie výraznejšieho nárastu príjmovej čas-

ti to nie je dôvod na znepokojovanie, najmä nie preto, že sa

prekročili výdavky  osobitne kapitálové, a to  skoro o 40 %.

Neinvestičné boli čerpané v programovanej výške okolo 100 %.

Štátny rozpočet sa tak  podieľal na zvýšení investičných ak-

tivít formou investičných  dotácií podnikateľským subjektom,

mestám, obciam, ale aj mnohým rozpočtovým organizáciám.

 

     Z  jednotlivých kapitol  dovoľte aspoň  dve-tri vety na

margo kapitoly Štátny dlh. Chcel by som to zdôrazniť, preto-

že som  to tu minulý rok  kritizoval. Zdôrazňoval som predo-

všetkým potrebu výrazne zvýšiť aktivity v tejto oblasti. Te-

raz možno konštatovať, že vnútorný dlh Slovenskej republiky,

t.  j. záväzky  štátu voči  Národnej banke  a záväzky  štátu

z vydaných emisií štátnych dlhopisov, štátnych pokladničných

poukážok, sa v priebehu roka  zvýšili o 13,5 mld, ale zahra-

ničný dlh sa v priebehu roku  1995 znížil o vyše 9 mld korún

a dosiahol výšku niečo vyše 34 mld korún. Pokiaľ ide o zále-

žitosti, ktoré tu uvádza aj predseda nášho výboru pán Maxon,

myslím si, že to už bolo zodpovedané. Tieto otázky odporúčam

riešiť  po  zrelej  úvahe  aj  ďalšími, nielen prostriedkami

štátneho rozpočtu. Podľa môjho názoru je dôležitá otázka, či

sa  prostriedky  zo  štátneho  rozpočtu využívali efektívne,

napríklad  na konverziu  zbrojnej výroby.  Ale iste všetkých

nás zaujali skoro dvojnásobné výdavky na lieky v zdravotníc-

tve.

 

     Vážené dámy a  páni, myslím, že tak ako  v našom výbore

pre financie, rozpočet a menu bude treba týmto otázkam veno-

vať oveľa  väčšiu pozornosť, lebo  určite to nemôžu  byť len

otázky nárastu cien tejto komodity.

 

     Vážené dámy a páni, na záver mi dovoľte stručne - scho-

dok štátneho rozpočtu je  voči programovanej výške podstatne

nižší, oproti 21  mld len 8 mld korún.  Možno vari dodať, že

na výsledkoch roku 1995, a to si hádam veľmi nenamýšľame, sú

stopy alebo aspoň čiastočné dôsledky aj legislatívnych opat-

rení pripravovaných  rezortmi i poslancami  a posúdených vý-

bormi a plénom Národnej rady.

 

     V súhrne, po zvážení všetkých  pozitív aj toho, čo ešte

bude treba  urobiť, odporúčam, aby návrh  uznesenia, tak ako

bol predložený s navrhovanými malými modifikáciami, bol pri-

jatý.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. S  faktickou poznámkou vystúpi pán

poslanec Filkus, nech sa páči.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne. Mám procedurálny  návrh. Už ma hádam po-

znáte, že sa nerád producírujem, teraz sa však už naplnil aj

môj pohár trpezlivosti.

 

 

     Chcem vám  povedať, že štátny  záverečný účet je  mimo-

riadne významná  záležitosť. To nie je  len vec ministra fi-

nancií, aby  ho obhajoval, to  je vecou všetkých  ministrov.

Navrhujem prerušiť rokovanie a pokračovať vtedy, keď tu budú

aj ostatní  ministri. Nehovorím, že  všetci, ale rozhodujúca

väčšina ministrov by na tomto rokovaní mala byť. Kedy sa oni

majú dozvedieť  napríklad to, čo  spomína Najvyšší kontrolný

úrad? Kedy sa majú dozvedieť  naše pripomienky a my poslanci

ich reakcie  na ne? Tak ako  napríklad predseda Maxon hovorí

o tom, že 5 výborov bez ospravedlnenia nepríde na rozhodujú-

ce rokovanie o záverečnom účte. Veď toto je výsmech, vážení.

Štátny záverečný  účet všade inde  v parlamente -  veď to je

mimoriadne  významná vec.  Tam ministri  chodia a  skladajú,

každý skladá účet, nielen  pán minister Kozlík, každý minis-

ter musí zložiť účet.

 

     Dávam procedurálny návrh  prerušiť rokovanie a pokračo-

vať vtedy, keď budú prítomní ministri.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Žiadam  poslancov, ktorí sa zdr-

žujú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasova-

nie.

 

     Pán poslanec,  o vašom návrhu budeme  hlasovať bez roz-

pravy.

 

     Dámy  a páni,  budeme hlasovať  o návrhu  pána poslanca

Filkusa, ktorý navrhuje tento bod  programu prerušiť, pokiaľ

pri jeho prerokúvaní nebude  zabezpečená účasť i ďalších mi-

nistrov vlády Slovenskej republiky.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

 

     Pán kolega, konštatujem, že  váš návrh, bohužiaľ, nebol

schválený.

 

     Budeme  pokračovať ďalej.  V rozprave  vystúpi pani po-

slankyňa Schmögnerová. Pripraví sa pán poslanec Košnár.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     ctená poslanecká snemovňa,

 

     keď nič inšie,  aspoň ja profitujem z toho,  že sem vo-

šiel pán minister financií a podaktorí poslanci, a dúfam, že

aspoň chvíľu vydržia sedieť.

 

     Dovoľte,  aby som  sa vyjadrila  k štátnemu záverečnému

účtu za rok 1995 v niekoľkých bodoch.

 

     Po  prvé by  som chcela  zhodnotiť východiská  štátneho

rozpočtu a dosiahnuté výsledky. Dosiahnuté hospodárske čísla

v roku 1995 sú lepšie  od predpokladaných východísk štátneho

rozpočtu  iba v  ukazovateli  hrubý  domáci produkt,  kde sa

predpokladalo dosiahnuť 5-percentný rast, a v skutočnosti sa

dosiahol  rast vyšší  o 2,4  percentuálne body.  V ostatných

makroekonomických  ukazovateľoch  -  miera  nezamestnanosti,

ročná miera  inflácie - rozdiely neprekračujú  zhruba 1 per-

centuálny bod.

 

     Prirodzene,  vyšší  rast  hrubého  domáceho produktu sa

priaznivo  odrazil na  prírastku zdrojov  štátneho rozpočtu,

predovšetkým na  daňových príjmoch. Podľa štruktúry prírast-

ku  zdrojov štátneho  rozpočtu najvyššie  prekročenie sa do-

siahlo pri dani z  pridanej hodnoty. Prekročenie predstavuje

22,1 %, t. j. 9,1 mld korún.

 

     Je zrejmé,  že daňové opatrenia  uskutočnené v polovici

roku 1994, ktoré vtedajšia opozícia a dnešná vládna koalícia

tvrdo kritizovala,  a ktoré jej dopomohli  k volebnému úspe-

chu, sa po voľbách pokladali  za dostatočne dobré i pre novú

vládu a udržala ich preto po  celý rok 1995. Práve vďaka nim

pri inak  priaznivých hospodárskych podmienkach  sa teda do-

siahlo najvyššie prekročenie príjmovej položky štátneho roz-

počtu práve pri DPH. Inými slovami to, na čom predchádzajúca

vláda stratila v roku 1994 určité politické body, vláda Vla-

dimíra Mečiara v roku 1995 na tom politické body získala.

 

     Argumentácia v tomto smere je veľmi jednoznačná. Ak po-

rovnáte výsledky štátneho rozpočtu  za I. štvrťrok 1996, keď

pokračuje  vysoký hospodársky  rast a  platia všetky ostatné

opatrenia, ktoré sa zaviedli  na zabránenie daňových únikov,

napríklad  zavedenie  registračných  pokladníc,  označovanie

liehovín  a podobne,  jediný  rozdiel  sú opatrenia  pri DPH

k 1.  1. 1996,  to  znamená  zníženie vyššej  daňovej sadzby

a určité  presuny medzi  dvoma daňovými  sadzbami. Výsledkom

toho je  plnenie príjmov pri DPH  v I. štvrťroku 1996 iba na

úrovni 17,1 %.

 

     Druhá poznámka sa dotýka rizík štátneho rozpočtu na rok

1995. V rozprave  k návrhu zákona o štátnom  rozpočte na rok

1995 sme upozorňovali na niektoré riziká vo výdavkovej stra-

ne rozpočtu.  Prvým z nich bolo  riziko nedodržania jednoci-

fernej inflácie. Toto riziko  sa nenaplnilo rovnako, ako ani

možné  prekročenie miery  nezamestnanosti 14  %. Na udržanie

miery nezamestnanosti pod 14  % nepochybne pomohol rýchlejší

hospodársky rast, ako sa predpokladalo. Chcem poznamenať, že

vďaka tomu sa výdavky jednotlivých rozpočtových kapitol udr-

žali na predpokladanej nominálnej, ale i reálnej úrovni.

 

       v marci  1995 sme  však hodnotili  výdavkovú stranu

rozpočtu ako reštriktívnu. Rok 1995 sa charakterizoval vlád-

nymi predstaviteľmi ako  úsporný rok. No v roku  1995 sa do-

siahli  najlepšie  hospodárske  výsledky,  ktoré,  ako je už

zrejmé,  sa  nebudú  opakovať  v  takom  rozsahu v roku 1996

a pravdepodobne budú  výrazne horšie v  roku 1997. Fakt,  že

vyššia dynamika slovenského  hospodárstva sa neodrazila viac

na výdavkoch štátneho rozpočtu, je síce pozitívny z hľadiska

znižovania deficitu  štátneho rozpočtu, nie  však z hľadiska

hospodárskeho a sociálneho rozvoja slovenskej spoločnosti.

 

     Tretia poznámka sa dotýka štátneho rozpočtu ako nástro-

ja sociálnej politiky. Položme si  otázku, do akej miery bol

štátny rozpočet  nástrojom sociálnej politiky  štátu. Pripo-

meňme si, že prírastok tzv.  sociálnych výdavkov v roku 1995

na zvýšenie  dôchodkov a zvýšenie  nemocenského  bol hradený

v plnom rozsahu  z iných zdrojov  ako zo štátneho  rozpočtu.

Bol hradený zo zvýšeného odvodu zamestnancov a zamestnávate-

ľov do poistných fondov Sociálnej poisťovne, ktorý kopíroval

rast priemernej mzdy, a preto i pri zvýšení výdavkov Sociál-

na poisťovňa skončila v roku 1995 s prebytkom.

 

     Zvýšenie  minimálnej mzdy,  ktoré sa  vďaka ľudomilnému

návrhu  predsedu  Združenia  robotníkov  Slovenska  odložilo

o celý štvrťrok,  nestálo už štátny  rozpočet nič. Zachovali

sa  povinné  odvody  zo  štátneho  rozpočtu  do poisťovní na

pôvodnej nezvýšenej úrovni. Možno  teda povedať, že s výnim-

kou zvýšených výdavkov na  detské prídavky, ktoré sa hradili

zo  štátneho rozpočtu,  štátny rozpočet  nerealizoval zámery

sociálnej politiky vlády z vlastných zdrojov, naopak, zníže-

  zákonné  odvody  do  Všeobecnej  zdravotnej poisťovne na

úrovni 13,7 %  iba z 54 % minimálnej  mzdy mali za následok,

ako sme predpokladali,  vznik deficitu Všeobecnej zdravotnej

poisťovne, ktorý dosiahol 1,840 mld  korún. Ak sa v najvyda-

renejšom roku  do takej miery  šetrí na zdraví,  neprimerane

i na školstve, vede, sociálnych výdavkoch, ako to bude vyze-

rať v rokoch menej priaznivých?

 

     Uveďme to na číslach.  Výdavky štátneho rozpočtu v roku

1995 vzrástli na 102,4 %. Pri raste príjmov štátneho rozpoč-

tu 111,4 %, v absolútnych  číslach oproti rozpočtu 1995 rast

príjmov predstavuje 16,164 mld  korún (na porovnanie s rokom

1994  je to  prírastok 26,943  mld korún).  Na druhej strane

spoločenské služby a činnosti pre obyvateľstvo, t. j. výdav-

ky na školstvo, kultúru, zdravotníctvo a sociálne zabezpeče-

nie, vzrástli oproti  rozpočtu o 1,67 mld korún,  t. j. pre-

kročili  predpoklad iba  o 3,6  %. Znamená  to, že zdroje do

zdravotníctva,  školstva,  vedeckého  a  inovačného rozvoja,

ktoré nemožno pokladať za spotrebu, ale za investície, ktoré

by  mali priniesť  vysokú mieru  zhodnotenia, podstatne  ne-

vzrástli.

 

     Pár slov  o štátnom rozpočte  ako nástroji hospodárskej

politiky vlády. Dosť analogicky je možné argumentovať aj pri

tzv.  rozvojových výdavkoch  štátu, ktoré  odrážajú priority

hospodárskej  politiky štátu.  Napríklad na  podporu rozvoja

malého a stredného podnikania sa do tzv. podporného úverové-

ho fondu  rovnako ako v  roku 1994 poskytlo  200 mil. korún.

Tieto zdroje sa však poskytli  až v IV. štvrťroku 1995, t.j.

v priebehu  roka 1995  neprinášali podporu  malým a stredným

podnikateľom. Podobne podpora exportu sa už tradične reduku-

je na 200-miliónovú podporu  pre spoločnosť na poistenie ex-

portu.

 

     Ani v roku 1995  štát nezareagoval na finančnú reštruk-

turalizáciu bánk. Ani v  roku 1995 sa nepodporila investičná

klíma, napríklad čiastočnou  odpočítateľnosťou investícii zo

zisku, s výnimkou - ako  nás ubezpečil pán minister financií

už pri novelizácii zákona o  dani z príjmov - pretrvávajúcej

praxe odpočítateľnosti investícií hradených  z výnosov a od-

počítateľných  z kúpnej  ceny pre  nadobúdateľov v  priamych

predajoch. Rozvoj malého a stredného podnikania, podpora ex-

portu, konsolidácia bankového sektora, atraktívna investičná

klíma - to by mali byť priority vládnej hospodárskej politi-

ky. Možno je to tak na  papieri, no adekvátnu podporu v roz-

počte tieto priority nenachádzajú.

 

     Dotknem sa  ešte jednej veľmi dôležitej  a dlhodobo za-

nedbávanej sféry  - regionálnej politiky.  Pán minister, vy-

svetlite, prosím, spôsob použitia zdrojov určených na zabez-

pečenie cieľov regionálnej politiky vo výške 63,3 mil., kto-

ré podľa  štátneho záverečného účtu  smerovali do Úradu  pre

stratégiu, rozvoj a vedu. Ako s nimi úrad nakladal?

 

     Chcem  sa  ešte  dotknúť  rozpočtových právomocí vlády.

Rozpočet na  rok 1995 mimoriadne zvýšil  pôsobnosť vlády pri

upravovaní záväzných  limitov a okrem toho  jej dal právomoc

poskytovať štátne záruky až do výšky 40 % rozpočtových príj-

mov.  Naplnenie  tohto  limitu,  tak  ako  sme argumentovali

v rozprave  pri schvaľovaní  štátneho rozpočtu  na rok 1995,

predstavuje  pre štátny  rozpočet značné  riziko. Pozrime sa

napríklad na to, ako bolo nutné uhradiť záväzky štátu v prí-

pade  neplnenia záväzkov  Calexu, a. s., ktoré,  prirodzene,

znamenajú značnú záťaž pre štátny  rozpočet v tomto roku. Je

skutočne možné predpokladať, že  pri výdavkoch, s ktorými sa

počíta  v nasledujúcich  rokoch, z  ktorých značnú  časť ne-

pochybne  bude  musieť  garantovať  štátny  rozpočet, riziká

štátneho rozpočtu výrazne vzrastú.

 

     Chcem len  upozorniť na to, že  vláda skrátením predpo-

kladanej doby na rozvoj diaľničnej výstavby, s ktorým sa rá-

talo  pôvodne o  15 rokov  dlhším, predpokladá  do roku 2005

uvoľniť viac  ako 145 mld  korún. Som presvedčená,  že práve

značná časť z týchto prostriedkov  bude musieť byť krytá ga-

ranciami  štátneho rozpočtu.  Prirodzene, zvyšuje  to riziká

štátneho rozpočtu, nechcem sa  teraz dotknúť aj rizík, ktoré

súvisia  s prehrievaním  slovenského hospodárstva,  ktoré už

dnes spôsobuje pomerne závažné  ťažkosti Národnej banke Slo-

venska. Závažnejšie je to, že  sa odrážajú aj na určitej po-

trebe reštrikcie v menovej sfére, ktorá sa odrazí na zdraže-

nej ponuke úverov v slovenskom hospodárstve.

 

     Na záver chcem povedať,  že Strana demokratickej ľavice

pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte nepodporila zámery

štátneho rozpočtu  na rok 1995.  Argumenty, ktoré sme  vtedy

priniesli, sa do značnej miery, aj keď nie stopercentne, na-

plnili. Nemáme preto dôvod  podporiť uznesenie Národnej rady

o štátnom záverečnom účte za rok 1995.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani kolegyňa. V rozprave ďalej vystúpi posla-

nec Košnár a pripraví sa pán poslanec Sopko.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

     dámy a páni,

 

     v správe  k štátnemu záverečnému účtu,  ale aj v expozé

pána podpredsedu vlády a  ministra financií sa rozsiahla pa-

sáž, a celkom  zaslúžene, venovala charakteristike ekonomic-

kého vývoja  v minulom roku.  Je to celkom  správne, pretože

rozpočtové  hospodárenie mimo  celkového rámca  ekonomického

pohybu charakterizovaného takými ukazovateľmi, ako sú uvede-

né aj v správe, by asi nebolo dostatočne preukazné a nevede-

li by sme ho zasadiť do správneho rámca.

 

     Makroekonomický vývoj v roku  1995 sa označuje za veľmi

pozitívny, pričom toto hodnotenie, ako sa už o tom hovorilo,

sa  opiera  predovšetkým  o  štatisticky priaznivejší vývoj,

najmä rastu  hrubého domáceho produktu,  a nižšieho, výrazne

nižšieho rozpočtového schodku oproti východiskám zabudovaným

v štátnom rozpočte na rok 1995.

 

     Samozrejme,  lepšie výsledky  radi vítame  a oceňujeme,

ale nenazdávam sa, že by bolo namieste ich preceňovať, alebo

že by bolo správne, aby  si ich niekto akokoľvek privlastňo-

val.

 

     Hlbšia analýza ekonomického vývoja  v roku 1995 relati-

vizuje  totiž  úspešnosť  hospodárskeho  vývoja  v roku 1995

i hospodárskej politiky  vlády a ukazuje  obmedzenú platnosť

pozitív rozpočtovej a  finančnej politiky. Porovnávanie uka-

zovateľov za rok 1994 a 1995, ktoré má charakterizovať trend

oživenia, je  porovnávaním,  ktoré  má obmedzenú vypovedaciu

schopnosť, predovšetkým povedzme len z dvoch dôvodov:

 

     1. že východisková základňa, ku ktorej počítame percen-

tuálne  nárasty  hrubého  domáceho  produktu, je veľmi nízka

a ani v roku 1996, ani v  roku 1997  povedzme v tomto ukazo-

vateli  sa nedostaneme  na úroveň,  na akej  sme boli v roku

1989;

 

     2. štruktúra  hrubého domáceho produktu  je štruktúrou,

ktorá ukazuje, že sme  v reštrukturalizácii ekonomiky neuro-

bili dosť preto, aby sa tento trend stabilizoval.

 

     Vážené dámy  a páni, hospodársky zázrak  sa teda nekoná

a obávam sa, že slovenský  kocúr nedorastie na rozmery stre-

doeurópskeho  tigra, a  ak bude  pokračovať taký hospodársky

vývoj,  aký naznačili  už záverečné  fázy roku  1995, mám na

zreteli zvrat vo vývoji obchodnej  bilancie, a aký sa potvr-

dzuje výsledkami za prvých 5  či 6 mesiacov tohto roku, obá-

vam sa, že naďalej bude naháňať myšky v poloprázdnej komore.

 

     Chcem teda povedať, že pri všetkej spokojnosti s úspeš-

nosťou aktivít,  ktoré sú opísané, nemôžeme  upadať do seba-

uspokojenia. Zvlášť v rozpočtovom hospodárení v minulom roku

boli niektoré faktory, ktoré sú neopakovateľné  a ktoré majú

obmedzenú platnosť. Takým  príjmovým faktorom bolo napríklad

prekročenie výnosu dane z pridanej  hodnoty o viac ako 9 mi-

liárd korún,  na ktorý mali vplyv  v podstate neopakovateľné

faktory, a nedaňové príjmy, ktoré  boli  prekročené o 10 mld

korún, veľký podiel na  nich má ďalší neopakovateľný faktor,

a to je vyrovnanie clearingového zúčtovania platobného styku

s Českou republikou.

 

     Už sa  tu spomínalo nenaplnenie  príjmov zo spotrebných

daní len na 78,6 %, čo, mimochodom, v absolútnych číslach je

o 1 mld korún menší výnos, ako bol v roku 1994, a z hľadiska

rozpočtových zámerov je to výpadok zhruba 5 mld korún.

 

     Zvlášť kriticky hodnotí vývoj a stav nedoplatkov na da-

niach, úľav  a odkladov  aj správa  alebo stanovisko Najvyš-

šieho kontrolného úradu. Nejde len o to, že výsledná suma ku

koncu roku  1995 dosahuje veľmi vysokú  úroveň 19,5 mld, ale

ide aj o to, že tieto  nedoplatky od začiatku roku 1995 majú

narastajúci charakter. Napríklad nedoplatky odpísané pre ne-

vymožiteľnosť  tvorili  7 % celkových nedoplatkov,  viac ako

1 300 mil.  korún a nevymožiteľné nedoplatky  dosiahli k 31.

12. viac ako 2,6 mld korún, čo je 13,7 % zo sumy evidovaných

nedoplatkov. Nazdávam sa, že aj to potvrdzuje ešte stále ne-

uspokojivú efektívnosť  správy daní a  že je tu  široké pole

pôsobenia na jej zvýšenie.

 

 

     Pokiaľ  ide o  prekročenie výdavkov,  na prekročení sa,

prirodzene,  podieľalo  viacero  kapitol  rozdielnou  mierou

a rozdielnou váhou. Z percentuálneho hľadiska napríklad Úrad

vlády prekročil rozpočtované výdavky svojej kapitoly o 83 %,

Ministerstvo financií o 61 %,  Slovenská televízia na 411 %,

i keď nejde o sumy, ktoré by mali rád miliárd, predsa len aj

toto  prekračovanie  výdavkov  naznačuje  a  potvrdzuje,  že

v rozpočtovom hospodárení sa  forsírovali tie priority vlád-

nej politiky, ktoré boli zabudované už pri konštrukcii štát-

neho rozpočtu na rok 1995.

 

     Prekročili sa aj výdavky niektorých ďalších kapitol, aj

zo sektoru  školstva, zdravotníctva, práce,  sociálnych vecí

atď., pravda, pri niektorých  kapitolách to nebolo z rozpoč-

tových, ale z mimorozpočtových zdrojov.

 

     A  pokiaľ ide  o výdavky  dlhovej služby,  ktoré tvoria

najväčšiu výdavkovú  položku štátneho rozpočtu  (viac ako 24

mld korún), prirodzene, je to bremeno, ktoré veľmi silne za-

ťažuje a ešte bude zaťažovať  aj v budúcnosti štátne rozpoč-

tové  hospodárenie Slovenskej  republiky. Ak  sa tu hovorilo

o tom, že došlo k výraznej zmene v zmysle pozície vlády voči

Národnej banke Slovenska a  voči iným subjektom, tak súčasne

treba povedať, že finančná pozícia vládneho sektoru sa zhor-

šila, keď štátne finančné aktíva  vzrástli o 1 600 mil., ale

štátne  finančné pasíva o 4 560 mil. korún. Veľký rozsah po-

dľa toho,  čo sa udáva v  stanovisku Najvyššieho kontrolného

úradu,  mali v  uplynulom roku  rozpočtové opatrenia  vlády,

ktoré sa dotýkali  sumy viac ako 10 mld  korún. Nazdávam sa,

že pri tvorbe rozpočtu na rok  1997 by bolo potrebné aj túto

okolnosť  zvážiť a  prípadne dať  do súladu  alebo urobiť aj

príslušné úpravy v zákone o rozpočtových pravidlách.

 

     Vážené dámy a páni,  hospodárenie s prostriedkami štát-

neho rozpočtu  v uplynulom roku  sprevádzal rad nedostatkov,

na ktoré poukázala aj Správa o výsledkoch kontrolnej činnos-

ti Najvyššieho kontrolného úradu  za uplynulý rok, ktorú sme

prerokúvali v máji tohto roku. Je tam preukázaná nedostatoč-

ná rozpočtová disciplína, porušovanie predpisov o hospodáre-

ní s rozpočtovými prostriedkami, nedostatočné vymáhanie poh-

ľadávok, ba i porušovanie,  nedodržiavanie zákonov o rozpoč-

tových pravidlách a podobne.

 

     Nazdávam sa, že by bolo  užitočné, keby sa v budúcnosti

správa Najvyššieho  kontrolného úradu, ktorú  jej predpisuje

zákon o Najvyššom kontrolnom úrade - o jeho činnosti v uply-

nulom roku, predkladala parlamentu  súbežne so štátnym záve-

rečným účtom za uplynulý rok, to znamená, že je potrebné do-

siahnuť  stav, aby  sa parlamentu  predkladal návrh štátneho

záverečného účtu skôr,  ako je to v tomto  roku, pretože po-

znatky Najvyššieho kontrolného úradu uvedené v tejto správe,

prirodzene, upadajú do zabudnutia a Najvyšší kontrolný orgán

ich nemôže a ani nechce  uvádzať v takej podrobnosti vo svo-

jom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu. Je to te-

da podnet na takú úpravu a koordináciu termínov predkladania

navzájom veľmi úzko spätých materiálov, ktorý by mohol zlep-

šiť  našu kontrolnú  činnosť, ktorá  je jednou  z významných

činností parlamentu.

 

     A po druhé mi dovoľte, aby som navrhol doplnok do uzne-

senia Národnej rady Slovenskej republiky, a to v tom zmysle,

že Národná rada Slovenskej  republiky žiada vládu Slovenskej

republiky predložiť návrh zákona  o štátnom rozpočte Sloven-

skej republiky na rok 1997 do konca októbra 1996.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. S faktickou poznámkou sa prihlásil

pán poslanec Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážim si niektoré prístupy kolegu Košnára, najmä vtedy,

keď sú vecné. Ale iste sa nepohnevá, keď ten jeho kocúr, ne-

viem prečo navliekaný na našu  hlavu, je mu taký nesympatic-

ký. Mne  je nesympatickejší ten  kocúr, ktorý je  na nábreží

Dunaja, pretože si myslím, že ten tigrí skok slovenskej eko-

nomiky tu bol a je. Hádam sa  zhodneme v tom, že tu bola de-

gradácia  ekonomiky konverziou,  degradáciou zbrojného prie-

myslu na 10 %, aby to isté vyrábali iní, tí, ktorí to spôso-

bili, a ďalšie faktory, a  myslím si, že si zasluhuje ocene-

nie, že Slovensko dosahuje tú dynamiku, ktorú dosahuje.

 

     A ak  vážený pán kolega  dovolí, kolegyne a  kolegovia,

nejde o  ocenenie. Myslím si, že  práve toto hodnotenie, kde

by sme, samozrejme, radi  vítali ďalších predstaviteľov vlá-

dy, je vhodné práve na  to, aby sme posudzovali reálnosť po-

stupov, ktoré vláda volí a ktoré sa ukázali racionálne. Mys-

lím si zase, že nemusíme  byť v tomto prípade skromní. Hádam

aj za prispenia niektorých návrhov, ktoré sa zrodili v tejto

poslaneckej snemovni, Slovensko dobré výsledky dosiahlo.

 

     Teda ešte raz, výsledky  neoceňujeme preto, aby sme ich

maľovali, ale preto, aby  sme vedeli ďalej stavať racionálne

programy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  kolega. V rozprave ďalej  vystúpi pán po-

slanec Sopko a pripraví sa pán poslanec Baránik.

 

 

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

     vážená Národná rada,

     kolegyne a kolegovia poslanci,

 

     ekonomický  vývoj  Slovenskej  republiky  v  roku  1995

v oblasti  finančnej, hospodárskej  aj rozpočtovej  politiky

bol  v  porovnaní  na  rozpočtové  parametre  pozitívny, tak

v makroekonomických ukazovateľoch, ako aj v rozpočtovej sfé-

re.

 

     Priaznivé  hodnotenie makroekonomického  vývoja Sloven-

skej republiky v roku 1995  sa opieralo o štatisticky priaz-

nivejší vývoj rastu hrubého  domáceho produktu, miery inflá-

cie,  miery  nezamestnanosti  a  rozpočtového schodku oproti

východiskám zabudovaným v štátnom rozpočte na rok 1995. Hlb-

ším rozborom  sa dá však  vysledovať aj viacero  negatívnych

skutočností,  ktoré pôsobili  na dosiahnuté  výsledky v roku

1995  alebo budú  pôsobiť aj  v ďalších  rokoch, a  o týchto

chcem hovoriť.

 

     Jednou  z  nich  je  nesúlad  rastu  produktivity práce

z hrubého  domáceho produktu  v bežných  cenách oproti rastu

priemernej nominálnej mesačnej  mzdy. Zaostávanie rastu pro-

duktivity  práce  oproti  rastu  priemernej  nominálnej mzdy

o 0,2 bodu je dlhodobo neudržateľné.

 

     Priemerná  miera nezamestnanosti  v roku  1995 dosiahla

13,8 % a počet  nezamestnaných v absolútnom vyjadrení dosia-

hol 350 tisíc osôb. V porovnaní s rokom 1994 to bol pozitív-

ny vývoj. Iný pohľad  na úroveň tohto ukazovateľa dostaneme,

ak  stav nezamestnanosti  dáme do  súvislosti s poskytovaním

sociálnych dávok poberateľom z radov nezamestnaných. Ku kon-

cu roku 1995 bolo na obvodných úradoch evidovaných 275 tisíc

poberateľov  dávok sociálnej  starostlivosti, z  tohto počtu

tvorili  nezamestnaní poberatelia  vyše 147  tisíc osôb,  čo

predstavuje 53,5 % z celkového  počtu. Zaujímavý je aj údaj,

že až  73,5 %, to  znamená 2 168  mil. Sk z  dávok sociálnej

starostlivosti bolo vyplatených nezamestnaným občanom, ktorí

po skončení  lehoty určenej na poskytovanie  podpory v neza-

mestnanosti splnili podmienky  na poskytovanie dávok sociál-

nej starostlivosti.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, je relatívne  jedno, z akých

zdrojov je nezamestnaný platený,  pretože tak zdroj štátneho

rozpočtu,  ako aj  Fond zamestnanosti  tvoria občania, resp.

podnikateľská sféra.  Problém je o  to naliehavejší, že  so-

ciálna  situácia rodín  s nezaopatrenými  deťmi sa  zhoršuje

a až 53,5 %, to znamená  viac ako polovica dávok má dlhodobý

charakter.  Aj predstih  priemernej mzdy  pred produktivitou

práce signalizuje, že  existuje sociálna zamestnanosť, ktorú

budú riešiť zamestnávatelia  na úkor znižovania pracovníkov.

Príkladom toho  je napríklad aj  problém Dubnice nad  Váhom,

ktorý to potvrdzuje.

 

     Iný pohľad  na štátny záverečný  účet - zlepšené  saldo

štátneho rozpočtu za rok  1995 vo forme zníženia plánovaného

schodku o 12 701 mil. Sk je na jednej strane dôsledok priaz-

nivých výsledkov  v plnení daní  a dobrých makroekonomických

výsledkov, ale na druhej strane je to dôsledok neočakávaných

zdrojov, resp. úspor výdavkov. V príjmovej sfére mám na mys-

li príjmy z vyrovnávania zostatku clearingového účtu platob-

ného styku s Českou  republikou, ktoré Česká republika uhra-

dila v  mesiaci decembri v objeme  2 757 mil. Sk.  A rovnako

doplnkové  príjmy, ktoré  vo forme  zahraničných grantov, vo

forme  rôznych darov,  dotácií zo  štátnych fondov  zlepšili

príjmovú časť  rozpočtu o 4 376  mil. Sk. Z tohto  objemu by

bolo  vhodné poznať  výšku zahraničných  grantov a  aj cieľ,

ktorý  tieto  granty  podporovali.  Na  preplnenie príjmovej

stránky štátneho rozpočtu rovnako  prispeli aj príjmy zinka-

sované  za pokuty,  penále, sankcie  a úroky  z oneskoreného

platenia cla, ktoré predstavujú výšku 2 284 mil. Sk.

 

     Na druhej strane v zdrojovej časti sú príjmy, kde nebol

splnený rozpočtový zámer. Ide predovšetkým o spotrebné dane,

kde  je výpad  5 400  mil. korún,  o doplatky  priamych daní

- výpad 1  664 mil. korún,  a deblokácia pohľadávok,  kde je

výpad 1  500 mil. korún.  Nespokojnosť treba vyjadriť  aj so

stavom nedoplatkov, ktoré oproti roku  1994 narástli o 4 800

mil. korún a celkove dosiahli takmer 19,5 mld korún. Z tejto

čiastky do  rozpočtu nebude uhradených minimálne  2 675 mil.

korún, ktoré sú odpísané alebo sú hodnotené ako nevymožiteľ-

né. Aké sú perspektívy, že  najväčší dlžníci so sumou nad 50

mil. korún  svoj dlh splatia, s  istotou nemôžu potvrdiť ani

sami správcovia dane.

 

     Pokiaľ ide o výdavkovú  časť štátneho rozpočtu, hovoriť

o určitej miere reštrikcie vo výdavkovej časti rozpočtu, ho-

voriť o problémoch s nedostatkom zdrojov v oblasti školstva,

zdravotníctva, ale aj iných úsekov  by bolo nosením dreva do

lesa. Ponechám túto oblasť na kolegov.

 

     Na záver chcem však  upozorniť, že pri schvaľovaní roz-

počtu  sa veľmi  intenzívne diskutovalo  o výške podielových

daní  pre obce  aj o  potrebe ich  navýšenia z dôvodu veľkej

napätosti medzi zdrojmi a  potrebami samospráv. Plnenie roz-

počtu  tento argument  podporuje, pretože  obce v  roku 1995

prijali  vo forme  úverov, vo  forme vydaní  obligácií 3 504

mil. slovenských korún. Tieto cudzie zdroje tvoria až 15,7 %

z  celkových  príjmov  a    18,6  %  z celkových výdavkov.

A k zadlženosti obcí je potrebné pripočítať aj úvery a obli-

gácie z minulých rokov.

 

     Vážené kolegyne, vážení  kolegovia, pre všetkých, ktorí

sú neprajníkmi samospráv, ktorí nedoprajú mestám a obciam to

potrebné a základné, čo potrebujú, chcem zvýrazniť, že tento

vývoj je  dlhodobo neudržateľný, pričom  rok 1996 zadlženosť

len prehĺbi.  Na porovnanie, a prosím,  napíšte si aj ďalšie

dva  údaje, uvádzam,  že  schodok  štátneho rozpočtu  za rok

1995  v porovnaní  na celkové  príjmy predstavuje  len 5,1 %

a na celkové výdavky 4,8 %. Tak ak si to porovnáme s tým pr-

vým 18,6 % a 15,7 %,  jednoznačne z toho vyplýva, že zadlže-

nosť obcí narastá oveľa  rýchlejšie ako zadlženosť štátu. To

by sme si mali všetci s plnou zodpovednosťou uvedomiť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Baránik a pripra-

ví sa pán poslanec Pavol Delinga.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy a páni,

     vážení hostia,

 

     prerokovanie návrhu štátneho  záverečného účtu v Národ-

nej rade  Slovenskej republiky sa  už tradične stalo  formou

bilancovania  výsledkov rozpočtovej  politiky štátu  v pred-

chádzajúcom roku. V skutočnosti  pri prerokovaní sa nebilan-

cujú len výsledky rozpočtovej  politiky, ale celej hospodár-

skej politiky, ktorej súčasťou  je rozpočtová politika. Naj-

dôležitejším nástrojom rozpočtovej politiky je štátny rozpo-

čet.

 

 

     Pri hodnotení výsledkov uplynulého roku treba konštato-

vať, že  rozpočtová politika prispela  k formovaniu trhového

prostredia a stabilizácii  daňovej sústavy. Formovanie trho-

vého prostredia sa významne podieľalo na dosiahnutých hospo-

dárskych výsledkoch,  ktoré vyjadruje rast  hrubého domáceho

produktu,  pokles  miery  inflácie,  pokles nezamestnanosti,

zlepšenie situácie v príjmoch  obyvateľstva, v raste spotre-

by, v raste devízových  rezerv, vo zvýšenej dôvere obyvateľ-

stva v domácu menu a podobne.

 

     Stabilizácia daňovej sústavy sa prejavila v raste daňo-

vých príjmov  a poklese daňových  únikov, aj keď  súčasne sú

uvedomované rozsiahle daňové nedoplatky, približne v rozsahu

20 mld Sk. Ide o problém, ktorý sa vlečie už niekoľko rokov.

Úctu k  daňovým povinnostiam vo  vyspelých trhových ekonomi-

kách  pestujú aj  školskou výchovou,  dodržiavaním morálnych

a etických princípov  v podnikaní a  ich verejnou kontrolou.

Významnú úlohu  tu hrá aj  fungujúce konkurenčné prostredie,

ktoré je u nás ešte len v plienkach.

 

     K parametrom, ktoré  charakterizujú úspešnosť rozpočto-

vej  politiky, patrí  prírastok  rozpočtových príjmov oproti

schválenému  rozpočtu vo  výške 146,4  mld Sk,  o 16 mld 737

mil. Sk,  ktoré boli vyššie,  takže celkové príjmy  dosiahli

výšku 163 mld korún. Rozpočtové  výdavky boli vyššie o 4,036

mld korún a dosiahli výšku  171 mld korún. V dôsledku uvede-

ného vývoja  príjmov a výdavkov došlo  k zníženiu schodku zo

schváleného objemu 21 mld na 8 299 mil. korún. Rozdiel medzi

schváleným schodkom a skutočnosťou je 12,7 mld korún. Daňové

príjmy vzrástli o 6,4 mld korún,  ich vývoj ovplyvnil hlavne

rast dane z pridanej hodnoty o 9,1 mld korún, dane z príjmov

fyzických  osôb o  1,5 mld  korún a  pokles spotrebnej  dane

o 5,4 mld korún oproti predpokladu v schválenom rozpočte.

 

     Daňové príjmy sa podieľali  na celkových príjmoch štát-

neho rozpočtu 80,7 %.  Pozitívny trend vývoja daňových príj-

mov  sa prejavoval  v priebehu  celého roka.  Vývoj daňových

príjmov priaznivo ovplyvnil  rast hrubého domáceho produktu,

ktorý našiel  odraz v raste  dane z pridanej  hodnoty a dane

z príjmov fyzických osôb. Rast dovozu tiež pozitívne ovplyv-

nil vývoj dane z  pridanej hodnoty inkasovanej colnými úrad-

mi. Tento priaznivý trend  podporilo aj dôslednejšie vykoná-

vanie správy a kontroly dane daňovými a colnými orgánmi, ako

aj opatrenia  prijaté Ministerstvom financií  Slovenskej re-

publiky.

 

     Daňová sústava  uplatňovaná od 1.  1. 1993 sa  postupne

stabilizuje. Postupne si ju  osvojujú tak podnikateľské sub-

jekty, ako  aj daňové a  colné orgány. Nepriaznivo  na tento

pozitívny vývoj pôsobí neskúsenosť časti podnikateľskej sfé-

ry, ktorá si osvojila  prax ignorovania daňových povinností.

Prejavuje sa  to v nepriznávaní daní  hlavne malými podnika-

teľskými  subjektmi,  ktoré  často  nedodržujú ani povinnosť

viesť evidenciu  o príjmoch a výdavkoch.  Zabúdajú na to, že

daňový systém je  neoblomný, mnohí z nich na  to prídu až po

rokoch, ale môže sa to pre nich skončiť veľmi nepríjemne.

 

     Na základe trojročných skúseností možno konštatovať, že

nová daňová  sústava pozitívne vplýva  na úroveň a  účinnosť

rozpočtovej  politiky. Osvedčuje  sa hlavne  daň z  pridanej

hodnoty. Zložitý  mechanizmus dane neumožňuje,  aby túto daň

odvádzal jednotlivo každý konečný spotrebiteľ, preto v zása-

de platiteľmi tejto dane sú ekonomické subjekty, ktoré tova-

ry a služby dodávajú  a ktoré inkasujú od príjemcov daň  ako

súčasť ceny tovarov a  služieb. Podnikateľské subjekty potom

v zákonom stanovenej lehote  daňovú povinnosť vyrovnávajú so

štátnym rozpočtom. Daň z pridanej hodnoty nezaťažuje majetok

ani dôchodok  platiteľa, lebo platiteľ  má nárok na  odpočet

dane v prípade nákupu tovaru alebo služieb, ak boli zaťažené

daňou a kúpil ich za účelom podnikania. Teda vtedy, ak taký-

to nákup platiteľ nepoužije na  konečnú spotrebu. Daň z pri-

danej hodnoty  je daňou, ktorá sa  vyznačuje vysokým stupňom

daňovej spravodlivosti,  nakoľko nerozlišuje, či  ide o spo-

trebiteľa, podnikateľa, združenie alebo štát. Daňové bremeno

je pre všetkých rovnaké, ak  tovar alebo služby, ktoré nakú-

pili, použijú na konečnú spotrebu.

 

     Z hľadiska pohľadu štátu  a jeho zámerov v hospodárskej

politike daň z pridanej hodnoty  v plnej miere umožňuje rea-

lizovať  jej  stimulačné,   resp.  antistimulačné  opatrenia

v spotrebe určitých druhov  tovarov a služieb. Nedosahovanie

predpokladaného objemu spotrebnej dane svedčí o skutočnosti,

že buď sa nedarí odhadnúť  rozsah jej zdrojov, hlavne v prí-

pade  spotrebnej dane  z  liehu  a liehovín,  alebo dochádza

v priebehu  rozpočtového roku  k významnejším  štrukturálnym

zmenám v  objeme spotreby tovarov  zaťažených spotrebnou da-

ňou.

 

     Prekročenie rozpočtových príjmov umožnilo popri znížení

rozpočtového schodku zabezpečiť  v rozpočte nezohľadnené po-

treby najmä v rezorte školstva, zdravotníctva, dopravy, pôšt

a telekomunikácií, ako aj  potreby nových rozpočtových kapi-

tol rezortu  ministerstva výstavby a verejných  prác a úradu

pre stratégiu a rozvoj spoločnosti, vedy a techniky.

 

     Neinvestičné rozpočtové výdavky  sa použili na zabezpe-

čenie všetkých funkcií štátu  a ústavou garantovaných spolo-

čenských  potrieb. Boli  stanovené tak,  že sa  v ich objeme

uvažovalo s  racionálnym využitím pri  plnení úloh rezortov.

Tento  prístup bol  úplne  správny  a potrebný,  lebo štátna

správa  napriek obmedzeným  prostriedkom, ktorými disponuje,

je vzhľadom na rozsah rozpočtových príjmov relatívne náklad-

ná.  Regulovanie výdavkov  je síce  mimoriadne potrebné, ale

samo osebe funkčnosť funkcií štátu ešte nezvyšuje. Tu pôsobí

len nepriamo, pozvoľne a účinnosť sa prejaví dlhodobo. Limi-

tované zdroje vyžadujú ráznejší  prístup, ktorý by vychádzal

z rýchlejšieho  postupu transformácie  hlavne tých rezortov,

ktoré sú  zamerané na ovplyvňovanie  vývoja ekonomiky a  so-

ciálnej sféry. Tento problém  je v súvislosti s bilancovaním

štátneho záverečného účtu okrajový, ale treba na jeho nalie-

havosť upozorňovať.

 

     Zmena vlastníckych vzťahov a na jej základoch sa formu-

júca trhová ekonomika kladie nároky na reformu štátnej sprá-

vy a iné fungovanie rezortov, ktorých právomoc sa presúva do

sféry nepriameho riadenia a  metodického usmerňovania aj le-

gislatívneho  zabezpečovania  ovplyvňovaných  procesov. Váha

priameho  riadenia sa  rapídne znižuje.  Z toho  vyplýva, že

rastú kvalitatívne nároky na ústredné orgány, úmerne postupu

transformácie.

 

     Kapitálové výdavky sa skladali z  troch zložiek - z in-

vestičných výdavkov  rozpočtových  organizácií, investičných

príspevkov  príspevkovým a  podobným organizáciám, investič-

ných dotácií podnikateľskému  sektoru. Celkový objem kapitá-

lových výdavkov  v objeme 15,2  mld korún prevýšil  rozpočet

o 4,1 mld  korún a to bola  jedna z položiek, kde  sa najvý-

znamnejšie usmernili zvýšené  príjmy. Toto prekročenie umož-

nili zvýšené príjmy štátneho rozpočtu,  ako aj úsilie o zvý-

šenie   financovania  investícií   doplnkovými  rozpočtovými

zdrojmi. Investičnými výdavkami v úhrnnej sume 8,6 mld korún

sa financovali potreby investičnej výstavby ústredných orgá-

nov a nimi riadených  rozpočtových organizácií vrátane meno-

vitých akcií a systémových  investícií. Uprednostnili sa po-

treby rozostavaných stavieb a úloh súvisiacich s novými kom-

petenciami  ústredných orgánov. Na  príspevky príspevkovým a

podobným organizáciám sa poskytli prostriedky v sume 4,1 mld

korún, z čoho príspevkové organizácie získali 3,2 mld korún.

 

     Z kapitoly  Všeobecnej  pokladničnej  správy sa  finan-

covalo  splácanie  zahračného  kapitálového úveru pre minis-

terstvo  zdravotníctva  v objeme 773,9  miliónov  korún. In-

vestičné  dotácie podnikateľským  subjektom v objeme 2,4 mld

korún sa poskytli z  kapitoly ministerstva hospodárstva, mi-

nisterstva  dopravy, pôšt  a telekomunikácií  a ministerstva

pôdohospodárstva a Všeobecnej pokladničnej správy.

 

     Podľa  druhého  členenia  sa  výdavky  delili na údržbu

a opravy v objeme 2,3 mld, materiálové 5,8 mld, služby a vý-

davky  nevýrobnej povahy,  to je  najsilnejšia položka, 66,7

mld korún,  cestovné 0,3 mld korún,  mzdové prostriedky 18,8

mld korún, dávky sociálneho zabezpečenia 20,9 mld korún, in-

vestičné 15,2 mld korún,  príspevkovým organizáciám 25,6 mld

korún a neinvestičné  dotácie príspevkovým organizáciám 14,3

mld korún.

 

     Použité mzdové prostriedky umožnili pre 216 786 zamest-

nancov  rozpočtových organizácií  vrátane ústredných orgánov

zabezpečiť priemernú mzdu v objeme  7 067 korún, čo predsta-

vuje nárast  oproti úvahe rozpočtu na  rok 1995 o 8,1  %. Je

to, úprimne povedané, veľmi nízka úroveň.

 

     Relatívne málo prostriedkov  sa použilo na financovanie

vedy a techniky - 1,3 mld  korún. Z toho sa financovala pre-

vádzka rozpočtových  organizácií, výskumnej a  vývojovej zá-

kladne, výdavky na štátne objednávky vedy a techniky riešené

v podnikateľskej sfére a príspevkových organizáciách. Aj keď

rozpočtové  hospodárenie  umožnilo  znížiť  schodok štátneho

rozpočtu z 21 mld na  8,3 mld, napriek tomu dosiahnutý scho-

dok prispel k zvýšeniu štátnej  zadlženosti, ktorá sa v roku

1995 zvýšila o 4,4 mld  korún a dosiahla celkovú výšku 134,8

mld korún. Napriek absolútnemu  rastu zadlženosti jej podiel

na objeme hrubého domáceho  produktu oproti roku 1994 pokle-

sol z 29,56 na 26,4 %, čím sa znížil o 3,52 bodu.

 

     Výsledky rozpočtového hospodárenia za rok 1994 sú veľmi

pozitívne. Skúsenosti, ktoré sa  na základe toho získali, sa

len v obmedzenej miere dajú využiť v riadení rozpočtovej po-

litiky  roku 1996,  ale v  plnom rozsahu  sa dajú využiť pri

príprave rozpočtu na rok 1997.

 

     Pri  globálnom hodnotení  hospodárskych výsledkov  roku

1995 sa poukazuje na to, že makroekonomické parametre vývoja

ekonomiky sú priaznivé, ale v  rovnakej miere sa to nepreja-

vilo v mikroekonomike. Hlavne, že to nepocítil radový občan.

V tejto argumentácii ide, klausovsky  povedané, "o veľké ne-

dorozumenie". Rast  hrubého domáceho produktu  v stálych ce-

nách v objeme  7,4 % je skutočne veľký  úspech ekonomiky. To

nemôže nikto poprieť. Vo  vyspelých ekonomikách sa rast hru-

bého domáceho  produktu pohybuje v  intervale 2 až  4 %, len

ojedinele vyššie.

 

     V našom prípade sa ekonomika zotavuje z hlbokého pokle-

su. Napriek rýchlemu rastu má  však veľké rezervy v nevyuži-

tom potenciáli pracovných síl, výrobných kapacít, ale hlavne

invencií kvalifikovaných pracovníkov,  ktorí získavajú cenné

skúsenosti z fungovania trhovej  ekonomiky a pôsobenia trho-

vých vzťahov vo formujúcom  sa konkurenčnom prostredí. Ak sa

uvedené  štyri potenciály  náležite využijú,  úspech v  roku

1995 sa môže nielen opakovať, ale aj zvýšiť.

 

     Ako je to v mikroekonomike? Ak by sme chceli mechanicky

aplikovať   makroekonomické   podmienky   do  mikroekonomiky

a hlavne do  príjmov obyvateľstva, tak musíme  počítať s vý-

raznou diferenciáciou. O  úspech makroekonomiky sa pričinila

skupina výrazne úspešných firiem. V príjmoch majiteľov a za-

mestnancov  týchto firiem  sa to  prejavilo. Veď  rast miezd

v úspešných firmách sa  pohyboval okolo 20 %. A  to je už čo

povedať. V ostatných  menej úspešných firmách bol rast príj-

mov okolo 10 %. V neúspešných 0 až 10 %, čo pri raste inflá-

cie 7,2 % znamenalo  pokles reálnych príjmov pracovníkov ta-

kých firiem. Reálne príjmy  mierne vzrástli dôchodcom. Obča-

nia odkázaní  na sociálne dávky  zostali nominálne na  pred-

chádzajúcej úrovni, ale reálne sa ich príjmy znížili. Proces

výraznej diferenciácie je  všeobecne zato nespravodlivý, ale

je  to charakteristická  črta trhovej  ekonomiky. V  žiadnom

prípade nemožno zazlievať rast  príjmov tým, ktorí sú úspeš-

ní. Sú ťahúňmi ekonomiky. Ich finančné ohodnotenie je úmerné

hospodárskym výsledkom.

 

     Ale ako ďalej? Vo všeobecnej polohe je recept do budúc-

nosti jednoduchý  - zvýšiť objem  hrubého domáceho produktu,

zvýšiť efektívnosť produkcie  a služieb, zhospodárniť výrobu

a služby. Ale  ako to dosiahnuť?  Rastom konkurenčnej schop-

nosti produkcie,  rastom technických, úžitkových  a kvalita-

tívnych parametrov výrobkov a služieb. Čo na to potrebujeme?

Viac investovať, zavádzať  špičkové technológie, vyššie oce-

niť živú prácu zvýšeným  odmeňovaním tých, ktorí sa rozhodu-

júcou mierou  pričiňujú o úspech,  hlavne projektantov, kon-

štruktérov,  návrhárov, technológov,  pracovníkov marketingu

a podobne. Výsledkom úsilia budú vyššie ceny produkcie, vyš-

ší objem  hrubého domáceho produktu,  vyššie zdroje štátneho

rozpočtu, ktoré umožnia posilniť  rozvojovú a sociálnu funk-

ciu štátneho rozpočtu.

 

     Ako realizovať uvedené  všeobecné pravdy, je mimoriadne

náročný problém,  ale nie neriešiteľný.  Treba využiť na  to

intelektuálny potenciál časti teoretického frontu praktikov,

ktorí sú výnimoční a schopní manažéri a organizátori.

 

     Bilancovanie výsledkov rozpočtovej  politiky je dôvodom

na kritický pohľad späť, ktorý by mal predstavovať zdroj in-

formácií na hľadanie  východiska do pripravovaného rozpočto-

vého obdobia. Kľúčovými problémami sú:

 

     - ako zvýšiť zdroje,

     - ako racionálnejšie využiť súčasný rozsah výdavkov,

     - ale hlavne - ako využiť prírastok zdrojov.

 

     Pri takto postavenom probléme  musíme vychádzať z prio-

rít rozpočtovej politiky. K určujúcim prioritám patrí:

 

     - rast príjmov štátneho rozpočtu cez rast hrubého domá-

ceho produktu

     - zníženie   daňového  zaťaženia  podnikateľskej  sféry

a obyvateľstva.

 

     Na  rok 1996  boli prijaté  opatrenia na  zníženie dane

z pridanej  hodnoty plošne  o 2  % a  pri vybraných tovaroch

preradením časti  tovarov a služieb do  zníženej sadzby 6 %.

Ako sa táto skutočnosť prejavila v zdrojoch štátneho rozpoč-

tu, zatiaľ  nevieme. Mala sa  tiež prejaviť v  poklese ceny.

Informácie nie sú povzbudivé.  Dosah na ekonomický rast bude

možné posúdiť až pri  hodnotení ročných výsledkov. Rast hru-

bého domáceho produktu  mali priamo ovplyvniť investičné vý-

davky. Ich objem na tento rok sa zvýšil o 4 mld. Je to málo,

alebo dosť? Rozhodne málo.  Výdavky štátneho rozpočtu, či už

neinvestičné,  alebo kapitálové,  majú multiplikačný  efekt.

Ten sa  podľa predbežných informácií prejavuje  v raste spo-

treby obyvateľstva, ktorá v  tomto roku priaznivo ovplyvňuje

rast hrubého domáceho produktu,  a to je výsledok minuloroč-

nej úspešnej rozpočtovej politiky.

 

     Súčasná situácia  v príjmoch a  výdavkoch štátneho roz-

počtu  neumožňuje výraznejšiu  angažovanosť zdrojov štátneho

rozpočtu na  financovanie rozvojových a  štrukturálnych pro-

jektov, ktoré by zásadne  proefektívne ovplyvnili vývoj eko-

nomiky.  Zatiaľ nepoznáme  nijaký takýto  projekt. Absentujú

nové invencie. Nedarí sa oživiť zdecimovanú výrobno-vývojovú

základňu. Aj  keď sa v  tomto rozpočtovom roku  zvýšili pro-

striedky pre  Slovenskú akadémiu vied, neušli  sa pre vysoké

školy. Aplikovaný výskum túžobne čaká, že podnikateľská sfé-

ra konečne pochopí, že bez  nových invencií sa žiadne štruk-

turálne zmeny  nedajú realizovať a  následne sa nedá  zvýšiť

konkurenčná schopnosť našej produkcie.

 

     Filozofia, že  sa budeme opierať  o komparatívnu výhodu

založenú na lacnej živej práci, sa končí. Narazila na hrani-

ce sociálneho zmieru. Situácia - hlavne v textilnom priemys-

le, kde  sú najnižšie mzdy  - je naďalej  neúnosná. Hľadanie

východiska v práci, v mzde je len východisko z núdze. Nie je

to perspektívne a koncepčné riešenie.

 

     Zo  štátneho  rozpočtu  plynú  relatívne rozsiahle pro-

striedky ako dotácie do poľnohospodárstva. O správnosti toh-

to kroku nemožno pochybovať. Ale treba sa zamyslieť nad tým,

že štát dotuje poľnohospodársku prvovýrobu, ale efekt z toho

pre spoločnosť nie  je primeraný. Vyplýva to z  toho, že nie

je  finančne prepojený  celý reprodukčný  proces. Takto časť

efektu z toho plynúca uniká.

 

     Treba kriticky hodnotiť  licenčnú politiku ministerstva

hospodárstva  a ministerstva  pôdohospodárstva, ktoré  často

vydávajú  licencie v  rozpore so  spoločenskými záujmami. Aj

keď zdroje  štátneho rozpočtu umožnili  rast príjmov zamest-

nancov ústredných orgánov,  rozpočtových a príspevkových or-

ganizácií a štátnych orgánov  vrátane škôl a nemocníc, treba

povedať, že tento  rast bol veľmi nízky. Z  tohto pohľadu je

obzvlášť  neadekvátna situácia  v zdravotníctve  a školstve.

Preto treba  uvítať zvýšenie platov,  ktoré sa v  súčasnosti

realizuje.

 

     Výbor pre financie, rozpočet a menu uskutoční poslanec-

ký prieskum v záujme poznania  detailnej situácie, ako je to

možné, že do zdravotníctva plynie v tomto roku o 5,3 mld ko-

rún viac ako v roku 1995, a v platoch lekárov štátnych zdra-

votníckych zariadení sa to  výraznejšie neprejavuje alebo ak

áno, tak  len v minimálnom  rozsahu. Podobná situácia  je aj

v školstve. Riešenie  problémov zdravotníctva a  školstva je

o to naliehavejšie, že  základným rozvojovým potenciálom na-

šej ekonomiky  je človek. Škola ho  pripravuje na výkon jeho

životného pôsobenia a zdravotníctvo vytvára na to predpokla-

dy v období prípravy a ďalej počas celého života. Pre hospo-

dársku, ale aj rozpočtovú politiku je to mimoriadne nalieha-

vý problém, riešením ktorého bude aj kladné vnímanie rozpoč-

tovej politiky značnej časti našej populácie.

 

     Revolučne sa uvedené problémy riešiť nedajú. A ak by sa

na to pristúpilo, nebolo by to ani koncepčné, ani optimálne.

 

     Vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som uviedol niekoľko  poznámok k dote-

rajšej rozprave.

 

     Predchádzajúca vláda navrhla výnos dane z pridanej hod-

noty na rok 1995 nižší, aká  bola skutočnosť v roku 1994. To

svedčí, že odhad vývoja hrubého  domáceho produktu a DPH ne-

bol reálny.  Reálnejšie to odhadla súčasná  vláda, preto jej

patrí uznanie. Nedomnievam sa, že by nám v súčasnosti hrozi-

lo prehriatie  ekonomiky. K tomuto javu  dochádza vtedy, keď

ekonomika využije všetky svoje potenciálne zdroje. Naša eko-

nomika  je od  toho ešte  veľmi ďaleko.  Preto nemusíme  mať

z toho obavu. Problém vzťahu  produktivity práce a miezd nie

je  u nás  nový. V  minulom období  bol stále  pertraktovaný

a nedarilo sa ho riešiť. Aj v  tomto období by bolo iste op-

timálne, keby sa mzdy vyvíjali  v súlade s vývojom produkti-

vity práce, to znamená, že je z teoretického hľadiska žiadu-

ce, aby bol predstih produktivity  práce.

 

     Ale priznám  sa úprimne, že  v tejto etape  nepovažujem

predstih rastu miezd pred  produktivitou práce za nejaký ne-

bezpečný vývojový trend. Keď som pôsobil ako predseda dozor-

nej rady, všade som presadil  to, aby došlo k výraznému zvý-

šeniu miezd, hlavne v tých  odvetviach, kde sú mzdy na veľmi

nízkej  úrovni. Ide  o textilný  priemysel, elektrotechnický

priemysel atď. Som presvedčený, že zamestnanci týchto podni-

kov sú takejto politike povďační a zaviazaní.

 

     Domnievam sa, že v  niektorých prípadoch napriek hospo-

dárskym výsledkom  je žiaduce, aby  nedochádzalo k sociálnym

rozporom v dôsledku nedocenenia významu miezd, niekedy aj na

úkor hospodárskych  výsledkov. Ale tým  sa rieši ďalší  kon-

cepčný problém,  ktorý môže významne  ovplyvniť budúci vývoj

našej  ekonomiky, lebo  jednak nedochádza  k úniku pracovnej

sily,  pretože predpokladáme,  že v  najbližšom období dôjde

k vzrastu efektívnosti  v týchto podnikoch, kde  je v súčas-

nosti horšia situácia, a následne k oživeniu ekonomiky. Mys-

lím si, že práve tí, ku ktorým sa takto ich manažment zacho-

vá, si dokážu zvážiť takýto  prístup a oceniť svojou vernos-

ťou vo vzťahu k podniku.

 

     Vážené dámy a páni, vzhľadom  na to, že hospodárske vý-

sledky v minulom roku boli mimoriadne priaznivé, žiadam vás,

aby ste uznesenie, ktoré  je navrhnuté, prijali a akceptova-

li.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Ďalej v  rozprave vystúpi  pán

poslanec Delinga.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, samozrejme, nemám právo ob-

medzovať čas vášho vystupovania  v rozprave, ale priemer na-

šich diskusných príspevkov je  22 minút na jedného prednáša-

júceho. Myslím  si, že je racionálnejšie,  keď niečo povieme

za 10 minút, totiž aj my to dokážeme lepšie vnímať.

 

     Nech sa páči, pán  poslanec Delinga. Pripraví sa posla-

nec Zoltán Boros.

 

 

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne poslankyne,

     kolegovia poslanci,

 

     prerokúvanie štátneho záverečného účtu v takých výsled-

koch, aké sú predložené a  dosiahnuté, je iste veľmi význam-

ná, vážna vec a môžeme povedať, že aj trošku potešujúca. Ale

pre nás  poľnohospodárov za tejto  polohy predsa len  musíme

povedať, že nie je až  tak celkom adekvátne radostná. Predsa

len za  uplynulý rok neboli  výsledky, ktoré sa  čakali, tak

markantne dosiahnuté a aj štátny rozpočet, ktorý dal zo svo-

jej kapsy to, čo predpokladal a čo sa vyčerpalo, samozrejme,

nedodal ešte to, o čo sme  žiadali v Národnej rade. A z toho

pohľadu, ako to tu uviedol  aj pán podpredseda vlády, predsa

len musíme, aj keď sme  súčasťou vládnej koalície, k niekto-

rým veciam zaujať meritórne a dá sa povedať, trošku spravod-

livejšie stanovisko.

 

     Chcem rozobrať niektoré otázky dosahu štátneho rozpočtu

a vôbec  výsledkov  v  poľnohospodárstve.  Nepochybne  sú tu

zjavné  pozitíva,  ktoré  sa  odvíjajú  od  koncepcie  vlády

a agrárnej  politiky, ktorá  bola schválená  v roku  1993 aj

v Národnej  rade a  ktorá sa  realizovala počas  troch rokov

jednak v  legislatíve, vo finančných  opatreniach, v obchod-

ných  opatreniach,   ale  aj  v   organizačných  opatreniach

a vlastne potvrdila  to aj nadpolovičná  väčšina poľnohospo-

dárskych podnikov  hospodáriacich na pôde,  teda podnikateľ-

ských subjektov,  ktoré dosiahli v uplynulom  roku zisk. Ale

tento zisk im ešte nedáva  plné predpoklady na to, aby mohli

z neho v podstate robiť rozšírenú reprodukciu.

 

 

 

     Medzi pozitíva doterajšieho pôsobenia agrárnej politiky

možno  zaradiť zastavenie  rozpadu funkčných  veľkovýrobných

štruktúr, spomalenie útlmu výroby a stabilizáciu stavov hos-

podárskych zvierat.  Ďalej je to dostatok  potravín na našom

trhu, samozrejme, aj niektorých prebytkov, ktoré sa potom za

účinnej pomoci proexportných dotácií vyvezú, aj keď niektoré

dosť nekontrolovane, na čo sa tu už poukázalo.

 

     O čo  sú lepšie výsledky v  roku 1995 ako v  roku 1994?

Konečná poľnohospodárska produkcia dosiahla v roku 1995 hod-

notu 43,9 mld  Sk v bežných cenách a  v porovnaní s predchá-

dzajúcim  rokom vzrástla  o 3  %. Rastlinná  produkcia sa na

tomto výsledku  podieľa 39 %, živočíšna  produkcia 61 %. Si-

tuácia odráža rozdielne tempo rastu cien rastlinných a živo-

číšnych produktov.  Hrubá pridaná hodnota  v trhových cenách

vo výške 13,9 mld korún zostala oproti predchádzajúcemu roku

takmer nezmenená  v dôsledku rovnakého  tempa rastu konečnej

produkcie  a  hlavne  medzispotreby.  Hrubý  domáci  produkt

v poľnohospodárskej prvovýrobe dosiahol 518  mld korún a pri

nezmenenej hodnote hrubej pridanej hodnoty v trhových cenách

znamená nárast  hrubého domáceho produktu  v trhových cenách

o necelé percento.

 

     Pokiaľ hodnotíme doplatok subvencií na poľnohospodársku

prvovýrobu, hlavne z dotačných zdrojov na krytie nákladov na

výrobné faktory, môžeme povedať, že  oproti roku 1994 sa ich

účinnosť zvýšila o  17 % a dane, ktoré  boli viazané na pro-

dukciu, sa zvýšili o 14 %. Čiže ide tu o pozitívne saldo po-

meru medzi dotačnou politikou a medzi daňovou politikou.

 

     Zvýšením  investičných aktivít  vzrástol objem  odpisov

asi o 9 % a pomer  čistej pridanej hodnoty k hrubej pridanej

hodnote v trhových cenách sa zmenil o 2 %. Hovoril som pred-

tým o 1 %, teraz to spresním, o 2 %.

 

 

     Ale aj napriek týmto ukazovateľom treba povedať, že si-

tuácia v poľnohospodárstve ešte zostáva  zložitá a že v nie-

ktorých regiónoch,  najmä v niektorých  podnikateľských sub-

jektoch, je dokonca aj zlá, pretože plošný tlak, ktorý tu je

hlavne  cez cenovú  oblasť, kde  sa naďalej  otvorili cenové

nožnice v tom pohľade,  že ceny vstupov do poľnohospodárskej

prvovýroby vzrástli  v uplynulom roku  zhruba osempercentným

nárastom,  ale ceny  výstupov, to  znamená poľnohospodárskej

produkcie, vzrástli len  trojpercentným rastom. Čiže celkove

tu došlo k zníženiu cenovej úhrady nákladov v poľnohospodár-

skej prvovýrobe o 1,4 mld korún.

 

     V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že podstatné zvý-

šenie nákupných cien  poľnohospodárskych produktov na úrovni

rastúcich vstupov by spôsobilo následné zvýšenie cien potra-

vín, a to si iste neželáme.

 

     Doteraz sme svedkami toho, že zvýšenie cien poľnohospo-

dárskych výrobkov sa niekoľkonásobne  prenáša do cien jednak

spracovateľov, ale predovšetkým do  výstupných cien v obcho-

de.  V  roku  1995  sa  táto  situácia zopakovala v podstate

3,6-krát. Drahé potraviny sa zatiaľ nevyrábajú a nevytvárajú

v poľnohospodárstve,  ale sa  vyrábajú a  v cenovom  reťazci

predávajú v podstate v  maloobchodnom predaji, teda v obcho-

doch.

 

     V daňovej  politike v uplynulom  roku poľnohospodárstvo

hlavne  v oblasti  spotrebnej dane  zaťažovala spotrebná daň

z palív a mazív zhruba vo výške  1 mld, a teda to opatrenie,

ktoré  sa prijalo  na úrovni  štátneho rozpočtu  tohto roku,

a potom v premietnutí cez rezortné orgány, treba hodnotiť už

v tomto roku, pochopiteľne, pozitívne.

 

 

 

     Naďalej  zostáva negatívnym  javom v  poľnohospodárstve

nedostatok finančného  kapitálu na prevádzkové  a investičné

účely. Uvedená situácia sa prejavuje  v tom, že v prevádzko-

vej  sfére narastajú  finančné záväzky  poľnohospodárov voči

dodávateľským organizáciám a  zhoršuje sa likvidita podnika-

teľských subjektov. Záväzky  v poľnohospodárstve trojnásobne

prevyšujú pohľadávky.  V investičnej sfére  to spôsobuje za-

ostávanie reprodukcie technickej vybavenosti. Dokumentuje sa

to aj tým, že poľnohospodárstvo  sa podieľa na celkových in-

vestíciách 4,2  %, ale na  tvorbe hrubého domáceho  produktu

v minulom roku 5,6 %. V  tom vidieť, že masa prostriedkov na

rozšírenú reprodukciu je skutočne malá.

 

     Nedostatočnosť  finančných zdrojov  v poľnohospodárstve

sa prejavuje  aj v mzdovej  disparite. Poľnohospodárstvo pri

dynamickejšom raste  produktivity práce, ako je  to v ostat-

ných odvetviach ekonomickej činnosti národného hospodárstva,

nevytvára dostatok zdrojov  na udržanie dôchodkovej primera-

nosti pracovných príjmov v porovnaní  s jej vývojom v ostat-

ných odvetviach národného hospodárstva. Ide tu len o 80-per-

centnú paritu, čo sa skutočne môže odzrkadliť v ďalšom vývo-

ji v konkurenčnej schopnosti poľnohospodárskej výroby.

 

     Je teda nereálne predpokladať,  že by sa poľnohospodár-

stvo mohlo bez pomoci štátu zaobísť aj v budúcnosti  a že by

bolo  naďalej schopné  tlmiť finančné  tlaky a  v doterajšej

miere rozvíjať značnú, povedal  by som, svoju kapitalizáciu.

To je osobitná oblasť sama osebe.

 

     Teraz chcem povedať  niečo o tom, o čom  sa tu dnes pri

prerokúvaní štátneho záverečného účtu hovorilo. Predovšetkým

o tom, že v poľnohospodárstve skutočne za minulý rok bol do-

sah nepriaznivých podmienok a  živelných pohrôm značný a vi-

diteľný.

 

 

     To,  že sme  sa s  tým v  Národnej rade zaoberali veľmi

vážne a pozitívne, nás nemôže, samozrejme, v žiadnom prípade

doviesť k takému koncu, že by sa tento výpadok v poľnohospo-

dárstve mal nahradiť zo zdrojov, ktoré sú komerčného charak-

teru a ktoré sa predkladajú aj  nám do Národnej rady v takej

polohe, že zostatky fondov,  to znamená požičaných peňazí na

obrat trhu  od komerčných bánk  za úrok, by  sa mal prejaviť

tým, že by sa mali nahradiť škody v poľnohospodárstve.

 

     A preto  aj výbor pre  pôdohospodárstvo jednoznačne po-

sudzoval túto situáciu v takom pohľade a prenáša to do uzne-

senia,  ktoré je  v spoločnej  správe aj  v uznesení z tohto

pléna pri  prerokúvaní tejto otázky, aby  sa vláda touto si-

tuáciou skutočne vážne zaoberala.

 

     Chcem povedať pánu podpredsedovi vlády, že prostriedky,

ktoré zostali  na účtoch ku koncu  roku, sú prostriedky sku-

točne nie štátneho rozpočtu, aj keď sú to štátne fondy, pre-

tože tieto prostriedky boli požičané od bánk a prísuny štát-

nych  prostriedkov zo  zdrojov štátneho  rozpočtu, ktoré  sa

udieľajú pravidelne, mesačne alebo štvrťročne, sa v podstate

míňajú  na zabezpečovanie  úloh  štátnych  fondov s  tým, že

štátne fondy nie sú ziskové organizácie, to znamená, že ťaž-

ko by sa dalo využiť to,  aby sa využil zákon 303/1995 Z. z.

o štátnom rozpočte, ktorý v § 5 hovorí, že Národná rada môže

pri  schvaľovaní  štátneho  záverečného  účtu určiť štátnemu

fondu odvod do štátneho rozpočtu najviac do výšky dotácie zo

štátneho rozpočtu.

 

     No keby toto Národná rada teraz uskutočnila, tak v pod-

state by do štátneho  rozpočtu fondy odviedli cudzie zdroje,

komerčné zdroje,  ktoré sú z obratu  prostriedkov na činnosť

týchto fondov  a ktoré môže  fond použiť, tak  ako sa hovorí

v ostatných odsekoch tohto zákona, len  na tie účely, o kto-

rých  hovorí  tento  zákon.  Samozrejme,  štátne prostriedky

v štátnom rozpočte by asi štát  potom použil na niečo celkom

iné. Takže touto alternatívou  asi cesta nevedie. Vedie sku-

točne asi  tak, že ak nie  je možné a vláda  nenájde zdroje,

budeme musieť  túto situáciu aj  tu v Národnej  rade posúdiť

cez problematiku čerpania štátneho rozpočtu na rok 1996.

 

     Na záver chcem podotknúť, že aj napriek tomu, že poľno-

hospodárstvo  zo snaženia,  z dobrých  výsledkov v uplynulom

roku neobišlo takpovediac úplne  nasucho, ale že tam zostali

odkryté rezervy, aj napriek tomu podporia poslanci Roľníckej

strany Slovenska  štátny záverečný účet  s tým, že  vláda sa

s touto úlohou vyrovná.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     V rozprave ďalej vystúpi pán Zoltán Boros a pripraví sa

pán Filkus.

 

     Faktická poznámka? Nech sa páči, pán predseda.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Odporúčam, aby ste v  tejto chvíli vyhlásili desaťminú-

tovú prestávku a  pokračovali sme v tom v  prípade, keď pre-

zentáciou zistíte, že snemovňa je uznášaniaschopná.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega,  pokiaľ je rozprava,  nemusíme sa prezento-

vať, či sme, alebo nie sme uznášaniaschopní. Tento akt musí-

me vykonať vtedy, keď ideme hlasovať.

 

     Pán kolega Boros, nech sa páči.

 

     Samozrejme, pán  predseda, ak minimálne  dva poslanecké

kluby požiadajú  o desaťminútovú prestávku,  ako je zvyklos-

ťou, budem to rešpektovať.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     chcem sa stručne  zamerať na kapitolu pôdohospodárstva.

Mrzí ma, že po preštudovaní kapitoly ministerstva pôdohospo-

dárstva  nie je možné  zastávať niektoré optimistické tvrde-

nia, že  naše poľnohospodárstvo sa už  odrazilo od dna prie-

pasti a je na najlepšej ceste k všeobecnej prosperite.

 

     Tento erárny optimizmus je  založený na chabej argumen-

tácii, že hospodársky výsledok podnikateľských subjektov re-

zortu vykazuje  v porovnaní s  rokom 1994 určité  zlepšenie.

Pravda, aj s tým zlepšením uzavreli poľnohospodárske podniky

rok 1995  so značnou, vyše  2,8-miliardovou stratou. Pravdou

sú aj ďalšie závažné fakty, ktoré dávajú dôvod na hlboké za-

myslenie  nielen pracovníkom  ministerstva pôdohospodárstva,

ale celej vláde Slovenskej republiky.

 

     Hneď na úvod chcem poznamenať, že často to vyzerá, mož-

no je  to môj mylný dojem,  akoby ministerstvo pôdohospodár-

stva bolo  postavené do úlohy štatistu,  ktorý je v množstve

problémov  národného hospodárstva  odsunutý na  úplný koniec

radu  čakajúcich. A  takéto zaradenie  rezortu, ktorý  je vo

vládnom programe hrdo pasovaný za jeden z troch pilierov ná-

rodného hospodárstva, je prinajmenšom nespravodlivé. Ale aby

ste ma správne chápali, ani na chvíľu si nemyslím, že by sa-

motný  rezort nemal  prvoradú  zodpovednosť  za chod  a stav

pôdohospodárstva.  Takže  keď  nemienime  sami seba, zároveň

poľnohospodárov  a  všetkých  občanov  tejto krajiny klamať,

treba konštatovať,  že rozbor za rok  1995 odhaľuje zreteľne

kritickú situáciu tohto nosného odvetvia. Isteže, okrem mno-

hých subjektívnych príčin majú na tom podiel aj niektoré ob-

jektívne. Dovoľte mi poukázať na niektoré z týchto príčin.

 

     Prvá  súvisí s  už spomínanou  "radostnou" správou,  že

v hospodárskom roku 1995 poľnohospodárske podniky vyproduko-

vali iba 2,8-miliardovú stratu. Tu  sa žiada ozrejmiť, že za

uvedené zníženie straty vďačíme nie rastu ekonomickej výkon-

nosti, ale zníženiu úrokových sadzieb a nezdravému vynútené-

mu šetreniu  na vlastných nákladoch.  Celková ekonomická vý-

konnosť poľnohospodárstva totiž  naďalej klesá, platobná ne-

schopnosť narastá.  Hmotný investičný majetok  klesol naprí-

klad o 1,3 mld slovenských korún, rezervy cca o 30 % a prvo-

výrobcovia sú nútení naďalej znižovať náklady tam, kde sa to

v budúcnosti  dvojnásobne vypomstí.  Mám na  mysli napríklad

šetrenie  na  živinách,  na  komplexnej  ochrane rastlín, na

údržbe  a obnove  strojového parku,  kde hrozí bezprostredný

technický kolaps,  alebo aj na mzdách,  ktoré dosahujú ledva

80 % priemeru.  A keď porovnáme pohľadávky vo  výške 8,5 mld

korún so  záväzkami, ktoré predstavujú sumu  až 11,7 mld ko-

rún, je jasné, že doteraz možno neviditeľná vnútorná zadlže-

nosť má rozmer, ktorý sa skôr či neskôr musí prejaviť zniču-

júco.

 

     Rezort pôdohospodárstva nutne potrebuje reálne finančné

prostriedky a nie nikdy nesplnené sľuby, ako je to napríklad

v prípade živelných pohrôm z roku 1995, keď z pôvodne vyčís-

lenej sumy škôd  cca 1,3 mld korún na  základe uznesenia Ná-

rodnej rady z 11. decembra  1995 malo byť uvoľnených ešte do

konca minulého  roka aspoň tých minimálnych  500 mil. korún.

Odzneli rôzne sľuby a uistenia,  no smutná skutočnosť je ne-

zmenená. Dodnes, a už vlastne píšeme II. polrok 1996, sa ne-

našiel ani halier v štátnom rozpočte. Odôvodnenia tejto nuly

sú rozmanité až smiešne.  Počnúc sľubmi úradov, cez clearin-

gový účet  a končiac tým,  že vláda posúdila  tento - myslím

správny  krok parlamentu - ako protiústavný.  Zostáva mi ako

večnému optimistovi  veriť v písmo na  strane 18 "nebolo za-

tiaľ realizované",  že sa to azda  do konca niektorého roka,

možno tohto tisícročia, aj podarí.

 

     Nechcem byť zbytočne ironický, ale takéto zaobchádzanie

s našimi  poľnohospodármi je  ponižujúce, škodlivé  a neprí-

pustné. Neverím, že by  sme takto chceli naše poľnohospodár-

stvo vytrhnúť z biedy a  postaviť na roveň všemožne podporo-

vanému  poľnohospodárstvu  štátov  Európskej  únie. Neustále

omieľame potrebu oživenia rezortu, lenže na to je nutná per-

spektívna a pevná koncepcia, opora v štátnom rozpočte, zaru-

čená efektívnosť a konkurencieschopnosť, podporujúce dotačné

systémy,  striktne účelne,  a nie  protekčne fungujúce fondy

a ďalšie.

 

     Prečo to  všetko hovorím teraz, keď  je už vyše polroka

po uzávierke minulého roka?  Z jednoduchého presvedčenia, že

tento  štát a  jeho vláda  vari nebude  do nekonečna odsúvať

a neriešiť  naliehavú problematiku  pôdohospodárstva. Predsa

nemožno spokojne a nečinne  sledovať, že Štátny fond trhovej

regulácie nie je schopný plniť svoje poslanie, naopak, obja-

vujú sa podozrenia ohľadne rôznych možností špekulácií. Moh-

li by sme uviesť viacero príkladov. Jedným z nich je terajší

vývoj ceny kŕmnych zmesí alebo nereálne nízke nákupné ceny.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, už sme v období tohtoročnej

žatvy a  okrem nepriaznivých očakávaní  úrod sú tu  aj vážne

systémové  poruchy týkajúce  sa napríklad  trhu obilnín, keď

štvrtina očakávanej úrody, cca 800 tisíc ton, nie je zmluvne

zabezpečených. A  javí sa výpad napríklad  asi 100 tisíc ton

sladovníckeho jačmeňa a ďalšie.  Mohli by sme neúrekom vyme-

núvať ďalej, jedno je však  neodškriepiteľné, že poľnohospo-

dársko-potravinárska  obec plným  právom požaduje  a očakáva

nielen  neodkladné odškodnenia  za rok  1995, ale  komplexné

riešenie všetkých problémov,  ktoré rezort dostali prakticky

do bezvýchodiskového stavu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Dámy a páni, môžeme  pokračovať ďalej. V rozprave ďalej

vystúpi pán poslanec Filkus,  ale predtým s faktickou pripo-

mienkou vystúpi pán poslanec Klein.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Som  sklamaný,  že  poľnohospodári  nedostali  500 mil.

a chcem len zdôrazniť niektoré čísla. Priemerná mesačná mzda

v poľnohospodárstve  v roku  1995 vzrástla  o 647  korún, čo

predstavuje nárast o 12,48  %. V celom hospodárstve vzrástla

o 901 korún, čo je 14,3 %. Z toho vyplýva, že je to najnižší

prírastok miezd, a to aj  napriek tomu, zdôrazňujem, že pro-

duktivita  práce  v poľnohospodárstve  rástla o 16,74 %, dy-

namickejšie  ako v ostatných  odvetviach,  kde rast  bol len

14,6 %. Čiže  keď porovnávame produktivitu a mzdy,  v čom je

neúspech poľnohospodárstva? Neúspech je  asi v tom, keď sle-

dujeme index  cien výrobcov, považujem rok  1989 za 100, tak

priemysel spolu je index 269,1  %, výroba potravín a nápojov

251,9 %, spracovanie tabaku (bavili  sme sa o reklame) index

858,1 %, výroba ropných produktov index 385,6 %, výroba che-

mikálií, ktoré poľnohospodári potrebujú,  index 263,9 %, ale

index cien  poľnohospodárstva spolu je len  144,9 %. Dokonca

za obdobie prvého štvrťroku 1996 v porovnaní s rokom 1995 je

index len 97,1 %, čiže naše ceny poklesli.

 

     Vidím  tu riešenie  len vo  výške dotácií,  tak ako som

žiadal vo výbore pre  pôdohospodárstvo, keď sa tvoril rozpo-

čet, vo výške 7,9 mld (lebo  je to na základe miery inflácie

- keď porovnávame  mieru inflácie v  rokoch 1992 až  1995 je

okolo 38  % - čiže je  to len normálny nárast),  alebo potom

svetové ceny potravín.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Ako som povedal, v rozprave vystúpi pán posla-

nec Filkus a pripraví sa pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán podpredseda vlády,

     vážený predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     prerokúvame návrh štátneho záverečného účtu. Myslím si,

že to je hlavným predmetom, a  dovoľte mi, aby som sa s vami

podelil o niektoré súvislosti, ktoré z tohto návrhu štátneho

záverečného účtu vyplývajú a ktoré  sú, myslím si, vhodné na

to, aby sme si ich všimli.  Chcem hovoriť k makro, mikro sú-

vislostiam,  stručne  k  výdavkom,  veľmi  stručne k príjmom

a potom, samozrejme, ako opozičný  politik, chcem aj povedať

niečo o možnej alternatíve, ktorú by bola opozícia možno vy-

užila, keby  bola bývala na  mieste vládnej koalície.  To sa

sluší, patrí a to sa všade v parlamente robí.

 

     K tomu prvému. Prostredie, z ktorého vychádza, a výcho-

disko, ktoré si zobralo  za svoje ministerstvo financií, ale

aj ostatné  rezorty, je prostredie,  ktoré hovorí o  tom, že

makroekonomické  veličiny sa  veľmi priaznivo  vyvíjali, ale

mikroprostredie prebiehalo pomalším transformačným procesom.

S týmto nemožno celkom súhlasiť. Prečo? Pretože makrovýsled-

ky vždy budú také, ako  sa hospodári na mikroúrovni. To zna-

mená, že keby bolo mikro išlo pomalšie, tak by išlo aj makro

pomalšie. Opačný vzťah neexistuje,  tento vzťah medzi makrom

a mikrom je jednoznačne odvodený z  toho, ako sa správa mik-

rosféra, z toho sú  potom dobré alebo horšie makroekonomické

veličiny.

 

     Samozrejme, že  v tejto súvislosti možno  hovoriť o po-

malšom transformačnom procese  alebo kontinuite transformač-

ného procesu vôbec, ale to platí tak pre prostredie v makro,

ako aj mikro.

 

     Poznámka k  príjmom štátneho rozpočtu. Fakt  je ten, že

16,67 mld je pekný balík peňazí, ktorý sa objavil v príjmoch

navyše, ale treba  vedieť, že prevažovali, a to  už mnohí tu

spomenuli, nie  daňové príjmy, ale  nedaňové príjmy (10  mld

korún). Tie  sa už nebudú  opakovať v najbližších  obdobiach

tak jednorazovo ako v roku 1995.  O tom sme už tiež hovorili

a je zbytočné znovu  sa k tomu vracať. Treba  mať len reálne

okuliare a reálnu pozíciu, že sú to situácie, výsledky, kto-

ré sa tak ľahko opakovať nebudú.

 

     Pokiaľ ide o výdavky, zastavil by som sa pri nich troš-

ku dlhšie.  Ak ste si všimli  správu Najvyššieho kontrolného

úradu, prípadne  správu z mája 1995,  môžete prísť k takýmto

záverom: Keď si zoberiete  kapitálové výdavky a najmä inves-

tičné výdavky  rozpočtovej sféry, zistíte,  že sa prekročili

skoro o 4 mld korún.  Pôvodne, citujem zo správy Najvyššieho

kontrolného úradu na strane  23, "investičné výdavky rozpoč-

tovej sféry boli určené sumou  4 807 mil., skutočne realizo-

vané v sume 8 638 mil". To by, samozrejme, nebola chyba, ke-

by sme efektívnou investičnou  výstavbou pristupovali k oži-

veniu, a  keď si pozorne prečítate  od kapitoly ministerstva

obrany cez kapitolu ministerstva financií, vnútra, minister-

stva dopravy, pôšt, spravodlivosti, hmotných rezerv, prídete

na to, že všetky tieto rezorty porušili zákon 263/1993 o ve-

rejnom obstarávaní. A to nie  sú haliere, to sú milióny, vá-

žení.

 

     Včera sme  sa tu pri prerokúvaní  zákona o reklame odu-

ševňovali, jeden druhého sme  presviedčali a, chvalabohu, že

sa to  podarilo aj pánu podpredsedovi  Andelovi, aj vám, pán

predseda Maxon, že peniaze z reklamy idú aj pre šport a kul-

túru atď., že sú potrebné.  Najvyšší kontrolný úrad v správe

z mája 1996 uvádzal, že konkrétne 500 mil. korún sa použilo,

zneužilo vo vzťahu k zákonu 263, ale nikto doteraz na to ne-

reaguje. Nič sa  nedeje. Keď sme dali návrh,  aby to dostalo

nejakú  koncovku,  pretože  v  správe  boli  už aj námety na

trestné konania, keď sme  dali námety pre Generálnu prokura-

túru, viete,  že to hlasovaním v  Národnej rade neprešlo. No

a toto  pôjde naďalej  touto cestou?  Napríklad ministerstvo

dopravy, pôšt a telekomunikácií - porušenie zákona 263 o ve-

rejnom obstarávaní  u správcu kapitoly vo  výške 3,7 mil. Sú

aj iné, 3,1  mil., 4 mil. atď. No ale  to musí dostať nejakú

koncovku. Niekto sa musí spýtať, čo sa s tým stalo. Alebo sa

bude ďalej takto šafáriť s prostriedkami štátu?

 

     A to súvisí aj s tým, aby príslušný minister tu na plé-

ne  Národnej rady  tieto súvislosti  vysvetlil. Aj  minister

obrany, aj spravodlivosti, aj ostatní.  Prečo sa zákon o ve-

rejnom obstarávaní jednoducho neberie do úvahy? No ak je nám

to  jedno,  ak  nás  to  nebolí,  tak  potom nemusíme ani tu

o týchto otázkach diskutovať. A to nie je dobrý smer, v tom-

to máme rezervy - ako sa zlepšiť. Znovu uplatním apel na Ge-

nerálnu prokuratúru, na generálneho prokurátora. To je konk-

rétne zavesené na reálnych súvislostiach, to nie je vymysle-

né. To  je tu a to  bolo aj v máji  1996 zverejnené v správe

Najvyššieho kontrolného úradu.

 

     K alternatíve. Nech mi pán podpredseda vlády a minister

financií túto moju ilúziu dovolí, ale je to alternatíva, nie

je to len ilúzia.  Znižovanie deficitu štátneho rozpočtu ur-

čite pôsobí  na znižovanie úrokov  z pokladničných poukážok,

znižovanie štátneho dlhu  atď. V roku 1995 sme mali  8,3 mld

deficitu. Nič by  sa nebolo stalo, keby bol  ten deficit o 1

alebo 2 mld vyšší a  boli by sme pokryli potreby zdravotníc-

tva, školstva  a všetky ostatné nutné  potreby, o ktorých sa

tak vážne  diskutuje. Pri analýze  štátneho rozpočtu za  rok

1995 aj na základe tejto správy sa ukazuje, že je mimoriadne

drahá  štátna správa  a že  dostávame málo  peňazí z procesu

privatizácie. Rezervy sú teda  v znížení výdavkov niektorých

častí štátnej správy a vo zvýšení príjmov z procesu privati-

zácie. Pokiaľ ide o alternatívu opozičného politika, uvádza-

me  možnosť  pripustiť  zvýšenie  deficitu štátneho rozpočtu

v prospech riešenia akútnych problémov v školstve a zdravot-

níctve.

 

     Ďakujem vám pekne i pri tomto preriedenom stave, že ste

mi venovali pozornosť. Ďakujem. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  kolega.

 

     V rozprave  ďalej vystúpi pán poslanec  Vaškovič a pri-

praví sa pán poslanec Ftáčnik. (Hlas zo sály.)

 

     Pán  kolega, požiadajte  o faktickú  poznámku, nie  sme

v stupavskej krčme. Ďakujem. (Smiech.)

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     pokúsim sa  v stručnosti povedať  svoj názor na  štátny

záverečný účet v širších súvislostiach.

 

     Veľa  predrečníkov hovorilo  o vývoji makroekonomických

ukazovateľov.  Všetci  viac-menej  uznávame  priaznivý vývoj

niektorých makroekonomických ukazovateľov, ale zdá sa mi, že

v správe  je tento  vývoj opísaný  veľmi ružovými okuliarmi.

Myslím si, že sme v časoch transformácie ekonomiky a mali by

sme otvorene hovoriť o problémoch,  ktoré sú a ktoré nám za-

nechal minulý režim. Ich riešenie nie je jednoduché, a preto

sa netreba hanbiť za problémy, ale naopak, treba o nich dis-

kutovať a  hľadať vecné riešenia. O  tých najzávažnejších by

som preto veľmi stručne pohovoril.

 

     Za prvý závažný  nedostatok považujem vývoj medzipodni-

kovej zadlženosti, ktorý začína byť neúnosný. Bankové inšti-

túcie majú  vo svojej štruktúre  nezdravé úverové portfólio.

Takisto štruktúra úverov sa z časového hľadiska nevyvíja po-

zitívne, chýbajú nám dlhodobé zdroje. Vedná a inovačná tech-

nologická  politika prakticky  za 6  rokov neexistuje, resp.

zdroje, ktoré sa do  toho dali, neprinášajú prakticky žiadne

efekty. Toto  považujem za veľmi  nebezpečný signál, pretože

ak  si niekto  myslí, že  prejdeme k  sofistikovaným výrobám

v štruktúre ekonomiky bez pomoci  štátu v tejto oblasti, tak

je  veľký romantik,  a čakať  na rast  produkčnej schopnosti

ekonomiky pri takom nízkom  investovaní do týchto odvetví je

prakticky  v  budúcnosti  nereálne.  Vieme,  že časový posun

z efektov týchto prostriedkov je 5 až 10 rokov, a preto pod-

cenenie tejto oblasti v  doterajšom vývoji nás bude, myslím,

v budúcnosti stáť veľmi veľa.

 

     Ďalej je  to veľmi nízky podiel  priamych investícií zo

zahraničia, čo svedčí o tom, že atraktivita nášho prostredia

je  veľmi nízka.  Daňový systém,  žiaľbohu, nepracuje  veľmi

proinvestične a dúfam, že v septembri nám pán minister pred-

loží nové návrhy, ktoré v  tomto duchu začnú predsa len fun-

govať.  Existuje vysoký  stupeň kriminalizácie hospodárstva.

Začína sa  veľmi nebezpečný jav,  že neplatiť dane,  neplniť

záväzky začína byť priam pravidlom,  a toto je do budúcnosti

tejto ekonomiky veľmi nebezpečné.

 

     Samozrejme,  nedostatočný posun  v štruktúre  výroby je

predovšetkým preto, že tu vlastne nezačali fungovať inovačné

a technologické  mechanizmy, a očakávať jednoznačné riešenia

len od  podnikovej sféry v  období, keď veľká  časť podnikov

bojuje o  prežitie bez podpory  štátu, je skutočne  chiméra.

Hlboká stagnácia  na kapitálovom trhu  neveští do budúcnosti

nič dobré,  lebo práve odtiaľ sa  získavajú dlhodobé zdroje,

a nie z  bánk. Takisto sa  nepodarilo, napriek veľkej  snahe

vlády, rozbehnúť  počas dvoch rokov bytovú  výstavbu a exis-

tencia nefunkčného zákona o  konkurze a vyrovnaní značne de-

formuje trhové prostredie.

 

     Samozrejme, nechcem povedať, že vláda sa nepokúša tieto

problémy riešiť - niektoré viacej, niektoré menej. Žiaľbohu,

mnohé z  tých problémov, o  ktorých som hovoril,  nemajú ani

presvedčivú koncepciu, nie to ešte riešenie v tejto oblasti,

a to nedáva dobré predpoklady  na rast produkčnej schopnosti

ekonomiky  v budúcnosti  a, samozrejme,  aj rast  príjmov do

štátneho rozpočtu.

 

 

     Vrátim sa k samotnému  štátnemu rozpočtu. Myslím si, že

deficit štátneho rozpočtu je prijateľný hlavne  preto, že sa

zvýšili  príjmy štátneho  rozpočtu o  11,4 %,  ale na druhej

strane je tu veľmi negatívny vývoj, ktorý je sprevádzaný da-

ňovými nedoplatkami  a colnými nedoplatkami,  ktoré narástli

o 32,3 %.  Dalo by sa  povedať, že v  budúcnosti vzhľadom na

vysokú daňovú zaťaženosť máme iba jednu možnosť - znížiť da-

ňovú zaťaženosť a zároveň  podstatne sprísniť daňové výbery.

Iná cesta na príjmovej stránke prakticky neexistuje.

 

     Pokiaľ ide o deficit, už som spomínal, že jeho priazni-

vý výsledok  spočíval jednak v  tom, že boli  vyššie príjmy,

a jednak, ako  sa už spomínalo, bolo  nižšie plnenie dlhovej

služby.

 

     Prejdem k  výdavkom štátneho rozpočtu,  lebo si myslím,

že sú  tu najväčšie problémy.  Zazneli aj hlasy,  akoby boli

tieto výdavky reštriktívne. Osobne  s týmto názorom nesúhla-

sím. Myslím  si, že sledovať  trend znižovania deficitov  je

jediná správna cesta a v tom prípade sa celkový objem výdav-

kov  musí prispôsobovať  skôr príjmovej  stránke ako želaným

výdavkom. Jedinú  možnú cestu do budúcnosti  vidím v tom, že

sa zmení štruktúra výdavkov  a štátneho rozpočtu a podstatne

sa zefektívnia  výnosy z každej koruny  vloženej do štátneho

rozpočtu. Iná cesta neexistuje. Ak  ma niekto o tom presved-

čí, tak budem veľmi rád. Čiže jediná cesta je podstatne zvý-

šiť výnosy alebo efekty z  tých prostriedkov, ktoré do tejto

výdavkovej oblasti idú, a zmeniť priority výdavkovej časti.

 

     Myslím si,  že vláda v tejto  oblasti jednoducho nepre-

svedčila o  príliš koncepčnom prístupe.  Prístup, aký venuje

oblasti  vzdelávania,  ktoré  viacerí považujeme - a vo sve-

te sa už  dnes investícia  do vzdelania pokladá za najlepšiu

investíciu  do  budúcnosti,  u nás  sa  k učiteľskému  stavu

správame  veľmi  macošsky - jej etatistický  spôsob riadenia

školstva neprinesie  v budúcnosti  nič dobré. Myslím si,  že

tu  treba urobiť  razantnú zmenu  v prioritách  a v  budúcom

štátnom rozpočte. Ak školstvo nedostane prioritu, tak, váže-

ní, to je po technologickej a inovačnej politike ďalší, dru-

hý prvok, kde si podsekávame produkčnú schopnosť budúcnosti.

 

     Odstránenie nedostatkov, ktoré  pretrvávajú vo výdavko-

vej časti, vidím v štyroch oblastiach.

 

     V prvom  rade je to  nedostatočná legislatíva z  úrovne

Národnej rady,  nedostatky ministerstva financií  v riadení,

tak  v nejasných  podzákonných normách,  v nejasnej metodike

a v  usmerňovaní  a  takisto  v  nedostatočných  kontrolných

mechanizmoch.

 

     Ďalej  sú to  závažné nedostatky  v činnosti inštitúcií

podriadených  Ministerstvu   financií  Slovenskej  republiky

- bohatý materiál nám poskytla správa Najvyššieho kontrolné-

ho úradu, nemienim sa o  tom podrobnejšie rozširovať, ale je

to skutočne veľmi smutné čítanie, a myslím si, že na základe

výsledkov  tejto správy  by vláda  mala uskutočniť  razantné

kroky, jednak pri zostavovaní  budúceho rozpočtu a potom pri

jeho kontrole.

 

     A čo  je najdôležitejšie, podľa  môjho názoru prakticky

neexistujú kritériá a mechanizmy hodnotenia efektov z použi-

tých prostriedkov  daňových poplatníkov. Myslím  si, že bude

potrebné zmeniť aj  procedúru posudzovania štátneho rozpočtu

v samotnej Národnej rade, že nestačí, ak jednotlivé kapitoly

posudzujú iba jednotlivé výbory. Štátnemu rozpočtu by sa ma-

la venovať jedna osobitná schôdza, kde by prakticky aj každá

kapitola  bola predmetom  diskusie. Prerokúvanie agregátnych

čísel, ktoré máme v tejto  správe, je podľa môjho názoru ne-

dôstojné. Jednoducho, ak chceme kvalitne rozhodovať v budúc-

nosti o použití prostriedkov, je nutné zmeniť aj celú proce-

dúru prerokúvania kapitol štátneho rozpočtu.

 

     Pokiaľ ide o hodnotiace  mechanizmy, tak povedzme v za-

hraničí je úplne bežný takzvaný odborný audit - mechanizmus,

ktorý sa robí vo výskumných  ústavoch, ale aj v iných inšti-

túciách. Myslím si, že tu je už na štátny rozpočet nadviaza-

ných  vyše  1000  rozpočtových  a  príspevkových organizácií

a doteraz nebola uskutočnená seriózna analýza hodnotenia ich

výsledkov. Podľa mňa teda nastal najvyšší čas uskutočniť od-

borné nezávislé  audity v týchto inštitúciách  a povedať si,

či tie milióny do niektorých inštitúcií netečú úplne zbytoč-

ne a či by ich nebolo treba presunúť tam, kde prinesú spolo-

čenský efekt do budúcnosti.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Teraz dávam slovo pánu poslancovi Ftáčnikovi a pripraví

sa pán poslanec Kováč.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi ponúknuť niekoľko  poznámok k rezortu, ktorý

  citovali niektorí  moji predrečníci,  ako jeden  z tých,

ktoré môžu  dať potrebnú dynamiku  rozvoju Slovenska a  jeho

postupu k prosperite, to  znamená rezortu školstva a oblasti

vzdelávania.

 

     Samozrejme,  nebudem vás  unavovať siahodlhými číslami,

o ktorých sme podrobne diskutovali  vo výbore pre vzdelanie,

vedu, kultúru  a šport, ale  považujem za potrebné  niektoré

z týchto čísel pripomenúť, pretože dotvárajú pohľad na štát-

ny  záverečný účet  ako celok  a naznačujú  aj tie  kritické

miesta, ktoré  sa spomínajú v súvislosti  so vzdelaním, a na

ktoré by sme mali pamätať, keď budeme prerokúvať rozpočet na

rok 1997.

 

     Najprv mi dovoľte krátku poznámku alebo krátke poznámky

k celkovej výške rozpočtu. V  priebehu roka 1995 uskutočnilo

ministerstvo financií rozpočtové  opatrenia v celkovej výške

775 mil.  korún. To znamená,  že pridalo do  kapitoly takúto

vysokú sumu, samozrejme, v množstve jednotlivých opatrení.

 

     Iste si  spomínate, že pri prerokúvaní  rozpočtu na rok

1995 navrhoval  výbor pre vzdelanie,  vedu, kultúru a  šport

pridať do kapitoly 300 mil. korún. Minister financií a vlád-

ni poslanci vtedy tento návrh  zamietli. A myslím si, že vý-

bor pre  vzdelanie videl ďalej, lebo  dokázal reálnejšie od-

hadnúť potreby, ktoré mala táto kapitola.

 

     Najväčším rozpočtovým  opatrením v roku  1995 boli tak-

zvané "Piusove" peniaze, konkrétne 530 mil. korún, z ktorých

106  mil.  išlo  na  príspevkové  organizácie,  konkrétne na

stredné odborné  učilištia, zariadenia pre  záujmové štúdium

a cirkevné školy, a 424 mil. korún na rozpočtové organizácie

pre  všetky typy  škôl, od  materských až  po vysoké, z toho

319 mil. korún na mzdy a zvyšok na poistné. Riešilo to situ-

áciu  v mzdovej  oblasti, ku  ktorej sa  ešte vyjadrím,  ale

predchádzali tomu opatrenia najmä zo strany odborového zväzu

pracovníkov školstva a vedy  a samotných učiteľov, ktorí vy-

jadrovali dôraznú nespokojnosť so svojím mzdovým ohodnotením

a hrozili  štrajkami. A  vlastne až  v máji  1995, keď došlo

k prísľubu, že  sa situácia bude  riešiť, sa uvoľnili  tieto

prostriedky a od júla minulého roku sa dali na školské sprá-

vy, jednotlivé školy a  školské zariadenia. Ďalších 124 mil.

korún  si školstvo  zarobilo  takpovediac  nadpríjmami, teda

prekročilo plánované príjmy, a ministerstvo financií, ako je

dobrým zvykom  už z minulých rokov,  mu tieto nadpríjmy pri-

znalo do kapitoly  s tým, že ich môže  použiť v rámci výdav-

kov. Ešte treba spomenúť aj 71 mil. korún, ktoré vláda šted-

ro  udelila Univerzite  Mateja  Bela  v Banskej  Bystrici na

vznik  troch nových  fakúlt, čo  nie je  celkom obvyklé, ale

zrejme to patrí medzi priority vlády.

 

     Oceniť treba  to, že školstvo si  dokázalo získať mimo-

rozpočtové prostriedky vo výške  350 mil. korún, takže sumu-

jem  k celkovej  výške  rozpočtu,  že vlastne  školstvo malo

k dispozícii viac ako 1 125 mil. korún oproti rozpočtu, kto-

rý schválil tento parlament.

 

     Dovoľte ešte krátko k  príjmom. Príjmy splnilo školstvo

na 130 %,  a to napriek tomu, že  každý rok ministerstvo fi-

nancií zdvíha  sumu, ktorú má  školstvo odviesť do  štátneho

rozpočtu,  a je  vlastne najsilnejšou  rozpočtovou kapitolou

z hľadiska príjmov voči štátnemu rozpočtu. Navyše si dokáza-

lo získať spomínaných 352  mil. Sk ako mimorozpočtové zdroje

(len pre úplnosť pripomínam, že v roku 1994 to bolo 270 mil.

Sk), pritom z týchto  mimorozpočtových zdrojov ústredne ria-

dené školstvo, kam patria  najmä vysoké školy, z podnikateľ-

skej činnosti získalo 104  mil. korún, zo sponzorských darov

38 mil.  korún, v takzvanom malom  školstve, teda v školstve

základných a  stredných škôl boli  najväčšou mimorozpočtovou

položkou dary od sponzorov vo  výške 39 mil. korún, z podni-

kateľskej činnosti 3,9 mil. Sk.

 

     Keď sa  pozrieme na podnikateľskú činnosť,  tak ako som

ju citoval  v ústredne riadenom školstve  i tzv. malom škol-

stve, vidieť,  že návrh nášho výboru,  aby sa odpustili dane

z príjmu  v prípade  podnikateľskej činnosti  v školstve, by

nijako neohrozil  štátny rozpočet, pretože by prišiel o sumu

zhruba 100 mil. korún, ale táto  suma by sa dostala na školy

a školské zariadenia a mohla by  ich stimulovať k väčším vý-

konom v podnikateľskej činnosti.  Myslím si, že údaje, ktoré

  v  kapitole  ministerstva  školstva,  to jasne dokazujú,

a keď budeme  diskutovať v tomto parlamente  o novele zákona

o dani z príjmu, predpokladám, že  si spomeniete na moje vy-

jadrenie.

 

     Čo  sa týka  výdavkov kapitoly,  nominálne boli splnené

prakticky všetky  výdavky na 100  %, resp. 99,9  %, takže by

sme mohli byť spokojní. Bližší pohľad nám skonštatuje to, čo

konštatovalo ministerstvo školstva v správe, ktorú predloži-

lo výboru  k návrhu záverečného  účtu za kapitolu  školstvo:

napriek tomu, že boli v  tomto roku nominálne prostriedky na

školstvo vyššie oproti roku 1994 (a to súvisí, ako iste vie-

te, aj  s metodickými zmenami v  oblasti platenia poistného,

ktoré treba očistiť), tak  reálne školstvu chýbali tzv. pre-

vádzkové prostriedky, v novej rozpočtovej metodike sú to to-

vary a služby, 468 mil. korún oproti roku 1994.

 

     Čo to prakticky znamená? Ministerstvo školstva píše, že

tento  pokles  tzv.  prevádzkových  prostriedkov sa prejavil

v ďalšom odsúvaní údržbárskych prác  väčšieho rozsahu na bu-

dovách  škôl a  školských zariadení.  Obmedzovali sa  nákupy

učebných pomôcok, kníh a publikácií. Obmedzovali sa cesty do

zahraničia,  účasť pracovníkov  na školeniach  a seminároch,

nákup softwaru, čo má, samozrejme, konkrétny dosah na kvali-

tu pedagogického procesu a stav budov a zariadení, v ktorých

sa učia  naše deti. Toto treba  nahlas skonštatovať, pretože

opticky vyzerá kapitola školstva  veľmi dobre, ale prakticky

bola  poddimenzovaná z  hľadiska prevádzkových  prostriedkov

u rozpočtových  organizácií, ktoré  tvoria základ  prevádzky

rezortu.

 

     Z hľadiska  miezd treba povedať, že  vzhľadom na mzdovú

situáciu, ktorá vládne v školstve, chýba tu okolo 3 300 pra-

covníkov, z toho v základnom a strednom školstve chýba 2 100

podľa údajov, ktoré poskytlo ministerstvo, a ďalej pracovní-

ci ministerstva  odhadujú, že chýba okolo 4 000 kvalifikova-

ných učiteľov najmä na základných školách. To znamená, ak aj

učia na školách, ale učia takí, ktorí nemajú patričnú kvali-

fikáciu, a navyše chýbajú učitelia, to znamená, treba zaska-

kovať a podobne.  Vyplýva to z toho, že  mzdová úroveň škol-

stva stále nedosahuje a zdá sa, že sa ani neblíži k priemer-

nému platu v národnom hospodárstve.

 

     Za rok  1995 bol priemerný  plat v školstve 6 565 korún

a oproti  roku 1994  vzrástol o  992, čiže  výraznejšie, ako

vzrástol v  priemere v národnom  hospodárstve, a predstavuje

to rast 17,8 %. Na vysokých školách je priemerná mzda 7 900,

z toho pre  pedagogických  pracovníkov 10 640, pre nepedago-

gických pracovníkov 5 720 korún. V  malom školstve, teda  na

základných  a  stredných  školách, je  priemerná mzda 6 360,

z toho pedagógovia majú 7 250 priemernú mzdu a nepedagogickí

pracovníci  iba 4 563 Sk.  Tu sú  kdesi  skryté údaje, resp.

príčiny toho, prečo zo  škôl odchádzajú kvalifikovaní učite-

lia, prečo nám chýbajú jazykári, prečo nám chýbajú pracovní-

ci, ktorí vyučujú  odborné predmety, najmä elektrotechnické,

informatické a podobne.

 

     Treba pamätať  na to pri schvaľovaní  rozpočtu na ďalší

rok a riešiť túto  situáciu schválením harmonogramu riešenia

mzdových otázok  v školstve, ku  ktorému sa zaviazala  vláda

Slovenskej republiky vo  svojom programovom vyhlásení. Možno

vám je známe, že  takýto harmonogram pripravilo ministerstvo

školstva v  spolupráci s odborovým  zväzom pracovníkov škol-

stva  a vedy,  pretože tak  to ukladá  programové vyhlásenie

a ministerstvo školstva zaviazal k  tomu aj náš výbor. Mate-

riál je predložený do vlády  a vláda mlčí. Mlčí namiesto to-

ho, aby sa  vyjadrila k tomu, akým spôsobom  budú rásť platy

pedagogických  aj  nepedagogických  pracovníkov  v roku 1997

a 1998, pričom konkrétne návrhy ministerstva školstva aj od-

borárov sú  na stole. Očakávam,  že sa vláda  v krátkom čase

vyjadrí,  pretože inak  neposkytne perspektívu  pedagogickým

a nepedagogickým  pracovníkom,  ktorí  v  školstve  pôsobia,

a stav, na ktorý som upozornil, sa bude len zhoršovať.

 

     Osobitnú poznámku  treba povedať k  financovaniu stred-

ných odborných učilíšť. Parlament každoročne uvoľňuje účelo-

vo viazanú sumu v štátnom  rozpočte, ktorá slúži na zabezpe-

čenie  stredných  odborných  učilíšť.  Ministerstvo školstva

v kapitole,  ktorú  predložilo  nášmu  výboru  ako  komentár

k štátnemu  záverečnému  účtu,  konštatuje,  že prostriedky,

ktoré sme  dali na učilištia v  roku 1995, nepokryli zákonom

stanovené úhrady. Bohužiaľ,  ministerskí pracovníci nevedeli

povedať, o akú sumu, akým spôsobom sa to bude riešiť, preto-

že zosumované požiadavky jednotlivých rezortov predložili na

ministerstvo financií.  Až na gestorskom  výbore som sa  ako

spravodajca za  túto kapitolu dozvedel,  že tie problémy  sa

riešili, z  clearingového zúčtovania s  Českou republikou sa

uvoľnili určité  prostriedky, ale zlou  známkou ministerstva

školstva je  to, že nevedia,  či k takémuto  postupu prišlo,

a nevedeli informovať poslancov, o aké sumy vlastne ide.

 

     Problém, na ktorý sme vo  výbore upozornili, bol i ten,

že za peniazmi, ktoré vynaloží štátny rozpočet, treba vidieť

konkrétne výkony.  Tieto neboli poslancom  predložené, preto

sme v uznesení, ktoré je  uvedené aj v spoločnej správe, po-

žiadali, aby boli predložené konkrétne výkony - koľko tried,

koľko žiakov, koľko učiteľov -  a aby boli urobené aj porov-

nania, ktoré  sa niekedy objavujú veľmi  skreslene vo verej-

ných vyjadreniach niektorých činiteľov, porovnania štátnych,

cirkevných  a súkromných  škôl z  hľadiska ich  zabezpečenia

prostriedkami zo štátneho rozpočtu.  Aby sme odstránili aké-

koľvek pochybnosti,  treba dať na stôl  čísla a povedať: "Za

peniaze daňových poplatníkov sme vykonali toto a toto." Pre-

tože nestačí len povedať "chceme", treba povedať aj to, akým

spôsobom  boli prostriedky  použité a  aké konkrétne  efekty

z toho má naša spoločnosť.

 

     Na záver  mi dovoľte konštatovať, že  školstvo síce do-

stalo ďalšie prostriedky zo štátneho rozpočtu (tie čísla som

uviedol), dokázalo si získať vlastnými aktivitami z mimoroz-

počtových zdrojov  ďalšie prostriedky, ale  odchod učiteľov,

nezabezpečenie  prevádzky škôl  na takej  úrovni ako  v roku

1994 znamenali, že školstvo ďalej  prešľapuje na mieste a že

by sme naozaj  naň mali výraznejšie pamätať v  roku 1997, ak

nechceme, aby nezačalo klesať.

 

     Ďakujem vám za pozornosť, dámy a páni.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     V rozprave ďalej vystúpi  pán poslanec Roman Kováč. Pán

kolega, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     blíži sa záver rozpravy, dovoľte  mi, aby som sa zaobe-

ral písmenom  Z, teda posledným písmenom  našej abecedy a aj

posledným  odborom  z  hľadiska  financovania  štátu, a síce

zdravotníctvom.

 

     Chcem povedať, že  nikto nepopiera makroekonomické uka-

zovatele, ktoré sa dosiahli a  sú v štátnom záverečnom účte,

chcem len trochu poukázať na  to, aká je cena, ktorú platíme

za tieto ukazovatele.

 

 

     V zdravotníctve sa odhadovala vnútorná zadlženosť zhru-

ba na 50 mld korún a vie sa, že ročne rastie o 2 mld. Nie je

preto  prekvapením,  že  rezort  ministerstva zdravotníctva,

škoda, že tu  pán minister nie je, požadoval  v roku 1995 na

investície 3,5 mld, a dostal  niečo vyše jednej.  Rezort tým

chcel vykryť alebo zastaviť rast vnútorného zadlženia. V čom

spočíva tento vnútorný dlh? Keby to  bolo len v tom, že máme

rozostavané alebo neomietnuté budovy, z hľadiska pacienta by

to asi veľa neznamenalo. Ale ide o to, že vo vnútornom zadl-

žení  zdravotníctva  sa  objavujú  technologické nedostatky.

Prosím  vás, presvedčte  sa sami,  v zdravotníctve  dnes ne-

dochádza k plánovitej obmene prístrojov, riešia sa iba hava-

rijné stavy a mnoho ráz ani na tie nie sú finančné zdroje.

 

     Dovoľte, aby som krátko dokladoval to, že sa nepriazni-

vá situácia v zdravotníctve prejavila aj v mzdách zdravotní-

kov. Prvá tabuľka, podľa  ktorej sa postupovalo, teda mzdové

tarify, bola vydaná roku 1992,  kde pre lekárov, vyberiem si

túto kategóriu, platila mzda - základná  tarifa 4 400, resp.

5 000 korún podľa toho, v  ktorej tarifnej triede boli zara-

dení. Ak  si spočítate vývoj inflácie  od tých čias, dôjdeme

k číslu  asi 56 %, to znamená, že ak by nemala klesať reálna

mzda, reálna mzdová tarifa tohto pracovníka, malo by byť od-

vtedy  minimálne 56-percentné  navýšenie. Priemerná  mzda za

rok 1996  dosiahla viac ako  7 000 korún,  asi 7 100  korún,

priemerná mzda v zdravotníctve je  takmer o tisíc korún niž-

šia.

 

     Aby som dokumentoval, ako sa otvára rozdiel medzi zdra-

votníctvom a inými odbormi,  treba povedať, že do včerajška,

kým vláda neschválila zvýšenie mzdových taríf,  do včerajška

či do predvčerajška platila  základná tarifa pre mladého le-

kára 5 750 korún.

 

     Ak dovolíte, urobil by som krátke porovnanie s ostatný-

mi odbormi, pretože iné odbory si dokážu pomocou vyšších ko-

lektívnych zmlúv dohodnúť mesačné mzdy. Len na ilustráciu by

som uviedol, že s tou istou kvalifikáciou, prosím, s tou is-

tou kvalifikáciou pracovník v odbore Kovo má 8 950, stále to

porovnávajte  s  5 700-korunovým  platom  lekára,  pracovník

v oblasti drevo, lesy, voda 7 500-7 400, pracovník v oblasti

poľnohospodárstva u  ziskových  organizácií 7 200, pracovník

v odbore peňažníctvo, poisťovníctvo 7 700. Ale poďme  do me-

nej  atraktívnych  oblastí,  aby  sme  sa  neporovnávali len

s týmto.  Odborový  zväz  Stavba, pracovníci  v stavebníctve

6 450, v zdravotníctve 5 750 atď.

 

     Aké  riešenie  ponúkla  vláda?  Ponúkla plošné zvýšenie

mzdových taríf o 7 %.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, ak  by sme chceli  dosiahnuť

odstránenie vplyvu inflácie, treba dnes zvýšiť platy, plato-

vé tarify o 24 % vo  všetkých stupňoch, vtedy by sme odstrá-

nili vplyv inflácie. A vláda ponúkla 7-percentné plošné zvý-

šenie. Myslím si,  že je to akt, nad  ktorým sa všetci poza-

stavia, pretože to nie  je adekvátne výkonu povolania, ktorý

očakávame od zdravotníckych pracovníkov.

 

     Ak dovolíte,  mám tu ešte ďalšiu  tabuľku. Hodinová ta-

rifná  mzda, minimálna  hodinová tarifná  mzda v predpísanom

pásme v  desiatke, v odbore sklo,  bižutéria dosiahla 44 ko-

rún. Aby som bol ešte slušnejší, pôjdem nižšie. Stredoškolák

v tomto odvetví  má hodinovú mzdu  dohodnutú na výške  39,20

korún. Pravdepodobne ste čítali  o chirurgoch v okresnej ne-

mocnici, ktorí  po úraze rómskeho dievčaťa,  resp. po pokuse

o zabitie dievča namieste operovali,  vo svojej nemocnici mu

operovali srdce, ktoré bolo  prepichnuté nožom. Vďaka šikov-

nosti týchto chirurgov dievčatku bol zachránený život.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  chirurg operoval tri hodiny.

Jeho zárobok za tento výkon bol  120 korún. Nie je nám a vám

všetkým hanba za takýto vzťah k zdravotníctvu? Nie je hanba,

že stredoškolák  v bižutérii zarobí  viac ako tento  chirurg

s 15-ročnou praxou?  Ale to nie je  len tarifná mzda, pozor,

to  je už  aj s  prídavkami, pretože  on má tarifnú hodinovú

mzdu 33 korún. Nie je nám hanba?  A to je tá cena, ktorú za-

platilo slovenské  zdravotníctvo na oltár  úspešnosti makro-

ekonomických ukazovateľov.

 

     Kde bolo riešenie? Ak by štát dodržal to, čo je napísa-

né v zákone o zdravotnej  poisťovni, a platil za občanov, za

ktorých má  platiť, tú taxu, ktorú  platiť má, zdravotníctvo

by získalo  navyše 5 mld  korún. Dal  by sa  z toho zastaviť

prepad  vnútorného dlhu  a dali  by sa  z toho  aj radikálne

upraviť mzdy  pre týchto pracovníkov.  Myslím, že to,  čo sa

stalo v roku 1995 a  ako sa skončila sociálna situácia zdra-

votníckych pracovníkov, by malo byť varovaním pre tento par-

lament, pretože sa chystá rozpočet na budúci rok.

 

     Opozícia  opakovane zdôrazňuje,  že zdravotníctvo končí

s dlhom 2-3 mld korún. Pozrite sa na konečnú súvahu Všeobec-

nej  zdravotnej  poisťovne - deficit,  schodok 2  mld korún,

presne taká suma, na akú sme upozorňovali a na ktorú upozor-

ňoval rezort.  V tejto chvíli by  som chcel chrániť ministra

zdravotníctva, lebo upozorňoval, že sa  to tak skončí, a na-

priek tomu nebral parlament do úvahy jeho názor.

 

     Dovoľte, aby  som na záver  svojho vystúpenia, vzhľadom

na to, čo sa hovorilo o  školstve, vzhľadom na to, čo sa ho-

vorilo  o  zdravotníctve,  o  sociálno-ekonomickej  situácii

týchto  pracovníkov, predložil  na hlasovanie  o tomto  bode

programu návrh uznesenia v tomto znení:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky žiada vládu Sloven-

skej republiky, aby v roku 1996 zabezpečila úpravu tarifných

platov pracovníkov v  rozpočtových a príspevkových organizá-

ciách tak,  aby nárast tarifných miezd  v jednotlivých trie-

dach a platových stupňoch bol najmenej 24 %."

 

     Týmto krokom by sme  odstránili pokles reálnej tarifnej

mzdy týchto pracovníkov. Prosím, buďme k nim poctiví a vážme

si ich prácu, ktorá je v prospech nás všetkých.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Nemám  ďalšie prihlášky  do rozpravy.  (Hlasy z pléna.)

S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Boh mi  je pravdou a  dosvedčil by mi,  že skutočne pod

všetky slová, ktoré povedal pán poslanec Roman Kováč, by som

sa podpísala. Áno, má svätú pravdu  v tom, ako slabo sú pla-

tení lekári, ako slabo sú  platení učitelia. Má to len jeden

jediný háčik, že on sám  najlepšie vie, keďže robil vysokého

odborárskeho bossa  a keďže  robil dva roky podpredsedu vlá-

dy, že sú to veci nie až tak ľahko realizovateľné.

 

     Sto dní  som bola ministerkou  a do dnešného  dňa stále

hovorím, že sa hanbím za to, že som v tejto problematike ne-

vedela lekárom  pomôcť. Ale on sám  dobre vie, že to  nie je

také jednoduché. Nedá sa to.  Nech nevyčíta druhým, čo nedo-

kázal urobiť sám. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Rusnáko-

vá. (Hlas  poslankyne Rusnákovej.) Do  rozpravy? S faktickou

poznámkou vystúpi pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Dám len  odpoveď pani poslankyni  Belohorskej. Pani po-

slankyňa,  prosím, pozrite  si na  zvýšenie platových  taríf

v roku 1994.  Keď si toto zvýšenie  premietnete do inflácie,

ktorá predchádzala  tomuto zvýšeniu, tak  nielenže ju krylo,

ale o čosi tie platy  predbehli, to znamená, že sa vyrovnali

reálne mzdy. Dnes je prepad 24 %.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. S faktickou poznámkou - pani  kolegyňa, buďte,

prosím, trpezlivá - vystúpi pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem,  pán  predsedajúci.   Obávam  sa,  že  problém

v zdravotníctve sa  v dohľadnom čase ťažko  zlepší. Skôr mám

značnú obavu,  že sa prehĺbi, lebo  napríklad v týchto dňoch

lekárske fakulty opúšťa 400 nových  lekárov za stavu, že trh

pracovných príležitostí v tejto profesii je značne prehuste-

ný. Takže tí,  ktorí sa hlásia na tieto  fakulty, v podstate

vytvárajú  prebytok na  tomto trhu.  No nepomôže zalamovanie

rukami, pán  Harach. Jednoducho každý človek,  ktorý sa dáva

na nejakú kvalifikáciu, musí vedieť, do akého priestoru trhu

pracovných síl vstupuje.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Všetko?  (Hlas poslanca  Hofbauera: Áno.)  Pán poslanec

Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za  slovo, pán predsedajúci. Dovolil  by som si

tiež vyjadriť  sa k tomu, čo  povedala pani poslankyňa Belo-

horská. Som rád, že súhlasí s tým, že treba zohľadniť opráv-

nené požiadavky,  ale viac-menej kapitulovala  sama tým, keď

povedala, že sa to, žiaľbohu, nedá.

 

     Myslím si,  že ak sa  dosiahol taký pozitívny  výsledok

a deficit bol len mínus 8  mld, nakoniec aj, tak ako povedal

pán poslanec  Filkus, vláda v  priebehu roka pri  priaznivom

vývine mohla  reagovať na požiadavky rezortu  a iste by bola

dodržala aj predpokladaný deficit,  ktorý si určila, tak aby

bola aj v zhode s  inými medzinárodnými kritériami, a mohla,

nehovorím úplne vyriešiť, ale  riešiť. Iste urobila niektoré

opatrenia, pán  minister, pán podpredseda  vlády ich uvedie.

Dúfam,  že nezabudne  pripomenúť aj  návratnú pôžičku, ktorú

tak veľkoryso za diskontnú sadzbu cez 9 % ponúkla Všeobecnej

zdravotnej poisťovni  a ktorá ju bude  do roku 1998 splácať.

A pritom vláda si nesplnila a zákonom o štátnom rozpočte po-

rušila zákon 273 o  zdravotnom poistení. Pán podpredseda ne-

súhlasne krúti  hlavou, takže to  vysvetlí, pretože tak  ako

uviedol pán  poslanec Roman Kováč, keby  sa bolo platilo nie

54 %, ale  100 %, tak by peniaze správne prišli do poisťovne

v inom objeme, ako to bolo.

 

     Skutočne nie je dobré ďalej tento stav pestovať a dúfam

i verím, že v tejto snemovni bude dosť síl, aby sa nový roz-

počet pripravil určite inak ako doteraz. Je nedôstojné vyža-

dovať  a  vynucovať  si  Hippokratovou  prísahou, aby lekári

a všeobecne zdravotnícki pracovníci pracovali za mzdy, ktoré

nezodpovedajú ich kvalifikácii.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ju-

raj Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Nerád zdržujem, pán predsedajúci, ale vďaka za slovo.

 

     Chcel by som reagovať na stanovisko pána Hofbauera. Rád

by som zdôraznil, že podiel vysokoškolsky vzdelaných občanov

v tomto štáte je veľmi nízky  v porovnaní s vyspelou Európou

a že naším cieľom by malo byť predovšetkým zvýšiť podiel vy-

sokoškolsky  vzdelaných odborníkov  pre potreby  nášho štátu

dnes a v budúcnosti.

 

     Vy  neviete, ale  ja  to  viem, že  rezort ministerstva

zdravotníctva  opustilo takmer  1000 lekárov,  ktorí išli do

iných oblastí  hospodárstva a do privátnej  sféry. Obava, že

by 400 lekárov nenašlo  zamestnanie, je iluzórna. Podiel vy-

sokoškolsky vzdelaných občanov v tomto štáte, ktorí sú neza-

mestnaní, tvorí na celkovej nezamestnanosti 0,4 %.

 

     Rád by som sa tiež vyjadril k otázkam rozpočtu, ale len

veľmi  krátko,  a  reagoval  na  to,  čo  sa tu prezentovalo

v predchádzajúcich dvoch príspevkoch. Keby  tu bola pani mi-

nisterka školstva,  rád by som sa  jej spýtal, či realokácia

rozpočtu, tak  ako bola realizovaná, je  správna, alebo nie.

Uviedol by som len jeden príklad - ak sa pozrieme na tabuľku

realokácie finančných  prostriedkov v rezorte  školstva, tak

zistíme, že podiel výdavkov  na predškolské zariadenia a vy-

soké školy  je rovnaký. Domnievam sa,  že takýto pomer stojí

za uváženie pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1997.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  S faktickou  poznámkou vystúpi

pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     mám doplňujúci  návrh k návrhu  uznesenia pod písm.  A,

a síce doplniť ho bodom 4 s týmto znením:

 

     "Predseda vlády sa nedostavil  na schôdzu Národnej rady

ani  inak nezdôvodnil  celospoločenskú prospešnosť  čerpania

rezervy vlády."

 

     A bod 5 ako doplnok  časti A: "Minister kultúry nepodal

konkrétny rozpis dotácií zo  Štátneho fondu kultúry Pro Slo-

vakia za rok 1995, ako  to požadoval Výbor Národnej rady pre

životné prostredie a ochranu prírody."

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán posla-

nec Oravec.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Ďakujem za udelenie slova.

 

     Chcel  by som  len pripomenúť  pánom poslancom Kováčovi

a Šagátovi, že  Všeobecná zdravotná poisťovňa  síce skončila

so schodkom 1 839 940 tisíc korún, ale ostatné zdravotné po-

isťovne skončili svoj bilančný rok  s prebytkom 2 128 55 ti-

síc korún. Tieto peniaze sa však nedostali do zdravotníckych

zariadení, preto nemohli byť  použité na zlepšenie ošetrova-

cieho dňa alebo na zvýšenie  bodu, čiže sa nedostali k zdra-

votníkom a nebolo na  platy pre zdravotníckych zamestnancov.

Ten zákon, ktorý to umožňoval, pripravovali oni, keď boli vo

vláde.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Páni, vidím, že sa  spustila séria faktických poznámok,

ale o chvíľu budeme končiť, takže buďme racionálni.

 

     Pán poslanec Šagát, nech sa páči.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za  slovo. Rád by  som reagoval, aby  sa to vy-

svetlilo, pretože  pán poslanec Oravec  niektoré veci trošku

zle interpretuje. Aby bolo jasné. Ak zostali plusové ostatné

poisťovne, okrem Všeobecnej zdravotnej poisťovne, treba uro-

biť analýzu,  prečo je to  tak. Tie peniaze  zostávajú v zá-

kladnom fonde a dajú sa ďalej použiť pre zdravotnícke zaria-

denia. Samozrejme, pokiaľ by ste neboli urobili takú vynika-

júcu vec, že ste vstúpili  do spomínaného zákona a neboli by

ste ho zmenili cenovým výmerom tak - a pán podpredseda vlády

potvrdí  -, že  ste urobili  maximálnu cenu  bodu, a tým ste

vlastne zničili trhový  mechanizmus na úrovni poisťovníctva.

Pretože ak limitujem, že maximálna  cena môže byť len 30 ha-

lierov, mám prebytok a nemôžem  dať vyššiu, tak mi povedzte,

aký to bol kvalifikovaný zákon. Ako ste to mohli urobiť? Ako

sa môžu dostať peniaze z  prebytku v iných poisťovniach, keď

je  limitovaná hlavná  cena? (Nezrozumiteľný  hlas z pléna.)

Nie, odpovedzte vy, veď  ste členom správnej rady Všeobecnej

zdravotnej poisťovne, prečo by ste sa mali schovávať za chr-

bát podpredsedu  vlády. Myslím si, že  vy by ste to  tu mali

vedieť kvalifikovane vysvetliť.

 

     Dúfam, že sa dostaneme k tomu, aby sme si to vydiskuto-

vali, a  vy ako člen  správnej rady budete  vedieť vysvetliť

mnohé veci, ktoré mi  prekážajú v záverečnom účte Všeobecnej

zdravotnej poisťovne.  Ale k tomu  prídeme, až príde,  samo-

zrejme, na prerokovanie. Skutočne,  pán poslanec Oravec, zá-

sadne protestujem proti tomu,  že vytvorením zákona o plura-

litnom zdravotnom poistení sme  my zamedzili, aby sa dostali

peniaze k  zdravotníckym zariadeniam. Potom  ste, prosím vás

pekne, vôbec nepochopili transformáciu a bojím sa vášho ďal-

šieho pôsobenia ako člena  správnej rady vo Všeobecnej zdra-

votnej poisťovni. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Pán kolega,  samozrejme vystúpte,  ale chceli

sme ešte dnes o tomto návrhu uznesenia hlasovať. Nech sa pá-

či.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Pán predsedajúci,  rád by som reagoval,  lebo sa divím,

že pán poslanec Šagát ako bývalý minister  zdravotníctva ne-

ovláda jednu  zásadnú vec, že  cenu bodu neurčuje  Všeobecná

zdravotná  poisťovňa,  ale  určuje  ju ministerstvo financií

v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva,  a to by mal ve-

dieť ako minister v  prvom rade... (Hlas podpredsedu Andela:

"Ako exminister.") ...ako  exminister, pardon. Ďalej nebudem

hovoriť, lebo to nemá význam.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Teraz vystúpi v  rozprave pani poslankyňa Rus-

náková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     na zasadnutí  výboru pre životné  prostredie štátny ta-

jomník  ministerstva  financií  nebol  schopný  odpovedať na

niektoré  naše otázky  a konkrétne  sa vyjadriť  k niektorým

čiastkam poskytnutia finančných  prostriedkov z rezervy vlá-

dy.

 

     Zaujímali  nás niektoré  položky, napríklad poskytnutie

15 mil. korún na vydávanie Novej Smeny mladých a poskytnutie

finančných prostriedkov na riešenie straty Tlačovej agentúry

Slovenskej republiky. Dokonca  istým pobúreným spôsobom rea-

goval na 15 miliónov na Novú Smenu mladých, prečo nás zaují-

ma 15 mil.,  keď v štátnom rozpočte ide  o miliardy. Ak však

vieme, že niektoré malotriedky v obciach existujú len preto,

že na  ne prispievajú finančnými prostriedkami  obce a rodi-

čia,  potom je  prirodzené, že  poslanca Národnej  rady musí

zaujímať "aj nejakých 15 miliónov".  Práve z tohto dôvodu si

dovolím navrhnúť  tri uznesenia v  súvislosti s prerokúvaním

návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky.

 

     Prvý  návrh:  Národná  rada  Slovenskej republiky žiada

vládu,  aby  vysvetlila,  aký  celospoločenský prospech malo

čerpanie A. 14 747 tisíc korún z rezervy  vlády pri  riešení

straty Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v roku 1993 na

základe  uznesenia  vlády  Slovenskej  republiky  číslo  540

z 18. júla 1995 spôsobenej denníkom Slovenská republika.

 

     Po B. (Hlas zo sály, že po A.) Po A bola TASR, po B bu-

de niečo iné.

 

     B. 15 miliónov Sk z rezervy  vlády pre Fond detí a mlá-

deže  Slovenskej republiky  na vydávanie  denníka Nová Smena

mladých na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky čís-

lo 833 zo 7. 11. 1995.

 

     Druhý návrh uznesenia: Národná rada Slovenskej republi-

ky žiada vládu, aby zdôvodnila, v čom vidí zmenu kompetencií

a nepredvídané mimoriadne udalosti pri poskytnutí finančných

prostriedkov  15 miliónov  korún na  vydávanie denníka  Nová

Smena mladých. Citovala som  písmeno C použitia prostriedkov

z rezervy vlády, príloha číslo 3 Návrhu štátneho záverečného

účtu Slovenskej republiky na rok 1995.

 

     Tretí návrh uznesenia: Národná rada Slovenskej republi-

ky žiada vládu  o konkrétny rozpis dotácií zo Štátneho fondu

kultúry Pro  Slovakia za rok  1995. Je nedostatočné  oznámiť

v materiáli, že výdavky Štátneho  fondu kultúry boli poskyt-

nuté na financovanie obnovy  kultúrnych pamiatok, na poskyt-

nutie  dotácií pre  občianske združenia,  na rozvoj  kultúry

menšín v  takejto všeobecnej polohe, a  pritom z tohto nikto

nevie vyčítať, kde a pre  koho konkrétne išli prostriedky zo

štátneho rozpočtu.

 

     Vzhľadom na  to, že pán podpredseda  vlády je prítomný,

napriek tomu,  že som navrhla  tieto tri uznesenia  Národnej

rady, budem veľmi rada, ak bude reagovať na moje pripomienky

a otázky, ktoré zostali predsedom vlády nezodpovedané.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Nakoľko už nemám žiadne prihlášky do rozpravy, vyhlasu-

jem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán podpredse-

da vlády. Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte mi určite nie vyčerpávajúco, ale aspoň v skrat-

ke reagovať na priebeh rozpravy.

 

     V prvom rade by som reagoval na vystúpenie pani poslan-

kyne Schmögnerovej. Pani poslankyňa,  v tom vystúpení je je-

den zásadný odborný omyl, pokiaľ ide o vplyv dane, najmä da-

ne  z pridanej  hodnoty na vývoj príjmov daní. Príjmy z daní

v roku 1995 nevyplývali z  opatrení, ktoré urobila ešte vlá-

da, v ktorej vy ste  boli členkou, najmä to známe preradenie

a zvýšenie niektorých položiek sadzieb  dane z pridanej hod-

noty.  To by  sa dalo  dokumentovať na  vývoji príjmov  dane

z pridanej hodnoty za I. kvartál  1995, keď tento vývoj ešte

stagnoval.  Vlnu príjmov  dane z  pridanej hodnoty  vyvolalo

predovšetkým  opatrenie,  ktoré  bolo  schválené po skončení

rozpočtového provizória v súvislosti s prijatím nového záko-

na o štátnom  rozpočte na rok 1995, kde  sa podstatne nároč-

nejšie  režimovali  odpočty  dane  z  pridanej  hodnoty a to

vlastne vyvolalo veľkú vlnu nárastu dane z pridanej hodnoty,

aj potom výsledok prírastku dane z pridanej hodnoty.

 

 

     Na druhej  strane nám to  paradoxne bude robiť  problém

v roku 1996, pretože takúto vlnu  nárastu dane je veľmi zlo-

žité udržať a, samozrejme, po preklenutí určitých brzdiacich

faktorov už teraz dochádza  k podstatne väčšiemu nárastu od-

počtov dane z pridanej hodnoty. Tam kdesi bol koreň prírast-

ku daní a najmä prírastku dane z pridanej hodnoty.

 

     Pokiaľ je tu kritika na  plnenie dane z pridanej hodno-

ty, že  plnením v roku 1996  sa už ukazuje stagnácia,  za I.

kvartál je  plnenie dane z pridanej  hodnoty a vôbec niekto-

rých daní  len 17-percentné, tak  by som uviedol,  že v roku

1995 za I. kvartál podiel plnenia dane bol len 12 %. To zna-

mená, že tu existuje určitý  časový faktor a príjmy daní ak-

celerujú v  priebehu roka, ale  prvý kvartál je  vždy svojím

objemom najmenej výrazný z hľadiska plnenia daní v porovnaní

s celým rokom, takže ani toto neplatí z hľadiska vašich tvr-

dení.

 

     Pokiaľ ide o kritiku  šetrenia sociálneho aspektu štát-

neho rozpočtu,  v podstate sme v  roku 1995 realizovali nie-

ktoré kroky,  s ktorými, ako správne  pomenoval pán poslanec

Ftáčnik, sa neuvažovalo v  základnom modeli rozpočtu. Rozpo-

čet bol z hľadiska  výdavkov skutočne postavený veľmi nároč-

ne, a keďže sa nám podarilo prepĺňať príjmy štátneho rozpoč-

tu, vláda  reagovala veľmi umiernene, veľmi  opatrne a veľmi

zodpovedne z hľadiska  ďalších dodatkových výdavkov štátneho

rozpočtu, ktoré boli orientované na odstránenie dlhu v zdra-

votníctve.

 

     Spomínalo sa to dnes, spomenul  to tuším pán Šagát, ale

musím  pripomenúť,  že  budem  reagovať  na  tých 600, to až

v druhom kroku. Najprv musím pripomenúť, že sme riešili vyše

2 mld korún stratu v zdravotníctve  z roku 1994, riešili sme

stratu v učňovskom školstve takisto  z roku 1994.  To zname-

ná, že sociálny aspekt v  štátnom rozpočte fungoval.

 

     Iné je, že také  veci ako sociálna, zdravotná poisťovňa

a dôchodková poisťovňa, to sú veci, ktoré sú už dnes odpoje-

né od štátneho rozpočtu.  V tomto zmysle by  som aj reagoval

na  pána poslanca  Šagáta, na  tých 600  mil. korún. Bola to

pôžička na ťarchu štátneho  rozpočtu, museli sme to vybilan-

covať a  ukázať ako súčasť deficitu  štátneho rozpočtu a ďa-

lej, zo zákona už od roku 1995 nevieme postupovať voči pois-

ťovniam inak ako  finančnými  výpomocami.  V tom je ústreto-

vosť, že je to úročené len diskontnou sadzbou. Ale zo zákona

už nemôžeme robiť iný  model riešenia nepriaznivej finančnej

situácie poisťovní, len  finančnými výpomocami štátneho roz-

počtu. A musíme  si na to zvyknúť, lebo  ide o verejnoprávne

inštitúcie, ktoré nie sú už priamo napojené na štátny rozpo-

čet. (Hlasy z pléna.)

 

     Aj  k tomu  prídem, pán  poslanec. Teraz  som definoval

tých 600 mil., lebo ste kritizovali, že sme to dali veľkory-

so za diskont. Myslím si, že skutočne veľkoryso, bez úvodzo-

viek, pretože sme to museli usporiadať v štátnom rozpočte aj

v štátnom záverečnom účte a museli byť na to vytvorené zdro-

je.

 

     To som sa dotkol vystúpenia pani poslankyne Schmögnero-

vej, toho  sociálneho aspektu rozpočtu,  že sa teda  riešili

dlhy zdravotníctva, školstva.

 

     Pokiaľ ide o príspevky na regionálny rozvoj, je tam je-

den problém. Každoročne vyčleňujeme 200 mil. korún na regio-

nálny rozvoj. Vláda odsúhlasila projekty, myslím, že tam bo-

la Žilina - pokiaľ si z odstupu roka a pol roka  pamätám - a

ďalšie regionálne  projekty. Niektoré sa  neriešili, pretože

vláda uložila príslušnej inštitúcii  - bolo to pôvodne Cent-

rum pre strategické štúdie, potom  Úrad pre stratégiu -, aby

pripravili  zásady,  princípy,  ako  sa  budú uvoľňovať pro-

striedky pre  regionálne projekty, pretože  požiadaviek bolo

podstatne viac  ako 200 miliónov, a  nakoľko ten model nebol

spracovaný v  takej podobe, aby ho  vláda prijala, tak nebol

dočerpaný ten  rozsah prostriedkov, ktoré  boli v roku  1995

vymedzené na regionálne projekty.

 

     Čo sa týka Calexu, záväzky,  ktoré sme plnili v štátnom

rozpočte 1995 zhruba v rozsahu  1 mld, celý projekt bol pri-

jatý ešte vládou pána Čarnogurského  a musíme ho plniť, pre-

tože  to je  medzinárodný záväzok,  a musíme  plniť garancie

vlády,  pokiaľ nejde  podnik alebo  projekt s  medzinárodným

zahraničným  partnerom  tak,  ako  sa pôvodne predpokladalo.

Takže  keď sa  taká situácia  vyskytne, budeme  ju plniť  aj

v tomto roku a  budeme ju plniť aj v ďalšom  roku, ak sa vy-

tvoria podmienky  alebo predpoklady na  plnenie záruky štátu

za prevzatý projekt garantovaný  vládou. Nemôžeme z toho vy-

stúpiť, či sme vo vláde my, alebo hocikto iný.

 

     Pani poslankyňa  končila tým, že  predpoklady postavené

Stranou demokratickej ľavice sa nenaplnili. Súhlasil by som,

pretože Strana demokratickej ľavice  v tom období a menovite

aj  vy, pani  poslankyňa, ste  absolútne spochybnili  vývody

alebo predpoklady štátneho rozpočtu na rok 1995. Spochybnili

ste  opäť  rast  hrubého  domáceho  produktu, pretože vláda,

v ktorej ste boli, pripravovala štátny rozpočet s rastom HDP

3 %, spochybnili  ste vtedy infláciu  pod 10 %,  pretože ste

predpokladali 12 %, skutočnosť bola v priemere 9,9, v decem-

bri 7,2,  spochybnili ste deficit štátneho  rozpočtu 21 mld,

pretože ste uvažovali 26 mld, a ešte ste tam rátali príspev-

ky Fondu národného majetku.  Takže súhlasím, štátny rozpočet

roku 1995 sa nevyvíjal  podľa vašich predpokladov, ale chva-

labohu, že nie podľa vašich predpokladov. (Potlesk.)

 

     Končím tým, pretože vy ste tu nahlas povedali, že štát-

ny záverečný účet nepodporíte, že  je mi to ľúto, ale pokla-

dám to v prizme týchto údajov za nezodpovednosť.

 

 

     Pokiaľ  sa dotknem  niektorých ďalších  vystúpení, iste

sme nevyriešili všetko v roku 1995 a reštrukturalizácia, ako

ju  uvádzal pán  Košnár, a  ďalšie problémy  sú, samozrejme,

problémy dlhodobého hľadiska, nevyrieši to jedno-dve volebné

obdobia ktorejkoľvek vlády.

 

     Spomínajú sa tu akési zázraky clearingového účtu na vý-

voji štátneho rozpočtu roku 1995. Podotýkam, otázky clearin-

gu sa dotýkajú rádove 3  mld korún, prevýšenie štátneho roz-

počtu oproti roku 1994 bolo 23 mld korún, takže, prosím, po-

hybujme sa zase z hľadiska váhy jednotlivých vplyvov v reál-

nej polohe.

 

     Pán poslanec Sopko porovnával väzbu obce, mestá, štátny

rozpočet. V podstate to,  čo sme deklarovali na stretnutiach

so Združením  miest a obcí  Slovenska, že sledujeme  rastový

vývoj príjmov obcí a miest,  čo sme v plnom rozsahu zabezpe-

čili - nevidím pána  poslanca - a  v podstate  dokonca došlo

k tomu,  že obce  skončili s  prebytkom 3  mld korún. Štátny

rozpočet sa skončil s deficitom  8 mld korún, čím naznačujem

ten vzťah  - štát, obce,  mestá. Štátny rozpočet  pred sebou

valí  140 mld  korún štátneho  dlhu, ročne  sa musí vyrovnať

s 30 mld  dlhovej služby. Pozícia štátneho  rozpočtu je pod-

statne tvrdšia,  než je pozícia  rozpočtu miest a  obcí, čím

však nechcem povedať, že ich pozícia je dobrá. Všetci, ktorí

sa pohybujeme v  čase transformácie ekonomiky, nedostatočnej

výkonnosti  ekonomiky, pociťujeme  svoje problémy,  či je to

úroveň štátu, či je to úroveň obcí a miest, alebo je to úro-

veň jednotlivých rezortov štátu.

 

     Pokiaľ ide o  poľnohospodárstvo, znovu súhlasím, poľno-

hospodárstvo má proste svoje problémy, naznačil som možnosti

riešenia poľnohospodárstva v kontexte možností štátneho roz-

počtu. Treba hľadať niekoľko  ciest, nevynímajúc štátny roz-

počet, ale  nie zjednodušovať celý problém  tlakom na štátny

rozpočet. Celá skupina vystúpení  bola nasmerovaná na poľno-

hospodárstvo.  Súhlasím  s  tým,  že  v poľnohospodárstve sú

obrovské problémy a jednoducho treba tieto problémy riešiť.

 

     Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Filkusa, mohol by

som takisto pripomenúť otázky východísk predchádzajúcej vlá-

dy, už som  niektoré pomenoval, takže sa k  nim nebudem vra-

cať.

 

     V  pomerne dramatickej  polohe sa  pertraktovala otázka

zákona o verejnom obstarávaní. Je  to problém, ktorý sa vle-

čie  vlastne od  roku  1991.  Podotýkam, že  uznesenie vlády

o verejnom obstarávaní  z roku 1991 vzniklo  na mojom stole.

Ten problém poznám veľmi detailne, ale ten problém je naozaj

problém dlhodobý nielen u nás, ale aj v západných krajinách,

kde desiatky rokov z public procurement celý systém existuje

a stále je  problém, čím nechcem povedať,  že nemáme dôrazne

ísť  za  riešením  týchto  záležitostí.  Ubezpečujem vás, že

väčšie zistenia  na ministerstve financií  boli postúpené na

trestnoprávne konanie.  Druhá vec je,  ako fungujú nezávislé

súdy, ako možno funguje prokuratúra,  aj pre nich sú to nové

veci a isteže potrvá určitý čas, kým sa celý tento mechaniz-

mus zvládne až do koncovky.

 

     Pokiaľ ide  o pána poslanca  Vaškoviča, toto vystúpenie

bolo nesporne lepšie ako niektoré jeho vystúpenia na brífin-

goch Demokratickej únie, plne akceptujem jeho vystúpenie.

 

     Čo sa týka pána poslanca Ftáčnika, školstvo je nesmier-

ne problémové a stavali sme kompletne kapitoly štátneho roz-

počtu na rok 1995 pomerne tvrdo, odrážali sme ich od rozpoč-

tového provizória a v podstate sa hrá na pomerne veľkú mieru

neistoty z  hľadiska príjmov a  ešte dosť dlho  sa bude hrať

pomerne  na veľkú  mieru neistoty,  to znamená  nasadzujú sa

tvrdšie  parametre,  tvrdšie  čísla  pre jednotlivé rezorty,

a potom podľa  akútnosti problémov v priebehu  roka v závis-

losti od vývoja príjmov sa situácia rieši.

 

     Bola tu  výzva na iné  riešenie štátneho rozpočtu  roku

1997. Z tohto miesta vás  ubezpečujem, že nebude iný prístup

ani v roku 1997, lebo nie je možné nezodpovedne mäkko posta-

viť kontúry štátneho rozpočtu a potom dôjsť ku katastrofe na

konci rozpočtového hospodárenia.  Problémy školstva nesporne

vnímame, určite sa dá vo  vnútri rezortu pracovať aj korekt-

nejšie  a racionálnejšie  s jednotlivými  zdrojmi. Vecou je,

samozrejme, ako sa dokážu tieto  veci definovať v rámci kon-

štrukcie rozpočtovej kapitoly.

 

     Osobitnou kapitolou je  zdravotníctvo. Pán poslanec Ko-

váč,  vystúpenie, že  vláda ponúkla  7-percentný rast platov

zdravotníctva, to  nie je pravda,  to je len  jedna položka.

Ponúkli sme 7 % plošne pre zdravotníkov. Okrem 7 % je tu di-

ferencované riešenie podľa  jednotlivých platových kategórií

od 6-20 %, ktoré  sa nabaľuje na tých 7 %, a  ešte sa k tomu

priraďujú špičkoví pracovníci, ten  model určitého počtu vy-

braných  špičkových pracovníkov,  ktorí sa  majú výraznejšie

platovo  diferencovať od  základne  pracovníkov jednotlivých

rezortov. To znamená, že do oblasti rezortu zdravotníctva sú

smerované 3  nástroje. Podmienkou a  základným princípom je,

že to  musia  financovať  zdravotné  poisťovne. Opäť na  rok

1996 sme povýšili zdroje zdravotných poisťovní cez príspevky

hradené štátom z 54 % na 80 %, to je enormný prírastok zdro-

jov a  zdravotné poisťovne vcelku  za I. kvartál  1996 vyšli

v prebytku 900 mil. korún, to  znamená, že ak sa zvládne ro-

zumný režim výdavkov a nakladania s prostriedkami v zdravot-

ných poisťovniach, je naprostý predpoklad na to, aby zvládli

aj dobeh určitého nedostatku prostriedkov  z roku 1995 a za-

bezpečili aj  krytie príslušných zdrojov  na riešenie platov

a určitý rozvoj zdravotníctva.

 

     Preto z  pozície ministerstva financií  na základe pod-

kladov, ktoré dajú zdravotné  poisťovne a najmä ministerstvo

zdravotníctva,  budeme riešiť  cenu bodu  aj cenu  lôžkodňa,

ale, podotýkam, transformačný proces  v zdravotníctve je zá-

kladnou podmienkou, aby, a to si tu vôbec nemusíme vysvetľo-

vať, aby tento režim úspešne bežal ďalej.

 

     Pokiaľ ide o vývoj miezd,  to, čo tu navrhol pán posla-

nec Kováč, je absolútne  neprijateľné. Nemôžeme ísť do ploš-

ného  riešenia miezd.  Už momentálne  máme základný  problém

v tom, že ak ešte za I. kvartál nie, ale v podstate sú indí-

cie, že  rast miezd v  priemere prevyšuje rast  produktivity

práce, čo  je určite nie  dobrý makroekonomický signál.  Bol

som a vždy budem zástancom  určitej regulácie miezd vo väzbe

na produktivitu  práce a budem  sa snažiť toto  dostať aj do

strategických zámerov na rok 1997.  Podotýkam, ak sa tu spo-

mínal rast platov v roku 1994,  uviedol by som, že vo voleb-

nom roku sa príslušnej vláde skutočne  radostne dvíhajú pla-

ty. Dúfam, že aj my sa vo vláde dožijeme volebného roka.

 

     Pokiaľ  ide o  otázky vzdelanosti  atď., vzdelanosť ne-

sporne je národným bohatstvom, ale  na jeho tvorbu treba ne-

smierne veľa zdrojov  a každý štát by mal  mať ambíciu tieto

zdroje hľadať.

 

     Podotýkam, že pokiaľ ide  o otázky pani poslankyne Rus-

nákovej, nevidím potrebu alebo dôvod nejakým spôsobom obšír-

ne reagovať. Vláda sa rozhodla  riešiť otázku situácie v mé-

diách, chýbal tu mládežnícky  časopis, takže urobila rozhod-

nutie vo  svojej kompetencii a rozhodla  o určitom príspevku

na vydávanie  denníka pre mladých.  Nie vždy sú  všetky veci

úspešné.

 

     Aby som  to doviedol do nejakého  záveru, podotýkam, že

nechcem hovoriť z pozície ministra financií ani člena vlády,

ale zdôrazňujem, že keď  vyspelé krajiny a renomovaní zahra-

niční odborníci výsledky  hospodárenia, aj rozpočtového hos-

podárenia Slovenskej republiky za rok 1995 považujú za exce-

lentné, podotýkam za excelentné, tak nepokladám za zdôvodne-

né, aby parlament tejto republiky záverečný štátny účet Slo-

venskej republiky neschválil.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pýtam sa, či si  žiada záverečné slovo spoločný spravo-

dajca výborov pán Maxon. Zrejme áno, nech sa páči, pán kole-

ga.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     naozaj nechcem  skúšať vašu trpezlivosť.  Myslím si, že

aj s hlasovaním to všetko stihneme do konca nášho pracovného

času,  ale pre  stenografický záznam  považujem za  potrebné

niektoré veci zdôrazniť.

 

     Celá  diskusia sa vlastne odvíjala  od troch základných

vecí, že chceme byť múdri, zdraví a sýti. Myslím si, že slo-

venský parlament by mal nájsť  spôsoby a dostatok zdrojov na

to, aby sa to v budúcnosti mohlo realizovať. Ale, ak dovolí-

te, pán podpredseda vlády, niektoré veci, ktoré boli z vašej

strany povedané, treba uviesť trošku do presnejšieho obrazu.

 

     Slovenský parlament už prerokúval  správu o menovom vý-

voji  Slovenskej republiky  za  rok  1995. V  textovej časti

i v  syntetických údajoch,  v rozhodujúcich  údajoch v tomto

materiáli je jasne dokumentované,  že dobré výsledky v tejto

oblasti, a teda i menová stabilita ako taká, boli rozhodujú-

cou mierou  ovplyvnené stabilitou potravinového  trhu. To je

jedna odpoveď, prečo z prostriedkov štátneho rozpočtu.

 

     Druhá odpoveď - miera inflácie 9,9, rast cien poľnohos-

podárskych produktov 3,3 %, z toho 1,9 % rastlinných a 4,3 %

živočíšnych - to je druhý dôvod, prečo zo štátneho rozpočtu.

 

     Tretí dôvod predovšetkým preto, lebo keď sme schvaľova-

li rozpočet,  vážený pán podpredseda vlády,  tak sme ho pre-

dovšetkým posudzovali  komplexne. Preto sa  stalo to, čo  sa

stalo, v tejto chvíli by som  to chcel zdôrazniť, že ak člo-

vek spraví čokoľvek, nikdy nie  je dobre, preto sa stalo to,

čo sa stalo, že sme ho posudzovali komplexne a zdravotníctvu

sme odsúhlasili  1,3 mld  korún navyše.  Dnes sa nám vytýka,

že  sme mali  tieto prostriedky  schváliť poľnohospodárstvu.

Myslím si, pán podpredseda, že to nie je celkom adekvátne.

 

     Na druhej strane by som si dovolil spresniť alebo dovo-

lil by  som si zdokumentovať  niektoré nepresnosti aj  tých,

ktorí vystúpili  na tému agrárna  politika. Som presvedčený,

že agrárna politika aj prostredníctvom ministerstva pôdohos-

podárstva sa  realizuje v súlade  s tým, ako  bola schválená

v Národnej rade,  a chcel by  som, pán Boros,  podotknúť, že

ministerstvo  pôdohospodárstva  na  škody  spôsobené  v roku

1995 uvoľnilo 118 mil. Sk, takže  nie je to tak, ako ste po-

vedali,  že nedostali  ani korunu,  ale 118  mil. korún bolo

uvoľnených. Samozrejme, súhlasím, že je to z rozpočtovej ka-

pitoly  ministerstva  pôdohospodárstva  a  bude treba hľadať

riešenia.

 

     Ešte, ak dovolíte, jedno  zdržanie. Polemika o 500 mil.

korún pre poľnohospodárov vznikla  predovšetkým preto, že to

bolo  v období,  keď sa  tvoril štátny  rozpočet, že to bolo

v období,  keď prichádzalo  do úvahy  clearingové zúčtovanie

s Českou republikou,  a v tom čase  nám pracovníci minister-

stva  financií dali  prísľub, že  sa to  bude riešť  takýmto

spôsobom. Ak by sme,  samozrejme, boli informovaní pravdivo,

tak by  sme boli tie peniaze  premietli do štátneho rozpočtu

za rok  1996, čo sa  nepochybne poslaneckým návrhom  v tomto

roku  stane. Chcel  by som  ešte povedať,  zhrnúť, že prečo.

Predovšetkým pre  cenovú stabilitu, predovšetkým  pre stratu

2,8 mld,  predovšetkým pre najnižšiu  priemernú mzdu, predo-

všetkým aj, pán podpredseda  vlády, preto, že napríklad rea-

lizácia opatrení na odpočet  spotrebnej dane na naftu trvala

4 mesiace,  kým sa  usporiadala. Mala  platiť od  1. 1.,  no

vlastne začala fungovať neskoršie. To sú teda dôvody.

 

     Ešte jednu veľmi vážnu  vec považujem za mimoriadne po-

trebné povedať a trošičku ma mrzí, pán podpredseda vlády, že

si si  osvojil názor pracovníkov  ministerstva financií, aby

sme tieto  prostriedky riešili odvodom  do štátneho rozpočtu

zo štátnych fondov, ktoré  sú v správe ministerstva pôdohos-

podárstva. Pre boha živého, uvedomuje si tu vôbec niekto, že

Štátny fond  trhovej regulácie rozhodujúcou  mierou spôsobil

to, že  sme jediná krajina,  ktorá v tomto  období významným

spôsobom nezvýšila ceny pečiva a chleba? Že to zvládol Štát-

ny fond trhovej regulácie,  samozrejme, aj s inými inštitút-

mi,  a jednoducho  preto, že  tie zdroje  mal? Akým spôsobom

môžeme potom previesť tieto prostriedky a žiadať, aby nejaká

stabilita na slovenskom potravinovom trhu bola?

 

     Prepáčte mi trošku emócií. Na záver ešte jeden údaj, že

prečo teda vždy na ťarchu štátneho rozpočtu. Ak by to, váže-

né dámy a páni, všetko vždy malo byť na ťarchu štátneho roz-

počtu, ak  by sme pristupovali  k tomu len  matematicky, tak

rezort  ministerstva pôdohospodárstva  by nemal  mať dotácie

teraz 6,9  mld, ale minimálne  11,4 mld. Ale  to sú problémy

omnoho širšie a ja som presvedčený, že dospejeme k vzájomné-

ho dorozumeniu a k vzájomnej dohode.

 

     Vážené dámy, vážení páni, to je z mojej strany všetko.

 

     Vážený pán predsedajúci,  môžeme pristúpiť k hlasovaniu

o návrhu záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1995.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  kolega. Pristúpime k  hlasovaniu a žiadam

vás, aby  ste uvádzali hlasovanie o  návrhu uznesenia, ktoré

máte predložené  v spoločnej správe,  prípadne o tých  návr-

hoch, resp. doplnkoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

 

     Žiadam poslancov, ktorí  sú mimo rokovacích priestorov,

aby sa okamžite dostavili na hlasovanie. Ďakujem. (Gong.)

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predsedajúci, zo spoločnej správy nevyplynu-

li žiadne body, o ktorých by bolo potrebné hlasovať, sú pre-

mietnuté do  uznesenia. Takže najskôr by  som odporúčal, aby

sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v roz-

prave k tomuto bodu rokovania, a potom o záverečnom uznesení

ako celku s tým, že o  bode, o ktorom som odporúčal hlasovať

osobitne, by sme hlasovali najskôr. Má to svoju logiku.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno,  samozrejme, inak  ani postupovať  nemôžeme. Takže

nech sa páči, pán spoločný spravodajca, môžete začať uvádzať

návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Prvý pozmeňujúci návrh v rozprave formuloval pán posla-

nec  Košnár, žiada  doplniť uznesenie,  kde v  časti E žiada

vládu Slovenskej  republiky predložiť vládny  návrh štátneho

rozpočtu na rok 1997 do konca októbra 1996. Tento pozmeňujú-

ci návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy  a páni,  prezentujme sa  a zároveň  hlasujme. Pán

spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pokračujme.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh  predniesol pán poslanec Kováč.

"Národná rada  Slovenskej republiky, žiada  vládu Slovenskej

republiky, aby v roku 1996 zabezpečila úpravu tarifných pla-

tov pre pracovníkov v rozpočtových a príspevkových organizá-

ciách tak, aby nárast miezd v jednotlivých triedach a plato-

vých stupňoch  bol najmenej 24 %." Tento návrh odporúčam ne-

prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoloč-

ný spravodajca odporúča tento návrh neprijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

 

     Pán kolega Moric, prosím, nerušte naše rokovanie.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďalšie pozmeňujúce  návrhy predniesol pán  poslanec Ró-

zsa. Žiada  doplniť uznesenie v  časti A o  bod 4: "Predseda

vlády sa nedostavil na  schôdzu Národnej rady Slovenskej re-

publiky a  ani inak neodôvodnil  celospoločenskú prospešnosť

čerpania rezervy  vlády." A bod 5  "Minister kultúry Sloven-

skej republiky  nepodal rozpis dotácií z  fondu Pro Slovakia

za rok 1995, ako to požadoval Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky pre životné prostredie a ochranu prírody."

 

     Predpokladám, že je to jeden pozmeňujúci návrh. Žiadate

hlasovať osobitne? (Hlas v sále.) Takže budeme hlasovať naj-

prv o doplnení bodu 4  uznesenia, kde sa hovorí, že predseda

vlády sa nedostavil na schôdzu. Neodporúčam tento návrh pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy  a páni,  prezentujme sa  a zároveň  hlasujme. Pán

spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Doplnenie uznesenia v časti A o bod 5 - minister kultú-

ry  Slovenskej  republiky  nepodal  konkrétny rozpis dotácií

z fondu Pro Slovakia za rok 1995, ako to požadoval Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  životné prostredie

a ochranu prírody - odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy  a páni,  prezentujme sa  a zároveň  hlasujme. Pán

spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ako posledná formulovala  svoje pozmeňujúce návrhy pani

poslankyňa Rusnáková.  Jej prvý pozmeňujúci  návrh znel: Ná-

rodná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby zdôvodnila,

aký celospoločenský  prospech  malo čerpanie 14 747 tisíc Sk

z rezervy vlády pri riešení straty Tlačovej agentúry Sloven-

skej republiky  v roku 1993 (uznesenie  vlády Slovenskej re-

publiky číslo 540 z 18.  7. 1995) spôsobenej denníkom Repub-

lika.  A po b): 15  mil. Sk  z rezervy  vlády pre  Fond detí

a mládeže na vydávanie denníka Nová Smena mladých (uznesenie

vlády Slovenskej  republiky číslo 833 zo  dňa 17. 11. 1995).

Tento pozmeňujúci návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoloč-

ný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh  pani poslankyne Rusnákovej je,

že  Národná  rada  Slovenskej  republiky  žiada  vládu,  aby

zdôvodnila, v čom vidí  zmenu kompetencií a nepredvídané mi-

moriadne udalosti - písm.  C použitia prostriedkov z rezervy

vlády, príloha číslo 3 Návrhu štátneho záverečného účtu Slo-

venskej republiky  za rok 1995  - pri poskytnutí  finančných

prostriedkov 15 mil. Sk na vydávanie denníka Nová Smena mla-

dých. Tento pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy  a páni,  prezentujme sa  a zároveň  hlasujme. Pán

spoločný spravodajca neodporúča ani tento návrh prijať.

 

     Pani  kolegyňa Rusnáková,  netreba náhodou procedurálnu

poznámku? Nie. (Hlas zo sály.) Pán kolega, nie ste v krčme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

     Môžete pokračovať, pán kolega.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Posledný  pozmeňujúci návrh pani poslan-

kyne Rusnákovej znie: Národná rada Slovenskej republiky žia-

da vládu o konkrétny rozpis dotácií zo Štátneho fondu kultú-

ry Pro Slovakia za rok 1995. Tento pozmeňujúci návrh odporú-

čam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Teraz, ak dovo-

líte, by som dal hlasovať osobitne o časti E bod 2, o ktorom

som uviedol,  že budeme o ňom  hlasovať osobitne vzhľadom na

to, že ho neodporúčam prijať. Takže prosím, aby sme hlasova-

li o časti E bod 2  s odporúčaním neprijať. Mám na mysli ná-

vrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tejto časti uznese-

nia, ktorú pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Teraz vás chcem

poprosiť, aby ste dali hlasovať  o uznesení ako celku, samo-

zrejme, okrem časti E bodu 2 uznesenia Národnej rady Sloven-

skej republiky k návrhu Štátneho záverečného účtu Slovenskej

republiky za rok 1995. Odporúčam ho, samozrejme, prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o návrhu  uznesenia ako celku

v znení schválených zmien a doplnkov. Prosím, prezentujme sa

a zároveň hlasujme. Pán  spoločný spravodajca odporúča návrh

uznesenia prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Konštatujem, že v tomto  momente zrejme nie sme uznáša-

niaschopní, pretože  niektoré kartičky nie sú  tam, kde majú

byť. Využil by som teraz túto možnosť, a prosím skrutátorov,

aby okamžite spočítali počet  prítomných členov. (Ruch v sá-

le.) Áno, nech sa páči, počítajte najmä tých, čo odchádzajú.

 

     Nech sa  páči, s procedurálnym návrhom  vystúpi pán po-

slanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Kolegovia poslanci,  zajtra o  8.30  hodine u mňa  bude

výbor pre  hospodárstvo, privatizáciu a  podnikanie - na  10

minút.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni,  skúsime zopakovať hlasovanie. Prezentujte

sa,  prosím, a  hlasujte. Pán  spoločný spravodajca odporúča

tento návrh uznesenia prijať. Dúfam, že medzitým ste si sčí-

tali ľudí, ktorí odišli. Počítajú  sa aj tí, ktorí stoja me-

dzi dverami, pokiaľ nie sú zatvorené dvere.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Aj teraz sa prezentovalo 73 poslancov.

 

     Prosím, páni skrutátori, aký je skutočný stav poslancov

tejto slávnej  snemovne? (Hlasy v sále.)  Pán kolega, ja ne-

šaškujem, myslím, že vy šaškujete. Pán kolega, zatvorte dve-

re, je tu prievan. Čo si  taký zvedavý? Poď dnu alebo zatvor

dvere, alebo choď na balkón. (Ruch  v sále.) Ale už ho zapo-

čítali. Môžeš  ísť preč, oni ťa  spočítali pri hlasovaní, už

teraz môžeš odísť.

 

     Páni skrutátori, viete mi  povedať výsledok, koľko bolo

poslancov? (Hlasy v sále.)  Prosím pokoj, pýtam sa skrutáto-

rov. Pán kolega, ste predseda výboru. Vieme, nevieme?

 

     Ak nevieme, dámy a páni, prerušujem dnešné rokovanie.

 

     Zajtra bude schôdza pokračovať  o 9.00 hodine za účasti

pána prezidenta Slovenskej  republiky. Budeme pokračovať zá-

konom Národnej  rady Slovenskej republiky  z 22. marca  1996

o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky vráte-

nom prezidentom Slovenskej  republiky na opätovné prerokova-

nie Národnou radou Slovenskej  republiky. O tomto zákone bu-

deme rokovať  za prítomnosti pána  prezidenta Slovenskej re-

publiky o 9.00 hodine.

 

                   Siedmy deň rokovania

      16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       3. júla 1996

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     prosím, zaujmite  svoje miesta v  zasadacej miestnosti,

budeme pokračovať v rokovaní  16. schôdze Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na dnešnom  rokovaní 16. schôdze  Národnej rady Sloven-

skej  republiky vítam  prezidenta Slovenskej  republiky. Pán

prezident sa  zúčastní na rokovaní  o  n a s l e d o v n o m

bode programu, ktorým je

 

     zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  z 22. marca

1996 o  územnom a správnom  usporiadaní Slovenskej republiky

vrátený prezidentom Slovenskej  republiky na opätovné prero-

kovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

 

     Materiál ste dostali ako  tlač číslo 396. Jeho súčasťou

je rozhodnutie prezidenta republiky z  9. apríla 1996 o vrá-

tení zákona, ako  aj schválený zákon z 22.  marca 1996. Spo-

ločnú správu výborov máte ako tlač 396a.

 

     Prosím  prezidenta republiky  pána Michala  Kováča, aby

vrátenie zákona odôvodnil. Nech sa páči.

 

 

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     k  zákonu o  územnom a  správnom usporiadaní Slovenskej

republiky  som uplatnil  4 pripomienky.  Z nich  má základný

význam problematika postavenia hlavného mesta Bratislavy.

 

     Podľa článku 10 ústavy  postavenie Bratislavy ako hlav-

ného  mesta  Slovenskej  republiky  ustanoví osobitný zákon.

Týmto zákonom  je zákon číslo 377/1990  Zb., ktorý podľa vy-

jadrenia ministerstva  vnútra i podľa  názoru niektorých po-

slancov nebol posudzovaným zákonom  zmenený. S uvedenými ná-

zormi sa však nemôžem stotožniť.

 

     Nový zákon bez ohľadu na to, či to výslovne  ustanovuje

alebo nie, ak upravuje rovnakú matériu, mení staršie zákony.

Preto ustanovenie § 2  posudzovaného zákona nepriamo noveli-

zuje aj zákon  o Bratislave. Ak by to  tak nemalo byť, musel

by posudzovaný zákon obsahovať  výslovné ustanovenie, že zá-

kon o Bratislave  nie je zákonom o územnom  a správnom uspo-

riadaní  dotknutý. Také  ustanovenie však  posudzovaný zákon

nemá. Citovaný §  2 ustanovuje,  že "samosprávnymi  územnými

celkami  sú obce  a vyššie  územné celky",  pričom za  vyšší

územný celok považuje kraj. Z  toho vyplýva, že okres nemôže

mať samosprávne postavenie, a preto aj Bratislava, ktorá do-

teraz mala samosprávne postavenie v podstate na úrovni okre-

su,  už takéto  samosprávne postavenie  nebude mať.  A keďže

podľa § 9 posudzovaného  zákona Bratislava nebude tvoriť ani

kraj, zostáva  iba možnosť, aby  Bratislava mala samosprávne

postavenie na úrovni obce. Ale ak bude mať hlavné mesto rov-

naké postavenie  ako ktorákoľvek obec,  nebude splnený zámer

ustanovenia článku 10 ústavy.

 

     Ani tým sa však problematika nekončí. Podľa zákona čís-

lo 377 je v Bratislave 17  mestských častí a tie majú posta-

venie  obcí. Posudzovaný  zákon nezrušuje  mestské časti ani

ich orgány a výslovne nezrušuje ani mestské orgány Bratisla-

vy. Nie je však možné, aby na úrovni obce jestvovali dva or-

gány - aj orgán mestskej  časti, aj celomestský orgán s rov-

nakou kompetenciou. Veď v takom  prípade by dva orgány mohli

rozdielne rozhodnúť v tej istej konkrétnej veci, čo by vied-

lo k  absurdným dôsledkom. Vidíme  teda, že v  uvedenej kon-

štrukcii mestské orgány i orgány mestských častí nemôžu ved-

ľa seba v  nových podmienkach pôsobiť. Kto však  bude v Bra-

tislave pôsobnosť obce vykonávať a ktoré orgány zanikajú, to

sa zo zákona nedozvieme. Pravdaže, ani sa to dozvedieť nemô-

žeme,  lebo  obyčajný  zákon  sotva  môže  predčasne ukončiť

funkčné obdobie orgánov zvolených občanmi na presne vymedze-

ný čas.

 

     To, čo  som uviedol, jednoznačne dokazuje,  že zákon sa

veľmi  významne dotýka  samosprávneho postavenia Bratislavy,

postavenia celomestských samosprávnych  orgánov a samospráv-

nych orgánov mestských častí.

 

     Obdobná problematika vznikne  v oblasti tzv. prenesenej

štátnej správy, kde v prvom stupni rozhoduje obec a v druhom

stupni  okresný štátny  orgán. Ak  by v  budúcnosti na prvom

stupni  rozhodol  napríklad  o  poplatkoch  za znečisťovanie

ovzdušia celomestský samosprávny orgán, odvolacím orgánom by

bol  štátny orgán  jedného z  bratislavských okresov. Orgán,

ktorý reprezentuje  jednu pätinu Bratislavy, by  bol v tomto

zmysle  nadriadeným  orgánom  voči  celej Bratislave. Takýto

vzťah medzi celomestskými samosprávnymi orgánmi, t. j. mest-

ským zastupiteľstvom,  primátorom a magistrátom  a medzi or-

gánmi  štátnej správy,  ktoré bude  mať mesto  iba na úrovni

piatich okresov, nie je dobrý.

 

 

     Posudzovaný zákon významne mení aj postavenie Bratisla-

vy a jej orgánov, ktoré vykonávajú štátnu správu. § 9 neráta

s Bratislavou ako  s územným celkom,  ale rozdeľuje ju  na 5

samostatných okresov bez toho, aby vyjadril, že tieto okresy

sa integrujú do územného celku Bratislava, a teda aj bez to-

ho,  aby  umožnil  existenciu  celomestských orgánov štátnej

správy. Krajské orgány túto funkciu plniť nebudú a ani nemô-

žu,  pretože  tak  ako  o  Bratislavu  sa budú musieť starať

o ďalších 71 obcí. Ale existenciu mesta vo veľkosti a význa-

me Bratislavy bez mestských orgánov štátnej správy si neviem

predstaviť.

 

     Uvedomme si, vážené pani  poslankyne, páni poslanci, že

Bratislava je hlavným mestom nás  všetkých, čo v nej bývame,

ako aj tých občanov Slovenska,  ktorí v nej nebývajú. Vyjad-

rime  takú  podporu  svojmu  hlavnému  mestu,  aká mu patrí,

a nevráťme ho na úroveň, ktorú malo v neslávnom období ozna-

čovanom ako éra Antonína Novotného.

 

     Viem,  že prípadné  zaradenie okresov  Pezinok, Malacky

a Senec do Trnavského kraja  by niektorým občanom týchto ok-

resov nevyhovovalo. Rovnakú situáciu však budú mať mnohí ob-

čania napríklad z okresov Senica alebo Dunajská Streda. A do

ešte horšej situácie sa  dostanú napríklad obyvatelia Dunaj-

skej  Lužnej, ktorá  komunikačne i  mestským spôsobom života

jej občanov jednoznačne inklinuje  k Bratislave, ale okresné

sídlo má mať  v Senci. Horšiu situáciu budú  mať preto, lebo

občan dochádza do osobného  kontaktu s okresnými orgánmi ne-

porovnateľne častejšie ako s  krajskými orgánmi. Na krajskom

stupni je konanie, ako vieme, spravidla písomné.

 

     Pri riešení  tejto problematiky by  bolo možné uvažovať

o existencii kraja, ktorý by  združoval spomínané i niektoré

ďalšie okresy a  mal by sídlo v Bratislave.  Také úvahy však

presahujú rámec možností, ktorými disponuje prezident repub-

liky formou  pripomienok k vrátenému zákonu.  Išlo by v pod-

state o novú koncepciu, takmer o nový zákon, ale zákonodarnú

iniciatívu prezident  republiky podľa ústavy  nemá. Za tejto

situácie ako najlepšie z možných riešení vidím to, aby hlav-

né mesto  Slovenskej republiky tvorilo  osobitnú územnú jed-

notku s postavením kraja.

 

     Vážená Národná rada,

 

     vo  svojom  rozhodnutí  som  pripomenul  problém, ktorý

vznikne v dôsledku novej zákonnej úpravy, uvedenej v § 2 od-

sek 3, podľa ktorej vojenský  obvod nie je súčasťou obce ani

kraja. Ustanovenie § 10 síce dáva možnosť vláde, aby zaradi-

la vojenské  obvody do príslušných okresov,  ale tým sa celá

problematika nerieši.  Predovšetkým je tu  otázka ústavnosti

celého splnomocnenia, ktoré je uvedené v citovanom ustanove-

ní.  Pochybnosti o  tom, či  je v  súlade s  ústavou, aby sa

o veciach takej  primárnej povahy, akú má  zaradenie obcí do

okresov, rozhodovalo formou  sekundárneho právneho predpisu,

som uviedol  písomne a nechcem ich  tu opakovať. Pripomeniem

len, že podľa článku 120 ústavy nariadenie vlády možno vydať

iba "v medziach zákona".  Posudzované splnomocnenie, ani zá-

kon ako celok, však  nijaké medze pre vykonávacie nariadenie

neustanovili.  Mám vážne  obavy z  možnej situácie  v podobe

niekoľkomesačného právneho vákua, ktoré by nastalo, ak by sa

opakovala história s vládnym  nariadením o Liečebnom poriad-

ku. Okrem toho samotné splnomocnenie umožňuje zaradiť vojen-

ské obvody iba  do okresu a znenie § 2  odsek 3 vylučuje ich

zaradenie do  kraja. Pýtam sa preto,  ktorý krajský súd bude

príslušný na rozhodovanie o trestných činoch civilných osôb,

ku ktorým dôjde vo vojenskom  obvode. A rovnako sa pýtam, či

zodpovedá všeobecnému  volebnému právu skutočnosť,  že osoby

trvale  bývajúce vo  vojenských obvodoch  nebudú môcť  - bez

zmeny zákona  - voliť prinajmenšom do  orgánov obcí. Bude to

tak preto, lebo vojenské obvody  nie sú a ani podľa vládneho

nariadenia  nebudú môcť  byť súčasťou  nijakej obce  a voliť

môže iba  občan s trvalým  pobytom v obci  a iba taký  občan

môže byť aj zvolený. Uvedomujeme  si, že sme takto pozbavili

istú  časť občanov  jedného zo  základných občianskych práv,

a to volebného práva?

 

     Keď som  vyjadril toto upozornenie  a formuloval rieše-

nie, ktoré  by problém mohlo odstrániť,  nemyslel som, a ani

si nemyslím, že by to mohlo byť riešenie jediné. Určite mož-

no uvažovať aj o iných variantoch. Ale nemožno nechať uvede-

nú problematiku otvorenú a  neriešiť tieto i ďalšie problémy

len preto, že na ne upozornil prezident republiky. Máme spo-

ločnú zodpovednosť voči našim občanom a máme spoločnú povin-

nosť riešiť ich problémy bez  ohľadu na to, ktorý štátny or-

gán upozorňuje na medzeru alebo chybu v prijatom zákone.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     nové územné usporiadanie  je veľmi zložitou problemati-

kou a nevyrieši ju iba  tento zákon. Vieme, aký komplex ďal-

ších zákonov  treba nielen pripraviť a prijať, najmä zavŕšiť

celý legislatívny proces až po ich publikovanie, pričom tre-

ba vykonať všetky opatrenia, vrátane kreovania orgánov, kto-

ré uvedené zákony predpokladajú. A  nejde len o oblasť štát-

nej správy, ale aj o územné usporiadanie iných orgánov, kto-

ré svojou štruktúrou na  administratívne členenie štátu nad-

väzujú.

 

     Z nich  spomeniem aspoň zákon  o štátnej správe  súdov,

podľa ktorého  obvody okresných súdov  sa zhodujú s  obvodmi

okresov a sídla a obvody krajských súdov sú vymedzené v zho-

de s doterajším administratívnym usporiadaním štátu. Nepova-

žujem za dostatočne reálne  očakávanie, že nové územné uspo-

riadanie súdov vrátane všetkých personálnych zmien sa dá vy-

konať  za niekoľko  zostávajúcich týždňov.  Uvedomme si,  že

z ústavy vyplýva nemožnosť preložiť  sudcu bez jeho súhlasu,

a uvedomme si tiež,  že nie je možné, aby  odo dňa účinnosti

zákona nefungovali všetky okresné  a krajské súdy, ktoré po-

dľa  zákona musia  pôsobiť. Článok  46 ústavy  dáva občanovi

právo, aby  sa v každom  čase mohol domáhať  svojich práv na

súde, ktorého príslušnosť ustanoví  zákon. Dodnes však nepo-

znám návrh  zákona, ktorý by  spôsobom zodpovedajúcim vyššie

uvedeným ústavným  zásadám túto problematiku  navrhoval rie-

šiť.

 

     Okrem uvedených vážnych vecných dôvodov je tu ďalší zá-

konný dôvod, aby zákon o  územnom a správnom usporiadaní na-

dobudol účinnosť  až 1. januára.  Týmto dôvodom je  vami iba

nedávno prijatý zákon o  rozpočtových pravidlách, ktorým ste

sa sami zaviazali prijímať  zákony s rozpočtovými dôsledkami

iba  s účinnosťou  od 1.  januára nasledujúceho rozpočtového

roka. Sami ste  si uzákonili výnimku iba na  prípad, ak roz-

počtové dôsledky možno pokryť zvýšenými príjmami alebo úspo-

rou  výdavkov. Preto  odôvodnenie ministra  vnútra, ktoré sa

odvoláva  na rozpočtovú  rezervu, nie je v súlade s § 51 od-

sek 3  zákona číslo 303/1995  Z. z. Netreba  vysvetľovať, že

iným  inštitútom    zvýšené  príjmy  alebo znížené výdavky

a celkom iným inštitútom je  rozpočtová rezerva. Ak ste toho

názoru,  že zákon  o rozpočtových  pravidlách nie  je dobrý,

zmeňte ho a potom môžete určiť účinnosť zákona bez uvedeného

obmedzenia. Vedomé porušovanie platného  zákona by však bolo

ďalším ústupom od princípov právneho štátu.

 

     Vážená Národná rada,

 

     nové územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky

je vážnou a  zodpovednou úlohou. O to viac  je potrebné, aby

ste vaše  rozhodnutie opätovne dôkladne uvážili, rozhodli sa

v súlade s požiadavkami a potrebami občanov, vrátane občanov

hlavného mesta, i v súlade s  ústavnými princípmi. Preto vás

žiadam, aby  ste zákon schválili  so zmenami, ktoré  som vám

navrhol vo svojom rozhodnutí z 9. apríla 1996. (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu prezidentovi  za odôvodnenie vráteného zá-

kona.

 

     Prosím predsedu  výboru pre verejnú  správu, územnú sa-

mosprávu a národnosti poslanca  Jozefa Reu, aby podal správu

o výsledkoch prerokovania  vráteného zákona vo  výboroch Ná-

rodnej rady. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán predseda Národnej rady,

     pán minister,

     pán prezident,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte, aby som predložil Národnej rade Slovenskej re-

publiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej re-

publiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  a Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  pre nezlučiteľnosť  funkcií štátnych  funkcionárov,

o výsledku prerokovania zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky z  22. marca 1996  o územnom a  správnom usporiadaní

Slovenskej republiky vráteného prezidentom Slovenskej repub-

liky na opätovné prerokovanie  Národnou radou Slovenskej re-

publiky, tlač číslo 396.

 

     Zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  o územnom

a správnom  usporiadaní  Slovenskej  republiky  z  22. marca

1996  vrátený prezidentom  Slovenskej republiky  na opätovné

prerokovanie  Národnou radou  Slovenskej republiky  pridelil

predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím čís-

lo 902 z 10. apríla 1996 na prerokovanie všetkým výborom Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky okrem  uvedených výborov,

a to v lehote do 9.  mája tohto roku. Na skoordinovanie sta-

novísk bol  určený Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre verejnú  správu, územnú samosprávu  a národnosti. Výbory

prerokovali zákon v určenej lehote.

 

     Zahraničný  výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky,

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne  veci, Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť,  Výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  financie, rozpočet a menu,  Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a šport

neprijali  uznesenie  o  výsledku  prerokovania zákona, lebo

podľa § 48  ods. 1 zákona Slovenskej národnej  rady číslo 44

z roku 1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej ra-

dy  v znení  neskorších predpisov  nevyslovila s  nim súhlas

nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu  a národnosti, Ústavnoprávny výbor

Národnej  rady Slovenskej  republiky a  Výbor Národnej  rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť

zákon v pôvodnom znení.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody  odporúča Národnej rade Sloven-

skej republiky opätovne prerokovať  zákon Národnej rady Slo-

venskej  republiky z  22. marca  1996 o  územnom a  správnom

usporiadaní Slovenskej republiky vrátený prezidentom Sloven-

skej  republiky  na  opätovné  prerokovanie s pripomienkami.

Spoločnú správu,  tlač 396a, máte  pred sebou, tieto  pripo-

mienky sú zhrnuté v 5 bodoch, ktoré prijal výbor pre životné

prostredie,  ale zároveň  tým, že  odporúča zákon prerokovať

s týmito pripomienkami,  Výbor Národnej rady  Slovenskej re-

publiky pre životné prostredie  a ochranu prírody neodporúča

Národnej rade  Slovenskej republiky opätovne  schváliť návrh

zákona Národnej  rady Slovenskej republiky z  22. marca 1996

o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.

 

     Toľko, vážený pán predsedajúci, spoločná správa. Dovoľ-

te mi, aby som sa prihlásil do rozpravy ako prvý.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem predsedovi výboru pánu  poslancovi Reovi a pro-

sím, aby zaujal miesto  určené pre spravodajcov výborov. Zá-

roveň otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     Nech sa páči, pán predseda výboru. Máte slovo ako prvý.

Mám tu ešte dve písomné prihlášky.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem  pekne. Skôr  ako budem  pokračovať, dovoľte mi

povedať, že v spoločnej správe tých 5 bodov odporučím nepri-

jať spoločne s tým, že v  rámci bodu 5 dávam pozmeňujúci ná-

vrh, a  to taký, aby  sa v §  9 účinnosť zákona  určila dňom

vyhlásenia. (Hlasy zo sály.) Ospravedlňujem sa, v § 19 účin-

nosť zákona určiť dňom vyhlásenia.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení prítomní,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  predniesol vyhlásenie členských

miest a obcí združených v  Regionálnom združení miest a obcí

a mestských   častí  malokarpatského   regiónu  k   územnému

a správnemu usporiadaniu  Slovenskej republiky. Sú  to práve

okresy alebo obce, ktoré sú  pričlenené k Bratislave, ako je

okres Malacky,  Pezinok a Senec,  a tieto regióny  podporujú

pôvodný vládny návrh zákona, tak  ako bol schválený, a odpo-

rúčajú Národnej rade ho tak aj schváliť.

 

     Regionálne združenie členských obcí  miest a obcí malo-

karpatského regiónu na svojom  zasadnutí dňa 26. apríla 1996

prerokovalo  stanovisko  k  opätovnému  prerokovaniu  zákona

o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.

 

     Členské mestá  Modra, Pezinok, Senec, Svätý  Jur a obce

Budmerice, Častá,  Dolany, Dubová, Jablonec,  Limbach, Píla,

Slovenský  Grob,  Šenkvice,   Štefanová,  Viničné,  Vinosady

a Vištuk  s uspokojením  a podporou  prijali schválený zákon

o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky s tým,

že  boli vytvorené  samostatné okresy  Pezinok, Senec, Modra

a Malacky a  zaradené boli do  Bratislavského kraja. Členské

mestá a  obce tohto regiónu žiadajú  poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky,  aby pri opätovnom  prerokovaní zákona

o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky podpo-

rili pôvodný vládny návrh zákona  o územnom a správnom uspo-

riadaní Slovenskej  republiky bez zmeny  začlenenia okresov,

tak ako sú pôvodne navrhované  v zákone, a proti návrhu pána

prezidenta.

 

     Postavenie  hlavného mesta  Slovenskej republiky Brati-

slavy,  pôsobnosť a  orgány samosprávy,  ktoré budú zaradené

v Bratislavskom kraji, je možné ustanoviť osobitným zákonom,

tak  ako  je  to  umožnené  v  §  2  ods. 2 zákona o územnom

a správnom usporiadaní.

 

     Novovytvorené okresy Pezinok, Senec  a Modra z bývalého

okresu  Bratislava vidiek  z  hľadiska  regionálnej politiky

a ekonomických  vzťahov sú úzko nadviazané  na hlavné  mesto

Slovenskej republiky a z tohto dôvodu nesúhlasia so začlene-

ním  okresov  Pezinok,  Senec  a  Modra  do iného ako Brati-

slavského kraja.

 

     Stanovisko poslali  z týchto miest  a možno ho  majú aj

viacerí páni poslanci. Je  to stanovisko niekoľkých desiatok

tisíc obyvateľov, ktorí  nesúhlasia so stanoviskom prednese-

ným pánom  prezidentom, aby boli  tieto okresy začlenené  do

Trnavského  kraja.  K  ich  požiadavke  sa  osobne prikláňam

a prosím v  ich mene, aj  vo svojom, aby  sme pôvodný Brati-

slavský kraj odsúhlasili v pôvodnom  znení, tak ako je v zá-

kone schválenom z 22. marca 1996.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Šimko. Pripraví sa

pán poslanec Kvarda. S  faktickou poznámkou ešte vystúpi pán

poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     samozrejme,  využijem možnosť  vyjadriť sa  v rozprave,

ale len  malou faktickou pripomienkou by  som chcel pripome-

núť,  že  existuje  takisto  stanovisko  17  mestských častí

a starostov a niektorých poslancov  zvolených za volebný ob-

vod Bratislava, ktorí sa jednoducho nestotožňujú s týmto ná-

vrhom. Ak sa ponúka stanovisko  jednej strany, bolo by dobré

následne prečítať aj stanovisko  druhej strany, ktoré, samo-

zrejme, spomeniem vo svojom vystúpení.  Len na margo, že ne-

existuje len jedno stanovisko.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Budete mať možnosť, pán poslanec. Pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Myslím si, že toto netreba  chápať ako nejaký zápas me-

dzi  mestami  a  obcami  pri  Bratislave, resp. jednotlivých

mestských častí.  Osobne som z  Modry a takisto  viem, ktorý

problém vlastne predstaviteľov týchto obcí vedie k tomu, aby

žiadali  pripojenie k  Bratislave,  aby  sme im  tu umožnili

proste ľahší život. 70 % obyvateľstva týchto obcí, počnúc od

Modry,  Častej, z  tejto strany  od Malaciek,  za Malackami,

pracuje v  Bratislave - Vladko,  nemávaj rukou. A  ak môžeme

ľuďom nejakým  spôsobom pomôcť, tak im  pomôžme a nerobme to

ako zápas  medzi opozíciou a koalíciou.  Proste sme tu nato,

aby  sme  ľuďom  pomáhali,  a  z  toho,  podľa môjho názoru,

vychádzal aj tento návrh zákona.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko, máte slovo.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán prezident,

     dámy a páni,

 

     zákon o územnom a správnom usporiadaní v podobe, v kto-

rej ho  máme znova pred sebou,  nie je zákonom pre  ľudí. Už

jeho prvé  schválenie spôsobilo veľa  zlej krvi. Oživili  sa

staré, často už storočia driemajúce nevraživosti medzi riva-

lizujúcimi  mestami. Výsledkom  boli nové  sváry a nekonečne

veľa praktických nejasností, pretože zákon vlastne vôbec ne-

bol pripravený.  Namiesto toho, aby  ľuďom život zjednodušil

a uľahčil, pôsobí už dnes presne opačne. A predovšetkým roz-

deľuje. Nielen našu vlasť, ale znova a znova našich ľudí. Na

čo je to dobré? Azda preto,  aby sa zasa napĺňalo heslo sta-

rých rímskych imperátorov "Divide et impera"?

 

     Je  nad slnko  jasnejšie, že  tento zákon  uzrel svetlo

sveta nie  preto, aby ľuďom na  Slovensku akokoľvek pomohol.

Je  to  klasický  príklad  politickej  objednávky. Vidno, že

vládnucemu  hnutiu na  ňom skutočne  nesmierne záleží,  a je

zrejmé aj  prečo. Veď jeho predstavitelia  nám to vlastne už

všetko povedali.

 

     Pani podpredsedníčka HZDS sa nedávno vyjadrila skutočne

pregnantne: "Budúce voľby musíme vyhrať tak, aby sme koalič-

ných partnerov nepotrebovali."  A predovšetkým predseda toho

istého hnutia to v podstate povedal už mnohokrát - že treba,

aby sme tu mali dve veľké strany  a možno i to je veľa, a že

treba zmeniť volebný systém. Nuž a  ako sa to dá urobiť? Iba

postupne. Pretože naraz by to malé strany asi sotva odhlaso-

vali. Ale postupne  sa dá obeť prinútiť i  k samovražde. Pri

každom kroku si totiž povie: "Dnes je to ešte dobré, dnes to

ešte prežijem." Len vtedy, keď už nebude cesty späť, si uve-

domí, že  letí v kamikadze lietadle,  ktoré nemá podvozok na

pristávanie. A scenár je jasný ako detské oči.

 

     Ono to tak totiž bolo  vždy. Marx a Lenin jasne naryso-

vali  kontúry  komunistickej  diktatúry.  Otvorene to predsa

dopredu napísali a povedali. Ba v  Rusku to po roku 1917 za-

čali i  realizovať. A komunisti  v Československu nič  iného

neponúkali, len nezdôrazňovali všetko  naraz a hlavne nie to

nepríjemné. A tak ich v  roku 1946 volili i milióny občanov,

ktorí si nepochybne neželali diktatúru. A potom sa nestačili

diviť, keď krok po kroku ich život obvinul ostnatý drôt.

 

     A obdobne zrejmé je to i teraz. Navrhované územnospráv-

ne usporiadanie  štátu je prvým  krokom k tomu,  čo nám pani

Keltošová vo  svojej úprimnosti minule  vlastne už povedala.

Ale mnohí si  tu azda dnes povedia: "No veď  to ešte nič nie

je. Ak  príde čosi, čo bude  nebezpečné, potom už nezahlasu-

jem". Nuž  ale nabudúce príde návrh  volebného zákona, ktorý

zmení volebný systém.

 

     Mimochodom, už je pripravených niekoľko alternatív. Ale

i tu mnohých z vás bude možné ešte uchlácholiť. Veď väčšino-

  volebný systém  je v  mnohých demokratických  krajinách.

V podaktorých už asi 300 rokov. A napokon zahlasujete. V tej

chvíli  nastane situácia,  aká sa  stala v  nemeckom Ríšskom

sneme, keď viaceré naivné  politické strany odhlasovali kan-

celárovi Hitlerovi tzv. zmocňovací  zákon. Kancelár sa poba-

vene obrátil k nim a  povedal im: "Odteraz vás už nepotrebu-

jem."

 

     Vážení priatelia, predovšetkým  zo Združenia robotníkov

Slovenska a Slovenskej  národnej strany, demokratické tradí-

cie v  tomto priestore sú  iné ako napríklad  v Amerike. Keď

bola  u nás  sloboda, tak  boli v  parlamente i  väčšie, ale

i malé strany. A i tie mali svoj zmysel. Tlmočili mienku ur-

čitej skupiny  ľudí na štátnu  politiku. Mocní museli s nimi

rokovať, brať  ich na vedomie  a dohodnúť sa  s nimi. I  keď

dnes stojíme na opačných stranách politickej barikády, pred-

sa si myslím, že by bolo veľkým ochudobnením nášho verejného

života, ak by z neho zmizlo zastúpenie robotníkov alebo tra-

dičná národná strana.

 

     A to si, vážení kolegovia, nič nenavrávajme. Matematika

väčšinového volebného systému je neúprosná. Po voľbách podľa

takéhoto kľúča zasadnú do  týchto lavíc už len reprezentanti

troch politických zoskupení - stredopravicovej aliancie KDH,

DÚ a DS, ktorú tento  volebný systém objektívne vytvorí, Ma-

ďarskej koalície a, samozrejme,  HZDS. Nebudem dnes špekulo-

vať,  v akom  pomere. Ostatné  politické subjekty,  ktoré sú

dnes v  tomto parlamente, si budú  môcť obnoviť zhromaždenie

mimoparlamentných strán a v ňom horko zaplakať nad premárne-

nými príležitosťami.

 

     Dámy a páni, zákon o  územnom a správnom usporiadaní je

iba prvým krokom v tomto  scenári. Pre vás, kolegovia zo ZRS

a SNS, ak budete zaň hlasovať,  bude tento krok prvým podpi-

som na  váš politický úmrtný  list. Radšej si  to ešte dobre

zvážte.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Slovo    pán  poslanec  Kvarda  za  Maďarskú koalíciu

a pripraví sa pán poslanec Bajan.

 

     S faktickou poznámkou predseda výboru Hofbauer, nech sa

páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán poslanec Šimko, ten  výrok "odteraz vás už nepotre-

bujeme", povedal  nielen Hitler. Povedal to  aj pán Mikloško

na jar  roku 1994 po  zvrhnutí Mečiarovej vlády.  Pamäť máme

celkom slušnú.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Máte slovo, pán poslanec Kvarda.

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán prezident Slovenskej republiky,

     vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     vážený parlament,

 

     zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  z 22. marca

1996 o  územnom a správnom  usporiadaní Slovenskej republiky

pán prezident republiky vrátil parlamentu na opätovné prero-

kovanie.

 

     V mene poslancov obidvoch poslaneckých klubov Maďarskej

koalície konštatujem, že sme sa stotožnili so zmenami, ktoré

navrhuje pán prezident, a svojimi hlasmi ich podporíme, lebo

sú v súlade aj s našimi predstavami. Maďarskí poslanci totiž

nikdy  nespochybnili postavenie  Bratislavy ako samostatného

samosprávneho  celku, čo  logicky znamená  aj to,  že hlavné

mesto Slovenskej  republiky má tvoriť aj  podľa tohto zákona

samostatný kraj.

 

     V  ďalšom chcem  poukázať na  závažné nedostatky zákona

z hľadiska  Ústavy Slovenskej  republiky a  zákona o obecnom

zriadení v úplnej zhode s  časťou IV rozhodnutia pána prezi-

denta  Slovenskej  republiky  o  vrátení  zákona  o  územnom

a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.

 

     Dámy a  páni, vzhľadom na  to, že podľa  článku 64 ods.

1 ústavy je  základom územnej samosprávy  obec a podľa  ods.

2 tohto článku  ústavy je obec  samostatný územný a  správny

celok Slovenskej  republiky, teda tieto  územné celky (obce)

ako základ  územnej  samosprávy tvoria územie  štátu,  podľa

mňa, ak ide o nové  územné a správne usporiadanie Slovenskej

republiky, má  predovšetkým ísť o  vytvorenie vyššieho samo-

správneho územného  celku, ktorý v  článku 64 ods.  3 ústava

predpokladá.

 

     Tvrdím to  preto, že z hľadiska  teórie správneho práva

ostatný rozdiel  medzi územným celkom  a správnym celkom  je

v tom, že územné celky majú,  podobne ako štát, svoje územie

a svojich obyvateľov, svoje orgány  a právomoci, právnu sub-

jektivitu  a vlastný  majetok. Správne  celky tieto atribúty

nemajú. V prípade správnych celkov ide len o vymedzenie úze-

mia,  na ktorom  orgány štátu  vykonávajú svoje kompetencie.

Z tohto dôvodu  sú prioritné územné  celky. Ustanovenie §  2

ods. 2  zákona má na  rozdiel od toho  celkom opačný postup,

keď sa  v ňom ustanovuje,  že "vyšší územný  celok je zhodný

len s územným obvodom kraja".

 

     Zákon už  ďalej neobsahuje žiadnu  úpravu, ktorá by  sa

vzťahovala na vyššie územné celky,  pričom v druhej časti sa

venuje  len problematike  správnych celkov.  Z toho vychádza

záver, že v zmysle tohto  zákona sa majú vytvárať predovšet-

kým  správne celky.  Takto bude  ich územie  určujúce aj pre

vyššie samosprávne  územné celky. Inak  povedané, vytváranie

správnych  celkov  sa  stáva  prioritnou  otázkou  a skrytým

spôsobom  majú byť  nanútené aj  vyšším samosprávnym územným

celkom. Navyše  aj správne celky sa  majú vytvárať "de iure"

a "de facto" až neskôr. Táto skutočnosť je zrejmá z formulá-

cie ustanovenia § 8 a 9 zákona, veď obsahujú len pomenovanie

jednotlivých krajov, resp. ich okresov, pričom na ich vytvo-

renie v  konkrétnej podobe v  zmysle ustanovenia §  10 vláda

dostala oprávnenie formou nariadenia.

 

     Teda tak ako vláda uzná za vhodné vytvoriť správne cel-

ky, čiže kraje, súčasne  bude vytvárať aj vyššie samosprávne

územné celky,  na ktorých majú pôsobiť  orgány vyšších samo-

správnych celkov. A v zmysle  článku 64 ods. 3 ústavy, podľa

ktorého má samosprávu vo vyšších  územných celkoch a ich or-

gány ustanoviť  zákon, som presvedčený  o tom, že  aj územné

celky musí vymedziť zákon, a  to nielen ich pomenovaním, ale

konkrétne.

 

     Uvedenú  zákonnú  úpravu   považujem  za  problematickú

z hľadiska ústavy aj preto, lebo podľa môjho názoru pre kaž-

dú obec je v jej živote a na jej ďalší rozvoj výsostne dôle-

žitá otázka, kam a do ktorého vyššieho samosprávneho územné-

ho celku,  ale aj správneho celku  bude patriť. Naproti tomu

vláda ani v štádiu prípravy návrhu zákona nezohľadnila návr-

hy samospráv, a to i napriek tomu, že vo veciach územnej sa-

mosprávy rozhoduje obec  samostatne, povinnosti a obmedzenia

jej možno ukladať len zákonom - článok 67 ústavy.

 

     S prihliadnutím na uvedené  považujem predmetnú zákonnú

úpravu jednoznačne  za ukladanie povinností,  resp. obmedze-

nie, a preto riešenie nariadením vlády nie je absolútne mož-

  považovať za  také, ktoré  by bolo  v súlade s citovaným

článkom 67 ústavy.

 

     Pokiaľ  ide o  samotných občanov - obyvateľov obcí, som

presvedčený o  tom, že rozhodovanie o  tejto otázke treba aj

z ich  hľadiska  pokladať  za  vec  výsostne dôležitú, ktorú

rozhodne musíme zaradiť do  kategórie správy verejných vecí,

o ktorých by mali  mať občania v súlade s  článkom 30 ods. 1

ústavy  právo  rozhodovať  aj  priamo  alebo prostredníctvom

svojich volených zástupcov. Z toho  mi vychádza záver, že ak

sa občania  nerozhodnú v referende, prinajmenšom  by sa mali

rozhodnúť nimi zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej re-

publiky, samozrejme, formou zákona.

 

     Keďže vláda  je len výkonný  orgán štátnej moci, na jej

rozhodovanie  ani z tohto dôvodu nevidím oporu v ústave. Na-

vyše príslušníkom maďarského národného spoločenstva sa takto

odníma aj právo zúčastňovať sa na riešení vecí, ktoré sa ich

týkajú, garantované aj osobitne v  článku 34 ods. 2 písm. b)

ústavy. Arogancia ide až tak ďaleko, že títo občania nemohli

doteraz realizovať svoje  právo ani prostredníctvom volených

zástupcov, veď tento parlament  dodnes neprejavil ani ochotu

zaoberať sa s návrhom zákona o územnom a správnom usporiada-

ní Slovenskej republiky, ktorý predložili poslanci Maďarskej

koalície, a vôbec nezohľadnil ich požiadavky pri prerokúvaní

vládneho návrhu zákona. Predtým však ani ministerstvo vnútra

nijako nereagovalo na návrh  zákona, ktorý mu bol predložený

týmito poslancami.

 

     Ako som  už naznačil, tento zákon  je jednoducho prázd-

nym, vôbec  nerieši to, čo  má riešiť, len  dáva vláde jeden

obrovský bianko  šek, aby sa  už nemusela trápiť  so žiadnym

parlamentom.  Ak by  tento zákon  neupravoval označenie ulíc

a iných verejných  priestranstiev a číslovanie  stavieb, tak

by neupravoval vôbec nič. Len porovnajte túto podrobnú úpra-

vu s prvou a druhou časťou  zákona a môžete vidieť tú prázd-

notu. Také  riešenie rozhodne nezodpovedá  požiadavke článku

120 ústavy, podľa ods. 1  tohto článku, citujem: "na vykona-

nie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia".

 

     Kde je tu  však zákonná úprava a kde  sú jeho medze? To

zrejme nikto nevie povedať. Z toho dôvodu riešenie obsiahnu-

té v § 8 až 10 zákona rozhodne nie je možné, podľa môjho ná-

zoru, považovať  za takú zákonnú úpravu,  ktorá by mohla byť

právnym základom na vydanie nariadenia vlády vôbec, a to ani

vtedy, ak by to v tejto veci mohlo prichádzať do úvahy.

 

     Aj keď trvám na tom, že úprava obsiahnutá v § 8 a 9 zá-

kona konkrétne  nič nerieši, je jasné, kam smeruje. Doteraj-

ších 36 okresov má nahradiť 8  krajov a 121 obvodov 79 okre-

sov. Je evidentné,  že v dôsledku toho sa  aj miestna štátna

správa dostane ďalej od občanov.  Pozoruhodné však je, že to

neplatí  všade rovnako.  Kým v  severnej časti  Slovenska sa

vytvárajú aj  celkom malé nové  okresy z terajších  obvodov,

v južnej časti to tak nie je. Jedinú výnimku tvorí okres Ša-

ľa. V  ostatných prípadoch na  juhu sa ponechávajú  terajšie

veľké okresy  vytvorené v roku  1960 s výsledkom,  ktorým sa

netají ani Ivan Bajcura vo svojej knihe "Cesta k internacio-

nálnej jednote"  na strane 183, kde  píše, citujem: "Z tohto

hľadiska  územnopolitická reorganizácia  uskutočnená v  roku

1960 značne zhoršila  postavenie národností. Vytváranie veľ-

kých okresov značne  narušilo postavenie jednotlivých národ-

ností."

 

     Teraz sa  ponechanie týchto  veľkých okresov argumentu-

je  tým,  že  sa  údajne  "zachová  kompaktné územie obývané

väčšinou  príslušníkmi  maďarského  národného spoločenstva".

V skutočnosti  ide o  demagógiu, pretože  kým teraz existuje

17 územných obvodov  prvostupňových orgánov miestnej štátnej

správy s  prevahou príslušníkov maďarského  národného spolo-

čenstva,  budú po  tomto správnom  usporiadaní len  2 takéto

správne  celky, a  to Dunajskostredský  a Komárňanský okres.

Navyše ani tieto by nemali  patriť do jedného kraja, ale je-

den do jedného a druhý do susediaceho.

 

     Mení  sa  tým  ich  početné  zastúpenie  v jednotlivých

správnych celkoch? Rozhodne áno.  Pokiaľ ide o územné obvody

druhostupňových  orgánov  miestnej  štátnej správy, namiesto

dvoch s prevahou príslušníkov maďarského národného spoločen-

stva  by  po  tejto  reorganizácii  nemal  byť žiadny takýto

správny celok.  V dôsledku týchto  zmien sa orgány  miestnej

štátnej správy na južnom Slovensku skutočne dostanú ďalej od

občanov, čím  sa porušuje aj  zásada  subsidiarity zakotvená

v Európskej charte miestnych samospráv, ku ktorej sa Sloven-

ská republika pravdepodobne aj preto zdráha pristúpiť.

 

     Takto možno vytvárať aj taký stav, že ak občania žijúci

v južnej časti  územia štátu si budú  chcieť ísť vybaviť na-

príklad sociálnu dávku, budú  musieť cestovať do príslušného

úradu raz toľko ako doteraz,  na rozdiel od občanov žijúcich

v severnej časti krajiny, ktorých  to nepostihne. Jedni budú

zvýhodňovaní a druhí znevýhodňovaní,  čo rozhodne nemôže byť

v súlade s článkom 12 ods. 2 ústavy. Keďže takto občanom na-

pokon bude na ujmu aj ich príslušnosť k národnostnej menšine

alebo k etnickej  skupine, vidím tu nesúlad aj  s článkom 33

ústavy.

 

     V dôsledku toho, že sa v južnej časti územia štátu tak-

to zredukuje počet správnych  celkov, nutne sa zrušia teraj-

šie orgány  miestnej štátnej správy. Viem  o tom, že celkovo

sa počíta  so znížením počtu  ich zamestnancov o  4000 osôb.

Nie je vôbec otázne, koho  to postihne. V dôsledku toho však

dôjde  opäť k  diskriminácii, jedni  budú opäť  zvýhodňovaní

a druhí znevýhodňovaní a tento stav opäť zrejme nebude v sú-

lade s článkom 12 ods. 2, ale  ani s článkom 35 ods. 1 ústa-

vy. Veď ak zaniknú doterajšie  úrady a nebudú ničím nahrade-

né, títo občania nebudú mať ani reálnu možnosť na realizáciu

práva a slobodnú voľbu povolania. Zostane im len ústavou za-

ručené právo na prácu a na hmotné zabezpečenie v nezamestna-

nosti,  samozrejme,  v medziach  zákona. Rady nezamestnaných

v južnej časti Slovenska majú narastať ďalej.

 

     Pritom ani  nemusíme pátrať po odpovedi  na otázku, ako

zákon  zabezpečí  terajším  zamestnancom  miestnych  orgánov

štátnej správy  v tejto oblasti  ústavou garantovanú ochranu

proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii

v zamestnaní - článok 36 písm. b) ústavy. Zrejme nijako, veď

znížením počtu úradov na juhu  Slovenska sa dá ľahko dosiah-

nuť aj to, že sa výrazne zredukuje počet zamestnancov miest-

nej štátnej správy, ktorí  majú národnosť inú ako slovenskú.

Teraz sú totiž príslušníci maďarského národného spoločenstva

v týchto úradoch ešte v početnej  prevahe. Takto sa ich však

možno zbaviť prv, ako sa  schváli a nadobudne účinnosť zákon

o štátnych zamestnancoch, tzv. definitíva  sa zrejme na nich

nemá vzťahovať.

 

 

 

     Na základe toho tu vidím rovnaký cieľ, ale aj výsledok,

ako to bolo v roku  1945, keď najprv Národná rada Slovenskej

republiky sa uzniesla dňa 25. mája vyhláškou číslo 44 z roku

1945 Zb. na okamžitom prepustení maďarských štátnych zamest-

nancov. Teraz bude iný len spôsob.

 

     Z  uvedených dôvodov  neobstojí tvrdenie,  že pri tomto

územnom  a správnom  usporiadaní nezohralo  etnické hľadisko

žiadnu  úlohu, a  preto ani  nemalo dôjsť  k úmyselnej zmene

v demografickom  zložení obyvateľstva  území obývaných  prí-

slušníkmi maďarského  národného spoločenstva. Práve  opak je

pravdou, teda toto riešenie nevychádza z občianskeho princí-

pu, ale výlučne zo  záujmu väčšinového národa, resp. vládnej

koalície.

 

     Táto právna úprava v dôsledku toho, že nerešpektuje ani

medzinárodný všeobecne uznávaný  princíp o zákaze úmyselných

demografických zmien,  sa dostáva do  rozporu aj s  Rámcovým

dohovorom Rady Európy o ochrane národnostných menšín, ako aj

so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi

Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, s ratifikáciou

ktorých tento parlament súhlasil.

 

     Vážený parlament,

     kolegyne, kolegovia,

 

     zákon,  ktorý dnes  opätovne prerokúvame,  je v  hrubom

rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, preto navrhujem, aby

ste tento návrh zamietli ako  celok. Pre nás, maďarských po-

slancov, a pre našich voličov je tento zákon, hoci aj v zme-

nenej podobe, naďalej neprijateľný, lebo je v príkrom rozpo-

re so záujmami občanov  maďarskej národnosti, navyše zakladá

zárodky  nových politických,  spoločenských a  národnostných

rozporov.

 

 

     S poľutovaním musím konštatovať aj  to, že ani pán pre-

zident nevenoval dostatočnú  pozornosť problematike územného

a správneho usporiadania z hľadiska  záujmov a potrieb všet-

kých občanov tejto  republiky  vrátane požiadaviek maďarskej

komunity, hoci sú všeobecne známe.

 

     Na záver oznamujem  v mene obidvoch poslaneckých klubov

Maďarskej  koalície, že  návrhy pána  prezidenta v hlasovaní

podporíme, ale zákon ako celok nie, lebo je proti našim ele-

mentárnym  záujmom, a  preto pred  záverečným hlasovaním  na

protest opúšťame rokovaciu sálu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Bajan.  Pripraví sa pán

poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     veľmi veľa sa povedalo už pri minulom prerokúvaní, pre-

to je veľmi ťažké opakovať  veci, kvôli ktorým si myslím, že

by sme  tento zákon vo všeobecnosti  nemali podporiť. Totiž,

podporili by  sme predovšetkým princíp,  kde politiku presu-

nieme pred  vecnosť alebo pred  vecné prerokúvanie, a  to je

možno princíp,  pre ktorý ste  sa rozhodli. Každý  má, samo-

zrejme, právo sa rozhodnúť pre svoje postupovanie.

 

     Vzhľadom  na  to,  aby  nevznikli  dohady, osvojujem si

všetky pripomienky pána prezidenta  a žiadam pána spravodaj-

cu,  aby dal  o nich  hlasovať po  týchto pripomienkach,  po

ukončení rozpravy.

 

     Skúsme sa  vrátiť k tým  najneuralgickejším bodom tohto

zákona. Povedzme, že zákon by mal riešiť aj postavenie hlav-

ného mesta  Bratislavy. Nech mi je  dovolené povedať, že ide

o politickú objednávku vzhľadom na skutočnosť, že jednoducho

komunálne voľby  nedopadli tak, ako  si niekto predstavoval,

a aj ďalšie zákony, ktoré smerujú  do Národnej rady a týkajú

sa kompetencií  štátnej správy a  spôsobov financovania, len

nasvedčujú tomu, že sú tu vysoké ambície rozhodovať o rozvo-

ji toho-ktorého kraja  práve prostredníctvom štátnej správy.

Nikto to nemôže, samozrejme,  zamietnuť, lebo materiály máme

na stole. Sú to argumenty,  ktoré sú z môjho pohľadu výlučne

demagogické.

 

     Ako sa chce Bratislava rozvíjať, keď nebude mať okolie?

Pýtam sa: To už sme až  tak ďaleko, že máte ambície rozhodo-

vať o  tom bez spolupráce s  ostatnými obcami? Argumenty, že

80 % ľudí tej-ktorej dediny  alebo mestečka pracuje v Brati-

slave, je  predsa problémom tých ľudí.  To sa nerieši diktá-

tom. Postavíme druhú Petržalku v Modre, alebo kde budú bývať

Bratislavčania, keď  sa mesto potrebuje rozvíjať?  Veď to je

nezmysel. Rozvoj  miest a obcí sa  nerobí takým spôsobom, ku

ktorému sa jednoducho vraciame.

 

     Uvediem maličký príklad. Skládka  odpadu v Zohore. Máte

pocit, že jednoducho by sa to nadiktovalo, keby sme sa nedo-

hodli s  miestnou samosprávou v  Zohore, že skládka  vznikne

pre Bratislavu?  Tieto veci sa jednoducho  nediktujú, ale sa

dohadujú  s obcami.  Však na  to máme  zákon číslo 377 alebo

369 o obecnom zriadení.

 

     Povedzme si, čo sa vlastne  hrá. Dobre, rozhodli ste sa

pre politické stanovisko. Môžem  tlmočiť  názor klubu  Demo-

kratickej únie, že sa  stotožňujeme s návrhmi pána preziden-

ta. Jednoducho,  v prípade, že nebudú  prijaté, poslanci De-

mokratickej únie nemôžu podporiť takýto zákon.

 

     Druhá poznámka smeruje k  tomu, že priľahlé obce Brati-

slavy majú ambície byť pričlenené k Bratislave. Áno, zúčast-

nil som sa na niekoľkých rokovaniach s týmito občanmi.

 

     Páni  a dámy,  aby som  oslovil všetkých,  ak im budeme

vysvetľovať pričlenenie k Bratislave tým spôsobom, že sa ich

budeme pýtať, kde si budú chodiť vybavovať veci, či do Trna-

vy, alebo do Bratislavy,  je to bohapustá demagógia zavádza-

nia. Tí, čo robia v samospráve a v štátnej správe, vedia, čo

si občan  vybavuje na druhom  stupni. Je to  možno raz alebo

jediná návšteva za život.

 

     Pýtam sa,  prečo sme po  diskusiách nešli na  to naozaj

vecne a nepovedali, že tak ako bolo kedysi - Západoslovenský

národný výbor mal sídlo na  Mierovej v Bratislave,  prečo by

takýto mechanizmus nemohol slúžiť  aj týmto okolitým obciam.

Len preto, že sme sa rozhodli, že Bratislavský kraj bude mať

57 obcí?  Opakujem, že ideme  na to politicky,  a nie vecne.

Totiž nemáte vecný argument na  to, aby ste presadili takýto

zákon. Idete na mechanizmus sily. V poriadku.

 

     A  posledná poznámka.  Myslím  si,  že tak  ako zaznelo

v kuloároch pred  nejakým mesiacom, keď tu  bol pán primátor

Košíc,  aj o  tom  možno  povedať, že  predovšetkým poslanci

z Bratislavy sa nezmazateľne zapíšu do dejín Bratislavy prá-

ve svojím hlasovaním o tomto zákone.

 

     Maličká poznámka na záver. Pán predseda Rea tu podsunul

jednu veľkú myšlienku, ku ktorej by som poprosil, aby sa vy-

jadrili predovšetkým naši právnici. Pán prezident vrátil zá-

kon okrem iného aj z dôvodu,  že posúva,  alebo odporúča po-

sunúť účinnosť od 1. januára  1997. Tu zaznel termín "od dňa

účinnosti". Pýtam sa: Je už  teraz vôľa ísť nad rámec pripo-

mienok? Ak  áno, otvárame  precedens,  ktorý sme  pred neja-

kým  časom zavrhli.  Skúste mi  zodpovedať, či  ideme naozaj

týmto smerom. Ak áno, potom odporúčam, aby sme dávali ďalšie

pripomienky a normálne rozobrali  zákon paragraf po paragra-

fe.  Je to  nová pripomienka,  ktorá tu  nesmie zaznieť. Buď

prijmeme  zákon v  pôvodnom znení,  alebo musíme  prijať tie

pripomienky, ktoré sú na stole.

 

     Na záver, samozrejme, nemožno  sa stotožniť s týmto zá-

konom, a  preto odporúčam aj vám,  kolegyne a kolegovia, aby

ste sa zamysleli a prijali možno zlepšujúce návrhy pána pre-

zidenta. Môj osobný názor je  ten, že tento zákon je nezlep-

šiteľný, pretože už filozofia je zlá.

 

     A na záver mi  dovoľte citovať  zo stanoviska Združenia

miest a obcí,  ktoré sme dostali. To je  združenie, pre vašu

informáciu  len pripomeniem,  pretože vláda  svojím spôsobom

úplne ignorovala VI. snem  Združenia miest a obcí Slovenska,

ktorý sa  konal v apríli, že  je to združenie obcí  a miest,

kde je združených viac ako 95  % miest a obcí. Združenie vy-

jadrilo požiadavku v uznesení,  podľa ktorého  by Bratislava

mala mať v správnom členení  postavenie na úrovni kraja. Od-

porúča, a ja sa s tým stotožňujem a dávam to ako pozmeňujúci

návrh, aby sa v § 2 ods. 3 vypustil, teda aby sme nerokovali

o vojenských obvodoch.

 

     A na záver,  keď už chceme byť perfekcionalisti,  v § 2

ods. 1  žiadame úpravu textu  nahradiť slovo "samosprávnymi"

slovom "samostatnými", lebo podľa Ústavy Slovenskej republi-

ky je obec nie samosprávny,  ale samostatný územný a správny

celok. Tí,  ktorí pracujú v  tejto oblasti, vedia,  že je to

maličký,  ale veľmi  podstatný rozdiel,  takže to  dávam ako

ďalší pozmeňujúci návrh.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ftáčnik, pripraví sa pán

poslanec Černák. Ešte s  faktickou poznámkou vystúpi pán po-

slanec Cuper, predseda výboru.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcem odpovedať  pánu poslancovi Bajanovi,  ale aj pánu

poslancovi Šimkovi, že politizáciu tohto zákona urobila opo-

zícia, a nie vládna koalícia. Opozícia  má svoje dôvody, ako

ich zrejme uviedol pán Šimko,  ktorý tu hovoril nie o zákone

o územnosprávnom členení, ale o zákone o voľbách. Neviem, či

sa už KDH chystá na  voľby. Samozrejme, ide nám predovšetkým

o územno-organizačné členenie.

 

     Netvrdím, že rozvadené Slovensko týchto dní alebo tohto

roku  a budúceho  roku prijme  jednoznačne akýkoľvek  zákon.

Preštudoval som si aj návrhy KDH a nemyslím si, ak by tu bo-

li prerokúvané, že by s nimi bola všeobecná spokojnosť. Tiež

by bolo  množstvo nespokojných, tak ako  je s naším zákonom.

Vláda bola  vedená zrejme snahou zaviesť  pre celé Slovensko

rovnaké územno-organizačné a správne členenie.

 

     Samozrejme, mohlo sa uvažovať aj o inom, mohlo sa poža-

dovať pre Košice a  Bratislavu municipiálne zriadenie, také,

aké bolo v prvej republike,  kde by sa spojila štátna správa

s obecnou samosprávou. Samozrejme,  neviem však, koľké mestá

by to žiadali tiež. Komárno by bolo určite tretím v poradí.

 

 

 

     Takže nevidím  nijaký dôvod na  nespokojnosť s tým,  že

Bratislava bude mať také isté správne členenie alebo bude na

jej  teritóriu  zavedené  také  isté administratívno-správne

členenie ako v každom  inom kúte Slovenskej republiky. Zákon

sa nedotýka  samosprávnych funkcií mesta  Bratislavy. Aj keď

bude zavedená  územná samospráva, ani  vtedy nebude dotknutá

obecná  samospráva  Bratislavy.  To  znamená,  že  právomoci

a kompetencie  primátora Bratislavy  zostanú zachované. Tak-

isto aj  iných orgánov obecnej  samosprávy vrátane právomoci

starostu Petržalky pána Bajana.

 

     K tomuto mám aj  stanovisko Rady Európy, ktoré prednie-

sol zástupca výboru alebo  direktória pre životné prostredie

a miestne  orgány pán  Locattelli, ktorý  hovorí, že  nevidí

dôvod, pretože  niet takých dokumentov  v Rade Európy  alebo

Európskej únii, ktoré by  stanovovali, že hlavné mesto štátu

musí mať osobitnú štátnu správu.

 

     V tomto  zmysle by bolo dobré,  ak by poslanci opozície

ešte raz  pouvažovali, kto politizuje  túto kauzu a  z akých

príčin. Samozrejme, okolie Bratislavy  nie je naladené proo-

pozične, Bratislava  možno áno. A preto  zrejme opozícii tak

veľmi záleží na tom, aby  Bratislava bola odizolovaná od os-

tatnej časti Slovenska.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Predseda výboru  pán Hofbauer  - faktická po-

známka.

 

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán poslanec  Bajan, vy ste  uviedli celý rad  tvrdení,

ktoré si  dovolím trošku upraviť. Bratislava  ako mesto nemá

predsa  svoje fixné hranice  a  tak, ako  sa rozvíjalo mesto

s jeho zástavbou,  jeho populáciou, jeho  hospodárskym záze-

mím, tak sa nepretržite menilo  a vyvíjalo aj územné teritó-

rium  mesta. Veď  Bratislava sa  v 18.  storočí končila  pri

Michalskej bráne a za  tým nasledovalo Schöndorfské predmes-

tie, končila na Rybnom námestí a za tým nasledovalo Podhrad-

ské  predmestie. V  19.  storočí  to bola  oblasť Blumentálu

a približne Židovský cintorín na  nábreží Dunaja. V 20. sto-

ročí sa rozšírila o Dynamitku,  Lafranconi. Po roku 1945 Ra-

ča, Karlova Ves, v šesťdesiatych rokoch Devín, Záhorská Bys-

trica, Lamač. A takto by som mohol pokračovať.

 

     Prosím vás, pozrite  sa na územno-plánovaciu dokumentá-

ciu mesta na radnici, či sa končí Komisárkami v Rači a či sa

končí v Záhorskej Bystrici. Vôbec nie. Na výkrese je záujmo-

vé územie mesta, ktoré sa končí približne tam, kde je stano-

vený Bratislavský  kraj. To je  veľká Bratislava. Nič  viac,

nič menej. Tak nezavádzajte, prosím vás, verejnosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem,  pán predsedajúci.  Nechcem tu  hovoriť žiadne

politické úvahy  ani reagovať  na predrečníkov. Zaujímalo by

ma, keďže všade, kde chodím,  hovorím, že za toto nové územ-

nosprávne  usporiadanie  budú  zodpovední  poslanci vládneho

hnutia, vládnej  koalície, žiadam vás, posuňte  sa do vecnej

roviny a  povedzte nám, koľko to  bude Slovensko stáť. Jasnú

reč na túto tému som ešte  nepočul.

 

     Aké  budú náklady  na toto  územnosprávne usporiadanie?

Sumy a cifry, ktoré ste doteraz dávali, pán minister, aj pá-

ni poslanci, sú značne  zavádzajúce. A poslanci tohto parla-

mentu jasné  správy o  nákladoch na toto územnosprávne uspo-

riadanie nedostali. Žiadam vás, povedzte to pred hlasovaním.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Samozrejme, mali by sme reagovať len na predrečníka. No

neodpustím si  poznámku ku kolegovi  Hofbauerovi. V podstate

som chcel  naznačiť, že moderná  komunálna politika sa  robí

inými metódami ako v minulosti. Pravdepodobne som to nepove-

dal jasne a pravdepodobne možno aj zbytočne.

 

     Dve poznámky ku kolegovi Cuperovi. Našťastie, kompeten-

cie starostu  mestskej časti nezávisia  od tohto parlamentu,

ale  od štatútu  hlavného mesta,  takže v  tomto som  svojím

spôsobom pokojný.  A vždy po skúsenostiach  z minulých rokov

mám obavy,  ak sa prejudikuje nejaká  myšlienka alebo len sa

tak voľne povie,  potom  sa znenazdajky objaví v zákone. Ko-

legyne, kolegovia, zaznela tu  myšlienka o možnosti spojenia

samosprávy so štátnou správou v Bratislave a v Košiciach, čo

sú mestá zriadené samostatným zákonom. Nič viac a nič menej.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik dal prednosť pánu poslan-

covi Fogašovi,  tak teraz nastúpi  do rozpravy pán  poslanec

Fogaš a  pripraví sa pán poslanec  Ftáčnik. (Hlasy z pléna.)

Prosím? Ste v poradí potom,  vy ste prihlásený ako piaty, je

len prehodený postup pánov poslancov Fogaša a Ftáčnika.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     pôvodne som  nepredpokladal, že vystúpim  k tomuto bodu

programu,  lebo  som  predpokladal,  že  predsa len niektoré

z návrhov, ktoré predložil pán prezident, sú prijateľné. Ale

zdá sa, že i bod 5, ktorý sa týka účinnosti navrhovaného zá-

kona, je neprijateľný, pretože predseda výboru a spravodajca

v jednej osobe pán  Rea predložil návrh na to,  aby sa zákon

stal účinným dňom vyhlásenia.

 

     Nie prvýkrát sa z tejto  miestnosti a aj z tohto miesta

ozýva, že na uvedenie zákona  do života treba mať nejakú le-

gisvakačnú  lehotu.    je  dôležitá  nielen  preto, aby sa

dôsledne pripravila realizácia zákona,  ale aj preto, aby sa

pripravili náklady,  ktoré treba vynaložiť  na jeho realizá-

ciu. Súhlasím s doktorom Laukom  v tom, že zrejme náklady na

realizáciu tohto zákona sú  podstatne väčšie, než sa pôvodne

uvádzalo.

 

     Dôvodová správa k  navrhovanému zákonu neobsahovala te-

mer  žiadne  ekonomické  zhodnotenie,  ani  analýzu nákladov

a dosahov, ale ani  presvedčivé vysvetlenie, ktorých ďalších

štruktúr sa samotný zákon dotkne.

 

     Jednej z nich sa dotknem  - je to súdnictvo. Vo finanč-

nej oblasti  v celom období územného  usporiadania sú nároky

súvisiace so  zriadením 41 nových  súdov za predpokladu,  že

bude zriadený i hlavný súd, celkovo 969 025 tisíc korún. Ka-

pitálové  výdavky z  toho  predstavujú  820 850  tisíc korún

a bežné výdavky 148 750 tisíc korún. Okrem toho okamžité ná-

roky s trvalým  dosahom na štátny rozpočet v  roku 1996 budú

predstavovať 3 959  tisíc korún. V roku 1997  ďalších 64 736

tisíc a v rokoch 1998 a 1999 ďalších 77 200 tisíc  korún. Ak

k tomu pripočítame i náklady  na personálne vybavenie týchto

štruktúr orgánov súdnictva, musíme  vynaložiť ďalších 35 794

tisíc korún.

 

     Prosím, nech mi nikto nepovie, že to nesúvisí s územno-

správnym členením. Ono to s  tým súvisí, pretože sústava sú-

dov sa má prispôsobiť práve tomuto územnosprávnemu členeniu.

Ak  k tomu  dopočítame i  predpokladané zvýšenie  počtu osôb

o ďalších 200 v oblasti justície, to je ďalších 19 420 tisíc

korún. Celkove  teda pri možných  omyloch plus-mínus sa  len

náklad tejto  štruktúry dotkne  celkovou  čiastkou 1 166 175

tisíc korún.

 

     Myslím  si teda,  že by  bolo  namieste,  aby  minister

vnútra vystúpil a takto  vysvetlil aj ostatné náklady, ktoré

súvisia  s územnosprávnym  členením, aby  sme naozaj vedeli,

o čom hlasujeme. Totiž keď sa v tomto roku objavili základné

sociálne  problémy v  niektorých regiónoch,  oblastiach, ale

i konkrétnych  podnikoch, ako  je napríklad  Dubnica, ako je

Korasan Rajec,  ako je Ilava, mohli  by sme vymenovať ďalšie

a ďalšie, keď sa objavuje určitý  tlak na sociálnu sféru po-

stavenia lekárov,  učiteľov atď., bolo by  namieste, aby sme

zvážili, či  nie je lepšie  vytvoriť si náležitú  rozpočtovú

rezervu  a ísť  do celkovej  reorganizácie štruktúry štátnej

správy naozaj od 1. 1. 1997.

 

 

    V tomto smere by som vás prosil, aby ste aspoň tento ná-

vrh  podporovali, lebo  sa domnievam,  že môže  dôjsť naozaj

k výdavkom, ktoré sú nepredvídateľné,  a my nebudeme vedieť,

o čom hlasujeme.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Slovo    pán  poslanec  Ftáčnik. Ale najprv

s faktickou poznámkou pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán prezident,

 

     pripojil by som sa k tým otázkam, ktoré hovoria o kvan-

tifikácii zdrojov potrebných na nové územnosprávne členenie,

a chcem sa opýtať pána ministra, ako je to prerokované s mi-

nisterstvom zdravotníctva. Pán minister,  keby ste boli taký

láskavý a  povedali, ako bude riešená  sieť nemocníc. Budeme

mať 76 okresných nemocníc a 8 krajských nemocníc? Ako to po-

tom vybudujeme, koľko na  to treba investičných prostriedkov

a či to máme kvantifikované?  Pretože inak by museli niekedy

aj dva okresy súperiť o jednu nemocnicu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec  Ftáčnik a pripraví  sa

pán poslanec Černák.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     nemám záujem politizovať tento zákon. Rád by som vystú-

pil vecne ako poslanec zvolený za volebný kraj Bratislava.

 

     Asi už tušíte,  že budem diskutovať o tom  istom, o čom

som diskutoval pri prvom  prerokúvaní tohto zákona, o posta-

vení hlavného  mesta Slovenskej republiky  Bratislavy. Nako-

niec je to aj jedna z pripomienok, kvôli ktorej vrátil návrh

zákona prezident Slovenskej republiky.

 

     Chcem povedať, že vás nebudem unavovať opakovaním argu-

mentov, prečo v zákone, ktorý sme schválili 22. marca, nebo-

lo postavenie Bratislavy riešené tak, ako by podľa môjho ná-

zoru malo byť. Dostatok argumentov uviedol prezident vo svo-

jom úvodnom slove, dostatok  argumentov bolo možné nájsť ako

odozvu na prijatie tohto zákona vo vyjadreniach predstavite-

ľov samosprávy a ďalších činiteľov.  Sústredím sa skôr na tú

časť, resp. na tú rovinu, ako ďalej, ako z toho von, čo môže

tento zákonodarný zbor urobiť, aby postavenie hlavného mesta

zodpovedalo jeho ústavnému vymedzeniu hlavného mesta Sloven-

skej republiky.

 

     V mojom prvom vystúpení v  marci som uviedol, že v pod-

state sú možné tri alternatívy  alebo tri varianty. Jedna je

tá, ktorú  nám navrhuje vo svojich  pripomienkach prijať pán

prezident, to  znamená usporiadať Bratislavu  ako samostatný

samosprávny a  správny celok s  postavením kraja, skladajúci

sa z  piatich okresov, a  tri zvyšné okresy  bývalého okresu

Bratislava-vidiek  (Senec, Malacky  a Pezinok)  pričleniť do

Trnavského kraja.  Je tu toto riešenie.  Pán spravodajca na-

značil,  že má  svoje mínus  vo vyjadreniach  predstaviteľov

týchto  troch okresov,  ktoré by  sa mali  presunúť do iného

kraja,  aj keď  je pravda,  že vlastne  získavajú. Z jedného

okresu  získavajú tri  okresy, to  znamená samospráva, resp.

štátna správa pre nich bude  bližšie, a problematické je len

to, kam vlastne by títo  občania mali cestovať na druhý stu-

peň. Naozaj,  zvážiť nakoľko atď.,  to je vec  diskusie, ale

povedzme,  že toto  riešenie je  jedno možné,  je pred  nami

predložené, má svoje ratio a  má aj, samozrejme, svoje nega-

tíva.

 

     Pán prezident spomenul druhé riešenie, dnes ho v legis-

latívnej podobe nemáme predložené, aby sme upravili postave-

nie mesta ako samosprávny a  správny celok s postavením kra-

ja. Vytvorili by sme, takpovediac, prímestský kraj, ktorý by

mal sídlo v Bratislave, to znamená z týchto troch okresov by

sme vytvorili malý kraj, ktorý by vlastne zabezpečoval alebo

by bol takým zabezpečovacím krajom pre hlavné mesto, ale je-

ho  sídlo by  bolo  v  Bratislave, čiže  pripomienka občanov

týchto troch  okresov by sa  vlastne stratila. Svoje  druho-

stupňové záležitosti by si  chodili vybavovať do Bratislavy,

pretože  tam  by  bolo  sídlo  tohto  kraja, a Bratislava by

spĺňala  tie funkcie  a tie  možnosti, ktoré  má spĺňať  ako

hlavné mesto.

 

     Tá tretia možnosť,  o ktorej som hovoril a  na ktorú by

som  rád upriamil  vašu pozornosť,  pretože ju  považujem za

najschodnejšiu, je sústrediť  sa na problematiku samosprávy.

Pretože, podľa môjho dobrého názoru, najmä pripomienky mesta

a mestských častí vyplývajú z toho, že zákon, o ktorom teraz

rokujeme, nerieši len problémy  štátnej správy, ale rieši aj

problémy samosprávy. A  v § 2 prejudikuje, ako  sa majú veci

usporiadať, keď sa v  novembri, aspoň podľa harmonogramu re-

formy verejnej  správy, bude tento  parlament zaoberať uspo-

riadaním samosprávy.

 

     Vážení, podľa môjho  názoru  vznikne absurdná situácia.

V Bratislave  budeme mať  mestské časti,  budeme mať mestské

zastupiteľstvo a ešte bude nejaké krajské samosprávne zastu-

piteľstvo, ktoré podľa všetkého dostane rozhodujúce právomo-

ci.  To znamená,  že bude  ovplyvňovať rozvoj Bratislavského

kraja z hľadiska samosprávy a  majú sa naň  presúvať  kompe-

tencie, dať mu  finančné a ďalšie právomoci z hľadiska daňo-

vého a  podobne, tieto rozhodujúce právomoci  bude mať v ru-

kách krajský samosprávny orgán, ak  by som to takto povedal,

a mesto sa bude kdesi krčiť v kútiku a bude sa dožadovať, že

aj ono  by čosi, lebo  však mesto by  potrebovalo. A rovnako

budú postupovať  ďalšie tri okresy, resp.  71 obcí, ktoré tu

boli spomínané, že aj ony by chceli.

 

     Túto situáciu prejudikujeme § 2  ods. 2 a podľa mňa ona

vytvára ten spor.  Môj pozmeňujúci návrh bude smerovať k to-

mu, aby sme túto vec týmto zákonom neriešili. To znamená, ak

je presvedčenie u vážených kolegov poslancov, že treba uspo-

riadať veci štátnej správy v  oblasti Bratislavy tak, aby sa

vytvoril Bratislavský kraj s  ôsmimi okresmi, v poriadku, je

to tiež jedna alternatíva. Uviedli ste k nej určité argumen-

ty, ktoré tiež treba a možno ich brať do úvahy, ale nepreju-

dikujme týmto zákonom postavenie samosprávy, ktoré by pokoj-

ne mohlo vyzerať  tak, že v tomto kraji a  možno len v tomto

kraji by ten druhostupňový  krajský samosprávny celok plnilo

hlavné mesto  Bratislava a jeho mestské  zastupiteľstvo a že

by si  priľahlé tri okresy  vytvorili tiež svoj  samosprávny

celok, ktorý by na báze dohody,  tak ako to spomínal pán po-

slanec Bajan, riešil  problémy, ktoré  pripadajú samospráve,

a ktoré  sa navzájom  budú ovplyvňovať  - napríklad  skládky

a mnohé iné veci.

 

     Takáto  predstava by  sa dala  dosiahnuť tým,  ak by sa

prijal návrh, ktorý prednesiem, resp. ktorý môžem hneď teraz

uviesť. Pripravil som ho v dvoch alternatívach, pričom jedna

alternatíva  je širšia,  pretože by  znamenala, že  by sa aj

v iných  krajoch mohli  vytvárať viaceré  samosprávne celky,

viaceré samosprávy. To je, prosím, vec názoru, predložím ná-

vrh a predkladám vlastne  dva navzájom súvisiace pozmeňujúce

návrhy, ktoré sa, samozrejme, vylučujú.

 

     Prvý návrh znie takto: V § 2 ods. 2 časť vety pred bod-

kočiarkou  by znela:  "Územný obvod  vyššieho územného celku

nepresahuje územný obvod kraja." Toto riešenie by prejudiko-

valo, že sa s ním buď  stotožňuje, je teda totožný s územným

obvodom kraja, alebo je prípadne menší. Nemôže byť väčší. Vo

vytvorených krajoch by mohli vzniknúť jeden prípadne dva sa-

mosprávne orgány. Samozrejme, že by  sa to netýkalo len Bra-

tislavy. Preto hovorím, že je  to všeobecnejšie, a záleží na

vecnom posúdení, či toto rieši problém.

 

     Ak nebude  tento návrh prijatý, v  druhom návrhu sa sú-

stredím  len  na  otázku  Bratislavy  a  navrhujem,  aby sme

v § 2 ods. 2 za slovo "kraja" pred bodkočiarku vložili slová

"(okrem  hlavného mesta  Slovenskej republiky  Bratislavy)".

Prečítam vám,  ako by vlastne ten  návrh znel: "Územný obvod

vyššieho územného celku je zhodný len s územným obvodom kra-

ja". To  je doterajší text  zákona, nasledovala by  zátvorka

"(okrem hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy)".

 

     Tým by sme vlastne potvrdili znenie § l ods. 2 súčasné-

ho zákona o Bratislave, ktorý hovorí, tak ako to uvádza pre-

zident republiky vo svojom  zdôvodnení, že hlavné mesto Slo-

venskej republiky Bratislava je samostatný samosprávny územ-

ný celok, samosprávny územný  celok. A sústreďujem sa naozaj

len na fungovanie samosprávy. Ak by sme prijali tento pozme-

ňujúci  návrh, tak  by vznikol  Bratislavský kraj,  mal by 8

okresov,  štátna správa  by sa  riadila tak,  ako to navrhla

vláda Slovenskej republiky, ale  samosprávu by sme, takpove-

diac, neobmedzili  v tom, aby sme  jej riešenie mohli zvoliť

vtedy, keď budeme prerokúvať zákon o vytvorení samosprávnych

celkov II. stupňa, resp.  samosprávnych orgánov, budeme roz-

hodovať o  ich kompetenciách, o ich  právomociach a mohli by

sme sa  vtedy osobitne pozrieť  na mesto Bratislava,  ktoré,

predpokladám,  zostane upravené  samostatným zákonom  a jeho

právomoci by mali tomu zodpovedať.

 

     Ak by mal niekto námietku, že vlastne presahujeme rámec

rokovania o pripomienkach prezidenta,  rád by som sa odvolal

na precedens, ktorého sa tu  dopustil tento parlament v kon-

krétnom príklade  rokovania o zákone  o matrikách, kde  bola

pripomienka  prezidenta ku  konkrétnemu paragrafu, parlament

s ňou  nebol spokojný  a prijal  vlastné znenie  k tej istej

časti dotknutého zákona.

 

     Podľa mňa sa prezident vecne dotkol problematiky posta-

venia Bratislavy, a preto je náležité, teda relevantné pred-

kladať  pripomienky, ktoré  riešia tento  zámer, možno inak,

ako to  predpokladal prezident, ale smerujú  k tomuto. Pred-

kladať iné  pripomienky k zákonu je,  podľa mňa, nenáležité.

To je môj názor, o ktorý opieram to, že som si dovolil pred-

ložiť  pripomienku, ktorá  nie je  identická s pripomienkami

pána prezidenta.

 

     Aby som  oprel svoje vystúpenie o  názory tých, ktorých

sa tento zákon bude dotýkať, rád by som informoval o petícii

občanov Bratislavy, ktorí vyjadrili  svoj nesúhlas so schvá-

leným zákonom o územnom a správnom členení v tej jeho časti,

kde sa ustanovuje, že  hlavné mesto Bratislava má postavenie

v Bratislavskom  kraji v  podstate na  takej úrovni  ako tri

ostatné okresy. Tí občania, ktorí podpísali túto petíciu, sa

obracajú na  poslancov Národnej rady  o podporu návrhu,  aby

Bratislava ako hlavné mesto samostatnej Slovenskej republiky

bolo samostatným územným a  správnym celkom na úrovni kraja.

V petícii sa  vychádza z toho, že  Bratislava mala vo svojej

histórii osobitné  postavenie v územnom  a správnom členení,

a to buď preto, že bola najväčším mestom na Slovensku, alebo

preto, že bola hlavným mestom republiky.

 

     Táto petícia vychádza aj z toho, že Bratislava musí mať

sama dostatok nástrojov na to, aby mohla zabezpečiť sociálny

a ekonomický rozvoj mesta a spokojnosť jeho obyvateľov. Bude

to, podľa mňa, vtedy, ak  mestská samospráva, ktorá má funk-

cie stanovené zákonom, dostane  aj ďalšie právomoci, tak ako

vyššie samosprávne celky a tak  ako som o tom hovoril. Petí-

ciu,  ktorú prinášam,  takpovediac fyzicky,  podpísalo 5 584

občanov a nie  sú to žiadni politickí prívrženci  SDĽ, sú to

občania  oslovení na  námestiach hlavného  mesta Bratislavy,

ktorí spontánne a dobrovoľne podpisovali túto petíciu.

 

     Chcem teda naznačiť, pretože pán kolega Rea ako spravo-

dajca spomínal petíciu občanov  a vyjadrenia občanov dotknu-

tých obcí, chcem proti tomu  postaviť aj hlas občanov Brati-

slavy a  myslím si, že  riešenie, ktoré som  navrhol, nie je

v rozpore ani s jednými, ani s druhými, teda že tento parla-

ment  vie nájsť  riešenie, ktoré  dokáže uspokojiť  aj obce,

resp. okresy,  ktoré budú priľahlé  ku Bratislave, a  dokáže

uspokojiť  aj  požiadavky  Bratislavy  a Bratislavčanov, aby

mesto malo postavenie, ktoré  dôstojne zodpovedá jeho ústav-

nému vymedzeniu.

 

     Dovoľte mi na záver ešte  jednu poznámku k tomu, čo po-

vedal môj predrečník pán kolega Fogaš. Ak by sme prijali ná-

vrh, že  tento zákon nadobúda účinnosť  dňom vyhlásenia, tak

si myslím,  že tento parlament  si vystaví zlú  vizitku. Zlé

vysvedčenie preto,  že nie je schopný  povedať presný dátum,

od ktorého sa má taká vážna reforma uskutočniť.

 

     Skutočne v legislatívnej praxi dať účinnosť zákona dňom

vyhlásenia by  malo byť neobvyklé,  naliehavé a podobne.  Ak

považujú poslanci tento zákon za naliehavý, prosím, aby ešte

predložili  konkrétny návrh.  Ale predstaviť  si, že zbierka

zákonov a  jej publikovanie určí,  odkedy sa toto  spustí do

života, že určí, odkedy  pracovníci doterajších úradov stra-

tia svoje postavenia  a prejdú na iné úrady,  sa mi zdá sku-

točne absurdné. (Potlesk.) A  pripomienku prezidenta, aby to

bol 1. január 1997,  neberte, prosím, ako pripomienku prezi-

denta, ak vám vadí, že to navrhol tento ústavný činiteľ. Ale

pozrite sa na to z  hľadiska zdravého rozumu, teda odkedy je

to vecne  možné, finančne možné, odkedy  sme to schopní pri-

praviť, a ak  vám je proti srsti dátum  1. januára 1997, na-

vrhnite iný  konkrétny dátum, ku ktorému  všetcí tí, ktorých

sa tento zákon dotýka, budú vedieť, že vstupuje do účinnosti

a že sa musia na jeho fungovanie pripraviť.

 

     Vážené dámy a páni, dúfam, že som vás svojím vystúpením

presvedčil, že vecné prerokovanie tohto zákona je mi bližšie

ako nejaké  politické poznámky. Pozmeňujúce  návrhy odovzdám

pánu  spravodajcovi a  petíciu 5  584 občanov  odovzdám pánu

predsedajúcemu.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte, aby  som na pôde Národnej  rady Slovenskej re-

publiky privítal  delegáciu zahraničných Slovákov  z Austrá-

lie, Juhoslávie, Maďarska,  Českej republiky, USA, Rumunska,

zo  Švédska, Chorvátska,  Ukrajiny, Švajčiarska,  Talianska,

ktorí sa  zúčastňujú na festivale  Dni zahraničných Slovákov

a ktorí prišli  predstaviteľom Národnej rady  Slovenskej re-

publiky porozprávať o svojom živote.

 

     Drahí krajania, vitajte na pôde suverénneho slovenského

parlamentu samostatného štátu. (Potlesk.)

 

     Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cu-

per.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcem  reagovať na  vystúpenie pána  poslanca Ftáčnika.

Chcem opäť zdôrazniť, že návrh zákona, ktorý ste dostali ako

tlač  396, sa  v nijakom  prípade nedotýka  zákona o hlavnom

meste Slovenskej republiky, pretože v § 2 tento zákon použí-

va dva  pojmy - samosprávny  celok a vyšší  územný celok. To

znamená, že  Bratislava z tohto  pohľadu je len  samosprávny

územný celok a, samozrejme, jej hranice týmto zákonom nebudú

v nijakom prípade dotknuté. Jej postavenie ako samosprávneho

celku  je potom  výnimočné v  rámci ostatných  samosprávnych

celkov, teda obcí alebo  miest Slovenska, zdôraznené osobit-

ným zákonom. To znamená, že ak  by sme ho chceli ešte väčšmi

zvýrazniť, tak ako požaduje  pán poslanec Ftáčnik, museli by

sme novelizovať  zákon o hlavnom  meste Slovenskej republiky

Bratislave.

 

     Samozrejme, neobstoja  argumenty pána prezidenta  a po-

rovnania s  inými hlavnými mestami, ako  je Washington, Can-

berra alebo  niektoré ďalšie, ktoré sú  v zložených štátoch.

Ide o hlavné mestá, ktorých  územie nie je súčasťou žiadneho

federálneho štátu a tvorí samostatné územie federálneho štá-

tu, tzv. district of federal, čo v našej federácii nikdy ne-

bolo  dosiahnuté,  pretože   hlavné  mesto  sa  stotožňovalo

s hlavným mestom Českej republiky. My sme z hľadiska územno-

organizačného členenia unitárny štát  a nemôže tu byť nejaký

osobitný  územný celok,  ktorý by  prináležal len Slovenskej

republike, pretože celé územie Slovenskej republiky prinále-

ží slovenskému  štátu. Takže z tohto  pohľadu nemôžeme podľa

mňa v nijakom prípade robiť v tomto zákone výnimku.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. S faktickou  poznámkou sa prihlásil ešte

pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Ak dovolíte, chcel by som zdôrazniť jednu vec, o ktorej

sa ešte nehovorilo. Je  možné urobiť mnohé kozmetické úpravy

v § 2  a podávať akékoľvek vysvetlenia  o prospešnosti tohto

zákona z  hľadiska územného a  správneho členenia Bratislavy

a jej postavenia  v rámci tohto územného  a správneho člene-

nia.

 

     Dámy a  páni, ale my nerešpektujeme  vôľu občanov tohto

mesta,  obyvateľov mesta,  ktorí predstavujú  10 %  všetkých

obyvateľov. Veď predsa 17  mestských častí a ich zastupiteľ-

stiev jasne svojou deklaráciou definovalo, že mesto chce mať

štatút samostatného správneho celku. A ak k tomu ešte vezme-

me  do úvahy  stanovisko Združenia  miest a  obcí Slovenska,

ktoré združuje  90 obcí tohto štátu,  ktoré vyjadrilo presne

tú istú  požiadavku, tak sa pýtam,  ako reaguje tento parla-

ment na požiadavky občanov.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Chcem  len vecne  zareagovať na  pána poslanca  Cupera,

ktorý hovorí, že keby sa  prijal môj pozmeňujúci návrh, bolo

by treba novelizovať zákon o  Bratislave. Ešte raz by som mu

pripomenul § 1 ods. 2 zákona o hlavnom meste, kde sa hovorí,

že Bratislava je samostatný  samosprávny územný celok. Ak by

sme prijali znenie § 2 ods.  2 v pôvodnom znení, tak si mys-

lím, že  práve tento princíp sa  nabúra, pretože sa vytvoria

3 stupne samosprávy, z ktorých najvyššia bude mať rozhodujú-

cu funkciu, lebo sa tam budú presúvať právomoci. Samozrejme,

to nepoznáme,  sme poznamenaní tým,  že reforma naštartovala

riešením problematiky štátnej  správy, ale predpokladáme, že

tam budú  tie právomoci, ktoré  ovplyvnia rozvoj príslušného

regiónu.

 

     Som hlboko presvedčený, že  aj z hľadiska ústavného, aj

vecného by mali byť právomoci v rukách Bratislavy, teda jeho

samosprávneho  predstaviteľa, to  je mestské zastupiteľstvo.

Čiže tomuto  sa snažím, takpovediac,  nie zabrániť, ale  vy-

tvoriť na to predpoklady, aby sme tú vecnú diskusiu absolvo-

vali  vtedy, keď  budeme riešiť  samosprávne celky  vyššieho

stupňa a neprejudikovali to  teraz, aby sme nezatvárali dve-

re. A  to riešenie nájdeme  určite spoločne v  novembri, keď

predloží vláda Slovenskej republiky príslušný zákon.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - predseda výboru pán posla-

nec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán poslanec Švec, neviem, kto robil prieskum o odmiet-

nutí  tejto  územnosprávnej  organizácie  v  Bratislave, ale

vo IV. obvode, kde  bývam a  kde žije  100 tisíc obyvateľov,

môžem zodpovedne povedať, že nik. Neodvolávajte sa na stano-

viská, ktoré neexistujú.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Mrzí  ma,  že  sa  naozaj  s  pánom poslancom Ftáčnikom

nechápeme. Ten istý prípad by  nastal aj v Košiciach, aj na-

stane. Ale to vám neprekáža, to farizejstvo, a hlasovali ste

za to, aby  sa v Košiciach zriadili okresné  úrady. Ten istý

prípad bude aj  v Košiciach po prijatí tohto  zákona, ale to

vám neprekáža.  Prekáža vám, že  v Bratislave budú  3 stupne

samosprávy. (Hlasy z pléna.) Ale  to nie je nijaký argument,

už som vám vysvetlil,  že nemôžeme vyňať osobitne bratislav-

ské teritórium.  Bratislavské teritórium bude  podliehať len

primátorovi?  Nebude podliehať  územnoorganizačnému členeniu

tohto štátu? Ale to si vari nerozumieme, pán kolega Ftáčnik.

Nie je to na diskusiu tu, môžeme si to vydiskutovať v kuloá-

roch.

 

     Pánu poslancovi Švecovi by som chcel položiť otázku, či

vyhovieme  každej obci  a každému  mestu v  tomto parlamente

a či vyhovieme aj slovenským poslancom maďarskej národnosti,

a nie  maďarským poslancom,  ako nás  presviedča pán Kvarda,

lebo takí tu ešte z maďarského parlamentu nesedia,  či aj im

vyhovieme v tom, aby sme im  vytvorili tie 3 uhorky 5 km ši-

roké a jednu  z nich 150 km dlhú, ak  si každý v tomto štáte

bude požadovať a presadzovať len svoju vôľu. Sme tu práve na

to,  aby sme  posúdili  možnosti,  ktoré sa  dajú realizovať

v tomto štáte.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predsedajúci,

 

     chcem reagovať na to, čo hovoril pán poslanec Cuper.

 

     Pán poslanec, nie je pravdou, že len federálne usporia-

dané štáty majú osobitné územie, správne územie svojho hlav-

ného  mesta. Skúste  sa  pozrieť  na Dánske  kráľovstvo, kde

existuje "amt  Kodaň", v našom  preklade kraj Kodaň,  a "amt

veľká Kodaň",  kraj veľká Kodaň. Tam  chápu, že hlavné mesto

je symbolom štátu a že práve  preto, že plní iné funkcie ako

všetky ostatné mestá, potrebuje aj iný správny systém.

 

     A po  druhé, prosím vás, pán  predsedajúci, mám otázku,

či budete akceptovať, aby  sa hovorilo o pozmeňujúcom návrhu

pána  poslanca Reu,  pretože ide  nad rámec  zvyklostí tohto

parlamentu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, ďakujem.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Moment, neskončil som, pán predsedajúci. To znamená, že

v prípade,  ak budete  akceptovať, som  pripravený predložiť

41 pozmeňujúcich návrhov k zákonu  a požiadať, aby sa o kaž-

dom hlasovalo osobitne. Takže  chcem jasnú odpoveď, či otvá-

rame znovu celý zákon, alebo  či budeme rokovať len o pripo-

mienkach pána  prezidenta s tým,  že ich prijmeme, alebo za-

mietneme.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, nebudeme tu  postupovať vyhrážaním, že čo

urobím...

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ja sa nevyhrážam. (Ruch v sále.) Ja sa pýtam, pán pred-

sedajúci. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Samozrejme, aby to bolo jasné,  vyjadrím sa k pánu Hof-

bauerovi. Klub starostov Bratislavy, to je združenie staros-

tov 17 mestských častí,  dal jednoznačné stanovisko, vrátane

starostu z Ružinova, vrátane  starostu z Rače, teda kandidá-

tov za  HZDS, a vrátane  starostky z Vrakune,  kandidátky za

SNS, čo sa týka územného  a správneho členenia. Potom nasle-

dovalo spoločné rokovanie mestského zastupiteľstva so zastu-

piteľstvami miestnych častí a  stanovisko dostal aj predseda

parlamentu.  Čiže  odvolávam  sa  na  dokument,  ktorý  leží

v útrobách Národnej  rady, takže nie  je to niečo  fiktívne.

 

     A len  maličká poznámka k  filozofii. Nechceme vyhovieť

každému mestečku  alebo obci, ale  rešpektujme názor združe-

nia, ktorý združuje 95 % z 2 800 obcí a 10 % obyvateľstva sa

vyjadrilo  prostredníctvom  volených  zástupcov.  Jednoducho

niečo  počujeme, a  niečo nechceme  počuť. V  tom je meritum

diskusie, o ktorom hovoril pán kolega Švec.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Cuper, nech  sa páči -  faktická

poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci, chcem odpovedať pánu poslanco-

vi Kováčovi.

 

     Áno, je aj taký model, ale  v tom prípade je to podria-

dené priamo vláde a vláda  má rozhodujúce ingerencie do ria-

denia takýchto samosprávnych municipií.  To my nechceme. Sa-

mozrejme, chceme pre celý štát rovnakú štátnu správu. To, že

ste si z nás robili dobrý deň už pri prvom prerokúvaní záko-

na, pán poslanec Kováč, to som tu povedal, lebo my sme zria-

ďovali  okresy a  vy ste  niečo žiadali  do nich začleňovať.

Takže už vtedy ste  hovorili so svojimi "pozmeňovákmi" úplne

o niečom inom  a chcete si znovu  z tohto zhromaždenia robiť

dobrý deň. Nech  sa páči, ale určite viem,  že ste si robili

vtedy a aj teraz by ste si z nás robili dobrý deň.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Pán predseda  výboru Hofbauer  - faktická po-

známka.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem,  pán  poslanec  Bajan,  za  spresnenie, že ide

o stanovisko starostov, ako ste  uviedli, a nie o stanovisko

občanov, ako uviedol pán poslanec Švec.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán  predsedajúci, keďže ste  mi neodpovedali na

otázku,  dávam procedurálny  návrh, aby  Národná rada svojím

hlasovaním rozhodla  o tom, či  budeme rokovať len  o pripo-

mienkach pána prezidenta v tom zmysle, že ich prijmeme alebo

zamietneme, alebo nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, pozývam  všetkých poslan-

cov, ktorí  sa nachádzajú v okolitých  miestnostiach, aby sa

dostavili do rokovacej miestnosti.  Budeme hlasovať o proce-

durálnom návrhu pána poslanca Kováča. (Gong.)

 

     S  faktickou poznámkou  vystúpi pán  poslanec Mikloško.

Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

    Pán predsedajúci, za klub KDH by sme prosili prestávku

do 11.30 hodiny.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, necháme ešte sériu troch faktických poznámok

a vyhlásime prestávku.

 

     Pán poslanec Duka-Zólyomi - faktická poznámka.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem  pekne.  Klub  poslancov  Maďarskej koalície sa

pripája k tejto žiadosti.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bugár sa pripája tiež. Ďakujem.

 

     Predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák, nech sa pá-

či.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem  pekne.  Pán  predsedajúci,  mám  tri  poznámky

k procedurálnemu návrhu pána poslanca Kováča.

 

     Prvá  poznámka -  domnievam sa,  že o  tak formulovanom

procedurálnom  návrhu nie  je možné  dať hlasovať.  Nemôžeme

hlasovať o  tom, či pôjdeme nad  rámec prezidentových pripo-

mienok, alebo nie. Takto položená otázka je nezmyselná.

 

     Druhá poznámka - nie je možné procedurálnym návrhom ob-

medziť právo  a návrhy iných  poslancov. To znamená,  ak iní

poslanci dali  návrh, o tomto  návrhu podľa rokovacieho  po-

riadku sa musí dať hlasovať.

 

     A tretia  poznámka - ak napriek  tomu nebudete súhlasiť

s týmto výkladom, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasova-

li  o tom,  či budeme  hlasovať o  procedurálnom návrhu pána

poslanca Kováča. (Šum v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     vyhlásil som, že ponechávam  sérii troch faktických po-

známok  priechod, a  zároveň teraz  vyhlasujem prestávku  do

11.30 hodiny na poradu klubov.

 

     Ďakujem.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     prosím vás,  zaujmite svoje miesta. Po  porade s odbor-

níkmi, ktorú sme uskutočnili, došli sme k záveru, že by bolo

teraz vhodné  spojiť s obedňajšou  prestávkou také riešenie,

ktorým poverujeme  ústavnoprávny výbor, aby  prerokoval túto

problematiku  a aby predložil svoj návrh, na základe ktorého

budeme konať.  Počas tejto obedňajšej  prestávky zasadne ús-

tavnoprávny výbor,  ktorý vypracuje návrh  riešenia ďalšieho

postupu. Do 14.00 hodiny vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

 

     Ešte sa hlási predseda ústavnoprávneho výboru pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem  za slovo,  pán predsedajúci.  Zvolávam schôdzu

ústavnoprávneho výboru na 11.50  hodinu v zasadačke ústavno-

právneho výboru.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážené kolegyne, pripomínam  prvé ustanovujúce stretnu-

tie  členiek  poslaneckého  klubu  žien,  ktoré sa uskutoční

o 13.00 hodine v zasadačke číslo 30.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, pozývam  vás do rokovacej

miestnosti, aby sme mohli pokračovať v zasadaní.

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  znova opakujem, prosím

vás, dostavte sa do rokovacej  miestnosti, aby sme mohli po-

kračovať v zasadaní.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, zaujmite svoje

miesta,  budeme pokračovať.  Na základe  vzniknutej situácie

sme  požiadali predsedu  ústavnoprávneho výboru,  aby zvolal

zasadanie ústavnoprávneho výboru  a posúdil vzniknutú otázku

v súvislosti s vráteným zákonom. Ústavnoprávny výbor zasadal

a prijal príslušné uznesenie.  Prosím pána predsedu ústavno-

právneho výboru, aby ho predniesol.  Nech sa páči, máte slo-

vo.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Ústavnoprávny výbor na svojej 54. schôdzi prerokoval na

základe požiadavky  zo 16. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky pripomienku pána poslanca  Romana Kováča z 3. júla

1996 prednesenú v rámci rozpravy k zákonu Národnej rady Slo-

venskej  republiky z  22. marca  1996 o  územnom a  správnom

usporiadaní Slovenskej republiky, vrátenému prezidentom Slo-

venskej  republiky na  opätovné prerokovanie  Národnou radou

Slovenskej republiky,  tlač 396, k možnosti  meniť deň účin-

nosti v zákone vrátenom na opätovné prerokovanie prezidentom

Slovenskej republiky  podľa článku 87 ods.  3 Ústavy Sloven-

skej republiky, a:

 

     A. konštatuje,  že určenie dňa  účinnosti dňom vyhláse-

nia,  resp. iný  termín účinnosti  zákona neporušuje princíp

rokovania iba o pripomienkach  prezidenta uvedených v zákone

vrátenom na  opätovné prerokovanie Národnej  rade Slovenskej

republiky podľa článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,

 

     B. odporúča Národnej  rade Slovenskej republiky naďalej

rešpektovať zásadu, že pri rokovaní o návrhu zákona vrátenom

prezidentom Slovenskej republiky podľa  článku 87 ods. 3 Ús-

tavy Slovenskej republiky sa nemá  rokovať a hlasovať o poz-

meňujúcich návrhoch poslancov, ktoré idú nad rámec pripomie-

nok prezidenta Slovenskej republiky,

 

     C.  ukladá  predsedovi  výboru,  aby  oboznámil s týmto

uznesením plénum Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Na  rokovaní  ústavnoprávneho  výboru  sa zúčastnilo 11

členov ústavnoprávneho  výboru, 8 hlasovali  za znenie tohto

uznesenia, 3 sa zdržali hlasovania.

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda ústavnoprávneho výboru.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  myslím, že by bolo dobré,

aby som dal teraz hlasovať  o tomto uznesení, lebo týmto pá-

dom máme v podstate jasné podmienky riešenia.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto uzne-

sení. (Ruch v sále.)

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  prosím vás, zúčastnime sa

na hlasovaní. (Hlasy v sále.)

 

Poslanec J. Rea:

 

     Odporúčam, aby sme toto odporúčanie ústavnoprávneho vý-

boru prijali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, pokračujeme  v rozprave.

Ďalším prihláseným je pán poslanec Černák. Nech sa páči, má-

te slovo.

 

     Prepáčte,  ešte chvíľu,  pán poslanec.  S faktickou po-

známkou sa hlási pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predsedajúci, práve ste hrubo porušili rokovací po-

riadok, pretože  môj procedurálny návrh bol  podaný skôr ako

stanovisko  ústavnoprávneho výboru.  Vo svojom procedurálnom

návrhu som  nežiadal stanovisko ústavnoprávneho  výboru (po-

tlesk) a vašou  povinnosťou podľa  rokovacieho poriadku bolo

dať hlasovať najprv o mojom návrhu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Len poznamenávam, že skôr sa hlasuje o rozhod-

nutí výborov ako jednotlivcov. (Šum v sále.)

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Kde je to napísané?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Bajan, máte slovo s faktickou poznámkou.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     V podstate  pán kolega Roman  Kováč povedal to,  čo som

chcel povedať aj ja. Ide o tupú aroganciu moci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci,  dovoľte mi, aj  keď to už  kolegovia

povedali, ako predsedníčke klubu oznámiť  ešte raz - o žiad-

nom stanovisku výboru sa nemôže  hlasovať skôr  ako o proce-

durálnom  návrhu  poslanca.  Porušili  ste rokovací poriadok

a žiadam, aby sa o návrhu pána poslanca Romana Kováča hlaso-

valo.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Chcem sa pridať k tým,  ktorí hovoria, že to hlasovanie

bolo v  rozpore s rokovacím  poriadkom. Som členom  ústavno-

právneho výboru. Ústavnoprávny výbor  prijal uznesenie o ve-

ci, tak ako ho prečítal  pán predseda Brňák, nedal však žia-

den návrh uznesenia Národnej rady, čiže sme hlasovali o čom-

si, o čom viete iba vy. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fico - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán podpredseda,  ústavnoprávny výbor nie  je oprávnený

vykladať Ústavu Slovenskej republiky.  To je jedna poznámka.

Druhá poznámka - argumentácia,  ktorá bola  prijatá v ústav-

noprávnom výbore,  bola založená na  nelogických argumentoch

a okrem toho  toto uznesenie bolo prijaté  iba silou hlasov,

ničím iným. Ja ho nemôžem rešpektovať. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Odporúčam  mojim kolegom  poslancom, aby  si prečítali,

akú funkciu majú výbory  Národnej rady Slovenskej republiky.

Sú to iniciatívne a poradné orgány tohto pléna, teda aj vás.

Ak sa výbor na niečom uzniesol, je vecou pléna, či to odhla-

suje, alebo nie, a  osvojí si to. Stanovisko ústavnoprávneho

výboru tu bolo odhlasované a  osvojené, tak ho, prosím, reš-

pektujme.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. S prednosťou má faktickú poznámku predseda Ná-

rodnej rady pán Gašparovič. Nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Chcem  upozorniť na  § 22  rokovacieho poriadku,  ktorý

v odseku 2, nebudem citovať všetky odseky, ale v tomto hovo-

rí: "Ak sa v  rozprave prednesie pozmeňujúci návrh, poslanec

alebo navrhovateľ môžu navrhnúť prerušenie prerokovania veci

až dovtedy,  kým k prednesenému  pozmeňujúcemu návrhu zaujme

stanovisko výbor,  ktorý určí Slovenská  národná rada." (Po-

tlesk a nezrozumiteľné hlasy.) Predsedajúci určil, že zasad-

ne ústavnoprávny výbor.

 

     Páni  poslanci, ja  som neskákal  ani jednému  do reči.

Prečo skáčete  mne? Citoval som  vám ustanovenie rokovacieho

poriadku. (Neutíchajúce hlasy protestu.)  A keď niečo chcete

povedať, tak sa prihláste, tak ako som sa ja prihlásil. Pre-

čo kričíme jeden na druhého? Už si od toho odvyknime. Tu má-

te ďalej... Alebo to stačí, nebudem o tom ďalej diskutovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Predseda výboru pán Brňák - faktická poznámka.

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcel by som len poopraviť tvrdenie pána poslanca Fica.

Ústavnoprávny výbor nedával výklad ústavy, ústavnoprávny vý-

bor prijal  stanovisko. To je  niečo iné. A  toto stanovisko

normálne  prešlo  hlasovaním,  toto  stanovisko  si následne

osvojilo plénum pri hlasovaní. V konečnom dôsledku bolo roz-

hodnuté  aj  o  návrhu  pána  poslanca  Romana Kováča, ktorý

vlastne žiadal hlasovať  o tom, čo sa v  tomto uznesení uvá-

dzalo v časti písmena B.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Chcel som len upozorniť pána predsedu Národnej rady, že

som nedával pozmeňujúci návrh,  ale procedurálny. A o proce-

durálnom návrhu  sa hlasuje hneď  a bez rozpravy.  To nie je

pozmeňujúci návrh. Keby som  dával pozmeňujúci návrh k textu

zákona, pán predseda,  mali by ste pravdu. Ale  ja som dával

procedurálny návrh, a toto bolo hrubé porušenie zákona o ro-

kovacom poriadku. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

 

 

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, pán poslanec  Roman Kováč oznámil, že

žiada, aby  sa hlasovalo o jeho  procedurálnom návrhu. Znova

vám opakujem, stanovisko ústavnoprávneho  výboru je len sta-

novisko, nie  je to procedurálny návrh.  Návrh pána poslanca

bol  prvý.  Znovu  opakujem,  dodržiavajte rokovací poriadok

a dajte o ňom hlasovať. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

   Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     protestujem v mene Maďarskej koalície proti svojvoľnému

výkladu rokovacieho  poriadku. Predsa všetkým,  ktorí sedíme

v sále, je  jasné, že nebol  predložený návrh na  prerušenie

rokovania, ale bol predložený procedurálny návrh. To, čo pán

predseda Gašparovič vysvetľuje podľa odseku  2 § 22, je úče-

lový výklad. Prosím, pán predseda, aby ste si to ako právnik

uvedomili.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     S uprednostnením slova má faktickú poznámku pán predse-

da Národnej rady.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Rózsa, dovoľte mi  povedať, ak máte  pred

sebou rokovací poriadok,  ja som citoval odsek 2,  vy by ste

si mohli prečítať odsek 5,  ktorý hovorí: "Obdobne možno po-

stupovať pri predložení iného návrhu k prerokúvanej otázke."

To je  iný návrh k prerokúvanej  otázke. Takže, pán poslanec

Rózsa - právnik, prečítajte si to. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán podpredseda, aj pán predseda,

 

     aj Kresťanskodemokratické hnutie  vyjadruje nesúhlas so

svojvoľným výkladom rokovacieho poriadku. § 22 ods. 2 hovorí

o tom,  že "ak  sa v  rozprave prednesie  pozmeňujúci návrh,

poslanec alebo navrhovateľ...".  Ani poslanec, ktorý dotyčný

mávrh predniesol,  ani navrhovateľ nepožiadali  o prerušenie

a o prerokovanie,  a to isté...  (Hlasy v sále.)  Odsek 5 je

v tomto prípade irelevantný, pán predsedajúci.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To vari nie je možné.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Súhlasím s vami, pán predseda, to vari nie je možné.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Protestujem  proti postupu  predsedajúceho aj  predsedu

ústavnoprávneho výboru,  pretože tu nebol  podľa rokovacieho

poriadku prednesený návrh,  aby ústavnoprávny výbor zaujímal

stanovisko k  pozmeňujúcemu návrhu pána  poslanca Kováča. Ak

si spomínate, páni kolegovia  poslanci aj pán  predsedajúci,

pán  poslanec Mikloško  a dvaja  členovia Maďarskej koalície

predniesli návrh na prerušenie a na poradu klubov. Predseda-

júci  tu nepredniesol,  že má  zasadnúť ústavnoprávny výbor.

Vymýšľate si. (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Dovoľte mi protestovať, pán predsedajúci, proti všetkým

predchádzajúcim protestujúcim. (Šum v sále.) A chcem upozor-

niť pána poslanca Kováča, že jeho návrh vôbec nebol pozmeňu-

júci, pretože sa nedotýkal  procedúry, teda ani nie procedu-

rálny, ale dotýkal sa  obsahu a rozsahu prerokúvanej proble-

matiky, toho, čo pán prezident navrhol na nové prerokovanie.

To znamená, že nebol to návrh procedurálny.  Bol to špekula-

tívno-obsahový návrh. Asi tak by som to nazval.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     pokiaľ  ide o  výklad pána  predsedu Gašparoviča, odsek

5 § 22 rokovacieho poriadku  Národnej rady Slovenskej repub-

liky sa vzťahuje na  okamžité hlasovanie bez rozpravy. Svoj-

voľným výkladom nemožno aplikovať  ustanovenie na to bez to-

ho, aby bol predložený konkrétny návrh na prerušenie rokova-

nia, že o tomto môže rozhodnúť niekto iný. Nemôže. Pán pred-

seda Národnej rady, prosím, aby  ste si túto otázku uvedomi-

li.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

   Faktická poznámka - pán poslanec Komlósy.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Vážená Národná rada,

 

     ostatné námietky voči takémuto postupu už povedali moji

kolegovia. Chcem  len upozorniť na  jeden fakt. Aj  rokovací

poriadok,  aj návrh,  aj celý  priebeh tejto  kauzy bol,  že

ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko k navrhnutému procedu-

rálnemu návrhu pána poslanca Romana Kováča. O stanovisku ako

takom - neviem, či môže, a  ja mám taký názor, že nemôže za-

ujať stanovisko Národná rada  hlasovaním, ak to nebolo pred-

nesené ako návrh. Ak aj bol uznesením výboru požiadaný pred-

seda  tohto výboru,  aby  predniesol  návrh výboru,  môže sa

o ňom  hlasovať len  po  návrhu  pána poslanca  Kováča. Čiže

minimálne bol porušený tento postup. Neviem, čo sa udialo vo

výbore, ale minimálne tento postup bol porušený.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Chcela by som sa obrátiť  na pána predsedu Národnej ra-

dy, ak môže teraz na chvíľku počúvať, lebo mu chcem dať jed-

nu otázku.  Chcela by som sa  spýtať predsedu Národnej rady,

na  základe ktorého  odseku §  22 má  prednosť pri hlasovaní

stanovisko výboru pred procedurálnym návrhom poslanca.

 

     Pán predseda,  buďte taký láskavý,  mohli by ste  mi to

citovať,  pretože môj  výklad je  iný. Uznávam,  že môžu byť

sporné prípady. Uznávam, že  ústavnoprávny výbor môže zasad-

núť a môže poslancovi odporúčať,  aby stiahol svoj návrh, ak

vyvoláva  legislatívne problémy.  Posledný odsek  hovorí, že

poslanec môže stiahnuť svoj návrh. Ak ho však nestiahne, pán

predseda, potom je o ňom potrebné hlasovať. Opakujem otázku:

Na základe ktorého odseku § 22 sa hlasuje najprv o stanovis-

ku výboru a až potom o návrhu poslanca?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     znovu by  som upozornil, že §  22 hovorí o pozmeňujúcom

návrhu, pozmeňujúci návrh sa týka  obsahu. Ja hovorím o tom,

že som predložil procedurálny  návrh. Pán poslanec Cuper, to

nebol žiadny špekulatívno-obsahový  návrh, to bola procedúra

hlasovať  iba o  pripomienkach  pána  prezidenta. To  nie je

žiadny obsah. To je forma, ako  sa bude hlasovať. To je pro-

cedúra.  Takže prosím  vás,  aby  ste si  nezamieňali pojmy.

A preto nesúhlasím  ani s výkladom pána  predsedu, ani s vý-

kladom pána predsedu ústavnoprávneho výboru, pretože pri do-

držaní rokovacieho poriadku sa  malo najprv hlasovať o mojom

procedurálnom návrhu,  potom sa mohlo  hlasovať o stanovisku

ústavnoprávneho výboru, ale určite nie opačne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem.

 

     Pán predseda, vy ste sa dovolávali rokovacieho poriadku

§ 22 ods. 2, ods. 5 s odvolaním na ods. 2, kde poslanec môže

požiadať o  stanovisko výboru a Slovenská  národná rada, ako

sa ešte vtedy nazývala, mala  v podstate rozhodnúť o tom, či

výbor  takéto  stanovisko    predložiť  Národnej rade. Ale

o tom nerozhodla  Národná rada. V  tomto prípade sa  vlastne

§ 22 ods. 2 nenaplnil, pretože  o tom Národná rada nerozhod-

la. Ale ja  teraz na základe tohto § 22  ods. 2 ako poslanec

navrhujem, aby k tejto veci  zaujal stanovisko výbor pre ži-

votné prostredie. (Šum v sále.)

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Je  to  procedurálny  návrh,  pán  podpredseda, a treba

o ňom hlasovať bez rozpravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci, chcem  iba odporučiť pani Rus-

nákovej, slečne, pardon (ruch  v sále), pani poslankyni Rus-

nákovej  chcem odporučiť,  aby si  prečítala príslušnú  stať

o výboroch Národnej  rady Slovenskej republiky,  to je §  37

a nasledujúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, pokoj, vážení. Nepočúvate sa.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     A pánu poslancovi Kováčovi  chcem povedať, že jeho pro-

cedurálny návrh  by aj tak  bol zmätkový, pretože  by sa ním

obmedzovali právomoci  tohto zákonodarného orgánu,  ktoré má

z ústavy. Tento parlament je zvrchovaný a nie je viazaný len

pripomienkami pána prezidenta, lebo  by to znamenalo, že pán

prezident má  zákonodarnú iniciatívu (reakcia v  sále), a my

neprerokúvame návrh zákona, ale v každom prípade prerokúvame

už raz schválený zákon  Národnou radou Slovenskej republiky.

 

     Takže, samozrejme,  pán poslanec Kováč,  nemôžem s vami

súhlasiť. Nemôžem hlasovať o vašom  návrhu, ktorým by som si

ja sám obmedzil svoje právomoci.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - predseda výboru pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Chcel by som dvomi poznámkami reagovať na svojich pred-

rečníkov.

 

     Pán poslanec Šimko, aj keby  ste mali pravdu, tak každý

výbor podľa rokovacieho poriadku je nielen kontrolný, ale aj

iniciatívny orgán. To znamená, aj zo samotnej iniciatívy ús-

tavnoprávneho výboru  bolo možné začať v  tejto veci rokovať

a oboznámiť plénum  so stanoviskom. Veď  je predsa normálne,

že došlo k istým problémovým  výkladom a že sme takto postu-

povali. (Hlasy v sále.) Iniciatívny a kontrolný orgán.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, hláste sa. Dávam všetkým slovo.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     A ešte jednu poznámku k vystúpeniu pána poslanca Romana

Kováča.

 

     Pán poslanec, o čom, o  akom vašom návrhu máme dať hla-

sovať? Ak  máte presne zapísaný  svoj návrh, tak  on nie je,

ako povedal pán poslanec Cuper, špekulatívny, ale je vnútor-

ne nezmyselný. Dovolím si  odcitovať, ja vás nechcem urážať,

aby  ste to  nemysleli takto,  ale dovolím  si odcitovať váš

procedurálny  návrh, ktorý  ste položili.  Uviedli ste alebo

dali ste  tento návrh: "Či pôjdeme  nad rámec prezidentových

pripomienok, alebo nie." V jednom návrhu ste podali nenorma-

tívny text na hlasovanie. Pýtam sa, o čom máme dať hlasovať?

Či pôjdeme nad rámec, alebo nie?  Veď návrh sám osebe je ne-

zmyselný na hlasovanie. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč, máte slovo.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Je  to  neuveriteľné,  pán  predseda,  že ste prerušili

schôdzu,  zasadal ústavnoprávny  výbor, aby  rokoval o mojom

nenormatívnom návrhu. Je to nenormálne.  A myslím si, že môj

návrh bol úplne jasný. (Potlesk.) Prosím vás, to po prvé.

 

     Po druhé, nesmierne si vážim  vaše slová, ktoré ste po-

vedali o tom, že každý  poslanec má právo predniesť svoj ná-

vrh, aj  slová pána Cupera,  že toto je  suverénny orgán, a,

vážení páni, ja vám tieto  vaše slová budem pripomínať vždy,

keď bude prerušená rozprava  a bude znemožnené poslancom dá-

vať návrhy. Vždy vám to budem pripomínať.

 

     Vraciam sa k svojej procedurálnej otázke, k svojmu pro-

cedurálnemu návrhu, aby sme po rozprave hlasovali iba o pia-

tich pripomienkach pána prezidenta. Je  to plne v dikcii to-

ho, čo som navrhol v rozprave.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

   Ďakujem. Pán poslanec Fogaš - faktická poznámka.

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcel by som vás poprosiť,  aby sme sa vrátili k meritu

veci. Spor  vznikol ohľadom toho,  či je, alebo nie je možné

rokovať aj  o ďalších pripomienkach,  ktoré budú prednesené,

ako o pripomienkach, ktoré písomne predložil pán prezident.

 

     Pán kolega Cuper predniesol  jednoducho názor, ktorý je

absolútne  vedľa. Ústava  jednoznačne predpokladá,  že sa má

rokovať  o pripomienkach,  ktoré sú  predložené prezidentom.

A hovorme o tom s vážnosťou, pretože premiér slovenskej vlá-

dy v súvislosti s otázkou na novelu Trestného zákona odpove-

dal, že Slovenská  republika požiadala nezávislých rakúskych

právnikov  o ich  názor  a  tieto názory  budú rešpektované.

A majú byť rešpektované tak, že sa dokončí legislatívny pro-

ces v Národnej rade. Čiže  ak dnes prijmeme nejaké stanovis-

ko, súčasne predurčujeme, ako sa bude konať aj v tejto veci.

 

     Nestojíme  prvýkrát  pred  týmto  problémom.  Prezident

i vláda  v podstate  majú možnosť  iniciovať vrátenie zákona

v prípadoch, keď nie je zákon realizovateľný, či už z ekono-

mických dôvodov, alebo nie je v súlade s medzinárodnými nor-

mami, alebo nezodpovedá kritériám,  podľa ktorých sa mal zá-

kon prijať. Teda porušuje sa procedurálne nejaký proces.

 

     Ak je  stanovisko ústavnoprávneho výboru  bez ohľadu na

to, či  ho chceme odhlasúvať, alebo  nechceme, myslím si, že

netreba o ňom hlasovať, stačí, že sa tlmočí. Ale ak ho chce-

me v  tomto zmysle rešpektovať, potom  treba povedať, že ani

návrhy, ktoré predložil prezident, nie je možné meniť. Môže-

me z  nich schváliť len časť  a časť z nich  neschváliť, ale

nemôžeme ich meniť. Keď iniciuje vrátenie zákona, či už vlá-

da, alebo  keď vyjadruje svoje  stanovisko prezident, to 

jeho  návrhy a  nemáme právo  ich meniť.  To  je  môj názor.

A myslím si,  že o procedurálnom návrhu  je možné dať hlaso-

vať. Ak  sa to nestalo  včas, treba to  urobiť, ale snemovňa

tým predurčí aj ďalší vývoj.  Chcel by som vás poprosiť, aby

sme predurčili ďalší vývoj v súlade s duchom ústavy, tak ako

bola prijímaná. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Komlósy - faktická poznámka.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcem len zareagovať na vysvetlenie pána poslanca Brňá-

ka, že o tom, čo navrhol  pán poslanec Kováč, sa nedalo hla-

sovať,  lebo jeho  návrh bol  vnútorne nezmyselný.  Chcem sa

spýtať, o čom sme hlasovali,  na akom základe sme potom hla-

sovali o stanovisku výboru.

 

     Podľa mňa stanoviskom výboru k nejakému návrhu môže byť

len nejaký vysvetľovací text, pokúšajúci sa v určitom zmysle

ovplyvniť snemovňu a na  základe tohto stanoviska, tohto vy-

svetlenia by sa  malo hlasovať o pôvodnom návrhu.  To je len

stanovisko, vysvetlenie výboru. A pôvodný návrh bol procedu-

rálny návrh pána poslanca Romana Kováča, o ktorom sme zatiaľ

ešte vôbec nehlasovali. Hlasovali sme...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Kováč povedal...

 

 

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Chcel by  som dokončiť a potom  môžete povedať svoj ná-

zor, pán podpredseda.

 

     Na základe  tohto, ak bol aj  vnútorne nezmyselný návrh

pána  poslanca Romana  Kováča, mali  ste o  ňom dať hlasovať

a mohli sme ho zamietnuť. Ak  si väčšina poslancov myslí, že

je to nezmyselný návrh, tak ho zamietne. Ale nie takto igno-

rovať rokovací poriadok a vôbec nedať o ňom hlasovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rózsa, nech sa páči, máte faktic-

kú poznámku.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     pokiaľ ide o poradie hlasovania o jednotlivých pozmeňu-

júcich návrhoch, nech sú návrhy  akékoľvek, upravuje to § 25

ods. 2 rokovacieho poriadku. Ak  majú mnohí z prítomných po-

slancov názor, že návrh je nereálny, nesplniteľný alebo pro-

tizákonný, môžu  to vyjadriť hlasovaním. To  nie je dôvod na

to, aby sme o tomto procedurálnom návrhu, nech je akýkoľvek,

nedali hlasovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Langoš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán podpredseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi povedať  dve  veci.  Po prvé,  som zhrozený

z toho,  akú neúctu  prejavujete vy,  poslanci zákonodarného

zboru Slovenskej republiky, voči ústave a voči zákonom. Pri-

jímate zákony, z ktorých mnohé dôležitým a závažným spôsobom

zasahujú do života 5 miliónov občanov našej krajiny.

 

     Po  druhé, ak  schválite pozmeňujúci  návrh kolegu  Reu

a schválite zákon v tomto  znení, s týmto pozmeňujúcim návr-

hom  schválite nový zákon a  prezident tak získa znova právo

vrátiť nový zákon parlamentu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Chcel by som vám pripomenúť, pán predsedajúci a kolego-

via z koalície, že si  pán predseda Národnej rady, keď pred-

sedal tomuto zhromaždeniu, niekoľkokrát uplatnil právo a dal

hlasovať bez rozpravy nie  o procedurálnom, ale procesuálnom

návrhu. Takéto dva návrhy tu  odzneli. Odznel návrh pána Ko-

váča, ktorý  odznel predtým, ako bolo  treba zvolávať ústav-

noprávny výbor, a nehlasovalo sa  o ňom. Odznel tu ďalší ná-

vrh, ktorý podal môj kolega poslanec Šimko.

 

     Pýtam  sa  vás,  pán  predsedajúci,  kedy  konečne dáte

o týchto dvoch návrhoch hlasovať. O návrhu pána poslanca Ko-

váča aj o návrhu pána  poslanca Šimka, aby výbor pre životné

prostredie zvážil,  čo sa tu  prednieslo. Pýtam sa  vás ešte

raz, kedy dáte o týchto dvoch procedurálnych návrhoch, jasne

procedurálnych, hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem môjmu kolegovi  pánu poslancovi Fogašovi povedať,

že keď  ja som vedľa, on  je ešte aj ako  tá jedľa, lebo som

hovoril, že prezidentove pripomienky  nie sú pre nás nijakým

návrhom, ako  si to myslí  pán poslanec Fogaš.  Sú to proste

prezidentove pripomienky. (Prejav nesúhlasu v sále.)

 

     Ale, pán Fogaš,  nikde v ústave nečítam, že  by mal pán

prezident právo predkladať  tomuto parlamentu nejaké návrhy,

ktorými by sa tento  zákonodarný orgán bol povinný zaoberať.

Tak neviem, o čom sa tu bavíme.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Chcela by som pripomenúť pánu predsedovi Národnej rady,

že  neodpovedal na  moju otázku,  na základe  ktorého odseku

a ktorého paragrafu má prednosť pri hlasovaní stanovisko vý-

boru pred procedurálnym návrhom poslanca.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Černák  s prihláškou do

rozpravy. (Ruch v sále.) Prepáčte ešte na chvíľu, pán posla-

nec Šimko sa hlási s faktickou poznámkou.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán podpredseda Augustín Marián Húska, dal som normálny

procedurálny návrh podľa § 22 ods. 2 rokovacieho poriadku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec  Kováč pred chvíľou,  keď modifikoval svoj

návrh, hovoril, aby sa o tom hlasovalo po skončení rozpravy,

atď. Takýmto spôsobom modifikoval svoj návrh. Takým spôsobom

dám o tejto záležitosti hlasovať po skončení rozpravy. Hovo-

ril to pred krátkou chvíľou.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán podpredseda, ale ja som  dal iný návrh. Dal som iný

procedurálny návrh.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Bol tu  predtým aj návrh  pána poslanca Brňáka.  Jedno-

ducho, je z toho zmätok.  Nejdem sa podriadiť tomuto zmätku,

ani vašim zmätkovým postupom. Slovo má pán poslanec...

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán podpredseda,  ten zmätok je u  vás. Neprenášajte ho

na  celú snemovňu.  Upokojte  sa  a dajte  normálne hlasovať

o návrhu, ktorý ste dostali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Máte slovo.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     A je tam ešte ďalšia faktická poznámka.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Faktická poznámka, pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Vôbec  si nemyslím, že je tu

zmätok. Len si myslím, že  o procedurálnom návrhu sa hlasuje

bez  rozpravy. Neviem,  prečo  si  myslíte, že  po rozprave.

O procedurálnom návrhu sa hlasuje  bez rozpravy. Tak prosím,

aby ste dali hlasovať o procedurálnych návrhoch.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že by sme sa mali

vrátiť k rokovaniu. Ak v rokovacom poriadku stojí, že o pro-

cedurálnom návrhu sa hlasuje bez rozpravy, to znamená, že sa

nerobí rozprava k  tomuto návrhu, ale nie to,  že sa automa-

ticky zastavuje každá rozprava a okamžite sa hlasuje.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ten postup  aj zachovávam. Pán Černák,  máte slovo. Pán

poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán  predsedajúci,  máte  rozdielny  meter  podľa toho,

z ktorej strany prichádzajú návrhy.  Robíte si z rokovacieho

poriadku trhací kalendár. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     boli predložené dva procesné  návrhy. Jeden som predlo-

žil ja, druhý predložil pán poslanec Šimko. Procedurálne ná-

vrhy...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Aj pán poslanec Brňák predložil návrh. (Hlasy v sále.)

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Prečo pokračujete  ďalej v rozprave, keď  sa hovorí, že

sa o tomto návrhu hlasuje  bez rozpravy? Chcel by som pripo-

menúť pánu  poslancovi Prokešovi, že  procedurálne návrhy na

ukončenie rozpravy, ktoré dávali práve členovia tohto posla-

neckého klubu, nepripustili  ďalšiu rozpravu. Práve procedu-

rálne návrhy neodzneli až po skončení rozpravy, ale zastavi-

li rozpravu. Nech teraz nevyťahuje, že sa nerokuje ďalej.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre. Pán poslanec Bugár - faktická poznámka.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda, v mene dvoch klubov Maďarskej

koalície žiadam  prestávku dovtedy, kým  si s legislatívcami

nevysvetlíte, kto v tomto procese má  pravdu a ako sa dá vy-

riešiť tento problém.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Hrušovský - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pripájame sa ku klubom na vyhlásenie prestávky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pripájame sa...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Brocka - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážené  kolegyne, vážení  kolegovia, navrhujem  vymeniť

predsedajúceho schôdze.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Priatelia, s ohľadom na požiadavku na preruše-

nie schôdze vyslovenú viacerými ako jedným klubom vyhlasujem

do 15.00 hodiny prestávku na poradu klubov.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     prosím,  dostavte  sa  do  rokovacej miestnosti, budeme

pokračovať  v rokovaní.  Prestávka sa  využila na neformálne

rozhovory s  odborníkmi. Postup bude  taký, že teraz  budeme

hlasovať o procedurálnom návrhu  pána poslanca Kováča, potom

o procedurálnom návrhu pána poslanca Šimka, pán poslanec Br-

ňák sťahuje svoj procedurálny návrh. Potom dokončíme rozpra-

vu vystúpením pána poslanca Černáka.

 

     Prosím, pripravme  sa. Pozývam všetkých  poslancov, aby

zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Nech sa páči. (Gong.)

 

     Opakujem, pozývam všetkých poslancov do rokovacej mies-

tnosti. Prosím vás, zachovajme vnútornú a pracovnú disciplí-

nu. Nech sa páči.

 

     Budeme  postupovať tak,  že na  základe diskusií, ktoré

sme teraz uskutočnili s odborníkmi, budeme  hlasovať o dvoch

procedurálnych návrhoch - pána  poslanca Kováča,  potom pána

poslanca Šimka. Pán poslanec Brňák sťahuje svoj procedurálny

návrh. Po tomto pristúpime ešte k zakľúčeniu rozpravy vystú-

pením pána poslanca Černáka.

 

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  prosím, prezentujme sa

a vzápätí hlasujme. (Hlasy v sále.) Pardon, pán poslanec Ko-

váč, nech sa páči - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán podpredseda, aby bolo  jasné, o čom hlasujeme, lebo

mnohí sa vyslovili, že im nie je jasné. Znovu to teda prečí-

tam.  Môj procedurálny  návrh  znie,  aby sme  hlasovali iba

o 5 pripomienkach pána prezidenta.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To je ale znova posun v štylizácii vašej požiadavky.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     To je spresnenie, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Je to nový upravený návrh?

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Nie, je to spresnenie návrhu, ktorý som podal.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Lebo v takom prípade je to váš tretí návrh.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Nie.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Je to v podstate celkom výrazne modifikovaný návrh, pán

kolega.

 

     Budeme teda hlasovať o návrhu pána poslanca Šimka. Fak-

tická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, chcem oznámiť,  že budem hlasovať ná-

hradnou kartou číslo 2.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán predseda Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  odporučil by  som zobrať  zo

záznamu  textáciu pána  poslanca Kováča,  pretože po  treťom

spresňujúcom texte  bude štvrtý, pätnásty,  šestnásty, trid-

siaty, donekonečna sa budeme  zaoberať nezmyslami a títo po-

slanci budú  s nami takto manipulovať.  Tak sa, preboha, ne-

dajme a pristúpme k racionálnej práci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Prosím vás pekne,  tú prestávku sme si dali  na to, aby

sme si spresnili svoje názory. Spresnili sme ich a pán Kováč

jasne povedal o čom chce,  aby sa hlasovalo. Prosím vás pek-

ne, hlasujme o tom, čo si žiada pán poslanec Kováč, nič iné.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     O tom niet žiadnych  pochýb, priatelia. Problém bol iba

v tom,  že  v  novej  modifikácii  je  to vlastne nový návrh

a v takom  prípade má pán poslanec  Šimko prednosť so svojím

procedurálnym návrhom, to je zmysel postupu.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán podpredseda, išlo o spresnenie procedurálneho návr-

hu, ktorý  dal pán Kováč,  takže nevidím dôvod,  prečo by sa

malo meniť poradie. Ja som dal návrh až po ňom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Viem, ale hovoríte, že ste dali spresnenie, pre pánabo-

ha. (Smiech.) Tak zachovajme chvíľu rozumný stav. Veď celkom

chápem, že politická chvíľa  velí často rôzne spôsoby postu-

pu,  ale  predsa  nemôžeme  to  robiť  ako  paru nad hrncom.

Veď  to musí  mať nejakým  spôsobom svoju  vnútornú kohéziu.

(Ruch v sále.)

 

     Dobre, priatelia, myslím, že  môžeme byť takí veľkorysí

všetci navzájom  voči sebe a  budeme hlasovať o  návrhu pána

poslanca Kováča.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že procedurálny návrh pána poslanca Kováča

nebol prijatý.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o procedurál-

nom návrhu pána poslanca Šimka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Konštatujem, že procedurálny  návrh pána poslanca Šimka

nebol schválený.

 

     Dokončíme rozpravu,  slovo má pán  poslanec Černák. Pán

poslanec  Fico má  predtým faktickú  poznámku. Prepáčte, pán

poslanec Černák.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán podpredseda, rád by  som teraz počul vaše vysvetle-

nie. Neprijali sme procedurálny  návrh pána poslanca Kováča,

negáciou mi  z toho vyplýva,  že budeme hlasovať  o všetkých

pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli  teraz v parlamente. Pro-

sím vás, spresnite to.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prijali  sme uznesenie,  ktoré predložil  ústavnoprávny

výbor. (Hlasy  protestu v sále.) Veľmi  ľutujem, prosím, po-

kračujeme. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  predsedajúci, prepáčte,  pán poslanec  Roman Kováč

navrhol a teraz sme to  prijali hlasovaním, že môžeme hlaso-

vať  len o  pozmeňujúcich návrhoch  pána prezidenta.  Keď to

neprešlo, môžeme hlasovať o čomkoľvek, bohužiaľ.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán podpredseda, Národná rada Slovenskej republiky dnes

prijala vnútorne protirečivé,  vzájomne si protirečivé uzne-

senia. Podľa čoho postupujeme? Skúste to charakterizovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem iba  pánu Mikloškovi povedať,  aby si preštudoval

článok  2 odsek  3 ústavy,  a pánu  poslancovi Kováčovi, aby

viacej  nepredkladal  také  návrhy,  ktoré    protiústavné

a ktorými sa zmení zmysel a obsah Ústavy Slovenskej republi-

ky, pretože o takých návrhoch sa naozaj nemá čo hlasovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fico - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán podpredseda, keďže sú  tu takéto zmätky, navrhujem,

aby sa zišlo politické grémium, aby pripravilo návrh na ďal-

ší postup v rokovaní. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák, nech sa páči, máte slovo.

(Hlasy v sále.)

 

     Pán poslanec Černák má slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne.  Registroval som, že  pán poslanec Bugár

sa pripája k požiadavke pána Fica...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Koniec s touto hrou.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     ...ale keďže  riskujem, že od  pol jedenástej čakám  na

vystúpenie a je už pomaličky  pol štvrtej, tak sa budem sna-

žiť veľmi skrátenou  formou povedať, čo mám na  srdci, a po-

tom, myslím si, že návrh, ktorý tu bol dvoma klubmi potvrde-

ný na zvolanie politického grémia, je aktuálny.

 

 

     Dovoľte mi veľmi stručne  povedať čosi o štyroch oblas-

tiach. Najprv taká nostalgická poznámočka, potom čosi k vec-

nej náplni pripomienok pána prezidenta, jeden procesný návrh

a nakoniec jedna politická poznámka.

 

     Nostalgicky  si  spomínam  na  minulý  týždeň,  keď sme

z opozície navrhovali, vážení kolegovia  a kolegyne, aby ste

neprerušovali schôdzu, ale aby  sme rokovali o rokovacom po-

riadku. Keby sme už boli mali nový rokovací poriadok, tak sa

vyhneme takým diskusiám, aké prebiehajú v parlamente dnes od

pol jedenástej, kde sa  prijímajú protichodné uznesenia, kde

pán predsedajúci raz povie, že  biele je biele, a raz povie,

že je  čierne. Žiaľ, vidíte,  že niekedy aj  my máme pravdu.

Ten týždeň,  ktorý sme mali rezervovaný,  minulý týždeň, sme

mohli efektívnejšie využiť.

 

     Dámy a  páni, čo ešte  povedať k tomuto  návrhu zákona,

ktorý pán  prezident, využijúc svoje  ústavné právo, vrátil?

Ak si zalistujete v pamäti, ak si pospomínate, čo všetko sme

pohovorili, z ktorých všetkých  možných zorných uhlov sme sa

na zákon pozerali,  prakticky už nie je čo  nové k tomu pri-

dať, aby  sme sa neopakovali  a aby sme  efektívne využívali

svoj poslanecký čas. Ale chcel by som vás všetkých poprosiť,

sústreďme sa predovšetkým na to, o čom teraz diskutujeme, na

pripomienku pána prezidenta o účinnosti tohto zákona.

 

     Povedzte mi, preboha, čo vás vlastne tlačí. Pán premiér

vo februári vyhlásil, že banky budú sprivatizované do febru-

ára. Prijali sme zákon, že nebudú sprivatizované, nič sa ne-

deje. Vláda menovala krajských  šéfov, už prebiehajú okresné

rozlučovacie snemy. Čo je, preboha, motívom, že to musí pla-

tiť od 1. júla? Veď je  to proti  zákonu o rozpočtových pra-

vidlách.

 

     Prijmite prezidentovu pripomienku, akceptujte 1. januá-

ra a  získate čas na to,  aby sa chyby, ktoré  boli urobené,

odstránili. Predovšetkým aby sa prijal presun kompetencií na

samosprávu  a  aby  sa  dôkladne  prediskutovala organizácia

miestnej štátnej správy.

 

     Dámy  a páni,  prosím vás,  tak ako  vo svojom pôvodnom

vystúpení, prijali sme zákon o  rozpočtových pravidlách, dá-

tum,  1. 1.  1997 je  najlogickejší dátum,  a ak  máme aspoň

trošku ukázať,  že chceme posudzovať  problémy vecne, a  nie

politicky, mali by sme akceptovať výhradu pána prezidenta.

 

     Druhá, resp.  po tej nostalgickej  poznámke tretia moja

pripomienka  je procesná.  Sám  vôbec  neviem, o  čom budeme

vlastne hlasovať. Ale keď sme sa rozhodli pri poslednom pro-

cesnom hlasovaní,  že budeme hlasovať  nad rámec pripomienok

pána prezidenta, dovoľte mi, aby  som aj ja dal jeden pozme-

ňujúci návrh.

 

     Sám som si vedomý, že  sme sa dohodli, že pri opätovnom

prerokúvaní zákona,  ktorý vráti pán  prezident, by sa  malo

rokovať len  o jeho pripomienkach,  ale dovoľte mi,  aby som

pripomenul, že  trikrát sme toto pravidlo  porušili. Raz pri

poslaneckých platoch, vtedy to nebolo v záujme veci, ale pri

matrikách a pri organizácii ministerstiev a ústredných orgá-

nov štátnej  správy tretíkrát, vtedy to  bolo v záujme veci.

Preto aj  ja navrhujem, ak  sa bude hlasovať  o pozmeňujúcom

návrhu pána Reu, nech sa hlasuje aj o mojom pozmeňujúcom ná-

vrhu, ktorý  odovzdávam písomne a ktorý  znie: V § 9  ods. 6

písm. k) slovo "Žarnovica" nahradiť slovom "Nová Baňa".

 

     Dámy a páni, keď  Novobančania spočítali vaše hlasy, 83

poslancov Národnej rady hlasovalo za Novú Baňu. Preboha, veď

to je  pomaly dosť na ústavný  zákon. Ale raz sa  jeden klub

zdržal, raz druhý klub nehlasoval. Ústava hovorí úplne jasne

(článok 73 ods. 2) -  poslanec hlasuje podľa svojho svedomia

a vedomia. A  dovoľte mi položiť  otázku, ktorú mi  položili

Novobančania: "Tak  ako ste to  vlastne hlasovali? Veď,  keď

sme vás spočítali ako fyzické osoby, tak ste mali 83 hlasov,

ktoré podporovali Novú Baňu." A to bol jeden a jediný dôvod,

prečo dávam pozmeňujúci návrh.

 

     Na záver mi dovoľte  položiť politickú rečnícku otázku:

Čiu vôľu vlastne my  ako poslanci v parlamente presadzujeme?

Pán kolega Švec hovoril o  vôli občanov, o vôli Bratislavča-

nov, či  bude rešpektovaná, alebo  nebude rešpektovaná. Pre-

sadzujeme názory, ktoré by sme mali zozbierať od svojich ob-

čanov,  ale presadzujeme  ich slobodne,  vedome, na  základe

svojho mandátu, ktorý sme  dostali. Prijali sme zákon. Zákon

odhlasovali poslanci,  resp. opätovne o  ňom rokujú poslanci

Národnej  rady.  Strana  demokratickej  ľavice,  ktorá  tiež

oprávnene kritizuje toto  územnosprávne členenie, sa vlastne

nepriamo  pričinila o  to, že  o ňom  dnes rokujeme, pretože

vláda si  nebola istá, či  prejde vrátený návrh  a odkladala

ho, odkladala, až prebehol dátum.

 

     A dovoľte  mi teraz položiť znovu  tú otázku, koho vôľu

presadzujeme, keď približne  pred mesiacom Slovenská národná

strana tvrdo kritizovala územnosprávne členenie a vyjadrova-

la  sa,  že  ho  nepodporí.  Ergo,  keď to všetko spočítame,

vlastne presadzujeme názory  jednej politickej strany. Neva-

dí, že má  61 poslancov, ale ja som  veľmi podporoval hlasy,

ktoré hovorili, aby toto bol ústavný zákon, aby bol potrebný

širší politický konsenzus. Takýto  zákon, takáto malá ústava

je pomaličky  druhý najdôležitejší zákon po  ústave a mal by

platiť na desaťročia,  mal by byť prijatý širokým politickým

konsenzom.  Ak sa  pozrieme vylučovacou  metódou na  to, kto

a ako sa k územnosprávnemu členeniu vyjadroval, presadzujeme

vlastne vôľu len jednej politickej  strany, aj to som si nie

celkom istý  z kuloárnych diskusií,  či je to  absolútny sú-

hlas.

 

     Preto skončím  ďalšou rečníckou otázkou,  ale chcem vás

poprosiť, kolegyne, kolegovia, odložme teraz na bok politic-

ké tričká a pri hlasovaní o tomto zákone, a predovšetkým pri

hlasovaní  o  prezidentových  pripomienkach,  berme do úvahy

vecnú argumentáciu,  vecné problémy a  hlasujme tak, aby  sa

občania nepýtali: "83 vás hlasovalo  za a aj tak to nakoniec

neprešlo."

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     prerušujem teraz rokovanie do 15.45 hodiny na zasadanie

politického grémia.  Prosím poverených zástupcov  strán, aby

nastúpili o 15.30 hodine  do politického grémia. Po politic-

kom grémiu rozhodneme, ako budeme postupovať ďalej. Ďakujem.

 

     Opakujem,  o 15.30  hodine sa  začne politické grémium,

bude trvať do 15.45  hodiny. Prosím vážených pánov poslancov

a vážené panie  poslankyne, aby neopúšťali  rokovacie miest-

nosti, aby sme mohli potom plynule pokračovať.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, zaujmite mies-

ta v zasadacej miestnosti.

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  dostal  som ešte jednu

prihlášku do rozpravy od poslanca Kováča. Prosím, pán posla-

nec Kováč, máte slovo.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     viem, že všetci s  napätím očakávate mojich 51 pozmeňu-

júcich návrhov.  Musím vás sklamať.  V tejto chvíli  nebudem

hovoriť o 51 pozmeňujúcich návrhoch, ale dovoľte, aby som sa

vyjadril k  stanovisku pána prezidenta,  predovšetkým  čo sa

týka hlavného mesta Slovenska Bratislavy.

 

     Domnievam  sa, že  jeho stanovisko,  to znamená zriadiť

samostatný správny  celok hlavné mesto  Slovenska, je stano-

visko,  ktoré podložil  legislatívnymi normami.  Ale bolo by

treba hovoriť aj o vecnej  problematike. Štátna správa má vo

svojej  kompetencii množstvo  problémov, ktoré  treba riešiť

v záujme regiónu, v ktorom pôsobí.

 

     Nikto z nás  asi nepochybuje o tom, že  hlavné mesto má

iné a špecifické problémy, ktoré ostatné kraje nemajú. Hlav-

né mesto je sídlom ústredných orgánov štátnej správy. Hlavné

mesto Slovenska je sídlom diplomatického zboru. Hlavné mesto

Slovenska je centrom alebo jedným z najdôležitejších centier

vzdelanosti a  vedy. Hlavné mesto  Slovenska predstavuje pre

občana istý symbol štátnosti.

 

     Je nepochybné, že každé mesto, každá obec má svoj prob-

lém, každý občan má svoj problém, ktorý chce riešiť. Na dru-

hej strane treba však  povedať, že celkom inou problematikou

budú žiť občania okresov,  ktoré vládny návrh navrhuje zara-

diť do Bratislavského kraja.  Iným problémom bude žiť občan,

povedzme, okresu Senec, a iným problémom bude žiť občan mes-

ta Bratislavy. Iným problémom (aj zo správneho hľadiska iným

problémom) bude žiť mesto Senec  alebo obce zaradené v tomto

okrese, a iným problémom bude žiť mesto Bratislava.

 

     Domnievam sa, že je  racionálne pristúpiť k návrhu pána

prezidenta a vymedziť Bratislavu ako osobitný správny celok.

Vychádzam aj z medzinárodných skúseností. Prosím vás, keď sa

pozriete po väčšine hlavných miest Európy, zistíte, že každý

štát sa stará o svoje mesto tak, že vytvára z neho samostat-

ný správny  celok, a pokiaľ sú  priľahlé obce, vytvára ďalší

kraj, ktorý vytvára istý prstenec okolo hlavného mesta. Mys-

lím si, že takýto návrh je racionálny, a z tohto dôvodu jed-

no  z najelegantnejších  riešení ponúka  práve pán  poslanec

Ftáčnik, ktorý navrhuje vytvoriť kraj Bratislava a kraj oko-

lia Bratislavy.

 

     S istým  záujmom budem sledovať,  ako budú hlasovať  za

takéto  návrhy predovšetkým  poslanci, ktorí  sú zvolení  za

Bratislavu alebo ktorí sú občanmi mesta Bratislavy. Je veľká

škoda, že  ste sa vo väčšom  počte nezúčastnili na stretnutí

s poslancami  mestských  zastupiteľstiev  a  zastupiteľstiev

mestských častí a s poslancami mestského bratislavského par-

lamentu, pretože  tam odznievali zásadné  pripomienky, prečo

by malo byť hlavné mesto samostatným správnym celkom.

 

     Chcem vás požiadať, a teraz sa budem obracať predovšet-

kým na tých, ktorí sú obyvateľmi Bratislavy, prosím vás, vy-

jadrite  svoj vzťah  k  hlavnému  mestu Slovenska.  Ale táto

prosba platí aj pre všetkých  ostatných poslancov. Veď je to

skutočne symbol suverénneho štátu. A prečo práve tomuto sym-

bolu suverénneho  štátu nedať výnimočné  postavenie voči os-

tatným mestám?

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, pretože  už nemám ďalšie

prihlášky do rozpravy, vyhlasujem  rozpravu... (Hlasy z plé-

na.) Pán poslanec Harach, faktická poznámka?

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Kolegyne a kolegovia,

 

     chcel by som využiť prítomnosť pani ministerky školstva

a predkladateľa alebo tvorcov tohto zákona a spýtať sa, opä-

tovne položiť  otázku, na ktorú som,  žiaľ, doteraz nedostal

odpoveď ani  vo výbore, ani v  interpelácii. Koľko bude táto

transformácia stáť  napríklad v rezorte školstva,  keď zo 46

školských správ urobíte 79 školských úradov?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

 

     Dovolím si tiež využiť  prítomnosť pána ministra Javor-

ského. Pýtal som sa vtedy, keď tu nebol, ako bude riešiť mi-

nisterstvo zdravotníctva štruktúru a sieť zdravotníckych za-

riadení,  či vznikne  79  okresných  nemocníc, či  vznikne 8

krajských  nemocníc,  aký  nárast  to  bude  mať v riadiacej

štruktúre na úrovni okresov a  krajov a koľko to bude dohro-

mady stáť peňazí.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Keďže  nepredpokladám, že  pán minister  vnútra vystúpi

počas rozpravy, opakujem svoju otázku.

 

     Pán minister vnútra, ako poslanec Národnej rady som ne-

dostal vyčerpávajúcu odpoveď,  koľko bude stáť rekonštrukcia

alebo nový systém štátnej správy slovenských daňovníkov. Ke-

by  ste  boli  taký  láskavý  a poinformovali vyčerpávajúcim

spôsobom a pravdivo poslancov Národnej rady, aké budú nákla-

dy na nový systém štátnej správy na Slovensku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Vyhlasujem  rozpravu o tomto  bode programu za

skončenú. Chce  sa vyjadriť alebo  žiada si záverečné  slovo

pán spoločný spravodajca výborov?

 

     Pán minister,  chcete zaujať stanovisko?  Nech sa páči.

(Hlas predsedu  Národnej rady Slovenskej  republiky: Najskôr

prezident. Hlasy v sále.) Pardon.  Nie, nie. To je otázka...

len pán prezident  má teraz túto funkciu, to  nemôže byť. Vo

vnútri rozprava je už uzavretá.

 

     Nech sa páči, spoločný spravodajca výborov pán poslanec

Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     prosím  vás, venujte  sa teraz  záveru pred  hlasovaním

k prerokovanému zákonu,  ktorý vrátil pán  prezident na opä-

tovné prerokovanie parlamentu.

 

     Vidieť,  že  poslancov  z  opozície  aj pána prezidenta

zrejme  viedla jedna  idea, ako  zmariť úspešnosť realizácie

tohto zákona, lebo dobre  vieme, že termíny účinnosti, ktoré

boli predložené, neboli prerokované  s exekutívou, ktorá is-

te, keď navrhovala 1. 7. tohto roku, aby mohli byť zrealizo-

vané, mala všetko pripravené tak,  aby mohol byť tento zákon

uvedený do života.

 

     Aj z  diskusie bolo vidieť, že  niektorí páni poslanci,

ako napríklad pán poslanec Šimko, naliehal na poslancov Slo-

venskej  národnej strany  a Združenia  robotníkov Slovenska,

ako majú  hlasovať. Ale, pán poslanec  Šimko, v našom výbore

sme prijali niekoľko desiatok starostov. Boli tam aj poslan-

ci z Gelnice, z Gelnickej doliny, niekoľko ich je aj z Kres-

ťanskodemokratického hnutia  a súhlasili so  stavom prípravy

a dokonca boli  radi, že môžu  byť prijatí na  Národnej rade

v našom výbore a že Gelnica bude vyhlásená za okresné mesto.

Boli to  aj miestni komunálni  poslanci z Kresťanskodemokra-

tického hnutia.

 

     Takisto pán poslanec Fogaš  vystúpil, že len v justícii

budú potrebné náklady 1,2 mld korún. Iste, možno, že to boli

len zbožné priania niektorých úradníkov z ministerstva spra-

vodlivosti, že by si to takto predstavovali.

 

     Dovoľte, aby som požiadal  pána predsedajúceho, aby sme

prikročili k hlasovaniu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím teda spoločné-

ho  spravodajcu pána  predsedu Reu,  aby hlasovanie  uvádzal

podľa pripomienok prezidenta, uvedených  v časti 6 rozhodnu-

tia prezidenta a návrhov z rozpravy. (Gong.)

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, pristúpime  k hlasovaniu.

Nech sa páči, uvádzajte hlasovanie podľa návrhov.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vo svojom úvodnom vystúpení som uviedol, že budem dávať

hlasovať o piatich bodoch  spoločnej správy spoločne a neod-

porúčam ich prijať, ale v rozprave vystúpil pán poslanec Ba-

jan a chce, aby sme hlasovali o pripomienkach pána preziden-

ta samostatne, o každej zvlášť  a o všetkých. Sú presne uve-

dené v  spoločnej správe, všetkých  5. Budem dávať  hlasovať

o bodoch spoločnej  správy jednotlivo, a  zároveň tým splním

aj podmienku  pána poslanca Bajana, o  ktorú požiadal v roz-

prave.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, takže začnite.

 

 

Poslanec J. Rea:

 

     Bod číslo 1 spoločnej správy odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

1 spoločnej  správy.  Pán  spoločný  spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 1 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Bod číslo 2 spoločnej správy odporúčam taktiež neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

2 spoločnej  správy.  Pán  spoločný  spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne. Bod číslo 3 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

3 spoločnej  správy.  Pán  spoločný  spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Bod číslo 4 spoločnej správy odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 4 spo-

ločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 4 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spra-

vodajca.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Bod 5 spoločnej správy odporúčam taktiež neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5 spo-

ločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Prikročíme zrejme k hlasovaniu o celku.

 

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ak dovolíte, pán predsedajúci, budeme pokračovať pozme-

ňujúcimi návrhmi. Prvými piatimi  bodmi spoločnej správy sme

vyčerpali hlasovanie o spoločnej správe. Ďalej  vyplynuli na

hlasovanie pozmeňujúce  návrhy z rozpravy. Ako  prvý som vy-

stúpil ja a môj pozmeňujúci návrh  znel v § 19  účinnosť zá-

kona určiť dňom vyhlásenia.  Odporúčam aby sme takýto pozme-

ňujúci návrh prijali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu  pána poslanca Reu.  Pán spoločný spravodajca  ho

odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána predsedu výboru

Reu bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem  pekne, budeme  pokračovať. Ako  ďalší vystúpil

pán poslanec  Bajan, o ktorého piatich  bodoch sme hlasovali

súbežne  s  hlasovaním  o  piatich  bodoch  spoločnej správy

a ďalšie 2 body na hlasovanie predložím.

 

 

     Pán poslanec Bajan požaduje v § 2 vypustiť odsek 3. Ná-

vrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com  návrhu pána  poslanca Bajana.  Pán spoločný spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Bajana

nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Posledný pozmeňujúci návrh pána  poslanca Bajana sa tý-

kal § 2 ods. 1, kde slovo "samosprávnymi" pán poslanec navr-

huje  nahradiť slovom  "samostatnými". Odporúčam  ho taktiež

neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča neprijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Bajana nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďalej  vystúpil  s  pozmeňujúcimi  návrhmi pán poslanec

Ftáčnik. Mal dva pozmeňujúce návrhy.

 

     Pozmeňujúci  návrh v  bode  1  je krátky,  prečítam ho.

V § 2 odsek 2 časť  vety pred bodkočiarkou znie: "Územný ob-

vod vyššieho územného celku nepresahuje územný obvod kraja."

Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Ftáčnika nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Pán  poslanec dal  návrh, že  ak návrh  v bode 1 nebude

prijatý, podáva druhý  návrh, ktorý  prečítam. V §  2 ods. 2

sa za slovo "kraja" pred bodkočiarkou vkladajú slová  "okrem

hlavného  mesta Slovenskej  republiky Bratislavy". Odporúčam

ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom al-

ternatívnom pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca Ftáčnika. Pán

spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že druhý  alternatívny pozmeňujúci  návrh

pána poslanca Ftáčnika nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ako posledný vystúpil s pozmeňujúcim návrhom pán posla-

nec Černák a navrhol v § 9 ods. 6 písm. k) slovo "Žarnovica"

nahradiť slovom "Nová Baňa". Keďže  je toto skutočne nad rá-

mec k pripomienkam pána prezidenta, mimo paragrafov... (Hla-

sy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokoj. Pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Rea:

 

     ...návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu  pána poslanca Černáka.  Pán spoločný spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Černáka

nebol prijatý.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Pán predsedajúci, boli  vyčerpané  všetky pozmeňujúce a

doplňujúce návrhy k vrátenému zákonu. Prosím, aby sme hlaso-

vali o zákone ako celku a odporúčam poslancom Národnej rady,

aby ho prijali.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Budeme hlasovať  o tom, či Národná  rada Slovenskej re-

publiky v súlade  s článkom 87 ods. 3  Ústavy Slovenskej re-

publiky  uvedený  zákon  po  opätovnom prerokovaní schvaľuje

v znení schválených pripomienok.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návr-

hu. Pán spoločný spravodajca odporúča...

 

Poslanec J. Rea:

 

     Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Odporúčam prijať pôvodný zákon  aj v mene najmenej 90 %

obyvateľov Slovenskej republiky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     (Potlesk.)

 

 

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky po

opätovnom prerokovaní schválila  zákon Národnej rady Sloven-

skej republiky  o územnom a  správnom usporiadaní Slovenskej

republiky  vrátený prezidentom  Slovenskej republiky na opä-

tovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  ďakujem za spoluprácu pri

tomto ťažkom hlasovaní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dokončíme rokovanie o  bode  návrh Štátneho záverečného

účtu Slovenskej republiky za rok  1995, ktorý sme včera pre-

rušili  vzhľadom na  to, že  Národná rada  nebola uznášania-

schopná. Preto teraz pristúpime  k hlasovaniu o návrhu uzne-

senia ako celku k tomuto bodu programu.

 

     Predseda  Výboru Národnej  rady pre  financie, rozpočet

a menu  poslanec  Miroslav  Maxon  odporúča návrh uznesenia,

ktoré je súčasťou spoločnej  správy, schváliť v znení prija-

tých zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán predseda

výboru návrh odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej republiky  k návrhu Štátneho  záverečného účtu za

rok 1995. (Potlesk.)

 

     Budeme pokračovať  ď a l š í m  bodom programu,  ktorým

je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o organizácii miestnej  štátnej správy a o  zmene a doplnení

niektorých zákonov.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 427

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 427a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky Ľudovít Hudek.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o orga-

nizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niekto-

rých zákonov je ďalším krokom súvisiacim s reformou verejnej

správy.  Tento zákon  nahrádza doteraz  platnú právnu úpravu

organizácie  miestnej  štátnej  správy,  ktorá  je zakotvená

v zákone Slovenskej národnej rady číslo 472/1990 Zb. o orga-

nizácii miestnej štátnej správy.

 

     Z legislatívneho  hľadiska ide o  zložitý návrh zákona,

ktorý v článku I ustanovuje zriadenie, organizačnú výstavbu,

metódy riadenia a prechody pôsobnosti zo zrušovaných orgánov

miestnej štátnej správy na novú sústavu orgánov, nadväzujúcu

na  územné a  správne usporiadanie  štátu. Zriadenie  nových

miestnych  orgánov  štátnej  správy,  a  to krajských úradov

a okresných úradov, predovšetkým vyžaduje, aby boli vybavené

náležitými kompetenciami. Zákon preto  vo svojej prílohe ob-

sahuje taxatívny výpočet  kompetencií krajských úradov, pri-

čom ostatnú agendu, ktorá v prílohe nie je uvedená, budú au-

tomaticky vykonávať okresné úrady  ako správne orgány prvého

stupňa.

 

     Základným,  teda  aj   najpočetnejším  článkom  sústavy

miestnych orgánov  štátnej správy budú  okresné úrady. Tejto

skutočnosti zodpovedá  i rozsiahla kompetencia,  ktorú zákon

deklaruje zásadou, že okresný úrad vykonáva štátnu správu na

jednotlivých úsekoch, ak jej  výkon nie je výnimočne zverený

inému orgánu  štátnej správy alebo  neštátnemu subjektu, na-

príklad obci či mestu. Naproti tomu krajský úrad je kreovaný

ako správny orgán, ktorého  hlavnou úlohou je spravidla pre-

skúmavacia činnosť, teda  preskúmavanie zákonnosti individu-

álnych správnych aktov vydaných okresnými úradmi.

 

     Z  hľadiska  vnútornej   organizácie  sa  krajský  úrad

a okresný úrad  členia jednotne na odbory  a iné organizačné

útvary. Odbory budú budované  v závislosti od vecnej proble-

matiky.  V  pôsobnosti týchto  úradov  majú administratívno-

-právnu subjektivitu. Znamená to, že príslušný odbor miestnu

štátnu správu  vykonáva samostatne, nezávisle  od iných sub-

jektov vo vnútri úradu i mimo neho.

 

     Pokiaľ ide  o riešenie pracovnoprávnych  otázok zamest-

nancov zrušovaných úradov miestnej štátnej správy, navrhova-

ný zákon v súlade  s medzinárodnými záväzkami Slovenskej re-

publiky upravuje  prechod práv a  povinností z pracovnopráv-

nych vzťahov priamo na novozriaďované okresné a krajské úra-

dy. V  článkoch II až  XXIX ide o  novely niektorých zákonov

ako nevyhnutnú súčasť už  spomínaného zrušenia orgánov a vy-

tvorenia  nových. V  týchto článkoch  sú vykonané nevyhnutné

zmeny, bez ktorých by  dotknuté zákony spôsobovali pri apli-

kácii v praxi problémy a v  niektorých z nich sa premieta aj

požiadavka presunu  pôsobnosti z ústredných  orgánov štátnej

správy na nižšie zložky štátnej správy.

 

     Návrh tohto  zákona je pripravený  tak, aby rešpektoval

požiadavky a zásady výstavby  novej miestnej štátnej správy,

ktoré  vyplynuli z  požiadaviek vlády  Slovenskej republiky,

vyjadrených v jej programových dokumentoch. Z tohto hľadiska

sú krajské  úrady a okresné  úrady konštituované ako  orgány

miestnej štátnej správy so všeobecnou vecnou pôsobnosťou, to

znamená,  že vo  svojom územnom  obvode zabezpečia  prevažnú

časť  právnych  činností,  ktoré  dosiaľ  vykonávajú viaceré

miestne orgány štátnej správy. Odstránenie terajšieho nežia-

duceho  horizontálneho členenia  miestnych správnych orgánov

posilní  koordinačnú  funkciu  štátu  v  území  a v konečnom

dôsledku prinesie skvalitnenie výkonu miestnej štátnej sprá-

vy chápanej ako služby občanom i právnickým osobám.

 

     Vzhľadom na vecný obsah zákona, ktorý sa týka pôsobnos-

ti viacerých ústredných orgánov  štátnej správy, popri našom

ministerstve spolupôsobili pri  jeho vypracovaní najmä mini-

sterstvo financií a tie ústredné orgány štátnej správy, kto-

ré doteraz riadili tzv. špecializované orgány miestnej štát-

nej správy. Podieľali sa tak na vecnom, ako aj legislatívnom

dotváraní návrhu.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     návrhy výborov  Národnej rady Slovenskej  republiky ob-

siahnuté v  spoločnej správe sú  prevažne spresňujúceho cha-

rakteru. Návrhy pod bodmi 7  až 11 spoločnej správy je nutné

uvážiť z hľadiska nevyhnutnej  miery ingerencie vlády, mini-

sterstiev a iných ústredných orgánov do personálnych vzťahov

krajských a okresných úradov. V tomto smere odporúčam zacho-

vať vládou navrhované znenie.

 

     Návrh  zákona  o  organizácii  miestnej  štátnej správy

a o  zmene a  doplnení niektorých  zákonov súvisí  s návrhom

a už vlastne pred pár  minútami schváleným zákonom o územnom

a správnom usporiadaní  Slovenskej republiky tak,  že obidve

zákonné úpravy  musia byť uvedené do  praxe v rovnakom čase.

Preto vás chcem požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zá-

kona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosím predsedu výboru pre verejnú sprá-

vu, územnú samosprávu a národnosti pána poslanca Jozefa Reu,

aby podal  správu o výsledkoch  prerokovania vládneho návrhu

zákona vo výboroch Národnej  rady Slovenskej republiky. Nech

sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte, aby som predložil Národnej rade spoločnú sprá-

vu všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky okrem

Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky,  Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre ne-

zlučiteľnosť  funkcií štátnych  funkcionárov a  Zahraničného

výboru Národnej rady Slovenskej  republiky o výsledku prero-

kovania vládneho návrhu zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky  o organizácii  miestnej  štátnej  správy a  o zmene

a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 427.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o organizácii miestnej  štátnej správy a o  zmene a doplnení

niektorých zákonov  pridelil predseda Národnej  rady Sloven-

skej republiky svojím rozhodnutím číslo  1026 z 5. júna 1996

všetkým  výborom  Národnej  rady  Slovenskej republiky okrem

troch  výborov, ktoré  som citoval  v úvode.  Skoordinovaním

stanovísk bol poverený Výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  verejnú správu, územnú samosprávu  a národnosti do

19. júna 1996.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre pôdohospodár-

stvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet  a menu,  Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a  šport neprijali  uznesenie

o výsledku prerokovania, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona o ro-

kovacom poriadku Národnej rady nevyslovila s ním súhlas nad-

polovičná väčšina všetkých členov výboru.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody  nesúhlasí s návrhom zákona Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  o  organizácii miestnej

štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ne-

odporúča  Národnej  rade  Slovenskej  republiky návrh zákona

schváliť.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo,  privatizáciu a  podnikanie súhlasí  s návrhom  zákona

a odporúča Národnej  rade Slovenskej republiky  návrh zákona

schváliť bez pripomienok. Ostatné  výbory Národnej rady Slo-

venskej republiky taktiež súhlasia  s návrhom zákona a odpo-

rúčajú  Národnej  rade  Slovenskej  republiky  návrh  zákona

schváliť po zohľadnení ich pripomienok.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  navrhované pripomienky sú

uvedené v spoločnej správe pod  bodmi 1-34. Ak dovolíte, od-

poručím ich  na schválenie a neschválenie.  Dovoľte, aby som

vám najskôr predložil tie body, ktoré budem odporúčať schvá-

liť a hlasovať o nich spoločne, ak nebudú v rozprave niekto-

rým pánom kolegom poslancom  alebo poslankyňou vyňaté na sa-

mostatné hlasovanie alebo s iným názorom na konečné hlasova-

nie.

 

     Dovoľte, aby  som odporučil na  prijatie body 2,  3, 6,

7, 8, 10 spoločnej správy, na  ďalšej strane body 12, 13, 14

a 15.  Ďalej odporúčam  schváliť v  spoločnom hlasovaní  bod

16, ďalej na  strane 7 bod 20 a  bod 21, na strane 8  bod 22

a bod 23, na  strane 9 prijať body 24, 25,  26, na strane 10

odporúčam prijať  body 27, 28,  29 a na  strane 11 odporúčam

prijať hlasovaním spoločne bod 33 a bod 34.

 

     Dovoľte, aby som vám teraz predniesol návrh na spoločné

hlasovanie o  bodoch, ktoré neodporúčam  prijať. Teraz budem

dávať  návrhy bodov,  ktoré neodporúčam  prijať, v spoločnom

hlasovaní, pokiaľ  nebudú v rozprave  dotknuté. Zo spoločnej

správy sú  to body 1,  4 a 5,  na ďalšej strane  body 9 a 11

taktiež nie,  potom na strane 6  neodporučím prijať body 17,

18 a 19. Ak dovolíte, budem  pokračovať, na strane 10 bod 30

taktiež  neodporučím  prijať.  Ďalej  neodporučím  prijať na

strane 11 bod 31 a bod 32 s tým, že potom v rozprave na ter-

mín účinnosti prednesiem nový návrh.

 

     To je, pán predsedajúci, zo spoločnej správy a z návrhu

na hlasovanie zo spoločnej správy všetko.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem predsedovi výboru poslancovi Reovi a prosím ho,

aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako prvý vystú-

pi a  prihlásil sa písomne  pán István Pásztor.  Pripraví sa

pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec I. Pásztor:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážení členovia vlády,

     vážené dámy a páni,

 

     všetky doteraz  realizované kroky v  záujme reformy ve-

rejnej správy  sú v skutočnosti len  reformou štátnej správy

s veľmi silnými prvkami koncentrácie  - v porovnaní s dosiaľ

existujúcim stavom. Mám na mysli problematiku postavenia ob-

cí a budovanie ďalších orgánov územnej samosprávy.

 

     Postupnosť krokov reformy  verejnej správy musí zahŕňať

aj organizáciu  územnej samosprávy. Ak  neobsahuje, a dosiaľ

neobsahuje, nemôže obstáť ani  hlavná argumentácia celej re-

formy  verejnej  správy,  a  to  jej  priblíženie k občanom.

V tejto súvislosti si  dovolím položiť predkladateľovi otáz-

ku, prečo  sa uprednostňuje reforma  štátnej správy na  úkor

reformy  celej verejnej  správy. Azda  prílišná samostatnosť

miest a obcí je v súčasnosti už tŕňom v oku niekoho, a preto

sa o tejto otázke nemôže ani uvažovať?

 

     Z tohto pohľadu by som  chcel poukázať na niektoré sku-

točnosti navrhovaného zákona  o organizácii miestnej štátnej

správy.

 

     Okrem krajského  a okresného úradu  môžu výkon miestnej

štátnej správy vykonávať iné orgány len na základe osobitné-

ho  zákona. Presun  právomocí zo  súčasných orgánov  štátnej

správy,  obvodných  a  okresných  úradov,  na  nové  okresné

a krajské úrady zvlášť komplikuje presun právomocí neskoršie

na  orgány  územnej  samosprávy.  Predstavuje zbytočný krok,

ktorý   okrem  značného   množstva  finančných  prostriedkov

spochybňuje skutočný  zámer - presunúť  ich na územné  samo-

správne orgány.

 

     O ozajstnom záujme  predkladateľa by svedčilo predlože-

nie návrhu zákona o presune  kompetencií na obce a návrh zá-

kona o  územných samosprávnych orgánoch.  Z dôvodu verejného

záujmu,  najmä na  priblíženie štátnej  správy občanom, môže

okresný  úrad zriadiť  stále alebo  dočasné pracovisko. Toto

navrhované ustanovenie sa dotkne zvlášť citlivo aj nášho re-

giónu Medzibodrožia  v juhovýchodnej časti  okresu Trebišov,

kde vzdialenosť do sídla okresu  dosahuje až 70 km. Posudzo-

vanie verejného záujmu v  súčasnosti, keď obsadzovania funk-

cií prednostov okresného úradu sa  budú diať na prísne poli-

tickom princípe, sa zúži na prísne politický záujem prednos-

tu  tohto  úradu,  prípadne  jeho  politickej  strany  alebo

hnutia.

 

     Približuje teda skutočne návrh zákona tento výkon? Ale-

bo sa  budú zriaďovať stále a  dočasné pracoviská  za odmenu

či za  dobré správanie? Na vydanie  potvrdenia sa bude denne

cestovať 120 až 140 km?  Chápanie štátnej správy ako všezna-

lého a všeobsiahnutého prvku sa v tomto návrhu veľmi vypuklo

objavuje  v §  5, kde  okrem poskytovania  evidencií  štátna

správa upozorňuje obce na nedostatky a vykonáva právne pora-

denstvo spočívajúce v aplikácii právnych predpisov. Kontrola

činnosti obcí  zo strany okresných úradov  je zasahovanie do

celkovej činnosti obcí. Príslušné  orgány by mali posudzovať

činnosť obcí  len na úseku  výkonu štátnej správy.  Kontrola

obcí je dostatočne zabezpečená orgánmi a občanmi obcí.

 

     Odsek  3 počíta  s neschopnosťou  plnenia samosprávnych

funkcií zo  strany malých obcí, ktoré  má zabezpečiť okresný

úrad a  ktorému sa zveruje  výkon pôsobnosti obce  v určitej

oblasti. Toto ustanovenie svedčí jednoznačne o tom, ako chá-

pe predkladateľ presun kompetencií  zo štátnej správy na ob-

ce. Pri pokračovaní  tendencie neustáleho znižovania príjmov

obcí zo štátneho rozpočtu je jednoznačné, že obce nie dobro-

voľne, ale prostredníctvom finančných pák  budú donútené po-

žiadať o výkon pôsobnosti  okresné úrady. Konečná argumentá-

cia zo strany predkladateľa bude jednoznačná a zrejmá:  načo

chcú obce kompetencie, keď aj  tie, ktoré majú, nedokážu za-

bezpečiť? Na druhej strane, budú mať okresné úrady personál-

ne a materiálne zabezpečenie,  aby mohli tieto právomoci za-

bezpečiť? Alebo sa počíta pri  ich práci s voľnými kapacita-

mi?  Ak ich  budú mať  okresné úrady,  prečo sa nemôžu tieto

prostriedky poskytnúť priamo obciam?  Na druhej strane medzi

samosprávne funkcie  obce patrí, ako to vyplýva z § 4 ods. 3

zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskor-

ších predpisov, aj  zabezpečenie verejnoprospešných služieb,

akými sú odvoz komunálneho odpadu  a čistenie obce. Aj tieto

budú zabezpečovať okresné úrady, ak o to obce požiadajú?

 

     Odvolacím orgánom vo veciach,  o ktorých v správnom ko-

naní  rozhodovala v  prvom stupni  obec, bude  krajský úrad.

Z hľadiska  náročnosti a  značného počtu  obcí patriacich do

územnej pôsobnosti krajského  úradu bude ťažko predstaviteľ-

né, o akom  množstve vecí budú rozhodovať a  aký aparát bude

na to nutný.

 

     Z uvedených skutočností  možno ťažko predpokladať napl-

nenie zámeru  uvedeného v dôvodovej správe,  a to konkrétne,

že  sa nepredpokladá  úspora ani  potreba zvýšenia súčasného

počtu zamestnancov  v doterajších úradoch.  V článku VII  sa

počíta  s presunom  kompetencií z  ministerstiev na  krajské

úrady. Bude  mať tento presun za  dôsledok aj zníženie počtu

pracovníkov jednotlivých ministerstiev? Ak  áno, o aký počet

pracovníkov by malo ísť?

 

     Vážené dámy a páni, predloženie návrhu zákona o organi-

zácii miestnej  štátnej správy a  opätovné schválenie zákona

o územnom a správnom členení Slovenskej republiky  zo strany

vládnucej moci nie sú v žiadnom prípade takými krokmi, ktoré

by  sa dotýkali  verejnej správy  v celom  komplexe. Ide iba

o tzv. reformu štátnej správy,  ktorá je v skutočnosti obno-

vením národných výborov existujúcich do roku 1990.

 

     Riešenie  otázky -  najprv štátna  správa, potom  možno

neskoršie aj samospráva obcí  - svedčí o jednoznačnom prefe-

rovaní  štátnej správy  a zaznávaní  existujúcich a  života-

schopných miest a obcí ako prvkov presadzujúcich záujmy svo-

jich voličov v porovnaní  so zbyrokratizovanou štátnou sprá-

vou bez jej jednoznačnej adresnosti a zodpovednosti, stavané

na dôslednom presadzovaní straníckych záujmov vládnucich.

 

     O reforme  verejnej správy nie  je možné vážne  hovoriť

dovtedy, pokiaľ nebudú predložené súčasne aj také návrhy zá-

konov, ktoré  riešia vytvorenie samosprávy  vyšších územných

celkov a presun kompetencií z  orgánov štátnej správy na or-

gány miestnych a územných  samospráv, a tak umožnia dôsledne

presadzovať zásadu  subsidiarity výkonu verejnej  správy. Aj

z tohto návrhu zákona vyplýva opačná tendencia, keď z dôvodu

neustáleho  zhoršovania finančného  postavenia miest  a obcí

bude možné dobrovoľne požiadať orgány štátnej správy, okres-

né úrady o výkon pôsobnosti obcí, ktoré nemôžu zabezpečiť.

 

     Pri pokračovaní  takého prístupu k  mestám a obciam  je

jednoznačné, že  obce nebudú môcť  zabezpečiť ani existujúci

okruh pôsobností a bude zrejmé,  že presun kompetencií v da-

nom prípade  nebude vôbec aktuálny  s odvolaním sa  na počet

obcí,  ktoré požiadali  okresné úrady  o výkon  už zverených

právomocí. Samotná  filozofia tohto zákona,  ktorá nadraďuje

krajské a okresné úrady nad  obce, je nesprávna. Je pokračo-

vaním tendencie čo najväčšieho zasahovania do pôsobností ob-

  kontrolnou činnosťou  a ukladaním  pokút orgánmi štátnej

správy,  ktorých nezávislosť  je v  mnohých prípadoch naozaj

otázna.

 

     Z  uvedeného návrhu  je jednoznačné,  akým spôsobom  si

predstavuje  vláda  reformu  verejnej  správy.  Je to naozaj

priblíženie výkonu verejnej správy občanom? Je to uplatnenie

princípu subsidiarity z  Európskej charty miestnej samosprá-

vy, kde sa hovorí, že  vo všeobecnosti správu vecí verejných

vykonávajú predovšetkým tie orgány, ktoré sú k občanovi naj-

bližšie, a to je určite skôr občanmi volený starosta, posla-

nec obecného  zastupiteľstva ako prednosta  okresného úradu?

Tento návrh svedčí o  tom, že predkladateľ odmieta decentra-

lizáciu štátnej správy, prenos  právomocí na samosprávy, de-

mokratizáciu spoločnosti, naopak, je dôkazom jeho centralis-

tických  úmyslov obmedzenia  súčasných právomocí samosprávy,

jej ekonomického oslabenia  a nepriameho podriadenia štátnej

správe.

 

     Vážené dámy  a páni, preto je  nutné tento návrh zákona

odmietnuť dovtedy, pokiaľ reforma verejnej správy nebude na-

ozajstnou reformou obsahujúcou  aj konštituovanie samosprávy

vyšších územných celkov, ako aj presun kompetencií na orgány

samosprávy obcí a územných samospráv.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi  Pásztorovi. Slovo má pán

poslanec Hrušovský z KDH a  pripraví sa pán poslanec Langoš.

Pardon, ešte je  tu faktická  poznámka  predsedu výboru pána

Haťapku. Nech sa páči.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Dovoľte mi oznámiť, že zajtra  o 8.30 hodine má náš vý-

bor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport schôdzu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene i dopl-

není  niektorých zákonov  rieši v  § 5  postavenie okresného

úradu ako nižšieho administratívneho článku. V tom istom pa-

ragrafe v  odseku 5 umožňuje okresnému  úradu upozorniť obec

na  to, že  jej všeobecne  záväzné nariadenie  je v  rozpore

s Ústavou Slovenskej republiky alebo zákonom. Proti takémuto

oprávneniu nemožno mať zásadnejšie  výhrady, ale ďalšia časť

ustanovenia a to, že ak obec nevyhovie upozorneniu okresného

úradu, teda orgánu štátu,  môže tento orgán pozastaviť účin-

nosť nariadenia obce a navrhnúť, aby príslušný orgán o súla-

de takéhoto  nariadenia obce s ústavou  alebo zákonom rozho-

dol.  Pozastavenie účinnosti  všeobecne záväzného nariadenia

obce je  možné až do  6 mesiacov, dokiaľ  má príslušný orgán

rozhodnúť o návrhu.

 

 

 

     V súvislosti  s takto navrhovaným znením vyvstávajú dva

ústavnoprávne  problémy. Podľa  článku 67  Ústavy Slovenskej

republiky vo  veciach územnej samosprávy  rozhoduje obec sa-

mostatne. To  znamená, že do  jej rozhodnutí, a  takým je aj

všeobecne záväzné nariadenie obce, nemôže štát zasahovať.

 

     Po druhé,  druhým problémom je,  že podľa zákona  číslo

369/1990 Zb.  o obecnom zriadení v  platnom znení  môže vše-

obecne záväzné nariadenie obce,  ktoré odporuje ústave alebo

zákonu, zrušiť Národná rada na návrh generálneho prokurátora

alebo vlády  alebo z vlastného  podnetu. A tu  vzniká ďalšia

otázka, pretože  takéto znenie §  6 ods. 2  zákona o obecnom

zriadení nezodpovedá článku 86  ústavy. Národná rada Sloven-

skej republiky  nemá podľa neho  oprávnenie zrušiť všeobecne

záväzné nariadenie obce. Takéto oprávnenie Ústava Slovenskej

republiky zveruje  podľa článku  125 ústavy  Ústavnému súdu.

Aj  lehota, počas  ktorej je  pozastavená účinnosť všeobecne

záväzného  nariadenia  obce,  v  zákone  o  obecnom zriadení

a riešenie problematiky v článku 132 ústavy je rozdielna.

 

     Pretože mám vážne pochybnosti o ústavnosti navrhovaného

znenia § 5  ods. 5, dávam tento pozmeňujúci  návrh: V článku

I v § 5 navrhujem vypustiť odsek 5.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má  pán poslanec Langoš a pripraví

sa pán poslanec Bárdos z MKDH.

 

 

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán predseda,

     vážená snemovňa,

     členovia vlády,

 

     nie je to tak dávno,  aby nám neslúžila pamäť, keď pred

túto snemovňu predstúpil predseda vlády s programovým vyhlá-

sením, aby sa  uchádzal so svojou vládou o  našu dôveru. Vy-

hlásenie bolo plné sľubov  o rozvoji demokracie, o rozšírení

účasti občanov na správe  verejných vecí, o posilnení miest-

nych samospráv a o ďalších cieľoch, ktoré sa vláda zaviazala

splniť,  aby priviedla  našu krajinu  medzi moderné európske

štáty. Tvrdil  to vtedy tak  dojemne presvedčivo, že  občan,

ktorý by  nemal predtým s jeho  vládami skúsenosti, možno by

aj uveril.

 

     Keďže však od roku 1992 boli nedobré skúsenosti, verila

tomuto vyhláseniu  len časť tejto  snemovne. Bolo vás  vtedy

dosť,  aby ste  tomu, na  pohľad zdatnému  výtvoru dali punc

dôveryhodnosti a uložili vláde, aby sa podľa neho štyri roky

správala. Žiaľ,  nespráva sa podľa tohto  vyhlásenia a pred-

kladaný návrh zákona je  opäť toho príkladom. Po nepodarenom

zákone o územnom a  správnom usporiadaní Slovenskej republi-

ky, ktorý  ešte nenadobudol platnosť,  vláda teraz predkladá

návrh zákona, ktorý jasne dokresľuje jej nedemokratický cha-

rakter a zámer. Vláda tak koná napriek všetkým rozumným upo-

zorneniam nielen opozície, ale aj dvoch najväčších organizá-

cií,  ktoré združujú  samosprávy  miest  a obcí  - Združenia

miest a obcí Slovenska a Únie miest. Sú to organizácie, kto-

ré problematikou  verejnej správy doslova žijú,  po 6 rokoch

jej rozumejú a z  každodenného života komunálnych poslancov,

starostov  a  primátorov  vedia,  ako    reforma  územného

a správneho usporiadania vyzerať.

 

 

     Dámy a páni, napriek  tomu, že úvaha prirovnávajúca re-

formu  k stavbe  domu tu  už odznela,  považujem za dobré sa

k nej vrátiť. Je pravdepodobné,  že názory ľudí na konkrétne

riešenia reformy  nebudú vo všetkom zhodné,  podobne ako nie

sú zhodné názory, ako má vyzerať murovaný dom, budú však ur-

čite zhodné v tom, kde sa  má stavba začať. Či tak, ako káže

sedliacky rozum, určením účelu, na čo má budova slúžiť, ale-

bo  hlúpo tak,  že začneme  bez rozumu  klásť tehlu na tehlu

a podľa  výsledku rozhodneme,  či budovu  využijeme na školu

alebo väznicu.

 

     Kritizovali sme  postup vlády, ktorý sa  nám javí nelo-

gický, a nachádzali sme a  nachádzame na to rad dôvodov. Vy-

menujem tri najdôležitejšie.

 

     Prvý  dôvod -  neboli určené  zásady financovania samo-

správ.

 

     Druhý dôvod  - nebola určená  regionálna samospráva ani

vecne, ani územne.

 

     Tretí  dôvod  -  neboli  určené  právomoci jednotlivých

stupňov miestnych a regionálnych samospráv vo vzťahu k štát-

nej správe.

 

     O tom sme však už hovorili a tento zákon prináša ďalšie

oprávnené  dôvody na  kritiku. Vytvára  predpoklady ďalšieho

nekontrolovateľného  nárastu   štátnej  byrokracie  hradenej

z vreciek  občanov  namiesto  toho,  aby  sa funkcie štátnej

správy  preniesli na  samosprávy -  § 2  ods. 2, zaťažuje už

dnes chudobné obce ďalšími nákladmi na prospech štátnej moci

- § 2 ods. 3, umožňuje štátnej správe zasahovať do právomocí

samospráv - § 5 ods. 1, supluje právomoci druhého stupňa sa-

mospráv - § 5 ods. 3, stavia sa do pozície odvolacieho orgá-

nu pri  správnom konaní - §  6 ods. 3 a  samozrejme opäť nič

nehovorí o posilnení právomocí samospráv, o peniazoch na ich

fungovanie, o samospráve presahujúcej chotár obce.

 

     Spôsob, akým postupuje vláda pri reorganizácii územného

a správneho usporiadania,  sa nedá napraviť,  lebo celá jeho

filozofia  je chorá  a náprava  by si  vyžadovala u  autorov

pochopenie  základných  princípov  demokracie  a  fungujúcej

miestnej samosprávy. Nedá sa  napraviť ani pre ďalší závažný

dôvod. Na vysvetlenie sa  vrátim na začiatok svojho vystúpe-

nia.  Ak vychádzame  z programového  vyhlásenia vlády, potom

sme  oprávnene kritizovali  a opäť  môžeme kritizovať  tento

postup ako  chaotický a nekoncepčný. Ak  však programové vy-

hlásenie  vlády neberieme  vážne  a  ak sa  namiesto záplavy

ušľachtilých slov zameriame na  doterajšie činy vlády, potom

sa  tento postup  javí úplne  inak. V  takom prípade sa hmla

rozplynie a jasne vidíme reálny cieľ vládnej koalície. Silný

centralizovaný  štát  s  formálnou  a neúčinnou samosprávou,

ktorú má Slovensko v ústave  na okrasu. Vidíme štát dôsledne

riadený straníckymi nomenklatúrami v  okresoch a krajoch ako

základný predpoklad dlhodobej  vlády politického zoskupenia,

ktoré nemá podporu väčšiny obyvateľov.

 

     Pri takomto zámere sú  všetky doterajšie kroky logické.

Po prvé - žiadna jasná koncepcia reformy, ktorú by sme mohli

nedajbože porovnávať s vládnym  programom. Po druhé - žiadna

podpora miestnym samosprávam, do ktorých občania volia poli-

tikov podľa toho, čo pre obec vykonali, a nie podľa toho, čo

povedali. Po tretie - minimum právomocí takýmto samosprávam,

aby si  občania nebodaj nemysleli, že  sa obídu bez štátneho

paternalizmu. A po piate -  žiadna územná samospráva, a keď,

tak v  nejasnej budúcnosti a za  veľké peniaze. Takže predsa

len koncepcia. Namiesto  modernej, straníckymi sekretariátmi

ťažko manipulovateľnej samosprávnej  demokracie je tu neoko-

munistická štruktúra obnovených krajských a okresných národ-

ných výborov, ktoré dokonale  ovládajú krajské a okresné se-

kretariáty vládnucej partaje. (Potlesk.) Namiesto slobodných

volieb  menovanie a  odvolávanie, teda  ovládanie centrálnej

vlády. Presne to, čo už  v roku 1989 patrilo do antikvariátu

neúspešných a životu  nebezpečných experimentov s totalitným

štátom. Návrat ustráchanej spoločnosti neslobodných občanov,

ovládanej spolitizovaným štátnym aparátom.

 

     Je pravda,  že aj takto  sa dá vládnuť,  ale pokojne sa

môžeme  rozlúčiť s  víziou  predsedu  vlády o  Slovensku ako

Švajčiarsku  strednej Európy,  lebo Švajčiarsko  robia Švaj-

čiarskom jeho  banky, ale ešte  viac jeho slobodní  občania,

ktorí rozhodujú o sebe vo svojich obciach a kantónoch. A ani

banka v Banskej Bystrici, ani banka Devín to nezmenia.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bárdos má slovo a pripraví sa pán

poslanec Novotný.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pani ministerka,

     kolegyne a kolegia,

     ctení hostia,

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o organizácii miestnej  štátnej správy a o  zmene a doplnení

niektorých zákonov sa zaoberá problematikou reformy verejnej

správy, teda oblasťou, ktorá, či chceme, alebo nie, rozhodu-

júcim  spôsobom ovplyvní  život všetkých  občanov Slovenskej

republiky.  Uvedomujúc si  závažnosť zmien  reformy verejnej

a miestnej  správy, riešenie  prerokúvanej tematiky  by malo

byť komplexné  a systémové, zohľadňujúce  vzájomné previaza-

nosti,  resp.  podmienenosti  jednotlivých  oblastí  zložiek

a úrovní  verejnej správy.  Nie je  možné systémové riešenie

bez toho, aby sa  nezohľadnilo prerozdelenie právomocí medzi

obcou, mestom,  regiónom a štátom,  štátom a samosprávou  a,

samozrejme, medziiným aj  finančné zabezpečenie jednotlivých

úloh.

 

     Všetci dobre poznáme históriu zmien a pripravovanej re-

formy  verejnej správy,  preto sa  nebudem podrobne zaoberať

týmito otázkami. Chcem upriamiť  pozornosť napríklad na sta-

novisko  Združenia miest  a obcí  Slovenska, združujúce viac

ako 95 % z celkového počtu  miest a obcí v Slovenskej repub-

like, ktoré vyjadruje svoj názor, že rozhodnúť treba najskôr

o kompetenciách jednotlivých orgánov a až potom sa môže roz-

hodnúť o území ich pôsobnosti. V tejto oblasti panovala zho-

da medzi  vládou a Združením  miest a obcí  Slovenska len do

októbra roku 1995, keď sa  súčasná vláda rozhodla pre opačné

garde  a pripravila  a prijala,  ako sme  boli toho  nedávno

svedkami, návrh zákona  o územnosprávnom usporiadaní Sloven-

skej republiky s neprijateľnou a s ničím neospravedlniteľnou

argumentáciou, že prednostné  riešenie kompetencií je, citu-

jem, "príliš zdĺhavé". Je predsa nelogické a jednoznačne za-

vádzajúce schvaľovať rozdelenie  kompetencií medzi jednotli-

vými stupňami štátnej správy, ak  nie je známe, ktoré kompe-

tencie a v akom časovom  slede majú prejsť zo štátnej správy

na samosprávu.

 

     Tým,  že sa  vláda rozhodla  zmeniť pôvodný, odborníkmi

a predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska podporova-

ný,  dohodnutý a  avizovaný scenár  reformy verejnej správy,

dala najavo,  že účelom zmien  nie je tak  často deklarovaná

a skloňovaná decentralizácia moci a priblíženie, zefektívne-

nie a  dostupnosť verejnej správy, lebo  návrh zákona nepri-

blíži verejnú správu k  občanovi z toho jednoduchého dôvodu,

že doteraz  nie je známe, aké  kompetencie budú prenesené na

samosprávu, teda aké pole  pôsobnosti budú mať. Namiesto de-

centralizácie tu ide o  centralizáciu moci, dokonca je umož-

nené,  aby okresné  úrady dostali  právo kontrolovať mestské

alebo obecné zastupiteľstvá.

 

     V programovom vyhlásení vlády je veľmi zaujímavá textá-

cia, citujem:  "V súlade s Európskou  chartou miestnej samo-

správy nadviažeme  na doterajšie pozitívne  prvky fungovania

samosprávy miest a obcí." Teda nie náhodou, ale vedome chýba

v pripravovanom vyhlásení,  že Európsku chartu  miestnej sa-

mosprávy  chce Slovenská  republika podpísať  a ratifikovať.

Keby to tam bolo, nebolo by možné robiť také prechmaty, kto-

ré sú  známe a ktoré  sú znepokojujúce. Ako  príklad uvediem

iba jeden fakt z minulého roku. Združenie hlavných kontroló-

rov miest  a obcí Slovenskej republiky  vo svojom stanovisku

uvádza, citujem: "politickými tlakmi na hlavných kontrolórov

miest a obcí Slovenskej republiky,  ktoré sú v nejednom prí-

pade pripravované nezákonnými krokmi". To znamená, že hlavní

kontrolóri sa ozvali, že je  na nich masívny útok. Je jasné,

že problémy chcú riešiť  tlakom a chcú dosiahnuť rozhodujúci

vplyv na rozhodnutie samosprávy.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     pri prerokúvaní návrhu zákona o územnosprávnom usporia-

daní už  bolo toho povedané dosť,  takisto svoje povedali už

moji predrečníci,  nechcem to opakovať  a súhlasím s  mojimi

kolegami, že celá reforma tzv.  verejnej správy má jeden-je-

diný,  a to  výsostne politický  cieľ -  zabetónovať pozíciu

najsilnejšieho  politického subjektu  vládnej koalície, teda

Hnutia za  demokratické Slovensko. Namiesto  odbornosti, tak

ako to bolo  už viackrát, sa do popredia  dostali úzke stra-

nícke záujmy  a je to bezočivosť,  treba to pomenovať pravým

menom, že  táto metóda sa pertraktuje a predáva  ako reforma

verejnej správy slúžiaca občanom Slovenskej republiky.

 

     Svoj názor a názor  mojich kolegov na predložený vládny

návrh zákona  o organizácii miestnej  štátnej správy zhrniem

takto: vládny  návrh zákona je svojou  filozofiou aj obsahom

zlý, politicky motivovaný a účelový  a pre nás absolútne ne-

prijateľný. Podľa návrhu sa vraciame, ako to povedal môj ko-

lega, do éry  bývalých ONV a KNV, ale  ešte v horšom vydaní.

Nie  je mysliteľné,  aby okresné  úrady kontrolovali činnosť

obcí. Štátne orgány by mali posudzovať maximálne činnosť ob-

  výlučne a  len na  úseku výkonu  štátnej správy v zmysle

správneho poriadku  a v žiadnom prípade  by nemali zasiahnuť

do činností obcí. Návrh je aj protiústavný, lebo  § 5 ods. 5

nie je  v súlade s  článkom 130 Ústavy  Slovenskej republiky

a taktiež ani s § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení.

 

     Tento  návrh sa  nedá zlepšiť  alebo modifikovať, preto

nemám k textu pozmeňujúce návrhy, ale mám jeden procedurálny

návrh,  o  ktorom  podľa  rokovacieho  poriadku žiadam ihneď

a bez rozpravy hlasovať. Môj  procedurálny návrh je, aby Ná-

rodná  rada Slovenskej  republiky vrátila  predložený vládny

návrh zákona, tlač číslo 427, predkladateľovi  s tým, že ná-

vrh zákona Národnej rady  Slovenskej republiky o organizácii

miestnej štátnej správy bude  predložený a prerokovaný v Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky až po ratifikácii Európskej

charty miestnej samosprávy v Národnej rade Slovenskej repub-

liky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Novotný a pripraví

sa pán poslanec Sopko. (Hlasy z pléna.)

 

     Prosím? Nerozumiem vás. Teraz procedurálny návrh? (Hla-

sy: Áno.)

 

     Pozývam pánov poslancov a panie poslankyne do rokovacej

sály. Pán poslanec Bárdos  zopakuje svoj procedurálny návrh.

(Gong.) Zachovajte pokoj, priatelia.

 

     Pozývam znova panie poslankyne a pánov poslancov do ro-

kovacej miestnosti.  Budeme hlasovať o  procedurálnom návrhu

pána poslanca Bárdosa. Poznamenávam, že takýmto spôsobom má-

me, samozrejme,  určité prerušenie rozpravy, ale  aj s týmto

musíme rátať.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Rea - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci, dovoľte,  aby som požiadal ko-

legu po  prvé, aby dal pozmeňujúci  alebo procedurálny návrh

spravodajcovi  písomne, aby  som ho  mohol prečítať. Uvádzať

hlasovanie môžem ja a vždy rokujeme tak, že o takomto návrhu

dávame hlasovať ako o prvom až potom pri spoločnom hlasovaní

a pri uzatvorení rozpravy, vtedy,  keď je rozprava uzatvore-

ná. (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, som toho názoru,  lebo teraz zase budeme mať

štruktúru  ďalších faktických  poznámok, navrhujem,  aby pán

poslanec  Bárdos zopakoval  svoj procedurálny  návrh a  dáme

o tom hlasovať.

 

     Nech sa páči, pán  poslanec Bárdos, zopakujte svoj pro-

cedurálny návrh.

 

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Môj procedurálny  návrhom je, aby  Národná rada Sloven-

skej republiky vrátila predložený  vládny návrh zákona, tlač

číslo 427, predkladateľovi s  tým, aby návrh zákona Národnej

rady  Slovenskej  republiky  o  organizácii miestnej štátnej

správy bol predložený a  prerokovaný v Národnej rade Sloven-

skej republiky  až po ratifikácii  Európskej charty miestnej

samosprávy v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o tomto  procedurálnom  návrhu  pána  poslanca Bárdosa. Vaše

stanovisko, pán spoločný spravodajca?

 

Poslanec J. Rea:

 

     Odporúčam návrh neprijať. (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať. Ďakujem.

(Hlasy v sále.)

 

     To ponechajte, prosím, na  nás. Pri vedení schôdze máme

právo, priatelia, požiadať, aby sme počuli stanovisko člove-

ka, ktorý zodpovedá ako spoločný spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento  procedurálny návrh pána poslanca

Bárdosa neprešiel.

 

     Pokračujeme v rozprave. Slovo  má pán poslanec Novotný.

Pripraví sa pán poslanec Sopko.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani ministerky,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľujem si predniesť vám  pripomienky týkajúce sa or-

gánov štátnej veterinárnej správy.

 

     Svetová organizácia pre  poľnohospodárstvo a výživu FAO

vypracovala štandard veterinárnych  služieb, ktorý tvorí zá-

klad  budovania  ich  organizačnej  štruktúry v jednotlivých

krajinách. Na základe tohto  štandardu bola vybudovaná orga-

nizačná štruktúra štátnej veterinárnej správy a veterinárnej

starostlivosti aj v bývalej  ČSFR na úrovni národných minis-

terstiev a  výživy s priamymi  horizontálnymi a vertikálnymi

väzbami  bez ďalších  riadiacich medzičlánkov.  Operatívnosť

a rýchly tok informácií smerom do okresov, do centra a opač-

ne bol vysoko pozitívne hodnotený aj vedúcimi oddelenia Sve-

tovej  organizácie pre  poľnohospodárstvo a  výživu OSN FAO,

ktorí navštívili Slovenskú republiku v septembri 1993.

 

     Obdobné hodnotenia sú aj v zápisoch z inšpekcií vykona-

ných v rokoch 1992  a 1993 pracovníkmi stáleho veterinárneho

výboru Komisie Európskej únie v súvislosti s kontrolami pro-

tinákazových opatrení  veterinárnou ochranou štátneho územia

a zabezpečenia  kontroly  zdravotnej  bezchybnosti  potravín

a surovín živočíšneho pôvodu. V súčasnej organizačnej štruk-

túre a platnej veterinárnej legislatíve vyzdvihujú neovplyv-

niteľnosť a  nezávislosť výkonu štátnej  správy veterinárnej

starostlivosti.

 

     Potrebu posilnenia výkonu štátnej správy a štátneho do-

zoru  na úseku  veterinárnej starostlivosti  v súvislosti so

vznikom množstva nových  subjektov podliehajúcich veterinár-

nej kontrole deklarovali aj  pracovné stretnutia šéfov vete-

rinárnych  správ štátov  Vyšehradskej skupiny  v rokoch 1992

a 1993. Nadväzne na túto skutočnosť Štátna veterinárna sprá-

va  Slovenskej republiky  uvádza dôvody  na vyňatie  orgánov

štátnej veterinárnej správy  z nového usporiadania odvetvovo

riadených orgánov miestnej štátnej  správy a ostatných orgá-

nov  štátu  a  ponechanie  organizácií  Štátnej veterinárnej

správy Slovenskej republiky  v špecializovanej štátnej sprá-

ve. Dôvody sú:

 

     1. Orgány štátnej veterinárnej správy nie sú len orgán-

mi  miestnej  štátnej  správy.  Ich  účinnosť  má celoštátny

a prierezový  charakter  hlavne  v  oblastiach:  veterinárna

ochrana štátneho  územia pred zavlečením  veľmi nebezpečných

a nebezpečných  nákaz, zabezpečenie  a uplatnenie  národných

programov eradikácie a likvidácie nákaz, povinná notifikácia

výskytu nákaz.

 

     2. Nové inštitucionálne začlenenie nezodpovedá medziná-

rodnému  štandardu  veterinárnych  služieb  FAO. Navrhovaným

usporiadaním vznikne situácia,  že výkonné orgány veterinár-

nej  správy v  krajoch a  okresoch nebudú  podliehať priamej

riadiacej právomoci ústredného  riaditeľa štátnej veterinár-

nej  správy a  zároveň zodpovednosti  kompetentného ministra

pôdohospodárstva.

 

     3.  Týmto organizačným  a administratívnym usporiadaním

sa oslabí  a obmedzí priamy vnútorný  systém riadenia a toku

informácií pri výkone veterinárneho a potravinového dozoru.

 

     4. Zhorší sa priame  a účelové využívanie špecializova-

ných  laboratórnych  diagnostických  pracovísk  a finančných

zdrojov podľa špecifických potrieb zabezpečenia úloh veteri-

nárnej starostlivosti.

 

     5.  Rozdiely pri  výkone potravinového  a epizootického

dozoru na úrovni miestnej štátnej správy môžu spôsobiť vážne

prekážky  pri  medzinárodnom  obchode  so živými zvieratami,

potravinami a surovinami živočíšneho pôvodu, garantom ktoré-

ho je štátna veterinárna správa.

 

     6. Pokračujúci proces aproximácie veterinárnej legisla-

tívy v Slovenskej republike  s veterinárnou legislatívou Eu-

rópskej únie  predpokladá jej jednotný  výklad, uplatňovanie

v praxi, kontrolu a garancie na miestnej a centrálnej úrovni.

 

     7. Orgány štátnej veterinárnej správy neposkytujú vete-

rinárne služby  obyvateľstvu. Tieto služby  sú zabezpečované

súkromnými veterinárnymi lekármi, ale v svojich jednotlivých

špecializovaných  zložkách  zabezpečujú  odborné, inšpekčné,

diagnostické  a  monitorovacie  činnosti,  ktoré  v konečnom

dôsledku  vedú k  ochrane prioritného  záujmu štátu, ochrane

zdravia ľudí a zvierat.

 

     8. Činnosť orgánov štátnej veterinárnej správy nespočí-

va  len vo  výkone a  kontrole administratívnych  rozhodnutí

a vybavovaní  agendy pre  jednotlivých občanov.  Jej činnosť

zahŕňa aj špecifické odborné  okruhy vo väzbe na laboratórnu

diagnostiku,  kontrolu odborných  veterinárnych činností, na

vedeckovýskumnú základňu, a to:

 

- predchádzanie nákazám a iným hromadným ochoreniam s uplat-

  nením ozdravovacích programov,

 

 

- veterinárnu ochranu štátneho územia pred zavlečením pôvod-

  cov nákaz,  iných hromadných ochorení  zvierat a zdravotne

  závadných živočíšnych produktov a krmív zo zahraničia,

 

- starostlivosť o  zdravie zvierat vrátane  hygieny ich pro-

  stredia, ošetrovania, výživy, plemenitby a prepravy,

 

- ochranu zdravia ľudí pred  chorobami prenosnými zo zvierat

  na človeka a naopak, pred poškodením alebo ohrozením živo-

  číšnymi produktmi,

 

- starostlivosť o zdravotnú  a hygienickú bezchybnosť potra-

  vín a  surovín živočíšneho pôvodu  v súčinnosti s  orgánmi

  ministerstva zdravotníctva,

 

- kontrolu a schvaľovanie veterinárnych liečiv a bioprepará-

  tov,

 

- kontrolu  asanácie prostredia  a asanačných  kafilerických

  podnikov,

 

- kontrolu zdravotnej nezávadnosti krmív,

 

- ochranu  a  tvorbu  životného  prostredia  pred škodlivými

  vplyvmi nachádzajúcimi  sa v poľnohospodárskej  a potravi-

  nárskej výrobe.

 

     Členenie orgánov štátnej  veterinárnej správy a veteri-

nárnej starostlivosti,  ktoré nie je v  súlade so štandardom

FAO, môže:

 

- narušiť odborný  výkon veterinárnej činnosti  a informačné

  toky v celom riadiacom a odbornom procese, cielene a dlho-

  dobo budované a priamo prepojené na medzinárodné organizá-

  cie a medzinárodné špecializované pracoviská,

 

- negatívne ovplyvniť medzinárodný  obchod so živými zviera-

  tami, surovinami a potravinami živočíšneho pôvodu,

 

- v dôsledku  preferencie lokálnych či  regionálnych záujmov

  môže spôsobiť  čiastočnú izoláciu veterinárnej  správy pre

  jej zapojenie do medzinárodných programov prevencie a era-

  dikácie nákaz bezprostredne sa dotýkajúcich územia Sloven-

  skej republiky,

 

- pri  oslabení  postavenia  a  funkcie orgánov veterinárnej

  správy spôsobiť značné národohospodárske škody  hlavne pri

  prenose veľmi nebezpečných nákaz vo vzťahu k novým subjek-

  tom  a faktorom,  ktoré podliehajú  štátnemu veterinárnemu

  dozoru a kontroluje ich,

 

- podľa vyjadrenia  expertov FAO môže  byť zdrojom výrazného

  zníženia efektívnosti a  produkčných schopností živočíšnej

  výroby, narušiť systém potravinového dozoru, vyplývajúceho

  zo zákona číslo 152/1995 Z. z., nakoľko  iba jeden zo sub-

  jektov vykonávajúci potravinový dozor bude podliehať hori-

  zontálnej integrácii orgánov  štátnej  správy, a negatívne

  ovplyvniť výkon  kontroly  vyplývajúcej  zo  zákona  číslo

  115/1995 Z. z. o ochrane zvierat  a nadväzných legislatív-

  nych noriem.

 

     Dovolím si ešte upozorniť  na Radu Európskych spoločen-

stiev, ktorá svojím uznesením  z 15. októbra 1968 ustanovila

stály veterinárny výbor  na koordináciu veterinárneho práva,

predpisov a kontrolu nariadení a  opatrení. Výbor nie je len

orgánom spoločenstva v zmysle zmluvy, preto ani nemá výkonnú

moc, ktorá  prislúcha komisii, no  vo veterinárnych otázkach

komisia nemôže rozhodnúť v rozpore s vyjadrením, resp. s od-

porúčaním výboru. Rada Európy preniesla na komisiu kompeten-

cie realizácie veterinárnych predpisov.

 

 

     V prípadoch, keď je potrebné obzvlášť naliehavé rozhod-

nutie, musí existovať mimoriadne  krátky čas. Výsledok roko-

vania rady vedie k  zmene stálym veterinárnym výborom schvá-

lených opatrení z návrhu komisie. Pri komisii bol ustanovený

vedecký veterinárny výbor, ktorý sa zaoberá otázkami zdravia

zvierat, veterinárnych  opatrení v rámci  verejného zdravot-

níctva a ochrany zvierat.

 

     V uvedených oblastiach sú angažovaní odborníci z kruhov

vedecko vysokokvalifikovaných osobností s odbornými vedomos-

ťami. Dňa  15. júna 1976  sa komisia uzniesla  na ustanovení

poradného veterinárneho výboru, ktorý sa skladá zo zástupcov

poľnohospodárskych, priemyselných  a obchodných organizácií,

zamestnancov, spotrebiteľov a  združenia zverolekárskych po-

volaní v Európskej únii. Výbor má výlučne poradnú funkciu vo

veterinárnych otázkach, ktoré sa týkajú aproximácie práva.

 

     Uvedené  skutočnosti len  zdôrazňujú dôležitosť veteri-

nárnej problematiky a veterinárnej  správy v otázkach medzi-

národného styku,  pri prevencii nákaz zvierat  a zoonóz. Po-

ukazujú  na nezávislosť  veterinárnej správy,  na jej širšie

dimenzie, ako určuje navrhovaná  legislatívna úprava vo vše-

obecnej štátnej správe.

 

     Dovolím si vás upozorniť, že 30. 4. 1996 uskutočnil náš

veľvyslanec  v Bruseli pán Ján Lišuch  konzultáciu s pracov-

níkmi tohto stáleho veterinárneho  výboru, ktorý som bližšie

opísal, a v tomto telegrame sa v podstate  píše, že vzhľadom

na  novú  legislatívu,  ktorá  sa  v  súčasnosti  pripravuje

v oblasti veterinárnej  starostlivosti Slovenskej republiky,

budú títo pracovníci neustále sledovať vývoj.

 

     Súčasná organizácia našej  veterinárnej služby je pova-

žovaná za veľmi dobrú. Umožňuje operatívne rozhodovať a celá

sieť veterinárnych pracovísk podlieha jednému  centru, t. j.

štátnej  veterinárnej správe.  Nový systém,  na ktorý chceme

prejsť, je  z európskych štátov  uplatňovaný v podstate  len

v Nemecku. Čo  sa týka veterinárnej správy  aj tu sa uvažuje

o zmene  tohto systému  a v  Nemecku je  vôbec považovaný za

zlý. Tu  by som chcel upozorniť  na stály veterinárny výbor.

Myslím si, že to s ním  nie je jednoduché, lebo vieme, že ak

sa týmto  pánom, ktorí sedia  v stálom veterinárnom  výbore,

čosi znepáčilo, sami vieme, aké problémy sme mali pred tromi

rokmi s  vývozom jahniat, čo  sú pre nás  v podstate príjmy,

len kvôli tomu, že sme nemali dostatočné označovanie zvierat

podľa ich  predpisov, sami vieme, ako  dokážu v podstate po-

hnúť s  takými mohutnými ekonomikami, ako  je dnes Anglicko,

kde stály veterinárny výbor zakázal na základe známej choro-

by šialených  kráv tento vývoz, takže  netreba, myslím, brať

jeho odporúčania na ľahkú váhu.

 

     Na základe uvedených pripomienok  by som si dovolil dať

do zákona konkrétne návrhy, a  to vypustiť z predmetného ná-

vrhu zákona:

 

- v článku  I v §  3 ods. 1  písm. j) "štátnej  veterinárnej

  starostlivosti",

- v § 12 písm. d) "okresné veterinárne správy",

- v § 13 ods. 2 písm. d) "okresných veterinárnych správ",

- v § 13 ods. 3 písm. d) "okresných veterinárnych správ",

- v § 13 ods. 4 písm. c) "okresné veterinárne správy",

- v § 16 "zákona Slovenskej Národnej rady číslo 11/1992 Zb".

 

     Ďalej vypustiť celý článok XV a dovolím si navrhnúť je-

ho nové znenie. Článok XV by znel:

 

     Zákon Slovenskej národnej rady  číslo 11/1992 Zb. o or-

ganizácii  veterinárnej starostlivosti  Slovenskej republiky

sa mení a dopĺňa takto: v § 3 ods. 1 písm. b) "krajské vete-

rinárne správy". Ostatné písmená sa posunú.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Slovo má pán poslanec  Sopko a pripraví

sa pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     návrh zákona  o organizácii miestnej  štátnej správy je

v rozpore so schváleným  postupom vlády Slovenskej republiky

pri zabezpečovaní  reformy miestnej verejnej  správy. Tvrdím

to aj napriek tomu, že sa ním realizuje dlhodobý zámer hori-

zontálnej integrácie. Návrh  vymedzuje funkcie a organizačné

členenie územnej štátnej správy,  pričom však v ničom nenad-

väzuje na druhú zložku verejnej správy, to znamená na regio-

nálnu samosprávu. Preto je stredobodom kritiky a opätovne sú

poslanci Národnej rady v rovnakej polohe ako pri schvaľovaní

zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky.

 

     Vláda Slovenskej republiky  neberie do úvahy stanoviská

Združenia miest a obcí Slovenska k reforme miestnej verejnej

správy a rovnako  neberie  na zreteľ  ani naše pripomienky a

odporúčania. Aby som bol objektívny,  oboznámil som sa s ná-

vrhom postupu prác  pri odovzdávaní kompetencií samosprávnym

orgánom. Aj  keď ide o materiál  vlády Slovenskej republiky,

nemá veľkú  vypovedaciu hodnotu a nedáva  mi jasnú predstavu

o konštituovaní  vyšších územných  samosprávnych celkov, ani

o ich právomociach. Takže na  jednej strane tvrdíme, že rie-

šenie problematiky územnej  samosprávy je súčasťou uceleného

a komplexného postupu  na reforme miestnej  verejnej správy,

že je  rovnako súčasťou koncepčných  zámerov nového územného

a správneho usporiadania  Slovenskej republiky, a  na druhej

strane  týmto  zákonom  všetky  rozhodujúce funkcie verejnej

správy v podstate priraďujeme štátnej správe.

 

     Myslím si, že nie je  to ani efektívne, ani racionálne,

a naopak, svedčí to v prvom rade o výraznom posilňovaní cen-

tralistického  modelu územného  riadenia a  ďalej to  svedčí

o útlme začatého rozvoja územnej  demokracie, ktorá sa redu-

kovala len na vytvorenie obecnej samosprávy.

 

     V tejto  súvislosti si dovolím  upozorniť na Programové

vyhlásenie vlády Slovenskej republiky,  kde sa deklaruje, že

postup prác pri riešení  problémov súvisiacich s územnou sa-

mosprávou bude v súlade  so zámermi reformy, ktoré schválila

vláda Slovenskej republiky ešte v roku 1993. Žiaľ, nie je to

tak.  Z  doterajších  krokov  vlády  Slovenskej republiky je

zrejmé, že sa zrýchľuje  len postup reformy miestnej štátnej

správy a  výrazne zaostáva postup prác  pri utváraní predpo-

kladov na odovzdávanie kompetencií vyšším územným samospráv-

nym celkom a na odovzdávanie kompetencií obciam. Napriek to-

mu,  že stále  hovoríme  o  potrebe rozšíriť  kompetencie na

miestnej samosprávnej úrovni, to znamená na orgány, ktoré sú

najbližšie k občanovi.

 

     Zákon sa nazýva v  našom parlamentnom slangu ako kompe-

tenčný zákon, oficiálne zákon o organizácii miestnej štátnej

správy. Položme si otázku, čo očakáva občan od zákona s tým-

to názvom.  Očakáva, že sa v  ňom dozvie všetko, čo  sa týka

organizácie miestnej štátnej správy, že nebude musieť vyhľa-

dávať kompetencie úradov v rade ďalších zákonov. Toto krité-

rium zákon vôbec nespĺňa, je nesúrodý a neprehľadný, pretože

obsahuje 18  noviel právnych predpisov,  upravujúcich kompe-

tencie orgánov štátnej správy. Návrh zákona obsahuje úpravy,

ktoré do zákona s týmto  názvom v podstate nepatria, pretože

novelizujú  špeciálne  zákony  aj  v  otázkach nesúvisiacich

s predmetom  úpravy, a  preto sa  výrazne zneprehľadňujú  aj

ďalšie právne predpisy.

 

     Okrem  týchto všeobecných  pripomienok k  návrhu zákona

chcem upozorniť  na niektoré konkrétne  problémy, aj keď  je

veľmi zložité  posudzovať niektoré časti  zákona, pretože sa

vzťahujú na zmeny a doplnenia ďalších zákonov. Osobne chápem

tento zákon  tak, že jeho  hlavným cieľom bola  horizontálna

integrácia miestnej štátnej správy.  Nejde však o integráciu

všetkých odvetví štátnej správy, ale len niektorých, pretože

sa  nevzťahuje na  daňové úrady,  na colné  úrady, na banské

úrady a podobne.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     som presvedčený,  že k takým nesporne  patria aj katas-

trálne úrady. Zaradenie katastra nehnuteľností do všeobecnej

štátnej správy je zásadne neprijateľné. Ide o orgány vykoná-

vajúce okrem  správnych funkcií aj činnosti  s prvkami judi-

ciálneho  charakteru,  s  osobitnými  postupmi  odlišnými od

správneho konania. Ide v prvom  rade o rozhodovanie o vklade

vlastníctva do  katastra nehnuteľností. Ide  o rozhodovanie,

ktoré v príslušnej procesnej forme patrilo pôvodne do rozho-

dovacej činnosti súdov, neskôr sa na konštituovaní vlastníc-

kych  vzťahov podieľali  štátne notárstva.  Nikdy však zápis

s konštituovanými dôsledkami v  oblasti vlastníckych vzťahov

nepatril do pôsobnosti orgánov štátnej správy.

 

     Mali by sme si uvedomiť, že  ak ten istý úrad bude roz-

hodovať o  vyvlastnení nehnuteľností a  súčasne aj o  vklade

vlastníctva,  treba  vážne  pochybovať  o garanciách ochrany

vlastníctva  pri realizácii  navrhovanej zmeny.  Kataster si

musí zachovať nezávislosť od iných orgánov štátnej správy už

aj vzhľadom na prebiehajúce práce na usporiadaní pozemkového

vlastníctva,  kde je  štátna pozemková  správa aj  pozemkový

fond zainteresovaný aj ako  účastník konania o vydaní nehnu-

teľností. Preto je otázne, či  odbor katastra v rámci okres-

ného úradu bude s rovnakou náročnosťou posudzovať návrh iné-

ho odboru okresného úradu na vklad alebo na záznam vlastníc-

tva do katastra, ako by to  činil ako orgán samostatný a ne-

závislý.

 

     Je celý rad dôvodov,  ktoré svedčia o nevhodnosti zara-

denia katastrálnych úradov do horizontálnej integrácie štát-

nej správy,  a verím, že navrhovanú  zmenu podporíte. Dôvody

na  zrušenie katastrálnych  úradov sa  musia posudzovať kom-

plexne. Začlenenie týchto úradov do systému všeobecnej štát-

nej správy vyvolá potrebu  novej právnej úpravy. Katastrálne

úrady nie  sú typickými orgánmi štátnej  správy a takéto po-

stavenie nemajú ani obdobné  ustanovizne v štátoch Európskej

únie. S prihliadnutím na  charakter činností v podstate roz-

hodujú o  právnych vzťahoch, ktoré patria  do pôsobnosti sú-

dov,  čoho dôkazom  sú aj  kolízie záujmov  orgánov miestnej

štátnej správy a iných subjektov v majetkovoprávnej oblasti.

Prosím vás, dobre zvážme tieto argumenty.

 

     Rovnako chcem poukázať na to, že v návrhu zákona nie sú

vytvorené podmienky na postupný  prechod správnych agend za-

bezpečovaných Policajným zborom  v Slovenskej republike. Ide

napríklad o pasovú agendu,  o vodičské preukazy, o evidenciu

obyvateľstva a podobne. V zákone  sa to nerieši a od pracov-

níkov Ministerstva vnútra  Slovenskej republiky som nedostal

odpoveď, ako sa to bude koncepčne riešiť aj napriek tomu, že

je to súčasťou Programového  vyhlásenia vlády Slovenskej re-

publiky. Treba to domyslieť aj  doriešiť. Verím, že sa týmto

ministerstvo vnútra vážne zaoberá.

 

     Rovnako sa  zamýšľam nad § 4,  ktorý rieši financovanie

krajských a okresných úradov. Zdá  sa mi, že priame financo-

vanie, resp.  finančné napojenie krajských  úradov na štátny

rozpočet,  bude veľmi  zložité  a  nie je  celkom domyslené.

Z pohľadu racionality  je to priekopnícka  myšlienka, ale na

druhej strane je to netradičné riešenie.

 

     Dnes sa štátny rozpočet delí na kapitoly podľa rezortov

a za  každú kapitolu  zodpovedá ústavný  činiteľ. Prechod na

nejaké  územné  financovanie  je  možný,  ale  bolo to treba

v dôvodovej správe  dostatočne zdôvodniť. Preto  žiadam, aby

pán minister vnútra vysvetlil,  prečo nebol ponechaný spôsob

financovania krajských  úradov cez Ministerstvo  vnútra Slo-

venskej  republiky  a  čo  vlastne  od  tejto zmeny očakáva.

Rovnako sa pýtam, či práce  na príprave štátneho rozpočtu na

rok 1997  nad týmto uvažujú, a  ak áno, či si  to vyžiada aj

novelizáciu zákona o rozpočtových pravidlách.

 

     Návrh zákona umožňuje okresnej štátnej správe zriaďovať

jej expozitúry mimo sídiel  štátnej správy. Rovnako je otáz-

ne, či je vôbec vhodné  zriaďovať dočasné alebo stále praco-

viská okresných úradov aj mimo sídel okresného úradu, keď sa

počet okresov zdvojnásobil. Týmto  bude dochádzať k ďalšiemu

narastaniu štátnej administratívy.

 

     Už netreba  pripomínať, že priblíženie  miestnej správy

k občanom môžeme  oveľa jednoduchšie a  racionálnejšie usku-

točniť rozšírením  kompetencií obecnej samosprávy  a nie vy-

tváraním siete ďalších úradov. Takáto reforma verejnej sprá-

vy bude  nielen organizačne, ale aj  finančne veľmi náročná.

Tento experiment je  nesystematický, neracionálny aj nedemo-

kratický. Tým, že zákon  všetky rozhodujúce funkcie verejnej

správy priraďuje k vetve štátnej správy, ich postavenie bude

v území dominantné a jednoznačne povedie k regionálnej pasi-

vite, pretože lokálne a regionálne iniciatívy budú v podsta-

te závisieť od centrálnych finančných zdrojov.

 

     Zvážme  tieto pripomienky  pri schvaľovaní navrhovaných

zmien, niektoré sú obsahom spoločnej správy.

 

 

 

     Na základe týchto argumentov navrhujem:

 

- z  návrhu zákona  vypustiť v  § 3  v bode 1 písmeno r), to

  znamená slová "katastra nehnuteľností",

- v § 12 vypustiť písm. g) a v nadväznosti na to vypustiť aj

  článok XXVIII a poradové číslo 214 prílohy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu poslancovi Sopkovi z  SDĽ. Slovo má

pán poslanec Bajan a pripraví sa pán poslanec Čopík.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     vzhľadom na to, že veľmi veľa vecí z toho, čo som chcel

povedať, povedal pán kolega Langoš, mám len jedinú poznámku.

 

     Z  tohto zákona  jasne vidieť,  že ide  o zúfalý  pokus

o centralizáciu  v oblastiach  verejnej správy,  ktorá je už

dávno od roku 1989 prekonaná.  Myslím si, že podobne, ako sa

v niektorých veciach  oblúkom vraciame pred  rok 1989, práve

v oblasti verejnej  správy sa nám to  takýmito zákonmi darí.

To je jedna poznámka.

 

     Druhá poznámka - keby to nebola taká dôležitá vec, bolo

by to  na smiech. Hádam  nás nechcete presvedčiť,  že štátna

správa  sa zintegruje,  nakúpia sa  budovy, technika,  ľudia

a potom sa  to bude dávať  obciam. Veď tomu  neverí ani malé

dieťa a predpokladám, že ani jeden z vás.

 

     K niektorým bodom. Jeden z mojich predrečníkov povedal,

že  tento zákon  sa nedá  zlepšiť, napriek  tomu sa  pokúsim

o nemožné a predložím dva alebo tri pozmeňujúce návrhy, kto-

  v prípade  odosobnenia sa  od príslušnosti  k politickej

strane by sme mohli naozaj schváliť.

 

     V § 2  ods. 3 vypustiť slová: "alebo stáleho, alebo do-

časného pracoviska  okresného úradu". Oproti  pôvodným pred-

stavám  sa tam  vkradli slovíčka,  ktoré hovoria  o tom,  že

obec, ktorá je sídlom krajského úradu, okresného úradu alebo

stáleho alebo dočasného pracoviska  okresného úradu je podľa

svojich  možností povinná  zabezpečiť... som rád, že  je tam

"podľa svojich  možností", lebo väčšina  obcí tieto možnosti

nemá. A predpokladám, že tak bude aj pokračovať.

 

     Na druhej  strane v zákone  sa hovorí, že  krajský úrad

alebo  iné orgány  štátnej  správy  rozhodnú, či  si zriadia

a koľko si  zriadia dočasných pracovísk. Obec  by potom mala

postupovať tak, že vytvorí na  to podmienky. Pýtam sa, či je

toto normálny postup. Predpokladám, že  áno, ale asi nie pre

mňa.  Jednoducho, len  čo sa  krajský úrad  rozhodne, že  si

zriadi ďalšie pracoviská, predpokladám, že s plnou zodpoved-

nosťou za ich vybavenie,  nielen personálne, ale aj priesto-

rové.

 

     O § 5 ods. 5 hovoril  kolega, ktorý spomínal, že nie je

možné, aby  okresný úrad pozastavil  rozhodnutie obce. A 

vôbec nie  na 6 mesiacov.  Na papieri to  nevyzerá ako niečo

mimoriadne, ale je to  nebezpečná záležitosť, ktorá môže byť

vzhľadom na  to, že nevieme,  z akých dôvodov,  resp. je tam

veľká  možnosť subjektívneho  rozhodnutia úradu,  môže dôjsť

k nenahraditeľným škodám. Sú dve možnosti. Osobne odporúčam,

aby sme v  § 5 ods. 5 vôbec vypustili.  Myslím si, že aj na-

priek tomuto schváleniu, teda  aj tomuto neschváleniu vypus-

tenia si neviem predstaviť, ako bude okresný úrad takéto po-

zastavenie  presadzovať.  Jednoducho,  neverím,  že  obce sú

schopné sa tomu podriadiť, a potom neviem, aký bude postup.

 

      V §  14 ods. 1 -  keby to nebolo tam  napísané, tak si

poviem, že  si jednoducho neveríte. Nie  je možné, aby odsek

v zákone znel:  "V okrese, v  ktorom ku dňu  účinnosti tohto

zákona nie je možné zriadiť  okresný úrad najmä z dôvodu ne-

dostatočných priestorových, personálnych alebo organizačných

podmienok, vykonáva štátnu správu  do jeho zriadenia okresný

úrad susedného  okresu, ktorý určí  ministerstvo vnútra." To

je jednoducho nezmysel. Takže odporúčam § 14 ods. 1 vypustiť.

 

     Štvrtý  pozmeňujúci návrh  - po  § 2  zaradiť nový  § 3

(a následne  po prípadnom prijatí tohto  zákona ostatné pre-

číslovať), ktorý by znel:

 

     "(1)  Slovenská  komisia  pre  životné  prostredie môže

s výnimkou štátnej správy na úseku ochrany prírody a na úse-

ku územného plánovania a stavebného poriadku rozhodnúť o vy-

konávaní štátnej správy vo  veciach starostlivosti o životné

prostredie  a  ich  časti  jedným  okresným úradom životného

prostredia v  dvoch alebo vo  viacerých okresoch. K  tomu si

vyžiada stanovisko dotknutých okresných a obvodných úradov."

Už potom len okresných.

 

     "(2) Okresný  úrad životného prostredia  môže rozhodnúť

o vykonávaní štátnej správy vo  veciach starostlivosti o ži-

votné prostredie a ich časti jedným obvodným úradom životné-

ho prostredia  v dvoch alebo  viacerých okresoch. K  tomu si

vyžiada stanovisko príslušného okresu."

 

     O čo ide? V celom  hraničnom toku Dunaja podľa súčasnej

územnej pôsobnosti vykonáva štátnu vodnú správu jediný vodo-

hospodársky  orgán, a to Okresný  úrad životného  prostredia

Bratislava - vidiek. Podľa  nového, pred pár minútami schvá-

leného zákona o územnom a správnom členení Slovenska (súčas-

ne rokujeme aj o  organizácii miestnej štátnej správy), roz-

deľujú túto  dočasnú alebo územnú  pôsobnosť na tri  okresy.

Novovytvorené orgány môžu mať  rozdielne prístupy k riešeniu

vodohospodárskych otázok, ktoré sa  týkajú celého úseku hra-

ničnej rieky.  Dnešná ešte platná norma  berie do úvahy oso-

bitné členenie územnej  pôsobnosti vodohospodárskych orgánov

a orgánov  štátnej správy  ochrany ovzdušia.  Vychádza totiž

z teritoriálnych kritérií, že všade vo svete sú povodia veľ-

kých vodných tokov a na  nižšom stupni čiastočné alebo časti

týchto povodí. Aj vodohospodársky  plán ako základný podklad

pre opatrenia a rozhodovanie sa zostavuje, rieši a spresňuje

v rámci povodia.  Priemyselná výroba potrebuje  väčšie množ-

stvo  vody, preto  zdroje znečistenia  ovzdušia sú spravidla

pri významných tokoch.

 

     Vzhľadom na efektívnejšie využitie  financií, i keď mi-

nisterstvo vnútra sa prsí, že na  to máme, ako aj na geogra-

fické podmienky nášho územia je najúčelnejšia rovnaká pôsob-

nosť ochrany  ovzdušia, ako aj vodoprávnych orgánov. Z tohto

titulu som  si dovolil navrhnúť pozmeňujúci  návrh, v ktorom

sa skrýva  jednotnosť rozhodnutia a  efektívna správa finan-

cií. Predpokladám, že by k  tomu nemali byť mimoriadne nega-

tívne odozvy,  pretože pod titulom  aj takýchto kritérií  sa

navrhoval, alebo aspoň sa tu hovorilo, že sa navrhuje, tento

zákon.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, zvážte,  opäť sa budem opa-

kovať, je to  na vás, ale myslím si,  že podobne ako povedal

kolega Sopko, nebudete sa mať čím pochváliť v prípade schvá-

lenia takto znejúceho zákona.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec  Čopík z HZDS a pripraví

sa pán poslanec Pokorný zo Spoločnej voľby.

 

     Pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovolil by som si niekoľko poznámok. Pán poslanec Bajan

vo svojom  terajšom vystúpení povedal, že  ide o centralizá-

ciu. Absolútne  nechápem, ako mohol  prísť k tomuto  záveru,

keď evidentne sa z centrálnych orgánov prenášajú kompetencie

na nižšie orgány verejnej správy.

 

     Druhá poznámka - viacerí  predrečníci vystúpili a pove-

dali zhruba asi to, ako  keby tento zákon bol pripravený na-

rýchlo,  nekompetentne, akoby  bol len  poskladaný. Od  roku

1990 sa vlastne na tom  pracuje. Do pozornosti vám môžem dať

- roku 1991  vznikol nový systém, kde  sa vo verejnej správe

oddelila  štátna správa  od samosprávy.  Odvtedy boli možno,

určite to bolo najmenej 10 konzultácií, seminárov, porád eu-

rópskych expertov a neviem, čo všetko prebehlo. Pripravovali

a pracovali na ňom všetky vlády.  Je to určitý systém verej-

nej správy, ktorý bol mimoriadne pozorne konzultovaný a sle-

dovaný v Európskom spoločenstve, a  tu sa to prezentuje, ako

keby to  bolo náhodné, nejakým spôsobom  náhodne daný nejaký

nový systém verejnej správy. U viacerých pánov poslancov bo-

lo evidentne  vidieť, že pravdepodobne  nemajú celkom jasné,

čo je to činnosť alebo  kompetencia štátnej správy a ako vy-

zerá činnosť alebo kompetencia samosprávy.

 

     Keď dovolíte, poviem ešte jednu  vec. Od roku 1991 pra-

cujem v štátnej správe.  Bol som prednostom obvodného úradu,

čo znamená prvostupňovú štátnu správu. Dennodenne som ju vy-

konával, riešil som problémy. Teda  nie som tu žiadny amatér

alebo nováčik, ktorý si z literatúry prečítal nejaké úvahy.

 

     Teraz by som vysvetlil,  aby si konečne prestali pliesť

základný princíp alebo prístup,  čo je to kompetencia, alebo

čo  je  to  činnosť,  práca,  ktorú  vykonáva štátna správa,

a ktorú  vykonáva samospráva.  Schválne to  ukážem na jednom

príklade, ktorý to jasne povie. Môže sa stať, že občan alebo

jeho rodina sú určitým  spôsobom sociálne odkázaní na pomoc.

A túto sociálnu  odkázanosť robí štátna  správa, teda štátny

systém práce, je to na obvodných úradoch, kde mu pracovníčky

alebo pracovníci obvodného  úradu presne stanoveným spôsobom

vypočítajú  alebo napred  zistia, či  môže dostať príspevok,

a presne  mu  vypočítajú,  aký  príspevok.  To  znamená,  že

v právnom štáte  môže štátna správa  konať len presne  podľa

zákona, v medziach zákona. Keď  sa v tom istom prípade tento

istý  občan obráti  aj na  samosprávu, dajme  tomu na obecné

zastupiteľstvo, a požiada o  príspevok, samosprávny orgán mu

môže dať príspevok, a nemusí mu dať príspevok. A druhá zále-

žitosť je výška príspevku.  Tento samosprávny orgán, pretože

sme právny štát  a môže konať slobodne, teda  nie je viazaný

prísne zákonom, mu môže  dať ľubovoľnú výšku príspevku. Môže

mu dať 500 korún, 1 000 korún, 5 000 korún.

 

     Takže by som vás poprosil, keď sa tu rozpráva o činnos-

ti alebo kompetenciách štátnej  správy alebo samosprávy, aby

bolo jasne rozlíšené, akým spôsobom vykonávajú túto činnosť.

Ešte by som si dovolil...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Poznamenávam, prosím vás, máte tri minúty.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Áno. Ešte by som si dovolil povedať jednu vec. Táto vec

zaznieva dosť  často od samosprávy,  ktorá (prepáčte, že  to

nebudem  podrobne rozoberať  pre krátkosť  času) požaduje od

štátu peniaze na vykonávanie  činnosti, ale nechce kontrolu,

aby štát kontroloval, či peniaze, ktoré jej dal na vykonáva-

nie určitej činnosti, použila na  tú činnosť. Môžete sa spý-

tať v hociktorom štáte v  Európe, či štát, ktorý dá peniaze,

si neskontroluje,  na čo boli  použité. Ak by  to nespravil,

tak potom si môže obec robiť ľubovoľne a svojvoľne, čo chce.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Veľmi ťažko sa mi bude  reagovať, lebo pán kolega Vanko

pomenoval niekoľko oblastí, začnem tou poslednou. Je nezmys-

lom, aby obce protestovali proti kontrole tých peňazí, ktoré

dostávajú zo štátneho rozpočtu, ani nemajú na to možnosť. Ak

si pamätá, pri novelizácii  zákona 263 o verejnom obstaráva-

ní som sám navrhol pozmeňujúci  návrh, aby sa takéto peniaze

kontrolovali. Takže počúvajme sa chvíľu.

 

     Druhá poznámka. Prečo považujem  tento zákon za centra-

listický? Preto, lebo je kreovaný, povedzme, § 8 tak, ako je.

Ľutujem toho prednostu, ktorý  dostane ľudí, ktorých mu "na-

sáčkujú"  ministri, ako  šéfov oddelení.  Jednoducho, tak sa

úrad nedá riadiť a tak im  treba, lebo to tak dostanú. To je

typický prvok centralizácie v personálnej oblasti.

 

 

     Prečo hovoríme, že nejde o systémové riešenie? Lebo tak

ako táto  oblasť aj ostatné oblasti  by mali byť predkladané

systémovo v balíku zákonov. Keby sme vedeli, aké kompetencie

idú na obce, tak si viem  predstaviť, že aj vy máte predsta-

vu, ako to ďalej pôjde.  V tomto duchu hovoríme o nesystémo-

vosti, pretože to nie je riešené súčasne s balíkom zákonov.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ak dovolíte,  pán poslanec Vanko,  zúčastnil som sa  na

niekoľkých konzultáciách  so zahraničnými expertmi  a myslím

si, že kroky, ku ktorým  sme dospeli a ktoré oni navrhovali,

sú kroky, ktoré sú logické.  Prvý krok je prehodnotiť a zvý-

šiť rozsah prirodzených kompetencií  obce. Druhý - stanoviť,

ktoré kompetencie môže vykonávať obec  v mene štátu. Pán po-

slanec, tu  sa hovorí o  prenesenej kompetencii. Daný  zákon

o tom nehovorí nič.

 

     Ďalej stanoviť prirodzené  kompetencie regiónu a kompe-

tencie, ktoré  na región budú  prenesené zo štátnej  správy.

Opäť prenesené  kompetencie. Teda ten vzťah  - štátna správa

a samospráva - by mal byť postavený v záujme občana, aby bol

jeho problém  vykonávaný čo najbližšie alebo  mu bol čo naj-

dostupnejší. Mal  by sa vykonávať čo  najbližšie k občanovi,

to znamená, na úrovni  obce alebo prípadne spoločného miest-

neho úradu.

 

     Pokiaľ ide o kontrolu, dobre viete, že aj Najvyšší kon-

trolný úrad  má kompetenciu kontrolovať  každú korunu, ktorá

bola vynaložená z prostriedkov  štátneho rozpočtu. Takže  či

sa  obce bránia, alebo nie,  existuje legislatíva,  ktorá to

štátu umožňuje. Pokiaľ sa obce bránia tomu, aby štát kontro-

loval použitie  daní, ktoré patria  obci, to je,  myslím si,

oprávnená požiadavka obcí, pretože tieto prostriedky kontro-

lujú orgány obce - kontrolór miestneho úradu, poslanci a ob-

čania sami. Sú to prostriedky, ktoré patria obci, nedostáva-

jú ich zo štátneho rozpočtu. Nemôžu sa brániť, ani sa nebrá-

nia kontrole toho, čo dostanú zo štátneho rozpočtu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán poslanec Bajan, bohužiaľ,  i keď ste to vysvetľova-

li, pojem centralizácia má  svoj sémantický obsah. Bohužiaľ,

keď poviete centralizácia a keď  to poviete, tak musí za tým

niečo nasledovať  alebo to musí  niečo mať. Ak  je to dôvod,

o ktorom ste hovorili, nie je  to centralizácia, je to niečo

iné.

 

     Pánu  poslancovi Kováčovi.  Pracoval som  ako prednosta

Obvodného úradu  v Púchove. Sme jediný  obvodný úrad na Slo-

vensku, neviem o  ďalšom, ktorý od roku 1991  mal denný, me-

sačný,  ročný výkaz  každej činnosti,  ktorá sa  vykonávala.

Opakujem - denný, mesačný,  je zviazaný, je spravený, zapro-

tokolovaný,  štatisticky  vyhodnotený, o  všetkých kompeten-

ciách. Teda  presne viem, ktorý  mesiac, v ktorom  roku, aká

kompetencia sa vykonávala, ako dlho  trvá, koľko treba na to

času, všetky  tieto veci. Je  mi strašne trápne,  keď niekto

rozpráva o  kompetenciách a zvlášť o  prenose kompetencií na

obce, a s  prepáčením, poviem, že nevidí do  toho. Poviem to

jemne.

 

     Poviem vám aspoň jeden príklad. Strašne jednoduchá kom-

petencia,  ktorá    na  obce  bola  prenesená - dohľad nad

miestnymi komunikáciami, nad rozkopávkami a obmedzeniami po-

hybu vozidiel  na miestnych komunikáciách  mal obvodný úrad.

Na výkon sme potrebovali -  nie celý výkon jedného pracovní-

ka, približne štvrtinu lebo tretinu jeho výkonu. Táto kompe-

tencia bola prenesená na obce.  Presne viem, aký to malo do-

sah, lebo  sme to sledovali.  V každej obci  sa s tým  musel

niekto zaoberať, ale skončilo sa  to často bohužiaľ tak, aby

si miestne samosprávne orgány  nepoštvali voči sebe občanov,

že  im tolerujú  rozkopávky, napríklad  navozený materiál na

cestách a podobne. Môžeme to zdokumentovať, nie ako vy hovo-

ríte a strieľate do vetra. Môžem vám povedať presne. Máme to

zdokumentované.

 

     Alebo druhá kompetencia, ktorú  obce požadovali - vyko-

návanie priestupkového konania v obciach. Priestupkové kona-

nie dostalo celkom iný charakter.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, ešte 30 sekúnd.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Dostalo charakter,  že niektoré trestné  činy boli pre-

kvalifikované na  priestupky. Na obvodnom  úrade to vykonáva

špeciálne školený, pripravovaný právnik. Ak sa prenesie táto

kompetencia na  obce, koľko treba právnikov?  V mojom obvode

by to bolo 21 ďalších právnikov,  ktorí by sa tým museli za-

oberať. Teraz je to 1  právnik. Keď niekto rozpráva o kompe-

tenciách, bol by som veľmi rád, aby rozprával kompetentne.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Naozaj už len veľmi  krátko. Pokúsim sa vyjadriť kompe-

tentne k prenosu kompetencií na samosprávy. Obávam sa, že tu

sme trošku mimo. Ak si,  pán kolega, prečítate, čo ste teraz

povedali, znamená  to veľmi jednoduchú  logiku - na  štátnej

správe to  ide oveľa efektívnejšie ako  na samospráve. Potom

by malo nasledovať, na ministerstve  to ide oveľa lepšie ako

na okrese a máme presne to, čo sme chceli mať. Totiž, nevie-

me sa zhodnúť vo filozofii.  Preto je veľmi ťažké diskutovať

o jednotlivostiach.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     nedá mi,  aby som sa nevyjadril  k tejto pertraktovanej

otázke, lebo vzťah medzi štátnou správou a obecnou samosprá-

vou je  otázka deľby moci. Ak  chceme demokratickým spôsobom

pokračovať v budovaní spoločnosti,  musíme nastúpiť na cestu

- čo najmenej práv a kompetencií štátnej správe a čo najviac

kompetencií a práv obecným  samosprávam. Ak takou cestou ne-

pôjdeme, skôr  či neskôr štátna  správa, to je  jedno, či to

pôjde  od ministerstva,  krajských úradov,  okresných úradov

a detašovaných pracovísk, to je vždy centralizovaná moc a je

to moc vlády nad  ľuďmi. Samospráva znamená realizovať samo-

statne, bez akéhokoľvek  násilia zvonku, záležitosti svojich

občanov.  Ak  pri  pertraktovaní  tejto otázky nevychádzame,

prosím, z tejto zásady, pôjdeme na mylnú cestu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanc Vanko - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Prepáčte, ale  musím k tomu opäť  povedať poznámku. Ne-

rád, ale musím  povedať. Opäť, keby ste mali  aspoň do hĺbky

naštudované otázky  samosprávy a štátnej správy,  ak ste ne-

pracovali v oblastiach samosprávnej  činnosti, museli by ste

použiť  slovo "motivácia".  Samospráva pracuje  s občanmi na

princípe pozitívnej motivácie. Keby  bolo viac času, tak vám

to rozoberiem, alebo ak budete chcieť, tak vám to vysvetlím.

Štátna správa je orgán, ktorý väčšinou, ak občan, jeho kona-

nie  vybočuje z  medzí zákona,  používa negatívnu motiváciu.

Celý princíp, ktorý nastal v roku 1990 alebo v roku 1991, sa

u nás  začal modelovať  a  uplatňovať  a spočíval  na týchto

dvoch prvkoch.  Po období totality v  našom štáte sme museli

občanovi v právnom štáte  vytvoriť podmienky na jeho slobodu

a na jeho pozitívnu motiváciu samosprávou. Toto je jadro ce-

lej samosprávy.

 

     Prepáčte mi, že takto rozprávam,  ale ak niekto s touto

problematikou roky pracuje, zaoberá sa, je mu veľmi ľúto, ak

do tejto  problematiky vstupujú názory, ktoré  nie sú dobré.

Hovorím, že  toto je základný  princíp samosprávy a  štátnej

správy vo verejnej správe. Toto je tento zákon. A ten budeme

rešpektovať, ten bude dodržaný.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec  Čopík, máte  slovo. Pripraví sa

pán poslanec Pokorný.

 

Poslanec J. Čopík:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení páni ministri,

     vážené kolegyne poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte  mi predniesť  jeden pozmeňujúci  návrh. Článok

XII zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 287/1994

Z. z.  o ochrane prírody a  krajiny sa mení a  dopĺňa takto:

zaradiť za odsek 1 nový odsek 2  v znení: V § 51 písm. i) sa

za slovo "parkov" vkladajú  slová "s výnimkou správy Tatran-

ského národného parku". Ďalšie odseky prečíslovať.

 

     Odôvodním to  takto. Tatranský národný  park (ďalej len

TANAP) je náš najstarší a  z hľadiska prírodných hodnôt naj-

významnejší národný park. Príroda  Tatier je národným bohat-

stvom Slovenska, je symbolom Slovákov, je zostručneným obra-

zom o  prírodnom a kultúrnom bohatstve  nášho národa. Územie

je  výrazne  zafixované  u  širokej  verejnosti  a  významné

i z medzinárodného hľadiska. Za obdobie existencie národného

parku bolo  vykonané mnoho pre rozvoj  územia a jeho základ-

ných, jednotlivých  a neopakovateľných krás.  Súčasne sa vy-

skytli i nové problémy, ktoré treba neodkladne riešiť. Poly-

funkčný model horského národného parku bol a je veľmi nároč-

ný na organizáciu ochrany a z hľadiska ochrany prírody opti-

málne a racionálne využitie ekosystémov jednotlivých zložiek

prírody.

 

     Pri prerokovaní  zákona  číslo 287/1994 Z. z. o ochrane

prírody a  krajiny sa nedopatrením  zaradil aj tento  jediný

národný  park  vyhlásený  zákonom,  ktorý integroval ochranu

prírody a starostlivosti o  územie. Predkladatelia a spravo-

dajca vtedy uviedli, že prijatím tohto zákona nedôjde k zru-

šeniu správy TANAP-u v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodár-

stva Slovenskej  republiky, pričom prijatá  dikcia zákona to

nezohľadnila. Mojím pozmeňujúcim  návrhom vrátime tomuto ná-

rodnému  parku  také  postavenie,   aké  mu  právom  patrilo

a patrí.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Pokorný a pripraví

sa pani poslankyňa Nováková.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka, pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     vo  svojom vystúpení  sa chcem  sústrediť iba  na jednu

oblasť,  ktorá  nám  zeleným  leží  najviac  na srdci, a ide

o oblasť štátnej správy pre životné prostredie, do ktorej sa

neustále búši od jej vzniku v roku 1990.

 

     Štátna správa pre životné  prostredie sa vykonáva podľa

zákona  Slovenskej národnej  rady číslo  595/199O Zb.  Týmto

právnym predpisom  sa vytvorila osobitná  sústava úradov ži-

votného  prostredia aplikáciou  odvetvovo-územného princípu.

Podstatou tohto princípu je priame vertikálne riadenie dvoj-

stupňovej  sústavy úradov  životného prostredia  v území pri

zachovaní ich územnej pôsobnosti.

 

 

 

     Pri tvorbe tejto sústavy  sa vychádzalo predovšetkým zo

základného princípu organizácie  štátnej správy v Slovenskej

republike, oddelenia štátnej správy od samosprávy a spotreby

priameho riadenia systému  starostlivosti o životné prostre-

die  vtedajšou Slovenskou  komisiou pre  životné prostredie,

dnes Ministerstvom životného  prostredia Slovenskej republi-

ky  ako  ústredného orgánu štátnej  správy. Potreba priameho

riadenia  veci životného  prostredia vyplynula  z týchto zá-

kladných skutočností:

 

- z nevyhnutnosti oddeliť výkon štátnej správy v oblasti ži-

  votného  prostredia  od  riadenia  ekonomických aktivít na

  všetkých  úrovniach a  vo vzťahu  ku všetkým  typom vlast-

  níctva,

- z potreby zvýšiť  účinnosť riadenia systému starostlivosti

  o životné prostredie pri výkone štátnej správy,

- z negatívnych skúseností uplatňovania predchádzajúceho mo-

  delu riadenia v starostlivosti o životné prostredie,

- z odbornej zložitosti výkonu  štátnej správy v oblasti ži-

  votného prostredia  s prihliadnutím na jeho interdiscipli-

  nárny charakter a možné dôsledky.

 

     Aj  v nasledujúcom  období považujem  za optimálne, aby

štátna správa  v životnom prostredí bola  vykonávaná v samo-

statných  orgánoch, to  je v  úradoch životného  prostredia.

Vyplýva to  z povahy činnosti, ktoré  majú stanovovať limity

ostatným  aktivitám  na  danom  území.  Zákonite  bude  teda

dochádzať k stretom záujmov  a doterajšia skúsenosť ukazuje,

že v takých prípadoch sa  rozhodovalo na úkor životného pro-

stredia.

 

     Štátna správa  v životnom prostredí  si totiž v  každej

svojej činnosti vyžaduje zvláštne odborné znalosti a špecia-

lizáciu. Pre takýto typ štátnej správy je najvhodnejšie ria-

denie, ktoré tvorí aj záruku  jej odborného výkonu. Táto od-

bornosť  je  najlepšie  zaručená  predovšetkým  vtedy, ak je

miestny orgán priamo riadený rovnako špecializovaným ústred-

ným orgánom, teda Ministerstvom životného prostredia Sloven-

skej republiky. Vysoká  profesionálna náročnosť je limitujú-

cim faktorom na prenechanie  mnohých kompetencií obciam a za

vhodné nepovažujem ani jej  spájanie s inými oblasťami štát-

nej správy.

 

     Počas  môjho pôsobenia  na ministerstve  životného pro-

stredia bola vykonaná  analýza opodstatnenosti úradov život-

ného  prostredia a  mnou uvedené  argumenty, ktoré vyplynuli

z tejto analýzy, zatiaľ nikto  nevyvrátil. Jedným z argumen-

tov je  sprehľadnenie miestnej štátnej  správy pre obyvateľ-

stvo, ale  dodnes nebola zodpovedaná  otázka, v čom  spočíva

sprehľadnenie miestnej  štátnej správy pre  obyvateľstvo. Ak

sú dnes jednotlivé úrady  štátnej správy v spoločnej budove,

pôjde zrejme  o zámenu tabúľ  na tejto budove  za informačnú

tabuľu vo vnútri budovy pri  vrátnici. Ak sú úrady v rozlič-

ných  budovách, tak  sa voči  občanovi takisto  nič nezmení.

V tejto súvislosti pôjde o ten istý stav, ktorý dnes prezen-

tujú napríklad v rôznych budovách dislokované odbory aj vše-

obecnej miestnej štátnej správy. Argument o fyzickom priblí-

žení štátnej správy občanovi tu teda ani dnes vôbec neobsto-

jí. Vychádza pritom zo  spochybnenia intelektu občana. Záro-

veň treba podotknúť, že občan predstavujúci stránku  máloke-

dy vybavuje  na úrade naraz napríklad  sociálne dávky a sta-

vebné povolenie.  Väčšia časť styku sa  pritom vybavuje poš-

tou.

 

     Ďalším argumentom za integráciu  bolo, že nie je dosta-

točne vyťažený pracovný fond odborných pracovníkov okresných

úradov  životného  prostredia.  Nechcem  hovoriť  o číslach,

o jednotlivých rozhodnutiach  na obvodných a  okresných úra-

doch, ale kompetencie úradov životného prostredia dnes pred-

stavujú 40 až 50 %  z celkovej pôsobnosti štátnej správy bez

posúdenia stupňa obťažnosti, to je samostatná kapitola. Pri-

tom počet pracovníkov na dnešnej úrovni je približne trikrát

menší  než vo  všeobecných okresných  úradoch a  na obvodnej

úrovni až šesťkrát menší.

 

     Podľa  upozornení, ktoré  odzneli aj  na pôde ministrov

životného prostredia  v Lucerne a  pri iných príležitostiach

na  medzinárodnom fóre,  v prechodnom  transformačnom období

ešte vzrastie agresivita investorov zameraná na nešetrnú ex-

ploatáciu prírodných zdrojov  a poškodzovanie životného pro-

stredia, teda  na protiústavné činnosti, čo  si vyžaduje vy-

tvorenie  samostatnej  alebo  posilnenie  nezávislej štátnej

správy pre životné prostredie, tak  ako sú argumenty pri da-

ňových  úradoch. V  Slovenskej republike  je už  táto štátna

správa vytvorená.  Odporúčanie potvrdzuje aj  skutočnosť, že

v súčasnosti  nie je  ešte v  Slovenskej republike vytvorená

taká sústava ekonomických nástrojov,  ktorá by pôsobila pre-

ventívne a v  prospech riešenia environmentálnych problémov,

tak ako v zahraničí.

 

     Uvedené argumenty,  ako aj možnosť  zoslabenia negatív-

nych  vplyvov na  vek a  zdravie človeka,  zabránenia vzniku

nezvratných procesov a predídenie  škodám  vyžadujúcim v bu-

dúcich rokoch niekoľkonásobne  vyššie investície, zaťažujúce

i štátny rozpočet, vedú Stranu zelených na Slovensku k zotr-

vaniu  na  nesúhlasnom   stanovisku  s  predloženým  návrhom

a k požiadavke,  aby miestna štátna správa  pre životné pro-

stredie bola vyňatá z integračného procesu.

 

     Preto  navrhujem  vyňať  v článku I v § 3 ods. 1 písme-

no f), kde sa hovorí  o tvorbe a ochrane životného  prostre-

dia, v § 12 písm. b) "okresné úrady  životného  prostredia a

obvodné úrady životného prostredia",  v § 13 ods. 2 písm. b)

"okresné  a  obvodné  úrady  životného  prostredia",  ods. 3

písm. b) "okresné úrady životného prostredia"  v § 16 zákona

Slovenskej národnej rady číslo 595 z roku 1990 Zb. o štátnej

správe pre životné prostredie.

 

     Zmyslom toho je ponechať v platnosti zákon 595/1990 Zb.

a realizovať jeho čiastočnú novelu, aby sa vytvorili krajské

úrady životného prostredia ako kontrolný druhostupňový odvo-

lací  orgán  proti  rozhodnutiam  okresných úradov životného

prostredia. To je k tomuto všetko.

 

     Na záver  chcem ešte podporiť  stanovisko a pozmeňujúce

návrhy kolegu poslanca Novotného,  ktorý sa zaoberal proble-

matikou štátnej veterinárnej správy.  Môj predrečník pán po-

slanec Čopík  vniesol svojím návrhom nový  moment do rokova-

nia. Bol by som rád, keby  sa k jeho požiadavke nepriamo no-

velizovať zákon o ochrane prírody a krajiny vo vzťahu k Tat-

ranskému národnému  parku mohol vyjadriť  minister životného

prostredia, v  ktorého kompetencii je  riadenie všetkých ná-

rodných parkov. Chcem zdôrazniť, že nie nedopatrením, ako to

uviedol pán poslanec Čopík, sa Tatranský národný park dostal

do zákona o ochrane prírody a krajiny, ale na základe logic-

kých argumentov, aby ochrana národných parkov, územná a dru-

hová ochrana bola v  kompetencii jedného rezortu - Minister-

stva životného prostredia Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má  pani poslankyňa Nováková, pri-

praví sa pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám dva pozmeňujúce návrhy.

 

     Prvý  sa týka  článku I  § 2  ods. 2. Prvá alternatíva:

"Z  dôvodu verejného  záujmu, najmä  na priblíženie  štátnej

správy občanom,  môže krajský úrad zriadiť  na výkon štátnej

správy stále alebo dočasné pracovisko okresného úradu aj mi-

mo  sídla okresného  úradu.  Zároveň  určí obce  patriace do

pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska okresného úra-

du."

 

     Druhá  alternatíva, ktorá  sa týka  toho istého odseku:

"Z  dôvodu verejného  záujmu, najmä  na priblíženie  štátnej

správy občanom,  môže okresný úrad zriadiť  na výkon štátnej

správy stále alebo dočasné pracovisko okresného úradu aj mi-

mo  sídla okresného  úradu.  Zároveň  určí obce  patriace do

pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska okresného úra-

du."

 

     Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka článku XVIII  § 27,

kde ods. 1 znie: "Na poskytovanie služieb sociálnej starost-

livosti krajské  úrady zriaďujú a  kontrolujú ako rozpočtové

organizácie  alebo príspevkové  organizácie detské  domovy."

Ods.  2: "Na  poskytovanie služieb  sociálnej starostlivosti

okresné úrady zriaďujú a kontrolujú ako rozpočtové organizá-

cie alebo príspevkové  organizácie ústavy sociálnej starost-

livosti." Ďalšie odseky prečíslovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Slovo  má pán  poslanec Ftáčnik  z SDĽ,

pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

 

 

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     kolegyne ma napomenuli, aby som bol stručný, pokúsim sa

o to a obmedzím svoje vystúpenie len na štyri okruhy, z kto-

rých jeden  bude možno trošku obsažnejší,  tie tri ďalšie sa

pokúsim skrátiť.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  keď som sledoval prerokú-

vanie tohto  zákona a celkove postup  verejnej správy a pre-

ukázali ste to veľmi názorne i pri schvaľovaní vráteného zá-

kona  prezidentom, musím  na úvod  konštatovať jednu  smutnú

skutočnosť. Vládna  koalícia sa pri  reforme verejnej správy

riadi  veľmi  jednoduchým  heslom:  "Zbohom,  zdravý rozum."

(Potlesk.)  Prejavuje  sa  to  v  konkrétnych ustanoveniach,

v konkrétnych postupoch a pokúsim sa vám to vyložiť na prvom

okruhu, ku ktorému sa chcem vyjadriť, a to je školstvo.

 

     Prosím,  keby ste  zobrali do  úvahy aj  to, čo zostane

zaprotokolované  v správe  o rokovaní  výboru pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport, kde som podal protest a rád by som ho

tlmočil aj  vám, že takéto  zákony sa neprerokúvajú  tak, že

jeden deň  ich poslanci dostanú a  na druhý deň o  nich majú

rokovať. Tlač  427 bola takto doručená  poslancom výboru pre

vzdelanie, vedu,  kultúru a šport  a zrejme aj  vy ďalší ste

mali takýto  priestor na to,  aby sme posúdili  takú závažnú

vec, akou je vytvorenie krajských a okresných úradov s nový-

mi  kompetenciami, s  novým spôsobom  fungovania, čo  presne

dokladá slogan, ktorý som povedal.

 

     Konkrétne k  školstvu. Keď sa začiatkom  roka 1994 vte-

dajší podpredseda  vlády pán Roman  Kováč pokúšal presvedčiť

poslancov  o tom,  že  najlepšou  cestou v  reforme verejnej

správy je  integrácia, horizontálna integrácia,  objavili sa

tri problémy. Dva z nich  tu už zazneli. Boli to katastrálne

úrady a  boli to úrady životného  prostredia. Ten tretí boli

školské správy a k tým by som sa rád aspoň stručne vyjadril.

Možno ešte úrady práce,  ešte veterinári, veterinári sa dnes

ozvali. Pamätám si len na tie  tri, ale pani kolegyňa ma do-

plnila, a nakoniec zazneli tu dnes aj veterinári.

 

     Nebudem predkladať žiadne pozmeňujúce návrhy na školské

správy, aby neboli začlenené a podobne, pretože to považujem

za zbytočné, aj  tak by ste to neodhlasovali.  Ale chcem vám

vysvetliť, čo  vlastne urobíme, ak  začleníme špecializovanú

štátnu správu  v oblasti školstva  do krajských a  okresných

úradov, čo sa tým vlastne stane.

 

     Dôvody, pre ktoré sme namietali  v roku 1994, a rovnako

ostro treba namietať aj dnes, sú takéto. Keď školstvo v roku

1990  vytvorilo  vlastnú  štátnu  správu,  vertikálnu štátnu

správu,  tak si  pomohlo z  hľadiska rozdeľovania finančných

prostriedkov a  z hľadiska zabezpečenia  vecných úloh, ktoré

má. Na  otázku, ako dlho by  mala fungovať takáto samostatná

štátna správa  v školstve, sme  odpovedali veľmi jednoducho,

do času, kým štát  nepresunie kompetencie v oblasti školstva

na samosprávu.  Potom nebude treba také  školské správy, aké

máme dnes. Samospráva si bude musieť vybudovať svoje útvary,

ktorými  bude zabezpečovať  úlohy, ktoré  jej štát  prenesie

v oblasti školstva. Ale do tých  čias  je škoda rušiť to, čo

sme vybudovali v  roku 1990 a čo v  rezorte školstva pomerne

dobre funguje a pôsobí  smerom k zabezpečovaniu úloh štátnej

správy na školách a  školských zariadeniach, či v základných

alebo stredných.

 

     Totiž obavy, ktoré vzniknú z toho, keď presunieme školy

a školské zariadenia pod krajské úrady, sú z tohto. Školstvo

predstavuje a bude predstavovať najväčšiu rozpočtovú kapito-

lu. Týmto  rozhodnutím zverujeme krajským  a okresným úradom

zhruba  20 mld  korún.  S  takýmito čiastkami  dnešná štátna

správa  vôbec nehospodári.  Zabezpečoval ich  rezort a  jeho

príslušné predĺžené ruky v regiónoch. 20 miliárd korún pote-

čie len  na kapitolu školstva na  zabezpečenie činnosti škôl

a školských zariadení.  Náš názor bol  taký, aby sa  peniaze

nestratili, aby sa prednosta toho či onoho úradu nerozhodol,

že opraví  strechu okresného úradu, a  nie príslušnej školy,

na to  treba zabezpečiť účelové toky.  Kolegovia krútia hla-

vou. Skúste ma presvedčiť o tom, že účelové toky budú zabez-

pečené.  Bude len  jeden rozpočet  krajského alebo okresného

úradu a nie som si istý, či v ňom bude garantované, že sa na

školstvo dostane práve  toľko. Ak je to tak,  jedna moja ná-

mietka bude nadbytočná.

 

     Druhá otázka sa týka presunu kompetencií. Ak je tu váž-

ny úmysel  a my o  ňom zase nevieme,  pretože robíme reformu

verejnej správy  takpovediac od strechy,  od hlavy, a nie od

základov, ako by sme mali, teda povedať, čo kto nakoniec bu-

de robiť a takýmito kompetenciami  sa riadiť, ak chceme pre-

sunúť kompetencie na samosprávu a vieme, že sa tak šepká, že

by to mali byť budovy a údržba a proste veci týkajúce sa ma-

jetku, že toto by mali robiť  obce, a štát by mal zabezpečo-

vať vzdelanie, štandardy, učebnice atď., tak potom sa pýtam,

prečo chceme teraz  presúvať niekoľko stomiliardový majetok,

možno väčší ako to, čo ešte zostáva sprivatizovať, najprv na

krajské a  okresné úrady a  v novembri, alebo  kedy prijmeme

príslušný zákon o presune  kompetencií, možno na budúci rok,

budeme ten  istý majetok presúvať  na samosprávy. Akú  to má

logiku?

 

     Je to obrovská práca a nemá to prakticky žiadny zmysel.

Logické by bolo ponechať školstvo  tak ako je a presunúť to,

čo treba, do  cieľovej stanice, teda to, čo  má ísť na samo-

správu samosprávam,  to, čo má ísť  štátnej správe, presunúť

na štátnu správu. Takto si vyrobíme obrovské administratívne

problémy  a myslím  si, že  ten proces  budeme robiť vlastne

nadbytočne. Toto sú minimálne dva hlavné dôvody, ktoré sved-

čia o tom, že presun  školských správ, resp. ich zrušenie či

presun pod  krajské úrady, nie  sú domyslené, pretože  podľa

mňa nie sú garancie o tom, že sa peniaze dostanú tam, kam sa

majú dostať, a nevieme presne, kto bude aké kompetencie mať,

to znamená tie presuny budú nadbytočné a ťažko tomu zabráni-

me. Toľko moja poznámka k  školstvu, ku ktorému nemám žiadne

pozmeňujúce návrhy.

 

     Druhý  okruh veľmi  stručne -  otázka detských domovov.

Predložený návrh zákona v článku XIX rieši problematiku det-

ských domovov,  ktoré berie zo  školstva a pričleňuje ich do

rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Mám tu

k dispozícii zápis z porady,  ktorú mali riaditelia detských

domovov  Slovenskej republiky  16. mája  v Bratislave, ktorú

zvolalo  ministerstvo školstva  a Únia  pracovníkov detských

domovov. Zo  67 prítomných riaditeľov  66 (sú tu  podpísaní,

môžem to  doložiť) trvajú na  tom a chcú,  aby detské domovy

zostali v  riadení ministerstva školstva vzhľadom  na to, že

v tomto rezorte majú zabezpečený  svoj rozvoj a je vytvorená

primeraná koncepcia, ktorá sa bude dotvárať. Presun detských

domovov pod správu ministerstva práce, sociálnych vecí a ro-

diny chápu všetci účastníci ako krok späť.

 

     Mohol by som tu  čítať argumenty, ktoré uvádzajú riadi-

telia, ale  nebudem vás tým  príliš unavovať. Spomeniem,  že

detské  domovy  predstavujú  len  jednu škálu starostlivosti

o deti,  ktoré pochádzajú  z narušeného  prostredia a  treba

o ne istú osobitnú starostlivosť. Otázka znie, prečo sa det-

ské domovy majú presunúť  pod ministerstvo práce, sociálnych

vecí a  rodiny, a iné špeciálne  zariadenia sa nemajú presu-

núť. Pýtam sa to takisto, prečo to tak má byť, pretože sa to

robí zákonom, ktorý máme pred sebou, a argumentom je, že ve-

ci by sa mali skôr udržať  v rezorte školstva, pretože s tý-

mito  narušenými deťmi  by mali  pracovať najmä  pedagogickí

pracovníci,  ktorí sa  snažia  aj  z nich  vychovať občanov,

platných občanov Slovenskej republiky. Majú na to predpokla-

dy, vysokoškolské vzdelanie, príslušnú aprobáciu zo špeciál-

nej pedagogiky a ďalšie a ďalšie argumenty.

 

     Chcem navrhnúť, aby sme vypustili zo zákona článok XIX,

a to  je môj  pozmeňujúci  návrh.  To znamená,  aby situácia

ostala  taká, aká  bola doteraz,  aby detské  domovy naďalej

patrili  pod  ministerstvo  školstva,  ktoré  bude metodicky

usmerňovať ich činnosť na krajských úradoch.

 

     Môj ďalší okruh  je veľmi stručný a týka sa  bodu 7 a 8

spoločnej správy, ktoré prosím a žiadam na osobitné hlasova-

nie. Rád by som kolegom z  vládnej koalície, nie tým, čo se-

dia oproti mne, ale tým, čo sedia vľavo, vysvetlil, prečo si

myslím,  že  by  sa  mali  zamyslieť  nad týmito dvoma bodmi

a zvážiť, či ich podporia v predloženom znení. (Hlasy z plé-

na.) To  hovorím kolegom z  vládnej koalície. Nie,  v prvých

dvoch laviciach sedí  opozícia, ak ste si to  nevšimli, a za

nimi síce aj sedia, ale kolegovia zo SNS nesedia. To je mož-

no ich vzťah k tomuto zákonu.

 

     Ale rád by som im povedal, že postup, ktorý sa navrhuje

v bodoch 7 a 8, bude  takýto: Vláda vymenuje prednostu kraj-

ského úradu.  Podľa bodu 7 spoločnej  správy prednosta kraj-

ského úradu vymenuje prednostu  okresného úradu a podľa bodu

8 prednosta krajského úradu, stále  ten istý, vymenuje vedú-

cich odborov na krajskom úrade a  s ministrom sa to iba pre-

rokuje. Povedal by  som, že ministrovi sa to  dá na vedomie.

Po prerokovaní,  to je taká formulácia,  že keby minister aj

stokrát nesúhlasil, bolo to  s ním prerokované? Bolo. Žiadny

problém, rozhoduje  jeden jediný človek,  ktorého si vyberie

vláda  Slovenskej republiky.  Do týchto  lavíc by  som chcel

adresovať  poznámku, že  8 prednostov  krajských úradov bude

8 príslušníkov odtiaľto  a ten jeden-jediný  človek, ktorého

schváli vládna väčšina, resp. väčšina HZDS vo vláde, ten bu-

de rozhodovať  o všetkom. Ak  toto chcete schváliť,  nech sa

vám páči, ale podľa mňa to  kríva minimálne na jednu, ak nie

na obidve nohy. Takže zvážte, ako sa postavíte k bodom 7 a 8

spoločnej správy. Bez ohľadu na  to navrhujem, aby sa o nich

hlasovalo osobitne.

 

     Posledná poznámka, ktorá dokladá platnosť sloganu, kto-

rým som začal a ktorým sa blížim k záveru, je poznámka týka-

júca sa účinnosti zákona. Zoberte si, prosím, spoločnú sprá-

vu a nalistujte si bod  32. Výbor pre verejnú správu, územnú

samosprávu a  národnosti, ktorého predsedom  je pán poslanec

Rea, schválil právoplatne, zrejme väčšinou poslancov, návrh,

aby tento  zákon nadobudol účinnosť  1. januára 1997.  Je to

triezvy,  rozumný návrh,  ktorý sme  sa snažili  presadiť aj

v predošlom  zákone. Zrejme  sa pri  tom výbor  riadil aspoň

čiastočne nejakými kritériami a rozmýšľaním,  odkedy by celý

tento projekt mal vstúpiť  do účinnosti, personálnymi, mate-

riálnymi,  finančnými dôvodmi.  Je to  tu, prosím, napísané.

Nevymyslel som  si to ja, odhlasoval  to zrejme pán poslanec

Rea a ďalší vládni poslanci, lebo v tomto výbore majú väčši-

nu.

 

     Dnes prišli  do parlamentu a z  akýchsi dôvodov, zrejme

vyšších, ako sú oni a ich vlastné rozhodovanie, boli donúte-

ní urobiť jedno divadlo a schváliť absurdnú situáciu, že re-

forma sa  má spustiť dňom  vyhlásenia. Dňom, keď  čosi vyjde

v Zbierke zákonov, to znamená úplne náhodne, a zrejme odvte-

dy  sa spustí  aj tento  zákon. Pán  spravodajca sľúbil,  že

k tomu prednesie pozmeňujúci návrh, ale to už nemôže byť nič

iné, len to,  čo ste urobili predtým. V  tom je tá absurdita

a nelogickosť celého  tohto postupu, že ktosi  tu tlačí, aby

to bolo takpovediac zajtra, bez  toho, aby sa vzali do úvahy

kritériá a rozpočtové pravidlá. Absolútne nič neplatí. Platí

tu vôľa niekoho vyššieho, kto sa snaží pretlačiť, aby sa re-

forma začala čím skôr. Ak máte pocit, že je to všetko správ-

ne,  lúčim sa  s vami  s pozdravom  "Zbohom, zdravý  rozum".

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Aibeková, nech sa pá-

či.

 

     Faktickú poznámku má pán poslanec Cuper. Prepáčte, pani

poslankyňa. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem  sa poďakovať  pánu poslancovi  Ftáčnikovi, že ma

zasa konečne pobavil.  Už som si myslel, že  bude len vecný,

stručný,  matematicky racionálny,  a on  sa tu  zahral aj na

starostlivého otecka, aj sa  postaral o Združenie robotníkov

Slovenska, aby ich napomenul, aby boli opatrní, ako milé de-

ti. A čo keď náhodou vyhrá budúce voľby SDĽ a bude mať také-

ho slabšieho partnera?  Kto sa bude starať zasa  o neho, keď

bude mať 8 prednostov krajských úradov?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ozaj sa  budem snažiť byť  veľmi stručná. Trošku  sa ma

skutočne dotklo, že pán poslanec,  od ktorého som aj ja oča-

kávala vyslovene  argumentáciu a konštruktívnosť,  skĺzne do

úplne zbytočných detských prekáračiek a prirovnala by som to

možno dokonca aj k urážkam.

 

     Nemám pocit, že  by som prišla o zdravý  rozum, ale po-

znám systém riadenia a dopriala by som tiež našim ministrom,

aby sa mohli rozhodovať tak ako ministri v jednej našej dosť

blízkej krajine, tu v Európe, kde minister rozmýšľal, či zo-

berie post,  ktorý mu bol  ponúkaný, pokiaľ mu  boli schopní

zabezpečiť, že nebude robiť denne viac ako 6-7 hodín. A ten-

to systém delenej právomoci slúži práve na to. Je nelogické,

aby napríklad minister zdravotníctva  riadil 310 nemocníc na

Slovensku,  keď sú  alebo boli  v minulosti  kraje, ktoré si

tieto veci riešili. On má riešiť stratégiu a globálne veci.

 

     A druhá  vec, vyslovene sa  ma dotklo, že  pán poslanec

Ftáčnik  nepostrehol, že  je ministerstvo  práce, sociálnych

vecí a  rodiny, a rodiny, znovu  hovorím, lebo detské domovy

sú vlastne náhradnými rodinami,  a nie školskými zariadenia-

mi. A ak hovorí o školských pracovníkoch, ktorí deti vyučujú

v bežnom procese,  tak sú to ľudia,  ktorí tam môžu pracovať

aj naďalej.

 

     Hovorím to skutočne bez toho,  aby som sa tu prekárala,

či som  stratila zdravý rozum, alebo  nie. Ale raz je  to už

tak, pán poslanec Ftáčnik, že sme vyhrali voľby a zodpovedá-

me svojim voličom aj za to, ako budú tieto inštitúcie fungo-

vať. Čiže o dobe účinnosti  istého zákona hovoríme aj preto,

aby  tu nenastalo  interegnum. A  myslela som  si, že ste to

postrehli.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcel by som veľmi stručne reagovať. Vôbec to teraz ne-

myslím osobne alebo ako nejaký  protiútok a podobne, ale za-

zneli  tu obavy,  či bude  možné rozbehnúť  činnosť verejnej

správy, hlavne v oblasti štátnej  správy v danom termíne, či

to  nie je  skoro, neskoro,  alebo skôr  sa hovorilo,  či sa

zvládne tento prechod alebo táto zmena v štátnej správe.

 

     Môžem vám  povedať z vlastných tvrdých skúseností, áno,

prejde to rýchlo  a dobre. Sú na to  dve záruky. Prvá záruka

je, že  na ministerstve vnútra na  odbore verejnej správy sú

natoľko vytrénovaní,  vypracovaní pracovníci, že  sú schopní

zareagovať aj na mimoriadne  zmeny a mimoriadne rýchlo vedia

spraviť, zariadiť potrebné opatrenia.

 

     Druhý dôvod, pre ktorý som optimista, je ten, že poznám

pracovníkov štátnej správy, poznám, čo sme museli preskákať.

Nie je  to vôbec nič  nové. Nechcem vás  zamestnávať svojimi

osobnými vecami, ale predsa  vám len poviem jednu skúsenosť.

Keď som nastupoval v roku  1991 ako prednosta obvodného úra-

du, 20. januára som dostal do  ruky menovací dekrét a 25 pe-

čiatok.  To bolo  všetko, čím  bol Obvodný  úrad v  Púchove.

V januári sme si požičali  miestnosť, požičali písací stroj,

vo februári sme začínali  pracovať, boľavo prijímali pracov-

níkov, v  marci sme vykonávali  minimálne na 70  % túto čin-

nosť. A zvládli to pracovníci štátnej správy.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Aibeková.

 

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     budem  veľmi stručná.  Chcem sa  dotknúť iba  spoločnej

správy a  navrhovaného hlasovania, tak ako  ho odôvodnil pán

spoločný spravodajca.  Nakoľko odporúčal, aby  nebol prijatý

bod 32 spoločnej správy, t. j. účinnosť zákona od 1. januára

1997, a  zároveň neodporúčal prijatie  bodu 30, žiadam,  aby

bod 30  bol vyňatý na samostatné  hlasovanie a aby sa  o ňom

hlasovalo kladne z toho dôvodu, že detské domovy a dojčenské

ústavy sú  navrhované, aby od  1. 1. prešli  pod kompetenciu

ministerstva práce, sociálnych vecí a  rodiny, a práve na to

prechodné obdobie je potrebné, aby bol prijatý bod 30. Nebu-

dem ho  čítať, keď si ho  podrobne prečítate, zistíte, prečo

dávam tento návrh.

 

     A na záver iba  veľmi stručne pánu poslancovi Ftáčniko-

vi, ktorý sa práve  dotkol problematiky detských domovov. Je

mi ľúto, že diskutuje a  že nepočúval ani argumenty pani po-

slankyne Belohorskej a nemá ani  teraz záujem vypočuť si ná-

zor niekoho iného. Nepochybujem o  tom, že si veľmi podrobne

prečítal znenie § 74a, kde sa veľmi jasne hovorí, čo sú det-

ské domovy,  a že tam  majú byť umiestnené  deti od 0  do 18

alebo až do 25 rokov.  A naozaj majú plniť funkciu náhradnej

rodiny,  keďže tieto  deti buď  nemajú vôbec  rodičov, alebo

jednoducho rodičia  o ne nemajú  záujem. Myslím si,  že toto

presunutie bude v prospech detí  a jedným z dôvodov môže byť

aj to, že pracovníci tam nakoniec zostanú. Čiže svoju odbor-

nosť nestratia, budú ju rovnako  využívať pre tie isté deti,

ktoré tam boli a budú.

 

 

     Myslím si,  že jedna argumentácia  hovorí aj za  to, že

detské  domovy  mali  problémy,  ako  viete,  s  financiami.

A chvalabohu, v rezorte  ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny všetky zariadenia, ktoré patria do kompetencie toho

rezortu, nikdy  finančné problémy nemali.  Tak dúfam, že  to

tak bude aj po prijatí tohto návrhu zákona.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. O slovo ešte  s návrhom sa prihlásil pán

spoločný spravodajca.

 

     Pán poslanec Harach - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný. Veľmi si vážim šar-

mantnú kolegyňu  pani Aibekovú, ale úplne  ma zarazila argu-

mentácia, že ak čosi presunieme  z jedného rezortu do druhé-

ho, tak to nebude mať finančné problémy. Vážení, kde to sme?

Kam sme sa dostali? Kam sme sa dostali?

 

     V rezorte  školstva na to nie  sú finančné prostriedky,

tak  to dajme  do rezortu  práce, sociálnych  vecí a rodiny.

Navrhoval by som,  čo keby sme tam  tak  presunuli aj vysoké

školy, keď  majú dostatok  financií v  tomto rezorte. Prosím

vás, takto  sa pripravoval celý tento  zákon, na základe ta-

kýchto argumentov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Len na  dokreslenie by som chcel  upozorniť svoju ctenú

kolegyňu, keď hovorila, že nie  sú ekonomické problémy v za-

riadeniach ministerstva práce a  sociálnych vecí. Sú tam ab-

solútne najnižšie priemerné mzdy z celej štátnej sféry. Pra-

covníčky,  ktoré  sa  starajú  o  imobilných pacientov, majú

4 300 alebo 4 400 korún. A to vieme všetci. Aj vo výbore sme

proti tomu protestovali. Tak  ak chceme toto spraviť detským

domovom, tak im blahoželám.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Vážení  kolegovia, keby  ste ma  boli počúvali pozorne,

povedala som, že dúfam, že nebudú mať finančné problémy. Ar-

gumenty za tento presun by  som tu mohla hovoriť veľmi dlho,

ale nemám vo zvyku zdržiavať ctenú snemovňu takýmito rôznymi

úvahami. Bol  to len jeden  kratučký názor. Kladiem  na prvé

miesto to, že  naozaj si myslím, že nie  sú tam len školopo-

vinné deti a že detské  domovy majú byť naozaj náhradným do-

movom a  dúfam, že postupne budú,  lebo dnes to tak  nie je.

A o otázkach miezd, samozrejme, aj to veľmi dobre viem. Tak-

že, ak  máte záujem, páni,  môžeme o tom  diskutovať hodiny,

ale nie tu a zdržiavať ostatných kolegov.

 

     Ďakujem vám.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Myslím si, že je tu priestor na diskusiu, pani doktorka

Aibeková.  Chcem sa  opýtať, keď  navrhujete presun detských

domovov  do  sociálneho  rezortu,  či predkladateľ vyčíslil,

koľko detí je tam zo zdravotnej  indikácie a ako sa budú de-

liť o kompetencie zdravotníci  so sociálnymi pracovníkmi. Ak

to máme, prosím, ale podľa tej definície pani doktorka Aibe-

ková prečítala, že sú tam deti od  0 do 18 rokov. To je moja

prvá otázka.

 

     A druhú  chcem položiť pani  doktorke Belohorskej. Sto-

tožnili  ste sa  vnútorne s  tým, že  vlastne v  organizácii

zdravotníctva  (i keď  súhlasím, že  nie je  dobrá situácia,

keďže ministerstvo riadi celé zdravotníctvo) prechod na sta-

rý model, čo tu bol, sa  vlastne obnovuje. Myslíte si, že to

je správne? Vyhliadky  transformácie v rezorte zdravotníctva

boli úplne iné, nechcem vám  ich pripomínať, možno si spome-

niete na názory v tých rokoch, keď sa tvorila transformácia,

aké by malo byť riadenie nemocníc, ako by sa mali deliť. To-

to je návrat k bývalým  odborom zdravotníctva. Myslím si, že

by ste mohli povedať svoj názor. Budem si ho pamätať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec  Šimko - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

     Musím povedať, že celkom  pozorne počúvam túto diskusiu

a zaujala ma, ale nie je to  moja parketa, preto by som cel-

kom rád počul argumenty, o  ktorých ste hovorili, pani Aibe-

ková. Zatiaľ  som z vašej strany  od vašej kolegyne Belohor-

skej  počul  iba  jeden  presvedčivý  argument  a ten, musím

uznať, presvedčivý je - že ste vyhrali voľby.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Prepáčte, naozaj  tu nebudem hovoriť  všetky argumenty.

Pán poslanec Ftáčnik povedal svoj názor, ja som tiež poveda-

la svoj názor,  ktorý mám právo povedať, tak  to takto, pro-

sím, berte.  Nikdy som vám neupierala  právo povedať v tomto

parlamente svoj názor, tak ho neupierajte ani mne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Vážené  kolegyne a kolegovia...  (Hlasy z plé-

na.) Neúnavný pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Pán  predsedajúci,  som  v  absolútne  dobrej  kondícii

psychickej, fyzickej,  prišiel som sem rokovať,  a nie počú-

vať. Chcem  rokovať o nejakom  probléme a chcem  len povedať

pani  doktorke Aibekovej,  ktorú si  vážim, že  okrem názoru

treba vysloviť aj argumenty, prečo ten názor sa tu prezentu-

je a prečo  chcete, aby sme si ho  eventuálne osvojili, lebo

to by malo byť účelom.  Takže s takouto argumentáciou by sme

mali prichádzať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  je tu ešte požiadavka mi-

nisterky  na vystúpenie.  V zmysle  rokovacieho poriadku 

prednosť. Prosím pána spoločného  spravodajcu, aby to zobral

do ohľadu. Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

 

     Vrátim  sa k  meritu veci.  Myslím si,  že pán poslanec

Ftáčnik tlmočil názor riaditeľov detských domovov, ich obavy

chápem najmä  pokiaľ ide o  ich platové zaradenie,  prípadne

iné pohyblivé zložky platu, nazvime to tak.

 

     Chcela  by  som  vás  však  upozorniť,  že na strane 56

v časti XXIII  v § 4, ktorý znie "Pôsobnosť  orgánov štátnej

správy  v školstve" - a myslím, že tam smerovala otázka pána

poslanca Ftáčnika - naozaj si ministerstvo práce, sociálnych

vecí a  rodiny nenárokuje na  detské domovy, ktoré  plnia aj

inú  úlohu  ako  úlohu  náhradnej  rodinnej  výchovy.  Takže

v § 4 zostávajú v pôsobnosti  orgánov štátnej správy v škol-

stve ako b) špeciálne školy,  ako c) špeciálne materské ško-

ly, čo sú materské školy pre mentálne, zmyslovo alebo teles-

ne postihnuté deti a ako d) špeciálne  výchovné  zariadenia,

a to sú detské domovy, o ktorých chcem hovoriť. To sú detské

domovy, ktorých prevažná časť  funkcie je v reedukačnej čin-

nosti, čiže zostávajú pod gesciou  školstva. Je to na strane

56: reedukačné detské domovy,  reedukačné domovy pre mládež,

diagnostické centrá, liečebno-výchovné sanatóriá.

 

     Ak hovoríme  o presune určitých  pôsobností na náš  re-

zort, ide  nám v prvom  rade o dojčenské  ústavy, ktoré, pán

poslanec Šagát, ako  lekár musíte uznať, že to  nie sú zdra-

votnícke zariadenia v tom typickom zmysle slova, pretože de-

ti od  0 do 3 rokov  sú zdravé. A neviem,  prečo by mali byť

v zdravotníckych  zariadeniach.  Je  to  tak, podľa dnešného

právneho stavu je to tak. A od 3 do 18 rokov sú detské domo-

vy rôzneho  typu, ktoré sme,  samozrejme, špecifikovali, kde

je prevaha na reedukačnej,  čiže prevýchovnej činnosti, pre-

ložme to do  slovenčiny, a kde žijú deti,  ktoré sú z neúpl-

ných rodín, kde  vlastne majú už dnes nárok  na náhradnú ro-

dinnú starostlivosť.  Takže neberieme všetky  detské domovy,

len tie, kde žijú  zdravé deti, či od 0 do 3,  alebo od 3 do

18.

 

     A ďalší  dôvod, prečo sme  pristúpili k tomuto  návrhu,

bol ten, že pripravujeme  v súčinnosti s ministerstvom spra-

vodlivosti nový zákon o rodine.  Viackrát som už aj na tejto

pôde  hovorila o  pripravovaných zmenách,  najmä pokiaľ  ide

o predadoptívnu  starostlivosť,  o  pestúnsku starostlivosť,

o spôsob vyberania pestúnov alebo náhradných rodičov, a mys-

lím si, keď pripravujeme zákon, máme právo na to, aby sme ho

mohli potom aj realizovať.

 

     Znovu opakujem, že na strane 56 sú vyčíslené detské do-

movy - typy, ktoré zostávajú  v gescii školstva, ale dojčen-

ské ústavy od 0 do troch rokov a ďalej zariadenia od 3 do 18

rokov, okrem  reedukačných, diagnostických a  ďalších, ktoré

sú tam taxatívne vymenované,  preberáme do našej gescie. Po-

tom totiž preberáme deti vo  veku 18 rokov, ktoré vychádzajú

z týchto zariadení,  pre ktorých často  nemáme nielen prácu,

ale ani  riešenie ich ubytovania,  a myslíme si,  že by bolo

dobré  zachovať určitú  kontinuitu od  narodenia až  po vek,

ktorý navrhujeme predĺžiť  z 18 rokov na 25  rokov veku, aby

tieto deti mohli zostať, pokiaľ sa neosamostatnia, minimálne

do 25. roku veku. To je všetko z mojej strany.

 

 

     A pokiaľ ide o počty detí, ktoré sú zdravotne postihnu-

té, už aj dnes ich máme v našich ústavoch sociálnej starost-

livosti, náš rezort ich má a môžem vám povedať, že momentál-

ne  podľa našich  informácií ide  asi o 4 600 detí zdravotne

postihnutých.  Ústavy riadi  ministerstvo práce,  sociálnych

vecí a rodiny. To je všetko.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani ministerke.

 

     O  slovo sa  prihlásil pán  podpredseda Národnej  rady.

V zmysle rokovacieho  poriadku má prednostné  právo, nech sa

páči.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v § 4 Pôsobnosť orgánov štátnej správy v školstve písm.

a) znie takto: "stredné  školy a stredné odborné učilištia".

Žiadam vyňať  "a stredné odborné učilištia",  aby tieto uči-

lištia ostali pod rezortmi. Dávam takýto pozmeňujúci návrh.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má  ešte pán spoločný spravodajca.

Nech sa páči, aby sme mohli uzavrieť rozpravu.

 

 

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne. Svoje  vystúpenie musím skrátiť. Napriek

niektorým názorom, ktoré odsudzujú prípravu tejto novej nor-

my v zákone, ktorá robí  ďalší krok v reforme verejnej sprá-

vy, ja ju považujem za  potrebnú, dobrú a prosím Národnú ra-

du, aby ju podporila.

 

     Vo svojom pozmeňujúcom návrhu v spoločnej správe článok

XXX navrhujem v tomto  znení: "Tento zákon nadobúda účinnosť

dňom vyhlásenia."

 

     Dovoľte, aby som v  rýchlosti predniesol ešte ďalší po-

zmeňujúci návrh týkajúci sa zákona, ktorý sme schválili ten-

to rok,  a to ochrana štátneho  tajomstva. Aby nemusel tento

zákon zachytávať aj prostriedky  z niektorých krajských úra-

dov, čím by sme v štátnom tajomstve, v jeho režime mali veľ-

mi  veľký úhrn  štátneho rozpočtu  v utajovaných  skutočnos-

tiach, dovoľte,  aby som predniesol návrh  na zmenu. Uvediem

ho v  celom článku XXX  (po prečíslovaní ten  článok dostane

nové číslo). Bude to:

 

     Zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky  číslo

100/1996 Z. z. o  ochrane štátneho tajomstva, služobného ta-

jomstva, o šifrovej ochrane informácií  a o zmene a doplnení

Trestného zákona v znení neskorších predpisov sa mení takto:

 

     § 2 ods. 3 písm. d) bod 2 vrátane poznámky 1a) pod čia-

rou znie: "Údaje  štátneho  rozpočtu  vrátane  jeho návrhu a

údaje o plnení štátneho rozpočtu s výnimkou údajov za hlavné

kategórie a kategórie (odkaz 1a),  a to v rozpočtových kapi-

tolách Ministerstva obrany  Slovenskej republiky, Slovenskej

informačnej služby, Správy  štátnych hmotných rezerv Sloven-

skej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky tý-

kajúce sa bezpečnostného  úseku, Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky týkajúce sa Zboru väzenskej a justičnej

stráže  Slovenskej  republiky,  Ministerstva  dopravy,  pôšt

a telekomunikácií Slovenskej republiky týkajúce sa železnič-

ného vojska Slovenskej republiky  a Železničnej polície Slo-

venskej republiky, ako aj údaje rozpočtových kapitol štátne-

ho rozpočtu  v prípade vyhlásenia  brannej pohotovosti štátu

a údaje vojnového  rozpočtového výhľadu." Poznámka  pod čia-

rou, odkaz 1a), ako som uviedol,  znie: "§ 1 ods. 1 písm. c)

výnosu Ministerstva financií Slovenskej  republiky z 21. de-

cembra 1995 číslo 41/985/1995 Z. z. o rozpočtovej klasifiká-

cii, oznámený pod číslom 15/1996  Z. z." Pôvodný  článok XXX

bude upravený na článok XXXI. Neviem, či mám už pre krátkosť

času uviesť odôvodnenie.

 

     A  ďalej navrhujem,  aby v  § 6  článku I tohto zákona,

ktorý prerokúvame,  bol doplnený nový odsek  5 tohto znenia:

"Prednosta krajského úradu môže  rozhodnúť, že v rámci kraja

bude vykonávať jeden okresný  úrad agendu za niekoľko okres-

ných  úradov." Tento  návrh má  krátke odôvodnenie.  Vyplýva

z možnosti   racionálnejšieho  vykonávania   štátnej  správy

v tých  okresoch, kde  nie je  potrebné vytvoriť  personálne

štruktúry, ak by sa v  týchto okresoch štátna správa v urči-

tej  oblasti  nevykonávala.    to  napríklad okresné úrady

v Bratislave,  kde sme  zriadili 5,  a v  Košiciach, kde sme

zriadili 4.

 

     Ďakujem za pozornosť a je  mi skutočne ľúto, že som ne-

mohol predniesť svoj celý pozmeňujúci návrh.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, vyčerpali sme prihlášky do

rozpravy, ale máme tu  ešte dve faktické poznámky. Uzavrieme

rozpravu, ale ešte  by som rád nechal priestor  na tieto dve

faktické poznámky. Pán poslanec Harach, nech sa páči.

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Celkom som nerozumel návrhu  alebo som dobre nezachytil

návrh, ktorý  mal pán podpredseda  Ľupták. Ale ak  som dobre

pochopil, asi  o čo ide, odhadujem,  že chcete vyňať stredné

odborné učilištia a ponechať ich tak, ako sú teraz. Áno?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     už neviem, čo  sa to vlastne ide diať  so strednými od-

bornými učilišťami, kam ich ideme posúvať. Odznievajú tu ta-

ké zaujímavé návrhy od vašich priateľov zozadu, keď komentu-

jú názory predstaviteľov  Združenia robotníkov Slovenska, je

to veľmi zaujímavé a hovoria, že to budeme konzultovať.

 

     Dámy a páni, chcete, aby sa tento zákon konzultoval po-

tom, keď sa prijme, ja tomu tak rozumiem. To je veľmi zaují-

mavá  stratégia, s  ktorou pracuje  súčasná vládna koalícia,

najmä Hnutie za demokratické  Slovensko, že si navrhne záko-

ny, o ktorých pomaličky s nikým nehovorí, a chce ich konzul-

tovať potom, keď sú tie  zákony prijaté. Zaujímavé. Ale vrá-

tim sa k stredným odborným učilištiam.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím vás, faktickú poznámku,  toto sú komentáre, síce

tiež šarmantné, ale...

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Prosil  by som,  pán podpredseda,  keby ste  nepočítali

čas, v ktorom do toho  vstupujete, aby som mohol voľne hovo-

riť. A prosím neprerušujte ma.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Už som ho odrátal.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem veľmi pekne, ja si to stopnem.

 

     Pán podpredseda Ľupták, celkom seriózne chcem upozorniť

na to, že problém stredných  odborných učilíšť je oveľa váž-

nejší ako to,  či ich teraz vyjmete, alebo  nie. Ten problém

spočíva v tom,  že nie je jasné, čo je,  čo má byť do budúc-

nosti  obsahom  vzdelávania  na  stredných odborných učiliš-

tiach, ako  sa bude realizovať a  organizovať toto vzdeláva-

nie.

 

     Sú to tri skupiny problémov, ktoré sú spoločné stredným

odborným učilištiam,  stredným odborným školám  i gymnáziám.

Ak vyjmete  stredné odborné učilištia  z tejto skupiny,  tým

nechcem povedať, že to, čo navrhujete v tejto integrácii, je

správne, to nie je dobré  riešenie, ale keď ešte navyše vyj-

mete stredné  odborné učilištia, tak ich  dostanete na plat-

formu, keď tieto prúdy štandardizácie, normatívov financova-

nia,  ktoré sú  koordinované, pôjdu  mimo. Stredným odborným

učilištiam sa tým ublíži.

 

     Opakujem,  vidím  za  tým  záujmy privatizačných lobby,

pretože  by veľmi  radi sprivatizovali  prevádzky, ktoré 

v stredných odborných učilištiach, a na to si "sakramentsky"

posvietime. Možno teraz nie, ale  potom, keď sa to bude dať,

to aj vyriešime.

 

     Po prvé, položte si otázku, aké normatívy chcete vidieť

v stredných odborných učilištiach.  Aké štandardy chcete vi-

dieť v stredných odborných učilištiach? Ako si predstavujete

organizáciu riadenia, manažment a podľa mňa koordináciu? Keď

si na toto zodpoviete, potom ich vynímajte zo skupiny stred-

ných škôl. Zatiaľ je to veľmi, veľmi chybný krok.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     veľmi sa ospravedlňujem, ale nebude to faktická poznám-

ka, pretože návrh, ktorý  predniesol kolega Ľupták, podpred-

seda Národnej rady, je príliš vážny  na to, aby sme ho vyba-

vili trojminútovou poznámkou. Bol prednesený bez argumentov,

čiže na  prvý pohľad niet  s čím polemizovať.  Ale chcem vám

vysvetliť, čo  sa vlastne skrýva  za týmto návrhom, a aké sú

iné argumenty toho, aby sme  do zajtra dobre zvážili, kým sa

poradíme v kluboch o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, či

o tom budeme hlasovať.

 

     Veľmi ma mrzí, že to bolo prednesené týmto spôsobom bez

zdôvodnenia, aby sme vedeli, prečo tento návrh má byť prija-

tý.  Pokúsim sa  vám vysvetliť,  prečo si  myslím, že  tento

predložený návrh  je v rozpore  s materiálom, ktorý  ohľadne

stredných odborných  učilíšť schválila vláda  Slovenskej re-

publiky v  októbri minulého roku. A  to je vážna vec.  To je

koncepcia, ktorú  prijala vláda. Čakalo  sa na ňu  tri roky,

prebojúvala  sa cez  ministrov školstva  - jedného, druhého,

tretieho a v októbri bola schválená.  A myslím si, že to bol

pozitívny krok v oblasti stredných odborných učilíšť a v ob-

lasti prípravy mládeže na robotnícke povolania.

 

     V tomto  materiáli sa hovorí, že  perspektívny stav, ku

ktorému by sa malo smerovať, sú dve myšlienky, aby sa stred-

né odborné učilištia stali  súčasťou sústavy stredných škôl.

To je to, o čom hovoril kolega Harach, aby sme ich nevydeľo-

vali, aby neostali bokom.

 

     Po  druhé, bola  tam  predložená  predstava a  vláda sa

s ňou stotožnila, aby cieľovo stav vyzeral tak, že teoretic-

kú prípravu na stredných odborných učilištiach bude zabezpe-

čovať školstvo, teda to, ktoré zabezpečuje vzdelávanie aj na

ostatných typoch stredných škôl, a praktickú prípravu nebudú

mať na  svojich pleciach rezorty, ale  budú ich zabezpečovať

zamestnávateľské  zväzy, teda  tí, ktorí  konkrétne pracujú,

pre potreby  ktorých sa pripravujú učni,  pretože k nim chcú

nastúpiť  pracovať. Je  to samozrejme  stav, na  ktorý treba

vytvoriť isté podmienky a zainteresovať podnikateľskú sféru.

Ale týmto to vlastne nabúravame.

 

     Rád by  som vám vysvetlil, že  stav, ktorý navrhuje pán

podpredseda Ľupták, kopíruje situáciu z roku 1990. Vtedy Fe-

derálne zhromaždenie prijalo zákon,  ktorým zobralo od štát-

nych podnikov učilištia a priradilo  ich pod rezorty. Bol to

pozitívny krok, pretože vtedy, v čase nabiehajúcej transfor-

mácie, v čase nedostatku peňazí, by učilištia boli zahynuli.

Postupne sa ukázalo, že štát  prebral na svoje plecia finan-

covanie žiakov,  dnes máme väčšinu  štátnych žiakov, málokto

sa pripravuje  pre konkrétnu organizáciu, to  znamená, že sú

to štátni žiaci a je to kryté cez jednotlivé rezorty.

 

     Áno, rezorty vstupujú a zrejme  by aj mali vstupovať do

zabezpečovania praktickej prípravy.  Mali by vstupovať, pre-

tože ešte  množstvo podnikov je  štátnych, sú tam  konkrétne

väzby,  je tam  konkrétna skúsenosť.  Ale nie  zakonzervovať

stav, že to  večne bude takto, že ochrana  nad strednými od-

bornými učilišťami by mala trvať  večne, a teda nemali by sa

stať normálnou súčasťou  stredoškolského vzdelávania. Veď to

sú tiež dôležití pracovníci, ktorí sa pripravujú na konkrét-

ne povolanie, viacerí s maturitou,  teda sú tam učebné odbo-

ry, ktoré tento štát jednoducho  potrebuje. Prečo by sme ich

mali vydeľovať a zavesiť ich na jednotlivé rezorty, prečo by

sa  nemali  stať  súčasťou  riadenia  školstva na príslušnom

krajskom úrade na odbore školstva?

 

     O tomto je tento návrh a prosím, aby ste zvážili vládny

návrh, ktorému som sa snažil v tejto veci priniesť konkrétne

argumenty skutočne  len z vecného hľadiska,  lebo si myslím,

že to potrebuje vecné posúdenie.

 

     Ďakujem vám za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Naozaj len veľmi krátko, lebo som vo veľmi ťažkej pozí-

cii, pretože  mám podobný názor  ako kolega Harach  a kolega

Ftáčnik a  bude to možno  zvrátenosť, keď budeme  podporovať

pôvodný vládny  návrh v tejto  oblasti. Takže, aby  sme tomu

veľmi  nepoškodili, naozaj  odporúčam, aby  sme veľmi  dobre

zvážili, čo nastane, pretože ak schválime pôvodný vládny ná-

vrh, je to, povedzme, menšie zlo v tejto oblasti.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Klein - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcem podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Novotné-

ho  a  som  za  ponechanie  organizácií štátnej veterinárnej

správy v špecializovanej štátnej správe. Odôvodňujem to tým,

že v poslednom čase vznikol veľký počet podnikateľských sub-

jektov  poľnohospodárskej prvovýroby  a veterinári  tam majú

svoje oprávnenie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcel som  iba povedať pánu  poslancovi Ftáčnikovi, ale

aj pánu poslancovi Harachovi, že zabudli vo svojich návrhoch

na jednu  vec, že učilištia  už nevychovávajú svojich  učňov

pre štátne podniky, ale pre väčšinu súkromných zamestnávate-

ľov, takže treba  aj s tým v budúcnosti  počítať pri svojich

budúcich kalkuláciách, keď budete  vládnuť vy v tomto štáte,

aby ste to zreformovali v tomto smere.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Harach - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Myslím si, že sme na  to nezabudli, ani kolega Ftáčnik,

ten to dokonca povedal explicitne, môžem to, myslím, za neho

povedať, ja  určite nie, že  pre koho, a  vieme veľmi dobre,

pán kolega  Cuper, pre koho dnes  pripravujú stredné odborné

učilištia.

 

     Dámy  a páni,  je tu  však jedna  veľmi vážna vec. Máme

sieť stredných škôl ako jednu, povedal by som, inštituciona-

lizovanú mapu  po Slovensku, ktorá nie  je efektívna, nie je

pružná. Teraz  si predstavte, že ju  ideme upravovať tak, že

zavesíme na N rezortov podmienky, možnosti, čo sa má s touto

sieťou robiť. Bude to taký guláš, že sa z toho stredné škol-

stvo nespamätá ani za 20  rokov. Najskôr treba urobiť úpravu

tejto siete. Treba ju urobiť pod koordináciou jedného rezor-

tu,  pretože to  je vec  obsahu vzdelávania,  štandardizácie

vzdelávania. Súhlasím s  pánom Ľuptákom v tom a  v tom vidím

istý pozitívny prvok, že chce, aby do toho vstúpili predsta-

vitelia  živnostenských  zväzov  a  podobných inštitúcií. To

všetko možno urobiť. Ale musí to mať v tomto transformujúcom

období jedného koordinátora. Ak  to zostane pod rezortmi, to

sa nebude dať dosiahnuť. V tom je vážnosť tohto problému.

 

     Mal by som taký návrh, možno pán Ľupták zváži, ale keby

stiahol svoj návrh, skúsme si  prediskutovať, čo by sa v tom

dalo urobiť, a nájsť nejaké pozitívne východisko.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem  za slovo,  pán predsedajúci.  Dovoľte, aby som

krátko podporil návrh pána poslanca Kleina, aby sme skutočne

veľmi starostlivo  zvážili to, čo predniesol  pán doktor No-

votný ohľadne organizácií veterinárnej služby. A chcem pove-

dať, že celý klub DÚ, dúfam, že to v tejto situácii nepoško-

dí, bude podporovať jeho návrh.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne

     vážení kolegovia,

 

     končím rozpravu, uzatváram rozpravu  k tomuto bodu.

 

     Zároveň vám oznamujem, že  budeme pokračovať v zasadaní

o 9.00 hodine ráno. Prosím, aby sme sa na to duševne pripra-

vili. Oddýchnite si, všetko dobré.

 

                    Ôsmy deň rokovania

      16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       4. júla 1996

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pozývam vás do rokovacej  miestnosti, aby sme mohli po-

kračovať v zasadaní. Opakujem, pozývam všetkých poslancov do

rokovacej miestnosti.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  16. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Panie poslankyne  a páni poslanci,  prosím, aby sme  sa

prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov. Sme uznášaniaschopní.

 

     Včera sme schôdzu prerušili  ukončením rozpravy o vlád-

nom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o orga-

nizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niekto-

rých zákonov.

 

     Pýtam sa,  či sa chce v  rozprave vyjadriť pán minister

Hudek. Áno, nech sa páči, máte slovo.

 

 

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte, aby  som vám povedal niekoľko  slov ešte pred-

tým, ako budem reagovať na niektoré vaše vystúpenia.

 

     Reforma miestnej verejnej správy v Slovenskej republike

nadväzuje na reformné zmeny uskutočnené v dôsledku spoločen-

sko-politických zmien, ktoré viedli k zmene politického sys-

tému Slovenskej republiky v roku 1990. S koncepčnými prácami

na reforme  miestnej verejnej správy  sa začalo v  roku 1992

a jej výsledkami boli koncepčné  dokumenty, týkajúce sa rie-

šenia problematiky  miestnej štátnej správy  a územnej samo-

správy. Zámery  reformy sa teda týkali  územného a správneho

usporiadania Slovenskej republiky,  miestnej štátnej správy,

ale i samosprávnych orgánov.

 

     V marci 1994 Národná rada Slovenskej republiky preroko-

vala koncepciu  organizácie miestnej a  regionálnej verejnej

správy, na  ktorú nadväzovala pri  riešení tejto problemati-

ky...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a  kolegovia, prosím, venujte pozornosť

vystúpeniu ministra.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     ...čo deklarovala  aj vo svojom  programovom vyhlásení.

Ucelený koncepčný  návrh reformy verejnej  správy Slovenskej

republiky  bol predmetom  posudzovania expertíz  skupín Rady

Európy v roku 1994 a v  roku 1995 a ich odporúčania boli vy-

užité v koncepčných materiáloch.

 

     Predpoklady  na  realizáciu  reformy  miestnej verejnej

správy  z  hľadiska  vecného  riešenia a časovej postupnosti

utvorila už táto vláda v októbri 1995  po prerokovaní návrhu

postupu prác na reforme verejnej správy. Tu po prvýkrát vlá-

da prijala  v súlade s koncepciou  verejnej správy konkrétne

postupné kroky a zadania  na vypracovanie zákonov týkajúcich

sa územného a správneho členenia, organizácie miestnej štát-

nej  správy, vyšších  územných samosprávnych  celkov, ale aj

presun kompetencií z orgánov  miestnej štátnej správy na ob-

ce.

 

     Nemôžem teda  súhlasiť s názormi  niektorých pánov pos-

lancov,  konkrétne  pánov Langoša,  Bárdosa, Pásztora, ktorí

kritizujú, že postup reformy  je chaotický a nekoncepčný, že

nie sú  určené zásady financovania  samospráv, prenos kompe-

tencií  na samosprávu  a že  treba podpísať  Európsku chartu

miestnych samospráv a až potom budú môcť byť prijaté zákony,

ktoré riešia otázky reformy  verejnej správy. Keby sledovali

prijaté uznesenia  vlády, tak by  takto nemohli hovoriť  ani

len  v  náznakoch,  veď  všetky  tieto  úlohy sú zapracované

v koncepčných materiáloch i s konkrétnymi časovými postupmi.

 

     Teraz chcem reagovať na niektoré vystúpenia poslancov.

 

     Pán poslanec Novotný - k začleneniu doterajších veteri-

nárnych správ do integrovaných úradov. Veterinárne správy sú

typické úrady miestnej štátnej  správy, ktorých, podľa môjho

názoru, ale aj  názoru ministerstva pôdohospodárstva, špeci-

fický charakter nebráni  začleneniu do integrovaných úradov.

Veterinárne správy doteraz pôsobia  v 30 okresoch a rozšíre-

nie na 79 okresov bude  naopak prínosom a priblíženie k sub-

jektom  ich pôsobenia.  Veterinárne odbory  budú aj  v rámci

krajských a okresných úradov samostatnými útvarmi s adminis-

tratívno-právnou subjektivitou. Aj v nových podmienkach budú

vybavené plnými kompetenciami na výkon všetkých úloh, o kto-

rých  hovoril pán  poslanec. Predložený  zákon nerieši zmenu

obsahu činnosti veterinárnych útvarov, ale organizačnú a in-

štitucionálnu formu ich zabezpečenia. To je, myslím, napriek

rešpektovaniu  medzinárodných  záväzkov  a  organizácií plne

v kompetencii každého štátu.

 

     Pán poslanec Pásztor sa vyjadroval k detašovaným praco-

viskám  v  okrese  Trebišov.  V  návrhu  projektu  krajských

a okresných  úradov sa  uvažuje s  detašovanými pracoviskami

v mestách Kráľovský Chlmec a Sečovce. Nejde o formálne opat-

renie, ale  ide o pracoviská, ktoré  budú súčasťou okresných

úradov a budú vykonávať  plnohodnotné služby občanom. Počíta

sa najmä s výkonom správy na úseku sociálnej starostlivosti,

na úseku stavebného konania a vnútornej správy, teda matrík.

 

     K  úspore pracovníkov  ústredných orgánov,  čo sa  týka

zníženia pracovníkov  ústredných orgánov -  ministerstvo fi-

nancií vykonáva v súčasnosti  analýzu konkrétnych úspor pra-

covníkov, ktorá  má byť vykonaná a  vyčíslená do 15. augusta

tohto roku.

 

     Vo svojom  vystúpení ďalej uviedol, že  je potrebné od-

mietnuť tento zákon až dovtedy, pokiaľ nebudú prijaté zákony

týkajúce sa orgánov samosprávy. Harmonogram prác bude pokra-

čovať  prípravou druhého  stupňa územných  samospráv, to  je

úloha do decembra tohto roku,  a potom návrhom zákona o pre-

sune kompetencií z orgánov  miestnej štátnej správy na samo-

správu.

 

     Pán poslanec Sopko sa tiež vyjadroval k zriaďovaniu de-

tašovaných  pracovísk. Zriadenie  detašovaných pracovísk  je

opatrením, ktorého zámerom  je, aby na najfrekventovanejších

úsekoch štátnej  správy nedošlo k oddialeniu  miesta ich za-

bezpečovania od občanov, resp.  obcí. Počíta sa so zriadením

44  detašovaných pracovísk  v mestách  mimo sídiel okresných

úradov. I keď pôjde o funkčne kompetentné pracoviská, z hľa-

diska personálneho budú vybavené  iba nevyhnutným a minimál-

nym počtom pracovníkov. V  prípade presunu príslušných agend

na  obce  nebudú  žiadne problémy  takéto pracovisko zrušiť,

resp. delimitovať  na obec  vrátane  pracovníkov, ktorí túto

agendu  vykonávajú. Nejde  teda o  neefektívne a nekoncepčné

opatrenie, ale naopak o  opatrenie, ktoré plne zodpovedá sú-

časným potrebám a podmienkam miestnej štátnej správy.

 

     Pre informáciu uvádzam, že i v súčasnosti sa zabezpeču-

je napríklad  agenda matrík práve  prostredníctvom detašova-

ných pracovísk  obvodných úradov. Treba  uviesť, že inštitút

detašovaných pracovísk sa používa aj inde, napríklad v iných

odvetviach, konkrétne v súdnictve.

 

     K  správnym agendám.  Úloha presunu  správnych agend na

miestnu štátnu správu je v  našej pozornosti a podľa Progra-

mového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky sa do konca ro-

ku 1998  majú vytvoriť podmienky  na presun správnych  agend

vykonávaných Policajným zborom,  cestovné doklady, identifi-

kačné  karty, vodičské  preukazy, evidencia  obyvateľstva na

miestnu štátnu správu. Na tejto úlohe sa pracuje, ale nie je

reálne tento  presun vykonať súčasne  s mimoriadne zložitými

opatreniami pri zriadení krajských a okresných úradov a pre-

sun týchto  agend sa predpokladá realizovať  postupne, až do

vytvorených nových integrovaných  úradov. O postupe realizá-

cie tejto úlohy sa pripravuje komplexná informácia pre Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-

nú samosprávu a národnosti.

 

     K financovaniu krajských a okresných úradov. Znenie § 4

v článku I nevyžaduje potrebu novely  zákona o  rozpočtových

pravidlách, je  potrebné upraviť výnosy  ministerstva finan-

cií,  ktoré  sa  vykonávajú   zákonom  Národnej  rady  číslo

303/1995 Z. z., kde bude  potrebné  zaviesť nové  rozpočtové

kapitoly a nové ustanovenia  o rozpočtovej klasifikácii. Ná-

vrhy ústredných  orgánov k štátnemu rozpočtu  na rok 1997 sa

pripravujú v  organizácii a metodike rozpočtu  roku 1996. Sú

však  zabezpečené algoritmy  prevodu údajov,  ktoré umožňujú

vyčleniť z návrhov rezortov sumy, ktoré budú delimitované do

rozpočtov nových krajských a okresných úradov.

 

     K začleneniu katastrálnych úradov do integrovaných úra-

dov - v tomto prípade platí  všetko to, čo som uviedol o za-

členení veterinárnych správ.

 

     Vážené pani  poslankyne, poslanci, reagoval  som len na

niektoré závažné  pripomienky a názory. S  viacerými sme sú-

hlasili, tie  nájdu svoje vyjadrenie  i tu a  budú predmetom

vášho hlasovania. Tie, ktoré  odzneli v rozprave k predlože-

nému vládnemu  návrhu zákona, nepovažujem  za potrebné robiť

zásadné zmeny  v zákone, môžem vás  však ubezpečiť, že nado-

budnutím  účinnosti  zákona   vytvoríme  všetky  organizačné

a technické podmienky  na uvedenie nových  okresných a kraj-

ských úradov do činnosti. Odporúčam preto vládny návrh záko-

na o organizácii miestnej štátnej správy schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Hudekovi.

 

     Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca výbo-

rov?

 

Poslanec J. Rea:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Keďže nie,  pristúpime k hlasovaniu  o jednotlivých po-

zmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení páni ministri,

     kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

 

     dovoľte,  aby  som  uvádzal  hlasovanie,  tak  ako bolo

v rámci spoločnej správy uvedené  pred rozpravou a  ako boli

pripomienky z rozpravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, uvádzajte hlasovanie  v zmysle spoločnej správy

a výsledkov rozpravy.

 

Poslanec J. Rea:

 

     V  rozprave  na  rozdiel  od  toho,  ako som navrhol ja

- hlasovať spoločne o blokoch bodov spoločnej správy s návr-

hom prijať a nie - bol som upozornený, že pán poslanec Ftáč-

nik navrhol o bodoch 7 a 8 hlasovať samostatne, pani poslan-

kyňa Aibeková o bode 30 a ja som uviedol bod 6 na samostatné

hlasovanie.  Takže  okrem  týchto  bodov  navrhujem hlasovať

o bodoch spoločnej správy spolu, s návrhom schváliť a nie.

 

     V prvom rade dovoľte, aby som navrhol, aby sme hlasova-

li o bodoch  2, 3, 10, 12, 13,  14, 15, 16, 20, 21,  22, 23,

24, 25, 26, 27, 28, 29, 33 a 34 s tým, že navrhujem, aby sme

o nich hlasovali spoločne a odporúčam tieto body prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme v podstate

o 20 bodoch spoločnej  správy od bodu 2 po  bod 34. Pán spo-

ločný spravodajca odporúča tieto body prijať en bloc.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme 20 bodov spoločnej  správy en bloc

prijali.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spra-

vodajca.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Áno, ďakujem pekne. Budem teraz uvádzať body, ktoré od-

porúčam neprijať  a odporúčam o nich  hlasovať spoločne. Ide

o tieto body: 1, 4, 5, 9, 11, 17, 18, 19, 31 a 32. Tieto bo-

dy odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, budeme hlasovať o 10 bodoch spoločnej správy od

1 po  32, ktoré  pán spoločný  spravodajca odporúča  en bloc

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme uvedených 10 bodov spoločnej správy

neprijali.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Teraz  dovoľte, aby  som uviedol  hlasovanie o návrhoch

z rozpravy a body zo spoločnej správy, ktoré jednotliví páni

poslanci  navrhli  na  hlasovanie  samostatne.  Pán poslanec

Ftáčnik navrhol  vyňať na samostatné hlasovanie  body 7 a 8.

Uvediem najskôr hlasovanie o bode 7 a odporučím ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Ftáčnika nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Aj druhý návrh pána poslanca  Ftáčnika bol vyňať na sa-

mostatné hlasovanie bod 8  spoločnej správy. Odporúčam tento

bod prijať.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spra-

vodajca tento pozmeňujúci návrh navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Ftáčnika bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Budeme pokračovať.  Ešte stále hlasujeme  o bodoch spo-

ločnej správy. Pani poslankyňa  Aibeková mala požiadavku vy-

ňať na samostatné hlasovanie bod číslo 30. Tento bod odporú-

čam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu  pani poslankyne Aibekovej.  Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Aibe-

kovej bol  prijatý.

 

     Prosím, pokračujte v  uvádzaní, pán spoločný spravodaj-

ca.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Budem pokračovať. Posledný bod spoločnej správy som na-

vrhol ja na samostatné hlasovanie. Je to bod číslo 6 a odpo-

rúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu,  ktorý predložil pán poslanec  Rea. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

 

 

Poslanec J. Rea:

 

     Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujú-

cich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, postupne tak, ako

ich poslanci predkladali v rozprave.

 

     Ako  prvý vystúpil  pán poslanec  Hrušovský. Jeho návrh

odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prijať?

 

Poslanec J. Rea:

 

     Áno, prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu  pána poslanca Hrušovského.  Pán spoločný spravo-

dajca odporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Hrušov-

ského bol impozantnou väčšinou prijatý. (Šum v sále.)

 

     Prosím, pokračujte.

 

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážené pani kolegyne, kolegovia, ako druhý vystúpil...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Procedurálna poznámka? Nech sa páči.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcem len povedať, že ten, čo sa zdržal hlasovania, bol

zo slušnosti pán poslanec Hrušovský. (Smiech v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pokračujeme. Nedám o tom hlasovať, ak súhlasí-

te.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne. Budeme pokračovať.

 

     Ako druhý  vystúpil pán poslanec  Novotný. Dovoľte, aby

som nečítal jeho návrh, on sám žiadal o návrhu hlasovať spo-

ločne. Odporúčam tento návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu,  ktorý pán spoločný  spravodajca odporúča nepri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento  pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Prosím, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďalší vystúpil pán poslanec Sopko a mal dva návrhy. Pán

poslanec, tie návrhy veľmi spolu súvisia, budeme o nich hla-

sovať spoločne. Áno? Ďakujem pekne. Budeme hlasovať spoločne

o týchto dvoch návrhoch pána  poslanca Sopku a odporúčam ich

neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o dvoch návr-

hoch pána poslanca Sopku. Pán spoločný spravodajca ich odpo-

rúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  tieto  dva  pozmeňujúce návrhy neboli

prijaté.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Budeme pokračovať. Ako ďalší  vystúpil pán poslanec Ba-

jan, mal 4  pozmeňujúce návrhy a budeme o  nich hlasovať sa-

mostatne.

 

     Prvý návrh pána poslanca Bajana odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Bajana nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem  pekne. Jeho  ďalší návrh  sa týkal  § 5 ods. 5

a ten sme odhlasovali, takže o ňom už nemôžeme hlasovať.

 

     Budeme pokračovať o návrhu pod  bodom číslo 3 a odporú-

čam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o treťom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča neprijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tretí pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Bajana nebol  prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spra-

vodajca.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana odporúčam

neprijať. Podobné  riešenie potom poskytuje  pani poslankyňa

Nováková, ktoré odporučím prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  štvrtom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že štvrtý  pozmeňujúci návrh pána poslanca

Bajana nebol prijatý.

 

     Prosím, pokračujte v  uvádzaní, pán spoločný spravodaj-

ca.

 

     Procedurálna  poznámka, pán  poslanec Pokorný?  Pretože

nie je rozprava.

 

     Nech sa páči. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Pokor-

ného.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem  pekne, pán  predsedajúci. Včera  som vo svojom

vystúpení zdôraznil, že návrh pána poslanca Čopíka, o ktorom

ideme  teraz hlasovať,  je nad  rámec prerokúvaného vládneho

návrhu zákona.  Veľmi silno zasahuje  do kompetencií rezortu

životného prostredia. Žiadal som, aby  sa k tejto otázke mo-

hol vyjadriť minister životného prostredia. Správa národného

parku bola zrušená a delimitáciou vznikla v rezorte pôdohos-

podárstva organizácia Štátne lesy Tatranského národného par-

ku. Dňa 25. 6. sa konala porada medzi rezortom pôdohospodár-

stva a životného prostredia, kde  sa dva rezorty dohodli, že

kompetencie na úseku ochrany  prírody bude naďalej vykonávať

v zmysle zákona o ochrane  prírody rezort životného prostre-

dia. Mám v rukách zápisnicu podpísanú sekčným riaditeľom Mi-

nisterstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky Ing. Konôp-

kom a  Dr. Geisbacherom, kde sa  konštatuje, že zabezpečenie

činnosti ochrany  prírody a krajiny v  TANAP-e bude v kompe-

tencii Ministerstva životného prostredia Slovenskej republi-

ky. Ministerstvo pôdohospodárstva s  tým teda súhlasí. Ak sú

nejaké nezhody, treba ich  riešiť zaužívaným postupom, pred-

ložením novely daného zákona.  Nie teraz. Urobíme viac chýb,

ktoré  si teraz  neuvedomujeme. Apelujem  na parlament,  aby

neprijal tento návrh.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Je hlasovanie a toto  prestupuje v tejto chvíli hranice

možného procedurálneho zvládnutia, priatelia.

 

     Nech sa páči, pokračujeme.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Súhlasím s tým, ale musel som povedať, že je to nad rá-

mec toho, čo robíme, a robíme to zle.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pokračujeme.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Budeme pokračovať v hlasovaní o už ohlásenom návrhu pá-

na poslanca Čopíka, ktorý sa týka zákona 287. Odporúčam ten-

to návrh pána poslanca prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com  návrhu pána  poslanca Čopíka.  Pán spoločný spravodajca

ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

 

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Čopíka

nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Budeme pokračovať. Ďalší  vystúpil pán poslanec Pokorný

a mal 6 pozmeňujúcich návrhov. Budeme hlasovať o návrhu čís-

lo 1, odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Odporúčate ho neprijať? Prosím?

 

Poslanec J. Rea:

 

     Odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o tomto po-

zmeňujúcom návrhu. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovanie, pán spoločný

spravodajca.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca Pokorného odporú-

čam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o tomto po-

zmeňujúcom návrhu. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Pán  poslanec Pokorný  mi signalizuje,  že ostatné body

sťahuje, tak nebudeme ďalej hlasovať.

 

     Ďalšia  vystúpila pani  poslankyňa Nováková  a jej prvý

pozmeňujúci návrh bol v dvoch alternatívach. Budeme hlasovať

o alternatíve číslo 1 a odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom al-

ternatívnom návrhu  pani poslankyne Novákovej.  Pán spoločný

spravodajca odporúča prvú alternatívu prijať. Ak sa nemýlim,

ide o zaradenie na krajskú úroveň.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že prvý alternatívny návrh pani poslankyne

Novákovej sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne. Tým alternatíva číslo 2 vypadá.

 

     Druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Novákovej odpo-

rúčam neprijať. Pani poslankyňa  ho sťahuje, ako mi signali-

zuje, takže nemusíme hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán podpredseda Ľupták, nech sa páči.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Potom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Potom? Nech sa páči.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ospravedlňujem  sa pánu  poslancovi Ftáčnikovi.  Budeme

hlasovať o jeho návrhu a odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca  Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Ftáčnika nebol prijatý.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán podpredseda Ľupták, nech sa páči, máte slovo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Po konzultácii s predkladateľom  zákona aj v klube svoj

návrh sťahujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne.  Prosím,  pokračujte  v  uvádzaní,  pán

spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Dovoľte, aby som aj ja stiahol pozmeňujúci návrh, ktorý

som v rozprave predniesol. Týmto by sme mali vyčerpané všet-

ky hlasovania zo spoločnej správy aj hlasovania o pozmeňujú-

cich návrhoch z rozpravy. Môžeme  hlasovať o zákone ako cel-

ku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V súlade s ustanovením...

 

Poslanec J. Rea:

 

     Pardon, už to veľmi  urýchľujem. Budeme ešte pokračovať

mojím prvým pozmeňujúcim návrhom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ešte pozmeňujúci návrh?

 

Poslanec J. Rea:

 

     Áno, môj  prvý pozmeňujúci návrh pod  bodom 1, kde uvá-

dzam účinnosť. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu  pána poslanca Reu.  Pán spoločný spravodajca  ho

odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Reu bol prijatý.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Pozmeňujúci  návrh pod  bodmi  2  a 3  sťahujem. Môžeme

pristúpiť už  teraz definívne k  hlasovaniu o návrhu  zákona

ako celku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o vládnom návrhu  zákona ako celku

v znení schválených  zmien a doplnkov.  Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  o  organizácii miestnej

štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

     Ďakujem  za  spoluprácu  vám  všetkým,  pánu ministrovi

a spoločnému spravodajcovi. (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nasleduje

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení zákon  Slovenskej národnej rady číslo 83/1991

Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečo-

vaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 432 a spoločnú

správu výborov ako tlač 432a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zá-

kona  odôvodní ministerka  práce, sociálnych  vecí a  rodiny

Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová.

 

     Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení zákon  Slovenskej národnej rady číslo 83/1991

Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečo-

vaní  politiky zamestnanosti  v znení  neskorších predpisov,

schválila  vláda  Slovenskej  republiky  uznesením číslo 417

z 11. júna 1996.

 

     Týmto vládnym návrhom sa rieši územné usporiadanie úra-

dov práce v období po účinnosti zákona Národnej rady Sloven-

skej  republiky   o  organizácii  miestnej   štátnej  správy

a o zmene a doplnení  niektorých zákonov do účinnosti nového

zákona  o  zamestnanosti,  ktorá  sa  predpokladá 1. januára

1997.

 

     Po účinnosti  nového zákona o  zamestnanosti budú sídla

a územné obvody krajských úradov práce  a sídla a územné ob-

vody okresných úradov práce zhodné so sídlami a územnými ob-

vodmi  krajských  úradov  a  so  sídlami  a územnými obvodmi

okresných  úradov. Dočasné  zachovanie súčasného inštitucio-

nálneho  a územného  usporiadania územných  orgánov práce sa

navrhuje  vzhľadom  na pripravovanú  komplexnú právnu úpravu

v oblasti zamestnanosti, ktorá bude  riešiť aj pôsobnosť or-

gánov pri zabezpečovaní politiky trhu práce.

 

     V pripravovanom návrhu nového zákona o zamestnanosti sa

navrhuje zriadenie Národného  úradu práce ako verejnoprávnej

inštitúcie, súčasťou  ktorého budú aj  úrady práce ako  jeho

výkonné orgány.  Táto inštitúcia bude  svojimi samosprávnymi

a výkonnými orgánmi zabezpečovať  realizáciu a aj financova-

nie politiky trhu práce. Postup, ktorý sme zvolili, je v sú-

lade s  Dohovorom medzinárodnej organizácie  práce číslo 150

o správe práce.  Navrhované riešenie je  potrebné z hľadiska

činnosti úradov práce najmä z toho dôvodu, aby nedošlo k na-

rušeniu  kvalitatívnej úrovne  zabezpečovania politiky  trhu

práce, a to aj v súvislosti s možným zvýšením pohybu na trhu

práce  v súvislosti  s realizáciou  reformy miestnej štátnej

správy. Zároveň sa tým vytvorí aj dostatočný časový priestor

na prechod pôsobnosti zo Správy služieb zamestnanosti, Fondu

zamestnanosti Slovenskej  republiky a úradov  práce na novo-

zriadený Národný úrad práce  a na jeho dostatočné personálne

a materiálne zabezpečenie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Prosím  spoločného spravodajcu  výborov poslanca  Pavla

Derfényiho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vlád-

neho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne a kolegovia,

     vážení hostia,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi  predniesť spoločnú správu  k zákonu Sloven-

skej národnej rady číslo 83/1991 Zb.

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení zákon  Slovenskej národnej rady číslo 83/1991

Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečo-

vaní  politiky zamestnanosti  v znení  neskorších predpisov,

pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhod-

nutím číslo 1033 zo 17. júna 1966 Ústavnoprávnemu výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej  republiky  pre  verejnú  správu,  územnú samosprávu

a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci v  lehote do 25. júna 1996. Na

skoordinovanie stanovísk bol určený Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo  a sociálne  veci  prerokoval  návrh zákona  20. júna

1996, vyslovil  s návrhom súhlas  a odporučil Národnej  rade

Slovenskej republiky  návrh zákona schváliť  s jednou pripo-

mienkou.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a  národnosti prerokoval návrh zá-

kona 25. júna tohto roku, súhlasil s týmto návrhom a odporu-

čil Národnej  rade Slovenskej republiky  návrh zákona schvá-

liť.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

neprijal uznesenie  o výsledku prerokovania  zákona, pretože

v zmysle §  48 ods. 1 zákona  Slovenskej národnej rady číslo

44/1989  Zb. o  rokovacom poriadku  Slovenskej národnej rady

v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpo-

lovičná väčšina všetkých členov výboru.

 

     Navrhovaná zmena k článku  III, ktorého nové znenie je:

"Tento  zákon nadobúda  účinnosť účinnosťou  zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky o územnom  a správnom usporiadaní

Slovenskej republiky." Odporúčam ju prijať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Derfényimu a  prosím ho,  aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpra-

vu o  tomto bode programu.  Zatiaľ nie je  nikto prihlásený.

Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť.

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za

skončenú.

 

     Chce sa ešte vyjadriť pani ministerka?

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem, nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Prosím, pán spravodajca.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Ďakujem. Odporúčam  návrh zákona Národnej  rady Sloven-

skej republiky s pozmeňujúcim návrhom k článku III prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili na hlasovanie.

Gong.)

 

     Prosím  spoločného  spravodajcu  výborov  pána poslanca

Derfényiho, aby hlasovanie uvádzal  v zmysle spoločnej sprá-

vy. Nech sa páči.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoloč-

nej správy k článku III a odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca návrh odporú-

ča prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Tým sme vyčerpali všetky  pozmeňujúce návrhy. Pán pred-

sedajúci, odporúčam, aby sme  hlasovali o vládnom návrhu zá-

kona ako celku s odporúčaním prijať ho.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o vládnom návrhu  zákona ako celku

v znení schválených zmien. Pán spoločný spravodajca ho odpo-

rúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení zákon Slo-

venskej národnej rady číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov

Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanos-

ti v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem pánu spoločnému  spravodajcovi a pani minister-

ke.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pokračujeme  d v a d s i a t y m   b o d o m   schvále-

ného programu, ktorým je

 

     správa o plnení  štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

za prvý štvrťrok 1996.

 

     Správu vlády ste dostali ako tlač 419 a spoločnú správu

o výsledkoch jej prorokovania vo výboroch ako tlač 419a. Sú-

časťou spoločnej správy je  aj návrh uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Správu  uvedie  podpredseda  vlády  a minister financií

Slovenskej republiky pán Sergej  Kozlík. Prosím, aby sa ujal

slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som vás  informoval o správe  o plnení

štátneho  rozpočtu  Slovenskej  republiky  za  prvý štvrťrok

1996 a zároveň by som sa dotkol aj niektorých aktuálnych čí-

sel vývoja štátneho rozpočtu k včerajšiemu dňu.

 

     V  prvom rade  by  som  rád priblížil  výsledky plnenia

štátneho rozpočtu za prvé tri mesiace tohto roka. Rozpočtové

hospodárenie Slovenskej  republiky za prvé  tri mesiace roku

1996 sa skončilo so schodkom vo výške 3,5 mld korún. Celkové

príjmy štátneho  rozpočtu dosiahli k  31. 3. hodnotu  40 393

mil.  korún,  čo  je  24,9  %  ročného rozpočtu. V porovnaní

s rovnakým obdobím minulého roka  tieto príjmy vzrástli viac

ako o 7 mld korún.

 

     Príjmy štátneho rozpočtu z výnosov daní dosiahli hodno-

tu 33,4  mld korún, čo  bolo 23 %  z rozpočtovaných daňových

príjmov za rok 1996.  Skutočné plnenie príjmov štátneho roz-

počtu z výnosov daní zaostalo za zámermi rozpočtu za obdobie

prvých troch mesiacov roka o  cca 2,8 mld, ale oproti rovna-

kému obdobiu minulého roka sú vyššie o 3,6 mld korún.

 

     Z jednotlivých druhov daní neboli naplnené zámery štát-

neho rozpočtu pri dani z majetku, kde sa dosiahlo plnenie na

21,9 % rozpočtovanej sumy roka,  pri dani z pridanej hodnoty

vo výške  9,4 mld korún,  čo je 17,1  % z ročného  rozpočtu,

a pri  príjmoch z  výnosov spotrebných  daní, ktoré dosiahli

4,2 mld korún, čo bolo 17,9 ročného rozpočtu.

 

     Už včera či predvčerom som vo svojom vystúpení uvádzal,

že  ak to  porovnáme trebárs  s rokom  1995, tak plnenie pri

týchto daniach bolo len 12 %, že dochádza k určitému časové-

mu pohybu v rámci plnenia jednotlivých druhov daní.

 

     Pokiaľ ide o nedaňové  príjmy, dosiahli hodnotu 3,1 mld

korún, čo bolo plnenie na úrovni 28,3 % štátneho rozpočtu.

 

     Príjmy zo  splácania úverov pôžičiek a  z predaja účas-

tín  dosiahli hodnotu  3,9 mld korún, a to  predstavuje 61 %

rozpočtovanej čiastky roka.

 

 

     Celkové  výdavky  štátneho  rozpočtu  za obdobie prvého

kvartálu boli vo výške 43,9 mld  korún a neprekročili hrani-

cu časového  rozpočtového  predpokladu, keď  plnenie bolo na

23,3 %. Opäť by som zdôraznil, že akcelerácia výdavkov štát-

neho rozpočtu prebieha vždy v druhom polroku bežného roka.

 

     Mierne prekročenie časového  rozpočtového zámeru 25,5 %

plnenia  bolo  pri  bežných  transferoch,  a  to pri bežných

transferoch podnikateľským subjektom, pri neinvestičných do-

táciách v  rezorte pôdohospodárstva, v  rezorte ministerstva

hospodárstva  na program  útlmu činnosti  v rudných  baniach

a podporu uhoľného baníctva a pri bežných transferoch obciam

pri dotáciách na výkon samosprávnych funkcií.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     rád  by som  vás zároveň  oboznámil s  aktuálnym stavom

rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky k včerajšiemu

dňu,  to znamená  k 3.  júlu tohto  roka. Kumulované  príjmy

štátneho rozpočtu činili 83,8  mld korún, čo predstavuje pl-

nenie príjmov štátneho rozpočtu na 51,4 %, a výdavky v kumu-

latíve predstavovali  89,6 mld korún, čo  je plnenie podielu

štátneho rozpočtu na 48 %.  Deficit štátneho rozpočtu k vče-

rajšiemu dňu činil 5,8 mld korún, čo je v určitej vyváženos-

ti vo vzťahu k plánovanému deficitu štátneho rozpočtu 27 mld

korún. Pokiaľ vidíme, zatiaľ je čerpanie výdavkov na 48 %.

 

     Pokiaľ hodnotím doterajší vývoj,  možno ho hodnotiť ako

vývoj uspokojivý, ale  upozornil by som, že rok  1996 je ne-

sporne rozpočtovo veľmi náročný a  zdroje i výdavky ako také

naďalej hodnotím ako napäté, preto  aj v druhom polroku uva-

žujeme s  návrhom relatívne prísnej regulácie,  s cieľom do-

siahnuť zámery v stanovenom štátnom rozpočte na tento rok.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

 

     Prosím predsedu Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Maxona, aby

podal informáciu o výsledkoch prerokovania predloženej sprá-

vy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážený pán minister financií,

     vážené dámy, páni,

 

     dovoľte mi,  aby som predložil  spoločnú správu výborov

Národnej rady  Slovenskej republiky o  výsledku prerokovania

správy  o plnení  štátneho rozpočtu  Slovenskej republiky za

prvý štvrťrok 1996.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 889 z 20. mája pridelil správu o plnení štát-

neho rozpočtu Slovenskej republiky za prvý štvrťrok  všetkým

výborom Národnej  rady Slovenskej republiky  na prerokovanie

do 14. júna  s odporúčaním, aby sa zamerali  na plnenie roz-

počtových kapitol v pôsobnosti jednotlivých výborov. Zároveň

poveril Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre finan-

cie, rozpočet  a menu, aby  pripravil spoločnú správu  o vý-

sledku prerokovania a návrh  na uznesenie Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Výsledky  rokovania  jednotlivých  výborov    uvedené

v spoločnej správe, ktorú sme všetci dostali. Treba povedať,

že v súlade s  rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej

republiky z  20. mája 1996  výbory Národnej rady  Slovenskej

republiky správu  o plnení štátneho  rozpočtu Slovenskej re-

publiky za prvý štvrťrok  1996 prerokovali v stanovenom ter-

míne.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody zobral  na vedomie správu o pl-

není štátneho rozpočtu za prvý štvrťrok.

 

     Päť výborov  zobralo správu o  plnení štátneho rozpočtu

na vedomie  a odporučilo Národnej  rade Slovenskej republiky

uvedenú správu zobrať na vedomie.

 

     Výbor Národnej  rady pre pôdohospodárstvo  okrem správy

o plnení štátneho  rozpočtu zobral na  vedomie aj informáciu

o výsledkoch rozpočtového hospodárenia Úradu geodézie a kar-

tografie. Uvedený  výbor tiež odporúča  Národnej rade zobrať

správu o plnení štátneho rozpočtu  za prvý štvrťrok na vedo-

mie.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie vyslovil so správou súhlas.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu,  územnú samosprávu  a národnosti  a Zahraničný výbor

Národnej  rady  Slovenskej   republiky  neprijali  uznesenie

o výsledku prerokovania správy o plnení štátneho rozpočtu.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, to  je v stručnosti  prehľad

o spoločnej správe. Prílohou spoločnej správy je návrh uzne-

senia Národnej  rady Slovenskej republiky k  správe o plnení

štátneho  rozpočtu  Slovenskej  republiky  za  prvý štvrťrok

1996, ktorú  budem odporúčať plénu  ako spoločný spravodajca

prijať.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Maxonovi a prosím  ho, aby za-

ujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o dvadsiatom treťom bode programu. Za-

tiaľ mám do diskusie prihlásených štyroch poslancov. Ako pr-

vý je prihlásený pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

     vážené dámy,

     vážení páni,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  sa vyjadril k výsledkom hospodáre-

nia štátneho rozpočtu za prvý kvartál tohto roku.

 

     Ako uviedol pán minister  a podpredseda vlády, výsledky

rozpočtovej politiky v prvom kvartáli tohto roku sú priazni-

vé. Chcem upozorniť na skutočnosť, že je to dôsledok rozpoč-

tovej politiky, ktorá sa realizovala  v minulom roku a ktorá

sa realizuje v tomto roku,  a predovšetkým kladný vplyv roz-

počtových výdavkov, ktoré sa prejavili svojím multiplikačným

efektom v  raste hrubého domáceho produktu  v tomto roku. To

je veľmi priaznivý jav a  treba kvitovať, že tento priaznivý

jav pokračuje aj v tomto roku.

 

     Súčasne chcem upozorniť na  ďalšiu skutočnosť, ktorá je

už menej príjemná, ale ktorá súvisí s rozpočtovou politikou.

Objem príjmov štátneho rozpočtu  a objem daňových únikov zá-

visí v značnej miere od postavenia daňových úradov, ich per-

sonálneho  a  technického  vybavenia,  podmienok umiestnenia

a v neposlednom  rade aj od lokalizácie.  Treba úprimne pri-

znať a poďakovať pracovníkom  daňových úradov a colných úra-

dov za ich statočnú prácu, ktorú v prospech príjmov štátneho

rozpočtu vykonávajú, resp. doteraz vykonali.

 

     Z celkového objemu  daňových príjmov zabezpečujú daňové

úrady hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v minu-

lom roku  68 % príjmov a v prvom kvartáli tohto roku až 71 %

príjmov.  Ale počet  pracovníkov na  bratislavských daňových

úradoch  sa podieľa  na celkovom  počte pracovníkov daňových

úradov len 19 %.  Umiestnenie daňových úradov sa realizovalo

v rokoch 1990 a 1991. V tomto období ich umiestnenie v zása-

de vyhovovalo.  Od tohto roku narástla  úmerne daňová agenda

a niekoľkonásobne sa zvýšili počty pracovníkov. Počet daňov-

níkov pripadajúcich na jedného pracovníka je už dávno nepri-

meraný. Napríklad  na jedného správcu dane  na daňovom úrade

Bratislava I pripadá 330  právnických osôb ako daňových sub-

jektov, 1477  fyzických osôb ako daňových  subjektov a z ne-

priamych daní 212. Uznajte, že  je to obrovská agenda, ktorú

musia vykonávať pracovníci Daňového úradu Bratislava I. Pri-

tom daňové úrady v Bratislave sú technicky veľmi zle vybave-

né, hlavne  počítačovou technikou. Tak  napríklad v kontrole

pracuje  74 pracovníkov,  majú  5  počítačov a  3 tlačiarne.

V správe daní  na 64 pracovníkov  pripadá 50  počítačov a 25

tlačiarní. V ostatných činnostiach na 24 pracovníkov pripadá

19 počítačov  a 10 tlačiarní. Táto  kategória pracovníkov je

najlepšie vybavená. Daňový úrad vcelku obsluhuje 4 700 práv-

nických osôb, 16 250 fyzických osôb a 3 600 nepriamych daní.

 

     Na daňovom  úrade Bratislava IV  evidujú k 30.  6. 1996

2 632 právnických  osôb ako daňových subjektov  a 21 000 fy-

zických osôb  ako daňových subjektov.  Okrem  toho 4 000 ne-

priamych daní. Chýba  im 16 počítačov a 40  tlačiarní. Ak sú

všetky daňové úrady v Bratislave zle umiestnené, vážené dámy

a páni,  predstavuje umiestnenie  Daňového úradu  IV otrasný

prípad,  ako vyzerá  štátna inštitúcia  v súčasných podmien-

kach.

 

     Aby ste boli informovaní, chcem povedať, ako sú umiest-

nené jednotlivé  daňové úrady. Daňový  úrad Bratislava I  je

umiestnený  na Vajanského  nábreží číslo  15 a  16, nemá ani

spoločný vchod a nedostatočná je  aj ochrana tohto úradu. Má

plochu 600 m2,  je na 4 poschodiach, ale  v tomto objekte sú

aj súkromné  byty. Daňový úrad  Bratislava II je  umiestnený

v bývalej budove Koospolu, v  tzv. unimobunkách. Daňový úrad

Bratislava III na rôznych poschodiach  v budove Mlynov a pe-

kární. Daňový úrad Bratislava IV  v budove, ktorá je staveb-

ným zariadením Cementární Rohožník.  Súčasne v tomto objekte

je  umiestnené aj  Ústredné daňové  riaditeľstvo, expozitúra

Bratislava. Daňový úrad Bratislava  V je v prenajatých prie-

storoch s  ročnou úhradou za nájomné  vrátane služieb za 800

tisíc korún. Daňový úrad VI je  v prenajatých priestoroch od

Mestského úradu Vrakuňa a  Kultúrneho strediska Vrakuňa. Da-

ňový úrad  Malacky je v prenajatých  priestoroch od Bytového

podniku Malacky spolu v budove s opatrovateľskou službou pre

prestarnutých občanov a s ubytovňou pre sociálne slabšie ro-

diny. Kancelárie sú prerobené z garzóniek. Daňový úrad Senec

je  umiestnený  v  priestoroch  Stredného odborného učilišťa

strojárskeho a Daňový úrad Pezinok v priestoroch prenajatých

od Západoslovenských  tehelní, a. s., Pezinok.  Tak také  je

umiestnenie daňových úradov.

 

     Na  Daňovom úrade  Bratislava IV  na jedného pracovníka

pripadajú 2-4  m2. V jednej  miestnosti sú aj  7 pracovníci,

pričom nie  sú absolútne vytvorené  podmienky, aby sa  mohlo

rokovať s daňovníkmi diskrétne, čo si oni, samozrejme, vyža-

dujú. Preto pracovníci Daňového úradu Bratislava IV sú radi,

ak niektorý  zo spolupracovníkov nepríde do  práce z dôvodov

choroby alebo dovolenky.

 

     Na Daňovom  úrade Bratislava I majú  značnú časť zahra-

ničných  daňovníkov, ani  pre tých  nemajú vytvorené  vhodné

podmienky na to, aby s nimi mohli diskrétne rokovať.

     Ústredné  daňové riaditeľstvo  v tomto  roku dostalo na

jedného pracovníka približne 180  tisíc korún. Po odpočítaní

mzdových nákladov a sociálnych nákladov na 1 pracovníka pri-

padá  29 tisíc  korún na  pracovníka. A  to je  na prevádzku

strašne málo. V Českej  republike, prepočítané na našu menu,

pripadá na jedného pracovníka 420  tisíc korún a v Maďarskej

republike 460 tisíc korún. Vidíte ten diametrálny rozdiel vo

financovaní slovenských daňových úradov.

 

     Daňové úrady vykazujú  až 30-percentnú fluktuáciu, pre-

tože pracovníci tam odmietajú pracovať pre nízke platy a zlé

pracovné podmienky. Na daňovom riaditeľstve Bratislava IV sú

dve toalety pre 99 zamestnankýň.

 

     Ústredné daňové riaditeľstvo sa usiluje zriadiť Národnú

daňovú  školu. Ministerstvo  financií sa  k tomuto  problému

stavia veľmi nepružne. Treba úprimne povedať, že daňové úra-

dy  všade  vo  svete  si  pripravujú  svojich pracovníkov vo

vlastných školiacich  zariadeniach. Myslím si,  že aj my  by

sme úsilie  Ústredného daňového riaditeľstva  v tomto zmysle

mali podporiť,  a preto apelujem na  pána podpredsedu vlády,

aby ministerstvo prehodnotilo svoj doterajší postoj k tomuto

úsiliu Ústredného daňového riaditeľstva.

 

     V  súčasnom  období  chce  Ústredné daňové riaditeľstvo

riešiť zlepšenie pracovných  podmienok pre pracovníkov daňo-

vých úradov tým, že sa stavia budova pre daňové riaditeľstvo

Bratislava V v Petržalke. Bude tam lokalizované aj pracovis-

ko Ústredného daňového riaditeľstva  a súčasne sa pripravuje

nadstavba na túto budovu, aby tam bolo umiestnené  aj Daňové

riaditeľstvo  Bratislava I.  Samozrejme, daňové riaditeľstvo

a orgány  samosprávy proti  tomuto namietajú,  pretože chcú,

aby daňové úrady boli v centre jednotlivých obvodov.

 

     Treba úprimne povedať, že  pri vybavovaní daňových ria-

diteľstiev priestormi  sa samospráva stavia  veľmi nepružne.

Nechce pristúpiť na to, aby sa vytvorili podmienky na lepšiu

prácu daňových riaditeľstiev. Vyhovárajú sa na to, že daňové

úrady sú súčasťou štátnej správy a samospráva nemá čo vytvá-

rať pre nich podmienky. Myslím  si, že takýto prístup je ne-

seriózny a nezodpovedný.

 

     Daňové úrady pri prechode na novú daňovú sústavu, ktorú

zvládli v rekordnom čase, ukázali, že máme schopných pracov-

níkov, adaptabilných na zmenu podmienok, obetavých a učenli-

vých. To všetko sa dá získať len za určitých podmienok. Keď-

že nároky  sa stupňujú a  podmienky sa nezlepšujú,  dochádza

k zvýšenej  fluktuácii, ktorá  je absolútne  neúnosná. Okrem

toho po daňových úradoch lovia podnikatelia, ktorí chcú zís-

kať skúsených pracovníkov v nádeji, že im pomôžu za určitých

podmienok  v hľadaní  spôsobov, ako  realizovať bez väčšieho

rizika daňové úniky. A tomu je potrebné urýchlene zabrániť.

 

     Pri získavaní priestorov pre  daňové úrady je potrebné,

pretože pracovisko Ústredného  daňového riaditeľstva má kon-

krétnu predstavu,  ako zlepšiť situáciu,  podporiť jeho úsi-

lie, aby skutočne šesť bratislavských  daňových úradov mohlo

pracovať v nových podmienkach.

 

     Vážené dámy a páni, pripravuje  sa zákon o dani z príj-

mov, kde sa predpokladá,  že všetci daňovníci budú priznania

podávať na daňové riaditeľstvá. Ak  sa tento zákon v takejto

podobe prijme, tak bratislavské  daňové úrady nebudú schopné

v žiadnom prípade  zvládnuť túto náročnú úlohu.  V tejto sú-

vislosti  apelujem  súčasne  na  pána ministra hospodárstva,

pretože ministerstvo hospodárstva už 1,5 roka pripravuje tr-

hový poriadok, a zatiaľ tento  dokument nie je pripravený na

použitie. Vzhľadom na situáciu,  ktorá je na trhoviskách, je

potrebné, pretože tam sú  tiež obrovské daňové úniky, urých-

lene vydať trhový poriadok, aby sa aj na trhoviskách zvýšila

evidencia daní a tým sa znížili daňové úniky.

 

     Vážené dámy a páni, to je všetko, čo som chcel k tomuto

problému povedať.  A súčasne ešte raz  apelujem na pána pod-

predsedu vlády, aby  prehodnotil stanovisko ministerstva fi-

nancií k lokalizácii a  umiestneniu daňových úradov v Brati-

slave a v budúcom Bratislavskom kraji.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi. Pán predseda Gašpa-

rovič - faktická poznámka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     prihlásil  som sa  len preto,  že v  rámci prerokúvania

tohto bodu  programu na žiadosť  niektorých predsedov klubov

zasadlo politické grémium,  kde sme prehodnotili zostávajúci

čas na rokovanie. Viacerí  poslanci signalizovali, že od bu-

dúceho týždňa majú už čas  vymedzený a vyhradený na dovolen-

ky,  že ich  majú zaplatené,  a požiadali  svojich predsedov

klubov, aby so mnou prerokovali následnosť schôdze.

 

     Na  politickom  grémiu  sme  sa  dohodli,  že  na tejto

schôdzi by  mali byť prerokované ešte  body 12, alebo poviem

tlač,  aby  to  bolo  jednoznačné,  tlač  419, 408, 409, 401

a 398. To sú body  12, 13, 14, 15 a 16 na  strane 3. Ide tam

najmä o ročné účtovné uzávierky,  ktoré by sme mali preroko-

vať teraz. Zároveň by sme  mali prerokovať aj niektoré záko-

ny, o ktorých si myslíme, že  by sa mali prerokovať na tejto

schôdzi, a to je tlač 425 - návrh zákona poslancov, teda no-

vely, takisto tlač 337, bod 21, starý bod 32 - sú to rozhla-

sové a televízne koncesionárske poplatky (to sú zákony, kto-

ré sú krátke, predpokladáme, že bez diskusie), návrh uznese-

nia o voľne žijúcich organizmoch s  tým, že by sme si stano-

vili čas  dnešného rokovania a zaradili  by sme ako posledný

bod aj interpelácie,  ak vyjdú v tomto čase.  Teraz je to na

nás.

 

     Navrhujem, aby  sme mali prestávku  od 12.00 hodiny  do

13.00 hodiny, nie ako zvyčajne,  a dohodli sa, že budeme ro-

kovať do  19.00 hodiny alebo  do 20.00 hodiny,  alebo dokedy

neprerokujeme tieto body.

 

     To znamená, že ak by sme končili aj o 19.00 hodine ale-

bo o 20.00 hodine   posledným zákonom, interpelácie by boli

aj potom. Je mi ľúto, že nás  je tu tak málo a vlastne neho-

vorím  to skoro  nikomu, ale  predpokladám, že  to vedia  aj

ostatní, keďže  sme o tom hovorili  s predsedami politických

klubov. Potreboval by som návrh,  aby ste mi povedali, či do

19.00 hodiny,  do 20.00 hodiny,  alebo do skončenia,  kým sa

neprerokujú tieto  zákony. Súhlasíme? (Hlasy  z pléna: Áno.)

V tom poradí, ako som ich prečítal. To však znamená, že lie-

tadlo, ak by  sme tu boli dlhšie, by  letelo zajtra ráno. Ak

by sme skončili do 19.00  hodiny alebo do 20.00 hodiny, môže

ísť ešte večer. Ak dovtedy neskončíme, lietadlo pôjde až rá-

no o 9.00  hodine. (Hlasy z pléna.) Prosím?  To už vydržíme.

To sa dohodneme potom, ad hoc. Dobre?

 

     Beriem na vedomie, že máme prestávku od 12.00 hodiny do

13.00 hodiny a rokujeme, dokiaľ neprejdeme tieto návrhy, tak

ako som povedal.

 

     Zároveň sme  sa na politickom  grémiu dohodli, že  páni

predsedovia klubov  sa dohodnú so  svojimi členmi a  v rámci

rozpravy  prakticky určia  niektorých svojich  členov, ktorí

zhrnú poznatky  klubu k týmto návrhom  a prednesú ich. (Hlas

zo sály.) Na tom sme  sa dohodli, pani poslankyňa. Samozrej-

me, že  nikomu nemôžete zabrániť, keď  bude chcieť vystúpiť.

Ale predsa  sme si povedali,  že budeme regulovať  rozpravu.

(Hlas poslankyne Rusnákovej - o faktických poznámkach.) Však

faktické  poznámky    rozprava.  Dobre?  Súhlasíme? (Hlasy

v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu predsedovi. Pán poslanec Filkus - faktická

poznámka.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Mám jeden kolegiálny apel na kolegov a kolegyne. Prosím

vás, buďme  pri vystupovaní  vecnejší a stručnejší. Nechcime

hovoriť analógie.  Sú veci, ktoré netreba  spomínať v súvis-

losti s predmetom diskusie, lebo sú vedľajšie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Schmögnerová a pripraví sa pán

Košnár.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister a podpredseda vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     štátny rozpočet za I. štvrťrok 1996 vykazuje rozpočtové

príjmy viac ako 40 mld  a rozpočtové výdavky 43,9 mld korún.

Podľa  toho  schodok  rozpočtového  hospodárenia predstavuje

1,5 mld korún. Do schodku  štátneho rozpočtu na strane príj-

mov v položke príjmy zo  splácania úverov, pôžičiek a z pre-

daja účastín sa zahrnuli aj príjmy z emisie štátnych dlhopi-

sov na  výstavbu diaľničnej siete v  Slovenskej republike vo

výške viac  ako 3 mld korún  a ostatné príjmy v  čiastke 848

mil. korún. Na strane výdavkov  v položke c) úvery, pôžičky,

účasť na majetku  a splácanie istiny vo výške  6 354,5 mil.,

z ktorej podstatnú časť tvorí  splácanie istiny v rámci vnú-

tornej a zahraničnej zadlženosti. Po zohľadnení týchto polo-

žiek čistý schodok štátneho rozpočtu za I. štvrťrok predsta-

vuje mínus 999,4 mil. korún, t. j. necelú 1 miliardu korún.

 

     Zámery vlády  v príjmoch štátneho  rozpočtu sa dosiahli

skoro  na úrovni  štvrťročného rozpočtu,  výdavky sú  nižšie

o 1,8 %.  Na základe toho  možno usudzovať, že  zámery vlády

v rozpočtovom hospodárení za I. štvrťrok tohto roku sa daria

presadzovať. Na príjmovej strane rozpočtu pozornosť vzbudzu-

je poddimenzované plnenie pri  daniach z pridanej hodnoty na

úrovni 17,1 % a pri spotrebných daniach na úrovni 17,9 %.

 

     Výpadok príjmov z týchto dvoch druhov daní v absolútnej

výške predstavuje skoro 6 mld  korún. Pri daniach z pridanej

hodnoty môžeme  predpokladať, že je to  aj dosah novelizácie

zákona  o DPH  s účinnosťou  k 1.  1. 1996,  čiastočne možno

i nepresného odhadu účinku tohto  zákona zo strany minister-

stva financií. Pri spotrebnej  dani to znamená, že pokračuje

minuloročný trend výpadku platenia  daní. Znamená to, že ani

opatrenia vlády a ministerstva  financií na zvýšenie daňovej

disciplíny pri spotrebnej dani sa celkom neosvedčili.

 

     Pán minister financií pred dvoma dňami a dnes opakovane

argumentoval, že  pri DPH ide o  sezónne neplnenie bežné pre

I. štvrťrok každého roku. Čiastočne je to naozaj tak. Ale ak

pán minister financií popiera dosahy daňových opatrení, kto-

ré sa  dotýkajú daňových sadzieb, na  daňové príjmy štátneho

rozpočtu, ako to urobil, keď zdôvodňoval jednostranne prepl-

nenie DPH v štátnom rozpočte za minulý rok iba daňovým opat-

rením dotýkajúcim sa režimu  zálohového platenia dane z pri-

danej hodnoty,  pripadá mi to,  akoby kopáč tvrdil,  že nemá

prečo používať lopatu, alebo chirurg skalpel. Musím povedať,

že v jeho odpovedi bolo viac demagógie ako argumentácie.

 

     Každému je zrejmé, že zmeny  v daňovom zaťažení, aj pri

nepriamych daniach, majú dosahy na príjmovú stránku štátneho

rozpočtu, i keď podľa  teoretickej Lafettovej krivky má rast

daňového zaťaženia pozitívne účinky na rozpočet iba do urči-

tého bodu, po ktorom sa začínajú prejavovať opačné účinky.

 

     Prerokúvanie  správy o  plnení štátneho  rozpočtu za I.

štvrťrok 1996 na tej  istej schôdzi ako štátneho záverečného

účtu za  rok 1995 umožňuje robiť  určité porovnania. Pán mi-

nister financií zožal potlesk  vládnych poslancov, keď doka-

zoval, na akých o  koľko odvážnejších východiskách zostavila

vláda Vladimíra Mečiara štátny rozpočet za rok 1995 v porov-

naní s návrhom štátneho rozpočtu  tzv. dočasnej vlády. A do-

siahnuté výsledky pokladá nielen on, ale i renomovaní zahra-

niční experti  za excelentné. Otázku,  či ich za  excelentné

pokladá aj  bežný človek, keď  priemerné príjmy v  roku 1995

poklesli o 0,5 %,  keď podstatne vzrástli napríklad dopravné

náklady po  zrušení cestovných zliav,  keď sa mzdy  učiteľov

a lekárov udržujú  na kritickej úrovni,  si už pán  minister

nepoložil.

 

     V minulom roku na  priaznivé výsledky štátneho rozpočtu

pôsobili  neopakovateľné jednorazové  a neplánované faktory,

ako ukončenie  platobnej dohody, presun  2 miliárd z  CKP do

štátneho  rozpočtu, doplnkové  príjmy vo  forme zahraničných

grantov predstavujúcich 4 miliardy, príjmy z penálov a pokút

za sankcie - úroky z oneskorenia zaplatenia vo výške 2,3 mi-

liardy.  Len  doplnkové,  náhodné  a  ostatné  príjmy  spolu

vzrástli z predpokladaných 1,3 mld na 8,4 mld, t. j. vzrást-

li indexom  656,1. Len z uvedených  položiek štátny rozpočet

v roku 1995 nepočítal v rozsahu takmer s 10 mld korún.

 

     Prečo o tom hovorím práve teraz? Je nepochybné, že mie-

ra neurčitosti pri zostavovaní  štátneho rozpočtu je značná,

a predpokladám, že  ani dnes nevieme odhadnúť,  aká bude na-

príklad položka - doplnkové, náhodné a ostatné príjmy za rok

1996. V roku 1995 iba vďaka nim a ukončeniu platobnej dohody

deficit štátneho  rozpočtu skončil o  10 mld lepšie,  ako sa

predpokladalo. Ako to bude vyzerať  v roku 1996, nevieme od-

hadnúť. Je  to zatiaľ pre nás  skutočne veľkou neznámou. Ne-

vieme  preto povedať,  či tohtoročné  výsledky budú  natoľko

priaznivé ako v roku 1995.

 

     I keď  sme mali možnosť si  vypočuť, že stav k  3. júlu

zhruba zodpovedá plánovaným predpokladom, podotýkam, že pri-

rodzene stav k jednému dňu  nie je v danej situácii rozhodu-

júci, ale dlhodobejšie sa skutočne pohybuje deficit štátneho

rozpočtu na úrovni predpokladanej zákonom o štátnom rozpočte

na rok 1995.

 

     Rozpočtová politika štátu na  rok 1996 si vytýčila nie-

koľko zámerov. Za I. štvrťrok,  ak by som počítala mechanic-

ky, by sa  z nich mala splniť jedna  štvrtina. Za najdôleži-

tejšie z  nich pokladám podporu  exportu prostredníctvom po-

skytovania štátnych  záruk na bankové  úvery, použitie štát-

nych zdrojov na podporu  bytovej výstavby a oživenie vnútor-

nej spotreby,  napríklad, ako bolo  uvedené, znížením sadzby

dane z pridanej hodnoty. Žiaľ,  tieto zámery sa z najrôznej-

ších dôvodov nepodarilo v I. štvrťroku plniť. Za rozhodujúce

pokladám to,  že sa dlhodobo  nerealizujú vládne zámery  ex-

portnej politiky. Pokles konjunktúry na západe ukázal zrani-

teľnosť slovenského hospodárstva.  Preto nás nemôže spomale-

nie dynamiky deficitu  bilancie zahraničného obchodu uspoko-

jiť. Štruktúrne zaostávanie  slovenského hospodárstva, bohu-

žiaľ, rastie, a ak  vláda nezačne urýchlene realizovať poli-

tiku zameranú na modernizáciu slovenského hospodárstva, toto

zaostávanie sa bude geometricky zväčšovať.

 

     Keďže táto Národná rada nechce zaradiť na svoje rokova-

nie bod  rokovanie o hospodárskej politike  vlády, chcela by

som využiť  prítomnosť pána ministra  financií a podpredsedu

vlády, aby stručne  zrekapituloval podiel finančnej politiky

na  presadzovaní zámerov  hospodárskej politiky  vlády. O to

skôr, keď sa opakovane realizuje napríklad podhodnotenie pl-

nenia kapitálových transferov  podnikateľským subjektom, ka-

pitálové transfery obciam atď. Viem, že aj tu pôsobia sezón-

ne  vplyvy,  ale  chcela  by  som  vedieť, ako vec pokračuje

v nasledujúcich mesiacoch.

 

     K poslednej otázke, ktorou  budem končiť, ma vyprovoko-

val pán poslanec Baránik, keď hovoril o tom, ako nedostatoč-

ne sú vybavené daňové úrady, a uvádzal niektoré veľmi impre-

sívne príklady. Chcem upozorniť,  že vlani príjmy z penálov,

pokút a sankcií a  úroky z oneskorenia zaplatenia predstavo-

vali 2,285  mld korún. Tieto  prostriedky sa nedostávajú  na

účet štátneho  rozpočtu, ale sa  rozdeľujú priamo na  daňové

úrady a ministerstvo financií  podľa určitého kľúča. Nepamä-

tám si presne,  či sa zachováva rovnaký kľúč  ako v predchá-

dzajúcom roku 1994. Uvedomme  si, že Národná rada Slovenskej

republiky  tým stráca  možnosť rozhodovať  o použití značnej

časti zdrojov. Podľa pána  poslanca Baránika sa však nezlep-

šuje ani technické vybavenie  daňových úradov. Pán minister,

vysvetlite, prosím, aká je súčasná situácia na daňových úra-

doch,  samozrejme stručne,  a použitie  týchto prostriedkov.

Zároveň aj  to, ako sa  bude postupovať v  nasledujúcich ro-

koch.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pani poslankyni.  Nech sa  páči, pán  poslanec

Košnár. Pripraví sa pán Sopko.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

     dámy a páni,

 

     chcem rešpektovať jednak rozhodnutie či odporúčanie po-

litického grémia,  ako aj výzvu  kolegu Filkusa, a  preto sa

budem usilovať  byť maximálne stručný  a moje poznámky  budú

mať charakter skôr otázok, na ktoré som nedostal odpoveď pri

prerokúvaní tejto správy v našom výbore.

 

     Začal sa tretí štvrťrok. Zaoberáme  sa správou o plnení

štátneho rozpočtu za I. kvartál, čo môže spôsobovať istú ku-

rióznu situáciu najmä pre tých kolegov, ktorí pri prerokúva-

ní štátneho záverečného účtu za rok 1995 zamerali, ohraniči-

li svoj pohľad len na ten dátum do 31. decembra, a preto ví-

tam, že pán podpredseda  vlády aktualizoval aspoň tri najzá-

kladnejšie údaje  týkajúce sa štátneho rozpočtu k včerajšie-

mu dňu.

 

     Pravda,  aby rokovanie  nebolo formálne  a vzhľadom  na

práce, ktoré sa uskutočňujú na príprave návrhu štátneho roz-

počtu na budúci rok, bolo by azda užitočné, aby sme mali as-

poň  hrubé informácie  o tom,  k akým  posunom vo vývinových

trendoch ekonomiky,  ktoré sme charakterizovali  pri štátnom

záverečnom účte, dochádza  napríklad v menovej oblasti, rast

agregátu  M2,  spomaľovanie  rýchlosti  obehu peňazí, pokles

miery súkromných úspor, schodok bilancie zahraničného obcho-

du, ktorý má značne vysoký  rozsah, vplyv na vývoj platobnej

bilancie atď.

 

     Situácia, pokiaľ  ide o hospodárenie  podnikov, je tiež

situáciou, ktorá  si vyžaduje hlbšiu  analýzu, keď približne

57 %  (možno to nie  je najčerstvejší údaj)  podnikov nad 25

zamestnancov  vykazuje stratu  a rozdiel  medzi sumou ziskov

ziskových podnikov  a stratových je  relatívne nízky -  rádu

okolo 40 mld atď.

 

     Chcem sa  teda v týchto súvislostiach  spýtať, v čom sú

skutočné  dôvody nenaplnenia  príjmov do  štátneho rozpočtu,

pokiaľ ide o daňové príjmy, osobitne o daň z pridanej hodno-

ty, keď  sa naplnili na 17,1  % z celoročného objemu  a spo-

trebných daní na 17,9 %. Okrem argumentov, ktoré tu odzneli,

chcel by som sa spýtať, prečo pri takom vývoji obchodnej bi-

lancie, kde  rýchlejšie rastie dovoz ako  vývoz, by malo byť

aj plnenie dane z  pridanej hodnoty poznamenané týmto fakto-

rom.  A preto  si neviem  dosť dobre  vysvetliť takéto veľmi

nízke plnenie dane z pridanej hodnoty za I. kvartál.

 

     A druhá otázka, na ktorú by som sa chcel spýtať, je to,

že v  zameraní finančnej a  rozpočtovej politiky, presnejšie

rozpočtovej politiky na rok 1996, sa okrem iných mnohých ve-

cí uvádza aj  podpora exportu a nazdávam sa,  že v tejto ob-

lasti nepostačuje  len poskytovanie záruk  za bankové úvery,

ale že práve vzhľadom na  vývoj obchodnej i platobnej bilan-

cie je azda  už zrelý, ak nie prezretý  čas na koncepčnejšie

úvahy, povedzme,  v smere EXIM banky  atď., a okrem  toho sa

projektovalo, že v roku 1996 sa bude v transformácii rozpoč-

tového mechanizmu pokračovať najmä v oblasti budovania štát-

nej pokladnice Slovenskej republiky.

 

     Iste by  bolo nielen zaujímavé, ale  aj veľmi užitočné,

keby sme sa vedeli orientovať,  v akom štádiu je doteraz bu-

dovanie  štátnej pokladnice  Slovenskej republiky  ako jeden

z významných  smerov rozpočtovej  politiky, jej zdokonaľova-

nia, zvyšovania jej efektívnosti v roku 1996.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi.  Nech sa  páči, pán  poslanec

Sopko. Pripraví sa pán poslanec Filkus.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

     panie poslankyne,

     páni poslanci,

 

     dnes hodnotíme vývoj plnenia  príjmov aj výdavkov štát-

neho rozpočtu  za obdobie I. štvrťroku  1996. Z pohľadu per-

centuálneho plnenia je priaznivý. Časové naplňovanie rozpoč-

tových  zámerov pri  príjmoch na  24,9 %  a pri výdavkoch na

23,2 % priaznivo pôsobí na stav schodku v porovnaní s úlohou

založenou v štátnom rozpočte.

 

     V  štruktúre príjmov  je však  vývoj diferencovaný. 

v súčasnom štádiu  sa ukazujú úzke miesta  v príjmovej časti

štátneho rozpočtu. Možno za ne  pokladať vývoj v plnení roz-

hodujúcich daní, a to daní  z pridanej hodnoty a spotrebných

daní. Daň z pridanej hodnoty  tvorí 33,7 % celkových príjmov

a spotrebnej dane  14,3 %. Na  dani z pridanej  hodnoty bolo

zinkasovaných len 17,1 % a  časový vývoj a výpad predstavuje

viac než  4 mld Sk.  Podobne je to  pri spotrebných daniach,

kde výpad oproti ideálnemu plneniu je 1,6 mld.

 

     Správa, ktorú nám predložili, konštatuje tento stav bez

hlbších  analytických  záverov.  Preto  by  som chcel poznať

a vedieť, aké skutočnosti  ovplyvňujú takéto nepriaznivé pl-

nenie dane z pridanej hodnoty.  Aký vplyv má zníženie sadzby

dane na jej plnenie? Bude ďalší vývoj v plnení podobný s ro-

kom 1995 a bude splnený rozpočtový zámer?

 

     Rovnako  otázka: Nesignalizuje  zinkasovaná daň  určité

problémy vo  výrobe, kde sa  daň tvorí? Podobné  sa pýtal aj

pán  poslanec Košnár.  Mali by  sme poznať  odpoveď na tieto

otázky. Ale  podobné otázky možno položiť aj pri spotrebných

daniach. Prosím podpredsedu vlády pána Kozlíka, aby na tieto

otázky reagoval a zaujal k ním stanovisko.

 

     Je na škodu veci, že  sa správa nezmieňuje o vývoji ne-

doplatkov. Aký je ich stav k 31. marcu 1996 alebo k dnešnému

dňu? Aký  je vývoj oproti  rovnakému obdobiu minulého  roku?

Z výdavkovej časti rozpočtu síce cez tabuľkovú časť je možné

zistiť, ako ústredné orgány odčerpávajú rozpočet. Žiadalo by

sa  zvýrazniť čerpanie  na účely,  to znamená  na tie účely,

ktoré boli  predmetom širokej diskusie  pri schvaľovaní roz-

počtu.  Mám na  mysli, aký  objem poukázal  štát za  svojich

poistencov pre zdravotné poisťovne.

 

     Stav  odčerpávania zdrojov  rozpočtu by  bol pozitívny,

keby nebol  výsledkom regulácie čerpania  rozpočtu, ale výs-

ledkom pokrytia  potrieb. Zadlženosť zdravotníckych  a škol-

ských zariadení sa v podstate  nemení a nespokojnosť s úrov-

ňou odmeňovania v týchto rezortoch sa stále prehlbuje.

 

     Z  uvedeného  vyplýva,  že  hodnotenie plnenia štátneho

rozpočtu je naozaj len  konštatačné. Existujúci stav je málo

analyzovaný a nie sú navrhnuté opatrenia na splnenie rozpoč-

tových úloh.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán podpredseda vlády,

     vážený predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     je nás tu tak málo, že neviem, či sa mám presadiť silou

hlasu alebo autoritou rozumu. Je  to také prostredie skôr na

pivo ako  na takúto vážnu  diskusiu. Ale musíme  si navzájom

povedať, či to myslíme s  tým naším parlamentom vážne, alebo

nie.

 

     Nijako  nechcem  znevažovať  pozitíva makroekonomických

veličín,  o ktorých  sme hovorili  aj včera  a máme  možnosť

o nich hovoriť aj v súvislosti  s týmto kvartálom. Veľmi te-

legraficky. Ide len o to, aby  sme si reálne zvážili stav do

budúcnosti,  aby sme  reálne vedeli  posúdiť, či  sa to bude

takto pozitívne  vyvíjať naďalej samo. Poviem  prečo. Som na

pochybách  a myslím  si, že  sú určité  bariéry, ktoré stoja

v ceste nášmu budúcemu ekonomickému rastu. Patria sem:

 

     1. Recesia zo západných trhov sa ešte naplno neprejavi-

la na  našom vývoze. Tá sa  prejavila len čiastočne (nebudem

rozvádzať, prečo).

 

     2. Naša  konkurenčná schopnosť klesá  pre politickú ne-

stabilitu. Signály dostávame z rôznych kútov, z rôznych kra-

jín, aj od našich najbližších susedov.

 

     3. Vplyv  zahraničného kapitálu je  veľmi malý. Nehovo-

rím, že nie je zachovaná  dynamika, ale v porovnaní s našimi

susedmi ide o minimálny vplyv.

 

     4.  Pomalá  reštrukturalizácia  na  úkor  neadekvátneho

privlastňovania si  majetku. Samozrejme, samotná  téza, nie-

koľko ráz vysvetľovaná a uvádzaná aj pánom podpredsedom Hús-

kom, o vytváraní si vlastnej vnútornej kapitálovej vrstvy je

v podstate správna, ale nemôže ísť v neprospech reštruktura-

lizácie, v neprospech oživenia mikrosféry a najmä neadekvát-

neho privlastňovania si majetku.

 

     5. To, čo sa objavuje v súčasnom stave a čo treba pozi-

tívne hodnotiť  je, že v  štruktúre dovozu sa  ozaj začínajú

veľmi jasne ukazovať dovozy technológií a výrobných zariade-

ní.

 

     6. Pripájam  sa k názoru profesora  Baránika jednou ve-

tou, že treba pomôcť všestrannému vybaveniu  daňových úradov

na  úkor - a teraz  podčiarkujem - ostatnej  štátnej správy.

Najmä preto, lebo daňová  sústava, daňová politika, celý da-

ňový systém dozrieva všade  vo svete, nielen v transformujú-

cich sa krajinách od 3 až do 5 rokov.

 

     Takisto sa  pripájam k otázkam pána  Košnára, ktoré som

chcel tiež povedať, najmä  v súvislosti s formovaním štátnej

pokladnice.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Filkusovi. (Hlasy v sále.) Keď-

že  nemáme nikoho  prihláseného do  rozpravy, hlási  sa ešte

niekto do rozpravy?

 

     Pán poslanec Kňažko - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ďakujem. Len by som chcel oznámiť, že hlasujem hlasova-

cou kartou číslo 2.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Hlasujete hlasovacou kartou číslo 2. Ďakujem.

 

     Ak sa  nikto nehlási, vyhlasujem  rozpravu o dvadsiatom

treťom bode programu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave  vyjadriť podpredseda vlády pán Koz-

lík? Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     nechcem  zdržovať  priebeh  tejto  schôdze, vyjadrím sa

krátko k  priebehu rozpravy. Pokiaľ ide  o situáciu na daňo-

vých úradoch,  určite vás nemusím  presviedčať, že dobre 

situáciu poznám  a, samozrejme, celé  riešenie rozmiestnenia

tej pozície sa v  jednotlivých budovách, v jednotlivých mes-

tách viaže na prostriedky.  Pomáhame si tzv. vedľajšími roz-

počtovými príjmami, ktoré sú  každoročne kritizované, ale je

to jediný  výraznejší zdroj, cez ktorý  môžeme túto situáciu

riešiť.  Podotýkam,  že  sme  podstatne  zmenili celý systém

tvorby  a použitia  vedľajších rozpočtových  príjmov, keď na

základe schválených rozpočtových pravidiel, zákona 303 z mi-

nulého  roka, 30  % z  týchto príjmov  odvádzame do štátneho

rozpočtu. To nebolo v minulom období, a zmenili sme poradie,

ako tvoríme vedľajšie rozpočtové príjmy.

 

     V prvom rade sú platby daňových nedoplatkov do štátneho

rozpočtu. Predtým boli penále na prvom mieste, ktoré tvorili

hlavný  zdroj  vedľajších  rozpočtových  príjmov. Penále ako

zdroj  vedľajších rozpočtových  príjmov prišli  až na tretie

miesto  v poradí  zdrojov alebo  nakladania zdrojov, dostali

sa  teda podstatne  ďalej z  hľadiska toho,  že môžu napĺňať

príjmy, ktorými  ministerstvo financií môže  riešiť situáciu

na daňových úradoch.

 

     V rámci zdrojov, ktoré máme  v týchto príjmoch, na prvé

miesto  na rok  1996 a  ďalšie roky  som postavil informačnú

sústavu, pretože bez kvalitnej  informatiky sa v oblasti da-

ní, ciel absolútne nemôžeme  pohnúť ďalej. Budovy, žiaľbohu,

pán poslanec, budú tak, ako  nám budú stačiť zdroje v ďalšom

období. Chápem to tvoje  vystúpenie ako pozitívne vystúpenie

v tom zmysle, že upozornilo na  situáciu, a možno bude menší

tlak pri prerokúvaní niektorých rozpočtových záležitostí, či

na konci roka alebo v rámci tvorby štátneho rozpočtu.

 

     Pokiaľ ide o pani poslankyňu Schmögnerovú, s mnohým, čo

povedala,  samozrejme, súhlasím. Druhá vec  je - stále platí

to, čo som uvádzal včera, že  tento rok sa vyvíja lepšie ako

rok 1995 z hľadiska kvartálneho  plnenia. Iná vec je, že po-

kiaľ sa menia sadzby dane, DPH  ako daň, ktorá sa viaže svo-

jím spôsobom na konečnú spotrebu, je pomerne rýchlo prejavu-

júca sa daň v rámci príjmov štátneho rozpočtu, takže efekty,

ktoré plynuli zo zmeny, ktorá sa  konala v roku 1994, sa ne-

pochybne naplnili  už v priebehu roka  1994. Dokladal som to

aj  vývojom I.  kvartálu v  príjmoch roku  1995, ale nechcem

v tomto smere polemizovať. Nesporné  je jedno, že vlna príj-

mov sa  zdvihla až v  mesiaci máji roku  1995, keď do  plnej

platnosti  nabehol  účinok   opatrenia,  ktoré  sme  prijali

v štátnom rozpočte na rok 1995 koncom marca a ktoré podstat-

ne  sprísnilo režimovanie  odpočtov dane  z pridanej hodnoty

práve splnením podmienky splnenia odvodových povinností voči

štátu, DPH v reťazci uplatňovania DPH. Takže sme zdvihli vl-

nu príjmov štátneho rozpočtu pomerne razantne.

 

     Na druhej strane, momentálne najmä  v II. kvartáli 1996

sa prejavila  situácia, keď už  mnohé subjekty, najmä  veľké

subjekty, dospeli do  situácie, keď  splnili túto podmienku,

to  znamená na  jednej strane  je to  pozitívne pre štát, na

druhej strane  začínajú sa už  odpočty uplatňovať vo  väčšom

rozsahu,  pretože príslušné  podnikateľské subjekty naplnili

túto podmienku, a predsa len vývoj v oblasti dane z pridanej

hodnoty, najmä v druhom  štvrťroku 1996, nebol taký dynamic-

ký ako trebárs v predošlom období.

 

     Od pána poslanca Sopka  tu bola pripomienka, aké prijí-

mame opatrenia.  Prijímame opatrenia v  legislatíve, mal som

dvojdňové sedenie s daňovými úradmi pred dvoma-troma týždňa-

mi, už to  neviem časove zaradiť, kde sme  si veľmi podrobne

rozobrali aspekty vývoja daní  podľa jednotlivých druhov da-

ní, spísali sme si námety  a budeme veľmi promptne robiť ur-

čité korekcie, menšie korekcie, ale možno účinné v rámci ce-

lého systému daní.

 

     Pani poslankyňa,  súhlasím aj s  tým, že sme  vo veľkej

miere v neurčitosti v oblasti štátneho rozpočtu, čo je však,

myslím, sprievodným znakom všetkých transformujúcich sa eko-

nomík, takže sa na to viaže aj pomerne prísny regulačný sys-

tém výdavkov. Viaže sa to zase na otázku, ako sme plnili vý-

davky štátneho rozpočtu v oblasti kapitálových výdavkov. Po-

dotýkam, že  v sociálnej oblasti  ideme vždy plne  v rozmere

kvartálneho alebo mesačného plnenia, proporčného plnenia.

 

     Aj čo sa týka krytia samosprávnych nákladov miest a ob-

cí, informoval som, že sme  v predstihu. Dlhá zima sa podpí-

sala  na plnení  kapitálových výdavkov  štátneho rozpočtu za

prvý kvartál, pretože sú to v značnej miere investície, čer-

panie sa potom výraznejšie prejavilo v druhom kvartáli a bu-

de  akcelerovať v  treťom a  štvrtom kvartáli.  Okamžite sme

uvoľňovali prostriedky na diaľnice, 3 mld dlhopisov, okamži-

te,  po schválení  vládou  sme  uvoľňovali aj  miliardu pro-

striedkov na výstavbu bytov. Druhá  vec je, ako rezorty čer-

pajú kapitálové výdavky. Samozrejme,  nerobili sme nad rámec

regulačných opatrení a ani žiadne iné obmedzujúce opatrenia.

 

     Pokiaľ ide o  výsledky v roku 1995, že  možno tam nebol

taký  zreteľný sociálny  náboj, bol  v tom  rozmere, ako sme

plánovali, ale výsledky roku  1995 urobili predpolie na rie-

šenia  viacerých vecí  v roku   1996, či  sa to  týka úpravy

dôchodkov, či  sa to týka teraz  pripravovaných zmien platov

v oblasti zdravotníctva, riešenia platov špičkových odborní-

kov. Takže všetko  má svoju postupnosť a asi  všetci so mnou

súhlasia s tým, že dynamika spotreby nemôže ísť nad dynamiku

produktivity tohto štátu. To je, samozrejme, zase viazané na

štrukturálne  procesy,  ktoré  vo  svojom vystúpení spomínal

najmä pán poslanec Filkus.

 

     Dotknem sa prognózy plnenia štátneho rozpočtu, tú otáz-

ku položil  pán poslanec Sopko. Medzitým  som si ešte trošku

prerátal včerajší údaj na základné daňové príjmy. Ak sme ma-

li v prvom  kvartáli DPH plnenú na 17  %, tak ku včerajšiemu

dňu už je to 40 %, takže už cítiť akceleráciu.

 

     A  pokiaľ ide  o kritiku  na spotrebnú  daň, v podstate

takisto bolo plnenie za prvý kvartál na 17 % a k 3. 7. je to

45 % ročného  podielu  a  znovu  zreteľne  cítiť akceleráciu

príjmov v tejto dani a sme o 2 miliardy vyššie, ako sme boli

v roku 1995,  to znamená, že  sme určitým spôsobom  dosiahli

obrat oproti roku 1995 v tejto dani.

 

     Čo sa týka dane z  príjmov, tam je plnenie veľmi priaz-

nivé,  keď k  3. júlu -  pardon, nie veľmi, nechcem používať

prívlastky takéhoto druhu - priaznivé v tom, že plnenie k 3.

júlu je na  53,3 %, takže v tejto  významnej daňovej položke

je predstih. Naznačuje to, ak berieme do úvahy časové fakto-

ry, že v druhom,  treťom, štvrtom kvartáli pôjdu rozsiahlej-

šie  najmä investičné faktory,  ktoré budú vytvárať zase ur-

čité  sprievodné účinky  na rast  ekonomiky, že  by sme mali

splniť tak  daňové zámery, príjmovú zložku,  ako aj príjmové

zámery v oblasti štátneho rozpočtu. Naopak, naším zámerom je

dospieť k čo najvyššiemu  zníženiu deficitu štátneho rozpoč-

tu, ale naznačujem, že zámery, tak ako boli postavené v roz-

počte, by sme mali naplniť.

 

     Pokiaľ ide ešte o  otázku budovania štátnej pokladnice,

ktorú položil pán poslanec Košnár, v podstate celý ten režim

beží. Vláda schválila základnú  koncepciu. Momentálne nám do

tohto  vstupuje  problém  nového  územnosprávneho  členenia,

s ktorým sa musíme, samozrejme,  v modeli koncipovania štát-

nej pokladne vyrovnať. Asi o 2 mesiace sa nám posúva režimo-

vanie, takže v septembri ideme  už s vecným návrhom zabezpe-

čenia systému štátnej pokladne.  Podotýkam, že to však ďalej

znamená vytvoriť aj personálne predpoklady v okresoch, v ce-

lom systéme daňových úradov, ktoré budú základnými článkami,

nositeľmi  spodnej štruktúry  štátnej pokladnice. Informujem

len v tom zmysle, že sa na celom systéme intenzívne pracuje.

 

     Svoje vystúpenie končím v tom zmysle, že na základe čí-

sel, ktoré som uviedol k 3. júlu, dokladám to, čo som tvrdil

pri uvádzaní prvého kvartálu, že časový faktor skutočne fun-

guje a že dochádza už  k akcelerácii daňových príjmov, že sú

prijímané a predpokladáme ďalšie  opatrenia v oblasti správy

a výberu daní a ciel tak, aby sme nielenže splnili, ale pre-

plnili  plán v  oblasti daňových  príjmov, ale  aj v oblasti

príjmov štátneho  rozpočtu nad rámec  toho, čo sa  schválilo

v tomto parlamente.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

 

     Žiada si záverečné slovo pán poslanec Maxon?

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne, nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosíme poslancov, aby sa  dostavili do rokovacej sály,

budeme hlasovať. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia,

ktoré  máte  predložené.  Prosím  pána  poslanca Maxona, aby

uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     návrh  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k správe o plnení štátneho  rozpočtu Slovenskej republiky za

I. štvrťrok 1996 odporúčam prijať tak, ako je uvedené v prí-

lohe spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o  návrhu uznesenia ako celku.

Pán spoločný spravodajca odporúča uznesenie prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej  republiky k  správe o  plnení štátneho  rozpočtu

Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1996.

 

     Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi a pánu pod-

predsedovi vlády.

 

     D v a d s i a t y m   š t v r t ý m  bodom  schváleného

programu je

 

     návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majet-

ku Slovenskej republiky za rok 1995.

 

     Podľa § 32 odseku 3 zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov pred-

kladá Fond národného majetku Národnej rade Slovenskej repub-

liky na schválenie výročnú správu o činnosti fondu na prero-

kovanie vo vláde.

 

     Návrh výročnej správy o činnosti fondu za rok 1995 pre-

rokovala  vláda Slovenskej  republiky na  svojej schôdzi 23.

apríla 1996.

 

     Návrh správy ste dostali ako tlač 408 a spoločnú správu

výborov ako tlač 408a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh

uznesenia Národnej rady.

 

     Prosím prezidenta prezídia Fondu národného majetku Slo-

venskej republiky pána Štefana Gavorníka, aby návrh výročnej

správy o činnosti fondu uviedol.

 

Prezident prezídia Fondu národného majetku SR Š. Gavorník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Fond národného majetku Slovenskej republiky po preroko-

vaní v  prezídiu a v  dozornej rade Fondu  národného majetku

predložil, tak ako už  pán podpredseda Ľupták povedal, vláde

Slovenskej republiky na prerokovanie správu o svojej činnos-

ti za rok 1995.  Vláda Slovenskej republiky odporučila pred-

ložiť materiál Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Fond národného majetku  Slovenskej republiky začal čin-

nosť v  roku 1995 v  intenciách zákona číslo 369/1994 Z. z.,

ktorými sa na prezídium fondu preniesli kompetencie v rozho-

dovaní  o priamych  predajoch. Popri  povinnosti využiť dané

kompetencie sa musel fond vyrovnať so spoločenskou požiadav-

kou zásadne zrýchliť proces privatizácie.

 

     V roku 1995 prevzal  fond 223 privatizačných projektov,

ktoré obsahovali  338 výstupov. Na fond  prešiel v roku 1995

majetok podľa  predložených súvah v hodnote  89 922 mil. Sk.

Z prijatých  privatizačných projektov  v roku  1995 bolo  85

projektov, ktorých schváleným výstupom bolo založenie akcio-

vej spoločnosti. V priebehu  roka založil 104 akciových spo-

ločností, do ktorých vložil majetok vo výške 23 983 46 tisíc

Sk. Z toho bolo zatiaľ  zapísaných do obchodného registra 71

akciových spoločností.

 

     Prezídium  vydalo v  roku 1995  celkove 376  rozhodnutí

o priamom predaji podnikov a akcií  v kúpnej cene 36 662 438

tisíc Sk.  Z rozhodnutí bolo zrealizovaných  211, z toho 109

sa týkalo  priameho predaja podnikov a  102 priameho predaja

akcií. Uzavretých  bolo 103 zmlúv  o predaji podniku,  resp.

časti podniku  a 307 zmlúv o  odplatnom prevode akcií kúpou.

Úspešne sa zrealizovalo 73 verejných obchodných súťaží a do-

siahnutá výška kúpnej ceny bola  1 270 967 tisíc Sk. Verejná

dražba sa v minulom roku neuskutočnila.

 

     Predaj  akcií  na  verejnom  trhu  cenných papierov bol

realizovaný najmä  formou priamych obchodov  na základe kúp-

nych zmlúv. V menšej miere  sa obchodovalo aj formou anonym-

ných obchodov. Pri  predaji 1 197 717 kusov  akcií bol výnos

z predaja 127  642 946 Sk. Dosiahnutá  priemerná cena jednej

akcie bola 106,60 Sk.

 

     Fond zabezpečil v oblasti mimosúdnych rehabilitácií fi-

nančnú náhradu 527 oprávneným  osobám formou vydania cenných

papierov v  rozsahu 43 398 kusov  akcií v nominálnej hodnote

1 000 Sk. V oblasti  reštitučných nárokov boli vyrovnané ná-

roky  30 oprávneným  osobám vo  výške 13  948 tisíc Sk. Fond

uzavrel celkove  v roku 1995  117 bezodplatných prevodov  na

obce a Slovenský pozemkový fond vo výške 8 856 314 Sk.

 

     Významnou aktivitou fondu  bola príprava emisie dlhopi-

sov a ich upísanie platne zaregistrovaným občanom na ich ma-

jetkové účty  v Stredisku  cenných  papierov.  Fond emitoval

3 326 630 dlhopisov právoplatne zaregistrovaným majiteľom.

 

     V oblasti sledovania  a vymáhania pohľadávok prerokoval

fond 142  žiadostí o úpravu platobných  podmienok. Ide najmä

o úpravu  splátkového  kalendára  a  uznanie  investícií ako

úhrady úrokov. Svoje záväzky  voči fondu nesplnilo 214 kupu-

júcich. Z dôvodu  dlhodobého neplnenia  povinností zo strany

kupujúceho fond odstúpil od štyroch zmlúv.

 

     V súlade s § 12 odsek 3 zákona založil šesť spoločností

s ručením  obmedzeným,  ktorých  je  jediným spoločníkom. Do

týchto spoločností sa predpokladá vklad majetku získaného na

základe odstúpenia  od zmlúv na prechodný  čas až do určenia

nového nadobúdateľa majetku, resp. predaja tejto spoločnosti.

 

     Po vytvorení legislatívnych podmienok sa fond sústredil

aj na  komplexný výkon kontrolnej činnosti  fondu. V oblasti

vnútornej kontroly fondu bolo prešetrených 412 podaní, v ob-

lasti vonkajšej  kontroly realizoval 6  kontrol v obchodných

spoločnostiach.

 

 

     Hlavné zdroje  príjmov sú za  predaj podnikov a  akcií,

zisk z účasti na podnikaní, t. j. dividendy, a výnos z účas-

ti na kapitálovom trhu. V roku 1995 bol celkový príjem fondu

10 814 001 tisíc korún.  Peňažné prostriedky použil najmä na

splácanie dlhopisov za oddlženie podnikov, plnenie poskytnu-

tých záruk na úvery, na splatenie záväzkov v zmysle uznesení

vlády Slovenskej  republiky a zákonov  Národnej rady Sloven-

skej republiky.  Celkové výdavky v  roku 1995 boli  vo výške

10 118 879 tisíc korún.

 

     Pred fondom stojí úloha  dokončiť druhú vlnu privatizá-

cie v tomto roku, čo k termínu 31. 12. predchádzajúceho roku

predstavovalo sprivatizovať asi 250 štátnych podnikov s hod-

notou  42 mld  Sk. Z  toho vyplýva  úloha ešte viac urýchliť

tempo vydávania  realizácie rozhodnutí o  privatizácii. Fond

prijal opatrenia potrebné na to, aby kladenú prioritnú úlohu

úspešne zvládol.

 

     Prosím váženú Národnú radu po rozprave o schválenie vý-

ročnej  správy o  činnosti  Fondu  národného majetku  za rok

1995.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  prezidentovi prezídia  Fondu národného majetku

pánu Gavorníkovi.

 

     Dávam  slovo  poverenému  členovi  Výboru Národnej rady

Slovenskej rady pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie

poslancovi Miroslavovi Pacolovi, aby  podal správu o výsled-

koch prerokovania návrhu výročnej správy o činnosti fondu vo

výboroch Národnej rady. Pán poslanec Pacola, nech sa páči.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet a menu

a Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  o výsledku prerokovania vý-

ročnej  správy o  činnosti  Fondu  národného majetku  za rok

1995.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 923 z 15. apríla 1996 pridelil výročnú správu

o činnosti Fondu  národného majetku Slovenskej  republiky za

rok 1995 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie do  13. júna 1996.  Zároveň určil Výbor  Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie ako príslušný výbor, ktorý predloží Národnej rade Slo-

venskej republiky  správu o prerokovaní  uvedeného materiálu

a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbory prerokovali výročnú správu  v súlade s rozhodnu-

tím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky v určenom

termíne.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie súhlasil s predloženým návr-

hom výročnej  správy bez pripomienok.  Zároveň odporučil Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky,  aby návrh výročnej správy

v súlade s článkom 9 štatútu Fondu národného majetku Sloven-

skej republiky schválila.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu neprijal uznesenie  o výsledku prerokovania

výročnej správy,  lebo podľa § 48  ods. 1  zákona Slovenskej

národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Sloven-

skej národnej rady v  znení neskorších predpisov nevyslovila

s ním  súhlas nadpolovičná  väčšina všetkých  členov výboru.

Počet členov výboru 17, prítomných 11, za hlasovalo 7, proti

hlasovali 2, zdržali sa 2.

 

     Na záver  mi dovoľte, aby som  prečítal návrh uznesenia

Národnej rady Slovenskej republiky zo  4. júla 1996 k návrhu

výročnej správy  o činnosti Fondu  národného majetku Sloven-

skej republiky za rok 1995.

 

     Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu

výročnej správy  o činnosti Fondu  národného majetku Sloven-

skej  republiky za  rok 1995  vo vláde  Slovenskej republiky

podľa § 32  ods. 3 zákona 92/1991 Zb.  o podmienkach prevodu

majetku  štátu na  iné  osoby  v znení  neskorších predpisov

schvaľuje výročnú správu o  činnosti Fondu národného majetku

Slovenskej republiky za rok 1995.

 

     To je všetko, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Otváram rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu. Do

rozpravy sa písomne prihlásil  pán poslanec Vaškovič ako je-

diný.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič.

 

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán prezident Fondu národného majetku,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     Fond  národného majetku  nám predložil  výročnú  správu

o činnosti Fondu národného majetku  za rok 1995. Túto správu

je možné, samozrejme, posudzovať  z rôznych uhlov, chápať ju

ako štatistický  výpočet toho, čo sa  udialo na fonde. Potom

by sa dalo pozerať na túto správu aj z iného hľadiska, či sa

vo Fonde národného majetku dodržujú  zákony, a takisto by sa

táto správa dala posudzovať  aj zo širšieho hľadiska, z hľa-

diska  koncepcie  privatizácie.  Myslím  si,  že  pokiaľ ide

o koncepciu privatizácie, sú naše názory na ňu,  samozrejme,

iné ako u vládnej koalície  a niekoľkokrát sme ich už vyjad-

rili. Vzhľadom na to, že dnes chceme rokovať efektívne, túto

časť nebudem opakovať  a myslím si, že naše  názory sú všeo-

becne známe.

 

     Pokiaľ ide o druhý aspekt, a to aspekt dodržiavania zá-

konov na Fonde národného majetku,  ktorý vlastne by mal pat-

riť do kompetencie, a najmä do kompetencie parlamentu, k to-

mu mám niekoľko poznámok.

 

     Predovšetkým,  vzhľadom  na  to,  že  nie sme zastúpení

v kontrolných orgánoch, neviem  sa  k tejto otázke vecne vy-

jadriť. Môžem hovoriť iba v  domnienkach. Ale to nie je naša

chyba, ale vaša chyba,  že jednoducho nemáme možnosť zúčast-

niť sa v kontrolnom procese.  Podľa môjho názoru by sme mali

mať nezastupiteľné právo kontrolovať  alebo mať podrobné in-

formácie o tom, ako sa uskutočňujú výbery na Fonde národného

majetku, pokiaľ ide o priame predaje.

 

 

     Mňa by zaujímalo, či sa  na Fonde národného majetku do-

držujú metodické  pokyny, ktoré boli schválené  v roku 1992,

a to  pravidlá postupu  pri výbere  nadobúdateľov v  procese

veľkej privatizácie.  Takisto by bolo  zaujímavé vedieť, ako

sa v jednotlivých  privatizačných protokoloch tieto kritériá

zdôvodňujú, a výsledok týchto rokovaní s podpismi ľudí, kto-

rí o tom  rozhodujú. Čiže tieto dve otázky  sú pre mňa veľmi

dôležité.

 

     Pokiaľ nemáme možnosť  nahliadnuť do týchto protokolov,

veľmi ťažko sa kritizuje postup, či sa pri ňom dodržiava zá-

kon číslo 92, alebo nie.  Niektoré sťažnosti, ktoré nám boli

prezentované,  ukazujú na  to,  že  sa pravdepodobne  nie vo

všetkých prípadoch zákon 92  dodržuje. Ale skutočne vzhľadom

na to, že nemám k tomu priamy prístup, nemôžem širšie o tej-

to veci diskutovať.

 

     Druhý prípad je však na Fonde  národného  majetku  viac

ako jasný. Už v interpelácii som vyzval prezidenta Fondu ná-

rodného  majetku, aby  dal prešetriť  predaje na kapitálovom

trhu, ktoré uskutočňuje Fond  národného majetku. Do dnešného

dňa som nedostal  odpoveď ani v tom zmysle, či  sa s tým do-

zorná rada zaoberá. Budem tu prezentovať svoj názor, že tie-

to predaje podľa môjho názoru jednoznačne nemajú oporu v zá-

kone číslo  92, totiž uskutočňujú  sa spôsobom, ktorý  možno

zahrnúť  len pod  verejnú dražbu  a nevykazujú  ani základné

znaky verejnej  dražby. Základným znakom  verejnej dražby je

skutočnosť,  že zverejníte  to, že  verejná dražba  bude. Ak

idem  robiť verejnú  dražbu a  poviem to  iba jednému svojmu

priateľovi, toto nepovažujem za verejnú dražbu.

 

     Čiže  doteraz  som  na  tento  podnet nedostal odpoveď,

a pokiaľ ju v dohľadnom  čase nedostanem, vlastne viac-menej

som donútený použiť inú cestu.

 

 

     Takisto som žiadal pána predsedu komisie, ktorá kontro-

luje z nášho výboru Fond  národného majetku, aby ich upozor-

nil, aby  ďalej tieto predaje  neuskutočňovali. Napriek tomu

sa minulý týždeň tieto  predaje naďalej uskutočnili. Pravde-

podobne mi neostane nič iné,  ako dať podnet Generálnej pro-

kuratúre.

 

     Tretia oblasť  je vlastná správa. Myslím  si, že pokiaľ

ide o samotné informácie  o činnosti, o kvantitatívne čísla,

tak správu po doplnení, ktorú ste nedostali všetci, ale čle-

novia výboru dostali aj  ďalšie podklady, vcelku, informačne

ju považujem  za dostačujúcu, až na  jednu informáciu, ktorá

sa tam, žiaľbohu, nevyskytla,  a to je objem odpočítateľných

investícií. Ak  by táto informácia bola  k dispozícii, môžem

povedať, že o kvantitatívnych  výsledkoch činnosti Fondu ná-

rodného majetku by sme mali vcelku dobrý obraz.

 

     Privatizácia je prakticky pred  záverom. Na Fond národ-

ného majetku prišiel majetok v hodnote 295 mld, čiže kategó-

ria odetatizovania  majetku, čo sa považuje  za fakt, keď to

príde na  Fond národného majetku, z  celkového majetku je už

percentuálne značne  vysoká. Takisto  Fond národného majetku

prijal 1 150 privatizačných projektov  a z nich 1 962 priva-

tizačných  výstupov. Rovnako  v minulom  roku založil značný

počet akciových spoločností. Čiže z tohto hľadiska exekutív-

nu časť Fondu národného majetku v princípe, vzhľadom na roz-

hodnutia prezídia Fondu národného majetku po formálnej, exe-

kutívnej stránke možno hodnotiť vcelku pozitívne.

 

     Ešte  raz opakujem:  pokiaľ ide  o obsah,  za to nie je

zodpovedná exekutíva Fondu  národného majetku, ale prezídium

Fondu národného  majetku. A za všetky  rozhodnutia, ktoré sa

udiali, nesie zodpovednosť  prezídium Fondu národného majet-

ku, a nie výkonný výbor a úradníci Fondu národného majetku.

 

 

     V krátkosti, pokiaľ  ide o  pohľadávky,  myslím  si, že

je tam prezentované,  že sa ich podiel  na  celkových kúpno-

predajných zmluvách  znížil, čo je  síce štatisticky pravda,

ale  nemožno byť  s  tým  spokojný, pretože  prakticky podľa

môjho názoru nemalo dôjsť k nárastu, ale k zníženiu pohľadá-

vok. Už za našej éry sa prijali jednoznačné pravidlá, v kto-

rých sa všetkým z prvej vlny kupónovej privatizácie umožnilo

predĺžiť platobné kalendáre z 5 na 10 rokov. Neplatenie bolo

hlavne preto,  že počas piatich rokov  neboli schopní platiť

záväzky voči fondu. Ale tým, že sa platobné kalendáre predĺ-

žili na  10 rokov, podľa môjho  názoru mal výrazne poklesnúť

objem pohľadávok, čiže nemôžem s  tým súhlasiť, že to je po-

zitívum. Zatiaľ  napriek snahe, o ktorej  viem, sa Fondu ná-

rodného  majetku  nepodarilo  výrazne  riešiť  tento problém

a dúfam, že ho budú výraznejšie riešiť v budúcnosti.

 

     V krátkosti sa dotknem dlhopisov fondu. V správe sa pí-

še,  že Fond  národného majetku  metodicky významne  prispel

k tvorbe nariadenia vlády. Ako  iste viete, v mene poslancov

Národnej rady som  dal podnet na Ústavný súd,  kde v trinás-

tich bodoch napádam  nariadenie  vlády. Z tohto hľadiska ne-

vyzerá, že by sa bol  Fond národného majetku príliš vyzname-

nal pri tvorbe tohto nariadenia, a pochvalne by som sa o tom

nevyjadroval. Zatiaľ  je to síce iba  môj názor a domnienka,

ale v prípade, že Ústavný súd veľkú časť tých trinástich bo-

dov uzná za  opodstatnenú, potom je to skôr  hanba Fondu ná-

rodného  majetku a  tých,  ktorí  to nariadenie  robili, ako

opačne.

 

     Nakoniec  by  som  sa  chcel  vyjadriť  ešte k tabuľke,

k jednej najzaujímavejšej tabuľke, ktorú sme dostali a ktorá

by mala vlastne  poukazovať na to, či je  reálne dlhopisy do

roku 2001 splatiť. To znamená,  že sme dostali splátkový ka-

lendár  z doterajších  kúpno-predajných zmlúv  do roku 2001,

 a takisto sme dostali  predpokladané predaje, ktoré sa majú

uskutočniť, a predpokladané príjmy do roku 2001.

 

     Celková bilancia medzi rokmi 1996 a 2000 je na príjmoch

69 mld a  na výdavkoch 75 mld. Chýba  tu však jedna dôležitá

vec, o ktorej som práve hovoril, že podľa môjho názoru príj-

my v hotovosti budú znížené o odpočítateľné investície, lebo

vlastne  zmyslom odpočítateľných  investícií je  to, že sub-

jekt, ktorý to dostal, je v ťažkej situácii a vlastne dostal

výhodu odpočítateľných  investícií zo splátok  len preto, že

potrebuje nevyhnutne a rýchlo investovať. To znamená, že in-

vestície sa musia realizovať do  roku 2000. Ináč potom nevi-

dím opodstatnenie, prečo by tam mali figurovať. A ak odpočí-

tam 15  mld od 69 mld,  potom je prepad (a  to len odhadujem

tých 15  mld, nemám presné  číslo, ale myslím,  že bude pod-

statne  vyššie, hovorím  zámerne nižšie),  potom bude prepad

v bilancii  20 mld -  podľa toho,  čo sme  tu dostali. Takže

z toho jednoznačne vyplýva, že budú obrovské problémy s pla-

tením dlhopisov.

 

     Ak mi niekto bude teraz namietať, že si to kúpi skupina

privatizujúcich, to je len  na obidvoch týchto stranách zni-

žujúca sa položka, ale tých 20 mld deficitu vôbec nevykryje,

iba sa zníži položka príjmov  a zároveň aj položka výdavkov.

Čiže je to neutrálna operácia. Tí, ktorí privatizujú,  kúpia

dlhopisy a použijú ich voči  Fondu národného majetku - je to

absolútne neutrálna  operácia z hľadiska  bilancie Fondu ná-

rodného majetku. Čiže toto je  vec, ktorú by mal podľa môjho

názoru Fond národného majetku  v budúcnosti podrobnejšie vy-

svetliť,  pretože z  toho, čo  sme dostali,  vidím ohrozenie

zaplatenia  dlhopisov alebo  potom ohrozenie  iných záväzkov

Fondu národného majetku. Prosil by som Fond národného majet-

ku, aby spresnil, alebo  aby predstavitelia fondu v článkoch

alebo iným  spôsobom sa pokúsili  presvedčiť občanov, že  to

nie je tak, ako hovorím, a  ja sa pokúsim, samozrejme, na to

reagovať.

 

 

     Vôbec mi nepripadá veľmi  príjemné neustále napádať dl-

hopisy  či  už po právnej stránke,  koncepčnej, alebo z toho

hľadiska, že jednoducho Fond národného majetku nebude mať na

ich splatenie.  Hovorím to iba  preto, aby som  vyprovokoval

v dobrom zmysle Fond národného majetku a aby ma argumentačne

presvedčil o tom, že nemám pravdu. Zatiaľ sa to nestalo.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

     Pardon, ešte by som  chcel navrhnúť tri uznesenia. Mys-

lím, že ich podporíte a zároveň spestríte moju dovolenku.

 

     Prvé uznesenie je:

 

     Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Národ-

nej rady, aby v zmysle § 40 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení

neskorších predpisov požadoval  za každý štvrťrok informácie

o priebehu privatizácie v tejto štruktúre:

 

     1. zoznam  prevzatých privatizačných projektov  a samo-

statných privatizačných výstupov,

 

     2. zoznam založených akciových spoločností,

 

     3. zoznam schválených rozhodnutí o privatizácii,

 

     4. zoznam  uzavretých kúpno-predajných zmlúv  a ich zá-

kladné charakteristiky,

 

     5. zoznam prevodov akcií  z vlastníctva Fondu národného

majetku, prehľad o stave  pohľadávok, plnenie záväzkov Fondu

národného majetku,  zmeny zástupcov Fondu  národného majetku

a príkazníkov  Fondu národného  majetku v  dozorných radách,

akciových spoločností a zoznam  majetkových účastí Fondu ná-

rodného majetku.

 

     V podstate je to to isté,  čo sme dostali teraz v sprá-

ve, a vzhľadom na to, že  je tam paragraf tak voľne naformu-

lovaný, že  fond poskytne požadované  informácie a údaje  na

účely  kontroly Národnej  rade Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a  podnikanie, vláde Slovenskej  republiky a Najvyš-

šiemu kontrolnému  úradu Slovenskej republiky  raz za štvrť-

rok, čiže poskytne požadované,  chcem zabezpečiť cez uznese-

nie, aby  sa konkrétne toto požadovalo  a aby sa požadovalo,

pretože zákon platí už prakticky skoro rok, a Fond národného

majetku nám zatiaľ takéto informácie nedal.

 

     Druhé uznesenie:

 

     Národná rada  Slovenskej republiky odporúča  Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie rozšíriť komisiu na kontrolu Fondu národ-

ného majetku o člena opozície.

 

     Ďalšie uznesenie:

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  odporúča prezídiu

Fondu  národného majetku  zastaviť obchodovanie  s dlhopismi

Fondu národného majetku do momentu rozhodnutia Ústavného sú-

du vo veci podania súladu nariadenia vlády Slovenskej repub-

liky s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nemám už ďalšiu  prihlášku. Hlási sa ešte nie-

kto z poslancov do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom štvrtom bo-

de programu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave  vyjadriť prezident prezídia pán Ga-

vorník?

 

Prezident prezídia Fondu národného majetku SR Š. Gavorník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pán poslanec Vaškovič, úprimne ma mrzí, že už dlhší čas

navádzate atmosféru, že sa nedodržiavajú zákony na Fonde ná-

rodného  majetku.  Osobne  nemám  tento  pocit,  ale ak máte

dôvodné  podozrenie  a  naozaj  sa  tak  stalo, predložte ho

a úprimne  vám hovorím,  že sa  s tým  budem -  a nielen sám

osobne, samozrejme,  ale prezídium a výkonný  výbor - zaobe-

rať. Ale keď hovoríte o domnienkach, nuž, žiaľ, k tomu nemám

čo dodať, lebo aj ja mám všelijaké domnienky, no ak ich vie-

te doložiť, tak prosím, doložte.

 

     Naozaj vám  hovorím, osobne si  myslím sám za  seba ako

predstaviteľ  Združenia  robotníkov  Slovenska,  že na fonde

stojím rovno a budem rovno  stáť, dokiaľ z vašej vôle odtiaľ

neodídem. Nikto ma tam neskrivil, ani neskriví.

 

     Osobne si  myslím a som presvedčený,  lebo málo by bolo

si čosi myslieť, že zákon  92 o veľkej privatizácii sa dodr-

žiava. Pokiaľ  sú náznaky, že sa  porušuje, prosím, doložte.

Mrzelo by ma, keby to bola pravda.

 

     Pokiaľ ide o priame predaje, máme vlastné pravidlá pro-

cesu výberu. Nepoznám pravidlá z roku 1992, lebo som ich ne-

čítal, máme  svoje pravidlá, ktoré  prezídium schválilo. Ne-

myslím si,  aj keď nepoznám  tie predchádzajúce, že  by boli

v nejakej diskrepancii. Myslím si, že je to takisto v zmysle

zákona, tak ako je dohovorené. Podľa tohto postupuje výkonný

výbor a dodržiava vnútorné predpisy  fondu, ale v prvom rade

zákon, ktorý je iste nadradený týmto predpisom.

 

     Pokiaľ ide o interpeláciu, sporadicky sa o tom dozvedám

z novín, pán poslanec  Vaškovič. Vašu interpeláciu nepoznám,

nikdy som od vás  nedostal interpeláciu, že žiadate informá-

ciu o kapitálovom trhu, len  som sa, opakujem, dočítal v no-

vinách, že čosi také  spochybňujete. Pokiaľ je istý výsledok

vašich  vyšetrovaní  alebo  pozorovaní  tohto stavu, takisto

úprimne vám hovorím, že nemám čo skrývať. Všeličo sa môže na

kapitálovom trhu stať, upozornite  ma, a pokiaľ interpeláciu

dostanem, myslím si, že niet  takej, na ktorú by som neodpo-

vedal. Otázna je, samozrejme,  spokojnosť toho, kto sa pýta,

ale to je už druhá vec. Pokiaľ máte nejaké zistenie, povedz-

te mi alebo príďte ku mne a môžeme sa o tom zhovárať.

 

     Čo sa týka pohľadávok, uznávam, aj minule som konštato-

val, máte  pravdu, pohľadávky sú večným  problémom Fondu ná-

rodného majetku, odkedy táto inštitúcia existuje a začala sa

v transformácii  národného majetku  etablovať spôsobom, akým

sa etabluje. Tým, že  sa zvýšil počet privatizovaných podni-

kov, samozrejme,  tento problém narastá. Moríme  sa s ním do

tej miery, pokiaľ máme možnosti a schopnosti zvládnuť nepla-

tičov, len viete, že to nie  je jednoduché. Z toho titulu aj

inštitút odstupovania  od zmlúv, máme  pripravených desiatky

odstúpení od  zmlúv. Len je problém  zas nájsť nadobúdateľa,

lebo to už nie je  také jednoduché ako pri privatizácii pod-

niku, ktorý  je bonitný, väčšinou  tieto podniky už  bonitné

nie sú.  Je to viac-menej  vybrakované a je  problém, ako má

fond s tým naložiť. Preto, aj ako som spomínal, sme vytvori-

li  spoločnosti  dočasne  preberajúce  naspäť záväzky, ktoré

prebrali predtým na seba noví nadobúdatelia.

 

     Pokiaľ ide o dlhopisy,  máme isté termínové podlžnosti,

ale  myslím si,  že sa  veci dajú  do poriadku. V posledných

chvíľach, v nedávnych hodinách bol schválený na ministerstve

financií trhový  poriadok o tom,  ako sa vlastne  má narábať

s dlhopismi. Je  vypracovaná príručka o  službách poskytova-

ných RM-systémom pri  prevodoch dlhopisov vrátane organizač-

ného  a  odborného  vzdelávania  pracovníkov  na  RM-systéme

a v Centre kupónovej privatizácie. Mohol  by som o tom mnoho

hovoriť, čo  v súčasnosti fond  má a robí.  Predpokladám, že

v dohľadnom čase, v týchto letných mesiacoch by sa mala táto

akcia spustiť,  ak parlament neodsúhlasí  to, čo navrhujete,

aby sa obchodovanie zastavilo.

 

     Pokiaľ ide o zoznamy, ktoré žiadate, a parlament vyslo-

ví takúto vôľu,  zoznamy mám k dispozícii a  nerobí nám pro-

blémy dať vám, poslancom, čokoľvek si z fondu budete žiadať.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  prezidentovi prezídia  fondu pánu Gavorníkovi.

Pán Vaškovič  - faktická poznámka. (Hlasy  z pléna.) Nech sa

páči.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Chcel by som  len stručne zareagovať na to,  že som in-

terpeloval ministra pre správu a privatizáciu  a zároveň som

toto označil  ako podnet pre prezidenta  Fondu národného ma-

jetku. Pán  minister pre správu a  privatizáciu mi odpovedal

listom, že môj podnet zaslal a že nepatrí do ich kompetencie

sa s tým zaoberať, že to zasiela  na Fond národného majetku.

Teraz si zistím, čo je vlastne s touto interpeláciou, preto-

že sme ju ani neschválili  ako odpoveď v Národnej rade, čiže

u pána predsedu Národnej rady si zistím, v akom je to stave.

Ale podľa odpovede pána  ministra  jednoznačne poslal inter-

peláciu, kde  žiadam, aby sa s  týmto podnetom zaoberala do-

zorná rada, na Fond národného majetku. Čiže nešlo o nič iné,

iba mi napísať  list v znení: "Vaším podnetom  sa začala za-

oberať dozorná rada, ďakujem, dovidenia."

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Chce sa ešte vyjadriť pán Pacola?

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Áno. Vyjadril  by som sa len  k tým doplňujúcim uznese-

niam, ktoré sú tri. Čo sa týka uznesenia číslo 1, pán kolega

Vaškovič, myslím si, že dopĺňa to, čo je v zákone špecifiko-

vané. Neviem, či má  zmysel. Spokojne môžete svoje požiadav-

ky, ktoré ste tu predniesli, vzniesť cez výbor pre hospodár-

stvo, privatizáciu  a podnikanie. Keby  to prípadne neprešlo

cez výbor, tak až potom cez plénum Národnej rady.

 

     Druhé uznesenie - takisto,  aby do výboru Národnej rady

bol doplnený aj člen z  opozície. Myslím si, že táto proble-

matika neprešla  politickými rokovaniami, ktoré  boli minulý

týždeň, takže treba to takisto riešiť najprv v našom výbore,

keď to neprejde, tak potom v pléne.

 

     Čo sa týka uznesenia číslo 3, neviem, ako to bude komu-

nikovať aj s návrhom zákona, ktorý predkladá Spoločná voľba,

aj čo sa týka zákona o dlhopisoch, takže budem odporúčať to-

to uznesenie neprijať.

 

     Čo sa týka uznesenia číslo  1, myslím si, že ho netreba

čítať. Budeme hlasovať o nich samostatne. Nechám na zváženie

vás, poslancov, ako ho prijmete. Prečítam ho:

 

     Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky, aby  v zmysle  § 40  zákona

92/1991 Zb. v znení  neskorších predpisov požadoval za každý

štvrťrok informáciu o priebehu  procesu privatizácie v tejto

štruktúre:

 

     1. zoznam  prevzatých privatizačných projektov  a samo-

statných privatizačných výstupov,

 

     2. zoznam založených akciových spoločností,

 

     3. zoznam schválených rozhodnutí o privatizácii,

 

     4. zoznam  uzavretých kúpno-predajných zmlúv  a ich zá-

kladné charakteristiky,

 

     5. zoznam prevodov akcií  z vlastníctva Fondu národného

majetku,

 

     6. prehľad o stave pohľadávok,

 

     7. plnenie záväzkov Fondu národného majetku,

 

     8. zmeny zástupcov Fondu  národného majetku a príkazní-

kov  Fondu národného  majetku v  dozorných radách  akciových

spoločností,

 

     9. zoznam majetkových účastí Fondu národného majetku.

 

     Povedal som už, že nechávam na zváženie vás, poslancov,

či toto uznesenie prijmete, alebo neprijmete. Osobne si mys-

lím,  že  by  sme  nemali  bližšie  špecifikovať § 40 zákona

190/1995 Z. z.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Najskôr  budeme hlasovať o  uzneseniach, ktoré

navrhol  pán Vaškovič,  a potom  o uznesení  ako celku.  Pán

spravodajca, uvádzajte ich postupne.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Uznesenie číslo 1 som  teraz prečítal. Nechávam na zvá-

ženie poslancov, či uznesenie prijmeme, alebo nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať. Pán  spravodajca necháva  na zváženie

poslancov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Toto uznesenie sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Prečítam uznesenie číslo 2,  ktoré predložil pán Vaško-

vič:

 

 

     Národná rada  Slovenskej republiky odporúča  Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie rozšíriť komisiu na kontrolu Fondu národ-

ného majetku o člena opozície.

 

     Z dôvodov,  o ktorých som už  hovoril, že najskôr treba

túto  požiadavku predložiť  vo výbore,  nechávam na zváženie

vás, panie poslankyne a páni poslanci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme  hlasovať.  Pán  spoločný  spravodajca

necháva na zváženie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani toto uznesenie.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Tretie uznesenie, ktoré  predložil pán kolega Vaškovič,

dúfam, že  ho prečítam správne,  pretože je to  napísané len

rukou:

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  odporúča prezídiu

Fondu  národného majetku  zastaviť obchodovanie  s dlhopismi

Fondu národného majetku do momentu rozhodnutia Ústavného sú-

du vo veci podania súladu nariadenia vlády Slovenskej repub-

liky s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi. Odpo-

rúčam uznesenie neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o treťom uznesení pána poslan-

ca Vaškoviča. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Ani toto uznesenie sme neprijali.

 

     Ďakujem. Hlasovali sme o uzneseniach pána poslanca Vaš-

koviča.

 

     Teraz budeme hlasovať o  návrhu uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky k výročnej  správe o činnosti Fondu ná-

rodného  majetku Slovenskej  republiky za  rok 1995  v znení

schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Odporúčam návrh schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán  spoločný  spravodajca   odporúča  návrh  uznesenia

schváliť.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme prijali uznesenie,  ktorým Národná

rada Slovenskej republiky schvaľuje výročnú správu o činnos-

ti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995.

 

     Vážení,  vyhlasujem prestávku  do 13.00  hodiny. Prosím

vás o dochvíľnu účasť na popoludňajšom rokovaní.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračo-

vať

 

     návrhom ročnej účtovnej závierky Fondu národného majet-

ku Slovenskej republiky za rok 1995.

 

     Podľa §  32 ods. 3 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 92/1991 Zb.  v znení neskorších predpisov Fond

národného majetku predkladá  Národnej rade Slovenskej repub-

liky na schválenie ročnú  účtovnú závierku fondu po preroko-

vaní vo vláde.

 

     Návrh ročnej účtovej  závierky fondu za rok 1995 prero-

kovala  vláda  Slovenskej  republiky  na  svojej schôdzi 23.

apríla 1996.

 

 

 

     Návrh ste dostali ako tlač  409 a spoločnú správu výbo-

rov  ako tlač  409a. Súčasťou  spoločnej správy  je aj návrh

uznesenia Národnej rady.

 

     Prosím prezidenta prezídia Fondu národného majetku Slo-

venskej republiky pána Štefana Gavorníka, aby návrh uviedol.

 

Prezident prezídia Fondu národného majetku SR Š. Gavorník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v zmysle  ustanovenia § 32 ods.  3 zákona číslo 92/1991

Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení

zmien a doplnkov predkladá Fond národného majetku Slovenskej

republiky  ročnú účtovnú  závierku  Fondu  národného majetku

Slovenskej  republiky za  rok 1995  po prerokovaní  vo vláde

Slovenskej republiky na  schválenie Národnej rade Slovenskej

republiky.

 

     Predchádzalo  tomu rokovanie  v dozornej  rade a, samo-

zrejme, v prezídiu Fondu  národného majetku. Overenie ročnej

účtovej  závierky bolo vykonané audítorskou firmou ACE Audí-

torská a  účtovnícka  spoločnosť s r. o., Považská Bystrica.

Podľa  názoru  auditu  finančné  výkazy  reprezentujú  verne

a pravdivo finančnú situáciu a výsledky hospodárenia vo Fon-

de národného majetku za rok 1995 v zmysle schválených postu-

pov.

 

     Na návrh auditu za predchádzajúce roky Ministerstvo fi-

nancií Slovenskej republiky zmenilo spôsob účtovania vo fon-

de.  Prvýkrát bola účtovná  závierka  zostavená podľa nových

postupov za rok 1995. Fond  sa vo svojom účtovníctve od roku

1995  riadi účtovnou  osnovou pre  podnikateľov s osobitnými

zmenami a doplnkami pre Fond národného majetku, ktoré vydalo

ministerstvo  financií. Podľa  týchto predpisov  fond účtuje

činnosti, ktoré  v zmysle zákona číslo  91/1992 Zb. vykonáva

vo svojej pôsobnosti. Všetky  vzťahy medzi fondom a privati-

zovanými subjektmi  sa premietajú vo výkaze súvaha Fondu ná-

rodného majetku v členení na aktíva a pasíva. Aktíva celkove

a pasíva celkove  predstavujú čiastku 94 640 092 tisíc Sk.

 

     Hlavnú položku  aktív tvorí účasť fondu  na majetku ak-

ciových spoločností, ktoré boli založené fondom a zaknihova-

né v  Stredisku cenných papierov,  upravené o rozdiel  medzi

nominálnou hodnotou a trhovou hodnotou na organizovanom trhu.

 

     Hlavnou položkou pasív je  účet Fondu národného majetku

vo výške 86 537 062 tisíc  Sk, ktorý je hlavným zdrojom kry-

tia aktív, je obsahom výkazu o tvorbe a použití Fondu národ-

ného majetku a predstavuje tvorbu celkove, t. j. nadobudnutý

majetok  zo  štátnych  podnikov,  prijaté dividendy, ziskové

rozdiely  z   predajov,  majetok,  ktorý   prešiel  na  fond

v dôsledku odstúpenia od  zmlúv, finančné prostriedky, ktoré

sú príjmom osobitného  účtu Ministerstva privatizácie národ-

ného majetku Slovenskej republiky a prijaté úroky a zisky zo

splátok úrokov a iné.

 

     Jeho  použitie  je  na  vybavenie akciových spoločností

fondmi pri založení, na  prevody majetku na obce, reštitučný

investičný fond,  pozemkový fond a  oprávneným osobám. Ďalej

na náklady podľa § 28 ods. 3 písm. b) na podporu rozvojových

programov, na  náklady spojené s činnosťou  správy Fondu ná-

rodného majetku za rok 1995,  čerpané vo výške 136 154 tisíc

korún, to  znamená vyčerpané na 92,4  % z celkového rozpočtu

vo výške 147 420 tisíc korún, čiže je tam šetrenie, schvále-

ného uznesením Národnej rady  Slovenskej republiky zo dňa 8.

marca 1995 - to číslo 147 miliónov, ktoré som uvádzal. Ďalej

na platené úroky z dlhopisov,  na straty z predajov a trans-

formácie majetku.

 

     Podmienkou, ako som  už povedal, prerokovania uvedeného

materiálu  v  parlamente  je  prerokovanie  v  dozornej rade

- stalo sa tak v zmysle príslušných odsekov citovaného záko-

na v znení zmien a  doplnkov, materiál bol prerokovaný v do-

zornej rade  11. 4., čím sa  vytvorili podmienky predloženia

tohto materiálu vláde Slovenskej  republiky. Vláda na svojom

zasadnutí vzala na vedomie  ročnú účtovnú závierku a odporu-

čila predložiť uvedený materiál na schválenie v Národnej ra-

de. Prosím váženú Národnú radu, aby tak učinila.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  prezidentovi prezídia  Fondu národného majetku

pánu Gavorníkovi.

 

     Dávam  slovo  poverenému  členovi  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie  poslancovi  Miroslavovi  Pacolovi,  aby  podal správu

o výsledkoch  prerokovania návrhu  ročnej účtovnej  závierky

fondu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán prezident Fondu národného majetku,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre hos-

podárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania

návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slo-

venskej republiky za rok 1995.

 

 

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo  923 z 15. apríla  1996 pridelil návrh ročnej

účtovnej závierky Fondu  národného majetku Slovenskej repub-

liky za  rok 1995 na prerokovanie  Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie do 13. júna 1996. Zároveň určil Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a  podnikanie, aby predložil  Národnej rade Slovenskej

republiky Správu  o prerokovaní uvedeného  materiálu a návrh

uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbory prerokovali návrh ročnej účtovnej závierky v sú-

lade s rozhodnutím predsedu  Národnej rady Slovenskej repub-

liky v určenom termíne.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie súhlasil s predloženým návr-

hom bez pripomienok. Zároveň odporučil Národnej rade Sloven-

skej republiky, aby návrh ročnej  závierky v súlade so záko-

nom číslo 92/1991 Zb. schválila.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu neprijal uznesenie  o výsledku prerokovania

ročnej účtovnej závierky, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slo-

venskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku

Slovenskej národnej rady v  znení neskorších predpisov nevy-

slovila  s ním  súhlas nadpolovičná  väčšina všetkých členov

výboru.  Počet členov  výboru  17,  prítomných 12,  za návrh

uznesenia hlasovalo 7, proti hlasovali 2, hlasovania sa zdr-

žali 3.

 

     Na  základe výsledkov  svojho rokovania  Výbor Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie  požiadal prezidenta  prezídia Fondu  národného

majetku Slovenskej  republiky, aby predložil  na septembrové

rokovanie  výboru správu  o plnení  rozpočtu Fondu národného

majetku Slovenskej republiky za  I. polrok 1996 a informáciu

o plnení záverov auditu k ročnej účtovnej závierke Fondu ná-

rodného majetku Slovenskej republiky  za rok 1995.

 

     Ďalej dovoľte, aby som  prečítal návrh uznesenia Národ-

nej rady Slovenskej republiky zo  4. júla 1996 k návrhu roč-

nej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej re-

publiky za rok 1995.

 

     Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu

ročnej účtovnej závierky  Fondu národného majetku Slovenskej

republiky za  rok 1995 vo  vláde Slovenskej republiky  podľa

§ 32 ods. 3 zákona 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku

štátu na iné  osoby v znení neskorších predpisov  a článku 9

štatútu Fondu národného  majetku Slovenskej republiky schva-

ľuje ročnú účtovnú závierku  Fondu národného majetku Sloven-

skej republiky za rok 1995.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Pacolovi a prosím  ho, aby za-

ujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o dvadsiatom piatom bode programu. Za-

tiaľ nemám žiadnu prihlášku. Hlási sa niekto?

 

     Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič.

 

 

 

 

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán prezident,

 

     bol som si cez prestávku  overiť svoj podnet v Kancelá-

rii Národnej  rady a môžem  vám potvrdiť, že  môj podnet bol

odoslaný, váš  sekretariát ho prevzal, takže  nie je pravdou

to, čo ste tu hovorili vo vystúpení. Prosil by som vás, keby

ste sa mojím podnetom na Fonde národného  majetku zaoberali,

pretože stále nie je tento prípad uzavretý a Národná rada ho

vedie ako otvorený.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Keďže sa nikto nehlási do rozpravy, vyhlasujem

rozpravu o dvadsiatom piatom bode programu za skončenú.

 

     Chce sa ešte vyjadriť pán prezident?

 

Prezident prezídia Fondu národného majetku SR Š. Gavorník:

 

     Nemám sa k čomu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre,  ďakujem. Pristúpime  k hlasovaniu.  Prosím pána

poslanca Pacolu, aby uvádzal hlasovanie.

 

     Prosím pánov  poslancov, aby sa  dostavili do rokovacej

sály, budeme hlasovať. (Gong.)

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o návrhu uznesenia k ročnej účtovnej závierke Fondu národné-

ho majetku  Slovenskej republiky za rok  1995. Nech sa páči,

pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Pán  predsedajúci, odporúčam  návrh uznesenia  Národnej

rady Slovenskej republiky schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať.  Pán spoločný spravodajca od-

porúča návrh uznesenia schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme prijali uznesenie,  ktorým Národná

rada Slovenskej  republiky schvaľuje ročnú  účtovnú závierku

Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1995.

 

     Ďakujem, pán spravodajca.  Ďakujem aj pánu prezidentovi

prezídia Fondu národného majetku.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Ďakujem  aj  ja.  Verím,  že  budeme  takto  operatívne

a pružne pokračovať i naďalej.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokračujeme  d v a d s i a t y m   š i e s t y m  bodom

programu, ktorým je

 

     návrh účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobec-

nej zdravotnej poisťovne za rok 1995.

 

     Podľa §  42 ods. 6 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financo-

vaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a o  zriadení rezortných, odvetvových, podnikových

a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších pred-

pisov  účtovnú  závierku  a správu  o hospodárení Všeobecnej

zdravotnej poisťovne  schvaľuje Národná rada  Slovenskej re-

publiky.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  401 a spoločnú správu výbo-

rov ako tlač 401a. Súčasťou  spoločnej správy je aj návrh na

uznesenie Národnej rady.

 

     Vzhľadom  na to,  že predseda  správnej rady Všeobecnej

zdravotnej  poisťovne je  mimo územia  Slovenskej republiky,

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne  veci  odporúča,   aby  návrh  účtovnej  závierky

a správu  o hospodárení  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne za

rok 1995 zdôvodnil  a vyjadril sa k rozprave  na schôdzi Ná-

rodnej  rady s  jej súhlasom  riaditeľ Všeobecnej zdravotnej

poisťovne pán Eduard Hostýn. O tomto návrhu  Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne veci

dávam hlasovať.

 

     Nech sa páči, budeme  sa prezentovať a hlasujme. Hlasu-

jeme o tom, aby pán Hostýn mohol vystúpiť v pléne.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Pani Chlebová, nechoďte von. (Gong.) Nech sa páči, páni

poslanci, budeme sa ešte raz  prezentovať a hlasovať, či sú-

hlasíme, aby pán Hostýn mohol vystúpiť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

     Pán Hostýn nemôže vystúpiť. (Hlasy v pléne.)

 

     Nech sa páči, pán predseda Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, netreba to prekladať na

september, pretože rokovací poriadok hovorí "spravidla pred-

kladá". (Hlasy  zo sály, aby  pán predseda hovoril  hlasnej-

šie.) Rokovací  poriadok hovorí jednoznačne,  kto predkladá,

kedy a  ako, a hovorí "spravidla  predkladá", to znamená, že

nie je  potrebné, aby to  predkladal. Môžeme rokovať  aj bez

predloženia. Hociktorý  z poslancov prečíta  správu a môžeme

o nej rokovať. Ale je škoda,  že sme to neschválili, pretože

pán Hostýn mohol byť medzi nami.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Vážení páni poslanci,  kto vystúpi so správou?

(Hlasy v  sále.) Hovoria, že bolo  zmätkové hlasovanie. Nech

sa páči, pán predseda.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci,  bol  za mnou  aj pán

predseda klubu KDH, ako ste videli. Hovorí, že došlo k nedo-

rozumeniu. Mysleli  si, že sa treba  len prezentovať, ale my

sa prezentujeme a musíme hlasovať  za to, či chceme, aby vy-

stúpil zástupca poisťovne, alebo nie, keďže tu môže vystúpiť

okrem poslancov a ministrov len  ten, komu dáme súhlas. Pro-

sím, zopakujme  ešte raz hlasovanie. Budeme  hlasovať o tom,

či súhlasíme  s tým, aby  pán Hostýn ako  zástupca poisťovne

vystúpil a predniesol správu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, budeme sa prezentovať ešte raz. Hlasujeme

o tom, aby pán Hostýn mohol vystúpiť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Prosím  riaditeľa Všeobecnej  zdravotnej poisťovne pána

Eduarda Hostýna, aby sa ujal slova.

 

Riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne E. Hostýn:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené predsedníctvo,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     s veľkou úctou a trošku aj  s trémou som sa postavil za

tento rečnícky  pult. Je mi  cťou, že mi  bolo dovolené, aby

som mohol predniesť úvod  k prerokúvanej problematike hospo-

dárenia Všeobecnej  zdravotnej poisťovne a  zároveň mal mož-

nosť obhajovať dobrú  prácu manažmentu Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a  dobré výsledky jej  hospodárenia v daných  pod-

mienkach a v  daných možnostiach. Ešte raz vám  úprimne a zo

srdca ďakujem.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám vám na  prerokovanie návrh účtovnej závierky

a správu  o hospodárení  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne za

rok 1995,  ktorú Všeobecná zdravotná  poisťovňa má povinnosť

vypracovať podľa ods. 6 § 42 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 273/1994 Z. z.

 

     Predložený  materiál bol  v súlade  s citovaným zákonom

prerokovaný dňa 2. mája 1996 správnou radou Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne. Všeobecná  zdravotná poisťovňa  ako právny

nástupca Správy  fondu zdravotného poistenia  Národnej pois-

ťovne prešla  do roku 1995  so záväzkom voči  poskytovateľom

zdravotníckej starostlivosti vo výške 3 027 mld Sk. Problémy

financovania zdravotníckej starostlivosti v roku 1994 sú úz-

ko previazané s platbami štátu, ktoré v roku 1994 predstavo-

vali 13,7 % z 10-percentnej minimálnej mzdy.

 

     Národná rada Slovenskej republiky zaviazala Správu fon-

du  zdravotného poistenia  v decembri  1994 podpísať dodatky

k zmluvám s poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti, čím

vznikol uvedený dlh. S  problémami vyplývajúcimi zo záväzkov

v roku 1994 sa Všeobecná  zdravotná poisťovňa borila v prie-

behu celého roku 1995.  Všeobecná zdravotná poisťovňa na zá-

klade ročnej účtovnej závierky za rok 1994 znížila tento dlh

o 657,1 mil. Sk, t. j. znížila tento dlh na 2 370 mld Sk.

 

 

     Uznesením   vlády   Slovenskej   republiky   číslo  438

z 13. 6.  1995 bolo rozhodnuté, že  pre poskytovateľov zdra-

votnej starostlivosti, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo

zdravotníctva Slovenskej republiky,  budú uvoľnené tieto fi-

nančné prostriedky: z  rezervy kapitoly vnútornej pokladnič-

nej  správy Ministerstva  financií Slovenskej  republiky 700

mil. korún, v rámci zúčtovania finančných vzťahov zo štátne-

ho rozpočtu na rok  1994 so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou

vo výške 160,4 mil.  korún, z výsledkov clearingového zúčto-

vania s Českou republikou 855,4  mil. korún a ďalšie sa malo

riešiť formou úveru vo výške 645,8 mil. korún.

 

     Na základe  citovaného uznesenia vlády  Všeobecná zdra-

votná poisťovňa  požiadala ministerstvo financií  o návratnú

finančnú výpomoc na  sumu 645,8 mil. korún na  to, aby mohla

splatiť dlhy vyplývajúce zo základného fondu.

 

     Finančné  prostriedky  z  titulu  tohto úveru Všeobecná

zdravotná poisťovňa v roku 1995 zaslala poskytovateľom zdra-

votníckej  starostlivosti.  Posledná  časť  vyrovnania  dlhu

v roku 1994 cestou Ministerstva financií Slovenskej republi-

ky sa  riešila vo výške  855,4 mil. korún  a bola poskytnutá

v januári 1996.

 

     Pri schvaľovaní štátneho  rozpočtu a poistného rozpočtu

Všeobecnej zdravotnej poisťovne na  rok 1995 v decembri 1994

poukazovala Všeobecná  zdravotná poisťovňa na  to, že platba

poistného vo výške 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy nezabezpečí

ani v roku 1995 dostatočné zdroje na financovanie zdravotné-

ho poistenia. Výška zdrojov hospodárenia Všeobecnej zdravot-

nej poisťovne je ovplyvňovaná  štruktúrou a vekovým zložením

našich  poistencov. Všeobecná  zdravotná poisťovňa evidovala

k 1. 1. 1995 5 178  164 poistencov, čo predstavovalo v danom

období 96,7 % z celkového  počtu poistencov v Slovenskej re-

publike.

 

     V priebehu roku 1995 udelilo ministerstvo zdravotníctva

súhlas na  vznik ďalších zdravotných  poisťovní. S postupným

etablovaním nových zdravotných poisťovní sa znížil počet po-

istencov Všeobecnej  zdravotnej poisťovne o  760 tisíc pois-

tencov a  na konci roku  1995 predstavoval počet  poistencov

Všeobecnej zdravotnej  poisťovne 4 418 tisíc,  t. j. 82,28 %

počtu poistencov v rámci celého Slovenska. Z uvedeného počtu

poistencov  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne predstavuje po-

diel ekonomicky produktívnych poistencov  len 35,2 %. Podiel

poistencov, za ktorých platí zdravotné poistenie štát a Fond

zamestnanosti, predstavuje 64,8 %.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     chcem poukázať na to, že práve pomer medzi zdrojmi Vše-

obecnej  zdravotnej poisťovne  za produktívnych  poistencov,

ktorých je  35,2 %, a poistencov, za ktorých platí zdravotné

poistenie štát a Fond zamestnanosti, je 252 korún po preroz-

delení poistného za 64,8  % poistencov Všeobecnej zdravotnej

poisťovne.  A potreba  týchto zdrojov,  najmä za  poistencov

štátu  a  Fondu  zamestnanosti,  sa  práve výrazne podpísala

v záverečnej bilancii Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V os-

tatných zdravotných poisťovniach bol pomer oveľa priaznivej-

ší v  prospech zdrojov poisťovní,  pretože podiel ekonomicky

produktívnych poistencov bol 58  % a podiel poistencov štátu

a Fondu zamestnanosti bol 42 %.

 

     Pri hospodárení s  jednotlivými fondmi Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne boli v  priebehu celého roku 1995 najväčšie

problémy s  financovaním zdravotnej starostlivosti  práve zo

základného fondu. Zo základného fondu sa uhradilo v prepočte

na jedného  poistenca 414 korún mesačne,  hoci predpoklad na

úhradu bol len 404 korún.

 

 

     Problém s nedostatkom finančných prostriedkov základné-

ho fondu sa vyhrotil najmä  pri nákladoch na liečivá a zdra-

votnícke pomôcky, ktoré predstavovali sumu 7,2 mld korún, čo

je o  3,1 mld korún  viac, ako predpokladal  rozpočet na rok

1995. Súčasne s tým treba povedať, že počet balení jednotli-

vých liekov v roku 1995 sa  oproti roku 1994 nezvýšil a naši

revízni lekári a revízni  farmaceuti zistili, že dôvodom vy-

sokého čerpania  finančných prostriedkov bol  výrazný nárast

ceny liečiv.

 

     Tvorba správneho fondu  Všeobecnej zdravotnej poisťovne

bola v priebehu roku 1995 tvorená zálohovo vo výške 711 mil.

korún. V súlade so zákonom mohol byť správny fond tvorený až

do výšky 731,8 mil. korún. Použitie správneho fondu Všeobec-

nej zdravotnej poisťovne v sume 719,6 mil. korún predstavuje

čerpanie len vo výške 98 %.

 

     Z účelového fondu boli  v roku 1995 poskytnuté finančné

prostriedky  na úhradu  zvýšených výdavkov  určitým skupinám

poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a to po preroko-

vaní s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Tý-

kalo  sa to  skupín pacientov  vyžadujúcich si  predovšetkým

transplantácie, implantácie, doliečovacie  akcie a pacientov

s onkologickým ochorením.

 

     Z rezervného fondu Všeobecnej zdravotnej poisťovne boli

v roku 1995 hradené mimoriadne výdavky, ktoré nepredpokladal

poistný rozpočet.  Z tohto fondu  boli v súlade  s uznesením

správnej rady uvoľnené finančné prostriedky vo výške 89 mil.

korún na  zníženie záväzkov v roku  1994 voči poskytovateľom

zdravotníckej starostlivosti  za liečivá. Na  zmiernenie ná-

sledkov chrípkovej epidémie v  decembri 1995 Všeobecná zdra-

votná poisťovňa uvoľnila so  súhlasom správnej rady finančné

prostriedky vo výške 70 mil. korún.

 

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám vám návrh účtovnej  závierky a správy o hos-

podárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1995, ktorej

záverečná bilancia predstavuje:

 

- zdroje v roku 1995 vo výške 25,122 mld Sk,

- použitie v roku 1995 je  vyššie 26,962 mld Sk,

- schodok v hospodárení je 1,840 mld Sk.

 

     Schodok v hospodárení nevznikol z dôvodu nehospodárneho

financovania  v jednotlivých  fondoch Všeobecnej  zdravotnej

poisťovne za rok 1995. Príčinou bola nepriaznivá skladba po-

istencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne v neprospech skupi-

ny,  t. j. v neprospech  tých  64,8 %  poistencov Všeobecnej

zdravotnej poisťovne,  za ktorú platí  poistné štát a  výška

ktorého v minulom roku predstavovala  13,7 % z 54 % minimál-

nej mzdy, a ďalej neúmerné  prekročenie nákladov na  liečivá

a zdravotnícke pomôcky o 3,1 mld Sk.

 

     Vážené panie poslankyne,  vážení páni poslanci, dovoľu-

jem si vás požiadať  o odsúhlasenie predloženej účtovnej zá-

vierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťov-

ne za rok 1995.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu riaditeľovi Všeobecnej zdravotnej poisťov-

ne pánu  Hostýnovi. Nech sa  páči, pán riaditeľ,  sadnite si

hore na najvyšší piedestál.

 

 

     Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  zdravotníctvo a sociálne  veci poslancovi Jaro-

slavovi  Paškovi, aby  podal správu  o výsledku prerokovania

návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu výborov

Národnej rady  Slovenskej republiky o  výsledku prerokovania

návrhu účtovnej  závierky a  správy o hospodárení Všeobecnej

zdravotnej poisťovne za rok 1995.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 923 z 15. apríla 1996 pridelil návrh účtovnej

závierky a správu o  hospodárení Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne za rok 1995  Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na preroko-

vanie do 13. júna 1996.  Súčasne poveril Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre zdravotníctvo  a sociálne veci pri-

praviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky spoloč-

nú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo vý-

boroch a návrh na  uznesenie Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky prero-

kovali predložený návrh v  stanovenom termíne. Výbory vyjad-

rili súhlas s návrhom účtovnej  závierky a so správou o hos-

podárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1995 a odpo-

ručili Národnej  rade Slovenskej republiky  predložený mate-

riál  schváliť. Výbory  vyjadrili súhlas  s tým,  že celkové

zdroje na  financovanie zdravotného poistenia mala Všeobecná

zdravotná poisťovňa  vo výške 25 122 248  tisíc  Sk. Použité

boli  prostriedky vo  výške 26 962 188  tisíc  Sk  a schodok

v hospodárení dosiahol výšku 1 839 940 tisíc korún.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci okrem uvedeného požiadal ministra fi-

nancií  a ministra  zdravotníctva Slovenskej  republiky, aby

vypracovali metodický  pokyn na jednotné  vykazovanie hospo-

dárskych údajov týkajúcich  sa všetkých zdravotných poisťov-

ní.

 

     Milé kolegyne,  vážení kolegovia, ako  spoločný spravo-

dajca výborov  Národnej rady Slovenskej  republiky odporúčam

prijať uznesenie, ktoré máte v spoločnej správe výborov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  poslancovi  Paškovi  a  prosím  ho, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o dvadsiatom šiestom bode programu. Do

rozpravy sa  písomne prihlásil jeden poslanec,  a to pán po-

slanec Šagát. Nech sa páči.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte, aby som sa krátko vyjadril k účtovnej  závier-

ke  a správe  o hospodárení  Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a vzniesol niekoľko otázok na pána riaditeľa.

 

     Iste, najdôležitejší je schodok 1,8 mld. Ja som si sku-

točne správu podrobne prečítal a chcem sa spýtať v súvislos-

ti s týmto schodkom na  faktory, ktoré by to mohli ovplyvňo-

vať.  Predovšetkým, či  v 1,8  mld je  započítaná aj pôžička

645 miliónov, alebo  či 1,8 mld je schodok  a poisťovňa musí

ešte vrátiť aj 645 miliónov. To je jedna otázka.

 

     Druhá otázka - pokiaľ ide  o schodok, je asi takáto. Na

x-tej strane, prepáčte, že ju neviem nájsť, ale pán riaditeľ

bude vedieť určite odpovedať, je uvedené, že do závierky ne-

boli  zahrnuté financie,  ktoré prešli  z prerozdeľovania za

mesiace november a december. Keď som si urobil krátky prepo-

čet, peniaze  z tohto prerozdelenia  za november a  december

1995 by podľa  mojich výpočtov mali činiť okolo  1,5 mld ko-

rún. Pýtam sa, keď je urobená  závierka k 31. decembru a nie

sú tam tieto peniaze zahrnuté, už by mali určite byť na účte

Všeobecnej  zdravotnej poisťovne,  teda ako  sa teraz  zmení

schodok, keď sa vyrovná  tento technický nedostatok prevede-

nia z prerozdeľovacieho účtu. Tým  by totiž celý schodok vy-

zeral možno úplne inak.

 

     A tretia  otázka sa týka dlhu.  Prvá bola, či je  v tom

645 miliónov, druhá otázka sa týka schodku, ako je to s pre-

rozdelením za  november a december, a  tretia otázka je, ako

sa  premietli do  tohto schodku  pohľadávky, ktoré poisťovňa

nedokázala vybrať. Ako je uvedené  na strane 6, sú na úrovni

asi 953  miliónov. Keby si  bol, pán riaditeľ,  taký láskavý

a ozrejmil tieto veci, aby sme vedeli ten schodok lepšie po-

súdiť.

 

     Pokiaľ ide o schodok, štvrtá  pripomienka sa týka strán

4 a 5. Tam uvádzate, že v dôsledku chybnej legislatívy, kto-

rá nedostatočne upravuje registráciu  poistencov a jeden po-

istenec je neprerušene súčasne evidovaný aj v dvoch poisťov-

niach,  vznikajú  straty  pre  Všeobecnú  zdravotnú poisťov-

ňu. Tie  ste bližšie  nekvantifikovali, len ste napísali, že

vznikali veľké  straty, čo by  asi finančná inštitúcia  mala

uviesť presnejšie. A pýtam sa, keď ste minulý rok vstupovali

do  zákona o  zdravotnom poistení,  prečo sa  neurobila taká

úprava, aby sa tento  nedostatok v hlásení o preregistrovaní

odstránil. To  je k schodku. Tento  schodok, ako iste viete,

čiastočne riešila poisťovňa tým,  že skrátila výdavky na vý-

kony v nemocničných častiach.

 

     A druhý okruh problémov  sa bude týkať vášho argumentu,

že ste museli z výkonov pre  nemocnice dať 1,8 mld na lieky.

Uvádza sa, a  vy ste to tu, pán  riaditeľ, sám zdôvodňovali,

že to bolo preto, že došlo k enormnému nárastu cien. Skutoč-

ne, musím veľmi dôrazne  protestovať, že nemôžem zobrať túto

argumentáciu, pretože platila kategorizácia liekov, ktorá sa

v priebehu roku 1995 nezmenila, a  preto nemohlo dôjsť k ná-

rastu cien takým spôsobom,  pretože lekári mohli predpisovať

len lieky, ktoré sú uvedené v  kategóriách 1, 2 alebo 3. Sa-

mozrejme, podľa toho sú hradené poisťovňou, to je jedna vec.

 

     Druhá vec je, že došlo skutočne - čo by sa v takej veľ-

kej finančnej inštitúcii nemalo  stať - k absolútne nezodpo-

vednému vytvoreniu rozpočtu na lieky, ktorý bol strašne pod-

hodnotený. Keďže v roku 1994  sa čerpalo na lieky zo základ-

ného fondu 26 % a v roku  1995 30 %, nárast je prakticky len

na úrovni  3-4 %, čo nemôže  byť 2 mld rozdielu,  tak ako to

urobilo,  pretože v  roku 1994  sa dalo na  lieky niečo vyše

5 mld a v roku 1995 približne 7,2 mld.

 

     Pán riaditeľ, nevidím, že ste  veľmi dobre zvládli ana-

lytickú časť, prečo došlo k nárastu výdajov na lieky, a mys-

lím si,  že to bol normálne  predpokladaný výdavok, ktorý sa

dal  zakalkulovať  do  rozpočtu.  Deficit vznikol jednoducho

preto, ako ste formulovali,  že platba štátu  na úrovni 54 %

z 13,7 % minimálnej  mzdy bola nízka. Upozorňovali sme na to

pri tvorbe rozpočtu a deficit zákonite musel vzniknúť.

 

     Dovoľte, aby som sa opýtal na  strane 8, ak by ste mali

trpezlivosť, viem,  že už máte vietor  v plachtách a myslíte

na príjemné  dni, na dovolenku,  ale napriek tomu,  keby ste

boli takí láskaví a všimli si 2 odsek na strane 8. Nedokázal

som ho totiž  pochopiť. Som však lekár, a  nie ekonóm, možno

sa to  dá vysvetliť. K  31. 12. 1995  zostatky na príjmových

účtoch, ktoré  neboli prevedené do  fondov, predstavovali 90

miliónov. Z  tejto sumy sa  mal dotovať základný  fond sumou

135 a  správny fond 20. Neviem,  ako by sa mohlo  potom z 90

miliónov dotovať čiastkou 135 a plus ešte 20 mil. iné fondy,

nie je mi to jasné. Aj koniec toho odseku je veľmi zaujímavý

a neviem ho vysvetliť.

 

     Takisto na strane 8, pán  riaditeľ, sa uvádza v predpo-

slednom odseku, že záväzky základného fondu predstavujú výš-

ku 2  mld, ale celkový schodok  je 1,8 mld. A  posledná veta

- pohľadávky  základného fondu  sú 86  miliónov, ale celkové

pohľadávky na strane 6, tak  ako som už citoval, ste poveda-

li, že  sú 953. Veľmi starostlivo  som síce študoval správu,

ale som zmätený z týchto čísel.

 

     Dovoľte krátko povedať ešte niekoľko poznámok a položiť

niekoľko otázok predovšetkým  ku kúpeľnej starostlivosti, to

iste bude  všetkých zaujímať. Na  kúpeľnú starostlivosť, ako

sa uvádza  na strane 11, sa  investovalo takmer 100 miliónov

korún a liečilo  sa vyše 18 tisíc poistencov.  Chcem sa spý-

tať, či všetci poistenci, ktorí  mali nárok na kúpeľnú lieč-

bu,  sa odliečili,  alebo či  zostali nejaké  poukazy, alebo

niektorí neuspokojení poistenci. Chcem sa  opýtať - je to na

strane 12  - prečo a  ako sa liečba  v zahraničí platila  zo

základného fondu, ako som pochopil  zo správy. Myslím si, že

je to podľa skladby liečba,  ktorá sa mala uhrádzať z účelo-

vého alebo rezervného fondu. Lebo potom sa takisto na strane

15 uvádza účelový fond - transplantácie kostnej drene, obli-

čiek, implantácia atď. Na jednej  strane sa to riešilo lieč-

bou v  zahraničí a okrem  toho sa to  riešilo akoby z  dvoch

fondov. Tak ako je to možné? Možno sa to dá vysvetliť.

 

     Správny fond - v správnom fonde  na prevádzkové náklady

bolo určených  439 miliónov korún  a vytvorili sa  odpisy vo

výške 66 miliónov korún. Chcem  sa opýtať, pán riaditeľ, ako

sa použilo týchto 66 miliónov korún. Tým, že ste si vytvori-

li  odpisy,  pravdepodobne  na  reprodukciu  základných pro-

striedkov, teda boli použité ako investičné peniaze, lebo sú

uvedené v kolónke prevádzkových peňazí.

 

     Vážení  páni poslanci,  pani poslankyne,  neviem, či je

možné (strana  14) podpísať bianko šek  na 129 miliónov sta-

vebných investícií, keď nemáme ich rozpis. Kam sa tie penia-

ze dali, čo sa týka investičných prostriedkov? Neviem, či tu

nemala byť stručná analýza, kam sa tie investičné prostried-

ky dali. Navštívil som pána riaditeľa pred dva a pol týždňa-

mi a prosil som ho o  informáciu o kúpe budovy pre poisťovňu

v Košiciach. Gentlemansky sme sa dohodli, že mi poskytne in-

formácie. A  za 14 dní  som nedostal žiadnu  informáciu, na-

priek tomu,  že som urgoval odpoveď.  Nebudem tú kauzu ďalej

rozvádzať, ale myslím  si, že by bolo dobré,  keby sme v bu-

dúcnosti mali pri investičných  nákladoch rozpis, na čo boli

použité.  A v  tej celej  kauze prekáža  predovšetkým to, že

člen správnej rady Ing.  Tarášek, súčasne riaditeľ stavebnej

firmy,  dostal zákazku  na rekonštrukciu  tej budovy  za 128

miliónov korún.  Neviem, či je  to správne, aby  sa to takto

riešilo.

 

     A keď sme pri správnej  rade, možno pán poslanec Oravec

bude mať konečne tú odvahu, že  vstane a povie, a pán riadi-

teľ  to potvrdí,  lebo druhou  informáciou, ktorú  som chcel

získať od pána riaditeľa, bolo to, koľko správna rada dosta-

la vyplatené za svoje zasadania  v priebehu roku 1995 do 30.

mája 1996. Túto odpoveď som  nedostal. A takisto by som ešte

chcel mať  takú malú doplňujúcu otázku,  keďže vidím, že pán

poslanec Oravec sa chystá vystúpiť, či je pravda, že správna

rada schválila  nákup 21 eurotelov pre  členov správnej rady

tohto roku.

 

     Pokiaľ ide o účelový fond, ten, ako sa uvádza, je urče-

ný na úhradu zvýšených  výdavkov v súvislosti s poskytovaním

zdravotnej  starostlivosti určitým  skupinám poistencov.  Je

tam úspora zdrojov  20 miliónov. Škoda, že nie  je pri pred-

kladaní tejto  vážnej finančnej bilancie,  ktorá hospodárila

s 25 mld  korún, čo nie je  skutočne málo, predseda správnej

rady, pretože mnohé veci pán  riaditeľ musel riešiť tak, ako

určila správna rada. A pýtam  sa, prečo napríklad nebol úče-

lový  fond vyčerpaný  a prečo  sme museli  zo Štátneho fondu

zdravia dať 20 miliónov na  nákup liekov a spotrebného mate-

riálu pre  kardiochirurgiu, keď v účelovom  fonde boli na to

peniaze.

 

     To isté  sa týka rezervného  fondu, ktorý má  úsporu 93

miliónov korún. Štátny fond zdravia by sa mal použiť na rie-

šenie celonárodných  problémov, a nie  používať na spotrebný

materiál.  A tu  sme mali  zasa 93  miliónov korún a neviem,

prečo sme ich nepoužili na veci, ktoré bolo treba uhradiť.

 

     Vážená snemovňa, táto  správa skutočne veľmi objektívne

dáva dôvod  na vznik mnohých otázok.  Dúfam, že pán riaditeľ

bude vedieť na ne odpovedať. Nevýhodou tejto snemovne je to,

že pravdepodobne  sa už nebude  dať vystúpiť, pretože  ak by

nebolo dostatočne  dobre odpovedané na  moje otázky, navrhol

by  som vám,  aby  ste  neodhlasovali túto  účtovnú závierku

a aby ste ju nechali  prepracovať. Ale keďže bude vystupovať

pán  riaditeľ, nádejám  sa,  že  úspešne odpovie  a vysvetlí

všetky otázky, ktoré som položil,  a zatiaľ by som tento ná-

vrh nevzniesol.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Šagátovi. Hlási sa ešte niekto?

Pán poslanec Kováč - faktická poznámka?

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Len s faktickou poznámkou a azda s otázkou. Pretože má-

me v ruke dokument uznesenia  správnej rady, kde sa píše, že

všetky  otázky  spojené  so  stanovením  výšky odmien členov

správnej rady  a dozornej rady sú  tajným predmetom, teda je

to tajný dokument, chcem sa  spýtať, prečo má byť predo mnou

ako poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne utajovaná tá-

to skutočnosť. To po prvé.

 

     Po druhé, žiadam, aby takáto skutočnosť bola odtajnená.

A po tretie, prosím pána  riaditeľa, aby v odpovedi povedal,

aká konkrétna suma bola vyčlenená na odmeny  členom správnej

rady a dozornej rady  Všeobecnej zdravotnej poisťovne z roz-

počtu a aká bola v reále vyplatená.

 

     Vopred ďakujem pekne za odpoveď.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Vyhlasujem rozpravu o  dvadsiatom šiestom bode programu

za skončenú.

 

     Chce sa  k rozprave vyjadriť  riaditeľ Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne pán Hostýn? Nech sa páči.

 

Riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne E. Hostýn:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte, aby som sa v prvom rade poďakoval spravodajco-

vi pánu poslancovi Paškovi  za uvedenie celého materiálu. Po

druhé, chcem poďakovať aj doktorovi Šagátovi, poslancovi Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, že si dal námahu a skutoč-

ne perfektne a detailne niektoré  veci študoval, hoci sa do-

pustil  niektorých  nepresností  a  niektorých zavádzajúcich

skutočností, ktoré  si nesprávne vyložil. Neviem,  či som si

stačil zapísať všetky jeho pripomienky, ale v krátkosti, po-

kiaľ budem stačiť, budem odpovedať.

 

     Prosím  vás  pekne,  poďme  najprv  k liekovej politike

a k problematike liekov  vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

Mám tu materiál, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na lieky,

ktoré Všeobecná zdravotná poisťovňa vyplatila ako receptové,

je to suma 30,03 %,  teda jedna tretina z celkového rozpočtu

bola daná na receptové lieky - 30,3 %. Nepočítam do toho eš-

te náklady  na lieky, ktoré  vynaložili jednotlivé oddelenia

nemocníc s poliklinikou a nepočítam do toho ani lieky, ktoré

používajú  praktickí a  odborní lekári  vo svojich  ambulan-

ciách. Okrem toho nepočítam do  tohto počtu, do tých 30,3 %,

špeciálne lieky,  ktoré Všeobecná zdravotná  poisťovňa platí

onkologickým pacientom, ktoré sú  veľmi drahé a veľmi špeci-

fické a platíme ich len  individuálne na poistenca, ktorý si

to nevyhnutne vyžaduje v rámci svojej liečby. Okrem toho sme

do tohto  balíka nákladov na  lieky nepočítali ani  osobitne

hradený špeciálny zdravotný materiál a liečivá, ktoré nie sú

započítavané do ošetrovacieho dňa.  Myslím tým napríklad pa-

cemakery a podobne. Čiže takto je to.

 

     Pokiaľ išlo o to, že máme úsporu na špeciálnom zdravot-

nom materiáli, prosím vás pekne,  závierka sa robí po 1. ja-

nuári predchádzajúceho roku a  na základe čerpania jednotli-

vých  nemocníc s  poliklinikou, ktoré  mali pridelené určité

finančné  prostriedky na  to, aby  tento špeciálny zdravotný

materiál použili.  Ak ho nepoužili,  tak nám vznikla  určitá

úspora a preplatok v  jednotlivých nemocniciach s poliklini-

kou, čo je celkom jasné a nejakých tých pár percent nemuseli

alebo nemohli použiť, alebo nemali pacientov vhodných na to,

aby tento špeciálny zdravotný  materiál kúpili a použili pre

poistencov.

 

     K množstvu liekov, k hodnote  a k tomu, ako sa hospodá-

rilo s  liekmi, by som  rád povedal jedno.  V roku 1994  bol

rozpočet  na lieky  a zdravotnícke  pomôcky vo  výške 3,601.

Skutočnosť bola  5 mld 346,6.  Predpokladali sme pri  tvorbe

rozpočtu na rok 1995, že vhodnou liekovou politikou sa poda-

rí znížiť množstvo finančných  prostriedkov o 1 miliardu. To

bol prvý dôvod  a predpokladali sme, že to  klesne na 4 mld.

A druhý dôvod bol  ten, že sme chceli, aby  rozpočet bol vy-

rovnaný,  a predpokladali  sme, že  prídu určité  opatrenia,

ktoré nám  pomôžu tento vyrovnaný  rozpočet nejakým spôsobom

dodržať. Plnenie v roku 1995 - rozpočet bol 4, 076 mld, sku-

točnosť bola 7 209,8, percento plnenia bolo 176,9 %. Taká je

skutočnosť, pokiaľ ide o lieky a liekovú politiku.

 

     Druhá  otázka od  pána poslanca  Šagáta bola  o tom, či

pôžička,  o ktorú  sme požiadali  ministerstvo financií  ako

o návratnú finančnú  pôžičku, je zahrnutá  v rozpočte, alebo

nie. Prosím, táto pôžička nie  je zahrnutá v rozpočte, s tou

sa  nepočítalo,  pretože  je  predpoklad,  že tieto finančné

prostriedky získame tým, že zlepšíme a skvalitníme výber po-

istného, najmä  u chronických neplatičov.  Správne podotkol,

že finančné prostriedky, ktoré  nám dlžia jednotliví zamest-

návatelia, sú vo výške viac ako 900 miliónov korún. Na tento

rok za prvý kvartál sa  nám podarilo vybrať z týchto finanč-

ných prostriedkov  70 miliónov korún, ktoré  sme okamžite na

konci prvého  štvrťroka poukázali ministerstvu  financií ako

splátku na návratnú finančnú výpomoc.

 

     Kategorizácia, myslím, už bola.

 

     Kúpeľná starostlivosť sa stala podľa zákona o Liečebnom

poriadku  dávkou nárokovateľnou  a skutočne  sme všetkým pa-

cientom, ktorí mali požiadavku  na kúpeľnú liečebnú starost-

livosť v roku  1995, vyhoveli, až na malé  výnimky (keď pri-

šiel návrh v posledných decembrových dňoch, už sa nedal rea-

lizovať),  ale  tie,  ktoré  prišli  skôr,  sme realizovali.

A vzhľadom na to, že sme  nemali dostatok kapacít na Sloven-

sku, zakúpili sme aj  určité množstvo poukazov do Františko-

vých  Lázní,  kde  sme  pacientov  liečili. Neostali vlastne

žiadne resty z minulého roka.

 

     Investičné prostriedky. Prosím vás, veľmi rád predložím

Národnej rade Slovenskej republiky materiály o tom, kde, ke-

dy a aké  investičné prostriedky sme v roku  1995 dali. Pri-

znám  sa bez  bitia,  prvýkrát  sme robili  účtovnú závierku

o hospodárení  vo Všeobecnej  zdravotnej poisťovni.  Nemáme,

ani  podľa zákona  nie    predpísané žiadne  tabuľky alebo

predpísané tlačivá, čo v tom musí byť. Domnievali sme sa, že

to, čo predkladáme, je dostačujúce, a v prípade, že niektorí

páni poslanci  alebo pani poslankyne  by mali záujem,  veľmi

radi dáme k dispozícii a na nahliadnutie akýkoľvek materiál,

ktorý sa týka Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

 

     Chcel  by som  len  podotknúť,  že práve  pred mesiacom

skončila u nás veľká  finančná previerka, ktorú vykonalo Mi-

nisterstvo financií Slovenskej republiky a nenašlo prakticky

žiadne  závady  v  hospodárení  a  financovaní vo Všeobecnej

zdravotnej poisťovni. Pokladáme to za veľký úspech.

 

     Pokiaľ ide o  informáciu o Košiciach a čo  sa týka, pán

poslanec, vášho listu, myslím si, že ako riaditeľ Všeobecnej

zdravotnej poisťovne nemám  povinnosť zodpovedať prednostovi

detskej kliniky,  ktorý odo mňa  žiada materiály o  určitých

veciach,  ktoré sa  týkajú Všeobecnej  zdravotnej poisťovne.

Práve preto  som nedal ani  odpoveď. Mám pre  vás pripravený

list, kde vás  prosím, aby ste si to  vyžiadali úradnou ces-

tou, prostredníctvom predsedu správnej  rady a potrebné pod-

klady na vašu činnosť určite dostanete. Zatiaľ vám môžem len

toľko povedať, že mám  pripravený celý "fascikeľ" materiálov

o Košiciach od roku 1992  práve  na základe nášho rozhovoru.

Je to pripravené, a ak  to predseda správnej rady odsúhlasí,

celý komplexný materiál, kedy  boli výberové konania, zápis-

nice z  výberových konaní a  všetko, myslím si,  že máte mať

k dispozícii.

 

     Eurotel - zatiaľ sa  neuvažuje o  žiadnom eurotele, ale

myslíme si,  že členovia správnej rady,  poviem to otvorene,

zatiaľ to nie je, ale môj názor je ten, že by mali mať urči-

té pracovné nástroje, aby boli k dispozícii  a aby sme mohli

s nimi komunikovať. Nehovorím, že to má byť eurotel, ale ne-

jaké pracovné nástroje potrebujú a  mali by ich mať na svoju

prácu. Zatiaľ, prosím, nedostali nič.

 

     Pokiaľ  ide o  čerpanie účelového  a rezervného  fondu,

prosím,    som  to  tu  spomenul,  že ak neboli požiadavky

- zjednoduším si to, pre nemocnicu na Kramároch sme vyčleni-

li 4 milióny  korún na  špeciálny fond a Kramáre ho nevyčer-

pali, tak zvyšok  bola úspora, a to sú  tie percentá, úspory

na účelovom fonde. Podobne to je aj s rezervným fondom.

 

     Ešte  by som  sa rád  vrátil k  liekom za  prvý kvartál

1996, aby ste mohli, páni  poslanci, porovnať, aký je nárast

liekov za prvý  kvartál 1995 a aký je  nárast liekov za prvý

kvartál 1996. Chcel by som vám povedať, že v prvom štvrťroku

1995  celkové náklady  činili 1  310 594  tisíc Sk,  v prvom

štvrťroku 1996 náklady  na lieky činili 1 630  482 tisíc ko-

rún,  teda nárast  nákladov na  lieky v  celkovej hodnote je

viac ako 319 tisíc korún. Priemerné náklady za lieky na jed-

ného  poistenca v  prvom štvrťroku  1995 boli  265,78 korún.

V I. kvartáli 1996 boli už náklady 370,08 korún.

 

     Chcel  by som  len upozorniť  panie poslankyne  a pánov

poslancov, že náklady na lieky  stúpajú. Nemá pravdu pán po-

slanec, keď hovorí, že sa nezvýšili ceny liekov. Cena liekov

sa zvyšovala  v priebehu roku,  aj v tomto  roku práve teraz

ministerstvo  financií zvýšilo  cenu liekov  zo Slovakofarmy

o 22 %. Teraz pred týždňom. Takže ceny liekov stúpajú. Hovo-

rím to len preto, aby sme mali ilustrované aj tieto veci.

 

     Neviem, či som vám stačil odpovedať.

 

     Pokiaľ ide o pána poslanca  Kováča, rád by som povedal,

ak ma  pán predseda Národnej rady  alebo predsedajúci zbaví,

povedal by som, povinnej  mlčanlivosti, prosím, spokojne od-

poviem aj na to, aké platy majú členovia správnej a dozornej

rady. (Hlasy z pléna.)

 

     Ak som neodpovedal, pán poslanec Šagát alebo pán posla-

nec Kováč, prosím, pýtajte sa, som ochotný ďalej odpovedať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem riaditeľovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne pá-

nu Hostýnovi.

 

     Chce sa ešte vyjadriť pán poslanec Paška?

 

 

 

Poslanec J. Paška:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Máte procedurálnu pripomienku? (Hlasy zo sály.) Rozpra-

va je ukončená. Ďakujem pekne.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o  návrhu uznesenia. Prosím pá-

nov poslancov,  aby prišli do rokovacej  sály. Nech sa páči,

pán spravodajca.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     v  rozprave vystúpili  dvaja poslanci.  Z ich vystúpení

však nevzišli žiadne návrhy na iné uznesenie, ako máte pred-

ložené v spoločnej správe, preto  by sme mali hlasovať o uz-

nesení zo spoločnej správy. Odporúčam, aby sme ho prijali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať  o návrhu  uznesenia Národnej

rady Slovenskej republiky. Prosím,  prezentujme sa a hlasuj-

me. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

Slovenskej  republiky, ktorým  sme schválili  návrh účtovnej

závierky a správy o hospodárení  Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne za rok 1995.

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Nasleduje  d v a d s i a t y  s i e d m y  bod programu,

ktorým je

 

     návrh  účtovnej  závierky  Sociálnej  poisťovne  za rok

1995.

 

     Podľa § 7 ods. 1  písm. a) zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 274/1994  Zb. o Sociálnej poisťovni ná-

vrh účtovnej závierky predkladá správna rada Sociálnej pois-

ťovne  na  schválenie  Národnej  rade  Slovenskej  republiky

v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného

účtu Slovenskej republiky.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  398 a spoločnú správu výbo-

rov ako tlač 398a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uz-

nesenia Národnej rady.

 

     Výbor Národnej  rady pre zdravotníctvo  a sociálne veci

odporučil, aby  návrh účtovnej závierky  Sociálnej poisťovne

za rok  1995 odôvodnil a  vyjadril sa v  rozprave na schôdzi

Národnej rady s jej  súhlasom predseda správnej rady Sociál-

nej poisťovne pán Vojtech Tkáč.

 

     Hlasujeme o tom, či pán Tkáč môže predniesť správu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 71 poslancov. Je nás málo. (Gong.)

 

     Ešte raz sa budeme prezentovať  a hlasovať, či môže pán

Tkáč vystúpiť. Nech sa páči, znova hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme vyjadrili súhlas s  tým, aby návrh

účtovnej závierky Sociálnej poisťovne  za rok 1995 odôvodnil

a vyjadril sa k rozprave predseda jej správnej rady pán Voj-

tech Tkáč. Prosím ho, aby sa ujal slova.

 

Predseda správnej rady Sociálnej poisťovne V. Tkáč:

 

     Vážená Národná rada,

 

     ďakujem  za súhlas  a  možnosť  vystúpiť pred  vami pri

predkladaní návrhu účtovnej  závierky Sociálnej poisťovne za

rok 1995. Materiál predkladám v mene správnej rady Sociálnej

poisťovne na základe ustanovenia §  7 ods. 1 písm. a) zákona

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  274/1994 Z. z.

o Sociálnej poisťovni.

 

     Účtovná závierka za minulý rok bola spracovaná v súlade

s príslušnými  predpismi  o  účtovníctve  a  po  prerokovaní

a schválení v správnej rade  ju predkladáme Národnej rade na

schválenie.

 

     Predkladaný materiál dokumentuje  stav v tvorbe zdrojov

a ich použití na výkon nemocenského poistenia a dôchodkového

zabezpečenia, na výplatu nesystémových a štátnych sociálnych

dávok a  nákladov priamo súvisiacich s  výkonom činností So-

ciálnej poisťovne v prvom  roku jej pôsobenia  ako samostat-

nej verejnoprávnej inštitúcie.

 

     Systém priebežného financovania  výplatných dávok nemo-

cenského poistenia a dávok  dôchodkového zabezpečenia si vy-

žaduje skončenie hospodárenia príslušného roku zo zabezpeče-

ných zdrojov na financovanie výdavkov aspoň na obdobie 1 me-

siaca nasledujúceho roku, čo sa tejto inštitúcii v prvom ro-

ku hospodárenia podarilo.

 

     Priaznivý  výsledok  hospodárenia  Sociálnej  poisťovne

v základnom Fonde nemocenského poistenia  umožní v roku 1996

realizovať legislatívnu úpravu  schválenej najvyššej hranice

čistej dennej  mzdy na výpočet  dávok nemocenského poistenia

s predpokladanou účinnosťou od 1. januára 1996.

 

     Obdobne v súvislosti s  hospodárením vo Fonde dôchodko-

vého  poistenia a  zabezpečenia  sme  v rámci  správnej rady

pripravili  finančný priestor  na krytie  zvýšenia dôchodkov

v roku  1996, čo v  rozpätí 11  mesiacov spolu  so  zvýšením

dôchodkov v roku 1995 bolo viac ako 20 %. Treba upozorniť na

skutočnosť, že legislatívna  úprava zníženia percenta poist-

ného  z nemocenského  poistenia na  dôchodkové zabezpečenie,

bez kladného bilančného rozdielu z  roku 1995 by v roku 1996

spôsobila insolventnosť základného  Fondu nemocenského pois-

tenia. Kladný bilančný rozdiel základného Fondu dôchodkového

zabezpečenia z roku 1995 umožnil plynulé financovanie výpla-

ty  dávok dôchodkového  zabezpečenia v  januári tohto  roku.

Tvorba  zdrojov základného  Fondu dôchodkového  zabezpečenia

z výberu poistného je rozložená na celý mesiac.

 

     Priaznivým  výsledkom hospodárenia  sa potvrdzuje opod-

statnenosť  existencie Sociálnej  poisťovne ako  inštitúcie,

ktorá svojou činnosťou dokázala schopnosť  zabezpečiť príjmy

v čase a v rozsahu, ktorý je potrebný na výplaty zákonmi ga-

rantovaných dávok. Celkový obraz o hospodárení Sociálnej po-

isťovne dokresľujú faktografické údaje spracované v tabuľko-

vých prehľadoch a grafoch.

 

     Po rokovaniach v príslušných  výboroch Národnej rady sa

správna rada  Sociálnej poisťovne stotožňuje  s uzneseniami,

ktoré sú  predmetom rokovania dnešnej  schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu predsedovi správnej rady.

 

     Prosím  spoločnú spravodajkyňu  výborov pani poslankyňu

Martu  Aibekovú, aby  podala správu  o výsledku prerokovania

návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi  predniesť spoločnú správu  výborov Národnej

rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu úč-

tovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1995.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 923 z 15. apríla 1996 pridelil návrh účtovnej

závierky Sociálnej poisťovne za rok 1995 dvom výborom Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky, a  to výboru  pre financie,

rozpočet a menu a výboru  pre zdravotníctvo a sociálne veci.

Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali

predložený materiál v stanovenom termíne.

 

     Výbory zhodne  vyjadrili súhlas s  návrhom účtovnej zá-

vierky Sociálnej poisťovne na rok 1995 a odporúčali schváliť

ho s tým, že:

 

- celkové príjmy dosiahli výšku 55 587 832 tisíc korún,

 

- výdavky, náklady dosiahli výšku 48 937 840 tisíc korún,

 

- prebytok hospodárenia za  rok 1995 bol vo výške  6 649 992

  tisíc korún.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci okrem uvedeného súhlasu a odporúčania

pre Národnú radu Slovenskej  republiky požiadal správnu radu

Sociálnej poisťovne, aby predložila do augusta 1996 informá-

ciu  o vynaložených  finančných prostriedkoch  na informačný

systém od vzniku Národnej poisťovne, fondov nemocenského po-

istenia,  dôchodkového  zabezpečenia  a  súhrnnú  informáciu

o konkrétnych  opatreniach zameraných  na zlepšenie situácie

vo výbere  poistného spolu s návrhmi  na uplatnenie opatrení

v nasledujúcich rokoch.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  súčasťou spoločnej správy je

aj uznesenie, ktoré nebudem čítať, nakoľko ho všetci poslan-

ci dostali  v písomnej podobe.  Hlasovať budeme podľa  tohto

predloženého uznesenia, ktoré v oboch  bodoch - v bode A  aj

v bode B - odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni Aibekovej  a prosím ju, aby za-

ujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Pani   poslankyne,  páni   poslanci,  otváram  rozpravu

o dvadsiatom siedmom bode programu.

 

     Zatiaľ nemám žiadnu prihlášku  na vystúpenie. S faktic-

kými poznámkami  sa prihlásili pán Hanker  a pán Kováč. Nech

sa páči.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení prítomní,

 

     treba konštatovať podľa predloženého materiálu, že čin-

nosť  súvisiaca s  transformáciou z  úrovne bývalej Národnej

poisťovne na nové nástupnícke subjekty k 1. januáru 1995 bo-

la správna.

 

     Porovnaním predchádzajúceho  obdobia  rokov 1993 a 1994

s hodnoteným  obdobím z  hľadiska hospodárenia Sociálnej po-

isťovne  v roku  1995 pozitívne  výsledky umožnili  zvýšenie

úrovne dávok nemocenského  poistenia a dôchodkového zabezpe-

čenia a položili základ na ďalšiu úpravu výšky dávok dôchod-

kového  zabezpečenia aj  v roku  1996. V  tomto zmysle treba

konštatovať,  že  krok  uskutočnený  v  roku 1994, smerujúci

k odčleneniu systémov sociálneho poistenia a zdravotného po-

istenia, sa javí bez akýchkoľvek pochybností správny.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec, to nie je  faktická poznámka, mali ste sa

prihlásiť do rozpravy. (Hlasy o  tom, že už je koniec vystú-

penia poslanca Hankera.) Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     budem mať  len niekoľko malých  poznámok k predloženému

účtu Sociálnej  poisťovne, a to poznámky,  o ktorých si mys-

lím, že smerujú k zlepšeniu situácie poistencov.

 

     Po  prvé, treba  konštatovať, že  vo Fonde nemocenského

poistenia  pretrváva vysoký  prebytok. Tento  prebytok podľa

môjho  názoru treba  koncepčne riešiť  a žiadalo  by sa, aby

práve  takáto koncepcia  bola pripojená, alebo aby  sme boli

o nej informovaní. To znamená,  že alebo znížime platby, aby

sa  takýto prebytok  nevytváral, alebo  zvýšime poskytovanie

nemocenských dávok, to znamená,  akým spôsobom chce postupo-

vať fond ďalej.

 

     Upozorňujem  na  to,  čo  si  málokto  z vás všimol, že

správny  fond sa  vytvára z  celkových príjmov,  čiže nielen

z vybrania  poistného, a  preto je  pre každú  poisťovňu ne-

smierne výhodné, ak si chce  zvýšiť správny fond, že tam zo-

stávajú prebytky, že sa  nevyplatia, pretože sa správny fond

vytvára vlastne  z kumulácie všetkých príjmov.  Čím je vyšší

prebytok, tým  je vyšší správny  fond. A myslím  si, že toto

nie je naším cieľom. Naopak, naším  cieľom by malo byť v zá-

ujme  poistencov udržať  vyrovnaný rozpočet,  a nie rozpočet

takto prebytkový. Iba ak  by sa Sociálna poisťovňa rozhodla,

ale to by  zas bolo treba v koncepcii  povedať, že prechádza

od priebežného financovania ku klasickému fondovému financo-

vaniu poistného.  Osobne by som  tento krok veľmi  privítal,

pretože  málokto z  nás  si  uvedomuje, že  doterajší systém

priebežného financovania vytvára pre budúcu generáciu, najmä

pre mladých, obrovskú záťaž. Myslím si, že by bolo treba po-

vedať o tom pár slov.

 

     Po druhé,  dovoľte, aby som sa  dotkol dôchodkového za-

bezpečenia. Myslím si, že  dôchodkové zabezpečenie je pozna-

menané hlavne tým, že  sa oneskoruje zvyšovanie dôchodkov po

dosiahnutí  zákonného  nároku.  Napríklad  zákonné podmienky

rastu miezd,  to znamená rast  miezd o 5  %, sa dosiahli 

v novembri v roku 1995,  ale navrhované zvýšenie bolo reali-

zované naším návrhom vo februári, ale s účinnosťou až od jú-

na tohto  roku. Čiže je tam  vlastne takmer 8-mesačný posun.

Pravdepodobne by bolo treba pristúpiť,  aj to by mala zvážiť

Sociálna poisťovňa,  k žiadosti o  novelizáciu v precizovaní

textu  o oznamovaní  údajov Štatistickým  úradom. Chápem, že

oznamovanie dostávajú  dosť neskoro a zle  sa na to reaguje.

Z tohto pohľadu  práve oneskorenie dodávania  údajov Štatis-

tickým úradom môže spôsobiť aj to, že pri návrhu rozpočtu sa

kalkuluje s  iným rastom príjmu, aký  sa v realite dosahuje.

Aj v tomto fonde je veľmi výrazný prebytok. Upozorňujem zno-

vu na to isté. Prebytok sa  rovnako dá využiť na rast správ-

neho fondu.

 

     Chcem povedať,  že ak si porovnáme  pomer medzi príjmom

a dôchodkom, teda dôchodok voči mzde, tak kým v roku 1994 to

bolo 45,4 %, v roku 1995 už  to bolo len 43,1 %. To znamená,

že  voči mzde z pracovného  pomeru klesá pomer dôchodkov, čo

si myslím, že  je oveľa vážnejší problém, nad  ktorým by sme

sa mali zamyslieť, a rovnako požiadať aj ministerstvo práce,

sociálnych vecí aj Sociálnu  poisťovňu, aby sa zamysleli nad

úrovňou invalidných  dôchodkov. Na invalidné  dôchodky totiž

nie sú odkázaní  len starší ľudia, ale sú  na ne odkázaní aj

ľudia v  produktívnom veku. Mnohí  z nich majú  rodiny, a ak

priemerný invalidný dôchodok dosiahol výšku 2 950 korún, sa-

mi uznáte, že táto suma je príliš nízka.

 

     Nenamietam nič  voči správe, ktorú  predložila Sociálna

poisťovňa. V  tomto vystúpení som sa  len snažil poukázať na

niekoľko vážnych problémov, o  ktorých by mala uvažovať nie-

len Sociálna poisťovňa, ale  aj ministerstvo práce a sociál-

nych vecí  a v konečnom  dôsledku parlament, pretože  my sme

vlastne zodpovední  za sociálny stav  obyvateľstva a ukazuje

sa, že sú rezervy. Ak  by sa napríklad rezervy, ktoré vznik-

li, alebo prebytok, ktorý  vznikol vo Fonde dôchodkového po-

istenia,  využil  na  zvýšenie  invalidného poistenia, podľa

môjho názoru,  pretože tých invalidných  občanov, ktorí berú

tento  dôchodok, nie  je tak  veľa, mohli  by sme  razantným

spôsobom zvýšiť ich sociálnu úroveň, čo sa asi od nás očaká-

va. Viete dobre, že na Slovensku žije zhruba 500 tisíc zdra-

votne  postihnutých občanov,  pripomínam, že  všetci nie 

v invalidnom dôchodku,  invalidný dôchodok je radove pre 150

tisíc poberateľov, tak si myslím,  že týmto ľuďom by sme vý-

razne dokázali pomôcť.

 

     Chápem, že každá poisťovňa,  ktorá sa zriaďuje, vyžadu-

je, aby mala správny fond  preto, aby mohla realizovať svoje

predstavy o  zapojení výpočtovej techniky atď.  atď. Ale do-

mnievam sa, že možno malá úprava  v zákone o tom, že správny

fond sa tvorí z vybraného poistného, a nie zo všetkých príj-

mov, by  zabránila možnému podozrievaniu,  teraz môžem pove-

dať, že  to môže byť len  podozrievanie, som presvedčený, že

to nie je pravda, ale to  podozrenie tu môže vzniknúť, že sa

prebytky tvoria preto, aby správny  fond bol vyšší, čo samo-

zrejme z hľadiska poistencov nie je želateľné.

 

     Sú to,  podľa môjho názoru, tri  veci, ktorými sa treba

zaoberať.  Jedna otázka  je, ako  udržať vyrovnaný  rozpočet

včasnými operatívnymi opatreniami  či už  Sociálnej poisťov-

ne, alebo parlamentu.

 

     Druhá otázka,  ako sa pozerať  na pomerne veľký  časový

interval medzi dosiahnutím zákonného nároku, reálnym dosiah-

nutím zákonného nároku na zvýšenie dôchodku a jeho oneskore-

ným zvýšením. Myslím si, že v  tom by sme mohli byť (Národná

rada)  operatívnejší, prípadne  sa dohodnúť  so Štatistickým

úradom a  so Sociálnou poisťovňou, ako  nájsť riešenie tohto

problému.

 

     A po tretie, a to považujem za najzávažnejšie, možno aj

vytvoriť  pracovnú  skupinu,  povedzme  za účasti poslancov,

ktorá by riešila problematiku  podľa môjho názoru veľmi níz-

kych invalidných dôchodkov,  zlepšenie sociálneho postavenia

aj týchto občanov.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom siedmom bo-

de programu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave  vyjadriť predseda správnej rady So-

ciálnej poisťovne? Nech sa páči, pán Tkáč.

 

Predseda správnej rady Sociálnej poisťovne V. Tkáč:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

     vážený pán predsedajúci,

 

     budem stručne reagovať na  vystúpenie pána poslanca Ko-

váča. Tieto  otázky sme starostlivo rozoberali  aj na úrovni

garančného výboru. Súčasťou tejto správy sa synchrónne stala

aj  výročná správa  o  činnosti  Sociálnej poisťovne  za rok

1995,  kde boli  v širšom  rozsahu, než  je účtovná závierka

podľa účtovnej osnovy, rozobrané aj tieto záležitosti.

 

     Veľmi tézovite  by som chcel komentovať,  že na všetko,

na čo sa pán  poslanec pýtal, odpovedá koncepcia transformá-

cie sociálnej sféry. To nie  je fráza, ani pokus o odrazenie

týchto otázok,  ale ak by sme  išli bod po bode  v koncepcii

transformácie, tieto úlohy sú tam a plnia sa.

 

     Do augusta tohto roku máme vypracovať spolu s minister-

stvom financií analýzu  a optimalizáciu daňového, príspevko-

vého a  poistného zaťaženia. Je  to veľmi závažná  úloha, na

ktorej sa v súčasnosti pracuje.  Na základe analýzy, a sú na

to vedecké poistno-matematické modely, sa dá zvážiť poistné,

príspevkové a  daňové zaťaženie vrátane iných  bremien, a na

základe  toho je  možné zvážiť  proporcie medzi jednotlivými

fondmi vrátane príspevku do Fondu zamestnanosti, do zdravot-

ných poisťovní a vo väzbe na dane.

 

     Súčasťou tejto analýzy a optimalizácie sú aj úlohy štá-

tu,  zamestnancov a  zamestnávateľov. Syntézu  tejto analýzy

chceme dotiahnuť  do druhej úlohy  v koncepcii, ktorá  je vo

vecnom a časovom harmonograme a mali ste ju v pléne, a to je

otázka ekonomicko-finančného  zabezpečenia  sociálnej sféry.

Východiskom pre  túto úlohu je analýza  a optimalizácia prí-

spevkov a poistného.

 

     Vo väzbe na prebytok  chcem zdôrazniť jednu skutočnosť,

že prebytok nie je zadarmo a  že je za ním obrovský kus prá-

ce, ale aj fortieľu už nových expertov sociálneho poistenia,

ktorých sme na Slovensku nemali. Keď posúdite... (ruch v sá-

le), mne sa veľmi ťažko rozpráva...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení.

 

 

Predseda správnej rady Sociálnej poisťovne V. Tkáč:

 

     Keď posúdite, povedal by som, unikát, ktorý v sociálnej

poisťovni je, a nemám to zo svojej hlavy, je to výsledok ro-

kovania aj na úrovni  Medzinárodnej asociácie sociálneho za-

bezpečenia, ktorá  je svetovou organizáciou  a ktorá prijala

8. a 9. mája tohto  roku Sociálnu poisťovňu za riadneho čle-

na,  že  Sociálna  poisťovňa    úspešnosť výberu poistného

94,5 % (a to sme dokumentovali vo výbore), tak je to unikát,

ktorý nemajú ani vyspelé poisťovne, ktoré nezažili socializ-

mus. V  priemere je úspešnosť výberu  takýchto podobných in-

štitúcií vo vyspelých  štátoch 80 %. A to  už hovorí o urči-

tých úspechoch.

 

     Samozrejme,  je to  stále negatívne.  V súčasnosti máme

pohľadávky vo  výške asi 6,7  mld korún na  úrovni Sociálnej

poisťovne a robíme všetko pre to, aby sme orientovali pozor-

nosť na výber a vymáhanie  poistného. Je to nepríjemná agen-

da, ale podarilo sa ju riešiť  aj vo väzbe na možnosť odpúš-

ťania penálov, pokiaľ si zachováme nárok na istinu a nechce-

me robiť najmä zo zamestnávateľských subjektov rukojemníkov.

 

     Prebytok, ktorý  sme avizovali ako  výsledok hospodáre-

nia, je to  aj otázka, ktorú spomínal pán  poslanec, a to je

situácia, že nepostupujeme  systémom len priebežného rozpoč-

tovania,  ale cez  biznisplány aj  prostredníctvom PHARE 

mechanizmy na kapitalizáciu týchto pohľadávok. Súčasný práv-

ny  stav aj  realita v  poisťovni to  umožňuje, ale v každom

prípade si dovolím  poznamenať, že aj v tejto  etape, kým sa

nevybuduje  seriózny rezervný  mechanizmus 6  až 8 mesiacov,

rezervný  fond z  vyplateného poistného  na cyklické  výkyvy

a demografické zmeny, je tento prebytok krehký a veľmi rela-

tívny, ale je závislý  aj od subjektívnej schopnosti jednot-

livých  pobočiek, cez  výber    po prácu  s kapitalizáciou

týchto pohľadávok.

 

     Pokiaľ ide o mechanizmus zvyšovania dôchodkov, je to už

dočasný problém.  Máme pripravený návrh  zásad zákona o  so-

ciálnom poistení, kde mechanizmus zvyšovania dôchodkov odpú-

tavame  od súčasného  zákona 46  a v  najbližších niekoľkých

týždňoch by sme ho  predložili na spoločné posudzovanie, ako

sme sľúbili výboru,  aby sme už do zásad  zákona o sociálnom

poistení vstúpili na parlamentnej  pôde cez mechanizmus zvy-

šovania dôchodkov.

 

     Obdobne to platí aj vo  väzbe na prípadné úpravy zvyšo-

vania dôchodkov v invalidite a v rámci koncepcie transformá-

cie od 1. januára 1997. Som  optimista, že to dotiahneme, je

to najťažší právny predpis, aký  sa v sociálnej oblasti roky

robil  a roky  nebude robiť.  Mechanizmus invalidity  chceme

postaviť na úplne nový základ.

 

     Pokiaľ ide o otázku  správneho fondu, treba povedať, že

rozpočet správneho  fondu Sociálnej poisťovne  schvaľuje Ná-

rodná rada. Nie je to subjektívna kategória a aj v tejto zá-

vierke, ako aj  vo výročnej správe sme v  podstate do koruny

ohodnotili čerpanie výsledkov správneho fondu.

 

     V novom právnom predpise  o sociálnom poistení skutočne

prechádzame  na to,  na čo  upozornil pán  poslanec, a to je

tvorba správneho fondu z  celkového úhrnu vyplatených výstu-

pov, dávok a dôchodkov, nemocenského poistenia.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu predsedovi správnej rady. Chce sa ešte vy-

jadriť spoločná spravodajkyňa pani Aibeková?

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Nie.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pristúpime  k  hlasovaniu  o  návrhu uznesenia. (Gong.)

Prosím pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály, a pro-

sím spoločnú spravodajkyňu výborov pani Aibekovú, aby hlaso-

vanie uvádzala.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  odporúčam, aby  Národná rada

schválila uznesenie, tak ako je predložené v písomnej podobe

s príjmami, výdavkami a prebytkom, ako som ho uviedla.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o návrhu uznesenia  Národnej rady Slo-

venskej republiky. Pani  spoločná spravodajkyňa odporúča ná-

vrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

Slovenskej  republiky, ktorým  sme schválili  návrh účtovnej

závierky Sociálnej poisťovne za rok 1995.

 

     Ďakujem.

 

 

 

 

     T r i d s i a t y m   p r v ý m  bodom programu je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 92/1991  Zb. o podmien-

kach prevodu  majetku štátu na iné  osoby v znení neskorších

predpisov.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 425 a spoločnú správu

výborov ako tlač 425a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec

Róbert Fico. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     posledná  novelizácia zákona  číslo 92/1991  Zb. o pod-

mienkach prevodu majetku štátu na  iné osoby v znení neskor-

ších predpisov, teda zákon  o veľkej privatizácii, priniesla

závažné zmeny do prebiehajúceho procesu privatizácie. Zasta-

venie kupónovej formy privatizácie a jej zmena na dlhopisovú

boli  privítané prinajmenšom  rozpačito. Rozpačitosť občanov

sa prehĺbila ešte viac, keď  sa ukázalo, že posledná noveli-

zácia  zákona o  veľkej privatizácii  vykonaná zákonom číslo

190/1995 Z. z. bola v  niektorých častiach v rozpore s Ústa-

vou Slovenskej republiky. Ako  to už obyčajne býva, protiús-

tavnosťou sa  vyznačovali najmä tie  ustanovenia, ktoré boli

vcelku priaznivé pre občanov.  Mám, samozrejme, na mysli us-

tanovenie zákona číslo 190/1995 Z. z., ktoré ukladali vlast-

níkom bytových domov povinnosť  prevziať od občanov dlhopisy

ako formu  platby pri prevode bytov  do vlastníctva občanov.

Ústavný súd Slovenskej  republiky vyhlásil tieto ustanovenia

za protiústavné, a to  svojím nálezom publikovaným v Zbierke

zákonov pod číslom 4/1996.

 

     Všetci vieme, v čom spočíva podstata dlhopisovej priva-

tizácie. 31. decembra v  roku 2000 nastane splatnosť dlhopi-

sov, ktorých nominálna hodnota  bude 10 tisíc korún. Dovtedy

sú dlhopisy pre radového občana prakticky nepoužiteľné. Mož-

nosti nakladania s dlhopismi sú  veľmi úzke a použiteľné iba

pre ľudí,  ktorí sa vyznajú v  nakladaní s cennými papiermi.

Radovému  občanovi nezostáva  nič iné,  len dlhopis  zasunúť

medzi ostatné domáce papiere a čakať,  či sa v roku 2000 na-

plní sľub  predkladateľov dlhopisovej privatizácie  v podobe

10 tisíc korún vrátane výnosu z dlhopisu.

 

     Už tu  však chcem upozorniť, že  hoci zákon zavádzajúci

dlhopisovú privatizáciu hovorí  o päťročnej splatnosti dlho-

pisu, radový občan  sa k reálnym peniazom, ak  o ne bude mať

záujem, dostane až po šiestich rokoch, pretože Fond národné-

ho majetku má povinnosť  splatiť nominálnu hodnotu dlhopisu,

t. j. desaťtisíc korún vrátane jeho výnosu, až do konca roku

2001, čím  sa päťročná lehota  fakticky predlžuje na  lehotu

šesťročnú.

 

     Domnievam sa, že návrh  zákona je sociálne nespravodli-

vý. Z tohto titulu predkladám návrh zákona, ktorý má odstrá-

niť určité sociálne  nespravodlivosti  spočívajúce v tom, že

starí občania  alebo starší občania,  ktorí najviac prispeli

k vybudovaniu  majetku, ktorý  je rozdeľovaný  v dlhopisovej

privatizácii,  budú mať  požitky z  tohto majetku  až v roku

2001, čo  je lehota, ktorá  prináša rôzne životné  situácie,

a poviem to  veľmi otvorene, možno, že  mnohí starí ľudia sa

tohto termínu ani nedožijú.

 

     Preto v návrhu zákona  navrhujeme, aby sme skrátili deň

splatnosti dlhopisu u tých občanov, ktorí v deň nadobudnutia

účinnosti dosiahnu vek 60 rokov a viac, vtedy by dlhopis bol

splatný 31. decembra 1997 vrátane jeho výnosu.

 

     Táto právna  úprava nevedie iba  k sociálnej spravodli-

vosti, ale je aj významná z pohľadu Fondu národného majetku.

Pretože ak nebude prijatý tento zákon, Fond národného majet-

ku bude musieť  v roku 2001 jednorazovo vyplatiť  sumu 35 až

40  mld korún.  Ak by  sme prijali  tento zákon,  tak v roku

1997, resp.  v roku 1998, pretože  dávame ešte šesť mesiacov

Fondu národného  majetku na vyplatenie  týchto dlhopisov, by

sa vyplatila  suma, podľa tohto návrhu,  približne 8 mld ko-

rún, ale to iba v teoretickej rovine, ak by všetci ľudia nad

60 rokov požiadali o vyplatenie dlhopisov. Myslím si, že pre

fond je  to účelné v tom,  že nebude vyplácať sumu  35 až 40

mld naraz,  ale postupne. A  okrem toho, ako  som zdôraznil,

treba vidieť sociálny aspekt tejto novelizácie zákona.

 

     Druhá významná  zmena prinášaná návrhom  zákona spočíva

v tom,  že pokiaľ  mestá a  obce prijmú  dlhopisy  ako formu

platby pri prevode bytov  do osobného vlastníctva, tak tieto

dlhopisy im budú splatené do  konca roku 1997. Musím vám po-

vedať, že zo skúseností, ktoré  mám z miest a obcí, zastavil

sa trh s bytmi. Zastavil sa trh s bytmi preto, že ľudia oča-

kávali, že  budú môcť použiť  dlhopisy ako formu  platby pri

prevode bytov do osobného vlastníctva.

 

     Keďže mestá  a obce nie  sú povinné zo  zákona prijímať

dlhopisy ako  formu platby, je prirodzené,  že iba malá časť

z týchto miest  sa rozhodne pre  obchodovanie s cennými  pa-

piermi, a ľudia, hoci prejavili  záujem o kúpu bytu, niekedy

aj zaplatili počiatočnú čiastku, ďalej neplatia a máme dôka-

zy o  tom, že trh s  bytmi je zastavený. Myslím  si, že toto

ustanovenie by mohlo viesť k oživeniu trhu, ďalej k tomu, že

mnohí ľudia,  ktorí by normálne  nemali na kúpu  bytu, by si

tieto byty  mohli kúpiť. A osobitne  je tento návrh významný

pre starších občanov.

 

 

 

     Vážené  dámy a  páni, toto  je podstata  návrhu zákona,

ktorý  v mene  skupiny poslancov  predkladám. Verím,  že ako

letný darček  by sme sa  mohli dohodnúť na  návrhu, ktorý by

pomohol  nielen starším  občanom, ale  pomohol by  naozaj aj

v oblasti, na  ktorej nám všetkým záleží,  v oblasti predaja

bytov do  osobného vlastníctva. Preto  vás prosím o  podporu

tohto návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. Prosím spoločného spra-

vodajcu  výborov  pána  poslanca  Tomáša  Cingela, aby podal

správu o  výsledkoch prerokovania návrhu  zákona vo výboroch

Národnej rady.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení kolegovia a kolegyne,

 

     predseda  Národnej  rady  Slovenskej  republiky svojimi

rozhodnutiami číslo 1003  z 27. mája 1996 a  1041 z 20. júna

1996 pridelil návrh skupiny  poslancov Národnej rady Sloven-

skej  republiky na  vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon číslo 92/1991 Zb.

o podmienkach  prevodu majetku  štátu na  iné osoby  v znení

neskorších predpisov, na prerokovanie v  lehote ihneď Ústav-

noprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre  pôdohospodárstvo a Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti. Na skoordinovanie stanovísk výborov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky bol citovanými rozhodnutia-

mi predsedu Národnej rady  Slovenskej republiky určený Výbor

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie s  tým, že skoordinované stanoviská vý-

borov Národnej rady sa premietnu v spoločnej správe.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

neprijal uznesenie k návrhu  skupiny poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky, ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 92/1991

Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení

neskorších predpisov, lebo podľa §  48 ods. 1 zákona Sloven-

skej národnej  rady číslo 44/1989  Zb. o rokovacom  poriadku

Slovenskej národnej rady v  znení neskorších predpisov nevy-

slovila  s ním  súhlas nadpolovičná  väčšina všetkých členov

výboru.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie o výsled-

ku prerokovania  návrhu skupiny poslancov  na vydanie zákona

Národnej rady Slovenskej republiky tlač 425, lebo podľa § 48

ods.  1 zákona  Slovenskej národnej  rady číslo  44/1989 Zb.

o rokovacom  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení ne-

skorších  predpisov  nevyslovila  s  ním súhlas nadpolovičná

väčšina všetkých členov výboru.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti prerokoval návrh sku-

piny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie

zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa mení

a dopĺňa zákon  číslo 92/1991 Zb. o  podmienkach prevodu ma-

jetku štátu  na iné osoby v  znení neskorších predpisov. Vy-

slovil s ním súhlas a odporúčal Národnej rade Slovenskej re-

publiky schváliť ho v predloženom znení.

 

 

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo vyslovili súhlas  s návrhom skupiny po-

slancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo 92/1991 Zb.  o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné  osoby v znení  neskorších predpisov, a odporúčajú ho

Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s týmito zmenami

a doplnkami:

 

     V článku  I v predvetí  sa za slová  "zákon 92/1991 Zb.

o podmienkach prevodu  majetku štátu na  iné osoby" vkladajú

slová "číslo 92/1992".

 

     V  článku I  bod 1 - znenie  úvodnej  vety sa upravuje,

v §  24 sa  za odsek  6  vkladá  nový odsek  7, ktorý  znie:

v článku I znenie bodu 1 upraviť tak, aby sa splatnosť dlho-

pisu  vrátane jeho  výnosu vzťahovala  na všetkých  občanov,

ktorí dovŕšia vek 60 rokov do roku 2000.

 

     V článku  I bod 1  slová "vek 60  rokov je vrátane"  sa

nahrádzajú slovami "vek 70 rokov a viac, je vrátane".

 

     V článku I bod 3 znenie úvodnej vety sa upravuje takto:

"V § 24 v novooznačenom odseku 6 sa za písmeno f) vkladá no-

vé písmeno f), ktoré znie ...atď."

 

     V článku I bod 8 v navrhovanom § 24 v novooznačenom od-

seku 14 sa slovo "iba" nahrádza slovom "aj".

 

     To je všetko.

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi  a prosím ho, aby za-

ujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpra-

vu o tridsiatom prvom bode programu. Nemám žiadnu prihlášku.

 

     Keďže sa do rozpravy nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu

o tridsiatom prvom bode programu... (Hlasy zo sály.) Nech sa

páči, pán poslanec Fico. Už ste unavení, viem, ale pán Glin-

ský ešte vystúpi s faktickou poznámkou.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som len pri tejto príležitosti konštatovať, že

sa v našej hospodárskej sfére už stále častejšie konštatuje,

že prechod z kupónovej privatizácie na dlhopisovú privatizá-

ciu bol veľkým ekonomickým víťazstvom, a nielen ekonomickým,

aj sociálnym.

 

     Minulý  týždeň napríklad  denník SME  uviedol, že podľa

štatistík v  Česku  priemerný  zisk  z kupónovej knižky  bol

3 000 korún. Nie je vypočítané, koľko to bolo  na Slovensku,

ale v Česku bol priemerný zisk 3 000 korún. U nás na kupóno-

vom trhu dávame všetkým ľuďom, aj tým starším, ktorí sú bez-

mocní, istotu 10 000 korún. Dnes po vzájomných konzultáciách

strán, dá sa povedať,  po vzájomnej dohode, môžeme pristúpiť

k uvoľňovaniu  prostriedkov  pre  dôchodcov.  Myslím  si, že

môžeme konštatovať, že  dlhopisová privatizácia je nepomerne

spravodlivejšia, okrem toho, že  je ekonomicky pre Slovensko

vyhovujúca.

 

     Ďakujem.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     návrh zákona,  ktorý som predložil  v mene skupiny  po-

slancov,  celkom  prirodzene  vyvolal  veľkú mieru diskusií.

V samotných  výboroch som  videl,  že  je tu  vôľa poslancov

schváliť  nejaký návrh  zákona  v  tomto smere,  ale rovnako

viem, aká je vôľa tohto parlamentu, pokiaľ ide o vekovú hra-

nicu ľudí, na ktorých sa má vzťahovať, a myslím si, že ak sa

bude hlasovať, tak podľa všetkého prejde návrh na 70 rokov.

 

     Nevystupujem teraz ako predkladateľ, ale dal som dohro-

mady všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sa objavovali, nehovo-

riac o tom, že v spoločnej správe je z jedného výboru návrh,

aby sme legislatívne spracovali kaskádovité riešenie, aby do

skupiny ľudí, ktorí budú zvýhodnení, boli zaradení aj ďalší.

 

     Dovoľte mi preto, aby som ako alternatívu návrhu, ktorý

je predložený, navrhol riešenie, také riešenie, s ktorým vy-

jadril súhlas aj pán poslanec Maxon, aby to bolo trošku kry-

té, a to riešenie spočíva v tomto, alebo táto alternatíva by

vyzerala asi takto:

 

     Ak by  sme prijali návrh, ktorý  je v spoločnej správe,

znamenalo by to, že ak  majiteľ po účinnosti zákona dosiahne

vek 70 rokov a viac,  dlhopis bude splatný 31. decembra 1997

vrátane výnosu. Ako alternatívu teraz navrhujem doplniť tie-

to odseky:

 

     Dlhopis podľa odseku číslo 4, to je charakteristika dl-

hopisu, ktorého majiteľ dosiahne  po dni účinnosti tohto zá-

kona  vek 65  rokov a  viac, je  vrátane jeho výnosu splatný

31. decembra 1998.

 

     Druhý odsek, ktorý by sme doplnili, by znel, že dlhopis

podľa odseku  4, ktorého majiteľ  dosiahne ku dňu  účinnosti

tohto zákona  vek 60 rokov  a viac, je  vrátane tohto výnosu

splatný  31. decembra  1999. A  všetci ostatní  budú mať deň

splatnosti 31. december roku 2000,  čiže tá postupnosť je tu

presne zachovaná.

 

     Rovnako nenavrhujeme, aby fond okamžite splatil peniaze

v dátumoch, ktoré sú uvedené,  ale aby splatnosť, vyplatenie

reálnych peňazí v prípade 70-ročných  bola do 30. júna 1998,

u 65-ročných a starších 30. júna 1999 a u 60-ročných a star-

ších 30.  júna roku 2000. A  u ostatných je to  podľa zákona

31. decembra roku 2001.

 

     Rovnako vám chcem povedať, že keď prijmeme tieto kaská-

dy, tak zabezpečíme plynulé výdavky z Fondu národného majet-

ku. Pokiaľ ide  o skupinu 70-ročných, je to 235 000 ľudí, to

je 2,3 miliardy korún. Ale  to neznamená, že všetci okamžite

prídu a budú  si pýtať 10 000 korún  vrátane výnosu, lebo to

sú cenné papiere, ktoré sa dedia a ktoré sa dajú použiť iným

spôsobom. Ďalej  je skupina 65-ročných, ktorých  je 180 000,

to je  1,8 miliardy korún, ale  to spadá až do  obdobia roku

1998 a  vyplatenie až do  30. júna 1999.  A 60-roční, to  je

opäť skupina asi 200 000  dôchodcov, ktorí by mali vyplatené

dlhopisy  teoreticky, lebo  naozaj nebudú  všetci žiadať  ku

30. júnu roku 2000.

 

     Keď prijmeme  túto alternatívu, prirodzene, potom treba

podopĺňať aj návrhy ustanovení, ktoré sú tam, pretože sa po-

súvajú odseky a posúvajú  sa aj niektoré ďalšie záležitosti,

ale v tomto je podstata.

 

     A v rámci tejto alternatívy by bolo potom potrebné zme-

niť aj deň účinnosti, aby sa nám lepšie rátali lehoty. Navr-

hujem preto v druhej alternatíve deň účinnosti od 1. augusta

1996. Je  to dostatočný čas  na to, aby  prešiel zákon celým

legislatívnym  procesom.  Tento  návrh  naozaj vytvára dobré

predpoklady pre  Fond národného majetku,  aby plynule vyplá-

cal,  lebo keď  to neurobíme,  tak sa  nám stane,  že v roku

2000  nebude mať  fond 35-40  mld korún,  a neviem  si potom

predstaviť reakcie verejnosti na takúto situáciu.

 

     Toto je alternatíva. Je spracovaná legislatívne presne,

vrátane posunov jednotlivých odsekov a ustanovení, takže má-

me možnosť  v rámci pozmeňujúcich návrhov  hlasovať aj o ta-

kejto alternatíve, ktorá by mohla byť prijateľná.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Nerád zasahujem kvôli času, lebo sme si o tom povedali.

Ale čudujem sa  vám, pán poslanec Fico, boli  ste pri jednej

diskusii v našom výbore pre financie, rozpočet a menu  a tam

som vám hovoril o základných argumentoch proti tomuto kaská-

dovému riešeniu. Veď to nie dobré, čo teraz navrhujete.

 

     Pozrite sa, zásadná vec  je takáto. Ak ste privatizačný

proces nahradili  odškodňovacím procesom, tak  ste museli aj

dopredu vedieť,  že Fond národného majetku  bude mať peniaze

na odškodnenie. Teraz sa vyhnem diskusii, že je to tak alebo

onak, ale keď sa to spravilo, tak sa musí počítať, že penia-

ze budú, a viete, čo  to znamená -  keď nie v  tom roku, tak

v inom roku,  v poriadku. Nepatrím  k mladším, ale  keby ste

toto zaviedli, tak je to proti  všetkým mladším. Čo je to za

prístup? Spravíte niekoľko skupín, ktorým budete dávať podľa

veku. Tak potom keď spravíte  jednu skupinu, je to v poriad-

ku, ale keď  spravíte 3, 4, 5, tak  mladší tiež budú chcieť,

rozumiete. Prečo  nie 55, prečo nie  50, prečo nie 45  a ne-

viem, čo všetko možné ostatné?

 

     Keď  sme už  raz spravili  chybný krok  a spravili  sme

z privatizačného procesu proces odškodňovací, tak to konzek-

vetne veďme, a  keď sme si boli vedomí  toho, čo to znamená,

aké množstvo peňazí Fond národného  majetku bude mať, no tak

toto nemôžete  takto "rozbetlovať". Navyše vám  do toho ešte

dám jeden moment - keď minister financií a podpredseda vlády

vyhlásil, že 7,5 tisíc je vrchná hranica 10-tisícovej hodno-

ty, tak už vytvára pouvoir na to, že sa bude platiť menej.

 

     A po druhé, môžem vám povedať niekoľko miest, kde sa už

tieto dlhopisy predávali pod 4, pod 5 tisíc, pod 6 tisíc. Čo

urobíte z týchto kaskád? Jeden trhací kalendár.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Keďže pán navrhovateľ predniesol odlišný návrh, aký má-

me uvedený  v tlači, žiadam a  dávam procedurálny návrh, aby

sme dostali tento návrh písomne a aby bol prerokovaný vo vý-

boroch.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Je to procedurálny návrh, musím dať o ňom hla-

sovať. Pán poslanec Lauko žiada... Ešte  faktická poznámka -

pán Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Po  prvé,  pán  poslanec  Lauko,  pán Fico nepredniesol

žiadny nový návrh, predniesol riadny pozmeňujúci návrh, čiže

netreba, aby sa schádzali výbory, to po prvé.

 

     Po  druhé, pán  poslanec  Filkus,  myslím si,  že nejde

o to, či sú peniaze, ale o to, že bol predložený pozmeňujúci

návrh, ktorý je uvedený v  spoločnej správe, a ten podstatne

mení hranicu,  ktorou sme aj my  argumentovali. Hovoríte, že

stanovenie určitých stupňov nie  je vhodným riešením a podľa

vás je to trhací kalendár. Nemyslím  si, že je to trhací ka-

lendár,  pretože aj  dôchodkový vek  je stanovený rozdielne,

podľa určitých podmienok. Domnievam sa, že zmysel stanovenia

vekových kategórí  je rozšírenie okruhu  ľudí, ktorým by  sa

dlhopis vyplatil skôr ako to predpokladá platný zákon, a te-

da by ho  mohli použiť, aspoň v súlade  s týmto zákonom. Nie

je to  nič nenormálne a nevytvára  to ani nejaký jednorazový

tlak na Fond národného majetku, ale naopak, vytvára predpok-

lady pre  tých, ktorí sa  môžu aj nedožiť  vyplatenia týchto

čiastok, aby sa urýchlila splatnosť dlhopisov. Nevidím v tom

žiadny vecný problém z  hľadiska posudzovania kategórie oby-

vateľstva. A keď hovoríte o  45-ročných, tak to nie sú ľudia

v dôchodkovom veku. Ak ste si všimli, zaoberali sme sa práve

tými, ktorí majú dôchodkový a vyšší vek.

 

     Týmto by som neargumentoval, pretože potom sa dostanete

do filozofie, ktorá by musela  znamenať, že celé dlhopisy sa

budú vyplácať v kategorizácii obyvateľstva, od dospelosti až

po  smrť.  A  toto  sa  zrejme  týmto  návrhom  asi nechcelo

sledovať a ani sa nesledovalo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Dovolím si povedať,  Ľuboš, že  my nehovoríme o dôchod-

kovom  procese,  ale  privatizačnom.  A  čo  to má čo hľadať

v privatizačnom procese? Tak si  potom povedzme, že sme pri-

vatizačný proces  nahradili odškodňovacím, a  tým, ako hovo-

ríš, v rámci toho, ako  je rozdelený dôchodok, podľa určitej

hranice veku, budeme dávať. Ale veď hovoríme o privatizácii,

o tom, ako to nahradíme v  privatizačnom procese, a teraz mi

len dávaš za pravdu, že  sme z toho spravili jeden odškodňo-

vací proces, ktorý má  nakoniec význam politického charakte-

ru,  aby sme  dôchodcov presvedčili  a aby  videli, čo teraz

urobíme v  ich prospech v rámci  privatizačného procesu. Ale

to už nič nemá spoločné s privatizačným procesom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Pán kolega Fogaš, nesúhlasím, pretože tento pozmeňujúci

návrh zásadne mení to, čo  bolo v predloženej tlači, a preto

navrhujem procedurálny návrh. Ale aby som bol ústretový, me-

ním  trochu znenie svojho procedurálneho  návrhu - nežiadam,

aby to bolo prerokované vo  výboroch, ale aby sme to dostali

písomne, lebo musíme vedieť, o čom rokujeme.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fogaš.

 

 

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za ústretovosť. Myslím, že je to normálny návrh

a môžete to dostať písomne, to po prvé.

 

     Po druhé, tu nejde o žiadne odškodnenie a ja to tak ani

nechápem,  pretože dlhopisová  metóda nie  je odškodnením za

privatizáciu. Sám hovoríte, pán  profesor, že to je privati-

zácia, a ak  sme hľadali hranicu, keď treba  sledovať aj so-

ciálne  aspekty  tohto  procesu,  tak  sme  ju  videli práve

v dôchodkovom veku. Viem, že  tu nerozhodujeme o dôchodkoch,

ale umožňujeme ľuďom, ktorí sú  vo vekovej kategórii, keď sa

už môžu, povedzme, nedožiť užitia 10 tisíc Sk, vychádzame im

v ústrety. Nič sa nemení na filozofii, iba splatnosť dlhopi-

sov je pre určité  kategórie obyvateľstva rýchlejšia. To nič

nemení na ekonomickej podstate  samotnej teórie, ktorú pred-

ložilo vládne  hnutie a ktorú  aj schválilo. Tú  my nemôžeme

zmeniť, ale umožníme ľuďom aspoň z  toho čosi mať. To je ce-

lé.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     S  dovolením, chcel  by som  k tomu  povedať aspoň  pár

slov. Pokus interpretácie, ktorý  tu robil pán poslanec Fil-

kus, je proste a  jednoducho pokus politickej ideologizácie.

Fakt je ten, že ide o privatizáciu a v rámci privatizácie aj

pri prvej vlne sa uvažovalo, že preto, aby mohli byť odškod-

není  občania, sa  zaviedol princíp  kupónovej  privatizácie

ako jeden  z časti toho postupu a, samozrejme, odškodňovacia

stránka bola do neho zahrnutá.  Vieme, že aj pri kupónoch sa

postupovalo tak, že na základe psychózy a netrpezlivosti ne-

zorientovaných ľudí sa od  obyvateľov za veľmi lacné peniaze

skupúvali  prostriedky - kupónové  knižky.  Tento postup  sa

stále robil a vidíme celkový výsledok, dajme tomu, poslednej

bilancie v  Čechách, ktorá po  veľkých a honosných  informá-

ciách,  aké je  to výhodné,  ukazuje trojtisícovú  priemernú

hodnotu kupónovej knižky. Takto sa veci majú.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     alternatíva, ktorú  som uviedol v  rozprave, v podstate

mení iba splatnosť u dvoch kategórií ľudí, a to u 65-ročných

a 60-ročných. Inak je zákon v tej istej polohe. Ale súhlasím

s vami, vždy som bol za to,  aby poslanci vedeli, o čom hla-

sujú.  Som pripravený  v priebehu  polhodiny spracovať druhú

alternatívu vrátane posunu odsekov  a ustanovení a môžeme to

vo  forme písomného  "pozmeňováku" rozdať,  môžeme si urobiť

prestávku, o polhodinu to môže  byť na stole, alebo prípadne

pokračovať v schôdzi.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Pán podpredseda  Húska, aká politická  ideológia? Ak je

to proces privatizácie, prečo dopredu vyhlasujete, že za dl-

hopis, ktorý  má hodnotu, nie  ešte cenu, hodnotu  10 tisíc,

občan musí dostať najmenej 7,5  tisíc. To som nevyhlásil ja,

to vyhlásil minister financií a  podpredseda vlády. Ak by to

bol proces privatizácie, tak do toho nemôže takto zasahovať.

Je to odškodňovací proces.

 

     Po druhé  - samozrejme, že som  za to, aby občan  na to

nedoplatil.  Potom to  však zoberme  rigorózne a jednoznačne

povedzme: "60 rokov, hotovo a  dostaneš". Ale nebudem z toho

robiť kaskády, veď to celé  rozbijem. To už nemá žiadny cha-

rakter nejakého procesu privatizácie. Veď z čoho vychádzame,

preboha? Proces privatizácie je zmena štruktúry vlastníctva,

iná forma vlastníctva. A  toto je privatizácia, keď dostanem

dlhopis za 10 tisíc a už mi dopredu vyhlásia: "No dobre, ale

neboj sa, dostaneš najmenej 7,5  tisíc." No čo  je to? Samo-

zrejme, ja som takisto za to a poslancovi Fogašovi chcem po-

vedať, áno,  pomôcť, ale jednoznačne  - dosiahneš 60  rokov,

dostane to,  čo navrhol pán Fico  v prvom návrhu, za  to som

bol. Ale tieto kaskády je čosi úplne iné, ako sme mysleli.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Pán poslanec, pán kolega Fico, chcel  by som vás požia-

dať, vzhľadom na to, aby  sme eventuálne mohli dospieť k ne-

jakej vzájomnej  dohode, či by ste  neboli ochotný spracovať

pozmeňujúce návrhy v  dvoch alternatívach, jedna alternatíva

v znení, v akom ste  navrhovali, a druhá alternatíva, pokiaľ

sa týka veku takisto, ale bez alternatívy bytov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Húska, nech sa páči.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Chcem len znova opakovať, že  problém je v čomsi celkom

inom. Keď  povieme, že hodnota obligácie  sa stanovuje mini-

málne 7,5  tisíc Sk, to  je práve ochrana,  aby nezneužívali

vlastníka obligácie v situácii, v ktorej by mu prípadne moh-

li ponúkať nižšiu cenu a obrať ho o tieto prostriedky. To je

čisto ochranný  prostriedok a platí v  období nie splatnosti

obligácie. Pri  splatnosti obligácie predsa  platí plná cena

istiny plus úrok.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán Delinga.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Chcel by  som reagovať na  to, čo povedal  pán poslanec

Filkus. Myslím  si, že vôbec  nejde o niečo  celkom iné. Ide

o to, čo je navrhnuté v zákone, len sa rozširuje okruh osôb.

A platba za dlhopis sa rozkladá na okruh osôb na viac rokov,

nie na jeden rok. Takže vôbec nejde o zmenu podstaty dlhopi-

sovej metódy,  ani nejde o  zmenu spôsobu privatizácie,  ani

nejde o  zmenu iného nejakého návrhu.  Ide len o to,  že tak

ako dostali možnosť v  zákone, povedzme, podnikatelia  každý

rok si  prostredníctvom dlhopisov uhrádzať  svoje pohľadávky

voči Fondu  národného majetku, tak v  podstate počas lehoty,

ktorá trvá na výplatu dlhopisov, dostanú túto možnosť nielen

jednorazovo 60-roční, ale 60-roční  v tom roku, pokiaľ dlho-

pisy platia. Považujem to  za normálny prístup nás poslancov

aj k iným  občanom, nielen k tým, ktorí  sa dožijú toho veku

teraz.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  myslím si,  že by  sme mohli

vytvoriť priestor  na vypracovanie pozmeňujúceho  návrhu pre

ostatných poslancov.  Rozmnožím ho a  dám každému poslancovi

k dispozícii. Ak nebudú ďalšie prihlášky do rozpravy, môžeme

skončiť rozpravu a pokračovať ďalším bodom programu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ešte pán predseda Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vlastne  som chcel  povedať presne  to, čo  povedal pán

poslanec Fico,  aby sme urobili  15-minútovú pauzu pre  neho

a prípadne pre  iného poslanca alebo klub,  ak by chcel ešte

spracovať nejaký návrh, a ďalej by sme pokračovali v bodoch,

ktoré sme si  stanovili. Ak by bolo treba,  na hlasovanie sa

páni poslanci vrátia.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ale rozpravu neskončíme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Rozpravu neskončíme, lebo potom by nemohol dať pozmeňu-

júci návrh. (Hlasy zo sály.) Prosím vás, pán poslanec Fogaš,

ako môžeme ukončiť rozpravu a príde pán Fico s iným návrhom?

Hlasovať o tom nemusíme, budeme ďalej pokračovať podľa bodov

programu a pán poslanec Fico pripraví to, čo povedal.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Presne tak. Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán poslanec  Fico svoj pozmeňujúci  návrh na pléne 

predniesol, ide  sa dať len do  písomnej formy, takže pokiaľ

nechceme niečo na tom zmeniť ešte v rámci dohody, tak potre-

bujeme vstúpiť  v prípade potreby  do rozpravy. Mohla  by sa

stať jedine  tá alternatíva, ak  by teraz pán  Fico súhlasil

s tým,  aby boli  z pôvodnej  predlohy vypustené  body číslo

5 a 6, že je to alternatívny  návrh. Chcel by som od vás po-

čuť odpoveď, či ste ochotný  pripraviť to aj v alternatívnom

návrhu, že by sa z toho vyňali byty.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán poslanec Maxon povedal podstatu. Pozmeňujúce návrhy

boli  predložené,  stačí  ich  rozmnožiť.  Aj  ja som jedným

z predkladateľov, a to, čo navrhuje  pán poslanec Maxon,  je

pre mňa osobne neprijateľné.  Návrh je predložený práve pre-

to, aby istým spôsobom  urýchlil alebo umožnil širšie použi-

tie dlhopisov. Ak už nie  sú ďalšie pozmeňujúce návrhy, roz-

prava sa môže uzavrieť a - tak ako  to robíme inokedy - pred

záverečným hlasovaním sa rozdajú pozmeňujúce návrhy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko,  trváte na svojom procedu-

rálnom návrhu?

Poslanec P. Lauko:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Lauko dal návrh, aby pán poslanec Fico ná-

vrh rozmnožil, ale nepovedal, že dva varianty, prvý a druhý.

(Hlasy z  pléna.) Aby rozmnožil to,  čo predniesol. Potom sa

k tomu vrátime. Kto je za?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Návrh sme prijali. Tento  bod programu prerušujeme, kým

sa spracuje pozmeňujúci návrh, ale rozprava nie je skončená.

Rozprava je prerušená.

 

     Teraz pristúpime  k  t r i d s i a t e m u   d r u h é-

m u bodu programu ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky  číslo 212/1995 Z. z. o  koncesionárskych poplatkoch

a o zmene zákona číslo  468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhla-

sového a  televízneho vysielania v  znení neskorších predpi-

sov.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 337 a spoločnú správu

výborov ako tlač 337a.

 

     Za skupinu  poslancov návrh zákona  odôvodní poslankyňa

pani Terézia Chlebová. Prosím  pani poslankyňu, aby sa ujala

slova.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     skupina  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky

predkladá návrh  zákona Národnej rady  Slovenskej republiky,

ktorým  sa dopĺňa  zákon Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene

zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a te-

levízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

 

     Účelom predloženej zmeny zákona  je náprava krivdy voči

poberateľom vdovských dôchodkov, kde pri podávaní pozmeňujú-

cich  návrhov  k  tomuto  zákonu  sa  nedopatrením zo zákona

o koncesionárskych  poplatkoch táto  kategória dôchodcov vy-

nechala. Pri plnení  ďalších kritérií, t. j. vek  nad 65 ro-

kov, samostatná domácnosť, by  bola táto kategória diskrimi-

novaná najmä tým, že vdovy  a vdovci sú poberatelia zvyčajne

iba jedného dôchodku.

 

     Legislatívny odbor Kancelárie  Národnej rady Slovenskej

republiky v  informácii o návrhu  skupiny poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky k  zmene predloženého zákona odpo-

ručil  v predloženom  návrhu niekoľko  pripomienok z dôvodu,

aby sa uskutočnila novelizácia  tohto zákona zo širších hľa-

dísk, ako len na ktorú poukazuje dôvodová správa.

 

     Skupina poslancov, ktorá návrh na zmenu zákona o konce-

sionárskych poplatkoch predkladá, pripomienky legislatívneho

odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky prijíma

a súhlasí s nimi tak, ako sú predložené, a odporúča Národnej

rade  Slovenskej  republiky  návrh  predloženého  zákona  aj

s pripomienkami legislatívneho odboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky schváliť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni Chlebovej.

 

     Prosím  spoločnú spravodajkyňu  výborov pani poslankyňu

Idu Rapaičovú,  aby podala správu  o výsledkoch prerokovania

návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi  predniesť spoločnú správu  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky  o  výsledku prerokovania návrhu

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorým sa

dopĺňa  zákon  Národnej   rady  Slovenskej  republiky  číslo

212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene záko-

na číslo  468/1991 Zb. o prevádzkovaní  rozhlasového a tele-

vízneho vysielania v znení neskorších predpisov, tlač 337.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 12. februára  1996 pridelil uvedený  návrh zákona Ústavno-

právnemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdra-

votníctvo a sociálne veci  a Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport na prerokova-

nie po tom, ako dostanú stanovisko vlády Slovenskej republi-

ky. Na skoordinovanie stanovísk  výborov bol týmto rozhodnu-

tím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport.

 

     Výbory Národnej rady  Slovenskej republiky návrh zákona

prerokovali od 21. júna do 25. júna 1996 bez stanoviska vlá-

dy Slovenskej republiky.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne veci  a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport súhlasili s návrhom zá-

kona s pripomienkami.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu s návrhom súhlasil bez pripomienok.

 

     Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré súhla-

sili  s návrhom  zákona  s  pripomienkami, odporučili  v ňom

uplatniť zmeny a doplnky. Je ich  8 a sú uvedené v spoločnej

správe.

 

     Ešte  si dovolím  povedať jednu  poznámku na spresnenie

znenia bodu  6. K omylu  pravdepodobne prišlo pri  nepresnom

prepise. Výraz  "návrh" treba zmeniť na  "nárok". Celý tento

bod znie: "Ak platiteľ poplatku nezaplatí poplatok z omeška-

nia ani do jedného mesiaca  po doručení výzvy na jeho zapla-

tenie, vyberateľ poplatku môže uplatniť svoj nárok na súde."

Nie svoj návrh na súde, ale svoj nárok na súde.

 

     Ďakujem. Toľko spoločná správa. Prosím, pán predsedajú-

ci, aby ste otvorili rozpravu.

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni Rapaičovej a prosím, aby zauja-

la miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tridsiatom  druhom  bode  programu.  Nemám  žiadnu písomnú

prihlášku  do rozpravy.  Pýtam sa,  či chce  niekto vystúpiť

v rozprave.

 

     (Nikto.)

 

     Ak  nie, vyhlasujem  rozpravu o  tridsiatom druhom bode

programu za skončenú.

 

     Prosím pánov poslancov, panie poslankyne, aby sa dosta-

vili do sály, budeme hlasovať. (Gong.)

 

     Prosím  spoločnú spravodajkyňu  výborov pani poslankyňu

Rapaičovú, aby uvádzala hlasovanie v zmysle spoločnej správy

a výsledkov z rozpravy. Nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,  dovoľujem si navrhnúť, aby

sme hlasovali o všetkých ôsmich zmenách a doplnkoch vyplýva-

júcich  zo  spoločnej  správy  spoločne.  Pretože  nevzišiel

z pléna žiadny  návrh na vyňatie hlasovania  o žiadnom bode,

odporúčam všetky jednoznačne prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani spoločná spravodajkyňa odporúča všetky body prijať

en bloc.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Vážení kolegovia a  kolegyne, pán predsedajúci, prosím,

aby ste dali hlasovať o zákone ako celku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o návrhu zákona  ako celku v znení

schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o zákone ako celku.

Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 212/1995  Z. z.

o koncesionárskych  poplatkoch   a  o  zmene   zákona  číslo

468/1991 Zb. o prevádzkovaní  rozhlasového a televízneho vy-

sielania v znení neskorších predpisov.

     Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni za spoluprácu.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Ďakujem aj ja za spoluprácu. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     ď a l š í m  bodom programu je

 

     návrh na  zmenu uznesenia Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  z 8.  novembra 1995  číslo 222  o vyslovení súhlasu

s Dohovorom o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a

prírodných stanovíšť.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  444, ktorého súčasťou je aj

návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Prosím poslanca Jozefa Pokorného, aby návrh uviedol.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     Dohovor o ochrane  európskych voľne žijúcich organizmov

a prírodných stanovíšť, známy ako  Bernský dohovor, je pred-

metom rokovania  Národnej rady Slovenskej  republiky už dru-

hýkrát. Dôvodom je nielen mimoriadne postavenie tohto medzi-

národného právneho  dokumentu na ochranu  európskych význam-

ných druhov  a ich stanovíšť,  ale tiež potreba  jednoznačne

definovať záväzky Slovenskej  republiky ako budúcej zmluvnej

strany dohovoru.

 

     Význam dohovoru spočíva predovšetkým v medzinárodne ko-

ordinovanom postupe pri aktívnej ochrane druhov a ich stano-

víšť. Dohovor  bol predložený na  podpis 19. septembra  1979

pre štáty Rady Európy, ako aj všetky ostatné európske kraji-

ny a  z dôvodu ochrany  migrujúcich druhov živočíchov  i pre

niektoré štáty  Afriky. V súčasnosti  má 33 zmluvných  strán

vrátane Európskej únie.

 

     Bezprostredne  po  prijatí  Slovenskej  republiky medzi

členské krajiny Rady Európy sa začala príprava na naše člen-

stvo v jej najvýznamnejších  právnych normách. Návrh na pri-

stúpenie k dohovoru bol na rokovanie vlády Slovenskej repub-

liky predložený v decembri v roku 1993. Vláda Slovenskej re-

publiky na  svojom zasadnutí 8.  marca 1994 uznesením  číslo

208 súhlasila s pristúpením  Slovenskej republiky k dohovoru

s uplatnením výhrady voči dvom druhom  - vlk obyčajný a med-

veď hnedý. Vláda ďalej v uvedenom uznesení odporučila prezi-

dentovi Slovenskej republiky splnomocniť mimoriadneho a spl-

nomocneného veľvyslanca, vedúceho Stálej diplomatickej misie

Slovenskej republiky  pri Rade Európy  v Štrasburgu, na jeho

podpísanie.

 

     Keďže v zmysle Ústavy  Slovenskej republiky dohovor vy-

žaduje súhlas  Národnej rady Slovenskej  republiky, bol pri-

pravený návrh  na vyslovenie súhlasu  Národnou radou Sloven-

skej republiky s ratifikáciou dohovoru.

 

     Národná  rada Slovenskej  republiky na  svojom rokovaní

dňa 8. 11. 1995 materiál prerokovala a prijala uznesenie Ná-

rodnej  rady číslo  222.  V  uvedenom uznesení  však chýbalo

uplatnenie výhrady voči dvom druhom  - vlk obyčajný a medveď

hnedý, ktoré  sú zaradené medzi prísne  chránené druhy živo-

číchov. Uplatnenie  výhrady voči uvedeným  dvom druhom živo-

číchov  je v  súlade s  článkom 22  ods. 1 dohovoru. Dôvodom

uplatnenia  výhrady voči  plneniu podmienok  ochrany k týmto

druhom živočíchov v zmysle článku 6 dohovoru je súčasný stav

ich populácie  v Slovenskej republike,  umožňujúci reguláciu

početnosti bez ohrozenia ich  existencie a funkcií v ekosys-

témoch.

 

     Z tohto  dôvodu je potrebné  doplniť uznesenie Národnej

rady číslo 222 z 8. 11. 1995  tak, aby bolo v súlade s uzne-

sením vlády číslo 208 z 8. 3. 1994, ako aj s aktuálnymi pod-

mienkami a potrebami ochrany uvedených dvoch druhov organiz-

mov.  Tento postup  bol dohodnutý  spoločne s  ministerstvom

zahraničných vecí.

 

     Záväzky vyplývajúce z dohovoru budú v Slovenskej repub-

like plnené v gescii  orgánov štátnej správy ochrany prírody

a krajiny v úzkej súčinnosti s orgánmi štátnej správy poľov-

níctva a rybárstva a vedeckovýskumnou základňou. Ratifikácia

dohovoru Slovenskou republikou a jeho plnenie nie je spojené

s priamymi finančnými záväzkami.

 

     Vážené dámy  a páni, ak sa  dobre pamätáte, na schôdzi,

keď sme prijímali toto uznesenie, sme odôvodňovali, prečo si

Slovenská republika uplatňuje túto výnimku. Žiaľ, do uznese-

nia sa toto konštatovanie nedostalo.

 

     Ak dovolíte, oboznámim vás  ešte s uznesením Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  životné prostredie

a ochranu  prírody,  ktorý  prerokoval  daný  návrh na zmenu

uznesenia a vyslovil s uznesením súhlas.

 

     Súčasťou materiálu  (tlač 444), je  návrh uznesenia Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, ktorý odporúčam prijať.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Pokornému. Má niekto k uvedené-

mu návrhu otázky alebo pripomienky?

 

     Ak nie, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, tak

ako ho máte uvedený v tlači 444.

 

     Budeme sa prezentovať a  hlasovať. Pán spoločný spravo-

dajca alebo predkladateľ odporúča uznesenie prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     O slovo sa prihlásil  predseda Národnej rady Slovenskej

republiky. Nech sa páči, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, chcem  využiť chvíľku,

kým prejdeme k ďalšiemu bodu rokovania, keďže tu ešte nie sú

spracovatelia, a  poprosiť vás o  jednu vec. Ale  najskôr by

som chcel predložiť návrh na uznesenie, ktoré by sme si mali

schváliť ohľadne parlamentných prázdnin,  aj keď sa to nikde

takto oficiálne nevolá. Navrhol by som, aby sme podľa článku

82 ods. 3 Ústavy Slovenskej  republiky, kde je stanovené, že

Národná  rada Slovenskej  republiky môže  uznesením prerušiť

svoje zasadanie,  na základe politickej dohody  či už v gré-

miu, alebo inde, prijali uznesenie tohto znenia:

 

     Národná rada Slovenskej republiky  podľa článku 82 ods.

3 Ústavy Slovenskej  republiky prerušuje svoje  zasadanie na

čas od 8. júla 1996 do 19. augusta 1996.

 

     Prosím, pán predsedajúci, aby ste o tom dali hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Návrh na uznesenie  bol prednesený pánom pred-

sedom Gašparovičom. Budeme hlasovať.  Pán predseda návrh od-

porúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Ďakujem. Ešte pán predseda, nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne a páni poslanci,  keďže stále nie sú tu

predkladatelia návrhov do rozpravy, chcel by som využiť túto

chvíľku, aby  sme prerokovali aj  pôvodný bod 35,  teraz 22,

a to je  informácia o predložení  výročných finančných správ

politických strán a politických hnutí, aby sme to neprerokú-

vali v septembri na konci roku 1996. Je to podľa programu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Mám procedurálnu otázku, pán  predseda. Budete dávať aj

vysvedčenia?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Chcela by  som poslankyniam a  poslancom podať informá-

ciu, že  v predsieni sú  pripravené  materiály, t. j. výzva,

ktorú podáva skupina poslancov Národnej rady. Tieto materiá-

ly  sú k  dispozícii každému  poslancovi a  v rozprave podám

o nich informáciu.  Teraz vás chcem upozorniť  iba na to, že

materiály pre vás sú pripravené.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pokračujeme   t r i d s i a t y m   p i a t y m   bodom

programu, ktorým je

 

     informácia o predložení  výročných finančných správ po-

litických strán a politických hnutí za rok 1995.

 

     Informáciu ste dostali ako  tlač 434. Súčasťou informá-

cie je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Prosím  poverenú  členku výboru pre  financie, rozpočet

a menu poslankyňu Teréziu Chlebovú, aby informáciu uviedla.

 

     Ospravedlňujem sa, správu prednesie pán Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     správu  ste dostali  ako tlač  číslo 434.  Tak ako  pán

predsedajúci uviedol, súčasťou správy  je i uznesenie výboru

pre financie, rozpočet a menu  a návrh na uznesenie Národnej

rady Slovenskej  republiky k informácii  o predložení výroč-

ných finančných správ politických strán a politických hnutí.

 

     Ak dovolíte,  v rámci predloženia  tohto materiálu uve-

diem niekoľko poznámok, ako si to vyžaduje procedúra.

 

     Informácia bola spracovaná na základe § 18 zákona číslo

424 o  združovaní v politických stranách  a politických hnu-

tiach v znení neskorších predpisov.

 

     Predseda  Národnej  rady  svojím  rozhodnutím číslo 733

z 11. januára  pridelil Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  pre financie,  rozpočet a  menu túto  informáciu na

prerokovanie. Súčasne ešte predtým požiadal tento výbor, aby

vypracoval súhrnnú  informáciu o výročných  finančných sprá-

vach  politických  strán  a  politických  hnutí  za rok 1995

a predložil ju Národnej rade Slovenskej republiky do 30. ap-

ríla 1996.

 

     Na základe uvedeného rozhodnutia predseda Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet a menu

svojím listom číslo 150 z 29. januára upozornil všetky poli-

tické strany a politické  hnutia, ktoré boli registrované na

ministerstve  vnútra, celkove to bolo  75 politických  strán

a politických  hnutí v  roku  1995,  z toho  jedna politická

strana bola  v tom čase  likvidácii. Okrem toho  boli strany

a hnutia  upozornené  na  §  3  zákona  Národnej  rady číslo

43/1994 Z. z, podľa ktorého má byť súčasťou výročnej finanč-

nej správy zúčtovanie štátneho príspevku.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, výročnú  finančnú správu za

rok  1995 predložilo  46 politických  strán a  hnutí. Správu

nepredložilo celkove 30 politických strán a politických hnu-

tí. Podrobné údaje sú v prílohách číslo 2 a číslo 4.

 

     Šestnástim  politickým stranám  a hnutiam  nebolo možné

listy predsedu výboru doručiť,  nakoľko adresát bol neznámy.

Znamená to,  že strany a  hnutia neoznamujú dôsledne  a včas

zmeny svojich  adries na Ministerstve  vnútra Slovenskej re-

publiky.

 

     Za problematické považujem, že zákon Národnej rady Slo-

venskej  republiky číslo  47/1993 Z.  z. nestanovuje  žiadne

sankcie voči tým politickým  stranám, ktoré výročnú finančnú

správu nepredložia.  Určitá sankcia vyplýva  zo zákona číslo

424/1991 Zb.  o združovaní v politických  stranách a v poli-

tických hnutiach v znení neskorších predpisov, podľa ktorých

súčasťou výročnej finančnej správy  je vždy zúčtovanie štát-

neho príspevku,  inak nárok na ročnú  splátku štátneho prís-

pevku za príslušný rok zaniká.

 

     Vážené dámy, páni, podľa  skúseností zo spracovania in-

formácií od jednotlivých  politických strán, väčšina predlo-

žených správ je spracovaná podľa príslušných predpisov.

 

     Pre  politické strany  a politické  hnutia boli  v roku

1995  v   zmysle  zákona  Slovenskej   národnej  rady  číslo

190/1992  Zb. o  príspevku politickým  stranám a  politickým

hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktorý bol

schválený zákonom Národnej rady číslo  58/1995 Z. z. o štát-

nom  rozpočte Slovenskej  republiky na  rok 1995  a o  zmene

a doplnení niektorých zákonov, pridelené rozpočtové finančné

prostriedky  v sume  39  miliónov  Sk. Z  rozpočtovanej sumy

štátneho príspevku boli za voľby v roku 1994 vyplatené poli-

tickým  stranám a  politickým hnutiam  v roku  1995 finančné

prostriedky vo výške 39 515 465 Sk.

 

     Štátny príspevok nebol  poskytnutý Demokratickej strane

v súlade s  § 2 odsek  7 zákona číslo  190/1992 Zb., pretože

nezískala žiadny poslanecký mandát  v dvoch po sebe nasledu-

júcich voľbách.

 

     K 31. 12. záväzky politických strán a politických hnutí

voči  štátnemu rozpočtu  Slovenskej republiky  predstavovali

sumu 3,5 mil. Sk, z toho záväzok Sociálnodomokratickej stra-

ny  predstavoval  sumu  35 tisíc korún, Kresťansko-sociálnej

únie 88 tisíc, Národnodemokratickej strany novej alternatívy

2 milióny Sk a Občianskej  demokratickej únie (strany v lik-

vidácii) 1,4 mil. Sk.

 

     V roku  1995 boli vyrovnané záväzky  voči štátnemu roz-

počtu  Slovenskej  republiky  Sociálnodemokratickou  stranou

a Národnodemokratickou stranou novou  alternatívou, za ktorú

po  zlúčení vrátila  finančné prostriedky  Demokratická únia

Slovenska. Záväzok Občianskej  demokratickej únie voči štát-

nemu  rozpočtu Slovenskej  republiky k  31. 12.  1995 je 1,4

mil. a záväzok Kresťansko-sociálnej únie zostáva nezmenený.

 

     Vážené dámy, vážení páni, to je informácia o predložení

výročných finančných  správ politických strán  a politických

hnutí za rok 1995. Súčasťou  tohto materiálu je návrh na uz-

nesenie Národnej rady Slovenskej republiky, kde Národná rada

berie na  vedomie informáciu o  predložení výročných finanč-

ných  správ politických  strán  a  politických hnutí  za rok

1995 a odporúča predsedovi túto informáciu zverejniť.

 

     Samozrejme, predmetom alebo  úlohou spravodajkyne bude,

aby odporúčala toto uznesenie  na schválenie. Prihováram sa,

aby sme toto  uznesenie schválili. Mali by sme sa však, pro-

sím, spoločne zamyslieť nad tým, keď sa v priebehu tohto ro-

ku  budeme podieľať  na  istej  novele zákona  o politických

stranách, aby  existovali aj reálne sankcie  voči tým, ktorí

si povinnosti, ktoré im ukladá zákon, neplnia. Zákonná norma

je totiž len vtedy účinná, ak má aj dostatočné sankčné opat-

renia, a  to práve v súčasnom  zákone o politických stranách

chýba.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o uznesení,  ktoré predniesol

pán poslanec  Maxon. Otváram rozpravu k  tomuto bodu. (Hlasy

v sále.) Netreba. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik. (Hlasy

v sále.) Za spravodajcu predniesol uznesenie predkladateľ.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Beriem na vedomie, ak je otvorená rozprava.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     rád by som vás upozornil na to, že materiál, ktorý máme

predložený, nie  je tým materiálom,  o ktorý požiadal  výbor

pre financie, rozpočet a menu predseda Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Na strane 1 materiálu sa píše, že predseda Národnej ra-

dy svojím rozhodnutím z 11.  januára pridelil výboru pre fi-

nancie, rozpočet  a menu výročné  finančné správy. Teda  nie

informáciu, ale  fyzické správy, ktoré  predložili politické

strany uvedené v prílohe 1  tohto materiálu. Čítam ďalej, to

čo nám píše výbor. Súčasne  požiadal tento výbor, aby vypra-

coval súhrnnú informáciu o výročných finančných správach po-

litických strán a politických  hnutí a predložil ju Národnej

rade Slovenskej  republiky do 30. apríla  1996. A, bohužiaľ,

toto  sa nestalo.  Rozhodnutie predsedu  Národnej rady výbor

ignoroval, tak ako ho ignoroval  minulý rok, a predložil nám

akúsi "vypelichanú"  informáciu o tom,  kto predložil a  kto

nepredložil.

 

     Vážení priatelia,  to nie je to,  čo chcel predseda Ná-

rodnej rady,  a to nie  je to, čo  ukladá politickým stranám

a Národnej rade  zákon o politických  stranách a politických

hnutiach 424. Máme sa totiž dozvedieť nielen to, kto predlo-

žil a kto nepredložil, máme sa dozvedieť nielen to, kto dos-

tal alebo  nedostal štátny príspevok, ale  máme sa dozvedieť

aj to, či a ako nám politické strany hlásia, že dostali dary

vo výške presahujúcej 50 tisíc korún ročne, resp. jednorazo-

vo presahujúce 10 tisíc korún.

 

     Nie som spokojný s tým,  ak sa výbor obmedzí na konšta-

tovanie, ktoré  je uvedené aj  v správe z  minulého roku, že

niektoré  organizácie nedodržali,  resp. neposkytli niektoré

údaje, napríklad u darcov,  ktoré prevyšujú hodnotu 10 tisíc

korún, nie je uvedené meno, priezvisko  a adresa darcu. Toto

chcem vidieť fyzicky. Chcem informáciu o tom, ako hospodári-

li politické strany.

 

     Ak sme  boli prísni na nadácie  s akýmsi podozrením, že

sa tam dejú nekalé veci, myslím si, že financovanie politic-

kých strán by malo byť  pod verejnou kontrolou. Pod verejnou

kontrolou bude vtedy, ak o ňom dostane informáciu tento par-

lament a ak bude na základe jeho rozhodnutia informácia zve-

rejnená. Ale ak sa dozvedia naši občania len to, kto predlo-

žil a nepredložil, tak nevedia, koľko peňazí dostalo na svo-

ju činnosť alebo získalo na svoju činnosť to hnutie alebo tá

politická strana,  ktorá sedí v  tomto parlamente, a  myslím

si, že toto je to, čo by malo byť pod verejnou kontrolou.

 

     Ak  poznáte  ten  materiál,  výročné  správy majú jednu

stranu za každú politickú stranu. Sú tam presne kolónky  tý-

kajúce sa  príspevkov, ktoré strana dostala  od svojich čle-

nov, týkajúce sa nejakej  podnikateľskej činnosti, ktorú zá-

kon  povoľuje  v  obmedzenom  rozsahu,  týkajúce sa štátneho

príspevku, prípadne nejakých finančných výpomocí  a podobne.

Toto všetko sa uvádza  vo výročnej finančnej správe, vrátane

hnuteľného a nehnuteľného  majetku, ktorým strana disponuje.

Toto by sme mali zverejniť.

 

     Chcem konštatovať, že  výbor nesplnil rozhodnutie pred-

sedu Národnej rady, mali by sme mu preto vrátiť úlohu, ktorú

mu uložil  predseda Národnej rady  svojím rozhodnutím z  11.

januára, a teda nemôžeme  prijať uznesenie, ktoré je uvedené

v tomto materiáli, kde sa píše, že berieme na vedomie infor-

máciu o  predložení a odporúčame  predsedovi, aby odsúhlasil

zverejnenie prílohy číslo 4, ktorá hovorí len o časti, ktorá

sa týka štátneho príspevku.

 

     Navrhujem, aby sme prijali uznesenie, v ktorom požiada-

me  výbor o  spracovanie informácie  o výročných  finančných

správach, súhrnnej informácie, tak ako o to požiadal predse-

da  Národnej  rady,  aby  nám  túto  informáciu predložil na

septembrové  zasadanie Národnej  rady Slovenskej  republiky.

Inú možnosť, bohužiaľ, nemáme, pretože nebudeme inak rešpek-

tovať zákon a rozhodnutie predsedu tohto parlamentu.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ale to nie je procedurálny návrh.

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predsedajúci, to je procedurálny návrh, aby sme na-

miesto uznesenia, ktoré je uvedené v tomto materiáli, prija-

li uznesenie, v ktorom požiadame Výbor Národnej rady Sloven-

skej  republiky pre  financie, rozpočet  a menu,  aby splnil

rozhodnutie predsedu  Národnej rady číslo 733  z 11. januára

1996 o pridelení a o tom, že má spracovať súhrnnú informáciu

o výročných finančných správach  do septembrovej schôdze Ná-

rodnej rady.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Dám  hlasovať o  návrhu, ako ho predniesol pán

poslanec. Ešte má faktickú poznámku pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som sa svojho  kolegu opýtať, odkedy bol pred-

seda  tohto parlamentu  zbavený svojprávnosti,  keď hovoríte

v jeho mene, že to, čo bolo  predložené, nie je to, čo chcel

predseda parlamentu.  To, čo je  predložené, nemôžete chcieť

vy, ale nehovorte za predsedu tohto parlamentu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu, ktorý dal pán posla-

nec Ftáčnik.

 

     Páni, nech  sa páči. Hlasujeme  o návrhu pána  poslanca

Ftáčnika, aby sa správa  vrátila a vypracovala nová všetkými

stranami. (Hlasy v sále.)

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Budeme hlasovať o uznesení pána poslanca a predkladate-

ľa pána Maxona, ako ho predniesol.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že návrh uznesenia sme prijali.

 

     Dostali sme materiál, ktorý  spracoval pán poslanec Fi-

co. (Hlasy zo sály.) Poprosím pána spravodajcu Cingela. Roz-

prava nebola uzavretá.

 

     Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     vzhľadom na  to, že predpokladám,  že chceme pokračovať

v bode k tlači 425 a  nebola uzavretá rozprava, nechcem zdr-

žiavať, mám len dve poznámky o tom, čo sa tu hovorilo.

     Boli tu  informácie, či fond má,  alebo nemá peniaze na

to, aby mohol vyplatiť či nevyplatiť dlhopisy pre dôchodcov,

ktoré uplatnia za byty. Problém je v tom, že z tých niekoľko

100 tisíc  bytov, ktoré sú  na Slovensku, naozaj  sú v nájme

práve týchto  starých ľudí, ktorí v  zúfalstve, aby nemuseli

ten  byt  vracať  štátu,  prepisujú  ho  na  vnukov,  vnučky

a rôznym iným spôsobom sa nakladá s týmito nájomnými zmluva-

mi. Na vyčistenie by bolo  naozaj elegantnejšie, aby to zís-

kalo konkrétneho vlastníka a zamedzilo by sa rôznym špekulá-

ciám s týmito bytmi,  okrem iného aj psychologicky nepríjem-

nými, keď sa má starý  rodič rozhodnúť, komu ho zapíše, koho

tam napíše,  ktorú rodinu. Jednoducho,  sú to situácie  kon-

krétne z praxe, ktoré veľmi ťažko dokladovať, lebo sú to de-

siatky a desiatky prípadov. To je jedna vec.

 

     Druhá poznámka, naozaj by sa  to pohlo a starý rodič by

mal záujem si byt odkúpiť, pretože by mal jasný transparent-

ný príklad, ako sa zbaviť toho  dlhopisu. Teda tu by som od-

porúčal bez zbytočnej príslušnosti  k straníckemu tričku ta-

kému či  onakému, aby sme  o tom naozaj  porozmýšľali, a keď

chceme pomôcť, je to jedna z mála možností, ako starým ľuďom

pomôcť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán  poslanec   Bajan,  presne  toto   bolo  obsiahnuté

v pôvodnom znení zákona. A  presne s touto iniciatívou, mys-

lím  si, že  váš poslanecký  opozičný blok  išiel na Ústavný

súd, aby to zrušil. A teraz sa oduševňujete presne za to is-

té, čo bolo pôvodne v zákone obsiahnuté.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Samozrejme, že si to môžeme vonku vydiskutovať, mám len

jednu  poznámku. Spor  bol v  tom, či  obec musí  alebo môže

odobrať dlhopisy  vo všetkých prípadoch, nie  len v špeciál-

nych prípadoch  dôchodcov. A tu  by sme mysleli,  že toto by

mohol byť taký ľahší kompromis.  Naozaj, je to vec na disku-

siu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Prosím pána  Cingela. Ešte  chce vystúpiť pán

Baránik. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy a páni,

 

     aby ste mali svoje rozhodnutie ľahšie, chcel by som vám

vysvetliť z teoretického aspektu problém, ktorý je predmetom

rokovania. (Hlasy zo sály.) Áno, veľmi stručne.

 

     Peniaze  sú v  modernej ekonomike  špeciálnym fenoménom

ekonomického  rozvoja, ktoré  môžu stimulovať  alebo totálne

zabiť ekonomický rozvoj. V našom  prípade, ak ide o uplatne-

nie  dlhopisov, ich  hodnota je  v objeme  v čase splatnosti

zhruba 35-40 mld, to znamená, že ak by sa tieto peniaze dos-

tali  do ekonomiky  jednorazovo, tak  by mohli  zohrať veľmi

nepriaznivú úlohu, pretože podľa predstavy a objemu, aké te-

raz  osobná spotreba  má (dá  sa predpokladať, že peniaze sa

dostanú do  osobnej spotreby), by mohli  vyvolať prudký rast

cien a spôsobiť infláciu približne na úrovni 20 %.

 

     Ak chceme tomu zabrániť, je potrebné masu peňazí využiť

ako  stimul ekonomiky.  A stimulom  sa stanú  vtedy, keď ich

plynule rozložíme  na určité časové obdobie  a postupne budú

vchádzať do  ekonomiky a cez  rast spotreby budú  stimulovať

ekonomický rozvoj.  Ak by sa to  nestalo, potom vyvolajú in-

fláciu ťahanú dopytom, spôsobia  rast, ktorý prekročí poten-

ciálny produkt a bude prudko zvyšovať ceny.

 

     Preto sa  prihováram za to, aby  sme našli skutočne ra-

cionálne riešenie, aby sme zabránili  tomu, ak by sa náhodou

malo zrealizovať vyplácanie dlhopisov až  v roku 2001, čo by

skutočne malo negatívny vplyv na ekonomiku.

 

     V tomto prípade pri rozhodovaní treba brať do úvahy eš-

te jednu  skutočnosť, a tou  je, že nemáme  stanovisko Fondu

národného majetku, v akých  časových intervaloch Fond národ-

ného  majetku bude  schopný pokryť  požiadavky, ktoré  teraz

chceme prerokovať. V tomto  prípade by bolo racionálne, keby

sme mohli dostať stanovisko Fondu národného majetku.

 

     Viem, že sa to v  tejto krátkej chvíli nedá urobiť, ale

ak by sme tento zákon prijali tak, ako je navrhnutý, to zna-

mená kaskádovité uspokojovanie  potrieb, bude potom potrebné

náležite ho prerokovať s  Fondom národného majetku, aby pri-

pravil  v príslušných  lehotách potrebné  množstvá peňazí na

realizáciu týchto nárokov obyvateľstva.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Baránikovi. Ešte sa do rozpravy

prihlásil spoločný spravodajca výborov pán Cingel.

 

     Pán poslanec Švec - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Chcel by som sa spýtať  pána profesora Baránika, či sme

nevedeli  o  týchto  problémoch,  keď  sme schvaľovali zákon

o dlhopisoch.

 

     A druhá otázka:  Podľa slov pána premiéra vlády Sloven-

skej republiky privatizácia by mala byť ukončená v lete toh-

to roku. I  pri sklze, ktorý sa dá  predpokladať a ktorý je,

samozrejme,  prijateľný, predpokladáme,  že privatizácia  sa

skončí do konca roku 1996. Fond národného majetku nebude mať

príkon  finančných prostriedkov  z privatizácie  po ukončení

jej  procesu. Takže  domnievam sa,  že vôbec  nie je problém

vyplatiť dlhopisy  všetkým občanom v  termíne, ktorý navrhol

pán Fico.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Mne je to už trápne. Prosím  vás pekne, keď ste už zme-

nili proces privatizácie na  proces odškodňovací, tak sa as-

poň nepriznávajte k tomu, že  dodnes neviete, či Fond národ-

ného majetku na to bude mať. Aspoň toto nerobte sami.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Dávam pozmeňujúci  návrh, aby z návrhu  zákona boli vy-

pustené odseky 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8. To je všetko.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ešte sa hlási pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ak dovolíte, vzhľadom na to,  čo sa dosiaľ k tomuto po-

slaneckému návrhu zákona hovorilo, vidieť istú snahu zjedno-

tiť sa v niektorých veciach a predovšetkým spraviť dobrý zá-

kon  v prospech  občana, dávam  procedurálny návrh,  aby sme

prerušili rokovanie o tomto  bode programu a neukončili roz-

pravu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno,  ďakujem. Budeme  hlasovať o  návrhu pána poslanca

Maxona, aby sme neukončili rozpravu o tomto bode a prerušili

rokovanie. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Tento procedurálny návrh sme prijali.

 

     Pristúpime  k  ď a l š i e m u  bodu  programu, ktorými

 

     interpelácie a otázky poslancov.

 

     Pán predseda Gašparovič - faktická poznámka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, keďže  viem, aký býva

priebeh interpelácií,  že záujem o pobyt  v tejto miestnosti

klesá, chcem  povedať tým, ktorí idú  lietadlom, že lietadlo

pôjde až hodinu po skončení bodu interpelácie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Do interpelácií sú prihlásení  traja poslanci. Ako prvý

je pán Boros a pripraví sa pán Mikloško z KDH.

 

     Faktickú poznámku  má pani poslankyňa  Rusnáková. (Ruch

v sále.) Pokoj, vážení.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, nevadí mi, samozrejme, že sú interpe-

lácie, len by som sa chcela spýtať, nakoľko bola zabezpečená

účasť členov vlády,  lebo oni by sa mali  vyjadrovať k našim

stanoviskám, či  prijímame, alebo neprijímame  ich odpovede,

a bez nich je  to o ničom. Tak sa chcem  spýtať, či bola za-

bezpečená ich účasť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, členom vlády  bolo oznámené, ale mali  zabezpečené

programy,  napríklad pán  podpredseda vlády  Kalman išiel na

Piesok, kde  má rokovanie s odborármi,  tak sa ospravedlnil.

Program sme  prijali dnes. Každý má  svoju cestu, viete, ako

to už je,  ťažko ich bolo zabezpečiť, ale  bolo im oznámené.

Už je to tak, ako sme si rozhodli.

 

     Nech sa páči, pán Boros. Pán Komlósy - faktická poznám-

ka.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne. Chcem sa pripojiť k pani poslankyni Rus-

nákovej a odvolávam sa na schválený program, platný program,

kde je napísané, že tento  bod sa prerokuje za účasti členov

vlády Slovenskej republiky.

 

     Pán predsedajúci, ospravedlnili  ste jedného člena vlá-

dy, ostatných nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán predseda Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, dobre  viete, že táto

zmena programu  bola urobená dnes  o 12.00 hodine.  Ministri

majú svoje programy. Oznámil som  im, každý minister to dos-

tal, že sú dnes interpelácie - to po prvé.

 

     A po druhé, pokiaľ čítate, pán poslanec, že tu budú mi-

nistri, tak si pozrite, bol určený presný dátum pri schvaľo-

vaní programu.  Pri schvaľovaní, vy máte  iný program. To je

už ten dodatočný. Ale,  pán poslanec, hovorím, prosím, nehá-

dajme sa, pozrite si pôvodný  program, ako sme ho schválili.

Dnes je štvrtok, neviem presne koľkého. Takže nemôžeme niko-

ho z tohto obviňovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno. Nech sa páči, pán Boros.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     tiež nie som spokojný, že nie sú prítomní členovia vlá-

dy, na  druhej strane verím  v takú vyspelú  techniku, že už

dnes  v noci  budú mať  na stole  všetky naše  interpelácie.

S touto nádejou sa obraciam  so svojou interpeláciou v tomto

prípade na  ministra zahraničných vecí  Slovenskej republiky

pána Juraja Schenka.

 

     V  programe  vlády  Slovenskej  republiky je obsiahnutá

jednoznačná snaha  rozšíriť cezhraničné styky  medzi Sloven-

skou  republikou  a  okolitými  štátmi  z veľmi racionálneho

dôvodu  -  dať  impulz  všestranným hospodárskym, obchodným,

kultúrnym a ďalším obojstranne  výhodným aktivitám, tak pod-

nikateľských subjektov, ako aj  všetkých občanov  prihranič-

ných regiónov.

 

     Vzájomná užitočnosť a  konkretizovaná potreba zriadenia

nových hraničných priechodov je zakotvená aj v nedávno rati-

fikovanej a už platnej  bilaterálnej zmluve medzi Slovenskou

republikou a Maďarskou republikou. Veľmi dôležitá iniciatíva

už od roku  1990 vychádza aj od samotných  obcí a obyvateľov

pohraničných oblastí,  konkrétne  v mojom prípade požiadavka

na zriadenie stáleho hraničného prechodu medzi obcami Tachty

v Slovenskej republike a Cered  v Maďarskej republike, okres

Rimavská  Sobota. Ide  o rázovitú  oblasť Cerovej vrchoviny,

kde otvorenie hraníc so susednou Maďarskou republikou je mi-

moriadne dôležitým aj ekonomickým  impulzom pre všetkých ta-

mojších obyvateľov. Táto objektívna požiadavka bola plne ak-

ceptovaná aj oboma vládami.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Páni poslanci, pokoj.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Vláda Slovenskej republiky  to potvrdila svojím uznese-

ním číslo 756 z roku  1993 a vláda Maďarskej republiky číslo

1065 z roku 1992. Podľa pôvodných zámerov malo dôjsť k otvo-

reniu tohto  prechodu ešte v  priebehu vlaňajšieho roka,  no

z rôznych technických dôvodov sa to odsúvalo.

 

     Vážený pán minister, som  presvedčený, že svojou inter-

peláciou nebúcham do zatvorených dverí. Naopak, verím, že vo

svojej  odpovedi, vážený  pán minister,  budete môcť oznámiť

presný  postup  aj   termín  otvorenia  štátneho  hraničného

prechodu medzi obcami Tachty a Cered ešte do konca tohto ka-

lendárneho roka, na čo všetci obyvatelia tejto oblasti s ná-

dejou a netrpezlivo čakajú.

 

     Ďakujem  za vaše  pochopenie  a  rázne konanie  v smere

realizácie otvorenia hraničného prechodu Tachty - Cered.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi. Pán poslanec  Mikloško a pri-

praví sa pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     moja prvá  interpelácia ide na  generálneho prokurátora

Slovenskej republiky pána Vaľu.

 

     Dňa  13. mája  1996 súkromná  rozhlasová stanica  TWIST

zverejnila nahrávku telefonického  rozhovoru medzi ministrom

vnútra Slovenskej republiky pánom  Hudekom a riaditeľom Slo-

venskej informačnej služby pánom  Lexom. Obsah rozhovoru bol

niekoľkokrát  zverejnený aj  inými masovokomunikačnými  pro-

striedkami. Z  obsahu rozhovoru vyplýva  dôvodné podozrenie,

že

 

     a) menované  osoby mali vedomosť  o falšovanej príprave

trojstranného listu Braňa Chyla-Ptáka, ktorý zaslal pánu Hu-

dekovi a tento dokazoval verziu tzv. samoúnosu,

 

     b) pán Hudek z titulu svojej funkcie ministra sa podie-

ľal na rozhodnutí o odňatí vyšetrovacieho spisu vyšetrovate-

ľovi Policajného zboru majorovi Vačokovi,

 

     c) pán Hudek vydal pokyny na perzekúciu riaditeľa Kraj-

ského úradu vyšetrovania  Policajného zboru Bratislava  pod-

plukovníka Šátka, tak aby bol odvolaný z funkcie,

 

     d) pán Hudek sa s  pánom Lexom dohodli o poskytnutí ne-

presných informácií a zamlčaní preukázaných faktov poslancom

za Demokratickú úniu i  verejnosti v súvislosti s preverova-

ním podpisov na hárkoch Demokratickej únie.

 

     Podľa §  2 ods. 3 Trestného  poriadku prokurátor je po-

vinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel. Pý-

tam sa preto pána generálneho prokurátora, vzhľadom na pred-

metnú zásadu legality, či  prikázal svojim podriadeným vyko-

nať preverovanie  o podozrení zo  spáchaných trestných činov

zneužívania právomoci verejných činiteľov podľa § 158 ods. 1

písm. a), b), ods. 2 písm. b), c) Trestného zákona a nadržo-

vania podľa § 166 ods. 1 Trestného zákona.

 

     Pokiaľ takýto pokyn vydal, žiadam oznámiť, kedy bol vy-

daný,  komu a  v akom  rozsahu, a pokiaľ je možné informovať

o stave preverovania. Pokiaľ však takýto pokyn do dňa inter-

pelácie nevydal, žiadam uviesť dôvody tohto porušenia ústav-

ných povinností orgánov prokuratúry,  kto si menovite povin-

nosť nesplnil, a prijaté opatrenia.

 

     Súčasne  žiadam, aby  táto interpelácia,  pokiaľ sa tak

nestalo, bola ako oznámenie  v zmysle § 158 ods. 1 Trestného

poriadku preverená orgánmi činnými  v trestnom konaní a žia-

dam do jedného mesiaca upovedomenie o urobených opatreniach.

 

     Súčasne žiadam preveriť  informáciu uvádzanú vyšetrova-

teľkou  prípadu pani  Celárikovou, vyšetrovateľkou Mestského

úradu vyšetrovania Policajného  zboru Bratislava, že posudok

Kriminalistického  a expertízneho  ústavu Policajného zboru,

sekcie vyšetrovania  a kriminalisticko-expertíznych činností

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky  nie je od polovice

júna  1996 kompletný,  či nezavádza  verejnosť a  nezatajuje

v rozpore so zákonom informácie,  na ktoré má verejnosť prá-

vo.

 

     V svojej interpelácii pokračujem na predsedu vlády Slo-

venskej republiky pána Mečiara.

     V  súvislosti  s  textom  predchádzajúcej  interpelácie

ohľadne obsahu  telefonického rozhovoru medzi  pánom Hudekom

a Lexom vyplýva,  že osobne informovali  pána predsedu vlády

Slovenskej  republiky  o  došlom  trojstrannom  liste  Braňa

Chyla-Ptáka, ako aj o prijatých nezákonných opatreniach voči

vyšetrovateľom prípadu.  Obraciam sa na  predsedu vlády Slo-

venskej republiky,  ktorý je i  právnikom, s otázkou,  či ho

menované osoby  v priebehu mesiaca  október 1995 informovali

o vytváraní  falšovaných  dôkazov  k  verzii  tzv. samoúnosu

Michala Kováča  mladšieho a poskytovali mu  informácie o ich

zasahovaní do  vyšetrovania vykonaného majorom  Vačokom. Po-

kiaľ mu  takéto informácie boli poskytnuté,  aké kroky k ná-

prave stavu vykonal.

 

     Interpelujem ďalej ministra vnútra Slovenskej republiky

pána Hudeka  a generálneho prokurátora  Slovenskej republiky

pána Vaľa. V súvislosti s propagandistickou kampaňou vedenou

Slovenskou televíziou proti  majorovi Vačokovi, vyšetrovate-

ľovi v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny, podľa

ktorej mal pri spracúvaní úradných záznamov v rozpore so zá-

konom falšovať údaje získané  od svedkov, bola pánom Hudekom

vytvorená skupina inšpekčných  pracovníkov na urýchlené pre-

verenie tohto podozrenia. Keďže  existuje embargo nad infor-

máciou o  výsledku tohto preverovania, pýtam  sa pána Hudeka

a pána Vaľa,  z akých dôvodov  tieto informácie neboli  prí-

slušnými pracovníkmi poskytnuté verejnosti, a súčasne žiadam

poskytnúť základné informácie  o výsledku tohto preverovania

a spôsobe rozhodnutia o merite veci.

 

     Po druhé. V súvislosti  s preverovaním oznámenia viace-

rých  pracovníkov Mestského  úradu vyšetrovania  Policajného

zboru v Bratislave  ohľadne podozrenia zo zneužitia právomo-

ci  verejného  činiteľa  riaditeľom  tohto úradu plukovníkom

JUDr. Dlapom bola pánom ministrom vnútra Slovenskej republi-

ky zriadená skupina  inšpekčných pracovníkov. Predmetom pre-

verovania  malo  byť  protizákonné  konanie plukovníka JUDr.

Dlapu,  ktorý prikázal  svojej podriadenej  zrušiť už platné

disciplinárne  rozkazy  o  udelení  peňažných odmien, vydané

predchádzajúcim riaditeľom tohto úradu podplukovníkom Gerbe-

ľom,  a nahradil  ich vlastnými  rozkazmi, ktorými podstatne

skrátil odmeny v celkovej sume cca 20 tisíc Sk. Súčasne pri-

kázal sfalšovať spisový záznam o evidovaní vydaných a proti-

zákonne  zrušených rozkazov.  Vzhľadom na  to, že  inšpekční

pracovníci po preverení  oznámenia predložili dôkazový mate-

riál na Mestskú  prokuratúru v Bratislave  so záverom, že je

dôvodné podozrenie  zo spáchania trestného  činu plukovníkom

JUDr. Dlapom a táto prikázala  v danej veci konať a vyšetro-

vateľ je  dosiaľ nečinný, žiadam  o podanie informácie,  aké

dôvody bránia plynule danú  vec vyšetriť, kto prípadne prie-

ťahy zavinil a aké opatrenia prijal vo vlastnej kompetencii.

 

     A ešte je tu jedna interpelácia na generálneho prokurá-

tora Slovenskej republiky pána  Vaľa. V súvislosti s ohláse-

nou návštevou členov  Osobitného kontrolného orgánu Národnej

rady Slovenskej republiky u riaditeľa Slovenskej informačnej

služby v  polovici mesiaca jún  1996 prítomní novinári  pred

vchodom do objektu Slovenskej  informačnej služby na Vajnor-

skej ulici v Bratislave  boli z priestorov Slovenskej infor-

mačnej služby  jej príslušníkmi snímaní  videokamerou a boli

fotografovaní.  Ako  bolo  oznámené  pánom Šáškym, povereným

Slovenskou informačnou službou stykom s verejnosťou, noviná-

ri sa  dopustili priestupku, keďže  pošľapali verejné pries-

transtvo i kvetinové záhony  a súčasne znečistili prostredie

zanechanými odpadkami. Z tohto dôvodu bol dôkazový materiál,

zrejme i videokazeta i  fotografie, zaslané na príslušný ob-

vodný úrad na prerokovanie priestupkov.

 

     Pokiaľ mám informácie, nikto,  teda ani pracovníci Slo-

venskej informačnej služby na danú situáciu nereagovali tým,

že  by privolali  príslušníkov Policajného  zboru, ktorá  by

prípadné porušenie verejného poriadku napravila a tiež vyko-

nala objasňovanie priestupkov a zistenie ich páchateľov, tak

ako  im to  ukladá zákon  číslo 171/1993  Z. z. o Policajnom

zbore  v §  2 ods.  1 písm.  k). Tomuto postupu príslušníkov

Slovenskej informačnej služby nikto  nebránil a situácia ne-

bola natoľko kritická, aby museli nahrádzať príslušné orgány.

 

     Vzhľadom na naznačené sa  pýtam pána generálneho proku-

rátora Slovenskej republiky, či nedošlo k prekročeniu rozsa-

hu  kompetencií pracovníkmi  Slovenskej informačnej  služby,

keďže v zákone číslo 46/1993  Z. z. o Slovenskej informačnej

službe v ustanovení § 2 o hlavných úlohách - citát "objasňo-

vanie priestupkov a zisťovanie ich páchateľov" absentuje.

 

     Dovoľujem si  malú poznámku, že určite  i týmto sa Slo-

vensko a jeho tajná služba zviditeľnila, keďže si z histórie

nepamätám prípad, že by sa tajná služba zaoberala dokumento-

vaním priestupkov svojich občanov.

 

     Prvá moja otázka by mohla vyvolať úsmev. Ale myslím si,

že veľmi rýchle odstúpenie materiálov na prerokovanie pries-

tupkov Slovenskej informačnej služby  bolo len uvedomením si

kompetentných  pracovníkov  oveľa  závažnejšieho  pochybenia

príslušníkov Slovenskej informačnej  služby a týmto spôsobom

jeho  zakrytie pred  verejnosťou, ale  aj pred kompetentnými

orgánmi prokuratúry, ktoré majú chrániť zákonnosť.

 

     Závažnou skutočnosťou je verejne známy fakt, že pracov-

níci Slovenskej informačnej služby z priestorov objektu toh-

to štátneho orgánu verejne urobili videokazetou i fotoapará-

tom snímky občanov, ktorí  sa nachádzali na verejne prístup-

nom mieste v súvislosti  s výkonom svojho povolania. Citujem

zákon číslo  46/1993 Z. z. o  Slovenskej informačnej službe,

ustanovenie §  12 ods. 1  písm. c) informačnotechnické  pro-

striedky. "Až informačnotechnickými prostriedkami sa na úče-

ly tohto zákona  rozumejú najmä elektrotechnické, rádiotech-

nické,  fototechnické, optické,  mechanické a  iné technické

prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajova-

ným  spôsobom  pri  atď.  vyhotovovaní obrazových, zvukových

alebo iných  záznamov v prípade,  že sú používané  spôsobom,

ktorým sa zasahuje do práv občanov."

 

     A v tomto je  kameň úrazu. Pracovníci Slovenskej infor-

mačnej služby  môžu teda používať  videokameru a fotoaparát,

ktoré sú informačnotechnickými prostriedkami len  vtedy, ak

plnia úlohy v zmysle  zákona o Slovenskej informačnej službe

a súčasne ich použitie písomne odsúhlasil sudca. Vzhľadom na

to, že videozáznamy, fotografické snímky občanov zasiahli do

ich práv zakotvených našou ústavou, pýtam sa pána generálne-

ho prokurátora  Slovenskej republiky, či  prikázal príslušný

prokurátor  pre  obvod  Bratislava  III  preveriť podozrenie

z trestného činu zneužitia  právomoci verejného činiteľa po-

dľa §  158 ods. 1  písm. a) Trestného  zákona, ktoré spočíva

v neoprávnenom  použití  informačnotechnických  prostriedkov

bez písomného súhlasu sudcu,  pričom sa neplnili zákonom ur-

čené úlohy Slovenskej informačnej služby a tieto boli v roz-

pore so zákonom použité verejne  a ich výsledky boli použité

v rozpore s ustanovením § 14 ods. 3 zákona 46/1993 Z. z.

 

     Pokiaľ sa takéto  preverovanie nevykonáva, žiadam odpo-

veď, z akých dôvodov. Kto  si nesplnil svoju  zákonnú povin-

nosť,  aké boli  prijaté opatrenia  a súčasne  týmto podávam

v naznačenom smere oznámenie v zmysle § 158 ods. 1 Trestného

poriadku a žiadam do jedného  mesiaca podať informáciu o vy-

konaných opatreniach.

 

     Po druhé. V súvislosti  s bombasticky vedenou propagan-

distickou kampaňou v októbri 1995 proti vyšetrovateľom Kraj-

ského úradu vyšetrovania Policajného zboru Bratislava, ktorí

"mali vyzvedať štátne tajomstvo, nahovárať príslušníkov Slo-

venskej  informačnej služby  na krivú  výpoveď a  podplácať"

(koniec  citátu), podľa  mojich informácií  došlo zo  strany

príslušníkov Slovenskej informačnej služby k provokáciám vo-

či týmto vyšetrovateľom  vyvolávaním osobných stretnutí, pri

ktorých mali  byť skrytým spôsobom  fotografovaní. Pokiaľ je

táto  informácia  pravdivá,  opätovne  ako v predchádzajúcom

prípade sa pýtam generálneho prokurátora Slovenskej republi-

ky pána  Vaľu, či súčasťou  predmetného vyšetrovacieho spisu

sú i fotografie, ktoré boli vykonané príslušníkmi Slovenskej

informačnej služby skrytým spôsobom. Ak je to pravdou, ďalej

sa pýtam, či použitie informačnotechnických prostriedkov bo-

lo v  súlade so zákonom číslo  46/1993 Z. z. Pokiaľ  je táto

skutočnosť pravdivá  a prokurátor o  nej má i  dôkazy, pýtam

sa, či bolo v tejto veci  vykonané preverovanie a s akým vý-

sledkom. Obdobne v negatívnom  prípade podávam oznámenie po-

dľa  § 158  ods. 1  Trestného poriadku  a do jedného mesiaca

očakávam odpoveď k prijatým opatreniam.

 

     Po tretie. V súvislosti so známou kauzou petičných hár-

kov Združenia robotníkov Slovenska a trestným oznámením čle-

nov tejto strany, vzhľadom  na jednej strane dostupnú infor-

máciu o  prieťahoch v preverovaní a  na druhej strane značnú

dôkaznú silu, ktorá hraničí  s potrebou začať trestné stíha-

nie proti konkrétnym osobám,  sa pýtam pána generálneho pro-

kurátora Slovenskej republiky, aké opatrenia vykonala proku-

ratúra smerom k rýchlemu a zákonnému ukončeniu tohto prípadu

a kto je za prípadné nedostatky zodpovedný.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vy sa už aj do nás  púšťate, pán Mikloško? To som neve-

del.  Ďakujem vám.  Nebolo vám  dobre ani  v socializme, ani

v kapitalizme. Nech sa páči, pani Lazarová.

 

 

 

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     vzhľadom na  to, že dnes  je posledný deň,  keď sa ešte

rokuje,  potom už  prídu prázdniny,  dovolím si  vás a touto

cestou aj pána ministra zahraničných vecí oboznámiť s výzvou

skupiny poslancov  Národnej rady Slovenskej  republiky k po-

slancom Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, v ktorej

sa píše:

 

     "Vážený  pán predseda  Národného zhromaždenia Maďarskej

republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci,

 

     predsedovia  maďarskej  a  slovenskej  vlády  podpísali

Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Ma-

ďarskou republikou a Slovenskou republikou, ktorá bola oboma

parlamentmi ratifikovaná.

 

     Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vysoko oce-

ňujú  skutočnosť, že  sa tvorí  nový svet,  v ktorom by mali

štáty vzájomne konštruktívne  spolupracovať a vytvárať spolu

skutočné partnerské  vzťahy. Slovensko vždy  patrilo a patrí

medzi mierumilovné krajiny, nikdy agresívne neútočilo na iné

krajiny. Naopak,  v minulosti si často  muselo chrániť svoje

územie i  to, čo si jeho  obyvatelia vytvorili poctivou prá-

cou, pred útokmi zvonka.

 

     Dobré  susedské vzťahy  sú v  stredoeurópskom priestore

dôležitým  predpokladom  pre  pokoj  v  Európe  a spoluprácu

európskych národov. Musia sa však zakladať na vzájomnom reš-

pektovaní sa,  ako aj na vzájomnej  úcte a rovnocennom part-

nerstve, aby mohli byť trvalé.

 

 

     Žiaľ,  historické  skúsenosti  Slovákov  zo  spolužitia

s Maďarmi nie sú dobré. V novodobej histórii sa to prejavilo

najvýraznejšie  v  rokoch  1938-1945  počas okupácie južného

Slovenska horthyovským Maďarskom. Na okupovaných územiach sa

Slováci dostali do  postavenia druhoradých občanov zbavených

základných ľudských práv a slobôd. Nové demokratické Nemecko

sa po vojne ospravedlnilo svetu za agresiu a výčiny nacistov

v Európe. Maďarsko sa dodnes verejne a oficiálne nedištanco-

valo  od agresie,  ktorú rozpútal  predvojnový maďarský štát

proti susedným štátom a národom v rokoch 1938 až 1941, proti

Československej  republike  v  roku  1938, proti Slovenskému

štátu v marci 1939, proti  Rumunsku v roku 1940 a Juhoslávii

v roku 1941 a od jej dôsledkov. Bez tejto morálnej satisfak-

cie  nemožno urobiť  bodku za  minulosťou a  napraviť krivdu

spôsobenú nemaďarskému obyvateľstvu na okupovanom území.

 

     Občania nášho štátu, ktorí  sa stali obeťou agresie Ma-

ďarska a  trpeli pod nadvládou  maďarského okupačného režimu

v rokoch  1938-1945, čakajú na tento  demokratický a morálny

čin predstaviteľov Maďarskej republiky, ktorý by bol súčasne

garanciou, že sa história  nebude opakovať a Maďarská repub-

lika sa v súčasnosti a v budúcnosti vzdá každého kroku, kto-

rý by smeroval k okupácii teritória Slovenskej republiky.

 

     Takéto vyhlásenie najvyššieho  zákonodarného orgánu Ma-

ďarskej republiky by bolo v  súlade s tretím článkom základ-

nej zmluvy medzi Slovenskou  republikou a Maďarskou republi-

kou a ukončilo by ťaživú  minulosť vo vzťahoch obidvoch štá-

tov.  Náš apel  vychádza z  princípov medzinárodného  práva,

z protiprávneho  a  agresívneho  postupu  Maďarska  v rokoch

1938-1945  a antidemokratického  utláčateľského fašistického

režimu, ktorý vládol na okupovanom území.

 

     Viedenská  arbitráž bola  súčasťou Mníchovskej  dohody,

nadväzovala na ňu a  bola jej priamym dôsledkom. Uskutočnila

sa pod hrozbou sily, za hrubého nátlaku fašistických veľmocí

a Maďarska proti zásadám medzinárodného práva. Preto rozhod-

nutie Viedenskej arbitráže bolo protiprávne a rovnako aj no-

vý stav vytvorený Maďarskom na okupovanom teritóriu. Z tohto

dôvodu spojenci  antihitlerovskej koalície verdikt  z 2. no-

vembra 1938 vyhlásili za neplatný a pokladali ho za agresív-

ny  akt  proti  Československému  štátu.  Preto  sa v dohode

o prímerí medzi spojencami a Maďarskom z 20. 1. 1945 v člán-

ku 12 prílohy D uvádzalo, že maďarská vláda poskytuje potra-

viny ako odškodné  obyvateľstvu Československa a Juhoslávie,

ktoré boli postihnuté maďarskou agresiou.

 

     Podobne sa  aj v mierovej  zmluve s Maďarskom  z 10. 2.

1947 uvádza, že Maďarsko, ktoré sa stalo spojencom hitlerov-

ského Nemecka  a po jeho  boku sa zúčastnilo  vo vojne proti

spojencom,  nesie svoj  podiel zodpovednosti  za túto vojnu.

V prvej časti v bode 4a  sa uvádzalo, že rozhodnutia Vieden-

skej arbitráže  z 2. novembra 1938  sa vyhlasujú za nulitné.

A v druhej časti článku 4 sa Maďarsko  zaviazalo, že rozpus-

  všetky  organizácie  vyvíjajúce  nepriateľskú propagandu

proti spojencom  vrátane  revizionistickej propagandy  a ani

v budúcnosti nebude trpieť  existenciu a činnosť organizácií

tohto druhu.

 

     Nastolená maďarská okupácia po 5. novembri 1938 na úze-

mí južného Slovenska, na časti východného Slovenska od konca

marca 1939 bola protiprávna, nedemokratická a utlačovateľská

a ako  taká tam  uplatňovala násilie  a politiku maďarizácie

voči obyvateľom slovenskej národnosti. Na okupovanom teritó-

riu  zavládlo hrubé  násilie a  bezprávie. Slovenskí roľníci

boli bezprávne pozbavení pôdy a hnuteľného majetku. Maďarský

okupačný režim vyhostil alebo  prinútil emigrovať veľkú časť

slovenského obyvateľstva a zlikvidoval slovenské školy všet-

kých  stupňov.  Štátni  úradníci  slovenskej národnosti boli

prepúšťaní zo zamestnania  - železničiari, učitelia, úradní-

ci,  notári,  richtári,  boli  zrušené slovenské organizácie

a spolky, zakázalo  sa používanie slovenského  jazyka na ve-

rejnosti  a v  úradoch, ako  aj slovenských  nápisov, názvov

a mien.

 

     Maďarská vládna politika sa  vrátila k predvojnovej ná-

silnej odnárodňovacej praxi a brutálne brachiálnou mocou za-

sahovala proti prejavom národného cítenia slovenského obyva-

teľstva.  Politická perzekúcia,  policajné výsluchy, telesné

tresty a týranie národne  uvedomelých Slovákov sa stali bež-

nou metódou maďarských  vládnych orgánov. Maďarské ozbrojené

sily neváhali  použiť aj zbrane  proti slovenskému obyvateľ-

stvu (Šurany, Čechy, Černík, Komjatice). Osobitnou cestou sa

režim  zbavoval mladej  slovenskej inteligencie  tým, že jej

príslušníkov povolával do armády  a posielal ich na východný

front, odkiaľ sa zväčša už nevrátili.

 

     Agresia, ktorú Maďarsko rozpútalo  23. marca 1939 proti

vznikajúcej Slovenskej republike, bola ďalším bezprávnym ak-

tom, ktorý bol v rozpore  s medzinárodným právom a praxou vo

vzťahoch dvoch  štátov. Napriek tomu, že  Maďarsko 15. marca

1939 uznaním  nového štátu de  iure akceptovalo jeho  územnú

integritu, o pár dní  zaútočilo regulárnou armádou bez vypo-

vedania vojny  Slovenskému štátu a  bez pokusov o  urovnanie

hraničných  sporov medzi  okupovanou Zakarpatskou  Ukrajinou

a Slovenskom pokojnou  cestou. Navyše na  obranné akcie Slo-

venského  štátu Maďarsko  reagovalo brutálnou  formou a  24.

marca 1939 maďarské letectvo bombardovalo mesto Spišskú Novú

Ves, ktoré ležalo vzdialené viac  než 100 km od bojových lo-

kalít. Maďarské  bombardovanie malo za  následok veľké mate-

riálne škody  a obete na ľudských  životoch. Maďarsko si tým

získalo  primát  v  bombardovaní  vnútrozemského mesta iného

štátu v  strednej Európe ešte  pred vypuknutím II.  svetovej

vojny.

 

     Vážení poslanci Národného zhromaždenia Maďarskej repub-

liky,  slovenský  národ  v  záujme  rozvoja  dobrých vzťahov

a vzájomnej spolupráce našich  národov v budúcnosti vychádza

v ústrety s ochotou urobiť hrubú čiaru za minulosťou, k tomu

je však  potrebný ústretový krok aj  zo strany Maďarskej re-

publiky.

 

     Ak  majú naše  národy v  budúcnosti úzko  spolupracovať

a najmä  navzájom si  veriť, žiadame,  aby sa predstavitelia

Maďarskej republiky ospravedlnili slovenskému národu za prí-

koria počas okupácie južného Slovenska.

 

     Státisíce  našich  občanov,  pamätníci,  ako  aj priami

účastníci týchto tragických udalostí,  ktorí ešte stále žijú

medzi nami, právom očakávajú od Maďarska aspoň dodatočné mo-

rálne zadosťučinenie  za utrpenia a  neprávosti, ktorým boli

počas horthyovského Maďarska vystavení.

 

     V civilizovanom  svete sa stalo  úplnou samozrejmosťou,

že národy a štáty, ktoré  sa počas II. svetovej vojny dopus-

tili agresie, násilností, ukrutností a genocídy, sa už dávno

svojim obetiam ospravedlnili. Ospravedlnilo sa Nemecko i Ja-

ponsko. Samotné  Maďarsko  viazalo ratifikáciu  rusko-maďar-

skej zmluvy  na ospravedlnenie sa  Ruska za okupáciu  v roku

1956.

 

     Domnievame sa  preto, že práve  akt uzavretia základnej

slovensko-maďarskej zmluvy je  tou najvhodnejšou historickou

príležitosťou na ospravedlnenie sa, čím by sa vytvorila zák-

ladňa na definitívne uzmierenie medzi našimi krajinami.

 

     Poslanci  Národnej rady  Slovenskej republiky využívajú

túto príležitosť,  aby ubezpečili poslancov  Národného zhro-

maždenia Maďarskej republiky o svojej hlbokej úcte.

 

     Podpísaní: Marián Andel,  Kamil Haťapka, Rastislav Šep-

ták, Zora Lazarová, Roman Hofbauer, Eva Garajová, Ján Garai,

Terézia  Chlebová,  Marián  Polák,  Jaroslav  Paška,  Hubert

Kraus, Miroslav  Pacola, Anton Poliak,  Ján Volný, Stanislav

Líška, Melánia Kolláriková,  Víťazoslav Moric, Miroslav Bar-

na, Eva Zelenayová, Pavel  Halabrín, Ján Fekete, Ľubomír No-

votný,  Vladimír Mikulka,  Jaroslav Fidrik,  Ladislav Lysák,

František Švec, Michal Baránik, Arpád Tarnóczy, Vladimír Ho-

mola, Ľubomír Roman, Ján Smolec, Vlastimil Vicen, Ján Slota,

Viliam Hornáček,  Iveta Nováková, Alica  Bieliková, Ladislav

Polka, Igor Urban, Ján  Ľupták, Anton Národa, Imrich Andrej-

čák, Miroslav Kočnár, Dušan Macuška a Milan Sečánsky."

 

     Samozrejme, kto by mal záujem  sa ešte podpísať na túto

výzvu, bude mu podpisový hárok daný k dispozícii.

 

     Tento dokument bude spolu  s prekladom do maďarčiny za-

slaný  poslancom Národného  zhromaždenia Maďarskej republiky

priateľsky a  v plnej dôvere, že  maďarskí poslanci ho takto

prijmú a vyjdú v ústrety vzájomným priateľským vzťahom.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ďalej  vystúpi pán poslanec Sopko,  ale s fak-

tickou poznámkou sa prihlásil pán Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán predsedajúci,  chcem rázne protestovať  proti tomu,

že ste povolili prečítať túto  výzvu, nakoľko táto výzva ne-

bola interpelácia.  Pani poslankyňa Lazarová, vy  ste si asi

poplietli dva programové body, všeobecnú rozpravu a interpe-

lácie. Neviem, ktorého ministra  ste interpelovali touto vý-

zvou.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pani Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán poslanec,

 

     po prvé, týmto vystúpením  dávam na vedomie pánu minis-

trovi zahraničných vecí, že poslanci vypracovali a podpísali

výzvu  pre  poslancov  maďarského  parlamentu.  A  po druhé,

vzhľadom na to, že táto výzva bude postúpená v priebehu nie-

koľkých dní Národnému zhromaždeniu Maďarskej republiky, bolo

potrebné  ju prečítať  aj v  parlamente Slovenskej republiky

a oboznámiť s ňou všetkých poslancov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predsedajúci,  chcem len poprosiť  to torzo poslan-

cov, ktorí  zostali v Národnej  rade, aby sme  mali navzájom

k sebe úctu, prosím vás, neveďme tieto diskusie o interpelá-

ciách alebo vyhláseniach. Umožnime, nech sa prečítajú inter-

pelácie,  ktoré sú  pripravené, a  potom prípadne diskutujme

o problémoch, ktoré zostanú sporné.

 

     Ďakujem za pochopenie.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Áno, súhlasím, pán kolega, ak sú interpelácie, tak nech

sú interpelácie. A tu ešte raz opakujem, opätovne sa vás pý-

tam, pani kolegyňa, ktorého  ministra ste interpelovali, kde

ste poukazovali na nejaké porušenia zákonov alebo nedodržia-

vanie zákonov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, ďakujem. Nech sa páči, pán Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     S ľútosťou musím konštatovať,  že vystúpenie pani Laza-

rovej bola krátkozraká hlúposť. Teraz vyhrocujeme zase vzťa-

hy,  chceme vyhrocovať  zase vzťahy  s Maďarskou republikou,

pritom základné historické fakty  nepoznajú ani tí, ktorí to

podpísali.  Keď  chceme  niečo  vyriešiť,  odporúčam okrúhly

stôl, tu v  Národnej rade po prvýkrát, aby  sme to už nejako

medzi nami  riešili. Veď tu žije  menšina, ktorá to prežila,

naozaj prežila  tie isté ťažkosti.  A má na  veci celkom iný

pohľad.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Samozrejme, že nechcem rozširovať  diskusiu na túto té-

mu, len by som rada  povedala pánu poslancovi Kötelesovi, že

dostávame od občanov listy, v ktorých sa obracajú na poslan-

cov  Národnej rady  Slovenskej republiky  so žiadosťou,  aby

iniciovali ospravedlnenie sa Maďarska  za agresiu a maďarský

okupačný režim na južnom Slovensku v rokoch 1938-1945. Dote-

raz nebola taká vhodná historická príležitosť na tento pria-

teľský akt,  ako práve po  podpísaní slovensko-maďarskej zá-

kladnej zmluvy.

 

     Naozaj som prekvapená vašou  reakciou. V záujme by malo

byť, aby sa pomery  na južnom Slovensku normalizovali, upra-

vili, takže nechápem, prečo sa proti tomu tak búrite. Veď už

všetky národy a štáty, ktoré  sa počas druhej svetovej vojny

dopustili  agresie a  genocídy, sa  už dávno  svojim obetiam

ospravedlnili. Nevidím preto dôvod, prečo by sa práve Maďar-

ská  republika nemala  ospravedlniť. Totiž  ona sa  má za čo

ospravedlniť.

 

     Ďakujem za pozornosť, už k tomuto bodu nebudem diskuto-

vať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Domnievam sa,  že tá poznámka  pána poslanca Fica  bola

úplne vecná a rozumná a mali by sme sa venovať tej problema-

tike,  ktorá tu  je, a  nie rekriminovať  to, čo tu odznelo.

Pripomeniem obdobie  Národnej rady roku  1990-1992, keď slo-

bodne zvolená Slovenská národná  rada považovala si za svoje

morálne právo  a svoju morálnu povinnosť  ospravedlniť sa za

všetky kroky neprávosti za minulé  obdobie. A to sme spravi-

li.  A spravili  sme to  s dobrým  vedomím. Takže čudujem sa

týmto hlasom.

 

     Kolegovia  poslanci,  pokiaľ  máte  iné  názory, tým sa

nechtiac vlastne prihlasujete k tomu obdobiu, ktoré je poľu-

tovaniahodné pre maďarský národ  aj pre slovenský národ. Pre

oba národy tam nebolo ani víťazov ani porazených.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán Hofbauer, súhlasím s  vami, len takú maličkosť. Ná-

rodná rada, Slovenská národná  rada sa ospravedlnila Nemcom,

Židom. Maďarom nie. Tú otázku sme nechali otvorenú, žiaľ.

 

     A pre pani predsedníčku Lazarovú. Žiaľ, nepozná základ-

né historické fakty. Sú to naozaj také nehistorické veci, že

celé,  čo prečítala,  môžem považovať  jedine za diletantský

pamflet. Prosím  tých, ktorí to podpísali,  aby ten spis zo-

brali späť. Nemá to zmysel. Keď chcete, hocikedy sme ochotní

o tom otvorene rokovať. A neposielať také listy do susedného

štátu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Hofbauer.

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

      Pán kolega poslanec Köteles,  toto nie je nejaký folk-

lór vypracovaný pani poslankyňou  Lazarovou. Je to dokument,

ktorý  vypracovali odborníci  a historici,  a pod  to sme sa

podpísali - 45 poslancov  tohto poslaneckého  zboru, po sta-

rostlivom prečítaní,  pod čo sa podpisujeme.  Tak si myslím,

že je bezpredmetné sa na túto tému ďalej baviť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, ešte pán poslanec, ale už, prosím vás...

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Prosím vás, pán predseda,  môžete mi konkretizovať tých

historikov?  Neverím,  že  by  to  nejaký  historik podpísal

a dal pod to svoje meno.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec, môžete interpelovať.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     na  15.  schôdzi  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

vzniesla interpeláciu  pani poslankyňa Sabolová  na pána mi-

nistra Baca a na pána  ministra Zlochu a vo svojom vystúpení

veľmi kriticky poukázala na rozhodnutie vlády Slovenskej re-

publiky, ktorá  prevzala štátnu záruku  za bankový úver  pre

štátny podnik Vodohospodárska  výstavba Bratislava na finan-

covanie vodného  diela Gabčíkovo, vodného  diela Žilina, ale

hlavne vodnej nádrže Tichý Potok.

 

     Aj napriek tomu, že na výstavbu vodnej nádrže Tichý Po-

tok mám  celkom odlišný názor  ako  pani poslankyňa Sabolová

a pán  poslanec Javorský, súhlasím s  nimi v  dvoch veciach.

V tom, že v konečnom dôsledku majú rozhodnúť odborníci a ich

stanovisko  má byť  rozhodujúce a  konečné, a tiež v tom, že

treba prijať konkrétne, účinné  krátkodobé aj dlhodobé opat-

renia na  zníženie strát z  vodovodných systémov rekonštruk-

ciou vodovodných sietí, a tak zlepšiť hospodárenie s vodou.

 

     Zároveň  však chcem  reagovať na  ďalšie argumenty pani

poslankyne  Sabolovej a  pána poslanca  Javorského a súčasne

vzniesť interpeláciu úplne opačnú, inú na pána ministra Baca

s tým, aby táto významná  vodohospodárska stavba sa čím skôr

začala.

 

     Ako som spomínal, niektoré argumenty, ktoré tu odzneli,

pokladám  za  nesprávne,  účelovo  vykonštruované, a dokonca

niektoré sú  nepravdivé. Dovolím si to  tvrdiť preto, že som

osobne navštívil obce Tichý Potok a Nižné Repáše, uskutočnil

som exkurziu priehradok,  ktorých výstavbu zabezpečovala mi-

movládna organizácia Ľudia a voda, a oboznámil som sa s naj-

novšími argumentmi vodohospodárov,  ktorí rozhodli o vybudo-

vaní vodárenskej  nádrže Tichý Potok  na hornom toku  Torysy

a ktorí ju pokladajú za  dôležitú a nevyhnutnú pre vodovodnú

sústavu východného Slovenska.

 

     Úprimne poviem, že ani po skúmaní nových informácií ne-

viem, na  základe akých faktov  tu odzneli určité  tvrdenia.

V prvom rade  to, že vláda Slovenskej  republiky svojím roz-

hodnutím presadzuje záujmy veľkých firiem združovaných v be-

tonárskej  lobby na  čele s  pánom Binderom.  Je to zvláštne

tvrdenie. Veď história vodnej nádrže Tichý Potok bola už zá-

ležitosťou päťdesiatych rokov a v priebehu celého obdobia až

doteraz bola vždy aktuálna.  Prípravu stavby podporilo uzne-

senie  vlády Slovenskej  republiky  číslo  283 zo  7. apríla

1992 o zmene koncepcie budovania vodného zdroja Veľká Domaša

a následne, a to zdôrazňujem,  o potrebe realizácie vodáren-

skej nádrže Tichý Potok. Ak sa nemýlim, bola to vláda vedená

pánom Čarnogurským.

 

     Po ďalšie, pani poslankyňa rovnako tvrdí, že realizácia

tohto vodohospodárskeho diela zničí  niekoľko dedín v doline

Tichý Potok, Vyšné Repáše, Nižné Repáše, Torysky a Oľšavica.

Rovnako to nie je  pravda. Podľa najnovších podkladov rozsah

sanácií je  minimalizovaný. Pôjde len  o sanácie niekoľkých,

prevažne hospodárskych objektov a v dôsledku výstavby nebudú

zatopené priamo žiadne obytné  objekty. Prečo potom strašíme

a znepokojujeme  tamojších  ľudí  nepravdivými  informáciami

o údajnom pomalom  vysídľovaní obcí? Pravda je  taká, že ne-

príde k  žiadnemu vysídľovaniu. Ak pri  detailnom návrhu hy-

gienických opatrení v týchto obciach bude nevyhnutné niekto-

  hospodárske  objekty  asanovať,  budú  premiestnené  len

v rámci tej istej obce  do lokality, ktorá priamo neohrozuje

hygienické zabezpečenie kvality vody v toku tečúcom do nádr-

že.

 

     Pokiaľ ide o ekologické  dosahy stavby, odznelo tu tvr-

denie, ktoré  sa odvoláva len na  stanovisko miestnych akti-

vistov z  mimovládnej organizácie Ľudia a  voda v Košiciach.

Pritom bolo tvrdené, že ani príslušné ministerstvo, ani vlá-

da Slovenskej  republiky sa vážnejšie  nezaoberala inými al-

ternatívami. Nie je to pravda.

 

     V rámci úlohy Environmentálne hodnotenie alternatív za-

bezpečovania pitnej  vody pre Prešov a  Košice sa riešilo aj

posúdenie zámeru Vodohospodárske využitie povodia hornej To-

rysy. A do súhrnnej správy  tejto úlohy boli zaradené aj vý-

sledky z expertízneho posúdenia alternatívneho návrhu tvorby

vodných zdrojov v oblasti Tichého  Potoka na hornom toku To-

rysy. Tento návrh bol vypracovaný  v júni roku 1994 spomína-

nou skupinou  aktivistov z Košíc.  Treba sa oboznámiť  s vý-

sledkami posúdenia tohto  alternatívneho návrhu, ktorý stra-

til schopnosť na zaujímavom území konkurovať iným variantom,

založeným  na vytváraní  operatívnych zásob  vody vo vodných

nádržiach. Veľmi  jasne to analyzuje  doktorka Mária Kozová,

CSc., z  Katedry krajinnej ekológie  Prírodovedeckej fakulty

Univerzity Komenského,  ktorá vychádza z  odborných posudkov

11 expertov. Myslím, že by to malo stačiť každému.

 

     Súčasná vláda  Slovenskej republiky si  zaslúži kritiku

za mnohé rozhodnutia, aj za  mnohé postupy, ale nie za všet-

ky.  Je veľmi  zlé, ak  ideme  do  extrému a  za každú  cenu

z princípu  kritizujeme všetko,  aj to  pozitívne. V prípade

vodnej nádrže  Tichý Potok naopak  vysoko oceňujem dynamický

postup vlády Slovenskej  republiky a zainteresovaných rezor-

tov. Som rád,  že aj keď s oneskorením,  dostáva sa výstavba

tohto vodného diela do  realizačnej fázy. Veď východosloven-

ský región  je v zásobovaní  obyvateľstva vodou z  verejných

vodovodov v  rámci Slovenskej republiky  podpriemerný. A vý-

razne  zaostávajú predovšetkým  okresy Košice-vidiek, Trebi-

šov, Prešov a Michalovce.  Príčinou tohto stavu bol nedosta-

tok  vody v  regióne, nedostatok  vyhovujúcich zdrojov  vody

a vysoký podiel  ohrozovania kvality vody.  Kríza, ktorú sme

v okrese  Prešov  a  v  meste  Košice  prežili v rokoch 1986

a 1990, sa nesmie  opakovať a musí byť výstrahou  pre nás aj

pre ďalšie  generácie. Nezabudli sme na  túto krízovú situá-

ciu. Máme ju v pamäti a  nedáme sa pomýliť v riešení základ-

ných a rozhodujúcich problémov  a potrieb východného Sloven-

ska.

 

     Rovnako chcem poukázať na to, že v mesiaci jún 1994 Ná-

rodná rada Slovenskej republiky schválila koncepčný materiál

s názvom  Vodohospodárska politika,  ktorý analyzuje súčasný

neuspokojivý  stav a  stanovuje výhľadové  ciele zásobovania

obyvateľstva pitnou  vodou z verejných  vodovodov. Vo výcho-

doslovenskom regióne  to predpokladá zvýšiť  počet zásobova-

ných obyvateľov v  roku 2015 na 87 až  90 %. Tuto poukazujem

na to,  že v zaostávajúcich okresoch,  ako je napríklad Vra-

nov, je to dnes len 41,6 %. Vodohospodárska politika Sloven-

skej republiky predpokladá zabezpečiť tieto prírastky v rám-

ci vybudovaných vodovodných systémov.

 

     Potreba pitnej vody na tieto definované ciele je rieše-

ná v nadväznosti na bilanciu  potreby a zdrojov pitnej vody.

Táto súhrnná bilancia bola  viackrát zverejnená a analyzova-

ná, napríklad pánom Ing. Imrichom Jasaňom z Výskumného ústa-

vu  vodného hospodárstva  Bratislava, Ing.  Jurajom Mantičom

z Východoslovenských vodární a kanalizácií, ktorých pokladám

za odborníkov. Skrátene uvediem  len údaje za prešovský sku-

pinový vodovod, ktorý zásobuje druhú najväčšiu mestskú aglo-

meráciu východoslovenského regiónu,  to znamená územie povo-

dia Torysy až po Prešov,  kde žije takmer 106 000 obyvateľov

a zásobovanie sa  zabezpečuje z vlastných  zdrojov pozemných

vôd s  náplavou hornej Torysy  a z priameho  odberu z Torysy

v profile Tichý Potok.

 

     Záver je jednoznačný. Súčasnými kapacitami zdrojov vody

po ich prehodnotení a vyradení časti kvalitatívne nevhodných

zdrojov vznikne v tejto oblasti  v roku 2000 deficit 180 se-

kundových litrov  a v celej sústave  deficit 260 sekundových

litrov. Preto pre oblasť Prešova a Košíc treba vybudovať no-

vý veľkokapacitný  zdroj vody, ktorým  je vodná nádrž  Tichý

Potok na Toryse a ktorý  je vo vysokom štádiu prípravy. Pre-

študovať si treba veľmi dôkladne a vo všetkých súvislostiach

súhrnnú bilanciu potrieb a zdrojov vody, pretože v zásobova-

ní obyvateľov  pitnou vodou by  sme nemali pripustiť  žiadne

riziká.  Túto  funkciu,  čiže  vybudovanie  zásobného objemu

s dostatočnou kapacitou a ovládateľnou zabezpečenosťou dodá-

vok vody, má plniť práve  veľkokapacitný zdroj vody v Tichom

Potoku s akumuláciou vody z celého okolia.

 

     Toto sú závery odborníkov a  nemali by sme ich spochyb-

ňovať. Okrem samostatného  technickoekonomického návrhu rie-

šenia objektov tohto vodného  diela bolo spracovaných 20 do-

plňujúcich štúdií.  Preto odporúčam každému,  kto má pochyb-

nosti o potrebe tejto stavby,  oboznámiť sa lepšie so skúse-

nosťami aj s ťažkosťami súčasného odberu vody z Torysy. Mož-

no zmenia  svoj názor, pretože  súčasný odberový objekt  bol

vybudovaný ako  provizórny. Tento provizórny  stav pretrváva

už od roku 1982 a takáto prevádzka neprospieva spoľahlivosti

ani  efektívnosti odberu  a je  nevyhnutné nájsť definitívne

riešenie v  čo najkratšom čase. Informácie  o tom veľmi radi

poskytnú pracovníci  povodia Bodrogu a Hornádu  a hlavne pán

Ing. Jaroslav Mráz.

 

     Ale  ak nás  zaujímajú názory  a stanoviská odborníkov,

treba si preštudovať aj  stanovisko k využívaniu povrchových

zdrojov východného Slovenska z katedry hospodárstva  krajiny

Stavebnej  fakulty Slovenskej  technickej univerzity, predo-

všetkým pána doc. Solgája a pána profesora Dzubáka.

 

     Som presvedčený, že vláda Slovenskej republiky a budúci

investor stavby budú vo  vzťahu k obyvateľom dotknutých obcí

postupovať veľmi citlivo. Všetky  nepriaznivé vplyvy sú spo-

jené predovšetkým s  vlastnou výstavbou vodohospodárskej ná-

drže a  s dodržiavaním hygienických podmienok  v pásmach hy-

gienickej ochrany. Isteže, nedajú  sa vylúčiť problémy súvi-

siace s dopravou a so stavebným ruchom v obciach. Ale inves-

tičná výstavba - okrem týchto  problémov - prinesie do tohto

regiónu aj  pracovné príležitosti a  som presvedčený, že  aj

finančné prostriedky na rozvoj dotknutých obcí.

 

     Preto ešte raz interpelujem  pána ministra Baca, aby sa

výstavba tohto diela urýchlila.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Chcel by  som len poprosiť  pána  poslanca  Kötelesa...

(Hlas podpredsedu  Ľuptáka: Nie je  tu, už odišiel.)  Nie je

tu? Lebo hľadal pánov ministrov a  vládu, a keď sa tak poze-

rám, tak  je v rokovacej  miestnosti viac ministrov  ako po-

slancov. To tu  ešte nebolo. Preto som sa  prihlásil, aby to

bolo v zázname z rokovania Národnej rady.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

     vážení členovia vlády,

 

     orgány Odborového zväzu KOVO  a výbor základnej organi-

zácie Odborového zväzu KOVO pri ZŤS Dubnica nad Váhom podali

23.  5. 1996  na  Úrad  vlády Slovenskej  republiky petíciu,

v ktorej konštatujú, že tieto orgány neustále bez náležitého

efektu upozorňujú orgány štátu  na všetkých úrovniach na ne-

priaznivý hospodársky a  ekonomický vývoj podniku dosahujúci

hranicu únosnosti a smerujúci k ekonomického kolapsu.

 

     Dôsledky z nedostatočného (a to citujem zo samotnej pe-

tície) nekompetentného a nezodpovedného riešenia znášajú len

zamestnanci, ktorých zostalo z pôvodných  12 773 v roku 1990

5 665.  Hlboká  kríza rovnajúca sa  bankrotu ohrozuje nielen

2 135 zamestnancov, pre ktorých nie je práca, ale aj funkčné

technologické minimum v počte 3 530 pracovníkov. Mzdy za od-

vedenú  prácu  sa  stávajú  stále nedobytnejšou pohľadávkou.

V tejto situácii sa zdá výsmechom vymedzenie ZŤS Dubnica nad

Váhom z  hľadiska národnoštátnych záujmov  medzi strategicky

dôležité podniky.

 

     Zavádzajúce sú tiež Fondom národného majetku deklarova-

né zásady ochraňovať strategické záujmy štátu najmä pri pri-

vatizácii významných podnikov  v odvetví zbrojárstva, usmer-

ňovať proces privatizácie, tak  aby sa vytváralo konkurenčné

prostredie  smerujúce  k  ozdraveniu  podnikov, a podporovať

účasť zamestnancov podnikov na privatizácii.

 

     Vo  svojej  petícii  žiadali  spomínané  orgány, aby sa

v tejto mimoriadnej situácii spolu  s tzv. novým manažmentom

prijali mimoriadne opatrenia smerujúce k zachovaniu súčasné-

ho torza zamestnancov a k zabezpečeniu strategických záujmov

štátu. Rovnako uvádzajú, že v prípade nedostatočných opatre-

ní v intenciách  vývoja od roku 1991 sa  nebudú cítiť zodpo-

vední za  nedodržanie sociálneho zmieru a  že využijú všetky

formy  a prostriedky  odborárskeho boja  na zachovanie  práv

prislúchajúcich im z  Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne

z článku 35  ods. 3 ústavy  - práva na  prácu - a  článku 36

písm. a) - práva na  odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na

to,  aby bola  umožnená dôstojná  životná úroveň pracovníkom

tohto podniku.

 

     Tento  text petície  bol prerokovaný  a schválený radou

Odborového zväzu KOVO v Bratislave 23. mája 1996, v ten istý

deň bol tento text odovzdaný  vláde a súčasne prešiel aj cez

výbor  základnej organizácie  Odborového zväzu  KOVO pri ZŤS

Dubnica nad Váhom v Dubnici nad Váhom dňa 22. 5. 1996.

 

     Ako bolo zistené,  27. 6. to znamená 30  dní po lehote,

ktorú stanovuje zákon,  vláda Slovenskej republiky neodpove-

dala na petíciu zamestnancov podniku ZŤS Dubnica. Preto kla-

diem v  tomto bode programu  otázku na pána  premiéra, či si

vláda Slovenskej republiky, keďže zatiaľ nie sú o tom žiadne

informácie,  splnila  svoju  zákonnú  povinnosť podľa zákona

o petičnom práve, kde sa hovorí,  že na petíciu je príslušný

orgán povinný reagovať do 30 dní od doručenia. Ak to tak nie

je, tak  budeme musieť konštatovať, že  vláda Slovenskej re-

publiky porušila zákon o petičnom práve.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.

 

     Pýtam sa, či chce ešte  niekto z poslancov podať inter-

peláciu.

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, pýtam sa členov  vlády, či chcú odpovedať na

interpelácie a otázky poslancov hneď.

 

     (Nie.)

 

     Chcem ich však zároveň požiadať, aby svoju odpoveď dali

pánom poslancom aj v písomnej forme.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vyhlasujem  tento  bod  programu  za  skončený. Tým sme

program 16. schôdze Národnej  rady Slovenskej republiky, ako

sme sa dnes  dohodli, vyčerpali. Ďakujem vám za  účasť a vy-

hlasujem 16. schôdzu za skončenú.

 

     Rokovanie schôdze skončené o 17.30 hodine.